Hlas ľudu 5/ 2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

30. 1. 2021 | 5 /4944/

Uzávierka čísla: 27. 1. 2021

Pri príležitosti vzniku online platformy Archívu Vojvodiny, kde sú publikované všetky originálne archívne dokumenty, ktoré svedčia o tom, že Slováci vo Vojvodine hynuli v druhej svetovej vojne, porozprávali sme sa s riaditeľom Archívu Dr. Nebojšom Kuzmanovićom. D. Berediová-Banovićová

Štátne orgány v Srbsku zabezpečili určité množstvo vakcín, a tým sa vytvoril predpoklad na hromadnú imunizáciu obyvateľstva Srbska proti celosvetovému vírusu Covid-19. V každom meste sú viaceré punkty a v každej obci aspoň jeden punkt pre masovú imunizáciu. Jeden je otvorený aj na území Obce Báčsky Petrovec, a to v Dome zdravia Báčsky Petrovec v samotnom Petrovci, kde sa záujemcovia podľa prihláseného poradia môžu dať zaočkovať. J. Čiep

V Jánošíku vlani upravili sieň v dome kultúry, kúpili nábytok a v tejto chvíli prebiehajú práce na vyhotovení kuchyne. Nevyhnutná je však aj rekonštrukcia strechy, ktorá premoká. Keďže sú na to potrebné väčšie prostriedky, písali projekt do Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Očakávajú, že bude kladne ohodnotený a že už v tomto roku problém strechy doriešia. V. Hudec

V Zlatiborskom kraji sa nachádza aj dedinka Sirogojno a v nej jediný skanzen v Srbsku pomenovaný Staro selo, múzeum pod holým nebom. Na miesto s rozlohou päť hektárov, vedľa Kostola svätého Petra a Pavla, boli prinesené staré drevenice zo všetkých častí Zlatiboru. Reportáž z návštevy tohto skvostu prinášame v treťom pokračovaní príspevku Zlatibor po rokoch na stranách pravidelnej prílohy Mozaika. J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: Doo Magyar SZO KFT,

Keď kultúrna žatva začínala v januári... Anna Francistyová

lhé roky to tak bývalo, že sme u vojvodinských Slovákov už na sklonku januára kvitovali prvú kultúrnu žatvu v roku. Pravdaže, ide o festival pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli. Je to náš najstarší hudobný festival, ktorý už viac ako polstoročie zachováva pred zabudnutím pôvodné ľudové piesne, pestuje u mladých lásku k ľudovému spevu a kroju a do povedomia kultúrnej verejnosti dostáva nové spevácke talenty. Takých 45 rokov prebiehal vždy koncom januára. Potom sa to zmenilo... Pivnické javisko ožívalo spevom pod tradičnou festivalovou vločkou aj v máji, novembri, decembri. Prvý festival prebiehal 22. a 23. januára 1966, teda je tomu už 55 rokov. A tak ako ten historický prvý, aj ten zatiaľ posledný – 54. – z roku 2019 mal iba dva koncerty. S tým rozdielom, že tento predvlaňajší bol z troch na dva koncerty zredukovaný z finančných dôvodov iba pár dní pred začiatkom programov... Ale nechceme privolávať trúchlivé myšlienky, len si s vami, ctení čitatelia, pripomenúť toto vzácne podujatie, ktoré, žiaľ, zo známych bezpečnostných dôvodov vlani nebolo. Pripomeňme si niektoré momenty z jeho dejín: na prvý festival v roku 1966 spevák z Erdevíka bol prihlásený telegramom a pricestoval tesne pred vystúpením v sobotu; prvé festivalové ročníky mávali aj reprízu, ale spievali iba speváci z Pivnice; roku 1969 pribudla no-

vinka – cena za najoriginálnejší ľudový text, neskôr z toho vznikla Cena za autentickosť piesne; roku 1970 v programe festivalu bolo i žrebovanie výhercov odmeňovacej súťaže Hlasu ľudu; roku 1971 sa prvýkrát o tomto festivale písalo i vo Vzlete; roku 1972 prvýkrát stretnutie trvalo tri dni a malo tri koncerty; roku 1975 prvýkrát bol festival „mužský“, lebo sa ho zúčastnilo viac spevákov ako speváčok; roku 1976 vyšlo prvé číslo festivalového bulletinu; roku 1980 prvýkrát bola víťazka z Pivnice; roku 1985 prvýkrát trojdňový festival mal štyri koncerty; roku 1987 prvýkrát mal festival päť koncertov; roku 1992 boli udelené aj ceny novinárov; roku 1995 v ústrety stretnutiu bola tlačová konferencia v Novom Sade... Bola, bolo a bude. Vyprevadíme aj tieto mrcha časy a znovu sa stretneme vo festivalovej Pivnici. Znovu budeme tipovať, koľko bude účastníkov, koľko menej známych pesničiek, či zvíťazí kvantita, či kvalita, či členom odbornej poroty bude znovu málo tých pravidlami festivalu stanovených šesť cien, či speváčky budú hrdšie na prvom či na druhom súťažnom koncerte... Pohmkávať si budeme pesničku víťaza, lebo iste na želanie obecenstva bude ju spievať aj dvakrát, trikrát... A spolu s odborníkmi tak po novinársky, ale aj ľudsky pochválime snahu každého účastníka, že aj týmto spôsobom ochraňuje, pestuje a verejne prezentuje dedičstvo našich predkov.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Dva plány – jeden reálny, aj za podporu žiakov

ĽUDIA A UDALOSTI

9 Dva automobily pre zdravotníkov

KULTÚRA

30 Nezabúdajú na minulosť

ŠPORT

40 Športom za priateľstvo medzi národmi

MOZAIKA

19 Stručný historický prehľad (4) Na titulnej strane: Dôstojný pán biskup SEAVC v Srbsku Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., a prezident Republiky Srbsko pán Aleksandar Vučić počas pracovného stretnutia v kabinete prezidenta v rámci príprav ústredných osláv 100. výročia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku Foto: z osobného archívu d. p. biskupa SEAVC v Srbsku Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD.

Nový Sad

• •

•

5 /4944/ 30. 1. 2021

Týždeň S DÔSTOJNÝM PÁNOM MGR. JAROSLAVOM JAVORNÍKOM, PHD., BISKUPOM SEAVC

Naša cirkev je tá, ktorá tu bola prítomná od samého začiatku

Miroslav Benka

inulý rok v júli bol zvolený na úctyhodný post biskupa Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., ktorý nás krok za krokom prekvapuje radikálne smelými a inteligentne zvolenými postupmi v našom spoločensko-náboženskom živote. Veriť treba v jeho snahu, odvahu, chtivosť, múdru reč a vyššou silou požehnané činy. V tomto roku si pripomíname 100. výročie osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, ktorá vznikla v bývalom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov (KSCHS), neskoršie však v Kráľovstve Juhoslávii (KJ), teda v dnešnom Srbsku. Ako sa pozeráte na ten proces z aspektu historického, spoločenského, cirkevného a kultúrneho kontextu, keď ide o slovenskú národnostnú menšinu vo Vojvodine? „Naša cirkev je tá, ktorá tu bola prítomná od samého začiatku a vďaka nej sa aj slovenská komunita určite zachovala, keď rozhodla kázať Božie slovo v materinskom jazyku. U nás bola výrazne prítomná tá reformačná myšlienka, lebo sa naši predchodcovia vo viere a národe rozhodli, že sa po rozpade Rakúsko-Uhorska a založenia štátu Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov splní ich odveká túžba mať svoju samostatnú Slovenskú evanjelickú a. v. cirkev, ktorá, hľa, zotrváva už 100 rokov. Myslím si, že je cirkev aj teraz dôležitá, aj napriek tomu, že sa mnohí od svojej cirkvi odcudzili, sú ateisticky naladení a nevidia cirkev v pravom zmysle slova. Myslím si, že naša cirkev je najväčším vnímateľom na týchto našich priestoroch a že vždy aj zostane. Na počiatku bola cirkev a naposledy bude určite.“

www.hl.rs

Ako SEAVC vidíte v kontexte o družbách a spolupráci Stará našej pravlasti na dnešnom Pazova má družbu, Petrovec má Slovensku, sú nejaké styčné už tradičnú družbu a iné zbory, body? takže toto je to, čo nás spája. „Samozrejme, mnohé styčV utorok 19. januára 2021 né body boli v dejinách a do ste mali stretnutie na najvyššej dnešných dní aj zostali. Naša úrovni. Stretli ste sa s Jeho Excirkev aj v najťažších časoch vždy celenciou prezidentom Srbska mala kontakty na Evanjelickú a. pánom Aleksandrom Vučićom. v. cirkev na Slovensku. Vo veľkej Čo bola téma vášho rozhovoru miere sme od nich vždy záviseli a aké boli závery? a chápeme ju ako našu matku „Áno, Bohu vďaka, že sa táto cirkev. Minulý rok generálny návšteva zrealizovala a že som biskup Slovenska videolinkom dostal možnosť byť hosťom v kadal svoje požehnanie k mojej inštalácii za biskupa, tiež aj biskupi z USA a zo Slovinska. Pre pandémiu sa urobila výnimka, takže fyzicky neboli prítomní. Naši biskupi pravidelne boli inštalovaní generálnymi biskupmi Slovenska. Slovenská evanjelická cirkev je tá, od ktorej preberáme spevníky a všetky náboženské knihy: Bibliu, Evanjelický spevník, Funebrál, Pašie. Práve som sa rozprával s generálnym biskupom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku pánom Mgr. Ivanom Eľkom, ktorý sľúbil, že sa zúčastní a bude Dôstojný pán Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., hlavným kazateľom biskup SEAVC v Srbsku na storočnici osamostatnenia našej SEAVC, ak to situ- binete Jeho Excelencie prezidenácia dovolí. Nakoniec sme všetci ta Aleksandra Vučića na Andrićonapojení na tú cirkev, lebo všetci vom venci. Nosnou témou bola naši farári študovali na Slovensku storočnica našej cirkvi, teda v na Evanjelickej bohosloveckej tomto smere všetky naše aktivity fakulte. K tomu mávame styky, pokračujú. Bol som informovať cirkevné zbory majú podpísané prezidenta, ako sa pripravujeme zborové dohody o družbách. na tieto oslavy, a bolo dôležité, Samozrejme, táto pandémia aby sme sa dostali do celoštátveľa vecí narušila, ale hneď ako neho povedomia. Som rád, že sa nám to situácia dovolí, budeme seniori, predseda Kňazskej konfepokračovať v družbe. Cirkevné rencie, farári a cirkevníci rozbehli zbory majú podpísané dohody a každý urobil svoju časť práce.

Informačno-politický týždenník

Vtedy je ľahko biskupovi, aby ich zastupoval. Minulú sobotu aj v belehradskom denníku Blic vyšiel článok o našom jubileu a dobre je, že sa čoraz viac dostávame do povedomia ľudu celého štátu, v ktorom žijeme. Storočnica je veľké, okrúhle jubileum a treba to dôstojne aj osláviť. Náš štát vždy bol ústretový, a preto sme boli radi, že sme s naším prezidentom prehodnotili toto jubileum a jeho význam. Osobne som veľmi rád, že pán prezident bol veľmi srdečný, chtivý a ochotný nás vypočuť. Zaujímal sa o všetky veci, ktoré nás trápia, s čím zápasíme, a to je podľa mňa veľmi dôležité. Informoval som prezidenta, že väčšina našej Slovače žije v rurálnom prostredí a bola blízka k pôde, ktorá nás živila. Žiaľ, dedina pomaly zaniká aj na Slovensku, aj v Chorvátsku a v mnohých iných štátoch sa tiež pomaly vytráca. Z dedín niektorí odchádzajú do Nového Sadu, niektorí do Belehradu a mnohí na Slovensko. Samozrejme, ani tam nejdú na dedinu, ale najčastejšie do tovární v mestách a tento trend je prítomný všade v Európe a vo svete. Mladé generácie sú prinútené ísť za prácou, aby si zarobili na každodenný chlieb. Spolu s pánom prezidentom Vučićom sme sa dotkli veľmi akútneho problému, a to je otázka budovy Biskupského úradu, ktorý bol vystavaný v roku 1965 a už pomaly dovŕši 56. rok. Za ten čas sa na stavbe nekonali podstatné rekonštrukcie. Nejaké tzv. mejkap úpravy sa konali, ale celý objekt je predsa pomerne starý. Vodovod, kanalizácia, elektrina už nezodpovedá dnešným potrebám. Je to závažný problém, ktorý by sme chceli riešiť. V posledných rokoch brat biskup Vrbovský dosť vkladal do našich cirkevných zborov. Poopravovali sme si kostoly, fary a na Biskupský úrad nezvyšovalo peňazí. Blížiaca sa storočnica nám umožňuje prí• TÝŽDEŇ •

ležitosť venovať sa podrobnejšie aj Biskupskému úradu. Ak by sa to niekedy malo robiť, nech sa to teraz urobí a nech nám slúži aspoň ďalších päťdesiat rokov. Som nadšený, že pán prezident prisľúbil, že použije svoju autoritu, aby sa toto aj zrealizovalo. Prezident bol nadšený slovenskou etnicitou. Spomenul mi, že bol v Kovačici svojho času a že bol nadšený organizáciou, pedantnosťou a čistotou nášho ľudu a obradov. Vytýčil niektoré vlastnosti Slovákov, ktoré ho zaujali a dojali. Zdôraznil tiež, že sú Slováci pracovití a lojálni občania Srbska. Bol som naozaj veľmi prekvapený, koľko je pozitívne informovaný o našej národnosti. Niekto by mohol povedať, že sa to od prezidenta aj očakáva, ale ja som to predsa počul na vlastné uši. Ďalšia téma, ktorá sa otvorila, bola reštitúcia. Cirkevné zbory ju spracovali najlepším možným spôsobom. Zostalo ešte niekoľko cirkevných zborov, ktoré nemali doriešené všetky papiere, lebo si nemohli nájsť kompletnú dokumentáciu. Preberaná je aj reštitúcia sociálneho programu pre farárov, ktorí odchádzajú do dôchodku. Ťažkosti, ktoré sú okolo tejto budovy pre farárov, našu cirkev trápia už dlhé roky. Jediné východisko bolo obrátiť sa na pána prezidenta. V roku 1936 vláda Československej republiky kúpila pre našu cirkev budovu, ktorá sa nachádzala na veľmi atraktívnej lokalite, dnes spoza budovy Výkonnej rady v Novom Sade, v ktorej bolo dvanásť obytných bytov pre našich farárov a dva pracovné priestory. Bol to zámer československej

vlády, aby naši farári po odchode do výslužby mali kde bývať. V roku 1959 sme o to prišli, lebo štát tie byty znacionalizoval. Cirkev to stratila a my dnes ten sociálny program nevieme vyriešiť. Veľmi nám je to dôležité. Ja mám svoj príbytok, ale sú naši bratia farári a sestry farárky, ktorí, keď odídu do výslužby, nevedia, kam pôjdu. Vyniesol som tento problém a pán prezident sľúbil, že aj toto musí byť vyriešené. Či už tú nejakú budovu dostaneme, alebo to bude v nejakej finančnej hodnote, alebo výmena za pozemky, to zatiaľ nevieme, takže nám zostáva počkať na konanie a rozhodnutie štátnych úradov.“ Ako vidíte túto dôkladnú rekonštrukciu Biskupského úradu SEAVC? Ako ju vidíte v prípadnom kontexte výstavby multifunkčnej budovy, v ktorej by mali sídliť aj kultúrne a spoločenské centrá slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku? O takejto možnosti naposledy hovoril a tvrdo prisľúbil v roku 2018 aj premiér Slovenskej republiky pán Pellegrini. „Áno. No určite je veľmi dôležité, aby sa aj jedno, aj druhé doriešilo. Biskupský úrad, samozrejme, zostáva tu a bude zrekonštruovaný. Či bude multifunkčný dom na mieste novosadského cirkevného zboru, čo si väčšina ľudí želá, táto vec sa však ešte stále vybavuje. Moja mienka je, že by také miesto určite malo byť tu a že by bolo dobre, keby všetky slovenské inštitúcie boli na tomto mieste. Je to centrum Nového Sadu, sme tu prítomní hneď za Srbským národným divadlom, je tu aj slovenský evanjelický chrám Boží.

Aj synody sa tu konajú. V nasledujúcich týždňoch, ktoré sú pred nami, budeme na tom intenzívne pracovať. Začiatkom marca nám aj pán Milan Ján Pilip, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, prisľúbil, že nás navštívi, aby uvidel, ako sa veci majú, či sú vyriešené zmluvy, a ďalšie veci by mali byť hotové, ak sa, samozrejme, bude všetko vyvíjať tým smerom, ktorý by sme si my priali. To však nezávisí len od nás. Ako biskup by som to určite podpísal, ak si to cirkevný zbor praje a ak sa nájde konsenzus v tom všetkom a celocirkevný konvent o tom rozhodne. Ak teda nájde svoj záujem. Je tam podmienka zo strany Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, že ten cirkevný majetok musí prejsť do rúk Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Keďže je Národnostná rada štátna inštitúcia, otázne je, ako cirkevný zbor v takejto situácii má jednať, lebo keď prepíše ten cirkevný majetok na Národnostnú radu, to znamená, že za to musí niečo dostať späť. Či sa nájdu možnosti, aby v tom komplexe bol aj majetok cirkevného zboru, čiže, v prípade ak sa niečo aj zmení v Národnostnej rade, teda ak štát niečo zmení, aby cirkevný zbor nezostal bez majetku a priestorov, ktoré potrebuje na každodenné aktivity. Lebo tie prisľúbené tri milióny eur sa nedávajú cirkvi, ale Národnostnej rade. To bola podmienka. Zostáva nám počkať, ako sa to všetko zakončí. Je to v procese a mnohí ľudia na tom pracujú. Ak zvíťazí funkčnosť, spravodlivosť a rozum, verím, že dosiahneme cieľ a všetci z toho budeme mať radosť.“

Nedávno ste mali akciu výsadby sadeníc. „Je to program, ktorý sme pripravili a vzťahuje sa na výsadbu 100 sadeníc jabĺk. V týchto pohnutých a neistých pandemických časoch chceme do našich cirkevných zborov prostredníctvom tohto projektu priniesť nádej a myšlienky usmernené na budúcnosť. Veď kto sadí mladý strom, myslí na budúce generácie. My sme vysadili tri druhy jabĺk vďaka prof. Dr. Vladislavovi Ognjanovovi, ktorý nám ich poskytol a múdre premyslel, aby nám počas roka prinášali plody sukcesívne. Touto symbolikou chceme aj pre budúce generácie pripraviť plody života našej cirkvi.“ Ako vidíte tie ústredné oslavy, je navrhnutý už nejaký plán osláv? Kde sa budú konať? „Keďže v Starej Pazove bola prvá synoda, je logické, aby sa tam aj zrealizovali ústredné oslavy storočnice. Brat senior sriemsky Mgr. Igor Feldy s tým súhlasil a je veľmi rád, že sme sa takto rozhodli. V pláne je, aby sme v Starej Pazove 23. júna 2021 pripravili tú pracovnú synodu a 30. júna by bola slávnostná synoda. To by boli aj ústredné oslavy, na ktorých by mal kázať generálny biskup ECAV na Slovensku Mgr. Ivan Eľko, na ktoré je pozvaný aj pán prezident Aleksandar Vučić, ktorý nám prisľúbil, že určite príde. A veľmi príjemne som sa prekvapil, lebo od takého veľkého človeka, ktorý stojí na čele štátu a ktorý je dennodenne zaneprázdnený, je úctyhodné, že toto pozvanie jednoznačne prijal. Ďakujem za rozhovor a želám vám pevné zdravie. „Ďakujem aj ja vám a vašim čitateľom Hlasu ľudu. Pánu Bohu vďaka.“

DR. VLADIMIR PETROVIĆ BUDE LAUREÁTOM FEBRUÁROVEJ CENY MESTA NOVÝ SAD. Na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia Mesta Nový Sad, ktoré sa uskutočnilo v pondelok 25. januára, výborníci schválili návrh rozhodnutia o udelení Februárovej ceny Mesta Nový Sad. Komisia pre pripomínanie sviatkov a udelenie uznaní navrhla Dr. Vladimira Petrovića, epidemiológa, riadneho profesora na Lekárskej fakulte v Novom Sade a riaditeľa Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny. V poslednom roku prof. Dr. Petrović nesmierne prispel v boji proti koronavírusovej pandémii. dbb Foto: rtv

• TÝŽDEŇ •

5 /4944/ 30. 1. 2021

Týždeň 3. ZASADNUTIE VÝBORU PRE KULTÚRU NRSNM

Dva plány – jeden reálny, aj za podporu žiakov Anna Horvátová

týka epidemiologickej situácie, a že budeme môcť rozprúdiť našu asadnutie Výboru pre kulčinnosť tak ako to bolo doteraz, túru Národnostnej rady alebo prekročiť hranice.“ slovenskej národnostnej PLÁNY NA BEŽNÝ ROK menšiny z 22. januára prebiehalo Začiatok zasadnutia poznanezvyčajným smerom. Za viac ako čilo rozdelenie dvoch plánov, dva roky pôsobenia tohto výboru ako to vysvetľujete? členovia sa stretli iba trikrát. Na „Áno, na tento rok sme mali treťom zasadnutí sa na rokovavypracované dva plány; s prvým nie predostrelo sedem bodov plánom som sa ako predsedníčka a za prítomnosti predsedníčky výboru nezhodovala, ale ani veľká NRSNM Libušky Lakatošovej viedla väčšina členov. Ja som s konzulho predsedníčka výboru Anna táciami iných členov vypracovala Čapeľová. Na čo sa na zasadnutí iný plán, v ktorom je podporených upriamili, dozvedáme sa od predvšetkých sedem celomenšinosedníčky Čapeľovej: vých festivalov. V tej„Na zasadnutí sme rokoto súvislosti chcem vali o výročnej správe na zdôrazniť, že festivaly vlaňajší rok, v ktorom tak lokálneho rázu v žiadako vo všetkých sférach nom prípade nemôžu aj oblasť kultúry zasiahol byť tak podporené koronavírus a zanechal ako celomenšinové, prázdno v plánovaných ktoré roky zotrvávaaktivitách. Avšak nakoľko jú a svojou kvalitou sa dalo, aj za tých nepraja masovosťou ospraných podmienok sme sa vedlňujú či opodstatvo výbore a v samotnej Náňujú svoje jestvovanie rodnostnej rade snažili funa finančnú podporu govať. Komunikovali sme zo samotnej Národs osobami, ktoré boli zanostnej rady. Som pojené do organizácie cerada, že sme vyčlenili lomenšinových festivalov, prostriedky aj na podale aj tých lokálneho rázu. poru detí pri zápise do Na organizovanie podujatí tried s vyučovacím japodmienky neboli, lebo zykom slovenským, čo sme uctievali predpisy sme vlani nepodporili, a opatrenia predpísané mitak ako to urobili osnisterstvom o zákaze zhrotatné tri výbory. Tú mažďovania a stretávania. podporu si môžeme Tu práve preto chcem povysvetliť z viacerých chváliť organizáciu podaspektov: po prvé, je ujatí, ktoré vlani odzneli to taká materiálna poNa zasadnutí Výboru pre kultúru členov pozdravila v netradičnej forme. Takým moc rodičom a samotaj predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová bol aj vstupný program ným deťom, po druhé, Slovenských národných slávností, ky museli byť usmernené proste je to hlbšia iniciatíva, keďže vieme, ktorý sa uskutočnil v spolupráci na vitálne fungovanie štátneho že touto podporou zápisu detí do s RTV Vojvodina, Slovenskou re- aparátu. Pristúpili sme vedomí si stredných škôl s vyučovacím jazydakciou. Netradičnú formu zažil skutočnosti k opravnému rozpoč- kom slovenským podporujeme aj festival Zlatý kľúč a iniciátor- tu. Je to aj logické, že iba v tomto naše stredné školy, aby nezanikli, kou bola samotná predsedníčka výbore došlo k zmenšeniu, lebo sa a taktiež vkladáme do budúcnosti, Národnostnej rady Lakatošová, celomenšinové festivaly neusku- do mladých ľudí, ktorých týmto ale aj Dr. Juraj Súdi, čo bolo zre- točnili v tradičnej forme, takže spôsobom chceme osloviť, aby alizované vynikajúco. Padinské sme ani tie prostriedky nevyužili. zachovávali svoj materinský japodujatie Babinkove stretnutia Všetci máme nádej, že tento rok zyk a samým tým svoju tradíciu, sa realizovali za spolupráce TV bude omnoho priaznivejší, čo sa kultúru, národnostnú identitu,

www.hl.rs

Obce Kovačica a najnovšie celomenšinový festival Letí pieseň, letí odznel v netradičnej forme, kde sa cez YouTube predstavili deti a z toho mali veľkú radosť. K tomu aj hlasovať sa mohlo online.“ AKO TO BOLO S FINANCIAMI? Boli náznaky, že dôjde k zmenšeniu rozpočtu, ako ste si poradili v tej celej plejáde udalostí so zmenšenými prostriedkami? „Stalo sa to v dôsledku pandemickej situácie spôsobenej koronavírusom, a to z republikového rozpočtu, keďže prostried-

Informačno-politický týždenník

aby zostávali vo svojom rodisku a neodcudzovali sa.“ ABY PODPORA NEVYSTALA „Treba tiež vyzdvihnúť, že je tento plán koncipovaný tak, aby podpora nevystala ani pre malé prostredia, ktoré po minulé roky neboli finančne podporené, ako sú Lug, Erdevík, Hajdušica, Binguľa, pre ktoré sme vyčlenili po 50-tisíc dinárov. K tomu sme podporili činnosť aj spolkov, ktorým sa nedostala podpora po minulé roky, ako KUS Zvolen v Kulpíne. Vedomí sme si skutočnosti, že malé prostredia treba podporovať, treba im dať najavo, že sme tu pre nich, že sú súčasťou našej slovenskej komunity, môžu počítať s našou nápomocnou rukou a ani podpora pre nich ako pre malé prostredia nevystane. Nemôžeme predsa nepodporiť už známe divadelné hody – Petrovské dni divadelné, podporené je aj 30. bienále výtvarníkov Galérie Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov, kde sme podporili finančne aj výkupnú cenu so 45-tisíc din., výtvarné tábory, ktoré sme finančne podporovali vlani, aj tohto roku sme to urobili. V dôsledku zníženia rozpočtu na takéto akcie nemôže byť zvýšenie prostriedkov, lebo predsa nie je v poriadku stále rovnaké diania aj podporovať. S takýmto rozpočtom určite nebudú všetci spokojní; v tomto roku je tak, na rok bude inak rozdelené, v snahe čím viac našich spolkov a združení podporiť. Budeme sa snažiť, aby sme v priebehu štyroch rokov, na ktoré sme zvolení, čím viac akcií, spolkov a združení finančne podporili. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny je strešná organizácia všetkých Slovákov žijúcich v Srbsku. Ani jeden člen Výboru pre kultúru, ako ani jeden člen Národnostnej rady nemôže nikomu, ani spolku, ani združeniu, ani jednotlivcovi sľúbiť, že dostane nejakú finančnú pomoc, pretože Národnostná rada nie je súkromný podnik, ale zastupuje záujmy všetkých tunajších Slovákov. Nie sme vôbec diskriminační, nemáme žiaden ani spoločenský, ani konfesionálny, ani politický diskriminačný kľúč. Naša pomoc je pre všetkých, kto nás o to požiada, či v prostrediach, v ktorých sa oslavujú výročia.“ • TÝŽDEŇ •

ZO ZASADNUTIA VÝBORU PRE ÚRADNÉ POUŽÍVANIE JAZYKA A PÍSMA

ZO ZASADNUTIA VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Vzdelávanie nesmelo Pre zachovanie materinského jazyka trpieť v pandemickej kríze A. Horvátová

chôdza Výboru pre úradné používanie jazyka a písma sa konala v predvečerných hodinách vo štvrtok 21. januára v zasadačke Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Do rokovacieho programu bolo zahrnutých 6 bodov. Zasadnutie viedol predseda Vladimír Francisty, spolu s koordinátorkou výboru a právničkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Máriou Poptešinovou. Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová bola tiež prítomná na zasadnutí, pozdravila členov výboru a zapojila sa do práce schôdze. Schválenie zápisnice, rokovacieho programu, návrh výročnej správy VPÚPJP za rok 2020, návrh orientačného plánu činnosti a finančného plánu na rok 2021 členovia výboru schválili jednohlasne.

nostné spoločenstvá do NRSNM zaslali list o možnosti na tabuliach vedľa ciest s názvami miest a dedín uviesť názvy aj v slovenčine. Tu odzneli návrhy, že treba založiť komisiu, ktorá by sa venovala tejto problematike, keď nám je umožnené aj v našom materinskom jazyku uviesť názvy, aby sa dohodla spolu s jazykovými odborníkmi z Filozofickej fakulty a spoločne utvrdili slovenské názvy pre lokality. Po slovensky by názvy mali byť uvedené v tých lokálnych samosprávach, v ktorých žijú Slováci a kde je slovenský jazyk a písmo v úradnom použití. V pláne na bežný rok sú uvedené: finančná podpora na vytvorenie podmienok pre ochotnícku činnosť, podpora na činnosť a aktivity mládežníckym a iným združeniam, spolupráca so slovenskými predstaviteľmi rád pre medzinacionálne vzťahy, podpora Stretnutiu mládeže SEAVC, tiež Ústrednému archívu SEAVC, digitalizácie cirkev-

Rozprava sa rozprúdila s právom okolo bodu Informácie o potrebe prekladania do slovenčiny názvov osídlených miest a dedín v obciach, v ktorých je slovenský jazyk v úradnom používaní, s cieľom schváliť rozhodnutia o názvoch miest a dedín. Totižto z Pokrajinského sekretariátu pre predpisy, správu a národnostné menšiny – národ-

ných matrík, koordinácia pri sčítaní obyvateľstva v Republike Srbsko, podpora komisiám pre rodovú rovnosť a štandardy slovenčiny pri výbore, aktivity na podporu úradného používania jazyka a písma slovenskej národnostnej menšiny, rozvoj medzietnickej spolupráce a podpora zápisu žiakov do slovenských stredných škôl.

• TÝŽDEŇ •

A. Horvátová lenovia Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa stretli 20. januára. Zasadnutie svojou prítomnosťou poctila aj predsedníčka NRSNM

školský rok uzavreli. Všetci riaditelia základných škôl dostanú oznámenie z Národnostnej rady, že tí učitelia, ktorí nahrávali dištančné hodiny, pri školskom bodovaní za každú nakrútenú hodinu dostanú 6 bodov, to znamená podľa počtu hodín, ktoré

Libuška Lakatošová. Vlani práve tento výbor môže kvitovať skutočne mnoho aktivít, keďže vzdelávanie ako najdôležitejšia oblasť nesmelo trpieť v koronavírusovej neblahej situácii. O tom, ako prebiehali aktivity, aké plány si stanovili na bežný rok, čo odznelo na 6. zasadnutí Výboru pre vzdelávanie, sa zmienil predseda Janko Kolárik: „Po schválení zápisnice z 5. zasadnutia odznela správa o dištančnom vzdelávaní, tiež správa o činnosti výboru vlani. Schválili sme návrh plánu práce na bežný rok, ako i predbežný finančný plán. Čo sa týka dištančného vzdelávania, v pláne je zaokrúhliť celý školský rok. Hodiny dištančného vzdelávania sa začali nakrúcať 23. marca vlani, keď bolo nakrútených spolu 396 do 29. mája. V tomto školskom roku, teda 2020/2021, od septembra do Vianoc, čiže v tom jesennom období nakrútených bolo 450 hodín, čo je spolu 849 hodín, a plánujeme hodiny nahrávať do marca, ešte také dva mesiace, aby sme potom ten cyklus či jeden

nahrali, krát 6. Nateraz ešte nie je doriešené pre tých, ktorí poslali didaktické materiály, ale v skorej budúcnosti aj to doriešime.“ Keď ide o návrh činnosti či plánu práce Výboru pre vzdelávanie, aké ste si stanovili činnosti na tento rok? „Zhodli sme sa, aby plán práce bol podobný ako vlani, s tým, že sa do tohto nového plánu vsunie dištančné vzdelávanie, čo v minuloročnom nebolo, keďže sa situácia inak odvíjala. Zhodli sme sa aj v tom, že sa do slovenského jazyka budú prekladať učebnice pre 4. a 8. ročník a tím prekladateľov a apretorov by mal zostať rovnaký.“ Máte na zreteli aj podporu pre jubilujúce školy? „Samozrejme, je to naším plánom aj stanovené. Dostali sme žiadosť o finančnú podporu z hložianskej základnej školy, ktorá si v tomto roku pripomenie 250. výročie školstva. Toto jubileum sa síce malo oslavovať vlani, ale pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu to nebolo možné.“

5 /4944/ 30. 1. 2021

Týždeň 

7 DNÍ

Príchod nového kmeňa vírusu Pripravil: Stevan Lenhart

ový kmeň koronavírusu je prítomný aj v Srbsku – dňa 24. januára o tom informovali viaceré domáce médiá. Tento mutovaný variant koronavírusu, ktorý sa v decembri začal šíriť z južného Anglicka, do našej krajiny údajne priniesla občianka, ktorá docestovala lietadlom z Londýna a v čase príchodu do Srbska sa u nej ešte neprejavovali príznaky infekcie, ale sa jej zdravotný stav zhoršil o niekoľko dní neskoršie. „Bolo možné očakávať, že nový kmeň koronavírusu touto alebo nejakou inou cestou príde aj do Srbska,“ povedala Dr. Vesna Mioljevićová, riaditeľka Služby pre epidemiológiu Klinického centra Srbska. Hosťujúc v rannom denníku RTS tiež poznamenala: „Pozitívnou okolnosťou je, že sa reagovalo včas, takže po odhalení nového kmeňa vírusu boli izolované všetky osoby, ktoré kontaktovali s infikovanou občiankou, a v tom prvom období boli dodržané všetky opatrenia.“ Na otázku v súvislosti s charakteristikami

nového variantu koronavírusu Dr. Mioljevićová odpovedala: „Základnou vlastnosťou všetkých vírusov je mutácia – tak sa vírusy vlastne prispôsobujú prostrediu a prežívajú v živých organizmoch. Nateraz iba vo Veľkej Británii bolo potvrdené, že nový kmeň koronavírusu zapríčiňuje o niečo ťažšie príznaky ochorenia a že súvisí s väčším počtom úmrtí než ten prvý variant; iné krajiny to nehlásili. Ale je potvrdené, že sa nový kmeň vírusu omnoho ľahšie prenáša z infikovanej osoby na inú osobu. Najprv sa hovorilo, že sa prenáša až o 70 percent ľahšie než dovtedy známy variant, ale medzičasom vyšlo najavo, že vlastne ide o 30 – 50 percent. Nemožno však hovoriť o presnej úrovni jeho infektivity.“ Mioljevićová uzavrela, že skrze ľahšie a rýchlejšie prenášanie nového kmeňa koronavírusu potrebné je aj naďalej používať osobné prostriedky na ochranu pred infekciou, a posmeľujúcou skutočnosťou je, že sa v Srbsku začala masová vakcinácia, ktorou by sa mala dosiahnuť imunita obyvateľstva.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pred týždňom informovala, že je nový „anglický“ variant koronavírusu prítomný v 60 krajinách a sleduje sa tiež šírenie dvoch ďalších vírusových kmeňov – ide o „juhoafrickú“ a „brazílsku“ mutáciu. Nové varianty koronavírusu zapríčinili sprísnenie epidemiologických opatrení a zákazy leteckej dopravy v mnohých krajinách. * Joe Biden 20. januára zložil slávnostnú prísahu a stal sa 46. prezidentom Spojených štátov amerických. V prvý deň vo funkcii prezidenta Biden podpísal nariadenie o opätovnom pristúpení USA k parížskej klimatickej dohode z roku 2015, taktiež nariadil návrat do Svetovej zdravotníckej organizácie, ukončil zákaz ciest do USA pre cestujúcich z moslimských krajín a pozastavil výstavbu múru na hraniciach s Mexikom. Pripomeňme, že Biden ako kandidát Demokratickej strany zvíťazil v prezidentských voľbách v novembri 2020, keď porazil republikánskeho kandidáta a dovtedajšieho amerického prezidenta

Donalda Trumpa. Vo veku 78 rokov Joe Biden sa stal najstarším prezidentom v histórii USA a vo svojom inauguračnom prejave o. i. vyzval Američanov, aby boli jednotní v boji proti pandémii koronavírusu, zdôrazňujúc, že je potrebné dať politiku bokom. * Dňa 20. januára vo veku 65 rokov zomrela Mira Furlan, známa filmová a divadelná herečka chorvátskeho pôvodu. Narodila sa roku 1955 v Záhrebe a v období od polovice 70. rokov do začiatku 90. rokov minulého storočia stvárnila úlohy v početných juhoslovanských filmoch; od roku 1991 žila a pracovala v USA, občas prichádzala do Srbska a do Chorvátska spolupracovať v rôznych umeleckých projektoch. Medzi jej najúspešnejšie výkony patria roly vo filmoch Otac na službenom putu (1985), Lepota poroka (za hlavnú ženskú úlohu v tomto filme získala Zlatú arenu v Pule, 1986) a Braća po materi (1988). Ako americká herečka hrala vo vedecko-fantastických seriáloch Babylon 5 a Lost, ako aj v niekoľkých hollywoodskych filmoch.

DR. ANTÓNII KRIVÁKOVEJ K 99. NARODENINÁM. Pani doktorka Antónia Kriváková sa s manželom pánom doktorom Samuelom Krivákom, ktorý ich opustil roku 1998, zoznámili ešte na štúdiách. Pani doktorka do Petrovca prišli v roku 1959 z Padiny, kde predtým dva roky pracovali. Teraz im prislúcha titul najstaršej občianky Petrovca. Pani doktorka Kriváková 24. januára oslávili úctyhodný vek – 99 rokov. Lekársku službu vykonávali 30 rokov, a to v čase, keď v Petrovci pracovali 4 lekári. Okrem nich vtedy ešte pôsobili doktor Ferko a doktorka Dubovská. Nebolo im všetko jedno, k pacientom odchádzali na bicykloch, iné prostriedky neboli. Ani vybetónované chodníky, kdeže cesty. Po blate, po snehu, v daždi, vždy, keď bolo treba, keď prišli po nich, neváhali, šli pomôcť chorému. Veľa nocí neprespali, lebo služba volala. Také boli tie povojnové roky. Ale vo svojom povolaní zotrvali, na zdravotnej dovolenke veru neboli, lebo služba volala. Na otázku, že prečo si zvolili práve Petrovec, pani doktorka povedali: „Môjmu manželovi som takto povedala: ,Ako ty budeš môcť byť bez petrovskej klobásy?’ “ A je to taký milý žart, ale dobre sa tak stalo, lebo Petrovec získal spoľahlivých doktorov, naslovovzatých odborníkov, za čo sú im občania vďační. Pani doktorke aj takto vyjadrujeme vďaku a blahoželáme k 99. narodeninám. Na fotografii Hany Pavlovovej sú v spoločnosti pravnúčeniec a v úzadí na maľbe je znázornená doktorkina mama. ah

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti OBEC BÁČSKY PETROVEC

Dva automobily pre zdravotníkov Jaroslav Čiep

kateľov z tejto obce, ktorí chceli zostať anonymní“, tri automobily značky Dacia: jeden Duster, ktorý obec potom darovala Policajnej stanici v Báčskom Petrovci, a dva automobily Sandero. Tie určili pre potreby zdravotníckej

va automobily značky Dacia typu Sandero bielej farby predstavitelia Obce Báčsky Petrovec v piatok 22. januára predpoludním darovali Zdravotníckej ustanovizni Dom zdravia Báčsky Petrovec pre potreby služieb občanom tejto obce. Kľúče od auta slávnostne odovzdávala predsedníčka obce Jasna Šprochová do rúk riaditeľky domu zdravia Dr. Anny Boldockej-Ilićovej. Samotný čin Pri preberaní kľúčov od automobilov odovzdania áut sa uskutočnil na nádvorí Domu ustanovizne, predovšetkým pre zdravia Báčsky Petrovec, na ta- potreby ošetrovateľskej služby. mojšom parkovisku. Ako bolo Hodnota každého automobilu pre počuť pri tejto príležitosti, Báčsko- zdravotníkov je milión dinárov. petrovská obec v decembri 2020 „Dnes sme prišli do domu zdrazískala od „nemenovaných podni- via z pekného dôvodu. Prišli sme

im darovať automobily, ktoré, ale ako ďalej zdôraznila, majú už mám nádej, že im budú slúžiť pre veľmi veľa rokov a často sa kazia. patronátne sestry a pre dom zdra- Vo svojom automobilovom parku via v Hložanoch, ktorý od roku 1998 neobnovil svoje autá,“ povedala v príhovore predsedníčka Jasna Šprochová a zdôraznila dobrú spoluprácu lokálnej samosprávy s miestnym domom zdravia. Pripomenula aj doterajšie spoloč- Dva nové automobily pre dom zdravia v Petrovci né aktivity. Sú to adaptácia domu zdravia v Kulpíne zdravotníci majú aj tri sanitky a kúpa potrieb pre oddelenie a auto pre dialýzu a jedno vozidlo pediatrie. v každej dedine. Za prevzaté automobily sa predBáčskopetrovský dom zdravia staviteľom obce poďakovala Dr. z pokrajinských a republikových Boldocká-Ilićová a pritom pripo- zdrojov v poslednom období zísmenula, že automobily budú slúžiť kal aj viacero pomôcok, predona terénnu prácu lekárov, sestier, všetkým dva ultrazvuky, a obnovili technikov, lebo „naše obyvateľ- aj tepelné kotly, hoci bol ťažký stvo je zostarnuté, opustené, často rok za nami. V dôsledku covidu to konštatujeme aj v teréne. Mali „viac robili s investíciami, keďže sme aj doteraz autá, stojedničky,“ sa menej pracovalo s pacientmi“.

STARÁ PAZOVA

O výške cenzu na uskutočnenie práv na prídavok na dieťa Anna Lešťanová

prvej polovici januára sa v Starej Pazove (elektronickou formou) uskutočnila 42. schôdza Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova. V úvodnej časti schválili zápisnice z troch uplynulých zasadnutí (39., 40. a 41.). Pred schôdzou Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova sa konalo 34. zasadnutie kolégia (28. decembra 2020), ktoré bolo jeho prípravou. Členovia rady prerokovali a schválili finančný plán pre pravidelné fungovanie a prácu Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova na rok 2021. V uplynulom mandáte, v roku 2020, predsedajúcou Sociálno• ĽUDIA A UDALOSTI •

-ekonomickej rady Obce Stará Pazova bola Suzana Ilićová, členka rady v mene sociálneho partnera lokálnej samosprávy Obce Stará Pazova. Jej zástupcom bol Vladimir

Odznak rady

Ćulaja, člen rady v mene sociálneho partnera Únie zamestnávateľov Srbska – zamestnávateľov Stará Pazova, ktorý sa teraz stal predsedajúcim Sociálno-ekono-

mickej rady Obce Stará Pazova na rok 2021. Za jeho zástupcu je vymenovaný Rade Erceg, člen rady v mene sociálneho partnera Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova. Funkciu tajomníka aj v nadchádzajúcom období bude vykonávať Milenko Vučinović. Na schôdzi prerokovali a schválili iniciatívu a zaujali stanovisko, aby sa začali viesť rozhovory o výške cenzu na uskutočnenie práv na prídavok na dieťa a aby sa o tom zmienili aj vyššie úrovne organizovania – pokrajinská Sociálno-ekonomická rada a Sociálno-ekonomická rada Republiky Srbsko. Cenzus, ktorý je toho času platný, vynáša 9 271,83 dinára na člena domácnosti. Analýzou tohto

prídavku sa prichádza k záveru, že rodina s jedným dieťaťom, v ktorej jeden z manželov nie je zamestnaný a druhý prijíma minimálny zárobok, nemôže uskutočniť právo na prídavok na dieťa, lebo príjmy na člena domácnosti sú väčšie od stanoveného cenzu. Touto iniciatívou Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova sa navrhuje uvedeným pokrajinským a republikovým orgánom, aby o tomto zvážili a začali s procedúrou na zväčšenie cenzu, s cieľom, aby čím viac rodín uskutočnilo právo na prídavok na dieťa. Tým by sa prispelo aj k opatreniam populačnej politiky pre zväčšenie natality v Republike Srbsko.

5 /4944/ 30. 1. 2021

Ľudia a udalosti MIHAJLO I. PUPIN NA SVäTOSÁVSKEJ AKADÉMII

Svätý Sáva očami vedca Mihajla Pupina-Idvorského Oľa Glóziková-Jonášová

Idvora, ktorý administratívne patrí do Kovačickej obce. a podnet Ministerstva V dňoch 14. a 15. januára preosvety, vedy a technolo- biehalo nakrúcanie päťminútovégického rozvoja v Srbsku ho dokumentárneho filmu, ktorý namiesto Svätosávskej akadémie, zahrnul dva tematické celky z ktorá spravidla bývala 27. januára Pupinovho detstva. V jednom z v deň narodenia sv. Sávu, vlastným nich sa kladie dôraz na jeho vzťah menom Rastka Nemanjića, pova- s matkou Olympiádou a v druhom žovaného za zakladateľa srbskej je symbolicky predstavená jeho cirkvi, vzdelania a kultúry, prvý účasť na školskom programe z príležitosti oslavy Dňa sv. Sávu. Rolu Pupinovho učiteľa stvárnil Fuad Tabučić. Danica Todorovićová zahrala Pupinovu matku, kým mladého 11-ročného Pupina hral Jakov Marjanović. Réžiu mal na starosti Zlatko Stojilović. Pod produkciu sa podpisuje Watch out z Belehradu v spolupráci s ministerstvom školstva. Priestor na nahrávanie filmu poskytlo Múzeum a Memoriálny komplex Mihajla I. Pupina v Idvore. Jedna časť filmu je nakrúcaná v Pupinovom rodnom dome a jedna v starej škole, do ktorej Pupin V starej škole, do ktorej chodil Pupin chodil. Obe lokality patria do spomenutého komplexu, ktorý nesie jeho meno. program Rádio-televízie Srbska „Premiéra bola avizovaná na 27. do schémy zaradil vysielanie o januára na prvom programe RTS ňom. V rámci vysielania priemer- z príležitosti Dňa sv. Sávu. Vysiene premietali krátky hraný film lanie bolo pripravené namiesto o vedcovi Mihajlovi Pupinovi z Svätosávskej akadémie, ktorá sa

tradične organizuje na celoštátnej úrovni a ktorá v bežnom roku nebola realizovaná v dôsledku pandémie,“ informovala Jelena Kalinová, sprievodkyňa v Memoriálnom komplexe Mihajla I. Pupina v Idvore. Pritom povedala:

severoamerickom kontinente, než sa o ňom vie a hovorí v Srbsku. Snažíme sa obohacovať a stále dopĺňať obsah Memoriálneho komplexu a zveľaďovať jeho pôsobenie, symboliku a význam prostredníctvom spolupráce s našimi najvýznamnejšími kultúrnymi a vedeckými inštitúciami, akými sú Inštitút Mihajla Pupina, Matica srbská a podobne. Snažíme sa prinavrátiť a postaviť Pupina na miesto, ktoré mu v našej spoločnosti patrí a na ktoré by sa bezpochyby mal dostať.“

Z nahrávania filmu o Mihajlovi I. Pupinovi

„Význam nahrávania uvedeného filmu o Mihajlovi Pupinovi má pre dedinu a prostredie, akým je Idvor, obrovský a viacnásobný význam. Sme mienky, že Rozprávka o Pupinovi v Srbsku sa ešte stále rozbieha a že danej problematike treba venovať oveľa väčší priestor v médiách. Skutočnosť nasvedčuje, že sa dnes o Pupinovej osobnosti a diele vie viac v niektorých iných častiach sveta, konkrétne na

Okrem stvárnenia mena a osoby Mihajla Pupina, ako skutočného veľvyslanca národnej inteligencie a celkovej spoločnosti, tej lokálnej, ako aj globálnej, uvedený projekt o Pupinovi predstavuje aj Kovačickú obec ako prostredie plurality a multikultúrnosti, v ktorom občania dlhé roky spolunažívajú. Foto: z archívu DK Mihajla Pupina v Idvore

Vakcíny aj v petrovci. V piatok 22. januára sme navštívili covid ambulanciu v Báčskom Petrovci a pri tej príležitosti sa informovali, ako prebieha očkovanie proti aktuálnym ochoreniam. Imunizácia obyvateľstva Srbska prebieha prihlasovaním sa elektronicky na portáli euprava.gov.rs, kde je možnosť vybrať si typ, resp. výrobcu vakcíny a bydlisko. Prihláseným mailom alebo esemeskou oznámia čas očkovania. V Petrovci záujemcovia nateraz mali k dispozícii zaočkovať sa čínskou vakcínou, ktorá sa dáva v dvoch dávkach s trojtýždňovým odstupom. Od minulej stredy na petrovskom punkte pre vakcináciu proti Covid-19 zaočkovali zo sto záujemcov denne. Okrem prihlásených elektronickou cestou prijímali aj záujemcov, ktorí prišli priamo na tento punkt. Predtým ako prijali vakcínu, občania vyplnili dotazník, pohovor s nimi urobil prítomný lekár, a potom ich zdravotná sestra Katarína Šprochová (na fotografii) zaočkovala. J. Čiep

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SPäTNÝ POHĽAD NA ROK KORONAVÍRUSOVÝ V KOVAČICI

Kultúrna činnosť v roku 2020 O. Glóziková-Jonášová

aktivity na 50 percent. Začiatkom marca, kým ešte nebola vyhlásená pandémia, členovia Kultúrno-umeleckého spolku V šírom poli hruška vystúpili v semifinále veľkolepej šou Zem spieva na Slovensku a vo vysielaní Žikina šarenica u nás v Srbsku. Potom bola vyhlásená pandémia a zdá sa, akoby tá najviac vplývala na kultúru a kultúrne podujatia. Nepodarilo sa nám preto uskutočniť program, ktorý spravidla usporiadame počas veľkonočných sviatkov. V júni, keď pandémia trochu poľavila, na otvorenom priestore sme usporiadali koncert venovaný Dňu hudby. V októbri rovnako tak na otvorenom javisku sme predviedli program Ochotníci svojmu mestu, tradičné podujatie, v rámci ktorého ochotníci počas októbrových osláv prezentujú svoju celoročnú činnosť. Na otvorenom javisku prebiehala aj prvá – kvalifikačná časť festivalu Rozspievané klenoty. Druhá sa už, za dodržiavania všetkých

ový koronavírus, označený ako Covid-19, ktorý v roku 2020 bol vyhlásený za pandémiu, sa, žiaľ, postaral o to, aby sme minulý rok hodnotili trochu inými očami a z trochu iného uhla. Všetci plánujeme, ponáhľame sa a snažíme sa urobiť čím viac. Minulý rok nás všetkých v tom priam opomenul a dokázal na chvíľu sa pozastaviť. Prerušil tak fungovanie početných inštitúcií, ustanovizní, organizácií či združení. Mnohí zastávajú stanovisko, že koronavírus najviac uškodil kultúre a kultúrnym obsahom či podujatiam. O tom, ako ten rok hodnotí riaditeľ ústrednej kovačickej kultúrnej inštitúcie Ján Tomáš, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch. O tom, ako sa pandemická situácia odzrkadlila v turizme, sa zmienila riaditeľka TOOK Dragana Latovljevová. JÁN TOMÁŠ, riaditeľ Domu kultúry 3. októbra v Kovačici: „Keď ide o činnosť Domu kultúry 3. októbra v roku 2020, musím povedať, že nie som celkom spokojný, lebo sa v dôsledku pandémie dosť toho, čo sme plánovali, nemohlo zrealizovať, a z druhej strany, keď sa pozriem na Slovač vo Vojvodine, sme takmer jediní, čo niečo urobili v roku za nami, takže som z toho rád. Všetky udalosti boli zrušené, neuskutočnili sa festivaly Tancuj, tancuj..., Ján Tomáš, riaditeľ Domu kultúry 3. októbra Stretnutie v piv- v Kovačici nickom poli, Zlatý kľúč, Zlatá brána. pandemických opatrení, uskuKeď hovoríme o našej činnosti, točnila vo veľkej sieni DK. Počas teda keď nepočítame uvedené októbrových slávností sa nám celomenšinové festivaly, podarilo nepodarilo uskutočniť iba Divasa nám uskutočniť plánované delné dni Tomáša Hriešika-Máška, • ĽUDIA A UDALOSTI •

známejšie ako Máškove dni. Vlast- pobyt v Sokobanji využili členky ne aj tie sa nejakým spôsobom spolkov z Kovačice a Crepaje. Plauskutočnili, ale vystúpilo v rámci tilo to iba pre ženy, ktoré získanú nich iba jedno hosťujúce diva- poukážku nevyužili. TOOK im delné predstavenie Slovenského pomohla pri podávaní žiadosti vojvodinského divadla v Báčskom a ženičky, ktoré tam pobudli, si Petrovci pod názvom Profesionál. Na sklonku minulého roka sme zorganizovali aj Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí, avšak jeho realizácia bola online, takže ak by som mal zhodnotiť celý rok 2020 z pohľadu činnosti našej kultúrnej ustanovizne, môžem povedať, že napriek negatívnemu vplyvu pandémie sa nám predsa na rozdiel od ostatných inštitúcií podarilo zrealizovať Dragana Latovljevová, riaditeľka Turistickej plánované veci viac organizácie Obce Kovačica než nadpolovične,“ podotkol Tomáš. PANDÉMIA POZASTAVILA domov priniesli krásne dojmy a NÁVŠTEVU TURISTOV spomienky, čo nás, samozrejme, DRAGANA LATOVLJEVOVÁ, nesmierne teší. riaditeľka Turistickej organizáSnažili sme sa našu turistickú cie Obce Kovačica: „Rok 2020 sa ponuku prezentovať verejnosti začal tak ako obvykle. Na sklonku hosťovaním vo vysielaní Žikina toho minulého sme si urobili šarenica a, samozrejme, prospodrobný plán a program našich tredníctvom spoločenských sietí. podujatí a celoročných aktivít. Podarilo sa nám však zrealizovať Bohatý, ako aj každý rok doposiaľ. aspoň návštevu deda Mráza, Lenže – človek mieni, Pán Boh ktorý tak ako aj počas minulých mení. Ani sme si netrúfali, že sa rokov navštívil všetky prostredia po účasti na Veľtrhu cestovného obce a deťom rozdával sladkosruchu v Belehrade vo februári ti. Keď ide o návštevnosť, aj tá 2020 naša činnosť takmer skončí. bola mimoriadne slabá v roku Keďže už v marci bola vyhlásená za nami, poznačená pandémiou. pandémia, všetky naše naplá- Na začiatku roka príchod turistov nované aktivity, akými sú Deň bol pozoruhodný, ako obvykle, kvetov a medu, Etno jarmok po- ale po vyhlásení pandémie aj čas októbrových osláv a jarmok príchod turistov sa znížil, v druhej ručných prác, tzv. Vianočno-no- polovici roka do konca celkom voročný bazár, sa neuskutočnili. prerušil. Takže ak by som mala Prvýkrát sme ponúkli združeniam zhodnotiť minulý rok, nie som žien vo všetkých prostrediach celkom spokojná a verím, že nám obce možnosť, aby pobudli v nový rok prinesie to vytúžené Sokobanji vďaka poukážkam, zdravie, radosť a pokoj a že buktoré poskytlo Ministerstvo ob- deme môcť naše plány realizovať chodu, turizmu a telekomunikácií na 100 percent a našu prácu Republiky Srbsko. Sedemdňový vykonávať s radosťou.“ 5 /4944/ 30. 1. 2021

Ľudia a udalosti bÁČSKY PETROVEC

Policajné administratívne záležitosti Jaroslav Čiep

rámci Policajnej stanice v Báčskom Petrovci pracujú viaceré oddelenia, na uliciach možno stretnúť dopravných policajtov, niekedy aj inšpektorov a iné policajné zložky, ale v rámci tohto útvaru pravidelne dennodenne pracuje aj Oddelenie pre správne úkony. Jeho vedúcou je policajná poručíčka Vladimíra Vierka Cerovská, ktorá je na tomto

Vladimíra Vierka Cerovská

poste v rôznych obmenách a systematizácii pracovných miest od roku 2004. Takmer všetci z nás pri vybavovaní administratívnych záležitostí sme zašli do polície do takýchto oddelení. V Báčskom Petrovci v ňom v styku s občanmi v tejto chvíli pracujú štyri dámy, zhovorčivé a vždy pripravené pomôcť, aby si ľudia čo najskôr a najľahšie vybavili svoje záležitosti. Sú to okrem Vladimíry Vierky Cerovskej aj Lýdia Dudášová, Iveta Cerovská a Nataša Chlebianová. Aby sme si mohli úradne pohovoriť s vedúcou tohto oddelenia v Petrovci Vladimírou Vierkou Cerovskou pre naše noviny, oslovili sme nadradené inštitúcie v Novom Sade, ktoré aj úradne povolili trochu ju vyspovedať. Prezraďte nám zhruba, ktoré okruhy práce sa vykonávajú vo vašom oddelení a čo všetko táto práca zahŕňa? „Vydávame predovšetkým tie základné doklady pre občanov. Sú to osobné preukazy, pasy, vodičské preukazy, dopravné preukazy a zbrojné pasy. V našom oddelení

www.hl.rs

si občania môžu vybaviť všetky tieto záležitosti. Okolo vydávania osobných preukazov je tu napr. široké spektrum práce. Evidujú sa samotné prihlášky adresy, osobné čísla (JMBG), vykonávame rôzne evidencie a spracujeme rôzne registre – bydliska, matičné čísla osôb, zavádzame aj do registra umretých. Teda keď hovoríme o osobných preukazoch, musíme si zohľadniť všetku túto prácu. Na druhej strane, keď ide o vodičské preukazy, nie je to len o vydaní samotného preukazu, máme v opise práce aj evidenciu trestných bodov, prípadne aj zákazy jazdenia na motorových vozidlách. Aj to sa u nás spracúva a v prípade, že niekto spĺňa podmienky na ďalšie trestné konanie, tak tie prípady postupujeme sudcom pre trestné priestupky. Na základe ich rozsudkov postupujeme ďalej podľa zákona a všetko to evidujeme aj v elektronickej forme.“ V poslednom čase vidieť, že mnohé služby verejných činiteľov občanom sú čoraz viac limitované zdravotnými opatreniami v dôsledku pandémie. Ako je to u vás vzhľadom na to, že všetky okienka sú v rámci jednej nie ani tak veľkej miestnosti? „S ohľadom na aktuálne okolnosti naša práca je limitovaná tým, že do pracovnej miestnosti podľa predpisov môže vstúpiť iba jeden občan a keď vybavíme jeho žiadosti, vstupuje ďalší. Takto je to menej rušenia pri práci a robíme to vo väčšom tichu a pokoji, ako keď sa na takomto malom priestore tlačia desiati. Napriek tomu stíhame v optimálnom čase vybaviť všetkých a záujemcom poskytnúť naše služby.“ Aké sú novinky v predpisoch pri vybavovaní dokladov? „Dostali sme miestnu príslušnosť, oprávnenie, aby občania nielen z Báčskopetrovskej obce mohli

Informačno-politický týždenník

požiadať vybavenie osobných preukazov a pasov. Naši susedia z Báčskopalanskej a Novosadskej obce a iní z teritória Juhobáčskeho obvodu si môžu zadať vydanie preukazov. Najviac to využívajú Kysáčania, Pivničania, Čelarevčania a iní.“ Čo sa získalo digitalizáciou a zasieťovaním na úrovni celej krajiny? „Napr. pri vybavovaní technických preukazov motorových vozidiel v prípade, že nie je potrebné evidovať zmeny majiteľa alebo iného, všetko sa dá vybaviť vrátane aj registračnej nálepky už pri samotnej technickej prehliadke. Smeruje sa k určitej racionalizácii a zjednodušeniu postupu. V takých prípadoch netreba ani prichádzať k nám.“ Porovnajte parametre práce vášho oddelenia s minulým obdobím. „Pre pandémiu vlani sme mali menší objem práce. Oveľa menej sa cestovalo a vidieť to aj z počtu vydaných pasov. Tu máme zmenšenie takmer o polovicu. Vlani sme vydali zo 1 500 pasov, kým predtým bolo aj viac ako 2 500

a riadnych nad 200, čo je nárast vzhľadom na predchádzajúce roky. Teší nás, že vlani bolo menej zákazov riadenia motorových vozidiel. Ten počet bol 77 vzhľadom na 92 v roku 2019. Tušíme, že sú naši vodiči trošku obozretnejší a viac dbajú na predpisy. Ako výsledok trestného činu vlani sme odobrali 9 vodičských preukazov. Keď ide o automobily, ich počet narastá, nových (aj do 6 rokov – prvá registrácia v Srbsku) sme vlani zaregistrovali 319 a starších 4 592. Chcela by som podotknúť, aby majitelia traktorov trochu viac dbali o ich každoročné poistenie a vlani sme im vydali 108 tabuliek.“ Vediete aj evidenciu a registráciu zbraní. Sú tu nejaké nové zmeny v predpisoch? „Počet zbraní registrovaných v našej obci roku 2019 bol 831 kusov a vlani o čosi menej – 775. Tento pokles je následok nového zákona o zbrani, ktorý je platný od roku 2015, a podľa neho ľudia musia spĺňať aj dodatočné podmienky a lekárske povolenie, aby mohli dostať zbrojný pas a vlastniť zbraň.“ V podstate pracovníčky tohto policajného oddelenia každý rok evidujú novinky týkajúce sa zákonov a tie vplývajú na obsah ich práce. Periodicky narastá práca v jednotlivých segmentoch vybavovania si preukazov, či už osobných, alebo dopravných či technických. Tento neprajný čas pandémie využili aj na to, aby si olíčili pracovné miestnosti, Administratívne záležitosti v petrovskom aj aby dôkladnejšie policajnom oddelení pre občanov vybavuje usporiadali evidenkvarteto žien cie, ktoré sú trvalého ročne. Vlani sme napr. vydali 625 charakteru a ešte stále sa uschoosobných preukazov, kým predvla- vávajú aj klasickým papierovým ni to bolo 698. Je to výsledkom aj spôsobom. K tomu absolvovali rad prechodu z niekdajších preukazov inšpekčných previerok, pri ktorých na kartóniku na terajšie kartičky. inšpektori nezaevidovali žiadne Dúfame, že sme už všetkým vydali nedopatrenia v práci Oddelenia nové preukazy.“ pre správne úkony Policajnej staAko je to s dopravnými pros- nice v Petrovci. A aj Petrovčania sú triedkami a vodičmi v tejto obci? spokojní s ich prácou. „Vlani sme vydali vyše 100 skúšobných dopravných preukazov Foto: z archívu spolubesedníčky • ĽUDIA A UDALOSTI •

S PREDSEDOM MS V JÁNOŠÍKU

tieto spomaľovacie prahy sa sťažujú aj majitelia traktorov s ťažkými prívesnými strojmi, ktoré sa pri prechode cez túto bariéru často prevážia dozadu. Sú zrejme aj iné Vladimír Hudec „Vylíčil som aj prednú časť sme požiadali Úrad pre Slovákov finančne náročnejšie potreby, domu kultúry, keď sme sa chystali žijúcich v zahraničí, na ktorý sme ktoré sa musia podnikať v koordi časoch, keď sami mohli pre matičný výtvarný tábor. Robil písali projekt. Očakávam, že bude nácii s lokálnou samosprávou. Ide tu predovšetkým o asrozhodovať o tom, čo v de- som to sám, lebo peňazí faltku v uliciach Veljka dine budú robiť, čo stavať nebolo a nikto nechce robiť Vlahovića a 3. októbra, a čo opravovať, občania Jánošíka zdarma. Okrem toho upraako aj o časť cesty do si vystavali kompletnú infraštruk- vili sme malú sieň, kúpili susednej dediny Ilantúru – cesty, chodníky, vodovod, sme stoly a stoličky a klimadža, ktoré sú v zlom plynovod, kanalizáciu, školu, dom tizačné zariadenie. V týchto stave a vyžadujú si dôkultúry... Značnú časť prostried- dňoch majstri pracujú na kladnú rekonštrukciu, kov si zabezpečili sami tak, že vyhotovení kuchyne vedľa čiže prikrývanie novou z vlastného platu prispievali do tej siene. Bude to vhodná asfaltovou vrstvou alededinskej pokladnice, z ktorej sa miestnosť pre rôzne podbo aspoň plátanie náfinancovali dané práce. ujatia a pohostenia, ale aj razových dier. Ostatné Samozdanenie ako spôsob menšie rodinné oslavy, tacesty sú vraj v slušnom financovania dedín je dávnou kže uvažujeme o tom, že ju minulosťou a financovanie miest- budeme prenajímať, a tak Služby odvádzania a prečisťovania odpadových vôd stave a aj uličné svetlo je teraz omnoho lepšie, nych samospráv je úplne centra- si trochu prizarobíme. Na teraz už používa väčší počet občanov Jánošíka tým skôr, že je žiarovka lizované, takže MS majú iba toľko dome kultúry je však veľký postavená na každom prostriedkov, koľko im obecným rozprajne ohodnotený stĺpe. Kanalizácia a vodovod viac počtom určí lokálna a že v priebehu roka nie sú v kompetencii MS, ale sprasamospráva. A aj tie problém so strechou vuje ich VKP Univerzal. Určená je aj nová cena prípojky na kanalizáciu prostriedky, ktorých doriešime.“ inak nie je mnoho, Náš spolubesedník v sume 300 eur a daná možnosť možno troviť iba na nám ďalej hovorí, že splácania na splátky, takže je teraz účely, ktoré schváli v tomto roku plánu- už väčší počet domácností napolokálna samosprájú aj niektoré menšie jených na kanalizáciu. Problém je va. Predseda a Rada práce, akým je na- však s nezodpovednými občanmi, MS sú tu nato, aby príklad betónovanie ktorí občas do potrubia hodia aj si všímali, čo treba chodníkov na cinto- to, čo do kanalizácie nepatrí. „Napríklad našli sme tam aj v dedine robiť a naríne a pred poštou. liehať na lokálnu saUvažujú aj o tom, že brisko, samozrejme, bez poriska mosprávu, aby daná treba konečne doriešiť a aj veľký kus handrovky. Neviem, záležitosť bola zreaproblém s dvomi spo- ako sa to tam dostalo, ale nám lizovaná. Tu by mala byť nová kuchyňa, pochválil sa nám predseda maľovacími prahmi, spôsobilo veľké problémy,“ sťaPredseda Miest- Miestneho spoločenstva v Jánošíku Pavel Chrťan ktoré sú pred niekoľ- žuje sa predseda jánošíckeho neho spoločenstva kými rokmi postavené miestneho spoločenstva, ktorý sa v Jánošíku Pavel Chrťan nám problém strecha, ktorá premoká, na dvoch miestach pred školou. v riadení dediny správa domácky povedal, že sa im vlani podarilo takže je nevyhnutná jej dôkladná Sú z betónu a príliš vysoké, takže a vynakladá veľké úsilie na to, aby vylíčiť miestnosti miestneho spo- rekonštrukcia. Keďže si to vyžadu- vodičom spôsobujú problémy, všetko v dedine fungovalo tak ločenstva, ale nie aj ofarbiť dvere. je značné prostriedky, o pomoc najmä tým s novšími autami. Na ako načim.

Musia si pýtať každý dinár

DOBROVOĽNÉ DAROVANIE KRVI V PIVNICI. V priestoroch hasičského spolku v pondelok 25. januára sa konalo prvé darovanie krvi v roku 2021. Tradične sa do darcovstva zapája pomerne veľký počet darcov, ktorí sú rozličných vekových kategórií. V tejto poslednej akcii sa zúčastnilo spolu 39 darcov, z čoho boli dvaja noví. Z tohto počtu dvaja darcovia boli odmietnutí, nakoľko ich zdravotný stav nespĺňal stanovené kritériá na darovanie. Pivnický Červený kríž veľmi pozitívne hodnotí poslednú akciu. Do celkového počtu darcov je zaradených iba päť žien, ale aj tento počet je pozoruhodný. Pomerne veľký počet darcov krvi umiestňuje Pivnicu na vrcholové priečky na úrovni Obce Báčska Palanka z počtu darcov a darovanej krvi. mp

• ĽUDIA A UDALOSTI •

5 /4944/ 30. 1. 2021

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Obec zabezpečí dočasnú obchádzku Anna Lešťanová

sadením dopravných tabúľ v strede Starej Pazovy sa oboznamuje, že je železničné priecestie na ceste Stará Pazova – Golubinci zatvorené, hoci sa doprava cez neho ešte stále koná nehatene. Ohľadom tejto zložitej situácie najmä pre občanov Staropazovskej obce, ktorí každodenne používajú tento cestný smer na linke Stará Pazova – Golubinci (problém je najmä veľký pre zamestnancov a žiakov), sa aj z Obce Stará Pazova dostala úradná informácia. K tomuto treba ešte dodať, že je železničné priecestie veľmi frekvenčné a v bezprostrednej blízkosti za traťou sa nachádzajú aj početné podniky a továrne. Ako vieme, toho času sa uskutočňuje aktuálna medzinárodná investícia, kapitálny projekt rekonštrukcie a výstavby trate Belehrad – Budapešť, v rámci ktorej sa koná rekonštrukcia medzinárodného smeru a diaľnice, ktorá prechádza

aj cez Staropazovskú obec. Projekt rekonštrukcie a výstavy vykonávajú Železnice Srbije a spoločnosť China Railway International. V súlade s objemom projektu rekonštrukcia sa koná vo fázach. Časť prác, ktorá sa toho času realizuje, sa vzťahuje i na rekonštrukciu železničného priecestia v Starej Pazove smerom do Rumy. V oboznámení, ktoré podpísal Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, sa okrem iného uvádza: „Lokálna samospráva a jej vedenie, v čele ktorého som, pracuje na príprave alternatívneho riešenia pre potreby dopravy, ktorá sa v obyčajných okolnostiach uskutočňuje cez železničné priecestie. Spoločnosť, ktorá koná rekonštrukciu trate, pred dvomi dňami položila dopravné znaky o predvídanej okľuke cestného smeru pre dopravu.“ Na základe vytýčených tabúľ (na viacerých miestach) zo Starej Pazovy (ide sa smerom Stará Pazova – Inđija – Golubinci) a zo smeru Golubiniec

doprava sa usmerňuje v smere Golubinci – Inđija – Stará Pazova. Takáto okľuka na registrovaných cestách sa zvyčajne uplatňuje počas vykonávania veľkých infraštruktúrnych projektov, pri ktorých sa dočasne zatvárajú určité časti cesty.

počasia stroje budú v teréne. Výstavbou tejto dočasnej cesty sa za viac kilometrov zmenší regulárna obchádzka cez Inđiju. To znamená, že Obec Stará Pazova pracuje na najvhodnejšom riešení, čo nie je povinná, ale chce vyjsť v ústrety všetkým občanom, ktorí používali

Od 25. januára 2021 zastavená je doprava na štátnej ceste II. A triedy číslo 127, v zóne jestvujúceho cestného priechodu a časti Ulice Cyrila a Metoda v Starej Pazove, pre začiatok výstavby nadjazdu. Alternatívny cestný smer počas prerušenia dopravy je daný cez Inđiju, a to – štátna cesta II. A triedy číslo 100, Stará Pazova – Inđija, a štátna cesta II. A triedy číslo 126, Inđija – Putinci. Práce bude sprevádzať adekvátna dopravná signalizácia a patričné vybavenie a plánované ukončenie prác je 1. júla 2021. Verejný podnik Putevi Srbije Obec Stará Pazova bez ohľadu na alternatívne smery pripravuje aj dočasnú cestu, t. j. obchádzku, hoci zimné počasie toho času technicky sťažuje vykonávanie naplánovaných prác. Podľa slov predsedu obce s príchodom priaznivého

toto železničné priecestie. Investícia aj do tejto, hoci dočasnej cesty nebude zanedbateľná. Namiesto železničného priecestia stavať sa má nadjazd (naplánované bolo v marci), ale železnice túto prácu zrýchľujú.

DEMOGRAFICKÁ ŠTATISTIKA LALITE

Výrazný pokles obyvateľstva stále prítomný Miroslav Pap

kúmajúc demografickú štruktúru v jednotlivých prostrediach, v ktorých žijú Slováci, prichádzame k podobným záverom – počet obyvateľov výrazne klesá, z druhej strany stúpa počet manželstiev, ktoré nie sú uzavreté na etnickom princípe, a ekonomický faktor spôsobujúci migrácie je tiež prítomný. Situácia nie je odlišná ani v Laliti, kde už desaťročia mortalita prevláda natalitu, čo sa odzrkadľuje vo všetkých sférach života Slovákov v Laliti. V minulom roku bolo v Laliti narodených spolu iba osem detí, a to presne štyria chlapci a štyri dievčence. Čo sa týka etnickej príslušnosti, iba dve deti z ôsmich sú slovenského pôvodu. Žiaľ, tento fakt zostal od roku 2019 nepozmenený. V evanjelickom cirkevnom zbore boli pokrstené tiež iba dve deti. Konfirmáciu absolvovalo

www.hl.rs

spolu 8 konfirmandov. Do večnosti sa pobralo až 32 Sobášov tiež bolo veľmi málo, Laliťanov, z toho na slovenskom za čo do určitej miery môže aj prí- cintoríne bolo pochovaných 14 tomná pandémia. V evanjelickom zosnulých. Z tohto počtu vidieť cirkevnom zbore sa zosobášili Vladimír Ďurčiansky a Tamara Brňová z Pivnice. Druhí mladomanželia boli Bojan Brnadić a Ema Turčanová. Tento sobáš sa konal iba v obecnom dome. Z miestnej kancelárie sme zistili, že sa oba svadobné obrady konali v slovenskom jazyku. V minulom roku hrozilo, že v miestnej kancelárii nebude ďalej pracovať slovenský matrikár, čo znamenalo, že by sa ani sobáše už Sobáš Vladimíra Ďurčianskeho a Tamary nekonali v slovenskom v evanjelickom kostole (foto: J. Pucovský) jazyku, no problém bol vyriešený a dnes sa sobáše môžu výraznú prevahu mortality nad naďalej konať v slovenskom jazyku natalitou, čo nie je nový fenomén v prípade záujmu mladomanželov. príznačný iba pre toto prostredie.

Informačno-politický týždenník

Žiaľ, treba skonštatovať, že v roku 2019 bol počet zosnulých takmer o polovicu menší. Vtedy bolo na slovenskom cintoríne pochovaných 8 zosnulých. V aktuálnom roku, kedy je naplánované sčítanie obyvateľstva, sa verejnosť dozvie, aké sú skutočné čísla a aká je demografická štruktúra po desiatich rokoch. V roku 2011 tu žilo 1 343 obyvateľov, z toho 638 Slovákov. Od ukončenia druhej svetovej vojny počet obyvateľov Lalite je o polovicu menší. Sčítanie obyvateľstva do určitej miery dá obraz Brňovej o výraznom poklese počtu obyvateľov, no ani to číslo nebude reálne, keďže mnohí Laliťania žijúci v zahraničí sa ešte stále hlásia ako obyvatelia Lalite. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PIVNICKEJ MATRIKY

Prekvapujúca demografická krivka Miroslav Pap

a začiatku tohto roku, podobne ako aj na začiatku toho vlaňajšieho, sme sa odhodlali nazrieť do matričných kníh s cieľom zistiť aktuálnu demografickú situáciu v Pivnici. Na základe údajov z domu zdravia sa dozvedáme, že počet narodených detí v minulom roku bol spolu 27. Z toho počtu bolo 13 chlapcov a 14 dievčat. Čo sa týka etnickej príslušnosti, z celkového počtu narodených detí sa 15 hlási k slovenskej národnosti. No treba zdôrazniť, že počet narodených detí je nižší ako v roku 2019, kedy sa narodilo až 35 detí. Zaujímavou skutočnosťou sú aj mená detí, ktoré patria tak k tým moderným, ako aj k tradičným. V minulom roku sa napríklad narodili dievčence Iskra, Tara či Abigail. Čo sa týka mužských mien, tu prevládali častejšie frekventované. V evanjelickom cirkevnom zbore bolo

pokrstených 14 detí – 5 chlapcov presahuje natalitu. Na slovenskom a 9 dievčat. evanjelickom cintoríne bolo miKonfirmáciu, ktorá sa kona- nulý rok až 45 pohrebov. Z toho la vo 4. nedeľu po Svätej Trojici (5. júla 2020), absolvovalo 17 konfirmandov – 8 chlapcov a 9 dievčat. Rok poznačený prítomnosťou pandémie najviac vplýval na počet sobášov. V evanjelickom kostole sa sobášili iba dva páry, na rozdiel od roku 2019, keď sa sobášilo 7 párov, a v roku 2018 – 10 párov. No treba skonštatovať, že mnohé sobáše boli odložené v dôsledku koronavírusu, čiže v roku 2021 Krst Eny Bélovej z Pivnice v prípade poľavenia (foto: z archívu rodiny Bélovej) pandémie sa očakáva väčší počet počtu Slovenská evanjelická a. v. sobášov. cirkev mala 34 pohrebov, BaptisAko aj po minulé roky mortalita tická cirkev – 7 pohrebov, Evan-

jelická metodistická cirkev – 2 pohreby a Evanjelikálna Kristova cirkev (Kresťanské bratstvo) – 2 pohreby. V roku 2019 bolo na slovenskom evanjelickom cintoríne pochovaných 46 zosnulých. Štatistické údaje zatiaľ nesvedčia o náraste obyvateľstva v Pivnici, práve smutný opak. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2011 v Pivnici žilo 3 337 obyvateľov. Ešte na začiatku 90. rokov, presnejšie v roku 1991 žilo v Pivnici 4 361 obyvateľov. Na prelome storočia počet obyvateľov klesol pod 4 000. Na aktuálny rok je naplánované sčítanie obyvateľstva, ktoré podá informácie okrem iného o počte obyvateľov, vekovej štruktúre, etnickej príslušnosti, zamestnanosti a pod. Nové údaje podajú reálny obraz aj o poklese Slovákov v Pivnici za posledné desaťročie, ktorý spôsobuje tak zvýšená mortalita, ako aj odchod do zahraničia s cieľom študovať a pracovať.

DEMOGRAFICKÉ POHYBY V JÁNOŠÍKU

Šesťkrát viac pohrebov než novorodeniatok Vladimír Hudec

ž mnoho rokov dozadu evidujeme negatívne demografické trendy na území celého Srbska a Vojvodiny a o nič lepšia situácia nie je ani v dedinách, v ktorých žijú Slováci. Jedným z príkladov, ako negatívny prírastok obyvateľstva a migrácie môžu vplývať na život v dedine, je Jánošík, kde sa počet občanov za posledných 10 až 15 rokov zmenšil o polovicu. Negatívne trendy sme zaznamenali aj vlani. Vlani sa v Jánošíku narodili 4 deti – traja chlapci a jedno dievča, čo je o jedno dieťa viac ako v minulom roku a vcelku na úrovni viacročného priemeru. Za posledných 5 rokov sa totiž v Jánošíku narodilo iba 18 detí, teda priemerne spod 4 ročne. Zoznam zosnulých je však omnoho dlhší, najdlhší za po• ĽUDIA A UDALOSTI •

V podmienkach pandémie koronavírusu Darko Staňo a Valentína Supeková sa 19. decembra zosobášili na netradičnom mieste – na ulici pred matričným úradom, a tak umožnili väčšiemu počtu svojich najbližších, aby boli svedkami tohto ich slávnostného činu

sledných 5 rokov. Vlani totiž na jánošíckom cintoríne pochovali 24 osôb, z čoho 22 Jánošíčanov a dvoch jánošíckych rodákov žijúcich mimo – v Pančeve a Novom Sade. Spomedzi vlani zosnulých Jánošíčanov bolo 10 žien a 12 mužov. Ak je na útechu, zomierali hlavne ľudia v pokročilom veku. Traja sa dožili viac ako 90 rokov, ďalší šiesti boli v deviatom desaťročí života a siedmi vo ôsmom. V pomerne mladom veku – 61 až 70 rokov zomreli piati občania tejto dediny. Dedinou otriasol aj smutný osud mladého 26-ročného Alexandra Halabrína, ktorý bol zavraždený a medzi vlani zosnulými bol najmladší. Najstarší vlani zo-

snulý bol 93-ročný Michal Supek. Povedzme ešte i to, že za posledných 5 rokov v Jánošíku zomrelo 84 občanov, teda zomrelo o 66 ľudí viac než sa narodilo detí. Ak k tomu doložíme aj údaj, že viac ako 200 ľudí sa za prácou odsťahovalo do zahraničia a niektorí aj do väčších stredísk, prídeme k údaju, že v tejto juhobanátskej dedinke toho času žije spod 600 ľudí. Na papieri však v Jánošíku žije omnoho viac ľudí, keďže si mnohí Jánošíčania, ktorí sa za prácou odsťahovali na Slovensko, ako trvalé bydlisko stále uvádzajú Jánošík. Čas ukáže, či sa doňho po čase aj vrátia. Povedzme na záver aj to, že osudové áno pred jánošíckou matrikárkou vyslovili 4 snúbenecké páry, z čoho 3 zostali žiť v Jánošíku a jeden mladý manželský pár už žije na Slovensku a v rodisku iba sobášom korunoval svoju lásku. Foto: z albumu rodiny Staňovej

5 /4944/ 30. 1. 2021

Ľudia a udalosti VEĽKÝ ZÁUJEM O DOBROVOĽNÉ DAROVANIE KRVI

Najvzácnejšiu tekutinu darovalo 77 ľudí Oľa Glóziková-Jonášová

organizácii Ústavu pre transfúziu krvi Vojvodiny a Červeného kríža Kovačica 20. januára sa uskutočnila prvá akcia dobrovoľného darcovstva krvi v priestoroch Miestneho spo-

Záhorcová, tajomníčka Červeného kríža v Kovačici. Akcie, so zámerom pomôcť darovaním svojej krvi tým, ktorí to potrebujú, sa na území Kovačickej obce organizujú trikrát ročne, v januári, máji a septembri. Túto prvú tohtoročnú akciu Záhorcová

Odber krvi v Kovačici

ločenstva v Kovačici. Hlásilo sa 37 ľudí, z ktorých po lekárskom vyšetrení krv darovalo 35. Do MS v Padine krv prišlo darovať 45 osôb, a darovalo 42, informovala Milinka

zhodnotila ako veľmi úspešnú s prekvapivo veľkým záujmom o dobrovoľné darovanie krvi. Podotkla, že interval darovania krvi pre mužov je každé 3 a pre ženy

každé 4 mesiace, vo veku od 18 do 65 rokov, a že sa práve z tých dôvodov akcie konajú podľa uvedeného rozvrhu. Záhorcová sa zmienila aj o aktuálnej situácii, pokiaľ ide o odber krvi osobám, ktoré Prvá tohtoročná akcia dobrovoľného darcovstva krvi v Padine boli infikované koronavírusom pľúc a/alebo boli v nemocnici, by Covid-19, a predostrela odporú- s darovaním krvi mali počkať najčania Ústavu pre transfúziu krvi menej 3 mesiace. U ľudí s miernymi Vojvodiny a Ústavu pre transfúziu príznakmi je toto obdobie 28 dní a krvi Srbska: „Všetci darcovia, ktorí ľudia, ktorí nemali žiadne príznaky, mali Covid-19 a majú lekársku môžu darovať krv po 14-dňovej dokumentáciu o tom, potrebné je, izolácii. Keď ide o pacientov, ktorí aby ju priniesli so sebou. Nakoľko sú zaočkovaní, zatiaľ iba tí, ktorí sa dokumentáciu neprinesú, potreb- dali zaočkovať Pfizerovou vakcíné je, aby s tým oboznámili lekára, nou, nakoľko sa po jej prijatí cítia ktorý následne pri vyšetrení posú- dobre, môžu hneď darovať krv,“ di, či je dobrovoľný darca vhodný vysvetlila Záhorcová.. na darovanie krvi. Všetci pacienti, Foto: z archívu ktorí mali závažné príznaky, zápal Červeného kríža Kovačica

HUMANITA V KULPÍNE NA SKLONKU ROKA 2020

Darčeky vyčarili šťastie Katarína Gažová

decembri 2020 ku koncoročným sviatkom Kulpínčanky Anna Horvátová a Nataša Zimanová za pomoci ľudí dobrej vôle uskutočnili pozoruhodnú humanitárnu akciu. Prostredníctvom Facebooku vyzvali spoluobčanov, aby prispeli na vianočné balíčky pre kulpínske deti. Akcia sa im od začiatku veľmi dobre darila. Dobrovoľné peňažné príspevky ľudia prinášali k Anne Horvátovej do novinového stánku v centre Kulpína, kde pracuje. Okrem toho niektorí donášali hotové balíky alebo ozdoby na stromček. Do akcie sa zapojilo 45 dobrodincov a kulpínskych podnikateľov. Organizátorky akcie sa im odvďačili symbolickými darčekmi. Dobrovoľné príspevky dali i naši krajania žijúci v zahraničí: na

www.hl.rs

Slovensku a v Nemecku. akcie sa zvýšilo 10-tisíc dinárov, si 18 kulpínskych rodín s deťmi, Na príjemné prekvapenie orga- ktoré usmernili do Združenia Ob- ktoré v ten deň prekvapili, potešili nizátoriek počas akcie sa nazbie- jatie v Kulpíne. a priniesli im do domov nesmiernu ralo viac ako radosť. Na zozname organizátoriek to boli aj sociálne 56-tisíc dinárov na balíčky ohrozené rodiny, potom pod vianočné rodiny, v ktorých deti žijú s t ro m če k y. iba s jedným rodičom, ako Z týchto prosaj rodiny, ktoré majú viac triedkov Anna detí. a Nataša nakúRadosť v detských očiach pili sladkosti z balíčkov, ktorým sa nesaj prostriedky mierne potešili, bolo najna hygienu väčším zadosťučinením a poďakovaním organizáa pobalili do balíkov. Spolu torkám humanitárnej akcie, sa im podaako aj všetkým tým, ktorí sa dobrovoľne do akcie rilo pripraviť až 38 balíkov. Úprimnú radosť z prijatých balíkov prejavili aj tieto kulpínske zapojili. Pre malé deti dievčatká na spoločnej fotke s Annou a Natašou Vďaka im všetkým za úsito boli balíky, lie a za to, že vyčarili radosť v ktorých boli hygienické prosSpomenutý počet balíkov rozná- na tvárach detí v týchto neľahkých triedky a pre starších sladkosti. šali 22. decembra 2020, teda pred časoch. Po realizácii tejto humanitárnej vianočnými sviatkami. Vytypovali Foto: z archívu spolubesedníčok

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

30 ROKOV SÚČASNEJ MATICE SLOVENSKEJ V JUHOSLÁVII / SRBSKU (8)

Povstala z vôle národa Jaroslav Čiep

presunul do Obecnej knižnice a po roku 1996 do dnešnej Knižnice Šteroku 2020 medzi výročia fana Homolu. Predvojnová Matica Slovákov žijúcich v Srbsku, bola aj v začiatkoch filmovania a okrem iných okrúhlych jubileí zakladala aj prehliadky a festivaly, a v našich médiách už dostatočne ktoré niektoré z nich v rôznych ozrejmených a sprítomňovaných, obmenách trvajú dodnes. Tak napr. určite patrilo aj 30. výročie oživo- roku 1935 MSJ kúpila filmovací prítvorenia dnešnej Matice slovenskej stroj a podľa scenárov spisovateľa Jána Čajaka ml., ktorý tu pôsobil ako gymnaziálny profesor, nakrúcali sa filmy o našom národnom živote, SNS, zvykoch a tieto sa potom premietali po všetkých slovenských dedinách. Matica začala organizovať aj divadelné prehliadky a Zo stretnutia zdravotníkov, SNS 1998 festivaly: roku v Srbsku, po obnovení s menom 1937 prvé divadelné závody pre rovnakým ako na samotnom začiat- dospelých a roku 1938 aj pre deti. ku – Matica slovenská v Juhoslávii. Začiatkom roku 1933 Matica začala vydávať prvý časopis pre literatúru xxx Časom sa zveľaďovala aj vyda- a kultúru Náš život. Roku 1939 zavateľská matičná činnosť. Začali sa ložila aj časopis pre deti Zornička. vydávať publikácie, ale aj časopisy, V rámci širokej darovacej akcie predovšetkým v aktívnych miest- jej členov a priaznivcov Matica nych odboroch (Slovenský matičiar, v roku 1934 zozbierala prostriedky Matičný pamätníček, Náš život atď.) a do svojich rúk prebrala väčšiu a budovať vlastnú knižnicu. Pri tejto časť účastín Kníhtlačiarne, ú. s., príležitosti azda treba napomenúť, v Báčskom Petrovci. Roku 1948 že aj medzivojnová Matica naplno MSJ založila Národné slovenské pôsobila v tomto smere. Už roku múzeum, ktoré po zániku Matice 1933 knižnica, ktorú založila Ma- bolo samostatnou kultúrnou usta-

Stretnutie slovenských študentov v Báčskej Palanke, SNS 2007

tica, mala zo 5 000 kníh, kým do roku 1948 ich mala takmer 11 000 a tieto po jej zániku prešli do fondu vtedy založenej Slovenskej ústrednej knižnice v Báčskom Petrovci. Fond matičných kníh sa neskoršie • ĽUDIA A UDALOSTI •

novizňou a v súčasnosti opäť ožilo, začalo pôsobiť pod strechou Slovenského vojvodinského divadla a dnes je samostatnou ustanovizňou – Múzeum vojvodinských Slovákov. Od svojho založenia a potom

aj obnovenia Matica sa najviac zamestnávala školskými otázkami a vynasnažila sa ubrániť a zveľadiť

Ocenenie pre učiteľov, SNS 2003

menšinové stredné školy, predovšetkým petrovské gymnázium. Počas posledných troch desaťročí Matica sa vážne zamestnávala otázkami slovenského školstva u nás,

ka kulpínskym matičiarom od roku 1998. K tradičným matičným podujatiam v rámci SNS pribudli i nové. V Kysáči roku 1998 sa uskutočnil Prvý matičný turnaj v malom futbale o Putovný pohár veľvyslanca SR v ZRJ pod záštitou veľvyslanca Miroslava Mojžitu, z dôvery ktorého víťazovi turnaja MOMS Petrovec odovzdali putovný pohár. V rámci SNS sa uskutočnilo i prvé stretnutie zdravotníckych pracovníkov (1997) a následne i ďalšie, o čo sa pričinili Dr. Daniel Chorvát a ďalší lekári. Stretnutie uskutočnili a aj dodnes sa stretajú i slovenskí novinári. Každoročne sa uskutočňuje i stretnutie slovenských učiteľov v rámci SNS, čo má na starosti

Koncert v rámci PDvK v Kulpíne, 2006

vysielala deti do letných táborov v Slovenskej republike, zabezpečovala prostredníctvom grantov literatúru a učebné pomôcky pre naše školy, angažovala sa okolo vybavovania štipendií pre našich študentov, odmeňovala zaslúžilých učiteľov, angažovala sa na uvedení slovenčiny do výučby nielen tam, kde o to vládol záujem rodičov, ale tento sa snažila – tam, kde ho nebolo – aj vzbudiť. Matica zabezpečuje aj školské potreby pre prvákov zapísaných do slovenských tried. Aj náplň Slovenských národných slávností sa rozrastala. Úvodné podujatia ako vstupné do začiatku SNS sa pravidelne organizovali ako Predslávnosťové dni v Kulpíne vďa-

Osvetová komisia MSJ / MSS, ako i organizovanie stretnutí slovenskej študujúcej mládeže v Báčskej Palanke. Úspešné sú i stretnutia milovníkov kníh (básnických, prozaických, vedeckých) s ich autorkami, ženami žijúcimi v rôznych dedinách Vojvodiny a Srbska. Členovia Filatelistického spolku v Báčskom Petrovci usporiadali prvú filatelistickú výstavu pri príležitosti 50. výročia založenia Filatelistického spolku v Báčskom Petrovci (2003), čo prerástlo v tradíciu. Aj Spolok petrovských žien pravidelne uskutočňuje pozoruhodné výstavy exponátov zo života a práce slovenských žien alebo o rodinných národných zvykoch a obyčajach.

5 /4944/ 30. 1. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Zimné prázdniny

ýchlo prešli zimné prázdniny, však? Ale aspoň bolo trochu snehu. Dúfam, že ste si ho užili. Nakreslite nám, ako vyzerali vaše hry na snehu, Av a napíšte nám, ako ste vy strávili zimné prázdniny. ráti kama naši li tomto Kútiku si pozrite, ako ich strávi z Padiny a Jánošíka. Danuška

Ksenija Sabová, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Lenka Kotvášová, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Moje zimné prázdniny

Andrea Kuľová, štvrtáčka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Oliver Tomeček, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Noemi Grnčová, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Monika Munćanová, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Moje zimné prázdniny

akých zážitkov. oje zimné prázdniny boli zaujímavé a plné všelij sme a dostali balíky. Prvý zážitok bol, keď sme šli do kostola a recitovali mama a starý otec. stará boli j Potom bola u nás spoločná večera, pri ktore s bratom šiel som ráno e dujúc nasle Na Očakával som Mikulášov, ale neprišli. som sa chodieval m ičaso Medz ček. strom pod adali vyskl polazovať. Darčeky sme si doma s rodičmi vítal som Nový rok hrať s kamarátmi a hrával som aj hry na mobile. eho januára a piat ého Druh osti. sladk a bratom. O polnoci sme si zagratulovali a jedli slané rôzne sme jedli zní, príbu Prišli . eniny sme oslavovali otcove a mamine narod a švagor Teta by. ozdo žili a odlo ček strom li obera sme špeciality a tortu. Na Tri krále y víkend v meste. Tam som si ma volali do Zreňaninu, a tak som s nimi strávil krásn a kamarátmi. m kúpil hru Riziko, ktorú teraz hrávam s otcom, dedo a utekali do prírody sánky sme li Zobra Na konci prázdnin nás potešil sneh. . chvíle ajšie najkr tie zažil vyskúšať sneh. Na snehu som Jánošík

pixabay.com

oje zimné prázdniny boli zaujímavé a plné všelijakých zážitkov. Počas zimných prázdnin som ej mamy a starého otca u star bola v Hajdušici. Nebol sneh, nemohli sme sa guľovať a sánkovať s kamarátmi, ale sme sa hrali. Prišla som domov a starý otec povedal, že sa ideme trochu poprechádzať. Pýtala som sa, kam ideme, a on na to odpovedal, že je to prekvapenie, že uvidím, keď prídeme. No, a ja som sa už nemohla dočkať toho prekvapenia. Aj tak sme išli, išli a stihli sme do lesa. Tam som videla malé srnky, zajačiky a ešte všelijaké zvieratká. No už keď sme sa prešli trochu po hôrke, starý ocko mi povedal: „Milá moja, teraz ideme vidieť ešte niečo.“ A ja som sa zase opýtala: „No a kde ideme teraz?“ On povedal: „Ideme do nášho parku, nech ti ukážem najstarší strom v parku.“ Prišli sme do parku a, naozaj, starý ocko mi ukázal ten najstarší strom, ktorý sa volá ginko a má už viac ako 100 rokov. V parku bolo ešte prekvapení. Najväčšie prekvapenie bol kaštieľ Dunđerskovcov, ktorý je tiež veľmi starý. Zišli sme dnu a bolo prekrásne. Veľmi som sa potešila všetkému, čo mi starý otec ukázal, a dosť som sa aj naučila. To boli moje najkrajšie zimné prázdniny, plné prekvapení a zážitkov.

Ondrej Urban, štvrták, ZŠ T. G. Masaryka,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXIII 30. januára 2021 ČÍSLO 257

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z DEJÍN FOTOGRAFIE

Stručný historický prehľad (4)

Z obsahu

Jaroslav Čiep

aj všetko, čo sa stalo od prvých civilizácií. grafie už dávno prestala byť jej hlavným Mnohí si dovolia tvrdiť, že fotogra- rysom, lež intelekt a predstavivosť osoby kutočnosťou je, že fotografia je fia je reprodukciou reality. Aj keď to za fotoaparátom. Je prirodzené, že sa vyvinula aj teóvšade okolo nás. Prakticky o tom na prvý pohľad tak naozaj vyzerá, vec ani neuvažujeme, pretože je to je, našťastie, oveľa zložitejšia a zaují- ria fotografie, ktorá magické vlastnosti samozrejmé. Dnes sme všetci fotografi, mavejšia. Je pravda, že fotografia ako získala už u svojho zakladateľa Waltera Benjamina. Pri všetko môže byť fotografiou a všetko je šablóna najčastejšie využíva reanalýze fotonafotené. Málokto sa pýta, čo sa stalo alitu, hmatateľný a viditeľný svet grafií slávneho predtým, akou cestou sa fotografia uná- okolo nás. Môže to však byť aj Eugéna Atzešala vo svojej krátkej, tak vzrušujúcej a úplne abstraktné – v tmavej komore s využitím svetla a ho – svedka chémie môžeme vytvoriť Paríža, ktorý nekonečné množstvo jemizol na predinečných fotografických lome 19. a 20. obrázkov. Fotografia krystoročia, on je tiež mnoho oblastí a hovorí: „Hľanadobúda špecifické dal stratené a skryté, a preto vlastnosti, takže je aj sa jeho obrazy komerčná, rodinná, amatérska, portrétová, obracajú proti módna, fotografia ako exotickému, umenie, novinová... Heinrich Kühn, Pani v bielych o s l n i v é m u , Podľa odborníkov šatách, 1908 romanticképráve v dôsledku týchto mu zvoneniu mnohých tvárí fotografi e je pov názvoch miest; vysávajú auru z reality Francis Frith, Akropolis, 1850 trebné byť vizuálne gramotný. ako voda z potápajúcej sa lode. – Čo je plodnej histórii. Dostatok potrebných Pobádajú nás, aby sme fotografický, to vlastne aura? Najmä tkanie priestoru informácií nás prinúti začať uvažovať o televízny, filmový a každý druhý obrá- a času: jedinečný fenomén vzdialenosti, fotografii ako o jednom z najdôležitej- zok nebrali ako samozrejmosť, pretože bez ohľadu na to, ako blízko je k tomu to, ších vynálezov modernej doby. Dnes jeho čítanie je podmienené mnohými čo je ďaleko.“ Azda práve táto aura je dôvodom, si ani nevieme predstaviť, aké to bolo okolnosťami: kto napríklad pozoruje fotopred fotografovaním, pretože sme sa grafiu (vek, vzdelanie, trieda, kultúra…), prečo nás fotografia fascinuje aj dnes, aj kde to pozoruje keď je trochu utopená vo vlastnej hypervšetci narodili po foto(denná tlač, časo- produkcii, ktorá sa už počíta miliardami. grafovaní. pisy, knihy, televízia, Kníhy o histórii fotografie sú väčšinou Aj keď fotografia ako bilbordy, sociálne zamerané na začiatky, prvú polovicu a komunikačné médium siete, súkromný polovicu 20. storočia, ale v nich čoraz existuje iba 181 rokov album, galéria ...), častejšie nechýba ani prehľad koncep– počítajúc do oficiálneprečo to sleduje tuálnej a postkonceptuálnej fotografie, ho zverejnenia patentu (zábava, vzdelanie, nové spôsoby prezentácie (internet, (Louis Daguerre, 1839), práca, umelecké sociálne siete), ako aj špeciálna časť veodborníci tvrdia, že za ambície…), ako to novaná fotoknihám, ktoré dnes zažívajú necelé dve storočia exispozoruje (ako spot- veľkú expanziu, rozmanitosť a populatencie dokázala priblížiť rebiteľ, profesionál, ritu. Ilustrácie sú povinnou súčasťou celú históriu ľudstva amatér…). takýchto kníh. nám všetkým prostredPritom nakoniec Aby sme skutočne dôkladne vzhliadli níctvom rôznych pubprichádza samotná históriu fotografie a početných autorov, likácií reprodukujúcich obrazy, kresby, sochy a Eugène Atget, Rue de l’Hôtel de technika. Skrátka, ktorí ju vytvorili, potrebné je doštudovať Ville, Paríž 1921 kedysi bývala analó- si ich na internete alebo v ďalšej literatúmozaiky, rukopisy ... rovnako ako samotný text. Tieto reprodukcie gová (sklo, kovové platne, papier, film...) a re, pretože prakticky „každá ďalšia veta sú, samozrejme, fotografie. Fotografia dnes je digitálna (snímače). Táto technika nás môže priviesť k novým výskumom a teda nie je iba svedkom doby v rozpätí výrazne ovplyvňuje vzhľad fotografie, poznatkom. Ako ďaleko v tom zájdeme, posledných troch storočí, ale zachovala ale nie je rozhodujúca. Technickosť foto- je len na nás.“

Nové dni, skutočnosti a sny s. 20

Zlatibor po rokoch (3)

s. 22

Smrť Dr. Jána Kvačalu v našich dobových periodikách s. 24

Mozaika V OBJATÍ POVOLANIA: JOZEF MAĎAR

Nové dni, skutočnosti a sny Oto Filip

ú rozhovory obsahovo sýte, v ktorých sa spolubesedníkom väčšmi páči byť na ceste než pri cieli. Sú aj tie iné. S hlavným kameramanom RTV Jozefom Maďarom sa možno celé hodiny baviť o tom, čo ho samotného celé roky výsostne baví: pozeranie či vnímanie sveta cez hľadáčik, najprv fotoaparátu, potom i kamery. Bolo ho a je všade, v posledných pár desaťročí minulého a v pätnástich rokoch tohto storočia, do ktorého sme vhupli neveľmi pripravení. Lebo je v tom všetkom toľko turbulencií a vrenia, stálych otrasov, záťaží a negatívnych následkov minulosti, pomalých premien súčasnosti, ovzdušia neistoty, depresie, rozčarovanosti, beznádeje, čakania na zázraky. Je teda o čom svedčiť,

Ocenenie aj od hlasľudovcov: na titulnej strane

nielen mikrofónom, foťákom a perom, ale aj okom na kamere. Písať svetlom, keď načim, aj o tme. Život ako vyvolené povolanie a poslanie, ako nikdy sa nekončiace preteky. A v čase toľkých zmien netreba zabúdať na začiatky, keďže tie takmer spravidla určujú to, čo príde potom. Práve preto ten prednostný pohľad na jeho štarty do povolania, trochu i na súčasnosť, hoci je ten oblúk nad nimi nesmierne vysoký, zložitý a pestrý. Taký, že by sa celé

monografie dali písať o ňom. Bolo by naň teda treba oveľa viac času, strán. Kameraman ako svedok, jeho zábery ako vierohodný dokument doby. Rozhovor s Jozefom Maďarom, ktorý sa za tie roky stal jedným zo synoným novosadskej televízie, azda nemohol odštartovať inak než otázkou týkajúcou sa prvých stykov s týmto vplyvným médiom. – Tie prvé neboli vlastne s novosadskou, ale s belehradskou televíziou, keď u nás natáčali vysielanie Vedomosti – bohatstvo, kedysi v roku 1973, – uvádza veci na správnu mieru. – Nuž nezostáva iné ako začať odvíjať film postupne, od začiatku... – Býval som na sálaši pri Pivnici. Nemal som tam ako dieťa priateľov, s kým sa hrať. Preto nezostávalo iné, len čosi vymýšľať. Už vo včasnom detstve, vo veku kdesi medzi troma a šiestimi rokmi, nás tam otec večer zabával tak, že pri petrolejovej lampe rozprával príbehy a rukami pritom vytváral rôzne tiene. Vtedy sa v dieťati čosi zobudí, čo sa neskoršie môže stať i povolaním. Zostalo to všetko vo mne kdesi zakódované. Ďalšia spomienka: ľudia, poľnohospodári z okolia chodili k nám napájať kone, oddýchnuť si v chládku. Pritom sa rozprávali, takže sme vždy čuli, čo nového v dedine. Dosť sveta sa tam premlelo. No každý zo svojej ulice v Pivnici priniesol nejakú správu. Medziiným som počul, že sa zjavili obrazy, ktoré na múre ukazujú, že na nich aj kone behajú, aj sa strieľa, počuje hudba a spev. Boli to moje prvé styky s kinom. A rozprávali ľudia aj o tom, že sa v dedine zjavili aj také dve škatule, na ktoré sa tiež možno pozerať. A že je tam tiež hovor, hudba, pohyblivé obrazy. Tak som sa dozvedel aj o televízoroch. – Nedalo to pokoja detskej obrazotvornosti... – Neuplynulo veľa času, kým som nezačal uvažovať o tom, ako by som robil čosi podobné. Nuž kradol som mame celofán z domácnosti a keďže mi ujo prinášali vtedy romány, kreslené knižky zo

Slovenska a rôzne fixky a farbičky, tak som vystrihoval z nich, čo sa mi zapáčilo. A baterkou to presvetľoval

Kamera – láska nestarnúca

REPORTÉRI

dol, aby sme sa kdesi po štvrtej hodine a skončení vyučovania tajne vrátili do školy, kde im budem projektovať svoje nápady. Po tme sme to pozerali. Tie svoje výtvory som premietal z improvizovanej škatule, zostrojenej ako premietač. Báči Nedeljko, údržbár, ktorý zahášal pece v zime, prišiel, presvedčený, že nikto v miestnosti nie je, a riadne sa naľakal, keď zažal svetlo a uvidel nás. Nasledovala prihláška riaditeľovi, starému pánovi Greisingerovi, ktorý ma zajtra zavolal na koberec. Bol som presvedčený, že ma trest neminie, prinajmenšom napomenutie. Opýtal sa ma: Chlapec môj, čo si to tam robil? Priznal som sa, že som ukradol celofán od mamy, aj k všetkému inému. Reagoval tak, ako som nečakal, slovami: No dobre, potom založíme foto-kino pobočku. O mesiac či dva škola kúpila kinoprojektor, kameru, filmy, všetko potrebné na vyvolávanie filmov, odbornú literatúru. Boli sme štyria alebo piati záujemcovia o to. Museli sme najprv preštudovať literatú-

na múr v komore, ktorá bola bez obloka. Zároveň som prvým svojim divákom vysvetľoval, čo by mali vidieť projektované na stene. Boli to prvé hry svetla a tieňov, ktoré ma vedeli naplno opantať. Keďže som otcovi vybil baterky, nasledoval trest. Stará mama sa zľutovala a tri dni ma brala do chmeľnice, aby som si sám zarobil na baterkovú lampu. Aby som sa ďalej mohol hrať s tým, čím som začal. Písal sa vtedy rok 1966, možno 1967. Mal som takých osem, deväť rokov. – Tá záľuba chlapca neopúšťala... – V piatej triede základnej školy, keď som už nemal stálu triednu učiteľku a na každej hodine bol druhý učiteľ, bol som už o čosi samostatnejší. Keď sa už chýlilo k zime a dni boli kratšie, so spolužiakmi S televíznou kolegyňou, redaktorkou z triedy som sa doho- Jarmilou Labátovou-Štrbovou

HLAS ĽUDU | 30. 1. 2021 • 5 /4944/ ru, aby sme neskoršie mohli písať scenáre, viesť knihu nahrávania, so zábermi, plánmi a inými náležitosťami potrebnými na krátke filmy. Keď predseda podpísal, dostali sme filmy a iné, čo bolo načim. Už na jar v piatej triede sme na bicykloch šli krížom cez chotár na filmový festival do Kuly. – Nemožno sa nepristaviť pri prvom vlastnom foťáku... – Dostal som sa k nemu, ako to u nás bývalo vtedy zvykom, pri príležitosti spovedi. Mal som možnosť zvoliť si dar, tak som si zvolil fotoaparát, ktorý mi otec kúpil. Šlo o Smenu 8. Na časy vtedajšie šlo o vzácny dar, dar na úrovni. Bol tu i ďalší dar, gauč, aby som už nespal na posteli ako dovtedy. Vtedy som totiž už bol v Pivnici, keďže sme sa počas mojej šiestej triedy presťahovali zo sálaša do Pivnice. Už keď som si sám začal čosi zarábať, nakupoval som ďalšie fotoaparáty, medzi prvými aj Kyjev 4. Ako štrnásť- či pätnásťročný som začal dosť fotiť, medziiným aj portréty pre osobné doklady. – Fotoaparátom sa tá tvorivá odysea začala, kamerou pokračovala. Ktorá je z tých dvoch lások bližšia či milšia: prvá či druhá? – Je to čosi, akoby sa človek mal vyjadriť, ktoré zo svojich dvoch detí má radšej. Nedá sa to. No treba povedať, že najprv musíš dobre zdolať fotografiu. A keď to zvládneš, kamera je nadstavbou. Ty môžeš zostať aj pri fotografii, ktorá je tiež vysokým umením. Ale mňa zaujímalo i čosi viac, to čaro svetla, pohybu, zvečnenia udalosti. V tej dobe šlo o čosi veľmi atraktívne, možno aj viac než je dnes internet či najmodernejší mobilný telefón. – Príbeh by nebol ucelený bez prvých poznatkov o novosadskej televízii, ktorá tohto roku oslavuje štyri činorodé desaťročia kontinuity... – Počul som o nej už v časoch, keď sa mala zakladať. Mal som azda šestnásť rokov vtedy. Povrávalo sa, že onedlho nebude mať len Belehrad svoju televíziu, ale aj Nový Sad, Vojvodina. Aj to, že v jej obsahu budú zastúpené aj programy menšín, vrátane slovenského programu. Osobne som už predtým, v základnej škole uvažoval o potrebe dostať sa na niektorú odbornú strednú školu a následne študovať to, čo ma baví. Čosi také bolo v Sriemskej

Mitrovici, no otec mi to nedovolil, lebo mi horko-ťažko povolil vôbec ísť do strednej školy. Mali sme role, dom, mnoho záväzkov, a keďže sme z detí boli tu len ja i sestra,

a opustil. Strýko Števo Maďar bol predsedom Obce Báčska Palanka, Miro Durgala sudcom v Petrovci, kým Števo Dinga bol riaditeľom školy. Sadli s otcom a až tri hodiny

V Galérii Zuzky Medveďovej, júl 2019

už mnohé naznačovalo, že zostanem doma. Bol som však úporný, vedel, čo chcem, hoci mať a otec boli veľmi proti môjmu pokračovaniu v školení. Dúfali, že ma v lete zlomia, odradia. Preto som bol nútený sám ísť na lekársku prehliadku, vybavovať zápis, všetko potrebné. Ja som kedysi utekal z domu do

ho presviedčali, kým ho nezlomili, aby mi dovolil školiť sa. Ja som sa stoj čo stoj chcel a snažil dostať z dediny… x X x Pracovitý a úporný, presvedčený o správnosti vlastného cieľa, neváhal sa postaviť zoči-voči všetkým ťažkostiam. Tie ho nedokázali

Počas nakrúcania v Matici slovenskej v Srbsku, október 2020

školy, a keď otec zamkýnal dvere, aby som tam nemohol ísť, tak i cez okno. Mnohé dnešné deti robia to opačne: utekajú za školu a na ulicu. Spomínam si, že sa otec z prvej rodičovskej vrátil veľmi nahnevaný. Nie preto, že som sa neučil, ale ptreto, že som sa učil a mal dobré známky. Asi počítal s tým, že to so školou nevyjde a že bude mať dôvod, aby som školenie prerušil

odradiť. Ani vtedy, keď hrozilo, že pre žltačku stratí rok, ani vtedy, keď mu nevyšli prvé pokusy zapísať sa na belehradskú akadémiu, kde napríklad až 150 uchádzačov súperilo o päť voľných miest. Doštudoval, vrátil sa do Pivnice, kde bol ani pupočnou šnúrou stále spätý s Foto-kino klubom, dožičil si pár dní voľna a už onedlho bol zamestnaný v TV Nový Sad. Preto

zostal nedosnívaný sen o odchode na Olympijské hry v Los Angeles, o mesiacoch, o ktorých si pôvodne myslel, že si dožičí výfuk po celých rokoch cestovania, učenia, námah. – Chcel som sa trochu i mládenčiť, lebo na to dovtedy nebolo času, – vraví s nepatrnou dávkou ľútosti. Nevyšlo mu to. Povolanie neúprosne (za)volalo. Všetko iné, čo potom prišlo, sú roky, poslanie, výsledky, dejiny. Aj početné uznania za profesionálne a svedomite odvedenú prácu, vrátane Ceny Slavuja Hadžića za rok 2014. So svojím starším kolegom sa osobne zoznámil vo Foto-kino klube Nový Sad, aby po príchode do TV Nový Sad neraz blízko spolupracoval s ním. Svedectvo o tom možno objaviť v monografii Život vnímaný záberom v stati Televízne vrcholy – novosadské. – Z jeho kamery by sa filmom dala okrútiť zemeguľa, začnúc nezabudnuteľnými zábermi Ánd, Latinskej Ameriky až po Ďaleký východ. Cestoval na Cestách, zoral Brázdy, staval stavby a mosty, dokumentoval dokumentárne filmy, vzdelával seba a svojich divákov, učil sa a prenášal vedu, miloval človeka a žil túto dobu... Posledné, čo sme spolu robili, sú Ledinci, v dvoch častiach: nestačili sme sa vyrozprávať. Pozerám sa na Fruškú horu, na vinohrady, kvety, jazero a stále mi čosi chýba. Ešte trochu skúsenosti a stretnutí s tebou, Slavuj, – píše tam Jozef Maďar o svojom bratovi po televíznej kamere. Krajiny, udalosti, ľudia. Toľko kamienkov obrovskej mozaiky zvanej život a táto doba, o ktorých treba svedčiť hodnoverne, pravdivo, profesionálne. Ako to už celé desaťročia robí Jozef Maďar. Od chvíle, keď sa strmhlav vrhol v ústrety povolaniu, ktoré ho už pred niekoľkými desaťročiami lákalo a ktoré od prapočiatkov chápe ako poslanie. Zaujímavé a vzrušujúce: čo nový deň, to ďalšia skutočnosť a sen. Veď kde inde sa lepšie vníma alebo premieta život, než v hľadáčiku kamery? (Úryvok z novej knihy Jozef Maďar – život a sen cez objektív zostavovateľov Martina Prebudilu a Josipa Babela. Text Ota Filipa bol uverejnený v Hlase ľudu č. 31, 1. 8. 2015 v prílohe Obzory) Foto: Jaroslav Čiep

III

Mozaika VÝLETY PO SRBSKU

Zlatibor po rokoch (3)

NA CESTÁCH...

Jaroslav Čiep

ačiatkom tohto roku začala fungovať najdlhšia panoramatická gondola na svete. Takúto správu odprezentovali viaceré srbské médiá. Z centra Zlatiboru do komplexu Tornik sa možno dostať deväťkilometrovou trasou ponad lúky, lesy a jazerá. Mapka Múzea Staro selo v Sirogojne Cesta z východiskovej stanice cez medzistanicu pri jazere Ribnica slnečnom počasí zo samotného pár kilometrov v pokračovaní tejto rovi a Pavlovi. Komplex múzea do Torniku trvá 25 minút a kapa- mestečka vybrali na celodenné cesty stál pred nami ďalší skvost spolu s kostolom je pod ochranou cita gondoly s 55 kabínami je 600 výlety do bližšieho a ďalšieho – dedinka Sirogojno. štátu a rozhodnutím vyhlásený za cestujúcich za hodinu. V mene okolia. Jeden z takých výletov kultúrny statok s mimoriadnym SIROGOJNO prevádzkovateľa Gold Gondola nás zaviedol smerom na východ. V súčasnosti sa sem cestuje po- významom pre Republiku Srbsko. Zlatibor vedúci avizovali, že v zime Mali sme namierené smerom na hodlne dobrou asfaltovou cestou. Už pri vchode pred samotným bude gondola Pritom vôbec netreba skanzenom na vás budú pokukáfungovať denne jazdiť rýchlo, aby sa člo- vať, niekedy aj za rukáv ťahať, predo 15. hodiny a z vek mohol nadchnúť krá- dajcovia tradičných zlatiborských dôvodu epidemiosou okolia, údolí a kop- výrobkov. Je tam hodne stánkov logických opatrení cov. Cesta krivolaká nás s ručnými výrobkami zo známej budú v jednej kazaviedla až po zriadené vlny zo Sirogojna, rôzne štrikance, bíne až do odvoparkovisko v dedinke kapce, ale aj množstvo výrobkov lania umiestnené pred skanzenom vľavo zlatiborského kraja – a tam premaximálne štyri a komplexom, ktorý dovšetkým patria med a výrobky osoby. Ide o tutvorí pravoslávny kostol, s jeho použitím, pálenky a víno. ristickú atrakciu, budova fary a cintorín K tomu aj údeniny a syr kajmak. ktorá zlepší turisvpravo. tickú ponuku ZlatiV dedine Siroboru. Jej základný gojno, 26 km od kameň bol položeturistického strený v auguste 2015 diska Zlatibor, sa a na konci roka nachádza jediný 2020, presnejšie Rodinný zádružný dvor s viacerými vajatmi skanzen v Srbsku 31. decembra, po pomenovaný Staúspešnom absolvovaní všetkých Rožanstvo najprv navštíviť jasky- ro selo. Ide o múzeum pod testov získala povolenie na použí- ňu Stopića vzdialenú 19 km od holým nebom. Na mieste s vanie. Inak projekt gondoly Zlati- turistického centra Zlatibor. Keď rozlohou päť hektárov, vedľa bor má hodnotu 13 miliónov eur sme si ju s pôžitkom poobzerali Kostola svätého Petra a Pavla, vrátane vybavenia a stavebných (o čom sme písali v minulom čísle boli prinesené staré dreveniprác a bol úplne financovaný z prílohy Mozaika), hriech by bol, ce zo všetkých častí Zlatiboru, rozpočtu Obce Čajetina. aby sme sa vrátili späť, keď iba aby ich bolo možné predKeď sme navštístaviť a uschovať vili Zlatibor v oktuná na jednom tóbri minulého mieste. roka, boli sme sa Skanzen Staro pozrieť aj na túto selo v Sirogojne atrakciu, ale ešte predstavuje trasa tam hemžidičnú architektú- Hlavná budova predstavuje stavbu lo pracovníkmi, ru, spôsob života dinarského typu ktorí uponáhľane a bývanie v oblasti ZlaSamotné múzeum pozostáva ukončovali práce, tiboru. Stavba múzea z dvoch častí. Prvým je súbor aby gondola bola sa začala v roku 1980 domov, ktoré si zachovali svoj uschopnená pre prevodom autentických pôvodný vzhľad a účel a tvoria nastávajúcu zimnú budov ľudovej architek- stálu expozíciu múzea sformovanú lyžiarsku sezónu. túry na miesto neďale- do dvoch zlatiborských dvorov – Preto sme sa ko kostola zasväteného domácností. Druhú skupinu tvoria vtedy pri jemnom Oplotenie a ulička medzi jednotlivými gazdovstvami svätým apoštolom Pet- domy, ktoré si zachovali pôvodný

HLAS ĽUDU | 30. 1. 2021 • 5 /4944/ vzhľad, zmenil sa však ich účel, boli upravené a prispôsobené turistickým potrebám. O tom návštevníkov po kúpe lístkov do tohto múzea poinformuje zhovorčivá domáca a upozorní vás aj na veľkú drevenú značku, na ktorej je aj graficky znázornená celá plocha nie ani tak malého územia tohto jedinečného múzea v tomto kraji. Potom už voľne môžete ísť kade-tade a poobzerať množstvo zaujímavostí, ktoré sa nájdu pred vami. Každá jedna drevenica či pomocný objekt je označkovaný a vo viacerých jazykoch si možno poprečitovať o ich účele kedysi. Krivolaké chodníčky návštevníkov vedú cez dvory, ale aj celé ulice k dreveniciam v lesnej časti. Táto zvláštna múzejná výstava zrubov či dreveníc je svedectvom kultúry bývania v oblasti Zlatiboru

Kozubová časť hlavnej budovy

kamenný. Vedci ich zaraďujú do dinarského typu stavieb. Návštevníkov turistické značky poinformujú aj o tom, že hlavná budova pozostáva z dvoch izieb. Sú to „dom“ a „miestnosť“ a pod miestnosťou sa nachádzal suterén. Okrem funkčných mali východné a západné dvere aj symbolické významy. Do východných dverí vošlo všetko dobré a pekné – novorodenec, nevesta, krstní rodičia, hostia... a všetko zlé vyšlo západnými dvermi. Takzvaný vajat je budova, ktorú dostal syn každého hostiteľa, keď sa oženil. Takých vajatov v rámci jedného dvora mohlo byť aj viacero. Sú tu aj iné zaujímavé objekty: mliekareň – na skladovanie mlieka a mliečnych výrobkov, pekáreň – na Chodníček cez les k občerstveniu pečenie chleba, stodoly, a salaše – na skladovanie v 19. a na začiatku 20. storočia. V obilia a kukurice, mišana – na sutom čase žili ľudia v družstvách šenie ovocia, kačara – na pálenie až s 50 členmi a zlatiborskú do- pálenky a stodoly pre dobytok. mácnosť tvorilo aj veľké množstvo Pri dôkladnom prezretí stavby menších budov usporiadaných si uvedomíte, že ústredné miesto okolo hlavnej budovy. „domu“ zaberal kozub, v ňom vždy Tieto domy sú postavené na horel oheň, pripravovalo sa na svahu otočenom k slnku a sú ňom jedlo, členovia rodinného štvorcového tvaru, so stenami z družstva sa večer zhromaždili okovodorovne naskladaných kmeňov lo kozuba, dohodli sa na prácach v rohoch zviazaných a pokrytých na ďalší deň a potom tam aj spali. šindľami, kamennými doskami Hneď vedľa je aj druhá časť alebo slamou. Na streche sú otvory expozície múzea. Ako sme už slúžiace na cirkuláciu vzduchu a uviedli, tvoria ju predmety pôvodna samom vrchu domu bol komín ného vzhľadu, ale prispôsobené zvaný kapić. Základ domu je však turistickým potrebám. Sú tu sála a

Debnárska dielňa

letná scéna pre výstavy, semináre, literárne stretnutia, divadelné predstavenia a koncerty; výstavný a predajný priestor výrobkov starých remesiel a kópií muzeálnych exponátov vyrobených vidieckymi remeselníkmi; krčma múzea, ktorá ponúka návštevníkom zlatiborské jedlá pripravené starodávnym spôsobom, s kapacitami na ubytovanie a pobyt hostí. Bytové drevené domce, čiže apartmány, si záujemcovia môžu aj prenajať a tak v krásnom okolí s nádychom starobylých zašlých čias stráviť tu aj svoju dovolenku. Cieľovým programom múzea je aj zachovanie starých reme-

Pavla s hodnotným ikonostasom z roku 1764. Tento jedinečný skanzen možno navštíviť počas celého roka, kým trvá deň a je denné svetlo, teda v lete trochu dlhšie ako v zime. Lákalo nás v ceste pokračovať aj ďalej. Neďaleko sa nachádza aj gostiljský vodopád. Ten je jednou z najatraktívnejších hydrologických hodnôt kraja. Nachádza sa v dedine Gostilje, 25 km od centra Zlatiboru. Na rieke Gostiljska, pred ústím rieky Katušnica, voda padá z 22 m vysokého vápencového útesu a vytvára tak jedinečný vodopád, ktorý je jedným z najvyšších

Pohľad na okolie zo sirogojnského svahu

siel. Preto sa v tomto komplexe počas leta organizujú školenia v kačarských, kováčskych a hrnčiarskych zručnostiach v troch pre tieto účely vybavených dielňach. Pri návrate k parkovisku hornou stranou svahu sa návštevníkom ponúka navštíviť aj neoddeliteľnú súčasť múzea – Kostol sv. Petra a

prírodných vodopádov v Srbsku. Po prúde od vodopádu potok buduje veľké množstvo menších vodopádov a kaskád až po ústie rieky Katušnica. Ale tentoraz sme tam neodišli, lebo sa už pomaly stmievalo. Obchôdzku tejto krásy sme si ponechali na nejakú ďalšiu návštevu tohto kraja.

Mozaika O NAŠOM KOMENIOLÓGOVI

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Smrť Dr. Jána Kvačalu v našich dobových periodikách Zoroslav Spevák

túrnych inštitúciách atď. Možno povedať, že sa po určitej (dlhšej) ďaka neveľkej skupine prestávke meno a dielo nášho intelektuálov (kultúrnych najvýznamnejšieho vedca dnes pracovníkov, profesorov, znovu dostalo do živého povespisovateľov, novinárov) Dr. Ján domia vojvodinských Slovákov. V tomto krátkom, nenáročnom Kvačala sa „vrátil domov“. V poslednom období (myslíme tým článku chceme aspoň čiastočne zhruba na posledné štvrťstoročie) dokladovať skutočnosť, že si naši sa u nás o ňom dosť napísalo, resp. predkovia v medzivojnovom obpublikovalo, v roku 1997 v Kniž- dobí plne uvedomovali význam nici Štefana Homolu v Báčskom a rozmery osobnosti a diela Dr. Petrovci bola usporiadaná výstava Jána Kvačalu, čo sa prejavilo za Kvačalových kníh (ale aj fotografií života, najmä v roku 1932, keď si ho zvolili za čestného predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii, ale zvlášť o dva roky neskôr, keď z Bratislavy prišla smutná a nečakaná správa o jeho úmrtí. Dr. Ján Kvačala zomrel 9. júna 1934 v nemocnici Milosrdných bratov na Taborstrasse vo Viedni. Ako v nekrológu, uverejnenom v Evanjelickom hlásniku (číslo 7, júl 1934, s. 98 – 99) napísal Ján Čajak st., „umrel neočakávane. Z Bratislavy odišiel zdravý do Viedne. Tam ho zastihla mozgová porážka...“ V nasledujúcom čísle Evanjelického hlásnika autor A. Litavský svoj text Dr. Ján Kvačala Hrob Dr. Jána Kvačalu na evanjelickom cintoríne pod Kozou bránou v Bratislave ako komeniológ (č. 8, august 1934, s. 118 – 119) (Foto: T. Čelovský, 2007). končí slovami: „Nám je len milé, že tunajšie naše proa iných materiálov, týkajúcich sa stredie dalo nášmu národu takého Dr. Jána Kvačalu) a v roku 2012, učenca, akým bol nebohý dr. Ján pri príležitosti 150. výročia narodenia v jeho rodisku odhalili Kvačala. Je to tiež jeden z dôkapamätnú tabuľu na mieste, kde zov, že i kolonizátori môžu činne voľakedy stála budova ľudovej zasiahnuť do života národa svojho. školy a kde sa v učiteľskom byte Jeho život plný bohatej práce nech narodil. Slovenské vydavateľské nám je vzorom!“ V Národnej jednote správu o centrum vtedy vydalo aj KvačaloKvačalovej smrti zverejnili na prvej vu knihu Komenský – jeho osobnosť strane v čísle 24, ktoré vyšlo v Peta jeho sústava vedy pedagogickej. Usporiadané boli aj niektoré rovci v sobotu 16. júna 1934. Z nej iné akcie, prednášky, distribúcia sa dozvedáme, že sa „pohreb prof. jeho portrétov po školách a kul- Dr. Jána Kvačalu konal v stredu po

obede o 3. h. v Bratislave. Z Juhoslávie na pohrebe sa zúčastnili: sestra nebohého sl. Ľudmila Kvačalová, biskup dp. Samo Starke, príbuzní

Na valnom zhromaždení Matice slovenskej, ktoré sa uskutočnilo počas národných slávností začiatkom augusta roku 1934, o nebo-

Fotka z návštevy Dr. Kvačalu Petrovca okolo roku 1910: (zľava) J. Čajak, Dr. J. Kvačala, J. Grúnik, J. Mrva. Vpredu: L. Vagač (asi). (Odtlačená aj v Ľudovom kalendári na rok 1965, s. 83)

dr. J. Kvačalu p. Karol Jesenský i so svojou paňou Ľudmilou z Petrovca, pán Ján Vitéz obchodník z Hložian.“

hom Dr. Kvačalovi mal prednášku spisovateľ Ján Čajak. Sám Kvačala údajne plánoval prísť toho leta do Petrovca, ale smrť ho predbehla. Nuž zatiaľ nám vychádza, že poslednýkrát rodisko navštívil začiatkom septembra v roku 1932 (hoci možnosť, že v Petrovci pobudol aj v roku pred smrťou, v tejto chvíli s istotou vylúčiť nevieme). Správy o tom nachádzame vo dvoch po sebe prichádzajúcich číslach Národnej jednoty, v rubrike Chýry. V čísle 62 (3. septembra 1932, s. 3) sa píše: „Vzácny hosť! V piatok poobede prišiel do Petrovca na niekoľko dennú návštevu p. dr. Ján Kvačala, profesor z Bratislavy a čestný predseda našej Matice slovenskej. Srdečne ho vítame v našej strede.“ Keďže toto číslo vyšlo v sobotu 3. septembra, z toho Správa o Kvačalovej smrti. Národná vyplýva, že Kvačala do Petrovjednota, 16. júna 1934, č. 24, s. 1. ca pricestoval 2. septembra.

HLAS ĽUDU | 30. 1. 2021 • 5 /4944/ V nasledujúcom čísle Národnej prichádzal k nám v lete z ďalekých jednoty (10. septembra 1932, č. krajov sem do Petrovca, kde často 63, s. 3), tiež v rubrike Chýry, sa je neznesiteľná slnečná páľ a ešte píše: „Profesor dr. Ján Kvačala odpornejší prach. Jemu to nevadí. v Petrovci. Ako sme už v minulom (...) Cítil sa pri boku svojej sestry, čísle Národnej jednoty oznámili rodiny a tiež aj v kruhu našom prišiel minulý piatok do Petrovca dobre, domácky. Hneď ako prišiel Podpis J. Kvačalu profesor teologickej vysokej školy do Petrovca ponavštevoval počv Bratislave, petrovský rodák, dr. núc od starého pána farára Mrvu nami nový život. Ondrej Garay bol jednote zo soboty 15. júna 1935, hlavný aranžér. On ustálil, kde číslo 24, na prvej strane hore, reJán Kvačala, čestný predseda našej bude taroková partia. V pred- dakcia uverejnila vedcovu fotoMatice slovenskej v Juhoslávii. Pán večer sme sa sišli u niektorého grafiu a pod ňou príležitostný text dr. Kvačala zdržal sa v Petrovci z nás a potom sme už naháňali Výročie smrti prof. Dr. Jána Kvačalu: päť dní a už v utorok odcestoval pagát ultimo a chytali monda. „Dňa 9. júna t. r. prešiel rok ako do Bratislavy (...). Pán profesor Veselo to bolo a neraz sa chutne nečakane zomrel vo Viedni učenec Kvačala zaujímal sa v Petrovci zasmial i na našich naivitách. svetového mena, komeniolog univ. o tunajšie pomery a náš život, (...) Ale zvečnelý i tu mal prísne Prof. Dr Ján Kvačala, náš petrovský o Maticu, kníhtlačiareň, gymnávytknutý a podelený čas. zium, banku atď.“ Za včas rána vstal, prešiel Správu o smrti, resp. krátky sa trochu, potom pracoval.“ nekrológ Dr. Jánovi Kvačalovi (s. 106) uverejnili aj v časopise Náš život V nekrológu, ktorý (august 1934, číslo 2, s. 49), hneď v Národnom kalendári na úvodnej strane. Autor jčj (Ján uverejnil v roku 1935, Dr. Čajak ml.) píše, že sa sklonil „muž Ján V. Ormis okrem iného vysokých kvalít, vedátor nielen napísal: „Deviateho júna európskeho, ale svetového mena, 1934 umrel na porážku vo hlbokoumný teolog, bystrozraký Viedni profesor dr. Ján Kvafilozof a mimoriadnymi schopčala, vynikajúci učenec, ronosťami obdarený pedagog“. duverný Slovák. Jeho smrť Už v nasledujúcom (dvoj)čísle prekvapila, lebo hoci bol Nášho života vychádza avizovaná už 72-ročný, do poslednej prednáška Jána Čajaka z valného chvíle bol svieži, čulý, práci zhromaždenia Matice slovenskej v Juhoslávii, uskutočne- Jčj (Čajak, Ján ml.): D. Dr. Ján Kvačala 5. oddaný a prácou zaujatý. ného v auguste roku 1934, pod febr. 1862 – 9. júna 1934. Náš život, 2, O ňom sa doslovne môže povedať, že umrel v pronázvom Rozpomienka na Dr. 1934, č. 2, s. 49. stred práce a na poli práce.“ Jána Kvačalu (Náš život, č. 3 – 4, (s. 49) Veď do Viedne cesdecember 1934, s. 103 – 107). V spomienkovej časti prednášky nás všetkých a my, to sa rozumie, toval práve za výskumným baťko Čajak píše: „(...) Po úmornej hneď za horúca vrátili sme mu náv- účelom. V ďalšom texte Dr. Plagát výstavy o J. Kvačalovi v Knižnici vedeckej práci takmer každý rok števu. A potom už nastal medzi Ormis poukazuje na Kva- Štefana Homolu, 1997 čalov vzťah k rodnému Petrovcu. „Okrem svojej širšej rodák. Pochovaný bol v Bratislave vlasti, Slovenska, nezabúdal dňa 13. júna. Rozpomíname si na Kvačala ani na svoju užšiu vlasť, neho s úctou a láskou a pamiatvlastne rodisko, Petrovec. V pet- ku jeho zachovávame vo svojich rovskom Národnom kalendári srdciach.“ na rok 1925 uverejnil autobioDr. Ján Kvačala preslávil meno grafický príspevok Z gymná- Petrovca minimálne v celej Eurózia na vysoké školy, o svojom pe. Je to najvýznamnejší vedec, prastrýcovi Michalovi Godrovi ktorý vzišiel z Petrovca a z radov prednášal na národných sláv- juhoslovanských a dolnozemnostiach v Petrovci dňa 29. júla ských Slovákov vôbec. Treba však 1929 a prednášku vo výťahu zdôrazniť, že Kvačala je jednou uverejnil v Národnej jednote z najvýraznejších postáv celkovej (č. 84 – 5) z r. 1929. Petrovčania slovenskej vedy, v prvom rade si svojho rodáka, najväčšieho vďaka svojmu prínosu v oblasti Petrovčana, vážili a vážili si ho aj komeniológie. Bude dobre, keď juhoslovanskí Slováci, dôkazom si tieto skutočnosti budeme nečoho je, že ho zvolili za čestné- únavne a s hrdosťou pripomínať ho predsedu Matice slovenskej aj v budúcnosti. v Juhoslávii. Bohužiaľ, nebol Čajak, J. st.: Profesor dr. Ján Kvačala. Evanjelický hlásnik, 9, 1934, č. 7, ním dlho.“ (s. 52) (Príspevok je súčasťou s. 98 – 99. Rok po jeho smrti v Národnej pripravovanej širšej štúdie)

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

ZDRAVIE A MY

Plazmové guľôčky Suroviny: 250 g kryštálového cukru, 200 ml vody, 1 margarín, 200 g mletých Plazma keksov, 200 g kokosu, 200 g sušeného mlieka. Na polevu: 200 g čiernej alebo bielej čokolády, 6 lyžíc oleja Takto sa to podarí: Do nádoby dáme variť cukor a vodu. Keď prevrie, znížime temperatúru a varíme ešte 2 – 3 minúty. Pridáme margarín a miešame, kým sa neroztopí. Zložíme zo sporáka a pridáme sušené mlieko. Vymiešame a pridáme kokos a mletý keks. Necháme vychladnúť natoľko, aby sme mohli robiť guľôčky. Formované guľôčky

Zázvor nie je pre každého

necháme vychladnúť a potom ich buď polievame čokoládovou polevou, alebo obalíme v kokose alebo v mletých keksoch. Zdroj: coolinarika.com

PRAKTICKÁ DOMÁCNOSŤ

Ženy radia ženám Teflónová panvica: Ak chceme účinne vyčistiť teflónovú panvicu od mastnoty, pred umytím v odmasťovacom prostriedku môžeme vyskúšať niekoľko spôsobov čistenia: 1. Dno aj boky panvice vyšúchame prstami obalenými v papierovom alebo bavlnenom obrúsku kávovou usadeninou, prípadne mletou kávou. 2. Do panvice nasypeme soľ a vyšúchame dužinou z citróna. 3. Do teplej panvice nasypeme soľ alebo kypriaci prášok a vytierame ju papierovým obrúskom. 4. Vyšúchame kašou zo soli a citrónovej šťavy. Proti mravcom v domácnosti: Malé, ale nepríjemné – keď navštívia našu domácnosť, každá rada je drahá. Najprv by sme mali vystopovať hniezdo mravcov a nasypať okolo neho kypriaci prášok. Ďalšou možnosťou je, že prístupové cesty mravcov vysypeme sódou bikarbónou alebo na „cestičku“ položíme bielu školskú kriedu (v celku). Výbornú službu

vraj urobia aj magnety, ktoré mravce dezorientujú. Zápach stariny: Zápach plesní a stariny v byte môže byť poriadne nepríjemný, preto sa ho snažíme čo najskôr odstrániť. Pri maľovaní stien použijeme prípravok proti plesni a pred samotným maľovaním zoškrabeme starý náter až po omietku. Miestnosť treba vyvetrať prievanom. Do skríň je vhodné vložiť vrecúška s levanduľou alebo voňavé mydlo. Z vlnenej látky môžeme zápach odstrániť klasickým vypraním, potom ju vložíme asi na 1 hodinu do čpavku a napokon vyplákame vo vode s citrónovou šťavou. Nábytok (napr. v kuchyni) treba natrieť vodou s octom (1 až 2 lyžice octu na pohár vody). Liek na žalúdok: Na celkové prečistenie organizmu (a teda aj na žalúdočnú kyselinu) zapijeme ráno nalačno lyžičku mletého zázvoru pohárom vody. Niekoľko dní budeme mať v ústach čudnú chuť (štipľavo-korenistú), ale pozitívny účinok sa rýchlo dostaví.

Pre svoju charakteristickú chuť je zázvor mimoriadne obľúbený nielen v ázijskej kuchyni, ale už aj u nás. Nielen jeho chuť, ale aj liečivé účinky sú dôvodom, prečo naň mnohí nedáme dopustiť. Keď nás začne škrabať v krku alebo sa ozve nevoľnosť, mnohí z nás siahneme po šálke zázvorového čaju. Zázvor však napriek svojim blahodarným účinkom dokáže niektorým pacientom vážne uškodiť. Kedy sa mu radšej vyhnúť a ako ho správne užívať? Piť len zázvorový čaj z nakrájaného koreňa zakúpeného v potravinách nestačí. Ak chcete naplno využiť liečivé účinky tejto rastliny, je lepšie konzumovať ho rozdrvený na prášok, ideálne vo forme kapsúl či tabliet. NA CHRÍPKU, NEVOĽNOSŤ AJ TRÁVIACE PROBLÉMY Koreň ďumbiera lekárskeho, teda zázvoru, má protizápalový účinok a pôsobí mierne tlmivo na nervový systém. Preto sa odporúča užívať ho pri bolestiach hlavy, nachladnutí a chrípke. Spomaľuje zrážanie krvi, vďaka čomu môže zmierniť bolesti hlavy, menštruačné bolesti či uľaviť pri bolestiach u pacientov s reumatoidnou artritídou a osteoartrózou. Pomáha tiež pri rozličných tráviacich problémoch. Podporuje chuť do jedla, urýchľuje trávenie a metabolizmus, pomáha zbaviť sa nadmernej plynatosti či zastaviť hnačku, upokojuje podráždený žalúdok a zmierňuje príznaky syndrómu dráždivého čreva. Zázvor tiež zmierňuje pocit nevoľnosti či zvracanie, vďaka čomu ho často užívajú nielen cestovatelia s nevoľnosťami (kinetózou), ale aj tehotné, ktoré sa chcú vyhnúť užívaniu tabliet na predpis (antiemetík). Avšak pozor, tehotné ženy by nemali zázvor dlhodobo užívať bez odporúčania lekára, a to najmä preto, že zázvor vplýva na riedenie krvi, čo môže viesť k potratu či nadmernému krvácaniu počas pôrodu. Obzvlášť sa neodporúča užívať zázvor v prípade rizikového tehotenstva. Pred užívaním sa pre-

Mozaiku číslo 257 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

to nezabudnite poradiť s lekárom alebo lekárnikom. Pacientom po zákrokoch v anestézii, absolvovaní onkologickej liečby či liečby aidsu/HIV môže pomôcť zbaviť sa pocitu nevoľnosti a povzbudzuje ich chuť do jedla. V týchto prípadoch je však potrebné užiť zázvor pred aplikovaním liečby. Najnovšie štúdie ukazujú, že užívanie zázvoru by mohlo pomôcť znížiť hladinu LDL cholesterolu („zlého“ cholesterolu) v krvi, a tak prispieť k zníženiu kardiovaskulárnych ochorení. ZÁZVOR DOKÁŽE OVPLYVNIŤ ÚČINOK LIEKOV Naopak, na pozore by sa mali mať pacienti, ktorí trpia hemofíliou či genetickým ochorením krvotvorby, alebo užívajú liek na riedenie krvi. Účinok ich lieku by zázvor mohol znásobiť, čo by mohlo viesť ku krvácaniu či vzniku modrín. Na pozore by ste sa mali mať aj v prípade, ak užívate lieky na zníženie krvného tlaku. Zázvor má totiž podobný účinok ako vaše lieky. Takáto

kombinácia môže váš tlak až príliš znížiť alebo zapríčiniť nepravidelný srdcový rytmus. Rovnako sa neodporúča ani súčasné užívanie zázvoru a niektorých liekov proti bolesti. P OZO R , Z Á Z VO R M ÔŽ E OVPLYVNIŤ HLADINU CUKRU V KRVI AJ TVORBU ŽLČE Najmä pri dlhodobom užívaní zázvoru či jeho väčších dávkach by pacienti s cukrovkou mali starostlivo kontrolovať svoju hladinu cukru v krvi. Zázvor totiž posilňuje účinok ich liekov, v dôsledku čoho môže byť hladina cukru v ich krvi príliš nízka. Zázvor tiež povzbudzuje tvorbu žlče, preto sa neodporúča užívať pacientom so žlčovými kameňmi.

Kultúra Ak nepoznáme svoju minulosť – máme problém NA SLOVO S DR. NEBOJŠOM KUZMANOVIĆOM

Danuška Berediová-Banovićová

red niekoľkými mesiacmi sme písali o projekte o skúmaní vojnových zločinov proti Slovákom v druhej svetovej vojne, ktorého inštitucionálnym nositeľom je Archív Vojvodiny, pod názvom Digitalizácia a prezentácia archívneho materiálu z Fondu F.183 Archívu Vojvodiny vytváraním tematickej internetovej platformy. Projekt je ukončený a na svete je online platforma (https://slovackezrtve.arhivvojvodine.org.rs/), kde sú publikované všetky originálne archívne dokumenty. Potomkovia obetí si tu môžu nájsť ich svedectvá a dozvedieť sa, ako zomreli. Týmto spôsobom je tento archívny materiál sprístupnený na ďalší výskum. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s riaditeľom Archívu Vojvodiny Dr. Nebojšom Kuzmanovićom. Čo sa nachádza na tejto novej online platforme na webovej stránke Archívu Vojvodiny? „Práca na príprave online platformy o slovenských obetiach v druhej svetovej vojne je ukončená. Dokumenty, ktoré sme našli v našom Fonde F. 183, ktoré sa týkajú Slovákov, sú spracované a tesne pred Novým rokom sme spustili túto online platformu. Platforma je interaktívna a tu sa nachádzajú naskenované všetky tieto dokumenty. Teda sú tam 3 elaboráty – pre Sriem, Báčku a Banát a jednotlivé doklady, čiže zápisnice o jednotlivých ľuďoch, ktorí zahynuli. Na platforme je ich možné prezrieť, ale našou ideou je, aby ľudia na platformu posielali zápisnice, možno fotografie, alebo všetko, čo by pomohlo viac sa dozvedieť o ľuďoch, ktorí zahynuli, alebo aj o iných ľuďoch, o ktorých potomkovia vedia, a my a verejnosť nevieme. Táto internetová prezentácia sa etapovo aktualizuje a dopĺňa novými obsahmi.“ • KULTÚRA •

Povedzte nám viac o samotnom projekte. „Projekt je realizovaný finančnými prostriedkami Archívu Vojvodiny a s podporou Ministerstva kultúry a informovania Srbska počas roku 2020. Aktivity na projekte boli usmernené na digitalizáciu, prekladanie a pre-

Anketová komisia pre určovanie vojnových zločinov okupantov a ich pomocníkov proti slovenskému národu vo Vojvodine, o ktorých sa do polovice roku 2020 ani nevedelo a ktoré boli nájdené počas skúmania, vlastne počas projektových aktivít na realizácii tohto projektu.“ V čom spočíva význam týchto elaborátov? „Ide o elaboráty pre Banát, Báčku a Sriem, ktoré sú dvojjazyčné – po srbsky a po slovensky. Tieto doklady majú enormnú hodnotu, s ohľadom na to, že poskytujú taxatívny pohľad na charakter vojnových zločinov, ktoré okupantská vláda a ich pomocníci spáchali na území Banátu, Báčky a Sriemu, teda deskriptívne opisujú vojnové zločiny proti Slovákom spáchané počas druhej svetovej vojny. Ich obsah vlastne poskytuje nahliadnutie do doteraz neznámych Riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović faktov a majú rozhodujúci význam v kontexte zentáciu archívneho materiálu skúmanej tematiky zahrnuté týmv slovenskom jazyku z Fondu to projektom.“ A v čom spočíva význam tohF. 183 Archívu Vojvodiny, ktorý je kategorizovaný ako kultúrny to projektu? „Význam archívnych dokumenmajetok mimoriadneho významu. Plný názov fondu znie: Komisia tov z Fondu F. 183 a nájdených pre určovanie zločinov okupantov elaborátov spočíva v tom, že a ich pomocníkov vo Vojvodi- sú to rozhodujúce pramene na ne – Nový Sad (1944 – 1948), skúmanie vojnových zločinov 1941 – 1950. Fond tvorí 81 kníh spáchaných proti Slovákom počas a 593 škatúľ archívneho materiálu. druhej svetovej vojny. Našli sme V kontexte realizácie projektu je doklady, ktoré svedčia o tom, že naskenované a technicky spraco- Slováci zahynuli v druhej svetovej vané viac ako 1 300 strán archív- vojne, lebo boli na strane Srbov, neho materiálu a preložená je časť čo píše aj v týchto elaborátoch. zápisníc, ktoré vytvorila Komisia Bol to teda dôvod, prečo ich okupre určovanie zločinov okupantov panti vraždili. Naša misia je, aby a ich pomocníkov vo Vojvodine. sme tú pravdu oznámili. Počas koOkrem tohto naskenované sú munizmu a socializmu sa pravda aj tzv. elaboráty, ktoré vytvorila skrývala, ako aj zlé veci, ktoré sa

diali, aby sa ľudia neznepokojovali. Ukázalo sa, že to skrývanie pravdy nepomohlo ľuďom, aby sa stali lepšími. Istotne je najlepšie, aby sa pravda zverejnila, lebo ľudia budú istejší vo svoju minulosť, a potom nám bude lepšia aj budúcnosť. Ak nepoznáme svoju minulosť – máme problém.“ Na tomto projekte Archív Vojvodiny spolupracoval s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Ako vyzerala spolupráca s touto ustanovizňou? „Táto spolupráca sa začala pozvaním vtedajšej ministerky kultúry Slovenskej republiky pani Ľubice Laššákovej, aby som účinkoval na štátnej oslave 75. výročia Slovenského národného povstania v auguste roku 2019. Pri tej príležitosti sme sa dohodli o podpísaní strategického protokolu o spolupráci medzi Múzeom SNP a Archívom Vojvodiny. Slávnostne bol podpísaný v Novom Sade v októbri 2019 pri návšteve riaditeľa Múzea SNP pána Stanislava Mičeva. Potom, bezprostredne pred vypuknutím pandémie Covid-19, Archív Vojvodiny organizoval prednášku šéfa pre digitalizáciu Múzea SNP v Novom Sade pod názvom Digitalizačné stredisko v Banskej Bystrici ako výsledok národného projektu, vlastne prezentáciu činnosti Múzea SNP v Novom Sade. Koncom minulého roku vo vysoko nákladovom časopise Múzea SNP Vojnová kronika bol publikovaný text pod názvom Archív Vojvodiny – činnosť inštitúcie a projekt výskumu vojnových zločinov proti Slovákom na území AP Vojvodiny počas druhej svetovej vojny. Čo sa týka budúcich plánov v kontexte spolupráce, plánujeme začiatkom roku 2022 s Múzeom SNP pripraviť tematický zborník prác, vlastne dvojjazyčnú publikáciu, ktorá sa bude vzťahovať na tematiku hynutia Slovákov na území Srbska v druhej svetovej vojne.“

5 /4944/ 30. 1. 2021

Kultúra STARÁ PAZOVA

Pribudli časopisy a knihy v slovenskom jazyku Anna Lešťanová

imné prázdniny pre školákov a stredoškolákov sa skončili a od 18. januára sa začal druhý polrok školského roku 2020/2021. Nižšie ročníky základnej školy výučbu sledujú v škole a starší a stredoškoláci kombinovane, teda naživo a diaľkovo. O aktuálnej situácii v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka sme sa rozprávali s riaditeľom školy Jankom Havranom. Podľa jeho slov na začiatok druhého polroku sú celkom pripravení. Vyučovací proces prebieha podľa pokynov a odporúčaní rezortného ministerstva. Podobne ako to bolo v prvom polroku, aj teraz žiaci nižších ročníkov na priame vyučovanie do školy chodia v dvoch zmenách – v zmene A (o 8.00) a v zmene B (o 11.00), kým priame vyučovanie pre žiakov vyšších ročníkov sa začína o 14.

Janko Havran, riaditeľ ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, a Slađana Bursaćová, riaditeľka ZŠ Simeona Aranického, s časopismi a knihami v slovenskom jazyku (foto: z archívu ZŠ hrdinu J. Čmelíka)

hodine. Títo žiaci nie sú rozdelení do skupín, lebo im to dovoľujú priestorové a personálne možnosti. Majú kombinovaný spôsob výučby, čo znamená, že okrem priamej výučby v škole niektoré hodiny

zo školských predmetov sledujú diaľkovo, ale to v malej miere. Zimné prázdniny vedenie školy využilo na skvalitnenie technického vybavenia školy. Päť starých počítačov nahradili novými. Je to

v súlade s aktuálnou situáciou, ak sa bude musieť znovu prejsť na online výučbu, ale aj v súlade so zameraním školy: už štyri – päť rokov v každej učebni majú počítač, videoprojektor, všade v ustanovizni zavedený internet, pribudli webové kamery… Vďaka staropazovskému SKUS hrdinu Janka Čmelíka a súbehu Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (súbeh na spolufinancovanie programov a projektov v zachovávaní a pestovaní multikultúrnosti a medzinacionálnej tolerancie v AP Vojvodine v roku 2020) boli poskytnuté finančné prostriedky na kúpu časopisov a kníh v slovenskom jazyku. Cieľom projektu Časopisy a knihy v slovenskom jazyku je, aby sa žiakom v základných školách Simeona Aranického (v Starej Pazove) a hrdinu Janka Čmelíka, kde žiaci majú predmet Slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry, zabezpečila ďalšia kúpa časopisov v slovenskom jazyku a aby sa školské knižnice doplnili knihami v slovenskej reči. Týmto spôsobom žiaci, ktorí sa nepovinne učia tento predmet, dostali ročné predplatné za časopisy Zornička a Vzlet.

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Hodiny a koncert v hudobnej škole A. Lešťanová

aestro klasickej gitary Nemanja Bogunović, vyškolený na hudobných akadémiách v Belehrade a Spojených štátoch amerických, ktorý svojím prednesom oduševnil obecenstvo nielen na vystúpeniach v našej krajine, ale aj v Amerike, Kanade, Mexiku, Španielsku, Taliansku…, hosťoval prednedávnom v Hudobnej škole Mr. kontrabasu Ljubinka Lazića vo Vojke. Vzácny hosť pre žiakov gitary usporiadal master class a koncert. Trinásť mladých hudobníkov, ktorí sa s oduševnením zdokonaľujú v hre na tomto inštrumente a medzi ktorými je aj vynikajúca pazovská gitaristka Anna Havranová, zahrali s veľkým pôžitkom pred Nemanjom Bogunovićom. Pre všetkých malých veľkých gitaristov

www.hl.rs

Žiaci školy gitary s Nemanjom Bogunovićom a Ljubinkom Lazićom (foto: Anđelka Maliová)

maestro mal okrem slov chvály aj konkrétne rady vzťahujúce sa na ich talent, dosiahnuté vedomosti a techniku hrania. Tentoraz žiaci gitary Hudobnej

Informačno-politický týždenník

školy Ljubinka Lazića vo Vojke, ich rodičia a priatelia tejto ustanovizne mali jedinečnú možnosť vypočuť si v hodinovom koncerte rozmanitý repertoár, ktorý z tej-

to príležitosti pripravil chýrečný gitarista Bogunović. Zahral staromestské piesne a romance, pre ktoré písal aranžmány pre gitaru, tiež svoje skladby a niektoré aj za sprievodu kolegu Ljubinka Lazića na kontrabase. Po hosťovaní v tejto škole ohlásil umelecký zájazd do Ameriky, kde má naplánované koncerty v súlade s aktuálnou situáciou, a ako povedal, zaoberať sa bude aj komponovaním hudby pre filmy. Profesor Ljubinko Lazić bol veľmi spokojný s usporiadaným master class a koncertom, teda týmto ďalším pracovným dňom v škole. Hudobná škola pracuje nepretržite aj napriek pandémii (individuálna práca so žiakmi) a podľa jeho slov druhý polrok bude oveľa dynamickejší, lebo celý rok 2021 sa nesie v znamení jubilea – 10. výročia začiatku práce. • KULTÚRA •

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KULPÍNE

Pekný začiatok Katarína Gažová

o zimných prázdninách sa do školských lavíc vrátili aj žiaci Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Aj žiaci, aj učitelia sa potešili skutočnosti, že výučba prebieha priamo v škole.

Ako nás informovala úradujúca riaditeľka školy Milina Grňová, od pondelka 18. januára predobedom do školy šli žiaci nižších ročníkov, popoludní žiaci vyšších ročníkov. Na nasledujúci týždeň opačne, teda žiaci sa budú striedať týždenne. Vyučovacie hodiny pre všetkých

Na začiatku školského roku v septembri

žiakov trvajú tridsať minút. V prvom polroku sa na online vyučovanie prihlásili dvaja-traja žiaci a ako povedala riaditeľka, tak to zostalo aj v druhom polroku. Počas uplynulých prázdnin sa pracovalo na zlepšení podmienok na prácu školy. Parkety v telocvični

dostali nevyhnutný nový náter, olíčená je chodba pred telocvičňou, ako aj obliekarne pre telesnú výchovu a športy. Druhý polrok sa pre základnú školu v Kulpíne začal peknými správami, aj keď ide o jej úpravu, aj o riadne vyučovanie.

Smelo a veselo po prázdninách do školy

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH Martin Prebudila: Pavel Chrťan Master Chef Carving (ISBN 978-86-86065-70-8) Jaroslav Čiep

alšia monografia z dielne zostavovateľa Martina Prebudilu je venovaná majstrovi kuchárovi Pavlovi Chrťanovi (1965) z Kysáča. Pavel Chrťan sa profesionálne v gastronomickom remesle stále zdokonaľuje a pracuje na získaní nových vedomostí a zručností. Už pred desaťročím sa začal zaúčať aj do umenia vyrezávania do zeleniny a ovocia – carving. A s ním dosahuje výnimočné úspechy aj na medzinárodnej pôde. Roku 2018 v Česku sa ovenčil titulom Master Chef Carving. V samotnej knihe je z pera viacerých autorov zohľadnený a zdokumentova-

• KULTÚRA •

ný prínos Pavla Chrťana v tejto oblasti. Okrem M. Prebudilu prí-

spevky podpisujú aj Ján Špringeľ, Juraj Bartoš, Svetluša Hlaváčová, Elena Šranková, Václav Forman, Jasmina Milankovová, Katarína Pucovská, Đorđe Sekulić, Mária Sláviková, Anna Páliková-Kunčáková, Hadži Saša Mišić, Milan Stojanić, Ivana Kneževićová, Janko Síč, Milenko Nedeljkov, Anna Berediová, Milan Vajda, Martin Pap, Nebojša Starivlah, Nikola Bukvić, Sachin Kate a samotný P. Chrťan. Kniha obsahuje životopis P. Chrťana, potom časť, v ktorej o ňom hovorili oní, ako aj jeho carvingovú cestu doma a v zahraničí v gastronomických kruhoch a fotoprílohu. Táto monografická publikácia je bohato ilustrovaná aj fotografickými zábermi nielen

samotného majstra pri práci, ale aj z rôznych podujatí, a krásne výsledky jeho práce s ovocím a zeleninou. Autormi fotografií sú Michal Madacký, Štefan Németh, Ján Macák, Branislav Kokavec, Jozef Spišák, Darko Brevnik, Ondrej Benka, K. Pucovská a použitý je aj archív týždenníka Hlas ľudu, magazínu Rovina a P. Chrťana. Knihu Pavel Chrťan Master Chef Carving vydal SAVPO v Starej Pazove. Publikácia je rozmerov 22 x 16 cm, vytlačená je na kriedovom papieri, plno kolorovaná, v rozsahu 120 strán. Zviazaná je do tvrdého prebalu a vyšla s vročením 2020. V náklade 500 kusov ju vytlačila tlačiareň SAVPO v Starej Pazove.

5 /4944/ 30. 1. 2021

Kultúra S MILOŠOM KRSTOVSKÝM, RIADITEĽOM ZÁKLADNEJ ŠKOLY JOZEFA MARČOKA-DRAGUTINA V HLOŽANOCH

Nezabúdajú na minulosť Anna Horvátová

ovinky v školskom systéme a pri vzdelávaní takmer ani nie sú novinkami. Tu sa neustále niečo deje, buďto priamo vo vzdelávacom procese, kde každá hodina prináša iný rytmus a dynamiku, buďto v organizačných prácach, alebo keď ide o tie akože technické záležitosti. Hložianska škola Jozefa Marčoka-Dragutina v posledných rokoch v tomto nie je výnimkou. Čo sa konalo v priebehu školského roku 2020/2021, keď mnohé aktivity, podujatia boli zrušené, ale život nezastal, predkladá nám riaditeľ Miloš Krstovski: „V roku za nami sme zistili, že sa vieme a ako situácia nakladá aj musíme prispôsobovať podmienkam, ktoré sám život nanúti. V tom nezvyčajnom slede udalostí sme si vlastne uvedomili, že je najpodstatnejšie zdravie a spoločnosť našich blízkych. Preto chcem popriať čitateľom Hlasu ľudu najsamprv, nech ich sprevádza šťastie, radosť a pevné zdravie. Kolektív Základnej školy Jozefa Marčoka-Dragutina sa tým riadil počas mimoriadnej situácie, keď zdravie a bezpečnosť detí boli na prvom mieste. Aj napriek pandémii prvý polrok sme ukončili úspešne, čo je výsledkom spoločnej práce rodičov, zamestnancov školy, spoločnosti, spolkov a združení. Preto by som vyzdvihol aj tú snahu a porozumenie rodičov v nevšednom vyučovaní a v mene kolektívu im ďakujem za spoluprácu, pochopenie a trpezlivosť. Nemôžem vynechať ani zamestnancov školy, ktorí vynaložili veľké úsilie na to, aby sme dodržali všetky predpísané opatrenia proti šíreniu nákazlivej choroby, a výsledok našej práce ukazujú štatistické údaje – stredná známka našich žiakov je 4,29. S týmto úspechom môžeme byť v úplnosti spokojní, vzhľadom na to, za akých podmienok sa všetky výchovno-vzdelávacie aktivity realizovali.“

www.hl.rs

Ako ste rozvrhli dochádzku žiakov do školy? „V prvom polroku sme realizovali výučbu v troch zmenách; žiaci nižších ročníkov boli v prvej zmene, druhá zmena bola vyhradená pre piatakov a po jednej skupine šiestakov a siedmakov, kým sme do tretej zmeny zaradili ôsmakov a druhú skupinu šiestakov a tiež druhú skupinu siedmakov. Pre nižšie ročníky výučba sa konala priamo v škole, kým vyššie ročníky koncom novembra na odporúčanie Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja výučbu sledovali výlučne online.“ Koľko žiakov chodí do vašej školy? „Máme 112 žiakov rozvrhnutých do ôsmich tried. Prvákov vyučuje Viera Sklenárová, druhákov Mária Bartošová-Korčoková, tretiakov vedie Ondrej Chlpka a štvrtákov Ján Stupavský. Piatakom je triedna profesorka Saška Ilićová, šiestakom Jarmila Vargová, v siedmom ročníku triednou je Daniela Chodáková a ôsmakov vodí Ján Hansman.“ VÝUČBA NA PRVOM MIESTE, NEZAOSTÁVA VŠAK ANI ZDOKONAĽOVANIE A REKONŠTRUKCIA Vedľa vyučovacieho procesu treba prihliadať aj na neustále zdokonaľovanie pracovných podmienok, vynovovanie učební či samotnej budovy, čo ste podnikali v tomto smere? „Okrem realizácie výchovno-vzdelávacích cieľov a aktivít v škole sme pracovali aj na zveľadení a skvalitnení pracovných podmienok. Mali sme vyše desať projektov, ktoré sme už úspešne zrealizovali. Nápomocnú ruku nám poskytli mnohí donátori, sponzori a inštitúcie, najmä Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, ktorý nás podporil pri zabezpečení interaktívnej tabule a projektora, ktoré sme nainštalovali do učebne matematiky, ako i pri organizovaní školenia pre učiteľov na získavanie nových vedomostí, zručností a spôsobilosti

Informačno-politický týždenník

pri používaní tých moderných technologických vybavení. Ďalej Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež v spolupráci s lokálnou samosprávou, čiže s Obcou Báčsky Petrovec nám pomohol pri vybavovaní športovej haly –

Miloš Krstovski, riaditeľ ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch (foto: zo súkromného archívu)

náradia: koše, rebríky, povrazy, lopty, kde práce ešte stále bežia, ukončenie ktorých očakávame koncom februára. Podporu sme dostali aj od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri zabezpečovaní didaktického materiálu pre potreby našich žiakov, tiež pri zakladaní, čiže obnovení ovocnej škôlky. Z toho zdroja sme získali aj prostriedky na vydávanie školského časopisu Sedmokrásky, ako i na projekt Tradícia na stene, kde naši žiaci v spolupráci s hložianskymi výtvarníkmi namaľovali veľký obraz či mural, na ktorom je znázornená 250-ročná tradícia hložianskeho školstva. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporil aj projekt Národné piesne Slovákov Vojvodiny. Renovovanie či zaobstarávanie nového školského nábytku sa realizovalo tiež z úradových prostriedkov. Prvú fázu výmeny vchodových dverí a oblokov sme realizovali vlani a do konca februára očakávame, že bude realizovaná aj druhá fáza prác. Prostriedky nám venovali aj donátori – pančevská firma Trans-

-nafta, z prostriedkov ktorých sme zadovážili 16 počítačov na skvalitnenie výučby.“ Nový školský rok sa už rozbehol, ako sa to roztočilo vo vašej škole? „V tomto novom kalendárnom roku sme začali podľa školského plánu z 1. septembra; žiaci budú navštevovať výučbu priamo v škole, teda uplatňujeme ten základný model vzdelávania. Znovu ako to bolo na začiatku tohto školského roku výučba sa koná v troch zmenách. Nový polrok začíname s takými istými profesorskými kádrami, iba s jednou zmenou, profesora matematika Davora Kovalčíka vystrieda profesor Ján Križan. Predĺžený pobyt funguje nehatene, čiže obidve skupiny detí to využívajú. Uctievame si všetky predpísané opatrenia ministerstvom a Inštitútom pre verejné zdravie, kde nám odporúčajú počet žiakov v jednej triede 14, čiže na celodennom pobyte máme 28 žiakov rozdelených do dvoch skupín. Do konca školského roka plánujeme aj naďalej zveľaďovať pracovné podmienky, tiež spríjemniť pobyt našim žiakom. K tomu plánujeme aj 3. a 4. fázu výmeny okien a dverí, samozrejme, odborné zdokonaľovanie učiteľov určite nevystane.“ 250 ROKOV ŠKOLSTVA A 100 ROKOV OD NARODENIA PATRÓNA V hložianskej škole nezabúdajú na svoju minulosť ani hrdinov, čo dosvedčujú plány: „V tomto roku si pripomenieme aj dva významné dátumy pre našu školu. Tak na 25. apríl sú stanovené oslavy dvoch jubileí – 250 rokov školstva v Hložanoch, ktoré sme si mali pripomenúť vlani, avšak pre nepriaznivú pandemickú situáciu sa to nemohlo, takže sme odročili na bežný rok. Druhým významným jubileom je sto rokov od narodenia patróna našej školy Jozefa Marčoka-Dragutina. Plánujeme to osláviť primeranou slávnostnou akadémiou, výstavou a vydaním brožúrky, v ktorej budú zahrnuté tieto dva významné dátumy.“ • KULTÚRA •

DRUHÝ POLROK V ZÁKLADNEJ ŠKOLE JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI

Mnohým výzvam bolo treba čeliť Anna Horvátová

ruhý polrok školského roku 2020/2021 sa začal 18. januára. Aké priniesol zmeny vo vyučovaní, ktorý vyučovací model sa uplatňuje, resp. ktoré praktiky vo vyučovaní uprednostnili v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, pohovorili sme si s úradujúcou riaditeľkou Zdenkou Dudićovou: „Keďže sme my v našej obci najväčšia vzdelávacia ustanovizeň, v ktorej pracuje vyše sedemdesiat zamestnaných a ktorú navštevuje 420 detí, schválený je základný model vyučovania. Pod týmto sa rozumie, že všetky deti navštevujú školu, aj tie v nižších ročníkoch, aj vo vyšších, takže pracujeme v troch zmenách. Ale predsa je rozdiel vzhľadom na tie mestské veľké školy, kde sa uplatňuje kombinovaný model práce, čo zahrnuje aj online výučbu, aj výučbu v škole. My sme naštartovali v septembri so základným modelom, ktorý sme uplatňovali do 30. novembra 2020, keď sa epidemiologická situácia v celej krajine a aj v našej obci zhoršila, keď sme sa vo vyšších ročníkoch preorientovali na online výučbu. Žiaci nižších ročníkov navštevovali školu. No a aj v druhom polroku pokračujeme so základným modelom vyučovania. Dokonca už sa aj žiaci zažiadali školských lavíc.“

Keď ide o bezpečnostné opatrenia, aj naďalej sú sprísnené? „V našej škole aj naďalej uplatňujeme všetky bezpečnostné opatrenia, týkajúce sa predovšetkým zdravotnej ochrany našich žiakov, ale aj zamestnancov. Veľký dôraz dávame na dezinfekciu školského priestoru, aby sme znemožnili rozmach vírusu. Na prvom mieste nám je bezpečnosť a zdravie detí, resp. škola je tu predovšetkým pre deti, my sme tí, ktorí to máme zabezpečiť a pokračovať v tom základnom modeli. Rúška nosia všetky deti a všetci učitelia, aj na hodinách. Zatiaľ nemáme ani jedného nakazeného žiaka ani učiteľa.“ Plánujete aj aktivity bežné na upevňovanie a hodnotenie žiackych vedomostí? „V našej škole je na máj naplánovaná súťaž zo slovenského jazyka, jasné, pre základné školy; tak je to rozhodnuté na Aktíve riaditeľov škôl s vyučovacím jazykom slovenským.“ V roku za nami bolo treba prekonať neznáme, ale keď sa dni na kalendári minulého roku scvrkávali, stupňovali sa dobré správy o žiakoch. S akými peknými správami ste uzavreli vlaňajšok? „Mnohým výzvam bolo treba čeliť, netypický školský rok priniesol so sebou mnohé zmeny, mnohé veci, ktorým bolo treba porozumieť, zvládnuť ich a prispôsobiť

sa im. A naše deti to perfektne zvládli. Ocenili situáciu, vedomí si skutočnosti, že život beží na plné obrátky. Svedčí o tom aj účasť na súťažiach a pozoruhodné výsledky. Keďže všetko prebiehalo online, aj školské súťaže sa konali online. Pozoruhodné výsledky máme z literárnej súťaže Hodžov novinový článok, ktorú rozpisuje mesto Bratislava a kde sa zúčastnili ôsmaci. Práca Emy Spevákovej bola zaradená do strieborného pásma, pokým práce Emílie Vujačićovej, Hany Siráckej a Michala Šimu dostali čestné uznanie. Na 46. Rozhlasovej súťaži recitátorov naši žiaci úspešne pochodili. Druhú cenu v prednese poézie v kategórii žiakov nižších ročníkov získal Milan Majera, pokým v kategórii vyšších

ZREŇANIN. Vo Výstavnom salóne Kultúrneho centra Zreňaninu vo štvrtok 4. februára 2021 od 18.00 bude otvorená pre návštevníkov a médiá samostatná výstava Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča, pod názvom Programovanie farebných pocitov. Výstava bude otvorená do 3. marca, a to každý deň do 21.00 h. E. Š.

statné meno odkaz iného znenia, nemá rovnaký význam ako v srbčine. V srbskom jazyku je podstatné meno otkaz a s ním vytvorené spojenia dobili su otkaz na poslu spisovné. V slovenčine vety: „Piatim robotníkom dali odkaz.“; „Dcéra dostala odkaz.“; „Koľko som býval u nich v podnájme, a teraz mi dali odkaz!“ nevystihujú príslušný význam. Odkaz je správa odovzdaná

prostredníctvom niekoho: ústny, písomný odkaz, ale aj upozorňujúca poznámka: bibliografický odkaz, odkazy na literatúru. Spojenie nechať niekomu odkaz či odkázať je správne. Odkaz je aj niečo zanechané ako hodnota: odkaz minulosti, kultúrny, ideový, hudobný odkaz. Slovesom odkázať vyjadrujeme poslať odkaz: čo odkážeš rodičom?; odkázali po chlapcovi, že prídu; odkázal, aby ste čakali. Odkázať je poradiť niekomu, kde sa môže informovať: odkázať niekoho na úrad, na riaditeľa. Náprotivok v slovenčine srb-

skému slovu otkaz je výpoveď, či zrušenie právneho alebo iného pomeru: súdna výpoveď, dostať výpoveď, doručiť výpoveď. Slovenské slovo odkaz a srbské slovo otkaz sú rovnako znejúce, ale významovo rozličné. Odkaz môže byť aj pozitívny, zatiaľ čo otkaz po srbsky alebo výpoveď po slovensky človeku prinášajú iba roztrpčenie. V príkladných vetách treba namiesto odkazu použiť slovo výpoveď: Piatim robotníkom dali výpoveď.; Dcéra dostala výpoveď.; Koľko som býval u nich v podnájme, a teraz mi dali výpoveď!

Tak vravíš, dostala „odkaz“! A. Horvátová

ič nie je nepríjemnejšie, ako správa o tom, že sme dostali „odkaz“ z práce. V týchto pohnutých, neistých časoch sa to bežne stáva, keď súkromník, akože nespokojný s výkonom zamestnancov, z ničoho nič podá otrasnú zvesť, že nepotrebuje služby pracovníkov, ale im dáva „odkaz“. V slovenskom jazyku je pod-

• KULTÚRA •

Zdenka Dudićová, úradujúca riaditeľka, pri názve školy, ktorý pribudol vlani z jesene

ročníkov Xénia Vujačićová získala 1. cenu a Tatiana Filipovićová 2. cenu. Bolo aj iných cien, na čo sme veľmi hrdí. Sme neveľkou školou, s veľkými talentami.“

5 /4944/ 30. 1. 2021

CHÝRNIK

Kultúra PRÍLEŽITOSTNÝ ROZHOVOR V PIVNICI

Fotografiou vyjadrujem svoje city Miroslav Pap

Zo začiatku som sa učil sám, a to tak, že som chodieval po dedine gor Zabunov z Pivnice našiel a fotil hlavne prírodu a detaily. Po svoje zaľúbenie vo fotografo- čase som si našiel frajerku, ktorá vaní a vo fotografii. Nakoľko taktiež fotí, no dlhšie ako ja, takže od malička má blízko k tradičnej mi veľmi pomáhala. Hlavne mi kultúre, na jeho fotografiách naj- pomohla s grafickým programom častejšie nachádzame tradičný Photoshop a dávala mi základné odev Slovákov z Pivnice. Viac o tej- lekcie o tom, ako sa čo môže foto svojej záľube nám prezradil tografovať.“ v rozhovore. Čo fotografia pre teba znameIgor, kedy si začal fotogra- ná a čo ňou vyjadruješ? fovať a ako si sa vôbec dostal „Fotografia je pre mňa všetko. k fotografii? Je to moja láska. Každá fotografia „Fotografiou sa intenzívne zao- je jeden diel mojej duše. Hlavná berám štyri roky, no sám záujem úloha fotografie je zachovanie o ňu začal v detstve. Ako malý spomienok, no je to taktiež spôchlapec som rád fotil a z tejto sob vyjadrovania sa. Hlavne ňou činnosti vznikla veľká láska k fo- vyjadrujeme svoje vnútorné cítenie, seba, vlastne cez moje fotografie môžete spoznať mňa. A je mi veľkou cťou, keď má niekto moje fotografie vyložené doma.“ Ktoré motívy ťa fascinujú a ktoré sú tie, ktoré najčastejšie nachádzame na tvojich fotografiách? „Fascinujú ma hlavne prírodné motívy a folklór. Folklór ako naše kultúrne dedičstvo si my dolnozemskí Slováci chránime a je potrebné zachovať ho aj pre budúce generácie. Keďže na krojoch vidieť zub času, mám potrebu ich zvečniť a myslím si, že je fotografia najlepšia možnosť na ich zachovanie v takejto podobe. A nie iba pre nás a generáValentína Imreková v beočinskom cie, čo prichádzajú po nás, paláci rodiny Spitzerovej ale pre všetkých ľudí. Preto moje fotografie neskrývam toaparátu. No tie kľúčové zlomy a nedržím iba pre seba, ale ich sa udiali v druhom ročníku na zdieľam na sociálnych sieťach, aby Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom túto krásu videlo čím viac ľudí.“ Petrovci, keď kamarát priniesol Prečo práve tradičný odev? profesionálny fotoaparát (zrkad„K tradičnému odevu som sa lovku) do školy a bola to láska priklonil, lebo mám rád folklór. na prvý pohľad. Odvtedy mojou Od malička som členom tanečnej túžbou bolo kúpiť si vlastný foto- skupiny v SKUS Pivnica. Tu sa zroaparát – zrkadlovku, čo sa aj stalo, dila tá láska k tradičnému odevu keď som sa zamestnal a začal si a tancu, ktorá trvá až dodnes. No zbierať peniaze. No keď som si a keďže sme vlani pre pandémiu už kúpil fotoaparát, zistil som, že tanečné skúšky nemali, rozhodol to nie je to – iba zastať si a fotiť, som sa tú lásku preniesť do fotoale že sa najprv potrebujem učiť. grafie. Mal som to šťastie, že som

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sa ako člen tanečnej skupiny naučil obliekať kroje, stará mama ma naučila aj názvy častí krojov, čo

Igor Zabunov – ambiciózny a kreatívny fotograf

ktorý musí mať a pri akých príležitostiach sa nosil. Keď ide o fotenie ľudového odevu, spolupracujem z Katarínou Týrovou, ktorá mi pomáha s odevom a jednotlivými

Tiana Kolárová na Báčskej pevnosti

doplnkami, takže všetky dievčatá v kroji, ktoré som fotil, som sám aj obliekal a robil im účesy. Ideu fotografovať pivnický tradičný odev v rozprávkovej tematike

som dostal sledujúc sociálne siete. Keďže ako fotograf často pozerám fotografie kolegov, našiel som ruského fotografa, ktorý znázornil rozprávkové princezné v ruskom tradičnom odeve. Práve on ma motivoval pustiť sa do tohto sveta.“ Vystavoval si už niekde svoje diela? Aké sú reakcie ľudí na tvoje fotografie? „Áno, mal som jednu spoločnú výstavu s Tianou Kolárovou na 3. Krojovej zábave v Pivnici. Tam boli fotografie dievčat v sukniach mojej prastarej mamy, ktoré boli fotené v Pivnici, kým Tiana vystavovala svoje fotografie, na ktorých boli znázornené jednotlivé časti ženského ľudového odevu. Vtedy ľudia veľmi pozitívne reagovali na fotografie a povzbudili ma do ďalšej práce.“ Nakoľko uvádzaš, že sa snažíš nájsť adekvátny priestor na fotenie, kde si všetko fotografoval? „Fotografia je zaujímavá práve preto, že umožňuje časté cestovanie. To som hlavne zistil počas pandémie, keď som chodieval fotografovať do iných prostredí, a boli to zároveň aj malé výlety. Bolo to hlavne vo Vojvodine, napríklad v Čelareve, Novom Sade, Beočine, Báči... Prevažne v kaštieľoch, na pevnostiach a v starých obytných priestoroch. Fotil som dokonca až na Cypre.“ Máš za sebou už poriadny kus práce. Aké máš plány do budúcna vo fotografickom svete? „Plánujem ukončiť fotenie pivnického kroja v rozprávkovej tematike. Je to také náročnejšie, keďže treba uskladniť sukne s rozprávkou, adekvátny priestor a dievča, ktoré zodpovedá charakteru tej rozprávky. Vlani sa mi podarilo spraviť iba 4 väčšie fotografické akcie, no mám nádej, že tohto roku to dokončím a že koncom roka zrealizujem aj takú malú výstavu tých fotografií. Ak sa mi to podarí, pivnický kroj dostane svoju rozprávku.“ Foto: z archívu spolubesedníka • KULTÚRA •

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 5

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa, ktorý sa narodil 23. mája1929. autor: JÁN BAŽÍK

dedina v Báčke

okatí ľudia

dinár

štvorvšetko kolesové v poriadku vozidlo

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS NIS

grécky budovy na rastlina boh prechodné z rodu vojny ubytovanie bodliakov

libela látka z kôry duba

spojka

neón prítok Morače lesný pracovník

1. časť tajničky zimná zrážka

Kikinda

ampér

AS HL DU ĽU

panovníci v monarchii kurie oko

malá rošáda v šachu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

snívanie tekutina na konzervovanie

osobné zámeno

Lev Tolstoj

bróm

Niš

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sú určené rozsah a obsah Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

vráta (mn. č.) spolupracovník

2. časť tajničky karát niet rénium

nobélium tremolo

číslovka

spodok, dno pletená ohrada tajný policajt

žart

Nositeľ projektu ĐAKOVIĆ, s. s r. o., Temerinski put č. 18, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Komplex na skladovanie a spracovanie bezpečného odpadu, na katastrálnych parcelách č. 307/2, 308/2 a 309/2, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. januára 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-685/20, ktorým sú určené rozsah a obsah Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

spojka a, čoby

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

hovor telúr ukazovacie zámeno nový

kameň (zdrob.)

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 4 – VODOROVNE: maturant, av, gumár, rak, sova, tlak, rok, IA, aj, dt, N, trovy, brána, l, Al, tá, PA, vek, štát, Adam, asi, nosič, In, slaninka TAJNIČKA: MARTIN JONÁŠ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 4 z čísla 4 Hlasu ľudu z 23. januára 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: PETER KRIŠKA, Ul. Veljka Vlahovića č. 11, 21412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • OZNAMY •

Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS NIS, Ul. narodnog fronta číslo 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. januára 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-367/20, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu EMS, a. s., Belehrad, Ul. kneza Miloša č. 11, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Adaptácia TS 220/110 kV Zreňanin 2 – vybavenie DV poľa 110 kV číslo EO3, na k. p. č. 1814, k. o. Zreňanin III. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690, alebo otázkou na adresu: olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre majetok a majetkovoprávne práce Ul. Narodnog fronta č. 53 21 000 Nový Sad tel.: 021/489-0000 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre majetok a majetkovoprávne práce Mesta Nový Sad Pracovné miesta: šéf Oddelenia pre účtovnícke práce a práce obstarávania, ktorý je roztriedený v hodnosť samostatný poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas; vykonávateľ majetkovo-technických prác v oblasti podnikateľského priestoru, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, a vykonávateľ pre majetkovoprávne práce v oblasti nehnuteľností, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre majetok a majetkovoprávne práce Mesta Nový Sad

5 /4944/ 30. 1. 2021

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

so strýkom

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

ŠTEFANOM KRAJČÍKOM

Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Industrijska zona Sever, na katastrálnej parcele číslo 894/1, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1941 – 2021 z Hložian

Pamiatku na Teba si navždy uchováme a s úctou si spomínať budeme. Ján Krajčík a Jarmila Sľúková s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 27. januára 2021 uplynuli dva roky, čo nie je s nami naša mama, starká a prastarká

V týchto dňoch je tomu 45 rokov, čo nás opustili naši milovaní otec a dedo

MÁRIA TORDAJIOVÁ

rod. Diňová 19. 11. 1925 – 27. 1. 2019 – 2021 z Báčskeho Petrovca

PAVEL LACKO

23. 5. 1927 – 2. 2. 1976 – 2021

Ťažko je nespomínať, keď v očiach slza stojí, ťažko je zabudnúť, keď srdce stále bolí. Kto ju poznal, ten si spomenie, kto ju miloval, nikdy nezabudne.

z Kovačice S láskou a úctou si na Vás spomínajú dcéry a vnučky Anna Stanová a Viera Lacková-Bursaćová s rodinami

Večne zarmútení Tvoji najmilší

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

www.hl.rs

PAVEL LACKO

24. 2. 1903 – 4. 1. 1976 – 2021

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ŠTEFAN KRAJČÍK

1941 – 2021 z Hložian

Odpočívaj v pokoji.

Svatka Mária Ožvátová z Petrovca

Do pozornosti čitateľom Hlasu ľudu Expedovanie novín Hlas ľudu k čitateľom aj naďalej prebieha prostredníctvom kolportérov (predavačov, s ktorými NVU Hlas ľudu uzavrela zmluvu) a poštou. A náš týždenník si záujemcovia môžu kúpiť i v kníhkupectve Delodefia v Ulici Leninovej číslo 7 v Báčskom Petrovci.

Informačno-politický týždenník

Mária Krajčíková zo Selenče

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA S MANŽELOM A POĎAKOVANIE

s otcom, starkým a prastarkým

ŠTEFANOM KRAJČÍKOM z Hložian

Povďační za každú spoločne strávenú chvíľku a obojstranne rozdávanú bezpodmienečnú lásku sa i pri tejto príležitosti s Tebou lúčia: dcéra Zuzana Ožvátová s manželom Pavlom, vnuk Pavel s Miluškou a vnuk Stanislav s manželkou Simonou a dcérkou Sofiou

ŠTEFAN KRAJČÍK 18. 3. 1941 – 21. 1. 2021 z Hložian rodom zo Selenče

Ďakujem za 60 rokov, ktoré sme venovali jeden druhému.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starkým

Ďakujem pánovi farárovi za krásne slová rozlúčky a všetkým, ktorí spolucítili so stratou môjho manžela.

ŠTEFANOM KRAJČÍKOM 18. 3. 1941 – 21. 1. 2021 z Hložian

Dovidenia u Pána. Manželka Zuzana

SPOMIENKA

Žiaden čas nie je nadostač dlhý na život s tými, ktorých milujeme.

Uplynul rok, čo nie si s nami

Na Tvoju lásku, usilovnosť a starostlivosť nikdy nezabudnú: syn Štefan s manželkou Milinou a vnukovia Marek a Martin

SPOMIENKA

na nášho milovaného brata, švagra a ujka

ANA HRK

SAMUELA VIDU

28. 8. 1960 – 27. 1. 1991 z Kulpína

14. 10. 1980 – 28. 1. 2020 z Kovačice Čas ubieha a nevráti, čo vzal.

Osud je občas veľmi krutý, nevráti, čo raz vzal. Zostanú len spomienky a v srdci veľký žiaľ.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Aj po 30 rokoch s láskou si spomína

Tvoji najmilší

sestra s rodinou

• OZNAMY •

5 /4944/ 30. 1. 2021

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 29. januára 2021 uplynulo 10 rokov, čo nás opustila naša milá starká

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

MÁRIA BOLDOCKÁ

JÁNOM FARKAŠOM

rod. Marčoková 3. 10. 1919 – 29. 1. 2011 – 2021 z Nového Sadu

Starká naša, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Všetci Tvoji najmilší

SPOMIENKA

Dňa 31. januára 2021 uplynie päť rokov, čo nás opustil manžel, otec, starký a brat

1963 – 2020 z Lalite

Tvoje slnko už nezapadne a Tvoj mesiac nebude ubúdať, lebo Hospodin bude Tvojím večným svetlom – a skončia sa dni Tvojho smútku. Zarmútená manželka Svetlana a sestra Anna Hrnčiarová s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so spolužiačkou

rod. Gučovou 27. 4. 1961 – 10. 1. 2021 z Báčskeho Petrovca

1944 – 2016 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Zostaneš v našich spomienkach. Roky plynú, spomienky zostávajú. Generácia kulturologického odboru 1979/80

Tvoji najmilší

s učiteľkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svatom

OLINKOU NAGYSÍVÓVOU

ŠTEFANOM KRAJČÍKOM

rod. Klinkovou 28. 12. 1929 – 20. 1. 2021

Navždy zostanete v našich spomienkach. S láskou si na Vás spomínajú:

1941 – 2021 z Hložian

www.hl.rs

1933 – 1991 – 2021 z Hložian

Ťažká rana bolí, páli, ktože mi ju obviaže? Tmavé mračno obzor halí, kto mi slnko ukáže? Len Ty, Pane! Z veľkej lásky skloň sa, svojím slovom svieť. S láskou a vďakou si na neho spomína dcéra Anna Križanová

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

JÁN GALÁT

14. 6. 1958 - 5. 2. 2020 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka a dcéry s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV mame

EVE JANIŠOVEJ

24. 12. 1944 – 29. 12. 2020 z Vojlovice

S láskou a úctou sa s Tebou lúčime, ale v našich spomienkach zostaneš žiť.

kolegyne a početné generácie žiakov z Vojlovice

SAMUEL CHLPKA

MARIENOU HAŠKOVOU

ONDREJ JOVANKOVIČ

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 30 smutných rokov, čo do večnosti odišiel môj drahý ocko

Informačno-politický týždenník

Svatovci Dorčovci a Miroslav

Syn Daniel s rodinou

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou a starou mamou

ZUZANOU PEAROVOU

rod. Chrčekovou 17. 10. 1932 – 4. 1. 2021 z Pivnice

s milovanou mamou

syn Vladimír s manželkou a vnuk Ivan

BOĽAVÁ SPOMIENKA na drahého manžela

ONDREJA STRUHÁRA

30. 1. 1949 – 16. 1. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo mi bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka večná. Zarmútená manželka Zuzana

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil brat a strýko

ONDREJ STRUHÁR

30. 1. 1949 – 16. 1. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba spomínajú:

brat Samuel s manželkou Annou a synovci Rastislav, Branislav a Saša s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starou mamou

JULIANOU ČINČURÁKOVOU

rod. Séčovou 28. 11. 1935 – 9. 1. 2021 z Pivnice

Tichú a trvalú spomienku si navždy zachovajú:

S láskou a úctou sa lúčia:

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

rod. Séčovou 28. 11. 1935 – 9. 1. 2021 z Pivnice

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

dcéra Juliana s manželom a dcéra Anka

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Spomíname si na prvé výročie úmrtia nášho otca a starého otca

vnuk Ivan

BOĽAVÁ SPOMIENKA na otca a starkého

ONDREJA STRUHÁRA

30. 1. 1949 – 16. 1. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju lásku a dobrotu nezabúdame a večne Ťa v srdciach nosiť budeme. Zarmútená dcéra Daniela s manželom Pavlom a deťmi Aničkou, Nataškou a Danielkou

BOĽAVÁ SPOMIENKA na otca a starkého

30. 1. 1949 – 16. 1. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Dcéra Andrea s manželom Pavlom a deťmi Edíkom a Danielkou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynul smutný rok, čo nie je s nami

ONDREJA STRUHÁRA

ONDREJ STRUHÁR

30. 1. 1949 – 16. 1. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: dcéra Jarmila s manželom Samuelom a vnúčatá Irenka a Igor

30. 1. 1949 – 16. 1. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Odišiel náš najmilší, odišla naša pomoc, odišla naša rada, ale v našich srdciach zostane navždy. Zarmútený syn Miroslav s Hermínou a vnúčik Martin 5 /4944/ 30. 1. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 29. januára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 31. januára 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2012, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 2. februára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. So zámerom pestovať, zachovať a zapísať pôvodné slovenské ľudové piesne pred 55 rokmi v Pivnici vznikol festival Stretnutie v pivnickom poli. Celé polstoročie cesta tunajších slovenských spevákov smerovala do tejto dedinky, aby pred obecenstvom a porotou dokázali spevácke vlohy. Aktuálna pandemická situácia znemožnila jeho konanie v minulom roku, preto v tomto nedeľňajšom termíne bude odvysielaná reportáž z jubilejného 50. ročníka. Boh náš je láska. V prvom tohtoročnom náboženskom vysielaní bude uvedený príspevok o Troch kráľoch, ktorý bol nahratý v kysáčskom zbore. Ako pripravovali duchovné zamyslenie, ktoré potom vysielali na Facebooku a YouTube, prezradili mladí selenčskí cirkevníci na čele s novým farárom. Duchovné povzbudenie na začiatok úspešnejšieho roka predniesol farár petrovský Ján Vida.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 31. januára Film: Happy Feet Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Ako ustrážiť dom Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 3. februára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

18.20 18.40

Nedeľa 31. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Aktivity domu kultúry v Kovačici na bežný rok Tradičné slovenské jedlá – makové rožky Utorok 2. februára 16.00 Divadelné predstavenie: Satiry (réžia Fedor Popov) Kreslený film: Popoluška Piatok 5. februára Film: Slávnosť v botanickej záhrade Príspevky z archívu RTV OK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

Nedeľa 31. januára

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 29. januára – Rýchle prachy Sobota 30. januára – Relikvia smrti Pondelok 1. februára – Wasabi Utorok 2. februára – Galaxy Quest Streda 3. februára – Aljaška Štvrtok 4. februára – Riskni to s Polly

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

TELEVÍZIA PANČEVO

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

VEĽKÉ ZMENY V KYSÁČSKEJ TATRE

Štrnásť nových hráčov! Pavel Pálik

a ihrisku Tatry je znovu živo. V nedeľu 24. januára 2021 v zasadacej sieni pod dubmi futbalisti Tatry mali prvé tohtoročné zoskupenie s vedením klubu. Všetkých najprv pozdravil predseda Aca Bogdanović a potom sa prihovoril tréner Dragan Ćulum, ktorý oboznámil hráčov, že prípravy budú ťažké,

oblastnej lige, čo si vyžaduje maximálnu pripravenosť všetkých 28 hráčov. Počas zimy do radov Tatry pristúpili kvalitní hráči, väčšina z vyšších súťaží. Sú to: brankár Srđan Popin (Šajkaš Kovilj), pravý obranca Marko Berić (Crvena zvezda Nový Sad), stopér Aleksandar Živanović (Šabac Sunrise), pravý obranca Kosta Zec (Borac Kozarska Dubica), stredopoliar

Prvé zoskupenie hráčov Tatry v zasadačke pod dubmi

náročné, nebude sa tolerovať neúčasť na tréningoch a porušovanie disciplíny. Zdôraznil, že je cieľ zostať v Novosadskej

Nemanja Duvnjak (Krila Krajine Báčska Palanka), ľavý obranca Miljan Mrđenović (Mladost Donji Dobrić), stredopoliar Zoran

Všetko vysvetlili hráčom: predseda Aca Bogdanović, tréner Dragan Ćulum a pomocný tréner Marián Kulík (zľava) • ŠPORT •

Zukić (Mladost Bački Jarak), útočník Saša Ćurko (Mladost Bački Jarak), stredopoliar Slaviša Stojšić (Slavija Nový Sad), stopér Petar Petrović (OFK Sirig), útočník Petar Grahovac (TSK Temerin) a útočník Goran Grlica (TSK Temerin), vcelku štrnásť nových mien! V mužstve zostali aj niekoľkí futbalisti z jesennej časti, do kádra zapojili i viacerých dorastencov, takže tréner má na zozname 28 jednotlivcov. V pondelok 25. januára, na Pavla, hráči mali prvý tréning na trávniku Tatry. V prípravnom období mužstvo zohrá 5 – 6 priateľských zápasov. Prvý bude 30. januára na Čeneji, potom 6. februára s Obilićom v Zmajeve, na 20. február je naplánované hosťovanie v Kulpíne a 28. februára do Kysáča pricestuje novosadský Index. Pravda, plán príprav sa môže zmeniť alebo doplniť, keďže všetko závisí od počasia, ale aj od epidemiologickej situácie v krajine. Začiatkom marca by mala odštartovať jarná časť majstrovstiev Novosadskej oblastnej ligy, keď v Kysáči bude hosťovať Fruškogorac zo Sriemskej Kamenice.

Nemanja Duvnjak v drese báčskopalanského FK Krila Krajine (Foto: J. P-ý)

Prvý tréning hráčov Tatry bol 25. januára 2021 vo večerných hodinách 5 /4944/ 30. 1. 2021

Šport SPOMIENKY: LALIŤANIA NA 11. TURNAJI O POHÁR SNP V ROKU 1979 A ODVETNÉ HOSŤOVANIE TEPLIČANOV (2)

Športom za priateľstvo medzi národmi Juraj Pucovský

K Panónia vo futb a l o ve j s e z ó n e 1978/79 si ako nováčik vybojoval obstátie v Somborskej oblastnej lige, a potom prišlo pozvanie, aby sa zúčastnil 11. Turnaja o Pohár SNP v Turčianskych Tepliciach. O to sa pričinil predovšetkým vtedajší tréner

OFK Odžaci, Polet Sivac, lalitská Panónia, kým posledné štyri miesta obsadili Polet Rastina (neskoršie Solunac, dnes Rastina 1918, kedysi hral aj v tretej lige), Sloga Čonoplja (terajší člen Srbskej ligy – skupina Vojvodina), Jedinstvo Kolut a šestnásty Radnički Ratkovo. Tréner Srboljub Đinđić, niekdajší vynikajúci brankár odžac-

kon každého jednotlivca môžeme konštatovať, že najlepší dojem na domáce obecenstvo zanechali brankár Pavel Gáni a záložník Momir Erdeljan. Prvý bol veľmi spoľahlivý medzi žrďami a inkasované góly nemohol kryť. Erdeljan aj vtedy dokázal, že mu úloha záložníka najviac sedí. K tejto dvojici treba dodať aj Vučenova, mimoriadne strelec-

ky naladeného, ktorý z ôsmich gólov Panónie sám dal päť! Výkony Rastislava Zorňana a Zorana Malivuka sa zo zápasu na zápas čoraz viac stupňovali, Vujica Popović sa iba na momenty zablysol a zopakoval niekdajšie vynikajúce výkony v drese Panónie. Účinok ostatných futbalistov sa pohyboval od slabého až na priemerný, príčiny čoho treba hľadať

Výprava Laliťanov pred autobusom s pohárom v rukách Momira Erdeljana (v strede dolu)

domácej TJ Baník Jozef Ruják, pôvodom Michalovčan žijúci v Martine, vynikajúci futbalista TJ Strojárne ZŤS, a v roku 1969 bol učiteľom futbalistov TJ Tatran v Mošovciach. Laliťania do Turčianskych Teplíc odcestovali v dobrej nálade, keďže si zachovali status člena Somborskej oblastnej ligy. O tom, aký to bol úspech, najlepšie svedčia mená klubov, ktoré vtedy hrali v spomenutej spoločnosti: titul získala apatinská Mladost, druhý bol somborský Radnički, tretí Borac B. Gračac, štvrtý Stanišić, piaty BSK B. Brestovec, šiesty Polet Karavukovo, potom somborský ŽAK, bezdanský Sport, Kordun Kljajićevo,

www.hl.rs

kého Tekstilca, a vedenie Panónie na tomto zájazde, ktorý trval od 28. júna do 2. júla 1979, malo k dispozícii šestnástich futbalistov. Sedemnástym členom mužstva bol Stevan Marjanović ako hosť, ináč vtedy hráč OFK Odžaci. S Laliťanmi do Československa z tohto klubu cestoval aj fyzioterapeut Branko Nikolić. Hodnotiac vý- Vedenie Panónie na slávnostnej tribúne

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Pavlis, Juraj Pavlis, Ján Zorňan-Pekár, Benka, Malivuk; striedali: Žiak, Ďurčiansky, B. Leskovac, Petrić Nerozhodne sa skončil aj zápas prvých mužstiev Panónie a Baníka 1 : 1 (1 : 1). Slováci sa ujali vedenia gólom výborného Nagyho už v 1. min. a vyrovnal Lazor v 32. min. PANÓNIA: Obradov, Lazić, Molnár, Zorňan (Stepanov), Tatomirov (Vranješ), Lazor, M. Brkić (S. Erdeljan), Živanov (Hmirák), Pivarev, V. Popović, D. Brkić (Pavlovič) BANÍK: Gáni (brankár domácich), Karas, Falovský, Weiss, Poláček, Fidrik, Fias, Augustín, Nagy (Vričan), Maňur (Kleskeň), Belák Počas pobytu u nás Laliťania svojich hostí odviedli na návštevu Nového Sadu, Báčskej Palanky a Odžakov, ale im zaujímavé bolo aj kúpanie sa v kanáli Dunaj – Tisa – Dunaj. Výmena návštev Tepličanom a Laliťanom priniesla nielen športové zápasy, ale aj mnoho pekných zážitkov. To iste každému človekovi mnoho znamená, hoci odvtedy uplynulo

Laliťania pred chatou na Čremošnom čakajú na odchod do Martina

v únave a neriadnych tréningoch. Najviac potešilo úsilie a výkon dorastencov Lazića a čiastočne aj Stepanova (málo hral), ktorí už v nasledujúcej sezóne často hrali v prvej jedenástke. Štyridsaťčlenná výprava Laliťanov bola ubytovaná v horskej chate na Čremošnom (874 metrov nad morom) Geologického prieskumu z Turčianskych Teplíc, a časť hostí (predovšetkým vedenie Panónie) mala lôžka

v chate TJ Baník, sotva niekoľko metrov ďalej. Ihličnaté lesy, lovné revíry, pešie dráhy tam ponúkajú krásne podmienky na oddych a rekreáciu. Výborná obsluha všetkých zamestnancov na chate iba prispela k celkovému príjemnému pobytu a nezabudnuteľným zážitkom v tomto mimoriadne tichom, čistom a útulnom prostredí. Mnohým z nás zostali v pamäti slová vedúceho chaty uja Laca (škoda, že som zabudol priezvisko – pozn. aut.), ktorý sa preriekol, že takých dobrých hostí dosiaľ ešte nemal! A boli tam na prípravách mnohí športovci z vtedajšieho Československa, ale aj z okolitých krajín. Počas tohto zájazdu, účasti na turnaji a priateľskom zápase v Blážovciach Laliťania navštívili Martin, Banskú Bystricu, Zvolen a Prievidzu, kde sa zoznámili s kultúrnymi a historickými pamätihodnosťami týchto miest. Najkrajší zážitok predsa mali počas obchôdzky Riaditeľ Geologického ústavu Turčianske hradu a múzea v BojTeplice a predseda TJ Baník Ing. Ján niciach. Kobich (sprava) v spoločnosti Laliťanov • ŠPORT •

Ján Zorňan-Pekár, vtedajší podpredseda FK Panónia

Už koncom toho istého mesiaca 24. júla 1979 Tepličania vrátili návštevu Laliťanom, medzi ktorými pobudli celý týždeň. Baník počas zájazdu u nás zohral zápasy v Silbaši a Laliti. Prvé mužstvo nečakane prehralo s Našou hviezdou 1 : 3, kým veteráni vyhrali nad Silbašanmi 1 : 0. Potom 29. júla 1979 na ihrisku Panónie boli tiež dva zápasy. V predohre veteráni dvoch mužstiev hrali nerozhodne 2 : 2. Góly za hostiteľov dali B. Leskovac a Juraj Pavlis. PANÓNIA: R. Leskovac, Ž. Popović, Pucovský, Pregun, Michal Pavlis, Ján Grňa, Ján

Brankár Panónie Pavel Gáni v Laliti strážil sieť Baníka

už takmer 42 rokov a futbalisti Baníka a Panónie sa nikdy viac nestretli na futbalovom trávniku! Snímky: autor a M. Smišek

5 /4944/ 30. 1. 2021

Šport KARATE KLUB FRONT STARÁ PAZOVA

Úspechy zanietených športovcov

Členovia Karate klubu Front v Starej Pazove Matej Bzovský

medailami, hlavne tí najmladší, ale i trochu starší. Významné výsledky dosiahli v Dunajskom pohári, potom na Majstrovstvách Vojvodiny, tiež na súťaži Trofej Stará Pazova. Boli to prvé usporiadané preteky počas osláv jubilejného 50. výročia úspešného pôsobenia klubu. Získané medaily sú zdrojom inšpirácie v práci do nadchádzajúcich rokov, pričom usilovnosť viac ako 100 členov klubu isteže prinesie ďalšie veľké úspechy.

ikto nemôže pochybovať o skutočnosti, že futbal a volejbal majú aj v Starej Pazove, ako aj inde najväčšiu popularitu a dlhoročnú tradíciu. Pramene však dovoľujú, aby sme medzi významné športy a športové kluby s vrcholnými výsledka-

Na tréningu

Taká malá tri medaily získala

www.hl.rs

mi zaradili aj tzv. malé športy, ale skutočne s veľkým srdcom. Medzi tieto v tomto prostredí patrí aj Karate klub Front, ktorý založili pred 52 rokmi. Od prvých krokov v tomto známom klube mladé pokolenia učili, že práca, sebavedomie, vytrvalosť, nezištnosť a rešpekt k autorite sú cenou, ktorú každý člen klubu musí zaplatiť za dosiahnutie ktoréhokoľvek cieľa, ktorý za to stojí. Tieto základné ciele spočiatku v menšom, neskoršie v oveľa väčšom počte húževnato vykonávali a s veľkou záľubou sa venovali tomuto masovému športu. Pravda, vo viacerých obdobiach

Informačno-politický týždenník

Snímky: z archívu KK Front boli členovia klubu a usilovní vedúci pred neľahkými úlohami. Zriekaním sa a na úkor voľného času bývalí a súčasní funkcionári vychovali množstvo skvelých karatistov, ktorí našli uplatnenie vo viacerých súťažiach v Srbsku a vo Vojvodine. Medzi najväčšie úspechy iste patria tie, ktoré dosiahli na vlaňajších Majstrovstvách Srbska v Inđiji za účasti 300 družstiev a viac ako 1 200 účastníkov. Karatisti sa ozdobili zlatými, striebornými a bronzovými Aj my máme cenné kovy • ŠPORT •

SPLNILI SA SLOVÁ UČITEĽA JÁNA OČENÁŠA

Susedy na priedomí v jeseni

Aby člny neodplávali

Iný pohľad cez objektív Juraj Pucovský

al pravdu odborný učiteľ Ján Očenáš, okrem iného aj vedúci fotokrúžku v lalitskej Základnej škole Nestora Žučného, keď pred viacerými desaťročiami o jednom žiakovi povedal: „Tento chlapec inakšie pozerá cez objektív fotoaparátu ako iní. Bude z neho dobrý fotograf!“ Tieto slová skúseného učiteľa sa už o nie-

Keď sa sneh rozpustí, bude vody zas...

Nešťastný osud

koľko rokov splnili. Z vtedajšieho chlapca menom Jaroslav Pap narodeného v roku 1957 v Laliti sa stal vynikajúci fotoreportér, lepšie povedané majster fotografie. Jaroslav začal pracovať v novosadskom Dnevniku, zároveň bol redaktorom fotografie v Loveckých novinách, v magazíne Trag a teraz je v Tanjugu. Je úradným fotoreportérom Novosadského veľtrhu, ale jeho fotografie zverejňujú i mnohé známe a prestížne svetové noviny a magazíny. Prvú samostatnú výstavu maestro Pap mal v rámci LORIST-u v roku 1989, druhú hneď o rok. Uhádli ste, boli to fotografie prírody a diviny v nej, ktoré sú jeho najobľúbenejším motívom. Nezdráha sa fotiť ani iné udalosti: športové zápasy (v roku 1990 dostal Tanjugovu odmenu za najlepší záber zo zápasu Vojvodina – Partizan), politické diania a politikov, bol svedkom búrlivých revolučných udalostí v jeseni 1989 v Rumunsku, otrasnej vojny počas rozkladu SFR Juhoslávie... Tentoraz sme sa rozhodli predstaviť vám tvorbu Jaroslava Papa z nejakého iného zorného, krajšieho uhla. Kochajte sa!

Ktorý gunár je najsilnejší?

Krmovisko pre divinu

Bez nich by nám jedlo nechutilo

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate Jarmila Hromčíková, predsedníčka

do svojich radov začlenil spolu 500 ľudí, z toho je 299 aktívnych členov. Členovia MOMS Biele Blato sa zaoberali iniciatívy niekoľkých aktivistov a podpredsedu MSJ pre Banát Jána Haníka a zaoberajú pestovaním národnej identity, 18. januára 1991 bol zvolený 7-členný reči, písma, kultúry, piesní, tancov, zvykov Iniciatívny výbor pre založenie MOMS v Bie- a obyčají. Najčinnejšia bola folklórna sekcia, lom Blate. Jeho predsedníčkou bola Katarína ktorá sa zúčastňovala na rôznych podujatiach, vystupovala viackrát aj v zahraničí, hlavne na Dolinajová. Slovensku. Krátko pôsobila aj Zakladajúce zasadnutie divadelná sekcia. Bieloblatskí zhromaždenia MOMS Biele matičiari boli hostiteľmi mnoBlato sa uskutočnilo 21. apríla hých domácich a zahraničných 1991. Bieloblatský MOMS je súborov, divadelných skupín, na zozname MSJ zapísaný organizovali početné prednášky. pod poradovým číslom 17, Súčasný stav budovy matičného domu Stretali sa tu banátske MOMSaj keď bol založený v ten istý -y, zasadalo tu predsedníctvo deň, keď aj MOMS BoľovMSS, dvakrát zhromaždenie MSJ V súčasnosti je budova zastrešená, napojená ce, iba o hodinu neskoršie. a dve zasadnutia mala NRSNM. na vodovodnú sieť, postavené sú odkvapové V ten slávnostný deň BieMOMS Biele Blato už tradične rúry a vonkajšie dvere a okná. Matičný dom je loblatčania vítali vzácnych tlačí nástenný kalendár, ktorý poschodový, rozlohy 130 m2. V prízemí bude hostí: predsedu MSJ Michala rozdeľuje všetkým členom a sieň pre asi 50 osôb, kuchyňa a toalety a na Speváka, veľvyslanca ČSR poštou zasiela Bieloblatčanom poschodí šatňa, kancelária a archív. v Juhoslávii Františka LipBieloblatskí matičiari pred 30 rokmi rozhodne ku, predsedu Zreňaninskej Ján Haník (1939 – 2011) žijúcim v iných prostrediach v vykročili cestou smerujúcou k zachovaniu a obce Dr. Svetislava Krstića, bol medzi iniciátormi za- Srbsku a v zahraničí. Matičiari zápasili s problé- pestovaniu národného povedomia a kultúrnej biskupa SEAVC Dr. Andreja loženia MSJ a MOMS Biele Berediho a predstaviteľov Blato, prvý podpredseda mom obstátia slovenskej výuč- identity Slovákov, zachovaniu materinského iných MOMS-ov. Sviatočný MSJ pre Banát, čestný člen by v tunajšej základnej škole. jazyka medzi obyvateľmi v multikultúrnom program sa začal v evanje- MSS, predseda MOMS Biele S cieľom podnietiť rodičov, aby prostredí, zachovaniu ľudových zvykov a Blato v rokoch 2005 – 2009 svoje deti zapisovali lickom kostole a pokračoval do slovenských tried, v dome kultúry. Zasadnutie zhromaždenia viedla Katarína Dolinajová, kratší MOMS dlhé roky zaobstarával učebreferát podal Andrej Mlynárček, program po- nice pre prvákov. S rovnakým cieľom kračoval príhovormi hostí, voľbou 7-členného bieloblatskú školu niekoľkokrát navýkonného výboru a 3-člennej dozornej rady vštívili predsedníčka MSS Katarína a kultúrno-umeleckým programom. Vtedy Melegová-Melichová a predsedníčka MOMS už mal 160 členov. Za prvého predsedu NRSNM Anna Tomanová-Makanová. MOMS bol zvolený Daniel Valent, za pokladníka Aj vďaka tomu úsiliu v bieloblatskej Vlastimír Lacko a za tajomníka Adam Jonáš. základnej škole slovenské triedy ešte Je zaujímavé spomenúť, že Adam Jonáš je sú. Od založenia bieloblatský MOMS tajomníkom MOMS Biele Blato až dodnes, čiže trápila otázka vlastných miestností. Tanečníci MOMS Biele Blato na Festivale zvykov V roku 2017 MOMS podnikol prvé bezmála 30 rokov. a obyčají v Aradáči (2011) V 30-ročnom pôsobení MOMS funkciu pred- praktické kroky k vyriešeniu tohto sedu Výkonného výboru vykonávali: Daniel dlhoročného problému, keď na cirkevValent (1991 – 1994), Katarína Dolinajová nom pozemku v strede dediny vedľa evanje- folklórneho dedičstva. Táto cesta niekedy (1994 – 1998), Jarmila Hromčíková (1998 – lickej fary začal s výstavbou matičného domu. bola široká a rovná, ale neraz aj tŕnistá, úzka 2001), Michal Hromčík (2001 – 2004), Pavel Prostriedky na výstavbu MOMS zabezpečil z a neistá, niekedy kráčali ňou vzpriamení, ale Vrška (2004 – 2005), Ján Haník (2005 – 2009) a NRSNM, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, občas aj pokľakli. Avšak nikdy sa nevzdali, nikdy Jarmila Hromčíková (2009 až dodnes). MOMS z Mesta Zreňanin a vďaka rôznym súbehom. nestratili smer a odvahu.

Členovia NRSNM a MOMS Biele Blato po zasadnutí NRSNM v Bielom Blate (2018)

Členovia SR MOMS Biele Blato a vzácni hostia na výročnom zasadnutí zhromaždenia MOMS Biele Blato (2019)