Štipendiá pre najúspešnejších

STARÁ PAZOVA Vymenovali nové vedenie lokálnej Sociálno-ekonomickej rady

Anna Lešťanová

Vporadí 50. zasadnutie Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova sa konalo v pondelok 10. januára a pred týmto zasadnutím sa uskutočnila aj 38. schôdza kolégia rady. Členovia Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova prerokovali a schválili 15 bodov rokovacieho programu.

Pre aktuálnu pandemickú situáciu zasadnutia v roku 2021 prebiehali hlavne elektronickou formou, a preto aj na tejto schôdzi v úvodnej časti schválili zápisnice z až 7 zasadnutí.

Potrebnú zelenú dostala aj správa o práci za rok 2021 a plány a programy na tento rok, o ktorých viac hovoril Milenko Vučinović, tajomník Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova. Traja sociálni partneri – syndikát, zamestnávatelia, lokálna samospráva – v rámci Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova v lanskom roku pooblastiach, nový vzdelávací pro l (niekdajší regler) pre potreby na trhu práce, úhrada rozdielu

dali až niekoľko iniciatív s cieľom zlepšenia životného štandardu a ekonómie: zväčšenie cenzu pre prídavok na dieťa, rovnoprávny status matiek zamestnankýň so zamestnanými matkami v iných cestovných trov pre zamestnaných občanov z Golubiniec pre výstavbu nadjazdu, ktorá je i sčasti vyplatená. Na Regionálnom veľtrhu hospodárstva koncom septembra v Novej Pazove

sa konala aj verejná tribúna, na ktorej si pripomenuli 20. výročie sociálneho dialógu v Srbsku na území Staropazovskej obce. V nadchádzajúcom období okrem pravidelných aktivít dôraz dajú na boj proti sivej ekonómii a práci na čierno. Vymenovali aj nové vedenie na rok 2022, lebo starému vedeniu 15. januára t. r. vypršal mandát a v čele predsedníctva je teraz Drago Kukolj, v mene sociálneho partnera Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova, kým jeho zástupcom je Željko Šolaja v mene sociálneho partnera Obce Stará Pazova. Oni dvaja spolu s Vladimirom Ćulajom, doterajším predsedom z radu Únie zamestnávateľov Srbska – zamestnávateľov Starej PazoZ pracovnej časti zasadnutia v malej zasadačke tzv. Bielej budovy vy, tvoria i nové trojčlenné v Starej Pazove kolégium, čím sú zastúpení všetci traja sociálni partneri. Prerokovali aj o aktivitách, ktoré Sociálno-ekonomická rada má v roku 2022 voči Historickému archívu v Sriemskej Mitrovici, a to na základe platného zákona z archívnej činnosti.

ŠÍD Štipendiá pre najúspešnejších

Blaženka Dierčanová

Aj v tomto školskom roku lokálna samospráva Obce Šíd sa rozhodla pomôcť úspešným študentom a udeliť im štipendiá. Pre tých, ktorí sa zapísali na prvý ročník fakulty, podmienkou bol výborný prospech vo všetkých štyroch ročníkoch strednej školy. Pre študentov druhých, tretích a štvrtých ročníkov fakulty podmienkou bol priemer 8,5 a vyšší. Zmluvy o štipendiách a primerané darčeky študentom odovzdal predseda Obce Šíd Zoran Semenović. „Obci Šíd sa aj toho roku podarilo zabezpečiť dostatok nančných prostriedkov na študentské štipendiá vo výške 7,5-tisíc dinárov mesačne. Vieme, že študenti majú výdavky, a som si istý, že takáto pomoc sa im bude hodiť. Okrem zmluvy sme im ako symbolické darčeky odovzdali aj knihy v edícii našej knižnice v Šíde,“ povedal Semenović.

Finančnú pomoc vo výške 7 500 dinárov počas nasledujúcich desať mesiacov dostane 60 študentov. Väčšina z nich študuje na univerzitách v Belehrade a Novom Sade. Predseda obce na záver všetkým študentom zablahoželal k novému roku a poprial úspešné vzdelávanie. Záro veň ich vyzval, aby sa po ukončení fakúlt vrátili do svojej obci a tak prispeli k jej rozvoju a pokroku. Foto: Nikola Bešević

V KULTÚRNEJ STANICI SVILARA V NOVOM SADE Slava – výstava dýchajúca mystikou a alegóriou

Anna Legíňová

Dňa 14. januára v Kultúrnej stanici Svilara sa množstvo návštevníkov mohlo kochať vo fotogra ách kysáčskeho umelca Pavla Surového. Ukázal bohatstvo rozličných ľudových krojov Vojvodiny a Srbska, ale neobyčajným spôsobom. Je to neuveriteľné spojenie tradičných odevov a doplnkov, ktoré nás môže odviesť k rozmýšľaniu o tom, či sa pozeráme do minulosti, alebo sme obrátení k budúcnosti. Týmto spôsobom Pavel chce priblížiť ľudový kroj aj mladým generáciám. – Cieľom je prezentovať originálne a autentické ľudové kroje národov Srbska. Tie fotogra e sú na 7 lokalitách, čiže v kultúrnych staniciach Svilara, Eđšeg, Barka,

Liman, Mlin, Bukovac a Rumenka. Len ten, kto si pozrie všetky výstavy, pochopí, o čo vlastne ide. Odhaľujem mystiku ľudových krojov a duchovnej viery cestou rozličných epoch času a korunujem ich Afroditinou božskou krásou. Sú to sublimované odkazy, ktoré hovoria, že každá

Bohatstvo rozličnosti Rozličné kroje – jedna krása

Tamburáši a v úzadí fotky žien v kroji, ktoré hudobnú zložku doplnili vizuálnou krásou

krása je náchylná skrývaniu. Tak sa pod množstvom podsukieň, čipiek, dukátov a perál skrýva krása devy, – prezradil nám autor výstavy.

Na záver slavy vystúpili tamburáši RTV, ktorí veľmi naladili prítomných.

Toto podujatie, ktoré poctilo veľký počet prítomných aj zahraničných hostí, je vzácne pre nás Slovákov. Môžeme sa hrdiť slovenským umelcom, ktorý nateraz jediný mal výstavu na 7 lokalitách a tiež i otváranie v ten istý deň a v ten istý čas na spomínaných miestach. Jeho talent si všimla Nadácia Mesto európskej kultúry v čele s Nemanjom Milinkovićom. Projekt podporilo mesto Nový Sad v čele s primátorom Milošom Vučevićom.

Pozrite si vynikajúce fotky krásnych panien na výstave, ktorá potrvá do 4. februára. Stretnite sa zoči-voči s čarom

Slavský koláč je posvätený

ľudových krojov krásavíc a krásavca a odhaľte vlastné alegórie.

RECYKLÁCIA VIANOČNÉHO STROMČEKA Kovačický cirkevný zbor je príkladom aj v oblasti ekológie

Olinka Glóziková-Jonášová

Vianočný stromček je neoddeliteľnou súčasťou vianočných tradícií a prináša radosť tak deťom, ako i dospelým. Krásne sú všetky. Bezpochyby. Ale tie živé majú osobitnú, nie iba vizuálnu krásu, ale aj vôňu. Po prinesení ich do domu rozvoniavajú po celé sviatky a dávajú im ten jedinečný šmrnc.

Ale čo keď sa sviatky skončia? Vedeli ste, že je živý vianočný stromček, nakoľko ste ho do domu priniesli s koreňmi, možné recyklovať? Áno, stačí len dobrá vôľa, zabezpečiť miesto na jeho výsadbu a hotová vec.

Vedenie cirkevného zboru v Kovačici každoročne počas vianočných sviatkov v chráme Božom, ale aj na farskom úrade zabezpečí na radosť všetkých vianočný stromček. V tomto roku vianočné stromčeky však po skončení sviatkov zasadili pred budovu farského úradu. Vedenie cirkvi sa snaží aj takýmto spôsobom byť dobrým príkladom všetkým ľuďom a upútať pozornosť na možnosť recyklácie

Vysadené vianočné stromčeky môžu ďalej rásť ako okrasné stromy, alebo budú v budúcom roku znovu využité

a tým aj na ochranu životného prostredia. Foto: Ivana Hriešiková

OBEC ŠÍD Prijatie pre deti s poruchami vo vývine

Lazar Pavković

Obec Šíd pripravila srdečné a teplé prijatie pre deti s poruchami vo vývine a ich rodičov. Vo sviatočnom ovzduší pravoslávnych Vianoc deti si vyhľadali sladkosti v slame, a potom vypracúvali badnjačiće.

V mene Obce Šíd darčeky deťom odovzdal predseda Zoran Semenović, ktorý pri tej príležitosti povedal: – Vyjadrujem osobitnú vďaku našej milej pani Dušanke, ktorá nám skrášlila tieto sviatky a prišla k nám s deťmi, ktoré má na starosti už dlhší čas. Svojou humanitárnou prácou ona z

Počas prijatia v Obci Šíd

Vianočnú tvorivú dielňu v sieni Obecného domu viedla Dušanka Pesteleková, učiteľka na dôchodku, ktorá koncom minulého roka získala osobitné uznanie za dlhoročnú ochotnú prácu s týmito deťmi. roka na rok dokazuje, že ide o chvályhodnú kontinuitu, a spolu s ňou sa každoročne snažíme urobiť radosť čím väčšiemu počtu detí. Som veľmi šťastný, že som mal príležitosť kamarátiť sa v tejto spoločnosti.

Predseda Obce Šíd Zoran Semenović udeľuje darčeky

Kamarátenie prebiehalo v príjemnom ovzduší pri sviatočných piesňach, rozprávaní príbehov a ochutnávaní sladkostí.

Foto: z archívu Obce Šíd

NA SKLONKU MINULÉHO ROKA VKP ČISTOĆA STARÁ

PAZOVA udelili ďakovnú listinu pre úspešnú spoluprácu s Vojenským letectvom a protivzdušnou obranou. Ďakovnú listinu na malej slávnosti vo Veliteľstve Vojenského letectva a protivzdušnej obrany v Belehrade Duško Žarković, veliteľ generálporučík, udelil Slobodanovi Jovanovićovi, pomocníkovi riaditeľa podniku (na fotogra i z archívu VKP Čistoća).

A. Lš.

AKÁ JE SITUÁCIA S VODOVODOM V KULPÍNE? Alarmujúca a upozorňujúca

Katarína Gažová

Sprácami na vodovode v Kulpíne sa začalo v roku 1972 a do prevádzky bol daný koncom roku 1975. V roku 1977 do Kulpína prišiel pracovať Daniel Čermák ako vyškolený odborník na údržbu vodovodu. – Na vodovodnú sieť bolo najprv pripojených 420 domov v Kulpíne a zásobovali sa vodou z dvoch 50 metrov hlbokých studní. Na taký počet domácností tie dve studne stačili. Postupne sa na vodovodnú sieť pripájali ďalšie domácnosti, takže sa pamätám, že sme veľmi rýchlo lubesedníka, nebolo to najprajnejšie riešenie, lebo ten metán vo vode zapríčinil dve havárie v domácnostiach. Škody sa museli vynahradiť a hľadalo sa ďalšie riešenie, ako ten metán z vody odstrániť. – Práve z toho dôvodu sa potom na vodárni vybudoval veľký bazén s degazátorom a vykopaná bola ešte jedna studňa hĺbky 205 metrov v časti Kulpína vedľa kanála. Rozšírili sme aj vodovodnú sieť a pospájali do kruhového toku, aby voda prúdila do kruhu. Koľko je dobre, že sa urobilo takéto riešenie, toľko je aj zle, lebo každý mesiac sa

Jediná ekostudňa je v centre Kulpína

pripojili ešte ďalších 600 domácností. Vtedy už kapacita spomenutých dvoch studní nestačila. Mali sme už vtedy vykopanú ďalšiu až 205-metrovú studňu, ktorá nebola pripojená, lebo voda z tej studne obsahovala veľmi nebezpečný plyn metán. No situácia bola povážlivá, bolo treba zásobiť všetkých vyše 1 000 domov v Kulpíne vodou z vodovodu, takže sme my tú studňu zapojili, – povedal Daniel Čermák.

Ako sme sa dozvedeli z ďalšieho rozprávania nášho spomusí ten bazén čistiť, vymývať, a vtedy sa vypája voda v celej dedine. Automatika na vodárni je tiež problém, ktorý nemáme doriešený, lebo to teraz nemá kto udržiavať. Celá vodovodná sieť v Kulpíne je zle urobená, rúry sú tenké, azbestové, často pukajú, ventily nefungujú... Keď sa stane havária na vodovode, musíme kompletne celú dedinu vypojiť. Povedal by som skrátka: kulpínsky vodovod je v zlom stave. A k tomu nemáme ani úradného majstra, kompetentného na tie práce. Ja som už na dôchodku

Kulpín potrebuje doriešenie závažnej komunálnej otázky

a nástupcu nemám, – hovorí majster Čermák.

Podľa jeho ocenenia a dlhoročnej skúsenosti potrebná je celková rekonštrukcia vodovodu: postaviť nové a hrubšie plastické rúry, vykopať nové studne, eliminovať bazén a nainštalovať čističku na samej vodárni, urobiť nové vodovodné šachty a nainštalovať nové ventily. – Keď musíme vypojiť vodu z dôvodu havárie alebo čistenia bazénu, a potom ju znova zapojíme, vtedy je to najhoršie. Voda z vodovodu strašne páchne, je až žltohnedej farby, obsahuje hnusné pláchy, ktoré sa vymývajú zo siete, kde sú usadené v rúrach, všetko sa to vzbúri a

Vonkajší vodovod v domácnosti

ide vodovodným potrubím do domácností. Na sieti je viac ako tisíc domov a obávam sa, že celý ten systém jedného dňa celkom

Voda z kulpínskeho vodovodu

zlyhá a ostaneme bez vody. V dedine máme jednu ekostudňu, ktorá dobre fungovala, pokiaľ sa údržba konala pravidelne, ale teraz sa už ani to nerobí. Voda z vodovodu sa už málo používa na pitie, lebo obsahuje viac arzénu ako je to dovolené, takže pred rokmi bolo vyhlásené, aby sa používala iba na iné účely, ale nie ako pitná voda, –zdôraznil spolubesedník.

Situácia s vodovodom v Kulpíne je teda povážlivá. Zostáva dúfať, že sa ľady pohnú a na tomto pláne sa začne celkom vážne konať.

DOBROVOĽNÝ POŽIARNICKÝ SPOLOK PIVNICA

Rok storočnice s bohatým programom

Miroslav Pap

Dobrovoľný požiarnický spolok patrí medzi aktívnejšie združenia v Pivnici. Hasiči aj v období poznačenom pandémiou musia byť pohotoví, prichystaní čo najrýchlejšie a najefektívnejšie uhasiť ohne, pomáhať obyvateľom a ostatným hasičským združeniam v okolí.

Rok 2021 pivnickí hasiči hodnotia ako jeden s menším počtom ohňov. Intervenovali 12-krát a to boli najčastejšie ohne v obytných priestoroch, pomocných hospodárskych budovách a v chotári. No hasiči nie sú pohotoví pomáhať a hasiť iba na domácom teréne, ale sú k dispozícii aj ostatným hasičským združeniam, ktorým je potrebná pomoc. „Minulý rok hodnotíme ako jeden z lepších, čo sa týka malého počtu ohňov. Samozrejme, aj tých dvanásť je pomerne dosť, ale predsa v porovnaní s minulými rokmi je to menej. Mali sme aj jednu intervenciu, keď sme pomáhali hasiť väčší oheň v susednom Silbaši. Ide o dobrú spoluprácu, keď sa snažíme pomôcť susedným dedinám, ale, samozrejme, aj oni nám pomôžu v prípade väčšieho ohňa,“ zhodnotil Jozef Pap, veliteľ hasičskej jednotky v Pivnici.

Dobrovoľný hasičský spolok aj naďalej môže byť hrdý na počet členov, ktorých je aktuálne 55. Ide o rôzne vekové kategórie, no veľký dôraz kladú na tie mladšie generácie, ktoré si vychovávajú, a tie predstavujú určitý základ pre budúce fungovanie požiarnického spolku.

Tohto roku však absentovali tradičné podujatia, na ktorých sa zúčastňujú hasiči. Takzvané Májové stretnutia (prehliadka a súťaž hasičských jednotiek) sa neorganizovali pre epidemiologickú situáciu v krajine, ako aj súťaž hasičských jednotiek na obecnej úrovni. Členovia spolku sa však stretali pravidelne, organizovali početné akcie, na ktorých upravovali svoje priestory a tiež sa starali o celkové vybavenie – hasičské kamióny, hasiace prístroje, techniku... Do týchto akcií zapájali aj mladších členov, ktorým dôkladne vysvetľovali funkciu jednotlivého hasiaceho vybavenia a učili ich manévrovať ním. V minulom roku si zadovážili aj novšie hasiace vybavenie a to staršie prešlo celým servisom a bolo atestované. Počas žatvy boli hasiči aj v minulom roku v pohotovostnom režime.

November v Pivnici bol bohatý kultúrnymi, celomenšinovými podujatiami. Konalo sa 55. Stretnutie v pivnickom poli a 26. ročník Divadelných inscenácií

Počas jednej z akcií (foto: z archívu DPS Pivnica) dolnozemských autorov (DIDA), na ktorých nechýbali ani hasiči, ktorí sa starali o bezpečnosť počas celých festivalov. Na začiatku tohto roka hasiči Aktuálna hasičská jednotka DPS Pivnica (foto: A. Laćarak) pre svojich najmladších členov, ako aj pre deti starších členov, prichystali príležitostné novoročné darčeky.

Pre Dobrovoľný požiarnický spolok Pivnica je však významný aktuálny rok, počas ktorého sa spolok dožíva stého výročia založenia. V tomto roku preto plánujú zorganizovať aj početné podujatia, na ktorých bude toto významné jubileum oslávené. Medzi prioritné si stanovili zorganizovať Májové stretnutia v Pivnici, ktorých by sa zúčastnili dobrovoľné požiarnické spolky z Juhobáčskeho obvodu. Treba však zdôrazniť, že hlavným organizátorom stretnutia je Obecný požiarnický zväz Báčska Palanka, ktorý by všetko tohto spolkami doma a v zahraničí, ako aj so spolkami v Pivnici. Obsahom publikácie bude aj bohatá fotodokumentácia. Na knihe sa budú podieľať títo autori: Ján Zahorec, Ján Guba, Janko Čérný, Ján Salčák, Slobodan Bognar, Milan Novaković, Vladimír Brňa, Stevica Ćosić, Štefan Baďura, Jozef Pap a Miroslav Pap. Kniha bude obsahovať slovenské a srbské texty. Autori sa v priebehu minulého roka stretli v Hasičskom dome dvakrát a stanovili si presné témy na štúdium a vypracovanie. Vďaka angažovanosti čle-

Hasiči sa starali o bezpečnosť aj na festivale Stretnutie v pivnickom poli

Dobrovoľní hasiči v roku 1925 (foto: z archívu DPS Pivnica) nov požiarnického spolku bol upravený a sprístupnený bohatý archív, ktorý autorom bude ako základ pri spracovaní jednotlivých tém.

Samozrejme, v jubilujúcom roku nevystane ani výročné zasadnutie, ktoré bude usporiadané v rovnaký deň, keď aj prezentácia novej knižnej jednotky. Na toto slávnostné podujatie budú povolané

roku usmernil na jubilujúcich pivnických hasičov. V prípade povolenia opatrení súvisiacich s pandémiou organizátori očakávajú okolo 500 účastníkov Májových stretnutí, teda počet, aký bol aj na posledných.

Medzi ďalšie plány patrí aj vydanie knižnej publikácie, ktorej cieľom je zmapovať historický prierez dobrovoľného požiarnictva v Pivnici, zdôrazniť významné osobnosti v tomto sektore, zhodnotiť celkové požiarnické vybavenie spolku od samotného založenia až po súčasnosť a zdôrazniť dobrú spoluprácu s požiarnickými

Problém predstavujú časté ohne na odpadovej skládke (foto: S. Bognar) ostatné požiarnické spolky, predstavitelia profesionálnych hasičských jednotiek, ako aj predstavitelia cirkevných spoločenstiev, lokálnej samosprávy a menšinových inštitúcií. „V minulom roku sme pre pandémiu neorganizovali naše už tradičné výročné zasadnutie. Ono je významné z toho dôvodu, že tu môžeme spoločne zhrnúť celoročnú aktivitu, ale aj privítať početných hostí zo strany, s ktorými máme dobrú spoluprácu. Je to možnosť, keď si vymieňame skúsenosti, radíme sa, ako ďalej pracovať v dobrovoľnej požiarnickej činnosti, potom ako si zadovážiť postupne modernejšiu techniku a podobne. Pevne verím, že v roku storočnice nášho hasičského spolku sa nám podarí usporiadať slávnostné výročné zasadnutie, ktoré bude zlúčené aj s premiérou knihy,“ spresnil Jaroslav Vlček, predseda Dobrovoľného požiarnického spolku Pivnica.

Rok storočnice pre hasičov predstavuje možnosť zviditeľniť svoju prácu a obetavosť v rámci početných podujatí. Toto jubileum bude zvečnené aj jedinečnou publikáciou a vedenie požiarnického spolku pevne verí, že sa im podarí naplniť stanovené ciele.

SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC

K činnosti v roku 2021

Jaroslav Čiep

Aktivita Spolku latelistov Báčsky Petrovec sa v posledných rokoch rozbehla v dobrom smere. Hoci je ich združených v tomto spolku iba hŕstka, a to nie iba z Petrovca, ale aj z okolitých dedín, predovšetkým z Hložian a Kysáča, ich neúnavná práca vyvrcholila aj vydaním známky na štátnej úrovni pri príležitosti osláv storočnice petrovského gymnázia. Práve oni boli tí, ktorí pohli iniciatívu v Pošte Srbska, aby k tomuto činu aj došlo.

Uveďme, že predsedom Spolku latelistov Báčsky Petrovec je Ondrej Zahorec, podpredsedom Rastislav Spevák a tajomníčkou Mária Širková. Správnu poznačený celosvetovými proticovidovými opatreniami a nastolenými novými spoločenskými normami v socializácii, nie

Ondrej Zahorec

rodnej latelistickej výstavy Petrovec Fila. Pre návštevníkov Slávností prichystali zaujímavé expozície poštových známok, iných latelistických materiálov a numizmatických zbierok. Predstavili sa hostia zo zahraničia, z latelistických klubov zo Srbska, ako aj domáci latelisti a numizmatici. Zvlášť sú hrdí na mládežníkov, ktorí aj tohto roku pripravili svoje exponáty. Na výstave sa predstavilo 26 účastníkov so svojím materiálom z Rumunska, zo Slovenska a Srbska.

Plagát pre výstavu počas SNS 2021

účastníkov, zberateľov z viacerých prostredí v Srbsku (z Belehradu, Apatinu, Zemunu, Sivca, Báčskej Palanky...) a po 12-krát

Rastislav Spevák

radu s nimi tvoria aj Ondrej Ivičiak (teraz už zosnulý) a Ondrej Žabka. Pokladníčkou je Vesna Speváková. Členmi dozornej rady sú Slavko Černivec, Tomáš Častven a Milan Vereš. Čestný súd tvoria Fedor Červenský, Ján Činčurák a Pavel Širka.

Rok 2020, podobne ako aj ten nasledujúci, teda vlaňajší 2021, veľmi prispieval k aktivite hociktorého spolku. Tak ani petrovským latelistom. Podobne ako ostatné spolky obracali sa, ako vedeli, a v obdobiach trochu povolených opatrení aj ich činnosť bola čulejšia. Aktivisti spolku v Petrovci zvyčajne do roka organizujú dve výstavy. Prvú, lokálnejšieho rázu, kde sa v najväčšej miere prezentujú exponáty členov spolku, chystajú v máji pri príležitosti Dňa Petrovca, avšak po dlhoročnej kontinuálnej výstavnej činnosti toto podujatie vlani vystalo.

V auguste, počas Slovenských národných slávností, už tiež tradičnú medzinárodnú výstavu sa im predsa podarilo zorganizovať. V aule Základnej školy Jána Čajaka v piatok 13. augusta sa konalo otvorenie 16. v poradí Medziná-

Záber z výstavy Petrovec Fila 2021

K sprievodným podujatiam SNS 2021 patrilo aj stretnutie zberateľov, ktoré spolok latelistov tradične organizuje v sobotu predpoludním, tiež v aule školy. Vlani privítali zo 20 zorganizovali výmenu a predaj a družbu kolekcionárov. Ponúkali sa tu predmety z latelie, numizmatiky, vyznamenania, značky, knihy, doklady a iné starožitnosti.

Pri tejto príležitosti petrovskí filatelisti prichystali aj ďalšiu príležitostnú obálku a pečiatku, ktorá bola zajtra deň k dispozícii na petrovskej pošte. Okrem tej venovanej medzinárodnej výstave filatelisti už predtým vydali aj obálky venované 250 rokom školstva v Hložanoch v apríli, 150. výročiu narodenia Vladimíra Mičátka v júni a 130. výročiu dobrovoľného požiarnictva v Petrovci. Nakoniec v decembri aj k 125. výročiu založenia Slovenskej sporiteľne – vzájomnej pomocnice.

Ich členovia sa vlani zúčastnili aj na výstave filatelistov Nitra 2021 na Slovensku. V súťaži 51 vystavovateľov Ondrej Zahorec získal strieborno-bronzovú medailu. V mládežníckej kategórii Emil Čeman získal striebornú medailu. Zároveň sa v slovinskom Kranji konala výstava desiate Okno. Dvaja členovia filatelistického spolku z Petrovca súťažili so 46 vystavovateľmi.

Časť oceneného exponátu Rastislava Speváka

Medaila a diplom pre mládežníka Emila Čemana

Ondrej Zahorec získal veľkú striebornú medailu a Rastislav Spevák za svoj exponát pozlátenú medailu.

Ku koncu roka mali v harmonograme ďalšie dve súťažné výstavy. Jednou z nich bola výstava na štátnej úrovni – SOFIZ II v Belehrade a druhou bola veľká medzinárodná výstava NOTOS 2021 v Aténach v Grécku. Belehradskú výstavu predsa zrušili a pre technické nedopatrenia ich exponáty, žiaľ, zaviazli na colnici a neprišli zavčasu, keď sa chystala medzinárodná expozícia. Predsa v Apatine na nesúťažnej online výstave sa v decembri predstavili Ondrej Zahorec, Tomáš Častven, Pavel Lomiansky, Rastislav Spevák a posthumne Ondrej Ivičiak.

Obálka venovaná medzinárodnej výstave v Petrovci

Obálka venovaná výročiu 250 rokov školstva v Hložanoch

Obálka venovaná 130. výročiu dobrovoľného požiarnictva v Petrovci

Obálka venovaná 150. výročiu narodenia Vladimíra Mičátka

KYSÁČANKA, O KTOREJ MOŽNO NAPÍSAŤ ROMÁN Spevom lieči i telo, i dušu

Anna Legíňová

Kdekoľvek sa v Kysáči ocitnete, či v kostole, či na svadbách, na pohreboch, na kultúrno-umeleckých programoch, stretnete aj Máriu Petríkovú, čiže tetu Petríkovú, ako jej všetci mladší s láskou hovoria. Vždy usmiata, veselá, dobrosrdečná, ochotná pomôcť, poradiť a porozprávať sa s každým, ako keby bol jej blížny. Jedna všestranná žena, ešte stále čiperná a odolávajúca rokom a starnutiu. V živote zápasila s mnohými problémami, ale spev jej bol liekom na dušu i telo. Bol jej srdcovou záležitosťou. Aj keď sme sa stretli v tento januárový utorok, zanôtila mi (škoda, že riadky nemôžu spievať):

Napísav mi šuhaj edno múdre slovo, že do jari budem veru žena jeho.

Portrét z mladých čias

Čerešenka tenká, vietor ju kolíše, ej, len toho beťára kcem, čo mi teraz píše.

Ja som odpísala lístok maľuvaný, že ho budem čakať až do samej jari...

Čerešenka tenká, vietor ju kolíše, ej, len toho beťára kcem, čo mi teraz píše... – Pán učiteľ Ján Lomen vybral v škole z jednej triedy 5 dievčat, aby sme my 13-ročné spievali túto pieseň. Bola to prvá pieseň, ktorú som spievala v žiackej skupine. To isté spievali aj staršie s radosťou oblieka. Nikdy ich nezamenila za panské šaty. Tak chodí aj do kostola, spieva v cirkevnom spevokole od jeho zalo-

Na ceste domov z nedeľňajších služieb Božích

dievčatá, ale pán učiteľ chceli počuť, ako tá pieseň bude znieť v našich hlasoch. A veruže sme ju pekne zvládli! Môžem ti ešte zaspievať ďalej, – hovorí teta Petríková.

A teta Mária spieva a spieva, len sa tak ozýva jej pekne upravenou starodávnou etnoizbou.

Neskoršie, keď zakončila základnú školu, učiteľ Lomen prišiel a poprosil ju, či bude spievať v speváckej skupine. A spieva dodnes. Celých 60 rokov. – Je to ako jeden život! – hovorí milá spolubesedníčka. A má pravdu! Kto ešte v Kysáči tak dlho vydržal spievať? – Veruže nebolo vždy ľahko. Koľkokrát som z poľa bežala na skúšku do KIS-u... (dnešné Kultúrne centrum – pozn. a.). Motyku som oprela o KIS a hybaj spievať! Aj v tých našich sedliackych sukniach. Spievať sa muselo.

Tak ako bola od malička obliekaná do našich krásnych slovenských ľudových sukní, fodrošiek, Mária Petríková sa tak aj dnes ženia, aj pri sobášoch mladých... Účinkuje aj vo vystúpeniach spevokolu na pohreboch, ale aj v ženskej speváckej skupine KC Kysáč. Podľa jej slov je najstaršou speváčkou, nielen v speváckej skupine, ale aj v spevokole.

– Pamätám sa, keď sme nahrávali piesne v Novosadskom rozhlase... Vojtehovski nás vracali, aby to bolo presne! A keď prišla TV Nový Sad nahrávať do Kysáča, tam poľa Krajčíkov na Širokej ulici sme spievali vyparádené do krojov. Prišiel hrdý na mňa pozrieť sa na to všetko aj môj otec. Tete Márii, ktorá 12. januára dovŕšila 75. rok života, toto interview bude ako darček k narodeninám, lebo Hlas ľudú odoberá oddávna, ešte od roku 1965, keď sa vydala. Odvtedy je jeho vernou čitateľkou a teší sa na každé nové číslo. Za svoju neúnavnú prácu na roli národa dedičnej, ale i za humanitárnu činnosť Mária Petríková získala aj Cenu Miestneho spoločenstva Kysáč, ďakovný diplom Matice slovenskej v Srbsku, Zlatý znak Červeného kríža Srbska a iné uznania. Ako členka spevokolu a speváckej skupiny precestovala Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a celú bývalú Juhosláviu. Bola aj členkou Spolku kysáčskych žien od jeho založenia a členkou ZOČK. Jej fotky krášlili strany novín Večernje novosti, Dnevnik, Blic, Vojvođanski magazin, Hlas ľudu, Rovina, Maják a iné. S radosťou si spomína aj na spevy a stretnutia na Hlaváčovom sálaši. Keby sme sa aj teraz mohli tak spoMária Petríková na lavičke neďaleko ločne veseliť... kostola Keď raz spisovateľ Duško Trifunović navštívil Petríkovcov, povedal jej: Ty si, Mária, omnoho viac ako domáca. Ty si na poviedku. Ale nie poviedku... Ty si na román! Mal pravdu. Fotogra e: z archívu spolubesedničky

ĎALŠIA ÚSPEŠNÁ SPOLUPRÁCA A REALIZÁCIA PROJEKTU Nová etnologická výstava v Rume

Anna Lešťanová

Krajské múzeum Ruma a Turistická organizácia Obce Stará Pazova po druhýkrát spoločne a za podmúzea, a Milivoj Kovačević, predstaviteľ Turistickej organizácie Obce Stará Pazova. Branislava Konjevićová, riaditeľka Krajského múzea Ruma, hovorí, že sa i touto výstavou tým naj-

Z otvorenia výstavy: (zľava) Jelena Arsenovićová, Branislava Konjevićová a Milivoj Kovačević Na výstave dôraz dali na dievčenskú výbavu 20. storočia

Návštevníci počas otvorenia výstavy

pory Ministerstva kultúry a informovania usporiadali novú etnologickú výstavu pod názvom Dve a pol storočia od príchodu Chorvátov do východného Sriemu (Dva i pol stoljeća od dolaska Hrvata u Istočni Srijem). Výstava je otvorená do konca januára.

Autormi výstavy sú Jelena Arsenovićová, vyššia kustódka etnologička krajším spôsobom propaguje multikultúrnosť.

Autori dali dôraz na dievčenskú výbavu 20. storočia. Arsenovićová sa na vernisáži zmienila o cieľoch a význame usporadúvania tejto expozície a do nej zaradila zachovávanie tradície a prvkov kultúrneho dedičstva príslušníkov chorvátskej národnostnej menšiny na územiach obcí Ruma a Stará Pazova. Niektoré z nich sa po zatvorení výstavy zaradia aj do stálej výstavy Krajského múzea Ruma, podobne ako to bolo aj s predchádzajúcou výstavou Dva a pol storočia príchodu

Slovákov do Starej Pazovy, realizovanej v roku 2020, práve v roku príchodu Slovákov na tieto priestranstvá. Milivoj Kovačević sprítomnil dejiny prisťahovania sa príslušníkov chorvátskej národnostnej

Ochutnávka tradičných jedál

menšiny do Staropazovskej obce, v ktorej podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 žije a pracuje 1 336 Chorvátov – hlavne v Golubinciach, Starej Pazove a v Nových Bánovciach. Výstavu slávnostne 28. decembra 2021 otvorila riaditeľka Konjevićová a vtedy udelili aj ďakovné listiny všetkým tým, ktorí podali nápomocnú ruku v príprave tejto etnologickej výstavy. Medzi nimi boli aj Anna Očovajová a Anna Zdychanová zo Starej Pazovy.

Anna Očovajová (sprava) a Anna Zdychanová usilovne pracovali aj na výstave Dva a pol storočia od príchodu Slovákov do Starej Pazovy Súčasťou expozície je katalóg

Foto: z archívu Krajského múzea Ruma

Sára Mlynárčeková, 4. 1 ZŠ Mladých pokolení, Kovačica Andrej Tomšík, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča

Zima inšpiruje

Prázdniny vám, kamaráti, dopriali aspoň koľko-toľko snehu. Zima bez snehu nie je taká pekná a zaujímavá. Zasnežená zima inšpiruje deti šantiť na snehu, a ak sa to dá, vystavať aj pánov snehuliakov. A je to veľká radosť, keď je toľko snehu, aby sa snehuliak podaril. Deti sa tešia snehu. A aj keď zimu ilustrujú, tak je takmer vždy prítomný sneh, bez ohľadu na to, či vonku skutočne nasnežilo. Na svojich výkresoch nám aj kamaráti z Kysáča, Kovačice, Pivnice a zo Selenče nakreslili krásne zasnežené krajinky, sú tu aj snehuliaci, domčeky, jedličky, stromčeky. Krása, ktorá očaruje. Katuša

Iskra Hajková, 4. 1 ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Beáta Macáková, 6. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Alexander Asodi, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Tea Svetlíková, 4. 1 ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Dajana Pavlovová, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča Stefani Strakúšeková, 4. 1 ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Jana Jambrichová, 6. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Vasil Barca, 4. 1 ZŠ Mladých pokolení, Kovačica Áron Pintír, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Sterilita

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

Všeobecne povedané, neplodnosť je de novaná ako neschopnosť otehotnieť po roku (alebo dlhšom) nechránenom pohlavnom styku. Keďže je známe, že plodnosť žien s vekom neustále klesá, ženy staršie ako 35 rokov by mali po 6 mesiacoch nechráneného pohlavného styku vyhľadať lekársku pomoc. Pravdepodobnosť, že žena otehotnie, sa po 30. roku života, a najmä po 38. – 40. roku života každým rokom postupne znižuje. Páry, ktorým sa nedarí otehotnieť, by mali čo najskôr kontaktovať lekára, ktorý sa špecializuje na liečbu neplodnosti. Mali by ste sa tiež poradiť s lekárom, ak nie je možné tehotenstvo, t. j. ak dôjde k dvom alebo viacerým spontánnym potratom.

PRÍČINY NEPLODNOSTI

Asi 30 % prípadov neplodnosti je spôsobených ženským faktorom, 30 % mužským faktorom, u 30 % párov majú problém obaja partneri a asi 10 % párov má nezistenú alebo neznámu príčinu neplodnosti.

DRUHY NEPLODNOSTI

Primárna sterilita: Žena, ktorá nikdy nebola tehotná a ktorá nemôže otehotnieť po jednom roku neužívania antikoncepcie. Sekundárna sterilita: Sekundárna neplodnosť nastáva, keď žena nemôže znova otehotnieť po tom, čo mala aspoň jedno tehotenstvo, bez ohľadu na výsledok tohto tehotenstva.

RIZIKOVÉ FAKTORY

NEPLODNOSTI

Rizikové faktory neplodnosti u oboch pohlaví sú: • vek (nad 35 pre ženy alebo nad 40 pre mužov) • cukrovka • poruchy príjmu potravy vrátane mentálnej anorexie a bulímie • nadmerná konzumácia alkoholu • vystavenie environmentálnym toxínom, ako je olovo a pesticídy • nadmerné cvičenie • liečba malígnych ochorení • sexuálne prenosné choroby • fajčenie a zneužívanie psychoaktívnych látok • stres • problémy s hmotnosťou (obezita alebo podvýživa)

Bolo by vítané, aby sa každá žena a jej partner pred pokusom o otehotnenie porozprávali so zdravotníckymi pracovníkmi. Môžu vám pomôcť pripraviť vaše telo na zdravé tehotenstvo a tiež môžu odpovedať na otázky týkajúce sa plodnosti, možných problémov a poradiť ohľadom počatia.

Pokračovanie nabudúce

Preložila: Mária Domoniová