Jana Warcholová Ilustrácia: Viktória Szabóová
Lenošť V roku 2014 ich bolo dokopy dvestosedemdesiatosem a Monika mala v izbe vyvesenú mapu s domami, v ktorých bývali. V dedine bola len jedna dlhočizná ulica. Pri každom z domov si vždy vedela vybaviť všetky tváre, mená a priezviská ich obyvateľov a obyvateliek, vedela, v ktorom bývali manželské páry, rodiny s deťmi, dôchodcovia, jej kamošky zo základnej školy, slobodný starý pán Hučko či pani Meggyesfalvi so sesternicou z druhého kolena. Raz za týždeň ich skúšala všetkých zaznačiť do slepej mapy, ktorá jej visela v izbe, ale vždy jej zopár mien vypadlo alebo
Leto 2022
niečie priezvisko skomolila. Posledné týždne za to mohli vlastne už iba pani Meggyesfalvi a rodina Gschwendnerovcov, ktorá v snahe trochu sa popýšiť rakúskymi koreňmi nazvala svoje potomstvo menami ako Kerntner či Gottfried. Až vtedy, 12. mája 2014, sa jej podarilo všetkých dvestosedemdesiatosem mien spolu s priezviskami zaznačiť bez chyby, až toho dňa bola konečne schopná zapamätať si všetko, čo si predsavzala. Usmiala sa, zbalila si kufre a odišla z rodičovského domu.
33
