Vzlet 4/2019 by NVU Hlas ľudu

Nový Sad | ročník 50 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

APRÍL 2019

Paraglajding – let na obrovskej hojdačke

starodávnej túžbe človeka vznášať sa voľne medzi oblakmi svedčia mnohé mýty a legendy. Najstaršie záznamy letu sú vykresané v pravekých jaskyniach a datujú spred viac ako 4 000 rokov. S objavom písma aj prví spisovatelia vytvorili výnimočné príbehy o letiacich ľuďoch, akým je ten o Daidalovi a Ikarovi, ktorí si zhotovili krídla z pier a vosku. V ázijských legendách je to Aladin a jeho letiaci koberec, pokým v slovenských rozprávkach rytieri leteli na divotvorných, okrídlených tátošoch. Aj obyčajní ľudia sa stáročia pokúšali nájsť spôsob, ako letieť. Napodobňujúc vtáky, pripravovali si umelé krídla, avšak tie pokusy sa končili zväčša tragicky. S vývinom technológie javili sa aj iné, trochu komplexnejšie mechanizmy a prístroje, ako napr. letiace stroje Leonarda da Vinciho, ktoré vlastne

boli aj prvými krokmi v zhotovovaní letiacich strojov. Predsa sa iba v minulom storočí človek úspešne vyhol gravitácii zeme. Dnes máme lietadlá, ktoré sa dostanú tisí-

cami kilometrov do výšky, ale pionieri letectva by asi boli oduševnení práve za jeden z najmladších a najjednoduchších leteckých športov pomenovaný paraglajding. Anglický termín paraglajding je odvodený zo slov parachute (padák) a gliding (kĺzanie). Pilot zaoberajúci sa týmto športom vlastne plachtí na zrekonštruovanom padáku voľne po vzduchu, hľadajúc tzv. termály, čiže prúdy teplého vzduchu – práve tie, ktoré využívajú aj vtáky. V podmienkach, ktoré určité podnebie poskytuje, pilot sa usiluje letieť čím dlhšie a zaletieť čím ďalej. Na rozdiel od väčšiny iných leteckých športov paraglajding nevyžaduje veľké výdavky a pritom umožňuje záujemcom príliš rýchlo sa samostatne vyskúšať v tomto športe. Prvý let je záväzný s inštruktorom, potom nasledujú hodiny výcviku ovládania a bezpečného zaobchádzania s padákom na zemi. Nasledujú hodiny, počas ktorých športovec samostatne zdoláva let na malých výškach na niekoľko metrov a po zvládnutí tejto disciplíny sa získava licencia pilóta, s ktorou možno pokračovať v zdokonaľovaní rôznych disciplín, ako je presné pristátie alebo akroparaglajding. Sen každého paraglajdistu je však aspoň raz dosiahnuť bázu, ktorá sa v tomto športe nachádza tesne pod oblakmi, a z bázy zaletieť čím ďalej. V Srbsku tento šport nie je natoľko

apríl 2019

vyvinutý ako v niektorých iných európskych štátoch, a predsa Belehradčan Petar Lončar je jediným paraglajdistom na svete, ktorému sa podarilo letieť ponad všetky kontinenty. Jedným z nadšencov tohto športu je i Padinčan Pavel Pokorácky, člen belehradského klubu Košava, ktorý často trénuje na Titelskom brehu. Povedal nám, že zážitok z paraglajdingu je neopísateľný a často sa cítite ako na nejakej obrovskej hojdačke, keďže počas letu paraglajdista vlastne sedí v sedačke pripevnenej šnúrami o padákové krídlo. Mnohí ľudia si myslia, že pri tomto športe je potrebné najprv vyšplhať sa s celým vybavením na nejaký kopec. Pokorácky však vysvetľuje, že vlastne potrebujete iba výhodné počasie a rovnomerný prúd teplého vzduchu (ktorého nad vojvodinskými poľami nechýba) a po pripnutí padákového krídla za automobil sa rýchlo môžete dostať medzi vtáctvo na výšku 1 – 1,5 kilometrov. Hoci sa obvykle definuje ako extrémny šport, v paraglajdingu človek necíti rýchly nálet adrenalínu, ale vlastne má prekrásny zážitok dlhého plachtenia po vzduchu v bezprostrednom kontakte so silami prírody. Ak teda máte želanie vyskúšať sa v niektorom z leteckých športov alebo aj zdolať primárny strach z výšky, odporučiť vám možno práve paraglajding. jm

d prvých školských dní (alebo aj skôr) vieme, že gramotnosť znamená znalosť písania a čítania. V priebehu rokov sa tento pojem rozšíril a prišli sme po skutočnosť, že takéto chápanie nie je postačujúce. Prvotný pojem sa pozmenil na funkčnú gramotnosť, pod ktorou sa chápe schopnosť rozumieť to, čo si prečítame, schopnosť analyzovať prečítané a počuté a pod. S rozvojom počítačov sa začalo hovoriť aj o počítačovej a spolu s tým aj o internetovej gramotnosti, ktorú súčasné deti ovládajú už v útlom veku. Práve s rozmachom počítačovej techniky a internetu zintenzívnil sa aj rozmach médií, ktorých je dnes neúrekom. Prispeli k tomu aj sociálne siete, na ktorých denne máme tisíce správ. Sme gramotní, správy si prečítame, sme aj funkčne gramotní a pochopíme, čo sme prečítali, ale sme aj mediálne gramotní? Máme obrovský priestor na čítanie, vyjadrovanie svojho názoru a zdieľanie obsahov a tým aj rovnako obrovský priestor na manipulovanie, čiže šírenie dezinformácií. Práve tomuto by sme mali vedieť čeliť. Vedieť rozlišovať pravdivé a falošné správy, ale aj vybudovať si kritické

myslenie. V rámci dielní, ktoré počas nedele Európskeho týždňa mediálnej gramotnosti (od 18. do 22. marca) usporiadalo EÚ Info stredisko, sa ukázalo, že vaši vrstovníci neveria všetkému, čo prečítajú na sociálnych sieťach. A je to potešujúce. V mori správ, ktoré nás dennodenne zaplavujú, čoraz častejšie máme aj tzv. fake news. O týchto správach sa čoraz častejšie hovorí od roku 2016, keď sa pred prezidentskými voľbami začali vyskytovať v Spojených štátoch amerických. Odvtedy svetom precestovalo tisíce a tisíce falošných správ, videí a hoaxov. Prečo sa jednotlivci venujú práve vytváraniu falošných správ? Dôvodov je určite mnoho: jedni chcú manipulovaním verejnej mienky získať podporu napr. pre nejakú politickú ideu, iní zase v tom vidia peňažný zisk, keďže im každý lajk či kliknutie môže priniesť zárobok, a ďalší zase v tom vidia zábavu. Preto je dôležité vždy si overiť správy z viacerých zdrojov a hlavne navštevovať iba už overené stránky, aj keď sa môže stať, že aj tie občas podľahnú manipulácii. Tak čo nám zostáva? Triezvo rozmýšľať a udržiavať si skeptický odstup. Asi to bude najúčinnejšie. Jasmina Pániková

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedná redaktorka: Jasmina Pániková • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Danuška Berediová-Banovićová, Vlasta Bolehradská, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Miroslav Gašpar, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Filip Filip, Rastislav Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Jasmina Marček, Stanislava Sládečeková, Janko Takáč, Danica Vŕbová • Grafická úprava: Irena Lomenová • Jazyková redaktorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: office@vzlet.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami • Správa pre kultúru Mesta Nový Sad

Andrea Macáková – úspešná gymnastka a huslistka (s. 6)

„Bez teba to nepôjde!“ (s. 8)

Reklamy na internete (s. 19)

Vytrvalosť a sila Lászla Györeho (s. 26)

Paraglajding – pohľad z vtáčej perspektívy (foto: Jasmina Marček) apríl 2019

Foto: Pixabay

Proti falošným správam

Deti sú ich nevyčerpateľnou inšpiráciou

ematikou kníh sme sa zaoberali v minulom čísle Vzletu a rovnako je tomu aj teraz. Podnietil nás do toho Medzinárodný deň detskej knihy, ktorý sme si pripomenuli 2. apríla a ktorý ustanovili na počesť narodenia svetoznámeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Ako nachádzame napísané, cieľom tohto dňa je podnietiť lásku detí ku knihám, lásku k čítaniu a materinskému slovu. Je dobre, že aj v našej slovenskej spoločnosti je čoraz viac tých, ktorí sa venujú písaniu pre deti. Pomerne novými menami v slovenskej vojvodinskej detskej literatúre sú aj spisovatelia Miroslav Gašpar a Aneta Lomenová, o ktorých ste už istotne počuli. Mladý rozhlasový novinár a spisovateľ z Lugu Miroslav Gašpar nám povedal, že inšpiráciu hľadá aj u tých najmladších, čo podnietilo vznik jeho literárnej prvotiny Mesiac nad naším dvorom. Ako vysvetľuješ popularitu svojej prvotiny? – Hm, v skutku je moja prvá kniha príťažlivá a populárna? :) Žartujem. O tom som vlastne aj počul, že sa ľuďom a predovšetkým deťom, pre ktorých je kniha aj napísaná, pozdáva. Do nej som vtkal vlastnú skúsenosť

z detstva a snažil som sa byť v úplnosti úprimný. Samozrejme, niektoré príbehy sú prispôsobené a umelecky skrášlené, ale v podstate sa opierajú o moju vlastnú skúsenosť. Možno čitatelia vycítili to, že som ozaj mal krásne detstvo, za ktoré predovšetkým môžem vďačiť najbližším – rodičom a sestre a ktoré som sa potom posnažil dať na papier. Som rád, ak sa mi to podarilo a ak čitatelia to v mojich prózach naozaj cítia. Druhá kniha je už v príprave – prezradíš nám, čo možno očakávať? – Mal som možnosť s riaditeľom Slovenského vydavateľského centra Vladimírom Valentíkom, tiež s redaktorom vydania Dr. Zoroslavom Spevákom a ilustrátorom Vladimírom Valihorom byť prítomný na podujatiach Zima s knihou v Novom Sade, Kovačici, Padine a v Lugu. Na všetkých akciách sme sa dotkli aj eventuálnej druhej knihy, na ktorej pomaly, ale svedomite pracujem. Som sebakritický a tiež rád akceptujem každú dobromyseľnú radu. Práve profesor Spevák mi radil, aby som pokračoval v práci, ale aby som neletel veľmi vysoko, lebo sa mi môže zakrútiť v hlave. Aj sám považujem skromnosť za cnosť, ale môžem povedať, že pracujem na novej knihe. Podľa mňa by aj tá mohla byť zaujímavá a v porovnaní s prvou knihou

bude iná. V nej budú absolútne vymyslené, ale realistické príbehy súčasného dieťaťa. Znamená to, že spracúvam témy, akými sú spoločenské siete, internet, videohry a podobné. Do nej pravdepodobne budú zaradené aj poviedky, za ktoré som na súbehu Zorničky v roku 2018 dostal druhú a tretiu cenu. Kedy si začal písať a čo inšpiruje tvoju tvorbu? – Písať som začal nie tak dávno, zhruba pred tromi rokmi. Mal som príležitosť účinkovať v projekte Skrinka Novosadskej novinárskej školy, keď som rozprávky zo srbčiny prekladal do slovenčiny. Ten projekt ma predovšetkým inšpiroval, aby som sa vyskúšal aj v písaní, a naozaj som vďačný spomenutej organizácii, lebo v podstate aj oni stáli pri mojom začiatku písania. Okrem toho už niekoľko rokov som redaktorom Vysielania pre deti v Rádiu Nový Sad. S deťmi sa preto často stretám v školách, keď ich nahrávam do relácie a ozaj sú super inšpiráciou. Nevieme si ani predstaviť, akú majú fantastickú fantáziu, ich nápady sú neuveriteľne dobré a úprimné, takže človek nemôže zostať ľahostajný. Vyžaduje si to s niekým sa o tú skúsenosť podeliť, a nie sebecky tie zážitky nechávať iba pre seba. Ako dnes prilákať mladých ku knihe? – Ľahko. Tých, ktorí ku knihe majú blízko. Dokonca tých k nej ani netreba lákať, lebo sa s knihou aj sami kamarátia, ak môžem použiť túto nešikovnú frázu. Napríklad prieskum TNS Medium Gallup ešte v roku 2012 ukázal, že 60 % obyvateľov našej krajiny zriedkavo číta. Chcem povedať to, že ľudia, ktorí to majú vo zvyku, aj budú čítať, kým tých, ktorí to nepraktikujú, veru ťažko ku knihe prilákate. Aká by, podľa tvojej mienky, mala byť literatúra pre súčasného mladého človeka? – Závisí od afinít. Poznám mladých ľudí, ktorí si napríklad klasikov nedajú za nič. Aj takých, ktorí najradšej čítajú Browna apríl 2019

a science fiction. Nie som milovník tzv. vreckových vydaní. Publikum má naozaj veľký výber, od najkvalitnejších diel po tie, ktoré je ťažko aj nazvať knihou či publikáciou. Takže pouvažujte o tom... Čo by si odporučil mladým autorom a čo mladým čitateľom? – Mladým autorom a tým aj sebe odporúčam pevne zostať stáť na zemi. Som začínajúci autor, nikde sa nenáhlim, mám 29 rokov. Píšem rád a môžem povedať, že mám príliš veľa inšpirácie. Keď si k textu sadnem, relatívne rýchlo mám príbeh aj hotový, ale sa potom k nemu vraciam a upravujem ho. Tak si aj próza Andrej superhrdina zaslúžila stať sa časťou povinného čítania prvákov a od budúceho školského roka by mala byť v prváckej čítanke. Teda nenáhliť, uvedomovať si, že som na začiatku, a brať to ako cestu, na ktorú som sa vydal a na ktorej ma očakávajú naozaj fantastické dobrodružstvá! S Mirkom by sme sa ešte mohli rozprávať, no priestor sme chceli dať aj mladej spisovateľke z Kysáča Anete Lomenovej. Stredobodom nášho rozhovoru bola jej kniha pre deti Náš dedo je huncút. O čom je tvoja literárna prvotina? – Zbierka poviedok pre deti Náš dedo je huncút je výsledkom viacročného zaujímania sa o literatúru pre deti. Zbierka obsahuje 13 jednoduchých poviedok pre deti do 12 rokov. Sú tematicky rôznorodé a predovšetkým zobrazujú realistické príbehy detí v súčasnosti. Sú primerané tak pre chlapcov, ako aj pre dievčatá, nakoľko v poviedkach vystupujú protagonisti oboch pohlaví a rôzneho veku. Často sa v zbierke vyskytujú bratsko-sesterské dobrodružstvá, šibalstvá vyrastajúcich a zvedavých detí, nadväzovanie kamarátstiev, detské spoločenské a pohybové hry, spoznávanie života prostredníctvom každodenných situácií doma, v škole, na ulici a iných

spoločenských miestach. Vypointovanie poviedok najčastejšie vyúsťuje do vychovávateľského odkazu a majú aj humoristický tón, čo je veľmi dôležité pre upútanie detskej pozornosti. Zbierka nesie názov jednej z poviedok a venovaná je nedožitej osemdesiatke môjho starého otca. Inšpiráciu čerpáš zo svojho života? – Prvotina takmer každého začínajúceho a samým tým aj potenciálneho spisovateľa pre deti je vo väčšine prípadov práve spomienka na vlastné detstvo. O vlastných príhodách z detstva je zrejme najľahšie písať, a to bol aj môj prípad. Nie sú všetky poviedky v zbierke spomienkami na vlastné detstvo, sú v nej aj fiktívne príbehy a dve poviedky sú dokonca imaginárne a personifikované. Možno teda očakávať i ďalšie knihy z tvojho pera? – Keďže súčasne s literatúrou pre deti píšem aj poviedky a novely pre dospelých, uvažujem skôr o knihe poviedok pre dospelých. Neznamená to však, že by som niekedy v budúcnosti nechcela vidieť ďalšiu svoju knihu pre deti v knižniciach a v súkromných zbierkach čitateľov. Musím sa zároveň priznať, že písanie pre mňa nie je prioritou, skôr koníčkom, a nie som aktívnou tvorkyňou nových literárnych prác. Vplýva na to

viacero faktorov, ale keď mám inšpiráciu, vtedy píšem rada a zanietene. Akou tvorbou sa zaoberáš, máš obľúbený žáner? – Počas štúdia slovenského jazyka a literatúry na FFUNS sme veľa preberali rozdiely

a význam medzi umeleckou literatúrou a úžitkovou literatúrou. Ide vlastne o to, či chcete, aby vašu tvorbu preberali odborníci a študenti, alebo si zvolíte trhovú popularitu. Ani jeden druh literatúry pre tvorbu nie je jednoduchý a vyžaduje si

úplnú zasvätenosť. Umelecká literatúra sa veľmi ľahko dostane na trh, ale nebude príťažlivá pre bežných čitateľov jednoducho preto, že patrí na fakultné police, čo sa nedá povedať o úžitkovej literatúre. Nemyslím teraz iba na klasickú slovenskú (čajakovskú) či svetovú literatúru, ktorá sa spracováva už iba v školách, ale aj na súčasnú postmodernú tvorbu, ktorá nie je pochopiteľná pre každého čitateľa. Na druhej strane svetoznáme autorky románov a noviel, ako sú napr. Daniellu Steel, Noru Roberts a aj mnohé slovenské spisovateľky, ktorých námetom písania sú ženské životné príbehy, si môže prečítať každá čitateľka. Presne táto tematika motivuje aj mňa a vo svojich novelách využívam predovšetkým realistické príbehy súčasnej doby, nešťastné ľúbostné vzťahy, životné problémy mladých žien a ich kruté osudy. Aký je pocit byť spisovateľkou pre deti v dnešnom období digitálnych technológií a sociálnych sietí? Vie to inšpirovať aj niektoré príbehy? – Skutočná spisovateľka musí

cítiť a vedieť, že je spisovateľkou. To sa môže stať iba vtedy, keď jej tvorba bude uznávaná medzi čitateľmi a literárnymi kritikmi. Ja som ešte stále na štarte, ale verím, že mi čas, inšpirácia a zanietenosť dovolia pokročiť ďalej. Myslím si, že v súčasnej dobe moderných technológií je taká kniha pre deti záchranou pred sieťovou posadnutosťou a každý rodič by mal upútať pozornosť svojich detí zaujímavou a primeranou knihou. Tá nikdy nezanikne a nevymaže sa zo systému. Výhodou je aj to, že v súčasnosti si aj časopisecké webové stránky vytvoria webový účet, kde elektronicky zverejňujú poviedky rôznych autorov pre deti, ale aj pre dospelých. Čo by si odporučila mladým čitateľom a čo mladým autorom? – Mladých čitateľov môžem iba požiadať o to, aby vždy prechovávali úctu k spisovateľom a ich snahe a zaujímali sa o ich tvorbu, lebo spisovateľ bez verného čitateľa nie je spisovateľom. A mladým autorom, vrátane seba, prajem veľa trpezlivosti a odvahy prijať každú kritiku, lebo iba tá vie usmerniť mladého autora na správnu cestu. Danica Vŕbová Foto: z archívu spolubesedníkov

Svetový deň poézie na Filozofickej fakulte v Novom Sade

aždoročne si 21. marca pripomíname Svetový deň poézie. Tento deň, okrem v iných, predovšetkým kultúrnych inštitúciách oslávili aj na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Šlo o program, v ktorom sa zúčastnili študenti všetkých filologických oddelení a Centra pre jazyky. Poézia odznela v 14 jazykoch – angličtine, nemčine, maďarčine, francúzštine, taliančine, španielčine, portugalčine, rumunčine, rusínčine, ukrajinčine, ruštine, srbčine, čínštine,

ako aj v slovenčine. Prednesy textov a ich témy boli rôznorodé. Z Oddelenia slovakistiky sa básňami predstavili študenti druhého ročníka Miroslava Ožvátová a Ján Andrášik, ktorých nacvičila lektorka PaedDr. Eleonóra Zvaleapríl 2019

ná, PhD. Vo svojich prednesoch sa zamerali na básne Noc Ivana Kraska, Estetika 3 Miroslava Válka a Hamlet, ako vždy šialený autora Daniela Heviera. Počas prednesu básní v cudzom jazyku sa na plátne premietali ich preklady.

Na konci podujatia si všetci účastníci urobili aj spoločnú fotografiu. Ján Andrášik študent 2. ročníka slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Novom Sade

Andrea Macáková – úspešná gymnastka a huslistka

nohí ľudia nachádzajú svoju vášeň v športe, mnohí v rôznych oblastiach umenia. Andrea Macáková, žiačka 8. ročníka ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, našla oboje v jednej veci – aerobnej gymnastike. A robí to celkom dobre, pretože po cvičení gymnastiky len rok a pol získala už prvé miesto v sólovom predvedení a dvakrát druhé miesto v skupinovom predvedení. Kedy si začala chodiť na aerobnú gymnastiku? – Na aerobnú gymnastiku som začala chodiť v roku 2017, keď som mala 12 rokov. Čo ťa prilákalo ku gymnastike? – Keď som mala 6 rokov, chodila som na balet a potom na volejbal. Bolo mi ľúto, že som prestala chodiť na balet. Túžila som po takom športe, ako je balet, tak som sa začlenila do Gaudium NS+ klubu,

kde cvičím aerobnú gymnastiku. Veľmi sa mi páči ten šport. Sú tréningy namáhavé? – Nie sú namáhavé, pretože mám rada gymnastiku. Občas aj sú, ale iba trochu. Som pre-

svedčená, že mi len pomôžu k lepšiemu zdraviu. Páči sa mi to, že nás tréneri motivujú. Najviac mi v pamäti utkvelo, keď nám

tréningu a korektné správanie trénerov voči nám. Na stupnici od 1 až 10, koľko si nervózna pred

tréner povedal, že je únava len pripomienka, aby sme trénovali ešte viac. Koľkokrát mávate tréningy do týždňa a ako cestuješ na tréningy? – Trikrát, ale máme aj vo štvrtok tzv. bonus tréning, a vtedy môžeme prísť, ak chceme. Občas chodím aj vo štvrtok. Dôležité je trénovať a zdokonaľovať svoju techniku, ale dôležité je aj oddýchnuť si trochu. Zvyčajne cestujem autobusom a potom rodičia prídu po mňa. Keď môžu, tak ma tam aj zavezú. Ako si sa cítila, keď si získala prvé miesto? – Vtedy som videla, že sa všetky tie tréningy oplatili. Bola som veľmi hrdá na seba a šťastná. A bola si šťastnejšia, keď si získala prvé miesto sólo, alebo druhé miesto v skupine? – Keď som získala prvé miesto sólo, samozrejme. Pretože som to sama dosiahla, svojím celkovým prejavom. Získala som tak aj väčšiu sebaistotu, čo je v športe, umení a živote vôbec veľmi dôležité. Čo pre teba predstavuje najkrajšiu časť aerobnej gymnastiky? – Je to potlesk divákov na konci výstupu, atmosféra na

vystúpením? – Šesť, pretože mám strach, že niečo urobím zle. Ale všetci sú aspoň trochu nervózni pred vystúpením, nie? ☺ Zoznámila si sa s niekým na tréningoch? – Áno, mám tam niekoľko priateliek. I keď ich nepoznám tak dlho, sú milé a nemôžeme sa dočkať tréningu, aby sme sa stretli. Vždy si máme čo povedať a na niečom sa zasmiať. Priateľstvo je veľmi dôležité, aby sme mohli fungovať ako dobrý tím. Akú hudbu používate na tance? – Väčšinou modernú pop hudbu alebo takú, čo nám tréneri pripravia. My im povieme, ktoré sa nám piesne páčia, a oni z toho urobia mix. A ktorá pieseň sa tebe najviac páči? – Je to Faded Alana Walkera. Na túto pieseň tancujeme môj obľúbený tanec. Odporúčaš aj iným, aby sa vyskúšali v tomto športe? – Ak sa im páči taký typ športu, tak definitívne. Je to očarujúci šport, plný energie a zázrakov.

apríl 2019

A ako sa ti darí v škole? Máš obľúbený predmet? – Som výbornou žiačkou. Chodím na súťaže a trikrát som bola žiačkou triedy. Biológia mi je najzaujímavejšia. Páčia sa mi aj zemepis, matematika a chémia. Kam plánuješ ísť do strednej školy? – Mám záujem o Strednú elektrotechnickú školu Mihajla Pupina v Novom Sade, IT odbor. Ak sa mi tam nepodarí, tak sa skúsim zapísať do nejakého gymnázia alebo zdravotníckej školy. Okrem gymnastiky máš ešte jednu záľubu, hru na husliach, však? Ako dlho hráš? – Áno, hrám na husliach už štyri roky. Mám to rada.

Mám príjemný pocit, keď ich vezmem do rúk a dokážem vylúdiť jemné tóny, ktoré sa rozliehajú mojou izbou. Akže jedného dňa nebudem tak často hrávať, vždy mi zostanú spomienky na struny a krásne melódie. Priložím si ich zasa na ľavé rameno, vezmem sláčik, pocítim nostalgiu a spomeniem si na tieto dni svojho detstva. Leona Marčoková žiačka 8. ročníka ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Výtvarné umenie cez farebnú prizmu Jarmily Cickovej

druhej polovici marca v Galérii insitného umenia v Kovačici sa skončila výstava obrazov autora Pavla Cicku, ktorý pri tejto príležitosti oslávil 40. výročie svojej výtvarnej tvorby. Z toho dôvodu svoje výtvarné práce verejnosti predstavila aj jeho dcéra Jarmila Cicková, ktorá v súčasnosti študuje na Vysokej technickej škole odborových štúdií v Novom Sade. Jej tvorbu v rámci doterajších špecializuje pre dizajn. Zaoberám sa grafickým dizajnom, maľujem, fotografujem… Počas študovania som sa aktívnejšie začala zaoberať maliarstvom a doteraz som absolvovala 4 kolektívne výstavy. Dúfam, že budem mať v blízkej budúcnosti aj svoju prvú samostatnú výstavu. O ktorý druh umenia sa najviac zaujímaš? – Zaujíma ma viac

troch kolektívnych výstav obdivovali nielen zbožňovatelia výtvarného umenia na domácej kovačickej pôde, ale aj milovníci výtvarníctva v Novom Sade (v SKC Pavla Jozefa Šafárika). Možno by nám niečo viac o sebe mohla aj sama povedať. Je ťažké odpovedať na otázku: Kto je Jarmila Cicková? – Jarmila Cicková je dvadsaťšesťročná Kovačičanka, diplomovaná grafička dizajnu na Vysokej technickej škole odborových štúdií v Novom Sade, kde sa ďalej

apríl 2019

druhov umenia, najviac seba nachádzam v dizajne a v maliarstve. Zaujíma ma aj fotografia a scénický make up, ktorým sa zaoberám iba vo voľnom čase. Je mojím koníčkom. Kde nachádzaš najviac inšpirácie pre svoju výtvarnú tvorbu? – Nie je inšpirácia len v tom, čo vidíme, počujeme alebo skúšame. Inšpirácia sa javí z lásky. Kto je tvojím vzorom? – Mojím najväčším vzorom od detstva bol môj otec Pavel, ktorý sa zaoberá insitným maliarstvom. Mojimi vzormi sú aj Andy Warhol a Pablo Picasso. Plánuješ sa aj vážnejšie zaoberať umením? – Ešte ako dieťa som chcela kresliť a môžem povedať, že by som sa rada chcela aj vážnejšie venovať umeniu. Myslíš si, že čas strávený vytváraním malieb je užitočne strávený čas? – Čas využitý na maľovanie je podľa mňa nielen užitočne, ale aj prekrásne strávený čas, ktorý ma vypĺňa a relaxuje. Máš možno nejaký odkaz pre mladých začínajúcich výtvarníkov? – Mladým milovníkom umenia by som odkázala, aby boli vytrvalí v tom, čo sa rozhodli tvoriť. Nech sa tak rýchlo nevzdávajú a nech čím viac maľujú, lebo len

vytrvalá práca prinesie plody, ktoré ich v podobe tvorivých síl budú hnať dopredu. Podľa toho ako rozpráva, akou čarodejnou silou tvorí svoje nové výtvarné diela, mladá kovačická výtvarníčka

Jarmila Cicková akoby šla po stopách známeho španielskeho maliara, sochára, grafika, keramikára, ktorý bol najvýznamnejšou osobnosťou umenia 20. storočia a ktorý raz povedal: „Matka mi hovorila: Ak si vojak, staň sa generálom. Ak si kňaz, staň sa pápežom. Namiesto toho ja som bol maliar a stal som sa Picassom.“ Annamária Chalupová

hodina zeme

„Bez teba to nepôjde!“

„B

ez teba to nepôjde! Pomôž nám zachrániť Zem a začni tým, že teraz vypneš na hodinu všetky svetlá,“ takýto silný odkaz vznikol v deň, keď celý svet na jednu hodinku chráni Zem, keď všetky krajiny sveta zhasnú svetlo pre našu planétu, keď si symbolicky pripomíname Hodinu Zeme a keď všetky organizácie, inštitúcie, mestá, kompánie posielajú správu, že je možné premeniť každodenné zvyky pre dobro našej Zeme a všetkých nás, ktorí na nej žijeme. V poslednú marcovú sobotu o 20.30 sa viac ako stoosemdesiat krajín a sedemsto miest sveta zapojilo do akcie Svet pre našu planétu alebo Hodina Zeme. Táto akcia je organizovaná zo strany WWF – Celosvetovej organizácie pre prírodu. WWF je najväčšia, nezávislá organizácia, ktorá ochraňuje naše prostredie a má aktívnu globálnu sieť vo viac ako sto krajinách. Cieľom tejto organizácie je zastaviť znečistenie životného prostredia a umožniť ľuďom žiť v krásnej harmónii s prírodou aj do budúcna. WWF robí dobre pre biologickú rôznorodosť, zníženie ľudského vplyvu na prírodu a zníženie ekologickej stopy ľudstva – množstvo pôdy a prírodné zdroje sú potrebné pre naše zásobovanie potravín, vody, vlákien a dreva, ako aj pre absorpciu oxidu uhličitého,

ktorý sa uvoľňuje do atmosféry v dôsledku mnohých ľudských aktivít (činností). Hlavne ide o to, aby sa našlo správne riešenie pre zdravie našej planéty, ktorá aj do budúcna urobí pokrok v životnom prostredí. Hlavný dôvod, prečo WWF túto akciu realizuje, sú ľudia, lebo oni najviac znečisťujú prostredie neracionálnym používaním prírodných zdrojov, ako aj kontaminácia a zmena prírodných stanovíšť a zmena klimatických podmienok. Toto znečisťuje ekosystém, ktorý zásobuje ľudský svet vodou, potravinami, vzduchom. Ak sa takto bude pokračovať, veci sa môžu iba zhoršiť a naša planéta by dosiahla kritické obdobie. Prvá akcia Hodina pre našu planétu bola uskutočnená v roku 2007 v Sydney, kde 2,2 milióna ľudí a viac ako 2 000 spoločností zhaslo svetlo na jednu hodinu, ako znak podpory boju proti klimatickým zmenám. A v roku 2008 bolo naplánované, aby sa táto akcia uskutočňovala aj v iných krajinách. Do nej sa zapojilo aj mesto Toronto v Kanade a za krátky čas sa postupne začali zapájať aj iné krajiny a dokonca ich bolo zapojených aj do tridsaťpäť a okolo štyristo miest. Odvtedy sa Earth Hour stal globálnou akciou, ktorá v roku 2012 nadobudla aj mimoplanetárne rozmery, keď astronaut Andre Kuipers pozoroval zhasnutie svetla z Medzinárodnej vesmírnej stanice. Srbsko sa do tejto akcie zapá-

ja už jedenásť rokov s viac ako 200 organizáciami, mestami, obcami, školami, predškolskými ustanovizňami. Osobne si myslím, že je dobre sa zapojiť do takejto akcie, lebo predsa dobre robíme sebe, ostatným ľudom, ale i samej prírode. Bez ohľadu na to, odkiaľ

povedať to, že naše málo pre našu planétu Zem znamená mnoho!“ Irena Struhárová „Myslím si, že je to správny nápad, ako poukázať na súčasné problémy a stratu elektriny, ktorú používame každodenne. Mal by to byť deň uvedomenia

sú ľudia, či z bohatých, alebo chudobných krajín, stále cítia následky. Neistota pre bezpečnosť potravín a vody, čiastočné prírodné katastrofy a choroby sú čoraz viac rozšírené. Prečítajte si, akú mienku o tejto akcii majú tri dievčatá z Báčskeho Petrovca: Margarita Benková „Myslím si, že tá hodinka nie je nadostač, aby sme si zachovali našu krásavicu Zem! Preto apelujem na ľudí, aby každodenne prispeli k zachovaniu prírody, aby neničili stromy, aby do obchodu chodili s košíkom a smeti zahadzovali do koša, ale predtým, nakoľko je to možné, aby ich triedili. Lebo ak sami nebudeme dodržiavať to, čo nám príroda dala, tak nám nikto druhý nebude. Na záver chcem

si, že sa nestaráme o životné prostredie tak, ako by sme sa mali, ale nanešťastie o tomto dni väčšina ľudí ani nevie. Keby sme na to dávali väčší dôraz, takéto dni by mali byť aspoň raz za mesiac.“ Monika Melegová „Akcia Hodina Zeme sa mi veľmi páči, lebo kreatívnym spôsobom nám všetkým poukazuje na súčasnú situáciu zmeny klímy. Mali by sme si čím skôr uvedomiť, že Zem je iba jedna a keď si ju zničíme, zničíme aj sami seba. Vďaka aj tejto akcii sa dnes už táto téma berie vážnejšie a dôkazom sú aj zmeny v zákonoch, či všeobecné zmeny v správaní ľudí voči prírode.“ MH Foto: radiopoint.gr a 021.rs

apríl 2019

Rím a najmenší štát sveta –Vatikán

alianska metropola má svoju neopakovateľnú atmosféru, ktorú sa nemožno nasýtiť. Každoročne sa po Ríme poprechádza a zažije čarovné momenty mnoho turistov. Má svoje prekvapivé tajomstvá, zaujímavé fakty a záhadnú krásu. Rím očarí veľký počet nadšencov cestovania. Je najväčšie

mesto a okres v Taliansku a je jedno z najväčších európskych hlavných miest s rozlohou 1 287,36 km2. Je to polostrov a

pozdĺž neho sa tiahne pohorie Apeniny. V Ríme možno vidieť určitý druh umenia takmer na každom kroku. Jeho galérie rozprávajú svoje starobylé príbehy. A k tejto metropole patria neodmysliteľne aj uličky, aj triedy dláždené kockami, nespočetné kostoly, železné studne s kohútikmi a, pravdaže, cestoviny. Jeho neodlučiteľnou zložkou je aj Fontana di Trevi, z ktorej vraj každú noc vytiahnu až do 3-tisíc eur v minciach, ktoré počas dňa tam pohádzali turisti. Peniaze ďalej preberá charita, ktorá nimi pomáha chudobným v Ríme. Počas prechádzok Rímom vám určite udrie do nosa lahodná vôňa bielej pizze – pizza Bianca, ako aj cestovín. Práve milovníci cestovín tu môžu navštíviť Národné múzeum cestovín, ktoré sa rozkladá na priestore dvoch podlaží a 11 miestností. Nie sú Rimania hrdí iba na svoje kulinárske špeciality. Mimoriadne sú hrdí aj na svoju čerstvú vodu bohatú na vápnik. Ak by ste niekedy navštívili Rím, určite by ste mali vidieť tieto miesta: Španielske námestie, Námestie sv. Petra, Baziliku sv. Petra, Pan teón, Koloseum, Fontanu di Trevi, Campo dei Fiori… Rím a Koloseum k sebe neodlučiteľne patria. Koloseum bolo postavené za čias dynastie cisárov Flaviovcov. Tu sa odohrávali gladiátorské zápasy, rekonštrukcie námorných vojen… Počas návštevy Ríma bezpochyby treba navštíviť aj Španielske schody, ktoré boli apríl 2019

postavené v roku 1725. Schody sú ideálnym miestom na odpočinok. Načerpajte si pitnú vodu vo fontáne Baracaccia pod schodmi. Nájdite si svoj schod, sadnite si a len tak sledujte ľudí. Španielske námestie (Piazza di Spagna) je známe svojimi monumentálnymi Španielskymi schodmi. Je ich 135 a vedú ku kostolu

Trinita dei Monti. Na námestí sa nachádza Španielsky palác (Palazzo di Spagna) a Fontana della Barcaccia. Rím môže byť hrdý aj na svoje Národné rímske múzeum (Palazzo Massimo alle Terme), ktoré ukrýva jednu z najkompletnejších zbierok antického rímskeho umenia vo svete, rovnako ako aj na Prvú rímsku

cestujeme…

univerzitu La Sapienza, ktorá je založená v roku 1303 a je najväčšou v Európe a druhou najväčšou na svete. Na 21 fakultách študuje 140-tisíc študentov. A teraz niečo aj o Vatikáne... Vatikánske múzeá sú najväčším múzejným komplexom na svete – pozostávajú z viac ako tisíc múzeí a galérií. Vatikán je na základe Lateránskych zmlúv z roku 1929 samostatným mestským štátom. Okrem Baziliky sv. Petra sú hlavným magnetom rozľahlé Vatikánske múzeá so Sixtínskou kaplnkou. Okrem

Vatikánskych múzeí či vykopávok Forum Romanum sa tu nájdu aj nepreľudnené priestory, ktoré zastavia dych. Rím priláka ročne viac ako 10 miliónov turistov, z toho len Vatikánske múzeá a Koloseum privítajú každé po 5 miliónov. Dôvodov na návštevu Ríma je mnoho. Samozrejme, nepopísali sme všetky. Každý návštevník tam môže objaviť niečo nové, jedinečné… Akoby nie, veď ide o Večné mesto, ktoré bude večne lákať pozornosť. Vlasta Bolehradská

Citáty na apríl (mesiac smiechu)

„Deň bez smiechu je stratený.“ (Charlie Chaplin, britský komediálny herec a filmár) „Smiech lieči – ale len tých, ktorí sa vedia smiať.“ (Jiří Žáček, český básnik, prekladateľ a spisovateľ) „Smiech iba hlupákov uráža, ale múdrych lieči.“ (Jan Werich, český herec, dramatik a spisovateľ) „Smiech nás robí rozumnejšími než večná namosúrenosť.“ (Gotthold Ephraim Lessing, spisovateľ, filozof, publicista a výtvarný kritik) „Človek bez smiechu je ako strom bez kvetov.“ (Osho, indický mystik) „Usiluj sa byť veselý, smiech je koreňom života.“ (Sofokles, staroveký grécky tragéd) „Smiech a úsmev sú brány, ktorými sa dá do človeka prepašovať mnoho dobrého.“ (Christian Morgenstern, nemecký autor) „Kľúč, ktorým dešifrujeme celého človeka, je v jeho smiechu.“ (Thomas Carlyle, škótsky filozof, satirik, esejista, historik a pedagóg) „Ľudstvo má jedinú naozaj dobrú zbraň – je to smiech.“ (Mark Twain, americký autor a humorista) „Smiech je šport duše.“ (František Xaver Šalda, český esejista, literárny kritik a publicista) „Smiech je sviatkom tváre.“ (Jan Werich, český herec, dramatik a spisovateľ) „Smiech je vždycky prejavom kladného vzťahu, prejavom sympatie a často dokonca úcty.“ (Miroslav Horníček, český dabingový herec, dramatik, herec, humorista, moderátor, publicista, režisér, scenárista, spisovateľ)

Jazykove poucky

Vieme, kedy píšeme číslovky spolu a kedy oddelene, či je správne tridsaťsedem a či tridsať sedem?

oďme trochu do teórie, ktorú určite ovládate, a to, že základné číslovky − kardináliá označujú samostatne chápané pojmy počtu a číselné príznaky substancií = jeden, dva, desať, sto, milión, miliarda, trilión... Sú hlavnou skupinou čísloviek podľa významu aj podľa formy. Ostatné číslovky sa tvoria z nich a uvedomujú sa na ich pozadí. K určitým základným číslovkám patria aj zlomkové číslovky. Do tejto skupiny sa radia aj skupinové číslovky − kolektíva, ktoré sa vo funkcii základných čísloviek používajú pri pomnožných substantívach − jedny šaty, dvoje topánok, pätoro detí... Takto ich skloňujeme: – tvary čísloviek od 1 do 4 sú v texte závislé od vecí, ktoré označujú, napríklad: dva stromy, dve sestry, trom bratom, štyria vojaci; – číslovka jeden sa používa v matematických údajoch, v bežných textoch sa využíva na zdôraznenie (Slúžil iba jeden rok.; Jedno kura, to by bolo málo...) alebo ako častica asi (Odpovedali jedno desiati...); − číslovky od 5 do 99 sa skloňujú podľa vzoru päť; − od 22 do 29, od 32 do 39... a od 92 do 99 majú aj tvary dvadsiati dvaja, tridsiati siedmi, štyridsiati

dvaja, deväťdesiati deviati... Na rozdiel od základných tvarov dvadsaťdva, tridsaťsedem, štyridsaťdva, deväťdesiatdeväť – ktoré sa píšu stále spolu, niet výnimky, i keď občas aj pochybíme, ale to vieme, všakže ☺, tvary dvadsiati dvaja, tridsiati siedmi, štyridsiati dvaja... sa nepíšu spolu; − sto sa v reči používa dvojako: raz ako ostatné základné číslovky a vtedy sa neskloňuje (sto korún), inokedy zasa v zmeravených tvaroch ako stá (stá detí). Stovky sa používajú takto: dvesto, tristo... Číslovka sto nemá plurál, no má toto slovo v hodnote podstatného mena (stá, stý); – tisíce sa počítajú takto: jeden tisíc, dvetisíc, stotisíc... A môže mať nesklonný tvar (tisíc kusov) alebo sa skloňuje ako číslovka päť (tisícich, tisícim...), v platnosti podstatného mena sa skloňuje podľa vzoru stroj (tisíce, tisícov...). Slovo tisícka je osobitné podstatné meno a skloňuje sa podľa vzoru žena; – milión a miliarda majú tvary podstatných mien a skloňujú sa podľa vzorov dub (milióny, miliónov...) alebo žena (tri miliardy, osem miliárd); – keď je číslovka za podstatným menom, vtedy sa bodka za číslovkou nepíše (strana 16, ročník 25). Anna Horvátová

Čo čítajú tínedžeri? V

Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci v uplynulom mesiaci najvyhľadávanejšími medzi tínedžermi boli tieto knihy:

„Výsadou človeka je smiech.“ (Francois Rabelais, hlavný francúzsky renesančný spisovateľ)

Angel – Katie Price (srb. Anđeo – Kejti Prajs) Kam zmizla – Gayle Forman Ak zostanem – Gayle Forman My deti zo stanice ZOO – Christiane F. Crowfieldská kliatba – Pat Walsh The Perks of Being a Wallflower – Stephen Chbosky (srb. Prednosti jednog marginalca – Stiven Šbotski) The Giving Tree – Shel Silverstein (srb. Dobro drvo – Šel Silverstejn) Strašní Rimania – Terry Deary Mačací gén – Thomas C. Brezina Zlodeji blesku – Percy Jackson

Vladislava Havranová

Informácie nám poskytla riaditeľka knižnice Anna Speváková

„Smiech je ten najistejší prostriedok, ako sa zblížiť s ostatnými ľuďmi.“ (Leo Buscaglia, motivačný rečník, spisovateľ) „Smiech dokáže väčšinou vážne veci vyriešiť lepšie a ráznejšie, ako veľká prísnosť.“ (Quintus Horatius Flaccus, rímsky lyrik)

apríl 2019

Na prahu jari Jar je jedno z najkrajších ročných období. Začiatok tohto skvelého obdobia je v marci. Aj do mojej dediny zavítali prvé jarné lúče slnka. Všetko začína pučiť, ulice voňajú fialkami, hyacintmi, trávička sa pekne zelenie

a vtáčiky sú rozspievané. Na jar máme i prvé čerstvé ovocie. Sú to jahody, čerešne, višne. Spolu s priaznivým počasím sú i práce v záhradách a na poliach. Poľnohospodári usilovne

som oveľa šťastnejším, keby som sa narodil v krajine mojich predkov. Tam ťa cítiť ešte viac a moje srdce patrí tam. Na Slovensko. Presne tam sa cítim ako doma. Slovenčina... Do konca svojho života zostaneš vo mne a nezanedbám ťa, lebo ty si moja a ja som tvoj. Nebudem sa hanbiť za svoj pôvod. Oj... Slovenčina, oj... Krajina mojich predkov, milujem vás.

obrábajú zem, sejú a sadia jarné kultúry. Jar nám dáva pocit nového zrodu života. Všetko vôkol nás je teplé a príjemné. Daniela Šimáková, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Slovenčina, kto ti dal toľko nežných krás? Slovenčina... Si nádherná a vzácna. Tvoj slovník je nesmierne veľký a prekrásny. Je krásne vidieť, ako roznežňuješ a meníš ľudí. Som hrdý na teba. Chcel by som zistiť, ako si získala takú krásu, že ťa národy obdivujú. Obsahuješ tie najvzácnejšie slová, čarodejné slová. Siahaš aj do tej najtvrdšej duše a zmäkčuješ ju. Každým dňom cítim väčšiu lásku k tebe. Spoznávam ťa cez knihy, ktoré si umelecky napísala. Kedykoľvek mám stretnutie s tebou, som šťastný, lebo to spôsobuješ vo mne. Teba možno vidieť všade. Naučila si ma slovám, ako sú ďakujem, prosím, prepáč a nech sa páči. Tvoje slová majú hĺbku. Hľadáš ľudí, ktorí by ťa pochopili a s ktorými by si mohla mať vzťah. Mnohí ľudia si ani nie sú vedomí toho, čo nemajú. Mať teba je bohatstvo. Tvoja metafora hovorí o tom, aká si rozsiahla, zvláštna, nežná... Proste nemám dostatok slov, aby som vyjadril tvoju nádheru a môj obdiv k tebe. Predstavujem si ťa ako perfektného umelca, ktorý kladie na plátno nevysloviteľne čarokrásne farby. Tvoja nežnosť

apríl 2019

je schopná premeniť aj človeka bez lásky a citov. V mojich očiach si vysoko hodnotená a špeciálna. Pátram po tebe a hľadám odpoveď na otázku, odkiaľ ti toľko krás. Nedostatok informácií ma vyzýva, aby som hľadal a hľadal. Myslím si, že by si práve ty mohla dať adekvátne odpovede na moje otázky. Odkiaľ ti toľko krásy? Prečo si taká vzácna? Ako si sa stala tým, čím si dnes? Mám kopu otázok vo svojej hlave a na mnohé neviem odpoveď. Ale viem, že ti môžem všetko povedať a vyliať svoje srdce, mám dôveru v teba. To mi stačí, aby som si ťa vážil a chránil hlboko vo svojom srdci a myslel slovenčinou. Bol by

Damjan Marinković 8. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: office@vzlet.rs

Láska Láska všetko premáha a ľudia žijú, nie preto, aby sa starali o seba, ale z lásky, ktorú cítia k iným. Láska je predsa len jedna, ale jej napodobnenín je veľa. Dočítala som sa, že láska je bolesť. Láska vraj vždy krásne bolí. O tom ešte neviem nič. No viem, že láska nie je len slovo, ale úprimnosť, dôvera, láskavosť, ktorú človek v sebe nosí. Láska je krása. Bez lásky nemôžeme žiť. Láska, či je to láska k ľuďom, k hudbe, je to jedno, lebo láska je ohromná a nádherná. Vzplanie a hreje dušu a telo. Mnohí ľudia hovoria, že lásku necítia, ale oni sami nevedia, že ju vlastne hlboko v srdci ukrývajú. Aj keď láska, ako mnohí hovoria, prináša len bolesť, máme byť šťastní a spokojní, že ju máme. V srdci nesieme. Keby vo svete všetci ľudia vo svojich srdciach mali lásku, nebolo by vojen medzi národmi. Preto radím všetkým ľuďom sveta, aby otvorili svoje srdcia a neskrývali a netajili lásku. Svetlana Farkašová, 7. 1 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

nesmierne rád, že mám práve ja takú harmonickú rodinu. Boris Ďuríček, 6. 3 ZŠ m. Tita v Padine

Priateľstvo je hviezda

a šťastná. Pomáhame jedni druhým vo všetkom, všetky problémy riešime tak, aby každému z nás bolo dobre, aj aby každý bol spokojný. Voľný čas sa snažíme stráviť spolu. Cez týždeň každý máme svoje záväzky, ale preto, keď príde nedeľa, sme všetci spolu. Ja si myslím, že vlastne tú harmóniu tvoria porozumenie a podpora, všeobecne láska rodiča k dieťaťu. Verím, že rozhovorom je možné riešiť všetko. Som

Moja harmonická rodina

Každé dieťa má svoju rodinu najradšej. Keď pozrieme vôkol seba, môžeme vidieť, že máme všelijaké rodiny, aj šťastné, ale aj tie menej šťastné. Som rád, že moja rodina je šťastná ako aj ja, že existuje tá opravdivá harmónia. Moja rodina je veselá

Priateľstvo je hviezda, hviezdička, jedna, jediná z celého nebíčka vošla do môjho srdiečka. Osvietila všetky chodníčky, nechala tam nádej, lásku, aby som si ju chránila do budúceho času. Tá malá hviezdička pomohla mi, aby som nebola sama, samučká. Priateľstvo je hviezda, ktorá život skrášli, preto si ju chráňte, nech sa vám nezahasí. Anna Gašková, 6. 2 ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Messi Messi má čarodejné futbalové pokusy a s každým hráčom loptu okúsi. Som jeho fanúšikom, sledujem ho celým srdcom. Chcem a budem ako on, lebo vždy bol mojím snom. Loptu on má veľmi rád, preto je môj kamarát. Futbal, ten nás spája a vedie do raja. Zoznámim sa s ním, viem, je to všetko, čo ja chcem! Števko Straka, 5. ročník ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate (práca bola odmenená 3. cenou súťaže Čo dokáže pekné slovo)

apríl 2019

Ilustrácie na tému Emócie vyhotovili žiaci siedmeho ročníka ZŠ m. Tita v Padine

Literárno-výtvarná príloha časopisu Vzlet Číslo 4 (54) / apríl 2019

predvečer stáva iba predvečerom a nie tvojím dotykom v takých chvíľach často pochopím že ťa už nieto vo vôni bielizne ale iba v mokrých vankúšoch že ťa nieto ani v tichej hudbe ale iba v mojich myšlienkach keď ubehne tisíc osemsto päťdesiat štyri dní tristo miliónov krčahov sĺz dvanásťtisíc roliet ktoré som spúšťala pred každou tmou vtedy si priznám že smútok ktorý prichádza nie je ten ktorý si sami vyberáme ale ten ktorý si sám vyberá nás

Pocity samoty keď mi ráno slnko svieti do očí a teplý dych z mojej ľavej strany ma nešteklí po hrdle a vstávam vo svojom tričku vo svojej prázdnote keď vidím iba svoju zubnú kefku v poháriku pri vodovodnom kohútiku a spomeniem si na chvíľu v hoteli Dora s vlnami mora ktoré ma prebúdzali a ako šťastne som sa cítila vidiac tvoju a moju kefku spolu v poháriku v kúpeľni po popití jedného Hennesse z toho istého pohára keď sa jedlo stane prislané lebo ho ty nedosáľaš z druhej strany stola keď poobedňajšie hodiny vypĺňajú výkriky mojich monológov namiesto tvojich šepkaní a keď sa

Amber la velleity GJK

apríl 2019

13 Rozlety

Kľúč Má niekto ešte trochu tej lepiacej pásky? Ah, už mi zunoval jej nedostatok. Neviem, dokiaľ takto vydržím. Ticho. Všade je odporné ticho. A tma číha na mňa. Už hodnú chvíľu. Otvorila svoje čeľuste a vryla svoje zuby do mäsa na mojej ruke. A pomaly ma celú hlce. Chcela by som prevravieť, aspoň sa dotknúť tohto skla ticha, ale to je nemožné. Iba najmenší dotyk stačí, aby sa celé roztrieskalo. A to všetkých privolá ku mne. Chcem zostať sama. Neverím tebe, jemu... Nikomu! Sny, realita. V mojom svete to je jedno. Sen je moja realita. Realita sa nachádza v mojich snoch. Rovnaké je. Poprepletané a komplexné. Prichádza. Viem to. Cítim. Keď zavriem viečka, vidím ju blízko seba. No moje oči ju nevidia, iba myseľ. Tento svet nie je reálny. Ľudia, s ktorými sa rozprávame, pomaly blednú, cesta robí diery nekonečnosti. Nikto ti nerozumie. Všetko sa stáva ako v najhoršej nočnej more. Zrazu sa zobudíš v miestnosti plnej ničoho. Sám. Nechápeš, čo tu robíš. Vyrazíš dopredu – nič. Vpravo nič, vľavo tiež. Otočíš sa – dvere. Pozrieš vľavo – ešte jedny, otočíš sa o 180 stupňov – dvere. A tak ťa obkľúčia zo všetkých strán dvere. Prídeš ku jedným, zamknuté, druhé tiež, tretie, štvrté, piate... Všetky sú zamknuté. Ale predsa cítiš nejaké žiarenie z každých a cítiš sa milovaný. Vrátiš sa do stredu izby, sadneš si na nič a rozmýšľaš. Život je krutý. Ničí naše šťastie so stekajúcimi sa slovami srdca. Kradne časti našich duší. Unáša kamarátov, otca, milovanú časť teba. Nie každý, koho miluješ, zostáva, tak ako nie každý, komu veríš, bude tebe verný. Nikto ti nerozumie. Nikto nevie, po čom najviac túžiš. Nikto nechápe spôsob tvojho správania, smer tvojho rozmýšľania. Preto sa dostaneš na súd, kde ťa porota odsúdi za mentálne postihnutého človeka alebo najbláznivejšieho blázna. Život je dar alebo prekliatie? Život ukáže veci. Pekné veci, krásne obrazy dverí, čo ti dá, ak prestúpiš cez prah jedných, no nie aj to, čo ti tým môže zobrať. Nájdi kľuč. Nájdi ho, aby si mohol utiecť z tej miestnosti plnej ničoho, ktorá ťa núti vrešťať, no keď otvoríš ústa – nič. Nemý hlas. A som si istá, že niečo mi vyžiera mozog. Počujem hlasy v tichosti. Tichosť naozaj môže byť hrozná a bolestivá, keď nemáš čo povedať. Otvor ma... Otvor ma... Otvor... ma... Chcem skapať! Dosť! Prestaňte! Kde je?! Musím ho nájsť. Musím vyjsť z tohto pekla, kde mi démoni šepkajú bizarné

slovíčka. Túžim prekročiť cez dvere, odísť do slobody, utekať a cítiť vôňu vánku. Len pozor. Dávaj pozor, aby si sa príliš nerozutekal, lebo ťa na konci cesty čaká niekto. Ten niekto ti vezme to, čo ťa vyslobodilo, a vtedy sa zmeníš na popol. Čierny ako každý tvoj hriech. Ako bicykel, ktorý si si iba „požičal“, alebo ako zabitie človeka. Tak prečo si sa toľko trápil a strácal svoj rozum, strácal nervy? Prečo? Aby si sa vo chvíli zmenil na popol a aby ťa vietor mohol potom rozfúkať po svete. Staneš sa popolom, lebo si pocítil trochu tepla spoza niektorých dverí. Lebo si cítil, že ťa niekto miluje, a potom ti začal šepkať do ucha. Ani nestihneš cítiť na koži strach, zimomriavky ti neprejdú telom, keď ju uvidíš, jazyk sa ti nezamotá. A už budeš hniť dva metre pod zemou. Ona prichádza. Pomaly. Má všetok tvoj čas. Počuje, ako sa smeješ, ako kričíš na rodičov, aby ti dali pokoj, ako hlboko dýchaš v tichosti, ako ti srdce bije, kým utekáš, počuje, keď ti zimomriavky prejdú telom. Záhadne sa smeje a prichádza. Brúsi si kosu podľa tvojej miery ako krajčír. Vyberá masku tvojho zajtrajšieho kamaráta, s ktorým odídeš na kávu. Neuvedomíš si, že je to ona. Odpadla tá zlodejka drahocenných duší. Napozajtra príde s maskou tvojej sestry a podá ti ruku. Budeš ju držať a bude taká nežná, teplá a bude vyvolávať radosť v tvojom vnútri. A vtedy, keď jej budeš dávať srdce, vytrhne svoju ruku z tvojej a odíde. Budeš ju hľadať deň-noc, budeš ju hľadať v kríkoch, za dverami, pod lavičkou, ale nikde jej nebude. Sviečka v tebe bude strácať plameň. Keď ju konečne zazrieš, rozhoríš sa, ale ona sa neotočí za tebou. Nepovie ti ani slovo, ako keby si neexistoval. Bude odvracať každé slovo, ktoré povedala, zriekne sa ťa. A ty konečne

Rozlety 14

apríl 2019

zhasneš. A práve, keď sa otočíš od nej, dá si masku dolu, ukáže svoju pravú tvár, ktorú neuvidíš, vytrhne ti ten kľúč, lebo už nebudeš vládať ho držať. Náhle ho vytrhne z tvojej hrude tak ako hrom náhle rozpolí strom a budeš to veľmi cítiť. Ako strácanie vzduchu, ako sťahovanie hrdla, ako vytláčanie posledných kvapiek krvi z tvojho srdca. Bude bolieť, ako nikdy doteraz. Pocítiš dieru a budeš si myslieť, že si pero a že ťa môže vietor zaniesť do záhadnej krajiny, ktorá pre teba bude peklom, lebo už viac nemáš svoj zmysel žitia. Ten zmysel vlastne spôsobil pocit vnútorných orgánov, búchanie srdca, pozeranie na obidve oči, snehový chlad na končekoch prstov. A teraz ho nieto. Nevieš, ako máš cítiť šťastie, hnev, žiarlivosť, nevieš, ako milovať a ako spraviť krok dopredu. Čas sa pre teba zastavil. Nevnímaš kvety vôkol seba, ľudí tiež. Iba v jednom momente, keď všetku bolesť zažiješ, pocítiš oheň pod nohami. Nebudeš dbať, či zhoríš, alebo nie. Iba budeš stáť, kým sa nezmeníš na popol. Potrebujem tú lepiacu pásku, lebo mi od nej život závisí. A bojím sa, že ak ju nebudem mať, tak budem prinútená vypustiť aj ten najmenší hlások a ona to bude počuť. Príde s maskou môjho kamaráta, mamy a podá mi ruku. Šťastie bude vo mne vrieť, ale iba dočasne. A potom sa mi bude krv vytláčať zo srdca a bude ma dusiť. Kľúč odíde odo mňa. A zhorím až na popol. To bude bodka za mojím životom. Hodiny jednoducho prestanú tikať. Dovtedy budem sedieť v kúte, v najväčšej hĺbke ticha a v čeľustiach tmy. Dusiť ten temný výkrik v hrdle. Zvierať kľúč v náručí. Až kým ma neprinúti čo najsilnejšie zakričať. Emília-Jana Pálešová GJK

Výber z poézie Michala Mitríka Koleso

Prístav

Gravidita

tie dve slová tleli ako číslo vypálené horúcim železom do boka nič netušiaceho dobytka.

nájdi si ostrov ktorý môžeš objať ako bóju.

skutočný masochizmus extázu v odopieraní postupne prelínajú iné druhy Buddhovej blízkosti.

napriek liekom som uvažoval prekvapivo pragmaticky: odsúdiť všetkých – za všetko. za kalendár bez mesiacov za vykostené končatiny za odkrvené dni. záver bol však samozrejmý: zhony, stresy, tempo doby spôsobili, samozrejme prapredkovia nerozvážnym objavením kolesa.

po krk budeš pod hladinou a perleťové more ťa vyčerpá zvláštnym naplnením. je možné, že nezbadáš jeho maják skôr ho objavíš sluchom alebo jazykom. keď sa stratí z obzoru stačí nahmatať kotvu, ktorú v sebe nosíš už naveky.

sklonenie vlastného ega pred iným aj pred tým neexistujúcim nie je submisivita ale pud sebazáchovy keď rozbije tanier úlomky porcelánu v bruškách prstov zrazu bolia viac. už sa pripravuje na záväzok cítiť bolesť na diaľku.

Michal Mitrík sa narodil 13. mája 1991 v Rožňave. Absolvoval štúdium psychológie na Prešovskej univerzite v Prešove. Do tohto obdobia patrí aj objavenie záujmu o písané slovo a jeho prvé úspechy (Akademický Prešov 2013 – 3. miesto, Gerbócova literárna Snina 2010 – čestné uznanie, súťaž Konzervatívneho inštitútu o najlepšiu esej 2012 – 2. miesto atď.). Medzi jeho ďalšie záujmy patrí španielsky futbal, hnedovlasé introvertky a objavovanie skrytých literárnych a hudobných endemitov. Takisto hrá na basgitare v rockovej skupine MASSRIOT. „K písaniu sa vraciam v nepravidelných intervaloch podľa premenlivosti pocitu, či mám čo povedať. Preto ma téza, že tí, čo sú šťastní, nemajú dôvod tvoriť, aktuálne napĺňa jemným znepokojením,“ ozrejmuje autor pre náš časopis.

apríl 2019

15 Rozlety

jubileum

Viera Benková (pripomíname si 80 rokov od jej narodenia) Viera Benková-Popitová, narodená 23. apríla roku 1939 v Báčskom Petrovci, známa hlavne ako Viera Benková, naša popredná dolnozemská spisovateľka, toho roku oslavuje 80. narodeniny. V rodisku vychodila základnú školu, ako aj gymnázium. Potom študovala český a slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte v Belehrade. Počas štúdia sa zamestnala v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu. Okrem toho bola aj členkou redakcie literárneho časopisu Nový život. Pracovala aj v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu. Kým žila v Belehrade, spolupracovala s mnohými juhoslovanskými novinami a časopismi, ako aj s Belehradským rozhlasom. Niekoľko rokov bola aj externou spolupracovníčkou novosadských novín Dnevnik. Zaoberala sa aj prekladateľstvom zo srbčiny, slovinčiny, češtiny do slovenčiny. Po odchode do dôchodku sa z Belehradu presťahovala do rodného Petrovca. V rokoch 1983 – 1993 pôsobila aj v Kultúrno-umeleckom spolku Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade. Teraz často spolupracuje s Rádiom Petrovec a dlhé roky bola aj podpredsedníčkou Miestneho odboru Matice slovenskej v Petrovci. Členkou Zväzu spisovateľov Juhoslávie sa stala roku 1967 a roku 1985 ju prijali aj do Spolku spisovateľov Vojvodiny. Od roku 1990 je aj členkou Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. Uverejňovala v mnohých literárnych časopisoch v niekdajšej Juhoslávii, na Slovensku, v Rumunsku, Bulharsku, Taliansku a jej diela sú zastúpené aj vo svetových antológiách v Juhoslávii, Indii, Švédsku, Brazílii.

Viera Benková je nositeľkou mnohých literárnych ocenení: časopisu Nový život, Obce Báčsky Petrovec, časopisu Neven, Spolku vojvodinských slovakistov, Knižnice Štefana Homolu, Gymnázia Jána Kollára, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Spolku slovenských spisovateľov, Združenia spisovateľov Srbska… Vo vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov roku 2014 vyšla Bibliografia, v ktorej je zhrnutá celoživotná práca Viery Benkovej. Bibliografiu Viery Benkovej pripravila autorka Boženka Bažíková. Vladislava Havranová

Hosť Z krvi a tela Upiekla mi mať Peceň chleba. Plesnivinu zeme Cítim na ústach; Závan modlitieb Z mosadzných sponiek. Som tu hosť. Vyštrbenou kosou Kosíme polia Spomienok A hrstíme iba suchú vňať. Matka chlieb zanovite Do pece ukladá A spálenou zásterou Pahrebu rozduchuje. Som tu hosť.

Fotografie: Jaroslav Berédi, Selenča Literárno-výtvarnú prílohu Rozlety pripravuje: Jasmina Pániková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová l Grafická úprava: Irena Lomenová Vychádza s finančnou podporou Správy pre kultúru Mesta Nový Sad

Rozlety 16

apríl 2019

DUŠAN DURMAN

Doktor, čo sa stalo?

Zúčastnila sa vykopávok nejakého chrámu...

Neviem, nikdy som nič podobného nevidel.

Röntgenový záber priateľky Garryho Counta prezradil prítomnosť parazita, masívneho článkonožca umiestneného v jej mozgu. Keď agent vošiel do izby, kde bola, nad jej posteľou stáli dve čudné postavy. Prízraky povedali Countovi, že chrám, v ktorom jeho kolegyňa prišla k otrasnému parazitovi, je v skutočnosti vesmírnym korábom, ktorý poslali členovia istej starej rasy, dávno uväznenej v dimenzii známej proste ako Veľké Červené. Galt`uul, vodca toho národa, poslal mnohé koráby do všetkých kútov vesmíru. Tomuto sa podarilo prísť až k Zemi. Aj spomenutý parazit je Gault`uulovým výtvorom. Vzhľadom na spojenie, ktoré ženy majú s minulými časmi, parazit v jej mozgu sa stáva prijímačom, pomocou ktorého sa jeho tvorca dostane do nášho sveta.

apríl 2019

Pripravuje: Rastislav Filip

Devil May Cry 5

kčné dobrodružné hry sa stali raritou posledných niekoľko rokov, zvlášť na počítačovej platforme. Hry, ako sú Darksiders III a Nier Automata, pokúsili sa ponúknuť fanúšikom tohto žánru kvalitnú zábavu. Napriek dobrému úmyslu tieto hry majú RPG systémy, ktoré spomaľujú akčné momenty a nemajú rovnaký efekt, aký by mal napr. God of War alebo podobné hry. Seriál Devil May Cry začal svoj vplyv na žáner akčných hier na Playstation 2, zatiaľ čo piata časť bude vo svojom rozvoji pokračovať na Playstation 4, XBOX One a počítačoch.

Na prvý pohľad Devil May Cry 5 sa neodlišuje od svojich predchodcov. Hráč sa i naďalej nachádza v akčných a dobrodružných situáciách, kde dobré reflexy majú najdôležitejšiu úlohu. Medzitým hra prináša dostatočný počet inovácií, aby odôvodnila svoju existenciu. Príbeh hry by fanúšikovia filmov nazvali B filmom alebo veľmi povrchovým a jednoduchým. Dôležité je povedať, že Devil May Cry nikdy nemalo zložité rozprávanie a hlboké otázky pre hráčov. Namiesto toho príbeh je tu, aby akciám a bojom

dal kontext. S tým na mysli hra má troch hrdinov, zatiaľ čo staršie verzie mali jedného alebo dvoch. Dante, Nero a V sú lovci na netvory, ktorí majú svoju súkromnú agentúru pre lov na netvorov – Devil May Cry. Oni cestujú svetom pre rôznych klientov a pracujú vo svojom obývacom voze, ktorý je ich hlavnou bázou a kanceláriou. Už z toho možno dostať dobrý dojem o tóne a povahách týchto troch hrdinov, ktorí by o sebe nikdy nepovedali, že sú hrdinovia. Táto hra nie je iba rýchla a vzrušujúca hra. Hráči sa cez rôzne úrovne stretnú s mytologickými a démonickými netvormi, z ktorých si každý vyžaduje iný štýl boja. Niektoré netvory môže zvládnuť Nero, ktorý má schopnosť premeniť svoju mechanickú ruku do iných ozbrojení, zatiaľ čo lovec V bojuje tak, že prizýva svoje netvory čítajúc ich verše zo svojej knihy. Každý z troch hrdinov je jedinečný v každom ohľade a hráči majú oceniť, koho majú kontrolo-

vať v každej chvíli. K celkovej atmosfére prispieva to, že každý netvor má unikátny systém pohybu a útoku, čo znamená, že hráč nikdy nie je prekvapený bez oznamu. V kombinácii s rýchlymi a nemilosrdnými protivníkmi Devil May Cry 5 taktiež má systém hodnotenia, ktorý hráčom stále dáva indikáciu o tom, ako dobre kontrolujú svojho hrdinu. Ten systém hodnotenia spočíva v známkach od D do SSS v závislosti od zručnosti hráča, dávajúc dobrý podnet na hranie starých úrovní

a neónovým osvetlením dôležitých prvkov zapáči sa mnohým hráčom. Hudba, ktorá je napísaná pre hru alebo pod licenciou známych skupín, vhodná je pre udalosti na obrazovke. Výsledok tejto kombinácie je prezentácia, ktorá vyhovuje

znova. Hráči, ktorí smelo riešia každý boj v úrovni, budú mať viac bodov pre nové kostýmy, zbroje, zručnosti a iné zlepšenia pre svojich hrdinov. Audiovizuálna stránka Devil May Cry 5 bude známa fanúšikom seriálu a hráčom, ktorí majú radi heavy metal žáner hudby. Realistický grafický štýl s malým počtom farieb

Devil May Cry 5 je nadpriemerná akčná hra, ktorá smelým hráčom podá okolo 20 hodín dobrej zábavy. I keď hra na prvý pohľad nie je ľahká, hráčom sú otvorené mnohé možnosti zníženia jej náročnosti. Hry tohto žánru sú veľmi zriedkavé na počítačoch, ktorými vládnu rôzne stratégie a online hry. To je dobrým dôvodom, aby si hráči užili niečo nové a nekonvenčné už aj tým, že hra ponúka vysokú produkciu a dostatočný obsah za svoju cenu.

apríl 2019

akčnému žánru a zaobchádza s hráčom ako so smelým bojovníkom, ktorý je prichystaný zvládnuť netvory s Danteom, Nerom a V.

Pripravuje: Filip Filip

Reklamy na internete

ačiatkom 90. rokov minulého storočia autori niektorých webových stránok dostali nápad, že by mohli dodatočne zarobiť takým spôsobom, že na vlastnú webovú stránku postavia reklamu pre nejakú firmu alebo výrobok. Tento systém funguje takým spôsobom, že si určitá firma zaplatí, aby na niečej webovej stránke bola jej reklama – namiesto platenia za čas, ako v prípade televízie, tu sa platí za priestor. Výhody sú v tomto prípade obojstranné – autor webovej stránky dostane peniaze za to, že niekomu robí

reklamu, a firma, ktorá je na reklame, lepšie zarobí, čiže napriek začiatočnej investícii do reklamy sa im toto oplatí. Hlavným príznakom dnešných reklám je prítomnosť tretích strán (napr. Google a Facebook majú vlastné marketingové riešenia) a to, že sa okrem samotného platenia za priestor často platí aj za každý klik na reklamu. Zjednodušene, väčšina súčasných systémov na reklamy cez web funguje takto: autor stránky si prepojí stránku so špeciálnou službou na toto určenou (príklad: Google AdSense), pričom si prispôsobí reklamy vlastným potrebám a zarába podľa toho, na koľko reklám a ako často mu návštevníci klikajú.

V tomto prípade firmy, ktoré majú záujem propagovať sa, neplatia nášmu autorovi, ale priamo Google, a Google sa postará o to, aby sa návštevníkom správneho webu zobrazila správna reklama. Hlavná výhoda tohto systému je tá, že zákazník nie je ohraničený na jeden zdroj reklamy, a pri vysokej návštevnosti mu systém umožňuje zarobiť viac. Na druhej strane firma, ktorá sa propaguje, neplatí priamo zákazníkovi, takže tu existuje aj riziko, že by zarobil menej, ako keby sa firma propagovala priamo. Väčšina súčasných webových marketingových služieb používa moderné technológie (sledovanie polohy cez GPS; sledovanie prihlásených kont; tzv. tracking cookies) na prispôsobenie reklamy. Žiaľ, v súčasnosti sa tieto technológie tak masovo používajú na zobrazovanie a prispôsobovanie reklám, že veľa používateľov má pocit, že ho veľké firmy takýmto spôsobom sledujú. Z toho dôvodu vznikli viaceré nástroje na blokovanie reklám: napr. AdBlock a AdBlock Plus (napriek podobným názvom ide o dva rôzne výrobky). Tieto nástroje existujú buď ako samostatné aplikácie, alebo ako doplnky pre webové prehliadače a blokujú veľký počet reklám. Dnešný internet je presýtený reklamami až tak, že bežný používateľ uvidí markantný rozdiel pred a po inštalácii nástroja na blokovanie reklám – v niektorých prípadoch pocíti aj viacnásobné zvýšenie rýchlosti načítania stránok a ušetrí na cene za prenesené dáta, ak má mobilný paušál ohraničený na niekoľko GB. Niektoré stránky dnes zašli tak ďaleko, že vedia odhaliť takéto nástroje a znemožňujú používateľom plnohodnotný prístup na stránku, kýmkoľvek apríl 2019

Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 73.0.3683, Mozilla Firefox 66.0.1, Internet Explorer 11.0.115, Microsoft Edge 42.17134

neodblokujú reklamy. Toto je z pohľadu autorov webových stránok v poriadku, lebo pre nich blokovanie reklám znamená ušlý zisk, pre používateľov blokujúcich reklamy znamená buď to, že sa s reklamami budú musieť vysporiadať, alebo že danú stránku prestanú navštevovať. Dalo by sa to pomenovať aj „hra mačky s myšou“ – autori stránok a reklám sa snažia dostať k používateľom, autori nástrojov na blokovanie sa snažia odstrániť všetky reklamy zo stránok. Keď však autori reklám prídu na nový spôsob, ako blokovanie obísť, aj autori blokovania vymyslia niečo nové, silnejšie, a tak sa to točí do kruhu. Väčší autori reklám sa zároveň snažia aj k „zmiereniu“ s autormi blokátorov, takým spôsobom, že im platia za to, aby určité firmy dávali

na „whitelist“ (zoznam spoľahlivých firiem), a tak ich reklamy viac neblokovali. Tento zoznam je napríklad v AdBlock Plus štandardne zapnutý, ale ho je možné v prípade potreby vypnúť a tým zablokovať všetky reklamy. Podobne ako v televízii reklama je nevyhnutná na to, aby firmy ukázali seba a svoje produkty a novinky, ale príliš veľa reklamy dosahuje opačný efekt – ľudia sa jej budú vyhýbať, a nie sledovať. Toto je dlhodobo bežné v televízii a v posledných niekoľkých rokoch aj na internete, pričom by stačilo iba zmenšiť počet reklám a ich dotieravosť a ľudia by sa na ne inak pozerali.

Hacker zneužil aktualizáciu softvéru spoločnosti Asus na inštaláciu škodlivého softvéru na okolo 500 000 počítačov. Microsoft mení prehliadač Edge – bude používať Chromium jadro, rovnaké jadro ako používa Google Chrome. 10.3.2019 sa zrútilo lietadlo Boeing 737 Max 8 spoločnosti Ethiopian Airlines, pričom zahynulo 157 ľudí (okrem iných 4 občania Slovenska a 1 občan Srbska) – ako hlavná príčina sa predpokladá chyba v softvéri, ktorý by mal znemožniť pád lietadla pri náhlom zodvihnutí jeho prednej časti. V rámci internej kontroly v spoločnosti Facebook sa zistilo, že ukladá heslá v nešifrovanej podobe (čo je nebezpečné).

EN – SK – SRB Advert (alebo ad), commercial – reklama – reklama Tracking – sledovanie – praćenje Cookie – koláčik – kolačić (v tomto význame je to kus kódu, ktorý má úlohu sledovať správania návštevníkov webovej stránky) Pop-up window – vyskakovacie okno – iskačući prozor (okno, ktoré „vyskočí“ pri načítaní niektorých webových stránok, väčšinou obsahuje buď nejakú reklamu, alebo anketu)

Vedie: Aisa

Baran

Lev

Strelec

21. 3. – 20. 4.

23. 7. – 23. 8.

Koncentrujte sa a načerpajte čo najviac energie. Ak niečo neviete ovplyvniť, nechajte to jednoducho tak. Pristupujte ku všetkému s humorom a dni budú hneď krajšie. Snažte sa ľudí vôkol seba naozaj vypočuť, nielen jedným uchom dnu a druhým von. Venujte sa aj rodinným príslušníkom, pretože ste ich posledné obdobie zanedbávali.

Vyhnite sa klebetám. Máte v hlave príliš veľa zaťažujúcich informácií, potrebujete sa vypnúť. Ak sa vám niečo nechce, tak to nerobte. Môžete sa rozhodnúť podľa svojej intuície, hviezdy sú na vašej strane a aj preto veľmi dobre viete, čo robíte. Môžete prekonať prekážky, pokiaľ sa odvážite skúsiť vo svojom živote niečo nové. Hľadajte pochopenie a súlad, to je to, čo vás robí šťastnými.

Usilujte sa poznať všetky stránky svojho života, bola by škoda každej prepasenej príležitosti. U blízkych šetrite kritikou, vôbec by sa vám nevyplatilo mudrovať a navyše by sa vás mohli začať štítiť aj tí, ktorí vás milujú. Nájdite si viac času pre ľudí, na ktorých vám záleží. Sami ste strojcom svojho šťastia a nič nie je dôležitejšie, ako všeobecne načerpať energiu.

Býk

Panna

Kozorožec

Lepšie zvážte, čo môžete druhému sľúbiť. Stačí sa trochu premôcť a využiť zvyšky posledných síl aj sústredenia. Pre svoju podráždenosť buďte obozretní v komunikácii s okolím. Ak by ste si neupratali aj v živote, neboli by ste spokojní. Načúvajte svojmu srdcu, ono vám poradí, ktorým smerom sa uberať, a naozaj sa prestaňte obávať vymyslených nástrah.

Prestaňte si nahovárať hlúposti. Pred sebou máte ešte veľmi veľa nevyužitých možností a uspejete, len ak sa začnete hýbať vpred. Možno sa preženie menšia búrka nedorozumení, ale vôbec si ich neberte osobne. Staré problémy už konečne hoďte za hlavu. Aj úsmev lieči, myslite viac pozitívne. Nepúšťajte sa do rečí s cudzími o svojom osobnom živote. Ak nadviažete nový kontakt, tak len s dostatočným odstupom.

Nik nemá právo hovoriť, že takto to nejde, alebo že tamto nemôžete. Akí budete šťastní, závisí len od vás. Starajte sa viac o svoje telo aj dušu. Zobrali ste si na plecia priveľkú záťaž, svoje problémy radšej preberte s niekým blízkym, aby ste sa nezamotali do kolotoča plného úzkosti a depresie. Nadhľad druhej osoby vám pomôže vyjasniť si všetky priority, aj smer, ktorým sa chcete uberať.

Blíženci

Váhy

Vodnár

Toto obdobie vám možno položí hneď niekoľko otázok, ale tajomstvo spokojnosti možno tkvie práve v tom, že sa na ne nemusíte pokúšať odpovedať ihneď. Nechajte si čas na premyslenie, zvážte všetky okolnosti, veď sa naozaj nemáte kam ponáhľať. Odvaha pomáha prekonať všetky prekážky. Nik neočakáva, že budete neustále super, tak sa snažte nebyť permanentne v strate.

Využite tento čas na prelomenie krízy, ktorá zavládla najmä na vašej strane. Potrebujete sa len s istými vecami vyrovnať, no bez podpory svojich blízkych sa vám to podarí ťažšie. Mali by ste žiť viac v realite. Nevyhýbajte sa povinnostiam, ktoré vás čakajú. Malé neúspechy nech vás netrápia, karta sa zas obráti. Ak vás niekto rozosmeje, smejte sa úprimne a nahlas.

V poslednom čase ste až príliš sebaistí, a to môže viesť k poriadnej búrke, aj keď vy si to možno ešte neuvedomujete. Zvoľnite tempo a nechajte ostatných trochu dýchať. Ak druhej strane prerastiete cez hlavu, výbuch bude nezastaviteľný. Skromná zábava je v poriadku, bujaré oslavy škodia vášmu zdraviu. Môžete celé dni preleňošiť a nič nerobiť, alebo ich môžete využiť naplno. Čo je múdrejšie?

Rak

Škorpión

Ryby

Využite všetku svoju kreativitu, bola by škoda zaháľať a nenechať naplno prejaviť váš potenciál. Čaká vás obdobie plné lásky, umenia a dokonca krásy, všetko však závisí len od uhla vášho pohľadu. Venujte sa aj svojej rodine a priateľom, ktorí potrebujú pocítiť, že vám na nich záleží. Urobte im aj sebe radosť a naplánujte si aktivity, ktoré máte všetci radi.

Máte dar pozerať sa na veci s nadhľadom a vďaka tomu riešite všetky problémy celkom ľahko. Preto by ste mohli byť radcom pri rodinnom spore v budúcnosti, ktorý sa vás síce priamo nebude dotýkať, ale váš názor veľmi zaváži. Neponocujte a viac leňošte aj počas dňa, každý si občas potrebuje poriadne vydýchnuť. Nájdite si čas na pohyb alebo nové koníčky, pri ktorých zabudnete na každodenné starosti.

Mali by ste sa naučiť vypočuť názor aj ostatných. Iný pohľad nikdy nie je na škodu, a tak sa nebojte poradiť sa s osobou, ktorej dôverujete. Vaše nové nápady potom ľahšie uzrú svetlo sveta. V spoločnosti sa vyhnite slovným prestrelkám. Priatelia a spoločenské udalosti nie sú predsa nutné za každú cenu, občas nás dokáže urobiť šťastným aj deň osamote. Oddych a relax potrebuje každý z nás.

21. 4. – 21. 5.

22. 5. – 21. 6.

22. 6. – 22. 7.

24. 8. – 23. 9.

24. 9. – 23. 10.

24. 10. – 22. 11.

23. 11. – 21. 12.

22. 12. – 20. 1.

21. 1. – 19. 2.

20. 2. – 20. 3.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman apríl 2019

Ilustrácia: Dušan Durman

Krížovka V tajničke je meno a priezvisko slovenskej herečky.

Na hodine zemepisu je 20 blondínok a učiteľ. Učiteľ vyzve jednu z nich: – Petra, ukážte mi na mape Ameriku. Petra ide k mape a ukáže Ameriku. Učiteľ hovorí: – Výborne! Ďalšia otázka, kto objavil Ameriku? 19 blondínok zborovo odvetí: – Petra!  Pacient leží na operačnom stole a hovorí: – Pán doktor, úplne zbytočne sa namáhate. Kým tú veľkú lampu nezhasnete, ja nezaspím!  Status chlapca na Facebooku: Máme matiku a nudím sa. Komentár od učiteľa: Poď k tabuli, Martin!  V škole na poslednej hodine: – Kto odpovie prvý na moju otázku, môže ísť domov! Jožko vyhodí tašku z okna. – Kto to bol?! – Jaa, dovi!  Inzerát: Vymením sekundové lepidlo za trojsekundové. Značka: Nestíham lepiť!

 Ide medveď s ježkom na motorke. Medveď šliapne na plyn a pýta sa ježka: – Ježko, bojíš sa? – Nie. Medveď pridá, už idú 150 a znova sa pýta ježka: – Bojíš sa? Ježko prikývne a potom sa vymenia. Ježko sedí vpredu, dupne na plyn a pýta sa medveďa: – Bojíš sa? – Nie. – Tak to by si sa mal. Nedočiahnem na brzdy.

Osemsmerovka N

apríl 2019

Rastliny zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostanú vám štyri neprečiarknuté písmená, ktoré čítajúc radom tvoria názov jednej kvetiny. AGÁT BODLIAK BROSKYŇA CVIKLA GAŠTAN JABLOŇ JAVOR KAPUSTA

KONOPE ĽALIA MALINA OLIVA ORGOVÁN PALMA PAPRIKA PETRŽLEN

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 2001.

PLATAN PÚPAVA RIASA TABAK VŔBA

Rozlúštenie: Ruža

 Janka a Hanka si spievajú. Hanka sa pýta: – Jani, máš rada piesne? – Áno, – odpovie Janka. – Tak ich nekaz...

Vice

ilmy zo sveta politiky bývajú občas stávkou na neistotu – stále hrozí, že veľkú časť obecenstva s iným politickým názorom nezaujmú alebo dokonca pobúria a už vstupujú do kina aj s tým, že ich cieľová skupina je menšia, a sú to hlavne osoby staršie ako 30 rokov. Napriek tomu, každý rok sa nejaký, hlavne o americkej politike, objaví celosvetovo v kinách a spravidla to bývajú dobré filmy, ktoré majú úspech aj na pokladniciach, aj u kritiky, a zaraďujú sa k najlepším filmom roka. Výnimkou nie je ani film Vice, ktorý si cestu k úspechu síce skomplikoval ešte tým, že je všeobecne podaný veľmi netradičným spôsobom, obzvlášť na film s takou náročnou témou, ale predsa sa jeho tvorcom podarilo vytvoriť úspešný a zaujímavý film. Richard Bruce „Dick” Cheney (Christian Bale) v 60. rokoch minulého storočia bol vykopnutý z Yale, pracoval v rodnom Wyomingu vo veľmi podradnej práci a bol na hranici, aby sa z neho stal alkoholik, až kým jeho ambiciózna manželka Lynne (Amy Adams) mu nedala ultimátum – alebo niečo urobí so svojím životom, alebo je s nimi koniec. Niekoľko rokov na to Dick skončí univerzitu a začne pracovať pre Donalda Rusmfelda (Steve Carell), ekonomického poradcu v Nixonovej administrácii. Dick je tichý a

Réžia: Adam McKay Hrajú: Christian Bale, Amy Adams, Steve Carell, Sam Rockwell, Tyler Perry…

poslušný pracovník v Bielom dome a celkom si užíva svoju prácu, ale zároveň si vytvára dôležité kontakty, od svojich kolegov sa učí byť stále tvrdším politikom a začína sa zaujímať o to, ako je to reálne s rozdelením moci v zákonoch USA. Ako to však býva s nástupom každého nového prezidenta, politici na vysokých pozíciách sa prakticky cez noc zmenia a moc prichádza a odchádza. Tak aj Cheyne vystriedal niekoľko pozícií v Bielom dome. Po škandále Watergate Nixon odstúpi a na jeho miesto sa dostáva Gerald Ford a po ňom rýchlo nasleduje demokrata Jimmy Carter a Dick Cheney je zrazu bez práce. Snaží sa vrátiť do politiky a nakoniec je aj zvolený ako reprezentant do snemovne. S návratom republikánov do Bieleho domu aj jeho politický vplyv zase rastie, počas prezidenta Georga Busha staršieho sa stáva ministrom obrany a zase s nástupom demokratov sa z politiky stiahne do privátneho sektoru. V roku 2001 je za prezidenta zvolený George Bush mladší, ktorý Cheneymu ponúkne, aby sa stal jeho viceprezidentom. Táto funkcia bola považovaná viac ako pocta v titule než by mala nejakú reálnu moc. Cheney však už v tomto období bol veľmi dobre oboznámený s rôznymi zákonmi USA a podarilo sa mu

presvedčiť prezidenta, aby veľkú časť svojich právomocí, ktoré sa zdajú na prvý pohľad menej dôležité, prenechal Cheneymu a „jeho ľuďom“. Cheney sa tak zapísal do politických dejín ako najvplyvnejší americký viceprezident, ale zároveň aj ako jeden z najmenej obľúbených politikov, ktorému sa pripisuje značná účasť na tom, ako dnes vyzerá politická scéna celosvetovo a najmä kríza na Blízkom východe. Ako bolo povedané v úvode, filmy s politickou tematikou bývajú dosť náročné pre divákov a nie všetkých zaujmú. To vidno aj pri krátkom opise deja filmu Vice, kde je prakticky nemožné sa vyhnúť vymenovaniu niekoľkých amerických prezidentov a ďalších politikov, ktorých veľká časť návštevníkov kina nezažila a o viacerých z nich nikdy nepočula. Pravdaže, film sa ich pozíciu snaží vysvetliť, ale pre ľudí, čo sa o americkú politiku nezaujímajú, to môže

apríl 2019

byť náročné na sledovanie a film preto môže stratiť ich pozornosť. Keďže bol Dick Cheney v politike viac ako 50 rokov, je o to ťažšie celú jeho kariéru natlačiť do dvojhodinového filmu, aby bola prehľadná pre divákov, a o to viac, keď si uvedomíme aj fakt, že Dick Cheney je medziiným považovaný aj

za jednu z najtajomnejších postáv americkej politiky, ktorej rozhodnutia a motivácie zostávajú stále aj pre odborníkov v tejto problematike nie úplne jasné. Z tohto vyplýva, že postava pána Cheneyho je pre film z jednej strany veľmi zaujímavá, ale tiež aj veľmi ťažká na spracovanie. A preto, aby všetko toto urobili pre divákov ako-tak stráviteľné, filmoví tvorcovia si vybrali veľmi netradičný spôsob podania filmu a vložili do neho aj obrovskú dávku humoru. Ďalšou čiastočnou nevýhodou pre film u kritikov mohlo byť aj práve to, že ide o relatívne nedávnu históriu, na ktorú majú americkí kritici vlastný, ešte veľmi živý názor, a nedokážu sa od neho úplne odpútať. Pod scenár a réžiu filmu sa podpísal Adam McKay, ktorý je známy svojimi menej tradičnými scenármi. Naposledy do povedomia divákov vstúpil filmom The Big Short, ktorý sa zaoberal ekonomickou krízou v USA a ktorý podobne ako Vice sa snažil podať veľmi náročnú a vážnu tému s veľkou dávkou irónie a humoru. Scenár filmu Vice je plný veľmi vtipných scénok a dialógov, ktoré sú veľmi dobre využité a zrežírované. Ako príklad možno uviesť, že rozprávač príbehu povie divákom, že konverzácia medzi postavami musela byť veľmi dramatická, a aj keď nevie, ako presne prebiehala, predstavuje si to asi takto, a postavy odrazu začnú hovoriť dialóg, ako keby boli z nejakej Shakespearovej hry. Takéto príklady zo scenára sú veľmi dobre zapracované do celkového filmu a fungujú tu aj vďaka výbornému technickému spracovaniu filmu, a to hlavne vďaka kamere Greiga Frasera a strihu Hanka Corwina, s ktorým si takýto netradičný spôsob rozprávania filmu režisér McKay už vyskúšal v spomínanom The Big Short. Film zobrazuje veľa udalostí, ktoré sa odohrávali po obdobie viac ako 50 rokov, tak aj scénografi, kostyméri a najmä maskéri mali plné ruky práce, aby sa herci čo najviac podobali reálnym postavám a ich vekovým zmenám. Všeobecne keď ide o hercov celé obsadenie filmu je vynikajúce. Chritian Bale je známy tým, že pre svoje role podstupuje veľmi drastické fyzické premeny – od podvýživy, cez svalnaté fázy až po nadváhu. V tomto filme zase musel

niekoľko kilogramov pribrať, ale aj inak sa mu celkom dobre podarilo stvárniť postavu Dicka Cheneyho ako veľmi tichého, necharizmatického politika, o ktorom však počas celého filmu netušíme, čo mu prechádza mysľou. Väčšmi výrazní sú však herci vo vedľajších rolách, ako je Amy Adams, Steve Carell a Sam Rockwell, ktorí svoje roly stvárnili vynikajúco, čo musí oceniť každý divák a o to viac ten, kto si tieto historické postavy ešte zo správ pamätá. Film sa do kín dostal prakticky pred pol rokom a síce zožal aj nejaké úspechy, momentálne je komerčne na nule alebo až mierne stratový. V čase písania článku zarobil okolo 72 miliónov (gross), z čoho asi ⅓ tretinu mimo USA. To nie je až tak málo pre film s politickou tematikou, ale vzhľadom na náročnosť a obsadenie aj rozpočet pre film bol dosť vysoký, až 60 miliónov dolárov. Aj fakt, že zarobil hlavne v USA, až tak neprekvapí, keďže aj napriek tomu, že politika pána Cheneyho ovplyvnila do značnej miery niektoré diania v Európe, predsa do väčšiny dianí v USA ako Európania až tak dobre nevidíme, ani nás to až tak nezaujíma. U divákov, ktorí film hodnotili, Vice získal prevažne pozitívne známky, na rozdiel od kritiky, ktorá mu dala veľmi priemerné hodnotenia, pričom sa najviac vyzdvihovali herecké výkony a najčastejšie výčitky sa týkali práve zapojenia humoru a spôsobu, akým je film rozprávaný. Film Vice zaujme najmä divákov, ktorí sa zaujímajú o politiku USA a ktorí majú aký-taký prehľad o tamojších udalostiach v Bielom dome aspoň za posledných 20 rokov. Má veľmi netradičný spôsob rozprávania, ktorý je plný humoru a často až karikovania postáv, ale predsa je dostatočne prehľadný, aby podal historické udalosti a udržal si pozornosť aj menej informovaného diváka a dokázal mu viac priblížiť aj také tajomné postavy americkej politiky, akou bol Dick Cheney. Film oplýva výbornými hereckými výkonmi a aj keď asi má obmedzenú cieľovú skupinu, predsa sa dokázal u divákov presadiť a určite zaujme aj divákov budúcich generácií alebo dnešnej generácie, keď sa tá začne trochu vážnejšie zaujímať o medzinárodnú politiku. Stanislava Sládečeková apríl 2019

Love, Death & Robots

eriály, ktoré sa spoliehajú na antologické príbehy, nie sú nič nové v televíznom svete. Pokým sa trend začal so seriálom The Twilight Zone, v posledných niekoľko rokov sa znovu zjavil na televíznej obrazovke. Seriály, ako sú American Horror Story a True Detective spoliehajú sa na príbehy, ktoré od začiatku majú plánovaný koniec, ktorý obyčajne prichádza na konci každej ich série. Medzitým animované anto-

logické filmy, ako sú The Animatrix a Batman – Gotham Knight, ten formát pozdvihli na vyššiu úroveň. Inšpirovaný týmito príkladmi a vedecko-fantastickým žánrom prichádza nám Love, Death & Robots v produkcii online platformy Netflix. Love, Death & Robots obsahuje 18 samostatných epizód s témami, ktoré sa spoliehajú na jednu, dve alebo všetky tri slová v názve seriálu. Každý príbeh je animovaný alebo vykreslený celkom unikátnym štýlom, čo znamená, že ich možno pozerať hociktorým poradím, bez začiatku alebo konca. Pre ich produkciu boli objednané seriózne štúdiá, ktoré vypracovali animácie podľa filmov Deadpool a Spider-Man: Into The Spider-Verse. To znamená, že neexistujú dve epizódy, ktoré majú rovnaký vizuálny štýl, čo divákov podnieti, aby si pozreli všetky krátke, ale neobyčajné a kreatívne príbehy. Napriek svojej animovanej vizuálnej základni Love, Death & Robots

nie je vhodný pre najmladších divákov. To, čo tieto príbehy spája, sú témy ľudstva, rozvoja umelej inteligencie a toho, koľko sme ďaleko odhodlaní zájsť pre naše ciele a želania. Samotné príbehy v seriáli spracúvajú rôzne žánre zahrnuté v sci-fi žánri, ako sú komédia, akčné a dobrodružné scenáre, horor a dráma. Niektoré z príkladov zahrňujú skupinu robotov, ktorí sa snažia zistiť, kde ľudia zmizli po svetovej vojne, alebo skupinu farmárov, ktorí bránia svoju farmu pred mimozemšťanmi používajúc veľké robotické obleky. Ako také najmladším sa príbehy môžu stať nudné napriek svojej krátkej trvalosti – priemerne 15 minút. I keď nie je zvláštne inovatívny, Love, Death & Robots je kvalitný antologický seriál, ktorý postavuje divákom zvláštne a úmyselné otázky. Pokým sú niektoré zo scenárov v seriáli extrémne a fantastické, ostatné sú veľmi možné v bližšej alebo ďalšej budúcnosti. Seriál si

nevyžaduje povinnosť od diváka a môže sa pozerať v ktoromkoľvek čase a množstve, ktoré mu vyhovuje. To je dostatočný fakt, aby ste si pozreli epizódu alebo dve a zistili, nakoľko blízko tvorcovia príbehov prišli k dnešnej realite svojimi témami a poučeniami. Rastislav Filip

Desperate Journalis In Search of the Miraculous (Fierce Panda Records, 2019)

Apríl

ondýnska punková kapela Desperate Journalist bola založená roku 2012. Skupinu tvoria speváčka Jo Bevan, basista Simon Drowner, gitarista Rob Hardy a bubeníčka Caroline Helbert. Kapela za sebou má dve platne: Desperate Journalist (Fierce Panda Records, 2014) a Grow Up (Fierce Panda Records, 2017). Skupina sa pomerne rýchlo stala obľúbenou na scéne, mali ju radi tak hudobní novinári, ako aj fanúšikovia alternatívneho rocku. Tohto februára prišiel čas aj na ich tretí album In Search of the Miraculous. Na platni je 10 piesní a už od prvej Murmuration vidíme značný posun hudobného štýlu kapely, najmä k shoegaze a dream pop žánru. Druhá pieseň je zároveň aj prvým single vydaním, ide o takmer popovú pieseň

Cedars, ku ktorej nahrali aj pekný videoklip. Keď si vypočujete pieseň Jonatan, bude vám znieť, ako keby ju niekedy dávno, dávno, nahrali Cocteau Twins, kým štvrtá pieseň – pop rocková International Waters – znie, ako keby vypadla z albumu kapely The Cranberries. Nasleduje Argonauts pieseň, ktorú Jo Bevan odspievala s klávesovým sprievodom, tak ako to niekedy robila Kate Bush... Okrem uvedených album obsahuje aj piesne Black Net, Ocean Wave, Girl of the Houses, Satellite a To Be

Forgotten. Na záver možno povedať, že In Search of the Miraculous je čerstvý a šťavnatý album, perfektný pre teplú a slnečnú jar, ktorú si práve vychutnávame. Hudbu kapely Desperate Journalist si môžete vypočuť na ich Bandcamp stránke: https://desperatejournalist. bandcamp.com. Janko Takáč

Koncert Vlada Georgieva

námy spevák Vlado Georgiev sa rozhodol nežnejšiemu pohlaviu urobiť radosť práve k ich sviatku – Dňu žien. Deň pred týmto sviatkom a deň po sviatku (7. a 9. marca) uskutočnil dva koncerty v belehradskom Sava Centre pod názvom Boemski. Veľmi som sa potešila tomu darčeku. Bol to už štvrtý Vladov koncert, na ktorom som bola, a ani tentoraz som

ar sa už prejavuje v plnom farebnom lesku, sýtymi vôňami a slnečnými dňami. V nádhernom jarnom počasí je možné do svojho šatníka zaradiť tričká a už ich neskryť pod kabát. Zvršky, potlačené trendovým komiksovým vzorom v pestrých odtieňoch, doladíme tylovými, vrstvenými sukňami. Vytvorí sa tak praktická a pútavá odevná kombinácia, v ktorej budeme vynikať tejto jari. Mgr. art. Iveta Jelinek

apríl 2019

nebola z neho sklamaná. Na úvod sa Georgiev venoval piesňam z albumu, ktorý má práve uzrieť svetlo sveta, takže publikum (väčšinou dámy) sedelo a sledovalo budúce hity. Potom však Vlado spieval svoje staršie piesne, teraz už ozajstné svoje hity, takže žiadna dáma už nemala dôvod sedieť. Bol to ozajstný hudobný zážitok a isteže najkrajší darček pre všetky prítomné. Vladislava Havranová Foto: Nikola Tomić

Basketbal v susedstve

ezóna 2018/2019 v regionálnej basketbalovej ABA lige pomaly vrcholí. Skončilo sa semifinále play-off tejto súťaže a teraz sú pred nami už len záverečné stretnutia, po ktorých sa dozvieme meno nového regionálneho basketbalového majstra. Ten klub si zároveň vybojuje účasť v elitnej európskej súťaži – Euroleague! Finálová séria sa začala v polovici apríla a podobne ako aj v predchádzajúcich sezónach sa šampiónom stane celok, ktorý sa prvý prepracuje k trom triumfom. Vlastne toto je piaty rok po sebe, že sa záverečná časť ABA ligy hrá vo forme play-off, a nie vo forme záverečného turnaja štyroch klubov, tzv. Final Four. Aby sme nehovorili iba o finále, sústredíme sa aj na semifinále tohtoročného vydania ABA ligy. Všimli sme si, že v ňom hrali Crvena zvezda, Partizan, Cedevita a Budućnost. Znamená to, že v tohtoročnom semifinále hrali tri rovnaké kluby, ako aj vlani. V sezóne 2016/2017 semifinalisti boli rovnakí ako aj teraz, predtým chýbal Partizan a rok skôr – uhádnete, tí istí, ako teraz. Dokonca v semifinále play-off či na záverečnom turnaji sa iba v prvej sezóne regionálnej ligy neocitol klub zo spomenutej štvorky. Dokonca Partizan a Zvezda v prvej sezóne (2001/2002) v regionálnej lige ani nehrali. Časom sa to vykryštalizovalo a oveľa významnejšiu úlohu na tomto území má teraz ABA liga ako domáce, národné ligy krajín bývalej Juhoslávie. To siaha

až potiaľ, že národné ligy takmer ani nemajú význam a majstrom neprinášajú takmer nič iné okrem satisfakcie. Prostredníctvom domácich líg sa nezabezpečuje účasť v európskej súťaži, takže je stále menší ich význam. O superiorite našich najväčších klubov v porovnaní s tými, ktoré hrajú v srbskej basketbalovej lige, hovorí aj skutočnosť, že vo finále play-off domácej

Uviedli sme, že v prvej sezóne nehrali kluby zo Srbska a vtedajšiu Juhoslovanskú zväzovú republiku predstavovala Budućnost. V tej prvej sezóne 2001/2002 sa majstrom stala Union Olimpija zo Slovinska (teraz pôsobiaca pod menom Petrol Olimpija). Vo finále premohla ďalší slovinský klub Krku výsledkom 73 : 59. Kuriozitou je, že práve tieto dva kluby v poslednom kole regulárnej

ligy vždy hrali iba kluby z regionálnej súťaže. Kluby pôsobiace v domácich majstrovstvách, ak sa im pošťastilo, prichádzali po semifinále, kde potom zažívali debakle. Od sezóny 2006/2007, čiže od samostatnosti našej krajiny, majstrom v domácej basketbalovej lige bol osemkrát Partizan a štyrikrát Crvena zvezda. Tým sa to končí a potvrdzuje tvrdenia predchádzajúcej časti textu. Keď sa vrátime k regionálnej lige, určite sme získali na kvalite, lebo sú na jednom mieste zhrnuté početné dobré kluby, ktoré veru občas dôležitú rolu zohrávali aj v Eurolige či v Europe Cupe.

časti aktuálnej sezóny vo vzájomnom stretnutí rozhodovali o tom, ktorý klub z prvej triedy ABA ligy vypadne. Do posledného kola vošli so skóre 6-15. V tom zápase triumfovala Krka, čo znamená, že aj v nasledujúcej sezóne bude hrať v prvej triede, zatiaľ čo Olimpija vypadla a bude hrať v ABA 2 lige. Prvý majster regionálnej súťaže v jej dejinách ju tak po necelých dvoch desaťročiach opúšťa... Srbské kluby sú v ABA lige najúspešnejšie. Majstrami boli až dvanásťkrát. Partizan má šesť titulov (posledný zo sezóny 2012/2013), Zvezda vyhrala trikrát, dvakrát to vyšlo

apríl 2019

celku FMP (v sezóne 2003/2004 hrali pod menom Reflex) a raz vyhral aj bývalý veľký klub Hemofarm Vršac. Chorvátsko má dva tituly – vyhrali Cibona a Zadar, Slovinsko má jeden primát, spomenutý Olimpijin, Čierna Hora prvý titul získala vlani, keď vyhrala Budućnost. Ten jeden, ktorý prevýšil, patrí izraelskému celku Maccabi Tel Aviv, ktorý v regionálnej lige hral dvakrát a triumfoval roku 2012. Týmto sa dostávame k tomu, že nie iba kluby z krajín niekdajšej Juhoslávie v tejto lige hrali. Okrem celku Maccabi v nej pôsobili bulharský Levski Sofia, český Nymburk, tiež maďarský Szolnoki Olaj. Tieto tri celky predsa nedosiahli také úspechy, ako tzv. Hrdosť Izraelu. Veru regionálna basketbalová liga ponúkla aj početných vynikajúcich basketbalistov, ktorí neskoršie mali celkom dobré kariéry aj v silných európskych kluboch. Mnohí si aj dnes spomínajú na fakticky legendu Jamesa „Scoonie“ Penna, ktorý hral za Crvenu zvezdu a spolu s Obinnom Ekeziem predstavujú jeden z najlepších tandemov cudzincov, ktorí hrali v radoch tohto klubu. Samozrejme, mnohí basketbalisti z krajín regiónu sa po dobrých hrách v ABA lige dostali do Španielska, Turecka, Talianska či americkej NBA. Veď v ABA lige hrali aj Bogdan Bogdanović, Dario Šarić, Nikola Jokić, Bojan Bogdanović, Andrija Žižić, Dejan Milojević, Goran Dragić a ďalší vynikajúci športovci! Miroslav Gašpar Foto: ABA liga

Vytrvalosť a sila Lászla Györeho

súčasnosti často svedčíme tomu, že sa na titulné strany časopisov a do popredia dostávajú persóny, ktoré si to nezasluhujú svojou prácou a dosiahnutými výsledkami. Žiaľ, ale v rozpadávajúcej sa spoločnosti stačí byť účastníkom sprostých reality programov či hviezdou jednotlivých sociálnych sietí – už vydavatelia bojujú o rukopis vášho životopisu,

sleduje vás množstvo ľudí na Instagrame či Facebooku. Oni za to nie sú na vinne, ale je oveľa nebezpečnejšie a horšie, keď si takí začnú namýšľať ich význam a spoločenskú rolu, keď ich začínajú pozývať do televíznych relácií, kde by mali predstavovať akýchsi odborníkov. Cnosti, akými sú vytrvalosť, pracovitosť, vzdelanosť, kultúrnosť, dnes nie sú na cene a v budúcnosti sa to sotvaže zmení, lebo sami konzumenti obsahov, ktoré sa im ponúkajú, na to vôľu nemajú... Na okrajoch tunelov slabo, ale ešte stále mihajú akési svetielka, ktoré tým, ktorí nepodľahli všeobecnému trendu, dávajú akú-takú nádej, že nie sme v absolútnej sodomo-gomorovej priepasti. Napríklad, druhý tenista našej krajiny a 32. hráč sveta László Györe je príkladom, ako vytrvalosť a dennodenná práca vybudujú pevného a stále mladého človeka, pred ktorým je teraz ozaj sľubná

kariéra a budúcnosť. Jasné, športová verejnosť s menom rodáka zo Senty bola oboznámená, ale po skvelých zákrokoch počas zimy za nami sa o Györeho začali zaujímať aj iní. Skutočnosť je krutá – už vo veku 23 rokov zostal bez oboch rodičov – matka mu zomrela pred siedmimi rokmi a pred niekoľkými mesiacmi ťažkej chorobe podľahol aj jeho otec. Žiaľ, že sa s touto boľavou realitou širšia verejnosť zoznamuje iba po tom, čo koncom februára László vyhráva na prestížnom turnaji zo série 500 v brazílskej metropole Rio de Janeiro. Nebolo mu ľahko a veľmi emotívne to prežíval po poslednom získanom bode vo finále v Riu proti kanadskému tenistovi Félixovi Auger-Aliassimeovi. „Trofej venujem rodičom. Bez matky som zostal pred siedmimi rokmi, bez otca pred dvomi mesiacmi. Oni mali najväčší vplyv na mňa. Vďaka nim som dnes tu, kde som, a mám nádej, že sa teraz dívajú na mňa...“ po finále komentoval Györe. Vtedy mu ten úspech priniesol veľký skok na ATP rebríčku – z pozície 90 sa prebojoval na 37. miesto. Vďaka dobrým výkonom aj na ďalších turnajoch sa László prebojoval na pozíciu 31, čo bolo jeho najlepším umiestnením v kariére (v polovici marca).

apríl 2019

Pred úspechom v Riu dosahoval úspechy na turnajoch menšieho významu – na ATP Challengeroch a ITF Futuresoch. Tak si prvý titul vybojoval prakticky na domácej pôde – roku 2013 vyhral na turnaji v Kikinde, neskoršie na Zlatibore. Pribúdali primáty na ITF súťažiach na Bole v Chorvátsku, v Prijedore v Bosne a Hercegovine, v Niši, v Senegale a Egypte. Po tých v rokoch 2016 a 2017 vyhral v Opatiji a Tunisku, zatiaľ čo prvý Challenger prišiel v júli 2017, keď triumfoval v talianskom meste Perugia. Zatiaľ posledný titul z radov Challenger získal vlani na turnaji v Ríme. Na tohtoročnom Australian Open vypadol v prvom kole, keď neuspel proti Rusovi Evgenymu Donskému. Na Indian Wells dostal Wild Card a bol 30. nasadený – prebojoval sa do tretieho kola, v ktorom neuspel proti ďalšiemu nášmu hráčovi Miomirovi Kecmanovićovi, ktorý nakoniec hral až vo štvrťfinále. Leto je dlhé a pred nami. Prináša až tri grandslamové turnaje – najprv Roland Garros, potom Wimbledon a nakoniec aj US Open. Ak podľa rána poznáš deň, alebo podľa začiatku roka jeho neskoršie obdobie, pred Lászlom je pravdepodobne sľubné obdobie. On si s tým určite bude vedieť poradiť! Miroslav Gašpar Foto: Facebook/lacidj95official

Lรกszlรณ Gyรถre

Foto: sportclub