Hlas ľudu 1/2020 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 1. 1. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4888/

Šťastný nový rok ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

1. 1. 2020 | 1 /4888/ Uzávierka čísla: 23. 12. 2019

Výbor pre kultúru NRSNM v Lugu 18. decembra 2019 v spolupráci s tamojšou Základnou školou Jovana Popovića zorganizoval Seminár kreatívneho písania, vyhodnotenia žiackej literárnej súťaže Čo dokáže pekné slovo a literárnej súťaže detského časopisu Zornička. Pri tejto príležitosti podpredseda NRSNM a poslanec AP Vojvodiny Pavel Surový lužskej škole daroval dva notebooky a úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová jej v mene tejto ustanovizne venovala knihy. S. Hlaváčová

O dokumentárnej výstave, ktorú pripravil k storočnici padinského divadla, ale aj o jeho vlastnej hereckej a režisérskej činnosti rozprávali sme sa s Fedorom Popovom. Interview v prílohe Obzory. S. Lenhart

Desiatykrát aj v Báčskom Petrovci sa v nedeľu 22. decembra 2019 uskutočnili Vianočné trhy. Nechýbal rôznorodý tovar, ktorý núkali predajcovia vo vianočnej uličke, ale ani kultúrno-umelecký program na javisku. Predvianočnú náladu jedine rušilo daždivé počasie. J. Čiep

Vianoce boli už takmer na prahu, keď sa 21. decembra 2019 vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici uskutočnil 21. ročník Festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 2019. Tentoraz verejnosť potešili 13 novými krásnymi detskými skladbami. A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Silvester

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Miroslav Benka

ráve sa ukončil posledný 12. mesiac v roku, keď všetko bolo treba vypočítať, prepočítať, zúčtovať, vyúčtovať, dodať, podať a tu je už aj Silvester, teda Nový rok, keď sa treba nadýchnuť a opäť všetko pomaly zo začiatku po svätom kresťanskom poriadku... Silvester je sviatok začiatku Nového roka. Podľa gregoriánskeho kalendára pripadá na 31. decembra. Teda v noci z 31. decembra na 1. januára svet oslavuje koniec starého a začiatok nového roka. Vo všetkých kultúrach, ktoré používajú ročné kalendáre, sa príchod nového roka oslavuje ako sviatok zmeny obdobia – odchod starého a začiatok nového obdobia. 1. január, deň, keď sa začína nový kalendárny rok, však nebol vždy stály a mnohé kultúry zaznamenali posun na jar alebo dokonca na jeseň. V starovekom Egypte bol prvým dňom roka, ktorý padol v deň prepustenia Sothis (hviezdy Sírius), a oslavovali sa slávnosti na počesť bohyne Isis; pre Babylončanov, Peržanov a Číňanov, ktorí počítali posun roku jarnými rovnodennosťami, bol Nový rok sviatkom omladeného jarného slnka. Začiatkom roka bol s Grékmi aj slnečný pohyb (v Attike s letom, v Eolii so zimným slnovratom a v Sparte s jesennou rovnodennosťou); Židia Nový rok, nazývaný Roš hašana, oslavovali 1. a 2. dňa židovského siedmeho mesiaca (tišri); byzantský Nový rok sa oslavoval 1. septembra, tento dátum sa zachováva podnes ako začiatok cirkevného alebo liturgického roka; v byzantskom obrade 1. január podľa juliánskeho kalendára, ktorý používajú niektoré pravoslávne a východné katolícke cirkvi (t. j. katolíci východného obradu, napr. Ukrajinská gréckokatolícka cirkev, cirkvi, ktoré nepodliehajú kódexu kánonického práva latinskej cirkvi, ale sa riadia vlastným kánonickým

právom), pripadá na 14. januára. V starom Ríme sa príchod nového roka prvýkrát oslavoval 1. marca, niekedy okolo jarnej rovnodennosti, pretože sa vtedy príroda prebudila a dlhé noci ustúpili, kým krátke dni boli čoraz dlhšie. Od roku 153 pred Kristom starí Rimania oslávili Nový rok ako symbol začiatku nového života a nových nádejí do budúcnosti a tento význam sa zachoval dodnes. Kresťanstvo sa dlho vyhýbalo oslave Nového roka. Až od 12. storočia cirkev prijíma 1. január za začiatok slnečného roka – v kultúrnom dedičstve románskych a germánskych národov je založená na starodávnej tradícii, novoročné zvyky slovanských národov sú spravidla novšie a predstavujú zmes cudzích vplyvov so zvyškami kultúry novonarodeného Slnka („mladé leto“). Konečne, silvestrovské oslavy sú oslavy Nového roka, ktoré sa konajú podľa gregoriánskeho kalendára 31. decembra, na Silvestra (nazvané podľa pápeža Silvestra I.), ktorý bol vyhlásený za svätého 31. decembra r. 335. Jeho tuzemské pozostatky sú uschované v Kostole sv. Silvestra v Ríme. Za Silvestrovho pontifikátu rímsky cisár Konštantín I. Veľký uzákonil Milánsky edikt (v r. 313 n. l.), v ktorom vyhlásil, že kresťanstvo sa stalo slobodným náboženstvom a môže rozhodovať, aj keď ide o osvojenie sviatku Nového roku. Predsa hádam najdôležitejšia otázka, kedy sa začne budúci rok, však dodnes nie je vyriešená na svetovej úrovni. V dejinách ľudstva po stáročia proti sebe „bojujú“ rozum a cit. Je dôležité, aby sme ponechali starosti v starom roku a pozreli sa do budúcna. Aby sme do nového roku vstúpili s novým potešením a nádejou, s nadchnutím a novou energiou. Aby sme najkrajšie priania poslali svojim najbližším, ľuďom dobrej vôle. A chcem veriť, že všetko ostatné príde na svoje miesto, chcem veriť, že ľudstvo kráča vpred pre dobro všetkých nás, pre dobro planéty! Prajem pekný týždeň, ba celý rok vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

Hložníkom

4 Významné financie pre dve školy

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

32 Rozhovor: Lekár musí operovať s láskou

13 Daždivý, ale veselý vianočný trh

OBZORY

ŠPORT

43 Laureát je Bulut

22 Vzrušujúca polhodinka s Vincentom Na titulnej strane: Slovenská zimná princezná Daniela Gažová z Kulpína v starodávnom aradáčskom kroji Foto: Pavel Surový

1 /4888/ 1. 1. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Summit v Tirane, požiare v Austrálii

Stevan Lenhart

a summite lídrov západného Balkánu v Tirane v dňoch 20. a 21. decembra albánsky premiér Edi Rama ako predsedajúci zasadnutia povedal, že každá krajina z tohto regiónu, ktorá sa zapojí do tzv. mini-Schengenu, bude mať z toho viaceré výhody. Rama uviedol, že otváraním hraníc medzi krajinami sa vytvoria lepšie ekonomické a obchodné podmienky a podnieti sa vývin turizmu, lebo vraj „turisti z Číny, ktorí napr. prídu do Srbska, budú môcť bez mnoho dokumentov a zbytočného trávenia času na hraniciach navštíviť aj iné krajiny v regióne“. Na summite sa zúčastnili aj prezident Srbska Aleksandar Vučić, premiér Severného Macedónska Zoran Zaev, ako aj čiernohorský prezident Milo Đukanović, ktorý vyhlásil, že mini-

-Schengen je vynikajúcou príležitosťou na obnovenie vzájomnej dôvery medzi tunajšími krajinami. Prezident Čiernej Hory tiež povedal, že jeho krajina je pripravená byť aj hostiteľom niektorého z nasledujúcich summitov a bude sa zakladať za dialóg, lebo každá takáto iniciatíva vlastne približuje celý región k Európskej únii. V rámci stretnutia Rama, Vučić, Zaev a Đukanović spoločne navštívili mesto Drač, ktoré utrpelo najväčšie škody v nedávnom zemetrasení v Albánsku. * V nedeľu 22. decembra sa usporiadali prezidentské voľby v Chorvátsku, na ktorých sa o post hlavy štátu uchádzalo 11 kandidátov. Najviac hlasov voličov získali bývalý chorvátsky premiér Zoran Milanović zo Sociálnodemokratickej strany (SDP) a aktuálna prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovićová z Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ), ktorí postúpili do druhého, januárového kola

volieb. Podľa predbežných výsledkov Milanović získal 29,6 percenta hlasov a za Grabarovú-Kitarovićovú hlasovalo 26,4 percenta voličov. Výrazne pravicový kandidát Miroslav Škoro skončil na treťom mieste s 24,1 percenta hlasov. Pripomeňme, že aktuálna prezidentka Chorvátska pred piatimi rokmi v druhom kole volieb tesne zvíťazila nad dovtedajším prezidentom, sociálnym demokratom Ivom Josipovićom. * Všetkých šesť štátov v Austrálii zachvátili mohutné požiare, ktoré dodatočne silnejú skrze vysoké teploty a silný vietor. Mnohé diaľnice a lokálne cesty sú zatvorené pre jazdu a osobitný problém pre obyvateľstvo predstavuje znečistenie vzduchu dymom, ktorý zahaľuje aj najväčšie austrálske mesto Sydney v štáte Nový Južný Wales. Tamojšie médiá informujú, že v nemocniciach je zvýšený príjem pacientov pre problémy s dýchaním, úrady vyzývajú občanov, aby nevychádzali

POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK PRE ŠPORT A MLÁDEŽ VLADIMIR BATEZ NAVŠTÍVIL KOVAČICU

Významné financie pre dve školy S. Lenhart

začal stretnutím s predsedom Obce Kovačica Milanom Garaševićom, okrajinský tajomník pre šport s ktorým viedol rozhovor na tému a mládež Vladimir Batez 17. spolupráce medzi pokrajinským sekdecembra 2019 navštívil Obec retariátom a vedením Kovačickej Kovačica a podpísal zmluvy o udelení obce v oblasti športu a mládeže. Vladimira Bateza v Základnej škole finančných prostriedkov základným školám v Kovačici a Uzdine v súhrnnej Mladých pokolení privítala riaditeľka Anička Bírešová s kolektívom a žiakmi výške 3 360 000 dinárov. Program Batezovej návštevy sa a podpísané boli zmluvy o udelení finančných prostriedkov, ktoré kovačická ZŠ získala na súbehu APV na sanáciu, adaptáciu a vybavovanie športovej infraštruktúry. Ide o prostriedky vo výške o niečo viac než 2 milióny dinárov, z čoho 1 775 000 dinárov je venovaných na sanáciu telocvične a 285 000 Podpisovanie zmlúv o udelení finančných prostried- dinárov na vybavenie kov s riaditeľkou kovačickej ZŠ Aničkou Bírešovou potrebnými rekvizitami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pre hodiny telesnej výchovy. V ten istý deň pokrajinský tajomník Vladimir Batez navštívil Základnú školu sv. Georgija v Uzdine a s tamojším riaditeľom podpísal zmluvy o udelení finančných prostriedkov vo výške 1 300 000 dinárov určených na sanáciu telocvične, čiže opravu dlážky a stien a renováciu prezliekarní. Vo vyhlásení pre médiá Vladimir

von, a rušia sa športové zápasy. Je známe, že Austrália má každoročne problémy s požiarmi, ale takáto kritická situácia na celom kontinente sa vraj nepamätá za posledných 30 rokov. V požiaroch v posledných štyroch mesiacoch vyhorelo 3,7 milióna hektárov zeme, vcelku asi 2 500 domov a stavebných objektov a zahynulo najmenej 8 ľudí. Osobitne znepokojuje hynutie zvierat – ohrozeným druhom sú najmä koaly, ktoré sa pohybujú veľmi pomaly a v požiaroch preto umierajú vo veľkom počte. Ďalším problémom pre koaly predstavuje skutočnosť, že požiare zničili 80 % ich prirodzeného prostredia a odborníci upozorňujú, že tieto zvieratá sa tak už stali „funkčne vyhynutými“. Intenzívne požiare v Austrálii nemožno neklásť do súvislosti s klimatickou zmenou a mnohí predpokladajú, že spôsobí ďalšie katastrofálne následky, akými môžu byť extrémne teploty a sucho. Batez poznamenal, že ide o významnú finančnú pomoc pokrajinského sekretariátu, lebo športová infraštruktúra v školách vlastne predstavuje základ nášho športu. S ohľadom na to, že mnohé školské telocvične na území Vojvodiny sú vystavané príliš dávno, potrebujú adaptáciu a renováciu, a preto sa značná časť prostriedkov venúva na tieto účely. Pokrajinský tajomník pre šport a mládež Vladimir Batez v ten istý deň navštívil aj priestor ŠRC Slávia v Kovačici a zoznámil sa s činnosťou tunajších džudistov.

Vladimir Batez sa prihovoril žiakom a daroval lopty pre ZŠ Mladých pokolení v Kovačici • TÝŽDEŇ •

ZHROMAŽDENIE AP VOJVODINY

Schválili rozpočet na rok 2020 Milinka Chrťanová

piatok 20. decembra 2019 zasadalo Zhromaždenie AP Vojvodiny, kde dominantnou témou programu bolo schválenie plánov a rozpočtu APV na rok 2020. Predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović zdôraznil, že ide o historicky najväčší rozpočet AP Vojvodiny vo výške 77,3 miliardy dinárov. Ide o zvýšenie o takmer 19,5 miliardy din. ako za čias vládnutia Demokratickej strany. To ukazuje silu Srbskej pokrokovej strany, ktorá má nadpolovičnú väčšinu v Zhromaždení AP Vojvodiny a ktorá prevzala v roku 2016 zodpovednosť za Vojvodinu. Nezamestnanosť je na historicky najnižšej úrovni, okolo 8 %. Prioritami nového rozpočtu sú naďalej poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, kultúra, školstvo,

ale aj ochrana menšinových práv. Novinkou je začiatok výstavby novej nemocnice Kamenica 3, na ktorú je vyčlenených 1,8 miliardy dinárov, ako aj nového PET centra, ktoré bude detektovať skoré príznaky rakoviny. Do oblasti kultúry pôjde 3,4 miliardy dinárov. Najviac prostriedkov ide naďalej do poľnohospodárstva, až 7,6 miliardy din., z čoho sa pokračuje v podpore poľnohospodárov a stimulujú sa aj mladí poľnohospodári do 40 rokov. Pokrajinský poslanec Pavel Surový, predseda strany Slováci vpred!, ktorý je súčasťou vládnucej väčšiny, sa dvakrát ujal slova. Surový patrí medzi najaktívnejších poslancov v tomto mandáte. Pripomenul, že ochrana práv menšín je na najvyššej úrovni. Financovanie Hlasu ľudu, Vzletu, Zorničky, Ústavu pre kultúru vojvodinských

Slovákov, národnostných rád národnostných menšín, konkurzy pre národnostné spoločenstvá, ale aj kapitálne infraštruktúrne projekty, ktoré sa realizujú v obciach Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova, len svedčia o podpore tých stredísk, kde najviac žijú Slováci. Pochválil ukončenie prác na novej budove RTV, ktorá získala modernú, ekonomickú a energeticky funkčnú budovu, a týmto rozpočtom sa plánuje kúpa modernej techniky, čo predstavuje posledný krok k presťahovaniu. Zdôraznil, že RTV vysiela v 11 jazykoch, medzi ktorými je aj slovenský. Surového prejav, ktorý možno považovať za jeden z ústredných prejavov, pri bode o rozhodnutí o výstavbe Múzea 2021 v Novom Sade zdôraznil, že ide o historické rozpočty investovaných pros-

triedkov do kultúry v Meste Nový Sad a AP Vojvodine. Ocenil snahy primátora Mesta Nový Sad Miloša Vučevića, ktorý svojou prácou získal pre Nový Sad dve európske prestížne tituly Mládežnícke mesto Európy 2019 a Európske mesto kultúry 2021. Zdôraznil, že infraštruktúrne investície v Novom Sade pokračujú a sú každým dňom viditeľné. Vystavaná je kultúrna stanica Svilara, kultúrna stanica Eďšeg a robí sa kultúrne mesto Čínska štvrť. Podpora kultúrnym ustanovizniam je na najvyššej úrovni. Zdôraznil, že Kultúrne centrum Kysáč je súčasťou projektu Nový Sad – Európske mesto kultúry 2021 a že celé Kultúrne centrum Kysáč do roku 2021 bude vynovené. Vystavaním nového múzea v Kysáči aj Kysáč svojou ponukou bude lákať turistov, funkcionárov a návštevníkov. Vyzval všetkých Slovákov na spoluprácu, lebo len spolu sme silnejší. Počas posledného prejavu dostal podporu poslancov silnými aplauzmi.

POLITICKÝ MARKETING

Slovenskú stranu Slováci vpred! do volieb povedie staronový predseda Pavel Surový

olebný snem strany Slováci vpred! prebiehal počas víkendu v Kysáči. Na volebnom zhromaždení si delegáti volili predsedníctvo strany na ďalšie štyri roky. Za predsedu strany Slováci vpred! bol zvolený Pavel Surový z Kysáča, ktorý je aj aktívnym pokrajinským poslancom. Zvolený boli aj podpredsedovia Miroslav Brna z Kysáča, Pavel Surový starší z Kysáča, Anna Huďanová z Hložian, Hviezdoslav Čmelík zo Starej Pazovy a Miloslav Chrťan z Kovačice. Na sneme zaznel príhovor novozvoleného predsedu Pavla Surového, ktorý povedal, že Slováci iba spolu môžu byť silnejší a že iba silná slovenská národná strana dokáže artikulovať problémy v slovenských prostrediach na úrovni štátu a so štátnymi orgánmi. Delíme sa na slovenské osady, 3 regióny, kde Slováci žijú. Nevieme si podať ruky a spolupracovať. Musíme začať spolupracovať, a preto predkladáme národný • TÝŽDEŇ •

program, ktorým chceme zapojiť

ako to oni robia a získavajú maxi-

všetkých občanov, školy, ustanovizne, združenia, cirkvi, spolky, aby nám povedali, čo ich trápi, čo je potrebné urobiť v ich osade, a aby sme potom všetci ťahali za jeden povraz. Musíme sa prizrieť na Maďarov, na ich pragmatizmus,

mum benefitov pre svoju menšinu s každou vládnou garnitúrou. My Slováci potrebujeme mať svojho predstaviteľa na vysokej politickej funkcii v pokrajinskej vláde alebo na úrovni Srbska, ktorý by zastupoval Slovákov a politicky tlmočil

všetky problémy, ktoré máme, a postupne ich riešil, a aby vedel dotiahnuť financie. To by nám mal byť cieľ a k tomu by sme my Slováci spoločne mali spieť. Strana Slováci vpred! sa chystá vyjsť na nadchádzajúce voľby aj na úrovni Vojvodiny, v Báčskom Petrovci a v Kovačici, ako aj v iných obciach, kde žijú Slováci. Všetci delegáti sa zhodli so slovami veľvyslankyne SR Dagmar Repčekovej, ktorá dala vyhlásenie pre slovenský týždenník, že bojkot nevedie k žiadnemu cieľu. A že nechápe, kam opozícia chce viesť túto krajinu, keď nemá jasné ciele. Jediné miesto pre politický dialóg je parlament a aby ste sa tam dostali, musíte vyjsť na voľby. Preto aj my v strane Slováci vpred! vyzývame Slovákov, aby sa zúčastnili vo voľbách a podporili slovenskú stranu, stranu, ktorá drží svoje slovo a chráni Slovákov.

1 /4888/ 1. 1. 2020

M. Ch.

Týždeň ZASADALI VR NRSNM A NRSNM

Dve účinné zasadnutia Danica Vŕbová

osledné minuloročné zasadnutia späté s Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny odzneli v piatok 20. decembra. Prvé piatkové zasadnutie patrilo Výkonnej

vojvodinských Slovákov. Zasadnutie otvorila a viedla predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová po konštatácii, že je pracovné teleso uznášaniaschopné (prítomných bolo 19 členov NRSNM). Po prečítaní rokovacieho programu 11. schôdze NRSNM, ktorý pozostával zo šiestich bodov a bol jednohlasne schválený, prítomní si žiadali informáciu vzťahujúcu sa na voľbu riadi-

11. schôdza NRSNM prebiehala v miestnostiach ÚKVS

rade NRSNM, ktorej toto bolo zároveň 9. zasadnutie v poradí a ktoré v rokovacom programe malo 7 bodov. Schôdzu Výkonnej rady, konajúcu sa v zasadačke NRSNM, po konštatovanom kvóre otvoril a viedol jej predseda Miroslav Tomáš. Všetky body rokovania boli ale rovnaké, ako aj rokovacie body na zasadnutí Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (okrem bodu 2 zasadnutia VR, v ktorom išlo o schválenie zápisnice z minulého zasadnutia tohto orgánu), ktoré nasledovalo po tomto zasadnutí. O všetkých bodoch, po ich stručnom vysvetlení zo strany predsedu VR Miroslava Tomáša, sa prítomní členovia Výkonnej rady NRSNM, bez žiadnej diskusie, jednohlasne kladne zmieňovali, čo iba znamenalo, že schôdza, ktorej začiatok bol o 15.30 h, bola ukončená účinne – o pätnásť minút neskôr. O 17.00 h štartovala schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá prebiehala v priestoroch Ústavu pre kultúru

www.hl.rs

striedky poskytla, požiadala o to, aby boli strovené na území ich obce, s výnimkou Mesta Nový Sad, ktoré nemá také požiadavky. Určitá finančná pomoc bude poskytnutá aj Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, najmä keď ide o problém zvýšenia nájomného za ich priestory. Takýto návrh finančného plánu bol jednohlasne schválený. Tretí bod sa vzťahoval na angažovanie nezávislého revízora. Na základe listu z Kancelárie pre ľudské a menšinové práva všetky národnostné rady prijali rozhodnutie, že musia angažovať nejakú revízorskú agentúru do 20. decembra. Zo strany NRSNM bola vypísaná výzva, aby sa agentúry prihlásili a aby sa zvolila najprimeranejšia ponuka. Z prihlásených troch zvolili tú najvýhodnejšiu, v hodnote 140-tisíc dinárov, teda s podobnou sumou ako v minulom roku. Aj tento bod schválili jednohlasne. Štvrtý bod sa týkal Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, teda schválenia plánu a programu tejto ustanovizne na rok 2020 a schválenia prislúchajúceho finančného plánu. Tento bod urýchlili zahrnúť do rokovacieho programu, aby sa čím skôr tieto dokumenty dostali do pokrajinskej vlády, lebo tým skôr Ústav môže očakávať finančné prostriedky na rok 2020. Ani k to-

muto bodu sa nikto z prítomných nehlásil o slovo, jednohlasne ho vyhlasovali a v podobnom tempe pokračovali. Predposledný, 5. bod obsahoval mienky a stanoviská NRSNM: stanovisko o odbornom hodnotení kvality učebníc vydavateľstva Klett, DOO (z matematiky a zo zemepisu), schválenie predbežnej poradovej listiny Študentského strediska v Novom Sade, stanovisko k voľbe riaditeľa Študentského kultúrneho strediska v Novom Sade, stanovisko k návrhom o určení rozšírenia ulíc na území mesta Nový Sad, ako aj stanovisko pre úradujúceho zodpovedného redaktora druhého programu RTV. Aj o týchto stanoviskách sa všetci jednohlasne kladne zmienili. Posledným bodom boli otázky a návrhy. Podľa dohody na začiatku zasadnutia predsedníčka Lakatošová podala informáciu, keď ide o zrušenia a zopakovania súbehu na voľbu riaditeľa ÚKVS. Podľa jej slov súbeh sa zopakuje z dôvodov, že bol zverejnený iba v Hlase ľudu, a nebol zverejnený aj v novinách, ktoré kryjú územie celého Srbska, teda v tlačenom denníku, a chýbalo aj jeho zverejňovanie v Štátnej službe pre zamestnávanie. Údajne sú to jediné dôvody, prečo bol súbeh zrušený, teda, že išlo o procedurálnu chybu a že sa konkurz jednoducho zopakuje. Týmto aj 11. schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny bola ukončená, a to tiež účinne, keďže trvala sotva osemnásť minút. Po zasadnutí nasledoval predvianočný koktail v miestnostiach NRSNM.

teľa ÚKVS, tak bolo odhlasované, že ju predsedníčka zdôvodní pri bode 6, teda pod bodom rôzne. Bod dva sa týkal schválenia rozhodnutia o zmenách a doplnkoch finančného plánu NRSNM za rok 2019. Predsedníčka Lakatošová kvitovala, že boli donútení spraviť zmenu finančného plánu, lebo sa rozpočet, ktorý bol plánovaný vo februári, na základe získaných dotácií (z pokrajiny, Mesta Nový Sad, obcí Báčska Topola, Báčsky Petrovec a Stará Pazova) zvýšil na 27 000 987 din. Tento rozdiel vsunuli do položky fungovania Národnostnej rady ako osobitnú položku nazvanú Podpora významným slovenským ustanovizniam, združeniam a inštitúciám, lebo väčšina lokálnych samospráv, ktorá pro- Pracovné ovzdušie na 9. zasadnutí Výkonnej rady NRSNM

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

NA PETROVSKOM GYMNÁZIU JÁNA KOLLÁRA

Udelili 14 štipendií úspešným žiakom Anna Horvátová

ňa 17. decembra na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci žiakom v slovenských triedach a kuchárskeho odboru udelili štipendiá či finančnú podporu z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Odmeny dostali štrnásti stredoškoláci, ktorí v druhom a treťom ročníku získali prospech 5,00 a ktorí následne s predsedníčkou NRSNM Libuškou Lakatošovou podpísali zmluvy o finančnej podpore. Uchádzať sa mohli teda žiaci, ktorí ukončili úspešne prvý ročník. Predtým sa už udelili podobné finančné podpory piatim stredoškolákom na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici a ôsmim žiakom Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade. Kritérium na udelenie štipendia bol, aby žiak bol zapísaný v triede so slovenskou vyučovacou rečou, a potom sa ešte komisia riadila aj prospechom, hoci záujemcov o tento druh podnetnej pomoci bolo viac. Doteraz sa finančná podpora udeľovala iba gymnazistom v Kovačici a žiakom v petrovskom gymnáziu sa hradil pobyt v internáte. Teraz sa komisia rozhodla vypracovať nové pravidlá, a tým sa môžu uchádzať všetci žiaci, ktorí sú v slovenských triedach, aby vlastne možnosť mali aj žiaci zo zdravotníckej školy a aj tí, ktorí nie sú ubytovaní v internáte v Báčskom Petrovci, teda aj Petrovčania, aj Hložančania, aj Kulpínčania, dozvedáme sa od koordinátorky Výboru pre vzdelávanie Svetlany

Udelenie štipendií poctili hostia, ale aj členovia kolektívu a gymnazisti

Spoločná fotka s odmenenými štipendistami

Zolňanovej. Slávnosť udelenia štipendií sa začala umeleckým programom, v ktorom svoje kvality prezentovali Martin Ján Javorník hrou na husliach, Karmena Kováčová zarecitovala báseň Viery Benkovej a Martina Agarská zaspievala víťaznú pieseň na pivnickom festivale. Prítomných srdečne privítala nová riaditeľka Jarmila Vrbovská, menovite predsedníčku NRSNM Libušku Lakatošovú, predsedu Báčskopetrovskej obce Srđana

Simića, koordinátorku Výboru pre vzdelávanie Svetlanu Zolňanovú a predsedníčku Výboru pre informovanie Annu Horvátovú. Ďalej slovo odovzdala predsedníčke Lakatošovej, ktorá sa netajila tým, že sa v Petrovci a gymnáziu cíti príjemne, keďže aj sama bola žiačkou tohto gymnázia: „Vážime si to, že ste úspešní žiaci, a tiež aj to, že ste si zvolili práve petrovské gymnázium, kde je výučba v slovenskom jazyku. Len tak si my Slováci žijúci vo Vojvodine môžeme

zachovať svoju materinskú reč, ktorú si vážim, ktorá je krásna, milá, a len takto si zachováme a zachovávame to, čo nám priniesli naši predkovia pred takmer tromi storočiami, keď nasťahovali tieto priestory. Ale vážime si aj vás, našu budúcu inteligenciu, lebo vieme, že mladosť je naša budúcnosť. Veríme, že budete aktívni v spoločenskom živote a aj naďalej budete prenášať našu národnú tradíciu a kultúru novým pokoleniam.“ V pokračovaní zmluvy o udelení štipendií podpísali a do konca bežného roku po 8-tisíc a v druhom polroku ešte 10-tisíc din. dostanú títo žiaci: Martina Miksádová zo Selenče, Ema Turanová z Petrovca, Daniel Miháľ z Kysáča, Martin Zvara z Aradáča, Valentína Hudecová zo Starej Pazovy, Teodora Šimoniová zo Selenče, Martin Ján Javorník z Kulpína, Maja Opavská zo Starej Pazovy, Damián Kalko z Pivnice, Tijana Adámeková z Hložian, Nataša Trunečková zo Starej Pazovy, Nina Medovarská zo Silbaša, Katarína Ďurčianska z Nového Sadu a Martin Pekár z Aradáča. V pokračovaní predsedníčka Lakatošová udelila darčeky NRSNM prvákom; v slovenskej triede darčeky dostalo 21 žiakov a v kuchárskom odbore 28 žiakov. Po udelení bolo pracovné stretnutie hostí s riaditeľkou Vrbovskou a so správcom školského domova Pavlom Turanom. Dotkli sa témy otvorenia nových vzdelávacích odborov na gymnáziu, pričom sa spoločne vynasnažia, aby zažili čím skôr. Toto je začiatok úspešnej vzájomnej spolupráce v prospech tak samotného gymnázia, gymnazistov, ale i nás tunajších Slovákov.

TRADIČNÉ STRETNUTIE NOVINÁROV S VEDENÍM POKRAJINSKEJ VLÁDY prebiehalo v pondelok 23. decembra 2019. Novinárov, ako aj riaditeľov a zodpovedných redaktorov početných médií najprv privítal Ðorđe Vukmirović, donedávna pomocník pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, ktorý sa poďakoval všetkým za dlhoročnú spoluprácu. Rezortná tajomníčka Dragana Miloševićová (na snímke) zdôraznila, že od zloženia aktuálnej vlády prostriedky na financovanie médií boli značne zvýšené. Ako povedala, kedysi bolo pre 22 médií vyčleňovaných 15 miliónov dinárov a dnes je tá suma až 70 miliónov. Aj rozpočet pre projektové financovanie je takisto zvýšený – zo 268 miliónov na 312 miliónov dinárov. Na záver zdôraznila, že pokrajinská vláda nezasahuje a nevplýva na redakčnú politiku a že je ochotná prijať každú kritiku. J. P-á • TÝŽDEŇ •

1 /4888/ 1. 1. 2020

Ľudia a udalosti O rozpočte a budove v centre Kulpína ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová osledné vlaňajšie, v poradí 33. zasadnutie báčskopetrovského lokálneho parlamentu predseda Ján Šuľan zvolal na piatok 20. decembra 2019. Medzi najdôležitejšie body koncoročnej schôdze patrilo posúdenie a schválenie Uznesenia o rozpočte Obce Báčsky Petrovec na rok 2020. V rade ďalších bodov búrlivejšia rozprava sa viedla, pokiaľ ide o starú budovu v centre Kulpína. O návrhu rozpočtu na rok 2020 hovorila najprv úradujúca náčelníčka pre financie Milena Nišićová. Medziiným podala údaje o plánovaných príjmoch rozpočtu obce na rok 2020, ktoré vynášajú 601 miliónov a 130-tisíc dinárov, a o rozpočtových trovách, ktoré sú naplánované na 654 miliónov 893-tisíc dinárov. Deficit vynáša 53 miliónov 763-tisíc dinárov. Do diskusie o návrhu rozpočtu na rok 2020 sa zapojil aj výborník Spasoje Prodanov, ktorý najprv poznamenal, že je tento bod najdôležitejším bodom zhromaždenia obce. Podľa jeho mienky je nový rozpočet obce volebným rozpočtom. Na jeho otázku, čo znamená spomenutý deficit, M. Nišićová odpovedala,

že ide o prostriedky, ktoré by sa mali stroviť na kapitálne projekty, čiže prostriedky plánované na projekty začaté v roku 2019, ktoré neboli ukončené. Rozsiahla diskusia o návrhu rozpočtu sa vzťahovala na jednotlivé položky. Najviac sa hovo-

val sa s výborníkom Prodanovom, že je navrhnutý rozpočet na rok 2020 volebný. Predseda obce Srđan Simić vysvetlil, že je v rozpočte na kanalizáciu naplánovaných 500-tisíc dinárov a na takú kapitálovú investíciu sú

Na záver kalendárneho roka 2019 schôdza o mnohých dôležitých záležitostiach Báčskopetrovskej obce

rilo o plánovaných prostriedkoch pre investície, ako sú kanalizácia, rekonštrukcie vodovodov v Kulpíne a Petrovci, komasácia a ďalšie. Predseda zhromaždenia obce Ján Šuľan vysvetlil, že sme malá obec a robilo sa, koľko sa dalo. Pravdaže sa dalo urobiť aj viac, ale možnosti boli ohraničené finančnými prostriedkami. Keď ide o kanalizáciu v Petrovci, pripomenul, že na kanalizačnú sieť je pripojených ďalších 72 používateľov a okrem vákuovej čističky nič viac na tejto kapitálovej investícii nie je urobené. Nezhodo-

potrebné ďalšie prostriedky, ktoré by sa mali dostať z pokrajinskej a republikovej úrovne. O rekonštrukcii vodovodnej siete v Kulpíne sa tiež zmienil a vysvetlil, že štúdia o tejto investícii je už vypracovaná. V roku 2020 je tiež naplánovaná rekonštrukcia miestností pre potreby obecného sociálneho strediska, ktoré sa nachádzajú na nádvorí stanice polície v Petrovci. V súvise s kanalizáciou v Petrovci poznamenal, že projekt nie je dobre vypracovaný a treba ho prepracovať. O komasácii v Kulpíne vysvetlil, že do polovice

ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Bez opozície a bez diskusie Stevan Lenhart

ni na 32. schôdzi Zhromaždenia Obce Kovačica dňa 20. decembra 2019 neboli prítomní predstavitelia opozičných strán, ktorí sa neobjavili už na niekoľkých posledných zasadnutiach obecného parlamentu. Na schôdzi bolo prítomných 24 a neprítomných 15 výborníkov, zasadnutie viedol predseda ZO Kovačica Zlatko Šimák. Rokovací program obsahoval 16 bodov, ale nediskutovalo sa ani o jednom z nich. Bez rozpravy boli schválené dané návrhy roz-

www.hl.rs

Časť výborníkov obecného parlamentu

Informačno-politický týždenník

budúceho roka bude ukončená. Po náročnej diskusii návrh rozpočtu na rok 2020 jednohlasne schválili. Okrem ďalších dôležitých bodov rokovania schválený bol rozvojový plán obce na obdobie rokov 2020 – 2027, ako aj program trojročného (2020 – 2022) hospodárenia VKP Progres Báčsky Petrovec. Predposledný bod rokovania sa vzťahoval na starú budovu v centre Kulpína, kde kedysi sídlilo aj Miestne spoločenstvo Kulpín. Predseda Rady MS Kulpín a výborník obce Miroslav Čeman poukázal na skutočnosť, že obec dáva túto budovu do vlastníctva Progresu bez súhlasu občanov a RMS Kulpín. Navrhoval, aby sa stretli predstavitelia jednej a druhej strany a dohodli sa, čo a ako ďalej konať. Predseda Simić vysvetlil, že sa rozhodnutie obecnej rady nebude anulovať, keďže je už rozhodnuté, že v tej budove bude sídliť Progres, ktorý tam dostane tri kancelárie, a ostatné priestory môžu využiť MS Kulpín a združenia. Na tieto slová protestne reagoval M. Čeman, ktorý opustil zasadnutie zhromaždenia obce. Na záver schôdze predseda ZO Báčsky Petrovec Ján Šuľan poprial všetkým prítomným všetko najlepšie k vianočným a novoročným sviatkom a veľa zdaru v roku 2020.

hodnutí o obecnom rozpočte na rok 2020 a lokálnych komunálnych poplatkoch pre územie obce, tiež programy a plány práce verejných podnikov Naš stan, Relax a RTV Obce Kovačica, ako aj programy podnikania siedmich verejných komunálnych podnikov na rok 2020. Na zozname rokovacích bodov bol tiež návrh rozhodnutia o založení Volebnej komisie Obce Kovačica, ako aj správa o činnosti obecného Štábu pre mimoriadne situácie a plán jeho práce na nasledujúci rok. Ako bolo uvedené na pozvaní na zasadnutie, materiály týkajúce sa jednotlivých rokovacích bodov boli skrze objemnosť doručené výborníkom v elektronickej (teda nie v tlačenej) forme. Zasadnutie trvalo zhruba 20 minút. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA 40. SCHÔDZI ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Schválili rozpočet na rok 2020

Juraj Bartoš

tyridsiata schôdza ZO Báčska Palanka sa začala minútou ticha na počesť doterajšieho tajomníka lokálnej samosprávy Branimira Kuzmančeva (43), ktorý umrel 10. decembra 2019. Namiesto neho za tajomníčku ZO dosadili právničku Vladislavu Tomášekovú

z Báčskej Palanky (1981). Ústrednou témou 40. schôdze 20. decembra minulého roku bol návrh rozpočtu Obce Báčska Palanka na rok 2020. Zdôvodňujúc rozpočet, predseda obce Branislav Šušnica podčiarkol, že v roku 2020 cieľom bude predovšetkým dokončiť začaté projekty. Plánovaný rozpočtový dôchodok vyčíslili na 1 748 820 013,74 dinára. Najväčšia časť príjmov (1 645 197 952 din.) by do pokladnice mala pribudnúť z daní z mzdy a z neúče-

Výborníci minútou ticha vzdali hold zosnulému tajomníkovi lokálnej samosprávy Branimirovi Kuzmančevovi

lových transferových republikových prostriedkov. Zvyšnú časť rozpočtu (89 322 062,74 din.) doplnia prostriedky z iných zdrojov (okrem iného aj 19 699 860,74 din., koľko zvýšilo z predchádzajúcich rokov). Pokiaľ ide o výdavky, na fungovanie základných škôl vyčlenia 124 865 965 din., ďalších 46 626 620 din. usmernia na činnosť stredných škôl a na pôsobenie Predškolskej ustanovizne Mladosť odvedú 171 089 813 din. (okrem iného aj 4,18 milióna din. na rekonštrukciu škôlky v Silbaši). Na bežnú činnosť Domu zdravia Mladena Stojanovića určili 22 437 381 din. a v rozpočte je i položka na obstarávanie dopplera na ultrazvukové vyšetrenie (6,5 milióna din). Lokálne športové ustanovizne sa môžu nádejať na čiastky koláča vážiaceho čosi viac než 63,8 milióna din. Na začiatku diskusia týkajúca sa rozpočtu smerovala na šmykľavú politickú rovinu a vybavovanie „osobných účtov“. Nakoniec okrem

Vladislava Tomášeková, nová tajomníčka

výborníkov koaličnej väčšiny za navrhnutý rozpočet hlasovali aj výborníci Socialistickej strany Srbska. Hoci v úvode schôdze bol zamietnutý ich návrh na doplnenie rokovacieho programu o tému týkajúcu sa zmien súvisiacich s nehnuteľnosťami a možnosťou rozšírenia komplexu ZŠ Branka Palkovljevića-Pinkiho v Báčskej Palanke. Rovnako pochodil aj návrh výborníckej skupiny Srbskej radikálnej strany o stiahnutie z rokovacieho programu 40. schôdze ZO diskusie o rozpočte na rok 2020.

PIC BÁČSKY PETROVEC

Ochrana podnikateľského nápadu Jaroslav Čiep

vlastníctvo Republiky Srbsko v Belehrade a pracuje aj na OddePodnikateľskom a inovač- lení mechanického, elektrického nom centre v Báčskom Pet- a všeobecného inžinierstva. rovci minulý rok ukončili Prítomných záujemcov o túto veľmi užitočnou prednáškou. V tému privítala riaditeľka PIC Jana piatok 20. decembra 2019 zor- Zabunovová a zároveň predstavila ganizovali aktuálnu prednášku hosťa a objasnila, ako prišlo k tejto Ako ochrániť svoj podnikateľský spolupráci. Na úvod hosť z Belehnápad. Prednášateľom bol Saša radu vysvetlil, ako pracuje štátny Zdravković, ktorý je samostatným Ústav pre intelektuálne vlastníctvo, poradcom Ústavu pre intelektuálne ako aj to, čo je autorské právo, resp. čo sa ním ochraňuje, ako sa koná deponovanie, v akej forme a v čom je význam deponovania a aké poplatky za to treba vyčleniť. Sprítomnil tiež, kde sa nachádzajú predpisy k tejto téme, ďalšie informácie a tlačiPrivítanie hosťa, ktorý sa s poslucháčmi rozdelil vá. Predstavil aj o kvalitné informácie domácu a sveto-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Ako ochrániť svoje podnikateľské idey si prišli vypočuť nielen domáci podnikatelia

vú databázu a vysvetlil, aj ako ich efektne prehľadávať. Prítomní poslucháči nielen z Báčskopetrovskej obce, ale aj širšie, po vypočutí základného postupu, ako sa prihlasujú jednotlivé kategórie intelektuálneho vlastníctva v našej krajine a na medzinárodnej úrovni, spoločne diskutovali o právach priemyselného vlastníctva a autorských právach a s nimi súvisiacich

právach. Sem patria napríklad intelektuálne vlastníctvo, copyright, priemyselný dizajn, známka úspechu v podnikaní, patent a ako si ochrániť vynález, priemyselný dizajn – ochrana nového vzhľadu produktu dizajnom, označenie zemepisného pôvodu a iné modely ochrany podnikového a jednotlivého inovačného postupu alebo originálneho diela.

1 /4888/ 1. 1. 2020

Ľudia a udalosti BELEHRAD – TURISTIČKI CVET ZA ROK 2019

Uznanie pre petrovské Eko apartmány Jaroslav Čiep

uristická kvetina je najväčším uznaním v oblasti cestovného ruchu v Republike Srbsko. Turistická organizácia Srbska aj vlani 11. decembra udeľovala ocenenie Turistički cvet za významné úspechy v oblasti zvyšovania kvality služieb cestovného ruchu a prispievania k rozvoju a propagácii cestovného ruchu. Celkovo 78 nominovaných kandidátov súťažilo o ocenenie v piatich kategóriách. Vyhodnotenie bolo v rukách odbornej hodnotiacej komisie. Od vlani hlasovať malo možnosť aj internetové publikum. Minister cestovného ruchu Rasim Ljajić a riaditeľka Turistickej organizácie Srbska Marija Labovićová sa prihovorili prítomným na vyhodnotení a zdôraznili dôležitosť propagácie, rozvoja a investícií do cestovného ruchu a udelili ocenenia a uznania. Na slávnosti sa

Jesenná idyla v Eko apartmánoch

zúčastnil aj princ Aleksandar Karađorđević s princeznou Katarinou, ako aj ďalší slávnostní hostia. V kategórii Turistická organizácia ocenenie udelili Vrnjačkej Banji, zatiaľ čo Medzinárodný rytiersky festival Despot Stefan Lazarević – JUST OUT Manasija bol ocenený ako turistické podujatie roka. Najlepší v kategórii Receptívna cestovná agentúra bol Balkan Travel

Center a cenu za stravovacie zariadenie a ubytovanie – hotel / iné získali Grand Hotel Tornik na Zlatibore a Nataly Spa zo Sokobanje. Cenu získal aj Archeologický park Viminacium v kategórii Organizácia alebo jednotlivec za prínos k propagácii cestovného ruchu, pričom individuálnu cenu prevzala riaditeľka pevnosti Golubački Grad Iskra Maksimović.

Veľký úspech na tomto prestížnom hodnotení Turistički cvet 2019 získali ubytovacie kapacity rodiny Adamovićovej Eko apartmány v Báčskom Petrovci, ktoré obsadili druhé miesto. Je to aj uznanie za podporu a ešte lepšiu prácu cestovného ruchu v Obci Báčsky Petrovec. „Týmto ocenením sme zviditeľnili našu obec na turistickej mape Srbska,“ s radosťou sa vyjadrili po prijatí ceny majitelia tohto objektu, rodina Adamovićová, ktorú tvoria matka Marija, otec Adam a synovia Dario a Mario. Inak Marija Adamovićová, profesorka triednej výučby a turistická pracovníčka predovšetkým v oblasti zveľaďovania a rozvoja školského turizmu na území obce, sa stala nositeľkou osobitného verejného uznania Obce Báčsky Petrovec za rok 2018 a ich rodinné ubytovacie jednotky už viackrát získali najvyššie uznania na novosadskom Veľtrhu turistiky. Foto: z rodinného archívu

STARÁ PAZOVA

Rodinné ubytovanie pre dospelých a staršie osoby A. Lešťanová

rojekt Žijeme pod tou istou strechou je venovaný propagácii a afirmácii služieb rodinného ubytovania dospelých a starších osôb, osôb s mentálnymi poruchami a invaliditou a realizoval sa v období 1. júla až 31. decembra 2019. Projekt podporil a financoval Pokrajinský sekretariát pre sociálne otázky, demografiu a rodovú rovnosť, kým jeho nositeľom je Stredisko pre sociálnu prácu Stará Pazova. Do realizácie jeho projektovaných aktivít sa okrem odborníkov strediska zapojili aj spolupracovníci z domu zdravia, zo vzdelávacích ustanovizní a z ustanovizní sociálnej ochrany – starobincov. Národnú konferenciu venovanú tomuto projektu usporiadali v pia-

www.hl.rs

tok 13. decembra v staropazovskej divadelnej sále. Konferenciu slávnostne otvorila a úvodný prejav mala Rada Žugićová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova. Zároveň privítala a pozdravila predstaviteľov republikových a pokrajinských orgánov, tiež obecných orgánov a inštitúcií a ustanovizní zo Srbska. Na konferencii príspevky mali: Dajana Kostićová, sociálna pracovníčka staropazovského strediska a koordinátorka projektu Žijeme pod tou istou strechou (Rodinné ubytovanie dospelých a starších osôb a osôb s mentálnymi poruchami a invaliditou – skúsenosti, výzvy a možnosti), Vukota Vlahović, právnik, náčelník Oddelenia pre práce v oblasti sociálnej a rodinnej ochrany pri Ministerstve pre prácu, zamestnávanie a

Informačno-politický týždenník

sociálne otázky (Normatívne rámce pri poskytovaní služieb rodinného ubytovania a perspektívy ďalšieho rozvoja služby), Vesna Aničićová, sociálna pracovníčka, a Aleksandra Stepanovová, pedagogička Strediska pre rodinné ubytovanie Nový Sad (Aktivity v oblasti rodinného ubytovania), Jasmina Peceljová, psychologička Strediska pre sociálnu prácu Srbobran (Skúsenosti strediska ako príklad dobrej praxe v rozvoji služieb rodinného ubytovania) a Tamara Đorđevićová, sociologička Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova (Potreby užívateľov a poskytovateľov služieb a možnosti zveľadenia služby rodinného ubytovania). Cieľom tohto úspešne realizovaného projektu je vytvorenie podmienok a zveľadenie služby

Vukota Vlahović z Ministerstva pre prácu, zamestnávanie a sociálne otázky

rodinného ubytovania v Obci Stará Pazova a utvorenie záchytného strediska pre urgentné ubytovanie užívateľov z územia obce. Stredisko pre sociálnu prácu Stará Pazova patrí medzi najlepšie strediská nielen vo Vojvodine, ale aj širšie, a preto neraz na konferencii zamestnancom strediska boli vyslovené slová chvály a vďaky za ich obetavú prácu pri nanajvýš profesionálnom vykonávaní prác. Moderátorkou konferencie bola Mirjana Sokolovićová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Tripartitné partnerstvo dobre funguje

Anna Lešťanová

asadnutie členov Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova, ktorú tvoria tripartitní sociálni partneri – syndikátna organizácia, únia zamestnávateľov a lokálna samospráva, sa uskutočnila v pondelok 16. decembra 2019 v malej zasadačke tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića. Nový rok 2020 začnú s volebnými aktivitami, lebo po vypršaní ročného mandátu a na základe rokovacieho poriadku, kde sa vo vedení rady koná rotácia, namiesto doterajšieho predsedajúceho Radeho Ercega, v mene Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova, túto funkciu

preberú predstavitelia lokálnej samosprávy. Rokovací program 37. zasadnutia SER pozostával zo 7 bodov a všetky body, resp. informácie boli jednohlasne schválené, t. j. o nich bola daná pozitívna mien-

ka. Tripartitné partnerstvo dobre funguje, o čom svedčia výsledky práce. Na schôdzi okrem iného podali informáciu o aktivitách SER medzi dvomi pracovnými zasadnutiami, kde organizovali verejnú tribúnu na tému boja proti

Z pracovnej časti zasadnutia členov Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova

sivej ekonomike a zúčastnili sa na veľtrhových podujatiach v Modriči a Doboji (Bosna a Hercegovina) a Paraćine. Na obzore je i formovanie hospodársko-technickej spolupráce s Obcou Trebinje (BaH) a už v marci delegácia zo Staropazovskej obce by mala odcestovať do tejto krajiny na hospodársky veľtrh a zveľadiť spoluprácu. Členovia SER rokovali aj o iniciatíve Zväzu samostatných syndikátov obchodníctva Srbska, aby práca v tejto činnosti bola v nedeľu zakázaná alebo iným spôsobom hradená zamestnaným robotníkom. K tomuto bodu zaujali pozitívne stanovisko a zároveň vyzvali občanov obce, aby sa zúčastnili v anonymnej ankete uvedeného syndikátu na ich webovej stránke a vyjadrili sa, či sú za, alebo proti.

EKOLOGICKÁ AKCIA V KOVAČICI

Vysadili ďalších 250 sadeníc že sa naše životné prostredie čoraz viac ničí, znečisťuje, prírodné zdroje sa nadmerne čerpajú. EHOK, ktoré úspešne pôsobí už niekoľko rokov na území Kovačickej obce, má za sebou nespočetne mnoho akcií, v ktorých napr. upratovali divé skládky, zbierali elektronický odpad, zalesňovali veľké plochy v Kovačici a okolí a pod. Od začiatku roku 2019 vysadili už viac ako 1 000 sadeníc. Z roka na rok

majú čoraz väčšiu vôľu k serióznejšiemu ozeleňovaniu svojho prostredia. V poslednej vlaňajšej akcii zalesňovania Anička Chalupová za pomoci vyše dvadsiatky domácich dobrovoľníkov, mlakologické hnutie Obce Kodučkých členov ekologickej vačica v sobotu 7. decembra sekcie Základnej školy Mla2019 uskutočnilo ďalšiu akciu dých pokolení, vedených prozalesňovania. V parku a na námestí fesorkou Evkou Omastovou, v strede Kovačice vysadili zhruba a občanov Kovačice, vysadili 250 sadeníc. v parku v strede Kovačice a na Každodenne sme svedkami, námestí viac druhov stromov. Celé mestečko insity je teraz bohatšie o niekoľko desiatok líp, dubov, briez, albízií, cyprusov, borovíc a iných druhov stromov. Akciu, ktorá podľa slov Vladimíra Kuchárika, predsedu EHOK, bola vopred odborne plánovaná za pomoci Dipl. Ing. hortikultúry Jasminy Topolčaniovej, finančne podporila Obec Kovačica a ruky k tejto ekologickej akcii priložili Verejný komunálny podnik Elán a Miestne spoločenstvo Keby bolo potrebné, bolo by nás viac; na snímke sú členovia školskej Kovačica.

ekologickej sekcie s profesorkou Evkou Omastovou

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Starosť o svoje prostredie a jeho ozeleňovanie prejavili aj členovia rodiny Lenhartovej

V parku vysadili aj cyprusy a tuje

1 /4888/ 1. 1. 2020

Ľudia a udalosti 7. VIANOČNO-NOVOROČNÉ TRHY V KOVAČICI

Krása, láska a dobrá nálada Anička Chalupová

kvetinových dekorácií, ľudovo-umeleckých výrobkov a pod. Obľúbené boli aj sladké a slané dobroty v duchu tradičnej ľudovej gastronómie, najmä bryndzové halušky, makové opekance, škoricou voňajú-

príležitosťou na stretnutie priateľov a známych pri varenom víne, čaji či varenej pálenke. Ruky k organizácii tohto podujatia už tradične priložila

edeľa 22. decembra 2019 na prahu Vianoc bola dňom, keď sa po 7. raz v Kovačici začali vianočno-novoročné trhy plné radosti, lásky a čara adventu. Námestie v strede tohto mestečka ožilo príjemnou atmosférou nadchádzajúcich zimných sviatkov, rozvoniavalo rôznymi dobrotami a rozozvučalo sa vianočnými piesňami. Zaplnilo sa množstvom ľudí s dobrou náladou. Viac ako 80 vystavovateľov z domáceho prostredia a okolia na pultoch pod krytými stánkami ponúklo na obdiv a kúpu rôzne remeselnícke výrobky z keramiky, dreva, zo skla, šúpolia a z iných látok. Nevystal predaj rozmanitého tovaru v podobe darčekov, Vianočný stromček ozdobený vlastnoručne vyrobenými ozdobami najmladších vianočného pečiva, medu, (foto: Obec Kovačica)

Vianočné piesne hostí pookriali srdcia návštevníkov

ce medovníky a priamo pred návštevníkmi na griloch opekané klobásky. Tohtoročné trhy, ktoré organizovala Turistická organizácia Obce Kovačica, boli tiež

aj Obec Kovačica a okrem finančných prostriedkov pre návštevníkov pripravila i chutné občerstvenie. Sviatočnú náladu umocnil tradičný príležitostný program, v ktorom s prednesom vianočných piesní vystúpili cirkevné spevokoly a zbory z Kovačice a Padiny a komorný spevácky zbor penzistov Viva la musica v Kovačici. Osobitným bodom tohto podujatia bolo tradičné fotenie detí s posádkou dedkov Mrázov,

Miesto na predaj a kúpu, ale aj príležitosť na stretnutie so známymi

ktorí od rána cestovali mestečkom insity a delili deťom sladkosti. Vianočnú atmosféru v Kovačici dotvorili dva vianočné stromčeky v strede námestia. Jeden pred niekoľkými dňami spolu s občanmi postavili členovia Rady MS Kovačica a druhý je pred budovou obecnej správy, ktorý v piatok 20. decembra 2019 ozdobili žiaci 1. ročníka všetkých základných škôl z územia Kovačickej obce a mladí užívatelia denného pobytu pre osoby s invaliditou. K ozdobeniu vianočného stromčeka ruky priložil aj predseda obce Milan Garašević so spolupracovníkmi. Tradičné vypustenie lampiónov šťastia bolo tohto roku zrušené kvôli nepriaznivému počasiu.

VIANOČNÉ TRHY V BÁČSKOM PETROVCI

Daždivý, ale veselý vianočný trh Jaroslav Čiep

odobne ako vlani, aj tohto roku sa Vianočné trhy uskutočnili o týždeň neskôr, ako tomu bolo na začiatku uskutočňovania tohto podujatia v Petrovci. V roku 2019 evidujeme, že to bol už desiaty ročník Vianočných trhov. V podstate organizátori podujatia plánovali, že sa trhy v Petrovci rozrastú a budú trvať azda aj viac dní za sebou. Ale nestalo sa, a tak

www.hl.rs

ako bolo na začiatku, tak je aj teraz: vianočný trh trvá len jeden deň. A ten deň v roku 2019 bola nedeľa popoludní 22. decembra. Žiaľ, predpoveď počasia neveštila pekné počasie, ani chladno či sneh. Iba občasné spŕšky a vietor. Azda aj to viacerých odradilo, aby sa išli pozrieť na Námestie slobody a do vianočnej jarmočnej uličky, kde bolo nainštalovaných zo 60 Na petrovských Vianočných trhoch aj množstvo ozdôb stánkov. Na Vianočných trhoch v Báčskom Petrovci sa z roka na rok

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Námestím rozvoniavali klobásky: stánok rodiny Topoľskovcov

Z programu na dočasnom javisku

zhruba opakuje rovnaký program a podobná ponuka u predavačov. Ale v predvečer vianočných sviatkov stretnúť sa so známymi, eventuálne spolu si vypiť varené vínko na trhu je o to vzácnejšie. Zvlášť keď človek stretne známych, ktorých dlhší čas nevidel, lebo sa za prácou dočasne, alebo natrvalo, odsťahovali z rodiska a krajiny. Vianočné trhy po príhovore na improvizovanom javisku otvoril predseda obce Srđan Simić. Kultúrno-umelecký programu, ktorý nasledoval, moderovali Martin Krajčík a Anna Speváková, ktorá

bola aj autorkou programu. Na javisku sa potom striedal väčší počet detí zo škôl, cirkvi a združení, ktorým dedko Mráz rozdával aj balíky. Po tých menších sa obecenstvu predstavili aj tí starší. Zaradili ich do tejto časti kultúrno-umeleckého programu ako sólistov či skupiny. Viacerí z nich sa pričinili o dobrú náladu na trhoch, kde si prítomní mohli aj zajesť, pochutiť si na sladkostiach, či odniesť si domov vianočné, resp. novoročné aranžmány, ozdoby a iné drobnosti.

ZÁKLADNÁ ŠKOLA 15. OKTÓBRA V PIVNICI

Šikovnosť detí na vianočných trhoch Miroslav Pap

poslednom čase záujem o vianočné trhy má stúpajúcu tendenciu. Z veľkých miest sa postupne dostali do

Aj najmenší sa zúčastnili • ĽUDIA A UDALOSTI •

tých menších, no v súčasnosti aj do dedín. Trvajú počas celého adventu a symbolizujú príchod Vianoc. V jednotlivých lokalitách trvajú iba jeden deň, a preto sa im teší veľký počet ľudí. Vianočné trhy predstavujú možnosť vychutnať si dobrú gastronómiu, kúpiť si vianočné ozdoby a vypočuť si vianočné koledy. V Základnej škole 15. októbra v Pivnici v piatok 20. decembra 2019 sa konali detské Vianočné trhy. Presnejšie svoje

Divákov pred pomníkom neodradil ani dážď

diela vystavovali žiaci nižších ročníkov a predškoláci. Boli to rôzne aranžmány, vianočné vence, jedličky, svietniky, vianočné gule a pod. Predajné výrobky vytvárali žiaci na rôznych krúžkoch v škole a spolu s rodičmi Pomoc a inštrukcie triednej učiteľky sú vždy potrebné doma. Cieľom Aj na tohtoročných detských vianočných trhov bolo motivovať Vianočných trhoch v pivnickej deti k tvorbe najrôznejších vianočzákladnej škole bola veľká návných dekoratívnych predmetov. števnosť predovšetkým rodičov, Učiteľky nižších ročníkov sa snažili súrodencov a starých rodičov. zapojiť aj rodičov, ktorí sa spoluVšetci návštevníci sa domov podieľali na výrobe vianočných vracali s plnými rukami a deti predmetov. s radosťou, že všetky vyrobené Počas Vianočných trhov žiaci vya predané vianočné predmety robené predmety predávali. Každá budú zdobiť mnohé domy počas trieda si za vyzbierané peniaze nastávajúcich Vianoc. kúpi potrebnú vec do učebne. 1 /4888/ 1. 1. 2020

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Dážď v nevhodnej chvíli Juraj Bartoš

sobotu 21. decembra 2019 na pravé poludnie sa v centre dediny začal druhý Vianočný trh. Usporiadali ho miestne združenia občanov, základná škola, komunálny podnik a miestne spoločenstvo. Na

Krásne výrobky odohnal dážď

úvod sa prihovorila členka Rady MS Hložany Zuzana Kukučková. Spoluobčanom k vianočným a novoročným sviatkom zablahoželal predseda RMS Branislav Huďan. O podstate Vianoc a potrebe meniť seba v zmysle návratu k pôvodným kresťanským hodnotám hovoril kazateľ Duchovnej cirkvi v Hložanoch Tomáš Balca. V kratšom programe vystúpil spevácky zbor spomenutého cirkevného spoločenstva a čaro Vianoc pesničkami, básňami a vinšmi dotvárali žiaci 4. ročníka ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina. Nakoniec dedo Mráz odovzdal darčeky všetkým prítomným deťom; niektoré z nich mu aj zarecitovali veľkonočné verše. Po programe sa občania pobrali na nádvorie medzi domom kul-

K čaru Vianoc prispeli aj hložianski štvrtáci

túry a hasičským domom, kde už na nich čakala rozmanitá ponuka. Predovšetkým rôznymi spôsobmi z rôznych materiálov pripravené vianočné a novoročné aranžmány, ale aj sladkosti, sárma, kotlíkový paprikáš z diviny, varené víno, obrazy, kozmetika, odevné predmety, výrobky z dreva, obrazy... Prístupná bola aj výstava vianočných zvykov

a obyčají v dome kultúry, ktorú pripravil Spolok žien Slovenka. Pokým vlaňajší prvý Vianočný trh bol „pod snehom“ a v krásnom slnečnom dni, teraz podujatie„skrátil“ dážď, ktorý sa prihlásil k slovu krátko po vstupnom programe. Keďže približne polovica stánkov nebola opatrená prístreškami, väčšina tých, ktorí pri nich mokli, sa čoskoro pobrali domov...

STARÁ PAZOVA

Vianočno-novoročný bazár Anna Lešťanová

ianočné sviatky patria medzi najkrajšie v roku a už tradične predvianočný čas patrí aj školskému bazáru. V stredu 18. decembra 2019 v popoludňajších hodinách sa športová hala Park zaplnila predávajúcimi – žiakmi Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, ktorí ponúkali vianočné aranžmány, ozdoby na stromček a iné dekorácie či darčeky. Tieto unikátne minidiela žiaci už dlhý čas za pomoci svojich profesorov usilovne zhotovovali na hodinách techniky, výtvarnej kultúry a voliteľného predmetu

Kreslenie, maľovanie a sochárstvo. Vládla tam pekná predvianočno-novoročná atmosféra a záujem o bazár prejavili početní rodičia, zamestnanci školy a vôbec Staropazovčania, ktorí prišli podporiť podujatie. Svojráznym spôsobom týmto spôsobom všetkým zaželali vianočné sviatky plné pokoja a do nového roka veľa úspechov. Na bazári sa prejavili žiacke schopnosti a zručnosti zhotoviť hlavne dekoračné predmety podľa vlastných predstáv. Týmto bazárom malí – veľkí podnikatelia mali možnosť získať skúsenosti, ako to funguje v reálnom svete, keď podnikatelia predmety sami zho-

Bazár navštívilo mnoho záujemcov

tovujú a predávajú a tak uzatvárajú podnikateľsko-obchodný cyklus. Bazár organizoval žiacky parlament školy v čele s profesorkou Libušou

Simendićovou. Najstarší žiaci školy sa postarali o prípravu ministánkov zo žiackych lavíc, čo tiež prispelo k úspešnej realizácii podujatia.

PREDVIANOČNÝ VEČIEROK v Hložanoch už tradične spolu usporiadali členovia Združenia starobných a invalidných penzistov a členky Spolku žien Slovenka. V utorok 17. decembra 2019 popoludní vyplnili obidve siene kaviarne Pod lipami, kde ich privítali predsedovia oboch organizácií Ján Haška a Viera Miškovicová. Popriali im tichý advent, pokojné a radostné vianočné sviatky a šťastný nový rok. Primerané príležitostné texty prečítali členky SŽS Miriam Murtínová, Zuzana Šranková, Zuzana Bohušová, Zuzana Turóciová, Zuzana Dudková a Zuzana Fábryová. Po krátkom programe na spoločnom pohostení sa podávala sárma, vianočné koláče a varené víno a v pohode prúdili priateľské rozhovory. Predtým o druhej popoludní na poschodí domu kultúry sprístupnili výstavu SŽ Slovenka, venovanú vianočným zvykom a obyčajam. J. B.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI VÝROČIA PALANSKÉHO SPEVOKOLU

Úspešné štvrťstoročie Miroslav Pap

koncertu Viera Kollárová prečítala ďalšie dva texty – Naše spevokoly a O Vianociach. Nasledoval prednes náboženských vianočných piesní, ktoré sa členky naučili od samotného vzniku. Sedemnásťčlenný,

nedeľu 15. decembra 2019, na tretiu adventnú nedeľu, bolo v palanskom evanjelickom kostole slávnostne. Presnejšie cirkevný zbor oslavoval 25 rokov kontinuálneho pôsobenia spevokolu. Pri tejto príležitosti usporiadali koncert cirkevného spevokolu, koncipovaný tematicky – vianočne. Na začiatku základné údaje o cirkevnom zbore prečítala manželka bývalého palanského farára Viera Kollárová, ktorá bola zároveň iniciátorkou vzniku spevokolu a aktívna je v ňom dodnes. Počas prejavu zdôraznila: „Dvadsaťpäť rokov v ži- Cirkevný spevokol po koncerte vote človeka je cesta dlhá, všeličo sa udeje, čo všetko v súčasnosti ženský spevokol človek prežije. Tak aj v spevokole. predviedol 10 vianočných piesMnoho večerov strávených na ní, interpretovaných viachlasne. skúškach po práci bolo treba vytr- Tematická koncepcia koncertu vať. Nie každá rovnako spievala, ale pozitívne vplývala na všetkých všetky ochotne a srdcom.“ Počas prítomných. V rámci koncertu za-

znela báseň Adventná v podaní manželky súčasného palanského evanjelického farára Alexandry Grňovej. Dojímavý text s vianočnou tematikou prečítala Anna Valášeková.

V záverečnej časti sa prítomným prihovoril palanský evanjelický farár Vladimír Grňa, ktorý zdôraznil význam spevokolu v rámci cirkevného zboru. Osobitne pochválil iniciátorku založenia spevokolu

a Vladimíra Kováča, ktorý ho úspešne vedie už dlhé roky. Na záver sa členky spevokolu poďakovali vedúcemu Vladimírovi Kováčovi za úspešné a profesionálne koordinovanie spevokolu, ktorý sa aj sám prítomným prihovoril. V rámci medzizborových aktivít a vzťahov koncert palanského spevokolu navštívili členky petrovského Oltárneho krúžku žien. Po ukončení koncertu nasledovalo pohostenie na evanjelickej fare. Význam cirkevného zboru spočíva nielen v interpretácii piesní s náboženskou tematikou, ale aj vo vzájomnom, pravidelnom stretávaní sa členiek v rámci skúšok na evanjelickej fare. Pôsobením spevokolu akoby ožíva cirkevný zbor pri každých slávnostných bohoslužbách a významných okamihoch. Predstavuje určitú hybnú silu cirkevného zboru, ktorý je z roka na rok menej početnejší. V prípade, že staršie členky z pochopiteľných príčin opustia spevokol, do radu prichádzajú mladšie, no ale aj tých je čoraz menej. No klesať duchom však netreba, lebo palanský spevokol určite bude aktívny ešte dlhé roky.

HLOŽANY

Dni edukácie mladých podnikateľov a inovátorov Saša Ilićová

iaci Základnej školy Jozefa Marčoka-Dragutina z Hložian aj v roku 2019, ako aj po minulé tri roky boli zapojení do projektu Dni edukácie mladých podnikateľov a inovátorov, ktorý organizuje Zväz vynálezcov Srbska. Bol súťažného charakteru a zúčastnilo sa 31 tímov, ktoré tvorili žiaci základných a stredných škôl z územia Vojvodiny. Hložiansky tím tvorili štyria ôsmaci: Ema Galambošová, Veronika Bažaľová, Martin Zahorec a Timotej Boris Benka, ktorí už majú skúsenosti pri vypracovaní podnikateľského plánu, a dvaja šiestaci: Simona Šranková a Ján Dudok. Mentor• ĽUDIA A UDALOSTI •

kou bola profesorka srbského jazyka Saša Ilićová. Súťaž prebiehala v Sombore. Prvý súťažiaci deň bol 10. de-

Úspešný hložiansky tím

cembra 2019 v Základnej škole Avrama Mrazovića, keď predstavitelia Zväzu vynálezcov Srbska účastníkom poskytli informácie,

pokiaľ ide o vypracovanie podnikateľského plánu, o tom, čo je potrebné na realizáciu idey a ako určiť oblasť, ktorou sa možno zaoberať. Druhý súťažiaci deň bol 12. decembra 2019 v radnici, kde sa uskutočnilo súťaženie. Žiaci z Hložian sa zaoberali obnoviteľnými zdrojmi energie a využitím geotermálnej vody. Vypracovali podnikateľský plán a PowerPoint prezentáciu. Dané úlohy úspešne splnili a obsadili 3. miesto. Získali i listinu za najlepšiu besedu. Cieľom Dní edukácie mladých podnikateľov a inovátorov je uplatnenie získaných vedomostí na reálnych projektoch. Veríme, že žiaci získané vedomosti a skúsenosti z tohto projektu budú môcť uplatniť v praxi.

1 /4888/ 1. 1. 2020

Ľudia a udalosti VIANOCE V SPOMIENKACH MÁRIE OŽVÁTOVEJ Z BÁČSKEHO PETROVCA

Tešili sme sa stromčeku deň, keď od predpoludňajších hodín rozvoniavala kapustnica z vykúrenej sedliackej pece. Anna Horvátová Nesmeli vystať ani krumple na ťapši s klobásou a k tomu tyridsiate roky minulé- ešte alebo makové opekance ho storočia priniesli ľudu alebo rezance. Takto sa v mosmútok, biedne sa žilo jom detstve chystali jedlá a ani a vojnové hrôzy len strpčovali dodnes sa to veľmi nezmenilo. beztak ťažký život. Ani tie po- Stromček sme si zdobili odpovojnové oveľa lepšie neboli. ludnia 24. decembra. Jedličky Nebolo z čoho, povedali by tí, sa kupovali v najbližší piatok ktorí si na tie časy spomínajú. pred Vianocami na pľaci. Neboli tie umelé ako dnes. Veď aj tá vôňa ihličia je symbolom Vianoc. Na ozdobu sme mali gule, ale sme ich opatrovali, aby sa nerozbili a aby sme mali aj na ďalšie roky. Aj cukríky salónky boli ako ozdoby, kupovali sa na pľaci a my ako deti sme sa tým salónkam veľmi radovali. K tomu ako ozdoba boli aj orechy obalené v zlatkách, papierikoch z čokoládky.“ Na Lucku sa v našich domácnostiach zasadí vianočné žitko, ako prísľub bohatAni dnes nezabúda na vieru – Mária Ožvátová stva a zdravia. Jeden taký obraz z detstva, Ale aj napriek chudobe, kto- pritom sa zdá byť veľmi slávrú za sebou zanechala druhá nostný, nám sprítomnila aj svetová vojna, sviatky pokoja M. Ožvátová: „Moja mama do a ticha sa dôstojne, úprimne, ale prostriedku toho žitka položila skromne oslavovali na rozdiel sviečku, zaviazala červenou od dnešnej hektickej doby, keď mašličkou a v pitvore tú sviečsú skomercializované a obchod- ku zapálila. Už pri stole všetci né reťazce v nich vidia poriadny sedeli, oco so starými rodičmi zisk. Tak deti, ako i dospelí sa a ja som zišla do izby a povetešili z maličkostí a ctili si čo dala: Dobrý večer. To bola taká i len malú pozornosť. Darčeky naša obyčaj. Pri večeri sme boli sa nekupovali, nebolo z čoho. my domáci, veď je to rodinAké vianočné sviatky zostali ný sviatok. Na štedrovečerné v spomienkach Petrovčanky služby sme záväzne išli, ale po Márie Ožvátovej, rodenej Med- skončení rovno domov, čakali veďovej: sme polazovníkov, ktorých spev „Ako deti sme sa veľmi rado- sa rozliehal večer po dedine. vali stromčeku. Voľakedy bývali Tešili sme sa na nich, chceli aj veľké snehy a aj to nám ako sme, aby prišli viacerí.“ deťom naznačovalo príchod ViaSpomienky striedajú jedna noc. Spomínam si na ten Posiaci druhú. Tie biedne povojnové

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

roky boli predsa bohatšie na ľudí, svätil sa sviatok na rozdiel od dnešnej doby, keď sa vedelo, čo sa môže robiť a čo nie, keď pokojný, tichý večer prinášal radosť z rodinného tepla. A tak sa nesmelo ani toto: „Keď navečer odzvonilo, všetci už boli doma, buď pri večeri, alebo sa chystali do kostola, v ten deň a na prvú sviatosť vianočnú sa vôbec peniaze nebrali, nerobilo sa s peniazmi, nič sa nechodilo kupovať. Po mlieko si chodili, podojiť sa muselo, ale peniaze sa nechali alebo skôr, alebo už po sviatkoch. Tak isto bolo aj v kostole, v prvú sviatosť a vôbec na také veľké sviatky sa ani v kostole so zvončekom

nechodilo. Ani polazovníkom sa nedávali dináre, ale jablká, oriešky, napečené koláčiky.“ A o tom zvončeku, veľmi starom zvyku, ešte dokladá: „Kostolník alebo dvaja chodili okolo lavíc a na palici mali priviazané vrecúšku, každému to priblížili, aby hodil tam dináre a to tak zacengalo, preto ten zvonček.“ Vôňa vanilkových venčekov iste nechýbala ani na Vianoce v čase našich mám: „Vanilkové koláčiky nesmeli chýbať, aj muškacóny sme robili, ako aj orechové plásty.“ Akokoľvek sa ťažko žilo, ale na vieru nezanevreli. Až dodnes sa toho pridŕžajú. Ožvátová je tiež z tých verných kostolníčok, ktorá nevystane na službách Božích, na pracovných akciách a ešte ako aktívna členka spevokolu prispieva k oslave Božieho mena.

DFS ZVONČEKY OSLAVUJE NARODENINY. Detský folklórny súbor Zvončeky v Erdevíku v tomto školskom roku oslavuje 25. narodeniny pod vedením učiteľky Ruženky Ďuríkovej. Zvončeky počas štvrťstoročia pôsobenia pestovali detské hry, spevy, tance a obyčaje Slovákov na území Erdevíka, Ľuby a Bingule. Stali sa víťazmi Zlatej brány roku 2011, účinkovali na Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach v Dulovciach roku 2012, postúpili do republikovej prehliadky detského folklóru v Ratine v roku 2015... V poslednom čase sú každoročnými účastníkmi Festivalu folklórnych tradícií vo Vrbase a Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci. V predvečer piateho decembra 2019 ich na skúške v miestnostiach Slovenského kultúrno-osvetového spolku navštívil Mikuláš. Za krásne slovenské básničky, modlitbičky, pesničky a tance Mikuláš im daroval sladkosti. R. Ď.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ZBIERKY PADINČANA PAVLA PETRÁŠA

Sviatočné ovzdušie na pohľadniciach Anička Chalupová

nohí si nostalgicky spomínajú na minulé obdobie najkrajších zimných sviatkov, počas ktorých im poštár prinášal krásne vianočno-novoročné pozdravy od príbuzných, priateľov a známych. Neskoršie ich čítali a mali dobrý pocit z toho, kto všetko si na nich pred sviatkami spomenul. Pohľadnice rozložili pod stromček, aby ich všetci videli. Často to bol jediný kontakt s tými vzdialenými počas

Aj na tejto pohľadnici sú vianočno-novoročné pozdravy

Pavel Petráš z čias svojho detstva pri vianočnom stromčeku, pod ktorým bývali okrem hračiek vyložené aj vianočné a novoročné pohľadnice

Ručne vyrobená pohľadnica autora Pavla Ďuriša z Padiny

Vianočný čiernobiely pozdrav

V jednoduchosti je krása

roka. Na tento spôsob komunikácie, ktorý sa v súčasnosti takmer vytratil, si spomína zberateľ Pavel Petráš, majiteľ slovenského etnomúzea v Padine. Vo svojej zbierke starých raritných vecí má viac ako 5 000 exponátov, medzi ktorými sú aj staré pohľadnice, ktoré si kedysi Padinčania písali so svojimi príbuznými a známymi. Zbieral

Pohľadnice s náboženskou tematikou boli najčastejšie

ich od detstva. Neskoršie svoju zbierku obohatil starými slovenskými, maďarskými, nemeckými, anglickými a inými pohľadnicami. Ako hovorí: „Písali si ich vzdialené rodiny. Rodina sa napríklad vysťahovala z Padiny, odišla do Ameriky, a tak si príbuzní písali listy a pohľadnice. Také pohľadnice cestovali veľmi dlho a niekedy

Vianočné pozdravy so zimnou tematikou

sa stalo, že do rodiny ani neprišli. Boli veľmi vzácne a často si ich poštári privlastnili.“ Namiesto gratulácie k sviatkom zo svojej zbierky vybral niekoľko vianočných a novoročných pohľadníc z 50. rokov minulého storočia.

ČLENKY ZDRUŽENIA PAZOVSKÝCH ŽIEN

Na výlete v Česku Anna Lešťanová

prvej polovici decembra lanského roka členky Združenia pazovských žien absolvovali ďalší zahraničný výlet. Najčastejšie, keď ide o zahraničie, boli na Slovensku, Rumunsku a v Republike Srbskej. Tentoraz ich destináciou bola Česká republika. Od 4. do 10. decembra 2019 členky Združenia pazovských žien (na vlastné náklady), ktorým sa tentoraz pripojili aj dve členky zo Slankamenských Vinohradov a tiež niektorí ich spoluobčania, úspešne realizovali ďalší edukačno-rekreačný výlet. Podľa slov Anny Balážovej, ta• ĽUDIA A UDALOSTI •

jomníčky združenia, domov si priniesli krásne zážitky, lebo v Prahe a jej okolí bolo veru čo vidieť a zažiť. Vďaka dobre organizovanej ceste a angažovanému sprievodcovi mali možnosť obzrieť si takmer všetky pamätihodnosti a kultúrne výdobytky, ktoré ponúka Zlatá Praha, Pražský hrad – Zlatá ulička.... Ne- Pamiatka z významného kúpeľného mesta Karlove Vary vystala ani návšteva Karlových Varov, výnemeckého mesta Drážďany. Po lovné členky združenia majú naznamného kúpeľného mesta so májových ústredných oslavách plánovaný výlet do Slovinska. známym sklárskym a potravi- 250. výročia príchodu Slovákov Foto: z archívu združenia nárskym priemyslom a výlet do do Starej Pazovy v roku 2020 usi1 /4888/ 1. 1. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Aleksandar Br oščinjan ZŠ T. G. Masar c, štvrták, yka, Jánošík

Nina Merníková, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

druháčka, Michaela Megová, Jánošík yk ZŠ T. G. Masar a,

Dovidenia, rok 2019!

dzame starý rok jhľa, už prišiel ten čas, keď vyprevá bol ten 2019, a vítame nový 2020. Hodnotíme, aký l všetko to, čo či bol pre nás úspešný, či nám prinieso priali. Do nového roka sme očakávali a čo sme si zo srdca mi, novými želaniami, atia savz vstupujeme s novými pred prinesie iba všetko novými nádejami, že nám rok 2020 coročné sviatky kon u sebo dobré. Aj vy deti máte pred lé silvestrovanie vese vám eme a prázdninové hody. Praj vašich najtajnejších a v novom roku splnenie všetkých kreatívni a prejavovali takí boli 0 202 prianí. Aby ste aj v roku k, tá vr Kútiku. št Dávid Supek, nošík svoju bohatú obrazotvornosť aj v našom a vo vašom Já a, yk SELÝ NOVÝ ROK 2020. ZŠ T. G. Masar Kamaráti, prajeme vám ŠŤASTNÝ a VE í, šantiví a usmievaví!!! Nech ste aj v novom roku zdraví, hrav Katuša

Čo všetko k šťastiu treba? Šťastie je niečo, čo nevidíme, ale cítime. Je to taký krásny pocit, ktorý zlepší náladu. Šťastie je, keď sa nám 15. októbra, Pivnica niečo pekné alebo Valentína Cigániková, 2. 1, ZŠ užitočné prihodí. Niekto má veľa šťastia, niekto zase menej. Ale myslím si, že sme najšťastnejší, keď sme malé deti. Vtedy nám je takmer všetko dovolené, a keď niečo chybíme, odpúšťa sa nám. Veď my deti sa tešíme z malých vecí. Napríklad keď dostaneme hračku, ktorú máme rady, keď vkladáme fotografiu do albumu, alebo keď sa nám niekto pekne usmeje. Preto hovorím, že sa šťastie nedá kúpiť. Šťastie je tu a ono ťa nájde, keď to najmenej očakávaš. Jaroslav Poliak, 4. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Sára Gašparová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Lukáš Červený, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnic a

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Vincent Hložník, maliar, graﬁk, sochár str. 4 – 5 Zo srbčiny do slovenčiny a opačne str. 6 Poézia: Matija Bećković

Nový Sad 1. 1. 2020 Ročník XXXVII Číslo 1/423

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 7

INTERVIEW

FEDOR POPOV, DIVADELNÝ REŽISÉR Z PADINY

Vo všetkom objaviť aj komickú stranu Stevan Lenhart

a rozhovor s Fedorom Popovom sme tentoraz mali dva dobré dôvody. V roku 2019 sme si pripomenuli 100 rokov padinského divadla, ktorého významný kus dejín svojou režisérskou, pedagogickou a všestranne tvorivou činnosťou vytvorili učiteľka Vilma Popovová (1911 – 1994) a potom jej syn Fedor. On k tomuto kultúrnemu výročiu svojho prostredia pripravil vzácnu dokumentárnu výstavu, ktorou vypísal chronológiu storočného divadla v Padine, zmapoval tunajšie predstavenia, režisérov a hercov, urobil prehľad hosťovaní a účasti na divadelných prehliadkach, ako aj výber z novinových článkov a archívnych fotograﬁí. A na to sa náš spolubesedník v roku za nami dožil aj vlastného životného jubilea – oslávil 75. narodeniny. V roku 2019 ste sa podujali na užitočnú výskumno-dokumentárnu činnosť – zmapovali ste bohaté 100-ročné dejiny padinského divadla a pripravili materiál, ktorý ste prezentovali v podobe tematickej výstavy. Prosím vás, porozprávajte o tomto vašom výskume a o spôsobe, akým ste pripravili túto výstavu... – Zozbieral som všetko možné, čo bolo napísané o padinskom divadle. Údaje z rokov 1919 – 1941 som vyhľadal v Národnej jednote a Národných kalendároch, pokým informácie z obdobia 1944 – 1983 som nachádzal v článkoch uverejňo-

vaných v Hlase ľudu, v 4 interview s pani Popovovou (autormi tých rozhovorov boli Ondrej Kotváš a Martin Širka), v správach tajomníčky MS v Padine

znemožnilo vydávanie monografie, výstava mala vynahradiť ten nedostatok a zachytiť viac od obvyklého v obsahu a vo forme. Technicky som bol limitovaný už existujúcimi kartónovými plochami, ktoré bolo treba upraviť tak, aby návštevníkov lákali aj vzhľadom a obsahom. Veľkú pomoc v konečnom rozhodnutí o grafickej úprave mi poskytla Ivana Vereská. Definitívne sme rozhodli, že všetky texty budú ručne kaligraficky vypisované a na okrajoch budú ozdoby. A tak sa 100 rokov divadla v Padine našlo v konečFedor Popov na otvorení výstavy o padinskom nej forme na divadle v októbri 2019 43 tabuliach Vilmy Štátovej, v monografii rozmeru 120 x 90 cm. Výstavu 100 rokov divadla Slovákov vo finančne podporil ÚSŽZ sumou, Vojvodine (príspevky Ondreja ktorá stačila na úpravu. Inej Kotváša a Zuzany Snidovej) a v pomoci z iných zdrojov a od spolkografii (príspevok Dr. Jána iných osôb nebolo. Babiaka). Údaje o období 1983 Významnú obsahovú časť – 2019 som čerpal aj z vlastnej tejto výstavy predstavuje dokumentácie. Keď sa všetky obdobie v znamení vašej matúdaje našli pokope, nasledovala ky Vilmy Popovovej, ktorá s selekcia materiálu a rozhodo- padinskými ochotníkmi ako revanie o forme výstavy. Keďže žisérka nacvičovala divadelné časové a finančné obmedzenie hry celé štyri desaťročia. Táto

skutočnosť určite rozhodujúco vplývala aj na vaše zaoberanie sa divadlom… – Fenomén mojej matky Vilmy Popovovej bol v jej totálnej zanietenosti, kombinácii talentu, vytrvalosti, organizačnej schopnosti a zodpovednosti a ponad všetko osobnej charizmy. Za 40 rokov režisérskeho pôsobenia premiérovala viac ako 110 divadelných hier, dostala na scénu vyše 100 ochotníkov, premysleným výberom hier prilákala dedinčanov do divadla. Dlhé roky bolo divadlo v Padine, jej zásluhou, jedinou formou kultúrneho diania v dedine. Ja som bol od útleho veku až do 14 rokov viac-menej v tom prítomný. A vychytávala ma blahá hrôza, keď sa matka chystala postaviť na scénu novú detskú hru, lebo som pri rozdeľovaní úloh bol jej prvou obeťou. V herectve som vtedy nenachádzal žiadny pôvab, ba skôr trápenie, bral som to ako nútenú prácu. Divadelné gény sa u mňa prebudili oveľa neskôr. Moje detské skúsenosti s divadlom boli skôr traumatické. Ako študent ste sa zapojili do Akademického divadla Branka Krsmanovića v Belehrade. Ako ste sa tam vlastne dostali? S ktorými režisérmi a hercami ste spolupracovali a ktoré hry vám osobitne utkveli v pamäti? – Do tohto akademického divadla som sa dostal legálne, prešiel som audíciu. To bol môj tretí pokus dostať sa do slávou ovenčeného belehradského Kultúrno-umeleckého spolku Branka Krsmanovića. Prvým pokusom bol chór. Na skúške sluch prešiel, ale môj hlas nemali kde zaradiť. Totiž tam, kde boli deﬁcitní – pri basoch – chýbala mi celá oktáva. Potom som to skúsil s folklórom, ale nohy vyrástli a čardáše tam nepatrili. Zostala tretia sekcia, náhradná – divadlo. O Kultúrno-umelec-

20/II 20/II

INTERVIEW kom spolku B. Krsmanovića som vtedy vedel iba toľko, že je slávny, že veľa cestujú a že sa tam všetko hemží dievčatami. A ja som bol vypostený 17-ročný žiak technickej školy, kde jedno dievča pripadalo na dve triedy. Preto som vedome túžil zaradiť sa medzi vyrovnanú mužsko-ženskú partiu. Ako možnosť zostalo už len divadlo. Prichystal som pieseň (Majakovskij) a monológ (Krleža) a prvé, čo ma zarazilo, bol enormný záujem: na audíciu bolo prihlásených viac ako sto záujemcov, takže sa roztiahla na dva dni. Nádej, že sa dostanem do divadla, bola mizerná. Na audícii som v nejakom polotranze odrobil texty, urobil 4 – 5 improvizácií, ktoré komisia odo mňa žiadala, a s červenými ušami som vyšiel von. Ani sa mi nechcelo v nasledujúci deň ísť pozrieť výsledky. Predsa som odišiel. Bol som druhý na zozname a prijali siedmich. Medzi nimi Ivan Bekjarev, budúci známy televízny, ﬁlmový a divadelný herec, a Sonja Jaukovićová, prvá herečka Národného divadla v Belehrade. Vtedy som ani nevedel, že je toto akademické divadlo najstaršie študentské divadlo na svete (1922) a od samého začiatku bolo avantgardné. V ňom vyrástli: Mata Milošević, Olivera a Rade Markovićovci, Ljiljana Krstićová, Bata Stojković, Stevo Žigon, Đuza Stojiljković, Petar Kralj, Ružica Sokićová, Ljubiša Samardžić, Boro Drašković, Jovan Ćirilov, Soja Jovanović, Rada Đuričić, Dragan Nikolić, Ljubiša Ristić, Pepi Laković, Boro Stjepanović, Branko Dimitrijević, Aleksandra Nikolićová, Bora Nenić... Nevedel som, že tak ako druhé dve bratské sekcie – chór a folklór – aj divadelníci tiež veľa cestujú, že majú už premeranú celú Európu. Veľa som toho nevedel a veľa toho ešte na mňa čakalo. Prvý rok bolo školenie, viedol ho Aleksandar Đorđević, televízny režisér. Druhý rok prešiel v očakávaní, že niekto vypadne a uvoľní miesto. Moja prvá vážnejšia rola bola v partnerstve s Draganom Nikolićom a Vojom Brajovićom v komédii Kongres beogradskih gazdarica v réžii Vidy Ognjenovićovej. Až výmena generácií priniesla napokon aj mne post herca v predstaveniach Drak (Schwarz)

1. 1. 2020 • 1 /4888/ – viac ako 90 repríz, Divadlo je pravá vec (Dimitrijević) – vyše 90 repríz, Kočiar lásky (Petković) – 60 repríz... Spolupracoval som s mnohými režisérmi, akými boli Pavicević, Svetković, Dimitrijević, Viktorović, Bebler, Lazić, Belović... A vystupovali sme na početných festivaloch v zahraničí: Erlangen, Torre del Greco, Istanbul, Budapešť, Vroclav, Krakov... Veľa je toho, vyžadovalo by si to väčší priestor. Ako divadelný režisér už dlho pôsobíte najmä v Padine, ale spolupracovali ste aj s ochotníkmi z iných slovenských vojvodinských prostredí, tiež s niektorými súbormi zo Srbska... Pre väčšinu vašich predstavení sú príznačné prvky divadelnej komédie. O akú komédiu ide, čiže v čom nachádzate inšpiráciu, aké texty (alebo: ktorých autorov) najradšej postavujete na scénu? – Vychádza to z môjho vlastného pohľadu na svet. Snažím sa vo všetkom odhaliť tú komickú stranu. Inak by sa od našej skutočnosti človek mohol zblázniť, ak ju vážne berie. Režíroval som na mnohých miestach. Tí, ktorí ma angažovali, odo mňa očakávali, že si zvolím a nacvičím takú hru, ktorá uspokojí aj domáce publikum (v prvom rade), ale aj aby predstavenie vyplnilo očakávanie na širšom pláne, v súťažiach. Tam bolo zase potrebné odhadnúť aﬁnity oceňovacích komisií. Domáce publikum očakáva zábavu a mudrcov z komisií musíte nakŕmiť delikátnejšou stravou. Ale vždy sa musí začať od odhadovania možností súboru. V prvom stretnutí s neznámym súborom o nich nič neviem alebo málo viem. Osožný je predchádzajúci rozhovor s vedúcim súboru za predpokladu, že si svoj súbor pozná. Ponúkam mu celú paletu možností, čiže výber 7 – 8 hier, ktoré mu skrátka opisujem. Každý vybraný kus je rozprávka sama osebe a musím ho dôkladne preštudovať. Keď ide o komédie, ktorých fakt bolo najviac, dobrý text chce, aby ste sa stotožnili s autorom a našli spôsob scénického nadbudovania podľa možnosti. Ďalej, dám veľa na gagy: nemusí ich byť veľa, ale majú byť také, že si ich divák

zapamätá na celý život. Stane sa, že vybraný text nemá v sebe humoristické prvky, prítomné sú však vo vtipnom vyriešení mizanscény. Najviac ma poteší, keď nadídem na text, ktorý je sám osebe duchaplný, akým je napr. Feldekov Jánošík podľa Vivaldiho, Petkovićov Kočiar lásky, Koprivicino Dlhé cestovanie do Európy, Svěrákov Dlhý, široký a bystrozraký, Ionescova Plešatá speváčka a Lekcia… Najbrilantnejšie humorné partie som odhalil v Leacockových

poviedkach. Je to humor pre fajnšmekrov. Hneď po prečítaní jeho zbierky poviedok som sa odhodlal niečo z toho postaviť na scénu. Po dlhom váhaní výber padol na hru Karolínine Vianoce. Už niekoľko rokov pôsobíte v rámci vlastného združenia Fedor teáter. Ako ste sa rozhodli založiť si vlastnú produkciu? S akými hercami spolupracujete a na aké predstavenia sa zameriavate? – Môj divadelný súbor mi v roku 2010 otočil chrbát a vybral si nového lídra. Ten ich zaviedol tam, kde sú teraz: nikde. Súbor sa rozpadol ako veža z karát. Medzičasom bol totálne zdevastovaný padinský dom kultúry, ktorý napokon aj vyhorel. Takto sa stratil aj priestor. Ak som sa chcel aj naďalej zaoberať divadlom, musel som si sám vytvoriť podmienky. Správny prvý krok bola spolupráca so Základnou školou maršala Tita, respektíve s pani riaditeľkou Máriou Galasovou. Chápajúc problém vyšla mi v ústrety vo všetkom – tam som zorganizoval úspešnú divadelnú dielňu,

ktorá prerástla v perfektný súbor mladých talentov. Počas troch rokov trvania sme uskutočnili tieto predstavenia: Karolínine Vianoce (spolupráca so združením KOMAR), Pozdrav niekoho a Žensko-mužské rozhovory (spolupráca s kovačickým gymnáziom), Ženské rozhovory (spolupráca s domom kultúry v Padine). Tieto spolupráce mali väčšie nevýhody ako výhody a odvtedy fungujeme sami ako neformálna divadelná skupina Fedor teáter. Samostatne sme vytvorili dve skvelé hry: Pani Margarétu a Dve vône ruže. Našu tvorbu podporuje ÚSŽZ, takže ten základ máme. Žiaľ, na cestu nám nezostáva a z toho dôvodu našu tvorbu nemôžeme prezentovať v iných prostrediach. Predsa sa mi len podarilo tieto naše dve skvelé hry predstaviť v Belehrade, a to na kultových divadelných scénach akademického divadla a v CZKD. Žiaľ, súbor sa rozpadne, herečky idú na štúdiá na Slovensko. Aby sa nerozsypal aj Fedor teáter, povolám niekoľkých osvedčených veteránov a doplním súbor dorastom z divadelnej dielne. Sme svedkami, že v poslednom období je (aspoň v našom prostredí) čoraz menej divadelných predstavení a čoraz menej obecenstva. Ako sa zamýšľate nad budúcnosťou divadla? Prežije? – Divadlo vo svojom trvaní doposiaľ všeličo prežilo, ibaže mu je tentoraz do cesty postavená mimoriadne vysoká prekážka, ktorú, aspoň v našom lokálnom prípade, ťažko zvládne. Vzkriesenie cez systém nemožno očakávať. Ustanovizeň tradične založená, aby udržiavala divadelný plamienok, nemá na to sily a schopnosti. Nejaká spontánna divadelná tvorba mimo ustanovizne sa sotva prejaví. Vážnu akciu v tomto smere by mohol eventuálne začať charizmatický fanatik s veľkou zásobou energie, entuziazmu, organizačných schopností a spoznávaním problematiky divadla. Ja ale takého v našom prostredí nevidím. Čo sa mňa týka, zostávam pri svojom skromnom súkromnom divadelnom podujatí. Väčšie ambície nemám.

INTERVIEW

HLAS ĽUDU • OBZORY

MÁRIA CHLEBIANOVÁ

Raz a navždy Miroslav Benka

Benku, postavu Starenky v Krčme na hlavnej hradskej, A. P. Čechova a iné. Každý režisér žiada, aby čo viac pomohol hercovi, aby sa vyjadril, aby z neho vytiahol čo najviac, to najlepšie. Tu často príde do nedorozumenia medzi režisérom a hercom, ale sa to zas ukáže ako dobré, keď sa vyjde na javisko, pred obecenstvo a začujeme potlesk. Precestovali ste hodný kus sveta... – Áno, zavítala som takmer do všetkých prostredí vo Vojvodine, kde žijú Slováci. V troch som asi nebola: Ľuba, Binguľa, Hajdušica... Vystupovala som v Belehrade, v Novom Sade, Zreňanine, buď ako speváčka, buď ako herečka.... Pravidelne sme odchádzali do Trebinja na Juhoslovanský festival divadiel, kde sme mohli prirovnať výkony so súbormi z bývalej Juhoslávie. Cestovali sme do Dubrovníka, k moru. Cestovali sme aj do Mostaru na Festival mladých Juhoslávie. Spolupráca s Operou a Divadlom Madlenianum pani Madleny Zepterovej bola veľmi úspešná a nezabudnuteľná. Odchod do Iránu a výstupy pred obecenstvom 15-miliónového Teheránu! Veľmi nás pekne pri-

ste sa herecky výrazne transformovali... – Áno. Raz a navždy nezabudnem – po republikovom festivale v Kule, po vystúpení, sa ma člen odbornej poroty, teatrológ Jovanović opýtal: A kde vám je tá žena, čo stvárnila postavu Filaminty, v tom krásnom držaní tela, v tých parádnych šatách..., a ja som mu odpovedala: Ja som to bola! – To je pre mňa najväčšie uznanie a nie diplom alebo plaketa... Nezabudnem ani na gratulácie po premietaní filmu Návrat, keď sme vyšli na klaňačku, keď mi taká veličina, ako je John Savage, pristúpil na javisku, podal mi ruku, prihovoril sa a gratuloval. Pozor – to nebolo iba zo slušnosti, jeho pochvalné slová mi prekladala Milica, režisérova manželka. Bola to hádam najlepšia herecká scéna v celom ﬁlme a vedľa tak vychytených amerických hviezd najlepšie zahraná rola. – Potom sme žartovali, doberali si ma: Vychádza na javisko John Savage a vychádza na javisko – ona – Mária Chlebianová...! (smiech) Pekné spomienky. Ako vidíte dnešnú situáciu na poli kultúry, najmä keď ide o mladých ľudí? – Myslím si, že im je ťažko. Ťažšie ako nám bolo. Je iná doba. Mám pocit, že čas je menej naklonený kultúre, najmä to cítiť, keď ide o menšie prostredia. Do kultúry sa menej investuje. Predsa, kto raz pocíti javisko, vidí, že to nie je mrhanie času, ale že niečo robíme pre národ. Dnes mladí ľudia nie sú natoľko motivovaní, vytrvalí. Odchádzajú za svojím životom, uberajú sa za zárobkom. Dievčatá sa povydávajú... Veľa tých divadelných postáv máte za sebou... – Kým nevyšla kniha o našom divadle, ja som mala odpremiérovaných 22 inscenácií za sebou, potom pribudli aj ďalšie... Postavy: Anča Cibuľová v Peknej novej maľovanej kolíske a Mara, klebetnica zo Závejov, Tetka Marka v inscenácii Keď vejú jarné víchry VHV-ho... Spolu, ak si dobre spomínam, 33 postáv. Toľko hádam nemala ani jedna herečka na našom javisku, neviem, ako je to inde. Málo ochotníkov má toľko odpremiérovaných inscenácií za sebou. Želám vám pevné zdravie a dúfam, že ešte niečo spolu aj urobíme... – Tešilo by ma... ... ešte kým nám slúži zdravie... – ... ešte kým nám hlava slúži! (smiech)

21/III

ária Chlebianová (rodená Fábryová, 1945) je vyštudovaná učiteľka, ktorá pôsobila aj ako knihovníčka a dlhodobo ako herečka, speváčka v Divadle VHV v Starej Pazove. V divadle, v stvárnení postáv vynikala svojou tvárnosťou, pracovitosťou, vytrvalosťou a jedinečnou dikciou. Zvlášť mala a má jedinečný cnostný vzťah k mladým ľuďom, ako aj k starším osobám – vôbec vyžaruje ľudskosťou. Je držiteľkou početných cien na poli kultúry a naposledy pôsobí aj ako humanitárna pracovníčka. Spomínate si na svoje začiatky pôsobenia v Divadle VHV v Starej Pazove, v Slovenskom KUS hrdinu J. Čmelíka? Kto vás inšpiroval, ktoré mená, aby ste sa zapojili do spolkárskeho života? – Veľký vplyv na nás mali herecké veličiny a divadelníci: Michal Vrška, Michal Litavský, manželia Ječmenovci, pani Mária (Naďová) Turčanová, pani Katarína Majová, sestry Gombárové... Oni mali svojich divadelníkov, na ktorých boli hrdí – VHV, slečna Ľudmila Hurbanová… Šli v ich stopách a my po ich... Ja som sa zapojila do spolkového života v roku 1966. Každú sobotu boli organizované večierky. Pravidelne som účinkovala. Boli tam žarty, spevy. Najsamprv sme hrali skeče a potom aj celovečerné predstavenia, ktoré režírovali Ján Forgáč, Ján Takáč, neskoršie Juraj Ondrík, Peter Lazár, ktorí boli svojrázne jedinečné osobnosti a veľkí umelci – doslova nadšenci, je to, hádam, aj normálne pre umelcov. Neskoršie nám pomáhal aj Vlado Matić, herec Srbského národného divadla z Nového Sadu. Potom sa nám pripojili mladí talentovaní stredoškoláci, gymnazisti: Miroslav Benka, Anna Kardelisová, Zdenko Kožík, Alexander Bako... Na ktoré herecké postavy si spomínate? – Spomínam si na postavu Filaminty – ženu zámožného občana Chrisála, v inscenácii Učené ženy J. B. P. Molièra, postavu Starenky v inscenácii Hmly na úsvite podľa diela Mila Urbana, Postavu Herodiády v inscenácii Salome Oscara Wildeho, postavu Titánie v inscenácii Sen noci svätojánskej

Wiliama Shakespearea, Anču Cibuľovú v muzikáli Pekná nová maľovaná kolíska VHV-ho, postavu starej Lízalky v inscenácii Maryša bratov Mrštíkovcov, postavu ohováračky ňane Mary v Závejoch VHV-ho, postavu ženíchovej Matky v Krvavej svadbe F. G. Lorcu, postavu Starenky v inscenácii Maľované inovaťou Miroslava

jali, len mi je ľúto, že sme museli tam upraviť podľa ich morálnych názorov najatraktívnejšie scény. Desať dní v kuse sme tam hrali predstavenia v zaľudnenej sále, ktorá mála kapacitu 1 200 stoličiek. V prvý večer sme hrali iba pre kritikov a tamojšie médiá. Po tom predstavení na čele s režisérom, s pánom Benkom sme mali tlačovku. Prijatie u veľvyslanca. Vďaka divadlu veľa som cestovala. Kedy by som ja videla Slovensko, Maďarsko, Káhiru a Teherán...? Ste aj spievali… – Spievala. Najsamprv so mnou spolupracovali pán Zlatko Materák. A potom so mnou spolupracoval Zlatko Chňupa. Spievala som pre naše obecenstvo, pre celú Vojvodinu, chodila na festivaly, spievala som a vystupovala aj s Veľkým orchestrom Rádio-televízie Nový Sad. Nahrávala piesne pre Rádio-televíziu Nový Sad, piesne, pre ktoré mi rozpracovával aranžmány pán Tibor Andrašovan, slovenský hudobný skladateľ, aranžér a dirigent z Bratislavy. Účinkovali ste aj vo filmoch a v televíznej produkcii? – Stvárnila som postavy aj vo filmoch Mišo (1985) Jána Makana a naposledy som stvárnila dôležitú a pôsobivú rolu vo filme Návrat (Povratak, 2016) mladého režiséra Predraga Jakšića, v ktorom vystúpili aj americké a kanadské hviezdy, predovšetkým John Savage (zostal nám v pamäti v stvárnení hlavnej roly Clauda Bukowského v americkom filmovom muzikáli The Hair (Vlasy) režiséra Miloša Formana z roku 1979, pozn. autora) a ďalšie hollywoodske hviezdy. Ja som hrala mierne dementnú babičku Desanku, v scénach spolu s Dubravkou Mijatovićovou, herečkou divadla Ateliér 212 z Belehradu. Máme jednu krásnu scénu, kde ona leží v mojom lone. Tá scéna mi utkvela v pamäti... Viem, že ste za svoju prácu na kultúrnom poli získali početné ceny a uznania… – Ceny a uznania prišli samy, nepočítala som ich. V roku 2010/11 som dostala cenu na republikovom festivale za postavu Tetky Marky v predstavení Keď vejú jarné víchry, v roku 2011/12 za postavu Starenky v predstavení Krčma..., tiež na tom istom festivale... Sú tu aj plakety Svetlost, Masky a ďalšie ceny. Predsa pre mňa najväčším uznaním bolo, keď ma po predstavení nepoznal člen odbornej poroty... Vážne? Bol to asi dôkaz, že

ART

1. 1. 2020 • 1 /4888/

V POVAŽSKEJ GALÉRII UMENIA

Vzrušujúca polhodinka s Vincentom Hložníkom Juraj Bartoš

Poniže sa rozprestiera Námestie Antona Hlinku. „Jeho socha stojí esť dní pred nedožitými pred budovou Považskej galésto rokmi slovenského rie umenia, ktorá vznikla roku maliara, graﬁka, kresliara, 1976 a v nej je stála expozícia sochára a pedagóga Vincenta Vincenta Hložníka...“ Záverečné Hložníka (22. 10. 1919 Svederník slová pútavého výkladu zažali –10. 12. 1997 Bratislava) stáli ohník vzrušenia. Len na kúsok sme v Žiline na balustráde, ktorú odtiaľto...? Jasné, že si pozriem výtvarné skvosty jedného z popredných slovenských výtvarných umelcov. Po chvíli som už otváral vysoké úzke dvere na secesnej budove, v ktorej kedysi sídlil bývalý Uhorský kráľovský pohraničný policajný kapitanát. Považská galéria umenia (PGU) v ŽiVincent Hložník (1919 – 1997) line ma prekvapila hlasným tichom. miestni volajú aj Žilinské Hrad- Za ďalšími dvermi, predsa, akočany. Pohľadmi sme upriamovali by tiež prekvapená z príchona mestské znamenitosti, na du prichádzajúceho, stála nad ktoré skupine seminárnikov pultom príjemná, čoskoro sa z Vojvodiny pozornosť upriamo- ukázalo i mimoriadne ústretová vala írečitá pani sprievodkyňa. pani. Len čo som sa spýtal, či si môžem pozrieť stálu expozíciu Vincenta Hložníka, ohromila ma odpoveď: „Žiaľ, teraz to nie je možné; práve sa pracuje na jej reinštalácii... Príďte o šesť dní, budeme ju slávnostne otvárať...“ „No veď... Ibaže sa ja na Slovensko v tomto roku už sotva dostanem...“ Vysvetlil som, kto som, čo som, odkiaľ som a s ohrnutým nosom som si kúpil dva krásne katalógy, do ktorých mi bolo umožnené nahliadnuť: Vincent Vzopätie, 1962 Hložník / život

22/II 22/IV

a dielo a Vincent Hložník / kresba a grafické impresie. Prvý vydala PGU roku 2009, keď na jej pôde bola vytvorená stála expozícia diel Vincenta Hložníka (s prízvukom na maľby); druhý titul uzrel svetlo sveta v roku 2014, Matka, olejomaľba, 1940 keď v popredí boli jeho kresby a grafiky. Nápad zriadiť stálu s prácami umelca... Len tak zo expozíciu dostali po tom, čo zavesených uložených a pohoveľké množstvo jeho prác do dených diel sála vášeň, talent, zbierkového fondu PGU ve- láska, zodpovednosť i skúsenosť novala Hložníkova manželka majstra Hložníka. Jeho detViera (rod. Horáčková), taktiež stvo, jeho mladosť, jeho zrelé výtvarná umelkyňa. „Nemáte prípadne už hotový katalóg k budúcej výstave?“ „Máme, ale pred otvorením výstavy vám ho predať nemôžem... Počkajte...“ Zobrala telefón a po chvíli ma oslovila: „Pán riaditeľ hovorí, že si môžete pozrieť exponáty...“ Pani uvádzačka ma Jazyk, 1982 nasmerovala do jedného z troch výstavných priestorov. A roky. Jeho obľúbené zákutia, tam... Sviatok pre oči. Krajší ako jeho obľúbení hrdinovia Don na skutočnej výstave: obrazy na Quijote a cirkusanti, biblické stenách, obrazy na paneloch, motívy verzus úžasné „zábery“ množstvo obrazov a zopár sôch hrôz 2. svetovej vojny, výjavy aj na podlahe. Všetko v dajakom pochmúrne, apokalyptické, ako tvorivom v pohybe. Kresby a výstraha pred novými vojnami... maľby (ceruza, tuš, olej, temDo tichého pokoja odrazu pera, gvaš, uhoľ, pastel, sépia), zaznel zvuk, ako keď niekto grafiky (litografia, suchá ihla, strúha drevo. Stačilo zopár linorez, monotypia). Rozkošné krokov dopredu a za panelmi ilustrácie kníh, poštové známky pri stole plnom maliarskych

ART

HLAS ĽUDU • OBZORY

Bez názvu, papier, tuš, 1951 – 1960

potrieb som zočil ďalšiu pani. Mala na sebe pracovný plášť; povedala, že robí rámy. Predstavil som sa jej a po chvíli aj pánovi Milanovi Mazúrovi, riaditeľovi PGU, autorovi expozície a oboch spomenutých katalógov. Jeho odpoveď na moju otázku, či smiem fotografovať, bola kladná. Výstavu, ktorú som videl pri jej zrode, otvorili 22. októbra 2019. Expozícia zahrnula všetky techniky, s ktorými umelec pracoval. Patrí k nej aj nová publikácia Vincent Hložník / listy, písomnosti, citáty, spomienky. Túto zatiaľ nevlastním, a tak na záver impresií zo žilinskej PGU už iba zopár faktov z prv spomenutých knižných publikácií. Vincent Hložník začal chodiť do meštianskej školy v Žiline, kde po dvoch rokoch prestúpil na reálne gymnázium. Jeho talent

si zaraz povšimol vtedy mladý pedagóg, graﬁk a maliar Zdeněk Balaš, ktorý tam vyučoval kreslenie. Ako uvádza Milan Mazúr: „Robil všetko pre to, aby sa Vincent zdokonalil najmä po teoretickej stránke.“ Po úspešnej maturite mladého Hložníka cesta zaviedla do Prahy. Tam vyštudoval Umeleckoprůmyslovú školu u profesorov Františka Kyselu a Josefa Nováka; diplom získal obhajobou práce na tému Cirkus. Po ukončení štúdia sa oženil so spolužiačkou Vierou Horáčkovou. Vrátil sa s ňou na Slovensko a roku 1942 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov. Niekoľko rokov žili striedavo v Žiline a vo Svederníku; roku 1952 odchádzajú do Bratislavy, kde Vincent pôsobil ako pedagóg a vedúci oddelenia voľnej graﬁky a knižnej ilustrácie na Vysokej škole výtvarných

umení; tam bol i prorektorom a rektorom Žobrák, papier, uhoľ, 1937 a v období ných hodín: od rána do večera 1956 – 1961 bol i predsedom nad kusom bieleho papiera. Zväzu slovenských výtvarných A večne s tužkou v ruke... Čosi umelcov. Roku 1964 mu bol nevyspytateľné, čosi silné ma udelený titul zaslúžilý umehnalo horúčkovite kresliť a kreslec a v roku 1967 sa podieľa liť...“ Je to len jeden z inšpina založení Bienále ilustrácií rujúcich záznamov Vincenta v Bratislave; o rok neskoršie Hložníka. Kiežby bol, akože sa mu dostáva titul národného naskutku i je, vzpruhou mlaumelca. V roku 1972 bol ako dým talentovaným začínajúpedagóg odstavený a musel zo cim výtvarníkom na ceste k školy odísť. Potom už v Bratihviezdam. slave žil a pôsobil ako výtvarník v slobodnom povolaní. „Pre mňa bolo už v mladosti kreslenie a maľovanie všetkým. Bolo náplňou mojich každoden-

23/V

Tri, 1947

Ďaleko je slnko, papier, tuš, 1955

KNIHY

1. 1. 2020 • 1 /4888/

Aj poézia, aj próza – zo srbčiny do slovenčiny a opačne Stevan Lenhart Nové preklady kníh Janka Vujinovića, Matiju Bećkovića, Miroslava Bielika, Ivany Dobrakovovej, Jozefa Urbana a Ľuboša Juríka

24/VI

posledných rokoch na Slovensku vyšiel pozoruhodný počet výberov z tvorby srbských spisovateľov v preklade do slovenčiny a takisto boli viaceré slovenské knihy preložené a vydané v Srbsku. Táto pozitívna skutočnosť je v značnej miere výsledkom dobrej spolupráce medzi spolkami spisovateľov dvoch krajín, ako aj neúnavnej tvorivej činnosti niekoľkých prekladateľov. Ponúkame prehľad niekoľkých kníh, ktoré vyšli tlačou v roku 2019 a ktorých preklady urobili Martin Prebudila, Miroslav Demák a Ladislav Čáni. Slovenský preklad románu srbského spisovateľa Janka Vujinovića (1945), vyšiel pod názvom Panika v ICečku (Društvo Srba u Slovačkoj, Bratislava – Prometej, Nový Sad; preklad: M. Demák – M. Prebudila). Ide o román rozdelený do šiestich kapitol, v rámci ktorých autor rozpráva príbeh o živote človeka zo „srbskej“ a z „nemeckej“ oblasti (vo funkcii literárneho podtextu sa uvádzajú osudy Miloša Crnjanského a Heinricha Heineho) a v tom zmysle sa zaoberá otázkou identity a kultúrnymi vzťahmi medzi Srbskom a Európou. Ako srbský spisovateľ, ktorý v určitom období žil a pracoval v zahraničí (v Nemecku a Poľsku), Vujinović protagonistu svojho diela vykresľuje sčasti autobiograﬁcky ako jednotlivca bez vlasti a v tom zmysle používa metaforu osamoteného stepného vlka. Kniha básní Matiju Bećkovića

(1939) v preklade do slovenčiny pod názvom Ešte sme neskončili… (Spolok slovenských spisovateľov, Bratislava – Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec; preklad: M. Prebudila) je výberom z básnickej tvorby jedného z najznámejších a najčítanejších srbských spisovateľov. Obsahuje 41 Bećkovićových básní a – ako sa uvádza v knižnej anotácii – súčasťou výberu sú aj dve zbierky venované

manželke – Vera Pavladoljská (napísaná v roku 1960) a Keď prídete do ktoréhokoľvek mesta (2003), ktoré spolu tvoria jeden celok, poetický diptych... Do slovenčiny bola v tomto období preložená poézia ešte jedného srbského autora – Ljubinka Jelića (1932), ktorého básne sú zaradené do viacerých antológií srbskej poézie a teraz sú sprístupnené aj v slovenskom jazyku (preklad: Martin Litavský – M. Prebudila). Výber z poézie slovenského spisovateľa Miroslava Bielika (1949) v preklade do srbčiny

vyšiel pod názvom Mostovi u nepoznato (SVC, Báčsky Petrovec – Computech, Belehrad; preklad: M. Prebudila). Ide o zbierku 70 Bielikových básní (ich počet zrejme odkazuje na autorove nedávno oslávené sedemdesiatiny), rozdelený c h d o siedmich poeticko-tematických častí s prológom a epilógom.

Charakteristické pre značnú časť týchto básní je, že autor v nich vedie svojrázne dialógy s inými spisovateľmi, umelcami a ﬁlozofmi, pričom jeho verše sú – ako si to v osobitnom texte všíma Bielikov srbský kolega Dušan Stojković – „plné lesklých a zároveň snivých lyrických vzplanutí“. Zbierka poviedok slovenskej autorky Ivany Dobrakovovej (1982) vyšla v srbskom

preklade pod názvom Tokso (Prometej, Nový Sad; preklad: M. Prebudila). Obsahuje sedem próz, v ktorých autorka problematizuje otázku ženskej intimity a vchádza do podvedomia svojich literárnych hrdiniek, ktoré vonkajšiu realitu vnímajú príliš pokrivene a subjektívne. Dobrakovová má za sebou niekoľko prozaických kníh a jej diela boli preložené do viacerých jazykov. Od roku 2005 žije v Taliansku a prekladá z taliančiny a francúzštiny. K nedožitým 55. narodeninám slovenského básnika, textára a publicistu Jozefa Urbana (1964 – 1999) vyšiel výber z jeho poézie v preklade do srbčiny pod názvom Život je frajer, ali ja sam veći (Computech, Belehrad; preklad: M. Prebudila – L. Čáni). Jozef Urban sa spolu s Ivanom Koleničom zaraďuje medzi slovenských autorov buričskej poézie, ktorí sa začali prejavovať v druhej polovici 80. rokov dvadsiateho storočia (čiže v období „glasnosti“) a možno vlastne pozorovať viaceré súvislosti medzi ich literárnou tvorbou a tvorbou slovenskej vojvodinskej Generácie X (do ktorej sa zaraďujú práve prekladatelia tohto výberu, Prebudila a Čáni). Pre Urbanovu poéziu sú príznačné prvky irónie, sebairónie a sarkazmu, ako aj skeptický pocit nad stavom spoločnosti. Bol ovplyvnený poéziou amerických beatnikov, zaradil sa k rockovej básnickej generácii na Slovensku a napísal väčší počet textov piesní pre tamojších interpretov a skupiny. V určitom období bol šéfredaktorom časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky, redaktorom a reportérom Literárneho týždenníka a obrázkového časopisu Mladé rozlety, ako aj riaditeľom medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana. Výber z Urbanovej poézie v preklade do

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY srbčiny je urobený podľa knihy Život je frajer, ale ja som väčší, ktorú zostavil Ondrej Kalamár. Najobsiahlejším vydaním v rámci tohto prehľadu je 570-stranová kniha o známom slovenskom politikovi Alexandrovi Dubčekovi (1921 – 1992) v srbskom preklade pod názvom Dubček – godina duža od stoleća (Computech, Belehrad; preklad: M. Prebudila). Autorom tohto beletristicko-dokumentárneho románu je prozaik a publicista Ľuboš Jurík (1947), ktorý sa politickými témami z obdobia totality a postkomunistickej spoločnosti na Slovensku zaoberal vo viacerých svojich poviedkach, románoch a esejach. Kniha o Alexandrovi Dubčekovi, ktorý bol

vedúcou osobnosťou Pražskej jari a neskoršie predsedom Federálneho zhromaždenia Česko-Slovenska, sa začína jeho hospitalizáciou v nemocnici po dopravnej nehode roku 1992. Kým leží na nemocničnej posteli, Dubčekovi sa javia obrazy a spomienky na jeho dovtedajší život, začnúc detstvom stráveným v Kirgizsku, kam odišiel s rodičmi, členmi niekdajšieho robotnícko-roľníckeho družstva Interhelpo. V rozhovore s lekárom Dubček rekapituluje vlastný život, ale aj de-

jiny a vlastné náhľady na spoločenské a politické udalosti a osobnosti, osobné sklamanie z nespravodlivosti ruského socializmu, ako aj formovanie idey „socializmu s ľudskou tvárou“, kľúčový rok 1968 a inváziu vojsk Varšavskej zmluvy, obdobie „vnútorného exilu“, Nežnú revolúciu... Spôsob a objem rozprávania v knihe má podobu beletrizovanej memoárovej prózy, avšak sám autor Ľuboš Jurík v úvodných poznámkach hovorí, že síce použil mnohé osvedčené informácie a doplnil ich novými, predtým neuverejnenými údajmi, ale kniha nepredstavuje vernú Dubčekovu biograﬁu – je to vlastne „príbeh o slobode a viere“.

P OÉZI A MATIJA BEĆKOVIĆ

Autobiograﬁa Mal som starkú Nemal som deda Mal som matku Nemal som otca Mal som dcéry Nemal som syna Mal som manželku Nemal som manžela

Matija Bećković a Martin Prebudila po literárnom posedení v Belehrade v decembri 2019 (foto: Ján Filip)

Ljuba Popović Biely mních Oblečený v čiernom Ateliér mu je cela askéta Maliarsky stojan kazateľňa Biele plátno ikona Maľovanie modlitba Bdel pred stojanom Dlhšie ako hociktorý mních Pred ikonostasom

Jemu sa spovedal A modlil Aby mu odhalil to Čo veril Že len on vie

Chcel aby ho poznali Aj na druhom svete Kde bude ďalej maľovať Obraz začatý na tomto Keď navždy odišiel Len vtedy sa spamätali Že mu nikto nevidel tvár Ani nevedel kto bol Ani odkiaľ prišiel Či mu je Popović Mníšske A či svetské meno Či z bieleho Valjeva Prišiel Alebo z bieleho sveta Odišiel

Ivo Andrić Už bol v pokročilom veku Keď ho navštívili dvaja agenti Prinášajúc správu Že je zvrchovaný čas Aby vstúpil do komunistickej strany Ja som sa čudoval Že ste sa na to už skôr nespamätali Povedal a podpísal prihlášku Pravidelne platil členské A nevynechal ani jedno zasadnutie Ale nikdy nevyslovil ani jedno slovo Preto ho aj volali Básne Matiju Bećkovića z knihy 100 portrétov uverejňujeme k autorovým osemdesiatinám. Zo srbčiny preložil Martin Prebudila.

25/VII

Maľujúc jeden jediný obraz Prestál celý svoj život

Keď ho už zradili kolená Ani pred smrťou nedovolil Aby mu oholili bradu A vymenili sutanu

V ÝBE R

1. 1. 2020 • 1 /4888/

Budapešť, Paríž východu Oto Filip

26/VIII

rísť, vidieť a zažiť si nemusí žiadať veľa: len trochu peňazí a oveľa viac ochoty. Zvlášť v prípade Budapešti, ktorá leží približne dve hodiny a čosi jazdy autom od Subotice. Vlakom je to síce neporovnateľne dlhšie, no pre milovníkov nostalgie útechou môže byť príchod na Východnú železničnú stanicu Keleti pu, na ktorej akoby už dávno zastal čas. Stručne, Budapešť je mestom histórie a kontrastov. Veď je na európskej mape neveľký počet miest s takou jedinečnou polohou a bohatými dejinami, aké má metropola susedného Maďarska. Pre všetko, čo návštevníkovi ponúka, niekedy sa jej právom hovorí Paríž východu. Pozostáva z dvoch častí: Budína na pravom brehu Dunaja a Pešti ležiacej na protiľahlej strane, ktoré sa spojili do Budapešti v roku 1873. Dejiny Budína siahajú až do staroveku, keď tam Rimania zriadili vojenský tábor, kým peštianska časť mesta má pôvod v rímskej osade z 1. storočia nášho letopočtu. Neskôr sa stala rušným obchodným strediskom. Pretrváva to dodnes, svedectvom čoho je jej najznámejšia časť Ulica Váci (Váci utca) spravidla sa hemžiaca nakupujúcimi turistami a miestnymi. Jedným z neodmysliteľných symbolov Budapešti je aj najstaršie metro v kontinentálnej časti Európy, s ktorého stavbou sa začalo v roku 1895. Tak isto viaceré pozoruhodné mosty spájajúce Budín a Pešť, z ktorých je najstarší Reťazový most, pochádzajúci z rokov 1839 – 49. Nemožno nespomenúť historickú budovu parlamentu, Námestie hrdinov, 140 metrov vysoký Gellértov vrch v Budíne, z ktorého je krásny výhľad na mesto... V Pešti neradno obísť budovu Opery a takmer sto metrov vysokú Baziliku svätého Štefana, ktorá je jedným z najväčších chrámov v tejto časti Európy. * Celé to študentské obdobie strávené v Bratislave som cez Budapešť prechádzal aspoň osemči desaťkrát za rok, no na prstoch jednej ruky možno napočítať cie-

lený pobyt dlhší než pár hodín. Náprava a objavovanie dovtedy nevideného a nepoznaného prišla oveľa neskoršie. Konkrétne vtedy, keď sme s kolegom Ďurkom Pucovským pobudli niekoľko dní na výmennom pobyte v redakcii slovenských Ľudových novín v hlavnom meste Maďarska. Program síce dosť naprataný, no kolegovia Atilla a Imrich v prestávkach medzi návštevami parlamentu, inštitúcií, pracovných kolektívov a kadečoho iného nám dokázali mnohé ukázať, ozrejmiť, vysvetliť. Od toho, kde sa stretávajú novinári, cez to, kam tiahnu

mym: iný kraj, iný mrav, sa mi začali vybavovať prednedávnom, s príchodom na jednu z dvoch hlavných železničných staníc, Budapest-Keleti. Druhou je Budapest-Nyugati pu. Obidve dobre známe, zvlášť preto, že boli i časy, keď sa pri odchode domov muselo z jednej na druhú prestupovať. Stanice sa v podstate nezmenili, rovnako ako aj konštatovanie, že žijeme v časoch väčších alebo menších absurdít. Za približne dvestokilometrovú vzdialenosť medzi Bratislavou a Budapešťou treba si vybrať železničný lístok, ktorý stojí 17,10 eura. Spiatočný

trasy najfrekventovanejších nočných električkových a autobusových spojov, po to, aké sú kvality chýrečného tokaja samorodého. Horšie to však bolo pri našich, v podstate sólových túlačkách, keď sa nie a nie dorozumieť. Maďari priam úzkostlivo chránia svoj jazyk, mnohí v tých časoch francúzštinu alebo angličtinu nepoznali, ruštine sa rázne vyhýbali. Tvrdým lingvistickým orieškom boli najmä predajcovia. V snahe vyhovieť prosbe kolegu Vlada Dorču kúpiť mu čosi na nadievanie klobás a akýsi prípravok na včely, robili sme v obchodoch priam akrobatické ukážky rukami, bzučali ako včely, spomínali zabíjačku a kadečo iné. Nakoniec sme objavili a kúpili to hľadané a žiadané. Marí sa mi, že šlo o hurka telte, dozvedeli sa, že sa včela asi povie méez, no dodnes nemožno miestoprísažne vyhlásiť a tvrdiť, že to všetko bolo gramaticky a verbálne správne. Podstatné však bolo, že sa nákupy vydarili. * Takéto a podobné úlomky spomienok, podnietené tým zná-

na tej istej relácii je o 40 centov drahší, teda 17,50 eura. Za omnoho väčšiu vzdialenosť medzi Budapešťou a Belehradom za lístok špeciál načim zaplatiť 15 eur. Ak sa však vyberá lístok do Nového Sadu, ktorý je bližšie, môže to vyjsť na viac ako dvadsať eur. Ak by sa však vyberal priamy lístok Belehrad – Bratislava, bolo by to asi dvojnásobne viac, okolo 70 eur. Syn Filip mi ozrejmuje, že je to vlastne dané tým, že Srbsko a Maďarsko, ako aj Slovensko a Maďarsko majú dvojstranné zmluvy o železničnej doprave, tým aj o istých vzájomných zľavách a výhodách. Dobre vedieť. * – Batožinu si môžete dať do úschovne. Je to šesťsto forintov na 24 hodín, – dozvedáme sa. Jeden z prvých dojmov: forint je síce úradná mena, no s eurom sa v žiadnom prípade nestratíš. Ťažko však presne zistiť ten pomer, lebo je kurz kolísavý: od 280 do 310 forintov za euro. Pritom sa zaň dá kúpiť len kúsok pizze alebo väčšia coca-cola v obchode. Rákócziho útca (ulica) tiahnuca

od stanice Keleti až po Dunaj je prvým svedectvom o súčasnom Maďarsku v kocke. Hustá doprava, kopa domácich a cudzincov, lesk a bieda. Exkluzívne obchody, obrovské pútače, no i desiatky žobrákov spiacich v podzemných podchodoch a tupo sa dívajúcich pred seba. Už pri stanici istá dievčina pchá do ruky bežnú záložku do knihy. O chvíľu beží za tebou so slovami: peniaz, peniaz... Ak jej neudelíš, vytrhne ti záložku a odchádza hľadať druhú obeť. Chýrečná Váci ulica, ten raj pre nakupujúcich, je stále elegantná. Ako kedysi, keď jej dominovali ozaj rozmanité obchody, vrátane tých s technikou. Dnes je priam ukážkou, že žijeme v dobe módy. Predajne svetoznámych značiek odevu a obuvi, exkluzívne reštaurácie, obchody s darčekmi, ponuky pre turistov od výmyslu sveta. Všade tlačenice, akoby išlo o totálne výpredaje. Zvlášť na vianočných trhoch, natoľko pestrých a ozdobených, akoby Vianoce boli práve teraz a tu, a bolo to celý mesiac pred Vianocami. Pekný pôžitok, alebo skôr zážitok. Až je človeku ľúto, že má k dispozícii už len pár hodín a že sa mu už zajtra treba prinavrátiť do všednosti bežných dní. A klobásy, pivo, údeniny, čokolády, punč, darčeky, keramika... všade, kam sa len pozrieš. V tom chodení sa trochu zatúlaš a stratíš pojem, kde je tá Rákócziho ulica, z ktorej si sa pohol: – Ako sa dostať na Rakošiho ulicu, – opytujeme sa. – Taká neexistuje, – vraví mladík. – Ako nie, keď sme ňou chodili pár kilometrov? – Nemyslíte náhodou na Rákócziho ulicu? Po kladnej odpovedi vraví, že na Rakošiho treba čím skôr zabudnúť. Bol to funkcionár v čase totality a tí ani vtedy neboli, ani dnes nie sú vôbec obľúbení. Budapešť treba slovom zažiť. Všimnúť si základné črty jej tváre, ale aj vrásky na nej. No v každom prípade, je to tvár zaujímavá. A nám v podstate málo známa, hoci ide o metropolu prvého suseda. Z knihy Ota Filipa (1954 – 2018) Tak som to videl (Zostavili M. Vrtunská a M. Filipová. Hlas ľudu : Nový Sad 2019)

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

TRI CELOMENŠINOVÉ LITERÁRNE PODUJATIA NRSNM V LUGU

Detská tvorba prejavuje vitalitu Svetluša Hlaváčová

ýbor pre kultúru NRSNM v Lugu 18. decembra 2019 v spolupráci s tamojšou Základnou školou Jovana Popovića zorganizoval tri podujatia na popularizáciu literárnej tvorby: Seminár

Huďanová im v mene tejto ustanovizne venovala knihy. Darčeky v mene školského kolektívu v Lugu prijala profesorka triednej výučby Miluška Kolárová, ktorá vyjadrila slová vďaky za vzácne pomôcky na skvalitnenie vyučovacieho procesu v tomto prostredí.

Keď učivo nepadne ťažko

kreatívneho písania, ktorý je i projektom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, vyhodnotenie žiackej literárnej súťaže žiakov vyšších ročníkov základných a stredných škôl Čo dokáže pekné slovo a vyhodnotenie literárnej súťaže detského časopisu Zornička. Súťaž žiakov a dospelých autorov píšucich pre deti podporili i Slovenské vydavateľské centrum a časopis pre deti Zornička. Na úvod podujatia sa prihovoril podpredseda NRSNM a poslanec AP Vojvodiny Pavel Surový, ktorý pri tejto príležitosti lužskej škole daroval dva notebooky a úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna

Literárny happening v Lugu zhromaždil aj domácich žiakov nižších ročníkov a odmenených žiakov zo súťaže, ktorým svojráznou odmenou bolo zúčastniť sa na uvedenom workshope. Seminár kreatívneho písania veľmi iniciatívne a tvorivo viedol univerzitný profesor a spisovateľ Dr. Zoroslav Spevák. Keďže v učebni, kde sa hravo zvládali dané úlohy, boli aj profesorky odmenených žiakov, aj tie sa do dielne aktívne zapojili a boli to pre všetkých skutočne podnetné a uvoľnené chvíle, z ktorých si každý odniesol kus inšpirácie do ďalšej tvorby.

Časť odmenených zo súťaže Čo dokáže pekné slovo s Annou Huďanovou, Miluškou Kolárovou a Pavlom Surovým • KULTÚRA •

Po ukončení seminára dostali priestor najmladší účastníci týchto podujatí – žiaci z Lugu. Tentoraz v úlohe recitátorov a spevákov, ktorých pripravili učitelia Miluška Kolárová a Miroslav Báďonský. Bol to nadovšetko sympatický umelecký predel, po ktorom sa začalo udeľovanie cien zo žiackej literárnej súťaže Čo dokáže pekné slovo. Práce žiakov hodnotili úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová a úradujúca asistentka pokrajinského tajomníka národnostných menšín – národnostných spoločenstiev APV Milinka Chrťanová. V kategó- Pavel Surový odovzdáva notebook učirii stredoškolákov prvú cenu teľke Miluške Kolárovej získala Valentína Hudecová z Gymnázia Jána Kollára so žiackym kultúru NRSNM, úvod patril Dr. domovom v Báčskom Petrovci, Zoroslavovi Spevákovi. Podal v ňom druhú cenu Karmena Kováčová, zdôvodnenie odbornej poroty, v tiež žiačka petrovského gymnázia, ktorej pracoval spolu s Annou Spea tretiu cenu získal Andrej Simen- vákovou, profesorkou slovenčiny dić, žiak Ekonomickej školy Vuka a riaditeľkou Knižnice Štefana HoKaradžića v Starej Pazove. Špeci- molu v Báčskom Petrovci. Podľa ich álnu cenu v tejto kategórii získal rozhodnutia v kategórii prózy prvú Ján Farkaš, žiak Gymnázia Mihajla cenu získala Martina Bartošová, Pupina v Kovačici. V kategórii vyš- druhý bol Miroslav Gašpar a tretia ších ročníkov základných škôl prvú Katarína Mosnáková-Bagľašová. V

Časť odmenených zo súbehu Zorničky s Dr. Zoroslavom Spevákom a Pavlom Surovým cenu získala Milinka Glóziková zo kategórii poézie prvou bola Mária Základnej školy Mladých pokolení Vršková a druhú a tretiu cenu získal v Kovačici, druhé ceny získali Andrej Ján Valenta. Odmeneným autorom Dudáš zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči ceny udeľovali Pavel Surový a Dr. a Dejan Muninović, žiak ZŠ mar- Zoroslav Spevák, ktorý po udešala Tita v Padine. Tretie boli Sára lení cien optimisticky vyhlásil, že Kováčová a Jasminka Hromčíková celkovo má dobrý pocit zo súťaže zo ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom a že naša tvorba pre deti prejavuje Blate. I v tejto kategórii boli udelené určitý druh vitality. Ústretoví hostitelia vydali mašpeciálne ceny. Získali ich Igor Ferko a Ema Speváková zo ZŠ Jána Čaja- ximálne snahy perfektne privítať ka v Báčskom Petrovci, tiež Patrik hostí a z druhej strany všetci im za Haviar z kovačickej základnej školy. to boli povďační. Malebný a v ten Ceny im slávnostne udeľovali Pavel deň i slnkom umytý Lug opúšťali naštartovaní do ďalších tvorivých dní Surový a Anna Huďanová. Do tretice k udeľovaniu tradičnej a s nadovšetko dobrým pocitom, súťaže časopisu Zornička, ktorú akoby na fruškohorských svahoch finančne podporuje Výbor pre začínala jar... 1 /4888/ 1. 1. 2020

Kultúra 21. FESTIVAL LETÍ PIESEŇ, LETÍ V KOVAČICI

Zlatú plaketu NRSNM a 1. cenu získali Selenčania Anička Chalupová

krásne blížiace sa vianočné a novoročné sviatky a účastníkom estival, ktorý už 21 rokov festivalu zaželala dobré hlasivky obohacuje našu dolno- a úspešný výkon. zemskú fonotéku novýTohtoročný 21. ročník festivami populárnymi piesňami pre lu priniesol 13 nových skladieb deti, zviditeľňuje skladateľov, slovenskej populárnej hudby, textárov a mladých začínajú- ktoré do Kovačice okrem docich interpretov, sa uskutočnil mácich sólových spevákov prišli v sobotu 21. decembra 2019 predniesť aj mladučkí a spevo veľkej sieni Domu kultú- vuchtiví interpreti zo Selenry 3. októbra v Kovačici. Prvá če, z Aradáča, Bieleho Blata a cena a Zlatá plaketa NRSNM Padiny. Ich spevácky výkon, sa dostala do rúk skladateľovi ako i kvalitu nových skladieb a interpretovi zo Selenče. sledovala a hodnotila odborná posudzovacia komisia v zložení: Ružena Čer venská, Juraj Súdi st. a Ivan Babka. Profesork a Mária Kotvášová-Jo nášová hodnotila texty. Pr vú cenu a Zlatú plaketu NRSNM za prednes Selenčan Marek Škabla má za sebou už niekoľko úspeš- získal Marek ne vyspievaných festivalov. Na snímke je s Libuškou Š k a b l a z o Selenče, ktoLakatošovou, predsedníčkou NRSNM. rý predniesol víťaznú skladPo podnetnom príhovore bu Malé žabiatko autora Juraja Zlatka Šimáka, predsedu Zhro- Súdiho ml. Autor skladby zísmaždenia obce Kovačica, ktorý kal aj sošku, dielo akademickej o. i. zdôraznil, že na našu spätosť umelkyne Miry Brtkovej. Pieseň s detskými pesničkami a na naše vznikla na text Michala Kaňu. slovenské tradície nesmieme Druhú cenu si vyspieval Dazabúdať preto, lebo ich pes- vorin Gašparovský zo Selenče, tovanie je naším prínosom d o p e s t re j mozaiky celovojvodinskej kultúry, česť oficiálne otvoriť 21. ročník festivalu Letí pieseň, letí 2019 sa dostala Libuške Lakatošovej, predsedníčke NRSNM. Všet- Odborná komisia sa dopracovala i k záveru, že tento kým v sieni festival treba rozdeliť do dvoch vekových kategórií kovačického a zapojiť aj účastníkov z ďalších slovenských prosDK popriala tredí vo Vojvodine

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktorý na text Nataše Klinovskej chór ZŠ Mladých pokolení pod predniesol skladbu Muzika au- taktovkou dirigenta, učiteľa tora Zlatka Klinovského. Tretia hudby Pavla Tomáša st. Úpravu cena sa dostala do rúk mladej piesní mali na starosti Pavel kovačickej speváčke Anke Ďu- Tomáš ml. a Žeľko Suchánek. rišovej, ktorá zaspievala skladProgram tohtoročného Fesbu ôsmaci autora Pavla Ďuriša, tivalu slovenskej populárnej odmeneného druhou cenou hudby pre deti Letí pieseň, letí odbornej poroty. Text napísala 2019, ktorý spoločnými silami Violeta Ďurišová. Obecenstvu úspešne organizovali NRSNM, sa najviac páčil prednes Kalíny ÚKVS, ÚSŽZ, Obec Kovačica, Babkovej z Kovačice, ktorá si DK 3. októbra a ZŠ Mladých svoje hlasové možnosti vyskú- pokolení, na text M. Kotvášovejšala vo Veselej piesni autora Jána -Jonášovej viedla moderátorka Dišpitera a textárky Adriany Anna Asodiová. Babkovej. Obecenstvo malo možnosť zvoliť si aj najkrajšiu skladbu, ktorou sa podľa ich mienky stala skladba Iskra autorky Zlaty Hrnčárovej. Skladbu na text Adely Obšustovej zaspievala Tina Vesteková z Kovačice. Tretiu cenu odbornej poroty za skladbu získala kovačická skladateľka Kristína Cicková, ktorej skladbu Matematika predniesla Anita Cicková. Zlatú plaketu za text, ktorý je podľa ocenenia M. Kotvášovej-Jonášovej spevavý, melodický a umelecký, získal Cenu obecenstva za prednes si vyspievala padinský textár Ján Kalína Babková Valenta. Ceny a darčeky odmeneným účastníkom udelili Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Zlatko Šimák, predseda ZO Kovačica, Anička Bírešová, riaditeľka kovačickej ZŠ, a Ján Tomáš, riaditeľ DK. Na festivale si spevavé hlasivky vyskúšali aj speváci: Dária Poničanová, Ema Juricová a Timea Tomanová z Padiny, Pavel Samuel Ábelovský z Aradáča, Sára Poničanová z Bieleho Blata, Karol Lukáč a Aneta Cicková z Kovačice. Prvú cenu a Zlatú plaketu za text získal už Spevákov sprevádzal známy padinský literát Ján Valenta • KULTÚRA •

NADLAK

Štvrťstoročie plodonosnej práce

Katarína Melegová-Melichová

Nadlaku v sobotu 14. decembra prebiehala oslava 25. výročia plodnej práce Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku. V doobedňajších hodinách si „kraskovci“ inovovali svoje stanovy a zvolili nové vedenie. Novou predsedníčkou sa stala Ľudmila Šomráková, podpredsedníčkou Bianca Unc, tajomníkom Pavel Hlásnik a členkami predsedníctva: Anka Rău-Lehotská a Anna Karolína Zimbranová. V podvečerných hodinách v sídle DZSČR bol príležitostný program k tomuto okrúhlemu výročiu, za účasti zahraničných hostí a spolupracovníkov KVSIK. Vianočné koledy zaspievala spevácka skupina pod vedením Márie Bonţea-Krajčíkovej, ktorá aj sama a cappella dojímavo predniesla Tichú noc. Príležitostné verše predniesli žiačky Sara Nicorașová a Jarminka Polačeková. Doterajší predseda KVSIK, teraz už jej čestný predseda Ivan Miroslav Ambruš hovoril o 25-ročnej prejdenej plodonosnej ceste KVSIK, aby na záver vyzdvihol: „Aj s finančnou podporou Úradu

pre Slovákov žijúcich v zahraničí napáchali sme toho veľa, ako hovorieval Ondrej Štefanko. Vydali sme viac ako 400 kníh, zorganizovali sympóziá a konferencie, usporiadali výstavy a posedenia, prijali sme stovky rôznych delegácií, zasadzo-

vedieť a potvrdili sme, že sme naďalej súčasťou slovenského národa, hoci v novom domove tam niekde južne od hraníc materskej krajiny.“ Tajomník KVSIK Pavel Hlásnik ozrejmil inovované Stanovy KVSIK. Podujatie moderovala Bianca Unc. Pri tejto príležitosti „za aktívnu spoluprácu s KVSIK pri vytváraní trvalých hodnôt dolnozemských Slovákov“ ďakovný list a plaketu KVSIK udelili: Asociácii slovenských pedagógov v Srbsku, Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku, Centru pre výskum dejín a kultúry dolnozemských Slovákov, Čabianskej Podpredseda ÚSŽZ Peter Prochácka (sprava) odovzdáva dlhoročnému, teraz čestnému predse- organizácii Slovádovi KVSIK Ivanovi Miroslavovi Ambrušovi čestnú kov, Demokratickému zväzu Slomedailu ÚSŽZ vákov a Čechov vali sme sa za zachovanie identi- v Rumunsku, FF UMB v Banskej ty a upevnili sme dolnozemskú Bystrici, FF UCM v Trnave, Katedre spolupatričnosť. Ale čo je hádam manažmentu kultúry a turizmu FF najdôležitejšie, dali sme o sebe UKF v Nitre, Matici slovenskej v Srb-

SELENČSKÉ ZVONY V OSIJEKU

Najväčší potlesk publika Ivo Kraljik

sobotu 7. decembra 2019 v Dome chorvátskeho vojska v Osijeku prebiehal 21. koncert matičiarov z Osijeku pod názvom Slovenské vianočné zvyky, tradície a koledy. Na začiatku programu predseda Matice slovenskej v Osijeku Andrija Kuric pozdravil všetkých prítomných, medzi ktorými boli aj vzácni hostia. Program otvorili najmladšie členky MS z Osijeku, nasledovali recitácie žiakov, spievali členovia seniorskej speváckej skupiny MS z Osijeku, pásmo vianočných piesní zaspieval sólista Robert Zgrablić, ktorým zožal veľký potlesk pub• KULTÚRA •

lika. Spevom v trojhlase vystúpili matičiari z Jurjevca, predstavili sa i členovia Matice slovenskej z Mí-

ľoviec, členovia MS a Slovenského kultúrno-osvetového spolku Ľudovíta Štúra v Iloku, rodina Žagarová.

Z vystúpenia Komorného zboru Zvony zo Selenče (foto: Sandra Kraljová-Vukšićová)

sku, Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, Slovenskému vydavateľskému centru v Petrovci, Spoločnosti pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici, Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Výskumnému ústavu Slovákov v Maďarsku, ako i jednotlivcom: Ivanovi Miroslavovi Ambrušovi, Dagmar Márii Anoca, Michalovi Babiakovi, Anne Chișa, Miroslavovi Demákovi, Michalovi Harpáňovi, Pavlovi Hlásnikovi, Alžbete Hollerovej-Račkovej, Márii Kataríne Hrkľovej, Pavlovi Husárikovi, Miroslavovi Kmeťovi, Ladislavovi Lenovskému, Kataríne Melegovej-Melichovej, Edite Pečeňovej, Anke Rău-Lehotskej, Dušanovi Šomrákovi, Márii Štefankovej, Jánovi Šušlákovi, Alžbete Uhrinovej-Hornokovej, Biance Unc a Pavlovi Vilimovi. Ingrid Zachorecová predniesla verše Ivana Miroslava Ambruša, v mene ÚSŽZ jeho podpredseda Peter Prochácka udelil Pamätnú medailu jubilujúcej KVSIK a k jubileu blahopriali aj Katarína Melegová-Melichová, Alžbeta Hollerová-Račková, Mária Katarína Hrkľová, Svetlana Zolňanová a Michal Babiak, ktorí vyzdvihli prácu KVSIK, ktorá je jednou z opôr a záruk pretrvania slovenskej dolnozemskej society. Členovia Chorvátskeho kultúrno-umeleckého spolku Zlatni klas z Višnjevca boli jediní účastníci, ktorí sa predstavili chorvátskymi vianočnými piesňami. Ako poslední v tomto vianočnom programe vystúpili hostia z Vojvodiny: Komorný zbor Zvony zo Selenče pod vedením Juraja Súdiho zaspieval päť piesní a zožal najväčší potlesk publika. Na konci programu všetci účinkujúci zaspievali vianočné piesne – slovenskú Narodil sa Kristus Pán a chorvátsku Narodi nam se s podporou prítomného publika. V rámci podujatia v predsieni bola výstava tradičných ručných prác MS z Osijeku. Vianočným blahoželaním a pozvaním na nasledujúci 22. vianočný koncert sa s prítomnými rozlúčili moderátorky programu Miluška Kuricová a Sanja Korpaková.

1 /4888/ 1. 1. 2020

Kultúra STARÁ PAZOVA

Výstava Vianočná pohľadnica Anna Lešťanová

ilinský samosprávny kraj, Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne v spolupráci s Kanceláriou národnej rady Slovenskej republiky, Gminnym osrodkom kultury Promyk Bystra, Poľsko, a Strediskom pre kultúru

ter školy a v prednese vianočných kolied sa zúčastnili Andrea Opavská, Jana Ušiaková a Ján Vareca. Výstavu detských vianočných pohľadníc, ktorá je výsledkom spomenutej 16. medzinárodnej súťaže detských výtvarných prác, po príhovore predsedníčky L. Lakatošovej (lebo do tejto akcie bola zapojená aj NRSNM) slávnostne otvoril v mene organizátora podujatia M. Žabenský. Do výtvarnej súťaže Vianočná pohľadnica svoje práce poslalo viac ako 2 200 detí z 250 škôl zo Slovenska, z Českej republiky, Poľska, Rumunska, Bulharska, Chorvátska, Maďarska a zo Srbska. Do Strediska pre kultúru Stará Pazova organizátori priniesli práce zarámované v paneloch a k výstave vydali aj sprievodný katalóg s odmenenými pohľadnicami.

Tie si návštevníci mohli zobrať domov a niekomu k sviatkom práve na ne napísať gratuláciu k Vianociam a k Novému roku. V súťaži sa zúčastnili aj žiaci z troch

základných škôl z Vojvodiny, a to z Bieleho Blata, Padiny a Kysáča, ktorým riaditeľ Oravského kultúrneho strediska priniesol darčeky za účasť. Nechýbalo ani vzájomné obdarovanie predstaviteľov Oravského kultúrneho strediska a NRSNM. Túto výstavnú kolekciu si Staropazovčania budú môcť pozrieť do 17. januára.

Vernisáž programom spestrili žiaci pazovskej školy

Miroslav Žabenský a Libuška Lakatošová na otvorení kolekcie Vianočná pohľadnica v Starej Pazove Stará Pazova, Srbsko, usporiadali 16. medzinárodnú posúťažnú výstavu detských výtvarných prác. Výstavu Vianočná pohľadnica v stredu 18. decembra 2019 slávnostne otvorili v aule staropazovskej divadelnej sály. V mene Strediska pre kultúru Stará Pazova akademický maliar Marjan Karavla privítal vzácnych hostí, medzi ktorými boli zo Slovenskej republiky Miroslav Žabenský, riaditeľ Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne, a Iveta Haplová, odborná pracovníčka pre výtvarníctvo, tiež Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, a Janko Havran, riaditeľ ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Pri tejto príležitosti žiaci školy predviedli kratší program, v ktorom vystúpil žiacky chór a orches-

www.hl.rs

NÁRODNOSTNÁ RADA UDELILA ŠTIPENDIÁ DVOM ŠTUDENTKÁM SLOVAKISTIKY. Na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade 18. decembra bolo Predvianočné posedenie, ktoré spestril príležitostne ladený program. Odzneli v ňom vianočné veršíky, koledy, vinšovačky, ktoré so študentmi pripravila lektorka slovenského jazyka a kultúry na Oddelení slovakistiky Eleonóra Zvalená, PhD. Prítomných na posedení privítala vedúca Oddelenia slovakistiky doc. Dr. Jasna Uhláriková. Keďže sú vianočné sviatky aj sviatkami udeľovania darčekov, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny prispela k sviatočnosti chvíle, a to udelením darčekov či finančnej podpory dvom študentkám slovakistiky. Jednorazovú finančnú úhradu vo výške 45 700 din. z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave získali dve študentky: Lýdia Francistyová z Kysáča a Caroline Rachel Králiková z Báčskeho Petrovca. V mene NRSNM a predsedníčky Libušky Lakatošovej zmluvy študentkám odovzdala predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Anna Horvátová. Po sviatočnej časti programu si prítomní vychutnávali zo sladkých a slaných pochúťok. Na záver si spolu pozreli výpravnú slovenskú rozprávku, film Láska na vlásku. A. H.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V STAREJ PAZOVE

Tradičné Zimné radovánky Anna Lešťanová

tredisko pre kultúru Stará Pazova i na sklonku minulého roku usporiadalo tradičný novoročný kultúrno-zábavný program pre najmladších občanov obce pod názvom Zimné radovánky. V bohatom programe, ktorý sa v sobotu 21. decembra 2019 v staropazovskej divadelnej sále konal po 12-krát, sa zúčastnili žiaci niekoľkých základných škôl, vrátane ZŠ hrdinu Janka Čmelí-

ka, škôl cudzích jazykov, tanečných štúdií… Chór slovenskej základnej školy pod vedením profesorky Novoročný kultúrno-zábavný program s príležitostnými číslami hudby, spevu hudobnej kultúry a pekného umeleckého prednesu Andrey Dvornickej-Machovej zaspieval príleži- aj Lena Stankovićová a David Si- mene organizátora podujatia tostné piesne a pod vedením tejto mendić. Predstavila sa aj rytmická Sanja Dragašová. V záverečnej profesorky sa predstavil aj chór skupina ZŠ hrdinu J. Čmelíka pod časti Zimných radovánok všetci žiakov tamojších stredných škôl. vedením profesorky telesnej vý- aktéri programu na javisku zaspievali novoročnú pieseň a tým Nechýbali ani prednesy krás- chovy Aničky Balážovej. Program moderovali známy zaželali návštevníkom šťastný neho slova, ktoré okrem iných divákom v preplnenej sále podali detský spevák Minja Subota a v nový rok. PREDVIANOČNÝ KONCERT NOVOSADSKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU. Na tradičnom predvianočnom koncerte v novosadskom evanjelickom chráme Božom (v nedeľu 15. decembra) po príhovore koordinátorky Juliany Brtkovej cirkevníkom sa hudbou prihovorila mladá husľová virtuózka Lana Zorjanová. Nechýbali domáci speváci: miešaný komorný zbor novosadského cirkevného zboru pod vedením Anny Crveniovej (na snímke), dievčatá z Komorného zboru Agapé za sprievodu Zlatka Klinovského a Đorđa Petriška, ktoré pripravila umelecká vedúca Tatiana Jašková. Hosťami boli členovia Komorného zboru Zvony zo Selenče s vedúcim Dr. Jurajom Súdim a vystriedal sa aj rad sólistov: na organoch zahral Marek Stupavský, piesňami obecenstvo oslovili Anna Zorňanová a Zlatko Klinovský. Nevystali ani vianočné verše a príhovor farára novosadského Vladimíra Obšusta. Na záver programu, ako aj obvykle, odzneli piesne Daj, Boh, šťastia a Tichá noc v prednese všetkých účastníkov. D. V. Foto: K. Pucovská KOMIKS PRVÁKA MILJANA PAVLA SUROVÉHO ZAPÔSOBIL NA ODBORNÚ POROTU. V Detskom kultúrnom centre Nový Sad bola otvorená výstava celoštátnej súťaže detského komiksu. Z celého Srbska bolo prihlásených 910 detských prác žiakov od prvého do ôsmeho ročníka. Jediná zvolená práca z Kysáča zo Základnej školy Ľudovíta Štúra bol komiks prváka Miljana Pavla Surového triednej profesorky Anny Legíňovej. Aj Miljanova práca je jediná práca prváka vystavená z vybraných prác, ktorú odborná práca ocenila. A. L-g

• KULTÚRA •

1 /4888/ 1. 1. 2020

Rozhovor SLOVO MÁ: PRIMÁR MUDR. MRSC. RASTISLAV POLJOVKA, OTORINOLARYNGOLÓG V CENTRE KLINICKEJ NEMOCNICE (KBC) V ZEMUNE

Lekár musí operovať s láskou

Miroslav Benka

rimár MUDr. Mr. sc. Rastislav Poljovka (1964) dnes patrí k uznávaným lekárom, špecialistom pre ušno-nosovo-krčné choroby a pre maxilofaciálnu chirurgiu, kde pracuje v Centre klinickej nemocnice (KBC) v Zemune. Už dlhší čas je primárom na oddelení otorinolaryngológie, spravuje, operuje a hodne cestuje po svete, kde prezentuje svoje práce. Na šťastie svojich spoluobčanov ordinuje aj doma, vo svojej súkromnej ordinácii v Starej Pazove. Vážený pán primár Poljovka, poprosím vás, spomeňte si pre náš týždenník Hlas ľudu na svoje začiatky, ako to bolo po ukončení lekárskej fakulty? Vedeli ste, v ktorom smere sa budete uberať a kam sa dostanete? – Po skončených štúdiách človek akoby sa nachádzal na pobreží oceána, kde nevidí koniec. Veľká je vec, keď si človek v detstve vyberie odbor, ktorým sa bude zaoberať. Od detstva mi hovorievali: Tebe je ľahko, lebo vieš, čím chceš byť. Otec je profesor biológie, takže mi vsadil záľubu k prírodným vedám. Najmä k medicíne. Keď som zakončil štúdiá, začal som robiť na pohotovosti v dome zdravia v Starej Pazove. Bolo to na výmenu, potom som pracoval na krátky čas, nakoniec natrvalo – pobudol som tu desať rokov. Chirurgia bola mojou veľkou záľubou, ale zhodou okolností v zdravotnom dome vypísali súbeh na špecializáciu otorinolaryngológie (ORL). Otorinolaryngológia alebo ušno-nosovo-krčné choroby je veľmi rozmanitý a obsiahly medicínsky a chirurgický odbor so zameraním na ochorenia hlavy a krku. Keď som videl, že podľa študijného plánu a programu tam bolo zaradené aj štúdium maxilofaciálnej chirurgie, ihneď som si to zobral.

www.hl.rs

V roku 1999 som sa dostal na špecializáciu do KBC v Zemune, a o rok a pol primár MUDr. Milorad Mešterović si ma pozval, aby som natrvalo zostal u neho

S kolegom MUDr. Alexandrom Orozom predvádzali sme náš tím, hodne sme cestovali po svete. Účinkovali sme veľa na odborných kongresoch doma a v zahraničí. Prezentovali sme naše práce, školili sme sa a absolvovali semináre. Kde ste všetko cestovali? – Boli to Kanárske ostrovy, bol to Brusel, bol som v belgickom Bruggy, u nás v Belehrade, v Sarajeve a inde. Zoznámili sme sa s autoritami svetového rangu. To, čo ma úplne ohromilo na kongrese v Limasole na Cypre v roku 2015, bolo stretnutie s americkým chirurgom svetovej úrovne MUDr. Jatinom Shahom (ENT-otolaryngologist) v New Yorku a v Memorial Sloan-Kettering Cancer Center USA. Pred niekoľkými dňami (Foto: Miroslav Benka) sme si pripomenuli 40 Primár MUDr. Mr. sc. Rastislav Poľovka rokov od založenia maxilofaciálnej chirurgie a prišlo nám veľa vzácnych hostí. Predovšetkým MUDr. Branko Bojović, ktorý je v Bostone v USA, ktorý účinkoval v tíme transplantácie líca. Pred siedmimi rokmi sa uskutočnila historická operácia – transplantácia tváre Američanovi Richardovi Lee Norrisovi. Po úraze tím lekárov nešťastného muža v nemocnici University of Maryland v Baltimore operoval 36 hodín. Implantoval mu jazyk, zuby, čeľusť do jedného kusa a vytvorili úplne novú tvár, bol v tom aj MUDr. Branko Bojović. Všetko úspešne transplantovali: kožu, svaly, nervy kostí. Veľmi som spokojný, čo sa tu u nás v Zemune Primár MUDr. Mr. sc. Poljovka (v strede) v operačnej sále doteraz udialo z odbornej na oddelení ORL, na klinike v najmä na odstraňovaní nádorov. stránky. S akými problémami sa streZemune. Vytvoril operačný tím Keď som zakončil špecializáciu, pre hlavu a krk a vyslal ma na ovzdušie tu na klinike bolo veľ- távate? ďalšie školenie – stáž onkológia mi dobré a v Zemune sa začalo – Najväčší problém je technoloa rekonštruktívna chirurgia na veľa dobých vecí uskutočňovať. gická úroveň, ktorú si nemôžeme

Informačno-politický týždenník

Vojensko-medicínsku akadémiu (VMA) v Belehrade. Po zakončení doškolenia chirurgie po onkologických a rekonštruktívnych intervenciách – pracoval som

• ROZHOVOR •

dovoliť. Myslím na tú najkvalitnejšiu technológiu, ktorou disponujú západné, vyvinuté štáty. Aj napriek tomu máme veľmi dobré výsledky v liečení, aj v rámci nášho regiónu, aj v rámci európskych štátov a rovnoprávne ich prezentujeme svetu. Preto by sa pacienti nemali obávať o kvalitu, ktorú im poskytujeme, a vôbec o svoje zdravie. V čom spočíva tá hodnota, že sa môžeme prirovnať ku svetovým odborníkom a ich výsledkom práce, keď ide o zdravotné ošetrenie? – Po prvé, predovšetkým sme mali veľmi dobrých pedagógov a praktikov. Odvaha – ako hovorí ľudové príslovie – smelých nasleduje šťastie! A najmä, že sú moji kolegovia veľmi veľkí entuziasti, snaživí a chcú, respektíve, spolu chceme – a sledujeme svetové trendy. My veľmi dobre vieme, kde nám je miesto, a ustavične bojujeme – krok za krokom so svetovými výsledkami. Ako je to, keď ide o kolegov, sú tiež na úrovni, ako aj vy? – Áno, máme výborných kolegov, vzdelaných a serióznych profesionálov. Keďže naša jednotka ORL je súčasťou fakultnej nemocnice, máme serióznu pedagogickú základňu, teda povinnú prax pre školenie študentov budúcich lekárov. Máme dvoch univerzitných profesorov, dvoch asistentov, riadne prijímame študentov na stálu prax, anestéziológov, zdravotné sestry. Máme tu aj študentov na špecializácii, ako aj volontérov, ktorým sa venujeme a prenášame naše skúsenosti v praxi. Ako je to, keď ide o organizáciu práce? – Na západe už manažéri spravujú nemocnice, kým sú u nás v tom zmysle začiatky. My nie sme profitový odbor, najmä keď si uvedomíme, že pôsobíme v štátnej ustanovizni. Aká je situácia v otorinolaryngológii, keď ide o choroby? Ktoré choroby sú najprítomnejšie na území Vojvodiny, Srbska? – Žiaľbohu, aj v otorinolaryngológii je čoraz viac onkológie, povedal by som, veľké percento, ktoré mierne stúpa – karcinómy ústnej dutiny, hrtana a malígne • ROZHOVOR •

ochorenia lymfatických žliaz. Ľudia žijú pod stresom, životospráva je neadekvátna, ekosystém je narušený, teda, skrátka – evidujeme nepriaznivé životné podmienky. Aká je situácia, keď ide o povedomie a informovanie našich pacientov? – Povedomie stúpa. Prevencia je veľmi dôležitá súčasť našej profesie, ako aj samotných občanov

pracovať. Ako je to u detí, keď ide o ucho, hrdlo, nos? – Tu sú, povedal by som, okrem uvedených chorôb, zápaly nosa, hrdla a alergie, vo veľkom počte je prítomná traumatológia, najčastejšie z dôvodu premávkových úrazov. Vtedy povinne zasahujeme, aj keď ide o kosti líca a vôbec rekonštruktívnu chirurgiu hlavy.

V spoločnosti kolegov lekárov

So svetoznámym americkým chirurgom MUDr. Jatinom Shahom

a potenciálnych pacientov. Z roka na rok sme čoraz viac informovanejší o tom, ako sa správať, čomu sa treba vyhýbať. Žiaľbohu, to je téma, na ktorej treba ešte hodne

A hádam keď ide o letné obdobie a všade prítomnú chémiu, veľký je vzrast alergií, kde je ohrozená najmladšia populácia. Najčastejšie sú to klasické alergie. Ide

o alergénne prostredie, ktoré môže byť extrémne, ale môže byť zdedené aj po rodičoch. Máte aj svoju súkromnú ordináciu. Existuje v takej praxi nejaká obojstranná spätná väzba? – Vo voľnom čase pracujem doma vo vlastnej ordinácii. Mám svojich stálych pacientov. Je to asi svojrázna prednosť, povedal by som... – Tu, v súkromnej ordinácii robím pokojnejšie, mám viac času ako v nemocnici. V nemocnici niekedy musíte pohotovostne reagovať, prudkejšie je tempo. Tu si regrutujem pacientov a mám tzv. feet back – spätnú väzbu. Kým v nemocnici ako vám pacienti dochádzajú, tak aj odchádzajú a nemáte permanentný nadhľad. Pozitívna spätná väzba má priamy dosah na vyváženosť, resp. balans celého procesu liečby, dlhodobý nadhľad a lekárovu satisfakciu v tom, že môžete dlhodobo zisťovať, čo dobré ste urobili pre pacienta a pre svoje zdokonaľovanie. Čo by ste odporučili mladým lekárom? – Keď ide o mladých, na prvom mieste, aby mali záľubu v tom, čím sa budú zaoberať. Aby to nebola záľuba len v bielom lekárskom ti.. Stáva sa, že sa veľa mladých ľudí sklame v tom, čím by chceli byť, vstupujú do medicíny s veľkou dávkou entuziazmyu, ktorý ich po chvíli opustí pre to, že sa vyslovene treba hodiny, dni a rokmi vzdelávať. Sedieť nad knihou. Lekár stále musí byť informovaný o všetkých svetových dianiach vo vede, v medicíne, vo farmácii... A okrem každodennej práce musí byť, ako by to mladí povedali, v trende. Musí sledovať najnovšie udalosti vo svojej oblasti. Mnohí, hoci aj keď ukončia štúdium, sú, ako som to na začiatku povedal – akoby sa nachádzali na pobreží oceána, kde nevidieť koniec. Okrem toho, čím dobrý lekár musí všetko byť? – Musí mať vedomosti, znalosť, odvážnosť, humánnosť a obetavosť, bez pochybností a žiadnych obmedzení. Pekné slovo a ľahkú ruku. Vieru v dobro a v lásku, v to, čím sa zaoberá, k svojmu povolaniu a ľuďom vôbec.

1 /4888/ 1. 1. 2020

Kultúra 

SCÉNA

Výklad nových kníh

Vladimír Kováč: Cesta vydláždená hudbou (ISMN 979-0-69490-107-3) Jaroslav Čiep

aujímavú a zvláštnu knihu z oblasti hudby prednedávnom vydal profesor fyziky a hudobník Vladimír Kováč (1951) z Báčskej Palanky. V posledných niekoľkých desaťročiach viacerí naši autori vydali zbierky ľudových pesničiek z početných tunajších slovenských prostredí. Cesta vydláždená hudbou je však o niečom inom. V nej je zahrnutý opus súčasných autorských skladieb Vladimíra Kováča. Ako zostal spätý s hudbou po celý život, Vladimír Kováč vysvetľuje v úvode knihy. Potom nasleduje recenzentský posudok Mgr. art. Slovenky Benkovej-Martinkovej, ArtD. Kniha má 4 časti: skladby pre deti, tanečné piesne, klavírne miniatúry a skladby písané pre detské divadlá. Všetky skladby majú klavírny sprievod a niekde aj úpravu pre väčší počet nástrojov. Väčšina detských a tanečných skladieb bola napísaná na texty Michala Ďugu. Zhudobnené sú aj texty Juraja Tušiaka, Eleny Hložanovej, Jána Cicku, Márie Litavskej, Anny Svetlíkovej, P. O. Hviezdoslava, Samuela Feketeho, Jána

Gubu, Mariána Lacka, Dušanky Miškovovej a vlastné texty. Väčšina z nich bola aj vysoko ocenená na festivaloch Zlatý kľúč (Selenča – Petrovec) a Letí pieseň, letí (Kovačica). Na konci sú poznámky o skladbách a heslo o autorovi. Publikácia vyšla na 272 stranách v edícii Knižnica Dolnozemského Slováka. Knihu hudobnín Cesta vydláždená hudbou vydalo Vydavateľstvo Ivana Krasku v Nadlaku 2019 a vytlačila tlačiareň S. C. Carmel Print & Design S. R. L. v Arade.

POVIEDKA Víťazoslav Hronec

Tindersticks – slnečná melanchólia. Angličania Tindersticks nedávno vydali dvanásty album No Treasure But Hope (vydavateľstvo Lucky Dog/ City Slang), ktorý sa už považuje za jedno z ich najsenzuálnejších vydaní. Spevák a gitarista Stuart Staples vraj napísal väčšinu nových piesní na gréckom ostrove Ithaka. Toto prostredie vo veľkej miere inšpirovalo celý album, takže je na obale znázornená aj jeho mapa a do skladieb prenikli slnečné tóny, ktoré vniesli trochu inakší pocit do obvykle melancholického zvuku Tindersticks. Vydaniu predchádzal singel The Amputees a celý album obsahuje 10 skladieb, ktoré sa zlievajú do teplého zvukového celku. Najdlhšia pieseň See My Girls hovorí o obchodníkovi, ktorému jeho dcéry zasielajú pohľadnice z rôznych krajov sveta – niektoré z tých obrazov znázorňujú svetové krásy, pokým iné hovoria o nepokojoch... Fanúšikov v Srbsku určite poteší správa, že Tindersticks budú koncertovať 8. mája v dvorane Kombank v Belehrade.

Anjel

to ráno sa starček Daniel vybral po chlieb, pozorne obkračujúc mláky po nočnom daždi, aby sa náhodou nepošmykol na klzkom chodníku. A keď už chcel zabočiť do pekárne, odrazu postretol anjela. Úctivo ho pozdravil a naskutku si od neho vypýtal pierko z krídla: – Ale len také drobučké, aby sa mi vmestilo do peňaženky... Anjel si vytrhol smidku páperia spod pazuchy, ale keď ju odovzdával Danielovi, jej ostrý hrot sa zapichol do starčekovho ukazováka, až to ním myklo. – Ach, prepáč! – povedal anjel a dotkol sa svojím ukazovákom starčekovho prsta na mieste, kde sa už navrela kvapôčka krvi. Pod jeho dotykom drobná rana naskutku zarástla. Starček Daniel sa pekne poďakoval, vložil pierko do peňaženky a vzápätí vstúpil do pekárne. Po istom čase starček Daniel zistil, že zo dňa na deň čoraz väčšmi mladne. Narastali v ňom sily a duševné poryvy, na ktoré si už iba hmlisto spomínal. Čoskoro oslávil sedemdesiatku, potom šesťdesiatku, až napokon v päťdesiatom roku života sa znova oženil.

www.hl.rs

Manželka mu porodila dvoch synov, ale ich otec, na rozdiel od nich, aj ďalej iba mladol a mladol. Mal dvadsať rokov, keď mu staručká manželka zomrela. Na pohrebe bol mladší od synov. V deň svojich osemnástich narodenín mladoň Daniel sa v to ráno uzrel do zrkadla a uzrel v ňom anjela. Vedel, čo ho v ten deň za stretnutie očakáva, nuž sa vybral ráznym krokom ku pekárni. Už z diaľky spozoroval starčeka Daniela, ako drobučkými krokmi obkračuje mláky po nočnom daždi, aby sa náhodou nepošmykol na klzkom chodníku. Keď sa anjel k nemu priblížil, starček Daniel sa pozrel naňho, úctivo ho pozdravil a hneď si aj vypýtal pierko z jeho krídla. Ale vraj len také drobné, aby si ho mohol vložiť do peňaženky. Anjel vytrhol drobné páperko z podpazušia, ale keď ho odovzdával starčekovi, jeho končitým hrotom mu poranil ukazovák. – Ach, prepáč! – povedal a dotkol sa svojím ukazovákom starčekovho prsta na mieste, kde sa už zaskvela kvapôčka krvi. Pod jeho dotykom drobučká rana naskutku zarástla. Starček vložil pierko do peňaženky, s úctou sa poďakoval a vstúpil do pekárne.

Informačno-politický týždenník

Dvadsať rokov Exitu. V roku 2020 festival Exit oslávi dve desaťročia existencie a jeho organizátori už oznámili prvých 20 mien, ktoré vystúpia na jubilejnom vydaní. Sú to David Guetta, Kosheen, Fatboy Slim, Roni Size/LTJ Bukem, americký rapper Tyga, populárny anglický spevák James Arthur, čínsko-americký hudobník Zhu, ako aj DJ-ovia Artbat, Boris Brejcha a Meduza. Milovníkov tvrdšieho gitarového zvuku by mali potešiť koncerty skupín Sepultura (na fotografii), M.O.D., Crippled Black Phoenix, Moscow Death Brigade, She Past Away a Bury Tomorrow. Spomedzi domácich bandov účasť na festivale nateraz potvrdili Buč Kesidi, E-play a Love Hunters.

KONCERTY 13. januára, MKC Petefiho Šandora v Novom Sade: Dado Topić & Time after Time 13. januára, Srbské národné divadlo v Novom Sade: Let 3 a Mariachi Band El Combo 13. januára, Novosadské divadlo: Kralj Čačka Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042). REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská daňová správa Bulvár Mihajla Pupina č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4871-768 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej daňovej správe Mesta Nový Sad Pracovné miesta: daňový kontrolór, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas; daňový spolupracovník, ktoré je roztriedené v hodnosť spolupracovník, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 1 1

16 17

23 26

30 34 37 39

25 29

33 36

35 38

BJ-78

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 49 z čísla 49 Hlasu ľudu zo 7. decembra 2019 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: ŠTEFAN TOMÁŠ, Ul. M. Tomana č. 29, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

VODOROVNE: 16. NOVOROČNÉ ŽELANIE ČITATEĽOM; 17. Priatelia; 18. Sama; 19. Vyholení; 20. Zvonec; 21. Ukazovacie zámeno; 22. Produkcia; 23. Pohybový ústroj tela; 25. Dve spoluhlásky; 26. Staré mesto na Sicílii; 27. Drevená stena, plot; 28. Časť celku, diel; 30. Podraďovacia spojka; 32. Stopa po zacelenej rane, jazva; 33. Mesto v Bosne a Hercegovine; 34. Orgán čuchu; 35. Pomenovanie boha u mohamedánov; 36. Listári; 37. Zvyšok, pozostatok; 38. Náležitý pravidelný stav; 39 Majúci jasnočervenú, karmínovú farbu ZVISLE: 1. Malý spevavý vták, žijúci na poliach; 2. Poťah, ťahanie (mn. č.); 3. Láska (tal.); 4. Izba vo väčších bytoch (mn. č.); 5. Potrebné je; 6. Meno herečky Turnerovej; 7. Skratka medzinárodného

divadelného inštitútu; 8. Rímskymi číslicami: šesť; 9. Televízny režisér a spisovateľ Novak; 10. Domáce zviera; 11. Ľahké vanutie, vánok; 12. Samohláska a spoluhláska; 13. Pera (básnicky); 14. Organická látka, používa sa v potrave; 15. Časti konského postroja na hlavu (zdrob.); 18. Miesto spojenia zváraných kovov; 20. Úroveň, štýl; 21. Konštrukcia, kostra; 23. Manžel otcovej alebo matkinej sestry; 24. Známy hokejista Saša; 25. Stadiaľ; 26. Prístroj na kosenie; 27. Najväčší pozemský cicavec; 28. Veľká vodná plocha; 29. Mojžišov brat podľa Biblie; 31. Skratka pre stranu; 32. Meno skladateľa Sossa; 33. Skratka pre „začiatok“; 35. Chemická značka amerícia; 36. Predložka Ján Bažík

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 51/52 – VODOROVNE: Skutočne, BS, lán, parapet, ar, most, aer, domény, Asti, kliny, Praha, omša, Santos, vak, čaro, VA, ironici, vec, ČX, príživní

1 /4888/ 1. 1. 2020

Oznamy

Pred sviatkami „podvihli“ ceny Anna Horvátová

loveso podvihnúť v spisovnej slovenčine má tento význam: zodvihnúť do menšej výšky, trochu zodvihnúť, nadvihnúť: pozdvihnúť hlavu, ruku, prst, batoh na chrbát, podvihnúť kufor, tašku; k tomu aj podvihnúť klobúk – pozdraviť. Zvratné sloveso podvihnúť sa sa môže použiť namiesto trochu sa zdvihnúť, posunúť sa do menšej výšky: plecia sa mu podvihli. Ale aj v prenesenom význame, namiesto nastala: V hrudi sa podvihla búra. Čo nie je spisovne? Poznámky „podvihnúť ceny“, „podvihovať ceny“, „podvihli ceny“ nie sú slovenské spojenia. Do našej nárečovej podoby sa dostali zo

srbského jazyka pod vplyvom spojení: podigli su cene, podižu cene, podignuti cene, podizati cene. Namiesto spojenia „podvihli ceny“ v slovenskom jazyku sa rast cien vyjadruje týmito termínmi: zvýšiť, zdvihnúť, zodvihnúť. Zvýšiť, opačne znížiť ohradu, hrádzu, či urobiť priestorovo vyšším alebo nižším. Potom zvýšiť a aj znížiť možno plat, pozornosť, výrobu, rýchlosť. Náladu a životnú úroveň tiež možno zvýšiť. Neraz tak povieme, keby nám aspoň platy zvýšili, zvýšila by sa nám aj životná úroveň. A na ustavičný rast cien zareagujeme rázne, ale nie „zase podvihli ceny elektriny“, ale zase zdvihli, zvýšili ceny elektriny, mäsa...

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Mađar so Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Mađar so, Ul. vojvode Mišića 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 685, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. decembra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-746/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS167, NSU167, NSL167, NSO167 NS – Liman 4, Nový Sad, v Ul. Balzakova 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU149, NSL149, NSO149 NS – Save Kovačevića, Nový Sad, v Ul. Save Kovačevića 10, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4671, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

MICHALA ANUŠIAKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším kmotrom

JÁNOM KOPČOKOM 26. 2. 1943 – 10. 12. 2019 z Petrovca

Pamiatku na Teba si navždy uchováme a s úctou si spomínať budeme. Kmotra Dudášová s deťmi a ich rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

hlasludu.info www.hl.rs

15. 5. 1948 – 25. 12. 2017 – 2019 z Kysáča

Spomienky na Teba a na chvíle prežité s Tebou zostávajú navždy v našich srdciach. Manželka Zuzana, syn Milan Anušiak a dcéra Jarmila Marčeta s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela

na otca a starkého

JÁNA PEŤKOVSKÉHO

1942 – 2018 – 2019 z Kysáča

Žiješ s nami v našich myšlienkach a v našich srdciach.

S láskou a úctou si na Teba spomíname.

Dcéra Milina a syn Vladimír s rodinami

Manželka Ilona

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s milovanou mamou, svokrou a starkou

našej starkej a prastarkej

ANNE VOZÁROVEJ – FEROVEJ

ANNOU VOZÁROVOU – FEROVOU

1934 – 2019 z Kysáča

rod. Anušiakovou 1934 – 2019 z Kysáča

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali. Zhasli oči, stíchol hlas, veľká Ti vďaka za všetko od nás.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať:

vnuk Vladimír s manželkou Marínou a pravnúčatá Vladimír a Valéria

Zarmútení: syn Pavel, nevesta Zuzana a vnuk Pavel

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich nenahraditeľných rodičov a starých rodičov

ZUZANU MACÁKOVÚ

rod. Mešiovú 24. 3. 1924 – 22. 12. 2010 a

JÁN ADÁMEK

2. 5. 1954 – 24. 12. 2017

MARA ADÁMEKOVÁ 27. 3. 1960 – 4. 1. 2016

z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomína dcéra Ankica • OZNAMY •

JÁNA MACÁKA

hlasludu.info www.hl.rs

29. 12. 1921 – 26. 2. 2006 z Kysáča

Keby ma aj otec môj a matka moja opustili, Hospodin sa ma zaujme. Žalm 27, 10 S láskou a úctou v srdci si ich zachovávajú: dcéra Zuzana s manželom Michalom a vnukovia Michal, Ján a Pavel Ďurovkovci 1 /4888/ 1. 1. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. decembra 11.30 Koľko sa poznáme, kvíz 20.30 Dobrý večer, Vojvodina 21.30 Kumštáreň Nedeľa 29. decembra 10.30 Hudobné vysielanie 11.00 Dúhovka: Festival Letí pieseň, letí 11.30 Agrosféra

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 31. decembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 27. decembra – Železný Ján Sobota 28. decembra – Tajomstvo šťastia Pondelok 30. decembra – 7 zhavranelých bratov Utorok 31. decembra – Láska na vlásku / Ostreľovač / Novoročný program TV Petrovec Streda 1. januára – Filmový maratón Štvrtok 2. januára – Filmový maratón

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 29. decembra Film: Fappy Feet 2 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Perinbaba Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Dúhovka je venovaná festivalu Letí pieseň, letí

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – piatok 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Nedeľa 29. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00.

Streda 1. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

16.00 – 18.00

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Nedeľa 29. decembra 16.00 Kronika týždňa

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Slovo na týždeň Vianočné trhy v Kovačici a Padine Novoročné priania Utorok 31. decembra 16.00 Osady aj vďaka Vianočným trhom dýchajú sviatočnou atmosférou

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00 17.15 17.30 18.00 18.10 18.15 18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Žiaci základných škôl Kovačickej obce ozelenili parky Divadelné predstavenie: Svetová vojna (100 rokov divadla v Padine) Piatok 3. januára 16.00 Film: Pani Zima Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

BIELOBLATSKÁ MLADOSŤ V JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Znovu s problémami Vladimír Hudec

zmenenou zostavou, posilnenou brankárom Maksimčevom a Roieloblatská Mladosť pred pol bertom Popićom. Predsa aj nadruha rokom v majstrovskej priek dostatočnému fondu hráčov sezóne 2017/18 obsadením nikdy sme neboli kompletní. Vždy prvého miesta v B skupine Mest- niekto buď bol zranený, ochorel, skej ligy Zreňanin a postupom do alebo nehral pre žlté karty... Na A ligy zaznamenala jeden z najväč- niektorých zápasoch, od ktorých ších úspechov v dejinách klubu. sme mohli očakávať body aj z hosV minulých majstrovstvách sa ťovania, ako napríklad v Stajićeve, im však iba horko-ťažko podari- sme hrali desiati a v Ečke sme tiež začali bez jedného hráča, ktorý sa k mužstvu pripojil v polovici prvého polčasu. V konečnom majstrovstvá sme skončili iba s 15 hráčmi, lebo viacerí boli zranení a jeden hráč nám medzičasom odišiel do zahraničia. K tomu hráči málo trénovali Robert Popić (vľavo) bol významnou posilou a všetko to spolu mužstva (foto: Ivan Pančić) je príčinou slabých výsledkov. lo obstáť, a ani uplynulej jesene Možno však aj tréner Gardinovački im nekvitli ruže. Vyhrali iba nad nenašiel spoločný jazyk s hráčmi, posledným v tabuľke – celkom nevedel ich motivovať, takže viac Zlatica a ostatných 9 zápasov pre- nebude robiť s prvým mužstvom, hrali. Pritom dali 16 a prijali 38 ale iba s deťmi.“ Na otázku, čo očakávajú na jar, gólov. O príčinách sme sa rozprávali s predsedom klubu Danielom náš spolubesedník hovorí: „Mali by sme mať zasadnutie, Poničanom. „Po vlaňajšom príliš šťastnom na ktorom chceme trochu osviežiť obstátí v nových majstrovstvách správu klubu mladšími posilami. sme nemali veľké ambície. Znovu Okrem toho museli by sme priviesť iba zostať v lige. Štartovali sme niekoľkých hráčov a povzbudzos 23 hráčmi, resp. s takmer nepo- vať aj našich mladších chlapcov.

Vcelku si myslím, že môžeme obstáť, lebo sme lepší a aj organizovanejší od FK Zlatica. Okrem toho na niektorých zápasoch sme ukázali, že môžeme čeliť aj silnejším mužstvám, ibaže sme nešťastne prehrali vo finiši. Verím, že sa nám to na jar môže vrátiť a hádam aj nám šťastie Janko Poničan (v modro-červenom drese) aj tejto trochu poslúži. jesene s desiatimi gólmi bol najlepším strelcom Teda ak sa nám mužstva (foto: Ivan Pančić) podarí zachovať a ta Zreňanin prostriedky, ako aj trochu aj posilniť mužstvo, verím, že môžeme zostať všetky iné kluby, ktorými kryjev tejto lige. V opačnom by to bolo me hlavne náklady rozhodcov veľmi zle, lebo sa obávam, že by v a delegátov, úhradu za lekársku B lige už vari nikto nechcel hrať.“ prehliadku hráčov a možno tro-

Pracovnou akciou udržiavali trávnik (foto: z archívu klubu)

Podľa slov nášho spolubesedníka finančne to klub tiež nemal ľahké. „Dostávame z rozpočtu Mes-

Takto sa bieloblatskí futbalisti radovali pred pol druha rokom, keď postúpili do vyššej súťaže. V takmer nepozmenenej zostave vystupujú aj dnes. Daniel Poničan stojí tretí sprava. (foto: z archívu klubu) • ŠPORT •

chu zostane aj na cestovanie. Na hosťovania sme cestovali hlavne autami členov správy, ktorým sme nehradili náklady. Klub však má aj iné náklady. Trénerovi platíme úhradu a cezpoľným hráčom cestovné trovy. Okrem toho trávu na ihrisku treba pravidelne kosiť a ihrisko vyznačovať, čo si tiež vyžiada výdavky. V danej chvíli nám kosenie bolo problém, lebo ani naša a ani kosačka miestneho spoločenstva neboli funkčné, takže sme museli organizovať pracovnú akciu malými kosačkami. Našťastie okrem dotácií z mesta máme aj podporovateľov, ktorí nám trochu finančne pomôžu. Mám nádej, že na rok bude lepšie a že nám trochu viac pomôže aj miestne spoločenstvo. Nemôžem povedať, že aj doteraz nepomáhali, ale, nakoľko počujem, niektoré iné MS pomáhajú omnoho viac.“

1 /4888/ 1. 1. 2020

Šport ARADÁČSKA FUTBALOVÁ LEGENDA VLADIMÍR GÁL

Aktívny aj v 47. roku života Vukić a Marko Zorić. Aj v mužstvách v dejinách AŠK. Už v prvom roku súperov tiež boli vrcholní hráči, ktorí sme z najnižšej súťaže postúpili neskoršie kariéru pokračovali v eu- do vyššej ligy a teraz, dva-tri roky Vladimír Hudec rópskych kluboch. Bol som kapitá- neskoršie, sme na dobrej ceste nom mužstva Radničkého, avšak postúpiť do Zreňaninskej oblastnej radáčan Vladimír Gál má 47 v klube nebola zdravá atmosféra, ligy, v ktorej AŠK nikdy nebol.“ Pod taktovkou Vladimíra Gála rokov a stále je aktívnym takže sme v tej pre nás elitnej spofutbalistom v aradáčskom ločnosti zotrvali iba jednu sezónu generácia aradáčskych futbalistov AŠK. Keď sme sa ho opýtali, zakiaľ a vrátili sme sa do Vojvodinskej ligy. už takmer desaťročie dominuje aj Po tomto neúspechu Vladimír v malom futbale na Matičnom turešte mieni behať za loptou, krátko naji. Sú jediné mužstvo, ktoré trikrát odpovedal: „Kým ma nohy držia Gál opustil Radnički. „Predseda klubu, ktorý mi po- zaradom zvíťazilo na tomto prestíža srdce mi dovolí.“ V rozhovore sme sa vrátili do príliš dávnej minulosti, mohol zamestnať sa v olejárni, ma nom turnaji a Pohár Veľvyslanca keď Vladimír ako 16-ročný odohral podmienil, aby som si zvolil: Radnič- SR v Belehrade dostali do trvalého ki, alebo práca. Keďže som už mal vlastníctva, a toho roku na vlastnej svoj prvý zápas v tričku AŠK. 26 rokov a zvážil, že pôde zvíťazili na turnaji aj štvrtýkrát. So synom Kristiánom hral na je príliš neskoro na Na turnaji v Kysáči zažil aj najťaž- mnohých zápasoch a turnajoch vytváranie vážnejšej šiu prehru v kariére, keď vo finále a na jednom zápase obaja dali gól (foto: Juraj Bartoš) futbalovej kariéry, prehrali v penaltovom rozstrele. zvolil som si prácu Po tridsiatich rokoch zaoberania som to zmenil, kým niektorí mladí a prešiel hrať do zre- sa futbalom náš spolubesedník je sú úplne ľahostajní. K tomu nemajú ňaninského Borca, určite kompetentný porovnávať žiadne ambície. Niektorí hráči AŠK by podľa svojich kvalít určite mohli ktorý bojoval o po- futbal skôr a dnes. stup do Vojvodinskej „Keď som ja začínal hrať, futba- hrať najmenej vo Vojvodinskej lige, ligy. Určite by sme aj lovým tajomstvám som sa naučil pravdaže, ak by vážnejšie trénovali postúpili, ibaže nás v hre na ulici, kým dnešné deti a venovali sa futbalu, ale mám dov tom znemožnilo vôbec nevidieť, aby hrali futbal, a ak jem, že ich to nezaujíma. V mojom bombardovanie,“ sa nenaučia na tréningu v nejakej čase tak nebolo. Naopak, snažili spomína si. škole futbalu, tak o tom nebudú nič sme sa dokázať, aby sme pokročili Niekoľko nasle- vedieť. Vždy som tvrdil, že deti z de- čím vyššie. Vladimír Gál po novom roku oddujúcich rokov náš diny v tom ohľade majú prednosť Vladimír Gál v akcii (foto: Ivan Pančić) spolubesedník hral pred mestskými, lebo sa majú kde chádza za prácou na Slovensko, v padinskej Doline, hrať. Dnes tú prednosť nevyužívajú. ale, ako hovorí, ani to ho nevzdiali „Predtým som hral v doraste a keď som prvýkrát vystúpil v pr- ŽAK-u zo Žablja, kovačickej Slá- Aj postoj voči hre skôr a dnes sa od futbalu. vom mužstve, ihneď som dal gól, vii, s ktorou na hosťovaní ale som si aj zlomil ruku. Zostal som v Plandišti dožil ťažké zrahrať do konca zápasu asi 10 minút nenie, keď mu zlomili nohu, a iba neskoršie som v nemocnici takže nasledujúci rok vôbec zistil, že mi je ruka zlomená. Z tých nehral. „V tom čase aj AŠK zhasol. dôvodov som celú polsezónu nehral. Nasledujúcu polsezónu som Keď som sa zotavil, nemoodohral a potom som ako 18-ročný hol som sa zmieriť s tým, že sa na Kopove nič nedeje, odišiel na vojenčinu. Po návrate z vojska Vladimír a založil som školu futbaešte len jednu polsezónu odohral lu. Pracoval som niekoľko v Aradáči a potom sa ako nádejný rokov s generáciou chlapfutbalista ocitol v zreňaninských cov narodených v rokoch kluboch, ktoré hrali vo vyšších úrov- 1996 až 1998. V tej generácii vyrástli futbalisti, ktorí čo niach súťaže. „Najprv som dve sezóny odohral nevidieť budú nosiť hru vo ŽFK Banat, ktorý vtedy hral v zre- AŠK: Števko, Birmanac, Ve- V drese zreňaninského Borca roku 1999 v drepe tretí sprava (foto: z osobného archívu V. Gála) ňaninskej oblastnej lige a odtiaľ som sin, Čeman, Ponorac, tiež Nemienim úplne prestať. Síce môj syn Kristián... V tom čase som rozlišuje. Skôr sa hralo hrubo. V nieprešiel hrať do Radničkého, ktorý hral vo Vojvodinskej lige. V tomto s Dejanom Striškom, Vladimírom ktorých dedinách až nebezpečne. určite nebudem aktívne hrať ako klube som zotrval 4 sezóny a dožil Ďuríčekom a inými začal hrať aj Kto tam vydržal zápas, ten zložil doma, ale sa plánujem pripojiť k som vrchol mojej futbalovej kariéry, malý futbal na turnajoch a z toho skúšku. Nebáli sme sa a išli sme niektorému mužstvu veteránov. Aj čiže postup do Srbskej ligy, ktorá sa zrodila idea, aby sme znovu do toho. Hrali sme srdcom a dnes na Slovensku je liga veteránov, ktorí v tom čase bola tretia liga v kraji- rozprúdili činnosť AŠK. Keďže mi mám dojem, že chlapci nemajú riadne trénujú, nuž sa k nim prine. Vtedy som hral s hráčmi, ktorí sľúbili, že budú pravidelne trénovať, vôľu a že im je jedno, či prehrávajú, pojím, a ako som už povedal: Kým neskoršie dosiahli medzinárodnú pristal som, že im v tom pomôžem. alebo vyhrávajú. Keď ja prehrávam, ma nohy držia a srdce mi dovolí,“ kariéru, akými boli napr. Zvonimir Tým sa aj začína nové obdobie neviem, čo by som urobil pre to, aby povedal nám na záver rozhovoru.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

ZNÁMY FUTBALISTA MILOŠ ŠESTIĆ

Futbalový čarodejník z pazovskej liahne

Matej Bzovský

áhodou sa objavil na staropazovskej, neskoršie aj na juhoslovanskej futbalovej scéne, kde roky kraľoval. Totižto počas jedného tréningu na štadióne FK Jednota za bránou chytal odrazené lopty pätnásťročný chalan, ktorého si dovtedy nikto nevšímal. Keďže v jednom mužstve chýbal hráč, zavolali ho, aby „zaplnil dieru“. Tak sa vo vlastnom chatrnom tričku zjavil na pocte stredného útočníka a hneď po prvej prihrávke pomiatol hlavu

Miloš Šestić (vľavo) s Matejom Bzovským, niekdajším tajomníkom Jednoty, ktorý ho prvýkrát registroval pre Jednotu

štandardnému stopérovi Stevicovi Petrovićovi, ktorý v okamihu vykríkol: „Aká je toto príšera z dieťaťa?“ Po tréningu vynikajúci stopér povedal: „Tohto malého futbalového čarodejníka ihneď treba registrovať.“ Mal pravdu a ani vtedajší tajomník klubu a autor týchto riadkov neváhali. Ihneď ho vyfotili, pripravili dokumenty pre prvú registráciu a dohodli mu lekársku prehliadku. Z Petrovićovho sálaša, kde žil, však k lekárovi neodišiel, ale v klube nezaháľali. Chceli ho stoj čo stoj registrovať a namiesto neho k lekárovi odišiel iný mladík a predstavil sa ako Miloš Šestić. Tak sa Šica, ako • ŠPORT •

ho rovesníci oslovovali, stal členom staropazovskej Jednoty. V dorasteneckom mužstve Jednoty bol svojráznou atrakciou a fanúšikovia kvôli nemu v čoraz väčšom počte začali sledovať tréningy. Aj na zápasy mnohí prichádzali hlavne pre predzápas, keď výborní dorastenci Jednoty poľahky deklasovali svojich bezmocných súperov – 9 : 0, 11 : 0, ba i 21 : 0. Nízky rastom, Šica sa do listiny strelcov priemerne zapisoval 6- až 7-krát na zápas. Dokonca na jednom zápase vsietil až 11 gólov a počas jednej sezóny nastrieľal až 107 gólov, čo v dejinách pazovského futbalu, a možno aj širšie, nikto nedokázal. So špeciálnym lekárskym povolením mladistvý Šestić čoskoro vstúpil do prvého mužstva Jednoty. Jeho kľučky a góly oduševňovali divákov. Pre prvú jedenástku však zohral málo zápasov, hlavne priateľských, ale aj to stačilo, aby si ho povšimli šéftréneri mladých reprezentačných mužstiev a pozvali ho na republikový turnaj do Zajačara. Aj tam bol stredobodom pozornosti, najmä odborníkov pátrajúcich po talentoch a manažérov. Najrýchlejší boli predstavitelia novosadskej Vojvodiny, ktorí ho na ceste domov z belehradskej železničnej stanice odviedli do Nového Sadu. Strážili ho v kancelárii vtedajšieho riaditeľa klubu, chýrečného Vujadina Boškova, ale urobili prostomyseľnú chybu. Totižto vo svojich radoch ho chceli vidieť aj Crvena zvezda a Partizan, rovnako tak i Hajduk zo Splitu. V Crvenej zvezde však boli prešibaní a Vujke a jeho najbližší spolupracovníci sadli na lep. V kancelárii, v ktorej bol mladý Šestić, sa zjavil vtedajší tréner dorastencov Jednoty Stipe Bazo s údajným listom matky, ktorá ho prosila, aby čím skôr prišiel domov, lebo je veľmi chorá. Boškov a spolupracovníci uverili a pustili ho. Tak sa Miloš dostal do malého Fića, v ktorom naň čakali policajti z Belehradu a zaviezli ho do hlavného mesta. Už v nasledujúce ráno boli pripravené dokumenty na odchod do Nemecka na turnaj mladých talentov, kde mal Šestić byť skrytý, kým nedostane výpustky od dočasne neprítomného tajomníka Jednoty. Keď sa ho opýtali, či má radosť z prvého odchodu za hranice Juhoslávie, ľahostajne odpovedal:

„Radšej by som odišiel strýkovi do Banje Luky!“ V prvoligovej juhoslovanskej rodine ho všetci srdečne prijali, z čoho ako príliš hanblivý bol priam prekvapený. Rýchlo si získal priazeň aj fanúšikov. Jeho presné zásahy,

nemal som šťastie, vlastne lepšie povedané, porozumenie. Medzičasom ma postihla rodinná tragédia, keď mi zomrela manželka, ktorá ma podporovala rovno dvadsať rokov, práve ako predtým rodičia. Našťastie, mám dvoch vzorných

Dorastenecké mužstvo Jednoty. Miloš Šestić v drepe druhý zľava.

rýchlosť, technika a prekvapujúci pohyb lákali divákov. Góly dával ľahko a elegantne. Akciu nemusel končiť silou, ale dokázal brankára prekonať nevídanou kľučkou, hoci občas vedel i zbytočne špekulovať. Jeho veľkou výhodou bolo to, že hral obojnožne. Loptu dobre kontroloval, riadil sa akýmsi vnútorným kompasom – vyviesť ju, kľučkovať, perfektne vystreliť a prekvapiť brankára. Tieto vlastnosti, ako i vzorné správanie ho priviedli na post kapitána šampiónskeho tímu Crvenej zvezdy. Tento Staropazovčan v červeno-bielom drese prechádzal zložitým obdobím, keď mu málo toho vychádzalo podľa jeho predstáv. Pri odchode do gréckeho Olympiacosu, keď o jeho existencii znovu rozhodovali iní, nebol spokojný sám so sebou. Nedarilo sa mu, zvlášť s financiami. Bol z toho smutný. Po gréckej epizóde nohy ho zaviedli do novosadskej Vojvodiny, kde sa, ako nám prezradil, dožil krásnych chvíľ a významne prispel k úspechom tohto klubu. Krátko hral aj v OFK Belehrad a 13 zápasov zohral aj pre reprezentáciu Juhoslávie. Bol účastníkom svetových futbalových majstrovstiev v Španielsku roku 1982. „Na Marakane na mňa trochu pozabudli, a preto som sa zapojil do práce s kadetmi belehradského FK Obilić. Stále som však túžil po práci v mojej Crvenej zvezde. Žiaľ,

synov Uroša a Ivana, vnukov a vnučky. Náhradníkom na futbalovom trávniku je zatiaľ iba mladší syn Uroš, ktorý hráva v belehradských kluboch nižšieho rangu. Staršieho syna Ivana futbal až tak nezaujíma. Možno niektorý z vnukov bude tým, čím bol ich starý otec. Ktovie, kam ich cesty zavedú,“ trochu smutným hlasom nám povedal Šica, alebo Šele, ako ho neskoršie spoluhráči a fanúšikovia volali. Najväčšej perle staropazovského futbalu pripravili rozlúčkovú slávnosť tam, kde začal – v Starej Pazove. Spoločnými silami ju pripravili Jednota a novosadská Vojvodina. Prišiel aj jeho obľúbený tréner Ljupko Petrović. Bolo skutočne dojímavo a veru ani slzy nechýbali. Neskoršie vážne ochorel. Srdce nevydržalo. Prvá a potom druhá operácia srdca, po čom sa vrátil medzi Novosadčanov ako poradca. Aj ďalej však túžil po práci v jeho najväčšej láske – Crvenej zvezde. Prijali ho, aj keď možno trochu neskoro. Súčasne má na starosti vyhľadávanie talentov, ale tréningový proces by pre neho už bol veľkou námahou. Veteráni Crvenej zvezdy ho pozvali na kamarátenie, ale mimo zelenej plochy. Spoluhráči sa medzičasom rozpŕchli po svete. Získal nových priateľov a s radosťou sleduje zápasy starších futbalových pánov. Zvlášť má rád chýrečný „tretí polčas“, keď vrcholí kamarátenie a spomienky na tie krajšie časy. Nezabudnuteľné.

1 /4888/ 1. 1. 2020

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – A SKUPINA

Piate miesto je predsa úspech Samuel Medveď

ú to skúsení matrózi! Nevzdávajú sa aj napriek rokom. V novej reorganizovanej lige STK Mladosť na konci jesene obsadila stred tabuľky, teda zakotvila na piatom mieste. Petrovskí stolní tenisti doma presvedčivo (4 : 0) porazili aj favorita a prvé mužstvo Gusar zo Stapara. Napínavo bolo v Sombore so ŽAK-om (3 : 4), kde zápas trval až tri hodiny. Na začiatku majstrovstiev však dva zápasy prehrali – v Báčskej Palanke 3 : 4 s celkom STK Tikvara

na striedačke, a tak po dlhšom čase musel vystúpiť aj predseda klubu Ján Lačok. Zápas bol veľmi napínavý (3 : 4) a možno predpokladať, že by STK Mladosť zvíťazila, keby vystúpila v kompletnej zostave. Na novosadskom Limane so STK Ćurić tiež nečakane prehrali a potom vo

a potom aj doma so STK Zmajevo – 2 : 4. V Šíde v treťom kole už vyhrali 4 : 1. Ťažko bolo petrovským stolným tenistom v Mačvanskej Mitrovici s mužstvom Podrinja, keď nemohli vystúpiť kompletní. Totižto Pavel Bažík pre rodinné povinnosti nemohol odcestovať a jeho menovec Turan, aj keď vyrazil na cestu, Stolnotenisti STK Mladosť pred zápasom so zo zdravotných dô- ŽAK-om v somborskej Mostonge: Pavel Turan, vodov musel zostať Ján Lačok, Miroslav Lomen a Pavel Bažík (zľava)

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Kulpínčania jesenní vicemajstri DUNAV VOLEJ - KULPÍN 0 : 3 (20:25, 16:25, 19:25) Katarína Gažová

olejbalisti Kulpína v nedeľu 22. decembra zohrali ešte jedno derby s VK Dunav volej z Nového Sadu. Vo veľkej športovej hale Športovo - podnikateľského strediska SPENS kde ich podporoval veľký počet fanúšikov z Kulpína, ktorých dokonca bolo

viacej ako Novosadčanov. Dunav volej je umiestnený na treťom mieste a v tomto mužstve hrá bývalý reprezentant Veljko Petković. Zápas bol dobrý, kvalitný a treba zdôrazniť, že ho Kulpínčania veľmi dobre zahrali a dominovali počas celého zápasu vo všetkých elemen-

toch hry, čo potvrdzuje aj výsledok zápasu. Osobitne treba poukázať na dobrú náladu v mužstve VK Kulpína, veselosť, jednotnosť a kvalitu hráčov ako aj na kvalitné tréningy, takže to sú dôvody prečo

finiši jesennej časti majstrovstiev zaznamenali dve výhry s Apatinčanmi 4 : 0 a so STK Novi Sad 2011 4 : 2. Z uhla štatistiky to vyzerá takto: Miroslav Lomen zohral 10 partií, z čoho 7 vyhral a 3 prehral (70 percent), Pavel Bažík z 9 partií 5 vyhral, 4 prehral (56 percent), Pavel Turan hral 11 partií, 5 vyhral, 4 prehral (45 percent), Michal Šramka hral 5 partií, 5 vyhral a 1 prehral (20 percent), Ján Lačok hral 2 partie, obidve prehral (0 percent).

1. Gusar 2. ŽAK 3. Tikvara 4. Podrinje 5. MLADOSŤ 6. NS 2011 7. Ćurić 8. Partizan 9. Zmajevo 10. Apatin

www.hl.rs

8 8 6 6 4 4 4 3 2 0

1 1 3 3 5 5 5 6 7 9

16 16 12 12 8 8 8 6 4 0

Kulpínčania už roky hrajú dobrý volejbal. VK Kulpín jesennú časť majstrovstiev skončil na druhom mieste s iba jedným bodom menej od prvo umiestneného Bečeja. Nasleduje krátka prestávka a potom znovu namáhavé tréningy, lebo druhá časť šampionátu a boj o titul začína už 8. februára 2020. KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Barišić, Nemanja Petrović, Hasik, Prodanović, Rade Petrović, Ćirić, Babić, Grubešić, Radanović, Bojkov, Popadić. Výsledky 9. kola: Mladosť (BP) – Bečej 0 : 3, Partizan – Proleter 3 : 2, Vojvodina NS Seme – Srem Iton, Sombor – Mladost NP, Dunav volej – Kulpín 0 : 3

1. Bečej 2. Kulpín 3. Dunav volej 4. Vojvodina NS 5. Srem Iton 6. Partizan 7. Proleter 8. Mladost (NP) 9. Mladosť(BP) 10. Sombor Počúvajú rady trénera

9 9 9 9 9 9 9 9 9 9

9 9 9 8 8 9 9 8 9 8

9 8 6 6 5 4 2 1 1 1

0 1 3 2 3 5 7 7 7 6

27 : 9 831 : 703 25 : 9 799 : 709 22 : 11 753 : 679 21 : 8 678 : 522 19 : 11 683 : 635 15 : 19 738 : 743 10 : 21 639 : 738 7 : 22 568 : 681 7 : 22 649 : 764 3 : 22 451 : 615

24 23 20 18 16 11 7 4 3 3

Volejbalisti Kulpína jednotní Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

K 63. VOĽBE DENNÍKA DNEVNIK NAJLEPŠIEHO ŠPORTOVCA ROKA 2019

Športovec roka 2019 Dušan Domović-Bulut

Osobitné uznanie: Bebe a Nade (zľava) zablahoželal aj pokrajinský tajomník pre šport a mládež Vladimir Batez

Laureát je Bulut

Juraj Pucovský

ediný denník v srbčine, ktorý vychádza vo Vojvodine, novosadský Dnevnik, roky neupúšťa od peknej tradície – voľbe najlepších športovcov roka. Tak bolo aj tentoraz 16. decembra 2019 na slávnosti v novosadskom hoteli Nový Sad, keď už 63-krát odovzdali uznania najlepším športovkyniam a športovcom v roku za nami. Raritou je skutočnosť, že tentoraz komisia, ktorú tvorili športoví novinári Dnevnika, rozhodla, že sú traja najlepší športovci AP Vojvodiny v roku 2019 muži! To neznamená, že športovkyne nedosiahli vrcholové výsledky, ale jednoducho tentoraz sa tak stalo. Laureátom prvého športovca roka 2019 AP Vojvodiny je basketbalista Dušan Domović-Bulut, ktorý v hre „traja proti trom“ s reprezentáciou Srbska na Majstrovstvách Európy

v maďarskom meste Debrecen získal zlatú medailu, v Japonsku bol s tímom Nový Sad klubový majster sveta, získal dva ďalšie turnaje svetovej série a FIBA ho už tretíkrát vyhlásila za najlepšieho hráča sveta. Hádam všetci, medzi nimi aj mnohí doterajší laureáti Dnevnika, súhlasili, že sa trofej dostala zaslúžene do rúk Buluta. Najlepší športovec Vojvodiny sa poďakoval za ocenenie, nezabudol spomenúť ani svojich spoluhráčov, ktorí mu v tom veľmi pomohli, a prisľúbil, že sa pokúsia získať zlatú medailu na olympiáde v Tokiu, čo športová verejnosť právom očakáva. Druhým najlepším športovcom pokrajiny je kajakár Strahinja Stefanović, člen báčskopalanského KK Tarket. Tretí, najmenší pohár získal volejbalista novosadskej Vojvodiny Vuk Todorović, člen reprezentácie Srbska, ktorá sa ovenčila zlatom na Majstrovstvách Európy vo francúzskom Paríži, keď vo finále prekonala Slovinsko 3 : 1. Pred vyhlásením troch najlepších organizátori odovzdali plakety športovcom, ktorí vlani

Odmenení najlepší športovci AP Vojvodiny v roku 2019

Trojnásobná majsterka krajiny v stolnom tenise Sabina Šurjanová tretíkrát získala plaketu

preslávili Vojvodinu v početných športoch. Sú to: atlétka Ivana Španovićová, cyklistka Jovana Crnogorcová, pästiar Sandro Poletan, vodný pólista Miloš Maksimović, gymnasta Vlada Raković, vzpierač Tamás Kajdocsi, basketbalistka Jovana Adamovićová, plavec Csaba Szilagyi, strelkyňa Sanja Vukašinovićová, futbalista Emil Rockov, hádzanár Svetislav Verkić, stolná tenistka Sabina Šurjanová, šachista Ivan Ivanišević, zápasník Mate Nemes, kajakár Martin Mačković, džudistka Milica Žabićová, kolkár Csongor Barányi a karatista Slobodan Bitević. Tentoraz hlavná a zodpovedná redaktorka Dnevnika Nada Vujovićová osobitné plakety za „hrdinský“ počin roka odovzdala Borislave Perićovej-Rankovićovej a Nade Matićovej. Tieto dve zdravotne znevýhodnené stolné tenistky sa stretli vo finále jednotlivkýň na Majstrovstvách Európy vo švédskom meste Helsingborg. Zlato získala Borislava-Beba, striebro jej najlepšia kamarátka, spoluhráčka, ale aj veľká súperka Nada. Obe boli šťastné a jednohlasne vyhlásili: „Zvíťazilo Srbsko!“ Tentoraz bolo takto, o rok odmenia pravdepodobne iných, z ktorých viacerí športovci budú mať motív dostať sa medzi laureátov i vďaka dobrým výsledkom na olympiáde v Tokiu.

Mužstvo MOMS Hajdušica – 15. miesto na 23. Matičnom turnaji v Aradáči 2019

MOMS Hajdušica: Daniel Pilip, Dragoslav Radović, Miroslav Miksád, Branislav Matijević (stoja zľava); Vladimír Orgován, Aleksandar Ružić, Nikola Ružić, Davor Ćulum (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec