Vyššie ceny poľnohospodárskych komodít

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLX 22. 1. 2022

Číslo 2/ 2048

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Dodatky k programu IPARD

Vyššie ceny poľnohospodárskych komodít

Ľubica Sýkorová

O stimuly IPARD rastie záujem nielen mladých ľudí, ale aj ostatných poľnohospodárov. Väčšie sumy, výrazné stimuly a postup, ktorý nie je zložitý, sa stávajú atraktívnymi. Nedávno bol prijatý zákon o zmene a doplnení zákona o poľnohospodárstve a rozvoji vidieka. Čo sa týka prijímateľov stimulov IPARD, najdôležitejšia zmena nastala prijatím zákona, ktorý sa vzťahuje na umožnenie vyplatenia zálohy až do výšky 50 percent schválenej hodnoty stimulov po rozhodnutí o schválení projektu, s bankovou zárukou alebo inou predpísanou zábezpekou zodpovedajúcou 110 percentám požadovanej sumy výšky preddavku.

Prakticky to znamená, že užívateľom IPARD bude hneď na začiatku rozhodne do jedného mesiaca odo dňa začatia konania. Stanovené sú aj lehoty na ponuky, podnikateľský plán a inventarizáciu majetku k 31. decembru poskytnutá značná časť nančných prostriedkov na realizáciu plánovanej investície. Možnosť využitia preddavkov by mala byť pre mnohých potenciálnych prijímateľov motivačným faktorom k investíciám. Okrem toho zálohové platby zlepšia čerpanie nančných príspevkov EÚ a znížia riziko vymáhania prostriedkov EÚ.

Zákon stanovuje, že o žiadosti o schválenie zálohovej platby stimulov IPARD sa schválenie projektu – deväť mesiacov a záverečnej platby – šesť mesiacov od začatia konania. Ide o Opatrenie 1, šiesta výzva – aby všetci užívatelia podali žiadosť v jednej výzve a mali rovnaké podmienky a zaobchádzanie. V záujme skrátenia obdobia spracovania žiadosti novela zákona predpisuje povinnú dokumentáciu pri podávaní žiadostí o stimuly IPARD – riadne vyplnenú žiadosť, riadne predchádzajúceho roka oproti roku, v ktorom žiadosť podá, inak sa žiadosť bez zváženia zamietne. Formálny nedostatok dokumentácie bude možné doplniť. Ak žiadosť obsahuje formálny nedostatok, možno ho doplniť v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako osem dní a dlhšia ako 20 dní. Zákon tiež predpisuje možnosť len jednej zmeny schváleného projektu v konaní o uplatnení práva na stimuly IPARD, ako aj prerušenie konania z dôvodu zániku a pod. ○

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade po sviatkoch došlo k zvýšenej aktivite účastníkov komoditnej burzy, ale aj k zvýšeniu cien poľnohospodárskych primárnych produktov.

Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď nebol dopyt po kukurici zo strany exportérov a domácich spracovateľov, v dňoch od 10. do 14. 1. bol oveľa väčší záujem. Na strane ponuky neboli veľké množstvá, čo malo za následok zvýšenie ceny. Predávala sa od 25,50 do 25,90 din./kg bez DPH, resp. 26,60 din./kg bez DPH na CPT. S kukuricou so zvýšeným percentom vlhkosti sa obchodovalo od 25,00 do 25,20 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 25,59 din./kg bez DPH, čo je nárast o 2,52 % v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Rovnako ako pri kukurici, aj pri pšenici bol citeľný nedostatok ponuky. Kúpne zmluvy sa uzatvárali od 31,40 do 31,50 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 31,09 din./kg bez DPH, čo je mierny nárast o 0,31 % v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Zvýšený dopyt bol aj po sóji, čo viedlo k miernemu zvýšeniu cien. Kúpnopredajné zmluvy boli uzatvorené v cenovom rozpätí od 72,50 do 72,70 din./kg bez DPH. Ruská UREA, balík 500/1, sa predávala za cenu 107,00 din./kg bez DPH a AN za jednotnú cenu 84,07 din./kg bez DPH. ○

Z obsahu

Kvalitná strukovina pre ľudskú výživu

s. 3 Biopesticídy – botanické insekticídy

s 4 a 5 Životný štýl: “Pobehni – zastaň – zobni“

s 6 a 7

EKOLOGICKÁ VÝROBA V SRBSKU Rastie počet producentov

Ľubica Sýkorová

V Srbsku o ekologickú poľnohospodársku výrobu záujem výrobcov rastie, o čom svedčí aj nárast ich počtu a plochy pod týmto druhom výroby. Podľa slov poradkyne ministra poľnohospodárstva pre ekologickú výrobu a členky organizácie Serbia Organica Ivany Simićovej momentálne je pod touto produkciou asi 21 000 hektárov a takmer 7 000 producentov.

Vposledných rokoch je aktuálny trend nielen zväčšovanie plôch a počtu výrobcov, ale a horských oblastiach južného a juhovýchodného Srbska a čiastočne aj v západnej a strednej časti aj export potravín z ekologickej výroby. Faktorov, ktoré ovplyvňujú záujem o ekologické poľnohospodárstvo, je viacero a jedným z nich sú aj stimuly zo strany ministerstva poľnohospodárstva, ktoré sa za posledných pár rokov zlepšili.

Ekologická výroba má tiež veľký sociálno-ekonomický význam, pretože je dôležitá pre ochranu vidieckych oblastí. Pre krajiny ako Srbsko je ideálna, pretože majú veľký počet malých gazdovstiev s priemerne okolo päť hektárov pôdy a títo výrobcovia sú menej konkurencieschopní. V kopcovitých krajiny sa nachádza veľa oblastí vhodných práve na ekologickú výrobu. Sedem percent povrchu Srbska tvoria chránené územia, ktoré sú ideálne pre tento typ výroby. Výhodou takýchto vidieckych oblastí, kde sa roky nič nepestovalo a neprodukovalo, je, že môžu rýchlo získať ekologický status.

ZVÄČŠOVANIE PLÔCH POD

ORGANICKOU VÝROBOU

V súčasnosti je v ekologickej výrobe len 0,6 percenta poľnohospodárskej pôdy. Úlohou ministerstva poľnohospodárstva je v najbližších piatich rokoch zväčšiť tieto plochy na dve až tri percentá z celkovej ornej pôdy. Na tento účel je na rok 2022 na ekologickú produkciu vyčlenených približne 250 miliónov dinárov a v budúcom roku sa tieto prostriedky zvýšia o viac ako 60 percent, na 380 miliónov dinárov. Biovýrobca môže dostať stimul 26-tisíc dinárov na hektár a s touto sumou môžu počítať aj tí, ktorí sú v procese konverzie a získania označenia

DO POZORNOSTI! Posledná verejná výzva v rámci programu IPARD II

Ľ. Sýkorová

Riaditeľstvo pre agrárne platby na svojej webovej stránke o ciálne oznámilo vyhlásenie verejnej výzvy pre traktory. Toto bude posledná verejná výzva v rámci programu IPARD II, ktorá bude otvorená od začiatku februára do konca marca 2022.

Vrámci tejto výzvy budú oprávnené len investície do obstarania nového traktora kategórie STAGE V, ktorý spĺňa požiadavky v oblasti ochrany životného prostredia regulované predpismi EÚ v tejto oblasti.

Rozpočet tejto verejnej výzvy je stanovený na 1,3 miliardy dinárov (11,06 milióna eur). Právo uchádzať sa majú poľnohospodárski výrobcovia alebo skupiny výrobcov zapísané v Registri poľnohospodárskych gazdovstiev, a to: fyzické osoby – držiteľ komerčného rodinného poľnohospodárskeho gazdovstva; podnikateľ; ekonomická spoločnosť; poľnohospodárske družstvo.

Pôjde o sektory mlieka, mäsa, ovocia a zeleniny, ostatných plodín (niektoré druhy obilnín a priemyselné plodiny), hrozna a vajec. Výška stimulov je od 60 do 70 percent z oprávnených investičných nákladov v závislosti od toho, či je žiadateľom mladý poľnohospodár a či sa poľnohospodárske gazdovstvo nachádza v horskej oblasti.

Poľnohospodárski výrobcovia tak dostanú vo februári novú šancu uchádzať sa o nenávratné nančné prostriedky z európskych predvstupových fondov na nákup traktorov. Ako sa uvádza, na prvé opatrenie – investície do fyzického majetku poľnohospodárskych gazdovstiev s označením len traktory – bude výzva otvorená od 7. februára do 31. marca. V roku 2021 prebehla súťaž na nákup mechanizácie a strojov, ale nákup traktorov bol vylúčený. O kúpu nových moderných traktorov s pôvodom v EÚ je od začiatku veľký záujem. Odhaduje sa, že asi 80 percent žiadostí v rámci prvého opatrenia bolo predložených práve na ich nákup. Ministerstvo pôdohospodárstva v minulom bioproducent.

Srbsko je známe najmä ako producent a vývozca bioovocia, no zvyšuje sa dopyt po zelenine. Korona zmenila zvyky ľudí, takže čoraz viac vyhľadávajú biozeleninu, no zatiaľ sa pestuje na malých plochách. Na domácom aj zahraničnom trhu záujem rastie aj o koreniny a liečivé bylinky a v posledných rokoch je zaznamenaný aj trend rozvoja ekologického chovu dobytka. Ekologickí chovatelia dobytka dostávajú stimuly o 40 percent vyššie ako za konvenčný chov dobytku.

V súčasnosti výrobcom, ktorí sú v procese konverzie, štát prepláca polovicu nákladov na konverziu, a ak sú z oblastí so sťaženou prácou v poľnohospodárstve, dostanú až 65 %.

Počet plôch s ekologickým poľnohospodárstvom a predaj takýchto produktov aj vo svete naďalej rastie. Táto produkcia dosiahla novú rekordnú úroveň v roku 2019. Ekologické poľnohospodárstvo zaberalo rozlohu 72,3 milióna hektárov, čo je o 1,6 percenta viac ako v roku 2018. ○

roku poskytlo pomoc na nákup traktorov vyrobených v Srbsku. Túto možnosť vtedy dostalo asi 1 500 poľnohospodárskych výrobcov, väčšinou tých, ktorí pre malé plochy, ktoré obrábajú, nemohli splniť podmienky a uchádzať sa o peniaze z fondu IPARD.

IPARD III

Ako bolo oznámené v apríli 2021, vďaka štátnym dotáciám (50 – 65 percent hodnoty traktorov), ako aj nancovaniu prostredníctvom programu IPARD, si poľnohospodári v Srbsku za posledné štyri roky zakúpili 21 000 nových traktorov. Cez IPARD II program pre Srbsko na obdobie 2014 – 2020 na zvýšenie konkurencieschopnosti agrosektora a prispôsobenie sa štandardom Európskej únie bolo vyčlenených 175 miliónov eur. Teraz sa očakáva IPARD III program pre Srbsko a balík predvstupovej pomoci bude podľa oznámení predstavovať 288 miliónov eur. Tento program by sa mohol začať realizovať v polovici budúceho roka. ○

PESTUJEME CÍCER Kvalitná strukovina pre ľudskú výživu

Ľubica Sýkorová

Cícer (lat. Cicer arietinum, srb. leblebija) je jednoročná rastlina pochádzajúca z Ázie, presnejšie z Malajzie. Patrí do čeľade strukovinových (lat. Fabaceae), rovnako ako fazuľa, rohovník (srb. rogač), mandle, arašidy, hrach, zelená fazuľka, sója a fazuľa, no u nás je ešte stále v kuchyni málo používaný.

Patrí medzi najstaršie pestované strukoviny. Predpokladá sa, že ho do litnejšie strukoviny vhodné na ľudskú výživu. Odporúča sa pre deti a tehotné ženy – je Európy priviezli Turci. Používa sa vo výžive ľudí, no existujú aj odrody, ktoré sa dajú využiť vo výžive dobytka. Koreň cíceru je vretenovitý, rozvetvený a môže preniknúť až do hĺbky jeden meter. Z celkovej masy koreňa 40 – 50 % sa nachádza hlbšie ako 20 cm, čo mu umožňuje dobrý prísun živín a vody. Steblo cícera na konci vegetácie zdrevnatie, môže dorásť do výšky 30 až 80 cm. Listy sú perovité, vetvičky a struky sú pokryté drobnými chĺpkami. Kvety sú v tvare motýľa a môžu byť biele alebo ružové. Po odkvitnutí sa vytvorí nafúknutý struk s jedným až dvoma semenami. Semená môžu byť hnedé, žlté, zelené alebo čierne. Cícer vyzerá ako hrášok, ale je väčší a nemá pravidelný okrúhly tvar. Na jednej rastline môže byť až 100 strukov, ktoré do dozretí nepraskajú. Prezreté struky odpadnú.

AKO NÁHRADA MÄSA

Cícer obsahuje viac ako 20 % bielkovín, preto je možné použiť ho v strave ako náhradu mäsa s tým rozdielom, že konzumáciou cíceru získavame aj rastlinné bielkoviny. Z hľadiska nutričných a organoleptických vlastností patrí medzi najkvabohatým zdrojom vápnika, železa a vitamínu B. Zo strukovín najmenej nafukuje.

DRUHY CÍCERU

Existujú dve hlavné odrody cíceru, ktoré sa líšia vzhľadom semien a miestom pestovania. Z týchto hlavných boli vytvorené ďalšie desiatky odrôd, ktoré sa líšia farbou, chuťou, veľkosťou semien a ďalšími vlastnosťami. Zrná používané vo výžive ľudí môžu byť biele, žltoružové a svetložlté, tmavé zrná cíceru sa používajú na výživu zvierat, pretože majú zvýšený obsah bielkovín. Hlavnými odrodami cíceru sú Desi a Kabuli. Desi má drobné semená svetlohnedej, čiernej alebo zelenej farby. Darí sa mu najmä v tropickom pásme a najviac sa pestuje v Indii, Mexiku, Iráne a vo východnej Afrike. Najviac sa používa na prípravu indických jedál, ale aj na výrobu múky, keď sa odstráni šupka. Hlavnými producentmi tejto odrody sú India a Pakistan. Odroda Desi je najvhodnejšia na pestovanie na suchých pôdach a veľmi dobre reaguje na klimatické zmeny. Odroda Kabuli má veľké krémovo-biele semená. Darí sa jej v miernom pásme, najviac sa pestuje v stredomorských krajinách, Indii, Južnej Amerike a Afganistane. Horšie reaguje na klimatické zmeny, ale aj na škody spôsobené hmyzom. U nás sa pestuje najmä odroda Desi kvôli odolnosti voči klimatickým zmenám, suchu a škodcom. V posledných rokoch sa čoraz viac pestovateľov rozhoduje o bioprodukciu cíceru.

PESTOVANIE

Cícer patrí medzi suchomilné rastliny. Najviac vlahy potrebuje počas klíčenia, neskôr sa vytvorí mohutná koreňová sústava a potreba vody je malá. Počas kvitnutia a tvorby strukov je potrebná pravidelná zálievka. Treba sa vyhnúť zalievaniu nad rastlinou, pretože môže spôsobiť opadávanie kvetov a strukov. Prebytok vody počas vegetácie môže však škodiť. Najkvalitnejšie predplodiny sú zemiaky, cukrová repa, tabak, slnečnica, sója a kukurica. Po cíceri je najlepšie vysádzať pšenicu, raž, jačmeň či ovos. Cícer možno pestovať častejšie na rovnakej ploche, čo je výhodou v suchých oblastiach, ako aj v oblastiach bez možnosti závlahy. Cícer čistí pôdu od chorôb.

Je to teplomilná rastlina, minimálne teploty pre klíčenie sú 5 až 6 °C, vtedy vyklíči za tri týždne. Pri teplote pôdy 8 až 10 °C vyklíči za 10 až 15 dní. V začiatočnej fáze vegetácie je cícer veľmi odolný proti nízkym teplotám a znesie až -8 °C. V neskoršej fáze rastu najpriaznivejšia teplota vo vegetatívnej fáze je okolo 24 °C. Seje sa od polovice apríla do začiatku mája do hĺbky 5 – 7 cm, do riadkov vzdialených od seba 70 cm. Vzdialenosť rastlín v riadku by mala byť od 5 do 10 cm. Zber sa robí koncom augusta. Priemerná úroda cíceru je asi 3 t/ha. Cícer dozrieva rovnomerne, preto je veľmi jednoduché určiť presný termín zberu.

Na pôdu cícer nie je príliš náročný, vyhovujú mu však ľahšie pieskové, prípadne hlinito-pieskové pôdy. Rovnako ako aj ostatné strukoviny, aj cícer žije v symbióze s hrčkotvornými baktériami, ktoré viažu vzdušný dusík. Preto pre svoj rast potrebuje prihnojovanie dusíkatými hnojivami len minimálne. Hnojenie fosforom a draslíkom by malo byť podobné ako pri hrachu (orientačne 40 kg dusíka, 80 kg fosforu, 50 kg draslíka). Neznáša priame hnojenie vápnikom a maštaľným hnojom.

Počas vegetácie je dôležité odburiňovanie a kyprenie pôdy. Struky zberáme v žltej zrelosti, nenecháme ich príliš preschnúť, pretože po prezretí sa ťažko varia aj po namočení. ○

22. 1. – 28. 1. 2022

sobota nedeľa

1˚ | -5˚ 1˚ | -6˚

pondelok

3˚ | -4˚

utorok

2˚ | -5˚

streda

3˚ | -4˚

štvrtok piatok

4˚ | -3˚ 4˚ | -2˚

OCHRANA RASTLÍN Biopesticídy – botanické insekticídy

Ing. Ján Tancik, PhD.

Cieľom ochrany rastlín je udržanie pestovaných rastlín v zdravom stave. V konvenčnom systéme pestovania sa na to využívajú syntetické látky – pesticídy, látky, ktoré sa v prírode nevyskytujú. V ekologickej sústave sa nevyužívajú syntetické látky. Ale to nie je jediný rozdiel a ani najdôležitejší. Nejde iba o to, aby sa namiesto chemických pesticídov využívali iné ekologicky priaznivejšie prípravky.

Cieľom ochrany rastlín v ekologickej sústave hospodárenia je odstráa tak ovplyvňujú škodcov a ich prírodných nepriateľov. Sú to preventívne opatrenia, lebo niť príčinu výskytu škodlivých činiteľov. Prioritné opatrenia sú nepriame preventívne metódy ochrany, ktoré umožňujú pestovaným rastlinám čím lepšie podmienky na rast a vývoj a tým aj aby boli odolnejšie proti škodlivým činiteľom. Majú ovplyvniť biocenózu tak, aby sa znížila škodlivosť škodlivých činiteľov.

SPÔSOBY PREVENTÍVNEJ OCHRANY

Najviac využívané spôsoby preventívnej ochrany sú agrotechnické spôsoby ochrany. Je to vlastne súhrn všetkých pestovateľských opatrení, ktoré sa bežne v praxi využívajú a ktoré vytvárajú vhodné podmienky pre úspešný rast rastlín. Zároveň môžu aj obmedzovať výskyt škodlivých činiteľov. Zvyčajne spôsobujú zmenu prostredia zabraňujú vytváraniu škôd. Medzi agrotechnické metódy patria tieto opatrenia: – osevný postup, – príprava pôdy, – výber odrôd, – výber stanovišťa, – termíny a spôsob sejby, – hnojenie, – kultivačné práce, – zavlažovanie, – zber úrody a skladovanie, – podpora prírodných nepriateľov a rozvoj biodiverzity, – zvyšovanie pestrosti života v agroekosystémoch, čo umožňuje vyrovnať sa so šírením chorôb a škodcov. Aj v ekologickej produkcii sa stáva, že dochádza k premnoženiu škodcov, ktoré sa musí riešiť priamym opatrením. Využívajú sa všetky spôsoby ochrany, ktoré nezaťažujú životné prostredie. To sú: – mechanické a fyzikálne opatrenia, – minerálne a organické prípravky, – biologické metódy regulácie, – povolené je aj použitie dvoch chemických prípravkov na báze medi a síry.

Z biologických metód ochrany sa využívajú živé organizmy, antagonisti škodcov (predátory a parazitoidy), ale aj produkty živých organizmov. Do tejto skupiny patria prípravky na báze mikroorganizmov (baktérie, vírusy, huby), takzvané bioprípravky, a prípravky rastlinného pôvodu, tzv. botanické prípravky. Botanické insekticídy sú výťažky z niektorých druhov rastlín, ktoré obsahujú biologicky aktívne látky s insekticídnym účinkom. Práve o týchto botanických prípravkoch sa zmienime v článku.

PRÍPRAVKY NA BÁZE

NEEMOVÉHO OLEJA

Neemový olej je lisovaný zo semien neemového stromu Azadirachta indica (syn. Antalea azadirachta) z čeľade Meliaceae. Podľa literatúry rôzne časti tohto stromu ľudia v Indii využívali už pred 4 000 rokmi na liečenie mnohých zdravotných problémov, ale aj v kozmetike a na ochranu zvierat a rastlín pred hmyzom. Využitie extraktu zo semien vo forme neemového oleja ako prípravku na ochranu rastlín – prírodného insekticídu

Prípravky na báze neemového oleja sa často využívajú na reguláciu pásavky zemiakovej

bolo objavené pre západný svet v roku 1959.

V roku 1960 David Morgan z Keele Univerzity v Anglicku izoloval azadirachtín zo semien spomínaného stromu a tiež potvrdil insekticídnu účinnosť na koníka sťahovavého. Pravdepodobne netušil, že izoloval jednu z najúčinnejších látok, ktorú rastliny vytvorili na svoju ochranu proti fytofágnemu hmyzu. Odvtedy sa azadirachtín stal súčasťou mnohých botanických insekticídov (nazývaných často neemový olej), používaných najmä v ekologickom poľnohospodárstve.

V súčasnosti v zahraničí je patentovaných a komerčne vyrábaných niekoľko desiatok botanických insekticídov získaných z výťažkov semien uvedeného stromu. Všetky majú rovnakú hlavnú účinnú látku azadirachtín, ktorá sa vo výťažkoch vyskytuje v zmesi s ďalšími biologicky aktívnymi zložkami. Neemový olej okrem azadirachtínu obsahuje rôzne iné sekundárne metabolity – limonoidy: salannin, nimbin a ďalších viac ako 60 účinných látok. Predpokladá sa, že práve táto kombinácia rôznych zložiek podporuje synergizmus účinkov na živočíšnych škodcov, ktorí si z tohto dôvodu ťažšie vytvárajú rezistenciu.

AKO PÔSOBÍ NEEMOVÝ OLEJ NA HMYZ?

Neemový olej funguje iným spôsobom ako chemické insekticídy. V prvom rade hmyz nezabíja okamžite ako chemické insekticídy, ale ho ovplyvňuje rôznorodými spôsobmi. Azadirachtín má molekulárnu štruktúru podobnú štruktúre hmyzieho hormónu ekdyzón (Ecdysone), ktorý je zodpovedný za metamorfózu hmyzu. Azadirachtín pravdepodobne blokuje vylučovanie hormonálnych látok, čo spôsobuje nezvratné poruchy v období vývoja škodcu, napr. narúša zvliekanie lariev, čo obyčajne končí smrťou týchto vývojových štádií hmyzu.

Okrem toho neemový olej funguje ako silný antifeedant, t. j. spôsobuje nechuť lariev a imág prijímať potravu a tým významne znižuje poškodenie rastlín. Má tiež repelentný účinok – odpudzujúco pôsobí na hmyz. Okrem toho azadirachtín spôsobuje u dospelcov poruchy pri párení, neplodnosť alebo zníženie plodnosti, vplýva na

zníženie ovipozície, čím zabraňuje zvýšeniu populácie škodcu. V rastline tiež pôsobí aj lokálne systematicky a do tela škodcov sa dostáva pri saní a žerom.

Nie všetky neemové oleje sa vyrábajú rovnako. Rovnako ako sú známe rozdiely v kvalite olivového oleja, existujú aj obrovské rozdiely v insekticídnej účinnosti oleja zo semien neemového stromu. Z hľadiska insekticídnej účinnosti sú dva základné typy výrobkov z neemového oleja: – prírodné extrakty – oleje pripravené priamo z rastliny Azadirachta indica, – extrakt alebo olej obohatený o prírodný či technický azadirachtín.

Rozdiel je v obsahu účinných látok. Extrakty alebo oleje priamo z rastliny obsahujú od 50 do 3 000 ppm azadirachtínu. Pri tomto type prípravku je dôležitá formulácia prípravku a tá môže byť na báze alkoholového extraktu alebo oleja. Účinnejší je prípravok na báze oleja, pretože v tomto prípade sa zúročí

synergický účinok mastných kyselín s limonoidmi. Extrakt alebo olej obohatený o prírodný či technický azadirachtín obsahuje 5 000 až 50 000 ppm azadirachtínu. Formulácia prípravku je tiež dvojaká: alkoholové extrakty alebo upravené oleje. Aj pri tejto formulácii vyššiu účinnosť má upravený olej. Tieto prípravky sú určené pre veľkovýrobu, kde je žiaduca zaručená účinnosť. Nevýhodou týchto prípravkov je omnoho vyššia cena ako cena prírodného extraktu či oleja. Prípravky na Prípravky na báze pyretrínu sa využívajú na ochranu báze neemobiorepky proti škodcom, najmä proti blyskáčikovi vého oleja repkovému sú účinné na viac než 200 druhov živočíšnych škodcov škodiacich cicaním alebo požerom.

PRÍPRAVKY NA BÁZE PYRETHRUMU

Účinná látka pyrethrum (pyrethrin, tanacetum) je vlastne prírodná obranná látka niektorých druhov chryzantém proti fytopatogénnemu hmyzu. Pyrethrum je extrakt z kvetu chryzantémy. Na získavanie tejto látky sa najviac využívajú dva druhy chryzantém: Chrysanthemum cinerariifolium (syn. Pyrethrum c., Tanacetum c.) a Chrysanthemum coccineum (Syn. C. roseum, Pyrethrum roseum) patriace do čeľade Asteraceae. Prvý druh pochádza zo Stredomoria a pestuje sa v záhradách ako okrasná rastlina. Druhý uvedený druh pochádza z horských lúk Kaukazu. O insekticídnom účinku chryzantémy sa vie už dávno. Azda najstarší písomný záznam je z okolo roku 500 pred n. l. z Perzie. Ide v ňom o nariadenie vojakom, aby využívali rozdrvené kvety proti všiam a blchám. Stáročia sa táto rastlina pestovala v Dalmácii, kde z nej vyrábali takzvaný dalmatínsky prach, na Kaukaze a vo východnej Európe sa vyrábal kaukazský prach. Aj v týchto prípadoch sa používal najmä proti blchám a všiam. Prvý komerčný insekticíd bol vyvinutý v roku 1851. Vyvinutých bolo viac prípravkov, ktoré sa využívali na ochranu rastlín a zvierat proti škodcom. Nevýhodou týchto prípravkov bolo, že v nich obsiahnuté účinné látky sa vplyvom UV žiarenia a iných faktorov veľmi rýchle rozkladali a strácali účinnosť. To bol hlavný dôvod, prečo sa v minulosti prestali používať.

V súčasnosti sa táto vlastnosť berie ako výhoda, a preto sa tieto prípravky začali znova vyrábať. Vo svete je dnes v ponuke niekoľko komerčných insekticídov. Treba ešte dodať, že začiatkom storočia sa podarilo syntetizovať pyretríny, čo umožnilo vznik nových prípravkov známych pod menom syntetické pyretroidy. Ide o synteticky vyrábané zlúčeniny s chemickou štruktúrou, ktorá je podobná štruktúre jedného z esterov pyretrínu. Hmyz zabíjajú podobným spôsobom.

Extrakt z chryzantém – pyrethrum obsahuje rad účinných látok, z ktorých najvýznamnejšie sú pyretríny. Najznámejšie sú dva pyretríny: pyretrín I a pyretrín II. Okrem nich sú tu ďalšie štyri účinné zložky: cinerín I a II a jasmolín I a II.

ÚČINOK

Pyretríny účinkujú na hmyz okamžite ako kontaktný a požerový jed. Pôsobia na nervovú sústavu prerušením jej funkcie, čo spôsobuje okamžitú paralýzu hmyzu. Prírodný pyretrín je vysoko účinný insekticíd a patrí medzi najrýchlejšie účinkujúci jed na hmyz.

Pyrethrum má širokospektrálne insekticídne účinky. Pôsobí negatívne na širokú škálu škodcov, ale aj užitočného hmyzu. V repke ho môžeme využiť proti všetkým živočíšnym škodcom. 

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (46) Životný štýl: Pobehni – zastaň – zobni!

DrSc. Ján Babiak

V rozvitej čeľadi kulíkovité (Charadriidae) aspoň 1/3 druhov možno zoradiť do troch rodov: medzi cíbiky (Vanellus), kulíky v užšom (Charadrius) a kulíky v širšom zmysle slova (Pluvialis). Je to spolu sedem druhov, z ktorých len tri tu aj hniezdia (cíbik chochlatý, kulík riečny a morský). Dva druhy nájdeme u nás aj na zimovaní (kulík piesočný a bledý), kým zriedkavo sa dá vidieť kulík vrchovský a zlatý.

CÍBIK CHOCHLATÝ (OBYČAJNÝ) – VANELLUS

VANELLUS, Linné 1758

Je najväčší z predstaviteľov čeľade. Vidno ho vždy pri vode, na vlhkom pobreží, v blate. Široké trojprstie mu uľahčuje pohyb na mäkkom teréne a pobehávaní sem a tam, pričom šikovne zobká potravu. Je rýchlym letcom s trepotavým švihom krídel, ľahko uniká predátorom, ba vie im aj vzdorovať. Je aj ostražitým vtákom, ktorý vie ucítiť nebezpečie a vyhnúť sa mu. Je spoločenský a hniezdi v kolóniách na nerušených miestach.

Rozšírenie: Je to eurázijský vták. Má celoročný pobyt v teplejších krajoch Európy (atlantické pásmo) a v Ázii (juh Turecka). V letnom období sa sťahuje severnejšie, kde hniezdi v kompaktnom pásme od Škandinávie, strednej a východnej Európy, ako i strednej Ázie až po Vladivostok. Zimuje v teplejších oblastiach. Na starom kontinente sú to oblasti, ktoré ovplyvňuje Atlantik a Stredozemné more. U nás je najčastejší predstaviteľ z tejto čeľade.

Biotop: V naznačenom dvojkontinente obýva nízko porastené nížiny, mokré lúky, slatiny, okraje plytkých močiarov a mŕtvych ramien, rybníkov a vodných akumulácií, ale aj nábrežia tichých riek a kanálov. Vyhýba sa vrchovatým krajom, ale v predhorí na mokradi ho možno nájsť. Rozlíšenie: Ide o vtáka veľkosti hrdličky, s tmavým chrbtom a snehobielym bruškom. Perie na chrbte je lesklé, a tak sa prelieva do zelenkastej až purpurovej farby. Na vrchu hlavy má dlhý chochol čiernej farby. Okolie oka je špinavo-biele s nevýrazným pásom pod okom. Pohlavie sa dá rozlíšiť najmä v období párenia (samička má menší chochol a strakaté hrdlo, samec lesklejší chrbát). Určité zmeny v sfarbení peria sú možné aj s ohľadom na ročné obdobie. Mláďatá sú v páperčeku na chrbte a hrvoli hrdzavo-sivé s čiernymi škvrnami, kým krk a bruško im je biele. Neskôr sa podobajú na dospelé, ibaže chrbát dlhšie zostáva sivo-zelený zo žltým lemovaním. Hniezdenie: Patrí medzi prvých zvestovateľov jari a k nám sa vracia už začiatkom februára. Potom samec s bohatým rituálom začína výber miesta na hniezdenie. Ide o ozdobný let spojený s prudkými údermi krídel, rýchlymi obratmi a pre-

Cíbik chochlatý

vratmi. Kolmým pádom sa pristaví pri učupenej samičke a pokračuje s parádou v chôdzi. Nakoniec sa už sústredia na jamku pre hniezdo, ale ani tam to neprejde bez osobitných postojov, úklonov a póz. Hniezdo je obyčajne ďalej od vody a aj spôsob jeho stavania je ňou podmienený. V prípade sucha ide o jamku bez výstelky, ale keď je okolie vlhké, aj základ hniezda sa skladá z vetvičiek a hrubšej výstelky. Už koncom marca samička do hniezda znesie najčastejšie štyri vajcia olivovo-hnedej farby s väčšími sivo-hnedými škvrnami. Sú hruškovitého tvaru. Inkubácia trvá 24 – 27 (29) dní a v násade účinkuje aj samec, ale len výpomocne. Mláďatá sa v prvých dňoch držia okolo hniezda, ale sú schopné samy sa kŕmiť. Samička je tu, aby ich do operenia hriala aj priúčala životu vo voľnej prírode. Po ďalších 5 – 6 týždňoch sa už voľnejšie pohybujú a keď začnú lietať, aj starostlivosť o nich je menšia. Aj napriek tomu tento chochláč hniezdi iba raz v roku.

Potrava: Cíbiky konzumujú rozličný hmyz a jeho larvy, dážďovky, ulitníky, drobné rybky a obojživelníky a menej požierajú aj rastlinnú potravu (semená, ovocie, púčky a mladé lístie).

Hlas: Je dosť hlučný, aj v noci. Hlási sa s „vít“ alebo „kí-vit“, poplašným znakom je prenikavé „kvaj-iich“ alebo „va-aj-ach“. Pri toku spieva: „čej-vid/vip, í-vip i-vip... či-o-vip“.

KULÍK RIEČNY –

CHARADRIUS DUBIUS, Scopoli 1786

Je eurázijsko-africký vták. V Európe žije južnejšie od Severného polárneho kruhu.

Je sťahovavý a zimu prežije v rovníkovej Afrike. Obýva brehy riek, rybníkov a štrkovísk do výšky 600 m. n. v. U nás sa vyskytuje málo, hoci v období migrácie je ho tu viac aj mimo jeho biotopu. Je o niečo väčší, vlastne pre dlhšie nohy vyšší od vrabca. Chrbát a temeno má hnedé, letky tmavé. Bruško je biele a kruh okolo krku a pás

Kulík riečny

na čele je čierny. Okolo oka je výrazný žltý krúžok. Nie je pohlavne dimorfný. Mladé vtáky majú jasnejšiu farbu s prerušeným kruhom na krku. Sťahujú sa v noci v menších kŕdľoch. Na hniezdiská priletujú už v pároch. Hniezdo stavajú v jemne vystlanej jamke. Frekvencia násady je raz, zriedkavejšie 2-krát ročne od konca apríla do júla. Počet vajíčok 3 – 5. Inkubácia pričinením oboch rodičov trvá (22) 24 – 25 (28) dní. Starostlivosť o mláďatá je asi 4 týždne. Živí sa drobným hmyzom, ulitníkmi a červami, ktoré nájde na nábreží alebo na vodnej ploche.

KULÍK MORSKÝ – CHARADRIUS ALEXANDRINUS, Linné 1758

Celoročne žije v úzkom pásme teplých morských pobreží západnej Európy, severnej Afriky a Južnej Ázie. Vo vnútrozemí Eurázie má svoj letný areál na slaniskách od Ukrajiny až po Žlté more, ale ostrovčekovite hniezdi aj v Maďarsku a vo Voj-

Kulík piesočný

vodine. Odtiaľ sa pred zimou sťahuje do predrovníkovej Afriky a ázijská populácia do Indie a Indonézie. U nás bol častejší, ale dnes už hniezdi iba zriedkavo – na vodnej ploche Slano Kopovo pri N. Bečeji. Sfarbením je najbližší kulíkovi riečnemu, ale čiernu masku takmer nemá a ani kruh okolo krku nie je úplný. Zato čiapočka je výraznejšie sfarbená a nohy má čierne. Aj morfologicky sa od predchodcu odlišuje. Hlavu má väčšiu a zadnú časť tela kratšiu. Pohlavná dimorfia nejestvuje a juvenilne vtáky sú jemnejšie sfarbené. Hniezdo si robí v malej priehlbine v piesku, v kameni. Do neho samička znesie 3 – 4 vajcia hnedavej farby s tmavohnedou textúrou. Hniezdi 2-krát v roku v čase marec – júl. Stravuje sa hmyzom, slimákmi a larvami bezstavovcov.

KULÍK PIESOČNÝ (PIESKOVÝ) – CHARADRIUS

HIATICULA, Linné 1758

Vedľa úzkeho pásu pobrežia kanálu La Manche a ostrovov Veľkej Británie a Írska, kde tento druh má celoročný pobyt, má v ešte severnejšom pásme pobrežia Severného ľadového mora od Grónska až po Kamčatku hniezdny areál. Odtiaľ sa pred zimou sťahuje vo veľkých kŕdľoch do Afriky (okrem Sahary) a na pobrežie Červeného a Arabského mora, v menšom počte aj k pobrežiu Jadrana. Na tej ceste sa zastaví aj v oblasti Poddunajska, aj u nás, ale len ako transmigrant (v údolí Tisy a v pomedzí Dunaja a Tamiša). Je to v čase október –november cestou na juh a pri návrate koncom marca. Je trošku väčší od kulíka riečneho, má aj podobné triedenie sfarbenia, ale krídla sú tmavšie, maska na hlave výraznejšia, čierny pás okolo hrdla je hrubší a aj koniec chvostu je čierny. Živí sa hmyzom, červami, pavúkmi, kôrovcami a menšími mäkkýšmi aj rybkami.

Kulík morský

KULÍK VRCHOVSKÝ – EUDROMIAS (CHARADRI-

US) MORINELLUS, Linné 1758

Je predstaviteľ drsného ázijského severu (aj Aljašky) a hôr strednej Ázie. V Európe žije na škandinávskom pohorí a na polostrove Kola, ale ho je aj v Škótsku a severnom Anglicku a v tvare malých ostrovov v Alpách, Karpatoch a Apeninách. Z takých surových podmienok sa pred zimou sťahuje na africko-ázijské pobrežie Stredozemného mora a do Mezopotámie. U nás je aktuálny len z pohľadu škandinávskej a karpatskej populácie, ktorá sa najmä v Banáte môže zriedkavo až vzácne zastihnúť pri jeho posúvaní do južného Stredozemia. Je to druh, v ktorom samička dominuje. Je väčšia, sčasti aj pestrejšieho sfarbenia od samca, najmä vo svadobnom šate (on je tmavší a štíhlejší). Vtedy je farba hrude a časti brucha žlto-hnedá u oboch partnerov. Mimo obdobia párenia v zimnom šate túto dominantu vystrieda sivo-biela farba. Mláďatá po operení získajú zimné sfarbenie rodičov. Stravuje sa hmyzom, mäkkýšmi, červami, pavúkmi…

KULÍK BLEDÝ – PLUVIALIS SQUATAROLA, Linné 1758

Je vták najsevernejších oblastí Ázie a Severnej Ameriky (v Grónsku a v Európe nemá svoj areál). Odtiaľ každý rok migruje na južnejšie prímorie a spravidla sa zdrží alebo zimuje aj na Balkáne. U nás ho možno vidieť v zime, najmä v novembri a februári v plytčinách tekutých riek. Mladšia populácia migruje až o mesiac neskôr. Vo svadobnom šate poznať ho po čiernej prednej časti hrude, bokoch a po strakatom chrbte. Ale v zimnom šate tmavú farbu stratí a chrbát a prsia má strakato-sivo-hnedé, kým bruško je biele (odkiaľ mu asi aj druhové meno). Konce letiek sú tmavé. Konzumuje, čo nájde v blate: červy, mäkkýše, kôrovce.

KULÍK ZLATÝ – PLUVIALIS

APRICARIA, Linné 1758

Hniezdi na severe Európy (Island, Škótsko, Škandinávia, pribaltické štáty a severozápadná Sibír). Je dominantne sťawhovavý (celoročný pobyt má len v severnom Anglicku) a zimuje na pobreží Atlantiku a Stredozemného mora. U nás v zime ho možno nájsť na poliach a pastvinách, vedľa slaných jazier, ale len na prelete. Je plachý a ostražitý. Sfarbenie má podobné ako kulík bledý, ibaže chrbát má zlatožltý odtienok. V zimnom šate je základná farba nie čierna, ale tmavohnedá a bruško je biele. Mladé sa operením podobajú dospelým v zimnom šate. Živí sa hmyzom, červami, bobuľami a semenom.  Fotografie: z internetu

Kulík vrchovský – samička

Kulík bledý – zimný šat

Kulík zlatý – letný šat

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Domáca šunka z morčacích pŕs

Suroviny: 1 kg morčacích pŕs (ideálne jeden kus); Na nálev: 2 litre vody, 1,5 KL soli, 1 PL cukru, 3 bobkové listy, 5 zrniek celého nového korenia, 5 zrniek celého čierneho korenia; Na pečenie: 2 PL oleja, podľa chuti soľ, údená paprika

Takto sa to podarí:

V miske zmiešame cukor, soľ, bobkové listy, nové a čierne korenie. Všetko prelejeme trochou vriacej vody, aby sa cukor a soľ rozpustili, a dolejeme do dvoch litrov studenej vody. Morčacie mäso vložíme do misky a zalejeme nálevom. Misku uzavrieme vrchnákom alebo fóliou a uložíme na 12 hodín do chladničky. Na druhý deň mäso vytiahneme z nálevu, dobre ho osušíme papierovými utierkami a preložíme do pekáča, ktorý sme vystlali papierom na pečenie. Potrieme ho trochou oleja, z vrchu nasolíme a bohato poprášime údenou paprikou. Morčacie mäso upečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 35 až 40 minút. Keď vychladne, zabalíme ho do fólie a uložíme do chladu na ďalších 12 hodín. Neskôr morčaciu šunku krájame na tenké plátky a podávame s čerstvým pečivom.

Čokoládové palacinky s karamelizovanými jablkami

Suroviny: Na kakaové cesto na palacinky: 140 g hladkej múky, 4 PL kakaa, štipka soli, 2 PL kryštálového cukru, 2 vajcia, 350 ml mlieka, 3 PL rozpusteného masla, trochu masla na pečenie; Na karamelizované jablká: 4 jablká, 1 PL citrónovej šťavy, 4 PL trstinového cukru, 1 KL škorice

Takto sa to podarí: Pripravíme si cesto na palacinky: v miske spolu vymiešame sypké suroviny – preosiatu múku, preosiate kakao, soľ a cukor. K suchým ingredienciám rozbijeme celé vajíčka a prilejeme trochu mlieka. Metličkou vymiešame hustú kašu bez hrudiek, ktorú nakoniec zriedime zvyšným mliekom. Potom už pridáme iba zhruba tri lyžice rozpusteného masla a na zľahka vymastenej palacinkárni alebo nepriľnavej panvici pečieme tenké palacinky dozlata z oboch strán.

Na karamelizované jablká: Jablká ošúpeme, zbavíme jadrovníka a pokrájame na kocky. Pokvapkáme ich citrónovou šťavou a dáme ich na panvicu. Pridáme cukor, škoricu a jablká podusíme do polomäkka. Do hotových palaciniek zabalíme karamelizované jabĺčka a servírujeme poliate javorovým sirupom, maslom alebo medom.

Kuracie Quesadillas

Suroviny: 2 ks tortilly, 300 g kuracích pŕs, 1 ks červenej papriky, 1 ks žltej papriky, 1 ks zelenej papriky, 1 ks jarnej cibuľky, 1 strúčik cesnaku, 4 PL kukurice, 100 g strúhaného syru, 2 PL oleja, trochu koriandra, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, čili

Takto sa to podarí: Papriky a jarnú cibuľku umyjeme a nakrájame nadrobno. Kuracie prsia očistíme a nakrájame na kocky. Na panvici zohrejeme olivový olej a kuracie prsia prudko opražíme. Pridáme soľ, mleté čierne korenie a nakrájaný cesnak. Chvíľku restujeme a pridáme nakrájanú zeleninu. Tesne pred koncom vmiešame kukuricu. Tortilly krátko opečieme na panvici s troškou olivového oleja. Do hotovej tortilly vložíme pripravené mäso, nastrúhaný syr a nasekaný čerstvý koriander. Preložíme na dve časti, prekrojíme a môžeme podávať.

Pečené buchty s makom a jablkami

Suroviny: Na cesto: 500 g hladkej múky, štipka soli, 2 PL kryštálového cukru, 1/2 kocky čerstvého droždia, 240 ml vlažného mlieka, 1 žĺtok, 50 g zmäknutého masla; Na makovo-jablkovú plnku: 150 g mletého maku, 2 jablká, 50 gpráškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 1 balíček škoricového cukru, trochu mlieka; Ešte potrebujeme: 1 žĺtok (na potretie), 1 PL oleja (na potretie), trochu práškového cukru (na posypanie)

Takto sa to podarí: Cesto: Vo veľkej miske spolu premiešame preosiatu múku s cukrom (lyžičku cukru si odložíme do kvásku) a soľou. V strede urobíme jamku, do ktorej rozdrobíme droždie, pridáme cukor a prilejeme polovicu teplého mlieka. Necháme zaktivovať kvások (15 minút). Potom spracujeme cesto so zvyškom mlieka, žĺtkom a zmäknutým maslom, ktoré dobre vymiesime na pomúčenej doske, vrátime do misky, zakryjeme utierkou a necháme na teplom mieste vykysnúť asi hodinu. Medzitým si pripravíme plnku: jablká ošúpeme, postrúhame, vytlačíme z nich čo najviac šťavy a zmiešame ich s mletým makom, cukrami a podľa potreby aj troškou teplého mlieka, aby sa plnka nesypala. Vykysnuté cesto rozvaľkáme na asi centimeter hrubý plát a ten rozrežeme na 12 rovnakých štvorcov. Do stredu každého vložíme plnku, ktorú preložíme rohmi štvorca, a tvarujeme okrúhle buchtičky, ktoré poukladáme na plech vystlatý papierom na pečenie, zakryjeme ich vlhkou utierkou a necháme ešte 30 minút podkysnúť. Pred pečením ich potrieme žĺtkom, ktorý sme rozšľahali s kvapkou oleja. Buchtičky pečieme na 200 °C asi 30 až 35 minút. Pred podávaním ich bohato posypeme preosiatym práškovým cukrom.  Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 548 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

MINISEMINÁR POĎ SA VYPÍSAŤ V PIVNICI Práca s textom a umelecký prednes

Miroslav Pap

Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici už celé desaťročie organizuje početné semináre z oblasti divadelníctva. Cieľom seminárov je vzdelávať deti, mladých ľudí, učiteľov, ochotníckych hercov a režisérov a dokonca aj ľudí, ktorí sú zodpovední za vedenie jednotlivých divadelných súborov. Seminár tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! za posledných desať rokov vychoval mnohých režisérov, hercov či dramaturgov. Mnohí z nich boli úspešní a zrealizovali víťazné predstavenia na divadelných festivaloch a prehliadkach: Divadelný vavrín, DIDA, Festivale Zuzany Kardelisovej a mnohé z nich boli prezentované aj na divadelných festivaloch na Slovensku: Scénická žatva, Palárikova Raková, Festival Aničky Jurkovičovej.

No pivnické ochotnícke divadlo už 5 rokov organizuje aj tzv. miniseminár Poď sa vypísať, ktorý patrí do troch parciálnych častí vzdelávania Slovákov vo Vojvodine, ktoré sa navzájom prepájajú. Najmä miniseminár Poď sa vypísať je prioritne orientovaný na prácu s textom. Po tomto nasleduje literárna súťaž Píšeš? Píšem!, ktorej víťazné texty sa realizujú na tzv. veľkom Seminári tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem!. Ideovou tvorkyňou a garantkou projektu je Katarína Mišíková Hitzingerová, ktorá koordinuje všetky semináre už celé desaťročie.

Tohtoročný 5. seminár Poď sa vypísať sa konal v priestoroch OD Janka Čemana v Pivnici od 14. do 16. januára. Účastníci mali možnosť účasti v troch dielňach: Dramaturgia v praxi alebo ako si najlepšie vybrať a upraviť divadelnú hru, ktorú viedol dramaturg, herec, porotca a lektor Janko Chalupka, Umelecký prednes a jeho zákutia, ktorú viedol herec, textár, hudobník a pedagóg Matej Struhár, a poslednou bola dielňa Tvorivé písanie pre akýkoľvek žáner, ktorú viedla dramaturgička, scenáristka, režisérka, pedagogička, publicistka a porotkyňa Katarína Mišíková Hitzingerová. „Rozhodla som sa pre dielne, ktoré budú vždy participovať s dielňami tvorivého písania a dramaturgiou, presnejšie tými dielňami, ktoré sa zaoberajú textom. Sú to praktické dielne inklinujúce k tej praktickej interpretácii – hereckej. A preto tu máme aj dielňu umeleckého prednesu, ktorý na malom seminári ešte nebol, lebo jednako súvisí s tým textom. Chceli sme aj inovovať ten umelecký prednes. Navrhla som možnosť prichádzať s inými predlohami ako slovenskými klasikmi, nakoľko máme už veľa súčasných autorov,“ uviedla Katarína Mišíková Hitzingerová a dodala: „Na veľkom seminári som zistila, že existuje veľa dielní, ktoré musím koordinovať, a už som sa dostatočne nemohla venovať mojim účastníkom, ktorí sa prihlásili. Preto som navrhla

Dielňa: Dramaturgia v praxi alebo ako si najlepšie

vybrať a upraviť divadelnú hru (foto: I. Zabunov) zorganizovať menší seminár Poď sa vypísať. Stratégia vznikla aj z toho dôvodu, že mám viac času sa venovať účastníkom.“

V rámci seminára si návštevníci mali možnosť pozrieť predstavenie Loptoš a Dedko Mráz v podaní hercov Ochotníckeho divadla Janka Čemana.

Seminára Poď sa vypísať sa zúčastnilo 12 účastníkov, ktorí si tu osvojili poznatky o práci s textom a v jednej dielni aj praktiky z umeleckého prednesu. Prevažnú časť účastníkov tvorili deti z pivnickej základnej školy. Tohtoročný seminár bol zorganizovaný pomerne v zložitej situácii a za menšieho počtu účastníkov z ostatných slovenských prostredí. Organizátori preto na 6. seminári očakávajú aj prítomnosť účastníkov z ostatných slovenských prostredí z Vojvodiny, ktorí by využili odbornosť lektorov v prospech posúvania sa dopredu a tým aj zlepšenia slovenského menšinového divadla vo Vojvodine.

Dielňa: Umelecký prednes a jeho zákutia (foto: T. Kolárová)

Účastníci a lektori seminára