Hlas ľudu 3/2020 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 18. 1. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4890/

Hmlistý január ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

18. 1. 2020 | 3 /4890/

Uzávierka čísla: 15. 1. 2020

Návšteva poslancov NR SR v Kultúrnom centre Kysáč spolu s hostiteľmi v čele s poslancom Pavlom Surovým

E. Šranková

Lokálna RTV Obce Kovačica od apríla 2002 vo svojej programovej schéme okrem programu v srbskej reči vysiela aj v maďarskej, rumunskej a slovenskej reči. Na fotografii M. Benku je Miloslav Chrťan, šéfredaktor Rádio-televízie Obce Kovačica v televíznom štúdiu s poslancom Pavlom Surovým. A. Chalupová

Známemu kovačickému výrobcovi huslí Jánovi Nemčekovi sa na sklonku roku 2019 dostalo do rúk ďalšie vzácne uznanie za prínos do kultúry: Kultúrny vzorec, ktorý mu slávnostne udelil minister kultúry a informovania Srbska Vladan Vukosavljević. A. Chalupová Foto: z archívu J. Nemčeka

Z príležitosti 250. výročia príchodu prvých Slovákov do Starej Pazovy v sobotu 11. januára v divadelnej sále odznel koncert Festivalové spomienky. Bolo to prvé podujatie v rámci oslavného roku 2020 a odzneli v ňom skladby z festivalu Zlatý kľúč, ktorý teraz prebieha v Selenči a ktorého prvý ročník bol usporiadaný až v roku 1970. A. Lešťanová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Hovorme navzájom, nie jedni o druhých!

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Miroslav Benka

asto hovoríme o problémoch v rodine, o problémoch v spoločnosti, v práci, neraz o kolegoch, o ulici, a hádam najčastejšie, takmer pravidelne – o tých ľuďoch, ktorí v tej chvíli nie sú práve medzi nami. Neraz sme sa ocitli v nejednej spoločnosti, v situácii, v ktorej sa hovorilo o všeličom, najviac do vetra. V situácii, z ktorej, takmer prekvapení, sa nevieme vymotať, ako sa dostať von z tohto začarovaného kruhu, ako sa treba postaviť, správať, najmä – neuraziť márnomyseľné hlavy. Prečo je to práve tak? Pravdepodobne predovšetkým zo strachu stretnúť sa zoči-voči a vyjasniť si veci. Z nepriaznivých udalostí, za nepriaznivých okolností a prípadne, neraz, za neslýchaných následkov. Ako následok je, najčastejšie, absencia akejkoľvek komunikácie. Neraz dlhodobej, so svojimi najbližšími: otcom, matkou, bratom, sestrou – ba neraz aj na celý život?! Je jedno, prečo sme hovorili od veci, dôležité sú následky. Ľudia akoby nevedeli hovoriť z dôvodov chamtivosti, nenávisti, žiarlivosti, alebo

jednoducho preto, že sa boja konzekvencií, že budú od niekoho, najčastejšie „zhora“ stíhaní, v najhoršom prípade pokutovaní... Je to naozaj tak...? Neraz, okrem charakterových vlastností, ide o kultúru hovoru. Pozor, otázka kultúry nie je len... Byť kultúrny je nepretržitý proces, predovšetkým uvedomením si vlastných nedostatkov a byť pripravený odstrániť ich. A nie nakoniec dôsledná a ustavičná práca na sebe, budovanie osobnosti človeka: pozorovaním, čítaním, učením, úsilím a vytrvalosťou. Toleranciou a nadovšetko vedomím, že sme všetci len obyčajní nedokonalí ľudia. Vtedy je hádam najdôležitejšie povedať si: dosť! Toto je už teda koniec – lebo vo všetkom tomto nevidieť koniec. Kultúrni ľudia rešpektujú rozmanitosť a zložitosť charakterových vlastností, rozum a rozmanitosť ideí, názorov a, po druhé, názor iných ľudí, a preto sú pozorní, zdvorilí a láskaví, takže sú pripravení počuť a vidieť ostatných a pripravení urobiť pre druhých. Hovorme navzájom, nie jedni o druhých. Hovorme navzájom pre dobro všetkých. Preto vždy, keď cítime hnev, najskôr myslime na následky. Mnoho problémov by zmizlo a veľa by nevzniklo, keby ľudia hovorili medzi sebou, namiesto jedni o druhých. Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Ľudia chcú sledovať to, čo sa stáva v ich prostredí

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

11 Šťastie detí je prvoradé

30 Máme veľkú vôľu, ale... 43 Latka stále nahor, nikdy nadol!

MOZAIKA

19 Matej Ambrózy Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Na titulnej strane: Hmlistý január bez snehu nás prekvapuje aj túto zimu. Foto: pixabay

3 /4890/ 18. 1. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Čas krízy, čas zmien Stevan Lenhart

tragédii po zostrelení ukrajinského dopravného lietadla Boeing 737 v stredu 8. januára zahynulo 176 ľudí. Pád lietadla neprežil nikto z cestujúcich ani z členov posádky. Po troch dňoch popierania zodpovednosti Irán konečne priznal, že lietadlo zostrelila jeho armáda, pričom iránsky prezident Hasan Rúhání tento čin označil za strašnú chybu. Iránska armáda údajne omylom považovala dané lietadlo za nepriateľský objekt, lebo prelietalo blízko oblasti kontrolovanej vojskom. Lietadlo bolo totiž zostrelené krátko po vzlietnutí z medzinárodného letiska v Teheráne a len niekoľko dní po tom, ako bol na rozkaz amerického prezidenta Donalda Trumpa likvidovaný iránsky generál Kásem Solejmání, na čo Irán medzičasom odpovedal útokom na americké

základne v susednom Iraku. Za pád ukrajinského lietadla sa ospravedlnil aj iránsky minister zahraničia Mohammad Džavíd Zaríf, ktorý vyhlásil, že tragédia sa stala ľudskou chybou, ku ktorej došlo „v čase krízy spôsobenej americkým nezodpovedným správaním“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada, aby Irán potrestal zodpovedných za tragédiu, tiež očakáva úplné a otvorené vyšetrovanie, ako aj výplatu odškodného. V Teheráne a iných iránskych mestách vyšli do ulíc tisíce protivládnych demonštrantov, ktorí obviňujú lídrov krajiny za klamstvo a zatajovanie skutočnosti týkajúcej sa zostrelenia ukrajinského lietadla. Na sociálnych sieťach sa objavili videá, ktoré údajne znázorňujú policajné násilie nad protestujúcimi, ako aj zranených ľudí a krv na zemi. Iránske úrady popierajú, že polícia strieľala do demonštrantov. * Ako informoval denník Politika, na mimoriadnom zasadnutí Národného zhromaždenia Srbska, ktoré by sa malo uskutočniť začiatkom

februára, bude pozmenený Zákon o voľbách národných poslancov a Zákon o lokálnych voľbách. Podľa nových stanovení na získanie poslaneckých mandátov bude potrebné na voľbách získať iba 3 percentá (na rozdiel od doteraz potrebných 5 percent) hlasov voličov. Menšie percento potrebných hlasov umožní menším politickým stranám a koalíciám dostať sa do parlamentu, čo bude podľa mienky politických analytikov zároveň vplývať aj na zníženie účinnosti avizovaného bojkotu volieb zo strany niektorých opozičných strán. Sú poznámky, že takáto zmena volebného zákona by sa nemala konať v roku, keď sa majú uskutočniť parlamentné voľby (pripomeňme, voľby sú avizované na koniec apríla alebo začiatok mája). Predstavitelia vládnucej koalície (ktorí sú vlastne iniciátormi plánovanej zmeny zákona o voľbách) však hovoria, že tým vlastne urobia ústupok voči opozičným stranám... * Známa srbská filmová, televízna a divadelná herečka Neda Arnerićo-

vá zomrela dňa 10. januára v Belehrade vo veku 67 rokov. Narodila sa roku 1953 v Knjaževci a od malička prejavovala talent na scénické umenie, bola členkou detskej baletnej skupiny a dramatickej sekcie Rádia Belehrad. Ako 13-ročná zahrala vo filme San v réžii Purišu Đorđevića a stala sa prvou detskou filmovou hviezdou v niekdajšej Juhoslávii. Vo svojej hereckej kariére, ktorá trvala viac ako pol storočia, stvárnila roly vo viac ako 110 filmoch (ako filmová herečka pôsobila najviac v Juhoslávii, ale aj v zahraničí, najmä v Taliansku) a 40 divadelných predstaveniach. Niektoré zo známejších filmov s Nedou Arnerićovou: Višnja na Tašmajdanu, Sutjeska, Valter brani Sarajevo, Ko to tamo peva, Varljivo leto ’68, Tajvanska kanasta, Tri karte za Holivud… Bola diplomovanou kunsthistoričkou a v určitom období viedla vlastnú galériu v Belehrade. Za svoju hereckú činnosť získala viac cien a uznaní, medzi ktorými sú aj Plaketa juhoslovanskej kinotéky a Cena Pavla Vuisića za životné dielo.

V ÚSTRETY VOĽBÁM NA SLOVENSKU DEBATA V PETROVCI

Kandidát na poslanca SR aj zo Srbska

Jaroslav Čiep

bčianske združenie Slováci a spolužitie v stredu 8. januára v miestnostiach Podnikateľského a inovačného centra v Báčskom Petrovci zorganizovalo debatu predstaviteľov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti – OĽANO zo Slovenskej republiky s komunitou Slovákov vo Vojvodine. Dôvodom tejto debaty a návštevy skupiny kandidátov na poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky uvedenej politickej strany bolo to, že na Slovensku 29. februára 2020 budú parlamentné voľby. Pri tejto príležitosti delegácia zo Slovenska okrem Petrovca

www.hl.rs

navštívila aj viaceré punkty v Novom Sade a v Kysáči. Siedmi predstavitelia OĽANO, ako to bolo počuť na debate v Petrovci, prišli na „historické podujatie“. Túto historickosť zdôvodnili tým, že po prvý raz v dejinách v parlamentných voľ-

bách v SR je kandidát aj Slovák z Vojvodiny (Michal Spevák, rodom z Báčskeho Petrovca, na listine OĽANO pod číslom 79) a po prvý raz v dejinách nejaké hnutie alebo strana zo Slovenska má kampaň mimo hraníc Slovenska. Hlavným heslom ich návštevy bolo:

Predstavitelia OĽANO v Báčskom Petrovci

Informačno-politický týždenník

„Slováci žijú aj za hranicami Slovenskej republiky a my musíme urobiť všetko pre to, aby sa im žilo lepšie.“ V rámci predvolebnej kampane vo Vojvodine v Báčskom Petrovci tieňoví ministri školstva, spravodlivosti, obrany a kandidáti na poslancov prítomným predniesli svoje politické stanoviská a zároveň si vypočuli návrhy prítomných, ako efektívnejšie pomôcť Slovákom v Srbsku. Prihovorili sa Jaroslav Naď (člen predsedníctva OĽANO a tieňový minister obrany), Miroslav Sopko (poslanec NR SR), Milan Vetrák (tieňový minister spravodlivosti, počas vlády Ivety Radičovej predseda ÚSŽZ), Juraj Krupa (bezpečnostný analytik), Jožo Pročko (známy komik a herec) a kandidát na poslanca Michal Spevák. • TÝŽDEŇ •

O svojich dojmoch z Vojvodiny sa vyjadrili takto: „Dva dni plné mimoriadne zaujímavých a podnetných stretnutí nám ukázali nielen to, ako úžasne sa naši krajania starajú o našu kultúru,

jazyk a tradície, ale otvorili nám tiež oči v tom, ako nedostatočne a nesystémovo sa vláda Slovenskej republiky stará o zahraničných Slovákov. Potrebné je okamžite riešiť otázky súvisiace so zjedno-

dušením získania slovenského štátneho občianstva a zvýšiť peniaze na projekty, ktoré zahraniční Slováci organizujú. Navyše by sme sa mali inšpirovať tým, ako napríklad maďarská vláda dokáže

motivovať podnikateľov, aby v zahraničí investovali do oblastí, kde žije maďarská komunita. Slováci vo Vojvodine, ale aj inde vo svete potrebujú najmä udice, ryby si už dokážu nachytať sami.“

KYSÁČ

Poslanci NR SR na návšteve v KC Kysáč

Elena Šranková

kupina kandidátov na poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti – OĽANO navštívila v stredu 8. januára i Kultúrne centrum Kysáč. Privítala ich Milina Chrťanová, vedúca divadla v KC, a informovala o tom, že v Kysáči usporadujú krojový, detský folklórny a divadelný festival, ako i o tom, že v KC okrem divadelnej pôsobia i folklórna a spevácka sekcia. Skrátka im povedala aj údaje o Slovákoch žijúcich na tomto území a ich právach. Poslanec a riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový po privítaní informoval hostí, že Kysáč vždy bol miestom, kde prichádzali slovenskí národovci zo Slovenska. Zmienil sa aj o zakladaní spolkov v Kysáči a popredných Kysáčanoch, najmä z rodiny Mičátkovcov. O Jánovi Branislavovi Mičátkovi medziiným povedal, že pešo išiel do Martina a podieľal sa na zakladaní Matice slovenskej. Nadviazal na jeho priateľstvo so slovenským politikom Viliamom Paulinym-Tóthom, ktorý bol poslancom v Uhorskom sneme vďaka hlasom Slovákov zo Srbska a vďaka kamarátovi Mičátkovi. Podobne, čiže vďaka Slovákom z tejto oblasti, sa aj Michal Miloslav Hodža stal poslancom v rakúsko-uhorskom parlamente. V pokračovaní sa hostiteľ Surový zmienil o Ľudovítovi Mičátkovi a po súvahe pôsobenia významných osobností, ktoré žili v Kysáči, alebo navštívili túto dedinu, P. Surový predstavil i prítomných na tomto stretnutí. To boli úradujúca riaditeľka Hlasu ľudu a podpredsedníčka strany Slováci vpred! Anna Huďanová, námestníčka pokrajinského tajomníka • TÝŽDEŇ •

pre národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá a tajomníčka spomenutej strany Milina Chr ťanová, ako i podpredseda strany Slováci vpred! Miroslav Brna. „My sme tiež protikorupčné hnutie ako vy Poslanec Pavel Surový s tieňovým ministrom obrany a máme od Jaroslavom Naďom vás, ako budú-

Riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová, poslanec Pavel Surový s hercom Jožom Pročkom

Významná delegácia na návšteve v Galérii KC Kysáč

cich poslancov aj nejaké očakávania. Očakávame, že všetci Slováci, ktorí sú mimo hraníc, dostanú dvojaké občianstvo a väčšiu finančnú pomoc ako doteraz. Lebo nechceme byť len marionetou, nechceme sa iba chváliť, ako pekne spievame, ale si tu musíme riešiť existenciu. Chceme tiež kultúrnu spoluprácu. Ak sa OĽANO dostane do vlády, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí musí byť pod vašou kontrolou, aby sa prostriedky usmernili na veci, ktoré nebudú mať iba lokálny ráz, ale aj širší význam,“ povedal medziiným riaditeľ Surový na stretnutí v Kysáči. Ako sa v pokračovaní zmienil, tunajších Slovákov očakávajú ešte dve úlohy. Prvá je pozrieť sa sami do seba, kto sme, čo sme, kam smerujeme, čo bude s nami, a druhá je boj o obstátie. Hosťom na záver povedal: „Mám obavy, že nás o 30 rokov, do roku 2050, bude obyčajná hŕstka, na ktorú sa nepozrie nikto. Zato vás z tejto pozície vyzývam, aby sme zmenili zahraničnú a dotačnú politiku, aby vzťahy boli rovnocenné a nie podradené.“ Na stretnutí v Kysáči hosťom ľudové pesničky zaspievala Tamara Vlčeková za sprievodu Ondreja Maglovského a prostredníctvom videobeamu im prezentovali ukážky z činnosti Kultúrneho centra, a to nielen na domácej, kysáčskej pôde, ale aj na Hrade v Bratislave a v Belehrade. Nasledovala výmena knižných darčekov a posedenie pri večeri.

3 /4890/ 18. 1. 2020

Týždeň INTERVIEW S MILOSLAVOM CHRŤANOM, ŠÉFREDAKTOROM RTV OK

Ľudia chcú sledovať to, čo sa stáva v ich prostredí

Anička Chalupová

iloslav Chrťan, šéfredaktor a aktuálny zástupca riaditeľa Rádio-televízie Obce Kovačica, sa novinárstvom zaoberá už viac ako dve desaťročia. Pracoval ako novinár v printových médiách a najdlhšie pôsobí v televízii, ktorá mu je najbližším médiom. Odnedávna sa začal zaujímať aj o internetovú televíziu. O tom, aká bola práca zástupcu riaditeľa v uplynulom roku a s akými prekážkami a úlohami sa stretával ako šéfredaktor RTV OK, hovorí: – Ako zástupca riaditeľa robím iba jednu vec, a to je stály beh za finančnými prostriedkami. U nás je príliš komplikovaný spôsob financovania médií, takže sa vynachádzame na rôzne spôsoby, napr. ako je projektové financovanie, ktoré je veľmi komplikované. Berie to mnoho času, takže proste nemám času venovať sa práci šéfredaktora. Ale dobre je, že mám veľmi dobrý kolektív, ktorý musím aj takto verejne pochváliť. Schopný je sám sa organizovať, aj veľmi dobre funguje, – vyzdvihol M. Chrťan. Ako vidíte úlohu lokálnej RTV OK dnes, keď táto mediálna ustanovizeň pomaly už štyri roky čaká na rozhodnutie o privatizácii? – Nejestvuje základný zákon, podľa ktorého by sa naša mediálna ustanovizeň mohla privatizovať. Zákon o privatizácii médií zanikol pred tromi rokmi a čo je najhoršie, nikto nemá nápad, ako by sa to mohlo urobiť. Nikto sa tým už viac nechce zaoberať a my stojíme na tom istom mieste. Len RTV OK a Televízia Novi Pazar nie sú privatizované. Nieto spôsob, ako by sa to urobilo. Na akej úrovni je kvalita

www.hl.rs

programu RTV OK? Darí sa vám udržať program na rovnakej profesionálnej úrovni? – Darí sa nám. Kolektív je naozaj taký dobrý, že napr. aj RTS pred niekoľkými mesiacmi bola robiť o nás reportáž, tak sa nemohli

Miloslav Chrťan

Budova RTV OK v Kovačici

Informačno-politický týždenník

načudovať, ako 18 ľudí môže robiť program v štyroch jazykoch aj v rádiu, aj v televízii. Mali sme dobrý výcvik slovenských profesionálnych televízií a vďaka tomu aj náš program tak vyzerá. To znamená, že sa my teraz podobáme nejakej televízii na Slovensku, ako je TV Handlová, Markíza, Jojka a niektorá iná. Kvalita je na veľmi vysokej úrovni a niektoré médiá sa takmer s nami nemôžu porovnávať, zvlášť keď ide o oblasť južného Banátu. Od roku 1979 na vlnách rozhlasu sa uvádza program v štyroch rečiach. Zmenil sa v súčasnosti počet zamestnancov

vzhľadom na uplynulé štyri desaťročia? – Zmenilo sa mnoho toho. Skôr to bolo inak, rádio sa viac počúvalo (mne osobne je rádio bližšie než televízia). Keď človek počúva rádio, môže pritom robiť aj ďalších niekoľko vecí, pokým televíziu môžeš pozerať, aj nič iné. Žiaľ, rádio zaniklo, nie je to už tak ako v minulosti, proste už nie je populárne. Nevykladáme na to dostatočne úsilia a nemá sa mu kto ani venovať, lebo novinári, ktorí pripravujú program v televízii, súčasne pracujú aj v rádiu. Ťažko je tak robiť. Aká je spolupráca RTV OK s inými médiami? – Máme podpísanú takú deklaráciu napr. s RTV Vojvodina, kde si navzájom vymieňame príspevky. Politika je teraz o niečo inakšia. Novinár z prostredia, v ktorom žije, vie omnoho viac ako novinár, ktorý žije v Novom Sade. Naše príspevky, ktoré im zasielame, sú vyspelejšie, ako by ich oni urobili. Po druhé, v súčasnosti jestvuje a pôsobí viac združení médií, prostredníctvom ktorých si vymieňame programy. Okrem výmeny programov si pomáhame aj na iné spôsoby, ako je i fungovanie, financovanie a pod. Tak môžem povedať, že to ide vo veľmi dobrom smere. Aký bol rozpočet tejto mediálnej ustanovizne v roku 2019? Na aké konkrétne obsahy by bolo potrebné do budúcna vyčleniť viac prostriedkov? – Rozpočet RTV OK by mal byť okolo 14 miliónov dinárov. Ako som už podotkol, to projektové financovanie je veľmi skomplikované. Sú nejaké nelogické položky v zákone o médiách, podľa ktorých médiá, ako je RTV OK, môžu dostať najviac 23 miliónov dinárov za 3 roky, čo je veľmi málo prostriedkov. Takže sa vynachádzame na iné spôsoby, ktoré si vyžadujú mnoho úsilia. Viac času a úsilia miniem na hľadanie prostriedkov, a namiesto toho by som sa viac mohol venovať programu. Aký je v súčasnosti program RTV OK? Na aký obsah dávate dôraz?

• TÝŽDEŇ •

Miloslav Chrťan v televíznom rozhovore s poslancom Pavlom Surovým

– Keďže nás je v redakcii málo, museli sme z programu stiahnuť mnoho vysielaní, čo nie je dobre, a budeme ich musieť vrátiť. Žiaľ, nevysielame viac ranný program, ktorý bol veľmi dobre sledovaný. Dôraz je teraz na každodenných udalostiach, ktoré sa stávajú v Kovačickej obci. Správy sú nám prioritou. Máme vysielania, ktoré uvádzame každodenne, a sú to napr. zo športu, z medicíny, kultúry a z iných oblastí. Sú to udalosti, ktoré sa stávajú v našom prostredí, takže proste sledujeme

všetko, čo nie je ani také jednoduché. Ľudia si myslia, že v malom prostredí nieto čo nahrávať, ale my si niekedy nemôžeme poradiť, čo a ako. RTV Kovačica je už 20 rokov médiom v tomto prostredí a niektoré združenia vedia, čo a koľko tém potrebujeme do nášho programu, tak už vopred si vieme spoločne dohodnúť obsahy. Ľudia chcú sledovať to, čo sa stáva v ich prostredí a nie niečo, čo sa stáva v južnom Srbsku a pod. Situácia bola skôr všelijaká, ale teraz je už lepšia. My sme

V priamej televíznej relácii RTVOK

• TÝŽDEŇ •

sa zorganizovali aj dohodli, že budeme fungovať na viacerých poliach, takže si myslím, že to bude dobre. Máme budúcnosť. Nikto už ani nerozmýšľa o tom, aby RTV OK zanikla, čo bolo skôr častou otázkou. Všetci vidia, že bez rádia a televízie sa proste nedá fungovať. Na akých rozhlasovo-televíznych vlnách ste zaplávali do roku 2020? – Plánujeme sa zorganizovať iným spôsobom, ktorý nám umožní uchádzať sa aj o iné súbehy. Tak napr. teraz v prvej polovici januára sa budeme uchádzať s projektmi na zhruba desiatich súbehoch, ktoré nám pomôžu finančne fungovať do polovice roka. Druhú polovicu roka si budeme musieť finančne zabezpečiť na iné spôsoby. Už rok zastupujete aj funkciu podpredsedu Výboru pre informovanie NRSNM. Máte

predstavu, ako by mohla táto inštitúcia pomôcť menšinovým médiám, akým je RTV OK? – Bol by som rád, keby sme boli tak financovaní ako Hlas ľudu, teda z rozpočtu NRSNM, ktorá dostáva prostriedky priamo z pokrajiny. To dobre funguje. Teda vidím budúcnosť v tom smere. Začali sme rokovania o tom, ale doteraz sa o tom ešte nikto konkrétne nevyjadril. Do budúcna si prajem, aby sme ako výbor ponavštevovali slovenské médiá, ktoré existujú na území Vojvodiny, zmapovali ich problémy a pouvažovali o tom, ako im pomôcť. Mnohí kolegovia novinári sú tej mienky, že je v súčasnosti veľmi ťažké byť dobrým novinárom. Čo by ste vy ako už skúsený novinár odkázali budúcim študentom žurnalistiky? – V súčasnosti je politika prítomná všade v tomto štáte. Proste žurnalistika ide v inom smere. Viac slobody je v internetových médiách. Politika má preveľký vplyv na médiá a je to ojedinelá vec každého novinára, či sa aj ako prispôsobí tomu. V súčasnosti nie je taká cenzúra, ako sa v skutočnosti o nej hovorí. Predsa sa jej dá vyhnúť a niečo slobodnejšie povedať. Ona existuje a zasa autocenzúra je strach zo straty práce, strach je väčší ako tá sloboda v reči. Radím mladým ľuďom, aby sa len predsa rozhodli študovať žurnalistiku, priestor na vyjadrovanie slobody je. Môžu si nájsť také vysielania, o ktoré sa ľudia zaujímajú a chcú ich sledovať. Čo si prajete osobne a ako šéfredaktor RTV OK v novom roku 2020? – Osobne už nemám nejaké veľké ambície, ale ako šéfredaktor RTV OK prajem zamestnancom, ktorých si vážim ako jednu veľkú rodinu, aby sme vytvárali čím kvalitnejšie príspevky. Všetkým ľuďom prajem predovšetkým veľa zdravia a šťastia a o iné sa už nejako aj sami postaráme. My sme sa v minulosti v tomto štáte naučili vynachádzať. K tomu by som ešte zaželal iba veľa lásky, ktorej je skutočne málo.

3 /4890/ 18. 1. 2020

Ľudia a udalosti NÁRODNÁ KONFERENCIA V STAREJ PAZOVE

Sociálny pracovník v škole Anna Lešťanová

Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova majú ďalší úspešne realizovaný projekt za sebou. V pondelok 23. decembra 2019 vo veľkej obecnej zasadačke v tzv. Bielej budove usporiadali národnú konferenciu pod názvom Sociálny pracovník v škole – efekty projektu a možnosť rozvoja v organizácii Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova. Konferencia bola záverečnou aktivitou projektu, ktorý realizovali v období júl – december 2019. Nositeľom projektu financovaného zo strany Obce Stará Pazova bolo uvedené stredisko a partnermi v realizácii štyri základné školy – Boška Palkovljevića-Pinkiho, hrdinu Janka Čmelíka, Simeona Aranického v Starej Pazove a Milana Hadžića vo Vojke. Konferenciu úvodnými prejavmi otvorili Rada Žugićová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova, a Nataša Micićová, pomocníčka predsedu Obce Stará Pazova Đorđa Radinovića. Po príhovore Ivany Savićovej, koordinátorky projektu zo staropazovského Strediska pre sociálnu prácu (Predstavovanie výsledkov projektu Sociálny pra-

covník v škole – aktivity a efekty, výskum, hodnotenie), nasledovali výklady členov projektového tímu. Na viaceré odborné témy hovorili: Slavica Stošićová, úradujúca riadi-

území AP Vojvodiny), kým o Potrebe výchovno-vzdelávacích ustanovizní z územia Staropazovskej obce angažovania sociálnych pracovníkov a ich zapojenia sa v projekte sa zmienili

Účastníci v záverečnej časti projektu Sociálny pracovník v škole – efekty projektu a možnosť rozvoja

teľka vojčianskej základnej školy (Blahobyt práce sociálneho pracovníka v škole z aspektu výchovno-vzdelávacích ustanovizní), Tatjana Grnčarski, riaditeľka Pokrajinského ústavu pre sociálnu ochranu (Možnosti afirmácie profesie sociálnej práce vo vzdelávacom systéme i angažovania väčšieho počtu sociálnych pracovníkov v školách na

Boško Milojević, predseda Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl, Olga Kneževićová, psychologička PU Poletarac Stará Pazova, a Jelena Jovanovićová, pedagogička Technickej školy v Starej Pazove. Na národnej konferencii sa zúčastnilo viac než 30 pracovníkov zo systému sociálnej ochrany, a to z Nového Sadu, Pećiniec a zo Starej Pazovy,

tiež predstavitelia výchovno-vzdelávacích ustanovizní, domu zdravia, policajnej stanice a Červeného kríža v obci. Účastníci konferencie sa zhodli, že sociálni pracovníci Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova počas trojmesačného angažovania sa v štyroch základných školách dosiahli pozoruhodné výsledky v poskytovaní pomoci žiakom a ich rodičom, prispeli k posilneniu učiteľského kádra pre prácu so sociálno-ohrozenými rodinami a k zveľadeniu spolupráce medzi strediskom a výchovno-vzdelávacími ustanovizňami v Obci Stará Pazova. V záveroch konferencie zaujali stanovisko, že jestvuje potreba pokračovania projektu, ktorý je zhodnotený ako významný, lebo úlohou sociálneho pracovníka v škole bolo spájanie školy, rodiny a ustanovizne v lokálnom spoločenstve. Plánom rozvoja projektu v budúcnosti je, aby vo všetkých predškolských ustanovizniach, základných a stredných školách na území Obce Stará Pazova boli angažovaní sociálni pracovníci ako spolupracovníci v systéme vzdelávania. Cieľom angažovania sociálnych pracovníkov v škole je prevencia rozvojových a sociálnych potrieb, s ktorými sa stretávajú žiaci a ich rodičia, a zveľadenie celkového fungovania detí v školskom, rodinnom a sociálnom prostredí.

STARÁ PAZOVA

Darčeky pre sociálne ohrozené kategórie obyvateľstva A. Lešťanová

bec Stará Pazova už tradične k vianočným a novoročným sviatkom poteší mnohých i zo sociálne ohrozených kategórií obyvateľstva. Na sklonku lanského roka sa darčekom potešili aj deti z rodín vojenských záložných invalidov a deti z pestúnskych rodín. Na príležitostnej slávnosti (vo veľkej obecnej zasadačke) v posledných decembrových dňoch minulého roka sa zišli členovia Združenia vojenských záložných invalidov Obce Stará Pazova. Pre ich ratolesti bolo zabezpečených 220 balíkov. Deti sa však najviac potešili príchodu dedka Mráza a z tejto príležitosti člen združenia Nikola Korica napísal báseň, ktorú im s pôžitkom zarecitoval. Slávnosť pre deti z pestúnskych

www.hl.rs

rodín sa konala v Klube pre staršie osoby a osoby s invaliditou, v budove v mestskom parku, a pripravilo ju Stredisko pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova. Stredisko je aktívne zapojené do ochrany 71 detí, rozvrhnutých do štyridsiatich pestúnskych rodín. O kultúrno-umeleckú časť programu sa postaralo Stredisko pre

kultúru Stará Pazova. Vďaka podpore tamojšej lokálnej samosprávy deti mali možnosť si pred sviatkami pozrieť detské divadelné predstavenie Janin novoročný sen v podaní hercov belehradského divadla Sanjalište. Pre deti a žiakov nižších ročníkov boli zabezpečené balíky, kým žiakom vyšších ročníkov, stredoškolákom

Z programu v staropazovskom klube v organizácii Strediska pre sociálnu prácu

Informačno-politický týždenník

a študentom venovali vreckové. Nezabudli ani na ostatné kategórie detí a mladých, ktorí sú ubytovaní v SOS Detskej dedine v Kraljeve a v ustanovizniach sociálnej ochrany, a tiež pre nich zabezpečili darčeky v tvare novoročných balíkov a vreckového. Zoskupené deti z pestúnskych rodín v klube pozdravila a privítala Rada Žugićová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova, a v mene lokálnej samosprávy to urobila Ivana Nenadićová, náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova. Na sklonku roka 2019 bolo zabezpečených úhrnne 2 250 balíkov pre sociálne ohrozené kategórie obyvateľov z územia obce a ich deľba sa konala vo všetkých miestnych spoločenstvách, vrátane MS Stará Pazova. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Bohatá a rôznorodá práca Katarína Gažová

lani kulpínske spolkárky oslávili 16. výročie sústavnej činnosti. Ako pripomenula predsedníčka Katarína Zorňanová,

prácu iných spolkov a združení v našom prostredí. Mnohokrát sme tiež navštívili podujatia iných spolkov žien, ktoré pôsobia v rámci Asociácie slovenských spolkov žien. Až štyrikrát sme vlani cestovali na

Jednou zo zaujímavých a poučných aktivít kulpínskych spolkárok bola aj herovková dielňa v domácnosti spolkárky Anny Kozovej

keď zhrnuli všetky minuloročné aktivity, bolo vidieť, že pracovali počas celého roka iba s malými prestávkami po sviatkoch. „Našu celoročnú prácu môžeme vyhodnotiť ako bohatú a rôznorodú. Okrem samotných aktivít spolku sme ochotne pomáhali aj

Slovensko, takže to bol aktívny rok pre náš spolok.“ V miestnostiach spolku, v priestore v rámci Poľnohospodárskeho múzea, boli počas roka organizované prezentácie kníh, literárne večierky, etnovýstavy, výstavy obrazov, prednášky pre

spolkárky, ale aj iných návštevníkov. „Začiatkom jari okrem bežných aktivít sme pomáhali i poľnohospodárom počas ich tradičnej akcie rovnania poľných ciest. Zúčastnili sme sa aj na tradičnej ôsmomarcovej zábave v Hložanoch. V marci bolo výročné zhromaždenie asociácie žien v Jánošíku, kde sme tiež nechýbali. Na regionálnej súťaži v prednese próze a poézie žien zo spolkov v Pivnici sme mali našu predstaviteľku. Spolok kulpínskych žien reprezentovala Nataška Zimanová. Finálová súťaž pre Vansovej Lomničku bola v Petrovci, takže aj tam sme boli prítomné. V apríli sme realizovali edukačný počítačový kurz v základnej škole v Kulpíne a pred Veľkou nocou sme boli zapojené do nakrúcania veľkonočného vysielania RTV po slovensky.“ AKTIVITY KULPÍNSKYCH SPOLKÁROK SA STRIEDALI JEDNA ZA DRUHOU Začiatkom júla 2019 sa predstavitelia SKŽ zúčastnili na Detve, kde prezentovali časť kulpínskej svadby, mladú nevestu s partou, tiež svadobné piesne a kulpínske svadobné koláče. Ústredným podujatím roka predsa bola Svadba

NAMIESTO POZNÁMKY

Ako vymeniť rozbité sklo? Vladimír Hudec

dkedy je pred asi pätnástimi rokmi postavená autobusová zástavka v strede Hajdušice, často bola terčom vandalov, ktorí na nej rozbíjali sklo. Keď ho rozbili, určitý čas bola bez skla, potom miestne spoločenstvo položilo nové, niekto ho znovu rozbil, a tak dokola. Prednedávnom niekto rozbil najprv jedno a o pár dní aj druhé sklo. Nikdy sa však nezistilo, kto to robí. Nikto za to nezodpovedal a kdežeby škodu uhradil. Všetko sa robí pod rúškom noci, keď na ulici nieto nikoho. Večer je sklo celé, ráno už rozbité. Reálne je predpokladať, že to robia mladí ľudia, ktorí sa asi jediní v neskorých nočných hodinách prechádzajú dedinou a na skle trovia svoju nahromadenú • ĽUDIA A UDALOSTI •

negatívnu energiu. Škoda síce nie je veľká, avšak trápi skutočnosť, že mladým ľuďom z dlhej chvíle vôbec padne na rozum

ničiť cudzí majetok. Nedostatok výchovy, nadbytok energie, ktorú nemajú kde stroviť, samopaš, alebo... Z toho je však aj ďalší problém. Ako položiť nové sklo a poupratovať po vandaloch. Naposledy rozbité sklo totiž už viac ako desať dní stojí tam, kde spadlo po rozbití, lebo ho nemá kto pozbierať. Keby bolo rozbité v lete, urobili by to komunálni pracovníci zamestnaní v rámci verejných prác. Teraz však verejných prác nieto a tým ani robotníkov. Autobusová zástavka v strede dediny po čine Miestne spoločenstvo je však bezmocné. vandalov čaká na niekoho, kto sklo pozbiera, a ani preplnený odpadový kôš nemá Vlastné prostriedky kto vyprázdniť nemá a dnes to už

voľakedy a dnes na sklonku júla spolu s Predslávnosťovými dňami v Kulpíne a oslavou Dňa Kulpína. Špecifickosťou minuloročnej svadby v Kulpíne bolo vystúpenie mladučkých zvolenovcov, ktorí predviedli choreografiu, v ktorej bola spracovaná tradícia odchodu so sukňami od mladej k mladoženíchovi. Predstavili sa aj kovačické ratolesti s časťou kovačickej Detskej svadby. Na stánku spolkárok počas SNS sa ponúkali herovky a doboška. Kulpínske spolkárky si užili aj pekný výlet do Chorvátska, čiže do Iloka a Radoša. Medzi ďalšie aktivity patrila účasť na Dni dedinských žien v Šíde s bohatým stánkom spolku z Kulpína, tiež na Zemiakových hodoch v Hložanoch. Keď ide o účasť na Slovensku, v októbri Katarína Zorňanová v mene ASSŽ pobudla v Trenčíne a Nataška Zimanová ako predstaviteľka spolku v Starej Ľubovni na Vansovej Lomničke. V novembri tradične predstaviteľky spolku cestovali do bratskej Riečky na Súťaž v pečení kysnutých koláčov. Aktivity minulého roka končili účasťou kulpínskych spolkárok so stánkom na Vianočných trhoch v Petrovci. Všetky minuloročné aktivity SPŽ ani nemožno napočítať, lebo ich bolo naozaj veľa. nik nebude robiť zdarma. Dokonca nevedieť, ani z ktorých peňazí bude kúpené a postavené nové sklo. MS si každý dinár musí pýtať od lokálnej samosprávy, a to musí byť v súlade s finančným plánom, v ktorom výmena skla a podobné „vklady“ sú plánované, takže je „problém“, z ktorých zdrojov, z ktorej položky v rozpočte vziať peniaze a spôsobenú škodu opraviť. Je to výsledok nových móresov, podľa ktorých miestne spoločenstvá nenakladajú s prostriedkami, ktoré im podľa obecného rozpočtu patria, ale za všetko musia mať povolenie vedenia lokálnej samosprávy. Možno preto ani neprekvapujú slová predsedu Miestneho spoločenstva v Hajdušici Michala Hrudku, ktorý nám povedal: „A prečo by sme ho vymenili, keď ho znovu rozbijú a znovu nám spôsobia rovnaké problémy, ako zaobstarať peniaze, aby sme to napravili? Akoby to niekto robil z trucu.

3 /4890/ 18. 1. 2020

Ľudia a udalosti K 18. výročiu spolku petrovských Žien

Dospeli k dospelosti Jaroslav Čiep

novodobých dejinách spolčovania sa žien v Petrovci je sviatok Troch kráľov pamätný tým, že po dlhšom období nečinnosti práve na tento deň v roku 2002 vznikla iniciatíva založiť Spolok petrovských žien. Iniciatíva padla do úrodnej pôdy. Čoskoro sa petrovské ženy organizovali a založili si spolok. Po čase získali právo používať aj miestnosti v strede dediny na Námestí slobody, pri pomníku, ako to domáci povedia. Tu sa i dodnes schádzajú a rozvíjajú svoju činnosť. Tri krále, ako zvykneme tradične hovoriť v slovenských prostrediach vo Vojvodine, je dátum, ktorý je v cirkevnom kalendári označený červenou farbou. Necelé dva týždne po Vianociach, presnejšie 6. januára, je deň, keď sa oslavuje Zjavenie Krista Pána, a v občianskom kalendári v ten deň sú zaznačení traja králi – Gašpar, Melicher a Baltazár. Práve v deň Troch kráľov, v pon-

delok 6. januára 2020, petrovské spolkárky sa stretli a pripomenuli si osemnáste výročie obnovenia spolku. Do hostiny si zavolali aj právnika Pavla Severíniho, ktorý kedysi pri zakladaní bol petrovským richtárom, alebo súčasným

ložený spolok urobil prvé kroky. Program spomienkového dňa začal vinšom predsedníčky SPŽ Márie Gašparovskej, ktorá blahopriala aj spolkárkam a spolkárom. Po nej Pavel Severíni ozrejmil okolnosti vzniku iniciatívy za založenie SPŽ a vôbec spoločenské ovzdušie v Petrovci pred takmer dvadsiatimi rokmi a ako sa RMS rozhodla ženám vyjsť v ústrety a dať im na použitie aj priestory,

Na spomienkovom večierku sa zúčastnil aj niekdajší richtár Pavel Severíni

slovníkom povedané, predsedom Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, na pôde ktorej prišlo k iniciatíve obnoviť spolkovú činnosť žien a kde novoza-

v ktorých spolok sídli dodnes. Anna Hansmanová pri tejto príležitosti prečítala úryvky z dávnejšie uverejneného textu Anny Dudášovej, kde sa kvituje vtedy iba

Z ČINNOSTI DVOCH SPOLKOV POSTIHNUTÝCH OSÔB V ROKU 2019

Rok dobrých výsledkov Anna Lešťanová

ž tradične na sklonku roka Združenie paraplegikov Frušká hora Sriem usporadúva novoročné stretnutie pre svojich členov, priateľov a spolupracovníkov. Je to vhodná príležitosť urobiť súvahu roka a poukázať na všetko to, čo sa konalo v roku za nami. Výnimkou nebol ani december 2019 a podľa slov Gorana Rajkovića, predsedu združenia, rok budú pamätať podľa výborných výsledkov na početných, najmä športových podujatiach. Tento spolok bol prednedávnom i hostiteľom pokrajinských športových hier, ktoré sa uskutočnili vo veľkolepom Národnom dome futbalu v Starej Pazove. Tím Združenia paraplegikov Frušká hora Sriem sa stal vicešampiónom a prvé miesta obsadili

www.hl.rs

vo viacerých atletických disciplínach, v strelectve a šachu. Vďaka Obci Stará Pazova v roku 2019 členovia združenia pobudli na rekreačnom oddychu v Golubci a za sebou majú i úspešnú súťaž

vo varení guláša. Hosťami boli aj na podobných podujatiach v organizácii sesterských združení v Báčke a Banáte. Toto združenie je založené v roku 2004 ako medziobecné združenie a aktivity

Vo Fénixe raz do mesiaca organizujú pravidelné stretnutia a medzi hosťami nedávno bol i ľudový orchester pazovského KUS Branka Radičevića

Informačno-politický týždenník

ročná práca SPŽ a aktivity, ktoré by ženy chceli rozvíjať v budúcnosti. O tom, ako sa v nasledujúcich sedemnástich rokoch ďalej rozvíjala a mohutnela spolková činnosť, prítomným porozprávala bývalá predsedníčka SPŽ Drahotína Dorčová. Zuzana Medveďová-Koruniaková zmapovala významnú publikačnú činnosť v tomto spolku, ich monografické a gastronomické publikácie. S touto činnosťou plánujú pokračovať aj do budúcna. Slovo bolo i o tom, ako sa po založení jednotlivých spolkov utvorila aj nadstavba, teda Asociácia slovenských spolkov žien vo Vojvodine. Po zošľachtení ducha nasledovalo tradičné stolovanie na sviatok Troch kráľov – pampúchy. Tie pripravili šikovné spolkárky a spolu s kysnutým koláčom, pukancami a inými dobrotami, ktoré priniesli členky Spolku petrovských žien, dlho sa spoločne bavili vo svojich miestnostiach. Inak prvý spolok žien v Petrovci bol založený počas Slovenských národných slávností roku 1921 a v nasledujúcom roku si petrovské spolkárky iste patrične pripomenú aj toto okrúhle jubileum storočnice spolčovania sa žien v Petrovci. realizuje na územiach obcí Stará Pazova, Pećinci a Inđija s misiou vytvorenia čím lepších podmienok na aktívnu účasť osôb s invaliditou vo všetkých segmentoch spoločenského života. Na stretnutí v Poľovníckom dome v Novej Pazove sa zúčastnil aj Mihajlo Pajević, predseda Zväzu paraplegikov a kvadruplegikov Srbska. V predposledný deň lanského roka v Klube pre staršie osoby a osoby s invaliditou sa konalo aj výročné zhromaždenie Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix, na ktorom skonštatovali, že v roku 2019 úspešne pracovali i na vytváraní lepších podmienok na život a prácu osôb s invaliditou. Členovia spolku Fénix schválili správu o práci, spolu s finančnou správou za rok 2019, a plán práce na rok 2020. Minulý rok bol v tomto spolku oslavný a všetky programy sa niesli v znamení 25. výročia pôsobenia. Úspešne spolupracovali so všetkými inštitúciami a ustanovizňami v meste. • ĽUDIA A UDALOSTI •

HRAČKÁRSTVO AKO ZRIEDKAVÁ PROFESIA

Šťastie detí je prvoradé

Miroslav Pap

račka predstavuje predmet určený predovšetkým na hranie a samým tým na rozvoj pohybových a duševných schopností dieťaťa. Odborníci tvrdia, že pomocou najrôznejších hračiek sa deťom rozvíja jemná motorika, ale aj predstavivosť a fantázia. Pôvodne boli hračky vyrábané iba z prírodných materiálov, ktoré boli ľahko dostupné a, samozrejme, zdarma. Najčastejším spracovateľným materiálom bolo drevo, vyrezané, vytvarované do určitej podoby, ale aj rôzne tkaniny, ktoré ženy spracovali ako hračku. Hračky napodobňujú predmety, ktoré používajú dospelí, alebo sú to aj miniatúry zvierat, o ktoré deti prejavujú veľký záujem. Z druhej strany sú to logické hry určené predovšetkým na rozvíjanie intelektu, potom na športové aktivity a všeobecne pohyb detí. Postupom času z prírodných materiálov sa výrobcovia začali usmerňovať viac na plasty, ktoré sú lacnejšie a ľahko spracovateľné, no ťažko recyklovateľné. Hračky z plastov sú pre rodičov finančne dostupnejšie a deťom zase na výhľad príťažlivejšie ako tie drevené. Z druhej strany plastové hračky sú menej odolnejšie, čo prospieva výrobcom, no rodičom určite nie. Po zdevastovaní sú plastové hračky zriedkavo recyklované a najčastejšie končia na odpadových skládkach, kde ich čaká niekoľkostoročný rozklad. V súčasnosti moderné spôsoby vzdelávania, ako je napríklad Motessori, práve uprednostňujú používanie drevených hračiek, ktoré rozvíjajú jemnú motoriku detí. VÝROBE DREVENÝCH HRAČIEK SA VENUJE MÁLO JEDNOTLIVCOV V prostrediach so slovenským obyvateľstvom vo Vojvodine je hračkárstvo ojedinelé. V Pivnici sa výrobe drevených hračiek venuje iba Ján Milec. Hoci nie je stolár, k drevu má veľmi blízko. Ako tvrdí, spracovaniu dreva sa naučil sám a postupne si zdokonaľoval techniku výroby. Už desať rokov sa pravidelne venuje aj výrobe drevených hračiek, presnej• ĽUDIA A UDALOSTI •

šie, od začiatku ako je pracovníkom v Detskom útulnom pobyte Koráb. Zo začiatku opravoval už existujúce hračky a vtedy spozoroval, že záujem detí o drevené hračky je veľký,

by sa malo pomalšie a vynaložiť všetku koncentráciu a skúsenosť. Iba potom hračka bude taká, akú si deti a samotný výrobca predstavili. Na hračky používa najčastejšie

Ján Milec pri vlastnoručne vyrobenej kuchynskej linke pre deti

zaraduje každej hračke, bez ohľadu na materiál, z ktorého je vyrobená. Preto sa snažím vyrobiť takú, ktorá je odlišná od ostatných. Dieťa vlastne prezradí, o akú hračku má záujem.“ Hračky, ale aj dekoratívne predmety vyrába na základe objednávky. Z dekoratívnych predmetov vyrába napríklad predmety s náboženskou tematikou – Vianoce a Veľká noc, potom veci do domu, ktoré si samotní zákazníci objednajú. Najlepšou reklamou sú mu práve tie hračky v Korábe, ktoré si zamilujú deti, alebo si ich povšimnú rodičia, ktorí si rovnaké také vyberú na vyrobenie. Niektoré hračky, ktoré vyrobil hneď po príchode do Korábu, ešte stále tešia mnohopočetné deti z generácie na generáciu a deti si žiadajú rovnaké vyrobiť. Na záver Ján Milec dodal:„Neviem si vybrať hračku, ktorú som vyrobil, že by mi bola najmilšia. Všetky veci, ktoré vyrobím, sú mi srdcu milé. Lebo ten proces spracovania dreva ma upokojuje, lebo drevo treba cítiť a mať k nemu vzťah. Všetky hračky, ale aj ozdobné predmety som vyrobil so srdcom. Mojou odmenou je úprimná detská radosť a úsmev dieťaťa, a to je niečo nenahraditeľné.“ Deti v súčasnosti vlastnia neskutočne veľké množstvá hračiek vyrobených z najrôznejších materiálov. Veľa hračiek predsa deti

preto sa odhodlal aj sám vyrábať. jedľové drevo a zriedkavo bukové. Ako si spomína, prvú hračku, ktorú Tieto druhy dreva sú pomerne odolvyrobil, bol traktor, s ktorými sa deti né a kvalitné, no nie vždy ľahko spraešte dodnes hrajú. covateľné, a preto si treba pozorne Motiváciou k tejto práci mu bola vyberať kus dreva, s ktorým sa bude predovšetkým láska k drevu a jeho pracovať. Materiál si zadovažuje z lospracovaniu. Výsledky jeho práce kálnych obchodov. Proces sa začína boli z roka na rok čoraz lepšie. Aktívne sa zaoberá výrobou nielen hračiek, ale aj dekoratívnych predmetov. Medzi preferované drevené hračky patria autíčka, traktory s prívesnými mašinami, rôzne skladačky. V Korábe Ján Milec pre deti nevyrobil iba hračky, ale aj hojdavého koňa, vážky na meranie, hojdačky, ako aj kompletnú miniatúru kuchynskej linky a všetkých kuchynských spotrebičov. Ako tvrdí, vyrobiť hračku Vianočný motív stvárnený v dreve Traktor ako obľúbená hračka chlapcov nie je jednoduché. Každá hračka si vyžaduje čas, trpezlivosť vypiľovaním vopred vykreslených nemusí vždy uspokojiť. Občas stačia a predovšetkým lásku. Lebo hračky častí dreva, ktoré sa ďalej osobitne iba zopár, ktoré si dieťa zamiluje. sú pre deti a občas treba myslieť spracovávajú, farbia, lakujú a nako- Jedine na rodičoch zostáva, aby ako dieťa, aby ste sa vedeli prispô- niec spájajú do jedného celku. Každý odhalili, o aký druh hračiek majú sobiť ich požiadavkám, ktoré sú kus je iný a treba logicky pospájať deti záujem. Pri zoskupení väčšieho primerané veku. Menšie deti nie do konečného celku. Približne každý množstva hračiek, o ktoré deti často sú náročné a uspokoja sa s jedno- produkt musí prejsť cez 5 strojov neprejavujú záujem, treba myslieť duchšou hračkou, kým deti, ktoré a na záver sú, samozrejme, najdô- práve na tie, ktoré ich vôbec nemajú. už chodia do školy, majú presne ležitejšie ruky a zručnosť výrobcu. Rodičia by preto mali hračky darovať vytýčené hračky a už vedia, čo ich Práve spájanie do jedného celku je do rôznych charít, ktoré sa starajú baví a čo im je z druhej strany neprí- to najdôležitejšie, lebo pri nespráv- o deti v núdzi, alebo priamo darovať ťažlivé. Proces výroby je pomerne nom postupe ani tvar nesplní svoju sociálne znevýhodneným deťom. náročný a zdĺhavý, no pracovať funkciu. Ako tvrdí:„Úprimne, dieťa sa 3 /4890/ 18. 1. 2020

Ľudia a udalosti KOVAČICA

Výstava holubov, drobných zvierat a hydiny

Anička Chalupová

druženie drobnochovateľov Obce Kovačica – Spolok drobnochovateľov v Kovačici má za sebou 53. úspešnú výstavu drobných zvierat, holubov a okrasnej hydiny, ktorá sa uskutočnila v dňoch 11. a 12. januára 2020.

dva víkendové dni, bola súťažného rázu a posudzovacia komisia, ktorú koordinoval Lazar Stančul z Pančeva, tajomník posudzovacej organizácie Zväzu drobnochovateľov Srbska, najlepším pestovateľom odovzdala poháre a diplomy. Tejto výstave predchádzalo slávnostné udelenie plakiet najúspešnejším a najaktívnejším členom združenia drobnochovateľov z Kovačickej obce, ktoré sa uskutočnilo v pia-

Šampióni hrdo stáli vo svojich klietkach a vábili pohľady okoloidúcich

Na burze návštevníci obdivovali aj takéto exotické vtáky

z Obrenovca a Đurđiny Čičićovej z Bavaništa. KRÁLIKY Súčasťou výstavy boli aj králiky rôznych plemien. Titul šampióna plemena tohto roku získal králik

maltézskych holubov sa stal exponát majiteľa Kovačičana Miroslava Gobelića. Titul šampióna výstavy si tohto roku zaslúžil altenburský bublák Pavla Hriešika z Kovačice. Sprievodnou akciou tohto podu-

Akcia sa tohto roku uskutočnila v základnej škole

Tohtoročná výstava prilákala drobnochovateľov tak z Kovačickej obce, ako aj z iných obcí a miest: z Orlovatu, Dobrice, Alibunara, Pančeva, Vršca, Mihajlova, Nového Bečeja, Obrenovca, Bavaništa, Belej Crkvy a zo Zreňanina. V telocvični Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici bolo vystavených viac ako 600 exponátov. Z toho počtu bolo zhruba 480 kvalitných holubov, 25 výstavných králikov a bezmála 100 kusov rôznej okrasnej hydiny. Keď ide o kvalitu výstavy, podobne ako aj tá v uplynulom roku bola podľa slov Michala Petráša, podpredsedu spolku, na vysokej úrovni. Výstava, ktorá trvala

tok 10. januára v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica. Plakety si zaslúžili: Ján Beška, Michal Petráš a Janko Petráš z Padiny a Ján Hriešik a Ondrej Jarmocký z Kovačice. OKRASNÉ HOLUBY Šampiónmi plemena sa v kategórii okrasných holubov stali exponáty majiteľov Jovicu Pančevca z Vršca, Lazara Stančula z Pančeva, Pavla Cicku z Padiny, Miloslava Gálika a Maríny Hriešikovej z Kovačice. OKRASNÁ HYDINA V zbierke okrasnej hydiny titul šampióna plemena si zaslúžili exponáty pestovateľov Daniela Rogića zo Zreňanina, Fatmira Kolašinca

Výstave sa potešili aj najmladší Kovačičania Filip a Denis Hudecovci a Ema Milenkovićová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Poháre čakali na najlepších vystavovateľov

majiteľa Dragana Drndarského z Dobrice. ŠPECIÁLKA HOLUBOV BUBLÁKOV Diplom a pohár šampióna špeciálky bublákov sa dostal do rúk chovateľovi Vladkovi Berackovi z Kovačice, kým šampiónom špeciálky

jatia bola predajná burza domácich miláčikov, ktorá bola v posledný víkendový deň na nádvorí školy. Okoloidúcich svojím vzhľadom vábili exotické vtáky, hydina, okrasné králiky, psíky a pod. Organizáciu tohto tradičného podujatia finančne pomohla Obec Kovačica.

Okrasné kačice prilákali rovnako najmladších a dospelých milovníkov domácej hydiny • ĽUDIA A UDALOSTI •

DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE V HAJDUŠICI

hajdušických rodinách. Narodili sa Helena, Lazar, Una a Sofija. O národnostnej štruktúre je vari zbytočné hovoriť, lebo všetky deti sú z národnostne zmiešaných manželstiev. Z toho tri majú aj slovenský pôvod a dve slovenské priezviská. To, či sa budú cítiť Slovákmi, bude závisieť od toho, ako ich rodičia budú vychovávať. Aj sobášov bolo málo. Hajdušická matrikárka Dubravka Muškinjová totiž zosobášila iba dva snúbenecké páry, a to dve sestry – Maju a Marínu Chrťanové. K tomu traja hajdušickí mládenci svoju lásku korunovali vo Vršci, kde aj usporiadali svadobnú veselicu. Tieto tri manželské páry však pokračujú žiť mimo Hajdušice – jeden v zahraničí, druhý v Novom Sestry Maja (vľavo) a Marína (v svadobných šatách) Chrťanové sa vlani Sade, tretí vo Vršci. Vcelku – údaje, ktoré tejto dedinke vydali a narodili deti, ale iba Marína neveštia skvelú budúcnosť. zostala žiť a pracovať v rodnej dedine Ba naopak. (Foto: z albumu rodiny Chrťanovej)

Neveštia skvelú budúcnosť

Vladimír Hudec

vedkami sme veľkého počtu úmrtí na tomto vojvodinskom či srbskom území. Zomiera skutočne mnoho ľudí, mnohí v pomerne mladom veku. Nasvedčujú tomu aj údaje o demografických pohyboch v malej juhobanátskej dedinke Hajdušica. Vlani sa totiž Hajdušičania rozlúčili s 23 spoluobčanmi, čo je o 7 viac ako v predošlom roku. Zomrelo 16 mužov a 7 žien. Keď ide o vekovú štruktúru zosnulých, v pokročilom veku nad 80 rokov života umrelo 6 Hajdušičanov. Ďalších 5 umrelo vo veku 71 až 80 rokov, kým ostatní boli vo veku, o ktorom obyčajne hovoríme, že je privčas na umieranie. Vo veku 61 až 70 rokov umreli siedmi občania

tejto dediny a ďalší piati vo veku 51 až 60 rokov. Najstaršia vlani zosnulá bola 86-ročná Veselka Mitkovská a najstaršia Slovenka Zuzana Hudecová (84). Svojráznou kuriozitou je, že aj uplynulé sviatky boli poznačené pohrebmi. Na Štedrý deň je pochovaný podnikateľ Ferenc Zsizsik (56), ktorý vlani bol najmladší zosnulý, a na Nový rok, čiže 1. januára, diplomovaný právnik Đorđe Janković. Do tretice pribudol aj pohreb Ilinky Dangubićovej (79), na pravoslávny Božić. Povedzme ešte i to, že vlani najviac umierali Srbi (13). Na druhej strane zomreli iba štyria Slováci, aj keď stále sú väčšinoví v tejto dedine. Okrem toho zomreli aj štyria Macedónci a dvaja Maďari. Tých radostných chvíľ z narodenia nového člena rodiny v Hajdušici, ako aj v predchádzajúcich rokoch, bolo omnoho menej. Novorodeniatku sa tešili iba v štyroch

DEMOGRAFICKÁ ŠTRUKTÚRA V PIVNICI

Pokles obyvateľstva stále prítomný

Miroslav Pap

ýrazný pokles obyvateľstva je prítomný v Srbsku už dlhé roky. Grafy poukazujú na veľmi zložitú situáciu, ktorá bude mať negatívny dosah v budúcnosti. Medzi hlavné faktory, ktoré vplývajú na zníženie počtu obyvateľstva, patrí mortalita prevyšujúca natalitu, ale aj čoraz silnejšie migrácie obyvateľstva do zahraničia s cieľom pracovať a študovať, po ktorých študenti najčastejšie zostávajú v zahraničí. V súčasnosti Srbsko svoju politiku usmernilo na finančnú podporu pre rodičov a narodené detí, čím chce vzbudiť záujem o viacdetný systém. Žiaľ, finančná pomoc je nepostačujúca na všetky potreby. V nastávajúcom období štát prisľúbil ďalšiu pomoc rodičom. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V roku 2018 v Srbsku žilo 6.982.604 obyvateľov. Alarmujúce čísla poukazujú na to, že sa v tom roku narodilo 63.975

Najviac obyvateľov sa hlási k evanjelickej cirkvi

detí a umrelo 101.655 ľudí. Vo Vojvodine spolu žilo 1.861.863 obyvateľov, narodilo sa 17.027 a umrelo 27.239. V Pivnici je pokles obyvateľstva evidentný, no nie alarmujúci. Podľa údajov z domu zdravia v Pivnici v roku 2019 bolo narodených 35 detí, z čoho bolo 18 dievčat a 17 chlapcov slovenskej a srbskej národnosti. Z toho počtu v evanjelickom cirkevnom zbore bolo pokrstených 24 detí. Z týchto počtov vyplýva, že jednu slovenskú triedu o 7 rokov bude tvoriť 24 detí. Predsa je mortalita v Pivnici výraznejšia, podobne ako aj v ostatných slovenských lokalitách. V roku 2019 bolo pochovaných 46 občanov, z čoho 19 žien a 27 mužov. Z evanjelického cirkevného zboru spolu 36 členov (14 žien a 22 mužov), z Baptistickej cirkvi 2 ženy a 2 muži, z Kresťanského bratstva 1 žena a 2 muži, z Kristovej duchovnej cirkvi 1

žena, z Metodistickej cirkvi 1 muž a z Náboženského spoločenstva nazarénov 1 žena. Najstaršia pochovaná osoba mala 93 rokov a najmladšia 46 rokov. V porovnaní s rokom 2018 od 1. februára umrelo 47 členov, čo vynáša o niečo viac ako v roku 2019. Čísla sa odlíšili aj v počte sobášov v evanjelickom cirkevnom zbore. V roku 2018 ich bolo spolu 10, kým v roku 2019 iba 7, z čoho boli 4 uzatvorené na etnickom princípe, kým 3 boli zmiešané. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2011 v Pivnici žilo 3 337 obyvateľov, z čoho bolo 1 707 žien a 1 630 mužov. Od 50. rokov počet obyvateľov stále klesá. Na porovnanie, v roku 1953 v Pivnici žilo 5 653 obyvateľov (4 678 Slovákov), čo v určitom zmysle predstavuje najvyšší bod počtu obyvateľstva v Pivnici. Do roku 2021 je zaplánované ďalšie sčítanie obyvateľstva, ktoré určite prinesie šokujúce čísla nielen v počte obyvateľov v Srbsku, ale aj v počte Slovákov žijúcich vo Vojvodine, ktorých podľa Republikového štatistického ústavu bolo v roku 2011 – 49.796.

3 /4890/ 18. 1. 2020

Ľudia a udalosti PREDNÁŠKY PRE POĽNOHOSPODÁROV V KULPÍNE

O ochrane kukurice a pšenice Katarína Gažová

vedeli plánovať jarnú sejbu. Prvé stretnutie na prednáške z oblasti imné obdobie je obdobím poľnohospodárstva mali vo štvrtok zaslúženého oddychu pre usi- 9. januára 2020. Bolo to v priestoroch lovných poľnohospodárov. V reštaurácie Lipa v Kulpíne. Roky tieto tejto časti roka majú viac času na edukačné prednášky usporadúva edukáciu a na spresnenie osevné- Klub poľnohospodárov Kulpína s ho plánu. Práve preto im odborné predsedom Milanom Popovickým, prednášky prídu vhod, aby si ľahšie podnik Agro-Mima a Agro-Zima. Organizátori tejto zimy začali s prednáškami ihneď po sviatkoch. Na prvom prednáškovom stretnutí prítomnosť poľnohospodárov bola pozoruhodná. Na začiatku nových prednáškových aktivít ich privítal predseda Klubu poľnohospodárov Kulpína Milan Prednášateľ Boris Stepić už desať rokov v zimnom Popovicki a poprial im pôžitok z osožobdobí edukuje poľnohospodárov v Kulpíne

Vzácna starostlivosť o občanov. Už tradične koncom roka Obec Kovačica pred sviatkami pre najmladších občanov zo všetkých prostredí v obci koná rôzne akcie. Inak nebolo ani na sklonku roka 2019. Pred vianočno-novoročnými sviatkami Obec Kovačica usporiadala v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax v Kovačici tradičné posedenie s mladými rodičmi. Predseda obce Milan Garašević spolu s Tatianou Bubeski, vedúcou Oddelenia pre spoločenské činnosti, zagratulovali mladým rodičom k narodeniu dieťatka a zároveň im odovzdali peňažné dary v hodnote 20-tisíc dinárov. Peňažné prostriedky dostalo každé novorodeniatko z celkového počtu prihlásených 116, ktoré sa narodili od začiatku apríla do konca novembra 2019. Vďaka finančnej podpore obce jednému páru, ktorý sa dlhodobo bezúspešne snažil dostať potomka, sa narodilo dieťa cestou umelého oplodnenia, asistovanou reprodukciou. Obec tohto roku pre podporu rodičov s deťmi vyčlenila prostriedky z rozpočtu v hodnote 6 miliónov dinárov. Na snímke OK je momentka z posedenia s mladými rodičmi v ŠRS Relax. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ných prednášok. Na štvrtkovom podvečernom stretnutí poľnohospodárom prednášal Boris Stepić, odborník z oblasti semennej výroby a ochranných prostriedkov. Na začiatku poznamenal, že už desať rokov prichádza do Kulpína na zimné prednášky a radí poľnohospodárom, ako siať, pestovať a ochraňovať poľnohospodárske kultúry. Prvá prednáška bola venovaná hlavne kukurici a pšenici a ochrane týchto dvoch kultúr zo semenného sortimentu istej známej kompánie. Boris Stepić predstavil výber najvýnosnejších odrôd kukurice. Uviedol tiež tabelu najúspešnejších pestovateľov odrôd kukurice z tohto sortimentu

a medzi nimi boli aj predstavitelia poľnohospodárov z Lalite, Temerina, zo Stapara, Zmajeva atď. Keď ide o herbicídy, medziiným poukázal na prednosti značky Adengo, ktorá ničí najdominantnejšie buriny, akou je napríklad dobre známa ambrózia, ktorá sa často vyskytuje aj na našich poliach. Ako pripomenul, dobré skúsenosti s použitím tohto herbicídu majú poľnohospodári v južnom Banáte. Prednášateľ druhú časť prednášky venoval strniskovej pšenici. Hovoril hlavne o jej ochrane proti burinám. Po prednáške sa poľnohospodári aktívne zapájali do diskusie a kládli otázky, ktoré sa týkali spracovaných tém. Medziiným navrhovali, aby sa ochranné prostriedky balili a predávali aj v menších množstvách, ktoré by mohli použiť na drobnejšie parcely.

IN MEMORIAM

Anuska Simonová (1957 – 2020)

nedeľu 12. januára v Zreňanine náhle a nečakane zomrela predsedníčka Klubu bieloblatských žien Anuska Simonová. Vynikala svojou humanitárnou a dobrovoľnou prácou. Bola predsedníčkou Klubu bieloblatských žien od roku 2000 a nezištne pracovala na prezentácii kultúrnych a tradičných hodnôt Bieleho Blata. Patrí medzi pionierov vidieckej turistiky v Bielom Blate. V značnej miere prispela k tomu, aby sa táto malebná dedinka stala obľúbenou destináciou milovníkov vidieckej turistiky. Klub bieloblatských žien pod jej vedením patril medzi aktívnejšie vo Vojvodine a v uplynulých rokoch realizoval rad projektov zameraných na uplatnenie žien na dedine. Jedným z úspešnejších bol projekt výroby zdravých potravín, vďaka ktorému zo desať členiek spolku na vlastnom pozemku dodnes vyrába zdravé potraviny a tak si dopĺňa rodinný rozpočet. Pred dvomi rokmi sa jej splnil dlhoročný sen, aby klubu

zabezpečila vlastný priestor. Zaoberala sa humanitárnou prácou, venovala sa najmä starším ľuďom. Bola dobrovoľným darcom krvi, ktorú dala viac ako 50-krát. Vždy usmiata, dobrosrdečná a úprimná. Nešetrila seba. Je iniciátorkou jedinečného podujatia Sladký deň, ktorého poslaním je prezentácia a zachovanie slaných a sladkých pochúťok z receptárov starých mám príslušníkov všetkých národov žijúcich na tomto území. Bez nej však neprešli ani iné podujatia v Bielom Blate, ktoré najlepším možným spôsobom prezentujú tradičné hodnoty a multikultúrnosť tejto dediny. Dokonca sama plynne hovorila po maďarsky, srbsky a po slovensky. Anusku Simonovú pochovali na bieloblatskom cintoríne v utorok 14. januára za prítomnosti veľkého počtu spoluobčanov, predstaviteľov niekoľkých ženských spolkov a iných spolupracovníkov. Česť jej pamiatke.

vlh

• ĽUDIA A UDALOSTI •

BOHATÁ ČINNOSŤ MLÁDEŽNÍCKEHO ZDRUŽENIA YMCA SRBSKO

S úsmevom vkročili do roku 2020 Andrea Lačoková

združenia a ním je Pavel Pavlíni z Petrovca. V rovnakom mesiaci usporiadali prezentáciu knihy Môj slovenský príbeh autora fotografa Petra Dešića z Čelareva. V rámci združenia pôsobí aj kreatívne centrum Ymcáreň určené pre deti a novinkou je sekcia Mamy s deťmi, kde si mamy vymieňajú skúsenosti, rôzne metódy pri výchove detí a organizujú zaujímavé prezentácie na tému rodičovstva. Združenie umožňuje mladým aktivistom vycestovať do zahraničia na rôzne konferencie či edukačné semináre a tak spoznať kultúru, zvyky, obyčaje iných národov. Počas týchto rokov ymcári navštívili Maďarsko, Dánsko, Moldavsko, Folkloristi z Austrálie s domácim súborom

MCA je celosvetové združenie, ktoré sa do slovenčiny prekladá ako Kresťanské združenie mladých ľudí. Jedna z jeho pobočiek sa nachádza i v Báčskom Petrovci a je to jediná YMCA v Srbsku. Ide o skupinu mládežníkov, entuziastov, ktorí túto pobočku založili roku 2007. Od samého založenia vystriedalo sa tu mnoho mládežníkov, dobrovoľníkov, ktorí z roka na rok do združenia prinášali nové idey a budovali mu vysoké meno. Postupne si založili kanceláriu a zariadili vlastné priestory, v ktorých rozvíjajú čulú aktivitu. Mládežnícke združenie YMCA Srbsko má na starosti kvalitné kultúrne obsahy určené cieľovým skupinám detí a mládeže. Od svojho založenia dodnes ponúklo svojim spoluobčanom rozličné spôsoby trávenia voľného času. Náplňou práce je organizovanie početných kreatívnych dielní, edukačných prednášok, programov a podobné. Toto mládežnícke združenie má za sebou úspešný rok 2019. O tom svedčia početné aktivity, ktoré sa im počas roka podarilo zrealizovať. Už vo februári bolo v združení rušno. Na valnom zhromaždení výkonný výbor zvolil nového predsedu tohto Z defilé na SNS v Petrovci

Mamy s deťmi v združení – nová sekcia

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Portugalsko, Japonsko, Thajsko či USA. V roku 2019 Kristián Haška mal tú česť predstavovať YMCA Srbsko vo Veľkej Británii, v Londýne, a Martin Širka pobudol v Albánsku a na Slovensku. Tradične sa organizuje aj Detský letný kemp, kde sa prihlásilo viac ako 40 detí, ktoré počas kempu mali možnosť navštíviť rôzne petrovské združenia, podniky či ustanovizne. Od roku 2018 funguje Folklórny súbor Petrovčan, ktorý pôsobí v rámci združenia ako nová sekcia s umeleckým vedúcim Pavlom Pavlínim, a dievčenská spevácka skupina, ktorú nacvičuje Milinka Sýko-

rová. Členovia FS Petrovčan v roku 2019 absolvovali viac ako 20 vystúpení vo Vojvodine a päťkrát pobudli v zahraničí. Zatancovali si v Rumunsku, v Čerpotoku, v Bosne a Hercegovine a trikrát na Slovensku, v Banskej Bystrici, na Orave v meste Zuberec a v Martine. V roku 2019 do Petrovca, a to rovno do FS Petrovčan, zavítal FS Liptár z ďalekej Austrálie, kde spoločne s KUS Zvolen z Kulpína usporiadali celovečerný koncert, ktorí prilákal mnoho návštevníkov. Členovia FS Petrovčan s hosťami z Austrálie nadviazali výbornú spoluprácu a kamarátstvo. Majú nádej, že sa im raz podarí vycestovať k rodákom do Austrálie a podať tam bohatý kultúrno-umelecký program. Na sklonku roka ymcári zorganizovali vianočnú večeru a tým najaktívnejším členom predseda združenia udelil diplomy a darčeky. Určite sa toto združenie v novom roku bude snažiť organizovať aj iné, nové aktivity a samým tým prilákať aj nových členov. Tohto roku YMCA Srbsko oslavuje už 13. narodeniny, prajeme im všetko len to najlepšie. Foto: z archívu MZ YMCA Srbsko

3 /4890/ 18. 1. 2020

Ľudia a udalosti S OHŇOM TREBA VŽDY OBOZRETNE

Horela Detelinara! Juraj Pucovský

riedkavo sa stáva, že v rozpätí iba niekoľkých hodín na vzdialenosti sotva niekoľko desiatok metrov vzbĺknu tri požiare! Na sklonku minulého roka to zažili obyvatelia Ulice Pasterovej a Bulvára Jašu Tomića v novosadskom sídlisku Detelinara.

v byte na siedmom poschodí budovy v Pasterovej 10, vo vlastníctve J. J. (73 rokov), sotva tridsať metrov naproti vzdialenému od predajne ABC. Človek z horiaceho bytu, ale aj niektorí susedia, ktorých v neskorej nočnej hodine zobudil zápach dymu, pozvali požiarnikov, ktorí veľmi rýchlo prišli s niekoľkými vozidlami. Podarilo sa im požiar uhasiť, ale až Nočný požiar na 7. poschodí bytu v Pasterovej 10 Foto: Printscreen

Ráno po ohni zostalo len zhorenisko a holuby na streche

Prvý požiar vypukol podvečer v podzemnej garáži na Bulvári Jašu Tomića 10, naproti benzínovej pumpe Avia a nedávno otvorenému supermarketu Lidl, kde v úplnosti zhorel automobil značky BMW 530. Majiteľ tohto vozidla s čiernohorskými poznávacími značkami novinárom povedal, že požiar pravdepodobne zapríčinila externá baterka na nabíjanie mobilných telefónov, ktorá bola zapojená na plnič v automobile a v dôsledku preplnenia explodovala. Potvrdili mu to aj požiarnici, ktorí za pol hodiny požiar uhasili. Na druhý deň popoludní požiarnici najprv zlikvidovali požiar v byte v Ulici Pasterovej 14 nad samoobsluhou ABC. Hmotná škoda nebola veľká, ibaže jedna staršia žena utrpela opálenie ruky. Najväčší a najničivejší požiar vzplanul okolo tretej hodiny ráno

www.hl.rs

vtedy, keď pohltil všetko to, čo sa nachádzalo v byte, takže je škoda veľká. Takmer ani jeden predmet a vec sa nemohli identifikovať, k čomu slúžili. Veľmi významné je, že červený kohút „nepreletel“ do susedného dvora (čítaj: bytu!), lebo by došlo k fatálnej tragédii.

Informačno-politický týždenník

Majiteľ neutrpel zranenia, lebo sa podľa slov požiarnikov „múdre ukryl“, ale ho sanitkou predsa prepravili do Inštitútu pre pľúcne choroby v Sriemskej Kamenici, aby mu poskytli lekársku pomoc, keďže sa nadýchal dymu. Obyvatelia budovy v Pasterovej 10 povedali, že sa to mohlo aj očakávať, lebo už viackrát sa zo spomenutého bytu kúdolil dym, ale majiteľ, keď ho na to upozorňovali, aj hasičom, ktorí viackrát prišli, zakaždým odpovedal, že je všetko pod kontrolou. Nepomohol ani apel spred roka, ktorý podpísali všetci bývajúci a zaslali Stredisku pre sociálnu prácu, že v spomenutom byte nieto ani základné podmienky na život. V ňom pre dlhy prúd bol už dlhšie vypojený, a majiteľ, ako tvrdia niektorí susedovci, často kládol oheň v kuchynskom dreze (sudopera), aby si niečo uvaril alebo prihrial jedlo. Problémy boli ešte väčšie vtedy, kým s ním žil syn,

ktorý prejavoval veľkú agresivitu voči každému susedovi. Celý rok zo SSP neprišla žiadna odpoveď, a tak teraz prišlo k tragédii?! Už starobylí Číňania hovorili, že oheň do papiera nezabalíš! Oheň – dobrý sluha, ale zlý pán, je tiež dobre známy výrok našim ľuďom. Preto podbajme na to, aby požiar nevypukol nikde: v dome, byte, lese, na poli... Povypínajme elektrické spotrebiče: sporáky, žehličky, televízne prijímače, zhasnime sviečku, keď odchádzame z domu, v ktorom nikto nezostáva. Majme na zreteli aj to, kde a ako podpaľujeme oheň v prírode, v lese, na poli, snažme sa neustále naň dohliadať a keď odchádzame domov, ohnisko treba záväzne udusiť. Lebo netreba mnoho, aby z malej iskry vznikol veľký, ničivý, fatálny požiar, ktorý za krátky čas zničí všetko to, čo človek roky nadobúdal. A neraz sa stáva, že jednotlivci prídu aj o život!

DIDAKTICKÉ POMÔCKY Z MATICE PRE ŠKÔLKAROV. Ako novoročný darček predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka 9. januára priniesol didaktické pomôcky do Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci. Prijala ich riaditeľka Zuzana Pašićová, ktorá ich následne sprostredkuje aj do ostatných troch objektov v Kulpíne, Hložanoch a v Maglići. Prostriedky na zadováženie pomôcok zabezpečili v Matici slovenskej v Srbsku a týmto vhodným darčekom potešia aj iné slovenské predškolské ustanovizne vo Vojvodine. ah

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (2)

Po slovenských dedinách Anna Horvátová

taropazovčania sa tohto roku chystajú osláviť 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety

týmto oslavám tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

I napriek vystupňovanému úsiliu na hospodárskej rekonštrukcii štátu, pracuje sa po naších dedinách i kultúrne Obnovená Matica slovenská vo FĽRJ vykonala v tomto roku zdarný kus práce na kultúrnom pozdvihovaní našej Slovače. V dňoch 13. a 14. t. m. s. ing. P. Vrbovský, predseda M. S., s. J. Spevák, tajomník M. S., s. dr. A. Sirácky, náčelník Literárneho odboru M.

S. a s. J. Majera, redaktor „Hlas ľudu“ vykonali autom zájazd do niektorých našich dedín v Srieme a Banáte. Svojimi prednáškami ako i praktickými radami značne pomohli zdarný rozvoj kultúrnej činnosti našich dedín.

ny a v Begeči sa zastavujeme na chvíľku u Turanov. Oboznamujeme sa so životom, ťažkosťami a snaženiami tamojšej Slovače. Po krátkej zastávke v Novom Sade prechádzame cez Dunaj nedávno vystavaným mostom „Maršala Tita“. Sme na území Sriemu, na úpätí Fruškej Gory. Vraciam sa v mysli do nedávno zašlej minulosti, do čias fašistickej okupácie. Díval som sa často, odtiaľ z rovín Báčky na svahy

Fruškej Gory. Z fašistického otroctva pozdravoval som slobodné hory, hniezdo osloboditeľského odporu. A teraz je hrdinský Sriem, Fruška Gora slobodná. Oslobodená drahou krvou vlastných synov. O krátku chvíľu na modrej tabuľke vidíme napísané St. Pazova. Sme teda v Pazove, v stredisku sriemskych Slovákov a v druhom najväčšom kultúrnom stredisku juhoslovanských Slovákov.

Snaha Dobanovčanov za kultúrou a pokrokom V Starej Pazove sme strávili dlhší čas v rozhovore s tamojšími verejnými a kultúrnymi pracovníkmi. Zaujíma nás všetko. Hospodárska výstavba a politický život práve

tak ako i kultúrna činnosť. Chceme sa čím viacej dozvedieť o živote našej sriemskej metropoly. Pred samým večerom odchádzame do Dobanoviec a Boľoviec. (...)

Pazova pracuje...

Od Petrovca po St. Pazovu Z uháňajúceho auta dívam sa na naše úrodné polia, ktoré jar obliala zeleňou a kvetom. Cítim, ako spievajú radostnou piesňou práce. Pracujúci ľud sa mrví nimi ako usilovní mravci. Od svitu do

• ĽUDIA A UDALOSTI •

mraku. Niet odpočinku ani na chvíľočku. Na pracovitých rukách rastú mozole, na úrodných poliach siatiny, ktoré donesú plody. Plody namáhavej práce. Za sebou zanechávame Hloža-

V nedeľu, 14. t. m. ráno vraciame sa do St. Pazovy. Pazovania pracujú kultúrne, politicky a na poli hospodárskej rekonštrukcie tiež dávajú všetky svoje sily. Masy sú jednotné, spolupráca frontovských organizácií s MOMS-om je výborná. A inteligencia sa snaží byť naozaj ľudovou inteligenciou. Bola s ľudom v najťažších chvíľach a i dnes mu pomáha všade kde to potreba vyžaduje a tak uskutočňuje v úplnosti svoje poslanie. A v tejto svojej zapracovanosti zabúdajú však Pazovania povedať i slovo-dve o svojej práci v našej tlači, aby povzbudili i ostatné naše dediny k takej činnosti, aby ukázali ostatným naším dedinám spôsoby akými oni vyriešili tú, alebo onú otázku a ako prišli k takým, naozaj pekným, výsledkom.

V Slov. národnom dome nachádzame už veľký počet ľudí. Niektorí čítajú, iní zase diskutujú. Hľa, čitáreň koná v úplnosti svoje poslanie. O 11. h. predpoludním vo veľkej sále Národného domu sišlo sa do 800 ľudí, aby vypočuli prednášky s. ing. Pavla Vŕbovského, predsedu Matice slovenskej vo FĽRJ, a s. dr. Andreja Siráckeho. Prednášky vypočuté s najväčšou pozornosťou zanechaly na prítomných mohutný dojem a iste dodaly Pazovanom ďalšej vzpruhy do nastávajúcej konstruktívnej práce. Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu, na Veľkú noc, 18. apríla 1946, v čísle 30 (216).

3 /4890/ 18. 1. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Po nezabudnuteľný ch zážitkoch

očas zimných sviatko v zostali krásne spomien a prázdnin ste iste zažili veľa pekných ch víľ, na ktoré ky. Buď ste sa bavili do alebo ste niekam ma s najbližším Každá skúsenosť a z vycestovali a spoznali nové miesta a nov i a kamarátmi, áž ýc vo svojich prácach za itky sú užitočné a nezabudnuteľné. Na up h kamarátov. spomínali aj naši kama lynulé sviatky si na tejto kútikovej str ane. Sú to spomienky ráti, ktorých práce si môžete pozrieť na pestré vianočné a n stromčeky, na Mikuláš ovoročné a, dedka Mráza a darč eky, na hry, na žiacke výlety... Katuša

Andrej Brošćinjanc, druhák, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Spomienky na pekný výlet

1, Renáta Pecníková, 1. a ZŠ 15. októbra, Pivnic

Denis Žilaji, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Každý rok Mikuláša očakávam s netrpezlivosťou a keď príde ten večer, načúvam, či sa ozve Mikulášov zvonec na ulici. Som veľmi šťastná, keď nám zaklope na dvere. Posledného Mikuláša som nečakane oslávila na Slovensku. Bola to cena, lebo som bola úspešná herečka. Veľmi rýchlo som sa skamarátila so všetkými, ktorí boli so mnou na tomto výlete. Ubytovaní sme boli v Modre. Izba bola veľká a pekná, boli sme v nej šesť dievčeniec. Keď sme sa naraňajkovali, naštartovali sme do Bratislavy. Tam sme boli na vianočných trhoch a navštívili sme aj veľké obchodné centrum. Videla som krásne vianočné dekorácie a všeobecne sa mi Bratislava veľmi páčila. Večer sme mali Mikulášsky program. Okrem Mikuláša boli tam anjel a čert. Mikuláš nám podelil balíky a po programe sme mali zábavu. Na zábave sme sa hrali všelijaké hry. Na druhý deň sme navštívili hrad Červený Kameň. Aj tam sa mi veľmi páčilo. Potom sme pozerali divadelné predstavenie a mali sme záverečnú zábavu. Výlet rýchlo ubehol. Som veľmi šťastná, že som videla Bratislavu, pretože som ešte nikdy tam nebola. Teší ma, že som spoznala nových kamarátov, s ktorými sa istotne zasa stretnem. Petra Hrnčiarová, šiestačka, ZŠ Nestora Žučného, Laliť

Róbert Benka, škôlkar, Pivnica

ZŠ

. 1, ucha, 8 Matej M ra, Kysáč a Štú Ľudovít

LSrđan Mamojka, druhák, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXII 18. januára 2020 ČÍSLO

244

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

SPOMIENKA NA NÁRODNÉHO DEJATEĽA PO 150 ROKOCH JEHO ÚMRTIA

Matej Ambrózi (1797 – 1869) Jaroslav Čiep

a našincov, ktorí sa zaslúžili o zachovanie našej slovenskej identity, si treba nestále spomínať. Medzi nich určite patrí aj Matej Ambrózi, hoci v povedomí súčasníkov Slovákov vo Vojvodine jeho

meno rezonuje slabšie. A neprávom. O ňom sa v našej kultúrnej verejnosti azda najviac zmieňoval spisovateľ Víťazoslav Hronec. Z jeho uverejnených biografických záznamov o Matejovi Ambrózimu vieme predsa čosi viac. Veršovec a evanjelický kňaz Matej Ambrózi sa narodil 13. januára 1797 v Sielnici v Liptove na Slovensku ako syn dedinského kováča. Ľudovú školu zakončil v rodisku a nižšie triedy evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. V Prešove vychodil len ré-

torickú triedu vyššieho gymnázia a potom odišiel za vychovávateľa k rodine Tomáša Dežőiho do Miškolca. V rokoch 1816 až 1818 vychodil dva ročníky teológie, ale štúdiá dokončil v Šoprone, kde zložil aj kandidátsku skúšku. Po štúdiách roku 1818 prišiel do Nového Sadu za levitu, kde pobudol pol druha roka. Roku 1819 bol v Pešti vysvätený za kňaza a v auguste 1820 prišiel za farára do Bajše. V marci 1825 odišiel do Bečkereku (dnešný Zreňanin), kde zostal celých trinásť rokov. V rokoch 1826 – 1832 bol dekanom dolného Banátu a v rokoch 1836 – 1847 prvým banátskym seniorom. Začiatkom októbra 1837 prišiel za farára do Kovačice. Zomrel v Kovačici 12. marca 1869. Bol dva razy ženatý: s Esterou, rod. Rakovicovou, a Karolínou, rod Peťkovou, s ktorými mal päť synov a päť dcér. Vydal nasledujúce bibliofílie i knihy veršov: Valedictio [...] Duo Kanka [...] (1815), Pietatis gratique animi monumentum [...] Joanni Kiss [...] (1917), Epicedium in praematurum obitum [...] Pauli Magda [...] (1818), Jádro náboženství kresťanského (1844), druhé vydanie pod názvom Jádro náboženství kresťanského pro školskou mládež evanjelickou, (1861), Píseň nábožná [...] (1852), Píseň, kterou pri príležitosti kanonické visitácie [...] Jozefa Székáč [...] církev kovačická v svém chráme [...] zpívala (1862). Vydal aj jednu knihu po maďarsky. Písal aj pod pseudonymom Vojak hraňičjar. Na podnet literárnych snaživcov Martina Zlocha (1970 – 2006) a Anny Severínyovej (1951) v Kovačici bola 6. decembra 1996

založená Literárna družina Mateja Ambróziho, ktorá toho času má viac ako dvadsať členov. Táto družina roku 2002 vydala spoločnú zbierku básní pätnástich svojich členov pod názvom Pozdrav z Banátu Slovákom (podľa troch Ambróziho rovnomenných sonetov uverejnených roku 1846 v Orle Tatránskom). Naposledy sa detailnejšie živo-

Obyčajne sa všetko začína prvým, malým krokom Str. 20

Na vlastných nohách – v Pivnici (4)

Str. 22

Mačkafé klub – spojenie príjemného s užitočným tom a prácou Mateja Ambróziho vo svojom vedeckom bádaní zaoberala PhDr. Erika Brtáňová, CSc., z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave a svoju štúdiu Dva dolnozemské (vojvodinské) katechizmy uverejnila časopisecky na stranách 399 – 421 v čísle 6 roku 2016 odborného časopisu Slovenská literatúra.

Str. 24

Mozaika S JAROSLAVOM FRANCISTYM NA ASTRONOMICKÉ TÉMY

Obyčajne sa všetko začína prvým, malým krokom Juraj Bartoš

lani uplynulo presne pol storočia odo dňa, keď 21. júla 1969 americký kozmonaut Neil Armstrong ako prvý človek vstúpil na povrch Mesiaca a povedal historickú vetu: Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo. Presne 50

ako ho dal zrekonštruovať, ako zriadil hvezdáreň, ako mu kupolu dovliekli takmer z pobrežia Baltiku... „Prešla 1 307 kilometrov a bolo na to treba 20 hodín 10 minút. Štyria ju vyniesli hore... Za prerábanie domu som zaplatil dva alebo tri razy menej ako za výbavu bytu v Novom Sade...“ A už stúpame hore schodmi. Tu je prípravná izba, tu kancelária... Ihneď môj hostiteľ otvára kupolu, pohľady usmerníme na juh, na Fruškú horu, potom na sever... „Boli mi tu pred-

Hvezdáreň v Hložanoch prahne po záujemcoch o vesmírne javy (Foto: J. Francisty)

rokov a jeden deň po pamätnej udalosti, ktorú prostredníctvom televízie vraj sledovalo asi 600 miliónov ľudí, zašiel som za Jaroslavom Francistym, ktorý celé roky, ba desaťročia robil tajomníka ADNOS (Astronomického spolku Nový Sad) a pred niekoľkými rokmi v Hložanoch zriadil vlastné astronomické observatórium. Ľuďom sa už dávno vštepil do povedomia najmä ako autor astronomických efemeríd v ročenkách vojvodinských Slovákov. Jeho korene siahajú do Kysáča, žije v Novom Sade a po praslici je Hložančan. Nie div, že práve tu kúpil(i) dom na Ulici Veljka Vlahovića. Ideálny pre pozorovanie udalostí vo vesmíre, keďže je na okraji dediny a nikde nablízku nehrozí žiadne výraznejšie osvetlenie či mestské znečistenie... Hneď vo dverách vraví: „Mal som úžasné šťastie, že som kúpil práve tento dom; bola to láska na prvý pohľad.“ Zaraz sa rozhovorí o tom,

nedávnom na návšteve z Belehradu. Vraj nevedia, že by v Srbsku niekto mal taký nádherný horizont...“ „Mal som šťastie... Istý kamarát má príbuzného v Amerike, ten mi poslal teleskop a ostatné prístroje. Tento napríklad používa rovnaký optický systém pre fotografiu ako Hablov teleskop so špeciálnym zrkadlom. Aha, tento teleskop je ako prasa; v Nemecku stojí približne 6 000 eur a ja som zaň Američanom zaplatil 1 600 dolárov, plus clo – dve percentá...“ S nadšením, aké krášli skutočných nadšencov hocijakého profilu, už aj ukazuje rôzne dodatky ku kvalitnému prístroju a celú kolekciu rôznych iných prístrojov: „Táto digitalizovaná hlava má vo svojej pamäti približne dvestotisíc objektov.“ PRV NEŽ VZLIETNEME Pýtam sa ho, čo by povedal k téme prvého výletu pozemšťanov na Mesiac, ale on na to ide okľukou:

„Nikto nespomína poslednú misiu, Apollo 17; posledný kozmonaut, ktorý bol na Mesiaci, Eugene Andrew Cernan, mal slovenský pôvod. Dva mesiace skôr než Američania vyslali v Apollo 11 na Mesiac Neila Armstronga, Buzza Aldrina a Mikea Kolinsa, Cernan letel v Apolle 10 (ako jeden z mála kozmonautov, ktorí absolvovali let na tejto dráhe trikrát), keď dosiahol rekordnú maximálnu rýchlosť 39 890 kilometrov za hodinu. Kedykoľvek bolo treba riešiť niečo komplikované, nasadili do toho práve jeho. Najprv letel v Geminni 9 roku 1966, keď riešili približovací pilotovaný let s výstupom do otvoreného vesmíru. Pri predchádzajúcich pokusoch dochádzalo k nekontrolovanej rotácii letiacich objektov.“ Rovnako sa, hovorí Jaroslav, málo hovorí o tom, ako vlastne vôbec vyzerá let na Mesiac. Ani čo by to bola jednoduchá záležitosť. Už aj – prirodzene s jemu vlastným zápalom – ozrejmuje, ako raketa potrebuje zhruba tri dni na cestu k nášmu najbližšiemu vesmírnemu susedovi, pričom ju musia nasmerovať k istému imaginárnemu bodu, ku ktorému sa má dostať vo chvíli, keď práve tam bude aj sám Mesiac.

REPORTÉRI

Planéta Zem z objektívu Eugena Cernana odfotená z Mesiaca

okolo Zeme vynáša 11,2 km. Potom tu bol problém, ako naštartovať kozmickú loď v orbite a nakoniec i na Mesiaci. Ako hamovať, aby sa dostali pod vplyv gravitácie Mesiaca, t. j. zmenšiť rýchlosť na asi 6 km za sekundu. A potom – ako na to, keď sa už dostanú na obežnú dráhu okolo Mesiaca, a ako pristáť na jeho povrchu. Nemohli to robiť, ako keď sa vracali z letov okolo Zeme a brzdili pomocou padákov, keďže Mesiac nemá atmosféru. Mali tri fázy pristávania, k čomu mali pomoc troch softvérov: pre horizontálny let, kým sa nedostali do oblasti na pristátie, potom sa šikmým letom dostávali nad cieľové miesto, na ktoré nakoniec prišli kolmým letom. Jedným z veľkých vedeckých prínosov programu Apollo je teda rozvoj hardvéru a softvéru. Predtým NASA (americká vládna agentúra zodpovedná za americký kozmický program a všeobecný výskum v oblasti letectva – pozn. J. B.) používala komputer veľkosti troch izieb s kapacitou 38, áno, tridsaťosem kilobajtov!“ Potom sa reč zvrtne na „kozmickú súťaž“ medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, kde najprv mali väčšie úspechy Sovieti. Ako prví fotografovali odvrátenú stranu Mesiaca. Ale ako! Ich raketa vážila asi 30 Jaroslav Francisty: „Rád by som mladých ľudí kilogramov, pokým voviedol do tajov astronómie.“ kamera, ktorou ho „Skutočný technický problém,“ prí- chceli fotiť, bola zhruba päťkrát zvukuje, „bol, ako sa dostať na ur- ťažšia! Stalo sa však, informuje Jačené miesto obrovskou rýchlosťou, roslav, že sovietsky atašé v Tokiu si ktorá je pri štarte asi 8 kilometrov na tamojšom veľtrhu všimol japonza sekundu, a pri opúšťaní orbity skú digitálnu kameru značky Sony

HLAS ĽUDU | 18. 1. 2020 • 3 /4890/ (vážila zo 15 kg); pravdaže ju hneď kúpil a v priebehu 24 hodín kamera bola na kozmodróme v Bajkonure a čoskoro ňou potom odfotili, ako prví, tmavú stranu Mesiaca. Postupne však primát v dobývaní vesmíru prevzali Američania. Kozmické lode programu Apollo ako prvé opustili orbitu Zeme, ako prvé prekonali dráhu dlhú približne 380 000 kilometrov a prví trikrát naštartovali motory rakety: najprv na Zemi,

planéty, bol práve „náš Čerňan“. Oni pobudli na Mesiaci trikrát dlhšie ako Armstrong, chrlí údaje Jaroslav Francisty, pričom v lunárnom vozidle absolvovali rekordných 35 kilometrov a ich rower dosiahol rekordnú rýchlosť 18 kilometrov za hodinu. Na Mesiaci pobudli až tri dni, z toho 22 hodín strávili vonku (posádka Apolla 11 iba 2,5 hodiny) a priniesli najviac materiálu. „Cernan ako prvý a zatiaľ i jediný

Majiteľ observatória v Hložanoch zatiaľ udalosti v kozme sleduje sám

potom v otvorenom vesmíre a do tretice aj motor lunárneho modulu – po pobyte na Mesiaci (kedy sa motor a palivo ochladili, čo mohlo byť neprekonateľným problémom pre návrat). „Inžinier Milivoje Jugin (dobre zostal v povedomí občanom vtedajšej Juhoslávie, keď komentoval pristátie a prvé kroky prvých ľudí na Mesiaci – pozn. J. B.) mi osobne povedal, že motor mesačného modulu Apolla 11 podstúpil najrigoróznejšie skúšky – testovali ho nie raz, dva razy, nie niekoľko desiatok ráz, lež päťstokrát! Hlavný test ale vykonal sám Cernan v máji 1969, teda len dva mesiace pred odletom Apolla 11, keď sa na Apolle 10 priblížil na vzdialenosť iba 15 kilometrov od povrchu Mesiaca, kde vypojil motor, aby ho potom znovu naštartoval; o tom verejnosť dlho nevedela.“ ZEM AKO NA DLANI Je známe, že pôvodne misia Apollo mala absolvovať úhrnne 20 letov, avšak posledná výprava na Mesiac letela v Apolle 17 v decembri roku 1972 a v nej prvý raz bol aj vedecký pracovník, geológ Harrison Schmitt. Pravdaže, posledný muž, ktorý stál na povrchu najbližšieho suseda našej

projektový manažér kozmickej misie NASA je (síce menej, ale naskutku) známy tým, že roku 1973 umožnil predčasný návrat posádky Apolla 13, ktorá vo vesmíre mala vážny problém, a podieľal sa priamo na bezpečnom lete Apolla 11. „Málo je známe aj to, že v tomto programe účinkovalo až 400 000 ľudí. Keď sa zjavili pochybnosti o pristátí Američanov na Mesiaci, hovoril mi sám Milivoje Jugin, ľudia, ktorí pracovali pre NASA, tvrdili, že keby naskutku šlo o ,hollywoodsky kúsok , nie je možné, že by nikto z toľkých ľudí neprezradil, že všetko bolo iba nafilmované. Okrem toho kozmonauti na Mesiaci nechali zrkadlá, na ktoré potom zo Zeme namierili laserové lúče, ktorými s presnosťou milimetra zmerali vzdialenosť. Pravdaže, jedným z dôkazov, že nejde o fingovanú udalosť, je aj skutočnosť, že všetky svetové geodetické ústavy dostali vzorky piesku z Mesiaca (úhrnne asi 150), dôkladne ich preskúmali a žiadny z nich netvrdil, že ide o pozemský materiál. Celkom iná záležitosť je tá, že asi 200 kúskov kameňov veľkosti nechta podelili ,významným osobnostiam , a tak pri návšteve vtedajšej Juhoslávie posádka, ktorá sa prvá dostala na Mesiac, venovala jeden z nich aj prezidentovi Titovi, keďže vtedy mala vo svete vysoký rating aj tá krajina, aj jej hlava.“ PLANETÁRIUM V ZÁVOZE Na záver sa ešte Jaroslava Francistyho pýtam na to, prečo sa nerealizovala jeho dávna túžba, aby svoju

odfotografoval Zem z Mesiaca tak, aby ju bolo vidieť celú. Tu som ti pripravil aj známu fotografiu, ktorú urobil zo vzdialenosti 29 000 kilometrov; pomenovali ju „modrá guľôčka“. Predkovia Eugena A. Cernana (Chicago 14. 3. 1934 – Houston 16. 1. 2017), otec Slovák Štefan Čerňan s manželkou Annou (Češkou) odišli do Spojených štátov v roku 1903 z dedinky Vysoké nad Kysucou. Tam Eugen získal tituly inžiniera elektrotechniky a leteckého inžiniera. Pri prvom a druhom lete k Mesiacu mal so sebou aj vtedajšiu československú zástavu; roku 1974 ju odniesol do Československa a daroval ju Astronomickému ústavu. Nezabudol po slovensky a základná škola vo Vysokom nad Kysucou má jeho meno.“ Len niekoľko dní pred návštevou u Jaroslava na návšteve Srbska pobudol David Vujić, Mesiac (Foto: J. Francisty) jediný ešte živý zo siedmich amerických inžinierov pôvodom hvezdáreň sprístupnil pre verejnosť... z niekdajšej Juhoslávie, ktorí priamo „Problém je jednak v papieroch, kontrolovali výrobu a fungovanie jednak... Pred dvoma – tromi rokkozmických lodí programu Apol- mi som bol u riaditeľky základnej lo. Mimochodom jeden z nich (už školy, povedal som jej, aby poslala ale nežije) – Milojko Mike Vučelić, profesora fyziky alebo zemepisu,

Eugen A. Cernan (Foto: NASA)

žeby sme sa dohodli, aby prišli so žiakmi na návštevu. Tu by som pre nich pripravil prednášku, ukázal im to, čo tu mám, ozrejmil by som, ako to funguje, s cieľom zainteresovať deti o pozorovanie vesmíru, o astronómiu. Prvé, čo povedala – že koľko to stojí?! Reku, nestojí nič, to by bol môj príspevok k zvýšeniu ich vedomostí. A ona na to, že hlavný problém je v tom, že žiaci nepotrebujú autobus!“ Oči mu zablikajú, keď podotkne, že sa na jeho observatórium boli toť pozrieť ľudia z Hvezdárne v Belehrade, ako i Nadežda Petrovićová, vedúca Katedry pre astronómiu, ktorú onehdy viedol znamenitý srbský vedec Milutin Milanković. Z ADNOS-u, ani z Petrovca, o Palanke vraj nehovoriac, zatiaľ neprišiel nikto... „Nechápem. Pamätám sa, že pre nás, bol som vtedy druhák v strednej škole, nebola žiadna atrakcia, keď ľudia vystúpili na Mesiac. Lebo sme predtým každý deň v televíznom denníku sledovali výklad Milivoja Jugina o prípravách na túto udalosť, tiež predtým o letoch sovietskych a amerických kozmických lodí do vesmíru... Prvý teleskop som si obstaral už roku 1971... Teraz akosi nikoho nič nezaujíma...“ Tak hovorí muž, ktorý spolu s už zosnulým profesorom Živojinom Ćulumom je spoluautorom knihy Halejeva kometa – vyšla roku 1989 – a ktorý roku 1982 vydal vlastnú publikáciu Kalendar i merenje vremena. Tak rád by vo svojej hvezdárni privítal ľudí, predovšetkým mladých, ktorí majú záujem pozerať sa ďalej, vyššie, hlbšie. Takí určite ešte vždy sú... len ich treba potlačiť... Motivovať ich. Trebárs mottom, že aj cesta k najväčším objavom sa začína prvým, malým krokom.

III

Mozaika SPOMIENKY UČITEĽA MILOŠA JANOŠKU NA NAŠE DOBOVÉ PROSTREDIE

INÍ PÍŠU

Na vlastných nohách – v Pivnici (4) Pripravil: Jaroslav Čiep

ečere dostával som u Šusterov, kde som trávieval i večery v kruhu milej domácnosti. Občas som sedával i v obchode, kde mali miešaný tovar a omnoho viac strižného tovaru. Tu som poznával ľudí a mal som možnosť pozhovárať sa s nimi. Šusterovský živý obchod bol neobyčajne dobrým prostredím na poznávanie ľudí, s ktorými som žil. Tam ma nejedna gazdinka pozvala, aby som ich prišiel navštíviť, že sa budú tomu tešiť. Nejednej som

Šusterovci a ich hostia v Pivnici

vyhovel a tak poznával aj ich život v domácnostiach. Zo zariadenia bytov a čistoty v dome i na dvore bolo vidieť značný blahobyt a usporiadanosť. Boli síce i tam chudobné rodiny, ale tá chudoba nebola taká okatá ako u nás. U Šusterov bola často reč o tom, čo by sa malo podnikať, aby sa spoločenská a vzdelanostná úroveň slovenského občianstva zlepšila. Predbežne sme usporiadanie večierkov a divadelných predstavení pokladali za predčasné, lebo nebolo na ne dobrých predpokladov. Ja som navrhoval časté návštevy domácností, kde je najlepšia možnosť primeranými rozhovormi, čítaním a vysvetľovaním článkov z novín budiť záujem o veci osvetové a národné a tak prehlbovať národné povedomie. Keďže bol ľud veľmi nábožensky založený, ale bez väčších ambícií, návštevami sa dalo pôsobiť aj v tom

smere, aby sa i život v cirkevnom zbore zdokonalil. Ale chybou a prekážkou bolo, že vinica bola priveľká a robotníkov málo. Sám som uvedeným spôsobom mohol len málo dosiahnuť, a to najmä i preto, lebo štedré gazdinky také návštevy usilovali sa spestriť pohostinstvom, ktoré síce neznemožnilo rozhovory, ale neraz nevdojak som cítil, že obťažujem, nuž i návštevy redli. Do niektorých domácností som rád zašiel i častejšie a presviedčal som sa, že tí, ktorí sa tam zišli, prejavovali záujem o veci cirkevné i

preborila sa. Tlak vzduchu vyboril dvere pivnice a sudy boli prikryté rumoviskom klenby a zemou, ale inakšie nepoškodené. Škoda bola teda znesiteľná a onedlho pivnicu znova zasklepili. Výnosný obchod šiel nerušene ďalej. Aby šírenie vzdelania a jeho prehlbovanie malo účinný prostriedok i nástroj i pre spoločenskú výchovu, zaumienil som si založiť podľa vzoru vo zbore vrbicko-sväto-mikulášskom existujúceho „Spolku evanjelických mužov a mladíkov“ i v Pivnici. Pre takýto spolok stačilo konventuálne schválenie. Zaopatril som si stanovy spomenutého spolku a podľa nich zostavené stanovy predostrel som na najbližšom zborovom konvente na schválenie. Ale už prv som zasvätil do veci popredných cirkevníkov i kolegu Kubicu. Takto pán farár Horváth bol postavený pred hotovú vec a nestaval sa proti tomu. Tak sa stalo, že spolok bol schválený, a hneď sme prikročili k jeho organizovaniu. Začiatok – ako všade – bol aj tu ťažký. Chtiví a osvietenejší sa prihlásili za členov. Začali sme sa schádzať v budove mojej školy, kde bola na to pre začiatok i vhodná miestnosť. Čítaním článkov z cirkevných časopisov i iných poučných úvah mal sa budiť záujem o tlačené slovo a vysvetlením čítaného rozmnožovali sa vedomosti prítomných. Mal som aj niekoľko vlastných prednášok. Pán farár, ako predseda, nepochopil účel spolku. Myslel si, že je to spolok podobný ako samovzdelávacie

národné. Nuž neboli tie návštevy bez úspechu, i keď toho bolo málo, ale na sľubný začiatok dosť. Pre iné odvetvie svojho obchodu potreboval pán Šuster veľkú pivnicu. Bola na dvore. Oblúková klenba (sklepenie) bola z tehál a zvonku na klenbu nahádzaná bola zem a zasiata tráva. Čiže pivnica – ako sa v Báčke pivnice zväčša stavali – bola bez strechy. Bola aspoň 10 m dlhá, cez stred s uličkou a po jej oboch stranách boli veľké sudy. Zväčša obsahovali lieh, ktorý si u Šusterov kupovali miestni i okolití hostinskí. Stalo sa, že dlhšie trvajúci dážď napojil pôdu, ktorou bola pivnica krytá. Pôda tak oťažela, že klenba nevydržala tlak a Žatva konôp kedysi v Pivnici

Učiteľ Karol Kubica

spolky na stredných školách. Moje prednášky začal kritizovať, ako sa to robievalo v samovzdelávacích krúžkoch. V našom cirkevnom zbore išlo o to, aby sa zintenzívnil styk s cirkevníkmi a rozhovormi, čítaním, prednáškami pôsobilo sa na prehĺbení vzdelanosti. Tento spolok bol založený roku 1905 začiatkom školského roku. Viem, že sme sa zišli len asi 4 – 5 ráz, a potom som Pivnicu opustil. I keď to bolo len pokusné podujatie, myslím si, že nebolo daromné, i keď po mojom odchode spolok prestal účinkovať. Za svojho pobytu v Pivnici urobil som niekoľko návštev v okolí. Asi dvakrát som navštívil priateľa Pavla Gallu a súčasne farára Igora Branislava Štefánika, ktorí pôsobili v Palanke pri Dunaji. Po maďarsky sa volala Nemecká Palanka, lebo prevažný počet obyvateľov boli Nemci. Slováci boli v menšine, ale jednako mali svoj cirkevný zbor.

HLAS ĽUDU | 18. 1. 2020 • 3 /4890/ Pavel Gallo učil na jednotriednej slovenskej evanjelickej škole. So Štefánikom sme sa poznali už z Mikuláša, keď tam bol kaplánom. On

Petrovský učiteľ Eduard Greisinger

Dom v Ulici Masarykovej v Pivnici

nahovoril otca, aby som sa hlásil do Pivnice. Jeho manželka milá a peknoduchá dcéra pána Pavla Šustera z Pivnice. Bola to dcéra z prvého manželstva. Z toho pochádzal aj syn, ktorý vtedy bol teológom v Bratislave. Gallo i Štefánik ma nahovorili, aby sme si spravili výlet na člnku cez Dunaj do Iloku, mestečka na pravom brehu pod Fruškou horou, teda na území Chorvátska. V Iloku žil slovenský spisovateľ Jozef Maliak. Toho sme mali navštíviť. Samozrejme, že som ponuku prijal. Obaja mali na brehu Dunaja svoje člnky. Šiel s nami aj Štefánikov novofundlandský pes Gaštan. Keď niekto vkročil do fary, Gaštan prišiel potichu k prichádzajúcemu, stal si na zadné nohy a predné mu položil na plecia. Nuž nebolo to milé privítanie. Takého sa dostalo i mne. Mal som nemalý strach,

keď Gaštan brechotom privolával svojho gazdu, aby on rozhodol, či má hosťa pustiť a či vyhnať za dvere. Budil strach, ale nikomu neublížil. Pravda, človek slabšieho srdca mohol pri takomto privítaní aj zle pochodiť. Nasadli sme do člnkov vytiahnutých z akéhosi tŕstia na brehu Dunaja. Zahľadel som sa na kalné prúdy ozrutnej rieky. Prekvapila ma jej šírava. Zišlo mi na um, ako vedeli takúto prírodnú prekážku zdolať veľké turecké armády, v dobe, keď prostriedky a spôsoby boli primitívnejšie ako v dnešné časy. A predsa koľko víťazných invázií podnikli proti starému Uhorsku! Už neviem, s kým som sedel v člnku. Gaštan, správny potomok svojej rasy, bol dobrý plavec. Plával vytrvale popri našich člnoch.

teľa na evanjelickom gymnáziu v Revúcej, Samuela Ormisa. Ona bola dobrou priateľkou mojej mamy a dlho si dopisovali. Jej brat Fedor Ormis bol už vtedy evanjelickým farárom v Binguli, v Srieme. Maliak ovládal staré klasické reči. Ako historický spisovateľ iste čerpal zo starých latinských a gréckych prameňov. Početné jeho články ostali u otca v rukopise, lebo nemal čas ich štylisticky uhladiť, lebo Maliak mal ťažkopádny, cudzí, neslovenský štýl. Roku 1956 som tieto a aj iné vzácne rukopisy odovzdal Matici slovenskej v Martine. Jeho články a úvahy boli cenné obsahove. Niekedy písaval do časopisov články, v ktorých kritizoval pomery a ešte viac jednotlivcov, ktorým pripisoval vinu za to, že sú pomery také, aké sú. Preto nebol obľúbený u popredných Slovákov v Báčke. Jeho dcéra Blanka sa neskôr vydala za Dr. Jána Fábryho, advokáta a potom verejného notára. Písavala do Živeny i do iných časopisov. V Petrovci som bol dva či tri razy, z toho raz na divadelné predstavenie. Tu mi schodí na um, ako v Pivnici volili cirkevného „kočiáša“, ktorého povinnosťou bolo bárskedy zaviesť cirkevných funkcionárov na služobné cesty. Po konvente ostali tí, čo sa zaujímali o funkciu „kočiáš“. Kurátor napísal na tabuľu napr. 260 korún. To bola výkričná cena za povozníkov. Záujemcovia potom hlásili 180, 170 atď., čiže licitovalo sa nadol a kto bol najlacnejší, ten sa stal cirkevným povozníkom. Raz bola nejaká učiteľská porada v Petrovci, lebo nás viezol tam cirkevný

Veslár dobre ovládal člnok, nuž i keď som mal rešpekt pred valným Dunajom, bez obáv som pomáhal veslovať. Šťastne sme dorazili na pravý breh a vystúpili na chorvátsku pôdu v Srieme. Na podrobnosti návštevy u Maliakov sa už nepamätám. Dom, v ktorom býval, stál vari vo vinici a že Ilok bol obkľúčený vinicami. Maliak bol vari skončený profesor, ale ako dobrý Slovák, v Uhorsku nemal výhľad na miesto, preto sa utiahol sem do Sriemu. Jeho prvá manželka bola z Pivnice. S ňou mal dcéru Blanku, ktorá vtedy bola dospievajúcou slečnou. Po smrti prvej manželky pojal za manželku Marínu Ormisovú, Pivnické dievky, tridsiate roky minudcéru profesora – spisova- lého storočia

povozník. V Petrovci som navštívil pána farára Mrvu, učiteľa Greisingera, Kubániho a nepamätám, ešte koho. V spoločnosti petrovských

Jozef Maliak

národovcov človek pookrial. Bol som ešte v Kulpíne, Kysáči aj v Silbaši, kde som ponavštevoval kolegov a pánov farárov. V Kysáči najmä Vladimíra Mičátka, ktorý prekladal zo srbčiny a chorvátčiny beletriu a uverejňoval v Slovenských pohľadoch, Národných novinách i inde. Po druhý raz bol som v Kulpíne na svadbe dobrého priateľa a spolužiaka Jána Danku, ktorý už ako moravskolieskovský učiteľ bral si manželku Vilmu Kmeťovú, dcéru učiteľa z Bajše. Na svadbe bol aj farár a dramatický spisovateľ z Moravského Lieskového Jozef Hollý. Spomínam to preto, lebo i na tejto veľkej svadbe nevedel skrotiť svoju chorobnú náruživosť. Keď svadobná spoločnosť bola už v dobrej nálade, Hollý bol už „prevážený“ a postupne začal byť rabiátny v takej miere, že celá spoločnosť ušla pred jeho výčinmi na dvor. Horko-ťažko ho utíšil mladý zať, ale svadba bola pomýlená a čoskoro sa spoločnosť rozišla. Raz som bol i v Novom Sade, kde som navštívil Dr. Miloša Krnu, advokáta. Prekvapil ma jeho neobyčajne krásne zariadený byt. Pamätám sa na veľmi vkusnú slovenskú izbu. On nebol doma, tak som vzdal úctu jeho manželke, dcére advokáta Beniača z Ružomberka. Navštívil som aj Baláža, pokladníka Všeobecnej slovenskej banky, ktorý bol dobrý národovec. Dosiaľ ľutujem, že som si nenašiel príležitosť zájsť do neďalekého hlavného mesta Srbska, do Belehradu. Foto: z archívu J. Čiepa, J. Gubu a Múzea vojvodinských Slovákov

Mozaika NA POTULKÁCH BRATISLAVOU

Mačkafé klub – spojenie príjemného s užitočným

NA CESTÁCH...

rázdiac ulicami Bratislavy a vyhľadávajúc zaujímavé miesta tohto veľkomesta ocitli sme sa na Ulici zámockej. Z radu lokálov na posedenie a

vzhľadu. Okrem miest na sedenie a popíjanie kávičky alebo iného chutného nápoja, ihneď sme si všimli množstvo pelechov zaujímavých tvarov pre štvornohé zvieratká – mačičky, ktoré sa voľne pohybovali po miestnosti medzi hosťami klubu. Mačičky – majú ich tam osem, boli krásne veľké, vypestované, prítulné a mierumilovné. Prechádzali sa pomedzi

zasa pokojne spali nevšímajúc si nikoho okolo seba a v tom spánku sa nedali vôbec rušiť. Vládla tam proste taká idylická atmosféra pokoja. Od vedúceho klubu sme sa dozvedeli, že klub začal pracovať na základe projektu, ktorý vznikol spojením príjemného s užitočným. Pomáhajú zvieratám v núdzi, lebo všetky mačičky žijúce v klube

z ulice a každé z nich si prešlo neľahkým osudom. V Mačkafé v nápojovom lístku je aj časť, v ktorej si návštevníci môžu prečítať o každom z mačacích obyvateľov klubu. Píše sa tam o ich osude, o tom, kde ich našli, ako im zabezpečili všetku potrebnú opateru. Každá mačička má svoje meno a aj napriek všetkému, čo dovtedy prežili, zostali verné ľuďom a vyhľadávajú ich

osvieženie prilákal nás názov klubu Mačkafé, a tak sme neváhali a vošli s nádejou, že tam pravdepodobne v súlade s názvom majú aj mačičky. Privítalo nás príjemné pokojné ovzdušie café klubu nezvyčajného

návštevníkov alebo ležali a spinkali v pelechoch, ktoré majú v klube na mnohých miestach po celej miestnosti, alebo ležia a spia aj priamo na stoličkách pri stoloch. Niektoré sa maznali s hosťami klubu a iné

boli donesené z ulice, a súčasne aj ľuďom nájsť ten správny a ničím nenahraditeľný oddych, pokoj a relax v spoločnosti zvierat. V živote opustené zvieratká (a neraz aj týrané) sú zachránené

prítomnosť či pohladkanie. Ľudia, ktorí prichádzajú do Mačkafé klubu, milujú mačky a rozdávajú im svoju nehu. Mačky im zasa vracajú pozornosť takým spôsobom, že im dovolia pohladiť

Katarína Gažová

HLAS ĽUDU | 18. 1. 2020 • 3 /4890/ a pohrať sa s nimi, a tak ukazujú svoju zvieraciu prítulnosť a prenášajú na ľudí taký zvláštny pokoj. V klube je príjemné ticho, pri kávičke a nápojoch sa ľudia potichu rozprávajú, aby nenarušili pokoj zvierat alebo ich hlboký mačací sen v útulnom ovzduší. Na takýto druh klubu majú v Mačkafé pozitívne reakcie návštevníkov a tie ich ženú vpred pokračovať v pomoci ohrozeným zvieratám. Počet mačacích obyvateľov klubu však zostáva rovnaký a ostatné nájdené mačičky z ulice dostávajú do depozitov – útulkov, odkiaľ si ich potom milovníci zvierat môžu adoptovať. V spomenutom Mačkafé spoločnosť ľuďom robia mačky a o mačkách je už dávno vedecky dokázané, že môžu zlepšiť zdravotný stav človeka. Taký je spoj príjemného s užitočným.

Duchaplnky V noci na policajnej stanici zvoní telefón: – Okamžite príďte, zabila som ho! – Koho? – Zajaca. – Nežartujte a kto vlastne volá? – Zajacová. xxx Policajt chytí zlatú rybku a tá mu sľubuje, že mu splní tri priania. Policajt chvíľu rozmýšľa a potom vraví: – Ukáž mi občiansky, technický a vodičský preukaz! xxx Psychiater v spoločnosti hovorí: – Každý človek má nejakú úchylku. – Ja nemám žiadnu! – To nie je možné. Ktorou rukou miešate kávu? – Pravou. – Tak vidíte, ostatní to robia lyžičkou. xxx Vedúci vyčíta novej sekretárke: – To, že píšete počas pracovného času ľúbostné listy, mi neprekáža, ale nedávajte mi ich na podpis.

xxx Bývalý vedúci sa po prepustení zo zamestnania uchádza o novú prácu. Personalista si prezrel jeho doklady a vraví: – Pre takých, ako ste vy, sú u nás dvere vždy otvorené. Je na nich nápis VÝCHOD. xxx Rozprávajú sa dvaja recidivisti: – Včera som bol vykradnúť jedného advokáta a nedopadlo to dobre. – Chytili ťa? – Aj to, ale ešte sa ponúkol, že ma bude zastupovať na súde a vypýtal si zálohu sto eur. xxx Dvaja právnici prišli do kaviarne, objednali si kávu, vytiahli sendviče a začali ich konzumovať. Pribehla čašníčka a vraví: – Páni, tu nemôžete konzumovať svoje sendviče. Právnici nechápavo pozreli na seba a vymenili si sendviče. xxx Rozprávajú sa dvaja advokáti: – Keď som si otváral kanceláriu, nemal som nič okrem svojho rozumu. – Tak to si začínal naozaj skromne.

xxx Pýta sa sudca obžalovaného: – Ako to, že ste si nezohnali žiadneho obhajcu? – Keď zistili, že som tie peniaze naozaj neukradol, všetci odstúpili. xxx Na pohrebe troch funkcionárov sa pýta farár: – Na čo vlastne zomreli? – Na otravu hubami. – Ale jeden má na čele dieru po guľke. – Ten nechcel jesť huby. xxx Stretnú sa dvaja psychiatri: – Mám perfektného pacienta, ale s liečbou musím postupovať pomaly. – A dôvod? – Trpí na rozdvojenie osobnosti a platia obidvaja. xxx Vnúčik sa pýta: – Dedko, kto je to abstinent? – U nás v dedine takého nemáme, ale počul som, že je to človek, ktorý má zlú pečeň alebo mrcha ženu.

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

KDE BLÚDIA MAČKY, KEĎ NIE SÚ DOMA?

Pizzové špagety

Suroviny: 400 g špagiet, 250 g šunky (alebo slepačej salámy), 150 g sriemskej klobásy, 250 g šampiňónov, 150 ml paradajkového pretlaku, 100 ml kečupu, 2-3 lyžice čiernych olív, 1 lyžica príchutí, soľ a čierne korenie podľa chuti; Na posypanie: 3 – 4 hrubšie kúsky chleba (najlepšie dvoj-, trojdňového), 1 lyžica masla, 1 lyžica oleja, 1 lyžica príchutí Takto sa to podarí: Špagety uvaríme v slanej vode. Šunku a klobásu nakrájame na kúsky a krátko opražíme na trochu oleja. Pridáme šampiňóny a dusíme, kým sa nevyparí tekutina. Pridáme pretlak a kečup, soľ a čierne korenie, príchute, pre-

Čaká vás veľké prekvapenie!

miešame a varíme 5 – 10 minút (aby sa pretlak a kečup trochu povarili). Nakoniec pridáme nakrájané olivy. Uvarené špagety primiešame do tejto zmesi. Na posypanie: Starší chlieb pomrvíme na menšie kúsky alebo nakrájame. Na rajnici roztopíme maslo, pridáme olej, rozmrvený chlieb, príchute a za občasného miešania prepražíme, kým chlieb nebude chrumkavý. Špagety servírujeme na tanier, posypeme prepraženými kúskami chleba a môžeme pridať aj rozmrvený feta syr a ozdobiť petržlenovou vňaťou.

amýšľate sa nad tým, kam až váš miláčik dôjde, či loví, alebo kradne jedlo od susedov? Vedci zisťovali, ako mačky trávia čas, keď opustia teplo domova. Počas veľkého prieskumu univerzity v Bristole vedci nasadili päťdesiatim domácim mačkám špeciálne obojky s GPS senzormi a malými kamerami a sledovali, čo robia. NETÚLAJÚ SA Azda najväčším prekvapením je, že mačky si trúfnu maximálne do 50 metrov od hranice pozemku svojich pánov. Vyzerá to tak, že tvrdenie, že dedinské mačky sa túlajú celé kilometre od domova, je nezmysel.

Najďalej sa odvážil desaťročný kocúr, ale i ten si trúfol „len“ na 300 metrov. NELOVIA, ALE KRADNÚ JEDLO Ani toľko ospevované lovecké schopnosti mačiek sa v prieskume nepotvrdili. Všetkých 50 sledovaných zvierat zvládlo za týždeň iba 20 úlovkov. Voľný čas trávili mačky kradnutím jedla z iných domov. VYHÝBAJÚ SA SPOLOČNOSTI Mačky sú samotárky a robia všetko pre to, aby sa so svojimi konkurentkami vôbec nestretli. Vyhýbajú sa jedna druhej ako čert krížu a i keď sa ich počas prieskumu pohybovalo na jednom území veľa, jedna druhú radšej navzájom obchádzali.

5 MIEST, KTORÉ BAKTÉRIE MILUJÚ

Kde ich žije najviac a ako s nimi zatočiť?

e to síce nepekná predstava, ale baktérie a ich zárodky si so sebou nosíme aj v kabelke či v podprsenke. Kabelka. Vo vnútri kabelky sa nachádza približne také množstvo baktérií ako na papierových bankovkách. Stafylokok, salmonela a E. coli – aj tieto mikróby sa môžu usídliť vedľa vašej kozmetickej výbavy. Papierové platidlo je najšpinavšia vec v taške. Vírus chrípky môže žiť na bankovkách až 17 dní. Naopak, mince, ktoré sú vyrobené z medi, sú antimikrobiálne. Ak chcete vyčistiť vnútro kabelky, použite vysávač so

štrbinovou koncovkou. Ak sa dá kabelka vyprať, urobte tak aspoň raz za čas. Pokiaľ sú na kabelke škvrny, nečistoty, mastnota alebo zájdená špina, môžete použiť čistiaci krém z drogérie. Drevené podlahy. Na podlahe sa hromadí prach, čo je ideálne prostredie na množenie prachových roztočov. Na ich čistenie sa často používa len vysávač, čo odstráni prach a špinu, ale roztoče zostávajú na podlahe. Podlahy je potrebné čistiť vhodným prostriedkom aj namokro. Diaľkový ovládač. Ak zvyknete

počas varenia sledovať obľúbený seriál, mali by ste spozornieť. Baktérie sa môžu totiž ľahko preniesť z ovládača do jedla. Pre istotu by ste mali ovládač čistiť aspoň každý druhý deň. Skúste využiť dezinfekčný prostriedok a papierové utierky. Podprsenka. Ak je podprsenka prepotená, nemali by ste ju len vysušiť a znovu použiť. Pot obsahuje baktérie a môže spôsobiť problémy, ako je začervenanie a podráždenie pokožky, alergickú reakciu, svrbenie a pod. Podprsenku vložte do prania. Ak si čipkovanie vyžaduje jemnejšie zaobchádzanie, operte ju

Mozaiku číslo 244 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

ručne v čistiacom prášku a kvapke antibakteriálneho mydla. Mobilný telefón. Denne si ho prikladáme k uchu a k tvári či vkladáme do vrecka, kde sa tiež nachádzajú baktérie. Len málokto venuje starostlivosť svojej technickej pomôcke, aj keď je to jedno z najznečistenejších zariadení, ktoré máme v rukách. Vďaka mobilnému telefónu sa nakŕmime baktériami z rúk až do úst. Jeho čistenie je podobné ako pri diaľkovom ovládaní – jednoducho ho pretrite papierovou vreckovkou s dezinfekčným prostriedkom.

SELENČANIA V 250-ROČNEJ STAREJ PAZOVE

Koncert Festivalové spomienky Anna Lešťanová

slovenského národného spoločenstva. Medzi hosťami na sobotňajšom programe bol i Ján Brtka, predseda MSS. Uvítací príhovor mala Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, ktorá je zároveň i predsedníčkou SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. V mene Selenčanov gratulácie do oslavnej Starej

roku 2020 si občania Starej Pazovy pripomínajú úctyhodné jubileum – 250 rokov od príchodu Slovákov na toto územie. Prvý z radu naplánovaných programov v rámci osláv sa uskutočnil v sobotu 11. januára v tamojšej divadelnej sále. Hudobno-spevácke pásmo Festivalové spomienky do oslavnej Pazovy priniesli Selenčania. Nie náhodou, lebo po príchode Slovákov do Selenče mnohých cesta potom zaviedla do Starej Pazovy, kde sa natrvalo nasťahovali. Medzi Selenčanmi a Pazovčanmi sú tradične dobré kontakty a majú aj dosť vzájomných aktivít. Práve vďaka dlhoročnej spolupráci dvoch miestnych matičných odborov sa realizoval i tento úspešný večierok. Program sa začal zvučkou Festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč a niesol O spolupráci medzi Selenčanmi sa v znamení dvoch jubileí: a Pazovčanmi hovoril Ján Šimoni 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy a 50. výročia Pazovy priniesol a prítomných založenia Festivalu slovenskej v sále pozdravil Ján Šimoni, jeden hudobnej tvorby Zlatý kľuč, ktorý z iniciátorov tohto koncertu. Vysa stal výnimočným hudobným jadriac vďaku za prijatie vyzdvihol a kultúrnym podujatím celého dlhoročnú úspešnú spoluprácu

Uvítacie a pozdravné slová mala Libuška Lakatošová • KULTÚRA •

medzi Pazovčanmi a Selenčanmi a zvlášť medzi dvoma miestnymi matičnými odbormi, staropazovským, ktorého predsedníčkou je Anna Balážová, a selenčským, ktorého bol donedávna predsedom. Na programe si obecenstvo vypočulo 20 lyrických skladieb predvedených na verejných koncertoch uvedeného festivalu,

hudobného dejateľa, skladateľa a upravovateľa. Toto hudobné podujatie vzniklo pod názvom Festival novokomponovaných slovenských ľudových piesní. Prvý koncert odznel 18. októbra 1970 a piesne interpretovali vtedy už známi speváci, podobne ako to bolo i na sobotňajšom koncerte v Starej Pazove, keď vystúpili a skladby predviedli: Tatiana Jašková, Ondrej Pavčok, Magdaléna Kaňová, Miroslav Hemela, Anna Berédiová, Marián Častvan, Anna Zorňanová, Juraj Kubečka, Valentín Michal Grňa a Mária Turanská. Od roku 1974 sa festival organizoval pod názvom Súťaž o slovenskú hudobnú tvorbu a neskoršie dostal názov Zlatý kľúč. Ján Šimoni bol zapojený do organizácie festivalu od samých začiatkov až do roku 2005. Mal na starosti výber spevákov a piesní i pre tento program a orchester mal na starosti predník Valentín Michal Grňa. Bol to príjemný večer pri kvalitnom umeleckom Aj pre Annu Balážovú hostia zo Selenče programe so všetkými zvukovými a svetelnými zložkami. priniesli na znak úcty kyticu kvetov Obecenstvo nešetrilo dlane a z ktorých mnohé boli ocenené. skvelé výkony spevákov odmenilo Festival slovenskej hudobnej potleskom. Na začiatku roka bol tvorby vznikol v Selenči v roku to krásny úvod do osláv 250-roč1970 z iniciatívy selenčského nice príchodu Slovákov do Starej rodáka Jána Nosála, známeho Pazovy.

Na koncerte spieval aj známy spevák Juraj Kubečka 3 /4890/ 18. 1. 2020

Kultúra Z ROZHOVORU S ÚSPEŠNOU IVETOU KOVÁČOVOU Z PETROVCA

Hudbe netreba rozumieť, zavše ju treba cítiť Andrea Lačoková

Na ktorých podujatiach a festivaloch si sa zúčastnila a aké si odmeny získala? „Spev je len mojou záľubou, ale

a zaspievala som pieseň Tam na hore na vŕšku. Už ako šesťročná som spievala na Festivale slovenských ľudových piesní Spievajže

ýta sa, kam má ísť, kam sa otočiť a kedy odbočiť? Z rozhovoru vyplýva, že má pred sebou jasnú cestu. Ivetu Kováčovú z Báčskeho Petrovca naši čitatelia poznajú ako známu interpretku a víťazku celomenšinového Festivalu populárnej slovenskej hudby Zlatý kľúč. Po prvýkrát verejne vystupovala ešte ako malé štvorročné dievčatko a vtedy sa do hudby zamilovala. S odstupom času zistila, že hudba je jej život. Je síce ešte mladá sedemnásťročná speváčka a skladateľka, ale má za sebou početné vysoké ocenenia. Kedy sa prejavila tvoja záľuba k hudbe? „S hudbou vyrastám od malička, keďže sa aj môj otec Samuel Kováč ml. a starý otec Samuel Kováč st. zaoberajú hudbou. Pritom ma aj jedni, aj druhí starí rodičia od malička učili spievať slovenské pesničky, pri ktorých sme si neraz aj zatancovali. V dome sme vždy mali hŕbu hudobných nástrojov. Najradšej som udierala po klávesoch, lebo ma klavír vždy lákal najviac. Prvé hodiny klavíra mi poskytla profesorka hudby Mariena Stankovićová-Kriváková.“ Si aj žiačkou hudobnej strednej školy? „Keď som splnila vekovú podmienku, rodičia ma zapísali do Základnej hudobnej školy Josipa Slavenského. Profesorkou mi bola Ivana Šoškićová, ktorá stojí za mojím úspechom. Vštepovala mi lásku ku klavíru a k vážnej hudbe, nacvičovala ma a dala zmysel úsiliu, ktoré som vynakladala. Vďaka nej som sa dostala do Strednej hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade. Teraz odborný a pedagogický dozor nado mnou má tiež vynikajúca odborníčka profesorka Edit Miavec.“

www.hl.rs

S obľúbeným hudobným nástrojom

ho tiež považujem za dôležitý, a vdychujem do neho profesionalizmus a talent, venujem mu voľný čas. Mojou základnou orientáciou v hudbe je klavír, takže na prvom mieste sú mi povinnosti späté s klavírom. Sú to skúšky, súťaže, rôzne koncerty, verejné hodiny. Zúčastnila som sa na medzinárodných súťažiach, kde som obsadila 1. a 3. miesto. Som členkou Dievčenského zboru, ktorý pracuje pod vedením profesorky a známej dirigentky Tamary Adamov-Petijević. Vlani sme boli v Rusku na medzinárodnom súťažení zborov, kde sme zvíťazili. Na festivale Zlatý kľúč v Selenči A moje prvé verejné vystúpenie bolo na otvorení vý- si, spievaj v Petrovci, ktorý orstavy v Knižnici Štefana Homolu. ganizuje Miestny odbor Matice Bolo to so žiackym gitarovým slovenskej v Petrovci. Na tomto orchestrom, mala som štyri roky festivale som účinkovala 10-krát

Informačno-politický týždenník

a získala som niekoľko cien za prednes a za autentickosť piesne. Ako sedemročná som prvýkrát vystúpila na detskom festivale Letí pieseň, letí v Kovačici a tam som sa zúčastnila štyrikrát. Dvakrát som získala cenu za interpretáciu. Na Festivale slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč som bola dvakrát a dvakrát som zvíťazila. Prvé ceny som tam získala za vlastné skladby Jesenný dážď a Kvôli životu a raz som dostala aj cenu za najlepšiu interpretáciu. Bola som aj v Nadlaku na festivale Cez Nadlak je… a tu som získala 3. cenu. Vlani som debutovala na festivale Stretnutie v pivnickom poli, kde som získala špeciálnu cenu a cenu za kroj. Som rada, keď môžem svojou hudbou osloviť obecenstvo, v ktorom sú moji spoluobčania. Hovorí sa, že najnáročnejšie, ale aj najkrajšie sú výstupy pred ľuďmi vo svojom prostredí.“ Ktorý festival je pre teba vzácnejší: festival ľudovej, alebo populárnej hudby? „Z profesionálnej strany najväčšiu váhu pre mňa majú koncerty, ktoré sú späté s mojou hudobnou školou, teda klavírne koncerty. Predvádzam veľmi náročné skladby, príprava mi odoberá veľa času. Srdcu najbližší mi je predsa festival populárnej hudby. Roky som ho sledovala a nemohla som sa dočkať chvíle, keď si aj ja zastanem na javisko, k tým starším a skúsenejším spevákom a speváčkam. Keď sa mi tá príležitosť naskytla v roku 2018, využila som ju maximálne. Pocit bol neopakovateľný a v mojich spomienkach toto vystúpenie zostane do konca života. V každej hudbe vidím niečo pozitívne, niečo pekné, a preto si bez predsudkov zaspievam pieseň akéhokoľvek žánru. Takže aj slovenskú ľudovú pieseň spievam z duše a dávam do toho celú seba. Rozdiel je iba v tom, aká hudba sa mi viac páči.“ • KULTÚRA •

Ako a s kým sa pripravuješ na festivaly? „Na festivaly sa pripravujem s otcom, ktorý má v tom dlhoročnú skúsenosť, lebo pre rôzne koncerty a nahrávanie v štúdiu pripravoval aj iných spevákov. Úplne mu dôverujem. Každý úspešný spevák má za sebou mnohopočetný tím. V mojom prípade, keď ide o stajling a vystúpenie so zábavnou skladbou, konzultujem s mamou. Ak si moje vystúpenie vyžaduje ľudový kroj, vtedy do tímu vstupuje aj moja stará mama a moja dlhoročná stajlistka v obliekaní Anna Čúsová z Petrovca. Najdôležitejší člen tímu je môj brat – moja podpora.“ Nevidíš možno priestor aj na nejaké svoje cédečko? „Myslím si, že cédečká v súčasnosti už nie sú v trende, ale chcela by som nahrať klipy k skladbám, s ktorými som sa zúčastnila na Zlatom kľúči.“ Akú hudbu počúvaš najviac? „Počúvam indie pop, acoustic pop, baroque a dream pop, trap, alternative rock. Sú to štýly, ktoré dnes počúva väčšina mladých ľudí. Ale rada počúvam aj klasiku.“ Kedy si v sebe odhalila skladateľské vlohy? „Nikdy som sa nepokúšala

odhaliť ich, ale to bolo niečo, čo ma sprevádzalo aspoň toľko rokov, koľko sa zaoberám hudbou. O tom, ako sa mi darí, ponechám, aby to hodnotili iní. Usilujem sa, aby moja hudba bola príjemná na počúvanie. Zatiaľ som neskúsila písať i vlastné texty. Píše mi ich otec, no to neznamená, že sa v budúcnosti nevyskúšam aj v tomto poli. Lebo pri tvorbe novej skladby motiváciou je aj text, ktorý určuje cestu, ktorou sa V odmenenom slovenskom ľudovom kroji tá melódia, har- na Stretnutí v pivnickom poli mónia a rytmus budú p o h y b o v a ť . “ perimentujú s rôznymi druhMáš nejaký vzor: speváčku, mi hudby, ako vytvárajú nové hudobnú kapelu? modely, ktoré sa pokúšajú na „Aj napriek tomu, že si vážim originálny spôsob prezentovať mnohých dobrých spevákov poslucháčom. Aj ja by som chcela a speváčky, nemôžem povedať, byť takou hudobníčkou: vytvoriť že mi je niekto z nich vzorom. svoju originálnu filozofiu hudby Všímam si, akým spôsobom ex- a zanechať stopy po sebe.“

OD JANKA ČEMANA V PIVNICI

Novoročné divadelné predstavenie pre deti R Miroslav Pap epertoár OD Janka Čemana v Pivnici v minulom roku bol pomerne bohatý. Na záver roka divadelní ochotníci prichystali pre deti novú inscenáciu, tentoraz po srbsky. Je to určitou novinkou v pôsobení divadla, no cieľom divadelníkov bolo prilákať všetky deti z Pivnice, nie iba tie hovoriace po slovensky. Výsledky tohto návrhu boli reflektované v plnej sále domu kultúry. Inscenácia bola určitým darom deťom, keďže v roku 2019 OD Janka Čemana oslávilo 25 úspešných rokov festivalu Divadelné inscenácie dolnozemských autorov (DIDA),

• KULTÚRA •

Príležitostná inscenácia potešila deti

Čo pre teba znamená hudba? „Hudba pre mňa znamená všetko. S ňou vstávam, pletie sa mi celý deň popod nohy a s ňou zaspávam. Je to niečo, pomocou čoho napríklad sochár vytvára tvary, maliar maľuje obrazy... Cieľ je priblížiť iným svoje city a vplývať na city iných. Hudba je jeden druh komunikácie medzi ľuďmi.“ Čo ťa drží pri zemi a ako seba vidíš v budúcnosti? „Vedomá som si toho, že som len na začiatku odhaľovania záhad, ktoré život nosí. V budúcnosti na mňa čakajú mnohé výzvy a len ak človek pevne stojí na zemi, môže sa s nimi chytiť za pasy. Som presvedčená, že moja hudobná kariéra sa neskončí niekde na pol cesty, ale že šťastne docestujem do cieľa, ktorý som si vykreslila na mojej životnej mape.“ Aké máš koníčky? „Od malička som vyskúšala rôzne koníčky. Bola som baletkou, futbalistkou, stolnotenistkou, volejbalistkou. V súčasnosti ma najviac baví fotografovanie. Rada fotografujem zaujímavé miesta, zábery, ale aj svojich kamarátov. No najradšej fotografujem samu seba.“ (Smiech!) Foto: z archívu I. Kováčovej

10 rokov organizovania Seminára tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! a 110 rokov od inscenovania prvého divadelného predstavenia v Pivnici. V nedeľu 22. decembra 2019 herci predviedli divadelnú hru Deda Mrazovi pomoćnici v réžii Vladimíra Brňu. V inscenácii hralo 8 hercov, z čoho boli dvaja dospelí a šesť detí. Divadelné predstavenie malo edukačný charakter, presnejšie deťom poukázalo na to, že iba v spoločnosti s inými a vo vzájomnej tolerancii je život krajší a jednoduchší. Ohlas na novoročné predstavenie bol veľký, preto členovia OD Janka Čemana plánujú aj o rok realizovať podobné a odohrať ho i v Základnej škole 15. októbra. Na záver inscenácie na pódium vyšiel dedo Mráz, ktorý prítomným deťom rozdelil dary. Do februára 2020 pivnickí divadelníci majú kratšiu prestávku a už 2. februára vystúpia v Iloku.

3 /4889/ 18. 1. 2020

Kultúra NA SLOVÍČKO S HELENOU BARTOŠOVOU, VEDÚCOU DIVADELNÉHO SÚBORU BRANISLAVA VIERGA V ARADÁČI

Máme veľkú vôľu, ale... Vladimír Hudec

„Neplatíme režiséra a, pravdaže, aj my všetci robíme úplne zdarma,“ hovorí ďalej Helena Bartošová. „Prostriedky sú nám však potrebné na iné účely. Napríklad na javisku v mládežníckej sieni, ktorú teraz používame, nebola opona, takže sme si ju vlani zadovážili z prostriedkov, ktoré sa nám zvýšili z predchádzajúceho roku. Bolo by nám potrebné aj osvetlenie, lebo máme nejaké vonkoncom nevyhovujúce na stojanoch. To Helena Bartošová: „Máme mnoho by nám mala byť ďalšia organizačných problémov.“ investícia, ale neviem, kedy ju realizujeme, v zreňaninskom divadle. Teraz lebo po prostriedky veľmi ťažko to nepotrebujeme, ale verím, že prichádzame. Scénu si tiež pri- by nám vyšli v ústrety, ak by nám pravujeme tak, že si časti nábytku bolo potrebné.“ prinášame z domu. Iba raz sme V poslednom predstavení mali

ivadelná sekcia Branislava Vierga, ktorá pôsobí v rámci Kultúrneho centra Aradáč, začala pracovať roku 1998. Prvú premiéru mali v roku 1999 pred bombardovaním. Predtým viac ako desať rokov divadlo v Aradáči nepôsobilo. Vlani si teda pripomenuli skromné jubileum – 20 rokov od tej prvej divadelnej premiéry po obnovení divadla. Odvtedy pracujú v kontinuite a v tejto chvíli sú najaktívnejšou zložkou Kultúrneho centra. O tom, ako fungujú a na aké problémy narážajú, sme sa rozprávali s vedúcou tejto sekcie Helenou Bartošovou. „S menšími prestávkami robíme už 21 rokov a za ten čas sme nacvičili desať predstavení. Nacvičujeme výlučne predstavenia nášho autora Jána Hrubíka, ktorý tie predstavenia aj režíruje. Máme zo 20 členov, z čoho asi polovica sú herci a ostatní sú šepkári a technika. Dobrá vôľa nám nechýba a nedáme sa, aj napriek tomu, že robíme v zložitých podmienkach, často bez peňazí. Vlani sme napríklad písali projekty tak do mesta Zreňanin, ako aj do AP Vojvodiny, ale ani jeden projekt nám nebol schválený. Kultúrne centrum od mesta nedostalo nič. Z pokrajiny určité prostriedky dostalo, ale iba na folklór, Predstavenie Zabíjačka bolo povšimnuté aj na Divadelnom vavríne nie aj na divadlo. My však máme radi to, čo robíme, a vďaka tomu aj prekonávame museli hľadať sponzora, ktorý až troch debutantov. všetky ťažkosti. Nevzdávame sa, nám zabezpečil dosky na vyho„To je dobre, ale nemôžem poani keď cvičíme v chladnej sieni tovenie poľského záchoda, ktorý vedať, že mladí majú bohvieaký a ani vtedy, keď si sami platíme za bol časťou scény. Kostýmy si tiež záujem o divadlo. Keď sme začali prepravu na zájazdy. Nazbierame zadovažujeme sami. Ja napríklad nacvičovať toto predstavenie, v tomto poslednom predstavení mali sme dosť problémov, lebo sa na palivo a ideme.“ Výhoda tohto súboru je však Zabíjačka nosím mojej starej ma- sa nám súbor podstatne zmenil. v tom, že iné náklady sú mini- mine gecele. Keď sme hrali Tsu- Hrubík síce píše predlohu pre nami, kostýmy sme si vypožičali toľko hercov, s koľkými môže málne.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

počítať, a tak napísal aj Zabíjačku, ibaže sa nám stalo, že traja starí herci už na začiatku ,zaďakovali , tak sme im museli hľadať náhradníkov. To sa nám, našťastie, podarilo, a to sú tí traja debutanti. Nemohli sme si však nájsť šepkára. Či tí, ktorých sme oslovili, to považovali za menej dôležité, alebo jednoducho nechceli, to neviem.“ Zabíjačka na tohtoročnej prehliadke Divadelný vavrín dosiahla pozoruhodný úspech tým, že získala bronzovú plaketu, a naša spolubesedníčka cenu za herecký výkon. Ináč s touto hrou Aradáčania vystúpili aj na festivale DIDA v Pivnici a na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči. Pred rokom si pripomenuli 130. výročie divadla v Aradáči. O tom, aká je budúcnosť aradáčskeho divadla, Helena Bartošová hovorí: „Neviem, ale si myslím, že dosť neistá. Ján Hrubík spomínal, že má ideu pre nové predstavenie, a keď ho napíše, určite sa ho pokúsime aj postaviť na scénu. Veľmi nám je však ťažko, keď ide o organizáciu. Herci pracujú v zmenách, takže je veľmi ťažko zorganizovať skúšky a ešte ťažšie zladiť odchod na hosťovanie. Špecifická je aj práca na skúškach. Predlohu postavíme na scénu za týždeň a potom Ján odchádza na cestu. Cvičíme sami a keď o dva-tri týždne znovu príde, skontroluje, ako sme to urobili, dá nám ďalšie pokyny, a tak to funguje. Inak sme dobrý tím. Na skúškach je dobrá nálada. Nielenže cvičíme, ale sa aj kamarátime. Žiaľ, málo vystupujeme, často iba trikrát: na premiére doma, na festivale DIDA a na Divadelnom vavríne. Ak sa nám prípadne podarí zorganizovať, tak aj to-ktoré hosťovanie, a to je všetko. Škoda, že nemôžeme viac vystupovať. Mnoho úsilia a lásky je do každého predstavenia vložené, a preto vlastne aj zotrvávame v tejto našej práci, pre tú lásku k divadlu,“ povedala nám na záver naša spolubesedníčka. • KULTÚRA •

Kultúra·Oznamy V BELEHRADE

Kultúrny vzorec pre Jána Nemčeka Anička Chalupová

nenie za prácu v prospech kultúry. Pri tejto príležitosti Vukosavljević vo svojom príhovore podotkol: „Mnohí usilovní ľudia, ktorých práca v oblasti kultúry zostáva neviditeľná pre širokú verejnosť, si zaslúžia osobitnú pozornosť.

Kultúrny vzorec predstavuje snahy ministerstva, aby tých kultúrnych pracovníkov, ktorí svoj život strávia nadchnutí duchom kultúry, spropagoval a podnietil k tomu, aby tak pokračovali aj naďalej v prostrediach, v ktorých žijú,“ uviedlo minis-

a sklonku roku 2019 v Belehrade prebiehalo slávnostné udelenie uznania Kultúrny vzorec, ktoré získal aj Ján Nemček, výrobca huslí z Kovačice. Minister kultúry a informovania Srbska Vladan Vukosavljević na slávnostnom ceremoniáli 26. decembra v Juhoslovanskej kinotéke za prítomnosti početných vysokých hostí, medzi ktorými bol aj podpredseda vlády a minister obchodu, turizmu a telekomunikácií Rasim Ljajić a predseda SANU Vladimir Kostić, udelil predstaviteľom početných ustanovizní a jednotlivým kultúrnym dejateľom oce- Na snímke MKI sú laureáti ocenenia Kultúrny vzorec 2019

terstvo kultúry a informovania na svojom portáli. Jeden z 32 laureátov tohto uznania zo skupiny jednotlivcov, kde sú ocenení aj významní umelci, ako napr. Emir Kusturica, Nikola Rackov a iní, je aj Ján Nemček, výrobca huslí z Kovačice. Nemček patrí do skupiny laureátov, ktorí sú podľa slov ministra Vukosavljevića klenoty srbskej kultúry. Unikátny majster Ján Nemček sa dlhé roky venuje výrobe strunových hudobných nástrojov klasickým spôsobom, pričom používa len svoje zručné ruky a nástroje. Už bezmála 20 rokov je pravidelným darcom huslí na hudobnom festivale Carevčevi dani vo Velikom Gradišti, kde sa mu v uplynulom roku na jubilejnom 25. ročníku toho podujatia dostala do rúk Veľká plaketa za výnimočný prínos k rozvoju a pestovaniu srbskej ľudovej hudby.

V SKUS M. R. ŠTEFÁNIKA V BINGULI

Súvaha úspešnej sezóny Tijana Farkašová

lenovia SKUS M. R. Štefánika v Binguli aj v uplynulom roku boli veľmi aktívni a usilovní. Zhodnotili to na tradičnom decembrovom čajovom večierku, kde aj tentoraz udelili diplomy mladým a talentovaným hercom, tanečníkom, spevákom a hudobníkom. V rámci tohto spolku pôsobia detská folklórna, detská divadelná a detská spevácka sekcia, ako aj novozaložená ženská spevácka skupina. Na začiatku slávnosti umelecká vedúca Tijana Farkašová podala správy o práci binguľského spolku za uplynulý rok a plány na rok 2020. Vďaka dobrým podmienkam na prácu binguľskí ochotníci sa vlani zúčastnili na takmer všetkých slovenských a neslovenských podujatiach, kde tradične vystupujú: na detskom festivale slovenských piesní Keď si ja zaspievam v Šíde, na 26. prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove, na 26. Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči, na 6. tradičnom Kultúrno-umeleckom programe v Binguli, • KULTÚRA·OZNAMY •

na 49. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch a na 4. Festivale slovenských ľudových krojov Slovákov v Srbsku v Kysáči. Na spomenutej decembrovej slávnosti ďakovné listy sa dostali do rúk učiteľovi Darkovi Bábeľovi, vedúcemu orchestra Kristiánovi Rumanovi, scénografovi Kristijanovi Horvátovi, ako i členkám ženskej speváckej skupiny Dajane Farkašovej, Oline Farkašovej a Maji Farkašovej. Diplomy boli udelené: Sašovi Krnetovi, Viktórii Dubovskej, Damirovi Suchánimu, Lei Častvenovej, Vanese Dubovskej, Mile Petržľanovej, Anđele Farkašovej, Nikoline Gašparovej, Ivane Zorňanovej a Emílii Dudokovej. Veľká vďaka patri učiteľovi Darkovi Bábeľovi, ktorý dbá na to, aby sukne boli vždy naškrobené a pekné vyžehlené. Na 4. Festivale slovenských ľudových krojov Slovákov v Srbsku v Kysáči Binguľčania sprítomnili dávnu minulosť dediny tak, že modelka Tijana Farkašová prezentovala sviatočný ženský kroj (bola oblečená tak ako v minulosti krstné mamy pri krste dieťaťa) a Dajana Farkašová z Bingule prezentovala dievčenský kroj, v akom chodievali dievčence

Najmladší folkloristi na Zlatej bráne v Kysáči v roku 2018 (foto: E. Šranková) v zimnom období na priadky, a zaň získala tretiu špeciálnu cenu. Binguľských spolkárov a Slovákov vlani navštívil fotograf Petar Dešić, ktorý fotoobjektívom zvečnil práce na dedine, ako to bolo v minulosti. Binguľčania v spolku usporadúvajú aj tanečne zábavy, kde má mládež možnosť zabaviť sa a zatancovať si pri skupine Kiki band. Táto hudobná skupina tiež financuje spolok. V uplynulom roku boli tieto zábavy: Rybací bál, Váľanie mája, Hroznová zábava, Vianočno-novoročná zábava a Silvestrovská zábava. Váľanie mája je slávnosťou takmer pre celú dedinu. Pred spolkom za vyhrávania

najlepších hudobníkov zábava trvá niekedy hlboko do noci. Tradícia stavania a váľania mája v Binguli nezanikla, a tak sa zachováva pamiatka na národné a kultúrne dedičstvo zdedené po predkoch. Na záver sa umelecká vedúca Tijana Farkašová poďakovala všetkým členom za ochotu, úsilie a úspešné výkony. V podnetnom príhovore zdôraznila nezabudnuteľný ročník práce v slovenskom dome v ozajstnej priateľskej atmosfére a vyjadrila nádej, že aj v novom roku spolok bude miesto plné umenia, so skvelou a priateľskou atmosférou, miesto na zdieľanie vedomostí a kultúry.

3 /4890/ 18. 1. 2020

Kultúra Apocalyptica znovu inštrumentálne. Po rokoch spolupráce s viacerými spevákmi fínski čelisti Apocalyptica sa na novom albume Cell-0 (vydavateľstvo Silver Lining Music) vrátili k výlučne inštrumentálnym skladbám. Ako hovoria sami členovia skupiny, bolo to pre nich svojráznou výzvou, ale sústredením sa na hudobné nástroje objavili niektoré časti svojho vesmíru, ktoré im predtým neboli známe. Zakladateľ skupiny Eicca Toppinen poznamenáva, že nové skladby majú mnoho vrstiev a sú veľmi komplexné, takže nemožno vždy jednoducho povedať, o čo v nich ide. Ale vraj práve v tom je krása inštrumentálnej hudby, lebo poslucháč môže jednotlivé kusy zakaždým zažívať celkom iným spôsobom. Konečnú zvukovú podobu nového albumu mal na starosti známy producent Andrew Scheps, ktorý spolupracoval s takými menami, akými sú Metallica, Black Sabbath alebo Red Hot Chili Peppers. K trom singlom z albumu Cell-0 sú nahrané aj videoklipy: Ashes of the Modern World, Rise, En Route to Mayhem.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 3

SCÉNA

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 1 – VODOROVNE: ŠŤASTLIVÝ NOVÝ ROK, kamaráti, osamelá, oholení, zvon, ten, výroba, sval, s, jt, r, Ena, Slok, kus, a, ak, y, sver, Mostar, nos, Alah, poštári, ostatok, poriadok, karmínovočervený VODOROVNE: 10. Druh spevavého vtáka; 11. Policajná prehliadka (mn. č.); 12. Časť tela; 13. Tenorista (mn. č.); 14. Riečny ostrov; 15. PRVÝ KOZMONAUT, PRVÝKRÁT LETEL 12. APRÍLA 1961; 16. Chemická značka gália; 17. Majúci puky, vyrážky; 18. Chemická značka síry; 19. Dom stojaci ďaleko od dediny; 20. Automobilová poznávacia značka Virovitice; 21. Druh hôrnych vtákov; 22. Odporovacia spojka; 23. Myšlienkovo; 24. Časti dňa; 25. Pravidlo, zákon; 26. SOVIETSKY REVOLUCIONÁR VLADIMIR ILJIČ ZVISLE: 1. PRÍMENO PRVOBOJOVNÍKA JOZEFA MARČOKA; 2. Nerast; 3. Staršia váhová miera; 4. Predložka; 5. Veslárske preteky (mn. č.); 6. Pápežove ročné prínosy; 7. Úsvity; 8. Rieka na Peloponézskom polostrove; 9. TVORCA TEÓRIE

RELATIVITY ALBERT; 11. MESTO V SRBSKU, V KTOROM SA 23. APRÍLA 1815 ZAČALO DRUHÉ SRBSKÉ POVSTANIE; 13. Vyrobená z gumy; 15. Čert, diabol; 17. Vrstva, ktorá vzniká pri pretavovaní čistých kovov; 18. Druh hôrnych zvierat; 19. Mužské meno Eduard; 20. Obyvateľ niekdajšej Aónie; 22. Chemická značka neónu Ján Bažík ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 2 – VODOROVNE: Zapreklínať, AAL, SLANINA, BREZÁK, zníž, Iana, area, O, JU, ho, ár, kB, a, blok, aval, čaro, octári, KLOBÁSA, dav, auditoriáty

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 51/52 z čísla 51/52 Hlasu ľudu z 21. – 28. decembra 2019 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: JANKO KUTÁLEK, Ul. 7. júla č. 42, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

 Artan Lili a 5 videoklipov. Belehradčania Artan Lili prezentovali 5 videoklipov k novým skladbám Maca, Foliram, Priča, Oud a Pedana. Tieto piesne budú súčasťou ich tretieho albumu, ktorý by mal vyjsť v priebehu jari v spoločnom vydaní PGP RTS a Croatia Records. Skupina Artan Lili pôsobí od roku 2013 pod vedením Bojana Slačalu (Stuttgart Online) a doterajšími vydaniami a koncertnými vystúpeniami získala popularitu nielen v Srbsku, ale aj v širšom regióne ex-YU. Vlastný zvuk sami opisujú ako noise-pop a charakteristikou ich prejavu je mužsko-ženský spev Bojana a Romany Slačalovcov. KONCERTY 18. januára, Dom b-612: Mamurlook (ska/punkrock) 25. januára, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Lazar (spacerock) + Velar (postmetal) 30. januára, Dom kultúry v Novom Sade: Mile Kekin (Hladno pivo) Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

Výklad nových kníh

Ľudmila Berediová-Stupavská: Aktivistky ženských spolkov ako mosty juhoslovansko-slovenskej spolupráce (ISBN 978-86-901552-0-0) Jaroslav Čiep

150. výročiu Spolku slovenských žien Živena (1869) a v ústrety 100. výročiu Ústredného spolku československých žien (1921) na začiatku decembra minulého roku tlačou vyšla publikácia učiteľky, aktivistky a predsedníčky Spolku kysáčskych žien Ľudmily Berediovej-Stupavskej Aktivistky spolkov žien ako mosty juhoslovansko-slovenskej spolupráce. Táto publikácia z pera Ľudmily Berediovej-Stupavskej (1964) prináša prehľad národnostných a kultúrnych snáh a výsledkov práce slovenských spolkov žien pôsobiacich vo Vojvodine v prvej polovici minulého storočia. Ženské spolky svojimi

Informačno-politický týždenník

aktivitami v značnej miere pomáhali nielen k možnosti školenia chudobných žiakov, či k lepším podmienkam a ku kvalitnejšiemu životu detí v sirotincoch, ale aj k afirmácii žien v spoločnosti. Okrem toho, že sa pričinili o založenie národopisnej zbierky Slovákov vo Vojvodine, ktorá bola zárodkom založenia Slovenského (národného) múzea, rozvíjali dobré vzťahy a spoluprácu aj so srbskými a chorvátskymi spolkami žien vo vtedajšej Juhoslávii. Publikáciu Aktivistky spolkov žien ako mosty juhoslovansko-slovenskej spolupráce, ilustrovanú aj fotograficky, autorka vydala vlastným nákladom. S vročením 2019 v náklade 300 kusov ju vytlačila tlačiareň Graf Office v Kysáči. • KULTÚRA •

• OZNAMY •

3 /4890/ 18. 1. 2020

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina OBEC BÁČSKY PETROVEC OBECNÁ SPRÁVA Podľa článku 94 a článku 102 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/16, 113/17 a 95/18), článku 12 odsek 1 Vyhlášky o uskutočnení interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 95/2016) a záveru Komisie pre poskytovanie súhlasu k novému zamestnávaniu a dodatočnému pracovnému podieľaniu sa u užívateľov verejných prostriedkov 51, číslo: 112-11841/2019, z 27. 11. 2019, Obecná správa Obce Báčsky Petrovec zverejňuje

O Z N Á M E N I E O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE ŠIESTICH VÝKONNÝCH PRACOVNÝCH MIEST

A JEDNO PRACOVNÉ MIESTO ZRIADENCA V OBECNEJ SPRÁVE OBCE BÁČSKY PETROVEC I. Orgán, v ktorom budú obsadené pracovné miesta: Obecná správa Obce Báčsky Petrovec, Ul. Kollárova č. 6, Báčsky Petrovec. II. Pracovné miesta, ktoré budú obsadené: 1. Vedúci Oddelenia pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné úkony Hodnosť: samostatný poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1 Podmienky na vykonávanie úkonov pracovného miesta: Vysoké odborné vzdelanie z vedeckých oblastí v rámci vedecko-vzdelávacej činnosti spoločensko-humanistických vied alebo vedeckých oblastí v rámci vedecko-vzdelávacej činnosti technicko-technologických vied na štúdiách druhého stupňa (diplomované akademické štúdiá – master, špecialistické akademické štúdiá, špecialistické odborové štúdiá) v rozsahu najmenej 240 kreditov, resp. na zodpovedajúcich základných štúdiách trvajúcich najmenej štyri roky, zložená štátna odborná skúška a najmenej trojročná pracovná skúsenosť v odbore, znalosť slovenského jazyka a písma a ovládanie práce na počítači. 2. Úkony v oblasti dopravy – dopravný inšpektor a obecný turistický inšpektor Hodnosť: poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1 Podmienky na vykonávanie úkonov pracovného miesta: Vysoké odborné vzdelanie z vedeckej oblasti dopravné inžinierstvo v rámci vedecko-vzdelávacej činnosti technicko-technologických vied na štúdiách druhého stupňa (diplomované akademické štúdiá – master, špecialistické akademické štúdiá, špecialistické odborové štúdiá) v rozsahu najmenej 240 kreditov, resp. na zodpovedajúcich základných štúdiách trvajúcich najmenej štyri roky, zložená štátna odborná skúška a skúška pre inšpektora a najmenej trojročná pracovná skúsenosť v odbore, znalosť slovenského jazyka a písma a ovládanie práce na počítači. 3. Úkony stavebných prác, plánovania a projektovania Hodnosť: poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1 Podmienky na vykonávanie úkonov pracovného miesta: Vysoké odborné vzdelanie z vedeckej oblasti architektúry alebo stavebného inžinierstva v rámci vedecko-vzdelávacej činnosti technicko-technologických vied na štúdiách druhého stupňa (diplomované akademické štúdiá – master, špecialistické akademické štúdiá, špecialistické odborové štúdiá) v rozsahu najmenej 240 kreditov, resp. na zodpovedajúcich základných štúdiách trvajúcich najmenej štyri roky, zložená štátna odborná skúška a najmenej trojročná pracovná skúsenosť v odbore, znalosť slovenského jazyka a písma a ovládanie práce na počítači (MS Office a interenet). 4. Úkony rozpočtovania a trezoru Hodnosť: poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1 Podmienky na vykonávanie úkonov pracovného miesta: Vysoké odborné vzdelanie z vedeckej oblasti ekonomických vied v rámci vedecko-vzdelávacej činnosti spoločensko-humanistických vied na štúdiách druhého stupňa (diplomované akademické štúdiá – master, špecialistické akademické štúdiá, špecialistické odborové štúdiá) v rozsahu najmenej 240 kreditov, resp. na zodpovedajúcich základných štúdiách trvajúce najmenej štyri roky, zložená štátna odborná skúška a najmenej trojročná pracovná skúsenosť v odbore – účtovné úkony a ovládanie práce na počítači. 5. Vedúci Služby zhromaždenia obce a obecnej rady – právne úkony a úkony tajomníka obecnej rady Hodnosť: poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1 Podmienky na vykonávanie úkonov pracovného miesta: Vysoké odborné vzdelanie z vedeckej oblasti právnych vied v rámci vedecko-vzdelávacej činnosti spoločensko-humanistických vied na štúdiách druhého stupňa (diplomované akademické štúdiá – master, špecialistické akademické štúdiá, špecialistické odborové štúdiá) v rozsahu najmenej 240 kreditov, resp. na zodpovedajúcich základných štúdiách trvajúcich najmenej štyri roky, zložená štátna odborná skúška a najmenej trojročná pracovná skúsenosť v odbore, znalosť slovenského jazyka a písma a ovládanie práce na počítači. 5. Úkony v oblasti bojovnícko-invalidnej, zdravotnej a sociálnej ochrany, úkony zaopatrovania utečencov a úkony v oblasti rodovej rovnosti Hodnosť: poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1 Podmienky na vykonávanie úkonov pracovného miesta: Vysoké odborné vzdelanie vo vedeckej oblasti právnych vied v rámci vedecko-vzdelávacej činnosti spoločensko-humanistických vied na štúdiách druhého stupňa (diplomované akademické štúdiá – master, špecialistické akademické štúdiá, špecialistické odborové štúdiá) v rozsahu najmenej 240 kreditov, resp. na zodpovedajúcich základných štúdiách trvajúcich najmenej štyri roky, zložená štátna odborná skúška a najmenej trojročná pracovná skúsenosť v odbore, znalosť slovenského jazyka a písma a ovládanie práce na počítači. 6. Práce vrátnika a práce údržby zariadení a inštalácií – domovník Hodnosť: zriadenec – IV. druh pracovných miest

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Potrebný počet vykonávateľov: 1 Podmienky na vykonávanie prác pracovného miesta: Stredné odborné vzdelanie technického odboru v trvaní troch rokov alebo spoločenského, ekonomického alebo technického odboru v trvaní štyroch rokov, resp. získané špecialistické vzdelenie, najmenej šesťmesačná pracovná skúsenosť v odbore, ovládanie práce na počítači. III. Pre uvedené pracovné miesta pracovný pomer sa uzatvára na neurčitý čas. IV. Podmienky na zamestnanie kandidáta: – že je plnoletý štátny občan Republiky Srbsko; – že nebol právoplatne odsúdený na bezpodmienečný trest väzenia v trvaní najmenej šesť mesiacov; – že mu pracovný pomer v štátnom orgáne, resp. orgáne autonómnej pokrajiny alebo v jednotke lokálnej samosprávy nezanikol následkom ťažšieho porušenia povinností z pracovného pomeru. V. Miesto práce: Obec Báčsky Petrovec, Obecná správa, Ul. Kollárova č. 6, Báčsky Petrovec. VI. Lehota, v ktorej sa podávajú prihlášky na verejný súbeh: Lehota na podanie prihlášok na súbeh je 15 dní od zverejnenia oznámenia o verejnom súbehu v denníku Dnevnik. Prihláška na súbeh má obsahovať: Názov pracovného miesta, o ktoré sa kandidát uchádza, meno a priezvisko kandidáta so životopisom a uvedením doterajšej pracovnej skúsenosti a krátkym opisom prác, ktoré kandidát vykonával pred podaním prihlášky na súbeh, údaje o odbornom zdokonaľovaní a osobitných znalostných oblastiach, kontaktový telefón a podľa možnosti internetovú adresu. Prihláška musí byť vlastnoručne podpísaná. VII. Dôkazy, ktoré kandidát má priložiť k prihláške: – fotokópiu alebo odčítaný osobný preukaz; – vyplnenú prihlášku, v ktorej sa kandidát rozhodne, či si sám zadováži údaje o faktoch, o ktorých sa vedie úradná evidencia, alebo to namiesto neho urobí príslušný orgán; – originál alebo overenú fotokópiu osvedčenia o štátnej príslušnosti; – originál alebo overenú fotokópiu výpisu z matriky narodených; – overenú fotokópiu diplomu, ktorá potvrdzuje odbornú kvalifikáciu; – originál alebo overenú fotokópiu dôkazu o zloženej štátnej odbornej skúške (kandidát, ktorý má zloženú súdnu skúšku namiesto osvedčenia o zloženej odbornej štátnej skúške podáva originál alebo overenú fotokópiu osvedčenia o zloženej súdnej skúške); – originál alebo overenú fotokópiu dôkazu o pracovnej skúsenosti v odbore (potvrdenia, rozhodnutia alebo iné akty, ktoré dosvedčujú, na ktorých prácach a s akou odbornou kvalifikáciou získal pracovnú skúsenosť); – originál alebo overenú fotokópiu osvedčenia policajnej správy, že kandidát nebol odsúdený na bezpodmienečný trest väzenia v trvaní šesť mesiacov; – originál alebo overenú fotokópiu potvrdenia alebo osvedčenia zamestnávateľa, že kandidátovi skôr nezanikol pracovný pomer v štátnom orgáne, resp. v orgáne autonómnej pokrajiny alebo v jednotke lokálnej samosprávy v dôsledku ťažšieho porušenia povinností z pracovného pomeru (doručujú ho iba tí kandidáti, ktorí pracovali v štátnom orgáne, resp. orgáne autonómnej pokrajiny alebo v jednotke lokálnej samosprávy). Dôkazy, ktoré sa prikladajú, môžu byť originály alebo overené fotokópie. Poznámka: Doklady o faktoch, o ktorých sa vedie úradná evidencia, sú: osvedčenie o štátnej príslušnosti a výpis z matriky narodených. Zákonom o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník RS, č. 18/2016) okrem iného je predpísané, že je orgán povinný z úradnej povinnosti, v súlade so zákonom, vykonať nahliadnutie do údajov o faktoch nevyhnutných pre rozhodovanie, o ktorých sa vedie úradná evidencia, zadovážiť ich a spracovať; v konaní, ktoré sa začína na žiadosť stránky, orgán môže vykonať nahliadnutie, zadovážiť a spracovať osobné údaje o faktoch, o ktorých sa vedie úradná evidencia, keď je to nevyhnutné pre rozhodovanie, okrem toho, že sa stránka výslovne vyjadrí, že si údaje zadováži sama. Uvedené dôkazy kandidát môže priložiť aj sám s cieľom efektívnejšej a rýchlejšej realizácie výberového konania. Žiaduce je, aby kandidát vyplnil vyhlášku, ktorou sa rozhodne pre jednu z dvoch možností – či údaje, o ktorých sa vedie úradná evidencia, zaobstará orgán, alebo to urobí sám kandidát. Uvedenú vyhlášku možno stiahnuť z internetovej prezentácie obce: www.backipetrovac.rs Vyplnenú prihlášku je potrebné dodať s vopred uvedenými dôkazmi, aby orgán mohol ďalej konať. VIII. Telefón a meno osoby poverenej poskytovaním dodatočných informácií o verejnom súbehu: Daniela Vršková, telefón: 021/780-378, kl. 115, každý pracovný deň od 9.00 do 15.00 h. IX. Adresa, na ktorú treba podať prihlášku: Obecná správa Obce Báčsky Petrovec – Súbehovej komisii s označením: Pre verejný súbeh na pracovné miesto ___ (uviesť názov pracovného miesta), Ul. Kollárova č. 6, 21 470 Báčsky Petrovec. X. Zverejnenie verejného súbehu: Verejný súbeh sa zverejní na internetovej prezentácii Obce Báčsky Petrovec: www.backipetrovac.rs a v publikácii o zamestnávaní Poslovi a oznámenie o verejnom súbehu a adresa internetovej prezentácie, na ktorej sa súbeh zverejní, sa uverejní v denníku Dnevnik, v týždenníku Hlas ľudu, ktorý sa vydáva v slovenskom jazyku. Po uplynutí lehoty na podávanie prihlášok na verejný súbeh súbehová komisia prezrie všetky doručené prihlášky a podané dôkazy a zhotoví zoznam kandidátov, medzi ktorými sa vykoná výberové konanie. Výberové konanie sa vykoná len medzi kandidátmi, ktorí spĺňajú žiaduce podmienky súbehu na prácu na pracovnom mieste, ktoré sa má obsadiť. Kandidátom, medzi ktorými sa koná výberové konanie pre obsadenie pracovného miesta, sa zašle písomné oznámenie o tom, kedy začína výberové konanie a kedy a kde sa vykoná ústny rozhovor, počas ktorého sa zhodnotí odborná spôsobilosť, vedomosti a zručnosti kandidáta pre každé pracovné miesto podľa uvedených opisov prác. Kandidáti sa o výberovom konaní informujú písomne, telefonicky a prostredníctvom e-mailu, ak ho uviedli. POZNÁMKY: V súlade s článkami 72 a 73 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy skúšobné obdobie je záväzné pre všetky osoby, ktoré nemali uzatvorený pracovný pomer v orgánoch autonómnej pokrajiny, v jednotke lokálnej samosprávy alebo v štátnom orgáne. Skúšobné obdobie trvá šesť mesiacov. V súlade s článkom 47 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy do pracovného pomeru môže byť prijatá osoba, ktorá nemá zloženú štátnu odbornú skúšku, ale je povinná zložiť ju v lehote 6 mesiacov odo dňa uzavretia pracovného pomeru v súlade s článkom 131 rovnomenného zákona. Oneskorené, neprípustné, nezrozumiteľné a neúplné prihlášky kandidátov a prihlášky, ku ktorým nie sú priložené všetky potrebné dôkazy, budú odmietnuté. Všetky výrazy, pojmy, podstatné mená, prídavné mená a slovesá v tomto ozname, ktoré sú použité v mužskom gramatickom rode sa vzťahujú bez diskriminácie aj na osoby ženského rodu. NÁČELNÍČKA OBECNEJ SPRÁVY Dipl. práv. Jaroslava Čáni Jević, v. r.

• OZNAMY •

3 /4890/ 18. 1. 2020

Oznamy REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad Psounz@vojvodinа.gov.rs

OZNÁMENIE Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá dňa 15. januára 2020 vypísal súbeh na financovanie obstarania vybavenia – interaktívnych tabúľ s projektorom pre ustanovizne základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackych štandardov z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v roku 2020, na ktorý je možné uchádzať sa do 21. januára 2020. Text súbehu je zverejnený v denníku Alo a v Úradnom vestníku Autonómnej pokrajiny Vojvodiny dňa 15. januára 2020 a na webovej stránke sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Mihály Nyilas Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou drahou sestrou a tetou

VLASTOU JEČMENOVOU 24. 4. 1942 – 30. 12. 2019 profesorkou zo Starej Pazovy

Opustila nás po ťažkej chorobe. Kremácia jej telesných pozostatkov bola vykonaná 6. januára 2020 v Belehrade a pochovaná bola na Novom bežanijskom cintoríne. Pekná spomienka zotrvá v našich srdciach. Zarmútení: brat s rodinou a celá užšia a širšia rodina Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NSU149, NSL149, NSO149 NS – Save Kovačevića

Nositeľ projektu BOM TRADE, s. s r. o., Nový Sad, Industrijska 3/1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladovacieho objektu na skladovanie soli, objektu kontroly vchodu a bazéna na vypieranie soli s čerpajúcou stanicou, v Ul. industrijska 3/1, na katastrálnej parcele číslo 2272/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NSU149, NSL149, NSO149 NS – Save Kovačevića, Nový Sad, v Ul. Save Kovačevića 10, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4671, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. januára 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-710/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Save Kovačevića

Podnik Telenor Common Operation, z Belehradu, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Save Kovačevića, Ul. Save Kovačevića č. 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4672, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. januára 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-565/19, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik Telenor Common Operation, z Belehradu, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Žitni trg, Ul. Masarykova č. 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9894, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. januára 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-562/19, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2334_02 NS_Veternik_3 Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2334_02 NS_Veternik_3, v Ul. kráľa Petra I číslo 25, na katastrálnej parcele číslo 387, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. decembra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-770/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2271_04 NS_Čenej_vchod Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, s oprávnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Milutina Milankovića 1 ž, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2271_04 NS_Čenej_vchod, na jestvujúcom objekte Srbskej pravoslávnej cirkvi, Ul. Čenej, b. č., v Čeneji, na katastrálnej parcele číslo 3815, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. januára 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-807/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SPOMIENKA

na môjho manžela, otca a starkého

na sestru a švagra

ONDREJA MUČAJIHO 1936 – 2015 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Päť rokov uplynulo, ale Ty si v našich srdciach neustále s nami. Na Teba si spomínajú a nezabúdajú: manželka Zuzana,dcéra Ana a vnučka Jaroslava s rodinou

ZUZANU IMBRONOVIĆOVÚ

DUŠANA IMBRONOVIĆA

rod. Labátovú 1935 – 2015 – 2020 1938 – 2015 – 2020 S láskou a vďakou si na Vás spomíname. Sestry Anna a Mária a brat Ján s rodinami

DROBNÝ OZNAM

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

hlasludu.info www.hl.rs

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie;

SMUTNÁ SPOMIENKA

Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovaného syna

PAVLA BARTKU 2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2020 z Kovačice

Bolo to iba zdanie, že čas rany vylieči, ale on nás len s nimi žiť naučí. Tvoji navždy zarmútení rodičia

Dňa 18. januára 2020 sú tomu dva smutné roky, čo nás opustila naša drahá manželka, matka a stará mama

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovaného brata

ANNA PETRÁŠOVÁ

rod. Brezníková 31. 10. 1954 – 18. 1. 2018 – 2020 z Padiny

PAVLA BARTKU 2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2020 z Kovačice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Chýbaš nám. Nikdy na Teba nezabudneme. Navždy budeš žiť v našich srdciach. Brat Jaroslav s manželkou Aničkou a dcérou Ivankou

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

JÁN DRIEŇOVSKÝ

1930 – 2013 – 2020

JÁN DRIEŇOVSKÝ

ZUZANA DRIEŇOVSKÁ

1955 – 2017 – 2020

1928 – 2015 – 2020

z Báčskeho Petrovca Môžeme aj pero vypísať a slovami nedokážeme povedať, akou ste nás láskou zahŕňali. Vaša smútiaca rodinka Drieňovská • OZNAMY •

3 /4890/ 18. 1. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 17. januára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina 21.30 Spektrum 22.00 Dobroducháreň Nedeľa 19. januára 10.30 Zlatý kľúč z roku 2018, 3. časť 11.00 TV spomienky 11.30 Agrosféra

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 21. januára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Vo vysielaní okrem iného bude príspevok o prípravách na oslavu storočnice Ženského spolku v Kovačici. Je tu i príspevok pre ženy z oblasti zdravotníctva. Nasleduje Spektrum a po ňom nové vydanie Dobroduchárne.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 17. januára – Veľmi nebezpečné známosti, 1. časť Sobota 18. januára – Veľmi nebezpečné známosti, 2. časť Pondelok 20. januára – Zjavenie Utorok 21. januára – Tichá zúrivosť Streda 22. januára – Vtedy v Mexiku Štvrtok 23. januára – Neverná

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 19. januára Film: Monsters, a. s. Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Zberateľ kostí Záver vysielania

TV spomienky. Posledný januárový víkend bol v Pivnici celé polstoročie v znamení slovenskej ľudovej piesne. Vďaka bohatému televíznemu archívu bude uvedená reportáž z konca 70. rokov minulého storočia z nášho Každý pondelok podujatia s najdlhšou tradíciou – z 20.00 Hudobný mix festivalu Stretnutie v pivnickom poli. V rozhovore s niektorými Každý piatok jeho vtedajšími účastníkmi ožijú spomienky na festivalové skúsenosti 18.15 Výber z programu a zmienia sa i o súčasnom stave. TV Kovačica Druhá polhodinka nedeľňajšieho vysielania patrí prvému Každú sobotu tohtoročnému vysielaniu Agrosféry. 18.15 Výber z programu Bude to svojrázna retrospektíva TV Pančevo minulej sezóny. Zahrnuté bude roľníctvo, dobytkárstvo a na svoje si prídu aj zeleninári a ovocinári.

RÁDIO PETROVEC

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 19. januára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 22. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium Sobota 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 19. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Drobnochovatelia majú za sebou prvú vydarenú akciu v tomto roku Galéria insitného umenia v Kovačici v roku 2019 a plány na bežný rok Utorok 21. januára 16.00 Miestne spoločenstvo v Padine sa tiež stará o ekológiu Rozhovor s Jánom Čechom – zberateľom a kultúrnym dejateľom Divadelné predstavenie: Starý zaľúbenec Piatok 24. januára 16.00 Film: Soľ nad zlato Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

NEPEKNÝ PRÍBEH Z FUTBALOVÉHO TRÁVNIKA

Zdravie, či góly? NEVYBERAJÚ PROSTRIEDKY Mimoriadne podmienky na tréninnohokrát sme počuli, že je gy a hru, dobré finančné zabezpečešport zdravý pre človeka, nie, väčší výber kvalitnejších hráčov, zbližuje športovcov, ľudí, ale často aj nedovolené prostriedcelé národy, nadväzuje nové pria- ky, nech nepovieme bezohľadnosť teľstvá. Tak je to iba vtedy, keď sa voči súperovi, aby sa za každú cenu športovci na športoviskách navzájom vyhralo, robil domácich favoritmi rešpektujú, dbajú o to, aby neublížili s Laliťanmi. To tým skôr, že Panónia na súperovi, nedajbože tomto zápase mala ohrozili jeho zdravie. troch náhradníkov, Bez ohľadu na to, že bez trénera Zorakaždý chce vyhrať. No na Malivuka (rýchnie je to vždy tak, čo lo potom odišiel) sme mnohokrát videli a oprávnene chýbal aj na tomto našom úzeaj predseda Marko mí, najmä po rozklade Obradov! niekdajšej Juhoslávie. Pravdaže, v takejNepíšeme tu o špičto situácii lalitské kovom športe. Cieľom mužstvo nemohlo nám je poukázať na očakávať nič dobré. nepekné, nešportové, Dobre sa skončilo: Igor Hrnčiar To sa videlo už v prak chcete, aj neľud- (Panónia Laliť) vom polčase, keď ské udalosti, ktoré sa kvalitnejší, lepšie stávajú tu vôkol nás. Na zápasoch pripravení domáci v korektnej hre najnižších, ako to mnohí posmešne vďaka gólom N. Vladetića (17. min.) hovoria, „betónových“ líg, z ktorých a Borića (43. min.) získali náskok 2 : 0. sa nemôže vypadnúť, jedine zaniknúť. Tretí gól Mandića začiatkom druhého Práve takú nepríjemnú skúsenosť polčasu už znamenal, že nová výhra minulej jesene zažili futbalisti lalitskej zvýši bodové konto FK Bratstvo 2019. Panónie na hosťovaní v Prigrevici. O chvíľu po tom, čo Prigrevičania V tejto dedine Apatinskej obce ich získali náskok 3 : 0, hráč Panónie privítal novozaložený FK Bratstvo Igor Hrnčiar v zápale hry v 63. min. 2019, svojrázna filiálka rovnomen- spadol, ako sa to mnohým futbalisného klubu Bratstvo 1946, ktorý už tom hádam nespočetnekrát stáva na niekoľko rokov veľmi úspešne hrá zápasoch. Iba keď vstal, Igor zistil, že v Srbskej lige – skupina Vojvodina. mu jeden z prstov pravej ruky zostal Juraj Pucovský

NA ŠTADIÓNE V CRVENKE

Ihrisko v burine! J. Pucovský

Crvenke sa kedysi hovorilo, že je najšportovejšou dedinou na území celej Juhoslávie. Právom, lebo športový život v tejto dedine Kulskej obce poznačili predovšetkým hádzanári. Hádzanársky klub Crvenka založili v roku 1952, ale predsa má lepšie výsledky od hráčov behajúcich za loptou na futbalovom trávniku, ktorí tiež preslávili meno svojej dediny za uplynulé storočie. V roku 1965 HK Crvenka na kvalifikačnom turnaji v Rijeke si vybojoval status člena Prvej ligy Juhoslávie. Potom v sezónach 1966/67 a 1987/88 získal Pohár Juhoslávie. Najväčší úspech predsa prišiel v sezóne 1968/69, keď • ŠPORT •

hádzanári z najsladšej dediny boli najlepší v krajine, ovenčili sa titulom majstra Juhoslávie. Najväčší úspech na medzinárodnej scéne Crvenčania zaznamenali v sezóne 1969/70, keď

v neprírodnej polohe, vyvrátený, že utrpel zranenie! Hostia ihneď žiadali od hlavného rozhodcu Dušana Radulovića z Crvenky, aby službukonajúci lekár Hrnčiarovi poskytol pomoc. Taký na ihrisku nebol, hoci v zápisnici písalo meno Dr. Svetozar Cvetićanin?! Hostia potom požiadali, aby zraneného hráča určené vozidlo (žiadne registračné číslo nebolo uvedené v zápisnici, ako to nakladajú futbalové pravidlá) prepravilo do najbližšej zdravotníckej ustanovizne. Úradné osoby (rozhodcovia a delegát), tiež nikto z domácich vôbec nič nepodnikli! SPOLUHRÁČ NAŠTARTOVAL AUTO Keď videli, že sa Hrnčiar lekárskej pomoci nedočká, hráč Daniel Ďurčiansky vyšiel z trávnika, naštartoval svoje auto, ktorým zraneného spoluhráča prepravil do somborskej nemocnice. Panónia na ihrisku zostala s deviatimi hráčmi, lebo práve Ďurčiansky a Majera predtým vošli do hry ako náhradníci, a na lavici sedel iba druhý brankár Štefan Hrnčiar. Celkom logické a očakávané bolo, aby početnejší domáci v presilovke dali ešte niektorý gól, kým zranený Hrnčiar a Ďurčiansky uháňali do Somboru a v nemocnici čakali na lekársku pomoc. Hráči Bratstva 2019 ešte dvakrát prekonali Valenta a Laliťanov vyprevadili s výsledkom 5 : 0. Našťastie, u zraneného hráča Panónie nedošlo k zlomenine, ale iba k vykĺbeniu prsta, takže sa veľmi rýchlo mohol venovať svojej každodennej práci. V srdciach lalitských hráčov však zostal blen z toho, čo sa udialo v Prigrevici. Nadovšetko

preto, že si ani delegát Zoltán Mak z Kupusiny neurobil robotu ako treba. Menovaný v protokole písanom počítačom veľmi všeobecne, pritom aj príliš konfúzne uviedol toto:„Zápas prebiehal v súlade s pravidlami MFL Sombor – druhej triedy, prihlásený je v PS Apatin, patrola bola na ihrisku. Všetky služby prítomné na zápase, góly regulárne. Organizácia zápasu dobrá, správanie sa úradných osôb v technickom priestore korektné. Rozhodcovská trojica si dobre vykonala úlohu. Úradné osoby vyplatené.“ A potom celkom na konci po naliehaní hostí ceruzou je napísané: „V 63. min. sa zranil hráč hostí číslo 5 (už spomenutý I. Hrnčiar, pozn. autora), ktorý si zlomil prst na pravej ruke.“ Hostí rozčarovalo, ba rozhorčilo to, že si delegát Mak nevykonal robotu ako treba. Neuviedol, že tí, čo mali zranenému pomôcť, nepomohli, ale sa o to museli postarať samotní hráči Panónie, za cenu oslabenia mužstva a presvedčivejšej prehry. Mak nereálne, lichotiac domácim, zhodnotil aj organizáciu zápasu. Zo všetkého vysvitá, že mu najdôležitejšie bolo, aby rozhodcovia a on boli vyplatení a odišli domov s nemalými mzdami vo vrecku, ktoré si svojím nekonaním a porušovaním pravidiel ani nezaslúžili?! Ozaj, či výhra, viac gólov v sieti súpera a bodov na svojom konte môžu byť nad zdravie hociktorého, v tomto prípade súperovho hráča? Skutoční športovci, ale aj statoční ľudia v tom nemajú žiadnu dilemu! Žiaľ, Laliťania sa s takými v Prigrevici nestretli!

sa dostali do semifinále Pohára európskych šampiónov, kde podľahli berlínskemu Dynamu celkovým výsledkom 20 : 19. Tieto úspechy nie sú náhodné, ak máme na zreteli, ktorí hráči si obliekali tričko Crvenky. Medzi nimi sú najznámejší: Slobodan Mišković, Čedomir Bugarski, Petar Fajfrić, Zoran Živković, Đorđe Lavrnić, Drago Jovović, József

Holpert, Momir Rnić, Đurađ Trbojević, Stjepan Obran, Rolando Pušnik, Dragan Škrbić, Savo Mešter, Mladen Mjerimačka, ako aj mnohí iní, takmer všetci reprezentanti našej krajiny. Spočiatku sa hádzaná hrala na otvorených, najčastejšie betónom pokrytých ihriskách. Jedno také je aj na štadióne FK Crvenka, na ktorom sa začali písať skvelé hádzanárske dejiny tejto dediny. Až zatiaľ, kým nevybudovali modernú halu kapacity 2 000 miest, ktorú pomenovali podľa najznámejšieho hádzanára z tohto prostredia: Športové stredisko Slobodana Čileho Miškovića. V poslednom čase crvenská hádzaná nie je slávna ako kedysi, lebo klub s premenlivým úspechom nesúťaží v srbskej elite, ale v Prvej lige – severnej skupine. Dôvodov na úpadok tohto športu je mnoho a potrebovali by sme oveľa viac priestoru na to, aby sme všetko dobre rozanalyzovali a ozrejmili.

Tu bolo kedysi hádzanárske ihrisko v Crvenke. Smutný, presmutný obraz.

3 /4890/ 18. 1. 2020

Šport SLOVO MÁ: ANNA MEŠIOVÁ, NIEKDAJŠIA ŠPORTOVKYŇA

Keď v Erdevíku hádzaná bola sviatkom

Juraj Pucovský

Anny a Miloslava Mešiovcov v Erdevíku sme vo veľkom časovom rozpätí boli dvakrát. Prvýkrát sme k nim zavítali 22. marca 1997, lebo sme počuli, že majú dcéru Natašu. Nie, nie je to, čo ste si mnohí pomysleli... Staršia dcéra Mešiovcov vtedy bola reprezentantkou Juhoslávie. Práve v júni roku 1997 na finále atletických Majstrovstiev Juhoslávie Nataša v hode oštepom dosiahla diaľku 40,32 m a získala bronzovú medailu. O necelý mesiac neskoršie z Majstrovstiev Balkánu pre juniorov a juniorky v tureckej Smyrne (Izmir) ďalší bronz pre Natašu, členku AK Srem v Sriemskej Mitrovici. Tentoraz v omnoho ťažšej disciplíne – sedemboji. Bol to jej úspešný návrat na atletické kolbištia po zranení. O tom sme vtedy písali. V dome Mešiovcov sme si zároveň v predizbe na stene všimli veľký zarámovaný obrázok hádzanárskeho družstva, z ktorého sa usmievali tváre mladých dievčat. Domáca Anna sa nám pochválila, že je aj ona medzi

nimi. Nestačilo naliehanie, aby nám rozprávala o hádzanárskej kariére Anny Mešiovej, rodenej Rybárovej. Odpoveď znela: „Inokedy...“ To inokedy prišlo o dvadsať dva rokov neskoršie, 16. novembra 2019, keď sme druhýkrát zavítali do ešte krajšieho domu Mešiovcov, v ktorom dnes žijú

sme hrávali hádzanú. Členkou ŽHK Partizan som sa stala po skončení základnej školy. Hádzaná bola v Erdevíku obľúbeným športom, keďže Partizan hral dlho v Druhej lige veľkej Juhoslávie. Moja kariéra trvala v rokoch 1971 až 1978, keď som sa vydala. Súperili sme s družstvami z

Tatiana, Nataša, Anna a Miloslav Mešiovci (zľava) vo svojom dome 22. marca 1997

Ady, Crvenky, zo Sombora, Zreňanina, Subotice, z Nového Sadu, Pančeva, Belehradu, zo Zemuna, potom tam nižšie, z Nišu, Nišskej Banje, Vrnjačkej Banje, Prištiny, Danilovgradu, Bijeleho Polja, Titogradu (dnes Podgorica), zo Skopje, z Kumanova... Erdevík v tejto spoločnosti bol najmenší, nuž sa pamätám, že keď prvýkrát u nás hosťovali B. Polje, Danilovgrad, Kumanovo, nevedeli, ani ako sa do našej dediny dostať! V lige hrali kluby zo Srbska, Vojvodiny, Kosova, Čiernej Hory a z Macedónska.“ MÄKŠÍ BETÓN AKO PALUBOVKA. „Hrávali sme na otvorenom, na betónových ihriskách, pri dennom svetle, bez reflektorov, ktoré mali iba v halách. Nám, ktoré sme si na to zvykli, Družstvo ŽHK Partizan po triumfe na turnaji v Sriemskej Mitrovici 11. marca 1973 lepší bol betón ako

www.hl.rs

palubovka. Na parketách sme si poudierali kolená, kĺby, a na betónovom ihrisku nič. Palubovka nám bola vari tvrdšia ako betón. Veď sme hrali na úpeku, v daždi, na zime, keď už vedel aj sneh zaletovať! Ihrisko v našej škole sme dobre poznali, vedeli sme, ako treba spadnúť. Nepamätám sa, aby som bola voľakedy ťažšie zranená, takému menšiemu zdraniu kolena či lakťa sa predsa nemohlo občas vyhnúť. Haly mali len Zreňanin, Sombor a Pančevo. Možno tým dievkam, čo mali k dispozícii haly, sa ťažšie hralo u nás na betóne.“ TRÉNERI A SPOLUHRÁČKY. „Mojím prvým trénerom bol Jovan Njegovan, učiteľ predmetu Poznávanie prírody a spoločnosti v erdevíckej škole, ktorý prišiel zo Slavónskej Požegy. Onedlho však zomrel, pochovaný je na cintoríne v Gradiške. Pamätám

už len manželia Anna a Miloslav. Spomínaná Nataša a mladšia Tatiana už dávno „vylietli“ z teplého a milého rodičovského hniezda. HÁDZANÁRKA ANNA. „Šport som si obľúbila už v základnej škole, vrhala som guľou, vyskúšala sa v behu, so spolužiačkami

Informačno-politický týždenník

Anna Rybárová v obvyklej hádzanárskej póze

sa, že sme raz po návrate z príprav na Slovensku navštívili jeho hrobku. Sezónu-dve nás potom viedol Šíďan Vladimír Stupavský, telocvikár. Trénerom sa potom stal Erdevíčan Milan Dobrić, majster, mechanik, hrávala som • ŠPORT •

oproti sebe chýrečnú, už nebohú Dragicu Palavestrovú – Mijačovú a v Osijeku hádzanársku legendu Katarinu Ilešovú-Kaju.“

Dcéry a vnučka Mešiovcov: dcéra Nataša, vnučka Tamara a dcéra Tatiana (zľava)

aj pod dozorom trénera Duška Danilovića. ŽFK Partizan mal v tom čase dobré mužstvo, zaznamenávali sme pekné výsledky v Druhej lige, často boli pri vrchole tabuľky. V bráne bola Radmila Budisavljevićová, Divna Čukvasová hrala pravú obrankyňu, Mirka Rumanová ľavú a Ružica Bulićová strednú, pivotka bola Gordana Đakovićová, Radmila Stanivukovićová útočila z pravého krídla a Anna Rybárová z ľavej strany. Boli tu aj náhradníčky: Elena Nongrádiová, Biserka Ćuková, Radmila Dragoljićová, brankárka Želka Fodorová... Všetky sme boli Erdevíčanky, Rumanová Ľubanka, kým iba Budisavljevićová a Čukvasová prišli z Čantavira. Ja som

Mamika Anna s miláčikom Stefanom

bola veľmi rýchla, nedávala som mnoho gólov, priemerne dva-tri na zápase, ale nado mnou súperky robili mnoho faulov za hod zo siedmich metrov (penalty), ktoré najčastejšie Bulićová a Čukva• ŠPORT •

sová premieňali. Pamätám sa, že v triumfe nad Prištinou 32 : 10 Divna Čukvasová dala až 23 gólov?!“ BOLI TO KRÁSNE ČASY. „Ako sa financoval klub? Obec Šíd nám zabezpečovala existenciu. Cesty na hosťovania nám trvali aj dva dni. Vybrali sme sa v sobotu o tretej popoludní a vrátili sme sa v nedeľu po polnoci. Stávalo sa, že sme museli aj spať v hoteloch, najmä keď sme hrali v Niši, Danilovgrade, Titograde, Bijelom Polji, Prištine... Cestovali sme vlakom, tu bližšie autobusom, aj autami. Aby trovy boli menšie, na zápasy do Čiernej Hory sme cestovali spolu s novosadským ŽHK Železničar, ony do B. Polja a my do Titogradu. Ozaj, boli to krásne časy. Hradili nám tréningy, zápasy, odmeňovali nás za výhry. Z tej našej prvej zostavy ani jedna hráčka nikdy nechýbala na tréningu, nedajbože, aby vystala zo zápasu. To si v dnešnom čase nemožno ani zamyslieť, že tak môže byť! Pekne sme sa kamarátili, cestovali takmer po celej krajine. Platy sme dostávali po známy list súdruha Tita v septembri 1972. To nás neznechutilo, aj ďalej sme hrávali preto, lebo sme hádzanú naozaj zbožňovali. Vo svojej kariére som hrala aj proti viacerým našim známym reprezentačným hviezdam. Sestry Ljiljana a Svetlana Mugošové z Titogradu nám boli súperkami v majstrovstvách, tiež aj Kysáčanka Anna Pixiadesová – Stepanovová, ktorá hrala v novosadskom Železničare. Na prípravách v Splite spoluhráčky a ja sme mali v priateľskom zápase s Dalmou

a synčeka Stefana. Všetci nás radi, často a pravidelne navštevujú. My im v každom ohľade pomáhame, máme z toho veľkú radosť.“

SLEDUJEM VŠETKY ŠPORTY. „Moja aktívna hádzaná je už minulosťou, ale šport nie. Sledujem všetko: hádzanú, atletiku, tenis, vodné pólo, futbal trochu menej. Najviac ma zaujímajú basketbal, volejbal, tenis, drukujem Novakovi, vstávam aj v noci o dvanástej... Hádzaná mi nepriniesla veľa, možno najviac prispela k lepšiemu zdraviu. Nemám problémy ani s nohami a toľko som sa váľala po betóne. Pokúšam sa vnukovi vštepiť lásku k športu, vidím, že má rád futbal, je bojovný, ale ešte netrénuje v našom FK Sloga. Najšťastnejšia som, keď ma poprosí, aby mu mamika, ako ma volá, uvarila obľúbené jedlo.“ SLOVÁ OTCOVE. „Keď hrali hádzanárky ŽHK Partizan, tak to v Erdevíku bola slávnosť. Na zápasy ,chodilo staré i mladé´, v hľadisku bývalo tristo, štyristo, ba aj päťsto divákov. Ako sme sa stretli s manželkou Annou? Neviem ani ja, našla ona mňa (smiech manžela a otca Miloslava). Keď hosťovali v Titograde, kde som Anna a Miloslav Mešiovci vo svojom dome ja bol vojakom, s kas fotografiami 16. novembra 2019 marátmi sme chodili sledovať zápasy. si zranila meniskus a Austráliu Vtedy sme sa s Annou už poznali, nevidela. Keď odišla na štúdiá ako sa to povie, zabávali.“ do Belehradu, prestúpila do AK Buchot hádzanárskej lopty C. zvezda, očakávali sa od nej z ihriska erdevíckej školy a výskanové úspechy, no na prípravách nie fanúšikov už dávno nepočuť. v Poľsku sa zranila a s atletikou ŽHK Partizan zanikol, zmizol z hádzanárskej mapy našej krajiny. skončila. Nataša dnes žije v Belehrade, Zostali len početné spomienky, pracuje v známej firme, je úspeš- príbehy, výhry a prehry, pekné ná vo svojom odbore – transport chvíle nielen Anny Rybárovej, tovaru a služieb. Mladšia dcé- ale mnohých generácií, ktoré ra Tatiana je vydatá v Erdevíku vedeli nadchnúť diváka v kedysi u Medošovcov, skončila zdravot- v Erdevíku obľúbenom a úspešnícku školu, nepracuje v odbore, nom športe. ale vo veľkej rodinnej firme. Má Foto: autor dcéru Tamaru, študentku, ktorá a z albumu Mešiovcov žije u tety Nataše v Belehrade, DCÉRY A VNÚČATÁ. „Druhýkrát som sa na hádzanárske ihrisko vrátila, keď dcéry mali sedem – osem rokov. Mladšia Tatiana vždy zakríkla manželovi: Ideme s mamou na tréning! Otec tým nebol veľmi nadšený, ale čo mohol robiť, musel súhlasiť. Nataša s nami nechodila, akoby ju šport nezaujímal, iba škola a kniha. Atletike sa začala venovať v 6. ročníku, keď skočila ďaleko do diaľky. Hneď vtedy ju zobral AK Srem, bola kandidátkou na Hry XXVII. Olympiády v Sydney, ale

3 /4890/ 18. 1. 2020

Šport KYSÁČSKA TATRA V ROKU 2019

Hralo 34 hráčov! Pavel Pálik

anúšikovia Tatry rok 2019 si iste budú dlho pamätať, lebo v ňom zažili veľké rozčarovanie. Najprv preto, že skromne oslávili jubileum – 90 rokov futbalu v Kysáči. Mužstvo

najlepšie, v krátkom čase sa im nepodarilo angažovať dobrých hráčov. Jesennú časť majstrovstiev Tatra v Novosadskej oblastnej lige skončila na predposlednom 17. mieste, keď tri zápasy vyhrala, tri hrala nerozhodne, až desať prehrala a získala iba 12 bodov. Gólový pomer je negatívny: 25 : 47. Góly za Tatru dali Vučković

Mužstvo, ktoré najčastejšie hralo a porazilo Hajduk z Čurugu 7 : 1. Stoja zľava: Darko Stanković, Goran Bakić a Marián Kulík.

Tatry hralo vo Vojvodinskej lige – južnej skupine a hoci na záver sezóny 2018/2019 nebolo posledné, pre reorganizáciu súťaží a ešte viac neobvyklé rozhodnutie vtedajšieho vedenia, čo sa za 90 rokov nikdy nestalo, vypadlo zo štvrtého stupňa súťaže. Vtedajšie vedenie nevedelo prekonať finančné problémy, uspokojilo sa so zostupom, rozpustilo hráčov a spravovanie FK Tatra ponúklo Miestnemu výboru Srbskej pokrokovej strany, ktorý sa toho ujal. Na štarte sa noví ľudia nevynašli

7, Kedža a Bobot po 4, Stojičić 3, Jašović a Grlica po dva, kým raz trafili Kuzmanović, Berić a Klaić. Dres Tatry si obliekali títo hráči: Munjaz, Plemić, Jašović, Berić, Kedža, Vučković, Klaić, Bobot, Kuzmanović, Batinić, Grlica, Budík, Ábelovský, Bulatović, Stojšić, Karanov, Grahovac, Ožvát, Mitrović, Živković, Jokić, Burger, Medić, Zbućnović, Đekić, Mucha, Pejašinović, Zeljković, Kecman, Despotović, G. Ivković, A. Ivković, Ž. Ivković a Željko Ivković. Trénermi Tatry v jesennej časti

Pionieri Tatry sa tiež môžu pochváliť dobrými výsledkami na turnajoch a v Obecnej lige Nový Sad

boli Michal Koruniak, Stojan Ilić, Marián Kulík a majstrovstvá dokončil Saša Milanović. Pomáhali im technickí vedúci Michal Kohút a Pavel Kocka-Maxo. Mesiac bol predsedom Nermin Feleć, ktorého vystriedal Novosadčan Darko Stanković. Vlani Kysáčania oslávili aj 50. výročie priateľstva a spolupráce s mužstvom zo slovenských Hontianskych Nemiec. V týchto dňoch Hontianskonemčania vytlačia knihu o tejto nekaždodennej družbe. V piatok 10. januára 2020 pred-

Dorastenci Kysáčanov znova zahrali a obsadili 6. miesto v lige

Mužstvá v Hontianskych Nemciach pred oslavným zápasom 50. výročia spolupráce

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

seda D. Stanković zvolal informatívne zasadnutie, na ktoré okrem trénera S. Milanovića pozval aj bývalých aktivistov a hráčov (bolo 35 ľudí), aby ich oboznámil s problémami z jesennej časti, s plánmi práce a posilami mužstva. Tréner Milanović zdôraznil, že je cieľom obstátie v lige, a preto teraz treba angažovať piatich – šiestich kvalitných hráčov. Prípravy na jarnú odvetu sa začnú 25. januára 2020 na ihrisku, ale ak bude špatné počasie, futbalisti sa presťahujú do športovej haly v rámci ZŠ Ľudovíta

Štúra. Potom predseda Stanković vyzval všetkých, aby pomohli, koľko môžu, a zapojili sa do práce klubu. Každá rada a pomoc je vítaná a iba spolu dokážeme splniť cieľ, skonštatoval predseda. Pripomenul tiež, že mal rozhovor s primátorom Mesta Nový Sad Milošom Vučevićom, ktorý tiež prisľúbil pomoc. O financiách hovoril podpredseda Goran Bakić. Pionierske mužstvo vlani bolo tiež úspešné, získalo niekoľko turnajov a darilo sa mu aj v Obecnej lige Nový Sad. Po niekoľkých rokoch opäť zahrali aj dorastenci Tatry a v lige získali 6. miesto. • ŠPORT •

STOLNOTENISOVÝ KLUB OSÔB S INVALIDITOU SPIN VYCHOVÁVA ŠAMPIÓNOV

Členovia STKI Spin v roku 2019

Latka stále nahor, nikdy nadol!

Juraj Pucovský

aši zdravotne znevýhodnení športovci už roky z najväčších športových súťaží, majstrovstiev Európy a sveta, ako i paralympiád prinášajú mnoho trofejí. Dokazujú tým, že aj keď im nešťastný osud vážne ublížil na zdraví, nevzdávajú sa, neklesli na duchu. Naopak, tvrdou prácou sa dokazujú, výkonmi a výsledkami môžu byť príkladom nejednému zdravému športovcovi! Stolný tenis je jedným z najúspešnejších športov telesne postihnutých osôb. V našej krajine jestvuje dvanásť STKI, ktoré zoskupujú viac ako sto hráčov, hrajú ligu a súťažia aj jednotlivci. Každý klub má kvalifikovaného trénera s licenciou, aby mohol pracovať s deťmi a dospelými. Členom klubu sa môže stať každý, ktorému športová lekárka Dr. Romana Romanovová po prehliadke určí, v ktorej kategórii bude hrať. Telesne postihnutí stolní tenisti vlani znova dokázali predovšetkým športový talent a vedomosti, ale i svoju vitalitu, vytrvalosť, vôľu a bojovnosť. Najväčší úspech dosiahli v septembri na Majstrovstvách Európy vo švédskom Helsingborgu, z ktorých sa vrátili so šiestimi medailami, dvoma zlatými a štyrmi striebornými. „Tak ešte nikdy nebolo,“ povedal Zlatko Kesler, šéftréner reprezentácie Srbska, tréner

Mitar Palikuća (prvý zľava) vicemajster Európy

novosadského STKI Spin, bezpochyby náš najúspešnejší zdravotne znevýhodnený stolný tenista. Hoci Srbsko vo Švédsku nastupovalo jednotne, predsa chceme zdôrazniť, že zo šiestich medailí sa štyri zaleskli práve na prsiach spinovcov. Vo víťaznej sérii pokračuje ženské družstvo (Borislava Perićová-Rankovićová, Nada Matićová, Sanja Mijatovićová), ktoré obhájilo európsky titul po finálovom triumfe nad domácimi Švédkami 2 : 1. Dve medaily nám prinieslo aj finále jednotlivkýň, v ktorom neprekonateľná Borislava-Beba premohla svoju najlepšiu priateľku, spoluhráčku, ale pri stolnotenisovom stole veľkú rivalku Nadu. Úspešný bol aj strieborný Mitar Palikuća, hoci ho vo finále prekonal druhý hráč sveta Nemec Valentin Baus. Prvý cieľ v Helsingborgu je dosiahnutý, ba prekonaný, lebo naši namiesto očakávaných dvoch – troch medailí získali až šesť! Začal sa olympijský rok, a to znamená aj prípravu zdravotne znevýhodnených stolných tenistov na Paralympijské hry v Tokiu. Borislava-Beba Perićová-Rankovićová a Nada Matićová ako majsterky Európy už majú v rukách vízum do Tokia, Mitar Palikuća je tiež veľmi blízko k tomuto cieľu, šanca sa naskytuje aj Ane Prvulovićovej a Goranovi Perlićovi. Určí sa to na májovom kvalifikačnom turnaji v slovinskom meste Laško, kde si iba víťazi jednotlivých kategórií budú môcť pospevovať japonskú pieseň. Srbsko do Slovinska pošle asi desiatich hráčov a hráčok, nuž Zlatko Kesler očakáva, že aspoň ešte dvaja získajú vízum do Tokia.

Borislava, Mitar, Nada so šéftrénerom Zlatkom Keslerom (sedí druhý zľava), trénermi Zoran Kurtešom a Miodragom Čovićom

Šampónky Európy: Nada a Borislava (zľava), z Helsingborgu si priniesli dve zlaté medaily a striebornú

Príkladné majstrovstvo s raketou v rukách, tvrdý tréning, vysoká morálka, veľké priateľstvo a stále nahor, nikdy nadol nasadená latka sľubujú, že sa títo naši športovci aj z Tokia vrátia s viacerými medailami. Snímky: z archívu STKI Spin a autor

Na rozptýlenie šampiónov: novosadského skladateľa a hudobníka Đorđa Čavića (v strede) podporili novinári Slobodan Bajić s gitarou a Rastislav Zorňan s mikrofónom

100-ROČNÁ TLAČIAREŇ V PETROVCI

Rekonštrukcia budovy je v plnom prúde

Realizátor projektu Miroslav Bartoš spolu s riaditeľkou NVU Hlas ľudu Annou Huďanovou a podpredsedom NRSNM Pavlom Surovým

Riaditeľka Anna Huďanová má v pláne rekonštruovať vzhľad budovy NVU Hlas ľudu

Práce bežia v plnom prúde vďaka riaditeľke NVU Hlas ľudu Anne Huďanovej Andrea Lačoková

etrovskú tlačiareň od roku 2014 vlastní Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu na čele s úradujúcou riaditeľkou Annou Huďanovou. Občania Obce Báčsky Petrovec si už kládli otázku, či petrovská tlačiareň skrachuje v roku storočnice?! Vďaka riaditeľke, ktorá dokázala usporiť peniaze, a zakladateľovi NVU Hlas ľudu NRSNM tlačiareň sa konečne dožila rekonštrukcie. Už čoskoro v miestnosti, ktorá dlhé roky bola predajňou, v nových, obnovených priestoroch bude otvorená galéria Hlas ľudu v slovenskom duchu, kde sa budú môcť usporadúvať rôzne výstavy, stretnutia novinárov, semináre, premiéry či prezentácie. Tieto priestory budú môcť používať aj spolkári či členovia iných združení v obci. Bude tu aj Pamiatkový kútik s najstaršími vydaniami týždenníka Hlas ľudu, zahrnuté tu budú aj získané odmeny a uznania, a to vďaka finančným prostriedkom z Úradu pre

Slovákov žijúcich v zahraničí. Otvorenie vynovenej galérie bude koncom januára. Riaditeľka Anna Huďanová vyzdvihla:„Zadovážili sme už aj nábytok, pomôcky, ktoré sú potrebné pre galériu, lebo, bohužiaľ, nábytok, ktorý tu bol a ktorý sme chceli využiť, sa nedal, už sa rozpadával, takže táto miestnosť, teda galéria bude úplne vynovená. Ešte zostalo doriešiť vchodové dvere, okná či steny. Keď si našetríme prostriedky, tak určite dáme taký príjemný vzhľad tejto budove. Náš plán je, aby sa Hlas ľudu vrátil do Petrovca, a verím, že si to želajú nie iba Petrovčania, ale aj všetci ľudia žijúci vôkol nás, lebo sme všetci emotívne viazaní za tieto priestory a, samozrejme, aj za náš týždenník.“ Teda v pláne je postupne krok za krokom rekonštruovať celú tlačiareň, ako i prvé poschodie budovy, aby tu zvonu pracovali novinári týždenníka Hlas ľudu. Potešujúcou správou je aj to, že budú zamestnávať nových pracovníkov do tlačiarne, a to práve z obce. Nový nájomca zadovážil aj nové stroje

a v pláne je rozšíriť rozsah práce. Podpredseda NRSNM Pavel Surový podotkol:„Obec a občania Petrovca si vôbec nezaslúžili tlačiareň v takom špatnom stave. My sme v Národnostnej rade poukazovali na tento stav budovy, ktorý treba riešiť, a teraz nastal čas dať zelené svetlo, aby sa začalo s týmito prácami. Naším cieľom je ukázať v Petrovci, ako aj v iných dedinách, že sa pracuje správne a poctivo, a Petrovec tridsať rokov čakal na takýchto ľudí. Ja ako poslanec chcem pomôcť, aby sa nejaké prostriedky aj z pokrajiny vybavili, aby sme postupne vynovili tlačiareň. Týmto poukazujeme na to, že si vážime našu minulosť. To, čo pani riaditeľka zastihla, sú rôzne dlhy, neefektívne míňania peňazí a je tu na správnom mieste, aby dala veci do poriadku. Občania určite vidia, že my iba nerozprávame, ale konáme!“ Tlačiareň v Petrovci predsa zdobí centrum mesta a iste si zaslúži kompletné vynovenie budovy. Foto: Andrea Lačoková