Vzlet 1/2020 by NVU Hlas ľudu

Nový Sad | ročník 51 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

JANUÁR 2020

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

Najväčší snehový labyrint na svete

ráviť zimné prázdniny na Slovensku na prekrásnych svahoch Tatier je snom mnohých z nás. A keď sa uskutoční, ihneď si ho znovu zakreslíme do plánov. Málokto z nás však vie, že práve v Tatrách, ale z opačnej – poľskej strany, sa nachádza špičková zimná atrakcia, ktorá je pre svoju nezvyčajnú ponuku dnes jedným z najzaujímavejších miest, ktoré možno navštíviť počas zimných mesiacov. Menuje sa Snowlandia. Snowlandia je snehový park pri meste Zakopané a svetovú pozornosť upútal na seba v roku 2016, keď pre verejnosť otvoril najväčší snehový labyrint na svete. Túto ozajstnú ľadovú obludu na rozlohe 2 500 štvorcových metrov skonštruovali dizajnéri Artur Haber a Jarek Sitarz s úmyslom dostať sa do Guinnessovej knihy rekordov. Ich výtvor to už niekoľkokrát dosiahol, keďže sa takmer každý rok zväčšuje. Na labyrinte zvyčajne pracuje 40 horolezcov a trvá to viac ako mesiac. Nepracuje sa však každý deň, iba keď to poveternostné podmienky dovoľujú. V tom období sa vysekne okolo 60-tisíc snehových kociek, ktoré sa ručne upevňujú do

dlhých stien vo výške dvoch metrov. Blúdiac a blázniac sa v tomto ohromnom labyrinte, návštevníci si ho obľúbili od prvého dňa, a preto sa tohto roku labyrint vystaval po piatykrát a bude otvorený, až kým to poveternostné podmienky dovolia. Ak sa v ňom návštevník stratí, potrebné je vyhľadať a tlmočiť rôzne značky vtlačené do daktorých snehových kociek. Znamená to, že nejde iba o obyčajné bludisko, ale opravdivú interaktívnu puzzlovú hru. Keď sa zvečerí, celá konštrukcia sa rozžiari príjemnými farbami, čo prispieva k ešte krajšiemu zážitku pri prechádzaní sa bludiskom a hľadaní východu. V Snowlandii sa

január 2020

každý rok tiež vytvorí prekrásny Snežný hrad, ktorý je plný tajných chodieb a tunelov. Vysoký je asi 16 metrov a z jeho vrchu sa poskytuje úžasný výhľad. Pre tých najmladších je zase najlákavejší palác Snehovej kráľovnej, ktorý je vyplnený ľadovými sochami umelcov z Česka a zo Slovenska a je tam aj opravdivý snehový trón. Vedľa labyrintu je dokonca vytvorený i obrovský snehový tobogan, po ktorom sa jazdí na saniach. Neďaleko týchto snehových gigantov v parku je umiestnené aj minizoo, kde môžete pozorovať mnohé vrstvy vtákov a zimných zvierat, z ktorých najväčšiu pozornosť upútajú polárne líšky. Ak sa tešíte na sneh a máte aspoň jeden pár teplých topánok, iste by ste mali navštíviť toto miesto plné zážitkov a zábavy na snehu. jm Foto: facebook/snowlandia

kročili sme do nového roku. Pripravení na nové ciele, zážitky, úlohy. Ak aj nepatríte do skupiny ľudí, ktorá si koncom starého alebo na začiatku nového roka určí ciele, ktoré by bolo treba dosiahnuť, tie sa v priebehu roka vykryštalizujú. Lepšie známky v škole, začiatok trénovania nejakého športu, vycestovať niekam, alebo aj získať si srdce dajakej osoby. Prečo nie? V tomto roku časopis Vzlet oslavuje 50. narodeniny. Prvé číslo vyšlo v októbri 1970, v roku, keď veľká väčšina súčasných čitateľov, vrátane aj zodpovednej redaktorky, nebola ani narodená. Už vtedy časopis začal svoje poslanie, ktoré sa snaží udržať aj dodnes: pútavými príspevkami lákať mladých čitateľov, písať o nich, dať im možnosť, aby sami písali, a tak budovať

niečo, čo bude veľa, veľa rokov pretrvávať. Obsah časopisu sa počas rokov menil. Niekdajšia doba si vyžadovala, žeby v ňom boli aj politické články (vás by to dnes nebavilo, však?), no v posledných desaťročiach je zameraný na edukačnú a zábavnú zložku. V tomto jubilujúcom roku aj my sme si postavili niekoľko cieľov, jedným z nich je vydávať stále lepší časopis. Či sa nám to podarí, závisí aj od vás. Z toho dôvodu vás vyzývame, aby ste nám zasielali vaše návrhy, otázky, postrehy... Aj vašu tvorbu, literárnu či výtvarnú. Budeme radi, keď budeme mať možnosť zviditeľniť vaše talenty. Pokúsme sa mať v každej škole aspoň jedného – dvoch žiakov, ktorí budú informovať o školských aktivitách alebo písať o svojich spolužiakoch. Je to skvelá

Foto: Pixabay

V novom roku s novými plánmi

príležitosť naučiť sa základom žurnalistiky a cibriť sa v tejto práci. A možno práve niekto z vás bude písať príspevky k ďalšiemu jubileu nášho Vzletu. Nech sa nám všetkým darí! Jasmina Pániková

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová • Zodpovedná redaktorka: Jasmina Pániková • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Danuška Berediová-Banovićová, Vlasta Bolehradská, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Miroslav Gašpar, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Filip Filip, Rastislav Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Annamária Chalupová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Jasmina Marček, Stanislava Sládečeková, Janko Takáč, Danica Vŕbová • Grafická redaktorka: Irena Lomenová • Jazyková redaktorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: office@vzlet.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporuje: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami

Dokážeme fungovať bez mobilu? (s. 4)

Literárny večierok v kovačickej škole

Požiare v Austrálii ako výsledok klimatických zmien (s. 7)

Sedem významných hier v 2020 (s. 18) január 2020

Poďme lyžovať! (foto: Vlasta Bolehradská)

(s. 5)

EXPERIMENTUJEME

Dokážeme fungovať bez mobilu? H

istória hovorí, že pevná linka nebola u každého známa a samým tým sa dlhšie obdobie na ňu čakalo, čo bolo aj finančne náročné. V histórii mobilní operátori neexistovali. V našej krajine bola prvá mobilná sieť zavedená v roku 1995, zatiaľ čo na Slovensku o dva roky neskoršie. Kto by si dnes predstavil život bez smartfónov? Pravdu povediac – nikto. Možnosť na fotenie, hudobné prehrávače, Google, Facebook, Instagram, Viber, Snapchat a pod. sú najdôležitejšími aplikáciami dnešnej mládeže. Deň bez mobilného telefónu si pripomíname 6. februára. Aspoň v ten deň si uvedomme, že telefóny môžu aj negatívne vplývať na naše zdravie, ovplyvňujú naše správanie, avšak celkom nám i pomáhajú. Deň bez mobilu vznikol z iniciatívy francúzskeho spisovateľa Phila Morsa, ktorý roku 1999 napísal knihu pod názvom Tueur de portable sans mobile apparent. Jeho zámerom bolo zvýšiť pove-

ná z tých dvadsaťminútových driemot. Pravdaže, veď ma budí môj budíček, a nie mobil. Pocit trochu divný. Však viete, ako je to, keď človek príde unavený z cesty. A ešte v noci. Zmäteno, ale dá sa zvyknúť na všetko. No nič, a deň sa začína. Idem si pozrieť moju obľúbenú aplikáciu Instagram na mojom mobile. V poslednom čase som síce nie aktívna, no zaujíma ma, čo majú moji priatelia za dnešné príbehy. Do čerta, celé zle! Veď si dnes nesmiem pozerať nič do mobilu! 11.00: Mamááááá, mamáááá, si tu? Halóóo, som doma, nikto nič. Mamáááá, zvoní ti mobil. Mama: Však, miláčik, tu som, veď počujem, iba mám mokré ruky, po celé dni iba riady umývam a píšem, píšem... hrozné. Halo, áno doma je, neviem, prečo má mobil vypnutý, veď vždy iba sedí pri tom mobile! Ja: Mami, dnes je môj deň bez mobilu, zabudla som ti povedať. Idem do mesta, až večer prídem. 13.00: Blázinec, prídem domov a ihneď si musím dať dokopy obočie, vlasy, a to najdôležitejšie, nechty. Ide sa na to. Všetko viem naspamäť, aj ulicu a číslo domu. 14.00: To nemyslia vážne, všetko som mala na jednom mieste a oni sa teraz presťahovali? Niečo domie o stúpajúcej závislosti od najhoršie, čo sa mi mohlo stať mobilných zariadení. v tomto dni. Opýtam sa predsa Vyskúšala som „prežiť“ jeden niekoho, veď v tomto meste sú deň bez mobilu. Pozrite sa, ako celkom milí ľudia. Aha, halóó, to dopadlo. pardon, chcem sa vás iba niečo 7.40: Hneď mi zazvoní mobil. opýtať. Neviete, kde sa presťaMusím vstať, aj napriek tomu, že hovali majitelia tohto lokálu? som neskoro v noci pricestovala Odpovedala mi: Sú na inom zo Slovenska, ale čo už... povin- konci mesta, čiže dvadsať minút nosti nemôžu čakať, ale idem pešo, to nie je nič pre vás, veď si ešte trochu zdriemnuť, iba ste mladučká. dvadsať minút. 15.00: No, čo už, aspoň, že 8.00: To čo je za melódiu? mám hodinky, inak neviem, ani Veď mi mal zvoniť môj mobil, koľko je hodín. Rozmýšľam, že a prečo mi akože nezvoní? Kde ani Google maps nemôžem... mi je mobil? Celá som zmätesmola. Kúpim si mestskú mapku

a vyhľadám ulicu a číslo. 15.30: Kúpená mapka, môže sa ísť hľadať správna adresa. 16.00: Chvalabohu, našla som správny salón aj bez Google maps. Veď pani z ulice dobre vravela dvadsať minúť hore-dolu. 17:00: Kaderníčka: Musíte počkať, kým sa vám preukáže farba vlasov. Na stene je zapísané heslo na wifi. Dbáme o naše zákazníčky. Ja: Dnes mám deň bez mobilu, pozriem si časopis. Aspoň si prečítam, čo všetko sa udialo v Srbsku, kým som bola na štúdiách na Slovensku. 18.30: A mám kaderníčku za sebou, kozmetičku síce ešte stíham, lebo musím všetko stihnúť do 20.00, pretože idem na párty. A to mám ísť tam bez mobilu? To ako som si mohla dovoliť, na párty, a bez mobilu? Hrozné niečo. No nič, idem si dať dokopy ešte obočie a mám všetko na dnešný deň, čo nebolo síce ľahké, ale prežila som nejako. 19.30: Konečne idem domov a idem sa chystať na párty. 20.00: Trošku zmeškám, no nič to. Ahoj, mama, som doma. Mama: No, kde si ty? Vieš, koľko zmeškaných hovorov máš od kamošiek na mojom mobile? Ja: Mami, prepáč, ale vieš, kaderníčka, kozmetička a ešte na to deň bez mobilu, hrôza. Idem sa chystať a kamošky počkám na žúrke, keď som už celý deň bez mobilu, tak nech som aj zostatok večera dôsledná. 21.00: Idem už, ak budú kamošky volať, neozvi sa im. Vysvetlím im, že som chcela mať svoj deň a ešte bez mobilu. Čau, mama, maj sa. január 2020

Mama: „Ahoj, zlatko, a prosím ohlásiť!“ Ja: „Nepočujeeem.“ Mama: „Ale nič, choď a zabávajte sa, iba dávajte na seba pozor. Odišla som na žúrku, bavili sme sa cool, ale žiaden smartfón mi v tom momente nechýbal, vytancovala som sa, spokojná som odišla domov, nevedela som, ani koľko hodín bolo, keď som domov prišla, už som zabudla aj pozrieť na ten môj smartfón. Priznávam, treba si urobiť taký jeden deň. Sociálne siete nieže sú zlé,

ale niekedy nás vedia i sklamať. Ľuďom sa treba niekedy pozrieť aj do očí a nie všetko vykonať cez sociálne siete. Netreba sa báť nič povedať priamo, a verte mi, lepší pocit je z toho, ako cez sociálne siete. Pravdaže, bez mobilných telefónov a bez pevných liniek volanie by neexistovalo, ale lepší by bol svet, keby naši blízki ľudia aj sami prišli na kávu bez ozvania cez mobilné siete alebo telefonovania. Sociálne siete na smartfónoch si treba pozrieť večer pred spánkom, hodinku, a celý deň využiť na rodinu, kamarátstvo, prechádzku a iné záležitosti. Marína Horvátová Foto: Pixabay a Youtube

Literárny večierok v kovačickej škole

ZŠ Mladých pokolení v Kovačici v polovici decembra odznel ešte jeden literárny večierok. Vystúpili početní mladí literáti, recitátori, hudobníci a divadelníci, ktorí prichystali početné zaujímavé body. Na programe zaspievali minuloročné finalistky festivalu Rozspievané klenoty Marína Benková a Anna Ďurišová, zatiaľ čo na gitare zahrala Sára Benková. Prítomní si mohli vypočuť aj mladých prozaikov, ktorí mali úspechy na súbehoch a súťažiach, akými sú: Čo dokáže pekné slovo, Prečo mám rád slovenčinu,

Rozprávkovo, Račiansky jahodový kvet a Kovačická mozaika. Odzneli teda práce Sáry Válovcovej, Miroslava Tomana, Milinky Glozikovej, Valentíny Pajtášovej, Nory Ređajovej, Milana Hrka a Patrika Havjara. Obecenstvu sa predstavili aj recitátori, ktorí mali úspechy na Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov – Timea Stanová, Matej Hrk, Adína Majdliková, Martin Benka, Hana Hriešiková a Natalia Siantova. Program obsahoval aj state v srbčine a básne predniesli Anđela Bekićová a Nađa Lakičinová. Na konci programu členovia Divadelnej odbočky zahrali

divadielko Zamilovaný Romeo. Samozrejme, nemožno nespomenúť moderátorky programu, ktorými boli Anna Ďurišová a Anđela Bekićová. Tento úspešný kultúrno-umelecký program pre žiakov, učiteľov a rodičov organizovali učiteľky slovenčiny Anna Hrková, Mária Kotvášová-

Tri učiteľky kovačickej školy v Lexikóne S

poločnosť pre rozvoj vzdelávania KLETT na sklonku minulého roka vydala Lexikón tvorcov v preduniverzitnom vzdelávaní (Leksikon stvaralaca u preduniverzitetskom obrazovanju, Klett, 2019). Autormi Lexikónu sú Dr. Milenko Kundačina a Mr. Mirjana Pajić-Ilić. V knihe je predstavených tisíc autorov, ktorí pôsobia hlavne v pred-

školskom, školskom alebo stredoškolskom vzdelávaní. Ide predovšetkým o autorov učebníc, autorov väčšieho počtu odborných článkov, prekladateľov učebníc, laureátov cien v oblasti vzdelávania a výchovy, akými sú Svetosavska nagrada, ktorú udeľuje Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja Srbska, alebo Cena

Dr. Đorđa Natoševića, ktorú udeľuje Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá AP Vojvodiny, a pod. V Lexikóne sú zastúpené aj tri kovačické učiteľky: Mária Kotvášová-Jonášová, Zuzana Lenhartová a Anna Hrková. Kotvášová-Jonášová je predovšetkým známa ako autorka

Jonášová a Zuzana Lenhartová a nápomocnú ruku podali aj Zuzana Putniková, Anna Kukučková, Pavel Tomáš, Jelena Lukićová a Vlastislava Kirićová. Členovia žurnalistickej sekcie – redakcia školského časopisu Školsko zvono

kníh pre deti, školiteľka, lektorka, divadelníčka, nositeľka početných cien. Hrková a Lenhartová sú zaradené najmä ako autorky učebníc, prekladateľky, spoluautorky zbierok úloh, školiteľky… Zaradenie našich učiteliek do tohto Lexikónu je veľkým uznaním pre celú našu školu. Dúfame, že v budúcich vydaniach Lexikónu budú zaradení aj iní učitelia z našej školy. Členovia žurnalistickej sekcie – redakcia školského časopisu Školsko zvono

HLOŽIANSKI ŠKOLÁCI ÚSPEŠNÍ NA PODUJATÍ EDUKAČNÉ DNI MLADÝCH PODNIKATEĽOV A NOVÁTOROV V SOMBORE. Žiaci ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch v decembri 2019 účinkovali na dvojdňovom podujatí Edukačné dni mladých podnikateľov a novátorov v Sombore, ktoré malo za cieľ uplatnenie vedomostí v reálnych projektoch. Organizátorom bol Zväz vynálezcov Srbska a partnerom bola somborská ZŠ Avrama Mrazovića. V rámci prvého dňa organizátori predostreli cieľ podujatia – oboznámiť účastníkov s tým, čo je a ako sa píše podnikateľský plán, čo je potrebné na jeho realizáciu a ako sa určujú oblasti, na ktoré môže byť zameraný. Tím, ktorý predstavoval hložiansku základnú školu, tvorili žiaci vyšších ročníkov: Timotej Benka, Veronika Bažaľová, Ema Galambošová, Martin Zahorec, Ján Dudok a Simona Šranková. Niektorí už aj účinkovali v predošlých ročníkoch podujatia. Hložianski žiaci si tentoraz zvolili oblasť Obnoviteľné zdroje energie. Idea zahŕňala vypracovanie teplárne, ktorá používa geotermálnu vodu na vykurovanie, ktorou Vojvodina disponuje, ale ju takmer nevyužíva na takéto účely. V druhý súťažný deň žiaci prezentovali svoju ideu, čiže projekt pozostávajúci z podnikateľského plánu a PowerPoint prezentácie. Konkurencia bola silná, ale úspech nevystal. Hložianski žiaci získali tretie miesto a ovenčili sa aj uznaním za najlepšiu besedu. JČG Foto: z archívu ZŠ J. Marčoka-Dragutina január 2020

Donášky na bicykloch? Prečo nie?

posledných rokoch či desaťročiach často počúvame a debatujeme o ekologickom povedomí človeka. Ide totiž o ľudské chápanie prírody, jej rezortov a momentálnej situácie. Byť ekologicky svedomitý znamená načas evidovať problém v prírode, kreatívne uvažovať o jeho riešení a dôležité je mať aj akési vedomosti o samotnej prírode. Nezabúdajme ani jednotlivé komponenty či zložky ekologickej vedomosti. Sú to ekologické hodnoty, ekologické správanie, ekologické stanoviská. Naša planéta v roku 2019 sa

život nemáme, prečo nedbáme a neberieme vážne tieto strašidelné upozornenia? Prečo sa im venujeme iba v rámci jednotlivých svetových dní a ekologických kampaní? Dôležité je naučiť sa byť ekologicky svedomitý. Začína sa, samozrejme, od jednotlivca a postupne sa smeruje k primárnemu sociálnemu spoločenstvu a neskoršie aj širšie. Práve na princípe eco friendly je založená aj ekologická donáška Eko kurir z Nového Sadu. Uvádzajú, že sú prvou licencovanou ekologickou donáškou a svoje služby poskytujú na bicykli. Okrem toho Eko kurir je aj jednou z organi-

už 29. júla dostala do ekologického dlhu, čo znamená, že sme si požičali úver, čiže odoberáme zdroje budúcim generáciám. Samotný jav ekologického dlhu označuje, že sme minuli to, čo ekosystém našej planéty dokáže obnoviť počas jedného roka. Svet sa do ekologického dlhu prvýkrát dostal začiatkom 70. rokov minulého storočia. Roku 1997 sa tá hranica posunula na september. Odborníci tvrdia, že by zníženie emisie CO2 o 50 % ekologický dlh posunulo o až 89 dní, čiže niekde na koniec októbra. Nastoľuje sa otázka, ak si tieto fakty uvedomujeme a vieme, že inú planétu na

zácií zapojených do združenia milovníkov cyklistiky. „Ide o združenie občanov, ktoré v rámci svojho štatútu má aj hospodársku činnosť. V našom prípade ide o donášku. Máme aj licenciu, ktorú vydáva štátna agentúra. Zaoberáme sa tiež ochranou životného prostredia prostredníctvom adekvátnych príkladov na každodennej úrovni. Jedným z nich je aj Eko dom,“ uvádza Goran Đerić zo združenia Eko kurir. Eko dom je vlastne domom ekodoručovateľov. V dome si môžu oddýchnuť, opraviť si bicykel, ak im je to potrebné. Okrem toho do Eko domu prichádzajú aj cyklisti z celého

sveta, lebo sa nachádza v blízkosti medzinárodnej cyklistickej trasy EuroVelo 6. Členovia združenia občanom ponúkajú početné služby. Sú to donášky, delenie plagátov a letákov, namiesto občanov odchádzajú na trh či na nákupy, odnášajú balíky na autobusové stanice, platia účty a podobné. V Eko dome na Telepe v Novom Sade kompostujú,

sám zvolil svojrázne sa venovať ekológii a ochrane životného prostredia. Podčiarkuje, že tým spôsobom nič nestráca a mnoho získa. „Myslím si, že nič nestrácam. Je to môj výber a môj životný štýl. Vlastne sa to všetko prelína s filozofiou nášho združenia. Ide o združenie entuziastov, ktorí by chceli niečo zmeniť. Predovšetkým chceme svoj

majú ekologickú záhradu, selektujú odpad. Predsa nie je ľahko bojovať s početnými znečisťovateľmi v meste, ktoré má viac ako 250-tisíc občanov. „V podmienkach, aké sú dané, sa snažíme byť čím bližšie k ekologickému spôsobu života. Máme plány do budúcnosti, ale na ich realizáciu potrebujeme investície a čas. Predovšetkým mám na mysli princíp vlastnej údržby, čiže solárne panely, studňu a podobné. My sme tu tri roky a stále si svoj životný priestor zlepšujeme,“ dodáva G. Đerić. Náš spolubesedník konštatuje, že v súčasnom svete sú predsa početné výzvy, ktoré treba zdolať na ceste k ekologickému spôsobu života. On si

príklad prezentovať širšej verejnosti. Problém je v tom, že sme ekologicky nekultúrni, podobne ako aj v iných oblastiach spoločenskej sféry. Myslím si, že sa Novosadčania aj ďalej nedostatočne bicyklujú, máme problém so selektovaním odpadu, lebo často narážame na nelegálne skládky na uliciach,“ uzaviera Goran. Okrem uvedených aktivít Eko kurir často organizuje aj ekologické výlety na bicykloch, keď sa s účastníkmi odvezú na Fruškú horu alebo na iné lokality mimo mesta.

január 2020

Miroslav Gašpar Foto: autor a www.pixabay.com

Požiare v Austrálii ako výsledok klimatických zmien

ým svet oslavoval Silvestra, Austráliu morili požiare, ktoré majú katastrofálne následky. Začiatok ohňov evidovali už v septembri minulého roku a dodnes iba nadobúdajú na intenzite. V histórii kontinentu požiare takej intenzity neboli zaznamenané. Posledné tri roky sú požiare v Austrálii pravidelné. Od 70. rokov je evidovaný každoročný pokles zrážok, čo vedie ku vzniku veľkého sucha. Podľa minulých rokov ohne vrcholia v januári a vo februári, takže obyvatelia očakávajú, že rozsiahlym ohňom bude podobne koniec v týchto

mesiacoch. Štátne orgány pritom informovali, že koniec požiarom bude, až keď prídu výrazné dažde. Odborníci tvrdia, že požiare dosiahli až takú silu v dôsledku veľkého sucha v krajine. Potvrdili, že je to iba výsledok klimatických zmien vo svete. Klimatológovia poznamenávajú, že má aktuálna situácia znaky apokalypsy. Podľa Sydney Morning Herald požiare zvýšili 2/3 ročných emisií CO2. Proces hasenia je pomerne zdĺhavý a náročný. Hasičom aktívne pomáhajú vojaci austrálskej armády, ako aj mobilizovaní záložníci. V požiaroch o život pri-

šli stovky miliónov zvierat. Dokonca sa odhaduje, že pre požiare existencia niektorých druhov je ohrozená. V prípade, že prežijú, budú na hranici vyhynutia. Skrátka je to ich začiatok konca, lebo sa ich ekosystém celkovo zmenil. Austrália predstavuje určité centrum biodiverzity, nakoľko tu žije 250 cicavcov, ktoré nežijú nikde inde vo svete. Nastávajúce obdobie bude pre zvieratá veľmi zložité, keďže zdroje potravy sú značne obmedzené. Do popredia sa dostali najmä koaly a kengury, ktoré predstavujú zároveň aj symbol Austrálie. Fotografie požiarom zasiahnutých zvierat sa rýchlo rozšírili na sociálnych

sieťach. Možno práve zábery horiacej Austrálie donútia ľudí zamyslieť sa nad povážlivým znečisťovaním zeme.

január 2020

Šokujúce boli fotografie z vesmíru, ktoré zverejnila NASA. Doteraz na celom kontinente zhorelo približne 10,3 milió-

na hektárov. Na porovnanie, je to veľkosť územia napríklad Južnej Kórey. Problém nebude predstavovať opätovné zalesňovanie, nakoľko stromy, ktoré zhoreli, sú rýchlorastúce a dokážu sa rýchlo reprodukovať. Napríklad niektorým stromom požiare prospievajú, nakoľko popolový podklad je veľmi výhodný pre ich rozmnožovanie. Dokonca určité semená dokážu vyklíčiť iba vtedy, keď prejdú požiarom. Takpovediac sú pre požiare prispôsobené, pretože sa požiare opakujú každoročne. Problém je v tom, že v dôsledku zničenia lesov živočíchy prišli o ekosystém. V prípade podobných požiarov v Európe zalesňovanie by trvalo omnoho dlhšie ako v Austrálii. V ničivých požiaroch o život

prišlo aj 26 ľudí a o domy približne 2-tisíc. Naďalej trvá evakuácia obyvateľov juhovýchodného pobrežia. Na aktuálnu situáciu reagovali aj početné známe osobnosti. Jednotlivci usmernili finančnú pomoc na rýchlejší proces hasenia, záchranu zvierat, či pomoc ľuďom, ktorí zostali bez domova. Medzi nimi bol aj náš tenista Novak

Đoković. Spolu s Máriou Šarapovou dotovali 50-tisíc dolárov. Medzi ďalšie osobnosti, ktoré pomohli k záchrane lesov, patria napríklad herci Leonardo DiCaprio, Nicole Kidman, Rebel Wilson, Russell Crowe, Chris Hemsworth, ďalej hudobníci Pink, Hilary Duff, Selena Gomez, Elton John, moderátorka Ellen DeGeneres a mnohí iní. Austrálska vláda vyčlenila 20 miliónov austrálskych dolárov iba na prenájom štyroch dodatočných požiarnych lietadiel. Najmä pre klimatické zmeny, ktoré sú intenzívnejšie z roka na rok, budú scenáre ako v Austrálii čoraz častejšie. Spomeňme napríklad Brazíliu, kde v minulom roku horel amazonský prales, ktorý je pomenovaný ako pľúca Zeme. Daná situácia nás núti nielen súcitiť s horiacou Austráliou, ale aj zamyslieť sa nad sebou a svojím konaním, ktoré vedie k znečisteniu nielen nášho okolia, ale aj celého sveta, čo vyúsťuje ku klimatickým zmenám. Odborníci apelujú, že vzniknutá situácia bude častejšia z roka na rok, a to nielen v Austrálii, ale aj na ostatných kontinentoch, v ktorých prevláda tropické podnebie. Miroslav Pap Foto: bbc.com

CESTUJEME...

Southampton – destinácia,

ktorú treba preskúmať

nglicko je jedna z krajín, ktorá ma vždy lákala. Bohaté dejiny, krásna príroda, svetové stredisko pre mnohé kultúrne, hudobné a športové podujatia. Pred asi mesiacom som, i keď iba na niekoľko dní, konečne získala príležitosť túto krajinu navštíviť. Po asi dvojhodinovom lete z Belehradu pristáli sme na Heathrow letisku a to prvé popoludnie sme využili obzrieť si hlavné mesto Londýn. December z tohto mesta vylákal to najkrajšie, i keď všetky tie vianočné čáry-máry boli vkusne upravené. Potom už nasledovala cesta vlakom na finálnu destináciu – Southampton. Mesto, ktoré ihneď vo mne vyvolalo dobrý pocit, ako keby som tu už niekedy predtým bola. Déjà vu v tom najpozitívnejšom zmysle. Southampton je jedno z najzelenších miest v Anglicku, leží na polostrove medzi Rivers Test a Itchen a môže sa pochváliť jedným z najväčších prírodných prístavov na svete. Až do 30. rokov minulého storočia to bol najrušnejší anglický prístav pre transatlantické cestovanie a v miestnych lodeniciach sa stavali

obrie lode, akou je napr. Queen Mary. Stovky tisíc emigrantov opustili krajinu na lodiach plaviacich sa odtiaľto. Známy je aj ako miesto, z ktorého 10. apríla 1912 prvý raz (a zároveň aj posledný) vyplavila námorná legenda – parník Titanic na svoju osudovú cestu. Je to stále zaneprázdnený prístav a zároveň zábavné miesto na sledovanie veľkých výletných a nákladných prichádzajúcich a odchádzajúcich lodí. Väčšina hlavných atrakcií je umiestnená po celom meste, vrátane Tudorovho domu a záhrady, starých mestských hradieb, SeaCity múzea a rozličných spomienkových sôch symbolizujúcich Titanic a ľudí, ktorí na tejto lodi boli. Na Námestí sv. Michala stojí Tudorov dom – dnes múzeum, postavený pre známu obchodnícku rodinu ešte v 14. storočí. Nachádzajú sa v ňom exponáty z viktoriánskeho a eduardovského obdobia, ako aj pravidelné výstavy zahŕňajúce viac ako 900 rokov miestnej histórie. Ďalším klasickým starým domom na návštevu je Stredoveký obchodný dom na Francúzskej ulici. Tento historický mestský dom, ktorý bol postavený v roku

Pohľad na mestskú galériu a SeaCity múzeum

Univerzitné mesto

Pomník inžinierom z Titanicu

1290, je jedným z mála prežívajúcich príkladov svojho druhu a plný je dobového nábytku a vecí, ktoré ponúkajú fascinujúci pohľad na životné podmienky bohatej rodiny z 13. storočia. Už spomínané múzeum SeaCity rozpráva príbeh obyvateľov Southamptonu a ich úlohu v bohatej britskej námornej histórii, vrátane príbehov tých, ktorí odišli z prístavu (alebo do neho prišli) v priebehu storočí. Rozpráva tiež o príbehu Southamptonu k nešťastnému Titanicu, ktorý sa plavil z prístavu v roku 1912. Titanic Trail Titanic odišiel zo Southamptonu na prvú a poslednú cestu do New Yorku a ako spomienka na túto loď je po meste veľa miest, ktoré na to asociujú. Jedným z najlepších spôsobov, ako sa dozvedieť o spojení mesta s loďou, je informačná Titanická cesta. Po ceste je možné navštíviť aj pozoruhodný pamätník Titanic Engineers Memorial v East Parku a neďaleko je pamätník hudobníkov z Titanicu. Južne od strediska Southamptonu je staré mesto, známe podľa jedinečných miest, ktoré sa viažu k slávnym obyvateľom a návštevníkom, vrátane

Lietajúci dedo Mráz nad starým mestom

Williama Dobyvateľa, Henryho V., Williama Shakespeara, Pútnických otcov, Izáka Wattsa a Jane Austenovej. Mesto organizuje aj mnoho kultúrnych podujatí, napríklad Southampton International Film Festival. Milovníci prírody ocenia aj veľa zelene a parkov v meste, ako je Southampton Common. Ďalšou destináciou, ktorú môžete navštíviť, je neďaleký vidiecky park Itchen Valley, krásny pozemok s rozlohou 440 hektárov, ktorý ponúka skvelú turistiku a cykloturistiku. Southampton je aj krásne univerzitné mesto. Jeho univerzita sa už po niekoľkokrát objavila v rebríčku 20 najlepších britských univerzít a dlhodobo sa nachádza v prvej stovke svetových škôl. Ak sa tam rozhodnete študovať, môžete si vybrať z najrôznorodejších škál študijných oborov na svete, pričom v závislosti od zvoleného programu je možnosť personalizácie podľa vlastných predstáv, výberom predmetov z iných fakúlt a odborov, čo prináša lepšiu prípravu na budúcu kariéru. Historické mesto Southampton bolo pre mňa omnoho viac ako iba bod na mape. Návštevník si tu môže vyhľadať rôzne ponuky na vzdelávanie, výlety, spoznávanie dejín Anglicka, nákupy, a nezanedbateľný nie je ani nočný život. Irena Lomenová

Southamptonský prístav január 2020

CESTUJEME

Štrbské pleso

trbské pleso je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso, tiež najvyššie položená tatranská dedina. Je špecifické stredisko pokojného a harmonického charakteru. Svojim návštevníkom poskytuje využívanie rôznych služieb. Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo. V zime pre chladiarenské ciele na ňom lámali ľad, preto, lebo bol mimoriadne čistý. Ľad z plesa dovážali až do Budapešti, Viedne a do Berlína. Súčasne pleso ponúka na južných svahoch predného Soliska 9 km ľahkých a stredne ťažkých zjazdových tratí. Rodiny s deťmi a pokročilí lyžiari s obľubou využívajú tieto trate. Podľa toho, ako je lyžiar odvážny, volí si trať, po ktorej pôjde. Na Štrbskom plese je umožnené požičiavanie lyží, snowboardov, ski-servisov a sú tam aj lyžiarske školy pre začiatočníkov. Pre bežkárov sú k dispozícii bežecké trate v celkovej dĺžke až 26,5 km. Milovníci adrenalínu môžu navštíviť atraktívny snowpark. Obľúbený je aj skialpinizmus, beh a nordic walking, virtuálne preteky, túry do dolín, túry na plesá, štíty, chaty, prechádzky... V hoteloch návštevníkom je obľúbený wellness, čím je ponuka kompletná – je tam

možnosť aj na športovanie, aj na relax. Nechýbajú ani stánky so suvenírmi, typickými pre Vysoké Tatry a Slovensko – oblátky s nadpisom Vysoké Tatry, rôzne zateplené pančuchy, tašky... Pri lyžiarskom stredisku je možné najesť sa, vypiť si niečo a pokračovať v objavovaní lyžiarskych tratí. V okolí je možné pozrieť sa na jazero Štrbské pleso, z ktorého je krásny pohľad na Tatry. Turisti ho navštevujú v každom ročnom období a radi sa tam fotografujú. V blízkosti je aj vodopád Skok, ktorý je tiež obľúbený. Ako vidieť, tohto roku Vysoké Tatry nie sú bohaté na sneh, ale lyžovať sa predsa dalo, čo aj bolo naším hlavným cieľom. Vlasta Bolehradská

Dráha láka lyžiarov

Jazero Štrbské pleso

Na snehu je vždy dobrá nálada

Lyžiari čakajú na lanovku

Vysoko nad Soliskom

január 2020

Okolie je vhodné aj na prechádzku

ZAUJÍMAVOSTI

Kostol Snežnej Panny V Petrovaradíne ste istotne boli. Možno ste aj zavítali do Sriemskych Karloviec a všimli si kostol pomedzi tieto dve mestá. Je to kostol Snežnej Panny, ktorý datuje do stredoveku. Na mieste, kde sa teraz nachádza, kedysi bola modlitebnica, ktorú Turci zbúrali po tom, čo si podmanili toto územie. Na jej mieste vybudovali mešitu s minaretom a tú časť, medzi dnešným Petrovaradínom a Karlovcami, nazvali tekia (tiché odpočívanie). Mešita existovala do roku 1687. Pozmenená bola na katolícku modlitebnicu, s oltárom a drevenou vežou. No dnešná podoba kostola je z roku 1881. Obsahuje dve veže, zatiaľ čo sú na zadnej klenbe aj kríž, aj polmesiac, čo je znakom, že objekt patril dvom vierovyznaniam – moslimskej a kresťanskej. Keďže sa polmesiac nachádza pod krížom, niektorí ľudia to tlmočia aj ako znak víťazstva kresťanov nad Osmanmi. V roku 1716, 5. augusta, keď je sviatok Panny Márie Snežnej, pri tomto kostole kresťanské vojsko pod vedením rakúskeho princa Eugena Savojského zvíťazilo nad trikrát početnejším tureckým vojskom. Podľa legendy práve v ten deň napadal sneh a turecké vojsko nebolo prichystané na také podmienky, čo vplývalo na koniec boja. Historické údaje hovoria, že v ten deň bola veľká búrka, turecké zákopy sa naplnili vodou a strelný prach sa namočil. Bez ohľadu na to, ktoré tlmočenie je pravdivé, toto miesto veriaci a turisti navštevujú počas celého roka. J. P.

Viete, že...? ... ... ... ... ... ... ... ... ... ...

vaším najcitlivejším prstom je ukazovák (ďalší je palec)? amazonský dažďový prales vyrába polovicu svetovej zásoby kyslíka? prvá plachetnica bola postavená v Egypte? Brazília pokrýva 50 % z kontinentu Južnej Ameriky? značka Nokia je pomenovaná podľa mesta v južnom Fínsku? malé psy zvyčajne žijú dlhšie než psy väčších plemien? Čína je výrobcom 70 % hračiek sveta? žirafy a krysy vydržia dlhšie bez vody ako ťavy? v Škótsku je najviac ryšavých žien? Taj Mahal v Indii je postavený výhradne z mramoru?

Spracovala V. Havranová

Jazykove poucky

„Pópusti“ sú super

red silvestrovaním, ale aj po novom roku, či na konci sezóny zimnej a letnej výkladové skrine obchodov okoloidúcich lákajú reklamami, veľkými „pópustami“. Takýmto zvodom veru ťažko odolať. A veď treba, aby sme mali tričká každej farby, pomyslíme si. A nie sú ani drahé, také skutočne vhodné ceny. Ale čo, keď sme na Slovensku v obchode boli a opýtali sme sa, či sú tieto nohavice „na pópusťe“, hľadeli

na nás tak vyjavene, že sme sa nevedeli z toho dostať! A už vôbec nám nebolo jasné, že prečo im všade na výkladoch píše „zľava“?! Prečo je vchod do predajní stále zľava?! Tak nech si už raz ujasníme – takto sa veci majú: „popust“ je srbské slovo. Jeho správnym slovenským ekvivalentom je zľava – či zníženie platnej ceny pri predaji tovaru, pri cestovnom ruchu ap., pričom možno dostať alebo poskytnúť zľavu. Ale aj kúpiť tričko, nohavice, čižmy so zľavou.

V spisovnej slovenčine máme aj slovko akcia, síce nám je to známe, lebo aj v našich mestečkách sú vylepené reklamy s nápisom akcija. Pozrime sa však, ako slovník hodnotí toto podstatné meno a kedy je vhodné na použitie. Okrem teda iných významov, ako zámerná činnosť, konanie s istým cieľom, podujatie, akcia je aj činnosť zacielená na zníženie cien tovaru, ktorý obyčajne nejde na odbyt. Je tu ešte jedno slovenské slovko – výpredaj: pod ním rozumieme predaj určitého tovaru za znížené ceny, obyčajne časove obmedzený.

január 2020

V podstate nechybíme, keď si zvolíme jednu z týchto troch možností, veď je z toho dobrý pocit, keď si niečo kúpime za znížené ceny. A k tomu sa rozptýlime aj prechádzajúc sa po tržnom centre. Ale či na to nie je slovenský výraz?! Pravdaže, áno. Srbské spojenie tržni centar má v slovenčine viacero ekvivalentov, tak na označenie komplexu budov môžeme použiť spojenia: nákupné stredisko, nákupné centrum, obchodné centrum, ako aj anglicizmy shopping-center a shopping centrum. Anna Horvátová

VAŠA TVORBA Na starej povale Na starej povale veľa vecí býva, často sa tam niečo za komínom skrýva. Pletie si tam pavúk pavučinu zlatú, z nití si upletie svadobnú šatu. Myška si tam s mačkou naháňačku zahrá. Malý chrobák domček pohľadá. V zaprášených krabiciach topánky tam ležia, o malých nožičkách ony iba vedia. Na poličke starej hrnce, šálky stoja, už sa do kuchyne dávno nestroja. Gazdiná ich dávno vyniesla tu hore, veď načo sú jej, keď má teraz nové. Na starej povale veľa vecí býva. Nechodím tam často, lebo mám strach, že sa tam niečo strašné skrýva. Maja Tótová, 5. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Svet, aký si prajem Žijeme v 21. storoči, v ktorom sa svet rozvíja veľmi rýchlo. Všetci sa niekam ponáhľajú a nemajú času ani pre seba. Technológia sa rýchlo rozvíja a čoskoro sa už celý svet stane jedným mikročipom. Ľudia v tejto dobe akoby zabudli žiť. Možno si ani sami nie sú toho vedomí pre všetky povinnosti, no predsa sme si aj sami na vine. Telefóny, tablety, počítače a iné novinky sa stali našou každodennosťou. Takmer všetok voľný čas trávime používajúc ich a zabúdame

na dôležitejšie veci vôkol nás. Mať pätnásť je také Svet podľa mojich predstáv ťažké taký nie je. Pripomeňme si, ako ľudia žili iba 30 rokov dozaKeď som bola maličkým du. Technológia taká vyspelá dievčatkom, vždy ma zaujímali nebola, ale ľudia boli šťastnejší. dospelácke rozhovory, vždy Dostali sme tento život a treba som sa ponáhľala s mamou do využiť každý jeden deň. Svet kuchyne, aby som sa naučila podľa mojich predstav by bol variť tie najlepšie jedlá, aké iba taký, v ktorom by ľudia boli moja mama vymyslela, a vždy šťastnejší. V takom svete by som snívala o tom, ako budem sa ľudia znovu viac kamarátili. dospelou ženou. Už som Bol by to svet taký, v ktorom tínedžerkou. Už ma nebaví by všetci boli jedineční a nikto hrať sa s mojou mladšou sesby sa neprizeral na falošné trou, nebaví ma maľovať maľotváre z internetu. V ňom by sa vanky, ani tie, čo sa im hovorí, uctievali vedomosti a ľudia by že sú pre dospelých, a ani ma sa s radosťou učili nové veci a nebaví mamke sa hodiť do získavali nové vedomosti, ktoré náručia. Nemám rada, keď mi by boli dôležitejšie od reality otec povie, že som jeho malým programov. Dôležité by boli tie dievčatkom. Som už celkom ozajstné hodnoty a nie takéto, dospela? Alebo som iba rýchlo aké nám každodenne ponúka preskočila celé detstvo, bez televízia a internet. Ľudia by toho, aby som mala pocit, sa viac sústreďovali na pomoc že to niekedy bolo? Neverila iným a vynachádzali by rôzne som, keď mi hovorili, že mám spôsoby, ako pomôcť všetbyť šťastná, že mojím jediným kým tým, ktorých trápi choroba, bieda, núdza. Ľudia pomaly zabúdajú na tie ozajstné hodnoty a je mi to ľúto, že chtiac-nechtiac všetci k tomu prispievame a nie sme si toho ani vedomí. Nevyužívame tento život tak ako by sme mohli. Strácame čas na hlúposti a raz si to možno aj uvedomíme, ale už bude neskoro. Nechcem raz ráno vstať a uvedomiť si, že som celý život nadarmo premárnila. Život nie je o tom, netreba iba dýchať, treba žiť, ako to vo svojom románe Spoločnosť mŕtvych básnikov napísala Nancy Kleinbaum: ,,Carpe diem, využite deň, chlapci, urobte svoj život vynikajúcim.“ Monika Babíková 4. ročník Gymnázium Branka Radičevića v Starej Pazove Ljiljana Parociová, siedmačka ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

január 2020

záväzkom bolo, aké šaty vyberiem svojej bábike. Teraz sú v mojej hlave iné problémy, napríklad čo si vybrať dnes do školy za outfit. Dúfam, že tieto roky neprejdú tak rýchlo, že si aspoň teraz užijem a že aj popri týchto mojich „problémoch“ si budem s úsmevom spomínať na ne. Sintia Tomanová, 8. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Bola raz jedna prevrátená rozprávková krajina Raz, keď som bol menší, snívalo sa mi o rozprávke, kde bolo všetko prevrátené. Bol to jeden z mojich najčudnejších snov. Rodičia neboli doma a ja som sa zobudil. Pozrel som von oknom, videl som, že je tráva vysoká ako stromy a stromy nízke, ako skosená trávička. Celý zmýlený vyšiel som na ulicu. A čo vidím? Po nebi lietajú psi a po zemi chodia vtáky. V okamihu som vošiel do domu, skryl som sa. Ihneď aj rodičia prišli domov a šli sme na nákup. No v obchode všetko hore nohami. Potraviny boli zdarma, vedľa pokladníc nebolo predavačiek. No čo už, nakúpili sme mnoho a prišli domov. A doma... Nábytok robil párty. Stoličky tancovali so stolíkom, koberce lietali po miestnostiach. Boli sme hladní, ale keď matka schystala polievku s mäskom, to sa

Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: office@vzlet.rs

vaša tvorba ihneď zmenilo na vodu! Keď sme boli smädní, v pohároch boli koláčiky. Paráda! Unavení, ľahli sme si spať. Cing-cing! V nasledujúce ráno zvonil budíček. Pretrel som si oči a vidím, všetko je normálne. Joj, aký čudný sen! A smiešny. Čo keby všetko bolo takto naopak každý deň? Naozaj neviem, ako by sme žili. Daniel Krasko, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Jazyk Človek na komunikáciu s inými ľuďmi používa jazyk. Teda, je to prostriedok na dorozumievanie. Môže byť materinský alebo cudzí, no každý je zvláštny. Na Zemi žije mnoho ľudí, mnoho národov. Každý národ má svoj jazyk. Je to také pestré. Od malička sa učíme hovoriť svojím materinským jazykom a neskoršie ovládame aj iné, cudzie jazyky, najmä v škole. Mám z toho radosť. V našej strednej škole, na gymnáziu v Starej Pazove, sa učím slovenský, srbský, nemecký, anglický a latinský jazyk. Mám

ich rada všetky a som šťastná, že mám možnosť naučiť sa niečo nové a zdokonaľovať sa v týchto jazykoch. Dobre viem, že poznať a mať rád svoj materinský jazyk je veľmi dôležité a je vlastne najlepším základom pre učenie iných, cudzích jazykov. Čím viac jazykov poznáme, tým sa nám viacero dverí otvára. To nám dáva pocit slobody a bohatstva. Klára Filipová, 1. a Gymnázium Branka Radičevića v Starej Pazove

Všetko je tak ako má byť

Teraz som v celom žiackom domove sama. Hľadím na moje meno napísané úhľadným písmom. Je to iba vianočná pohľadnica. Kamarátka zo Slovenska mi praje krásne Vianoce v kruhu rodiny. Nevie, čo sa stalo. Až do začiatku nasledujúceho polroku bude žiacky domov mojou jedinou rodinou. Riaditeľ mi umožnil zostať tu aj počas sviatkov. Najprv boli otázky: – Nemáš príbuzných? Nemôžeš bývať u priateľov? – Teraz bývam tu, – odvetila som. – A zostanem tu, kým nezakončím školu. Odrazu sa v mojom srdci objavil pocit osamelosti. Je to tak. Nemám príbuzných. No mama a dedko mi nechali dosť peňazí. Možno príbuzných nemám, ale som dospelá a o seba sa môžem postarať. Mama ma opustila, keď som mala iba štyri roky. Spomínam si, bolo to pri mori. Veľmi rada mala plávanie a tak ma aj opustila. V jeden Valentína Murtinová, siedmačka pekný slnečný deň ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

sme sa spolu s dedkom hrali v piesku, vystavali sme taký obrovský zámok, že sme sa na prvý pohľad ani nevideli. Mama si užívala v plávaní a práve z ničoho nič sa zjavila obrovská vlna a mamu pohltila. Neprežila to. Dlho som za mamou smútila. Nemohla som sa z toho dostať. Chýbala mi. Veľmi. S mojím otcom to už bolo ľahšie, lebo som ho nikdy nepoznala. Dedko mi rozprával, ako rád cestoval, a raz, keď som mala dva roky, odces- Ljiljana Parociová, siedmačka toval a už sa nikdy ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch viac nevrátil. Nakoniec mi zostal iba dedko. dvaja Borisovia. S nimi som Veľmi sme sa mali radi a vždy strávil veľmi pekné chvíle som ho poslúchala, nestresov hre, v rozhovoroch. Sú to vala som ho. Posledné časy dobrí, usilovní a múdri chlapci. sa mi zdal vystrašený, avšak Pomáhali sme si pri školských o ničom mi nehovoril. Jedného povinnostiach. No, život nám dňa som sa vrátila zo školy často chystá neočakávané a policajti mi oznámili, že našli prekvapenia. Na začiatku dedka mŕtveho na dvore. Keď šiesteho ročníka v našej škole som to počula, celý môj život sa vykonalo spájanie tried. sa prepadol hlboko pod zem, Z troch šiestackých tried sa už som viac nikoho nemala. stali dve. Moji Borisovia viac Zostala som samučká sama. No nie sú mojimi spolužiakmi. No nezosypala som sa. Povedala získal som nového skvelého som si: Môj nový život začína chlapca za priateľa, Erika. Erik teraz. Na svoju boľavú minuje vždy pozitívne naladený, losť zabudnem a všetko bude hrávame počítačové hry. No tak ako má byť. i keď nie sme v rovnakej triede, Milinka Glóziková, 8. 1 pripojili sa k nám vo voľných ZŠ Mladých pokolení chvíľach i moji dvaja priatelia, v Kovačici o ktorých som písal. Ľúto mi je, (Práca bola odmenená 1. že nie sme viac spolužiaci, ale cenou na súťaži Čo dokáže naše priateľstvo nezaniklo. To pekné slovo) je dôkazom, že i keď sa nám takéto niečo stane, ozajstní Priateľstvo je priatelia nás neopustia, ani vzácna vec my ich. V živote sa nám stanú mnohé zmeny, napriek ktorým Každý človek má svojho si máme priateľstvo zachováobľúbeného priateľa. Ozajstný vať. I keď sa stanú medzi nami a úprimný priateľ je vždy nejaké hádky, máme byť tolev našom živote, podporuje nás, rantní a odpustiť si. nezrádza, vie vypočuť naše Len tak to najlepšie vzácne slová, utešiť, a aj my jeho. priateľstvo môže zotrvať. Od prvého ročníka základnej Marko Kratica, 7. 1 školy moji najlepší priatelia sú ZŠ m. Tita v Padine

január 2020

LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET Číslo 1 (61) / január 2020

Konečná začiatočná stanica „Tu-túúú...“ vydávam zvuk upozornenia, že o chvíľu budem na prvej stanici. Ranné slnko osvecuje moje obdĺžnikovité drevené rebrá, ktoré mi chránia pľúca, uzol života. Odblesk železných kolies sa podobá na pás zázraku. Moja drevená pokožka je trblietavá a mäkká. Má príliš veľa zeleného pigmentu a mám dosť energie, aby som spoznal celý svet. Už som tu, na začiatočnej stanici. Prvýkrát sa moje nohy budú korčuľovať po železničnej trati. Mám strach z toho. Neviem, či to zvládnem. Neznáme tváre netrpezlivo čakajú na môj príchod. Rýchlo som sa usmial, najkrajším možným úsmevom. Nechcem, aby si ma ľudia pamätali ako dákeho mrzáka. Predsa som mladý, plný života a nevysnívaných snov. Moje kosti sú takmer elastické a majú nadostač žltej drene. Som stredobodom pozornosti, ale ľudia si ma nevšímajú. Menia sa na potvory s pazúrmi, schmatnú a dusia každú prekážku pred sebou a usilujú sa predbehnúť ostatných, aby nastúpili prví. Nepáčia sa mi títo cestujúci, sú príliš ďalekí. Pomaly úsmev z mojej tváre mizne. Zrazu vidím malý zázrak v matkinom objatí. Vidím úprimnosť, detský plač, nevinnosť skrytú v slzách toho bábätka. Budem ho volať Smejko. Presne môžem vycítiť, ako sa jeho duša smeje. Aj on so svojou matkou schádza dnu. Sadajú si na drevenú lavičku vedľa pána, ktorý v rukách drží noviny a nevšíma si ich. Je to obyčajný cestujúci, ktorí si sám pre seba vytvoril svet a dnu nikoho nepúšťa, na rozdiel od dámy s klobúkom, ktorá, keď ho uvidí, usmeje sa a uštipne ho za jeho jemnučké líčka. Smejko sa zahanbí a skryje sa v matkinom náručí. Kroky bežali, dni sa striedali a Smejko sa naučil kráčať. Nebolo to jednoduché. Kráčal ako po skle. Jeho neistota stupila na nohu vysokému pánovi v čiernom oblečení a s kufríkom. Obočia mu boli nahnevané a od úsmevu ani chýru, ani slychu. Smejkovi sa podobal na veštca a v kútiku oka začínali sa mu utvárať slzy, ale tento pán nebol zlým človekom. Život po jeho tvári namaľoval pochmúrne farby, ale on bol maketárom. Venoval Smejkovi maketu dreveného vlaku. Bol to najkrajší vlak, ktorý vôbec prišiel na tento svet. Bol elegantný, zelený a usmievavý vlak s červenými detailami. Bol nezvyčajne rýchly a rýchlosťou svetla sa zaplietol Smejkovi do srdca. Bolo neskoré ráno a Smejko prvýkrát povedal slovíčko, ktoré sa vôbec nepodobalo na zvuky, ako sú: „Hi-hi, da-da, ke-ke-ke.“ Malo úplný význam. Bolo to práve slovíčko vláčik. Matka od šťastia plakala. Vlakom cestovala ambiciózna žena, ktorá mala vysoké čelo. Mala červe-

január 2020

né vlasy a celý svet v malom prste. Vypila si z každej knihy a dotkla sa i najmenšieho tajomstva sveta. Naučila Smejka, aby čítal a písal. Zabudovala doň predstavivosť, lásku k písaniu a sny po pátraní po svete. Jedného dňa, keď sa hral so svojím vláčikom, začul tenučký hlas: „Môžem sa i ja hrať s tebou?“ opýtal sa ho chlapček. Asi bol rovnakého veku ako Smejko. Hanbil sa. Podobal sa na dievčatko. Mal dlhé vlasy, z ktorých možno upliecť vrkoče. Smejkovi to bolo sympatické. Nechcel, aby iní boli smutní. Dovolil Vrkočvlasovi, aby sa hral s jeho vláčikom. Vrkočvlas dovolil Smejkovi, aby sa stal jeho najlepším kamarátom. Celé dni trávili spolu. Nad ich detstvom letelo usmiate slnko. Hodiny bežali a dni akoby ich chceli dohoniť. Jedného rána sa Smejko zobudil a cítil, že niečo nie je v poriadku, nebolo vidieť slnka. Zmizol i jeho vláčik. Ponáhľal sa to povedať Vrkočvlasovi. Vrkočvlas iba stál a mlčal. Za chrbtom čosi držal. Smejko sa stával čoraz zúfalejší a zo zvedavosti pozrel, čo sa skrýva za chrbtom jeho kamaárta. Bol to zelený vláčik s červenými detailami. Podobal sa na Smejkov vláčik, ale niečo chýbalo. Bol zranený. Krvácal, v dreve boli vydlabané ryhy a Vrkočvlas v druhej ruke držal koleso. „Ale prečo?“ pýtal sa Smejko. Už nemohol ani plakať. Bol nahnevaný, rozčarovaný, chcel ho udrieť, kričať, ale predsa stál a čakal na odpoveď, ktorú nikdy nedostal. Na nešťastné šťastie vlak sa zastavil na stanici a Vrkočvlas vyšiel von, ale s ním vyšla aj Smejkova matka. Smejko iba sedel a díval sa cez okno. Ruky sa mu triasli a nemohol jesť. Pozeral sa cez to isté okno ako pred rokom, ale videl iba veci celkom neznáme, život zafarbený rovnakými farbami, ale tmavšími nuansami. Sny mu v podobe pary vyprchali von. Smejko bol neraz v pomykove vyjsť von a pokračovať pešo alebo zostať a zápasiť sám so sebou. Otázniky mu

13 Rozlety

lietali nad hlavou. Vtedy prišla ona. Vlasy mala dlhé a sfarbené dogaštanova, oči čierne ako uhlíky. S jamkami na tvári a so širokým úsmevom pritúlila sa k nemu a priložila svoje mäkké pery na jeho. Čiernooké dievča začalo atramentom písať po srdci môjho Smejka. Roky sa ponáhľali a stanice striedali. Ľudia si tu iba striedali roly. Smejko a čiernooké dievča vítali nové vrásky na svojej tvári. Na vláčik pomaly padal prach v tme čierneho kufríka. Smejko sa prestal usmievať. Bol unavený a mrzutý. Na nasledujúcej stanici vošiel dnu chlapček, mal jamky na tvári, čierne oči a sníval o cestovaní. Bál sa všetkého, skrýšu našiel v objatí čiernookého dievčaťa. Volali ho Bojko. Myslel si, že je svet nepekné miesto a Smejko ho strašil rozprávkami o nebezpečenstvách. Smejko sa nechcel s ním hrať, lebo mu Bojko pripomínal detstvo, ktoré už bolo ďaleko v minulosti. Smejko sa rozchorel. Telo sa mu triaslo od zimy a duša sa topi-

la. Viečka mu padali a svedomie mu nedalo pokoja. Zozbieral posledné iskričky sily, ktorá ho opúšťala, a z kufríka vybral vláčik. Zavolal na Bojka a povedal mu: „Keď zostaneš sám, vláčik ti bude najlepším kamarátom a nebudeš sa báť.“ Bojko ho objal a Smejko to pochopil ako odpustenie. Zavrel oči a sníval. I ja som už starý. Nohy ma neposlúchajú a kosti sú tak hlučné, že nepočujem ani svoje myšlienky. Zabúdam. Do kože mám vrezané kúsky života, aby som nezabudol naň. Telom mi koluje bolesť a nepamätám sa, kto vlastne som. Blíži sa moja konečná stanica, po ktorej som pátral celého života. A čo je to vlastne? Je to koniec jednej a začiatok druhej cesty. Valentína Hudecová, 3. b GJK (Práca bola odmenená 1. cenou na súťaži Čo dokáže pekné slovo)

Rozlety 14

január 2020

Výber z poézie Juraj Tušiak (1935 – 1986) Tajomstvo Náhodou stretli sa nám oči. Krásnou náhodou. V našom pohľade píplo vtáča. Dve byľky skrížili sa v našom úsmeve. Sme krajší o jedno veľké tajomstvo. Mlčí les. Mlčí potok.

Podvečer

Sedíme si oproti a čítame inakšie noviny. Občas si medzi seba položíme oponu z úsmevu, a to je všetko.

Dvaja

Dve snivé mračná tamhore, nebom. Dva stromy na obzore: Sám som. A s tebou.

Neskoršie mesiac zažmurkne žltým úškrnom, že sa veru k nemu už nedostaneme. Iba ak rozštiepeným rázsochám stromu, ktorý už nerodí.

Vlečú sa oblaky, putujú do neznáma. Nečujú, ako si so mnou. A sama.

Niekto obišiel náš dom. Nezaklopal. Nezahriakni slovo nevraviac, ktoré sa im prilepilo o suché ďasná.

Čo nám to ešte zostalo z mája? Sme život dovedna. Dvojjediní. A dvaja.

Fotografie: Zuzana Tomášiková, Padina

január 2020

15 Rozlety

jubileum

Janko Čajak

(1. január 1830 – 4. február 1867) Janko Čajak bol slovenský básnik štúrovskej generácie, okrem toho aj otec prozaika Jána Čajaka a starý otec prozaika a novinára Jána Čajaka ml. Narodil sa v prvý deň roku 1830 v rodine kuchára Mateja Čajaka, neskôr úradníka na veľkostatku, a jeho manželky Anny. Vzdelanie získaval v

Liptovskom Mikuláši, Rožňave, Levoči a štúdium ukončil na teologickom seminári vo Viedni. Pracoval najprv ako pomocný učiteľ, neskôr ako domáci učiteľ v Liptovskom Jáne a v roku 1860 sa tu stal farárom. V roku 1866 však ochorel na tuberkulózu, následkom čoho onedlho aj zomrel. Janko Čajak písal aj pod pseudonymom Lohinský. Význam jeho tvorby spočíva aj v tom, že ovplyvnila najmä činnosť v Jednote mládeže slovenskej. Literárne tvoriť začal až v porevolučnom období,

Šťastie

práve preto jeho tvorbu charakterizuje smútok, beznádej a sklamanie. Vo svojej tvorbe využíval ľudovú slovesnosť a reflexívne piesne. Jeho diela vyšli až v 60. rokoch v almanachu Concordia, v časopise Priateľ školy a literatúry alebo v Sokole, ktorý v tom čase redigoval Pavol Dobšinský, avšak väčšina jeho diel vyšla až posmrtne v Orle, Národnom hlásniku a Tatrane. Jeho básne knižne vydal Pavol Dobšinský. Prvého januára sme si pripomenuli 190. výročie jeho narodenia. V. Havranová

Nešťastie

V čom sú všetci ľudia seberovní? V tom, že všetci za jedným cieľom kráčajú, t. j. za šťastím. V čom sa však všetci ľudia (alebo aspoň väčšina) medzi sebou delia? V tom, že rozličné cesty nastupujú k tomuto cieľu. Keby vedeli a presvedčení boli, že šťastie je nie mimo nich, ale v nich, a že k ničomu kratšej cesty nieto ako k nemu – vtedy by sa nielen [v] žiadosti, ale i vo vôli a v skutku vyrovnali.

Nešťastie – môže sa povedať – dvojako pripadá na človeka: alebo v ohľade morálnom na jeho dušu a cit, alebo v ohľade materiálnom na telo, majetok atď. Posledné má veľký vplyv síce na prvé a prvé na druhé, t. j. biedny stav mater[iálny] na morálny stav človeka. Predsa však duch pevný a javný zná sa povzniesť i nad Múzy, ktoré naň napadajú, a stoikom stáva sa tam, kde sa iné trasú. Ono pochádza obyčajne zo samého človeka ako nemocí väčšina zo žalúdka. Kto má rovnováhu a mieru v sebe a s inými, ten [si] s nešťastím zahráva – a povýšený je nad ním. (úryvok z diela Próza z denníka)

Literárno-výtvarnú prílohu Rozlety pripravuje: Jasmina Pániková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová l Grafická redaktorka: Irena Lomenová

Rozlety 16

január 2020

komiks

DUŠAN DURMAN

Carter uzavrel nečakané spojenectvo so Synmi Nergalovými, aby sa dostal k zbrani. Použije svoj Kľúč Priepasti, aby ju aktivoval. Je to nebezpečná vec, lebo jej pôsobenie narúša hranicu medzi dimenziami. Duchovia dávno stratených a prekliatych sú teraz medzi nami. Pozerajú sa, šíria svoju náruč a volajú nás k sebe do hlbín Abyssu, aby sme sa pridali k ich pekelnému chorálu. Musíte zabiť Cartera, agent Henrich, zobrať Kľúč a prevziať svoje miesto medzi Synmi Nergalovými. Vaša rodina – rodina vášho otca, Guida Heinricha – pochádza z radu veľkňazov z Kuthy, mesta Nergalovho. Je to vaše právo, agent Henrich. Nie, je to vaša povinnosť!

január 2020

PC HRY

Pripravuje: Rastislav Filip

Sedem významných hier v 2020

inulý rok nám priniesol mnohé kvalitné hry – The Outer Worlds, Disco Elysium a Metro Exodus. Keďže je rok 2019 za nami, prišiel čas, aby sme pouvažovali o novom roku, nových plánoch, ako i o nových počítačových hrách, ktoré čoskoro budú zverejnené. Pozrime sa, čo nás vo svete digitálnej zábavy očakáva v novom roku a pokúsme sa odhaliť, ktoré z týchto hier splnia naše očakávania v roku 2020. Half-Life: Alyx Half-Life seriál svoj život na počítačových obrazovkách začal pred viac než 20 rokmi. Half-Life: Alyx je nová

akčná dobrodružná hra, v ktorej sa ocitneme v úlohe Alix, dievčine, ktorá bude v strede invázie mimozemšťanov. Hra bude celkom kompatibilná s VR technológiou, ktorá má za cieľ stvoriť vysokú úroveň interakcie počas hry. Koľko v tom bude úspešná, uvidíme v marci, keď sa hra zjaví na Steam počítačovej digitálnej platforme. Cyberpunk 2077 CD Project RED štúdio, ktoré svoju reputáciu vybudovalo na The Witcher seriáli, konečne v apríli predstaví

svoju novú hru. Cyberpunk 2077 je sci-fi hra, v ktorej hráči majú celkovú kontrolu nad tým, ako ich hrdina vyzerá, ako sa správa a čím sa zaoberá vo svete, v ktorom sa ľudskosť a technológia stali jedno. Hra sľubuje inovatívne RPG zložky, slobodu skúmania jej sveta a vábivý dej, ktorého témy budú viac než zaujímavé v digitálnom svete, v ktorom sa dnes nachádzame. Death Stranding I keď sa hra Death Stranding na konzolách ocitla už koncom minulého roka, na počítače prichádza počas leta, prinášajúc nám unikátnu víziu sveta. Death Stranding je hra v produkcii Kojima Productions, skupine, ktorá za sebou má celosvetovo úspešný Metal Gear Solid seriál. V Death Stranding producenti nám ako hráčom dávajú za úlohu vybudovať nový svet po globálnej katastrofe a pokúsiť sa ľudstvu dať novú šancu pre prosperitu v ich dobrodružnej hre plnej tajomstiev. Vampire: The Masquerade Bloodlines 2 Originálna Vampire: The Masquerade Bloodlines sa stala kultovou hrou v 2004, keď sa zjavila na personálnych počítačoch. Hra vo svojom pôvodnom stave nebola perfektná a celkom funkčná, ale predsa pritiahla hráčov vôkol sveta svojím dynamickým svetom a slobodou, ktorú poskytuje. Príbeh o upíroch v Los

Angeles a konfliktoch medzi ich klanmi pokračuje viac ako 15 rokov po prvej hre. Hráči budú mať príležitosť stvoriť svojho hrdinu a pripojiť sa ku skupine, ktorá vyhovuje ich osobným hodnotám a cieľom v tejto RPG hre počas leta. Minecraft: Dungeons Populárna počítačová a konzolová hra Minecraft prichádza na naše obrazovky vo forme RPG hry. Vizuálny štýl Minecraft seriálu pridá príbehu, hrdinom a úrovniam celkom inú prezentáciu v porovnaní s mnohými modernými hrami. Lákavý audiovizuálny podklad a humoristický charakter Minecraft sveta umožní mladším a starším hráčom spoluprácu, dobrodružstvo a skúmanie mnohých nových svetov už v apríli. Ori and the Will of the Wisps Platformná 2D hra Ori and the Blind Forest získala mnohé ceny za svoju prezentáciu, príbeh a celkovú kvalitu v roku 2015. V marci hráči dostanú šancu zahrať nasledovnú kapitolu v Ori seriáli. I keď o hre nevieme mnoho, okrem základných informácií, štúdio Mood Studios sľubuje to v čom sme si užili v prvej hre. Skúmanie Oriho ospalého sveta, mystických hôr a pát-

január 2020

ranie po spôsobe ich ožitia, bude nám čoskoro dostupné na počítačoch a konzolách. LEGO Star Wars: The Skywalker Saga V roku 2019 Star Wars filmový seriál zažil svoju deviatu a poslednú časť v tzv. Skywalker ságe. Štúdio Traveller‘s Tales má skúsenosť vo výrobe Lego hier

a v preklade populárnych filmových seriálov na počítačové obrazovky. LEGO Star Wars: The Skywalker Saga má za cieľ hráčom všetkých generácií umožniť, aby príbehy zo všetkých deväť častí zahrali v Lego forme. Ide o humoristickú interpretáciu celosvetovo známeho príbehu, čo znamená, že predstavuje perfektnú príležitosť, aby rodičia, deti a kamaráti zahrali niečo a spolu sa nasmiali v tomto roku. Povšimnúť si a podrobnejšie sa zmieniť o každej hre, ktorá by sa mala zjaviť na našich obrazovkách v 2020, je veľkou výzvou. Rok pred nami nám prinesie zvlášť zaujímavé hry, nové a originálne, ako aj seriálové. Zatiaľ stačí pozrieť sa na aspoň niektoré z nich, aby sme pochopili, že je pred nami ešte jeden vzrušujúci rok digitálnej zábavy.

Pripravuje: Filip Filip

Cestovanie, navigácia a IT

azda autom, verejnou dopravou a vôbec cestovanie je jedna z oblastí, kde najviac vidieť vplyv informačných technológií. Už sú za nami časy, keď na presun z bodu A do bodu B bolo treba mať papierovú mapu a ideálne aj presne naplánované, akou cestou pôjdeme, kde odbočíme a podobne. V minulosti sa cestovalo presne takto – jeden cestujúci sledoval okolie a druhý mapu a na základe rozhodnutia druhého ten prvý potom odbočoval a sledoval cestu. Dnes to máme vďaka technológii oveľa jednoduchšie. Prakticky všetky mobilné telefóny obsahujú satelitnú navigáciu, ktorá nám v reálnom čase vie povedať, nielen kde sme, ale aj akú trasu si máme zvoliť na základe vyťaženia ciest, počtu cestujúcich vo verejnej doprave a podobne. Asi najznámejšia aplikácia na takúto navigáciu je Waze. Tento a ďalšie programy tohto druhu využívajú fakt, že dnes máme prakticky v každom aute minimálne jeden mobil so zapnutým zdieľaním polohy – tieto informácie aplikácia vie využiť na zistenie približného počtu áut v okolí a ich rýchlosti a na základe tohto určí, či je na ceste zápcha a či sa nejaká trasa oplatí, alebo je pre používateľa lepšou voľbou vybrať si inú cestu. Na základe týchto výpočtov potom používateľ dostane informáciu, akým smerom a akou trasou má ísť, aby sa čo najrýchlejšie dostal do cieľa. Na základe vlastných skúseností toto funguje relatívne presne, kýmkoľvek

je na ceste dostatočný počet mobilov so zapnutým zdieľaním polohy a zároveň nie je na ceste „prekážka“, s akou daná aplikácia nepočíta – napríklad hraničný priechod. Pri hraniciach je problém to, že nikdy nevieme, koľko kontrola jedného auta (prípadne autobusu, kamiónu)

bude trvať a aplikácia to sama tiež nevie odhadnúť. Preto je pre cestujúcich, ktorí potrebujú vedieť, koľko zhruba strávia na hranici, lepšie hľadať iné riešenia: možné je napríklad použiť verejne dostupné kamery, prípadne aplikácie, kde používatelia zdieľajú informácie o dĺžke čakania, napríklad

maďarský BorderWatcher. Ďalšia nevýhoda aplikácií typu Waze je to, že niektoré typy používateľov skresľujú štatistiky, napríklad cestujúci vezúci sa vo verejnej doprave, ktorá nečaká v zápche, ak má zapnutú lokáciu a zároveň Waze, bude tiež vplývať na výpočet počtu áut na cestách. Čo sa týka verejnej dopravy, tu tiež existujú rôzne riešenia,

január 2020

ako si pozrieť, kedy nám doprava ide a či pôjde včas: od jednoduchých stránok a aplikácií zobrazujúcich cestovné poriadky a obdobia meškania (napríklad https://www. srbvoz.rs/red-voznje/), cez možnosť zakúpenia lístkov priamo cez internet (https://www.zssk.sk/), až po možnosť zobrazenia polohy dopravy v (takmer) reálnom čase (aplikácia Ubian a http://mapa.zsr.sk/). Všetky tieto riešenia majú spoločné to, že sa snažia minimalizovať množstvo priameho / telefonického kontaktu s dopravnou spoločnosťou, namiesto toho využívajú výdobytky súčasnej technológie (zdieľanie polohy, internet), aby nám umožnili v priebehu niekoľkých sekúnd získať informáciu, ktorú potrebujeme čo najskôr, a na základe tohto sa rozhodnúť, či a kedy budeme cestovať a aký dopravný prostriedok si zvolíme. Všetky tieto riešenia nepriamym spôsobom vplývajú aj na životné prostredie. Využitím aplikácií ako Waze sa v ideálnom prípade skráti čas, počas ktorého auto stojí v zápche, a tým sa zmenší jeho znečistenie okolia. Presné informácie o verejnej doprave môžu zároveň vplývať na to, aby cestujúci presadol z auta, čo zmenší počet áut na cestách, zníži počet nehôd, skráti čas cestovania verejnou dopravou a tiež zníži znečistenie okolia. Nevýhoda je iba flexibilita – cestujúci nemôže šoférovi autobusu, električky alebo metra určovať, kam presne má ísť a keď je napríklad na ceste celá rodina, často je z praktických dôvodov lepší nápad zvoliť si auto.

Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 79.0.3945, Mozilla Firefox 71.0, Microsoft Edge 44.17763 Prehliadač Google Chrome má dostať tlačidlo na správu médií (prehrať, pauza a podobne) Google dostal pokutu 166 miliónov eur od francúzskej vlády za zobrazenie reklám vo výsledkoch vyhľadávania Obrázky budúceho vyklápacieho mobilného telefónu od Samsungu ukázali, že pravdepodobne pôjde o tzv. vyklápací telefón

– EN – SK – SRB – Flip phone – vyklápací telefón – preklopni telefon – Location sharing – zdieľanie polohy – deljenje lokacije – Timetable – cestovný poriadok – red vožnje – Public transport – verejná doprava – javni prevoz

HOROSKOP

Vedie: Aisa

Baran

Lev

Strelec

Získali ste novú dávku sebavedomia a za svojimi cieľmi máte ísť rozhodne a jednoznačne. Zotrvajte v tomto postoji, môžete získať ešte viac, než ste si pôvodne mysleli. V súkromí by malo byť všetko v poriadku, ale vyvarujte sa nesprávnych výrokov. Pomôžte druhým, ale nezištne! Iných nesúďte a netvárte sa, že viete poradiť, ak nepoznáte situáciu či detaily problémov.

S informáciami, ktoré sa k vám dostanú, naložte tak, aby ste nikomu neublížili. Hoci by to bolo nechtiac, vysvetľovali by ste to naozaj ťažko. Ak máte energiu, ešte neznamená, že ju máte celú hneď aj minúť. Šetrite sa. Neistým rozhodnutiam sa radšej vyhnite. Reálne vzťahy riešte, nie tie, čo neexistujú. Investícia do ľudí je vždy veľkým rizikom.

Snívate úplne pomimo reality, nedochádza vám skutočnosť a hlavne to, že vy sami musíte zapracovať na zlepšení doterajšieho života. Na vás čaká ešte veľký posun vpred. Snažte sa viac. Ak hľadáte riešenie, pýtajte sa a žiadajte adekvátne odpovede. Tešte sa aj z maličkostí, ktoré vám ponúknu na prilepšenie. Svojmu unavenému telu by ste mohli dopriať viac vitamínov.

Býk

Panna

Kozorožec

Ak sa chcete poradiť o láske, dobre si rozmyslite, s kým. Argumentujte len zlatou strednou cestou a niektoré poznatky si nechajte pre seba, ešte na ne nedozrel čas. Čaká na vás kopec zaujímavostí, no vy by ste sa mali viac venovať sami sebe, aby ste nevyčerpávali organizmus nadmieru. Ak vám hrozia nedorozumenia, musíte včas pristúpiť na kompromis, inak už nebude cesty späť.

Pravdepodobne vás dobehnú nedoriešené resty z posledných dní. Vážne zmeny si vyžadujú čas. Naučte sa viac si veriť. Vôbec sa nebojte ukázať svoje kvality. No nerobte nič, čo je v rozpore s pravidlami. Snažte sa viac šetriť ťažko zarobené peniaze. Možno koncom mesiaca vás však šťastie tak trochu opustí a môže nadísť chaos.

Musíte si uvedomiť, že vám v živote chýba harmónia a rovnováha v medziľudských vzťahoch. Preto by ste sa mali chvíľu držať bokom od problémov iných a popasovať sa s vlastnými. Nahliadnite do svojho vnútra a povedzte si otvorene, čo vlastne od života chcete. Lepšie sa sústreďte, aby vám neunikali podstatné záležitosti okolo vášho života.

Blíženci

Váhy

Vodnár

Málokedy šťastie padne samo z neba. Preto za novými príležitosťami by ste sa mali pravidelne obzerať. Využite všetky svoje doterajšie skúsenosti na dosiahnutie cieľov, po akých ste vždy túžili. Nepoľavujte, budete na dobrej ceste k tomu, čo ste si naplánovali. No budete v situácii, že budete musieť preveriť svoju pevnú vôľu. Nekupujte bezhlavo niečo, čo už zajtra nebude mať hodnotu.

Máte obdobie, kedy ste pomerne spokojní a vyrovnaní a máte nadhľad aj nad problémami ostatných. Nebojte sa povedať svoj názor či radu, len zvoľte citlivú formu. Ak stále nestíhate dokončiť začatú prácu, porozmýšľajte nad zmenou systému, niekde je chyba. Netrávte mnoho času nad problémami druhých. Vaše problémy v tom prípade budú bokom.

Snažte sa viac, aby ste dosiahli svoje ciele čo najskôr. Zdôraznite, že na vašich citoch tiež záleží. Každý chceme, čo nemáme, no dajte si pozor na príliš nereálne sny. Mohli by ste na ne doplatiť a neskôr už nebude cesty späť. Ak aj urobíte zopár chýb, netrápte sa priveľmi a zamerajte sa na to, čo vás robí šťastným. Tam, kde niekde „škrípe“, skúste ísť pozitívnym príkladom.

Rak

Škorpión

Ryby

Neriešte majetky druhých a nezáviďte. Buďte viac vďační za lásku, ktorú vám dávajú osoby vo vašej blízkosti. Nebojte sa pustiť do každej zadanej práce ihneď, nehrozia vám chyby. Niekomu pomôžete skutočne dobrou radou. Bude tá osoba vďačná, možno to urobí z vás aj kamarátov. Potešia vás maličkosti v tomto období, ale aj stretnutie s niekým, koho ste už dlhšie nevideli.

Máte šťastie, že sa vždy môžete spoľahnúť na kamarátov a najbližších. Ak vám chce niekto finančne predpovedať úspech, tak klame! Niekto vo vašom okolí prejaví svoju náladovosť a vy si to hneď beriete osobne. To nie je dobré a sami sebe škodíte. Ak niekomu bude potrebné, podajte pomocnú ruku. Využitie príležitosť a pokúste sa všetky pôvodné plány naozaj aj uskutočniť.

Nevzdávajte sa popredu, nik nemá právo tvrdiť, že neviete dostatočne rozhodovať sami za seba. V pohode zúročte všetky svoje doterajšie skúsenosti a vôbec neváhajte byť rázni vtedy, keď si to situácia vyžiada. Skrýva sa vo vás cieľavedomý človek, takže to nemusíte tajiť. Stačí, ak sa upriamite na to, čo vám ide najlepšie, a ešte raz si premyslite strategický plán.

21. 3. – 20. 4.

21. 4. – 21. 5.

22. 5. – 21. 6.

22. 6. – 22. 7.

23. 7. – 23. 8.

24. 8. – 23. 9.

24. 9. – 23. 10.

24. 10. – 22. 11.

23. 11. – 21. 12.

22. 12. – 20. 1.

21. 1. – 19. 2.

20. 2. – 20. 3.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman január 2020

HUMOR

ENIGMA

Ilustrácia: Dušan Durman

Krížovka V tajničke je meno a priezvisko slovenského vojvodinského spisovateľa.

Idú školáci na výlet a pokazí sa im autobus. Nahnevaný vodič vyjde z autobusu a opravuje. O 5 minút príde Jožko a hovorí: – Pán vodič, ja viem, čo s tým je. Vodič: – Ale čo by si ty vedel, padaj do autobusu! O ďalších 5 minút príde Jožko a hovorí: – Pán vodič, ale ja naozaj viem, čo s tým je! Nahnevaný vodič so zamasteným čelom naňho zvrieskne: – Švihaj do autobusu, čo by si ty vedel! O 10 minút príde Jožko a hovorí: – Pán vodič, ale ja naozaj, naozaj viem, čo s tým je!!! Vodič: – No tak mi to povedz!!! Jožko: – Je to pokazené.  Janka sa pýta Petra: – Peter, prečo si smutný? – Ale... Dostal som jednotku. Nevedel som časovanie. príklad: ,,Som mladá a krásna.“ Aký je to čas? – Minulý, Janka!

Osemsmerovka T

M P

O M

 Mama má dvojčatá. Večer ich okúpe a ráno sa jedno pýta: ,,Mami, prečo si včera sestru okúpala dvakrát a mňa ani raz?“  – Jožko, aké si mal vysvedčenie? – O tri facky lepšie ako vlani.  – Pán doktor, môžem mať ešte dieťa, keď už mám 33? – Nie, 33 detí je už fakt dosť.

január 2020

Názvy jedál zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostanú vám tri neprečiarknuté písmená, ktoré čítané radom tvoria názov ešte jedného jedla. GULÁŠ KOLÁČ KURA MUSAKA OMÁČKA OPEKANCE PAPRIKÁŠ PÁRKY

PECEŇ PERKELT POLIEVKA PRAŽENICA PRÍVAR ROLÁDA ROŠTENKA RYŽA

ŠALÁT TORTA VAJCE

Krížovku a osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 2004. Rozlúštenie: Syr

– Ale... To je jednoduché. Dám ti

FILM

Ford v Ferrari

ko to tradične býva, koniec roka do kín neprináša iba vianočné rodinné filmy, ale aj to, čo štúdiá považujú za svoje najlepšie, do čoho vkladajú veľké nádeje, ako na kvalitné filmy, alebo dokonca najlepšie filmy roka. Medzi minuloročnými sa medzi takýmito filmami nájdu filmy takmer všetkých žánrov – intímne drámy, detektívky, gangsterky, vojnové, thrillery či komédie. Rolu hlavného predstaviteľa dobrých filmov, ktoré sú prepletené so svetom športu, tohto roku na seba vzal film Jamesa Mangolda Ford v Ferrari. Carroll Shelby (Matt Damon) v 50. rokoch minulého storočia súťažil ako šofér v rôznych automobilových pretekoch a po výhre na 24 h Le Mans sa stal automobilovou ikonou v USA. Pre svoj zdravotný stav však musel odísť od volantu a venoval sa hlavne vývoju a predaju nových rýchlych automobilov, s ktorými súťažili iní vodiči. Jeho spoločnosť bola malá a stále zápasil so získavaním sponzorov, kde mu dosť často jeho hlavný závodný Ken Miles (Christian Bale)

veľmi nepomáhal. Miles bol výborný pretekár a dokonale rozumel autám, na ktorých vývoji sa neustále podieľal, ale aj keď bol so Shelbym a ostatnými členmi tímu dobrý kamarát, mal výbušnú a občas náročnú povahu. V 60. rokoch sa do vývoja rýchlych áut chcel zapojiť aj Henry Ford II (Tracy Letts), ktorého spoločnosť vyrábala autá pre bežného človeka. Ten najprv chcel kúpiť spoločnosť Ferrari, ale keď táto dohoda padla, Ford a Enzo Ferrari (Remo Girone) začali proti sebe súťažiť. Vtedy spoločnosť Ford najala Carrolla Shelbyho a jeho tím na vývoj úplne nových áut, ktoré mali súťažiť na 24 h dlhom závode Le Mans, pričom Shellby mal plné ruky práce nielen s vývojom áut, ale aj udržaním Kena Milesa ako šoféra, lebo ten vďaka svojej povahe si znepriatelil časť vedenia vo Forde. Automobilové preteky 24 hodín Le Mans sú svetovo známe vytrvalostné preteky, ktoré sa každoročne konajú vo Francúzsku od roku 1923. Na rozdiel od iných pretekov, ktoré majú stanovený okruh a vyhráva auto, ktoré ho najrýchlejšie zdolá, tieto trvajú 24 h a vyhráva auto a jeho tím, ktoré za toto obdobie najazdí na okruhu najväčšiu

vzdialenosť. Z technického pohľadu je teda tento závod veľmi náročný na autá, lebo tie nielenže musia vyvinúť veľkú rýchlosť, ale musia byť aj dostatočne odolné, aby pri takýchto rýchlostiach vydržali celý čas. Toto je aj pri dnešných autách občas ťažké dosiahnuť, a preto je Le Mans známe aj ako pretekanie, ktoré veľmi veľa áut ani nedokončí, žiaľ, niekedy aj pre väčšie tragédie. Aj keď všetky automobilové preteky stále prinášajú do tohto priemyslu početné nové technológie a určitú prestíž, v minulosti to platilo dvojnásobne a boj o prestíž, ktorý bol medzi európskymi značkami a hlavne medzi talianskym Ferrarim a americkým Fordom začiatkom druhej polovice minulého storočia, sa zapísal do auto-

január 2020

Réžia: James Mangold Hrajú: Matt Damon, Christian Bale, Jon Bernthal, Caitriona Balfe, Josh Lucas…

mobilovej histórie. Film Ford v Ferrari je založený na tejto histórii a aj keď ukazuje na rivalitu medzi jednotlivými spoločnosťami, zameriava sa hlavne na tú vo vnútri samotnej spoločnosti Ford, vzťah Shelbyho a Milesa a rozdiely v názoroch medzi automobilovými vývojármi a ich nadriadenými na administratívnych pozíciách. Scenár filmu napísali bratia Jez a John-Henry Butterworthovci spolu s Jasonom Kellerom, v ktorom sa im podarilo napínavo a prehľadne aj pre divákov, ktorí nie sú veľkí automobiloví nadšenci, podať príbeh o automobilovom závode a urobiť ho aj dojemným, ale aj plným vtipných scénok a dialógov. Film je aj vizuálne veľmi lákavý tak vďaka veľmi pekným autám a lokalitám,

na ktorých bolo natáčané, ako aj výbornej kamere Phedona Papamichaela a celkovej atmosfére dotvorenej medziiným aj hudbou pána Marca Beltramiho. Okrem výberového scenára filmu hodne na kvalite pridávajú herecké výkony celého obsadenia, ale predovšetkým hlavných hercov Matta Damona a Christiana Balea. Obaja sú herci vysokého kalibra, ktorí majú na svojom konte nejeden výborný herecký výkon, ako aj filmovú cenu, a Christian Bale je ešte k tomu známy aj ako herec, ktorý je pre svoje roly ochotný podstúpiť veľké fyzické premeny. Postava Kena Milesa od neho asi nevyžadovala až také drastické zmeny ako minulé roly, za ktoré získal chvály obecenstva a kritikov, ale ich obdiv v tomto prípade môže byť o to viac sústredený na jeho herecké podanie tejto postavy, ktoré

ných pri jeho natáčaní relatívne vysoký, asi 98 miliónov dolárov, ale za necelé dva mesiace premietania zarobil jeho dvojnásobok, asi 206 miliónov (gross). O tom, že je film obľúbený u divákov, svedčia nielen plné kinosály, ale aj jeho veľmi vysoké hodnotenia na početných stránkach, kde dlho patril medzi najlepšie hodnotené filmy vôbec. Okrem toho film získal aj dobré ohlasy kritikov, ktorí vyzdvihujú hlavne herecké výkony, ako aj príťažlivosť filmu pre široké publikum, dokonca aj takých, čo o Le Mans nikdy predtým nepočuli. Žiaľ, film zatiaľ nepochodil až tak dobre, keď ide o nominácie na prestížne ceny, čo je veľká škoda, lebo si na nich určite nárokoval a aj zaslúžil. Podobne ako veľa iných filmov zo sveta športu Ford v Ferrari síce poteší aj nadšencov automobilových pretekov, ale sústredí sa hlavne

si úctu určite zaslúži. Žiaľ, podobne ako Ken Miles, aj pán Bale má trochu reputáciu ako herec, s ktorým majú občas producenti a režiséri problémy, ale evidentne si režisér James Mangold, ktorý má s ním skúsenosti aj z minulých projektov, vedel poradiť a veľmi dobre viedol aj všetkých ostatných hercov a dokázal urobiť celistvý a emócie budiaci film. Film Ford v Ferrari bol uvedený do kín v polovici novembra a veľmi rýchlo dokázal nielen vyprodukovať zisky v pokladniach, ale získať aj veľmi dobré hodnotenia divákov a kritikov. Rozpočet filmu bol aj vzhľadom na hviezdne obsadenie a počet drahých áut zniče-

na zobrazenie vzťahov a príbehu hlavných postáv, čo ho robí príťažlivým pre širokú verejnosť. Napriek tomu, že film trvá dve a pol hodiny, je dosť napínavý a zaujímavý, aby si dokázal pozornosť divákov udržať a rýchlo mu ubehol. Síce sa nájdu kritiky, ktoré filmu aj niečo vyčítajú, ako sú drobné historické nepresnosti alebo technické chyby, ale vďaka veľmi dobrému scenáru, réžii a hlavne vynikajúcim hereckým výkonom tento film určite patrí medzi to najlepšie, čo nám minuloročná kinematografia ponúka. A, pravdaže, na športové autá zo 60. rokov minulého storočia sa tiež vždy dobre pozerá. Stanislava Sládečeková január 2020

The Witcher

dkedy sa seriál Game of Thrones, ktorý bol až osem rokov primárnym v televíznych obrazovkách, zakončil v roku 2019, mnohé štúdiá si dali za cieľ jeho úspech zopakovať. Medzitým, aby sa im to vydarilo, museli by vedieť odpovedať, čo tento seriál urobil vynikajúco, aby zažil globálny úspech. Vytvoriť funkčnú kombináciu politiky, drámy, fantázie a hrdinov, s ktorými sa môžeme identifikovať ako diváci, nie je malá výzva. Túto výzvu Netflix prijal s nadšením v ich novom seriáli The Witcher, alebo ako ho na Slovensku čitatelia a hráči poznajú – Zaklínač. The Witcher je celosvetovo populárny knižný seriál poľského spisovateľa Andrzeja Sapkowského, ktorý taktiež zažil veľký úspech ako seriál videohier. Seriál sleduje zaklínača (človek, ktorý sa stal mutantom) Geralta z Rivie, ktorý cestuje Kontinentom a robí ako nájomník u sedliakov, kráľov a všetkých, ktorí mu za prácu zaplatia. Geralt je mutant, ktorý sa stal silnejším a rýchlejším od normálneho človeka, ale za to stratil svoje emócie. Táto zaujímavá kombinácia charakterových čŕt nám umožňuje, aby sme sledovali hrdinu, ktorý nie je dobrý alebo zlý – on je celkom neutrálny vo svojich rozhodnutiach a v mravnom zákone. Jeho kód a spôsob života je na začiatku seriálu testovaný tým, že vo svete, v ktorom žije, vypukne veľká vojna, pokým pravidlá, ktoré dovtedy boli platné, blednú. Keďže je sám autor Poliak, situácie, v ktorých sa Geralt nachádza, pripomínajú staré slovanské rozprávky a báje, čo môže byť príliš zaujímavé

pre príslušníkov slovanských národov. Geralt je často najatý, aby našiel zver v hore alebo ducha v starej kolibe. Jeho výkony na Kontinente sleduje básnik Jaskier, ktorý o nich píše piesne, a tým pomáha zaklínačovi, aby si našiel novú robotu počas svojho cestovania. Písaním Geraltovi buduje reputáciu Bieleho vlka, niekoho, komu sa môže veriť, najmä keď ide o nadprirodzené javy.

Prvá séria The Witcher má za úlohu, aby prvé dve knihy v seriáli, ktoré spracúvajú krátke rozprávky, adaptovala pre televízne obrazovky. Séria pozostáva z ôsmich častí, po štyri pre každú knihu, pokým nasledujúce série (ktoré sú úž v produkcii) budú zamerané na hlavný knižný seriál. The Witcher nie je Game of Thrones a nesnaží sa tým ani byť, čo je jeho najdôležitejšou prednosťou. Namiesto toho Netflix nám priniesol seriál o samotnom nájomníkovi a jeho živote vo svete, v ktorom sa ho zvery a ľudia boja v rovnakej miere. Diváci, ktorí majú radi fantáziu, báje, drámu a akciu, nájdu si kvalitnú zábavu v dobrodružstvách Geralta z Rivie. Rastislav Filip

RECEPT

Vegetariánska nátierka s fazulou Suroviny: − stredná šálka červenej fazule − strúčok cesnaku − ČL horčice − 2 PL slnečnicového oleja (lisovaný za studena) − za hrsť vlašských orechov − korenie podľa chuti

Postup prípravy: Fazuľu uvaríme a dáme do mixéra (blender) spolu s olejom, cesnakom, horčicou a orechmi. Vymixujeme tak, aby sme dostali krémovú textúru. Nakoniec pridáme korenie a nátierka je pripravená. Táto nátierka je výborná na raňajky. Dobrú chuť! Ak máte radi chutné a zdravé jedlá, sledujte moje recepty na instagrame (zdravi_recepti_na_tufnice).

Január

MÓDA

ima sa ešte nestihla obliecť do svojho snežného rúcha, ale my to pomocou bielych mikín môžeme skúsiť. Na tomto pohodlnom, praktickom, bavlnenom oblečení skvele vyznejú farebné obrázky kombinované s textovými motívmi. Zateplené, nepremokavé šedé kabáty, s impregnovanou povrchovou úpravou premôžu tuhý zimný mráz. Mgr. art. Iveta Jelinek

január 2020

ŠPORT

Športový rok 2020 O

tvoriť rok 2020 a tým prakticky uzavrieť ešte jedno desaťročie (hoci sa posledný rok druhého desaťročia 21. storočia iba začal) by sme mohli aj zo športového aspektu. Práve preto si prvé tohtoročné číslo mládežníckeho časopisu Vzlet zasluhuje, aby sme skrátka zmapovali najdôležitejšie športové udalosti, ktoré sú v roku pred nami. Bez ohľadu na začiatok roka jednotliví športovci a športové kolektívy už súťažia. Napríklad už do konca januára sa dozvieme mená nových, resp. staronových šampiónov Európy v dvoch u nás populárnych športoch. V Rakúsku, Nórsku a vo Švédsku totiž prebiehajú hádzanárske majstrovstvá Európy v konkurencii mužov a obhajcom titulu je Španielsko, ktoré triumfovalo pred dvomi rokmi v Chorvátsku. Aktuálne sú aj vodnopólové Majstrovstvá Európy tak v mužskej, ako aj v dámskej konkurencii. V polovici januára totiž štartoval šampionát v Budapešti, 34. v mužskej konkurencii a 18. v dámskej. Nadŕžame našej reprezentácii, ktorá je jednou z najúspešnejších vodnopólových selekcií v dejinách tohto športu. Naši v Budapešti bojujú o piate európske zlato po sebe. Rekord sme stanovili už na predchádzajúcom šampionáte, keď sme v Barcelone roku 2018 dosiahli štvrtý triumf po sebe. Koniec mesiaca prináša aj prvý tenisový Grand Slam sezóny – Australian Open. Obhajcom titulu je tiež náš športovec – Novak Ðoković, ale okrem legendárnych tenistov Rafaela Nadala a Rogera Federera, na ceste k ďalšiemu titulu mu stáť budú aj mladí a čoraz lepší hráči Zverev, Tsitsipas, Thiem, Medvedev a ďalší. Február milovníkom basket-

balu prináša NBA All Star zápasy v Chicagu, vráti sa futbalová Liga majstrov, tiež aj Liga Európy. Marec prináša koniec lyžiarskej sezóny, začiatok novej sezóny v Majstrovstvách sveta Formuly 1, početné kvalitné tenisové podujatia (predovšetkým Indian Wells, Miami), tiež barážové zápasy v kvalifikácii na Európsky šampionát vo futbale. V tých vystúpi aj Srbsko, ktoré neuspelo v riadnej kvalifikácii, lebo zostalo za Ukrajinou a Portugalskom. Naša selekcia má play-off zabezpečený vďaka triumfu v Lige národov a, ako vieme, Srbsko v semifinále baráže zohrá v Osle s reprezentáciou Nórska, ktoré bude viesť nová mladá hviezda európskeho futbalu Erling Braut Håland. Máj prináša hokejové majstrovstvá sveta elitnej divízie vo Švajčiarsku. Tento šport je oveľa populárnejší na Slovensku, tiež v severnej a západnej Európe, ako aj v USA av Kanade, ale aj u nás sa teší čoraz väčšej popularite. Obhajcom titulu z roku 2019 sú Fíni, ktorí vlani triumfovali na Slovensku. V máji sa tiež dozvieme mená nových víťazov klubových súťaží v organizácii UEFA. V Lige Európy je obhajcom titulu Chelsea, ktorá ho určite neobháji, keďže v tomto roku hrá v eliminačnej fáze Ligy majstrov. Spomenieme si, že sme v minulej sezóne vo finále oboch súťaží mali iba anglické kluby – spomenutá Chelsea triumfoval v LE nad Arsenalom, január 2020

zatiaľ čo Liverpool vo finále Champions League vyhral proti Tottenhamu. Finále Ligy Európy v sezóne 2019/2020 sa bude hrať v poľskom meste Gdansk, kým je finále Ligy majstrov na programe v Istanbule. Počas júna a prvej polovice júla pozornosť športovej verejnosti tiež bude upriamená na futbal, keďže sa 12. júna v Ríme začnú 16. majstrovstvá starého kontinentu. Turnaj otvoria

Turecko – Taliansko, hrať sa bude na štadiónoch v celej Európe a aj na tých, ktoré geograficky Európe nepatria. Nového majstra budeme mať neskoro večer v nedeľu 12. júla, po finále na Wembley. V rovnakom termíne, ale na južnej hemisfére a kilometrami ďaleko od nás prebiehať bude aj 47. Copa América. Hrať sa bude v Kolumbii a v Argentíne. Novinkou je aj nový formát tejto súťaže – dvanásť selekcií je rozvrhnutých do dvoch skupín so šiestimi celkami. Titul

obhajuje Brazília, ktorá vlani vyhrala na domácej pôde. Ústrednou športovou udalosťou roka 2020 určite sú 32. Olympijské hry, ktoré od 24. júla do 9. augusta organizuje japonská metropola Tokio. Očakáva sa, že na podujatí vystúpi viac ako 11-tisíc športovcov. Japonsko sa naplno pripravuje na veľkú udalosť, investuje miliardy dolárov a ohlasuje veľkú šou. Tokio tak bude organizovať druhé Olympijské hry vo svojich dejinách, keďže Hry v tomto meste prebiehali aj roku 1964. Zároveň toto bude štvrtá olympiáda na japonskej pôde, keďže v tejto krajine prebiehali aj zimné Olympijské hry – roku 1972 v meste Sapporo, roku 1998 v meste Nagano. Koniec leta prinesie začiatok sezóny 2020/2021 početných ligových a kontinentálnych súťaží, po tenisových Grand Slam turnajoch v Paríži a Londýne sa realizuje aj US Open, v septembri v Litve bude FIFA šampionát sveta vo futsale. Záverečné mesiace roka tiež prinesú zaujímavé podujatia, ale o tých by sme sa zmieniť mohli aj neskoršie. Akokoľvek, napínavých súbojov by chýbať nemalo a aj rok 2020 je zo športového hľadiska príliš sľubný. Máme nádej, že sa bude dobre dariť aj športovcom z našej krajiny. Miroslav Gašpar Foto: www.medium.com/ Olympic.org www.uefa.com www.pixabay.com

KOŠICKÁ KAPELA PETER BIČ PROJECT

Prerazila do sveta aj bez plánu B

oli sme pritom, keď v Holíči hrali na tradičnom podujatí Tereziánske dni v polovici júna 2018. Po polhodinke koncertovania ich početné publikum vyprevadilo z pódia skutočnými ováciami. Výzvu na päťminútový pohárik rozhovoru členovia energického múzického zoskupenia Peter Bič Project, ktoré hrá poprock, dance-pop, electropop, elektronický rock a country, prijali radi. Len čo absolvovali fotosesiu s fanúšikmi, ktorí ich hneď obkolesili. Vtedy sedemčlennú kapelu okrem jej zakladateľa, lídra, gitaristu, speváka a producenta v jednej osobe Petra Biča tvorili:

Piesne začali robiť spoločne a po anglicky preto, lebo „chceli byť trošku iní“. Hneď prvá (Hey Now) sa stala obrovským hitom aj vo svete. Keď ich pozvali do slovinskej Ľubľany, nazdávali sa, že vystúpia ako jedna zo sprievodných skupín, lenže sa ukázalo, že ich piesne tam dobre poznajú, a tak sa na koncertoch, na ktorých bolo 20- – 30-tisíc ľudí ocitli v role headlinerov. Podobne tomu bolo aj v Poľsku. Roku 2015 nahrali druhý album (Just a Story) a roku 2017 tretí (Dream). Ich skladby All Those Places, Nedívaj sa tak a ďalšie hrali a hrajú aj rádiá v Dánsku, Poľsku, Spojených štátoch... Po čase speváčka Dáša odišla, prijali do kapely Viktóriu a začali sa

speváčka Viktória Vargová, spevák, šéfov bratranec Ivo Bič, Jožko Zima hral na bicích, na basovej gitare Vlado Čekan, klávesoch Zoli Tóth a na husliach Fero Jano. Všetci Košičania. Prirodzene, úvodné slová patria vedúcemu:

orientovať na slovenskú muziku. „Vždy som robil slovenské pesničky, ukladal som ich do zásuvky; dvadsať rokov som v hudobnej branži, toľko som sa,“ hovorí uznávaný gitarista Peter úprimne, bez falošnej skromnosti, „podieľal na slovenskej hudobnej scéne, čiže bol som tak trošku pri všetkých hitoch, ktoré v tom období vznikli. Slovenčinu milujem, som Slovák, prišla Viki, prišli dobré texty v slovenčine, slovenské pesničky sa chytili a máme z toho radosť. Myslím si, že to je naša cesta – robiť slovenskú hudbu preto, že sme Slováci.“ „Tak to je ozaj zaujímavé: začali ste spievať po anglicky, aby ste prerazili do sveta, a teraz sa vraciate domov...“ „Ale pre nás to nebol plán, aby sme sa dostali do sveta; chceli sme len byť iní; u nás slovenské kapely nehrali anglické texty, tak sme si povedali: poďme to skúsiť, a zrazu nás začali hrať

„Začiatky kapely siahajú do rokov 2008 – 2010. Najprv som hral v kapele IMT Smile, možno v jednej z najúspešnejších na Slovensku. V roku 2010 kapela Peter Bič Project mala prvý koncert. Vtedy sme mali speváčku Dášu Kostovčík. V roku 2012 sme nahrali prvý album Say It Loud; tam bola aj svetovo známa pieseň Hey Now. Hrať sme začali po anglicky, keďže Ivan žil v Amerike...“ Vyvolaný ozrejmuje: „Sú také programy pre mladých študentov; mal som šťastie tam študovať jeden rok na strednej škole, a keď som sa vrátil, prirodzene mi to išlo v angličtine.“

nielen všetky naše rádiá, ale aj v zahraničí, a boli sme z toho prekvapení.“ Kouč hovorí, že už hrali aj v Chorvátsku, v Srbsku zatiaľ nie, ale prišli by radi. Pýtam sa ho, aké sú orientačne ich požiadavky... „Ono to je ťažké, lebo nás je veľa, chce to nejaké cesty, ubytovanie a stravovanie... Keď to má byť niečo pre vás doma, tak prídeme, zahráme a nič... Len aby sme nespali vonku.“ „Prečo? Veď spať vonku je zdravé!“ Smejeme sa zase srdečne spolu a rozhovor sa v pohode šmýka ďalej ako po masle. „Ocitli ste sa v hudbe náhodou, alebo...?“ Peter: „Ja som v hudbe celý život, lebo môj otec je spevák, môj brat je bubeník, celá rodina sme muzikanti. Vyštudoval som konzervatórium – gitaru, Viki to mala trošku ináč...“ Viktória: „Ja som vyštudovala obchodnú akadémiu. Spievam od detstva a Peter ma objavil v kaviarni; tam som pracovala. Priniesla som mu kávu, spýtal sa ma na noty, ktoré mám vytetované na hrudi... Dali sme sa do reči, poslala som mu potom svoju nahrávku a onedlho ma pozvali do kapely.“ „Spievala si predtým v nejakej skupine?“ „Nie. Ba mala som kapelu so svojím spolužiakom

dvoch viet, ale nikdy tomu nikto nerozumie, takže...“ Pravdaže mu zaraz všetci kolektívne „pomáhajú“, lež nedá sa, a predsa dohovorí: „Mám základné umelecké vzdelanie – klavír, takže nejaké základné stupnice ovládam... s krížikmi a béčkami už je to horšie...“ A zase sýty smiech. Keď ide o plány, Peter povie iba toľko, že sa chystajú nahrať nový album a robiť koncerty. „Som proste rád, že ma aj po dvadsiatich rokoch baví s ľuďmi tvoriť hudbu, stáť na pódiu a zabávať sa...“ Po polhodinke sa mojich „5 minút“ pomaly končilo, a tak nasledovala posledná otázka: „Ako na Slovensku muzikanti dnes môžu vyžiť?“ Ivovu odpoveď, okorenenú vtipom, jeho kompaňoni zase dosolili salvami smiechu: „Z lásky. Muzikanti môžu žiť ako

a bratrancom. Asi tak dva týždne. Potom mi povedali, že ma nechcú, lebo som žena.“ Zase smiech a smiech... Ivo: „Ja som vyštudoval kopec vecí a kopec toho viem; obyčajne to zhrniem tak do

normálni ľudia, bohužiaľ, nedá sa to. Je to ako s tým džezovým muzikantom... Prišiel k lekárovi a ten mu, po vyšetrení, vraví: Budete žiť ešte asi pol roka. Preboha, ale z čoho...?!“ Juraj Bartoš

január 2020

Foto: music-zone.eu

Peter BiC Project