Hlas ľudu 5/2020 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 1. 2. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4892/

Na Hromnice o hodinu více ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

1. 2. 2020 | 5 /4892/

Uzávierka čísla: 29. 1. 2020

Miroslav Brna je jedným z najzaujímavejších zberateľov starožitností v Srbsku. M. Benka / Foto: Pavel Surový

V átriu Slovenského rozhlasu v Bratislave v stredu 22. januára za prítomnosti početných vysokých hostí, predovšetkým zo Srbska a zo Slovenska, odhalili bustu vynálezcu a vedca Nikolu Teslu. J. Čiep / Foto: V. Mučibabić

Veľká retrospektívna výstava svetoznámej umelkyne performancie Mariny Abramovićovej prebiehala počas štyroch mesiacov v Múzeu súčasného umenia v Belehrade a pozrelo si ju viac ako 70 000 návštevníkov. Prezentované boli všetky obdobia polstoročnej Abramovićovej umeleckej tvorby. Obšírnejšie v prílohe Obzory. S. Lenhart

Vlani uplynulo 140 rokov od narodenia a 90 rokov od úmrtia Karola Miloslava Lehotského, prvého školeného maliara z radu vojvodinských Slovákov. O ňom a o jeho diele píšeme v prílohe Obzory. J. Bartoš

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Mentálna ekológia – ekológia vedomia

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Miroslav Benka

k je dnes ekológia vedomia vážnou disciplínou, ekologické vedomie je úplným vzťahom k realite. Ona nám práve ukazuje na úroveň dosiahnutého povedomia vo vzťahu k sebe samému a k životnému prostrediu, ostatným ľuďom a živým bytostiam. Ekologické vedomie siaha od úplného nevedomia, cez vedomie ega (vedomie falošného „ja“, t. j. izolovaného „ja“), až po kozmické, t. j. božské vedomie. Očista alebo osvietenie je najvyššou úrovňou environmentálneho povedomia. Aká je tá naša realita? Búrky, enormne vysoké teploty, požiare biblických rozmerov, ktoré práve zasiahli Austráliu, predtým Brazíliu, hladomor, znečistenie vzduchu, oceánov a vôbec znečistenie planéty, a práve aktuálna potenciálna pandémia (napr. zo strachu už siedmeho stupňa mutácie a potenciálnej pandémie Coronavírusu (2019nCoV), ktorý, sme svedkami, že najmä v týchto dňoch nevídane otriasa Čínou, hrozí celému ľudstvu a vplýva na to, že environmentálny stres je primárnym faktorom. Ak úroda zlyhá alebo ak dôjde k strate pôdy pre záplavy alebo dezertifikáciu (čítaj: proces rozširovania púšte pod vplyvom ľudskej činnosti), alebo ak dôjde k ohrozeniu dodávok vody suchom alebo znečistením, ak dôjde k zničeniu celých

spoločenstiev a civilizácií. Prečo sa civilizácie rútia? Vo veľmi dôležitom a vášnivom článku, ktorý sa práve objavil v zborníku Kráľovskej spoločnosti B, americkí biológovia Paul (1932) a Anne Ehrlich (1954) z prestížneho Stanford University tvrdia, že environmentálny stres je primárnym faktorom rútenia civilizácií – Prečo sa civilizácie rútia? Táto otázka kladie základné sociálne požiadavky na hýbanie života ľudstva. V poslednom období sa zdôraznila potreba adaptívneho rozvoja sociálnej mysle a zavedenia monitorovania systému duševného zdravia, ktoré umožňuje vyhodnotiť účinnosť mechanizmov internalizácie morálky a jej preklad na úroveň individuálnej morálky. Teda osvietenie je najvyššou úrovňou environmentálneho povedomia, pretože na tejto úrovni je zrušená hlavná príčina všetkých environmentálnych problémov: rozdelenie na „ja“ a „všetko ostatné“. Je to stav bezpodmienečnej lásky, nerozdeleného vedomia, uvedomenia si jednoty a vzájomnej závislosti všetkého, čo existuje. Dôsledkom je zrušenie utrpenia a bolestí, ktoré človek spôsobuje sebe a iným. Znamená to tiež čistú planétu bez devastácie prírody, vojen a ničenia. Keďže priaznivé životné prostredie je základným predpokladom existencie až vtedy, keď sa ľudia zbavia vnútorného znečistenia ducha – vtedy prestanú vytvárať vonkajšie znečistenie planéty. Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Krása zachráni svet!

ĽUDIA A UDALOSTI

12 Randevú k lepšiemu a krajšiemu životu

OBZORY

KULTÚRA

27 Muraly nabádajúce k premýšľaniu

ŠPORT

40 Robota a futbal ruka v ruke

19 Viac úrovní očistenia Na titulnej strane: Na Hromnice o hodinu více – podľa ľudového príslovia čochvíľa môžeme očakávať dlhšie dni a tešiť sa na príchod jari. Foto: pixabay

5 /4892/ 1. 2. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Auschwitz-Birkenau nikdy viac!

Stevan Lenhart

pondelok 27. januára svet si pripomenul Medzinárodný deň pamiatky na obete holokaustu a zároveň 75. výročie oslobodenia nemeckého nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v poľskom meste Osvienčim, kde bolo počas druhej svetovej vojny zavraždených 1,2 – 1,6 milióna ľudí, z ktorých väčšina boli Židia, ale vykonávané bolo aj usmrcovanie veľkého počtu Poliakov, Čechov, Rusov, Rómov a iných národov a národností. Zlopovestný vyhladzovací tábor bol oslobodený 27. januára 1945 sovietskou Červenou armádou, vďaka čomu sa plánovanej likvidácii vyhlo približne 7 500 tamojších väzňov. Na ceremónii v bývalom nacistickom koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau pri príležitosti 75. výročia jeho oslobodenia sa zúčastnili prezidenti a premiéri z takmer 60 krajín, predstavitelia Rady Európy, Európskej únie a UNESCO, ako aj zhruba 200

posledných svedkov – bývalých väzňov najväčšieho tábora smrti v dejinách ľudstva. Medzi prítomnými na spomienkovom programe bola tiež premiérka Srbska Ana Brnabićová, s ktorou do Poľska odcestovala aj 98-ročná Borbala Igumanovićová, jedna z osôb, ktoré prežili hrôzy tábora Auschwitz-Birkenau. Medzi obeťami Auschwitzu bolo aj viac ako 25 000 občanov Juhoslávie. Usmrcovanie väzňov sa konalo plnou kapacitou najmä od apríla 1944 a v tom období bol do Auschwitzu deportovaný aj veľký počet Židov z územia Báčky, ktorá bola vtedy pod maďarskou okupáciou. Medzi deportovanými bol aj spisovateľ a prekladateľ Ivan Ivanji (dnes 91-ročný), ktorý zhodou okolností prežil, lebo nacisti jednoducho nestačili likvidovať všetkých dovezených, takže určitý počet zajatcov postúpili do koncentračného tábora Buchenwald v Nemecku. O vlastných skúsenostiach z toho obdobia Ivan Ivanji písal a hovoril mnohokrát. V nedávnom článku (uverejnenom v týždenníku Vreme) poukázal na to, že Juhoslávia mala od roku 1963 v niekdajšom tábore Auschwitz stálu expozíciu venovanú

svojim obetiam, vystavenú v tzv. Bloku 17 (ide vlastne o barak, v ktorom nacisti držali väzňov), ale ten priestor časom upadal a expozícia bola medzičasom odstránená. Krajiny, ktoré vznikli po rozpade Juhoslávie, sa dohodli, aby ten priestor vynovili a s pomocou UNESCO postavili novú spoločnú expozíciu, ale pokiaľ ide o to, vraj ešte stále trvajú rokovania medzi expertnými skupinami a príslušnými ministerstvami štátov bývalých juhoslovanských republík. Ivan Ivanji vyjadruje obavy, že z viacerých dôvodov vlastne nikdy nebude možné určiť presný počet väzňov a obetí Auschwitzu z priestoru niekdajšej Juhoslávie. Ale s akýmkoľvek počtom sa vraj operuje, tie čísla vlastne nič nehovoria o osudoch, strachoch, utrpeniach a identite obetí. Lebo nejestvuje jednotka merania tamojšej hrôzy. Na spomienkovej ceremónii z príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v Poľsku viacerí účastníci poukázali aj na nebezpečenstvo a rozmach antisemitizmu a rasizmu v Európe a vo svete. Medzi nimi bola aj prezidentka Slovenskej republiky

Zuzana Čaputová, ktorá k príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu povedala: „Dnes si toto výročie celý svet nepripomína len preto, aby sme hľadali a označovali vinníkov. Vina sa dá odpustiť aj oľutovať, a to sa už v histórii opakovane stalo. Čo sa ale odpustiť ani oľutovať nedá, je zodpovednosť, pretože tá je konštantná. Zodpovednosť za milióny nevinných obetí. Zodpovednosť za životy preživších rodinných príslušníkov, ktorí s touto neskutočnou traumou museli žiť ďalej. Je našou morálnou povinnosťou nezabúdať a pripomínať to všetkým, osobitne mladej generácii. Rasovo motivované násilie vždy začína slovom. O to viac potrebujeme byť obozretní a citliví voči prejavom nenávisti a diskriminácie. Lebo už nás história naučila, ako málo stačí na to, aby sa zo slov nenávisti stalo masové vraždenie. Vzájomný rešpekt, či ochrana dôstojnosti každého jednotlivca majú univerzálny charakter. A práve v tomto období, keď je aj naša spoločnosť poznačená rozdelením a vzájomnou nedôverou, sú tieto hodnoty tým, čo by nás malo spájať.“

V OČAKÁVANÍ EURÓPSKEJ METROPOLY KULTÚRY

RTV Vojvodina v novej budove Miroslav Benka

ádio Nový Sad bolo založené rozhodnutím hlavnej Výkonnej rady Národného zhromaždenia Vojvodiny v roku 1949. K tomuto rozhodnutiu pribudlo rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že ide o „štátny podnik pokrajinského významu“. Program sa slávnostne začal v Deň republiky 29. novembra 1949 a oslavuje sa ako Deň RTV. Roz-

www.hl.rs

hlasový program bol od začiatku koncipovaný v piatich jazykoch: v srbsko-chorvátskom, maďarskom, slovenskom, rumunskom a v rusínskom. V roku 1965 bolo postavené Štúdio M Rádia Nový Sad, reprezentatívne koncertné miesto, ktoré je jedným z najlepších akusticky zhotovených štúdií v Európe. Dva roky po položení kapsuly a po začatí výstavby novej budovy RTV verejných služieb bol oficiálne pustený rozhlasový a

Informačno-politický týždenník

televízny signál, ako to oznámil už skôr predseda vlády AP Vojvodiny Igor Mirović, ktorý je zároveň predsedom Výboru pre výstavbu novej budovy RTV. Vo svojom vyhlásení uviedol, že televízia nie je len o budovách a že jej veľa chýba – od štúdií a réžie, cez strih, písací stôl a archív, až po servery. Prízvukoval tiež, že je v procese obstarávania a dodávky najmodernejších televíznych zariadení v hodnote 536 miliónov dinárov, ktoré sa

dostanú do novovybudovaného zariadenia RTV v priebehu januára a februára 2020. Výstavba novej budovy RTV bola dokončená 25. novembra 2019. „Zároveň by som chcel zdôrazniť, že budova RTV na novom mieste nebola slávnostne otvorená a nezačala prevádzku 25. novembra 2019, ale to bude v roku 2020, keď sa dokončí obstarávanie nábytku a keď sa všetky technické zariadenia a zamest• TÝŽDEŇ •

nanci presťahujú. Dokončenie výstavby bolo oficiálne označené, keď sa symbolicky vysielalo televízne vysielanie z nového štúdia,“ uviedol Mirović. Počas bombardovania NATO v roku 1999 boli budovy Rádio-televízie Nový Sad na Mišeluku zničené. Zamestnanci boli včas evakuovaní, ale došlo k obrovským materiálnym škodám. Bombardovanie zničilo alebo poškodilo väčšinu rádiových vysielačov, hoci samotná budova rádia nebola poškodená. Zničené televízne budovy neboli renovované, ale televízia bola dočasne premiestnená do bývalej budovy NIS v centre mesta, kde sa dodnes nachádza. V súčasnosti prebieha služieb demoláciou a odstránením 26 879 kubických metrov trosiek zapríčinených bombardovaním NATO v roku 1999. Návrh a realizácia troch fáz výstavby, ako aj odborný dozor znamenali najnáročnejšie stavebné, hydrotechnické, elektrické, telekomunikačné, mechanické a inštalačné práce, ako aj dobudovanie prístupných ciest. Prebieha aj nákup najmodernejších zariadení v hodnote 569 miliónov dinárov, ktorý financujú aj pokrajinská vláda a ministerstvo kultúry a informovania, zatiaľ čo prostriedky na partnerské a komunálne vybavenie poskytlo Mesto Nový Sad. Foto: Vojvodina.gov.rs/Promo výstavba novej televíznej budovy na Mišeluku. RTV vysiela svoj program na RTV 1 v srbskom jazyku. RTV 2 vysiela v srbskom jazyku a v jazykoch národnostných menšín: v maďarčine, slovenčine, rusínčine, rumunčine, rómčine a v chorvátčine. Niektoré programy sa tiež prekladajú do reči určenej pre sluchovo postihnutých divákov. Ide o investíciu v hodnote 3,2 miliardy dinárov, ktorú financuje vláda Republiky Srbska a vláda AP Vojvodiny ako jeden zo spoločných projektov infraštruktúry AP Vojvodiny. Pripomíname, že v auguste 2017 sa začalo s výstavbou novej pokrajinskej budovy verejných • TÝŽDEŇ •

5 /4892/ 1. 2. 2020

Týždeň SLOVO MÁ: MIROSLAV BRNA, ZBERATEĽ STAROŽITNOSTÍ A ESTÉT

Krása zachráni svet! Miroslav Benka

zaplatili v našom tamojšom klube numizmatikov. Viem, že ste túto vašu záľubu rozprúdili. Kde ste všetko, v ktorých mestách usporiadali burzy týchto vzácnych predmetov? – Väčšie aukčné predaje som začal usporadúvať v 80. rokoch v Belehrade. Zaujalo to klientov najmä z diplomatických kruhov. Usporadúval som burzu 3- až 4-krát ročne, kde si každý jednotlivec, ktorý dostal pozvánku na takú aukciu, mohol kúpiť niečo, čo sa v ich krajine Miroslav Brna nedalo zohnať.

Miroslav Brna z Kysáča je estétom a jedným zo zriedkavých nadšencov, zberateľov starožitností. Pobudol v našom regióne a chodiac za svojou prácou prezentoval to najkrajšie aj občanom Anglicka, Holandska a Rakúska. Všade predstavoval to, čo má Vojvodina najkrajšie, najmä naše tradíciou a duchom bohaté slovenské etnikum na Dolnej zemi. Vážený pán Brna, ako a kedy ste prišli na myšlienku začať sa zaoberať zberateľstvom vzácnych starožitností ? – Na myšlienku som prišiel ešte dávno, v roku 1973 v rodnom Osijeku, keď som sa ako malý chlapček hrával v pieskovisku rieky Drávy. V letnom období, keď hladina Drávy ustupovala, v jej koryte som nachádzal rôzne predmety z keramiky, zo skla a keď som po prvýkrát našiel mincu z obdobia Rímskej ríše, bola to najväčšia radosť. Táto udalosť mi zostala hlboko v pamäti a vyvinula môj záujem a lásku k zberateľstvu starých predmetov. V tom období sa dobre žilo a človek mohol mať aj dobrú finančnú satisfakciu pre túto zberateľskú prácu. Najmä v oblasti numizmatiky. Mohol si napríklad predať a zúročiť mince. A nie iba mince. Starožitnosti a mince ľudia ochotne kupo- V ateliéri starožitností a snov vali a dobre to

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Neskoršie sa táto moja záľuba rozprúdila. Usporadúval som aj rad búrz v zahraničí. Boli to

Holandsko, Anglicko a Rakúsko. Kto sú vaši klienti? Kto ich najčastejšie odkupuje? – Odkupujú ich podnikatelia – biznismeni v tejto oblasti a najmä rôzne turistické firmy, zberatelia starožitností – hotelieri a majitelia reštaurácií pre svoje lokály, zberatelia z rôznych oblastí starožitníctva a filmoví pracovníci, ktorí pripravujú filmovú produkciu, najčastejšie však umeleckí rekvizitári alebo advertising manažéri. Títo ľudia majú veľký záujem o rekvizity a nábytok, náradie, náčinie, rôzne veci, ktoré sa používajú vo filmoch, v rámci filmového vybavenia priestorov, ozdôb, scénografie a vôbec filmovej produkcie. Tým činom som sa spoznal a nadviazal aj priateľstvá, nielen známosti s mnohými hercami a herečkami z nášho prostredia a zo zahraničia, ale aj s režisérmi, scénografmi, producentmi... Ktorú zo starožitností, samozrejme, vo vašej kolekcii, považujete za najvzácnejšiu, najkrajšiu? Ktorú by ste si rád ponechali pre seba? – Pre mňa najvzácnejšia starožitnosť je môj archív dokladov, kníh, fotografií, pohľadníc, plagátov, novín, časopisov a inej papirológie. Vo svojej zbierke mám bohatú kolekciu, ktorá sa týka dolnozemskej slovenskej národnosti, ktorá žije na týchto priestoroch už 300 rokov. Z tohto archívu som ešte nič nepredal, ani nikdy nebol na predaj, ale plánujem ho jedného dňa darovať nejakej slovenskej inštitúcii, ktorá sa • TÝŽDEŇ •

bude dobre, svedomito a účelovo starať o to naše vzácne dedičstvo. Ešte by som chcel pripomenúť, že mojou zberateľskou láskou, aj to hádam najväčšou, sú tkané koberce pôvodom z Ďalekého východu – ćilimy ručnej výroby, ktoré nepredávam, lebo krášlia môj osobný rodinný priestor, priestor, v ktorom žijem so svojou rodinou, a v tom ovzduší sa cítim takmer posvätne. Sú to koberce z Afganistanu, Azerbajdžanu, Iránu, Indie a Turecka. Bolo vám niekedy aj ľúto, že ste sa museli vzdať tých najkrajších kúskov? – Mnohokrát sa mi stávalo, že som sa musel vzdať nejakého vzácneho kúska nábytku alebo obrazu, aby som kúpil to, čo mi v danej chvíli chýbalo v kolekcii. Tu je práve dôležitá chvíľa, lebo sa niektoré veci starožitníkovi na predaj ponúkajú len raz v živote, ak ho on vtedy, v danej chvíli nemôže kúpiť, tak sa vec rýchlo predá a unikne mu. Práca, ktorou sa zaoberám, je zvláštna a ušľachtilá, lebo nám odhaľuje a zachováva minulosť a dôležité artefakty, ktoré sprevádzajú dejiny, tak aby sa ony mohli aj dotknúť, rukou ohmatať a nie iba niekde prečítať. Treba ich zachrániť pred zánikom. Najdôležitejšie je mať cit a lásku k

• TÝŽDEŇ •

tomu predmetu. Každý z týchto predmetov je zároveň obrovský kus dejín, a ten pocit vznešenosti, ktorý, chcem veriť, nadväzuje na ilumináciu a meditáciu, sa

a každý z nich má určitý smer, ktorý sleduje a ktorým sa riadi v starožitnostiach. Zdá sa, že každý rok je čoraz menej ľudí, ktorí sa týmto ,povolanímʻ zaoberajú,

Pohľad estetického kúzelníka

nedá slovom vyjadriť. Preto toto povolanie zošľachťuje človeka aj v duchovnom zmysle. Ako sa u nás v Srbsku správajú ľudia k týmto vzácnym dielam? – V Srbsku je mnoho zberateľov

lebo mladí ľudia odchádzajú iným smerom a nemajú veľký záujem o zberateľstvo. Filatelisti a numizmatici sa čoraz viac obnovujú a ľudia sa už ako deti začínajú zaoberať touto záľubou. Treba ich aj pochváliť, lebo

často vystavujú a ich výstavy bývajú dobre navštívené. Keď ide o zberateľstvo starožitností nábytku, obrazov, porcelánu, keramiky a skla, počet zberateľov v mladšej populácii je, povedal by som, príliš skromný. Plánujete možno ešte dáku vzácnu aukciu a kde? – Uvidíme. Zatiaľ nerád o tom hovorím dopredu. Malé starožitníctva sú roztrúsené po celom centre Belehradu. Ak chcete do niekoľkých z nich nahliadnuť, vydajte sa po korze a priľahlých uliciach a nájdete množstvo obchodov. Ale tie najvzácnejšie starožitnosti nájdete v bohatých vilách v oblastiach Dedinje a Senjak v Belehrade. Na záver, čo by ste ešte možno povedali našim čitateľom a čo sme doteraz nespomenuli? – Vždy radi privítame nadšených zberateľov, ako aj ľudí, ktorým sa páčia pekné veci na našej stálej burze starožitností. Ak sa považujete za milovníka starých, pekných, unikátnych, prípadne kurióznych vecí a vecičiek, táto akcia je určená aj vám. Pán Brna, ďakujem za rozhovor. – Ďakujem aj ja vám. „Krása zachráni svet!“ povedal Dostojevskij Foto: Pavel Surový

5 /4892/ 1. 2. 2020

Ľudia a udalosti V galérii Slovenského rozhlasu v Bratislave

Odhalená busta Nikolovi Teslovi Martin Prebudila stredu 22. januára v átriu Slovenského rozhlasu v Bratislave od rána bolo pracovne a rušno, keďže skupina Srbov žijúcich na Slovensku v čele so Stanem Ribićom a spolu s domácou Slavomírou Kubičkovou, vedúcou Odboru medzinárodnej spolupráce Sekcie generálneho riaditeľa RTVS, vynakladali nemalé úsilia pri samotnej inštalácii busty a ďalších príprav na večernú slávnosť. Takmer celú polhodinku pred začiatkom programu rozhlasové átrium bolo už plné, čo nasvedčovalo tomu, že ide o výnimočnú a nanajvýš dôležitú udalosť. Zásluhu na tom má predovšetkým Spolok Srbov na Slovensku, vedený Stanem Ribićom, ktorý v spolupráci so Srbským kultúrno-informačným centrom celé podujatie zorganizoval s významnou pomocou a ústretovosťou vedenia RTVS, menovite generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka, ako aj podporou prof. Momčila Babića, veľvyslanca Republiky Srbsko na Slovensku. Z podnetu Klubu priateľov srbskej kultúry a jeho vedúceho spisovateľa Gustáva Murína patronát nad podujatím prevzala Ľubica Laššáková, ministerka kultúry Slovenskej republiky. Podobizeň srbského vynálezcu a vedca Nikolu Teslu (1856 – 1943) vo veľkosti 73 centimetrov odliali v umeleckej zlievarni Stanišić na Čeneji pri Novom Sade a vytvoril ju sochár Đorđe Lazić-Ćapša zo Sriemskych Karloviec, o čom na začiatku hovoril predseda Spolku Srbov na Slovensku Stane Ribić, ktorý Teslu označil tiež za vizionára: „Ponúkol nám súčasnosť a svojou existenciou obdaril celé ľudstvo, poskytol nám príležitosť, aby sme jeho vynálezy využívali v prospech všetkých nás. Jeden z najväčších vynálezcov, ktorý, bohužiaľ, bol najmenej uznaný, a pritom bol vlastníkom viac ako 700 objavov.“ Vedec, inovátor a tvorca budúcnosti Nikola Tesla sa okrem iných najviac zaslúžil o vynález prvého masovokomunikačného produktu – rádia. „Teslove busty sa nachádzajú práve v rozhlasových budovách v Prahe, Budapešti, Novom Sade a Belehrade,“

www.hl.rs

poznamenal Ribić a ďalej zdôvodnil inštaláciu pamätnej busty svetového vynálezcu aj v bratislavskom rozhlase: „Nobelovu cenu za vynález rádia dostal Marconi, ale už menej známe

je, že najvyšší súd USA v roku 1943, bezprostredne po Teslovej smrti, rozhodol, že rádio vynašiel Tesla a Marconi len využil Teslove patenty a technológiu.“

Busta N. Teslu v átriu Slovenského rozhlasu v Bratislave

Po slávnostnom odhalení busty Nikolu Teslu

Domáci so vzácnymi hosťami zo Srbska

Informačno-politický týždenník

Na slávnostnom akte sa potom prihovoril generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, ktorý vyzdvihol: „Som nesmierne rád, že dnes splatíme dlh, ktorý máme voči géniovi ľudstva. Je to aj dôkaz toho, že malé národy ako Srbi a Slováci raz za čas vygenerujú osobnosť, ktorá ovplyvní dianie na celom svete.“ Rezník tiež pripomenul slávne mená z histórie, ako Štúr, Karadžić, Tesla, Murgaš, či známych športovcov– tenistu Novaka Ðokovića, ktorého trénuje Slovák Marián Vajda, a cyklistu Petra Sagana. K umiestneniu Teslovej busty v priestoroch rozhlasovej galérie poznamenal: „Návštevníci kultúrnych podujatí si budú pripomínať, kto im dal ten zázrak, bez ktorého by sa dnes nepohlo vôbec nič. Je dobré, že Tesla prichádza bližšie k ľuďom, lebo je to aj znak toho, že ľudská tvorivosť je naozaj nekonečná.“ Na odhalení busty sa zúčastnil aj veľvyslanec Republiky Srbsko v SR Momčilo Babić, ktorý okrem iného podčiarkol, že Tesla je podľa presvedčenia väčšiny srbských občanov najvýznamnejším Srbom v dejinách, rovnako ako je Milan Rastislav Štefánik najvýznamnejším Slovákom: „Preto aj letiská v našich dvoch hlavných mestách nesú ich mená. Obidvaja majú tiež ulice pomenované podľa nich, pričom by na verejných priestranstvách títo velikáni mali v budúcnosti mať riadne pamätníky, na tom popracujú naše vlády a hlavné mestá.“ O živote a diele Nikolu Teslu tiež hovoril rektor tamojšej Slovenskej technickej univerzity Miroslav Fikar a viac ako hodinový slávnostný program bol spestrený prednesom veršov venovaných Nikolovi Teslovi a vystúpením speváckej skupiny A : muzika z Viedne, ako aj sólového speváka Miodraga-Mišu Blizanca z Nového Sadu. Zo Srbska na podujatí sa zúčastnili aj štátny tajomník Ministerstva kultúry Srbska Aleksandar Gajović, tajomníčka Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a informovanie Vojvodiny Dragana Miloševićová a už spomínaní: riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović a riaditeľ Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok Zoran Vapa, ktorí tiež vo veľkej miere priložili ruky k úspešnej realizácii tohto projektu a celkového podujatia. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VIDITEĽNÉ ZMENY

Meniť veci k lepšiemu Miroslav Pap

a základe demografickej štatistiky, ktorú sme zverejnili v minulom čísle, vidieť značný pokles obyvateľov v Laliti. Táto skutočnosť predsa neodradzuje vedúce osobnosti, aby sa snažili čoraz menšiemu počtu obyvateľov zlepšiť životné prostredie, skrášliť a opraviť zničené, vybudovať chýbajúce. O mnohopočetných zmenách sme sa dozvedeli od predsedu Rady Miestneho spoločenstva v Laliti Ivana Šimeka, ktorý je na tomto poste od decembra 2018. V minulom roku sa uskutočnili početné zmeny, hlavne na obecnej úrovni, keď sa vyhladila spolupráca s Obcou Odžaci. Podľa tvrdení Ivana Šimeka táto spolupráca predstavuje určitý most k rýchlemu jednaniu a samým tým k pozoruhodným výsledkom. Znamená to, že miestne spoločenstvo svoje požiadavky predstavuje obci, kde sa následne schvaľujú projekty, o ktoré MS žiada. V poslednom roku, podľa tvrdení, bolo pomerne veľa projektov schválených v prospech Laliťanov. Predseda v rozhovore naznačil, že miestne spoločenstvo má dobrú spoluprácu najmä s Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny, ako aj s Maticou slovenskou v Srbsku. Častú pomoc predstavujú aj pokrajinské sekretariáty, podporu-

júce jednotlivé úseky. naplánované adaptovať osvetKaždý začiatok je ťažký. Veľa lenie na budove domu kultúry, projektov je potrebné zrealizovať, Laliťanom známej budovy pod obhájiť všetko v obci, no v koneč- názvom stará škola, ktorá bola nom dôsledku je potrebné vybudovať si určitú dôveru obyvateľov, tvrdí Ivan Šimek. Rok 2019 predsa priniesol pozoruhodný počet zrealizovaných projektov v prospech Laliťanov. Po viac ako 50 rokoch v Ulici maršala Tita bol vymenený chodník v dĺžke 1 kilometra, ktorý bol predtým zdevastovaný a pohybovať sa po ňom bolo pomerne náročné. Pred Základnou školou Nestora Žučného, ako aj pred domom zdravia, miestnym spoločenstvom a pravoslávnym kostolom bolo vybudované parkovisko s chodníkom. Podobne ako vo väčšine dedín vo Vojvodine situácia s cestami Ivan Šimek, predseda Rady Miestnie je prajná a chvályhodná. Malý- neho spoločenstva Laliť mi krokmi sa predsa uskutočňuje revitalizácia jednotlivých častí ciest. V minulom roku bola v Laliti v minulom roku omaľovaná, rovopravená časť cesty v Ulici Petra nako ako aj budova domu zdravia. Drapšina. V aktuálnom roku je Priestory miestneho spoločenstva naplánované budovanie novej a domu kultúry boli kompletne hlavnej cesty prechádzajúcej cez zrekonštruované. dedinu, a to dráha Laliť – Odžaci. Je predsa potrebné myslieť Miestne spoločenstvo a Obec aj na tých najmenších. Preto pri Odžaci podpísali zmluvu tohto budove miestneho spoločenstva projektu, takže žiadatelia projektu bolo opravené a inovované detské dúfajú, že nová cesta tu čoskoro ihrisko. pribudne. K tým pozitívnym zmeNa rok 2020, podľa tvrdení prednám patrí aj výmena pouličného sedu RMS Laliť Ivana Šimeka, je zaplánovaná realizácia ďalších osvetlenia. Z estetických a bezpečnostných projektov. Už vopred prichystaný opatrení bolo na budove základ- projekt výstavby pravoslávneho nej školy a miestneho spoločen- domu smútku je aktuálne schvástva nainštalované ambientné lený a mal by byť realizovaný osvetlenie. V aktuálnom roku je čoskoro.

Čitatelia majú možnosť vypožičiavať si knihy z vynovenej knižnice • ĽUDIA A UDALOSTI •

Medzi ďalšie naplánované projekty patrí výmena potrubia vodovodnej siete, ktorá je pomerne stará. Cementovo-azbestové rúry je potrebné čo najskôr vymeniť. Preventívne sa raz ročne urobí chlorácia vodovodu, čo nepredstavuje dostatočné opatrenie. Laliťania pevne veria, že sa po výmene vodovodného potrubia podarí adaptovať aj čističku a kanalizáciu. Medzi priania patrí aj asfaltovanie všetkých ulíc. Medzi plány miestneho spoločenstva na rok 2020 patrí aj zriaďovanie dedinských jám, ktoré sú zarastené a v takom stave nevyužiteľné. Medzi také patrí aj samotná jama na vstupe do Lalite. Ivan Šimek akcentuje a pochvaľuje pozitívnu spoluprácu miestneho spoločenstva s kultúrnymi, športovými a ostatnými neziskovými organizáciami, predovšetkým so Združením žien Matkino srdce, s KUS Štefánik, KUS Nušić, USR Lieň, Poľovníckym spolkom Fazan a s Klubom penzistov. V rámci možností sa MS snaží pomáhať každému spolku, čo predstavuje určitú motiváciu v ich pôsobení. Niektoré spolky v určitom zmysle sú predsa propagátormi Lalite a Laliťanov, a preto je potrebné v akomkoľvek zmysle ich podporiť. Predseda RMS Laliť nakoniec dodal, že iba spoločnými silami a dobrými medziľudskými vzťahmi majú Laliťania možnosť zlepšiť samotnú dedinu, svoje životné prostredie, v ktorom sa budú dobre cítiť a spolunažívať.

Renovovaná budova miestneho spoločenstva 5 /4892/ 1. 2. 2020

Ľudia a udalosti Z KOVAČICKEJ MATRIKY

nevestu zo Slovenskej republiky a po jedného ženícha z Chorvátska, Nemecka a zo Severného Macedónska. Najstarší ženích je narodený roku 1955 a najmladší má 21 rokov. Najstaršia nevesta Hana, Naďa, Andrea, Iveta, Petra, je narodená roku 1956, kým najAlexandra, Martina, Majda, Leona, mladšia má 18 rokov. Podľa slov Teodora, Ines, Tatiana, Lazar, Nematrikárky Svetlíkovej najviac manja, Aleksej, Matija, Aleksa, Sisobášov (9) bolo v auguste 2019. mon, Filip, Đorđe, Dalibor, Roman, Žiaľ, viac pohrebov Viktor, Miroslav, Leo, Aleksandar, V uplynulom roku v KovačiGabriel, Oliver, Erik, David a Karol. ci usnulo spolu 126 osôb, čo Menej sobášov je vzhľadom na rok 2018 o 12 V kovačickej osôb viac. Z toho počtu (tridsiati matrike sobášesiedmi neboli Kovačičania) 108 ných v roku za zomrelo v Kovačici a 18 v nemocnami bolo zaniciach v Pančeve, Belehrade, znamenaných 44 Kovine a v Zreňanine. Z celkosobášov, čo je 10 vého počtu 126 zosnulých osôb menej ako v roku je 57 žien a 69 mužov. Najstaršia 2018. Z toho počžena bola narodená v roku 1925 tu v Kovačici bolo a najmladšia mala 52 rokov. Naj41 sobášnych slávstarší zosnulý muž bol narodený ností, z ktorých v roku 1929 a najmladší mal iba okrem v obecnej 23 rokov. Tri osoby (občania sieni najviac bolo Srbska) zomreli v zahraničí (v v svadobných sáNemecku, Ruskej federácii a v lach Glamoure, Červené víno a Všetci si prajeme, aby sme čím dlhšie obstáli na tomto Slovenskej republike). Najviac Relax. Tri sobáše území. Teda nech je len čoraz viac novorodencov! Na osôb zomrelo v júli a v októbri sa uskutočnili v snímke z archívu A. Ď. je Adamko, najmladší člen rodiny (po 15). Najstarším živým KovaĎuricovej, syn Adama a Tamary, narodený 22. novembra čičanom je Jano Hajko narodený zahraničí (Slo- 2019. v roku 1922. vensko, Nemecko

Menej novorodencov Anička Chalupová

Miestnej kancelárii v Kovačici sme začiatkom januára do matriky nahliadli s matrikárkou Vesnou Svetlíkovou. Podľa jej názoru, vzhľadom na rok 2018, počet občanov v tomto slovenskom prostredí znovu klesol. Trend úmrtnosti pokračuje, kým oslavy z príležitosti narodenia nových členov rodiny boli omnoho zriedkavejšie. Natalita klesla V Kovačici sa v roku 2019 narodilo menej detí ako v roku 2018. Na svet prišlo 38 novorodeniatok, čo je o 11 detí menej ako v roku 2018. Z tohto počtu osem detí je narodených v zahraničí (Slovenská republika, Nemecko, Holandsko), ale ich rodičia sú občania Srbska. Najviac narodených detí je v marci (7) a v júli (7). Medzi narodenými bolo 22 chlapcov a 16 dievčeniec. Okrem tradičných mien Michal, Janko a Martin deti dostali aj takéto mená: Nia, Dorotea, Anita,

V JÁNOŠÍKU

Počet obyvateľov aj naďalej klesá

Vladimír Hudec

emografické údaje v Jánošíku už roky nasvedčujú bielemu moru a neustálemu úbytok počtu obyvateľov. Pre neprajný pomer mortality na jednej a natality na druhej strane počet obyvateľov v tejto juhobanátskej dedine za posledných desať rokov klesol pod 1 000. K tomu migrácie mladých ľudí na Slovensko, ale aj do väčších prostredí dodatočne prispeli k poklesu počtu obyvateľov. Podľa neúradných údajov, ktoré nám poskytol predseda Rady Miestneho spoločenstva Pavel Chrťan, pred

www.hl.rs

dvomi rokmi v Jánošíku žilo 689 obyvateľov. Medzičasom však ďalšie rodiny odišli na Slovensko a aj naďalej viac ľudí zomiera než sa rodí detí, takže sa počet obyvateľov, ktorí žijú v Jánošíku, priblížil k číslu 600. O neprajných demografických pohyboch svedčia aj vlaňajšie údaje o zosnulých a narodených. Vlani sa totiž novému členu rodiny tešili iba v troch jánošíckych rodinách. Narodili sa Andrej Halabrín, Matúš Kolárik a Viktória Sokolová. K tomu aj rodina Huťková, ktorá žije na Slovensku, si svoju dcéru Taru narodenú v Bratislave zapísala do matriky narodených v Jánošíku. Zoznam zosnulých Jánošíčanov je však omnoho dlhší. So

Informačno-politický týždenník

a Severné Macedónsko). Z celkového počtu sobášených (44) zmiešaných manželstiev je 14 (Slováci a iní príslušníci národov a národností). V 21 sobášnom akte účinkovali mladomanželia, ktorí sú obaja slovenského pôvodu. V iných prípadoch sobáša boli manželia z Crepaje, Idvora, Uzdina, Debeljače, Padiny, Samoša, Nového Sadu, Kačareva, Pančeva a z Apatina. Kovačičania dostali jednu

životom sa rozlúčilo 15 občanov tejto dediny, 8 mužov a 7 žien. Až na výnimku dvoch všetci vlani zosnulí mali viac ako 70 rokov. Najstaršia medzi nimi bola 96-ročná Mária Guľášová, ktorá zároveň vo chvíli smrti bola najstaršou občiankou tejto dediny. Vo veku 81 až 90 rokov boli šiesti zosnulí a rovnaký počet zomrel aj vo veku 71 až 80 rokov. V pomerne mladom veku, 65 Saňa a Dejan Benkovci sa rozhodli žiť v Jánošíku rokov, umrel jeden Jánošíčan a najmladší vlani zo- svadobné veselice usporiadali snulý bol 48-ročný Pavel Supek. v reštauráciách mimo Jánošíka a Jánošícka matrikárka Verona osudové áno vyslovili pred tamojChrťanová vlani zosobášila iba dva ším matrikárom. Také svadby boli snúbenecké páry. Jeden pár bol tri, avšak všetky tri mladomanželmladý a ten druhý v staršom veku. ské páry ihneď po svadbe odišli Niežeby sa Jánošíčania vôbec za prácou na Slovensko, čo tejto neženili a nevydávali, ibaže svoje dedinke neveští nič dobrého. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Deň svätého Sávu Obce Stará Pazova, Dragana Milašová, ríležitostnými programami riaditeľka Ľudovej vo výchovno-vzdelávacích knižnice Dositeja ustanovizniach v Srbsku si Obradovića v Stav pondelok 27. januára pripome- rej Pazove, Vladimir nuli Deň svätého Sávu. Školskú Kerkez, riaditeľ Streoslavu svätého Sávu stanovili na diska pre kultúru návrh Atanasija Nikolića, rektora Stará Pazova, Boris Zo školskej oslavy v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka lýcea v Kragujevci 2. januára 1840 Babík, predseda a v tom istom roku oslava bola v Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova, a Anna Balážová, Kragujevci a v Belehrade. Tentoraz Stará Pazova, Dragoslav Bonđi, predsedníčka MOMS Stará Pazoslávnostne bolo aj v Starej Pazove. predseda Výkonného výboru RMS va. Vydarený poeticko-hudobný program sa nieV predpoludňajších hodinách sol v znamení v aule Základnej školy hrdinu života a diela Janka Čmelíka sa konala oslasvätého Sávu va svätého Sávu. Po odspievaní a česť otvoriť hymny v podaní školského chóru ho mali naja orchestra sa prihovoril Janko mladší z tamojHavran, riaditeľ školy. Na prograšej Predškolskej me venovanom školskej oslave ustanovizne privítal aj hostí, medzi ktorými boli: Poletarac. V záLibuška Lakatošová, predsedníčka verečnej časti NRSNM, Milena Ljubinkovićová, programu žiaci obecná školská inšpektorka, Ivana Nenadićová, náčelníčka Odde- Vydarený program pripravili aj žiaci Základnej školy zahrali divadelné predlenia pre spoločenské činnosti a strednej školy Antona Skalu

Anna Lešťanová

stavenie Zlatka Grušanovića Pundravci v réžii Savu Đurđevića, profesora srbského jazyka a literatúry. Cez obed sa oslava konala i v Základnej a strednej škole Antona Skalu v Starej Pazove. Program sa uskutočnil v telocvični školy za prítomnosti početných hostí, medzi ktorými bol aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi a ktorých v škole veľkého srdca privítala Tanja Todorovićová, riaditeľka školy. Program pozostával z oslavy domáceho patróna, tiež z piesní, tancov, scénok zo života svätého Sávu… V tejto škole sa vzdelávajú žiaci postihnutí vo vývoji z troch sriemskych obcí – Stará Pazova, Inđija a Pećinci. V 45-minútovom programe, v ktorom sa zúčastnili aj mladí z Predĺženého pobytu Iskorak, ukázali všetko to, čo sa naučili za pomoci svojich učiteľov, a prítomní ich za skvelé výkony odmenili búrlivými potleskami.

Galéria hlasu ľudu v báčskom petrovci

Práce na Galérii Hlasu ľudu sa končia! Práce na Galérii Hlasu ľudu sa končia! A čo robiť s odpadom, ktorý nájomca vyhodil von a ktorý patrí, vraj, Hlasu ľudu? Cez zamknutú bránu Hlasu ľudu, žiaľ nemôže robiť nič! M. H.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

5 /4892/ 1. 2. 2020

Ľudia a udalosti Cyklus mesačných stretávok v petrovci

Randevú k lepšiemu a kvalitnejšiemu životu Jaroslav Čiep

ortál Storyteller a združenie Petrovillage sa tohto roku rozhodli organizovať mesačné podujatie Randevú, na ktorom sa budú stretávať ľudia z Obce Báčsky Petrovec, ktorých nápady a diela nie sú zaškatuľkované do každodenných spoločenských dianí, pôsobia v neverejnom formáte a určite zlepšujú náš život a kvalitu celého miestneho života a spolužitia. „Prostredníctvom otvoreného dialógu si vymieňame skúsenosti a nápady o tom, ako byť hrdí na rozmanitosť a rôzne prístupy k životu, a inšpirujeme sa, aby sme boli vždy svoji a vlastní,“ vyjadrila sa Vladimíra Dorčová-Valtnerová, moderátorka podujatia, a privítala svojich prvých hostí vo štvrtok 23.

januára v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, kde bolo prvé stretnutie – Randevú. Prvou témou v rade týchto stretnutí bola ochrana. V januárovom vydaní Randevú pomenovaného Aby inšpiratívne príbehy nezostali skryté organizátori uhostili manželský pár Andreu a Davida Stojanovićovcov z Báčskeho Petrovca. Tento manželský pár je známy svojou nekonečnou láskou k zvieratám a hudbe. „Je pre mňa veľkou cťou, že sme s Davidom pozvaní otvoriť Randevú a stretnúť sa so všetkými, ktorí majú záujem o zábavný, nádherný a ťažký život v súčasnosti s 20 domácimi miláčikmi. Sme radi, že sa o to môžeme podeliť so všetkými, ktorí prišli na stretnutie, a zároveň

Klub poľnohospodárov Selenča

Z výročného zasadnutia predseda klubu Ján Trusina. Na rokovacom poriadku výročného zasadnutia sa hlavne našli správy Juraj Berédi-Ďuky o minuloročnej činnosti, plán práce na bežný rok, ako aj finančná správa. lub poľnohospodárov Selenča Všetky správy podal predseda klubu mal svoje výročné a zároveň J. Trusina. aj prvé tohtoročné zasadnutie V minulom roku sa piati predstavo štvrtok 23. januára. V úvode za- vitelia klubu zúčastnili so svojou sadnutia prítomných členov klubu, mechanizáciou v akciách čistenia potenciálnych budúcich členov snehu na lokálnych cestách v Seklubu, ako aj hostí, predstaviteľov lenči. Potom nasledovala účasť klubov poľnohospodárov z Hložian, päťčlenného tímu klubu na KlobáKysáča a z Báčskeho Petrovca privítal safeste v Báčskom Petrovci. Bola to ich druhá účasť na tomto festivale a znovu, ako aj na prvom, získali zlatú medailu. Vlani po prvý raz klub organizoval bál pre svojich členov, ale aj pre všetkých záujemcov, ktorí sa chceli príjemne pobaKlub poľnohospodárov Selenča: (zľava) tajomník viť pri hudbe. Bál Zlatko Gašparovský, predseda Ján Trusina a pod- bol ocenený ako predseda Juraj Pavlíni ml. úspešný. Nasle-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z prvého Randevú a zo stretnutia s manželmi Stojanovićovcami

zdieľať naše každodenné skúsenosti, výzvy, rutiny, organizáciu, prácu a disciplínu, ktorá prichádza so životom s viacerými zvieratami. Sprítomnili sme si aj moju ,večnú bolesť´ – sterilizáciu a prečo bojujeme každý deň a rozširujeme svoje vedomosti o tom. Aj o tom, prečo je sterilizácia pozitívnym, žiaducim a nevyhnutným prostriedkom na dlhšiu a lepšiu kvalitu života každého domáceho maznáčika, ako aj jediným krokom k zníženiu

stavu pouličných psov a mačiek,“ zhrnula svoje myšlienky do krátkeho vyjadrenia Andrea Stojanovićová. David zdieľal postoje spolu so svojou manželkou, slovo bolo aj o rôznych aspektoch ochrany zvierat, ich udomácňovania, ale aj o neduhoch, ktoré v tejto oblasti v súčasnosti naliehajú na takýchto nadšencov. S potešením dlho odpovedali na otázky zvedavcov, ktorí prišli na toto stretnutie a ktorých táto téma tiež oslovila.

dovali akcie rovnania poľných ciest, ktoré sa každoročne na jar organizujú v selenčskom chotári. Na dvoch akciách sa zúčastnilo takmer sto občanov Selenče. V minulom roku bolo aj volebné zasadnutie, na ktorom bolo zvolené nové vede- Záber zo zasadnutia nie klubu. Členovia klubu sa zúčastnili aj na podujatí v novom roku podľa uvedeného Dni zeleniny v Hložanoch. Na záver nebude o nič lepšie. Hostia sa tiež roka klub po prvý raz organizoval prihovorili a zdôraznili, že zápasia súťaž o najlepšiu marhuľovú pálenku takmer s rovnakými problémami v Selenči 2019. Táto súťaž bola tiež ako Selenčania. Prízvukovali aj súocenená ako úspešná. O plánoch časnú situáciu v štáte, keď čoraz na bežný rok sa iba skrátka hovorilo viac mladých ľudí opúšťa krajinu, čo a hlavne sa napočítalo, v čom sa sa priamo odzrkadľuje aj na počte plánujú členovia klubu zúčastniť členov, aj na záujme o činnosť klubu. aj v tomto roku. Akcia čistenia pre Bolo poukázané aj na problém stroabsenciu snehu je zatiaľ nezvest- mov vedľa ciest, ktoré poškodzujú ná. Plánujú sa znovu zúčastniť na mechanizáciu: potrebné je opíliť uvedených podujatiach v Petrovci haluze a do akcie zapojiť aj ostatné a v Hložanoch. Začiatkom marca spoločenské činitele. Nasledovalo kamarátenie členov plánujú akciu rovnania poľných ciest a bál pre poľnohospodárov už a hostí pri chutnej večeri a živej 15. februára s bohatou tombolou, ľudovej hudbe. Napriek početným živou hudbou a so skvelou zábavou. ťažkostiam, ktoré sa zjavujú, klub Keď ide o financie, rozpočet nestačil sa bude aj naďalej snažiť zachovať ani na krytie trov základných akcií svoju činnosť v prospech občanov a normálnej činnosti klubu. Ani Selenče. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PREDSEDA Matice slovenskej v Srbsku JÁN BRTKA v stredu 22. januára navštívil Biele Blato, kde tamojšej škôlke odovzdal didaktický materiál – dar Matice slovenskej v Srbsku. Privítali ho predsedníčka MOMS Jarmila Hromčíková, vychovávateľka Ilonka Vršková a predseda Rady MS Miroslav Markuš (na fotografii zľava). Podľa jeho slov MSS od sponzorov zabezpečila určité prostriedky a rozhodla, že ich využije tak, že všetkým škôlkam, v ktorých sú slovenské deti, zabezpečí didaktický materiál. „Dar je síce skromný, ale aj to je viac ako nič a dôkaz, že Matica žije, a v súlade s chvíľkovými možnosťami sa snaží pomôcť naše školy a škôlky,“ povedal nám. So svojimi hostiteľmi potom obišiel aj stavenisko matičného domu v tejto dedine, kde sa oboznámil s doterajšími prácami na výstavbe budúceho stánku bieloblatských matičiarov a s potrebami na jeho dokončenie. vlh

VRCHOLIA PRÍPRAVY NA 7. FESTIVAL KLOBÁS A DOMÁCEJ PÁLENKY V BIELOM BLATE

Očakávajú rekordnú návštevnosť Vladimír Hudec

radičné gastronomické a turistické podujatie 7. Festival klobás a domácej pálenky v Bielom Blate sa uskutoční v nedeľu 16. februára. Organizátori očakávajú rekordný počet súťažiacich mužstiev, veľký počet vystavovateľov a viac ako 10-tisíc návštevníkov. Svojim hosťom budú ponúkať svieže upečené klobásy, oškvarky, pečienku s cesnakom, tradičný bieloblatský paprikáš z bravčového mäsa, sármu, kyslú kapustu, domácu pálenku, víno a rôzne druhy koláčov. Úradný začiatok je naplánovaný na jedenástu hodinu, po čom sa začne aj tradičná súťaž v príprave domácej klobásy, v ktorej sa podľa očakávaní organizátorov zúčastní rekordných 60 súťažiacich mužstiev, čiže bezmála 200 majstrov vo výrobe tejto obľúbenej údeniny. Na súťaž sa možno prihlásiť najneskoršie do 10. februára a počet miest je obmedzený. Odborná porota, ktorú budú tvoriť skúsení majstri kuchári, aj toho roku bude známkovať vzhľad pracovného • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vlani na festival klobás prišli aj Kulpínčania

okolia, postup prípravy klobás, výzor sviežej klobásy a chuť a vzhľad pečenej klobásy. Porota v rámci osobitnej súťaže bude voliť najlepšiu domácu pálenku. Okrem toho nevystane ani tradičná predajná výstava rôznych gastronomických špecialít a starých remesiel, bohatý kultúrno-umelecký program a hudba a dobrá nálada. Podujatie spoločnými silami aj toho roku zorganizujú Združenie kuchárov ochotníkov v Bielom Blate, bieloblatské Miestne spoločenstvo a Turistická organizácia Zreňanin. Patrónom podujatia je Mesto Zreňanin.

DR. ANTÓNII KRIVÁKOVEJ K 98. NARODENINÁM. Podľa biblických veršov (Ž 90, 10):„Vek nášho žitia je 70 rokov a ak sme pri sile, 80.“ Pani doktorka Antónia Kriváková 24. januára oslávila úctyhodný vek – 98 rokov s dcérami a vnučkami s rodinami, na všeobecnú radosť s 8 pravnúčatami. Ich manžel pán doktor Samuel Krivák ich opustil roku 1998. Do Petrovca doktorka prišla v roku 1959 z Padiny, kde predtým dva roky pracovala. A toho času im prislúcha titul najstaršej občianky Petrovca. Lekársku službu vykonávala 30 rokov, a to v čase, keď v Petrovci pracovali 4 lekári; okrem nich vtedy ešte pôsobili doktor Ferko a doktorka Dubovská. Nebolo im všetko jedno, k pacientom odchádzali na bicykloch, iné prostriedky neboli. Ani vybetónované chodníky, kdeže cesty. Po blate, po snehu, v daždi, vždy, keď bolo treba, keď prišli po nich, neváhali, šli pomôcť chorému. Veľa nocí neprespali, lebo služba volala. Také boli tie povojnové roky. O tom sme si s pani doktorkou pohovorili vlani, keď sa jej vynorili obrazy z detstva, vojna, a povedala, že rada číta knihy. ah

5. KLOBÁSAFEST V BÁČSKOM PETROVCI

Neodolateľná štipľavá pochúťka

iestne spoločenstvo Báčsky Petrovec vás pozýva na 5. Medzinárodný festival klobás − Klobásafest 2020, ktorý bude v Petrovci 15. februára na ihriskách Základnej školy Jána Čajaka. Zúčastniť sa môžete ako člen súťažiaceho tímu, ako predajca vlastných výrobkov alebo ako návštevník, ktorý hlasovaním ocení kvalitu vyrobených klobás. Príďte sa pobaviť, zaspievať si a zatancovať, zahrať tombolu a vyhrať, súťažiť a ochutnať klobásky, škvarky a ďalšie zabíjačkové dobroty. Záujemcovia o súťaž vo výrobe najlepšej čerstvej klobásy sa môžu ohlásiť v Miestnom spoločenstve Petrovec osobne alebo zavolať na tel. číslo: +381(0)21/780-032. Tlačivo na prihlášku a detaily o festivale si môžete stiahnuť z webovej stránky www.petrovec.org.rs/klobasafest. Priestor na predajné stánky si môžete objednať v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec osobne alebo telefonicky na číslo: +381(0)21/780478. A čaká vás: 10.30 − Prezentácia a rozmiestnenie tímov k stolom 10.45 − Rozdelenie zložiek na výrobu klobás vedúcim súťažiacich

tímov 11.00 − Vystúpenie hudobnej skupiny Maks a hosťujúcich spevákov 11.15 − Otvorenie Klobásafestu 2020 a začiatok súťaže vo výrobe klobás 11.30 − Predaj pražených klobás a vyprážaných škvariek na stánkoch 12.00 − Tombola – ochutnávka pražených klobás na stánkoch tímov 12.15 − Odber vzoriek čerstvých klobás od súťažiacich tímov 13.45 − Začiatok súťaže vo výrobe masla tradičným spôsobom 14.00 − Losovanie výhercov na tombole 14.30 − Verejná ochutnávka a ocenenie vyrobeného masla 15.00 − Udeľovanie diplomov a ocenení 15.30 − Ľudová veselica

5 /4892/ 1. 2. 2020

Organizačný výbor Klobásafestu 2020

Ľudia a udalosti S ANNOU VESTEKOVOU ZO SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOV

Mladá a úspešná doktorka biologických vied

Anna Lešťanová

rvou doktorkou vied zo Slankamenských Vinohradov, malej dedinky patriacej do Obce Inđija, je Anna Vesteková. Svoju doktorskú dizertačnú prácu obhájila 18. októbra 2019 na Prírodovedno-matematickej fakulte Univerzity v Novom Sade na tému Morfologicko-anatomická a kariologická variabilita populácií B7 cytotypu Prospero autumnale (L.) Speta komplexu (Hyacinthaceae) v Panónskej nížine a na Balkánskom polostrove (po srbsky Morfo-anatomska i kariološka varijabilnost populacija B7 citotipa Prospero autumnale (L.) Speta kompleksa (Hyacinthaceae) u Panonskoj niziji i na Balkanskom poluostrvu). A o nej nám zo svojej odbornej strany viac na úvod rozhovoru prezradila samotná autorka Anna Vesteková: – Dizertácia bola zameraná na analýzu jedného druhu rastliny (lat. Prospero autumnale), ktorá rastie hlavne na území Mediteránu a kvitne v jeseň. Rastlina je vzhľadom podobná hyacintu. Začala som ju skúmať ešte na základných štúdiách. Bola mi témou diplomovej práce a neskoršie aj témou masterovej práce. Vtedy som analyzovala iba jej morfologickú variabilitu, čiže cieľom bolo určiť, či sa rastliny tohto druhu z rôznych lokalít rozlišujú

Anna Vesteková

v morfológii. Vo výskume boli zahrnuté rastliny z viacerých lokalít zo Srbska, z Čiernej Hory a zo Severného Macedónska. Keďže sa táto rastlina ukázala ako veľmi zaujímavá, zvolila som si ju aj ako tému doktorandskej tézy, a len potom jej analýza bola oveľa dôkladnejšia. Okrem toho, že rastliny boli zbierané na väčšom priestore, boli pridané do výskumu aj druhé analýzy, nielen tá morfologická. Pani doktorka, aby sme vás lepšie predstavili našej verejnosti, poprosím vás, aby ste nám povedali základné biografické údaje o sebe a prehľad ukončených škôl, vrátane dosiahnutých úspechov. – Narodená som 18. júna 1985 v Novom Sade. Základnú školu som zakončila v Krčedine (ZŠ 22. júla) a Gymnázium v Inđiji (prírodovedno-matematický odbor). Zaujímavé je, že som neukončila nižšie ročníky v slovenčine a

Práca v teréne (Chorvátsko, Istria 2014)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v Slankamenských Vinohradoch ako väčšina Brehovčanov, ale som hneď od prvého ročníka, zhodou okolností, začala chodiť do Krčedina. V základnej škole

z tých osôb, čo presne vedeli, čo chcú študovať, lebo ma zaujímalo, aj ma ešte zaujíma, veľa toho. Takže biológia bola len jedna z viacerých želaní a ostatné, nad čím som rozmýšľala, boli napr. filozofia, psychológia, politické vedy, eventuálne nejaký jazyk. Ale nakoniec mi asi láska k prírode pomohla rozhodnúť sa študovať biológiu. Áno, počas štúdií sme mali tri terény: v prvom, druhom a vo štvrtom ročníku. V prvom ročníku sme pobudli desať dní na Fruškej hore, v druhom ročníku tiež desať dní pri mori v Čiernej Hore. Počas posledného terénu vo štvrtom ročníku sme navštívili Deliblatskú piesočinu a Slano Kopovo. Tento posledný terén trval dva dni. Po týchto úspešne zakončených základných akademických

V laboratóriu pre anatómiu a morfológiu rastlín

som sa zúčastňovala na súťažiach zo srbčiny a zo zemepisu a ukončila som školu ako nositeľka Vukovho diplomu, kým som gymnázium ukončila s výborným prospechom. Kde ste ukončili základné akademické štúdiá, v ktorom roku, prečo ste si zvolili práve biológiu? Mali ste počas týchto štúdií aj praktickú, terénnu prax? – Základné akademické štúdiá som ukončila v roku 2009 na Univerzite v Novom Sade, na Prírodovedno-matematickej fakulte. Musím uznať, že som nebola

štúdiách ste sa rozhodli zapísať na master štúdiá. Poviete nám niečo viac o nich? – Na master štúdiá som sa zapísala tiež na tej istej fakulte. Ukončila som ich v roku 2011. Na nich som sa celkom orientovala na botaniku, takže väčšina skúšok bola z tejto disciplíny a pokračovala som s výskumom už spomínanej rastliny. Zapísať sa na doktorandské štúdiá nie je ľahké. Ktoré boli podmienky? Bolo ťažké to zvládnuť? – Na doktorandské štúdiá prijímajú malý počet študentov a • ĽUDIA A UDALOSTI •

najdôležitejšia podmienka na zápis bol dobrý prospech zo základných a master štúdií. Spomínam si, že naša generácia bola prvá, ktorá mala interview, čiže bola určená komisia, ktorá nám kládla rôzne otázky o nás samých, o tom, čím sa plánujeme zaoberať na doktorandských štúdiách, na aký spôsob by sme rôzne problémy vyriešili vo zvolenom výskume atď., a potom tie odpovede boli hodnotené spolu s prospechom z minulých štúdií (základných a master). Aj s doktorandskými štúdiami som pokračovala na Prírodovedno-matematickej fakulte, a na ne som sa zapísala v roku 2011. V tom roku sa začala asi najdlhšia a najnáročnejšia cesta k cieľu. Po zápise na doktorandské štúdium som sa stala štipendistkou Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko. Podarilo sa mi získať toto štipendium, ktoré bolo udelené iba 15 štipendistom – doktorandom z oblasti biológie v celom Srbsku. Základom realizácie témy doktorskej dizertácie bolo zozbierať rastliny. Tak som od roku 2012 po rok 2015 každú jeseň zbierala rastliny v teréne v Panónskej nížine a na Balkánskom polostrove (v Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku,

Annin výkres rastliny, ktorú vedecky skúmala

Bulharsku a v Grécku). Ale skôr ako som začala chodiť po terénoch, bolo potrebné zozbierať údaje o tom, kde sa táto rastlina vyskytuje. Aby som prišla po také údaje, najprv som ich • ĽUDIA A UDALOSTI •

hľadala v literatúre a navštevovala herbáre (okrem herbára v Srbsku navštívila som aj niekoľko v Bulharsku, Nemecku, Maďarsku a na Slovensku). Keď som mala zozbierané rastliny, mohla som ich začať skúmať. Analyzovala som ich morfológiu, anatómiu a kariológiu. Prvé dve analýzy som urobila v Srbsku, a kariologické analýzy som zrealizovala v Rakúsku, na Viedenskej univerzite. Tam som sa dostala vďaka získanému grantu (ten grant bol z programu Ernst Mach), ktorý udeľuje rakúska organizácia (volá sa OeAD), zameraná na mobilitu

Poslednú doktorandskú skúšku zložila s najvyššou známkou – desiatkou

študentov. Najprv bolo potrebné napísať návrh výskumu, potom tá organizácia hodnotila napísané, a rozhodli sa, že mi udelia grant a umožnia výskum. Tak som tri mesiace pobudla vo Viedni a tam sa najprv naučila pre mňa celkom nové metódy a dokonca aj vyanalyzovala rastliny. Keď som skončila s analýzami, nasledovalo písanie tézy. Počas doktorandských štúdií som sa zúčastnila aj na niekoľkých vedeckých zjazdoch a sympóziách, kde som prezentovala výsledky svojej práce. Počas doktorandských štúdií som mala aj dvakrát na starosti cvičenia so študentmi, tak som im prednášala praktickú časť z predmetov: Morfológia rastlín na Prírodovedno-matematickej fakulte a Botanika na Poľnohospodárskej fakulte. Nespomenula som, že aj na doktorandských štúdiách bolo potrebné absolvovať skúšky. Ako prebiehali prípravy na

Počas obhajoby doktorskej dizertačnej práce v Novom Sade

obhájenie dizertačnej práce a koľko ste vlastne na nej pracovali? – Pre samu obhajobu som mala prichystať prezentáciu výsledkov a samotná príprava prezentácie trvala také dva – tri týždne. Keďže za prezentovanie problematiky a výsledkov tézy je určená lehota štyridsaťpäť minút, bolo si treba veľmi dobre rozmyslieť, ktoré časti tézy predstaviť a ktoré, žiaľ, vynechať, lebo nebolo možné za taký krátky čas predstaviť všetko to, čo som urobila. Na samotnej obhajobe po mojej prezentácii nasledovali otázky päťčlennej komisie. Epilóg obhajoby bol ten, že som túto poslednú skúšku zložila s najvyššou známkou – desiatkou. Čo pre vás znamená tento ozaj hodnotný získaný titul? – Doktorandské štúdium si vyžaduje trpezlivosť, sebadisciplínu, vytrvalosť... Práve zakončením týchto štúdií som sa presvedčila, že mám všetky tieto vlastnosti a že sa nimi môže veľa toho dosiahnuť A získaný titul pre mňa znamená veľký životný úspech. Ste zamestnaná a kde sa ako

Rastlina Prospero autumnale, ktorú Anna skúmala

vynikajúca odborníčka biologických vied uplatňujete? – Áno, zamestnaná som v jednej firme, ktorá sa zaoberá vydávaním vedeckých časopisov. Robím ako asistent editora. Mojou úlohou je starať sa o celý proces publikovania vedeckých prác. Aj keď je táto práca zaujímavá, zase nie je celkom to, čo by som chcela robiť. Chcela by som pokračovať s vedeckým výskumom a na ten spôsob sa stále zdokonaľovať a svoje vedomosti prenášať na druhých. Dúfam, že sa to raz aj splní. Pochádzate z malej dedinky na svahoch Fruškej hory, zo Slankamenských Vinohradov, a ste, ak sa nemýlim, prvou doktorkou vied z tohto prostredia? Ako na tento váš výnimočný úspech reagovali vaši spoluobčania? – Áno, som prvou doktorkou vied zo Slankamenských Vinohradov a som aj prvá, ktorá ukončila vysokú školu. Tí, s ktorými som sa častejšie stretávala, aj ktorí poznali celkovú situáciu, boli šťastní a tešili sa z môjho úspechu. Na sám záver rozhovoru, ktoré sú vaše koníčky a čomu sa venujete vo voľnom čase? – Voľného času bolo veľmi málo za posledné roky, tak som sa mnohým mojim záľubám nemohla venovať. Predovšetkým mám veľmi rada knihy, no na čítanie som si vždy našla trochu času, aj keď ho bolo málo počas písania doktorskej dizertačnej práce. Okrem čítania mám rada kreslenie, fotografovanie, spev... Pani doktorka, ďakujeme za rozhovor a želáme, nech vám vždy bohatnú vedecké poznatky. (fotografie: z archívu Anny Vestekovej)

5 /4892/ 1. 2. 2020

Ľudia a udalosti ZDRUŽENIE EKOLÓGOV EKOS HLOŽANY

Príroda nerobí nič bezdôvodne Andrea Lačoková

behlo už štrnásť rokov, čo v Hložanoch založili Združenie ekológov Ekos. Už na začiatku cieľ založiť toto združenie bol celkom jasný – urobiť niečo užitočné pre spoločnosť, zvýšiť u ľudí environmentálne povedomie v oblasti ochrany životného prostredia prostredníctvom jednoduchých a praktických metód, školiť a motivovať spoluobčanov, aby sa viac venovali ochrane životného prostredia, ako i vzbudiť pocity či potreby k pozitívnemu vzťahu k prírode. Každý z nás sa o prírodu môže začať starať ihneď teraz. Životné prostredie a človek ako jedinec v ňom predstavujú jeden systém a jeden celok, aj keď mnohí z nás na to zabúdajú, alebo si to neuvedomujú. Iste ste si všimli stav životného prostredia aj vo vašom okolí, v ktorom žijete. Bývalá profesorka Strednej poľnohospodárskej školy vo Futogu, dôchodkyňa Dipl. Ing. krajinnej architektúry Viera Turčanová z Hložian, ktorá je zároveň aj predsedníčka Združenia ekológov Ekos v Hložanoch, sa zmienila o situácii životného prostredia na území Obce Báčsky Petrovec. Aký je stav životného prostredia v Obci Báčsky Petrovec? – Dlhší čas pozorujem stav životného prostredia u nás a môžem konštatovať, že odkedy funguje naše združenie Ekos v Hložanoch, ľudia si viac uvedomujú, že

Kompostéry sú na dedinách užitočné

www.hl.rs

je príroda súčasťou nášho života. Konkrétne pre dedinu Hložany môžem povedať, že je už teraz v lepšom, upravenejšom stave ako pred desiatimi rokmi. Samozrejme, jestvujú výnimky, na ktorých treba ešte pracovať, a neustále apelovať na občanov, aby si dávali väčší pozor, kde nechávajú odpad, lebo treba dbať na súkromné, ale ešte viac na verejné plochy. V tomto zimnom období prichádza k znečisteniu ovzdušia. Najviac k tomu prispievajú lokálne kúreniská, čiže rodinné domy vykurujúce tuhými palivami, a doprava. Apelujem na občanov, aby nespaľovali odpad, ktorý produkuje nebezpečné plyny, na taký odpad je recyklácia. Bolo by potrebných aj viac odpadových ko-

budúce generácie budú mať kvalitné vedomostné základy o životnom prostredí a k tomu aj zdravý život. Ako ste vy v združePozor na toxický odpad! ní motivovali občanov, aby si upravili okolie, me tak znečisťovaniu životného v ktorom žijú? prostredia. V obci sme po tieto – Počas roka organizujeme rôzne roky organizovali i zber toxickej akcie zriaďovania dediny a vysádzaambaláže z pesticídov, kde nám nia stromov, kde sa zúčastňuje malý občania svedomite prinášali takýto počet občanov, a mohol by byť odpad. Dnes je to pálčivý problém, oveľa väčší. Keď ide o motiváciu, tak u nás, ako aj celom Srbsku, plné v združení sme prišli na ideu, že by sú továrne, v ktorých sa skladoval bolo užitočné, aby sme udeľovali toxický odpad, tak momentálne ocenenia za najkrajšie záhradky čakáme, čo s tým ďalej bude a ako a priedomia v dedine. Podarilo sa to dorieši. Všimla som si, že ľudia sa nám, páčilo sa im to a dedina majú pred domom kompostéry. Je vyzerala krásne. Domy, ktoré boli to výborná vec, ako recyklovať na dedine organický odpad – lístie či trávu, a tak to ďalej môžu užitočne využiť. Treba si uvedomiť, že je to správne pre naše zdravie a pre našu peňaženku, lebo nemusíme kupovať zeminu pre naše kvety alebo do záhrady organické hnojivo. Aké je povedomie ľudí v našom prostredí o prírode? – Povedomie ľudí sa zlepšilo, teda je na vyššej úrovni ako pred desiatimi rokmi, vďaka propagácii ekológie v médiách. Boli by sme veľmi radi, keby sa viac finančŽiaci ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina sadia stromčeky ných prostriedkov vyčlenilo práve na ekologické projekty. Treba šov, a to zvlášť na takých miestach, staré, opustené, zriaďovali susedia meniť životné návyky, obracať kde sa pohybujú mládež, deti, ešte alebo rodáci. Organizujú sa aj akcie sa k prírode. My všetci ešte stále stále vidieť odpad po trávnikoch. vysádzania stromčekov a udržiavauprednostňujeme vlastný komfort Ekológovia upozorňujú rodičov, že nie už posadených. Naše združenie a zabúdame, že aj ulica a verejné lásku k ochrane prírody je potrebné spolupracuje so Základnou školou plochy sú náš domov, a správame budovať u detí už od narodenia. Ak Jozefa Marčoka-Dragutina a spolu sa tak, ako keby to, čo je vôkol nás, sa k tomu pridajú svedomití rodičia so žiakmi sadíme stromy a k tomu nebolo naše. Naše združenie má a zodpovední učitelia v školách, aj tzv. strom generácie. Žiaci sa vynikajúcu spoluprácu s VKP Gloaktívne zapájajú aj do našich iných akvalis v Hložanoch a navzájom si ekologických akcií. pomáhame. Na záver môžem iba Recyklácia – aký má význam? povedať, že by sme si do budúcna – Recyklácia je proces opätovnépriali viac ľudí, ktorí by podporili ho využitia už niekedy použitých našu činnosť. materiálov a produktov. Treba si Človek je súčasťou prírody a bez dobre povšimnúť rôzne kontajnery nej jednoducho nemôže existovať. určené na triedenie odpadu. U Bez starostlivosti životné prostredie nás sú k dispozícii kontajnery či by sa narušilo, prírodné zdroje vrecia určené na recyklovanie PET vyčerpali a Zem zničila. Dajme si obalov – plastov, skla, papiera či teda veľký pozor, ako sa k prírode organického odpadu. Význam je správame! jednoduchý: znižujeme množstvo Foto: A. Lačoková odpadu určeného na spaľovanie a z archívu V. Turčanovej alebo skládkovanie, a zabraňuje-

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (4)

Súperenie na futbalovom trávniku Anna Horvátová

taropazovčania sa tohto roku chystajú osláviť 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety

týmto oslavám tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

Fyzkultúra Vyrovnaný boj dvoch najlepších slovenských futbalových mužstiev SŠK Petrovec – FD Jednota St. Pazova 3 : 2 (2 : 2) Ostrý zápas, tuhý boj o víťazstvo – Hladké vížazstvo SŠK v šachu a ping-pongu Petrovec, 25. mája Petrovec sa v sobotu, 25. t. m. tešil z dvoch dôvodov. Prvý bol ten, že ráno toho dňa štartovala z Petrovca, v rámci „Titovej“ i Slovenská štafeta a zaniesla najúprimnejšie pozdravy a gratulácie slovenskej mládeže z Vojvodiny veľkému nášmu maršalovi z príležitosti jeho narodenín. A druhý: že do Petrovca prvýkrát po oslobodení zavítali fyzkultúr-

nici z našej sriemskej metropoly, zo St. Pazovy, aby si zmerali sily v niekoľkých fyzkultúrnych odvetviach s fyzkultúrnikmi Petrovca. Priateľské stretnutie na športovom poli zmenilo sa v manifestáciu bratstva a jednoty. Ihrisko SŠK. Obecenstvo: viacej ako 1000. Počasie: slabý vietor. Sostavy mužstiev: SŠK: Topoľský – Žila, Bartók – Červený, Petrovič, Kulík – Benka T., Kolár, Benka J., Kováč a Benka P. FD Jednota: Baláž – Keratin, Kabas – Djurdjević, Knežević, Majorský – Kováč J., Kováč Ď., Ďurčík, Sontić, Očovej. Sudca: Jelesin Stanko z Nového Sadu.

Všeobecne o hre Hoci bol v sobotu pracovný deň, predsa petrovské športové obecenstvo prejavilo veľký záujem o futbalové stretnutie dvoch, bezpochyby najlepších slov. mužstiev. A nesklamalo sa. Zápas SŠK – Jednota sa vyznačoval naozaj všetkými vlastnostiami veľkých zápasov, tuhého boja o prestíž. Od prvých sekúnd hry až do posledného hvizdu sudcovej píšťalky tempo hry nekleslo a bojovalo sa o každú loptu s vypätím všetkých síl. Hra sa vyznačovala ostrosťou, naozaj majstrovským tempom, rýchlosťou a ako to už na takýchto zápasoch býva i nervozitou, ktorá prispela k tomu, že sa častokrát aj najzrelšie šance z oboch strán, zbrkle zahodily a nevyužily. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Prvá polovica hry prešla v znamení obostranných útokov a vyrovnanej hry, kým v druhej polovici mal SŠK značnú prevahu, ktorú však pre smolu a tiež i zbrklosť svojich útočníkov strelecky využiť nevedel. Finiš, posledných 10. min. patrily Jednote, keď sa táto pokúšala vyrovnať, čo sa jej však nepodarilo. To, na čo už niekoľkokrát pripomíname v sobotnom zápase znovu sa zopakovalo. Je pravda, že dnešné mužstvo SŠK kombinačne hrá pekne, ale útok je nedôrazný a nevie častokrát i tú najväčšiu prevahu i bránkami vyjadriť. Útočníci SŠK mali by si uvedomiť, že je potrebné mnoho viacej strielať, tým viacej, že sú všetci dobrí strelci,

a nie vnášať loptu do samej bránky. Lebo vo futbale sa rozhodujúce bránky a nie iba krásna hra. musíme však poznamenať, že v prvých minútach zápasu hráči SŠK hrali zbytočne nervózne, tvrdo a ostro. Všeobecne možno povedať, že celé mužstvo SŠK podalo uspokojujúci výkon a znovu potvrdilo, že forma SŠK sa z nedele na nedeľu zlepšuje. Mužstvo Pazovy a predstavilo v najlepšom svetle. Hrá tvrdý, ale fair futbal. Kombinačne zaostávalo za mužstvom SŠK, ale nahradzovalo to priebojnosťou a rýchlosťou hlavne vnútorného tria útoku. Medzi zálohou a útokom nebolo však dostatočnej súhry.

Ako hrali jednotlivci! Obrana SŠK zastala svoju úlohu dobre. Topoľský za prijaté góly nemôže. Chytil niekoľko nebezpečných striel. Bartók potvrdil svoju dobrú formu, kým mladý Žila niekoľkokrát zakolísal. Záloha bola najlepšou čiastkou mužstva. Výborne vypomáhala obrane a proste kŕmila útok výbornými prihrávkami. Červený nastúpil i napriek zraneniu a podal veľmi dobrý výkon. Ale i Petrović a Kulík zahrali dobre, až na prvé minúty, keď obaja hrali príliš ostre, ba niektoré ich zákroky boly i surové. O útoku sme už povedaly, že kombinačne úplne uspokojil, ale strelecky veru nie. krásne kombinácie končily sa skoro všetky na niekoľko metrov pred súperovou bránou. Benka J. a Benka P. mali niekoľko vyložených pozícií, ale vždy strelili zbrkle do brankára, alebo vedľa. Mladý Kollár dostal akosi na priebojnosti, čo nasvedčujú i jeho dve bránky, ktoré vsietil naozaj po vypätí všetkých síl. J. Benka viedol útok dosť vtipne, ale strelecky úplne sklamal. P. Benka tiež niekoľkokrát prebehol, streľ-

ba mu však nešla. Kováč vydržal celý zápas a taktiež nadobudol už i potrebnej rutiny pre takéto zápasy. Musí však viacej dbať na presnosť prihrávok. T. Benkovi sa v tomto zápase vôbec nedarilo. Iste to bol následok výbornej hry ľavého obrancu Jednoty, Kabasa. Jednota mala tiež výbornú obranu. Možno povedať, že istejšiu ako SŠK. Brankár Baláž, zachránil svojou úspešnou intervenciou mužstvo Jednoty väčšej porážky. Obranná dvojica Kersting – Kabas podala tiež výborný výkon. Omnoho slabšie ako obrana, hrala šak záloha Jednoty. V útoku je veľmi dobrý vnútorný trio, kým krídla aspoň v tomto zápase neboly natoľko nebezpečné. Útok hrá rýchle, dlhými prihrávkami a únikmi. Bez žiadnych zbytočných kombinácií, bez prikras, ale dôrazne. Najnebezpečnejší je stredný útočník Ďurčík.

Bránky padli v poradí: V 5. min. Benka T. prihral Benkovi J., ktorý vtipne oklamal stredného záložníka Jednoty, zahral na voľného Kollára a tohto rana zblízka znamená prvý úspech SŠK. 1 : 0. Jednota vyrovnala v 18. min. keď Očovej zahral voľný kop pred samú bránu a vbehnuvší stredný útočník iba dorazil do brány. 1 : 1. O dve minútky pozdejšie Jednota sa ujala vedenia, keď sudca príliš prísne dosúdil 11-ku, za faul Kulíka, ktorú Ďurčík ostrou ranou do rohu premenil. 2 : 1. SŠK vyrovnal tesne pred koncom polčasu. Benka II. zahral krásne roh a Kollár hlavou umiestnil loptu pod. samé brvno. 2 : 2. Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 27. mája 1946, v čísle 39 (225).

5 /4892/ 1. 2. 2020

DETSKÝ KÚTIK

u k n o l k s Na januára ako sa tomu nci januára, roku. Máme po ko a n e sm ž v aca jhľa, u lhšieho mesi zdninách. hovorí, najd y deti po zimných prá Znovu i. v sviatkoch a ša škola, vaši kamarát . Počas va ie n la ta va ví tá ri vs p é s n a ran oteší Zasa vá povinnosti né zážitky. P sú tu školskézdnin ste iste mali pek iečo zo zážitkov n zimných prá o tom napíšete, alebo ili a s kým ste av b ám sa n e ak st , o ás n e robili, ak st n vymyslíte le čo , si e ít o b sl nakre ľna. Ale vo o h é n m darí pri m vá trávili čas zi avý príbeh. Nech sa žite si každú u nejaký zaujímkých povinnostiach a ov. át ls o ar šk am h k a ýc v v o o n Katuša olužiak sp u h ru k v chvíľu

A Marcela Lea Zimanová, 2. a, Kulpín ZŠ Jána Amosa Komenského,

An ZŠ Jána Amo namária Andrášiková, sa Komensk ého, Kulpín

O medveďovi Brundovi a jeho kamarátoch

Rastislav Chrťan, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Miroslav Hromčík, druhák, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jedného dňa medveď Brundo chytal ryby. Chytil jednéh o kapra a jednu starú topánku. Dlho chytal ryby, ale sa mu nedar ilo. Doplávala na pomoc kačka Rapotačka. Tej sa rybačka darila, ale ako ktorú rybu chytila, hneď ju zjedla. Na pomoc im pricupkala húska Zuzka. Prešla dlhú cestu mostom, unave ná im tam zaspala. Keď sa prebrala, nachytala mnoho rýb. Po rybačke nachystali chutnú večeru. Ela Križanová, 2. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Dávid Supek, štvrták, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík , 1. b, enkovićová Sandra Mil nského,Kulpín osa Kome ZŠ Jána Am

• DETSKÝ KÚTIK •

Z obsahu Kliesnil cestu budúcim generáciám výtvarníkov str. 4 – 5 Návrat k podstate a liečivej prírode Naša poézia v preklade do cyriliky

str. 6 str. 8

Nový Sad 1. 2. 2020 Ročník XXXVII Číslo 2/424

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

ART

PO VÝSTAVE MARINY ABRAMOVIĆOVEJ V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA V BELEHRADE

Viac úrovní očistenia

Pripravil: Stevan Lenhart

eľká retrospektívna výstava svetoznámej multimediálnej umelkyne belehradského pôvodu Mariny Abramovićovej (1946) pod názvom Čistač (The Cleaner, čiže Čistič) prebiehala počas štyroch mesiacov – od 21. septembra 2019 do 20. januára 2020 – v Múzeu súčasného umenia v Belehrade a pozrelo si ju viac ako 70 000 návštevníkov. Bola to vlastne prvá Abramovićovej výstava v Belehrade po viac ako štyridsiatich rokoch a v tom zmysle tiež predstavovala jej návrat do rodiska, kde predtým poslednýkrát vystavovala roku 1975. Osobitnú pečať tomuto – po viacerých stránkach grandióznemu – umeleckému podujatiu dala prítomnosť samej autorky, ktorá najprv usporiadala konferenciu pre médiá v deň otvorenia výstavy, o týždeň neskoršie aj verejnú prednášku v belehradskom parku Ušće pred budovou Múzea súčasného umenia, kde sa zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí. Výstava Čistač mala premiéru v Modernom múzeu v Štokholme vo Švédsku roku 2017 a potom bola usporiadaná aj v Dánsku, Nórsku, Nemecku, Taliansku a v Poľsku – na záver aj v Belehrade. Pod produkciu podujatia sa podpísalo švédske Moderné múzeum v spolupráci s dánskym Múzeom moderného umenia Louisiana a nemeckým Bundeskunsthalle. Organizátorom výstavy v Belehrade bolo tunajšie Múzeum súčasného umenia

a jej kustódom bol kunsthistorik a teoretik umenia Dejan Sretenović s asistentkou Senkou Ristivojevićovou. Interpretujúc sám názov výstavy, Abramovićová na tlačovke povedala, že ide o metaforu a touto veľkou akciou vykonala „čistenie“ vlastnej 50-ročnej umeleckej tvorby, minulosti a vedomia. Ústrednou koncepciou jej umenia vlastne vždy bolo duchovné očistenie a príležitosť zúčastniť sa v tom procese očistenia mal každý návštevník výstavy, s ohľadom na to, že autorka vo svojich prácach osobitný dôraz kladie na uskutočnenie energetickej výmeny a interakcie s obecenstvom. Podľa mienky kustóda Sretenovića táto výstava má historický význam pre našu krajinu a prezentovala jeden radikálnejší druh umenia, ktoré v sebe obsahuje aj určitú politickú dimenziu a vyjadruje

kritický vzťah k dnešnému svetu s cieľom ,prebúdzania sa’ a dosahovania osobnej uvedomelosti. Budova belehradského Múzea moderného umenia – ktorú po dlhých rokoch renovácie znovu otvorili v októbri 2017 – bola s jej viacerými poschodiami (čiže úrovňami) vlastne jediným adekvátnym priestorom na uskutočnenie tejto obsiahlej výstavy, chronologicky prezentujúcej všetky obdobia polstoročnej Abramovićovej umeleckej tvorby. Začnúc jej včasnými maliarskymi prácami zo 60. ro-

kov minulého storočia a konceptuálnymi projektmi (1970 – 1972), cez sólové performancie (1973 – 1975) a spoločné akcie so životným partnerom Ulayom (1976 – 1988), po obdobie samostatnej kariéry, počas ktorého získala status jednej z najväčších umeleckých osobností vo svete. Vystavených bolo viac ako 120 prác – malieb, kresieb, fotografií, zvukových nahrávok, videí, filmov, scénografií, reperformancií a archívnych materiálov. Prezentované boli antologické diela umenia performancie (Rhythms / Rytmy 1973 – 1974, Lips of Thomas / Thomasove pery 1975, Relation Works / Relačné práce 1976 – 1977; Nightsea Crossing / Prechod cez nočné more 1982 – 1986), ako aj známe projekty z neskoršej tvorby umelkyne (Balkan Baroque / Balkánsky barok 1997, The Artist is Present / Umelec je prítomný 2010 a iné). Pred návštevníkmi boli ako vstupná časť expozície postavené rekvizity a záznamy z performancie Umelec je prítomný,

Počas štyroch mesiacov Múzeum súčasného umenia lákalo nekaždodenným obsahom

ART

1. 2. 2020 • 5 /4892/

Umelecká akcia Rytmus 5 v Belehrade roku 1974

20/II 20/II

ktorú Abramovićová predvádzala v rámci jej retrospektívnej výstavy od polovice marca do konca mája 2010 v Múzeu súčasného umenia v New Yorku. Počas celého trvania newyorskej výstavy umelkyňa sedela na stoličke a naproti nej bola druhá stolička, na ktorej sa postupne striedali návštevníci výstavy. Abramovićová sedela nehybne a nehovorila, ale dívala sa do očí každého naproti sediaceho, až pokým neodišiel. O tejto performancii umelkyňa povedala, že ona sama vlastne predstavovala zrkadlo a pozeraním sa do nej sediaci naproti sa vlastne po určitom čase začínal pozerať do seba samého, začínal si byť vedomý svojho života, svojich citov a bolestí, čo vyvolávalo extrémne emotívne zážitky.

Balkánsky barok (1997)

V podobe premietania zvukových záznamov a videoprojekcií, ako aj vystavených fotografií, skíc a rekvizít v Belehrade boli prezentované Abramovićovej priekopnícke performancie zo 70. rokov, do ktorých zapájala prvky telesného umenia (body art) a multimediálnych experimentov so zvukom, obrazom a rôznymi materiálmi. V rámci jej performančného cyklu Rytmy skúmala vlastné telo vo funkcii umeleckého objektu v stave vedomia a bezvedomia. Jednu z jej najznámejších vtedajších akcií pod názvom Rytmus 5 usporiadala roku 1974 v Študentskom kultúrnom centre v Belehrade, kde na zem postavila veľkú päťcípovú hviezdu vytvorenú z drevených stružlín nasiaknutých benzínom. Po zapálení hviezdy umelkyňa obchádzala vôkol nej, strihala si vlasy a nechty a hádzala ich do ohňa. Nakoniec vošla do prázdneho priestoru vnútri hviezdy a ľahla si na zem. Performancia bola prerušená po tom, ako Abramovićová stratila vedomie pre nedostatok kyslíka a jednu nohu jej zachytil plameň. Posledná performancia z cyklu Rytmy bola usporiadaná pod názvom Rytmus 0 roku 1974 v galérii Štúdio Morra v Neapole, kde umel-

kyňa vystavila na stôl 72 rôznych predmetov a vyzvala návštevníkov, aby dané predmety ľubovoľne použili na jej tele, pričom na seba prevzala zodpovednosť za celú akciu. V priebehu šiestich hodín návštevníci umelkyňu postupne vyzliekli a na niekoľkých miestach na tele ju napr. aj porezali... V tom období boli tieto performancie často označované za masochistické a dekadentné prejavy s cieľom šokovania verejnosti. Abramovićová však zaujala nekompromisné stanovisko umelkyne skúmajúcej vlastné hranice a hranice umenia, pričom sa v predvádzaní niektorých performancií (vedome či nevedome) vystavovala aj životnému nebezpečenstvu. V rámci výstavy Čistač boli

nepretržite zauškovali počas 20 minút, až kým jeden z nich to neprestal robiť, a v ďalšej performancii Imponderabilia stáli nahí jeden naproti druhému na samom vchode do galérie v Bologni, takže návštevníci sa museli pretiahnuť cez úzky priestor medzi umelcami (táto akcia bola uskutočňovaná v podobe reperformancie každodenne aj na výstave Čistač v Belehrade a predniesli ju viacerí domáci a zahraniční interpreti). V roku 1978 v performancii AAA-AAA (premiérovo uskutočnenej v televíznom štúdiu v Liège) stáli jeden naproti druhému, hlasmi vytvárali jednotvárny zvuk a nakoniec kričali jeden druhému do úst, z čoho vznikala zvláštna akustická tenzia... Začiatkom

Ulay a Abramovićová v performancii AAA-AAA roku 1978

v podobe videoprojekcií tiež znázornené Abramovićovej performancie uskutočnené v spolupráci s nemeckým umelcom (a v určitom období jej životným partnerom) Ulayom, s ktorým realizovala rad umeleckých akcií pod spoločným názvom Relačné práce. V týchto performanciách dvojica skúmala fyzické a psychické vzťahy (a hranice) medzi mužom a ženou – v akcii Vdych/ Výdych (Breathing In/Breathing Out), uskutočnenej roku 1977 v Študentskom kultúrnom centre v Belehrade, Abramovićová a Ulay boli na kolenách a so zapchanými nosmi primknutí tvárami a ústami jeden k druhému, navzájom si vydychovaním a vdychovaním vymieňali oxid uhličitý, takmer po udusenie. V tom istom roku v umeleckej akcii Svetlo/Tma (Light/Dark) v Kolíne nad Rýnom sa navzájom

80. rokov Abramovićová a Ulay odcestovali do Austrálie a počas deviatich mesiacov žili spolu s príslušníkmi tamojšieho domorodého kmeňa Pintubi vo Veľkej Viktóriinej púšti; určitý čas pobudli aj v Indii, kde sa stretli s dalajlámom Lingom Rinpochem. Pod vplyvom aborigénskej a indickej kultúry vznikol seriál performancií Prechod cez nočné more, v rámci ktorého dvaja umelci prostredníctvom meditačných techník skúmali vlastné schopnosti sústredenia sa a kontrolovania tela s cieľom dosahovania úrovne zapojenia sa do väčšieho vesmírneho organizmu. Vo svojom poslednom spoločnom diele Milenci (The Lovers) roku 1988 Abramovićová a Ulay sa vlastne rozlúčili jeden s druhým: počas troch mesiacov každý z nich kráčal z opačnej strany Čínskeho múra s cieľom

ART

HLAS ĽUDU • OBZORY

Počítajte s nami (2004)

stretnúť sa a povedať jeden druhému: zbohom. V belehradskom Múzeu súčasného umenia boli sprítomnené viaceré Abramovićovej performancie inšpirované Juhosláviou a Balkánom, čiže priestorom, z ktorého ona sama pochádza a voči ktorému má komplexný vzťah. Medzi jej najznámejšie diela s touto tematikou patrí Balkánsky barok, občianskou vojnou inšpirovaná konceptuálna umelecká akcia, ktorú predviedla roku 1997 v Juhoslovanskom pavilóne na 47. Bienále umenia v Benátkach a získala medzinárodnú cenu Zlatý lev za najlepšieho umelca. V tejto performancii autorka počas štyroch dní sedela oblečená v zakrvavených šatách uprostred veľkej kopy sviežich hovädzích kostí, ktoré sa snažila očistiť pomocou kefy, neustále spievajúc ľudové piesne zo svojho detstva. V performancii použila videonahrávky jej otca a matky,

ako aj medené umývadlá a vaňu s čiernou vodou. Hovoriac o tejto umeleckej akcii Abramovićová poukázala na nemožnosť očistenia kostí a zakrvavených rúk, čiže nemožnosť zbavenia sa hanby zo spáchaných vojnových zločinov a z vraždy. Ako výrazne emotívny Abramovićovej komentár tunajších vojnových konfliktov (a bombardovania Juhoslávie alianciou NATO) vyznieva inštalácia s dvojzmyselným názvom Počítajte s nami (Count On Us, čiže Računajte na nas), venovaná deťom na vojnami zasiahnutom Balkáne. Táto práca vznikla roku 2004 v Belehrade a pozostáva z piatich videoprojekcií asociatívneho obsahu – ústredná nahrávka znázorňuje detský chór spievajúci hymnu Spojených národov pod dirigentským vedením skeletu, v ktorého role je sama autorka... Mentalitou a tradíciou tunajšieho priestoru sa zaoberá inštalácia pomenovaná Balkán-

21/III

Videoprojekcie antologických performancií

sky erotický epos (Balkan Erotic movićovej, konečným cieľom Epic) z roku 2005, založená na prechádzky viacerými úrovAbramovićovej výskume erotiky ňami výstavy Čistač by zrejme v balkánskej ľudovej kultúre. malo byť duchovné očistenie Prostredníctvom erotických návštevníka a jeho návrat k činov tunajší ľudia sa vraj snažia svojej podstate, čiže k prírode. uskutočniť kontakt s nadľudský- V tom zmysle možno chápať mi, kozmickými silami a v tom aj postavenie inštalácie Čierny zmysle videoprojekcie v rámci drak – tranzitívne objekty na potejto inštalácie explicitne znázor- užitie (Black Dragon – Transitory ňujú mužské a ženské sedliacke Objects for Human Use) na záveerotické rituály vzťahujúce sa rečnú úroveň v priestore múzea. na plodnosť a úrodu v poliach. Ide o tzv. „minerálne vankúše“ Spomedzi prezentovaných (zložené z minerálov, akými sú Abramovićovej prác z jej newyorského obdobia v priestore Múzea súčasného umenia v Belehrade vizuálne impozantne pôsobili najmä veľké Modré šaty z performancie Prechod na druhú stranu (Entering the Other Side) predvedenej roku 2005 v Guggenheimovom múzeu, ako aj ukážka performancie Dom s výhľadom na oceán (The House with the Ocean View), ktorú prezentovala roku 2002 v Galérii Se- Modré šaty z Guggenheimovho múzea ana Kellyho. Počas trvania výstavy uspo- zelený a modrý kremeň, chryriadané boli viaceré reperfor- zokol a hematit) pripevnené mancie, čiže interpretácie an- o stenu s návodom na použitie tologických umeleckých akcií pre obecenstvo. A návštevníci Mariny Abramovićovej v po- výstavy sa tiež mohli zúčastniť daní domácich a zahraničných v kontemplatívno-transcenaktérov a v rámci filmového dentálnom cvičení pod názvom programu boli premietané do- Počítanie ryže, koncipovanom kumentárne filmy na tému jej ako príležitosť na uvažovanie osobnosti a tvorby. Na programe o prázdnote, čase, priestore a bol aj film o vytváraní experi- svetlosti. mentálnej opery Život a smrť V súlade s významom a sveMariny Abramovićovej (The Life tovou popularitou Mariny and Death of Marina Abramović), Abramovićovej výstava Čistač založenej na biografii umelkyne. vzbudila zodpovedajúci záujem Toto multimediálne dielo vzniklo a prilákala nielen zasvätencov za spolupráce Abramovićovej a nadšencov konceptuálneho s Robertom Wilsonom, jedným umenia a performancie, ale z najvýznamnejších súčasných všeobecne kultúrny svet, ktorý divadelných režisérov a dra- mal skutočnú príležitosť zoznámatikov. Predstavenie malo miť sa s celkovou tvorbou tejto premiéru na medzinárodnom „našej“ charizmatickej umelkyne. festivale umenia v Manchestri Dúfajme, že záujem o umenie roku 2011 a renomovanými sve- nezhasol s ukončením danej tovými médiami bolo označené výstavy a očakávajme aj ďalšie za vynikajúcu kultúrnu udalosť. podnety vrátiť Srbsko na kultúrS ohľadom na celkovú kon- nu mapu väčších rozmerov. cepciu umenia Mariny Abra-

VÝ T VA R NÍC T V O

1. 2. 2020 • 5 /4892/

KAROL MILOSLAV LEHOTSKÝ (1879 – 1929)

Kliesnil cestu budúcim generáciám výtvarníkov

22/II 22/IV

Juraj Bartoš

chorobe ucha aj od toho upustil. Keďže bol dobrý kresliar, zostal v Sombore – u istého maliara firiem, natierača a výrobcu poloumeleckých vecí. Vietor osudu ho čoskoro odvial do Prahy, kde roku 1897 navštevoval prípravku na maliarskej akadémii; už o rok neskoršie sa spolu s Jaroslavom Augustom dostal do špeciálky Maximiliána Pirnera, ktorý síce

ýtvarná tvorba vojvodinských Slovákov sa už celé desaťročia uberá cestou rozmachu a rôznorodosti. Čo do počtu stále je viac insitných maliarov, výtvarníkov amatérov, avšak na širšom pláne sa čoraz viac kvalitou svojho diela presadzujú profesionálni, respektíve akademicky vzdelaní maliari, grafici a sochári. Prvým tunajším školeným slovenským výtvarníkom bol Karol Miloslav Lehotský. Narodil sa v Laliti 16. novembra 1879 ako siedme z deviatich detí učiteľa Karola Miloslava S. H. Vajanský; olejomaľba (70,5 x 55,5 cm), 1912 Lehotského (Púchov 1846 – Hložany 1915) a Emí- platil za vynikajúceho pedagóga, lie Lehotskej, rodenej Mrvovej ale sa vyznačoval pesimistickým ponímaním sveta a života, čo (Zvolen 1847 – Kulpín 1923). Karol Miloslav Lehotský ml. sa na jeho maľbách odzrkadľoľudovú školu vychodil v rodisku valo formou tmavého koloritu. a v školení pokračoval na gymná- Lehotskému sa viac pozdávala ziu v Sarvaši, kde sa mu nie veľmi farebnosť obrazov profesora Vladarilo, takže sa po troch rokoch ha Bukovca (z Dalmácie), ktorý vrátil domov. Pokúsil sa vyučiť za mal ateliér v blízkosti Pirnerovzámočníka v Sombore, avšak po ho. Na akadémii Lehotský patril síce k popredným kresliarom, zároveň bol ale (podľa slov jeho súčasníkov) veľmi skromný a hanblivý. Počas ročnej výstavy mu Pirner udelil Čestné uznanie, predsa ho už roku 1900 cesta zaviedla do Viedne, ibaže sa pri nedostatku peňazí koncom Podobizne maliarových sestier Márie a Oľgy; toho istého roku kresba (30 x 38 cm), 1905

ocitol v Novom Sade, v lete 1901 bol v Ružomberku a v jeseň zase v Laliti... V tom istom roku sa v Hodoníne na Morave konala veľká Umelecká výstava slovenská, na ktorej prvý raz spoločne vystavovali vtedajší slovenskí výtvarníci; Karol Miloslav Lehotský medzi 151 dielami bolo aj päť priaznivo povšimnu- idealista. Pritom však umelec, tých obrazov Karola Miloslava ktorý tvorí s najväčšou vážnosťou, Lehotského. Cesta potom Lehot- ktorý nepozná povrchnosti a ktorý ského viedla do Prahy, ďalej do sa usiluje hmotu úplne vyčerpať.“ Po prevrate sa Lehotský vrátil Benátok, o rok neskoršie cestoval do Uhorského Brodu, do Brna do Hložian; znechutený pomermi a späť do Lalite. Roku 1910 po- v novom štáte, odišiel do Česbudol v Dubrovníku, roku 1912 koslovenskej republiky, skadiaľ niekoľko mesiacov žil v Martine sa opäť sklamaný vrátil do Hloa prvá svetová vojna ho zastihla žian; čoraz viac sa ho zmocňoval v Hložanoch; tu žil u svojej sestry pocit samoty a nepochopenia. Spoluobčania ho považovali za Oľgy Turóciovej. Narukoval ako obyčajný vojak, podivína. Ak, vraj, kráčajúc ulicou, dostal sa síce z vojny, lež začali ho prenasledovať vrchnosti a keď mu zakázali maľovať v prírode (okolie Hložian a Fruškú horu), odsťahoval sa do Záhrebu. Tam roku 1918 mal vydarenú samostatnú výstavu obrazov. O nej, ako uvádza Ján Podhradský (1915 – 1998) v rozsiahlom článku Maliar Karol Miloslav Lehotský (zborník Výtvarné umenie Slovákov v Juhoslávii, 1997), časopis Hrvatska prosvjeta napísal: „Lehotský je teda umeHložančanka; olejomaľba (140 x 100), 1908 lec ideálnoreálnych koncepcií, umelec večného ducha, ktorý stavia na počul dedinské zvony, zastal, zložil základe idealizmu, Spasiteľa – ruky a modlil sa, svedčí PodhradKrista, potom Platóna, Danteho, ský v spomenutom texte a o. i. Ruskina, Wagnera.“ V tom istom konštatuje: „Preto, i pre jeho dlhé príspevku Podhradský cituje aj čierne vlasy, čiernu bradu, štíhlu záhrebské periodikum Agramer postavu a čierny oblek hložianske Tagblatt (vychádzalo v nemči- deti volali ho ,pán Kristus´. Nebáli ne): „Lehotský je mystik, umelec sa ho, lebo z jeho očí vycítili lásku, transcendentálneho, blúznivec, ktorej on posledné časy jedine

HLAS ĽUDU • OBZORY

Žena na lúke; olejomaľba (20,4 x 29,1 cm), 1900

Slovákov jej autor Vladimír Valentík celkov. Dominovali, samozrejme, uvádza: „Karol Miloslav Lehotský krajinomaľby, nasledovali porpatrí medzi najvýznamnejších tréty a najmenej sa mu podarilo slovenských maliarov na začiatku zrealizovať (napriek jeho priamej 20. storočia v celoslovenských opsedantnej odovzdanosti) veľké rámcoch. Na jeho obrazoch, okrem impresionistických vplyvov a z v ýšeného záujmu o svetlo, sú najmä v krajinomaľbe badateľné elementy secesného dekoratívneho symbolizmu, hlavne v neskoršom tvorivom období. K. M. Lehotský bol výborný kresliar a hypersenzitívny umelec. Z druhej strany ho charakterizujú melanchólia a samotárstvo s výraznými sklonmi k mystike a mesianizmu.“ V spomenutej monografii (Karol Jeseň (Podzim); olejomaľba (73 x 58 cm), 1913 Miloslav Lehotský) Ladislav Čáni prízvukuje: projekty alegorických obrazov. „Hoci mnohé jeho obrazy dnes (...) Lehotský skutočne bol mystik poznáme už iba na základe in- – metafyzik. Poznačilo to jeho formácií z písomných záznamov, súkromný život a nepriamo i jeho resp. z publikovaných reprodukcií, tvorbu. Občas boli tieto vplyvy je jasné, že bol jedným z najtalen- pozitívne, neraz však aj negatívtovanejších slovenských maliarov ne. Ale dielo, ktoré vytvoril, patrí na prelome 19. a 20. storočia. k tomu najkrajšiemu a najvzácA celkom jednoznačne možno nejšiemu, čo vytvorili slovenskí povedať, že postavil takmer ne- výtvarníci z Dolnej zeme.“ prekonateľné základy výtvarného Poznámka: Fotografiu a reproumenia vojvodinských Slovákov. dukcie sme prebrali z publikácie Celkový jeho opus možno rozdeliť Ladislava Čániho a Vladimíra Vado troch výrazných tematických lentíka Karol Miloslav Lehotský

23/V

maliarskych snov a vidín, vyznávač krásy, večný samotár a človek nadovšetko skromný a jemný. Na jeho tvári bolo málokedy vidieť úsmev. Žil vo svete svojich vidín... (...) Bol mystikom – idealistom celou povahou. Preto šiel životom sám, nepochopený dobou, v ktorej žil.“ S citovanými myšlienkami korešpondujú slová listu samotného Lehotského, ktorý adresoval Jozefovi Podhradskému (slovenský spisovateľ a redaktor, 1823 – 1915) v januári 1905. Ladislav Hrôzy vojny; pastel (60,4 x 44,6 cm), Čáni ich uvádza na za1918 – 1919 čiatku svojho príspevžil.“ Zase veľa cestoval a začiat- ku Srdce a kríž Karola Miloslava kom roku 1929 sa presťahoval Lehotského (v monografii Karol do Brna. „Svetlo ako v ateliéri. Miloslav Lehotský, ktorú pripravil A snáď budem môcť väčšie veci s Vladimírom Valentíkom): „Lehotský maliar som: mystik robiť?!“ napísal v jednom z listov, spokojný s ubytovaním. Lenže 4. – metafyzik – neráčte sa tomu marca 1929, krátko po polnoci, diviť, že ste o mne, čo o mystizvalcovaný asketickým spôso- kovi nič nepočuli, lebo všetko bom života umrel na zápal pľúc. Vám vysvetlí nasledujúca znejúca Pochovaný bol na brnianskom pravda: v dvadsiatom piatom roku som a pri prvom vystúpení ústrednom cintoríne. „Aký skutočne bol K. Lehotský?“ so svojimi dielami na verejnosť, nastolil otázku Ján Podhradský ešte som hľadal – kutal v duši, čo vo svojom spomenutom príspev- figuralista vyučený, viac mysliac, ku a odpovedajúc na ňu sám o. i. než maľujúc, maľoval som krajiny podčiarkol: „Bol vždy láskavý, cho- a len posledné časy dospiac k túdil pomaly, vždy vážne vhĺbený ženému cieľu: k vykrištalizovaniu do svojich myšlienok, do svojich mojich duševných vidín, mystikom som sa stal. Objavili sa mi báječné a dušou otriasajúce vidiny a poneváč v tento čas, zdržiavajúc sa u svojich rodičov, nemôžem svoje koncepcie maľovať, teda som si umienil národu Slovenskému po duchomornej a takmer od útleho detstva trvajúcej duševnej práci, mojím duševným okom videné fakty zdeliť.“ V publikácii Z dejín výtvarného umenia Krajinka; olejomaľba (25 x 22 cm) vojvodinských

VÝ T VA RNÍC T VO

RE CENZIA

1. 2. 2020 • 5 /4892/

Návrat k podstate a liečivej prírode

(Viera Benková: Z aromatického literárneho záhonu. Miestny odbor Matice slovenskej : Báčsky Petrovec 2019) Patrik Šenkár

24/VI

ačnem osobne: nestáva sa často, že ma nadchne kniha bez toho, aby som sa do nej hlbšie začítal. Presne to sa mi však stalo, keď sa mi prednedávnom dostala do rúk najnovšia publikácia Viery Benkovej, významnej tvorivej osobnosti Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento nevšedný edičný čin je komplexným znakom úcty pri príležitosti autorkinho životného jubilea. Viera Benková – poetka, prozaička, prekladateľka, publicistka, esejistka, autorka rozhlasových hier, editorka – sa narodila 23. apríla 1939 v Báčskom Petrovci. Po maturite na Gymnáziu Jána Kollára (ktoré, mimochodom, v roku 2019 oslávilo storočnicu svojej existencie) absolvovala odbor slovenčina –čeština na Filozofickej fakulte v Belehrade. V rokoch 1962 – 1991 pracovala vo vydavateľstvách Kultúra a Obzor, v časopise Hlas ľudu a v slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu. Vydala niekoľko básnických zbierok, poviedok i beletristických spomienkových návratov ku kultúrnej histórii svojich predkov. Je členkou rôznych spisovateľských organizácií doma i v zahraničí (napríklad Spolku slovenských spisovateľov). Za všestrannú kultúrnu tvorbu získala viaceré ocenenia: v roku 2014 jej udelili Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo a popularizáciu slovenskej literatúry v zahraničí. V roku 2017 jej práve vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov vyšla retrospektívna próza Tri ženy, dvaja muži a ja... a ja Pozoruhodná je jej práca (s Etelou Farkašovou) pri zostavovaní rôznych antológií, ktoré vyšli v matičnom vydavateľstve v Srbsku: Jednozubý úsmev Pehavá hruška či Eseje. úsmev, Kniha Z aromatického literárneho záhonu je konkretizáciou tradície ľudového liečiteľstva, ktoré bolo v minulosti v dolnozemských končinách mimoriadne rozsiahle a obľúbené. Na pozadí toho sa Viera Benková zmieňuje o viacerých liečivých účinkoch bylín. Čitateľ v jej textoch nachádza aj rady a návody

na ich použitie, skladovanie, zber či sušenie. Čitateľ staršej generácie si tak pripomenie detstvo a mladší si osvojí poznatky z dávnejšej minulosti. Autorka aj touto knihou (ako uvádza neúnavná kultúrna pracovníčka a dlhoročná predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová) „dokazuje svoj vrúcny vzťah k prírode, k rodisku, k rodine, ale je to zároveň orodovanie, aby sa človek navrátil k svojej podstate, k prírode, lebo v celom literárnom diele Viery Benkovej môžeme sledovať jej silné prepojenie s prírodou… A tie aromatické a liečivé bylinky, o ktorých tak vrúcne píše, nás majú k tomu priviesť. Na prameň prírody a k podstate človeka“ (s. 4). Viera Benková príťažlivo oboznamuje čitateľov s až tajuplnými bylinkami a rastlinami svojho okolia. Vychádza z vlastných skúseností detstva i dospelosti, ktoré tvoria akýsi hiát pri dnešnom až priveľmi pretechnizovanom svete. Kde sa však podela múdrosť našich prastarých mám, ktoré „nevychádzali z údivu nad krásou kvetov a divo rastúcich bylín na poliach roviny“ (s. 29)? Kde je ich pôvab a liečivá sila? Azda až v tých (ne)všedných rastlinách, vďaka ktorým sa často stráca opustenosť a žiaľ… Čarovná materina dúška je liek na samotu; lipa v júni dolnozemským uliciam dodáva priam sviatočný ráz, vôňu a náladu. Autorka vyzdvihuje dôležitosť lipy ako starodávneho slovanského symbolu života a dlhovekosti. V svojom texte pletie po cestách svojej pamäti v srdci uloženú niť rozprávky o dôstojnej a múdrej starej mame, ktorá s autorkou často chodila po Lipovej ulici v rodnom Báčskom Petrovci. Vôňa lipy v nej dodnes evokuje pracovitosť privábených včiel a spomienku na dôležitých ľudí svojho života (napríklad na známu vojvodinskú slovenskú spisovateľku Marienu Eichardtovú-Czoczekovú). Okrem toho kontrastne poukazuje na „lipovú“ minulosť a „betónovú“ prítomnosť. Ktoráže má vábivejšiu vôňu s magickým kúzlom...? Na širšej ploche sa autorka vracia do dávnych záhonov svojich myšlienok, vrúcne spomína na učiteľa

Alberta Martiša, ktorý pestoval chmeľ i slezovú ružu. Vyzdvihuje viacrozmerný pôžitok z tohto kvetu, ktorý kompenzuje pouličný prach. Komicky znie Benkovej príbeh o pestovaní slezu po „biovoňavkou“ pohnojenej ceste rodnej dediny. Popritom však ten kvet evokuje v jej mysli aj (ne)náhodné súvislosti z literárneho života (napríklad preklad románu Záhrada slezovej farby Branka Ćopića z pera Juraja Tušiaka; táto kniha vyšla aj v Knižnici Slovenského spisovateľa

v roku 1974). Zdôrazňuje konotatívnu tajomnosť rastliny, s ktorou sa dolnozemské deti hrali či robili z nej tzv. pečiatky. Tieto bylinky sa starali aj o budúcnosť človeka, veď napríklad nechtík lekársky v autorkinej rodine signalizoval prichádzajúci súmrak nad obcou. Okrem toho má liečivú silu pri kožných ochoreniach, zápaloch kŕčových žíl, žalúdočných i črevných ťažkostiach. Benková zdôrazňuje aj užitočnosť nechtíkového čaju, ktorý do istej miery pomáha aj pri rakovinových ochoreniach. O komických výjavoch zo života mladých Petrovčanov v predvojnovom období sa čitatelia dozvedia aj z mikropríbehu o „metlíne“. Je to záhadný krík, z ktorého sa vyrábali metly a na dolnozemské končiare sa dostal vďaka prudkému vetru (nazývanému košava). Táto jednoročná popoluška (či letný cypruštek) je vhodná na zaplnenie dier v plote alebo zateplenie kotercov. Spomínaný krík bol akousi skrýšou detí. Empaticky znie fakt, že autorka si aj po toľkých rokoch pamätá, kde

rástol v Petrovci najlepší „metlíň“. Subjektívne spomienky sa občas dopĺňajú krátkymi historickými exkurzmi, ktoré sú späté s históriou týchto rastlín. Vďaka nim sa odhaľujú rôzne podoby farmácie či mená prvých liečiteľov a „apatekárov“ okolia. Z tohto objektívneho aspektu sa vyzdvihuje matka rastlín, skorocel kopijovitý, ktorý dedinským deťom prinášal pôžitok pri dynamických hrách na dvore. Autorka nostalgicky spomína dotyk prírody, byliniek, stromov či liečivého vzduchu. Uvádza pôžitky skorocelového sirupu, ktorý bol vynikajúci na kašeľ. Z opisu komplexných účinkov skorocelu je tak zrejmé, že je výnimočnou rastlinou: jeho listy sú nápomocné pri trombóze, teplé obklady z listov sa používajú pri bolestiach hlavy na čelo a studené obklady pri bolestiach zubov či ucha. Jeho omamná vôňa je podobná aróme rajskej záhrady fialiek. Tieto bylinky priam hýria farbami, podobne ako stračia nôžka, ktorá je pravým poľným rytierom s ostrohami. Symbolizuje okrúhlosť autorkinho života, veď ku kvetom pri plote svojho domu sa dodnes vracia z rozličných ciest. Vyzdvihuje rôznorodosť tejto vytrvalo rastúcej ochrankyne, ktorá je pendantom mierne monotónnej dolnozemskej roviny. Ukazovala a dodnes ukazuje autorke smer príchodov a odchodov v pozadí premenlivého sveta i človeka. Kritizuje sa pritom dnešný neinšpiratívny svet, v ktorom košeľa nie je utkaná zo zdravého konopného plátna, ale z umelej hmoty. Komplexnú liečivosť autorka uvádza pri všelieku – kostihoji, ktorého koreň, listy, kvety i vňať by aj dnes mali byť prítomné v každej domácnosti. Obdivuhodne pôsobí pri reumatizme, kĺbových opuchoch, prepracovanosti, vyvrtnutí, vykĺbení, porážke, vredoch, tvorbe tofov, nádoroch, bolestiach šije či zápale okostice. Autorka pritom uvádza aj iné choroby, pri ktorých je odporúčaný tento zázrak prírody. Uvedený recept na kostihojový čaj je nielen vynikajúci návod, ale aj nápad. Pánbožkovu apatéku symbolizuje dlhoveká baza (môže mať aj štvrťstoročie). Jej čarokrásna vôňa vanie zo zadnej izby autorkinho rodičovského domu. Plátenné vrecúška so sušenou bazou boli aj v minulosti prvotriednou medicínou pri prechladnutí. Vedeli ste, milí čitatelia, že sa z nej dá urobiť i chutný lekvár a z jej sirupu sa robí aj šampanské? Okrem

P U B L IK ÁCIE

HLAS ĽUDU • OBZORY

Po 36. raz vyšiel zborník Slováci v zahraničí Miroslav Pap

roku 2019 publikačná činnosť Matice slovenskej na Slovensku bola ako aj po minulé roky zameraná aj na svojich krajanov. Ročenka Slováci v zahraničí vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej už po 36. raz. Toto periodikum umožňuje publikovať odborné články rôznych odborníkov upriamené na život Slovákov v zahraničí. Zo zborníka sa čitatelia predovšetkým dozvedia o významných jubileách, dejinách, jazyku a literatúre, významných osobnostiach a inštitúciách, obyčajovej kultúre a pod. Výsledkom práce redakcie Krajanského múzea Matice slovenskej je aj táto ročenka, ktorá predstavuje rok 2019 ako rok podujatí venovaných 100. výročiu oživotvorenia Matice slovenskej. V úvode zborníka zostavovateľka Zuzana Pavelcová píše: „I naďalej toto periodikum ostane základným vedeckým pilierom matičných výskumov zameraných na krajanskú problematiku. Ročenka svoje postavenie potvrdila najmä tým, že poskytuje publikačný priestor nielen domácim odborníkom, ale i krajanským vedeckým pracovníkom celého slovenského sveta doma i v zahraničí a prináša témy z rôznych odborov i oblastí krajanskej problematiky.“ Obsah zborníka Slováci v zahraničí je rozdelený do troch kategórií: Štúdie, Výročia a spomienky, Informácie a správy a tvorí ho spolu 12 odborných príspevkov. V prvom príspevku v kategórii Štúdie sa autor Patrik Šenkár venuje prozaickej tvorbe nadlackého spisovateľa Pavla Bujtára s akcentom na ženské postavy v jeho tvorbe. Druhá štúdia autora Jána Jančovica mapuje začiatky slovenského školstva v Sarvaši, a to už od roku 1722. Príspevok je bohatý informáciami z mnohopočetných kroník a iných archívnych dokumentov od začiatku 18. storočia. Autor Claude Baláž v príspevku

Deň zahraničných Slovákov – pamätný deň Slovenskej republiky zmapoval historický vývin osláv tohto sviatku. Pamätný deň sa pravidelne koná od roku 1993, a to 5. júla. Autor sa zameriava aj na súčasný stav a jeho organizáciu pod záštitou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Posledným príspevkom v tejto kategórii sa autorka Gabriela Hamranová zaoberá životnými osudmi významnej slovensko-fran-

cúzskej rodiny exulanta Jozefa A. Mikuša a jeho manželky Renée Mikuš-Perréal. Bližšie charakterizuje Renée ako manželku, matku, ale aj prekladateľku, spisovateľku a učiteľku a jej vzťah k Slovensku. V kapitole Výročia a spomienky autor Peter Cabadaj publikoval štyri príspevky súvisiace s okrúhlymi výročiami – 110 rokov od narodenia Jozefa G. Cincíka – zakladateľa modernej slovenskej grafiky, 100 rokov od narodenia literárneho prozaika a esejistu Pavla Hrtusa Jurinu, nekrológ o živote a diele publicistu, esejistu, básnika Imricha Kružliaka a v poslednom príspevku sa zameriava na životné osudy básnika, prozaika a dramatika Ladislava Mňačka. Do hore uvedenej kapitoly sú zaradené dva príspevky súvisiace s vojvodinskými Slovákmi. Katarína Mosnáková-Bagľašová sa v zborníku venuje 100. výročiu založenia kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci.

Autorka sa v príspevku sústredila na historický vývin kníhtlačiarne a na jej vplyv a význam v kontexte vojvodinských Slovákov. Chronologicky mapuje vznik významných slovenských kultúrnych inštitúcií, ako aj politické okolnosti, ktoré viedli k tomu od polovice 19. storočia a následne od vzniku Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. V príspevku podrobne píše o významných osobnostiach, ktoré stáli pri zrode kníhtlačiarne a o jednotlivých periodikách, ktoré sa tu tlačili (šlabikár, čítanky, cirkevné knihy, od roku 1919 Dolnozemský Slovák, ktorý po zaniknutí v roku 1920 vystriedala Národná jednota, Národné kalendáre, časopisy Frčka, Hévis, Snahy, Svit, Náš život, Naše slniečko, Hlas ľudu, Rozhľady, Vzlet, Nový život, Zornička, Rovina a iné). Príspevok o výtvarnej výstavnej činnosti vojvodinských Slovákov napísal Vladimír Valentík. Na začiatku bližšie charakterizuje začiatky výtvarného umenia vojvodinských Slovákov. V príspevku kladie akcent na vznik Galérie Zuzky Medveďovej a jej vplyv na slovenské vojvodinské výtvarníctvo. Ako tvrdí: „Práve po otvorení tejto galérie výtvarná tvorba vojvodinských Slovákov sa začala čoraz viac rozširovať a mohutnieť a v súčasnosti, po tridsiatich rokoch, určite patrí medzi dominantné segmenty kultúrneho prejavu Slovákov v Srbsku.“ V druhej časti príspevku chronologicky zostavil zoznam umeleckých výstav uskutočnených v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci v rokoch 1989 – 2019. Zborník Slováci v zahraničí č. 36 uzatvára kapitola Informácie a správy. Do tejto kategórie je zaradený rozhovor Anny Kováčovej s vojvodinským Slovákom žijúcim v Kanade Ondrejom Miháľom, ktorý sa aktívne podieľa na propagácii krajanskej komunity. V súčasnosti riaditeľ Kanadského slovenského inštitútu so sídlom v Toronte bližšie charakterizuje jeho diela v oblasti publicistiky a fotografie. Na záver zostavovateľka zborníka Zuzana Pavelcová sumarizovala činnosť Krajanského múzea Matice slovenskej za rok 2019.

25/VII

toho je zaujímavé, že baza bola kedysi obranným prostriedkom proti čiernej mágii a bosorkám! Verilo sa, že chráni aj pred ohňom a úderom blesku. Nedeľné obedňajšie stoly sa nenávratne pominuli, ale vôňa magickej sily kôpru sa nesie z autorkinho textu aj do nového milénia. Preto sa treba symbolicky pokloniť tomuto liečivému (až božskému) zázraku, ktorý sa používal aj na dvore faraóna ako liek na privolanie spánku. Neskôr sa s rímskym vojskom na Dolnú zem dostali aj zázračné zrnká dlhovekého cícera, ktorý, žiaľ, dnes už nie je vyhľadávanou pochúťkou v dolnozemskej kuchyni. Vytvárala pritom pomyselnú dvojicu drobnou pažítkou, ktorá je až dodnes nielen domácim liečivom, ale aj okrasou kuchyne. Skrýva v sebe viaceré účinné sily pri nedostatku vitamínu C, vápnika či draslíka. Autorka vyzdvihuje fakt, že túto výbornú pochúťku k vínu si vážia aj Francúzi, ktorí sú celosvetovo známi gurmáni. Popri jedle je dobra aj káva z korenia svätého Petra, teda z čakanky, o ktorej pôvode Viera Benková prináša zaujímavú ľudovú povesť. Táto modroočka aj v minulosti často ľuďom pomáhala očistiť si pečeň, prinavrátiť stratené sily a napraviť metabolizmus. Dámy, pozor: krásna bola každá žena, ktorá šťavu z čakanky zmiešala s olejom a potrela si ňou tvár! Ku koncu roka bol v Báčskom Petrovci obľúbený aj ligurček (na Dolnej zemi známy ako levešťok), ktorý chránil človeka pred zimnicou a prechladnutím. Rástol najmä (symbolicky) pri vahadlovej studni a bol rastlinou autorkinej mladosti. Tá sa spredmetnila v týchto vábivých – až jemných – textoch, z ktorých vanie dolnozemský vetrík, tradícia i múdrosť predkov. Aj z toho dôvodu je publikácia Viery Benkovej osožná, ba nevšedná. Spĺňa mnohoraký cieľ a vyzýva všetkých: „Poučme deti o krásach starodávnej kuchyne, záhrad a kvadrátov; takto si privolajme ducha a vôňu dávna, sprítomnime im ho práve svojím rozprávaním. Zaveďme deti neraz do záhrady, poukazujme im to zelené bohatstvo“ (s. 56). Ak sa to aspoň jednému dospelému čitateľovi podarilo, Viera Benková vykonala osožnú a čitateľsky vábivú liečbu ľudskej duše. Ona pre to urobila viac ako dosť… Poznámka: Recenzia bola pôvodne uverejnená v časopise Slovenské pohľady, č. 1/2020. Titulok je redakčný.

RE CENZIA

1. 2. 2020 • 5 /4892/

Naša poézia v preklade do cyriliky (Antologija slovačke poezije u Srbiji – druga polovina 20. i početak 21. veka. Zostavili: Ladislav Čáni a Martin Prebudila. CompuTech : Belehrad 2019) Stevan Lenhart

26/VIII

itateľom v Srbsku bolo doteraz ponúknutých zopár antologických výberov z poézie vojvodinských Slovákov v preklade do srbčiny. Prvé také vydanie pred takmer 60 rokmi zostavili Ján Labáth a Miroslav Antić a vyšlo pod názvom Rovina spieva / Raspevana ravnica (Kultúra : Báčsky Petrovec 1962). Ide o dvojjazyčnú slovensko-srbskú antológiu obsahujúcu básne deviatich autorov: Juraja Mučajiho, Paľa Bohuša, Andreja Ferka, Jána Labátha, Pavla Mučajiho, Daniela Pixiadesa, Michala Babinku, Juraja Tušiaka a Viery Benkovej. Nasledujúci výber prekladov z tvorby našich básnikov vyšiel po viac ako dvadsiatich rokoch – knihu pripravil Víťazoslav Hronec a vyšla pod názvom Zajedničko oko / Spoločné oko (KOV : Vršac – Obzor : Nový Sad 1985). Básnická tvorba vojvodinských Slovákov bola neskoršie prezentovaná po srbsky aj v obsiahlej dvojzväzkovej antológii básnikov národnostných menšín v Srbsku a Čiernej Hore, ktorá vyšla roku 2003 (Arka : Smederevo); výber zo slovenskej poézie pre dané antologické vydanie pripravil Adam Svetlík a realizovaný bol aj v podobe osobitného vydania pod názvom Plima srži / Príliv drene. Najnovšiu antológiu slovenskej poézie v preklade do srbčiny pripravili Ladislav Čáni a Martin Prebudila a v samom podnázve vydania uviedli, že ide o tvorbu z druhej polovice 20. a zo začiatku 21. storočia. Tento nový výber z našej súčasnejšej poézie obsahuje celkovo 115 básní 26 autorov. Zostavovatelia prihliadali na to, aby do vydania boli zaradené najaktuálnejšie jestvujúce verzie básní, o ktorých preklady do srbčiny sa v minulosti a v súčasnosti postarali

viacerí uvedení prekladatelia (V. Hronec, M. Prebudila, L. Čáni, B. Romová, G. Janjušević, M. Antić, A. Svetlík, V. Benková, M. Harpáň, A. Dudášová, Z. Valentová-Belićová, S. Gajinová-Nogová) a niektoré básne si preložili sami autori. O každom z básnikov sú dané biobibliografické údaje a každý je prezentovaný aj portrétovou fotografiou. Okrem toho kniha je ilustrovaná umeleckými fotografiami, ktorých autorom je Mišo Smišek. Zo samého názvu vydania vyplýva, že ide o slovenskú poéziu zo Srbska (čo sa

odlišuje od väčšiny doterajších označení, ktoré uprednostňovali vojvodinský kontext) a kniha je vytlačená v cyrilike. O tvorbe vybraných básnikov v predslove hovorí Adam Svetlík a táto jeho úvodná štúdia je pre srbského čitateľa vlastne svojráznym sprievodcom našou súčasnou poéziou. Prítomných básnikov Svetlík vlastne zaraďuje do niekoľkých generačných skupín, v rámci ktorých nachádza spoločné impulzy definujúce poetiku určitej generácie, ale tvorbu každého autora zároveň pozoruje aj ako osobitný celok

s individuálnymi charakteristikami. Pri predstaviteľoch staršej generácie poukazuje na ich symbolisticko-ruralistickú poetiku (Juraj Mučaji, Andrej Ferko), ale aj postupné smerovanie k originálnemu a univerzálnejšiemu výrazu s dôrazom na estetické a etické kritériá, čo platí najmä pre poéziu Paľa Bohuša. V poézii neskorších básnikov autor predslovu si všíma ich odklon od tradície, čiže príklon k rôznym modernistickým prejavom, čo bolo výrazne príznačné pre Michala Babinku a Jána Labátha. Na tému poetickej tvorby Viery Benkovej autor úvodnej štúdie poznamenáva, že v určitom období na ňu vplývala senzualistická poézia „labáthovskeho typu“, neskoršie sa táto autorka inšpirovala univerzálnejšími motívmi a nakoniec sa zamerala na etnograficko-mytologické významy v lokálnom prostredí. Osobitné miesta v antológii tiež patria Jurajovi Tušiakovi, ktorý sa vo svojej neveľmi obsiahlej poetickej tvorbe snažil „evokovať mýtické podstaty tunajšieho človeka“, ako aj Pavlovi Mučajimu a Danielovi Pixiadesovi. V súvislosti s básnickým opusom Víťazoslava Hronca v predslove Adam Svetlík poukazuje na to, že tvorivou invenčnosťou sa tento autor vo významnej miere pričinil o zapojenie sa poézie vojvodinských Slovákov do súčasných literárnych prúdov a na jeho poetiku potom nadväzovali viacerí predstavitelia básnickej generácie, ktorá sa formovala a vyvíjala najmä od druhej polovice 70. rokov minulého storočia (Miroslav Demák, Zlatko Benka, Michal Ďuga, Miroslav Dudok, Jozef Klátik, Jaroslav Supek). Je zaujímavé, že do tejto an-

tológie je v podobe ilustrácie tiež zaradená jedna vizuálna báseň (J. Klátik), čo poukazuje na skutočnosť, že tunajší autori sa zaoberali aj takouto podobou neoavantgardného umeleckého výrazu. Posledné desaťročie minulého storočia poznačila tzv. Generácia X, ktorej predstavitelia vychádzali z (post) beatovej poézie a postupne sa v rámci individuálnych poetík zapájali do postmoderných prúdov – najvýraznejší predstavitelia danej generácie sú Ladislav Čáni, Martin Prebudila, Ján Salčák a Katarína Hricová – k tejto skupine autorov A. Svetlík v určitom zmysle a na základe všeobecnej poetickej senzibility priraďuje aj Ľubomíra Častvena a Miroslava Šipického. V tvorbe štyroch najmladších autorov zaradených do tejto antológie (Michal Bíreš, Zdenka Valentová-Belićová, Miroslava Dudková, Katarína Mosnáková-Bagľašová) Svetlík postrehol dištancovanie sa od predchádzajúcich poetík a artikulovanie určitého druhu novej senzibility, čiže „novej angažovanosti“. Vzhľadom na staršie antológie tohto druhu v preklade do srbčiny (od predchádzajúceho Prílivu drene po nový výber teda ubehlo 16 rokov), aktuálne vydanie poukazuje na ďalšie významné obdobie vo vývine slovenskej vojvodinskej poézie. Ide práve o výber z básní najmladších autorov, ktorých prítomnosť svedčí o kontinuite, ale aj o nových smeroch tunajšej poetickej tvorby v 21. storočí. Zostavovatelia novej Antológie slovenskej poézie v Srbsku Ladislav Čáni a Martin Prebudila zrejme prihliadali na viac aspektov prípravy tohto vydania, akými sú historicko-kritická relevantnosť vybranej poézie, tiež kvalita a aktuálnosť prekladov a presnosť biobibliografických údajov, pričom sa opierali aj o doterajšie vydania, ale spolupracovali aj s odborníkmi a básnikmi. Výsledkom je reprezentatívny výber z poézie Slovákov v Srbsku, ktorý tunajšej literárnej a kultúrnej verejnosti adekvátne predstavuje tvorbu viacerých generácií našich poetov a poetiek.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

VÝSTAVA

Muraly nabádajúce k premýšľaniu Juraj Bartoš

rázdne steny v niekoľkých miestnostiach Galérie výtvarného umenia Darovacej zbierky Rajka Mamuzića v Novom Sade začiatkom tohto roka „pokazil – počmáral“ umelec Ján Triaška. Je z toho výstava muralov Live Long and Prosper; sprístupnili ju v stredu 22. januára. Autora a jeho čerstvé dielo predstavila kustódka galérie Jovanka Stolićová. Podotkla, že výstava predstavuje Triaškovo skúmanie motívu ruky, formálne inšpirované bežnými medziľudskými interakciami. Zároveň dodala, že aktuálna expozícia je autorskou reakciou na cyklus Ruky srbského sochára prvej povojnovej generácie Aleksandra Zarina, ktorý sa nachádza v umeleckom fonde Darovacej zbierky Rajka Mamuzića. Poukázala tiež na fakt, že podobne ako Zarin pred siedmimi desaťročiami, aj Triaška si – ako senzibilný pozorovateľ – všíma ľudské cnosti a nedostatky, ibaže za značne pozmenených okolností. Triaška pozorované interiérové muraly vypracoval technikou akrylu. Každý mural vlastne tvorí obraz a „podobraz“. Pokým prvý znázorňuje ruku plnou hrubou čiarou, druhý (matný) ju podáva klasickým, mimetickým spôsobom maľovania, pričom ruky zachytené v pohybe „hovoria“ posunka-

• KULTÚRA •

mi opačného významu. Obraz a „podobraz“ sú dvojice zjavných opozít, ktoré provokujú, nabádajú k premýšľaniu, zamýšľaniu sa nad aktuálnou realitou v užšom i širšom kontexte, o čom sám autor, ako zručný kresliar a mysliaci človek, o. i. povedal: „U Zarina ma zaujímali predovšetkým gestá, ktoré sú občas komunikatívnejšie než vyslovené slová. Zaujímali ma spoločensko-politické diania, ktoré sú si blízke vo všetkých týchto našich štátikoch východnej Európy, začnúc cirkevnými, pokračujúc spoločenskými a politickými, a kontrastmi, ktoré vznikajú, keď sa tie témy stretnú. Posunkový jazyk, ktorý si všímam, používajú rôzne spoločensko-politické skupiny, napríklad neonacisti – nacistický pozdrav, cirkevný pozdrav – žehnanie, ďalej Fake – ako súčasný vulgárny symbol... Takýto spôsob komunikácie vedie ku kontrastom, k zrážkam medzi jednou a druhou časťou populácie...“

Ján Triaška

Čo naskutku hovoria Triaškove muraly (mimochodom, štúdiami ruky formou posunkovej reči sa prezentoval aj v októbri 2017 v Banskej Bystrici)? Možno ich zaradiť pod pojem angažované umenie?

Foto: Ján Triaška Obsahujú možno deštruktívny odkaz, alebo práveže dekonštrukciu popierajú, ba odsudzujú? Autor síce povie, že všetko je na návštevníkoch, na ich vnímavosti, na tom, ako sám pozorovateľ chce vidieť

znázornené dvojice kontrastujúcich gest, lež výtvarný kritik Sava Stepanov v originálne vypracovanom katalógu (dizajn: Ďula Šanta) uzaviera: „Ján Triaška jasne a hlasne, muralistickou monumentálnou presvedčivosťou a mentálnou rozvážnosťou vyjadruje vlastný nesúhlas s teraz už bežným zanedbávaním a ohrozením obyčajného človeka a jeho dôstojnosti. (...) Triaška nám ponúka vlastný návrh, vlastný nesúhlas, vlastný protest, trvajúc na presvedčivosti a účelovosti.“ Výstava v galérii v Ulici Vasu Stajića číslo 1 bude otvorená do 22. februára; podporil ju aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Triaškove obrazy na vnútorných stenách potom onedlho čerstvou farbou prekryjú majstri maliari. Muraly predsa zostanú tam. Aby si žili dlho a úspešne (?), ukryté pod vrstvou farby. Tak ako pod rôznorodými, viac či menej viditeľnými alebo (najčastejšie?) nepostrehnuteľnými, furt ale zaťažujúcimi nánosmi hmotných a nehmotných skutočností civie aj sám život jedincov, respektíve spoločenstiev, pristávajúcich na váhu tých a takých nánosov. Na rozdiel od jedincov a spoločenstiev, ktorí/é si trúfnu vymaniť sa z dláviacich obalov konformizmu, kapitalizmu, komunizmu a ďalších izmov. Ján Triaška (1977) sa narodil v Novom Sade, žil v Báčskom Petrovci do roku 1999, kedy odišiel na Slovensko. Maliarstvo začal študovať v Novom Sade a ukončil v Bratislave, kde absolvoval aj doktorandské štúdium. V súčasnosti na Katedre maľby Akadémie umení v Banskej Bystrici vedie maliarsky ateliér STARTUP.

5 /4892/ 1. 2. 2020

Kultúra V GALÉRII BABKA V KOVAČICI

Výtvarná tvorba Pavla Hajka Anička Chalupová

aléria Babka v spolupráci s Memoriálnym strediskom Dr. Janka Bulíka v piatok 24. januára vo svojich výstavných miestnostiach usporiadala otvorenie výstavy diel kovačického umelca Pavla Hajka. Na otvorení 71. Hajkovej samostatnej výstavy zaujímavosti späté s menom Pavel prítomným predostrel Pavel Baláž, štatutárny zástupca Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka a moderátor tohto podujatia. V príležitostnom programe za odborného vedenia Alžbety Hriešikovej vystúpili členovia komorného

Z vernisáže v Galérii Babka: autor výstavy Pavel Hajko (tretí zľava) s hostiteľmi a hosťami

senior banátsky, a PhDr. Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, ktorý sa okrem pozdravmi od krajanov zo Slovenska Kovačičanom zavďačil darčekmi a príležitostnými slovami: „Na zdravie, Pavel Hajko! Na zdravie, všetci Pavlovia! Na zdravie, Kovačica! Na zdravie, Slovensko, a hlavne – na zdravie, umenie!“ Podujatie svojou návštevou okrem početných milovníkov umenia z domáceho prostredia a blízkeho okolia poctili aj vzácni hostia, medzi ktorými boli aj predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka s manželkou, predseda MS Kovačica Ing. Adam Jonáš a ďalší. Organizátori podujatia sa i tentoraz postarali o to, aby okrem krásy bohatej expozície obrazov sprístupnenej na poschodí Galérie Babka návštevníkom ponúkli aj teplý čaj, varené víno, chutné koláče a príjemnú družnú atmosféru.

zboru penzistov Viva la musica, kým básňou a piesňou podujatie obohatili maliarove vnučky Ivona a Iskra Hajkové. Súčasťou tohto podujatia boli aj príhovory a príbehy kovačických Pavlov: Pavla Jonáša, bývalého predsedu kovačického MOMS, Pavla Jonáša (Lera), kultúrneho dejateľa, Pavla Šimona, podpredsedu MS Dr. Janka Bulíka, Pavla Matúcha, novinára, a Pavla Babku, zakladateľa Galérie Babka. V príhovoroch odzneli aj pozdravné slová Fedora Rosochu, nového Výstavu Pavla Hajka navštívili aj početní veľvyslanca Slovenskej kolegovia maliari. Na snímke je padinský maliar republiky v Srbsku, ktoPavel Povolný-Juhás.

ré do Kovačice na výstavu priniesla Helena Zengová, 1. tajomníčka Veľvyslanectva SR v Belehrade. Výstavu spoločne a slávnostne sprístupnili: farár Pavel Sklenár,

STARÁ PAZOVA

voľnej nohe. Vytváraním sôch a obrazov v dreve sa zaoberá už dvadsať rokov, predtým najviac pracoval s hlinou. Štvrtú samostatnú výstavu Rudolfa-Rudiho Cetinića, ktorá pozostáva z 25 reliéfov a 15 sôch, otvorila Zorica Opavská, predsedníčka Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy. Okrem iného povedala, že je Rudolf umelcom, ktorého diela sa vyznačujú originalitou Rudolf-Rudi Cetinić pri vystavených prácach a sú zrkadlom jeho vnútornej v galérii krásy. Je pritom„umelcom veľkého emotívneho a intelektuálneho i plaketa Svetlost za rok 2018 ako oblúka, vážnej ľudskej a estetickej najväčšie uznanie v kultúre, ktorú skúsenosti a výnimočného výtvar- udeľujú Obec Stará Pazova a Zväz ného potenciálu“. Autor vystavených ochotníkov Obce Stará Pazova jedsôch a reliéfov je nositeľom viacerých notlivcom a kolektívom na základe cien a odmien a vlani sa mu dostala dosiahnutých výsledkov.

Výstava sôch a reliéfov Anna Lešťanová

ž tradične január je mesiacom, keď v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej, ktorá pôsobí pri tamojšom Stredisku pre kultúru, vystavujú výtvarní dejatelia zo Staropazovskej obce. Prvú tohtoročnú výstavu slávnostne otvorili v stredu 22. januára za prítomnosti početných milovníkov výtvarného umenia. Do 5. februára v Galérii Miry Brt-

www.hl.rs

kovej sú vystavené zaujímavé sochy a reliéfy autora Rudolfa-Rudiho Cetinića (Zemun 1955) z Nových Bánoviec. Je členom Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Srbska, Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy a Združenia výtvarných umelcov Leonardo Nové Bánovce. R. Cetinić ukončil Školu pre dizajn v Belehrade a 35 rokov pracoval v Galenike ako dizajnér. V roku 2005 mu v Moskve udelili uznanie Strieborný Archimedes za znak a logo firmy, ktoré sú i dnes aktuálne. Po odchode z Galeniky získal status umelca na

Informačno-politický týždenník

Literárno-hudobným pásmom prispeli mladučké sestry Ivona (stojí zľava) a Iskra Hajkové

• KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Udelili plakety Svetlost za rok 2019

Anna Lešťanová

organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, Obce Stará Pazova a Strediska pre kultúru Stará Pazova na slávnosti usporiadanej v sobotu 25. januára v tamojšej divadelnej sále udelili uznania najúspešnejším kultúrnym dejateľom za rok 2019. Na slávnosti udelili zlaté, strieborné a bronzové plakety Svetlost najúspešnejším jednotlivcom a kolektívom v roku za nami z oblasti kultúry.

Medzi 50 odmenenými, ktorí dosiahli pozoruhodné výsledky na početných súťaženiach, je aj najúspešnejší jednotlivec v roku 2019 Dragan Đorđević, sochár z Nových Bánoviec. Najúspešnejšími kolektívami v roku 2019 sa stali KUS Branka Radičevića a SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, kým špeciálne uznanie za dlhoročný príspevok v rozvoji ochotníckej tvorby dostala Aleksandra Dragašová zo Starej Pazovy. Uznania najúspešnejším kultúrnym dejateľom v

Odmenení kultúrni dejatelia zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka a ZŠ hrdinu Janka Čmelíka za rok 2019: (zľava) Zdenko Uheli, Jana Rumanová, Ružena Červenská, Zuzana Kováčová, Mia Jašová, Katarína Šašová a Andrej Simendić

roku 2019 udelil aj Goran Jović, predseda Zhromaždenia Obce Stará Pazova, ktorý vyzdvihol, že je obec hrdá na všetkých kultúrnych dejateľov, ktorí na početných súťaženiach dosahujú vynikajúce výsledky. Toho času vo Zväze ochotníkov Obce Stará Pazova pôsobí 22 členov.

V umeleckej časti programu sa zúčastnili recitátorka Jana Rumanová, ktorej sa dostala aj zlatá plaketa za účasť na republikovej prehliadke, spevácka skupina Združenia pazovských žien a orchester KUS Branka Radičevića Stará Pazova.

S divadlom na festivale v Slovinsku

vadelníkmi zo Stičny zoznámili ešte v roku 2006 v Macedónsku na republikovom festivale. Odvtedy sa datuje táto naša spolupráca,“ prízvukoval spolubesedník. Na festivale vystupujú nielen divadelné súbory, ale aj hudobné skupiny, organizujú sa výstavy, premietajú filmy... Alexander Bako, známy staropazovský herec a režisér, hovorí, že aj sám má dobrú spoluprácu s divadelníkmi zo Stičny. Práve na ich pozvanie režíroval tam predstavenie Sluga dvaju gospodara (Sluha dvoch pánov) autora Carla Goldoniho, ktoré potom pred pár rokmi hosťovalo i v Starej Pazove. Zahrané bolo na počesť odmenených na Festivale ochotníckych divadiel Vojvodiny. Pre novú divadelnú sezónu A. Bako s novopazovskými hercami chystá ďalší veľký projekt – predstavenie Putujuće pozorište Šopalović známeho autora Ljubomira Simovića.

Z tradičného udelenia obecných ocenení kultúrnym dejateľom

NA KUS REČI S ALEXANDROM BAKOM

A. Lešťanová

ivadelní ochotníci z územia Staropazovskej obce nielenže dosahujú pozoruhodné výsledky na súťaže-

niach, ale upevňujú dobrú spoluprácu s viacerými divadelnými súbormi i mimo nášho štátu. Koncom minulého roku novopazovský súbor Ochotníckeho divadla Mirka Tatalovića-Ćiru s

Alexander Bako s herečkami pred obecenstvom v Stične (foto: z archívu A. Baka) • KULTÚRA •

predstavením Mira Gavrana Sve o ženama v réžii Alexandra Baka úspešne vystúpil na jubilejnom 20. festivale Stična v Slovinsku. Podľa slov A. Baka je to viacdňový multimediálny festival, ktorý sa koná v Stične, v Obci Ivančna Gorica. V tomto prostredí, vzdialenom od Ľubľany okolo 20 kilometrov, sú divadelní ochotníci zo Staropazovskej obce už známi svojimi skvelými vystúpeniami. Novopazovskí herci tam hosťovali už tretíkrát a raz tam zahrali svoje predstavenie i členovia staropazovského KUS Branka Radičevića. „My sme sa ako členovia Slovenského divadla VHV zo Starej Pazovy s di-

5 /4892/ 1. 2. 2020

Kultúra UBEHLO 75 ROKOV OD SMRTI JOZEFA MALIAKA

Zaslúžilý polyhistor Jaroslav Čiep

red sedemdesiatimi piatimi rokmi 31. januára 1945 v Prievidzi umrel Jozef Maliak. Tento pedagóg a historik, významný kultúrny a národný pracovník sa narodil 17. februára 1854 v Revúcej. „Slovenská regionálna historiografia vo Vojvodine do prvých desaťročí 20. storočia nemala profesionálneho historika. O kolonizácii Slovákov do Vojvodiny a Chorvátska, o ich začiatkoch v novom prostredí, o ich úsilí zúrodniť získanú pôdu, založiť si remeslá, kostoly, školy, rôznorodé združenia a pod. písali kňazi ako najvzdelanejší intelektuáli, ale aj niektorí učitelia. Jedným z prvých v týchto končinách, ktorý navštevoval archívy a z nich čerpal, bol práve Jozef Maliak. Nebol profesionálnym historikom, v historickej tvorbe bol samoukom, bez väčších kontaktov na slovenských historikov... Bol prvý, ktorý písal o minulosti slovenských kolonistov vo Vojvodine na základe historických písaných prameňov, bol medzi prvými, ktorý v tom čase študoval najmä cirkevné matriky, ale aj iné historické pramene, a o tomto podával svedectvo. Práve preto ho môžeme považovať za priekopníka slovenskej vojvodinskej regionálnej historiografie. Bol vzorom budúcim profesionálnym historikom, ktorí nadväzovali na jeho prácu,“ napísal Samuel Jovankovič. Podľa dostupných prameňov sa dozvedáme, že pochádzal z ro-

diny tkáčskeho majstra z Gemeru Jána Maliaka a matky Zuzany, rod. Viergovej. V rodisku vychodil základnú školu a v rokoch 1863 – 1872 slovenské gymnázium. Po maturite študoval teológiu a klasickú filológiu vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Krátko pôsobil ako suplent latinčiny a gréčtiny v súkromnom ústave v Habstettene vo Švajčiarsku a neskôr v učiteľskom ústave v Küssnachte. Jeho úsilie po skončení vysokoškolských štúdií o vymenovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa nemohlo uskutočniť, lebo maďarské úrady v roku 1874 gymnázium zrušili. Preto začal v roku 1881 učiť v Iloku v Chorvátsku a v roku 1883 prešiel ako profesor do učiteľského ústavu v Oberschützene v Rakúsku. Nebolo

www.hl.rs

Hrobka Jozefa Maliaka v Prievidzi

ho odboru a archivárom. V roku 1938 sa Jozef Maliak vrátil na Slovensko a zaslúžený odpočinok trávil v Martine. Zomrel vo veku deväťdesiatjeden rokov 31. januára 1945 v Prievidzi a pochovaný je v Bojniciach. Jozef Maliak pôsobil celý život

vydal náboženskú príručku Biblické histórie pre ľudové školy, dom a nižšie triedy stredných škôl. V roku 1902 vlastným nákladom vydal dva zošity Rečňovanky pre dospelejšiu mládež. V roku 1904 preložil z chorvátčiny román Mŕtve kapitále Jozefa Kozarca. Významné sú aj jeho knižné vydania. Predovšetkým Dejiny stavby petrovského chrámu (1921) a dve, ktoré vyšli roku 1925: Daniel Kolényi a jeho doba a Fruška Gora. Okrem toho Maliak vlastným nákladom vydal i dramatickú rozprávku VHV Ľudovít Štúr a v náboženskom mesačníku Nádej uverejnil nedokončené Dejiny Slovákov v kráľovstve SCHS. Ťažisko Maliakových prác tvoria články z národných, cirkevných a antických dejín a z pedagogiky. Osobitný zreteľ venoval germanizácii škôl na prelome 18. a 19. storočia a neskoršej hungarizácii v Uhorsku. Cenné štúdie napísal z dejín dolnozemských Slovákov, o ich osídlení v Báčke, Srieme a o slovensko-juhoslovanských vzťahoch najmä v oblasti Petrovca, Iloku a ich okolia. Okrem článkov z histórie a pedagogiky písal články aj z jazykovedy, geografie, etnografie, z literárnej histórie, najmä o činnosti významných osobností (Ľudovít Štúr, Samuel Ormis a ďalší) a prekladal prózu z latinčiny, gréčtiny a srbochorvátčiny do slovenčiny. Jozef Maliak patril k úzkej generácii slovenských kultúrnych a vedeckých pracovníkov v období rakúsko-uhorskej monarchie a predmníchovského Československa. Aj keď väčšinu života prežil mimo rodného Slovenska, zapísal sa mnohostrannou literárnou činnosťou záslužným spôsobom na stránky jeho histórie, ako aj histórie Slovákov v Juhoslávii.

Rukopis J. Maliaka o dejinách Petrovca uschovaný ALU SNK v Martine

to pre neho vyhovujúce prostredie, lebo miestne úrady sa na neho pozerali ako na pansláva. Preto sa v roku 1885 vrátil do Iloku, kde mal relatívny pokoj. V roku 1903 tam dokonca zriadil a viedol súkromnú dievčenskú školu. Keď v novovzniknutom juhoslovanskom štáte založili v roku 1919 v Iloku štátne gymnázium, začal v ňom učiť latinčinu a nemčinu. Posledným pedagogickým pôsobiskom Jozefa Maliaka v rokoch 1923 – 1934 bolo Slovenské gymnázium v Petrovci. Pedagogický mesačník Domácnosť a ško- Daniel Kolényi a jeho Po vzniku Matice slovenskej v Juhoslávii bol la, vychádzal v Iloku doba (1925) vedúcim jej historické(1911 – 1914)

Portrét Jozefa Maliaka, 30. roky, Petrovec

Informačno-politický týždenník

ako učiteľ, ale jeho profesijný záujem bol značne široký: vynikol ako autor pedagogických prác, historik, publicista aj ako kultúrny a hospodársky činiteľ. Rozsiahlosť jeho aktivít vzbudzuje aj v súčasnosti dojem, že išlo o polyhistora. Jeho činnosť možno vystopovať predovšetkým v rozličných slovenských periodikách. Svoje príspevky začal publikovať v Národných listoch, k tomu pribudli články v časopisoch Cirkevné listy, Slovenské pohľady, Naše Slovensko, Obzor, Slovenský peňažník a ďalšie. Pedagogické názory rozvíjal v časopisoch Dom a škola, Rodina a škola a najmä v časopise Domácnosť a škola, ktorý Maliak založil v roku 1911 a vydával do roku 1914 v Iloku, kedy po vzniku vojny zanikol. V roku 1896 Maliak zostavil a

• KULTÚRA •

JEDINEČNÁ TECHNICKÁ CHRÁNENÁ KULTÚRNA PAMIATKA V PETROVCI

Mniač

Anna Horvátová

očetné zachované starodávne stavby, ktoré svedčia o bohatom kultúrno-historickom a etnografickom dedičstve tohto územia, predovšetkým Báčskeho Petrovca, patria už k turistickým

atraktivitám. Takou pamiatkou na zašlé časy je aj mniač rodiny Dankovej z polovice 19. storočia. „Bola to výnimočná vec nielen pre lokálne slovenské obyvateľstvo, ale všeobecne pre všetkých Slovákov, lebo tradícia spracovania konôp bola zastúpená vo všetkých našich prostrediach. Takto si každá domácnosť zabezpečila textílie, či už odevné súčiastky, alebo domáci textil na výrobu bielizne, uterákov, aj vriec. Zvyšný textil, konopné plátno gazdinky predali, a tak si zabezpečili to, čo im bolo potrebné pre domácnosť. Pri spracovaní konôp pomáhali aj muži, ale hlavne to bolo záležitosťou ženy,“ sprítomňujeme si zašlé časy v rozhovore s riaditeľkou Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci Annou Séčovou-Pintírovou. Zároveň sa dotkneme tej čerstvej dobrej správy, keď sa konečne po • KULTÚRA •

niekoľkých rokoch podarilo dostať pod ochranu a spravovanie MVS Dankov mniač – jedinečnú chránenú kultúrnu technickú pamiatku v Báčskom Petrovci. PO ZDĹHAVOM PROCESE PREDSA... „Zasadnutie Múzea vojvodinských Slovákov koncom minulého roku, na ktoré boli pozvaní aj predstavitelia Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok a našej obce, zvolané bolo s cieľom doriešiť otázku mniača, technickej pamiatky datujúcej okolo roku 1860, keďže je vážne poškodený a treba súrne reagovať. Dobrou správou je, že sa nedávno podarilo odkúpiť túto historickú pamiatku. Prostriedky na kúpu zabezpečila naša obec, ako to bolo aj dohodnuté, a ústav má zabezpečiť prostriedky na premiestnenie, vypracovanie projektov týchto záležitostí a následnú rekonštrukciu. Múzeum totiž bude spravovať túto chránenú pamiatku, kým samotný objekt je v obecnom vlastníctve. Všetci občania poznajú Dankov mniač, ale málokto si ho aj obzrel. Keď to bude vo vlastníctve múzea, bude mať adekvátnu ochranu a zároveň bude dostupný verejnosti. Tento objekt sa má presťahovať na nádvorie k najstaršiemu domu. Pevne veríme, že do Slovenských ná-

rodných slávností práce budú ukončené, keďže už na jar sa začne s prácami pod dozorom odborníkov z Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok. Týmto dostaneme taký komplex, keďže sme vlani dostavali šopku, no a treba spomenúť predtým aj výmenu strechy na najstaršom dome. Veď ten mniač tam aj patrí.“ Pokusy o získanie mniaču do vlastníctva boli pred niekoľkými rokmi, ale dohovory proste skrachovali, až na tento pokus: „Koncom minulého roku sme sa celkom náhodou dozvedeli, že je mniač, ktorý roky chátral, vo veľmi zlom, chúlostivom stave, jedna časť sa dokonca rozpadla, takže sme museli súrne reagovať. Pracovníci Progresu mniač pokryli, dúfame, že nás neprekvapia veľký sneh alebo dažde, aby sa mniač nerozpadol. Treba spomenúť, že záujem predstaviteľov našej obce o ochranu tejto pamiatky bol ozaj veľký. Pričinili sa v nemalej miere predseda obce Srđan Simić, zástupca predsedu obce Ján Brna a člen Obecnej rady poverený kultúrou Ján Meleg.

Z ústavu, ktorý mal aj dozor nad tým, sa do tohto projektu zapojili riaditeľ Zoran Vapa, architekt Rastko Vlajković a etnologička Dr. Mirjana Ðekićová.“ MNIAČ. VIEME, ČO JE TO A ČOMU SLÚŽIL? Mladšie generácie sotva majú predstavu o tom, čo je vôbec mniač a ako fungoval: „Takto sa spracúvali konope, čiže konopné snopy sa mliaždili (tak sa to vravelo, pozn. A. S. P.), či drvili, čím gazdinky dostávali také jemné konopné nite, potom sa to ešte česalo, prečesávalo a z toho sa vyrábalo konopné plátno. Najprv bol mniač na konský pohon, čiže kone krútili ten mechanizmus, veľké kamenné koleso. Neskôr tam bola uvedená elektrina. Na ujasnenie treba uviesť, že to nie je mlyn. Mniač používali aj dedinčania, zaužívané bolo, že si ho zjednali na hodiny a vlastne tá domácnosť sa z toho aj živila. Funkčný bol ešte v 50. rokoch minulého storočia. Zatiaľ vieme, že Pokrajinský ústav pre ochranu kultúrnych pamiatok má takúto technickú pamiatku jednu jedinú na území našej krajiny. Ďalej odborníci budú pracovať na výskume v širšom kontexte, čiže či takúto technickú pamiatku majú zachovanú v Rumunsku, Maďarsku, Chorvátsku, na Slovensku, keďže je to v podstate nepreskúmaná téma,“ dozvedáme sa podrobnosti od riaditeľky múzea. Foto: Anna Séčová-Pintírová

5 /4895/ 1. 2. 2020

Kultúra V KULPÍNSKOM ZVOLENE SO ZOROSLAVOM ZIMOM

Folklór mu je prvoradý Slovensko... Bola by to trochu nové odevné prvky, asi 20 kusov be nových choreografií hlavne väčšia investícia, lebo by museli od istej tety z Hložian. Veľmi nám orientujem na náš folklór, ale ísť aj niekoľkí rodičia, ale stále to pomohlo.“ chcel by som, podobne ako to V staršej tanečnej skupine je robil Michal Čiliak, postaviť aj Anna Francistyová mi je na mysli aj takáto možnosť. Do reálnych plánov zaraďujeme nejaký tanec zo Slovenska, o vyše dvojročnom tichu zatiaľ obecnú folklórnu súťaž, napríklad dupáky. Pre Zlatú v Kultúrno-umeleckom Detský folklórny festival Zlatá brábránu už máme pripravenú stredisku Zvolen, spôsobe- na, prípadné zájazdy, a ak by sa novú choreografiu, ale ja sa nom odchodom predsedu a ume- nám podarilo znovu usporiadať každý rok snažím urobiť nieleckého vedúceho do zahraničia, niekdajší celovečerný program Tá čo nové s každou skupinou. na jar roku 2017 priestory tejto kulpínska vež, ktorý býval v lete, A stále upevňovať i staré kultúrnej ustanovizne v Kulpíne tak aj tu by deti mali dôležitú choreografie, aby sme mali znovu ožili spevom, tancom, di- úlohu.“ v zálohe pre celovečerný vadlom a predovšetkým dobrou program.“ S deťmi sa mu dobre pracuje, náladou. Medzi aktivistami, ktorí ale trochu by vraj chcel popraZoroslav Zima, horlivý sa maximálne dali do služieb jeho covať na disciplíne: napríklad tanečník a spevák, sa vyznovuzrodenia, bol i Zoroslav zakázať používanie telefónov skúšal i ako herec. Nielen Zima. počas skúšok. A predsavzal si v scénkach na Štefanskom Tanečníkom v kulpínskom ešte niečo: zabezpečiť úbory, programe, ktoré spolu priZvolene je od škôlky, posledné podobne ako to majú žiaci v škole pravili piati ochotníci, ale i tri roky je i choreografom, ume- na telocviku, teda, aby všetci boli v najnovšom Zvolenovom leckým vedúcim, organizátorom, na skúškach rovnako oblečení. predstavení Konečná stanica. hercom, spevákom. Tento 23-roč- Pridá to všetkým viac sebadôvery, Tam alternoval postavu gitaný neúnavný folklorista pracuje upevní ich ako tím a aj prípadný Zoroslav Zima: „Tak rád by som deti ristu, lebo pred odchodom v rodinnej stavebníckej firme, ale návštevník im uzná, že k folklóru odviedol na nejaký zájazd...“ na zahraničný zájazd jeden duchom takmer stále rieši aj túto pristupujú skutočne vážne. z hercov bol znemožnený folklórnu „stavebnicu“. Predovšet„Čo sa týka krojov, situácia sa toho času 6 párov a trochu sa tu vycestovať. O tejto novej skúsekým sa venuje deťom, lebo ony sú trochu stabilizovala. Keď sme sa vraj ťažšie pracuje, lebo študenti nosti hovorí: budúcnosťou kultúrneho spolku. pred tromi rokmi pustili do ob- majú svoje záväzky, zamestnaní „Divadlo som doteraz nehral. „V detskej folklórnej skupine novenia činnosti spolku, bolo to svoje a aj to Slovensko stále láka Nie preto, že som nechcel, ale máme toho času 21 členemal som času. Teraz, keď nov, toľkí aj vystupovali som to skúsil, možno by som na nedávnom Štefansa aj sem zapojil, ale nestíhal skom programe, teda by som to všetko. Folklór mi tancovali a spievali. Poje prvoradý a v ňom práca čet členov sa počas roka s deťmi.“ trochu i mení, raz ich je Teraz je v kulpínskom KUS menej, raz viac, ale verím, Zvolen prestávka. Po vyše že keď koncom februára dvojhodinovom výročnom či začiatkom marca budeŠtefanskom programe všetci me zapisovať nových, tak členovia si zaslúžili oddysa aj táto skupina zväčší. ch. Ale dôvodom sú i otázTeraz sú tu žiaci od 1. do ne skúšky v zimnom období, 4. ročníka a mali sme iba lebo účty za vykurovanie si jednu tanečnú skupinu. hradia z vlastných peňažeDúfam, že keď sa k nám niek... Peňazí je málo: na splpridajú aj terajší piataci, nenie tohtoročných plánov mohli by sme mať dve počítajú s tými z obecného Na tanečnej skúške najmladších folkloristov (foto: z archívu Z. Z.) tanečné skupiny: mladšiu rozpočtu, očakávajú niečo a staršiu,“ ochotne rozpráva aj zo schválených projektov. náš spolubesedník a takto ďalej trápne...“ otvára Zoroslav ďalšiu na odchod... Možno však aj sem Okrem účasti na tradičných fesuvažuje: „Momentálne máme tému. „Keď ide o deti, hlavne sa nábor nových členov prinesie tivaloch chceli by vraj niektorý v skupine 7 chlapcov, čo je dob- ešte stále používajú ich súkromné viac optimizmu. Roboty sa náš súbor v Kulpíne uhostiť a potešil re, lebo ich bolo aj menej, mám kroje, teda rodičia sa vynachá- spolubesedník nebojí. by ich nejaký zájazd. Zatiaľ sa na nádej, že nám pribudnú aspoň dzajú a požičiavajú si, ak doma „Snažím sa chodiť na semi- obzore črtá augustová cesta na ešte traja, aby sme mali 10 párov. nemajú, lebo sme zatiaľ nemohli náre, aby som sa všeličo naučil. Slovensko pre starších tanečníA tak rád by som týchto našich zabezpečiť niečo nové. Tancuje sa Veď som mladý, veľa toho ešte kov, a to do Riečky, odkiaľ dostali najmladších folkloristov odviedol v kartúnkach a kašmerínkach. Pre neviem. Hlavne sú to semináre pozvanie na oslavy dedinského na nejaký zájazd, napríklad na tanečníkov mládežníkov pribudli na Slovensku. Zatiaľ sa pri tvor- výročia.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SCÉNA David Bowie a nájdený hologram. Nedávno boli objavené zatiaľ neuverejnené archívne filmové nahrávky so známym hudobníkom a poprockovou ikonou Davidom Bowiem (1947 – 2016), ktoré mali byť použité pred dvadsiatimi rokmi na prezentáciu jeho albumu Hours. V tom období Bowie spolupracoval s profesorom Martinom Richardsonom, jedným z vedúcich anglických odborníkov v oblasti holografie. Na 35-milimetrovú filmovú pásku nahrali polhodinový materiál, znázorňujúci hudobnú hviezdu v podobe hologramu, čiže trojrozmerných obrazov. Nahrávky však neboli vtedy použité, ale zostali uschované v archíve Univerzity De Montfort v meste Leicester. Prezentácia tohto exkluzívneho obsahu sa udiala v rámci programu Bowie; Oddity to Mars usporiadaného v planetáriu v Leicestri k štvrtému výročiu Bowieho smrti.

Kirk Windstein v nežnejšom vydaní. Frontman americkej sludge-metalovej formácie Crowbar Kirk Windstein nahral svoj prvý sólový album Dream In Motion (vydavateľstvo eOne Music), na ktorom počuť trochu nežnejší výraz v porovnaní s hudbou jeho pôvodnej skupiny. Nové skladby sú viac inšpirované starším melodickým hardrockom, avšak Windstein si zachoval jeho rozpoznateľne ťažký zvuk gitary a brutálne emotívny spev. Najprv vraj uvažoval o nahrávaní akustickej platne, od čoho upustil, lebo sa mu to zdalo byť priveľmi ošúchaným, ale potreboval sa vyjadriť trochu jemnejším spôsobom, ktorý je tiež súčasťou jeho tvorivej duše. Sólový album vraj vytvoril v prvom rade pre seba a môže pochopiť, že sa možno nebude pozdávať všetkým fanúšikom Crowbar. Vydanie obsahuje aj Windsteinovu verziu piesne Aqualung skupiny Jethro Tull.

KONCERTY 1. februára, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Reflection (HC/punk, Gornji Milanovac) + Flinch (HC/punk, Nový Sad) + War Engine (thrashcore, Nový Sad) + Technicolor Lies (punkrock, Belehrad) Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

STRETNUTIE MILOVNÍKOV ĽUDOVEJ PIESNE V PIVNICI

Aby piesne neupadli do zabudnutia Miroslav Pap

sú predovšetkým typické iba pre Pivnicu. Mladší účastníci sa aj prostredníctvom tohto podujatia mohli naučiť piesne, ktoré často nepočujú. Všetci nadšenci ľudovej

odľa určitých predpokladov na zachovanie ľudovej piesne sú potrební v prvom rade ľudia, ktorí o ne majú záujem, a tým ich prenášajú z generácie na generáciu. Nové generácie sa majú možnosť naučiť ľudové piesne typické pre jednotlivé regióny alebo od rodinných príslušníkov, alebo na početných rodinných slávnostiach či podujatiach s folklórnou tematikou. No, žiaľ, záujem mladšej populácie o tradičnú pieseň má Spevákov sprevádzali pivnickí muzikanti klesajúcu tendenciu. V Pivnici je záujem o ľudovú pieseň ešte stále na chvályhodnej úrovni. Svedčí o tom aj stretnutie milovníkov ľudovej hudby, ktoré organizuje zopár nadšencov, ako sa aj sami nazývajú. Medzi hlavných organizátorov patria Jaroslav Šuster, Daniel Činčurák a Ján Krošlák. V určitom zmysle slova sú to – ako zo žartu tvrdia návštevníci – mužské priadky. Na začiatku mužských priadok Už z tohto názvu sa dá pochopiť, že na tomto stretnutí sú prítomní piesne najvyššie hodnotia aj toto šieste iba chlapi, a to tí, ktorí majú blízko k spevu stretnutie a dúfajú, že sa aj o rok stretnú, a hudbe. Podľa tvrdenia organizátorov a to v ešte väčšom počte. toto stretnutie zorganizovali prvýkrát CHÝRNIK pred šiestimi rokmi, s úmyslom stretnúť sa, zaspievať si a skrátiť dlhé zimné večery. NOVÝ SAD. Miestny odbor Matice Čoskoro sa o toto stretnutie začal zaujímať väčší počet Pivničanov viacerých vekových slovenskej Nový Sad pozýva svojich kategórií. Tohtoročné stretnutie sa konalo členov a záujemcov na výročné a volebné v sobotu 25. januára v priestoroch Ochot- zhromaždenie, ktoré bude v utorok 4. februára o 19. hodine v miestnostiach níckeho divadla Janka Čemana. Na tzv. mužské priadky každý hosť pri- Starej fary. Na rokovacom programe je náša aj nejaké jedlo, najčastejšie domáce i voľba nového vedenia MOMS. R. Z. mäsové výrobky. Spevákov celý večer SELENČA. V nedeľu 16. februára o 18. sprevádza akustický orchester. Tohto roku ho tvorili harmonikári Štefan Chrček hodine v dome kultúry v Selenči bude a Vladimír Valentík, basista Ján Rajčan koncert s premiérou cédečka slovenských ľudových piesní z Vojvodiny pod názvom a gitarista Vlastislav Týr. Aj keď v sobotu meniny oslavovali Pav- Od Dunaja hlbokyho v interpretácii Anny lovia, na stretnutie prišlo okolo 40 Pivniča- Berédiovej. A. F. nov, ktorí si obnovili repertoár piesní, ktoré

5 /4892/ 1. 2. 2020

Kultúra

Výročia vo februári 2020

„Ach, tá vaša Hlasľuda!“ Anna Horvátová

si takto a tomuto podobne vyznievajú občasné komentáre súvisiace s naším jediným slovenským týždenníkom, ktorý sa volá Hlas ľudu. V jeho sedemdesiatpäťročnom pretrvávaní sa mu dostalo aj takéto prímeno – „Hlasľuda“. A nech nehovoríme o obmenách, žiaľ, nesprávnych, typu „v Hlasľude sme čítali“ – pri jeho skloňovaní. Týždenník Hlas ľudu je skutočným hlasom ľudu, hlasom tu žijúcich Slovákov. Po srbsky by sa to dalo povedať, že je glas naroda. S cieľom, aby sme nášmu týždenníku nekrivdili priveľmi, aby sme sa dokonca nemuseli zahanbiť pri nesprávnej výslovnosti názvu týchto novín, uvedieme, ako sa má skloňovať Hlas ľudu. Ide tu o mužský rod, teda je ten Hlas ľudu, pričom sa skloňuje prvá časť spojenia, teda Hlas, a druhá zostáva nesklonná,

a to takto: nominatív (kto, čo): Hlas ľudu genitív (od / z koho, od / z čoho): (z) Hlas-u ľudu datív (komu, čomu): Hlas-u ľudu akuzatív (koho, čo): Hlas ľudu lokál (o kom, o čom): (o) Hlas-e ľudu inštrumentál (s kým, s čím): (s) Hlasom ľudu Ako vidieť, názvy informačných prostriedkov sú na tom dosť zle pri skloňovaní, a nie sú v tejto problematike na čistom ani mediálni pracovníci. V prípade skloňovania slova rádio, rovnako tak ako pri skloňovaní Hlasu ľudu, aj tu máme skloňovanie len prvej časti spojenia; má to byť takto: nominatív: Rádio Petrovec, genitív (od / z koho, od / z čoho): (z) Rádia Petrovec, datív (komu, čomu) / lokál (o kom, o čom): (o) Rádiu Petrovec, inštrumentál (s kým, s čím): (s) Rádiom Petrovec.

IN MEMORIAM

Zuzana Sládečeková, rod. Bažíková 1935 – 2020

o štvrtok 23. januára 2020 zomrela Zuzana Sládečeková, rod. Bažíková, odborná učiteľka vo výslužbe. Narodila sa 9. februára 1935 v Báčskom Petrovci. Základnú školu a gymnázium skončila v Báčskom Petrovci. Potom študovala v Novom Sade na Vyššej pedagogickej škole, kde sa po zloženej diplomovej skúške v roku 1955 stala odbornou učiteľkou dejepisu a zemepisu. V tom istom roku sa zamestnala v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici. V roku 1961 uzavrela manželstvo s Jánom Sládečekom, s ktorým vychovala dve deti – Janka a Vierku. V školskom roku 1979/1980 odišla do invalidného dôchodku. Žila v Kovačici. Okrem rozlúčkových slov pána

www.hl.rs

farára Martina Bajzu na pohrebnom zhromaždení odznela aj príležitostná báseň Starenky učiteľky autora Vojtecha Mihálika v prednese profesorky Márie Kotvášovej-Jonášovej, ktorou sa so svojou bývalou kolegyňou rozlúčil celý kolektív kovačickej základnej školy: Starenky učiteľky postávajú na priedomí, keď iba sychravá jeseň im kýva na pozdrav. Vlasy im poprášila krieda a po ich tvárach ako po notovej osnove prechodia poltóny spomienok, úsmevov a sĺz… Česť jej pamiatke! A. Ch.

Informačno-politický týždenník

3. februára 1895 v Starej Pazove sa narodil Ferdinand Ferdo Klátik, slovenský vojvodinský pedagóg a zostavovateľ čítaniek. (Pripomíname si 125. výročie narodenia.) 5. februára 1925 v Kovačici sa narodila Zuzana Chalupová, insitná maliarka. (Pripomíname si 95. výročie narodenia.) 11. februára 1985 na Slovensku, v Pezinku, umrela Zuzka Medveďová, prvá akademická maliarka z radov vojvodinských Slovákov, petrovská rodáčka. (Pripomíname si 35. výročie smrti.) 18. februára 1835 v Kulpíne sa narodil Emil Kolényi, slovenský dolnozemský cestopisec, historik, pedagóg a evanjelický kňaz. (Pripomíname si 185. výročie narodenia.) 28. februára 1875 na Slovensku, v Banskej Bystrici, sa narodil slovenský hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý. (Pripomíname si 145. výročie narodenia.) 28. februára 1995 v Petrovci umrel Michal Kiráľ, akademický grafik. Narodil sa 21. februára 1955. (Pripomíname si 65. výročie narodenia a 25. výročie smrti.)

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Zdenka Valentová-Belićová: Zvuk Eurydikiných krokov (ISBN 978-86-7103-625-5) Jaroslav Čiep

vláštnou knihou našej plodnej prekladateľky (viac ako tridsať kníh prekladov), ktorá vlani uzrela svetlo sveta, je kniha Zvuk Eurydikiných krokov Zdenky Valentovej-Belićovej. Zdenka Valentová-Belićová (1975) je aj poetka (dvojjazyčne Éterizácia, 2018), aj prekladateľka a aktuálna šéfredaktorka mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život. Tentoraz uverejnila knihu esejí a kritík. Kniha Zvuk Eurydikiných krokov pozostáva z úvodnej časti Keď Eurydika prudko kráča a osemnástich esejí a kritík rozdelených do štyroch častí: Reflexie, Komparácie, Kontextualizácie a Recenzie. Vedecký nádych tejto publikácii dodala i záverečná časť Referencie, ktorej integrálne časti sú aj použitá literatúra a menný register. Knihu Zvuk

Eurydikiných krokov ilustrovala akademická maliarka žijúca v Belehrade Jasna Opavská-Mraovićová (1974), použité sú jej maľby a pri vinetách výseky z malieb. Publikáciu Zvuk Eurydikiných krokov, ako je to uvedené v imprese, vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla ako 95. zväzok v edícii Živý prúd a zároveň je 243. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmeru 20 x 14 cm vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 170 strán vyšla s vročením 2019 v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Dinex v Belehrade. • KULTÚRA •

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 5

VODOROVNE: 1. ŠPORTOVKYŇA NA KORČULIACH; 11. Obal (mn. č.); 12. Neodborník; 13. Meno nášho pästiara Parlova; 14. Sťažnosť; 16. Mesto v Taliansku; 18. Rieka v ZSSR, prítok Kamy; 19. Nota solmizácie; 21. Ženské meno; 22. Skrátené mužské meno, Alexander; 23. Chemická značka astátu; 24. DISCIPLÍNA V LYŽIARSKEJ SÚŤAŽI; 26. Jednotka na meranie uhlov; 28. Topánky; 30. Prípona pri násobení; 31. Pozostávajúce z iónov; 33. Pracovník, ktorý opravuje motory ZVISLE: 1. Žena – politický vodca a pod.; 2. Obaja; 3. Počítal; 4. Príslušník; 5. Skratka pre United Kingdom; 6. Zimný šport; 7. Francúzska predložka: na (spôsob); 8. Mesto v Senegale; 9. Pozorovateľ pri kartách, šachu a pod.; 10. Bez ohľadu na to, aký; 15. Letopis; 17. Úplná, kompletná; 20. Mesto v Japonsku, na ostrove Hokkaido; 22. Časť oltára v pravoslávnych kostoloch; 24. Rešeto; 25. Meno Chaplinovej manželky; 27. Historické mesto v Trácii; 29. Zbaľ!; 32. Citoslovce bôľu Ján Bažík

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 3 z čísla 3 Hlasu ľudu z 18. januára 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: KATARÍNA JONÁŠOVÁ, Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 10. 1. 2020 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba pretáčadla kamiónových a vagónových cisterien, na k. p. č. 2556/1, 2556/2, 2556/3, a 2555/16, k. o. Nový Sad III, na Termináli pre preskladňovanie a skladovanie ropných derivátov Nový Sad. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ul. národného frontu 12. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Rumenačka II – NSU180/NSL180/NSO180, v Ul. rumenačka č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3395, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 4 – VODOROVNE: Drozd, razie, ruka, tenori, ada, GAGARIN, ga, pukatý, S, u, samoty, VT, tetrovy, ale, ideovo, noci, norma, LENIN

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre financie Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-238 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre financie Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ kontroly platby, ktoré je roztriedené v hodnosť spolupracovník, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre financie Mesta Nový Sad

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre dopravu a cesty Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-28-18 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre dopravu a cesty Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ pre normatívne práce a práce verejného obstarávania, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre dopravu a cesty Mesta Nový Sad

5 /4892/ 1. 2. 2020

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Veternik-Dragoslava Srejovića – NSU278/NSL278

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 28. januára 2020 uplynulo 40 rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná mama, svokra a mamika

KATARÍNA KNISOVÁ

Nositeľ projektu Telekom Srbija, s. s r. o., Takovská 2, Belehrad podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Veternik-Dragoslava Srejovića – NSU278/NSL278, vo Veterniku, Ulica Dragoslava Srejovića 62, na katastrálnej parcele číslo 3453/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. januára 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-846/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

rod. Dvornická 25. 10. 1948 – 28. 1. 1980 – 2020 zo Starej Pazovy Tvoj úsmev, Tvoju blízkosť, Tvoju lásku pocítiť a chytiť Ti ruku – nemôžeme nikdy viac. Bolesťou unavená si zaspala, mamička milá, veď si len 32 rokov mala, keď si zanechala všetkých, čo si rada mala. Mamička moja, len kyticu kvetov na hrob Ti môžem dať a pokojný spánok Ti priať.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Telep Podnik Telenor Common Operation, s. s r. o., z Belehradu, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Telep, Ul. Ćirila i Metodija číslo 31, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6169, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. januára 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-561/19, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zaiteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

dcéra Jarmilka, zať Pavel a vnúčatá Branislav a Bohuslav Majorskovci zo Slovenskej republiky

SMUTNÁ ROZLÚČKA so spolužiačkou

MILINOU NIKOLIĆOVOU rod. Bohušovou 1954 – 2020 narodenou v Báčskom Petrovci

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SPOMIENKA

Zachováme si Ťa v najkrajších spomienkach.

Spolužiaci z Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, generácia 1968 – 1972

SMUTNÁ ROZLÚČKA so synom, ocim a bratom

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

ANNA ČÁNIOVÁ rod. Andrášiková 1953 – 2018 – 2020 z Báčskeho Petrovca

STANISLAVOM SNIDOM 1979 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Zachovávame si krásne spomienky na chvíle prežité s Tebou, kmotra naša a tutá. Kmotrovci Melichovci s deťmi

Divne volíš, Bože, cesty, ktorými nám kráčať dáš. Odpočívaj v pokoji.

hlasludu.info www.hl.rs 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Navždy zarmútená mama, deti a sestra

NIKOLOM ZABUNOVOM – LAZOM

14. 12. 1943 – 17. 1. 2020 z Báčskeho Petrovca Lúčia sa: rodiny Mištecová a Lomenová • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Navždy nás opustil náš otec, dedo a pradedo

ÐURA GOVORČIN

8. 2. 1945 – 19. 1. 2020 z Petrovca

MÁRIU VARGOVÚ rod. Benkovú 1926 – 2019 – 2020

ONDREJA VARGU 1925 –1990 – 2020

ONDREJA VARGU 1950 –2018 – 2020

z Báčskeho Petrovca S láskou a vďakou si na Vás spomínajú Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 26. januára 2020 uplynulo 5 rokov, čo nás opustil drahý manžel, otec a starý otec

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s matkou a starou matkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším manželom, tatkom a dedom

NIKOLOM ZABUNOVOM – LAZOM 14. 12. 1943 – 17. 1. 2020 z Báčskeho Petrovca

Na Teba si budú spomínať a v srdci Ťa zachovávať:

manželka Zuzana, dcéra Danka a vnuk Stevan s Tamarou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

na otca, starého a prastarého otca

ONDREJA LEHOTSKÉHO

rod. Bažíkovou 9. 2. 1935 – 23. 1. 2020 odbornou učiteľkou vo výslužbe z Kovačice

1964 – 2015 – 2020 z Padiny

manželka Anna a dcéry Vlasta Bačúrová, Anna-Mária Sabová a Pavlina Ľavrošová s manželmi a deťmi

Dcéry s rodinami a Danka

ZUZANOU SLÁDEČEKOVOU

PAVEL STREHOVSKÝ

Človek odchádza, ale všetko krásne, čo nám dal, zostáva v nás. S láskou si na neho spomínajú:

S láskou a úctou si budeme na Teba stále spomínať.

1933 – 2015 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Odpočívaj v pokoji. S láskou si na Teba vždy budú spomínať:

Dcéra Mária a syn Branko s rodinami

dcéra Viera s manželom Jánom a vnukovia Ľuboš a Dušan Ušiakovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho manžela, otca a deda

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

VLADIMÍRA CHALUPKU

1948 – 2017 – 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou a veľkou vďakou si spomína

1948 – 2017 – 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomína

zarmútená rodina Chalupková

brat Daniel s rodinou 5 /4892/ 1. 2. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 31. januára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 2. februára 10.30 Stretnutie v pivnickom poli 2019, druhá časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 4. februára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Vo vysielaní okrem iného bude príspevok o stretnutí milovníkov slovenskej ľudovej hudby v Pivnici. Dúhovka. V roku, ktorý sa nesie v znamení staropazovských jubileí, aj nedeľný termín Dúhovky bude takto ladený. Z cyklu Naša škola tentoraz odznie polhodinka venovaná staropazovskej vzdelávacej ustanovizni, ktorá si práve v týchto dňoch prezentáciou knihy pripomenie 245 rokov od založenia. O zážitkoch v školských laviciach vo vysielaní budú hovoriť jej bývalí žiaci, ktorí už v roku 2001, keď nastal dokument, boli osvedčení dejatelia na národa roli dedičnej.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 2. februára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 5. februára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 31. januára – Heydrich – muž so železným srdcom Sobota 1. februára – Skutočná guráž Pondelok 3. februára – Nezastaviteľný vlak Utorok 4. februára – Ako vajce vajcu Streda 5. februára – Bella a Sebastián – dobrodružstvo pokračuje Štvrtok 6. februára – Štvornohí tanečníci

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 2. februára Film: Madagaskar 3 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Hranica smrti Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium Sobota 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 2. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Školskú oslavu svätého Sávu v Kovačici si spoločne pripomenuli základná a stredná škola Výstava Na zdravie Pavla oslovila mnohých milovníkov umenia Utorok 4. februára Aj v Kovačici je veľký záujem o kolkársky turnaj Ekológovia vysadili ďalšie sadenice popri ceste medzi Kovačicou a Padinou Na území Kovačickej obce nie sú prípady trichinózy Piatok 7. februára 16.00 Film: Pani Zima Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

VÝROČNÁ SCHÔDZA A ZAČIATOK PRÍPRAV DOLINY

Podporili hráčov a vedenie Ján Bokor

Dolina. Neskúsené vedenie dobre „plávalo v mútnej vode“, nakoniec sa Dolina dostala na pevninu a nevypadla. Okrem ťažkej súťaže vedenie robilo aj údržbu objektov na ihrisku, ktorým postupne vracajú niekdajší lesk.

o hornú časť tabuľky, kde im vždy bolo miesto. Počas príprav zorganizovali i Memoriál Miroslava Kováča-Koviho, spomienkový turnaj venovaný pamiatke na legendárneho predsedu, ktorý sa zaslúžil o najväčšie

Padine usporiadali výročné zasadnutie FK Dolina, ktoré viedol predseda Ján Povolný. Po podaných správach o minuloročných výsledkoch práce a finančnej správe sa viedla veľmi otvorená debata. Vyše 50 milovníkov a opravdivých fanúšikov Doliny poukazovalo na chyby, ale sa viac pochvalne zmieňovalo o minuloročnej práci. Terajšie vedenie zastihlo Padinčania začali prípravy na pomocnom ihrisku klub v povážlivom stave, predchádzajúca správa odišla bez Počas letnej prestávky do klubu úspechy Doliny, keď hrala Prvú pozdravu a ponechala klub bez prišli skúsenejší hráči. Nespokoj- ligu Srbska. Bol to už tretí turnaj, kormidelníka. Na mimoriadnom ným jednotlivcom dali výpustky, Dolina sa po prvýkrát stala víťazom zasadnutí klub prebrali noví ľudia aby odišli do iných klubov. Väč- a dala na vedomie, že jej mužstvo v čele s predsedom Jánom Povol- šinou to boli domáci hráči, ktorí v nových majstrovstvách bude ným. V jarných majstrovstvách neradi trénovali a povedali, že idú hrať významnú úlohu. minulej sezóny okrem nedostatku do klubov, kde sa nemusí trénovať. Po neistom štarte Dolina pôkvalitných hráčov bolo aj hodne Dolina zrejme nie je taký klub a sobila istejšie a zohratejšie. Body dlžôb, ktoré nové vedenie muselo vedenie doviedlo i skúseného získavala doma, ale i na hosťovasplácať. V lige, ktorá počítala 18 trénera Dragana Kovačevića, ktorý niach, a konto bolo stále bohatšie. klubov, vládol veľký neporiadok, chystal mužstvo pre jesennú časť Na konci jesene bilancia je takáto: bolo mnoho zákulisných hier. Ligu majstrovstiev Prvej juhobanátskej z 15 zápasov Dolina má 9 výhier, 3 zmenšovali na 16 klubov, takže ligy. Cieľ bol jasný: Padinčania si remízy a 3 prehry, gólový pomer je mnohé mužstvá boli ohrozené nesmú dovoliť, aby strachovali o 33 : 21, získala 30 bodov a zimuje zostupom. Medzi nimi i padinská status člena ligy, ale chcú bojovať na 3. mieste

FK TATRA ZAČAL PRÍPRAVY

skúsenejších futbalistov. Preto do prvého mužstva zapoja aj štyroch – piatich mladých hráčov. Tréningy budú prebiehať trikrát v týždni a naplánovaných je 8 Tréner Milanović povedal, že – 9 prípravných zápasov. Jarné chce mať k dispozícii 22 až 24 majstrovstvá sa začnú pravdehráčov, od ktorých bude žiadať podobne 8. marca. Súpermi Tatry budú: Fruškogomaximálnu prácu a disciplínu. rac Sr. Kamenica (9. februára), ŽSK Pokúsi sa sceliť mladých a starších, Žabalj (15. februára), ČSK Pivara Čelarevo (19. februára), Mladosť Petrovec (23. februára), FK Petrovaradín (26. februára), Mladost Bački Jarak (29. februára), kým generálka bude 3. marca, ale sa zatiaľ ešte nevie, Z prvého tréningu futbalistov Tatry

Mnoho nových mien Pavel Pálik

utbalisti Tatry začali s prípravami na jarnú časť majstrovstiev v Novosadskej oblastnej lige. V nedeľu 26. januára 2020 bolo najprv spoločné zasadnutie v reštaurácii. Prvý sa prihovoril predseda Darko Stanković, predstavil staronového športového riaditeľa FK Tatra Aleksandra Stepanova a trénera Sašu Milanovića, pričom zdôraznil, že je cieľom klubu obstátie v Novosadskej oblastnej lige. • ŠPORT •

Výsledky mohli byť i lepšie, keby hráči Doliny nepozornosťou nestratili body v posledných minútach zápasov, na ktorých viedli. Aj rozhodcovia ich viackrát poškodili. Na výročnej schôdzi však nikto nehorekoval, lebo Dolina splnila plány, ktoré si na začiatku vytýčila. V rozprave všetci plne podporili hráčov a vedenie za jesenné úspechy. Potom sa hovorilo o plánoch v pokračovaní majstrovstiev. Všetci mienia, že mužstvo Doliny má sily bojovať o miesto, ktoré umožňuje baráž o postup. Pokúsia sa to spoločne dosiahnuť. Preto v klube zostali všetci hráči, ktorí hrávali i v jeseň. Prípravy už začali. Tréner Dragan Kovačević sa pokúša zapojiť do práce i talentovaných dorastencov. Nebude to ľahko, lebo tí najtalentovanejší prestúpili do klubov, kde chodia do školy. Najviac ich je v Pančeve, ale i na Slovensku. Je to problém, s ktorým sa stretáva veľa klubov. Okrem majstrovských úspechov vedeniu Doliny sa podarilo namontovať plastové stoličky na tribúnu, ktorú plánuje pokryť. Plány sú veľké, ale spoločne sa dajú splniť. Veríme, že vedenie Doliny za podpory fanúšikov dosiahne ciele a na konci jari sa spoločne budú tešiť z ešte väčších úspechov. s kým. Jednu alebo aj dve stredy Kysáčania by mali zohrať kontrolné zápasy aj s novosadským FK Mladost, ale všetko bude závisieť aj od počasia. Rady Tatry opustili: Andrej Vučković, Marko Kuzmanović, Goran Ivković, Nikola Bulatović, Dejan Klaić a Nikola Plemić. Novými členmi Kysáčanov sú: Bojan Radić (OFK Sirig), Slavko Rodić (Jedinstvo Rumenka), Vukašin Marčetić (Obilić Zmajevo), Miloš Trišić (Mladost N. Sad), Slobodan Tošić (Obilić Zmajevo), Aljoša Zorić (Mladost N. Sad), Filip Zeljković (Jedinstvo Rumenka), Aleksandar Plavšić (Idex N. Sad). Do Tatry sa možno vráti aj Kysáčan Ivan Záviš, mladý brankár novosadskej Vojvodiny. Športový riaditeľ A. Stepanov nám povedal, že sa konajú dohovory ešte s dvoma – troma hráčmi, ktorí by mali posilniť rady Tatry.

5 /4892/ 1. 2. 2020

Šport MICHAL KOČIŠ, LEGENDA STAROPAZOVSKÉHO FUTBALU

Robota a futbal ruka v ruke vtedajší tajomník FK Jednota, ináč autor tohto príspevku, a odviedol na ihrisko štadióna povedľa RemeselMatej Bzovský níckeho domu, aj keď som predtým nezohral ani jeden zápas za tunajšie edzi legendy staropazov- dorastenecké mužstvo.“ ského futbalu, na ktorých ZBEHLÝ OBRANCA si pri storočnici Pazovčania Postavou nižší muž, ale rýchly, spomínajú, iste patrí aj Michal Kočiš- zbehlý, hneď si našiel svoje miesto -Kočo, ako ho volali priaznivci koženej na poste ľavého defenzívneho hráča, v tomto prostredí. Tento 78-ročný aj keď mu pravá noha bola silnejšia a vzorný športovec nerád hovorí o sebe, užitočnejšia. Svojimi výkonmi patril svojej bohatej futbalovej kariére, pra- medzi najlepších futbalistov v modrocovisku, ktoré nikdy ne-bielom tričku Jedzanedbával, o manželke, noty. Okrem dobs ktorou sa dožil zlatej rých futbalových svadby, o svojich dcérach znalostí vytváral a vnučkách... Jeho robotvýbornú náladu nícka a futbalová kariéra medzi spoluhráčsú poznačené výlučne mi, čo prispievalo prácou najprv v súkromaj k lepším výslednom podniku, neskoršie kom. vo voľakedy chýrečnom „Mali sme v tom a vzornom pracovnom čase rozohranú podniku Lifam, kde sa partiu. Snažil som stal penzistom možno Michal Kočiš-Kočo sa svedomite vyaj zhodou šťastných z hráčskych čias konávať svoje okolností minútku pred úlohy nastolené dvanástou. Michal nám v útulnom a každým trénerom, ktorých veru bolo pekne upravenom rodinnom kútiku dosť, známych a kvalitných. Každý potvrdil, že sa aj popri namáhavej svojím spôsobom prispel k môjmu práci takmer bez pravej dovolenky futbalovému rastu a zdokonaľovamohol venovať obľúbenej športovej niu sa na zelenej ploche. Snažil som hre – futbalu. Možno celkom náhodou sa korektnou hrou v obrane strážiť uznáva: útočníkov súpera, blokovať strely, „Musím vám prezradiť, že ma na znemožňovať ich, aby ohrozili našich jednej z pazovských pažití spozoro- brankárov, ale občas som aj sám zaúval, tak ako aj iné futbalové talenty, točil, prihral kanonierom a dokonca

dal som aj päť gólov.“ Pravda, Michalovi bolo príliš ťažko zladiť profesionálne povinnosti so športovým a spoločenským životom. Sebazaprenie a usilovnosť nepoznajú hranice a ozajstným príkladom bol práve Kočo. „Mladí ľudia sú dnes nedočkaví a netrpezliví. Hrajú, akoby im to bol nanútený záväzok. Rozmýšľajú len o peniazoch, rýchlo sa zdeprimujú a nezaujíma ich, či v súčasných ťažkých podmienkach kluby môžu zabezpečiť prostriedky čo len na normálne fungovanie.“ Málo bolo zápasov, na ktorých nehral, ešte menej tréningov, na ktorých nebol aj napriek namáhavej práci v podniku, kde si ho tiež veľmi uctievali. Vo svojej desaťročnej úspešnej kariére za Jednotu zohral viac ako 400 zápasov. Rozhodcovia s ním mali najmenej starostí. Len raz sa stalo, a to omylom, že dostal žltú kartu! PODPORA RODINY Tento vzorný športovec staropazovského futbalu predstavuje osobitnú kapitolu. Je žiarivým príkladom usilovnosti, vôle, svedomitosti a všetkého toho, čo sa aj vytrvalosťou môže dosiahnuť na trávniku. Pritom nikdy nezabúdal na rodinu, domácnosť, záhradu, kvety, ovocie a vinicu v Slankamenských Vinohradoch. Bez výdatnej podpory manželky a celej rodiny ťažšie by to všetko zdolával. Vždy vedel zladiť prácu v podniku so záväzkami vo futbale, vo svojej

Jednote, ale i v domácnosti. Michal Kočiš-Kočo získal v roku 1973 Novembrovú cenu Obce Stará Pazova a pri príležitosti osláv storočnice futbalu v týchto končinách vlani v poslednú novembrovú sobotu aj ďakovnú listinu FK Jednota, hoci si zaslúžil možno i viac. „Budem úprimný, nečakal som Novembrovú cenu ako vzácne uznanie, veď sa o toto uchádzali volejbaloví reprezentanti našej chýrečnej Jednoty, súťažiacej v najvyššej volejbalovej súťaži vtedajšej Juhoslávie. A keď ma navštívili so správou o získanom významnom obecnom uznaní, bol som veru najšťastnejším človekom na svete.“ Vďaka svojej vynikajúcej futbalovej činnosti v Jednote Michala nominovali do reprezentačného mužstva vtedajšej silnej Novosadsko-sriemskej ligy pre revuálny zápas s Cementom v Beočine, keď ho vyhlásili za najlepšieho jednotlivca na ihrisku vedľa cementárne. „Na zápasy už nechodím, inakšie sú dnes časy ako voľakedy, veľa toho sa zmenilo, aj choroba ma znemožňuje kráčať. Naša generácia súperov nikdy nepodceňovala, každé mužstvo sme si vážili, jeho hráčov rešpektovali. Zo svojej životosprávy som eliminoval iba to, čo športovcom nenačim: tabak, alkohol... Práve pre tieto zlé vlastnosti mnohé športové, futbalové nádeje zhasnú veľmi zavčasu, aj v osemnástom roku, ako dorastenci!“ Túto príjemnú futbalovú besedu v pekne upravenom domčeku v pazovskej Ulici Svetozara Markovića sme skončili so spoločným prianím: aby sa tunajší, kedysi slávny futbal vrátil do voľakedajších koľají!

PRÍPRAVY JEDNOTY NAPLNO PREBIEHAJÚ

Rozkvitnú v Pazove jarné ruže? P M. Bzovský

rípravy futbalistov Jednoty vo Vojvodinskej lige – južnej skupine sa začali pred dvoma týždňami a zatiaľ nehatene prebiehajú. Tréneri Vladimir Livaja a Dragan Ogrizović majú zatiaľ k dispozícii asi 22 hráčov, z tohto počtu siedmich juniorov. Či sa niekomu z vlastnej liahne otvoria dvere prvej jedenástky, z doterajšej skúsenosti veru ťažko predpokladať. Minulá jeseň nepriniesla príliš veľa radosti rozčarovaným fanúšikom. Jednota osem zápasov vyhrala, dvakrát remizovala a päťkrát jej hráči so

www.hl.rs

zvesenými hlavami opustili ihriská. Útočníci vsietili 27 gólov a obrana kapitulovala dvadsaťkrát. Do listiny strelcov sa najviac zapísal Milan Mitrović (11 gólov), po ňom nasledujú Danilo Živanović (7) a Željko Mitrović (4), kým sa len raz na góloch podieľali Tadija Milanović, Nikola Igrač, Vladimir Milovčević, Srđan Cvetanović a Nikola Igrač. Hráči Jednoty sa nemôžu pochváliť zvláštnou disciplínou, lebo dostali 33 žltých kariet a dve červené. Najviac Nemanja Kačar, až sedem žltých a jednu červenú, potom Živanović (4 žlté), Milan Mitrović (3), Cvijanović (2)... Najväčší ašpiranti o titul majstra,

Informačno-politický týždenník

Podrinje z Mačvanskej Mitrovice a Mladost z Nového Sadu, majú sedembodový náskok. Môže sa to dohoniť? Vo vedení mužstva sú optimisti, ale realita je predsa inakšia, zvlášť preto, že štandardní hráči z jesene požiadali o výpustky a niektorí ich aj dostali. Ide o bratov Željka a Milana Mitrovićovcov, Cvijanovića, Igrača, Milanovića, Brtku a Cvetanovića. Či Pazovčania získajú adekvátne posily v zimnom prestupovom termíne, keď je ponuka kvalitných hráčov oveľa slabšia ako v lete, ťažko je čo len predpokladať. Zatiaľ sa vrátil Dario Krivokuća, z Dunava Staré Bánovce prestúpil útočník Đokić. Kto do ukon-

MÁLO HRAL, PRETO ODIŠIEL: Boris Brtka, odchovanec Jednoty čenia prestupového termínu príde, v tejto chvíli je celkom neurčité, všetko sa akoby tajilo. Až po prvých kontrolných zápasoch zistíme, kto pribudne do kabíny na štadióne Jednoty, kde je infraštruktúra rovnaká ako v jeseni. Či príde k nejakému vynoveniu, zatiaľ sú iba sľuby a podozrenia priaznivcov koženej v tejto časti Sriemu. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

PANÓNIA ZLE ZAČALA, DOBRE SKONČILA

Zo suterénu na tretie miesto

bratov Dobrićovcov, brankára Valenta, Stojanovića, Lazića, Stolića, Ďurčianského, A. Obradova a Veselinovića. Celý tím. Tí, čo vybehli na trávnik povedľa kaštieľa, bojovali, v prvom polčase mali solídny výsledok, prehrávali iba 3 : 2. Hneď na začiatku druhého polčasu rozhodca poškodil hostí, lebo nepískal penaltu po faule v šestnástke nad M. Obradovom. Potom sa do konca v sieti brankára Štefana Hrnčiara, ktorý debu-

Juraj Pucovský

snahe zabudnúť na veľký neúspech v sezóne 2018/19, keď obsadili posledné miesto v Medziobecnej lige Sombor – druhá trieda, v lalitskom FK Panónia sa rozhodli vykonať zmeny. Keďže väčšina výlučne domácich hráčov pre nezodpovednosť nesplnila očakávania a v jarnej časti mužstvo práve na žiadosť tých jednotlivcov nemalo ani trénera (?!),

Priebojný obranca: Mišo Obradov

Spoľahlivý v bráne: Michal Valent

v lete roku 2019 prišlo k významným zmenám. Panónia najprv zaangažovala trénera Zorana Malivuka z Kuly, pôvodom Laliťana, ktorý hráčsku kariéru začal ako šestnásťročný práve v drese tohto klubu. Bol jedným z najlepších futbalistov Panónie v dejinách, lebo hviezdne chvíle svojej kariéry zažil v druholigovom a prvoligovom FK HRALI DVA TÍMY Tričko Panónie si na každom zápase, sedemkrát obliekali iba: Turčan, Terek, I. Hrnčiar a Lamoš. Nasledujú: Cvetičanin (6), Cetenji (6), Jovanović (6), Valent (5), Šinkarčuk (5), M. Obradov (5), Fedek (4), Stoisavljević (4), Šipka (4), Majera (4), Stolić (4), Lazić (3), Lj. Dobrić (2), Ďurčiansky (2), Z. Dobrić (2), Š. Hrnčiar (2), A. Obradov (1) a Benedek (1). • ŠPORT •

Hajduk Kula, druholigovom RFK Nový Sad na Detelinare, v odžackom Tekstilci, hral aj v Sutjeske z B. D. Polja, Lipare a kerestúrskom Rusíne. S ním ako posily prišli z Kuly Valentín Cetenji, Nenad Cvetičanin, Csongor Benedek a Tomislav Fedek. Po niekoľkých rokoch hrania vo FK Rusín sa vrátil domov Igor Hrnčiar a počítalo sa aj s navrátilcom z OFK Odžaci Bojanom Veselinovićom. Prípravy neprebiehali podľa plánu, lebo sa mnohí hráči správali po starom – nechodili na tréningy. Pritom mužstvo zohralo iba dva prípravné zápasy, oba so selenčským Kriváňom. Prvý vyhrali Laliťania 6 : 3 a v druhom sa tešili Selenčania – 5 : 1. Majstrovský štart bol v dedine Bački Breg, kde Laliťania odcestovali bez siedmich hráčov a zápas s domácim mužstvom Dinamo 1923 prehrali 1 : 0, vďaka gólu Martinčevića v 68. min. V 2. kole do Lalite nepricestoval somborský Metalac, lebo vystúpil z ligy. Na zápas do Prigrevice s novozaloženým FK Bratstvo 2019 Panónia odcestovala so štrnástimi hráčmi, bez trénera Z. Malivuka (bol na dovolenke) a predsedu Marka Obradova (musel pracovať). Poslednú polhodinu hostia hrali deviati, lebo sa zranil I. Hrnčiar, ktorého spoluhráč Ďurčiansky musel svojím autom prepraviť do somborskej nemocnice, a predtým už náhradníci vošli do hry! Prehre 5 : 0 sa nemohlo vyhnúť. Prvé body Panónia získala vo 4. kole. Kontumačne, lebo mužstvo Graničara z Riđice do Lalite pricestovalo iba s piatimi hráčmi, takže sa zápas ani nehral. Tréner Malivuk na zápase v Rastine nemal k dispozícii troch

STRELCI PANÓNIE Strelci Panónie v jeseni boli: I. Hrnčiar a Terek dali po tri góly, Cvetičanin (2), Lamoš, Cetenji, Šipka, M. Obradov, Turčan raz trafili siete súperov, Cseri (Jedinstvo Lemeš) strelil vlastný gól a tri góly majú Laliťania na konte po kontumačnej výhre nad Graničarom.

prestávke, v 61. min. M. Obradov, ktorý v bráne vystriedal Š. Hrnčiara, nevyužil penaltu, ale Terek v 86. min. stanovil konečných, nečakaných a potešujúcich 1 : 5 (1 : 4). Napokon po siedmich týždňoch fanúšikovia Panónie prvýkrát v sezóne videli svojich futbalistov na domácom trávniku a vrele pozdravili presvedčivý triumf nad Dinamom zo Sonty – 4 : 1 (2 : 0). V predposlednom kole v Bezdane hráči Sporta kopali hostí z Lalite, kde stihli, a mladučký rozhodca Macanović zo Sombora nemal smelosti potrestať ich kartami. Naopak, žlté karty videli až piati Laliťania, len preto, že rozhodcu upozorňovali na hrubosti hostiteľov. Macanović anuloval gól Tereka v 42. min., a to vo chvíli, keď domáci brankár prihral strelcovi. Terek predsa strelil gól v 52. min., ale to nestačilo na výhru,

toval v majstrovstvách, ocitli ešte štyri lopty, z ktorých si raz útočník Rastiny pomohol rukou. Na hosťovanie do dediny Svetozar Miletić Panónia odcestovala iba s dvanástimi hráčmi, s predsedom M. Obradovom, ale bez trénera Z. Mali-

Vie dať gól: Miroslav Terek

lebo sa Macanović„vyznamenal“ v 85. min., keď pískal penaltu za Sport, hoci I. Hrnčiar loptu odkopol kolenom! V poslednom, 9. kole Panónia príliš ťažko prekonala Telečku, ktorá od 22. min. viedla 0 : 1 gólom Nenadovića, aby I. Hrnčiar v 70. min. vyrovnal a Cvetičanin v posledných chvíľach zápasu presnou strelou priniesol Laliťanom veľkú radosť. Tak sa Panónia z futbalového suterénu, po 3. kole bola posledná bez bodov, predrela na tretie miesto!

Vniesol prerod: Igor Hrnčiar

vuka, ktorý odstúpil! Napodiv, keď sa to najmenej očakávalo, hostia od 13. min. po 29. min. až štyrikrát prekonali brankára mužstva Jedinstva Lemeš. Gól Popovića v 30. min. bol všetko, čo domáci urobili na tomto zápase. Po

1. Bratstvo 2019 8 2. Rastina 1918 8 8 3. Panónia 4. Dinamo 1923 8 5. Telečka 8 8 6. Graničar 7. Dinamo (S) 8 8. Jedinstvo Lemeš 8 8 9. Sport

5 /4892/ 1. 2. 2020

8 6 4 3 2 2 2 2 2

0 0 1 1 3 2 1 1 1

0 30 : 3 24 2 26 : 12 18 3 17 : 17 13 4 14 : 21 10 3 13 : 14 9 4 14 : 18 8 5 14 : 19 7 5 13 : 25 7 5 7 : 19 7 41

Šport ÚSPEŠNÁ ČINNOSŤ STK SELENČA

Raketa namiesto počítača Juraj Berédi-Ďuky

STK Selenča sa v poslednom období pracuje na plné obrátky. Okrem toho, že pravidelne a seriózne trénujú, mladí hráči – pionieri sa stále zúčastňujú turnajov tak doma, ako aj v zahraničí. V klube zvláštnu pozornosť venúvajú práci s pioniermi, ktorí by v budúcnosti mali vystriedať seniorov, najmä tých, čo sú pri konci športovej kariéry. V ústrety STK Selenča vychádza aj Základná škola Jána Kollára, ktorá klubu umožnila bez úhrady trénovať a hrať v školskej športovej sále. Stolný tenis má v Selenči dlhoročnú úspešnú tradíciu, hlavne vďaka milovníkom tohto športu, ktorí sa roky snažili nie iba zachovať tento šport, ale aj pozdvihnúť ho na vyššiu úroveň, čo sa im dosiaľ úspešne darí. V minulosti sa trénovalo spoliehajúc sa hlavne na vlastné sily a na skúsených hráčov, ktorí v tomto športe zanechali hlboké stopy, dosiahli aj pozoruhodné úspechy tak hráči, ako

Najmladší stolní tenisti STK Selenča s množstvom pohárov, medailí, ocenení...

klube nastala po príchode profesionálnej trénerky Nady Banjcovej z Čelareva. Ona sa v prvom rade venovala serióznej práci s pioniermi, čo vlastne aj bolo cieľom jej príchodu do Selenče. Výsledky takejto práce boli veľmi rýchlo viditeľné. Počet záujemcov o tento šport v Selenči stúpol, tréningy štyrikrát v týždni dostali celkom Na tréningu sa húževnato pracuje iný zmysel ako i tréneri. Chvályhodné je, že sa poda- predtým. Trénerka sa snaží piorilo zvlášť niekoľkých mladých záu- nierom preniesť to najkvalitnejšie jemcov o tento šport aspoň dočasne a najužitočnejšie, čo môže prispieť odpútať od počítačov, aby svoj čas k úspechu každého jednotlivca nievenovali športu a zdravému životu. len v hre pri stolnotenisovom stole, Významná zmena v selenčskom ale aj vo formovaní celkovej osob-

nosti športovca a človeka. Kvalitné tréningy pod dozorom tejto skúsenej trénerky prispeli k tomu, aby sa selenčskí malí športovci zviditeľnili v stolnom tenise nie iba na lokálnej úrovni, ale aj vo Vojvodine, ba aj širšie. Pionieri sa začali zúčastňovať na turnajoch doma aj v zahraničí a nebáli sa skrížiť svoje rakety i so súpermi zo známejších klubov, dokonca aj s vekovo staršími hráčmi od seba. Selenčskí hráči si neraz domov prinášajú tie najvyššie uznania zo súbojov aj s omnoho kvalitnejšími súpermi z klubov, ktorí majú omnoho lepšie možnosti na prácu od nich. Nápomocnú ruku vždy ochotne podáva, klubu pomáha, či už svojou dlhoročnou skúsenosťou, alebo iným spôsobom Selenčan Zlatko Kesler. Zlatko tento šport v Selenči udržiava na vyššej úrovni ako to bolo skôr, keď on tam začínal pôsobiť. Vďaka jeho nezištnej pomoci Selenčania sa

ARADÁČSKY AŠK v sobotu 25. januára 2020 začal s prípravami na jarnú časť majstrovstiev. Na prvý tréning prišlo 18 hráčov. Silu po zimnej prestávke aradáčski futbalisti (na fotografii) budú nadobúdať v školskej telocvični a na trávniku budú cvičiť taktiku. Tréner Srđan Zakić zaplánoval tri tréningy v týždni a v nedeľu priateľský zápas. V ústrety jarnej odvete, v ktorej majú ambície získať titul, Aradáčania si sily zmerajú s mužstvami Budućnost Srpska Crnja, Jedinstvo Banatsko Karađorđevo, Dolina Padina, Hajdušica, Jedinstvo Novi Bečej, Rusanda Melenci a s ďalšími dvoma, ktoré ešte nie sú dohovorené. Nových mien v mužstve ešte nieto, aj keď sa uvažuje o niekoľkých posilách. V. G. Foto: Media Live

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dnes úspešne predstavujú na rôznych súťažiach a súperi ich s úctou rešpektujú. Podľa slov predsedu klubu Františka Čapandu pionieri si priniesli mnoho medailí, pohárov a vzácnych ocenení z významných turnajov v Smedereve, Jagodine, Novom Sade, Čelareve, Bečeji, Báčskej Topole, Zreňanine, Šabci, Srbskom Miletići a zúčastnili sa aj na medzinárodnom turnaji v chorvátskom Opatovci. Bolo by naozaj potrebné mnoho priestoru napočítať všetky úspechy a ocenenia z týchto turnajov. Spomeňme iba ten posledný turnaj v Čelareve. Boli to majstrovstvá Vojvodiny pre mladších dorastencov a juniorov. V kategórii mladších dorastencov v štvorhre Selenčania Dávid Čapanda a Kristián Trusina získali tretie miesto. Selenčania sa neuspokojujú s dosiahnutými výsledkami, snažia sa pokračovať v úspechoch a neustále zvyšovať kvalitu tohto športu v Selenči. Zásluhy za dosiaľ dosiahnuté úspechy patria trénerke Nade Banjcovej a Zlatkovi Keslerovi, ktorí spoločne rozdávajú svoje stolnotenisové vedomosti a skúsenosti. Dúfame, že aj do budúcna táto dvojica skúsených odborníkov bude tento klub podporovať. Selenčania im za to v každom ohľade budú zvlášť povďační, ich snahu sa pokúsia odmeniť úspechmi na vlastnú radosť, potešenie spoluobčanov a hlavne v záujme tunajšieho športu. • ŠPORT •

DRUHÝ ROČNÍK HALOVÉHO FUTBALOVÉHO TURNAJA V HLOŽANOCH

Zase zvíťazila Ulica Masarykova

Juraj Bartoš

j tentoraz sa na futbalovom turnaji v halovom futbale výberov hložianskych ulíc zúčastnilo 9 celkov (5 samostatných a 4 utvorili účastníci z dvoch ulíc). Organizátorom bol zase Futbalový klub Budúcnosť a víťazom sa znovu stalo mužstvo Ulice Masarykovej. Podobne ako vlani, aj zápasy 2. ročníka boli dynamické, ale korektné, a diváci každý večer 13. až 21. januára 2020 (okrem soboty a nedele) vyplnili hľadisko takmer do posledného miesta. Prvý týždeň mužstvá najprv absolvovali zápasy vo dvoch skupinách a už v piatok boli Kanonier Stanislav Srnka Martin Molnár – najlepší hráč Chytal najlepšie: Milan Pagáč na rade štvrťfinálové súboje. Ulice Vladka ml. Vitéza a Štefanikova premohli súperov z Ulíc maršala Tita a Osloboditeľskej v pomere 2 : 0. Báčsky Petrovec. Udelili ich funkcionári FK Potom Ul. Michala Pagáča zdolala Ul. Jozefa Budúcnosť Ľudovít Dudok a Michal Hataľa. Marčoka-Dragutina a Partizánsku výsledkom Dostali ich, okrem prvých mužstiev, radom: 4 : 0. V pokračovaní Ul. Leninova porazila Ul. najstarší hráči na turnaji (Juraj Bartoš a Ján Veljka Vlahovića 3 : 1. Eliáš), najmladší futbalisti Nakoniec nasledoval naj(Stanislav Žembery, Martin vzrušujúcejší zápas: Ul. Zahorec a Miroslav Pagáč – Masarykova postúpila chýbal pri udelení), najlepší po výhre nad Ul. republistrelec (Stanislav Srnka ml. kovou a Ľudovíta Dudka – vsietil 6 gólov), najlepší v pomere 3 : 2. V pondebrankár (Milan Pagáč) a lok 20. januára v semifinajlepší hráč (Martin Molnálových súbojoch sme nár); celku najkorektnejšej, boli svedkami bojovných Proletárskej ulice sa dostal zápasov, ktoré sa skončili balík piva. nasledujúcimi výsledkaS veľkou chuťou sa obemi: Ul. M. Pagáča – Ul. V. censtvu predstavili aj najNajmladší: Martin Zahorec Vitéza a Štefánikova 3 : 1 (zľava) a Stanislav Žembery ml. mladší hložianski futbalisti: Ulica Leninova obsadila 3. miesto (1 : 0); Ul. Masarykova – v pondelok pokročilejší Ul. Leninova 2 : 1 (1 : 1). V utorok si 3. miesto vy- zdolali celok Slávie z Pivnice v pomere (pljeskavicu) a vnútri ponúkali občerstvenie. bojovala Ulica Leninova, keď zdolala protivníkov 2 : 1) a v utorok začiatočníci hrali bezgólový Takto zarobené peniaze a časť poplatku za z ulíc V. Vitéza a Štefánikovej v pomere 3 : 1 (1 : zápas s vrstovníkmi begečskej Báčky. Tieto, účasť (každý celok zložil 2 000 din.) prídu vhod 1). Vo finále si Ul. Masarykova napodiv poľahky ako i turnajové zápasy viedli rozhodcovia Ján klubu, ktorý v nedeľu 26. januára, pod taktovporadila so súpermi z Ul. M. Pagáča; zdolala Hrubík a Ján Murtín. Obetavo sa angažovali aj kou trénera Zlatka Hrubíka, začal prípravy na ich hladko 4 : 1 (2 : 0) a druhý raz zaradom vedúci, hráči a fanúšikovia FKB, ktorí zapiso- jarnú časť majstrovstiev Medziobecnej ligy získala víťazný pohár. Medaily a poháre pre tri vali výsledky, merali čas, či každý večer pred Báčka Palanka s cieľom obhájiť titul jesenného najlepšie tímy zabezpečil Futbalový zväz Obce vchodom do športovej haly vypekali roštenku majstra a postúpiť do vyššej súťaže.

Víťazný pohár druhý raz zaradom skončil v Ulici Masarykovej

Celok Ulice Michala Pagáča získal 2. miesto

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Aradáči Mgr. Vladimír Lovás, farár aradáčsky

lovenský evanjelický cirkevný zbor v Aradáči sa nachádza v stredozápadnej časti Banátu, medzi mestom Zreňanin a riekou Tisou. Cirkevný zbor vznikol v roku 1786, totižto v rovnakom roku prisťahovania Slovákov do týchto končín. Pokladá sa za najstarší podnes fungujúci evanjelický cirkevný zbor v Banáte. Súčasný evanjelický kostol bol vybudovaný v roku 1836 na najvyššom bode 1. ulice Slovenského Aradáča (v tom čase existoval aj Srbský Aradáč; po 2. svetovej vojne osady boli zlúčené). Kostolná loď je priestranná a tvorí ju päť mohutných oblúkov, medzi ktorými sa strop vztyčuje do klenby. V interiéri kostola v súčasnosti dominuje jednoduchá biela maľba so šedomodrými detailmi na oblúkoch, so symbolmi holubice, citary, Biblie, kalicha. Na oblúku nad oltárom sú uvedené slová Ž 128,1: „Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina.“ Oltár bol vybudovaný v roku 1861 a bol umele mramorovaný a pozlátený. Kazateľňa je umiestnená v oltári. Oltárny obraz (olejomaľbu) vytvoril aradáčsky rodák Ján Agársky, laický maliar. Daroval ho cirkevnému zboru v roku 1950. Obraz znázorňuje Pána Ježiša v Getsemane. Súčasný organ bol vybudovaný v roku 1931. Pochádza z organárskej dielne Antona Peřinu. Je to pneumatický hudobný nástroj. Prešiel už niekoľkými rozsiahlymi opravami a podnes sa používa na bohoslužobné účely. Nový zborový dom (fara) bol vybudovaný v roku 1979. Súčasťou budovy je aj moderná roz-

siahla zborová sieň, učebňa, zborový archív, kancelárie a kuchyňa. V súčasnosti zborovú sieň v čase zimných mesiacov používame aj na nedeľné bohoslužobné stretnutia. Cirkevný zbor v Aradáči v súčasnosti tvorí približne 1 300 členov. V zbore sa bohoslužby konajú pravidelne každú nedeľu predpoludním a popoludní. V čase slávnostnej polovice cirkevného roka sa konajú nedeľné a stredové večierky (v zborovej sieni). V čase od Veľkej noci až po nedeľu Svätej Trojice sa konajú aj stredové ranné modlitby. V cirkevnom zbore fungujú dva spevokoly – starší zborový spevokol a Vivit – mladší spevokol. Spevokoly príležitostne vystupujú na slávnostných bohoslužbách, pri zborových návštevách (doma i v zahraničí) a iných zborových oslavách, aj pri pohreboch. V zbore je činný Oltárny krúžok žien, ktorý sa stretáva pravidelne v priebehu celého roka. Činná je aj besiedka – Nedeľná škola pre detičky. Deti sú rozdelené do dvoch vekových skupín. S deťmi v zbore sa pracuje počas celého roka, pričom v lete máme prestávku počas prázdnin. Výsledkom sú detské programy, ktoré v čase sviatkov zaraďujeme do bohoslužieb. Náš zbor udržuje dobré vzťahy s inými zbormi našej cirkvi, ako aj partnerské vzťahy so zahraničím. Naším sesterským zborom je cirkevný zbor Očová na Slovensku. Foto: Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Aradáči