Hlas ľudu 4/2020

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 25. 1. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4891/

4

Nová budova RTV v Novom Sade ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

25. 1. 2020 | 4 /4891/

Uzávierka čísla: 22. 1. 2020

Prezident Srbska Aleksandar Vučić buduje moderné Srbsko. Má v pláne nadviazať styky s najväčšími hospodárskymi krajinami v regióne, v Európe a vo svete.

M. H.

Spolok vinohradníkov v Aradáči už 30 rokov pracuje na popularizácii a zveľaďovaní vinohradníctva a výroby vína. Vďaka tomu sa dopracovali ku skutočne kvalitným vínam, ktoré im môžu pozávidieť aj väčšie a známejšie vinárske kraje. Vo funkcii popularizácie vinohradníctva je aj známe podujatie Aradáčska hroznová oberačka, z ktorej je tento záber.

V. Hudec

Vojlovická rodina Kalmárová sa už celé desaťročia naplno venuje ochotníctvu. Začalo sa to najstarším Michalom, ktorý do toho neskoršie zapojil manželku Evu a potom aj dcéry Danielu a Katarínu. Neskoršie sa k nim pripojil aj zať Miroslav Holok a teraz sa na ochotnícky život zvykajú aj Danieline a Miroslavove deti Martin, Andrej a Anna. Na snímke z rodinného archívu: (zľava) Miroslav, Daniela, Michal a Katarína.

V. Hudec

Koncom novembra 2019 oslávil svoje krásne životné jubileum náš krajan Ing. Ján Tancik, PhD., z Lalite, ktorý už dlhé roky žije a pracuje na Slovensku. U našich čitateľov je dobre známy, pretože pravidelne od roku 2002 píše odborné príspevky pre Poľnohospodárske rozhľady. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Ekológia dnes

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Miroslav Benka

V

týchto dňoch mohli sme si všimnúť hustú, takmer farebnú hmlu, ktorá nám sťažila dýchanie. Bolo to obdobie, keď, žiaľ, nebolo vetra ani slnka a hmly sa valili, po celé dni zostávali v kotlinách, a mohli sme sa čoraz viac stretnúť s problémom znečistenia ovzdušia, znečistenia planéty!

Vzduch na západnom Balkáne, žiaľ, má dnes farbu a vôňu – po celé týždne to pociťujú občania. Ťažko pozorovateľné sú častice, ktoré mu dodávajú farbu a zápach – PM 2,5, PM 10, oxid uhoľnatý, oxid siričitý, oxid dusičitý a ozón.

Ako zdôrazňuje vplyvný denník New York Times: „Balkán bol po celé dni obklopený oblakom smogu, ktorý zasiahol najmä dolné oblasti. Varovanie bolo vydané na webových stránkach mestskej zdravotníckej správy: "Balkán je v súčasnosti v skupine krajín, ktoré majú najviac znečistený vzduch na svete, informovala Svetová aliancia pre zdravie a znečistenie. Či nás budú chrániť chirurgické masky a čo sa stane, keď budeme vetrať miestnosti, v ktorých žijeme, sú otázky, ktoré sa týkajú občanov Srbska v týchto dňoch. " Tento problém sa pripisuje kombinácii neefektívnej spotreby energie, zastaraného priemyselného vybavenia a používania fosílnych palív v zime, vrátane nízkokvalitného hnedého uhlia.“ V Bosne aktivisti odsúdili konanie vlády, že sa počas krízových dní spoliehala na krátkodobé opatrenia, ako je zákaz vzne-

tových vozidiel a odporúčanie používania tvárových masiek, namiesto toho, aby sa zaoberala kľúčovými otázkami, ako je šírenie výškových budov blokujúcich prúdenie vzduchu.

Veľvyslanectvo Švédska v Bosne tento víkend na twitteri varovalo, že Sarajevo je „z hľadiska vlastnej kvality ovzdušia ohrozené“.

Polícia v Chorvátsku uviedla, že v Záhrebe boli v stredu výrazne prekročené normy znečistenia vzduchu.

Jedna zahraničná továreň pri Belehrade odteraz pracuje úplne bez skládok odpadu! „Naša spoločnosť sa už dlho zameriava na environmentálne povedomie a tento úspech vnímame ako jeden veľký krok k dosiahnutiu všetkých ďalších cieľov, na ktorých sa snažíme znížiť našu environmentálnu stopu. Chceme pomáhať vyrastaniu zdravších generácií a robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zachránili planétu pre naše deti. Našou povinnosťou je, ako najväčšej potravinárskej spoločnosti na svete, zodpovedať za životné prostredie.

Nie je tu žiadny kompromis, pretože podiel je mimoriadne veľký,“ uviedol riaditeľ tejto renomovanej továrne.

Najnebezpečnejšie sú však skoré rána.

Vo večerných hodinách je nižšia produkcia dymu z dopravy, takže večer je situácia o niečo priaznivejšia ako ráno. Odporúča sa otvárať okná od 11.00 do 17.00, keď je koncentrácia týchto látok vo vzduchu podstatne nižšia.

Dnes, keď v demografii svetová populácia dosahovala 7,7 miliardy ľudí (podľa Amerického úradu pre sčítanie obyvateľstva zo dňa 1. 7. 2019), môžeme sa čoraz viac stretnúť s problémom znečistenia vzduchu, znečistenia planéty Zem! Prajem pevné zdravie a pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Stará Pazova získa status mesta 11 Z niečoho sa musí žiť

30 Učarila mu vôňa dreva 43 Šport a novinárstvo kolujú v jeho žilách

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Predávajúci očakávajú rast cien poľnohospodárskych komodít

Na titulnej strane: Nová budova RTV Vojvodiny v Novom Sade Foto: RTV Vojvodina / kabinet / promo

4 /4891/ 25. 1. 2020

3

Týždeň

7 DNÍ

Ovzdušie a konferencia o Líbyi

S

Stevan Lenhart

rbsko sa dostalo na zoznam krajín s výrazne nízkou kvalitou vzduchu, o čom každodenne svedčia aj údaje Republikovej agentúry pre ochranu životného prostredia.

Podľa mesačnej správy Oddelenia kontroly kvality vzduchu na december 2019 najväčšie znečistenie ovzdušia v krajine bolo zaznamenané v meste Bor a zvýšená prítomnosť škodlivých látok vo vzduchu bola zaznamenaná aj vo Valjeve, v Smedereve, Niši, Belehrade, Novom Sade a v iných prostrediach. Najväčším znečisťovateľom je energetický priemysel a – ako uviedol denník Politika – termoelektrárne v Srbsku sú emisiami oxidu siričitého (SO2) medzi rekordérmi v Európe.

O tomto probléme sa hovorí aj v parlamente Srbska, pred ktorého budovou v Belehrade dňa 17. januára občania protestovali proti

znečisťovaniu ovzdušia. Minister ochrany životného prostredia Goran Trivan hovorí, že Srbsko má plán na riešenie problému, ale, vraj, niet nadostač finančných prostriedkov na realizáciu toho plánu.

Vláda Srbska sa rozhodla založiť Pracovnú skupinu pre riešenie problému znečisťovania ovzdušia, ktorá bude mať 29 členov a bude pracovať pod vedením premiérky Any Brnabićovej. * Na medzinárodnej mierovej konferencii o Líbyi dňa 19. januára v Berlíne lídri svetových krajín rokovali o riešení krízovej situácie v severoafrickom štáte. Podľa správ agentúry Tanjug účastníci summitu sa dohodli na všeobecných opatreniach s cieľom zastaviť konflikty v Líbyi a tento proces bude rozdelený na šesť častí: prímerie, zbrojné embargo, politický proces, reforma bezpečnostného sektora, hospodárska a finančná reforma, dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv. Do Berlína prišli aj vodcovia dvoch znepriatelených strán z Líbye – predseda tamojšej

medzinárodne uznanej vlády Fájiz Sarrádž a veliteľ Líbyjskej národnej armády Chalíf Haftar, ale k ich vzájomnému stretnutiu nedošlo.

Haftar bojuje proti Sarrádžovej dočasnej vláde sídliacej v metropole Tripolis a podporuje konkurenčnú vládu sídliacu v Tobruku na východe krajiny. Nepokoje v tomto štáte s bohatými zásobami ropy trvajú najmä od roku 2011, keď povstalci s podporou západných síl NATO zrušili režim Muammara Kaddáfího a otázka vedenia krajiny zostala nedoriešená. O význame líbyjského problému hovorí aj skutočnosť, že na konferencii v Berlíne sa okrem nemeckej kancelárky Angely Merkelovej zúčastnili aj vedúci predstavitelia Ruska, Turecka, Francúzska, Talianska, Veľkej Británie a USA. * Laureátom 66. ročníka NIN-ovej ceny za najlepší román v Srbsku v minulom roku je spisovateľ Saša Ilić (1972), ktorý toto prestížne uznanie získal za knihu Pas i kontrabas (vydavateľstvo Orfelin). Odborná komisia pre udelenie ceny (v ktorej zložení

okrem predsedu Teofila Pančića boli aj Branko Kukić, Ivan Milenković, Marjan Čakarević a Marija Nenezićová) v zdôvodnení okrem iného uviedla, že odmenený román „predstavuje návrat k veľkej narácii a smelo konfrontuje s nacionálnymi a sociálnymi traumami, ktoré formujú našu spoločnosť“.

Podľa slov samého autora kniha Pas i kontrabas má niekoľko hlavných postáv a každá z nich vytvára určitú dejovú líniu. Hlavnou líniou románu sú však 90. roky a ich traumatické následky v našej spoločnosti, ako aj cesta k vyliečeniu a vzťah medzi jednotlivcom a inštitúciami. Osobitný aspekt tejto knihy predstavuje antifašistický a juhoslovanský pocit, tiež inšpirácia z džezu, na čo sa vzťahuje aj metaforický názov románu. Spisovateľ Saša Ilić sa narodil v Jagodine, diplom získal na Filologickej fakulte v Belehrade a pred odmenenou knihou uverejnil zbierky poviedok Predosećanje građanskog rata (2000), Dušanovac. Pošta (2015) a Lov na ježeve (2015) a romány Berlinsko okno (2005) a Pad Kolumbije (2010).

Nová budova RTV v Novom Sade

V minulom roku bol uvedený program v novej budove RTV v Novom Sade. V nasledujúcom čísle nášho týždenníka sa dozviete viac o tejto udalosti.

M. B.

4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

PREZIDENT SRBSKA

Aleksandar Vučić buduje moderné Srbsko

T

ento týždeň prezident Srbska Aleksandar Vučić v prítomnosti nemeckého veľvyslanca otvoril v Bečeji novú prevádzku nemeckej firmy Knott Autofex Yug, ktorá investovala až 7,5 milióna eur do rozšírenia novej prevádzky, kde sa plánuje zamestnať 150 nových pracovníkov. Vďaka týmto investíciám vo Vojvodine predseda Srbska povedal, že sa budú stavať cesty, najmä obchádzka okolo Temerina do Nového Sadu, rýchlocesta zo Sombora do Bečeja a potom až do Kikindy. Ako aj nové diaľnice zo Zreňanina do Nového Sadu a diaľnica zo Zreňanina do Belehradu, ktoré umožnia rýchlejší rozvoj menších miest a infraštruktúry, aby Vojvodina bola ešte lákavejšia pre investorov.

Pre Slovákov bude zaujímavá najmä vlaková doprava – rýchlotrať Stará Pazova – Nový Sad (ukončenie koncom roka 2021), neskôr do Subotice a až do Budapešti. Trasa Belehrad – Stará Pazova je ukončená, ako aj ďalších 35 kilometrov železničnej rýchlotrate. Tento projekt železničnej rýchlotrate vo Vojvodine sa považuje za jedno z najväčších stavenísk v Európe.

Budeme si môcť sadnúť do vlaku v Novom Sade a vystúpiť za 25 minút v Belehrade, čo zrýchli pohyb pracovnej sily v oboch smeroch, a bude to alternatíva cestovania automobilmi. Predpokladaná maximálna rýchlosť je 200 km za hodinu. Je to iniciatíva Číny, ide o projekt Pásmo a cesta, železničná trať v dĺžke 10 000 kilometrov, ktorá spája Čínu, Mongolsko, Rusko, Bielorusko, Poľsko, Slovensko a Maďarsko so Srbskom. Je to dlhodobo strategická trať Číny na prepravu tovarov do Európy.

Spolupráca Nemecka a Srbska je na najvyššej možnej úrovni, ako aj bilaterálne, až priateľské vzťahy s Angelou Merkelovou, ktorá si prezidenta Vučića ako predsedu najsilnejšej politickej strany Srbskej pokrokovej strany váži a podporuje. Nemecko patrí k najväčším investorom v Srbsku a ich firmy zamestnávajú v Srbsku viac ako 60 000 pracovníkov. V roku 2019 bolo do Srbska investovaných 3,8 miliardy eur.

• TÝŽDEŇ •

Koncom októbra prezident Vučić podpísal aj dve zmluvy v prítomnosti nemeckého ministra hospodárstva a energetiky Petra Altmaiera v hodnote 300 miliónov eur. Nemci otvoria ďalšie dve továrne v Starej Pazove a Pančeve. To sú pozitívne správy pre Slovákov,

200 kilometrov a vo výstavbe je ďalších 400 kilometrov diaľnic.

Srbsko sa približuje k Chorvátsku v počte vystavaných kilometrov diaľnic, čo je pozitívna správa pre región. Do roku 2024 sa má stavať aj 5 000 kilometrov regionálnych ciest.

lebo sa budú môcť zamestnávať aj naši Slováci z Kovačice, Padiny a zo Starej Pazovy.

Vučić vystaval viac ciest ako bolo vystavaných za čias maršala Tita Predsedovi Vučićovi sa musí uznať aj schopnosť stavania diaľnic.

Za 4 roky sa vystavalo 320 kilometrov diaľnic. Ukončených je ďalších

Rozhádzaná a rozpadnutá opozícia, ktorá nemá program, útočí na prezidenta Srbska a chce iba bojkotovať voľby, sa môže prizrieť na prezidenta Vučića, ako sa buduje a stavia moderné Srbsko a infraštruktúra, ako sa získava podpora a rešpekt v medzinárodných kruhoch. Koľko tovární sa otvorilo v Srbsku za štyri roky? Prezident Vu-

čić otvoril 180 nových tovární a praje si ďalších 100 v ďalšom mandáte. Nesmieme zabudnúť aj viac ako 240 miliónov dinárov investícií do ciest v Báčskom Petrovci, je tu cesta Báčsky Petrovec – Kulpín, cesta v Kysáči, ako aj opravená irmovská cesta, ktorá sa vďaka primátorovi Mesta Nový Sad Milošovi Vučevićovi opravila po 30 rokoch.

Cez Srbsko prejde ročne 60 miliónov vozidiel. Koncom roka bola spojazdnená diaľnica Surčin – Obrenovac, ktorá je súčasťou Diaľnice Miloša Veľkého, čím sa dá z Belehradu do Čačku prísť autom za 2 hodiny. Z Belehradu na lyžovačku do Jódových kúpeľov, na Divčibare za hodinku. Trasa bude z Čačku do Požegy ukončená koncom roka 2021, zostáva aj Požega – Duga poljana a potom do Boljara, čím bude vystavaná kompletná autostráda do Čiernej Hory.

Ukončená je diaľnica do Bulharska a k Macedónsku.

Vízia a budúcnosť Vučićovho Srbska v roku 2025 Naším cieľom je zlepšovať podmienky na život v Srbsku. Chceme stabilizovať odchody do zahraničia, chceme lepšiu budúcnosť pre Srbsko. Srbsko čakajú ťažké politické reformy, ťažké reformy pre vládu Srbska, pre štátne orgány v Srbsku, pre verejné podniky, elektrodistribúciu, Srbija gas... To budú ťažké reformy pre nás a nie pre ľudí. Priemerné platy by v roku 2025 mali byť na úrovni 900 eur a priemerné dôchodky na úrovni 400 eur – zdôraznil prezident Srbska Vučić.

Ako prezident Vučić povedal, najviac sa bude vkladať do infraštruktúry, až 14 miliárd eur. Lokálne samosprávy musia nachystať projekty pre verejný vodovod a kanalizáciu, lebo prostriedky vláda Srbska má, ale neexistujú projekty, lokálne samosprávy si musia urobiť svoju prácu, urobiť projekt, lebo peniaze zostávajú nevyčerpané.

Rekonštrukcia Spensu v Novom Sade – 200 miliónov eur. Ako vidieť, veľa projektov sa priamo dotkne zlepšenia života aj slovenskej národnostnej menšiny.

4 /4891/ 25. 1. 2020

M. H.

5

Týždeň SLOVO MÁ: PREDSEDA OBCE STARÁ PAZOVA ÐORÐE RADINOVIĆ

Stará Pazova získa status mesta Miroslav Benka

V

ážený pán predseda, už celkom hlasno sa hovorí, že sa Obec Stará Pazova rozvíja zrýchleným tempom a čoskoro získa status mesta. Aká však bola situácia, keď ste sa dostali na funkciu predsedu obce?

– Musím sa pochváliť, že za týchto osem rokov obec nebrala žiaden úver a iba v roku 2012 bola maximálne zaťažená úverom. To znamená, že sme všetky úvery splatili. Vtedajší dlh vynášal okolo 10 miliónov eur a dnes je to okolo 20 miliónov dinárov. Je to jeden z ukazovateľov, že sme finančne stabilizovali obec a dlh vo výške takých 120 miliónov dinárov viac nemáme. Vykurovanie škôl, predškolských ustanovizní a iných inštitúcií platíme pravidelne každý mesiac, ako vo svojich domácnostiach. Túto úlohu nám dal aj prezident republiky, podľa ktorej neexistuje verejný dlh, lebo verejný dlh je zároveň aj dlhom štátu a robí to veľké problémy na najvyššej úrovni. Práve preto sme ten dlh aj vrátili. Ja a moji spolupracovníci sme pochopili, že je hospodárstvo prioritou a hnacím motorom, od ktorého závisí aj rozvoj lokálnej samosprávy. To je presne tá časť, kde naša obec po ôsmich rokoch nemá žiaden úver, ktorý treba splácať.

Tohto roku uzavrieme aj otázku kanalizácie v Starej a Novej Pazove, ako i v Starých a Nových Bánovciach. Cestná infraštruktúra a kanalizácia sú v tomto roku dve prioritné veci, pravda, popri školstve, zdravotníctve a popri tom, čo je nevyhnutné.

Aká je situácia v hospodárstve?

– Iba potvrdím, že v našej obci je vyvinuté silné hospodárstvo a tým aj rozpočet. V novej priemyselnej zóne, ktorú sme vybudovali, máme európske spoločnosti zvučných mien: STREIT NOVA, D. O. O., DELHAIZE, LIDL, FRONERY, DELTA, MILSPED, EYEMAXX, máme tiež HUSQVARNU, MÜHULBAUER, DELMAX, WOLVO, RENAULT,

6

www.hl.rs

ako i všetky služby nákladiakov MERCEDES, SCANIA, a odteraz aj najväčšiu spoločnosť, nemeckého a európskeho giganta MTU, továreň na výrobu leteckých motorov. Táto spoločnosť čoskoro získa stavebné povolenie a v marci by sa mala za-

Pančevo, Belehrad alebo Nový Sad. Iste tu hrá do karát aj geostrategická poloha, blízkosť letísk, cesty, trate, zriadená infraštruktúra...

– Pravdaže, vo veľkej miere je to geostrategická poloha. Stará

Predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović

čať výstavba továrne, ktorá najprv bude zamestnávať okolo 500 robotníkov a o niekoľko rokov by sa ich počet mal zvýšiť na 2 000, s tým, že sa školenie kádrov pre potreby tejto nemeckej spoločnosti bude konať v spolupráci s našou Technickou školou a zároveň uvedieme niektoré nové povolania, ktoré budú mať zabezpečenú prácu v nasledujúcich

Pazova je obcou s dvomi veľmi dôležitými diaľnicami: E-75, čiže Budapešť – Belehrad, a E-70, čiže Belehrad – Záhreb, a geograficky sa nachádza medzi našimi dvoma najväčšími mestami – 30 km od Belehradu a 40 km od Nového Sadu.

Okrem toho je dôležité, že sme najvybavenejšia priemyselná zóna, čo nie je prípad aj v iných obciach.

Zahraniční investori si zvykli, aby priemyselná zóna mala nevyhnutné kapacity: vodu, kanalizáciu, elektrický prúd..., aby mala cesty, odbočky na diaľnice, tak ako sme urobili medzi Novou a Starou Pazovou.

To sú iba základné podmienky.

Predseda MTU vyhlásil, že iba Otvorenie novej korporácie Froneri v Starej Pazove videl, že sa priemyselná zóna rokoch. Táto továreň je európskym môže vyrovnať priemyselným zóa svetovým gigantom, ktorá nám nam v Nemecku, na čo som veľmi prejavila dôveru, a tak sme zvíťa- hrdý. Pripomínam, že ešte jedna zili nad konkurenciou, akou boli veľká spoločnosť bude stavať svoju

Informačno-politický týždenník

továreň, a to je česko-holandská spoločnosť CTP, ktorá postaví veľký hospodársky park v rozlohe 70 000 štvorcových metrov. Všetky tieto spoločnosti majú velikánske objekty. Je to pre nás veľmi významné, najmä keď ide o rozpočet, ktorý sa tak zvyšuje. My potom dbáme o najnižšiu zákonnú sadzbu, aby sme investorom vyšli v ústrety. Dalo by sa povedať, že každý rok vieme, o koľko sa nám v nasledujúcom roku zvýši rozpočet v tej časti, koľko vydáme povolení na otváranie nových spoločností, keď vopred vieme ich rozlohu a koľko robotníkov zamestnajú, a najväčšie príjmy v rozpočte lokálnej samosprávy sú príjmy z dane za štvorcový meter, dane z ich majetku a dane z platov ich zamestnancov. Sú to základné príjmy, ktoré sú aj najdôležitejšie.

A tak už teraz vieme, že nám rozpočet v obci bude zvýšený o takých 100 – 150 miliónov. Pravda, vždy máme na zreteli reálne plánovanie rozpočtu.

Pán predseda, ste aj nositeľom prestížnej Ceny Národnej služby pre zamestnávanie. Ozrejmíte našim čitateľom, o akú cenu vlastne ide?

– Áno, odnedávna sme nositeľmi uznania Národnej služby, ako obec, ktorá najviac urobila pre zamestnávanie mladých. Tento spomenutý projekt spolufinancuje Národná služba pre zamestnávanie a Obec Stará Pazova. To znamená, že každoročne dvadsiatich mladých ľudí, ktorí ukončia vysokoškolské vzdelanie, financujeme počas ich prvého roku praxe. Ustanovizne, ktoré majú potrebu za, napríklad právnikmi, my financujeme 60- až 70-percentnou účasťou a Národná služba ostatné. To znamená, že tomu mladému právnikovi vyplácame celý rok plat. Som na to veľmi hrdý.

Máte možno údaje o tom, koľko je úplne zamestnaných ľudí v Obci Stará Pazova?

– Poviem vám jeden údaj, ktorý aj mňa zaskočil. To je, že v roku 2012 v Obci Stará Pazova bolo zamestnaných medzi 2 400 až 2 500 ľudí – v trvalom pracovnom pomere. A dnes máme o niečo menej ako 23 000 zamestnaných.

Presnejšie okolo 22 960 zamestnaných občanov na neurčitý čas!

Je to skutočne chvályhodné.

Aká je teda situácia, keď ide o nezamestnanosť?

– Dnes máme okolo 1 400 ob• TÝŽDEŇ •

čanov na obecnom Úrade pre zamestnávanie, z tých 1 400 ľudí je okolo 1 000 užívateľov sociálnej pomoci. Prečo to hovorím? Títo občania nemajú záujem o prácu.

Sú na Úrade, prijímajú sociálnu pomoc a veľká väčšina z nich robí na čierno. Okrem toho na Úrade máme okolo 150 občanov, ktorí sú pred odchodom do dôchodku. V našej obci so 75- až 80-tisíc obyvateľmi, okrem zamestnaných na neurčitý čas a penzistov, je to veľmi málo nezamestnaných. Tí, ktorí skutočne hľadajú prácu, sú väčšinou mladí, vysokoškolsky vzdelaní občania.

Vidím, že sa omnoho ľahšie nájde práca so stredoškolským vzdelaním. Celkovo v našej obci je veľmi nízka nezamestnanosť, ktorá vynáša menej ako 3 percentá.

Ako je to v zdravotníctve, v školstve...?

– V súčasnosti budujeme dva školské objekty. Budovu školy staviame v Belegiši a rozširujeme školskú budovu v Nových Bánovciach. To je investícia okolo 950 miliónov dinárov. Republiková vláda financuje okolo 90 percent a obec ostatné. Tohto roku pripravujeme projektovú dokumentáciu pre ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho v Starej Pazove, pre ZŠ Milana Hadžića vo Vojke a v oboch domoch zdravia – v Starej a v Novej Pazove. Je to veľmi náročné, keď ide o domy zdravia s prijímacími ambulanciami v zmysle polikliniky alebo nemocnice. Očakávame, že v období rokov 2020 až 2024 Stará Pazova získa status mesta, čo je najvyšší stupeň lokálnej samosprávy. A to je tiež dôležité. Republikové inštitúcie už inklinujú k vyššej úrovni, ako je napríklad Daňová správa – filiálka pre Starú Pazovu, Inđiju a Pećinci.

V Srieme máme teda dve filiálky, v Sriemskej Mitrovici a v Starej Pazove. Podobne by to malo byť aj so Základným súdom a Katastrom nehnuteľností, ale aj inými štátnymi inštitúciami, a potom už nutne vyhlasujeme status mesta. Zatiaľ čakáme na získanie budovy pre potreby hospodárskeho súdu, aby naši podnikatelia nemuseli cestovať do Sriemskej Mitrovice. To je politika, ktorou sa vedieme a ktorá bude aktuálna aj v nasledujúcom štvorročnom období. Treba vytvoriť podmienky, aby sa tieto inštitúcie dostali na vyššiu úroveň. V tomto zmysle sme kúpili budovu Erste banky rozlohy 1 300 štvorcových metrov v centre Starej Pazovy, ktorú • TÝŽDEŇ •

dáme na použitie republikovým inštitúciám.

Spomeňme ešte i kultúru a šport...

– No, nemôžem sa na to pozerať oddelene. Som starousadlíkom a vnímam to ako jedno. Mám priateľov Slovákov, Srbov, Chorvátov...

Máme veľmi dobré vzťahy so všetkými kultúrnymi inštitúciami. Výborné vzťahy máme i so Slovenskou evanjelickou cirkvou, so všetkými kultúrnymi inštitúciami Slovákov,

nené a všetky ich organizujeme spoločne. Som rád, že sa tu nerozchádzame. Čo sa týka športu, dovolím si poznamenať, že sa doň viac vkladá ako do kultúry. Máme veľký počet športových klubov, úplne 75, ktoré sú financované z rozpočtu obce. To je iste veľký počet. Máme tu veľmi úspešné športové kluby, ako je volejbal, mužský a ženský, zvlášť dievčatá sú špičkové v Srbsku. V Starej Pazove sme nikdy nerobili rozdiely. Aspoň

Dohľad nad prácami na výstavbe nových ciest

a aj skutočnosť, že je predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zo Starej Pazovy, hovorí o dobrej spolupráci, o dobrých vzťahoch. Osobitne sme hrdí na kultúru Slovákov, ktorá svojou činnosťou motivuje aj ostatný, väčšinový národ, aby sa vážnejšie zaoberal kultúrou. Pravdepodobne národnostné menšiny majú oveľa

ja som nikdy nezažil žiadnu diskrimináciu s národnostným motívom.

A na to som veľmi hrdý a prajem si, aby tak aj zostalo. Musím ale podotknúť, že sú Slováci špecifickým národom, veľmi usilovní, veľmi pedantní, veľmi spravodliví a presní. Nakoniec aj vzťahy našich dvoch štátov, Srbska a Slovenska, sú na veľmi vysokej úrovni.

Príhovor Đorđa Radinovića podnikateľom

väčšiu potrebu zachovať svoju tradíciu... ... svoju kultúrnu identitu...

– ... Presne tak, a potom všetky podujatia sú navzájom ovplyv-

Máte nejaké kontakty s občanmi na Slovensku?

– Máme. Zo desať obcí sú ako naše mestské obce. Máme so šiestimi obcami z bratislavského, podu-

najského regiónu, mesta Púchov, na ktorý mám milé spomienky, lebo som tam bol na prípravách ako mladý futbalista. Spomeniem aj mesto Belá, pri Žiline. S týmito mestami spolupracujeme, vymieňame si kultúrne a športové programy. Často som aj sám navštívil Slovensko.

Ako ste spokojný s projekciou rozpočtu Obce Stará Pazova na rok 2020?

– Spokojný som. Tohto roku máme 2 miliardy a 350 miliónov dinárov a rozpočet je väčší v porovnaní s minulým rokom o takých 150 až 200 miliónov dinárov. Takmer presne to môžeme predpokladať na základe počtu vydaných povolení. Naučili sme sa to, za týchto osem rokov, ako sme pri moci. Aj preto je potrebný príliv podnikov, aby prišli investori. Obec Stará Pazova je už desaťročia známa podľa súkromného podnikania.

Pred viac ako 40 rokmi sa otvorili mnohé remeselnícke dielne, ktoré Starú Pazovu zviditeľnili ako obec úspešnú v oblasti malého hospodárstva... Pazova má dnes okolo 1 000 podnikov, z toho je okolo 100 zahraničných spoločností a okolo 3 000 podnikateľských predajní. V obci sú prítomné rôzne hospodárske činnosti: kovospracovateľská, kovová, plastová, pneumatická, drevospracovateľská, stavebnícka a mnohé iné. To sú remeselnícke, obchodné a iné predajne, reštaurácie a iné. Aj vďaka vysoko kvalitnej plodnej ornici a priaznivým klimatickým podmienkam rozvinuté je aj poľnohospodárstvo. Máme okolo 4 000 poľnohospodárskych gazdovstiev. Na území obce sa nachádza okolo 30 000 hektárov ornej pôdy. Najviac sa pestuje pšenica, kukurica, slnečnica, sója, cukrová repa. Aj tieto údaje sú fascinujúce.

Bol som odborníkom v Miestnom spoločenstve Belegiš, ale až keď som sa dostal do obce, pochopil som, koľko je dôležité podporovať hospodárstvo. Múdro viesť politiku je veľmi dôležité, preto sa snažíme, aby potenciálny investor svoje idey aj realizoval... potom, pravda, máme možnosti aj pre školstvo, zdravotníctvo, šport, kultúru a pre všetko, čo je dôležité pre život občanov.

Pravdaže... Ďakujem vám za rozhovor.

– Ďakujem vám a vašim čitateľom, ktorým prajem predovšetkým veľa zdravia, veľa úspechov a všetko najlepšie v novom roku.

4 /4891/ 25. 1. 2020

7

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

V novom roku nové vedenie Anna Lešťanová

P

rvé tohtoročné zasadnutie členov Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova sa konalo v stredu 15. januára v malej zasadačke tzv.

Bielej budovy. Na schôdzi za novú predsedajúcu v roku 2020 vymenovali Suzanu Ilićovú, náčelníčku Oddelenia pre hospodárstvo Obce Stará Pazova a členku rady v mene tamojšej lokálnej samosprávy. Jej

zástupcom sa stal Vladimir Ćulaja, člen rady v mene Únie zamestnávateľov Srbska – zamestnávateľov Stará Pazova.

V minulom roku predsedajúci bol Rade Erceg, člen rady v mene Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova. Prácu v uplynulom období zhodnotil ako úspešnú, lebo Sociálno-ekonomická rada pôsobí už sedem rokov, počíta deväť členov a patrí medzi nepočetné telesá takéhoto druhu

Členovia Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova

v Srbsku. Jej prvoradými cieľmi pôsobenia sú spoločné riešenia sociálno-ekonomických otázok na území Staropazovskej obce, akými sú napr. boj proti sivej ekonomike a zamedzenie práce na čierno. Tejto aktuálnej téme, s vymenovanou osobitnou pracovnou skupinou, venovali aj Suzana Ilićová, predsedajúca v roku 2020 viaceré tenevyplatených cestovných trov matické okrúhle zamestnancom, ktorí na to mali stoly, ktoré sa právo. konali hlavne poTripartitní sociálni partneri v Sočas usporadúva- ciálno-ekonomickej rade Obce nia regionálneho Stará Pazova (syndikát – zamestveľtrhu hospodár- návatelia – lokálna samospráva) stva na komplexe i na tejto, v poradí 38. schôdzi pazovských ba- prerokovali a schválili niekoľko zénov. V lanskom bodov spätých s činnosťou saroku medzi pálči- motného telesa a jednohlasne vými otázkami je dali zelenú i finančnému plánu riešený i problém práce na rok 2020.

NOVÝ BIOCHEMICKÝ ANALYZÁTOR V DOME ZDRAVIA V BÁČSKOM PETROVCI

Pre kvalitnejšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti Anna Horvátová

D

om zdravia v Báčskom Petrovci je od 17. januára bohatší o nový prístroj – biochemický analyzátor na analyzovanie biochemických vzoriek na úrovni primárnej zdravotnej starostlivosti. Je to väčšia investícia, ktorú podporila obec, a pri uvedení do funkcie analyzátora prítomní boli predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić, predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, zároveň náčelník diagnostickej služby Dr. Ján Šuľan, špecialista klinickej biochémie, a riaditeľka zdravotníckej ustanovizne Dr. Anna Boldocká-Ilićová.

Potrebu a význam tohto cenného prístroja ozrejmil najkompetent-

8

www.hl.rs

Dom zdravia potreboval takýto prístroj – predseda obce Srđan Simić, riaditeľka zdravotníckej ustanovizne Dr. Anna Boldocká-Ilićová a predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec a náčelník diagnostickej služby Dr. Ján Šuľan (foto: z obecného archívu)

Informačno-politický týždenník

nejší v tejto oblasti Dr. Šuľan: „Sme radi, že sa nám konečne podarilo zadovážiť biochemický analyzátor pre kvalitnejšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti na primárnej zdravotnej úrovni, teda pre našich občanov, čiže pacientov našej obce, ktorým vlastne poskytujeme aj naše služby. Výhoda prístroja je okrem iného v tom, že týmto vlastne môžeme byť poviazaní s lekármi všeobecnej praxe, pediatrami, čiže v dohľadnej dobe, keď budeme mať vypracovaný lekársky informačný systém, a v pláne je v tomto roku, sám lekár nás bude môcť požiadať, aké analýzy treba vykonať, či aké analýzy v tej chvíli pri pacientovi potrebuje. Spejeme teda aj k zjednodušeniu a aj k rýchlejšiemu poskytnutiu analýzy, lebo pacient nebude musieť chodiť s výpismi od lekára, či so žiadosťami.

Následne pacientovi exportujem výsledok analýzy, ktorý lekár všeobecnej praxe ihneď bude aj vidieť.

To je jedna výhoda, tá druhá je, že sa môžu vykonať súrne vzorky, v priebehu jednej hodiny máme • ĽUDIA A UDALOSTI •

Biochemický analyzátor využívajú maximálne

výsledky, ktoré môžeme ihneď dať do systému, a v tej chvíli sa to zobrazí aj všeobecnému lekárovi.

Treba ešte dodať jednu výhodu, že prístroj pracuje rýchlejšie, má možnosť okolo 300 analýz vykonať za

hodinu, teda o polovicu rýchlejšie ako ten starý. Chcem ešte zdôrazniť, že budeme robiť analýzy aj iných vzoriek, ako elektrolity, ktoré sú každému jednému, kto má podstúpiť operáciu, nevyhnutné, tiež albumíny, zlý cholesterol atď.

Do budúcna prostredníctvom verejného obstarávania plánujeme uviesť aj iné vyšetrenia. Výhoda je však aj táto, že vzorky moču a krvi môžeme dôkladnejšie analyzovať, prístroj má väčšiu kapacitu a tiež možno vykonať väčší rozsah analýz. K tomu aj balík laboratórnych vyšetrení či analýzu trombotestu z kapilárnej krvi možno už u nás

STAROPAZOVSKÁ OBEC – STARÉ BÁNOVCE

Plávanie za Čestný kríž 2020

P

A. Lešťanová

resne cez obed v Starých Bánovciach v nedeľu 19. januára 33 najodvážnejších a najsmelších plavcov, medzi ktorými bolo aj päť dám, sa zúčastnilo na tradičnom Bogojavljenskom plávaní za Čestný kríž.

Podujatie sa po šiestykrát konalo na známej starobánovskej pláži Venecija, ktorú z tejto príležitosti zvlášť očistil a upravil staropazovský VKP Čistoća. Symbolických 33

Bogojavljenského plávania. Medzi piatimi dámami tentoraz za Čestný kríž plávala aj smelá plavkyňa z Čiernej Hory. Plávanie sa konalo za podpory Obce Stará Pazova a organizátormi podujatia boli Turistická organizácia Obce Stará Pazova, miestne spoločenstvá a srbské pravoslávne cirkvi podunajských dedín Staropazovskej obce. Odvážnych plavcov na starobánovskú pláž prišli podporiť stovky ľudí, ktorí mali možnosť vypočuť si aj príležitostný program, ktorý sa

Úspešným plavcom studený Dunaj neprekážal

metrov do Čestného kríža preplávalo 33 plavcov a najrýchlejší bol Luka Preočanin zo Starých Bánoviec. Od Đorđa Radinovića, predsedu Obce Stará Pazova, ktorý podujatie slávnostne otvoril, dostal pozlátený kríž, plášť rytiera a medailu, ktorú dostali všetci účastníci podujatia hlavne z územia Staropazovskej obce.

Luka Preočanin sa tohto tradičného podujatia zúčastnil po tretí raz a ako úspešný kickboxer patril medzi mladších účastníkov • ĽUDIA A UDALOSTI •

konal na otvorenom minijavisku.

Tradičné Bogojavljenské plávanie za Čestný kríž v Starých Bánovciach sa z roka na rok stáva čoraz populárnejším podujatím a zaradené je i medzi zimné turistické ponuky. O bezpečnosť plavcov v studenom Dunaji sa postarali členovia Srbského potápačského klubu a zdra-

vykonať, keď sa vykoná kapilárny odber krvi. Chcel by som ešte zdôrazniť, že náš pracovný čas je v pondelok a stredu o 11.00 a v ostatných dňoch pacientov prijímame od 6.30 do 8.00.“ Prístroj petrovská zdravotná ustanovizeň síce mala, ale bol zastaraný a nemohli sa na ňom vykonať ani sčasti takéto analýzy. Preto pacienti boli prinútení cestovať do Nového Sadu, alebo odber krvi urobiť súkromne. Z obce mali pochopenie: „Prostriedky na tento prístroj zabezpečila obec, vyčleniac cca 2 milióny dinárov,“ uzavrel doktor Šuľan. votnícky tím zo staropazovského DZ Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja, ktorý pred samotným začiatkom podujatia vykonal prehliadku účastníkov. I tohtoročné podujatie bolo úspešné s rekordným počtom návštevníkov.

V duchu viery a tradície nevystal ani slávnostný sprievod zhromaždených hostí, veriacich, občanov… v čele s jazdcami na koňoch od Chrámu sv. oca Nikolaja, ktorý vlastne sprevádzal plavcov po samotnú pláž.

Víťaz Luka Preočanin od predsedu Đorđa Radinovića dostal pozlátený kríž, plášť rytiera a medailu

Tradičné Bogojavljenské plávanie za Čestný kríž v Starých Bánovciach sa z roka na rok stáva čoraz populárnejšie a priláka veľký počet návštevníkov 4 /4891/ 25. 1. 2020

9

Ľudia a udalosti SPOLOK VINOHRADNÍKOV V ARADÁČI 30-ROČNÝ

Vyrábajú vrcholné vína

V

Vladimír Hudec

roku za nami si v Spolku vinohradníkov v Aradáči pripomenuli 30. výročie založenia. Kamarátenie vinohradníkov pri vínku v dlhých zimných chvíľach sa však začalo omnoho skôr. „Spomínam si, že som si koncom 70. rokov, keď som si vystaval dom, zavolal kamarátov vinohradníkov, aby som sa pochválil, čo som vystaval, a aby sme sa kamarátili,“ hovorí Pavel Labát st., prvý predseda spolku. „Nuž a tam nám môj ďalší príbuzný, apka Búrik rozprával, ako sa aj oni skôr schádzali, ochutnávali víno a medzi sebou vyhlasovali, ktoré je najlepšie. Bol to pekný večierok a mne sa to zapáčilo, takže sme sa o rok zišli znova. Trocha po troche sa to popularizovalo. Neskoršie sa do toho zapojil aj Ján Števko, ktorý má veľké zásluhy pri zakladaní

propagáciu vinohradníctva. Urobili to roku 1989. Ten rok považujú za rok založenia, takže si vlani pripomenuli 30. výročie. Úradne ho však zaregistrovali o dva roky neskoršie. Úradné zakladateľské zhromaždenie usporiadali vo vtedajšej reštaurácii Rozmarín za prítomnosti vzácnych hostí, medzi ktorými bol aj vtedajší minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Srbska Dr. Ján Kišgeci. Vtedy bola aj prvá úradná degustácia vína a pán Kišgeci doniesol prvé víťazné poháre. Bol to prvý spolok vinohradníkov ochotníkov vo vtedajšej Juhoslávii, ktorá sa narýchlo po tom rozpadla, takže možno povedať, že aradáčsky spolok je dnes najstarší spolok vinohradníkov ochotníkov v Srbsku. Ozvena v okolí bola veľká a neskoršie začali zakladať podobné spolky aj v iných dedinách – v Orlovate, Taraši, Mužlji... Niektoré obstávajú, iné však zanikli.

Počas tridsaťročných dejín v čele spolku sa vystriedali početní

Spoločná fotka na pamiatku z príležitosti 15. výročia založenia či registrácie spolku

spolku. Neskoršie sme začali aj ochutnávať vína a medzi sebou voliť najlepšie.“ „Schádzali sme sa, predovšetkým aby sme sa kamarátili, a vína sme neznámkovali ako dnes, ale sme jednoducho každé ochutnali a povedali: Toto je chutné, ale to je lepšie a to tretie najlepšie,“ hovorí Juraj Čeman.

Nuž a tak sa schádzajúc rok za rokom zrodila idea, aby založili spolok, ktorý bude mať za úlohu

10

www.hl.rs

predsedovia. Prvým predsedom bol Pavel Labát st. Po ňom Matej Bredšnajder, Pavel Zvara, Ján Cesnak, Ján Števko, Ján Labát, Anton Vichnal, Pavel Viliačik st., Michal Goda, Ján Jánošík, Miroslav Števko, Janko Hrubík, Pavel Jančo, Pavel Labát ml. a Pavel Viliačik ml. Alfou a omegou spolku do konca svojho života bol tajomník Ján Števko. „Spolok bol známy na priestore celej Vojvodiny a náš štatút

Informačno-politický týždenník

bol vzorom iným zakladajúcim lot, cabernet sauvignon, muškát spolkom. Boli sme na návšteve hamburg a muškát ottonel. Skúšav Erdevíku, Bajši, Padine, Horgo- li sme aj s vrancom, ale sme zistili, ši... Vo Vršci sme prvýkrát videli že tá odroda je nie vhodná pre kombajn na zber hrozna,“ spomína toto územie, predovšetkým pre si jeden z bývalých predsedov nízke teploty v zime. Tieto odrody spolku Pavel Viliačik st. hrozna nám umožnili, aby sme sa Kontinuitu vo vedení v spolku dopracovali aj k vrcholným vínam. zabezpečili tak, že bývalí pred- V Aradáči je toho času zo 25 hektásedovia záväzne ešte v dvoch, rov vinohradov. Úplne sme zastatroch mandátoch museli byť aj vili starobylý spôsob pestovania členmi Výkonného výboru. Svoju záľubu však prenášali aj na svoje deti, hlavne synov, ktorí sú dnes úspešní vinohradníci, ale aj aktívni v spolku.

Dokonca v súlade s tým, že na mladých svet zostáva, pomaly od svojich otcov preberajú riadenie spolku. Pribúdajú aj nové vinohrady. Jeden z nich pred Tak naprík lad niekoľkými rokmi vysadil aj Pavel Hučok (vľavo). v troch prípadoch predsedami boli už aj otec, aj syn. vinice a výroby vína a prešli sme „Keď sme boli na návšteve vo na svetovú technológiu. O kvalite Vršci, náš domáci, známy vinár našich vín svedčia aj početné Đorđe Krstov nám povedal: ,Ak uznania z rôznych medzinárodchceš, aby ti dieťa bolo vinohrad- ných súťaží. Vďaka pôsobeniu níkom, odveď ho do vinice, ochut- spolku Aradáč je uznávaný ako naj z vína, zmoč prst do pohárika vinohradnícky a vínny kraj a naa daj dieťaťu obliznúť. Ak oblizne chádza sa aj vo veľkej knihe Vina z neho, určite bude vinohradník. Srbije. Dokonca známe vinohradJe to, pravdaže, iba povera, avšak nícke podniky, akými sú Vršački my sme všetci naozaj naše deti vinogradi a Čoka, nám uznali, že od malička odvádzali do vino- vzhľadom na to, že pracujeme hradu a tak im vštepovali lásku ochotnícky, dosahujeme skutočne k tejto práci. Teší ma, že sa aj oni vrcholné výsledky. K tomu sme kamarátia v spolku tak ako sme mali vplyv na vinohradníkov v to robili my a robíme dodnes,“ okolí. Podľa nášho receptu robili hovorí Pavel Viliačik st. aj v Malom Iđoši, Bajši, a neskoršie V Aradáči odjakživa boli vino- sa zjavili aj združenia z Belehradu. hrady a každá domácnosť mala Všetko to sme dosiahli vďaka čulej svoje víno, avšak v rokoch, ktoré spolupráci s odborníkmi. Boli predchádzali zakladaniu spolku, sme častými hosťami na inštitúte mnohí začali vyberať vinohrady, v Novom Sade, tesne sme spolutakže hrozilo, že Aradáč zostane pracovali s profesormi Cindrićom, Kuljančićom, Fafrićom, Jovićom bez vinohradov. „Nám, čo máme záľubu vo vino- z Belehradu, ktorý počas jednej hradníctve, bolo cieľom ten pro- návštevy Aradáča povedal, že ces zastaviť,“ hovorí rytier banát- je priam neuveriteľné, že v jedskeho Vínneho radu sv. Teodora nej dedine si možno popiť takú Ján Jánošík, tiež bývalý predseda župljanku, akú on pil v Aradáči, spolku. „No nie iba to. Chceli sme ktorá dostala svetové ocenenie. podnietiť vysádzanie nových vino- Mali sme aj podporu z ministerhradov a zmeniť štruktúru odrôd. stva v Belehrade a všetko to nám Podarilo sa nám to, takže dnes pomohlo, aby sme dosiahli kvav našich vinohradoch dominujú litné vína, s ktorými sme sa mohli odrody taliansky a rýnsky rizling a môžeme zjaviť na mnohých a biely chardonnay a z čiernych popredných vinohradníckych odrôd hrozna frankovka, mer- podujatiach.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVÍČKO SO ZBERATEĽOM SEKUNDÁRNYCH SUROVÍN ONDREJOM TRANČÍKOM Z HAJDUŠICE

Z niečoho sa musí žiť

V

V. Hudec

ďaka neprimeranému nakladaniu s komunálnym odpadom v Srbsku sa priam udomácnilo „povolanie“ zberateľ sekundárnych surovín. Často totiž možno vidieť ľudí, ktorí sa prehrabujú na skládkach odpadu.

Hľadajú hlavne staré železo, ale aj plastovú ambaláž, starý papier.

Touto prácou sa najčastejšie zaoberajú Rómovia, ale v nedostatku iného zamestnania veru aj iní.

Medzi nich patrí aj Hajdušičan Ondrej Trančík.

Ondrej má 59 rokov. Je vyškolený stavebný technik. Roky bol členom stavebnej skupiny hajdušického poľnohospodárskeho podniku. Keď tá skupina prestala pracovať, určitý čas bol strážcom, potom zasa pracoval ako fyzický robotník v rastlinnej výrobe, avšak pred desiatimi rokmi ako nadbytok pracovnej sily dostal výpoveď. Rok prijímal úhradu z Národnej služby pre zamestnávanie a potom zostal takmer bez príjmov. Sociálnu pomoc nedostal, lebo vraj manželka má invalidnú penziu. Tá penzia je však minimálna a sotva postačí na manželkine lieky. Z niečoho sa však musí žiť, a tak sa Ondrej trochu vážnejšie venoval prácam, ktorými si počas pracovného pomeru dopĺňal rodinný rozpočet.

Dodnes totiž poskytuje svojim spoluobčanom služby pílenia

a sekania dreva na vykurovanie a kyprenia zeme v záhradách. To sú však sezónne práce, a preto každú voľnú chvíľu využije na to, aby zabehol na pasienok za dedinou, ktorý občania pozmenili na skládku, a pozrie sa, čo ľudia tam vyhodili. Hľadá staré železo, ale si domov odnesie aj všeličo iné,

starého železa dopĺňal rodinný rozpočet, avšak keď som zostal bez práce, sekundárne suroviny sa mi stali základným zdrojom prostriedkov na život. Nezarobím mnoho, ale aj to je viac ako nič.

Skôr, kým sa odpad vynášal na túto našu skládku, sa mohlo skutočne všeličo nájsť, najmä rôzny

„Trochu je neporiadok, ale všetko, čo sa tu nachádza, možno tým alebo oným spôsobom využiť,“ povedal nám Ondrej Trančík.

čo tým alebo oným spôsobom možno využiť. „Staré železo som začal zbierať, ešte kým som bol v pracovnom pomere. Jednoducho všimol som si, že ľudia všeličo odhadzujú, čo by sa dalo ešte využiť alebo predať.

Vtedy som si zberom a predajom

technický odpad, ktorý obsahoval meď. Teraz keď sa odpad odváža na skládku do Plandišta, toho odpadu je omnoho menej, ale sa predsa dá nazbierať,“ hovorí tento nanajvýš skromný človek.

Ondrej nám prezradil, že na odpade našiel skutočne všeličo.

Často aj úplne použiteľné veci, napríklad úplne dobrý vysávač, ktorému jediná chyba bola, že nechcel vrátiť do seba kábel. Tých pokazených vysávačov bolo neúrekom. Našiel aj moderný telefón android, ktorý niekomu spadol do vody, nuž ho vyhodil, mysliac si, že nebude robiť. Osušil ho a telefón začal znovu robiť. Z odpadu doteraz doniesol takmer 5 000 úplne dobrých tehál, ktoré predával spoluobčanom. „Ľudia odhadzujú aj stavebný drevený odpad, laty, dosky, staré dvere, okná, ktoré môžu byť dobrým kurivom... Najväčšia vec, ktorú som našiel, bola 180-kilogramová železná os. Našiel som aj 15 gramov zlata, čiže zlatý zub na protéze, tiež pol kilogramu striebra – retiazku a svietniky.

Už mi aj domov doniesli vlečku naloženú vecami, ktoré nepotrebovali – nábytok, koberce, technické predmety. Jednotlivé časti nábytku som daroval priateľom, niečo som popílil na ohrev, železné časti odložil na predaj... To, čo sa nedalo využiť, som sám odniesol na odpad.“ Niekto sa na túto jeho prácu pozerá ako na každú inú, iní zasa posmešne, ale on na to nedbá.

Naopak, plánuje ju rozšíriť aj na zber plastovej ambaláže, lebo ak netečie, aspoň kvapne a Ondrejovi je každá kvapka vzácna na prežitie. Najdôležitejšie je vari to, že si každú kvapku zarobí nanajvýš poctivým spôsobom. Pritom sa nesťažuje a nikoho neprosí o pomoc.

VÝZVA PRE ZÁUJEMCOV O ZBOROVÝ SPEV

Jubilejný 10. seminár Nová pieseň

S

Miroslav Pap

eminár zborového spevu Nová pieseň sa tohto roku bude konať 8. februára, a to po 10. raz v Pivnici. Organizátorom seminára je Komorný zbor Nádeje, ktorému sa z roka na rok darí ho usporiadať kvantitatívne a kvalitatívne. Ide o odborný seminár zameraný na vzdelávanie členov zborov v oblasti interpretácie zborového spevu prostredníctvom prednášok.

Lektorom bol od samotného • ĽUDIA A UDALOSTI •

začiatku a aj tohto roku bude hudobný pedagóg a skladateľ Dr. Juraj Súdi. Účelom seminára je získanie vedomostí z oblasti hudby a interpretácie, ktoré neskôr budú aplikovateľné v praxi – v komorných a cirkevných zboroch, školách, či dokonca vo folklórnych súboroch.

Jednodňový seminár pozostáva z praktických a teoretických častí. Výsledkom každého seminára je nová pieseň, ktorú medzi

inými účastníci predvedú spoločne na Veľkonočný pondelok, na spoločnom koncerte v Pivnici.

Zaujímavosťou je, že na spoločnom veľkonočnom koncerte sa minulý rok zúčastnilo viac ako 100 spevákov. Na koncert prichádzajú nielen účastníci, ale aj celé zbory, ktorých predstavitelia sa zúčastnili na seminári.

Už takmer 10 rokov seminár dokazuje svoju kvalitu, čo dosvedčí aj fakt, že sa na seminár každoročne prihlási väčší po-

čet členov od toho predošlého. Členky KZ Nádeje aj tohto roku povolávajú záujemcov, aby sa prihlásili. Seminár sa bude konať v priestoroch zboru (v areáli domu kultúry) o 14. hodine. Záujemcovia môžu svoju účasť na seminári potvrdiť do 31. januára na mailovú adresu kznadeje@gmail.com, alebo na telefónnom čísle 061/209-44-33.

Pozvánka v rámci náboženských a kultúrnych inštitúcií platí pre maximálne 5 osôb.

4 /4891/ 25. 1. 2020

11

Ľudia a udalosti S MARÍNOU NEMČEKOVOU-PÁLOVOU

Vytvára kúzelné kvety

K

Anička Chalupová

ovačičanka Marína Nemčeková-Pálová odnedávna má novú záľubu. Je jedinou naširoko-ďaleko v okolí, ktorá z vlnitého alebo inak povedané krepového papiera vyrába priam kúzelné kvetinové aranžmány.

Marína Nemčeková-Pálová sa popri svojej každodennej neľahkej práci upratovačky v Belehrade venuje aj kreatívno-umeleckej tvorbe. „Od detstva sa zaoberám kreatívnou prácou. Chcela som najprv vyrábať husle, ale otec Juraj ma odvrával s výhovorkou, že taká práca nie je pre ženy. Neskoršie, keď otec vážne ochorel a nestačil robotu robiť sám, hovorieval, že by bol rád, keby som sa tej práci naučila aj ja. Žiaľ, bolo už neskoro. Uvažujem o tom, že otec skôr nechcel prijať skutočnosť, že som zdedila jeho

talent. Vždy som mala potrebu niečo vyrábať, zaoberať sa nejakou tvorivou umeleckou prácou,“ hovorí táto kreatívna Kovačičanka, dcéra Juraja Nemčeka, kovačického hudobníka a výrobcu huslí.

Keď ste zistili, že máte v sebe umeleckú žilku, ktorej ručnej práci ste sa začali najprv venovať? „Na začiatku som začala maľovať obrazy. Jeden z tých mojich prvých obrazov, na ktorom je znázornená zimná krajinka, vlastní Živorad-Žika Jelić, zakladateľ YU Grupy.

Neskoršie som začala vyrábať vejáre s vlastným motívom. Vždy som si vymyslela niečo, čo sa mi páčilo. Vyrábala som kvetinové aranžmány z kukuričných listov, omaľovávala som rôzne úžitkové predmety, mojim deťom a známym som omaľovala na stenách izieb rôzne postavičky z kreslených fil-

Marína Nemčeková-Pálová sa so svojimi čarovnými kvetmi podobá rozprávke Alica v krajine zázrakov

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mov a pod. Nerobila som to so zámerom, aby som z toho žila, ale proste ma tá práca lákala a napĺňala.

Po únavnej práci v Belehrade som v týchto ručných prácach našla svoj pokoj a relax. Niekto pozerá televízny program, druhý zasa hrá rôzne videohry, strávi čas na facebooku, a ja si najradšej sadnem do môjho tvorivého kútika a vytváram rôzne ručné práce. Takto sa to začína vytvárať...

Veľa ráz sa stalo, že objednávka kvetov, ktoré sa som sa natoľko venovala a fascisvojou krásou nedajú odlíšiť od novala nejakou ručnou prácou, skutočných? že som sa prekvapila, že hodiny „Keďže svadba mala byť v druhej ukazovali 3 – 4 hodiny ráno. Lákalo polovici októbra, do výroby pama to, chcela som využiť lepidlo, pierových kvetov som sa pustila aby napríklad do rána nezaschlo, začiatkom uplynulého augusta. aby som niektorý materiál využila Bola to pre mňa vážna skúška. a nezahodila.“ Kvety boli omnoho väčšie, v troch V súčasnosti sa čomu venurozličných farbách. Keďže je projete? ces výroby trochu dlhší (treba „Posledných päť mesiacov vyrábam kvety z vlnitého, krepového papiera. Dopracovala som sa k tomuto nápadu celkom náhodou, a to tak, že som s jednou známou cestovala do práce a mimochodom sme sa rozprávali o jej prípravách na dcérinu svadbu. Vtedy hlavne vznikol nápad, aby som jej z papiera vyrobila kvetinové aranžmány na ozdobenie svadobnej haly. Mala som už podobnú skúsenosť, keďže som v minulosti vyrábala kvety z papiera, ale v menšom formáte.“ Čomu sa podobala vaša prvá Ručné práce vhodné ako darček pri rôznych príležitostiach

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Tatiana a Gabriela sú mojou kritikou a podporou. Okrem toho rada vyrábam originálne darčeky k narodeninám, k 8. marcu, k meninám a podobne. Darček je najľahšie kúpiť v obchode, ale to nie je to. Nemá to dušu. Keď som sa začala venovať tomuto koníčku, všetky moje kamarátky chceli mať doma ručné práce, aké Omaľované steny detskej izby s postavičkami z kresle- vyrábam. Neskoršie sa ných filmov sú opravdivým lákadlom pre najmladších o mojich okrasných predmetoch dozvepovystrihovať, polepiť, upraviť deli aj moje zamestnávateľky v Bečasti kvetu a pozliepať kúsok po lehrade a teraz pred sviatkami som kúsku kvet, listy, stonku...), musela vyrábala aj pre celkom neznámych som sa do práce pustiť aspoň dva objednávateľov.“ mesiace skôr.“ Nápady na nové ručné práce Okrem toho, že vyrábate rôzne si vymýšľate sama? ručné práce z vlastného pôžitku, „Hlavne si nápady vymýšľam kto sa najčastejšie poteší vašej sama. Ale mám i kamarátov a karučnej práci? marátky, ktoré sa tiež po troche za„Ručnými prácami sa zaoberám oberajú podobnou ručnou prácou z vlastného záujmu, chcem sa vždy a obyčajne, keď sa zídeme, vymýšvyskúšať v niečom novom. Dcéry ľame nápady, spoločne vyrábame

Maliarstvo ako jej prvá láska

všelijaké ručné práce, pri ktorých sa hlavne kamarátime.“ Ako sa verejnosť dozvedela o vašej tvorivosti, keďže ste doteraz nechodili s výrobkami na umelecké jarmoky? „Vôbec nechodím po jarmokoch.

Naposledy moju prácu ľudia videli na svadbe, a to mi stačí. Fotím si tiež práce a vystavujem ich na mojom instagramovom profile alebo facebookovej stránke Marina Dekoracije.“

Čo by ste si priali v budúcnosti? „Túžim po tom, aby som sa v budúcnosti zaoberala iba touto prácou. Pracujem už 30 rokov v Belehrade, roky pribúdajú, mám vnúčatá, ktorým by som sa chcela viac venovať a ešte trochu pomôcť dcéram. Rada by som naďalej mala pôžitok v mojej tvorbe, skúsila by som vyrobiť zasa niečo nové.

Táto práca ma napĺňa, je mojím duchovným pokrmom.“

Z PREMIÉRY KNIHY TANKOSIĆEVO 1919 – 2019 V KYSÁČI

Óda a elégia na obyvateľov

Z

druženie vojenských dobrovoľníkov 1912 – 1918, ich potomkov a ctiteľov Tankosićevo v pondelok 23. decembra 2019 v tankosićevskej škole s početnými hosťami tak z Kysáča, Tankosićeva,

Autorka monografie Nevenka Rončevićová • ĽUDIA A UDALOSTI •

ako i z Nového Sadu, zo Subotice, z Temerina a iných miest oslávili 100 rokov od príchodu dobrovoľníkov a kolonistov na toto územie.

Hostí privítala podpredsedníčka spomenutého združenia Dušica Kašikovićová, ktorá bola i moderátorkou dvojhodinového programu. O oslavách storočnice a dejinách Tankosićeva, ktoré je teraz súčasťou Kysáča (v minulosti to bola samostatná dedinka), hovorili predseda zhromaždenia spomenutého združenia pobočky v Tankosićeve Vladislav Parežanin a Dr. Radmilo Rončević, vedecký poradca, ktorý sprítomnil aj dejiny vojenských dobrovoľníkov. Z hostí sa prihovorili Božidar Milović, predseda združenia Hercegovincov z Nového Sadu, a Rastislav Surový, predseda kysáčskeho MOMS, ako bývalý riaditeľ základnej školy, ktorá kedysi pracovala aj v tejto tankosićevskej škole a

Podujatie v priestoroch tankosićevskej školy bolo bohato navštívené

ktorý bol pri zakladaní KUS Branka Radičevića pôsobiaceho tiež v tejto škole.

Najzaujímavejšou časťou večierka bola premiéra monografie Tankosićevo 1919 – 2019 autorky Nevenky Rončevićovej, ktorej vydavateľom je Združenie vojenských dobrovoľníkov 1912 – 1918, ich potomkov a ctiteľov Obilić 1912 – 1918 Nový Sad. Dr. Milan Micić, ako recenzent knihy povedal, že je to kniha o zázraku života, je bohatá a čitateľná, z nej sa človek učí a v nej nepretržite listuje.

Recenzentka prof. Dr. Aleksandra Stojadinovićová povedala, že je to krásny ľudský príbeh o smelých a statočných ľuďoch, ktorí milovali

svoju vlasť. Recenzentom bol i Radmilo Rončević, ktorý o knihe svojej sestry povedal, že má i etnografickú hodnotu, s mnohými detailmi a faktami. Je to aj óda a elégia na obyvateľov Tankosićeva a pripomína mu vraj elegickú báseň Aleksu Šantića Pretprazničko veče.

Autorka knihy Nevenka Rončevićová údaje čerpala od potomkov, z archívov a aj sama si s nostalgiou zaspomínala na minulé časy v Tankosićeve a s úctou spomenula aj spolunažívanie so susedmi a spoluobčanmi Slovákmi.

Hudobné body mali na starosti Ansámbel Zvuci s kamena a harmonikár Lazar Kovačević.

M. Ď.

4 /4891/ 25. 1. 2020

13

Ľudia a udalosti DEMOGRAFICKÁ ŠTRUKTÚRA V LALITI

Alarmantná demografická krivka Miroslav Pap

S

ituácia v našich menších prostrediach, alebo skôr v etnicky zmiešaných prostrediach s menším počtom Slovákov každoročne prekvapí výsledkami mortality, ale aj natality. Z jednotlivých analýz vyplýva, že slovenská menšina v určitých menších prostrediach výrazne počtom klesá. Odzrkadľuje sa to neskôr aj v činnostiach kultúrnych organizácií, v cirkevných zboroch a početných menšinových spolkoch. Aj keď jednotlivé organizácie aktívne pôsobia už dlhé roky, demografická štruktúra naznačuje, že sa problém nedostatku ľudského faktora čoskoro vynorí na povrch, ak už nie je prítomný.

Rok 2019 v Laliti bude poznamenaný ako rok jednociferný. Presnejšie sa tu narodilo iba 7 detí, a to dve dievčatá a piati chlapci. Z celkového počtu iba dve deti majú slovenský pôvod. Ako naznačujú v dome zdravia, ide o dlhoročný problém, ktorý sa pravdepodobne nebude

dať vyriešiť. Nízky počet detí slovenského pôvodu sa časom bude odzrkadľovať aj v škole. V lalitskej Základnej škole Nestora Žučného vyučovanie v slovenskom jazyku je možné iba v nižších ročníkoch,

brať učiteľkám nižších ročníkov. No nastoľuje sa otázka, či vôbec bude možné otvoriť triedu aj v prípade, že v ročníku budú iba dvaja žiaci slovenského pôvodu.

Zvyšujúca sa mortalita je samo-

Na mladých predsa svet zostáva

a to kombinovaným spôsobom.

Znamená to, že sa deti dvoch tried spájajú do jednej, čo určite dá za-

zrejmosťou aj v Laliti. Do večnosti sa vybralo 8 Slovákov, a to dvaja muži a šesť žien. Z tohto počtu

bol jeden člen Baptistickej cirkvi, kým sedem bolo členov evanjelického cirkevného zboru. Najstaršia zosnulá Anna Šimeková mala 96 rokov. Počet zosnulých vzhľadom na minulé roky predsa nie je alarmujúci, nakoľko po minulé roky bolo dokonca aj dvakrát viac.

V roku 2011 žilo v Laliti 1 343 obyvateľov, z toho 638 Slovákov.

Od ukončenia druhej svetovej vojny, kedy v Laliti žilo 2 365 osôb, sa počet obyvateľov znížil o takmer polovicu.

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1971 tu žilo 2 180 občanov. Zvýšená mortalita a migrácie určite spôsobili výrazný pokles obyvateľstva počas jedného desaťročia, o čom sa dozvieme o rok.

Absencia ľudského faktoru sa pravdepodobne časom odzrkadlí vo rôznych sférach života. Či už zánikom tried s vyučovacou rečou slovenskou, alebo obmedzenou činnosťou náboženských a kultúrnych organizácií založených na etnickom princípe. Sami budeme svedkami o necelé desaťročie.

DEMOGRAFICKÁ ŠTATISTIKA V SELENČI

Čísla predsa neodzrkadľujú skutočnosť M. Pap

S

elenča počtom obyvateľov patrí medzi väčšie prostredia so žijúcim slovenským obyvateľstvom. Predsa štatistické grafy poukazujú na klesajúcu tendenciu počtu obyvateľov, ktorá je tu prítomná od roku 1961, a od 90. rokov pridala na intenzite.

Podľa predchádzajúcich sčítaní obyvateľstva v roku 1961 v Selenči žilo 4 155 obyvateľov, v roku 1971 – 4 057, 1981 – 4 008, 1991 – 3 705, 2002 – 3 279 a podľa posledného sčítania v roku 2011 už 2 996, z čoho bolo 2 652 Slovákov a 65 obyvateľov iných národností.

V prípade, že by situácia bola podobná ako v rokoch 2002 – 2011 (-1,00 % ročne), počet obyvateľov v roku 2021 by mohol byť okolo 2 700. No presné údaje predsa nie sú relevantné, nakoľko sú do počtov započítaní aj Selenčania, ktorí žijú

14

www.hl.rs

v zahraničí. Podobné čísla nie sú vierohodné ani v cirkevných zboroch, pretože obyvatelia žijúci v zahraničí si často dajú dieťa pokrstiť v cirkevných zboroch,

do ktorých aj sami patria, alebo iba jeden z nich.

Ako aj v ostatných prostrediach, aj v Selenči má mortalita prevahu nad natalitou. V rokoch

Veková hranica posunutá z dôvodu slabšej natality

Informačno-politický týždenník

1948 – 1953 a 1953 – 1961 to bolo opačne. Na základe údajov z pediatrickej ambulancie v Báči v minulom roku bolo narodených 18 detí, a to 9 chlapcov a 9 dievčat. Žiaľ, ako sme už uviedli, počty zosnulých majú výraznú prevahu. V roku 2019 ich bolo spolu 54. Z evanjelického cirkevného zboru sa do večnosti pobralo 20 členov – 14 mužov a 6 žien a z katolíckej farnosti 34 členov, z čoho je 30 pochovaných na katolíckom cintoríne v Selenči.

Výsledok 18 narodených a 54 zosnulých neveští pozitívnu budúcnosť. Azda ešte negatívnejší faktor predstavuje silná migrácia do zahraničia, ktorá Selenču zasiahla vo veľkej miere.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

KLUB POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC

Aj tejto zimy – prednášky Jaroslav Čiep

J

e zimné obdobie. Pre poľnohospodárov je to čas prázdnin a oddychu. Ale aj obdobie prípravy a plánovania ďalšej výroby. Predtým ako sa na jar rozbehnú po chotári, Klub poľnohospodárov v Báčskom Petrovci pre svojich členov prichystal cykly zimných prednášok. Tie bývajú v zimnom

období, sústavne už viac desaťročí. Cieľom je zoznámiť sa s novinkami v oblasti obrábania pôdy, osivovej ponuky, ako aj ponuky hnojív, a vôbec čím lepšie sa zorientovať v nie celkom priaznivom čase na sedliačenie.

Aj v tejto zimnej sezóne roku 2020 pre poľnohospodárov z Petrovca a okolia v sieni Klubu poľnohospodárov v Petrovci v stredu 15. januára štartoval nový cyklus zimných prednášok.

Na úvod hojný počet záujemcov o prednášky na domácej pôde privítal predseda petrovských

KOVAČICA

Starostlivosť lokálnej samosprávy o občanov Anička Chalupová

O

krem najmladších občanov Obec Kovačica na sklonku roku 2019 potešila aj svojich dospelých občanov, ktorí zápasia s invaliditou.

Najmä na troch verejných miestach: na Gymnáziu Mihajla Pupina, Bezbariérový prístup umožňuje ľuďom pred budovou pobočky s obmedzenou schopnosťou pohybu prístup Republikového fondu na miesta, ktoré sú im za bežných okolností pre zdravotné poistenie nedostupné a pred bankou Poštovej by ťažko sa pohybujúce. sporiteľne finančne podUľahčené platby pre občanov porila výstavbu prístupových Vďaka vláde Republiky Srbska, rámp pre invalidné osoby a osoKancelárii pre informačné technológie a elektronickú správu, Obecná správa Kovačica prednedávnom na pulte Strediska služieb nainštalovala platobný terminál POS s čítačkou. Ide o elektronické zariadenie, ktoré umožňuje všetkým používateľom služieb SS realizovať svojimi platobnými kartami druhu DinaCard, Visa a MasterCard všetky administratívne a iné poplatky.

Jedno elektronické zariadenie je Na tento spôsob obec zvýhodnila už sprístupnené na pulte matričnej platbu používateľom služieb a zrýchlila ich obsluhu. služby • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z prezentácie semenárskej kompánie v Klube poľnohospodárov v Petrovci

sedliakov Jaroslav Ušiak. Prednášky v Petrovci sa budú konať každú stredu a každý piatok od 18. hodiny. Vo februári toto podujatie posunú o hodinu neskôr, teda stretávať sa budú od 19. hodiny. Tieto prednášky, ako sme to postrehli v minulých rokoch, sústavne sleduje zo 70 – 80 ľudí. Okrem domácich Petrovčanov v poľnohospodárskej sieni možno objaviť aj záujemcov z Kysáča a Kulpína. Všetci sem

kvalitu svojich výrobkov a tak si zabezpečiť ich odbyt zo skladov.

Pri voľnejšom rozhovore po prednáškach viacerí z petrovských poľnohospodárov sa vyjadrili, že napokon po viacerých dosť slabých rokoch úroda vlani bola dobrá, až veľmi dobrá. To, čo sa im nepozdáva, je vzťah štátu k tomuto odvetviu a ako problémovú uvádzajú nízku výkupnú cenu poľnohospodárskych výrobkov. Petrovskí

Záujem o osožné prednášky v Petrovci neklesá

prichádzajú, aby získali osožné informácie, ktoré sú azda aj predpokladom lepšej a úspešnejšej poľnohospodárskej výroby.

V prvom týždni sa konala prezentácia semenárskych kompánií. Pri prvej a potom aj nasledujúcej prednáške do Petrovca zavítali predstavitelia podnikov, ktorí majú záujem prezentovať

poľnohospodári okrem už tradičných plodín, kukurice, sóje, ktoré zaberajú najväčšie plochy petrovského chotára, neraz sa odhodlali pestovať aj intenzívne plodiny. Zväčša tí mladší pestujú aj papriku, cibuľu a cesnak a po rokoch sa prinavracajú aj k pestovaniu ciroku a chmeľu.

4 /4891/ 25. 1. 2020

15

Ľudia a udalosti VRŠAC

Implementácia starých remesiel v súčasnej tvorivosti Anička Chalupová

V

sobotu 11. januára 2020 v Mestskom múzeu vo Vršci sa uskutočnila výstava Implementácia starých remesiel v súčasnej tvorivosti. Na podujatí sa medzi početnými spolkami žien z južného Banátu zúčastnila aj delegácia členiek Ženského

z Padiny, Debeljače, Uzdina a Crepaje, boli vystavené a verejnosti na obdiv sprístupnené ručné práce v podobe výšiviek a tkaných, háčkovaných a pletených exponátov. Prepravu všetkým predstaviteľkám spolkov žien v Kovačickej obci zabezpečila Obec Kovačica.

spolku v Kovačici.

S ohľadom na to, že je Vojvodina známa podľa toho, že tu desaťročia v zhode a v láske žijú príslušníci až tridsiatich národností, výstava Implementácia starých remesiel v súčasnej tvorivosti bola jedinečnou príležitosťou na to, aby sa to kamarátstvo ešte viac prehĺbilo a aby sa jej návštevníci ešte lepšie spoznali s tradíciou rozličných národov. Hostky, účastníčky podujatia, pozdravila Kovačické spolkárky v spoločnosti Dragany Mitrovićovej, starostky mesta Vršac (druhá zľava), a Maríny Tomanovej (prvá sprava) Foto: vrsaconline

Kovačičanky v spoločných chvíľach relaxu s padinskými spolkárkami

a privítala starostka mesta Vršac Dragana Mitrovićová, ktorá im zároveň pri tejto príležitosti zaželala mnoho úspechov v ďalšej práci. Na podujatí, ktorého sa okrem kovačických spolkárok Zuzany Jonášovej (predsedníčka), Anny Fiľkovej a Anny Harmádovej (členky) zúčastnili aj spolkárky

KOVAČICA

Prijali nových členov do TO Jánošík A. Chalupová

K

oncom prvej polovice januára 2020 v Kovačici slávnostne prijali nových členov do Táborníckeho oddielu Jánošík.

Táborníctvo v uplynulých rokoch malo významnú úlohu v živote mladej generácie a v spoločenskom živote Kovačice. Plameň táborníctva v Kovačici zapálili pred 60 rokmi. Okrem domáceho prostredia a okolia kovačickí táborníci sa po prvýkrát zúčastnili v akcii mimo svojho chotára v roku 1960 na Grmiji pri Prištine.

Neskoršie podobných akcií bolo čoraz viac. Organizovali semináre a kurzy pre vedúcich, uskutočňovali pochody, táborníci sa zúčastňovali v mládežníckych akciách rôzneho typu a zámeru,

16

www.hl.rs

konali sa táborenia v prírode...

Za dlhoročnú úspešnú činnosť kovačickí táborníci boli neraz odmenení a vysoko ocenení. Oddiel

v posledných rokoch dával veľký dôraz i na prácu s najmladšími, ktorých záujem o táborníctvo začal mierne stúpať. Naposledy

Spoločná fotka nových členov Táborníckeho oddielu Jánošík s vedúcim Jaroslavom Tomanom

Informačno-politický týždenník

Táto výstava bola len jednou z naplánovaných, ktoré sa majú uskutočniť v nadchádzajúcom období. Nasledujúca výstava ženskej tvorivosti Od tradície do súčasných tokov bude začiatkom apríla t. r. v múzeu mesta Pančevo, ktorá bude prvou akciou takéhoto druhu vo Vojvodine. do Táborníckeho oddielu Jánošík v utorok 14. januára t. r. v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica slávnostne prijali ďalších nových členov táborníkov. Pred prítomnými rodičmi a staršími členmi TO, ako i pred táborníckym inštruktorom vyššej hodnosti Jaroslavom Tomanom skautský sľub zložili nasledujúci noví táborníci: Veljko Margetić-Popadić, Filip Živković, Michal Lenhart, David Živković, Nataša Povolná, Ivana Mravíková, Ema Mravíková, Viliam Lenhart, Janja Margetićová-Popadićová, Anna Benková, Emília Ostojinová, Iva Lotinová, Lara Lotinová, Vanja Marinkovićová, Iva Tekijašská, Dušan Tekijaški, Ivan Marinković, Filip Đuriček a Dorotea Magduová.

Po slávnostnom prijatí nových členov do kovačického TO Jánošík bol krátky príležitostný program, v ktorom mladí táborníci prezentovali piesne, ktoré sa naučili počas uplynulých zimných dní.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (3)

Divadelné závody slovenských ochotníckych krúžkov Anna Horvátová

S

taropazovčania sa tohto roku chystajú osláviť 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety

týmto oslavám tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

Dokončenie divadelných závodov slovenských ochotníckych krúžkov V sobotu, 4. mája 1946 roku konaly sa v Laliti polufinále závodov báčanských divadelných ochotníkov. Na závodoch sa nám predstavila Laliť s II. dej-

stvom Stodolovej „Bačovej ženy“ a stredoškoláci z Petrovca s tretím dejstvom „Vpádu“ od Leonida Leonova. (...)

Finále v St. Pazove Víťazom celomenšinového závodenia stal sa ochotnícky krúžok zo St. Pazovy V pondelok, 6. mája v doobedňajších hodinách bolo finále závodov medzi Pazovou a Petrovcom.

Pazovčania vystúpili s prvým dejstvom divadelnej hry „Jánošík“od Martákovej, doplnenej zdramatizovanými obrazmi Bottovho eposu „Jánošíkova smrť“.

Výkon Pazovčanov vcelku bol výborný, kým jednotliví herci predsa neovládali dostatočne charakter úlohy a nepredniesli psychologické otrasy dostatočne verne. Tak sám ml. Jánošík trápne vypadal pri zvesti, že mu matka umrela a otec pánmi bičovaný.

Slovenčina výborná, dekor dobrý, masky dobré a kostými dobré.

Petrovčania (stredoškoláci) s tretím dejstvom „Vpádu“ tiež dali mohutný a nepomerne lepší výkon ako Pazova. Kus vyžadoval vo všetkých úlohách nasadenie

• ĽUDIA A UDALOSTI •

kvalitných a intelektuálne vyspelých hercov. Bezvadná akcentácia, výborné masky, kostýmy a otrasy ťažkých duševných zážitkov, dávaly hru vyššej úrovne, ktorá sa nestretáva na našich slovenských divadlách.

Porote predsedal dr. Sava Popović, riaditeľ ochotníckych krúžkov z Belehradu. Členmi boli s. Vilma Chalupková a Pavel Bartók, náčelník div. odboru ústredia Matice slovenskej. Po dôkladnej diskusii ushodli sa na tomto ocenení: Víťazom celomenšinových závodov slov. ochotníckych krúžkov, ktoré organizovala Matica slovenská vo FĽRJ stala sa stará Pazova so 126 20 bodmi a ako druhí sú Petrovčania so 124 25 bodmi. Dr. Sava Popović prejavil: „Nesporné je, že Petrovčania dali kvalitnejší kus a kvalitnejšiu hru. Berúc však

do úvahy bodové oceňovanie, kde všetky chyby a nedostatky prichádzajú do poradu ako víťaz vyšla Stará Pazova. Verím, že tak vyspelí herci, ako čo som videl u Petrovčanov, nemali by konkurenta, keďby v závodoch mali na programe jeden kus. Tiež môžem podotknúť, že som prekvapený vyspelosťou vašich diletantov.“ Podrobnejší prehľad o priebehu závodov, o ich dobrej stránke a nedostatkoch, o návrhoch pre ešte úspešnejšie závodenie, prinesieme v budúcom čísle nášho časopisu. − c. – Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu vo štvrtok 9. mája 1946, v čísle 34 (220).

Do pozornosti čitateľom „Hlas ľudu“ v Starej Pazove Nakoľko sa nám nepodarilo získať nového odpredávača „Hlas ľudu“ v Starej Pazove, v dohode s tamojším Miestným odborom Matice slovenskej rozhodli sme sa prijímať predplatiteľov na náš časopis.

Predplatné na rok je 200 din., na pol roka 100 a na štvrť roka 50 dinárov. Prihlášky prijíma

Miestny odbor Matice slovenskej v Starej Pazove.

Dúfame, že Pazovskí Slováci sa budú hromadne prihlasovať za predplatiteľov nášho slovenského časopisu.

Administrácia „Hlas ľudu“ Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 27. mája 1946, v čísle 39 (225).

4 /4891/ 25. 1. 2020

17

DETSKÝ KÚTIK

P

Stela Širková, 2. 3 a ZŠ maršala Tita, Padin

Zima a rozprávky

ráve v zimnom čase si starých rodičov. Od máme bližšie k sebe. Tak aj deti navštev nich sa môžu všeličo ujú naučiť a vypočuť rozprávky z detstva hrávali aj počas zimný . O tom, ako sa v tom období žilo, ako si ich sa hrali vonku na snehu, ch dní, keď bývalo hodne snehu. Vtedy sa deti ša deti zväčša nt ili a z ab ávali sa. Poučné rozpr nám opísal aj žiak z P ávanie svojej starkej adiny. Možno ste sa aj keď si zaspomínali na vy rozprávali so starým máte na to času povy zaujímavé chvíle z detstva a detských hie i rodičmi, r. Ak nie, pytovať sa starých ro deťmi, ako sa hrávali dič počas zimných dní. Bu ov, ako sa kamarátili s inými napíšete do Kútika. de nás tešiť, ak nám o tom

Rozprávali mi...

Moja stará mama mi často rozprávala jeden príbeh z jej detstva. Keď mala deväť rokov, bola sa saňuvať a nepočúvala svoju matku, ktorá jej prikázala, aby nešla ďaleko od domu. Ona však neposlúchla a odišla s deťmi až na druhý koniec Kovačice. Od hry na snehu ani nezbadali, že sa už zvečerilo. Všetky deti utekali domov a moja starká sa nevedela vrátiť domov. Odišla smerom k cintorínu a nevedela ďalej pokračovať.

Vtedy bolo zakázané deťom rozprávať sa s cudzími ľuďmi. Preto si chudera sadla na sane a čakala na svojich záchrancov.

Ako záchranca sa zjavil ujo. On ju vtedy odtiahol na saniach domov.

Vtedy si moja starká uvedomila, že deti musia počúvať rady svojich rodičov.

A viete, čo... aj ja som pochopil ponaučenie z tohto rozprávania.

Nina Maglocká, 1. 1 ZŠ maršala Tita, Padina

Katuša

Anna Tomečeková, 2. 3 ZŠ maršala Tita, Padina

Benjamín Galas, 4. 2 ZŠ maršala Tita, Padina Tea Trnovská, 2. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Nina Mikulášová, 2. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Bianka Holúbeková, 1. 1 ZŠ maršala Tita, Padina • DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVIII 25. januára 2020 Číslo 2/ 2001

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Na Belehradskom výstavisku po prvý raz Veľtrh ovocinárstva, vinohradníctva a zeleninárstva

V

Ľubica Sýkorová

o štvrtok 30. januára sa po prvýkrát stretnú na Belehradskom výstavisku najväčší svetoví nákupcovia ovocia a zeleniny, domáci výrobcovia, družstvá, výrobcovia zariadení, strojov, semenárske spoločnosti, výrobcovia prípravkov na ochranu a výživu rastlín, škôlky a ďalší odborníci. V rámci Veľtrhu ovocinárstva, vinohradníctva zeleninárstva Agro Belgrade 2020, ktorý bude trvať do 1. februára, bude organizovaná aj výstava najmodernejších strojov na výrobu, spracovanie a balenie ovocia a zeleniny.

Veľtrhový priestor bude vyhradený pre viac ako 500 vystavovateľov. Konferenčné programy a okrúhle stoly sa budú zaoberať aktuálnymi výzvami, novými trendmi vo výrobe, technickým a digitálnym vývojom v poľnohospodárstve, balením, spôsobmi distribúcie na európsky, ázijský a americký trh, ekologickou výrobou a ďalšími zaujímavými témami. Počas troch dní veľtrhu

sa uskutoční 12 konferencií.

Výstavisko bude otvorené od desiatej do sedemnástej hodiny a vstup pre návštevníkov bude bezplatný. Hlavnými partnermi veľtrhu Agro Belgrade 2020 sú mesto Belehrad – Sekretariát pre ekonomiku a projekt Konkurenčnej ekonomiky USAID, ktorí svojou podporou prispievajú k upútaniu pozornosti srbskej verejnosti a zahraničných zákazníkov na výrobný potenciál v tomto odvetví a na potrebu integrácie na miestnom a medzinárodnom trhu. ...

Vláda Republiky Srbsko prijala Nariadenie o prideľovaní stimulov v poľnohospodárstve a pre rozvoj vidieka na rok 2020.

Peniaze na priame platby budú pridelené na prémiu za mlieko, na rastlinnú výrobu, na stimuly pre kvalitný chov dojníc, býkov, chovných prasníc, kancov, oviec baranov, kôz, ťažkých a ľahkých plemien sliepok, moriek, pre chov kaprov a pstruhov…

V tomto roku prémia za mlieko bude sedem dinárov na liter. Zá-

kladnými stimulmi pre rastlinnú výrobu podľa tohto nariadenia bude 5 200 dinárov na hektár, pre kvalitné chovné dojnice to bude 25 000 dinárov na jednu dojnicu, pre kvalitné chovné kravy na výkrm a býky dostanú chovatelia 40 000 na jednu kravu alebo býka, pre chov plemenných oviec, baranov, kôz a capov po 7 000 dinárov na jedno zviera, pre chov plemenných prasníc a kancov 15 000 na jednu prasnicu alebo kanca, pre chov teliat 15 000 dinárov na jedno teľa, pre chov jahniat a kozliat 2 000 na jedno jahňa a kozľa, pre chov ošípaných 1 000 dinárov na jednu ošípanú, pre kravy dojnice 40 000 na jednu dojnicu. Stimuly pre včelárov budú 720 dinárov na úľ. Na výrobu konzumných rýb chovatelia dostanú desať dinárov na kilogram vyprodukovanej ryby. Stimuly pre kravy pre chov teliat na výkrm budú vo výške 20 000 dinárov na jedno teľa. Náhrada výdavkov (subvencie) za

Predávajúci očakávajú rast cien poľnohospodárskych komodít

Ľ. Sýkorová Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 13. do 17. januára bol zaznamenaný rast cien primárnych poľnohospodárskych komodít a zároveň nižší obrat. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol nižší o 69,44 % a finančný o 64,47 %. Predávajúci v uvedenom období neboli veľmi aktívni, pretože čakajú na vyššie ceny.

Od začiatku roka cena kukurice stále rastie, k čomu prispela zvýšená aktivita vývozcov. Predávala sa v cenovom rozpätí od 15,50 do 15,60 din./kg bez DPH. Jej priemerná cena bola 15,57 din./kg bez DPH (17,12 din./ kg s DPH), čo bolo pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 3,78 % viac.

Pšenica s minimálnym 13-percentným obsahom bielkovín sa predávala po 19,40 din./kg bez DPH. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola drahšia o 2,11 %.

Vôbec sa neobchodovalo so sójou, pretože výrobcovia veria, že aj jej cena určite pôjde hore, takže sklaju do predaja ani nedovapustili. ○ nie vo verejných skladoch sa bude pohybovať od 40 percent nákladov na skladovanie. ○

Z obsahu Prípravy na jarnú sejbu

Str. 3

Evódia, alebo aj včelí strom

Do vášho receptára

str. 8

str.6

I

19

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ROK VINÁRA

Víno sa nerobí v pivnici, ale vo vinici… pripravila: Ľ. Sýkorová

V

inohrad si vyžaduje ustavičnú starostlivosť a týka sa to rovnako pôdy aj viniča. Vinohradnícke práce rozhodujú nielen o kvalite úrody v príslušnom roku, ale sú aj predpokladom dobrej úrody v nasledujúcom roku. Každý dobrý vinár potvrdí, že víno sa nerobí v pivnici, ale vo vinici. To znamená, že je potrebné klásť veľký dôraz na kvalitu hrozna.

SKRÁTENÝ OPIS VÝROBY VÍNA Obraté hrozno čo najrýchlejšie dopravíme na miesto spracovania. Nasleduje odstopkovanie a mletie hrozna. Z pomletého hrozna vyteká samotok – mušt, ktorý sa uvoľní z hrozna. Samotok je vlastne najkvalitnejšia časť muštu, ktorá obsahuje najviac cukrov a aromatických a chuťových látok. Potom hrozno putuje do lisu, kde za pomoci tlaku dochádza k oddeleniu muštu od rmutu. Čím je lisovanie šetrnejšie, tým sa získa kvalitnejší mušt, ktorý sa odkalí. Po tejto fáze nastupuje proces kvasenia, takzvaná fermentácia, počas ktorej kvasinky premieňajú jednoduché cukry na alkohol a oxid uhličitý (CO2), ktorý sa uvoľňuje do ovzdušia.

Po ukončení fermentačného procesu prichádza na rad „školenie vína“. Školenie začína stáčaním z kvasníc. Následne sa pridá oxid siričitý na zabránenie oxidácie vína. Ďalším krokom je čírenie vína. Počas tohto procesu sa z vína odstránia bielkoviny a iné nežiaduce látky. Následne do hry vstupuje filtrácia, počas ktorej sa za pomoci filtra odstránia z vína mikroorganizmy a iné nežiaduce častice. Po tomto procese je víno pripravené na zretie.

Výroba červeného vína je trochu odlišná od výroby bieleho vína. Hlavným rozdielom pri červených vínach je nakvášanie celých hrozien. To znamená, že po mletí mušt i šupky začínajú spolu

20

II

kvasiť, vďaka čomu sa uvoľní do vína farbivo a triesloviny, ktoré sú obsiahnuté v šupke hrozna.

Obdobie macerácie je rôzne.

Môže trvať niekoľko hodín, ale i dní, v závislosti od požadovaného výsledku.

PRÁCA VINÁRA V JEDNOTLIVÝCH MESIACOCH V januári – prvom mesiaci v roku sa robí prvé stáčanie vína.

O vhodnom termíne zbavovania sa kvasničných kalov sa presvedčíme vzduchovou skúškou.

Mladé vína pravidelne dolievame a podľa potreby odkysľujeme. Aby sme zabránili vzniku a rozširovaniu chorôb, pivničné priestory udržiavame v dokonalej čistote. Pivnicu pravidelne sírime a vetráme.

Február – veľmi kyslé vína stáčame neskôr. Mali by sme však začať so stáčaním aj týchto vín. Vína, ktoré sme prvýkrát z kvasničných kalov stočili v januári, stočíme druhý raz. Prázdne vína nestáčame, ale školíme a pripravujeme na fľaškovanie.

Nezabúdame na dolievanie sudov.

Marec – ak sme nestihli vo februári, v marci dokončíme druhé stáčanie vína.

Sledujeme jeho zdravotný stav, odstraňujeme chyby a choroby v chuti, farbe a vo vôni. Vína sceľujeme, okysľujeme, alebo naopak, odkysľujeme.

Apríl – v tomto mesiaci už bývajú všetky vína stočené po druhý raz a v malých nádobách dosahujú sudovú zrelosť. Je čas na ich školenie, čírenie a stabilizáciu. V apríli začíname aj s fľaškovaním. Skôr než s tým

začneme, predbežnou skúškou sa presvedčíme, či je víno na tento úkon dobre pripravené. Sudy dolievame a pivničné priestory sírime.

Máj – zvýšenú pozornosť venujeme zdravotnému stavu vína.

Inak sa choroby vína rozšíria do takej miery, že ich nebudeme vedieť odstrániť. Preto jeho stav pravidelne kontrolujeme ochutnávaním, aby sme zavčasu vedeli vykonať nápravu. V máji obmedzujeme manipuláciu s vínom.

Teplota v miestnosti, v ktorej víno skladujeme, by nemala byť vyššia ako 12 stupňov. Nezabúdajme vetrať. V tomto období, keď už vonkajšia teplota vzduchu začína stúpať, vetráme skoro ráno, aby sa víno neoteplilo. V opačnom prípade sa zakalí.

Jún – vonkajšia teplota vzduchu sa zvyšuje, a preto pravidelne kontrolujeme zdravotný stav vína. Stále dbáme na čistotu skladovacích priestorov. Sudy dolievame. Môžeme začať i s

ošetrovaním prázdnych sudov, čím predlžujeme ich životnosť.

Júl – ak máme víno ešte v sudoch, stočíme ho do fliaš a sudy uvoľníme pre nastávajúcu úrodu hrozna. Raz za mesiac sírime prázdne sudy. Vína kvalitných odrôd, pri ktorých proces zretia trvá dlhšie, školíme a pripravujeme na fľaškovanie.

August – pomaly sa začíname chystať na zber úrody. Prekontrolujeme stav nástrojov, pomôcok a prístrojov používaných pri výrobe vína. Skontrolujeme sudy, ktoré by sme mali natrieť. Priestory pivnice vybielime, čím zabránime rozvoju chorôb, ktoré by neskôr mohli negatívne vplývať na kvalitu vína.

September – príprava na zber vrcholí. Vo vinici odoberáme vzorky hrozna, pri ktorých určíme obsah cukru a kyselín. Podľa výsledkov z rozborov vieme lepšie odhadnúť správny termín zberu.

Zadovážime si čisté kultúry kvasiniek, cukor, uhličitan vápenatý a pyrosiričitan draselný.

Október – v závislosti od poveternostných podmienok začíname alebo končíme so zberom úrody. Odzrňujeme, lisujeme, odkalujeme, upravujeme vlastnosti muštov a rmutov. Kontrolujeme, aby mušty nepretiekli. Po búrlivom kvasení sudy alebo iné nádoby dolievame.

November – sledujeme priebeh kvasenia muštov. Zle kvasiace mušty buď zahrejeme, alebo prevzdušníme. Kyslé mušty miešame, aby sme podporili odbúravanie kyselín.

December – vína dokvášajú a dochádza k samovoľnému čisteniu. Urobíme prvý rozbor vína na obsah alkoholu a kyselín.

Vína odrôd s nižším obsahom kyselín po prvýkrát stáčame z kalov. Priestory udržujeme v stopercentnej čistote.○

4 /4891/ 25. 1. 2020

ZELENINÁRSTVO

Prípravy na jarnú sejbu

A

Ľubica Sýkorová

j keď podľa pomerne teplého počasia v januári by sa dalo povedať, že sa jar už blíži, predsa len február môže ešte prekvapiť. Práve tento mesiac patrí podľa dlhoročných meraní medzi mesiace s najsilnejšími mrazmi a s početnými slnečnými dňami.

Za priaznivého počasia sa môžeme venovať ošetrovaniu pôdy, bez ktorej by sme nemohli jarné práce vôbec začať. V dostatočnom predstihu pred výsevom prihnojíme záhony vyzretým kompostom a podľa pH pôdy aj vápencom. Na rovnomerné prehriatie pôdy a zároveň na ochranu proti náhlym mrazom poslúži tenšia vrstva mulčovacej kôry alebo iného vhodného materiálu. Vonkajšie záhony môžeme prikryť aj geotextíliou.

Ak máme kompost, s najväčšou pravdepodobnosťou ho bude treba poprehadzovať a podľa možnosti zaliať močovkou. O tom, či je už skutočne dobre rozložený a má neutrálnu reakciu, sa presvedčíme jednoduchým spôsobom za pomoci semienok žeruchy. Misku alebo plytký kvetináč naplníme kompostom, do ktorého vysejeme žeruchu. Ak nám vzídu rovné sýtozelené rastlinky, kompost je dostatočne vyzretý a môžeme sa pustiť do prehadzovania. Naopak, žlté a pokrivené rastlinky nás upozorňujú, že máme kompost ešte nechať odležať.

PRÍPRAVA PARENISKA Od polovice februára môžeme začať zakladať parenisko. K najvhodnejšiemu materiálu stále patrí čerstvý konský hnoj, ktorý sa však v dnešnom období veľmi ťažko zháňa. Ako náhradné, aj keď menej účinné riešenie môžeme

použiť rôzny organický odpad, napríklad staré seno, slamu alebo lístie. Tento materiál musí byť však dostatočne vlhký, a preto ho po naplnení do pareniska poriadne pokropíme najlepšie teplou vodou.

Do zmesi je tiež možné zamiešať králičie bobky, ktoré možno zoženieme ľahšie. Rovnako dobre nám poslúži ovčí alebo kozí hnoj.

Kravský hnoj nemá zmysel do pareniska pridávať, pretože je málo výhrevný. Za celkom nevhodný sa považuje svinský hnoj.

Parenisko urobíme tak, že vyhĺbime asi 40 – 60 cm hlbokú jamu a odizolujeme postranné steny. Čerstvý konský hnoj (alebo iný materiál) navŕšime asi

hriať, môžeme sa pustiť do vysievania. Niekoľko dní pred samotným výsevom by sme ho mali za pekného počasia pravidelne a poriadne vetrať. Ako prvú obvykle vysievame skorú zeleninu alebo druhy s dlhým vegetačným obdobím. Najskôr vysievame zeler, šalát a karfiol, potom kapustu, kel, kaleráb, zeler stopkový a cibuľu na predpestovanie sadeníc na jarnú výsadbu. Každý druh zeleniny si vyžaduje inú teplotu na klíčenie.

Plodovej zelenine vyhovuje 25 °C, hlúbovinám 18 – 20 °C, šalátu okolo 20 °C. Po vyklíčení na jeden týždeň treba znížiť teplotu približne o 10 °C. Výnimkou je kaleráb, pri ktorom

v 20-centimetrovej vrstve do jamy a prikryjeme rovnako hrubou vrstvou zeminy. Ideálne je, aby vrchnák pareniska bol priehľadný a v tvare krabice so stenami asi 20 cm vysokými (sklo, plexisklo, lexan). Rastlinky sa tak nebudú ťahať hore za svetlom a lepšie zosilnejú. Jeden bok na vrchnáku by mal byť na pántoch, potom môžeme parenisko ľahšie vetrať.

KEDY ZAČÍNAME DO PARENISKA VYSIEVAŤ?

Len čo sa parenisko začne

teplota pod 10 °C spôsobí vybiehanie do kvetu.

Dôležitý je aj svetelný režim. Ak máme možnosť priesady prisvetliť, zabránime ich vyťahovaniu a následnej krehkosti. Priesady sa môžu vyťahovať aj neskôr, keď vplyvom slnka teplota v skleníku stúpne. Tomu sa dá zabrániť vetraním. Pravidelne zavlažujeme vodou s teplotou o 2 – 5 °C vyššou, ako je teplota substrátu. Netreba zabudnúť, že prevenciou chorôb je použitie kvalitného osiva, či už

moreného, alebo inkrustovaného, a dezinfikovaný substrát.

Ak nemáme parenisko, môžeme na pestovanie využiť aj okenný parapet. Nesmie však byť priamo pri tepelnom zdroji a za mrazivých dní by sme nemali otvárať okno.

Zníženú vlhkosť v miestnosti nahrádzame pravidelným miernym kropením, poprípade rosením.

Ideálne prostredie nám poskytnú rôzne malé príklopné plastové pareniská. Potom ich ale musíme rovnako ako pri veľkom záhradnom parenisku vetrať, aby nedošlo k premokreniu a výskytu húb. ČO VYSIEVAME PRIAMO NA ZÁHON? V oblastiach s miernejšou klímou môžeme začať už koncom mesiaca sadiť do rozmrznutej pôdy, aj keď parenisko býva v týchto dňoch stále istejšie. Siať zeleninu už vo februári má niekoľko výhod.

Zimná vlaha urýchli dozrievanie a pomôže nám k skoršej úrode.

Vyhneme sa tak riziku sadenia po dlhých a studených marcových dažďoch, keď sa pôda rozbahní a do záhrady nemôžeme dva až tri týždne vstúpiť.

Povrch pôdy pred výsevom starostlivo upravíme. Hrudy rozbijeme na menšie kusy a zeminu urovnáme. Riadkovačom vyznačíme riadky a začneme siať najskôr šalát, špenát, pór, karotku, čierny koreň, hrach a bôb. Pre istotu môžeme záhony prikryť fóliou alebo geotextíliou. Pod takouto ochranou je potom možné pestovať aj menej odolnú zeleninu, ako sú reďkovky, mrkva a cibuľa. Musíme však rátať s tým, že februárová výsadba je trochu riziková. Ak napadne sneh, mladé rastlinky pod ním bez svetla a vzduchu zahynú. Pri kúpe semien treba vyberať odrody vhodné na jarný výsev.

III

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

K ŠESŤDESIATINÁM ING. JÁNA TANCIKA, PhD.

Aj keď už dlhé roky žije na Slovensku, na svojich krajanov nezabúda Ľubica Sýkorová

S

menom Ján Tancik sa naši čitatelia stretávajú už dlhých osemnásť rokov. Presnejšie od roku 2002, keď bol v Poľnohospodárskych rozhľadoch uverejnený po prvý raz jeho autorský príspevok pod názvom Vijačka kukuričná – škodca papriky. A odvtedy takmer v každej našej prílohe pre poľnohospodárov a dedinu sme si mohli prečítať jeho zaujímavé články venované ochrane rastlín.

V novembri Ing. Ján Tancik, PhD., oslávil šesťdesiatiny. Narodil sa v roku 1959 v Laliti, vo vtedajšej Juhoslávii. Po skončení základnej školy navštevoval v rokoch 1974 – 1978 gymnázium v Odžakoch a od roku 1978 do roku 1984 bol študentom Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade. Po skončení základnej vojenskej služby určitý čas pracoval ako novinár v Slovenskej redakcii TV Nový Sad a od roku 1986 do roku 1992 ako agronóm – ochranár v PK Prvi maj v Ruskom Kerestúre. V roku 1991 sa opäť vrátil na Poľnohospodársku fakultu v Novom Sade ako externý ašpirant na postdiplomové štúdium.

V októbri 1992 odišiel na Slovensko do Nitry na Katedru ochrany rastlín Vysokej školy poľnohospodárskej (dnešná Slovenská poľnohospodárska univerzita), kde pokračoval v postdiplomovom štúdiu ako interný a externý doktorand do februára 1996. Na tej istej katedre pokračovala jeho profesijná kariéra naďalej. Po skončení doktorandského štúdia najprv pracoval ako vedecko-technický pracovník a potom ako vysokoškolský pedagóg na Katedre ochrany rastlín Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Od roku 2016 do 2018 bol zamestnaný vo firme ORGANIX, s. r. o., Nitra, kde sa venoval výskumu a podpore predaja biologických prípravkov na ochranu rastlín. V súčasnosti pracuje

22

IV

Náš dlhoročný spolupracovník a dopiso- Či v lete či v zime veľa času treba stráviť priamo v poli vateľ Ing. Ján Tancik, PhD.

ochranou rastlín. Prečo práve biologickou, čo vám učarovalo v tejto tematike?

– Už viac ako 60 rokov vo svete sa v ochrane rastlín intenzívne využíva chemická ochrana, čiže aplikujú sa chemické pesticídy, ktoré majú svoje kladné stránky, ale aj negatíva.

Chemická ochrana je vysoko účinná proti cieleným organizmom, teda škodlivým činiteľom, ale, žiaľ, použité pesticídy vplývajú negatívne aj na necielené organizmy a vedia negatívne ovplyvniť aj životné prostredie a zdravie konzumenta. Biologické prípravky sú pre životné prostredie priaznivejšie, nenarušujú ho, neničia prírodných nepriateľov Prvý odborný príspevok J. škodcov a iné užiTancika bol v Poľnohospodár- točné organizmy. skych rozhľadoch uverejnený V posledných rov roku 2002 Diskusia na jednej z mnohých konferencií koch boli zakázané mnohé účinné látky článkov v odborných časopisoch. Slovensku a v Čechách. chemických pesticídov a očakáva Spolupracuje so Slovenskou Naši čitatelia meno Ján Tancik sa zákaz ďalších. Náhradu za ne televíziou, kde v relácii Farmárska veľmi dobre poznajú. Vaše odbor- treba hľadať aj v biologických revue natáča príspevky o biologic- né články, ktoré sú zverejňované prípravkoch. Významný dôvod je kej ochrane rastlín. Spolupracuje už dlhé roky aj v Poľnohospo- ten, že sa o týchto metódach málo aj na príprave odborných filmov dárskych rozhľadoch, sa zaobe- publikovalo v odbornej tlači a najmä pre Agromagazín, v ktorých sa rajú predovšetkým biologickou neprofesionálni používatelia sú vo firme ECOPHYTA, s. r. o., Nitra, ktorá je zameraná na poradenstvo a predaj biologických prípravkov na ochranu rastlín.

Jeho vedecko-výskumná činnosť je orientovaná na ochranu rastlín proti živočíšnym škodcom a na biologické metódy ochrany. Je autorom viac ako 60 pôvodných vedeckých publikácií, z toho 27 vo vedeckých časopisoch, 3 knižných publikácií a viac ako 600 odborných

taktiež venuje ochrane rastlín.

Tri filmy, na ktorých pracoval ako scenárista, boli prezentované na festivale AGROFILM – medzinárodný festival filmov, videoprogramov a mediálnych kampaní s prioritnou tematikou poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Spolupracuje taktiež s viacerými odbornými časopismi na Slovensku a v Čechách. Zapojený je aj do vedecko-výskumnej činnosti s rôznymi vedeckými ústavmi na

4 /4891/ 25. 1. 2020 v tejto oblasti slabo informovaní.

Ak môžeme porovnať záujem slovenských a srbských poľnohospodárskych výrobcov o tento spôsob ochrany poľnohospodárskych plodín, aký je rozdiel?

– Myslím si, že je situácia podobná, možno je rozdiel v počte registrovaných biologických prípravkov. Profesionáli, agronómovia sa zaujímajú o životné prostredie a sú ochotní používať tieto metódy, keď sú efektívne a cenovo primerané. Problém je, že biologické prípravky sú často drahšie. Tu by mal pomôcť štát subvenciami na biologické prípravky. Neprofesionálni pestovatelia – záhradkári tiež majú záujem dopestovať zdravé potraviny, ale často im chýbajú znalosti o týchto prípravkoch. Práve preto sme sa my v našej novozaloženej firme vybrali touto cestou – vykonávame bezplatné poradenstvo pre záhradkárov, radíme pri riešení problémov v ochrane rastlín biologickými prípravkami.

Rok 1992 bol vo vašom živote, môžeme povedať, prelomový.

Odišli ste na Slovensko pokračovať v doktorandských štúdiách, kde ste zostali dodnes. Prečo ste sa rozhodli zostať v Nitre, kde so svojou rodinou žijete dodnes?

– Dôvodom odchodu bolo vyhnúť sa politicko-ekonomickej situácii v krajine, kde som žil, ale aj spoznať bližšie krajinu svojich predkov. Keď som odchádzal, bol som presvedčený, že sa do troch rokov vrátim. Ako čas plynul, situácia v krajine sa nezlepšovala a ja som dostal ponuku na prácu na univerzite, tak som zostal. Aj to som si myslel, že len dočasne, kým sa nezlepší situácia.

V roku 2016 ste ukončili svoje pôsobenie na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite a prešli ste do súkromného sektoru. Čo viedlo k tomuto rozhodnutiu?

– Odpovedať na túto otázku nie je jednoduché. O odchode z univerzity som uvažoval už pár rokov a o dôvodoch by som radšej nehovoril. Neviem, či by som niekedy aj to realizoval, keby mi to vedenie fakulty neuľahčilo. Oznámili mi, že pre znížený počet študentov musia znížiť počet pedagógov na Katedre ochrany rastlín a že nevypíšu konkurz na obnovenie mojej zmluvy. Mne práve vtedy vychádzala zmluva, tak som zostal bez roboty. Práve v tom čase som dostal dobrú pracovnú ponuku do zakladajúcej sa česko-slovenskej

firmy zaoberajúcej sa predajom biologických prípravkov na ochranu rastlín, čo mi vyhovovalo. Nakoniec nová firma nevznikla, ale robotu mi ponúkla slovenská firma. Robím aj ďalej v odbore a som spokojný.

Vedecká práca je veľmi náročná, človek musí byť stále v toku dianí, musí stále sledovať, čo je nové, ako napredujú rôzne výskumy, musí byť informovaný. Čomu sa venujete vo vašom voľnom čase, keď si potrebujete oddýchnuť?

– Neprerušil som kontakty s univerzitou a ani s inými ústavmi, s ktorými som spolupracoval, a koľko mi robota dovolí, toľko robím aj vo výskume, vlastne pokračujem v ňom. Píšem tiež vedecké a odborné články. Vo voľnom čase sa

venujem mojim záľubám a tých je dosť. Je to divadlo, film, cestovanie, turistika a v poslednom čase história. Zaujímam sa o históriu Slovenska, a to o obdobie Veľkej Moravy a vznik Československa, a s tým súvisí aj osobnosť Milana Rastislava Štefánika, jedného zo zakladateľov Československa. Som členom Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika, dokonca aj predsedom klubu tejto spoločnosti v Nitre. Organizujeme prednášky o živote a diele a tiež besedy s autormi publikácií o tejto významnej osobnosti európskych dejín. Prednášatelia sú renomovaní znalci tejto problematiky: historici, diplomati, spisovatelia. Organizujeme aj poznávacie zájazdy po stopách Štefánika. Tu som skĺbil dve moje záľuby: cestovanie a históriu.

Najprv sme organizovali zájazdy po Slovensku, posledné dva roky aj do zahraničia. Navštívili sme Taliansko, v prvom rade Rím, a naposledy Francúzsko.

Posledná otázka – prečo ste sa rozhodli uverejňovať vaše odborné články aj v Poľnohospodárskych rozhľadoch?

– Na toto sa ma viackrát pýtali aj na univerzite. Samozrejme, mysleli si, že najmä pre honorár. Keď som im povedal, aké sú honoráre, tak im bolo jasné, že to dôvod nie je.

Keď som im odpovedal, že chcem pomôcť svojim krajanom, tak sa na mňa pozreli nechápavo. Ja som však rád, ak si čitatelia moje texty prečítajú a ak si niečo užitočné v nich nájdu a, samozrejme, využijú tieto rady aj v praxi. 

Aj na novom pracovnom mieste sa J. Tancik zaoberá biologickou ochranou rastlín a poradenstvom

Z bohatej publikačnej činnosti

Voľný čas trávený v prekrásnych Tatrách

Z natáčania Farmárskej revue

V

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

STROM ZAUJÍMAVÝ NIELEN PRE VČELÁROV

Evódia alebo aj včelí strom Ľubica Sýkorová

Evódia hupehenská, lat. Evodia hupehensis syn. Tetradium daniellii, ľudovo nazývaná aj včelí strom alebo kórejský agát, je známa najmä u včelárov. Jej voňavé kvety sú plné peľu a nektáru, takže patrí medzi medonosné stromy. Kvitne obyčajne vtedy, keď už ostatné stromy dávno odkvitli. vódia je malý atraktívny opadavý strom pochádzajúci z východnej Ázie – z Južnej Kórey a Číny. U nás v dospelosti dorastá do výšky od 6 do 10 metrov, v krajinách pôvodu až do 20 metrov. V mladosti vo vhodných podmienkach (najmä pri dostatku vlahy a vo výživnej a dobre priepustnej pôde) rastie rýchlosťou až 60 – 100 cm ročne. Má kopijovité listy a bledosivú kôru pripomínajúcu buk. Najlepšie sa jej darí na slnečných miestach. Jej listy pripomínajú lístie jelše a v lete sú lesklé a tmavozelené. V jeseni sa

E

ich farba trochu zmení na zelenú až žltozelenú.

Strom je od konca júla, v auguste a v septembri pokrytý množstvom veľkých plochých bielych súkvetí (15 – 25 cm v priemere), pozostávajúcich z malých bielych kvietkov v priemere asi 1 cm. Evódia je vzácna preto, lebo kvitne v čase, keď kvitne veľmi málo iných stromov. Priťahuje veľké množstvo včiel a je zdrojom neskorého letného medu. Kvety sa od októbra postupne menia na zhluky hnedočervených plodov, ktoré zostávajú na strome až do novembra. Tie sú zase obľúbenou potravou mnohých vtákov. Spočiatku červené kapsule sa po dozretí otvárajú, aby počas neskorej jesene ukázali lesklé čierne semená, ktoré sú veľmi drobné. Hmotnosť tisíc semien je iba 6 gramov.

PESTOVANIE Evódia na pestovateľské podmienky nie je náročná, dobre rastie na slnečných aj tienistých stanovištiach a nemá žiadne mimoriadne nároky na pôdu. Neznáša však

trvalo zamokrené pôdy. Najlepšie je posadiť ju na stanovište chránené pred zimným vetrom. Aj vďaka žltému jesennému sfarbeniu listov

je vhodná ako solitérna rastlina do okrasných záhrad.

Dôležité je pripomenúť, že kvitnúť začína približne v 4. až 5. roku života. Dobre odoláva zimným mrazom ( do -18 °C), no mladé

BOJ PROTI KUČERAVOSTI BROSKÝŇ

Nevyhnutné je každoročné chemické ošetrenie Ľ. Sýkorová

Ak naše ovocné stromy napadla obávaná kučeravosť listov, prevencia nám veľmi nepomôže.

Tu je potrebné každoročné chemické ošetrenie bez ohľadu na počasie počas jari. Dôležitý je aj termín postreku. Ak premeškáme vhodné jarné alebo jesenné aplikovanie ochrany, nepomôže broskyniam už nič. Jarný postrek robíme tesne pred nalievaním púčikov a jesenný vtedy, keď listy broskyne opadnú.

K

učeravosť spôsobuje parazit grmaník broskyňový Taphrina deformans. Táto choroba je pre mnohých pestovateľov stálym postrachom, pretože patrí medzi najzávažnejšie hubové choroby. Vyhovuje jej studené a vlhké počasie. Spóry sa šíria pomocou vetra alebo dažďa, padajú na vý-

24

VI

honky a do puklín na kôre, kde aj prezimujú. Pri silnejšom výskyte, pri ktorom je postihnutá väčšia časť listov, dochádza už koncom jari k opadaniu značného počtu chorých listov, čo máva za následok silnú redukciu počtu plodov, alebo aj totálnu škodu. Patogén prezimuje spórami na kôre mladých konárikov a v púčikoch broskýň sčasti ukrytý pod obalovými šupinami. Na jar pri pučaní broskýň sú spóry obyčajne dažďovými kvapkami zmývané do otvárajúcich sa pukov. Tu v kvapke vody vyklíčia a pri teplote nad 7 °C infikujú mladé, ešte nerozvinuté lístky otvárajúcich sa pukov. Za suchého počasia sa infekcia nešíri, choroba sa nevyskytuje. Staršie, už rozvinuté listy veľkosti 1 až 1,5 cm sú už proti infekcii odolné. Daždivé a vlhké počasie s dlhotrvajúcimi hmlami a s teplotami nad 10 °C výskyt choroby len podporuje.

A ako sme už spomenuli, suché

a teplé počasie jej výskytu bráni.

Jedinou možnosťou účinnej ochrany je chemický boj, čiže postrek fungicídmi v pravom okamihu. Dlhoročné skúsenosti ukazujú, že toto chúlostivé obdobie býva v čase otvárania púčikov, keď sa začínajú objavovať a pomaly z púčika vysúvať špice lístočkov. Pre voľbu termínu postreku je rozhodujúca fenofáza a nie kalendárny dátum. Vývin broskyne začína pučaním vegetatívnych pukov na jednoročných výhonkoch. O niečo neskôr (asi o 3 až 5 dní) začínajú pučať kvetné terminálne puky.

Optimálny termín na ošetrenie proti kučeravosti je ten, keď sa začnú zväčšovať – nalievať terminálne puky. Podmienkou je suché, bezveterné počasie s teplotami 7 – 10 °C. Postrekovou zmesou musíme pokryť každý cm2 kôry mladých konárikov a púčikových šupín.

Fungicídne ošetrenie sa vyko-

stromčeky (v prvých troch rokoch) môžu pri silných mrazoch vymrznúť, preto ich treba chrániť.

Aj keď sadenica zamrzne, netreba ju okamžite zničiť, pretože na jar môže vyrásť nový výhonok z koreňa alebo z nezmrznutej časti kmeňa stromčeka. Mladé rastliny, ktoré sú kvalitne zakorenené v črepníkoch, môžeme sadiť kedykoľvek po rozmrznutí pôdy. Vysádzame ich tak, aby bol celý koreňový bal 4 až 6 cm pod povrchom pôdy.

Ak chceme evódiu pestovať na väčšej ploche, mladé trojročné sadenice vysádzame na vzdialenosť 5 metrov od seba. Na výsadbu jedného hektára potrebujeme približne 400 sadeníc. Prerezávanie robíme iba na mladých rastlinách, aby sa dosiahol požadovaný tvar koruny. ŠPECIFICKÝ MED Pretože evódia má veľmi dlhé obdobie kvitnutia a je bohatá na peľ, z jedného hektára včely môžu nazberať veľmi veľa medu. Med získaný z evódie má špecifickú ovocnú chuť, intenzívnu arómu, je svetlý, takmer priezračný a na rozdiel od iného medu nekryštalizuje. Na svetovom trhu je veľmi vyhľadávaný.○

náva každý rok, bez ohľadu na výskyt choroby v predchádzajúcej vegetácii. Postrek možno vykonať v širokom časovom rozpätí – na jeseň po opadnutí listov, zvyčajne v novembri, alebo vo februári pred pučaním broskýň. Pri použití meďnatých fungicídov je účinnosť v oboch termínoch približne rovnaká. Ak sa rozhodneme pre predjarný postrek, termín sa spresňuje na štádium zväčšovania sa terminálnych pukov. Použitím účinného fungicídu a kvalitnou aplikáciou môžeme už jedným ošetrením uchrániť broskyne pred chorobou.

Ošetrenie po vypučaní broskýň už nie je potrebné.

Na základné ošetrenie sa odporúčajú fungicídy na báze medi, napr. Kuprikol 50, Champion 50 WP. Pre ich dezinfekčný účinok na mrazové poškodenia, ako aj účinnosť proti bakteriálnej rakovine a chrastavitosti sú vhodnejšie pre jesenné ošetrenie. Na predjarné ošetrenie si zvolíme radšej niektoré z organických fungicídov, napr. Syllit 65, Delan 700 WDC, Dithane DG, Novozir MN 80, alebo nám poradia v špecializovaných poľnohospodárskych lekárňach. ○

4 /4891/ 25. 1. 2020

ZDRAVIE Z PRÍRODY

Včelí peľ – najsilnejší prírodný antioxidant pripravila: Ľ. Sýkorová Viete, ako včielka zberá peľ z rastlín? Čo všetko včelí peľ obsahuje a ako vplýva na ľudské zdravie? Ako ho konzumovať a ako uskladňovať?

AKO VZNIKÁ VČELÍ PEĽ? čela po prílete na kvet striasa peľ z peľnice prudkými pohybmi, z chĺpkov ho posúva do peľového košíčka na zadných nohách, pričom ho formuje výlučkami žliaz a nektárom do tzv. peľových obnôžok. Keď sú košíčky plné, odlieta. Včela medonosná dokáže uniesť približne 40 mg peľu. Po prílete do úľa odovzdávajú včely – lietavky obnôžky včelám – mladuškám, alebo je tento obnôžkový peľ zbieraný včelárom prostredníctvom tzv. peľochytov, ktoré umiestnil do letáča úľa. Potom je peľ sušený a uskladnený. Keď však obnôžky príjmu včely – mladušky, vrstvia ich následne do buniek plástov v úli a po ich naplnení zalejú vrstvičkou medu. V bunkách potom prebieha fermentácia, ktorou je obnôžkový peľ konzervovaný a pripravený na výživu včelstva. Tento peľ sa nazýva aj úľový peľ, fermentovaný peľ, perga alebo včelí chlieb. Oba druhy peľu majú zmenené zloženie i vlastnosti oproti natívnemu peľu a spoločne sa nazývajú včelí peľ.

Tvar, veľkosť a farba peľu závisia od kvetov, z ktorých peľ pochádza.

Vôňu má prevažne kvetinovú, korenistú, s nádychom do horkej.

Jedným zo zaujímavých faktov je, že včelí peľ nemôže byť syntetizovaný v chemickom laboratóriu. Aj napriek vysokému počtu chemických analýz je čistý včelí peľ zlúčeninou látok, ktorá ešte stále obsahuje látky, ktoré sa nepodarilo identifikovať. A možno práve to sú tie tajné ingrediencie, ktorý robia včelí peľ takým jedinečným.

VČELÍ PEĽ A ĽUDSKÉ ZDRAVIE Včelí peľ má veľmi veľa pozitívnych účinkov nielen na naše zdravie, ale aj na našu psychiku. Je považovaný za najväčší antioxidant,

V

ktorý sa nachádza v prírode. Je určený všetkým aktívnym ľuďom, reguluje krvný tlak a cholesterol, odstraňuje únavu, chráni pečeň, obličky a žlčník. Takisto je vynikajúcim prostriedkom v boji proti starnutiu. Včelí peľ údajne nechýba v žiadnom balíčku pre astronautov.

Práve pre jeho účinky je vhodným doplnkom k fyzickej a psychickej aktivite vo vesmíre.

Včelí peľ dodáva energiu, regu-

Takisto sú známe aj preventívne účinky včelieho peľu pri rakovine.

ZLOŽENIE VČELIEHO PEĽU Účinné látky včelieho peľu – 185 živín, 22 aminokyselín, 27 minerálnych látok, 100 enzýmov a vitamíny skupiny A, B, C, D a E predstavujú zloženie včelieho peľu.

Zo skupiny B komplexu obsahuje celý rad B vitamínov, ako sú B1, B2, B5, B6, B12, ale aj B3. V 100 g včelieho peľu je napríklad: 9,2 mg

luje hladinu cukru v krvi, pomáha pri zvýšenej fyzickej a psychickej námahe, napomáha trávenie a správny metabolizmus, zlepšuje a lieči plodnosť, lieči rôzne alergie (minimalizuje histamínové reakcie), pomáha pri chudnutí a detoxikácii organizmu, zlepšuje stav pokožky, podporuje imunitu, optimalizuje krvný tlak a cholesterol, chráni pľúca a zabraňuje výskytu astmy.

vitamínu B1, 18,5 mg B2, 5,0 mg B6.

Na porovnanie – odporúčaná denná dávka týchto vitamínov je: B1 – 1,4 mg, B2 – 1,6 mg, B6 – 1,8 mg. Včelí peľ je takisto bohatý na betakarotén a obsahuje ho 20-krát viac ako mrkva.

Z minerálnych látok majú zastúpenie draslík, horčík, vápnik, meď, železo, kremík, fosfor, síra, chlór a mangán. Takisto obsahuje sa-

charidy, tuky a enzýmy. Včelí peľ je bohatý na aminokyseliny, najmä tie esenciálne, ktoré si naše telo nevie vytvoriť samo. A zároveň je bohatší na proteíny viac ako akýkoľvek iný živočíšny produkt.

Vedeli ste, že 40 gramov peľu obsahuje toľko dennej dávky vitamínu R (rutín), že môže ochrániť pred krvácaním do mozgu, srdca a sietnice oka?

KTO MÔŽE UŽÍVAŤ VČELÍ PEĽ?

Tu je dôležité spomenúť, že by sa nemal užívať nepretržite. Vzhľadom na vysoký obsah vitamínov by mohlo prísť k predávkovaniu.

Bezpečné je užívať ho v časovom rozpätí 30 až 60 dní podľa potreby.

Peľ môžu užívať všetci, nielen chorí ľudia, pretože slúži aj ako prevencia.

Včelí peľ je koncentrovaný a odporúčaná dávka je jedna lyžička denne. Je vhodný pre každého, ale pozor by si mali dať alergici. Tí by si mali pred použitím vyskúšať užitie peľu na pokožke a keby pocítili svrbenie alebo začervenanie, tak by ho užívať nemali. Vhodný je takisto pre deti od troch rokov.

Rôzne zdroje sa však líšia v názore, či je, alebo nie je vhodný včelí peľ v tehotenstve. Obsahuje alergény, a tým činom je rovnaká otázka aj čo sa týka včelieho peľu počas dojčenia. V tomto prípade bude určite najlepšie poradiť sa s lekárom.

Na začiatku užívania začnite s menšími dávkami (jedna čajová lyžička), a potom môžete dávkovanie zvýšiť až na jednu lyžicu denne ráno nalačno, alebo spolu med s peľom, prípadne zmiešaný s jogurtom. Takisto sa môže zapiť vodou alebo čajom. Ak je peľ v prášku, tak sa môže zapiť, inak sa odporúča rozpustiť v ústach a až potom zhltnúť. Pre deti sa odporúča dávkovanie polovičné alebo štvrtinové. Dôležité pre všetkých však je, že včelí peľ sa nemôže užívať večer alebo na noc. Je to najmä pre antioxidačný účinok a jeho vysokú pomoc pri fyzickej a psychickej aktivite. A na večer sa už telo musí regenerovať. Maximálna denná dávka pre dospelého človeka je 20 gramov denne.

Včelí peľ treba uskladňovať v tmavej, suchej miestnosti pri teplote nižšej ako 20 °C alebo v chladničke. Treba ho chrániť pred slnkom, svetlom a vlhkosťou. Peľ podobne ako med nasáva vlhkosť a pachy z ovzdušia. Po jednom roku uskladnenia stráca peľ 75 % svojich vlastností, preto sa odporúča spotrebovať ho do jedného roka. 

VII

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Polievka Minestrone Suroviny: 50 g prerastenej slaninky, 2 PL olivového oleja, 2 cibule, 1 stopkový zeler, väčšia mrkva, 4 strúčiky cesnaku, 1,5 litra kuracieho vývaru (bujónu), konzerva lúpaných paradajok, konzerva bielej fazule, šálka hrášku, 2 šálky nasekanej bielej kapusty, 100 g cestoviny, soľ, mletá paprika, provensálske korenie, mleté čierne korenie, extra panenský olivový olej, parmezán, petržlenová vňať Takto sa to podarí: Vo väčšom hrnci začneme opekať na drobné kocky nakrájanú slaninku. Pridáme olivový olej a opekáme do zlatohneda. Potom prisypeme cibuľku, ktorú sme nakrájali na tenké rezance, a opäť restujeme.

Pridáme nadrobno pokrájaný zeler a mrkvu a spolu restujeme na miernom ohni asi 5 minút. Pridáme cesnak a minútku opekáme spolu s ostatnou zeleninou. Potom prilejeme vývar a lúpané paradajky.

Zmes privedieme do varu, pridáme

fazuľu, hrášok a nasekanú kapustu.

Osolíme, pridáme papriku a provensálske bylinky. Na miernom ohni varíme asi 30 minút. Vždy keď bude polievka strácať na objeme, prilejeme vriacu vodu.

Keď sú všetky suroviny mäkké a uvarené, polievku dochutíme soľou a korením. Pridáme ľubovoľnú cestovinu a varíme ďalších 15 minút. Servírujeme so zopár kvapkami olivového oleja, strúhaným parmezánom, nasekanou petržlenovou vňatkou a kúskom opečeného bieleho chlebíka.

Na panvici rozhorúčime trochu oleja, na ktorom následne opražíme cibuľku. Potom pridáme kuracie prsia a opražíme. Pridáme jablká

Suroviny: 3 hrnčeky polohrubej múky, 1 vajce, 2,5 PL kryštálového cukru, balíček sušeného droždia, hrnček teplého mlieka, 1/2 ČL soli, čerstvé slivky (alebo lekvár), vanilkový cukor, mak, maslo Takto sa to podarí: Všetky suroviny (okrem sliviek, maku a masla) dáme do misy a pomocou mixéra vypracujeme cesto. Misu s cestom prikryjeme a na teplom mieste necháme kysnúť približne 30 minút. Vykysnuté cesto vyvaľkáme a narežeme na štvorčeky.

Na každý štvorec dáme polovicu slivky (alebo lekvár) a vytvarujeme do buchtičiek. Hotové buchtičky

VIII

necháme ešte asi 20 minút kysnúť. Potom buchty naparujeme okolo 10 minút. Hotové buchty posypeme makom zmiešaným s vanilkovým cukrom a polejeme roztopeným maslom.

Čerešňový cheesecake v pohári Suroviny: 200 g maslových sušienok, 80 g masla, 250 g mascarpone, 250 g jemného tvarohu,1 limetka, 5 PL práškového cukru, balíček vanilkového cukru, 250 g čerešní (môžu byť aj zavárané) Takto sa to podarí: Maslo roztopíme a necháme vychladnúť. Sušienky podrvíme a následne premiešame s maslom. Mascarpone zmiešame s tvarohom, pridáme 2 PL práškového cukru, vanilkový cukor a šťavu a kôru z limetky. Čerešne umyjeme, odkôstkujeme a dáme do hrnca. Pridáme 3 PL práškového cukru a krátko povaríme (ak máme zavárané, iba ich

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 501 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

mäkké. Nakoniec ešte môžeme podľa chuti osoliť a okoreniť.

Podávame posypané nasekanou jarnou cibuľkou a s ryžou.

Hrnčekové parené buchty so slivkami

Kuracie karí s jablkami Suroviny: 600 g kuracích pŕs, 3 jablká, cibuľa, 1 PL sójovej omáčky, 250 ml smotany na varenie, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, bazalka, karí korenie, olej, jarná cibuľka Takto sa to podarí: Kuracie prsia nakrájame na väčšie kocky. Pridáme trochu oleja a podľa chuti soľ, mleté čierne korenie a bazalku.

Jablká umyjeme, vyrežeme jadrovníky a nakrájame na kocky. Cibuľu ošúpeme a nakrájame nadrobno.

a krátko opečieme. K opečenému kuraciemu mäsu s jablkami pridáme sójovú omáčku, smotanu na varenie a karí korenie. Varíme, kým nie je mäso hotové a jablká

navrstvíme do pohárov). Odstavíme a necháme vychladnúť. Do pohárov vrstvíme sušienky, krém a čerešne. Takto pripravené poháre necháme odležať v chladničke aspoň 2 hodiny.

Zdroj: recepty.sk

NA STAREJ HURBANOVSKEJ FARE V STAREJ PAZOVE

Otvorená knižnica s čitárňou Anna Lešťanová

V

Ústrednom archíve Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi na Hurbanovskej fare v Starej Pazove sa nachádza veľký počet vzácnych kníh. Po troch rokoch

na starosti ochotnícki knihovníci v čele s Mgr. Igorom Feldym, pazovským kňazom a archivárom ÚA SEAVC v Srbsku, s ktorým sa milovníci kníh budú môcť aj poradiť, ktoré knihy z náboženstva im budú najprospešnejšie. „V Starej Pazove máme bohatú mestskú knižnicu a v žiadnom prípade si nie sme konkurenciou,

Katarína Verešová pri knihách krásnej literatúry

práce na ich systematizácii toho času v sieni starej, tzv. Hurbanovskej fary sa na policiach nachádza okolo 2 500 kníh pripravených na vypožičanie. V ostatných miestnostiach ÚA SEAVC je popísaných ešte 2 000 knižných exemplárov, ktoré sa pre nedostatok políc do čítacej siene nevmestili. S novým cirkevným rokom je tu otvorená knižnica s čitárňou. Je to krásny vstup i do oslavného roku 2020, keď si tamojší obyvatelia pripomínajú 250. výročie organizovaného príchodu Slovákov evanjelikov do Pazovy.

Podľa slov cirkevnej archivárky Kataríny Verešovej knižnica je pre návštevníkov – čitateľov, ktorí si chcú knihy vypožičať domov alebo si tam chcú niečo prečítať a overiť, otvorená každý piatok od 9. do 12. hodiny. Keď záujem čitateľov stúpne, čo sa i očakáva, dvere knižnice budú otvorené častejšie. Vypožičanie kníh majú • KULTÚRA •

práve naopak – s Ľudovou knižnicou Dositeja Obradovića máme dobrú spoluprácu. To, čo je zvláštne, okrem krásnej literatúry, ktorú tuná máme a ktorú sme dostali hlavne zo Slovenska, disponujeme i titulmi súčasnej beletrie, poézie…, ktoré napr. naša mestská knižnica, koľko ja viem, nemá.

Príznačné pre tento náš archív je aj to, že máme bohatú zbierku náboženskej literatúry súčasných autorov a popredných domácich a zahraničných teológov, medzi nimi aj osožné duchovné knihy pre deti, mládež a mladé rodiny.

Máme i krásnu zbierku monografických kníh, odborných a populárnych kníh z histórie, lingvistiky, zo žurnalistiky, z poľnohospodárstva a umenia,“ pripomenula K. Verešová a ďalej prízvukovala, že sú tieto knihy nielen v slovenskom jazyku, ale aj v srbčine, chorvátčine a v ďalších jazykoch. Pretože je katalogizácia kníh zdĺhavý pro-

ces, teraz sa určujú signatúry kníh v srbskom a chorvátskom jazyku, potom nasleduje práca s knihami v iných rečiach. Podľa odhadov v ÚA SEAVC v Srbsku je uložených viac ako desaťtisíc knižných vydaní.

Pracuje sa tu ticho, no dôkladne, s nepretržitou spoluprácou s odborníkmi zo Slovenska, najčastejšie zo Slovenskej národnej knižnice v Martine. Tento jedinečný slovenský archív na Dolnej zemi čoraz častejšie navštevujú historici, študenti a iní bádatelia zo Slovenska a z našej krajiny. Mnohí z nich na Hurbanovskú faru priniesli celé balenia knižných darčekov, takže sa knižničný fond neustále Vystavené knihy o Starej Pazove zväčšuje. Keďže farár Igor Feldy a pazovská farárová a solianska farárka Mgr. Svetlana Vojnićová- menula spolubesedníčka Verešová -Feldyová nadviazali bohaté kon- a zdôraznila, že ÚSŽZ takmer pratakty so svojimi kolegami v našej videlne schvaľuje projekty týkajúkrajine, v Chorvátsku, na Sloven- ce sa činnosti a práce ústredného sku a inde, do miestností archívu archívu v Starej Pazove. Z týchto často prichádzajú hostia s plnými zdrojov sú zabezpečené aj skritaškami a balíkmi nových vydaní. ne na uschovávanie kníh, ako aj Pri tejto príležitosti treba vyzdvih- ohňovzdorné skrine, kde ukladanúť aj vzácny dar lalitskej farárky jú archívne doklady, fotografie Mgr. Viery Báthoryovej, ktorá pred a vzácne knihy, ktoré nemožno odchodom do dôchodku tomuto vyniesť z týchto priestorov.

Cirkevníci, ktorí si pravidelne archívu venovala množstvo vzácnych kníh náboženskej literatúry a platia cirkevné poplatky, si knihy komplet novín Evanjelický posol. z knižnice môžu vypožičať celkom „Vďaka Úradu pre Slovákov žijú- zdarma. Vo výstavnom priestore

Vždy aktuálny výber kníh

cich v zahraničí v Bratislave robíme katalogizáciu knihovníckeho systému MaSK, ktorý nám umožňuje preberať záznamy z databázy SNK, takže všetkým hovoríme, že katalogizujeme podľa štandardov Európskej únie,“ s úsmevom pripo-

Hurbanovskej fary je momentálne nainštalovaná zbierka kníh o Starej Pazove. Všetci tí, ktorí sa v tomto oslavnom roku chcú viac dozvedieť o dejinách Starej Pazovy, dostanú tu prehľad, ktoré knihy si z tejto oblasti ešte neprečítali.

4 /4891/ 25. 1. 2020

27

Kultúra VOJLOVICKÉ OCHOTNÍCKE RODINY KALMÁROVÁ A HOLOKOVÁ

Od malička so spevom, tancom a divadlom Vladimír Hudec

V

ojlovická rodina Kalmárová sa už celé desaťročia naplno venuje ochotníctvu. Začalo sa to s najstarším Michalom, ktorý do toho neskoršie zapojil manželku Evu a potom i dcéry Danielu a Katarínu. Neskoršie sa k nim pripojil zať Miroslav Holok a teraz si na ochotnícky život zvykajú aj Danieline a Miroslavove deti Martin, Andrej a Anna. „Vlastne najprv môj starší, žiaľ, už nebohý brat Pavel ako mládenec tancoval vo folklóre a ja som ako trinásťročný hrával na harmonike.

Vo folklóre som ešte nebol,“ hovorí Michal. „Keďže starší hudobníci pre pracovné povinnosti nemohli pravidelne prichádzať na skúšky, poprosili ma, aby som tanečníkov sprevádzal na skúškach a oni, vraj, budú hrať na vystúpeniach.

Stalo sa však, že nezvládli dobre choreografiu, takže aj na vystúpeniach do popredia vysunuli mňa.

Vtedy Detvan ešte nejestvoval, iba slovenská folklórna sekcia pri dome kultúry, ktorý sa nachádzal v dnešných Detvanových miestnostiach. Nasledujúcich 5 – 6 rokov som iba hrával, ale potom mi, už ako 19-ročnému mládencovi, bolo ľúto, že moji kamaráti tancujú s dievkami a majú aj frajerky a ja nie. Tak som povedal, že chcem aj ja tancovať a orchester prevzali mladší chlapci.

V tom období som sa zoznámil s budúcou manželkou Evou, ktorú som tiež zapojil do folklóru a neskoršie sme prešli do divadla.

Keď prišli deti, manželka prestala chodiť do divadla, ja som aj ďalej hrával a aktívny som dodnes. Nuž a deti ako dorastali, tak sa zapájali do spolku.“ „Mal som 13 rokov, keď som začal chodiť do Detvanu,“ spomína si Michalov zať Miroslav Holok. „Predtým som nevedel tancovať a na svadbách mi bolo ľúto, že druhí zvŕtajú dievky a ja nie. V tom čase v dolnom konci Vojlovice (bližšie k rafinérii, pozn. vlh) nás bolo zo 30 a väčšina z nás nevedela tancovať,

28

www.hl.rs

tak sme sa dohovorili, že pôjdeme do Detvanu.“ „Ja som vtedy tancovala v mladšej skupine a Miro v staršej. Keďže v našej skupine zostali iba dva-tri páry, pripojili sme sa k starším a odvtedy dodnes tancujem s Mirom,“ nadväzuje v rozhovore Daniela. „V mojej rodine nikto nebol vo folklóre,“ hovorí ďalej Miroslav. „Dvaja starší bratia sa síce pokúsili, ale ich to nebavilo dlho, a ja, hľa, tancujem od 13 rokov. Dnes mám 41 a neplánujem sa vzdať. Ak nie tancovať, tak aspoň spievať. Lebo z kondície ubúda... Skôr sme „cvičili“ aj na svadbách, avšak dnes je svadieb málo. K tomu sa organizujú

zazlievajú výslovnosť, namiesto toho, aby nás pochválili, že vôbec robíme a že do spolku zapájame aj Srbov, ktorí spievajú, tancujú a hrajú divadlo po slovensky.“ „Keď som začínal tancovať, spolok mal asi najviac členov,“ hovorí ďalej Miroslav. „Pôsobila mladšia, stredná a staršia tanečná skupina, tiež niekoľko speváckych skupín. Členovia síce odchádzali, ale sa po čase aj vracali. Je niečo, čo láka do spolku. Hádam tá láska k spevu, tancu, ale aj príjemné priateľské ovzdušie, ktoré tu vládne. Aj napriek záväzkom a problémom si nájdeme času, aby sme aspoň na hodinku odišli do Detvanu.“

Celá rodina po krste najmladšej detvanovky Anny Holokovej: (sprava) Michal Kalmár, Miroslav Holok, Daniela Holoková-Kalmárová, Eva a Katarína Kalmárové, vpredu Andrej a Martin Holokovci

v reštauráciách podľa moderných protokolov a nemajú také čaro ako tie voľakedajšie svadby.“ SKOS Detvan patrí medzi špičkové spolky vojvodinských Slovákov a mnohým spolkom môže slúžiť za príklad, ako by mali fungovať. Do spolku sa od malička zapájajú nové generácie, takže sa im aj napriek silnej asimilácii a vplyvu moderných trendov z blízkeho mesta darí obstáť a dosahovať vrcholné úspechy. „U nás je pravidlo, že si rodičia dovádzajú deti do spolku a zapájajú ich do detských súborov: či už divadelného, alebo folklórneho,“ hovorí Michal. „Snažíme sa robiť čím lepšie, avšak aj napriek všetkému často sme zaznávaní. Mne napríklad veľmi prekáža, keď nám členovia poroty na divadelných prehliadkach

Informačno-politický týždenník

„Ale aj dedo alebo stará mama si nájdu času, aby za tú hodinku opatrovali deti,“ pripomína Michal.

Detvanovci často mávajú skúšky a často cestujú, čo si vyžaduje obsiahlu organizáciu a zlaďovanie povinností v škole, práci, rodine...

Najnáročnejšie to bolo počas účasti v relácii Zem spieva, keď sa stávalo, že žiaci vymeškali vyučovanie v škole, študenti na fakulte, zamestnaní si hľadali náhradníkov, alebo využívali dovolenky. Do všetkého boli zapojení aj starí rodičia, a to nie iba počas zájazdu, ale aj počas skúšok. Neraz sa vraj stalo, že všetci boli na skúške a stará mama Kalmárová sa s tromi malými deťmi trápila do polnoci.

Generačné problémy, s ktorými zápasia v niektorých iných spol-

koch, v Detvane nemajú. „My napríklad mládežnícku tanečnú skupinu ani nemáme, lebo nemáme nadostač tanečníkov, a tí mladí, ktorí tancujú, sú pripojení k štyridsiatnikom. Podľa mojej mienky to je výsledok toho, že sa často cestuje, že vždy jestvuje nejaká akcia, čo mladým, pravdaže, zodpovedá. Okrem toho aj tí starší sa voči mladým nesprávajú povýšenecky, ale ako kamaráti. Táto stredná generácia tanečníkov a spevákov je vlastne srdce Detvanu. Na nich sa ,lepíme aj my starší, a aj tí mladší,“ hovorí Michal Kalmár. „Nieže vôbec nie sú konflikty generácií, tu a tam boli narážky na účet starších, ale my to hneď obrátime na žart. Tak ako sa my správame voči starším, tak sa aj mladší správajú voči nám. Aj v žarte treba mať mieru,“ nadväzuje Miroslav a takto to potvrdzuje Daniela: „Stalo sa napríklad, že som na Detvu šla len ja, teda bez manžela, a bola som ubytovaná s dvomi tínedžerkami. Nuž a keď ony vyšli do mesta, šla som s nimi. Teraz povedia: To je naša teta Dana, naša mama. Nedáme si ju za nič.“ Predsa aj napriek dobrej organizácii, aj v Detvane cítiť nedostatok ľudí. „Skôr bolo nepísané pravidlo, že mládenec tancoval v spolku, kým neodišiel do vojska. Keď sa z vojenčiny vrátil, uvažoval o ženení a vo folklóre viac netancoval. Prichádzali však noví tanečníci. Teraz tomu už nie je tak. Niežeby nebolo Slovákov vo Vojlovici, ale nás je predsa čoraz menej a to sa cíti aj v spolku. K tomu niektorí mladí nám už odišli na Slovensko, iní sa možno chystajú... My sme teraz vlastne most medzi tou staršou generáciou a našimi deťmi.

Snažíme sa všetko toto zachovať, kým ony nedorastú, aby po nás mohli pokračovať. Všetko to, čo nám preniesli starší, my teraz prenášame na naše deti. Aj keď v tejto chvíli nikto nevie, koľko z tých 15 až 20 detí, koľko ich teraz chodí do Detvanu, tu aj zostane,“ konštatuje na záver smutnú skutočnosť vojlovického, ale aj všeobecne slovenského vojvodinského ochotníctva Miroslav Holok.

Foto: z albumu rodiny Kalmárovej • KULTÚRA •

KOVAČICA

Veľký záujem o tradičný súbeh Anička Chalupová

P

ri príležitosti 165. výročia narodenia svetoznámeho vedca Mihajla Pupina Dom kultúry Mihajla Pupina v Idvore a Rada pre kultúru Obce Kovačica vypísali 3. ročník súbehu Mihajlo Pupin – vlastenec a dedičstvo. Cieľom akcie bolo umelecké zobrazenie osobnosti tohto veľkého vedca a jeho štátny prínos. Tohto roku na súbeh bolo zaslaných 68 prác z oblasti literatúry, multimédií a výtvarného umenia. Otvorený bol do 15. decembra 2019 a slávnostné udelenie odmien sa uskutočnilo v sobotu 18. januára vo výstavných miestnostiach Galérie insitného umenia v Kovačici.

Posudzovacia komisia v zložení: Mariana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, Nevena Gligorijevićová-Bugarčićová, poradkyňa pre informovanie, Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia, Slobodan Stevanovski, riaditeľ Obecnej knižnice Kovačica, Svetislav Zakić, riaditeľ idvorského DK, a Branislav Atanacković, predseda Rady pre kultúru Obce Kovačica, rozhodla, že si ceny za výtvarné práce, ktorých bolo 48, v kategórii žiakov nižších ročníkov ZŠ zaslúžili títo autori: 1. cenu získali žiačky 3. ročníka Korina Povolná zo ZŠ maršala Tita v Padine a Mária Pejićová zo ZŠ Savu Žebeljana v Crepaji; 2. cenu získal štvrták Dávid Munťan z Padiny a tretiak Vojin Stoimenov z Crepaje; na 3. mieste zakotvili mladí padinskí výtvarníci Jakub Maidlen, žiak 3. 1, a Benjamín Galas, žiak 4. 2 triedy.

Pri tejto príležitosti ďakovné listiny odovzdali pedagógom Márii Nosáľovej a Márii Kotvášovej z Padiny, Jelici Ristinovej z Crepaje, Ljiljane Terečíkovej z Debeljače a Tođerovi Branskému z Uzdina. Špeciálne odmeny organizátor udelil spoločnej práci žiakov 1.

2 triedy ZŠ v Debeljači a Milici Putnikovej zo Samoša.

• KULTÚRA •

V kategórii žiakov vyšších ročníkov 1. cenu si podľa rozhodnutia posudzovacej komisie zaslúžila Alexandra Vlasov, žiačka 8. ročníka ZŠ v Idvore, na 2. mieste zakotvil Luka Stojković, žiak 5. 2 triedy ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, 3. cenou odmenili výtvarné práce

Petrovovej z Barandy, 2. cenu udelili multimediálnej práci žiakov ZŠ svätého Georgija z Uzdina, na 3. mieste zakotvila práca žiakov 7. ročníka ZŠ v Crepaji. Špeciálna odmena za prácu sa dostala do rúk skupiny študentov Technickej fakulty Mihajla Pupina v Zreňanine.

Z udelenia cien v Galérii insitného umenia v Kovačici

Anđely Pijevićovej, žiačky 7. ročníka, a Adriany Šajnovej, žiačky 5. ročníka kovačickej ZŠ. Pri tejto príležitosti ďakovnou listinou za prínos v akcii bola odmenená učiteľka Marína Bírešová.

V oblasti multimediálnych prác boli 4 práce. Odborná porota rozhodla, že si 1. miesto zaslúžila skupina žiakov 4. ročníka ZŠ Olgy

V oblasti literatúry bolo prihlásených 16 prác. V kategórii od 1. do 4. ročníka ZŠ 1. cenu získal Mihajlo Atanacković, žiak 3. ročníka, kým 2. cenu si zaslúžila práca Bisery Bugarskej, žiačky 3. ročníka crepajskej ZŠ. V kategórii žiakov od 5. do 8. ročníka sa 1. cena dostala do rúk Marisy Maranovej, žiačky 8. ročníka ZŠ v Uzdine a 2.

cenu získala Katarína Jovanovová, žiačka 8. ročníka ZŠ Lukrecije Ankucićovej v Samoši. Ďakovnými listinami boli odmenené Mária Lujanovová, žiačka 5. ročníka ZŠ v Samoši, a Sára Sucháneková, žiačka 8. ročníka ZŠ v Samoši.

V kategórii stredoškolákov 1. cenou bol odmenený Branislav Čordić, študent zreňaninského gymnázia, 2. cenu si zaslúžil Ján Farkaš, žiak Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. V kategórii dospelých (poézia) 1. cenou bol odmenený Milivoje Forgić z Banátskeho Karlovca, 2. cenu získala Zuzana Čížiková z Kovačice, 3. miesto získal Lazar Laušev z Idvora. Ďakovné listiny sa dostali do rúk Samošaniek Mirjany Nikolićovej a Jeleny Trajkovićovej.

V kategórii dospelých (próza) posudzovacia komisia udelila 1. cenu Ljiljane Tomićovej z Pančeva, 2. cenu Jasmine Isajlovovej z Crepaje a 3. cenu tiež Crepajčanke Dragane Ilievskej.

Okrem cien v podobe medailí a pohárov, ktoré udelili členovia posudzovacej komisie a prof. Dr. Ing. Dragoljub Martinović, odmeneným účastníkom podujatia sa dostali do rúk aj darčeky, ktoré pripravila Galéria insitného umenia v Kovačici.

JANUÁROVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET. V tomto roku sme poriadny sneh v našej krajine zatiaľ nemali, a preto sme odcestovali a priniesli ho zo Slovenska. Aspoň v podobe titulnej strany. Reportáž zo zasneženého Štrbského plesa si čitatelia môžu prečítať na vnútorných stranách Vzletu, rovnako ako aj z anglického Southamptonu. Píšeme aj o význame eko friendly donášok, ako aj o obrovských požiaroch v Austrálii, ktoré vypukli práve v dôsledku klimatických zmien. Naši čitatelia zo základnej školy v Kovačici nás informovali o akciách a novinkách, ktoré sa udiali v ich škole, a zaznamenali sme aj úspechy hložianskych žiakov na podujatí v Sombore. Pravidelné rubriky prinášajú práce žiakov základných a stredných škôl, novinky z oblasti počítačov a filmu, ponúkame výber zaujímavých pc hier a píšeme aj o zaujímavostiach zo sveta športu, ktoré nás očakávajú v tomto roku.

Aj tentoraz pozývame čitateľov, aby nám zasielali svoje návrhy, otázky a postrehy a informovali o akciách v ich školách.

Tvorme časopis spolu aj v tomto roku!

J. P-á 4 /4891/ 25. 1. 2020

29

Kultúra S ĽUDOVÝM UMELCOM VLADIMÍROM KLASIČEKOM

Učarila mu vôňa dreva Juraj Bartoš

A

ko sa to v živote človeka vie zvrtnúť! Len ak sa mu do života zamieša niečo, čomu obyčajne povieme náhoda.

Ako povedzme v prípade striedmeho, furt pozitívne naladeného muža Vladimíra Klasičeka (1957),

kovcov; oženil sa s Hložančankou Katarínou Kolárovou; už dávnejšie žijú v Hložanoch. Základnú školu, ako i strednú stavebnú – drevospracovateľský odbor vychodil v rodisku. Tri – štyri roky pracoval v niekdajších petrovských podnikoch – v stavbárskom 7. júli a v chýrečnej Kooperatíve (až kým najväčšia metláreň v Európe po privatizácii roku 2001 definitívne nezanikla). Oťukal sa aj ako vedúci stavebnej jednotky v niekdajšej

Vladimír Klasiček vo svojom kráľovstve

ktorý sa už zopár desaťročí svoj- Direkcii pre stavebný pozemok, ským spôsobom prihovára drevu. cestné hospodárstvo a komunálZ tých rozhovorov – hoci kedysi ne činnosti v Báčskom Petrovci. o tom ani len netušil – vznikli de- Ako sa teda dostal na koľaj, o akej siatky portrétov, krajiniek a rôznych výjavov z bežného života a sem-tam i z podaktorej hriadky fantázie. „Narodil som sa 2. apríla 1957 v Petrovci, a tak si ma doberali, že som na svet prišiel 1. apríla, iba čo ma rodičia zapísali o deň neskoršie,“ vraví s jemu vlastným úsmevom popod fúzy na úvod Fajčiar; drevorezba, Vidina slobody; krátkej besedy orech drevorezba, lipa v jeho tvorivej dielni. Mama pochádza zo Sriemu, nikdy ani len neuvažoval? otec z Chorvátska, starý otec bol „Otec bol stolár, mal dobre Chorvát, stará mama Nemka...“ Aj vybavenú dielňu, tak som mu tam sám spestril rodokmeň Klasiče- pomáhal čo-to pokaziť. Zapáčila

30

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sa mi vôňa dreva.

V škole sa mi lepšie darilo na hodinách techniky, ako aj na výtvarnej, najradšej som pracoval s drevom.“ Oči mu zablikajú, len čo siahne po tradičnom hudobnom nástroji. „Tieto malé gusle sú moje prvé dielko, majú už 42 rokov.

Otec mi ich vypílil Bohatá úroda; pyrografia nahrubo, ja som kurice, trlica, kolovrat, motovidlo, ich potom vyrezával, strúhal, brú- snovadlo, krosná, hrable, brús, sil šmirglom, na struny som použil studňa, práčka... kožku z kozy, hlavu z kamzíka, Predsa sú ale hodnotnejšie porurobil som sláčik...“ tréty, figúry a krajinky v dreve.

Tak sa vlastne Vladimír začal do- „Najradšej ich robím z orecha a stávať drevu hlbšie pod kožu a už buku, potom z dubu, lipy, čerešne, to chcelo len malú iskru... Tá prišla, hrabu, bosenského javora, ale keď onehdy v hložianskom dome aj z topoľa, vŕby...“ Neskôr začal kultúry robili veľké upratovanie uplatňovať aj techniku pyrografie, a vyhodili bubon, ktorý kedysi po- skúsil to, hovorí, aj s olejom, ale užíval dedinský bubeník. Majster nedarilo sa... „Pyrografiu urobím Klasiček si ho zobral, opravil, a tak za desať – dvanásť hodín, na dreteraz na stene v jeho míheli visí aj vorezbu potrebujem aj niekoľko jedna z jeho prvých drevorezieb dní, šesťdesiat, ba i sto hodín; (Bubeník). Mostík, po ktorom sa používam na ne aj laky a vosk. dostal na široké pestré pole ľu- Závisí od veľkosti a od tvrdosti dového umenia. Niekoľko rokov dreva. Chce to nielen čas, ale aj sa venoval drevorezbe a výrobe pohodu.“ miniatúr: strojov a prístrojov, ktoRoku 1994 sme v Hložanoch za-

Žena na návetrí; drevorezba, buk

ré sa používali v poľnohospodárstve, v remeselníckych dielňach a domácnosti. Je toho plný stôl: sečkovica, stolec na mrvenie ku-

ložili Neformálny výtvarný krúžok Pod lipami. Už 26. mája v tom roku usporiadal prvú kolektívnu výstavu výtvarných prác pod názvom Z palety hložianskych výtvarníkov I, ktorá toho času funguje ako Hložianska paleta. Má za sebou už 26 ročníkov a Vladimír Klasiček absolvoval väčšinu z nich, vrátane premiérovej. Doteraz vystavoval asi desaťkrát samostatne a jeho práce boli zaradené aj do približne 40 expozícií kolektívnych výstav (v Trenčíne, Bratislave, Sombore, vo Vrbase, v Kovačici, Novom Sade...). Veľkú časť svojich exponátov predal, ale veľa toho aj daroval – predovšetkým hložianskym spolkom a združeniam, ktoré ich zase darovali hosťom z iných prostredí, takže jeho drevorezby, pyrografie na dreve a tekviciach sa rozbehli na všetky strany.

• KULTÚRA •

LITERÁRNY VEČIEROK V KULPÍNE

Výtvarné a básnické inšpirácie

V

Katarína Gažová

organizácii Klubu Kulpínčanov v piatok 17. januára v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne odznel literárny program a primeraná výstava. Bolo to pri príležitosti uplynulého 150. výročia narodenia Jeleny Lenky Dunđerskej (1869 – 1895 – 2019) a 110. výročia prvého zverejnenia najlepšej básne srbskej ľúbostnej lyriky Santa Maria della Salute autora Lazu Kostića. Autor a pripravovateľ večierka bol Hadži Zoran Lazin. Program večierka Spomienka na Lenku a Lazu uvádzala Tatiana Mitićová, ktorá na úvod hovorila o známej rodine Dunđerskej a najzaujímavejšej osobnosti tej rodiny – Lenke Dunđerskej, ktorá

inšpirovala mnohých umelcov.

V mene Klubu Kulpínčanov prítomných na večierku v Kulpíne privítal predseda Pavel Zima, ktorý sprítomnil údaje o založení a práci klubu. Večierok bol pôvodne

Hostia večierka: (zľava) Rajica Dragičević, Jelena Stojsavljevićová, Željka Jelićová a Hadži Zoran Lazin

ILOK

Divadlo na ústupe?

V

Juraj Bartoš

lani v polovici novembra Ilok bol hostiteľom 6. ročníka Literárno-recitačno-dramatickej prehliadky Slovenčina moja (písali sme o tom v príspevku Jazyk je to, čo nás určuje; Hlas ľudu č. 47, 23.

11. 2019). Početnému obecenstvu sa predstavili žiaci základných škôl prednesmi básní a krátkych próz, ako aj niekoľkými kratšími divadelnými inscenáciami. Až tri z nich predviedli ilockí žiaci. Čarovné slová autorov Eda Stankovského a Jozefa Sabola nacvičila učiteľka Marija Pejaková. Tri krátke hry napísal a režíroval profesor slovenského jazyka a literatúry Vlatko Miksád.

Jeho nenáročný príbeh pod názvom Ročné obdobia predviedli školáci zo Solian. Hra Priadky bola ako šitá na mieru milovníkov veselohier. Autor si v nej aj sám zahral, a tak dolial olej na praskavý ohník smiechu, ktorý vyvolali ďalší piati herci (vyobliekaní do ženského ľudového kroja) a jedna herečka. Náročnejším divákom sa iste najhlbšie pod kožu dostala psychologická miniatúra Svoju cestu • KULTÚRA •

plánovaný ešte v minulom roku v kulpínskom kaštieli, na autentickom mieste, kde sa Lenka a Laza stretávali, ale z technických dôvodov to nebolo možné. Nakoniec sa organizátori rozhodli usporiadať ho

si vyšliapem sama. Miksád v nej podal zhustený príbeh o odcudzovaní rodičov a detí. Zároveň naznačil, že k jeho prvej zbierke divadelných

strednej školy v Iloku. Jednoznačne dokázali, že herecký potenciál tu stále existuje, bez ohľadu na skutočnosť, že aj v Iloku je detí (nielen slovenských) čoraz menej. Obaja spomenutí učitelia, ako aj Boženka Dasovićová, ktorá slovenčinu vyučuje a nacvičuje divadielka so žiakmi v ZŠ v Punitovskom Josipovci

Ilockí stredoškoláci v inscenácii Priadky

hier Príbehy spoza opony (2014) by mohla pribudnúť ďalšia.

Dve hry teda predviedli žiaci vyšších a nižších ročníkov ilockej ZŠ Julija Benešića a Priadky zahrali žiaci

a Punitovskom Jurjevci, sa snažia prehlbovať kladný vzťah k slovenskému jazyku aj na doskách, ktoré svet znamenajú.

Dosky javiska v Slovenskom

v základnej škole.

V umeleckej časti, ktorú uvádzal Hadži Zoran Lazin, vystúpili básnici Jelena Stojsavljevićová a Rajica Dragičević, ako aj herečka a recitátorka Željka Jelićová. Výstavnú časť podujatia tvorili kolážové panó, ktorých autorkou je Verica Miloševićová. Poeti J. Stojsavljevićová a R. Dragičević predniesli básne z vlastnej tvorby, Ž. Jelićová recitovala básne iných autorov, v ktorých sa spomína nezabudnuteľná láska Lenky Dunđerskej a známeho básnika Lazu Kostića. Lenka tiež písala básne, takže krátku báseň z jej pera predniesla tiež Ž. Jelićová, ako aj Mit o Lenki i Lazi autorov Iliju Ducića a Vesny Dimitrijevićovej.

Jedným z nositeľov ceny Lenkin prsteň na tradičnej literárnej súťaži je aj spisovateľ Pero Zubac a jeho tvorbu tentoraz predstavil vedúci večierka v Kulpíne Hadži Zoran Lazin. Hovoril i o viacerých knihách, v ktorých sa legenda o Lenke a Lazovi spracúva ako zaujímavá a dodnes záhadná. dome v Iloku celé desaťročia na Hromnice (od roku 1921) a na Jána (od roku 1952) doslova ožívali. Keď na nich hrali divadlo (zvyčajne premiérovali) ilockí ochotníci. Naposledy tu v tradičných divadelných termínoch prach rozvíria iba ak folkloristi. Na Jána a na Hromnice sa v Iloku divadlo alebo vôbec nehrá, alebo (ešte že aspoň to) hosťujú divadelníci z iných prostredí. Tak naposledy Iločania v Slovenskom dome (27. decembra 2019) videli inscenáciu hry Jána Salčáka Báči Pišta ze sálaša (režíroval a hral Rastislav Zorňan; SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu). Ako sa neúradne dozvedáme, 2. februára sa tam predstavia divadelní ochotníci z Pivnice (inscenáciou Tajomný šepot autora Václava Šúplatu a v réžii Jaroslava Šimona). Pravdaže, je to lepšie, ako nič. Je ale škoda, ak je divadlo v Iloku definitívne na ústupe. O to skôr, že, ako sme konštatovali, ešte vždy sú ľudia schopní divadelným predlohám vdýchnuť život. Tak čo tu chýba?

Azda len lepšia komunikácia medzi organizátormi a „vykonávateľmi prác“ a podpora vedúcich divadelným ochotníkom. Už aj preto, že, parafrázujeme slová významného režiséra Ľuba Majeru, slovo z javiska má váhu slova z kancľa.

4 /4891/ 25. 1. 2020

31

Kultúra 10 ROKOV INTERNETOVÉHO ČASOPISU ČAROSLOV

Spoločné okienko do školského života

D

Anna Francistyová

o dejín detských časopisov vojvodinských Slovákov právom môžeme zaradiť aj školské časopisy, ktorých je v súčasnosti 16. Majú neoceniteľný význam nielen pre žiakov, ktorí sa v ich príprave priamo podieľajú, ale aj pre tých, čo v nich listujú, čo si ich čítajú, riešia v nich hádanky, rébusy, hlavolamy. V každom prípade tieto periodiká rozvíjajú slohovú a výtvarnú tvorivosť žiakov, poúčajú ich, pestujú lásku k materinskému jazyku.

Už desať rokov sem zaraďujeme i jediný spoločný internetový časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine Čaroslov. Vznikol na druhom seminári pre žiakov – členov redakcií školských časopisov pod názvom Komparáciou k lepšiemu výsledku, ktorý prebiehal v roku 2010 v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, a jeho najnovšie číslo, presnejšie dvojčíslo 12 – 13, sa dostalo k čitateľom v polovici decembra 2019.

Spomenutý žiacky seminár pred desiatimi rokmi absolvovali žiaci a učitelia slovenčinári z jedenástich vojvodinských základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Po prezentáciách školských časopisov účinkujúcich škôl redaktori týždenníka Hlas ľudu Anna Francistyová a Jaroslav Čiep pre 34 seminaristov zorganizovali tvorivú dielňu. Na nej po získaní vzácnych informácií zo žurnalistiky všetci spolu zostavili ukážkový spoločný časopis a pomenovali ho Čaroslov.

Najprv určili jeho koncepciu, formovali redakčnú radu, rozdelili si úlohy, určili slovnú a grafickú podobu časopisu a potom sa „novinári“ rozpŕchli do terénu.

Zo získaných materiálov vznikli rozhovory, správy, básne, fotografie, kým „grafická“ časť novej redakcie tvorila ilustrácie, rébusy, krížovky. Nakoniec tomu všetkému so svojimi lektormi dali

32

www.hl.rs

správnu časopiseckú formu a v elektronickej podobe umiestnili na webovú stránku. Spolu s koordinátorkou žiackych seminárov, profesorkou slovenčiny a teraz i predsedníčkou Asociácie slovenských pedagógov v Srbsku Máriou Andrášikovou si už vtedy predsavzali, že v jeho vydávaní budú pokračovať. A tak sa aj stalo. Čaroslov žije stále. Je to jediný internetový spoločný časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine, ktorý každému žiakovi a učiteľovi umožňuje podieľať sa na jeho tvorbe, literárne, výtvarne, umelecky i novinársky sa prejaviť, vzájomne sa takto lepšie spoznať. Žiaci a učitelia spoločne vytvárajú zaujímavý, prehľadný a aktuálny internetový obsah a odovzdávajú ho širšej verejnosti. Učiteľom môže dokonca poslúžiť ako motivačný nástroj v pestovaní a vo zveľaďovaní národnej identity, v cibrení jazykovej a kultúrnej identity u mladých generácií.

Pritom kvalita časopisu z roka na rok stúpa, stúpa aj počet strán

(najnovšie dvojčíslo má 108 strán, predchádzajúce malo 164), v písaní úvodníka sa striedajú nielen učiteľky slovenčiny, ale aj spisovateľky (Viera Benková, Mária Kotvášová-Jonášová), odborníci v umení (Michal Ďurovka, Anna Séčová-Pintírová). Najnovšie

dvojčíslo Čaroslovu (nájdete si ho na adrese: http://www.caroslov.rs//časopis/čislo 12) vyšlo s finančným prispením Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy. A jeho koordinátorka

M. Andrášiková po prvom desaťročí v jeho vydávaní rozmýšľa aj takto: „Bohatá spolupráca slovenských vojvodinských žiakov a učiteľov so slovenskými žiakmi a učiteľmi napríklad v Rumunsku, Maďarsku, v Chorvátsku, ako aj v iných krajinách, kde sa vyučuje po slovensky, nastoľuje myšlienku spoločného internetového časopisu – moderného média, ktoré nie je obmedzené časom ani priestorom a dáva možnosť priamej komunikácie prostredníctvom komentárov a vkladaním vlastných príspevkov. Čitateľom by takýto časopis mohol umožniť nakuknúť do života slovenských žiakov v rôznych slovenských komunitách, bol by úložiskom informácií o ich živote, tvorbe.

Zároveň by posilňoval pocit spolupatričnosti a napomáhal úsilie o zachovanie národnej identity, jazyka a kultúry slovenských komunít v zahraničí.“ Možno od týchto jej slov k skutkom ani nie je taká dlhá cesta. Vzácne skúsenosti tvorcom potenciálneho spoločného medzištátneho internetového žiackeho časopisu poskytuje práve prvé desaťročie Čaroslovu.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Maui / Rozprávky z rôznych kútov sveta (ISBN 978-86-7103-518-7 (SVC) a ISBN 978-86-900319-1-7 (SKK))

D

Jaroslav Čiep

o dlhšieho radu chystaných kníh v edíciách pre deti v petrovskom Slovenskom vydavateľskom centre bola v roku 2019 zaradená aj kniha Maui. Nejde o autorskú knihu ani jedného z našich či svetových spisovateľov, ale o zbierku rozprávok z celého sveta, alebo ako je to nad titulkom uvedené – „z rôznych kútov sveta“. V knihe je obsiahnutých dvanásť rozprávok: po jedna indiánska, japonská, afganská, talianska, austrálska, ruská, dánska, maďarská, amurská, maurská, venezuelská a filipínska. Tieto

Informačno-politický týždenník

rozprávky pre potreby nášho detského časopisu Zornička zozbierala a prerozprávala Katarína Mosnáková-Bagľašová (1984).

Spomenuté rozprávky v minulom období boli najprv vytlačené v jednotlivých číslach Zorničky a potom zhrnuté aj v knižke, ktorá pomenovanie Maui dostala podľa rovnomennej maurskej rozprávky. Ilustrovali ju Miroslav Čáni, Vladimír Valihora a Julijana Pavlovičová. Knihu rozprávok pre deti Maui, ako je to uvedené v imprese, spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum a Slovenský kultúrny klub, oba z Báčskeho Petrovca. Kniha vyšla

ako 108. zväzok v edícii Včielka a zároveň je 236. publikácia vydaná v SVC. Táto publikácia rozmeru 27 x 22 cm, kolorovaná a vytlačená na kriedovom papieri, zviazaná do tvrdej väzby, v rozsahu 40 strán vyšla s vročením 2019 v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Art Print Media v Novom Sade.

• KULTÚRA •

SCÉNA

„Nepretŕhaj ma, keď rozprávam!“ Anna Horvátová

V Pet Shop Boys: Londýnčania v Berlíne. Anglické dueto Pet Shop Boys má nový album Hotspot (vydali ho pod vlastnou etiketou x2), ktorý bol nahrávaný zväčša v Berlíne v priebehu posledného desaťročia. Všetkých 10 skladieb vytvorili Neil Tennant a Chris Lowe, pokým zvukové záležitosti mal na starosti známy producent Stuart Price. Vydaniu predchádzali tri singly – prvým z nich bol kus Dreamland (pri ktorom hosťoval spevák zo skupiny Years & Years), nasledovali singly Burning the Heather a Monkey Business. Pet Shop Boys pôsobia od roku 1981 a považujú sa za jednu z najvplyvnejších skupín v žánroch dance-pop a synthpop. Prvý album Please im vyšiel roku 1986 a niektoré z ich najznámejších doterajších hitov sú piesne It’s a Sin, Always On My Mind, Go West, Domino Dancing a West End Girls. Dvakrát vystupovali na novosadskom festivale Exit – v rokoch 2006 a 2014.

Sons of Apollo: progresívny hard rock. Americký superband Sons of Apollo je zložený z piatich skúsených hudobníkov, ktorí predtým hrávali v skupinách Dream Theatre, Guns N’Roses, Talas, Mr. Big a Journey a spolupracovali s takými menami, aké sú Yngwie Malmsteen, Steve Vai a David Lee Roth. Najstarším členom je Billy Sheehan, viackrát vyhlasovaný za najlepšieho rockového basgitaristu podľa ankiet hudobných časopisov. Zvuk tejto formácie, ktorej názov bol inšpirovaný starogréckym bohom Apolónom, sa opisuje ako progresívny rock/metal alebo jednoducho hard rock. Roku 2017 vydali debut Psychotic Symphony a v týchto dňoch im vyšiel druhý album MMXX (vydavateľstvo Inside Out).

KONCERTY 24. januára, Dom b-612 v Novom Sade: Nađa Vračarić (altrock, NS) 30. januára, Dom kultúry v Novom Sade: Mile Kekin (Hladno pivo) 31. januára, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Horz + Lavlji Dani Dima Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

našom nárečovom jazyku sa nám zdá dobré aj také niečo, čo inak neobstojí. Tak celkom za samozrejmé pokladáme, že „pretrhnúť v rozhovore spolubesedníka“, „deti pretrhnú mamu v rozhovore“ je v poriadku, ako aj „zápas sa môže pretrhnúť“, „pretrhli telefonické spojenie“, „učiteľ pretrhne žiaka v odpovedaní“.

Pretrhnúť je síce spisovné slovenské sloveso, ale pozor, nie je významovo zhodné ako v srbčine. Totiž srbské sloveso prekinuti má v slovenčine dva významy, pretrhnúť a prerušiť. Pretrhnúť (sa) znamená trhnutím porušiť súvislosť: pretrhnúť niť; alebo môže aj voda pretrhnúť hrádzu. Alebo môže sa aj trhnutím

stratiť súvislosť: lano sa pretrhlo. Konštatácia v robote sa nepretŕhajú je tiež z jazykového hľadiska správna.

Keď chceme zdôrazniť, že nebudeme pokračovať v činnosti dočasne alebo natrvalo, správnym termínom je sloveso prerušiť. Pozrime sa, ako majú znieť príklady v slovenčine: prerušiť prácu, hru, štúdium – dočasne nepokračovať v činnosti, prerušiť dovolenku, prerušiť pracovný pomer; − prerušiť niekoho v reči, prerušiť niekoho v čítaní, prerušiť zápas, prerušiť telefonické spojenie, prerušiť žiaka v odpovedaní, prerušiť vysielanie – dočasne zastaviť niekoho v istej činnosti. Prerušiť alebo skončiť možno aj tehotenstvo, aj prerušiť ticho, prerušiť mlčanie. Aj styky s osobami sa prerušujú.

IN MEMORIAM

Anna Kollárová 1932 – 2020

V

stredu 15. januára 2020 vo večerných hodinách vo svojom príbytku v Jánošíku vo veku 88 rokov tíško usnula učiteľka na dôchodku Anna Kollárová, rod. Maďarová.

Anna Kollárová sa narodila roku 1932 v Pivnici. V rodisku skončila základnú školu a učiteľskú školu v Petrovci.

Patrila do prvej generácie slovenských učiteľov vyškolených v tejto škole. Pedagogickú akadémiu – odbor s r b o c h o r vát s k y jazyk vyštudovala v Zreňanine. Príkazom štátnych osvetových vrchností sa roku 1951 dostala do Jánošíka. Ako mladá učiteľka sa zapojila aj do spoločensko-politického a kultúrneho života dediny. Nacvičovala divadlá a folklór a bola aj pri zrode miestnej knižnice. V takejto priekopníckej práci zotrvala 20 rokov. Roku 1970 sa s rodinou presťa-

hovala do Nového Sadu, kde pracovala ako korektorka najprv v Hlase ľudu a neskoršie aj v Dnevniku. Po odchode do dôchodku sa s manželom Jánom vrátila do Jánošíka a znovu sa zapojila do spoločenského života.

Ani v pokročilom veku sa nevzdávala. Už ako osemdesiatročná bola jednou zo zakladateliek a predsedníčok Spolku žien Jánošíčanka, ktorý rovno počas jej mandátu dosiahol pozoruhodné výsledky.

Bola iniciátorkou organizovania podujatia Deň višieň a aktívne sa zapojila aj do činnosti jánošíckeho MOMS a cirkevného zboru.

Anna Kollárová bola pochovaná v piatok 17. januára na jánošíckom cintoríne. K hrobovému odpočinku ju vyprevadil veľký počet bývalých žiakov a spoluobčanov. Česť jej pamiatke. vlh

4 /4891/ 25. 1. 2020

33

Oznamy Informácia pre čitateľov v Starej Pazove

PRE MILOVNÍKOV KNÍH

Oznamujeme čitateľom Hlasu ľudu, že kancelária dopisovateľstva Hlasu ľudu v Starej Pazove od 8. januára 2020 pracuje každý pracovný deň – teda od pondelka do piatka – od 10. do 13. hodiny.

V týchto miestnostiach, ktoré sa nachádzajú pri Miestnom spoločenstve Stará Pazova, možno osobne odovzdať smútočné oznámenia, spomienky, drobné oznamy, možno si kúpiť noviny Hlas ľudu, časopis Vzlet, ako i knižné vydania Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu.

Kontakt telefón v kancelárii je 022/317-505 a k dispozícii je i elektronická adresa: hlasludu.pazova@gmail.com.

1

2

3

4

5

6

KRÍŽOVKA ČÍSLO 4

11

17

18

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

19

21

22

23

hlasludu.info www.hl.rs 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 1 z čísla 1 Hlasu ľudu z 1. januára 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA ŠIRKOVÁ, Ul. 2. októbra č.

26, 26 215 Padina. Blahoželáme.

16

15

24

25

26

27

28

BJ-82

9. Stali sa teplými; 10. OBRÁBANIE PÔDY VALCOM; 12. Eden (zdrob.); 14. Hrdina, junák; 16. Diabol, čert; 18. Prostriedok korupcie (mn. č.); 19. Let zhora dolu, zletenie; 21. Banské mesto v Srbsku; 22. Mrvené cesto do polievky; 24. Chemická značka bária Ján Bažík ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 3 – VODOROVNE: Drozd, razie, ruka, tenori, ada, GAGARIN, Ga, pukatý, S, u, samoty, VT, tetrovy, ale, ideovo, noci, norma, LENIN

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS167, NSU167, NSL167, NSO167 NS – Liman 4, Nový Sad Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS167, NSU167, NSL167, NSO167 NS – Liman 4, Nový Sad, v Ul. Balzakova 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. januára 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-711/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

9 10

14

VODOROVNE: 11. Opotrebovaná vec; 12.

Sovietsky maršal Georgij Konstantinovič; 13.

Nepriliepaj!; 14. Ženské meno; 15. POĽNÁ PRÁCA, ORAČKA; 16. Človek, ktorý haní niekoho; 17.

Americké mužské meno; 18. JARNÁ PRÁCA NA POLI, SIATIE; 19. Skratka pre plavecký klub; 20.

Latinská predložka; 21. Slovenské ženské meno; 22. Nevyhovujúca, nesprávna; 23. Predmety slúžiace na potreby bývania; 24. Príslušník nejakej organizácie; 25. Alegória; 26. Ktorí sú bielej farby; 27. Televízna obrazovka (srb.); 28. Časti, úseky ZVISLE: 1. POĽNÁ PRÁCA, DODÁVANIE HNOJIVA; 2. Vzduchový rezervoár; 3. Štuchá, džugá; 4. Matka Romula a Rema; 5. Dve spoluhlásky; 6. Vstup do manželstva; 7. Zjednotenie; 8. Krutý človek, tyran;

34

8

12

13

20

7

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Informačno-politický týždenník

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-9205 a 021/782-278.

SPOMIENKA

ONDREJ ŠIRKA

1941 – 1995 – 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomíname.

Dcéry Jaroslava a Vlastislava s rodinami

• OZNAMY •

Oznamy

• OZNAMY •

4 /4891/ 25. 1. 2020

35

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 24. januára 2020 uplynuli dva roky, čo nás náhle opustil náš milovaný

so sesternicou a tetkou

VIERKOU SARVANOVOU

JÁN SLAVKA

rod. Fabokovou 10. 8. 1948 – 15. 1. 2020 z Nového Sadu rodom zo Silbaša

1960 – 2018 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne,to nám osud vzal.

Osud krutý,strata veľká a spomienka večná.

Lúčia sa:

Tvoji najmilší

sesternica Katarína Hollá s deťmi a ich rodinami Balalićovou a Hollou a bratranec Janko Zajac s deťmi a ich rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. januára 2020 uplynie rok, čo nie je s nami naša mama, starká a prastarká

MÁRIA TORDAJIOVÁ

JAROSLAV LEŇA

rod. Diňová 19. 11. 1925 – 27. 1. 2019 z Báčskeho Petrovca

1970 – 2019 – 2020 z Kulpína

Smutno a ťažko je bez Teba týmto životom kráčať.

Zostalo nám len spomienky na Teba v srdci si zachovávať.

Navždy Ťa v srdci nosiť budeme a na prežité chvíle s Tebou nezabudneme.

Čas plynie, ale spomienka na Teba stále zostáva v našich srdciach.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Manželka Jaroslava, syn Igor a dcéra Nataša

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA na svojho otca

JAROSLAVA LEŇU

JAROSLAV LEŇA

1970 – 2019 – 2020 z Kulpína

1970 – 2019 – 2020 z Kulpína

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú?

Kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

Každá rozlúčka je boľavá, ale spomienka na Teba zostane trvalá.

S láskou si spomienku na Teba zachovávajú rodiny: Abelová, Leňová, Vozárová, Francistyová, Sokolová a Čemanová

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ťažko je nespomínať, keď v očiach slza stojí, ťažko je zabudnúť, keď srdce stále bolí.

Kto ho poznal, ten si spomenie, kto ho miloval, nikdy nezabudne.

inzercia@hl.rs

Večne zarmútení Tvoji: syn Igor a dcéra Nataša • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. februára 2020 bude tomu 30 rokov, čo nás opustil môj manžel, náš otec, starý otec a dedko

ŠTEFAN MUDROCH

1927 – 1990 – 2020 z Pivnice

Čas plynie, ale spomienka na Teba stále zostáva v našich srdciach.

S úctou a láskou si na Teba spomínajú: Zarmútená manželka Katica, synovia Štefan a Ján a dcéra Elenka s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

JAROSLAV LEŇA

1970 – 2019 – 2020 z Kulpína

Ťažko je aj po roku veriť, že nikdy viac spolu nebudeme.

Už celý rok tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí.

Zarmútený brat Rastislav Leňa

SPOMIENKA

ANNA HAVELOVÁ

rod. Nosáľová 24. 9. 1952 – 19. 1.

2019 – 2020 z Padiny

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechala všetkých, ktorých si milovala.

Tvoji: syn Pavel Durgala s manželkou Ankou, so synom Michalom a dcérou Ankou Považanec s manželom Jánom a ich dcérami Janou a Katarínou • OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s najmilším

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 29. januára 2020 uplynie deväť rokov, čo nás opustila naša milá starká

MÁRIA BOLDOCKÁ

MICHAELOM RYBÁROM

rod. Marčoková 3. 10. 1919 – 29. 1.

2011 – 2020 z Nového Sadu

12. 11. 1937 – 17. 12.

2019 zo Sriemskej Mitrovice S láskou si budeme na Teba navždy spomínať.

Manželka Katarína, dcéra Blanka a syn Vladislav s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 29. januára 2020 uplynie 15 rokov, čo nás navždy opustil drahý manžel, otec a starý otec

Starká naša, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme.

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach.

Všetci Tvoji najmilší

SPOMIENKA

ANNA HAVELOVÁ

JÁN LEKÁR

rod. Nosáľová 24. 9. 1952 – 19. 1.

2019 – 2020 z Padiny

1931 – 2005 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie a nenavráti, čo vzal.

Len láska, úcta a spomienky v srdciach zostávajú...

S láskou a úctou si spomínajú: manželka Zuzana, syn Jaroslav a dcéra Daniela s rodinami

SPOMIENKA

na milú matku a starú matku

Kto umiera, neodchádza, ale zostáva žiť s tými, ktorí ho mali radi.

Už len kyticu kvetov na hrob ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a spomínať.

Manžel Ján

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustila

ANNU HAVELOVÚ

ANNA HAVELOVÁ

rod. Nosáľovú 24. 9. 1952 – 19. 1.

2019 – 2020 z Padiny Rok bez Teba smutný uplynul, no za Tebou smútok neminul.

To, že sa nevrátiš, dobre vieme, predsa Ťa v srdci navždy nosiť budeme.

Dcéra Anka Havelová, vnuk Sebastián a vnučka Anastázia Čapeľovci

rod. Nosáľová 24. 9. 1952 – 19. 1.

2019 – 2020 z Padiny

Neplačte nado mnou, len tichý sen mi prajte a spomienku si na mňa v srdci uchovajte...

Syn Ján Havela s manželkou Jarmilou a deťmi Dorianom a Barbarou 4 /4891/ 25. 1. 2020

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 24. januára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 26. januára 10.30 Stretnutie v pivnickom poli 2019, prvá časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 28. januára 16.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.25 Perličky 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Kolážové vysielanie prinesie aktuálne témy a príspevky z našich prostredí.

V týždni boja proti rakovine krčka maternice odznie príspevok o prevencii tohto ochorenia. Je tu i záznam zo zimných prednášok pre poľnohospodárov, predstavená bude činnosť etnosekcie v Selenči a činnosť folklórnej sekcie v aradáčskej základnej škole. Nebude chýbať ani príspevok na športovú tému.

Dúhovka. Polhodinový dokument bude venovaný padinskému insitnému maliarovi Martinovi Papovi, ktorý v týchto dňoch oslávil svoju životnú šesťdesiatku. Prvýkrát sa verejnosti predstavil takmer pred štvrťstoročím v rodisku a odvtedy usporiadal okolo 40 samostatných výstav doma a v zahraničí. Je to maliar bohatej imaginácie inšpirovaný banátskou rovinou, tradičnou slovenskou kultúrou, mytológiou a knihou Jozefa Holúbeka Z temného kúta.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 24. januára – Vidiecke sídlo Sobota 25. januára – Pred súmrakom Pondelok 27. januára – Nestrácaj vieru, chlapče Utorok 28. januára – Zlodej, či kuchár Streda 29. januára – Žaloba Štvrtok 30. januára – Podozrivá

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 26. januára Film: Doba ľadová 1 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Až na koniec sveta Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 26. januára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 29. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40

Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny

7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.20 18.40

týždňa

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 26. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačický tábornícky oddiel má 20 nových členov Očkovanie psov proti besnote je zákonná povinnosť Utorok 28. januára 16.00 Kolkovanie je v Padine príliš obľúbeným športom Udelili ceny autorom najlepších literárnych a výtvarných prác na tému o Mihajlovi Pupinovi V Kovačici snemovali rybári Ekológovia vysadili ďalšie sadenice popri ceste medzi Kovačicou a Padinou Piatok 31. januára 16.00 Film: Mišo Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

MLADOSŤ ZAČALA PRÍPRAVY

Kotúľa sa lopta vo Vrbare

V

Samuel Medveď

sobotu 18. januára 2020 petrovskí modrí začali prípravy na jarnú časť súťaže vo Vojvodinskej lige – severnej skupine. Na pomocné ihrisko vo Vrbare vybehli zo štrnásti futbalisti pod taktovkou trénera Vladimira Karakaša. Traja – štyria hráči pre pracovné povinnosti a zo zdravotných dôvodov zmeškali na tréning. Nováčik Petar Mrđan, ktorý hral v jesennej časti, si prišiel po výpustku, lebo má namierené prestúpiť do radov Borca

zo Šajkaša, kde mu finančne na tom bude lepšie ako v Mladosti.

Stevan Leškov trénuje, ale je na skúške v novosadskom Kabeli, kým mladý Plavšić chce údajne odcestovať do Rakúska. Ak títo

Lákavá ponuka zo Šajkaša: Petar Mrđan (v modrom úbore) Foto: J. P-ský

Kolkárske priatelenie

K

olkáreň Kolkárskeho klubu Slávia bola v sobotu 11. januára 2020 miestom vzácneho kolkárskeho priatelenia. Do Kovačice zavítali kolkári, členovia

ináč ako dorastenec začínal v role útočníka, aj v Našej hviezde hral v útoku a dával góly. Pýtali sme sa, či je doriešená otázka náhradného brankára, a dozvedeli sme sa, že by to predsa mal byť skúsený Pavel Fejdi.

Hráči Mladosti na prvom tohtoročnom tréningu

KOVAČIČANIA UHOSTILI KOLKÁROV Z MACEDÓNSKA

Anička Chalupová

hráči odídu, Mladosť bude musieť hľadať ich nástupcov, nové posily.

Na tréningu boli aj niektorí navrátilci. S Mladosťou znovu trénoval Branislav Zbućnović, zo Silbaša sa vrátil brankár – hráč Petej. Petej

com štvorročnom mandátnom období bude zastávať Tomáš Siroma. Novými členmi Správnej rady KK Slávia sú: Jaroslav Strakúšek, Zoran Milosavljević, Anna Kucháriková, Zita Tokaiová. V dozornej rade sú: Dušan Janković, Martin

ničnými kolkárskymi družstvami, medzi ktoré patrí aj KK Pelister v Macedónsku. Tohtoročná medzinárodná družba začala rozhovorom, výmenou skúseností a pokračovala meraním síl na kolkárskych dráhach KK Slávia.

Po zaujímavom a rušnom zápase, ktorého predsa nebolo cieľom dosiahnuť vysoké výsledky, ale

rekreovať sa a kamarátiť, Kovačičania zrazili 3 372 a Bitolčania 3 206 kolkov.

Dobrá a veselá nálada kovačických a bitolských kolkárov potrvala do neskorej noci a pri skromnom pohostení všetci účastníci si upevnili získané dojmy a rozišli sa so sľubom, že sa čoskoro znovu stretnú.

V NEDEĽU BUDE VOLEBNÁ SCHÔDZA FK SLÁVIA

Príďte, navrhujte, voľte...

V

Ján Šuster

nedeľu 26. januára 2020 v miestnostiach FK Slávia v Pivnici o 10. hodine bude výročná volebná schôdza. Ve-

denie klubu pozýva všetkých futbalistov, členov a fanúšikov, aby prišli a aktívne sa zúčastnili v práci.

Na schôdzi podajú správu o štvorročnej činnosti, finančnom hospodárení, schvália plán práce v nadchádzajúcom období a zvolia aj nové vedenie.

Spoločná fotografia kolkárov Doliny a Pelisteru ako svedectvo nového priateľstva

Kolkárskeho klubu Pelister z Bitoly v Macedónsku, s ktorými Kovačičania už dlhšie spolupracujú.

Na valnom zhromaždení KK Slávia dňa 29. decembra 2019 v miestnostiach Športového spolku Slávia kovačickí kolkári si zvolili nové vedenie. Funkciu predsedu KK Slávia v nasledujú• ŠPORT •

Chrťan a Eva Sretenovićová, kým miesto tajomníka KK Slávia obsadil Vladimír Lukáč.

Kovačickí kolkári schválili aj plán práce klubu na nadchádzajúce obdobie. Jednou z plánovaných úloh v roku 2020 je aj pestovanie a rozvoj kamarátskych vzťahov a spolupráce so zahra-

Mužstvo pivnickej Slávie v nedeľu dostane nové vedenie 4 /4891/ 25. 1. 2020

39

Šport GRATULÁCIA K MENINÁM: NA NÁVŠTEVE U PAVLA PÁLIKA V KYSÁČI

Šport a novinárstvo kolujú v jeho žilách

D

Juraj Pucovský

nes je Pavla. Sviatočný deň všetkých mužov, ktorí nesú toto starobylé, medzinárodné a slávne krstné meno.

Medzi nich patrí aj Kysáčan Pavel Pálik, niekdajší športovec, predseda mládeže, tréner, športový funkcionár a najmä dopisovateľ, najdlhšie nášho týždenníka – viac ako 50 rokov!

Pavel už v základnej škole športoval, so spolužiakmi najčastejšie hrávali stolný tenis a hádzanú. Šport bol jeho koníčkom odmalička. Potvrdil to aj ako predseda mládeže, keď v Kysáči založili STK Sokol, v ktorom náš hostiteľ s bratmi Miroslavom a Vladimírom Miháľovcami, Pavlom Martinkom, Jánom Gedeľovským, Pavlom Madackým päť sezón hrali vo Vojvodinskej lige. Potom sa vďaka mládeži zrodili aj mužské a ženské hádzanárske družstvá Sokol, ktoré neskoršie premenovali na HK Tatra. V mužskom tíme hrával, neskoršie bol predseda, zo 15 rokov tréner mužov a žien. Pod jeho dozorom vyrástla aj známa prvoligová hráčka, ktorá sa preslávila v drese novosadského ŽHK Železničar Anna Pixiadesová-Pixika, neskoršie Stepanovová. Treba pripomenúť aj to, že Pavel začal ako futbalista v doraste FK Tatra,

ale po zranení nohy musel vyzliecť dres a vyzuť kopačky navždy.

Klub ho odmenil tým, že sa stal trénerom najmladších futbalistov,

žijú 47 rokov, v manželstve majú dcéry Alenku a Ľudmilku, dve milé vnučky, Bjanku a Michaelu, šikovných zaťov Miroslava a Michala.

Mužstvo hádzanárov Tatry, ktoré v roku 1972 postúpilo do Vojvodinskej ligy. Pivotman Pavel Pálik v drepe prvý sprava.

Pavel, už z uvedeného vyplýva, že vám ihrisko Tatry takrečeno bolo druhým domom? „Práve tak. Tam som strávil celú svoju mladosť, aj dnes takmer každodenne rád odchádzam na Tatru, ako mi to zvykneme povedať. Stretám sa tam s niekdajšími spoluhráčmi, aby sme si zaspomínali na tie časy, keď sme vďaka stolnému tenisu, hádzanej, futbalu cestovali po celej Vojvodine. Boli to pekné chvíle.

Nezabúdame ani na nepríjemnosti, keď nás hádzanárov polícia v Beške ledva zachránila od bitky rozhnevaných domácich hráčov a divákov. Mne navždy zostane v pamäti príbeh, keď mi jeden divák v Kaći so sekerou odťal šnúrku, ktorú som si zaväzoval na trampke!“ Hádzaná, stolný tenis, aj basketbal sa v Kysáči už nehráva dlhé roky.

Prečo? „Bohužiaľ, všetky tieto kluby zanikli hlavne pre nedostatok financií, ale aj preto, že sa štát nedostatočne stará o amatérsky šport. Z hádzanárskych klubov, s ktorými sme hrali, zostali len Jugović Kać, novosadská Vojvodina Družstvo hádzanárok Tatry v Petrovaradíne roku 1978 s trénerom Pálikom iba vďaka podpore mesta,

40

www.hl.rs

bol pomocníkom stratéga prvého mužstva, ale najdlhšie v Tatre robil tajomníka a predsedu, každý post zastával viac ako 15 rokov!

Pavel Pálik sa so strednou ekonomickou školou v roku 1973 zamestnal v TV Nový Sad pri jej zrode. Spočiatku pracoval ako hospodár na montovaní filmových a videopásov, ktoré každodenne nosil do TV Belehrad, ktorá to vysielala. Neskoršie filmoval triky a titulky, mal česť spolupracovať so Želimirom Žilnikom, vtedy najlepším kameramanom Brankom Ivatovićom...

Zuzana a Pavel Pálikovci spolu

Informačno-politický týždenník

neviem, či aj Vrbas. Voľakedy silné kluby mali Šíd, Kovilj a zanikli novosadský Radnički a Železničar. Keď sme boli majstri Vojvodinskej ligy, mohli sme postúpiť do Druhej ligy, ale podmienka bola hala, ktorú sme nemali. S výstavbou sa začalo v roku 1989, ale dodnes zostali len základy!

Máme novú halu v rámci ZŠ Ľudovíta Štúra, ktorá nám vychádza v ústrety, no nie aj hádzanárov.

Pred niekoľkými rokmi sa tam hralo finále pohárovej súťaže Vojvodiny medzi hádzanármi Bečeja a pančevského Dinama.“ V Tatre ste celých šesťdesiat rokov! Povedzte nám, ako to v klube bolo kedysi? „Pamätám sa na sezónu 1978/79, keď som bol predsedom, že sme v mužstve mali všetkých jedenástich domácich hráčov.

V roku 1978 som tím odviedol na prípravy do Vrdniku. Ubytovali nás v hoteli Termal, kde boli aj hádzanárky belehradského Radničkého, pravdaže, so Svetlanou Kitićovou. Náš hráč Ján Pixiades

Pavel so svojou prvou knihou o Tatre, ktorú vydal v roku 1989

si pri večeri poťažkal, že mu jedlo nestačí, že sa nedožije rána. Videla to jedna hráčka za druhým stolom a spýtala sa ma, s čím nie je spokojný. Keď som jej povedal, že sa mu večera máli, hráčky mu ponúkli svoje porcie, pamätám sa, že tam boli aj palacinky. Vtedy bolo inak doriešené aj finan• ŠPORT •

covanie. Peniaze sa pravidelne dostávali zo Zväzu organizácií fyzickej kultúry (ZOFK), čo bola určitá istota, a preto v klube mohli byť aj viaceré mladšie kategórie.“ Ako je tomu dnes? „Kto chce mať klub, musí sa oň postarať dedina. Miestne spoločenstvo v Kysáči nemá peniaze, Mesto Nový Sad poskytuje 500- – 700-tisíc dinárov na sezónu, nuž financie musia zabezpečiť dobrodinci, sponzori, členovia správy a fanúšikovia svojimi dobrovoľnými príspevkami. Rozhodcovia nás stoja 30- – 40-tisíc dinárov, čo nemôžeme získať ani zo vstupeniek, lebo naše zápasy sleduje 50 až 100 divákov. Tak bolo aj v sezóne 2018/19, keď sme postupom do Vojvodinskej ligy dosiahli najväčší úspech v 90-ročných dejinách FK Tatra. Už dlhšie, a zvlášť dnes v mužstve nemáme takmer ani jedného Kysáčana. Hrať-hrali by, ale nechcú trénovať, mať záväzky.

Ten cezpoľný príde, či pečie, či tečie, na tréning, aj na zápas. Naši chlapci majú raz svadbu, potom prišívačky, oslavujú narodeniny, neprídu. Voľakedy sme hráčov autobusom zbierali po uliciach, aby sme mohli odísť na hosťovanie,

Pavel v pracovnom ovzduší, na ihrisku Tatry

a mali sme veľa dobrých futbalistov. Keď sme boli vo Vojvodinskej lige, všetkým sa rovnako platilo, niektorým domácim dokonca aj viac, ale predsa odišli na svadbu ako čašníci, kde zarobili aj o polovicu menej ako z odohraného zápasu. V dnešnom období je veľmi ťažko vytvoriť pionierske a dorastenecké mužstvo, ktoré • ŠPORT •

Klub nezabudol na svojho verného člena ani pri oslave jeho sedemdesiatky

my máme, s nimi dobre pracuje Marián Kulík. Pre väčšiu kvalitu nemáme nadostač detí. K tomu niektorí rodičia s cieľom, aby ich dieťa vyspelo ako futbalista, neskoršie zarábalo veľa peňazí v zahraničí, svojich synov odvedú do novosadských klubov. Väčšina sa tam neuplatní, jednoducho sa stratia, nevrátia sa do Kysáča, kde by istotne hrali.“ Medzi Tatrou a petrovskou Mladosťou bola vždy veľká rivalita, niečo podobné ako medzi Partizanom a C. zvezdou... „Každý zápas medzi Tatrou a Mladosťou bol svojrázny, jedinečný. V roku 1952 delegát pri vypočítaní príjmov a výdavkov zistil, že bolo predaných 842 lístkov, čo je dosiaľ najviac v Kysáči.

Keď máme na zreteli, že ženy a deti neplatili vstupné, môžeme povedať, že vôkol ihriska bolo viac ako 1 000 ľudí. Teraz celá naša liga v jednom kole nemá toľko divákov na všetkých zápasoch. V tých rokoch sa na futbal do Kysáča alebo do Petrovca chodilo najviac na bicykloch a na každom bola pumpa, ak by zlyhala pneumatika.

Pumpy boli neraz aj zbraňou na zúčtovanie sa fanúšikov, ktorí sa neraz zbili!“ Ako, kde a kedy ste začali čítať Hlas ľudu, neskoršie aj písať do nášho týždenníka? „Trvá to už približne toľko, koľko pôsobím v Tatre. Mal som sotva dvanásť rokov, keď sa mi do rúk dostal výtlačok Hlasu ľudu u uja Michala Miháľa, kožušníka. Odvtedy ho pravidelne čítam. Prvé príspevky mi v našom týždenníku

zverejnili 4. októbra 1969. Boli to vlastne krátke správy zo zápasov hádzanárok Petrovaradín – Sokol Kysáč 10 : 11 (6 : 7) a hádzanárov novosadskej Vojvodiny, ktorá premohla náš Sokol 44 : 12 (23 : 5). Neskoršie ma navštívila novinárka Hlasu ľudu, naša Kysáčanka Milina Boldocká, vydaná Vrtunská, a navrhla mi, aby som písal aj ďalej. To trvá až dodnes. Potom som roky v Kysáčskom rozhlase viedol športové vysielanie. Keď som pracoval v TV Nový Sad, každú nedeľu som telefonicky od známych a spolupracovníkov zbieral výsledky futbalových klubov z našich dedín, bolo ich zo dvadsať, a pripravoval správu, ktorú vysielali v pondelok popoludní. Dodnes spolupracujem aj so Slovenskou redakciou Rádia Nový Sad, TV Petrovec a novo-

najoch v malom futbale o Pohár veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, ktoré som sledoval, mám na 90 percent fotografií a ostatné by mi iste poskytol Hlas ľudu. Z Matice slovenskej v Srbsku mi len stále sľubujú, ale zatiaľ nič z toho; čo môžem, keď naša strešná organizácia radšej vydáva knihy prózy, poézie... Volajú ma z Padiny, Pazovy a iných dedín, spytujú sa, prečo to nevydáme aspoň ako obrázkovú knihu so stovkami hráčov priemerne z najmenej pätnástich dedín, z ktorých viacerí už ani nežijú.

Napokon, bol by to vzácny dokument o turnajoch, ale aj celkovej činnosti našej Matice.“ Rozhovor s Pavlom Pálikom nemá konca-kraja. Toto je iba časť toho, o čom sme sa rozprávali, nech odznie ako svojrázna

Zuzana a Pavel Pálikovci so svojimi milými vnučkami Bjankou a Michaelou (zľava)

sadským Dnevnikom, kým správy do denníka Sportski žurnal viac nezasielam, lebo veľmi a často skomolili, najmä slovenské mená hráčov Tatry.“ V roku 1989 ste vydali knihu o 60. výročí pôsobenia FK Tatra.

Koľko ste ju pripravovali a či chystáte niečo podobné? „Dvanásť rokov mi bolo načim, aby som za pomoci hráčov, ale aj ostatných Kysáčanov zozbieral údaje, dokumenty a fotografie pre tú knihu. Mám bohatý archív správ zo zápasov a vôbec o činnosti Tatry, najmenej 6 000 fotiek, a chcel by som aj to sceliť do novej knihy. Ešte väčšie želanie mi je vydať knihu o 23 Matičných tur-

gratulácia k jeho meninám. Čo mu priniesla viac ako polstoročná športová, spoločenská a dopisovateľská činnosť? Predovšetkým radosť, zadosťučinenie, nič hmotného okrem kopy diplomov, pochválení, plakiet a iných uznaní z „jeho“ Tatry, pokrajiny Vojvodiny, zo Srbska a z niekdajšej Juhoslávie. Nabok to, že trpela rodina, že mnoho nedieľ neobedoval, ani nevečeral spolu s rodičmi, potom s manželkou a dcérami, lebo cestoval na zápasy mimo Kysáča. To tak muselo byť, lebo šport a novinárstvo kolujú v žilách Pavla Pálika. Navždy!

Snímky: autor a z archívu P. Pálika

4 /4891/ 25. 1. 2020

41

Šport S KICKBOXEROM MAREKOM MEDOVARSKÝM Z PETROVCA

Neúspech nepozná

som sa všetko naučil a odkiaľ som vyšiel, ale keďže klub nemal lapci zvyknú odmalič- dostatok financií na členské vo ka prejavovať lásku federácii, búchaval som za KBS k futbalu, stotožňujú Vojvodina Nový Sad. Nasledovali teda seriózne sa s vynikajúcimi futbalistami, tréningy? snívajú o svojej kariére. A ako je to „Áno, od prvého tréningu, v prípade Mareka Medovarského z Báčskeho Petrovca, ktorý sa tiež s tým, že som nebol, priznám sa, serióznym športovcom.

Nemohol som sa predsa zrieknuť toho, čo láka všetkých mladých – vychádzky, d i s k o t é k y, alkohol, cigarety..., všetkému tomu som neodolal. A takto to trvalo, kým som neprehral V ringu treba zaujať správny gard: svoj prvý záMarek Medovarský (vľavo) pas a zistil, že najprv venoval futbalu, aby sa iba trénovať nestačí, ale na úspech časom stal vynikajúcim kickbo- je potrebná vytrvalá a kontinuxerom, prečo práve táto športová álna práca, jednoducho musíš disciplína a čo bolo rozhodujúce s tým žiť.“ Načrtol si úspechy, a ktoré začať trénovať kickbox, šport, v ktorom sa doslova hráči mlátia všetko máš za sebou? „Mám odbúchaných 27 zápav ringu? „Keďže som odmalička trénoval sov, som dvojnásobným majfutbal, po 12 rokoch som zistil, že strom Vojvodiny, dvojnásobným kolektívny šport nie je pre mňa. majstrom Srbska, vicemajstrom Začal som chodiť do posilňovne Balkánu a bývalý člen juniorskej a aktívne súťažiť v silovom troj- reprezentácie Srbska v kategórii boji, kde som taktiež dosahoval do 63,5 kg.“ Nasledoval odchod na štúdiá pekné výsledky na štátnej úrovni na Slovensko, nie aj prestávka spolu s mojím bratom Andrejom.

Postupom času ma tá monotón- v trénovaní, ktorý klub na Slonosť v posilňovni prestala baviť vensku mal šťastie, aby si sa stal a začal som pátrať po dajakom i n o m š p o r te.

Medzičasom sa v Kulpíne otvoril kickbox klub, čo ma, samozrejme, prilákalo. Od jeho otvorenia som nevynechal ani jeden tréning.

Mojím domovským k lubom teda bol KBS Fire Kick Kulpín, kde Ešte jedno víťazstvo

Ch

42

Anna Horvátová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

jeho členom? „Na Slovensku som členom MMA klubu CHAOS GYM Bratislava, kde je hlavným trénerom Kamil Cibinski.

Nemôžem však vynechať ani Tomáša Kohúta, ktorý sa nám v klube stará o boj v postoji, a olympionika Andreja Fasanka, ktorý nás trénuje zápasenie. Za tento klub aktívne zápasím, pracujem v ňom Marek zložil aj tohto súpera na lopatky aj ako tréner začiatočníkov a vediem súkromné tréningy častnil a, samozrejme, ako si pod strechou tohto klubu. Pre pochodil, a čo máš pred sebou? „Za sebou mám 8 zápasov Slovensko som sa rozhodol preto, v MMA, z čoho som 7 vyhral.

Umiestnil som sa ako druhý v rebríčku vo východnej Európe zo 425 súťažiacich. Predo mnou je poľský borec, ktorého mám v pláne poraziť a stať sa jednotkou vo východnej Európe. Pripravoval som sa na zápas 18. januára, na ktorom som si mal zmerať sily s talentovaným neporazeným Čechom, v Hamuliakove, avšak zápas sa neuskutočnil, keďže môj protivník začal klásť podmienky váhového limitu, v dôsledku čoho ho organizátor vylúčil. Inak mal som v pláne pripísať mu prvú prehru v kariére. Už teraz sa hlavne sústredím na štúdiá, dokončuSo šampiónskym opaskom Slojem skúšky. Ďalší zápas plánujem venskej amatérskej MMA asociv marci alebo v apríli. Dúfam, že ácie v sezóne 2018/2019 sa mi v tomto roku podarí zápasiť že sú jednoznačne lepšie podmienky aj v oblasti športu, aj vo vzdelávacom systéme.“ Tréningy sú náročné, koľko hodín denne alebo týždenne trénuješ? „Tréningy sú veľmi náročné, keďže v MMA musíte ovládať každú sféru boja, či na zemi, či v postoji, a v každej situácii vedieť, čo treba robiť. Napríklad ako sa hýbať, aby vás nehodili na zem, keď vás predsa hodia, ako sa postaviť, ako utiecť z páky, ako založiť páku...

Všetko toto je veľmi kondične náročné, a preto musím aspoň 4 x do týždňa zaradiť posilňovňu a beh. Dokopy mám 10 až 12 tréningov do týždňa, čo znamená, že len sobota alebo nedeľa sú voľné dni. Niekedy, žiaľbohu, na oddych nieto času, lebo ja nemôžem čas strácať, treba pracovať na sebe!“ Na akých súťažiach si sa zú-

Marek je samý sval

aj doma v Srbsku a zmerať si sily aj s domácimi srbskými borcami.“ Aj my dúfame, že sa mladému, talentovanému kickboxerovi sny splnia.

Foto: zo súkromného archívu • ŠPORT •

VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN PO PRVEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Boj o titul pokračuje

P

Katarína Gažová

o skončení jesennej časti majstrovstiev v Druhej lige Srbska – severnej skupine volejbalisti Kulpína skončili na pozoruhodnom druhom mieste. Majú iba o bod menej od prvého VK Bečej. O súvahe prvej časti a plánoch v pokračovaní majstrovstiev sme hovorili s predsedom VK Kulpín Todorom Radanovom.

Z deviatich jesenných zápasov Kulpínčania prehrali iba s vedúcim VK Bečej. Ako vysvetlil predseda Radanov, ten zápas bol napínavý, hráči Kulpína urobili hodne chýb, azda i preto, že túžobne chceli vyhrať. No aj napriek tomu v klube sú spokojní s výsledkami v jesennej časti majstrovstiev. Už 14. januára 2020 začali s prípravami na druhú časť súťaže. Hráči sú disciplinovaní a väčšina z nich pravidelne navštevuje tréningy. Jarná odveta sa začne 8. februára, keď VK Kulpín bude hosťovať v Sombore.

Kulpín má dobrý hráčsky káder, aj schopných trénerov. Na jar ich očakávajú zápasy so silnými súpermi, ale majú nádej, že sa im bude dariť. V klube pracujú aj s mladšími kategóriami chlapcov a dievčat. Volejbalová škola intenzívne a úspešne pôsobí po zimných prázdninách so žiakmi 1. až 6. ročníka, úhrnne je to až 60 detí. Tak si klub pestuje mladé kádre.

Cieľom prvého mužstva VK Kulpín je dostať sa do Prvej ligy Srbska.

Od 7. do 12. januára 2020 hráči prvého mužstva Kulpín, ktorí sú zároveň aj trénermi, Stanislav Zima a Boris Relota pobudli v Berlíne.

Boli tam hostia na kvalifikačnom turnaji našej volejbalovej reprezentácie pre Olympijské hry v Tokiu tohto roku. Naši reprezentanti, ako nám v rozhovore povedal Stanislav Zima, zohrali tri zápasy: dva prehrali a jeden vyhrali, takže do Tokia nepôjdu. No šanca bude zasa o štyri roky. Po zápasoch bolo povedané, že príčinou neúspechu našej reprezentácie, ktorá

Kulpínčania v súboji s hosťujúcim tímom zo Sriemskej Mitrovice

nepostúpila, „bola únava hráčov po skončení majstrovstiev vo svojich kluboch“.

Pobyt v Berlíne zorganizoval Volejbalový zväz Vojvodiny spolu s Volejbalovým zväzom Srbska. Organizácia bola na vysokej úrovni. Okrem spomenutých hráčov a trénerov Kulpína v Berlíne boli aj dvaja Petrovčania, členovia VK Mladosť, a traja predstavitelia VK Maglić.

Foto: autorka a J. Diňa

Zo zápasu s Bečejom o prvé miesto v tabuľke

Prvé mužstvo a členovia správy klubu VK Kulpín

Chlapčenská zostava s trénerom Jánom Lačokom (zľava) a predsedom Todorom Radanovom

Dievčenská zostava s trénerom Stanislavom Zimom (zľava) a predsedom Radanovom

ŠPORT VO FOTOOBJEKTÍVE HLASU ĽUDU V ROKU 2019

Beh pre zdravie

Súlad koňa a jazdca v parkúre

Atraktívne momentky zo športovísk Juraj Pucovský

A

j vlani sme sledovali početné športové udalosti, predovšetkým v našich dedinách, aby sme slovom a obrazom informovali čitateľov o priebehu súťaží a vý-

Ako vrátiť loptičku súperovi?

Kde je lopta?

sledkoch jednotlivých mužstiev a družstiev.

Pozreli sme si desiatky futbalových zápasov, súťaže tenistov, športových rybárov, šachistov, preteky bežcov, parkúrové skákanie koní a jazdcov... Vždy s fotografickým aparátom v rukách, v strehu zachytiť najzaujímavejšiu

Partia a súper unavili šachistu, nuž zadriemal

Rozhodca, prečo žltá karta?

momentku, strelený gól, spálenú šancu, vyhratú partiu šachu, chytenú rybu, dobre odohraný forhend... Z tisícok záberov zverejňujeme iba niekoľko atraktívnych momentiek v presvedčení, že zaujmú pozornosť našej čitateľskej obce.

Vyprážame kaprie podkovičky

Srdiečko, ideme sa plaziť!