Hlas ľudu 4/ 2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

23. 1. 2021 | 4 /4943/

Deväť tabletov slávnostne udelili vo štvrtok 14. januára v aule pokrajinskej vlády v Novom Sade najúspešnejším stredoškolákom, ktorí sa zúčastnili súbehu videonahrávok na tému Multikultúrnosť a etnická rozmanitosť vo Vojvodine. Medzi odmenenými stredoškolákmi – autormi videonahrávok je aj Andrej Simendić zo Starej Pazovy a ocenený je za svoju prácu Vitajte v Starej Pazove. A. Lešťanová Foto: z archívu pokrajinskej vlády

V ústrety 70. narodeninám spisovateľa – básnika, prekladateľa a bývalého šéfredaktora Hlasu ľudu Michala Ďugu sme pre čitateľov prichystali rozhovor, ktorý sa týka nielen tvorby autora, ale aj jeho záľub, či dokonca osobného reflektovania žurnalistiky počas jeho pôsobenia na vrcholových postoch masových médií Slovákov vo Vojvodine. M. Pap

Uzávierka čísla: 20. 1. 2021

Každých desať rokov sa v mnohých krajinách, a tak aj v Srbsku spravidla koná sčítanie obyvateľstva. Posledné sčítanie obyvateľstva v Srbsku bolo pred desiatimi rokmi – roku 2011. Prípravy na nové sčítanie sú v plnom prúde. Ten bol naplánovaný na apríl tohto roku, ale podľa najnovších správ sa bude konať od 1. do 31. októbra 2021. Po jeho vykonaní údaje sa štatisticky spracúvajú a výsledky sčítania Republikový štatistický úrad vydáva aj v podobe kníh. J. Čiep

Na základe porovnania údajov Produkčnej burzy v Novom Sade vidíme, že rok 2020 oproti roku 2019 bol na trhu s obilninami a olejninami cenovo mimoriadne turbulentný. V posledný deň minulého roku bola cena kukurice o 27 % vyššia ako na konci roku 2019, pšenice o 10 % a sóje o 35,7 %. Situácia sa aj naďalej rozvíja v prospech poľnohospodárskych výrobcov. Začiatok roka 2021 priniesol výrazný rast cien spomenutých poľnohospodárskych komodít, najmä kukurice o 12 % a sóje o 7,5 %. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: Doo Magyar SZO KFT,

Čo prináša druhý polrok? Anna Francistyová

imné prázdniny sa pre žiakov základných a stredných škôl v Srbsku skončili 15. januára a v pondelok 18. januára sa začal druhý školský polrok. Odborníci kvitujú mierne zníženie počtu infikovaných koronavírusom, ktorý zapríčinil svetovú pandémiu, ale protipandemické opatrenia sa v našej krajine nezmenili. Teraz vraj zvlášť treba byť ostražitý, lebo so začiatkom výučby spravidla sa zvýši počet respiračných ochorení, ako sú prechladnutia a možno i prípady sezónnej chrípky. Neraz preto pribudne i párdňové februárové pokračovanie zimných prázdnin. To je to, čo nemôžeme plánovať... Teda opatrenia na ochranu zdravia zostali rovnaké ako na konci prvého polroku, aj spôsob výučby. Školské hodiny zostávajú 30-minútové, obmedzený je počet žiakov v triede, aby bol zabezpečený bezpečný odstup, rúška sú záväzné tak pre žiakov, ako i pre celkový školský personál, podľa želaní žiakov a ich rodičov výučba môže byť aj na diaľku. Už sa ani toľko nehromží na časté umývanie rúk, na časté dezinfikovanie školských priestorov, len nech aspoň sčasti ožijú školské dvory, chodby, učebne. Veď v početných anketách ako najväčšie mínusy výučby na diaľku boli zdôraznené nedostatok bežného kamarátenia, priamej komunikácie žiakov a žiakov s učiteľmi.

Aby sa výučba v školách celkom vrátila do normálnych koľají, musia byť zabezpečené absolútne bezpečné podmienky. Tie zatiaľ nie sú. Ale na druhej strane ani výučba na diaľku už nie je taká neznáma a neuchopiteľná záležitosť. Ďaleko je marec 2020, keď sa takmer cez noc muselo presedlať na tieto školské metódy. Skúsenosť robí svoje. Nielen v zdolávaní bežného učiva, ale napríklad aj v príprave budúcich študentov na prijímacie skúšky. Napríklad také internetové prípravy pre všetkých záujemcov stredoškolákov z krajiny a z regiónu už tretí rok zaradom organizuje Departmán pre matematiku a informatiku Prírodovedno-matematickej fakulty v Novom Sade. Začalo sa to z praktických dôvodov, aby potenciálni študenti nemuseli cestovať, teda fyzicky byť prítomní na prednáškach, a teraz v období pandémie je to vlastne jediný zdravotne bezpečný spôsob na realizovanie tejto dodatkovej a účelovej prednáškovej a skúškovej činnosti. Lebo nielenže je táto príprava celkom bezplatná, ale na konci sa ponúka skúšobná online skúška a všetky spracované učebné jednotky sa môžu aj náhradne pozrieť, teda zopakovať. Prajeme zdar všetkým účastníkom výchovno-vzdelávacieho procesu i v tomto druhom školskom polroku. Zdravie predovšetkým. A nech sa aj tentoraz smelo postavia i k prípadným novým výzvam v prospech bohatej a kvalitnej vzdelávacej žatvy.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Obec hospodárskeho rozvoja

31 Zahraničný kus slovenskosti

15 Neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie 40 Bolo to raz v Turčianskych Tepliciach...

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Prvé schválenie modifikovaných zvierat na potravinárske aj lekárske účely

Na titulnej strane: Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, v interview pre náš týždenník spomenul iba časť realizovaných prác. S právom aj skonštatoval: „Sme obec, ktorá veľmi vedome a zodpovedne bojuje, aby pomohla všetkým tým, ktorí majú malú možnosť, aby sebe zabezpečili dôstojné podmienky na živobytie.“ Foto: z kabinetu predsedu obce

Nový Sad

• •

•

4 /4943/ 23. 1. 2021

Týždeň 

7 DNÍ

Masovou vakcináciou proti vírusu Pripravil: Stevan Lenhart

Srbsku sa 19. januára začala masová vakcinácia proti koronavírusu a okrem zdravotníkov a starších občanov do prioritných skupín patria aj príslušníci vojska a polície, osvetoví pracovníci a novinári. Okrem americko-nemeckej Pfizer/BioNTech a ruskej Sputnik V v našej krajine sa tiež začala používať vakcína čínskeho výrobcu Sinopharm. Záujemcovia o vakcináciu sa môžu prihlásiť aj elektronickou cestou – vyplnením dotazníka a podaním žiadosti na webovej stránke euprava.gov.rs. Premiérka Srbska Ana Brnabićová vyhlásila, že cieľom je, aby sa občania očkovali v čím väčšom počte, lebo týmto spôsobom možno dosiahnuť kolektívnu imunitu proti koronavírusu v najkratšom možnom období. Brnabićová tiež povedala, že v spolupráci s lokálnymi samosprávami budú vytvorené podmienky, aby vakcinácia prebiehala vo všetkých prostrediach v kraji-

ne. Na konferencii pre médiá premiérka informovala, že Srbsko už má zaobstaraných vyše milión vakcín a podpísané sú zmluvy na kúpenie šesť miliónov dávok. Imunológ Dr. Srđa Janković upozorňuje, že napriek masovej vakcinácii a postupnému zlepšovaniu sa epidemiologickej situácie v našej krajine ešte stále netreba uvažovať o uvoľnení opatrení, lebo boj proti koronavírusu trvá a potrebné je zostať aj naďalej obozretný, nosiť ochranné rúško a dodržiavať odporúčanú vzdialenosť pri stretnutiach s inými osobami. Vo vyhláške pre RTS Janković tiež povedal, že osoby s chronickými ochoreniami a alergiami, ako aj tehotné ženy pred vakcináciou by sa mali o tom poradiť so svojím lekárom. * Veľké časti Európy boli v noci na pondelok 18. januára zasiahnuté extrémne nízkymi teplotami, aké v posledných rokoch neboli obvyklé. V niektorých oblastiach Poľska

teploty klesli na mínus 28 stupňov Celzia – bola to vraj najchladnejšia noc v tej krajine za posledných 11 rokov; pod vplyvom mrazu praskali železničné koľaje, takže vlaky meškali a ovzdušie bolo v tých dňoch znečistené pre nadmerné používanie uhlia na vykurovanie domov. Agentúra Tanjug informovala, že nízke teploty boli zaznamenané aj v Česku, kde bolo mínus 20 až mínus 27 stupňov Celzia. Pre veľké množstvo snehu a klzké cesty v Nemecku zaregistrovali početné dopravné nehody, pokým v Turecku, v Istanbule, bola pre zasnežené cesty zastavená doprava. Ľadové dni v Srbsku v uplynulom týždni predsa neboli také extrémne a netrvali dlho, avšak veľké množstvá snehu a mrznúce dažde spôsobili problémy obyvateľom desiatok odľahlých dedín v Toplickom a Jablanickom okrese na juhu krajiny. Mnohé tamojšie domácnosti zostali bez elektriny, lebo ťažký sneh a polámané stromy poškodili

elektrické vedenia a stĺpy. Ťažkú situáciu dodatočne komplikoval neprístupný terén pre husto zasnežené cesty, takže nebolo možné dostať sa do mnohých dedín v týchto oblastiach a niektorí tamojší obyvatelia boli viac ako týždeň bez elektriny. * Belehradský Medzinárodný filmový festival FEST sa pre známu epidemiologickú situáciu v tomto roku uskutoční v trochu neskoršom období než obvykle. Tajomník pre kultúru mesta Belehrad Ivan Karl vyhlásil, že sa festival uskutoční pravdepodobne od 2. do 11. apríla a je to ináč v súlade s posúvaním dátumov iných veľkých filmových podujatí. Plánuje sa, aby filmové projekcie v rámci tohtoročného FEST-u prebiehali v menších priestoroch, ale viackrát cez deň. Organizátori vraj očakávajú, že vakcinácia proti Covid-19 prinesie pozitívne výsledky a uvoľnenie, ktoré prispeje k dobrému pocitu z festivalového ovzdušia.

ZÁKAZ POUŽÍVANIA PLASTOVÝCH TAŠIEK V OBCI BÁČSKA PALANKA. Na 42. zasadnutí Zhromaždenia obce Báčska Palanka, ktoré bolo 15. júna 2020, bol schválený návrh o zákaze používania plastových tašiek na úrovni celej obce. Toto rozhodnutie je platné od začiatku aktuálneho roka, takže obyvatelia Obce Báčska Palanka a hlavne obchody musia odteraz používanie plastových tašiek nahradiť tými z prírodných materiálov, tzv. biorozpustnými taškami. V konečnom dôsledku by zákazníci mali používať svoje vlastné. K novému rozhodnutiu Zhromaždenie obce priložilo aj výšky pokút, ktoré dostanú predajcovia v prípade nedodržiavania sa predpisov. Tie sa pohybujú od 5 000 dinárov pre fyzické osoby až po 150 000 dinárov pre právnické osoby. Týmto rozhodnutím sa Obec Báčska Palanka snaží zastaviť nadmerné používanie plastových tašiek, ktoré predstavujú veľký zdroj znečistenia obce. mp

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

ZO ZASADNUTIA VÝBORU PRE INFORMOVANIE NRSNM

Schválili návrh plánu práce v roku 2021 Danuška Berediová-Banovićová

utorok 19. januára sa uskutočnilo prvé zasadnutie v tomto roku Výboru pre informovanie (VPI) Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Hlavným bodom rokovacieho programu bol návrh plánu práce tohto výboru v roku 2021. Zasadnutie otvorila predsedníčka Anna Horvátová a na zasadnutí bola aj predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, ktorá privítala členov VPI, ako aj člen Výkonnej rady NRSNM poverený informovaním Zlatko Lenhart. Pred schválením návrhu práce VPI na rok 2021 Horvátová spomenula, že sú aj v tomto roku vyčlenené prostriedky na podporu zápisu žiakov do stredných slovenských škôl, ako to aj v minulom roku urobili všetky výbory NRSNM, okrem Výboru pre kultúru. Zhodnotila to ako veľmi dobrý krok. Výbor pre informovanie NRSNM v roku 2021 plánuje realizovať nasledujúce podujatia a aktivity: súbeh na výrobu televíznych, rozhlasových, printových, hraných, hudobných a iných obsahov; súbeh na zveľadenie internet produkcie a web obsahov; súbeh pre novinárov, študentov a pracovníkov v médiách; press stredisko počas SNS; stretnutie slovenských novinárov; nevystane ani podpora lokálnym médiám; podpora dopisovateľskej činnosti; tvorivá škola žurnalistiky; podpora školákom a stredoškolákom; novinárska súťaž VPI; jednorazová pomoc médiám, ktoré v roku 2021 pripomínajú výročie založenia, resp. podpora publikácií, nahrávok a materiálov v ústrety jubileu; podpora redakciám (technické vybavenie); seminár o verejnom vystupovaní; podpora ostatných aktivít v oblasti informovania a spomínaná podpora zápisu žiakov do slovenských tried stredných škôl vo výške 200-tisíc dinárov. Spolu 2.600.000,000 dinárov. Horvátová vysvetlila, že v minulom roku zvýšili prostriedky, • TÝŽDEŇ •

keďže sa mnohé podujatia neuskutočnili. Z tých prostriedkov boli podporené niektoré monografie: Slovenské svadobné zvyky a obyčaje autora Janka Kolárika, ktorú vydal MOMS Padina, potom monografia, ktorá spracúva bohatý život a profesionálne dielo nášho kameramana Jozefa Ma-

podporou, len aby poslucháči a televízni diváci nezostali ukrátení o vysielania. Podporili sme teda redakcie, aj napriek tomu, že nemáme ingerencie ako zakladatelia, ako je to prípad s Hlasom ľudu,“ ozrejmila Horvátová. V pokračovaní zasadnutia

Členovia Výboru pre informovanie schválili plán a program práce na budúci rok

ďara Jozef Maďar – Život a sen cez objektív, a kniha pre deti autorky Márie Kotvášovej-Jonášovej Keď príde čas, ktorá je práve v tlači. VPI poskytol prostriedky na technické vybavenie redakciám v slovenskej reči, a to Hlasu ľudu, rozhlasu a RTV. „Keď sa

Horvátová informovala členov výboru o najnovšej udalosti, keď NRSNM reagovala. Týkalo sa to Rádia Báč v Obci Báč. „Zo spoločenských sietí sme sa dozvedeli o tejto udalosti. Totižto zamestnankyni vypršala zmluva koncom minulého roka a k tomu sa aj rozchorela,

Zhodli sa, že treba podporiť dopisovateľskú sieť

vyskytol problém v slovenských redakciách RTV Vojvodina a Novosadskom rozhlase, a bolo to z jesene, keď hrozilo, že sa budú redukovať zamestnanci, priskočili sme na pomoc s finančnou

takže vysielanie v slovenskom jazyku neodznelo v nedeľu 3. januára, na čo si Selenčania zvykli a je to vlastne ich vysielanie, ale nie z toho dôvodu, že sa zrušilo. Neobstoja ani kvázi informácie,

že sa NRSNM nezaujíma o práva Slovákov, čiže že sa nám Slovákom práva zrušujú.“ Vyzdvihla, že keby sa jednotlivci ihneď obrátili na lokálnu samosprávu a Národnostnú radu, do takýchto nepríjemností by nedošlo, lebo sa práve lokálna samospráva a NRSNM pričinili o to, aby na vlnách Rádia Báč vysielanie v slovenskom jazyku prebiehalo. Vyzdvihla k tomu, že je tento rozhlas sprivatizovaný, ale majiteľ nemal v úmysle zrušiť vysielanie a ochotný je aj naďalej spolupracovať. Keď ide o mladých, Horvátová povedala, že aj tohto roku bude cieľom výboru podporovať mladých novinárov, školákov a stredoškolákov. Zdôraznila, že je dosť mladých, ktorí prejavujú záujmy a afinity k novinárstvu, že aj VPI, aj NRSNM si myslia, že týmto spôsobom prilákajú ešte viac mladých a spopularizujú novinársku činnosť. Člen Vladimír Hudec navrhol, aby sa prostriedky inak prerozdelili a aby sa zvýšili plánované prostriedky na dopisovateľskú činnosť, lebo, ako povedal, je potrebné ich podporiť, a že mnohí dopisovatelia roky robia bez úhrady. Tento návrh bol schválený, ako aj návrh plánu práce v roku 2021. Členovia VPI schválili demisiu členky VPI Aničky Chalupovej, bývalej novinárky Hlasu ľudu, a ďalším bodom rokovacieho programu bola voľba nového člena. Predsedníčka VPI Horvátová navrhla, aby to bola tiež novinárka Hlasu ľudu, a to Anna Lešťanová zo Starej Pazovy. Tento návrh členovia schválili a NRSNM ho má ešte verifikovať. Na záver člen Miloslav Chrťan, zároveň aj predseda Správnej rady Hlasu ľudu, mal pripomienku, že na minulom zasadnutí pod bodom rôzne bola Správna rada obvinená za zmenšený počet čitateľov Hlasu ľudu a povedal, že to nie je pravda. Horvátová mu odôvodnila tým, že NRSNM je zakladateľom Hlasu ľudu a že Správna rada je najvyšším orgánom Hlasu ľudu a ako taká nereagovala na upozornenia o problémoch v redakcii.

4 /4943/ 23. 1. 2021

Týždeň INTERVIEW S ĐORĐOM RADINOVIĆOM, PREDSEDOM OBCE STARÁ PAZOVA

Obec hospodárskeho rozvoja Anna Lešťanová

kročili sme už do januára, prvého mesiaca v roku 2021, a je to obdobie vhodné na súvahu lanského roka, vlastne povedať viac, čo sa urobilo v roku za nami a dotknúť sa plánov na nadchádzajúce obdobie. Naším spolubesedníkom je Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, ktorý je po vlaňajších voľbách po tretí raz zvolený za prvého človeka obce. Rok 2020 naplno zasiahla pandémia koronavírusu, s ktorou celý svet zápasí už celé mesiace. Preto nie náhodou naša prvá otázka postavená predsedovi Radinovićovi bola spätá s ňou a ako sa on pozerá na minulý rok 2020. „Práve ako ste povedali, zasiahol nás nebezpečný vírus, ktorý prerástol v epidémiu pandemických rozmerov, a vďaka nemu určite budeme pamätať celý minulý. Povďační sme nášmu štátnemu vedeniu, v čele s prezidentom Aleksandrom Vučićom a vládou Republiky Srbsko, za profesionálny prístup k tomuto stavu a všetky nové momenty, ktoré prináša pandémia, koľko je to možné, držia pod kontrolou. Tak sme my, ako lokálna samospráva, sledovali ich príklady a pokyny, a preto sa usilujeme, aby sme našim občanom vždy boli v službe, pričom prísne dodržiavame všetky predpísané opatrenia. Myslím tu aj na zdravotníckych pracovníkov, ktorí svoju prácu vykonávali veľmi svedomite a zodpovedne, a práve preto sme nemali nejaké veľké problémy. Chceme pevne veriť, že tento rok bude oveľa lepší a že pandémia bude čoskoro za nami ako zlý sen.“ Keď hovoríme o aktuálnej téme, spätej s pandémiou a zdravotníctvom, musíme povedať, že sú vlani otvorené aj covid nemocnice v neďalekej nám Batajnici a Kruševci. Preto ďalšia otázka znie, a to, čo i najviac zaujíma občanov Staropazovskej obce, ktoré sú naplánované vkladania do tejto oblasti? „To, čo je urobené na úrovni štátu za uplynulé obdobie, vkladania

www.hl.rs

do zdravotníctva, výstavba nových covid nemocníc, je chvályhodné. My sledujeme tieto trendy a pripravujeme potrebnú dokumentáciu, a to na rekonštrukciu objektov domu zdravia v Starej a Novej Pazove, modernizáciu vybavenia, a tiež nezabúdame ani na ambulancie,

Đorđe Radinović

ktoré pracujú v rámci tejto ustanovizne. Hodnota vyčíslená v sume dve miliardy eur hovorí o stupni naplánovaných vkladaní do zdravotníctva v Staropazovskej obci.“

niekoľko prijímacích nemocničných miestností a bude mať status mininemocnice. Nie je reálne, aby sa v Starej Pazove stavala nejaká veľká nemocnica vzhľadom na blízkosť nemocníc v Novom Sade, Belehrade a Sriemskej Mitrovici. Ako som už povedal, status mesta nie je podmienený výstavbou nemocnice, ale iba zvýšenie úrovne jestvujúceho domu zdravia. Ďalšia skutočnosť, Daňová správa Stará Pazova sa stala filiálkou pre obce Stará Pazova, Inđija a Pećince, taktiež obec kúpila budovu, kde sa nachádza Erste banka, ktorá sa toho času upravuje, a v pláne je, aby sa jedno poschodie uschopnilo pre republikový, tzv. PIO fond, s cieľom dať i to na vyšší stupeň a tým získať úroveň filiálky pre uvedené tri obce. V súvislosti s týmto treba pripomenúť, že do Policajnej stanice Stará Pazova prišli početní

Vchod do Starej Pazovy z autostrády E-75 a priemyselná zóna

Už tretí mandát ste v čele obce a ako je zahlásené, Stará Pazova by mala dostať status mesta. Môže sa to stať, ak nemáme napr. nemocnicu? „Skutočnosť, že Stará Pazova nemá nemocnicu, nie je spätá so získaním statusu mesta. Tieto dve veci nie sú späté a jedna nevylučuje druhú a nie sú v podmienečnom stave. Tá modernizácia domu zdravia znamená, že sa uschopní

Informačno-politický týždenník

mladí policajti z iných prostredí, a preto sme uschopnili, aby sa v Novej Pazove otvorili okienka na registráciu vozidiel, vyzdvihnutie osobného preukazu a pasu a iných dokladov. Na isté účely to plánujeme urobiť aj v sídlisku Bánovce-Dunaj. To sú všetko ukazovatele na zdôvodnenie statusu mesta, zveľadenie inštitúcií, a na tejto idei ako lokálna samospráva pracujeme už dlhší čas.“

Pán predseda, koľko sme ďaleko od realizácie uvedených plánov a či aktuálna pandémia vplýva na samotný proces? „V každom prípade áno, aktuálna pandémia nechala stopy v realizácii uvedených plánov, ale ideme pomaly, krok po krok dopredu, a pevne verím, že sa plány uskutočnia do roku 2022, lebo aj príchodom vakcín do našej krajiny sa situácia iba zlepší.“ Ani v roku za nami Staropazovská obec nezabudla na sociálne ohrozené kategórie občanov. Čo ste pre nich pripravili? „Čo sa týka sociálneho programu, sme mienky, že by aj on mal byť vyvinutý, lebo sa aj táto skutočnosť vzťahuje na stupeň vyvinutosti našej obce, práve tak ako aj počas tejto pandémie, čo bol stupeň účinnosti štátu, aby vyšiel v ústrety a pomohol všetkým občanom vrátane poskytovania zdravotnej ochrany. Tak sa aj my ako obec usilujeme na lokálnej úrovni starať sa o kategórie obyvateľstva, ktoré nie sú v možnosti samostatne alebo v úplnosti sa postarať o seba. Aj v tomto segmente sme jednou z najlepších obcí v Srbsku. V roku 2020 až 1 600 rodín dostalo po tonu uhlia a nachystaných bolo aj niekoľko tisíc novoročných balíkov pre najmladších, ktorým rodičia, alebo tí, ktorí sa o ne starajú v pestúnskych rodinách, nemajú možnosť zabezpečiť darčeky k sviatkom. Denne sa v rámci Národnej kuchyne chystajú dávky jedál. Sme lokálnou samosprávou, ktorá veľmi vedome a zodpovedne bojuje, aby pomohla všetkým tým, ktorí majú malú možnosť, aby sebe zabezpečili dôstojné podmienky na život.“ Keď hovoríme o skupine sociálne ohrozených obyvateľov, v roku 2020 sú im udelené byty. Aký je počet užívateľov sociálne ohrozených kategórií, ktorí dostali strechu nad hlavou? „Čo sa týka tejto časti, vlaňajší rok bol veľmi úspešný. Donátori boli z USA a Európskej únie, ale aj naša obec vložila do tohto projektu viac ako dve miliardy eur. Pred týmto významným a hodnotným projektom boli vystavané byty pre rómsku populáciu, pre 30 rodín. • TÝŽDEŇ •

Najprv bola vystavaná budova v Golubinciach, kde 30 bytov udelili rodinám, ktoré majú status vysťahovalcov. V Starej Pazove je vystavaných 169 bytov a je tam jedno celé nové sídlisko v Ulici fruškohorskej. Všetci ľudia, ktorí

nomicko-obchodná škola v Starej Pazove, potom základné školy vo Vojke a Golubinciach. Toho času sme všetky sily upriamili na rekonštrukciu staropazovskej Základnej školy Boška Palkovljevića-Pinkiho, ktorá je vo veľmi zlom stave, a toho

Priemyselná zóna a vchod do Starej Pazovy po rekonštrukcii

sa nasťahovali do týchto bytov, majú možnosť, aby si ich kúpili za výhodnejšie ceny než na trhu.“ Aká je situácia, keď ide o vkladania do vzdelávacích ustanovizní? „Základná škola v Nových Bánovciach je ukončená, vykonaná je dostavba budovy, a tým sú zvýšené kapacity. Všetko je urobené na vysokej úrovni a toho času sa škola vybavuje potrebným náradím. Keď ide o základnú školu v Belegiši, je v záverečnej fáze výstavby. Podľa výzoru sa mnoho rozlišuje od ostatných škôl v Srbsku, a preto upúta pozornosť mnohých ľudí, keďže je na úrovni škôl vo Švajčiarsku. V relatívne veľmi krátkom časovom období, za dva roky sme vystavali dve školy, čo je veľkým úspechom pre jednu obec. Staropazovská obec do týchto kapitálových investícií vložila jednu časť finančných prostriedkov, kým druhú časť Kancelária pre verejné vklady. Hodnota výstavy týchto dvoch škôl je viac než miliarda dinárov. Vkladania obce do kapitálnych projektov sú veľké a hovorím to v prirovnaní s ostatnými obcami, koľko sme my v prednosti, lebo nemáme nedostatok základných prostriedkov. Všetko to sme mohli zabezpečiť silným rozvojom hospodárstva na území Staropazovskej obce v uplynulých rokoch. Veľmi mnoho práce sme mali, kým sme nedoriešili aj majetkovoprávne záležitosti. Rekonštruovaná je i ko• TÝŽDEŇ •

času sa koná vypracovanie projektovej dokumentácie. S prácami by sa malo odštartovať v máji. Vkladáme tiež i do predškolských ustanovizní, v ktorých je okolo 4 000 detí a o ne sa stará viac ako 350 zamestnaných. V nadchádzajúcom období chceme ešte viac zveľadiť pobyt detí v ustanovizniach a nevylučujeme ani trend súkromných škôlok podľa modelu na objekty, ktoré jestvujú vo veľkých mestách, akými sú Belehrad a Nový Sad. Obec pomocou subvencií bude podporovať výstavbu týchto škôlok, kým pre rodičov výška ceny pobytu detí bude rovnaká.“ Aj Obec Stará Pazova má nové zloženie lokálneho parlamentu a často ste prítomný aj na týchto zasadnutiach a zúčastňujete sa v rozpravách. Aká je vaša mienka o ich práci? „Náš lokálny parlament je veľmi stabilný a veľmi som spokojný s dosiahnutými výsledkami a jeho prácou. Moja prítomnosť na zasadnutiach neznamená, že mám nejakú nedôveru, ale preto, že som aj tu zodpovedný a chcem byť zasvätený do všetkých dianí. To, čo ma najviac sužuje, je, že opozícia v parlamente zneužíva naše pozitívne výsledky práce a privlastňuje ich k sebe. Samozrejme, vieme v každom našom prostredí, ktoré sú to veci, ktoré musíme jednu po jednu riešiť, aký je napr. problém kanalizácie podľa stanovených priorít atď.“

V uplynulých dvoch mandátoch v čele Staropazovskej obce ste ukázali, že obecné vedenie je pripravené realizovať viacročné plánované projekty. Aká je situácia ohľadom spájania dvoch autostrád? „To je projekt predovšetkým štátneho významu. K realizácii tohto projektu prispela predovšetkým skutočnosť o rozvoji všetkých štyroch priemyselných zón. Teraz prichádzame k situácii, že ich je potrebné spájať, a tým spájame aj dve autostrády, čo dodatočne umožní ďalší rozvoj hospodárstva na území našej obce. Začali sme s vypracovaním dokumentácie a tento projekt sa našiel v štátnych projektoch 20 – 25, čo znamená, že sa v tomto období očakáva výstavba. My to však začneme robiť skôr, na fázy... Počas roka 2021 odštartujeme s expropriáciou pôdy a v roku 2022 sa očakávajú dôležitejšie ťahy ohľadom tohto projektu. No najprv urobíme cestu Staré Bánovce – Krnješevci, smer cez Novú Pazovu, a jednou z hlavných príčin je, že práve tu

Čo sa týka hospodárstva, mnoho ľudí vo svete následkom pandémie koronavírusu zostalo bez práce. Aká je situácia v Staropazovskej obci? „Táto situácia zasiahla celý svet a každý deň hospodárstvo tratí, čo sa však pociťuje aj v hospodársky najvyvinutejších krajinách a odzrkadľuje sa najviac na obyvateľstve. Naše štátne vedenie veľmi dobre bojuje aj tu za daných okolností. V našej obci zatiaľ nemáme ukazovatele s náznakom na nejaký zväčšený počet ľudí, ktorí zostali bez práce, a aj teraz sa tu stavajú, ako viete, nové podniky. Máme na desiatky firiem, ktoré začali, alebo iba majú začať s výstavbou svojich objektov na území obce. Najväčší z nich je MTU, ktorý už začal s výstavbou a v marci bude pokračovať s prácami, potom spoločnosť CTP, ktorý vystaval svoju prvú halu v Nových Bánovciach... K čoraz lepšiemu a väčšiemu rozvoju hospodárstva v obci v značnej miere prispieva aj jej výnimočná priaznivá geografická poloha, a potom aj samotné vedenie obce, ktoré využilo všetky

Cestná infraštruktúra – cesta smerom do Inđije

očakávame príchod veľkej spoločnosti MTU Aero Engines. Táto cesta sa bude robiť podľa princípu verejno-súkromného partnerstva, pretože projekt asfaltovania ulíc v lokálnych sídliskách, kde bolo vyasfaltovaných okolo 120 ulíc, vyprší v marci 2021. A to nám dáva možnosť podľa rovnakého princípu začať aj s týmto ďalším projektom. Okrem lokálnych ciest v pláne je začať s procedúrou na realizáciu regionálneho cestného smeru Stará Pazova – Ruma. Je tu ešte niekoľko regionálnych ciest, ktoré sú príliš v zlom stave a ktoré sme neboli v možnosti riešiť práve pre patričné kompetencie.“

priaznivé zdroje s cieľom zveľadiť život a prácu občanov. Všetkému tomuto som dal aj ja môj skromný podiel spolu s mojimi spolupracovníkmi.“ Sme na začiatku roka, aký je váš odkaz občanom? „Najväčším želaním je, aby sme sa zbavili pandémie a vrátili sa normálnemu spôsobu životu. Som ambiciózny, a preto aj v roku 2021 chcem pokračovať ďalej, aby sme spoločnými silami aj naďalej vkladali, stavali a zveľaďovali život v našej obci vo všetkých sférach života a práce občanov.“ Fotografie sú z archívu kabinetu predsedu obce

4 /4943/ 23. 1. 2021

Týždeň SLOVO MÁ VZNEŠENÝ PÁN MGR. IGOR FELDY, SENIOR SRIEMSKY A FARÁR STAROPAZOVSKÝ

Staropazovský cirkevný zbor mal dlhý rad seniorov a som rád, že môžem aj v seniorskom úrade kráčať v ich šľapajach Anna Lešťanová

pom Mgr. Jaroslavom Javorníkom, PhD., farárom lani bol za seniora sriemkulpínskym, by sa mala skeho zvolený Mgr. Igor konať, ak podmienky Feldy, farár staropazovský, spôsobené pandémiou pekný to teda dôvod na rozhovor Covidu-19 budú dovoľos ním. Zároveň vyjadrujeme vďaku vať, koncom júna bežnéza ochotu podeliť sa so vzácnyho roku v Starej Pazove, mi informáciami aj s čitateľmi kde máme naplánované Hlasu ľudu. aj ústredné oslavy – 100 Pán senior, kedy sa to udialo rokov SEAVC v Srbsku, a aké sú vaše pocity? a to práve v našom naj„Na zasadnutí kňazov Slostaršom kostole, kde sa venskej evanjelickej a. v. cirkvi naši predchodcovia vo v Srbsku, Sriemskeho seniorátu viere a národe rozhodli, v Dobanovciach, pod vedením že po rozpade Rakúsko-Uhorska a založení Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov sa splní ich odveká túžba mať svoju Mgr. Igor Feldy, senior sriemsky a farár Slovenskú evanjelickú staropazovský a. v. cirkev, ktorá by sa staropazovský cirkevný zbor, to aj okrem svojho primárneho duchovného poslania: zvesto- ochotne bude konať. Spomeniem vania Božieho slova a prisluhova- aspoň Ústredný archív SEAVC v nia sviatostí ešte lepšie starala aj o Srbsku, ktorý je nielen miestom zachovanie národnej identity, a to zachovania našej minulosti, ale aj v bratskom slovanskom štátnom miestom, z ktorého prúdia dobré impulzy a inšpirácie na konanie útvare, v ktorom sa ocitla.“ Ste farárom staropazovským, dnes, práve z múdrosti a zápalu, teda na starosti máte veľký cir- o ktorom sa dozvedáme v archívkevný zbor, v ktorých filiálnych nych dokladoch, zápisniciach a cirkevných zboroch ste ešte knihách. Staropazovský cirkevný zbor mal dlhý rad seniorov, svojich administrátorom? „Áno, staropazovský cirkevný zborových farárov, začnúc od zbor zostáva aj naďalej mojím Vladimíra Konštantína Hurbana – základným miestom služby a ve- VHV, Vladimíra Vereša, Mgr. Jána rím, že bude mojou podporou aj Baláža, Mgr. Pavla Andrášika, a v seniorskom pôsobení. Tak to aj som rád, že môžem aj ja v seniorS Dr. Ardenom Haugom, predstaviteľom ELCA, t. j. Evanjelickej luterán- definuje naša cirkevná ústava, skom úrade kráčať v ich šľapajach. skej cirkvi v USA pre Európu v roku 2008 na Turíce v pazovskom kostole že vo vykonávaní kompetencií Aj samotní Staropazovčania ma seniorovi potrebnú pomoc po- v tom podporujú a mám dojem, doterajšieho vznešeného pána seniora báčskeho Mgr. Jaroslava skytuje cirkevný zbor, v ktorom je že prejavujú aj zdravú mieru hrseniora sriemskeho Mgr. Jána Kopčoka, farára hložianskeho, senior zborovým farárom. A som dosti, že majú nielen farára, ale aj Vinkoviča, farára boľovského, ad- vznešeného seniora banátske- presvedčený, že taký veľký zbor, seniora, podobne ako to bolo aj ministrátora dobanovského, dňa ho Mgr. Slađana Daniela Srdića, so svojou rozmanitou duchovnou, v minulosti. K staropazovskému 14. novembra som dostal dôveru farára jánošíckeho, a mňa naším diakonickou, ale aj kultúrno-ná- zboru neodmysliteľne patrí jej stať sa jeho nástupcom. Pravdaže, novým dôstojným pánom bisku- rodnou činnosťou, akú pestuje filiálny cirkevný zbor Slankamen-

www.hl.rs

túto voľbu musí ešte potvrdiť Synoda, najvyšší orgán SEAVC v Srbsku. Čo sa pocitov týka, je tu prítomná vďaka za dôveru, zodpovednosť za novú zverenú úlohu, ako aj pocit závislosti od Božieho vedenia a pomoci, bez ktorých, veríme, nič v Jeho cirkvi nemožno konať.“ Kedy sa orientačne môže očakávať slávnostné uvedenie do úradu troch seniorov z Báčky, Banátu a zo Sriemu? „Slávnostné uvedenie do úradu – inštalácia novozvolených seniorov našej cirkvi: vznešeného

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

ské Vinohrady a v posledných rokoch tiež s radosťou a ochotne administrujem cirkevný zbor v Binguli, pokým moja manželka Mgr. Svetlana Vojnićová-Feldyová, farárka solianska, vypomáha aj v cirkevnom zbore v Ľube. Verím, že mi aj táto skutočnosť pomôže, aby som ako senior mal lepší prehľad o radostiach a starostiach našich menších cirkevných zborov, najmä

v západnom Srieme. Čo tvorí Sriemsky seniorát a aká je aktuálna situácia? Aká je vaša úloha ako seniora sriemskeho a aké sú vaše plány, resp. vízie ohľadom pôsobenia v uvedenom senioráte? „Sriemsky seniorát pozostáva z ôsmich matkocirkevných zborov (Belehrad, Binguľa, Boľovce, Dobanovce, Erdevík, Lug, Stará Pazova a Šíd) a zo šiestich filiálnych cirkevných zborov (Ašaňa, Bijeljina, Ľuba, Slankamenské Vinohrady, Sriemska Mitrovica a Višnjićevo). Zaujímavosťou seniorátu je, že má svoje cirkevné zbory na území niekdajšieho slávneho Sirmijského biskupstva, ešte z doby Rímskej ríše, ktoré je spojené s martýrstvom prvotných kresťanov, ako aj s bojom o pravovernosť v cirkvi, najmä proti heréze Arianov. Okrem už spomenutých kňazov v senioráte pôsobí pani farárka Mgr. Anna Petrovićová v Belehrade a administruje aj cirkevný zbor Šíd s fíliami, ako S manželkou a kolegyňou aj pán farár petrovský Svetlanou Vojnićovou-Feldyovou Mgr. Ján Vida, ktorý

administruje cirkevný zbor Erdevík a Lug. Zaujímavé je i to, že jeden cirkevný zbor máme mimo Sriemu,

v senioráte a prednášať na Synode správu o vnútorno-misijnej činnosti v senioráte. Plánujem v tejto

S umelcami v Spomienkovej izbe na Hurbanovskej fare v roku 2018

ale tradične patrí k nášmu seniorátu, je to Belehrad, ako i to, že máme aj cirkevný zbor na území iného štátu v Bosne a Hercegovine, resp. Republike Srbskej, ide o Bijeljinu. Seniorát bol založený 29. marca 1921 v Starej Pazove. Úloha seniora je koordinácia a zlaďovanie činnosti cirkevných zborov, organizovať vnútorno-misijné slávnosti, zvolávať zasadnutia kňazov seniorátu, navštevovať a starať sa o duchovno-náboženský život

dobrej praxi pokračovať a snažiť sa v tomto našom najmenšom a asimiláciou najzraniteľnejšom senioráte, koľko bude v mojej moci a predovšetkým s pomocou Pána cirkvi a nášho cirkevného vedenia, konať na dobro a spokojnosť aj mojich oltárnych bratov a sestier, aj celého nášho veriaceho ľudu v tomto našom slávnom Sriemskom senioráte.“ Fotografie: z archívu I. Feldyho

NOVÝ SAD

Odmenení stredoškoláci za videonahrávky o národnostnej rozličnosti Vojvodiny A. Lešťanová

ďaka spolupráci Asociácie Kulturanova v Petrovaradíne a Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vo štvrtok 14. januára v aule pokrajinskej vlády bolo odovzdaných deväť tabletov • TÝŽDEŇ •

najúspešnejším stredoškolákom, ktorí sa zapojili do súťaže o výber videonahrávok na tému Multikultúrnosť a etnická rozmanitosť vo Vojvodine. Súbeh bol zverejnený v období 8. až 28. decembra 2020, prišlo osem prihlášok, pričom sú autori štyroch videonahrávok odmenení tabletami, ktoré im odovzdali podpredseda pokrajinskej vlády

a Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny Zsolt Szakállas a zástupca rezortného tajomníka Milan Kovačević. Najúspešnejší stredoškoláci videonahrávky, ktoré znázorňujú národnostnú rozličnosť Vojvodiny, spolužitie, folklór, dedičstvo a toleranciu, sú zo Starej Pazovy, Senty, Ady a Vrbasu. Videona-

hrávky obsahovali krátku formu, do desiatich minút, a spracovali témy multikultúrnosti a etnickej rozmanitosti na území AP Vojvodiny. Dôležitým aspektom súbehu bola možnosť, aby žiaci pracovali samostatne, ale aj v skupinách, a aby pri vizuálnych

4 /4943/ 23. 1. 2021

>>>

Týždeň

Po slávnostnom udelení odmien nasledovala spoločná fotografia na pamiatku

prácach používali materinský jazyk. V krátkych videoformách v rozličných jazykoch žiaci stredných škôl svojsky, jedinečným spôsobom znázornili, ako vidia

bohatstvo a pestrosť Vojvodiny. Bol to ináč prvý súbeh takéhoto druhu venovaný žiakom a prihlásili sa stredoškoláci z 12 škôl. Podľa slov Zsolta Szakállasa stredoškoláci poskytli tvorivý re-

autentickými národnostnými spoločenstvami v súladnom spolužití. Medzi odmenenými stredoškolákmi – autormi videonahrávok je aj Andrej Simendić

okrem fotografie baví aj video a montáž. Dali sme sa do práce. Profesorka Havranová mi dala výborné smernice, ako aj výnimočnú ideu, aby sme v tomto projekte predstavili aktivity našich stredoškolákov v zachovávaní slovenskej identity. Videonahrávky nám zaslali Katarína a Vladislav Gubečkovci, Jana Verešová, Dária Kabasová a Anna Domoniová a keď aj Klára Filipová poslala svoju nahrávku, mohol som sa dať do práce. V tom momente som mohol vojsť do toho krásneho magického sveta filmu a montáže. Aj keď som mnoho času strávil pri počítači, necítil som to ako obťaženie, ale ako pôžitok, lebo som videl, že to bude krásne video, krásna pamiatka. Pri tejto príležitosti sa chcem poďakovať v prvom rade mojej profesorke V. Havranovej, ktorá bola ochotná pomôcť a poradiť mi v každej chvíli, ktorá

Andrej Simendić

Profesorka Vladislava Havranová dala Andrejovi Simendićovi výborné smerovky, ako aj výnimočnú ideu, aby v tomto projekte predstavil aktivity staropazovských stredoškolákov v zachovávaní slovenskej identity

www.hl.rs

flex a vlastné skúsenosti s hodnotami, ktoré do veľkej miery určujú podstatu Vojvodiny a činia ju rozpoznateľnou a jedinečnou na mape Európy ako neporovnateľne bohatej etnickej, jazykovej a kultúrnej oblasti s takmer tridsiatimi

Informačno-politický týždenník

zo Starej Pazovy, žiak tamojšej Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića. Názov jeho práce bol Vitajte v Starej Pazove. Po slávnostnom udelení odmien a príchode domov A. Simendić pre náš týždenník povedal: „O tomto súbehu som sa dozvedel na hodine slovenského jazyka od pani profesorky Vladislavy Havranovej. Táto idea sa mi hneď zapáčila, lebo mňa

svoj voľný čas počas prázdnin chcela venovať tomuto projektu. Poďakovať sa chcem aj mojim kamarátom z Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića, ako i z Gymnázia Branka Radičevića.“ Fotografie: z archívu pokrajinskej vlády a Andreja Simendića

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti STAROPAZOVSKÁ OBEC

Otvorením filiálky odštartovali oslavy stého výročia založenia banky Anna Lešťanová

anka Poštanska štedionica si v roku 2021 pripomína úctyhodné jubileum – sté výročie založenia. Prvú pobočku v oslavnom roku otvorili v stredu 13. januára práve v Staropazovskej

Filiálku slávnostne otvorili Đorđe Radinović a Nataša Markovićová

obci – v sídlisku Bánovce-Dunaj. V poradí 190. filiálku banky prestrihnutím červenej šnúry oficiálne dali do prevádzky Nataša Markovićová, členka Výkonnej

rady Banky Poštanska štedionica, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. „Skôr, pred takými 10 – 15 rokmi, sme sotva jestvovali na bankovej mape, a teraz, keď oslavujeme storočie od založenia, sa nachádzame vysoko umiestnení na bankovom trhu a sme medzi prvými bankami. Pre nás je najdôležitejšie, aby nám profit bol na druhom mieste a aby nám ľudia, naši zamestnanci a najmä naši klienti, boli na prvom mieste,“ povedala Nataša Markovićová a doložila, že sa Banka Poštanska štedionica usiluje čím viac sa priblížiť ku klientom, o čom svedčí aj otvorenie tejto filiálky. Práve táto 190. pobočka v sídlisku Bánovce-Dunaj je otvorená na základe prejaveného veľkého záujmu občanov. „Usilujeme sa, aby sme rovnomerne boli zastúpení na území celého Srbska, a preto sa aj naďalej budeme usilovať čím viac sa priblížiť k našim občanom, čo je v súlade s heslom banky. V rámci oslavného roka 2021 sľubujeme, že sa budeme usilovať byť ešte lepší a účinnejší. Rozvetvovať sa chceme vo všetkých sférach nášho pôsobenia, a preto naším receptom na dlhovekosť je zdravý vzťah k ľuďom, ku klientom, k zamestnancom.

Zdravé peniaze v zdravej banke je základ, ku ktorému spoločne spejeme,“ prízvukovala členka VV banky N. Markovićová.

Otvorením tejto pobočky občania si budú môcť veľmi rýchlo vybaviť všetky veci, ktoré potrebujú v rámci tejto oblasti.“ Predseda Radinović netajil spokojnosť, že Banka Poštanska štedionica ako najväčšia domáca banka v štátnom vlastníctve otvorila v oslavnom roku ďalšiu pobočku v Staropazovskej obci. Občania z podunajských dedín obce už v prvý pracovný deň filiálky o služby banky prejavili veľký záujem. V rámci veľkého jubilea storočnice jestvovania predstavitelia oslavnej banky udelili deťom z tohto sídliska novoročné balíky. Banka Poštanska štedionica ako spoločensky zodpovedná finančná inštitúcia okrem toho, že sa stará o svojich klientov a zamestnancov, poskytuje aj pomoc V oslavnom roku najmladším udelili novoročné balíky v sídlisku Bánovce- tým, ktorí ju najviac potrebujú. V súvislosti s týmto predstavitelia -Dunaj banky v týchto dňoch navštívili Kraljevo, Kruševac, Ljuboviju, Podľa slov Đorđa Radinovića Užice a Kosjerić a najmladším oblokálna samospráva a občania sú čanom udelili novoročné balíky. veľmi spokojní, že Banka Poštanska Udelenie balíkov je iba jednou z naštedionica otvorila svoju filiálku plánovaných aktivít, ktoré banka v tejto časti Staropazovskej obce. usporiada v rámci oslavy veľkého „Doteraz sme tu mali iba jednu jubilea – stého výročia jestvovania banku a vládli tu veľké tlačenice. a nepretržitej práce.

BINGUĽA

Darček k jubileu Tijana Farkašová

21. storočí v SKUS M. R. Štefánika v Binguli chýbal základný hygienický prvok, čiže hygienické zariadenie. Koncom minulého roka sa im tento problém podarilo vyriešiť a bol to pekný darček členom k storočnici pôsobenia Slovenského domu. Majstri svoju časť robôt ukončili, treba za nimi pozametať, poupratovať, poumývať, vyčistiť... Tento projekt vynovenia hygienických zariadení bol úspešne realizovaný a finančne • ĽUDIA A UDALOSTI •

Nové hygienické zariadenia

podporený z rozpočtu Obce Šíd. Koncom minulého roka spolkári dostali aj finančné prostriedky na rekonštrukciu strechy spolkového domu. Práce mali byť zorganizované vlani, avšak pre pandemickú situáciu ich presunuli do tohto roku. Finančné prostriedky dostali z obce, ale NRSNM minulý rok pomohla binguľskému Slovenskému domu

tieto prostriedky získať. Keďže je strešná konštrukcia vo veľmi zlom stave, obnovu strechy je potrebné dôkladne riešiť. Binguľský spolok tento problém zo svojho vlastného rozpočtu, samozrejme, odstrániť nedokáže. Teda nápomocnou rukou im môžu byť iba Obec Šíd a NRSNM. Po naplánovaných rekonštrukčných prácach storočná budova spolkového domu v Binguli nadobudne krajší vzhľad. Na základe plánov by sa rekonštrukčné práce mali začať na jar alebo v lete, všetko závisí od pandemickej situácie.

4 /4943/ 23. 1. 2021

Ľudia a udalosti O DEMOGRAFICKOM POHYBE V OBCI BÁČSKY PETROVEC

Pred nasledujúcim sčítaním obyvateľstva v Srbsku Jaroslav Čiep

do 3 000 obyvateľov a mestské centrum vo veľkostnej kategórii osledné sčítanie obyvateľ5 001 – 10 000 obyvateľov. stva v Srbsku bolo pred dePohyb celkovej populácie posiatimi rokmi a spravidla sa sledných ôsmich sčítaní v tabuľke koná každých desať rokov, takže možno znázorniť takto: T1 s odstupom stanoveného času sa Analýza pohybu celkového očakáva, že čoskoro sa sčítanie počtu obyvateľov Obce Báčsky bude konať zase. Najprv bolo Petrovec za obdobie rokov 1948 plánované, že sa to uskutoční v až 2002 naznačila trend nárastu apríli tohto roku, ale podľa celkového počtu obyvateľov T1 Rok sčítania obyvateľstva najnovších údajov sa bude na priemernej ročnej úrovni konať od 1. do 31. októbra 0,11 %. Populačná veľkosť má 1948 1953 1961 1971 1981 1991 2002 2011 2021. Dôvodom je to, že však trend trvalého poklesu B.Petrovec 7 452 7 503 8 104 7 822 7 729 7 229 6 727 6 155 pandémia COVID-19 viedla populácie od sčítania ľudu v Hložany 2 776 2 754 2 839 2 682 2 569 2 487 2 283 2 002 k premiestneniu a reorganiroku 1981. Pozorované po deKulpín 3 578 3 728 3 742 3 312 3 226 3 207 2 976 2 775 zácii veľkého počtu kľúčodinách je tento trend rovnaký, Maglić 8 1 157 2 180 2 226 2 571 2 733 2 695 2 486 vých aktivít sčítania ľudu. Obec 13 418 15 142 16 865 16 042 16 095 15 656 14 681 13 418 s výnimkou Maglića, ale aj v Po jeho vykonaní údaje tejto dedine bol zaznamenaný sa štatisticky spracúvajú pokles celkovej populácie. a výsledky sčítania Republikový najmenších obcí vo Vojvodine s 21‘ 38N; zemepisná šírka: 19° 35‘ Podľa posledného sčítania z roku štatistický úrad vydáva aj v po- celkovým počtom obyvateľov 13 30E a nadmorská výška 87 m. 2011 došlo k poklesu celkového dobe kníh. 418 (o 9 % menej ako v roku 2002, Podľa posledného sčítania z počtu obyvateľov obce o 9 % v Keď ide o Obec Báčsky Petrovec keď tu bolo 14 681 obyvateľov). roku 2011 obec má 13 418 oby- porovnaní s obdobím v roku 2002. a jej obyvateľstvo, postrehli sme, Rovnako počtom osídlení patrí do vateľov. V centre obce v Báčskom Analýza populačnej štruktúry že naposledy po výsledkoch sčí- skupiny najmenších obcí – tvoria Petrovci žije 6 155 obyvateľov, podľa vekových skupín naznačuje tania siahli pri vypracovaní nepriaznivú vekovú štruktúSprávy o stave bezpečnosti ru obyvateľstva s vysokým T2 Celkovo 0 – 19 r. 20 – 39 r. 40 – 59 r. 60 a viac r. dopravy v Obci Báčsky Petindexom starnutia 1,0, ktorý % % % % rovec za roky 2018 a 2019, sledujú osídlenia v rozmedzí B. Petrovec 6 155 1 235 20,1 1 539 25 1 830 29,7 1 551 25,2 ktorú vypracoval podnik Hložany 2 002 382 19,1 504 25,2 608 30,4 508 25,4 od 0,9 (Kulpín, Maglić) do 1,1 Kulpín 2 775 616 22,2 662 23,9 830 29,9 667 24 RSTS – Road safety and trafv Hložanoch. Staršia populácia Maglić 2 486 449 18,1 699 28,1 792 31,9 546 22 fic solutions v júni 2020. Pre v strednom a staršom veku Obec 13 418 2 682 20 3 404 25,4 4 060 30,3 3 272 24,4 potreby Báčskopetrovskej predstavuje 54,7 % z celkovéobce objednala si ju Rada ho počtu obyvateľov v Obci pre dopravnú bezpečnosť Báčsky Petrovec. Obce Báčsky Petrovec. Tento do- ho štyri sídla: Báčsky Petrovec zatiaľ čo ďalšie tri dediny majú Keď ide o vekovú štruktúru obykument na rokovacom programe ako najväčšie a najrozvinutejšie takmer rovnomerné rozloženie vateľstva v roku 2011, tabuľkou to v decembri 2020 mali aj výborníci sídlisko mestského charakteru, obyvateľstva: Hložany majú 2 možno znázorniť takto: T2 v lokálnom parlamente, keď ho aj ďalej Hložany, Kulpín a Maglić 002, Kulpín 2 775 a Maglić 2 486 Samostatne možno analyzovať schválili. aj ďalšie vekové štruktúry. Hoci samotná štúdia a Veková skupina od 0 do 19 T3 2011 Vek Σ doklad zverejnený na 82 rokov tvorí 20 % celkovej po0 – 9 10 – 14 15 – 19 20 – 24 25 – 34 35 – 44 45 – 54 55 – 64 > 65 stranách sú zamerané na Spolu pulácie. Dospelá populácia 1 270 671 741 741 1799 1 759 1 973 2 256 2208 13 418 stav bezpečnosti dopravy Muži obce je 82,1 % z celkového 663 356 382 402 950 918 1 010 1 123 837 6 641 607 315 359 339 849 841 963 1 133 1371 6 777 v obci, jej úvodné state Ženy počtu obyvateľov alebo 11 sa týkajú práve oficiálne 019 obyvateľov. Priemerný zverejnených údajov o vek je 42,3 roka, zatiaľ čo v demografii obyvateľov tejto obce. ako vidiecke sídla panónskeho obyvateľov. Obec Báčsky Petrovec obývaných dedinách priemer je V jej úvodnej stati sa analyzujú typu. Obec Báčsky Petrovec sa patrí do oblastí s priemernou takýto: pre Báčsky Petrovec 42,5; geograficko-dopravné charak- rozprestiera v južnej časti Báčky hustotou obyvateľstva 75 – 99 Hložany 43,2; Kulpín 41,3 a Maglić teristiky Obce Báčsky Petrovec, na ploche 158 km2 kvalitnej ornej obyvateľov na 1 km2. Podľa po- 42,1 roka. tunajšie geograficko-demogra- pôdy, čo je asi 3-krát menej ako sledného sčítania žije v stredisku Veková a rodová štruktúra obyfické charakteristiky, vek a rodová priemer obcí vo Vojvodine. Jeho obce 45,9 % obyvateľstva. Tri de- vateľstva Obce Báčsky Petrovec za štruktúra populácie a analýza územie je súčasťou vojvodinskej diny sú vo veľkostnej kategórii rok 2011: T3

www.hl.rs

počtu domácností. V geograficko-demografickej časti sa analyzuje počet a pohyb obyvateľstva, pohlavie a veková štruktúra a uvádza sa aj krátka časť o geografickej polohe obce. V nej sa uvádza, že Obec Báčsky Petrovec bola založená v roku 1960 a podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 bola jednou z

Informačno-politický týždenník

nížiny, pretínajú ju vodné toky a splavná sieť kanála DTD. Obklopená je obcami Báčska Palanka, Vrbas a Nový Sad v Báčke a obcou Beočin v Srieme, ktorej hranicou je rieka Dunaj. Samotný Báčsky Petrovec je vzdialený 23 km od Nového Sadu a 100 km od Belehradu. Poloha obce podľa súradnicového systému je: zemepisná dĺžka: 45°

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Nakoniec uvedieme aj analýzu počtu domácností. Pohyb celkového počtu domácností v období rokov 1948 – 2011 mal trend zvyšovania celkového počtu domácností. Priemerná veľkosť domácnosti sa znížila z 3,4 na 2,7 člena na domácnosť v dôsledku stratifikácie domácnosti. Pohyb celkového počtu domácností: T4 Priemerná veľkosť domácnosti: T5 Podľa syntetických údajov, ktoré zverejnil Republikový štatistický úrad, v Obci Báčsky Petrovec podľa posledného sčítania 13 418 osôb svoju národnostnú príslušnosť vyjadrilo takto: Slováci – 8 872 (4 513 žien a 4 259 mužov), 3 512 Srbov, 91 Chorvátov, 74 Maďarov, 58 Juhoslovanov, 26 Albáncov, 17 Rusínov, 16 Čiernohorcov, 13 Moslimov, 12 Macedóncov, po 10 Nemcov a Slovincov, 6 Ukrajincov, po 3 Bosniaci, Bulhari a Rusi, 20 ostatných, 538 sa nevyjadrilo. Z celkového počtu 109 obyvateľov

vyjadrilo iba regionálnu príslušnosť a v rubrike Neznáme sa ešte uvádza 17 osôb žijúcich v Báčsko-

podľa sčítaní 1948 v krajine evidovali 73 140 (1,12 %) príslušníkov slovenského spoločenstva,

klesla a zastavila sa na hodnote 52 750 (0,73 %), z ktorých drvivá väčšina – 50 321 žije v pokrajine Vojvodina. Keď to ďalej rozčleníme, v regióne T4 Dediny Rok sčítania obyvateľstva Báčky evidovali 26 048, v 1948 1953 1961 1971 1981 1991 2002 2011 Banáte 16 119 a v Srieme B. Petrovec 2 265 2 426 2 690 2 642 2 806 2 633 2 567 2 362 10 289 Slovákov. Hložany 772 818 883 882 913 911 957 747 Kulpín 989 1 070 1 166 1 012 1 068 1 152 1 090 990 Podľa príslušnej mapky Maglić 3 287 549 588 757 869 904 841 znázorňujúcej obce vidieť, Obec 4 029 4 601 5 288 5 124 5 544 5 565 5 518 4 940 že Báčskopetrovská obec je v súčasnosti jediná obec s väčšinovým slovenským petrovskej obci. Pre komparáciu roku 1953 Slovákov bolo 75 027 obyvateľstvom v Srbsku. Percento uvedieme údaj, že sa v roku 2002 (1,08 %), 1961 – 77 837 (1,02 %), Slovákov v tejto obci je 65,4, kým k slovenskej menšine v tejto obci 1971 – 76 733 (0,91 %), 1981 – za ňou nasleduje Obec Kovačica s počtom Slovákov 41,8 % a Obec Báč s 19,8-percentnou slovenskou príslušnosťou. T5 Dediny Rok sčítania obyvateľstva Tieto všetky údaje sú už 1948 1953 1961 1971 1981 1991 2002 2011 B. Petrovec 3,3 3,1 3,0 3,0 2,8 2,7 2,6 2,61 však iba štatistikou, ktorá už Hložany 3,6 3,4 3,2 3,0 2,8 2,7 2,4 2,68 neodzrkadľuje aktuálny stav, Kulpín 3,6 3,5 3,2 3,3 3,0 2,8 2,7 2,80 skôr nám len pripomína prieMaglić 2,7 4,0 4,0 3,8 3,4 3,2 3,0 2,96 rezy v minulosti. Svedkami Obec 3,4 3,3 3,2 3,1 2,9 2,7 2,7 2,72 sme neustálej fluktuácie ľudí a mnohí za posledných desať rokov aj natrvalo opustili hlásilo 9 751 občanov, teda pokles 73 207 (0,79 %), 1991 – 66 772 svoje rodisko. Koľko nás vskutku je 879 osôb, čiže 9,01 %. (0,85 %), 2002 – 59 021 (0,79 %) v tejto chvíli tuná žije, čoskoro Keď hovoríme celkovo o Slo- a podľa posledného sčítania roku ukážu údaje z nasledujúceho vákoch v Juhoslávii či v Srbsku, 2011 krivka počtu Slovákov opäť sčítania obyvateľstva v Srbsku.

MEDZI VOJLOVICKÝMI SLOVÁKMI VLANI

Zomierali pomerne mladí ľudia Vladimír Hudec

emografické pohyby vo Vojlovici zrejme nemožno pozorovať osobitne mimo mesta Pančevo, a preto jediným miestom, na ktorom možno zistiť aspoň približné údaje o tuná žijúcich Slovákoch, je farský úrad vojlovického evanjelického cirkevného zboru. Síce ani tieto údaje určite nie sú úplné, lebo zahrňujú iba krsty, pohreby a sobáše vykonané touto cirkvou. Jestvuje možnosť, že sa ten-ktorý Slovák či Slovenka, ktorí vstupujú do manželstva s príslušníkom inej národnosti, buď sobášili iba pred matrikárom, alebo sa prípadne sobášili v cirkvi manžela, resp. manželky. Podobne je tomu aj s krstom narodených detí. Z tých dôvodov najvierohodnejšie sú určite údaje o zosnulých, keďže veľká väčšina tuná žijúcich Slovákov sú evanjelici a svojich najbližších pochovávajú touto cirkvou. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V súlade s tým nás Branislav obyčajne hovoríme, že je privčas Kulík, farár vojlovický, informoval, na umieranie. A tak vo veku 61 že z aspektu úmrtí minulý rok až 70 rokov zomreli ôsmi, kým vo Vojlovici bol smutný. Síce počet zomretých a pochovaných slovenskou evanjelickou cirkvou bol na úrovni viacročného priemeru, ale viac od polovice zosnulých boli ľudia v pomerne mladom veku a niekoľkí aj celkom mladí. Poďme však radom. Vlani sa Vojlovičania rozlúčili s 23 spoluobčanmi Slovákmi – jedenástimi mužmi a dvanástimi ženami. Najstaršia bola 89-ročná Mária Radanovová. Vo ôsmom desaťročí života, čiže vo veku 71 až 80 rokov zomreli ďalší deviati vojlovickí Slováci. V rodine farára Branislava Kulíka vlani priOstatní, teda vyše polo- budlo tretie dieťa. Rastislav a Alžbeta dostali vice celkového počtu zo- sestričku Katarínu. snulých, boli vo veku, keď

vo veku 31 až 60 rokov zomreli ešte traja Vojlovičania. Najmladší vlani zosnulý bol 26-ročný Mirko Mareček a iba 6 rokov viac mal Zlatko Beracka. Farár Kulík nám poskytol aj údaje o počte pokrstených: „Vlani sme pokrstili 14 detí. Z toho iba dve narodené v roku 2020, a to boli naša dcéra Katarína a Andrea Omastová. Okrem toho pokrstili sme 5 detí narodených v roku 2019. Ostatní pokrstení sú buď staršie deti, alebo dospelé osoby.“ Nakuknutím do matriky sobášených sme zistili, že vlani uzavretie manželstva pred matrikárom cirkevným sobášom potvrdili tri manželské páry. V dvoch prípadoch to boli mladé osoby a obe tieto manželstvá sú národnostne zmiešané. Tretie manželstvo uzavreli osoby v dospelom veku, Slováci z Vršca, ktorí bývajú v B. N. Sele. Foto: z archívu rodiny Kulíkovej

4 /4943/ 23. 1. 2021

Ľudia a udalosti SPäTNÝ POHĽAD NA ROK KORONAVÍRUSOVÝ V PADINE

Čítanie neprerušila ani pandémia Oľa Glóziková-Jonášová

ačiatok roka je vhodný na bilancovanie a zhodnotenie toho predošlého. Svedkami sme toho, že ten minulý bol z pohľadu zdravotného, ale aj každého iného neprajný, a verím, že by sme, aspoň väčšina z nás, naň radi zabudli. Avšak nemožno ho vymazať ani z našich životov, ani z práce, ani zo spomienok. Možno ho však ohodnotiť tak ako všetky doteraz, nehodnotíme ho však z pohľadu osobného, tak ako to pociťujeme, ale z pohľadu objektívneho, čo nám povolil a čo nie realizovať, keď ide o plány a programy či prácu našich inštitúcií, ustanovizní, organizácií či združení. O tom, aký bol rok 2020 v Obecnej knižnici Kovačica, oddelenie v Padine, sa zmienila knihovníčka Zdenka Obšustová. Z D E N K A O B Š U S TOVÁ , knihovníčka Obecnej knižnice Kovačica, oddelenie v Padine: „Ako zhodnotiť rok 2020 ohľadom aktivít Obecnej knižnice Kovačica, vysunutého oddelenia v Padine – rok, ktorý si celá planéta bude pripomínať ako rok, v ktorom človečenstvo bolo ohrozené infekciou Covid-19? Bolo to trápne a celkom iné od obvyklých dianí v živote každého človeka, ale i celej spoločnosti. Rok sa začal ako každý iný, s entuziazmom a plánovaním rôznych aktivít v knižnici. Už vo februári členovia a spolupracovníci knižnice pokračovali v nahrávaní dokumentárneho filmu Sny Martina Jonáša režiséra Miroslava Benku. Pritom nevystali kolektívne návštevy žiakov so svojimi učiteľmi, ako aj začleňovanie sa do knižnice a vypožičiavanie kníh. Pred vyhlásením pandémie Obecná knižnica Kovačica, oddelenie v Padine, zorganizovala v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom z Báčskeho Petrovca tradičné podujatie Zima s knihou, ktoré sa konalo v dvoch častiach. Podujatie, na ktorom verejnosti v Padine, ako

www.hl.rs

aj v iných slovenských prostre- bola prinútená pracovať iným diach vo Vojvodine, predstavujú spôsobom a dodržiavať všetvytlačené knihy SVC v minulom ky epidemiologické opatrenia. roku, prebiehalo po trinástykrát. Keďže sú miestnosti knižnice Prvá časť podujatia prebiehala pre rekonštrukciu Domu kultúry v miestnostiach Miestneho spo- Michala Babinku v Padine preločenstva v Padine a stredobo- sťahované do základnej školy, dom večierka bola kniha pre deti dodatočne sme svoju činnosť Bránky veršovanky padinského autora Jána Valentu. Kniha je autorov debut a prvá kniha, ktorú SVC vydalo padinskému autorovi. Večierok bol popretkávaný básňami v prednese žiakov – prvákov základnej školy v Padine, obohatené hudobnými bodmi. Po programe v Padine v ten istý večer nasledovala prezentácia najnovších vydaní Zdenka Obšustová, knihovníčka Obecnej SVC aj v Obecnej knižnice Kovačica, oddelenie v Padine knižnici Kovačica, do ktorej sa okrem autorov a pa- museli prispôsobiť opatreniam, dinských mladých účastníkov ktoré platili a platia v škole. zapojili aj deti z Kovačice. Predsa v dohovore s riaditeľom Druhá časť Zimy s knihou Obecnej knižnice Kovačica Sloprebiehala v slávnostnej sieni bodanom Stevanovským naša ZŠ maršala Tita v Padine a po- knižnica aj ďalej fungovala nemenovali sme ju Posedenie so prerušene. Početné naplánované spisovateľmi. Milovníci písa- programy, kolektívne návštevy a ného slova, deti a dospelí mali dielne sme museli zrušiť. Tak sme výnimočnú príležitosť stretnúť v minulom roku nemali príležisa so spisovateľmi: Miroslavom tosť účinkovať na 17. Noci múzeí Bielikom (spisovateľ, redaktor, v Srbsku, ktorá sa rovnako tak bibliograf, predseda Spolku slo- pre pandémiu neuskutočnila, venských spisovateľov na Slo- ďalej nerealizovali sme letné krevensku), Miroslavom Demákom, atívne dielne pre deti počas júla Martinom Prebudilom a Jeremi- a v novembri tradičné stretnutie jom Lazarevićom. Na večierku spolupracovníkov a padinských boli predstavené ich najnovšie autorov v knižnici. knihy a verejnosť sa zoznámila Podujatie, na ktoré som hrdá aj so spoluprácou slovenských a ktoré sme realizovali v spolua srbských spisovateľov na vy- práci s Rádio-televíziou Obce daní rozličných monografií a so Kovačica a s podporou Národzbierkou poézie. Úryvky z kníh nostnej rady slovenskej národpredniesli členovia recitačnej nostnej menšiny, boli 45. Basekcie knižnice a samotní autori. binkove stretnutia. Podujatie sa Činnosť knižnice sa teda ube- uskutočnilo v netradičnej forme rala dobrým smerom a dobrou – vo forme televízneho vysielania dynamikou. A potom 15. mar- kolážového typu pod názvom ca bol vyhlásený mimoriadny Rovina. Premiéra vysielania bola stav v krajine. Odvtedy knižnica v rámci nedeľného slovenského

Informačno-politický týždenník

vysielania RTV OK. Babinkove stretnutia si mohli pozrieť nielen diváci televízie, ale aj omnoho širšie – prostredníctvom YouTube kanálu. Týmto spôsobom sme neprerušili kontinuitu tradičného podujatia, ktoré sa pravidelne konalo 44 rokov. Snažili sme sa, aby vysielanie bolo dynamické, pútavé a prispôsobené elektronickej forme. V programe účinkovalo 37 aktérov, členov a spolupracovníkov knižnice, začnúc deťmi, po dospelých, mladých a tých trochu už menej mladých. Zúčastnili sa kultúrni pracovníci, spisovatelia, umelci, literáti, recitátori, a osobitne chcem zdôrazniť účasť padinských školených hudobníkov, ktorí ovplyvnili svojimi prednesmi tento program. Nesmierne nás teší skutočnosť, že Obecná knižnica, oddelenie v Padine, aj v tomto celkom neobvyklom roku vzdala hold padinskému rodákovi, spisovateľovi, básnikovi, prekladateľovi, novinárovi a kritikovi Michalovi Babinkovi. Počas jesene, nakoľko sa diali niektoré podujatia, knižnica sa zapájala v rámci svojich možností. Spomeniem spoluprácu so Spolkom žien v Padine, spoluprácu s Pavlom Petrášom, majiteľom Slovenského etnomúzea Petráš a, samozrejme, aj pravidelné návštevy jednotlivých prezentácií nových kníh a programov v Padine a Kovačici. Počas celého roku 2020 sme poskytovali služby našim členom, vypožičiavali knihy, časopisy a pomáhali im vo vyhľadávaní kvalitných informácií. Do knižnice pribudli i nové publikácie v slovenskom a srbskom jazyku, či už spôsobom subvencií, alebo projektov. Chcem sa poďakovať všetkým darcom kníh, ktorí ani v tomto ťažkom čase nezabudli na svoju knižnicu. A verím, že v tomto roku 2021 budeme najprv všetci zdraví, ale že sa postupne vrátime do nášho ,normálneho’ života. A ideí a plánov – tých v padinskej knižnici bolo a vždy bude,“ uzavrela Obšustová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S IVANOU BAJIĆOVOU O ŽIVOTE V ŠKÓTSKU

Neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie Danuška Berediová-Banovićová

rdevíčanka Ivana Bajićová (35), rod. Dudková, už dva roky býva v Škótsku. Ako nám povedala, táto krajina je nádherná a príroda v nej rozprávková, o čom svedčia aj krásne fotografie, ktoré nám poskytla. Opýtali sme sa jej, ako ju do tejto krajiny cesta priviedla a ako vyzerá život v nej. Vyrozprávala nám aj niektoré zaujímavosti o Škótsku, ako aj to, ako vyzeral minulý rok s koronavírusom. Ako ste sa vlastne dostali do Škótska? Ak sa nemýlim, z Erdevíka ste odišli do strednej školy na Slovensko, vrátili ste sa do Srbska, nasledovalo Holandsko a teraz s rodinou žijete v Škótsku. „Áno, narodila som sa v Sriemskej Mitrovici a detstvo som prežila v našom krásnom Erdevíku. Strednú a vysokú školu som skončila na Slovensku, som Mgr. teológie. Prax v práci s mládežou som robila po skončení školy v Holandsku. Potom som sa vrátila do Srbska, kde som 8 rokov pracovala so študentmi, no a teraz už dva roky s rodinou bývam v Spojenom kráľovstve v Škótsku. Do Škótska som sa vlastne dostala cez prácu. Na Google som našla inzerát jednej neziskovej kresťanskej organizácie, ktorá pracuje s medzinárodnými študentmi. Opis práce ma zaujal, a tak som im poslala môj životopis.

Následne ma zavolali na pracovný pohovor, kde som bola prijatá a o dva mesiace som sa do Škótska • ĽUDIA A UDALOSTI •

presťahovala spolu s manželom a dcérkou. Odvtedy sa Škótsko stalo naším domovom a v minulom roku sa nám tu narodil aj syn.“ Čím sa teraz zaoberáte? „Pracujem v tejto kresťanskej neziskovej organizácii, ktorá sa volá Friends International, už druhý rok ako vedúca tímu pri Stir-

študentmi a lokálnymi ľuďmi. Aj pre tých, ktorí majú záujem, organizujem aktivity s kresťanskou tematikou.“ Ako vyzerá život v Škótsku a ako ste si s rodinou zvykli? „Škótsko je nádherná krajina. Príroda je tu rozprávková a veľmi si užívame objavovať tunajšie

Ivana Bajićová s rodinou

ling univerzite. Organizujem rôzne aktivity edukačného a zábavného charakteru pre medzinárodných

krásy prírody. Je tu tiež veľmi veľa starodávnych hradov, takže je cítiť, že bývame v kráľovstve.

študentov a pomáham im takto sa cítiť vítaným v Stirlingu a skontaktovať sa s inými medzinárodnými

Ľudia sú veľmi kamarátski, prší tu síce častejšie ako v Srbsku, ale zase nie je to až také strašné.

Škóti hovoria, že neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie. Jediné, čo nám tu chýba, je to, že v lete je tu maximálna teplota 23 – 25 stupňov. Radi by sme uvítali o desať stupňov viac, ale aspoň sa tu vždy ľahko dýcha a klimatizáciu v lete nikto nemá. Škóti v porovnaní so Srbskom dávajú oveľa väčší dôraz na recykláciu, čiže doma máme 5 rôznych košov na smeti. Chvíľu nám to trvalo, kým sme nevošli do systému, kde čo patrí, ale teraz to už nie je problém. Je taktiež vidieť, že je korupcia oveľa menšia ako v Srbsku, a je tu tiež veľa cudzincov z celého sveta, čo Škótom vôbec neprekáža, takže cudzinec sa tu cíti veľmi vítaný. Teda aspoň naša skúsenosť je taká. Pre nás bolo zaujímavé aj to, že policajtov si tu ľudia veľmi vážia, čo sme aj na vlastnej koži mohli zažiť. Polícia sa naozaj správa veľmi férovo a je tu na pomoc a ochranu pre ľudí. Policajtov tu možno vidieť oveľa menej, ako sme zvyknutí v Srbsku.“ A ako vyzeral minulý rok s koronavírusom v Škótsku? „S koronavírusom tu u nás vyzeralo pravdepodobne rovnako ako aj vo väčšine štátov. Od marca do júna sme mali zákaz stretávania, cestovania, zavreli sa obchody, zábavné centrá a školy. Otvorené boli iba potraviny a lekárne. Cez leto a jeseň to trochu poľavili a od decembra je to znova rovnaké. Žiaľ, momentálne je znovu všetko zavreté. Nádejou je teraz, že vakcinácia prinesie dobré výsledky. Všetci čakáme, že bude dobre, a naozaj dúfame, že toto čoskoro skončí.“ Foto: z archívu spolubesedníčky

4 /4943/ 23. 1. 2021

Ľudia a udalosti NA SLOVO S DARKOM ČINČURÁKOM Z ERDEVÍKA

O drevárskych prácach Danuška Berediová-Banovićová

otreboval poličky vo svojej dielni a rozhodol sa ich urobiť sám z dreva. Teraz je práca s drevom Darkov vášnivý

dosky a urobil som poličky, a vtedy sa mi zapáčilo pracovať s drevom. Odvtedy som čoraz viac vyrábal veci z dreva. Pomaly som začal kupovať guľatiny dreva, orechové, z ktorých som pílil dosky a skladoval ich pre budúce projekty.“

Darko Činčurák vo svojej dielni

koníček. Darko Činčurák z Erdevíka sa už niekoľko rokov zaoberá drevárskymi prácami. Práve v tomto období, teda v zime, najviac času trávi vo svojej dielni s drevom, lebo sa zaoberá ovocinárstvom, a teraz má najviac voľného času. Kedy ste začali pracovať s drevom? „S drevom som začal pracovať pred šiestimi rokmi. Odjakživa som rád rozoberal, opravoval tak mechaniku, ako aj elektrické spotrebiče, elektriku... V dielni som potreboval poličky a vtedy som začal robiť s drevom. Kúpil som

www.hl.rs

Čím sa zaoberáte? Toto je váš koníček? „Zaoberám sa poľnohospodárstvom, konkrétne ovocinárstvom.

Zasadil som hrušky. Táto drevárska práca je môj koníček, mohol by som povedať vášnivý koníček. Veľmi rád pracujem s drevom. Rád vyrábam kuchynské dosky, dekorácie z dreva, ako aj stoly. V dielni najviac času trávim v zime. Od rána do večera som v dielni. Vtedy nemám robotu v ovocnom sade, takže mám času na svoj koníček.“ Aké drevo najradšej používate? „Najradšej používam orechové drevo, ale staré drevo, lebo dosky

Informačno-politický týždenník

z takého dreva sú tmavé a majú zvláštny vzor. To je najkvalitnejšie a najdrahšie drevo z orecha. Potom používam aj dubové, čerešňové a iné.“ Sám vymýšľate, čo budete robiť, či si hľadáte idey? Na vašej stránke som si všimla, že okrem dekorácií z dreva vyrábate aj praktické a užitočné veci. „Mnoho nápadov nájdem na internete a dosť toho si sám vymyslím. Niekedy mi idey dajú priatelia a zákazníci, ktorí mi sami opíšu, čo ich zaujíma, a tak spolu vymyslíme všelijaké projekty. Mnohokrát sa pozerám na dosku a jej vzor, tvar a vtedy mi tiež napadne, čo urobiť. Najčastejšie dbám, aby to, čo vytvorím, malo svoj účel, aby bolo unikátne a inakšie ako štandardné veci.“

Dnes je v našich domácnostiach najviac zastúpený plast. Majú ľudia záujem o drevo aj o tieto vaše drevárske práce? „Áno, dnes je v domácnostiach čoraz viac plastov a preglejky, lebo

je lacnejšia a ľahšia na spracovanie ako drevo. Predovšetkým pre financie sa ľudia pre nich rozhodujú

a staré remeslá pomaly zanikajú. Ale všímam si, že ľudia majú čoraz väčší záujem o handmade drevené výrobky, ktoré sa nevyrábajú hromadne. Prednedávnom som začal propagovať moje drevené výrobky na Instagrame a Facebooku. Ľudia majú záujem. Čo sa týka predaja, predám toľko, aby som pokryl náklady strojov a materiálu. A to mi je dôležité, lebo je to predsa iba koníček.“ Foto: z archívu spolubesedníka • ĽUDIA A UDALOSTI •

30 rokov sÚČASNEJ Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku (7)

Povstala z vôle národa Jaroslav Čiep

roku 2020 medzi výročia Slovákov žijúcich v Srbsku, okrem iných okrúhlych jubileí a v našich médiách už dostatočne ozrejmených a sprítomňovaných, určite patrilo aj 30. výročie oživotvorenia dnešnej Matice slovenskej v Srbsku, po obnovení s menom rovnakým ako na samotnom začiatku – Matica slovenská v Juhoslávii. V čase, keď sa obnovovala Matica, spoločenská situácia bola veľmi zlá a v tom mrcha čase sa iniciátorom natískali otázky národného obstátia. Rozmýšľalo sa o založení zväzu, ale predsa prevládla mienka založiť Maticu. Pred jej založením vyšli s výzvou k verejnosti, ktorá

politickú, náboženskú alebo inú príslušnosť, lebo v jej budúcej práci a poslaní videli záruku v uskutočňovaní a zachovávaní svojich národnostných práv a prianí. Matičnou činnosťou sa snažili kryť celkové problémy tunajších Slovákov, nielen kultúrne či národnostné, ale aj hospodárske a existenčné. V prvých rokoch po obnovení sa vedenie Matice so spolupracovníkmi snažilo zobudiť uspaté národné povedomie a všade, kde boli na to podmienky, pozakladať miestne odbory a do tej práce zapájať celé dediny. Za dva roky už mali založených 27 MOMS-ov, a potom prichystali riadne voľby orgánov matičného ústredia. Založením miestnych organizácií v našich prostrediach

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Petrovca. Potom úplne zrenovovanú dali do prevádzky a MSJ si konečne zabezpečila primerané, úhľadné pracovné miestnosti na prácu.

Z galaprogramu, SNS 2006

ideou získať pre Maticu dom, ale sa im to nedarilo. V období vojny dennodenne hájili nielen ľudské práva, ale aj životy Slovákov v Iloku a v iných dedinách. Matica vtedy zohrala výnimočnú diplomatickú úlohu. V ďalšom desaťročí MSJ sa snažila dôstojne reprezentovať Maticu doma i v zahraničí. Vedľa existujúcich MOMS podarilo sa im založiť odbory aj v menších prostrediach. Napriek veľmi neprajným spoločenským pomerom (agresia Nato paktu, povojnová situácia v krajine) MSJ neprerušovala svoju prácu, ba naopak, organizovala SNS a v

Odmenení matičiari, SNS 2003

mala veľkú ozvenu. Mapovali, kto je činný v každej dedine, a tak získali zázemie, prichystali platformu pôsobenia MSJ, a potom sa to už točilo veľmi rýchlo. Vietor do plachiet k tomuto činu Matici dali aj médiá. Cieľom organizátorov bolo vytvoriť silnú slovenskú národnú strechu, z toho potom vzniklo slovné spojenie strešná organizácia. Nadšenie bolo veľké a za dva dni získali až 8 000 podpisov. Slováci vo veľkom počte podpisovali vyhlášku, že súhlasia s Platformou a so Štatútom MSJ a zhodujú sa vstúpiť do jej radov. Občania, budúci matičiari, MSJ pociťovali ako svoje združenie, bez ohľadu na vzdelanie, spolkovú,

problém nastal, že sa tí študenti nevracali domov. Pracovné miestnosti MSJ mala skromné, kancelária bola nad poštou. Od začiatku sa zanášali

Matica si vytvorila solídny základ pre budúcu činnosť. Prioritou bolo obnoviť Slovenské národné slávnosti, čo sa napokon podarilo roku 1992. Hoci prvé SNS boli skromné, predsa zohrali svoju úlohu a stali sa tradičnými. Ďalším cieľom matičiarom bolo vystavať internát pri tunajšom gymnáziu, aby sme v ňom mali žiakov zo všetkých slovenských dedín a miest. Dotiahli to do konca vďaka Slovenskej republike a internát dodnes slúži svojmu cieľu. V krízových rokoch sa snažili pomôcť našincom študovať na vysokých školách a za tých prvých 6 rokov štipendium na Slovensku získalo 144 našich študentov, ale

Dlho sa kládla aj otázka proporcionálneho financovania MSJ zo strany štátu podľa vzoru Matice srbskej a matičiari sa snažili vyboriť aj za grantové financovanie, zveľadiť vydavateľskú matičnú činnosť atď. V určitom období sa im podpísaním Memoranda podarilo vymôcť päťročné financovanie Matice zo strany APV, presnejšie Sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj, ale trvalé doriešenie financovania matičiari nemajú dodnes. Iba Obec Báčsky Petrovec viac rokov pravidelne financuje chod matičného ústredia. Na začiatku aktuálneho storočia Matica mala za cieľ zviditeľniť sa nielen medzi Slovákmi vo Vojvodine a na Slovensku, ale aj v kultúrnom prostredí Srbska. Vyvrcholilo to stretnutím troch najčinnejších Matíc: srbskej, bunevPublikácie z výstavy o činnosti Matice, SNS 2012 skej a slovenskej v Báčskom Petsúlade s pomermi rozvíjala prácu. rovci. V tom období predsedníctvo Vďaka matičiarom, Slovákom v Matice zrealizovalo aj iniciatívu, krajine i v zahraničí a donátorovi aby každý MOMS, ktorý disponuje Ľudovítovi Mišíkovi z Ružomberka vlastnými miestnosťami, bol vya iným zakúpila sa budova v strede bavený počítačovou technikou. 4 /4943/ 23. 1. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Farby K

ým čakáme vaše práce o prvom snehu a sánkovačke, inšpirujte sa aj týmto naším pestrým Kútikom. Danuška

Adam Tárnoci, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

crayola.com

Lucia Stajićová, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Leona Tanciková, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Ján Alexander Marčok, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZŠ

, 1. 1, erová nica t s u Š Tea Piv tóbra, 15. ok

pixabay.com

Loris Pap, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLIX 23. 1. 2021

rozhľady

Číslo 2, 2025

Z PRODUKČNEJ BURZY

Výrazný rast cien

AKTUÁLNE

Prvé schválenie N modifikovaných zvierat na potravinárske aj lekárske účely

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade nám začiatok roka priniesol výrazný rast cien poľnohospodárskych komodít – kukurice, pšenice a sóje. V období od 4. do 15. januára bol rast cien sprevádzaný zvýšeným objemovým obratom. Najviac zdražela kukurica – o 12 %. Cena kukurice sa v uvedenom období pohybovala od 19,50 do 21,80 din./kg bez DPH. Najvyššia dosiahnutá cena bola 22,20 din./kg bez DPH. Príčina rastu na domácom trhu je priamym dôsledkom udalostí na zahraničných trhoch. Priemerná cena bola 21,06 din./kg bez DPH (23,17 din./kg s DPH). Ľubica Sýkorová So pšenicou sa obchodovalo v cenovom rozpätí od 22,00 do 22,70 din./kg bez DPH (24,20 din./kg s DPH). Priemerná Otázka týkajúca sa geneticky modifikovaných potravín v ľuďoch často prebúdza emócie. cena bola 22,28 din./kg bez DPH (24,50 Aj napriek tomu, že výskumy niekoľkokrát ukázali, že zásah do genetického kódu konkrétne din./kg s DPH). V porovnaní s predchárastlín prináša výhody, ako odolnosť proti škodcom či možnosť vypestovať väčší objem, dzajúcim porovnávacím obdobím bola ľudia sú aj naďalej viac-menej skeptickí. drahšia o 6,57 %. en nedávno Americký úrad a zároveň aj ako potenciálny pečné na konzumáciu. Okrem Zvýšený dopyt po sóji zo strany dopre kontrolu potravín a lie- zdroj pre biomedicínske využitie, toho by sa mohli používať aj na mácich obchodníkov neustále hýbal kov FDA schválil geneticky predstavuje míľnik vo svete ve- výrobu liečív na riedenie krvi cenou tejto olejniny smerom nahor. modifikované ošípané, čo je prvé deckých inovácií. Tieto ošípané pochádzajúcich zo zvieracieho Predávala sa v cenovom rozpätí od schválenie modifikovaných zvie- sa nazývajú GalSafe ošípané, tkaniva, akým je heparín, ktorý 54,00 do 57,50 din./kg bez DPH. rat na potravinárske a zároveň pretože im chýba molekula na- je pre ľudí s AGS bezpečnejší. Priemerná cena bola 55,89 din./ lekárske účely. Tento „patent“ na zývaná sacharid alfa-gal, ktorá je Využitie by mohli nájsť aj pri kg bez DPH (61,48 din./kg s geneticky modifikované ošípané spúšťačom alergických reakcií. transplantácii orgánov, nakoľko DPH), čo je nárast o 7,49 %. (GalSafe) by sa mohol použiť na Sacharid alfa-gal sa vyskytuje alfa-gal sacharid môže spôsobiť Na konci týždňa pokračoval zabezpečenie orgánov a tkanív v organizmoch mnohých cicav- odmietnutie transplantátu orzvýšený dopyt po sóji. na transplantáciu alebo na pro- cov, no v ľudskom tele nie je. ganizmom. Ošípané sa však na k t o r í Sójové výlisky s min. dukciu mäsa, ktoré budú môcť Alfa-gal syndróm (AGS), ktorý tento účel ešte netestovali, takže by chce44 % bielkovín sa konzumovať ľudia trpiaci alergiou spôsobuje vážnu alergiu na je potrebný dôkladnejší výskum. li poupredávali za 61,50 na mäso. Ošípané vyvinuté zdra- mäso, sa môže objaviť napríklad GalSafe ošípané sú prvé ge- žiť GalSafe din./kg (73,80 votníckou firmou Revivicor by sa po uhryznutí kliešťom lone star neticky modifikované zvieratá ošípané na din./kg s mohli využívať aj na výrobu liečív. či čiernohlavým kliešťom. Hoci schválené agentúrou FDA určené výrobu liečiv, DPH). Podľa slov komisára FDA ešte neprebehli testy, ktoré by aj na konzumáciu, aj na medicín- transplantátov Stephena M. Hahna toto histo- potvrdili vhodnosť produktov ske účely. Rozdiel medzi GalSafe alebo implantátov ricky prvé schválenie živočíšneho z GalSafe ošípaných pre ľudí ošípanými a ich nemodifikova- pre ľudí, si budú musieť biotechnologického produk- s AGS, FDA tvrdí, že tieto produk- nými vrstovníkmi je chýbajúca vyžiadať ďalšie povolenie tu, ktorý slúži na konzumáciu ty sú pre bežnú populáciu bez- molekula sacharidu. Vývojári, od FDA. 

Z obsahu Kačky – potápačky s2a3

Práce v záhrade v zimných mesiacoch s5

Bamia – liečivá zelenina, ktorá sa ľahko pestuje

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (23)

Kačky – potápačky

DrSc. Ján Babiak

Ďalšia skupina kačíc sú tie ponárajúce, hlbšie roniace, potápajúce. Patria do podčeľade chochlačiek (Aythyinae). Z tejto skupiny „vodnej hydiny“, ktorú tvorí sedem rodov, na našich priestoroch ako stále operence žijú niektoré druhy z rodu chochlačiek (Aythya). Ostatných šesť rodov (hrdzavky, hlaholky, ľadovky, kamenárky, kajky a turpány) sú hlavne kačky zo severu, z ktorých u nás na nezamrznutých vodách zimujú len niektoré.

de o kačice, čo sa za potravou celým telom ponárajú pod hladinu. Majú tiež zavalité telo, ale krátke krídla, čo pri lietaní kompenzujú väčšou frekvenciou mávnutí. V rámci podčeľade možno rozlišovať aspoň dva typy biotopu, v ktorom pôvodne žijú. Niektoré si radšej vyberú jazerá s bohatým obsahom ich stravnej zložky, iné preferujú morské prostredie. Vplýva to potom na to, či na ich jedálnom lístku bude dominovať rastlinná alebo živočíšna výživa. Tie sladkovodné sú u nás spravidla nesťahovavé. Morské kačky sú zo severu a u nás zimujú, alebo cez naše kraje iba transmigrujú. Aj pri rozlišovaní samca a samičky nám pomôže ich pohlavná dimorfia (v letnom šate sa tlmí) a konečne pri mláďatách, od stavania hniezda, až po ich dospelosť vždy nájdete iba samičku. U nás na hniezdení možno nájsť chochlačku sivú a bielookú, zriedkavejšie aj vrkočatú. Ako zimného hosťa, respektíve transmigranta, možno vidieť chochlačku morskú, hrdzavku potápavú, hlaholku obyčajnú a turpana tmavého. Druhy, ktoré na týchto priestoroch možno vidieť len zriedkavo, tu tentoraz nebudú elaborované. CHOCHLAČKA SIVÁ (ČERVENOHLAVÁ) – AYTHYA FERINA, Linné 1758 Je stredne veľká chochlačka s hranatou, v temene zašpicatenou hlavou. Na našich priestoroch nie je migračným vtákom, ale často prelieta z jednej vodnej plochy na druhú vo veľkých uzavretých kŕdľoch, často aj pohlavne determinovaných. Keď močiare okuje ľad, túto jej prelietavosť v hľadaní priestorov nezamrznutých častí riek podporujú nielen tepelné, ale aj potravinové okolnosti. V zime populáciu na našich priestoroch dopĺňajú ešte aj prisťahovalci zo severu. Vtedy spôsob života tejto chochlačky

má typický túlavý charakter. U nás má stabilnú existenciu, ale v európskych rozmeroch je to zraniteľný druh a zákonom je chránená. Rozšírenie: Obýva mierne pásmo severnej pologule. Na európskych priestoroch má celoročný výskyt v severných častiach západnej Európy (Anglicko, Francúzsko), ale aj ostrovcovité bydliská vo vlhkejších častiach strednej Európy a v Panónskej nížine.

Chochlačka sivá

Jej letný areál sa tiahne strednou časťou eurázijského kontinentu. Zimuje v teplejších prímorských častiach Stredozemného mora a Atlantiku, ale aj južnejšie v predrovníkovej Afrike. Vo Vojvodine je najčastejšia chochlačka a obýva oblasti Dunaja, Tisy a dolného toku Tamiša. Biotop: V minulosti jej bydliskom boli slatinné stepné jazerá, odkiaľ sa rozšírila na západ. Preferuje nížinné oblasti so stojatou vodou (močiare, slepé riečne ramená, rybníky), s vodným porastom, trstinou a pálkou, ale aj otvorenú vodnú hladinu. Rozlíšenie: Samček už počas zimy získa svadobný šat, s výrazne hnedočervenou (gaštanovou) hlavou a krkom, kým prsia a chvost sú čierne. Ostatná časť tela je bielosivá s jasnohnedastou textúrou. Po párení sa tento kontrast trochu tlmí. Samička je na celom tele žltohnedá s jasnejšími bokmi a bruškom. Na chrbte dominuje sivohnedá kom-

binácia. Stred zobáka u dospelých, bez ohľadu na pohlavie, má bielu škvrnu. Mláďatá v páperčeku sú zelenkavo-žlté, s tmavším hnedavo -sivým chrbtom. Rovnakej farby je aj výrazný tmavší pás, ktorý vedie od hlavy po krk a až po chrbát. Dolná časť hlavy a prsia sú sivobiele. Po operení mláďatá sú farbou peria bližšie k samičke. Hniezdenie: Párenie samca a samičky sa koná už včas na jar. Svadobná ceremónia je jednoduchšia ako pri kačiciach a prebieha na vode, respektíve nízkym letom nad vodou. Začiatkom apríla samička už stavia obyčajne dobre ukryté hniezdo (v najväčšom húští alebo v kopách suchých tráv). Podklad je trstina a suchá močiarna vegetácia a jamku v strede vystiela listami a páperím. Koncom apríla – začiatkom mája na rade je iba jedna znáška v roku (na druhú sa rozhodne iba v prípade zničenia hniezda). Počet vajec je 7 – 12 vajec, jasnozelenkavej farby. Na nich sedí len samička. Inkubácia trvá 23 – 24 dní a o mláďatá sa stará iba samička. Výlet na vodu je hneď po obschnutí mláďat. Ich postembrionálny vývin trvá ďalšie skoro dva mesiace. Potrava: Potápa sa z hladiny za výhonkami, korienkami a púčkami rastlín pod vodou, ale zbiera aj semiačka. Občas konzumuje aj hmyz, červy, mäkkýše a drobné rybky. Hlas: dosť tiché, chripľavé, prerušované, nosné volanie samca „aaauuučee“ a vo vzájomnej komunikácii ostré hvizdy „ki ki ki“. Samička hlasne opakuje vrčivé mrmlanie „brrre-a“. CHOCHLAČKA BIELOOKÁ – AYTHYA (NYROCA) NYROCA, Güldenstand 1769

Chochlačka bielooká

Celoročne obýva, ale len ostrovčekovite, severný Mediterán. V letnom období žije v južnej časti východnej Európy, ale aj v zauralskej Ázii, aj v Podunajsku. Zimuje v oblasti Stredozemného mora, v širokom pásme južnej Ázie a v predrovníkovej Afrike. V dominantnej časti je sťahovavá, ale u nás v zimných mesiacoch iba prelieta na nezamrznuté vodné plochy. Jej areál sú oblasti veľkých riek, mokraďová lesostep a záplavné oblasti nížinných riek. Pritom preferuje bohatý vegetačný porast a pokojné, nerušené priestranstvá. U nás nie je taká častá ako jej sivá rodáčka, ale skôr tu viac aj hniezdila, najmä počas mokrých rokov. Populácia druhu je v úpadku, v eurorozmeroch až ohrozená, a preto je zákonom chránená. Je najmenšia chochlačka. Svadobný šat samčeka je výrazný, s hlavou a krkom gaštanovej farby s čiernym obojkom v dolnej časti krku. Chrbát má tmavohnedo-čierny, boky sú hrdzavo-hnedé, prsia a podchvostové krovky biele. Samička je podobne sfarbená, ale nie tak kontrastne, s hnedým chrbtom a sivohnedými prsiami a menej výraznou bielou kostrčou. Mláďatá v páperčeku sú zhora tmavohnedé, kým v dolnej časti hnedožlté a po operení získavajú sfarbenie samičiek. Na hniezdenie prichádza už spárená, ale dvorenie ešte trvá a prejavuje sa v ozdobnom, až parádnom plávaní a pohybmi hlavou napred – nazad. Hniezdo stavia iba samička, raz v roku. Počet vajec je 7 – 11 (14) a sú žltkavé až zelenkasté, občas aj hnedavé, s husto bodkovanou textúrou. Inkubácia trvá 25 – 27 dní. V 5. týždni mláďatám začínajú rásť letky, v 6. sú už operené, ale lietať sú schopné ako dvojmesačné. Konzumuje prevažne rastlinnú potravu, ale aj obojživelníky, rybky, hmyz a bezstavovce. Samička sa hlási vrčavým „errr errr errr...“, samček „víi-vhiv“ a tvrdým nosným „čk-čk-čk...“ CHOCHLAČKA VRKOČATÁ – AYTHYA FULIGULA, Linné 1758 Táto, v severnej časti strednej Európy dosť častá chochlačka, už dlhšie šíri svoj areál celoročného

4 /4943/ 23. 1. 2021 výskytu na juh a západ od pôvod- sivozelenej alebo žlto-hnedavej ných oblastí. V lete obýva mierne farby, s ledva badateľnou textúrou. klimatické pásmo celej Eurázie (od Samička sedí na nich 23 – 25 dní. Islandu po Kamčatku). Je dominant- Mláďatá rýchle vyvedie na vodu, ne sťahovavá a zimuje v Európe z ktorej vzlietnu o sedem týždňov. (južnejšie od 45 º s. z. š.), ale letí aj V rozvojovej fáze mladé najviac do Afriky a zimuje aj na juhu Ázie. konzumujú živočíšnu stravu, hlavne Vojvodinský priestor je v novšom hmyz, kôrovce, rybky a len neskôr období evidovaný ako južná hranica sa orientujú aj na rastlinnú potravu. celoročného výskytu tohto druhu Samček sa hlási bublavým „vip via Podunajsko pre severnú populáciu -vívüvüp“ a samička vrčavým „krr aj ako zimovisko. Z tých dôvodov krr krr...“ je na našich priestoroch prítomná CHOCHLAČKA MORSKÁ – aj ako málopočetný hniezdič, kým AYTHYA MARILA, Linné 1761 v zime, v podpore hosťov, vie byť Žije v arktických oblastiach seu nás častejšia. Jej areál sú široké vernej pologule (v pásme 60 – 70 stojaté alebo pomaly tečúce vody, º s. z. š.). Je sťahovavá a európska najmä ak sú na nich aj ostrovčeky a vysoký porast. Samček je čierno-bielej farby, ale čierne perie je lesklé a miestami sa prelieva do modro-zeleno-fialovej kombinácie. Jeho typickým znakom je predĺžené perie na záhlaví (vrkôčik), podľa čoho aj druh dostal meno. Samička má tmavohnedú prednú časť tela a hnedočierny chrChochlačka morská bát. Boky sú jasnohnedé s postupným prechodom na bielu farbu v spodnej časti tela. populácia zimuje na severoeurópVrkôčik je menší a v období párenia skom prímorí, ale aj južnejšie na samička má aj nabielo sfarbený stredomorskom a čiernomorskom pás v koreni zobáka. Aj samček, aj pobreží. U nás ju vidieť ako transmigranta neskoro v jeseni a koncom zimy. Na Dunaji a Tise niekedy aj v malých kŕdľoch zimuje. Jej areál je tundra v blízkosti plytkých vodných plôch, ale u nás sa hlavne nájde len pri nezamrznutej vode. Je to najväčšia chochlačka. Samca ľahko poznať po tom, že má celú prednú časť tela čiernu, so zeleným leskom na Chochlačka vrkočatá bokoch hlavy. Stredná časť tela je biela, iba chrbát je samička majú čiernu škvrnu na konci bledosivý a čiarkovaný. Zadná časť modrosivého zobáka. Mláďatá v pá- tela je čierna. Letné sfarbenie samca perčeku sú hore zelenkavo-hnedé, je bližšie k samičke. Ona je hlavne kým dolná časť je hrdzavo-biela a po hnedej farby, tmavej na chrbte, operení sfarbenie je ako u samičky. hrdzavohnedej na bokoch a brucho Párenie a hniezdenie je podobné je biele. Okolo zobáka má biely pás ako pri iných chochlačkách. Naj- a na sluchách bielu škvrnu. U nás častejšie si vyberú na neprístupnom nehniezdi, stravuje sa bezstavovmieste výhodnú prírodnú konfigu- cami (kôrovce, mäkkýše...), ale aj ráciu, obyčajne v blízkostí čajok, kde rastlinou potravou. Samček sa pri si samička vyskúša svoje stavebné toku hlási hvízdavým „piúu“ alebo schopnosti, a potom je na rade už trhavým „vi-vip vipiví vip“. Samička znáška. Počet vajec v jednej násade sa ozýva opakovaným ťahavým je (6) 8 – 10 (14). Sú pomerne veľké, „krraa krraa krraa...“

Hrdzavka potápavá

munsko aj zimuje. Južnejšie tento druh zimuje už len ostrovčekovite. Aj u nás. Druh sa dá pomerne ľahko determinovať. Stavba tela je zavalitá, s kratším krkom, špicatým temenom, žltými očami a trojuholníkovým zobákom. Samec má čiernu hlavu so zeleným leskom a bielou škvrnou na koreni zobáka. Aj chrbát a chvost má čierny. Ostatná časť tela je biela. Samička má hornú časť čokoládovo hnedú a biely golierik na krku. Dolná časť tela je hnedavo-sivo-biela. Hlaholku možno častejšie vidieť v pároch alebo v malých skupinách. Je plachá a opatrná. V stravovaní je skoro výlučne zoofágna. Samec sa hlási s ostrým „bič-bíí“ a počas letu „ze-zíí“, samička s opakovaným „brra, brra...“ TURPAN TMAVÝ – MELANITTA FUSCA, Linné 1758 Je vták Škandinávie a západnej Sibíri. Odtiaľ migruje na morské pobrežia severozápadnej Európy,

HRDZAVKA POTÁPAVÁ (HRDZOHLAVÁ) – NETTA RUFINA, Pallas 1773 Je to vták mierneho pásma zakaspickej oblasti Ázie. V Európe má len ostrovčekovité oblasti celoročného výskytu. V Maďarsku a na Slovensku sú evidované aj širšie oblasti letného hniezdenia. Starší srbskí autori hrdzavku tiež evidovali ako hniezdiča vo Vojvodine. Dnes tomu tak nie je a možno ju vidieť len ako zriedkavého zimného hosťa. Je to väčšia chochlačka s predĺženým perím na hlave. Samec má hrdzavožltú hlavu a zobák červený. Hrvoľ a chvost, ako i spodok tela je čierny, chrbát hnedý, boky biele s hnedým vlnkovaním. Samica má vrch hlavy a chrbát hnedé a prednú časť krku belavú. Konzumuje hlavne rastlinnú potravu, najmä mäkké časti rastlín, a v menšom počte aj bezstavovce. Samec sa hlási nosovým „béet“ alebo kýchavým „brät“ a počas letu so za- Turpan tmavý chrípnutým „karr“, samička výstražným „vraa-vraa-vraa...“ a pri Čierneho a Kaspického mora, ale toku tlmeným „rerr-rerr“. zimuje aj v Podunajsku. Podľa starHLAHOLKA OBYČAJNÁ (SEVER- ších autorov jeho výskyt tu skôr bol SKÁ) – BUCEPHALA CLANGULA, častejší (v zbierke na GJK v Petrovci Linné 1758 je aj preparovaný exemplár), ale Je to vták subarktickej zóny podľa IUCN (2018) vo Vojvodine je severnej pologule. Európska po- turpan tmavý v strede regiónu jeho pulácia z najsevernejších oblastí podunajského zimovania ohrozený. pred zimou migruje na juh a západ Samec je na chrbte čierny so zelea v Európe, v pásme Anglicko – Ru- ným leskom. Bielej farby je len oval okolo oka a zrkadielko na krídlach. Dolná časť tela je tmavohnedá. Samica je hnedá a len nad zobákom a na sluchách má biele škvrny. Na bruchu je sivá. S ohľadom na potravu je typický zoofág. Samička sa viac hlási, najčastejšie vibrujúcim „brraa-aa... brraa-aa...“ Samec iba v toku volá „aaa-er“.  Hlaholka obyčajná Fotografie: z internetu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POISTENIE V POĽNOHOSPODÁRSTVE

Dôležité opatrenie ochrany pred rizikovosťou Ľubica Sýkorová

to udržuje poľnohospodárov v napätí až do konca výrobného cyklu. Pestovanie plodín a ich poistenie je najrizikovejšie zo všetkých poistení poľnohospodárskych subjektov. Najväčšie riziko predstavuje poškodenie poľnohospodárskej produkcie ľadovcom, poškodenie vybranými živelnými rizikami, škody z vyzi-

ktorý prináša výhody pre všetky zúčastnené strany. Napríklad v Číne pred pár rokmi prevzal štát na seba 80 % poistného za poistenie úrody. Agrárna politika USA prostredníctvom zákona Farm Bill schváleného začiatkom roka 2014 stavala systémy zaistenia úrody a príjmov do stredu záchrannej siete pre farmárov. Dotácie na poistné predstavovali vtedy v USA viac ako 60 %. V rámci protiopatrení boli priame platby farmárom v podstate zrušené. Význam amerického agrárneho poistenia globálne vytvorilo najrozsiahlejší systém zabezpečenia pre farmárov, a tým záruku pre uživenie celej spoločnosti.

movania, poškodenie požiarom a záplavou. Agrárny sektor nielen u nás, ale v celom svete potrebuje stabilitu a istotu, aby mohol aj v budúcnosti udržateľne uživiť rastúci počet svetovej populácie aj napriek klimatickým zmenám, ktoré so sebou prinášajú stále častejšie sa vyskytujúce extrémne poveternostné javy. POISTENIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY VO SVETE Na celom svete je aktuálny trend modelov rozsiahleho partnerstva verejného a súkromného sektora (spolupráca medzi štátom, poľnohospodármi a poisťovňami),

Medzinárodné združenie poisťovateľov v poľnohospodárstve (AIAG) bolo založené v roku 1951 v Paríži. Stále zastúpenie má v Zürichu vo Švajčiarsku. Združuje viac ako 100 členov z celého sveta. Víziou medzinárodného združenia AIAG je spájať poisťovateľov v poľnohospodárstve na celom svete, aby sa tak zabezpečila priebežná výmena skúseností a informácií od najlepších na svete v oblasti poistenia plodín a hospodárskych zvierat. U NÁS EŠTE STÁLE MÁLO ROZŠÍRENÉ Medzi najčastejšie poistenie v poľnohospodárstve patrí poiste-

Aj keď sa v Srbsku mnohí zaoberajú poľnohospodárstvom, v roku 2020 bolo poistených len okolo pätnásť percent ornej pôdy, čo je pri porovnaní s rozvinutými krajinami veľmi málo. Škody, ktoré postihujú poľnohospodárov, sú nielen čoraz častejšie, ale aj čoraz väčšie. A na poistenie, samozrejme, myslíme až vtedy, keď sú už poškodené alebo zničené naše porasty, ovocné sady, vinice…

oistenie úrody v súčasnom svete plnom rizík, predovšetkým v súvislosti s klimatickými zmenami, je v mnohých krajinách neodmysliteľnou súčasťou plánovaných výdavkov farmárov. Aj keď poistenie nemôže riziká eliminovať, predsa len pomáha farmárom aspoň sčasti zvládnuť následky. V dôsledku špecifických podmienok poľnohospodárskej výroby – nízkej úrovne ziskovosti a vysokej úrovne rizikovosti, výrobcovia by si mali ochrániť výrobu a svoje investície. Jeden zo spôsobov ochrany je práve poistenie, ktoré domáci poľnohospodárski výrobcovia ešte stále považujú za nepotrebnú investíciu. Farmári z vyspelých európskych krajín platenie prémií za poistenie považujú za jednu z podmienok bezpečného podnikania. Je dôležitým opatrením ochrany pred rizikovosťou. EXTRÉMNE VÝKYVY POČASIA ČORAZ ČASTEJŠIE Extrémne výkyvy počasia každým rokom naberajú na intenzite. Posledné roky sú na poistné udalosti veľmi bohaté, či už ide o veľmi skorý výskyt ľadovcov, záplavy, lokálne požiare, veľké suchá. Tieto skutočnosti len potvrdzujú, že poisťovanie porastov, ovocných sadov či vinohradov sa stáva nevyhnutným. Poistenie nie je jednoduchou záležitosťou a vo veľkej miere zasahuje do ekonomiky každého farmára. Poľnohospodárstvo má svoje špecifiká. Požiare, záplavy, suchá, búrky, krupobitie, rôzne nákazy či „len“ slabší rok sužujú roľníkov odjakživa. Je nemožné s určitosťou predpovedať, čo sa stane, a

nie plodín proti požiaru, vymrznutiu, víchrici a krupobitiu, povodni a záplave. Predmetom poistenia plodín sú škody na úbytku úrody na konkrétnej parcele. Poisťujú sa plodiny pestované na ornej pôde (pšenica, kukurica, sója atď.), ovocné sady, ostatné plodiny (tabak, vinič, chmeľ, liečivé rastliny atď.). Poistenie hospodárskych zvierat sa vzťahuje na škody, ktoré vzniknú úbytkom na poistenom chove v dôsledku nebezpečenstiev dojednaných v poistnej zmluve. Poisťujú sa: hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, hydina, králiky, kone atď. V minulom roku v Srbsku sme mali viac typov poistných stimulov zo strany štátu: stimuly na poistenie poľných plodín (obilnín a priemyselných rastlín); stimuly na poistenie zeleninových plodín; stimuly na poistenie ovocných sadov, viniča a chmeľu; stimuly na poistenie škôlok a novozaložených ovocných sadov pred prvou úrodou; stimuly na poistenie zvierat. V pravidlách uplatňovania práva na stimuly na prémiu pre poistenie plodín okrem iného boli stanovené aj maximálne výšky stimulov. V roku 2020 maximálna výška stimulov pre každý typ stimulu bola nasledujúca: – na stimuly pre poistenie poľných plodín – 100 000 dinárov; – na stimuly pre poistenie zeleninových plodín – 500 000 dinárov; – na stimuly pre poistenie ovocných sadov, viniča a chmeľu – 1 000 000 dinárov; – na stimuly pre poistenie škôlok a / alebo mladých viacročných porastov pred prvou úrodou – 500 000 dinárov; – na stimuly pre poistenie zvierat – 2 000 000 dinárov. Celkovo mohol používateľ stimulov získať pre všetky typy stimulov maximálne 2 500 000 dinárov. 

4 /4943/ 23. 1. 2021

PRIPOMÍNAME

Práce v záhrade v zimných mesiacoch Ľ. Sýkorová Záhrady v januári obyčajne odpočívajú, no túto zimu nás snehová pokrývka či tuhé mrazy zatiaľ ešte veľmi nepotrápili. Aké práce môžeme robiť v našich záhradách v tomto období? Dostatok vlahy v pôde je pre prezimujúce ovocné a okrasné dreviny, trvalky a skalničky dobrým predpokladom na dobré prezimovanie a jarný rast.

POČASIE

23. 1. – 29. 1. 2021

vocné stromčeky sú vďačné, ak okolo nich plytko zrýľujeme pôdu tak, aby sme nepoškodili ich koreňovú sústavu. Pred rýľovaním môžeme okolo nich a po obvode koruny rozhodiť pomalšie pôsobiace priemyselné hnojivá. Každý 4. až 5. rok môžeme do pôdy zapracovať organické hnojivá, napr. dobre vyzretý kompost, maštaľný hnoj a trus drobných hospodárskych zvierat. Stromčeky sú vďačné aj za zriedenú močovku a slepačí a zajačí roztok, ktorý po zriedení s vodou v pomere 1 : 5 (10) veľmi dobre vplýva na jarný rast a rodivosť ovocných stromov. Pod kôstkoviny môžeme v rokoch nehnojenia organickými hnojivami do pôdy v tomto období zapracovať alebo rozhodiť vápenaté hnojivo – mletý vápenec. PRESÁDZANIE STARŠÍCH OVOCNÝCH STROMOV A OKRASNÝCH DREVÍN Podľa odborníkov v zimných

mesiacoch pri nízkych teplotách môžeme presádzať aj staršie ovocné stromy a okrasné dreviny, pre ktoré je to oveľa vhodnejšie, ako keď ich presádzame na jar, keď začínajú ovocné stromčeky rašiť. Výhodou je, že pôda dobre drží na koreňoch, takže môžeme stromčeky presádzať s dobrým koreňovým, zemitým balom. Pre ľahšiu manipuláciu a lepšie zakorenenie koruny stromčekov upravíme tak, že 2/3 konárov odstránime. Aby sa nám stromčeky na sto percent ujali, na jar po uplynutí mrazov tieto koruny ešte viac skrátime. Rovnako postupujeme aj pri presádzaní tují, cypruštekov, borievok a ďalších ihličnatých a listnatých okrasných drevín. Po výsadbe všetky presadené dreviny dôkladne zalejeme a nahrnieme ku kmienikom zeminu. Citlivejšie druhy po presadení, najmä ich kmene a časť korunky, obalíme vrecovinou alebo iným vhodným vzdušným materiálom.

Pri vykopávaní jám sa snažíme medzi jednotlivé vrstvy pôdy rozhodiť pomalšie pôsobiace hnojivá tak, aby sa nedostali do tesnej blízkosti koreňov. PRÍPRAVA NA JARNÚ VÝSADBU OVOCNÝCH DREVÍN Počas zimných mesiacov, pokiaľ nám to teplota a poveternostné podmienky dovolia, môžeme pre plánovanú jarnú výsadbu vykopať asi 50 – 60 cm hlboké a 100 – 150 cm široké jamy, ktoré sa do jarnej výsadby dobre prevzdušnia a premrznú. Tým pre novovysadené stromčeky vytvoríme dobré podmienky na rast a dobré zakorenie. Pri kopaní jám odstraňujeme z pôdy všetky trváce buriny. Nekvalitnú kamenistú a glejovitú pôdu dávame na jednu stranu. Vykopané jamy aspoň jeden mesiac pred plánovaným sadením stromov naplníme kvalitnou ornicou, ktorú v pravidelných 20- až 25-centimetrových vrstvách prevrstvíme s pomalšie pôsobiacimi priemyselnými hnojivami. Jadroviny, najmä jablone a hrušky, môžeme pri vhodných teplotách upravovať presvetľovacím rezom. Rezom sa snažíme korunu stromov presvetliť tak, aby si jednotlivé konáre a plodonosný obrast navzájom

neprekážali a aby mali dostatok slnka a priestoru na ďalší rast. ZAKLADÁME PARENISKÁ Aby sme si na jar dopestovali kvalitné priesady a skorú rýchlenú zeleninu, počas zimných mesiacov si pripravíme parenisko. Podľa použitej vrstvy organickej hmoty, najlepšie výhrevného konského alebo maštaľného hnoja, pripravujeme poloteplé a teplé pareniská. Nad organickým materiálom by mala byť asi 20 cm vrstva kvalitnej pareniskovej zeminy, ktorú dôkladne premiešame s rašelinou. Do tohto substrátu vysievame semená skorej zeleniny. Postupne sejeme hlúboviny, plodovú zeleninu, letničky a ďalšie druhy. Pareniskovú zeminu pred vysievaním môžeme postriekať vhodným insekticídom, ktorým zlikvidujeme cicavý hmyz, najmä skočky, vošky a molice, ktoré vyciciavajú a požierajú vzchádzajúce priesady. Výskyt hubových chorôb obmedzíme pred sejbou aplikáciou vhodných fungicídov. Aby sme do jarnej výsadby dopestovali dostatočne pevné a kvalitné priesady, do teplých parenísk po dôkladnej príprave substrátu môžeme začať vysievať skorú reďkovku, šalát, skoré kaleráby, zeler a postupne ďalšie druhy zelenín. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

8˚ | 0˚

7˚ | 2˚

5˚| 0˚

6˚ | 2˚

7˚ | 2˚

8˚ | 4˚

9˚ | 4˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VYSKÚŠAJTE!

Bamia – liečivá zelenina, ktorá sa ľahko pestuje pohybuje sa medzi 60 cm a 100 cm a rozstupy rastlín v riadku sú medzi 20 cm a 50 cm. U trpasličích odrôd je potrebný menší rozstup. Pestujeme ju aj z priesad, pričom semená do zakoreňovačov vysievame od konca februára do polovice marca. Teplota pri ich pestovaní by mala byť 21 ° C a po vzídení môže byť aj nižšia. Dobre

ZBER Kvety sú mimoriadne dekoratívne, veľké, obojpohlavné, zvončekovité, krémovej, žltej alebo ružovej farby, majú výrazné tmavé „oko“ a vyrastajú z pazúch listov. Kvitnú len jeden deň a otvárajú sa v noci. Koncom mája a začiatkom júna bamia začína prinášať plody, ktoré sú dlhé od 3 až do 25 cm, sú zelené, fialové a biele. Zber sa robí každé tri dni až do neskorej jesene, kým nenastúpia nízke teploty. Prerastené plody sú drevité a nie sú vhodné na prípravu jedál. To, že plody prerástli, môžeme zistiť podľa ich veľkosti, ktorá je

vyvinuté priesady vysádzame v spone 50 x 50 cm (môžeme aj do fóliovníka alebo skleníka). Rastliny sú mohutné, preto ich musíme priväzovať k opore. Keď dorastú do výšky približne tridsať centimetrov, vrchol zaštipneme, aby sme podporili rozkonárovanie. Počas vegetácie pôdu pravidelne kypríme, odburiňujeme, prihnojujeme kombinovaným hnojivom a taktiež výdatne polievame. V začiatočnom štádiu rastie veľmi pomaly a vtedy je veľmi citlivá na nedostatok vody. Po výskyte druhého listu je potrebné prihnojenie, aby sa z nej vyvinula silná rastlina. Teploty nad 30 ° C jej nevyhovujú. Počas horúcich letných dní je potrebné zavlažovanie.

charakteristická pre danú odrodu, ale aj podľa farby semien. Svetlé semená sú znakom toho, že plody sú zelené, zatiaľ čo zmena farby semien do tmavej farby znamená, že sú plody staré. Rastlina je pokrytá ostrými chĺpkami, ktoré môžu u ľudí vyvolať alergickú reakciu. Mladšie rastliny sú mäkšie, ale pri zbere starších rastlín je vhodné nosiť tričká s dlhým rukávom. Plody sa zbierajú rezaním alebo ľahkým otáčaním a trhaním. Pri zbere nechajte krátku stopku, pretože plody rýchlo strácajú vodu. Plody by sa mali použiť rýchlo. Môže sa skladovať pri teplote 10 ° C alebo v chladničke 3 až 4 dni. Plody môžeme zmraziť, konzervovať alebo sušiť.

Ľubica Sýkorová Bamia má špecifickú chuť a pre svoje liečivé vlastnosti by bolo dobré zahrnúť ju do svojho jedálneho lístka. Vysieva sa na otvorenom poli a ak chceme mať dlhšie vegetačné obdobie, môžeme ju pestovať z priesady.

amia Abelmoschus esculentus (syn. Hibiscus esculentus) sa k nám dostala z Afriky (Etiópie). Patrí do čeľade Malvaceae. Je známa ako okra alebo dámske prsty. Táto zelenina má špecifickú chuť a vzhľadom na svoje liečivé vlastnosti by sme ju mali častejšie konzumovať. Môže byť použitá do šalátov, ako hlavné jedlo alebo príloha. Je to jednoročná plodina, ktorá rastie iba v teplejšej časti roka a je veľmi citlivá na nízke teploty. Predpokladá sa, že bamia (ibištek jedlý) pochádza zo severnej Afriky, odkiaľ sa rozšírila až do tropických a subtropických oblastí Indie. Je blízkym príbuzným okrasných ibištekov. U nás sa stále používa iba sporadicky. Najčastejšie sa s ňou stretneme v arabských, tureckých alebo gréckych bistrách a reštauráciách. Nenahraditeľná a hojne využívaná je aj v bulharskej kuchyni. Je to chutná, krehká zelenina, tvarom podobná zelenej paprike. PESTOVANIE Existujú rôzne odrody bamie, ktoré sa navzájom líšia výškou, veľkosťou a farbou plodov. Rastliny dosahujú výšku 0,4 m až do 2 m. Je cudzoopelivá a opeľovanie kvetov sa vykonáva pomocou včiel. Sejba bamie na otvorenom poli sa začína vtedy, keď pominie nebezpečenstvo nízkych teplôt a mrazu. Ak chceme mať dlhšie vegetačné obdobie, môžeme si zo semiačok vypestovať priesadu. Výsev začína, keď je teplota pôdy 15 ° C a optimálna teplota je 20 ° C. Vzchádzať začína po dvoch týždňoch. Na pestovanie vyberáme slnečné miesto. Hĺbka sejby je od 3 cm do 5 cm. Medziriadková vzdialenosť závisí od odrodových charakteristík a

POUŽITIE Bamia je bohatá na bielkoviny, minerálne látky – draslík, vápnik, horčík a fosfor. Obsahuje len málo kalórií, preto je vhodná pri redukčných diétach. Používať ju môžeme ako prevenciu proti chudokrvnosti, osteoporóze, zlomeninám, pri preležaninách alebo pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení. Podporuje imunitu, pomáha rastu a regenerácii kostí, zubov a kostnej drene, detoxikuje organizmus a udržiava zdravé srdce a cievy. Plody sa používajú čerstvé, sušené, konzervované v rôznych nálevoch. Používajú sa na prípravu rôznych polievok, šalátov a aromatických omáčok. Zelené semená sa konzervujú podobne ako hrášok. Konzumujeme tri- až päťdňové plody, ktoré musia byť krehké a jemné, vnútri slizovité. Ak plody ponecháme na rastline dva týždne, dozreté semená môžeme upravovať ako hrášok. Bamiu v surovom stave používame do zeleninových šalátov alebo ako prílohu k mäsitým jedlám. Pred prípravou plody asi na pol hodiny namočíme do vody s niekoľkými kvapkami citrónovej šťavy, aby neboli lepkavé. Môžeme ich aj tepelne upraviť – na omáčky či polievky, zapekať so syrom alebo udusiť napríklad s kečupom. Pred kuchynskou prípravou nožom odrežeme tvrdšie konce plodov aj s kúskom stonky. Aby sme plody neprevarili, pridáme do vody trochu citrónovej šťavy a varíme len krátko. Mladé tobolky sa dajú zavárať, sušiť, pomlieť a používať ako korenie. Čerstvé, zabalené v igelitovom vrecúšku, vydržia v chladničke asi desať dní. Pred uskladnením ju neumývame, aby nezmäkla.  foto: z internetu

4 /4943/ 23. 1. 2021

ZDRAVIE A MY

Zbavte sa bolestí jedlom! Pripravila: Ľ. Sýkorová

zdravých tukov, ďalej ich nájdeme v tučnejších druhoch rýb (losos, makrela, tuniak), avokáde, vlašských orechoch a mandliach. MÄTA A BOBKOVÝ LIST TLMIA ŽALÚDOČNÉ PROBLÉMY Geraniol, ktorý je súčasťou éterických olejov a nájdeme ho napr. v bobkovom liste či tymiane, má antibakteriálne účinky a pomáha tak pri liečbe hnačkových ocho-

Zosilňujú účinok prípravkov proti bolesti, zmierňujú nevoľnosť a po ataku urýchľujú zotavenie. Pri veľkých bolestiach sa odporúča zázvorový extrakt (z lekárne). Pri miernej bolesti vám pomôže aj domáci zázvorový čaj. PO TÝCHTO POTRAVINÁCH SA VÁM ŽALÚDOK NEPOĎAKUJE V kuchyni na nás číha aj množstvo hrozieb. Podľa gastroenterológov na lačný žalúdok je najlepšie sa niektorým potravinám vyhýbať. Človek má často po nich pocit ťažoby a nemá pocit pohody. Sú to napríklad ovocné šťavy s vysokým obsahom cukru, ovocné šťavy plné rafinovaného cukru, tiež paradajky, a to najmä

rení a zmierňuje bolesti žalúdka. Bobkový list obsahuje okrem toho cineol (eukalyptol), ktorý tlmí bolestivý kašeľ. Éterický olej mentol, nachádzajúci sa vo väčšine rastlín rodu mäta, v rozmaríne alebo majoráne, tlmí bolesti žalúdka. Spoločne s flavonoidmi, ktoré sa tiež vyskytujú v týchto rastlinách – horčínu a trieslovinami, uvoľňuje mentol kŕče zažívacích orgánov a blokuje receptory bolesti žalúdočnej sliznice. ZÁZVOR Zázvor zmierňuje ataky migrény. Pálivé účinné látky, ktoré obsahuje zázvor, teda 6-shogaol a gingeroly, pomáhajú pri migréne.

ak trpíte refluxom. Strašiakom je aj káva a čaj, citrusové ovocie, či kysnuté a lístkové cesto. Nevoľnosť sa pritom môže prejaviť veľmi rôznorodo. Choré trávenie môže pretaviť do nepríjemnej bolesti, nafukovania, grgania a pocitu ťažoby. Ťažoby môžu zažívať aj deti. JEDLÁ PROTI CHRÍPKE A NACHLADNUTIU Ak nás zmohla chrípka či nachladnutie, spravidla nemáme chuť na nič, ani na jedlo. Chrípka, nachladnutie, kašeľ môžu prísť v každom ročnom období. Určite to poznáte, zle sa nám dýcha a bolí nás celé telo, jednoducho nás bolí „celý človek“. V tejto situácii je

Zázvor uľaví pri migréne, orechy pri menštruácii. Niektoré potraviny dokážu predchádzať vzniku bežných zdravotných ťažkostí alebo ich aspoň zmierňovať. Pôsobia totiž ako prírodné lieky. Čo nám môže pomôcť so žalúdočnými problémami, migrénou, ale aj pri bolestivej menštruácii?

znik bolesti často súvisí s tým, čo jeme. Významnú úlohu tu zohráva takzvaná kyselina arachidonová, ktorá vyvoláva bolesti a dostáva sa do nášho organizmu predovšetkým prostredníctvom živočíšnych tukov. S určitými živinami sa však dajú účinky kyseliny arachidonovej, a tým aj bolesti, tlmiť. Tu je prehľad najvýznamnejších potravín, ktoré pomáhajú pri liečbe akútnych bolestí, zmierňujú zápaly či opuchy kĺbov. RASTLINNÉ FARBIVÁ MAJÚ PROTIZÁPALOVÉ ÚČINKY Takzvané anthokyanidiny sú zodpovedné za žiarivé farby mnohých potravín a navyše zmierňujú ťažkosti pri zápale kĺbov. Podľa odborníkov rastlinné farbivá tlmia bolesti a majú protizápalové účinky pri reumatických ochoreniach a dne. Rastlinné farbivá nájdeme napríklad v čerešniach, modrom hrozne, červených pomarančoch či čučoriedkach. Proti opuchom zvoľte kurkumín. Látka, ktorú obsahuje korenie kurkuma, zmierňuje zápaly v tkanivách a redukuje opuchy artritických kĺbov. OMEGA-3 MASTNÉ KYSELINY Ak trpíte menštruačnými bolesťami a kŕčmi v podbrušku, môžu vám pomôcť omega-3 mastné kyseliny. Tie totiž tlmia účinok prostaglandínov, ktoré vyvolávajú typické ťažkosti, a uvoľňujú svalové kŕče. Okrem toho je telo pri dostatočnom zásobení omega-3 mastnými kyselinami menej citlivé na kolísanie hladiny hormónov – a vďaka tomu tiež netrpíte tak často výkyvmi nálad. Ľanový olej obsahuje veľké množstvo týchto

dôležité prijímať výživnú stravu a dostatok tekutín. Iba tak získame potrebné vitamíny, minerálne látky a, samozrejme, telo dostatočne zavodňovať. ČO POMÔŽE NA KAŠEĽ? Cibuľový sirup – 1 menšiu cibuľu nakrájame najemno a zalejeme 1 PL medu. Cibuľa po niekoľkých hodinách pustí šťavu a tú užívame 3 x denne 1 ČL. Cibuľový čaj – pokrájanú cibuľu zalejeme horúcou prevarenou vodou a 10 minút vylúhujeme. Osvedčil sa pri všetkých druhoch kašľa. Mlieko s medom a maslom – osvedčí sa pri suchom, dráždivom kašli - do teplého mlieka pridáme 1 ČL masla a 1 ČL medu. Pivo – na dráždivý kašeľ pomáha aj zohriate svetlé pivo. Majorán, materina dúška a skorocel – upálime 2 PL cukru na karamel, zalejme ½ litrom vody a keď voda začne vrieť, nasypeme bylinky – 1 ČL z každej bylinky a necháme 10 minút vylúhovať. Recept na protivírusový nápoj – pohár teplej vody, 2 PL jablčného octu a 2 ČL medu, piť 3 x denne počas trvania príznakov. AKO ZAVODŇOVAŤ ORGANIZMUS PRI CHOROBE? Obličky potrebujú na správne fungovanie veľa tekutín, aby z organizmu vyplavovali škodlivé látky. Ideálnym nápojom je čistá voda a čaje, napríklad zázvorový s medom a citrónom. Účinne nám pomôže čaj šípkový, bazový, prípadne lipový čaj. Prírodné prostriedky účinne pomôžu pri chrípke, kašli a pri nachladnutí. V začiatkoch ochorenia môžu celkom účinne nahradiť aj lieky. Mať poruke liečivé bylinky a potraviny, z ktorých si pripravíme liečivé nápoje, sa vyplatí. Na uvoľnenie upchaného nosa pomôže naparovanie nad slanou vodou, kloktanie slanej vlažnej vody, prípadne inhalovanie éterických olejov z ihličnanov alebo eukalyptu.  Zdroj: zdravie.sk

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Koláč Vtáčie mlieko

Francúzsky hodvábny koláč

Suroviny: Na korpus: 3 vajcia, 120 g kryštálového cukru, 30 g masla, 130 g hladkej múky, 2 PL kakaa, 1 KL kypriaceho prášku; Na sneh: 5 bielkov, 300 g práškového cukru, 10 g práškovej želatíny, 1 PL kakaa; Na polevu: 70 g čokolády na varenie, 40 g masla Takto sa to podarí: Vajcia vyšľaháme spolu s cukrom vo väčšej miske do peny. Primiešame rozpustené (nie horúce) maslo. Potom do zmesi preosejeme naváženú múku s kakaom a kypriacim práškom. Premiešame. Vzniknuté cesto navrstvíme do plechu (20 x 20 cm) vystlaného papierom na pečenie a pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C zhruba 15 minút. Necháme vychladnúť. Medzitým vyšľaháme bielky s postupne pridávaným cukrom do tuhého lesklého snehu. Želatínu vymiešame s vodou (podľa inštrukcií

Suroviny: Na cesto: 200 g hladkej múky, štipka soli, 1 PL kryštálového cukru, 120 g studeného masla, 60 ml studenej vody; Na šľahačku: 750 ml smotany na šľahanie, 70 g práškového cukru, 2 KL vanilkového extraktu; Na plnku: 120 g čokolády, 250 g masla, 100 g kryštálového cukru, 4 vajcia Takto sa to podarí: Na cesto: Vo väčšej miske premiešame naváženú múku so soľou a cukrom. Pridáme studené maslo pokrájané na kocky a končekmi prstov spracujeme jemnú mrveničku. Postupne prilievame studenú vodu, kým sa cesto nespojí do celistvého bochníka. Cesto zabalíme do fólie a uložíme ho do chladničky na polhodinu. Neskôr ho na pomúčenej doske vyvaľkáme do kruhu hrúbky cca pol centimetra, preložíme na polovicu, potom na štvrtinu, a tak premiestnime do koláčovej formy (netreba vymastiť). Cesto spätne rozložíme (polovica – celý kruh) a zľahka utlačíme na dno i boky formy. Prevísajúce cesto zrežeme po okrajoch, medzi prstami vytvarujeme vlnkový lem a cesto spolu s formou uložíme do mrazničky na cca 10 minút. Neskôr stuhnuté cesto prekryjeme papierom na pečenie a zaťažíme suchou fazuľou alebo ryžou. Takto ho vložíme do rúry vyhriatej na 220

na obale) a necháme napučať. Neskôr ju zahrejeme a rozpustenú ju postupne zašľaháme do snehu. Do zhruba tretiny snehu ešte zamiešame preosiate kakao. Na upečený korpus potom vrstvíme kakaový sneh a naň biely sneh. Uložíme do mrazničky na cca 2 hodiny. Navrch navrstvíme polevu z rozpustenej čokolády a masla a opäť zamrazíme. Pred podávaním vytiahneme z mrazničky a necháme asi 10 minút postáť pri izbovej teplote, potom krájame.

Sladké makové a tvarohové pagáčiky Suroviny: Na cesto: 100 ml vlažného mlieka, 1/2 kocky čerstvého droždia (alebo balíček sušeného droždia), 1 KL kryštálového cukru, 500 g polohrubej múky, 50 g kryštálového cukru, štipka soli, 120 g zmäknutého masla; Na makovú plnku: 150 g mletého maku, 50 g práškového cukru, 2 PL masla, trochu horúceho mlieka; Na tvarohovú plnku: 250 g hrudkového tvarohu, 2 balíčky vanilkového cukru, 1 KL citrónovej kôry, 1 vajce; Ešte potrebujeme: 1 vajce na potretie Takto sa to podarí: Z teplého mlieka, droždia a lyžičky cukru vymiešame kvások a necháme ho napučať (asi 15 minút). Medzitým si pripravíme plnky: makovú plnku získame zmiešaním mletého maku a cukru, ktoré prelejeme roztopeným maslom (2 PL) a po lyžiciach prilievame zahriate mlieko, kým nevymiešame hustú makovú pastu. Na tvarohovú plnku vymiešame tvaroh, vanilkový cukor, citrónovú kôru a celé vajíčko. Vo väčšej miske zmiešame múku, cukor a soľ.

V strede sypkej zmesi vytvoríme jamku, do ktorej nalejeme kvások a spolu so zmäknutým maslom vypracujeme celistvé (pevnejšie) cesto. Cesto rozvaľkáme do kruhu

VIII

dýchanú a pevnú šľahačku a uložíme ju do chladničky. Na plnku: Čokoládu rozpustíme nad vodným kúpeľom a necháme vychladnúť. Zmäknuté maslo vyšľaháme s cukrom a potom pridáme rozpustenú čokoládu a šľaháme ďalej do krému. Potom po jednom na menších otáčkach zašľaháme celé vajíčka. Zvýšime obrátky a vyšľaháme krásne jemný čokoládový krém. Nakoniec do krému zľahka (špachtľou) zapracujeme polovicu pripravenej šľahačky. Krém nanesieme na vychladnuté cesto a zarovnáme. Na vrch potom navrstvíme zvyšok šľahačky a všetko posypeme kakaom alebo nastrúhanou čokoládou. Koláč necháme odpočívať v chladničke zhruba 2 hodiny a môžeme servírovať.

Máčané kokosky

hrúbky 1,5 až 2 cm a pomocou formičky vykrajujeme malé okrúhle bochníčky. Pagáčiky poukladáme v dostatočných rozstupoch na plech vystlaný papierom na pečenie. Na vrch koláčikov striedavo ukladáme lyžičku makovej a tvarohovej plnky. Pred pečením ešte potrieme rozšľahaným vajíčkom a upečieme v rúre vyhriatej na 180 °C do zlatohneda (približne 25 minút).

Suroviny: 2 bielky, 40 g kryštálového cukru, 100 g práškového cukru, 70 g strúhaného kokosu, 1 PL polohrubej múky; Na čokoládovú polevu: 100 g čokolády na varenie, 20 g masla Takto sa to podarí: V miske vhodnej nad vodný kúpeľ z bielkov ušľaháme polotuhý sneh, do ktorého zašľaháme po lyžiciach kryštálový cukor a šľaháme dotuha. Potom tiež postupne (po lyžiciach) prišľaháme práškový cukor. Teraz misku preložíme nad vodný kúpeľ a pokračujeme v šľahaní, kým sa sneh nezahreje a ešte viac nestuhne. Potom sneh odoberieme z vodného kúpeľa a primiešame kokos a múku. Všetko spolu vyšľaháme. Hotovú zmes striekame cukrárskym vreckom na plech vystlaný papierom na pečenie

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 525 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

°C a pečieme zhruba 10 minút. Potom zložíme papier spolu s fazuľou a necháme odpočívať. Domáca šľahačka: Zo smotany, cukru a vanilky ušľaháme na-

do malých kopčekov (kokosiek), alebo môžeme kokosky ukladať na plech len pomocou lyžice. Kokosky pečieme pri nižšej teplote – zhruba 150 °C zhruba 15 minút do ružova. Necháme ich úplne vychladnúť na papieri na pečenie. Spodné časti vychladnutých kokosiek máčame v poleve z roztopenej čokolády a masla. Koláčiky necháme na mriežke odkvapkať od čokolády. Zdroj: recepty.sk

Kultúra Youtuberky v kroji SKVELÁ IDEA DVOCH DIEVČAT ZO STAREJ PAZOVY

Mária Vršková

lára Fitošová a Emília Faragová sú dve mladé a šikovné Staropazovčanky. Majú pätnásť rokov a sú žiačky 1. ročníka na Gymnáziu Branka Radičevića v Starej Pazove. Okrem toho, že sú spolužiačky, majú na Youtube svoj kanál Pazovské obyčaje. Tieto krásne folkloristky tu prezentujú pred celým svetom Starú Pazovu – tradície, zvyky a obyčaje, a to oblečené v autentických, farebných krojoch. Skvelá myšlienka mladých ľudí, ako spojiť tradičné, ľudové a lokálne s mo-

Zatiaľ najväčší úspech malo video Nadlacke, videlo ho vyše 1 300 ľudí, čo nás veľmi teší. Ľudia nás podporujú a dostávame reakcie, že sa im naše videá páčia.“ Dievčatá, okrem vás dvoch, kto je ešte vo vašom tíme, kto vám pomáha? Klára: „Nahráva nás moja mama, niekedy sa pri tom zúčastní aj moja babka, ale ona sa nechce veľmi ukazovať pred kamerou, skôr sa na nás pozerá spoza kamery, a ak treba, poradí nám, ak niečo nevieme. Napríklad keď sme boli v humne, ukazovala nám, ako treba robiť okolo kapusty.“ Takto sa to podarí

pridať hudbu, rôzne efekty... Emília: „Treba na to aj jeden celý deň, niekedy možno aj trochu viac. Ale času na to teraz počas zimy máme dosť.“ Klára: „Počas školského roku sa musíme dobre zorganizovať a vyčleniť si na videá aspoň hodinu denne, aby sme to všetko pekne pripravili.“ Emília: „Zatiaľ máme na našom kanáli asi 15 videí, nahrávky pripravujeme veľmi rady a baví nás to.“ Klára: „Verejnosti sa to páči,

ideu, a potom je potrebná trpezlivosť, lebo od začiatku nahrávania po editovanie je veľa práce.“ Emília: „Chceme v tom pokračovať ďalej, chceme zaujať ešte viac ľudí...“ Pozreli sme si viacero ich videí. Okrem prípravy nadlaciek najviac vyhľadávané sú aj domáce kífle, jesenný deň či kvasenie kapusty. Dievčatá nám na tvári miesta ukázali, ako sa robia salovníke. Najlepšie boli tie s makom. Nuž nech ich ochota neopúšťa a keby sa čo najviac ľudí dozvedelo o ich

Emília Faragová a Klára Fitošová: Práve si spresňujú nové pazovské video

dernou formou komunikačných technológií, aby cez internet zvečnili a zachránili pred zabudnutím vzácne poznatky našich starých mám a otcov. Trošku sme ich vyspovedali. Klára: „Tieto naše videá sme začali nahrávať vlani v jeseni. Náš cieľ bol, aby sme ukázali ľuďom, aký máme kroj, aké máme obyčaje, čo všetko ľudia tu v Starej Pazove robili. Mám veľmi rada aj folklór, chodím tancovať, ale teraz počas korony sa nemôžeme stretávať. Máme viac voľného času, ale chýbali nám tie chvíle, keď si obliekame kroje. Preto sme si založili náš Youtube kanál.“ Emília: „Odmalička, asi od piatich rokov, chodím na folklór. Myslím si, že je to skvelá vec pripravovať videá na Youtube. • KULTÚRA •

Máte v tíme možno aj nejakého chlapca? Klára: „Nie, zatiaľ nie. Plánovali sme nahrávať pálenie pálenky, kde by nám boli potrební aj chlapci, ale ešte sme ich nevolali, pretože tú tému sme ešte neprichystali.“ Emília: „Aj keď striháme nahrávky v počítači, robíme si to samy. Naučili sme sa to, keď sme boli mladšie, lebo sme nahrávali kratšie videá, len tak pre zábavu. Vtedy sme si ani nemysleli, že budeme vážnejšie uvažovať o youtuberstve. Pripraviť celé video je ťažké, s inštaláciou programu nám pomohol môj brat a postupne sme sa to naučili.“ Koľko času musíte vyčleniť na kompletnú prípravu videa? Treba tu materiál i prestrihať,

Aj do kuchyne, aj do záhrady…

radi pozerajú, podporujú nás aj v škole, aj v rodine, aj ľudia mimo Pazovy, videá prezentujeme aj na Facebooku...“ Čo si myslíte, aké vlastnosti by mali mať dobré youtuberky? Klára: „Určite by mali byť kreatívne. Je dôležité vymyslieť dobrú

zaujímavom projekte. Veď aj ony svojou troškou – krojom, jazykom, prostredím a témami prispievajú k tomu, aby široká verejnosť bližšie spoznala zaujímavý život Slovákov vo Vojvodine. Foto: z archívu spolubesedníčok

4 /4943/ 23. 1. 2021

Kultúra ROZHOVOR S JUBILANTOM MICHALOM ĎUGOM

Potulky s Hölderlinom Miroslav Pap

utorok 19. januára náš popredný spisovateľ – básnik, prekladateľ a bývalý šéfredaktor Hlasu ľudu Michal Ďuga oslávil životné jubileum. V ústrety jeho 70. narodeninám sme nazreli do jeho umeleckého sveta, ktorý je plný poetických a prozaických diel, textov piesní či prekladov filozofických diel. V rozhovore s básnikom sme sa predovšetkým orientovali na jeho tvorbu, vzťah k filozofii a všeobecne na zašlé časy, kedy spolubesedník fluktuoval na vrcholných pozíciách slovenských vojvodinských masových médií. V ústrety vášho životného jubilea je v našom týždenníku venovaný priestor na recipročné navrátenie sa do zašlých čias, ale aj na zhrnutie posledného desaťročia a vašej tvorby všeobecne. Pri poslednom rozhovore z príležitosti vašich 60. narodenín ste uviedli, že máte ustálenú intenzitu písania. Zmenilo sa odvtedy niečo? V tvorbe pokračujete rovnakou kontinuitou? – Veľa toho sa odvtedy zmenilo. Tá ustálená intenzita písania, ktorú spomínate, trvala do toho času, kým nevyšla nová zbierka básní, ktorú som v tom období dotváral. Dovtedy, čo naznačovali aj moje predchádzajúce knihy, som vytrvalo hľadal predovšetkým nejakú novú cestu, ktorou by som uzavrel kruh tej dovtedajšej básnickej tvorivosti. Zreteľne to odhalil vo svojom príspevku na našom tradičnom Literárnom snemovaní literárny kritik Samuel Boldocký pri príležitosti mojej šesťdesiatky, keď napísal, že po opätovnom prečítaní mojich posledných zbierok sa nemohol ubrániť dojmu, že sú červenou niťou v nich autorove sebareflexie, vlastne skúmanie vlastnej básnickej ontogenézy a svojho skutočného ja, aj to v sebe samom, vo vlastnej psychike, ale aj v iných a i v kolektívnom podvedomí a archetypových obrazoch a snoch. Teda, že moje poetično

www.hl.rs

v tých knihách má vlastne psy- nejakej novej cesty, ktorou by chické zázemie a lyrický subjekt som uzavrel kruh svojej dovtedajv nich vystupuje aj ako svojrázny šej básnickej tvorivosti. Nerobil psychoanalytik, čiže je súčasne som to nikdy a nechcel by som i subjektom, i objektom svojej ani teraz hodnotiť túto zbierku psychoanalýzy, ale vo svojich v porovnaní s tými predošlými. To sebapozorovaniach, sebaskú- je predsa v doméne literárnych maniach či sebaspytovaní tento kritikov a, samozrejme, jej čitatesubjekt však spravidla naráža na ľov. Napríklad v recenzii rukopisu cenzúru podvedomia a tým občas tejto zbierky náš eminentný liteupomína Freudovho snívajúceho, rárny kritik a univerzitný profesor ktorý ,vie, čo jeho sen znamená, ale nevie, že to vie, a preto si myslí, že to nevie’. Pravda, nepostupoval som pritom cestu opravdivého psychoanalytika, lebo by som tým vlastne poprel v sebe básnika, ale o určité sebapozorovanie, sebaspytovanie a sebaskúmanie tam predsa šlo, lebo si to už vyžadovala aj tá moja dovtedajšia prejdená básnická cesta, takže len čo tá nová zbierka básní uzrela svetlo sveta, prišlo k obdobiu odmlky, čo bolo podmienené mojou tvorivou činnosťou a zároveň aj početnými hraničnými životnými udalosťami. Ešte vždy to obdobie pretrváva, hoci Michal Ďuga sa často v poslednom čase dostávam k takým chvíľkovým situáciám, že pociťu- Adam Svetlík výstižne napísal: jem bytostnú potrebu pokračovať ,Rukopis zbierky básní Nebeský vo svojom hovore, ale ešte vždy oheň obsahuje tri básnické cykly: to predsa nedostáva určitú kon- Omámený Diotimou, Lúskanie krétnu či hmotnú podobu. Asi na slov a Nárek za Diotimou. Už aj to treba ešte trochu času, ak sa samotná kompozícia zbierky sigvôbec niekedy ten čas aj dotvorí, nalizuje predovšetkým autorovo čiže stane nejakou novou, ale úsilie svojou poéziou podať dopritom opravdivou skutočnosťou. tvorený obraz skutočnosti, ktorú V roku 2018 Slovenské vyda- tieto verše evokujú. Premyslenosť vateľské centrum v Báčskom a snaha po ucelenosti sa prejavuje Petrovci vydalo vašu básnickú aj v básnikovom systematickom zbierku Nebeský oheň s podti- využívaní stroficky pravidelne tulkom Potulky s Hölderlinom, usporiadaného a najčastejšie i ktorá je v poradí už deviata. rýmovaného verša. K tomuto harAko ju hodnotíte v porovnaní monizačnému úsiliu básnika prispieva aj významová rovina básní, s tými predošlými? – To bola práve tá určitým zo žánrového aspektu odpozospôsobom prelomová zbierka, rovaných výsostne ľúbostných, o ktorej som v predchádzajúcej ktorá evokuje akýsi tenzívnoodpovedi hovoril ako o hľadaní -detenzívny ľúbostno-poznávací

Informačno-politický týždenník

oblúk. Takýto v podstate tradične usporiadaný básnický prehovor, pritom neraz poznačený i archaizujúcim a patetizujúcim básnickým výrazom (tradičné metafory a symboly, inverzný slovosled...), nevnímame však ako nemoderný či spiatočnícky, ale predovšetkým ako jednoznačné autorovo syntetizujúce dotváranie, a podľa jeho slov i dokončenie vlastnej bohatej tvorivej básnickej skúsenosti, v ktorej teraz už nemusí siahať len za tým moderným či módnym, ale ponajprv za tým, čo je podľa neho v poézii najhodnotnejšie, a samým tým i pre literatúru najprínosnejšie. V zbierke Nebeský oheň básnik orfeovsky skúma silu a dosah básnického slova, no podobne ako na konci stroskotal Orfeov pokus spevom oživiť mŕtvu milú, tak sa aj trúfanlivosť básnického subjektu Michala Ďugu kompenzovať žitú skutočnosť skutočnosťou virtuálnou, predovšetkým snovou, končí neúspešne – tichom (na konci je iba mlčanie). Aby sa však k tomuto skľučujúcemu poznaniu dostal, Ďugov básnický subjekt musel prejsť dlhú cestu začínajúcu sa jeho ľúbostným vzplanutím, omámenosťou láskou, múzou, citmi, vášňami (cyklus Omámený Diotimou), neskôr postupným vytriezvovaním (cyklus Lúskanie slov) vyúsťujúcim na konci v určité (životné) sklamanie a rezignáciu (cyklus Nárek za Diotimou). To, čím takáto viac-menej tradične usporiadaná poézia môže osloviť i súčasného čitateľa, je predovšetkým jej sugestivita, teda jej plastické, na momenty priam hmatateľné evokovanie vnútorného sveta – citov, vášní, rozmýšľaní, vnútorných rozporov... – zobrazujúcich svojráznu životnú drámu básnického subjektu, ale iste i každého hlboko cítiaceho človeka na začiatku 21. storočia.’ Prečo práve Friedrich Hölderlin? – Básnická tvorba je odjakživa poznačená určitým hľadaním seba i skutočnej básne v sebe, • KULTÚRA •

tiež v iných a v inom, a to sa vyskytuje v zodpovedajúcej podobe aj v rovine mojich básnických postupov a môjho poetického výrazu. Pritom použijem slová literárneho kritika Samuela Boldockého, keď napísal, že ,lyrický subjekt v Ďugových básňach sa striedavo javí i v prvej, i v druhej osobe (keď prestáva byť ja a stáva sa ty), čo je v súlade s jeho pocitmi, že on už nie je on a ani tento svet nie je jeho svetom, a metaforicko-symbolický plán jeho básní je poznačený rôznorodosťou: prelínajú sa v ňom autorove metafory a symboly s prvkami rozprávkovej, tradičnej, mýtickej a archetypovej symboliky, a postmodernistickým včleňovaním citácií a parafráz iných autorov textových i podtextových. A akurát na podklade možností podtextovej implicitnosti prekvapil čitateľov cyklom básní Omámený Diotimou s podtitulkom Potulky s Hölderlinom. Využívajúc skutočnosť sú básnické odkazy súčasne organizované podľa dvoch kódov, z ktorých je jeden primárny (založený na základnom, doslovnom význame slov) a druhý dodatočný (literárny, teda symbolický, metaforický a pod.), autor vytvára básnickú skladbu, ktorú môžeme vnímať aj doslovne, aj metaforicky. Totiž, ak si odmyslíme názov a podtitulok tohto cyklu a nezamýšľame sa nad menom Diotima, tak čítame romantickú až petrarkovskú ľúbostnú poéziu, v ktorej Diotima upomína Lauru a lyrický subjekt Petrarku. Avšak v tom druhom dodatočnom podtextovom či metaforickom kóde, ktorý spočíva na možných konotáciách mena Diotima a syntagmy potulky s Hölderlinom, cyklus nadobúda iný význam, rozmer a zámer. Totiž Diotima, vlastne Diotima z Mantinea, ktorej meno znamená poctený Zeus, bola veštkyňou, či kňažkou, ktorá hrá dôležitú úlohu v Platónovom Sympóziu a z jej chápania lásky a krásy bol neskôr odvodený pojem platonickej lásky (i keď Diotimin pojem lásky nevylučuje jej fyzický aspekt). Keď sa v Platónovom Sympóziu začne diskusia o zmysle lásky, tak Sokrates hovorí, že bol učňom filozofie lásky akurát u Diotimy, ktorá mu poskytla jej genealógiu, v ktorej je Eros syn zdrojov a • KULTÚRA •

potrieb (pudov), kým opravdivá láska privádza ku kontemplácii o božstve, vlastne, že je cestou ku kráse a múdrosti. A ak sa k uvedenému pridá aj symbolika epištolárneho románu Hyperion alebo Pustovník v Grécku Friedricha Hölderlina, kde je Diotima láskou hlavného hrdinu Hyperiona, ktorý ňou inšpirovaný odchádza do boja proti Turkom s túžbou obnoviť klasické ideály a po jej smrti sa stane pustovníkom, tak celý uvedený cyklus nadobúda

som pociťoval ako veľmi blízku môjmu básnickému naturelu a vyprovokovaný jeho tragickým životným osudom som sa pokúsil imaginárne nadväzovať na jeho lyrickú tvorbu a zároveň na určitý mne blízky spôsob dotvoriť niektoré jeho pre chorobu nedokončené básne. Spisovateľka Viera Benková v Novom živote (č. 3 – 4, 2019) píše: „Zbierka Nebeský oheň je v poetickej tvorbe Michala Ďugu nóvum, ale nie i vrcho-

Skvost literatúry nášho oslávenca

iný viacrovinový význam a snáď naznačuje autorovu premenu – jeho odklon z diskurzívneho pátrania za skutočnou básňou a príklon k romantickým ideálom: citovosti, imaginácii a intuícii, ako inštrumentom génia.’ Žiaľ, môj kolega a kamarát literárny kritik Samuel Boldocký sa nedožil knižného vydania tejto zbierky, aby sa mohol celkove o nej vyjadriť, ale už po prečítaní prvého cyklu tejto zbierky bolo zrejmé, že mal veľmi blízko k mojej poézii a že ju primerane a pravdivo interpretoval. Friedrich Hölderlin bol významný nemecký lyrik, ktorý vo svojej tvorbe zlúčil prvky klasicizmu a romantizmu. Písal výsostne metafyzickú poéziu s prírodnými a antickými motívmi. Jeho poéziu

lom poézie. Ňou nedosiahol poetickú a významovú úroveň ako vo svojej filozoficko-reflexívnej tvorbe, ktorá je v jeho zbierkach z konca minulého storočia (napr. Zem, Krok, Prometeus, Krajina divých jabloní). Je to však cesta básnika za poznaním, šťastím, krásou a harmóniou v živote, cesta, na ktorú sa vydávajú mnohí tvoriví ľudia sveta a vyhľadávajú uspokojivé odpovede, pričom sa pravda často vymyká zdaniu a básnickému zážitku.“ Je to v skutočnosti tak? – Už na začiatku rozhovoru som pripomenul, že som nikdy osobne nehodnotil svoju básnickú tvorbu, vždy som to ponechával na literárnych kritikov a, samozrejme,

čitateľov. Básnik sa neustále ženie za svojím cieľom a svojím snom. Vo veľkej miere je to podmienené aj jeho inšpiráciou a, samozrejme, aj jeho talentom. Či sa mu podarilo vyjadriť svoje city a pocity, to pravdepodobne dopovie len budúcnosť. Vždy som však bol skeptický k takým hodnoteniam, ktoré hneď po uverejnení niečo označili ako vrcholné. A čo vlastne pre poéziu znamená vrchol? Keď ide o spomínané hodnotenie, chcem len pripomenúť, že si veľmi vážim tvorbu našej poprednej spisovateľky Viery Benkovej a skutočnosť, že sa dala recenzovať moju básnickú zbierku, je pre mňa veľkým uznaním, za čo som jej nesmierne povďačný. Sám som v minulosti recenzoval mnohé knihy a som toho názoru, že každý autor, keď sa rozhodne niečo hodnotiť, má to urobiť práve tak ako to v tom okamihu pociťuje a vidí zo svojho zorného uhla a na základe svojho vedomia a svojej bohatej životnej s tvorivej skúsenosti. Zdá sa, že láska k filozofii vo vás tkvie neustále, čo reflektujeme vo vašej tvorbe. Prekladali ste dokonca aj filozofické diela zo srbčiny do slovenčiny. Venujete sa filozofii (láske k múdrosti) aj dnes a ako ona vplýva na vašu tvorbu? – Skutočnosť, že som študoval filozofiu, nasvedčuje nielen tomu, že som bol do nej zamilovaný, ale v mojom prípade hovorí aj o tom, že som ju skutočne študoval s láskou. Ťažko sa dá vyjadriť, čo znamená študovať ju. Filozofia nie je len vedeckým odborom, ale aj spôsobom žitia človeka. Zasahuje do všetkých aspektov ľudského jestvovania, takže bez jej vplyvov sa nemôže pochopiť žiadna tvorba, predovšetkým literárna. Nikdy som neoľutoval, že som študoval práve filozofiu, a keby som sa náhodou vrátil do minulosti a mal znovu možnosť voliť, čo budem študovať, znovu by som si zvolil práve filozofiu. Aj napriek tomu, že som počas svojho pracovného veku nikdy nepracoval priamo vo svojom odbore. Ako hodnotíte súčasnú situáciu súvisiacu so zníženou intenzitou publikovania knižných jednotiek venovaných najmä poézii? Respektíve, ako

4 /4943/ 23. 1. 2021

Kultúra ju hodnotíte vo všeobecnosti (napríklad posledné desaťročie)? – To sa veľmi ľahko hodnotí: intenzita publikovania knižných titulov, predovšetkým poézie, je tesne spätá so skutočnosťou, koľko básnikov žije na tomto území. To však prečo ten počet neustále klesá, napríklad aj v poslednom desaťročí, nesúvisí iba s literárnou tvorbou, ale aj s tunajším životom našej národnosti vôbec, a nie je na zanedbanie ani vzťah našej národnosti k týmto prejavom ľudskej tvorivosti a ich hodnotenie. V minulosti sa naša literárna tvorba nachádzala na výsostnom postavení a dnes je, žiaľ, prevaž-

ne záležitosťou precitliveného jednotlivca. Pôsobili ste ako redaktor v Rádio-televízii Nový Sad, potom ako hlavný a zodpovedný redaktor Nového života, týždenníka Hlas ľudu, magazínu Rovina, detského časopisu Pionieri a boli ste aj zostavovateľom Národného kalendára, čiže zastávali ste vrcholné pozície slovenských vojvodinských masových médií. Ako hodnotíte časy vášho pôsobenia na týchto postoch a ako sa na naše menšinové médiá pozeráte dnes? – Nie som z tých, ktorí plačú za rozliatym mliekom. Každá

doba mala tak svoje kladné, ako aj záporné vlastnosti. Vždy bolo snahou vykonať niečo navyše, dokázať sa aj v niečom inom a pritom potvrdiť to dobré a osvedčené. Niekedy boli na všetko to časy prajné, podporovali sa progresívne idey a inokedy sa zasa politika bezohľadne vmiešavala v snahe byť vždy na čele všetkého. Menovala to progresom a kto sa do toho nedokázal zapojiť, ten bol odsunutý na okraje diania. Práve preto bolo často priam umením úspešne plávať v spoločenských prúdoch a pritom občas myslieť aj svojou hlavou. Niekedy sa ten boj podobal boju o holý život, ale dokázali sme prežiť. Mal som však

šťastie skúsiť viac toho dobrého ako toho negatívneho vzhľadom na aktuálny spoločenský rozvoj a politické diania. Už aj preto, že národnostné spoločenstvá mali dostatočne zaručené práva a postavenie a menej bolo tých extrémnych dianí a nenásytných jednotlivcov v našom okolí a živote. Dnes menšinové médiá bojujú na rôznych frontoch a niekedy je to aj dnes, veruže, boj o samotné prežitie. No dnes sa už pozerám na všetko to len nepriamo – ako divák, poslucháč a čitateľ. Ale treba neustále bojovať a veriť v lepšie zajtra. Foto: z archívu spolubesedníka

Výklad nových kníh 30 rokov činnosti Galérie Zuzky Medveďovej / 30 godina rada Galerije Zuske Medveđove (ISBN 978-86-89771-11-4)

Jaroslav Čiep

prišli prezentovať to najlepšie, čo v oblasti výtvarníctva máme v tejto chvíli. Aj snemovanie výtvarníkov zorganizované v zasadacej sieni Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec sa nieslo v znamení témy 30 rokov činnosti Galérie Zuzky Medveďovej. Na sklonku roku 2020 tlačou vyšla i dvojrečová slovensko-srbská (paralelne) publikácia s podnázvom Zborník prác z 11. Výtvarníckeho snemovania 14. 12. 2019, kde referenti mapovali prejdenú cestu tejto galérie. V zborníku sú svojimi príspevkami zastúpení: Anna Séčová-Pintírová s dvoma príspevkami a úvodom, po jeden

JANUÁR 2021

aléria Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci si v júli 2019 pripomenula 30 rokov nepretržitej práce. Na sklonku toho roku, ako to pravidelne robievajú každý druhý rok takmer tri desaťročia, v rámci tejto významnej inštitúcie pre našu slovenskú komunitu vo Vojvodine prichystali ďalšie Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Od roku 1999 túto „žatvu“ výtvarníkov obohatili aj o snemovanie. Do Petrovca vtedy pozvali profesionálnych výtvarníkov z radov vojvodinských Slovákov, aby

VÔĽA

Nový Sad | ročník 52 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

je prvým krokom k úspechu

AJ ČIERNOBIELE FOTOGRAFIE MAJÚ SVOJE ČARO

MY HERO ACADEMIA JANUÁR – mesiac hádzanej

www.hl.rs

majú publikovaný Vladimír Valentík, Emília Valentíková-Labátová, Zdenko Lončar, Annamária Boldocká-Grbićová, Michal Ďurovka, Marijan Pavlov, Jozef Klátik, Anna Barcová-Žolnajová a Daniela Triašková. Zborník prác 30 rokov Galérie Zuzky Medveďovej vydalo Múzeum vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci. Jeho editorkou je Anna Séčová-Pintírová. Je rozmerov 23 x 16 cm, vytlačený na ofsetovom papieri v rozsahu 140 strán. Kniha je zlepená do mäkkého prebalu a vyšla s vročením 2020. V náklade 150 kusov ju vytlačila tlačiareň Scan & Print v Báčskom Petrovci.

NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET. Pokým väčšina čitateľov Vzletu bola na zimných prázdninách, spolupracovníci tohto časopisu usilovne pracovali a pre svojich čitateľov pripravili príspevky aj na tieto témy: o verejnom uznaní za úspech žiačok v Báčskopetrovskej obci, o práci v petrovskej Ymkárni, Dni komplimentov, význame čiernobielych fotografií atď. Tvorbu z pera čitateľov uverejňujeme v rubrike Vaša tvorba, ako aj v prílohe Rozlety, zatiaľ čo si v Jazykových poučkách môžete prečítať, ako správne používať slovo nuda či zunovať sa. O tom, čo vám hovoria tento mesiac hviezdy, si prečítajte v horoskope a ktorú nasledujúcu zaujímavú hru si môžete zahrať, vám poradíme v rubrike PC hry. Pre čitateľov Vzletu máme aj jednu novinku: krížovka, ktorá sa nachádza na strane 23, je od tohto čísla odmeňovacia. Odmeny vám ešte neprezradíme a pokyny o tom, ako zaslať rozlúštenie, si môžete prečítať v novom čísle. Čítajte Vzlet a svoju tvorbu, ako aj návrhy, otázky a postrehy nám zasielajte na adresu: office@ vzlet.rs, na facebookovú stránku alebo na Instagram. Jasmina Pániková

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SLOVENSKÝ SVETOVÝ KALENDÁR – JUBILEUM MALÉ, ALE VZÁCNE

Zahraničný kus slovenskosti

(Slovenský svetový kalendár na obyčajný rok 2021; prepress: Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec; vydal: Slovenský kultúrny klub v Srbsku, 2020) Anna Horvátová

ŕstku príspevkov s veľkým kusom slovenskosti scelila aj vlani tesne pred vianočno-novoročnými sviatkami ročenka s príhodným názvom Slovenský svetový kalendár na obyčajný rok 2021. Ide o 5. ročník tohto vydania, ktoré čitateľov zavedie do vzdialených krajín, exotických kútov sveta, v ktorých tiež žijú Slováci. Ťažký rok, ktorý poznačila pandémia koronavírusu, v dodatočnej miere sťažoval aj prípravu tejto ročenky, ktorá týmto vlaňajším vydaním oslávila malé jubileum, 5. výročie vychádzania. Zakladateľ a šéfredaktor Slovenského svetového kalendára Vladimír Valentík pred piatimi rokmi urobil odvážny krok, keď sa podujal na vydávanie svetovej slovenskej ročenky, prepojac tak Slovákov v celom svete a prezentujúc ich snahu a úsilie prostredníctvom tejto ročenky. Práve tento piaty ročník poznačili ťažkosti, azda omnoho väčšie ako pri prvom ročníku, keďže celý svet zápasil s neviditeľným smrteľným vírusom. Ale stálo to za to. Na úvodných stranách slovenskej ročenky v úvodnom príhovore K piatemu ročníku Slovenského svetového kalendára z pera V. Valentíka a K. Mosnákovej-Bagľašovej sa dozvedáme: „Piaty ročník je aj napriek všetkému bohatý a rôznorodý. Prináša nám informácie zo života krajanských komunít a jednotlivcov z vyše dvadsiatich krajín sveta a zo štyroch kontinentov. Texty sú žánrovo skutočne rôznorodé, ale rôznorodý je i obsah, ktorý ponúkajú. Naši krajania nám píšu o aktuálnom živote zo svojich nových domovov, ale v niektorých krajinách sa nám podarilo nazrieť aj do minulosti. Po prvýkrát na stranách Slovenského svetového kalendára uverejňujeme texty z prvej polovice 20. storočia, ktoré boli zabudnuté v našich starých ročenkách, akou je napríklad Národný kalendár • KULTÚRA •

v Srbsku, ktorý vychádza takmer nepretržite už sto rokov. Prvýkrát píšeme aj o osudoch slovenskej enklávy v Bulharsku, ale aj o súčasnom organizovaní sa slovenskej komunity v Slovinsku.“ SLOVÁCI ŽIJÚ AJ V ARGENTÍNE Titulnou stranou, na ktorej je krojovaná Slovenka Martina Žubretovská zo Slovenska, sa začína príbeh svetovej ročenky. Za úvodným slovom nasleduje

kalendáriová časť na rok bežný – 2021 a báseň ako úvod do mozaiky slovenskosti a po tom tri state Slováci vo svete, Krajania na Slovensku a Krajanská téma. Z pera Jána Botíka sa dozvedáme, že Slováci žijú aj v Argentíne v príspevku Patagónsky experiment Martina Kukučína: „Prírodné a civilizačno-kultúrne danosti Patagónie, prevrstvenie viacerých perspektív autorovho pohľadu na ne, ako aj zohľadnenie rôznych kontextov patagónskej skutočnosti stmelil Kukučín do uceleného útvaru ústrednou ideovou nitkou cestopisu, ktorou sa stali v Patagónii usídlení ľudia a ich spôsob života. Preto sa autor v cestopise pristavuje hlavne pri hospodárstvach a usadlostiach farmárov, pri gaučoch dohliadajúcich na dobytok, všíma si ich odev, jazdecký výstroj, popíjanie čaju yerba mate, fascinujú ho nedozerné pastviská patagónskej

pampy, desaťtisícové kŕdle oviec, na praveký spôsob skonštruované ohrady a napájadlá pre dobytok, ako aj prístrešia a ohniská pre pastierov. Neprehliadne ani zručnosť gaučov s lasom pri značkovaní alebo kastrovaní dobytka, ani clivú atmosféru osamelých patagónskych hostincov.“ B U L H A R S KO J E T I E Ž DOMOVOM SLOVÁKOV Slovákov nachádzame aj v susednom Bulharsku, vedeli ste? A v tejto ročenke ich život sprítomňuje okrem Botíka aj Tomáš Topoľský. Príspevkom Slovenská vetev v Bulharsku to odôvodňuje: „Rok 1923 znamená priaznivý obrat v kultúrnom živote bulharských Slovákov. Vtedy sa založila slovenská škola. Pomocou ministerstva škôl z Prahy dostávajú v Gor. Mitropolji prvú slovenskú učiteľku p. M. Matějovskú z Bratislavy, ktorá v jeseň 1923 prvýkrát priniesla zprávy o slobodnej bývalej starej vlasti... Nadšenie Mitropolčanov „pre tú našu slovenčinu“ bolo neopísateľné! Narobili vyše stotisíc tehál zdarma, priviezli nesčíselný počet povozov stavebného materiálu pre svoju slovenskú školu. A keď rôzne korporácie a ministerstvo školstva v ČSR finančne pomohli, položili v roku 1926 prvé základy k stavbe. Slováci húževnate stáli pri škole i v ťažkých chvíľach a za rok sa už v škole čiastočne vyučovalo. Do r. 1929 mali riadnu školu ľudovú a do júna 1934 aj riadnu samostatnú školu meštiansku. Teraz však od septembra z finančných dôvodov sa českoslov. škola v Gor. Mitropolji mení v školu doplňovaciu a štyričlenný učiteľský zbor, ktorý tu pracoval v minulosti, sa skrátil dnes na dvojčlenný, ačkoľvek počet slovenských školopovinných detí dosiahol tohto roku čísla 170, čo ešte nikdy nebolo. Slováci sami si vydržiavať učiteľov nemôžu. Bulharskí Slováci sú sdružení v spolku Čsl. nár. dom „T. G. Masaryka“, Sofia, ktorý má odbočky v Gornej Mitropolji, Mrtvici, Brašl-

janici a v českej dedine Vojvodov. Spolok je tunajšou vládou priznatý, takže svoje kultúrne snahy slobodne rozvíja. Budovy Čsl. škôl v Gornej Mitropolji, Mrtvici a Vojvodove sú majetkom jeho odbočiek. Preto sa Slováci kultúrne vzmáhajú.“ C H O R VÁT S K I S LO VÁC I JUBILOVALI Miloslav Strehársky v príspevku s názvom Matica slovenská v Rijeke vystúpila na Porto Etno 2019 – festivale svetovej hudby a gastronómie prináša správy o bohatej činnosti tamojšej Matice a účasti ich členov na 3. Porto Etno 2019 – festivale svetovej hudby a gastronómie, ktorý sa konal 6., 7. a 8. septembra predvlani na troch rozličných miestach v rámci projektu Rijeka 2020 – európske hlavné mesto kultúry. O desaťročnej úspešnej a rôznorodej činnosti Slovenského kultúrneho centra Našice sa dozvedáme z pera riaditeľky centra Sandry Kraljovej-Vukšićovej. Poteší v tom všetkom aj napojenie na petrovskú Základnú školu Jána Čajaka a spolupráca so základnými školami, v ktorých sa vyučuje slovenčina, v Jelisavci, Josipovci a Našiciach v rámci projektu dolnozemskej spolupráce z príležitosti Európskeho dňa jazykov. SLOVENSKÝ SVET SPOLU O Slovákoch v Írsku podáva správu Jarmila Buchová. Z Kanady, Luxemburska, zo Slovinska, Švajčiarska, tiež zo známych krajín slovenských komunít sa scelili spolu údaje. A to už po piatykrát, vďačiac Slovenskému kultúrnemu klubu v Srbsku ako vydavateľovi, pre ktorý prepress urobilo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kalendárové ročenky sa zakladajú, vydávajú, ale nevedno, pokiaľ zotrvajú. Národný kalendár svojou tradíciou opodstatňuje svoje jestvovanie, rovnako ako i Slovenský svetový kalendár, ktorému takouto kvalitou zánik nehrozí.

4 /4943/ 23. 1. 2021

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 4 V tajničke je meno a priezvisko insitného maliara, ktorý sa narodil 9. mája. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

breh pri tempo Belehrade

vpíšte UG

obyvateľ Ruska

rímsky krídlo boh poučenia budovy lásky

žiak v období maturity pracovník v gumárstve kiloampér

avenue

nočný vták jednotka pre zlato

vodný živočích sila pôsobiaca na niečo Ivo Andrić

úsek 12 mesiacov 2. časť tajničky

spojka

decitona

tremolo

Valjevo

výdavky dusík

latinčina

stával sa bledším liter

vráta AS HL DU U preddavok Ľ hliník

pás (zdrob.) ukazovacie zámeno

Pančevo

pokladnica

tantál krajina

časový úsek

azda, hádam

plánoch a programoch práce sa uvádza, že sa prostriedky na mnohé účely „vydvojili“, aby sa činnosť zveľadila, alebo sa „vydvojili“ na zmodernizovanie technického vybavenia, na zadováženie nového poľnohospodárskeho zariadenia. Keď sa prostriedky usmerňujú na kúpu prostriedkov, na zveľadenie činnosti je to veru chvályhodné. Ale čo s tým slovesom „vydvojiť“, ktoré sa do vojvodinskej slovenčiny dostalo tak ako mnohé iné – z blízkeho srbského jazyka zo slovesa izdvojiti. V srbčine je správne povedať izdvojiti finansijska sredstva za kupovinu nove poljoprivredne opreme, alebo za mnoge svrhe.

„Vydvojiť“ nie je v slovnej zásobe spisovnej slovenčiny. Ako náhradu na vystriedanie tohto prekladového nepodarku v slovenčine existuje viacero slovies. Jedným z nich je vyčleniť: vyčlenili finančné prostriedky na kúpu novej poľnohospodárskej techniky; vyčlenili nemalé prostriedky na kúpu počítačovej techniky... Ďalším slovesom je prideliť: školám pridelili finančné prostriedky na kúpu lavíc; školám boli pridelené finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov; zaslali žiadosť o pridelenie finančných prostriedkov. Sloveso vydeliť použijeme na vyjadrenie významu: vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné; vydeliť jedlo.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

spojka indium

prenášač

nový slanina (zdrob.)

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 3 – VODOROVNE: bratstvo, rod, krik, eben, sen, moloch, ro, eta, ada, na, str, B, o, dva, Re, obe, von, pp, tresk, les, isto, Eros, lov, Chalupová TAJNIČKA: VIERA BENKOVÁ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 3 z čísla 3 Hlasu ľudu zo 16. januára 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: VLASTIMÍR CICKA, Ul. Branka Radičevića č. 6, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs www.hl.rs

Anna Horvátová

minúta

mužské meno

„Vydvojili“ finančné prostriedky

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 11. 1. 2021 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1328 + 000 po km 1328 + 500, na medzi k. o. Plavna, k. p. č. 3208, ZO Báč, nositeľa projektu Rapid, s. s r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 a článku 30 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 12. 1. 2021 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Rúrkové studne CB-1, CB-2, CB-3, CB-4, CB-5 a CB-6 so zviazaným potrubím pri zdroji Ratno ostrvo na dodávku vody mestu Nový Sad, na k. p. č. 2842/1, 2842/4, 3216/3 a 3133/1, k. o. Nový Sad III, nositeľa projektu VKP Vodovod a kanalizácia z Nového Sadu, Ul. Masarykova č. 17. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou kmotrou

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie

MARIENOU HAŠKOVOU 27. 4. 1961 – 10. 1. 2021 z Báčskeho Petrovca

Nositeľ projektu Hospodárska spoločnosť NOVI SAD – GAS pre distribúciu plynu, údržbu a vykonávanie, s. s r. o., Nový Sad, Teodora Mandića číslo 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia distribučnej plynovej siete sídliska Sriemska Kamenica, na katastrálnych parcelách č. 4151/19; 4149/1; 4148/13; 4147/7; 4160/1; 5805/1; 5783/1; 5138/10; 5119; 5114/2; 5115/2; 5118/17; 5117/4; 5114/12; 5112/16; 5112/15; 5112/14; 5126/2; 5816/2; 5806; 4168/8; 4166/8; 4166/1; 4155; 4152/1; 4153/1; 5805/1; 5112/12; 5806; 4161/14; 4161/13; 4149/1; 5113/26; 5114/12; 4158/11; 4159/8; 4159/1; 4155; 4144/1; 4147/7; 5128, 5119; 4153/1; 4152/14 5807; 5064/5; 5064/7;5065/5; 5065/9; 5069/2; 5067/2; 5067/8; 5249; 5068/2; 5076/2; 5484/4; 5483/3; 5474/2; 5473/1; 5472/1; 5471/1; 5470/1; 5469/2; 5468/3; 5393/4; 5392/3; 5396/2; 5390; 5401/2; 5400/2; 5811; 5383/2; 5384/1, 5385/5, 5386/8, 5388/7, 5377/2, 5374/9, 5373/1, 5372/3, 5371/1, 5370/5, 5369/4, 5378, 5387/1, 5386/1, 5385/6, 5384/4, 5075/6, 5076/8, 5810/2, 5484/7, 5810/1, 5080/5, 5079/1, 5080/10, 5077/4, 5078/4, 5079/10, 5080/15, 5080/10, 5085/3, 5080/10, 5080/1, 5810/1, 5375/1, 5300/4, 5299/6, 5298/4, 5297/3, 5294, 5293/1, 5292/4, 5291/4, 5289/1, 5288/1, 5286/2, 5286/7, 5356/4, 5355/4, 5354/3, 5320, 5347/3, 5346/6, 5285/3, 5284/3, 5275/7, 5271/3, 5268/1, 5267/1, 5266/4, 5271/7, 5411/2, 5286/10, 5286/7, 5416/1, 5417/1, 5286/6, 5249, 5250, 5783/1, 5783/1; 5374/6, 5373/4, 5372/6, 5371/4, 5370/6, 5369/1, 5367, 5366, 5363, 5362, 5358; 5357, 5411/1, 5356/1, 5355/1, 5354/6, 5352/2, 5351/3, 5348/1, 5346/1, 5344, 5343, 5342/1, 5324, 5323, 5302/7, 5302/6, 5301/1, 5277/2, 5284/8, 5285/6, 5411/1, 5410/2, 5407/2, 5412/1, 5802/1, 5803, 5000, 5804, 5017/5, 5019/3, 5021/2, 5025/2, 5027/2, 5029/2 5031/4, 5033/2, 5035/2, 5034/2, 5038/2, 5038/3; 5035/4, 5037/3, 5040/8, 5046/6, 5047/2, 5047/3; 5046/3, 5549/7, 5549/6, 5531/1; 5531/2; 5547/2, 5545/3, 5544/3, 5543/3, 5542/3, 5541/3, 5540/3, 5539/3, 5538/3, 5531/3, 4259/4; 4259/7, 4259/12, 4260/3,5781/1, 4322,5799, 4180/2;4181/1, 4181/2, 5781/1, 4961, 5804, 4177/4; 4177/27, 4181/1, 4215, 4745/2;5804, 5059/1, 5804, 5802/1,5814/2; 5044/1, 5804, 5816/1;5454/1, 5044/1, 5584/4, 5585/2, 5593/2, 5598/1, 5597/6, 5597/5, 5596/3, 5718/3, 5721/5, 5722/3, 5723/4, 5724/3, 5725/1, 5725/4; 5727/7, 5803, 5802/1,4817/4, 4814/4, 4813/4, 4813/2 , 4803/3, 4803/7, 4814/6, 4819/2, 4818/3, 4818/2, 4817/2, 4817/1, 5789, 5790/1, 5791, 5798, 5840, 5797, 5841, 5557, 4617, 5796, 5797, 4617, 5796, 5621/14, 5609/3, 4661, 4744/1, 4745/3, 4746, 4738/2, 4736, 4735, 4729, 4727/1, 4726/1, 5620/1, 5619/3, 5795, 4681, 4696, 4723/8, 4713/3, 4706/3, 4705/2;4705/3, 4704/3, 4704/2, 4700/2, 4701/2, 4714, 5828/1, 5828/2; 5834/3, 5639/1, 5638/4, 5638/1, 5637/1, 5636/1, 5635/1, 5624/1, 5625/1, 5812/2, 5630/1, 5626/11, 5626/1, 5606/2, 5605/1, 5605/6, 5607/8, 5604/9, 5604/5, 5706/6, 5712/14, 5709/17, 5708/2, 5707/18, 5706/4, 5607/1, 5605/2, 5606/9, 5605/4, 5606/12, 5606/6, 5712/5, 5709/6, 5708/7, 5707/9, 5706/5, 5705/8, 4571, 4559, 5794/2, 4462; 4029/1; 4338; 4346; 4355; 4383/4; 4389; 5788/1; 5786 a 5785, všetky v k. o. Sriemska Kamenica, kategórie G, dĺžky 32.550 m, klasifikačné číslo 222100. Predmet rekonštrukcie je výmena jestvujúcej distribučnej plynovej siete vystavanej z oceľových jednoliatych rúr s distribučnou plynovou sieťou vyrobenou z polyetylénových rúr PE SDR11, a to na nasledujúcich úsekoch v Sriemskej Kamenici: Železničné sídlisko, Sídlisko Marka Oreškovića, sídlisko Vojinovo, ťah Dečije selo a centrum. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MICHAL ABRAHÁM 1963 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Rozlúčka – je to smutná reč. Po rozlúčke slzy zostávajú a hrobku kvetiny okrášľujú. Smútiaca rodina • OZNAMY •

S láskou a úctou si navždy na Teba budú spomínať kmotrovci Katarína a Pavel Ivičiakovci

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov

PLANINKA GOVORČIN 21. 7. 1947 – 28. 1. 2006

ÐURA GOVORČIN 8. 2. 1945 – 19. 1. 2020

z Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú

dcéry s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

SPOMIENKA po roku

JOZEF GAGES

27. 6. 1947 – 18. 1. 2020 – 2021 z Kovačice

ĐURA GOVORČIN

8. 2. 1945 – 19. 1. 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

S úctou si na Teba spomína Danka Pucovská

manželka Anna, dcéra Anna a syn Pavel s rodinami 4 /4943/ 23. 1. 2021

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na nášho

s bratom

JÁNA SLAVKU

PAVLOM LITAVSKÝM

7. 12. 1960 – 24. 1. 2018 z Báčskeho Petrovca

28. 11. 1948 – 5. 1. 2021 z Kovačice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne Ti ďakovať a s láskou si na Teba spomínať.

Brat Ján s manželkou Zuzanou, synom Jankom a dcérou Zuzkou s deťmi

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na našich rodičov

s bratom

PAVLOM LITAVSKÝM 28. 11. 1948 – 5. 1. 2021 z Kovačice

ZUZANU LABÁTOVÚ

PAVLA LABÁTA

1926 – 2016 1926 – 1990 z Báčskeho Petrovca

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne Ti ďakovať a s láskou si na Teba spomínať.

Aj keď nie ste s nami, často Vás spomíname. Zostanete navždy v našich srdciach.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželkou a matkou

Dcéry s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA so susedou

MARIENOU HAŠKOVOU

rod. Gučovou 27. 4. 1961 – 10. 1. 2021 z Báčskeho Petrovca V očiach slzy, v srdci žiaľ, čo mi bolo milé, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba zostáva večná. Zarmútení: manžel Ján a synovia Rastislav a Miroslav

www.hl.rs

Sestra Mária Babková s manželom Pavlom a ich rodinou

1961 – 2021 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať susedovci: Sýkorová, Bovdišovci, Gažovci, Fabianová, Sľúkovci, Topoľská, Kopčoková a Jovankovičová

Informačno-politický týždenník

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s našou členkou

MARIENOU HAŠKOVOU rod. Gučovou 1961 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú: členky a členovia Spolku petrovských žien • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA so

ZUZANOU MAĎAROVOU rod. Rumanovou 9. 2. 1943 – 5. 1. 2021 sudkyňou vo výslužbe z Báčskej Palanky

Milá mama a mamička, s láskou si budeme spomínať na Teba. Lúčime sa, ale Ty zostaneš aj naďalej v srdciach všetkých nás. Smútiaca rodina Tvoji: syn Milan, nevesta Mária a vnukovia Dušan a Kristián

BOĽAVÁ SPOMIENKA na manželku a mamu

ALŽBETU MUCHOVÚ

1966 – 2011 – 2021 z Kulpína

Za všetko Ti ďakujeme a nikdy na Teba nezabudneme.

Manžel Ján a dcéra Alexandra

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manželku, starkú a svokru

ANNU BALCOVÚ

11. 8. 1944 – 6. 1. 2014 – 2021 rod. Mojžišovú z Kysáča

Milovali sme Ťa, aj Ty si milovala nás, tú lásku a dobrotu v našich srdciach nezničil ani čas. Zarmútení: manžel Ondrej, vnučky Jana a Marína s rodinou a nevesta Mária • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo 10 ťažkých rokov, čo nás navždy opustil náš syn

SMUTNÁ SPOMIENKA na svojho brata

PAVEL BARTKO

PAVLA BARTKU

2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2021 z Kovačice

Zbytočné je počítať roky, lebo nevrátia stratené. Nenahradia ani prázdnotu, ktorá po Tebe zostala.

2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2021 z Kovačice

Čas plynie, život ide v diaľ, po Tebe nám zostali len spomienka a žiaľ.

Navždy zarmútení Tvoji rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

Brat Jaroslav s manželkou Aničkou a dcérkou Ivankou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s ujom

SAMUELOM KOVÁČOM

PAĽO PETRÁK 11. 9. 1936 – 25. 1. 2020 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

manželka Anna, syn Pavel s manželkou Dušicou a vnučka Ivana

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 17. januára 2021 uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec a starký

1936 – 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Anna Turanová s rodinou zo Starej Pazovy a Viera Hnilicová z Hložian

SPOMIENKA

na mamu a starú mamu

ANNU ŠPROCHOVÚ

NIKOLA ZABUNOV – LAZA

rod. Dorčovú 22. 4. 1930 – 17. 1. 2016 – 2021 z Báčskeho Petrovca

1943 – 2020 – 2021 z Petrovca

S láskou si na Teba spomínajú

Tvoji najmilší

Už 5 rokov žiješ iba v našich spomienkach. Dcéra Mária Benková s rodinou z Kulpína 4 /4943/ 23. 1. 2021

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 17. januára 2021 uplynulo 40 dní, čo nás náhle opustil náš jediný syn

DAMIR PRŽULJ

2. 1. 1966 – 8. 12. 2020 z Padiny Túžba po živote sa skončila, ako keď luskneš prstami. Musel som ísť navždy. Už neprídem domov nikdy. Snáď by ste chceli počuť aspoň môj hlas, no už sa tak nestane. Tak rozhodol Pán a prijal ma na miesto, ktoré mi bolo určené. Večne zarmútení: mama Persida a otec Drago Pržuljovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 17. januára 2021 uplynulo 40 dní, čo nás náhle opustil úprimný kamarát

DAMIR PRŽULJ

2. 1. 1966 – 8. 12. 2020 z Padiny Ako ticho žil, tak ticho odišiel. Skromný vo svojom živote, veľký vo svojej láske a dobrote. S úctou a láskou si spomínajú: Nikoleta a Zlatko Šimákovci 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 12. januára 2021 nás navždy opustil náš najmilší ocko, vrele milovaný manžel a starký

JÁN BALCA

5. 3. 1963 – 12. 1. 2021 z Kysáča Do sŕdc našich trpký žiaľ, semä bôľu rozosial! Skončila sa jedna púť, nemôžeme zabudnúť dotyky rúk, očí svit, pretrhla sa šťastia niť.

EF 8, 2

Večne budeš žiť v našich srdciach. Tvoji najmilší: manželka Mária a dcéry Jana a Marína s manželom Vladimírom a deťmi Vladkom a Valériou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s ockom a dedkom

Prim. Dr. JOZEFOM JAŠOM Dr. sci. med. 28. 3. 1929 – 8. 1. 2021 z Nového Sadu

S bôľom a pocitom nenahraditeľnej straty, s láskou a úctou sa lúčia: dcéra Milinka, zať Goran, vnuk Alek, bližšia a ďalšia rodina • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁN BALCA 1963 – 2021 z Kysáča

Ty, Kriste, smrti moc si zdolal, nemáme preto z hrobu strach, veď nádej pre večnosť si nám dal, jak dúhy znak na nebesiach. Tak ťažké chvíle bolesti Ty meníš v pokoj večnosti. Funebrál 51, 3 V nádeji života večného a vzkriesenia so svojím synom sa lúči otec Ondrej

SMUTNÁ ROZLÚČKA s milým zaťom

JÁNOM BALCOM

1963 – 2021 z Kysáča

V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Navždy zarmútení svokrovci Gedeľovskovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším drahým

JÁNOM BALCOM z Kysáča

Spomienku na Teba si budeme stále zachovávať v našich srdciach. S láskou sa lúči brat Ondrej Balca s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším svatom

Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo. Jób 1, 21 V nádeji života večného a vzkriesenia so svojím milým strýkom sa lúči synovec Branislav s manželkou Vladimírou a synom Jakubkom

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so švagrom

JÁNOM BALCOM

1963 – 2021 z Kysáča

Odišiel si tíško, v našich srdciach zostáva spomienka len. Milovali sme Ťa a Ty si miloval nás, tú lásku a dobrotu v našich srdciach nezničí ani čas. Tichú a smutnú spomienku si na Teba zachovajú svatovci Vozárovci so synom Paľkom

POSLEDNÝ POZDRAV

5. 3. 1963 – 12. 1. 2021

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Anna, Michal a Daniel Kulíkovci

POSLEDNÝ POZDRAV

JANKOVI BALCOVI

JÁNOVI BALCOVI

1963 – 2021 matičiarovi a dlhoročnému členovi Správnej rady MOMS Kysáč

z Kysáča

Okolo nás smútok vanie, srdce žalostí, víchor smrti zhasil náhle roky jeho časnosti.

S láskou a úctou si na neho budú spomínať:

S úctou si na neho bude spomínať

• OZNAMY •

1963 – 2021 z Kysáča

Kto vie chápať ľudské bôle, slzy usuší, kto vysvetlí smutný údel zranenej duši? Len Ty, Pane milostivý, slovom potešíš, u Teba je prameň sily, Kriste Ježiši.

teta a švagor Čiernovci s rodinou z Bernolákova

JÁN BALCA

Zostaneš nám v trvalej spomienke. Odpočívaj v pokoji. MOMS v Kysáči

príbuzná Anna Križanová

4 /4943/ 23. 1. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 22. januára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 24. januára 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2012, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 26. januára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V najnovšom vydaní pravidelnej piatkovej relácie odvysielané budú príspevky z našich prostredí. Okrem iného je tu i záznam o začiatku druhého polroku v pazovskej základnej škole. Dúhovka. V prvej časti nedeľňajšieho vysielania bude odvysielaný portrét nášho spisovateľa, básnika, prekladateľa a bývalého šéfredaktora Hlasu ľudu Michala Ďugu, ktorý 19. januára oslávil 70. narodeniny. Polhodinka Prometeus v krajine divých jabloní nakrútená pred desiatimi rokmi hovorí o jeho životnej a profesionálnej dráhe. Zahrnutá je aj umelecká tvorba na poli poézie, prózy a literárnej kritiky a jeho aktivity v združeniach spisovateľov.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 22. januára – Deň, keď sa zastavila Zem Sobota 23. januára – Zatmievanie Pondelok 25. januára – Moje leto v Provence Utorok 26. januára – Smrtonosný sľub Streda 27. januára – Kozmetička a zviera Štvrtok 28. januára – Už sme tam?

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 24. januára Film: Falošný princ Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Super 8 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 27. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota relácia na aktuálnu tému Nedeľa

Nedeľa 24. januára

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

TELEVÍZIA PANČEVO

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

18.20 18.40

Nedeľa 24. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Druhý polrok v Predškolskej ustanovizni Kolibri Tradičné slovenské jedlá – fazuľová polievka Utorok 26. januára 16.00 Divadelné predstavenie: Pozdrav niekoho (réžia Fedor Popov) Kreslený film: Snehulienka Piatok 29. januára Film: Pani Zima Príspevky z archívu RTV OK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

STAROPAZOVSKÉ VOLEJBALISTKY V SUPERLIGE SRBSKA

domácim zostal jeden, a podľa celkového priebehu zápasu výsledok je reálnym odzrkadlením dianí na pekne pripravenej palubovke. Tak si volejbalistky Jednoty upevňuvypomstilo a umožnilo domácim jú postavenie v strede tabuľky, hráčkam ujať sa vedenia 1 : 0 (25 možno sa im podarí postúpiť o : 18). V nasledujúcom dejstve si stupienok vyššie, ale aj takéto rýchlo upravili rady, zahrali naplno umiestnenie je veľkým úspechom a vyrovnali rovnakou mierou – 1 najmladšieho družstva v lige. Na rozdiel od volejbalistiek ke: 1 (25 : 18). V treťom sete otočili dysi slávnym volejbaskóre zápasu vo svoj listom Jednoty, ktorí prospech po preboli dlho v superlisvedčivej výhre 25 : govej súťaži Srbska, 17. Obetavo hrajúce predtým aj pätnásť domáce volejbalistky rokov medzi juhosa však nevzdávali. slovanskou elitou, Po častých obratoch po zostupe sa im v a zmenách výsledku prvoligovej súťaži nepredĺžili priebeh zádarí. Po ďalšej prehre pasu, ktorý potrval vo Velikom Gradišti bezmála dve hodiny. výsledkom 3 : 0 (25 : Tak sa vo vždy ne17, 25 : 21, 25 : 14) sa zvestnom tajbrejku rozhodovalo o víťa- Dobre vedie družstvo: ocitli na ôsmom mieszovi. V úvode tohto Jovo Caković, tréner ŽVK te, ale bez strachu od Jednota (Foto: autor) zostupu. Je zaujímavé setu hostky zo Sriemu si vypracovali výbornú pozíciu, je, že je kapitánom mužstva lepo zmene strán sa ujali vedenia 8 gendárny Miroslav Miško Radišić, : 5. Domáce však vážne pohrozili, ktorý má až 46 rokov a je najstarším trikrát anulovali náskok súperiek, aktívnym hráčom vo volejbalových ale sa im vyhrať nepodarilo. Na ligách Srbska. Bude vraj hrávať do konci si zverenkyne trénera Jovu päťdesiatky a len potom sa rozlúči Cakovića koncentrovanejšou hrou s jeho obľúbenou hrou medzi vybojovali dva cenné body, kým začarovanou sieťou.

Upevňujú sa v strede tabuľky Matej Bzovský

o krátkej prestávke v dôsledku opatrení proti koronavírusu, ktorý zasiahol niektoré hráčky, značne omladené mužstvo staropazovskej Jednoty pokračovalo v majstrovstvách Superligy Srbska. Minulý víkend v rámci 12. kola (jeden zápas majú menej) v subotickej hale Dudova šuma už

tradične boli úspešnejšie od domáceho družstva. Tentoraz vyhrali tesne, ale zaslúžene 3 : 2. Stretnutie prinieslo veľmi zaujímavú hru s dramatickým záverom. Hostky dosť zle začali, urobili viacero chýb v poli a zvlášť pri sieti v blokoch, čo sa im poriadne

ŽVK Jednota v sezóne 2018/2019 získal druhé miesto v pohárovej súťaži Srbska (Foto: O. F.)

NEVYSPYTATEĽNÉ SÚ CESTY FUTBALOVÉ

Kaňa a Štefek znova spoluhráči Juraj Pucovský

ie je tomu tak dávno, keď Igor Kaňa (s loptou) a Ognjen Štefek (v úzadí) boli spoluhráčmi v jednom tíme. Obaja totiž hájili farby petrovskej Mlados-

ti, a to veľmi úspešne. Kaňa strieľal góly a spoluhráčom pripravoval šance, pokiaľ Štefek spolu s Leňom, Babiakom, Jakušom a ostatnými bol oporou obrany Petrovčanov. Prvý z Mladosti odišiel Ognjen, a to nie ďaleko, do susednej Ru-

Miloš Stojaković (zaklonený žrďou) tentoraz netrafil sieť Crvenky, ale neskoršie sa mu to podarilo trikrát • ŠPORT •

(každý strelil po sedem gólov), čo je štvrtina zo všetkých presných zásahov (41) najúčinnejšieho mužstva v lige. Mladosť tejto zimy zostala aj bez druhého dobrého útočníka – Miloša Stojakovića, v jeseni strelca štyroch gólov, ktorý sa vrátil do radov menovkyne v Báčskom Jarku. Čoskoro zbadáme, kto na-

menky, kde minulej jesene v červeno-bielom drese nováčika vo Vojvodinskej lige – južnej skupine získal titul vicemajstra. Len o tri body viac zoskupil Hajduk z dediny Divoš. Tejto zimy sa k Štefekovi pripojil Kaňa, ktorý z Vrbary odišiel iba niekoľko kilometrov ďalej, na ceste smerom do Nového Sadu. Vedenie Jedinstva a tréner Vladimir Šponja od oboch hráčov očakávajú dobré výkony, veľký prínos k splneniu žiadosti Rumenčanov, a to je poIgor Kaňa a Ognjen Štefek v drese Mladosti na stup do Srbskej ligy – pomocnom ihrisku vo Vrbare 17. februára 2019 skupina Vojvodina. Zvlášť sa mnoho očakáva od Petrovčana hradí túto dvojicu útočníkov, či Kaňu, najlepšieho strelca Mla- Mladosti budú veľmi chýbať, a s dosti na vojvodinskom „severe“, veľkými očakávaniami posilnia v jeseni spolu s Pavlom Ožvátom mužstvá, do ktorých prestúpili! 4 /4943/ 23. 1. 2021

Šport SPOMIENKY: LALIŤANIA NA 11. TURNAJI O POHÁR SNP V ROKU 1979 (1)

Bolo to raz v Turčianskych Tepliciach...

Prvé mužstvo Panónie v Turčianskych Tepliciach 1. júla 1979. Stoja zľava: Pavel Gáni, Milorad Vučenov, Daniel Pavlovič, Rastislav Zorňan, Vladko Molnár, Zoran Malivuk, Dušan Pivarev, Vladimír Hrubeňa a tréner Srboljub Đinđić. V drepe zľava: Branko Nikolić (fyzioterapeut), Ľubomír Venčeľovský, Zoran Simić, Marinko Živanov, Vujica Popović, Stevan Marjanović, Miroslav Lazić, Momir Erdeljan.

Juraj Pucovský

resne desať rokov po prvom hosťovaní v Mošovciach, kde porazili domácu TJ Tatran, dnes ŠK Drienok (3 : 1), futbalisti lalitskej Panónie sa v roku 1979 znova ocitli na Slovensku. Prijali pozvanie TJ Baník z Turčianskych Teplíc, aby sa zúčastnili 11. turnaja na počesť osláv 35. výročia Slovenského národného povstania. Okrem domáceho Baníka a Panónie v T. Tepliciach hrali aj TJ Dinamo Diviaky a TJ ČSAD Banská Bystrica. V ranných hodinách 1. júla 1979 predstavitelia všetkých štyroch mužstiev položili vence k pamätníku padlým hrdinom SNP pod Bôrom. V mene Laliťanov veniec niesli vtedy nádejný brankár Michal Demiter (tragicky ukončil život) a Jaroslav Múdry, neskoršie futbalista a predseda FK Panónia. Od pomníka sa potom všetci

www.hl.rs

účastníci a hostia presťahovali na ihrisko organizátora, kde turnaj slávnostne otvoril Ing. Ján Kobich, predseda TJ Baník. V prvom zápase mužstvo ČSAD z Banskej Bystrice po lepšom výkone prekonalo hostiteľský Baník 2 : 1 (0 : 0). DINAMO – PANÓNIA 1 : 1 (1 : 0) V premiérovom zápase na turnaji Laliťania sa stretli s Dinamom zo susedných Diviakov. Úvod patril Diviačanom, ale Panónia sa úspešne bránila. Prvú šancu za Laliťanov nevyužil Simić v 20. min., keď jeho strelu obranca vyrazil na roh. Vedúci gól Autor textu a vtedajší tajomník FK Panónia na zápase padol čoskoro, (vpravo) s trénerom TJ Baník Jozefom v 30. min., keď rozhodca Šenšel príliš prísne odpísRujákom

Informačno-politický týždenník

kal pokutový kop a pravý záložník Dinama Makový bol istým realizátorom – 1 : 0. Druhý polčas patril Laliťanom. Mali citeľnú prevahu na ihrisku, ale i nepresných strelcov. V 65. min. Vučenov trafil brvno po výborne odcentrovanej lopte Venčeľovského. Športová spravodlivosť prišla až v 80. min., keď Vučenov po rohovom kope V. Popovića hlavou dal krásny vyrovnávajúci gól. DINAMO: Šupej, J. Jedlička, Štrba, Makový, Saniga, Miazdra, Železník, Jeluš, Turčány, Kapalka, Zajac; striedali: Skaličan, Mrváni, Chvojka, Thomka, Ďanovský PANÓNIA: Gáni, Zorňan (Lazić), Molnár, M. Erdeljan, Marjanović, Oros, Simić (Živanov), Z. Malivuk (Pivarev), Vučenov, V. Popović, Venčeľovský V popoludňajších hodinách turnaj pokračoval zápasom medzi Dinamom a ČSAD. Bystričania • ŠPORT •

aj tentoraz predviedli nádherný výkon, výsledkom čoho bola zaslúžená výhra 3 : 1 (2 : 1), ktorá im už vtedy zaručila prvé miesto. BANÍK – PANÓNIA 4 : 2 (2 : 0) Posledný zápas na 11. Turnaji o pohár SNP priniesol aj najkrajší futbal. Zaslúžene vyhrali hostitelia, ale aj Laliťania hrali pekne, zvlášť v poli, ale bez presných záverečných zásahov. Po dvojgólovom náskoku v prvom polčase domáci trochu poľavili, čo využila Panónia a gólom Vučenova z jedenástky v 48. min. skorigovala výsledok. Potom na vyrovnanie bolo dosť šancí, ale útočníci a zvlášť Pivarev nevyužil ani tie najsľubnejšie príležitosti. Hosťom sa to vypomstilo, lebo hráči Baníka z protiútoku zvýšili na 3 : 1. Na 3 : 2 skorigoval Marjanović z voľného kopu v 75. min. Bol to nádherný gól z 25-metrovej vzdialenosti. Tepličania výsledok uzavreli v poslednej min., ale predtým Erdeljan spálil veľkú šancu na vyrovnanie. Góly za domácich dali Nagy, Fias, Pitner a Fidrik. BANÍK: Staník, Karas, Junás, Poláček, Haľama, Fias, Kružlic, Pitner, Nagy, Augustín, Fidrik; striedali: Fulek, Kosnovský, Belák, Folovský, Thule PANÓNIA: Gáni (Hrubeňa), Zorňan, Lazić, Erdeljan, Marjanović, Vučenov, Malivuk (Pavlovič), Živanov (Molnár), Pivarev, Popović, Venčeľovský (Simić)

Veteráni FK Panónia v Turčianskych Tepliciach. Stoja zľava: Srboljub Đinđić, Ján Pavlis, Juraj Pavlis, Ján Grňa, Samuel Ďurčiansky, Juraj Pucovský, Daniel Pavlovič, Branko Nikolić. V drepe zľava: Ján Benka, Michal Pavlis, Michal Žiak, Mirko Lazor, Ján Zorňan-Pekár a Mladen Malivuk.

priateľský zápas. V neďalekých Blážovciach vysoko porazili domáci Družstevník 5 : 0 (0 : 0). Prvý polčas sa skončil bezgólovou remízou, hoci obe mužstvá zahodili niekoľko pekných príležitostí. Už na začiatku druhého polčasu Laliťania sa ujali vedenia gólom Vučenova. V 58. min. Marjanović nastrelil brvno a o dve min. ne-

desiatich minút pred koncom zápasu. Vučenov bol strelcom ešte dvoch gólov a sériu ukončil Simić v 89. min. PANÓNIA: Gáni (Hrubeňa), Zorňan, Molnár (Stepanov), Oros, Marjanović, Vučenov, Erdeljan (Simić), Živanov (Malivuk), Pivarev (Lazić), V. Popović, Venčeľovský

skončil minimálnou výhrou domácich 3 : 2 (2 : 1). Starí páni Baníka víťazný gól dali v závere zápasu, v období úplnej dominancie Laliťanov na ihrisku. Góly za hostí z vtedajšej Juhoslávie a Vojvodiny dali Pavlovič a Benka. PANÓNIA: Žiak, Pucovský, Pavlovič, Lazor, Michal Pavlis,

Poradie na turnaji: ČSAD 2 2 0 0 5 : 2 4 Baník 2 1 0 1 5 : 4 2 Dinamo 2 0 1 1 2 : 4 1 Panónia 2 0 1 1 3 : 5 1 O poradí Dinama a Panónie rozhodlo kopanie jedenástok, lebo mali rovnaký gólový pomer. Diviačania boli úspešnejší, zvíťazili 6 : 5. Góly za Laliťanov z jedenástok dali Vučenov, Živanov, Malivuk, Erdeljan a Popović, kým neúspešní boli Marjanović, Oros a Molnár. DRUŽSTEVNÍK – PANÓNIA 0 : 5 (0 : 0) Okrem účasti na 11. Turnaji o pohár SNP Laliťania počas päťdňového zájazdu zohrali aj jeden • ŠPORT •

Pred zápasom v Blážovciach: Družstevník – Panónia 0 : 5 (0 : 0). Laliťania sú v bielych dresoch.

skoršie sa mu revanšoval domáci útočník Horváth I., keď namiesto do siete trafil do žrde. Na 2 : 0 zvýšil v 75. min. V. Popović nádhernou strelou z 25 metrov. Posledné tri góly Panónia dala v priebehu

BANÍK – PANÓNIA 3 : 2 (2 : 1) V sobotu 30. júna 1979 sa pred asi 300 divákmi na ihrisku v Turčianskych Tepliciach stretli veteráni Baníka a Panónie. Po dobrom výkone oboch mužstiev zápas sa

Grňa, Ján Pavlis, Juraj Pavlis, J. Zorňan, Benka, M. Malivuk; striedali: Ďurčiansky, Đinđić! Snímky: M. Smišek (Dokončenie v budúcom čísle.)

4 /4943/ 23. 1. 2021

Šport NEČAKANÉ STAROPAZOVSKÉ BOLENIE HLAVY

Tréner odišiel, predseda ponúkol demisiu... Matej Bzovský

delné financovanie na normálne a nehatené fungovanie klubu. o horko-ťažko získanej Vždy však dosolídnej ôsmej priečke padlo: sľuby sa v tabuľke silnej Srbskej sľubujú... Pravda, ligy – skupina Vojvodina očamal podporu kávalo sa, že sa prípravy staod podaktorých ropazovskej Jednoty na oveľa usilovnejších a ťažšiu jarnú časť majstrovstiev zodpovednejších začnú načas. Presnejšie minulú členov okypteného nedeľu, ako to zaplánoval odborvedenia, predovšetný štáb. Všetko bolo pripravené kým športového riaditev šatniach, o čo sa okrem usilov- ľa Svetozara Simića, ináč majiteľa ného domovníka postaral aj člen známeho hotela Vojvodina, potom Dragana Bonđiho, tajomníka Miestneho spoločenstva Stará Pazova, odkiaľ pr ihádzala aj finančná pomoc, tiež predsedu zhromaždenia FK Jednota Jaroslava Baláža a pedantného Čoskoro sa bude vedieť, či predseda Dragan Đurić (vpravo) zostane v čele Jednoty tajomníka Mirka Inđića. správy, čiže technický riaditeľ klu- Bola to predsa malá hŕstka ľudí, bu Ján Kiš. Tréneri Vladimir Livaja ktorá musela zápasiť s mnohými a jeho asistent Dragan Ogrizović problémami a ťažkosťami. pripravili aj obsiahly program tréningov, tiež zabezpečili i niektorých súperov pre kontrolné zápasy, ktoré sa mali zohrať na vlastnom dobre pripravenom trávniku alebo za zlého počasia na ihrisku Športového strediska FZ Srbska na umelej ploche. Takáto plocha sa na pravidelné prípravy bude používať aj v susednej Novej Pazove. Odrazu sa všetko rozplynulo ako obláčik pary. Predseda Správnej rady Dragan Đurić, ktorý vskutku fungoval iba na papieri, ponúkol opätovnú demisiu. Mienil to urobiť ešte vlani, ale toto neľahké rozhodnutie, ako nám povedal, odkladal, lebo mu patriční prisľúbili oveľa väčšiu podporu, Z modro-bieleho do červeného predovšetkým keď ide o pravi- dresu Borca: Nikola Vasović

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vých predpisov bez výpustky nemôžu zmeniť farby klubu v zimnom prestupovom termíne, a zvlášť tí, ktorí využili letnú burzu. Modro-bielu farbu Jednoty zmenil za červenú FK Borac Sakule 22-ročný stopér Nikola Vasović, kým sa spoľahlivý obranca Aleksandar Ivetić vrátil do materského Omladinca v Nových Bánovciach, lebo v Starej Pazove pôsobil ako vypožičaný hráč.

Rozlúčka s agilným predsedom klubu Đurićom akiste by priniesla veľkú, možno i nenahraditeľnú škodu. Bolo by ozajstne ťažké nájsť náhradníka pre túto nevďačnú robotu. Ešte pred voľbami po odchode voľakedajšieho predsedu Milića Stojakovića, teraz majiteľa Futbalového klubu Feniks, bolo veľkou Priateľsky sa rozišli: Vladimir Livaja (stojí), otázkou, kto doterajší tréner Jednoty sa ujme tejto zodpovednej Po zasadnutiach, ktoré uskutočspoločenskej funkcie. Mnohí to odmietali práve z radov býva- nia v priebehu týždňa, získame lých futbalistov, ale aj silnejší presnejšie informácie o situácii podnikatelia, lebo sa nikto ľahko aj s prípadným odchodom donevzdával svojho voľného času, terajšieho prvého človeka klubu. ale i preto, že vedúci v klube mu- Ľahšie predsa bude nájsť nového sel prispievať aj vlastnými pros- trénera, lebo sa mnohí núkajú, triedkami, lepšie povediac peniazmi. Bolo aj málo dobrodincov, takže takáto situácia vplývala na rozhodnutie, či definitívne a čoskoro zistíme, či sa terajší predseda Đurić s touto funkciou rozlúči! Nedokončené šatne len špatia štadión vedľa To, čo je v tej- Remeselníckeho domu to chvíli isté, je skutok, že po korektnom roz- a kto preberie štafetový kolík, hovore s užším vedením odišiel pritom neľahkú úlohu, zistíme do doterajší veľmi úspešný tréner začiatku nového termínu príprav. Vladimir Livaja. Presťahoval sa Pravdepodobne to bude asi túto do mužstva Prvý máj v Rume. sobotu alebo nedeľu. O posilách Keď ide o hráčsky káder, niektorí sa iba rozmýšľa, s niektorými stáli členovia prvej jedenástky kvalitnými hráčmi rokujú, ale v jesennom zložení požiadali bez súhlasu so spoluprácou s o výpustku. Nikomu sa nedovolí novým trénerom nič konkrétne odchod bez súhlasu vedenia, lebo sa nepodnikne. viacerí dostali dobré podmienky Snímky: autor a J. Pucovský v Jednote a ani podľa futbalo• ŠPORT •

ARADÁČSKY AŠK MEDZI DVOMI SEZÓNAMI

Mužstvo AŠK v jesennej časti majstrovstiev 2020

Gól v sieti AŠK v Ruskom Sele

Práca korunovaná úspechom Vladimír Hudec

od taktovkou skúseného trénera, rekordéra v drese niekdajšieho prvoligistu v SFR Juhoslávii, zreňaninského FK Proleter Srđana Zakića futbalisti aradáčskeho AŠK zaznamenali najväčší úspech v dejinách klubu. Vďaka výsledkom z minulej sezóny a podporení rozhodnutiami v dôsledku pandémie koronavírusu prvýkrát sa dostali do Zreňaninskej oblastnej ligy. Nielenže postúpili, ale hneď dali najavo, že s nimi treba vážne počítať. Počas uplynulej jesene aradáčski futbalisti na domácom trávniku neprehrali ani jeden zápas. Šesť vyhrali a jeden remizovali. Na hosťovaní zohrali deväť zápasov – tri vyhrali, tri reKapitán a strelec Vladimir mizovali a tri Zakić prehrali. Pritom strelci nastrieľali 31 gólov a obrana inkasovala 16. Tak sa AŠK s 31 bodmi upevnil na štvrtom mieste v tabuľke, čo je tiež dejinný úspech. Všetkých 16 zápasov od prvej do poslednej minúty zohrali brankár Stojkov a kapitán Zakić. Stále od začiatku hrali aj Čurović a Adamov. Mijić tiež bol na všetkých 16 zápasoch, pričom raz vybehol zo striedačky. Najlepší strelci sú kapitán Vladimir Zakić, Jovan Birmanac (dosiahol hetrik v Mokrine) a Vladan Čurović, ktorí dali po 6 gólov. Milenko Adamov siete hostí vlnil päťkrát (hetrik v Ruskom Sele). Miloš Mijić dal 4 góly, z čoho 3 mužljanskému Lehelu. Do listiny strelcov sa ešte zapísali aj Govedar, Zoretić, K. Gál a Ponorac. „Keďže AŠK nikdy nehral v oblastnej lige, ja som viac než spokojný,“ povedal nám tréner aradáčskych futbalistov Srđan Zakić. „To aj preto, lebo je veľký rozdiel v kvalite medzi

40 až 45 bodov, aby sme si zaistili obstátie. To znamená, že musíme najmenej 4 – 5 zápasov vyhrať. Nebojíme sa, ale musíme byť obozretní, a verím, že s týmto mužstvom ten cieľ môžeme dosiahnuť.“ mestskou A ligou a oblastnou. Máme dobrých Po nedorozumeniach na relácii hlavný sponzor hráčov, z ktorých väčšina je z dediny, s ktorými – predseda klubu AŠK zostal aj bez predsedu v kontinuite pracujeme už tri roky. Veľmi im a aj bez hlavného sponzora. Hrozilo nebezdôverujem, na začiatku som očakával, že mô- pečenstvo, že dobré výsledky padnú do vody žeme obsadiť miesto v strede tabuľky. Plán sme a že sa všetko začne valiť dolu kopcom, nuž sa nielen splnili, ale sme ho aj prevýšili, dokázali, nevďačnej funkcie predsedu chopil niekdajší že môžeme aj viac. hráč Nikola Josimov. Myslím si, že sme jed„Keď ide o financie, no z lepších mužstiev očakávame dotáciu v lige. Mohlo to byť z rozpočtu mesta aj lepšie, keby sme a v rozhovoroch sme príliš divne nestratili s viacerými potenciáldva body v Ruskom nymi sponzormi,“ poSele v nadstavenom vedal nám N. Josimov. čase pri výsledku 1 „Časť prostriedkov : 3 a nešťastne sme mienime zabezpečiť prehrali aj v Nakove.“ aj z predaja členských O očakávaniach a lístkov. Generálne však plánoch v jarnej časti nemáme uzatvorenú majstrovstiev S. Zakić finančnú konštrukciu hovorí: Brankár Stojkov zohral všetkých 16 zápasov a nie sme v závidenia„Opustili nás traja hodnej situácii. Máme špičkoví hráči: Zoretić, Čurović a Govedar, ale však sľuby niektorých milovníkov futbalu, že sme dvoch doviedli a ostatní hráči sú z dediny. nám umožnia týždňové prípravy na Kopaoniku V tejto chvíli máme k dispozícii iba 15 hráčov, ale a zabezpečia nám aj tepláky a vetrovky. Pravda verím, že nám aj to stačí, aby sme aj v jarnej časti je, že si väčšina klubov v tomto stupni prípravy majstrovstiev zohrali významnú úlohu. V tejto mimo dediny a najmä nie na Kopaoniku nemôže chvíli nemáme možnosti angažovať cezpoľných dovoliť. Nám sa však taká možnosť vyskytla, hráčov, takže sa budeme opierať o naše deti. dobrí ľudia nám to umožnia a bolo by škoda S prípravami by sme mali začať o týždeň, čiže 30. to nevyužiť. Dotácie z mesta postačia len na januára, a okrem tréningov zohráme aj niekoľko základné trovy súťaže, prípadne časť cestovných priateľských zápasov so silnými súpermi. Na nákladov, a všetko ostatné si zabezpečíme začiatku si sily zmeriame s padinskou Dolinou, vynaliezavosťou a príspevkami dobrodincov. potom Vojvodinou z Perlezu, na rade budú V každom prípade peniaze na platenie hráčov Budućnost S. Crnja, Naftagas Elemir a posledný nemáme, čo je dôvod odchodu niektorých jedzápas 6. marca zohráme s ľahším súperom, notlivcov, ktorým je sľúbená úhrada. V súlade s niektorým klubom z Mestskej A ligy Zreňanin. s tým sa nám zmenili aj ambície. Na začiatku totiž Nuž a už v nedeľu 7. marca pravdepodobne bola spomínaná Vojvodinská liga, ale to podľa pôjdeme na záverečné prípravy na Kopaonik, mojej mienky bolo nereálne. My nemáme ani ktoré nám zabezpečil nový predseda Nikola finančné možnosti, ani ihrisko a ani mužstvo pre Josimov. Majstrovstvá sa začnú 15. marca a my Vojvodinskú ligu, takže sme od toho upustili. na Kopove uhostíme lídra v tabuľke, – mužstvo Na jar nebudeme takí silní ako v jeseni, ale ani Crvena zvezda Rusko Selo. Možno vyznie trochu veľmi slabí. Chceme hrať futbal, bojovať o každý divné, ale prvoradý cieľ nám je obstátie v lige. bod a verím, že to nakoniec dobre dopadne.“ Na konci majstrovstiev vypadne až 8 – 9 mužstiev, takže je podľa mojich odhadov potrebné Foto: z archívu klubu

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Belehrade Ján Krivák, predseda

vanie. Používajú improvizované miestnosti a priestory iných (Podľa výskumného materiálu organizácií a ustanovizní, ktoré Marijana Pavlova) zabezpečujú členovia rady. Na iestny odbor Matice slovenskej v činnosť a stretávanie sa členov Belehrade patrí od svojho založe- MOMS v Belehrade sa použínia medzi najmladšie v Srbsku. Je vali priestory Technologickozaujímavé, že aj napriek tomu bol v ňom -metalurgickej fakulty alebo začlenený jeden z najstarších členov Matice. iné, vrátane priestorov, ktoré používa Spolok priateľstva Juhoslovanov, Čechov a Slovákov. Prepojenosť Prezentácia diela Slováci v Srbsku (Media centar, február 2014) týchto inštitúcií nie je iba v priestoroch, ale je viditeľná od sa- prejavuje prezentáciou ich tvorby v belehmotného založenia MOMS-u v radských múzeách a galériách. Aj napriek aktívnej spolupráci so Spolkom Belehrade. Z iniciatívy prof. Dr. Ing. Vladimíra Valenta (zaklada- priateľstva Juhoslovanov, Čechov a Slovákov a júceho člena a dlho predsedu ich mnohopočetnými členmi sa v rokoch 2009 Výkonného výboru MOMS v a 2010 činnosť MOMS v Belehrade zviedla Belehrade) vznikla organizova- na stretnutie dozornej a výkonnej rady. Ako Delegácia Slovákov z Belehradu a Dobanoviec ná a veľmi aktívna spolupráca dôvody sa uvádzajú nedostatok financií a u veľvyslanca Dr. Igora Furdíka (9. októbra 2009) dvoch inštitúcií, ktoré sa na- adekvátnych priestorov, ale závažný je aj vzájom dopĺňali. Zo začiatku nezáujem členov MOMS-u, lebo podľa slov Je to Michal Urban, narodený v roku 1908. to bolo dôležité napojenie sa na kontakt aktívnych členov je ich ohlas minimálny. Bol členom MSJ a tým, že býval v Belehra- s lokálnou jednotkou, ktorá neskôr až do Foto: z archívu MOMS de, po vzniku tohto MOMS-u sa stal aj jeho súčasnosti pravidelne sprostredkuje a čestným členom. V súvislosti s tunajšou matičnou činnosťou predstavuje rôzne nemožno nespomenúť, že v Ulici kniežaťa kultúrno-umeleckoMihaila 2 v Belehrade je postavená pamätná -osvetové podujatabuľa v slovenskom a srbskom jazyku na tia. Prevažne ide o počesť Dr. Janka Bulíka, prvého predsedu hudbu, spev, tanec Matice slovenskej v Juhoslávii, ktorý tiež a divadlo slovenžil v Belehrade. Bolo to z iniciatívy členov skej národnostnej menšiny. Okrem kovačického MOMS-u. MOMS Belehrad bol založený v roku 2002 toho je nadviazana pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky ná spolupráca s v Belehrade. Žiaľ, skutočnosť je taká, na čo insitnými maliarmi poukazuje aj predchádzajúci fakt, že vlastne a s akademickými Predvianočné stretnutie s krajanmi na Veľvyslanectve Slovenskej od založenia a až podnes táto organizácia výtvarníkmi Slovákrepubliky v roku 2016 nemá žiadne adekvátne priestory na fungo- mi z Vojvodiny, čo sa

Vedenie MOMS Belehrad v roku 2007

Výstava obrazov insitných maliarov z Kovačice na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade 27. marca 2018