Nový Sad | ročník 50 | cena 40 din | www.vzlet.rs |
JÚN 2019
Tajomný život na fotografiách Vivian Maierovej
V
dnešnom svete digitálnych fotoaparátov a mobilov každý má možnosť v priebehu dňa vytvoriť veľký počet fotografií. Ten, kto to chápe trochu vážnejšie, sleduje aj práce svetoznámych fotografov, alebo sa zdokonaľuje čítaním literatúry o použití svetla, kompozície atď. Pred sedemdesiatimi rokmi však vytvoriť hoci jednu skvelú fotografiu nebolo vôbec jednoduché. Zaoberanie sa fotografiou predstavovalo luxus a iba opravdiví nadšenci a špičkoví umelci mali fotoaparát vždy pri sebe. Z niektorých sa stali svetoznámi fotografi, čo nebol prípad s Vivian Maierovou, hoci táto fotografka viac ako 60 rokov úchvatným spôsobom dokumentovala pouličný mestský život a ľudí. „Ja som niečo ako špiónka,“ odpovedala Maierová na otázku, čím sa zaoberá, jednej z osôb, ktorú práve vyfotila. Bola Američanka, ktorá si zvolila nenáročnú prácu opatrovateľky detí, s cieľom, aby namiesto v továrni alebo
v nejakom úrade mohla čím viac času tráviť na uliciach New Yorku alebo Chicaga a tvoriť. Fotografické filmy však nevyvolávala. Všetky filmové pásy pedantne uschovávala v rôznych kufroch, debnách, dokonca aj v škatuliach v jednom depe. V starobe Maierová už nemala nadostač peňazí na prenájom depa a preto všetky jej veci šli v roku 2007 na aukciu. Mladík menom John Maloof si kúpil jednu debnu plnú jej filmových negatívov, keďže hľadal staré fotografie Chicaga pre svoje štúdiá histórie. Keď vyvolal časť filmov, uvedomil si, že tie fotografie sú skutočnými umeleckými dielami, vrátil sa a kúpil všetky veci, s cieľom zbadať meno a nejako nájsť samého autora. Podarilo sa mu to iba po Maierovej smrti. Maloof vytvoril webovú stránku, kde zavesil jednu časť Maierovej fotografií a po krátkom čase tieto práce sa stali virálnymi, keďže každá z fotiek nadchýna priamym príbehom v magickom čiernobielom svete. Nájdu sa tu portréty bezdomovcov, uplakaných detí,
2
jún 2019
obyčajných ľudí v práci na ulici a pozoruhodný je najmä seriál autoportrétov tejto umelkyne, ktorá fotografovala vlastný odraz na najrozličnejších reflektujúcich plochách. Vlastne viac ako 100-tisíc uchvacujúcich príbehov z ulice by zostalo nevyrozprávaných, keby J. Maloof náhodou nekúpil jednu debnu s filmami. Tento historik aj dnes usilovne vyvoláva filmy s Maierovej fotografiami, organizuje výstavy a dokonca nakrútil aj dokumentár-
ny film Finding Vivian Maier o podivnom živote jednej z najlepších pouličných fotografiek 20. storočia. jm Foto: vivianmaier.com
Beží, letí, plynie...
Foto: Pixabay
U
zavierame júnové číslo nášho časopisu a uvažujeme, ako rýchlo ubehol ďalší rok. Akoby sme včera písali o tom, ako stráviť nadchádzajúce prázdniny. Niekomu čas rýchlo ubehne, niekto má zase pocit, že sa čas pomaly vlečie, a nemôže sa dočkať, kedy zakončí základnú školu, strednú či vysokú školu, kedy pôjde na dovolenku a pod. Všetci poznáme ten pocit, keď sme čakali, aby sa 45-minútová školská hodina nejakým zázrakom zmenila na 15-minútovú, alebo aj kratšie, a zase známy nám je aj pocit, keď sme písali písomky a žiadali si ešte aspoň 15 minút, nech dokončíme vety, napíšeme krajší záver či vypočítame úlohy. Niektorí z vás sa s takým pocitom, aspoň keď ide o „chýbajúcich školských 5 minút“ rozlúčia navždy, no čas ako taký zostane prítomný a veľmi dôležitý. Dodržiavanie rôznych termínov alebo populárne nazývaný deadline, vás bude dennodenne sprevádzať. Preto by sme si čím skôr mali uvedomiť význam času, aby sme ním v budúcnosti vedeli čím účinnejšie disponovať. Uzavrieme tento júnový úvodník citátmi, ktoré sme si vyhľadali na internete: aby si pochopil význam jedného roka, opýtaj sa na to žiaka,
ktorý opakuje ročník; aby si pochopil význam jedného mesiaca, opýtaj sa matku, ktorá predčasne porodila; aby si pochopil význam jedného týždňa, opýtaj sa redaktora týždenníka; aby si pochopil význam jednej hodiny, opýtaj sa zamilovaného páru, ktorý netrpezlivo čaká, aby sa stretol so svojou polovičkou; aby si pochopil význam jednej minúty, opýtaj sa niekoho, kto zmeškal autobus, vlak, lietadlo; aby si pochopil význam jednej sekundy, opýtaj sa niekoho, kto prežil katastrofu, a aby si pochopil význam jednej stotiny, opýtaj sa niekoho, kto získal striebro na olympijských hrách. Dúfame, že vás tieto výroky inšpirujú a podnietia vás pochopiť ten opravdivý význam času. Prospeje to vám, ale aj iným osobám, s ktorými budete v styku. Jasmina Pániková
vzlet
Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedná redaktorka: Jasmina Pániková • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Danuška Berediová-Banovićová, Vlasta Bolehradská, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Miroslav Gašpar, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Filip Filip, Rastislav Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Jasmina Marček, Stanislava Sládečeková, Janko Takáč, Danica Vŕbová • Grafická úprava: Irena Lomenová • Jazyková redaktorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: office@vzlet.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami • Správa pre kultúru Mesta Nový Sad
Sladko a slávnostne (s. 8)
Kauza Huawei (s. 19)
Problém mladých, o ktorom sa (ne)hovorí... (s. 9)
Futbalová romantika s amsterdamským Ajaxom (s. 25)
Titulná: Stretnutie pod lipami v Jánošíku (foto: Jasmina Pániková) jún 2019
3
Mladosť, radosť a krása pod lipami ohtoročné Stretnutie pod lipami, tradičné podujatie mladých literátov a výtvarníkov, ktorí svoje práce uverejňujú v našom mládežníckom časopise Vzlet (rubrika Rozlety), sa v sobotu 8. júna po prvýkrát v dejinách akcie uskutočnilo v slovenskej juhobanátskej dedinke Jánošík. Bola to príležitosť na stretnutie a kamarátenie sa mladých kreatívnych ľudí z našich slovenských prostredí a miest, kde žijú Slováci, ako i na prezentovanie a ocenenie ich umeleckej kreativity. Výtvarno-literárny zraz, ktorý organizoval mládežnícky časopis Vzlet a Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu s finančnou podporou Úradu pre Slová- PaedDr. Eleonóra Zvalená, PhD., kov žijúcich v zahraničí a v predsedníčka posudzovacej komisie spolupráci so slovenským pre literárnu tvorbu evanjelickým a. v. cirkevným zborom v Jánošíku, ská rodina rozrastala“. ÚčastZákladnou školou T. G. Masaryníkov a hostí v mene redakcie ka a so Združením žien JánošíVzletu pozdravila zodpovedná čanka, sa začal príležitostným redaktorka časopisu Vzlet programom v areáli tamojšej Jasmina Pániková a hudobnú SEAVC, kde v jej mene hostí priskladbu na úvod predniesol vítal Slađan Daniel Srdić, farár mladý nádejný hudobník jánošícky. Predsedníčka Výboru Andrej Horniak z Vršca, ktorý pre informovanie NRSNM Anna na syntetizátore zahral niekoľko Horvátová pri tejto príležitosti príležitostných skladieb. vyzvala účastníkov, aby svoje OCENENIA A DARČEKY krásne zážitky z tohto podujatia NAJLEPŠÍM VZLETOVCOM preniesli aj na svojich spolužiaPodujatie obohatila výstava kov a kamarátov s cieľom, aby mladých výtvarníkov, ktorú sa „táto vzletovská a rozletovotvoril akademický maliar Michal
Emília-Jana Pálešová
Ďurovka. Neskoršie posudzovacia komisia v zložení: Michal Ďurovka (predseda), Ján Agarský, akademický maliar, a Vladan Nikolić, karikaturista (členovia), vyhodnotila výtvarné práce, ktorými ich autori spestrili strany Rozletov. Cenu za najlepší výtvarný príspevok získala Lýdia Čemanová, žiačka 8. ročníka ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči. Komisia pre hodnotenie literárnych prác pracovala v zložení: PaedDr. Eleonóra Zvalená, PhD. (predsedníčka), lektorka slovenského jazyka a kultúry na Oddelení slovakisti-
Danica Vŕbová (zľava) a Zdenka Valentová-Belićová
Ján Farkaš
4
ky Filozofickej fakulty v Novom Sade, Michal Ďuga, spisovateľ, a Martina Bartošová, prekladateľka. Cena Rozletov za najlepší literárny príspevok sa dostala do rúk študentke slovenského jazyka a literatúry Jane Domoniovej z Kysáča. Cena jej bude dodatočne odovzdaná, keďže pre súkromné záležitosti nebola prítomná. Program spestrili aj mladí literáti Emília-Jana Pálešová z Erdevíka, maturantka Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, Ján Farkaš z Kovačice, žiak tretieho ročníka Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, Petra Častvenová z Petrovca, maturantka petrovského gymnázia, Zuzana Tomášiková z Padiny, žiačka tretieho ročníka Prvej ekonomickej školy v Belehrade, Irena Struhárová, gymnazistka z Báčskeho Petrovca, prečítala
Petra Častvenová jún 2019
ženia žien Jánošíčanka a občerstvili sa chutným obedom. Záverečnou akciou tohtoročného SPL bol výlet do Hajdušice, kde účastníci navštívili prekrásny kaštieľ rodiny Dunđerskovcov, pravoslávny Chrám sv. archanjela Michala a Gavrila a výstavy v etno dome a v Slovenskom dome kultúrno-umeleckého spolku Bratstvo. Anička Chalupová Darčeky a ďakovné listiny podporovateľom udelila šéfredaktorka Vzletu Jasmina Pániková Michal Ďurovka s laureátkou Lýdiou Čemanovou
z Lalite prečítal literárnu prácu Branislava Popa z Petrovca, maturanta petrovského gymnázia. Osobitným bodom programu bol rozhovor so zodpovednou redaktorkou časopisu Nový život, spisovateľkou a prekladateľkou Zdenkou Valentovou-Belićovou, s ktorou sa rozprávala moderátorka Danica Vŕbová. Spisovateľka odpovedala na rôzne otázky týkajúce sa jej literárnej tvorby, hovorila tiež o vzniku jej dvojjazyčnej zbierky poézie Eterizácia. V záverečnej časti programu 48. ročníka Stretnutia pod lipami udelili ďakovné listiny Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky podporovateľom podujaúryvok z tvorby rozletoviek tia a príležitostné darčeky Svetlany Gaškovej a Jany odovzdali všetkým účastníkom Domoniovej z Kysáča a Samo programu. Neskoršie všetci Valent spoločne navštívili slovenský evanjelický kostol a etno izbu Zdru-
Zuzana Tomášiková
Pred kaštieľom v Hajdušici
Samo Valent
Irena Struhárová jún 2019
5
Pekné spomienky a skvelé plány do budúcna
Č
oskoro našu školu opustí ešte jedna generácia žiakov. Svoje vedomosti budú rozširovať už v niektorých iných školách a istotne si občas aj zaspomínajú na dni strávené v základnej škole. O svojich plánoch nám hovorili v polovici mája, keď ešte sedeli v školských laviciach.
Darina Vanková: Najpravdepodobnejšie sa zapíšem do chemickej školy vo Vršci, odbor chemický technik. Mám záujem o prírodné vedy, zvlášť chémiu, aj keď je šport, najmä futbal, mojou osobitnou záľubou, a preto seba v budúcnosti vidím ako študentku na fakulte telesnej výchovy.
Anna Hučková: Zapíšem sa do strednej ekonomickej školy v Alibunári, a to preto, lebo vidím seba v tomto odbore, v ktorom by som chcela pokračovať aj na vysokej škole. Budem si spomínať na smiech a šťastné chvíle. Mária Supková: Zatiaľ sa nemôžem rozhodnúť medzi odbormi farmaceuticky technik a zdravotný technik. Chcela by som sa zapísať do zdravotníckej školy, lebo rada pomáham ľuďom, a sú to dve z najhumánnejších povolaní, aké poznám. Kde vidím seba o niekoľko rokov? Ak to nebude zápis na ďalšie štúdium, tak sa vidím určite v bielej uniforme a v práci, ktorú mám rada. Najviac si budem spomínať na detské hry v nižších ročníkoch, Marinela Megová: Chcela na popoludňajšie hodiny, keď by som sa vyučiť za predavač- učiteľ meškal na posledné ku v strednej obchodnej škole, hodiny a my sme to využili na keďže iný výber nemám, lebo hru o schovávačky. nie som výbornou žiačkou. Ale preto mám nádej, že sa jedného dňa budem venovať vlastnému obchodu a že sa mi podarí samostatne podnikať. Tak seba aj vidím o niekoľko rokov, ako úspešnú podnikateľku. Zo školy mi zostanú v pamäti spoločné zážitky so spolužiakmi, ako aj to, keď som riadne musela „zohriať stoličku“, aby som si opravila zlé známky.
6
Anđela Buzášová: Chcem sa zapísať do strednej zdravotníckej školy vo Vršci, lebo v budúcnosti chcem pracovať v tomto odbore – ako zdravotná sestra, a ak sa mi podarí zapísať sa na lekársku fakultu na Slovensku, chcela by som byť lekárom. A o niekoľko rokov seba vidím na zápise na fakultu. Budem si spomínať na kamarátenie a pekné zážitky.
Natanael Pap: Nezapíšem sa do žiadnej strednej školy, nevidím v tom význam. Mojím plánom je pracovať ako maliar a raz si založiť spoločnosť. Základná škola mi zostane v pamäti najmä podľa toho, že keď som začal chodiť do školy, boli sme desiati chlapci v triede, a keď som zmenil školu, stal som sa jediným chlapcom v triede.
Dejana Miucová: Chcela by som sa zapísať do gymnázia vo Vršci, a to preto, lebo mám záujem o jazyky. Budem si spomínať na všetky pekné, ale aj zlé príhody. Momentálne rozmýšľam o tom, ako rýchlo ubehol čas od nášho prvého školského zvonca a potlesku starších spolužiakov, keď nás po prvýkrát vítali na školskej chodbe, ale sa aj teším z nového začiatku. Suzana Hučková a Vaňa Megová žiačky 7. ročníka
jún 2019
Na krok k vysnívanému povolaniu adinskí ôsmaci sa nachádzajú na rázcestí. Za nimi sa už zatvorila školská brána, rozlúčili sa s každodennými školskými povinnosťami, ale na dni strávené v škole nikdy nezabudnú. V rozhovore s nimi sme sa dozvedeli nielen to, ako si budú pamätať školské zážitky a svojich učiteľov, ale i to, ako sa chystajú na záverečné skúšky, čo ich baví a kde plánujú pokračovať v ďalšom vzdelávaní.
Tijana Bešková: V škole som získala mnoho vedomostí. Každý učiteľ sa snažil niečo nás naučiť. Niektorí učitelia boli prísni, iní menej. Chystám sa na záverečné skúšky a keď mám voľného času, chodím do posilňovne, hrám basketbal, počúvam hudbu, trávim čas s kamarátmi. Plánujem sa zapísať do zdravotníckej školy v Pančeve a stať sa lekárkou, lebo je to jedno z najhumánnejších povolaní.
skúšky, no nestresujem sa. Ak začnem panikáriť, bude to ešte horšie. Vo voľnom čase chodím na poľovačku. Som členom Poľovníckeho spolku Zajac. Hrám i futbal. Plánujem sa zapísať do technickej školy v Zreňanine, lebo ma to zaujíma.
Ivan Bokor: Osem rokov v škole rýchlo uplynulo. Školu si budem pamätať kvôli kamarátom, s ktorými sme prežili pekné a veselé dni. Snažil som sa vhĺbiť do všetkých predmetov a pravdepodobne si budem pamätať i učiteľov, lebo každý z nich pozitívne vplýval na mňa a poskytol mi mnoho vedomostí. Okrem chystania na záverečné skúšky ma baví šport a hranie na gitare, trénujem futbal a vyskúšal som aj street workout. Plánujem sa zapísať do špeciálnej IT triedy v gymnáziu v Zemune alebo Novom Sade. Aby som sa ta dostal, musím zložiť prijímaciu skúšku z matematiky. Michael Bačúr: Škola a kamaráti, zážitky dobré i zlé. Kto si to nebude pamätať? Každý, teda i ja. Budem si spomínať i na všetkých učiteľov. Musím sa chystať na záverečné
jún 2019
Nataša Petrovičová: Niektoré školské dni boli namáhavé, niektoré smutné, iné veselé. Zostanú mi v spomienke iba tie najkrajšie. Podľa mňa všetci učitelia sú dobrí, no najlepší sú dvaja. Je to učiteľ z biológie a učiteľka z matematiky. Svojím nadšením a láskou k predmetu, ktorý vyučujú, ovplyvnili aj mňa, a preto som si tieto predmety obľúbila. Chystám sa na záverečné skúšky. Okrem učenia ma baví šport, a to plávanie, ktoré trénujem sedem rokov. Dúfam, že sa mi podarí zapísať sa do Zubno-technickej školy v Belehrade. Anastázia Povolná: Na školu mi zostanú veľmi pekné spomienky, lebo som práve tu spoznala mojich priateľov a všeličo sa naučila. Mojím
7
obľúbeným predmetom je biológia. Keďže sa chystám na záverečné skúšky, veľa voľného času nemám, ale keď ho mám, tak športujem. Ešte som si nie istá, ktoré povolanie sa mi páči, preto sa plánujem zapísať do gymnázia v Kovačici. Ksenija Srdanovićová: Školu si budem pamätať ako miesto, kde nikdy nie je nudno. S mojimi priateľmi je zábava vždy a všade. Vďaka učiteľovi obľúbeným predmetom sa mi stala chémia. Som dobrou žiačkou, čo neznamená, že sa nemusím chystať na záverečnú skúšku. Chystám sa, ale mám i iné povinnosti. Tohto roku končím i základnú hudobnú školu. Trénovala som i stolný tenis, no pre povinnosti v škole som to vzdala. Nebola som si istá, do ktorej strednej školy sa zapísať. Nakoniec som sa rozhodla, že to bude farmaceutická škola. Výroba liekov a iných výrobkov ma zaujímala už od malička. Diana Petrášová, Ivana Haníková, Marína Tordajová, Naďa Šimáková žiačky 7. 2 triedy
v základnej škole v silbaši
Sladko a slávnostne
V
rámci osláv Dňa školy v ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši prebiehali početné aktivity. Začalo sa to už vo štvrtok 9. mája, keď žiaci vyšších ročníkov spolu so
svojimi triednymi učiteľmi usporiadali Bazár koláčov. Usilovní a kreatívni žiaci pripravili doma rôzne maškrty, nápomocnú ruku, pravdaže, pridali aj ich mamy alebo staré mamy. V ten sladký štvrtkový deň potom vo vestibule školy svoje pochúťky aj predávali. A tie sladkosti veruže chutili. Koláče si prišli kúpiť aj občania Silbaša. Peniaze, ktoré si žiaci zarobili predajom koláčov, využijú na nákup pomôcok, ktoré do svojich učební potrebujú.
Ústredná oslava Dňa školy prebiehala 17. mája. V ten deň usporiadali program, ktorý sa niesol v znamení kultúrnej tradície, čiže žiaci prezentovali kultúru dvoch národov žijúcich v Silbaši – Slovákov a Srbov. Zároveň riaditeľ školy Ðoka Milić odmenil troch najúspešnejších žiakov – Stefana Pejaka, Stevana Ubavina a Tamaru Hložanovú. Odmeny
Umenie a kuchárstvo sú jeho záľuby
M
ilan Radojev, žiak 5. 2 triedy ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, už od škôlkarských čias s veľkou radosťou kreslil a maľoval. Aj teraz, keď mu je nudno, dá sa do kreslenia. Najviac ho inšpirujú: ľudské oko, dievčatá, chlapci, ale aj malé domčeky na pustom ostrove. Neraz sa nadchýna videonahrávkami kresieb z YouTube a vôbec námety čerpá aj z internetu, ktoré potom svojráznym spôsobom dopracuje, aby to bolo podľa jeho štýlu.
Temperami skúša rôzne farebné abstrakcie. Veľmi ho inšpiruje Taliansko ako krajina, ale aj taliansky jazyk, ktorý sa učí z internetu. Zbožňuje taliansku architektúru, zvlášť Benátky, a hovorí, že by chcel raz aj žiť v Taliansku. Okrem výtvarného umenia jeho veľkou záľubou je kuchárske umenie. Totiž veľmi chce variť, piecť, zvlášť rôzne koláče, torty, ale aj pizzu. Najradšej varí sám, bez pomoci mamy. Dokonca nedávno aj vymyslel svoj vlastný koláč,
8
ktorého recept nateraz neprezrádza. Jeho túžbou je stať sa kuchárom a kreovať rôzne atraktívne a chutné recepty. Michal Ďurovka
jún 2019
takisto dostali aj dve najúspešnejšie učiteľky – Anka Ninkovová a Marija Milosavljevová. Jaruška Ferková
Problém mladých ľudí, o ktorom sa (ne)hovorí... áloktoré, ak vôbec niektoré spoločenské činitele môžu našu krajinu umiestniť na vysokú pozíciu v konkurencii európskych krajín. Preto s veľkou rezervou a skepticky treba brať údajné pozitívne percentá o raste hrubého domáceho produktu či znížení zahraničného dlhu. Číslice, ktoré vyslovujú, pravdepodobne nechápu ani tí, ktorí ich prezentujú širokej verejnosti. Medzi popredné krajiny Európy patríme v kontexte emigrácie a, žiaľ, podľa počtu samovrážd. Začnime s tým, že aj mladí ľudia majú svoje problémy. Neznamená, že iba osoby v stredných rokoch ich môžu mať, keďže hovoríme o rozličných typoch problémov. Asi tieto úvodné vety by mohli skrátka opísať zaujímavú dielňu, ktorá prebiehala v priestoroch organizácie OPENS, čiže Európskeho hlavného mesta
mládeže v Novom Sade. Ide o veľmi dôležitú a zároveň serióznu tému – Pravda o samovražde.
Na tejto dielni hovorili študentky štvrtého ročníka psychológie na Filozofickej fakulte v Novom Sade a dobrovoľníčky Centra Srdce Milica Bogdanovićová a Jelena Ðakovićová. Na dielni sa zhromaždilo asi dvadsať mladých ľudí, ktorí sa aktívne zapájali do diskusie. Samovražda je, ako na dielni bolo povedané, veľkým problémom človečenstva a na globálnej úrovni je častým javom. V druhej polovici
20. storočia sa počet ľudí, ktorí vykonali samovraždu, neustále zvyšoval, zatiaľ čo je na začiatku 21. storočia evidovaný mierny pokles. Znepokojujúca skutočnosť je tiež tá, že sa tento spoločenský jún 2019
problém vzťahuje na všetky vekové skupiny a zvlášť je nepríjemné to, že je samovražda druhý najčastejší dôvod úmrtia mladých ľudí vo veku 15 až 30 rokov. „Témou prednášky a dielne sú, pravda, a nejasné podrobnosti, ktoré spájame so samovraždou. Veľmi je dôležitý spôsob, ktorým o tejto téme hovoríme, a zvlášť potenciálne riešenie, ktoré ľuďom môže pomôcť pochopiť tento problém,“ uviedla Jelena Ðakovićová. Na dielni pozornosť bola upriamená na to, že je adolescencia obdobím, ktoré je príliš stresové vo vývoji ľudí, ale väčšina toto obdobie prežije bez väčších problémov. Podľa prieskumov a štatistických údajov je samovražda častejším javom v staršej adolescencii a najčastejším dôvodom jej spáchania býva depresia. Mladé študentky psychológie Milica a Jelena pripravili zaujímavú prezentáciu a v rámci diskusie s účastníkmi dielne sa zmieňovali o tomto probléme. Uzavreli, že je problémom fakt, že je samovražda v našej spoločnosti tzv. tabu téma a nerád sa o tomto hovorí. Podobne ako v prípade sexuálnej orientácie, drog,
9
alkoholizmu, násilia… „Mohli by sme povedať, že ide o tabu tému. Do centra Srdce sa nám hlásia ľudia, ktorým chýba podpora. Myslím si, že sa tento problém týka nás všetkých a otvorene by sme o samovražde mali hovoriť. Predsa hovoríme o ľudských životoch, ktoré sú najcennejšie. Preto by to nesmelo byť tabu témou,“ konštatovala Milica Bogdanovićová. Dielňa za cieľ mala informovať mladých ľudí o samovražde ako o spoločenskom a zdravotnom probléme, tiež o vyvíjaní zručností, ktoré umožňujú spozorovať činitele, ktoré eventuálne ukazujú, že niekto uvažuje o samovražde. Hovorilo sa o faktoch a chybných percepciách samovraždy, o situácii u nás a vo svete v kontexte tohto problému, tiež o plánoch a citoch osôb, ktoré uvažujú o samovražde.
Psychologičky sa sústredili aj na to, ktoré sú rizikové skupiny, tiež o tom, ako požiadať o pomoc. Dielňa bola realizovaná v spolupráci s Centrom pre emocionálnu podporu a prevenciu samovrážd Srdce Nový Sad. Ide o jedinečnú organizáciu v krajine a regióne, ktorá problému samovrážd venuje veľkú pozornosť. Bezplatný kontakt telefón tohto centra je 0800-300-303. Miroslav Gašpar Foto: undark.org tennessean.com
Stefan Janjić a Nič sa neudialo emusíte mať blízko k novinárstvu, aby ste si túto knihu obľúbili. Dokonca ona o novinárstve ani nie je. O tom prvotne predstavenom čestnom povolaní, o smelých ľuďoch, ktorí nemajú strach pátrať a skúmať na takých miestach a medzi takými ľuďmi, kde to pre ich vlastný život ani nie je najbezpečnejšie. Táto kniha o tom nie je. V nej sa skôr hovorí o takom novinárstve, ktoré nás dennodenne bombarduje banálnosťami, povrávaním, sex aférami, minimálnymi osobnosťami. Predsa aj toto znehodnocovanie a degradácia žurnalistiky je málo v porovnaní s propagandou, vymýšľaním a prekrsťovaním obetí a vyzývaním na vojnu počas 90. rokov. Práve túto tému sa svojrázne smelo rozhodol spracovať mladý spisovateľ Stefan Janjić vo svojom debutantskom románe Nič sa neudialo (v srbčine Ništa se nije desilo).
V kultúrnej stanici Svilara v Novom Sade koncom apríla prebiehala aj prezentácia druhého vydania tohto románu. Večierok bol pomenovaný Nič sa neu-
dialo a Stefan Janjić znovu medzi Novosadčanmi, keďže prezentácie debutantského diela tohto mladého a veľmi perspektívneho spisovateľa už prebiehali. Tentoraz vo Svilare totiž prezentovali vydanie, pod ktoré sa podpisuje vydavateľstvo Imprimatur z Banje Luky. Dosiaľ prebiehali tri diskrétne prezentácie prvého vydania, ktoré na starosti mala Matica srbská – prvá bola ešte pred samotným vydaním knihy na Novosadskej výmene kníh, druhá v Bečeji a tretia v Báčskej Topole. Na prezentácii vo Svilare o diele hovorili autor Stefan Janjić, vydavateľ Boris Maksimović, literárna kritička Katarína Kostićová, ako aj Stefanova kamarátka Nataša Niškanovićová. Ináč román Nič sa neudialo si zaslúžil NIN-ovo knižné štipendium a neskoršie bol aj v širšom výbere pre Cenu NINu. Kompletný náklad prvého vydania, ktoré vydala Matica srbská, sa rýchlo predal. „Mohol by som povedať, že je román podľa svojej štruktúry antinacionalistický. Zaoberá sa kultúrou spomienok, ale v tej istej chvíli aj kultúrou klamu v kontexte novinárstva počas 90. rokov. Chcem zdôrazniť, že román predsa nie je vojnový – dej sa odohráva roku 2012, ale má reflexie na spomenuté vojnové obdobie na našom území a novinárstvo v tom čase. Povedal by som, že vtedy bola žurnalistika znesvätená a potrebovala mnoho rokov, aby si vybudovala reputáciu, akej sa pred vojnou tešila,“ hovorí Stefan Janjić o svojom románe. V ňom sa zaoberá tragédiou konfliktov a ľudských osudov, ale predovšetkým médiami počas vojny v Bosne a Hercegovine a tým, ako novinári zneužívali svoje funkcie, kreo-
10
vali falošné správy, vymýšľali a rekonštruovali skutky, fakty, osobnosti. Zaujímavo, že sa Janjić venoval obdobiu, na ktoré si ani nemôže spomínať, lebo je narodený roku 1991. „Otázka 90. rokov je veľmi zaujímavá pre nás, ktorí sme sa vtedy iba narodili a na vojnu si nespomíname. Môj hrdina je tiež narodený vtedy, je študentom medicíny
a býva v byte nebohého novinára, ktorý sfalšoval údaje počas vojny v bývalej Juhoslávii. Hrdina románu Vidak sa stále viac o to zaujíma a pomaly začína riešiť čierne tajomstvá a lži. Myslím si, že tie roky stále tlačia aj naše mladé životy, aj keď sme žiadnym spôsobom vo vojne neúčinkovali a nie sme na vinne za to, čo sa dialo. Nepáči sa mi to, že predsa aj dnes sú mladí ľudia, ktorí propagujú podobnú ideológiu, ktorá nás už raz viedla ku každej možnej priepasti – ľudskej, morálnej, hospodárskej,“ hovorí Stefan. Spracoval tému propagandy, ktorá mu je blízka, lebo sa profesionálne zaoberá médiami a ich analýzou. Sám hovorí, že predtým, ako začal písať, prečítal viac ako tritisíc strán rôznych textov, ktoré sa tiež zaoberajú podobnou témou. Vystúpil jún 2019
smelo a nechcel bojazlivo utiecť od reality, v ktorej žijeme. „Dej knihy som mohol umiestniť do absurdných bojov Arménov a Azerbajdžancov v regióne Nagorno-Karabakh. Predsa nechcel som splašene utiecť od kontextu, ktorý mi je oveľa bližší, len preto, aby som neriskoval chybné percepcie. Môj román sa nezaoberá tým, kto je na vinne a nespočituje obete, než predstavuje akési empatické
cvičenie pre všetkých,“ jasne konštatoval Stefan Janjić. Autor románu je doktorandom na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Je zodpovedným redaktorom portálu Fake news tragač, ktorý sa zaoberá rekonštrukciou falošných správ a dezinformácií. Dosiaľ v kariére získal početné ocenenia – Sakura štipendium a štipendium nadácie Konrad Adenauer, cenu Senátu Univerzity v Novom Sade, cenu za najlepšieho mladého výskumníka Filozofickej fakulty v oblasti spoločenských vied. Tento skromný mladý človek je tiež jedným z najlepších mediálnych analytikov a expertov pre mediálnu písomnosť v Srbsku. Miroslav Gašpar
Jazykove poucky Citáty na jún (mesiac ochrany prírody)
„Príroda dala človeku dosť sily, len keby sme ju vedeli užívať.“ (Seneca, rímsky stoický filozof, štátnik a dramatik) „Žiť znamená obdivovať prírodu.“ (Max Švabinský, český maliar a výtvarník) „Civilizácia: narastajúce vzďaľovanie sa od prírody.“ (Jean Giono, francúzsky spisovateľ) „Konať v súlade s prírodou je pre rozumného tvora to isté, ako konať v súlade s rozumom.“ (Marcus Aurelius, vládca starovekého Ríma) „Ak žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný, ak žiješ podľa mienky ľudí, nikdy nebudeš bohatý.“ (Seneca, rímsky stoický filozof, štátnik a dramatik) „Beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly.“ (Andrej Sládkovič, slovenský romantický básnik) „Príroda, na rozdiel od človeka, svoje zákony neporušuje.“ (Leonardo da Vinci, taliansky renesančný mudrc) „Príroda je veľmi účinný upokojujúci prostriedok.“ (Anton Pavlovič Čechov, ruský dramatik a autor, lekár) „Príroda nehovorí ani anglicky, ani žiadnym iným jazykom, ale hovorí. Kľúčom je rozpoznať, čo nám hovorí.“ (Boyd Bushman, americký inžinier) „Nechajme v prírode únavu, ale nie haraburdie!“ (Václav Richter, český učiteľ, básnik a prozaik) „Dajme prírode šancu. Vyzná sa v sebe lepšie než my.“ (Michel de Montaigne, francúzsky autor, humanistický filozof, štátnik) „Pod vedením prírody nemôžeme urobiť chyby.“ (Marcus Tullius Cicero, rímsky filozof a štátnik) Vladislava Havranová
„Čo namerávaš zapísať?!“
N
ie je ľahké rozhodnúť sa, keď zavierame jednu kapitolu života a otvárame inú. Alebo keď sa na rázcestí nedokážeme rozhodnúť, kam ďalej. Také dilemy občas nedokážu rozlúštiť žiaci, keď si nie sú istí, ktorý odbor si zvoliť. Vybrať si študijný odbor nie je jednoduché. „Čo namerávaš zapísať?!“ opytujeme sa. V srbskom jazyku sú konštrukcie: „Šta planiraš upisati?“; alebo „Gde nameravaš da nastaviš školovanje?“ v poriadku, čo však nemôžeme povedať aj o konštrukcii pred. Čo je v slovenčine náhradou srbského slovesa nameravati? Určite nie srboslovenský preklad
„namerávať“! Také známe slovo je to – plánovať alebo mať v úmysle. Veď sa opytujeme občas: „Aké sú tvoje plány?“; „Čo plánuješ na večer?“ Plánujeme aj ísť do divadla. Plánujeme dovolenku, výlet. Tematické plánovanie je dôležité, ale aj finančné. Plánujeme alebo máme v úmysle vykonať zmeny v blízkej budúcnosti. „Akú školu si si vybral?“; „Na ktorú vysokú školu sa chceš dostať?“ takto správne postavíme otázky. Také doslovné preklady, úplne presné, sú viac vtipné než užitočné, lebo doslovný preklad nie je najlepší spôsob. Anna Horvátová
Čo čítajú kovačickí tínedžeri?
„A
j ty, Brutus?“ myslia si asi tínedžeri v Obecnej knižnici v Kovačici, keď ich okrem povinného čítania knihovníci dobrovoľne nanútia, aby si vypožičali o knihu viac a dostali dávku inšpirácie a dobrej nálady. V pokračovaní kuknite, ktoré tituly pri aplikovaní vyvolajú správne reakcie u mladých Kovačičanov: Samí dobrí žiaci – Mária Kotvášová-Jonášová Dám ti aj slnko – Jandy Nelson Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz – Mária Kotvášová-Jonášová Zabuchnutá v knižnici – Kasie West Don‘t Forget Me – Robert Lawrence Stine (srb. Soba košmara: Ne zaboravi me – Robert Lorens Stajn) Fortunately, The Milk... – Neil Gaiman (srb. Srećom, mleko… – Nil Gejmen) Počkám na teba – Martina Solčanská Zmätené dvojičky zo slepej uličky (Neobyčajné postrehy dvoch obyčajných školákov) – Gabriela Futová a Roman Brat Ako z románu – Zuzka Šulajová Mortal Engines – Philip Reeve (srb. Smrtonosne mašine – Filip Riv) So vzletným pozdravom knihovníčka Obecnej knižnice v Kovačici Anna Tomanová
jún 2019
11
Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: office@vzlet.rs
Moje budúce povolanie
Každá lavica niečo skrýva
Pomaly už všetci môžeme rozmýšľať o našom budúcom povolaní, akú kariéru chceme mať a ako strávime svoj život. Všetci majú nejakú svoju víziu o tom, ako chcú stráviť svoj život. Mojou víziou je stráviť život pri futbale. Chcem celý svoj život venovať futbalu. Futbal trénujem od roku 2015, prvým klubom mi bol FK Kriváň a o pár mesiacov som začal hrať pre FK Lider Odžaci. Tam som strávil najviac času a naučil som sa základy futbalu. Zvíťazili sme v mnohých turnajoch a zápasoch, ale tomu prišiel koniec.
Stane sa aj vám, že sa nudíte na hodinách? Čo by ste v tom prípade robili? Ja by som najprv začala kresliť po zošite. Keby som čarbaninami vykreslila celý, pokračovala by som na druhom. Tak čmáram, kým sa neunudím. Jáj, čo teraz? No, máme opciu medzi riadením peračníka a kreslenia po ruke alebo stole. Ja si vždy vyberám tú prvú, lebo si nechcem kresliť po ruke, ani po školskom nábytku. Keď si vyriadim aj peračník, potom... No čo
ová 8. Natália Daniček
b, ZŠ Jana Kollá
V tomto roku som odišiel do Somboru byť brankárom v klube Radnički. Tu som sa spoznal s profesionálnym futbalom. Plánujem pokračovať v trénovaní futbalu na Slovensku, presnejšie v Myjave, v Spartaku. Mojím snom je stať sa profesionálnym futbalistom niekde v Európe. Chcel by som, aby to bolo Nemecko, Francúzsko alebo nejaký iný vyspelý štát. Ak sa mi to nepodarí, stanem sa programátorom a futbal budem hrať ako hobby. Aby ste boli úspešní vo futbale, musíte mať vôľu pracovať na sebe, každodenne a pravidelne trénovať. Mám nádej a veľkú vieru a veľmi by som bol rád, keby sa mi sen splnil. Bez mojich rodičov a brata by to nebolo možné uskutočniť. Oni sú pre mňa najväčšou podporou. Dávid Bujzáš, 8. b ZŠ Jána Kollára v Selenči
ra v Selenči
neznámeho autora. Nebojte sa, popísané sú aj iné lavice, ale tieto príbehy ma najviac zaujali. Podľa tohto môžeme uzavrieť, že každá lavica má svoj osobný príbeh a že čítanie príbehov z lavice je celkom zábavné. Anabela Myjavcová, 6. a ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci
Jeden deň bez zlozvykov Verím, že každý z nás má aspoň Valéria Šimoniová 8. b jeden alebo dva ZŠ Jana Kollára v Selenči zlozvyky. Napríklad moje zlozvyky sú, že máme domáce úlohy. Moja nemôžem na pokoji sedieť mama a sestra majú spoločný alebo ležať, keď sa učím, veľmi zlozvyk. Pri nakupovaní, čo často zaspím a môj najhorší, vidia a sa im pozdáva, hneď aj keď ani nie pre mňa, ale musia kúpiť. Našťastie ich pre moju sestru a rodičov je väčšinou odhovorím od toho. ten, že kedykoľvek, keď mám Jeden deň bez zlozvykov by príležitosť, vždy protirečím bol veľmi zaujímavý. Vždy by svojej sestre, a potom začne som bol na pokoji a na sedačbyť strašne otravná (nehovoke by nebol neporiadok, naučil rím, že predtým nie je) a začne by som sa všetko dvakrát rýchotravovať rodičov, že som jej lejšie, v dome by bol pokoj, povedal toto, že som jej poveknihy a zošit z nemčiny by si dal ono, a tak to bývalo, aj ešte trochu oddýchli a veľa odevu býva, a preto už nesmieme by zostalo pre druhých ľudí. byť v jednej izbe spolu. Môjho Jeden deň bez zlozvykov. To otcov zlozvyk je ten, že každý znie lákavo. Chcel by som taký deň, aj keď nemčinu nemádeň zažiť. me, on chce vidieť, čo sme Michal Šimo, 6. a robili, aj či ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci
budem potom robiť?! Viem! Keďže si niekto vybral druhú opciu a nechal odkazy po stolíkoch a stoličkách, idem si ich prečítať. Zistila som, že konverzácia napísaná na mojom stole je konverzácia dvoch dievčat. Keďže sa na hodinách nesmie rozprávať, rozhodli sa dopisovať. Písali si o tom, či je krajší Ďuro, či Paľo. Mne osobne sa ani jeden nepáči. V rôznych učebniach som menila rôzne miesta, takže vám môžem povedať aj príbehy iných lavíc. Tak začnime. V susednej lavici je odpísaná asi celá biológia pre 6. ročník. V učebni fyziky v poslednej lavici Lea vypísala mená chlapcov, ktorí sa jej páčili. Je ich tam asi pätnásť. V technike je jeden stolík, na ktorom sa asi celá škola podpíValen tína sala svojimi prezývkami. V v S elenč Karačoniov i biológii v druhej lavici je á 8.b, ZŠ Jan napísaná ľúbostná báseň a Ko
12
jún 2019
llára
LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET Číslo 6 (56) / jún 2019
Posledná modlitba pre teba milý Bože možno sa ti neprihováram často a tvoju existenciu si beriem ako samozrejmosť ale teraz a nikdy viac by som ťa chcela prosiť o trochu času aby som sa dala do poriadku len toľko aby som sa mohla nadýchnuť vzduch a aby ma nezadusil lebo takáto rozpadnutá musím sa najprv spamätať kde on vypustil všetky moje časti keď rukami siahal po tej malej asti ktorá mi zostala z duše daj mi iba niekoľko kufríkov aby sa do nich zmestilo všetko čo by malo prestať bolieť daj mi času aby som sa dala do poriadku
jún 2019
Bože daj mi silu aby som prstami z diery vytiahla vôľu za životom nech aj bolí najväčšmi prosím vytri zo mňa chuť jeho hladných úst vráť mi silu ktorú som mala vtedy keď som sa musela obrátiť a odísť od neho polož bodku na jednu moju kapitolu lebo som sa od neho naučila iba dopisovať čiarky znova a znova vetu začínať malým písmenom iba som písala cez všetko aj keď som sa na koniec tej strany miliónkrát porezala prosím ťa iba nesyp mi soľ na ranu nedovoľ mu aby bezcitne prechádzal popri mne a aby mi tým nežným vetrom zahasil žiaru v očiach nedovoľ mi aby som podozrievala seba spamätaj ma že môžem všetko ak som mohla odísť od niekoho koho som milovala viac ako seba milý Bože ak je pravda že po daždi ty prinášaš slnko prosím nezabudni zalievať tie aprílové kvety voľakedy dávno sa mi iba ono zmestilo do všetkého čo mi vôbec znamenalo nechaj ho tam len preto aby som sa mohla občas spamätať že ma niekto raz aprílovo miloval nikdy ťa nebudem prosiť ani aby mi bolo komfortnejšie ani aby steny prestali kričať ani aby som zložila skúšky a dožila sa deväťdesiat rokov iba Bože prosím ťa pomôž mi iba mi pomôž aby som toto prežila Amber la velleity GJK
13 Rozlety
Hrdinka Očká ako trnky, pôvabný noštek, kučeravé plavé vlásky a v nich mihajúce sa hviezdy. Ružová pleť plná života, drobnučké, útlučké tielko, zrnko včerajška vzklíčilo zasiate vo vyoranej brázde. Od radosti dvíhalo nôžky bosé, sťa by chcelo kráčať k hviezdam. Mäkké rúčky sa chceli dotknúť klenby belasej oblohy. Odzneli silné výkriky v nezmerateľnej bolesti. Zaznela pieseň ako tryskajúca láva, ozval sa nový tvor. Víťaz uzrel svet. Matka ako kyprá pôda na rozoranom poli stískala obra v náručí. Jeho elán žitia znel ako svetlo tečúce do večnosti. Bodákom vylákaný z tela ako ohnutý teplý chlebíček ohrieval hrozbu mrazivého mraku. Búrka nabíjaná hromom rýchlo praskla a naplnila najsmelšie sny. Blesk bol skrotený. Dlane hladkali, pevne zvierali, chránili, milovali, proste škrtili, pálili ako slnko. Tešila sa, lebo maličké bolo stelesnením lásky a dobra. Kvety by pre ňu mohli prestať kvitnúť, ryby mohli preraziť ticho, všetko sa mohlo rútiť povedľa seba, len túžba po žití ju napĺňala ako voda v oceáne. Rytmus krokov odznieval, tykajúce hodinky nezabíjali drahocenný čas. Plášte zelené ako rybník s leknami hladkali jej oči. Ustarostene sa dívali na ňu pohľadom, ktorý trval dlhšie než večnosť. Srdce búšilo, sťaby chcelo uniknúť a uzrieť svetlo na konci tunela. Slzy dojatia sa kotúľali potôčkom. Ešte raz sa zablýskalo, obloha stemnela, ale
Opona sa spúšťa Opona sa spúšťa. Potlesk obecenstva zaplavil celú divadelnú sieň. Vzduchom sa prenášajú iskry nadšenia, šťastia, poprelínané s pocitom spokojnosti. Deti výskajú, rodičia pomaly vstávajú a obliekajú im malé kabáty. Skupina tínedžerov pozerá do mobilov a robí posledné zápisy z predstavenia, ktoré položí na Instagram. Babky a dedkovia plačú – lejú letné dažde, sú hrdí na svojich vnukov a vnučky. O chvíľu záclona pokryje každý atóm nádeje, ktorý sa mi vlečie telom. Využívam posledný snop svetla, aby
z neba už nepadal dážď, z výšky sa pozerali anjeli na čarokrásnu ženu, ktorá lapala každý okamih. Ako cez hmlistý závoj rozmazane vnímala svoj poklad. Kričala z nej veľká nádej, ktorá jej prehlušila čierne myšlienky. Bublinky šťastia jej vyvierali z ubolenej duše. Začala snívať krásny sen o láske dvoch motýľov. Privrela una-
meňoch lásky sa bez viny strácala do nového rána. Nevzdávala sa, zmorená šmýkajúcou sa púšťou. Baživo lapala vzduch omilostená v duši. Obrúsok vsakoval ďalšie a ďalšie lesknúce sa kropaje a čakal na nový mokrý osud. Tajomná strážkyňa plánov nezradila. Nežný sen, ktorý si niesla pod srdcom, sa stal skutočnosťou. Bola prenáram-
Fotografie: Zuzana Tomášikvá, Padina
vené oči. Priveľmi mala rada život. Vzchopila sa a z posledných síl pohladila svoj drahokam, ktorý bol zdravý ako buk a krásny ako deň, v ktorý prišiel na tento svet. Potom uprela nežný, bolestný srdcervúci pohľad na svoju podarenú ratolesť. Celá sa chvela. Dobrá čistá duša pootvorila ústa, perami sa ho dotkla a teplý bozk akoby nikdy nemusel skončiť. V pla-
ne šťastná, že priniesla na svet taký podarený púčik, ktorý sa stal náplňou jej života. Privinula ho na hruď, opäť ho objímala, slzy šťastia zmiešané s láskou tryskali z jedného prameňa a srdce bolo naplnené vďačnosťou. Hrdinka – mama. Ján Farkaš Gymnázium M. Pupina v Kovačici
som zazrela známu tvár v obecenstve, ale nič. Môžem iba vycítiť jej prítomnosť. Kedysi chodievala pozerať každé moje predstavenie. Jej milý úsmev a jamky na tvári ma motivovali, aby som na týchto doskách nechávala svoje srdce. Pohľad a pozornosť, ktoré mi venovala, kým som stála pred tristo ľuďmi, zjemňovali mi trému. Dnes večer by bola veľmi hrdá na svoju malú Elenu, ktorá zvládla rolu Júlie, takú, o ktorej kedysi iba snívala. Ale moja Nina po prvýkrát netlieska s ostatnými, nepríde do prezliekarne pobozkať ma a nevenuje mi najdlhšie objatie, ktoré sa premení na nekonečnosť. Ona je
teraz na nejakom lepšom mieste, kde spieva najkrajšie piesne, leží na oblakových vankúšoch a prikrýva sa dúhou. Reflektory zhasli. Vbehla som do prezliekarne a obliekla som si modrý pulóver a tmavé džínsy. Všetci vôkol mňa mi blahoželali, boli oduševnení, ako som odohrala túto rolu. Režisérka ma objala a pozvala ma, aby som zostala na party, ktorú zorganizovali pre nás k výnimočnej premiére. Odmietla som pozvanie. Nemôžem sedieť s kamarátmi, s ktorými som v minulosti bola šťastná. Zmenila som sa. Nie som viac tá Elena, ktorú všetci poznali. Rozhodla som sa uzavrieť sa do seba, žiť vo
Rozlety 14
jún 2019
svete, v ktorom neexistujú rozčarovania. Mama a otecko ma čakali pred divadlom. „Zlatko, veľmi sme hrdí na teba, zahrala si to výnimočne,“ matka mi venovala unavený úsmev, ktorý často vidím na jej tvári. „Nechceš ísť s kamarátmi na party? Istotne vám bude zaujímavo. Toto je poslednýkrát pred odchodom,“ otecko sa usiloval zlepšiť náladu. „Veľmi som unavená a chcem iba ísť domov,“ odpovedala som. Cestou domov sme iba mlčali. Na rádiu sa striedali rôzne piesne. Vzduch bol chladný. Kde zmizla tá teplučká rodinná atmosféra? Je ďaleko za nami. Trblietavé svetlá áut, ktoré šli v protismere, pichali ma do očí. To bol možno posledný obraz, ktorý Nina videla. Prečo? Namiesto krásneho hviezdneho neba alebo belasého oceánu? Prečo smrť nevyberá? Ležím v posteli. Vôkol mňa sú samé biele steny a krabice. Do nich sme zbalili všetky spomienky, ale ju sme predsa zbaliť nemohli. Ona sa ešte stále vznáša vo vzduchu. Toto sú posledné dni v tomto meste. Toto je mesto rozprávok, kde sme Nina a ja strávili bezstarostné detstvo. Hrávali sme sa s bábikami na ulici s ostatnými deťmi, keď napadal sneh, stavali sme snehuliaka, sánkovali sme sa. Postupne sme hračky a bábiky menili v ozajstných chlapcov. Nina ma naučila voziť bicykel. Trvalo to dosť dlho, veľakrát som sa chcela vzdať, ale Nina mi to nedovolila. Naučila ma, aby som vstala, keď spadnem. Už sme tu nemohli byť a rozhodli sme sa, že sa presťahujeme. Mám po celom tele zimomriavky. Prvýkrát po dvoch mesiacoch oči mi vyplnili strieborné slzy. Sen neprichádza. Zdá sa mi, že sa Pandorina skrinka konečne začala otvárať, chcem vrieskať, plakať, utekať do diaľky až po posledný výdych. Ale predsa nehybne ležím a slzy sa mi tisnú do očí, kŕč mi stláča hrdlo, slová nevychádzajú z mojich úst. Od toho večera som sa začala vyhýbať zrkadlám. Keď sa doňho uzriem, vidím ju. Bola staršia odo mňa tri roky a ľudia nás často nerozlišovali.
Ostrihala som si dlhé ryšavé vlasy, ktoré mi ju pripomínali. Svoje jamky na tvári som začala nenávidieť, lebo som v nich videla jej úsmev. Znamienko nad hornou perou, ktoré sme mali na rovnakom mieste, začala som zakrývať púdrom. Myslím si, že sa hnevá, keď raňajkujem a nepozerám jej obľúbený seriál, keď sa prechádzam vedľa Dunaja a nehádžem doň kamienky, keď sa zasmejem a ona sa nemôže smiať so mnou. Vždy som bola tá sestra, ktorá žije v tieni tej staršej. Ona vždy bola vzorná žiačka, najlepšia dcéra, fotografovala sa pre rôzne časopisy. Bola vysoká a štíhla, to sa chlapcom páčilo. Všetci v jej spoločnosti ju mali radi, aj ja som ju mala rada. Ale v niektorých chvíľach som predsa bola žiarlivá. Vtedy, o druhej nad ránom, keď jej frajerova matka zavolala môjmu oteckovi a povedala mu slová, od ktorých
Telo sa mi začalo triasť a slzy samy od seba sa stekali mojou tvárou. Keby Nina bola tu... Iba ona vedela povedať niečo, aby ma rozosmiala. Zavrela som oči a plakala. Nahlas. Cítila som sa, akoby mi niekto chcel odtrhnúť kúsok srdca, každá žilka v tele ma bolela, krv, ktorá prúdi telom, sa stala čoraz teplejšou, akoby chcela v podobe lávy vychrliť von. Ani som si nevšimla, ako som si nechty vryla do dlaní, kým som zvierala päste. Objala som vankúš a plakala. Zrazu som zacítila ruku, ktorá ma pohádzala po vlasoch, ako to kedysi robievala Nina. Vôňa a dobre známy hlas prerušili môj plač. V milisekunde som sa rozosmiala a zaškriekala: „Nina!“, ale keď som zdvihla hlavu, bola to mama, ktorá ma so slzami v očiach pritúlila k sebe a povedala: „Jednoduché je zomrieť pre osobu, ktorú máš rada, ale iba hrdinovia si
onemel, to zmenilo náš život a začala som nenávidieť seba za všetky zlé slová, ktoré som jej povedala. Začala som nenávidieť ju, lebo nedodržala sľub, že navždy bude tu. Obyčajná vychádzka spolu s jej milým a kamarátmi sa premenila na cestu do nenávratna, na cestu, ktorá sa zastavila v nekonečnosti. Mama a otecko boli mimo seba. Celé dni iba sedeli a dívali sa do diaľky. Prestali sme sa rozprávať. Prestali sme spolu chodievať na dlhé prechádzky do neznáma. Iba mlčali, ani neplakali, aspoň nie predo mnou. Niekedy si myslím, že im je ľúto, že to bola ona a nie ja. Zrazu ma niečo pichlo v boku.
zvolia pre ňu žiť!“ Vtedy som pochopila, že musím pokračovať vo svojom živote, že musím pokračovať tam, kde jej stopy začali blednúť. „Nina, milujem ťa,“ moje slová sa rozpŕchli vo vzduchu a na krídlach nekonečnosti odleteli do vesmíru. Akoby sa kameň, ktorý mi stláčal hruď, posunul aspoň natoľko, aby som konečne zacítila kúsok čerstvého vzduchu. Objala som matku a plakala. O chvíľu som spokojne zaspala v jej objatí. Valentína Hudecová GJK
jún 2019
15 Rozlety
jubileum
Alexandr Sergejevič Puškin Ruský romantický básnik a prozaik Alexandr Sergejevič Puškin sa narodil 6. júna 1799 v Moskve. Tohto roku si pripomíname 220 rokov od jeho narodenia. Jeho otec Sergej Ľvovič pochádzal zo starého šľachtického rodu, kým matka Nadežda Osipovna bola vnučkou černocha Ibrahima Hannibala, ktorý bol krstným synom a obľúbencom cára Petra Veľkého. Mal sestru Oľgu a brata Leva. Alexandr sa ešte od detstva zaujímal o literatúru. Jeho básnický talent sa začal rozvíjať na prestížnom lýceu v Cárskom Sele, kam odišiel roku 1811. Po maturite sa zamestnal na ministerstve zahraničných vecí. Dostal sa do Petrohradu, kde vstúpil do literárneho spolku Arzamas a vo víre veľkého sveta spoznáva liberálne myšlienky
prichádzajúce z Francúzska. Predtým písal hlavne intímnu lyrickú tvorbu, teraz však začal písať básne oslavujúce slobodu ducha a mysle. Pre svoje satirické básne bol roku 1820 vypovedaný z Petrohradu a istý čas musel žiť na rodinnom statku pri Pskove na juhu Ruska. Veľa cestoval a nadviazal kontakty s neskoršími dekabristami (boli to šľachtickí revolucionári, predovšetkým dôstojníci ruskej armády, ktorí vyjadrili protest proti autokratickému cárskemu režimu, poddanstvu, policajnej tyranii a cenzúre. Dekabristi utvorili prvé, vedome proti cárskej autokracii nasmerované revolučné hnutie, ktorého programom bolo zrušenie poddanstva a politické zavedenie republiky). Vtedy vyšla aj jeho lyrická poéma Ruslan a Ľudmila a zároveň dokončil aj poému Kaukazský zajatec. Po intervenciách priateľov bol roku 1823 preložený do Odesy. Tu píše poému Bachčisarajská fontána a Cigáni a tu začal písať aj svoje vrcholné dielo, román vo veršoch
Eugen Onegin. Dokončil aj tragédiu Boris Godunov a žartovnú poému Gróf Nulin. Po smrti cára Alexandra I. na trón prichádza nový cár Mikuláš I., ktorý roku 1826 povolil Puškinovi pobyt v Moskve. Tu pod dohľadom polície žil a pracoval ako cárov osobný cenzor. Pustil sa do písania románu o svojom pradedovi – Černoch Petra Veľkého. Povestná „boldinská jeseň“ bolo obdobie najväčšej Puškinovej kreativity. Napísal totiž 40 lyrických básní, 4 malé tragédie a dokončil aj Eugena Onegina. Oženil sa roku 1831 s oslnivo krásnou Natáliou Gončarovovou a presťahoval sa do Petrohradu. Narodili sa mu dcéry Mária, Natália a synovia Alexander a Grigorij. Pracoval ako ministerský úradník a pritom v cárskych archívoch veľa študoval materiály pre svoju historickú prácu o Petrovi Veľkom. Po svojich cestách na Urale, kde zbieral informácie o dejinách Pugačovovej vzbury, dokončil aj novelu Pikova dáma, ako aj svoju vrcholnú poému Medený jazdec. Spisovateľ, ktorého dielo ovplyvnilo ďalších významných umelcov, akými boli napríklad Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Vladimir Nabokov, Henry James, umrel v Petrohrade 10. februára 1837, po zranení v súboji s Georgesom d‘Anthèsom. Kto žil a myslel, tomu v duši sú ukradnutí ľudia, svet. Kto citlivý bol, toho dusí vidina dní, čo nejdú späť: ten si viac s krásou nepripíja, ten vie, že uštipla ho zmija spomínania i ľútosti. (úryvok z diela Eugen Onegin) Vy ešte môžete v zlatých dňoch a v zlatých nociach šalieť, zmierať, vám dosial žičí dobrý Boh žíznivé oči vábnych dievčat. Spievajte, mňa to nemrzí, a vychutnajte večer do dna. Ja vašim slastiam plným ohňa len usmejem sa cez slzy. (úryvok z diela Priateľom)
Fotografie: Katarína Petrášová, Kovačica
Vladislava Havranová
Literárno-výtvarnú prílohu Rozlety pripravuje: Jasmina Pániková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová l Grafický redaktor: Irena Lomenová Vychádza s finančnou podporou Správy pre kultúru Mesta Nový Sad
Rozlety 16
jún 2019
DUŠAN DURMAN
jún 2019
17
Pripravuje: Filip Filip
Kauza Huawei
H
uawei je jedna z najznámejších čínskych štátnych firiem, ktorá začala ako výrobca ústrední pre pevné
telefónne linky. Neskôr táto spoločnosť začala vyvíjať vlastné mobilné telefóny a časom sa z nej stal jeden z najväčších výrobcov mobilných telefónov na svete. Dnes sú ich telefóny výkonné, kvalitné a lacné v porovnaní s konkurenciou a práve úspech tejto spoločnosti inšpiroval iné čínske firmy (napr. Honor, OnePlus, Oppo), aby začali vyrábať mobily. Bohužiaľ, tento úspech začal prekážať západným mocnostiam, hlavne Američanom, ktorí obvinili spoločnosť zo špionáže pre čínsku vládu. Podľa amerických a európskych zdrojov firma Huawei do svojich zariadení (buď mobilov, alebo telefónnych ústrední priamo v telekomunikačných
spoločnostiach) inštaluje backdoor – program, ktorý slúži na získavanie dôkladných informácií o používateľoch a špehovanie. Podľa daných zdrojov cieľom tohto je získať citlivé dáta od západných vlád. V súvislosti s týmto bola koncom roku 2018 zatknutá Meng Wanzhou, dcéra zakladateľa a CFO firmy. Oficiálne stanovisko bolo, že bola zatknutá kvôli nerešpektovaniu západných sankcií voči Iránu a vznikol z toho medzinárodný incident medzi Čínou a USA – podľa Číny bola táto akcia politicky a ekonomicky motivovaná a mala za cieľ zabrániť ďalšiemu šíreniu Huawei na západných trhoch. Na druhej strane USA začali nahovárať európske krajiny, aby s Huawei prestali spolupracovať, v niekoľkých prípadoch aj úspešne. Tak napríklad spoločnosť Orange vo Francúzsku prisľúbila, že nebude používať Huawei riešenia pri vývoji novej 5G technológie prenosu mobilného signálu a Deutsche Telekom momentálne rozhoduje o tom, či ešte kúpia Huawei zariadenia, alebo nie. V USA sa rozhodlo o novom zákone, ktorý má znemožniť hocijakej firme sídliacej v USA spolupracovať nielen s Huawei, ale aj s inými čínskymi firmami tohto typu (napr. ZTE). Ako dôvod sa uvádza, že čínske bezpečnostné zložky vedia cez tieto zariadenia získať citlivé informácie o americkej vláde a spoločnostiach a následne tieto použiť. Takéto obvinenia nie sú nové – sporadicky sa objavujú ešte od roku 2012 a doteraz ešte nikto nepredstavil dôkazy, čiže z americkej strany ide iba o nepodložené obvinenia. Vyššie spomenutý zákon začal platiť 21. 5. 2019 ráno, do konca dňa však jún 2019
bol dočasne zrušený, čiže implementácia bude o nejaký čas „oneskorená“. To však, kedy presne začne platiť, zatiaľ nikto nevie a nie sú jasné ani dôvody, prečo presne bol daný zákon zrušený v prvý deň platnosti. Jeden z najväčších a najpocítenejších dôsledkov pre obyčajných používateľov bude to, že v prípade platnosti tohto zákona budú všetky Huawei mobily „odstrihnuté“ od služby Google Play. To znamená, že táto služba na všetkých Huawei mobiloch prestane fungovať a používatelia zostanú bez možnosti inštalovať si Android aplikácie. Huawei v súvislosti s týmto vyvíja vlastný Huawei App Store (obchod s aplikáciami), ktorý bude slúžiť ako náhrada, keď ten od Google prestane fungovať, ale tým, že nevieme odhadnúť presný dátum a čas, bude ťažké určiť, či táto služba pôjde normálne, keď už tá od Google
Aktuálne verzie webových prehliadačov: Mozilla Firefox 67.0, Google Chrome 74.0.3729, Microsoft Edge 44.17763 Seriál Game of Thrones skončil a väčšina fanúšikov nie je spokojná so spôsobom ukončenia Zamestnancom spoločnosti Tom’s Hardware sa podarilo zhotoviť počítač a upraviť jeho nastavenia tak, aby sa naštartoval za 5 sekúnd – väčšina z týchto nastavení sa však neodporúča pri bežnom používaní Valve predstavil Steam chat pre mobilné telefóny V súvislosti s článkom Microsoft vo svojom obchode prestal predávať Huawei notebooky Aj keď sa počet ransomware útokov za posledný rok znížil, veľký počet počítačov ešte stále nemá nainštalované bezpečnostné záplaty, ktoré tieto útoky sťažujú alebo znemožňujú, a tým sú ohrozené
prestane. Dá sa tiež očakávať, že počet a kvalita tam dostupných aplikácií bude, aspoň na začiatku, nižšia a zhorší sa kompatibilita. Dúfame, že sa takéto prípady nebudú množiť a že sa aj táto kauza s čínskymi spoločnosťami nebude prehlbovať, prípadne, že sa vyrieši, lebo tieto spoločnosti priniesli lacnejšie a kvalitnejšie mobilné telefóny a iba vďaka nim si vieme predstaviť mobilné zariadenie vyššej triedy za cenu nižšiu ako 500 eur, prípadne mobil strednej triedy za 200 – v prípade amerických a juhokórejských spoločností (Apple a Samsung) treba za takéto niečo dať podstatne viac peňazí, možno aj zbytočne...
19
EN – SK – SRB Affair – kauza – afera Telephone exchange – telefónna ústredňa – telefonska centrala Spying – špehovanie – špijuniranje CFO (central financial officer) – finančný riaditeľ – finansijski direktor CEO (central executive officer) – výkonný riaditeľ – izvršni direktor
Vedie: Aisa
Baran
Lev
Strelec
21. 3. – 20. 4.
23. 7. – 23. 8.
Býk
Panna
Kozorožec
Nevzdávajte sa popredu, nik nemá právo tvrdiť, že neviete dostatočne rozhodovať sami za seba. V pohode „zúročte“ všetky svoje doterajšie skúsenosti a vôbec neváhajte byť rázni vtedy, keď si to situácia vyžiada. Spoľahnite sa na vašu intuíciu, ktorá vám najlepšie napovie, kedy by ste sa mali rozbehnúť a odhaliť najviac zo svojich triumfov.
Stačí, ak svojej myšlienke budete veriť. No pozor, ak rozdávate lichôtky na všetky strany, zarábate si na problémy. Riziko vám nie je vlastné, preto sa snažte konať vždy férovo a nedajte sa nahovoriť na nič, čomu by ste naozaj neverili. Spoločenské udalosti si nechajte na voľnejšie dni, teraz sa snažte maximálne sústrediť sa na svoje povinnosti, ktorých rozhodne nebude málo.
Zbytočne sa hrabete v minulosti, i tak vám to nič neprinesie. Radšej by ste sa mali zamerať na to, čo vás ešte len čaká, a prinesie vám to nielen viac nádeje, ale hlavne pozitívnejší pohľad na svet. Inšpirujte sa tými, ktorí okolo vás rozdávajú úsmevy a sú vždy dobre naladení. Takto toho dosiahnete viac aj vy a budete navyše obľúbenejší.
Vyriešte už konečne to, čo vás trápi. Uľaví sa vám. Pritom si zachovajte zdravý rozum a prežijete toto obdobie celkom ľahko a pohodovo. Ste plní energie a aj hviezdy stoja pri vás, využite všetko, čo sa vám núka. Ste za príklad, hoci to tak nevnímate. Ak si navyše necháte pomôcť tým správnym človekom, úspech máte zaručený. Všetko, čo skúsite, vyjde dobre.
21. 4. – 21. 5.
Nebojte sa viac staviť na svoju charizmu a šarm. Čaká vás kopec zaujímavostí, no vy by ste sa mali viac venovať sami sebe. Porozmýšľajte, ktorých aktivít by ste sa mohli v rámci oddychu zriecť. Máte toho skutočne viac než dosť a vaše telo trpí vyčerpanosťou. Stačí sa na začiatku nenechať odradiť pár smolnými udalosťami, a potom už všetko pôjde podľa vašich predstáv. Neinvestujte do hlúpostí.
24. 8. – 23. 9.
23. 11. – 21. 12.
Zdá sa vám, že niektorí ľudia na vás priveľmi tlačia a majú na vás vysoké nároky. Lenže oni to s vami nemyslia zle a chcú, aby ste toho dosiahli viac ako doteraz. Nepoužívajte preto žiadne výhovorky a zapracujte na sebe. Ste predsa šikovník a mohli by ste sa mať oveľa lepšie, len sa netreba vzdávať ešte predtým, ako sa vôbec do niečoho pustíte.
22. 12. – 20. 1.
Blíženci
Váhy
Vodnár
Nečakajte, že vás niekto osloví prvý, a snažte sa držať svoje šance pevne v rukách. Pokiaľ správne využijete svoj talent a schopnosti, ste na najlepšej ceste nielen k úspechu, ale k šťastiu. Môžete žiť, aj robiť tak, aby vás to skutočne bavilo a robilo radosť. Nechávajte si svoju pozornosť odpútať zbytočnosťami. Uvedomte si, aké nové možnosti vám prináša dávanie či darovanie.
Nebojte sa povedať, že sa cítite zle ohodnotení. Budete musieť riešiť jeden problém za druhým, ale si zachovajte pokoj. Pomôže vám to viac sa koncentrovať. Dostanete totiž možnosť urobiť niekoľko osudových rozhodnutí. Preto dobre zvážte, akým spôsobom sa k tomu postavíte. Pritom robte to, na čo máte vôľu. Nenechajte sa odradiť.
Nemali by ste sa sústrediť na ľudí, ktorých ani poriadne nepoznáte. Hnev a výčitky nechajte bokom, radšej stavte na úprimnosť. Nemusíte sa nikomu zveriť úplne so všetkým, na vaše tajomstvá nemá nikto nárok. Neprajníkov odzbrojíte úsmevom a milým slovom, ste silná osobnosť, tak sa nebojte, zvládnete to. Záležitosti riešte iba do tej miery, ako sú potrebné.
Rak
Škorpión
Ryby
Snažte sa viac plniť ciele, ktoré ste si naplánovali. Zvoľte správny systém, zbytočných chýb už bolo dosť. Ak ste nespokojní, v tomto období o tom nehovorte nahlas, kritika by sa mohla posunúť nesprávnym smerom a mali by ste z toho skutočne veľké problémy. Treba byť obozretným v každej chvíli a nechať si veci v niektorých chvíľach len pre seba.
Myseľ vám už uteká smerom k letnej dovolenke, ale dovtedy ešte musíte vyriešiť viacero vecí. Nebojte sa priznať, že niečomu nerozumiete, a nechajte ostatných, nech vám pomôžu. Ak niečo pokazíte, otvorene to priznajte. Časom sa všetko dá do poriadku a dostanete sa do príjemných koľají. Druhú šancu si zaslúži každý. Nedajte na klebety, aj keby sa vám zdali pravdepodobné.
S trochou snahy sa vám podarí urovnať nedorozumenia z posledných dní. Vždy existujú spôsoby, akými sa dajú problémy alebo nedorozumenia vyriešiť, tak nikdy nezúfajte. Odstup a dostatok času vám pomôžu veci vidieť inak a hlavne to, že sa konečne dokážete držať bokom od hlúpeho ohovárania. Nestrácajte čas na veci, ktoré sa vám vlastne ani nepozdávajú.
22. 5. – 21. 6.
22. 6. – 22. 7.
24. 9. – 23. 10.
24. 10. – 22. 11.
20
21. 1. – 19. 2.
20. 2. – 20. 3.
Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman jún 2019
Ilustrácia: Dušan Durman
Krížovka V tajničke je meno a priezvisko srbského speváka.
– Ocko, máš dobrú optickú pamäť? – To mám, synak. Prečo sa pýtaš? – Práve som ti rozbil zrkadlo na holenie. Učiteľka dala žiakom slohovú úlohu s témou Keby som bol riaditeľom firmy. Všetci žiaci sa pustili do písania, iba Jožko nie. Učiteľka sa pýta: – Prečo nepíšeš, Jožko? – Čakám na sekretárku... Lekár vraví pacientke: – Pravidelne budete užívať tieto tabletky... A ešte niečo... Najmenej rok nesmiete hrať na klavíri! Pacientka sľúbila, že radu dodrží, a odišla. Po jej odchode sa pýta sestra: – Akú súvislosť má jej choroba s hrou na klavíri? – Nijakú... Ale ona je moja suseda. Ide programátor po ulici a vidí pekné dievča: – Slečna, máte Skype? – Nie. – Škoda, mohli sme sa zoznámiť.
Ide brunetka okolo salaša a vidí baču, ako pasie ovce. Pristaví sa a vraví mu: – Aké krásne ovečky. Bača polichotený jej odpovedá: – No, slečna, keď uhádnete, koľko ich je, tak vám jednu darujem. Brunetka hneď vystrelí: –153! Bača šokovaný, presne na chlp. – No, čo už... Tak si jednu vyberte! Tak brunetka schmatne prvú a tlačí ju do auta. Bača hovorí: – Slečna, keď uhádnem pôvodnú farbu vašich vlasov, vrátite mi môjho psa?
Osemsmerovka Z
M
R
Z
L
I
N
A
P
Á
Ľ
A
V
A
V
I
L
E
J
A
K
A
B
C
A
L
Ú
A
Č
A
E
Á
V
E
L
Ú
Z
V
I
E
K
T
R
É
A
D
N
R
Y
O
N
L
Á
N
A
K
H
V
P
J
V
CH
P
E
O
I
O
L
Y
Ú
Ú
R
T
S
A
D
E
R
K
O
E
K
D
N
A
S
O
M
L
O
K
N
L
S
O
H
jún 2019
21
Pojmy zo súpisu, súvisiace s letom, vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostanú vám tri neprečiarknuté písmená, ktoré čítajúc radom tvoria názov jedného letného mesiaca.
BAZÉN HORÚČAVA HORY HOTEL JÚL KANÁL KÚPANIE LEJAK LETOVISKO
MORE ODDYCH PÁĽAVA PLAVEC PLAVKY PLESO REKREÁCIA SLNKO VLAK
Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1999.
VODA ZÁJAZD ZMRZLINA
Rozlúštenie: Jún
Lev si zavolá všetky zvieratá a povie im: – Všetky pekné zvieratá sa postavia na pravú stranu a všetky múdre na ľavú stranu. A žaba povie: – A ja sa mám roztrhnúť alebo čo?
Extremely Wicked, Shockingly Evil and Vile Réžia: Joe Berlinger Hrajú: Zac Efron, Lily Collins, Kaya Scodelario, John Malkovich, Jeffrey Donovan, Haley Joel Osment...
S
érioví vrahovia stále fascinovali ľudí a v modernej spoločnosti od existencie masových médií záujem verejnosti o nich stále stúpal, a preto je celkom prirodzené, že aj literatúra a kinematografia sú ich plné a že si prakticky všetci známi reálni sérioví vrahovia našli cestu do nejedného filmu a knihy. Pravdepodobne nejaký taký vrah sa nájde v každom kúte sveta, ale fascináciu nimi vidíme prevažne v severských krajinách (severské detektívky) a v anglofónnych štátoch, a to najmä v USA, odkiaľ pochádzajú tí najznámejší a medzi nimi aj Ted Bundy. Ted Bundy (Zac Efron) a Liz Kendall (Lily Collins) sa spoznali v roku 1969 a hneď sa do seba zamilovali a začali spolu žiť a vychovávať Lizinu dcéru z predchádzajúceho vzťahu. Ich na prvý pohľad idylický život sa však veľmi rýchlo zmenil, keď sa v 70. rokoch v Utah, kde žili, a v okolitých štátoch začali hromadiť nevyriešené a veľmi násilné vraž-
rizme, prehráva jeden proces za druhým a Liz sa z toho postupne nervovo rúti a útechu hľadá v alkohole. Ted utečie dvakrát z väzenia, pričom druhýkrát je dolapený na Floride, kde pred jeho zatknutím boli brutálne zavraždené ďalšie mladé študentky. Jeho proces je mediálne veľmi sledovaný a prvý, ktoré televízne štáby natáčali priamo v súdnej sieni, ktorú vyplňovali predovšetkým mladé ženy. Ted Bundy mal určitú charizmu, vďaka ktorej si získal náklonnosť svojich obetí a neskoršie aj sudcov, novinárov a veľkej časti verejnosti, ale ani tá mu však nestačila, aby presvedčil porotu o svojej nevine. Reálny Ted Bundy bol v druhej polovici 70. rokoch minulého storočia uväznený a odsúdený za vraždu 30 mladých žien a viac ako 10 rokov strávil vo väzení predtým ako bol na ňom vykonaný rozsudok smrti. Predtým ako sa na povrch dostali jeho zločiny, všetci jeho známi ho opisovali ako veľmi šarmantného a inteligentného mladého muža, ktorý mal dobrý vzťah so svojou priateľkou Elizabeth Kendall,
dy mladých žien. Ted je úplne náhodou zatknutý, ale rýchlo na neho padne podozrenie, že práve on je hľadaným vrahom. Začnú súdne procesy, pri ktorých súdu, ale aj Liz, stále tvrdí, že je nevinný, a očakáva jej podporu. Ale napriek Tedovmu vysokému intelektu, schopnostiam a cha-
ktorej kniha The Phantom Prince: My Life with Ted Bundy sa sala práve predlohou pre film Extremely Wicked, Shockingly Evil and Vile. Ako už bolo neraz spomínané v článkoch, ktoré ste si o filme mohli vo Vzlete prečítať a dokonca aj v článku v minulom čísle, často téma, ktorú
22
film spracováva, sa už predtým objavila v inom filme alebo je už obecenstvu veľmi dobre známa, a predsa filmári dokážu stále nájsť nový spôsob, ako pracovať s danou látkou, ako príbeh divákom rozprávať. Tento film je toho ďalším dôkazom. Scenárista Michael Werwie a režisér Joe Berlinger sa rozhodli pracovať s knižnou predlohou Bundyho priateľky a podať film prevažne z jej uhla pohľadu, takže dej filmu je zameraný hlavne na jej vzťah s Bundym, značná časť je rekonštrukcia jeho verejnosti známych vystúpení a súdneho procesu, ale v celom filme nevidíme prakticky nič zo zločinov, ktoré Bundy vykonával. Dokonca aj scén, ktoré by naznačovali, že je socio- alebo psychopat, je veľmi obmedzené množstvo. Je to veľmi netradičné pojatie témy o sériovom vrahovi, ktoré robí film o to zaujímavejším, ale na druhej strane to nájdeme aj ako hlavnú výčitku filmu viacerých filmových kritikov. No napriek tomu, alebo práve kvôli tomu, že film neukazuje žiadne brutálne scény a dáva veľa priestoru divákovi, aby si vytvoril vzťah s postavami, dokáže ho film zaujať, byť napínavý, aj keď v princípe vieme, ako to skončí, dokonca diváka prinúti zamyslieť sa nad vinou hlavného hrdinu a vytvorí v ňom podobné pochybnosti a sympatie, aké v čase súdneho procesu cítila americká verejnosť. Z nejakých dôvodov stvárnenie negatívnych postáv a hocijakých maniakov je pre hercov veľká výzva a keď sa im to podarí dobre, tak ich výkony sú oslavované a veľmi dlho zostávajú v pamäti divákov. Spomeňme tak iba Heatha Ledgera v postave Jokera alebo Anthonyho Hopkinsa ako Hannibala Lectera, jún 2019
ktorí dostali za tieto roly viacero ocenení. Aj keď v tomto filme Ted Bundy nie je ukázaný ako psychopata kalibru hore spomínaných postáv, jeho stvárnenie Zacom Efronom je výborné a určite patrí medzi hlavné kvality filmu. Okrem neho vo filme je výborná aj Lily Collins a všeobecne film má hviezdne herecké obsadenie, kde všetci herci veľmi dobre hája svoju reputáciu. Vizuálne je film tiež korektne spracovaný s dobovou scénografiou a kostýmami, s tým, že pri veľmi malom počte scén na kamere a strihu občas vidieť, že ide o „nezávislý” film, pri ktorom majú tvorcovia trochu viac možností s experimentovaním, čo niekedy pôsobí dobre, ale občas môže diváka rušiť. Režisér filmu pán Berlinger je známy hlavne ako dokumentarista, ktorý sa venuje prevažne témam spojeným s vraždami a vrahmi vo väzení. Začiatkom tohto roku bol na Netflixe zverejnený jeho dokumentárny seriál Conversations with a Killer: The Ted Bundy Tapes, ktorý, ako to názov nasvedčuje, hovorí práve o Tedovi Bundymu. O to je zaujímavejšie, že si pre svoj hraný film zvolil spôsob rozprávania príbe-
hu, ktorý túto postavu nezobrazuje jednoducho iba ako jedno veľké monštrum. Toto mu vytýkalo veľa kritikov, ale aj divákov, ktorí očakávali, ako to trochu názov naznačoval, že uvidia stelesnenie zla. Fakt, že film vznikol v takejto podobe, aký ho máme, je zaujímavý a dobrý z mnohých dôvodov. Prvým dôvodom je, pravdaže, potvrdenie, že je možné nejakú známu tému spracovať stále novým spôsobom. Druhým dôvodom je napríklad aj to, že divákov prinúti zamyslieť sa nad tým, či by filmy mali mať morálne odkazy, alebo nie – či prisprostého vraha máme vždy ukazovať iba tak, alebo práve filmy sú na to, aby nám ukázali všetky možné aspekty života, ktorý nikdy nie je čiernobiely a bez subjektívnych emócií. Na to nadväzuje ďalší dôvod a to, že film ukazuje, že bez ohľadu na to, ako sa snažíme byť objektívni, keď aj máme všetky fakty pred sebou, stále sa nedokážeme ubrániť ich vlastnej subjektívnej interpretácii atď. Čím viac sa nad filmom divák zamýšľa, tým viac by našiel takýchto dôvodov, čo môžeme považovať ako výhodu tohto filmu. Film mal premiéru na Sundance festivale a objavil sa v malom počte kín v USA predtým ako sa stal v máji dostupným na Netflixe, preto je zase ťažké hodnotiť jeho komerčný úspech. U divákov získal väčšinou pozitívne ohlasy, kým kritika bola voči nemu menej zhovievavá a vytýkala mu veľmi mierne zobrazenie Bundyho a vyzdvihovala herecký výkon pána Efrona. Zaujímavé je, že tvorcovia filmu síce niekedy koncom mája a v lete chystajú jeho uvedenie do európskych kín, napriek tomu, že mal premiéru vlastne začiatkom tohto roku, jeho znovuuvedenie do amerických kín sa chystá koncom roka, aby sa kritike a divákom pripomenul pre získanie potenciálnych nominácií na filmové ceny. Film Extremely Wicked, Shockingly Evil and Vile má netradičné pojatie témy o sériovom vrahovi a napriek jeho zastrašujúcemu názvu (na Slovensku je preložený ako Diabol s ľudskou tvárou) neukazuje Teda Bundyho ako stelesnené zlo, ale sa sústredí na zobrazovanie vzťahov a súdneho procesu – toho, čo bolo viditeľné, verejne známe v čase procesu. Má vynikajúce herecké výkony a je určite jedným z filmov, ktoré dokážu u divákov vyvolať silné, až rozporuplné emócie a prinútia ho hlbšie sa zamyslieť nad filmom. Stanislava Sládečeková
Star Trek: Discovery minulých rokoch sa vedecko-fantastický žáner dočkal svojho návratu na scénu. Seriálový žáner, ktorý dlho predstavoval osamelý kútik v televíznom svete, znovu je v centre pozornosti. Jedným z najdôležitejších a najvplyvnejších sci-fi seriálov je Star Trek, ktorý v minulom storočí dominoval na televíznych obrazovkách počas 35 rokov. Po jeho skončení iní producenti a spisovatelia sa pokúsili ožiť víziu Geneho Roddenberryho, tvorcu Star Trek seriálu. Medzitým Star Trek: Discovery je prvým pokusom producentov, aby starý seriál vrátili na televízne obrazovky v celkovej jeho sláve. Star Trek je seriál, ktorý odjakživa divákom postavoval morálne, politické a predovšetkým ľudské otázky. I keď takmer každá epizóda bola samostatná a bolo ju možné pozerať a pochopiť
jún 2019
bez predošlého pozerania, seriál zriedka vnášal serióznejšie inovácie do svojej príbehovej formuly. Star Trek: Discovery sa snaží vymeniť mnohé rozpoznateľné elementy starých seriálov, pokým v rovnakom čase do príbehu vnáša originálne idey
Discovery je zmiešaná a pozostáva z ľudí a mimozemšťanov rôznych druhov, čo spisovateľom taktiež dáva mnohé možnosti na spracovanie otázok, ktoré sa týkajú rasizmu, tolerancie a spolupráce. Prvým a hlavným rozdielom
a koncepty. Hlavná téma prvej série je vojna a otázky, ktoré sa týkajú dopadu vojny na tých, ktorí sa v nej zúčastňujú alebo sú ňou zachytení. Posádka hviezdnej lode
od starších seriálov je to, že sa v Star Trek: Discovery iba jeden príbeh odohráva počas celej série. Hlavným hrdinom viac nie je kapitán hviezdnej lode, ale dievčina, ktorá sa na lodi ocitne náhodne. Ide o experimentálnu loď, ktorá má tajnú technológiu, ktorá, vraj, môže ukončiť vojnu s cudzincami. To, čo sleduje v prvej sérii, je boj z Klingónskou armádou, ako i osobný boj hlavnej hrdinky o svoje miesto na titulnej hviezdnej lodi. Samotné epizódy, podobné predchádzajúcim seriálom, taktiež nachádzajú svoje miesto v Discovery, ale sú zriedkavé a majú úmysel predstaviť nových členov posádky alebo malé problémy, s ktorými sa hrdinovia občas stretávajú. Seriál práve skončil svoju druhú sériu s odkazom, že je tretia v produkcii. Fanúšikov starých Star Trek seriálov istotne poteší Discovery a príbeh, ktorý sa seriál snaží vyrozprávať. Diváci, ktorí nemali príležitosť užiť si predchádzajúce seriály, taktiež nájdu množstvo zaujímavých dejov, postáv a otázok a nemusia sa obávať, či porozumejú príbehu. Keďže sa Discovery odohráva pred prvým, originálnym seriálom Star Trek, je perfektným začiatkom pre zvedavých divákov a budúcich fanúšikov. Rastislav Filip
23
Annamária Chalupová odporúca... Gulôčky bez cukru Príprava: 15 minút
Suroviny:
Postup prípravy:
Jún
– 250 g datlí – 50 g mletých mandlí – jedna kávová lyžička škorice – pol strúhaného citrónu – 100 g strúhaného kokosu
J
Do mixéra dáme datle a šťavu z polovice citróna (môže byť aj pomarančová šťava) a rozmixujeme. Šťavu pridáme preto, lebo sú datle príliš lepkavé. Neskoršie do tej zmesi pridáme aj ďalšie hore uvedené prísady, formujeme z nej malé guľôčky, ktoré obsypeme strúhaným kokosom. Položíme do chladničky, aby sa trošku stuhli. Z tejto zmesi som urobila približne 16 guľôčok. Namiesto mandlí sa môže použiť aj iné orieškové ovocie. Tieto domáce vyrobené
guľôčky sa výborne hodia namiesto akýchkoľvek priemyselne vyhotovených sladkých pochúťok a navrhujem vám, aby ste si ich pripravili najmä preto, lebo sú veľmi zdravé. Dobrú chuť!
ún sa čoskoro zahalí do dlhých prázdnin a leto pomaľuje prírodu do sýtych farieb. Šatník sa prevtelí do príjemných, tenkých, bavlnených úpletov. Tisíce potlačených tričiek nastúpi do ulíc, rozprávajúc rôzne zaujímavé príbehy svojimi úchvatnými obrázkami, ale i poniektorým písmenkom. Bláznivé a pútavé kresby, doplnené textovou správou, vyznejú ako dokonala súhra motívov, farieb a tvarov. Mgr. art. Iveta Jelinek
24
jún 2019
Futbalová romantika s amsterdamským Ajaxom
B
ez ohľadu na to, že v európskom futbale v sezóne, ktorá vrcholí, dominovali anglické kluby, jeden velikán, ktorý dlhé obdobie asi driemal, si zasluhuje osobitnú pozornosť. Angličania v tejto sezóne ozaj dominovali – finále oboch klubových súťaží pod záštitou UEFA zohrali Angličania. Dokonca dosť dobre pochodila aj anglická reprezentácia, ktorá sa kvalifikovala do záverečného turnaja UEFA Ligy národov. A znovu – predsa si jeden, v porovnaní s Angličanmi a ich finančnými možnosťami, oveľa menší klub zasluhuje pozornosť a veľký rešpekt. Hovoríme o velikánovi v európskych a svetových rámcoch, viacnásobnom majstrovi Starého kontinentu – je to Ajax Amsterdam. Úctu si zasluhujú aj PSV Eindhoven a Feyenoord, ale amsterdamský klub je ozaj najväčším klubom Holandska. Spolu so spomenutou dvojicou tvoria veľké trio tejto krajiny a spolu majú až 73 titulov majstra Holandska. Práve Ajax je najtrofejnejší a v polovici mája tohto roku si vybojoval 34. šampiónsky pohár. V sezóne 2018/2019 Ajax to v prvej triede, čiže Eredivisie naozaj zvládol – získali 86 bodov, o tri viac ako PSV, a nastrieľali neuveriteľných 119 gólov! V tom účasť veru
má aj náš reprezentant Dušan Tadić, ktorý do Ajaxu prišiel minulé leto z anglického Southamptonu. V domácich majstrovstvách dal 28 gólov a zohral všetkých 34 zápasov. Pridal k tomu 13 prihrávok, čo nášho futbalistu zaraďuje medzi najlepších hráčov nielen Ajaxu, ale aj celej súťaže. Nebol by predsa vznikol tento príspevok, ani by sa Ajax netešil takej popularite na celom kontinente a širšie, keby nemal za sebou aj veľmi vydarenú sezónu v elitnej Lige majstrov. Ako vieme, holandské mužstvo v čele s trénerom Erikom ten Hagom dotiahlo až po semifinále Ligy majstrov, bolo jednou nohou vo finále, ale si dovolilo premrhať náskok proti londýnskemu Tottenhamu. Mnohí analytici, ale aj fanúšikovia komentovali, že Ajax bol príjemným občerstvením v Lige majstrov, v ktorej sme niekoľko rokov po sebe sledovali zápasy ako podľa vopred pripraveného scenáru. Panovali Real Madrid, Bayern Mníchov, Barcelona, Juventus a ďalší bohatí velikáni, ale Ajax tentoraz vyskočil z kolobehu a potvrdil, že futbal stále je tou krásnou hrou, ktorú si milióny ľudí v celom svete tak obľúbili. Celok z Amsterdamu štartoval až v kvalifikačnom druhom kole, koncom júla 2018, keď eliminoval rakúsky Sturm Graz, potom v treťom porazili belgický Standard Liège a v play-off jún 2019
úspešnejší boli v dvojzápase s kyjevským Dinamom. V základnej skupine, ktorá vôbec nebola ľahká, Ajax nezažil ani jednu prehru – trikrát vyhral a trikrát remizoval, zostal na druhom mieste za Bayernom a pred Benficou a gréckym klubom AEK.
Rapsódia sa začala od osemfinále, keď Holanďania najprv prekonali vtedy aktuálneho majstra Európy Real Madrid. Potom vo štvrťfinále padol aj turínsky Juventus. V semifinále bol tiež Ajax outsiderom, ale po triumfe nad Tottenhamom v Londýne sa očakávalo, že revanš bude formalitou. Hráč Kohútov Moura sa postaral o neuveriteľný zvrat... Impozantné je to, že sa Ajax stal majstrom Holandska prvýkrát po sezóne 2013/2014 s tímom mladíkov, pred ktorými je veľmi sľubná kariéra. Napríklad kapitán Matthijs de Ligt má iba 19 rokov a jeho hodnota na trhu je, podľa stránky www.transfermarkt.com, až
25
70 miliónov eur. O tri roky starší Frenkie de Jong sa od júla stane novým hráčom Barcelony a Ajax ho predal za 75 miliónov eur. K úspechu, okrem tejto dvojice a Tadića, viedli aj Zakaria Labyad, André Onana, Daley Blind, Nicolás Tagliafico, Lasse Schöne, Hakim Ziyech, David Neres, ako aj veterán KlaasJan Huntelaar. Táto generácia sa veľmi podobala na tú zo sezóny 1994/1995, keď za Ajax hrali Van der Saar, Seedorf, Litmanen, Overmars, bratia De Boerovci a ďalší. Vtedy klub z Amsterdamu dosiahol zatiaľ posledný titul majstra Európy. Prvú trofej v Pohári majstrov Ajax získal v sezóne 1970/71 a po tomto úspechu Holanďania ešte dva roky po sebe boli najlepšími v Európe. V tom období prezentovali takzvaný totálny futbal. V tíme mali Velibora Vasovića, Johana Cruyffa, Johana Neeskensa a ďalších. Veľký Velibor Vasović roku 1966 z Partizana prestúpil do Ajaxu. V klube hral päť rokov, zohral 145 majstrovských zápasov a strelil 13 gólov. Bol trikrát majstrom Holandska a triumfoval aj v troch pohárových súťažiach. Bol kapitánom Ajaxa a tú česť pred ním nemal ani jeden zahraničný hráč v holandskom celku. Okrem toho bol prvým kapitánom v dejinách Ajaxu, ktorý zdvihol trofej víťaza Pohára majstrov. Miroslav Gašpar Foto: www.dutchnews.nl worldsportlogos.com thesefootballtimes.com
koncert
Borghesia v Belehrade
B
orghesia je slovinská kapela, ktorú roku 1982 založili spevák Dario Seraval a bubeník Aldo Ivančič. Spolu so skupinami, ako sú DAF, Manufacture a Front 242, Borghesia patrí medzi pionierov EBM hudby (Electronic Body Music je podľa Wikipédie štýl charakterizovaný tvrdými a riedkymi elektronickými beatmi, čistým spevom, výkrikmi, vrčaním s dozvukmi a echo efektmi s opakujúcimi sa linkami sekvencera). Avšak kapela tvorila pod vplyvom iných domén umenia – alternatívneho divadla (Borghesiu založili členovia divadelnej skupiny Theatre FV-112/15), poézie (ich najnovší album nahrali pod vplyvom slovinského modernistického básnika Srečka Kosovela) a vizuálnych umení (na javisku kapelu sledujú videoklipy, ktoré tvoria Lina Rica a Boštjan Čadež). Kapela za sebou má početné platne: Borghesia (1983), Clones (1984), Ljubav je hladnija od smrti (1985), No Hope, No Fear (PIAS, 1987), Ogolelo mesto (Zalozba FV, 1988), Escorts and Models (PIAS, 1989), Resistance (PIAS, 1989, Jugoton 1989), Dreamers
Foto: innaofficial
in Colour (1991), Pro Choice (1995), And Man Created God (2014) a Proti kapitulaciji (2018). Skupina v priebehu rokov mala vo svojej zostave viac zmien a z prvotnej kapely zostal len Aldo Ivančič. Minulého roku na post speváka prišiel Ivo Poderžaj (zo skupiny Žoambo Žoet Workestrao) a v kapele sú ešte aj basistka Jelena Rusjan a gitarista Sašo Benko. Po 30 rokoch 11. mája Borghesia vystúpila v Belehrade, v klube Elektropionir. Koncert začali piesňami Razočaranja I, Odprite muzeje a Ljubljana spi. Niekoľko fanúšikov bolo príliš rozčarovaných faktom, že sa pred belehradským publikom namiesto Seravala zjavil Poderžaj, ale počas koncertu piesne kapely zapôsobili tak silne, že publikum zabudlo na to, čo sa im na javisku prvotne nepáčilo. Koncert pokračoval piesňami, ako Tako mladi, Na piramidi, Destrukcije, Evropa Umira, Goli, Uniformirani, Mrtvi, Jaz protestiram, Divlja horda a Razočaranje. Deväťdesiatminútové vystúpenie v Belehrade Borghesia skončila piesňami Noćne šetnje a Mali čovek. Janko Takáč
26
Talentovaní susedovci
N
iektoré piesne nám zostanú v uchu už na prvé počutie. Častejšie je to vďaka lákavému rytmu než textu, ktorý, uznajme, často nie je na vysokej úrovni. Páči sa nám pieseň, vyhľadáme si ju a keďže sú piesne väčšinou v anglickom jazyku, nezaujímame sa veľmi o to, odkiaľ je aj spevák či speváčka. V posledných niekoľko rokov, a ako sme už niekoľkokrát písali aj v našom časopise, čoraz častejšie nám zvučné mená prichádzajú z Albánska alebo Kosova. Avšak máme aj ďalších talentovaných susedovcov. Spevákov z Rumunska! Táto krajina, ktorá nie je natoľko rozvitá ako iné členské štáty Európskej únie, keď ide o hudbu vie ešte ako prekvapiť. Teraz už v dávnom roku 2007 na rádiostaniciach sa zjavia pieseň Brasil, ktorá bola opravdivým letným hitom. Možno niekomu aj bolo známe meno Tom Boxer (autorke tohto textu nie J), no takmer nikto netušil, že ide o rumunského DJ-a a producenta. Tento DJ mal aj iné hity: Morena, Deep In Love... Leto v roku 2009, keď ide o dance či house hudbu, skutočne poznačil hit Stereo Love, ktorého tvorcom je Edward Maya, ďalší rumunský DJ, producent, performer a skladateľ. Aj po toľkých rokoch táto pieseň je ešte stále často hranou piesňou v početných rozhlasových staniciach. V rovnakom roku v našej krajine sa známejšou stala aj skupina Akcent, a to vďaka piesni That‘s My Name. Táto skupina, ktorá vystriedala početných členov, mala aj ďalšie hity: How Deep Is Your Love, My jún 2019
Passion... V nasledujúcich rokoch sa striedali mnohí speváci a ich hity: Alex Mica (pieseň Dalinda), DJ Layla (pieseň Single Lady), David Deejay (pieseň Sexy Thing), Geo Da Silva (piesne Do It Like A Track a Hey Mr. DJ Get Up), Sasha Lopez (pieseň All My People), Alexandra Stan (pieseň Mr. Saxobeat), Liviu Hodur (pieseň Sweet Love)... Pre všetky napočítané piesne je spoločné najmä to, že speváci v nich kombinujú anglický a španielsky alebo taliansky jazyk. No skutočnou polyglotkou vo svojich piesňach je aj speváčka Inna. Angličtina, taliančina, španielčina či arabčina. Všetky tieto jazyky môžeme počuť v jej piesňach. Inna (vlastným menom Elena Alexandra Apostoleanu) sa zjavila v roku 2008 s piesňou Hot. Odvtedy vydala pozoruhodný počet ďalších piesní a takisto nahrala početné videoklipy, v ktorých dominuje letná atmosféra a provokatívne scénky. O pomerne nový hit pod názvom Love & Lover, ktorý sa na MTV začal premietať začiatkom marca, sa takisto postarala speváčka z Rumunska. Síce tentoraz ide o rusko-rumunskú spoluprácu, ktorú Rudenko a rumunská herečka a speváčka Alina Eremia vykonali na výbornú. Podali sme vám krátky prehľad spevákov a ich piesní v poslednej dekáde. Niektoré z nich už môžeme pokladať za staré, ale tie sú stále populárne. Dúfajme, že sa aj naša dance hudobná scéna trochu posunie a že naši speváci budú oveľa známejší aj mimo hraníc. J. P.
Dovidenia v septembri!
Foto: pixabay