orientácie či rodovej identity, naruší niečo fundamentálne hlboko v duši. Veľa z nás je teda na antidepresívach, z ktorých sa priberá. Nejde len o to, že tieto lieky zvýšia apetít. Všeobecne sa z antipsychotík priberá okolo drieku a na stehnách. A po pandémii bude ľudí na antidepresívach len pribúdať.
ré by mi pomohli. Môžem dostať iba telocvik na krk alebo chrbát, alebo kolená. Čo znamená, že bolesti sa mi posunú z miesta na miesto, ale nič sa nevyrieši. Viem, lebo som to skúšala trikrát. Viem, lebo jediná úľava bola, keď mi spadol zo srdca kameň a chirurg mi zmenšil poprsie.
Zrekapitulujme si to: som chronicky chorá na TPP, za týždeň vidím viac lekárov ako iní za rok. Moje skúsenosti sú početné. Prečo by vás mal zaujímať môj príbeh? Pretože aj vám sa môže stať, že od dverí na vás namiesto pozdravu vybafne lekárka, že ste tučná a mali by ste schudnúť.
A ten ortopéd, ktorého som spomínala na začiatku? Ten si ma rovnako prehmatal a povedal, že mám síce kilá navyše, ale z nadváhy bolesť nemôžem mať. Hematológ si ma preklepol zhodou okolností v ten istý deň, ako ma videla pani neurologička. Železo mám troška nižšie; asi rovnako ako väčšina menštruujúcich ľudí. Zápalové faktory mám typicky zvýšené (fibromyalgia), čo mi pravidelne potvrdzuje aj reumatologička. Všetko je u mňa v norme, v mojej norme chronicky chorého človeka.
Snažila som sa tejto pani neurologičke vysvetliť, že mám vestibulárnu migrénu. Mám to potvrdené testami. Mám lieky, ktoré mi potlačia väčšinu symptómov. A, mimochodom, mám aj fibromyalgiu a liečim sa u psychiatra. „Fibromyalgia? To určite nie.“ Pohľadom diagnostikovala chorobu, o ktorej existencii polovička lekárov ani nevie. Ja som totiž komplexitou symptómov hodná vlastnej epizódy u Dr. Housa. Fibromyalgia v skratke znamená, že ma bolí celý človek. Či chcela pani doktorka povedať, že ja nemám fibro, alebo že fibro neexistuje, na to mi neodpovedala. Mlela si svoje. Mám schudnúť. Mám viac cvičiť, hýbať sa. Dva kilometre chôdze denne sú málo. Bolesti ma prejdú, keď schudnem. Kameň úrazu je, že mám tie bolesti tu, teraz a neviem sa s nimi hýbať. Mám problém s príjmom potravy, čo je všeobecne povedané anorexia (alebo bulímia). Diéta ma môže zabiť. Beriem lieky, z ktorých sa priberá. Celú úžasnú pandémiu som si udržala rovnakú váhu. Potlesk, prosím. Poisťovňa nepozná kód na rehabilitácie, kto-
Leto 2021
Jediné, čo som potrebovala, sú tie lieky proti točeniu hlavy a migréne. Jediné, čo mi odmietla predpísať pani doktorka. Chce radšej zopakovať kontroly štítnej žľazy a srdca, pretože z jej prístupu som mala zvýšený tep. Povedala mi, že musím chcieť byť zdravá a pracovať na tom, akoby čakanie pred ordináciami lekárov bolo náznakom toho, že nič pre seba nerobím. Ja mám šťastie, že viem, čo mi spôsobuje zdravotné problémy. Nemusím sa prosíkať, aby ma lekár vyšetril. To som si už odskákala za uplynulé tri roky. Menila som špecialistov, lebo ľudia, čo ma súdia na prvý pohľad a odopierajú mi základnú pomoc preto, ako vyzerám, mi priamo ohrozujú zdravie. Toto nebol prvý prípad, keď som v ordinácii od zúfalstva plakala. Nebude to ani posledný raz, kým ako spoločnosť nepochopíme, že výzor nie je všetko. •
57