Hlas ľudu 2/2020 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 11. 1. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4889/

Novoročná estráda v Kultúrnom centre Kysáč ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

11. 1. 2020 | 2 /4889/

Uzávierka čísla: 8. 1. 2020

Rozhovor s predsedom Obce Kovačica Milanom Garaševićom, ktorý prízvukoval to, kam Kovačica kultúrne a ekonomicky speje a čo očakávajú občania a vedenie v roku 2020. M. Benka

Na Štefana, vo štvrtok 26. decembra 2019, sieň domu kultúry v Kulpíne bola znovu plná. Milovníci spevov, tancov a divadla si prišli na svoje a organizátori tradičného Štefanského programu – ochotníci KUS Zvolen predstavili všetky zložky svojej celoročnej úspešnej práce. K. Gažová

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov už tradične na sklonku roka usporiadal vianočný večierok pre tých najmladších. Večierok sa konal v ich priestoroch v podvečer 23. decembra, keď početným deťom bola interaktívne odprezentovaná kniha Čaroslovník autorskej dvojice spisovateľa Jána Žolnaja a ilustrátora Ďulu Šantu. D. Vŕbová Foto: Nataša Simonovićová

Od 6. januára do 29. mája 2020 budú môcť registrované poľnohospodárske gazdovstvá, ktoré sú v aktívnom stave, podať žiadosť o stimuly na zaobstaranie nového traktora vyrobeného alebo zmontovaného z dovážaných častí v Srbsku. Maximálna celková suma podporných prostriedkov, ktorú môže žiadateľ získať, je 800 000 dinárov. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Túžby a priania

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Miroslav Benka

ážení naši čitatelia, v tomto Novom roku 2020 si doprajme, aby sme sa občas aj zasmiali, aby sme menej boli ustarostení a snívali viac, aby sme nasledovali svoje srdcia (aj keď niekedy zistíme, že sú ľudia ľahkoverní, že veria v zázraky, každý deň, ktorý príde, aspoň na jednu chvíľu si treba pripomenúť to dobré...). Želám vám zdravé myšlienky, zdravé činy, zdravé rána a večery. Želám vám, aby ste milovali a aby vás milovali, a sotva vás nie všetci môžu milovať, pretože nie ste bohom, ale nedokonalá ľudská bytosť. Prajem vám výlety, ktoré ste ešte neobjavili, a vracať sa na miesta, kde budete spokojní. Želám vám, aby vás našli dobré knihy, zaujímavé hry, pevné pneumatiky na bicykli, ľahké tenisky, svetlá scén, žiarivé farby, ktoré namaľujú svet vašich záujmov. Nudíte sa, ale tiež zabudnite, čo je únava, zabudnite, čo sú ľudia, ktorí vás milujú, pracovné miesta, ktoré vás privedú k dokonalosti, prostredie, ktoré vás inšpiruje. Naplnenie, radosť a potešenie. Prajem vám, aby ste zabudli na bolesť a starosti, a prežite roky, ktoré sú pred nami, v láske a radosti a v pokore. A nasledujte svoj rozum, srdce často vie byť slepé. Keď začneme pochybovať o svojich silách, spomeňme si na Evanjelický spevník 76, ktorý som vďačne prebral z prianí našej čitateľky: 1. Rok nový zase k nám prišiel, v ňom teš sa každý

a veseľ. Refr.: Radujme sa, veseľme sa v tomto novom roku. 2. Buď Bohu sláva na nebi a pokoj ľuďom na zemi. Refr.: 3. I roku pominulého Boh nás ochránil od zlého. Refr.: 4. Keď Syna svojho dal z neba, s Ním všetko dá, čo nám treba. Refr.: 5. Aj cez rok nastávajúci zostaň s nami, Všemohúci! Refr.: 6. Kráľovstvo Jeho hľadajme a v Neho stále dúfajme. Refr.: 7. Za dobro, dané nám z neba, česť Bohu, sláva, veleba. Refr.: 8. Keď v mene Krista prosíme, Boh dá viac, ako myslíme. Otvor, Pane, štedrú ruku, v tomto novom roku. „Takto môj starký Petrák začínali každý nový rok,“ uvádza čitateľka. Buď sláva Bohu na nebi a pokoj ľuďom na zemi, priatelia. Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Kovačica dnes a zajtra 13 Multietnickosťou žijú každodenne

29 Zvolili nového predsedu 43 Roškovi kováči vykuli titul

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Aký bol rok 2019 v poľnohospodárstve? Na titulnej strane: S choreografiou Detská svadba členovia Detského folklórneho súboru Vienok vystúpili na Novoročnej estráde v Kysáči v nedeľu 29. decembra 2019. Foto: Elena Šranková

2 /4889/ 11. 1. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Nové tenzie v regióne a vo svete

Stevan Lenhart

iernohorský parlament dňa 26. decembra 2019 prijal Zákon o slobode vierovyznania a presvedčenia a právnickom postavení náboženských spoločenstiev, ktorý bol schválený tamojším prezidentom Milom Đukanovićom, čo vyvolalo vlnu protestov v Čiernej Hore, ale aj v Srbsku. Podľa daného zákona stavby a pozemky, ktoré bez dôkazov o vlastníctve používajú náboženské spoločenstvá na území Čiernej Hory (a ktoré boli v štátnom vlastníctve v období do roku 1918, keď sa Čierna Hora stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov), by sa mali vrátiť do vlastníctva čiernohorského štátu. Z tohto zákona vyplýva, že náboženské spoločenstvá v Čiernej Hore budú musieť predložiť dôkazy o vlastníctve ich majetku spred roku 1918, čo niektorí predstavitelia

Srbskej pravoslávnej cirkvi pochopili ako hrozbu s cieľom odňatia ich cirkevného majetku, vrátane kostolov a kláštorov. Príslušníci opozičnej parlamentnej strany Demokratický front začali protestovať proti tomuto zákonu a niektorí z nich boli po zásahu polície uväznení. Nasledovali pouličné demonštrácie, do ktorých sa zapojili aj kňazi Srbskej pravoslávnej cirkvi a početní občania vo viacerých prostrediach v Čiernej Hore. V snahe zmierniť napätie čiernohorský premiér Duško Marković sa stretol s hlavou SPC v krajine mitropolitom čiernohorsko-prímorským Amfilohijom Radovićom a v rozhovore ho uisťoval, že nový zákon nie je zameraný proti Srbskej pravoslávnej cirkvi… Aktuálne tenzie v Čiernej Hore majú početné ozveny aj v Srbsku a celá situácia nevplýva pozitívne na bilaterálne vzťahy týchto dvoch susedných krajín. * Novým prezidentom Chorvátska sa stal sociálny demokrat a niekdajší premiér Zoran Milanović,

ktorý v druhom kole volieb dňa 5. januára získal 52,7 percenta hlasov voličov, pokým jeho súperku Kolindu Grabarovú-Kitarovićovú z Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ) podporilo 47,3 percenta voličov. Milanović by mal nastúpiť na pozíciu prezidenta 18. februára a z tejto funkcie bude mať rozhodujúci vplyv na zahraničnú politiku Chorvátska, tiež bude vedúcim chorvátskej armády. Určite bude zaujímavé sledovať aj ako bude nový prezident do budúcna vplývať na vývin chorvátsko-srbských vzťahov, ktoré v posledných rokoch viazli vo vzájomných obvineniach a v čoraz väčšej netolerancii. Sú mienky, že vo vzťahoch týchto dvoch susedných krajín sa nič významne nezmení, lebo Milanović už aj v minulosti bol v konflikte s vládnucimi srbskými politikmi (ako premiér Chorvátska pred niekoľkými rokmi blokoval dovoz tovaru zo Srbska). Avšak niektorí analytici si myslia, že nový chorvátsky prezident predsa pozmení všeobecnú politickú klímu

v tej krajine, ktorá pod vedením Grabarovej-Kitarovićovej mala príznaky pravičiarskeho populizmu a nacionalistického šovinizmu. * Na rozkaz prezidenta Donalda Trumpa Američania začiatkom januára zavraždili iránskeho generála Kásema Solejmáního, veliteľa špeciálnych jednotiek Quds Iránskych revolučných gárd. Štátny tajomník USA Mike Pompeo vyhlásil, že tento čin bol vykonaný s cieľom zachrániť životy Američanov v tom regióne, lebo Solejmání údajne plánoval útoky na občanov USA. Iránsky generál bol dlho sledovaný americkými, saudskými a izraelskými spravodajskými službami a v posledných dvoch desaťročiach prežil mnohé atentáty. Na jeho likvidáciu USA použili modernú vojenskú techniku, čiže dva drony, z ktorých boli na Solejmáního autokolónu vypálené rakety Hellfire. Táto udalosť spôsobila v celom svete obavy z možnosti eskalácie vojnového konfliktu a štátne vedenie v Teheráne sľubuje pomstu.

Gratulácia premiéra vlády AP Vojvodiny Igora Mirovića

Premiér pokrajinskej vlády AP Vojvodiny Igor Mirović zablahoželal k Vianociam (Božić) patriarchovi srbskému Irinejovi, kňazstvu, mníšstvu a všetkým veriacim, ktorí oslavujú najradostnejší kresťanský sviatok podľa juliánskeho kalendára.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

„Prajem vám, aby ste Štedrý večer a Vianoce strávili v zdraví, pokoji a v pohode, obkolesení vašimi blízkymi. Nech nám sviatok narodenia Krista prinesie všetku vieru, pokoj a prosperitu a naplní naše domy radosťou. Veselé Vianoce!“ hovorí v gratulácii prezident Mirović. Pokoj Boží, Kristus sa narodil.

• TÝŽDEŇ •

SO ŠÉFREDAKTORKOU SLOVENSKÉHO ČASOPISU PRAMEŇ V CHORVÁTSKU TATJANOU SENIČANIN

Slovenský Prameň v Chorvátsku Anna Horvátová

lovákov v celom svete síce rozdeľujú hranice, ale rovnako všade sú verní svojim tradíciám, rovnako všade si oddane zachovávajú rodný jazyk a hrdo sa vyznávajú k slovenským koreňom. Slováci v susednom Chorvátsku čoraz viac dávajú o sebe vedieť, ich aktivity sa stupňujú a od roku 1992 Zväz Slovákov v Chorvátsku vydáva časopis v slovenskom jazyku Prameň. Je to jediné periodikum vydávané v slovenskom jazyku v Chorvátsku, v čele ktorého je mladá, ambiciózna, všestranná osoba Tatjana Seničanin, ktorá ozrejmila najprv vznik Prameňa: „Koniec 90. rokov 20. storočia bol poznačený rozpadom komunistického režimu, čo malo za následok rozpad viacerých štátnych útvarov. V roku 1991 sa Chorvátsko oddelilo od Juhoslávie. Ďalšia dôležitá zmena, ktorá ovplyvnila život Slovákov na tomto území, bolo rozdelenie Československej republiky v roku 1993, keď sa Slovensko stalo samostatným štátom. Po týchto historických udalostiach sa Slováci rozhodnutí osamostatniť sa od Čechov vyčlenili zo Zväzu Čechov a Slovákov. Krokom vyčlenenia a založenia si vlastnej strešnej organizácie bolo to, že sa rozhodli založiť si kultúrno-umelecké spolky v Jelisavci, Josipovci a Markovci, ktoré v tom čase boli nositeľmi kultúrno-spoločenského života Slovákov v Chorvátsku. Zakladajúce valné zhromaždenie sa konalo 14. júna 1992 v Našiciach a táto strešná organizácia Slovákov v Chorvátsku bola pomenovaná Matica slovenská v Chorvátsku. Zakladajúcimi členmi boli Miestny odbor Jelisavac, Miestny odbor Josipovac a Miestny odbor Markovac (v roku 1998 Matica slovenská v Chorvátsku zmenila pomenovanie na Zväz Slovákov v Chorvátskej republike a miestne odbory zmenili názov na Matice slovenské v danom mieste).“ Zaujímavý sled udalostí nie ani tak dávnej histórie, a ku vzniku časopisu ako došlo? „Jednou z prioritných úloh Zväzu Slovákov v Chorvátskej republike bolo založenie prvého slovenského samostatného periodika Slovákov v Chorvátsku, tlačového orgánu slo• TÝŽDEŇ •

venskej menšiny. S týmto cieľom v roku 1992 delegácia Zväzu Slovákov od redakčnej rady Jednoty – dovtedy spoločného časopisu pre Čechov a Slovákov v Chorvátskej republike a v rámci bývalej Juhoslávie, žiadala rozdelenie finančných prostriedkov, aby sa financovali teraz už dva časopisy, teda pre každú menšinu zvlášť. Redakcia Jednoty sa nevzdala časti financií a časopis Slovákov v Chorvátsku v prvom roku vychádzal v Martine za finančnej podpory Ma-

Tatjana Seničanin

tice slovenskej (Kvasnovski, J., 2002). V roku 1994 chorvátsky vládny rezort schválil financovanie Prameňa ako kultúrno-spoločenského mesačníka. Odvtedy sa financuje zo štátnej pokladnice cez Radu pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky a od roku 2015 ho finančne podporuje aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Sídlo redakcie bolo v roku vzniku časopisu v Našiciach, v miestnostiach Zväzu Slovákov. V ďalšom roku bolo sídlo redakcie presťahované do základnej školy v Josipovci a v nasledujúcich rokoch sa menilo sídlo v rámci troch miest – Našíc, Josipovca a Osijeku. Kúpou budovy na adrese Braće Radića 68 v Našiciach, kde je sídlo vydavateľa, časopis Zväzu Slovákov si natrvalo vyriešil aj sídlo redakcie.“ Aké zmeny badať alebo nevidieť na kvalite a podobe časopisu? „Počas dvadsiatich ôsmich rokov vychádzania časopisu Prameň prospešne menil svoju podobu, kvalitu a kvantitu. Do roku 1997 bol tlačený ako dvojčíslo, ale už dvadsaťtri rokov vychádza ako dvanásťčíselný mesačník s tým, že v letnom období čísla 7 – 8 vychádzajú ako dvojčíslo. Z jednofarebného osemstranového časopisu sa stal farebným 28-stranovým mesační-

kom v náklade 620 výtlačkov, ktorý s občasnou výnimkou príspevkov v chorvátskom jazyku vychádza v slovenčine. Prameň počas 28-ročnej existencie menil redaktora štyrikrát. Funkciu prvých dvoch redaktorov zastávali predsedovia Zväzu Slovákov Josip Kvasnovski a Andrija Kuric, ale napriek tomu, že Prameň je tlačový orgán existujúci pri Zväze Slovákov, predseda zväzu nezastáva automaticky funkciu redaktora Prameňa. Od roka 2015 Zväz Slovákov vydáva časopis v spolupráci so Slovenským kultúrnym centrom Našice. V období 2015 – 2018 redaktorkou bola riaditeľka Slovenského kultúrneho centra Našice Sandra Kralj-Vukšić a v súčasnosti na tomto mieste pôsobím ja, zároveň aj ako kustódka Slovenského kultúrneho centra Našice, presnejšie od čísla 9 v roku 2018.“ Nadväzujete na prácu vašej predchodkyne, alebo uvádzate aj nejaké novinky redakčnej politiky? „V šesťčlennej redakčnej rade, ktorá k nahliadnutiu dostáva každé číslo tesne pred tlačou, je vedenie Zväzu Slovákov – predseda Mirko Vavra, tajomníčka Branka Baksa, členovia Výkonného výboru Zväzu Slovákov Rozalija Kukučková a Josip Krajči a obe zamestnankyne Slovenského kultúrneho centra Našice, teda riaditeľka Sandra Kralj-Vukšić a ja ako šéfredaktorka. Koncepcia časopisu sa zmenila v čase, keď šéfredaktorkou bola Sandra Kralj-Vukšić. Začali sa pravidelne, raz do roka, organizovať stretnutia dopisovateľov a redakčnej rady, s cieľom zvýšiť úroveň časopisu. Dôvod tomu je, že tvorcovia časopisu sú amatéri, hlavne ochotníci z matíc slovenských a slovenských kultúrno-umeleckých spolkov v Chorvátsku. Témy stretnutia sú hlavne, čo musí obsahovať správa, ako napísať zaujímavý článok a z technickej strany ako pripraviť materiál na odoslanie do redakcie. Stretnutie slúži aj na diskusiu o tom, čo je dobré a čo by sa malo zmeniť. Zatiaľ pracujeme podľa koncepcie, ktorú som prevzala od riaditeľky, teda bývalej šéfredaktorky. Dobré netreba meniť.“ Je to pravda, a ako ste na tom s obsahom časopisu, máte ustálenú koncepciu, či vám udalosti

diktujú témy? „Obsah časopisu je v súlade s faktom, že ide o kultúrno-spoločenský časopis Slovákov v Chorvátsku. Orientovaný je na históriu, spôsob života a aktivity slovenských komunít v Chorvátsku – hlavne folklórne prehliadky, koncerty, výstavy, literárne a hudobné programy, aktivity športovcov a hasičov, informácie o Slovensku a informácie o Chorvátsku vzťahujúce sa na slovenskú minoritu. Objavujú sa aj texty o schôdzach matíc a Zväzu Slovákov a podobne. Okrem príspevkov stálych dopisovateľov sú v Prameni uverejnené príspevky rôznych odborníkov a významných osobností zo Slovenska a z Chorvátska, ako aj obyčajných ľudí, mládeže a školopovinných detí. Pre najmladších čitateľov Prameň ponúka detský kútik. Dôraz je kladený na dosah na všetky vekové kategórie čitateľov a rôzne vzdelanostné úrovne. Z toho vyplýva aj základná téma časopisu – život Slovákov v Chorvátsku vo všetkých sférach – súkromnej a spoločenskej, na všetkých úrovniach – kultúrnej, vzdelávacej, informačnej, politickej, ekonomickej, športovej, vedeckej a iných. Treba pripomenúť, že o to, aby jazyková úprava príspevkov v časopise bola zodpovedajúca, sa starajú lektori. V súčasnosti je to profesor na Filozofickej fakulte v Záhrebe Martin Machata.“ Určite, že je vychádzanie časopisu v jazyku svojej menšiny prospešné, je to jedinečný zaznamenaný historický doklad o Slovákoch, či u vás v Chorvátsku, alebo v Maďarsku a aj u nás v Srbsku, zrejme sa aj vy na to tak pozeráte. „Najdôležitejšia úloha, ktorú Prameň spĺňa 28 rokov, nie je ani tak spätá s jeho tematickou ani obsahovou stránkou, ale so stránkou jazykovou. Prameň chorvátskym Slovákom umožňuje každodenne sa stretávať s písanou spisovnou podobou materinskej reči, dáva ľuďom možnosť čítať slovenské slovo, čo je jeden zo spôsobov, ako na týchto priestoroch udržať slovenský jazyk. Prameň je kronikou života Slovákov v Chorvátsku. Vedomý si potenciálu internetového mediálneho priestoru vo sfére informovania verejnosti a získavania nových čitateľov, v snahe osloviť čo najviac čitateľov, Zväz Slovákov v posledných rokoch uverejňuje Prameň na svojej webovej stránke.“ (foto: zo súkromného archívu)

2 /4889/ 11. 1. 2020

Týždeň INTERVIEW S PREDSEDOM OBCE KOVAČICA MILANOM GARAŠEVIĆOM

Kovačica dnes a zajtra Miroslav Benka

ážený pán predseda, predstavte nám v najkratších črtách situáciu, teda čomu sa podobala Kovačica, keď ste Vy prišli na post predsedu obce a ako vyzerá dnes? – Kovačica nemala pracovnú zónu. Zrušená je. Teda nemala možnosť na hospodársky rozvoj, na príchod investorov a otvorenie pracovných miest. Dom zdravia bol pred kolapsom, lekáreň pri DZ bola takmer prázdna, bola poslednou obcou vo Vojvodine bez uvedenej plynofikácie. To sú iba niektoré z problémov, ktoré sa priamo týkali každodenného života našich občanov. Práve pre zlé hospodárske prostredie, nesplnené sľuby, mnohí nevideli svoju budúcnosť tuná. Na nás preto padla rozsiahla a ťažká práca – prinavrátiť vieru do budúcnosti, vieru, že sa v Kovačici otvorí továreň, v ktorej budú pracovať naši spoluobčania. Preto sme urobili potrebné kroky, aby sme vybavili pracovnú zónu, aby sme zabezpečili lepšiu budúcnosť, pracovné miesta. Teraz už môžeme hovoriť v súlade s rozvojom celého nášho štátu, ako i o konkurenčných platoch. V minulom roku sme už zakončili prvú fázu vybavenia pracovnej zóny, kým v tomto roku pokračujeme s druhou fázou. Už teraz máme rokovania s investormi, ale o tom budeme hovoriť vtedy, keď tomu príde čas, a teraz je bližšie ako nikdy predtým. Aké je demografické zloženie obyvateľstva a na akej úrovni sú v súčasnosti medzinacionálne vzťahy? – Podľa posledného úradného sčítania obyvateľstva z roku 2011 demografické zloženie v Kovačickej obci tvoria Slováci (41,85 %), Srbi (33,26 %), Maďari (9,98 %), Rumuni (6,10 %) a Rómovia (3,19

www.hl.rs

Predseda Obce Kovačica Milan Garašević

%). Ako ste si všimli, podľa zloženia obyvateľstva Obec Kovačica iste odôvodňuje mienku, že sme

predstavuje veľkú prednosť a potenciál. Keď hovorím ,veľkú prednosť', myslím tu na jedineč-

Veterný park: najväčšia kapitálová investícia v Kovačici

,Európa v malom'. Zmiešané obyvateľstvo, v zmysle nacionálnej príslušnosti a konfesionálnosti,

Informačno-politický týždenník

né kovačické multikultúrne prostredie, ktoré dodatočne ozdobuje multikonfesionálnosť. Všetci

turisti, ktorí navštívia Kovačicu, Idvor, Samoš... zostávajú pod dojmom, ktorý je vyvolaný nielen tvorbou umeleckých autorov, ale aj spôsobom spolužitia našich občanov. Všetci príslušníci nacionálnych spoločenstiev v našej obci pracujú na pestovaní, ochrane a zveľaďovaní vlastného kultúrneho dedičstva a to, že posilňujeme svoju identitu, robí náš kolektív ešte silnejším. Prezraďte nám, ktoré sú významné investície, keď ide o kultúru Slovákov v Obci Kovačica? Ktoré ustanovizne sa financujú z obecného rozpočtu? Na čo ste najviac hrdý, koľko sa dosiahlo v pestovaní slovenského kultúrneho dedičstva? – Plánujeme výstavbu novej galérie insitného umenia, ešte vždy uvažujeme o vhodnej lokalite. Minister kultúry Vladan Vukosavljević navštívil kovačickú Galériu insitného umenia, uvedomil si jej význam, nielen pre Kovačičanov a Kovačicu, ale aj pre celú Vojvodinu a Srbsko. Vtedy vznikla dohoda, aby Obec Kovačica urobila projekt pre budovu novej galérie, a ministerstvo má zabezpečiť prostriedky. V minulosti sme mali veľký problém so samotnou budovou Domu kultúry 3. októbra. Sústavne je ruinovaný a doňho dlhé roky nie je investované. • TÝŽDEŇ •

Teda v pláne je rekonštrukcia túry Michala Babinku v Padomu kultúry, v ktorom sú dote- dine? Vieme, že bol takmer raz vykonané nevyhnutné úpra- zničený požiarom. Koľko je vy a opravy. DK v Kovačici má investované do domu kultúry veľký význam pre kultúrny život v Padine? Slovákov, čo nám je imperatívom – Čo sa týka Padiny, pred ňou aj v nasledujúcom mandáte. Obec Kovačica je podporovateľom zhruba všetkých kultúrnych podujatí Slovákov v obci. Cestou súbehov financujeme aktivity združení, podujatia a prezentujeme ich kultúru, tradície a obyčaje. S tým sa iste bude pokračovať aj v nasledujúcom období. Ustanovizne, ktoré sa financujú z rozpočtu Obce Kovačica, sú všetky ustanovizne, ktorým je zakladateľ Obec Kovačica. Sú to miestne spoločenstvá, Obecná knižnica, PU Kolibrík, dom zdravia a Stredisko pre sociálnu prácu. Najviac som hrdý na kontinuitu v práci a zasadzovanie sa všetkých kultúrnych znalcov obce, teda ľudí, ktorí tvoria obec tým, čo ona predstavuje – metropolu insitného umenia, kultúry Milan Garašević s robotníkmi a tradície. Máme združenia, ktoré organizujú podujatia a ktoré sa stávajú neodmysliteľnou destináciou na turistickej mape Vojvodiny. Ako je to, keď ide o hospodárstvo? O kapitálové investície, zvlášť keď ide o infraštruktúru, a v akej miere sa vám to podarilo? – Kovačica dostala vodu najvyššej kvality, čo je veľmi dôležité, s ohľadom na to, že celá Vojvodina má problém s kvalitou vody. Upravili sme chodníky, plánujeme výstavbu parkovacích miest pred bankou a predtým sme postavili aj jedno pred ZŠ. Rekonštruovali sme vodovodnú sieť a vymenili ventily. To, čo je najdôležitejšie, vyriešili sme problém verejného osvetlenia verejno-súkromným partnerstvom, čím sme usporili viac ako 250.000 eur na 13 rokov. Teraz máme záruku partnera, že v každej chvíli funguje 98 percent verejného osvetlenia. Plánujeme postaviť aj ďalšie svietidlá na miestach, kde chýbajú. Kovačica dostáva vzhľad skutočne upraveného mesta. Zveľadenie infraštruktúry Aká je situácia s Domom kul• TÝŽDEŇ •

je ukončenie prác DK, čo je mimoriadne náročný a rozsiahly projekt. Predchádzajúce vedenie vypracovalo projekt, ktorý nezodpovedal pre zmeny zákona o protipožiarnej ochrane, a preto

sme museli urobiť revíziu toho projektu. Po tom práce už mali začať. V priebehu 2016/2017 investovaných je okolo 30 miliónov dinárov (bola to prvá fáza prác v procese rekonštrukcie DK). Pred skončením tých prác v Padine vypukol požiar, ktorý pohltil veľkú časť budovy. Dnes namiesto toho, aby sme navštívili miesto prác, my sme prinútení znovu vypracovať projektovo-technickú dokumentáciu, za čo bolo vypísané verejné obstarávanie, a sme znovu na začiatku. Aké plány máte do budúcnosti? – Najdôležitejšie je, aby sme zakončili aj druhú fázu vo vybavení pracovnej zóny, s čím by sme umožnili príchod investorov. Plánujeme taktiež investovať do cestnej infraštruktúry v Debeljači, Samoši, Uzdine a v Padine. Plánujeme veľké investície v oblasti zlepšenia podmienok na zaoberanie sa športom v Kovačickej obci. Uvažujeme o investovaní do jarmočiska v Debeljači, s čím by ono získalo multifunkčnú dimenziu… Máme mnoho plánov, rozsiahla práca je pred nami, ale veríme, že sa nám ju podarí realizovať. Na záver, čo by ste zaželali občanom Kovačickej obce v tomto novom roku 2020 a v čase, ktorý je pred nami? – Predovšetkým mnoho zdravia, šťastia a radosti. To je to najdôležitejšie. Ako predseda Obce Kovačica sľubujem, že sa budem snažiť urobiť všetko, čo bude v mojej moci, aby Kovačica bola ešte lepším mestom tak pre život mladých, ako i pre všetkých našich spoluobčanov. Budeme pokračovať s vkladaním do vzdelávania, do školských objektov, budeme pomáhať rodinám s deťmi, ktoré sú naša budúcnosť. Foto: z archívu Obce Kovačica

2 /4889/ 11. 1. 2020

Ľudia a udalosti Obecný rozpočet na rok 2020 viac ako 3,6 miliardy dinárov STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

osledné vlaňajšie zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova sa konalo v pondelok 30. decembra 2019. V poradí 48. schôdza sa začala príliš búrne, lebo niektorí opoziční výborníci chceli nahrávať priebeh samotného zasadnutia prostredníctvom kamier či mobilných telefónov, a tým porušili rokovací poriadok. Predseda staropazovského lokálneho parlamentu Goran Jović bol preto prinútený až dvakrát schôdzu prerušovať, a tým upozorňoval na možné následky. Za daných okolností Jovan Tišma (DS), ktorý to nechcel rešpektovať, bol zo zasadnutia vo veľkej obecnej zasadačke aj vyradený a schôdzu musel opustiť. Pôvodný rokovací program, pozostávajúci zo 14 bodov, bol priamo na schôdzi i väčšinou hlasov výborníkov pozmenený (o jednom bode nerokovali a ďalších 6 nových bodov na návrh obecnej rady vsu-

nuli do rokovacieho programu). Najviac času a pozornosti venovali však prvému bodu – návrhu roz-

potrebnú zelenú dala väčšina výborníkov, vynáša viac ako 3,6 miliardy dinárov, ktorý je v porovnaní

Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova

hodnutia o rozpočte Obce Stará Pazova na rok 2020. Celkový rozsah obecného rozpočtu, ktorému

s celkovým rozpočtom v roku 2019 (rozhodnutie o druhom opravnom rozpočte) väčší o 204 380 000

dinárov. Na zasadnutí sa zúčastnil i Đorđe Radinović, predseda obce, ktorý za rečníckou tribúnou o. i. zdôraznil, že aj v roku 2020 najviac prostriedkov je plánovaných pre kapitálové investície späté s významnými infraštruktúrnymi projektmi, ktoré sú rozvrhnuté do všetkých osád obce. Uviedol tiež, že pred asi mesiacom v budove ZO pobudla i štátna revízorská komisia, ktorá údajne nemala žiadne pripomienky k výdavkom prostriedkov a k práci obecných orgánov. Kritické poznámky na návrh rozpočtu mali výborníci opozičných strán. Najviac ich zaujímali lehoty skončenia niektorých projektov a spôsoby trovenia peňazí z obecnej pokladnice. Na zasadnutí boli schválené i programy hospodárenia na rok 2020 viacerých verejných podnikov (Čistoća, Toplana, Urbanizam, Obecná stavebná agentúra, Vodovod a kanalizácia....), tiež plán dôkladnej regulácie sídliska Belegiš, kódex správania sa zamestnancov v obecnej správe a plán práce ZO na bežný rok. Výborníci staropazovského lokálneho parlamentu odhlasovali i návrh rozhodnutia o práve získania zľavy trov pobytu v predškolských ustanovizniach pre tretie, resp. ďalšie narodené dieťa v rodine.

PROJEKT EXCHANGE 5 EÚ PRE ROZVOJ LOKÁLNEJ SAMOSPRÁVY

Spravovanie verejného vlastníctva M A. Lešťanová

ediálna prezentácia projektu Integrovaný prístup spravovania verejného majetku v obciach Stará Pazova a Ruma, ktoré spoločne realizujú tieto dve sriemske obce, sa konala začiatkom decembra 2019 vo veľkej obecnej zasadačke v Starej Pazove. Projekt sa realizuje v rámci Programu Exchange 5, ktorý financuje Európska únia z IPA fondu 2014 a uskutočňuje Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy v spolupráci so Stálou konferenciou miest a obcí ako implementačným partnerom. Konferenciu otvorila Marína Savićová, námestníčka predsedu Obce Stará Pazova pre ekonomický rozvoj a strategický marketing, ktorá o. i. predstavila nové prístupy

www.hl.rs

Záber z prezentácie projektu v Starej Pazove

Informačno-politický týždenník

v spravovaní obecného majetku ako časti ekonomického rozvoja spoločnosti. Uvedený projekt prispieva k ekonomickému rozvoju, lebo umožní lepšiu systematizáciu údajov o majetku a zveľadí konkurencieschopnosť obecného majetku vo vzťahu k potenciálnym investorom. V mene Obce Ruma na mediálnej konferencii v Starej Pazove hovoril Dušan Ljubišić, náčelník obecnej správy. Zdôraznil, že realizáciou tohto projektu obe obce dokončia evidenciu nehnuteľností a údaje o majetku vo vlastníctve alebo v užívaní zo strany obce budú umiestnené v centrálnej báze, ktorú spravuje Republiková direkcia pre majetky. Obdobie realizácie projektu je 18 mesiacov.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Prvá šanca pre vysokovzdelaných ľudí S A. Lešťanová

vyčleňuje prostriedky na odborné zdokonaľovanie sa mladých nezamestnaných osôb s vysokým vzdelaním. Deväť praktikantov podpísalo zmluvy s budúcimi zamestnávateľmi

ľudia nadobudli prvé pracovné skúsenosti v súkromnom úseku, za čo dostanú finančnú úhradu. Ide o program opatrení zamestnávania mladých ľudí, ktorý uvedená lokálna

Pazove je toho času 1 300 nezamestnaných ľudí a realizáciou týchto lávnostné udelenie zmlúv deopatrení prvú šancu zdokonaľovať viatim praktikantom z prograsa v odbore tentoraz získali právnici, mu spolufinancovania trov ekonómovia, hudobníci... Na úzeangažmánu zamestnávania na obmí Staropazovskej obce dobie roka (praktikantská v pracovnom pomere je stáž) sa uskutočnilo v piatok okolo 23-tisíc ľudí. 27. decembra 2019 v budoPri príležitosti 14. deve obecného zhromaždenia cembra – Dňa Národnej v Starej Pazove. služby pre zamestnávaNa tejto minislávnosti nie, ktorým si pripomesa zúčastnili Zoran Marnuli i 98. výročie práce, tinović, riaditeľ Národnej v Belehrade usporiadali služby pre zamestnávanie slávnosť, na ktorej udelili Srbska, so zástupcom Petuznania a ďakovné listiny rom Jarićom, a Marijana spoločnostiam a lokálnym Grabićová, riaditeľka filiálky samosprávam, ktoré sa NSZ v Sriemskej Mitrovici. zúčastnili v propagácii zaV úvodných príhovoroch mestnávania a dali veľkú Milenko Vučinović, tajomník podporu v realizácii opatSociálno-ekonomickej rady rení a programu aktívnej Obce Stará Pazova, a Mari- Na spoločnej fotografii: praktikanti so svojimi zamestnávateľmi a predstavitelia Národnej politiky zamestnávania. na Savićová, pomocníčka služby pre zamestnávanie a Obce Stará Pazova Ďakovnú listinu dostala aj predsedu Obce Stará Paa na tieto účely obec vyčlenila 5,5 samospráva realizuje s Národnou Obec Stará Pazova, v mene ktorej zova pre ekonomický rozvoj a stramilióna dinárov. Po ukončení štúdií službou pre zamestnávanie. Na uznanie prebral predseda Đorđe tegický marketing, zdôraznili, že už toto je šanca, aby mladí vzdelaní evidencii NSZ – pobočka v Starej Radinović. 8-krát zaradom Obec Stará Pazova

• ĽUDIA A UDALOSTI •

2 /4889/ 11. 1. 2020

Ľudia a udalosti Kysáč

Príprava nového kalendára Pavla Surového

ríprava nového kalendára s reprezentačnými fotografiami slovenských dievčat.

Pokrajinský poslanec a riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový aj tohto roku chystá pre Slovákov príjemné prekvapenie. Ide totiž

o kalendár slovenských dievčat v pestrofarebných slovenských vyše storočných krojoch takmer zo všetkých slovenských pros-

tredí. Rovnako sa mu potešia mamy, staré mamy a, samozrejme, krásavice, ktoré sa z kalendára budú na nás pozerať.

Kostolná kysáčska princezná Katarína Kuzmanovová

Aradáčska kráľovná Soňa Kočondová

Zimná aradáčska princezná Irena Struhárová

Aradáčska princezná v kožuchu Valéria Šimoniová

Slovenská snehulienka z Aradáča Ivona Opavská

Staropazovská princezná Andrea Sládková

Báčska zimná princezná Soňa Kočondová

V najstaršom selenčskom kroji Jana Trusinová

Aradáčska zimná kráľovná Valéria Šimoniová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZASADALI STAROPAZOVSKÍ SYNDIKALISTI

V ústrety volebnému zhromaždeniu Anna Lešťanová

dácia solidarity pre prevenciu invalidity a sklonku lanského roka a rekreačného odzasadali členovia Rady dychu robotníkov Zväzu samostatných na tohtoročnom syndikátov Obce Stará Pazova. októbrovom VeľtrV malej sále tzv. Bielej budovy hu turistiky vykonali jednohlasne schválili všetky prezentáciu kúpeľov, body rokovacieho programu. hotelov, rehabilitačV poradí 19. schôdza Rady ZSS ných stredísk a agenobce v piatok 27. decembra túr, s ktorými spolu2019 sa niesla aj v znamení prí- pracujú, a tak svojim prav na volebné zhromaždenie. syndikátnym členom Po schválení zápisnice z mi- zabezpečujú liečbu nulého zasadnutia Rade Erceg, a turistické aranžmápredseda Rady ZSS obce, podal ny za prajné ceny. informáciu o finančnej správe Novinky a možnosti a uviedol, že dobre a domácky ďalšej spolupráce, hospodárili. V ústrety volebné- ktoré môžu získať Momentka zo zasadnutia staropazovských syndikátnych pracovníkov mu zhromaždeniu, na návrh i syndikátni členovia IN MEMORIAM predsedníctva, členovia Rady Starej Pazovy, boli tiež jednou ZSS obce schválili aj rozhodnu- z aktuálnych tém na rokovacom tie o počte a štruktúre členov programe zasadnutia. rady a dozornej rady v období V záverečnej časti schôdze rokov 2020 – 2025. nevystala tradičná rozlúčka so Zväz samostatných syndi- starým rokom a družný rozhoPo ťažkej chorobe vo veku skoršie pôsobil v bývalej bratikátov mesta Nový Sad a obcí vor a tiež udelenie ďakovných 88 rokov dňa 20. decembra slavskej Dimitrovke či Dynamit(kde patrí aj Stará Pazova) a Na- listín zaslúžilým syndikalistom 2019 v Bratislave zomrel Ing. ke (1958 – 1970) a od roku 1971 Ján Čaplovič. až do dôchodku bol výskumný Odišiel do pracovník v večnosti koChemickom vačický rodák, ústave Slovenvnuk evanjeskej akadémie lického seniora vied v BratislaJána Čaploviča ve. Zaujímal st. a syn evansa o turistiku, jelického farára od detstva ho Jána Čaploviča bavila filatelia. ml. Narodil sa Do posledné27. mája roku ho týždňa vy1931 v Kovačisokého veku ci. Časť vzdelabol vášnivým nia absolvoval šachistom. Rád v predvojnovej navštevoval Juhoslávii a negalérie a múskôr vo Veľkej zeá. Británii. Vysokoškolské vzdeIng. Ján Čaplovič zomrel v solanie nadobudol na Vysokej botu 20. decembra a pochovaškole chemicko-technologickej ný bol o týždeň neskoršie v BraV nedeľu 29. decembra 2019, tak ako si to vedia dov Prahe, na Fakulte organickej tislave. Na pohrebe, ktorý viedla priať už dlhý rad rokov, v známom pohostinstve v Báčskom technológie, na ktorej roku pani farárka Anna Polcková, sa Petrovci vyprevadiť uplynulý rok sa zišli naši novinárski 1960 vyštudoval laboratórne v mene Kovačičanov prihovoril výroby. Toto mesto, českú kul- Pavel Baláž, štatutárny zástupca kolegovia, členovia Slovenskej redakcie Rádio-televízie túru a umenie si zamiloval. Memoriálneho strediska Dr. Vojvodina, vysielajúcej na druhom programe, so svojimi S manželkou Albínkou, rod. Janka Bulíka v Kovačici, ktorý spolupracovníkmi. Pri chutnom jedle a nápojoch urobili Blažekovou, mal tri deti – Evu, pri tejto príležitosti prečítal súvahu práce v minulom roku a zoznámili sa s tým, čo ich Ivana a Miroslava. Pracoval ako slová rozlúčky s Ing. Jánom očakáva v roku 2020. Na pamiatku do vlastného albumu laborant vo Výskumnom ústave Čaplovičom. sa všetci prítomní zoradili a spoločne aj vyfotografovali. agrochemickej technológie v Nech mu je večná sláva! J. Čiep Bratislave (1950 – 1958). NeA. Ch.

Ján Čaplovič (1931 – 2019)

• ĽUDIA A UDALOSTI •

2 /4889/ 11. 1. 2020

Ľudia a udalosti INTERVIEW S PREDSEDOM RMS KOVAČICA DIPL. ING. ADAMOM JONÁŠOM

Spoločnými silami pre dobro Kovačice Anička Chalupová

udú tomu bezmála štyri mesiace, čo Dipl. Ing. Adam Jonáš prevzal žezlo predsedu Rady Miestneho spoločenstva Kovačica. Zo dňa na deň rozbieha plánované aktivity, ktoré mestečko insity zveľadia. Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa uchádzali o post predsedu RMS? „Chcem svojou prácou pozitívne prispieť k tomuto nášmu prostrediu, ktoré bolo dlhší čas bez vedenia. I keď som nestranícky orientovaný, kandidoval som na návrh ľudí z pokrokovej strany. Navrhli mi, aby som sa uchádzal o člena novej rady, kde ma hneď po uskutočnených voľbách zvolili za predsedu RMS. Robím to z najúprimnejších dôvodov, bez prostriedkov a tak ako voľakedy v minulosti. Je cťou byť na takomto poste. Kandidoval som z dôvodu pomôcť svojej dedine. S ohľadom na to, že som viac ako 30 rokov v poľnohospodárstve v tomto prostredí, Kovačičania ma dobre poznajú, takže viem, ako dýcha mestečko, v ktorom žijem,“ povedal na úvod rozhovoru Dipl. Ing. Adam Jonáš. Čo sú v Kovačici podľa vašej mienky pozitívne javy a kde vidíte negatívne veci? „Negatívum vidím v tom, že z mestečka odchádza čoraz viac ľudí. Mladý skladateľ Povolný z Padiny vo svojej skladbe Prázdna je dedina ospieval túto problematiku, a tak to v podstate aj je. Ďalším problémom je to, že sa zmenšuje lokálny patriotizmus, ľudia sa za takéto malé prostredia menej zasadzujú. Každý hľadí svoje záujmy a voľakedy sme napr. všetci nadŕžali FK Slávia, chceli sme, aby súbor V šírom poli hruška bol najlepší, a teraz entuziazmus značne klesol. Negatívum je aj v tom, že sa o dedinách, teda o všetkých vojvodinských, nielen o Kovačici, rozhoduje na úrovni obcí a miest. V obci nemôžu pocítiť tep tej-

www.hl.rs

-ktorej dediny, napriek snahám. Podobne ako by som ja nemohol pocítiť problematiku napr. v Padine, tak ani ľudia, ktorí sú z Uzdina, Padiny a ďalších dedín zamestnaní v obci, nemôžu pocítiť dýchanie

Dipl. Ing. Adam Jonáš

inej dediny. To teda považujem za veľký mínus. Myslím si, že sa to v budúcnosti bude musieť riešiť. Nemyslím si, že to bude o 2-3 roky, ale možno o 2-3 mandáty, a že sa tu bude robiť tak, ako je to vo vyvinutejších štátoch. Verím, že sa na úrovni samotnej dediny bude rozhodovať o všetkých najlokálnejších veciach – od úpravy školy, infraštruktúry, po športové aktivity, kultúrne akcie a pod. V súčasnosti je to tak, že keď sa o niečom rozhoduje, ľudia majú menší záujem zapojiť sa do toho. Najväčším problémom v tomto prostredí je nedostatok práce. Keby bolo práce, tak by sa ľudia tu zamestnali, pôsobili, zakladali si tu rodiny, deti by tu chodili do školy, a tak by to bol normálny cyklus, aký by vlastne mal aj byť. Pozitíva vidím v tom, že sme od našich predkov zdedili jednu peknú dedinu. Od samotného založenia dediny sa šlo správnou cestou, od zakladania ulíc po výstavbu najdôležitejších budov, objektov. Ďalej sa v tom pokračovalo po 2. svetovej vojne a v roku 1958 bola Kovačica vyhlásená za najkrajšiu dedinu v Juhoslávii. Ďalšie generácie ju ďalej zlepšovali, až dovtedy, kým sme sa znovu nedostali po vojnové časy, keď všetko zastalo. Ako hovorí jedno slovenské porekadlo: Ak ty nepôjdeš na dom, tak

Informačno-politický týždenník

dom pôjde na teba. To isté platí aj v tom zmysle, že ak my nepôjdeme na dedinu, mestečko, tak ono pôjde na nás. Teraz sme prišli do situácie, že už dosť toho treba opravovať. Tieto priame páky v opravovaní MS Kovačica nemá, ale vie, koho má o to požiadať, aby sa to riešilo. Ďalším pozitívnym javom, ktorý som pocítil za tieto bezmála štyri mesiace, je to, že ľudia v nás pomaly získavajú dôveru. Potrebné je, aby ľudia prichádzali do MS a podávali nám návrhy, prihlásili nejaké nedopatrenia v dedine a pod. Ľudia nám čoraz viac dôverujú a treba sa dopracovať k tomu, aby nám dôverovali ešte viac. Nešťastie je v tom, že sú financie všade problém. Zdroje prostriedkov, ktoré prichádzajú do MS, sú minimálne. Myslím si, že nie je správny systém, že s nápadom, ako niečo urobiť, treba ísť do obce alebo do správy mesta a tam rozhodnú, či to podporia, alebo nie. Teda v podstate sú peniaze základným problémom.“ Akým smerom sa chce uberať nová RMS Kovačica? „Koľkokoľvek to bude umožnené zákonom a v tom smere, aby sa čím viac urobilo pre toto prostredie, potrebné je, aby obec zverila prácu a prostriedky miestnemu spoločenstvu. Po ukončení priemyselnej zóny v Crepaji by som si prial, aby sa pokračovalo už v začatej výstavbe priemysel-

nej zóny v Kovačici, ktorá hlavne prispeje k tomu, aby nám mladí ľudia neodchádzali za prácou do zahraničia. Budeme sa zasadzovať aj o to, aby sme čím viac zachovali Kovačicu v zmysle slovenskej identity. Podporu z obce a z pokrajiny máme, teda aj oni majú záujem o to, aby sa identita národnostných menšín na tomto priestore v každom ohľade zachovala. Treba sa nám viac organizovať v tom národnostnom duchu. Pri založení novej RMS som sa snažil, aby sa pri utváraní komisií volili ľudia zo všetkých dôležitých sfér, aby sme tu na nejaký spôsob zhromaždili odborných ľudí, ale zasvätených do národnostnej sféry života. Tak napr. máme založené komisie, ktoré majú na starosti rozvíjanie kultúry, náboženských vzťahov a pod. Treba si chrániť svoje národnostné povedomie a kultúrnu identitu a dávať väčší dôraz na odbornosť.“ Ako hodnotíte doterajšiu, hoci aj krátku činnosť RMS? „Krátke je to obdobie, ale do konca roka 2019 sa nám podarilo niečo urobiť. Ako som už povedal, založené komisie už podali návrhy a začali pracovať. Uskutočnilo sa niekoľko drobných akcií, ale verím, že toho bude v tomto roku omnoho viac.“ Čo chystáte v najbližšom období v Kovačici? „Pripravili sme spolu s tajom-

Zdobenie vianočného stromčeka a úprava námestia a vchodu budovy MS Kovačica bola jednou z akcií nového zloženia RMS • ĽUDIA A UDALOSTI •

níkom Chrťanom zoznam požiadaviek, s ktorými pôjdeme na obecný úrad, kde budeme žiadať riešenie pálčivých problémov, ako je napr. úprava Galérie insitného umenia a jej priedomia, prinavrátenie notára do Kovačice, osvetlenie oboch parkov, obnovenie dopravných značiek, výstavba ďalších nových parkovacích miest v strede Kovačice. Budeme žiadať prostriedky na úpravu a právne doriešenie skládky odpadu v blízkosti dediny, k nej nainštalovať kamerový systém a pod. Naším

problémom v dedine je aj verejný záchod. Mali sme verejné toalety v 70. rokoch minulého storočia. Aké boli, také boli, ale boli. Teraz nemáme žiadne. Budeme sa zasadzovať o to, aby sa aj ten problém čím skôr vyriešil. Plánujeme s obcou doriešiť aj križovatku Padina – Pančevo, ktorá je dlhé roky naším ,horúcim gaštanom´. Jesto ešte mnoho takých problémov, ktoré treba čím skôr vyriešiť. Keď ide o početné kovačické združenia, ktorých počet sa nemôže porovnať ani s jedným

susedným prostredím, chceme ich podporiť nielen morálne, ale aj na taký spôsob, že im ponúkneme priestory MS na používanie a na ich normálne fungovanie.“ V novembri 2019 si RMS Kovačica založila stránku na Facebooku. Je to iba služba s informačným zámerom, aby sa jej návštevníci informovali o tom, čo sa v prostredí deje, alebo ste tu mysleli aj na rozvíjanie komunikácie s občanmi? „Samozrejme, že je to nie urobené iba s informačným zámerom,

aby sa občania dozvedeli len o našej činnosti, ale aj preto, aby sme s nimi mohli komunikovať o tom, čo ich trápi, čo treba napraviť, kde zakročiť a pod.“ Čo by ste chceli odkázať svojim spoluobčanom? „Zo srdca im prajem, aby im rok 2020 bol naplnený predsavzatiami, úspechmi, vzájomnou toleranciou a len dobrými skutkami. Buďme k sebe usmievavejší a spojme svoje sily pre spoločné dobro našej Kovačice.

PREDVIANOČNÉ A PREDNOVOROČNÉ AKTIVITY V BIELOM BLATE

Multietnickosťou žijú každodenne Vladimír Hudec

ak ako je to už zvykom, predvianočné aktivity v Bielom Blate sa začali nepatrne pred Vianocami tradičným zdobením stromčeka v strede dediny. Spoločnými silami ho vyzdobili žiaci bieloblatskej základnej školy a ich učitelia a profesori. V ten istý deň vo večerných hodinách v sieni domu kultúry prebiehal vianočno-novoročný program, v ktorom účinkovali žiaci základnej školy a spevokol bieloblatského evanjelického cirkevného zboru Elpis. Prítomným Bieloblatčanom k nastávajúcim vianočným a novoročným sviatkom zablahoželal a dobrého zdravia, duchovného a hmotné-

Z otvorenia programu Čuvarkuća (foto: Nadácia 021)

ho blahobytu poprial predseda bieloblatského miestneho spoločenstva Miroslav Markuš. Po programe sa objavil dedo Mráz s plným vrecom darčekov. K tomu aj Klub bieloblatských žien všetkým deťom daroval cukrové jablko a pre dospelých ženy pripravili koláče a varili čaj a víno. Tento predvianočný program

Zdobenie stromčeka v strede Bieleho Blata sa stalo tradíciou (foto: M. Nedeljkov) • ĽUDIA A UDALOSTI •

obohatilo 11. v poradí kultúrno-edukačné podujatie Čuvarkuća, ktorého základným poslaním je prispieť k lepšiemu spoznaniu, porozumeniu a k spolupráci ľudí na tomto priestore rozličných národnostných, náboženských a kultúrnych spoločenstiev a tak prispieť k stabilite a rozvoju Vojvodiny a Srbska. Tento projekt

počas uplynulých dvoch rokov v dedinách Báčky, Banátu a Sriemu realizuje Nadácia 021 z Nového Sadu. Tak ako aj v predchádzajúcich desiatich dedinách, ktoré Čuvarkuća navštívila, aj v Bielom Blate nainštalovali výstavu obrazov, ktoré v autentickom dedinskom prostredí na maliarskom tábore na Sálaši 137 pred dvomi rokmi namaľovali maliari Đorđe Kovačev, Đorđe Beara, Marta Kiš-Buterer, Pavel Pop, Giorgy Aczaji, Daniela Morariu, Dominika Morariu a sochár Andreja Vasiljević-Baća. Témou tábora bola multikultúrnosť Vojvodiny a vojvodinskej kultúry. Výstavu otvoril riaditeľ ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate Milan Nedeljkov, ktorý zdôraznil, že občania tejto dediny žijú multikultúrnosťou každodenne a nie je to pre nich iba fráza, o ktorej počúvame v televíznych správach. Aj tento program spevom a recitáciami v štyroch jazykoch obohatili najmladší Bieloblatčania, ako aj spevokol Elpis.

Bieloblatskí žiaci prejavili multikultúrnosť v skutkoch (foto: M. Nedeljkov) 2 /4889/ 11. 1. 2020

Ľudia a udalosti KYSÁČ

Balíky pre nádejných hasičov Elena Šranková

red vianočnými a novoročnými sviatkami sa aj kysáčskym deťom dostali balíky. Medzi inými pre svojich najmladších členov vianočné darčeky

pripravili aj hasiči. Ako hovorí podpredseda DHS v Kysáči Vladimír Zaťko, s touto praxou začali pred takými tromi, štyrmi rokmi, keď predsedom hasičského spolku bol už nebohý Ján Hloška. Avšak potom s tým prestali a tohto roku

Vianočné darčeky potešili malých nádejných požiarnikov

V DUCHU VIANOČNÝCH SVIATKOV V PADINE. V slovenskom evanjelickom kostole v Padine v 2. vianočnú slávnosť 26. decembra 2019 sa konala už tradičná akcia pre deti. Služby Božie mal na starosti padinský farár Ján Cicka a posádka mladých Padinčanov, maskovaných na dedkov Mrázov a ich pomocníkov, sladkosťami obdarovala deti. Predpoludním sa účastníci tohto podujatia rozbehli na štvorkolesových vozidlách hlavnými ulicami a rozdávali najmladším cukríky a iné sladké maškrty, ktoré spolu so sponzormi zabezpečilo Miestne spoločenstvo Padina. V ten istý deň, vo večerných hodinách, pred budovou Základnej školy maršala Tita sa uskutočnil slávnostný vianočný koncert v prednese členov padinskej cirkvi Sion. Na snímke MS Padina je momentka z vyprevadenia posádky z miestneho spoločenstva. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sa pokúsili, a to úspešne, s touto praxou pokračovať. Chceli potešiť a odmeniť tie najaktívnejšie deti, malých nádejných hasičov, ktorí chodia cvičiť a zúčastňujú sa na rôznych požiarnických súťaženiach. Niekedy je to viac a niekedy menej úspešné, ale pre vedenie spolku neboli rozhodujúce výsledky. Chceli ich k sviatkom potešiť a odmeniť za aktivitu, ochotu a námahu, ktorú pri cvičení a súťažiach vynakladajú. Balíky kúpili z vlastných prostriedkov, ale sa sčasti pričinili aj sponzori. Na slávnosť, ktorá bola v priestoroch

garáže v hasičskom dome, prišli deti vo veku 7 až 12 rokov. Hasiči pripravili 15 balíkov a odmenili i tri trochu staršie dievčatá, ktoré sa prejavili aj v aktivitách okolo úpravy hasičských priestorov. Z tejto príležitosti hasiči trochu vyzdobili hasičské vozidlá svetielkami, aby táto akcia delenia balíkov bola čím slávnostnejšia. Ako na záver informuje podpredseda Zaťko, chceli by balíky pripraviť aj o rok a, pravdaže, pokračovať v tejto praxi aj v budúcich rokoch.

VIANOČNÝ KONCERT V BAPTISTICKOM KOSTOLE. Príjemný nedeľný večierok dňa 22. decembra 2019 zorganizovala mládežnícka kresťanská hudobná skupina. Svojím poldruhahodinovým programom na krásne ozdobenom javisku prítomným predniesli príhodné piesne, v ktorých, ako i v príhovoroch, oslavovali narodenie Ježiša Krista. ah

ROZLÚČKA S ROKOM V ZELENOM KÚTIKU V BÁČSKOM PETROVCI. Posledný deň v roku 2019 strávený v prírode a v kruhu susedovcov a známych si posledných päť rokov doprajú Petrovčania bývajúci v časti Sejky. Keďže si pri nábreží kanála Dunaj-Tisa-Dunaj z konca ich uličiek a domov zoradených v nich upravili svoj pohodlný kútik pre piknik, pomenovali ho podľa svojej ekologickej životosprávy jednoducho Zelený kútik. Stretávajú sa tuná zvlášť v lete a povedali si, že sa stretnú aj v posledný decembrový deň a takto vyprevadia starý rok. Aj 31. decembra 2019 na Silvestra už tradične varili víno a tak sa lúčili so starým rokom. Gazdinky k tomu prichystali rôzne kúsky a pri hrejivej pálenke a dobrotách im bolo veselšie. Zablahoželali si do nového roka, aby sa tu naďalej stretávali. J. Čiep • ĽUDIA A UDALOSTI •

vianoCe v evanjelickom kostole v BÁČskom petrovci

Vianočný súzvuk Jaroslav Čiep

redtým ako v stredu 25. decembra 2019 zorganizovali Vianočný koncert, v petrovskom kostole na Štedrý večer boli služby Božie. V rámci nich službu konal miestny farár Ján Vida a

bra v predvečerných hodinách pod názvom Vianočný koncert, návštevníci mali možnosť sledovať už siedmy rok po sebe. Zrejme sa im páči tento druh oslavy narodenia Ježiša Krista v petrovskom kostole, pozostávajúcej z piesní a zo skladieb s tematikou Vianoc, lebo lavice a chór boli v značnej miere zaplnené. V stredu na koncerte v Petrovci vystupovali domáce spevácke telesá, ale aj hostia spoza

Žiacky zbor ZŠ Jána Čajaka

Hosťami večierka bol spevokol CZ Báčska Palanka

odznel aj tradičný program detí. Aktivistky pracujúce s cirkevným dorastom v detskej besiedke prichystali program, kde deti a mládež recitovali a spievali. Cirkevný zbor sa im za to odvďačil primeranými darčekmi. V kostole nechýbala príležitostná scénografia. Tradične ju dotvorili vkusne ozdobené jedličky postavené z oboch strán oltára. Pri príležitosti najradostnejších sviatkov – Vianoc, aj vlani sa petrovský kostol rozozvučal spevom, hudbou a krásnym slovom. Program, ktorý odznel 25. decem• ĽUDIA A UDALOSTI •

chotára. Na úvod sa prítomnému obecenstvu predstavil dychový orchester s vedúcou, kantorkou Slovenkou Benkovou-Martinkovou. Potom po dve piesne zo svojho repertoáru zaspievali mladší spevokol CZ Petrovec a Komorný zbor Musica viva s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou. Aj tohto roku sa na koncerte zúčastnila mladá huslistka, študentka v Bratislave Marína Cerovská. Textami Z. Oravcovej, T. Gálla a Vianočnou modlitbou s Otčenášom publikum oslovila aj narátorka Hana

Príhovor farára Jána Vidu

Tanciková. O tom, čo sa na koncerte chystá, na úvod podujatia sa prihovoril farár Ján Vida. Privítal aj hostí z Báčskej Palanky. Tí prišli s farárom Vladimírom Grňom, ktorý vo svojom príhovore zmapoval dvadsaťpäťročnú prácu ich spevokolu. Palanský cirkevný spevokol sa potom petrovskému publiku predstavil piesňami, ktoré ich nacvičil vedúci Vladimír Kováč, ktorý kedysi pri zakladaní spevokolu bol tamojším kanto- Marína Cerovská na husliach hrala skladby rom. Odznelo aj ve- J. S. Bacha ľavravné rozjímanie o súčasných Vianociach z pera Petrovec. Ten, ako aj mladší spevoViery Kolárovej. Na Vianočnom kol, nacvičuje kantorka Slovenka koncerte po prvýkrát zaspieval Benková-Martinková. Tentoraz žiacky zbor Základnej školy Jána zaspievali dve piesne. Čajaka z Petrovca pod vedením Koncert tradične ukončili spoprofesorky hudobnej kultúry M. ločne zaspievanou piesňou Tichá Stankovićovej-Krivákovej. Stáli- noc, svätá noc a poďakovaním cou na tomto podujatí každý rok za účasť všetkým účinkujúcim doteraz bol starší spevokol CZ v programe.

Hana Tanciková každý rok účinkuje v programe 2 /4889/ 11. 1. 2020

Ľudia a udalosti 21. ŠTEFANSKÝ KONCERT

Vianočné piesne a spomienka na Mateja Ambrózyho Anička Chalupová

Druhý sviatok vianočný v Kovačici 26. decembra 2019 odznel tradičný, v poradí 21. Štefanský koncert. Tohtoročné podujatie okrem nábožných piesní s vianočnou tematikou bolo zamerané aj na oslavu 150. výročia smrti kovačického farára Mateja Amrózyho. Nábožné piesne predniesli cirkevné spevokoly, členovia detskej besiedky a mládež cirkevného zboru Kovačica II v čele s duchovným pastierom Martinom Bajzom a za hudobného sprievodu prof. Jána Dišpitera a Martina Torňoša. Príležitostnými piesňami sa za

hudobného sprievodu Daniela Ďurišovej, ako i literárna tvorba Cicku a pod vedením umeleckej a zaujímavosti zo života a diela vedúcej Milinky Čížikovej predsta- Mateja Ambrózyho (narodený 13. vili aj hostky, členky DSS Perla a ich januára 1797 v Liptovskej Sielnici nasledovníčky – Perličky. Sviatočnú atmosféru svojím hlasom obohatili i mladé sólistky Mária-Magdaléna Torňošová, Katarína Válovcová a Tina Vesteková. Na koncerte bola odprezentovaná aj náboženská poézia autorky Zuzany Koncert sa skončil spoločnou vianočnou piesňou

na Slovensku a zomrel 12. marca 1869), pedagóga, náboženského spisovateľa a slovenského evanjelického kňaza. Na záver koncertu, podobne ako aj v uplynulom roku, v prednese všetkých spevokolov, hostí, detí a mládeže odznela pieseň Čas radosti. Príspevky cirkevníkov z ofery budú využité na opravu organu.

BAJKERI S VEĽKÝM SRDCOM OBJALI DETI V OBJATÍ. Radosť zasvietila v očiach členov Združenia osôb s invaliditou Zagrljaj v Kulpíne, keď k nim na návštevu na sklonku roka v nedeľu 29. decembra zavítali bajkeri ako dedkovia Mrázovia (na snímke). Neraz ten zovňajšok práve opak dosvedčuje. Aj v tomto prípade je to tak, keďže práve tí drsní motorkári, ktorí merajú stovky kilometrov rýchlou jazdou, svojím skutkom preukázali práve tú ľudskú stranu a potešili osoby v Zagrljaji bohatými novoročnými balíkmi. Prekvapenie bolo veľké a nadšenie ešte väčšie, keď sa zvuk motorov rozliehal dedinou. Tie prekrásne dojmy zažili predtým členovia v Združení rodičov detí s osobitnými potrebami MY v Báčskom Petrovci. ah

HLUČNE, ALE BEZPEČNE. Členovia motorkárskych klubov Pauk z dediny Torak, Road Flayer z Mužlje, Grófi z Ečky a ich priatelia z Bieleho Blata pred vianočnými sviatkami navštívili najmladších Bieloblatčanov v tamojšej škôlke. Veľká radosť a vzrušenie predchádzali tomuto nekaždodennému stretnutiu. Akoby nie, keď dedo Mráz a jeho pomocníci namiesto na saniach ťahaných jeleňmi do Bieleho Blata zavítali na mohutných motorkách. Táto návšteva nasvedčuje tomu, že medzi ľuďmi ešte jestvuje humánnosť a empatia a práve v Bielom Blate to dokázali motorkári, ktorí zo svojich skromných príjmov vyčlenili prostriedky, aby bieloblatským deťom kúpili darčeky a tak im k sviatkom pripravili radosť. vlh Foto: Milan Nedeljkov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (1)

Anna Horvátová

taropazovčania sa tohto roku chystajú osláviť 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na toto územie. V ústrety

týmto oslavám tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

Zdarilé vystúpenie slovenských stredoškolákov z Petrovca v Starej Pazove Ako sme už oznámili, dňa 1. februára t. r. skupina slovenských stredoškolákov urobila zájazd do St. Pazovy. Hlavný cieľ zájazdu bol prehĺbenie poznatkov nášho pospolitého ľudu a nadviazanie stykov našej študujúcej mládeže s pazovskou robotníckou a sedliackou mládežou a s naším slovenským ľudom v Pazove vôbec. Toto všetko sa i dosiahlo. Pazovský ľud mal príležitosť vidieť nádherné dramat. dielo sovietského umenia „Vpád“, kým sa naší stredoškoláci spoznali s naším slov. ľudom v Pazove, porozprávali sa s nim o jeho problémoch, všimli si jeho úspechy v práci, ako i nedostatky, v odstraňovaní ktorých mu budú ďalšou svojou prácou pomáhať. Stará Pazova s oduševnením prijala našu študujúcu mládež v sobotu predpoludním. Hneď v istý deň, večer o 8 hod. usporiadaný bol v miestnosti Slovenského národného domu i program. Prítomných pozdravil v mene Slov. ľudovej stredoškolskej mládeže, predseda tejto mládeže súdruh A. Ferko, podotknúc a naznačiac cieľ tohto a podobných zájazdov našej slovenskej stredoškolskej mládeže. Druhým bodom programu boly slovenské ľudové tance, ktoré s úspechom zatančili dievčatá • ĽUDIA A UDALOSTI •

a chlapci z Petrovca. Potom pred samým divadelným kusom „Vpád“, akoby úvodom, súdruh Andrej Kopčok, žiak VII. tr. gymnázia hovoril na tému „Sovietske umenie vo vlasteneckej vojne“. Po prednáške nasledoval divadelný kus Leonida Leonova „Vpád“. Kus bol zahraný veľmi dobre. Herci podali veľmi pekné výkony. Vynikol hlavne J. Bulík v úlohe Fjodora, S. Miklovic v úlohe Fajunina a S. Danko v úlohe nemeckého dôstojníka Špúre-a. Obecenstvo, spolu s hercami, prežívalo celú tragédiu, čoho dôkazom je i skutočnosť, že niektoré scény odmeňovalo potleskom. Masky hercov boly veľmi šikovné. Miestnosť bola preplnená našim slovenským ľudom. Na programe bol prítomný i pán Julo Horváth, legačný radca pri československom vyslanectve, ako i A. Kardelis-Vlado. Druhý deň (v nedeľu) previedla naša mládež hlavne v rozhovoroch s našim ľudom a verejnými pracovníkmi v Slov. národnom dome. −x− Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu, 13. marca 1946, v čísle 6, v týždennej prílohe Hlas mladých.

Z naších dedín Vzácni hostia v Starej Pazove Vo štvrtok 7. marca 1946, mal náš Miestny matičný odbor vzác-

nych hostí. Náš Miestny matičný odbor máva riadne každý druhý štvrtok svoj večierok. Tento však bol posvätený pamiatke 96. narodenín T. G. Masaryka. A tak sa stalo, že práve na tomto večierku sme

mali hostí z českoslov. vyslanectva z Belehradu p. Jána Koreckého, voj. atašé, ktorý prednášal o T. G. Masarykovi a spevokol z Hložian, ktorý vystúpil s takou úspešnosťou, aké sú iste zriedkavosťou po našich obciach. Hostí privítal s. Jozef Havran, predseda Matice slovenskej v Juhoslávii, a oddal hneď reč p. J. Koreckému, ktorý vo svojej

dosť obsiahlej prednáške zobrazil podzemné hnutie na Slovensku, ktoré vyvrcholilo v povstanie 1944 r. Prednáška nás veľmi zaujímala a tešili sme sa, že slovenský národ pod Tatrami neposlúchol svojich, vlastne jemu nanútených fašistických vodcov, ale išiel cestou správnou ako všetky slobodumilovné národy sveta. Druhá čiastka programu boly spevy hložianskeho spevokolu. Na programe boly slovenské, ruské, srbské a chorvátske pesničky. To čo sme počuli od nich iste ľahko nezabudneme. Je to spevokol, ktorý môžeme Hložančanom závidieť. Nuž, ale majú dirigenta J. Podhradského a to každá dedinka nemôže mať. Bola jedna malá chybička. Naše obecenstvo práve tentoráz nebolo na výške. Ale kde je v sále asi 1200 dúš dá sa to rozumieť, a hostia nám to odpustia. Naším milím hosťom ako z Belehradu, tak i Hložian vyslovujeme úprimnú vďaku za ich návštevu. Stalo ich to iste hodne námahy dostať sa k nám, ale tým nám je to milšie a vzácnejšie. Siedmy marec 1946 nám Pazovčanom zostane dlho v pamäti, lebo to nebol obyčajný „Matičný večierok“, ale manifestácia vzájomného sa zblíženia juhoslovanských Slovákov. Prajeme si, aby to neprestalo, ale aby sme si všetci vzali takéto zájazdy za príklad a nasledovali ich. Ch Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu, 16. marca 1946, v čísle 21 (207).

2 /4889/ 11. 1. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Zimné radosti

Helena Šterbo vá, ZŠ T. G. Masar štvrtáčka, yka, Jánošík

vák, Luka Buzáš, pr šík no Já yka, ZŠ T. G. Masar

Zázračný december

Kristián Kolárik, tretiak, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

oncoročné sviatky a k tomu zimné prázdniny sú pre vás deti veľkou radosťou. Zima však súvisí aj so áme snehom, ktorého však nateraz nem pri vať zabá li moh sa ste aby č, nadosta ka, ulia sneh , sneh ale No h. hrác rôznych ťa resli hru detí na snehu možno aspoň nak o pret sa zamýšľať si tie zimné radosti. Dajte né snež inšpirovať spomienkami na sneh a ili aj urob to Tak tky. svia nulé uply na radosti, oň Asp kamaráti z Lalite, Jánošíka, Pivnice. a hier v na papieri si sprítomnili krásy zimy tomto období. Katuša

December je mesiac, ktorý má najviac sviatkov. Prvý je Mikuláš, druhý Lucia, tretí Vianoce a štvrtý Nový rok. Ja mám rada zimu, preto, že je pekne ako v rozprávke. Na Nový rok býva pekný ohňostroj a pekne sa kamarátime s priateľmi a rodinou. Mikuláš je zaujímavý preto, že sa maskuje, a G. Masaryka, Jánošík nepoznáme, kto je tá osoba. Sára Papová, druháčka, ZŠ T. Dobrým deťom dáva sladkosti a zlým mrkvičku, zemiak, cibuľku. Lucia je biela, posýpa deti múkou, tiež dáva dobrým deťom nejaké maškrty. A zlým prútik, orech... Potom sa chystáme na príchod Vianoc, zdobíme stromček, pálime sviece, dostávame darčeky. Zázračný december prináša všetkým ľudom lásku, pokoj a štedré srdcia. Chcela by som, aby všetky deti sveta mali teplý kútik a strechu nad hlavou. Klaudia Valentová, piatačka, ZŠ Nestora Žučného, Laliť

, štvrtáčka, Jaroslava Urbanová Jánošík a, yk ar as M G. ZŠ T.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Igor Cásar, 1. 1, ZŠ 15 . októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVIII 11. januára 2020 Číslo 1/ 2000

AKTUÁLNE

Aký bol rok 2019 v poľnohospodárstve? Ľubica Sýkorová Rok 2019 si poľnohospodári dobre zapamätajú. Každé odvetvie v domácom poľnohospodárstve sa vyznačovalo niekoľkými udalosťami, ktoré významne ovplyvnili výnosy, kvalitu, ako aj ďalší rozvoj agrosektora. Pre pestovateľov obilnín a priemyselných plodín to bol priemerný rok, ovocinári majú za sebou dvanásť ťažkých mesiacov, no tešiť sa môžu pestovatelia zeleniny.

okiaľ ide o rastlinnú výrobu, kukurica, ktorá sa najviac vyváža, dosiahla v minulom roku priemerný výnos, ktorý bol 5,6 t/ha. Jej cena sa pohybovala od 13 do 14 din./kg. Pestovatelia však mali veľa problémov so pšenicou. Najvýznamnejší faktor, ktorý negatívne ovplyvnil výrobu chlebového zrna, boli klimatické zmeny, ktoré sú každým rokom výraznejšie. Aj napriek nepriaznivému počasiu poľnohospodári dokázali dopestovať pre domácu spotrebu, ale aj pre vývoz dostatočné množstvo tejto obilniny. Veľmi dobrá sezóna bola pre pestovateľov zeleniny, a to najmä papriky a uhoriek. Výnosy zeleniny boli stabilné a na trhu zaujali

dobrú pozíciu. Podľa domácich odborníkov výroba zeleninových druhov získala titul šampióna v poľnohospodárstve za minulý rok, a to nielen za výborné výnosy, ale aj cenu. A ako sme už spomenuli, najlepšie prešli pestovatelia uhoriek a papriky. Úplne odlišnú situáciu sme v roku 2019 zaznamenali v ovocinárstve. Tento rok bol pre pestovateľov ovocia veľmi ťažký. Nevhodné poveternostné podmienky im sťažili výrobu a následne sa problémy už len hromadili. Rok bol veľmi náročný najmä pre čerešne a niekoľko ďalších druhov ovocia. Na začiatku vegetačného obdobia sme mali veľa mrazov, ktorých následky boli viditeľné najmä

na čerešni a v čase opeľovania a oplodňovania na niektorých druhoch sliviek, hrušiek a aj višní. V živočíšnej výrobe sa najväčšie zmeny udiali v chove ošípaných. Konečne bolo zrušené povinné očkovanie ošípaných proti klasickému moru. Toto opatrenie prinieslo chovateľom dobytka veľa pozitívnych zmien a otvorilo príležitosti na získanie nových trhov. Ako odvetvie s potenciálom rozvoja živočíšnej výroby v Srbsku vyniká chov oviec, ktoré je veľmi populárne. ... Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva Srbska – Agrárny platobný úrad vyhlásil verejnú výzvu na podanie žiadostí na získanie nároku na stimuly, investície do fyzického majetku poľnohospodárskeho gazdovstva na obstaranie nového traktora v roku 2020. Žiadosti na získanie nároku na stimuly v súlade s verejnou výzvou sa môžu podávať od 6. januára do

29. mája 2020. Stimuly sa poskytujú na základe prijateľných investičných nákladov na nákup nového traktora s výkonom motora do 60 kilowattov (kW) so štandardnými časťami, zariadeniami a vybavením, vrátane súvisiacej kabíny traktora, ktoré sa prvýkrát používajú na vykonávanie poľnohospodárskej práce v primárnej rastlinnej a živočíšnej výrobe. Traktor musí byť vyrobený v Srbsku alebo model dovozca dováža v rozobratom stave a montuje na výrobnej linke v Srbsku. Na podporné prostriedky majú nárok registrované poľnohospodárske gazdovstvá, ktoré sú v aktívnom stave. Stimuly sa určujú vo výške 50 % hodnoty realizovanej oprávnenej investície zmenšenej o sumu dane z pridanej hodnoty, alebo vo výške 65 % tejto hodnoty pre oblasti s náročnými pracovnými podmienkami v poľnohospodárstve. Maximálna celková suma stimulov, ktorú môže užívateľ získať, je 800 000 dinárov. ○

Z obsahu Holub na konári?

Str. 2 a 3

Môže stromy poškodiť silný mráz?

Nezvyčajná izbovka

str. 6

str.4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (3)

Holub na konári? DrSc. Ján Babiak

každoročnej alternatívnej migrácii v zime na juh, v lete na sever. Na našich priestoroch z rodu holubov v priebehu leta možno vidieť tri druhy divých holubov: hrivnáka, plúžika a holuba skalného. HOLUB HRIVNÁK – COLUMBA PALUMBUS, LINNÉ, 1758 Je najväčší a u nás z divých holubov aj najčastejší. To je pravý vták drevín a hustých stromových porastov. Možno ho vidieť od jari do jesene vo väčších kŕdľoch pri sťahovaní alebo v blízkosti vody, ale aj v čase rozmnožovania iba v pároch alebo ojedinele, najčastejšie v blízkosti svojho hniezda. Je to plachý vták, ktorý hneď odletí po zistení, že si získal vašu pozornosť. V súčasnosti je však tolerantnejší k prítomnosti človeka. Omnoho obozretnejší

ávno známa výpoveď: Radšej vrabec v hrsti, ako holub na streche! vyvolá u čitateľov podozrenie v pravdivosť názvu tohto príspevku. Veď zvykli sme si na holuba, ale v kontexte ľudských osídlení, kde si tento vták ľudské stavby pomerne ľahko zamenil so skalnatými útesmi na kamenistom prímorskom juhu. A tak ho často vidieť na výklenkoch a strechách stavieb. Ale sú aj druhy holubov, ktoré nemôžu bez stromov. Ako systematika triedy vtákov naznačuje, v rade holubovitých (Columbiformes), rod holubov (Columba) je najpočetnejší. Aj najrozšírenejší, lebo tieto vtáky, okrem polárnych oblastí, obývajú celú zemeguľu. Ide o rod operencov, ktorí vo svojom vývoji nadobudli vysokú dokonalosť v lete, a tak patria medzi najrýchlejších letcov na dlhé trasy. Taká ich dokonalosť sa odzrkadľuje aj v kráse ich vzhľadu. Ďalšie vlastnosti, ktoré tohto vtáka vysúvajú do popredia, je aj skupinový spôsob spolunažívania, párová vernosť a prejavy nežnosti. Možno práve preto sú symbolom tolerancie a lásky. Aj kresťan- Holub hrivnák (Columba palumbus) ská legenda o Noemovej dôvtipnosti v svetovej kataklizme, je pri stavaní hniezda, ale keď keď vypustil holubicu nad širokú nevidí nebezpečenstvo človeka, vodu a ona sa mu vrátila so sviežou rozhodne sa odchovať aj mláďatá vetvičkou z olivového stromu, v jeho priamej blízkosti. Keď sa dopomohla k tomu, aby sa holub mu naruší bezpečnosť, neváha stal aj symbolom mieru a pokoja. zanechať aj svoje potomstvo. V Európe prarodisko holuba Len zriedkavo hniezdi po sebe bola širšia oblasť pobrežia Stre- v istom hniezde. dozemného mora a Atlantického Rozšírenie: Jeho celoročný areál oceánu, odkiaľ si časom areál je západná Európa a na juhu oblasť šíril do európskeho vnútrozemia. Stredozemného a Čierneho mora. Keď ho v tom prenikaní na seve- Hneď zjari sa z južných krajov rovýchod zastavil sneh a chlad, sťahuje na sever a hniezdi sa na vedeli jednotlivé druhy tohto rodu Balkáne, v strednej a východvyužiť svoju leteckú zdatnosť v nej Európe, ale aj v južnej časti

Škandinávie. Do našich krajov Hniezdo väčšieho formátu, prieprichádza na prelome februára meru 30 – 40 cm stavajú obaja a marca. Stal sa dnes hojnejším rodičia, ale samček viac prináša ako skôr a v nápadnej miere sa zjavuje nielen v priamej blízkosti ľudských bydlísk, ale obýva aj parky, sady a častý je aj v mestách. Žije tu do polovice októbra, keď sa sťahuje na zimoviská do Grécka a Turecka. Biotop: Obýva listnaté, zmiešané a najmä ihličnaté lesy, u nás aj poľné hôrky, hájiky, parky, lesné porasty susediace s lú- Hniezdo, mláďatá a holubia maminka kami a poľami, a staršie ovocné suché vetvičky a samička ich sady. Najradšej si vyberá ihličnatý ukladá a vystiela nimi hniezdo. porast, lebo podľa odborníkov Párenie sa koná ešte pred stavasemiačka zo šišiek týchto stromov ním hniezda, niekedy aj počas má najradšej. V dedinách, kde stavby, aby potom samička zniesla výber vysokého stromového podve vajcia matnobielej farby. Na rastu nemá, uspokojí sa aj s nižšou hniezde dominantne sedí samička, vrbinou alebo s mladými stromami samec len cez deň, okolo poludnia. s ojedinele rastúcim vysokým Hniezdi sa dvakrát ročne v čase stromom, záhradami a uličným apríl – september, ale ak to počasie stromoradím v dedine alebo na dovolí, rozhodne sa aj na tretiu znášku. Inkubácia trvá 15 – 17 dní cintorínoch. Rozlíšenie: Ľahko ho poznať po a hniezdna starostlivosť trvá štyri veľkosti. Analýza jeho proporčných týždne. Mladé chová najprv tzv. rozmerov ukazuje na dlhší chvost, ale menšiu hlavu a širšiu hruď. Najmarkantnejšie znaky tohto druhu sú veľké biele škvrny postranne na krku, podľa čoho dostal aj meno a dlhý biely pás na oboch krídlach. Chrbtová časť tela je hnedosivá, spodok tela v oblasti hrvoľa je červeno-sivý s postupným blednutím smerom k chvostu a prechodom na modravo-sivú farbu. Samček a samička sa ťažko rozlišujú. Mláďatá začínajú ako popolavé operence a sfarbenie svojho druhu získavajú Posledná skúška pred vyletením len neskoršie. Hniezdenie: Hrivnák je jediný z našich holubov, ktorý si holubím mliekom a postupne ho hniezdo robí v korune stromov. vystrieda polorozdrvenou stravou. Spravidla ho stavia v pazuche Keď si mláďatá už cvičia krídla, hrubších bočných konárov ale- o pár dní možno očakávať ich bo aj v rázsochatej časti stromu. kratšie prelety a potom hniezdo

2 /4889/ 11. 1. 2020 spolu s rodičmi opustia. Autor príspevku mal šťastie všetko to pozorovať z balkónu svojho domu, keďže si holubia rodinka vystavala hniezdo na breze len dva metre od uličného vchodu. Potrava: Stravuje sa hlavne semenami rozličných rastlín. V lese vyhľadáva vypadané semená ihličnatých stromov, ale aj bukvicu a žalude. Na poliach sú to zrná pšenice, kukurice, hrachu, šošovice, pohánky a ľanu. Preto ho roľníci považujú za škodcu, ale keď sa vezme do ohľadu, koľko sedliak rozsype zrna pri transporte, tak hrivnák do polí nemusí ani letieť. Jeho stodola je vtedy na okraji cesty. Okrem toho je aj osožný, keďže konzumuje aj semená rozličných poľných burín, tráv a v núdzi aj slimáky a červy. Na jar, kým semien ešte niet, požiera mladú zelenú časť rastlín: ozobáva výrastky ihličnanov a púčky listnatých stromov. Okrem toho pre potreby lepšieho strávenia semien, do svojho hrvoľa vnáša aj kamienky, kým vápenec získava konzumovaním drobných ulitníkov. Pre spôsob stravovania musí konzumovať viac vody, a preto ho spravidla možno nájsť v blízkosti väčších vodných plôch, aj bazénov. Hlas: Holuby patria do skupiny hrkútavých vtákov. Hrivnák je zo všetkých holubov pravý basista. Spieva zastretým, tlmeným hlasom rrkk / gú – guú / gu-gu – pauza. Celú strofu opakuje za sebou 3 – 5 ráz. Aj hlasnejší trepot krídlami pri vzlietaní je dobrým znakom pri identifikácii tohto druhu. HOLUB PLÚŽIK – COLUMBA OENAS, LINNÉ, 1758 Tento druh nie je u nás taký častý. Je to podmienené nie toľko biotopom, koľko spôsobom jeho hniezdenia – hniezdo si spravidla stavia v dutine starých stromov. Ten fakt podmieňuje aj jeho rozšírenie, lebo areál plúžika je užší od areálu hrivnáka nielen na severe, ale aj na juhu Európy. Obýva staré dubové, bukové, zriedkavejšie aj zmiešané lesy s dostatkom bútľavín. Vo Vojvodine ho možno nájsť iba v starom lesnom poraste vedľa Dunaja, Tisy, Tamiša a Sávy. Pri identifikácii tohto druhu platí fakt, že je plúžik menší od hrivnáka. Markantný znak tohto druhu je lesklá zelená škvrna z oboch strán

krku a dva tmavé krátke pásy na V nebezpečenstve sa vie dobre krídlach. Sfarbenie na bruchu je schovať a často sa jeho prítomnosť podobné ako u hrivnáka, ale hor- v okolí skôr identifikuje po jeho ná časť tela a krídla sú popolavé speve ako vizuálne. Hoci niektorí a dolná časť chrbta modro-šedá. ornitológovia tvrdia, že v Srbsku Ako migrant do našich krajov je prítomnosť plúžika v dnešnom prichádza koncom februára, aby období stabilná, je dojem, že ho v októbri odlietal na juh do údolia vo Vojvodine z roka na rok ubúda. Vardaru a gréckej časti Stredomoria. Párik plúžikov je pravý obraz vernosti a lásky, vždy sú spolu. Hneď na jar si vyhliadnu vhodnú dutinu v strome (zriedkavejšie aj skalný previs, priehlbinu v útese) pre hniezdo. Pri nedostatku takýchto úkrytov sa uspokojí aj s umelou búdkou alebo výklenkom na budove nejakej hospodárskej samoty. Často používa rovnakú dutinu Holub skalný (Columba livia) alebo alternatívne dve HOLUB SKALNÝ (DIVÝ) – bútľaviny (pretože plúžik výkaly mláďat z hniezda nevynáša a do COLUMBA LIVIA, GMELIN, 1789 Tento druh je osobitná rozpošpineného hniezda vajcia neznáša). V prajných podmienkach právka. Je to holub bledšej farby liahne 2- až 3 -krát v roku v období s popolavo-sivým chrbtom a bieapríl – august. Samička znáša lou kostrčou. Na krku je lesklej výlučne dve biele vajcia so sla- zeleno-purpurovej farby a na bým leskom a prevažne aj sedí krídlach má dva čierne pásy (ten na nich. Hoci sú to plaché vtáky, nižší je výraznejší). Spodná časť pri starostlivosti o mláďatá sú krídel je biela. Jeho pôvodný areál úporné a aj za cenu ohrozenia bol, aj je, oblasť Stredozemného

Holub plúžik (Columba oenas)

života sa vracajú k nim. Stravuje sa semenom, bobuľami, korienkami a mladým zeleným porastom, ale pre plachosť sa záhradám vyhýba. Možno ho spoznať po jednoduchom dvojslabičnom nariekavom speve kú-ú-vú, v intervale raz za sekundu. V začiatku spevného prednesu spieva tichšie a v pokračovaní so zvyšujúcim dôrazom.

a Čierneho mora. Je to vták skalnatého pobrežia, previsov a útesov. Hniezdo si urobí v skalnatých priehlbinách, z málo vetvičiek, ako voľné, ploché, neupravené. Do neho samička znesie 2 vajcia bielej lesklej farby. Za celý rok to koná 3-krát. Inkubácia trvá 17 – 18 dní a hniezdna starostlivosť 3,5 týždňa, ale mláďatá sú schopné na

pravý let len v 5. týždni. Stravuje sa semenami, púčkami, bobuľami a drobnými bezstavovcami. Hlási sa hlbokým, kolísavým rkú, ú-úúúrr, ú-rú-kú. Holub divý je priamym predkom holuba domáceho (Columba domestica) a tento má svoj areál na území celej Európy. Preto väčšina novších autorov je názoru, že holub skalný ani nešíril svoj areál na sever, ale že holubia populácia v kontinentálnej časti Európy je vskutku zdivočený holub domáci. Celkom chybný záver, lebo také premnoženie domáceho holuba sotva je možné. Aj ďalšie fakty stačia na vyvrátenie tohto tvrdenia: holub skalný je dobrým letcom a to je hlavný dôvod na možnosť potvrdenia expanzie jeho areálu na sever; je premnožený v mestách a nie na dedine, kde sa spravidla chová holub domáci. Okrem toho v zime je holubov v meste menej ako v lete, čo znamená, že sa tieto holuby sťahujú a migrácia nie je charakteristikou holuba domáceho. Preto prítomnosť holuba skalného v kontinentálnej časti Európy, aj u nás, treba považovať ako fenomén migrácie pôvodného holuba skalného a možno len spolovice aj ako jeho navrátilca z radov holuba domáceho. V oboch prípadoch je tu aj sfarbenie a iné vlastnosti skoro identické, čo len potvrdzuje predchádzajúcu mienku. Tak aj zasahovanie človeka do života holuba skalného tým spôsobom, že mu ponúkol prístrešie, ale nechal mu voľný výlet do prírody, ani neznamená problém v zachovaní tohto druhu. V tom smere aj najnovšie výskumy potvrdili, že zdomácnený holub divý pozbavený ľudskej ochrany, už v tretej generácii v úplnosti získava vlastnosti svojho predka, a tak aj ten zdivočený holub mestský, sa vskutku vracia na svoj praveký spôsob života. Ale v situáciách, kde človek zasiahol aj do genetiky tohto holuba, je to už iný prípad, keďže človek v snahe získať vyšľachtené druhy kontaminoval tento pôvodný druh charakteristikami, ktoré z holuba domáceho robia netypického potomka, postaveného ďaleko od svojich predkov. A v tomto prípade už ani zákonitosti v evolúcii, aké definoval Lamarck alebo ešte dôkladnejšie Darwin, v žiadnom prípade nepomôžu.

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Ako silný mráz môže poškodiť stromy? Ľubica Sýkorová V období vegetačného pokoja najväčšie škody na ovocných stromoch spôsobujú nízke teploty. Nepriaznivo vplývajú na podzemné, ale aj nadzemné časti drevín. ednotlivé druhy a odrody majú rozličnú citlivosť na mráz. Extrémne nízke teploty pôsobiace dlhší čas znehodnocujú ovocné dreviny čiastočne alebo úplne. Z podzemných častí sú veľmi citlivé najmä mladé korene. V tomto období nadzemné orgány jabloní znesú teploty až do - 35 °C, hrušky, slivky, višne a čerešne do - 25 až - 35 °C, mandle, broskyne a orechy do - 20 až - 25°C, marhule do - 25 °C. Škody na púčikoch viniča vznikajú, ak je teplota niekoľko dní nižšia ako - 18 ° na mladom dreve a na starom dreve, ak sa teploty dlhšie pohybujú okolo - 22 °C. Veľmi nebezpečné sú prudké poklesy teplôt po dlhších otepleniach, najmä v

predjarí. Týka sa to predovšetkým druhov, ktoré ukončujú vegetačný pokoj oveľa skôr, napríklad marhule, broskyne, mandle, slivky, čerešne. Citlivé sú najmä korene, ktoré mrznú pri teplotách: jablone - 7 až 15,5 °C, hrušky - 9 až - 11 °C, broskyne - 10 až - 11 °C, višne - 14 až - 14,5 °C. Poškodenie zimnými mrazmi sa na jednotlivých orgánoch prejavuje rôznymi príznakmi. Na mladých letorastoch vodivé pletivá zhnednú až sčernejú, čo môže neskôr viesť až k opadávaniu kvetov. Pri nedostatočnom vyzretí dreva na jeseň môžu však celé zamrznúť a vyschnúť. Po slabom poškodení je farba lyka na pozdĺžnom reze oranžová, pri silnom až čierna. Vtedy dochádza k vädnutiu a uschnutiu stromu v dôsledku prerušenia prísunu vody z koreňov. Aj pre kôru je mráz veľmi nebezpečný. Môže poškodiť najmä pod-

kôrové a lykové pletivá. Ničí živú zelenú kôru oddeľujúcu starú, mŕtvu borku na kmeňoch a mladých konároch. Dochádza k vytváraniu

mrazových trhlín a k odlupovaniu odumretej kôry. Niekedy dochádza k mrazovej spále kôry. Vyskytuje sa okolo pukov, najmä na slnečných stanovištiach. Môže dôjsť až ku

vzniku mrazovej rakoviny alebo k mrazovým nádorom. Ochrana proti zimným mrazom spočíva vo výbere vhodného stanovišťa pri zakladaní výsadby. Dôležité je vyhýbať sa mrazovým kotlinám. Veľmi je taktiež dôležité vyberať odrody odolnejšie, dodržiavať správnu agrotechniku a výživu. Ak zistíme mrazové poškodenie na strome, poškodenú časť stromu treba ihneď na jar zrezať až do zdravého dreva. Pre niektoré druhy ovocných stromov sú zvlášť nebezpečné kolísavé denné a nočné teploty. Pri vyšších teplotách slnečné lúče prebúdzajú kmeň a kostrové konáre, pričom na druhej strane nočné mrazy zasa vytvárajú na týchto kmeňoch rôzne poškodenia, napríklad mrazové dosky. Výkyvom denných a nočných teplôt predchádzame tak, že kmene a hrubšie konáre natierame 15-percentným vápenatým mliekom, ktorého biela farba odráža slnečné lúče a spomaľuje zvyšovanie teploty kmeňa a prúdenie štiav. ○

ZELENINÁRSTVO

Prečo je dôležité striedať plodiny? Ľ. Sýkorová Pri pestovaní kultúrnych rastlín je striedanie plodín jedna zo základných agrotechnických zásad. V podstate ide o to, aby sme si zvolili určité poradie, v ktorom na jednom záhone počas niekoľkých rokov vystriedame určité plodiny. Bez striedania by došlo k únave pôdy, ktorá vzniká opakovaným jednostranným odčerpávaním živín, k nadmernému hromadeniu určitých mikroorganizmov v pôde, k výskytu chorôb a škodcov na pestovanej zelenine, k zhoršovaniu pôdnej štruktúry a pod. monokultúrnym pestovaním (opakovaným pestovaním tej istej plodiny) sa stretávame napr. pri každoročnom rýchlení papriky v skleníkoch a vo fóliovníkoch. Prejaví sa to nielen

premnožením určitých druhov burín, chorôb, únavou pôdy, ale aj každoročným znižovaním úrody. Pre normálnu úžitkovú záhradu je najjednoduchší, ale aj najúčelnejší plán striedania plodín v trojročnom rytme. Zeleniny delíme do troch skupín: – hlúboviny, napr. brokolica, kapusta, karfiol, kel, kel ružičkový, kaleráb, – koreňová zelenina, napr. mrkva, petržlen, paštrnák, červená repa, zemiaky a cibuľa, – strukoviny, napr. hrach, fazuľa, bôb. Štvrtú skupinu tvoria ostatné neuvedené druhy zeleniny, ako je pór, hlávkový šalát, kukurica a ďalšie, ktoré môžeme pestovať všade, kde pre ne práve zostalo voľné miesto. Jedným z hlavných dôvodov dodržiavania správneho osevného

postupu je skutočnosť, že rozličné druhy zeleniny majú rozdielne nároky na hlavné živiny. Rastliny s relatívne veľkou listovou plochou spotrebujú oveľa viac dusíka než ostatné, kým koreňové zeleniny si vyžadujú značné množstvo fosforu. Strukoviny majú oproti všetkým ostatným druhom zeleniny veľmi dobrú vlastnosť, že sa na ich koreňovej sústave vytvárajú maličké hľúzky, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako nádorčeky. Tieto koreňové hľúzky sú však v skutočnosti veľmi užitočné – žijú v nich kolónie baktérií, ktoré sú schopné pútať vzdušný dusík z pôdy a premieňať ho na dusičnany. Tento prírodný dusík potom môžu ľahšie a lepšie využiť ďalšie následné plodiny. VZÁJOMNÉ PÔSOBENIE RASTLÍN V pestovateľskej praxi je dávno

známe, že niektoré rastliny na seba priaznivo vplývajú, iné zas naopak, brzdia rast a rozvoj svojich susedov. Preto je dôležité poznať vhodné a nevhodné kombinácie pestovaných kultúr na základe poznatkov vzájomnej alelopatie rastlín. ZNÁŠANLIVÉ DRUHY Medzi ne patria: hlúboviny – fazuľa, hlúboviny – rajčiaky, hlúboviny – zeler, hlúboviny – hrach, zemiaky – hrach, šalát – reďkev, šalát – uhorky, šalát – fazuľa, šalát – cvikla, rajčiaky – zeler, rajčiaky – kríčková fazuľa, rajčiaky – cibuľa, rajčiaky – petržlen. NEZNÁŠANLIVÉ DRUHY V láske sa nemajú: zemiaky – cibuľa, fazuľa – cibuľa, hlúboviny – cibuľa, mrkva – rajčiaky, petržlen – hlávkový šalát. ○

2 /4889/ 11. 1. 2020

OVOCNÁ ZÁHRADA V ZIME

Naostrite nožnice a pílky, budeme rezať! Ľ. Sýkorová Rez je najčastejší spôsob regulácie rastu a rodivosti ovocných drevín. Slúži na tvarovanie, presvetľovanie aj zmladzovanie. Robíme ho v období vegetačného pokoja, tzv. zimný – dormantný rez, alebo v období vegetácie – letný rez. Rez v období vegetačného pokoja spôsobuje silnejší rast, letný rez viac podporuje rodivosť. Okrem toho sa koncom februára a v marci (keď už nehrozia silnejšie mrazy) môže urobiť aj predjarný rez. ZIMNÝ REZ Pri dormantnom reze odstraňujeme silnejšie, väčšie a hrubšie konáre. Ďalej odstraňujeme konáre, ktoré prehusťujú korunu stromu, križujú sa, rastú do vnútra koruny alebo do medziradia, prípadne prerastajú do susedného stromu. Pri mladých stromoch, ak je to nevyhnutné, odstraňujeme celé konáre, ktoré nie sú potrebné na budovanie koruny. Odstraňujeme vždy rezom na konárový krúžok, strom reaguje menej výrazne. Pri tomto reze sa rastová sila rozloží do ponechaných konárov, strom netvorí veľa dreva a nezahusťuje sa. Vhodným obdobím pre zimný rez sú mesiace december až marec. Ovocné dreviny sú v štádiu

vegetačného pokoja, to znamená, že nerastú v dôsledku pôsobenia nízkych teplôt (vynútený vegetačný pokoj), alebo v dôsledku pôsobenia inhibítorov rastu (hlboký vegetačný pokoj). A práve toto obdobie je vhodné pre silnejší rez. Do veľkej miery predídeme nadmernému glejotoku, ktorý sa veľmi často vyskytuje práve pri silnejšom reze v období vegetácie, ako aj nadmernej strate vody. Ďalšou výhodou rezu v zimnom období je fakt, že máme prehľad o kostre stromu a vieme tak jednoduchšie určiť, ktorý konár treba odstrániť. Počas vegetácie, keď sú na stromoch listy, takýto prehľad nemáme a môžeme spraviť chybu. Platí to hlavne pri reze väčších konárov, kde sa chyba odstraňuje veľmi ťažko. Treba si uvedomiť, že ak striháme a režeme stromy v zime, resp. v predjarnom období, podporujeme tým rast. To znamená, že čím silnejšie režeme, čím hrubší konár odstránime, strom sa bude snažiť túto odstránenú časť regenerovať a nahradiť. Je to preto, že strom sa snaží docieliť rovnováhu medzi podzemnou a nadzemnou časťou. Ak nezasahujeme do celistvosti stromu rezom, vytvorí sa rovnováha medzi koreňovou sústavou a korunou. Korene tlačia práve

toľko vody a živín (asimilátov) do nadzemnej časti, koľko je potrebné na rast nových letorastov, založenie a tvorbu kvetov a plodov. Ak však zasiahneme do nadzemnej časti stromu, odstránime určité odberné miesta pre asimiláty. Keďže sme koreňovú sústavu nerezali, ona produkuje a transportuje toľko asimilátov, ako pred rezom. Čo sa stane? Asimiláty, ktoré nenašli svoju „cieľovú stanicu“, sa nevrátia späť, ale hľadajú vhodné miesto. Obyčajne sú takýmito miestami spiace a adventívne púčiky pri báze letorastov, konárov, hrubších kostrových konárov, ale aj miesta na kmeni. Púčiky sa prebudia a vyrastajúce letorasty sa snažia nahradiť a regenerovať odstránené časti. Čím je odstránených častí viac, tým viac spiacich a adventívnych púčikov vypučí. Keďže je potrebné, aby sa stratená časť nahradila čo najskôr, sú vyrastajúce letorasty spravidla veľmi silno a rýchlo rastúce, najčastejšie smerom kolmo nahor. Je možné označiť ich termínom vlky alebo regeneračný letorast. Tu platí pravidlo, že čím rastie letorast silnejšie, tým menej kvetov a plodov sa tvorí. Je to preto, lebo na zakladanie kvetných pukov strom jednoducho nemá silu. Všetka rastová sila ide do tvorby vegetatívnych častí. Platí aj

ďalšie pravidlo, že čím rastie letorast kolmejšie, resp. čím je uhol odklonu letorastu od konára alebo stredníka menší, tým menej kvetov a plodov sa na ňom nachádza. RANY PO REZE TREBA OŠETRIŤ Po reze hrubších konárov vznikajú pomerne veľké rany. Neošetrené rany sú vstupnou bránou pre infekcie hubových chorôb. Pri zimnom reze býva často obnažené pletivo poškodzované aj mrazom, preto treba rany ihneď po reze ošetriť. Okraje reznej plochy ostrým nožom zahladíme a ranu zatrieme štepárskym voskom. V zime však býva často vosk tvrdý, vtedy môžeme použiť aj stromový balzam. PRERIEĎOVANIE KONÁROV JABLONÍ A HRUŠIEK Zimné obdobie sa môže využiť na preriedenie stromov jabloní, prípadne hrušiek, ktoré sa bohato rozkonárujú. Z prehustených častí koruny sa odstránia zasychajúce konáriky a zostarnutý obrast s krátkymi prírastkami, prípadne i väčšie bočné konáriky s horšou kondíciou. Odrežeme ich rezom na konárový krúžok tak, aby nezostali po odrezaných konárikoch čapíky. Pri ponechaní čapíkov sa na mieste rezu prebúdzajú spiace púčiky a počas ďalšej vegetácie sa vytvorí mnoho silných výhonkov (vlkov) a koruna sa ešte viac zahustí. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Nepriatelia škodcov – odkiaľ k nám prišli? (2) Ing. Ján Tancik, PhD. ANTAGONISTI STRAPIEK DRAVÉ BZDOCHY Z RODU ORIUS Živia sa rôznymi skupinami hmyzu – všetkými štádiami strapiek, vajíčkami motýľov, malými húsenicami, molicami, voškami a roztočmi. Používajú sa v kombinácii s roztočmi z rodu Amblyseius proti strapkám, predovšetkým v teplejších obdobiach sezóny, keď sa rýchlo množia a dobre znášajú nižšiu vlhkosť vzduchu v skleníkoch. Vyskytujú sa v Stredozemí a v strednej Európe. V biologickej ochrane sa používajú od 90. rokov minulého storočia. ANTAGONISTI SLIMÁKOV PARAZITICKÉ HÁĎATKÁ PHAS-

MARHABDITIS HERMAFRODITA Napádajú slimáky v pôde a prenikajú do ich tela cez dýchací otvor. Háďatká na tele majú baktérie (Moraxela osoensis), s ktorými žijú v symbióze. Napadnutý slimák prestane prijímať potravu už po 3 až 5 dňoch od nakazenia a po 1 – 3 týždňoch hynie v pôde. Po určitom čase sa vyvíja nová generácia lariev háďatiek, ktorá opustí hostiteľa a vyhľadáva ďalšieho. Baktérie sa množia v tele slimáka a v kombinácii s háďatkom zapríčiňujú smrť hostiteľa. Tento druh sa prírodne vyskytuje v pôdach európskych ekosystémov. Izolovaný bol vo Veľkej Británii a ako prostriedok biologickej ochrany sa začal využívať od začiatku 90. rokov. ENTOMOPATOGÉNNE HÁĎATKÁ Z RODU STEINERNEMA A HETERORHABDITIS S. carpocapsae sa používa proti larvám nosáčikovitých z rodu

Otiorhynchus, húseniciam siatic, môr a larvám tipúľ. Tento druh sa vyskytuje v pôdach v mnohých oblastiach vo svete. Prvýkrát bola izolovaná v Čechách. Steinernema feltiae sa používa v ochrane zeleniny, kvetín a jahôd proti larvám dvojkrídlovcov z čeľade Sciaridae. Druh Heterorhabditis megidis sa používa v skleníkoch a tiež na otvorenom poli v ochrane okrasných rastlín a zeleniny proti larvám nosáčikovitých z rodu Otiorhynchus. PÔVODCOVIA CHORÔB BAKTÉRIA BACILLUS THURINGIENSIS Z biologických prípravkov vo svete sa najviac využívajú prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis. Tento druh má okolo 20 poddruhov, serotypov, ktoré majú rozdielnu patogenitu voči hmyzu. Poddruh Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki je účinný

proti larvám motýľov. Táto baktéria bola prvýkrát izolovaná v Európe z húseníc vijačky múčnej. Jej insekticídne vlastnosti boli zistené už v roku 1911. V praxi sa využíva od začiatku 70. rokov. ENTOMOPATOGÉNNA HUBA BEAUVERIA BASSIANNA A B. BROGNIARTII Tieto dva druhy húb z rodu Beauveria sa bežne vyskytujú v ekosystémoch strednej Európy. Hmyz napadnutý hubou z rodu Beauveria je po uhynutí prerastený bielym povlakom, na ktorom sa tvoria vzdušné konídie, ktoré sa rozširujú vzduchom, vodou a hmyzom. Keď sa konídie dostanú na povrch tela hmyzu, v podmienkach vysokej vzdušnej vlhkosti začínajú klíčiť, prerastajú cez kutikulu a vo vnútri tela sa množia blastospórami a postupne v priebehu niekoľkých dní hmyz hynie. ○ (Koniec)

Na jar a začiatkom leta by sme ju mali mierne prihnojovať tekutým prípravkom pre kaktusy a sukulenty. Pachypódiá presádzame iba občas, keď vyrastú, a pre lepšiu stabilitu potrebujú väčší kvetináč. Vyhovuje im priepustný a výživný substrát s pH okolo 7, ktorý je dobré premiešať s pieskom. V spodnej časti kvetináča má byť tenšia vrstva hrubého piesku, ktorá

slúži ako drenáž. Kvety sú bielej, žltej a červenej farby. Veľmi obľúbenou rastlinou u pestovateľov je P. lealii ssp. Saundersii, ktorá kvitne už po piatom roku od sejby bielymi voňavými kvetmi. Pri správnom pestovaní však zakvitnú takmer všetky. U nás sa najčastejšie stretávame s P. lamerei. Tento druh na Madagaskare dorastá do výšky osem metrov. ○

NENÁROČNÝ SUKULENT Z MADAGASKARU

Nezvyčajná izbovka Ľubica Sýkorová Madagaskarské palmy – hrubáne alebo pachypódiá (Pachypodium) sú väčšinou stonkové sukulenty, ktoré rastú v Južnej Afrike a na Madagaskare. Patria do čeľade Apocynaceae, podobne ako u nás známy oleander. e známe, že škodcov ani choroby neláka. Možno je to tým, že niektoré jej druhy obsahujú veľmi jedovatú šťavu. Rodový názov je odvodený z gréckeho pachys = tlstý a podos = noha, čiže tlstá noha. Vzťahuje sa to na zhrubnutú stonku, ktorá je počas dlhého obdobia sucha zásobárňou vody a udržuje rastlinu pri živote. Pachypódium má hrubý tŕnitý kmienok, z ktorého vrcholov vyrastajú čiarkovito pretiahnuté listy, na prvý pohľad nerozoznateľné od listov oleandra. Svojím vzhľadom pripomína palmu. Celkový počet druhov je pomerne malý. Na Madagaskare ich rastie deväť a v Južnej Afrike štyri. Všetky druhy

aj ich variety nerastú nikde inde na svete. Ako izbové rastliny sú vhodné len niektoré druhy, napríklad P. lamerei, P. geayi, P. leadii ssp. Saundersii, P. succulentum, P. bispinosum a P. baronii. Pre pestovanie madagaskarskej palmy v domácich podmienkach v prvom rade je dôležité umiestnenie. Treba ju umiestniť na svetlé a teplé miesto, kde po celý rok bude mať dostatok svetla a len občas na ňu dopadnú priame slnečné lúče. Teplota počas celého roka by mala byť v rozmedzí od 15 do 35 °C. Pôda má byť humóznejšia ako pre kaktusy. Zálievku potrebuje výdatnejšiu ako kaktusy, najmä v lete. V období pokoja treba zálievku obmedziť. Vtedy jej aj mierne opadajú listy z predchádzajúceho roka, čo je prirodzené, a nové listy jej na jar opäť dorastú. Zeminu by sme však nemali nechať úplne vyschnúť, lebo sa zničia vyživovacie korienky. Pri teplote nad 16 °C a dobrých svetelných podmienkach ju môžeme polievať stále.

2 /4889/ 11. 1. 2020

ZDRAVIE A MY

Takto zmiernite následky prejedania

eď je hojnosť dobrého jedla na stole, je ťažké odolať. Zvlášť oslavy a sviatky sú príležitosťou dopriať si viac ako obvykle. Peňaženke doprajeme väčšiu voľnosť a robíme si zásoby potravín, aby oslavy boli bohaté, aby sme toho mali dosť napečeného a navareného, a dáme si aj ten pohárik červeného či tvrdého. V momente, keď sa tieto veci dejú, sa cítime príjemne a šťastne. Keď si naberáme zo slávnostného stola plného jedál, oči sa nám ligocú. No potom príde útlm. Aj výčitky svedomia sprevádzané nafukovaním či bolesťami žalúdka. Prejedli ste sa? HNEĎ PO JEDLE SIAHNITE PO BYLINKÁCH Ako prvá pomoc pri prejedení sa pomôže zelený čaj, bylinné čaje, ako zemežlč, horec žltý, artičoka alebo tinktúry z nich. Vhodné sú aj zmesi čajov na trávenie či švédske kvapky. Ak má niekto rád korenisté, tak si môže pridať trochu čili do jedla alebo nápoja. Účinné sú aj kvalitné tráviace

enzýmy. Keď sme najedení, máme tendenciu ľahnúť si a namáhavé trávenie predýchať. Avšak lepšie je, ak sa začnete trochu hýbať, čo neznamená ísť do posilňovne či behať. Pomôže aj prechádzka. Ak si pri prejedení ľahnete, hrozí väčšie riziko refluxu. Trávenie sa spomalí, hlavne ak človek zaspí, čiže v žalúdku a črevách neprebieha rozkladanie jedla a vstrebávanie živín. Ak chcete tráveniu pomôcť, siahnite po čomkoľvek, čo má horkú chuť. Môže to byť čakanka, rukola, horčičné semienka alebo aj horký bylinný nápoj. AKO ZACHRÁNIŤ TELO OD KALÓRIÍ V ĎALŠÍCH DŇOCH Počas ďalších dní po nadmernej večeri a celkovo dlhodobo je dôležité obmedziť jednoduché sacharidy. Zamerať sa treba hlavne na tie komplexné cukry, ktoré nájdete v zelenine, rôznych obilninách namiesto bielej múky, na kvalitné bielkoviny a tuky, jesť menšie porcie a hlavne sa viac hýbať a cvičiť. Je to komplexnejší postup, cieľom však je vyrovnať hladinu cukru v

krvi a zvýšiť citlivosť buniek na inzulín a leptín. Ľahšia strava nemusí znamenať jesť iba zeleninový šalát, ale môže to byť aj morčacie či hovädzie mäso, grilovaná zelenina, jazmínová ryža, jedlo poliate olivovým olejom. Dôležitá je aj veľkosť porcie. Mäso by nemalo byť väčšie ako vaša dlaň, zeleniny by malo byť za dve hrste a ryže za jednu hrsť. ČO SA DEJE V NAŠOM TELE PO PREJEDENÍ? Náš žalúdok má kapacitu približne 1 liter, čo je asi jedna bežná porcia obedu. Žalúdok sa síce dokáže roztiahnuť, a preto vieme zjesť viac, ale okrem jedla sa do žalúdka dostávajú aj vzduch a tekutiny, ak pijete nápoje počas jedla, a to ešte viac nafúkne žalúdok a aj črevá. Tekutiny zrieďujú žalúdočnú kyselinu a tak spomaľujú trávenie. Náš organizmus potrebuje určitý počet kalórií na výrobu energie a chod tela. Ak však zjeme viac ako potrebujeme a túto energiu nevyužijeme nejakou činnosťou, tak sa tieto kalórie premenia na

tukové bunky. Tie sa ukladajú hlavne v oblasti brucha, aby boli v prípade núdze ľahko dostupné. V dnešnom období však prípad núdze zažívame zriedka, a preto sa len rozrastajú. PREČO TO ROBÍME? Azda všetci sme už zažili pocit plného brucha a opakovali sme si, že takto sa už prejedať nemôžeme. Napriek tomu to väčšina zopakuje a proces odfukovania sa opakuje večer v obývačke. Môžu za to omamné vône, príjemné spomienky, zvyk či talent mám, manželiek či starých mám, ktoré dokážu výdatné jedlá pripraviť tak, aby ste ich nemohli odmietnuť. No chuť do jedla nám zvyšujú aj hormóny. Vo väčšine prípadov za to môže zvýšená hladina hormónov inzulín a leptín. Pri ich vyšších hodnotách sa bunky proti nim stávajú rezistentné a signalizácia slabne. Leptín riadi pocit hladu a sýtosti a keď ho máme málo, tak sme hladní. Ak sú však bunky odolné proti jeho signálom, tak sme hladní, aj keď ho máme veľa.

VZŤAHY

Láska funguje ako droga

mutná pravda romantických vzťahov znie – je ľahšie zaľúbiť sa, ako v zaľúbení zotrvať. Aj preto sa zrejme väčšina partnerstiev rozpadá v prvom roku či dvoch, na čo poukazujú nielen výskumy, ale aj bežná prax. Podľa vedcov, ktorí desaťročia skúmajú princípy lásky, všetky dlhodobé vzťahy prechádzajú tými istými fázami. Zaľúbenie sa pretvorí na vzťah, ktorý funguje poväčšine na vnímaní reality cez ružové okuliare. A po roku až dvoch nastáva fáza dezilúzie, keď si tieto okuliare ľudia skladajú. Práve vtedy sa väčšina partnerstiev končí, lebo už sa nestačí spoliehať len na chemické procesy. Aj láska však môže dozrievať a ukazuje sa, že čím dlhšie spolu partneri vydržia, tým nižšia je pravdepodobnosť ich rozchodu. ZÁVISLÍ OD LÁSKY Ak si chce človek úspešne udržať

dlhodobý vzťah, treba sa zmieriť s tým, že počiatočné intenzívne zaľúbenie ovplyvnené hormónmi má svoj dátum exspirácie. Je to totiž viac-menej čistá biológia, respektíve neurológia. Aby si človek našiel polovičku a mohol ďalej šíriť svoje gény, vstupuje do hry mozog so svojimi trikmi v podobe dopamínu, oxytocínu, serotonínu a pohlavných hormónov. V tomto prípade ide o vedecké vysvetlenie výrazu „láska je slepá“. Príroda sa tak snaží, aby sa medzi dvomi ľuďmi vytvorilo spojenie a jednoducho nevideli nič, čo by mohlo byť prekážkou. Do nového partnera projektujeme sny a nádeje, veríme, že zamilovaní zostaneme navždy. Londýnski vedci v istej štúdii zistili, že pocity zamilovanosti vedú k tomu, že v mozgu potláčame oblasti, ktoré majú na starosti kritické myslenie. To však nie je všetko.

Zamilovanie sa nášmu mozgu veľmi páči, príjemné pocity a prílev hormónov lásky totiž aktivujú v mozgu oblasť odmeny, vďaka čomu sme v eufórii. Čím viac sa to deje, tým viac sa od týchto pocitov

stávame závislými. Prakticky to znamená, že zaľúbenie funguje ako droga. A aj preto dospejeme do fázy číslo dva – preklenieme sa do vážneho vzťahu a vytvárame si puto.

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Syrové chuťovky Suroviny: 1 lístkové cesto, 1 vajce, mletá červená paprika, soľ, 150 g strúhaného syra Takto sa to podarí: Lístkové cesto rozvaľkáme, polovicu potrieme vajíčkom, osolíme, posypeme mletou červenou paprikou a syrom. Preložíme. Nakrájame na pásiky,

ktoré stočíme, a uložíme na plech. Upečieme na 190 až 200 °C. 

Smotanovo-ovocná torta Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 2 lyžice kokosového cukru, 100 g bieleho mletého maku, pol lyžičky kypriaceho prášku; Na smotanovo-tvarohovú plnku: 250 g mascarpone, 250 g jemného tvarohu, pol lyžice kokosového (alebo iného) cukru, lyžička vanilínového extraktu; Na ovocnú plnku: 500 g mrazeného drobného ovocia, 6 plátkov želatíny Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme s cukrom do tuhého snehu. Krátko zašľaháme žĺtky a už len ručne primiešame mletý mak zmiešaný s práškom do pečiva. Pečieme v okrúhlej forme (24 cm), vystlanej papierom na pečenie (boky vymastené maslom) pri teplote 80 °C asi 25 minút. Necháme vychladnúť. Smotanovo-tvarohová plnka: Mascarpone vyšľaháme spolu s cukrom (medom) a už len krátko primiešame tvaroh. Rozotrieme na vychladené

rozpustíme vo vodnom kúpeli. Na pracovnú plochu rozložíme papier na pečenie rovnako dlhý ako obvod torty. Čokoládu necháme zľahka vychladiť a stierkou ju v silnej vrstve nanesieme na pripravený papier. Necháme trochu zatvrdnúť, ale len tak, aby sa s ňou dalo manipulovať. Tortu vyberieme z chladničky a omotáme ju čokoládovým pásom. Tortu vrátime do chladničky aj s papierom. Do hrnčeka dáme smotanu a nalámeme zvyšnú čokoládu. Miešame, pokiaľ sa čokoláda v smotane nerozpustí. Dáme dole z ohňa a vyšľaháme maslo. Necháme takmer úplne vychladnúť a ešte tekutú čokoládovú zmes nalejeme na povrch torty a uhladíme. Dozdobíme zvyšnými malinami a čokoládovými hoblinkami. 

Čokoládová torta s ovocím cesto, okolo ktorého sme dali bočný rám z tortovej formy. Ovocná plnka: Ovocie aspoň čiastočne rozmrazené preložíme do hrnca, pridáme trošku vody a za občasného miešania privedieme k varu. Predtým plátky želatíny namočíme na pár minút do trochy vody. Potom ich vyžmýkame a pridáme k horúcemu rozvarenému ovociu, miešame do jej rozpustenia. Ovocné pyré necháme vychladnúť, ale ešte pred stuhnutím nalejeme na vychladenú plnku. Dáme schladiť a stuhnúť aspoň na 2 – 3 hodiny do chladničky. 

Torta s malinami Suroviny: Na cesto: 180 g masla, 12 vajec, 175 g cukru, 300 g polohrubej múky, 200 g čokolády na varenie; Na plnku: 240 g masla, 120 g práškového cukru, 480 g čerstvého syra, 60 ml vaječného koňaku, 600 g malín, 800 g čokolády, čo-

Takto sa to podarí: Rúru predhrejeme na 180 °C. Cesto: Oddelíme žĺtky od bielkov. Maslo rozpustíme a čokoládu nastrúhame. Žĺtky s cukrom vyšľaháme do peny. Z bielkov vyšľaháme pevný sneh. Do žĺtkovej zmesi preosejeme múku a prilejeme maslo. Pridáme tretinu snehu a opatrne premiešame. Vmiešame strúhanú čokoládu a veľmi opatrne aj zvyšok snehu. Cesto dáme do formy a pečieme 35 minút. Po upečení vyklopíme a necháme na mriežke úplne vychladnúť. Plnka: Vyšľaháme maslo s cukrom do peny. Po malých množstvách zašľaháme syr izbovej teploty. Nakoniec vmiešame vaječný koňak a 2/3 malín. Cesto prekrojíme a naplníme krémom. Zmeriame obvod torty a dáme ju do chladničky. 600 g čokolády

koládové hobliny, 160 ml smotany na šľahanie, 40 g masla

Suroviny: Na cesto: 12 vajec, 16 lyžíc kryštálového cukru, 16 lyžíc polohrubej múky, 1 kypriaci prášok, 4 lyžice vody, 4 lyžice kakaa; Na plnku: 400 ml smotany na šľahanie, 400 ml kyslej pochúťkovej smotany, 300 ml čokoládového jogurtu, 2 balíčky čokoládového pudingu bez varenia, podľa chuti práškového cukru, 2 lyžice kakaa, 2 konzervy jahodového kompótu, 4 banány; Na povrch: 2 balíčky šľahačky v prášku, 300 ml studeného mlieka Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme so štipkou soli do peny, po lyžiciach zašľaháme cukor, po jednom žĺtky, vodu, na najnižšom stupni zašľaháme preosiatu múku zmiešanú s práškom do pečiva a kakao. Upečieme vo forme, ktorú sme vymastili a pomúčili. Pečieme pri 180 °C 25 minút. Keď sa začne cesto oddeľovať od okrajov formy, vyskúšame špáradlom, korpus by mal byť upečený. Teplota a čas pečenia sú orientačné. Chvíľu necháme postáť vo forme, vyberieme a necháme vychladnúť. Plnka: Do

hlbšej misy dáme šľahačkovú smotanu, kyslú smotanu, jogurt, cukor podľa chuti, kakao a premiešame. Pridáme puding bez varenia. Všetky suroviny musia byť vychladnuté! Elektrickým šľahačom vyšľaháme na požadovanú hustotu. Celý proces trvá asi 4 minúty. Korpus prekrojíme priečne na polovicu, pokropíme jahodovou šťavou z kompótu, potrieme pripravenou plnkou, poukladáme na kolieska nakrájané banány a scedené jahody. Zopár jahôd odložíme na ozdobu. Plnkou potrieme aj boky a povrch torty. Prikryjeme druhou polovicou korpusu, ktorý tiež pokropíme jahodovou šťavou, mierne pritlačíme. Povrch ozdobíme vyšľahanou šľahačkou a ozdobíme podľa vlastnej fantázie. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 500 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

V KULTÚRNOM CENTRE KYSÁČ

rázu. Riaditeľ Surový spomenul tiež, čo všetko sa v Kultúrnom centre vlani urobilo. Medziiným to bola galéria, vynovené nádvorie KC, nová strecha a auto. Spomenul, že Vlčeková, Marína Šmitová, Soňa na rok 2020, ale i na nadchádzajúce sa Kultúrnemu centru z Mesta Nový a Nina Francistyové a Milan Čief. roky. Poďakoval sa ochotníkom, Sad dostáva stále viac prostriedkov Tak tanečníkov, ako i spevákov ktorí venujú voľný čas ochotníckej na renováciu a rekonštrukciu a najElena Šranková sprevádzal orchester pod vede- činnosti a prikladajú ruky k dielu, väčším darčekom je Ferkov dom, ním maestra Ondreja Maglovské- aby kultúrna činnosť v Kysáči ne- o ktorý sa budú starať, spravovať radičná Novoročná estráda, ho. O smiech a dobrú náladu sa zanikla. Ako povedal, v roku 2019 a renovovať ho. Ako oznámil, do počas ktorej sa obecenstvu postarali divadelníci KC trefnými sa vedeniu KC podarilo štyrikrát roku 2021 celé KC bude zrekonpredstavili všetky sekcie činné scénkami. vyslať divadelníkov a folkloristov štruované. Zahlásil i nové projekty, v rámci Kultúrneho akými sú Slovencentra Kysáč, bola ské princezné, tiež v nedeľu 29. decemnové knihy o krobra 2019. joch a etnografii. Na javisku sa Prítomným a spopredstavili najprv luobčanom zablanajmladší, členovia hoželal všetko Detského folklórnenajlepšie v roku ho súboru Krôčik, 2020 a poprial ktorým dedo Mráz im hlavne hodne odovzdal novoročlásky. né darčeky. Tanečné Veľká sieň Kulbody predviedli i dettúrneho centra ské folklórne súbory bola plná a diváSlniečko a Vienok a ci nešetrili dlane. najstarší folkloristi Potleskami odmezo súboru Vreteno. nili všetkých bez Príhovor riaditeľa KC Kysáč, poslanca Pavla Surového výnimky. Program Už tradične zaspie- Novoročné balíky pre najmladších vali ženská a mužská moderovali Ema spevácka skupina, ako i sóloví speNa začiatku sa prítomným pri- na zájazdy a tým spôsobom ich Makovníková a Alexander Kolár. váci Teodora Ďurovková, Katarína hovoril riaditeľ Kultúrneho centra odmeniť. Kysáčski ochotníci sa Novoročnú estrádu vyfinancovala Martišová, Alexander Asodi, Naďa Kysáč Pavel Surový, ktorý zhodnotil zúčastnili aj na všetkých festivaloch, Správa pre kultúru Mesta Nový Červená, Mia Kokavcová, Tamara činnosť v roku 2019 a načrtol plány či už tanečného, alebo speváckeho Sad.

Tradičná rozlúčka s rokom 2019

TRADIČNÝ ŠTEFANSKÝ PROGRAM V KULPÍNE

Na potešenie k sviatkom

Katarína Gažová

roka na rok je záverečný koncoročný program Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen stále viac navštevovaný. Na Štefana, vo štvrtok 26. decembra 2019, sieň domu kultúry v Kulpíne bola plná. Milovníci spevov, tancov a divadla si prišli na svoje. Zvolenovci predstavili všetky zložky svojej celoročnej úspešnej práce. V stredisku Zvolen pôsobia tanečné, spevácke a divadelná sekcia. Na javisku sa najprv rozspievali a roztancovali najmladší zvolenovci pod vedením choreografa Zoroslava Zimu. Hosťami programu boli členovia KUS mitropolitu Stefana Stratimirovića z Kulpína. Obecenstvu sa predstavili aj mladučkí spe• KULTÚRA •

váci: Denis Kičiňa, Paulínka Zimová a Martina Sklabinská. Detský blok sa končil veselým príchodom deda Mráza na javisko, čo deti privítali s veľkou radosťou. Dedo Mráz im podelil vianočno-novoročné balíčky, ale deti mu predtým zarecitovali krásne veršíky.

Najstarší folkloristi

Ani tentoraz v bohatom Štefanskom programe kulpínskych ochotníkov nechýbali humorné divadelné scénky z aktuálneho dedinského života, akými boli: scénka na kulpínskej pošte počas štrajku a tiež scénka u doktora v tamojšej ambulancii, ktorými

skúsení herci – spolkári rozveselili početné obecenstvo. Zazneli aj prednesy piesní, ktoré zaspievali starší sólisti: Andrea Koruniaková, Andrea Valentíková, Zoroslav Zima a hostka z Petrovca, bývalá Kulpínčanka Elena Demrovská za sprievodu Vladimíra Kováča. Na úvod programu vystúpilo dueto Andrea Koruniaková a Martin Ján Javorník. Najstarší tanečníci Zvolena tancovali temperamentné choreografie Zoroslava Zimu. Dievčenská spevácka skupina zaspievala zmes slovenských ľudových pesničiek. Spevákom a tanečníkom počas programu hral orchester pod vedením Zdenka Makovníka. Štefanský program koncipoval Zoroslav Zima, moderátorkou bola Viera Dorčová-Babiaková. Tradičné kultúrne podujatie KUS Zvolen podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Obec Báčsky Petrovec, MS Kulpín, MOMS Kulpín a viacerí súkromní podnikatelia.

2 /4889/ 11. 1. 2020

Kultúra KOS JEDNOTA HLOŽANY

Slávnostná atmosféra na Štefana Miroslav Pap

období končiaceho sa roku v našich prostrediach sa konajú početné kultúrne podujatia a programy usmernené na interpretovanie celoročnej práce jednotlivých organizácií. Teší sa im veľký počet divákov, predovšetkým rodinných príslušníkov účinkujúcich. Keď ide o programy s folklórnou tematikou, záujem je ešte väčší, nakoľko do programu nie sú zapojení iba účinkujúci, ale aj mamy a staré mamy, ktoré obliekajú deti či vnúčatá do tradičného odevu. Tieto programy nielenže majú zábavnú formu, ale prispievajú aj k zachovaniu obyčajovej kultúry Slovákov v jednotlivých prostrediach. Vo štvrtok 26. decembra 2019 sa v Hložanoch konalo tradičné podujatie Štefanský program. Ide o podujatie, ktoré organizuje Kultúrno-osvetový spolok Jednota. Tvorili ho početné recitačné, tanečné a spevácke vystúpenia všetkých kategórií spolkárov. V úvodnej časti zaznela vianočná pieseň Tichá noc v interpretácii

Príležitostná choreografia

Dedko Mráz rozveselil deti

členov staršej tanečnej skupiny. Nasledovali prednesy početných vianočných a novoročných básní, vinšov a piesní. O tieto sa zaslú-

LITERÁRNY VEČIEROK V PADINE

Venovaný knihovníčke Eve Taubertovej

Anička Chalupová

iniciatívy členov literárnej a recitačnej sekcie Obecnej knižnice v Kovačici – pobočky v Padine bol vo štvrtok 19. decembra 2019 usporiadaný literárny večierok venovaný Eve Taubertovej, knihovníčke vo výslužbe. Eva Taubertová sa v polovici 70. rokov minulého storočia stala prvou odbornou knihovníčkou v Padine a na tomto poste zotrvala do februára 2019, keď odišla do zaslúženého dôchodku. Padin28

www.hl.rs

čania si ju vážia aj ako všestrannú kultúrnu dejateľku, lebo sa dlhé roky podieľala v organizácii rôznych tematických výstav a programov. Bola neodmysliteľným ohnivkom v príprave Padinských dní kultúry a bezmála 45 rokov bola dušou Babinkových stretnutí, ktoré sa konajú na počesť popredného slovenského básnika Michala Babinku, s cieľom prezentovať jeho život a dielo. Ako herečka, kostymérka, speváčka, recitátorka a organizátorka mnohých kultúrnych dianí prispievala bezmála polstoročie k obohacovaniu a zveľaďovaniu kultúry v Padine.

Informačno-politický týždenník

žili členovia detskej a strednej skupiny. Moderátorka Monika Bažaľová privítala všetkých prítomných,

ako aj predsedu Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Jána Šuľana, námestníčku predsedu obce Jasnu Šprochovú, predsedu Rady MS Hložany Branislava Huďana, predsedníčku MOMS Báčsky Petrovec Katarínu Melegovú-Melichovú, riaditeľa ZŠ J. M. Dragutina Miloša Krstovského a všetkých predstaviteľov kultúrnych inštitúcií a médiá. Ľudové a jednu zábavnú pieseň predviedli speváci: Jaroslav Kriška, Adam Stupavský, Anna Radićová-Hašková, Jana Stupavská, kým Silvia Ferková a Vladimír Kriška zaspievali piesne, s ktorými sa úspešne predstavili na Stretnutí v pivnickom poli. V rámci programu vystúpili ešte aj mužská a ženská spevácka skupina. V záverečnej časti programu na scénu prišiel aj dedko Mráz, ktorý udelil darčeky všetkým prítomným deťom, nielen členom KOS Jednota, ale aj divákom. Zaujímavosťou je, že najmladšia účastníčka Štefanského programu má iba 3 roky. O veľkom záujme o Štefanský program svedčí plná sála divákov. Je to príležitosť stretnúť sa a pozrieť si výsledky namáhavej práce členov a vedenia Kultúrno-osvetového spolku Jednota, ktorí sú hrdí na každoročné pozoruhodné výsledky tak na domácich, ako aj na zahraničných folklórnych festivaloch a prehliadkach.

Pri príležitosti jej odchodu do plodnej a kvalitnej spolupráci dôchodku v galérii Domu kultúry jednotlivých padinských spolkov a Michala Babinku odznel literár- združení s Evou Taubertovou. Tu sa no-hudobný rozlúčkový večierok. jej prihovorili hostia Zlatko Šimák, Okrem hudobných bodov Vlastimíra Elena Haníková, Pavel PovolnýPovolného v programe mali svoje -Juhás, Zdenka Obšustová, Ján miesto aj pekné slová: úryvky z knihy Petrovič, Mária Kotvášová-JonáMotúzy múzy Zuzy autorky Moniky šová. Krásnym slovom podujatie Necpálovej čítala žiačka základnej obohatili Ružena Kraticová, Ján školy Nataly Kotvášová, kým básne Valenta a Andrea Lomenová-Saz minulých ročníkov Babinkových bová. stretnutí predniesli padinskí literáti Anička Strehovská, Anka Slivková, Elenka Ďurišová, Ivana Čapová-Povolná, Janko Hološ a Vladimír Zloch. V druhej časti programu Z programu v padinskej knižnici; Eva Taubertová stojí sa hovorilo o prvá sprava (foto: z archívu knižnice) • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Vianočný koncert Anna Lešťanová

tých najmladších, po strednú až staršiu vekovú skupinu. Potleskom obecenstvo odmenilo detské tanečné skupiny (mlad-

šiu a staršiu), FS Klasy, spevácku skupinu Združenia pazovských žien, nádejných spevákov, medzi ktorými bolo najviac detí (vystúpi-

radičný Vianočný koncert v organizácii staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka odznel v druhý deň sviatku – vo štvrtok 26. decembra 2019 v tamojšej divadelnej sále. V programe, ktorý je krásnou súvahou dosiahnutých výsledkov počas roka, vystúpili početní aktivisti tohto slovenského spolku – speváci, tanečníci, hudobníci. Pre domáce obecenstvo k vianočným sviatkom pripravili páčivý a bohatý večierok, v ktorom ochotníci i tentoraz ukázali, že v tomto kultúrnom stánku úspešne pôsobia mnohé programové formy a radi sa do spolku zapájajú členovia od

Roztancované Klasy na decembrovom večierku

li: Lea Jašová, Anita Bogdanovićová, Viktor Mitnáver, Danuša Vestegová, Andrea Opavská, Jelena Ardalová, Elena Lakatošová, Jana Verešová, dueto Andrea Rumanová a Ema Kočišová), ľudový orchester spolku, Miešaný spevácky zbor Tília. Hosťom programu bol Pavel Ďuriš, hudobník a spevák z Kovačice, s ktorým aktivisti tohto spolku majú peknú spoluprácu. Vianočným koncertom bol zároveň ukončený 26. Memoriál Juraja Ondríka a bol to i krásny úvod do roku 2020, keď si tamojší Slováci pripomenú úctyhodné jubileum – 250 rokov príchodu do Starej Pazovy. Program pozostával z 21 bodov a ukončený bol spoločným vystúpením účastníkov koncertu. Réžiu programu mali na starosti Zlatko Ruman a Vladislav Forgáč.

MOMS ŠÍD

Zvolili nového predsedu

Blaženka Dierčanová

o štvrtok 12. decembra 2019 v malej sále SKUS Jednota v Šíde prebiehalo volebné zasadnutie Správnej rady MOMS Šíd. Prítomným sa najprv prihovorila predsedníčka MOMS Nataša Kolárová a prečítala správu o činnosti v období rokov 2016 – 2019. Uviedla, že akcie boli organizované v rámci finančných možností a tie boli veľmi skromné. Napriek tomu boli realizované podujatia, s ktorými sú v MOMS Šíd spokojní. Doterajšia predsedníčka Kolárová vyzdvihla propagáciu Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci medzi potenciálnymi stredoškolákmi v Šíde. Túto udalosť pochválili žiaci aj rodičia preto, že sa v posledných rokoch zvýšil záujem školákov o túto ustanovizeň. Okrem toho boli organizované rôzne kultúrne, športové a humanitárne akcie. • KULTÚRA •

Členovia MOMS-u pravidelne navštevovali žiakov v základnej škole, ktorí sa fakultatívne učia slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry, a pripravili im aj

športovkyňou Obce Šíd a členkou cyklistickej reprezentácie Srbska. Nataša Kolárova medziiným spomenula, že sa futbalové mužstvo tohto MOMS-u pravidelne zúčast-

Nové vedenie miestneho matičného odboru

skromné darčeky, obsahujúce školské potreby. Vďaka iniciatíve MOMS Šíd Matica slovenská v Srbsku poskytla finančné prostriedky na kúpu bicykla pre mladú športovkyňu Máriu Tancikovú, členku Cyklistického klubu Jednota, ktorá sa stala i najlepšou

ňovalo v turnaji v malom futbale o Putovný pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade organizovaného v rámci SNS, a na turnaji v roku 2019 šídske mužstvo obsadilo druhé miesto. Dôležité je spomenúť, že sa predstavitelia MOMS-u spolu s predstaviteľmi

slovenských kultúrnych spolkov Šídskej obce zúčastnili v diskusii o novom štatúte, ktorý vypísali v Obci Šíd a ktorým nebolo jasne definované verejné používanie slovenského jazyka na území tejto obce. V nasledujúcich dňoch text štatútu bol vymenený na základe zdedených práv slovenskej menšiny. Po prečítaní správy na tomto decembrovom zasadnutí sa konala voľba novej správy MOMS Šíd. Za predsedu jednohlasne zvolili Jána Hrubíka, podpredsedom zostal Pavel Turan. Ako nám krátko povedal novozvolený predseda, na nasledujúcom zasadnutí budú predstavené plány na budúce trojročné obdobie. V správnej rade šídskeho matičného odboru v ďalšom mandátnom období sú: Blaženka Dierčanová, Zdenka Petkovićová, Emil Chrček, Štefan Kolár, Nataša Kolárová, Ján Hrubík, Anita Krošláková, Darko Kolár, Stanislav Stupavský, Ondrej Šuster a Pavel Turan.

2 /4889/ 11. 1. 2020

Kultúra VIANOČNÝ VEČIEROK PRE DETI V ÚKVS

Čaroslovník dostal knižnú podobu Danica Vŕbová

oniec minulého roku do Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov už tradične priniesol vianočný večierok. Tento večierok sa spravidla organizuje pre tých najmladších, ktorí sa vianočnému obdobiu najviac tešia. Tak v podvečer 23. decembra v priestoroch ústavu bolo počuť štebot detských hlasov a dupot ich hravých krokov na večierku, ktorý táto inštitúcia pravidelne organizuje od roku 2014. Tentoraz vianočný večierok spríjemnila interaktívna a pútavá prezentácia najnovšieho detského literárneho stvárnenia – knihy

Čaroslovník spoluautorov spisovateľa Jána Žolnaja a ilustrátora akademického maliara Ďulu Šantu. Kniha je tlačenou podobou zábavno-vzdelávacieho seriálu pre deti Čaroslovník autora a herca, teraz už aj spisovateľa Jána Žolnaja, ktorá sa vysiela na RTV 2 v pravidel-

nom utorkovom termíne o 17.30. Prezentáciu tejto knihy doplnili premietaním záberov z tohto vysielania a o dynamiku večierka sa postarali i Ján Žolnaj a Ďula Šanta, rozprávajúc sa s početnými mladučkými návštevAutorská dvojica: (zľava) spisovateľ Ján Žolnaj níkmi. Priestory ústavu pre túto a ilustrátor Ďula Šanta príležitosť krášlili ilustrácie Ďulu Šantu, ktoré osviežujú i strany prezentovanej knihy. Neoddeliteľnou časťou všetkých vianočných večierkov sú, pravdaže, darčeky. Nechýbali ani tentoraz. Ku každému dieťaťu účinkujúcemu na večierku cestu si našiel darček obsahujúci knižné vydania a medovníčky, ktoré zabezpečil Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Foto: Nataša Simonovićová

O tento večierok je stále veľký záujem najmladších

CHORVÁTSKO

Kvapky kvapkajú 15 rokov Juraj Bartoš

lani v Chorvátsku vyšla pätnásta zbierka básní a próz žiakov, ktorí sa učia slovenský jazyk v tamojších základných a stredných školách. V neveľkej knižočke (veľkosti 179 x 118 milimetrov, 74 strán) s názvom Kvapky XV je 52 krátkych próz, 11 básní a 33 výtvarných prác. Vydalo ju Slovenské kultúrne centrum v Našiciach, zodpovedný redaktor je Andrija Kuric. Publikáciu v náklade 200 exemplárov vytlačila Grafika Osijek za finančnej podpory Ministerstva vedy, vzdelávania a športu Chorvátskej republiky. Pätnásty ročník Kvapiek je heterogénny v doméne tematiky. Prvú skupinu próz tvoria slohové

www.hl.rs

práce na tému Prečo mám rada / rád slovenčinu, prečo mám rada / rád Slovensko. Druhý blok zahrnuje texty, v ktorých žiaci píšu o škole. Tretí „balík“ je pestrý: obsahuje krátke slohy a verše o príslušníkoch rodiny a kamarátkach či priateľoch, o výletoch, domácich zvieratkách, zvykoch, o ročných obdobiach a rôznych zážitkoch. Knižočku spestrujú žiacke výtvarné práce – predovšetkým s motívmi z prírody. Akosi prevláda dojem, že niektorí učitelia (alebo rodičia?) zrejme trochu viac popracovali so žiackymi textami zaradenými do pozorovanej zbierky, keďže niektoré prózy piatakov a šiestakov vyznievajú jazykovo „vyspelejšie“ než tie, pod ktoré sa podpísali podaktorí starší žiaci. Alebo sú mladší talentovanejší? Na záver ešte jeden detail. Všetky literárne a výtvarné práce sú opatrené menami, priezviskami (i ročníkom) autorov, ale

Informačno-politický týždenník

iba pri (väčšine) tých druhých je uvedené prostredie, z ktorého sú jednotliví autori. Sústavné vydávanie zbierok Adrijan Cinkocki, 3. a, Ilok žiackych prác je naskutku vzácny projekt. Kiežby sa splnilo želanie jedného z jeho iniciátorov Josipa Kvasnovského: „Nech ešte ďalších 15 rokov kvapky kvapkajú na nové zbierky.“ Príspevok končíme konštatáciou zodpovedného Karmela Vavra, 1. ročník redaktora zbierky niach. Máme aj asi 70 žiakov v dvoch Andriju Kurica, z postu poradcu stredných školách (v Požege a Ilopre slovenský jazyk pri Ministerstve ku). Viete, ako hovoril náš veľký školstva Chorvátskej republiky: básnik Hviezdoslav: „Mládež, ty „Tohto roku sa v Chorvátsku učí s´ držiteľka rána...“ Keby sme vás slovenský jazyk, model C, 457 žiakov nemali, odišlo by to všetko... Ale v trinástich základných školách my vás máme a slovenská reč bude a v štyroch vysunutých oddele- pretrvávať.“ • KULTÚRA •

Kultúra·Oznamy

„Postihli“ úspech

IN MEMORIAM

Vladimír Takáč 14. 3. 1959 – 3. 1. 2020

Anna Horvátová

j napriek tomu, že je návodov na úspech neúrekom, predsa návod na zaručený úspech neexistuje. K tomu závisí od mnohých faktorov, či sa „postihne“ úspech, alebo nie. Je pekne, keď úspech nevystane, ale postreh tu upriamime na správnosť či nesprávnosť syntagmy „postihnúť“ úspech. Srbské spojenia postići uspeh / postigli su uspeh sa do slovenčiny neprekladajú ako „postihnúť“ úspech a „postihli“ úspech. Významy slovesa postihnúť sú: nepriaznivo zasiahnuť, zachvátiť, stihnúť, zastihnúť: postihlo ho nešťastie, mrazy veľmi postihli obilniny, oblasť postihnutá zemetrasením... Ďalšie: postrehnúť, pochopiť, vystihnúť: postihnúť podstatu javu, postihnúť niečí úmysel. „Postihnúť“ úspech a „postihli“ úspech nevystihuje správny význam srbského postići uspeh a postigli su uspeh. V slovenskom jazyku sa úspech, ako kladný výsledok úsilia, podujatia vyjadruje slovesom dosiahnuť. Postići uspeh je v slovenčine dosiahnuť úspech, postigli su uspeh treba preložiť ako dosiahli úspech. Správne je aj spojenie mať úspech, napr. pracovný, nečakaný, veľký, zaslúžený, ako i práca korunovaná úspechom a aj skúšky zložiť s úspechom.

piatok 3. januára 2020 v domácom príbytku vo veku nedožitých 61 rokov zomrel Vladimír Takáč. Narodil sa 14. marca 1959 v Novom Sade, základnú školu a gymnázium skončil v Starej Pazove, Právnickú fakultu v Novom Sade. Po skončení vysokej školy viac rokov pracoval ako právnik v staropazovskom PD Napredak, neskôr ako majiteľ súkromnej agentúry pre nehnuteľnosti. Od roku 2005 bol tajomníkom školy v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, odkiaľ pre vážne ochorenie vlani v septembri odišiel do invalidného dôchodku. Žiaľ, nestačil si užiť ani len jednu výplatu z toho zaslúženého dôchodku. Pochádzal zo známej pazovskej učiteľskej rodiny a od malička mal blízky vzťah k tancu a spevu, k prírode, fotografovaniu, športu – jedným slovom, ku všetkému tomu, čo znamená život, voľný a plný krásnych chvíľ. Od vyšších ročníkov základnej školy až po gymnaziálne roky

KRÍŽOVKA ČÍSLO 2 1

9 10

11 12

13 15

14 16

20 23

25 27 29

22 24

26 28 BJ-72

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 1 – VODOROVNE: ŠŤASTLIVÝ NOVÝ ROK, kamaráti, osamelá, oholení, zvon, ten, výroba, sval, s, jt, r, Ena, Slok, kus, a, ak, y, sver, Mostar, nos, Alah, poštári, ostatok, poriadok, karmínovočervený

• KULTÚRA·OZNAMY •

s celou generačnou folklórnou skupinou, ktorú pod strechou Slovenského národného domu nacvičovala učiteľka a choreografka Juliana Materáková, zotrvali aktívne tancovať. Teraz sa už pripája k skôr zosnulým rovesníkom a spolutanečníkom Vladovi Vargovi, Zlatkovi Materákovi, Vladovi Faragovi... Vladimír Takáč od malička miloval prírodu: Panónske more – jeho Slankamen, rieky Dunaj a Tisu, Jadranské more – jeho Rovinj a rodinný príbytok na Ulici Casale číslo 19, tiež prekrásne pohorie Zlatibor, kde roky chodil na lyžovačku. Všetko to zničila zákerná choroba, ktorá za krátky čas odňala a na prach zmenila jeho vitalistický spôsob života a vždy prítomný úsmev na jeho tvári. Posledná rozlúčka so zosnulým Vladimírom Takáčom bola v pondelok 6. januára 2020 na staropazovskom cintoríne, keď sa s ním v mene rodiny rozlúčil synovec Miloš Lagundžić a v mene kolektívu Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka riaditeľ Janko Havran. Česť jeho pamiatke! M. Prebudila

VODOROVNE: 11. Vysloviť kliatbu, zahrešiť; 12. Skratka pre American Air Lines (Americká letecká spoločnosť); 13. PODKOŽNÁ VRSTVA, Z OŠÍPANÝCH SA POUŽÍVA NA POTRAVU; 14. JEDLO, ROBÍ SA PREVAŽNE Z KOŽIEK OŠÍPANÝCH; 15. Zmenši výšku!; 16. Cudzie ženské meno; 17. Rovná plocha; 19. Vpíšte: JU; 20. Chemická značka holnia; 21. Plošná miera; 22. Kilobajt; 23. Skupina rovnakých alebo podobných vecí; 24. Ručiteľ na zmenke; 25. Čarovnosť, kúzlo; 26. Výrobcovia alebo predavači octu; 27. ÚDENÁRSKY VÝROBOK; 28. Veľké množstvo ľudí, zástup; 29. Vojenský súd (mn. č.)

ZVISLE: 1. ZAKÁĽAČKA; 2. Mesto vo Švajčiarsku na rieke Are; 3. Plienenie, pustošenie; 4. Karta najvyššej hodnoty (mn. č.); 5. Chlp, chuchvalec; 6. Nota solmizácie; 7. Oznam v novinách; 8. Ženské meno; 9. Spojka; 10. Žalostný, žalobný; 13. Hlobením zatlčie, zabije niečo; 15. Chemická značka rádia; 17. Skratka pre rošádu v šachu; 18. Miera pre zlato; 20. Plytké miesto v rieke; 21. Šikmo; 22. Formálny nedostatok; 23. Skratka pre Akademiju likovnih umetnosti; 24. Absolutistický panovník; 26. Chemická značka astátu Ján Bažík

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 50 z čísla 50 Hlasu ľudu zo 14. decembra 2019 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: JÁN VERESKÝ, Ul. Nikolu Teslu č. 25, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

2 /4889/ 11. 1. 2020

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Wind Park Plandište, s. s r. o., z Belehradu, Ul. omladinskih brigada č. 90 d/II, podal žiadosť o zhodnotenie potreby aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu na výrobu elektrickej energie Veterného parku Plandište 1 inštalačnej sily 102 MW. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Telep, v Ul. Ćirila i Metodija číslo 31, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6169 k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU273/NSO273 NS – Sajlovo 3, Donje Sajlovo 140, na katastrálnej parcele číslo 9223/67, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 3. februára 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 4. februára 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h.

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Určovanie odvodeného stavu a pokračovanie exploatovania ropy a plynu ropných ložísk J+M1+Bd+Sm-1, M1+Bd+Sm-2 a M1-3 a plynových ložísk Bd-3 a Bd-4 na exploatačných poliach Jermenovci, na životné prostredie. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Veternik-Dragoslava Srejovića – NSU278/ NSL278, vo Veterniku, v Ul. Dragoslava Srejovića 62, na katastrálnej parcele číslo 3453/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 16. 12. 2019 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Adaptácia TS 400/220/110 kV Novi Sad 3 – vybavenie DV poľa 110 kV č. E18, nositeľa projektu AS Elektromreža Srbije, Belehrad, Ul. kneza Miloša č. 11, Belehrad. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu BARRY CALLEBAUT SOUTH EAST EUROPE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Jurija Gagarina číslo 32, ktorého po splnomocnení zastupuje D. A. DIZAJN ARHITEKTURA, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Gandijeva 169/1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt výšky P, VP, P + 1 a P + 2 a podnikateľský objekt – akadémia s laboratóriami výšky P + 1 a P + 2 so sprievodnými objektmi (dve vrátnice výšky P, nadzemné nádrže pre hydrostatickú sieť, podzemná nádrž na odoberanie atmosférických vôd, uzavreté zadržanie, separátor olejov s bypassom, čerpadlo) a dopravnými plochami s účelom objektu – Grinfild zariadenie na výrobu čokolády (továreň na výrobu cukroviniek – čokolády), v Novom Sade, Zrenjaninski put (IB12), na katastrálnych parcelách čísla 243/9, 243/10, 243/42, 243/43, 243/44, 243/45, 243/46, 243/47, 243/48, 243/49, 243/50, 243/51, 243/52, 243/53, 243/54, 243/55, 243/56, 243/57, 243/58, 243/59, 243/60, 243/61, 243/62, 243/63, 243/64, 243/65, 243/66, 243/67, 243/68, 243/69, 243/70, 243/71, 243/73, 243/74, 243/79, 243/80, 243/83 a 243/88, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. decembra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-790/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

2 /4889/ 11. 1. 2020

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou dcérou a mamou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Po krátkej chorobe ma opustila moja dlhoročná partnerka, priateľka, moje srdiečko. O 11 dní by oslávila 54. narodeniny...

JARMILOU HAŠKOVOU 25. 12. 1965 – 14. 12. 2019 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba budeme vždy spomínať a krásne spomienky zachovávať.

JARMILA HAŠKOVÁ 25. 12. 1965 – 14. 12. 2019 z Kulpína

Odišla predčasne, ale navždy zostane v mojom srdci.

Zarmútené mama Mária a dcéra Leona-Luna

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovaným synom a bratom

Ondrej Miháľ

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou milovanou tetou a švagrinou

MARIENOU STRUHÁRIKOVOU PAVLOM KAŇOM 1. 3. 1959 – 12. 12. 2019 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudneme. Navždy zarmútení: mama a brat 34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1939 – 2019 z Nového Sadu

Žila s nami a pre nás. Pamiatka na Teba a na chvíle prežité s Tebou navždy zostanú v našich srdciach. S láskou a úctou Tvoji: Rasťo, Maja a Anička Struhárikovci a Nataša, Marek, Lea-Nina a Lili-Anna Behinovci • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu QUICK FIRE, s. s r. o., Čenej, Lokálna „Šikmá“ cesta – Partizanska b. č., podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia jestvujúceho skladovacieho objektu pre zmenu účelu vo výrobno-skladovací objekt s kancelárskym priestorom a výstavbou dvoch podzemných nádrží – Prevádzkareň na výrobu štartérov ohňa (dielcov na podpaľovanie), Lokálna „Šikmá“ cesta – Partizanska b. č., na katastrálnej parcele číslo 2921/3, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. decembra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-757/19, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU181/NSO181 Donji Kovilj Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU181/ NSO181 Donji Kovilj, Ul. Lazu Kostića 16, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2513, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. decembra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-785/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

SMUTNÁ ROZLÚČKA

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

VLADIMÍR SALČÁK

VLADIMÍROM SALČÁKOM

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-9205 a 021/782278.

14. 4. 1973 – 27. 12. 2019 z Pivnice S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať

1973 – 2019 z Pivnice

Lúčia sa:

rodiny Činčuráková a Chalupková

sesternica Tatiana a bratranec Rastislav s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov, starých a prastarých rodičov

ANNU-RUŽENU DOMONIOVÚ JÁNA DOMONIHO

14. 9. 1951 – 15. 2. 2018 rod. Fabianovú 9. 6. 1956 – 11. 1. 2019 z Kysáča

S láskou a úctou si na Vás spomíname. Syn Fedor, dcéra Vierka s manželom Florianom, vnuk Branislav s manželkou Vladimírou, vnučka Klaudia, vnuk Igor a pravnuk Jakub

JÁNA MARČOKA 1934 – 2019 – 2020

MÁRIU MARČOKOVÚ

1939 – 2011 – 2020 z Kysáča Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienku na Vás si stále zachovávame. S láskou si na Vás spomínajú: syn Ján s manželkou Annou a vnučka Maja

SMUTNÁ SPOMIENKA na starých rodičov

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovanou dcérou, sestrou, manželkou a mamou

RUŽENKOU ČERNOU rod. Dudkovou 20. 10. 1955 – 19. 12. 2019 z Báčskej Palanky

JÁNA MARČOKA 1934 – 2019 – 2020

MÁRIU MARČOKOVÚ

z Kysáča S láskou a úctou si na Vás spomíname.

1939 – 2011 – 2020

Vnučky Jana Šranková a Ivana Agárska s rodinami • OZNAMY •

Dopracovali usilovné ruky, utíchlo navždy predobré srdce. Očami sa už nepozrieš, teraz pokojným spánkom odpočívaš. Utíchlo srdce, zostal len žiaľ, ten, kto Ťa miloval, spomína ďalej. Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: mama Katarína, brat Miroslav s rodinou, manžel Miroslav, dcéry Marína a Kristína s rodinami a syn Miroslav 2 /4889/ 11. 1. 2020

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželkou

s mamou

MÁRIOU FEJDIOVOU

rod. Cinkockou 26. 2. 1952 – 28. 12. 2019 z Báčskeho Petrovca

Ťažký osud to vzácne mi vzal, bolesť v srdci, smútok a prázdny dom mi nechal. Slzy tečú, rany sa nehoja, ale spomienka nikdy neumiera. Tá večne v srdci zostáva. Lúči sa:

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali, zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti za všetko od nás. Dcéra Mariena a zať Miloslav

manžel Pavel

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so sestrou

s mamou a starkou

MÁRIOU FEJDIOVOU

rod. Cinkockou 26. 2. 1952 – 28. 12. 2019 z Báčskeho Petrovca

hlasludu.info www.hl.rs

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať.

rod. Cinkockou 26. 2. 1952 – 28. 12. 2019 z Báčskeho Petrovca

Náhle odišla duša Tvoja, nestihla si mi povedať: „Zbohom, sestra moja.“

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: Sestra Anna Čániová s rodinou

syn Pavel, nevesta Azra a vnúčatá Jasmina a Aleksa

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so starkou

MÁRIOU FEJDIOVOU

rod. Cinkockou 26. 2. 1952 – 28. 12. 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si vždy na Teba bude spomínať

rod. Cinkockou 26. 2. 1952 – 28. 12. 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si vždy na Teba bude spomínať

vnuk Igor s manželkou Katarínou a synčekom Miroslavom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vnučka Iva s manželom Goranom a synčekom Ognjenom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Náhle a nečakane nás opustila naša milovaná tetka

MÁRIA FEJDIOVÁ

rod. Cinkocká 1952 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Odišla si tíško, ako odchádza deň, v našich srdciach zostala spomienka len. Milovali sme Ťa a Ty si milovala nás, tú lásku v našich srdciach nezničí ani čas. Rodina Cinkocká • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 11. januára 2020 je tomu päť rokov, čo nás navždy opustila naša drahá matka, stará mama a pramamička

BOĽAVÁ SPOMIENKA

TICHÁ SPOMIENKA

na nášho

ZUZANA TRIAŠKOVÁ

Odpočívaj tíško, milý náš Vlajo.

Jej najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV krstnej mame

rod. Zelenáková 9. 7. 1923 – 6. 1. 2015 – 2020 z Kulpína

9. 10. 1945 – 15. 1. 2018 – 2020 z Nového Sadu

rod. Tomeková 1932 – 2015 – 2020 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku si na ňu zachovávajú

MÁRIA ČELOVSKÁ

VLADIMÍRA BOLDOCKÉHO

Už päť rokov žiješ v našich spomienkach.

Milinka, Minja, Staško a Marianka

Dcéra Mária a vnukovia Filip a Dávid Filipovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. decembra 2019 uplynuli tri smutné roky, čo nás navždy opustil milovaný otec a starý otec

na zosnulých rodičov

ŠTEFAN VALENTÍK

MARIENE STRUHÁRIKOVEJ

22. 7. 1956 – 20. 12. 2016 – 2019 z Pivnice

1939 – 2019 z Nového Sadu

MÁRIU VESTEGOVÚ

PAVLA VESTEGA

2. 10. 1930 – 13. 12. 15. 11. 1933 – 1. 1. 2016 2018 z Kysáča S láskou a úctou si na nich spomínajú Milko a Milinka Struhárikovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA na nášho syna

PAVLA ČÁNIHO 6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 – 2020 z Kulpína

Keby sa dalo zavolať do neba, povedať, ako smutno je bez Teba. Keby sa dalo vrátiť čas, pohladiť, počuť Tvoj hlas a stretnúť sa s Tebou zas... Zarmútení rodičia • OZNAMY •

dcéry Mária a Miluška s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Rýchlosťou vtáka letí čas, nejednu slzu zvábi z rias, v nejednom srdci žiaľ vyvolá, ktorý nik už nezdolá, len boľavá spomienka zostáva... Synovia Vladimír a Miroslav s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

TATIANA KOROŠOVÁ

PAVLA ČÁNIHO 1965 – 2016 – 2020 z Kulpína

Dotĺklo srdiečko, prestalo biť. Zavreli sa oči Tvoje, musíme tu naďalej bez Teba žiť. Už niet návratu a ani nádeje, len cestička k hrobu nás k Tebe zavedie.

rod. Tekušová 9. 9. 1953 – 9. 12. 2019 z Petrovca

Veľmi nám chýbaš.

Brat Miroslav s manželkou Zdenkou, synom Jaroslavom a dcérou Svetlanou 2 /4889/ 11. 1. 2020

Pavelkovci a Topoľskovci

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 10. januára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina 21.30 Pulz mladých 22.00 Dobroducháreň Nedeľa 12. januára 10.30 Festival Zlatý kľúč z roku 2018, 2. časť 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 14. januára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Vo vysielaní bude i príspevok o význame Zjavenia Pána – sviatku Troch kráľov, ktorý je nakrútený v Silbaši. Posvietené bude i na zábavu Spolku Ľudovíta Štúra v ďalekom Melbourne. Ide o zábavu členov spolku vo vianočnom ovzduší, ale početné podujatia tu organizujú počas celého roku. Nasleduje Pulz mladých a po ňom nové vydanie Dobroduchárne.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 10. januára – V oku hurikánu Sobota 11. januára – Americký zabijak Pondelok 13. januára – Bella a Sebastián Utorok 14. januára – V zajatí snehu Streda 15. januára – Volali ju Ruby Štvrtok 16. januára – Trampoty s opicou

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 12. januára Film: Monštrá verzus Votrelci Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Posledný dom naľavo Záver vysielania

Dúhovka. V roku, keď si členovia mužskej speváckej skupiny Kultúrneho centra Kysáč pripomínajú 60 rokov čulej aktivity, v tomto termíne bude odvysielaná Každý pondelok reportáž pomenovaná Rozospievaná 20.00 Hudobný mix päťdesiatka. Nakrútená je pred 10 rokmi v príjemnom ovzduší sálaša neďaleko ich rodiska, kde si jubilanti Každý piatok v ženskej spoločnosti zaspomínali 18.15 Výber z programu na vlastné spevácke skúsenosti. TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 12. januára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 15. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

16.00 – 18.00 Nedeľa 12. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Štefanský koncert v Kovačici 2019 Utorok 14. januára 16.00 Uznanie Kultúrny vzorec pre maestra Jána Nemčeka Literárny večierok v padinskej

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium Sobota 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

knižnici Koncoročné stretnutie kovačických penzistov Pestúnstvo ako prejav všeobecnej lásky voči deťom Piatok 17. januára 16.00 Film: Postav dom, zasaď strom Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

PRED STAROPAZOVSKOU JEDNOTOU JASNÝ CIEĽ

Rok nových nádejí

Matej Bzovský

inulý rok je za nami. Pre niekoho bol úspešný, pre iných neúspešný. Priaznivcov staropazovskej Jednoty potešila skutočnosť, že v porovnaní s minulými majstrovstvami, keď po slabých jesenných výsledkoch boli obavy o zostup, ich miláčikovia tentoraz dosiahli omnoho lepšie výsledky. Preto sa už v tejto zimnej prestávke rozmýšľa o krajších dňoch v tomto roku, ktorý sa naplno rozbieha. V spomienkach zostávajú skromné oslavy storočnice, ktoré mohli byť aj lepšie pripravené, najmä keď ide o monografiu, ktorá len nedbalosťou nie je pripravená a asi neuvidí svetlo sveta. Jednotu znovu očakáva náročná jar. V pokračovaní oveľa ťažších a neurčitých jarných majstrovstiev hráči v modro-bielych dresoch akiste musia hrať oveľa ambicióznejšie, nebojácnejšie a dôraznejšie sa púšťať do rivalov, ktorí tiež odvetu nedočkajú so založenými rukami. V jesennej časti chýbala lepšia realizácia, útočníci vsietili málo gólov pre lepšie bodové saldo. Nemali spoľahlivého strelca, ktorý by bol nadmieru účinný. V útoku

okrem skúseného Milana Mitrovića, možno aj jeho brata Željka, ostatní mali minimálne možnosti na presné zásahy. Chýbal typický zakončovateľ akcií, čo je v pazovskom tíme už dlhšie prítomné. BUDE NOVÝ ŠTADIÓN? Futbal sa hrá pre ľudí. Tí si v dávnejšej minulosti zvykli na oveľa priaznivejšie výsledky a akoby sa odučili chodiť na štadión, ktorý „visí vo vzduchu“, lebo sa zatiaľ sľuby nespĺňajú o údajne novej lokalite, na ktorej sa, vraj, vybuduje oveľa modernejší od tohto, na ktorom Jednota v minulosti zaznamenala významné výsledky. Fanúšikovia sú proti presťahovaniu, viac by si priali, keby sa jestvujúci štadión zmodernizoval a rozšíril. Zverenci šéftrénera Vladimira Livaju a jeho spolupracovníka Dragana Ogrizovića musia veriť vo svoje schopnosti, ale aj možnosti, a v zápasoch vynaložiť všetky sily. Trénerská dvojica, aj užšie vedenie klubu sa musia snažiť hráčov povzbudzovať, aby neklesli na duchu a obetavosťou išli za bodmi. Niekedy sa to v jesenných majstrovstvách darilo, inokedy prišli nečakané prehry a remízy. Najviac zabolela strata bodov v stretnutí s Radničkim z Novej Pazovy v posledných minútach, potom nezískaný bod v Erdevíku, na čom sa značne podieľal

Očakávali sa veľkolepejšie oslavy storočnice futbalu v Starej Pazove: Momentka zo zápasu Jednota – MŠK Púchov 2 : 3, keď lopta skončila nad bránou člena Druhej ligy Slovenska

postranný rozhodca Stefan Petrović zo Sriemskej Mitrovice. Viac sa mohlo získať aj v stretnutí so Slogou v Temeríne, a na niektorých zápasoch aj futbalová fortúna Pazovčanom obrátila chrbát. Na zápas s mužstvom Mladost v Novom Sade (0 : 3) treba radšej zabudnúť, lebo by sa taká ľahostajná hra nesmela zopakovať. Pozitívne, chvályhodné, a to treba zdôrazniť, je pravda, že v minulom období chlapci trénovali s chuťou. Taký prístup k hre a správanie sa na zelenej ploche sa od nich očakáva aj na jar. TREBA SA POSILNIŤ Na začiatku sezóny, ale nie iba minulej jesene, pribudlo príliš veľa nováčikov, takže určitý čas potrvalo, kým sa dosiahla súhra mužstva. V pokračovaní súťaže mužstvo neočakáva nič ľahké, aj vo vedení klubu to dobre vedia, lebo je jarná časť spravidla náročnejšia. Každý člen ligy bude bojovať o čím lepšiu pozíciu

pri vrchu, ale aj pri dne tabuľky. Preto v hráčskom kádri treba niečo zmeniť, predtým však dobre jesennú časť rozanalyzovať a odstrániť chyby z minulosti, keď ide o privádzanie posíl. Realizácia a zakončovanie akcií musia byť úspešnejšie, lebo góly zvyšujú sebavedomie a psychiku hráča, dokonca aj celého mužstva. Kvalitné posily sú potrebné takmer na každej pozícii v tíme, no netreba brať tých hráčov, ktorých inde nechcú. Žiaľ, takých prípadov v minulosti bolo mnoho. Na jar treba vytvoriť silnejší tím, ktorý sa môže prebojovať na vrchol tabuľky, lebo je bodový rozdiel taký, že sa to môže maximálnym úsilím dosiahnuť. Jednota bude od 21. januára 2020 trénovať v domácom ovzduší, využije umelú plochu v Novej Pazove, aj v Športovom stredisku FZ Srbska. Foto: J. Pucovský

OBEC PLANDIŠTE NA ŠPORTOVOM POLI SA MÁ ČÍM POCHVÁLIŤ

Vyhlásili najlepších športovcov Vladimír Hudec

malej juhobanátskej Obci Plandište sa na športovom pláne majú čím pochváliť. V tejto obci počítajúcej sotva 10 000 občanov aktívne pôsobí 9 futbalových, dva basketbalové (mužský a ženský), volejbalový, karate a dva strelecké kluby, ktoré súťažia v rôznych ligách, od obecnej až po vojvodinskú úroveň, a v konkurencii

jednotlivcov aj na štátnej, dokonca i medzinárodnej úrovni. Okrem toho Obecný športový zväz Plandište, ako strešná organizácia tunajších športovcov, organizuje aj celý rad športových podujatí pre deti, mládež a rekreantov. Je teda aj z čoho voliť najlepších, a tak v piatok 20. decembra 2019 na skromnej slávnosti v dome kultúry 24-krát zaradom vyhlásili najlepšie školské mužstvo, športové nádeje

Odmenení športovci a športoví pracovníci • ŠPORT •

v jednotlivých športoch, najlepších juniorov a dorastencov v mužskej a ženskej konkurencii, tiež športového pracovníka a trénera v roku za nami. Medzi odmenenými sú aj mladí nádejní futbalisti FK Hajdušica Strahinja Gligorić a Slađana Privratská. Titulom športovca roka sa ovenčili futbalista FK Sloga Plandište Luka Crnogorac a volejbalistka Ksenija Junačkovová a najlepším mužstvom je Karateklub Agrobanat, ktoré aj toho roku získalo početné medaily na rôznych súťažiach. Osobitné uznanie sa dostalo aj zápasníkovi ZK Nový Sad Strahinjovi Brekićovi, ktorý na štátnych majstrovstvách získal bronzovú medailu. Pri príležitosti jubilea charty odovzdali aj Basketbalovému klubu Agrobanat Plandište, ktorý oslávil 40 rokov pôsobenia, a ženskému Basketbalovému klubu Sloga Plandište, ktorý za sebou má 25 rokov práce. Prihovárajúc sa prítomným špor-

Futbalistka Hajdušice a jánošícka rodáčka Slađana Privratská (vpravo) je futbalovou nádejou roka

tovcom a športovým pracovníkom a blahoželajúc odmeneným, predseda obce Jovan Repac o. i. povedal, že sa lokálna samospráva snaží všetkým športovcom zabezpečiť dobré podmienky na zaoberanie sa športom. Ako príklad uviedol druhý v poradí súbeh pre športové kluby, na ktorom FK Hajdušica dostal dodatočné prostriedky primerané zvýšeným nákladom postupom do Prvej juhobanátskej ligy. Zároveň informoval, že v obecnom rozpočte v tomto roku určili o 25 percent prostriedkov viac ako vlani.

2 /4889/ 11. 1. 2020

Šport HLOŽIANSKA BUDÚCNOSŤ MÁ ZA SEBOU ÚSPEŠNÚ JESEŇ

Cesta dobre trasovaná...

Na dobrej ceste: mužstvo Budúcnosti, ktoré začalo zápas s novogajdobranským tímom Soko

Ján Murtín

ž od začiatku novej sezóny 2019/2020 hložianski futbalisti ukázali, že aj s pozmeneným mužstvom budú hrať vážnu rolu v Obecnej lige Báčska Palanka. Pod vedením

nového trénera, legendy dolnozemského slovenského futbalu Zlatka Hrubíka, po kvalitných prípravách do boja o body modro-bieli vykročili s presvedčivým víťazstvom 5 : 1 nad papierovým favoritom – OFK Bačka 1945 z Báčskej Palanky. Po nútenej prestávke, lebo Slávia z dediny Bođani vystúpila zo súťaže, ďalšou „obeťou“

Mužstvo musí fungovať ako hodinky: tréner Zlatko Hrubík

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

na domácom ihrisku poPENALTY 2 : 1 vedľa školy a športovej V prospech Budúcnosti rozhodhaly bol dovtedy vedúci covia odpískali dve penalty. KapiBački hajduk z Báčsketán Horvát má polovičný úspech; ho Nového Sela – 7 : 0. v Malom Báči s tímom Mladost Nasledovali presvedčivé trafi l, kým v Neštíne prestrelil bránu. výkony a výhry nad NeJedinú penaltu proti Budúcnosti štínom vonku 5 : 0, Promal selenčský Kriváň, keď už v 2. leterom z Karađorđeva min. zápasu presný bol Kočonda. 4 : 2, Borcom z Vizića 9 : 0, báčskopalanským FK Orlovi 2 : 1. Potom prišlo prvé zaváhanie, keď vo vzrušujúcom boji so selenčským Kriváňom aj napriek početným šanciam vynikajúci brankár hostí Pavel Naď „zariadil“ iba 2 : 2. Z horúcej plochy z Despotova Budúcnosť si priniesla tiež len bod po remíze 1 : 1. Našťastie, Hložančania sa úspeš- Príkladný predseda a hráč Budúcnosti: ne zmobilizovali, Vladimír Huďan • ŠPORT •

päťkrát trafili Molnár, Tomić, Huďan a Kolár, dva presné zásahy mal Ljubičić, kým sa jednému gólu potešili Bučík, Horvát, Mravík a Jakuš. Na polovici majstrovstiev vyzerá, že je cesta k postupu Budúcnosti dobre trasovaná. Dúfajme, že hložianski chlapci aj v druhej časti nastúpia s pevným odhodlaním dostať sa do vyššej súťaže. Iba tak nerozčarujú svojich verných fanúšikov, ktorí ich v peknom počte chodia povzbudzovať aj na hosťovaniach. Snímky: J. Pucovský

Hložianski fanúšikovia právom očakávajú, aby ich miláčikovia získali titul a postúpili, čo sa im vlani nepodarilo v kvalifikácii s Bukovčanmi

vážne a zodpovedne vošli do derby jesene s výbornou silbašskou Našou hviezdou, ktorú zdolali 2 : 0. V posledných troch kolách si zverenci Z. Hrubíka zapísali po tri body zo zápasov s outsidermi, keď Mladost Malý Báč prekonali 3 : 1, Soko z Novej Gajdobry 1 : 0 a Slogu v Plavne 3 : 0. Tréner Hrubík poskytol šancu dvadsiatim dvom hráčom, aby zahrali v majstrovstvách, pričom iba kapitán Horvát a kanonier Čipkár hrali na všetkých dvanástich zápasoch. Huďan a Molnár hrali po jedenásť zápasov, desaťkrát štartérmi boli Pagáč, Đumić, Ljubičić, Kolár, Popović a Tomić. Carić vybehol na trávnik osemkrát, Katiak má v nohách šesť zápasov a Jukuš tri. Po dva ná-

Lopta v istých rukách brankára Milana Pagáča • ŠPORT •

stupy majú Dubovský, Zahorec a Fábry, kým si jeden štart zapísali Bučík, Mravík a Rojka. Na trávnik ako náhradníci vybehli Blatnický, Jarić a Šepši. Pr vým strelcom mužstva Budúcnosti je Čipkár (11 gólov), Carić dal sedem gólov,

SEDEMNÁSŤ KARIET Desiati hráči Budúcnosti boli trestaní sedemnástimi žltými kartami. Rekordérom je Popović so štyrmi, nasledujú Đumić 3, Tomić a Ljubičić po dve, kým po jednej dostali Carić, Horvát, Molnár, Čipkár, Bučík a Huďan. Ani jeden hráč Budúcnosti nemusel predčasne z trávnika pre červenú kartu.

1. Budúcnosť 2. Bačka (D) 3. Naša hviezda 4. Bačka 1945 5. Kriváň 6. B. hajduk 7. Mladost 8. Neštín 9. Orlovi 10. Soko (-1) 11. Borac 12. Proleter 13. Sloga (-1)

12 10 2 0 44 : 8 32 12 9 1 2 33 : 11 28 12 8 2 2 41 : 10 26 12 8 1 3 35 : 22 25 12 6 3 3 28 : 17 21 12 6 2 4 21 : 22 20 12 5 0 7 21 : 21 15 12 4 2 6 21 : 32 14 12 3 3 6 21 : 26 12 12 3 1 8 13 : 23 9 12 2 2 8 11 : 36 8 12 2 2 8 13 : 45 8 12 1 1 10 7 : 36 3

STOLNOTENISOVÝ KLUB OSÔB S INVALIDITOU SPIN V NOVOM SADE sa môže pochváliť dobrými výsledkami aj v uplynulom roku. To sme počuli na koncoročnej slávnosti, na ktorej deťom členov tohto vzorného kolektívu dedo Mráz rozdelil balíky. Spinovci vlani oslávili dvadsiate výročie pôsobenia, počas ktorého zdravotne znevýhodnení stolní tenisti (na snímke) získali kopu medailí tak doma, ako aj na medzinárodnom pláne – na MS Európy a sveta, na paralympiádach, početných turnajoch. Vlani najväčšie úspechy dosiahli Branislava Perićová-Rankovićová, Nada Matićová, Sanja Mijatovićová a Mitar Palikuća, ktorí v septembri z ME vo švédskom Helsingborgu sebe, klubu, Novému Sadu a našej krajine spolu priniesli štyri medaily, a to po dve zlaté a strieborné. J. P-ský

2 /4889/ 11. 1. 2020

Šport VÝROČNÉ VOLEBNÉ ZASADNUTIE FK MLADOSŤ PETROVEC

Nový predseda je Pavel Severíni mladší Na úvod Pavel Spevák, ktorý viedol schôdzu (v pracovnom predsedníctve boli Pavel Ožvát, Ján Jakuš a Pavel Severíni ml.), vyzval, Samuel Medveď ako je to už zvykom pri takýchto a sklonku roka, v nedeľu 29. príležitostiach, aby minútkou tidecembra 2019, v klubovni cha vzdali poctu vlani zosnulým vo Vrbare sa konalo výroččlenom, bývalým futbalistom, né volebné zasadnutie FK Mladosť, fanúšikom a priaznivcom klubu. na ktorom uvoľnili z funkcie dotePotom P. Spevák podal výstižrajšieho predsedu Sašu Petkovića nú finančnú správu. Povedal, že údaje o financiách nepodliehajú záverečnému účtu, ktorý ešte nie je vypracovaný. Zo správy sme mohli akceptovať predovšetkým to, že príjmy v minulom roku vynášali 3 274 960 dinárov. Strovených je 3 238 960 dinárov, a tak Mladosť má na účte iba 36 000 dinárov. Klubu zostalo však vyplatiť zo 535 000 dinárov. Tento dlh sa nahromadil aj pre nutné opravy zariadenia na vykurovanie miestností a šatní pod tribúnou, Zo schôdze FK Mladosť: Saša Petković, Ján Jakuš, Pavel Spevák, Pavel ako i pre zlepšenie celkových podmienok na ihrisku a vôkol Severíni ml. a Pavel Ožvát (zľava) neho. NOVÁ SPRÁVA a zvolili nového čelného človeka. V prejave sa nový predseda Novozvolený predseda prečítal FK Mladosť P. Severíni ml. preBolo niekoľko návrhov, z ktorých sa prítomní rozhodli poskytnúť aj mená novej Správnej rady FK dovšetkým poďakoval početdôveru Pavlovi Severínimu mlad- Mladosť, ktorú tvoria: Rastislav Den- ným účastníkom zasadnutia za šiemu, donedávna aktívnemu ďúr, Pavel Spevák, Ondrej Benka, dôveru a povedal, že sa bude Vladimír Abrahám, Zdeno Levárhráčovi Petrovčanov. snažiť stabilizovať klub. Úvodné slová patrili Sašovi Pet- sky, Vladimír Sýkora, Saša Petković, Vo veľmi čulej diskusii bolo kovićovi, ktorý sa zmienil o pol- Ondrej Babiak, Vladimír Ziman, Ján počuť pripomienky jednotlivdruharočnom období na poste Mučaji, Darko Laćarak, Pavel Ožvát, cov, že klub v minulom období Miroslav Tatliak, Vlastislav Šproch, nevenúval náležitú pozornosť predsedu klubu. Povedal, že sa Mladosť na jar zachránila v po- Daniel Lekár, Pavel Kevenský, Tihopráci s mladšími kategóriami, slednom majstrovskom kole, keď mir Torbica, Samuel Rybársky, Pavel a preto sa stalo, že pionierske Severíni st., Ján Stracinský, Vladimír prekonala menovkyňu z Apatina. mužstvá neodcestovali na hosV letnej prestávke došlo k zmenám Fábry st., Aleksandar Nakić. ťovania, lebo si niektorí hráči v mužstve. S niektorými hráčmi v nemohli zaplatiť 500 dinárov za cestu?! Tréner prvého mužstva Vladimír Karakaš je v Petrovci už tretíkrát. V deväťdesiatych rokoch bol vo Vrbare ako hráč. Prišiel z Čelareva spolu so Štajferom, Petržľanom a Labusom. Potom sa na jar roku 2013 vrátil ako tréner, dobre pracoval a Mladosť v mužstve mala vtedy mladého Begečana Milana Pavkova, teraz renomovaného hráča belehradskej C. zvezdy, ktorý úspešne vykročil aj na medzinárodnú futbalovú scénu. Karakaš povedal, že nebolo Klubovňa pod tribúnou bola vyplnená do posledného miesta

www.hl.rs

klube neboli spokojní a niekoľkí odišli na vlastnú žiadosť. Petrovčania odštartovali s novým trénerom Vladimirom Karakašom a vynoveným mužstvom. Začiatok jesene nebol najlepší, ale finiš priniesol dobré výsledky, nuž na konci Mladosť obsadila ôsme miesto. Petković sa nakoniec poďakoval hráčom z domáceho prostredia, ktorí sú už viac rokov oporou klubu.

Informačno-politický týždenník

Nový predseda Petrovčanov Pavel Severíni ml.

ľahko v lete vynoviť mužstvo, keďže v ňom zostal malý počet hráčov, na niekoľkých zápasoch nemal ani náhradníkov, iba jedenástich hráčov. Klub okrem Igora Leňu nemal náhradného brankára. Petrovský kormidelník vyťažil z mužstva všetko to, čo sa dalo, no predsa pripomenul, že klub by nesmel zostať iba s jedným brankárom. Potrebné je angažovať hráčov hlavne z okolia, zo Silbaša, z Hložian, Kulpína... Dvaja-traja hráči, ktorí v letnom období prišli, budú

V budúcnosti treba viac pozornosti venovať najmladším futbalistom

mať možnosť odísť, lebo sa o nich zaujímajú aj druholigové mužstvá. Nevyhnutné sú posily, zdôraznil tréner. Na pripomienku, prečo šancu nedostal mladý Andrej Babiak, povedal, že sa tento hráč po niekoľkých prvých tréningoch viac nezjavoval vo Vrbare. Hovorilo sa však aj o tom, že mu zapatrošili futbalový preukaz?! • ŠPORT •

NOVOROČNÝ TURNAJ PRIATEĽSTVA 2019 V PETROVCI

Radosť víťazov Víťaz Turnaja priateľstva 2019 v Petrovci – mužstvo Roška

Roškovi kováči vykuli titul

Jaroslav Čiep

iedmy turnaj priateľstva v halovom futbale aj vlani sme sledovali na sklonku roka. Začal sa 26. decembra a skončil v pondelok 30. decembra 2019. V športovej hale pri Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci súťaž zorganizovali aktivisti Futbalového klubu Mladosť. Na zimnom turnaji podobne ako aj v minulých rokoch mohli hrať iba hráči a tímy z Obce Báčsky Petrovec a organizátori si ho vyfinancovali z vlastných zdrojov a z poplatku tímov za účasť. Organizátori v čele so Sašom Petkovićom, Vladimírom Fábrym a Igorom Kaňom sa aj tentoraz vynasnažili o športovanie a zábavu mládeže. Na turnaji sa zúčastnilo dvanásť mužstiev z Petrovca, Maglića, Hložian a Kulpína. V skupine A súťažili: Bundes, Mercedes, Policajti a JKP Komunalac; skupina B: Prazna gajba, Outsideri, Schalke 04 a Stilby; skupina C: Roška, FK Mladosť, AFK Kulpín a Perla. V mužstve hrali štyria hráči

Pred udeľovaním pohárov: Vladimír Fábry, Igor Kaňa a Saša Petković (zľava)

a brankár. Zápasy viedol rozhodca Dalibor Boro Abramušić. V nedeľu vo štvrťfinále Roška zvíťazil nad celkom Mercedes 3 : 0, rovnakým výsledkom Jkp Komunalac porazil Praznu gajbu 3 : 0. Po remíze Stilby – Bundes 2 : 2, na penalty bolo 1 : 3 a naposledy AFK Kulpín zdolal Schalke 04 2 : 1. V pondelok v semifinále hrali AFK Kulpín s petrovským Roškom – 1 : 3 a potom si sily zmerali dva maglićské tímy, JKP Komunalac a Bundes – 0 : 3. Početní diváci mali možnosť sledovať medzičasom aj dva zápasy mladších kategórií Futbalovej školy Mladosť, ako aj cviky mladých gymnastiek. V súboji o 3. miesto hráči najpríjemnejšieho prekvapenia turnaja AFK Kulpín „vyhoreli“ proti JKP Komunalac. Najprv sa ujali vedenia, ale potom skúsenejší hráči komunálnikov do polčasu zvrátili skóre na 2 : 1. Po prestávke Kulpínčania rýchlo vyrovnali, ale potom vďaka väčšej skúsenosti komunálnici vsietili ďalšie dva góly a výsledok na konci bol 4 : 2 za Maglićanov. Vo finálovom zápase mužstvá taktizovali, ale aj rýchle útočili, predvádzali zohrané akcie.

Najlepší hráč Igor Valentík s Vladimírom Fábrym (zľava)

Igor Valentík presnou strelou z penalty rozhodol o víťazovi

Nechýbalo ani hlučné posmeľovanie hráčov početného publika. Bundesovci z Maglića sa ujali vedenia 1 : 0, ale petrovskí Roškovi kováči si konsolidovali rady a vyrovnali. Dokonca nemali ani šťastie, a preto po 30 minútach hry výsledok bol nerozhodný 1 : 1, nuž sa kopali penalty. Roškovci boli precíznejší, gólom najlepšieho hráča turnaja Igora Valentíka zvíťazili 3 : 2 a získali najväčší pohár. Po ukončení finálového zápasu vyhlásili najlepších hráčov. Okrem spomenutého Igora Valentíka najlepším brankárom sa stal Miodrag Mladenović (Roška), kým najlepším strelcom turnaja je Ognjen Stojisavljević (Bundes). Poháre a finančné odmeny získali okrem najlepších Roškovcov aj vicemajster Bundes tretí tím na turnaji JKP Komunalac.

Dobrá návštevnosť futbalového turnaja

v ústrety roku 2020

NOVÝ ROK V ZAGRLJAJI. Nový rok 2020 privítali aj členovia Združenia osôb s invaliditou Zagrljaj v Kulpíne. Vo svojich miestnostiach v kulpínskom kaštieli sa na Silvestra pekne zabávali, ako vidieť aj na fotke združenia. A. Horvátová Silvestrovanie v Petrovci 2019. Už viac rokov Petrovčania silvestrujú bez programu na námestí, ktorý kedysi lokálna samospráva pravidelne organizovala. Vlani v decembri vystali aj zimné radovánky a sneh. Predsa Petrovčania Nový rok vítali buď v domácom ovzduší, mládež aj po kaviarňach a viac ako sto hostí sa spoločne bavilo v Poľovníckom dome Lesík. Sieň „u lovcov“ si prenajal Klub poľnohospodárov a tam zorganizoval zábavu. Do tanca hrali výborní muzikanti Trio Mio, presnejšie Miroslav Hemela, Ivan Galamboš a Ondrej Pavčok, ku ktorým sa pripojila aj Sabína Trbarová. Vedenie Klubu poľnohospodárov sa postaralo aj o chutné jedlo, ohňostroj po polnoci a nevystala ani tombola a prevažne poľnohospodárske odmeny. Hostia, a medzi nimi aj viacerí spoza chotára, sa veselili až do rána. J. Čiep Foto: Pavel Tordaji NOVOROČNÉ KAMARÁTENIE S DEŤMI V KOVAČICKEJ OBCI. Na sklonku roka 2019 Obec Kovačica pre najmladších občanov z územia Kovačickej obce pripravila zaujímavé a veselé novoročné kamarátenie. Na námestí v strede Kovačice sa deti so svojimi rodičmi najprv pobavili pri sledovaní divadelného predstavenia Novogodišnja kiša od slatkiša v predvedení Belehradského divadla Tália a známeho animátora Peđolina a neskoršie sa viac ako 2 500 najmladších návštevníkov potešilo pekným a bohatým balíkom, ktoré im rozdával dedko Mráz. Súčasťou tejto novoročnej akcie bol aj krásny a pestrý ohňostroj, ktorý v tejto sviatočnej atmosfére pookrial srdcia nielen tých najmladších, ale aj všetkých dospelých návštevníkov. Na snímke OK je momentka z programu 28. decembra 2019 na námestí v Kovačici. A. Chalupová

silvester v Starej Pazove. Snímka z verejného vítania Nového roku 2020 v Starej Pazove na ústrednom námestí. V programe vystúpili početní umelci a rockové kapely. A. Lešťanová