Hlas ľudu 1/2021 by NVU Hlas ľudu

Šťastný nový rok

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Viac ako inokedy sa nám v dňoch pred koncom roka vynárajú spomienky na chvíle pekné, aj tie menej pekné. Z milých stretnutí sa zrodí podnet na rozhovor, tak ako vznikol rozhovor s novinárom či kultúrno-spoločenským pracovníkom Jánom Filipom, staropazovským rodákom. A. Horvátová Foto: Richard Köhler

1. 1. 2021 | 1 /4940/

Uzávierka čísla: 23. 12. 2020

Kovačickí žiaci pochopili, že v boji proti pandémii musia bojovať všetci. Oni bojujú svojským spôsobom, takým, aký diktuje súčasná doba – krátkym videom. Video vyvolalo silné emócie nie iba na spoločenských sieťach, ale hovorí sa o ňom v televízii, rozhlase, v tlači... Aj na stranách nášho týždenníka si môžete prečítať o tom, ako vznikla idea urobiť krátke video, ktoré zostane svedectvom pre budúce generácie na túto nemilú dobu koronavírusovú, ktorá si za krátky čas podmanila celý svet. O. Glóziková-Jonášová Foto: z archívu školy

Múzeum mesta Báčska Palanka v renovovanej budove ponúka záujemcom bohatý zbierkový fond dokumentujúci históriu obyvateľstva žijúceho v Obci Báčska Palanka. Do fondu sú zaradené aj prvky hmotného kultúrneho dedičstva Slovákov, takže čoskoro návštevníci budú mať možnosť medziiným si pozrieť aj tradične upravenú slovenskú kuchyňu. M. Pap

Cestopisnú reportáž z Talianska, konkrétnejšie z horského pásma Álp – oblasti Dolomity, z pera našej dlhoročnej hlasľudovskej novinárky a v poslednom období aj aktívnej spolupracovníčky Miliny Vrtunskej pomenovanú Nielen pre horolezcov prinášame na vstupných stranách pravidelnej prílohy Mozaika. J. Čiep Foto: M. Vrtunská

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Iskra v oku, nie slza Anna Francistyová

novu sme na začiatku novej kalendárnej dráhy. A do nového roku 2021 váš a náš týždenník vstupuje s okrúhlym číslom 4940. Toto číslo Hlasu ľudu sme finalizovali na sklonku uplynulého roku, teda v čase vianočnom a prednovoročnom plnom príležitostných želaní a blahoželaní. Pri tejto príležitosti vám všetkým ďakujeme – inštitúciám, združeniam, spolkom, rodinám i jednotlivcom – ktoré a ktorí ste si spomenuli i na nás a členom kolektívu a redakcie Hlasu ľudu zaželali pekné sviatky a zdar v novom roku. Všetkým vám tiež prajeme všetko dobré a hlavne pevné zdravie. Zo zvyku už pomaly bilancujeme, plánujeme. Tak v súkromí, ako i v rámci inštitúcií, podnikov. Pekné momenty z uplynulého roku sa vynárajú samy, s pôžitkom si ich v duchu vychutnávame znovu. Tie trpké vyvolajú chmáry na duši, znovu spolucítime s tými, ktorých rok za nami skúšal možno ešte viac. Po roku poznačenom pandémiou svetových rozmerov, plného zákazov, príkazov, najprv odročených, potom zrušených podujatí, v období tretej vlny šírenia nového vírusu ťažko niečo plánovať... Ale naša redakcia nepripúšťa iný variant, iba pokračo-

vanie vo vydávaní novín, a to s týždennou periodicitou. Možno s obmedzeným odchodom novinárov do terénov, ale vďaka súčasnej technológii i komunikácii, v spolupráci s doterajšími i novými dopisovateľmi a spolupracovníkmi pripravovať budeme i naďalej v nich stále rubriky, prílohy, seriály. Jedným z našich plánov v tomto roku je aj nová koncepcia poslednej strany novín, kde si ešte raz posvietime na matičnú činnosť v našich prostrediach. Po štvordielnom seriáli k 30. výročiu súčasnej Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku v rubrike Ľudia a udalosti podujali sme sa na seriál medailónikov, kde v skratke predstavíme všetky aktívne miestne matičné odbory. Zrejme seriál ukončíme tromi regionálnymi pohľadmi na tento segment zachovávania svojbytnosti vojvodinských Slovákov. Bude to náš prínos k pripomenutiu (a možno aj oslave) 30. výročia obnovenia, lebo viaceré MOMS boli obnovené práve v roku 1991. Na záver tohto príhovoru úprimné prianie, aby sme v novom roku koronavírus, Covid-19, pandémiu, rúška... spomínali len v minulom čase. Aby sa život vrátil do normálnych koľají: doma, v školách, kultúrnych stánkoch, na športových terénoch... Už nie slza, len iskra v oku, úsmev na tvári. Šťastný nový rok 2021!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Prestížne pokrajinské uznanie 11 Škola v dobe koronavírusovej

28 Úctyhodný vek – osud otázny 39 Lemeš nakoniec vyoral brázdu

MOZAIKA

22 Zlatibor po rokoch

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Na titulnej strane: Vianočné a novoročné dekoratívne aranžmány a stromček Želky Valentovej z Lalite, ktorá je známa aj ako tortárka, kvetinárka a aktivistka v evanjelickom cirkevnom zbore Foto: Miroslav Pap

Tlač: DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

1 /4940/ 1. 1. 2021

Týždeň 7 7 DNÍ DNÍ

Nový kmeň koronavírusu: otázky a obavy Pripravil: Stevan Lenhart

ový kmeň koronavírusu sa šíri rýchlejšie než jeho doteraz známe varianty − bola to jedna z hlavných správ svetových a domácich médií v uplynulom týždni. Ide vraj o agresívnu mutáciu koronavírusu, ktorá bola objavená na juhu Anglicka a pre prudký nárast nových prípadov infekcie boli v niektorých častiach tejto krajiny (najmä v Londýne a jeho okolí) sprísnené epidemiologické opatrenia s cieľom spomaliť šírenie nového kmeňa nákazy. Prípady infekcie mutovaným variantom koronavírusu sa medzičasom objavili aj v Nemecku, Holandsku, Belgicku, Dánsku, Rakúsku a Taliansku, takže viaceré krajiny ihneď pozastavili dopravu z Británie. Európska komisia (EK) v utorok 22. decembra odporučila, aby členské štáty Európskej únie zrušili zákazy vstupu cestujúcich z Británie na svoje územie a umožnili obnovenie nevyhnutných ciest.

„Zákazy letov a vlakových spojov by mali byť zrušené, keďže je potrebné zabezpečiť nevyhnutné cesty a vyhnúť sa narušeniu zásobovacích reťazí,“ uvádza sa vo vyhlásení EK, o čom informovala aj agentúra TASR. Eurokomisia však zároveň odporučila, aby všetky členské krajiny EÚ v tomto období odrádzali občanov od ciest do a zo Spojeného kráľovstva, ak tie cesty nie sú nevyhnutné. Základné obavy ohľadom šírenia nového kmeňa koronavírusu sa vzťahujú na dve otázky: či táto mutácia bude vplývať na účinnosť vakcín proti Covid-19 a či zdravotné systémy budú mať dostatočné kapacity na eventuálne potreby liečenia ešte väčšieho počtu pacientov. Podľa slov virológa Dr. Milanka Šeklera tento variant koronavírusu bol známy ešte v septembri, takže nejde o celkom novú mutáciu. Ale vtedy tento kmeň vírusu zasiahol iba 5 – 6 % celkového počtu infikovaných, pokým teraz sa percento

drasticky zvyšuje. Virológ Šekler v rannom denníku RTS tiež povedal, že koronavírus vlastne celý čas prechádza cez rôzne mutácie a bude v tom pravdepodobne pokračovať aj v nasledujúcom období. Jednou zo základných charakteristík každého vírusu je mutácia, takže takáto situácia sa vraj mohla očakávať, ale nemusí to zároveň znamenať, že nový kmeň vírusu bude zapríčiňovať aj ťažšie príznaky ochorenia než boli tie doterajšie. V čase vzniku týchto riadkov prítomnosť nového kmeňa koronavírusu ešte nebola zaznamenaná v Srbsku. * V priebehu decembra 2020 bol predstavený senzačný archeologický objav v podobe veľkého množstva malieb z ľadovej doby, nájdených v zapadnutej prírodnej oblasti Kolumbie. Ako o tom informovala mediálna stanica Deutsche Welle, desiatky tisíc obrazov namaľovaných na strmých skalách sa rozprestierajú v dĺžke 12 kilometrov a okrem rôznych

geometrických tvarov znázorňujú ľudské postavy, rôzne rituály a početné živočíchy, ako napríklad ryby, korytnačky, jaštery a vtáky, ale aj niektoré dávno vymreté zvieratá, akými boli praveký kôň, obrovský leňoch, paleolama alebo mastodont. Tieto veľkolepé diela pravekého umenia sa nachádzajú na pohorí Serrania de la Lindosa uprostred kolumbijskej džungle. Ide o odľahlé územie, ktoré bolo dlho pod kontrolou Revolučných ozbrojených síl Kolumbie, čo bolo dodatočnou prekážkou pre archeológov. Maľby na skalách boli objavené roku 2017, ale až donedávna boli udržiavané v tajnosti a konečne predstavené v televíznom seriáli britskej stanice Channel 4 v decembri 2020. Detailný výskum pravekých malieb bude trvať viac desaťročí a tieto diela poskytnú vzácne informácie nielen o živočíšnom a rastlinnom svete v ľadovej dobe, ale aj o živote a spôsobe komunikácie vtedajších ľudí.

ZO ZASADNUTIA POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

dentského kultúrneho strediska v Novom Sade a domu kultúry v Ravnom Sele. Na tomto zasadnutí bolo schvájú kapitálové investície vo výške Medzi najdôležitejšie investície lené aj rozhodnutie Zhromaždev roku 2021 patrí obnovenie a vý- nia APV o zmenách a doplnkoch 15,1 miliardy dinárov. O navrhovanom rozpočte pred- stavba objektu v rámci komplexu rozhodnutia o založení Fondu seda pokrajinskej vlády Igor Mirović Domova pre duševne chorých pre poskytovanie pomoci utečenpovedal, že to bude rozpočet, ktorý v Čurugu a výstavba automatic- com, vyhosteným a vysídleným umožní, aby sa financovali potreby kého obranného systému proti osobám. všetkých inštitúcií Pokrajinskí poslanci schválili aj v AP Vojvodine, za rozhodnutie o zmenách rozhodktoré zodpovedá. nutia pokrajinského zhromaždeK tomu vyhlásil, nia o pokrajinskej správe, ako aj že to bude rozporozhodnutie o kádrovom pláne čet rozvojového AP Vojvodiny na rok 2021. charakteru a že Schválený je aj balík rozhodv nasledujúcom nutí, ktoré sa týkajú programu roku sa bude poskytovania podpory a rozvoja pokračovať s najoblastí poľnohospodárstva a zdravýznamnejšími votníctva. investíciami, ale Opozičníci kritizovali plánoRozpočet pokrajiny na rok 2021 vynáša 75,2 že sa bude pra- miliardy dinárov vané výdavky na hospodárstvo covať opatrnejšie a turizmus, zdravotníctvo a oblasť a umiernenejšie s ohľadom na krupobitiu na území raketového sociálnej ochrany, a zdôrazňovali, finančné potenciály, ktoré mali strediska Bajša a Samoš. Pláno- že tento rozpočet nie je ani rozpred pandémiou koronavírusu. vaná je aj výstavba objektu Štu- vojový, ani investičný.

Schválili rozpočet na rok 2021 Danuška Berediová-Banovićová

o štvrtok 17. decembra sa uskutočnilo piate zasadnutie Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, na ktorom poslanci schválili pokrajinské rozhodnutie zhromaždenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021. Rozpočet bol schválený s 83 hlasmi za a 7 hlasmi proti. Rozpočet vynáša 75,2 miliardy dinárov, kým je fiškálny deficit projektovaný vo výške 2,4 miliardy dinárov, vlastne 3,4 percenta celkových príjmov. Projektovaný rozpočet na rok 2021 ukazuje, že sú priority ekonomická a rozvojová politika, ochrana životného prostredia, kultúra a informovanie, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Týmto rozpočtom sa predvída-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

STREDISKU PRE SOCIÁLNU PRÁCU OBCE STARÁ PAZOVA

Prestížne pokrajinské uznanie Anna Lešťanová

decembri lanského roka sa v budove pokrajinskej vlády v Novom Sade konala slávnosť, na ktorej predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović udelil Cenu Mihajla Pupina a pokrajinské uznania viacerým nositeľom za rok 2020. Najvyššie pokrajinské uznania sú stanovené pri príležitosti Dňa pristúpenia Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbska

Tapavicu), ako aj Zväz nevidiacich Vojvodiny v oblasti ľudských a menšinových práv (získal Cenu Ľudovíta Mičátka). Rozhodnutím o pokrajinských uznaniach je rozhodnuté, aby v roku 2020 nositeľom Ceny za rodovú rovnosť Milice Tomićovej bolo Stredisko pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova. V mene ustanovizne diplom a odmenu prebrala riaditeľka Rada Žugićová.

V mene Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova uznanie od predsedu pokrajinskej vlády Igora Mirovića prebrala Rada Žugićová

(25. novembra), Dňa pripomínania Májového zhromaždenia (15. mája) a Medzinárodného dňa ľudských práv (10. decembra). Nositeľom Ceny Mihajla Pupina, ako najvyššieho pokrajinského uznania, je predseda Matice srbskej prof. Dr. Dragan Stanić. Laureátmi pokrajinských uznaní v roku 2020 sú aj divadelná umelkyňa Mira Banjac v oblasti umenia (získala Cenu Pavla Jovanovića), operná speváčka Vera Kovač-Vitkai v oblasti kultúry (získala Cenu Ferenca Fechera), Základná škola Ivana Gorana-Kovačića v Subotici v oblasti vzdelávania (získala Cenu Đorđa Natoševića), predsedníčka Skupiny Univerexport Vesna Vučurevićová v oblasti hospodárstva (získala Cenu Lazara Dunđerského), profesorka Technologickej fakulty Univerzity v Novom Sade Dr. Biljana Škrbićová v oblasti vedy (získala Cenu Milutina Milankovića), kapitán futbalovej reprezentácie Srbska Aleksandar Kolarov v oblasti športu (získal Cenu Momčila • TÝŽDEŇ •

Stredisko pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova bolo navrhnuté na toto uznanie zo strany organizácií a združení, s ktorými spolupracuje. Návrhy na toto uznanie zaslali Obecná organizácia Červeného kríža Stará Pazova, Spolok pre afirmáciu invalidov Fénix Stará Pazova, Združenie paraplegikov a kvadruplegikov Frušká hora – Sriem, Združenie občanov Svi zajedno – SZJ, ako aj Združenie Korak sigurnosti v Subotici. Uvedené organizácie a združenia v uplynulom období mali so Strediskom pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova úspešnú spoluprácu prostredníctvom realizácie spoločných aktivít na poskytovaní podpory rozličným kategóriám sociálno-ohrozených obyvateľov a zveľaďovaní kvality ich životov. Staropazovské stredisko je navrhnuté na toto prestížne pokrajinské uznanie predovšetkým pre aktivity, ktoré malo v oblasti prevencie a ochrany proti násiliu

v rodine a partnerských vzťahoch ník vyhlásila: „Toto uznanie pre realizovaných v rámci projektov stredisko je nesmiernou cťou. Pre a organizovaných a usporiadaných všetkých zamestnancov mnoho edukácií a odborných stretnutí. znamená a zároveň si vyžaduOstatné oblasti, v ktorých stredisko je, aby sme pracovali ešte lepuskutočňovalo projekty a vyko- šie v nadchádzajúcom období. návalo dodatočné aktivity v roku V mene strediska uznanie som 2019 a na základe ktorých prispelo k zveľadeniu kvality života občanov v Obci Stará Pazova, sa vzťahovali na prevenciu rovesníckeho násilia, propagovanie opatrení populačnej politiky, organizovanie výcviku pre geronto-domáce, pre nezamestnané osoby, prácu sociálnych pracovníkov v školách, zveľadenie služieb rodinného ubytovania pre dospelé a staršie osoby, usporiadanie podujatia Októbrové dni solidarity so staršími Starým s láskou, informovanie občanov o právach v spolupráci s miestnymi spoločenstvami Riaditeľka Rada Žugićová s hodnotným atď. Pri tejto príležitosti Stredisko pokrajinským uznaním pre sociálnu prácu Obce Stará Pa- prebrala osobne, a to s veľkou zova zaslalo vďaku organizáciám hrdosťou. Cena Milice Tomićovej sa a združeniam občanov za tento nám dostala za prácu ustanovizne návrh, na základe ktorého sa mu v edukácii, prevencii a informovaní dostalo toto pokrajinské uzna- o násilí na ženách, násilí v partnie. Ako v stredisku uvádzajú, aj nerských vzťahoch, v spolupráci v nadchádzajúcom období budú na rozličných projektoch so skupokračovať s aktivitami, ktorými pinami občanov, s mimovládnym

Gratulácie stredisku v čele s Radou Žugićovou zaslala i pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Dragana Miloševićová

zveľaďujú a propagujú oblasť rodovej rovnosti a zlepšenie kvality života všetkých občanov na území Obce Stará Pazova. R. Žugićová pre náš týžden-

sektorom, tiež v informovaní o zraniteľných skupinách v našom okolí, potom o násilí na starších ľuďoch, o rovesníckom násilí...“ Fotografie: z archívu strediska

1 /4940/ 1. 1. 2021

Týždeň S REDAKTOROM JÁNOM FILIPOM

„Potešilo, že sa na moje pôsobenie v rodnej Vojvodine nezabudlo“ Anna Horvátová

ianočno-novoročné obdobie je takým vhodným aj na sumovanie výsledkov, na rozhovory s našimi eminentnými novinármi, spisovateľmi, kolegami... a evokovanie spomienok. V mozaike našej slovenskej vojvodinskej verejnosti je roky prítomné na kultúrnom a spoločenskom poli aj meno Staropazovčana Jána Filipa. Vlani bol ocenený plaketou predstaviteľa Slovákov v Srbsku – Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny, ktoré si prebral na Stretnutí novinárov počas Slovenských národných slávností. Najprv vráťme minulosť späť, kam siahajú vaše začiatky? − Nuž toto koncoročné obdobie bez ohľadu na to, že také zložité z hľadiska nevídanej celosvetovej pandémie, som ešte nezažil, je skutočne dobrá príležitosť zapoľovať si na spomienky a na začínajúce roky môjho kultúrneho i novinárskeho pôsobenia. V tejto súvislosti mi pamäť siaha po roky v Základnej škole 15. mája v Starej Pazove, na húževnatú prácu našej triednej učiteľky Nadeždy Takáčovej v nižších ročníkoch, ktorá nás viacerých z triedy zapojila do literárneho krúžku, tiež do vydávania školského časopisu Naše noviny, ale aj do školského detského divadla. Pokračovalo to aj vo vyšších ročníkoch základnej školy pod taktovkou pani učiteľky Anny Kováčovej, režisérky aj divadelnej rozprávkovej hry Úbohá Anička. Tam som si zahral postavu smiešneho ministra Balónika a v roku 1968 sme s týmto predstavením boli aj na Pokrajinskej prehliadke detských divadiel Vojvodiny. Boli to 11. májové hry v Bečeji, kde som od poroty získal cenu za najlepší herecký výkon. Čuduj sa svete, okrem diplomu aj vecný dar – pozlátené ručné hodinky, ktoré s hrdosťou nosím na ruke, verte mi, dodnes. V tom období ma v škole navštívil šéfredaktor Pionierov Juraj Tušiak a po odporúčaní skvelej pani učiteľky slovenčiny Viery Apostolovej (rod. Širková) ma vyzval na dopisovateľskú spo-

www.hl.rs

luprácu. Tak sa už vtedy začala črtať moja novinárska budúcnosť. Podporila ma v tom svojím pozvaním aj redaktorka Katarína Damjanová na živý rozhovor do slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu. A to ma skutočne očarilo. Počas následných rokov gymnázia v Starej Pazove som si ešte zahral postavu Piškitľu vo veselohre Svojedaly, hriešna dedina, alebo zabudnutý

čert v réžii Petra Lazára v dospelom pazovskom súbore Divadla VHV. V tom období som sa zapojil aj do experimentálneho vysielania Rádia Stará Pazova. Vtedy vznikal vo vydavateľstve Obzor aj mládežnícky časopis Vzlet a tam som od začiatku bol pokrajinským Zväzom mládeže Vojvodiny menovaný za člena redakčnej rady a intenzívne som prispieval až do odchodu na štúdiá žurnalistiky na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave roku 1973. Počas štúdia som každé prázdniny praxoval najprv v Hlase ľudu, potom aj v Slovenskej redakcii v Rádiu Nový Sad. Po vysokej škole som krátko – na pár mesiacov – začal profesionálnu novinársku dráhu v Novosadskom rozhlase, ale na dlhšie roky som v jeseni 1977 nastúpil do tohto týždenníka Hlas ľudu a do redakcie Vzletu. Okrem spoločensko-politického zamerania venoval som sa kultúre, predovšetkým divadelnej kritike. Rozbehol som v Hlase ľudu polstranový Detský kútik a redigo-

Informačno-politický týždenník

val som ho ako samostatnú časť kultúrnej rubriky. Na toto sa už trochu pozabudlo, ešteže som si teraz pri rozhovore s vami spomenul. Potom som ale v roku 1980 na celý rok nastúpil do Juhoslovanskej ľudovej armády do Zreňaninu a tam ma z kasární kapitán Drago Orlović uvoľňoval na odštartovanie občasných slovenských vysielaní Rádia Zreňanin. Po návrate z JĽA som ešte rok aj čosi bol v Hlase ľudu a v októbri roku 1982 prišlo pozvanie od vtedajšieho šéfredaktora Slovenskej redakcie Televízie Nový Sad Jána Makana, aby som posilnil redakciu po jej osamostatnení od Novosadského rozhlasu. Osemdesiate roky boli neopakovateľné roky najväčšieho ekonomického rastu celej bývalej Juhoslávie a v Televízii Nový Sad boli tiež mimoriadne produktívne. Po niekoľkých redaktorských rokoch som sa stal aj šéfredaktorom Informatívno-politického programu v slovenskej reči TVNS. Nebol som spokojný s rozsahom vysielania jedna hodina magazínu Televízne rozhľady do týždňa. Koncom osemdesiatych rokov sa značne rozrastal program aj na druhý kanál a na polovicu s Televíziou Belehrad dokonca aj tretí program TVNS. Využil som túto jedinečnú príležitosť pritlačiť na vedenie televízie, aby sme rozšírili aj slovenský program z jednej hodiny týždenne na každodenné vysielanie. Najprv k piatkovým hodinovým TV Rozhľadom pribudlo pondelkové polhodinové spravodajsko-publicistické vysielanie Človek a skutky, v skratke ČAS (krstným otcom bol kolega Janko Struhár). Potom pribudlo polhodinové vysielanie Spektrum a nakoniec aj každodenný desať- až pätnásťminútový slovenský TV denník. Všetok ten vyrobený rozsiahly slovenský program s vynikajúcimi mladými

redaktormi dosiahol takmer 10-tisíc minút ročne. Udržali sme ho aj v prvých dvoch rýchle upádajúcich rokoch nepochopiteľnej a nezmyselnej, no predovšetkým tragickej vojny na Balkáne na prahu 21. storočia. Bolo to obdobie vrcholov nacionalistických vyčíňaní a prinieslo obrovský tlak aj na redakcie programov v rečiach národností. Ako vo vás zrelo rozhodnutie vymeniť staropazovské pohodlie za život na Slovensku? − Až takým pohodlím v určitých súvislostiach to nebolo. Samozrejme, som nesmierne vďačný všetkým mojim príbuzným, priateľom a známym, ktorí mi roky v rodinnom a profesionálnom novinárskom živote nielen držali palce, ale aj nezištne pomáhali. To sú korene, ktoré nikdy vo mne nevyschli a nikdy som na ne nezanevrel. Prečo hovorím nielen o pohodlí rokov tých predtým, ale aj o rokoch nepohodlí? Napríklad nebol som síce jediný dochádzajúci do práce 45 kilometrov z rodiska do hlavného mesta Vojvodiny, ale už v rokoch naftových kríz, keď sa právo na jazdu autom delilo na párne a nepárne dni podľa párne a nepárne končiacich čísel poznávacích značiek, bolo šialenstvo. Potom bol aj prídel bonov na 40 litrov paliva na jeden mesiac, redukované boli autobusové i vlakové spoje. Prichádzať dennodenne do stresujúcej novinárskej práce za takých divokých cestovných, ale predovšetkým spoločensko-politických a hospodárskych krízových a vojnových okolností bolo pre mnohých kolegov frustrujúce. Množstvo guľometných hniezd pozdĺž cesty domov z Nového Sadu po večerných vysielaniach pôsobili na nás desivo, životné existenčné istoty sa mnohým rodinám rozplynuli, najohrozenejší boli najmä tí, ktorí mali iba svoju milovanú prácu bez akéhokoľvek iného ekonomického zázemia na prežitie. Tak ako som ťažko prežíval osudy rodín mojich mladých kolegov, ktorí dennodenne čelili hrozbe mobilizácie na front, aj moja rodina moje novinárske pôsobenie • TÝŽDEŇ •

vnímala ako ohrozenie. A to už po štyroch rokoch šéfredaktorstva v TVNS dozrel čas na zamyslenie sa nad vlastnou i budúcnosťou našich detí. Ako novinár som bol svedkom novembrových udalostí a Nežnej revolúcie v roku 1989 v Československu. Po rokoch totality a prítomnosti okupačnej armády ZSSR od povestného augusta roku 1968 vznikli pre český i slovenský národ nádej a nárok na slobodu, demokraciu, ľudské práva a dôstojný život. A takéto existenčné nielen pocity, ale aj realita, doľahli aj na mňa. Rodinu som už mal presťahovanú na Slovensko, ktoré už bolo samostatnou republikou jasne smerujúcou do Európskej únie, tak som v októbri roku 1993 podal demisiu vtedajšiemu riaditeľovi TVNS a po pätnástich krásnych novinárskych rokoch som sa rozhodol otvoriť novú životnú kapitolu na Slovensku, aj keď som vedel, že v štyridsiatke začínať z nuly vo vlasti predkov nebude med lízať. V Srbsku či vo vtedajšej Juhoslávii ste boli žurnalistom, akými chodníčkami ste sa ubrali po odchode na Slovensko? − Na prvé kroky na Slovensku si teraz s veľkým odstupom času spomínam s úsmevom. Neboli to médiá, ale priamo priemyselná výroba, ktorá mi pomohla prežiť v začiatku druhej polovice pracovného života. Vtedajší výrobca dámskych pančúch v Golubinciach pri Starej Pazove Dušan Mitrović sa so svojím známym a mojím spolužiakom zo základnej školy a gymnázia Jánom Zdychanom pre vojnové pomery v Juhoslávii rozhodli presťahovať výrobu pančúch na Slovensko. Oslovili ma, aby som im pomohol nájsť priestory a vytvoriť podmienky na rozbeh. Vedeli, že monopolný výrobca dámskych pančúch v bývalom Československu bol jedine v českom Wansdorfe a Slovensko po osamostatnení bolo v tomto sortimente odkázané na dovoz. A ženy bez pančúch si život predstaviť skutočne nedokážu (muži asi áno ’), tak to bol vynikajúci marketingový plán. Žilina, v ktorej som sa usadil, bola svojím umiestnením uprostred Slovenska, okrem svojej viac ako osemstoročnej existencie a prekrásneho starobylého jadra, mala a dodnes má aj silný priemyselný ráz. To bolo vtedy rozhodujúce pre rozbehnutie firmy a spomínanej výroby. Ja som pomáhal so založením firmy administratívne, čiastočne aj obchodne, keďže som aj z čias • TÝŽDEŇ •

štúdia, aj z rokov potom dobre poznal mnoho ľudí. Oslovoval som mnohých, mnohí pomohli a rozbeh sa podaril. Udržať sa však bolo pre majiteľov nezvládnuteľné v období formovania sa nového samostatného štátu, ktorý bol poznačený stúpajúcou érou premiéra Vladimíra Mečiara a za éry vytvárania slovenskej kapitálotvornej vrstvy veľkej privatizácie štátnych podnikov a ich následnej drancovačky. Dušan Mitrović výrobu pančúch na Slovensku zrušil a vrátil sa s rodinou naspäť. Čo s ním bolo potom, dodnes neviem. Viem len to, že som musel začať klopať na dvere viacerých médií v Žiline. Otvoril mi ich vtedajší vydavateľ a šéfre-

Byť novinárom v uznávanom celoslovenskom denníku SME, označovanom za nepriateľa vtedajšej vládnej moci, nebolo ani zďaleka jednoduché, no veľmi príťažlivé v boji o slobodu slova a médií. Aj pre takéto a aj neskoršie moje dôsledné profesionálne novinárske pôsobenie sa mi na Slovensku v roku 2014 dostalo zadosťučinenie v podobe Medaily za zásluhy v boji proti intolerancii, fašizmu a za šírenie myšlienok slobody, demokracie a mieru. Po voľbách v roku 1998 a nástupom premiéra Mikuláša Dzurindu sa Slovensko dostalo do Európskej únie, Karol Ježík nešťastne zomrel a ja som sa na štyri roky dostal do funkcie hovorcu

daktor regionálneho týždenníka Cieľ, spisovateľ a tribún Nežnej revolúcie v Žiline Zdeno Gabriel. Bol už v rokoch a potreboval skúseného nástupcu. Tak ma hneď hodil do šéfredaktorského ohňa týždenníka opozične postaveného voči dlhoročnému primátorovi nacionalistického razenia Jánovi Slotovi. Vydržať tlak z radnice nebolo najpríjemnejšie, no moje pôsobenie si všimli aj moji kolegovia zo študentských čias v Bratislave, medzi nimi aj prednášajúci svetové dejiny na Katedre žurnalistiky Julo Gembický. Vtedy, v roku 1995, bol v mienkotvornom denníku Národná obroda a zobral ma za filiálneho redaktora s pôsobením na severnom Slovensku. Po krátkom čase sa Národnej obrody zmocnili „veľkoprivatizéri“ Rezešovci z lona Vladimíra Mečiara a nás, teda Jula Gembického, Jána Fulleho a mňa prepustili. Ujal sa nás šéfredaktor denníka SME Karol Ježík. Viedol som filiálnu redakciu v Žiline do roku 1998, teda až do konca totalitne vládnuceho Vladimíra Mečiara, ktorý Slovensko sústavne odsúval od rozširujúcej sa Európskej únie.

Krajského úradu v Žiline. Bolo to zaujímavé obdobie reformy územnosprávneho rozdelenia Slovenska a vzniku ôsmich samosprávnych krajov. Spolupráca s médiami počas hovorcovského obdobia mi však otvorila nové možnosti a vrátil som sa tam, kam ma sudičky nasmerovali. Bol som stále v Žiline spoluzakladateľom a šéfredaktorom Rádia Fajn, potom Rádia ZET a naposledy až do odchodu do dôchodku vo veľmi vplyvnom severoslovenskom Rádiu SEVER. Ale to nebolo všetko. Z môjho bilingválneho vzdelania a pôsobenia vzniklo aj viacero prekladateľských kúskov, nemáme však toľko priestoru na spomenutie všetkého preloženého. Oveľa viac stojí za spomenutie, že sa mi podarilo za posledné roky pomôcť starostovi Belej Ing. Matúšovi Krajčimu nadviazať úspešnú spoluprácu a vytvoriť partnerstvo s mojou rodnou Starou Pazovou. Je aj mne, aj Matúšovi nesmierne ľúto, že pandémia vírusu COVID-19 kruto zasiahla aj naše dve vlasti a znemožnila dôstojné oslavy štvrťtisícročia prisťahovania Slovákov do Starej Pazovy v tomto roku. My však

veríme, že sa v roku 2021 uskutoční nielen posunutá veľkolepá olympiáda v Tokiu, ale bude aj dôstojná a veľkolepá pazovská presunutá oslava významného výročia. Aké paralely a rozdiely si všímate medzi slovenskou vojvodinskou tvorbou, literatúrou, žurnalistikou a tou na Slovensku? − Trochu som sa rozrozprával, tak už len skutočne stručne, možno lakonicky. Rozdiely boli, zrejme aj budú, podstatné je však vážiť si aj rozdiely a rozvíjať to, čo nás spája: hlboké spoločné korene, vzájomná úcta a rešpekt, ale aj sústavný boj o vzdelanie, slobodu, demokraciu a ľudskú dôstojnosť. Aký je váš pohľad na spisovnú slovenčinu medzi vojvodinskými Slovákmi s odstupom času a pôsobenia na Slovensku? − No, je to zložitá otázka, odpoviem zjednodušene. Osobne si myslím, že storočné obdobie štátneho odlúčenia od materského národa poznačilo do značnej miery konzervovanie archaizmu reči Slovákov v Srbsku. Prejavuje sa to dodnes najmä v staršej populácii, mladší však aj vďaka globálnemu komunikovaniu dokážu prekonávať bariéry medzi kultúrami a národmi a z toho mám celkom dobrý pocit. Vlani vám na Slovenských národných slávnostiach udelili plaketu NRSNM za nesmierny prínos k zveľaďovaniu partnerských vzťahov dvoch blízkych krajín a za kultúrno-spoločenské aktivity, aké boli vaše dojmy? − Nedá sa takmer vysloviť, budem úprimný, do sĺz ma to dojalo, prekvapilo, ale, samozrejme, aj potešilo, že sa na moje pôsobenie v rodnej Vojvodine nezabudlo. Zrejme aj to ocenenie podnietilo Martina Prebudilu a Slovenskú redakciu RTV, aby sme začali spoluprácu mojím dodávaním na kľúč relácie nezávislej európskej rozhlasovej produkcie a začalo v tomto končiacom sa roku vysielanie prvých dvadsať častí mojej elitnej relácie Profily a portréty významných osobností nielen severného Slovenska, ktoré môžu svojím životom a dielom byť inšpiráciou pre našich vojvodinských Slovákov. A celkom na záver: Tebe, Anička, ďakujem za oslovenie a redakcii Hlasu ľudu za pochopenie a priestor. A všetkým čitateľom Hlasu ľudu prajem v týchto pohnutých časoch v roku 2021 to najcennejšie: zdravie a dôstojný život hodný človeka. Foto: Richard Köhler

1 /4940/ 1. 1. 2021

Ľudia a udalosti ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Komunalac preberá práce Progresu Jaroslav Čiep

zhľadom na to, že je na území Obce Báčsky Petrovec vyhlásená mimoriadna situácia z dôvodu vzniku živelnej pohromy šírenia nákazlivej choroby COVID-19 vyvolanej vírusom SARS-Cov-2, na siedme zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v aktuálnom zložení okrem výborníkov povolali iba oprávnených referentov pre navrhnuté body rokovacieho programu a akreditované médiá. Zasadnutie sa uskutočnilo v piatok predpoludním 18. decembra 2020 v budove Obce Báčsky Petrovec v Báčskom Petrovci a zúčastnilo sa ho 18 z 25 výborníkov tohto parlamentu. Pre toto zasadnutie bol navrhnutý rokovací program, v ktorom po schválení zápisnice zo 6. zasadnutia ZO BP, ktoré sa konalo 4. decembra 2020, prítomní výborníci najprv prediskutovali prvý z dvoch na tvári miesta vsunutých bodov. Išlo o podanú demisiu člena Obecnej rady Sašu Peťkovského. Na návrh vládneho koaličného partnera SPS predsedníčka obce Jasna Šprochová na jeho miesto

navrhla Janu Zabunovovú. Z radov informovanie išlo pre belehradské prakticky týkajú Petrovca a Kulpína, opozície na navrhovateľa padla aj médiá“. Z aktuálnej situácie v kra- kde doterajšie aktivity VKP Progres, otázka, prečo sa na toto „minis- jine už teraz je zrejmé, že aj takýto ktorý je v konkurznom konaní, od terské“ miesto navrhuje osoba, obecný rozpočet bude ťažko napl- nového roka preberá Komunalac o ktorej, pokiaľ ide o riaditeľstvo v niť, vzhľadom na to, že najväčšími z Maglića. V Hložanoch by tieto Podnikateľskom inovačnom centre, položkami príjmov sú rôzne dane práce aj v bežnom roku mali vyiba pred dvoma zasadnutiami práve a hospodárstvo v obci upáda. konávať zamestnanci Gloakvalisu. prvá dáma obce Druhý vsunutý bod rokovaciehovorila hanlivo. ho programu tohto zasadnutia sa Voľba nového čletýkal podanej demisie riaditeľa na Obecnej rady si obecnej turistickej organizácie vyžiadala aj zvoJána Pavlisa z Báčskeho Petrovca. lenie dočasnej Na jeho miesto ako úradujúceho volebnej komisie, výborníci zvolili Nebojšu Marušića vypracovanie voz Maglića, a keďže bol aj výborlebných lístkov níkom v lokálnom parlamente a celú procedúru pre SPS, zanikol mu výbornícky pre tajné hlasovamandát. nie. Nakoniec ZaV rámci výborníckych otázok bunovová predsa Posledné zasadnutie petrovského lokálneho padol návrh, aby Komunalac získala dostatočný parlamentu v roku 2020 prinavrátil veľké odpadové konpočet hlasov a statajnery na triedenie odpadu na Ďalšie body sa týkali kádrového jednotlivé punkty v Petrovci a Kulla sa členkou Obecnej rady. Výborníci potom posudzovali plánu obecnej správy a právneho píne, kde boli aj doteraz a z ulíc návrh a schválili uznesenie o roz- zastupiteľstva Obce Báčsky Petro- zmizli za posledný polrok. Na konto počte Obce Báčsky Petrovec na vec na rok 2021 a programu hos- nových dopravných značiek a šírok 2021 vo výške 663 miliónov podárenia na roky 2021 až 2023 pok v Petrovci tiež boli poznámky dinárov. Pri tomto bode bolo prí- Verejného podniku pre komunálne a zaznela otázka, kto dovolil, aby zvukované, aby sa viac pozornosti a bytové práce Komunalac. Schvále- vedľa srbčiny na nich chýbala slovenovalo komunálnej činnosti a né boli bez diskusie. Zmeny v uzne- venčina, keďže podľa predpisov „aby menej peňazí z položky pre sení o komunálnych činnostiach sa tam má byť.

ZO SIEDMEHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Schválili rozpočet Mesta Nový Sad Danuška Berediová-Banovićová

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad, ktoré sa uskutočnilo v piatok 18. decembra 2020, na rokovacom programe bolo viac ako 50 bodov. Najdôležitejší z nich bol ten o rozpočte mesta na bežný rok. Výborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad schválili návrh rozpočtu na rok 2021, ktorý bude vynášať 28,8 miliardy dinárov, čo je asi o 1,4 miliardy menej od vlaňajšieho. Menší je aj prebytok, teda 1,7 miliardy. Týmto rozhodnutím je plánované, aby všetky sociálne dávky z rozpočtu zostali v rovnakom alebo vo zväčšenom objeme. Predovšetkým to znamená, že aj v roku 2021 pobyt detí v Predškolskej ustanovizni Radosno detinjstvo bude bezplatný, ako i to, že mesto aj naďalej bude dotovať pobyt detí v súkromných škôlkach.

www.hl.rs

Z tohtoročných 3 000 v roku 2021 mesto bude dotovať 3 200 pobytov detí. Mesto tiež bude financovať služby personálnej asistencie a prvákom zabezpečí bezplatný komplet učebníc. Z tohto rozpočtu jednu tretinu

plánujú vyčleniť na kapitálové investície. V pláne je výstavba domu zdravia na Vidovdanskom naselji, výstavba troch objektov predškolskej ustanovizne, rekonštrukcia a sanácia objektov základných a stredných škôl na území mesta, úprava centra

Ај v roku 2021 pobyt detí v Predškolskej ustanovizni Radosno detinjstvo bude bezplatný

Informačno-politický týždenník

mesta, ukončenie prác na výstavbe parku na Novom naselji, vypracovanie projektu na rekonštrukciu SPENS-u a výstavba Atletickej haly so štadiónom a športového komplexu s bazénom vo Futogu. Ako najvýznamnejšia kapitálová investícia je plánovanie, projektovanie a výstavba štvrtého mosta cez Dunaj, v rámci objazdu okolo Nového Sadu. Mestská vláda predstavila rozpočet na rok 2021 ako rozvojový, ale najväčšou kritikou opozície bolo to, že je rozpočet spotrebiteľský, ako aj to, že v dôsledku koronakrízy sa nerealizujú plánované príjmy, predovšetkým z daní zo zisku. Výborníci schválili aj návrh plánu detailnej regulácie priestoru medzi Nábrežím obetí razie, Belehradského nábrežia a Dunaja, ako aj nového mestského centra s okolím v Novom Sade, teda lokality Dnevnika.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA 4. ZASADNUTÍ ZO KOVAČICA

Obecný rozpočet a kádre, dotácie pre dom zdravia Stevan Lenhart

ohľadom na nestabilnú epidemiologickú situáciu predseda Zhromaždenia Obce Kovačica Milan Garašević hneď na začiatku zasadnutia v pondelok 21. decembra 2020 z praktických dôvodov navrhol jednu spojenú rozpravu, v rámci ktorej sa mohlo hovoriť ohľadom hociktorého z 29 rokovacích bodov. Prítomní výborníci schválili daný predsedov návrh, avšak bez diskusie schválili aj všetky navrhnuté rozhodnutia a písomné správy a plány, takže zasadnutie trvalo zhruba 15 minút. Prvý bod sa týkal plánovaného obecného rozpočtu na rok 2021, ktorého príjmy a výdavky vynášajú súhrnne 1 031 830 000 dinárov. V písomnom návrhu rozhodnutia sa o. i. uvádza, že výška celkového rozpočtu je určená vzhľadom na plánované programové aktivity a ciele; v závere dokumentu píše, že o investíciách sa viedla rozprava v rámci Oddelenia pre lokálny ekonomický rozvoj v období od 1. do 10. decembra, o čom jestvuje zá-

pisnica. Predbežný návrh obecného príjmoch osôb konajúcich verejrozpočtu si bolo možné pozrieť aj né funkcie v orgánoch a službách na obecnej webovej stránke www. Obce Kovačica, výborníkov ZO kovacica.org. Kovačica, členov Obecnej rady Pri prvom bode bol tiež schválený a členov pracovných skupín ZO kádrový plán Obce Kovačica na rok Kovačica. Pozmenená časť daného 2021, podľa ktorého je zaplánovaný rozhodnutia sa vzťahuje na úhradu dodatočný počet zamestnancov členom pracovných skupín Zhrona neurčitý čas (ide o 9 úradníkov a ešte dvoch pracovníkov), ako aj jeden dodatočný zamestnanec na určitý čas. V písomnom zdôvodnení sa hovorí, že dodatočný počet zamestnancov je výsledkom potreby zaplniť pracovné miesta na vykonávanie prác Pred výborníkmi ZO Kovačica bolo 29 rokovacích v rámci kompeten- bodov cií Obce Kovačica a pre požadovaný počet nových maždenia obce, ktorú osobitným zamestnancov budú zabezpečené rozhodnutím určuje Komisia pre prostriedky z obecného rozpočtu. kádrové a administratívne otázky, Na zasadnutí bola tiež schválená pracovné vzťahy, spoločenské uznazmena, čiže doplnenie rozhodnu- nia a vyznamenania ZO Kovačica. tia o platoch, úhradách a iných Osobitný bod sa týkal dotácií pre

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Plánujú aj kapitálové vklady Vladimír Hudec

strednou témou piateho zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište v novom zložení boli financie, čiže obecný rozpočet na rok 2021. Podľa slov námestníčky rozpočtovej služby Branky Pantićovej obecný rozpočet je plánovaný v sume 550,8 milióna dinárov, čo je o 6 percent viac ako v roku za nami. Z toho 41 percent, čiže 220 miliónov, budú transferové prostriedky z vyšších úrovní moci. Z dane z dôchodku a zo zisku obec plánuje inkasovať 144 miliónov, z dane z majetku 70 miliónov a príjmy z majetku sú plánované v sume 68 miliónov dinárov. Rozhodnutím o rozpočte okrem prostriedkov, ktoré sa pravidelne vyčleňujú na fungovanie lokálnej samosprávy a priamych a nepriamych používateľov, v tejto obci 96,8 milióna dinárov plánujú minúť na kapitálové investície. Z toho 46 miliónov na rekonštrukciu budovy školy v dedine Margita. Na výstav• ĽUDIA A UDALOSTI •

bu domu smútku v Margite obec pravu. vyčlení 11 miliónov a na výstavbu Hovoriac o rozpočte predseda domu smútku na pravoslávnom obce Jovan Repac povedal, že cintoríne v Hajdušici 12 miliónov rozpočet je rozvojový už aj preto, dinárov. Na výstavbu chodníkov vo že je o 500-tisíc väčší ako rozpočet Veľkej Grede vyčlenia v roku za nami, čo 5 miliónov dinárov vzhľadom na celkovú a na ďalšie menšie situáciu s pandémiou projekty na cestnú a problémami, ktoré a inú infraštruktúru vyvolala, s prílevom v sídle obce. Okrem prostriedkov na jedtoho plánujú vyčleniť nej a ešte väčšími 18 miliónov dinárov problémami s výdavna vypracovanie prokami vonkoncom nie jekčnej dokumentáje zanedbateľné. cie pre ďalšie kapitá„Podarilo sa nám Zasadnutie pod rúškami uprostred pandémie lové projekty. Rozprava o tomto a na dištanci zachovať rozpočet, dokumente sa prakticky zviedla na dokonca vytvoriť aj malý suficit. otázky, ktorými si jediný opozičník V rozpočte je uvedené, ktoré konna tomto zasadnutí Danilo Lukić krétne práce sa budú robiť v roku žiadal vysvetlenie jednotlivých 2021, avšak musím povedať, že sa položiek v rozpočte, avšak pred- budeme snažiť rovnomerne rozvíseda Zhromaždenia obce Goran jať všetky dediny. V obci máme 13 Donevski prerušil túto príliš zdĺha- miestnych spoločenstiev a všetkým vú rozpravu, lebo tento výborník občanom treba poskytnúť rovnaké podstatne prekročil pracovným podmienky na život. Vytýčili sme poriadkom stanovený čas na roz- si cieľ a budeme sa snažiť ho aj

dom zdravia v Kovačici z obecného rozpočtu na rok 2021 vo výške 30 598 247 dinárov. V písomnom návrhu rozhodnutia o daných dotáciách sa zdôvodňuje, že uvedené finančné prostriedky majú byť použité na splácanie povinných splátok podľa dohôd medzi domom zdravia Kovačica, Obcou Kovačica a spoločnosťami Phoenix Pharma z Belehradu, Sanitarija z Nového Sadu a PharmaSwiss z Belehradu. Schválené bolo aj rozhodnutie, podľa ktorého Verejný komunálny podnik Elán z Kovačice má vykonávať službu chytania opustených a zatúlaných zvierat (psov a mačiek) a poskytovania dočasného útulku pre tieto zvieratá po ich odovzdanie do azylu alebo veterinárnej stanice s cieľom kontrolovať populáciu opustených psov a mačiek na území Obce Kovačica. Medzi rokovacími bodmi boli aj zmeny a doplnenia rozhodnutia o lokálnych komunálnych poplatkoch a väčšina bodov sa týkala výročných správ o činnosti verejných podnikov z územia Obce Kovačica a ich plánov práce na rok 2021.

uskutočniť,“ povedal Jovan Repac. Výbornícka väčšina v pokračovaní bez rozpravy a jednoznačne schválila rozpočet a potom aj nasledujúcich bezmála 50 bodov rokovacieho programu, týkajúcich sa finančných plánov a programov priamych a nepriamych používateľov rozpočtových prostriedkov. Tento proces hlasovania iba občas rušil Danilo Lukić požiadavkami na vysvetlenie jednotlivých položiek v tých dokumentoch. Výbornícka väčšina schválila aj rozhodnutie o novom cenníku komunálnych služieb, ktoré poskytuje VKP Polet, v ktorom novinkou je úhrada za prečisťovanie odpadových vôd, keďže túto službu občania Plandišta a Hajdušice, napojení na kanalizačnú sieť, doteraz používali zdarma. Medzi schválenými rozhodnutiami boli aj rozhodnutie o údržbe ulíc, ciest a iných verejných plôch, rozhodnutie o trhoviskách, rozhodnutie o údržbe zelených plôch, rozhodnutie o stratégii rozvoja sociálnej ochrany, rozhodnutie o peňažnej pomoci študentom prvého ročníka master a doktorandských štúdií z územia obce a ďalšie.

1 /4940/ 1. 1. 2021

Ľudia a udalosti ONLINE POĽNOHOSPODÁRSKY VEĽTRH

Zachoval všetky svoje segmenty Danuška Berediová-Banovićová

veľkom záujme o Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade každoročne svedčí jeho veľká návštevnosť. Vlani sa záujem preukázal v tom, že sa pred začiatkom otvorenia platformy k expoonline.rs pokúšalo pristúpiť 15- až 20-tisíc návštevníkov. V dôsledku problémov s internetom nemohli všetci sledovať samotné otvorenie a potom aj online navštíviť veľtrh. Slávnostné online otvorenie Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu bolo v pondelok 14. decembra 2020 na stránke expoonline.rs. Otvorila ho virtuálne predsedníčka vlády Srbska Ana Brnabićová. Povedala, že pozitívne výsledky, ktoré boli dosiahnuté v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle v tomto roku, sú podnetom na

Na online veľtrhu svoje produkty a služby predstavilo 184 vystavovateľov z ôsmich krajín (Foto: www.sajam.net)

to, aby sa v budúcnosti ešte viac vkladalo do týchto poľnohospodárskych odborov a aby sa Srbsko z krajiny, ktorá produkuje a vyváža poľnohospodárske výrobky a suroviny, stalo krajinou, ktorá vyváža potravu s pridanou hodnotou. Expoonline.rs je nový priestor, ktorý vytvorilo Novosadské výstavisko s cieľom viacnásobne pre-

VIANOČNÉ BALÍKY PRE NAJMENŠÍCH A NEVLÁDNYCH. V evanjelickom cirkevnom zbore v Laliti bolo pred vianočnými sviatkami rušno. Členky Oltárneho krúžku žien, ako aj ostatné cirkevníčky za pomoci evanjelickej farárky Zuzany Poničanovej chystali 50 vianočných balíkov pre deti a 25 pre starších nevládnych cirkevníkov. Na Štedrý večer si po balíky prichádzali deti individuálne, nakoľko bol kostol otvorený, no štedrovečerné služby Božie v dôsledku aktuálnej situácie sa nekonali. Do kostola mohli prísť aj ostatní veriaci: „Do kostola mohol prísť ktokoľvek, sadnúť si, pomodliť a stíšiť sa a mať aspoň ten štedrovečerný pocit,“ tvrdí farárka Zuzana Poničanová. Rozdelením vianočných balíkov lalitskí cirkevníci aspoň prispeli k potešeniu tých najmenších. mp

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pojiť spoločnosti, inštitúcie a jedincov – účastníkov virtuálnych veľtrhov a obchodného publika. Na platforme je umožnené, aby vystavovatelia propagovali svoju spoločnosť, produkty a služby, predstavili veľtrhové zľavy, priamo komunikovali s návštevníkmi a inými vystavovateľmi, predali, ale aj aby boli viditeľní médiám. Veľtrh trval do 23. decembra

2020 a platforma bude na prezentáciu otvorená a na pripojenie dostupná do 14. marca 2021. Počas trvania veľtrhu svoje produkty a služby predstavilo 184 vystavovateľov z ôsmich krajín: Česka, Holandska, Chorvátska, Talianska, Maďarska, Turecka, zo Španielska a Srbska. Medzi nimi bolo aj 30 chovateľov dobytka, ako aj laureáti ocenenia Najlepšie v 2020, na základe hodnotenia kvality výrobkov. Na platforme sa uskutočnilo viac ako 50 konferencií, vebinárov, propagácií a prezentácií. Pre registrovaných návštevníkov bola organizovaná darčeková hra a partnerskou krajinou tohto roku bola Česká republika. Online vydanie najvýznamnejšej agrobiznisovej udalosti v tejto časti Európy podporilo Ministerstvo pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodné hospodárstvo, pokrajinská vláda a Mesto Nový Sad.

V ZDRUŽENÍ PENZISTOV OBCE B. PETROVEC. V utorok 8. decembra 2020 v Združení penzistov boli pre penzistov s nízkou penziou pripravené balíky. Práve v ten deň si predstavitelia kulpínskych penzistov aj prebrali balíky (na snímke s tajomníčkou Annou Savićovou a predsedom združenia Ondrejom Sýkorom), kým združenia penzistov v Petrovci, Hložanoch a Maglići balíky delili v piatok 11. decembra 2020. Okrem výšky penzie o balík sa mohli uchádzať samostatní užívatelia, alebo aj tí z viacčlennej domácnosti, ktorým je jediný zdroj príjmov penzia nepresahujúca najnižšiu sumu. Kategorizácia sa robila aj podľa starosti. V balíkoch sociálnej pomoci boli základné potreby a hygienické prostriedky, ktoré prídu vhod v každej chvíli. ah

• ĽUDIA A UDALOSTI •

KOVAČICKÍ ŠKOLÁCI V BOJI PROTI PANDÉMII

Škola v dobe koronavírusovej Oľa Glóziková-Jonášová

pandémiou COVID-19 v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici od začiatku úspešne bojovali. Škola bola v minulom školskom roku počas troch mesiacov zavretá, aby sa šírenie nákazy minimalizovalo.

a stoly sa dezinfikovali. Žiaci si museli zvyknúť na mimoriadne podmienky. Darilo sa im to. Hoci im chýbalo viac pohybu, spev, hra, ale aj objatie či priamy ľudský dotyk, predsa výborne zvládli nové podmienky výučby a časom si na ne zvykli s prianím, že už zajtra bude lepšie…

Žiaci účinkujúci v krátkom filme o škole v dobe koronavírusovej

Žiaci a učitelia prešli na dištančnú výučbu. V tomto školskom roku žiaci druhého stupňa v decembri 2020 prešli na distančnú výučbu. Počas výučby vždy sa dával veľký dôraz na dodržiavanie pravidiel správania sa v škole počas

Aby o období pandémie zostal dokument, vedenie školy sa rozhodlo nakrútiť video, aby žiaci ukázali rodičom, starým rodičom, susedom, ako ich majú radi. Svoju ideu riaditeľka školy Anička Bírešová povedala tímu

Počas nahrávania videa

pandémie: rodičia kontrolovali teplotu deťom, pri vchode sa merala teplota, dezinfikovali sa topánky, žiaci nosili rúška, pravidelne si umývali ruky, lavice • ĽUDIA A UDALOSTI •

pre marketing školy. Po rozhovore vznikol scenár v piatich jazykoch: po slovensky, srbsky, rómsky, anglicky a nemecky. Tieto jazyky používajú kovačickí žiaci v škole.

slali na filmovú súťaž. Tým by toto svedectvo ešte viac zviditeľnili a spropagovali. Hoci žiaci druhého stupňa majú výučbu distančne, hoci pandémia aj ďalej trvá, pravidelne sa zúčastňujú na početných súťaženiach a dosahujú krásne úspechy. Na nedávno usporiadanej online rozhlasovej súťaži recitátorov kovačickí žiaci dosiahli pozoruhodné úspechy: Martin Benka získal druhú, Matej a Milan Hrkovci získali prvé ceny. Na literárnej súťaži Čo dokáže pekné slovo odmenení sú: Miroslav Toman prvou cenou, Marína Čuvárová a Saňa Severínyová druhou, Luka Stojković treťou, kým sa špeciálne ceny dostali do rúk Mateja a Milana Hrkovcov. Na kvíze Poznaj svoju minulosť siedmaci a ôsmaci Viktor Králik, Adam Farkaš, Marína Čuvárová a Stanislav Suchánek získali prvé miesto. Kovačická škola bojuje proti pandémii. Bojuje, aby zvíťazil život, aby budúcnosť detí, ktoré vzdeláva, mala perspektívu.

„Členovia tímu pre marketing navrhli žiakov, ktorí by mohli účinkovať vo videu, a práca začala,“ informovala riaditeľka. Projekt bol realizovaný za pomoci DVA K štúdia majiteľa a kameramana Vladimíra Kuchárika, ktorý často spolupracuje s kovačickou školou. „Video sa nakrúcalo dva dni. Žiaci boli trpezliví a nadšení. Výsledok bol vynikajúci. Verejnosť si video môže pozrieť na webovej stránke školy, ako aj na FB stránke školy, taktiež vo vysielaní RTV OK, prečítať si o ňom v tlači a hovorili o ňom aj prestížne rozhlasové stanice, akou je napríklad Rádio S,“ poznamenala Bírešová. Obsah videa povzbudil ľudí pozitívne myslieť a vďaka nemu si po skončení pandémie budú môcť pripomenúť silu a skutky, ktorými pandémiu zvládli. Pre niektorých bol smutný, pripomínajúci nemilé obdobie, pre iných zasa povzbudením a výzvou bojovať, nevzdať sa a čeliť pandémii, zjednotiť sa v tomto boji. Avšak pre všetkých je svedectvom času, v ktorom sa ocitol celý svet, a svedectvom toho, ako sa akoby za Akcia s kameramanom Vladimírom Kuchárikom jeden deň všetko Prajeme vedeniu školy, úspešne zmenilo. Kovačické deti vo videu nechá- dirigovanému riaditeľkou Aničkou vajú silný odkaz celej spoločnosti. Bírešovou, ešte veľa úspechov, vyNesmieme sa vzdať. Musíme byť trvalosti a húževnatosti, aspoň tak všetci zodpovední a chrániť seba, ako to bolo doposiaľ. Vzdelávanie, ale aj iných. V mene všetkých žia- ale aj inštitúcia samotnej školy je kov kovačickej základnej školy vo aj má byť v tomto krízovom obdovideu to odkazujú Mihajlo, Iskra, bí jedným z bastiónov zachovania Martin, Kalina, Ivona, Milan, Matej, identity a celistvosti lokálneho prostredia, ako aj celého národa. Adrijana, Lina, Danilo a Duško. Nakoniec zdôrazníme to, čo Scenár navrhla riaditeľka školy Anička Bírešová, vypracovali ho nám prezradili deti, ktoré nahráJelena Lukićová a Zuzana Putni- vali spomínané video… „Strach ková, pritom pomohli Vlastislava nie je opciou pre nás. Nebojíme Kirićová, Eva Poliaková-Hrková, sa, ale musíme dávať pozor na Ljiljana Šajnová, Tatjana Brezinová, seba. Ako vy dávate pozor na Ján Tomáš a Anna Hrková. Všet- seba? Naučíme vás tomu my deti, ko nahral a vypracoval Vladimír keďže sme vašou budúcnosťou. Kuchárik. V škole tiež dúfajú, že Máme vás radi.“ Foto: z archívu školy sa ukáže príležitosť, aby video za1 /4940/ 1. 1. 2021

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S PREDSEDOM BIELOBLATSKÝCH HASIČOV TIBOROM GULYÁSOM

Rozprúdiť činnosť spolku Vladimír Hudec

odľa zápisnice zo zakladajúceho zhromaždenia, ktorá sa nachádza u bieloblatského kronikára Adama Jonáša, Dobrovoľný hasičský spolok v tejto dedine bol založený 21. januára 1930. Prvým predsedom bol Adam Mráz a tajomníkom Ján Zadunajský. V štatúte tohto spolku sa však podľa údajov z knihy Borisa Pavlova Istorijat kaštela Ečka, v ktorej autor uvádza, že v sviatočnej posviacke zástavy hasičov v Ečke roku 1891 účinkovali aj hasiči z Bieleho Blata, ako rok založenia spolku uvádza rok 1890. Predpokladá sa teda, že hasiči v tejto dedine pôsobili aspoň rok predtým, ale nevedno, akú organizačnú formu to malo. Tak alebo onak rok, ktorý sme práve vyprevadili, pre

Tibor Gulyás (foto: vlh)

hasičov z Bieleho Blata bol jubilejný, čiže ubehlo 130 rokov odvtedy, čo sa hasiči spomínajú v Bielom Blate, a 90 rokov od úradného založenia spolku. O činnosti spolku v roku za nami nám rozprával novozvolený

KONCOROČNÉ VYSTÚPENIE ŽIAKOV VYSTALO. Minulé roky k vianočno-novoročným sviatkom a ukončeniu prvého polroku žiaci a učitelia Základnej školy Jána Amosa Komenského usporadúvali bohatý program v dome kultúry v Kulpíne. Ako nás informovala úradujúca riaditeľka Milina Grňová, vlani to, žiaľ, nebolo možné, lebo podmienky diktovala pandémia. Žiaci nechodili do školy a vyučovalo sa online. Po minulé roky, keď škola koncom decembra usporadúvala program, sieň bývala vyplnená do posledného miesta. Na výstupy detí sa tešili rodičia, starí rodičia a všetci občania, ktorí si s radosťou vychutnali každú časť programu. Deti na javisku spievali, tancovali, recitovali, polazovali, hrali divadielka aj stavali snehuliaka. Tak v tvare vydareného programu sa snažili do sŕdc návštevníkov programu vniesť vianočno-novoročnú náladu. Na javisko prišiel aj dedko Mráz a odmenil deti darčekmi, ktoré si odniesli pod stromček. V príprave programov veľkú úlohu mali učitelia, ktorí sa maximálne snažili, aby boli výstupy žiakov nacvičené na výbornú. Na tie chvíle si vlani Kulpínčania mohli len spomínať aj za pomoci zachovaných fotozáberov. K. Gažová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

predseda Tibor Gulyás. „Hasičský spolok teraz funguje celkom dobre. Utvorili sme hasičskú jednotku, ktorá počíta 13 členov. Od obecného hasičského zväzu sme dostali rovnošaty a v roku 2019 sme dôkladne opravili hasičský kamión. Neskoršie sme dostali nevyhnutné hasičské vybavenie a ešte jeden komplet rovnošiat pre jednotku, takže teraz máme pracovné aj slávnostné rovnošaty. Síce tie pracovné nie sú žiaruvzdorné, ale obyčajné modré pracovné šaty, avšak aj to je lepšie ako ísť na intervenciu vo vlastnom oblečení.“ Podľa slov nášho spolubesedníka v Bielom Blate vlani nebolo požiarov na obytných a iných objektoch. Je zaujímavé, že nemuseli intervenovať ani na hasení požiarov v chotári, lebo vraj poľnohospodári nepálili žatevné pozostatky, ale ich zaorali. To je asi výsledok prevenčnej práce, keďže sa pred žatvou rozprávajú s poľnohospodármi a upozorňujú ich na to, že pálenie strnísk je zakázané, ale aj nebezpečné. O tom vari najlepšie svedčí požiar, ktorý roku 2019 postihol prírodnú rezerváciu Carska bara a ktorý bol aj posledný, v ktorého hasení účinkovali aj bieloblatskí hasiči.

a v roku za nami nás v činnosti hatila pandémia koronavírusu. Detí by bolo. Majú rady túto činnosť, avšak keďže nebolo súťažení, ani sme sa nepokúsili organizovať ich. Ak chceš robiť s deťmi, musíš im niečo aj poskytnúť, a v našom prípade je to tá súťaž a zážitky, ktoré si deti odtiaľ odnesú. Nuž a keď nieto súťaží, ťažko je deti motivovať, aby iba trénovali,“ hovorí Tibor Gulyás. S financiami to bieloblatskí hasiči majú celkom dobre vyriešené. Náš spolubesedník vysvetľuje, že spolok prenajíma pohostinský objekt, ktorý sa nachádza v rámci hasičského domu, za čo dostávajú mesačné nájomné. K tomu majiteľ krčmy, ktorá sa tam nachádza, platí aj za elektrický prúd a komunálne poplatky za celý dom, takže nájomné hasičom zostáva ako čistý zisk. Vďaka tomu si trochu ušetrili a za finančnej pomoci miestneho spoločenstva v týchto dňoch urobili termoizolačnú fasádu na budove spolku. Práce vykonali dobrovoľnou prácou a iba časť prác museli zaplatiť. Celkom na záver predseda bieloblatských hasičov nám prezradil, že plánuje oživiť činnosť spolku. Prvá vážnejšia akcia bola dobrovoľná akcia na izolácii fasády na hasičskom

Bieloblatskí hasiči dobrovoľnou prácou prispeli k úprave svojho stánku (foto: T. Gulyás)

„Nemáme presnú evidenciu o počte členov, keďže sme to v uplynulom období trochu zanedbali. Odhadujem však, že nás je zo 50. V nastávajúcom období by sme evidenciu museli dať do poriadku. Už dva roky je činnosť spolku na nízkej úrovni, v dôsledku čoho sme v roku 2019 neboli na súťaži, lebo sme sa nemohli zozbierať,

dome. Veľkou prekážkou tejto, ale aj iných dobrovoľných aktivít je skutočnosť, že členovia spolku pracujú u súkromných podnikateľov po desať až 12 hodín a po tej práci jednoducho nemajú vôľu na iné aktivity. Na to však spolok vplývať nemôže a aktivity musí prispôsobiť voľnému času členov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SO SLOVENKOU BENKOVOU-MARTINKOVOU

Nie o hudbe, ale o kráse Danuška Berediová-Banovićová

mejkap artistov, takže asi pred tromi rokmi som sa rozhodla na svoj YouTube kanál dávať aj obsah, ktorý veľmi nesúvisí konkrétne s hudbou a nesúvisí s tým, akú ma ľudia poznajú.“ Youtuber/ka je relatívne nové povolanie. Ako na začiatku, keď ste začali zverejňovať videá, reagovala vaša rodina a prostredie, v ktorom žijete? „Nepovažujem seba za youtuberku. Nie som ani influencerka, ani niekto, kto by svojím spôsobom robil reklamu určitým značkám a výrobkom. Som vášnivý konzument produktov z beauty kategórie, ktorý rozpráva o svojich skúsenostiach. Rada sa líčim, takisto sa rada starám o svoju pleť, o svoje telo, vlasy atď., zrejme ako každá žena. Svojím spôsobom aj tým, že som si urobila ten vizážistický kurz, tak som už mala pocit, že možno by som aj vedela tak trošku odbornejšie hovoriť o mejkap technikách, o produktoch, ktoré sú dobré, ktoré odporúčam na použitie atď. Boli tu v podstate

ol toto naozaj zaujímavý rozhovor. A zrejme nekaždodenný. Zaujímavý, lebo sme odhalili druhú stranu Slovenky Benkovej-Martinkovej z Báčskeho Petrovca, a to stranu, ktorá nemá súvis s hudbou. Slovenka nahráva videá pre YouTube, ktoré súvisia s beauty tematikou, teda s líčením, mejkapom a kozmetikou. Od začiatku pandémie koronavírusu mnohé rozhovory sme prinútení urobiť online, ale tentoraz sme odpovede dostali trochu inak. Slovenka nahrala video, v ktorom odpovedala na naše otázky a zverejnila ich na svojom YouTube kanáli. Prvé videá na vašom YouTube kanáli sú vaše piesne. Kedy sa váš YouTube kanál stal beauty? „Môj kanál aj naďalej zostal kanálom, na ktorom mám svoj materiál, resp. piesne, ktoré som nahrala počas uplynulých rokov. Sú tam nahrávky z môjho albumu Nová, ktorý som vydala pred piatimi rokmi. Takisto niektoré nahrávky z albumu o evergreenoch, ktoré som tiež vydala pred piatimi rokmi. A potom sú tam nahrávky z môjho detstva, nahrávky mojich rodičov, starých rodičov, nahrávky, ktoré mám so sestrou, potom z rôznych vystúpení. Ak sa nemýlim, samotný kanál som založila v roku 2009, takže ten môj piesňový materiál je tam už hodne dlho. Pred tromi rokmi, neviem ani prečo, zrejme z nudy, som pocítila potrebu zaoberať sa aj beauty tematikou. Celkom vhod mi to prišlo, aby som sa s niekým porozprávala. A prostredníctvom YouTube kanálu Už 3 roky nahráva beauty videá pre YouTube som ozaj získala dosť nových známych, s ktorými som dodnes v kontakte a ktorí také zvláštne komentáre môjho komentujú pod mojimi videa- okolia, ktorým nebolo celkom jasmi, ale sme v kontakte aj v súk- né, prečo som sa začala zaoberať romných chatoch. Predtým som takýmto rozprávaním na YouTube skončila jeden niekoľkomesačný a ukazovaním rôznych produktov kurz líčenia pre profesionálnych a líčením sa.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

Na Youtube sledujete viac svetových influencerov alebo našich? „Jednoznačne tých svetových, nakoľko tu nachádzam väčšiu inšpiráciu, odbornosť a skúse-

Slovenka Benková-Martinková

nosti, a takých influencerov, resp. youtuberiek, ktoré sú zároveň aj mejkap artistkami a od ktorých sa prakticky učím.“ Ako hodnotíte YouTube beauty scénu v Srbsku? „Neviem, či by som to hodnotila. Málo srbských youtuberiek sledujem, nakoľko ma neinšpirujú až tak, ako tie zahraničné. Predovšetkým YouTube beauty scéna mi nie je až natoľko inšpiratívna, z toho dôvodu mám pocit, že tu ide vyslovene o reklamu a marketing. Nedostávam konkrétne a úprimné informácie od nich a ich odporúčania často vnímam ako ozajstnú najobyčajnejšiu reklamu, za ktorú tí youtuberi dostávajú určité honoráre a, samozrejme, sú tým činom aj povinní chváliť určité produkty. Na druhej strane u niektorých ľudí mám pocit, že sú úprimní a vedia, o čom hovoria.“ Niekoľko videí na vašom kanáli je o projekte Pan. Čo je projekt Pan? „To je tzv. tag alebo druh videa, ktorý som si obľúbila pozerať na kanáloch zahraničných youtuberiek. Ide vlastne o to, že sa pokúšame niektoré produkty zo svojej zbierky využiť do konca, teda minúť ich. Ak si predstavíte

očné tiene, keď vidíte ich spod, tak to je ten pan. Robím toto už tretí rok a sledujem, či sa mi podarilo niečo minúť, či sa mi niečo páčilo, alebo prídem do tej fázy, že už nechcem ani počuť o tom produkte, lebo mi zunoval. Rada to robím, lebo tak seba prinútim niečomu sa venovať a nie iba striedať.“ Plánujete rozvíjať svoj kanál? „Počas týchto troch rokov mám, všeobecne povedané, malý počet ľudí, ktorí ma sledujú. Je ich vyše tristo. Ale keď si vezmete trojročné obdobie, tak je to v tej YouTube scéne ozaj malý počet. Ale som rada, lebo sú to ľudia, s ktorými som v kontakte, ich počet pomaličky narastá. Ide o to, že len čo nedávate nové videá pravidelne, tak vás YouTube nespoznáva a neodporúča ďalej, a preto možno menší počet ľudí vidí vaše videá, a tým sa aj menší počet ľudí prihlási na váš kanál. Keby som nové videá dávala častejšie, možnože by sa ten kanál sám osebe rozvíjal a získaval si nových odberateľov. Nerobím s profesionálnym príslušenstvom a nahrávam sa najobyčajnejším telefónom. Keby som prípadne chcela z toho žiť a vážnejšie sa tým zaoberať, predpokladám, že by to technické zabezpečenie malo byť oveľa lepšie, ako mám. Ale nakoľko je to koníček, ktorým sa rada zaoberám, a ktorý ma svojím spôsobom uvoľňuje a ďalej odvádza do krásneho sveta beauty produktov, zatiaľ mi toto tak, ako je, postačuje.“ Na záver nám prezraďte, koľko máte paletiek tieňov? „Je to veľmi ťažká otázka, lebo naozaj neviem. Je to ozaj veľa. Paletky tieňov a tekuté mejkapy (púdre) sú mojou vášňou. Sú to produkty, s ktorými veľmi rada experimentujem. Proste som zberateľkou v tomto zmysle. Keď ide o paletky tieňov, tie, ktoré sú mi inšpirujúce a jedinečné, si rada zadovážim a mám ich vo svojej zbierke, a potom si užívam krásne chvíle, keď sa nimi vyslovene hrám.“ Foto: z archívu spolubesedníčky

1 /4940/ 1. 1. 2021

Ľudia a udalosti BEZ PRÁCE NIE SÚ KOLÁČE

Viacero záľub, no všetky má rovnako rada Miroslav Pap

ozitívum je, keď človek disponuje viacerými schopnosťami a talentmi, ktoré následne vie uplatniť v živote, a hlavne, keď ho to celé napĺňa. Potom ten čas strávený v konkrétnej práci nevníma ako záťaž, ale skôr ako prejavenie vlastných schopností

Želka Valentová z Lalite

a v určitých prípadoch ako relax. Jednu takú osobu sme našli v Laliti. Tortárka, kvetinárka, tvorkyňa príležitostných dekoratívnych aranžmánov, členka Oltárneho krúžku žien, ako aj osoba zručná vo vyšívaní a šití – predstavujeme vám Želku Valentovú. Azda všetci najviac poznajú Želku Valentovú z Ulice Janka Čmelíka ako tortárku. V súčasnosti je v Laliti okolo 5 aktívnych tortárok. „Ako prvé som začala pred dvadsiatimi rokmi piecť koláče. Suseda Turčanová, tiež tortárka, ma motivovala, aby som začala piecť koláče. Na začiatku som piekla pre zákazníkov, ktorí k nej prichádzali. No ale hneď toho roku som mala už aj vlastných zákazníkov. Hneď v krátkom čase som začala robiť aj torty. Do toho som, musím uznať, išla s trémou. Na začiatku som piekla aj pre susedu Turčanovú a postupne som získala vlastných zákazníkov, ktorí sú už dlhé roky

www.hl.rs

spokojní s mojou prácou,“ spomína si Želka Valentová. V súčasnosti spolubesedníčka robí najmä torty a iba počas sviatkov pečie aj koláče. Ako tvrdí, počas roka na koláče nezostáva čas, keď objednávok tort je celkom dosť. Robiť torty, ako si spomína, sa naučila od žien zo susedstva. Najmä každá domáca robila niečo iné, každá mala svoj spôsob vyrábania tort a ona si potom vytvorila vlastný. Čo sa týka ozdobovania tort, túto techniku ju naučila už spomínaná Mária Turčanová. Každá doba nesie iné požiadavky zákazníkov. Spomína si, že požiadavky počas posledných dvadsiatich rokov sa výrazne zmenili, a to najmä pribúdaním nových receptov a novším, modernejším ozdobovaním tort. Ako tvrdí: „Voľakedy sa zdobilo margarínom, potom penou, neskôr šľahačkou a v súčasnosti sa do popredia dostal fondán. No ja som si ponechala klasiku, čiže nerobím s fondánom. Pena predsa zostala najzastúpenejšia. Ľudia ešte stále majú záujem o tie tradičné torty – doboška, šuškavá, Katarína, Kasandra, japonský vietor, čoko-moko – ale aj o mnohé ovocné. Keď si zákazník žiada nejakú novú,

Ručne vyrobená vianočná guľa

modernejšiu, tak ju urobím bez problémov. Na torty si nerobím žiadnu reklamu, lebo samotná torta je reklama, čiže ak sa nieko-

Informačno-politický týždenník

mu páči, tak ten si opäť objedná.“ Najviac práce má Želka Valentová v lete, keď je najviac svadieb, a potom v jeseni, keď začínajú vo veľkom kirbaje a srbské slavy. Medzi zákazníkov patria obyvatelia z Odžakov, Ruského Kerestúra a rodnej Lalite. Cez rok robí torty na narodeniny, meniny, krstiny, svadby, Vianoce, Veľkú noc atď.

záujemcovia vopred objednávajú, pričom jej zdôraznia, aký aranžmán si želajú. Od malička má blízky vzťah ku kvetom, ktoré má počas celého roku. Kvetiny zdobia tak celkový interiér, ako aj exteriér domu. Lásku ku kvetom jej vštepila mama. Tvrdí, že presne vie, čo si každá kvetina vyžaduje, kedy ju zaliať, prihnojiť, presadiť a podobné. „Kvety je potrebné iba pozorovať a vy už viete, čo si ktorý vyžaduje. To nie je iba poliať podľa nejakých odporúčaní a kvety budú krásne. Treba im venovať čas Jej vianočné aranžmány zdobia mnohé domácnosti a ony sa vám odvďačia.“ Pri návšteve rodiny Valentovej Želka Valentová z Lalite má kažvidieť, že interiér zdobia mnohé dý deň úplne vyplnený: množstvo vkusne tvarované vianočné de- práce, ktorá prináša koláče, torty, korácie. A všetky vyrobila Želka kvetiny, vyšívané odevné súčiastky, Valentová sama. „Spočiatku som dekoratívne príležitostné aranžmárobila vianočné vence tvarovaním ny a mnohé iné úžitkové predmety. saténových stúh, aj vianočné gule. Neskôr som začala kombinovať početné techniky a rôzne materiály. Spočiatku som robila iba pre seba a dnes už aj predávam. Podobne je to aj za veľkonočné sviatky. Vyrábam mnohé aranžmány, vence a kraslice. Potom som na jar a cez leto robila z umelých kvetov a iných prírodných materiálov ozdobné vence a aranžmány. No musím skonštatovať, že na dedine ľudia ešte nevidia krásu prírodných materiálov. Ešte stále pretrváva záujem o umelé veci. Tohto roku bol veľký záujem o biele aranžmány, buď keď išlo o veľkonočný, alebo o vianočný. Kvetiny sú jej terapia Starší ľudia majú záujem najmä (foto: z archívu spolubesedníčky) o pestrofarebné aranžmány, takže nerobím vždy podľa svojej vôle, Entuziazmus spolubesedníčku ale podľa toho, akú žiadosť má neprestajne motivuje pracovať zákazník. V každom prípade celý a posúvať sa dopredu. Pracovať rok som niečo tvorila. Hlavne pre nielen doma, ale aj v spolkoch seba, lebo ma táto práca napĺňa a cirkevnom zbore, v ktorom bola a pri nej relaxujem.“ Dekoratív- mimochodom katechétkou 25 ne aranžmány Želka Velantová rokov a je aktívnou členkou Olpredáva najmä v Laliti. Často si tárneho krúžku žien. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S PADINČANKOU IVANOU HLAVČOVOU-NEMOGOVOU

Matka s veľkým srdcom a silnou umeleckou žilkou Anička Chalupová

omáca izolácia je od začiatku pandémie koronavírusu realitou veľkého počtu ľudí v celom svete. Pozitívnou stranou domácej izolácie môže byť viac voľného času na sebarozvoj, rozšírenie obzorov, zvlášť na nadobúdanie nových inšpirácií, ktoré napríklad Padinčanke Ivane

a tak som o dekupáži začala čoraz viac čítať a učiť sa o tejto technike.“ Vaše umelecké vlohy sa prejavili aj skôr? „Ešte v detstve som rada kreslila, tvarovala všelijaké veci z papiera, kartónu, múky a vody, lepidla, farieb a zo všelijakých drobností, ktoré som našla doma a okolo neho (štrky, mušle, gombíky a pod). Ako štrnásťročná som namaľovala

Najkrajšie momenty v živote sú tie, keď je celá rodina spolu

svoj prvý obraz na stene. Vydaril sa, a tak som zistila, že mám talent na maľovanie veľkoobrazov. Doteraz som namaľovala zhruba 40 nástenných malieb. Neskoršie som sa ako dvadsaťjedenročná začala zaujímať o výrobu šperkov z rôznych minerálov a korálok. O to som sa zaujímala také tri roky, a potom som sa vyskúšala v tvarovaní z fimo polymérovej hliny. Vyrábala som aj figúrky v podobe bábätiek umiestnených do sklenených okrúhlych pohárov zatvorených vrchnákom v podobe pečiarky s údajmi o noTácka a drevená škatuľa v podobe šijacieho stroja vorodeniatku. Určitý čas som je okrášlená dekupážou vyrábala aj kveje dekupáž, ktorou som sa začala ty z drôtu a dámskych pančúch zaoberať vtedy, keď som vyhoto- – nylonu, ktorých som sa vzdala, vila prvú krabičku pre starú mať k lebo námaha bola veľká a záujem jej narodeninám. Predtým som už nízky. Tie kvety som skúsila vyrábať vytvárala rôzne predmety z dreva, aj z tzv. Eva peny, teda z umelej Hlavčovej-Nemogovej nechýbajú. Je manželkou, matkou štyroch detí a umelkyňou amatérkou, ktorú všetko zaujíma. Už dlhé roky ju verejnosť pozná podľa výrobkov úžitkového umenia. „Mojou profesiou je vlastne kaderníctvo, ale keďže sú deti ešte malé, nemám času sa tým zaoberať. Mojou najväčšou záľubou

• ĽUDIA A UDALOSTI •

výrobkov venovala niekomu z lásky a menej som z nich mala zisk v podobe peňazí. Mnoho mojich úžitkových predmetov som venovala aj na charitu. Aj naďalej prostriedky, ktoré získam predajom, miniem na kúpu nových materiálov, ale mám nádej, že si raz z toho budem môcť dopriať aj

hmoty, ktorá sa mi zdá lepšia od materiálu, od ktorého som neraz mala dopichané a zranené prsty.“ Ďalšou vašou úžitkovo-umeleckou tvorbou je dekupáž. Čo vás k tomu prilákalo? „Prišla na rad aj servítková technika, ale ešte stále sa učím novým technikám, ktoré ponúkajú nekonečné možnosti. Dekupážou som sa zaoberala do dňa, keď som sa po tretíkrát stala matkou. Keďže som sa nemohla viac venovať ani kaderníctvu, rozhodla som sa zaoberať sa niečím, čo by som Nový ručne vyrobený venček mohla vyrábať doma a zároveň k Vianociam a Novému roku vychovávať a starať sa o naše deti. Mala som ideu, že budem piecť niečo viac. Ktovie, čím sa ešte v butorty a koláče, ale aj na tú prá- dúcnosti budem zaoberať, lebo cu je potrebné viac času, takže rozmýšľam o nových nápadoch, sladkosti pečiem iba pre nás zo ktoré nachádzam na internete.“ Na záver, čo by ste odkázali zábavy alebo k nejakému sviatku. mladým matkám a tým, ktoré sa Na vlastné rozptýlenie rada fotím obávajú pustiť sa do úžitkovej a fotky upravujem.“ Ktorá je úloha ľahšia? Byť mat- tvorby? „Mladým matkám by som odkákou, alebo umelkyňou? zala, aby sa neobávali, nevšímali si „Ľahšie je zaoberať sa umením, ale krajšie je byť matkou. Túto negatívne rady cudzích ľudí a aby mienku by som nikdy nezmenila. verili v seba. I keď sa niekedy niečo Vyrastala som v početnej rodine nevydarí, pokým je vytrvalosť, sú a vždy sa mi páčilo, že som nikdy aj šance na úspech. Radím ženám, aby boli vytrvalé, ak po niečom veľnebola sama.“ Ako by ste definovali svoju mi túžia. Mladým matkám zvlášť radím, aby si predovšetkým uctvorbu? „Umenie je pre mňa ,šľahačkou tievali seba a svoje tempo tvorby. na torte'. Aj moje deti majú blízko V našom prostredí je trochu ťažšie byť úspešným umelcom, ale keď k umeniu, často všetci spolu vyrábame darčeky k narodeninám, na detské jarmoky, ale predovšetkým pre nás domácich. Moja rodina si často myslela, kým som zdolávala nejakú techniku, že sa Orchidey vyhotovené šikovnými ženskými rukami len hrám, ale ča- pôsobia ako čerstvé z kvetinárstva som si uvedomili, že sa tým vážne zaoberám. Dokonca mi v dome ponúkli pracovný sa zlúči užitočné a umelecké, tak kútik, v ktorom tvorím a v ktorom to môže byť úspešné aj na sto mám uskladnené rôzne materiály. percent.“ Foto: z albumu Doteraz som väčšiu časť svojich spolubesedníčky 1 /4940/ 1. 1. 2021

Ľudia a udalosti RODINA OPAVSKÁ Z BÁČSKEHO PETROVCA

Aj Čabania ocenili petrovskú štipľavú klobásu Jaroslav Čiep

ovoriť o Petrovci, tom Báčskom, a nespomenúť aj výrobu tradičných klobás, je ako odísť k moru a nezmočiť si ani nohy do vody. Výrobou štipľavých klobás, alebo ako tomu domáci povedia – horkých, sa v Petrovci zaoberala azda aj viac ako dve storočia takmer každá domácnosť. Receptúra nikdy nebola tajomstvom, dokonca Petrovčania ju povedia každému záujemcovi, ale treba mať aj určité skúsenosti pri výrobe klobás, aby boli nielen dobré, ale aj najlepšie. V Petrovci boli a aj sú viacerí „majstri klobás“, ktorí sa neraz ovenčili prestížnymi oceneniami za tento petrovský výrobok, ktorý sa už rozšíril aj po slovenských osídleniach nielen v Báčke, ale v posledných desaťročiach aj v Srieme a Banáte, kde sa tradične nerobievali klobásy s paprikou a rascou. Jedna z rodín v Petrovci, ktorá už viac desaťročí vyrába klobásy nielen pre vlastné potreby, ale aj

známy prímenom Johan, do toho „namočil“ aj manželku Terezu, aj synov Jána a Ondreja a aj ďalšiu rodinu a priateľov, keď je potrebná výpomoc. Opavskovci sa už pred desaťročiami dokázali kvalitou

Výrobcu klobás Jána Opavského z Petrovca novinári zo Slovenska „objavili“ už pred dvoma desaťročiami

výroby klobás. Dosvedčili to aj oceneniami nielen na novosadskom Medzinárodnom poľnohospodár-

Petrovské klobásové družstvo v Békešskej Čabe 2019: (zľava) Miroslav Sýkora, Ondrej Opavský, Jaroslav Záborský a Jaroslav Rybovič

vo veľkom, je aj rodina Jána Opavského, dlhoročného technického riaditeľa petrovskej kníhtlačiarne. Otec Ján, v lokálnom prostredí

www.hl.rs

skom veľtrhu a iných súťaženiach v krajine, ale aj z medzinárodných súťaží v zahraničí. Dobré meno petrovskej klobásy roznášali aj

Informačno-politický týždenník

Klobásy odtiaľ pocestovali do Čaby a zase zožali úspechy. Opavskove klobásy v novembri 2020 získali tri medaily – zlatú, striebornú aj bronzovú. Okrem toho, že v Petrovci Opavskovci vyrábajú klobásy pre tunajší dopyt, zvlášť v Novom Sade a Belehrade, v posledných rokoch majú aj svoju „pobočku“ na Slovensku vedľa Bratislavy. Odtiaľto zasielajú papriku, rascu, cesnak a syn Ondrej pre tamojších záujemcov, ktorých je čoraz viac, popri trvalej práci

do Chorvátska na Festival kulenove seke vo Velikej vedľa Požegy, či na tradičný klobásový festival v Békešskej Čabe v Maďarsku, kde účinkovali viackrát a zakaždým dobre pochodili. Festival klobás v Békešskej Čabe sa uskutočňuje už 24 rokov, je najväčším gastronomickým podujatím v tejto časti Európy, trvá viac dní a navštevuje ho viac ako stotisíc návštevníkov. Organizujú tam aj ukážky zabíjačky, súťaže na tvári miesta vo výrobe čerstvých klobás, v robení salám a vo vyprážaní škvariek, oceňovanie suchých klobás a množstvo sprievodných podujatí. „Otec začal súťažiť na medzinárodnom klobásovom festivale v Békešskej Čabe roku 1995, a vtedy hneď získal veľkú zlatú medailu. Potom to zopakoval Ján Opavský mladší (vpravo) s kamarátom Jaroslavom aj roku 1998, kedy naša suchá klobása bola najlepšia, striebro Záborským na čabianskom si odniesol niekto z Maďarska festivale klobás 2019 a bronz získala tiež petrovská klobása Krnáčova. Po dlhšej odmlke cez víkend tradičným spôsobom roku 2016 sme zase odišli do Čaby po domácky zakáľa a aj podľa a získali striebornú medailu, o rok petrovského receptu vyrába kloneskoršie sme získali všetky tri medaily a roku 2019 sme obsadili tretie miesto so suchou a pri výrobe čerstvej klobásy zo 757 účinkujúcich družstiev sme obsadili druhé miesto,“ povedal nám syn Ján OpavĎalšie tri medaily pre Opavskovcov ský mladší. z minuloročnej súťaže Hoci vlaňajší rok pre zdravotné vírusové ochorenia nebol prajný básy. Počas zimnej sezóny, keď je pre masové podujatia, Čabania optimálny čas na výrobu, sušenie sa organizácie festivalu klobás a zrenie klobás, pre trh na Slovennevzdávali a zorganizovali oceňo- sku a aj ďalej v Európe vyrobí aj vanie suchých klobás. Opavskovci do 1,5 tony klobás petrovských chceli súťažiť znova, ale poštou štipľavých. Nie nadarmo sa v Petrovci zvyksa im nepodarilo zaslať vzorky ne hovoriť, že klobása otvára všetklobás, takže ich doručili synovi ky dvere. Ondrejovi, naposledy pracujúFoto: z rodinného archívu cemu a žijúcemu na Slovensku. • ĽUDIA A UDALOSTI •

30 ROKOV SÚČASNEJ MATICE SLOVENSKEJ V JUHOSLÁVII / SRBSKU (4)

Povstala z vôle národa J. Čiep

slovenská v Srbsku. Celoslovenské sú vyhlásené za sviatok všetkých nie, pestovanie a upevňovanie podujatie, ktoré prerástlo v celo- Slovákov žijúcich v Srbsku. Na národnej identity a povedomia roku 2020 medzi výročia menšinový úradný sviatok Slová- SNS sa stretávajú tisíce Slovákov slovenskej komunity v JuhosláSlovákov žijúcich v Srbsku, kov v Srbsku – Slovenské národné zo všetkých slovenských dedín vii v oblasti školstva, vedy, kulslávnosti sú Vojvodiny, za túry a umenia, okrem iných účasti hojvydavateľskej iba jednou okrúhlych jubileí činnosti a verejného počtu z foriem zoa v našich médiskupovania a ného informopríslušníkov ách už dostatočprejavovania iných národov vania. Vo svojej ne ozrejmených a svojbytnosti a národnostverejnej práci sprítomňovaných, ných menšín, Matica slovenvojvodinurčite patrilo aj 30. tiež vzácnych ská v Juhoslávii sk ých Slo výročie oživotvorehostí z domo/ Srbsku trvá už vákov. Prvé nia dnešnej Matice va a zo zahratridsať rokov a v Slávnosti v slovenskej v SrbPetrovci boli ničia (hlavne období obnosku, po obnovení s organizovazo Slovenska, venej činnosti menom rovnakým z Maďarska, Rastislav Surový svoju základnú né roku 1919 Juraj Šefčík ako na samotnom Michal Spevák a trvali do roku Rumunska, začiatku – Matica 1953. Činnosť obnovenej Matice Chorvátska), ale aj iných slovenská v Juhoslávii. Matica je založená ako samo- tiahla aj smerom obnovenia Slo- európskych krajín a zo zámostatná, záujmová, nestranícka a venských národných slávností. ria. V bohatom trojdňovom nadkonfesionálna spoločenská Obnovili ich dva roky po obnovení programe SNS sa zúčastňuorganizácia, ktorá háji a tlmočí MSJ roku 1992 a v tej a takej po- jú početní mladí slovenskí záujmy tunajších Slovákov. Jej dobe Slávnosti trvajú dodnes. Na folkloristi, speváci, výtvarní činnosť sa zameriava na preja- SNS sa prejavujú vrcholné kultúr- umelci, učitelia, spisovavovanie, zachovávanie, pestova- ne dosahy Slovákov zo všetkých telia, divadelníci, novinári, Logo Slovenských národných slávností prostredí v ženské spolky, nie a upevňovanie činnosť cibrila Srbsku. V nolekári, športovnárodnej identity a svoju činnosť vodobých ci a ďalší. Sú to a povedomia slousmerňovala dejinách SNS predstavitelia venskej komunity rôznymi smerako spoluorslovenských v Srbsku v oblasmi. ganizátor sa kultúrno-umeti školstva, vedy, Od založenia leckých spolkov k Matici od kultúry a umenia, MSJ 5. augusta začiatku pria združení, ktorí vydavateľskej čin1990 Maticu zapojila Obec sa zúčastnili na nosti a verejného stupoval predBáčsky Petrorôznych festivainformovania. seda M ichal vec a potom loch, súťažiach Podľa počtu členov roku 2005 aj a iných kultúr- Katarína Melegová- Spevák (1990 – Matica je najmasoNárodnostná Dr. Ján Babiak nych podujatiach Melichová 1996), po obnovejšou organizáciou Branislav Slivka vení roku 1992 rada slovenskej a na SNS sa preSlovákov v Srbsku. Synonymom pre zoskupova- národnostnej menšiny. Od roku zentujú svojím najkvalitnejším za čestného predsedu MSJ bol nie a prejavovanie svojbytnosti 2009 Slovenské národné slávnosti programom. SNS sú kultúrnym zvolený Dr. Juraj Struhárik (1908 – 1993). Potom podujatím, na tunajšieho slovenpredsedom ktorom vojvoského etnika sú aj dinskí Slováci MSJ bol Juraj Slovenské národné prezentujú to, Šefčík (1996 – slávnosti, ktoré sa 1997), Rastislav čo pestujú a každoročne v auSurový (1997 zachovávajú vo guste usporadúva– 2005, potom svojom viac ako jú v Báčskom Petčestný predseda 275-ročnom trrovci. Ich nosným dodnes), Dr. Ján vaní na tomto pilierom od roku Babiak (2005 – priestore, na 1932, keď bola 2006), Branislav prvom mieste Ján Brtka založená MSJ, boli Slivka (2006 – materinskú slopráve matičiari. Aj 2009, štatutárny venskú reč, svoju v súčasnosti, od vieru, zvyky a obyčaje. zástupca a úradujúci predseda), roku 1992, keď boli Matičná činnosť sa Katarína Melegová-Melichová obnovené SNS, zameriava na preja- (2009 – 2017) a Ján Brtka (2017 nosným pilierom Defilé ulicami Petrovca na prvých obnovených SNS vovanie, zachováva- – dodnes). SNS je práve Matica

• ĽUDIA A UDALOSTI •

1 /4940/ 1. 1. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Jonatán Žigmund, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

škôlkar, Andrej Funtík, Pivnica a, br ZŠ 15. októ

Jorda

n Pet a ZŠ 15 r Obeng, šk . októ bra, P ôlkar, ivnica

k o r ý v o N aráti, aj ilí naši kam sa ku v novom ro na vaše ť ši te e m bude budeme h ic u o sť o d ra s a e c prá a vašom ť v našom a v o jň re e v z Danuška Kútiku.

Vanesa Imreková, škôlkarka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

www.hl.rs

Nevena Kukićová, škôlkarka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Informačno-politický týždenník

Leona Tan cí ZŠ 15. októ ková, 1. 1, bra, Pivnic a

pixabay.com

Oliver Cabuka ZŠ 15. októbra, , 1. 1, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXIII 1. januára 2021 ČÍSLO 256

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NEKAŽDODENNÉ MÚZEÁ V DOLOMITOCH

Nielen pre horolezcov Milina Vrtunská

Dolomitom, horskému pásmu, ktorým je popretkávaná časť Álp v Taliansku, hovoria im aj talianske Alpy, som predtým nemala takmer žiaden vzťah. Nechcem tým povedať, že ma nefascinovala ich výška, ale tam sa to aj končilo. Žiadne emócie, dokonca ich ostré vrcholce, vyčnievajúce ponad zelené hory sťa dáke zubiská, ma takmer odpudzovali.

kraji v nedeľu celé rodiny chodievali do hôr, vtedy inej zábavy ani nebolo. V rodinnom kalendári zapísali, že ho otec už ako päťročného odviedol po tritisícmetrový vrchol. Tak sa to začalo. To, čo prišlo potom, si vyžiadalo predovšetkým obrovskú vôľu a vytrvalosť. Horolezec a dobrodruh Reinhold Messner vyliezol na všetkých štrnásť končiarov na svete vyšších ako osemtisíc metrov. Na najvyšší, Mount Everest, dokonca bez dodatočného kyslíka. Bol

Architektúra Dolomitov

Prednedávnom si ma predsa podmanili. Zvnútra. Bolo treba vojsť do ich ňadier, tam kde dominujú nad Alpami. Tam, kde sú alpské výšiny, ostrým končiarom čnejúcim k nebu, len dekórom. Zblízka tie sivé, prípadne bledoružové skalnaté hory, dakde až bizarných foriem, pozorovateľovi pripadajú ako ozrutánske skulptúry vzbudzujúce obdiv a bázeň. Chýrečnému francúzskemu architektovi Le Corbusierovi, ktorý svojím dielom poznačil dvadsiate storočie, Dolomity natoľko učarili, že ich pomenoval najdokonalejšou architektúrou na svete. V tých a takých Dolomitoch je doma najznámejší živý alpinista na svete Reinhold Messner. Narodil sa pred sedemdesiatimi šiestimi rokmi v horskej dedinke Funes, v údolí Val di Funes – a horské víly mu dali do vienka horolezeckú vášeň. Navyše v tom

na Antarktíde, prešiel pešo cez Južný pól, pričom prechodil 2 800 kilometrov, absolvoval najvyššie vrchy na všetkých kontinentoch, čomu sa hovorí aj Koruna sveta, bol na Severnom póle, prechodil dve púšte, zlákali ho ešte mnohé extrémy na planéte Zem – ale sa vždy tešil návratom domov, do Dolomitov. Tým intervalom na najkrajších horách na svete, ako to zdôrazňuje vo svojich knihách a interview, ktoré občas poskytne. A odvtedy, ako sa do nich vrátil definitívne, v jazyku nás obyčajných smrteľníkov tomu hovoríme odísť na dôchodok, sa s veľkou zanietenosťou venuje popularizácii hôr. S tým cieľom okrem iného založil múzeá, pravdaže, v Dolomitoch. A mňa tam prilákali práve tie horské múzeá. V priebehu posledných dvoch desaťročí ich založil šesť. Ako ódu na alpinizmus, alpinistom a národom

REPORTÉRI

žijúcim v horách. Ale aj preto, aby hory priblížil širšej populácii. Teda nie sú určené len horolezcom. Všetky sa nachádzajú v Južnom Tirolsku, autonómnej oblasti na severe Talianska: Ortles, Juval, Firmian, Plan Corona, Ripa a Dolomity. Pred každým pomenovaním píše MMM, čo je skratka spoločnej hlavičky v Angličtine – Messner Mountain Museum. Ináč všetky názvy majú tak taliansky, ako aj nemecký variant, lebo ide o dvojjazyčné územie. Okrem iného ako dôsledok skutočnosti, že sa tam počas prvej svetovej vojny viedli tuhé boje medzi rakúsko-uhorským a talianskym vojskom. Nuž a hranice po vojnách často nejdú podľa národnostného zloženia tamojších obyvateľov, ale na základe dobytých území. Južné Tirolsko, čiže Alte Adige, nezaujatému pozorovateľovi pripadá akoby kúsok Rakúska v Taliansku. MMM PLAN CORONA, ČIŽE KRONPLATZ Múzeum Kronplatz, na vrchu rovnomennej hory a chýrečného lyžiarskeho centra, je najmladšie, najatraktívnejšie a z hľadiska ekológov najkontroverznejšie. Messnerovi, najmä ako bývalému predstaviteľovi Strany Zelených Talianska v Európskom parlamente, majú za zle, že dal múzeum postaviť na samotnom vrcholci, a tak ošpatil prírodu. Žiaľ, neošpatil, už dávno predtým

Z obsahu

Nielen pre horolezcov

s. 19

Zlatibor po rokoch (2)

s. 22

Pretváral krajinu aj roľníkov

s. 24

Vchod do múzea: v horách niekedy aj v auguste potrebuješ teplý plášť (2019)

Mozaika

MMM Kronplatz vnútri – jedna z podzemných galérií

bola poriadne ošpatená. V zime to síce nevidieť, snehová pokrývka ten kraj pretvorí na rozprávku a raj pre lyžiarov. To, čo horu degradovalo, bije do očí vtedy, keď sa sneh stopí. A to je množstvo stĺpov pre kabínky a sedačkové lanovky, ktorými je Kronplatz priam opletený. Aj rôzne pomocné budovy na začiatku liniek, ale aj na konci, teda na samotnom vrchu, kde je aj chata, v ktorej si lyžiari môžu zajesť, búdky, v ktorých si možno vypiť čaj a borovičku. Dokonca je tam aj obrovský zvon, na prvý pohľad máte dojem, že má funkciu kostola, ale vskutku ide o niečiu prinajmenej neobyčajnú ideu na vrcholec dodať ešte jeden vrcholec, hádam aby človek dokázal, že môže prevýšiť prírodu. Keď vystúpite z kabínky na poslednej zastávke, na výške viac ako dvetisíc metrov, osloví vás vysokohorská panoráma. Všade vôkol ešte vyššie hory, množstvo vrcholcov, akoby siahali do nekonečna. Pod vami rozľahlá dolina,

v ktorej systém lanoviek štartuje. Múzeum v prvej chvíli nezbadáte, nachádza sa trochu nižšie od výstupišťa. Umiestnené je doslova v brehu. Keď sa priblížite, uvidíte vchod. Na druhej strane sa nachádzajú tri neveľké vyhliadkové plató, prístupné len zvnútra. Do múzea sa vskutku vchádza na najvyššom poschodí, jeho obchôdzka sa koná zhora nadol, betónovým chodníkom v podzemnej stavbe. Nuž idete dolu brehom, obdivujete autentické fotografie a iné vizuálne pomôcky, ktoré umožňujú aspoň trošinku si predstaviť, akým nebezpečenstvám sa vystavujú horolezci, ale aj chvíle šťastia, keď dosiahnu želané. Všade vôkol rozostavené horolezecké vybavenie, náčinie, oblečenie, obuv. Cepíny, laná, sedáky, slučky, horolezecké mačky, ako sa odborne menujú špeciálne príponky na topánky, aby sa tie na strmej skalnatej stene nekĺzali. Prilby, vetrovky, rukavice, slnečné okuliare. Dokonca aj jedna pozlátená horolezecká

Stan prinesený z vysokých hôr v múzeu Ripa

topánka, pôsobiaca trochu gýčovo. Pravda, nejde o nové veci, lež o pomôcky, ktorými sa slúžil nielen autor múzea, lež alpinisti z celého sveta. Veci darované alebo kúpené. Je tam napríklad aj dvestopäťdesiatročný cepín, z prvých alpinistických výprav. Steny tej jedinečnej stavby, dielo svetochýrnej architektky Zahy Hadidovej (1950 – 2016), sú oblé, čo je ináč súčasť štýlu tej autorky. Ale v tomto prípade to možno chápať aj ako prianie napodobniť oblosť hory, v ktorej sa budova nachádza. Napodobeniny hranatých končiarov sú umiestnené vo vnútri, sú to artefakty súdobých sochárov.

sa august 2019, blažené chvíle bezstarostnosti. Chodíme vôkol exponátov nazbieraných na výšavách všetkých kontinentov, najviac možno pod Himalájami, lebo sú tie najvyššie hory na svete vari najlákavejšie pre alpinistov z celého sveta. Ale sú tam aj artefakty svedčiace o spôsobe života národov v Andoch, tiež v Afrike, a pravda, aj o alpských národoch, ich spôsobe života a kultúre. Makety domov typických pre horské kraje na všetkých svetadieloch, kroje príznačné pre Dolomity, šiator prinesený pri návrate z výpravy na Mount Everest, svedectvá o živote etnickej skupiny Šerpasov, z ktorej sa regru-

Pohľad z Monte Rite na viac ako tritisícmetrový Atelao (september 2020)

O HORSKÝCH NÁRODOCH Necelých desať kilometrov od úpätia Kronplazu je ďalšie múzeum. MMM Ripa, venovaný obyvateľstvu žijúcemu pod najvyššími horami na svete. Nachádza sa v kaštieli Brunico, povedľa rovnomenného mestečka. Keď ten kaštieľ pred niekoľkými rokmi zrenovovali, Reinhold Messner sa ponúkol doplniť už existujúci obsah dodatočným. Odpoveď bola kladná, veď to priláka viac turistov do toho prostredia. Tak vzniklo múzeum Ripa. Kaštieľ Brunico je doslova opretý o brány mestečka. Hneď povedľa je veľké parkovisko pre návštevníkov. Odtiaľ je všetko, čo ich v tom okolí môže zaujímať, takmer na dosah ruky. Idúc nahor, je len pár krokov do kaštieľa, kto sa pohne smerom nadol, bude čo nevidieť na námestíčku, odkiaľ sa na všetky strany rozvetvujú krivolaké uličky. Poďme do kaštieľa. V múzeu bola tlačenica. Možno aj preto, že vonku pršalo, sa tam tlačili aj tí, čo by sa možno radšej prechádzali po mestečku. Písal

tujú sprievodcovia alpinistických výprav na Himaláje, pre ich schopnosť nosiť veľké záťaže, dýchať rozriedený vzduch a orientovať sa v snehových meteliciach. A všeličo iné. * Pri návratnej ceste, ktorá viedla cez chýrečnú Cortinu d’Ampezzo, som obdivovala krásy prírody, ale aj horskej architektúry, nielen toho, ale aj ďalších mestečiek, obľúbených medzi horolezcami a lyžiarmi. Nuž a vtedy som sama sebe sľúbila ešte jedno horské múzeum – naň ma znenazdania upozornila smerovka. Na nej písalo: MMM Dolomity. ARTEFAKTY V OPUSTENEJ KASÁRNI Druhá cesta do Dolomitov sa uskutočnila až rok neskoršie, presnejšie v predposledný víkend v septembri tohto roku. Príčina, predovšetkým koronavírus a všetky obmedzenia, ale aj strachy súvisiace s tou nebezpečnou nákazou. A veru to bola aj posledná chvíľa, lebo je MMM Dolomity, jediné zo všetkých šiestich Messnerových

HLAS ĽUDU | 1. 1. 2021 • 1 /4940/ návrate, zákruta za zákruVznešenosť prírody a chvíľka spolu je osvedčenou udicou pre tou, a ešte stále sa šplhá- duševného pokoja. hľadačov krásy. me. Po takej polhodinke Múzeum, umiestnené v bývalej * prichádzame na neveľkú kasárni, pozostáva z jednej jedinej A do priehrští zážitkov z toho plošinku, kedy sa očiam miestnosti, dlhého obdĺžnika, ktorá dňa sa pri návrate priam ponúka ukáže tabuľa: má početné výklenky. V nich sú dedinka Cibiana di Cadore. VoľakePASSO DI CADORE. umiestnené predmety, obrazy dy banícka osada, známa aj vďaka 1 250 m. Jeden veľký dom vo funkcii reštaurácie a nocľahárne, neďaleko drevený domček s predajničkou medu a suvenírov, parkovisko. Horský priechod Cadore je aj dolnou stanicou dvoch taxíkov, ktoré striedavo prevážajú turistov na Monte Rite, k múzeu. Skoro tisíc metrov vyššie od Exponát v Múzeu Dolomity – bodu, kde sa nachádzame. horolezecké vybavenie s patinou času Umiestnené je v bývalej múzeí, otvorené len štyri mesiace kasárni talianskeho vojska v prvej Cibiana di Cadore – dedinka muralov v roku. Od začiatku júna po koniec svetovej vojne. Taxikár upozorní, že bez rúška a fotografie svedčiace o tradícii výrobe kľúčov, dnes vábi turistov, a septembra. Hovoria mu aj múzeum v oblakoch, lebo tam často kraľujú do vozidla nemožno, zbiera od alpinizmu, s osobitným prihliad- tí ju dožívajú ako múzeum a galériu cestujúcich po dvanásť eur, rozdelí nutím na Dolomity. Sú to histor- na otvorenom priestore. oblaky. Staré domy z kmeňa a dreva Diaľnica Terst – Beluno ide rovi- bločky a už pridáva plyn. Zákruty ky o začiatkoch alpinizmu v tých nou, kúsoček popri mori, potom sa na úzkej horskej cestičke sú ostré, horách, ilustrované originálnymi z okolitých lokalít, s patinou zaod neho začne vzďaľovať, cestujúci takmer priamočiare. Ako zdoláva- fotografiami účastníkov výprav, šlých čias, sú dnes už architektozočí ďalekú reťaz Álp, poteší sa, me výšku, priepasť pod nami je prípadne umeleckými kresbami nickou raritou a pomaly nadoale cesta k nim ešte nesmeruje. čoraz hlbšia, potom je až závratne a maľbami, ktorých autori sa inšpi- búdajú muzeálnu hodnotu. Istý Ešte stále tiahne paralelne s nimi. hlboká, všetky nádeje sú v rukách rovali zážitkami, buďto vlastnými, taliansky maliar mal vynikajúcu A len keď sa spojí s diaľnicou Be- šoféra. A ten je veru šikovný, veľmi alebo rozprávkami iných. Je tam aj ideu založiť tam letnú umeleckú kolóniu. Aby dal príklad hosťom, nátky – Beluno, ktorá ide takmer najprv sám na jeden zo starých priamočiaro z juhu na sever, aj náš domov namaľoval veličizný mural. auto sa otočí na sever, smerom do Dnes je omaľovaných viac ako vysokých hôr. päťdesiat priečelí. Ozajstná galéria Hneď za Belunom je mestečko nástenných malieb, ktoré znázormenom Ponte nelle Alpi, kde sa tie ňujú dejiny, obyčaje a legendy hory aj začínajú. Končí sa diaľnica, tej horskej osady učupenej na pokračuje neširoká asfaltka, striedne doliny, hlboko pod Monte dajú sa tunel za tunelom. VšímaRite – a predsa skoro tisíc metrov júc si rôzne nadpisy v dedinkách, nad morom. prípadne reklamy povedľa cesty, Všetko to spolu síce priláka zvenejeden cudzinec asi sám sebe davcov zovšadiaľ, najmä v lete je položí otázku: Som ja to v Alpách turistov neúrekom, kvapne z toho a či v Dolomitoch? Vítajú vás toaj zárobok, ale to nestačí na žitiž aj tam, aj tam naraz. A v tom Vstupenka s Messnerovou podobizňou vobytie. Netreba sa ani diviť, že sú kraji ste vskutku naraz aj tam, aj tam. Všetko sú to Alpy, ale v tom dobre pozná cestičku, ktorou den- velikánska fotografia kasárne na mnohé z tých domov na predaj. To okolí sa vyskytujú aj vrchy inakšej nodenne prechádza hore-dolu, nuž Monte Rite z helikoptéry, s ma- si nemožno nevšimnúť ani počas geologickej štruktúry. To koncom nás čo nevidieť celkom bezpečne jestátnym vrchom Atelao v úzadí. celkom krátkej návštevy. Akýsi osemnásteho storočia prvý zistil privezie na cieľ. Ešte pár krokov Svetlo v tých výklenkoch je umelé, výpredaj starobylej dedinky Cifrancúzsky geológ Déodat de Do- pešo hore brehom a už sme tam. žiadne okno, lebo ide o časť bu- biana di Cadore. Ešte šťastie, že sa Monte Rite, prírodou tvarované dovy zakopanej do zeme. Okná, predsa všetci mladí neodsťahovali lomieu a neskoršie ich podľa neho vyhliadkové plató na výške 2 181 s výhľadom na hrebene okolitých inam. Na vyššej polohe, povedľa aj pomenovali. Dolomity. A Reinhold Messner aj jedno zo metrov nad morom, odkiaľ sme sa hôr, sú na náprotivnej stene, ktorá cesty, si stavajú nové domy tí, ktorí svojich šiestich múzeí pomenoval ráno pohli. Všade vôkol vysočizné je viditeľná zvonku. Tak je tomu si našli zamestnanie vo väčších Dolomity preto, lebo sa nachádza skulptúry Dolomitov, vytesané zo aj na iných objektoch bývalého turistických strediskách, akou je skál búrkami a miliónmi rokov. Na vojenského komplexu, zo strate- napríklad neďaleká Cortina d’Amv srdci tých hôr. Odbočujeme na ešte užšiu cestu, ne sa aj za slnečného dňa kvačkajú gických dôvodov spolovice zako- pezzo. Vzhľadom na pandémiu šplhá sa do výšky, prechádzame biele páperové obláčky. Hlboko paného do zeme. Dnes je v ňom žijú v nádeji, že turistika na dlhšie okrajom dedinky Cibiana di Cado- pod nami zelené údolia. Na všetky okrem múzea ešte aj turistická dráhy predsa len prežije nový konocľaháreň a reštaurácia. Všetko ronavírus. re, v ktorej sa mienime pristaviť pri strany sveta.

III

Mozaika VÝLETY PO SRBSKU

Zlatibor po rokoch (2) Jaroslav Čiep

ohto roku, od jari po neskorú jeseň, si mnohí návštevníci Zlatiboru užili nádheru krajiniek srbskej horskej krásky. Najnavštevovanejšia srbská hora má veľa obsahov, ktoré ponúka aj tým najnáročnejším hosťom. Všimli sme si však, že v tejto sezóne začali turisti objavovať menej navštevované miesta a skúmať aj skrytejšie miesta a nie tak odľahlé zákutia, ktoré dlho rokov boli známe prevažne len miestnym obyvateľom. Keďže samotný Zlatibor bol počas celého roka maximálne rozosta-

Kráľovho námestia si návštevníci môžu vychutnať borovicový les vedľa riek, prechádzku na obrovských pahorkatinách a dýchať čistý vzduch. Teraz v časoch, keď Zlatibor zaznamenáva rekordnú návštevnosť a prijíma najviac hostí vo svojej bohatej turistickej histórii, v roku 2018 so zvláštnou hrdosťou a potešením si pripomenuli výnimočné jubileum – 125 rokov organizovaného cestovného ruchu na tejto hore. Celé storočie a ďalšie štvrťstoročie tu ubehlo od skromných začiatkov s prvými turistami, budovaním Kráľovej fontány a

Aj Kráľovský prameň vedľa jazera v súčasnosti je v rekonštrukcii

vaný, nebolo ani také zaujímavé mrhať čas v mestečku plnom pracovného ruchu a pri neustálom premávaní nákladiakov. Aj samotná ich turistická organizácia sa podujala vo väčšej miere ako doteraz v rámci kampane Váš Zlatibor prezentovať a poukázať na drevené kostoly v Dobroselici a Jablanici, kláštory Uvac a Dubrava, dediny Semegnjevo a Ljubiš. Zároveň predstavili aj známe lokality, ako napríklad jaskyňu Stopića, vodopád v Gostilji, či park Dino, ktoré toto leto lámali rekordy v návštevnosti. Turisti mohli zažiť aj rôzne adrenalínové obsahy, ktoré majú návštevníci Zlatiboru k dispozícii, od paraglajdingu, šnúry na zips, jazdy na štvorkolkách, a ubezpečiť sa, že iba pár minút od centra horskej krásy je nedotknutá príroda. Cieľom zlatiborských turizmológov je motivovať návštevníkov k poznávaniu prírodných krás. Iba pár sto metrov od

objavovaním krás „zlatej hory“, až po súčasné glamurózne a moderné turistické miesto, ako magnet príťažlivé pre hostí, s prestížnym titulom najnavštevovanejšej hory Srbska. Začiatky organizovaného cestovného ruchu nás na tejto voňavej plošine obklopenej vrchmi vždy vedú k roku 1893, k Premeneniu 19. augusta. Je to dátum najdôležitejšej udalosti tej doby, o čom dnes svedčí nápis vytesaný na obmurovanom prameni pri jazere v strede hory. Tento prameň sa nenazýva kráľovským náhodou, pretože vtedy mladý kráľ Srbska Aleksandar Obrenović prišiel sem a bez váhania podporil zámer hostiteľov Zlatiboru, oboznámených s výhodami hory, kde fúka liečivá „veterná ruža“, zriadiť tu vzdušné kúpele. Preto na mieste, kde kráľ obedoval, postavili fontánu, po ktorej neskôr pomenovali celú časť osady Kráľovská voda. Potom

NA CESTÁCH...

V Zlatibore sa narýchlo stavajú ubytovacie komplexy a hotely

pricestovali prví turisti do nových vzdušných kúpeľov, túžiaci po odpočinku a zotavení sa v blahodarnej prírode, vo vôňach lúk a ihličnanov. Používali obyčajné chaty alebo skromné izby v malých domčekoch, vtedy chudobných, ale pohostinných obyvateľov Zlatiboru. Ďalšia návšteva korunovanej hlavy, vládcu inej srbskej dynastie, nadula silný vietor v začatej práci. V roku 1908 sa kráľ Petar Prvý Karađorđević zdržal na Zlatibore, aby sa zotavil, po čom tu boli postavené prvé väčšie ubytovacie zariadenia: hotel Kraljeva voda a vila Čigota, ako aj prvá pekáreň. A rozmach tejto lokality s malými prestávkami trvá až do dnešných dní. Postupom času

bol Zlatibor čoraz organizovanejší a zameral sa na dobrý relax. Stavali sa štadióny a športoviská, upravila sa zjazdovka na Obudojevici a potom aj lyžiarske stredisko pod Tornikom. Vystavali sa hotely – Lovac vo Vodiciach, Jugopetrol, Zelenkada, Dunav, neskôr Olimp, Zlatibor Mona, mnoho turistických stredísk v srdci hory, nákupné centrá, kaviarne, široké ulice, Kráľovské námestie... Naposledy sa so značnými investíciami zlepšuje komfort v ubytovacích zariadeniach, kde majitelia vytvárajú z existujúcich moderné apartmány. Na našom jednom výlete sme predsa chceli zažiť aj ďalšie krásy okolia Zlatiboru. Preto sme namierili do jaskyne Stopića, vzdialenej

Nezvyčajne veľký vchod do jaskyne Stopića: široký 35 a vysoký 18 metrov

HLAS ĽUDU | 1. 1. 2021 • 1 /4940/ kremenným lampášom nás krátko sprevádzal jaskyňou, ktorú sme si aj nafotili. Krásu, ktorú sme vtedy nemohli vidieť na tvári miesta, objavili sme iba po návrate, keď sme si vyrobili fotografie. Inak jaskyňa Stopića sa nachádza medzi obcami Rožanstva a Trnava a v súčasnosti sa sem cestuje pohodlne asfaltkou nadchýnajúc

pohár Psí cintorín, 10-metrový vodopád Zdroj života a rad veľkých vaní. Zaiste už na vchode na návštevníkov zapôsobí ohromný, až 18 metrov vysoký vchod. Ten sa nachádza na nadmorskej výške asi 711 metrov a na pravej strane rieky Pristavica. Akousi ochrannou značkou jaskyne sú vane Bigrene, priehlbiny ohraničené kamennými

na vchode je kovová brána, pred ktorou sa platí vstupenka. Samotná jaskyňa a jej chodníky, aspoň časť sprístupnená pre turistov, sú celkom zrekonštruované. K tomu krásu jaskyne a zážitok z jej návštevy ešte dodatočne umocní premyslené rôznofarebné osvetlenie. Je evidentné, že v posledných rokoch sa urobilo veľa na sprístup-

Prechod cez rieku v jaskyni

iba 19 km od turistického centra Zlatibor. Pamätali sme si ju spred šestnástich rokov, keď sme tam boli naposledy. Vtedy sme cestovali najprv pomerne dobrou vozovkou smerom na Rožanstvo a potom užšou obyčajnou cestou a nakoniec nejakými úvraťami, aby sme sa dostali pred čiusi drevenú bránu a dom. Tam končila cesta. Prívetivý domáci nás vtedy nasmeroval na ďalšiu cestu pešo zhruba takto: „A teraz prudko dolu.“ V podnoží bola jaskyňa a v nej tma. Pamätám si, akože náhodný lokálny sprievodca so slabým

Pri vodopáde pomenovanom Zdroj života

Stúpanie dolu sálou s vaničkami: pestrofarebné osvetlenie pridáva k čaru jaskyne

sa krásnymi údoliami a kopcami až po zriadené parkovisko nad jaskyňou, kadiaľ prechádza cesta Zlatibor – Sirogojno, a upravený je aj prístupový chodník k samotnej jaskyni. Jaskyňa dostala meno podľa osady Stopići a prvé písomné informácie o nej možno nájsť v Zápisnici Srbskej geologickej spoločnosti z roku 1901, zatiaľ čo prvý speleologický výskum v nej vykonal náš veľký bádateľ a tvorca vedeckej speleológie slávny Jovan Cvijić. Pred jej vchodom z informačnej tabule sa návštevníci dozvedia, že jaskyňa Stopića je riečna jaskyňa dlhá 1 691,5 m, cez ktorú preteká Trnavský potok, a pozostáva z piatich častí: Svetlej dvorany, Temnej dvorany, Veľkej sály s vaničkami, Kanála s vaničkami a Riečneho kanála. Vápencová vrstva v jaskyni pochádza z obdobia triasu a je hrubá viac ako 100 m. Turistická časť jaskyne má niekoľko atraktívnych prvkov. Sú tu priestranný vchod, otvory v strope, siparský

Na východe z jaskyne povedľa potoka, pohľad na vstupnú bránu a stoly na oddych návštevníkov

múrmi, vlniacimi sa žltkastými záhybmi, v ktorých sa hromadí voda a kaskádovito tak vytvárajú vodopády. V súčasnosti vedľa regionálnej cesty hore nad jaskyňou je upravené spoplatnené parkovisko a dolu

Rôzne tvary stalaktitov tvorené miliónmi rokov

není jaskyne. Pred vodopádom a nad vaňami sú cesty s plošinami z nerezovej ocele. Usporiadaním kanála návštevníkom je umožnené vidieť celý pás, na ktorom sú umiestnené vane, od začiatku až do konca v dĺžke 80 metrov. Dĺžka upravených chodníkov v jaskyni Stopića je azda aj pol kilometra. Vyrobené sú aj dve veľké plošiny nad vaňami, ktoré návštevníci nezaobídu a odtiaľ neodchádzajú bez fotografovania. Z jednej z plošín možno vidieť aj najhlbšiu vaňu v jaskyni, v ktorej je ponorený stalaktit dlhý nad 6 metrov. Po východe na denné svetlo nám Panóncom z roviny trochu zabralo zase sa vyšplhať späť hore k parkovisku, kde sme sa dozvedeli, že s úpravou jaskyne sa neustále pokračuje. Každý rok v jaskyni pribudne ďalšia nová upravená a sprístupnená časť. V pokračovaní výletu v okolí Zlatiboru cesta nás zaviedla aj do etnodedinky Sirogojno. Ale o tejto návšteve nabudúce.

Mozaika 200 ROKOV OD ÚMRTIA SAMUELA TEŠEDÍKA ML.

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Pretváral krajinu aj roľníkov (Spracované podľa viacerých zdrojov)

Chcel som odhaliť pramene ľudskej biedy. Poukázal som na ne a pokiaľ sa to dalo, usiloval som sa ich odstrániť. Samuel Tešedík ml.

amuel Tešedík ml. (20. 4. 1742 Alberti, Maďarsko – 27. 12. 1820 Sarvaš, Maďarsko) bol slovenský evanjelický kňaz, zakladateľ odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokový pedagóg a spisovateľ. Svojou pedagogickou činnosťou nadväzoval na J. A. Komenského a nemeckých pedagógov. DETSTVO A ŠTÚDIÁ Jeho otec Samuel Tešedík st. pochádzal z rodiny moravských exulantov z Púchova a pôsobil ako evanjelický kňaz medzi Slovákmi na Dolnej zemi. Keď mal Samuel Tešedík ml. sedem rokov, otec mu zomrel a matka Alžbeta (pôvodom bratislavská Nemka) sa aj s tromi deťmi presťahovala z Békešskej Čaby do Bratislavy. Po štúdiách v obecnej škole a na Evanjelickom lýceu v Bratislave odišiel študovať na kalvínske kolégium do Debrecína a Šárošpataku. V roku 1763

Portrét Samuela Tešedíka

odišiel na štúdium teológie na nemecké univerzity, najprv dva roky študoval v Erlangene, potom v Jene, Drážďanoch, Halle a Berlíne, kde sa popri štúdiu teológie venoval aj štúdiu prírodných vied. Už počas štúdií sa pripravoval na svoje budúce povolanie kňaza a učiteľa. Bol presvedčený, že farár pôsobiaci na vidieku sa nemá venovať iba pastoračnej činnosti, ale

má byť aj učiteľom ľudí, lekárom a poľnohospodárskym odborníkom, aby mohol pomáhať svojim veriacim.

Erb Samuela Tešedíka

KŇAZ A UČITEĽ Po skončení štúdia v roku 1767 sa stal kaplánom v novohradských Šuranoch (teraz Cserhásurányi), od roku 1768 bol už riadnym kňazom v Sarvaši. Tu sa oženil s dcérou svojho predchodcu, slovenského kňaza a spisovateľa Mateja Markoviča. Do Sarvaša, ktorý vtedy mal viac ako šesťtisíc slovenských osadníkov, ho pozvala tunajšia slovenská evanjelická cirkev. Začína tak ako kedysi jeho otec v Békešskej Čabe. Chodí po rodinách, vysvetľuje a povzbudzuje na dobré činy a vystríha pred zlými. Venuje sa zaostalému školstvu, pretože vidí, že základom dobrej výchovy mladých ľudí môže byť len vzdelávanie. Sarvašských evanjelických učiteľov vedie k tomu, aby žiakom všetko vysvetľovali zrozumiteľne v materčine, nenútili ich učivo memorovať a nepoužívali fyzické tresty. Jeho celoživotným dielom bolo spojiť školu a výchovu s potrebami života. Od učiteľov vyžadoval disciplínu, pracovitosť, ustavičné vzdelávanie, dôslednosť a aby žiakom slúžili ako príklad usporiadaným súkromným životom.

ZAKLADATEĽ ODBORNÉHO ŠKOLSTVA Časom sa Tešedík stáva dekanom a inšpektorom evanjelických škôl v Békešskej stolici, členom Uhorskej kráľovskej školskej komisie v Bratislave a spoznáva nízku úroveň vyučovania v krajine. Podujme sa zriadiť v Sarvaši školu podľa vlastných poznatkov, získaných počas štúdia na nemeckých univerzitách. Ideál novej školy realizuje v roku 1779, keď v Sarvaši zakladá ekonomicko-priemyselný ústav Institutus oeconomicum, prvý svojho druhu nielen v Uhorsku, ale aj v Európe. Najskôr to bola dedinská škola so škôlkou – štepnicou, neskôr pedagogická inštitúcia podobná dnešným odborným školám, ktorých cieľom je pozdvihnúť okrem roľníctva domáce remeslo a obchod. Ústav vlastnil pokusné záhrady a polia, textilné stroje, herbáre a zbierky minerálov. Škola bola zároveň aj ústavom pre vzdelávanie učiteľov. Po 10 rokoch od otvorenia mal ústav 991 študentov, ktorí prišli

POĽNOHOSPODÁRSKY TEORETIK A PRAKTIK Samuel Tešedík ako osvietenský pedagóg vedel vhodne spájať knižné znalosti s praktickými životnými skúsenosťami. Veľkú pozornosť venoval pestovaniu rastlín. Videl, že na Dolnej zemi rastlinstvo nevyniká pestrosťou a že úplne chýbajú stromy. Je presvedčený, že nové, výnosnejšie plodiny zabezpečia tunajším ľuďom vyššiu hmotnú úroveň. Vysádza stromy, štepí, dováža nové druhy rastlín, skúma a sleduje, ako sa ujmú. Aklimatizoval viaceré druhy stromov, z ktorých najvzácnejšie sú agáty a moruše, ale aj javor, jelša, topoľ, buk a smrek. Na Dolnej zemi sa začali na šírej rovine objavovať ovocné stromy, pribudli aj pri cestách a riekach. Na zúrodnených slaných pôdach pestoval až 300 druhov ovocných stromov. Agát dal Tešedík doviezť z Ameriky a jeho rozšírenie zmenilo ekológiu celej Dolnej zeme. Pričinil sa o udomác-

Jeho škola v Sarvaši, dobová kresba

z Uhorska a aj zo zahraničia. Tešedík sa stal autoritou a jeho ústav bol považovaný za vzorovú školu pre ostatné školy po celom Uhorsku. Bol inšpiráciou aj pre grófa Györgya Festeticsa, ktorému Tešedík pomohol v roku 1797 ako hlavný poradca založiť školu Georgikon v Keszthely – prvú vysokú poľnohospodársku školu na svete, ktorá slúžila na vzdelávanie správcov veľkostatkov uhorskej šľachty.

nenie lucerny a vypracoval spôsob domáceho spracovania hodvábu a chovu húseníc priadky morušovej. Svojím dielom a činnosťou sa pričinil o ekológiu celej vtedy pustej Dolnej zeme, čo vyústilo do výsadby vetrolamov, úprav tokov riek, výstavby kanálov, protipovodňových ochranných systémov so správnym hospodárením s vodou. Na odvedenie vnútorných a spodných vôd na-

HLAS ĽUDU | 1. 1. 2021 • 1 /4940/ vrhol výstavbu sústavy jarkov. V dedinách a mestách propagoval budovanie verejných studní. SOCIÁLNY REFORMÁTOR V prvom rade pochopil, že treba usporiadať vlastnícke vzťahy k pôde a spolu s tým rozvíjať výrobné prostriedky, modernizovať poľnohospodárske výrobné spôsoby, tisícročné tradície vymeniť za intenzívnejšie a racionálnejšie. Vo svojom životnom diele Uhorský roľník, čo je a čím by mohol byť (1784) rozpoznal okrem iného aj začínajúcu krízu feudálneho systému: „Od roľníka nemožno

Socha Samuela Tešedíka v Sarvaši

požadovať a očakávať usilovnosť a hospodárnosť, dokiaľ nemá akoby (quasi) vlastné pole...“ Návrh kvázi vlastníctva bol v tom čase

svojich predstavách takto videl budúcnosť: „Ako by som svojím duchom videl veselých a radostiplných obyvateľov novej dediny, ktorí poznali užitočnosť zlepšeného roľníckeho hospodárstva a naučili sa ním žiť. Ako pekne v radoch stoja domy! Ako dobre padne oddych v chládku! Záhrada, lúka, oráčina, zvieratá, všetko je blízko. Stromy, ktoré som pred niekoľkými rokmi sadil do pustej zeme, kde predtým nikdy nestál strom, už prinášajú pekné ovocie. Zákrsky sú také obsypané chutným ovocím, že konármi sa dotýkajú zeme. Pole, ktoré teraz obrábam s polovičnou námahou, bohato rodí. Dobytok mám taký, ako by bol vykŕmený. Dane som zaplatil. Moja rodina a deti sú mojou radosťou a potešením.“ Vo vlastnom životopise napísal: „Chcel som odhaliť pramene ľudskej biedy. Poukázal som na ne a pokiaľ sa to dalo, usiloval som sa ich odstrániť.“ PROBLÉMY S VRCHNOSŤOU Samuel Tešedík mal triezvejší názor na náboženstvo ako jeho súčasníci. Napríklad sa mu nepáčilo, že ľudia proti moru bojujú iba modlitbami, nestarajú sa o dodržiavanie predpisov proti jeho rozšíreniu. Svojim veriacim nesľuboval ľahký záhrobný život, ale im chcel zabezpečiť dobrý a bezpečný pozemský život. Hovorieval, že jedna hodina modlitby denne stačí a zvyšok dňa treba vyplniť prácou. Často poukazoval na

Bývalá škola v Sarvaši je dnes zariadená ako múzeum a na jeho počesť sa nazýva Múzeum Samuela Tešedíka

odvážnou víziou. Tešedík so svojou školou chcel pretvárať život roľníka a chcel položiť základy poľnohospodárskej výroby na vyššej úrovni. Žiadal, aby roľník mal radosť v istote svojho majetku a tiež v pocite svojej osožnosti. Ako presvedčený humanista vo

nerozumnosť povier a predsudkov. Založil aj čitateľský spolok. A ako je už zvykom, ten, kto vyčnieva z radu, tomu treba sťať hlavu, tak aj Tešedík bol objektom závisti a nepriateľstva. Nepriatelia ho ohovárali, že sa len ryje v zemi, čo je kňazskému stavu nedôstojné, deti

Rukopis S. Tešedíka

neučí náboženstvo a miesto toho ich zamestnáva ručnými prácami. Aj jeho šlabikár z roku 1780 pre ľudo-

dekanov, čiže školské pripomienky, editor reči J. A. Komenského prednesenej v r. 1650. Aj keď sa Tešedíkove plány neuskutočnili v plnom rozsahu podľa jeho predstáv a aj keď mu ľudská závisť často prinášala smutné chvíle v živote, jeho dielo nakoniec dosiahlo uznanie. Cisár Jozef II. v roku 1789 odmenil Tešedíka a jeho manželku zlatou medailou. Tešedíkov uznávaný inštitút ocenil cisár Leopold II. Jeho školu obdivovala aj cárovná Katarína II., ktorá ho dvakrát pozvala do Ruska na pomoc s reformou ruského školstva. Cisár František II. v roku 1809 Tešedíka spolu s rodinou povýšil do šľachtického stavu. Samuel Tešedík ml. zomrel v roku 1820 v Sarvaši, kde ešte ako 78-ročný vykonával kňazské

Medaily s jeho podobizňou pre najzaslúžilejších slovenských dolnozemských pedagógov

vé školy bol podrobený kritike, že sa tam dostali rozprávky namiesto náboženských príbehov. Sarvašania postavili v roku 1791 novú poschodovú školu Tešedíkovho inštitútu, avšak vrchnosť pre Tešedíkove sympatie k osvietenským ideálom školu už v roku 1795 zrušila. Ústav bol obnovený v roku 1799, upustil však od praktických predmetov a zameral sa na výchovu učiteľov a úradníkov. Druhýkrát zanikol v roku 1806 – bohatá odborná knižnica sa rozpredala a inventár rozkradol. Spustnutú budovu v roku 1834 dostalo do užívania gymnázium s vyučovacím jazykom latinským. Dnes je budova zrekonštruovaná a sídli v nej Tešedíkovo múzeum. SVETSKÉ UZNANIE Samuel Tešedík napísal približne 150 prác, väčšinu z nich po nemecky. V slovenčine napísal dielo Knižečka k čítání a k prvním začátkům školných dítků (1780) – po Doležalovej abecede to je historicky druhá slovenská detská kniha. Ďalšie diela v slovenčine sa týkajú školstva – Dvanásť paragrafov o školstve (1791) a Pokyny pre

povinnosti. Na pripomenutie jeho pamiatky udeľuje od roku 1961 Maďarská agrárna asociácia Pamätnú plaketu Samuela Tešedíka. Na južnom Slovensku bola na jeho počesť v roku 1948 obec Pered premenovaná na Tešedíkovo. Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov sú zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka. Cena Samuela Tešedíka sa udeľuje každoročne začnúc rokom 2012 spravidla trom osobám za splnenie jednej alebo viacerých z nasledujúcich podmienok: za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí; za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí; za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí a za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí.

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Čokoládovo-kokosové rezy Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 200 g kryštálového cukru, 220 g polohrubej múky, 1,5 lyžičky kypriaceho prášku, 20 g kakaa, 6 lyžíc oleja, 4 lyžice vody, štipka soli; Na kokosovú plnku: 200 ml mlieka, 125 g margarínu, 200 g cukru, 200 g jemnej kokosovej múčky; Na čokoládovú plnku: 3 vajcia, 200 g cukru, 2 lyžice kakaa, 100 g horkej čokolády, 250 g masla; Na potretie cesta: 200 g džemu; Na

polevu: 150 g čokolády na varenie, trochu margarínu Takto sa to podarí: Cesto: bielky vyšľaháme so štipkou soli

ZDRAVIE A MY

Tipy na podporu imunity

munita, čiže obranyschopnosť organizmu je často preberanou témou hlavne v rizikovom chrípkovom období. Mnoho ľudí totiž práve v tomto období zápasí s oslabenou imunitou, ktorá má za následok rôzne infekčné ochorenia aj iné zdravotné problémy. AKO SA PREJAVUJE OSLABENÁ IMUNITA Oslabená imunita znamená, že sa organizmu znižuje schopnosť obrany proti rôznym infekciám. Medzi príznaky oslabenej imunity patrí celková únava až pocity vy-

čerpania, tráviace problémy a často sa opakujúce ochorenia. Pokiaľ na sebe pociťujete nasledujúce príznaky, rozhodne by ste sa mali zamerať na posilnenie imunity. Pokiaľ sú vaše ťažkosti dlhotrvajúce, neváhajte kontaktovať lekára, ktorý vás odošle na špecializované imunologické vyšetrenie. AKO POSILNIŤ IMUNITU ALEBO AKO PODPORIŤ IMUNITNÝ SYSTÉM? Vnímajte signály vlastného tela, doprajte si kvalitný spánok a vyhnite sa dlhodobej záťaži.

do peny, po lyžiciach zašľaháme cukor, po jednom žĺtky, múku zmiešanú s kypriacim práškom, striedavo olej a vodu, kakao. Pečieme na plechu (28 x 30 cm), ktorý vyložíme papierom na pečenie, na teplote 180 °C, orientačne 20 minút. Necháme vychladnúť, potom papier stiahneme. Kokosová plnka: mlieko zohrievame s cukrom a margarínom, kým sa nerozpustia. Pridáme kokos a varíme ešte 3 minúty. Ešte teplú plnku rozotrieme na cesto, ktoré sme potreli džemom. Čokoládová plnka: čokoládu polámanú na kocky

rozpustíme vo vodnom kúpeli a necháme vychladnúť. Vajcia, cukor a kakao vyšľaháme nad parou do zhustnutia a pridáme rozpustenú, tekutú, vychladnutú čokoládu. Necháme vychladnúť. Maslo izbovej teploty vyšľaháme a po častiach pridáme vychladnutú čokoládovú zmes. Hotovú plnku natrieme na kokosovú plnku. Povrch polejeme čokoládovou polevou podľa vlastnej fantázie. Uložíme do chladu na niekoľko hodín a pokrájame na rezy.

Odpočívajte nielen fyzicky, ale aj psychicky – čítaním... Jedzte pestrú stravu bohatú na vitamíny a strážte si, nech váš jedálny lístok obsahuje všetky potrebné zložky. Na posilnenie imunity je vhodné zaradiť do jedálneho lístka kyslomliečne výrobky, kefír, jogurt, acidofilné mlieka či kyslú zeleninu. Podporiť imunitu môžete tiež probiotickými doplnkami stravy, ktoré sa odporúčajú hlavne po prekonanej antibiotickej liečbe. Ak vám nejaká zložka chýba, doplňte ju pomocou výživových doplnkov. Vitamíny A, B6, B12, C a D a minerály, ako horčík, meď, chróm, zinok, vápnik a selén, bežne prijímame v pestrej strave, v chríp-

kovej sezóne je však vhodné posilniť ich príjem vhodnými doplnkami stravy. Pre ich lepšiu účinnosť je odporúčané ich užívanie súčasne s ovocím alebo so zeleninou, nikdy by však nemali slúžiť ako náhrada čerstvých potravín! Športujte, venujte sa aktívne svojmu zdraviu. Pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu je tiež potvrdený spôsob, ako zlepšiť imunitu. Aj neaktívni športovci by preto mali venovať aspoň hodinu denne prechádzke na čerstvom vzduchu. Len čo zaznamenáte nejaké zdravotné ťažkosti, navštívte svojho lekára. Snažte sa obmedziť pôsobenie škodlivých vplyvov na vaše zdravie.

Zdroj: tortyodmamy.sme.sk

SILVESTER S RODINOU

Ako vstúpiť do nového roka 2021 v zdraví

by sme mohli Silvester stráviť s rodinou a nie v karanténe alebo dokonca v nemocnici, je nutné naďalej dodržiavať „zlaté“ hygienické zásady. NÁKUPY Či už vyrazíte do obchodných centier po darčeky, alebo do supermarketu pre zásoby potravín, všade sa stretávate s väčšou koncentráciou ľudí a budete čeliť vyššiemu riziku koronavírusovej infekcie. Samozrejmosťou by preto malo byť nielen nosenie rúška, ale aj dôkladná dezinfekcia rúk. Pri vstupe a východe z predajne vždy použite bezdotykový dávkovač dezinfekcie, počas manipulácie s tovarom potom plastové vrecká

alebo hygienické rukavice. NÁVŠTEVY Nový rok je obdobím, kedy sa každoročne schádzala tak najbližšia rodina, ako i vzdialenejší príbuzní, priatelia a známi. Mnohí z nás toto stretnutie radšej vynechajú, iní by chceli aspoň na chvíľu pozdraviť blízkych, s ktorými sa v priebehu roka nestretnú. Hlavne u starších príbuzných však buďte maximálne opatrní. Pozdravte sa radšej krátko, dodržte rozstupy, noste rúška alebo tvárový štít a pokiaľ si budete chcieť potriasť ruky, nezabudnite si pribaliť rukavice a dezinfekciu na ruky. Aj v alkoholovom opojení dodržiavajte všetky vyššie uvedené od-

poručenia, aby ste do nového roka vstúpili v pozitívnej nálade a nie s pozitívnym testom na COVID-19. SILVESTROVSKÉ ZAUJÍMAVOSTI – Hluk počas silvestrovskej noci je tradíciou. Ľudia v minulosti verili, že ním odplašia zlých duchov. – Oslavy Nového roka organizovali pred 4 000 rokmi starovekí Babylončania. – Najväčšie oslavy sa pravidelne konajú v austrálskom meste Sydney, kde pyrotechnici využívajú 80 000 svetiel, rakiet a ohňostrojov. – Taliani nosia počas prvého dňa v novom roku červenú spodnú bielizeň, aby si zabezpečili počas celého roka šťastie.

Mozaiku číslo 256 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

– Jedenie tmavej fazule, šunky a kapusty prináša šťastie, pretože tieto jedlá sú vo svete symbolom prosperity. – Naopak, smolu prináša jedenie hydiny, pretože vám môže uletieť šťastie alebo homára či raka, pretože majú tendenciu chodiť dozadu.

Kultúra Záujem aj o inoetnické hmotné kultúrne dedičstvo P BÁČSKOPALANSKÉ MÚZEUM V NOVOM RÚCHU

národov, ktoré žili v minulosti v Obci Báčska Palanka. V roku 1983 Zhromaždenie rechádzajúc sa Báčskou Palankou si človek nemôže ne- obce Báčska Palanka rozhodlo všimnúť vynovenú budovu o založení Múzea mesta Báčska múzea. Pri jeho návšteve sme sa Palanka. Počas jeho existencie informovali o aktuálnych dianiach, pritom nebolo vždy umiestnené expozíciách, exponátoch a ďalších na súčasnom mieste. Až od roku plánoch vedenia, ako usmerniť 2002 Múzeum mesta Báčska Palanka sídli na súčasnej adrese v centre mesta, v budove, ktorá bola vybudovaná v roku 1903. V aktuálnom roku múzeum, presnejšie budova získala evidenčnú listinu Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok, čo znamená, že je dnes budova pod ochranou štátu. Od roku 2006 je súčasťou Kultúrneho centra Báčska Palanka. Riaditeľka múzea Olja Nađová tvrdí, že dnes báčskopalanské múzeum patrí pod Múzeum Vojvodiny, ktoré sleduje všetky diania v múzeu a odborne spravuje muzeálny fond. Preto pracovníci Múzea Vojvodiny často navštevujú báčskopalanské a stanovujú Riaditeľka Múzea mesta Báčska presné nariadenia usmernené Palanka Olja Nađová na uchovávanie muzeálnych prvkov. Doteraz boli všetky natúto vedeckú inštitúciu na ešte riadenia splnené v limitovanom čase a exponáty uchované podľa vyššiu úroveň. Začiatky väčšieho záujmu o ar- odborných pokynov. Kráčajúc cheologické vykopávky v Obci s dobou aj múzeum tvrdo praBáčska Palanka evidujeme kon- cuje na digitalizácii zbierkového com 60. rokov, keď bola založená Amatérska muzeálna sekcia juhozápadnej Báčky. Členovia sekcie intenzívnymi archeologickými vykopávkami či zbierkovými akciami postupom času zoskupili okolo 5 000 druhov starých peňazí, 30 000 dokumentov, 500 historických kníh z 18. a 19. storočia, Eva Séčová z Pivnice a etnologička Ljiljana 5 000 archeologic- Trifunovićová (foto: z archívu múzea) kých nálezov, 1 000 predmetov súvisiacich s paleonto- muzeálneho fondu, čo predstalógiou a geológiou a ďalšie prvky vuje jeden z najväčších projektov hmotného kultúrneho dedičstva v súčasnosti. Miroslav Pap

• KULTÚRA •

Trifunovićovej formuje kuchyňu do pôvodnej podoby. Aktuálne je kuchynský priestor iba v procese formovania, no v dohľadnom čase by mal byť sprístupnený pre širšiu verejnosť. „Rozhodli sme sa, aby jedna miestnosť múzea bola venovaná slovenskej tradičnej kuchyni. So Slovákmi v našej obci máme dobrú spoluprácu. Keď sa niečo deje v múzeu, hneď sú ochotní pomôcť a priložiť nápomocnú

Medzi ďalšie aktivity, ktoré boli realizované v roku 2020, bol popis všetkých exponátov v múzeu. Evidencia trvala celkovo štyri mesiace a spoločne bolo evidovaných okolo 8 000 exponátov, ktoré dostali svoje čísla a odborné dvojjazyčné popisy. Pri evidovaní pomáhali aj početní odborníci z ostatných múzeí, historici, profesori, archeológovia, numizmatici a iní. Jediným nedostatkom múzea je absencia odborníka – kustóda, ktorý by bol zodpovedný za odborný výklad pri návšteve záujemcov o históriu tak samotného mesta, ako aj celkovej Obce Báčska Palanka. V dohľadnom čase podľa tvrdení vedenia aj tento problém bude vyriešený. Múzeum dnes predstavuje celkový komplex, ktorý spĺňa všetky Slovenská kasňa a láda požiadavky stanovené na tento druh vedeckej inštitúcie. Tvoria ruku, ako aj darovať muzeálne ho: mestská galéria, detský klub, predmety. Najviac ochoty vynadepozitár predmetov, depozi- ložili Pivničania. Darovali nám tár výtvarníka Željka Drljače, učebne občianskej a nemeckej školy, miestnosť venovaná nálezom z čelarevskej nekropoly, miestnosti dokumentujúce vojnové obdobia, miestnosť venovaná podunajsk ým Nemcom, potom Časť exponátov čaká na spracovanie numizmatická, archeologická a paleontologic- najviac predmetov, lebo vidia ká miestnosť, etnologická izba význam tejto inštitúcie v najširšom dokumentujúca život všetkých zmysle. Nesmierna vďaka patrí etnických spoločenstiev v obci, Eve Séčovej, ktorá zohnala veľký konzervátorská a reštaurátor- počet premetov z kuchyne, ale ská dielňa, výtvarný depozitár, aj ostatných predmetov, ako aj knižnica, ako aj depozitár Lenky ľudového odevu,“ tvrdí riaditeľka múzea Olja Nađová. Dunđerskej. Múzeum mesta Báčka Palanka Súčasťou múzea je aj miestnosť venovaná Slovákom žijúcim na má dobrú spoluprácu aj so Sloúzemí obce. Tento priestor bude venským domom. V nastávajúcom tvoriť tradične zariadená kuchy- období plánujú pritom upevniť ňa. Najviac predmetov do tejto spoluprácu aj v rámci organizomiestnosti darovala Eva Séčová vaní spoločných podujatí s cieľom z Pivnice, ktorá s pomocou etno- interpretovať tradičnú kultúru logičky z Múzea Vojvodiny Ljiljany Slovákov. 1 /4940/ 1. 1. 2021

Kultúra HAJDUŠICKÁ ŠKOLA 210-ROČNÁ

Úctyhodný vek – osud otázny Vladimír Hudec

ajdušica bola založená roku 1809 zemepánom Istvánom Damaskýnom de Nemethi. Rozprestierala sa asi kilometer juhozápadne od dnešnej dediny. Prví obyvatelia boli Slováci a Maďari. Iba rok neskoršie, teda roku 1810, vystavali novú školu a doviedli prvého učiteľa. Odvtedy až dodnes škola v Hajdušici pracovala v rôznych organizačných formách, ale nikdy neprestávala pôsobiť. V roku 2020 sme si pripomenuli úctyhodné jubileum – 210 rokov od založenia. V škole plánovali toto jubileum dôstojne osláviť, ale ich v tom znemožnila pandémia koronavírusu. Dlhoročný hajdušický evanjelický kňaz Emil Kolény vo svojom článku Krátky dejepis evanjelického augsburského vierovyznania slovenských škôl v bývalej a dnešnej Hajdušici uvádza: „... Slováci, asi 30 rodín, starajúc sa o kresťanské vzdelanie tak terajších, ako aj budúcich pokolení, sa pričinili o to, aby vystavali školský príbytok primeraný vtedajším pomerom a požiadavkám, a do toho príbytku istého Jána Beňa ako učiteľa doviedli. Ako každý začiatok, tak aj táto škola pozostávajúca takmer z jednej siene a k nej pripojenej kuchyne bolo chatrné a primitívne stavanie.“ Osud tej prvej školy však bol rovnaký osudu celej dediny, ktorá bola často postihnutá povodňami, a roku 1924 chatrné domce zo zeme a tým aj budovu školy zrovnali so zemou. Väčšina obyvateľov sa odsťahovala do okolitých dedín a tí najvernejší pánovi založili novú dedinu v okolí pánskeho kaštieľa, kde sa dedina aj dnes nachádza. Emil Kolény vo svojom článku ďalej uvádza: „... Prisťahujúc sa do nového prostredia, ľudia si boli vedomí toho, že nie iba chlebom človek živý bude, ale i Slovom Božím vychádzajúcim z úst Bo-

www.hl.rs

žích. Bez toho zostať nechceli, a preto, hoci iba 50 rodín počítali, postarali sa o to, aby vybudovali školu a priviedli učiteľa. Prvým učiteľom bol Ján Lacko, ktorý

čiastočne vydláždené izbičky, čo tvorilo byt, v ktorom bývali učitelia, a neskoršie, keď sa hajdušická cirkev stala matkocirkvou, až po rok 1845 aj farári. Roku 1872

ny. „Od roku 1873 a po rok 1878 vyučovanie sa konalo na farskom dvore. Učitelia boli ubytovaní v prenajatých izbách u Ondreja Melicha a vdovy Alžbety Hordodyovej a u Šofrankovcov na Krátkej ulici.“ Učiteľmi v tom období boli Jirži Karás a Ján Kvankay. Avšak keďže Slováci v tom období boli chudobní a nemohli sami vydržiavať učiteľa, za svojho učiteľa uznali nemeckého učiteľa Jána Hammela, ale vo výučbe pomáhal aj učiteľ Karás. Po Hammelovi zo Štiavnice prišiel Ján Stamminger, ktorý učil i slovenské, i nemecké deti. V roku 1850 za učiteľa prišiel Ján Tehoň a po ňom Ján Matejec. Počas jeho pôsobenia škola bola preplnená, prednášky, ako uvádza Kolény, mal výborné a bol dobrým Stará škola vystavaná roku 1878 pod svojou strechou vítala slovenských radcom pre svojich spoluobčažiakov takmer sto rokov, dnes je pozmenená na podnikateľský priestor nov. Krátko, iba 5 mesiacov, tu pôsobil aj Ján Beniač, a potom prišiel roku 1825. Uzhodli sa, však následkom dvojročných prácu s deťmi prevzal remeselník aby čím skôr vystavali takú školu, mimoriadne veľkých povodní Ján Strešniak. Nasledovali učitelia ktorá by po výstavbu kostola aj škola s bytom, v ktorej sa až po Ľudevít Záhon, Peter Martiš a ako modlitebnica slúžiť mohla.“ výstavbu kostola roku 1863 ko- Ondrej Kútny. Roku 1868 na základe krajinsko-školského zákona nemecká škola bola zoštátnená. V súlade s tým v roku 1869 bola rozdelená aj školská pokladnica. Vrchnosti sa rôznymi sľubmi pokúsili zoštátniť aj slovenskú školu, avšak 8. mája 1870 jednomyseľne bolo rozhodnuté, aby tunajšia slovenská škola aj naďalej bola cirkevná. Roku 1877 boli položené základy novej školy, ktorá bola skončená o rok neskoršie, čiže v októbri 1878. Na tom istom pozemku, na rohu ulíc bola vystavaná aj nemecká škola. Tieto dve školy po prvej svetovej vojne boli zoštátnené a v nich sa vzdeNová moderná škola bola vystavaná roku 1968 lávali generácie najmladších Hajdušičanov až po rok 1968, Práce Hajdušičania zverili is- nali aj služby Božie, bola vážne keď je vystavaná nová moderná tému Mokranovi, ktorý školu poškodená a zbúraná. škola. Nemecká škola, ktorá sa vystaval, a E. Kolény uvádza, že „Keď sa stará škola zbúrala v r. nachádzala na rohu dnešných bola vysoká 7 stôp a mala 14 1872/73, vyučovanie sa konalo ulíc Janka Čmelíka a Školskej, štvorhranných siah. Pri nej bola v Brezinovom a Molnárovom je zbúraná a na tom mieste sú malá kuchyňa, dve nepatrné, iba obývanom dome,“ uvádza Kolé- vystavané byty a podnikateľský

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

priestor. Slovenská škola určitý kićová, Božena Hudecová, Eva a Vieročka Hudecová. Neskoršie vojne prešla škola rôznymi orgačas bola stánok hajdušickej mlá- Maričićová, Ján Súšerský, Ján vyše desaťročia tieto hodiny mala nizačnými formami. Najprv bola dežníckej organizácie a dnes sa Bartoš, Katarína Tomečeková. na starosti Ľuboslava Tomečeko- samostatná, avšak centralizáciou školskej siete v osemdesiatam nachádza podnikateľtych rokoch minulého stoský priestor. Na pozemku, ktorý patril školám, je vyročia v Obci Plandište škola stavaná aj pošta. sa stala časťou Školského Významnou osobnosťou strediska 1. októbra so sídhajdušického školstva v oblom v Plandišti. Po rozklade dobí po druhej svetovej tohto strediska od roku 1995 vojne bol učiteľ Michal znovu pôsobí ako samostatPalov, ktorý bol dlhoročný subjekt. V rámci školy je ným riaditeľom hajdušickej aj vysunuté oddelenie v suškoly. Ako slovenskí učitelia sednej dedine Stari Lec, kam v tom období pôsobili ešte chodia žiaci nižších ročníkov aj Ján a Andrej Kukučkovz tejto dediny a z dediny Dužine. Žiaci vyšších ročníkov ci, Andrej Tárnoci, Miluška Rapošová, Michal Kyseľa, chodia do školy v HajdušiAnna Čupićová a Michal Raci. Výučba sa koná výlučne poš. Po príchode srbských v srbčine a organizované sú dobrovoľníkov roku 1921 aj hodiny slovenského, mav škole sa začala výučba aj Generácia žiakov v slovenskej triede v školskom roku 1966/1967 počítajúca 19 ďarského a macedónskeho jazyka s prvkami národnej po srbsky. žiakov s učiteľkou Boženou Hudecovou Po druhej svetovej vojne kultúry. Hodiny slovenčiny sa škola stala osemročnou sleduje 26 žiakov. Pravdaže, a pomenovaná bola menom zná- Postupne však do „povedomia“ vá z Jánošíka a dnes slovenčinu biely mor, čiže malý počet detí a meho básnika Jovana Jovano- hajdušických Slovákov prenikla učí Tatiana Németová. Ináč o tieto odchod mladých ľudí do zahravića-Zmaja. V mladších ročníkoch mienka, že ich deťom bude ľahšie, hodiny, ktoré nie sú povinné, ničia postihol aj túto školu, takže boli utvorené srbské a slovenské keď sa od začiatku školenia budú deti a ich rodičia neprejavujú dnes v škole je iba 64 žiakov, čo triedy. Výučba v starších roč- učiť po srbsky, a svoje deti začali veľký záujem. Treba povedať je určite najmenej v 210-ročných zapisovať do srb- i to, že predvojských tried. Počet nové a aj prvé detí v slovenských povojnové genetriedach sa začal rácie hajdušických zmenšovať a pre Slovákov školenie malý počet žia- končili základnou kov najprv začali školou, prípadne pôsobiť kombino- remeslom. Amvané triedy a po- bície na získanie tom aj nerozde- stredoškolského lené (všetky štyri a vysokoškolskéročníky v jednej ho diplomu začali triede) s malým prejavovať genepočtom žiakov. Po rácie, ktoré základodchode Boženy nú školu skončili Hudecovej do dô- koncom šesťdesiachodku roku 1988 tych a začiatkom v tejto škole viac sedemdesiatych nemal kto vyučo- rokov a dnes mevať po slovensky dzi hajdušickými a slovenská trie- Slovákmi sú lekári, da zanikla. Od- profesori, inžinie- Učiteľ a správca hajdušickej školy Michal Palov vtedy až dodnes ri, oficieri, dokto- bol významnou osobnosťou hajdušického si slovenské deti ri vied. Niektorí školstva v období medzi dvomi vojnami. Na V generácii hajdušických prvákov v roku 2014/15 materinský jazyk z nich zostali žiť fotografii s manželkou Júliou. boli iba štyria žiaci. Na snímke s učiteľkou pestujú na hodi- v dedine, ale väčVieročkou Marčekovou. nách slovenčiny šina pôsobí vo väčších mestách dejinách školy. Ak tento trend níkoch prebiehala výlučne po s prvkami národnej kultúry, ktoré a v zahraničí. Je zaujímavé, že klesania počtu žiakov bude posrbsky, s tým, že sa Slováci učili najprv mali na starosti učitelia ani jeden Slovák, ktorý sa začal kračovať, budúcnosť školy je svoj materinský jazyk. V škole Slováci, ktorí sa vyškolili v srb- vzdelávať po srbsky, ďalej od skutočne otázna. vtedy pracovali: Anna Čupićová, ských učiteľských školách – Mi- strednej školy nepokročil. Foto: autor Zuzana Korčoková, Anna Ce- chal Hraško, Vieročka Marčeková V období po druhej svetovej a z autorovho archívu • KULTÚRA •

1 /4940/ 1. 1. 2021

Kultúra SLOVKO-DVE S DANIELOU VRŠKOVOU Z BÁČSKEHO PETROVCA

Z čitateľky sa stala spisovateľka Anna Speváková

ená ako Juraj Tušiak, Pavel Mučaji, Miroslav Krivák, Paľo Sabo Bohuš, Viera Benková, Tomáš Čelovský, Zoroslav Spevák a iní sú spisovatelia, ktorí pochádzajú z Petrovca. Sú to spisovatelia, ktorí tvorili a tvoria pozoruhodné obdobie, takže ich bohatú tvorbu vo väčšej časti aj poznáme. V dobe počítačov, mailov, Facebooku, YouTube... rodia sa obavy, že kniha a klasické čítanie zanikne. Zrod spisovateľov z mladších generácií nesľuboval. A stalo sa. Práve vďaka Facebooku objavilo sa jedno nové meno vo svete literatúry. Môže byť, že sa stretávate s ňou v Petrovci a neviete, že má za sebou už tri knihy. Je to Daniela Vršková alebo Dana Hill ako spisovateľka. Odkedy ste aktívna na poli tvorivom v literárnom živote? Spomínate si na ten váš začiatok? − Môj literárny začiatok siaha do čias základnej školy. Vtedy som vytvorila svoj prvý román. Bol to ľúbostný príbeh, ktorý som napísala do malého zošitu. Potom nasledovala dlhá, dlhá prestávka v mojom tvorení. Občas by som si zapísala ideu pre poviedku alebo román, ale nič som nedokončila a o tom som nikomu nehovorila. Keď som tvorila, robila som to iba pre seba. Všetko sa zmenilo, keď som pred asi 10 rokmi dostala ideu napísať román a táto časom prerástla v seriál kníh pre mladých. Na prvej knihe som pracovala zopár rokov s kratšími alebo dlhšími prestávkami, a pritom sa učila, ako písať román. Keď som ho

www.hl.rs

ukončila, rozhodla som sa o tom porozprávať sa s mojou najlepšou kamarátkou. Po jej prvotnom vzrušení, že som napísala román, dodala mi smelosť v tom, aby som svoj umelecký výtvor dala najavo aj iným. Tak vznikol môj blog Pisac u pokušaju, kde som začala zverejňovať svoje práce, a svoje literárne vlohy som si vyskúšala aj na rôznych literárnych súťažiach s menším alebo väčším úspechom. Vo vašich knihách som sa stretla aj s poéziou, aj s prózou; ktorý literárny druh uprednostňujete? − Nie tak dávno som v sebe odhalila zmysel pre poéziu; stalo sa to náhodou. Ešte stále je to pre mňa novinka a je tak trošku nezrelá, nemotorná a spontánna. Próza je tá, ktorú preferujem, snažím sa skvalitniť ju, lebo chcem, aby každý môj nový výtvor, po-

v tom hľadám. Rada píšem pre deti a mladých. Pokúsila som sa napísať aj detektívku, napísala

viedka či román, bol dokonalejší a lepší. Ktorý literárny žáner uprednostňujete a prečo práve ten? − Pokúsila som sa vyskúšať v niekoľkých žánroch. Mohlo by sa povedať, že ešte stále sa

Predstavte našim čitateľom vaše knihy a tú záhadu – odkiaľ čerpáte témy na vaše knihy? − Doteraz som zverejnila tri knihy. Všetky tri sú samizdatové a zverejnené prostredníctvom Createspace, teraz už Amazo-

Informačno-politický týždenník

som aj dystopický príbeh, a teraz tvorím ľúbostný román. Blúdim teda zo žánra po žáner, ale fantastiku mám najradšej a tu sa cítim najbezpečnejšie.

nov KDP; dve z nich majú aj svoju elektronickú verziu. Prvá je zbierka poviedok Carstvo reči (Kráľovstvo slov). Zverejnila som ju z príležitosti štvrtého výročia blogu. V zbierke je dvadsaťdva tematicky neviazaných poviedok. Všetky boli predtým zverejnené v mojom spisovateľskom denníku Pisac u pokušaju a niektoré z nich sa našli aj v rôznych spoločných zbierkach a časopisoch. Moja druhá kniha je zbierka poézie Valcer života (Valčík života). Titulná báseň v nej je venovaná mojim rodičom ako symbol ich spoločného štyridsaťročného života. Úhrnne obsahuje 40 mojich básní. No a tretia kniha je krátky román alebo novela pre mladých Srebrni vladar (Strieborný vládca) a je to príbeh o dievčine, ktorá sa pokúša nájsť svoju matku a vyslobodiť ju zo zajatia zlého vlkolaka, a tak sa stane najmladšou lovkyňou vlkolakov. Sám príbeh sa začína práve tu u nás v Báčskom Petrovci. Vytvorila som ešte tri ďalšie romány a končím svoj štvrtý. Dva sú zo seriálu Četiri elementa (Štyri elementy), prvý z nich je u redaktora združenia pre fantastiku a dúfam, že sa rozhodnú zverejniť ho, pokým na ostatných musím ešte popracovať. Vaše knihy sú v srbčine. Prečo práve v srbčine? − Vedela som, že sa dostaneme aj k tejto otázke, lebo sa ma to často pýtajú. Pravda je taká, že som so slovenčinou mala problém ešte v škole, a keď som sa rozhodla, že idem do toho, že chcem napísať román, zvolila som si ten pre mňa ľahší jazyk, a je to srbčina, v ktorej sa pokúšam stať sa čím dokonalejšou. Myslela som si, že si ľahšie vyhľadám vydavateľa, ak román bude v srbčine, a mala som pravdu, lebo mám čitateľov z celého regiónu bývalej Juhoslávie. A nieže píšem iba v srbčine, nájdu sa práce a básne aj v slovenčine.

• KULTÚRA •

Kultúra Píšete pod pseudonymom Dana Hill. Prezradíte nám, čo sa skrýva za ním? − Moje meno je Daniela, ale málokto ma oslovuje mojím celým menom, zväčša ma volajú Danka alebo Dana a Hill je anglický preklad môjho priezviska Vršková. Vznikol z mojej neistoty, ale teraz naňho hľadím ako na moje druhé meno, umelecké, pod ktorým tvorím. Vedomí sme si, že sa nemôžeme vyvíjať vo vákuu a že zdroje inšpirácie sa musia stále obnovovať a prichádzať z rôznych smerov. Ako rozvíjate svoj svet spisovateľky? − Inšpiráciu a témy pre svoje poviedky, básne a romány na-

chádzam všade vôkol seba, ale často sa stáva, že si niektoré idey vysnívam. Spisovateľka určite aj číta. Máte možno niektorého spisovateľa alebo spisovateľku, ktorá je vaším vzorom, alebo bola motívom, aby ste začali tvoriť? − Verím, že všetko, čo čítame, v nás zanecháva stopu. Sú spisovatelia, ktorých diela rada čítam, ale usilujem sa byť sama sebou. Azda aj preto nemám literárny vzor. (Azda je to aj dobre, takto je aspoň sama sebou, pozn. a.) Ktorá kniha na vás zanechala dojem? Aké knihy máte na nočnom stolíku? − Rada čítam a ak sa mi zapáči

dielo nejakého autora, vždy si vyhľadám aj jeho ostatné knihy. Keďže teraz píšem ľúbostný príbeh, čítam knihy s takýmto námetom, a práve teraz sú to Lucinda Riley, Inna Moore, Jojo Moyes a Jenny Colgan. Čo si prajete v roku 2021? − To, čo želám sebe a svojej rodine, želám aj vám a vašim čitateľom, a to je pevné zdravie a veľa šťastia v nasledujúcom roku, aby bol lepší ako tento, čo nechávame za sebou. Vaše motto? − Nemám nejaké konkrétne motto, je to skôr princíp, že sa usilujem byť sama sebou a dnes byť lepšou ako včera.

Rada pre čitateľov... − Moja rada je, aby si občas vyhľadali knihy aj domácich, mladých a neafirmovaných autorov, možno medzi nimi nájdu niečo, čo ich osloví a zaujme. Pre tých, ktorí nemali príležitosť prečítať niektorú knihu Dany Hill, uvádzame úryvok z jej poviedky Vila Viola, s ktorou sa roku 2016 zúčastnila na literárnej súťaži Kovčežić, a podľa tej predlohy bola nahraná audiorozprávka v slovenskom, maďarskom, rusínskom a rumunskom jazyku. Mladej autorke želáme ešte mnoho kníh a ešte viac čitateľov, ktorí si nájdu cestu k jej tvorbe.

Víla Viola Dana Hill

vetinová víla Viola, fialková pastierka, svoje krídla stratila, lebo mágiu kvetín zneužila, a matka Víla ju nielen raz upozornila: „Jedno mávnutie prútikom kvietok zobudí a tvoje krídla zosilní, jedno márne mávnutie prútikom tvoje krídla zoslabí.“ Ale kto sa na matkinu výstrahu spamätá, keď je vaša pomoc niekomu potrebná. Ale začnime rozprávku od samého začiatku... Jedného slnečného jarného dňa, kým sa Viola o svoje fialky starala, smiech a výskot veselých a pre ňu čudných bytostí ju v tom vyrušil. Boli ako ona, iba trošku väčšie, a chválili jej fialky. „Natrhám ich mamičke, nech ich dá do vázičky,“ povedalo jedno z detí, „chorá je, poteší sa, pretože nikto tak rada fialky nemá.“ A Viola, zvedavá, schovala

• KULTÚRA •

sa do púčika a v kytici fialiek sa do sveta ľudí vybrala. „Ľahko sa domov vrátim,“ myslela si, „raz mávnem prútikom a už sedím za mojím stolíkom.“ Dievčatko malo pravdu, jej chorá mamička sa fialkám potešila, do vázičky ich ihneď položila a dievčatko vďačne pobozkala. Našu fialkovú pastierku svet ľudí očaril, bol rovnaký, a predsa iný ako svet víl. Zdržala sa u nich do večera a začula modlitbu dievčaťa. „Anjeličku môj dobrý, prosím ťa o mamičkino zdravie. Pre seba nechcem nič, iba to, aby mi matka bola znovu zdravá.“ Súcit bol od Violy silnejší a po cenu svojich krídel rozhodla sa, že všetku svoju kvetinovú mágiu využije a mamičke vráti zdravie. Smutná Viola sa teraz v kú-

toch ukrýva. Bezmocná a bez krídel, iba jej uschnutý prútik zostal, ale aspoň je matka zdravá a jej dcéra znovu šťastná. „Ďakujem ti, anjel môj dobrý. Ďakujem,“ poďakúva sa dievčatko každý večer. Viola v tichosti trpí. Nepotrebuje ani krídla, ani mágiu, iba sa chce domov vrátiť. Chýbajú jej sestry víly a najväčšmi jej chýbajú jej fialky. Ale nebanuje, že im pomohla, iba je trošku smutná, že je tak ďaleko od svojho domova. „Anjelik, prečo plačeš?“ začula odrazu. „Chcem sa domov vrátiť a bez krídel to nemôžem,“ odpovedá Viola. „Ako rastú tvoje krídla?“ „Ja som kvetinová víla, keď kvety kvitnú, aj moje krídla silnejú.“ „Máme mi veľa kvetín,“ povedalo dievčatko a vílu do

záhradky zanieslo. A tam primulka, iskerník, železník, petúnie netrpezlivo čakajú na svoje zobúdzanie. „Skús,“ povedalo dievčatko. Po chvíli váhania víla prútikom zamávala. Malý púčik primulky svoje očká otvorí a Violu po chrbte dačo pošteklí. Rozmávala sa Viola prútikom, pokým nezobudila všetky kvety. Krídla jej znovu narástli a boli silné ako nikdy. „Ach, Viola, keby si sa videla,“ vzdychlo dievčatko očarené. „Vôbec nie si viac fialová.“ Naša fialková pastierka bola farebná ako jarná záhradka. „Ďakujem ti, dievčatko, že si mi krídla vrátila.“ „Nie, víla kvetín, ďakujem ja tebe, že si ich kvôli nám stratila.“ Niekedy je cena dobroty vysoká, ale dobré sa vždy dobrým odpláca.

1 /4940/ 1. 1. 2021

Kultúra Z PREZENTÁCIE KNIHY O JOZEFOVI MAĎAROVI

Máme byť hrdí na to, že máme Jožka Danuška Berediová-Banovićová

utorok 22. decembra 2020 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov prezentovali knihu Jozef Maďar – život a sen cez objektív autorskej dvojice Martina Prebudilu a Josipa Babela. Knihu finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí,

Jozef Maďar

Ministerstvo kultúry a informovania Srbska, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, ÚKVS, Obec Báčsky Petrovec,

ako aj lekáreň Hedera z Báčskej Palanky. Prítomných privítal riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty a vyjadril hrdosť z ešte jedného podujatia, ale aj nespokojnosť, lebo nemožno prezentovať túto publikáciu tak ako si zaslúži. Jeden z autorov Martin Prebudila povedal, že sa idea o vydaní tejto knihy zrodila ešte vlani v lete. Povedal i to, že podnetom pre Jožka, ktorého toto aj bol návrh, bola nedávno vydaná monografia podobného typu o Jánovi Kišgecimu, ktorá vyšla k jeho 75. narodeninám. Keďže Jožko nedávno oslávil šesťdesiatiny, rozhodli sa pustiť sa do práce. „Dvestopäťdesiatdva strán plného koloru s tvrdou väzbou nie je žiadny žart, ani finančne, ani autorsky, dať to všetko medzi obálky knihy. Náklad je tiež pozoruhodný – 500 výtlačkov, čo znamená, že kniha bude distribuovaná u nás a na Slovensku, a ako už počujeme, putuje už i do zahraničia,“ povedal Prebudila o knihe. Samotný Jozef Maďar povedal, že niekoľkých oslovil, aby napísali do knihy, a že sa niektorí aj sami ponúkli, aby prispeli. Prezradil,

že niektoré texty boli napísané ešte pred tromi rokmi a že asi 10 textov ani nevošlo do tejto publikácie. „Keďže sme odhadli, že dosť príspevkov už bolo zverejnených v Hlase ľudu, vo Vzlete,

spôsob približovala dva jazyky a dve písma,“ so spokojnosťou povedal Maďar. Na záver Prebudila pripomenul, že je rarita venovať monografiu vynikajúcemu a špičkovému ka-

Prezentovali knihu Jozef Maďar – život a sen cez objektív

v Rovine atď., vypadlo, že je to už pozoruhodné množstvo, ktoré si zasluhuje, aby bolo zoskupené v jednej knihe. Keďže bolo textov aj po slovensky, aj po srbsky, rozhodli sme sa, aby to bola srbsko-slovenská kniha bez prekladov. Tak nám to schválili aj na ministerstve, aby táto kniha na jeden

meramanovi, ktorý 40 rokov strávil v RTV, lebo na týchto priestoroch sú možno aj väčšie mená, ktoré ani nesnívajú o takejto monografii. Preto zdôraznil, že máme byť hrdí na to, že máme Jožka a že sa máme čím hrdiť a prezentovať, nielen krojmi a folklórom, ale aj tým, čo je vrcholné umenie.

ROČNÝ PREHĽAD TVORBY AKTÍVNYCH ČLENOV SULUV

Osobitne dôležitá výstava Danuška Berediová-Banovićová

členov, rozličných generácií, národností a osobných poetov, ktorá vznikala v predchádzajúcich troch rokoch. Výročná výstava členov SULUV bola ustanovená v roku 1951

ýročná 65. výstava Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV) bola otvorená v utorok 22. decembra 2020. Na tejto výstave sa predstavuje 65 umelcov, aktívnych členov SULUV. Výstava sa koná v dvoch galériách – v galérii SULUV a v Malom výtvarnom salóne Kultúrneho strediska Nového Sadu. Medzi vystavovateľmi sú aj naši umelci: Jozef Klátik, Alena Klátiková a Michal Ďurovka. Táto výstava spája a predstavu- Jozef Klátik: EXIT X je tvorbu veľkého počtu svojich

www.hl.rs

a predstavuje významné tradičné podujatie, ktoré cez desaťročia umožňovalo ročný prehľad súčasnej tvorby eminentných umelcov, ako aj tých mladých a neafirmovaných,

Michal Ďurovka: Oranžová odysea

Informačno-politický týždenník

Alena Klátiková: Sienna

aktívnych členov združenia. Posledná, teda 64. výročná výstava sa konala v roku 2016 a potom nasledovala pauza v dôsledku nedostatočných možností na realizáciu takto komplexnej udalosti. A práve preto je táto výstava veľmi dôležitá a významná pre ďalšiu prácu združenia, zvlášť v roku, keď si toto združenie pripomenulo veľké jubileá nepretržitej práce v oblasti kultúry a výtvarného umenia: je to 75 rokov pôsobenia SULUV a 50 rokov od otvorenia jeho galérie. Spomenutá výročná výstava bude otvorená do 23. januára 2021. • KULTÚRA •

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

SCÉNA

– interaktivita, inscenovanosť, diskurz (2009) a ďalšie. Na sklonku minulého roku tlačou vyšla aj monografická publikácia Iný dramatik Rudolf Sloboda, v ktorej Inštitorisová mapuje Slobodove vyjadrenia sa o divadle či dramatike, jeho tvorbu pre slovenské profesionálne a neprofesionálne divadlá, české divadlá a jeho tvorbu pre film, televíziu a rozhlas. Na záver sú uvedené aj výber z diel Rudolfa Slobodu, výber z jeho personálnej bibliografie, ako aj menný register, sumár knihy po anglicky a autorská poznámka. Publikáciu Dagmar Inštitorisovej Iný dramatik Rudolf Sloboda vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v spolupráci s občianskym združením V//art v Bratislave na Slovensku. Kniha vyšla mimo edícií a číslo publikácie v SVC je 267. Zlepená je do mäkkej väzby rozmeru 21 x 15 cm a vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 112 strán. S vročením 2020 a v náklade 150 exemplárov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

Dagmar Inštitorisová: Iný dramatik Rudolf Sloboda (ISBN 978-86-7103-549-1) Jaroslav Čiep

o rúk sa nám dostala nová zaujímavá kniha poprednej slovenskej dramaturgičky a vysokoškolskej pedagogičky Dagmar Inštitorisovej (1961 Martin). Dagmar Inštitorisová sa v oblasti tvorby venuje písaniu literárnych, rozhlasových a dramatických rozprávok pre deti. Profesijne sa venuje teórii a dejinám divadelného umenia, v rámci ktorých sa zaoberá teóriou a dejinami interpretácie divadelného diela, semiotikou divadla, súčasným slovenským divadlom a divadelnou kritikou. Na svojom spisovateľskom konte má desiatky kníh rôznych žánrov. Z literatúry faktu naposledy publikovala monografie Jozef Ciller (2019) a Milan Rastislav Štefánik v dramatickej tvorbe na Slovensku a v Čechách (2019), v rámci odbornej literatúry Eseje o bábkovom divadle (2018), Sága gagov kremnických – kniha o humore, čo má svoju váhu (2010), Divadlo

Period či periód, alebo perióda? Anna Horvátová

lovo „period“ nepociťujeme ako nesprávne. Veď ako by aj sme, keď sa vo vyjadrovaní prikláňame k srbčine a odtiaľ si preberáme slovká. Inak podstatné meno period je srbské a je veľmi príbuzné slovenskému ekvivalentu. V srboslovenčine vyslovujeme s dlhým „é“ – „periód“ a používame ho takto: „V tomto zimnom perióde sa choroby šíria.“; „Bol to ťažký periód po vojne.“; „Na periód medzi dvoma vojnami si veľmi dobre pamätá.“; Periód sucha zanechal veľké následky.“ Rovnaké podstatné meno významovo a blízke zvukovo našskému „periód“ v slovenčine je perióda, • KULTÚRA •

alebo časový úsek, obdobie: vývojové periódy, perióda medzi dvoma vojnami, perióda medzi rokmi 1920 – 2020. Príklady majú znieť takto: V tejto zimnej perióde sa choroby šíria.; Bola to ťažká perióda po vojne.; Na periódu medzi dvoma vojnami si veľmi dobre pamätá.; Perióda sucha zanechala veľké následky. Slovom perióda sa označuje aj časový úsek, po ktorom sa nejaký jav pravidelne opakuje: vo fyzike – doba kmitu; v lekárstve – menštruácia. V odbornej terminológii sa týmto termínom označuje aj skupina pravidelne sa opakujúcich javov; chemicky – vodorovný rad prvkov v Mendelejevovej sústave; lingvisticky – súvetie so zložitou súmernou stavbou.

Yello: špiónsky film a Dalího obrazy. Švajčiarske dueto Yello je už celé štyri desaťročia synonymom artistickej a nezvyčajnej elektronickej hudby. Medzi ich najznámejšie skladby patria kusy Oh Yeah a The Race, ktorých časti bolo možné počuť v rôznych filmoch, televíznych vysielaniach a reklamách. Tvorivé jadro skupiny dnes tvoria 75-ročný spevák Dieter Meier a o sedem rokov mladší zvukový producent Boris Blank. Yello vydali 14 dlhohrajúcich albumov a ten najnovší vyšiel v roku 2020 pod názvom Point (vydavateľstvo Polydor/Universal Music). Prináša známu umeleckú estetiku tejto skupiny s moderným zvukom, zvláštnymi syntetizátorovými melódiami, tanečnými rytmami a Meierovým hlbokým spevom. V prezentačnom opise vydania sa trefne uvádza, že album sčasti pripomína špiónsky film, sčasti Dalího obrazy a sčasti tanečné pódium so stroboskopickým osvetlením. Reedície prvých dvoch albumov Bombarder. Sarajevská skupina Bombarder bola súčasťou poslednej veľkej vlny juhoslovanského metalu a najväčšiu popularitu dosiahla koncom 80. a začiatkom 90. rokov dvadsiate ho storočia. Bombarder svoje pr vé dva albumy vydal za novosadské vydavateľstvá a tieto vydania sa medzi fanúšikmi undergroundového metalového zvuku dnes považujú za kultové – nielen v priestore ex-YU, ale aj na medzinárodnej scéne. Ide o albumy Speed Kill (Panonija koncert, 1989) a Bez milosti (Explosive Records, 1991), ktoré boli pôvodne realizované v podobe audiokaziet a gramofónových platní a v minulom roku vyšli ich reedície na CD v realizácii vydavateľstva Grom Records z Nového Sadu. Albumy obsahujú známe piesne tejto skupiny, akými sú Speed Metal manijak, Princeza, Metalna neman, Long Live the Loud a iné. Po hudobnej stránke je to priamočiary heavy/ speed metal a osobitný aspekt predstavujú čiernohumorné verše speváka a frontmana Nenada Kovačevića-Nešu, ktorý sa počas 90. rokov presťahoval do Srbska a vedie skupinu Bombarder až dodnes. Pripravuje: S. Lenhart 1 /4940/ 1. 1. 2021

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 1

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

V tajničke je novoročné prianie. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

fotograOlympijfický ské hry prístroj

pond

AS HL DU ĽU

časť stavby

2. časť tajničky

bolestné vzdychy

potiahnutie

curie

amerícium

rúrka

rénium

Niš

druh kvapaliny

neutrón

rubeľ jemné kvapky vody

poplatky predložka mesto v Rumunsku

číslovka

dostatočne obšírna správa

a iné sodík

ponaučenie

hádzacia zbraň

priama čiara

mega

zmena zväzok listov papiera

dlhá samohláska

fosfor druh športovej hry

chytať rukami

železo

kryptón

povala

číslovka

rovnaké písmená

surovina na výrobu piva spôsob liečby 3. časť tajničky

prúdenie vody rádioklub

stravuje sa tisíc kilogramov

predložka aeroklub

krajan

kilometer

starší

predložka v

lyrická báseň

časový úsek

ostrov

nový grafická značka tónu

druh hlodavca

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 51/52 – VODOROVNE: novinárstvo, A, zverák, Os, rt, obed, čln, oro, IS, kat, dával, dej, F, epik, mol, Kr, niť, mam, pra, Il, lak, klin, E, let, blesk, pes, KI, sto, Dán, dres, av, on, Zvolen, k, naplavenina TAJNIČKA: NARODENIE KRISTA PÁNA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 51/52 z čísla 51 – 52 Hlasu ľudu z 19. – 26. decembra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: IVANA ČAPOVÁ-POVOLNÁ, Ul. Savu Kovačevića č. 62, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

väzenie

druh hmyzu

zostarnutý

kyslík

častica

týkajúca sa zasnúbenia mocnieť

škopec

AS HL DU ĽU

prítok Sávy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC BÁČ OBECNÁ SPRÁVA BÁČ NÁČELNÍK OBECNEJ SPRÁVY číslo: 111-6-6/2020-IV-01 dňa: 22. 12. 2020 Na základe článku 102 odsek 2 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/2017, 95/2018 a 113/2017 – iný zákon) Obecná správa Obce Báč zverejňuje OZNÁMENIE o oznámenom verejnom súbehu na prijatie do pracovného pomeru na neurčitý čas Obecná správa Obce Báč oboznamuje všetky zainteresované osoby, že je oznam o verejnom súbehu na prijatie do pracovného pomeru na neurčitý čas na nasledujúce výkonné pracovné miesto: 1. úradník v prácach Miestnej kancelárie Bačko Novo Selo a Plavna hodnosť: mladší poradca, 1 vykonávateľ zverejnený na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč a že sa doňho, spolu s vyhláškou o súhlase so zhromažďovaním údajov, o ktorých sa vedie úradná evidencia, môže nahliadnuť a prebrať si ho na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč: www.bac.rs. Oznam o verejnom súbehu obsahuje údaje o pracovných miestach prebrané z Pravidiel o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe Obce Báč, internom revízorovi, Prokuratúre Obce Báč a podmienkach na obsadenie uvedeného pracovného miesta, vedomostiach a zručnostiach, ktoré sa hodnotia vo volebnom postupe, a spôsobe previerky, meno a priezvisko osoby poverenej poskytovaním dodatočných informácií o verejnom súbehu, adresu, na ktorú sa prihlášky podávajú, ako aj údaje o dôkazoch, ktoré sa podávajú s prihláškou. Lehota na podávanie prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v denníkoch. Náčelník Obecnej správy Špiro Šorgić, diplomovaný právnik

• KULTÚRA· OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším bývalým predsedom a dlhoročným členom

o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ĐAKOVIĆ, s. s r. o., Temerinski put 18, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Komplex na skladovanie a spracovanie bezpečného odpadu, na katastrálnych parcelách č. 307/2, 308/2 a 309/2, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

PAVLOM KRÍŽOM 1962 – 2020 z Nového Sadu

Jeho hlboké zaujatie, nesebecké rady a ponaučenia nás budú trvalo sprevádzať a usmerňovať v našej zápalistej činnosti. SKC Pavla Jozefa Šafárika

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou, starou a prastarou mamou

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu KTM Trans, s. s r. o., Nový Sad, Ul. temerinski put 164, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu, na katastrálnej parcele číslo 2/2, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. V zariadení je plánované skladovanie kovového a stavebného bezpečného odpadu roztriedeného do 4 boxov pri maximálnej celkovej kapacite skladovania do 370 t a maximálnej dennej kapacite príjmu do 45 t. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. decembra 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-556/20, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu. REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Ul. Stevana Branovačkog č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4889-100 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ majetkovoprávnych prác, v hodnosti poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

ANNOU LOVÁSOVOU rod. Dudkovou 15. 6. 1940 – 8. 12. 2020 z Hložian

Kto v srdci žije, nikdy nezomiera... S láskou si na Teba budú spomínať: syn Ondrej s manželkou Annou a vnučky Andrea a Iveta s rodinami

SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

JÁN BALÁŽ

1930 – 2000 – 2020

ZUZANA BALÁŽOVÁ

1932 – 2009 – 2020 z Báčskeho Petrovca S úctou si na Vás spomína

syn Daniel

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 14. 12. 2020 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sanácia nádrže S-5, na k. p. č. 2498/18, k. o. Nový Sad III, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok promet, Ul. narodnog fronta č. 12, z Nového Sadu. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• KULTÚRA· OZNAMY •

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Určovanie vykonaného stavu a pokračovanie exploatácie ropy a plynu na exploatačnom poli Jánošík – ložisko OI-M1-1, OI-M1-2, OI-M1-5 a Bd-1. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu alebo elektronickou poštou.

1 /4940/ 1. 1. 2021

Oznamy SPOMIENKA

Päť rokov čas vzal odvtedy, čo sa k večnosti od nás odobral náš drahý

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 28. decembra 2020 uplynul smutný rok, čo nás navždy opustila naša drahá manželka, matka, starká a mamička

MIROSLAV KORUNIAK 17. 7. 1954 – 30. 12. 2015 z Petrovca

Tichú spomienku si na svojho zosnulého zachovávajú pozostalí, v ktorých žije naďalej: manželka Zuzana a synovia Pavel a Samuel

MÁRIA FEJDIOVÁ

rod. Cinkocká 26. 2. 1952 – 28. 12. 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Ďakujeme všetkým, ktorí spomínajú s nami.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 11. decembra 2020 po dlhšej chorobe tíško usnula naša mama a starká

ZUZANA CEROVSKÁ

Keby sa dalo zavolať do neba, povedať, ako smutno je bez Teba. Keby sa dalo vrátiť čas, pohladiť, počuť Tvoj hlas a stretnúť sa s Tebou zas...

rod. Vrbovská 7. 2. 1937 – 11. 12. 2020 z Báčskeho Petrovca

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Ten večný pokoj Ti prajeme a nikdy na Teba nezabudneme.

Uplynul smutný rok, čo nás navždy opustila milovaná dcéra, mama a priateľka

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: syn Vladimír, nevesta Katarína a vnukovia Vladimír s manželkou Ivetou a Ján

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pred 10 rokmi nás navždy opustil náš drahý manžel, otec a starký

PAVEL PAVLOV 28. 10. 1947 – 31. 12. 2010 z Báčskeho Petrovca pôvodom zo Selenče

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

JARMILA HAŠKOVÁ 25. 12. 1965 – 14. 12. 2019 z Kulpína

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Na jeho lásku a starostlivosť nikdy nezabudnú:

S láskou si na ňu spomínajú: mama Mária, dcéra Leona-Luna a priateľ Ondrej

manželka a dcéra a syn s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

na našu tetku

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželkou

MÁRIU FEJDIOVÚ

NADICOU ĎUROVKOVOU

rod. Cinkockú 26. 2. 1952 – 28. 12. 2019 z Báčskeho Petrovca Kto ju poznal, spomenie si, kto ju mal rád, nezabudne. Budeš žiť v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

so susedom

JAROSLAVOM PUDELKOM

26. 6. 1962 – 13. 12. 2020 z Kysáča

Tvoje srdce prestalo biť, aj keď si ešte chcela žiť, avšak vôľu Božiu nemôže nikto zmeniť.

3. 5. 1955 – 15. 12. 2020 z Pivnice

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

S úctou si na Teba spomína

susedovci Čobrdovci

Manžel Janko

rodina Cinkocká

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 15. decembra 2020 ma náhle opustil môj milovaný manžel

JAROSLAV PUDELKA 3. 5. 1955 – 15. 12. 2020 z Pivnice

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo mi bolo milé, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba večná.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

JAROSLAVOM PUDELKOM 3. 5. 1955 - 15. 12. 2020 z Pivnice

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Zavrel si oči, srdce prestalo biť, osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť. V našich srdciach budeš navždy žiť.

Navždy zarmútená manželka Vierka

Navždy zarmútená dcéra Jarmila a Tvoje milované vnučky Michaela a Martina Papové

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov

s otcom

JAROSLAVOM PUDELKOM 3. 5. 1955 – 15. 12. 2020 z Pivnice

JÁNA ADÁMEKA

2. 5. 1954 – 24. 12. 2017

MARU ADÁMEKOVÚ 27. 3. 1960 – 4. 1. 2016

z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomína

• OZNAMY •

Bôľ nie je v slovách a slzách, ale v našich srdciach, v ktorých budeš večne žiť. S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

dcéra Ankica

syn Michal 1 /4940/ 1. 1. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 1. januára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 3. januára 10.30 Festival spevákov sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli z roku 2019, 4. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 5. januára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 1. januára – Filmový maratón Sobota 2. januára – Filmový maratón Pondelok 4. januára – Soľ nad zlato Utorok 5. januára – Tajomstvo šťastia Streda 6. januára – Ben Hur Štvrtok 7. januára – Sváko Ragan, 1. časť

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 3. januára Film: Ľadové kráľovstvo Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Šesť labutí Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Z nahrávania spoločného novoročného programu Televízie Vojvodina. Účinkujú v ňom i speváčky Anna Zorňanová (na spoločnej snímke prvá sprava) a Sabína Trbarová. (foto: István Turo)

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 6. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

Nedeľa 3. januára

www.hl.rs

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

TELEVÍZIA PANČEVO

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 3. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Duchovné príhovory Kovačičanom pod stromček Kovačický kalendár Odovzdali odmeny najúspešnejším recitátorom z Obce Kovačica Utorok 5. januára 16.00 Divadelné predstavenie: Falošné jednanie Kreslený film: Samuel Piatok 8. januára 16.00 Film: Stolček, prestri sa Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

JESEŇ V MEDZIOBECNEJ LIGE SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Lemeš nakoniec vyoral brázdu Juraj Pucovský

padne, v MOL Sombor – druhej triedy zostalo len sedem klubov, rvé jarné kolo v tejto lige sa z ktorých v každom kole jeden bol malo hrať práve vtedy, keď voľný. Mužstvá vcelku zohrali 21 prerušili majstrovskú sezónu zápasov, vrátane aj Sport – Panónia 2019/20. Súťažiace orgány v Som- 3 : 0 kontumačne, lebo Laliťania bore si ľahko poradili, čo a ako ďalej. neodcestovali do Bezdanu. Siete Spomedzi deviatich mužstiev vyš- sa úhrnne vlnili 81-krát, najviac šej súťaže postúpilo Bratstvo 2019 v 5. kole (16 gólov), najmenej v 6. z Prigrevice, ktoré malo všetkých (9) a vo 4. iba 6, keď odpočítame tú bezdansko-lalitskú kontumáciu. Domáce mužstvá zaznamenali dvanásť víťazstiev, o polovicu menej boli úspešní hostia, kým sa tri zápasy skončili nerozhodným výsledkom. Najčastejšie výsledky boli 3 : 0 a 2 : 1 (štyrikrát), tri ráz bolo 5 : 0, po dvakrát sa kluby rozišli s výsledkami 4 : 0 a 1 : 1, kým sa raz zápasy skončili 7 : 3, 6 : 0, 4 : 1, 3 : 2, 1 : 0 a 2 : 2. Je teda zaujímavé, že sa ani jeden duel neskončil bez gólov. FK Telečka má v posledných rokoch Z pohľadu na tabuľku lepšie výsledky ako Panónia, sa dá uzavrieť, že tri kluby dokonca aj v Laliti ukázali viac od ostatných štyroch, ktoré zoskupili osem víťazstiev a gólový pomer rovnaký počet bodov – trinásť, 30 : 3! Druhú Rastinu 1918 (18 takže o jesennom majstrovi rozbodov) a tretiu lalitskú Panóniu (13 hodol gólový pomer. bodov) si akoby nikto ani nevšimol Na prvom mieste zakotvilo Jea druhým postupujúcim mužstvom dinstvo Lemeš z dediny Svetozar bol FK Dinamo 1923 z Báčskeho Miletić, ktoré víťaznú brázdu vyoraBregu (10 bodov) zo štvrtej pozície. lo v poslednom kole presvedčivou Všakže je v našom futbale všetko výhrou nad Dinamom zo Sonty – možné. Od najnižšieho stupňa až 6 : 0. Miletićania jediný zápas prepo Linglong Superligu Srbska! hrali s druhou Telečkou v predKeďže rozhodli, že nikto nevy- poslednom kole 1 : 0 a remizovali

Hráči Graničara z Riđice obsadili tretie miesto

v Rastine 1 : 1. Pravdaže, tento úspech potešil futbalových fanúšikov, ale ich veľmi zarmútila nečakaná smrť Zoltána Szabóa, trénera báčskotopolského TSC, ich niekdajšieho spoluobčana, ktorý prvé kroky urobil práve vo FK Jedinstvo Lemeš a pochovali ho na dedinskom cintoríne 18. decembra 2020. Druhé miesto celkom nečakane získala Telečka z rovnomennej dediny, ktorá sa posilnila hráčmi zo Sombora a susedného Kljajićeva. Toto mužstvo prvé miesto stratilo v poslednom kole po prehre v Riđici s Graničarom 2 : 1, kým jedinú remízu uhrali s Panóniou v Laliti. Tretí je Graničar, ktorý prehral len s Jedinstvom Lemeš na hosťovaní

Mužstvo Jedinstvo Lemeš po šestnásťročnej nečinnosti v Laliti hosťovalo 7. októbra 2018 • ŠPORT •

2 : 1 a doma nedokázal poraziť Rastinu 1918, keďže bolo 1 : 1. Mužstvo Dinama zo Sonty zakotvilo na štvrtej pozícii s polovičným úspechom, troma výhrami a troma prehrami. Sonťania majú mladučký tím, lebo sa im mnohí dobrí futbalisti odsťahovali z dediny natrvalo alebo za dočasnou prácou do zahraničia, najčastejšie do Nemecka. Rastina 1918 pamätá aj krajšie časy, keď hrala v Srbskej lige – skupina Vojvodina, vo Vojvodinskej lige a v Somborskej oblastnej lige. Tento klub z dedinky Rastina, ktorá má sotva niečo viac ako 500 obyvateľov, v posledných rokoch živorí v najnižšom stupni, pravdepodobne pre nedostatok hráčov, ale aj finančných prostriedkov, lebo sa ho zriekli štedrí dobrodinci, akým bol aj niekdajší hráč Nikola Elez. Predposledný je bezdanský Sport, ktorý bol „lepší“ iba od lalitskej Panónie, ktorá na zápas do kedysi veľkej, úspešnej a bohatej dediny neodcestovala. Na samom chvoste je lalitská Panónia, ktorá jediná nad nikým nevyhrala, dala najmenej, len tri góly, inkasovala najviac, až 21. Laliťania minulej jesene mali hodne kádrových, organizačných a finančných problémov, a preto nikoho neprekvapil takýto debakel. Žiadnym potešením nie je ani remíza s Telečkou, lebo aj ten bod im odňali, keďže neodcestovali na zápas do Bezdanu?!

1 /4940/ 1. 1. 2021

Šport PIVNIČANIA JESEŇ SKONČILI NA 7. MIESTE

Výborne začali, potom poľavili...

Mužstvo pivnickej Slávie v jeseni 2020

Ján Šuster

končená je aj jesenná časť futbalových majstrovstiev – sezóna 2020/21 v rámci Somborskej oblastnej ligy, kde súťaží aj pivnická Slávia. Pivničania obsadili siedme miesto, s čím milovníci futbalo-

Inkasoval len 17 gólov: brankár Jovan Vučetić

www.hl.rs

vej hry v tejto dedine musia byť spokojní. Štart pivnického mužstva bol výborný, lebo prvé štyri zápasy vyhralo a, pravdaže, dostalo sa na prvé miesto v tabuľke. Dobre urobilo vedenie klubu, keď predĺžilo spoluprácu s trénermi Daliborom Milecom a Ivanom Kotivom, ktorý aj hral v mužstve, keď to bolo potrebné. Pod ich taktovkou mužstvo na všetkých zápasoch hralo útočne, a tak hľadalo spôsob dosiahnuť čím lepší výsledok. Slávia nerešpektovala ani mužstvá z hornej časti tabuľky. Je dobre aj to, že v mužstve dostali šancu hrať i mladí hráči, čo je pre trénerskú dvojicu chvályhodné. Mužstvo Slávie v jeseni zohra- Tréner a hráč: Ivan Kotiv lo 17 zápasov; deväť vyhralo, dva hralo nerozhodne a šesť z Karavukova je na 14. mieste prehralo. Strelci dali dvadsať a jeho strelci dvadsaťkrát trafili gólov, kým obrana inkasovala siete súperov, ako aj pivnickí. Na sedemnásť. Keď sa pozrieme druhej strane obrana Slávie delí na tabuľku, vidíme, že útoční- tretie miesto s vedúcim mužci neboli práve najúčinnejší. stvom Stanišić 1920, a menej Iba báčska Tvrđava, ktorá je na inkasovali iba obe Budućnosti, predposlednom mieste, dala z Paragu a Mladenova. menej gólov (17), kým Polet Keď máme na zreteli, že v ob-

Informačno-politický týždenník

rane Slávie hrá dosť mladých hráčov, úspech je tým väčší. Najlepší strelec Davidović pre zranenie nehral na všetkých zápasoch, a preto je tých gólov menej. Slávia na svojom ihrisku utrpela porážku so Stanišićom (0 : 2), nečakane s Kulpínom (2 : 4), čo je najvyššia prehra tejto jesene,

Príležitosť na dokazovanie sa: Daniel Beláni • ŠPORT •

Trafil svoju sieť: Rastislav Záskalický

a s Borcom z Báčskeho Gračca (0 : 1), remizovala s mužstvom BSK z Báčskeho Brestovca (0 : 0). Ostatné štyri zápasy pivnické mužstvo vyhralo, a to Borac

46 Obrovac (1 : 0), Budućnost Parage (1 : 0), Budućnost Mladenovo (2 : 0) a Rusín z Ruského Kerestúra (4 : 2), čo je najvyššie víťazstvo tejto jesene. Na hosťovaniach Pivničania zaznamenali päť víťazstiev, a to v Hložanoch (1 : 0), v Kljajićeve (2 : 1), v Karavukove (1 : 0), v Sombore (2 : 0) a v Bukovci (3 : 2). Tri zápasy prehrali: v Srbskom Miletići (2 : 1), v susednom Ratkove (1 : 0), v Báči (2 : 0) a z Maglića si priniesli bod (0 : 0). Na záver trochu štatistiky. Všetkých 17 zápasov zohrali brankár Vučetić a A. Šmit, nasledujú Jušković a Záskalický (16), M. Šmit, Kuchta, Petrović a Čvokić (15), Grňa, Davidović a Bolehradský (14), Kotiv (12), Beláni (11), Benka (10), Đurić (9), Marojević a Rakočević (8), Vinković (7), Nímet a D. Brňa (5), Nikolić (4) a raz hral aj Séč. Najviac gólov dal Davidović (8), za ním sú Čvokić (6), M. Šmit a Đukić (2) a raz sa do listiny

strelcov zapísali A. Šmit a Marojević. Po jednom vlastnom góle dali Záskalický a Davidović.

Plná dôvera: tréner Slávie Dalibor Milec

Rozhodcovia futbalistom Slávie ukázali 27 žltých kariet a ani jednu červenú. Za Sláviu pískali jednu jedenástku a proti ani raz neukázali na biely bod.

1. Stanišić 1920 17 16 0 1 56 : 17 48 2. Budućnost (P) 17 12 1 4 42 : 15 37 3. Budućnost (M) 17 11 4 2 39 : 13 37 17 10 2 5 44 : 28 32 4. Rusín 5. Borac (BG) 17 10 2 5 40 : 25 32 6. Borac 46 (O) 17 9 3 5 28 : 24 30 17 9 2 6 20 : 17 29 7. Slávia 17 8 1 8 40 : 49 25 8. Kulpín 9. Radnički 1918 17 6 3 8 24 : 32 21 17 6 2 9 25 : 28 20 10. ŽAK 11. BSK 17 5 5 7 22 : 28 20 12. Budúcnosť (H) 17 4 6 7 31 : 37 18 17 5 3 9 24 : 39 18 13. Kordun 17 5 1 11 20 : 28 16 14. Polet 15. Zadrugar 17 4 4 9 22 : 39 16 17 4 3 10 25 : 45 15 16. Maglić 17 2 4 11 17 : 36 10 17. Tvrđava 18. Omladinac (-1) 17 2 4 11 26 : 45 9

INÍ PÍŠU: HLAS ODŽACKEJ KOMÚNY A RÁDIO ODŽACI

Bačić bol naozaj Badža! Pripravil: Juraj Pucovský

red viac ako štyridsiatimi rokmi (28. novembra 1980) noviny Hlas odžackej komúny, ktoré už dávno nevychádzajú, na športovej strane napísali: „V majstrovskej prestávke pre kvalifikačné zápasy našej reprezentácie na nadchádzajúce majstrovstvá sveta v Odžakoch 19.

novembra hosťoval prvoligista Vojvodina z Nového Sadu. Hostia nastúpili v najlepšej zostave (okrem zraneného Novakovića) a hostitelia tento zápas využili na rozlúčku Anteho Bačića s aktívnou hrou.“ Rádio Odžaci prednedávnom zverejnilo pôvodnú správu zo zápasu z uvedených novín:

futbalu v Odžakoch, najlepšie sme videli v 15. min., keď poslednýkrát v kariére opúšťal ihrisko. Štadiónom sa rozľahol potlesk, aký sme už dávno nepočuli. Medzi 1 000 fanúšikmi nebol žiaden, aby nezatlieskal skutočnému esu, jednému z najlepších, a možno

TEKSTILAC – VOJVODINA 0 : 8 (0 : 2) Odžaci: Štadión Lolu Ribara, divákov okolo 1 000, rozhodca Nikolić (Odžaci). Strelci: Zovko v 38. a 65., Komljenović v 40., Vujadinović v 51. a 72., Marić v 73., 78. a 83. minúte. TEKSTILAC: Šargač (Medić), Sava Ilić, Marinković (Belić), R. Gaković (Ostojić), Bačić (Marjanović), Smajević (B. Gaković), Đukić, Kezić (Radmanović), N. Surla, Karanfilović, Stojan Ilić VOJVODINA: Šujica (Ćirić), Vujkov, Mokuš (Ćurčić), Zovko, Bekvalac, Dimitrić (Ičin), Z. Ma• ŠPORT •

rić, Ilić (Mićović), Vujadinović, Komljenović (Grubor), Pejović Pred zápasom predseda Tekstilca Rade Plećaš odovzdal Bačićovi náramkové hodinky ako uznanie za všetko to, čo tento hráč takmer v dvadsaťročnej kariére dal tomuto klubu. Okrem niekoľko rokov strávených vo FK Crvenka, keď s týmto klubom v sezóne 1970/71 postúpil a hral v Prvej zväzovej lige (31 zápasov, dal dva góly), Bačić stále obhajoval dres odžackých modro-bielych... Koľko si Bačića vážili milovníci

Ante Bačić v drese Tekstilca

i najlepšiemu, ktorý hral futbal v tomto meste. Zavesiac kopačky na klinec v 35. roku života, Bačić sa nerozlúčil s futbalom. Už predtým viedol pionierov Tekstilca, končí trénerský kurz a v budúcnosti bude v klube trénerom. Bačića na mieste stredného obrancu úspešne vystriedal Marjanović, ktorý za pomoci brankára Šargača až do 38. min. úspešne odolával Novosadčanom. Odžačania mali tiež niekoľko solídnych šancí. Vari najlepšia bola tá v 25. min., keď Surla takmer z tridsiatich metrov triafal do šibenice, ale Šujica poslednými silami vyboxoval loptu. Ante Bačić neskoršie trénoval ešte niektoré seniorské mužstvá v okolí, medzi nimi aj lalitskú Panóniu, v ktorej si trochu aj zahral. Žiaľ, Ante Bačić už dlhšie nie je medzi nami, na futbalových ihriskách s loptou, ktoré mal tak rád... Spomienka na Badžu, ako ho takmer všetci volali, je prítomná stále v Odžackej obci, lebo súťaž futbalových veteránov právom a hrdo nesie jeho meno.

1 /4940/ 1. 1. 2021

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Je Stanišić 1920 už majster, či nie? Juraj Pucovský

eď v majstrovskej sezóne 2017/18 FK Stanišić 1920 z rovnomennej dediny v Somborskej oblastnej lige získal titul so 69 bodmi, mal postúpiť do Vojvodinskej ligy – severnej skupiny. Mal, ale nepostúpil! Špinavé prsty v športe znova vyčíňali. Čo sa vlastne stalo? Niekto si vedľa viac ako 100 rokov pôsobiaceho somborského FK Radnički 1912 zaumienil založiť nový klub s rovnakým menom. A potom to už šlo ako po masle. Klub založili, uzurpovali Mestský štadión v Sombore a prebrali miesto, ktoré

Brankár FK Stanišić Predrag Brkić bol istý v bráne

patrilo Stanišićanom. Tak prišlo k neslýchanému prípadu, že jednu sezónu na spomínanom „severe“ hrali dva somborské kluby s rovnakým názvom – Radnički, a to na tom istom štadióne. Zostáva zaznamenané, že sa všetky rozporuplné, nečestné a neslýchané udalosti stávali v čase, keď v čele Mestského futbalového zväzu v Sombore bol dlhoročný hráč, tréner, športový riaditeľ a predseda FK Stanišić Dragan Bubanja, ktorý o všetkom mlčal ako ryba?! Ostatné je už dobre známe. Novozaložený Radnički 1912 je už v Srbskej lige – skupina Vojvodina (zimuje na 2. mieste), ale futbal sa hrá aj v Stanišići. Novozaložený FK Stanišić 1920 za dva roky preskočil obe Medziobecné ligy Sombor – druhú a prvú triedu, vytvoril si silné mužstvo a v jeseni v konkurencii 18 mužstiev v Somborskej

www.hl.rs

Strojca akcií Borca (BG): Nikola Žegarac (vpredu v bielom)

oblastnej lige presvedčivo obsadil prvé miesto s jedenásťbodovým náskokom. Nikto nepopiera kvalitu mužstva jesenného majstra, ale z niekoľkých klubov sa nám šuchli informácie, že tento klub používa aj iné metódy, aby dosiahol cieľ. Tak sa hádam Stanišićanom chce odčiniť krivda, ktorú im onehdy spôsobili. Zo sedemnástich zápasov Stanišić šestnásť vyhral a podľahol iba mužstvu FK Budućnost v Mladenove vo 4. kole výsledkom 3 : 2. Druhé a tretie miesto obsadili dve Budućnosti s rovnakým počtom bodov. Hráči z dediny Parage sú druhí, lebo vyhrali všetky zápasy doma (získali 27 bodov) a Mladenovčania majú tiež maximálny

Vrátil sa do Kulpína: Igor Valentík

Informačno-politický týždenník

účinok na svojom trávniku. Aj štvrtý v tabuľke Rusín z deviatich zápasov doma získal všetkých 27 bodov s celkovým skóre 33 : 9. Nasledujú dve mužstvá s rovnakými menami. Borac z Báčskeho Gračca a Obrovca. Ten prvý hral vo finiši lepšie a preto na konci predbehol Obrovčanov. Pivničania stratili doma až 11 bodov, ináč mohli byť aspoň o dve – tri miesta vyššie. Kulpín je presne v strede tabuľky, aj keď začal príliš slabo, ale jeho forma stupňovala najmä vtedy, keď z petrovskej Mladosti prišiel Petar Mrđan. Radnički z Ratkova zahlasoval boj o najvyššie umiestnenie, má veľký počet solídnych hráčov, ktorí sa vrátili domov z okolitých klubov, ale plány sú neuskutočniteľné. Somborský ŽAK na rozdiel

Veterán Zadrugara: Damir Vuković

od minulých majstrovstiev, keď húževnato bojoval o záchranu, sa rozhodol pre mladších hráčov a už teraz má na konte 20 bodov. BSK z Báčskeho Brestovca tiež hral lepšie vo finiši ako na začiatku. Hložianska Budúcnosť je dvanásta, počas jesene v radoch nováčika neklapalo všetko najlepšie, takže odišiel aj tréner Zlatko Hrubík. Presvedčení sme, že ak sa počas zimnej prestávky klub stabilizuje, na jar by mohol byť omnoho úspešnejší. Od 13. po 15. miesto sú mužstvá zo somborského územia. Od Korduna z Kljajićeva sme možno lepšie ani neočakávali. Polet z Karavukova, ktorý roky hrával aj vo vyšších stupňoch súťaže, nášmu futbalu dal desiatky, ba stovky

Boj o záchranu: Bojan Trojanović (FK Maglić)

vynikajúcich hráčov, spomedzi ktorých je najznámejší Spasoje Paja Samardžić, hádam najviac rozčaroval, najmä pre kádrové ťažkosti. Stávalo sa totiž, že toto mužstvo na niektorých zápasoch ledva zoskupilo jedenástku, čo prekvapuje pre takú veľkú dedinu. Je to hádam následok častých migrácií mladých ľudí v dôsledku štúdií a zamestnania! Zadrugar zo Srbského Miletića sa spolieha hlavne na hráčov v pokročilom veku, ale aj pomoc rozhodcov, hlavne na domácom trávniku. Zdalo sa nám, že Maglićania majú mužstvo schopnejšie chytiť sa za pasy so súpermi, ale navrátilec Bojan Trojanović a spoluhráči to nedokázali, o čom svedčí iba 15 získaných bodov. Veľkým rozčarovaním je báčska Tvrđava na predposlednom mieste s desiatimi bodmi. Báčania vyhrali len nad Ratkovčanmi 2 : 1 a Pivničanmi 1 : 0, ale najviac ich môžu stáť domáce prehry s Maglićom 0 : 1, Kordunom 1 : 2, hložianskou Budúcnosťou 1 : 2 a zvlášť s Omladincom 2 : 3. Pritom doma remizovali so Zadrugarom 1 : 1 a FK Budućnost Mladenovo 1 : 1. Najslabším mužstvom je Omladinac z Bukovca, ktorý vyhral len v 1. kole doma nad Maglićom 7 : 1 a v 13. kole bol lepší od Tvrđavy v Báči 2 : 3, a keďže mu ešte odňali jeden bod, už teraz si môže baliť kufre pre návrat do Medziobecnej ligy Sombor – prvej triedy. • ŠPORT •

FOTOOBJEKTÍVOM HLASU ĽUDU

Pred štartom

Zajkovia moji milí

Neopakovateľnosť okamihu Juraj Pucovský

zasa je tu nový rok. Za sebou máme jedno ťažké, kritické, pandémiou poznačené obdobie nebezpečným vírusom Covid-19. Celé dni, týždne, mesiace roku 2020 trápi, sužuje, roznáša nákazu nepokoja státisícom, miliónom ľudí u nás a vo svete, ale, žiaľ, odnáša mnohé, aj mladé životy. Život však beží ďalej. Musí, hoci s počet-

Kde ťa bolí?

Holubia prechádzka

nými obmedzeniami, zredukovanými aktivitami na všetkých poliach. Hospodárskych, spoločenských, kultúrnych, cirkevných, zábavných, športových... My v našom týždenníku sa snažíme sledovať všetko, perom a objektívom zaznamenávame hlavne to, čo sa stáva v dedinách a mestách, kde žijú Slováci, naši čitatelia. Hovorí sa, že „slnko a noviny musia vyjsť“. Nuž preto za témami treba odchádzať do terénu, načerpať materiál na písanie rozho-

Nikdy bez medailí

Párik si pokojne pláva

vorov, komentárov, článkov, rozborov, správ a iných informácií. Najlepšie je, keď to všetko ilustrujeme podľa možností vlastnými fotografiami, ktoré niekedy nie je ľahko urobiť. Najmä nie na športoviskách, kde sa striedajú neopakovateľné okamihy. Preto okolo športových ihrísk treba byť neustále v strehu, vyčkať najvhodnejšiu chvíľu a zaznamenať okamih, ktorý sa už nikdy viac nezopakuje. Nazdávame sa, že aj týchto niekoľko záberov nielen zo športovísk to potvrdzuje.

Hlavne, že lopta nie je v sieti

Len vás pozorujeme!

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči Erka Viliačiková, predsedníčka

Labátovu sieň, ktorá je miestom spoločenského a kultúrneho žiOMS Aradáč je jedným vota dediny. Aradáčski matičiari z prvých obnovených nezabudli ani na svojho velikána miestnych matičných Leopolda B. Abafiho a roku 1993 odborov po obnovení MSJ. Ob- si pripomenuli 110. výročie jeho novujúce zhromaždenie bolo 25. úmrtia. Pri tej príležitosti prečítali novembra 1990 v priestoroch úryvky z knihy akademika Dr. evanjelickej fary za prítomnos- Jána Kmeťa Dolnozemské obrysy ti asi 100 občanov. Iniciátormi slovenskej sebaúcty, v ktorej je obnovenia MOMS boli vtedajší opísaná Abafiho činnosť. Roku kňaz v Aradáči Ondrej Peťkov- 2006 Aradáč oslavoval 220. výročie príchodu Slovákov. Vo vyše dvojhodinovom programe pomenovanom Pamäti z hlbín dávnych vekov tri generácie domácich o c h o t n í k ov Doterajší predsedovia MOMS: (zľava) Pavel Jápredstavili novský, Juraj Čeman, Zuzana Litavská-Beňová, bohatstvo sloErka Viliačiková a Anna Bagľašová venských piesský, Pavel Jánovský a učiteľ Ján ní, tancov a krojov. Tí najmladší Petráš. Prvým predsedom MOMS ukázali, že sa aradáčska Slovač sa stal Pavel Jánovský, ktorý túto o vlastnú budúcnosť nemusí obáfunkciu zastával nasledujúce 4 vať a folklórni veteráni vyobliekaroky. Podpredsedom bol Ján ní do starodávnych sviatočných Jánošík, tajomníčkou Mária Hu- aradáčskych krojov potvrdili, že čoková-Klinková a pokladníkom sa im aj napriek rokom a zvyšným Pavel Svetlík. Neskoršie v čele kilogramom v speve a tanci ešte MOMS boli: Juraj Čeman (1994 stále darí. Program neprešiel ani – 2001), Zuzana Litavská-Beňová (2001 – 2005), Erka Viliačiková (2005 – 2011), Anna Bagľašová (2011 – 2017), Suzana Kokavská (2017 – 2019) a od roku 2019 predsedníčkou je znovu Erka Viliačiková. Okrem Meškárky na festivale V aradáčskom šírom poli predstaviteľov v orgánoch MSJ MOMS Aradáč mal predstavite- bez chýrečných meškárok. Pod ľa i v najužšom vedení MSS. Ján organizáciu sa podpísal MOMS Zvara bol podpredsedom Matice Aradáč v čele s predsedníčkou Erkou Viliačikovou. Program naslovenskej v Srbsku pre Banát. Počas uplynulých 30 rokov cvičili Ján Benčík a Viera Godová. aradáčsky MOMS zaznamenal V tomto jubilejnom roku Aradáč početné aktivity. Jednou z prvých dostal ešte jednu, tretiu v poradí bolo vydanie knihy učiteľa na dô- knihu venovanú tunajším Slováchodku Jána Petráša Slováci v Ara- kom Zachráňme od zabudnutia dáči pri príležitosti 200. výročia autorky Márie Hučokovej-Klinprisťahovania Slovákov do Ara- kovej. Od roku 2008 aradáčsky MOMS dáča. Roku 1992 matičiari upravili

sfilmované raritné zvyky tunajších Slovákov. Príležitostne sa organizujú aj literárne večierky a premiéry kníh. Pri MOMS Aradáč od samého založenia bol činný aj spolok žien, ktorý od roku 1997 pravidelne organizoval aradáčsku tortiádu. V roku 2006 sa osamostatnil a pripojil k Asociácii slovenských spolkov žien. Významná je aj športová činnosť MOMS. Futbalové mužstvo MOMS na Matičnom turnaji jediné doteraz 3-krát zaradom získalo Putovný pohár veľvy-

organizuje svoje najväčšie podujatie Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli s cieľom oživiť dedinu, dať jej silu a inšpiráciu pre ďalší kultúrny rozmach, tiež motivovať slovenské spolky vo Vojvodine, aby sa venovali stvárneniu rôznorodých zvyklostí a obyčají, a tak p r i s p i e vať k zachovávaniu tradícií a dobr ých priateľských vzťahov medzi našimi a zahraničnými súbormi. Festival dostal názov podľa piesne, ktorá je svojráz- Vedenie MOMS Aradáč nym symbolom dediny a v ktorej sú ospievané šíre polia vôkol slanca Slovenskej republiky, za Aradáča. Do organizácie festivalu čo sa im tento pohár dostal do sú každoročne zapojené takmer trvalého vlastníctva. Roku 2019 všetky dedinské združenia a spol- Aradáčania boli aj úspešnými ky, najviac však Spolok žien Ruža. organizátormi turnaja, na ktorom Veľkú podporu organizátori majú pohár získali aj štvrtýkrát. MOMS Aradáč sa môže poaj zo ZŠ Bratstvo a MOMS v organizácii tohto podujatia dobre chváliť aj bohatou spoluprácou spolupracuje aj s evanjelickým s matičiarmi zo Slovenska, ale cirkevným zborom a hasičským aj účasťou na rôznych podujazborom. Účastníkmi festivalu tiach na Slovensku, na ktorých doteraz boli takmer všetky slo- sa zúčastňovali či už ako členovia venské vojvodinské súbory, ako MOMS, FS Mladosť, Spolku žien

Folklórni veteráni na programe venovanom 220. výročiu príchodu Slovákov do Aradáča

aj početné súbory zo Slovenska, z Chorvátska, Rumunska, Mexika... Tradícia nakladá, že začiatok festivalu patrí meškárkam. Tanečná a spevácka skupina, ako aj ľudoví speváci pod vedením Jana Zvaru-Mocu tiež vždy boli prítomní v aktivitách MOMS. Ako trvalý dokument o bohatej tradícii aradáčskych Slovákov zostane aj CD Chodenie s paničkami, na ktorom sa nachádzajú

Ruža, Divadelnej sekcie Branislava Vierga. Výsledkom takejto spolupráce je aj podpísanie dohody o spolupráci medzi Aradáčom a obcou Dolná Strehová na Slovensku roku 2017. Slovom, aj napriek chvíľkovým úpadkom v činnosti MOMS Aradáč zoskupuje a drží aradáčsku Slovač pospolu a je hybnou silou kultúrneho života v tejto dedine. Foto: vlh a z archívu MOMS