Súdny systém prejde reformou

Týždeň

REFERENDUM V SRBSKU Súdny systém prejde reformou

Pripravil: Miroslav Pap

V nedeľu 16. januára sa v Srbsku konalo referendum, v rámci ktorého sa obyvatelia Srbska mohli rozhodnúť o zmenách ústavy, týkajúcich sa najmä súdneho systému v krajine. Referendum de novalo aj voľbu sudcov, presnejšie fakt, kto bude voliť sudcov: Národná rada alebo Najvyšší súd. Voľba občanov automaticky súvisela aj s otázkou týkajúcou sa prístupových bodov Srbska do Európskej únie. Najmä na potrebe výmeny ústavy a prvkov týkajúcich sa súdnictva v krajine naliehali aj predstavitelia Európskej únie.

Podľa Republikovej volebnej komisie v utorok 18. januára boli zverejnené nasledujúce výsledky referenda: „Na základe sčítaných 98,7 percenta hlasovacích lístkov za výmenu ústavy bolo 59,71 percenta voličov, kým proti bolo 39,2 percenta voličov. Treba však skonštatovať, že sa volieb zúčastnilo 30,65 percenta evidovaných voličov, čo je v prepočte 1 960 010 voličov. Celkovo sa referenda mohlo zúčastniť 6 510 323 obyvateľov. V mestách Belehrad, Nový Sad, Niš voliči však boli väčšinou proti zmene ústavy.

Predseda Republikovej volebnej komisie Vladimir Dimitrijević zdôraznil, že komisia nedostala žiadne pripomienky týkajúce sa nedopatrení počas volieb. Hovoril aj tom, že sa referendum konalo za dodržiavania všetkých epidemiologických opatrení.

Jediné nedopatrenia boli evidované na Kosove, kde Priština nedovolila srbským obyvateľom hlasovať. Z toho dôvodu obyvatelia srbskej národnosti na Kosove hlasovali v mestách: Kuršumlija, Raška, Novi Pazar a Vranje.

O výsledkoch referenda sa vyjadrili aj početní domáci a zahraniční politici. Šéf delegácie Európskej únie v Srbsku Emanuele Giaufret podporil zmenu ústavy a zdôraznil, že sa obyvatelia Srbska dobre rozhodli a podporili reformu súdnictva. Skonštatoval tiež, že si EÚ priala väčšiu účasť občanov na referende a že Brusel bude sledovať jednotlivé zmeny v súdnom systéme Srbska a či sa zmeny budú uplatňovať aj v praxi. Pozornosť bude ďalej upriamená na boj proti korupcii, organizovaný kriminál a slobodu médií.

Do kontroly zmeny ústavných aktov bude zapojená Benátska komisia – orgán Rady Európy, ktorý zastupuje ústavné právo. Úlohou Benátskej komisie je poskytovať právnu pomoc svojim členským štátom alebo štátom, ktoré si želajú vo svojom právnom poriadku dosiahnuť európsky štandard na poli demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Rovnako pomáha rozširovaniu a upevňovaniu všeobecných ústavnoprávnych zásad. Poskytuje tiež akútnu právnu pomoc počas transformácie právneho systému štátu.

K pozitívnym hodnoteniam referenda sa pridali aj stály spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko Vladimír Bilčík, ako aj šéfka parlamentnej delegácie za spoluprácu so Srbskom Tanja Fajon. Podobne ako aj Emanuele Giaufret poukázali na skutočnosť, že teraz budú sledovať jednotlivé zmeny ústavy, ako aj ostatné reformy súvisiace s európskou integráciou. Zdôraznili aj to, že jednotlivé hlasovacie odbory neboli adekvátne prichystané na voľby, a vyjadrili aj obavu súvisiacu s aprílovými voľbami.

Predseda vlády Ivica Dačić akcentoval, že úspech referenda spočíva v lepšom a poctivejšom súdnictve, rýchlejších reformách a v zlepšení pozície Srbska na ceste eurointegrácie.

Konečné výsledky referenda budú zverejnené v piatok 21. januára o 20. hodine. Zdroj: Republiková volebná komisia

VÝSLEDKY REFERENDA V OBCI KOVAČICA Áno povedalo 74,24 percenta voličov

Olinka Glóziková-Jonášová

V nedeľu 16. januára od 7. do 20. hodiny obyvatelia Obce Kovačica sa mohli na jednom z 21 volebných miest vyjadriť na referende ohľadom Aktu o zmene Ústavy Srbska týkajúcej sa najmä súdneho systému okrúžkovaním áno alebo nie.

Na otázku Ste za potvrdenie Aktu o zmene Ústavy Republiky Srbsko? voliči okrúžkovaním áno sa vyjadrili za zmeny, alebo opačne okrúžkovaním nie vyjadrili odmietnutie zmeny aktu ústavy.

Volebné právo v spomenutej obci malo 21 275 voličov. Do zatvorenia volebných miestností svojím hlasovaním ohľadom referenda sa vyjadrilo 8 674 oprávnených voličov.

Podľa konečných výsledkov 6 440 voličov sa vyjadrilo pozitívne ohľadom zmeny aktu Ústavy Srbska, proti hlasovalo 2 158 občanov, kým neplatných hlasovacích lístkov bolo 71.

Hlasovanie v Kovačickej obci prebiehalo bez žiadnych nedopatrení a incidentov a v súlade s epidemiologickou situáciou,

Hlasovanie v Kovačickej obci prebiehalo nehatene, bez žiadnych nedopatrení a incidentov

teda na všetkých volebných miestach boli zabezpečené ochranné rúška a dezinfekčné prostriedky. Na vchode bola všetkým určená telesná teplota a dezin kované ruky.

K VYJADROVANIU SA OBČANOV Výsledky referenda v Obci Báčsky Petrovec

Jaroslav Čiep

VSrbsku v nedeľu 16. januára zorganizovali referendum, na ktorom občania zodpovedajúc na otázku: Ste za potvrdenie Aktu o zmene Ústavy Srbska? rozhodovali, či sa najvyšší právny akt našej krajiny zmení, alebo zostane rovnaký. Navrhované zmeny sa týkajú časti ústavy, ktorá upravuje súdnictvo, a týkajú sa spôsobu voľby sudcov a prokurátorov, trvalosti sudcovskej funkcie a posilnenia funkcie prokurátorov.

Podľa slov predsedu Republikovej volebnej komisie Vladimira Dimitrijevića v tento deň bolo otvorených 8 179 volebných miest, z toho 29 v ústavoch na výkon trestných sankcií a 10 v zahraničí. V nedeľnom referende malo právo hlasovať celkovo 6 510 323 voličov.

V utorok 18. januára aj úradne zverejnili výsledky referenda pre Obec Báčsky Petrovec, ktoré bolo zorganizované v nedeľu 16. januára. V Obci Báčsky Petrovec, teda v Báčskom Petrovci, v Kulpíne, v Hložanoch a v Maglići, referendum sa uskutočnilo na jedenástich volebných miestach, z čoho päť volebných miest bolo v samotnom Petrovci. Tri z nich boli lokalizované v učebniach na prízemí v budove Základnej školy Jána Čajaka a ďalšie dve volebné miesta boli v zasadacích sieňach v budove Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec a v Podnikateľskom a inovačnom stredisku.

Podľa slov náčelníčky obecnej samosprávy Jaroslavy Čániovej-Jevićovej, zároveň aj predsedníčky Obecnej volebnej komisie, na území Báčskopetrovskej obce hlasovacie právo využilo 37,8 % voličov. Z počtu aktívnych voličov, ktorí sa zúčastnili referenda, 62,7 % sa vyjadrilo za zmeny ústavy a 33,4 % sa postavilo proti zmene.

Predsedníčka Obecnej volebnej komisie Jaroslava ČániováJevićová

Obecná volebná komisia Obce Báčsky Petrovec zasadala 16. januára a zistila, že na republikovom referende na území

Hlasovací proces na volebnom mieste číslo 5 v Báčskom Petrovci

Báčskopetrovskej obce celkový počet voličov oprávnených voličov bol 11 739; celkový počet voličov, ktorí hlasovali, bol 4 438 (37,80 %); počet nepoužitých hlasovacích lístkov bol 7 297 (62,16 %); celkový počet použitých hlasovacích lístkov bol 4 438; celkový počet neplatných hlasovacích lístkov bol 170; celkový počet platných hlasovacích lístkov bol 4 268; celkový počet voličov, ktorí okrúžkovali áno, bol 2 784 (62,73 %); celkový počet voličov, ktorí okrúžkovali nie, bol 1 484 (33,43 %).

Keď ide o samotné osídlenia v tejto obci, v Báčskom Petrovci sa k urnám dostavilo 2 148 voličov, pozitívne za zmeny ústavy sa vyjadrilo 1 381 voličov, negatívne 722 voličov a neplatných lístkov bolo 4. V Maglići hlasovalo 1 087 voličov, áno okrúžkovalo 669 a nie 313 voličov, kým neplatných lístkov bolo 105. V Kulpíne hlasovalo 602 voličov, áno okrúžkovalo 384 a nie 214 voličov, kým neplatných lístkov bolo 4.

Stav urny s hlasovacími lístkami o 14. hodine

V Hložanoch hlasovalo 601 voličov, áno okrúžkovalo 350 a nie 235 voličov, kým neplatných lístkov bolo 16.

Podľa slov Jaroslavy Čániovej-Jevićovej proces hlasovania prebiehal bez nejakých nedopatrení.

REFERENDUM V KYSÁČI. V nedeľu 16. januára sa hlasovanie konalo na úrovni celého štátu. Na odpoveď, či sú občania za potvrdenie Aktu o zmene Ústavy Republiky Srbska, kysáčski voliči odpovedali na viacerých volebných miestach: v základnej škole, v Kultúrnom centre a v Hasičskom dome. Zo slov Jána Peťkovského, predsedu volebnej komisie, ktorá sídlila v Hasičskom dome, sa dozvedáme, že 111 voličov bolo za a 137 proti potvrdeniu spomínaného aktu, 5 lístkov bolo neplatných. Prihlásených bolo 1 033 voličov. V škole boli dve hlasovacie miesta. Tu 399 voličov bolo za a 267 proti, kým neplatné boli 3 lístky. V Kultúrnom centre sa hlasovalo takto: 115 občanov bolo za a 114 proti a 5 lístkov bolo neplatných. Úhrnne môžeme povedať, že väčšina bola za prijatie spomínaného aktu.

A. Legíňová

Týždeň

OBČANIA JUHOVÝCHODNÉHO A STREDNÉHO BANÁTU Podporili zmeny ústavy

Vladimír Hudec

Aj v juhovýchodnom a strednom Banáte občania podporili zmeny ústavy v oblasti súdnictva. Hľa, ako hlasovali v prostrediach, v ktorých žijú aj Slováci.

MESTO ZREŇANIN

V najväčšom banátskom meste je do voličského zoznamu zapísaných 100 893 voličov. V nedeľu sa vyjadrovali na 70 volebných miestach, z ktorých dve boli v Aradáči a jedno v Bielom Blate. Svoje volebné právo na referende využilo 34 138 voličov. Z toho počtu 334 hlasovacích lístkov bolo neplatných a 33 794 platných. Za zmenu ústavy hlasovalo 19 145 a proti bolo 14 649 voličov.

ARADÁČ

Na volebnom mieste číslo 1 v Aradáči je zapísaných 1 254 plnoletých občanov tejto dediny. Z toho počtu hlasovalo 304. Neplatných lístkov bolo 5, platných 298. Za zmenu ústavy hlasovalo 187 a proti bolo 111 voličov.

Na volebnom mieste číslo 2 zapísaných bolo 1 393 voličov, z čoho hlasovalo 420. Neplatných lístkov bolo 14. Na tomto volebnom mieste za hlasovalo 258 a proti 148 voličov.

BIELE BLATO

Na volebnom mieste číslo 4 v Bielom Blate je zapísaných 1 128 občanov s volebným právom. Z toho počtu pred volebné urny predstúpilo 281 voličov. Neplatné lístky boli 2 a platných bolo 279. Na položenú otázku kladne odpovedalo 189 voličov, kým 90 voličov ju zamietlo.

OBEC ALIBUNÁR

V Alibunárskej obci do voličského zoznamu je zapísaných 17 178 voličov, ktorí sa mali možnosť o zmenách ústavy vyjadriť na 24 volebných miestach. Toto svoje právo využilo 5 545 občanov. Svoj súhlas so zmenou ústavy dalo 64,1 percenta voličov a proti bolo 34,6 voliča.

JÁNOŠÍK

Vo volebnom zozname v Jánošíku je zapísaných 809 voličov, aj keď v dedine v tejto chvíli žije menej ako 500 občanov. Na zozname stále sú aj občania, ktorí sa dávno, ale aj v posledných rokoch odsťahovali do zahraničia, ale aj ďalej sú občanmi tejto dediny. Z tých dôvodov sa v tejto dedine volieb zúčastňuje spravidla málo voličov. Tak tomu bolo aj teraz. Svoje volebné právo využilo iba 199 plnoletých Jánošíčanov. Spomedzi nich áno okrúžkovalo 124 voličov a nie 68. Neplatných lístkov bolo 7.

OBEC PLANDIŠTE

V Obci Plandište do voličského zoznamu je zapísaných 8 802 voličov, ktorí sa na referende vyjadrovali na 23 volebných miestach a medzi nimi aj na dvoch v Hajdušici. Svoje volebné právo na území obce využilo 3 522 voličov. Z toho počtu neplatných bolo 56 lístkov. Za zmeny ústavy hlasovalo úhrnne 2 325 a proti bolo 1 141 voličov.

HAJDUŠICA

Na volebnom mieste číslo 22 v Hajdušici do voličského zoznamu je zapísaných 421 voličov. Pred volebné urny pristúpilo 202. Za zmenu ústavy hlasovalo 126, proti boli 74 a dva lístky boli neplatné.

Na volebnom mieste číslo 23 právo hlasovať malo 480 voličov, čo využilo 245 občanov. Z toho neplatných lístkov bolo 6. Slovko áno okrúžkovalo 151 voličov a slovko nie 88 voličov.

REFERENDUM V BÁČSKOPALANSKEJ OBCI sa konalo v 12 prostrediach (z toho v štyroch prostrediach so slovenským obyvateľstvom – v Pivnici, Silbaši, Báčskej Palanke a Čelareve). Obecná volebná komisia na zasadnutí 18. januára potvrdila, že sa v obci hlasovalo na 43 miestach a volebné právo mohlo využiť 45 654 obyvateľov. Z tohto celkového počtu svoju mienku vyjadrilo 14 454 voličov, čo je v prepočte 31 percent. Ide o percentá, ktoré sú podobné tým celorepublikovým. Neplatných volebných lístkov bolo spolu 124. Za zmeny v ústave sa vyjadrilo 8 561 obyvateľov, kým proti zmenám ústavy, presnejšie súdneho systému, bolo 5 769 obyvateľov.

mp

STAROPAZOVSKÁ OBEC – VÄČŠINA HLASOV ZA

ZMENU ÚSTAVNÝCH AKTOV. Na území Staropazovskej obce do voličského zoznamu na základe údajov zo 16. januára bolo zapísaných 55 353 oprávnených voličov. Na nedeľňajšom referende 16. januára (na fotogra i záber z volebného miesta v tamojšom Gymnáziu Branka Radičevića) svoju občiansku povinnosť si splnilo 18 785 plnoletých občanov, alebo 33,96 percenta. Podľa predbežných výsledkov na 53 volebných miestach z uvedeného počtu na referende sa za zmenu ústavy vyjadrilo 61,77 percenta občanov, zatiaľ čo nie okrúžkovalo 37,49 percenta.

A. Lš.

NOVÝ SAD – OFICIÁLNE EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY Slávnostný zenitový program

Anna Legíňová

Pravoslávni veriaci sa môžu pochváliť tým, že majú možnosť Nový rok vítať dvakrát. No tohtoročný pravoslávny Nový rok bol v Novom Sade slávnostný, z toho dôvodu, že sa stal európskym hlavným mestom kultúry. Mesto, ktoré Boris Isaković. Návštevníkov previedli vesmírom, minulosťou a budúcnosťou. Umelecká skupina Synspecies prostredníctvom audiovizuálnej performancie Crevasse predstavila komplexný projekt, zmes viacerých umeleckých štýlov, ktorý spájal hercov, tanečníkov a hudobníkov v rámci jedného konceptu. Na vysokej

Ani slovenská kultúra nevystala v rámci programov (foto: V. Veličković)

je interkultúrne, multikonfesionálne a multietnické. Vo štvrtok 13. januára sa pred Bánovinou na Bulvári Mihajla Pupina vítal Nový rok, ktorý začína podľa juliánskeho kalendára.

Oslavujúc velikánov srbskej vedy prostredníctvom kultúry sa Nový Sad stal európskym hlavným mestom kultúry. Slávnostný program sa začal o 20. hodine a 22. minúte. Je to symbolický čas aktuálneho roku, slávnostného pre toto mesto. Program Зенитеум :: 2022 režíroval známy slovinský režisér Dragan Živadinov – tvorca postgravitačného umenia. Зенитеум :: 2022 si za protagonistov bral dvoch velikánov srbskej a svetovej vedy Milevu Marićovú-Einsteinovú, ktorú stvárnila Anita Mančićová, a Milutina Milankovića, ktorého stvárnil železnej konštrukcii všetci spoločne predvádzali veľkolepé umelecké performancie. Oslavovala sa matematika, astronómia, fyzika a predovšetkým – umenie. Programu sa zúčastnilo 22 hercov, 22 spevákov, baletní tanečníci, akrobati a hudobníci Laura Vukobratovićová a Nenad Marković. Hudobnú časť programu zostavila Dragana Jovanovićová a celkový dojem doplnili dídžejovia Miloš Martinov-Lag a Dejan Ilić.

Veľkým prekvapením bolo hlásenie z vesmírnej stanice astronautov: Antona Shkaplerovova a Pjotra Dubrovova, ako aj kozmonauta z Medzinárodnej vesmírnej stanice, predstaviteľa Európskej vesmírnej agentúry Matthiasa Maurera, ktorí Novosadčanom gratulovali k titulu.

Slávnostné udeľovanie titulu európskeho hlavného mesta kultúry

(foto: M. Pudić)

V Srbskom národnom divadle šéf delegácie EÚ v Srbsku Emanuele Giaufret odovzdal primátorovi mesta Milošovi Vučevićovi plaketu. Na slávnostnom ceremoniáli boli prítomní aj ostatní politickí činitelia.

Slávnostné otváranie doplnili aj koncerty na rôznych lokalitách v meste a bolo ich okolo 40. Vystúpili najväčšie hviezdy domácej a svetovej scény, začnúc klasickou hudbou až po elektronickú: Josipa Lisac, Bilja Krstićová a Bistrik, Bojana Vunturiševićová, Carminho, Chrystabell, Soundbeam a iní. Koncerty, výstavy a iné udalosti neboli ponechané len na otvárací deň. Konali sa aj v ďalšie dni. Dni 14. a 15. januára boli venované konceptu slavy, kde sa akcent dal na srbskú tradičnú kultúru. Počas celého roku Nový Sad ako európske hlavné mesto kultúry predstaví viac ako 1 500 kultúrnych podujatí, na ktorých bude účinkovať 4 000 domácich a zahraničných umelcov.

ZO ZASADNUTIA SR NVU HLAS ĽUDU Danuška Berediová-Banovićová – nová zodpovedná redaktorka Vzletu

Olinka Glóziková-Jonášová

Vo štvrtok 13. januára zasadala Správna rada Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu. Jednohlasným rozhodnutím za novú zodpovednú redaktorku mládežníckeho časopisu Vzlet na štvorročné mandátne obdobie zvolili Danušku BerediovúBanovićovú.

Na súbeh na miesto zodpovedného redaktora časopisu Vzlet sa prihlásila iba jedna kandidátka, a to práve Danuška BerediováBanovićová, doterajšia novinárka týždenníka Hlas ľudu. Jej kandidatúru Správna rada jednohlasne prijala a schválila, po čom bola po vypršaní štvorročného mandátu z postu zodpovednej redaktorky uvoľnená Jasmina Pániková, doterajšia šéfredaktorka Vzletu.