Hlas ľudu 2/2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

9. 1. 2021 | 2 /4941/

Výrobcov tabaku v dedine Golubinci, patriacej do Staropazovskej obce, v stredu 23. decembra 2020 navštívil prezident Srbska Aleksandar Vučić. Spolu s prezidentom tam boli aj Takachika Kacumate, veľvyslanec Japonska v Srbsku, Igor Mirović, predseda vlády AP Vojvodiny, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Po vykonanej obchôdzke gazdovstva rodiny Matićovej nasledovalo zasadnutie s vedením spoločnosti Japan Tobacco International a výrobcami tabaku, ktorí majú s nimi podpísanú zmluvu. A. Lešťanová Foto: z archívu kabinetu prezidenta

Uzávierka čísla: 5. 1. 2021

Na sklonku roku 2020 tlačou vyšla vzácna publikácia Kovačický kalendár. Táto prvá kovačická ročenka je už v rukách čitateľov, ale plánovaná veľká prezentácia kalendára sa pre epidemiologickú situáciu nekonala. Odznela iba takpovediac online, teda v spolupráci s Televíziou Obce Kovačica. Na snímke sú redaktori Kovačického kalendára: (sprava) Pavel Baláž, Pavel Matúch, Pavel Jonáš a Želislav Poliak (technický redaktor). T. Bovdišová

Festival slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí (v poradí 22.) sa v roku 2020 uskutočnil v trochu pozmenenej forme – online. Podstata však zostala rovnaká: texty, spev a skladby hodnotila odborná porota (na snímke) a hlasovať mohli aj diváci. Viac o tom, ako doznel prvý online festival Letí pieseň, letí v Kovačici, sa dočítate v rubrike venovanej kultúre. O. Glóziková-Jonášová Foto: z archívu DK

V posledných rokoch sa v Srbsku intenzívne rozvíja vinársky priemysel, preto je potrebné podporovať aj toto odvetvie. Podľa slov ministra poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva Branislava Nedimovića cieľom ministerstva je každoročne založiť v Srbsku 700 až 1 000 hektárov nových vinohradov. Okrem toho prostredníctvom investícií vo výške od 40 do 50 miliónov eur budeme mať 36 nových vinárstiev, ktoré môžu pomôcť aj rozvoju agroturistiky. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Ako na Nový rok, tak po celý rok Anna Francistyová

oncoročné a novoročné sviatkovanie je definitívne za nami. Veru, povinnosti so svojimi presnými termínmi sa nedajú oddialiť... Pohltila nás každodennosť? Či ešte nie celkom? Ale, pravdaže, ešte stále je tu kúsok tej slávnostnej či sviatočnej nálady, stále je tu začiatok januára, stále si ešte máme s kým pogratulovať k novému roku, zaželať si čím viac dôvodov na radosť v tomto novom obyčajnom roku 2021... Uvedomili ste si, že sa volá obyčajný? Kiežby taký aj zostal v tom generálnom ponímaní. Lebo ten minulý, priestupný, teda iný, taký aj bol – neobyčajný. A maximálne nie obyčajný: pandemický. Aký bude tento rok? Vrúcne si želáme, aby sa nám v ňom život vrátil do normálnych koľají, aby sme si mohli slobodne aj niečo plánovať... A už sme tam, kam sme sa chceli dostať: k plánovaniu. Ľudia sa vždy snažili odhadnúť (alebo aj uhádnuť), čo im prinesie nový mesiac, nový kvartál, nový rok a v konečnom dôsledku, pravdaže – akú novú úrodu. Tak si všímali a zapisovali príznačnosti počasia v jednotlivých mesiacoch, potom

i súvislosti s ďalším priebehom roka, z čoho vznikli rôzne pranostiky. Na spríjemnenie chvíľ pri čítaní tohto pravidelného vstupného textu v našom týždenníku ponúkame vám prehľad takých výstižných januárových pranostík. Na Nový rok blato, na Veľkú noc sneh. Jasná a tichá novoročná noc zvestuje nám dobrý rok. Keď rastie tráva v januári, zle rastie v lete. Na Tri krále mnoho hviezd – mnoho zemiakov. Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica. Keď včely v januári vyletujú, nedobrý rok ohlasujú. Keď nie je zima v januári, bude v apríli a máji. Január dobrý je, keď chotár biely je. V januári lepšie vidieť hladného vlka v poli ako gazdu v košeli. Keď je začiatok a koniec januára pekný, bude úrodný rok. Na počiatku roku, keď sú mokrie časy, od hnevu si vinár bude šklbať vlasy. Či sa nám niektoré z týchto pranostík splnia v roku 2021? Stačí si len niečo z tohto januára zapísať alebo zapamätať a pri žatve, oberačke si na tieto záznamy spomenúť.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Jednotné spravovacie miesto slávnostne otvorené 11 Vyššie ceny komunálnych služieb

32 Šieste bienále slovenských výtvarných amatérov 43 Zima zatiaľ biele rúcho nemá

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Domáce poľnohospodárstvo v roku 2021

Na titulnej strane: Jasna Šprochová, predsedníčka Báčskopetrovskej obce, čitateľom Hlasu ľudu popriala úspešný nový rok, naplnený zdravím, láskou a vzájomnou úctou Foto: Michal Bartoš

Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

2 /4941/ 9. 1. 2021

Týždeň

STAROPAZOVSKÁ OBEC – GOLUBINCI

7 DNÍ

Prezident Vučić Vakcinácia sa začala s úspešnými výrobcami tabaku Pripravil: Stevan Lenhart

oncom decembra v Srbsku sa začalo očkovanie zdravotníckych pracovníkov s cieľom ochrany pred ochorením Covid-19. Do prioritnej skupiny patria zdravotníci v tzv. červených zónach, čiže zamestnanci na oddeleniach infektológie a urgentných príjmov. Ide o vakcínu z americko-nemeckej koprodukcie firiem Pfizer a BioNTech, ktorá bola schválená na použitie aj Európskou agentúrou pre lieky. Minister zdravotníctva Srbska Zlatibor Lončar vyhlásil, že v nasledujúcom období sa bude pokračovať s imunizáciou podľa určených prioritných skupín a v súlade s príchodom nových množstiev vakcín, tiež povedal, že ruská vakcína (Sputnik V) by sa mohla začať používať, keď bude schválená v Agentúre pre lieky a zdravotnícke prostriedky Srbska a v Inštitúte Torlak. Epidemiologička a náčelníčka Oddelenia prevencie a kontroly infekcií VMA v Belehrade Dr. Vesna Šuljagićová je mienky, že netreba mať obavy z očkovania proti koronavírusu. V Denníku RTS povedala, že ona sa v decembri už zaočkovala vakcínou Pfizer / BioNTech a nepocítila neželané vedľajšie účinky. Spomenula tiež, že na základe doterajších zdravotníckych skúseností očkovanie je najvýznamnejšou chvíľou v boji proti infekčnému ochoreniu, takže vďaka vakcinácii v našej krajine postupne začíname vírus mať pod kontrolou – na rozdiel od doterajšieho obdobia, keď vírus mal kontrolu nad nami. Na novinársku otázku ohľadom potrebného percenta občanov, ktorí by sa mali očkovať s cieľom úspešného vytvorenia imunity proti Covid-19, Šuljagićová odpovedala, že by bolo dobre, aby sa očkoval čím väčší počet občanov. „Ide však o delikátnu situáciu, lebo je otázne, koľko vakcín bude vyrobených,“ poznamenala epidemiologička a doložila: „Netreba mať strach z neželaných vedľajších účinkov a také obavy by nás nemali odradiť od očkovania. Treba si predstaviť slobodu, ktorá bude nasledovať

www.hl.rs

po vakcinácii. Bude to chvíľa, keď dostatočný počet občanov získa imunitu – a vtedy budeme môcť strhnúť rúška a znovu sa kamarátiť a cestovať.“ V súvislosti so všeobecnými príznakmi infekcie koronavírusom, ktorého šírenie v Srbsku sa začalo pred 10 mesiacmi, Šuljagićová povedala: „Doteraz sme sa už zoznámili s týmto vírusom a presvedčili sme sa, že vôbec nie je naivný, takže sa dnes obávame nielen krátkodobých, ale aj dlhodobých následkov tohto ochorenia. Mnohí ľudia, ktorí sa vyliečili z Covid-19, často potom majú rôzne komplikácie a prichádzajú na klinické oddelenia kardiológie, pulmológie alebo neurológie, tiež na oddelenie urgentnej medicíny... Ide o systémové ochorenie, ktoré musíme pozorovať v súvislosti s dlhodobými zdravotnými problémami. Jednou z jeho vlastností je zrážanie krvi, ktoré zapríčiňuje všeobecný problém s fungovaním ľudského organizmu, takže sa musíme maximálne zamerať na prevenciu tohto ochorenia. Mali by sme teda aj naďalej dodržiavať všetky opatrenia a vakcína nám pomôže, aby sme sa niekedy v nasledujúcom období uvoľnili.“ * Katastrofálne zemetrasenie, ktoré 29. decembra 2020 zasiahlo vnútrozemie Chorvátska, si vyžiadalo sedem ľudských životov, pokým desiatky ľudí utrpeli zranenia a spôsobené sú obrovské materiálne škody. Epicentrum zemetrasenia s magnitúdou 6,3 bolo v okolí mesta Petrinja ležiaceho približne 46 kilometrov juhovýchodne od Záhrebu. Chorvátska tlačová agentúra HINA informovala, že najťažšie boli zasiahnuté Petrinja, Glina, Sisak a Lekenik, ale veľké materiálne škody utrpeli aj ďalšie prostredia: Donji Kukuruzari, Sunja, Hrvatska Kostajnica, Majur, Dvor Topusko, Gvozd a Martinska Ves. Po silnom zemetrasení v tejto oblasti nasledovalo aj množstvo dotrasov. Zemetrasenie bolo citeľné aj v okolitých krajinách a v Slovinsku bola z preventívnych dôvodov zastavená činnosť jadrovej elektrárne Krško.

Informačno-politický týždenník

Anna Lešťanová

dosiahol rekordné výnosy na parcelách vysadených touto rastlinou v roku za nami. Zahlasujúc nové investície japonských partnerov, prezident Srbska zdôraznil, že iba prednedávnom v Inđiji položili základný kameň aj pre novú japonskú

apan Tobacco International (JTI) je najväčší japonský investor v Srbsku od kúpy továrne tabaku v Sente roku 2006. Až tretina vlaňajšieho roka vysadeného na parcelách tabaku tejto spoločnosti sa nachádzala v golubinskom chotári. Výrobcov tabaku v dedine Golubinci, patriacej do Staropazovskej obce, v stredu 23. decembra 2020 navštívil prezident Srbska Aleksandar Vučić. Spolu so vzácnym hosťom Vučićom tam boli aj Takachika Kacumate, veľvyslanec Japonska v Srbsku, Igor Mirović, predseda vlády AP Vojvodiny, a Đorđe Aleksandar Vučić v rozhovore s Igorom Mirovićom a Đorđom Radinovićom (zľava) v Golubinciach Radinović, predseda Obce Stará Pazova. továreň pneumatík Toyo tyres a v Spoločnosť Japan Tobacco In- blízkej budúcnosti bude i oficiálne ternational je majiteľom továrne známy príchod ďalšieho japonského tabaku v Sente a vlani na rekordne investora do Nového Sadu, a to vysadených 1 700 hektároch dosiah- bude jedna z najvýznamnejších la krásny hektárový výnos až 2 tony. zahraničných investícií v Srbsku. Podľa slov prezidenta Vučića Po vykonanej obchôdzke gaztáto spoločnosť angažuje 250 gazdovstva nasledovalo zasadnutie dovstiev v Srbsku vo výrobe tabaku a každé z nich zamestná od 40 do 60 sezónnych robotníkov. Ako uviedol prezident Srbska v Golubinciach, štát aj naďalej bude pokračovať so spoluprácou a spoločnosť Japan Tobacco Interna- Zasadnutie s vedením spoločnosti Japan Tobacco tional rozvetvuje International a výrobcami tabaku výrobnú sieť tabaku vo Vojvodine. Táto japonská s vedením spoločnosti Japan Totováreň ročne realizuje vývoz v bacco International a výrobcami hodnote okolo 300 miliónov eur tabaku, ktorí majú zmluvu s týmto a je jednou z našich najväčších priemyslom. daňových poplatníkov. Prezident (Fotografie: z archívu Vučić navštívil poľnohospodárske Predsedníctva Srbska) gazdovstvo Dejana Matića, ktorý • TÝŽDEŇ •

V STAREJ PAZOVE

Jednotné spravovacie miesto slávnostne otvorené A. Lešťanová

Savićová, zástupkyňa predsedu terstve vyčlenili 20 miliónov obce. Minislávnosti sa zúčastnila dinárov. bec Stará Pazova je jednou aj Maja Grbićová, národná poslanPodstatou otvorenia Jedzo 14 lokálnych samospráv, kyňa, a vedenie obce. notného spravovacieho miesktorá uplatňujúc výsledky Jednotné spravovacie miesto je ta je, ako povedala ministerka reforiem verejnej správy zaviedla projekt, ktorý sa realizuje už tri roky M. Obradovićová, aby občasystém jednotného spravovacieho so zámerom, aby ho dostali všetky nia viackrát neprichádzali miesta. Vďaka tomuto moderne jednotky lokálnej samosprávy a nekľačali pred okienkami, vybavenému miestu, kde sa nachá- v Srbsku na účinnejšie poskyto- ale týmto celkom otvoreným vanie služieb občanom. Je to spôsobom a v komunikácii so jedno okienko – jedna kance- zamestnanými lokálnej salária, t. j. jedno miesto, na kto- mosprávy prezentovali každý ré budú môcť prísť občania, svoj problém či požiadavku, keď majú potrebu vybaviť a aby sa na základe ich utvosi nejaké administratívne reného predmetu za niekoľko Podľa slov Mariny Savićovej nasleduje práce alebo získať niektoré dní alebo aj kratšie dostali k zladenie všetkých činiteľov tejto práce svoje právo. Jednotné spra- potrebným dokladom. projekte. Už začiatkom roka 2021 vovacie miesto umožňuje Obce, ktoré dostali Jednotz jedného miesta vykonať né spravovacie miesto, patria me- bude vypísaný nový súbeh na komunikáciu občanov so dzi najmodernejšie a najúčinnejšie otvorenie nových spravovacích miest a na tieto účely je všetkými orgánmi, s ktorými schválených 40 miliónov by ináč museli kontaktovať dinárov. pri vybavovaní potrebných Vo vynovenej okienzáležitostí, na uskutočnenie kovej sieni v budove svojich práv. Na tomto miesZO Stará Pazova sa te sa podávajú požiadavky nachádzajú miesta na a jeden orgán – zamestnanec vybavenie rozličných v mene občanov komunikuje záležitostí, akými sú kaSlávnostné otvorenie: (zľava) Maja s ostatnými orgánmi a na taster, detská a sociálna Grbićová, Marija Obradovićová konci dostáva zodpovedajúochrana, lokálna daňová a Marina Savićová ce riešenie – potvrdenie atď. administratíva, pošta, Jednotné spravovacie miesto urbanizmus a stavanie, dzala okienková sieň obecnej sprá- umožňuje úsporu času, eliminokomunálne a inšpekčné vy, občania si odteraz budú môcť vanie nepotrebných trov a väčšiu práce, výpisy z matrík rýchle a účinne vybaviť rozličné spokojnosť občanov. Doteraz je a iných evidencií... Zmluadministratívne práce. Jednotné v Srbsku otvorených 13 spravovava s Ministerstvom pre spravovacie miesto v pondelok cích miest, a to v Lazarevci, Šabci, „Jednotné spravovacie miesto je v službe štátnu správu a lokálnu 28. decembra 2020 v budove Žitišti, Smederevskej Palanke, Belej občanov,“ zdôraznila v príhovore ministerka samosprávu na otvorePalanke, Gorn- Obradovićová. nie Jednotného spravojom Milanovci, Rači, Pirote... lokálne samosprávy v Srbsku, ktoré vacieho miesta v Starej Pazove je Projekty z ro- svojou dobrou praxou splnili dané podpísaná v novembri 2019. „Obec Stará Pazova je známa kov 2018 a 2019 kritériá, aby sa zúčastnili v tomto vďaka hospodárskemu rozvoju sú otvorením a dnes sme hrdí, že Jednotného sú naše kapacity spravovacieho zveľadené, celková miesta v Starej práca lokálnej adPazove všetky ministratívy bude úspešne realiv značnej miere zované. Dňa 9. účinnejšia,“ prídecembra 2020 zvukovala okrem sú podpísané iného M. Savićová zmluvy s tromi Pohľad na Jednotné spravovacie miesto v Starej obcami – Paa doložila, že z MiPazove nisterstva pre štátraćin, Topola a nu správu a lokálnu Zhromaždenia obce Stará Pazova Kosjerić, ktoré by v nadchádzasamosprávu na tieslávnostne otvorili Marija Obrado- júcom období tiež mali dostať to účely dostali 8,5 vićová, ministerka štátnej správy Jednotné spravovacie miesto. Ministerka v rozhovore so zamestnankyňou milióna dinárov. a lokálnej samosprávy, a Marina Na tieto účely v rezortnom minis-

• TÝŽDEŇ •

2 /4941/ 9. 1. 2021

Týždeň BÁČSKOPETROVSKÁ OBEC V ČELE S PREDSEDNÍČKOU JASNOU ŠPROCHOVOU

Za zvýšenie kvality života občanov Anna Horvátová

eny nie sú dokonalé, ale sú bez diskusie lepšie líderky ako muži. Každá krajina, mesto, obec vedená ženami bude mať určite lepšie výsledky v životných štandardoch aj výsledkoch ekonomiky. Nemusí toto platiť pre všetky súčasné a budúce političky, ale niektoré prednosti sú aj u nich pravdepodobnejšie než u mužov. Tak ženy v politike v porovnaní s mužmi viac iniciujú a udržiavajú spoluprácu medzi stranami, správajú sa demokratickejšie a participatívnejšie než autokratickejší a direktívnejší muži, reagujú viac na potreby a starosti voličov, správajú sa zmierlivejšie a lepšie upokojujú vášne v diskusiách a vyjednávaniach, vlastným príkladom viac podporujú občianske sebavedomie bežných občanov, uprednostňujú viac rozvoj zdravotníctva, preventívnych opatrení, sociálnych služieb a školstva, darí sa im viac zvyšovať kvalitu života občanov, viac podporujú rodiny, ženy a menšiny, záleží im viac na ľudských právach, spravodlivosti a sociálnej rovnosti, ženy trávia viac času komunikáciou s voličmi než muži, ženy sú v politike aj biznise 3x menej skorumpovateľné než muži, ženám viac záleží na spravodlivosti, ženy sú odolnejšie proti riskantnému správaniu a menej pravdepodobne sa zapoja do kriminálneho správania v porovnaní s mužmi, ženy sú menej oportunistické ako muži, takže sú stabilnejšie vo svojich stranách a presvedčeniach – zaujíma ich viac misia ako osobný profit, političky aj biznismenky sa síce, najmä v začiatkoch kariéry, cítia menej kompetentné ako muži, ale v ich reálnych schopnostiach obvykle vynikajú.

www.hl.rs

Takto sa dá oceniť aj pôsobenie predsedníčky Báčskopetrovskej obce Jasny Šprochovej, ktorá je v čele tejto územnej jednotky od 21. augusta. Ako sa na to pozerá prvá dáma obce, inak aj prvá predsedníčka v tomto ústavno-právnom zložení: „Je mi veľkou cťou, že sa mi naskytla príležitosť byť v čele našej obce. K tomu tým mi je prejavená aj veľká dôvera ako prvej žene v čele obce. Dúfam, že tú dôveru

aj ospravedlním. Jediným mojím cieľom, k čomu budem s mojím tímom spieť, je pracovať poctivo, zodpovedne a v prospech občanov. Práce sa nebojím, veď ako inak možno aj niečo zveľadiť, ak nie svedomitou a húževnatou prácou. Ženy v súčasnej spoločnosti nie sú viac marginalizované, sú nositeľkami spoločensko-politického súčasného života a nosným pilierom spoločenského rozvoja. Vyzdvihuje to aj prezident Srbska Aleksandar Vučić, že ženy sú sebavedomejšie, zodpovednejšie, svedomitejšie a práce vykonávajú načas. Nadväzujúc na prezidentovu vyhlášku chcem len dodať, že je chvályhodné, že sa nám príslušníčkam nežnejšieho pohlavia

Informačno-politický týždenník

naskytla príležitosť dokázať sa a opodstatniť dôveru tak prezidenta, ako i voličov, ktorí nám vo voľbách 21. júna vyjadrili dôveru hlasovaním.“ KTORÉ CIELE MÁTE VYTÝČENÉ? Báčskopetrovská obec je malá, preto ani nemôže mať nároky na väčšie rozpočtové prostriedky. Keď však ide o kapitálne investície, podpora sa jej dostáva z pokrajinskej a republikovej úrovne. Ako každá vedúca osobnosť, aj pani Šprochová má vytýčené ciele, ako pozdvihnúť životnú úroveň prostredia, v ktorom predsedá: „Roky sa pozeráme na tú smutnú realitu, keď nám mladí ľudia odchádzajú na štúdiá do zahraničia. Keby sa na tom zakončilo, ale smutnejšie je to, že sa iba malé percento našich detí vráti späť. Tak čo vám prvé napadne? Predsa zastaviť odchod mladých ľudí! Treba konať, nie iba hovoriť, že musíme zastať do cesty tej problematike! Naším cieľom je aj zastaviť odchod našich občanov za prácou, najprv však predsa zredukovať. Mám nádej, že sa nám podarí vybudovať priaznivejšie podnebie v celej našej krajine a zabezpečiť nové pracovné príležitosti zároveň aj v našej obci.“ V tejto pohnutej situácii, spôsobenej pandemickou koronavírusovou situáciou, sme svedkami návratu našich občanov z dočasnej práce zo Slovenska. Inak práve prvou návštevou po nastúpení na funkciu bola JE veľvyslanec Slovenskej republiky Fedor Rosocha. Návšteva sa na obojstrannú spokojnosť zopakovala, kde sa okrem podpory slovenskej národnostnej menšiny žijúcej v Srbsku, zachovania identity a národných tradícií pozornosť upriamila aj na zastavenie odchodu za prácou našich ľudí. AKÉ SÚ STYČNÉ BODY S PREDSTAVITEĽSKÝMI INŠTITÚCIAMI SLOVÁKOV? Okrem výbornej spolupráce a vzťahoch s predstaviteľmi Slovenskej republiky, treba vyzdvihnúť aj: „Áno, vynikajúcu

spoluprácu s členmi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, samozrejme, s predsedníčkou Libuškou Lakatošovou. Za spolupráce Národnostnej rady a lokálnej samosprávy a na ideu podpredsedu Zhromaždenia obce Dr. Jána Šuľana a členov NRSNM sme sa zhodli, že opravným rozpočtom určíme prostriedky pre všetkých prvákov v našom gymnáziu, ktorí si zvolili všeobecný odbor, tiež pre kuchárov. Časť peňažnej podpory, teda po 7-tisíc žiaci dostali, ešte to budú peňažné poukážky na 4-tisíc v predajni športového vybavenia. Je to taká novinka v roku predchádzajúcom, aby sme motivovali naše deti tak z Báčskopetrovskej obce, ako i zo slovenských prostredí a okolitých miest, aby si na zoznam žiadostí zapísali najprv naše gymnázium. Ďalšou novinkou v tomto roku je, že budeme financovať tak prvákov v gymnáziu – všetkých, či už sa rozhodnú pre všeobecný odbor, zvolia si povolanie kuchára, alebo to bude ten odbor, ktorý má zažiť – buď teda elektrotechnický alebo informatický. Je to taká podpora, s cieľom, aby sa naše deti zapisovali do gymnázia a aby zostávali svoji na svojom, v rodnom kraji. To nie je všetko, v našom pláne práce je finančne podporiť aj všetkých prváčikov základných škôl. Na tieto účely máme v rozpočte zabezpečené prostriedky.“ VLEKLÉ PROBLÉMY – KANALIZÁCIA A KOMASÁCIA Súčasná doba nakladá na vedenia obcí a miest aj nároky, ktoré by mali spĺňať, aby bol život občanov dôstojný človeka. Pre Báčskopetrovskú obec, predovšetkým pre samotný Petrovec je nedopovedaným problémom, s ktorým zápasíme také dve storočia. Doteraz pred voľbami na všetkých úrovniach uchádzači o vedúci post sľubovali, že sa určite položí bodka za kanalizáciou. Minulé štyri roky obec bola v okovách prinavrátenia nezákonne odňatých prostriedkov zo samozdanenia, keď občanom museli vracať bezprávne odňaté prostriedky. Aj teraz na zasadnutiach Zhromaždenia obce opozič• TÝŽDEŇ •

níci nastolia tému samozdanenia, neuvedomujúc si, že sa práve oni pričinili o ten protizákonný čin. O kanalizácii sa pred takými štyrmi rokmi hovorilo pred voľbami, a potom tá téma zostávala tabu. Inak je to teraz, keď sa o tom verejne nielen hovorí, ale aj plánuje: „Vodovod a kanalizácia môžeme povedať, že sú v našej obci v tejto chvíli najpálčivejšie problémy. Vyžaduje si to nemalé investície, ale nevzdávame sa. Ani neodstúpime od tých začatých prác. Máme jasnú víziu práce dotiahnuť do konca. Kanalizačná sieť je rozvedená v dedinách Maglić a Hložany, v samotnom Petrovci je sčasti vykonaná. Ukončíme to, ale treba vybudovať aj kompletnú kanalizačnú sieť v Kulpíne. Tam sú postavené iba šachty, sieť nie je. K tomu narážame na problém pitnej vody. Zdravotne najneškodnejšiu vodu toho času majú v Hložanoch. Treba vyzdvihnúť, že je vo fáze prípravy projekt na výstavbu továrne na vodu pre celú obec. Mám nádej, že sa počas môjho mandátu tento plán aj zrealizuje. Na ešte jeden kameň úrazu sme narazili – nedokončená komasácia. Žiaľ, situácia je taká, že komasačné práce v našej obci nie sú zakončené. A je to predbežnou podmienkou na vytvorenie pozemkovej knihy s údajmi o nehnuteľnostiach. V Kulpíne sú tieto práce pri konci, dúfame, že aj v Petrovci budú ukončené za takých vyše roka. Riešením komasácie my prakticky riešime všetky problémy v obci týkajúce sa kúpnych a predajných zmlúv, investícií, predaja nehnuteľností, otvorenia tovární, s ktorými je tesne späté otvorenie nových pracovných miest. Projekty továrne vody a kanalizačnej siete sú prepojené s komasačnými prácami, ktoré musia byť ukončené na realizáciu spomenutých.“ CESTY, NECESTY A NOVÉ CESTY Keď niekto ide s cieľom, aby našiel chybu, aby vytýkal nefunkčnosť a neúčinnosť väčšinovej vládnucej strany, nájde si terč útoku. Ale dať za pravdu, že sa predsa aj niečo hýbe vpred, čo dosvedčujú aj konkrétne realizácie – to už ťažšie. Tak aj výstavba ciest akoby bola nič, lebo sa predsa niečo buduje, taký malý kamienok • TÝŽDEŇ •

v mozaike. O tom pre neprajníkov malom investičnom vklade, teda o cestách predsedníčka na ujasnenie a zamietnutie tých neprávd dokladuje: „V spolupráci so Správou pre kapitálové vklady AP Vojvodiny je hodne toho urobeného – vybudovaná je cesta S-5, nová cesta v Priemyselnej štvrti dĺžky 418 metrov, obnovená je cesta B. Petrovec – Kulpín dĺžky 4,5 km, až 17 petrovských ulíc dostalo nový asfalt. V roku, ktorý sa nedávno dostal do minulosti, sme vykonali rehabilitáciu asfaltových vozoviek v uliciach Sládkovičovej, Leninovej a v Priemyselnej štvrti, kde je rehabilitovaná konštrukcia mosta cez kanál na ceste do Hložian až po železničnú trať, teda dĺžky 3 kilometre. Aktuálne sú aj práce na úprave kanálovej siete vo funkcii odvodňovania hodnoty 14,4 milióna dinárov. Tieto práce financuje Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo, ktorý vyčlenil 6 miliónov dinárov a naša obec vložila 8,4 milióna. S prácami sa začalo vlani a prebiehajú v katastrálnych obciach Báčsky Petrovec a Maglić.“ O UPREDNOSTŇOVANÍ ZDRAVOTNÍCTVA A ŠKOLSTVA SVEDČÍ VIACERO PROJEKTOV A JEDEN TAKÝ MÁ BYŤ ZREALIZOVANÝ AJ V TOMTO ROKU Nielen v Petrovci sa konajú rekonštrukčné práce, čo dokladuje aj: „V predchádzajúcom období bola vykonaná adaptácia ambulancie a nainštalovaná posilňovňa na otvorenom so sprievodnými rekvizitami v Maglići, dobudovaná časť Predškolskej ustanovizne Včielka v Kulpíne a práve sú aktuálne rekonštrukčné práce evanjelického kostola v Maglići. Treba predsa spomenúť, že sme ukončili obstarávanie v pediatrickom oddelení v Dome zdravia Báčsky Petrovec, z prostriedkov Kabinetu ministra bez kresla pre demografiu a populačnú politiku. V rámci tohto projektu v spolupráci s ministerstvom je realizovaná kúpa didaktického materiálu, vymenený je starý nábytok, nahradený novým, zadovážili sme prebaľovacie stoly pre bábätká, stoličky pre deti a rodičov a po-

stele do ordinácie. Samým tým sú vlastne zabezpečené kvalitnejšie podmienky na poskytovanie služieb pediatrického oddelenia. Z Ministerstva baníctva a energetiky sú zadovážené prostriedky na adaptáciu budovy ambulancie v Kulpíne. Práce prebiehali v septembri a decembri, teraz už vlani. Do sumy 5,8 milióna naša obec prispela sumou vyše milión sedemstodeväťdesiatosemtisíc a ministerstvo nad štyri milióny.

Vymenené sú všetky okná a dvere, termická izolácia z kamennej vlny je urobená na povale a na stenách domu zdravia, ako i na povale a stenách v nevykurovanom priestore. Vymenený je aj kotol na vykurovanie s reguláciou čerpadla s frekvenčným meničom.“ Spomínate veľký projekt, ktorý sa má realizovať tohto roku a je to: „Najväčší projekt, ktorý nás očakáva v tomto roku, je rekonštrukcia, sanácia či adaptácia objektu Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, tiež Základnej školy Žarka Zrenjanina v Maglići.“ AKO ZASIAHLA AKTUÁLNA PANDEMICKÁ SITUÁCIA NAŠU OBEC Ani tie najmenšie obce sa nevyhli ochoreniam Covidu-19. Aká je u nás situácia: „Do konca roka bolo testovaných 426 občanov. Nakazených bolo 276; v novembri bolo 30 osôb nakazených, v decembri sa stav drasticky zvýšil, až 10-krát viac, keď sme mali infikovaných 350. Pred Vianocami sa počet znížil o sto, aby pred novým rokom znovu počet stúpal.

Predsa vzhľadom na nepriaznivú globálnu situáciu na nové pracovné príležitosti sa prihliada. Po poslednej evidencii v Obci Báčsky Petrovec na zozname nezamestnaných Národnej služby pre zamestnávanie je 372 občanov. „V rámci návštev boli sme poctení aj návštevou veľvyslanca Belgicka a predstaviteľov belgickej firmy, keďže je v pláne otvorenie novej prevádzky firmy Blockx, ktorá podniká na území našej obce už 19 rokov a zamestnáva zo 400 pracovníkov. Úspešný podnikateľ z Kulpína tiež má záujem o investovanie, kde by i prácu našlo až 50 občanov počas prvého roka pôsobenia, pokým v nasledujúcich dvoch rokoch ešte ďalších sto.“ AKÉ SÚ PRED VAMI CIELE V TOMTO ROKU? „Na rok 2021 sme si vytýčili nasledujúce projekty: inovovanie, dostavba a doplnenie hlavného projektu vákuovej kanalizačnej siete v Báčskom Petrovci a v Kulpíne, rehabilitácia vozoviek v petrovských uliciach, adaptovanie priestoru pre potreby Strediska pre sociálnu prácu, sanovanie objektov domov penzistov v Maglići a Petrovci, výstavba viacposchodových budov pre utečencov, projektovo-technická dokumentácia na rekonštrukciu šácht studní a príslušného vybavenia, rekonštrukcia vodovodnej siete v Petrovci a Kulpíne, výstavba projektovo-technickej dokumentácie na výstavbu továrne na vodu, ktorá by mala byť vystavaná v Hložanoch, keďže práve v tej dedine je najčistejšia voda, výstavba detského ihriska v Hložanoch, rekonštrukcia prvej fázy rekonštrukcie objektu pre potreby Múzea vojvodinských Slovákov, rekonštrukcia a dostavba objektu v Predškolskej ustanovizni v Báčskom Petrovci, výstavba a dostavba sanácie maglićkej a petrovskej školy.“ Čo ešte dodať? Ibaže len pevnú výdrž a úspešné realizovanie projektov. Na potreby a starosti občanov sa prihliada, začnúc od tých najmladších po seniorov, veď každému treba zabezpečiť kvalitné podmienky na zveľaďovanie činnosti. Foto: Miroslav Pap

2 /4941/ 9. 1. 2021

Týždeň STARÁ PAZOVA

Žijeme pod rovnakou strechou 2 Anna Lešťanová

rostredníctvom aplikácie Zoom sa v stredu 23. decembra 2020 konal online okrúhly stôl na tému Žijeme pod

a rodovú rovnosť. Stretnutie sa uskutočnilo so zámerom zveľadiť kompetencie odborníkov pre prácu na nadviazaní, poskytovaní a rozvoji služieb rodinného ubytovania pre dospelé osoby a

Riaditeľka strediska Rada Žugićová

rovnakou strechou – rodinné ubytovanie pre dospelé osoby a seniorov, osoby s mentálnymi poruchami a invaliditou – skúsenosti a dobroprajnosti v organizácii Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova. Okrúhly stôl je záverečnou aktivitou projektu Žijeme pod rovnakou Záber z online okrúhleho stola strechou 2, ktorý sa realizoval v období od augusta seniorov v lokálnych prostrediach do novembra 2020 za podpory a prihlásené bolo aj v Komore Pokrajinského sekretariátu pre sociálnej ochrany. Okrúhly stôl otvorila koordinásociálnu politiku, demografiu

Vesna Đorđevićová

www.hl.rs

Jelena Kovačevićová Informačno-politický týždenník

torka projektu Žijeme pod rovnakou strechou 2 sociálna pracovníčka Dajana Kostićová, ktorá bola aj moderátorkou a jednou z prednášateľov tohto stretnutia. V úvodnej časti účastníkom okrúhleho stola sa prihovorili riaditeľka Komory sociálnej ochrany Sandra Perićová a riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova Rada Žugićová. V pokračovaní okrúhleho stola právnička Zlata Bjelićová predstavila prvú tému stretnutia, ktorá sa Koordinátorka projektu Dajana Kostićová vzťahovala na normatívne rámce na nadviazanie a rozvoj počas priamej práce v dielňach služieb rodinného ubytovania pre s užívateľmi a poskytovateľmi služieb v rámci projektu Žijeme dospelé osoby a seniorov. pod rovnakou strechou 2. O skúsenostiach Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova v nadviazaní, poskytovaní, prezentácii a afirmácii služieb rodinného ubytovania pre dospelé osoby a seniorov hovorila D. Kostićová. Na dobroprajnosti služby rodinného ubytovania pre dospelé osoby, seniorov a osoby s mentálnymi poruchami a invaliditou poukázali psychologička Milijana Novakovićová a sociálne pracovníčky Jelena Kovačevićová a Vesna Zlata Bjelićová Đorđevićová. PrezentoOkrúhly stôl sa skončil rozhované boli aj postrehy, ku ktorým sa vorom a výmenou skúseností zamestnanci strediska dopracovali účastníkov o stretnutí. Evalvácia stretnutia poukázala, že informácie získané takýmto spôsobom sú veľmi významné pre zveľadenie teoretických vedomostí a samotnej praxe jeho účastníkov, pričom zaujali spoločné stanovisko, že je aj v nadchádzajúcom období potrebné usporiadať odborné stretnutia a edukácie pre odborných pracovníkov na tému rodinného ubytovania dospelých a starších osôb. (Fotografie: z archívu strediska) Milijana Novakovićová

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZASADAL STAROPAZOVSKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Schválili rozhodnutie o rozpočte obce na rok 2021 Anna Lešťanová

osledné vlaňajšie zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova sa konalo v stredu 23. decembra 2020 a ústredným bodom bol návrh obecného rozpočtu na rok 2021, ktorý výborníci

Podľa slov čelných ľudí tejto sriemskej obce rozpočet je plánovaný v súlade s potrebami všetkých občanov. Sčasti je aj rozvojový a naplánované sú vkladania do viacerých významných oblastí pre život a prácu obyvateľov obce, akými sú napríklad

Pracovná časť poslednej vlaňajšej schôdze ZO Stará Pazova

väčšinou hlasov schválili. Celkový rozsah rozpočtu vynáša 3 077 271 000 dinárov.

i vodovod a kanalizácia, objekty domu zdravia, cesty. Zlepšenie podmienok života vo všetkých

miestnych spoločenstvách znamená, že prostriedky budú v značnej miere usmernené i na niekoľko kapitálových investícií. Okrem rozhodnutia o rozpočte výborníci ZO Stará Pazova vo veľkej obecnej zasadačke schválili aj programy hospodárenia na rok 2021 verejných komunálnych podnikov Čistoća, Vodovod i kanalizacija a Toplana, ako aj programy hospodárenia na rok 2021 VUP Urbanizam a VP Obecná stavebná agentúra. Potrebnú zelenú dostali aj rozhodnutia, ktoré sa vzťahujú na verejné parkovacie miesta a ulice, tiež na trhy, pohrebné činnosti a spravovanie cintorínov. Výborníci prerokovali a schválili aj kádrové riešenia v dozorných a správnych radách knižnice, v Rade pre zdravie a v Obecnom štábe pre mimoriadne situácie. Na základe nového rokovacieho poriadku zasadnutie staropazovského lokálneho parlamentu mohli sledovať iba akreditovaní novinári z viacerých

Akreditácia pre Hlas ľudu

redakcií, medzi ktorými bola aj redakcia Hlasu ľudu. V roku 2021, ako je naplánované, obecný staropazovský parlament bude pracovať v nových podmienkach, lebo sa očakáva zavedenie internetovej siete a kúpa laptopov pre výborníkov. Tak ako predchádzajúce zasadnutia, i piata schôdza ZO Stará Pazova sa uskutočnila s uctievaním preventívno-hygienických opatrení, ktoré zamedzujú šírenie nového koronavírusu.

Z ÔSMEHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Druhý opravný rozpočet pred koncom roka Danuška Berediová-Banovićová

osledné zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad v roku 2020 sa konalo v utorok 29. decembra. Výborníci schválili druhý opravný rozpočet v roku 2020, predovšetkým aby dodatočne pomohli verejným podnikom, ktoré boli zasiahnuté koronakrízou. Na rokovacom programe bolo viac ako 50 bodov, medzi ktorými bol aj bod týkajúci sa zmien rozhodnutia o rozpočte Mesta Nový Sad za rok 2020, ktorými sa vykoná reštrukturalizácia výdavkovej strany rozpočtu v rámci nezmeneného rozsahu rozpočtu. Preto ho primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević nazval „technickým“, lebo sa nemení suma, ktorú majú k dispozícii, ale spôsob, ako • ĽUDIA A UDALOSTI •

prostriedky budú prerozdelené. Najväčšie zmeny sa týkajú pomoci pre ťažkosti v podnikaní v dôsledku pandémie koronavírusu pre VMDP Nový Sad a VKP Parking servis. Návrhom opravného roz-

počtu sa rozvrhnú prostriedky aj Športovému a obchodnému centru Vojvodina, potom Mestskej správe pre stavebné pozemky a investície, nadácii Nový Sad 2021 – európske hlavné mesto kultúry,

Výborníci schválili druhý opravný rozpočet v roku 2020

Ústavu pre ochranu pomníkov kultúry, ako aj Mestskej správe pre sociálnu a detskú ochranu. Jeden z bodov bol aj návrh rozhodnutia o angažovaní revízora na vykonávanie externej revízie záverečného účtu rozpočtu Mesta Nový Sad za rok 2020. Výborníci rokovali aj o niekoľkých urbanistických plánoch, medzi ktorými bol aj ten vzťahujúci sa na rekonštrukciu štadióna Karađorđe. Primátor Vučević vyhlásil, že to bude dobré pre FK Vojvodina, ale aj pre občanov. Až 13 bodov sa týkalo poskytovania súhlasu k programom práce na rok 2021 ustanovizní kultúry, ktorých zakladateľom je Mesto Nový Sad. Medzi inými tento súhlas dostala aj Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne stredisko Kysáč.

2 /4941/ 9. 1. 2021

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ALIBUNÁR

Obec finančne podporí poľnohospodárstvo Vladimír Hudec

a sklonku minulého roku aj výborníci Zhromaždenia obce Alibunar rokovali o obecnom rozpočte na rok 2021 a toto rozhodnutie vládnuca väčšina jednoznačne schválila. Rozhodnutím o rozpočte plánované sú príjmy v sume 757,9 milióna dinárov. Do tej sumy sú započítané prenesené prostriedky z minulého roku v sume 43,7 milióna dinárov a plánované sú príjmy z dane 391 miliónov, dotácie z vyšších úrovní moci 185,9 milióna, príjmy z majetku a predaja statkov a služieb 128 miliónov dinárov a ďalšie menšie príjmy. Predsedníčka obce Zorana Bratićová zdôvodňujúc rozhodnutie o rozpočte informovala výborníkov, že po úspešnej realizácii projektov obnovy budovy domu zdravia a telocvične v Alibunari je dokončená aj výstavba novej škôlky v Banátskom Karlovci a v roku 2021 sa bude pokračovať s realizáciou tohto projektu. „V nastávajúcom období osobitnú

pozornosť venujeme podpore práce domu zdravia s cieľom poskytnúť úplnú zdravotnú ochranu obyvateľstvu. Novinka v rozpočte je aj

Zorana Bratićová, predsedníčka Obce Alibunar

to, že po mnohých rokoch obec plánovala prostriedky na zveľadenie poľnohospodárskej výroby, na čo sme vyčlenili 10 miliónov dinárov. Obec aj naďalej bude financovať pre-

pravu žiakov, tiež bude financovať projekty združení občanov, náboženských spoločenstiev a športových kolektívov. Spolu s Komisariátom pre utečencov a migrácie budeme financovať projekty hospodárskeho posilnenia utečeneckých rodín. Okrem toho budeme pokračovať s udeľovaním balíkov pre všetky novorodeniatka z územia obce. Konečne v spolupráci s Národnou službou pre zamestnávanie plánujeme pokračovať s financovaním projektov verejných prác a odbornej praxe,“ povedala o. i. Bratićová. Výborníci vládnucej väčšiny zrejme nemali poznámky k takémuto návrhu rozpočtu a po odpovediach na viacero otázok dvoch opozičných výborníkov Aleksandra Kutlešića a Nikolu Glumca rozhodnutie jednoznačne schválili. V súlade s tým v pokračovaní výbornícka väčšina schválila ročné programy práce a finančné plány priamych a nepriamych používateľov rozpočtových prostriedkov, čiže obecných verejných podni-

kov a ustanovizní, škôl a miestnych spoločenstiev. Rozpravu poznačila polemika opozičníka Nikolu Glumca a riaditeľa VKP Univerzal Dušana Dakića týkajúca sa viacerých položiek v programe ročnej činnosti tohto podniku. Všetky tieto dokumenty výbornícka väčšina schválila jednoznačne. Schválené sú aj viaceré dokumenty, ktorými sa upravujú podmienky vykonávania jednotlivých komunálnych činností – rozhodnutie o verejných parkoviskách, o kominárskych službách, o pohrebnej činnosti, o pochovávaní a cintorínoch, ako aj o názvoch ulíc a námestí. V tomto poslednom rozhodnutí ani jednej ulici v Jánošíku nie je zmenený názov, ibaže názvy dostali časti ulíc, ktoré doteraz nemali názov, a tak pokračovanie Ulice maršala Tita v smere Ilandže sa teraz aj menom stalo časťou tej ulice. Okrem toho dedina „naftárov“ teraz aj úradne dostala ulicu pod názvom Naštaška a časť chotára na okraji dediny dostala názov Zaselak Piktorova duž, čiže Piktorove hony.

STARÁ PAZOVA

Z programu zamestnávania praktikantov Anna Lešťanová

edem vysokovzdelaných mladých ľudí z územia Staropazovskej obce v druhej polovici decembra lanského roka podpísalo praktikantskú zmluvu v rámci lokálneho programu financovania odborného zdokonaľovania

Príhovor predsedu obce Đorđa Radinovića

www.hl.rs

osôb – praktikantov za rok 2020. Súbeh na realizáciu programu praktikantov pre nezamestnané osoby s vysokým stupňom kvalifikácií a nadviazanie pracovného pomeru v trvaní 12 mesiacov, v dôsledku zdokonaľovania pre samostatnú prácu v odbore, vypísala Obec Stará Pazova v spolupráci v Národnou službou pre zamestnávanie – Filiálka Sriemska Mitrovica. Podľa slov Đorđa Radinovića, predsedu Obce Stará Pazova, z obecného rozpočtu sa vyčleňujú značné prostriedky na tieto účely s prvoradým zámerom pomôcť mladým ľuďom. Za uplynulých osem rokov prvé zamestnanie si týmto spôsobom našlo viac ako 300 mladých ľudí. Podpisovania zmlúv sa zúčastnili aj Marjana Grabićová, riaditeľka Národnej služby pre zamestnávanie – Filiálka Sriemska Mirovica, a Milenko Vučinović, predseda Lokálnej rady pre zamestnávanie.

Informačno-politický týždenník

Podľa slov riaditeľky Grabićovej Staropazovská obec s realizáciou programu začala skôr než to urobila samotná NSZ a prioritu dostávajú mladí akademicky vzdelaní ľudia.

sa prihovoril i Milenko Vučinović, ktorý povedal, že cez tento projekt a opatrenia samozamestnávania, ako i zamestnávania osôb, ktoré sa ťažšie zamestnávajú, v roku 2020 si

Sedem vysokovzdelaných mladých ľudí so zamestnávateľmi

Počas trvania praktikantskej stáže z obecného rozpočtu a prostredníctvom NSZ dostanú 30-tisíc netto mesačný zárobok. Mladým praktikantom a ich zamestnávateľom

zamestnanie našlo okolo 40 osôb. Vlani, 22. decembra, medzi 7 vysokovzdelanými ľuďmi boli ukončení právnici, inžinieri, ekonómovia, profesori, manažéri… • ĽUDIA A UDALOSTI •

V NOVOM ROKU V OBCI PLANDIŠTE

Vyššie ceny komunálnych služieb Vladimír Hudec

bčania Obce Plandište do nového roku vstúpili s novými cenami komunálnych služieb. Podľa nového cenníka od 1. januára 2021 za m3 vody budú platiť 58 dinárov, čiže o 8 dinárov viac ako doteraz. Vynášanie odpadu od prvého januára namiesto doterajších 2,77 dinára za m2 stojí 5 dinárov plus dinár za údržbu skládky odpadu. Novinka v cenníku je, že od nového roku občania v Plandišti a Hajdušici, ktorí sú pripojení na kanalizáciu, za službu odvádzania odpadovej vody budú platiť 48 dinárov za m3 strovenej vody a 10 din./m3 za prečisťovanie odpadovej vody. Sú to tri základné služby, ktoré priamo budú platiť občania. Občania zo svojho vrecka budú platiť ešte aj rôzne poplatky týkajúce sa pochovávania. Niektoré z nich, ako napríklad rezervácia hrobového miesta (10 000 na osobu), nové hrobové miesto (3 000 din.), úhrada za hrobové miesto po pohrebe (100 dinárov mesačne)... sú pre občanov všetkých dedín okrem sídla obce nové poplatky a nie

je jasné, či sa budú uplatňovať „Pri vypracovaní nového cenna území celej obce, vzhľadom níka sme sa riadili mienkou Stálej na to, že na dedinských cintorí- konferencie miest a obcí, mienkou noch nie je vykonaná parcelácia Ministerstva hospodárstva. Riadili a každý si ľubovoľne volí miesto, sme sa aj našimi ukazovateľmi, kde pochová svojho blížneho. Os- ktoré hovoria o významnom zvýtatné služby, akými sú údržba ze- šení nákladov, ale sme sa porovlených plôch, zimná údržba ciest a iné sa týkajú hlavne lokálnej samosprávy, ktorá tie práce zverila Poletu. Zdôvodňujúc toto rozhodnutie na zasadnutí lokálneho parlamentu na sklonku mi- Okrem sídla obce Hajdušica jediná má kanalizáciu nulého roku, a modernú čističku, ktorú desať rokov používali zdarma riaditeľ VKP Polet Milan Selaković povedal, návali aj so susednými obcami že základný cieľ zvýšenia cien ko- a môžem povedať, že aj s týmto munálnych služieb je zabezpečiť zdražením naše ceny sú nižšie nehatené fungovanie a pravidel- ako v okolí. Odporúčania sú, že sa nú údržbu všetkých komunálnych priemerný plat v obci výdavkami objektov, ktoré sú zverené Poletu na tri základné komunálne služby na gazdovanie a slúžia všetkým môže zaťažiť do 6,5 percenta. občanom. Priemerný plat v našej obci v roku

2019 bol 49-tisíc dinárov. Chceli sme však nájsť správnu mieru a orientovali sme sa podľa minimálnej ceny práce, ktorá je zo 30 000. To preto, aby sme občanov zachránili od väčších výdavkov. Musím povedať, že vonkoncom nie je jednoduché zabezpečiť základné civilizačné výdobytky, akými sú pitná voda, kanalizácia, vynášanie odpadu v takomto členitom prostredí. Máme 12 dedín a medzi nimi aj niekoľko maličkých s päťdesiatimi domácnosťami. Aj tým ľuďom však treba poskytnúť kvalitné služby, aj keď sú náklady spravidla väčšie od príjmov. Keď ide o kanalizáciu, náklady doteraz hradila lokálna samospráva a občania túto službu takmer 10 rokov používali zdarma. Od nového roku však lokálna samospráva údržbu kanalizácie zverila Poletu a cena odvádzania a prečisťovania odpadových vôd je nová položka v našom cenníku. Treba vedieť aj to, že sme doteraz mali jednu z najnižších cien vynášania a uskladňovania komunálneho odpadu v Srbsku. Teraz sme tú cenu významne zvýšili. Naša skládka odpadu je plná a bude sa musieť zatvoriť a otvoriť nová, na čo sú potrebné peniaze,“ ozrejmil riaditeľ Poletu nové ceny troch základných komunálnych služieb.

BÁČSKY PETROVEC A BAČKI PETROVAC. Vo vianočno-novoročnom období parky v Báčskom Petrovci dostali nové ozdoby okrem tých už vopred svetelných efektov. Tak ako je to trendom v turistických strediskách postaviť názov svojho mesta, aj naše mestečko sa týmto hrdí. Dekoračné písmená BÁČSKY PETROVEC zdobia Park Zuzky Medveďovej pred Knižnicou Štefana Homolu (na snímke) a srbský názov BAČKI PETROVAC je oproti v Parku Mateja Čániho. Aj takto vítame v stredisku vojvodinských, resp. dolnozemských Slovákov v dvojjazyčnom prostredí – dvojrečovo našich turistov. ah

OD MARCA 2020, odkedy aj v našej krajine vyhlásili pandémiu spôsobenú novým vírusom COVID-19, mnoho toho sa zmenilo v našich životoch. Mali sme núdzový stav, skrátený pracovný čas alebo úplne zavreté predajne, kaviarne, posilňovne, dielne, školy, kostoly... Napriek tomu státisíce ľudí v Srbsku sa nakazilo, ochorelo, žiaľ, mnohí aj podľahli. Nebezpečná nákazlivá choroba si vyžaduje aj zmenu správania sa ľudí. Pri komunikácii je veľmi významné – záväzné mať rúško na tvári, dodržiavať sociálny odstup 1,5 – 2 metre, nosiť rukavice, nepodávať si ruky a záväzne ich umývať mydlom alebo dezinfikovať. Práve preto medzi ľuďmi vznikli nové spôsoby pozdravovania sa – dotýkaním päsťami alebo ešte bezpečnejšie lakťami. Na našej snímke vidíme práve taký pozdrav – gratuláciu k meninám poddozorcu Janka Detku a člena spevokolu Štefana Cicku (zľava) v novosadskom evanjelickom kostole, v ktorom služby Božie prebiehajú každú nedeľu, aj počas núdzového stavu. Nech aj tento obraz zostane ako svedectvo v dejinách nášho života na tomto území. J. P. • ĽUDIA A UDALOSTI •

2 /4941/ 9. 1. 2021

Ľudia a udalosti ŠTEDROSŤ VYJADRENÁ BALÍČKAMI A PEŇAŽNOU POMOCOU

Finančný príspevok pre novorodeniatka Oľa Glóziková-Jonášová

bec Kovačica poskytla jednorazovú peňažnú pomoc rodičom novorodeniatok narodených v roku za nami. Z rozpočtu lokálnej samosprávy na tieto účely vyčlenili prostriedky vo výške 5 miliónov dinárov. Po 20-tisíc dinárov dostali rodičia detí narodených od marca do prvého decembra roku 2020. Finančný príspevok v uvedenej výške zís-

V KOVAČICI SA NARODILI TROJČATÁ Rodina Povolná z Kovačice sa v minulom roku dožila trojnásobného šťastia. Emiliánovi a Daši Povolnovcom sa začiatkom októbra roku 2020 narodili trojčatá Emília, Klaudia a Gabriel. Obec Kovačica v rámci podpory rodinám s deťmi zabezpečila pre trojčatá, okrem spomenutých 20 000 dinárov, pre každé novorodeniatko aj dodatočných 80 000 dinárov a vyba-

Do roku 2020 udelenie balíčkov všetkým deťom prebiehalo na námestí Kovačice, spomienka na tie časy

mu odovzdal osobne predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík, za asistencie vedúcej Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Kovačica Tanje Bubeskovovej v budove obecnej správy v Kovačici. „Vedenie obce, ako aj vedenie na najvyššej úrovni našej krajiny sa

Slávnostné udelenie finančných darčekov pre novorodeniatka v roku 2019 v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax v Kovačici

kalo 235 bábätiek zo všetkých prostredí Kovačickej obce. Po minulé roky túto peňažnú pomoc bábätkám a ich rodičom udeľoval osobne predseda obce na slávnostnej recepcii pred vianočno-novoročnými sviatkami, kým v súčasnosti pre pandemickú situáciu toto krásne gesto v podobe finančnej pomoci zaplatili rodičom priamo na účet.

venie pre bábätká v hodnote 120 000 dinárov v podobe jedálnych stoličiek a súpravy pre detský kočík, čiže sedačiek do kočíka pre trojčatá. Keďže v roku 2020, ako sme už písali, vystalo tradičné udelenie peňažných darčekov rodičom a bábätkám, vedenie obce urobilo výnimku a darčeky pre trojčatá ich otcovi Emiliánovi Povolné-

Emilián Povolný preberá darčeky pre trojčatá. Zľava: Tanja Bubeskovová, Jaroslav Hrubík a Emilián Povolný.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Deti tak s radosťou v očkách netrpezlivo čakali, kedy sa na ich vchodových dverách alebo na ulici objaví dobre známa červeno-biela čapica, červeno-biela bunda a v nej odetý starý dedko Mráz s plným vrecom darčekov na chrbte. A dočkali sa ho. Napriek pandémii aj napriek všetkým neprajným situáciám, ktoré poznačili minulý rok a ktoré neveštili nič dobré, dedko Mráz predsa prišiel. V dňoch 28. až 31. decembra 2020 vo všetkých prostrediach obce prebiehalo udelenie vianočno-novoročných balíkov deťom na ich adresu. Dedo Mráz rozdelil zhruba 2 500 balíkov, podľa zoznamu lokálnej samosprávy, a dostali ich všetky

Radosť z balíčkov

snaží zlepšiť a podporiť populačnú politiku prostredníctvom tejto alebo podobných aktivít pre rodiny s deťmi. Výsledky sú už viditeľné. Zväčšil sa počet narodených detí v minulom roku v porovnaní, napríklad, s rokom 2019,“ povedal pri tejto príležitosti Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica. BALÍKY PRE VŠETKY DETI Balíky neodmysliteľne patria k vianočným a novoročným sviatkom. O to, aby ich pod stromčekom v každej rodine s deťmi do desať rokov bolo o niečo viac, sa posnažilo vedenie Obce Kovačica aj v roku 2020.

Balíčky dostali všetky deti na území OK do 10 rokov

deti do 10 rokov, ktoré majú trvalé bydlisko na území Obce Kovačica. Radosti bolo neúrekom, veď každý je rád, keď niečo dostane, a najmä tí naši najmladší, tým sa pri preberaní darčekov zajagali očká. Foto: z archívu Obce Kovačica

• ĽUDIA A UDALOSTI •

DEDO MRÁZ NAVŠTÍVIL AJ KOVAČICKÚ OBEC

Za priehrštie radosti priniesol každému Oľa Glóziková-Jonášová

radičná návšteva najznámejšieho dedka na svete, ktorého s radosťou čakajú deti, a možno sa mu potajomky tešia aj dospelí, v Obci Kovačica nevystala ani napriek pandémii. Turistická organizácia Obce Kovačica v čele s riaditeľkou Draganou Latovljevovou a s podporou obecného vedenia už niekoľko rokov na radosť všet-

kých detí organizuje príchod deda Mráza, ktorý im rozdáva sladkosti. Tie boli zabezpečené pre všetky deti, a tak kovačickými a padinskými ulicami dedo Mráz predefiloval pred Vianocami 23. decembra 2020. Sladké maškrtky tentoraz zaobstarala TOOK zo svojho rozpočtu, kým po minulé roky na zabezpečenie sladkostí prispievali samotní občania. Aj príchod deda Mráza tentoraz bol iný než obvykle, keďže

Deti neskrývali nadšenie z príchodu deda Mráza (Foto: z archívu TOOK)

Dedo Mráz v Padine mal početných pomocníkov (Foto: MS Padina)

Dedo Mráz sa zastavil aj pri deťoch v Ulici Janka Čmelíka v Kovačici (zľava: Katarína Siromová a Darko Benka) Foto: Rastislav Benka

neprišiel na saniach, ale v súlade so súčasnou dobou – na červenom automobile operenom vianočnou výzdobou. Ale radosť a nadšenie z jeho príchodu nechýbali. Predefiloval tak vopred určenou trasou – ulicami a na každom rohu sa pristavil a rozdával deťom sladkosti. Deti si tak domov odniesli plné ruky

maškŕt a s radosťou v očkách poznamenali, že sa mu nesmierne tešia, a škoda, že prichádza iba raz v roku. Možno je o to zaujímavejší a vzácnejší. Návšteva deda Mráza a jeho pomocníkov prebiehala v súlade s opatreniami vo všetkých prostrediach Kovačickej obce.

S DEDOM MRÁZOM SA NAJMLADŠÍ HAJDUŠIČANIA v šťastnejších časoch, keď nebolo nezamestnaných, stretali hlavne v podnikoch, v ktorých pracovali ich rodičia. Žiaľ, mnohí mladí ľudia sú dnes bez práce a ich ratolesti jednoducho nemajú príležitosť stretnúť sa s dedom Mrázom. Miestne spoločenstvo v tejto dedine sa pokúsilo túto svojráznu nespravodlivosť napraviť tak, že pre všetky deti do 11. roku života (spolu 60 detí) zabezpečili novoročné balíky. Zavolali, pravdaže, aj deda Mráza, ktorý im na skromnom prijatí vo štvrtok 31. decembra 2020 balíky aj podelil. Všetkých privítal predseda MS Mišo Hrudka, ktorý deťom a ich rodičom poprial šťastný a úspešný nový rok. vlh

MOTO DEDKOVIA MRÁZOVIA VYMÁMILI ÚSMEVY DETÍ AJ TOHTO ROKU. Nedeľné predpoludnie 27. decembra 2020, keď meniny oslavovali Jánovia, deťom v Báčskopetrovskej obci prinieslo radosť a zážitok byť v spoločnosti veľa moto dedkov Mrázov, ktorí pre nich priniesli darčeky. Tak ako vlani, keď navštívili aj kulpínske Združenie Objatie, v ktorom sa im potešili deti s osobitnými potrebami (na snímke), a tak prispeli k novoročnej nálade, síce opatrnejšie. V tomto roku to bolo v súlade s predpismi a za dodržiavania bezpečnostných opatrení, aby v tej radosti, nedajbože, nevyvolali neželané účinky ochorenia Covid, keďže sa pandemická situácia nezjemňovala. ah • ĽUDIA A UDALOSTI •

2 /4941/ 9. 1. 2021

Ľudia a udalosti Spolok filatelistov báčsky petrovec

Napriek všetkému úspechy nevystali Jaroslav Čiep

ok za nami v dôsledku neprajnej celosvetovej situácie zapríčinenej vírusovou chrípkou zanechal stopy aj na činnosti spolkov a združení. Jedným z príkladných spolkov v Báčskopetrovskej obci dlhé roky dozadu bol Spolok filatelistov Báčsky Petrovec, ktorému sa v roku 2019 podarilo iniciovať nadštandardný kúsok – vydanie známky s motívom storočnice

rálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a ja som mal Protektorát Čechy a Morava. Podobne ako na iných filatelistických výstavách aj tuná boli viaceré kategórie: predfilatelia, historické, tematické zbierky, pohľadnice, obálky atď. Bol som zaradený do klasickej tradičnej filatelie a Ondro bol v rámci tematickej filatelie. Obaja sme dostali strieborné medaily. Bolo to v októbri minulého roku.“ Aby k tomuto úspechu došlo, aktivity petrovských filatelistov

Petrovskí filatelisti pri výstavných paneloch, SNS 2019

petrovského gymnázia v Pošte Srbska. Na začiatku minulého roka si tiež naplánovali rozličné aktivity, ale pre zákaz zoskupovania sa osôb na verejných podujatiach vo väčšom počte viaceré z nich museli buď odložiť, alebo posunúť. „Vlani sme boli znemožnení usporiadať naše tradičné výstavy známok, ktoré usporadúvame v máji a auguste, ako aj vopred dohodnutú výstavu v priestoroch Múzea čelarevského pivovaru, takže sme sa viac zamerali na našu vystavovateľskú činnosť na výstavách, ktoré sa mohli uskutočniť, najmä v zahraničí,“ prezradil nám Rastislav Spevák a dokladoval to týmito slovami: „ Účinkovali sme v Rumunsku v meste Sibiu na jednorámovej filatelistickej výstave. Bolo zo 400 účastníkov. Z petrovského spolku sme sa jej zúčastnili dvaja – Ondrej Zahorec a ja. Ondro mal exponát o gene-

www.hl.rs

neboli zamerané iba na prezentáciu v domácom prostredí, ale aj na účinkovanie na filatelistických prehliadkach v zahraničí, kde je potrebná podstatne vyššia úroveň, a preto usilovne pracovali na skvalitnení svojho filatelistického materiálu, aby exponáty boli konkurenčné pre ocenenia. Výstava v Rumunsku bola zorganizovaná klasickým spôsobom. Aj otvorená, ale bez návštevníkov. Všetko sa dalo sledovať cestou internetu. V roku 2020 bola naplánovaná aj srbská národná výstava Srbija FILA. Naposledy ju organizovali takmer pred desaťročím. V máji mala byť klasická veľká výstava, ale predsa sa neuskutočnila. Ku koncu roka sa Zväz filatelistov Srbska predsa rozhodol, že urobí online filatelistickú výstavu podľa vzoru niektorých iných európskych výstav. „Svoje exponáty sme zaslali

Informačno-politický týždenník

skenované vo veľkom rozlíšení v strieborno-bronzové. Azda im aj PDF formáte. Do expozície tejto táto skúsenosť bude vzpruhou pre výstavy som sa dostal ja a deti budúci vážnejší záujem o filateliu. v mládežníckej kategórii z nášho klubu. Hrdí sme, že mládežnícku kategóriu zväz uviedol na náš návrh. Hoci to bola národná výstava, prihlásiť sa mohli aj zahraniční zberatelia, ale tematika ich zbierok musela byť z územia bývalej Juhoslávie,“ prezradil nám podpredseda petPríležitostná obálka a pečiatka k 275. rovských filatelistov. výročiu osídlenia Petrovca Slovákmi Aj na tejto prvej srbskej online filatelistickej výstave SOFIZ s medzinárod- Inak ide o výnimočný úspech nou účasťou, konanej od 7. do 14. petrovských filatelistov, na takejto decembra, filatelisti z petrovského úrovni súťaže sa ich členom vo spolku dobre pochodili. Rastislav viac ako štyridsaťročných dejiSpevák získal striebornú medailu. nách klubu sotva podarilo získať Predsa najväčším úspechom je, ocenenia. Prvú národnú online fiže ich mladí členovia z Kysáča latelistickú výstavu si záujemcovia a Petrovca súťažili so svojím mate- môžu pozrieť na webovej stránke riálom v mládežníckej kategórii. S ZFS: www.philaserbia.com. pomocou starších členov Ondreja Inak pravidelné stretnutia petŽabku a Milana Vereša sa v Be- rovských filatelistov vlani boli lehrade predstavili Emil Čeman zredukované, zrušené boli aj zbe(Vtáky), Bojan Savičić (Historický rateľské burzy v krajine a filatelisti rozvoj železnice), Tina Ďurovková vôbec mali problém aj so zásielkami materiálov do zahraničia a na iné kontinenty, lebo poštová premávka v určitom období bola buď zastavená, alebo minimalizovaná. Napriek všetkému vydavateľská činnosť petrovského spolku filatelistov pokračovala nehatene aj v roku 2020. Vlani vydali 5 príležitostných obálok spolu s príležitostnými poštovými pečiatkami. Na nich zaznamenali významné výročia a udalosti zo života Slovákov. Zaznamenali 175 rokov od založenia Knižnice Štefana Homolu (14. 8.), pamiatku 105 rokov od misie Milana Rastislava Štefánika v Srbsku (4. 9.), 350 rokov od Z ocenenej zbierky Rastislava Speváka úmrtia učiteľa národov Jána Protektorát Čechy a Morava Amosa Komenského (16. 11.) a napokon 275 rokov orga(Domáce zvieratá) a Ema Turanová nizovaného príchodu Slovákov (Vtáky sveta). Emil a Ema získali do Petrovca a 100 rokov časopisu strieborné medaily a Bojan a Tina Národná jednota (4. 12.). • ĽUDIA A UDALOSTI •

AJ KOVAČICA MÁ SVOJU ROČENKU

Svetlo sveta uzrel prvý Kovačický kalendár Tatjana Bovdišová

a iných našich slovenských prostredí, tiež niekoľkí zo Slovenska. Zamysleli sme si to tak, že kniha bude obsahovať zo 200 strán, no keď sa všetko dalo dokopy, bolo ich až 368. Teda mali sme pravdu, keď sme si povedali, že v

dejinách Kovačice bude rok 2020 zaradený k tým významným, pretože Kovačica na sklonku toho roku pod stromček dostala vzácnu publikáciu Kovačický kalendár, ktorý môže stáť bok po boku napríklad so Slovenským svetovým či Národným kalendárom. O to, aby táto kniha uzrela svetlo sveta, sa postarali jeho autori a redaktori, traja Pavlovia – Matúch, Jonáš a Baláž. Ročenka je venovaná, ako sa v nej píše, Kovačičanom bývalým, terajším a budúcim. Ročenka o Kovačici na rok 2021 Hlavným iniciátorom vzniku publikácie je Pavel Matúch a Pavel Jonáš Kovačici je o čom písať. Až toľko, vysvetľuje, ako vôbec k tomu že sa vmestí do knihy, akou je prišlo: „Vlani ma oslovil Matúch, tento kalendár. Spočiatku som bolo to mesiac pred mojím odcho- mal obavy, či nebude konkurendom do výslužby. Rozprávali sme tom Národného kalendára, ktorý sa o tom, čo budem robiť ako penzista. Nevedel som vtedy odpovedať na tú otázku a on mi povedal: ,Mám ja pre teba niečo.’ A tak sa to začalo s Kovačickým kalendárom... Spočiatku som si nevedel predstaviť, ako to bude vyzerať, no z ďalších rozhovorov sa pomaly črtala jeho koncepcia. Zhodli sme sa, že v Kovačici je o čom písať a témy sa samy núkajú, aby boli spracované. Tak Z prezentácie kalendára sme sa dali do toho. Ja som hneď začal oslovovať ľudí, ktorí by mohli vychádza v Báčskom Petrovci, no prispieť, a dokonca to bolo až Pavel Matúch ma uistil, že nie. To, 45 autorov, ktorí sa s ochotou čo mňa osobne teší, je to, že sa odvolali. Sú to autori z Kovačice pričinilo mnoho mladých auto• ĽUDIA A UDALOSTI •

rov, čo znamená, že sú v Kovačici mladé sily a nádeje, ktoré môžu aj naďalej prispievať, lebo by sme chceli v tomto pokračovať, čiže aj do budúcna by sme chceli tento kalendár vydávať.“ Pavel Matúch uviedol, že sa celý redakčný tím snažil, aby to bolo kalendárové, celoročné čítanie: „Je to taká malá encyklopédia o živote Slovákov v Kovačici, zväzok prvý (smiech). A mám nádej, že to i bude encyklopédia o minulosti, prítomnosti a – neistej – budúcnosti. Alebo istej, dajbože. Je nás čoraz menej. Vidíme, aká je situácia so Slovákmi, povedzme len tu v susedstve, v Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku. A ako sa tomu hovorí: Čo na druhom vidíš, to na sebe čakaj... Preto sme sa podujali na to, aby sme zachovali to, čo sa ešte zachovať dá. V úvodnom slove kalendára som napísal, že melieme z toho (pred)posledného vreca v mlyne života. Kalendár je tematicky rôznorodý a pestrý, aby bolo pre každého čitateľa niečo, od toho najmenšieho po dôchodcu, ktorý sedí pri peci a

číta počas zimných večerov.“ Ďalší autor publikácie Pavel Baláž vyjadril radosť z toho, že sa im podarilo vydať túto vzácnu

publikáciu: „Som spokojný, ale nie i prespokojný, lebo teraz, keď je kalendár na svete, vidíme, že sú tam niektoré nedopatrenia, poviem to na rovinu. Ale aj ten ,neúspech’ beriem na svoje plecia so svojimi spolupracovníkmi. Čitatelia, keď to objavia, nech nám odpustia. Lebo kto robí, ten i chybí. Snažili sme sa, aby chýb nebolo, ale predsa sa zjavili... Bolo plánované, že urobíme veľkú prezentáciu Kovačického kalendára, no nedovolila nám to epidemiologická situácia. Urobili sme to bez prítomnosti obecenstva, takpovediac online, čiže v spolupráci s Televíziou Obce Kovačica, ktorá prezentáciu natočila a potom i odvysielala. Tak na tento spôsob ľudia mali príležitosť vidieť a počuť, čo sme urobili, a svoj posudok dajú, až budú mať kalendár v rukách.“ Kniha má niekoľko častí. Po úvodnom slove redaktora Pavla Matúcha pod názvom Slovakosauri v knihe návštev nasleduje Kalendárium a potom sú časti s názvami: Kovačica od rôčka do rôčka, Naši zosnulí, Naši jubilanti, Kovačičania, Kovačica Folklorica, Literárium, Kovačica na Slovensku, Pilný domajší a poľný hospodár, Šakovo makovo, Športová Kovačica, HerbáriUM, Slovo vydavateľa a Dobrodinci Kovačického kalendára (sponzori). Všetky príspevky sú ilustrované fotografiami, z ktorých 99 je čiernobielych a 272 farebných, a je tam i 19 karikatúr. Ročenka vyšla v náklade 700 kusov. Kovačický kalendár vydalo Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v Kovačici a jeho vydanie podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Kovačica, Miestne spoločenstvo Kovačica a početní sponzori. Technický redaktor publikácie je Želislav Poliak a jazyková redaktorka Katarína Melichová.

2 /4941/ 9. 1. 2021

Ľudia a udalosti GYMNÁZIUM MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Vynovili a vybavili ďalšie učebne Tatjana Bovdišová

a záver prvého polroka školského roka 2020/2021 Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici sa dostali značné prostriedky. Totižto ešte začiatkom roka 2020 sa uchádzali s projektmi o granty na niekoľkých súbehoch doma a v zahraničí. S prvým projektom sa ešte počas núdzového stavu uchádzali o prostriedky z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Schválili im účelové prostriedky vo výške 350 000 dinárov na vynovenie kamerového systému, vďaka ktorému je teraz celá škola pokrytá modernejšími kamerami. Takto je zabezpečená zvýšená bezpečnosť a možno sledovať všetko, čo sa stáva v škole a kto vstupuje do budovy. Riaditeľka gymnázia Tatiana Brtková hovorí, že teraz na televíznej obrazovke možno oveľa krajšie a ľahšie vidieť

Pribudli aj nové stoličky a stolíky

a sledovať zábery z kamier. Ďalší projekt jedinej strednej školy v Obci Kovačica schválilo Ministerstvo školstva RS na nákup 8 počítačov s príslušenstvom pre

www.hl.rs

kabinet informatiky. Prostriedky našich strešných organizácií. Po boli tiež účelové a šlo o sumu pol prvé vďaka Národnostnej rade milióna dinárov. slovenskej národnostnej menšiV minulom roku sa kovačickému gymnáziu dostal i finančný príspevok vo výške 7 000 eur z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Ten využili na nákup ďalších počítačov, ktoré sú im nevyhnutné z toho dôvodu, že sa výučba takmer celý rok konala v malých skupinách alebo online, ale i preto, že je veľký záujem o odbor elektrotechnik informačných technológií, ktorý zaviedli pred nece- Riaditeľka Tatiana Brtková pri slovníkoch lými štyrmi rokmi a počítače tam stále potrebujú. ny, ktorá účelovo písala projekt, Z peňazí získaných z Úradu vy- do tejto vzdelávacej ustanovizne bavili dve učebne novými sto- pribudlo 20 veľkých slovensko-

Nové počítače v kabinete informatiky

ličkami a v dvoch kabinetoch pribudli nové lavice. Okrem týchto troch na sklonku roka 2020 Gymnáziu M. Pupina sa podarilo získať i granty z dvoch

Informačno-politický týždenník

stali 10 prekladových slovníkov a teraz majú dostatočný počet, uviedla riaditeľka. Tieto slovníky sú o to vzácnejšie, že v našom štáte ich nemožno zadovážiť. Z Matice slovenskej ešte na začiatku školského roka 2020/2021 dostali jednu 3D tlačiareň s príslušnými filamentmi. Žiadali si ešte niekoľko, tak Matica opäť písala projekt, vďaka ktorému sa kovačickému gymnáziu dostali ďalšie tri trojrozmerné tlačiarne a 9 náplní (tlačových strún) pre ne. „To nás veľmi teší, pretože záujem žiakov o prácu s tlačiarňami je nad očakávanie. Môže sa na nich tlačiť všeličo. Nie iba ochranné štíty, ale žiaci môžu vypracovať softvér, pomocou ktorého budú môcť robiť reklamné materiály a všelijaké iné veci. Začali sme robiť niečo nové, avšak dobre známa situácia zamedzila naše plánované aktivity. Dodatkové hodiny sa nedali zrealizovať naživo, ale dúfam, že sa nám to čoskoro

Príslušné filamenty k trojrozmerným tlačiarňam

-anglických a anglicko-slovenských slovníkov a štyri menšie, s čím, podľa Brtkovej, slovníkové vybavenie pre hodiny angličtiny v tejto škole je úplné. Predtým do-

podarí. Bola by škoda, aby naši žiaci, už keď máme k dispozícii tieto prístroje, vedomosti nevyužili aj v praxi,“ povedala na záver riaditeľka Tatiana Brtková. • ĽUDIA A UDALOSTI •

30 ROKOV SÚČASNEJ MATICE SLOVENSKEJ V JUHOSLÁVII / SRBSKU (5)

Povstala z vôle národa Jaroslav Čiep

ich činnosti v médiách nachádzame viac alebo menej informácií. roku 2020 medzi výročia Jednotlivé matičné miestne orgaSlovákov žijúcich v Srbsku, nizácie sa v slovenských prostreokrem iných okrúhlych diach podľa dostupných zdrojov jubileí a v našich médiách už informácií zakladali, resp. obnovodostatočne ozrejmených a sprí- vali takýmto poradím: Padina (28. 10. 1990, prvý predseda Martin Šimák), Kysáč (18. 11. 1990, Pavel Grňa) Aradáč (25. 11. 1990, Pavel Jánovský), Hložany (25. 11. 1990, Mr. Samuel Fekete), Nový Sad (27. 11. 1990, Ján Labát), Kovačica (16. 12. 1990, Dr. Jozef Benka), Báčska Z konferencie o matičnej činnosti po desaťročí Palanka (6. 1. 1991, od obnovenia MSJ, 2000 Vladimír Kováč), Kulpín (6. 1. 1991, Juraj tomňovaných, určite patrilo aj Šefčík), Erdevík (20. 1. 1991, Vladi30. výročie oživotvorenia dnešnej mír Bartoš), Selenča (20. 1. 1991, Matice slovenskej v Srbsku, po Štefan Durandzi), Báčsky Petrovec (27. 1. 1991, Dr. Paľo Sabo-Bohuš), Stará Pazova (10. 2. 1991, Ján Šipický), Lug (8. 3. 1991, Pavel Martinko), Pivnica (31. 3. 1991, Ján Guba), Laliť (14. 4. 1991, Janko Bohuš), Boľovce (21. 4. 1991, Michal Ďurčík), Biele Blato (21. 4. 1991, Daniel Valent), Begeč Voľby v MSS, 2013 (28. 4. 1991, Andrej obnovení s menom rovnakým ako Hrubík), Silbaš (20. 5. 1991, Juraj na samotnom začiatku – Matica Kopčok), Belehrad (10. 10. 1992), Šíd (16. 6. 1994, Ondrej Krásnik), slovenská v Juhoslávii. Základnou organizačnou for- Jánošík (11. 9. 1994, Michal Sokomou zoskupovania Matice je la), Hajdušica (26. 2. 1995, Miroslav miestny odbor (výbor) – MOMS. O Hraško), Odžaci (30. 3. 1995, Jaro-

Matičné zasadnutie v Dobanovciach, 2015 • ĽUDIA A UDALOSTI •

slav Pavlis), Vojlovica-Pančevo (24. 9. 1995, Štefan Lačok), Čelarevo (19. 10. 1996, Ondrej Šinka), Binguľa (20. 10. 1996, Štefan Maľa), Ľuba (29. 11. 1998, Pavel Zajac), Belehrad (25. 5. 2002, Dr. Vladimír Valent), Zreňanin (14. 12. 2002,

nej nedostatočnej iniciatíve miestnych odborov v tvarovaní matičnej práce. Neraz v tridsaťročných dejinách obnovenej MSJ / MSS členstvo a MOMS-y boli v ústraní, činnosť a aktivity Matice spadli na plecia vedenia, resp. zamestnancov ústredia Matice. V daných podmienkach aktivity v jednotlivých MOMS boli minimálne, alebo sa ani neprejavovali. Za tieto posledné tri

Zhromaždenie matičiarov, SNS 2016

Adam Markuš), Dobanovce (28. 6. 2003, Štefan Vitíz), Višnjićevo (11. 11. 2004, Adam Chrček), Bajša (2004), Sriemska Mitrovica (14.

desaťročia, hoci nemožno tvrdiť, že nejestvovala, ale v médiách takmer nebola zaznamenaná sústavnejšia vzájomná spolupráca matičiarov

Predstavitelia MOMS v ústredí MSS, 2020

5. 2011, Michal Rybár) a Slankamenské Vinohrady. Niektoré z miestnych odborov už zanikli a sú aj také, ktoré viac-menej existujú iba na papieri, kým ostatné podľa vlastných síl rozvíjajú svoju činnosť. Keď ide o vzájomnú spoluprácu matičiarov, vždy sa vyžadovala prospešná činnosť a spolupráca ústredia MSS s jej základňou, členstvom, s predsedníctvom Matice, ako aj aktívnejšia práca správnej rady s orgánmi MSS určenými stanovami. Neraz bolo počuť slová o prinajme-

v jednotlivých prostrediach. Lebo podľa definície Matica slovenská v Srbsku (predtým v Juhoslávii) je najmasovejšie združenie Slovákov vo Vojvodine, „ktoré v súlade so spoločenskými podmienkami usmerňuje národnostný život na prvom mieste v oblasti kultúry, školstva, umenia, vydavateľskej činnosti, prostriedkov verejného informovania, všade tam, kde sa Slováci žijúci na týchto priestoroch môžu a majú právo prejaviť ako národnostný subjekt, pričinením vlastných slovenských kádrov.“

2 /4941/ 9. 1. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Daniel Bačúr, 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Marián Kotváš, 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Dávid Dišpiter, 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Nina Maglocká, 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Čakáte sneh?

Žiaci 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina Oliver Cabuka, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Skupinová práca škôlkarov, ZŠ 15. októbra, Pivnica

pixabay.com

ima nám už zavítala, ale sneh sa ešte nezabelel. Možno nám ho prinesie nový rok a zvyšok prázdnin strávite v hrách v snehu. Danuška

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVIII 9. 1. 2021 Číslo 1/ 2024 Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššie ceny poľnohospodárskych komodít

AKTUÁLNE

Domáce poľnohospodárstvo N v roku 2021 Ľubica Sýkorová Podľa slov ministra poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva Branislava Nedimovića v roku 2021 bude mať srbské poľnohospodárstvo v porovnaní s predchádzajúcim rokom rast nad 5 %, čím sa výrazne zvýši podiel poľnohospodárstva na celkovom HDP (hrubý domáci produkt). tátna investícia vo výške 53 hodnote 130 miliónov dolárov. že v rámci stratégie Z farmy miliárd dinárov má umožniť V tomto roku sa má zintenzívniť na vidličku prijala opatrenie, držiteľom poľnohospodár- vývoz ovocia aj do Turecka, pre- ktoré povedie k ďalšiemu znískych gazdovstiev použiť peniaze dovšetkým vývoz čučoriedok, čo ženiu používania nebezpečných na vybavenie, mechanizáciu, by zvýšilo srbský vývoz o ďalších pesticídov na priestoroch Euzavlažovacie systémy, na výkrm pár desiatok miliónov eur. rópskej únie. Členské štáty by a chov dojníc… Pomoc dostanú Pokiaľ ide o vinárstvo, cieľom teraz mali urgentne odobrať aj mladí poľnohospodári, ktorých je každoročne založiť 700 až 1 všetky povolenia pre prípravky sa na súbeh v roku 2019 prihlá- 000 hektárov nových vinohra- na ochranu rastlín obsahujúce silo 5 200, z čoho 4 700 splnilo dov. Prostredníctvom investícií mancozeb. Mancozeb je účinná podmienky súbehu. Vyplate- vo výške od 40 do 50 miliónov látka, ktorá sa používa v mnoných bolo viac ako 3 000, ktorí eur budeme mať 36 nových hých pesticídoch. Návrh na jej získali do 1,5 milióna dinárov v vinárstiev, ktoré môžu pomôcť zákaz v októbri podporili členské grantoch. Títo mladí farmári sú aj rozvoju agroturistiky, kde sa štáty EÚ v rámci Stáleho výboru povinní zabezpečiť ďalších 25 okrem vína budú predávať aj pre rastliny, zvieratá, potraviny percent vlastných finančných pálenka, mäso a mliečne výrobky. a krmivá, ktorý funguje v rámci prostriedkov, ktoré investujú ... eurokomisie. Zákaz pesticídu je v do poľnohospodárskej výroby. Členské krajiny EÚ musia do súlade s vedeckým hodnotením Podľa slov ministra Nedimo- júna 2021 zrušiť všetky povolenia Európskeho úradu pre bezpečvića v roku 2020 sa domáce na predaj a používanie pesticídov nosť potravín (EFSA), ktorý pomaliny vyviezli v hodnote 247 obsahujúcich látku mancozeb. tvrdil toxické účinky tejto látky a miliónov dolárov a jablká v Európska komisia informovala, jej škodlivosť z hľadiska ochrany

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 28. do 31. decembra 2020 bol zaznamenaný znížený obrat a mimoriadne slabá aktivita účastníkov burzy, čo je na konci roka úplne bežná situácia. Kukurica si udržala stabilnú cenovú hladinu. V dôsledku slabého dopytu, ale aj slabej ponuky a mierne vyšších cien ako v predchádzajúcom týždni sa v uvedenom období s kukuricou neobchodovalo. Jej oficiálna cena bola 18,80 din./kg bez DPH (20,68 din./rok bez DPH). V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka (31. 12. 2019 – 14,80 din./kg bez DPH) bola cena tejto obilniny vyššia o 27,03 %. Pšenica podobne ako aj kukurica zaznamenala absenciu v obchodovaní pre slabú aktivitu účastníkov burzy. Posledná registrovaná cena bola 20,91 din./kg bez DPH (22,99 din./kg s DPH). Pri porovnaní s cenou pšenice v rovnakom období v roku 2019 bola vyššia o 10 %. Sója mala jednotnú cenu 52,00 din./kg bez DPH (57,20 din./kg s DPH). V porovnaní s rovživotného nakým obdobím prostredia. v roku 2019 Mancozeb má bola drahšia tiež vlastnosti o 35,77 %. narúšajúce endo○ krinný systém u ľudí aj u zvierat.○

Z obsahu Žijú pod rúškom noci s. 2 a 3

Zimný rez ovocných stromov

Do vášho receptára

s. 5

s. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (22)

Žijú pod rúškom noci DrSc. Ján Babiak

Pre rad sovotvorných (Strigiformes) je príznačná rodová divergencia. Má dve čeľade a osem rodov, pričom vo väčšine rodov je reprezentantom iba jeden druh. Asi to má tak aj byť, lebo ide o dravcov z vrcholu vtáčej pyramídy. Tá rôznorodosť je najmä charakteristická pre čeľaď sovovitých (Strigidae), čo znamená, že v tejto čeľadi ide o značnú rozdielnosť medzi druhmi, skoro z každého aspektu pozorovania.

vtákov z radu sovotvorných sa na vojvodinskom priestore najčastejšie môžu vidieť: kuvik plačlivý, plamienka driemavá, výrik lesný a sova lesná. Sova dlhochvostá len šíri svoj areál a možno ju vidieť v juhovýchodnom Banáte, kým výr skalný u nás nehniezdi a v týchto krajoch môže byť, keď sa k nám zatúla zo susedných regiónov. K týmto druhom patria aj druhy z rodu myšiariek (Asio), vlastne myšiarka ušatá a močiarna, ale tematika spätá s týmito vtákmi bola v rámci tohto podčiarnika rozoberaná skôr. KUVIK PLAČLIVÝ (OBYČAJNÝ) – ATHENE NOCTUA, Scopoli 1769 Je to malý vták, zavalitého tela, s plochou hlavou a krátkym chvostom, ale pomerne dlhými nohami, čo mu umožňuje aj lov na zemi. Má aj prstovú opozíciu (dva oproti dvom). Nie je v úpl-

Kuvik obyčajný

nosti nočným vtákom, dobre vidí aj na dennom svetle a často ho možno vidieť aj počas dňa na streche alebo komíne. V posede sa vie skrčiť, ale keď sa vyplaší, vysoko sa vystrie a odletí nízkym vlnivým letom. Medzi dôverčivým ľudom, nie všade, je vtákom, ktorý naznačuje nešťastie, ale ešte starí Gréci mali k tomuto druhu celkom zhovievavý postoj. Rozšírenie: Ide o eurázijsko-afrického vtáka, hniezdiaceho od Portugalska po Kóreu, ale na juh nie ďalej od Stredozemia a pobrežia Červeného mora. V Európe ho niet len v severnej a severovýchodnej časti. Je stály, nesťahovavý, najčastejšie verný svojmu okoliu a len zriedkavo prelieta. Častý je vo Vojvodine, najmä v Banáte. Biotop: Je to vták otvorených priestorov, pasienkov, pieskových ale aj kamenistých plošín, porastených roztrúsených krovím a starými stromami. Obýva aj extenzívne poľnohospodárske oblasti, ruinované alebo vysoké stavby, zanedbané sady, sálaše a osamelé objekty, stodoly, ale aj parky. Nevyhýba sa prítomnosti človeka, ale nemá rád husté lesy a vysoké pohoria. Rozlíšenie: Je to hnedo-okrovo-jarabý vták, s pomerne veľkou hlavou a jasným, naznačeným obočím. Na chrbte je tmavšie sfarbený, bruško je belavé a husto hnedo čiarkované. Pohlavný dimorfizmus nie je prítomný. Mláďatá majú dlhé bledé páperie, ale operením pomerne rýchle získavajú podobu svojich rodičov. Hniezdenie: Keď si samček vyhliadne svoj

revír, spravidla volá na samičku peria imituje farbu kôry (dobrá a potom nasleduje párenie na kamufláž). Je hrdzavohnedá aleneskrytých miestach. Hniezdo bo až sivá, bruško je jasnejšie od si robia v dutinách (skalných, chrbta. Po celom tele je tmavo zemných, ale aj v škárach na stav- čiarkovaný, ale na okrajoch krídel bách), kde si pripravia hniezdnu má jasný pás. Často zdvihne ušné dolinku. Frekvencia hniezdenia pierka (hranatá hlava) a vtedy – raz do roka (dvakrát len v prí- na prednej časti (na tvári) vidieť padoch hojnej stravy). Samička bledšie pásmo v tvare písmena V. znesie (2) 3 – 6 (9) bielych, ovál- Samček a samička sa navzájom nych vajec, s bodkovanou textúrou, a hneď aj zasadne. Samček má na starosti iba vystravovanie rodinky. Inkubácia trvá 22 – 28 dní. Mláďatá sa liahnu slepé. Hniezdna starostlivosť trvá do 35 dní a ako 2- – 3-mesačné už dobre lietajú a opúšťajú rodičovské teritórium. Pohlavne dospievajú pred naplnením jedného roku. Potrava: Kuvik je aj efektívny denný lovec a často sa stravuje aj pri hrabaní po zemi. Konzumuje hmyz (široké spektrum), červy a drobné stavovce (obojživelníky, plazy, vtáky, hlodavce). Hlas: Má bohatý spevný repertoár. Najbežnejšie ho počuť v noci s nariekavým „kí-iv“. Samca často počuť s jeho hlasným „gúganím“: „gúg“, alebo „uk“. Samička sa Výrik lesný ozýva nosným „gek, gök, gök, gök“. Varovný znak je opakované „kwiu“, „kyu“ alebo „kekek“ nerozlišujú. Mláďatá v páperčeku a v priamom nebezpečenstve majú jasné sfarbenie a po operení vydáva ostré „kwiff-kwiff-kwiff...“, perie získa väčšiu matnosť. aj „či, či, či, či...“. Mláďatá žobravo Hniezdi v bútľavinách starých syčia: „šrí“. stromov. O hniezdo sa postará VÝRIK LESNÝ (OBYČAJNÝ) – samička. Na dne dutiny znesie 3 – OTUS SCOPS, Linné 1758 5 (6) sivobielych, skoro okrúhlych Je to vták južnej a juhový- vajíčok s nevýraznou textúrou. Na chodnej Európy, ale svoj areál nich sedí len samička. Inkubácia rozšíril aj v strednej časti Ázie až trvá 24 – 25 dní. Hniezdna stapo Bajkal. Je sťahovavý a zimuje rostlivosť trvá ďalšie tri týždne, v predrovníkovej Afrike. Jeho ale rodičia mláďatám dodávajú biotop sú riedke listnaté, ale aj stravu aj neskoršie. Potravou sú zmiešané lesy v nížinách, kot- veľké druhy chrobákov, nočné linách, aj na pahorkatinách. motýle, rovnokrídly hmyz, ale aj Obýva aj obhospodárené oblasti, drobné vtáčiky a cicavce. vinohrady, staré sady, parky, Je nočným vtákom a hlási sa ale aj riedky stromový porast na úsvite a za súmraku krátkym na pastviskách, tiché záhrady opakovaným pískaním „tjuh“ a cintoríny. Preferuje blízkosť alebo „ťuk“. Varovný znak je vody. Častejšie sa vyskytuje na prenikavé „pieee“. Mláďatá sa pri kŕmení ozývajú tlmeným juhu Vojvodiny. Je menší od kuvika. Farba „drrr-drrr“.

2 /4941/ 9. 1. 2021 PLAMIENKA DRIEMAVÁ – TYTO (STRIX) ALBA, Scopoli 1769 Je najrozšírenejšia zo sov, lebo obýva všetky kontinenty. V Európe ju niet v Škandinávsku, vo východnej Európe a sčasti na Balkáne. Obýva prevažne otvorené oblasti, aj polia, lúky, lesy,

SOVA LESNÁ (OBYČAJNÁ) – STRIX ALUCO, Linné 1758 Je to stredne veľká sova. Obýva skoro celú Európu (niet ju len severnejšie od 60 º s. z. š.) a pobrežné časti Malej Ázie a severozápadnej Afriky. Nie je sťahovavá. Žije v starých, nížinných, vlhkých lesoch, ale aj na pahorkatinách, ba aj na väčších nadmorských výškach. V zime prelieta do nižších oblastí. Zriedkavo sa nájde aj v blízkosti ľudských sídel. Ide o objemnú sovu s proporcionálne veľkou hlavou. Samec je menší od samičky. Farba peria je sivohnedo-hrdzavá. Chrbát je tmavší od bruška, ale bruško je silne pruhované a na chrbte má rad bielych škvŕn. Má veľké čierne oči a výraznú kresbu tváre, široké krídla a krátky chvost. Je to nočný vták. Let má tichý a ľahký. Hniezdi v dutinách stromov, ale aj v opustených hniezdach, v skalnatých výklenkoch, zrúcaninách. Hniezdenie je raz v roku. Samička znesie (2) 4 – 5 (6) bielych vajec a sedí na nich mesiac. Hniezdna

„kuu, hu-huuuuuuuuh“ a v období hniezdenia „huhuhuhuhu“. Mláďatá sa v hniezde hlásia „sii“, „psí-ip“ a už na lietaní „ksik“, „šii-ep“. SOVA DLHOCHVOSTÁ (URALSKÁ) – STRIX URALENSIS, Pallas 1771 Má úzky a dlhý areál od Nórska po Japonsko, ale ostrovne hniezdi aj v Karpatoch a na Dinarskom pohorí. Z Karpát sa v poslednom období šíri aj do Banátu, kde aj hniezdi v oblasti Vršackého brehu. Jej biotop sú zmiešané, ihličnaté a listnaté (bukové) lesy. Nie je

Plamienka driemavá

krovinové plochy, rašeliniská, savany. Často žije aj v blízkostí ľudských stavieb. Je to stredne veľká, štíhla sova, má dlhé krídla. Sfarbenie je biele, iba vrchná časť krídel a hlava majú hnedosivú farbu. Samec je menší a aj farbou menej kontrastný od samice. Mláďatá v páperčeku sú celkom biele a sfarbenie rodičov získajú až po preperení. Párenie začína už vo februári – marci. Samička hniezdo nestavia, ale znesie vajcia do dutín, najčastejšie v podkroví pomocných objektov. Počet vajec zvyčajne je 4 – 7 a sú čisto biele. Na nich sedí len samička. Samec má na starosti zabezpečenie stravy. Inkubácia je 30 – 34 dní. Hniezdna starostlivosť trvá asi mesiac a schopnosť letu nadobudnú vo veku dvoch mesiacov. V prajných podmienkach hniezdi aj dvakrát v roku. Plamienka má elegantný, nízky a tichý let, a preto sa energicky vrhá na korisť. Stravuje sa najviac hlodavcami, no loví aj vtáky, plazy a aj hmyz. Ozýva sa chrapľavým prenikavým, až strašidelným „šrrrií“, s množstvom jeho kombinácií a premien.

volanie je „kvek, kvek“ alebo „vraff“, „vraff-aff“. VÝR SKALNÝ – BUBO BUBO, Linné 1758 Obýva väčšiu časť Eurázie. Jeho biotop sú lesné komplexy, staré hory a skalnaté priestranstvá do 1 500 m. n. v. Je stály, vo Vojvodine na hniezdení zriedkavý a možno ho vidieť, len keď sa zatúla zo susedného vrchovato-lesného regiónu. Je to najväčšia európska sova. Farbu tela má hnedo-okrovo-žltú, s tmavými škvrnami, najmä na chrbte. Brucho je svetlejšie a vlnivo pásavé. Má veľké pierkové „uši“, silné pazúry a dlhé, široké krídla, ale jeho let je kolísavý. Hniezdi vo výklenkoch skál, v zrúcaninách, v starých kameňolomoch, v dutinách stromov alebo v obsadených hniezdach iných vtákov. Znáška je raz ročne v marci – apríli, keď samička znesie 2 – 3 bielych vajec. Inkubácia je 33 – 36 dní a toľko trvá aj hniezdna starostlivosť. Loví zajace a bažanty, ale aj sysle, chrčky, hraboše. Hlási sa s drsným štekavým

Sova dlhochvostá

Sova lesná

starostlivosť trvá 30 dní. Mláďatá v období páperčeka sú šedé a len po operení získavajú postupne hnedú farbu. Sova lesná konzumuje menšie stavovce, najmä cicavce (myši, hraboše), vtáky a obojživelníky, ale aj hmyz. Vzájomná komunikácia je „kulit, kjuvik“, „ku-ik“ a odpoveď samice, „kui-kui-kui“. V období párenia samec často vydáva hlboký hvizd

sťahovavá a obyčajne zotrváva na rovnakom mieste. Ide o veľkú sovu. Je sivo sfarbená, s tmavohnedými pruhmi po celom tele, s veľkou, zvýraznenou kresbou tváre. Má dlhý zaoblený chvost a dlhé, široké krídla. Hniezdo si stavia v rázsochách silných konárov, v dutinách stromov, v opustených hniezdach iných vtákov. Tam samička znesie 2 – 6 oválnych vajec bielej farby s jemnou textúrou. Inkubácia trvá 28 dní a hniezdna starostlivosť 24 dní. Stravuje sa hlavne hlodavcami a menšími vtákmi. Vzájomná komunikácia je podobná brechotu psa „hau, hau, hau“, pri párení sa samec ozýva „vuhu-o VU ho“, „vumb-vumb, van, van, van“. Vábenie do hniezda samec koná húkaním „vuvuvuvuvuvu“, samička odpovedá krátko „kü VEÜ“. Výstražné

Výr skalný „rheiv“. Výstražný znak je „kve-kve-kve“. Pri párení sa hlási „huho“,“uujo“, ale aj „hu-hu“ a „u-hu“. Mláďatá v hniezde hlasne volajú „čuííš“.  Fotografie: z internetu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana izbových rastlín proti škodcom v zimnom období (2) Ing. Ján Tancik, PhD. ROZTOČEC CHMEĽOVÝ Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) má vajcovitý tvar tela, dlhé 0,4 – 0,5 mm. Prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch: pod kôrou ovocných stromov, pod lístím na pôde alebo v pôde v hĺbke do 10 cm. V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6 – 8 generácií, v skleníkoch ich je oveľa viac. Roztočec chmeľový je výrazný polyfág, môže sa vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín: ovocné stromy, zelenina pestovaná v skleníkoch, na otvorenom poli aj na rôznych okrasných rastlinách pestovaných v zatvorených priestoroch. Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočcov, ktoré spriadajú pavučinku. V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny veľkosti 0,05 – 0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú. Proti roztočovi chmeľovému sa v skleníkoch používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. V suchších podmienkach a vo vyšších po-

Roztočec chmeľový

rastoch sa môže kombinovať P. persimilis s ďalším predátorom roztočom, a to s druhom Amblyseius californicus. Tento druh na rozdiel od P. presimilis nie je monofág. Živí sa rôznymi druhmi roztočov, vajíčkami a larvami strapiek a ďalšími náhradnými zdrojmi potravy. MOLICA SKLENÍKOVÁ Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum) je polyfág, ktorý škodí aj na rôznych okrasných rastlinách. Dospelé jedince sa podobajú na malého bieleho motýľa. Majú dva páry krídel približne rovnakého tvaru a veľkosti

zložené do tvaru striešky. Larvy (nymfy 1. instaru) sú bledozelené, prekryté voskovým povlakom, sú pohyblivé. Po prvom zvliekaní sú nepohyblivé a sú zalepené na liste. Po treťom zvliekaní vzniká pupárium, má elipsovitý tvar, podobá sa na krabičku sardiniek. Škodia larvy, nymfy a dospelé jedince vyciciavaním štiav z pletív rastlín, predovšetkým zo spodnej strany listov. Následkom vyciciavania štiav prichádza k zmenám farby rastliny. Zo začiatku sa na listoch objavujú žlté škvrny, ich počet rýchlo rastie, takže listy celé žltnú. Napadnuté listy sa deformujú a opadávajú. Molice škodia aj vylučovaním medovice (produkt metabolizmu obsahujúci cukry), ktorá prekrýva listy. Pretože sa na týchto častiach vyvíjajú

Molica skleníková

huby, černe, spôsobuje to zníženie fotosyntézy. Okrem toho napadnuté rastliny sú neatraktívne pre špinavý povrch. Škodí aj nepriamo prenosom vírusových ochorení. OCHRANA Ochrana proti moliciam je veľmi náročná. Výskyt molíc sledujeme buď pomocou žltých lepových dosiek alebo vizuálne. Raz do týždňa kontrolujeme počet napadnutých rastlín/listov s kolóniami molíc. Postrek treba usmerniť na spodnú stranu listov, pretože sa tu nachádza škodca. Do postrekovej kvapaliny treba pridať aj zmáčadlo. V ekologickej produkcii v niektorých krajinách je zaregistrovaný prípravok na báze azadirachtínu (NeemAzal TS). V zatvorených priestoroch sa využívajú v biologickej ochrane proti moliciam ich prírodní nepriatelia: dravé osičky Emcarsia formosa, Eretmocerus erimicus, dravé raztoče Amblydromalus limonicus, Amblseius swirskii a predátori: zlatoočka Chrysoperla catnea a dravá bzdocha Macrolophus pygmaeus. ○ Foto: z internetu

2 /4941/ 9. 1. 2021

OVOCINÁRSTVO

Zimný rez ovocných stromov Pripravila: Ľubica Sýkorová

hrubší konár odstránime, strom sa bude snažiť túto odstránenú časť regenerovať a nahradiť. Je to preto, že strom sa snaží docieliť rovnováhu medzi podzemnou a nadzemnou časťou. Ak nezasahujeme do celistvosti stromu rezom, vytvorí sa rovnováha medzi koreňovou sústavou a korunou. Korene tlačia práve toľko vody a živín (asimilátov) do nadzemnej časti, koľko je potrebné na rast nových letorastov, založenie a tvorbu kvetov a plodov. Ak však zasiahneme do nadzemnej časti stromu, odstrá-

sa snažia nahradiť a regenerovať odstránené časti. Čím je odstránených častí viac, tým viac spiacich a adventívnych púčikov vypučí. Keďže je potrebné, aby sa stratená časť nahradila čo najskôr, sú vyrastajúce letorasty spravidla veľmi silno a rýchlo rastúce, najčastejšie smerom kolmo nahor. Je možné označiť ich termínom vlk alebo regeneračný letorast. Do platnosti vstupuje pravidlo, že čím rastie letorast silnejšie, tým menej kvetov a plodov sa tvorí. Je to preto, lebo na zakladanie kvetných pukov strom jednoducho nemá silu. Všetka rastová sila ide do tvorby vegetatívnych častí. Platí aj ďalšie pravidlo, že čím rastie letorast kolmejšie, resp. čím je uhol odklonu letorastu od konára, alebo stredníka menší, tým menej kvetov a plodov sa na ňom nachádza.

nime určité odberné miesta pre asimiláty. Keďže sme koreňovú sústavu nerezali, ona produkuje a transportuje toľko asimilátov ako pred rezom. Čo sa stane? Asimiláty, ktoré nenašli svoju „cieľovú stanicu“, sa nevrátia späť, ale hľadajú vhodné miesto. Obyčajne sú takýmito miestami spiace a adventívne púčiky pri báze letorastov, konárov, hrubších kostrových konárov, ale aj miesta na kmeni. Púčiky sa prebudia a vyrastajúce letorasty

RANY PO REZE TREBA OŠETRIŤ Po reze hrubších konárov vznikajú pomerne veľké rany. Neošetrené rany sú vstupnou bránou pre infekcie hubových chorôb. Pri zimnom reze býva často obnažené pletivo poškodzované aj mrazom. Preto treba rany ihneď po reze ošetriť. Okraje reznej plochy ostrým nožom zahladíme a ranu zatrieme štepárskym voskom. V zime však býva často vosk tvrdý, vtedy môžeme použiť aj stromový balzam.

Rez je najčastejší spôsob regulácie rastu a rodivosti ovocných drevín. Slúži na tvarovanie, presvetľovanie aj zmladzovanie. Robíme ho v období vegetačného pokoja, tzv. zimný – dormantný rez, alebo v období vegetácie – letný rez. Rez v období vegetačného pokoja spôsobuje silnejší rast, letný rez viac podporuje rodivosť. Okrem toho sa koncom februára a v marci (keď už nehrozia silnejšie mrazy) môže urobiť aj predjarný rez. ZIMNÝ REZ Pri tomto reze odstraňujeme silnejšie, väčšie a hrubšie konáre. Ďalej odstraňujeme konáre, ktoré prehusťujú korunu, križujú sa, rastú do vnútra koruny alebo do medziradia, prípadne prerastajú do susedného stromu. Pri mladých stromoch, ak je to nevyhnutné, odstraňujeme celé konáre, ktoré nie sú potrebné na budovanie koruny. Odstraňujeme vždy rezom na konárový krúžok. Strom reaguje menej výrazne. Pri tomto reze sa rastová sila rozloží do ponechaných konárov, strom netvorí veľa dreva a nezahusťuje sa. Vhodným obdobím na zimný rez sú mesiace december až marec. Ovocné dreviny sú v štádiu vegetačného pokoja, to znamená, že nerastú v dôsledku pôsobenia nízkych teplôt (vynútený vegetačný pokoj), alebo v dôsledku pôsobenia inhibítorov rastu (hlboký vegetačný pokoj). A práve toto obdobie je vhodné na silnejší rez. Do veľkej miery predídeme nadmernému glejotoku, ktorý sa veľmi často vyskytuje práve pri silnejšom reze v období vegetácie, ako aj nadmernej strate vody. Ďalšou výhodou rezu v zimnom období je fakt, že máme prehľad o kostre stromu a vieme tak jednoduchšie určiť, ktorý konár treba odstrániť. Počas vegetácie, keď sú na stromoch listy, takýto prehľad nemáme a môžeme spraviť chybu. Platí to hlavne pri reze väčších konárov, kde sa chyba odstraňuje veľmi ťažko. Treba si uvedomiť, že ak striháme a režeme stromy v zime, resp. v predjarnom období, podporujeme tým rast. To znamená, že čím silnejšie režeme, čím

GAUCHEROV REZ Dlhý rez (Gaucherov rez) používame pri jadrovinách. Jeho podstatou je kombinácia zásahov robených v lete na letorastoch a zimného rezu. Letorast je výhonok vyrastajúci z očka, po jeho zdrevnatení a opadnutí listov bude z neho jednoročné drevo. V čase, keď letorasty dosiahnu na konároch dĺžku asi 150 mm, striháme alebo zaštipujeme ich za štvrtým riadne vyvinutým listom, približne je to asi na 100 mm. Zo zostávajúcich púčikov zakrátko vypučia sekundárne, teda druhotné letorasty, ktoré neskôr ostriháme letným rezom. PRERIEĎOVANIE JABLONÍ A HRUŠIEK Zimné obdobie sa môže využiť na preriedenie stromov jabloní, prípadne hrušiek, ktoré sa bohato rozkonárujú. Z prehustených častí koruny sa odstránia zasychajúce konáriky a zostarnutý obrast s krátkymi prírastkami, prípadne i väčšie bočné konáriky s horšou kondíciou. Odrežeme ich rezom na konárový krúžok tak, aby nezostali po odrezaných konárikoch čapíky. Pri ponechaní čapíkov sa na mieste rezu prebúdzajú spiace púčiky a počas ďalšej vegetácie sa vytvorí mnoho silných výhonkov (vlkov) a koruna sa ešte viac zahustí. ZHRNUTIE Zimný rez je najvhodnejší pre jadroviny ako jablone a hrušky. Hruška a jabloň rodia v kratších výhonkoch, preto jednoročné výhony neskracujeme. Čo sa týka zimného rezu čerešne a višne, neprežeňte to s rezaním. Úplne stačí, ak odstránime prebytočné výhonky a skrátime konáre do roviny. Rez krov a iného kríčkového ovocia robíme v predjarnom období. Orechu a lieske vyslovene škodí zimný rez. Ak plánujeme tvarovať či preriediť konáre týchto stromov, vyvarujme sa vysokým teplotám. Odporúča sa rezať ich v májovom období, nie však pri vysokých teplotách. Škodia im rovnako ako nízke teploty. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

EXOTIKA V NAŠICH PRÍBYTKOCH

Pestujeme madagaskarskú palmu Ľubica Sýkorová Madagaskarské palmy – hrubáne alebo pachypódia (Pachypodium, srb. madagaskarska palma) sú väčšinou stonkové sukulenty, ktoré rastú v južnej Afrike a na Madagaskare. Patria do čeľade Apocynaceae podobne ako u nás známy oleander.

áto zaujímavá rastlina škodcov ani choroby neláka. Možno je to tým, že niektoré jej druhy obsahujú veľmi jedovatú šťavu. Ak jej ale doprajeme dostatok svetla, porastie ako z vody. Rodový názov je odvodený od gréckeho pachys = tlstý a podos = noha, čiže tlstá noha. Vzťahuje sa to na zhrubnutú stonku, ktorá

V letnom období madagaskarskej palme vyhovuje pobyt na otvorenom

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

7˚ | 1˚

4˚ | 1˚

4˚| -1˚

5˚ | -1˚

0˚ | -6˚

POČASIE

9. 1. – 15. 1. 2021

je počas dlhého obdobia sucha zásobárňou vody a udržuje rastlinu pri živote. V ich domovine sú totiž veľmi vysoké teploty, na skalách namerali až 70 °C. Pachypódium má hrubý tŕnitý kmienok, z ktorého vrcholov vyrastajú čiarkovito pretiahnuté listy, na prvý pohľad nerozoznateľné od listov oleandra. To preto, že je príbuzný s adéniom a tiež s oleandrom, po ktorom mu zostalo

typické olistenie. Svojím vzhľadom pripomína palmu. Celkový počet druhov je pomerne malý. Na Madagaskare ich rastie deväť a v južnej Afrike štyri. Všetky druhy aj ich variety sú endemické, to znamená, že nerastú nikde inde na svete. Ako izbové rastliny sú vhodné len niektoré druhy, napríklad P. lamerei, P. geayi, P. leadii ssp. Saundersii, P. succulentum, P. bispinosum a P. baronii. Tieto sukulenty sa aj u nás pestujú čoraz častejšie najmä preto, lebo sa im v byte darí počas celého roka a ich pestovanie zvládne takmer každý. Pre pestovanie madagaskarskej palmy v domácich podmienkach v prvom rade je dôležité umiestnenie. Treba ju umiestniť na svetlé a teplé miesto, kde po celý rok bude mať dostatok svetla a len občas na ňu dopadnú priame slnečné lúče. Teplota počas celého roka by mala byť v rozmedzí od 15 do 35 °C. Pôda má byť humóznejšia ako pre kaktusy a aj zálievku potrebuje výdatnejšiu ako kaktusy, najmä v lete. V období pokoja treba zálievku obmedziť. Vtedy jej aj mierne opadajú listy z predchádzajúceho roka, čo je prirodzené, a nové listy jej na jar opäť dorastú. Zeminu by sme však nemali nechať úplne vyschnúť, lebo sa zničia vyživovacie korienky. Pri teplote nad 16 °C a dobrých svetelných podmienkach ju môžeme polievať stále. Tieto palmy najintenzívnejšie rastú na jar a začiatkom leta. V tomto období by sme ju mali mierne prihnojovať tekutým prí-

pravkom pre kaktusy a sukulenty. však zakvitnú takmer všetky. U Pachypódie presádzame iba občas, nás sa najčastejšie stretávame s keď vyrastú a v dôsledku lepšej P. lamerei. Bežne ho ponúkajú aj stability potrebujú väčší kvetináč. v kvetinárstvach. Tento druh na Vyhovuje im priepustný a výživ- Madagaskare dorastá do výšky ný substrát s pH okolo 7, ktorý je dobré premiešať s pieskom. Môžeme priamo zakúpiť substrát pre kaktusy a sukulenty. V spodnej časti kvetináča má byť tenšia vrstva hrubého piesku, ktorá slúži ako drenáž. Rovnako ako ostatné sukulenty aj madagaskarskú palmu je Rastlina sa veľmi podobá na oleander možné rozmnožovať z odnoží. Tie jednoducho odrežeme, ne- osem metrov. V prírode majú cháme niekoľko dní zaschnúť a päťročné rastliny výšku meter až potom zapichneme do pieskového meter a pol a začínajú kvitnúť. P. substrátu. Nádobu s odrezkami geayi je podobný druh. P. lamerei umiestnime na teplé miesto a sa odlišuje dlhšími špicatejšími budeme mierne, ale pravidelne listami, sivou plstnatou stonkou zalievať. Pri delení buďme veľmi hlavne na nových prírastkoch a opatrní a radšej používajme ruka- celkovou výškou až desať metrov. vice. Rastlina obsahuje veľmi jedo- Je to najvyšší druh. Priemer stonky vatú šťavu, ktorá je nebezpečná má okolo pol metra. Zaujímavé pre ľudské zdravie. Konkrétne v je pravidelné vytváranie koruny prípade Pachypodia lealii saundersii počas kvitnutia. africkí domorodci ju používajú ako CHOROBY A ŠKODCOVIA jed na šípy. Madagaskarské palmy škodcov Všetky druhy pachypódia sa veľmi nepriťahujú, občas sa na ne dajú množiť aj zo semienok, ktoré môžu preniesť z okolitých rastlín. zoženieme v špecializovaných Vtedy treba použiť odporučený predajniach. Tento spôsob je prípravok pre ten-ktorý druh bezpečnejší, ale trvá dlhšie. škodcov. Nie sú náchylné ani na Kvety sú bielej, žltej a červenej choroby. Treba len dodržiavať farby. Veľmi obľúbenou rastlinou optimálnu zálievku, pretože pri u pestovateľov je P. lealii ssp. Saun- nadmernej vlhkosti a chlade odudersii, ktorý kvitne už po piatom mierajú vo väčšom počte všetky roku od sejby bielymi voňavými listy.  kvetmi. Pri správnom pestovaní Foto: z internetu

štvrtok

0˚ | -6˚

piatok

0˚ | -7˚

2 /4941/ 9. 1. 2021

ZDRAVIE A MY

Základné pravidlá pri kombinovaní liekov Voľne predajné lieky nie sú bez rizika a vedľajších účinkov, na čo netreba zabúdať pri ich užívaní. Každý liek obsahuje príbalové informácie pre pacienta, ktoré by si mal každý vo svojom záujme prečítať. Dôležité je nekombinovať lieky s rôznymi názvami a rovnakou účinnou dávkou, kedy môže dôjsť nevedome k predávkovaniu.

iektoré lieky sa môžu pri ich súbežnom užívaní vzájomne ovplyvňovať v účinku. Takéto pôsobenie liekov je v niektorých prípadoch dokonca žiaduce, no vždy platí, že sa tak má diať výlučne pod dohľadom lekára. Interakcie liekov sa však väčšinou spájajú s niečím negatívnym, nebezpečným. Pri nevhodne zvolenej kombinácii totiž hrozí zosilnenie alebo naopak zníženie účinku niektorého z liekov, čo môže viesť k vzniku nežiaducich účinkov alebo neúčinnosti našej liečby. Dôležitá je hlavne indikácia lieku na dané ochorenie, dávkovanie, a to jeho maximálna jednorazová a denná dávka, spôsob užívania (pred jedlom / po jedle), jeho kontraindikácie pri niektorých ochoreniach a interakcie s inými liekmi. Najčastejšie používané lieky sú lieky proti bolesti a na zníženie teploty (analgetiká, antipyretiká). KYSELINA ACETYLSALICYLOVÁ (ASPIRÍN…) Bez konzultácie s lekárom sa nesmie užívať dlhšie ako 3 – 5 dní. Jednorázovo môže pacient užiť 1 – 2 tabletky a maximálna denná dávka je 8 tabliet v časovom odstupe 4 – 8 hodín. Nesmie sa podávať deťom pod 12 rokov a v poslednom trimestri gravidity. Kyselina acetylsalicylová bráni zhlukovaniu krvných doštičiek, a preto sa nesmie užívať pri vredoch a krvácavých ochoreniach. Zvýšená opatrnosť je dôležitá pri súčasnom užívaní liekov na riedenie krvi. Zvyšuje účinok inzulínu a môže spôsobiť hypoglykémiu (stav zníženej koncentrácie glukózy v krvi). PARACETAMOL (PARALEN, PANADOL, COLDREX…) Jednorazová dávka je jeden až

dve 500 mg tabletky, užívanie v minimálnom časovom odstupe 4 hodiny a maximálne 8 tabliet denne. Prekročenie maximálnej dennej dávky môže mať za následok poškodenie pečene a pri predávkovaní je nutné vyhľadať lekára. IBUPROFEN (IBALGIN, BRUFEN, NUROFEN…) Jednorazová dávka nesmie prekročiť 800 mg a denná dávka nesmie prekročiť 6 tabliet denne. Ibuprofen sa nesmie užívať

NA ČO TREBA DAŤ POZOR? Alergici by mali byť obozretní v prípade, ak popri liekoch proti alergii siahajú aj po liekoch na spanie či upokojenie. Ich súčasné užívanie vedie k zosilneniu tlmivého účinku, v dôsledku čoho sa znižuje pozornosť a schopnosť koncentrácie. Súčasným podaním silných liekov proti bolesti (napríklad s obsahom účinnej látky tramadol) a liekov na uvoľnenie svalstva vznikajú sedatívne a silnejšie tlmivé účinky. Oba typy liekov sú viazané na lekársky predpis a ich súčasné podanie je potrebné konzultovať s odborníkom. Kombinovať alkohol s liekmi sa vo všeobecnosti neodporúča. V

pri poruchách krvotvorby, pri aktívnom krvácaní, pri vredoch. Môže znížiť účinok liekov na vysoký krvný tlak. DIKLOFENAK (VOLTAREN, DICLOBENE…) Denná dávka je 1 tabletka denne a len osobám nad 18 rokov. Nesmie sa užívať pri poruchách krvotvorby, vredoch, v treťom trimestri gravidity. Všetky analgetiká pri dlhodobom užívaní môžu spôsobiť poškodenie obličiek. Kvapky do nosa sa nesmú užívať dlhšie ako 7 dní, pri dlhšom užívaní môže vzniknúť závislosť alebo zápal sliznice nosa.

prípade liekov na liečbu depresie, epilepsie či Parkinsonovej choroby je však požitie alkoholu vylúčené úplne. Mnohé z kvapiek proti kašľu môžu pritom okrem bylinkových extraktov obsahovať aj alkohol v podobe 96 % etanolu. Preto ak sa liečite z niektorých zo spomínaných ochorení, pri prípadnom kašli buďte v jeho liečbe mimoriadne opatrní. Aktívne „čierne“ uhlie na pretrávenie nikdy nekombinujte s ďalšími liekmi. Dôvod je prostý. Aktívne uhlie má tzv. pohlcujúci účinok, teda je schopné na seba naviazať nielen nežiaduce látky prítomné v žalúdku, ale aj lieky.

Telu sa tak nedostane potrebný liečebný účinok. Aby ste tomuto neželanému pôsobeniu predišli, dodržiavajte medzi jednotlivými liekmi a aktívnym uhlím minimálne 2-hodinový odstup. Pokiaľ vás trápi pálenie záhy a prekyslenie žalúdka, mali by ste si dať pozor na to, aké lieky kombinujete. Lieky, ktoré ovplyvňujú kyslosť žalúdočnej šťavy, znižujú účinok liekov vstrebávaných v žalúdku. Napríklad v prípade tabliet s obsahom železa bude jeho vstrebávanie z tráviaceho traktu len veľmi ťažké. ANI BYLINKY V TOM NIE SÚ NEVINNE K vzájomnému ovplyvňovaniu môže dochádzať nielen medzi liekmi navzájom, ale aj medzi liekmi a výživovými doplnkami, potravinami, nápojmi či bylinkami. V prípade, že užívate hormonálnu antikoncepciu vo forme tabliet, vyvarujte sa bylinke známej ako ľubovník bodkovaný. Len obyčajný čaj, ktorý má upokojujúce účinky a používa sa pri poruchách spánku, môže ovplyvniť účinnosť vašej antikoncepcie. Čaje či kvapky s obsahom echinacey na podporu imunity nekombinujte v čase choroby s horúcimi nápojmi, ktoré obsahujú vysoké dávky paracetamolu, čo môže viesť pri nadmernej konzumácii s echinaceou až k poškodeniu pečene. Lieky vždy užívajte tak ako vám odporučil váš lekár alebo lekárnik. Ak si nie ste istí, ktoré lieky sa môžu alebo nemôžu kombinovať, radšej sa opýtajte skôr ako ich užijete. Pokiaľ vám lekár predpisuje úplne nový liek, ktorý ste doposiaľ nemali, nezabudnite mu spomenúť všetky výživové doplnky aj voľnopredajné lieky, ktoré aktuálne beriete. Vyhnete sa tak zbytočným komplikáciám a nežiaducim účinkom, ktoré by vám mohli predĺžiť liečbu. Zdroj: zdravie.sk a liekysrozumom.sk Foto:pixabay.com

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Strešenina – zemiaky s kyslou kapustou a slaninkou Jednoduché tradičné jedlo, ktoré budete mať hotové do 1 hodiny. Suroviny: 1 kg zemiakov, 1 cibuľa, 500 g kyslej kapusty, 150 g údenej slaniny; podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, bravčová masť Takto sa to podarí: Zemiaky uvaríme v šupke v osolenej vode. Po uvarení necháme vychladnúť, ošúpeme a nakrájame na kocky. Cibuľu ošúpeme, pokrájame nadrobno a polovicu opečieme na rozhorúčenej bravčovej masti. Následne pridáme scedenú kapustu a dusíme do mäkka. Podľa potreby môžeme podlievať vodou alebo šťavou z kyslej kapusty. Nakoniec

dochutíme soľou a mletým čiernym korením. Slaninku nakrájame na kocky a opražíme na troške masti. Slaninu vyberieme na bok a vo výpeku usmažíme nasekanú cibuľku dochrumkava. Zemiaky premiešame s kyslou kapustou, so slaninkou s výpekom a rozdelíme na taniere. Posypeme opraženou cibuľkou a môžeme podávať.

extraktu (alebo balíček vanilkového cukru), 120 ml plnotučného mlieka, 130 g hladkej múky, 2 KL kypriaceho prášku, štipka soli, 30 g strúhaného kokosu; Na kokosový krém: 125 g masla, 2 PL kokosového mlieka (z konzervy), štipka soli, 200 g práškového cukru Takto sa to podarí: Zmäknuté maslo vyšľaháme s kryštálovým cukrom do peny. Pridáme celé vajíčka, vanilku a pokračujeme v šľahaní. Nakoniec krátko zašľaháme mlieko. Do vajíčkovej zmesi preosejeme múku s kypriacim práškom a soľou. Pridáme strúhaný kokos a vypracujeme cesto. Cesto rozdelíme do 12 papierových košíčkov, ktoré sme uložili do mafinového plechu. Mafinky pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 25 minút a po vybratí z rúry ich necháme úplne vychladnúť na mriežke. Na krém: do misky vložíme kocky zmäknutého masla, pridáme ko-

kosové mlieko a štipku soli. Spolu vyšľaháme dopenista. Potom postupne pridávame práškový cukor a na vysokých otáčkach šľaháme, kým nedostaneme nadýchaný a pevnejší krém. Krémom potom cez cukrárske vrecko a ozdobnú

špičku ozdobíme vychladnuté mafinky. Vrch koláčikov môžeme ešte posypať strúhaným kokosom krátko opraženým na suchej panvici, alebo použijeme kúpené cukrárske ozdoby.

Chrumkavé orieškové rožteky

Kakaová roláda s orieškovým krémom

Výborné suché pečivo nielen na sviatky. Suroviny: 4 bielky, 220 g kryštálového cukru, 500 g mletých vlašských orechov; Na obaľovanie: 300 g nahrubo nasekaných orechov, 100 g práškového cukru Takto sa to podarí: V miske nad vodným kúpeľom vyšľaháme bielky, kým nestratia priehľadnosť. Potom pridáme cukor a šľaháme zhruba 12 až 15 minút, kým nezískame hustý a prehriaty sneh. Misku zložíme z kúpeľa a do snehu zamiešame mleté orechy. Cesto by malo byť dostatočne husté a tvárne, aby ste z neho v dlaniach vedeli vytvoriť rožtek. Ak nemá dostatočnú hustotu, prisypte viac mletých orieškov alebo hladkú múku. V inej miske

Chutná roláda plnená krémom z masla, mascarpone, orieškov a voňavej škorice. Suroviny: Na kakaový korpus: 4 vajcia, štipka soli, 80 g trstinového cukru, 3 PL mlieka, 3 PL oleja, 1 KL vanilkového extraktu (alebo balíček vanilkového cukru), 30 g hladkej múky, 30 g kukuričného škrobu, 1 PL kakaa; Na orechovú plnku: 100 g zmäknutého masla, 200 g mascarpone, 70 g práškového cukru, 50 g mletých vlašských orechov, 1 KL škorice Takto sa to podarí: Korpus: vajíčka rozklepneme a oddelíme žĺtky od bielkov. Z bielkov, štipky soli a postupne zapracovaného cukru (40 g) vyšľaháme tuhý sneh. Žĺtky vyšľaháme so zvyškom cukru do peny, pridáme mlieko, olej a vanilku. Premiešame. K žĺtkovej zmesi preosejeme múku, škrob a kakao. Vymiešame a následne zľahka zapracujeme bielkový sneh. Cesto nalejeme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme pri nižšej teplote okolo 160 °C

zmiešajte nahrubo nasekané oriešky s práškovým cukrom. Vytvarované rožteky obaľujeme v orieškoch s cukrom a ukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie. Potom ich vložíme do rúry vyhriatej na 140 °C a sušíme 35 až 40 minút. Necháme úplne vychladnúť na plechu a môžeme vychutnávať alebo uskladniť v uzatvárateľnej nádobe.

Kokosové mafiny s kokosovo-maslovým krémom Aromatické mafinky, ktoré sa hodia na zvláštnu príležitosť i všedný deň.

Suroviny: Na cesto: 125 g zmäknutého masla, 100 g kryštálového cukru, 2 vajcia, 1 KL vanilkového

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 524 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

zhruba 20 až 25 minút. Upečený korpus opatrne vyklopíme na čistú utierku poprášenú práškovým cukrom, pomaly strhneme papier a zavinieme do utierky, v ktorej necháme zvinutý korpus úplne vychladnúť. Medzitým si v miske vyšľaháme krém: zmäknuté maslo vyšľaháme spolu s mascarpone s preosiatym cukrom dokrémova. Pridáme mleté oriešky a škoricu a ešte krátko zašľaháme. Plnku natrieme na rozprestretý korpus, opäť opatrne zrolujeme do rolády a uložíme na oválny tanier do chladu aspoň na jednu hodinu. Podávame poprášené práškovým cukrom a dozdobené ovocím.  Zdroj: recepty.sk

Kultúra PRVÁ A TRETIA CENA ZORNIČKY JÁNOVI ŽOLNAJOVI

Príležitostné čaroslovníkovanie Kedy a ako sa zrodila myšlienka o vysielaní pre deti Čaiterárna súťaž, ktorú aj roslovník? v roku 2020 vypísali Výbor „Cesta bola dlhá, ale zaujímavá. pre kultúru NRSNM, SloNajprv som sa zúčastnil na nahrávenské vydavateľské centrum a vaní TV seriálu pre deti Mäkké F, redakcia časopisu Zornička, pre ktorý som písal mido popredia vysunula už niscénky a v nich som známeho kovačického robol i hercom. Keďže som dáka Jána Žolnaja žijúceho mal napísaných omnoho v Novom Sade. Medzi odviac textov, ako boli tie menenými literárnymi dievsunuté do seriálu, rozlami sú až dve jeho práce. hodol som sa zverejniť Poviedka Forenzika získala ich v časopise Zornička. prvú cenu za prózu, kým si Tak vznikla rubrika Čaropoviedka Kyborg zaslúžila slovník. Potom som začal tretiu cenu v tej istej kauvažovať, že tie rozprávky tegórii. Aj tretia poviedka sú vhodné pre ďalší TV Jána Žolnaja Ľadová doba je seriál. Nahrali sme pilotzo strany komisie navrhnutá nú epizódu, uchádzali sa na uverejnenie v časopise v televízii a podarilo sa to. Zornička. Autor nám v krát- Ján Žolnaj na veľtrhu kníh (foto: Tatjana Pintírová) Tak vznikol nový zábavkom rozhovore preniesol no-vzdelávací TV seriál dojmy zo získania uvedených cien. rozhovore i spomenul: Nech si pre deti Čaroslovník. Vysielaný Zároveň nám predostrel krátku dospelí tvoria pre seba, my iní bol aj so srbskými titulkami. Práve retrospektívu svojho pôsobenia. budeme tvoriť pre deti.“ končíme štvrtú sezónu. Nahrali Odkedy sa venujete tvorbe Píšete iba prózu, alebo aj po- sme už vyše 100 epizód a mienime pre deti? éziu? nahrávať aj ďalej.“ „Všetko sa začalo divadlom. Za„Aj keď je poézia komprimoA potom vznikla kniha s rovhral som si v niekoľkých detských vaná próza, ,zipovaná’ myšlienka nomenným názvom... predstaveniach v Slovenskom či emócia, ešte stále ma viac baví „Kniha Čaroslovník je svojrázvojvodinskom divadle a zaujalo próza. To preto, že keď píšem, nym pokračovaním rovnomenma to. Prvé také predstavenie dej príbehu chcem trochu viac ného multimediálneho projektu. bolo Duchovplná rozprávka Miloša rozohrať, sfilmovať v hlave. Vlastne Oslovil som môjho dobrého kamaJanoušeka, ktoré režíroval Ján na tvorbu pre deti sa pozerám ako ráta, vynikajúceho akademického Čáni v roku 2004. Potom sa to na písanie scenára pre animovaný roztočilo. Začal som spolupracovať film. Aj to pre taký, pri ktorom by s časopisom pre deti Zornička. Mal som sa aj ja sám rád rozosmial.“ som tam rubriku, ktorá sa volala Odkiaľ čerpáte inšpiráciu a Počítajte na počítač, kde som sa námety? pokúsil cez také minirozprávky „Mal som to šťastie, že som začal priblížiť deťom svet počítačov. robiť televízny seriál pre deti, čo mi Neskoršie som si vymyslel novú vo veľkej miere pomohlo pri písaní. rubriku – Čaroslovník, v ktorej som V každej epizóde spracúvam stále spracúval deťom menej známe nejaké nové, menej známe slovko, slovká, taktiež vo forme miniroz- ktoré ma osloví a inšpiruje. Keď právok. Experimentoval som i s také slovko vypátram, dôkladne Titulná strana knihy Čaroslovník rozhlasom. Nahrali sme pre slo- preštudujem všetko to, čo je s ním venskú redakciu RTV Vojvodina späté, a na základe toho budujem maliara Ďulu Šantu, aby mi v tom desať audiorozprávok pre deti. dej príbehu.“ pomohol. On výzvu prijal a spolu Volalo sa to Rozprávková prestávka. Nedávno sa vám dostali až sme knihu aj spravili. Vytlačená je Nakoniec vznikol zábavno-vzdelá- dve ocenenia za prózu. v 500 exemplároch, má 70 strán, vací TV seriál pre deti Čaroslovník „Musím uznať, že ma uvedené obsahuje 31 rozprávok a každú a rovnomenná kniha.“ dve ceny za prózu naozaj potešili. ilustroval Ďula. Vydalo ju združePrečo práve pre deti, prečo Také súťaže sú svojráznou výzvou, nie občanov Komar z Kovačice. nie aj pre dospelých? ktorá ťa podnieti zostať vo forme Prezentácia knihy bola v Ústave „Stalo sa to úplne spontánne. a zároveň dáva vôľu tvoriť aj ďalej. pre kultúru vojvodinských SlováOčarila ma estetika tvorby pre deti Ukazuje, že si na správnej ceste. kov, v Galérii insitného umenia a drží ma to dodnes. Umenie, ktoré Super je, že cenu udelili koncom v Kovačici a na Medzinárodnom je späté s detským svetom, je vždy roka. Krásny darček pod stromček.“ knižnom veľtrhu v Novom Sade. Oľa Glóziková-Jonášová

• KULTÚRA •

veselé, pestrofarebné, plné imaginácie, a stále sa dobre pobavím, keď tvorím pre deti. Nehovorím, že v tvorbe pre dospelých sa nedá pobaviť, ale určite je zábavnejšie tvoriť pre deti. Už som to v jednom

Pripravili sme i výstavu ilustrácií z knihy vo formáte 80 x 80 cm a na každej prezentácii sme premietali aj videonahrávky Čaroslovníka podľa textov z knihy.“ Aká bola ozvena u čitateľov? „Keďže v uplynulom roku pre pandémiu boli zrušené rôzne prezentácie a kultúrne diania, knihu sme nemohli predkladať pred čitateľov naplánovaným tempom. Predsa určitej ozveny bolo. Napríklad na prezentácii v Kovačici bolo vidieť, že deti tú knihu už trochu aj čítali a aktívne sa zúčastnili v rozhovoroch. Bola aj taká, mne veľmi milá ozvena, od jedného malého čitateľa z Pivnice, ktorý po prečítaní rozprávky Absurdnosť uplatnil svoje nové vedomosti na vlastných rodičoch. Bol trochu nezbedný, tak mu rodičia rozkázali: ,Sadaj na gauč a nehýb sa! A pozbieraj tie hračky zo zeme!’ Na to im on pokojne odpovedal: ,Ale veď to, čo hovoríte, je absurdnosť. Ako môžem sedieť na gauči, nehýbať sa a pritom zbierať hračky zo zeme?’ To ma uistilo, že deti knihe rozumejú, že ich dokáže osloviť a trochu aj poučiť.“ Pred Čaroslovníkom vás vo Vojvodine poznali hlavne ako špičkového herca. Čo sa deje na poli divadelnom? „V divadle, žiaľ, už dlhší čas nevystupujem. Naposledy som spolupracoval s režisérom Jánom Makanom v roku 2014 v Kovačici. Nevystupujem proste preto, že situácia v našom menšinovom divadle je veľmi nepriaznivá. Na inscenovaní jedného divadelného predstavenia treba tvrdo pracovať, avšak potom sa to predstavenie zahrá zopárkrát a zanikne. Preto som sa presunul do televízie a vymyslel som si svojráznu kompenzáciu – Čaroslovník sa točí na divadelných doskách.“ Ako sa jednému hercovi, spisovateľovi, jedným slovom, umelcovi, žije v období pandémie? „Pandémia koronavírusu asi už všetkým vyliezla na nervy. Nemožno ísť do divadla, do kina, na koncert, dokonca ani k moru. Zostáva nám iba sedieť doma a tvoriť. Avšak ťažko je tvoriť, keď je všetko vôkol nás v chaose. Preto u nás doma správy už takmer ani nesledujeme. Namiesto správ pozeráme animované filmy. Odporúčam Tučniakov z Madagaskaru.“

2 /4941/ 9. 1. 2021

Kultúra SLOVO MÁ: JÁN ŠAŠ, ZVUKOVÝ MAJSTER RTS VO VÝSLUŽBE

Všetci platíme cenu za svoj úspech

Miroslav Benka

ozprávali sme sa s Jánom-Jankom Šašom (1955), zvukovým majstrom Juhoslovanskej rádio-televízie (JRT), Rádio-televízie Srbska (RTS) a Rádio-televízie Vojvodina (RTV) vo výslužbe. Má za sebou svojrázny nahrávačský rekord – až 108 hudobných albumov najznámejších juhoslovanských a srbských spevákov a rokových skupín, akými sú: Vlatko Stefanovski a Leb i sol, Ekatarina Velika (EKV), Đorđe Balašević a Rani mraz, Električni orgazam, Ritam nereda, Vlada Divljan, Dejan Cukić, Bajaga i instruktori, Bane Krstić a Garavi sokak... A kopu vysielaní rôznych žánrov i v rečiach viacerých národností vo Vojvodine a v Srbsku. Janko Šaš je zaradený do Encyklopédie zlatých legiend juhoslovanského rokenrolu. Vážený pán Šaš, spomeňte si na svoje začiatky. Ako sa v podstate to všetko začalo, keď ide o vašu profesionálnu kariéru zvukového majstra? „Spomínam si... Bolo to ešte vo vyšších triedach základnej školy v Starej Pazove. Naša pani profesorka, žiaľ, dnes už nebohá Anna Kováčová pripravila žiacke divadelné predstavenie, ktoré bolo veľmi úspešné, a Slovenská redakcia Novosadského rozhlasu si nás pozvala na nahrávanie hry priamo do štúdia, do Nového Sadu. Pre mňa sa tento zážitok stal nezabudnuteľným. Ohúrilo ma samotné štúdio, mixpult a množstvo gombíčkov na ňom. Aj spôsob nahrávania, ktorý mi dodnes zostal v pamäti. Opýtal som sa vedúcich, ako sa možno stať rozhlasovým ,nahrávačom’. Neskoršie v strednej Elektrotechnickej škole Nikolu Teslu v Belehrade (bola to hádam vtedy najlepšia škola tohto druhu v bývalej Juhoslávii) ma zvlášť oslovil predmet akustika. Po ukončení 2. ročníka počas prázdnin som sa prihlásil na prax zvukára v Rádiu

www.hl.rs

Belehrade (JRT). Bolo tam množstvo krásnych vysielaní: Večernja revija želja, Veselo veče, Porodica Jovanović... Najradšej som mal nahrávanie rozhlasových hier vo vtedajšom chýrečnom Štúdiu 10 Belehradského rozhlasu v Ulici macedónskej, takže v podstate som sa ešte ako stredoškolák začal učiť to, čo budem robiť ďalších takmer päťdesiat rokov. V roku 1974 som

Ján Šaš, zvukový majster

zakončil školu a hneď som sa prihlásil na súbeh Novosadského rozhlasu, a to na miesto asistenta zvukového majstra. Bolo nás viac ako sto uchádzačov a prijali práve mňa. Bol som nadšený. Čo povedať... Bolo to obdobie, keď sme túžili po vedomostiach, chceli sme sa stať čím lepšími. Okrem toho bol som mladý, mal som len 19 rokov a vtedy nemali asistentov z radu slovenskej národnosti. V komisii bol aj starší pán Ján Makan a vtedy povedal: ,Okrem školy Janko má aj prax, skúsenosti v nahrávaní a hovorí aj po slovensky.’ Tu, v Novosadskom rozhlase som pobudol 30 rokov. Mal som výborného učiteľa – zvu-

Informačno-politický týždenník

kového majstra Ištvána Tiberyho, ktorý ma zobral do hudobnej skupiny nahrávačov. Od neho som sa veľa naučil, žiaľ, po určitom čase sa odsťahoval do Kanady. Prešiel som cestu od asistenta zvukového majstra, samostatného asistenta, zvukového nahrávača na terénoch až po zvukového majstra. Každý náš pracovník – zvukový technik sa mohol stať až vtedy zvukovým majstrom, keď za svoje nahrávky získal aj juhoslovanské alebo medzinárodné ocenenia. Tie evidovala špeciálna komisia zostavená zo zvukových majstrov a vedenia rozhlasu. Patrili sem aj zložité skúšky, akými boli: zvuková kulisa, atmosféra, radiofónia..., ktoré sme skladali na vysokej škole v Záhrebe. Vďaka práve Tiberymu, ktorý ma veľa toho naučil, a oceneniam na zvukových súťažiach vo svojom 26. roku života som sa stal najmladším zvukovým majstrom vo vtedajšej Juhoslovanskej rádio-televízii (JRT). Vtedy som začal byť úplne vyťažený. Mal som množstvo pracovných ponúk. Okrem svojej práce v rozhlase začal som na plné obrátky robiť aj diskografické nahrávky rockových hudobných skupín. Pracovali sme na veľkej produkcii s veľkým nákladom. Spomeniem niektoré: Vlatko Stefanovski a Leb i sol, Ritam nereda, Apsolutno romantično, Vlada Divljan, Kerber, Marina Perazić, Masimo Savić.... PGP, Jugoton, City Records vždy zakúpili rozhlasový priestor a tu som spolupracoval aj s filmovými skladateľmi: s Rex Ilusiviim napríklad. Nahrával som zvukové efekty a hudbu pre filmy, najčastejšie v populárnom Štúdiu M.“

Spomínam si aj na prácu s Mitrom Subotićom-Subom alebo Rexom Ilusiviim (1961). Bol multiinštrumentalistom a autorom ambientálnej hudby. Skladal mi hudbu do inscenácie VHV Zem + Záveje. Bol veľkým talentom, žiaľ, tak nešťastne skončil v požiari v São Paulo v Brazílii... Ako sa vám pracovalo s ním? „Bol jedinečný, jedinečná povaha. Spolu sme spracovali aj hudbu pre prvý slovenský hraný film Jána Makana Mišo a iné projekty. Neskoršie som odišiel z rozhlasu a začal som súkromne pracovať. Zo začiatku som nemal dosť technických možností, ale som mal dobrý základ, vedomosti... Poznal som dôkladne tajomstvá zvukového majstrovstva.“ Kam ste odišli po práci v rozhlase? „Nahrával som súkromne. Dnes je tomu už 17 rokov, čo pracujem s Národným súborom Kolo v Belehrade. Je prakticky jediný štátny tanečný a spevácky súbor, lebo je na rozpočte Ministerstva kultúry Srbska. Pravidelne chodím s nimi na zájazdy, inštalujem mikrofóny, vypočítavam akustiku sály, navrhujem počet a sily reproduktorov a robím dizajn zvuku. S nimi som obišiel celé Srbsko a mali sme aj početné zájazdy v zahraničí.“ Spomeňte si ešte raz na začiatky v Novosadskom rozhlase a na ľudí, ktorí vám pomohli dostať sa do tajomstiev remesla. „V tom čase v Novosadskom rozhlase bolo niekoľko vynikajúcich zvukových majstrov. V dramatickom programe to bol Ivan Fece, ktorý – povedal by som – vyškolil hádam aj desiatky zvukárov. V hudobnom programe boli traja: jeden mal na starosti ľudovú hudbu, druhý klasickú a tretí zábavnú. Ja som mal šťastie na Stevana Tibajiho, u ktorého som asistoval niekoľko rokov. Robil som od postavovania káblov, mikrofónov, po dotváranie ovzdušia. Pozor, toto nebolo iba fyzické postavovanie, tu bolo tre-

• KULTÚRA •

ba vedieť, ako nastaviť mikrofóny pre husle, klavír, bicie... Fece stvoril majstra zvuku Michala Godu z Aradáča, Markovića a ďalších...“ S Michalom Godom sme tiež spolupracovali. Bol jedinečný majster zvuku, žiaľ, odišiel... „Áno, bol veľký majster svojho remesla, žiaľ, odsťahoval sa do Kanady. Spomínam si aj na zvukového majstra Júlia Stefanidesa, ktorý mal na starosti klasickú hudbu. Ja som sa zapájal všade a učil som sa od všetkých. Od klasickej hudby, po ľudovú a súčasnú hudbu. Mal som to šťastie a nadobudol som široké informovanie a vzdelanie. Povedal som si, že musím vedieť čím viac. Aspoň to, čo vedia moji kolegovia, a sledovať svetové trendy.“ Ako je to, keď ide o technológiu a tajomstvá remesla? „To sa učí na akustike a najmä v praxi. Sú subjektívne a objektívne akustiky. Objektívna akustika je relatívne ľahká a môže sa rýchlo zdolať. Subjektívna akustika je odbor osobného dožívania akustických priestorov. Je to zložitá práca a ide doslova o Boží dar. Buď na to máte, alebo nemáte. Ako dostať volúmen, farbu zvuku a dať ju do rôznych priestorov. Je to takmer nekonečná tvorba, ako nebo, keď sa vám otvára. Akustika je vôbec otázka subjektívneho dožívania zvuku. Musíme predpokladať, ako milióny poslucháčov budú počuť zvuk, ktorý som premyslel a zakomponoval. Tu nikdy nie som spokojný. Aj keď nahráte dielo, dáte ho do rôznej priestorovej úrovne, vždy si pomyslíte, či to mohlo byť aj inak podané. Verím, že vždy by mohlo byť lepšie. A verím, že to bola vlastnosť i tých najväčších tvorcov: Beethovena, Bacha. I keď ukončili diela, chcem veriť, že si vždy nastoľovali otázky: Mohlo to byť aj lepšie podané, iným spôsobom? Ľudstvo a vôbec tvorba sa neustále hýbe vpred. To preto, lebo tvorcovia nikdy nie sú celkom spokojní a stále uvažujú o

• KULTÚRA •

tom, že každá práca môže byť aj lepšie podaná. Najvyššie tvorivé pravidlo je, že neexistujú pravidlá. Každý tvorca je záhada a tvorca sám osebe...“ Spomínam si na autorskú rozhlasovú hru Ivana Feceho Mária, ktorá mala len jedno jediné slovko: Mária. A bol som nadšený. Bol to jedinečný zážitok. Celý príbeh, životné situácie boli „vyrozprávané“. Spomeňte si, keď ide o Ivana Feceho, v čom spočívalo tajomstvo jeho kumštu? „Ivan Fece bol človek, ktorý žil svoj život v tvorbe. Ako vo svojráznom laboratóriu. On bol po celý deň v rozhlase a dodnes mám pocit, že nič iné v živote ani nerobil. Celé noci sedel za zvukovým mixpultom, pálil cigaretu o cigaretu a mal vnútorný ,kreatívny nepokoj’, tak by som povedal. Mal kopu inovatívnych nápadov, on bol autor – pán tvorca! Vtedy ešte neboli počítače, že ste si mohli

a samotný život. On bol stále v robote, vo svojich tvorivých myšlienkach. Zamestnanci pracujú osem hodín, ale umelci sú stále vo svojom svete. Oni nemajú pracovný čas. Ich pracovný čas trvá 24 hodín. Dokonca všetci svojím spôsobom platíme cenu za svoj úspech.“ Pekne povedané... Keď ide o prezentácie albumov, predstavovali ste sa spolu s hudobníkmi, so skladateľom? „Nie. Nemám rád verejnosť v tom zmysle. Každý z nás odborníkov presne vie, kto koľko vie a čo môže dokázať. A všetko, čo som robil, si môžete vyhľadať na internetovej adrese: Jan Sas ’discography’ Discogs.“ Ako je to, keď ide o technológiu zvuku? Kde je v tom všetkom človek, odborník, ako mysliaca, cítiaca a tvorivá bytosť? „Dnes je technológia na veľmi vysokej úrovni. Žiaľ, problém

dominuje. Podpriemer dominuje, povedal by som. Viac stojí technológia, ako samotní ľudia?! Veď to je absurdum! Dostávame sa do situácie, že máme výbornú technológiu a nemáme ľudí, ktorí budú na najvyššej úrovni narábať s tou a takou technológiou. V tom je paradox, nie?“ Kde je v tom všetkom tvorca? „Veď práve o to ide. V tom je problém. Človek, emócie a pocit žiadna technológia nemôže vynahradiť. Často s menšou technológiou sa dá vykúzliť silnejšie, pôsobivejšie umenie. To je tvorivý profesionalizmus.“ Očakávate zaslúženú výslužbu. Často môžeme počuť: Oddýchnem si, keď odídem do výslužby... „Áno. Ľudia vravia: Oddýchnem si alebo oddýchneš si, keď odídeš do výslužby. Prišiel som do životnej rovnováhy, ale ľúto mi je, prečo tá rovnováha neprišla skôr, keď človek môže a vie pokojne uvažovať a vyvážiť veci. Svojrázny nadhľad a postoj k životu. Ja neustále rozmýšľam o tvorbe. Je to výhoda, lebo nerozmýšľam o chorobách, o každodenných veciach, ktoré zbytočne zaťažujú ľudskú myseľ. Som spokojný so svojím životom, pretože som robil to, čo ma bavilo, zaujímalo a zaujalo. Ja bez kreatívnej práce neviem a nemôžem fungovať. Nemôžem žiť. Tu nejde o žiadne peniaze. Musím nakŕmiť svoju

predviesť to, čo potrebuj ete. Poč u ť výsledok. Neboli zvukové efekty, ktoré si môžete stiahnuť z počítača. Neboli zvukové semplery. Celé noci premýšľal, sám inscenoval zvukové ruchy, Ukážka albumov hudobných skupín, ktoré Janko Šaš nahrával dával im volúmen, nahrával, opravoval, zdokonaľoval... Za ním je v tom, že ľudia nepokračujú dušu. V tom je zmysel života. zostávali kilometre zvukového vo svojom zdokonaľovaní. Zo- Keď nebudem mať prácu, vtedy pásu. Poznám málo ľudí, ktorým stávame na tej istej úrovni, až, budem mŕtvy človek.“ sa podarilo vybalansovať tú ume- povedal by som, klesáme: moFoto: z archívu leckú a životnú stranu – umenie rálne, duchovne, tvorivo. Priemer spolubesedníka

2 /4941/ 9. 1. 2021

Kultúra NOVOROČNÁ ESTRÁDA V KYSÁČI

Predstavili knihu Corona N Elena Šranková

ovoročná estráda sa v Kysáči usporadúva rad rokov na sklonku roka a je prezentáciou činnosti všetkých sekcií Kultúrneho centra Kysáč. Novoročná estráda 2020 prebiehala v utorok 29. decembra v trochu inom svetle než doteraz. V rámci nej predstavili knihu Corona autora Pavla Surového, riaditeľa KC Kysáč. Podujatie prebiehalo, pravdaže, bez obecenstva, iba za prítomnosti médií a hostí, ktorých pozdravil riaditeľ Surový. Svojou prítomnosťou estrádu poctili prof. Dr. Zoran Milošević, pokrajinský tajomník pre vysokoškolské vzdelávanie a vedeckovýskumnú činnosť, Nemanja Milenković, riaditeľ nadácie Nový Sad 2021 – európske hlavné mesto kultúry, a Milinka Chrťanová, úra-

Správe pre kultúru Mesta Nový Sad a primátorovi Milošovi Vučevićovi podarilo zabezpečiť novú strechu nad galériou v KC a začať s prácami na etnodome. Simonida Stankovićová z Belehradu, umelecká spolupracovníčka Pavla Surového, sa vyberanými slovami zmienila o jeho kolekciách tradičných krojov a umeleckých fotografiách inšpirovaných tradíciou. Pochvalne hovorila aj o nedávno otvorenej výstave Corona, z príležitosti ktorej v katalógu napísala príhovor Surový Princ Pavel: Eros a Tanatos transcendované tradície budúcnosti. Zmienila sa i o ďalšej spolupráci s Pavlom Surovým na spoločných audiovizuálnych projektoch tak doma, ako i v zahraničí. Ináč Stankovićová je predsedníčkou Spolku priateľov etnografického múzea v Belehrade

Z prezentácie knihy Corona

dujúca námestníčka pokrajinského tajomníka pre národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Pavel Surový na úvod informoval, že sa im vďaka Mestu Nový Sad,

a zakladateľkou a predsedníčkou spolku Slovanské kultúrne dedičstvo. V programe, v rámci ktorého predstavili knihu Corona riaditeľa

roky a jej úlohou je úprava krojov, ktorá je náročná, lebo niektoré sú vo veľmi zlom stave. Práca sa končí obliekaním modeliek, ale, ako povedal autor knihy, aj dávaním vzácnych sugescií. Pri krste knihy na začiatku jej cesty ku konzumentom sa priho-

KC Kysáč, účinkovali i Anna Čúsová z Báčskeho Petrovca a manekýnky Zorica Radujkovová, oblečená do aradáčskeho kroja, a Valéria Šimoniová v starom pazovskom kroji. V projekte, v rámci ktorého realizovali výstavu a vydali knihu, podľa slov Pavla Surového účinkovali i Maja Pucovská, ktorá mala na starosti líčenie modeliek, pri obliekaní po- Krst novej publikácie Pavla Surového (tretí zľava) máhala Milinka Chrťanová a pri robení účesov Alena Páliková. vorili i hostia Zoran Milošević a Zo slov Surového vyplynulo, že Nemanja Milenković. Jej vydanie prezentovaná kniha nie je vizitkou finančne podporili Mesto Nový Slovákov, lebo Sad a pokrajinské sekretariáty ňou bola kniha pre vysokoškolské vzdelávanie Slovenská krása, a vedeckovýskumnú činnosť, ako ale je o ume- i pre vzdelávanie, predpisy, správu leckom zážitku a národnostné menšiny – národa prezentovaní nostné spoločenstvá. dievčat ako sloV hudobnej časti estrády vystúvenských kráľo- pili skupina Lego duo a Andrea vien. Stanivuková, ako i Simonida StanAnna Čúsová kovićová so sprievodom harmonina estráde ho- kára Ondreja Maglovského. Tradičvorila o spolu- nú estrádu tak trochu pripomenuli práci s riadite- vystúpenia speváčok KC Kysáč Kaľom Surovým od taríny Martišovej, Nade Červenej, začiatkov, ktoré Mie Kokavcovej, Maríny Šmitovej, datujú od prvého festivalu krojov, Niny a Sone Francistyových za na ktorom obliekala päť Petrov- sprievodu maestra Ondreja Magčaniek, až podnes. Vyplynulo, že lovského. Speváčkam sa vďaka sa na realizácii projektu výstav Mestu Nový Sad spod stromčeka a vydávania kníh zúčastňuje dva dostali novoročné balíky.

OBJEKTÍVNE V MÚZEU VOJVODINY. Ôsma výstava fotoreportérov Nového Sadu a Vojvodiny Objektívne je milovníkom fotografie sprístupnená v Múzeu Vojvodiny od 22. decembra 2020 do 1. februára 2021. Pre pandemické obmedzenia vystalo slávnostné otvorenie, na ktoré boli všetci zvyknutí. Tentoraz boli prítomní iba riaditeľka Múzea Vojvodiny Tijana Stanković-Pešterac, ako aj niekoľkí účastníci výstavy a novinári. Výber fotografií mal na starosti fotoreportér Jaroslav Pap. Podľa slov Jaroslava Papa výstava je v znamení pandémie, t. j. väčšina fotografií znázorňuje boj a obetavosť zdravotníckych pracovníkov počas pandémie koronavírusu. Na znak vďaky a úcty všetkým zdravotníckym pracovníkom obálka katalógu je ilustrovaná fotografiami z covid nemocnice Klinického strediska Vojvodiny, ktorých autorom je fotoreportér Nenad Mihajlović. Na výstave je 53 fotografií 26 fotografov, ktorí sú buď zamestnaní vo vojvodinských médiách, alebo sa vo Vojvodine narodili. Výstavu organizovali Foto asociácia Vojvodiny v spolupráci s Múzeom Vojvodiny a Správou pre kultúru mesta Nový Sad. . Jasmina Pániková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

LETÍ PIESEŇ, LETÍ V DOBE KORONAVÍRUSOVEJ

V roku 2020 pieseň letela online Oľa Glóziková-Jonášová

sobotu 26. decembra 2020 odznelo online vydanie Festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí. Pre dobre známu nepriaznivú situáciu ohľadom pandémie COVID-19 nemohol sa uskutočniť ako obvykle, naživo a za prítomnosti obecenstva, hudobníkov a mnohopočetného chóru – žiakov kovačickej základnej školy, ktorý doposiaľ sprevádzal spevákov na každom ročníku. V poradí 22. ročník festivalu Letí pieseň, letí v Kovačici sa konal za

Timea Tomanová z Padiny, Vladimír Čapeľa, Patrik Jocha, Marek Škabla a Dajana Gašparovská zo Selenče. Skladby, ale aj prednes sólistov sledovala odborná porota v zložení Pavel Tomáš ml., predseda, a Pavel Ďuriš a Ivan Babka z Kovačice, členovia. Prvú cenu za skladbu udelili Vladimírovi Kováčovi z Báčskej Palanky za skladbu Matka Zem. Druhú cenu odbornej poroty za skladbu získala Adela Obšustová z Aradáča za pieseň Podaj mi ruku a tretiu Anita Hlavatá z Padiny za skladbu Asi láska. Pri prednese sólistov odborná

Hana Barcová získala 1. cenu za interpretáciu (foto: Željko Suchánek)

finančnej podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Organizátormi i tohto ročníka boli NRSNM, Dom kultúry 3. októbra a Základná škola Mladých pokolení v Kovačici. Internetom vzlietlo trinásť nových skladieb desiatich skladateľov z ôsmich slovenských prostredí vo Vojvodine: z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky, Kovačice, Padiny a zo Selenče a desiatich textárov z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Padiny, zo Selenče a z Banskej Bystrice, kým piesne interpretovali trinásti sólisti: Sára Poničanová a Bojan Čorba z Bieleho Blata, Lenka Hodoličová a Simona Sýkorová z Báčskeho Petrovca, Hana Barcová, Kalina Babková a Katarína Válovcová z Kovačice, Ema Juricová a • KULTÚRA •

porota prihliadala na základné kritériá, ako sú výslovnosť, dikcia, kompletný prednes či celkový dojem vystúpenia a, samozrejme, spevácke schopnosti, poznamenal predseda. Po vypočutí všetkých súťažiacich porota sa rozhodla prvú cenu za interpretáciu udeliť Hane Barcovej z Kovačice, druhú si vyspievala Katarína Válovcová z Kovačice a tretiu Simona Sýkorová z Báčskeho Petrovca. Texty hodnotila profesorka slovenčiny vo výslužbe Mária Kotvášová-Jonášová z Kovačice. Cena za text Veľké sníčky malých detí sa dostala do rúk textára Michala Kaňu zo Selenče. Úpravu piesní, zvukové, ako aj videonahrávky mal na starosti Željko Suchánek z Kovačice. Pod produkciu sa podpisuje Štúdio Željka Sucháneka. Okrem odbornej poroty hla-

Simona Sýkorová, 3. cena za interpretáciu a cena obecenstva (foto: Željko Suchánek)

sovať mohli aj diváci, a to online v dňoch 26. až 30. decembra. Každý pohľad na šot, čiže video piesne prinášal jeden bod a za tzv. LIKE, čiže kliknutím na Páči sa mi – spevák dostal 3 body. Najviac hlasov obecenstva, v tomto prípade najviac internetových pozeraní a LIKE-ov (páči sa mi) mala skladba Úsmev pod rúškom skladateľky a textárky Maríny Kaňovej a interpretky Simony Sýkorovej z Báčskeho Petrovca. Druhú cenu obecenstva získala pieseň Podaj mi ruku v prednese Bojana Čorbu z Bieleho Blata, pod ktorej skladbu a text sa podpisuje

činili o to, aby sa aj tento ročník, i keď trochu v pozmenenej forme, predsa len uskutočnil. Festival zostane zapísaný do dejín, dúfame, ako jedinečný a bude aj svedectvom toho, že človek, keď chce, samozrejme, za pomoci súčasných technologických vymožeností, dokáže urobiť z dnešnej perspektívy aj to, čo bolo pred 22 rokmi, keď festival začínal svoju púť, nemožné. Rozpoznateľné tóny zvučky Letí pieseň, letí na záver festivalu iba rozpálili plamienok nádeje, že sa nasledujúci ročník usporiada tak ako to bolo doposiaľ.

Odborná porota so zakladateľom festivalu Pavlom Tomášom st.: (zľava) Mária Kotvášová-Jonášová, Pavel Tomáš st., Pavel Ďuriš, Pavel Tomáš ml. a Ivan Babka (foto: z archívu DK)

Adela Obšustová z Aradáča. Festival doznel slovami moderátorky Anny Suchánekovej, ktorá sa v mene organizátorov poďakovala všetkým, ktorí sa pri-

Cédečká z 22. ročníka festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí si možno objednať v priestoroch domu kultúry v Kovačici.

2 /4941/ 9. 1. 2021

Kultúra BÁČSKY PETROVEC

Šieste bienále slovenských výtvarníkov amatérov Jaroslav Čiep

o výstavnom priestore Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci je od 18. decembra 2020 otvorená kolektívna výstava pod názvom 6. bienále slovenských výtvarníkov amatérov v Srbsku. Slávnostné otvorenie výstavy sa nekonalo pre pandemickú situáciu a bezpečnosť spolupracovníkov galérie a publika. Veríme, že situácia v nadchádzajúcom čase bude priaznivejšia, a preto organizátori plánujú realizovať slávnostné zatvorenie výstavy. Vlani uplynulo presne desať rokov od založenia nového vý-

rokoch, sme zistili, že je výtvarný amaterizmus jedným z dominantných prvkov súčasnej kultúry Slovákov v Srbsku. V minulosti to nebolo tak a tento fenomén a jeho rozrastanie sa môžeme sledovať výraznejšie od druhej polovice 20. a najmä koncom 20. storočia a začiatkom 21. storočia. Predpokladáme, že v súčasnosti neexistuje žiadna slovenská dedina v Srbsku, v ktorej sa aspoň niekto vážnejšie nevenuje výtvarnej tvorbe. V niektorých našich dedinách sa výtvarníci amatéri aj organizovali do spolkov (Hložany, Kulpín, Petrovec, Kysáč) a pravidelne aspoň raz ročne organizovali spoločné výstavy,“ napísali do katalógu k

Na výstave rôzni autori, rôzne techniky a motívy

v Srbsku. Organizátorom 6. bienále slovenských výtvarníkov amatérov za neprajných podmienok zapríčinených koronavírusom sa podarilo navštíviť až deväť prostredí: Se-

a samotnému podujatiu vedľa už skúsených a známych výtvarníkov dávajú mladí, mimoriadne talentovaní výtvarníci, akými sú napr. Miro Horvát z Kulpína, Marína Petrová z Kovačice alebo Vinona Dudková z Jánošíka,“ uvádza sa v katalógu. Účastníkmi šiesteho bienále výtvarníkov amatérov v Srbsku sú: Milina Balážová (1968), Ján Bartoš (1956), Karol Bartoš (1956), Juraj Berédi (1959), Vinona Dudková (2001), Zuzana Ferková (1956),

Farebný svet Vlasty Triaškovej z Báčskeho Petrovca

lenču, Pivnicu, Kulpín, Hložany, Petrovec, Kysáč, Kovačicu, Padinu a Jánošík a zoskupiť aktuálnu výtvarnú tvorbu 26 výtvarníkov. „Realizovaná výstava je aktuálnym prierezom výtvarnej tvorby z početných našich prostredí a ako expozícia – i napriek početným výtvarným prístupom jednotlivých umelcov – vytvára harmonický celok. Výstavu charakterizuje fi-

Branislav Galamboš (1973), Michal Hasík (1946), Miro Horvát (1986), Daniel Kopčok (1948), Anna Legíňová (1975), Samuel Legíň (1948), Zuzana Madacká (1953), Ján Makan (1965), Ján Miškovic (1961 – 2020), Anna Nosálová (1962), Mária Páliková (1949), Marína Petrová (1997), Zuzana Petrušková (1957), Zuzana Pudelková (1953), Mária Sláviková (1948), Anna Struhárová (1966),

tvarného podujatia, ktoré si dalo za úlohu mapovať a predstavovať tvorbu slovenských výtvarníkov,

výstave kurátori tohto bienále Vladimír Valentík a Emília Valentíková-Labátová. Úlohou tohto výtvarného podujatia je zoskupiť periodicky najlepšie práce z jednotlivých dedín a predstaviť ich na spoločnej výstave na jednom mieste, v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci. Kontinuita v organizovaní tohto podujatia zabezMarilyn Monroe (polyptych) Mira Horváta z Kulpína pečuje výtvarnej tvorbe našich ktorí sa výtvarnému umeniu ve- výtvarných umelcov amatérov nujú zo záľuby. „Pri organizovaní vytvorenie vlastného kontextu, tejto výstavy v pravidelných dvoj- ktorý obohacuje súčasnú menširočných intervaloch, v párnych novú kultúru slovenskej komunity

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zimné zátišia z okolia Hložian zosnulého Jána Miškovica

gurálny prístup k výtvarnému podaniu, početné krajinomaľby a žánrové motívy, najmä v druhej časti expozície. Prvú časť expozície tvoria práce, ktoré uplatňujú voľnejší prístup k výtvarnej tvorbe, teda buď výraznejšiu štylizáciu stvárneného motívu, alebo až abstraktné podanie. Je to zaujímavý pohľad na aktuálnu tvorbu našich výtvarníkov amatérov. Osobitnú hodnotu tejto expozícii

Mária Struhárová (1970), Anna Tótová (1949), Vlasta Triašková (1952) a Aleksandra Valenta-Králiková (1972). Výstava 6. bienále slovenských výtvarníkov amatérov potrvá do 26. marca 2021 a v Galérii Zuzky Medveďovej si ju záujemcovia môžu pozrieť v pracovné dni od 8. do 15. hodiny, ale návštevu treba vopred oznámiť na telefónne číslo: 062/38-33-78. • KULTÚRA •

SO ZOSTAVOVATEĽOM NÁRODNÉHO KALENDÁRA VLADIMÍROM VALENTÍKOM

Súčasť vlastnej kultúrnej tradície Slovákov Anna Horvátová

Báčskom Petrovci so založením tlačiarne v roku 1919, keď uvedomelí Slováci ocenili význam vzdelávania, v roku, keď bolo založené aj gymnázium, vznikli podmienky na vydávanie tlačeného slova. V dnešnej dobe, keď mediálni analytici predpovedajú zánik viac ako polovice tlačených titulov, jedno vydanie potvrdzuje opak a dokladuje, že sa čitatelia vracajú opätovne k tlačeným novinám či vôbec tlačeným vydaniam. Tým správnym príkladom, že tlačené slovo pretrváva, je ročenka Národný kalendár. V decembrových dňoch každoročne poteší čitateľov, a tak už 100 rokov. Tak teda vlani v decembri svetlo sveta uzrel 100. zošit Národného kalendára na obyčajný rok 2021, tohto predovšetkým obľúbeného čítania, ktorého prvé číslo vyšlo v roku 1920. A je to azda celkom dobrý dôvod pohovoriť si s jeho zostavovateľom Vladimírom Valentíkom, ktorý túto zodpovednú úlohu vykonáva vyše 20 rokov. Niekoľko rokov dozadu sa na takýto vydavateľský počin podujali viacerí, ale storočná tradícia si právom uchováva svoj piedestál, na ktorom sotva môže niečie vydanie byť tak úspešné, ako Národný kalendár, ktorý vychádza v Petrovci. Naši predkovia ho nepomenovali„Petrovský“, ako je to zvykom v novšej dobe pomenúvať lokálne vydania, určite preto, že ich ciele boli všenárodné, všeslovenské a hlavne nakláňajúce sa národu. V ROKU 1920 VYŠIEL PRVÝ NÁRODNÝ KALENDÁR Od roku 1991 vychádza pod prvotným názvom, keďže v rokoch 1945 – 1949 a 1952 – 1990 jeho meno bolo trochu inak ladené, bol Ľudový kalendár. Tak z príležitosti 100. zošitu Národného kalendára na rok 2021 slovo má zostavovateľ Vladimír Valentík:„Národný kalendár je zvláštne vydanie, ktoré vychádzalo aj počas vojny, teda aj v rokoch 1941, 1942, 1943, 1944, proste bez obmeny v dejinách. Odolávalo vtedajším pomerom a zúrivej dobe. Avšak boli roky, keď nevyšiel, a to v rokoch 1950 a 1951. Vlani vyšiel za sto rokov, keď ho príležitostne krášlila titulná • KULTÚRA •

strana pazovského dievčaťa, keďže vlani Stará Pazova jubilovala – 250 rokov príchodu prvých Slovákov na staropazovské priestranstvo. Pre tých náruživých zberateľov pribudol im s týmto vydaním, na ktorom je v petrovskom kroji Iveta Kováčová, 100. zošit. Hoci sme sa dosť zaoberali kalendármi vo svete, toto je svetová kuriozita, keď ide slovenské kalendáre. Pokusy o vydávanie boli aj v Amerike, aj v Argentíne, po európskych rôznych krajinách, ale 100 rokov v kontinuite, aj počas druhej svetovej vojny, až na tú prestávku, keď vo vydavateľstve chceli vykonať nejaké zmeny. Bol to rok po transformácii Matice slovenskej a MOMS-ov na kultúrno-osvetové spolky. Spelo sa aj ku spoločnému vydavateľstvu pre všetky národnostné menšiny, v bývalej Juhoslávii národnosti, a malo byť v Novom Sade a volať sa Bratstvo a jednota. To sa však neujalo a dlhoročný zostavovateľ Národných kalendárov, akademik Andrej Sirácky, bývalý riaditeľ petrovského gymnázia, roku 1948 odišiel, vysťahoval sa na Slovensko. Okrem teda tých turbulencií, reorganizácií spoločnosti na nových zásadách, ani fyzicky nemal kto robiť. Neexistoval ani vydavateľ v pravom zmysle slova, ale ani osoba, ktorá štandardne zostavovala dovtedy kalendáre. Do tej malej prestávky zapadlo aj pozmenenie názvu na Ľudový kalendár.“ ŠTVRŤSTOROČIE V ČELE STOROČNEJ ROČENKY Uznajme, že je prídavné meno pri kalendári Národný vhodnejšie. Je to predsa národná ročenka, ktorá prináša témy z národa, a preto aj obstáva. K tomu o to sa starajú na nepatrné výnimky aj zostavovatelia. Vy ste v čele redakcie, odkedy? „Prvýkrát som bol členom redakcie v roku 1995, keď sme zostavovali kalendár za rok 1996. No a prvý som zostavil na rok 1997, teda v roku pred. Aby som znova v rokoch 1997 a 1998 bol členom redakcie a od roku 2000 záverečne s týmto najnovším 22 rokov v kontinuite zostavujem.“ STOROČNÝ, ALE NIE AJ STARÝ, ANI ZASTARANÝ Skôr naopak: „Keď si spomeniem aj na detstvo, o Národný kalendár

stále bol záujem. Avšak v tomto novodobom čase je záujem zvýšený, čiže tu máme reakciu, že Národný kalendár začíname vnímať ako súčasť vlastnej kultúrnej tradície Slovákov tu vo Vojvodine, v Srbsku a proste. A ako treba mať k Novému roku vyzdobený povedzme stromček, tak treba mať na stole okrem Evanjelického spevníka a Biblie aj Národný kalendár na budúci

Vladimír Valentík

rok. Je to taký nový rituál, tak by som povedal, v poslednom období a v pohnutých 90. rokoch, keď som sa dostal do redakcie tohto periodika, prekvapovalo ma, že našim vysťahovalcom z Vojvodiny v Kanade, Austrálii, ale aj v týchto európskych krajinách veľmi záležalo, aby k Novému roku mali Národný kalendár na budúci rok. Sú to také národné hodnoty, po ktorých najmä vysťahovalci túžia. Neraz sme sa medzi sebou bavili, či im práve táto ročenka chýba. Ale skutočnosť je taká, áno, práve to im chýba. Je to svojrázna pupočná šnúra so svojím rodiskom, starým rodným domom a krajom. Naši Slováci v tých ,svojich’ krajinách všetko majú, ale za čím túžia, je ten Národný kalendár a, pravdaže, klobása. Dokonca aj keď ide o samotný Petrovec, práve táto ročenka a klobása sú brandovými značkami tohto prostredia.“ O publikácie tohto druhu je záujem, v opačnom by nikto takúto iniciatívu ani nepohýnal. Proste ak by nemali svojich čitateľov, nikto by ich nezakladal. „Podobne ako iné veci, to kul-

túrne ovzdušie v našom prostredí je predsa priaznivé. Ak prišlo v poslednom čase k revitalizácii záujmu o slovenský ľudový kroj na týchto priestranstvách, mám pocit, že prišlo aj k revitalizácii záujmu o Národný kalendár ako taký. Vzhľadom na to, že vychádzajú aj iné kalendáre, ten záujem je aj o tie publikácie. Veď iba v Maďarsku vychádzajú dva kalendáre, ktoré nemajú takú dlhú kontinuálnu tradíciu, jeden je lokálny Čabiansky kalendár, ktorý je vrstovníkom nášho Národného kalendára. Vlani v Békešskej Čabe sa nám dokonca podarilo aj spoločne osláviť sto rokov Národného a Čabianskeho kalendára, s tým, že tento druhý mal omnoho dlhšiu prestávku vo vychádzaní a obnovený bol na sklonku minulého storočia. Z druhej strany Celoštátna slovenská samospráva v Budapešti vydáva tiež svoj kalendár, ktorý má dlhšiu kontinuitu a po druhej svetovej vojne vynahradil určitým spôsobom Čabiansky. V súčasnosti paralelne vychádzajú obidva kalendáre. V Rumunsku nevychádza kalendár. V Ukrajine, v Užhorode prednedávnom začali vydávať kalendár. Voľakedy vychádzal v Amerike, ale proste u nás je ten najväčší ostrov, najmä v Srbsku a Maďarsku, kde tieto národné kalendáre žijú. Zatiaľ sa tu stretávame s dvoma ročenkami či almanachmi, lebo keby sme tú kalendáriovú časť vynechali, je to vskutku taký almanach, celoročná súvaha. Ak ide o celonárodnostnú záležitosť, ako je Národný kalendár, ale ten, ktorý vydáva Celoštátna maďarská samospráva, je tematicky zameraný na slovenskú menšinu v tej krajine. Ak ide o lokálne zamerané kalendáre, ako Čabiansky, Pazovský, najnovšie Kovačický, v tomto prípade ide o užší záber, ktorý sa zaoberá lokálnymi témami. Novinkou spred piatich rokov je Slovenský svetový kalendár, ktorý vznikol na základe najlepšej dolnozemskej tradície vydávania kalendárov a ktorý skúsil osloviť väčšinu s tendenciou všetky slovenské enklávy vo svete či všetkých Slovákov v diaspóre, aby doňho prispievali a aby ho začali vnímať ako svoj.“

2 /4941/ 9. 1. 2021

Snímka: z archívu V. V.

Kultúra NA GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Udelili odmeny najúspešnejším recitátorom Tatjana Bovdišová

roku za nami sa tradičná pokrajinská recitačná súťaž, ktorú tradične organizuje slovenská redakcia Rádia Nový Sad, pre pandémiu koronavírusu konala online. Účastníci 47. Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov, žiaci základných a stredných škôl, zasielali svoje videonahrávky

a mladým recitátorom ku krásnemu úspechu gratulovala riaditeľka Gymnázia Mihajla Pupina Tatiana Brtková. Odmenení recitátori pri tejto príležitosti predniesli svoje umenie pred málopočetným obecenstvom. Druháčka Ema Juricová z Padiny si zvolila báseň Mier v tanieri a dostala sa jej cena obecenstva. Na súťaž ju pripravovala učiteľka Zuzana Valentová. Štvrták Zák-

túto recitačnú súťaž chystala profesorka a spisovateľka Mária Kotvášová-Jonášová. Žiačka druhého ročníka Gymnázia M. Pupina Una Brtková si pre tento ročník súťaže zvolila báseň Mám ťa rád neznámeho autora, za svoj prednes bola

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH Nebojša Kuzmanović: Romantizmus v srbsko-slovenských literárnych stykoch (ISBN 978-86-7103-547-7)

Odmenení recitátori so zástupcami NRSNM a svojimi nacvičovateľkami

na adresu NRSNM a následne posudzovacia komisia vybrala najkrajšie prednesy. Obecenstvo tiež hlasovalo za svojich favoritov. Odmeny sa dostali do rúk aj piatich recitátorov z Kovačice a Padiny, ktoré im v priestoroch kovačického gymnázia na sklonku roku 2020 udelili predstavitelia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny z Obce Kovačica – podpredseda NRSNM Zlatko Šimák a predseda Výkonnej rady Miroslav Tomáš. Predtým všetkých prítomných pozdravnými slovami oslovila

www.hl.rs

ladnej školy Mladých pokolení Martin Benka recitoval báseň Zlý žiak alebo Rodeo autora Štefana Moravčíka a získal 2. cenu. Pripraviť sa na súťaž mu pomohli učiteľka Anna Kukučková a divadelníčka Danka Tomanová. Milan Hrk, žiak 6. ročníka kovačickej základnej školy, za prednes úryvku z poviedky Leto plné zázrakov Ivana Popoviča obsadil 1. miesto a získal i cenu obecenstva. Jeho brat Matej Hrk si za prednes básne Lietajúci dedko autora Ľubomíra Feldeka vyrecitoval 1. cenu odbornej poroty, ako i cenu obecenstva. Oboch na

Informačno-politický týždenník

ocenená 2. cenou vo svojej kategórii a dostalo sa jej i ocenenie na základe hlasovania obecenstva. Nacvičovala ju tiež Mária Kotvášová-Jonášová. Darčeky pre odmenených recitátorov zabezpečili NRSNM a Matica slovenská v Srbsku.

Jaroslav Čiep

eväť rokov po tom, čo v origináli po srbsky svetlo sveta uzrela monografická publikácia Nebojšu Kuzmanovića Romantizam u srpsko-slovačkim kulturnim vezama (2011), na sklonku vlaňajšieho vyšla aj v preklade do slovenčiny. Dr. Nebojša Kuzmanović (1962), od roku 2018 na poste riaditeľa Archívu Vojvodiny, sa touto témou začal zaoberať v rámci postgraduálnych štúdií na Oddelení srbskej a porovnávacej literatúry Filozofickej fakulty v Novom Sade a v podstate je to aj témou jeho doktorskej dizertácie. Kuzmanović doposiaľ napísal viac desiatok príspevkov z rôznych vedeckých disciplín a z toho tri knihy sa týkajú tematiky srbsko-slovenských stykov. Kniha Romantizmus v srbsko-slovenských literárnych stykoch pozostáva z desiatich častí, v rámci ktorých niektoré majú aj viacero kapitol a ďalších členení. Kuzmanović uvedené styky medzi dvoma národmi v knihe prezentuje od najstarších čias, ale podstatou monografie je štúrovské a karadžićovské obdobie, ktorými sa zo srbských vedcov najviac zaoberal Risto Kovijanić a o jeho diela sa opiera aj Kuzmanović. V závere knihy je uvedený obsiahly prehľad literatúry a archív-

nych materiálov. Kniha sa končí doslovom Romantizmus ešte žije z pera akademika SAV Jána Jankoviča a poznámkami o autorovi a prekladateľovi. Publikáciu Romantizmus v srbsko-slovenských literárnych stykoch do slovenčiny preložil Martin Prebudila (1960) zo Starej Pazovy. Kniha vyšla ako 19. zväzok v edícii Vedecké zošity a ako 265. publikácia vydaná v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci. Je rozmerov 23 x 16 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 152 strán, zlepená do mäkkého prebalu, vyšla s vročením 2020 a v náklade 300 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Futura v Novom Sade. • KULTÚRA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 2

IN MEMORIAM

Samuel Kováč

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika.

1936 – 2021

o veku 84 rokov v sobotu 2. januára 2021 nás opustil známy hudobník, hudobný pedagóg a skladateľ Samuel Kováč st. Bol dlhodobým zamestnancom a zodpovedným redaktorom slovenskej hudby v Novosadskom rozhlase od roku 1978. Pracoval aj ako hudobný producent a bol známym skladateľom najmä lyrických piesní, z ktorých mnohé zľudoveli. Najznámejšie jeho piesne sú: Za našima humny, Anička má prsteň, Popod náš oblok vodička tečie a Chmeľová oberačka. Písal však aj tanečné a detské skladby. Jeho prvá skladba Na zelenej lúčke ďatelinka skosená sa stala zvučkou festivalu Zlatý kľúč. Okrem výberu ľudovej hudby do vysielaní na starosti mal aj prípravu hudobných relácií, s dôrazom na portréty rozhlasových spevákov, kultúrno-umeleckých spolkov a činnosť domov kultúry. V rozhlase

autor: JÁN BAŽÍK

pôsobil plných 22 rokov a do dôchodku odišiel v roku 1999. Narodil sa v Petrovci, diplom odborného učiteľa hudobnej výchovy získal na Vyššej hudobnej škole v Zreňanine. Ako učiteľ pracoval krátko v Lugu, tiež v Základnej škole v Aradáči. Tu sa angažoval aj v tamojšom kultúrno-umeleckom spolku. Z jeho iniciatívy sa zoskupil jeden z našich najoriginálnejších ženských akordeonových orchestrov – chýrečné Aradáčske meškárky. V Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci založil a viedol detský dychový orchester. Na mnohých našich hudobných podujatiach Samuel Kováč st. bol členom odbornej poroty. Pochovaný bol na petrovskom cintoríne v nedeľu 3. januára 2021. Česť jeho pamiatke.

hodnotiaca komisia

veľké oko

1. časť tajničky

erbium

nový

pyramída

druh krivky

styk, kontakt hektoliter

sústružník

hliník pästiar Mohammad tmavý oblak

krajina v Ázii muž

minerálna látka

konár veľmajster Republika Srbsko

kilotona

AS HL DU ĽU

časť územia trigón, funkcia

Nový Sad Loznica ampér prenášanie

povala sever citoslovce ech

dobrá vlast -nosť

2. časť tajničky RC spolo čenská hra

Valjevo starší

nástroj na kosenie

iba lovenie časť tela sediacej osoby lítium

ženský spevácky hlas Holandsko

vodná rastlina tempo

schopnosť nasýtiť

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 1 – VODOROVNE: škop, snubná, ťah, stony, R, Am, cieva, Re, senilný, voš, tri, na, dost, Na, ai, rada, ý, premena, P, brať, Fe, Kr, slad, je, pri, tok, terapia, rk, rodák, km, O, sonet, vek, potkan, nota TAJNIČKA: ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK

Súrne potrebujeme predavača novín Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Báčskom Petrovci. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

• KULTÚRA •

tlačenica

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 1 z čísla 1 Hlasu ľudu z 1. januára 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs 2 /4941/ 9. 1. 2021

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba plynových generátorov hlavného podnikateľského strediska NIS, a. s., Nový Sad, s prívodným plynovodom a rekonštrukcia tepelných rozvodní, kategórie B, klasifikačné číslo 122012, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. decembra 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-608/20, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU144, NSL144, NSO144 NS – Pariske komune, Nový Sad Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU144, NSL144, NSO144 NS – Pariske komune, Nový Sad, v Ul. pariske komune 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. decembra 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-535/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

S hlbokým smútkom v srdciach, ale s nádejou na vzkriesenie sme sa v stredu 23. decembra 2020 rozlúčili s drahým manželom, otcom, starým otcom a bratom, ktorý tíško usnul v Pánu 22. decembra 2020

JÁNOM JAVORNÍKOM 1951 – 2020 zo Selenče

Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou. Ž 23, 4 Manželka Mária, syn Jaroslav, dcéra Darina a sestra Zuzana s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

s otcom, starým otcom a prastarým otcom

Uplynul rok, čo nás opustil otec a starý otec

JÁNOM OMASTOM

Dr. MARTIN LISKA

15. 5. 1943 – 20. 12. 2020 z Kovačice

S láskou a úctou si navždy na Teba budú spomínať Tvoji najmilší: syn Ján Omasta a dcéra Anka Holíková s rodinami 36

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

14. 2. 1943 – 7. 1. 2020 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

syn Viliam s manželkou Natáliou a vnukovia Dávid a Teodor • OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 23. decembra 2020 nás navždy opustil náš otec a brat

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo 5 ťažkých, preťažkých rokov, čo nás navždy opustil náš syn

JÁN PEŤKOVSKÝ

synovia Ján a Ivan a sestra Katarína Brňová s rodinami

SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

PAVEL ČÁNI

Zbytočné je počítať roky, lebo nevrátia stratené. Nenahradia ani prázdnotu, ktorá po Tebe zostala.

1965 – 2016 – 2021 z Kulpína

Čas plynie, život ide v diaľ, po Tebe nám zostali len spomienka a žiaľ.

POSLEDNÝ POZDRAV

Brat Miroslav s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

spolužiakovi

Uplynulo 5 rokov, čo nás opustil náš otec a starký

SAMUELOVI KOVÁČOVI – SAMUŠOVI

JÁN FILKO – ŠEKY

1936 – 2021 učiteľovi vo výslužbe z Báčskeho Petrovca

1930 – 2016 – 2021 z Petrovca

Manželka a deti s rodinami

PAVLA ČÁNIHO

Zarmútení rodičia

MIROSLAVA FERKU

S láskou si na Teba spomíname, krásne spomienky si zachovávame a nikdy na Teba nezabudneme.

6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 – 2021 z Kulpína

17. 1. 1949 – 23. 12. 2020 z Kulpína

Trvalú spomienku na Teba si zachovajú:

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tichú a trvalú spomienku na neho si zachovajú spolužiačky Učiteľskej školy gen. 1955/56: Zuzana Naďová, Mária Brňová, Anna Svetlíková, Katarína Dolinajová a Anna Halabríniová

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 21. decembra 2020 nás opustil milovaný manžel, otec, svokor, starý otec, strýko, krstný otec, príbuzný, svat, priateľ, sused a presbyter Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v B. Petrovci

11. 9. 1960 – 6. 1. 2016 – 2021 z Kysáča

S úctou si na Teba spomíname, krásne spomienky si zachovávame a nikdy na Teba nezabudneme. Dcéra Vesna a syn Ivan s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs Obec Báčsky Petrovec, Oddelenie pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné úkony na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SAMUEL KUKUČKA 2. 7. 1936 - 21. 12. 2020

Poďakúvame sa doktorom Domu zdravia za pomoc, pánovi farárovi Jánovi Vidovi za slová útechy a všetkým, ktorí nám vyjadrili sústrasť a vyprevadili ho na poslednú cestu. Zarmútená rodina • OZNAMY •

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Nositeľ projektu Vip mobile, s. s r. o., z N. Belehradu, Ulica M. Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2295_01 NS_Maglić na evanjelickom kostole v Maglići, na katastrálnej parcele č. 1416, k. o. Maglić, Obec Báčsky Petrovec. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v Oddelení pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné úkony, kancelária č. 7, Kollárova č. 6, B. Petrovec, v čase od 8.00 do 14.00 h do 22. 1. 2021. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie v písomnej forme na adresu oddelenia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia v pondelok 25. 1. 2021 v miestnostiach Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec, Kollárova č. 6, B. Petrovec, o 10.00 h.

2 /4941/ 9. 1. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 8. januára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 10. januára 10.30 Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč z roku 2018, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 12. januára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V najnovšom vydaní pravidelnej piatkovej relácie odvysielané budú príspevky z našich prostredí. Hovoriť sa bude o cirkevnom sviatku Troch kráľov, zo Šídu je tu príspevok o plánoch tamojšieho SKUS Jednota a z Báčskeho Petrovca o výročí Ekologického združenia. Náplňou vysielania, samozrejme, budú aj príspevky z ďalších oblastí spoločenského života tunajších Slovákov. Dúhovka. Dolnozemská verejnosť sa v týchto dňoch rozlúčila s hudobným pedagógom a skladateľom Samuelom Kováčom st. Ako učiteľ v Aradáči bol pri zrode Aradáčskych meškárok, kým v Petrovci založil detský dychový orchester. Ako hudobný redaktor a producent pôsobil 22 rokov v Novosadskom rozhlase, odborne posúdil mnohé hudobné podujatia a na niektorých sa vyskúšal aj ako skladateľ. Vo vysielaní bude odvysielaný jeho portrét z roku 1990.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 10. januára Film: Nebojsa Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Zypa Cupák Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 13. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

18.20 18.40

Nedeľa 10. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Duchovné príhovory Odovzdali odmeny najúspešnejším recitátorom z Obce Kovačica Utorok 12. januára 16.00 Divadelné predstavenie: Ženba Kreslený film: Rút Piatok 15. januára Film: Martinko Klingáč Príspevky z archívu RTV OK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

Nedeľa 10. januára

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 8. januára – Sváko Ragan, 2/3. Sobota 9. januára – Sváko Ragan, 3/3 Pondelok 11. januára – Pacho, hybský zbojník Utorok 12. januára – Jánošík, 1/2 Streda 13. januára – Jánošík, 2/2 Štvrtok 14. januára – Bátoryčka: Krvavá grófka

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

TELEVÍZIA PANČEVO

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

V PLANDIŠTI ZVOLILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV

Hajdušičania najlepší športový kolektív Vladimír Hudec

ajlepších športovcov v Obci Plandište prvýkrát vyhlásili v dávnom roku 1996 z iniciatívy redakcie lokálnych novín Oktobar. Spočiatku to boli opravdivé a príliš masové stretnutia športovcov z územia celej obce s bohatým pohostením. Neskoršie to vyústilo v skromnejšie podujatie s kultúrno-umeleckým progra-

V mene FK Hajdušica odmenu prijal obranca Zvezdan Lipták od predsedu Obce Plandište Jovana Repca

klubu Plandište Dalibora Puticu. Podľa ustálenej praxe najprv vyhlásili športové nádeje v jednotlivých športoch. Medzi nimi je aj Martin Macháč nádejný futbalista, člen pionierskeho mužstva FK Hajdušica. Za najlepšieho mladšieho dorastenca vyhlásili futbalistu FK Mladost Velika Greda Vasilija Dudukovića a najlepšia mladšia dorastenka je karatistka Nevena Jovanovićová (KK Agrobanat Plandište). Najlepším juniorom vlani bol futbalista FK Sloga Plandište Aleksa Dudovski a najlepšia juniorka basketbalistka ŽBK Sloga Plandište Zorana Pocićová. Za najlepšieho seniora v roku za nami porota vyhlásila futbalistu FK Sloga Plandište Dejana Lazarevića a za najlepšiu senior-

ku Jelenu Jovanovićovú, karatistku KK Agrobanat Plandište. Svojimi výsledkami v jesennej časti majstrovstiev FK Hajdušica si zaslúžil titul najlepšieho športového kolektívu v roku 2020. Špeciálne uznanie sa dostalo aj zápasníkovi Strahinjovi Brekićovi, ktorý sa tretíkrát zaradom ovenčil medailou na štátnych majstrovstvách. Odmeny pri príležitosti jubileí dostali Futbalový zväz Obce Plandište (55 rokov), FK Naša Krajina Kupinik (45 rokov) a Volejbalový klub Plandište, ktorý oslávil 15 rokov od založenia. „Toto je určite ešte jeden úspešný rok pre našich športovcov, ktorí prejavili veľký športový duch, žiadosť súperiť, dosiahli pokrok a dokazovali sa na športoviskách. Obec zvlášť môže byť hrdá na najmladších športovcov, ktorí dokazujú, že pred nimi je pekná budúcnosť, že deti majú vôľu a rady súťažia v rôznych športoch,“ povedal o. i. predseda Obce Plandište Jovan Repac prihovárajúc sa odmeneným športovcom a športovým pracovníkom.

Nádejný futbalista Hajdušice Martin Macháč sa s odmenou pochválil aj na otcovom fb profile (foto: z archívu M. Macháča)

mom za prítomnosti športovcov a športových pracovníkov, predstaviteľov všetkých klubov. Tohto roku však pre pandémiu koronavírusu nebol žiadny program, ale odmeny najlepším udelili na skromnej slávnosti pod rúškami 24. decembra 2020 bez prítomnosti väčšieho počtu ľudí. Porota športového zväzu obce na základe kandidatúr jednotlivých klubov za najlepší školský športový kolektív vyhlásila celok ZŠ Jovana Steriju Popovića z Veľkej Gredy. Najlepším športovým pracovníkom v roku 2020 je Sava Stojić, futbalový tréner, ktorý pracuje s najmladšími kategóriami. Za najlepšieho trénera vyhlásili učiteľa Volejbalového • ŠPORT •

Martin Macháč (vľavo) odmenu prijal od tajomníka obecného športového zväzu Mišu Puđu

Vzorný športový kolektív FK Hajdušica má svojich priaznivcov aj na Slovensku, ktorí im aj toho roku do daru priniesli nástenný kalendár 2 /4941/ 9. 1. 2021

Snímky: z archívu ŠZO Plandište

Šport PRVÁ ČASŤ VOJVODINSKEJ LIGY – SEVERNEJ SKUPINY

Predbehne niekto Vojvodinu (BG)?

Mužstvo apatinskej Mladosti zohralo najviac nerozhodných zápasov – deväť

Juraj Pucovský

eď sme pred začiatkom majstrovskej sezóny 2020/21 pozreli zloženie tejto ligy, mohli sme očakávať všeličo, len nie to, že jesennú etapu na prvom mieste skončí Vojvodina z Báčskeho Gradišta. Také rozmýšľania podporili mená klubov, ktoré sú omnoho známejšie vo futbalovej verejnosti a majú za sebou väčšie úspechy v minulosti. Napočítame tu iba niektoré: Crvenka, Vrbas,

Tekstilac Odžaci, Srbobran, Mladost Apatin, Radnički Sombor, ČSK Pivara, Vojvodina Tovariševo, Mladosť Petrovec, Bajša... a ďalej hádam ani netreba troviť priestor. Mužstvo Vojvodiny dokázalo, že sa z minulosti nežije, dôležité je, aký máš tím dnes, ako je klub organizovaný, koľko má peňazí... Tím z B. Gradišta dokázal, že minulej jesene mal všetko to najlepšie, a preto pod vedením najmladšieho trénera v lige Lazara Dabižljevića (27 rokov) dosiahol tento úcty-

Igor Plavšić ani z piatich metrov nedal gól mužstvu Obilić

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

hodný úspech. Jesenný majster má vo svojich radoch aj najlepšieho strelca Bratislava Jelića (12 gólov), koľko dal aj člen odžackého Tekstilca Miloš Simić. Je zaujímavé, že ani jedno mužstvo v lige nevyhralo všetky zápasy na svojom trávniku. Tak sa Vojvodine stalo, že na Brankár Crvenky Dušan Jokić inkasoval pol Štadióne Đorđa Tapavi- tucta gólov vo Vrbare cu-Džoju hrala s Turijou Potkozarac a David Simović (ČSK 0 : 0 a prehrala s Bajšou 0 : 1. Pivara) a Nebojša Pavlović (Bečej Druhá Bajša má iba jednu prehru, 1918). Zatiaľ jedine odišiel veterán napodiv na Štadióne Šlajz so sla- Mladen Gostović. bučkým Vrbasom 2 : 1, kým doma Potom na tabuľke nasledujú nevyhrala len Mladost z Apatina (1 tri Mladosti, petrovská, turijská : 1). Odžacký Tekstilac zaostáva tri a apatinská. Z radov Petrovčanov body len preto, že už v 1. kole doma prichádzajú správy, že Igor Kaňa zažil debakel s Bačkou z Pačira (0 : prestúpi do susedstva, mužstva 3) a neskoršie remizoval s Bajšou (0 Jedinstvo v Rumenke. Plánované sú : 0). Podľa správ, ktoré prichádzajú aj niektoré príchody. Pre Turijčanov od niekdajšieho dlhoročného člena je to veľký úspech, lebo v predcháSrbskej ligy, v radoch Tekstilca dzajúcich rokoch len horko-ťažko prišlo k veľkým zmenám, čo zna- obstávali v tejto súťaži. Mladost mená, že chcú na jar predbehnúť Apatin prehrala iba jeden zápas, Vojvodinu a Bajšu. Najprv trénera derby v B. Gradišti 1 : 0, ale hrala Zorana Ćirića vystriedal skúsený najviac nerozhodne, až deväťkrát, Slobodan Bačić z kulského Hajduka pričom im po bod zo štadióna 1912, kým do kádra pribudli noví vedľa Dunaja odniesli ČSK Pivara, hráči: Zlatko Liščević (Trajal), Dejan Tekstilac a Krila Krajine. Stanković (Sloga Čonoplja), Goran Po stabilnom mužstve Tavan• ŠPORT •

v jarnej sezóne mužstvo bude viesť Darko Sekulović, doterajší učiteľ vo FK Tavankut. Posledných osem mužstiev vedie Bačk a z Pačira, nasleduje somborský Radnički, ktorý vlani nikoho nevyhral a v lige zostal len vďaka Nebojša Zagorčić (s loptou v červenom) po 3. kole administratívnea zápase s Hercegovcom odišiel do FK Krila Krajine mu rozhodnutiu a zahral proti Mladosti pre koronavírus. kut skončil nováčik Hercegovac Somborčanom sa tejto jesene z Gajdobry, ktorý na hosťovaniach omnoho lepšie darilo, keď získali po dva body „odtrhol“ petrovskej 21 bodov. Ďalej v tabuľke sú dvaja Mladosti, Crvenke (bolo 1 : 1), kým nováčikovia, Njegoš z Lovćenca, ľahko zdolal ČSK Pivaru v Čelareve. ktorého známy tréner Momčilo Peknú deviatu pozíciu držia báč- Raičević nie je spokojný s dosiahnutým, čiže osemnástimi bodmi zo sedemnástich zápasov. Momo hovorí, že klub opustili Kovačević, Milić, Kosović, Žmukić, Kustudić, Radovannović a Nedić, takže tejto zimy musia zaangažovať viaceré posily, lepšie trénovať, aby obstáli v lige. Veľmi smutný je osud troch klubov možno najzvučnejších mien v lige. Srbobran nemohol lepšie od štrnásteho miesta. Za ním nasledujú Vrbas a Crvenka s pätnástimi Trénerský rozhovor: zľava Vlado Karakaš bodmi, čo je len o dva viac od toho, koľko získal nová(Mladosť) a Momo Raičević (Njegoš) čik z Nového Kneževca na skopalanské Krila Krajine. Čelarev- predposlednom mieste. čania celkom rozčarovali svojich Vrbas, kedysi dobrý, stabilný fanúšikov, a to najmä doma, kde klub, dovolil, aby mu hostia odniesli remizovali s Tavankutom a Tekstil- až dvanásť bodov z ihriska vedľa com (1 : 1) a prehrali so susedmi Šlajza: ČSK Pivara 1 : 2, Mladost Krila Krajine (0 : 1) a Hercegovcom Apatin 0 : 1, petrovská Mladosť 1 : 3 (0 : 2). V čelarevskom klube tejto a Srbobran 0 : 2. Žiadne potešenie zimy prišlo k zmene trénera, keďže pre jeho fanúšikov nie sú ani výhry nad turijským FK Mladost 4 : 2 a Bajšou, ako sme už napísali, 2 : 1. Keby Vrbas získal iba ten-ktorý bod viac, mohol sa dostať do stredu tabuľky. Takto na jar bude musieť húževnato bojovať, aby nezostal bez statusu člena tejto súťaže. Nech si každý robí svoju robotu Crvenka, iste • ŠPORT •

najznámejší klub v tejto spoločnosti, niekdajší dlhoročný druholigista a v sezóne 1970/71 aj prvoligista SFR Juhoslávie, presne ako i Vrbas získala len pätnásť bodov, pričom obe mužstvá Radosť futbalistov Mladosti s fanúšikmi po tovarišskej Vojvodine (10 gólov) najmenej dediny“ podarí obstáť v lige. Posledné dve mužstvá, nováráz trafili do sietí súperov – iba devätnásťkrát. Z Crvenky po bod od- čikovia v lige, Obilić z Nového viezli Tavankut (0 : 0) a Hercegovac Kneževca (13 bodov) a najmä

Po poslednom jesennom zápase vo Vrbare

(1 : 1), kým triumfovali Tekstilac (0 : 2) a Vojvodina (BG) až 0 : 5. Okrem toho Crvenka prehrala v Bajši 8 : 0 (najpresvedčivejší výsledok v lige), v Petrovci 6 : 0, niekoľkokrát s troma gólmi rozdielu, kým po bod stratila v zápasoch s Bačkou, lebo inkasovala gól v 87. min., s Vrbasom v 88. min., s Obilićom v 86. min., teda so súpermi, ktorí tiež bojujú o záchranu. Po 6. kole odišiel tréner Živko Jovanović. Jeho úlohu prebral Milan Vujaković, ktorý je zároveň aj predsedom. Pre nedostatok finančných prostriedkov uprostred majstrovstiev klub zostal bez troch hráčov základnej zostavy. Jediným pozitívom je skutočnosť, že sú takmer všetci hráči domáci, z vlastnej futbalovej školy. To však nestačí, mužstvo Crvenky by sa muselo tejto zimy posilniť, dobre sa pripraviť a dostať podporu (najmä finančnú) od tých, ktorí ju sľúbili, ale nesplnili! Aj tak je otázne, či sa klubu z „najsladšej

Vojvodina z Tovariševa (6 bodov) už nemajú žiadnu šancu zachrániť sa od zostupu.

1. Vojvodina (BG) 2. Bajša 3. Tekstilac 4. Mladosť (P) 5. Mladost (T) 6. Mladost (A) 7. Tavankut 8. Hercegovac 9. Krila Krajine 10. ČSK Pivara 11. Bačka 12. Radnički 13. Njegoš 14. Srbobran 15. Vrbas 16. Crvenka 17. Obilić 18. Vojvodina (T)

2 /4941/ 9. 1. 2021

17 12 2 3 40 : 10 38 17 11 5 1 38 : 12 38 17 10 5 2 34 : 14 35 17 10 2 5 41 : 16 32 17 10 2 5 36 : 21 32 17 7 9 1 30 : 16 30 17 7 5 5 22 : 16 26 17 6 5 6 25 : 21 23 17 6 4 7 25 : 26 22 17 6 4 7 22 : 23 22 17 6 4 7 26 : 29 22 17 6 3 8 21 : 31 21 17 5 3 9 22 : 35 18 17 4 5 8 23 : 28 17 17 4 3 10 19 : 39 15 17 4 3 10 19 : 42 15 17 4 1 12 27 : 55 13 17 1 3 13 10 : 46 6 41

Šport PAZOVSKÝ ŠACHOVÝ VEĽMAJSTER ALEKSANDAR INĐIĆ

Nos strčil do správnych dverí Matej Bzovský

ajmladší šachový veľmajster v našej krajine Aleksandar Inđić je už dávnejšie aj svetovým menom v hre na šesťdesiatich štyroch začarovaných políčkach. Prvé ťahy urobil ešte ako štvorročné dieťatko v rodinnom kruhu. Prvá ho naučila matka, ako má nasmerovať figúrky na šachovnici. Ďalším učiteľom mu bol otec Dušan, ktorý túto hru dávno zvládol a stal sa medzinárodným majstrom, zatiaľ čo je starší brat Stefan uchádzač o šachového majstra. Mal teda dobré základy a podporu trasovať si cestu na tomto zvláštnom športovom poli.

Po triumfe v Novom Sade

zvládol, ani v rodine už nemal vážnejšieho súpera, práve ako ani v Šachovom klube Jednota, kedysi členovi najvyššej súťaže

V zápale šachovej partie: Aleksandar Inđić (prvý zľava)

Aleksandra, ako i mnohých vrstovníkov v základnej škole najprv lákala kožená. Bol opravdivým talentom, predvídali mu peknú budúcnosť v športe, ktorý si vyžaduje viac pohybu. Aj keď je malý rastom, dokázal šikovnosť v narábaní s futbalovou loptou, získal si priazeň vo Futbalovom klube Jednota, ale aj vo Vojke. Cez deň behal za loptou a vo večerných hodinách s rovnakou chuťou sedel za šachovým stolom, nikdy nezanedbávajúc domáce školské úlohy. Vytrvalo získaval prvé, neskoršie i trvalé vedomosti o tejto starobylej hre. S aktívnym futbalom sa predsa rozlúčil, i keď pravidelne sleduje udalosti späté s najobľúbenejším športom mladých. Nos si strčil do správnych dverí, šachovú abecedu bleskurýchle

www.hl.rs

Srbska. V tomto klube a najmä v jeho šachovej škole mal dobrých učiteľov, čo mu pomohlo v ďalšom pokroku na tomto poli. Po viacerých úspechoch na početných turnajoch doma a v zahraničí v roku 2013 pri svojej

Šach je vážna starobylá hra

Informačno-politický týždenník

plnoletosti získal titul veľmajstra a významné miesto na FIDA listine. Prvý titul majstra Srbska prišiel do jeho rúk už v nasledujúcom roku, potom ďalší, možno najvýznamnejší na majstrovstvách v Novom Sade v konkurencii našich najlepších šachistov, medzi ktorými bolo dosť Úsmev po zaslúženej výhre veľmajstrov, vekovo už oveľa starších od neho. Na posledných maj- dobrá psychologická a fyzická strovstvách na sklonku minulého kondícia, lebo šachové turnaje roka v záverečných partiách dosť neraz dlho trvajú. Podpora rodiny riskoval. To mu predsa neskompli- mu je najvzácnejšia. Vo voľnom kovalo situáciu, čase ho uvoľňuje v záverečnom pekná klasická kole zvládol hudba, pozrie si poslednú prezaujímavé filmy kážku, a tak alebo niečo zo získal nový, trešportu na teletí titul majstra. víznych obrazov„Budú i ďalšie kách a k tomu úspechy,“ pristačí si s niekým sľúbil tento „zabojovať“ v sympatický kickboxe, jasné, dvadsaťpäťrekreačne. ročný šachista. Aleksandar Už dávnejšie vždy mal na sa stal členom mysli konkrétreprezentačne ciele a úlohy, ného mužstva ktoré svedomite Srbska, s úspespĺňal. Zdravie chom háji farby V očakávaní súpera mu je prvoradé svojej krajiny na v týchto ťažkých mnohých svetadieloch. časoch, keď koronavírusová panPrípravy na turnaje nie sú ľahké, démia ovládla našu planétu. Je si vyžadujú si každodenné analýzy vedomý, že keď je človek zdravý, vrcholných ostatné sa môže nejako zariadiť š a c h i s t o v, alebo splniť. V budúcich rokoch tréningové Inđića očakávajú veľké skúšky partie, rieše- na šachovom poli, ráta s ďalšími nie problé- titulmi na početných turnajoch mov jedným doma a v zahraničí. A to, čo nás alebo dvoma nešťastne sprevádzalo v minuťahmi, číta- lom roku, najradšej by zabudol, nie šachovej archivoval. Pazovský veľmajster literatúry z zároveň poprial, nie iba svojej rovlastnej bo- dine, ale všetkým ľuďom na svete hatej knižni- dobré zdravie a oveľa šťastnejšie ce a prípravu a radostnejšie životné chvíle! stratégie. Pre všetko to je Snímky: z archívu A. Inđića p o t r e b n á • ŠPORT •

NA ZAČIATKU ROKA 2021

Snehuliak obor vysoký 400 cm s obvodom pásu 830 cm v selenčskej Ulici XIV. VÚSB; 27. januára 2005

Nezbedy petrovských žiakov na snehu pred školou; 18. januára 2002

Zima zatiaľ biele rúcho nemá Juraj Pucovský

„E

vyčnievala sotva hlava s teplou baranicou. Starší členovia domácnosti neradi odhadzovali sneh, najmä ak mali veľký grunt, lebo to považovali za „zbytočnú“ robotu. U detí to

ch, aké to boli zimy,“ počuli sme neraz nostalgické slová našich starých materí, starých otcov a rodičov. Dokonca my starší sa sami na ne pamätáme. Boli to zimy snehové, ľadové, priam čarovné. Najmä v období Vianoc a nového roka. Mnohé zimné rána svitli s veľkým množstvom napadaného snehu aj tu u nás na rovine. Bývala to pol metra hrubá snehová pokrývka, občas aj vyššia, až po pás dospelého človeka. Preto prvá ranná robota v každom dome bola odhádzať chladnú bielu perinu, aby sa mohlo prísť do maštale, pod šopu, do chlieva, Oceľový tátoš ťahá sánky v Laliti; 13. februára 1999 k uličným dverciam. Keď sa toľko mnoho snehu odhádzalo z chodníkov od domov k ceste, pri jarkoch sa ho nakopilo toľko, že bol práve opak, sneh ich veľmi potešil, lebo sa na druhej strane vyšší človek videl len po sa mohli sánkovať, kĺzať, guľovať, snehuliakov prsia a tým nižším nad biele, chladné brehy robiť... Nič to zato, že mráz štípal líčka, ktoré sa

Laliť: 13. februára 1999; statku treba postlať slamu

Pivnický snehuliak vysoký 520 cm v Ulici Čmelíkovej; 20. februára 2003

Noviny sa musia načas dostať k čitateľom; na ceste Ratkovo – Selenča

červenali ako najzdravšie jabĺčka, zachádzal pod nechty prstov na nohách a rukách uteplených čižmičkami a vlnenými rukavicami. Hádam každý sedliacky dom mal kone, čo zväčša vlastnil aj drevené sane, na ktorých chlapi v zime vyvážali aj maštaľný hnoj na roľu. Sanica bola hladká, lesklá ako zrkadlo a ako by povedal slávny Jégé: „Korba cvendžiac frčala za prskajúcimi koňmi.“ Tak bolo, aj keď starší sánkovali kŕdeľ od radosti výskajúcich detí. Roky letia, klíma zmenila tvár, tuhé zimy s hlbokým snehom sú už zriedkavosťou. Ak počas zimy aj napadá, rýchlo sa stopí, lebo sa o to postarajú cestári, aby mohla premávka nehatene prebiehať. Už je takmer mesiac, čo sme zakročili do novej zimy, snehu ešte nebolo, a preto nám ho Laliťanka Vladka Zorňanová (teraz pripomínajú tieto fotoŠimeková) túži už svojim deťom grafie urobené v Pivnivystavať takéhoto snehuliaka; 14. ci, Selenči, Petrovci a februára 1999 Laliti.

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskej Palanke Drahoslava Čiefová, predsedníčka

bnovenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Báčskej Palanke 6. januára 1991 malo priekopnícky význam pre život tunajších Slovákov. Mnohí Slováci sa pri tej príležitosti prvýkrát stretli. Začali sa potom častejšie stretávať na kultúrno-osvetových podujatiach, postupne aj sami začali organizovať zábavné večierky, neskoršie kultúrno-umelecké programy. Dovtedy veľkú úlohu mala cirkev a škola, kde sa slovenské deti zoskupovali na hodinách slovenčiny

a s učiteľkami tvorili príležitostné programy. Obnovenie Matice znamenalo novú silu, nové videnie budúcnosti kultúrneho života Slovákov v tomto meste. Už na začiatku si členovia Výkonného výboru MOMS predsavzali rozprúdiť kultúrno-osvetovú činnosť v zachovávaní identity Slovákov. Na schôdzky matičiarov miestnosti dočasne ponúkla tunajšia evanjelická cirkev, krátke obdobie ich činnosť prebiehala v miestnom spoločenstve, v Gymnáziu 20. októbra a v rodinných domoch. Veľmi rýchlo sa nastolila otázka vlastných miestností na činnosť. Už v roku 1995 členovia VV MOMS podnikli prvé kroky k výstavbe Slovenského domu. Rozhodnuté bolo, že sa bude stavať na cirkevnom pozemku. Dostal sa súhlas Obce Báčska Palanka a Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, čo mala byť záruka, že nový Slovenský dom nezasiahne osud niekdajšieho, ktorý

zmenil účel na ubytovacie priestory. Koncom apríla 1997 sa začala výstavba a ukončený bol koncom októbra 1998. Odvtedy aktivity MOMS nehatene prebiehajú v Slovenskom dome a vtedy začala druhá etapa ochotníckej činnosti palanských Slovákov. Činnosť aj naďalej prebieha v rámci jednotlivých sekcií. Kultúrno-zábavná organizuje vystúpenia domácich a hosťujúcich ochotníckych a profesionálnych súborov zo slovenských prostredí

NRSNM. Najnavštevovanejšie bolo roku 2011, keď sa ho zúčastnilo viac ako 150 študentov. Divadelná sekcia pracuje od roku 1994. Takto

a zo Slovenska. Sú tu i prezentácie kníh, príležitostné detské a programy dospelých, tradičné tanečné zábavy (rybárska, silvestrovská, krojová, batôžková), stavanie a váľanie mája. Od roku

sa vlastne obnovilo slovenské ochotnícke divadlo v Palanke. Nasledovala pravidelná účasť na prehliadkach, zájazdy, nevystali vzácne uznania, ktoré motivujú hercov, ale aj režisérov. Čulá je i

2000 sa v Slovenskom dome v rámci Slovenských národných slávností organizuje Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže. Toto podujatie MOMS organizuje od roku 2009 spolu s Osvetovou komisiou MSS a podporuje ho aj

športovo-ekologická sekcia, ktorej členovia nechýbajú na SNS v Petrovci. Bibliotekárska sekcia pôsobí od výstavby Slovenského domu, keďže sem bol z fary prenesený knižničný fond bývalého číta-

cieho spolku. Pribudli i ďalšie tituly a dnes ich je asi 1 000, a to v slovenčine, srbčine a češtine. Niekoľkokrát MOMS mal predstaviteľa na Stretnutí v pivnickom poli. Pri miestnom matičnom odbore od januára 2005 úspešne funguje Spolok žien. Ženy sa pravidelne stretávajú s cieľom zachrániť ľudovú tradíciu pred zabudnutím, a to príležitostnými výstavami ručných prác, odevu, starodávnych predmetov, pravidelne organizujú prednášky z rôznych oblastí, spolupracujú so ženskými združeniami z iných prostredí, prezentujú slovenské tradície na podujatiach iných národov a národnostných menšín, zúčastňujú sa v humanitárnych akciách. Na javisku Slovenského domu vystupujú žiaci základných a stredných škôl. Pre mnohých je to prvá príležitosť prísť do tohto domu. V súčasnosti sú najaktívnejšie divadelná sekcia, Spolok žien a detská folklórna sekcia. Všetky aktivity má na starosti Správna rada MOMS. Predsedovia obnoveného MOMS Báčska Palanka boli: Vladimír Kováč (1991 – 1995), Vladimír Fekete (1995 – 2003), Branislav Slivka (2003 – 2007), Jaroslav Kobár (2007 – 2009), Juraj Beláni (2009 – 2019) a od roku 2019 predsedníčkou je Drahoslava Čiefová. Foto: z archívu MOMS