Hlas ľudu 5/2022

Premiéra v Kulpíne Keď ženy v zákulisí riešia žensko-mužské otázky ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

29. 1. 2022 | 5 /4996/

Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo v stredu 19. januára zverejnil konkurzy na finančnú podporu, ktoré budú otvorené do 21. februára. Iba registrované poľnohospodárske gazdovstvá sa môžu uchádzať o štátnu finančnú stimuláciu. O jednotlivých konkurzoch sa môžete dočítať na stranách rubriky Týždeň.

M. Pap

Uzávierka čísla: 26. 1. 2022

Pre milovníkov údenín a banátskej gastronómie z Bieleho Blata prichádzajú pekné správy. Po dvojročnej prestávke podmienenej pandémiou bieloblatský ôsmy v poradí Festival klobás sa toho roku predsa uskutoční.

Prvýkrát bude prebiehať počas dvoch dní – v sobotu 5. a nedeľu 6. februára. Organizátori podujatia, Turistická organizácia mesta Zreňanin a Miestne spoločenstvo Biele Blato aj toho roku naplánovali bohatý program – súťaž o najlepšiu sviežu klobásu, súťaž vo vykonávaní starobylej zabíjačky a očakáva sa bohatá ponuka údenín, sladkostí, starých remesiel, zabíjačkového náčinia.

Nevystane ani bohatý kultúrny a zábavný program.

V. Hudec

Mi

Ján Bačúr

Eva

H u s á rik o v

á

r o sl a v H ra š k o

Eva Hrková

Vi e

ro s l a v a S v e tlí k

od 21. januára do 21. februára 2022 v Galérii Babka Kovačica, Masarykova 65

V priestoroch Galérie Babka v Kovačici v dňoch 21. januára až 21. februára milovníkom umenia je k dispozícii výstava Kovačická a hajdušická zimná rozprávka. Výstavu spoločne Pri príležitosti 30. výročia založenia Galérie Babka Kovačica • 1. októbra 1991 – 1. októbra 2021 zorganizovali Galéria Kovačica a novozaloTíto maliari a Galéria Babka Kovačica za posledných 30 rokov a urobiliNadácia a stále robia dobré meno preBabka Kovačicu, Srbsko a Slovensko vo svete. žené Centrum pre digitalizáciu Slovenského insitného maliarstva v Srbsku a predstavené sú na nej diela dvoch najstarších a troch najmladších maliarov insity.

01. Vladimír Boboš (1906 - 1978) 02. Ján Sokol (1909 - 1982) 03. Michal Bíreš (1912 - 1981) 04. Martin Paluška (1913 - 1984) 05. Pavel Hrk (1922 - 1996) 06. Martin Jonáš (1924 - 1996) 07. Ján Veňarský (1928 - 1985) 08. Ján Kňazovic (1925 - 1985) 09. Zuzana Chalupová (1925 - 2001) 10. Ján Strakúšek (1926 - 2014) 11. Katarína Kožíková (1926 - 2007) 12. Ondrej Lenhart (1928 - 2014) 13. Ondrej Veňarský (1930 - 2019) 14. Ján Garaj (1930 - 2003) 15. Katarina Ďurišová (1931 - 2011) 16. Michal Povolný (1935) 17. Alžbeta Čížiková (1936)

18. Eva Svetlíková (1936 - 2001) 19. Ján Bačúr (1937) 20. Katarína Karlečíková (1937) 21. Ondrej Pilch (1938 - 1992) 22. Eva Husáriková (1942) 23. Ján Husárik (1942 - 2017) 24. Pavel Povolný Juhás (1946) 25. Anna Majorská (1947) 26. Michal Gerža (1948 - 2013) 27. Ján Hriešik (1949) 28. Ana Kňazovic (1950) 29. Anamarija Janiš Jankovič (1950) 30. Pavel Hajko (1952) 31. Anna Lenhartová (1952) 32. Alžbeta Sokolová (1953 - 2011) 33. Ján Žolnaj (1953) 34. Anna Pavlov (1954)

35. Mária Vargová (1954) 36. Martin Markov (1954 - 2013) 37. Anna Kotvášová (1955) 38. Zuzana Veresky (1955) 39. Zuzana Holúbeková (1955) 40. Mária Hlavatý Pavelka (1955 - 2017) 41. Jozef Haviar (1956) 42. Ján Glózik (1957) 43. Pavel Ľavroš (1958) 44. Štefan Varga (1959) 45. Martin Pap (1960) 46. Pavel Cicka (1961) 47. Janko Širka (1961) 48. Juraj Ľavroš (1963) 49. Nada Koreň (1964) 50. Ján Chlpka (1965) 51. Zuzana Jarmocki (1966)

52. Pavel Glózik (1968) 53. Anna Šterbová (1968) 54. Vesna Chrťanová (1968 - 2019) 55. Vieroslava Svetlík (1973) 56. Marija Hlavati Krišan (1975) 57. Anna Lukáčová (1976) 58. Nataša Kňazovic Mijailovć (1977) 59. Vladimír Galas (1984) 60. Eva Hrková (1985) 61. Magdaléna Toman (1990) 62. Miroslav Hraško (1990) 63. Saňa Stvorcová (1992)

O. Glóziková-Jonášová Foto: Galéria Babka Klara Babka (1960) Pavel Babka (1955)

Nadácia Babka ich tvorbu za tri roky digitalizuje Kontakt: Pavel Babka • tel.: 063/661-522 • e-mail: pavel.babka@babka.rs | Klara Babka • tel.: 063/308 326 • e-mail: klara.babka@gmail.com

Príloha Obzory prináša rozhovor s kulpínskym rodákom Michalom Babiakom, vysokoškolským pedagógom, literárnym a hudobným kritikom, divadelným režisérom a dramaturgom. Na fotografii: Michal Babiak so spolupracovníkmi počas ideovej skúšky v Spišskom divadle.

S. Lenhart Foto: Sofia Skokanová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová.

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

V ústrety februáru Olinka Glóziková-Jonášová

U

ž vyše dvoch rokov v spravodajstve zo dňa na deň dostávame sumár informácií o pretrvávajúcej pandémii, o jej nových variantoch, o počte nakazených, vyliečených, zomretých, o vakcíne, o epidemiologických opatreniach atď. Štatistika aj v minulom týždni nebola potešujúca a prajná. Nový variant koronavírusu je aj ďalej prítomný tak v našej krajine, ako i v zahraničí. Štatistická krivka je občas optimistická, z toho zase pesimistická, a napokon môžeme povedať, že sa spĺňajú slová početných odborníkov, najmä epidemiológov či vírusológov, že sa s vírusom budeme musieť zvyknúť žiť. Zdá sa, že si pomaly zvykáme, alebo vyzerá, že sme si už aj zvykli. Aj ďalej sa všetci snažíme udržiavať aké-také epidemiologické opatrenia, niektorí však viac, niektorí zasa menej, ale verím, že väčšina z nás to má stále na mysli. Chrániť seba a tým aj ostatných. A dodržiava odporúčané protipandemické opatrenia.

Avšak naše posledné januárové číslo, piate, už titulnou stranou nasvedčuje, že sa spoločensko-kultúrny život začína naplno usporadúvať a konzumovať. Je na nej záber z divadelného predstavenia v Kulpíne. O tom skutočne svedčia aj člán-

ky v ďalších rubrikách, v ktorých prinášame riporty, reportáže, ale aj zahlásenia blížiacich sa podujatí.

Na pr v ých stranách t ýždenníka sa dočítate o nových konkurzoch pre poľnohospodárst vo, úhr nne deviatich, ktoré zverejnil Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo.

V ďalších rubrikách sa dozviete o zdravotníctve v Báčskom Petrovci, o projekte Rady pre bezpečnosť v Starej Pazove, kým z Kovačice prinášame reportáž o evanjelickom chráme. Okrem toho prečítate si o údajoch z hajdušickej matriky a bieloblatskej klobasiáde. V pravidelnej prílohe Obzory si pripomíname sté výročie narodenia spisovateľa Zlatka Klátika, ale prinášame aj recenziu a rozhovor so šesťdesiatnikom Michalom Babiakom. Kultúrne strany prinášajú riporty z výstav a divadelného predstavenia, recenziu Svetového kalendára a ďalšie občasné podrubriky. Aj na športových stranách si nájdete zaujímavé články, hlavne súvahy vlaňajších športových podujatí.

Nech nám aj budúce, už prvé februárové číslo prinesie rovnako rozmanité čítanie. Majte sa dobre, a hlavne zostávajte zdraví!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Nové konkurzy pre najvyvinutejší sektor vo Vojvodine

ĽUDIA A UDALOSTI

9 Národnostné menšiny – voľakedy a dnes

KULTÚRA

34 Zmapovaný krajanský život

ŠPORT

47 Zveľaďujú podmienky na prácu

OBZORY

23 Misia s cieľom afirmácie našej kultúry a umenia Na titulnej strane: Členovia divadelného súboru KUS Zvolen z Kulpína s režisérkou Marínou Dýrovou inscenovali nové predstavenie. Na malej scéne, teda v sieni spolku v sobotu 22. januára premiérovo zahrali inscenáciu Skúsené, neskúsené a tie iné. Po úspešnej premiére nasledujú reprízy, o ktoré je veľký záujem divákov.

Foto: Anna Francistyová

Belehrad

• •

•

5 /4996/ 29. 1. 2022

3

Týždeň 7 DNÍ

V laviciach alebo online?

Pripravil: Miroslav Pap

P

o ukončení referenda, ktorého výsledkom budú zmeny v súdnom systéme, sa štátni predstavitelia dali do ďalšej práce. V Bruseli sa v stredu 25. januára stretli predstavitelia Rady pre stabilizáciu a pridruženie s cieľom zintenzívnenia rokovacích procesov súvisiacich so vstupom Srbska do EÚ. Srbskú stranu zastupovali: Ana Brnabićová, premiérka, a Jadranka Joksimovićová, ministerka pre európsku integráciu Srbska. Delegáciu EÚ viedol vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, kým komisár Oliver Varhelyi zastupoval Európsku komisiu. V rámci stretnutia účastníci spresnili svoj záväzok voči európskej perspektíve Srbska. Pochválili realizáciu 13. medzivládnej konferencie so Srbskom, ktorá sa konala 14. decembra minulého roku a otvorenie rokovaní v rámci

klastra 4 o Zelenej agende a udržateľnej integrácii. Pochválili tiež ambíciu Srbska otvoriť nové prístupové klastre na základe kontinuálneho pokroku pri implementácii reforiem. Zhodli sa však na tom, že Srbsko musí pokračovať v intenzívnych reformách súdneho systému, ako aj v oblastiach korupcie, slobody médií a organizovaného kriminálu. Samozrejme, medzi popredné kritériá bola postavená podmienka súvisiaca s normalizáciou vzťahov medzi Srbskom a Kosovom. Obe strany vyjadrili silné presvedčenie, že sa s reformami bude intenzívne pokračovať v prospech rýchlejšej integrácie Srbska do EÚ. * Stále prítomná pandémia sťažuje medzi všetkým ostatným aj vzdelávací proces. Skupina odborníkov na Ministerstve školstva, vedy a technologického rozvoja v pondelok 24. januára zverejnila pravidlá týkajúce sa druhého polroku školského roku

2021/2022. Najmä žiaci nižších ročníkov budú musieť absolvovať povinnú každodennú dochádzku. Predsa žiaci vyšších ročníkov to nebudú mať také ľahké, keďže pôjdu do školy podľa tzv. kombinovaného modelu (jeden deň do školy, druhý – online, alebo budú rozdelení do skupín, čo predstavuje veľkú záťaž pre vyučujúcich, keďže kompletné učivo budú musieť denne dvakrát opakovať). Aj stredoškoláci absolvujú kombinovaný model. „Takéto rozhodnutie sme schválili po tom, čo sme rozanalyzovali všetky parametre a údaje, ktoré sme získali od početných inštitúcií.

Toto je najlepšie rozhodnutie tak pre učiteľov, ako aj pre žiakov. Dôležité je, aby sme udržali kontinuitu vzdelávacieho procesu, pri dodržaní všetkých epidemiologických opatrení,“ zdôraznil Branko Ružić, minister školstva, vedy a technologického rozvoja a podpredseda vlády. Zodpovední odborníci toto

rozhodnutie budú korigovať na týždňovej úrovni. * Významné udalosti v histórii človečenstva si treba pripomínať. Hlavne tie, ktoré viedli k vojnám a vraždeniu, s apelom, aby sa už nikdy nezopakovali.

S týmto cieľom si 23. januára na novosadskom nábreží pripomenuli 80. výročie Novosadskej razie. Táto pietna udalosť sa konala za prítomnosti predstaviteľov Mesta Nový Sad, Vojska Republiky Srbsko, Židovskej obce Nový Sad, Matice rómskej, veľvyslanectiev Maďarska, Izraela, Spojených štátov amerických, Bulharska a Čiernej Hory.

Potomkovia obetí symbolicky položili vence na pomník Rodina pri nábreží. V rámci tejto pietnej udalosti slúžili najvyšší predstavitelia Židovskej obce a Srbskej pravoslávnej cirkvi.

Zdroj: RTV Vojvodina, Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja

FEBRUÁROVÁ CENA MESTA NOVÝ SAD STEVANOVI DIVJAKOVIĆOVI. Na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia Mesta Nový Sad v stredu 26. januára výborníci a výborníčky rozhodli, že Februárovú cenu udelia skladateľovi Stevanovi Divjakovićovi. Navrhlo ho Združenie skladateľov Vojvodiny, s podporou Srbského národného divadla, Hudobnej mládeže Nového Sadu, Vojvodinského symfonického orchestra a Nadácie Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry.

Okrem Ceny holubice nositeľ dostane aj 130-tisíc dinárov. Stevan Divjaković je skladateľ aj kultúrny pracovník, ktorý celý život obetavo pracoval nie iba na poli hudobnej tvorby, ale aj na poli organizovania hudobného života. Táto cena sa udeľuje pri príležitosti Dňa Nového Sadu – 1. februára, dňa, keď v roku 1748 Nový Sad bol vyhlásený za slobodné kráľovské mesto. dbb

4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

DOM GARDY V BELEHRADE

Prezentácia spôsobilostí srbského vojska Pripravil: Vladimír Sabo

P

rezident Srbska Aleksandar Vučić sa 19. januára v Dome gardy zúčastnil prezentácie výsledkov analýzy operačných a funkčných spôsobilostí srbského vojska na rok 2021.

Na stretnutí, ktoré sa konalo v Dome gardy na Topčideri,

sa zúčastnili minister obrany Nebojša Stefanović, náčelník generálneho štábu srbskej armády, generál Milan Mojsilović, minister vnútra Aleksandar Vulin, predseda srbského Národného zhromaždenia Ivica Dačić, ako i predsedovia parlamentného a obranného výboru Aleksandar Marković a pre kontrolu bezpečnostných

Obchôdzka vojska

služieb Igor Bečić, ako aj riaditeľ Úradu pre Kosovo a Metóchiu Petar Petković.

Minister Stefanović v rámci prezentácie vyjadril, že za posledný rok pribudlo viac dôstojníkov, poddôstojníkov a profesionálnych vojakov, ako aj vojakov na dobrovoľnej vojenskej službe. Uviedol tiež, že Srbsko zabezpečilo dostatočné množstvo vojenskej techniky,

Pracovná analýza stavu vojska

ako aj streliva.

Minister obrany pripomenul, že od tohto mesiaca sa všetkým zamestnancom v ozbrojených silách a rezorte obrany zvýšia platy o 8 percent, a dodal, že zamestnancom gardy, ktorí vykonávajú veľmi zložité úlohy, rezort poskytne ďalšie zvýšenie platov o 10 percent.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska/Dimitrije Goll

STRETNUTIE PRIMÁTORA VUČEVIĆA A VEĽVYSLANCA MAROKA

Silná väzba medzi dvomi krajinami Pripravil: V. Sabo

P

rimátor Nového Sadu Miloš Vučević sa 20. januára stretol s veľvyslancom Marockého kráľovstva JE Mohamedom Aminom Belhajom. Primátor Vučević poďakoval veľvyslancovi za návštevu a veľvyslanec Belhaj zablahoželal Novému Sadu k oficiálnemu prevzatiu titulu Európskeho hlavného mesta kultúry a zaželal úspešný rok

Rokovanie dvoch strán • TÝŽDEŇ •

2022, v ktorom sa budú realizovať programové aktivity tohto projektu.

Predstavitelia mali rozhovor v súlade so skutočnosťou, že uplynulo už 65 rokov diplomatických vzťahov medzi Srbskom a Marockým kráľovstvom. Zhodnotili, že tieto vzťahy sú tradične priateľské, ale aj rozvojové. Na stretnutí prišli k záveru, že existuje veľký priestor na spoluprácu v oblasti kultúry, hospodárstva

a cestovného ruchu, najmä so zreteľom na význam projektu EHMK pre Nový Sad, Srbsko a región. „Nový Sad bude miestom stretnutia umelcov z celého sveta, kultúrnym centrom Európy a dôležitým S cieľom realizácie nových projektov faktorom rozvoja. To všetko prispeje k cestovnému pekt a obhajujú územnú celisruchu, ekonomike a vo všeobec- tvosť a suverenitu, a zhodnotili, nosti je tu skvelá príležitosť pre že na takých silných väzbách sa ľudí z rôznych krajín nadviazať môže priateľstvo rozvíjať okrem kontakty a vytvoriť tak inovatív- iného aj prostredníctvom početne programy. V tomto ohľade ných projektov. Maroko v Srbsku sme otvorení pre akúkoľvek vý- a Srbsko v Maroku prejavia najmenu a spoluprácu s mestami hlbšiu spätosť súvisiacu so 65.

Maroka a africkými krajinami, výročím diplomatických vzťahov, ktoré sú najbližšie k Európe,“ preto sa tento rok zorganizujú zdôraznil Vučević. rôzne podujatia, ktoré prispejú Účastníci rozhovorov vyjadrili k ešte lepšej spolupráci medzi spokojnosť s tým, že Srbsko a oboma krajinami.

Maroko pestujú vzájomný rešZdroj a foto: novisad.rs 5 /4996/ 29. 1. 2022

5

Týždeň POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO, VODOHOSPODÁRSTVO A LESNÍCTVO

Nové konkurzy pre najvyvinutejší sektor vo Vojvodine Pripravil: Miroslav Pap

účel bolo vyčlenených 80 000 000 dinárov. ko aj po minulé roky, Ani dobytkárstvo nezostane Pokrajinský sekretariát bez podpory. Najmä na toto pre poľnohospodárstvo, odvetvie poľnohospodárstva vodohospodárstvo a lesníctvo APV vyčlenila 15 000 000 dinárov. začiatkom roka zverejnil ak- Cieľom tohto konkurzu je tuálne konkurzy, ktoré by mali podporiť kvalitnú výrobu mlieka zvýšiť úroveň sektorov, ktoré a mäsa, zväčšiť podiel dobytkárpatria pod uvedený sekretar- skej produkcie, ako aj motivovať iát. Samozrejme, uchádzať sa záujemcov o výrobu nových, inomôžu iba vlastníci registro- vatívnych produktov. Týmto chce APV zvýšiť aj životný štandard obyvateľov ž i j ú c i c h v dedinách.

Aj výrobcovia ovocia, hrozna, zeleniny (vrátane húb), kvetov a iných plodín budú mať možnosť uchádzať sa.

Bude existovať Nové kombajny vidieť čoraz častejšie možnosť nakúpiť si nové vybavevaných poľnohospodárskych nie, napr. na sušenie ovocia a zelegazdovstiev. Ide o 9 konkurzov, niny, pasterizáciu, uskladňovanie ktoré sa budeme v nasledujú- produktov či sterilizáciu. Z celcom príspevku snažiť priblížiť kových 20 000 dinárov si ešte záujemcom. budú môcť zadovážiť aj zariadM e d z i n a j v ä č š i e a enia na spracovanie plodín a n a j h o d n o t n e j š i e p a t r í balenie produktov. konkurz, ktorý sa upriamuje Do tohto sektoru podpory sú na zabezpečenie vybavenia na zaradení aj včelári. Tí si budú môcť ochranu proti zlým poveternos- z finančných zdrojov nakúpiť tným podmienkam. Do tohto včelie rodiny, úle, prístroje na konkurzu bola zaradená podpora medobranie a pod. O finančné výsadby viníc a ovocných sadov zdroje sa môžu uchádzať ešte aj na území APV. Celková výška výrobcovia vín, pív a destilátov. finančnej podpory je stanovená Pre nich je pomoc určená hlavne na 100 000 000 dinárov. na nákup potrebnej techniky Zo subvencií bude podporená a celkového zariadenia na výrobu aj inštalácia zariadení, ktoré súvi- spomenutých produktov, ktoré sia s rastlinou výrobou. Záujem- sú na vysokej úrovni v našej kracovia sa budú môcť uchádzať jine. o finančnú pomoc, ktorá bude usMedzi najžiadanejšie mernená na výstavbu skleníkov, patrí konkurz na nákup ale aj iných objektov, ktoré súvisia poľnohospodárskej mechas rastlinnou výrobou. Na tento nizácie a zariadení na výrobu

A

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Podpora APV je nevyhnutná pre rozvoj poľnohospodárstva vo Vojvodine

organických produktov. Na tento konkurz je vyčlenených 12 000 000 dinárov. V tejto kategórii APV zdôraznila význam mladých uchádzajúcich sa poľnohospodárov, ktorí sa usmerňujú na modernejšiu mechanizáciu. Čoraz dlhšie letné obdobia bez dažďa pre poľnohospodárov predstavujú veľký problém.

Z toho dôvodu sa do popredia dostáva čoraz potrebnejšie

aj ustanovizne usmernené na vzdelávanie mladých v oblasti poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lesníctva. O finančnú pomoc majú možnosť žiadať aj dobrovoľné hasičské spolky na úrovni Vojvodiny.

Väčšina z uvedených konkurzov je otvorená do 21. februára a o pomoc sa môžu uchádzať tak fyzické, ako aj právnické osoby.

Detailné údaje o jednotlivých konkurzoch a o potrebnej do-

Poľnohospodárstvo predstavuje hlavný zdroj príjmov väčšiny obyvateľstva vo Vojvodine

zavlažovanie, nie iba zeleniny, ale aj ostatných plodín. Na zabezpečenie zavlažovacích systémov APV vyčlenila rekordných 370 000 000 dinárov, čo svedčí o význame tejto podpory a potrebe investovať do zavlažovacích systémov.

Medzi podporenými budú

kumentácii na konkurovanie si záujemcovia môžu nájsť na webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo.

Zdroj: Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo • TÝŽDEŇ •

Slovensko SČÍTANIE OBYVATEĽOV 2021

Prekvapujúce čísla Miroslav Pap

S

čítanie obyvateľov, domov a bytov sa na Slovensku realizovalo počas minulého roka. Novinkou však posledného sčítania bolo, že sa konalo hlavne v elektronickej forme, bez použitia papierových formulárov. Prostredníctvom mobilnej aplikácie SODB 2021 a prostredníctvom e-formulára na dostupnej webovej stránke.

Využité bolo aj tzv. integrované sčítanie, ktoré je založené na kombinácii údajov z administratívnych zdrojov, a tiež na základe údajov, ktoré boli získané priamo od obyvateľov. Sčítanie sa konalo v dvoch etapách – v prvej boli sčítané domy a byty a v druhej obyvatelia.

Zastúpené bolo aj asistované sčítanie, keď obyvateľom, ktorí sa nemohli prihlásiť (išlo hlavne o starších obyvateľov), pomáhali asistenti.

SČÍTANIE OBYVATEĽOV Na základe Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2021 v krajine žilo 5 499 270 obyvateľov. Je to o 52 234 obyvateľov menej než v roku 2011. Z celkového počtu sčítaných obyvateľov 48,9 percenta tvorili muži a 51,1 percenta predstavovali ženy.

Oproti roku 2011, keď bolo naposledy realizované sčítanie, stúpol aj podiel slobodných a rozvedených. V priemere je ženatých a vydatých 40 percent ľudí, slobodných je viac ako 44 percent, rozvedených 8 percent a ovdovelých 8 percent. Najviac rozvedených obyvateľov žije v Bratislave.

Zaujímavosťou je, že narástol podiel obyvateľov nad 65 rokov. V predproduktívnom • SLOVENSKO •

veku (do 14 rokov) je 16 percent obyvateľov, produktívny vek (od 15 do 64 rokov) tvorí 64 percent obyvateľov a poproduktívny vek (viac než 65 rokov) presahuje 17 percent. Podľa Štatistického úradu práve podiel obyvateľov nad 65 výrazne stúpol. Za rok 2021 zomrelo 73 201 ľudí, čo predstavuje rekord v histórii Slovenska. Čo sa týka štátnej príslušnosti, tak tú má 98,9 percenta

obyvateľov. Mestá sú najviac obývané a žije v nich 53,2 percenta populácie, kým na dedinách 46,8 percenta. Aj vzdelanostná úroveň stúpla vyššie.

Z celkovej populácie 18,4 percenta má vysokoškolské vzdelanie. Dokonca v Bratislavskom kraji vysokoškolské vzdelanie má až jedna tretina obyvateľov.

Zároveň v tomto kraji žije aj najmenší počet ľudí so základným vzdelaním (11,6 %).

Zlepšila sa aj kvalita bývania. Podľa Štatistického úradu od 2010 do 2015 roku bolo zrekonštruovaných 23,2 percenta domov. Za posledných 10 rokov bolo postavených 9,9 percenta domov a najviac v Bratislavskom kraji. V rodinných domoch žije 49,2 percenta obyvateľov, kým ostatní žijú v bytoch.

KONFESIONÁLNA A ETNICKÁ PRÍSLUŠNOSŤ V rámci sčítania obyvateľov na Slovensku sa v minulom roku zároveň robili aj ďalšie prieskumy obyvateľstva, medzi

Obyvateľstvo sa sčitovalo aj prostredníctvom mobilnej aplikácie (foto: hnonline.sk)

ktoré patrí aj náboženské vyznanie. Na základe Štatistického úradu sa najviac Slovákov hlási k rímskokatolíckemu náboženskému vyznaniu, presnejšie 56 %, a tvoria veľkú väčšinu vo všetkých krajoch, okrem Bratislavského a Košického.

V obci Námestovo žije najväčší podiel rímskokatolíkov na Slovensku, dokonca až 92,4 percenta, a je to zároveň aj najslovenskejšia obec v krajine.

Na druhom mieste je Evanjelická cirkev augsburského

ému vyznaniu hlásia ľudia na Myjave, v Turčianskych Tepliciach a v Liptovskom Mikuláši.

Gréckokatolíci sú na treťom mieste (218-tisíc, čiže 4 %), kalvíni tvoria 1,6 % a pravoslávni 0,9 %.

Zaujímavosťou je to, že výrazne stúpol aj podiel obyvateľstva, ktoré sa nehlási k žiadnemu náboženskému vyznaniu, presnejšie 23,8 %.

Najviac ľudí bez náboženského vyznania žije v Bratislavskom kraji, takmer 40 %. Čo sa týka etnickej príslušnosti, najväčšiu národnostnú menšinu na Slovensku tvoria Maďari (7,5%), na druhom mieste sú Rómovia

Najviac je Slovákov a rímskokatolíkov

vyznania, ku ktorej sa hlási 287 000 obyvateľov, čiže 5,3 %. Na porovnanie z minulých sčítaní obyvateľstva: v roku 2011 bolo evanjelikov 316-tisíc, v roku 2001 – 372-tisíc a v roku 1991 – 326-tisíc. Najviac sa k evanjelick-

a na treťom Rusíni. Na Slovensku žije aj srbská národnostná menšina, ku ktorej sa prihlásilo 1 084 obyvateľov.

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, scitanie.sk

5 /4996/ 29. 1. 2022

7

Ľudia a udalosti PODPORILI AJ PROJEKT OBCE STARÁ PAZOVA

Pre väčšiu bezpečnosť dopravy vo Vojvodine Anna Lešťanová

takmer 54 miliónov dinárov do rozvoja okrajinský tajomník pre dopravnej a cestnej energetiku, stavebníctvo infraštruktúry. Ako a dopravu Ognjen Bjelić uviedol na tejto maudelil na sklonku lanského roka lej slávnosti udelepredstaviteľom miest a obcí na nia zmlúv, bezpečúzemí AP Vojvodiny zmluvy v hod- nosť dopravy je note 38 miliónov dinárov na spo- významná téma, lufinancovanie projektov rozvoja o ktorej budú ešte dopravy a cestnej infraštruktúry rokovať, a prioritou im je najmä ochrana v roku 2021.

Spoločná fotografia z udelenia zmlúv predstaviteľom miest a obcí Na súbehu rezortného sekreta- najmladších účast- (foto: z archívu pokrajinskej vlády) riátu podporených je 27 projek- níkov v doprave.

Nenávratné prostriedky pre displejov v zónach škôl sú podpo- zaradené tri základné školy: v Beletov, ktoré budú realizované v 18 jednotkách lokálnej samosprávy. montáž dopravnej signalizácie rené v mestách a obciach Odžaci, giši (ZŠ Very Miščevićovej), Starých Nenávratné prostriedky sú zabez- a technickej výbavy na brzdenie Stará Pazova, Sombor, Sriemska Bánovciach (ZŠ Slobodana SavMitrovica, Žitište a Čoka, kým pros- kovića) a Nových Bánovciach (ZŠ pečené na úpravu zón triedky na montovanie semaforov Nikolu Teslu). škôl, montáž semaforov na križovatkách dostali štyri pro„Tieto zóny budú v úplnosti na križovatkách a prostredia: Kanjiža, Kikinda, Pećinci upravené, a to vertikálnou a hojektovanie kruhových a Bečej. Prostriedky na vypraco- rizontálnou signalizáciou, montoobjazdov. vanie technickej dokumentácie vané budú po dva rýchle displeje Ako sa uvádza na pre výstavbu kruhových objazdov v každej zóne. Celková hodnota portáli pokrajinského sú usmernené do Kikindy, Senty, projektu vynáša 5 miliónov disekretariátu a podľa slov Odžakov a Subotice. Tentoraz sú nárov a časť financuje aj obec, O. Bjelića prioritou bola podporené aj projekty na vypra- presnejšie Rada pre bezpečnosť úprava zón škôl a na covanie technickej dokumentácie Obce Stará Pazova. Po postupe tomto súbehu je podpre montáž semaforov na križo- verejného obstarávania, ktorý porených 16 takýchto bude čoskoro vypísaný, začnú vatkách v Pančeve a Subotici. projektov v hodnote „Rezortný pokrajinský sekre- aj uvedené práce v týchto troch 18 miliónov dinárov. Pokrajinský tajomník Ognjen Bjelić zmluvu Z týchto prostriedkov udelil aj Obci Stará Pazova, v mene ktorej ju tariát vypísal súbeh na niekoľko dedinách. Účelové prostriedky upravených bude 37 zón prijala Jelena Pešićová (foto: z archívu pokra- účelov, ktoré sa vzťahujú na úpra- na tomto súbehu sme dostali vu zón škôl v lokálnych samosprá- aj pred dvomi rokmi a vtedy sú na území AP Vojvodiny. jinskej vlády) vach. Stará Pazova sa uchádzala upravené zóny škôl v Starej PazoV pláne na bežný rok si vytýčili zabezpečenie kvalitnej dopravy v zónach škôl dostali a dostala prostriedky na montáž ve (ZŠ Simeona Aranického), Notechnickej dokumentácie pre Kanjiža, Sriemska Mitrovica, Čoka, dopravnej signalizácie v zónach vej Pazove (ZŠ Rastka Nemanjića všetky neupravené alebo čias- Pančevo, Zreňanin, Kovačica, Vr- škôl a montáž rýchlych disple- – sv. Sávu) a vo Vojke (ZŠ Milana točne upravené zóny škôl. šac, Stará Pazova, Pećinci a Báčsky jov,“ povedala Jelena Pešićová, Hadžića), ale bez LED displejov, tajomníčka Rady pre bezpečnosť čo nebolo zaradené do projektu,“ V rozpočte na rok 2022 sú Petrovec. predvídané vkladania v hodnote Projekty montovania rýchlych Obce Stará Pazova. Do projektu sú prízvukovala Pešićová.

P

SVIATOK RUSÍNOV. V miestnostiach Kultúrno-osvetového spolku Đuru Kiša v Šíde dňa 17. januára si pripomenuli Deň rusínskeho národnostného spoločenstva. V mene Obce Šíd pri oslave tohto dňa boli prítomní predseda Zhromaždenia obce Šíd Tihomir Stamenković a členka Obecnej rady Katarina Mitrovićová. Program osláv bol zložený z poézie, piesní a tancov, a tak bolo predstavené bohatstvo rusínskej kultúry, tradície a jazyka, ktoré sú základom identity každého národa. Prítomní si tiež mohli vypočuť prezentáciu o Rusínoch, ich obetiach v prvej svetovej vojne a ich úlohe v pristúpení Vojvodiny k Srbsku. Harmonické spolužitie početných národnostných spoločenstiev a multikultúrnosť sú jednou z najvýznamnejších charakteristík Obce Šíd.

Na fotografii: Momentka z osláv Dňa rusínskeho národnostného spoločenstva v Šíde.

L. Pavković

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S ODMENENOU STREDOŠKOLÁČKOU KLÁROU FITOŠOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Národnostné menšiny – voľakedy a dnes Anna Lešťanová

a kultúrnej identity národnostných menšín vo Vojvodine. órum pre edukáciu, spoluSlávnostné udelenie odmien prácu, afirmáciu a podpo- najúspešnejším žiakom v rámci ru občianskej spoločnosti projektu Afirmácia multikulturizNový Sad (skrátený názov: FE- mu a tolerancie vo Vojvodine sa SAP) v spolupráci s Pokrajinským konalo v Novom Sade v druhej sekretariátom pre vzdelávanie, polovici decembra 2021. Podľa predpisy, správu a národnostné rozhodnutia súbehovej komisie menšiny – národnostné spolo- prvú cenu získala Klára Fitošová čenstvá v rámci projektu Afirmá- zo Starej Pazovy, žiačka Gymnácia multikulturizmu a tolerancie zia Branka Radičevića v Starej Pavo Vojvodine (respektíve subpro- zove za prácu Obyčaje v Pazove. jektu Multikulturizmus na klik) Jej sa za odmenu dostal mobilný telefón. Najúspešnejším žiakom v pokrajinskej vláde odmeny udelili Milinka Chrťanová, úradujúca asistentka pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, a Dr. Ida Kabok, predsedníčka Správnej rady FESAP. Klára sa na súbehu zúčastnila s videoprácou Obyčaje v Pazove a potrebovala údajne dosť času na výber samotného materiálu. S cieľom zhotoviť čím lepší celok montáž robila s kamarátkou Emíliou Faragovou. Nebolo Klára Fitošová s ďakovnou listinou to pre ne ťažké, lebo to nerobili po prvý raz. „Najprv a odmenou som na našom kanáli Pazovv minulom roku vypísal súbeh ské obyčaje na stránke YouTube na najlepšie videopráce na tému pozerala, ktoré obyčaje budem Národnostné menšiny – voľakedy spracovať. Po výbere materiálu a dnes. Právo účasti mali žiaci som napísala aj krátky spriestredných škôl v AP Vojvodine. vodný text o každej obyčaji, Na súbeh sa podával materiál o ktorej som potom rozprávala. v podobe krátkej videoformy Montážou sme do videa pridali (animácia, film, klip, prezentá- aj hudbu a niektoré fotografie,“ cia a iné podoby videoformy) hovorí K. Fitošová, ktorá sa o súv trvaní 1 až 10 minút, ktorý sa ťaži dozvedela od profesorky zaoberá zadanou témou. slovenského jazyka a literatúry Súčasťou projektu bolo vy- Vladislavy Havranovej. pisovanie 6 odmeňovacích sú„Práve profesorka Havranová behov pre žiakov základných mi poradila, aby som sa súťaže a stredných škôl z územia AP zúčastnila, lebo vie, že sa zaujíVojvodiny. Žiaci mali za úlohu mam o našu tradíciu a ľudové vytvoriť práce rozličných foriem kroje. Účasť na tomto súbehu na zadané témy v oblasti multi- bola pre mňa veľká výzva a som kulturizmu, etnickej rozličnosti nesmierne šťastná, že som sa

F

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Pri nahrávaní zvykov – oblievačky

mohla po prvýkrát zúčastniť v takomto peknom projekte,“ zdôraznila nositeľka prvej ceny.

Po ukončení ZŠ hrdinu Janka Čmelíka roku 2020 Klára sa zapísala do tamojšieho Gymnázia Branka Radičevića – všeobecné zameranie. Medzi jej obľúbenými predmetmi je i slovenčina, hoci sa na tejto škole vyučuje ako fakultatívny predmet. Táto všestranne talentovaná dievčina

aj moji kamaráti, ktorí sú tiež aktívni vo folklóre. Vždy, keď sa stretneme, zaspievame si a zatancujeme,“ povedala naša spolubesedníčka a doložila, že lásku k ľudovým krojom zdedila od svojej starej mamy, ktorá vlastní krásny ľudový odev. „Keď vojdem do jej izby, neviem si zvoliť, ktoré časti odevu by som si najradšej obliekla,“ hovorí mladá Pazovčanka.

Zo slávnostného udelenia cien v Novom Sade

je aj aktívnou členkou tamojšieho SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

Tancuje už 11 rokov a jej veľkou záľubou je i staropazovská slovenská ľudová hudba. „Lásku k našim zvykom a obyčajam mi vštepili moji najmilší v rodine. Som veľmi rada, že sa o slovenskú tradíciu zaujímajú

Pri nahrávaní materiálu pre kanál Pazovské obyčaje na stránke YouTube Klára najviac spolupracuje s kamarátmi a mamou, ktorá všetko usilovne nahráva aj kamerou. V tejto práci plánujú aj naďalej svorne pokračovať.

Fotografie: z archívu K. Fitošovej

5 /4996/ 29. 1. 2022

9

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Aktuálna zdravotná situácia v petrovskom prostredí Jaroslav Čiep

si pohovorili o aktuálnej zdravotnej situácii na území Obce Báčsky Petrovec, ako aj vôbec o činnosti punktu zdravotnej ochrany pre občanov tejto obce.

– Od začiatku vlaňajšieho roka sme organizovali očkovanie občanov. Pravidelne každý deň sme mali záujemcov a po čase sme zadovážili aj všetky druhy očkovacích látok, ktoré bolo možné dostať na trhu. Dobré tempo očkovania potrvalo až do jesene, keď trochu ochabol záujem o tento druh ochrany.

No aj naďalej sa ľudia očkujú, prevažne teraz už treťou dávkou. Niekto si príde už aj po štvrtú dávku.

O

d začiatku šírenia celosvetovej pandémie Covid-19 v marci roku 2020 až takmer do konca toho roku Obec Báčsky Petrovec bola akoby po troche ušetrená pri riziku nakazenia sa touto chytľavou chorobou, aj napriek tomu, že každodenne početní petrovskí pracovníci a žiaci cestovali do Nového Sadu, kde už bola iná situácia, neprajnejšia.

V takom prajnom stave ubehla celá jar a potom aj celé leto a časť jesene. Vtedy sa len ojedinele vyskytli registrované osoby v tejto obci, ktoré aj testom mali potvrdenú prítomnosť tejto choroby. Až pred zimou, keď nastala tretia vlna návalu vírusu, situácia v Báčskopetrovskej obci sa rapídne zhoršovala. Postupne sa vydávali aj prísnejšie zdravotné a sociálne opatrenia ohľadom koronavírusu a v decembri 2020 vyhlásili aj mimoriadnu situáciu na území Obce Báčsky Petrovec, ktorá trvala tri mesiace. Počet registrovaných infikovaných občanov tejto obce podľa údajov z Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny vtedy neustále narastal. Na sklonku roka bolo až 276 aktívnych prípadov.

Po Novom roku 2021 správy evidovali pokles a do februára ten počet klesol na 26 prípadov.

V polovici januára minulého roka v rámci boja s pandémiou sa do obehu dostalo aj očkovanie. Na území Obce Báčsky Petrovec bol otvorený jeden punkt pre masovú imunizáciu, a to v Dome zdravia v Báčskom Petrovci. Jar a leto minulého roka bolo pomerne mierne v celej

10

www.hl.rs

Riaditeľka Dr. Anna BoldockáIlićová

Ako to v súčasnosti funguje?

– Funguje tak, že prídete sem do dozornej služby imunizácie.

Zo začiatku vlani sa to robilo dvoma spôsobmi: objednávalo

roku, zdá sa, je ešte menší záujem o imunizáciu, lebo badáme, že opadol denný priemerný počet na tomto oddelení.

M áte prehľad, koľko občanov je zaočkovaných v tejto obci?

– Presné údaje máme v službe, ale môžem potvrdiť, že percento zaočkovaných v tejto obci sa pohybuje na úrovni 50 percent, ktorí prijali aspoň jednu očkovaciu dávku.

A ako je to s chorými na kovid?

– Po novom roku aj u nás rapídne stúpol počet chorých. To znamená, že je ich aspoň dupľom viac ako vlani. V minulom týždni sme mali viac ako 80 pacientov denne na prehliadke.

Z toho počtu zhruba polovica bola pozitívna. Na tomto punkte

krajine, ale jeseň priniesla novú vlnu pandémie a 20. septembra 2021 predsedníčka obce Jasna Šprochová opäť vyhlásila mimoriadnu situáciu na území Obce Báčsky Petrovec po tom, čo sa zase nadmieru zvýšil počet chorých občanov. Toto uznesenie ani doposiaľ nie je odvolané, čiže ešte stále je v platnosti, už viac ako štyri mesiace. Napodiv, okolité obce a veľké mestá sa vyhli takýmto opatreniam. Medzičasom odborníci zistili, že vírus viackrát mutoval a v súčasnosti vedľa delta najviac je v expanzii variant omikron.

Zastavili sme sa v Dome Budova Domu zdravia v Báčskom Petrovci zdravia v Báčskom Petrovci, kde sme na dvore zastihli aj sa elektronicky cez E-správu, ale sme zväčšili objem práce, sú na viacero spoluobčanov čakajú- bolo možné aj voľne si zastať do to dvaja doktori, je to vyčerpácich otestovať sa, a s riaditeľkou radu. Teraz už možno prísť bez vajúce, lebo potom iné služby Dr. Annou Boldockou-Ilićovou ohlásenia a zaočkovať sa. Tohto trpia, a budeme musieť niečo

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

konať, je tu hodne nadčasov, ktoré sotvaže možno uhradiť.

imunizačné oddelenie a prednedávnom nám na návrh ministerstva zdravotníctva otvorili ešte jedno oddelenie v továrni Marbo v Maglići. Okrem toho máme pediatrickú, laboratórnu

Keď ide o stomatologickú službu, prispieva nám obec, ktorá mimochodom už nie je naším zakladateľom, lež pokrajina, a zubný technik robí aj protetiku. Doplnkovou prácou pracujú

Ako funguje primárna starostlivosť a špeciálne služby?

– Počet zamestnancov v našej ustanovizni sa neustále zmenšuje. Na príčine tomu je aj zmenšenie počtu obyvateľov.

Podľa predpisov je presne určené, ktoré služby takýto Dom zdravia má poskytovať. Každý, ktorý odíde z tohto prostredia, nepriamo a nevedome robí zle tým, čo tu zostávajú.

Pre zmenšený počet obyvateľov nám už viaceré služby nepatria. Nádvorie Domu zdravia, kde sa zoskupujú aj záujemcovia o testovanie, a vo Jeden špecialista patrí vedľajšej budove pracuje aj covid oddelenie na 35 000 obyvateľov, čo u nás sotva kedy už bude. a gynekologickú službu, ako aj u nás fyziatrička Dr. StojšinoOkrem primárnej zdravotnej prevenciu v stomatológii pre vá vo štvrtok poobede, a tým ochrany máme kovid oddelenie, deti a starších ako 65 rokov. kryje aj prácu toho oddelenia,

a tiež internista Dr. Trnovac, lebo človek, keď sa chystá na operačný zákrok, potrebuje cez primárnu absolvovať aj sekundárnu zdravotnú ochranu, aby sa mohol posunúť na terciárnu a nemocničnú liečbu do KCV. Práve tento internista poskytuje mienku a odporúčanie na operáciu. V podstate máme niekoľko služieb, ktoré zostali z minulých predpisov. Napr. aj špecialistka rádiologička Dr. Speváková pracuje, ale v prípade, že odíde do dôchodku, tá služba u nás zanikne. Žiaľ, zostali sme aj bez lekární.

Keď ide o technickú vybavenosť, zdá sa, že ste na tom dobre...

– Áno, stále vynovujeme. Vlani sme od obce dostali aj dva nové automobily na službu v teréne, aj sanitky sú relatívne nové, tiež dva ultrazvuky. Vkladáme a vynovujeme aj interiér v našich objektoch. Tohto roku je v pláne aj zateplenie hlavnej budovy.

PRVÁ AKCIA DOBROVOĽNÉHO DARCOVSTVA KRVI V OBCI KOVAČICA

Kovačická obec prispela 64 jednotkami krvi Olinka Glóziková-Jonášová

Č

ervený kríž Kovačica v spolupráci s Ústavom pre transfúziu krvi v utorok 25. januára usporiadal prvý tohtoročný odber krvi v Obci Kovačica, a to v Kovačici a Pa-

dine. Úhrnne 66 občanov prišlo s cieľom darovať túto vzácnu tekutinu, avšak po lekárskom vyšetrení krv darovalo 64, v Kovačici 31 a v Padine 33 osôb.

Odber sa konal ako aj predtým v priestoroch miestnych spoločenstiev v Kovačici a Pa-

dine. Okrem tejto na rok 2022 sú naplánované ešte dve akcie dobrovoľného darcovstva krvi v tejto obci, v máji a septembri.

Dr. Neda Kocićová z Ústavu

• ĽUDIA A UDALOSTI •

pre transfúziu Vojvodiny informovala, že sa tejto akcie zúčastnilo 11 nových darcov, ktorí po prvýkrát darovali krv.

Foto: Červený kríž Kovačica

5 /4996/ 29. 1. 2022

11

Ľudia a udalosti DVE DESAŤROČIA SEAVC V ODŽAKOCH

Symbolika Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov Miroslav Pap

T

ýždeň modlitieb za jednotu kresťanov navrhol v roku 1908 Paul Wattson s cieľom zjednotiť kresťanov celého sveta. Termín tohto celokresťanského podujatia sa však z roka na rok mení a rozličný je na dvoch pologuliach. Ako hlavná inšpirácia Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov tohto roku je cesta mudrcov z východu, ktorí pozývajú na spojenie v nádeji všetkých národov zeme, a preto bol zvolený ako najpodstatnejší verš z Evanjelia podľa Matúša 2, 2: „Videli sme na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“

jednotu kresťanov, ktorý tohto roku trval od 18. do 25. januára, sa zapojila aj Evanjelická cirkev na Slovensku a Slovenská evanjelická cirkev v Srbsku, organizujúc početné aktivity spojené s touto celosvetovou udalosťou.

Aj v súvislosti s tým v sobotu 22. januára slávnostnými bohoslužbami si pripomenuli dve desaťročia fungovania odžackej diaspóry, ktorá patrí pod evanjelický cirkevný zbor v Laliti (pozn.: Na základe ústavy SEAVC v Srbsku v článku 28 je uvedené: Organizované cirkevné zbory s farským úradom sú materské zbory a tie, ktoré nemajú farský úrad, sú filiálne

Trúbkové trio pod vedením farára Miroslava Poničana

modlitieb za jednotku kresťanov a oslava jubilea spočíva v tom, že sa v Odžakoch Slováci evanjelici stretajú v katolíckom kostole. Na začiatku osláv

licky vítal príchod evanjelického biskupa Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD., a všetkých veriacich a týmto sa ešte viac akcentoval význam už spomenutého kresťanského týždňa.

Slávnostných bohoslužieb sa okrem biskupa a katolíckeho

Slávnostné bohoslužby vykonané za prítomnosti evanjelických a katolíckych predstaviteľov

Celkový koncept tohto kresťanského podujatia pripravili Pápežská rada na podporu jednoty kresťanov a Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví. Do Týždňa modlitieb za 12

www.hl.rs

zbory. Tie prostredia, v ktorých žijú evanjelici a. v. bez miestnej cirkevnej organizácie, tvoria diaspóry patriace k niektorému materskému zboru.)

Symbolika prelínania Týždňa

Informačno-politický týždenník

zvonením zvonov župnik odžacký a apatínsky a naddekan báčsky Jakob Pfeifer symbo- Viera Bátoriová viedla diaspóru 17 rokov

• ĽUDIA A UDALOSTI •

dekana zúčastnili: Viera Bá- biskup Jaroslav Javorník. jelici z Odžakov aspoň raz do 20. januára 2002 za prítomnosti toriová, farárka vo výslužbe, O založení tejto diaspóry mesiaca stretali. Po mojom biskupa Jána Valenta a seniora Zuzana Poničanová, farárka – sa vyjadrila Viera Bátoriová, súhlase nasledovalo stretnu- báčskeho Samuela Vrbovského administrátorka evanjelického farárka vo výslužbe, ktorá tie so záujemcami, s ktorými bola oficiálne aj založená fília cirkevného zboru v Laliti, a Mi- sa podieľala na jej založení sme sa na všetkom dohodli. v Odžakoch.“ roslav Poničan, farár – adDiaspóra naplno ministrátor v selenčskom pracovala od svojho evanjelickom cirkevnom založenia – konali sa zbore. V rámci bohoslužieb tu krsty, konfirmácie, vystúpil ženský spevokol, sobáše, podávala sa zborový spevokol pod veVečera Pánova. Od dením kantora Ladislava začiatku bola vyTamašiho, potom trúbkové tvorená aj správa trio pod vedením farára tejto diaspóry a na Miroslava Poničana a Mária bohoslužbách sa Hrnčiarová, zvonárka lalitschádzalo okolo 30 ského cirkevného zboru, veriacich. Časom prečítala primeraný text. tento počet klesal. „Teší ma, že táto diaspóra Farárka vo výslužvydržala dvadsať rokov. be Viera Bátoriová Svoju kázeň som nasmevyjadrila potešenie, že sa v práci pokraroval na tému otvorených dverí, ktoré symbolizujú čovalo aj po jej odspasenie. A toto robia aj chode do výslužby.

Zborový spevokol pod vedením Ladislava Tamašiho spríjemnil služby Božie Odžačania už dvadsať rokov, V roku 2020 do laodkedy sú tu dvere otvorelitského cirkevného né. Teší ma, že sa toto zosúla- a viedla diaspóru 17 rokov: Poprosili sme o pomoc kato- zboru prišla evanjelická farárka dilo s Týždňom modlitieb za „Keď sa obnovoval Miestny líckeho kňaza Jakoba Pfeifera, Zuzana Poničanová, ktorá pojednotu kresťanov, lebo pred odbor Matice slovenskej v Od- ktorý súhlasil s tým, aby sme kračovala s vedením diaspóry. dvadsiatimi rokmi evanjelikom žakoch, existoval už záujem mali raz mesačne bohoslužby „Prvé obnovené služby Božie sa konali 6. septembra v roku 2020, keď som sa s cirkevníkmi dohodla na tom, že začneme s prácou. Na bohoslužby do Odžakov prichádzajú aj cirkevníci z Lalite, aby nás tu bolo viac.

Služby máme raz mesačne a prisluhujeme tu aj Večeru Pánovu. V prípade, že sa to nedá zrealizovať v Odžakoch, títo veriaci prichádzajú do Lalite.

Je to také milé, že sa vieme navzájom dohodnúť na všetkých programoch. My ich povolávame aj do Lalite, keď máme početné aktivity. Veľká vďaka patrí naddekanovi a župnikovi Jakobovi Pfeiferovi, ktorý nás tu vždy srdečne víta,“ uviedla S nádejou na ďalších dvadsať rokov pôsobenia farárka Zuzana Poničanová.

Po ukončení sa účastníci boli otvorené dvere do kato- o združovanie sa evanjelikov. v katolíckom kostole, s čím služieb Božích presunuli do líckeho kostola. Veľká vďaka Potom tento záujem dočasne súhlasila aj katolícka vrchnosť slávnostnej siene Športovépatrí naddekanovi Jakobovi upadol. V roku 2001 prišiel za zo Subotice. Prvé služby Božie ho centra, kde v priateľskom Pfeiferovi, ktorý urobil mnoho mnou Jaroslav Supek s pros- sme mali práve na odžacký duchu pokračovala menšia pre túto diaspóru,“ zdôraznil bou, aby sa slovenskí evan- kirbaj 29. septembra. Potom oslava.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

5 /4996/ 29. 1. 2022

13

Ľudia a udalosti SLOVENSKÝ EVANJELICKÝ KOSTOL V KOVAČICI

Zachovanie dedičstva pre budúce generácie Anna-Andrea Holíková

tina Danila bolo spolu s rámom na oknách chrámu a dlhoročná obnovené počas niekoľkých námaha o opravu organu sa roku, keď Kovačica oslamesiacov v rokoch 2013 a 2014 stala realitou. vuje okrúhle 220. v Pokrajinskom ústave pre narodeniny, je ochranu kultúrnych pamiatok Už roky organista MgA. Janvhodný čas zamyslieť a obraz bol znovu posväte- ko Siroma, PhD., sa zakladá o sa aj nad ďalšími výroný na Veľkonočný pondelok dôkladnú opravu chrámového čiami spätými s týmto roku 2014. Opravy a úpravy organu, ktorú podporili aj kanprostredím v rokoch boli cez roky zamerané aj na tori a presbyterstvo v bývalom pred nami. Jeden taký kostolnú vežu, a tak bola roku druhom kovačickom cirkevnom bude roku 2028, keď 2012 vykonaná nevyhnutná zbore, kde sa od Štefanského slovenský evanjelický elektrifikácia zvonov, ktorou koncertu roku 2015 pravidelne chrám Boží oslávi 200. bolo pozastavené ich poško- konala zbierka na tento účel. narodeniny. Totiž kovadzovanie sa pri zvonení. „Organ v kovačickom chráme čický chrám bol stavaný Čestný dozorca Ján Vereský Božom bol postavený v dávv rokoch 1824 až 1828, sa o početných projektoch nom roku 1915,“ hovorí Siroma. keď bol 19. októbra aj zmienil takto: „Všetky posvätený, a odvtedy veľké opravy si vyžasa tu káže evanjelium dujú finančné prospo slovensky. Kostol je triedky, ktorých často významným symbolom nebolo nadostač. dediny, okrem duchovPreto bolo rovnako ného má význam i v dôležité mať podSlovenský evanjelický chrám Boží v Kovačici pestovaní slovenskosti, oslávi dvojsté narodeniny roku 2028 poru, porozumenie o čom svedčí i udalosť ľudí a najviac rovnaznáma ako Kovačický proces. úpravami bolo úplné vynovenie ko chápať dôležitosť a Zaujímalo nás, aké plány a ak- dlažby roku 2007, o rok neskor- neraz aj súrnosť danej tivity sa rozbiehajú v cirkevnom šie bola prvá iniciatíva za opravu opravy a obnovy – čo zbore ohľadom tohto blížiaceho oltárneho obrazu. Hodnotné nebol vždy prípad. sa jubilea. dielo známeho umelca Konstan- Avšak neraz sa pomoc našla vtedy, keď sa „Je to naša zodpovednosť k najmenej očakávalo, budúcim generáciám – zachobuď to boli samotní vať toto drahocenné kultúrne odborníci – majstri, dedičstvo, v ktorom Kovačičaremeselníci, alebo nia majú príležitosť už bezmála ochotní cirkevníci, dve storočia pestovať svoj duktorí chceli priložiť Symbol Kovačice s duchovným a národchovný život. Naši predkovia zo nápomocnú ruku nostným významom skromnej modlitebne prešli do k dielu. Spomínam veľkolepého chrámu, ktorý je si, že keď sme sa rozbiehali „Ubehlo viac než jedno storočie udržiavaný generácie, teraz je do opravy oltárneho obrazu, a nástroj sa po prvýkrát odmlčal, rad na nás,“ vyzdvihol na úvod veľkú podporu nám poskytla ukončil totiž jednu svoju etapu rozhovoru zborový pán farár kunsthistorička Jarmila Ćen- fungovania. Oprava organa sa Mgr. Martin Bajza. dićová z postu náčelníčky pre riešila dlhodobo a bola predmeZa posledných 20 rokov boli spoločenskú činnosť v Obci tom nejedného zasadnutia cirv kostole uskutočnené väčšie Kovačica. Početné akcie sme kevných správ (vtedy ešte oboch a menšie práce a projekty, ale realizovali samostatne zbier- cirkevných zborov). Nástroj bol početné aj pribúdajú, dokonca kami, ale aj cez finančné gran- vo vážnom stave a v letných sa opäť vracajú na zoznam úloh. ty Obce Kovačica, NRSNM, AP horúčavách pod vplyvom sucha Okrem záväzných opráv strechy Vojvodiny a ďalších organizá- sa staval takmer neovládateľný. či elektriny, údržby lavíc vykonacií či štátnych orgánov.“ Jeho výrazné zhoršenie stavu né boli i finančne namáhavejšie Naposledy v minulom roku zapríčinil predovšetkým zub práce. K dvojstým narodeninám Organ v kovačickom kostole bola ukončená výmena skiel času, ako aj vysušenie kosto-

V

14

www.hl.rs

Kovačice bola obnovená chrámová fasáda, ako aj vymaľované vnútro chrámu. Medzi väčšími

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

la po jeho prepílení a následnom odvlhčení. Z toho dôvodu bolo nevyhnutné vykonať jeho komplexnú a rozsiahlu opravu.

Po konzultácii s odborníkmi cirkevné vedenie sa rozhodlo urobiť modernizáciu nástroja a jeho vyzdvihnutie na vyššiu technickú, umeleckú a kvalitatívnu úroveň. Starý nespoľahlivý pneumatický systém bude nahradený novým elektrickým.

Okrem spoľahlivejšieho chodu traktúr organ bude obsahovať aj počítačovú pamäť na registrové kombinácie, čo výrazne uľahčí ovládanie nástroja. Základný zvukový obraz nástroja však zostane nezmenený a naďalej bude niesť znaky romantického štýlu. Romantickú štýlovosť a charakter umocní aj novozabudovaná žalúzia pre druhý manuál.“ V novembri 2021 organ bol napokon rozobratý a počas nasledujúcich mesiacov bude úplne zrekonštruovaný a modernizovaný. Práve tieto nasledujúce mesiace budú príležitosťou, aby

Oltárny obraz známeho umelca Konstantina Danila

sa kvalita tohto romantického nástroja pozdvihla na vyššiu úroveň a aby sa tento organ stal jedinečným v užšom a širšom okolí. Detailnejšie o tom hovorí • ĽUDIA A UDALOSTI •

pán Siroma: „Keďže od začiatku plánovania opravy bolo rozhodnuté vymeniť pneumatický

Vianoce minulého roku a pomôže k zakúpeniu nových registrov do kovačického organa. Adopto-

Veľkolepé vnútro chrámu

systém za elektrický, navrhol som cirkevnému vedeniu, aby sa využila jedinečná príležitosť a aby sme nástroj pozdvihli ešte o kategóriu vyššie. K tomuto kroku nám chýba skupina jazykových registrov, ktoré zrejme pre veľkú finančnú investíciu neboli v období postavenia nástroja zabudované.

Rozširovanie nástroja o niektoré registre je bežnou záležitosťou a z dejín kostola nám je známe, že rozširovaný bol aj prvý organ v kovačickom kostole od Christiana Rotha.

Nakoľko ide o finančne náročnú investíciu, zvažovali sme, že sa s nakúpením nových registrov počká. Medzitým počas môjho pôsobenia v zahraničí som sa stretol s projektom ,adopcie píšťal’, ktorý zabezpečil finančné prostriedky na opravu organov vo viacerých kostoloch.

Po dlhodobom zvažovaní som predniesol návrh adopcie píšťal novej cirkevnej správe, ktorá navrhovaný projekt podporila.

Adopcia píšťal bola spustená na

vaním organovej píšťaly sa budú cirkevníci podieľať na budovaní kultúry a umenia v Kovačici a zanechajú tým pamiatku svojim budúcim pokoleniam. Kovačica je v súčasnosti metropolou in-

„Práve prebiehajú opravy na organe, ale treba začať plánovať aj ďalšie kroky. Fasádu chrámu po dvoch desaťročiach nahrýzol zub času, takže je potrebná dôkladná oprava, osvieženie je potrebné i na vnútorných stenách. Pravdepodobne najsúrnejšie sú opravy na kostolnej veži, tak zvnútra, ako i vonkajška, najmä na dekoráciách. Ďalej je potrebné vymeniť drevenú dlažbu pod lavicami. Lavice na chóre sú staršie ako samotný chrám, majú už dve storočia a vyžadujú si dôkladnú rekonštrukciu. Čaká nás mnoho práce, a možno povedať, náročných niekoľko rokov. S dobrou vôľou a chuťou pomôcť našich cirkevníkov, predovšetkým s Božou pomocou, verím, že sa nám podarí zabezpečiť prostriedky a tieto plány realizovať.“ Kovačický evanjelický chrám krášli stred dediny, tento jednoloďový nábožný objekt vidieť

V kostole počas služieb

sitného umenia. Opravou a rekonštrukciou organa sa vytvára nový pilier rozvoja organového hudobného umenia v našom prostredí.

O plánoch do nasledujúcich rokov pán farár Mgr. Martin Bajza uvažoval takto:

už zďaleka a hoci nemožno predpokladať s istotou, treba pevne veriť, že nie iba blížiace sa okrúhle narodeniny počká vo vynovenom rúchu, ale aj početné ďalšie. Dúfajme hlavne, že bude navštevovaný nami vojvodinskými Slovákmi – svojimi Kovačičanmi.

5 /4996/ 29. 1. 2022

15

Ľudia a udalosti PEKNÉ SPRÁVY Z BIELEHO BLATA

Festival klobás sa predsa uskutoční Vladimír Hudec

T

a pokúsime sa napraviť nedostatky tak, aby toto podujatie, ako aj iné podujatia týkajúce sa dediny a vidieckej turistiky dosiahli vysokú úroveň. Očakávame dobrú návštevnosť a kvôli

radičné, ôsme v poradí podujatie Bieloblatská klobása predsa bude zorganizované. Podujatie bude prebiehať v dňoch 5. a 6. februára pod patronátom mesta Zreňanin. Organizátormi budú Miestne spoločenstvo Biele Blato a Turistická organizácia mesta Zreňanin. Potvrdili to na tlačovke 21. januára riaditeľ TO Zreňanin Zoran Ljubotina a predseda MS v Bielom Blate Miroslav Markuš.

Riaditeľ TO povedal, že podujatie Bieloblatská klobása Toho roku sa ošípané budú opaľovať slamou, nie plynom je prvé medzi početnými podujatiami, ktoré sú epidemiologickej situácii sme plánované v tomto roku. podujatie rozvrhli do dvoch „Za pomoci mesta Zreňanin dní, takže sa uskutoční počas ako patróna podujatia miestne dvoch dní,“ povedal o. i. Ljuspoločenstvo a turistická orga- botina. „Banát je okrem iného

Pripravuje sa aj bohatá ponuka údenín...

nizácia sa pousilujú podujatie zorganizovať v takom rozsahu, v akom bolo pred dvomi rokmi.

Zopakujeme to, čo bolo dobré, 16

www.hl.rs

známy aj svojou rozmanitou gastronómiou a všetky turistické návštevy sú tesne späté aj s gastronomickou ponukou. Už

Informačno-politický týždenník

aj preto nám je toto podujatie veľmi vzácne a dôležité.“ Predseda bieloblatského MS pripomenul, že idea o organizácii takéhoto podujatia vznikla spontánne a že sa všetko začalo veľmi skromne. Len čo mesto Zreňanin Bieloblatskú klobásu zaradilo medzi turistické podujatia mesta, veľmi rýchlo prerástla dedinské rámce a vyrástla vo Bez vyprážania oškvarkov to neprejde veľmi navštívenú deň podujatia, teda v sobotu udalosť. „Pred dvomi rokmi úroveň 5. februára, bude usporiadapodujatia bola významne po- ná svojrázna súťaž v zabíjačke zdvihnutá na omnoho vyššiu starobylým spôsobom. Totiž úroveň. Toho roku sme program družstvá z okolitých dedín rozdelili na dva dni,“ povedal M. Perlez, Mužlja, Stajićevo, Ečka Markuš. „Týmto chceme aj náv- a, pravdaže, Biele Blato budú števníkov rozvrhnúť do dvoch mať za úlohu – tak, ako sa to dní. Po prvé je to dôležité kvôli v tejto časti Vojvodiny voľakedodržaniu epidemiologických dy robilo – vykonať zabíjačku opatrení, ale aj preto, že oča- začnúc opaľovaním svine sla-

... ale aj sladkostí

kávame, že sa týmto spôsobom vyhneme dopravnej zápche, ktorá bola prítomná v predchádzajúcich rokoch. V prvý

mou, až po finálové spracovanie mäsa. Svojim hosťom budú ponúkať svieže pečené klobásy, oškvarky, pečienku smaženú na • ĽUDIA A UDALOSTI •

cibuli, chýrečný bieloblatský bravčový paprikáš, tlačenku a iné zabíjačkové špeciality, ale aj pálenku, víno a domáce koláče. Porota bude známkovať

kvalitu spracovania mäsa, ako aj pripravených špecialít,“ vysvetlil Markuš. Ústredným podujatím a dôvodom na príchod do Bieleho

Ústredným podujatím aj toho roku bude súťaž vo výrobe sviežej klobásy

Blata bude súťaž o najlepšiu siel a podobne. Hostí dňa bude sviežu domácu klobásu, ktorá sa zabávať skupina Apsolutno rouskutoční v nedeľu 6. februára. mantično, kým na druhý deň Organizátori pre všetky druž- vystúpi Tamburášsky orchester stvá zabezpečia 5 kg sviežeho bravčového mäsa, 10 m čriev, miesto na výrobu klobás. Súťažiace družstvá si so sebou prinášajú všetko, čo je potrebné na výrobu klobás.

Porota, ako aj doteraz, bude hodnotiť spôsob prípravy klobás, vzhľad svie- Vyhnú sa organizátori dopravnej zápche? žej klobásy, vzhľad a chuť pečenej klobásy, ako aj Duša balkanska a rocková skudekoráciu stola a poslúženia. pina Nostradamus. Zahlásený je Okrem toho ako aj doteraz aj kultúrno-umelecký program, budú organizované i predajné v ktorom budú účinkovať KUD výstavy údenín a zabíjačkového Pionir a mestský zbor zo Zrenáčinia, pálenky, vína, syrov, ňanina, sólisti, básnici a žiaci sladkostí, medu, starých reme- základnej školy.

V ŠÍDE

Jubilejná klobasiáda Blaženka Dierčanová

Č

lenovia Združenia Sriemska zabíjačka a klobasiáda sa pripravujú na realizáciu svojho podujatia, ktoré bude v sobotu 12. februára. Bude to jubilejná 25. klobasiáda, v rámci ktorej bude súťaž o najlepšiu údenú domácu klobásu. O programe tohto podujatia nám povedal predseda združenia Stanislav Dierčan: – Už tradične v druhý februárový víkend usporiadame Sriemsku klobasiádu. V súťaži o najlepšiu údenú klobásu majú právo účinkovať naši občania, ale aj obyvatelia z celého Srbska. Svoje výrobky môžu priniesť do miestností spolku Jednota v Šíde v piatok 11. februára od 12. do 20. hodiny, ako aj v sobotu 12.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

februára od 8. hodiny ráno až do 12. hodiny. Novinkou je, že tohtoročná klobasiáda bude edukačného rázu, a to znamená, že súťažiaci môžu byť prítomní pri hodnotení a budú môcť vidieť a ochutnať vzorky a vypočuť si mienku odbornej poroty, ktorej členovia budú

tak sa každý môže presvedčiť, že vždy jestvuje aj nejaká ešte lepšia…

Ako odborná porota hodnotí klobásy?

– Po prvé klobása musí mať pekný vzhľad a príjemnú vôňu.

Potom, keď sa podľa vzhľadu vyberú tie lepšie, nasleduje

radiť, ako zlepšiť kvalitu tohto chutného štipľavého výrobku. Často si totiž myslíme, že naša klobása je najchutnejšia, ale keď je pred nami napr. 60 klobás,

ochutnávka a hodnotenie mozaiky, keď klobásu prekrojíme – aj na koliesko, ale aj vodorovne. Čím viac je klobás, tým viac práce má komisia. Údené vý-

robky ocenia dvaja profesori z Technologickej fakulty v Novom Sade. Dôverujeme im, lebo už roky hodnotia klobásy. Okrem toho novinkou bude ešte jeden člen odbornej poroty, a to je pán Mladen Lemaić, ktorý získal najviac prvých cien v tejto súťaži. Nie div, lebo on sa zaoberá spracovaním bravčového mäsa a kvalitou jeho výrobkov si zaslúži byť v komisii.

Aký program plánujete na jubilejnú 25. klobasiádu?

– To závisí od epidemickej situácie a podujatie organizujeme v súlade s predpísanými opatreniami. Ak situácia bude priaznivá, večer zorganizujeme vyhlásenie víťazov a bude pripravená večera a zábava.

5 /4996/ 29. 1. 2022

Foto: z archívu Združenia Sriemska zabíjačka a klobasiáda

17

Ľudia a udalosti STAROPAZOVSKÁ OBEC – STARÉ BÁNOVCE

Čestný kríž v rukách Velibora Jevtića Anna Lešťanová

P

red niekoľkými stovkami občanov v stredu 19. januára (na Zjavenie podľa pravoslávneho kalendára) v Starých Bánovciach 33 najodvážnejších a najsmelších plavcov, medzi ktorými boli aj tri dámy, sa zúčastnilo tradičného Bogojavljanského plávania o čestný kríž. Podujatie sa po ôsmykrát konalo na známej starobánovskej pláži Venecija, ktorá bola z tejto príležitosti zvlášť upravená.

Bogojavljanský kríž bol z novobánovského kostola kočmi prepravený do chrámu Božieho v Starých Bánovicach, kde sa zoskupili početní veriaci a účastníci podujatia Plávanie o čestný kríž 2022. Prosesia sprevádzaná jazdcami na koňoch sa potom zastavila na pobreží Dunaja, kde sa konal slávnostný program.

Symbolických 33 metrov od brehu Dunaja po čestný kríž preplávalo 33 plavcov, medzi ktorými najrýchlejší bol Velibor Jevtić, tamojší 18-ročný mladík,

sedu Obce Stará Pazova, ktorý podujatie po kratšom hudobnom bode, v ktorom sa zúčastnila tamojšia Spevácka skupina Izvor, aj slávnostne

Účastníci Plávania o čestný kríž 2022

a tohto podujatia sa zúčastnil po prvý raz, podobne ako aj polovica tohtoročných účastníkov vo veku 18 až 20 rokov.

Od Đorđa Radinovića, pred-

otvoril, Jevtić dostal pozlátený kríž, plášť rytiera a medailu. Aj ostatných 32 plavcov za účasť v tradičnom Bogojavljanskom plávaní dostali medaily. Pláva-

nie sa konalo za podpory Obce Stará Pazova a organizátormi podujatia boli Turistická organizácia Obce Stará Pazova, miestne spoločenstvá a zbory Srbskej pravoslávnej cirkvi podunajských dedín Staropazovskej obce. A práve tieto zbory na znak dlhoročnej podpory a pomoci predsedovi Đ. Radinovićovi udelili na pamiatku príležitostný kríž s venovaním.

Plávanie o čestný kríž je jednou z turistických ponúk tamojšej Turistickej organizácie Obce Stará Pazova a zaradené je medzi 11 podujatí osobitného významu pre túto obec.

Plávanie o čestný kríž 2022 sa úspešne skončilo a našťastie prítomní záchranári vo vode a zdravotníci z tamojšieho DZ Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja nemali žiadnu potrebu zareagovať.

JANUÁR V KOVAČICI

Snehuliaci a sánkovačka

Z

imy už nie sú ako voľakedy. Pred rokom takmer vôbec nesnežilo. A preto bol nedávny sneh skutočným zážitkom, najmä pre deti, ktoré si v druhej polovici januára aspoň na pár dní mohli užiť zimné hry, sánkovačku, kĺzačku, guľovačku... Po uliciach sa objavili snehuliaci, ktorých prítomnosť vždy vytvorí idylické rozprávkové ovzdušie.

S. Lenhart / Foto: jm

V Ulici Michala Babinku vznikol päťčlenný band Sánkovačka – osobitný zážitok snehuliakov

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sneh na cestách spomalil premávku, ale okolie získalo nekaždodenné zimné čaro • ĽUDIA A UDALOSTI •

Varíme s Vami

Vážení čitatelia, milovníci rozmanitých tradičných a moderných jedál, ako sme už avizovali v našom týždenníku, máme pre vás jednu staronovú novinku týkajúcu sa receptov, ktoré si môžete prečítať na stranách Hlasu ľudu. Recepty si môžete prečítať v našich dvoch pravidelných prílohách Poľnohospodárske rozhľady a Mozaika, avšak okrem v spomenutých najnovšie vám prinesieme recepty aj v osobitnej rubrike Varíme s Vami. Sú to recepty, ktoré nám posielate a môžete aj ďalej posielať aj vy, vážení čitatelia.

Neváhajte teda a zapojte sa do našej staronovej rubriky, v ktorej vám budeme prinášať nové recepty našich čitateľov či čitateliek. Recepty môžete posielať všetci, bez ohľadu na vek a pohlavie. Potrebné je poslať jasný popis ingrediencií, ako aj postup prípravy s fotografiou na našu mailovú adresu: nvu@hl.rs alebo poštou na adresu Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234, s poznámkou: Do rubriky Varíme s Vami.

Tie najzaujímavejšie zverejníme v našom týždenníku. A to nie je všetko. Poskytnutie svojho receptu sa vám oplatí! Za odmenu dostanete od nás krásne darčeky v knižnej podobe. Tak neváhajte, posielajte nám svoje recepty a už onedlho sa môžete tešiť na skvelé publikácie z našej knižnej produkcie.

V pokračovaní si prečítajte recept čitateľky Ruženy Kraticovej z Padiny.

Red.

foto: freepik.com

Posielajte nám svoje recepty a budete za ne odmenení

Domáca gibanica POTREBUJEME: Na cesto: 500 g múky 2 dl vlažnej vody 1 dl oleja 2 lyžice soli 1 kvások

Na plnku: 400 g syra 4 lyžice smotany 3 vajcia olej na vymastenie lokší

Takto sa to podarí: Do vlažnej vody rozmrvíme kvások, dodáme olej, soľ a múku. Cesto dobre zamiesime a podelíme na 24 guľôčok. Každú rozvaľkáme v priemere 10 cm. Tri lokše položíme jednu na druhú, s tým, že sa dve potrú olejom a tretia sa nepotiera. Postup opakujeme. Dostaneme osem lokší. Necháme ich odstáť 10 minút. Kým oddychujú, urobíme plnku. Zmiešame syr, smotanu a vajcia. Ak je syr slaný, nesolíme. Každú lokšu rozvaľkáme v priemere 30 cm a vložíme do okrúhlej a vymastenej ťapše. Pomastíme ju olejom a potrieme 4 lyžicami plnky. Tak urobíme aj s ostatným cestom. Vrch nakropíme olejom a minerálnou vodou.

Pečieme na teplote 200 °C cca pol hodiny. Dobrú chuť.

Foto: z archívu R. Kraticovej • ĽUDIA A UDALOSTI •

5 /4996/ 29. 1. 2022

19

DETSKÝ KÚTIK

Lana Horňáková, 1. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica Nada Vukovićová, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča

Lana Tordajiová, 5. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč Hana Marčoková, 5. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Spomienky na zimné prázdniny Už je po prázdninách. Zostalo po nich iba spomínať na krásne zážitky. Sú to spomienky na vianočné a novoročné chvíle, na darčeky pod stromčekmi, na sviatky s blízkymi. Všetko to bolo krásne. Ale to, čo dotvorilo chvíle prázdninového voľna, bol sneh.

Deti mali veľkú radosť, že napadal sneh, a tak sa mohli hrať hry, ktoré iba tento zimný zázrak vie vyčariť: korčuľovať, sánkovať, guľovať a podarilo sa urobiť aj snehuliakov. Na tému zimných prázdnin nám napísali a nakreslili aj kamaráti z Padiny a Pivnice.

Aj vy sa môžete podeliť s nami o svoje zážitky z prázdnin.

Katuša

20

Vanesa Imreková, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Žiaci 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

Kristián Pavlov, 5. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Daniela Vlčeková, 1. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Noemi Bélová, 1. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Zimné prázdniny Zimné prázdniny sú už za nami a znovu sedíme v školských laviciach.

Počas zimných prázdnin zažila som mnoho prekrásnych chvíľ. Začalo sa to vianočnými sviatkami, zdobením vianočného stromčeka a výzdobou celého domu. Chodila som polazovať a dostala som mnoho balíkov. Na Štedrý večer sme odišli pod obloky spievať koledy. Sprevádzal nás pritom aj môj brat na gitare. Dostali sme veľa sladkostí, ovocia, ale aj peňazí. Silvestrovský večierok a vítanie Nového roka som strávila doma so svojimi rodičmi. Reprízu sme si urobili spolu s priateľmi z Kovačice a s mojou kamarátkou Sárou. Čoskoro napadal prvý sneh. Bola som prešťastná. S kamarátmi, bratom a naším psíkom sme boli na veľkom kopci, z ktorého sme sa spúšťali na sánkach a naozaj sme sa výborne bavili. Tak sa to opakovalo, až kým sa sneh neroztopil. Kým sme trošku oddychovali od sánkovačky, v teplej izbe som čítala knihu Roberta Takariča Online exkurzia, ktorú som dostala od starých rodičov.

Zimné prázdniny sú krásne, lebo sú plné zážitkov, sviatočných radostí a častejšie ako vždy strávené s rodinou a priateľmi. Každý rok si na ne pamätám ako na tie najkrajšie.

Ema Juricová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina • DETSKÝ KÚTIK •

Dnes ráno, keď ma mama zobúdzala zo spánku, nebolo mi všetko jedno, lebo som si zvykla dlhšie spať ako inokedy. No predsa som s radosťou vyskočila z postele a rýchlo som sa chystala do školy. Zimné prázdniny sa skončili, zasa sme v školských laviciach.

Prázdniny mi začali veľmi pekne. Tešila som sa zo známok v žiackej knižočke a potom prišli ešte aj Vianoce, z ktorých sme mali veľkú radosť. Na Štedrý večer sme s priateľkami chodili spievať pod obloky.

Všetci nás pekne privítali a dávali nám všelijaké maškrty a dináre. Na nasledujúce ráno som na ulici čakala deda Mráza, ktorý chodil po dedine a delil deťom rôzne sladkosti. Potom sme doma ozdobili veľký stromček. Pod stromčekom som mala mnoho balíkov, ktoré som dostala pri palazovačke. Po Vianociach sme sa chystali dočkať Nový rok. Cez polnoc sme vyšli na ulicu a spolu so susedmi sme spúšťali ohňostroj. Bolo to nádherné. Nebo bolo osvietené všelijakými farbami. Najkrajšie ale bolo vtedy, keď napadal sneh. Každý deň sme sa s priateľkami hrali na snehu, guľovali, kĺzali, sánkovali na veľkom brehu. Tu nám bolo veselo, padali sme do snehu a bolo nám to smiešne. Pred naším domom sme s ockom urobili veľkého snehuliaka. Dali sme mu na hlavu hrniec namiesto čiapky, šál, metlu a nos z mrkvy.

Tieto prázdniny boli výnimočné, pretože nám počas nich napadal sneh. Budem si na ne dlho pamätať.

Tamara Kuľová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

5 /4996/ 29. 1. 2022

21

ilustrácia: pixabay

Je po prázdninách

Z medicíny

Mužský a ženský faktor sterility Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

FAKTOR MUŽSKEJ STERILITY Neplodnosť u mužov môže byť spôsobená rôznymi faktormi a zvyčajne sa hodnotí analýzou spermií.

Pri analýze spermií (spermogram) špecialista hodnotí počet spermií (koncentráciu), pohyblivosť a morfológiu (tvar) spermií. Určité odchýlky od bežných hodnôt neznamenajú, že je muž neplodný.

V skutočnosti analýza spermií pomáha určiť, či a ako mužské faktory prispievajú k neplodnosti.

Príčiny neplodnosti sú dysfunkcia semenníkov, hormonálne poruchy alebo genetické ochorenia.

Dysfunkcia semenníkov alebo ejakulácie Varikokéla je stav, pri ktorom sú žily na mužských semenníkoch zväčšené a spôsobujú ich prehriatie, pretože teplo môže ovplyvniť počet alebo tvar spermií.

Trauma semenníkov môže ovplyvniť produkciu spermií a viesť k menšiemu počtu spermií.

Nezdravé návyky, ako je nadmerné požívanie alkoholu, fajčenie, užívanie anabolických steroidov a užívanie nelegálnych drog tiež prispievajú.

Užívanie určitých liekov a doplnkov.

Liečba rakoviny, ktorá zahŕňa použitie určitých typov chemoterapie, ožarovania alebo chirurgického zákroku na odstránenie jedného alebo oboch semenníkov.

Zdravotné stavy ako cukrovka, cystická fibróza, určité typy auto-

22

www.hl.rs

imunitných porúch a určité typy infekcií môžu spôsobiť dysfunkciu semenníkov.

Hormonálne poruchy Nesprávna funkcia hypotalamu alebo hypofýzy – hypotalamus a hypofýza v mozgu produkujú hormóny, ktoré udržujú normálnu funkciu semenníkov. Nadmerná produkcia prolaktínu – hormónu produkovaného hypofýzou (často v dôsledku prítomnosti nezhubného nádoru hypofýzy), alebo iné stavy, ktoré poškodzujú alebo zhoršujú funkciu hypotalamu alebo hypofýzy, môžu viesť k nedostatočnej produkcii spermií.

Hormonálna nerovnováha, ktorá spôsobuje mužskú neplodnosť, zahŕňa: benígne a malígne nádory hypofýzy, vrodenú adrenálnu hyperpláziu, vystavenie vysokým hladinám estrogénu, vystavenie vysokým hladinám testosterónu, Cushingov syndróm a chronické užívanie kortikosteroidov.

Genetické poruchy Genetické stavy, ako sú Klinefelterov syndróm, mikrodelécia chromozómu Y, myotonická dystrofia a iné, menej časté genetické poruchy môžu spôsobiť, že sa spermie nevytvoria, alebo sa vytvorí len veľmi málo spermií.

FAKTOR ŽENSKEJ STERILITY Stavy, ktoré postihujú ktorýkoľvek zo ženských pohlavných orgánov, môžu prispieť k ženskej neplodnosti.

Informačno-politický týždenník

Dysfunkcia vaječníkov (prítomnosť alebo neprítomnosť ovulácie a účinky ovariálneho „veku“) Menštruačný cyklus ženy trvá v priemere 28 dní. Pravidelné menštruačné cykly, ktoré sa vyskytujú každých 24 až 32 dní, majú pravdepodobne ovuláciu. Ženy s nepravidelnou menštruáciou s najväčšou pravdepodobnosťou nemajú ovuláciu.

Ovuláciu možno predpovedať pomocou LH prúžkov, ako aj ultrazvukovým monitorovaním rastu folikulov. Aj keď existuje niekoľko testov na posúdenie funkcie vaječníkov u žien, žiadny test nie je dokonalým prediktorom plodnosti. Medzi najčastejšie používané markery funkcie vaječníkov patria hodnoty folikulostimulačného hormónu (FSH) na 3. až 5. deň menštruačného cyklu, hodnoty Anti-Müllerovho hormónu (AMH) a počty antrálnych folikulov (AFC) pomocou transvaginálneho ultrazvuku. Keď žena počas menštruačného cyklu neovuluje, nazýva sa to anovulácia. Možné príčiny anovulácie sú: Syndróm polycystických ovárií (PCOS) – stav, ktorý spôsobuje, že ženy nemajú ovuláciu alebo ovulujú nepravidelne. Niektoré ženy s PCOS majú zvýšené hladiny testosterónu, čo môže spôsobiť akné a nadmerné ochlpenie.

PCOS je najčastejšou príčinou ovulačného faktora pri ženskej neplodnosti; Znížená ovariálna rezerva – ženy sa rodia so všetkými vajíčkami, ktoré majú, a počet vajíčok sa časom prirodzene znižuje. Znížená ovariálna rezerva je stav, pri ktorom zostáva vo vaječníkoch menej vajíčok, ako sa v danom čase očakáva. Môže sa vyskytnúť

v dôsledku vrodených, lekárskych, chirurgických alebo nevysvetliteľných príčin. Ženy so zníženou ovariálnou rezervou môžu byť schopné otehotnieť prirodzene, ale v reakcii na asistovanú reprodukciu budú produkovať menej vajíčok; Funkčná hypotalamická amenorea – stav spôsobený nadmerným cvičením, chudnutím, stresom alebo často kombináciou týchto faktorov. Niekedy sa spája s poruchami príjmu potravy, ako je anorexia; Nesprávna funkcia hypotalamu a hypofýzy – hypotalamus a hypofýza v mozgu produkujú hormóny, ktoré udržujú normálnu funkciu vaječníkov. Produkcia nadmerného množstva hormónu prolaktínu hypofýzou (často ako následok nezhubného nádoru hypofýzy) alebo nesprávna funkcia hypotalamu či hypofýzy môžu viesť k tomu, že žena nebude mať ovuláciu. Ďalšou hlavnou príčinou ženskej neplodnosti sú problémy s vajíčkovodmi. Obštrukcia plodu – rizikové faktory upchaných vajíčkovodov sú panvové infekcie, apendicitída, endometrióza, pohlavné choroby, predchádzajúce mimomaternicové tehotenstvá, operácie brucha; Okrem toho môže byť problém na úrovni maternice – na krčku maternice, existencia maternicových myómov či adenomyózy, ako aj vrodené anomálie maternice.

Patria sem aj problémy s výstelkou maternice ako polypy alebo chronický zápal.

Pokračovanie nabudúce Preložila: Anna Horvátová • Z MEDICÍNY •

Z obsahu Obrazy z Dolnej zeme 1918 / Miesto na zemi

s. 4 – 5

Tie naše povzbudzujúce medzníky (1) s. 6 – 7 Zlatko Klátik (1922 – 1990)

Nový Sad 29. 1. 2022 Ročník XXXIX Číslo 2/448

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 8

IN TERVIEW MICHAL BABIAK, VYSOKOŠKOLSKÝ PEDAGÓG, LITERÁRNY A HUDOBNÝ KRITIK, REŽISÉR, DRAMATURG A PUBLICISTA

Misia s cieľom afirmácie našej kultúry a umenia Stevan Lenhart

K

ulpínsky rodák doc. PhDr. Michal Babiak, CSc., v decembri 2021 oslávil šesťdesiatku, čo bolo príležitosťou na rozhovor o niektorých oblastiach jeho všestrannej umeleckej a pedagogickej činnosti.

Pán Babiak, kde pramení váš záujem o literatúru, dramatickú tvorbu a divadlo, vôbec estetiku a umenie? Máte v týchto oblastiach rodinné zázemie, alebo vás sem viedli osobné afinity?

– Priame rodinné zázemie nemám, moji rodičia nepatrili medzi inteligenciu, boli to obyčajní ľudia, roľníci. No aktívny vzťah k literatúre a umeniu v našej rodine vždy bol. Obaja moji rodičia hrávali v Kulpíne ochotnícke divadelné predstavenia, kým mohli, zúčastňovali sa kultúrnych podujatí a boli vášnivými čitateľmi. Otcova vášeň k čítaniu zostala mi v pamäti aj v jednej priam bizarnej spomienke: roku 1980 po ukončení gymnázia som bol na vojenčine v Prištine. Otec, tak ako to bývalo zvykom, ma prišiel navštíviť, sadli sme si do kaviarne, porozprávali o novinkách, ktoré sme mali, až mi s pocitom istého ospravedlnenia povedal asi takto: ,Vieš čo, verím, že sa nenahneváš. Mám rozčítaný román, som pred koncom, je to veľmi napínavé a čakám rozuzlenie na jeho konci. Mohol by som to dočítať?’ Samozrejme, súhlasil som. A tak sme tam v tichu sedeli, kým otec nedočítal román – išlo o Americkú tragédiu Theodora Dreisera. Vtedy som asi začal chápať, že čítanie, vzťah k literatúre je vášeň, dar, ktorý dostávame od Pána Boha, a tento dar, ako každý iný dar, nie je samozrejmosťou. Vzťah k literatúre je niečo metafyzické, transcendentálne.

V maminej rodine jej brat, ktorý

zahynul v slovenskej brigáde, aj keď rodina žila v skromných pomeroch, pravidelne nakupoval knihy, ktoré sa po prečítaní posúvali v rodine z ruky do ruky.

Mama bola najobľúbenejšou žiačkou svojho učiteľa – a tým nebol nikto iný, ako veľký slovenský dolnozemský básnik Juraj Mučaji.

Ako dar za výnimočný prospech učiteľ Mučaji jej kúpil Hronského Budkáčika a Dubkáčika – túto knihu som ešte aj ja ako malý chlapec

na hodiny harmoniky učiteľovi Šimovi v Kulpíne a neskôr aj pani profesorke Zlate Kišgeciovej v Petrovci na klavír – čo potom malo za následok aj môj vzťah k hudbe, komponovaniu... Hudbou som vždy bol fascinovaný. Veľa diel, symfónií, opier atď. už v detstve som si osvojil, poznal som ich naspamäť. Už ako malého chlapca ma rodičia so sebou brali do divadla: bol som očarený vystúpeniami petrovských divadelníkov, ktorí hrávali aj u nás v Kulpíne: doteraz si pamätám ten šok, keď som ako dieťa videl Ženbu Krečinského v réžii Andreja Privratského či Držićovho Strýčka Maroja. Toto sú veci, ktoré vás na celý život poznačia, infikujú, a vy už nemôžete nič iné robiť, len sa podvoliť tejto ,infekcii‘.

Neviem – je toto zázemie, na ktoré sa pýtate? Určite to nie je zázemie, aké mali napríklad klasicistický dramatik Ján Chalupka a jeho romanticky orientovaný brat Samo, ktorí mali predkov, ktorí sa niekoľko generácií dozadu zaoberali literárnou činnosťou Michal Babiak pri portréte, a v ich knižnici sa nachádzali ktorého autorom je Pavel Čáni knihy od 16. storočia. Moje (foto: Daniel B. Babiak) literárno-umelecké zázemie je s nevídanou fascináciou prezeral (s plebejské, no aj tak som vďačný úchvatnými ilustráciami Jaroslava – nielen za to, čo som dostal do Vodrážku). A jednu maminu det- vienka v podobe génov, ale aj za skú báseň uverejnil aj v časopise všetky podnety a vzory, ktoré som Naša jar, ktorá vychádzala ako dostával počas života. príloha Slovenskej jednoty a ktorú Počas vysokoškolského štúdia Mučaji redigoval. Otcova sestra slovenčiny som sa čoraz častejšie bola učiteľka a otcov brat, môj dostával aj na Slovensko, kde som strýko, bol priam čitateľský maniak. sa zoznámil a rýchlo aj skamarátil A zasa, moju starú mať Ďugovú s viacerými významnými osobnospostihol taký ,osud‘, že z jej šiestich ťami slovenskej vedy a umenia – od vnukov štyria sme ukončili štúdiá vysokoškolských učiteľov Petra na filozofickej fakulte: sesternica Michaloviča, Mira Marcelliho (ktorý je filologička a dvaja bratranci desať rokov predtým prednášal vyštudovali filozofiu – jeden filozofiu aj môjmu bratrancovi v Belehrade, druhý v Bratislave. Michalovi Ďugovi), Olivera Bakoša, Rodičia mi poskytli priestor aj na Vila Marčoka, Marty a Jána Botíkovhudobné vzdelanie: chodil som cov, až po kultúrnych dejateľov,

s ktorými sa nám neskôr znova cesty skrížili vo vysokoškolskom prostredí – estetik a folklorista Juraj Hamar, kunsthistorik Dušan Búran atď. Peter Michalovič má najväčšie zásluhy na tom, že som začal v Bratislave na tamojšej Filozofickej fakulte Univerzity Komenského študovať estetiku. Nebolo to jednoduché, lebo som súčasne študoval aj na postgraduálnom stupni na Katedre juhoslovanských literatúr a svetovej literatúry v Novom Sade. Absolvovanie štúdia estetiky v Bratislave tým pádom vnímam aj ako istú bodku za týmito rozličnými podnetmi, ktoré sa mi v živote dostávali.

Vyštudovali ste slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde ste v určitom období pôsobili ako asistent na Oddelení slovakistiky. Ako si spomínate na to obdobie?

– Na Katedre slovakistiky v Novom Sade som pôsobil v období rokov 1986 – 1991 a bolo to obdobie, ktoré veľmi veľa znamenalo pre moje profesionálne a osobné formovanie. Katedra bola vtedy naozaj veľká – ak sa nemýlim, v tom čase sme tam boli pätnásti pedagógovia. Činnosť na katedre bola vysoko profesionálna, nemala charakter ,menšinového fenoménu‘. Keď poviem ,menšinový fenomén‘, mám na mysli isté povoľovanie z vysokých kritérií, ktoré sa občas kladú na menšinové spoločenstvá. Štúdium slovenčiny na našej katedre bolo plnohodnotné štúdium; rovnako aj vedecké výkony pedagógov boli na vysokej úrovni a nachádzali svoje referencie v odborných kruhoch – tak v Juhoslávii, ako aj na Slovensku. Aj dnes, keď už po viac ako tridsiatich rokoch pôsobenia >>>

IN T E RVIE W

24/II

vo vysokoškolskom prostredí na Slovensku to môžem porovnať, si myslím, že táto úroveň novosadskej katedry slovenčiny v ničom nezaostávala za pedagogickými, ale ani vedeckými výsledkami katedier slovenčiny na Slovensku.

Aktívna účasť pedagógov, ale neraz aj študentov na vedeckých konferenciách, literárnych snemovaniach, zimných stretnutiach slovakistov, rozličných kultúrnych podujatiach, vo vydavateľskej činnosti, v aktivitách na regionálnej úrovni atď. – to všetko bol nielen obsah, ktorý svedčil o bohatej angažovanosti katedry, ale na strane druhej aj prevyšoval stanovené či očakávané limity a pridával členom katedry šmrnc aktívnych činiteľov vo formovaní odborného prostredia, ale aj národného života slovenskej vojvodinskej enklávy.

Roku 1991 ste odišli na Slovensko, kde žijete a pracujete dodnes. Aké boli začiatky vášho pôsobenia na Slovensku? V ktorých prostrediach a ustanovizniach pôsobíte v súčasnosti?

– Žiaden začiatok, keď sa začína od nuly, alebo ako sa hovorí ,na zelenej lúke‘, nie je ľahký.

No ja neviem, či som skutočne začínal od nuly. Keď som prišiel roku 1991 do Bratislavy mal som tu už rad kamarátov z vysokoškolského prostredia, o ktorých som už hovoril a ktorí vedeli o mne, o mojom pôsobení na novosadskej Katedre slovenčiny a poznali môj dovtedajší odborný profil. A táto sila kamarátskych a odborných väzieb sa ukázala ako rozhodujúca pri zvládnutí všetkých problémov, ktoré sa pred človeka kladú: od vyhľadávania zamestnania až po ľudskú a sociálnu aklimatizáciu v podobe rodinných návštev, na ktoré sme s manželkou boli prizývaní, uvádzaní do ďalších kamarátskych spoločenstiev, odborných, vedeckých a umeleckých kruhov atď. Už po týždni ma nebohý dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Ivan Slimák zobral do pracovného pomeru: jeden rok som dočasne pôsobil na Katedre slavistiky a po roku som prestúpil na Katedru estetiky, kde pôsobím dodnes.

Po dvoch mesiacoch prišla za mnou aj moja manželka Lydka, pre ktorú sa za tie dva mesiace

29. 1. 2022 • 5 /4996/ podarilo nájsť pracovné miesto. V Bratislave sa nám narodili aj naši dvaja synovia – Emil a Daniel – a život sa ubral novým tokom.

Všetkým týmto ľuďom, ktorí nám v tomto období nezištne podali pomocnú ruku, som dodnes vďačný a ľudsky zaviazaný.

Keďže na Slovensku, podobne ako inde vo svete, školstvo nie je zlatou baňou a každý človek si chce prilepšiť na život, aj ja som popri vysokoškolskom pôsobení mal aj rad ďalších zamestnaní a pôsobísk: začalo sa to na poste redaktora časopisu Tvorba T, neskôr som pôsobil v Ústave pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej, Krajanskom múzeu, Dome zahraničných Slovákov.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici som učil na Fakulte dramatických umení a okrem toho som pôsobil aj ako prorektor pre zahraničnú činnosť a neskôr ako prorektor pre štúdium, ale aj vedúci Operného štúdia; tu pôsobím doteraz ako externý pedagóg na doktorandskom stupni. Pôsobil som aj v prostredí profesionálneho divadla: okrem režisérskej práce vo viacerých divadlách som bol aj interným režisérom a umeleckým šéfom Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene (3 sezóny), interným režisérom Divadla J. Palárika v Trnave (8 sezón), dramaturg Bratislavského bábkového divadla (3 sezóny), od roku 2018 som interný režisér a umelecký šéf Spišského divadla v Spišskej Novej Vsi. Okrem toho som režíroval aj v Slovinsku, Chorvátsku a Srbsku. Čo vás viedlo k oblasti divadelnej réžie? Aké hry a ktorých autorov najradšej inscenujete?

– Divadlo, ako som povedal, asi mám tak trochu zapísané aj v génoch tým, že moji rodičia hrávali ochotnícke divadlo. A túto fascináciu divadlom nedokáže človek pred svetom skryť, takže aj ja som už na základnej škole urobil prvé kroky na javisku; neskôr na petrovskom gymnáziu, už v prvom ročníku ma ,objavil‘ nebohý A. Privratský a zapojil do činnosti petrovského divadla. Potom prišlo obdobie môjho najväčšieho ,divadelného osvietenia‘, keď v Petrovci začal pôsobiť Ľubo Majera a ja som z jeho práce, z jeho informácií a následných častých osobných

stretnutí a rozhovorov čerpal a ako špongia nasával všetko, čo sa dalo. Ako som neraz zdôraznil, Ľubo bol rozhodujúci pre moje divadelné formovanie a občas zo žartu zvyknem povedať, že som jeho ,najúspešnejší žiak‘.

Počas vysokoškolského štúdia som sa rozhodol vyskúšať svoje divadelné schopnosti aj na poli réžie. Roku 1983 v Kulpíne som režíroval svoju prvú inscenáciu – dramatizáciu Timravinej novely Ťapákovci, ktorá zožala veľký úspech nielen v prostredí vojvodinských Slovákov, ale aj v širšom kontexte. V Kulpíne som režíroval ešte sedem hier, potom aj v Petrovci Shakespearovho Macbetha atď. Po príchode na Slovensko som spolu s kolegyňou z fakulty a dlhoročnou kamarátkou Martou Botíkovou založil študentský divadelný súbor Gesto, s ktorým sme dosiahli veľmi pekné výsledky – okrem iného sme s mojou hrou Vlkolak reprezentovali Slovensko na svetovom festivale amatérskeho divadla v Monte Carle (festival sa konal pod záštitou monackej kniežacej rodiny a umelecký riaditeľ v tom roku bol hollywoodsky herec Clint Eastwood). Po úspechoch so súborom Gesto som dostal aj pozvania do profesionálneho divadla, kde od roku 1998 pôsobím až dodnes. Režíroval som okolo sto činoherných inscenácií a zo pätnásť opier. Čo budem režírovať, nie vždy závisí odo mňa: niektoré divadlá, ktoré pozývajú na hosťovanie, prichádzajú s veľmi konkrétnymi návrhmi a tým pádom výber autora a hry je zúžený. Ale vzhľadom na to, že som roky pôsobil a stále aj pôsobím ako interný režisér a umelecký šéf, sám rozhodujem o tom, aký bude repertoár a tým aj čo budem režírovať. Ale aj v takom relatívne priaznivom kontexte interný režisér si nemôže robiť, čo chce, lebo je limitovaný požiadavkami publika, prevádzky divadla, občas výročiami dramatikov alebo aj hercov atď.

Napriek tomu som veľmi rád, že som inscenoval rad hier, ktoré som už dávno niesol v sebe ako fascináciu, provokáciu, ako chuť dať im javiskovú podobu. Určite medzi takéto hry patrí Goetheho Faust a Margaréta, Horákov Štúr, hry od nášho klasika VHV – Boj, Keď sa schladí, Vinica zreje, moja

úprava de Laclosových Nebezpečných známostí, Gončarovho Oblomova, Ballekových Agátov, Molièrových Učených žien, Timraviných Hrdinov atď.

Vychádzam zo starej tézy, že umenie je znak, a rovnako zo Shakespearovej poznámky, že úlohou divadla je nastaviť zrkadlo dobe a ukázať veci tohto sveta takými, aké sú; inscenovanie hry sa stáva akousi tajničkou, alebo čítaním partitúry – kedy musíte veci vnímať horizontálne a vertikálne súčasne: svoju interpretáciu, svoj režijný odkaz prezentovať ako istý pohľad na aktuálne témy doby, no nie v prvoplánovej, ale v znakovej podobe. A tým sa dostávame do zóny starého problému, známej kategórie, dávno prítomnej v úvahách o umení – miery.

Urobili ste dramatizácie niekoľkých diel klasických slovenských spisovateľov, ktoré boli inscenované na Slovensku. O aký projekt ide a ako prebiehala jeho realizácia?

– Projekt inscenovania slovenskej klasiky v Spišskom divadle, kde teraz popri činnosti na univerzite pôsobím, má dvojaký rozmer. Tým prvým bol projekt Desať monodrám a jedna komorná hra slovenskej klasiky. Dostal som za úlohu urobiť dramatizácie desiatich diel slovenskej epiky, ktoré by sa inscenovali formou monodrám. Vychádzalo to z pragmatickej potreby: začínali covidové obmedzenia a divadlo muselo uvažovať, ako hrať v obmedzených pomeroch. Projekt sa podarilo realizovať: urobil som dramatizácie poviedok a noviel starších slovenských autorov (Kukučín, Tajovský, Čajak, Jesenský, Jégé, Vansová, Royová), ktoré sme následne s režisérkou Annou Šoltýsovou rozdelili a režírovali v našom divadle. Monodrámy zaznamenali úspech u obecenstva aj počas najťažších chvíľ, keď divadlá na Slovensku boli zavreté a inscenácie boli vysielané v online priestore.

Druhá línia inscenovania slovenskej klasiky súvisí s nápadom, ktorý som priniesol do divadla; išlo o projekt Nezbadané drámy, v rámci ktorého inscenujeme kvalitné dramatické texty slovenskej klasiky, ktoré doteraz zostali ,nezbadané‘, respektíve neboli

IN TERVIEW

HLAS ĽUDU • OBZORY inscenované na profesionálnych javiskách. Vychádzam z tézy, že v prostredí slovenskej dramatiky často ani nevieme, čo všetko máme, repertoár sa mechanicky v divadlách preberá a opakuje – a pritom je rad hier, ktoré takmer nikto nečítal. Všimol som si to pri našom už spomínanom klasikovi VHV, z ktorého sa na Slovensku hrajú práve tak občas Záveje, Zem a Zámka škripí. Sú to dobré hry, no VHV má aj celý rad iných dobrých hier, o ktorých sa na Slovensku málo vie. Aj keď v Slovenskom vydavateľskom centre v Petrovci vychádza jeho reprezentatívne súborné dielo, na Slovensku je takmer neznáme. A keď sa nejaký autor nehrá – ako keby neexistoval. Na toto som upozorňoval už v texte o VHV, ktorý vyšiel ako samostatná kapitola v Dejinách slovenskej drámy 20. storočia (Vladimír Štefko a kolektív). V Spišskom divadle sa mi ponúkla príležitosť ísť ešte ďalej, že písať o VHV nestačí, ale že ho treba hrať. A ako som povedal, keďže som mal tú možnosť rozhodovať o repertoári, zaradil som do cyklu Nezbadané drámy aj dve jeho hry: Boj a Keď sa schladí. Ide o hry, ktoré v kontexte slovenskej dramatiky nemajú obdobu: toľko modernistického estetického programu, ktorým VHV nasiakol počas svojich štúdií vo Viedni, nenájdeme ani v jednej hre ďalšieho slovenského autora.

A aj keď tieto hry boli napísané ešte na začiatku 20. storočia, postihol ich strašný osud ignorovania: v čase svojho vzniku slovenská kultúra nebola natoľko vyspelá, aby dokázala vnímať a reagovať na ich symbolistický a impresionistický ráz; v neskoršom období upadli do zabudnutia.

Vo svojich esejistických textoch sa zaoberáte rôznymi filozoficko-estetickými témami, pričom často interpretujete diela spisovateľov, kulturológov a filozofov z rôznych období. Ktoré témy a ktorí autori vás osobitne zaujímajú a inšpirujú?

– Podobne ako pri rozhodovaní o výbere hry, ktorá sa bude v divadle inscenovať, je to aj s témami, na ktoré píšem. Niektoré témy si sami vyberáte a niektoré sú súčasťou širšieho výskumu, do ktorého sa zapájate. Stáva sa, že vás niekto osloví s výzvou na účasť na konferencii, alebo byť súčasťou projektu s problematikou, ktorou ste sa dovtedy len okrajovo zaoberali, no následne, keď sa touto témou začnete bližšie zaoberať, objavíte jej čaro a čoraz viac vás fascinuje. Toto sa mi stalo pri projekte, keď sme členovia našej Katedry estetiky spolu s členmi Katedry rusistiky vytvorili monografickú syntézu o ruskom umení 19. a 20. storočia – aj keď ruské umenie nie je mojou prioritnou témou. Doteraz som sa zaoberal relatívne širokým spektrom tém, od teoretickej estetiky, cez estetiku jednotlivých druhov umenia (lite-

ratúra, dráma, divadlo, hudba), až po kultúrno-historické témy. Mám taký pocit, že najväčší ohlas mali témy, ktorými som poukazoval na prepojenie umenia, ktoré vznikalo na Slovensku, s tým, ktoré bolo vytvorené v slovenskom zahraničí. Celý rad mojich príspevkov, ktoré sa venujú autorom, ako sú VHV, Maršall-Petrovský, Leopold B. Abaffy, Juraj Rohoň, Jozef Podhradský, Félix Kutlík atď., sa stretlo s veľmi dobrým ohlasom. Neviem sa ubrániť pocitu, že na Slovensko len veľmi pomaly prenikajú informácie o slovenskej kultúre, ktorá sa formovala v slovenskom zahraničí.

Beriem to ako svoju mravnú povinnosť prinášať do kontextu kultúry na Slovensku aj informácie o našej slovenskej vojvodinskej, či širšie – dolnozemskej kultúre. V tomto predsavzatí mi pomáhajú aj ďalší kamaráti a spolupracovníci: vďaka Paľkovi Hlásnikovi a nadlackému vydavateľstvu svetlo sveta uzrelo päť mojich odborných syntéz (Literatúra a kontext, Spomínanie medzi bytím a zabúdaním, Anabáza, Tradícia a identita, Tradícia bez identity) a jedna kniha drám; na strane druhej zasa Vladimír Valentík a SVC mi vydali tri knihy dramatických textov (Tri scenáre, Pozor, dieťa na javisku, Slovo a gesto). Keď mi na sklonku minulého roka pri príležitosti mojej šesťdesiatky bola udelená Bronzová medaila za zásluhy o Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, dekan fakulty prof.

Mgr. Marián Zouhar, PhD., v odôvodnení zdôraznil aj tento rozmer obohacovania kultúrneho kontextu o poznatky z kultúry a umenia zo slovenského zahraničia: ,Vo svojej vedeckej činnosti sa venujete hlavne problematike literárnej a dramatickej estetiky, neúnavne propagujete a interpretujete predovšetkým diela slovenských autorov, ktorí žili alebo žijú, tvorili alebo tvoria za hranicami Slovenska. Aj vďaka Vášmu sústredenému úsiliu sú na Slovensku viac známe napríklad diela takých umeleckých osobností, ako napr.

Vladimír Hurban Vladimírov, Paľo Bohuš alebo Martin Jonáš.‘ Som veľmi rád, že viacerých mojich kolegov z Katedry estetiky som podnietil, aby sa čiastočne začali zaoberať aj problematikou slovenského vojvodinského umenia: ako to dosvedčuje najnovší zborník z nadlackej tzv. štefankovskej konferencie, nachádzame tam cenné príspevky o filme J.

Makana Mišo (P. Michalovič), výtvarnej tvorbe K. M. Lehotského (J. Kovalčík), o Zuzke Medveďovej (V. Bartková), prvom slovenskom filme Jánošík, ktorý bol natočený podľa románu G. M. Petrovského (J. Oniščenko), fotografickom zaznamenávaní života vojvodinských Slovákov (V. Oroszová), ďalej je tam literárno-estetická analýza operných libriet VHV (S. Skokanová), či hudobno-estetická analýza operety Kolíska – podľa libreta VHV (A. Hraško).

To, čo pre mňa v tomto okamihu zostáva výzvou, je dokončiť monografickú prácu o VHV (túto úlohu som ešte ako mladý asistent dostal od svojho profesora v Novom Sade Michala Harpáňa).

Druhým mojím predsavzatím je napísať väčší príspevok k dejinám slovenskej estetiky. Vzhľadom na to, že na univerzite celý život prednášam aj tento kurz, bolo by škoda nesumarizovať všetky doterajšie poznatky, ktoré o tomto mám do jednej práce. Roboty je tam ako na kostole: máme spracované iba parciálne témy a obdobia, no chýba systematickejší archívny výskum, a hlavne ucelený pohľad na vývin slovenského estetického myslenia – aspoň po druhú svetovú vojnu.

To, že doteraz nemáme spracované dejiny slovenskej estetiky, považujem tak trochu za národnú hanbu – a chcel by som prispieť trochu k tejto náprave, aby sa mi ľahšie odchádzalo z tohto sveta.

A poslednou veľkou témou, ktorou by som sa chcel zaoberať, je Podhradského veľká romantická dráma Tragédia Tatry. Už spomínaný Vali v SVC urobil epochálnu vec tým, že vydal toto veľké dielo slovenského romantizmu; ide o počin, ktorý presahuje bežné rámce vydavateľskej činnosti. Aj Podhradského Tragédia Tatry je svojím spôsobom Nezbadaná dráma – na Slovensku ju prečítal zrejme len editor tohto vydania – Dr. Michal Kocák a pár ľudí okolo neho – a tým to asi končí. Vo všetkých heslách o Podhradskom je zmienka o tomto jeho veľdiele, no takmer nikto ho zatiaľ neprečítal, lebo ho nikto ani fyzicky nemá. Preto teraz robím takú misiu, že kupujem toto štvorzväzkové dielo v Petrovci a ako dar ho poskytujem profesorom a univerzitným knižniciam slovenčiny na Slovensku. Ak sa mi podarí ešte opísať, interpretovať a zhodnotiť ho – srdce mi bude na pokoji.

25/III

Zaoberáte sa aj opernou réžiou. Povedzte trochu o tejto vašej činnosti. V čom je špecifickosť opernej tvorby?

– Opera je moja srdcová záležitosť. Milujem operu, odkedy viem o sebe, a táto vášeň – teraz, keď som už prekročil hranicu šesťdesiatky – vidím, že je to láska na celý život. Keď som niekedy v Kulpíne režíroval Ťapákovcov, samozrejme, že sa mi nesnívalo, že budem niekedy režírovať Verdiho, Pucciniho, Mozartove, Offenbachove, Vivaldiho či Kubičkove opery. Inscenovať operu si vyžaduje veľmi serióznu prípravu. A teraz nemám na mysli iba nevyhnutnosť naštudovať si

doterajšiu inscenačnú tradíciu, naštudovať si libreto, ,klavirák‘, partitúru, vytvoriť vlastnú režijnú koncepciu, nájsť spolupracovníkov (scéna, kostým, choreografia, scénický pohyb atď.) – ale ide aj o vážnu mentálnu a psychickú prípravu; lebo viete: jedno je postaviť sa pred pár činoherných hercov, a iné postaviť sa v opere pred sólistov, zbor (cca 40 členov), orchester (cca 70 členov), tanečníkov (20 členov), štatistov atď. a presvedčiť ich, že to, čo chcete s nimi urobiť, má zmysel, že je to dobré, že obecenstvo ich vyprevadí potleskom a nie hvízdaním atď. Pochybovačnosť u každého z nich je oprávnená – to som sa napočúval tragikomických historiek z inscenačnej praxe – napríklad, keď som režíroval Verdiho Nabucca, svetoznámy ruský barytón Boris Statsenko mi ďakoval za moju režijnú koncepciu, lebo raz v Nemecku sa išiel od hanby pod zem prepadnúť, keď musel Nabucca spievať tak, že si režisér vymyslel, že Nabucco do jeruzalemského chrámu vojde nie na koni – ale na traktore! Podobných slov vďaky som sa dočkal aj od sólistu milánskej La Scaly Stefana Secca atď.

R ECENZIA

29. 1. 2022 • 5 /4996/

Obrazy z Dolnej zeme 1918 / Miesto na zemi Prof. Mgr. Belo Felix, PhD.

26/IV

U

niverzitný folklórny súbor Mladosť pri UMB v Banskej Bystrici sa programovo venuje folklóru Slovákov na Dolnej zemi, resp. vo Vojvodine v dnešnom Srbsku. Prostredníctvom choreografií a ucelených pásem, ktorých autorom je vedúci súboru, vysokoškolský pedagóg, člen Katedry hudobnej kultúry PF UMB, Mgr. art. Martin Urban, PhD., so svojím tvorivým kolektívom. Projekt, v ktorom sa im zatiaľ najlepšie podarilo realizovať svoje zámery, dostal názov Obrazy z Dolnej zeme a Martin Urban sa o ňom vyjadril takto: Projekt čerpá z potenciálu krajanskej kultúry, otvára verejnosti relatívne neznáme prostredie a iný pohľad na dejiny, než je bežne dostupný. Program Obrazy z Dolnej zeme má za cieľ priniesť na scénu tradičnú kultúru Slovákov žijúcich v regiónoch Dolnej zeme, ponúknuť divákovi nový exkurz do genézy a procesov presídľovania v rámci veľkej monarchie a vplyv Veľkej vojny spolu s následným vznikom národných štátov na život a osudy ľudí s úplne špecifickou kultúrou. (Urban M. – Pavlík P., 2019) Zo spolutvorcov projektu spomeňme aspoň v oblasti choreografie Tatianu Urbanovú, pri scenári a dramaturgii Katarínu Mosnákovú Bagľašovú, ako inšpiráciu a pri dramaturgii Leonóru Súdiovú, v kostýmovej zložke Patrika Raga a, pravdaže, hudobníkov Juraja Súdiho, Petra Pavlíka, Pavla Martinku, Reného Bošeľu a Čendeš. Už z názvu (Obrazy z Dolnej zeme 1918) vyplýva, že nejde o účelové vystúpenie na niektorom z festivalov alebo na zahraničnom zájazde,

ale o dlhodobý projekt, čo je v tomto umeleckom prostredí na Slovensku jav vskutku ojedinelý.

Za rovnako ojedinelé pokladáme to, že Martin Urban nezostáva v rovine folklórnych obrazov, ktoré tradične zahŕňajú obradný folklór (vítanie jari,

volili prostriedky tanečného divadla, kde už nejde o kombináciu folklórnych prvkov a predvádzanie krojov, ale o tvorbu charakterov a vyjadrenie dramatického deja. Myslíme si, že tento princíp môže byť pre našich krajanov veľmi inšpiratívny, že im môže ukázať

slnovrat, Kračún, Veľká noc...), svadobné obrady a pod., ale všíma si aj spoločenské udalosti, akou bola tzv. Veľká vojna (1. svetová vojna) a Trianonská mierová konferencia. V dôsledku týchto udalostí sa Slováci žijúci v Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku či Rumunsku ocitli v cudzích štátoch a stali sa bez vlastného zavinenia pre nás cudzincami. Kým na jednej strane znamená Trianon naplnenie túžob Čechov, Moravanov a Slovákov mať svoj samostatný štát, pred dolnozemských Slovákov to stavia dilemu: vrátiť sa do rodnej zeme, ktorá však už pre nich nie je tou zemou, z ktorej pred viac ako dvoma storočiami odišli, alebo ostať tam, kde zapustili svoje nové korene, kde našli nový domov.

Vyjadriť túto dilemu prostriedkami folklórneho tanca sa nedá, a to si uvedomili aj tvorcovia tohto projektu. Preto

cestu, ako sa vymaniť z často zväzujúcich obmedzení folklorizmu bez toho, aby oslabili svoj vzťah k svojim koreňom.

Niečo podobné sme realizovali v detskom divadle Slovákov žijúcich v Maďarsku. Keď tam Zväz Slovákov začal v r. 1992 organizovať prehliadky Deti deťom, inscenácie súborov boli vlastne memorovaním slovenských textov, ktorým deti ani celkom nerozumeli, sprevádzaných ľudovými piesňami často bez akéhokoľvek vzťahu k inscenácii. Dnes hrajú tieto deti predovšetkým divadlo, využívajúc metafory, moderné divadelné postupy a pôvodnú hudbu, ktorá zväčša nevychádza z folklóru, ale z potrieb inscenácie. Pravdaže, predchádzala tomu sústavná pomoc lektorov, účasť na vrcholných prehliadkach na Slovensku, tvorivé dielne na letných divadelných táboroch...

Svoju orientáciu na ucelené

hudobno-dramaticko-tanečné predstavenie avizoval Urban aj teoreticky v príspevku Tvorba hudobno-tanečného diela na platforme UFS Mladosť (In: Urban, M. Naďlak : 2019), keď sa dištancuje od tvorby akýchsi skladačiek choreografie pre sólistov: „O umení sa dá hovoriť až neskôr, pri vnútornom prežití tanca, s pridanou hodnotou osobnej výpovede tanečníka, tanečníkov ako kolektívu, ako živého obrazu choreografie s režijným konceptom. V inom prípade to sú len etudy, pospájané tance pre tance, tancovanie pre ,plezír’z tancovania.“ (item, s.73).

V Obrazoch z Dolnej Zeme 1918 môžeme túto tendenciu zreteľne sledovať najmä v časti, ktorá reflektuje pocity dolnozemských Slovákov po „Veľkej vojne“. Urban tu jednoznačne ustupuje od nejakej skupinovej choreografie a necháva interpretov akoby vyjadriť vlastné emócie.

Takejto reflexie je však schopný len súbor, ktorý vnútorne dozrel. A že UFS má túto schopnosť, je výsledkom dlhodobej pedagogickej práce. Na druhej strane dokáže súbor pracovať presne s detailom, napr. pri obradných svadobných scénach, kde každý tanečník dáva svoje schopnosti do služieb celku.

Ak sa stotožníme s chápaním tanca ako „ľudského pohybu, organizovaného prevažne esteticky“, potom jeho účelom je ostenzia. (I. Osolsobě, 1974, s.

84). Urbanova (a jeho spolupracovníkov) choreografia tu veľmi presne rozlišuje dva princípy: automorfia – svoj organizačný princíp má vec (teda aj tanec a jeho prvky, pieseň) sama v sebe. Cieľom interpretácie je tu model, ktorý je totožný s originálom (alebo sa k tomu blíži). Vďaka tomuto princípu sa nám zachovali piesne, riekanky,

R ECENZ IA

HLAS ĽUDU • OBZORY ľnosť pri vyjadrení charakteru dolnozemských Slovákov potom, čo sa stali cudzincami vo vlastnej krajine, rovnako ako pri „rozkazovačkách“, práci s rekvizitou (stoličky, cylinder, „prezúvanie“ sa z vojenského do civilu...)

Osobitnú pozornosť si zaslúži hudobné stvárnenie scén, zobrazujúcich „Veľkú vojnu“ a rozpad monarchie. Tvorcovia tu, podľa nás veľmi správne, rezignovali na ilustračný podkres vojenskými piesňami a zvolili scénickú hudbu, využijúc netradičnú violu. Temné zafarbenie zvuku tohto nástroja mimoriadne vystihlo emocionálne rozpoloženie dolnozemských Slovákov, keď museli nanovo definovať svoje korene. Kruciálnu úlohu v takto chápanej scénickej hudbe mal mimoriadne erudovaný – ako

interpret i ako skladateľ, improvizátor – hudobník René Bošeľa.

Jeho improvizácie presne zapadajú do meniaceho sa modelu sveta, v ktorom sa rúcajú staré istoty a nových zatiaľ niet. Treba vyzdvihnúť intuíciu tvorcov, keď zverili kreovanie hudobnej zložky práve Renému. Možno sa toto poňatie nestretne so súhlasom tradicionalistov, ale Reného hudba rozhodne posunula Urbanovu choreografiu, povedané dnešným jazykom, na vyšší level. Výborným nápadom bolo aj využitie zadnej projekcie, kde sa premietali ukážky z dobovej tlače, a už spomínané stoličky; ich premiestňovanie

evokuje „žonglovanie“ s hranicami štátov a ich obyvateľmi.

Diplomatické „boje“ o charakter nástupníckych štátov po rozpade monarchie symbolizuje cylinder – klobúk diplomatov.

Cennou devízou celého projektu je účasť autentických osobností, akými sú scenáristka, dramaturgička a choreografka Katarína Mosnáková Bagľašová, výborná speváčka Leonóra Súdiová a jej brat Juraj, huslista, Patrik Rago, etnograf a kostýmový výtvarník. Chcem vyzdvihnúť aj vklad Ondreja Drugu do aranžmánu Ilečiek a sprievodu Kataríny Mosnákovej Bagľašovej a nevtieravý akordeón Petra Pavlíka (Leonóra a Peter sú absolventmi KHK PF UMB v Banskej Bystrici, Peter ako doktorand po magisterských štúdiách v Prešove a v čase

premiéry bol vedúci ľudovej hudby UFS Mladosť).

Dôležitá bola aj dlhodobá spolupráca s FS Sálašan a jeho vedúcou Kristínou Jucan z rumunského Nadlaku, rovnako s originálnymi nositeľmi a reprezentantmi vojvodinských spolkov: s Jánom Merníkom z Pivnice, Jaroslavom Kriškom z Hložian, Zlatkom Rumanom zo Starej Pazovy, Ivanom Bagľašom z Aradáča a Ivanom Slávikom z Kysáča. Dôležitú úlohu konzultanta najmä v oblasti hudby zohral Juraj Súdi st.

Názov celého projektu Obrazy z Dolnej zeme – Miesto na zemi evokuje, že záujem inscenáto-

rov neskončí vo Vojvodine, ale zmapuje aj osudy Slovákov v Rumunsku a Maďarsku. Držíme súboru i tvorcom palce a želáme úspech celému tomuto originálnemu projektu.

Na záver niekoľko údajov o realizačnom tíme projektu: Réžia: Martin Urban Choreografia: Martin Urban, Tatiana Urbanová, Katarína Mosnáková Bagľašová, Lucia Bielik Odborná a technická spolupráca: Adam Lukáč, Ján Čief, Ján Chrťan Texty: Martin Urban, Katarína Mosnáková Bagľašová Kostýmy a realizácia: Patrik Rago, Katarína Mosnáková Bagľašová, Leonóra Súdiová Scénické uvedenie a inšpícia: Tatiana Urbanová Projekcie: Adam Lukáč Svetelný dizajn: Ján Čief, Milan Klinko Zvuk: GD Identity, Matúš Druga, Peter Pavlik Literatúra MOSNÁKOVÁ BAGĽAŠOVÁ, K.: Obrazy z Dolnej zeme – texty a kontexty. Elektronický vedecký recenzovaný časopis Etnum, Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici, 2021, ISSN 2729-868 URBAN, Martin – PAVLÍK, Peter: Rok 1918 a jeho vplyv na Slovákov na Dolnej zemi – impulz na umeleckú tvorbu. In: Dolnozemskí Slováci a rok 1918.

Vydavateľstvo Ivana Kraska, Nadlak, 2019, s. 203 – 209.

URBAN, Martin: Hra v tanci – špecifiká hudobno-tanečnej kultúry v krajanskom prostredí prostredí.

Vydavateľstvo Ivana Kraska, Nadlak, 2019 OSOLSOBĚ, Ivo: Divadlo, které mluví, zpívá a tančí tančí. Supraphon, Praha 1974 Poznámka: Autor textu je slovenský hudobný skladateľ a vysokoškolský učiteľ, pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Fotografie: Miroslav Zaťko

27/V

porekadlá i tance v nezmenenej podobe. V recenzovanej inscenácii to môžeme pozorovať v svadobných scénach, rovnako v tanečnom obraze Na kašu, kde je nemenné dokonca poradie piesní. Preto každý odklon, „inováciu“ originálu musíme posudzovať ako chybu; tu niet miesta na improvizáciu.

Naproti tomu exomorfia má svoj organizačný princíp mimo seba, závisí napr. od interpretačných a improvizačných schopností interpreta (napr. spracovanie témy piesne v džeze, ale aj napr. „cifrovanie“ primášov, „rozkazovačky“ tanečníkov, dramatické roly hercov v divadle, kostýmy najmä v mestskom folklóre...

Rešpektovanie týchto princípov vidíme napr. aj v cielenej snahe, aby nespievala len spevácka skupina, ale aj tanečníci a hudobníci – tak to v autentickom prostredí zrejme bolo. Rovnako v tomto kontexte oceňujeme spev tanečníkov „a cappella“, teda bez sprievodu hudby, prelínanie tónin v scénach, keď sa schádzajú skupinky spevákov a každá, pravdaže, spieva v tónine, ktorá jej najviac vyhovuje. To však vyžaduje veľmi dobrú intonáciu a schopnosť „udržať“ si svoju melódiu v spleti iných. A túto schopnosť UFS Mladosť má. Urban dôsledne sleduje pri choreografii automorfný princíp; počet taktov piesne nikdy neprispôsobuje počtu krokov (vo svojej praxi korepetítora som sa neraz stretol s opačným prístupom; štruktúra piesne sa naťahovala na „kopyto“ tanečných krokov, takty sa ubrali alebo pridávali v „duchu“ antického hostinského Prokrusta, ktorý naťahoval svojich vínom omámených hostí na mieru svojej postele – výsledkom bola vždy ich smrť. Nie inak je to aj v necitlivej choreografii, čo, pravda, nie je prípad Obrazov). Na druhej strane dáva choreografia interpretom vo-

ŠTÚD IE

29. 1. 2022 • 5 /4996/

TIE NAŠE POVZBUDZUJÚCE MEDZNÍKY (1)

Matičné idey v radoch vojvodinských Slovákov ešte pred založením Matice slovenskej v Martine

28/VI

DrSc. Ján Babiak Keď sa dnešného vojvodinského Slováka opýtate na začiatky Matice slovenskej u nás, vo Vojvodine, tak si položí pravú ruku na srdce, akoby tam mal kompletné matičné memorandum, a začne naširoko svoju prezentáciu od roku 1932 a ďalej. Ale už v štarte je ďaleko od pravdy, lebo začiatok Matice slovenskej na vojvodinskom priestore je aspoň tri štvrte storočia starší. Kradneme to znovu z našich dejín? Tu sú argumenty, ktoré ukazujú, že sme v minulosti boli súcejší než si to zvyčajne vieme priznať.

Prológ vymoženosti sa však hneď v celom slobodou slovenského vyjadrovania príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Keď vo februári roku 1848 vypuk- Uhorsku a tak aj na Slovensku tzv. a organizovaného národného pô- Moravu. Ale aj tu maďarizačne la vo Francúzsku revolúcia a plameň októbrovým diplomom z roku 1860 sobenia. Tak Turčiansky Sv. Martin orientované cirkevné vrchnosti nacionálneho zápalu sa rozšíril po a februárovou ústavou, vyhlásenou vošiel na veľké vráta do slovenskej urobili svoje, a tak keď sa malo celej Európe, aj v absolutisticky v roku 1861, vyvrátili v prospech histórie. Vyhlásením Memoranda pristúpiť k oslavám na jar roku 1863, zriadenej habsburskej monarchii, maďarizačne orientovanej politiky, slovenského národa vykonaný bol tieto sa uskutočnili len v diecéze v tom babylone národov, začalo čo vtedy vládla v Uhorsku. prvý, prevažne politicky definova- bystrického a spišského biskupstva vrieť. Jar národov, ako niektorí ný krok v boji Slovákov za svoje a na západnom Slovensku, ale to historici volajú túto revolúciu, sa práva v Uhorsku. Na tomto sa však pamätné tisícročie príchodu Cyrila a OD MEMORANDA, na rozbúranej scéne Európy práve nezastalo, lebo ešte na Národnom Metoda sa oslávilo aj v Turčianskom CEZ OSLAVY TISÍCROČIA – začala. Aj na Slovensku. Ale po zhromaždení bol ustanovený ná- Sv. Martine. Je ťažké uhádnuť, PO MATICU SLOVENSKÚ jedenapolročnej golgote, čo ju Aj napriek takým polenám rodný výbor, ktorý v dozeraní nad ako vyzeral „náš Turiec dookola meruôsmy rok voláme, nevyš- hádzaným pod nohy so smelým uskutočňovaním memorandových ovenčený horami“ a husto posiaty lo to v prospech Slovákov. Tieto krokom muselo sa vpred. Už v roku požiadaviek mal pohnúť otázku dedinami v podvečer víkendu kraje aj ďalej zostali sústavnou 1861 Š. M. Daxner vo svojom Hlase založenia Matice slovenskej, ako 14. a 15. marca? „Nábožný hlas časťou habsburskej monarchie zo Slovenska precízne predstavil i starať sa o progresiu slovenského zvonov po celom Turci odrazu a na korekciu tohto rozhodnutia situáciu v monarchii z hľadiska pri- školstva a národnej kultúry. Aj sa rozliehajúci a silná, ducha nad nepomohlo ani Memorandum rodzeného práva a žiadal zaručenie v pomerne krátkom čase – do 1. pozemskú ríšu uchvacujúca – streľslovenských vládnych dôverní- rovnoprávnosti národov v Uhorsku augusta 1861 boli vypracované ba z mažiarov, boli veru vstave kov, ani Petičné hnutie v jeseni a jej nové usporiadanie. Aj J. M. Hur- stanovy Matice. prebudiť aj tých málo pánikov roku 1849. Tak ambície Slovákov ban, pri návšteve ministra vnútra vo Akoby aj okolnosti vtedy išli zo sna nevery.“ A Svätý Martin, v zmysle štátotvornej autonómie, Viedni, sa v duchu austroslavizmu vhod. Už v decembri slovenská hlava stolice? Ľudom preplnený to akože federatívneho konceptu, priamo dožadoval uplatňovania delegácia na čele so Š. Moyzesom kostol, kázeň „miestneho farára celkom zlyhali a Viedni sa v úplnosti memoranda, v ktorom by sa Slo- a K. Kuzmánym odovzdala vo Viedni L. (Leopolda?) z príležitosti tejto podarilo obísť riešenie slovenskej vensko ako autonómny celok, so výpis z martinského memoranda, slávnosti“ – nie vo výlučne katolícotázky na hornouhorskom Oko- svojou vládou a snemom, začlenilo aby koncom istého mesiaca šlo aj kom, ale... „v kresťansko-národňom lí. V monarchii zvíťazili tradičné do habsburskej monarchie ako nariadenie o vyučovaní v sloven- smere držaná“, rozohriala vraj city aristokratické sily, aj bachovský štátotvorný národ. Nakoniec aj J. skom jazyku na štyroch gymnáziách prítomných za veci vznešené a sväneoabsolutizmus, a na svoju slo- Francisci v časopise Pešťbudínske a na ďalších piatich mala byť slo- té. A keď z kostola vyšli, „očuli... bodu Slovensko muselo čakať vedomosti analyzujúc slovenskú venčina spolu s nemčinou hlavnou ešte aj potom mažiarov výstrely nové časy. otázku aj cestou tlače dôkladne vyučovacou rečou. Ale potom na z okolitých fár“... V Turci, zdá sa, To čakanie trvalo ďalšiu jednu prezentoval verejnosti požiadavky scénu nastúpilo už známe politické bola už pri tomto výročí – a pred dekádu, až po august roku 1859, Slovákov podľa princípov priro- taktizovanie vrchností a tak, čo sa založením Matice – ekumenická kokeď prehrou pri Solferine František dzeného práva. týka memoranda, tento na ceste operácia... Znie to už ako introit ku Jozef I. bol prinútený prepustiť Potom sa so všetkým muselo od ríšskej rady po uhorské miesto- 4. augustu? Prolegomena tradície ministra vnútra A. Bacha a tak pred národ slovenský. Aj v dňoch držiteľstvo bol ocharakterizovaný Moyzes – Kuzmány? Rok 1863 vypovoliť opraty aj národnostiam 6. – 7. júna 1861, na Slovenskom ako protiústavný a separatistický, zerá predelový a prebohatý, akoby žijúcim v hraniciach celej ríše. Tak národnom zhromaždení, kde čím bol aj jeho osud spečatený, sa ním vskutku začínal „nový vek“.3 už Protestantský patent z l. sep- by inde ako počtom obyvateľov lebo ho uhorské orgány prakticky Potom už ako ďalší stupienok do tembra 1859, čo sľuboval väčšiu v malom mestečku, ale veľkom odložili ad acta. Potom aj rozhod- slovenských výšin, plánovaný ako slobodu aj zástancom nekatolíckej svojimi činmi, v slovenskej Mekke, nutie o sprevádzaní slovenského vyvrcholenie cyrilo-metodských cirkvi, začal na teréne nadobúdať v Turčianskom Sv. Martine1, bolo jazyka do stredných škôl na Slo- osláv – malo vyznieť založenie aj nacionálne podfarbenie. Aj ro- vyhlásené Memorandum národa vensku sa spomalilo a konalo veľmi Matice slovenskej – cieľ, ku ktorému duverná slovenská inteligencia slovenského ako prejav slovenskej nedôsledne.2 speli všetci Slováci. Aj zdalo sa, že hneď uzavrela, že nastali časy, emancipácie, národnej maturity s Keď to cez štátne orgány nešlo, za tie dva roky, aj napriek bralám, keď v značnej miere povolili putá definovanými princípmi základné- Slovákom nezostávalo nič iné, len aké postavil germanskou a maďarpredtým celkom spečatenej otázky ho slovenského uvedomenia, aj sa aj naďalej domáhať svojich práv skou hegemóniou modifikovaný národnostných slobôd a širokou radom podstatných požiadaviek a vo svojich radoch konať to, čo austroslavizmus, sa na Horniakoch podpisovou akciou za slovenčinu tohto národa, formulovaným esen- sa konať dalo. Pre svoje národ- šíril dáky pocit, že nás Slovákov v úradoch, na súdoch a v školách si ciálnym programom slovenského né dokazovanie aspoň dve veľké slnko akosi viac hrialo. Aj že sa aj u cisára vymohla, aby sa až v 23 dokazovania. V ňom sa žiadalo národné akcie boli v tých rokoch tá roky zamrznutá hromada složupách vo vtedajšom hornom uznávanie slovenského národa na obzore. venského cítenia vysoko v horách Uhorsku popri nemčine a maďar- a svojho územia pod menom horPrvá bola náboženského rázu. začala topiť a ako lavína tvrdého čine používala aj slovenčina. Tieto nouhorské slovenské Okolie, so Išlo o prípravy tisícročného jubilea slovenského presvedčenia sa priam

ŠTÚD IE

HLAS ĽUDU • OBZORY nezastaviteľne aj konečne rútila do dolín slovenského Okolia. Aj nielen tam.

OZVENY AJ NA DOLNIAKOCH Slovenský zápal na Horniakoch nebol s menšou náruživosťou sledovaný ani na širších priestoroch panónskej kotliny. Ba naopak. Všade tam, kde sa za slnkom napoludnie rozsypal tento národ, drukovalo sa, aby ich rodáci na Horniakoch konečne prišli na svoje. Veď potom aj im tu, kde sú v menšine, môže byť lepšie. A preto aj posmelenia, aj morálnej a materiálnej podpory tohto slovenského drobizgu, čo v tvare väčších alebo menších skupín už skoro jedno storočie žil na Dolniakoch, smerovali k tej veľkej slovenskej hromade na Horniakoch.

Veď aj tu dolu, vo svojej malosti, už v prvých rokoch druhej polovice 19. storočia dali aj o sebe vedieť, a tak zápisy o Slovákoch z jednotlivých vojvodinských priestorov boli už celkom časté, ba skoro pravidelné. Aj v týchto osudných časoch bolo ich ešte viac. Preto v týchto aspoň trochu priaznivejších časoch bolo nevyhnutné aj zareagovať. Tak medzi prvými, čo pozdravili prípravy na vyhlásenie Memoranda slovenského národa v Martine (1861) bol Leopold Abaffy s prosbou účastníkov, aby v rámci týchto ustanovení nezabudli aj na slovenské osady na Dolnej zemi4.

A nebol sám, lebo po ňom aj Ján Tobiáš Langhoffer, podávajúc informácie o politickej situácii vo Vojvodine, rázne odsúdil protimemorandové akcie vládnych kruhov a ako riešenie slovenskej otázky na juhu Dolnej zeme podporil návrh založiť ústrednú spoločenskú a kultúrnu organizáciu Slovákov vo Vojvodine.5 Aj už v septembri podal správy, že bežia prípravy na založenie ústredného spolku báčskych Slovákov.6 Nebol jediný, lebo aj Ľudovít Babylon z Bajše v roku 1861 tiež v novinách navrhoval založenie celovojvodinskej (teda dolniackej) slovenskej literárnej spoločnosti a len na mienku z Horniakov, že

by to bolo možno trieštenie síl, sa od toho, v prospech jednotnej celoslovenskej Matice, odstúpilo.

Aj keď už stanovy boli vo Viedni a potom boli preposlané na uhorské orgány, na jar 1862 do redakcie Pešťbudínskych vedomostí prichádzali prípisy s podpismi vďačnosti a dôvery, adresované hlavne na Š. Moyzesa, pre snahy okolo založenia Matice, v ktorých 91 národovcov (občas aj srbských a rumunských) z Banátu, Báčky a zo Sriemu svojím podpisom podporilo túto národnú akciu a podobne to urobilo 24 našincov z Lalite a Pivnice (učitelia, remeselníci a roľníci). Aj intenzívnejšia práca na národnom povedomí sa stala reálnou, aj začala dávať prvé výsledky.

naša spoliehajúc sa dôverne na ochranu Božiu, len to nám je ľúto, že zúčastniť nemôžeme sa v tej miere na podporovaní Matice, ako žiadalo by si to naše srdce! Ale Pán Boh pomôže!“ Aj Pravdoľub z Báčky v Peštbudínskych vedomostiach v roku 1862 písal, že ako to má byť dobre, keď „už i Slovák má mať svoju učenú spoločnosť, ktorá by... chlieb živý z bohatosti svojej podávala dietkam verným ku počiatku...“ Keď sa potom prvé kroky k založeniu Matice aj vykonali, znovu bežal z dolnej Báčky podporujúci list: „Chceme dať na známosť ostatným rodákom našim, že i my s radosťou vítame, že... panovník potvrdil stanovy tak túžobne čakanej Matice slovenskej,

Leopold Branislav Abaffy, Ján Tobiáš Langhoffer a Ján Branislav Mičátek (foto: wikimedia)

Tak v Aradáči už v roku 1862 veľkobečkerecký slúžny rozkázal v obci a v okrese úradovať aj po slovensky. O rok neskoršie založený bol v tejto osade čítací spolok, ale taký spolok začal pôsobiť zásluhou J. B. Mičátka aj v Kysáči, kým v Petrovci po obnovení bola aj ďalej úspešná Nedeľná škola.

Paralelne v spomenutých osadách začala zbierka finančných príspevkov pre Maticu, ale v tých rokoch hladomoru a nepriaznivých poveternostných podmienok (suchota na jar a v lete, v zime dvojciferný mínus a nadmieru vysoké záveje) nebolo na to ani mnoho peňazí.

Tak zbierka niesla nepopulárny názov – grajciarová. Ale babka k babce, budú kapce! Aj L. Abaffy písal, že bude ťažko pri hladných ústach byť štedrý, ale „pri všetkej našej biede predsa neklesá viera

chceme i my vysloviť našu podielubravosť vo všetkých radostných i smutných udalostiach národa našeho, chceme i my ochotnosť našu ukázať vo všetkom, čokoľvek smeruje k prospechu, k blahu a osvete národa našeho...“ V takom presvedčení našlo sa aj štedrejších, aj obetavejších darcov na Maticu. Tak ešte v roku 1861 do redakcie Sokola prišlo oznámenie dolnozemského národovca, v zmysle, že hneď keď sa „bytnosť učenej spoločnosti slovenskej uistí“, je sám ochotný venovať jej 200 zlatých. Je ťažko potom uzavrieť, že paralelne so zakladaním Matice na Horniakoch sa svojpomocne pohla aj zbierka na finančnú podporu národných nadšencov v radoch vojvodinských Slovákov? Veď Gens una sumus!

A tak treba si pomôcť. Ale bieda,

ktorá sa črtala už uprostred leta a potom aj extrémnej zimy, bola hlavnou príčinou, že sa tu medzi slovenským ľudom finančné zbierky na Maticu slovenskú zatiaľ len individuálne konali, s výnimkou Kysáča a Slovenského Aradáča. Mimo tých zbierok väčšími sumami prispeli len vzdelaní jednotlivci, najmä evanjelickí kňazi a učitelia, v snahe stať sa hneď zakladajúcimi alebo riadnymi členmi Matice. Medzi nimi boli: gymnaziálny profesor v Novom Vrbase Michal Godra (100 zlatých), Gustáv Belohorský, evanj. farár v Selenči (24 zl.), Ján Mičátek, učiteľ v Kysáči (24 zl.), Leopold Abaffy, evanj. farár v Sl. Aradáči (24 zl.), Ján Kisel, nadlesný zo Subotice (100 zl.) a ďalší. Kolektívne na Maticu finančne prispeli aj cirkevná knižnica v Slov. Aradáči (6 zl.) a Čítací spolok v Kysáči (62 zl.).7 Začalo to vzletne a tak aj úspech v zakladaní Matice slovenskej bolo logické očakávať.

Epilóg Už ten zápal o Maticu podnietil vojvodinských Slovákov na nové aktivity aj na roli národa dedičnej.

Keď potom dňa 4. augusta 1863 v Turč. Sv. Martine bola Matica slovenská slávnostne založená, nastalo aj na vojvodinských priestoroch obdobie vrcholných kultúrnych, ľudovýchovných, národnouvedomovacích, aj národnopolitických snáh, dodnes ešte v úplnosti nepreskúmaných, aj do konca nedopovedaných a preto aj adekvátne nevyhodnotených.

Prečo? Veď bolo to obdobie, keď Slovák aj ďaleko od svojej pravlasti, vedomí si toho, že má za chrbtom pevnú oporu svojho národa, začal robiť priam divy. Bolo to už vidno aj v týchto dvoch vstupných rokoch pred zakladaním Matice.

Je potom miestne posúvať celý problém zakladania Matice slovenskej na vojvodinských priestoroch o necelých 70 rokov neskoršie a pritom celkom zabudnúť na tie skvelé začiatky aj veľké činy našincov z prvých matičných časov z druhej polovice 19. storočia?

29/VII

1 J. Vanovič je vari v tom opise najvýstižnejší, keď Turč. Sv. Martin charakterizuje ako „poldruhatisícové, chudobné, nevýstavné a ničím zvláštnym okrem slovenskosti a prebudenosti nevýrazné mestečko, čo vstúpilo do legendy: legendy iba slovenskej, čiže všeličím domácim obmedzenej a určovanej, ale zato a predovšetkým rodnej; čo predstavuje to, z čoho sme vzišli, čo tvorí našu prapodstatu, o ktorej možno jasne a presne ani nevieme; legenda, na ktorú môžeme mať kritické a dodatočne zmúdrelé pohľady a náhľady, ktorú však uznať musíme: sme v nej my sami a ona je v nás“ (J. Vanovič: Druhá kniha o starom Martine. Matica slovenská, Martin 1993, s. 13 – 14).

2 Z katolíckych gymnázií sa to najdôslednejšie podarilo urobiť na biskupskom gymnáziu v Banskej Bystrici, predovšetkým pričinením Š. Moyzesa, kým Š. M. Daxnerovi sa po dlhých zápasoch podarilo konečne založiť slovenské evanjelické patronátne gymnázium vo Veľkej Revúcej až v septembri roku 1862. V Martine to bolo v roku 1867 a v Kláštore pod Znievom roku 1869.

3 J. Vanovič (1993): c. d., s. 52 – 53.

4 Pešťbudínske vedomosti, 1861, č. 23, s. 3.

5 Slovenské noviny, 1861, č. 94, s. 374 – 375.

6 Slovenské noviny, 1861, č. 10, s. 434.

7 M. Chrástek (ed.): Letopis Matice slovenskej, Viedeň 1864.

VÝR O ČIA

29. 1. 2022 • 5 /4996/

Zlatko Klátik 1922 – 1990

Ženy v čiernom Keď sa krokom pustím – v mysliach pohrúžený – ulicou, čo dýcha v šere podvečernom, stretám v tôni stromov tiché, divné ženy, nemé ženy v čiernom. Ó, vy v čiernom ženy!

Vy kráčate v mĺkvom rozochvení a šťastiu iných nestojíte v ceste.

Na rtoch vám kliatba nespočíva, krehké prsty nestískate v päste, blúdite pohľadom len nemým za šťastím, čo sa nenávratne stráca.

Nie – nerepcite na boha, na ľudí i keď vám tak veľký kus vyrvali z hrudi, čo krváca, po kvapke krváca...

30/VIII

Tíšite srdce, ktoré bôľom horí, bo viete: dnes ste preto v čiernom, by zajtra iným zardeli sa zory, by dýchali iní sýtu zeleň polí, by sa v očiach iných jagal blankyt neba.

Stojíte v čiernom sťa nad hriechom ľudským pomník mramorový, by ľudia raz zahasili ohne nenávisti vriacej a žili v živote miernom... by nikdy – och, nikdy, nikdy viacej netiekla krv horúca, drahá a nové ženy nechodili v čiernom...

S

pisovateľ, redaktor, literárny kritik pre deti, ktoré zhrnul do zbierok V boji a literárny historik Zlatko Klátik sa a pokoji (1946) a Hurá, pionieri! (1951), narodil 24. januára 1922 v Starej neskoršie vydal aj detské knihy krátkych Pazove. Základnú školu ukončil v rodisku próz a noviel Neodovzdaný odkaz (1960) a učiteľskú školu navštevoval v Novom a Zázračná puška (1963), ako aj súbory Sade, vo Vukováre a v Sombore. V rokoch próz Rozprávky spod slnečníka (1964) a 1941 až 1943 pôsobil ako učiteľ na školách Tulák a Čakanka (1978). vo Veľkom Središti, Ľube, Lugu a v Erdevíku.

Bádateľská činnosť Zlatka Klátika od V rokoch 1943 – 1944 sa ako partizán za- začiatku súvisela s literatúrou pre deti a pojil do juhoslovanského protifašistického mládež. Jej autorov predstavil v monoodboja. Od februára do augusta 1945 pôso- grafiách Fraňo Kráľ, zakladateľ slovenskej bil ako šéfredaktor socialistickej literatúry pre Hlasu ľudu, v ktomládež (1953), Ľudmila rom uverejňoval Podjavorinská a detská liúvodníky, články teratúra (1955), Ondrejovov a podčiarniky. Prímýtus o slobode (1969), Ľudspevky uverejňoval mila Podjavorinská (1972) aj v časopisoch Náš a Album Ľudmily Podjavoživot, Nový život, rinskej (1978); život a dielo Naše slniečko M. Rázusovej-Martákovej / Naši pionieri, analyzoval v knihe Poetka v Ľudových kadetstva a bolesti (1957), rozlendároch a v peprávky H. Ch. Andersena dagogických srv práci Veľký rozprávkar bochorvátskych (1962), tvorbu J. C. Hronpublikáciách. ského v monografii Krajina V rokoch 1946 – plná detstva (1971). Svoje Zlatko Klátik 1949 pracoval na parciálne literárnohisto(foto: z archívu Literárneho gymnáziu v Báčrické a kritické pohľady na informačného centra) skom Petrovci; literatúru pre deti a mlámedzičasom absolvoval pedagogický dež zhrnul v knihe Slovo, kľúč k detstvu kurz v Novom Sade a diaľkovo študoval (1975), informatívny charakter má jeho slavistiku v Belehrade. V období Informbyra syntetický prehľad Svetová literatúra pre roku 1949 bol prinútený odísť do Českoslo- mládež (1978). venska. Roku 1950 pracoval na gymnáziu Okrem detskej literatúry sa od roku v Topoľčanoch, v rokoch 1950 – 1952 pô- 1960 systematicky zaoberal literárnou sobil ako redaktor v rôznych časopisoch, komparatistikou a juhoslovanistikou. v rokoch 1952 – 1960 pracoval vo Zväze Slovensko-juhoslovanské vzťahy priblížil slovenských spisovateľov a od roku 1960 v monografiách Štúrovci a Juhoslovania až do smrti pôsobil v Literárnovednom (1965) a Slovenská a juhoslovanská literatúra ústave Slovenskej akadémie vied.

(1987), ako aj v širšie koncipovanom diele Venoval sa literárnej tvorbe pre deti Slovenský a slovanský romantizmus (1977). a mládež a zaoberal sa literárnou vedou, Genézu slovenskej cestopisnej literatúry v rámci ktorej predmetom jeho výsku- spracoval v monografii Vývin slovenského mu bola najmä oblasť detskej literatúry cestopisu (1968). Ako redaktor zostavil a slovensko-juhoslovanských vzťahov. viacero čítaniek a učebníc.

Inšpirovaný vlastnými zážitkami z národZomrel 24. augusta 1990 v Bratislave. no-oslobodzovacieho boja písal verše Pripravil: S. Lenhart

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra KUS ZVOLEN KULPÍN

Divadelná premiéra hry Skúsené, neskúsené a tie iné Katarína Gažová

vedajúci titul. V spomenutej hre je šesť dámskych postáv a jedna a potešenie divadelných pánska, potom režisérka dopínadšencov v sobotu 22. sala ešte dve pánske postavy. januára sa v Kulpíne Rieši sa tu, aké majú postavy hralo divadlo. Divadelný súbor problémy zo ženského uhla, Kultúrno-umeleckého strediska a potom mužské postavy celý dej Zvolen v Kulpíne premiérovo komentujú, teda aby to nebolo uviedol divačisto ženské preddelné predstastavenie. Divák sa venie Skúsené, možno nájde v nieneskúsené a tie ktorej tej postave, iné na motívy alebo mu niektorá hry Ženský orpostava pripomína chester autora niekoho.

Jeana AnouilV afiši k predstaha. Divadelná veniu sa píše: „Z premiéra bola hry Ženský orchesv miestnoster sme si zobrali tiach KUS Zvodámske postavy, len, na malej ktorým sme zmescéne a v súnili zamestnanie. lade s tým aj V pôvodnej hre s ohraničeným Režisérka Marína Dýrová Jeana Anouilho, počtom divá- (foto: A. Francistyová) dramatika, jednékov. Réžiu, draho z najsilnejších maturgiu, scénografiu a výber osobností francúzskeho divadla, hudby divadelného predsta- sú tieto dámy členky orchestra venia urobila Marína Dýrová z a v našej sú herečky, ktoré čaPetrovca. kajú na začiatok predstavenia.

N

Obecenstvo malo pôžitok z divadelného predvedenia domácich ochotníkov

Režisérka Dýrová po premiére vo vyhlásení pre médiá vysvetlila, že sa najprv zoskupili kulpínski herci, ktorí si chceli zahrať a potom hľadali zodpo• KULTÚRA •

problémami, ktoré so sebou každodenne nosia.

Silné a nekompromisné ženy a jeden muž (...) V kruhu (foto: A. Francistyová) týchto žien sa nachádza jeden muž, ktorý Katarína Kolárová (Madam Horje vlastne iba stredobodom žen- tense), Ján Kolár (Leon), Viera ského – nazvime to – šialenstva. Dorčová Babiaková (Suzanne), Iba kvôli tomu jednému mužovi Mária Koruniaková (Patrícia),

Herecky náročnú predlohu skúsený herecký kolektív úspešne zdolal

sme schopní sledovať ženské poznámky a myšlienky o mužoch.

Režisérka predstavenia pripísala

Úklon hereckého súboru

V tejto hre možno vidieť rôzne polohy žien, preto sme toto naše predstavenie nazvali Skúsené, neskúsené a tie iné. (...) Herečky stvárňujú ženy so všetkými

ešte dve mužské postavy, a to Čašníka a jeho kamaráta.“ V divadelnom predstavení hrajú členovia Divadelného súboru KUS Zvolen v Kulpíne:

Jasna Chalupková (Pamela), Nataša Zimanová (Ermeline), Anna Peťkovská (Leona), Michal Fehér (Čašník) a Ján Chalupka (Kortex).

Svetlo mal na starosti Miro Horvát, ktorý urobil aj dizajn plagátu, zvukárka bola Zdenka Francistyová a šepkárka Hana Zelenáková.

S kulpínskymi hercami sa režisérke veľmi dobre pracovalo, bolo jej cťou, že si ju zavolali a že s nimi spolupracovala. Táto hra je náročná na stvárnenie aj pre hercov aj pre režiséra, lebo v nej nie je mnoho akcie, je to iba také uvažovanie, rozmýšľanie nad samým sebou.

5 /4996/ 29. 1. 2022

31

Kultúra STARÁ PAZOVA

Obrazy kvantových vibrácií Anna Lešťanová

Č

esť vystavovať prvý v tomto roku v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej má tamojší maliar – ochotník Branislav Jovičić (1947 Belehrad).

Autor je profesorom telesnej výchovy na dôchodku a maliarstvom, ktoré je jeho obľúbeným koníčkom, sa zaoberá od roku 1974. Jovičić je jedným zo zakladateľov a aktívnych členov Združenia výtvarných umelcov Stará Pazova, pred ktorým pôsobila LIRA 82 – Likovna radionica, prvý tvar organizovania výtvarných dejateľov v tomto prostredí.

Slávnostné otvorenie výstavy pod názvom Obrazy kvantových vibrácií za prítomnosti početných maliarov tak profesionálov, ako aj ochotníkov a milovníkov výtvarného umenia bolo v pondelok 17. januára. Práve touto výstavou sa začal oslavný rok pre tamojšie združenie výtvarných umelcov, ktoré si tohto roku pripomína 40. výročie úspešnej práce. Po uvítacích slovách Mar-

výstavu, o živote a diele autora sa zmienila a výstavu zároveň otvorila Anđelka Maliová, novinárka na dôchodku. Maliová je predsedníčkou Správnej rady

Početné obecenstvo v Galérii Miry Brtkovej

Branislav Jovičić

Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, ktorého členom je aj Združenie výtvarných umelcov Stará Pazova.

Práve M. Karavla nedávno o Jovičićovej tvorbe napísal: „Branislavovo – Brankovo maliarstvo osciluje medzi expresionizmom

Podľa slov A. Maliovej touto výstavou si Jovičić pripomína takmer polstoročie výtvarnej tvorby a 40. výročie, keď s priateľmi maliarmi – nebohým Ljubišom Marićom, Milenkom Hadžićom, Sinišom Popovom, Nikolajom Javkinom, Milanom Radumilom a za podpory ľudí z KUS Branka Radičevića v Starej Pazove, zvlášť Petrom Nerandžićom a Ivanom

Autor Jovičić sa na výstave, otvorenej do 10. februára, verejnosti predstavuje 19 obrazmi – akryl na plátne, ale zaoberá sa aj inými maliarskymi technikami a zvlášť pastelom a olejomaľbou.

Jovičićov výtvarný rukopis bol povšimnutý aj na vyše 140 kolektívnych výstavách a doteraz sa zúčastňoval aj na mnohých výstavách humanitárneho rázu

Autor so svojimi dielami poukazuje na plnú dospelosť v estetickom, filozofickom a koloristickom zmysle

Kamdžijašom, založili LIRU 82, v ktorej bol veľmi aktívny, tak organizačne, v samotnom vedení, ako aj v maliarskej tvorbe, kde sa aj naďalej venuje tak ako na začiatkoch i teraz abstraktnému Z pondelkovej vernisáže: (zľava) Ján Agarský, Branislav Jovičić, umeniu.

Anđelka Maliová a Marjan Karavla O niekdajšej skupinovej výstajana Karavlu, odborného spolu- a symbolizmom. Expresia je vy- ve z roku 1988 v Starej Pazove pracovníka pre výtvarné umenie jadrenie vnútorného nepokoja pomenovanej JAM (Jovičić, Agarv Stredisku pre kultúru Stará a symbolická štruktúra za pod- ský, Majorský) na pondelkovej Pazova, ktorý aj vykonal výber pory farby, čistej a slobodnej, vernisáži viac hovoril jeden z Jovičićových diel pre túto jeho umožňuje, aby každý jeho obraz aktérov – Ján Agarský, akademický maliar zo Starej Pazovy. jubilejnú desiatu samostatnú hovoril sám osebe.“ 32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a výtvarných táboroch. Aj na výtvarných prehliadkach – od obecných až po pokrajinskú úroveň, kde bol neraz odmenený viacerými uznaniami. Účastníkom pokrajinských prehliadok bol napríklad i v rokoch 2018 a 2019 a jeho diela boli vtedy zaradené medzi tie najúspešnejšie.

Za svoju dlhoročnú prácu a výtvarný príspevok v kultúrnom živote tamojšieho prostredia dostala sa mu v roku 2015 Plaketa Svetlost.

• KULTÚRA •

V GALÉRII BABKA

Kovačická a hajdušická zimná rozprávka Olinka Glóziková-Jonášová KOVAČICKÁ A HAJDUŠICKÁ ZIMNÁ ROZPRÁVKA

Eva Hrková

Miroslav Hraško

Vieroslava Svetlík

21. januára – 21. februára 2022

21. februára – 21. marca 2022

Galéria Babka Kovačica, Masarykova 65, Srbsko

Galéria Kalab, Bratislava, Zámocká 5, Slovensko

Pavel Babka • tel.: +381 63 661 522 e-mail: pavel.babka@babka.rs

Andrea Kutlikova • tel.: + 421 915 380 227 e-mail: andrea.kutlikova@gmail.com

Foto©SĽUK, Mišo Veselský, 2021

O

d 21. januára celý mesiac v priestoroch Galérie Babka v Kovačici nainštalovaná je výstava Kovačická a hajdušická zimná rozprávka, ako nás informoval Pavel Babka, majiteľ galérie a Nadácie Babka.

Dozvedeli sme sa tiež, že v deň otvorenia výstavy sa mala uskutočniť aj tlačová konferencia s prezentáciou videonahrávok o autoroch, ktorých obrazy sú predstavené na spomenutej výstave. Avšak pre ochorenie účastníkov odročená je na 31. januára.

Výstava

Výstavu spoločne organizujú Galéria Babka, Nadácia Babka Kovačica a novozaložené Centrum pre digitalizáciu Slovenského insitného maliarstva v Srbsku. Je to inak prvá tohtoročná výstava a predstavené sú na nej diela dvoch najstarších maliarov Jána Bačúra a Evy Husárikovej a troch najmladších maliarov Vieroslavy Svetlíkovej, Evy Hrkovej a Miroslava Hraška.

Teda je to prvá tohtoročná výstava, ale aj prvá z radu výstav, ktoré spo-

SPOMIENKA NA NÁRODNÉHO DEJATEĽA PO 225 ROKOCH OD JEHO NARODENIA

Matej Ambrózi (1797 – 1869) Jaroslav Čiep

N

a našich kultúrnych dejateľov, ktorí sa zaslúžili o zachovanie našej slovenskej identity, si treba neustále spomínať. Medzi takých snaživcov vojvodinských Slovákov určite patrí aj Matej Ambrózi.

Jeho meno neprávom slabšie rezonuje v povedomí súčasníkov v Srbsku, takže aj týmto skromným príspevkom si chceme trochu posvietiť na dosahy tohto ušľachtilého muža, ktorý pôsobil medzi Slovákmi v Banáte.

O Matejovi Ambrózimu sa v našej kultúrnej verejnosti azda najviac zmieňoval spisovateľ Víťazoslav Hronec. Materiály k jeho životu a tvorbe Hronec zhŕňal pri zostavovaní antológií poézie vojvodinských Slovákov.

Z jeho uverejnených biografických poznámok o Matejovi Ambrózimu v súčasnosti vieme predsa čosi viac.

Veršovec a evanjelický kňaz • KULTÚRA •

Matej Ambrózi sa narodil 13. januára 1797 v Sielnici v Liptove na Slovensku ako syn dedinského kováča. Ľudovú školu zakončil v rodisku a nižšie triedy evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. V Prešove vychodil len rétorickú triedu vyššieho gymnázia a potom odišiel za vychovávateľa k rodine Tomáša Dežőiho do Miškolca. V rokoch 1816 až 1818 vychodil dva ročníky teológie, ale štúdiá dokončil v Šoprone, kde zložil aj kandidátsku skúšku. Po štúdiách, roku 1818, prišiel do Nového Sadu za levitu, kde pobudol pol druha roka. Roku 1819 bol v Pešti vysvätený za kňaza a v auguste 1820 prišiel za farára do Bajše. V marci 1825 odišiel do Bečkereku (dnešný Zreňanin), kde zostal ce-

lých trinásť rokov. V rokoch 1826 – 1832 bol dekanom dolného Banátu a v rokoch 1836 – 1847 prvým banátskym seniorom.

Začiatkom októbra 1837 prišiel za farára do Kovačice.

Zomrel v Kovačici 12. marca 1869. Bol dva razy ženatý: s Esterou, rod. Rakovicovou, a Karolínou, rod Peťkovou, s ktorými mal päť synov a päť dcér.

Vydal nasledujúce bibliofílie i knihy veršov: Valedictio [...] Duo Kanka [...] (1815), Pietatis gratique animi monumentum [...] Joanni Kiss [...] (1917), Epicedium in praematurum obitum [...] Pauli Magda [...] (1818), Jádro náboženství kresťanského (1844), druhé vydanie pod názvom Jádro náboženství kresťanského pro školskou mládež

menutí organizátori plánujú usporiadať v roku 2022, a tým budú po celý rok upriamovať pozornosť na 220. výročie založenia Kovačice. Všetky podujatia budú zapadať aj do osláv Roku Kovačice a nimi sa zároveň bude propagovať slovenské insitné umenie zo Srbska, ktoré sa táto galéria spoločne s vedením Obce Kovačica už niekoľko rokov snaží dostať na zoznam Svetového nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Po 21. februári výstava Kovačická a hajdušická zimná rozprávka bude z Kovačice presťahovaná do Galérie Kalab v Bratislave.

evanjelickou, (1861), Píseň nábožná [...] (1852), Píseň, kterou pri príležitosti kanonické visitácie [...]

Jozefa Székáč [...] církev kovačická v svém chráme [...] zpívala (1862).

Vydal aj jednu knihu po maďarsky. Písal aj pod pseudonymom Vojak hraňičjar. Na podnet literárnych snaživcov Martina Zlocha (1970 – 2006) a Anny Severínyovej (1951) v Kovačici bola 6. decembra 1996 založená Literárna družina Mateja Ambróziho, ktorá mala viac ako dvadsať členov. Táto družina roku 2002 vydala spoločnú zbierku básní svojich pätnástich členov pod názvom Pozdrav z Banátu Slovákom (podľa troch Ambróziho rovnomenných sonetov uverejnených roku 1846 v Orle Tatránskom).

PhDr. Erika Brtáňová, CSc., z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave sa v poslednom období tiež detailnejšie zaoberala životom a prácou Mateja Ambróziho vo svojom vedeckom bádaní. Svoju štúdiu Dva dolnozemské (vojvodinské) katechizmy uverejnila časopisecky v čísle 6 roku 2016 odborného časopisu Slovenská literatúra na stranách 399 – 421.

5 /4996/ 29. 1. 2022

33

Kultúra SLOVENSKÝ SVETOVÝ KALENDÁR NA OBYČAJNÝ ROK 2022

Zmapovaný krajanský život Anna Francistyová

N

ajprv sme mali iba Národný kalendár, potom pribudol Pazovský, pred šiestimi rokmi Slovenský svetový a najnovšie už máme aj Kovačický. V každom si čitateľ nájde zaujímavé čítanie, zostavovatelia všetkých týchto ročeniek sa snažia obsahom pripútať záujem potenciálnych záujemcov. Ale pokiaľ ide o distribúciu, iba Slovenský svetový kalendár má aj internetovú obmenu, po ktorej možno siahnuť kedykoľvek a kdekoľvek. Túto výhodu oceňujú aj tvorcovia, aj konzumenti, lebo minuloročný kalendár v tlačenej podobe pre protipandemické opatrenia v celom svete – predovšetkým pre obmedzenia v cestovaní – sa len ťažko dostával do konečného cieľa.

Zakladateľom a šéfredaktorom Slovenského svetového kalendára je Vladimír Valentík a zástupkyňou šéfredaktora Katarína Mosnáková-Bagľašová. V príhovore čitateľom na vstupných stranách tejto ročenky ozrejmili, že neprajné podmienky zapríčinené pandémiou nevplývali podstatne na jej prípravu a tak ona aj ďalej zotrváva vo svojom poslaní, a to je zostať súčasťou krajanského života na celom svete.

Vďaka širokej sieti spolupracovníkov v tomto čísle si čitatelia nájdu príspevky z vyše dvadsiatich krajín sveta. Ide tu o fungovanie slovenských spolkov a iných foriem krajanskej činnosti, tiež paberky z minulosti takého organizovaného života. Len na tomto mieste sa môžeme dozvedieť, že v Gerone (Španielsko) založili Spolok slovensko-španielskej únie, že v Sarvaši (Maďarsko) si tamojšia slovenská komunita pripomína 300 rokov pretrvávania na tom 34

www.hl.rs

priestore, že si Slováci v Bulharsku a Ukrajine odhalením pamätných tabúľ pripomínajú a budúcim generáciám takto nechávajú do vienka spomienky na významné osobnosti zo

svojich radov, či na medzníky v živote slovenskej komunity.

Svoje miesto si aj v tejto ročenke našli príspevky venované najmladším krajanom. Zhrnieme to takto: v časti kalendára pod názvom Slováci vo svete môžete vyhľadať texty z Aus-

trálie, Bulharska, Česka, Čiernej Hory, Francúzska, Chorvátska, Kanady, Libanonu, Luxemburgu, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska, zo Slovinska, Spojených arabských emirátov, Srbska, Španielska, z Talianska, Ukrajiny a USA. Sú tu i riporty zo života krajanov na Slovensku a dve krajanské témy.

Slovenský svetový kalendár svojím obsahom je predsa špecifický, preto tu nemôžete hľadať osobitné časti napríklad venované poľnohospodárstvu, športu, deťom, aj keď texty na tieto témy nájdete. V kalendári však nemôže vystať kalendárium a táto časť je tentoraz spestrená fotografiami budov, v ktorých jednotlivé krajanské organizácie a spolky sídlia. Ako zostavovatelia V. Valentík a K. Mosnáková-Bagľašová konštatujú, v značnej miere sa im takýto fotomateriál podarilo zabezpečiť, ale pritom zistili, že iba v krajinách východnej Európy majú krajanské spolky priestory pre pôsobenie vo svojom vlastníctve, kým v krajinách západnej Európy si ich

prenajímajú. A najnovšie, v roku 2021 svoj dom dostala slovenská komunita v Rijeke (Chorvátsko).

Nuž a tých dvanásť budov Slovákov vo svete v kalendáriovej časti najnovšieho Slovenského svetového kalendára sú z Austrálie, zo Španielska, Švajčiarska, z Ukrajiny, Talianska, Poľska, zo Srbska, z Rumunska, Chorvátska, Česka, Maďarska a z Poľska.

S finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (Bratislava) a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami (Srbsko) Slovenský svetový kalendár vydal Slovenský kultúrny klub v Srbsku. Má až 270 strán a na obálke tohto šiesteho čísla, v ktorom sme si zalistovali, je fotografia Alžbety Šúrovej, členky Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice (Slovensko). S partou a v kroji mladuchy zahrala si v tanečnom divadle Obrazy z Dolnej zeme, ktoré si vlani vďaka zahraničnému zájazdu tohto súboru mohli pozrieť aj diváci v Srbsku.

Čo pre teba znamená byť Slovákom?

Viera Pridalová D‘Agostini

A

k sa spýtate človeka „Čo pre vás znamená byť Slovákom?“, každý určite odpovie inak.

Odpoveď tých, čo žijú neustále na Slovensku, môže byť úplne inakšia, ako tých, čo žijú z rôznych dôvodov v zahraničí. Preto sa môžeme často stretnúť i s úplným nepochopením u zastupiteľov našich štátnych inštitúcií či úradov pri rôznych patriotických akciách Slovákov žijúcich v zahraničí.

Môj manžel, cudzinec, za 50 prežitých rokov v láske a tolerancii so mnou dokázal lepšie pochopiť potrebu, činnosť, slobodu a existenciu Slováka, ako mnohí iní, pre ktorých by to malo byť jasné, lebo je to ich povolanie či poslanie pomáhať a chápať Slovákov v zahraničí. On videl ten nesúhlas či nepochopenie a vystihol ho vo vete: „Jeden z vás žije na Zemi a druhý na Mesiaci, ale nepoviem vám, kto je kde.“ Za jeho pochopenie slovenskej duše, podporu pri rôznych skutkoch a slovenských akciách by si bol zaslúžil už dávno titul honorárny Slovák, ale škoda, nikto mu ho nikdy oficiálne neudelil, len ja... a množstvo priateľov...

Keďže sme každý iný, motivácia žiť tam či tam bola a je pre každého iná. (úryvok z príspevku v časti Slovenského svetového kalendára Slováci vo Francúzsku)

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

• OZNAMY •

5 /4996/ 29. 1. 2022

35

Oznamy KRÍŽOVKA ČÍSLO 5 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť rádiotajničky prijímač

napadnutie

kde

tálium

dlhá samohláska

alkoholický nápoj

amerícium

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa.

zlomenina

cestujú lietadlom

KUPUJEM

lumén

mužské meno

obyvateľ pohraničia

grafický znak

nikto ukazovacie zámeno dedina v Banáte latinská spojka

Taliansko

hnací stroj psí zápach

berýlium mať, mama

staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

vodík

Prichádzam na pozvanie;

osobné zámeno

Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

nový

číslo šesť

2. časť tajničky vpíšte H I stavba ponad rieku

mravouka

draslík

H ĽU LAS DU

DROBNÝ OZNAM

rozum

vypočitoval

predložka

sečná zbraň

nedobre

vrece predložka miliampér

Zaječar príklad pretvárka, zdanie

Poľsko

dinár člen redakcie

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela a otca

PAVLA ĎUGU 22. 2. 1941 – 26. 1.

2007 – 26. 1. 2022 z Kulpína

S láskou si na Teba spomínajú: manželka a synovia Pavel a Ondrej s rodinami

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 4 – VODOROVNE: jutovina, udica, In, ráno, lek, Ava, vata, ja, tr, Or, ťarcha, A, d, šport, on, kl, ef, Samo, úle, los, oker, ok, skosí, vospolok TAJNIČKA: JURAJ FERÍK Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 4 z čísla 4 Hlasu ľudu z 22. januára 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA HALABRÍNOVÁ, Ul. Edvarda Kardelja č. 24, 26 362 JÁNOŠÍK. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 46 77 livia.bata@vojvodinа.gov.rs ČÍSLO: 128-90-5/2022-05 DÁTUM: 19. 1. 2022

Podľa článku 6 odsek 1 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov orgánom a organizáciám, v práci ktorých sa úradne používajú jazyky a písma národnostných menšín – národnostných spoločenstiev (Úradný vestník APV, č. 14/15) a v súvislosti s článkami 11, 12, 23 odseky 4, 25 a 26 Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 (Úradný vestník APV, číslo 54/2021) a rozhodnutia pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, číslo: 128377/2020-1, z 8. 12. 2020, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje SÚBEH na pridelenie rozpočtových prostriedkov orgánom a organizáciám v Autonómnej pokrajine Vojvodine, v práci ktorých sa úradne používajú jazyky a písma národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na rok 2022 Finančné prostriedky vo výške 7.500.000,00 dinárov sa prideľujú na zlepšenie uskutočnenia práva na úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

Právo účasti na súbehu majú: - orgány jednotiek lokálnej samosprávy z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, v ktorých štatút mesta alebo obce určuje úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na celom území územnej samosprávnej jednotky alebo v sídlach na jej území; - miestne spoločenstvá na území miest a obcí uvedených v alinei 1; - iné orgány, organizácie, služby a ustanovizne, používatelia rozpočtových prostriedkov, čo majú sídlo na území lokálnej samosprávy alebo vykonávajú činnosť na území lokálnej samosprávy uvedenej v alinei 1.

Finančné prostriedky sa prideľujú na financovanie alebo účasť na financovaní: - nákladov na vypracovanie a vyvesenie tabúľ s názvom orgánov a organizácií, názvom dedín a iných zemepisných názvov na cestách, názvom ulíc a námestí, ako aj s inými verejnými oznámeniami a upozorneniami vypísanými aj v jazykoch národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktoré sú v úradnom použití v obci, meste alebo sídlisku; - na tlač dvojjazyčných alebo viacjazyčných formulárov, úradných vestníkov a iných verejných publikácií; - na rozvoj elektronického administratívneho systému pre prácu v podmienkach viacjazyčnosti.

Výška prostriedkov na pridelenie sa určuje na základe týchto kritérií: - počet jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktoré sa úradne používajú na celom území obce, mesta alebo sídla; - percentuálna účasť príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktorých jazyky a písma sa úradne používajú na celkovom počte obyvateľstva podľa oficiálnych údajov Republikového štatistického úradu SR na základe posledného sčítania obyvateľov; - celkové hmotné náklady potrebné na realizáciu aktivít; - jestvovanie iných zdrojov financovania; - kontinuita vo financovaní aktivity sekretariátom, resp. či sa finančné prostriedky žiadajú po prvýkrát.

Lehota na predloženie prihlášky na súbeh je do 21. februára 2022.

Prihlášky na súbeh sa predkladajú výlučne na súbehových formulároch sekretariátu. Úplnú súbehovú dokumentáciu je možné prevziať v miestnostiach sekretariátu alebo na internetovej adrese: www.puma.vojvodina.gov.rs.

Prihlášky na verejný súbeh sa predkladajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny – národnostného spoločenstva, ktoré sa úradne používajú v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

Prihlášky sa predkladajú osobne odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (budova pokrajinskej vlády), alebo sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. Prihlášky na súbeh sa podávajú v dvoch vyhotoveniach s dvomi vyhláseniami overenými a podpísanými oprávnenou osobou podávateľa prihlášky, ak sa uchádza na jednom základe, ak sa súčasne uchádza na viacerých základoch, prihlášky sa predkladajú v dvoch kópiách na každom základe a s rovnakým počtom overených vyhlásení.

Nebudú sa brať do úvahy oneskorené alebo neúplné prihlášky, v ktorých nedostatok nie je odstránený po upozornení, ani prihlášky, ktoré nesúvisia so súbehom určeným účelom, alebo prihlášky predložené neoprávnenými osobami.

Užívateľ je povinný použiť prostriedky výhradne na účely, na ktoré boli pridelené, a nevyčerpané finančné prostriedky má vrátiť do rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Užívateľ je povinný primeraným spôsobom uviesť, že sa na financovaní zúčastnil aj sekretariát. Užívateľ je povinný najneskôr do konca kalendárneho roka predložiť sekretariátu správu o výdavkoch pridelených prostriedkov spolu s príslušnou dokumentáciou. V prípade pochybností o tom, že pridelené finančné prostriedky v jednotlivých prípadoch neboli účelovo použité, sekretariát začne konanie pred pokrajinským orgánom správy zodpovedným za kontrolu rozpočtu z dôvodu kontroly účelového a zákonného využitia finančných prostriedkov. Ak sa zistí, že pridelené finančné prostriedky v jednotlivých prípadoch nie sú účelovo použité, žiadosti od týchto používateľov finančných prostriedkov sa nebudú do budúcna brať do úvahy pri ich účasti na súbehu.

Postup súbehu vedie komisia na posúdenie žiadostí, ktorú zriaďuje pokrajinský tajomník. Po posúdení prijatých prihlášok komisia podá odôvodnený návrh na pridelenie finančných prostriedkov podľa súbehu a predloží ho pokrajinskému tajomníkovi.

O pridelení finančných prostriedkov prijímateľom podľa uskutočneného postupu rozhodne pokrajinský tajomník rozhodnutím, ktoré je konečné.

Rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov sa uverejní na internetovej stránke sekretariátu.

P. O. POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA Milan Kovačević zástupca pokrajinského tajomníka

• OZNAMY •

5 /4996/ 29. 1. 2022

37

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad Tel.: +381 21 487 46 04; 487 45 55 F: +381 21 557074 456 986 bojan.greguric@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128-90-3/2022-05 DÁTUM: 19. 1. 2022

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Nový Sad podľa článku 7 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na zlepšenie postavenia národnostných menšín – národnostných spoločenstiev a rozvoj multikultúrnosti a tolerancie (Úradný vestník APV, č. 8/2019) v súvislosti s článkami 11, 12, 23 odseky 4, 25 a 26 Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 (Úradný vestník APV, číslo 54/2021), podľa rozhodnutia pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, číslo: 128-377 / 2020-1, zo dňa 8. 12. 2020, vypisuje VEREJNÝ SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV ZACHOVANIA A PESTOVANIA MULTIKULTÚRNOSTI A MEDZINÁRODNOSTNEJ TOLERANCIE V AP VOJVODINE V ROKU 2022 Verejný súbeh sa vypisuje pre programy a projekty združení, fondov a nadácií (ďalej len: podávateľ prihlášky) zamerané na pestovanie multikultúrnosti a medzinárodnostnej tolerancie v AP Vojvodine v roku 2022.

I. SUMA SÚBEHU Verejný súbeh je vypísaný na celkovú sumu 14.000.000,00 dinárov; II. PODMIENKY SÚBEHU · Lehota podávania prihlášok je 21. 2. 2022. · Na verejný súbeh na pridelenie rozpočtových prostriedkov sekretariátu na rozvoj, pestovanie a zachovanie multikultúrnosti a medzinárodnostnej tolerancie sa môžu prihlásiť podávatelia prihlášky, ktorých projekty a programy sú zamerané na zachovanie a podporu medzinárodnotnej tolerancie a ktorí majú registrované sídlo na území AP Vojvodiny. · Na verejnom súbehu sa prideľujú finančné prostriedky na programy a projekty podávateľov prihlášok zamerané na zachovávanie a pestovanie medzinárodnostnej tolerancie, a najmä na: – uchovávanie a pestovanie jazykov, ľudových zvykov a starých remesiel; – ochranu a prezentáciu folklórneho dedičstva; – vytváranie podmienok na rozvoj kultúry, vedy a umenia; – pestovanie a podporu ľudovej tvorby; – prezentáciu kultúrneho majetku mimoriadneho významu; – literárnu, dramatickú, javiskovú, hudobnú a výtvarnú tvorbu, pamätné dni, festivaly, jubilejné podujatia, kolónie umenia, tábory podporujúce toleranciu a práva národnostných menšín – národnostných spoločenstiev; – konferencie, turnaje, zhromaždenia atď. na podporu tolerancie a práv národnostných menšín – národnostných spoločenstiev; – starostlivosť a rozvoj ochotníctva, hosťovanie súborov; – spoluprácu s materskými krajinami a iné formy spolupráce; – projekty týkajúce sa rozvoja, zachovania a pestovania ducha medzinárodnotnej tolerancie medzi mladými ľuďmi; – zlepšenie produkcie a produkciu televíznych a rozhlasových programov, internetových prezentácií, iných foriem elektronických prezentácií, tlačových reklamných aktivít, aktivít v oblasti tlačových médií a iných foriem mediálnych aktivít. · Na verejnom súbehu sa nemôžu uchádzať priami a nepriami používatelia rozpočtu, spoločnosti a národnostné rady národnostných menšín. · Verejný súbeh sa uverejňuje v Úradnom vestníku Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, v jednom z verejnoprávnych prostriedkov, ktorý pokrýva celé územie APV, a na internetovej stránke sekretariátu, ako aj na portáli elektronickej štátnej správy v srbskom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny, ktorý je úradne používaný v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

III. OSOBITNÉ PODMIENKY Verejné obstarávanie Ak príjemca finančných prostriedkov z tohto súbehu patrí pod úpravu Zákona o verejnom obstarávaní, alebo ak finančné prostriedky získané týmto súbehom budú použité na obstaranie prác, tovaru alebo služieb a účasť verejných finančných prostriedkov predstavuje viac ako 50 % hodnoty obstarávania, považuje sa príjemca za obstarávateľa a je povinný uplatňovať Zákon o verejnom obstarávaní.

IV. SPÔSOB APLIKOVANIA · Žiadosti sa predkladajú výlučne v súbehových formulároch sekretariátu v jednom vyhotovení. · Súbehovú dokumentáciu je možné prebrať od 19. 1. 2022 v priestoroch sekretariátu alebo stiahnuť z internetovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. · K prihláške sa záväzne pripája: 1. úradný dôkaz o registrácii žiadateľa (fotokópia); 2. potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle podávateľa prihlášky (fotokópia); · prihlášky na verejný súbeh sa predkladajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny, ktorý sa úradne používa v Autonómnej pokrajine Vojvodine; · žiadateľ, ktorému boli pridelené finančné prostriedky na základe verejného súbehu a nemá účet na Správe trezoru, bude mať povinnosť otvoriť ho v určenej lehote.

Tento postup znamená, že sa obráti na príslušný orgán so žiadosťou o otvorenie uvedeného účtu, po čom je povinný predložiť sekretariátu dôkaz o otvorení účtu. · Žiadosti sa podávajú: 1. osobne odovzdávaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade; 2. poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad PRE SÚBEH – ZACHOVANIE A PESTOVANIE MULTIKULTÚRNOSTI A MEDZINÁRODNOSTNEJ TOLERANCIE

38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

V. ROZHODOVANIE · Kritériá pre výber programov a projektov spolufinancovaných pokrajinským sekretariátom na verejnom súbehu sú: – percentuálna účasť jednotlivých národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na celkovej menšinovej populácii v AP Vojvodine; – celkové hmotné náklady na program alebo projekt; – územný ráz a význam programu alebo projektu (napr. medzinárodný, medziobecný, lokálny, multietnický alebo širší význam); – trvanie programu alebo projektu; – počet účastníkov programu alebo projektu; – záujem publika a účasť na nich; – publicita v médiách (televízne a rozhlasové vysielanie alebo záznamy, tlačové správy a iné spôsoby prezentácie); – elektronická prítomnosť, reprezentácia a činnosť (napr. internetové prezentácie, platformy, sociálne siete); – následné a budúce aktivity (napr. osobitný výstup a prezentácia víťazov, slávnostné večere, vydávanie zborníkov, katalógov a iných publikácií); – počet osôb zapojených do programu alebo projektu podávateľa prihlášky; – iné činnosti, programy a projekty organizované podávateľom prihlášky; – programy financovania a projekty od iných orgánov, organizácií, fondov, sponzorov alebo darcov – z tuzemska alebo zo zahraničia; – schopnosť rozvíjať programy a projekty a ich udržateľnosť; – zákonnosť a efektívnosť využívania finančných prostriedkov získaných predtým od pokrajinského sekretariátu. · Nebudú sa brať do úvahy oneskorené a neúplné alebo nesprávne vyplnené prihlášky, prihlášky predložené neoprávnenými osobami, ako ani prihlášky, ktoré nie sú predmetom verejného súbehu, resp. prihlášky podávateľov, ktorí nepredložili správu o výdavkoch a využití pridelených finančných prostriedkov za predchádzajúci rok, resp. o ktorých sa podľa správy zistilo, že tieto prostriedky neúčelovo využili, ako aj prihlášky uchádzačov, ktorí nemajú vyrovnané svoje záväzky z predchádzajúcich súbehov sekretariátu, pokiaľ ide o predloženie fotografií alebo videozáznamov ako dôkazu o vykonaných aktivitách. · Neúplné prihlášky zahŕňajú prihlášky bez požadovanej dokumentácie, prihlášky, v ktorých nie sú vyplnené všetky povinné polia (nepovinné polia sú uvedené v prihláške), ako aj prihlášky, ktoré nie sú podpísané a opečiatkované. · Sekretariát súbehu spolufinancuje výlučne aktivity, ktoré sú realizované v období odo dňa vyhlásenia súbehu do 31. 12. 2022. · Sekretariát si vyhradzuje právo požadovať od podávateľa prihlášky dodatočnú dokumentáciu a informácie podľa potreby, alebo určiť splnenie dodatočných podmienok na pridelenie finančných prostriedkov. · Prihláška a pripojená dokumentácia sa nevracajú podávateľom prihlášky. · Prihlášky podávateľov prihlášky vyhodnocuje a posudzuje súbehová komisia, ktorú ustálil pokrajinský tajomník rozhodnutím a ktorá zostavuje poradník podľa určených kritérií a spôsobu bodovania. · Súbehová komisia vypracuje predbežný zoznam a poradie predložených prihlášok (programov / projektov), ktoré budú zverejnené na oficiálnej internetovej stránke sekretariátu a na portáli elektronickej verejnej správy. · Podávatelia prihlášky majú právo vzniesť námietky voči predbežnej listine do ôsmich dní odo dňa jej uverejnenia. Zdôvodnené rozhodnutie o námietke súbehová komisia vynesie v lehote 15 dní odo dňa jej prijatia. Po vyriešení sťažnosti súbehová komisia konečnú listinu odovzdá pokrajinskému tajomníkovi na schválenie. · Rozhodnutie o výbere programov / projektov urobí pokrajinský tajomník do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietky. · Rozhodnutie o výbere programov / projektov sa uverejňuje na oficiálnej webovej stránke pokrajinského sekretariátu a na portáli e-Správy. · Rozhodnutie o voľbe programu/projektu je konečné.

VI. REALIZÁCIA · Sekretariát prevedie pridelené finančné prostriedky na účty príjemcov na základe podpísaných zmlúv v súlade s dynamikou prílevu finančných prostriedkov do rozpočtu AP Vojvodiny. · Zmluva o pridelení prostriedkov špecifikuje všetky práva, záväzky a povinnosti podávateľa prihlášky a sekretariátu. · Ak podávateľ prihlášky nepodpíše zmluvu v lehote určenej sekretariátom, bude sa považovať za osobu, ktorá odstúpila od podanej prihlášky. · Žiadateľ je povinný legálne a účelne použiť pridelené finančné prostriedky, ako aj predložiť správu o účeloch čerpania finančných prostriedkov. · Žiadateľ je povinný bezodkladne predložiť sekretariátu prostriedkov počas alebo v priebehu realizácie projektu/podujatia/udalosti fotografie a videozáznamy vytvorené pri realizácii projektu. · Sekretariát sleduje realizáciu spolufinancovaných programov/projektov. Ďalšie informácie o verejnom súbehu možno dostať na sekretariáte, tel. č.: 021/ 487 4604, alebo prostredníctvom e-mailu: bojan.greguric@vojvodina.gov.rs.

S OPRÁVNENÍM POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA Milan Kovačević zástupca pokrajinského tajomníka

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Begej Water, s. s r. o., z Nového Belehradu, Bulvár Mihajla Pupina č. 6, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie odpadových vôd (PPOV) mesta Zreňanin, na k. p. č. 15392/5, k. o. Zreňanin I, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Zreňanin, Námestie slobody č. 10, do 25. 2. 2022. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu.

S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní zahlásili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs.

Verejná rozprava a prezentácia budú 28. 2. 2022 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

• OZNAMY •

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre dopravu a cesty Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/4882-818 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre dopravu a cesty Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ pre prepravu nákladu pre osobné potreby, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre dopravu a cesty Mesta Nový Sad

5 /4996/ 29. 1. 2022

39

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 46 08, F: +381 21 557 074; 456 986 adrian.borka@vojvodinа.gov.rs Číslo: 128-90-4/2022-05 DÁTUM: 19. 1. 2022

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Nový Sad podľa článku 7 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na zlepšenie postavenia národnostných menšín – národnostných spoločenstiev a rozvoj multikultúrnosti a tolerancie (Úradný vestník APV, č. 8/2019) v súvislosti s článkami 11, 12, 23 odseky 4, 25 a 26 Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 (Úradný vestník APV, číslo 54/2021) podľa rozhodnutia pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, číslo: 128-377/2020-1, zo dňa 8. 12. 2020, vypisuje

VEREJNÝ SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV, KTORÉ SÚ ZAMERANÉ NA ZLEPŠENIE PRÁV NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN – NÁRODNOSTNÝCH SPOLOČENSTIEV V AP VOJVODINE V ROKU 2022 Verejný súbeh sa vypisuje pre programy a projekty združení, fondov a nadácií (ďalej: podávateľ prihlášky) zamerané na uplatňovanie práv národnostných menšín – národnostných spoločenstiev z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v roku 2022.

I. ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV Verejný súbeh je vypísaný na celkovú sumu 33.000.000,00 dinárov, pre jednotlivú národnostnú menšinu – národnostné spoločenstvo:

maďarská národnostná menšina - národnostné spoločenstvo rómska národnostná menšina - národnostné spoločenstvo chorvátska národnostná menšina - národnostné spoločenstvo slovenská národnostná menšina - národnostné spoločenstvo rumunská národnostná menšina - národnostné spoločenstvo rusínska národnostná menšina - národnostné spoločenstvo bunevská národnostná menšina - národnostné spoločenstvo macedónska národnostná menšina - národnostné spoločenstvo ukrajinská národnostná menšina - národnostné spoločenstvo nemecká národnostná menšina - národnostné spoločenstvo česká národnostná menšina - národnostné spoločenstvo čiernohorská národnostná menšina - národnostné spoločenstvo iné národnostné menšiny - národnostné spoločenstvá

15 450 000,00 dinárov 3 350 000,00 dinárov 3 200 000,00 dinárov 3 200 000,00 dinárov 2 350 000,00 dinárov 1 200 000,00 dinárov 1 050 000,00 dinárov 660 000,00 dinárov 410 000,00 dinárov 300 000,00 dinárov 130 000,00 dinárov 600 000,00 dinárov 1 100 000,00 dinárov

II. PODMIENKY SÚBEHU · Lehota na predkladanie prihlášok je 21. 2. 2022. · Na súbeh na pridelenie rozpočtových prostriedkov pokrajinského sekretariátu na zlepšenie postavenia národnostných menšín – národnostných spoločenstiev sa môžu prihlásiť výlučne podávatelia prihlášok, ktorí majú sídlo na území AP Vojvodiny. · Verejným súbehom sa prideľujú finančné prostriedky na programy a projekty podávateľov prihlášky zamerané na uskutočnenie práv národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, a najmä na: – uchovávanie a pestovanie jazykov, ľudových zvykov a starých remesiel; – ochranu a prezentáciu folklórneho dedičstva; – vytváranie podmienok na rozvoj kultúry, vedy a umenia; – pestovanie a podporu ľudovej tvorby; – prezentáciu kultúrneho majetku mimoriadneho významu; – literárnu, dramatickú, scénickú, hudobnú a výtvarnú tvorbu, pamätné dni, festivaly, jubilejné podujatia, umelecké kolónie, tábory podporujúce toleranciu a práva národnostných menšín – národnostných spoločenstiev; – konferencie, turnaje, zhromaždenia a pod. na podporu tolerancie a práv národnostných menšín – národnostných spoločenstiev; – starostlivosť a rozvoj ochotníctva, hosťovanie súborov; – spoluprácu s krajinami pôvodu a inými formami spolupráce. · Na verejnom súbehu sa nemôžu uchádzať priami a nepriami používatelia rozpočtu, obchodné spoločnosti a národnostné rady národnostných menšín. · Verejný súbeh sa uverejňuje v Úradnom vestníku Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, v jednom z verejnoprávnych prostriedkov, ktorý pokrýva celé územie APV, a na internetovej stránke sekretariátu, ako aj na portáli elektronickej štátnej správy v srbskom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny, ktorý sa úradne používa v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

III. OSOBITNÉ PODMIENKY Verejné obstarávanie Ak príjemca finančných prostriedkov z tohto súbehu patrí pod príslušnosť zákona o verejnom obstarávaní, alebo ak finančné prostriedky získané týmto súbehom budú použité na obstaranie prác, majetku alebo služieb a účasť verejných finančných prostriedkov tvorí viac ako 50 % hodnoty obstarávania, považuje sa príjemca za objednávateľa a je povinný uplatňovať Zákon o verejnom obstarávaní.

IV. SPÔSOB UCHÁDZANIA SA · Žiadosti sa predkladajú výlučne v súbehových tlačivách sekretariátu v jednom vyhotovení; · Súbehová dokumentácia sa môže prevziať od 19. 1. 2022 v priestoroch sekretariátu alebo stiahnuť z internetovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs; · K prihláške sa záväzne pripája: 1. úradný dôkaz o registrácii podávateľa prihlášky (fotokópia); 2. potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle podávateľa prihlášky (fotokópia); · prihlášky na verejný súbeh sa predkladajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny, ktorý sa úradne používa v Autonómnej pokrajine Vojvodine; · podávateľ prihlášky, ktorému boli pridelené finančné prostriedky na základe verejného súbehu a nemá účet na Správe trezoru, bude povinný otvoriť ho v určenej lehote. Tento postup znamená, že sa obráti na príslušný orgán so žiadosťou o otvorenie uvedeného účtu, po čom je povinný predložiť sekretariátu dôkaz o otvorení účtu.

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

· Prihlášky sa podávajú: 1. osobne odovzdávaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade; 2. poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad (PRE SÚBEH) V. ROZHODOVANIE · Kritériá pre výber programov a projektov spolufinancovaných pokrajinským sekretariátom na verejnom súbehu sú: – percentuálna účasť jednotlivých národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na celkovej menšinovej populácii obyvateľstva v AP Vojvodine; – celkové hmotné náklady na program alebo projekt; – priestorový charakter a význam programu alebo projektu (napr. medzinárodný, medziobecný, lokálny, multietnický a širšieho významu); – trvanie programu alebo projektu; – počet účastníkov programu alebo projektu; – záujem obecenstva a prítomnosť; – publicita v médiách (televízne a rozhlasové vysielanie alebo záznamy, tlačové správy a iné spôsoby prezentovania); – elektronická prítomnosť, zastúpenosť a aktivita (napr. existencia internetovej prezentácie, platformy, sociálne siete); – sprievodné a náhradné činnosti (napr. osobitný výstup a prezentácia víťazov, slávnostné večierky, vydávanie zborníkov, katalógy a iné publikácie); – počet osôb zapojených do programu alebo projektu podávateľa prihlášky; – iné aktivity, programy a projekty organizované podávateľom prihlášky; – financovanie programov a projektov od iných orgánov, organizácií, fondov, sponzorov alebo darcov – z krajiny alebo zo zahraničia; – schopnosť rozvíjať programy a projekty a ich udržateľnosť; – zákonnosť a efektívnosť využívania finančných prostriedkov predbežne získaných z pokrajinského sekretariátu. · Nebudú sa brať do úvahy oneskorené a neúplné alebo nesprávne vyplnené prihlášky, prihlášky predložené neoprávnenými osobami, ako ani prihlášky, ktoré nie sú predmetom verejného súbehu, resp. prihlášky podávateľov, ktorí nepredložili správu o výdavkoch a využití pridelených finančných prostriedkov za predchádzajúci rok, resp. o ktorých sa podľa správy zistilo, že tieto prostriedky neúčelovo využili, ako aj prihlášky uchádzačov, ktorí nemajú vyrovnané svoje záväzky z predchádzajúcich súbehov sekretariátu, pokiaľ ide o predloženie fotografií alebo videozáznamov ako dôkazu o vykonaných aktivitách. · Pod neúplnými prihláškami sa okrem iného rozumejú aj prihlášky bez požadovanej dokumentácie, prihlášky, v ktorých nie sú vyplnené všetky povinné polia (nepovinné polia sú uvedené v tlačive prihlášky), ako aj prihlášky, ktoré nie sú podpísané a opečiatkované. · Sekretariát súbehom spolufinancuje výlučne aktivity, ktoré sa realizujú v období odo dňa vypísania súbehu do 31. 12. 2022. · Sekretariát si vyhradzuje právo požadovať od podávateľa prihlášky podľa potreby dodatočnú dokumentáciu a informácie alebo určiť splnenie dodatočných podmienok pridelenia finančných prostriedkov. · Prihláška a pripojená dokumentácia sa nevracajú podávateľom prihlášky. · Po uplynutí lehoty na prijatie prihlášok na verejný súbeh sekretariát postúpi včasné a úplné prihlášky národnostným radám národnostných menšín so sídlom na území AP Vojvodiny na účely predloženia návrhov na pridelenie finančných prostriedkov (ďalej len: národnostné rady). · Prihlášky podávateľov prihlášok a návrhy národnostných rád vyhodnocuje a posudzuje súbehová komisia, ktorú ustálil pokrajinský tajomník rozhodnutím, ktorá zostavuje poradník podľa určených kritérií a spôsobu bodovania. · Súbehová komisia ustáli predbežný zoznam hodnotenia a poradie predložených žiadostí (programov / projektov), ktoré budú zverejnené na oficiálnej internetovej stránke sekretariátu a na portáli e-Správy. · Žiadatelia majú právo podať námietky k predbežnému zoznamu do ôsmich dní odo dňa jeho uverejnenia. Zdôvodnené rozhodnutie o námietke súbehová komisia vynesie do 15 dní odo dňa jej doručenia. Po vyriešení námietok zasiela komisia záverečný zoznam pokrajinskému sekretárovi na prijatie. · Rozhodnutie o výbere programov / projektov vynesie pokrajinský tajomník do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietky. · Rozhodnutie o výbere programov / projektov sa uverejňuje na oficiálnej webovej stránke pokrajinského sekretariátu a na portáli e-Správy. · Rozhodnutie o voľbe programu / projektu je konečné.

VI. REALIZÁCIA · Sekretariát prevedie pridelené finančné prostriedky na účty príjemcov na základe podpísaných zmlúv v súlade s dynamikou prílevu finančných prostriedkov do rozpočtu AP Vojvodiny. · Zmluva o pridelení prostriedkov špecifikuje všetky práva, záväzky a povinnosti podávateľa prihlášky a sekretariátu. · Ak podávateľ prihlášky nepodpíše zmluvu v lehote určenej sekretariátom, bude sa považovať, že odstúpil od podanej žiadosti. · Podávateľ prihlášky je povinný použiť pridelené finančné prostriedky v súlade so zákonom a účelovo, ako aj predložiť správu o účelovom čerpaní finančných prostriedkov. · Podávateľ prihlášky je povinný bezodkladne predložiť sekretariátu hneď alebo počas realizácie projektu / podujatia / udalosti fotografie a videozáznamy vytvorené pri realizácii projektu. · Sekretariát sleduje realizáciu spolufinancovaných programov / projektov. Ďalšie informácie o verejnom súbehu možno získať na sekretariáte, na tel. č.: 021/487 4608, alebo e-mailom: adrian.borka@vojvodina.gov.rs.

S oprávnením pokrajinského tajomníka Milan Kovačević zástupca pokrajinského tajomníka

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného manžela, otca a starého otca, ktorý už sedem rokov nie je s nami

PAVLA STREHOVSKÉHO 13. 9. 1964 – 26. 1. 2015 – 2022 z Padiny

S každým rokom, čo nie si s nami, čoraz viac nám chýbaš.

Manželka Anna, dcéry Vlasta Bačúrová, Annamária Sabová a Paulína Ľavrošová s manželmi a deťmi • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 19. januára 2022 nás navždy opustila naša milovaná matka, svokra a stará matka

EVA POLIAKOVÁ

rod. Chalupová 25. 11. 1938 – 19. 1. 2022 z Kovačice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Tvoji najmilší: syn Jaroslav a dcéra Evka Hrková s rodinami 5 /4996/ 29. 1. 2022

41

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 46 09; 487 42 41, 487 45 58 ounz@vojvodinа.gov.rs ČÍSLO: 128-451-46/2022-01 DÁTUM: 19. 1. 2022

Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, č. 10/20) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 (Úradný vestník APV, č. 54/21) na základe Rozhodnutia pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, číslo 128-377/2020-1, z 8. 12. 2020, zástupca pokrajinského tajomníka vypisuje

SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROJEKTOV V OBLASTI ZVYŠOVANIA KVALITY VZDELÁVACO-VÝCHOVNÉHO PROCESU STREDOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA – NÁKLADY ŠKOLENIA NADANÝCH ŽIAKOV STREDNÝCH ŠKÔL Z ÚZEMIA AP VOJVODINY A PROFESOROV V ÚLOHE PREDNÁŠATEĽOV NA ANDREVLJI NA ROK 2022 Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: sekretariát) v súlade s Finančným plánom na rok 2022 na zvýšenie kvality stredoškolského vzdelávania – náklady účasti nadaných žiakov stredných škôl z územia AP Vojvodiny a profesorov v úlohe prednášateľov na školeniach z prírodných a spoločenských vied, umenia a kultúry Andrevlje na rok 2022, ktoré sa bude konať v období február – máj 2022 v Stredisku pre hospodársko-technologický rozvoj Andrevlje na Andrevlji, určuje sumu vo výške 10.000.000,00 dinárov.

Právo účasti na súbehu majú ustanovizne stredoškolského vzdelávania na území AP Vojvodiny založené Republikou Srbsko, autonómnou pokrajinou alebo jednotkou lokálnej samosprávy. Tieto prostriedky sú určené na zvýšenie kvality vzdelávaco-výchovného procesu stredoškolského vzdelávania – náklady na projekt školenia nadaných stredoškolákov z územia AP Vojvodiny v roku 2022, ktorý sa bude konať v období február – máj 2022 počas šiestich dní (5 plných penzií) v Stredisku pre hospodársko-technologický rozvoj Vojvodiny Andrevlje Banoštor.

Stredné školy sa môžu uchádzať o: 1) náklady na ubytovanie a stravu žiakov ich škôl (od prvého do štvrtého ročníka) s cieľom ich účasti na školeniach, za 5 plných penzií, 2) náklady na ubytovanie, stravu a poplatky za prácu učiteľov svojich škôl, ktorí budú angažovaní ako prednášatelia pre oblasti, pre ktoré sú určení, a ako organizátori voľných aktivít žiakov, tiež 5 plných penzií.

Vzdelávacie inštitúcie majú právo prihlásiť od 5 do 10 žiakov a od 4 do 8 učiteľov, ktorí spĺňajú predpísané kritériá. Školenia budú organizované podľa aktuálnej epidemiologickej situácie a podľa rozvrhu, ktorý vypracuje Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

Finančnou podporou, ktorá sa týmto súbehom prezentuje alebo chráni verejný záujem určený ustanoveniami článku 6, 7, 8 a 9 Zákona o základoch systému výchovy a vzdelania (Úradný vestník RS, č. 88/2017, 27/2018 – iné zákony, 10/2019, 6/2020 a 129/2021).

Súbehom stanovené prostriedky v súlade s Pravidlami pridelenia rozpočtových prostriedkov Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy v Autonómnej pokrajine Vojvodine (ďalej: pravidlá) sú určené na tieto priority: 1. Modernizácia výchovno-vzdelávacej práce a) modernizácia vyučovacieho procesu prostredníctvom inovácie a kreativity všetkých účastníkov, 2. Prispôsobenie vzdelávania potrebám trhu práce 2a) zveľaďovanie podnikateľského ducha, rozvoj praktických a životných zručností, profesijná orientácia a kariérové poradenstvo, zvyšovanie kvality odbornej praxe, 3. Podpora mimoškolských aktivít 5a) usporiadané a odborné usmerňovanie voľného času žiakov v mimoškolských obdobiach a počas školských prestávok prostredníctvom vzdelávacích táborov, stretnutí žiakov, sekcií, športových, vedeckých a technických, kultúrnych a iných obsahov.

KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Pri určovaní výšky finančných prostriedkov na udelenie sa v súlade s pravidlami uplatňujú tieto kritériá: 1. stupeň zapojenia cieľovej skupiny, pre ktorú je program / projekt určený, 2. predchádzajúce skúsenosti s implementáciou programov / projektov, ktoré prispievajú k zlepšeniu vzdelávaco-výchovnej práce,

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

3. kritériá pre žiakov: do tohto projektu môžu byť zaradení žiaci, ktorí sa zúčastnili aspoň obecných súťaží v oblasti prírodných a spoločenských vied, kultúry a umenia, alebo ukončili predchádzajúci ročník aspoň s veľmi dobrým prospechom, 4. kritériá pre učiteľov: do tohto projektu môžu byť zaradení učitelia, ktorí mentorovali žiakov, ktorí získali 1. – 3. miesto aspoň v obecných súťažiach v predmetných oblastiach, alebo ktorí podľa názoru Rady učiteľov dosiahli pozoruhodné úspechy pri organizovaní bezplatných aktivít pre žiakov.

SPÔSOB APLIKOVANIA Prihláška sa predkladá v písomnej forme na jedinečnom formulári, ktorý je uverejnený na webovej stránke sekretariátu.

Jedna právnická osoba môže predložiť jednu prihlášku.

Spolu s prihláškou na súbeh sa predkladá aj jednotný formulár prihlášky s celkovým počtom žiakov a celkovým počtom učiteľov, o ktorých sa škola hlási (v časti formulára prihlášky, ktorá sa týka žiakov – sa zapisuje len počet žiakov a oblasť, pre ktorú sa prihlasuje, bez uvádzania osobných údajov žiakov, a v časti formulára prihlášky, ktorá sa vzťahuje na učiteľa, ktorý sa prihlásil, je potrebné pre každého prihláseného učiteľa – bez poskytnutia osobných údajov – uviesť kompetencie a oblasť, o ktorú sa uchádza v úlohe prednášateľa).

O pridelení finančných prostriedkov príjemcom rozhoduje pokrajinský tajomník zodpovedný za vzdelávacie záležitosti na návrh komisie pre realizáciu súbehu, ktorá posudzuje prijaté žiadosti.

Doklady o splnení požiadaviek pre žiakov a učiteľov predložia vzdelávacie inštitúcie na požiadanie sekretariátu pri zostavovaní harmonogramu účasti a za správnosť údajov uvedených v prihláške zodpovedá riaditeľ školy.

Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si, ak treba, od podávateľa prihlášky dodatočnú dokumentáciu alebo informácie.

Ak je žiadosť podpísaná osobou podliehajúcou oprávneniu, je potrebné pripojiť náležité oprávnenie pre jej podpisovanie.

Komisia nebude rozoberať: – neúplné žiadosti; – oneskorené žiadosti; – neprípustné žiadosti (predložené neoprávnenými osobami a subjektmi, ktoré neboli plánované v súbehu); – žiadosti, ktoré nesúvisia so súbehom plánovanými účelmi; Výsledky súbehu sa uverejňujú na webovej stránke sekretariátu.

Lehota podávania prihlášok na súbeh je 3. februára 2022.

Prihlášky s potrebnou dokumentáciou sa podávajú na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Súbeh na financovanie a spolufinancovanie projektov v oblasti zvyšovania kvality vzdelávaco-výchovného procesu stredoškolského vzdelávania – náklady školenia nadaných žiakov stredných škôl z územia AP Vojvodiny a profesorov v úlohe prednášateľov na Andrevlji na rok 2022 Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad Tlačivo dotazníka si môžete stiahnuť od 19. januára 2021 z oficiálnej webovej prezentácie Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá: www.puma.vojvodina.gov.rs.

Informácie v súvislosti so súbehom možno získať na telefónnych číslach: 021/487 46 09, 487 42 41, 487 45 58.

S OPRÁVNENÍM POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA Milan Kovačević

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA BOĽAVÁ ROZLÚČKA Vnemom vzdialená, avšak v našom vedomí navždy nesmrteľná

V tichosti ranného sna svojich najmilších a tuzemské milované polia, brázdy, úhory opustil

ZUZANA LITAVSKÁ PAĽO LITAVSKÝ

rod. Čížiková 8. 6. 1943 – 19. 1. 2022 3. 9. 1948 – 16. 2. 2013 – 2022 rodom z Kovačice z Aradáča ... smrť je len kus života ... a potom pluh môj ťažkého. Čo strašné je, zhrdzavie, kým nové čo zlé je – to umieranie je. nebeské brázdy lesk mu nevrátia...

Zo sŕdc Vás nikdy nepustia vďační: dcéra Zuzka a vnukovia Ivko a Janko

VÝROČNÁ SPOMIENKA na milovaných, starostlivých a nikdy zabudnutých rodičov, starých a prastarých rodičov

PAVLA

1936 – 2000 – 2022

rod. Strelimuchovú 1939 – 2012 – 2022 rodom z Bieleho Blata

ZAHORCOVCOV

z Aradáča Kolíska nie je pravým začiatkom života – ani hrob pravým koncom smrti.

Vzkriesenie je nám zmyslom a istotou, že sa raz a navždy stretneme tam všetci...

Syn Pavel Zahorec a dcéra Anna Hrubíková s rodinami

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

SMUTNÁ ROZLÚČKA

S hlbokým smútkom oznamujeme, že nás 15. januára 2022 navždy opustil

s

JAROSLAVOM MARTINKOM 26. 6. 1960 – 20. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

JANKO KOLÁR

27. 5. 1932 – 15. 1. 2022 z Jánošíka Zároveň ďakujeme rodine a známym za účasť na pohrebe a za prejavy sústrasti.

S láskou si na Teba bude spomínať Tvoja tetka Anna Čiepová z Jánošíka • OZNAMY •

ANNU

Smútiaca rodina

5 /4996/ 29. 1. 2022

43

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 29. januára 2022 je tomu 11 rokov, čo nás opustila naša milá starká

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

MÁRIA BOLDOCKÁ

PAVLA HASÍKA

rod. Marčoková 3. 10. 1919 – 29. 1.

2011 – 2022 z Nového Sadu Starká naša, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabúdame.

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach.

1940 – 2017 – 2022 z Kulpína

I keď Pán pretrhol života niť, v našich srdciach a spomienkach zostaneš večne žiť.

Tvoji najmilší

Všetci Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s matkou a mamičkou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou mamou a mamičkou

EVOU SUCHÁNEKOVOU

EVOU SUCHÁNEKOVOU

1. 11. 1950 – 13. 1.

2022 z Kovačice

1. 11. 1950 – 13. 1.

2022 z Kovačice

Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby mohlo žiť.

Navždy si budeme pamätať Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť.

Zostaneš navždy v našich spomienkach.

Dcéra Vlasta Labátová s manželom Draganom a deťmi Laurkou a Erikou

Syn Ján s dcérou Sárou-Alexandrou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a apkom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s apkom

JURAJOM SEMARTONSKÝM

JURAJOM SEMARTONSKÝM

12. 4. 1953 – 19. 1.

2022 z Hložian

12. 4. 1953 – 19. 1.

2022 z Hložian

Zaspal si tíško, bez slova, objatia a rozlúčky. Ďakujeme za Tvoju lásku, dobrotu, starostlivosť a obetavosť.

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Tvoja láska, pomoc, rady a útecha nám budú neustále chýbať.

Dcéra Anna a manželom Miroslavom a vnukovia Ivan a Igor

44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vnukovia Ivan a Igor Jaškovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JAROSLAV MARTINKO

26. 6. 1960 – 20. 1.

2022 z Báčskeho Petrovca

Budeš chýbať v každej spoločnosti, Tvojim najbližším, priateľom a najmä v našej mužskej speváckej skupine. Členovia bývalého KUS Slovenská sporiteľňa Báčsky Petrovec

POSLEDNÉ ZBOHOM

dlhoročnej členke ženského spevokolu CZ Kovačica

EVE SUCHÁNEKOVEJ 1. 11. 1950 – 13. 1.

2022 z Kovačice

Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Žalm Dávidov 23, 1 Členky ženského spevokolu CZ Kovačica

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a ujkom

JURAJOM SEMARTONSKÝM 12. 4. 1953 – 19. 1.

2022 z Hložian

Trvalú spomienku si na Teba zachová a na Teba nezabudne

sestra Mária so synom a dcérou s rodinou

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším drahým

JAROSLAVOM MARTINKOM 26. 6. 1960 – 20. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

Opustil nás náhle, nečakane.

Stratili sme pomoc, stratili sme poradcu.

Nadovšetko nám bude chýbať Tvoja nekonečná láska a bezpodmienečná podpora.

Tvoje srdce dokonalo, ale v tých našich Ťa budeme s láskou zachovávať.

Manželka Milina, dcéra Ivona, syn Ján a nevesta Zdenka, dcéra Martina, zať Ivan a didiho najmilšie vnúčatá Lana a Sergej

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším drahým manželom, otcom a apkom Už teraz výrečnejší o smrť o dávaní mlčí v objatí inom.

Dooral, dosial, dodával, dotrpel a ticho zrazu odišiel.

Veľkosť je v jeho nesmrteľnej tichosti, boľavá veľkosť popráskanej dlane; čo by mu pomohlo, keby kričal, čo by mu pomohlo nariekanie?

JURAJOM SEMARTONSKÝM 12. 4. 1953 – 19. 1. 2022 z Hložian

Sňal ťarchu života z ohnutého chrbta a ťažkého života batôžtek bolesti si odložil, tam, kde sa večnosť započína.

Keby ich nebolo, zem by bola pustá, a život bez ciest, tvrdý, zbytočný, ako tu žil, ako sa dával, tak ticho umrel človek statočný.

Manželka Anna, syn Juraj s rodinou a dcéra Anna s rodinou • OZNAMY •

5 /4996/ 29. 1. 2022

45

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. januára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 30. januára 10.30 Zostrih zo 40. festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 TV Spomienky (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 1. februára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie okrem iného prinesie informáciu o premiére kulpínskych divadelníkov Skúsené, neskúsené a tie iné, o fakultatívnom vyučovaní slovenčiny v Starej Pazove, ako aj o tom, ako sa roľníci pripravujú na prihnojovanie.

Spektrum. V poslednej polhodinke predvíkendového bloku bude odvysielaný zostrih z koncertu venovaného nedožitým sedemdesiatinám Kvetoslavy Benkovej, ktorý sa konal v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci.

Dúhovka. Vyhradený termín nedeľného vysielania bude patriť spomienke 125. výročiu narodenia prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii/Srbsku Dr. Janka Bulíka. Pri tejto príležitosti odvysielaný bude portrét o tomto významnom politikovi, pracovníkovi protifašistického odboja a úspešnom športovcovi.

TV Spomienky budú pozostávať z príspevkov zo života občanov Lugu.

Budú to fragmenty z konca minulého storočia svedčiace o asfaltovaní dedinských ciest, aktivitách mládežníkov, poľnohospodárskych prácach, otvorení dedinskej knižnice či detských zimných radovánkach.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

46

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 28. januára – Tajomstvo šťastia Sobota 29. januára – Bodyguard proti vlastnej vôli Pondelok 31. januára – Bozk smrti Utorok 1. februára – Ideálne mesto Streda 2. februára – Krvavé sprisahanie Štvrtok 3. februára – 39 schodov

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 30. januára Film: Snehová kráľovná Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Tvoj snúbenec, môj milenec Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 30. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň SĽUK v Kovačici Utorok 1. februára 16.00 Tradičné slovenské jedlá, 3. epizóda Kreslený film: Asterix v Británii Piatok 4. februára 16.00 Príspevky z TV archívu

RÁDIO STARÁ PAZOVA

RÁDIO PETROVEC 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 30. januára 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 2. februára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

VO FUTBALOVOM KLUBE JÁNOŠÍK

Zveľaďujú podmienky na prácu Vladimír Hudec

chvíli v klube máme iba troch hráčov utbalový klub Jánošík z Já- z Jánošíka a všetci nošíka počas jesennej časti ostatní sú z okolia. majstrovstiev v rámci Medzi- Významnou posilou obecnej ligy Alibunár – Plandište nám je Andrej Soz 9 odohraných zápasov 5 vyhral, kola, navrátilec zo jeden remizoval a tri prehral. Už na Slovenska, ktorý hral začiatku majstrovstiev Jánošíčania v slovenskej druhej prehrali s novým členom ligy – lige a v minulej seBanatulom zo susednej dediny zóne sa vyskúšal aj Lokve (2 : 1), ktorý v minulých v padinskej Doline, Mužstvo FK Jánošík na začiatku nových majstrovstiev. Goran Bokan stojí prvý zľava. (foto: z archívu klubu) majstrovstvách ešte používal ih- odkiaľ prišiel k nám. risko v Jánošíku a teraz získal titul On doviedol svojho kamaráta juhobanátskej ligy. Toho roku je jednu garnitúru dresov. V tomto jesenného majstra. V pokračovaní z Belehradu a aj ja som doviedol síce možno už neskoro, ale mož- roku by tie práce chceli dokončiť si Jánošíčania priniesli 9 bodov niekoľkých mojich kolegov, tiež no na rok skúsime. Podmienky a uvažujú aj o tom, že by bolo z hosťovaní zo zápasov s muž- z Belehradu. Ostatní sú hlavne máme slušné, dokonca omnoho potrebné vykonať rekonštrukciu stvami Naša Krajina Kupinik (0 : 3), z Plandišta, Banátskeho Karlovca lepšie ako mnohé kluby v tej lige, strechy a vnútro bufetu. Konečne ohrada vôkol Dobrica z Dobrice (2 : 3) a Mladost a Alibunáru. Máme teda 15 aktív- a verím, že by ani ihriska je stará Velika Greda (1 : 3). Za chotárom nych hráčov, s ktorými vždy mô- financie neboli a opotrebovaná, prehrali ešte len s mužstvom Ra- žeme počítať. Vcelku s účinkom problém. Musím takže si naplánopidu z dediny Nikolinci (3 : 2). Na môžeme byť spokojní, aj keď sme však povedať, že vali postaviť novú. vlastnej pôde vyhrali dva zápasy. mali problémy s koronavírusom, aj táto liga je teProstriedky na tie Presvedčivo porazili mužstvá Cr- v dôsledku čoho sme na zápas do raz celkom slušná, účely sa pokúsia venej zvezdy Novi Kozjak (8 : 1) a Nikoliniec odcestovali s ôsmimi omnoho organizískať z obecného Solunac Ban. Sokolac (6 : 1). Remi- hráčmi a aj zápas doma s Vojvo- zovanejšia ako rozpočtu, prípadzovali s mužstvom Vladimirovac dinou sme odohrali bez piatich tomu bolo skôr. ne miestneho spo(2 : 2) a s mužstvom Vojvodiny zo štandardných členov prvej zosta- Väčšina klubov ločenstva, a očaSeleuša prehrali doma výsledkom vy. Okrem toho už v prvom kole dobre pracuje, má kávajú aj pomoc (0 : 2). Vcelku útočníci Jánošíka sme mali nepríjemnosti v sused- kvalitné mužmilovníkov futbastvá, každý nad lu, bývalých futbakaždým môže Navrátilec zo Slovenska Anvyhrať a súťaž je drej Sokola je významnou listov a prípadných príliš zaujímavá.“ posilou mužstva (foto: J. Bokor) sponzorov.

Klub sa ako aj „Vo všetkom tom doteraz opiera hlavne o dotácie je vari najdôležitejšie, že sa nám z rozpočtu obce, odkiaľ dostane podarilo stabilizovať klub. Keď sa 300-tisíc dinárov ročne. Tými pro- začal masový odchod na Slovenstriedkami kryjú základné náklady sko, situácia v klube bola príliš súťaže. Hráčom neplatia žiadnu trápna. Vtedy som si myslel, že úhradu, ibaže cezpoľní dostávajú klub prestane fungovať. To sa cestovné náklady a pre všetkých našťastie nestalo a teraz, hľa, sme hráčov sa doma pripraví aj nejaké sa dostali do situácie, že môžeIhrisko FK Jánošík v týchto dňoch pod snehom jedlo, s čím sú hráči spokojní. me naše priestory aj zveľaďovať, svojim súperom nastrieľali 28 ných Lokvách, kde nás rozhodco- Dokonca za takých podmienok zlepšovať podmienky na prácu.

Teší ma, že máme cezpoľných gólov a prijali 15, na vlastné konto via v pravom zmysle slova okradli aj prišli do klubu.

Náš spolubesedník nás ešte hráčov, ktorí sem radi prichádzajú. si zapísali 16 bodov a zimujú na o víťazstvo, v dôsledku čoho sme na chvíľu aj opustili ihrisko. Pritom informuje, že klub vďaka spon- U nás hrajú už niekoľko rokov a treťom mieste v tabuľke. „Situácia v klube je v podstate sa domáce mužstvo zachovalo zorovi z Pančeva vlani zaobstaral neuvažujú o tom, aby odišli do veľkú samochodnú kosačku na iného klubu, ale chcú tu skončiť dobrá. Vlastne možno povedať, že príliš nekorektne.“ sme stabilizovali klub po tej vlne O plánoch v pokračovaní maj- trávu, ktorá významne obľahči- svoju futbalovú kariéru. Občas masového odchodu mladých ľudí strovstiev náš spolubesedník la prípravu trávnika na zápasy. si uvaríme kotlíkový guláš aleOkrem toho klub sa pripojil na bo fazuľu, pripravíme rošt a po za prácou na Slovensko,“ pove- hovorí: dal nám predseda klubu Goran „Myslím si, že máme dobré kanalizáciu a začal výstavbu to- zápase sa pekne kamarátime,“ Bokan. „Žiaľ, v dedine je málo mužstvo, a vidím, že aj chlapci aliet vedľa bufetu. Prostriedky na povedal nám na záver predseda mladých ľudí, takže sme si hráčov majú vôľu, aby sme sa pokúsi- tieto účely zabezpečilo Miestne jánošíckych futbalistov Goran museli vyhľadať v okolí. V tejto li vybojovať postup do Druhej spoločenstvo, ktoré kúpilo aj Bokan.

F

• ŠPORT •

5 /4996/ 29. 1. 2022

47

Šport FUTBALOVÝ TURNAJ ULIČNÝCH CELKOV V HLOŽANOCH

Najúspešnejšie mužstvo z Ulice Veljka Vlahovića Miroslav Pap

F

utbal má v Hložanoch vysoké postavenie. Patrí medzi tie favorizované športy, čo vidieť aj na početných futbalových turnajoch, ktoré Hložančania organizujú počas celého roka. Medzi také patrí aj futbalový turnaj pouličných celkov, ktorý sa tohto roku konal v športovej hale od 11. do 19. januára. Organizátorom ako aj po minulé roky bol Futbalový klub Budúcnosť. „Dva turnaje sme doteraz absolvovali vonku na umelej tráve, ale tie boli organizované v letnom období, no po vybudovaní športovej haly sme sa rozhodli zorganizovať turnaj v zimnom období, keď vlastne aj účastníci – futbalisti a fanúšikovia majú viac času,“ povedal nám Stanislav Srnka, tajomník

Ulica Veljka Vlahovića – 1. miesto

hložianskeho Futbalového klubu Budúcnosť.

Tohto roku sa turnaja zúčastnilo 8 celkov, ktoré boli rozdelené do dvoch skupín. A skupinu tvorili mužstvá z ulíc: Leninova – Štefánikova, Proletárska – Jozefa Marčoka-Dragutina, Veljka Vlahovića, Partizánska – Vladka Vitéza. Do B skupiny boli zaradené mužstvá z ulíc: Maršala Tita – Osloboditeľská, Michala Pagáča – Ľudovíta Dudka, Republiková, Masarykova.

Treba však skonštatovať, že sa počet prihlásených ulíc začal zmenšovať. Napríklad pred piatimi rokmi sa turnaja zúčastnilo 11 celkov, teda o tri celky viac.

Podľa slov Stanislava Srnku hlavným Najlepší hráč Martin Semartonský dôvodom menšie-

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ho počtu celkov je odchod obyvateľstva do zahraničia s cieľom pracovať a vzdelávať

začali vytvárať spoločné mužstvá. Tak tomu bolo aj tohto roku.

Pr vé miesto na tohtoročnom turnaji získalo mužstvo z Ulice Veljka Vlahovića.

Druhé miesto obsadilo mužstvo zlúčených ulíc Maršala Tita a Osloboditeľskej a na treťom sa umiestnili hráči z Republikovej ulice. Tieto tri súťažiace mužstvá v závere turnaja potvrdili, že sa v Hložanoch ešte stále hrá kvalitný futbal. Napínavý finálový zápas by sa dal hodnotiť ako veľmi energický, bojovný, aj keď občas

Ulice Maršala Tita a Osloboditeľská – 2. miesto

sa. Ďalší dôvod je aj to, že sa ľudia kvôli práci nemôžu zúčastniť turnaja. Z tých dôvodov pre jednotlivé ulice bolo ťažké nájsť dostatočný počet dobrých hráčov, v dôsledku čoho ulice

prechádzal aj mieru férovej hry.

Potvrdil však, že Hložany majú potenciál, o čom svedčí značný počet mladých hráčov.

V záverečnej časti futbalového turnaja boli udelené aj

• ŠPORT •

Ulica republiková – 3. miesto

ceny jednotlivcom. Za najlepšieho hráča turnaja bol zvolený Martin Semartonský, ktorý hral za mužstvo zlúčených ulíc Maršala Tita a Osloboditeľskej.

Talentovaný Semartonský na mnohých zanechal veľký dojem hlavne kvalitnou hrou. Najlepší a najprecíznejší strelec bol Martin Zahorec (ulice M. Tita – Osloboditeľská). Hoci vo finálovom zápase neskóroval, na iných zápasoch počas turnaja dal až 8 gólov. Za najlepšieho brankára vo finálovom zápase vyhlásili Jána Šepšiho (Ulica republiková), kým najlepším brankárom na turnaji bol mladý, ale preto veľmi šikovný Ján Pavčok (Ulica Veljka Vlahovića).

Zápas o tretie miesto

• ŠPORT •

ulice M. Tita a Osloboditeľská.

Rozhodcovskú funkciu na turnaji mali Hložančania Ján Murtín, dopisovateľ športovej rubriky týždenníka Hlas ľudu, a čerstvý sedemdesiatnik Ján Hrubík.

Koncepciu futbalového turnaja sa organizátori rozhodli doplniť revuálnymi zápasmi, ktoré sa hrali počas posledných dvoch dní turnaja. V poslednom dni turnaja si sily zmerali najmenší Oslava najúspešnejších

Zvolili aj najlepšieho hráča vo finálovom zápase. Bol to Vladimír Huďan, ktorý hral za mužstvo Ulice Veljka Vlahovića. Najlepší v zápase o 3. miesto bol Filip Katiak (Ulica republiková).

Organizátori sa rozhodli udeliť aj ceny najstaršiemu a najmladšiemu hráčovi. Tým najstarším bol Juraj Bartoš, redaktor týždenníka Hlas ľudu vo výslužNajstarší hráč Juraj Bartoš (vľavo) be (ulice Partizánska a Vladka Vitéza) a ako najmladší členovia FK Budúcnosť a FK svoje schopnosti ukázal Marek Maglić. Susedia z Maglića mali Toman, ktorý hral za zlúčené viac šťastia a vyhrali 2 : 0.

„Keďže máme stále prítomnú pandémiu, aj toto je jeden z faktorov, ktorý zapríčinil menšiu účasť súťažiacich celkov a všeobecne aj samotného obecenstva. Počas predošlých turnajov neexistovalo takmer jedno voľné miesto na sedenie, a tohto roku

sa na počet odzrkadlila hlavne tá pandémia. Ale v každom prípade semifinálové a finálové zápasy boli veľmi dobre navštívené. Sme spokojní, že sa nám podarilo zorganizovať takýto turnaj, ktorý je jedinečný na obecnej úrovni. Aj v tomto období vystali tradičné futbalové turnaje v obci, preto sme hrdí na to, že sme dokázali zorganizovať už 5. turnaj uličných celkov, takže by sme ho už mohli považovať za tradičný.“ Futbalový klub Budúcnosť zorganizoval tento 5. ročník futbalového turnaja pouličných celkov bez nároku na finančnú pomoc. Organizátori sa domnievali, že tento ročník zvládnu usporiadať na kvalitnej úrovni aj bez väčších finančných položiek. Treba však skonštatovať, že sa im to podarilo na výbornú. Už aj to, že udržiavajú športový duch v Hložanoch a že motivujú mladšie generácie účinkovať, ale aj sledovať zápasy, je úspech, ktorý by ich mal motivovať pracovať aj ďalej a uvažovať už o 6. ročníku tohto zaujímavého futbalového turnaja.

5 /4996/ 29. 1. 2022

49

Šport V STAROPAZOVSKEJ JEDNOTE

Nové tváre pre záchranu Matej Bzovský

S

taropazovskú Jednotu v jarnej časti majstrovstiev očakáva urputný a veľmi napínavý boj o záchranu. Futbalisti Jednoty totiž zakončili prvú časť so skromnou 13-bodovou zásobou a vážne sú ohrození zostupom. Dva posledné roky zaradom obstátie Jednote umožnili iní. Pred dvomi rokmi ho dostali za zeleným stolom, keďže FZ ligu zväčšil na 20 klubov, a v minulej sezóne obstátie Jednote umožnila novosadská Mladost GAT postupom v baráži medzi prvoligistov.

S podobnými darčekmi však teraz nemôžu počítať, ale si obstátie musia vybojovať sami.

Práve preto zimné prípravy v Jednote začali zavčasu, ešte 16. januára. Pripravujú sa dennodenne na umelých plochách v Národnom dome futbalu v Starej Pazove a

v susednej Novej Pazove, čo ani nie je veľká výhoda, lebo sú na takýchto šmykľavých plochách väčšie možnosti na zranenia. Ne-

Cenná posila bude aj Stefan Krkobabić, ktorý sa vrátil z Loznice, kde hral futsal

majú však veľký výber, lebo si chcú v dobrom stave zachovať svoj dažďom a snehom rozmočený trávnik. Hráči ináč trénujú disciplinovane a s veľkou chuťou.

Minulú sobotu sa k nim pripojil aj

vedúci odborného štábu Predrag Pejović, ktorý bol dva týždne v izolácii v dôsledku nakazenia sa koronavírusom, ktorého úspešne vystriedali jeho skúsení asistenti Dragan Ogrizović a tréner brankárov Predrag Vujčić. Choroba zatiaľ od príprav vzdialila aj Aleksandra Maoduša, Vladimira Jandrića a Ranka Moravca. V sobotu bol naplánovaný prvý kontrolný zápas s prvoligistom FK Radnički zo Sriemskej Mitrovice, ale ho pre zlé poveternostné podmienky odročili.

Mužstvo sa počas prvých dvoch týždňov zameralo predovšetkým na kondičné prípravy. Neskoršie prišla súhra mužstva, pričom viac času venujú zakončeniu akcií, vedomí si toho, že góly zvyšujú sebavedomie mužstva. K tomu práve veľmi slabá realizácia v jesennej časti priniesla stratu mnohých bodov.

Doplnenie hráčskeho kádra kvalitnými posilami naznačuje, že základným cieľom je priblížiť sa k stredu tabuľky už v prvých jarných kolách. Zoznam hráčov však ešte nie je uzavretý. Očakáva sa príchod ďalších hráčov tak do obrany, ako aj do útoku. Vedenie klubu v čele s Michalom Hricom a jeho najbližším spolupracovníkom športovým riaditeľom Lazarom Grabovicom vychádza predovšetkým z finančných možností klubu a zoskupuje tím z hráčov so skromnejšími požiadavkami.

Na rozdiel od minulých rokov tentoraz sa zvýšila kvalita na úkor kvantity. Zároveň mužstvo opustili až šestnásti hráči. Do začiatku majstrovstiev mužstvo Jednoty očakávajú prípravné zápasy s mužstvami Prvého mája Ruma, Omladinca Nové Bánovce, Dolného Sremu Pećinci, Podunavca Belegiš, Radničkého Nová Pazova a Brodarca Belehrad. Dva termíny zostali neobsadené a generálka bude 26. februára s mužstvom Zemunu v Zemune.

ŠPORTOVÉ SPRÁVY ZO ŠÍDU

Cyklisti znovu úspešní Lazar Pavković

F

inálne cyklistické preteky zimnej ligy prebiehali v nedeľu 23. januára v Rume, presnejšie vo výletnom mieste Borkovac.

Organizátormi boli Cyklistický zväz Srbska a CK Agrosiv Ruma. Pretekárska dráha bola dlhá 2 500 metrov a ani toto podujatie neprešlo bez šídskych cyklistov, ktorí znovu dosiahli pozoruhodné výsledky.

Z radov cyklistov CK Šíd seniorka Bojana Jovanovićová, junior Milan Harvilčak, kadet Luka Pantić a kadetka Anja Babićová vo svojich kategóriách obsadili druhé miesto a pionier Uroš Pantić bol štvrtý.

Aj cyklisti CK Jednota v pretekoch na Borkovci boli úspešní.

Pionierky Radojka Šuša a Atina Petrovićová obsadili prvé, resp. druhé miesto a ich rovesníci Mihajlo Rakić, Nemanja Maksimović

50

www.hl.rs

a Radoje Šuša obsadili prvé tri miesta. Juniorka Anja Nikitovićová bola druhá a seniorka Jovana Radovanovićová tretia.

MARATÓN V prvý deň nového roku podľa juliánskeho kalendára Horolezecký lyžiarsky spolok Nový Sad, pobočka v Šíde, a združenie Preobraženje zo Šídu zorganizovali už deviaty v poradí novoročný maratón.

Zúčastnilo sa ho 50 účastníkov z Belehradu, Borče, Rumy, Opova, zo Subotice, Šapca a Šídu, ktorí sa mohli rozhodnúť pre jednu z troch dráh dĺžky 16,9, 32,4 alebo 42,2 kilometra. Ako sme sa dozvedeli od predsedu organizačného výboru Slobodana Lalića, v organizácii tohto športovo-rekreačného podujatia sa riadia ideou pestovania športového duchu a dobrej spolupráce medzi horolezeckými spolkami.

Do programu zaradili aj opravdivú

Informačno-politický týždenník

Stjepan Čašić (v strede), Dražen Jovičić (vľavo) a Željko Zeljković vyhrali na tej najdlhšej dráhe 42,2 km

maratónsku dráhu 42,2 km a tak vyhoveli maratóncom, ktorí majú pretekársku podmienku bežať práve na tejto dráhe.

ZAČALI PRÍPRAVY FUTBALISTOV Počas uplynulého víkendu futbalisti erdevíckej Slogy a Radničkého zo Šídu začali prípravy na jarnú časť majstrovstiev vo Vojvodinskej lige. V piatok na ihrisko vybehlo 22 futbalistov Radničkého v čele s trénerom Goranom Vukmirom. O deň neskoršie prvý tréning uskutočnilo aj 20 hráčov erdevíckej Slogy pod

taktovkou trénera Darka Baljka.

Dvadsať dvoch hráčov zoskupil na prvom tréningu aj Zoran Rakić, tréner Hajduka z Višnjićeva, súťažiaceho v Medziobecnej sriemskej lige. Niekoľkí hráči vo všetkých troch kluboch sú však znemožnení trénovať pre nakazenosť koronavírusom. Na realizáciu plánovaných príprav pravdepodobne budú vplývať tak úporná pandémia, ako aj príliš drsné poveternostné podmienky, ktoré nedovolia hranie už dohovorených prípravných zápasov.

• ŠPORT •

SÚVAHA VLAŇAJŠEJ PRÁCE ZŠR SMUĐ KULPÍN

Dobre sa im darilo Katarína Gažová

N

apriek tomu, že aj minulý rok aktivity kulpínskych športových rybárov hatila pandemická situácia, predsa sa snažili robiť, koľko sa dalo. Predseda Združenia športových rybárov Smuđ Kulpín Samuel Vrbovský nám ozrejmil, čo robili a ako prebiehala ich činnosť. Na záver rozhovoru vyjadril nádej, že tento rok bude iný a bude sa dať pracovať viac. „Vlani sme mali zopár aktivít širšieho zamerania. Pravdaže, využili sme obdobia roka, keď vzhľadom na celkovú situáciu s

Z otvorenia súťaže vo varení rybacieho paprikáša, príhovor predsedu Samuela Vrbovského (v strede)

kovidom bolo možné organizovať nejaké podujatie. Tak sme napríklad neodstúpili od tradičného stretnutia pri kotlíkoch vedľa našej rybárskej chatky pri kanáli. V polovici júla sme zorganizovali súťaž vo varení rybacieho paprikáša. Tradične sa

Selena Antonijevićová z Maglića bola najúspešnejšie dievča na súťaži; odmenu jej udelili predstaviteľ ZŠR Smuđ Vladimír Milenković (zľava) a predseda MOMS Kulpín Pavel Gaža

Pionieri účastníci rybárskej súťaže v rámci PDvK 2021

jej zúčastnili podniky, združenia, spolky z „Pracovali sme hlavne na zriaďovaní ryKulpína a okolia. V súťažnej časti sme mali bárskej chatky a jej okolia. V združení máme 18 kotlíkov, čiže 18 kuchárskych tímov sa až do sto členov. Aktívnych je však iba asi snažilo navariť najchutnejší a najkvalitnejší rybací paprikáš. Združenie pre súťažiacich zabezpečilo rybu pre ten paprikáš a priestor, v ktorom vyskúšajú svoje kuchárske zručnosti,“ povedal predseda Vrbovský.

Podujatie rybárov sa vydarilo na výbornú. Vôňa rybacích špecialít, veselá hudba, príjemné ovzdušie pri vode prilákali do areálu združenia veľký počet návštevníkov, ktorým už chýbali také družné Záber zo súťažnej časti pri kotlíkoch stretnutia.

Koncom júla v Kulpíne boli tradičné oslavy a do programu podujatí ako 15. Ostatní sú začlenení v združení, aby si aj každý rok bolo zaradené aj zduženie mohli kúpiť rybárske povolenie a tak sa športových rybárov. nehatene venovať svojej záľube – rybačke „Už tradične počas Predslávnosťových dní na kanáli. V našom klube v rybárskej chatke v Kulpíne usporadúvame súťaž pionierov sa stretávame zvyčajne v nedeľu predobev športovom rybolove na kanáli vedľa našej rybárskej chatky,“ informuje náš spolubesedník. „Vlani to bolo v poslednú júlovú sobotu.

Súťažili mladučkí rybári, spolu 15 detí, väčšinou chlapci, ale aj niekoľko dievčat z Maglića, Báčskeho Petrovca a domáci z Kulpína. Aj napriek veľkej horúčave rybačka sa vydarila. Skupinovo prvé miesto obsadil tím z Petrovca, druhí boli Maglićania a tretí domáci Kulpínčania. Víťazné sošky pre súťažiace skupiny a medaily pre najúspeš- Nikdy nebola núdza o návštevníkov podujatia nejších jednotlivcov zabezpečil MOMS Kulpín. “ dom, posedíme si, podebatujeme. Správny Okrem spomenutých dvoch podujatí výbor združenia dobre funguje. Pravidelne ZŠR Smuđ iba pre svojich dospelých členov sa stretávame, plánujeme ďalšiu činnosť a zorganizovalo ešte dve súťaže v love rýb. robíme súvahu urobeného,“ podotkol na Zorganizovali aj niekoľko pracovných akcií. záver Samuel Vrbovský.

Odmenení na 40. Festivale slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč (17. októbra 2021 Selenča)

Ján Dobrík, špeciálna cena odbornej poroty (tentoraz s ním spievala Sandra Grňová)

Samuel Kováč získal cenu za text

Foto: Anna Francistyová

Martina Agarská spievala skladbu Juraja Súdiho ml. odmenenú cenou obecenstva

Iveta Kováčová spievala skladbu Samuela Kováča odmenenú za najlepší text

Juraj Súdi ml., cena obecenstva