Hlas ľudu 6/2020 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 8. 2. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4893/

V očakávaní jari ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

8. 2. 2020 | 6 /4893/

Uzávierka čísla: 5. 2. 2020

V rozhovore s MSc. Rastislavom Struhárom sme sa dozvedeli, čomu všetkému venuje svoj čas, aké povinnosti a výzvy prináša jeho zodpovedné postavenie v Sústave Petrovec. Dozvedeli sme sa, aj akým výzvam musí čeliť na pozícii, na akej sa nachádza. A. Lačoková

V roku osláv 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v stredu 29. januára bola premiéra knihy 245 rokov slovenskej základnej školy v Starej Pazove 1770 – 2015, za prítomnosti autora Jána Horváta. O knihe hovoril aj recenzent Jaroslav Miklovic. A. Lešťanová

Aby sa zabezpečila čím lepšia ochrana a bezpečnosť traktoristov v premávke, v rámci cyklu zimných prednášok pre poľnohospodárov v Báčskom Petrovci 15. januára túto tému aktualizovali predstavitelia obecnej Rady pre bezpečnosť v doprave, pokrajinskej Agentúry pre bezpečnosť cestnej premávky a Policajnej stanice v Petrovci. J. Čiep

Podľa názoru domácich vinárov Srbsko má priaznivé klimatické podmienky na rozvoj vinárstva a vinohradníctva, v ktorých leží obrovský ekonomický potenciál krajiny. Výrobcovia alkoholu v Srbsku vrátane vinárov budú môcť od tohto roku po prvý raz využiť stimuly pre začiatočníkov v biznise, ako aj pre rozvojové projekty. Ľ. Sýkorová

Na slávnosti voľby najlepších športovcov v Starej Pazove odmenili aj volejbalistky Gymnázia Branka Radičevića, majsterky sveta v roku 2019. Rovnaké ocenenie získal aj ich tréner Miroslav Marković, profesor telesnej výchovy (stojí hore zľava). M. Bzovský / Foto: z archívu GBR

Editoriál

Priestupný rok

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Pripravil: Miroslav Benka

eň, keď vznikli tieto riadky – 2. 2. 2020 – od Nového roku ubehlo 33 a do konca tohto priestupného roku zostalo presne 333 dní, keď sa takéto poradie číslic hádam poskladá raz počas milénia, je jedinečný. Táto udalosť a slnečný deň opäť ma inšpirovali otočiť sa k dianiam, ktoré zaujmú našu myseľ. Názov „priestupný rok“ pravdepodobne pochádza zo skutočnosti, že sa pevný dátum v gregoriánskom kalendári značne posúva o jeden deň v týždni z jedného roka na ďalší deň v týždni za dvanásť mesiacov nasledujúcich po priestupnom dni. V gregoriánskom kalendári má každý priestupný rok namiesto 365 dní 366 dní, a to predlžením februára na 29 dní namiesto obvyklých 28 dní. Gregoriánsky kalendár bol navrhnutý tak, aby udržiaval jarnú rovnodennosť 21. marca, alebo blízko neho, takže dátum Veľkej noci (slávený v nedeľu po úplnom cirkevnom mesiaci, ktorý pripadá na 21. marca alebo neskôr) zostáva blízko jarnej rovnodennosti. V gregoriánskom, štandardnom kalendári vo väčšine tzv. západného sveta väčšina rokov, ktoré sú násobkami 4, sú priestupné roky. V každom priestupnom roku má mesiac február 29 dní namiesto 28. Pridanie jedného dňa navyše do kalendára sa každé štyri roky kompenzuje kozmická skutočnosť, že obdobie 365 dní je kratšie o tropický rok, o takmer 6 hodín. Teda každý rok, ktorý je presne deliteľný

Foto: pixabay

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

štyrmi, je priestupný rok, s výnimkou rokov, ktoré sú presne deliteľné so 100. Tieto roky sú priestupné roky, ak sa dajú presne deliť 400. Napríklad roky 1600, 2000 a 2400 sú a budú priestupné roky, zatiaľ čo roky 1700, 1800, 1900, 2100, 2200 a 2300 nie sú a nebudú priestupnými rokmi. Podľa tohto pravidla je priemerný počet dní v roku 365 + 1-4 – 1-100 + 1-400 = 365, 2425. Toto pravidlo možno uplatniť na roky pred gregoriánskou reformou (proleptický gregoriánsky kalendár), ak sa používa číslovanie astronomických rokov. Dĺžka dňa sa tiež príležitostne mení vložením skokových sekúnd do koordinovaného univerzálneho času (UTC) pre variabilitu obdobia Zeme. Na rozdiel od skokových dní sa skokové sekundy nezavádzajú podľa pravidelného rozvrhu, pretože variabilita v dĺžke dňa nie je celkom predvídateľná. Čo ešte povedať do nového čísla nášho týždenníka? Hádam zatiaľ nič. Nech všetko prebehne tak ako to zariadila nejaká vyššia sila. Treba vôbec čo dodávať, vážení, na kozmické zákony, zatiaľ – človek je tu na to, aby sa divil zázrakom. Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Vizionár dobrej mysle

ĽUDIA A UDALOSTI 10 Turizmus v srdci

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KULTÚRA

30 Vykula vzácne ohnivko do dlhej reťaze

ŠPORT

43 Hrdosť sriemskeho mestečka

19 V tomto roku dotácie aj pre vinárov

Na titulnej strane: Panonská krajinka v očakávaní príchodu jari. Foto: Miroslav Benka

6 /4893/ 8. 2. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Borrell v Belehrade, nová vláda v Prištine Stevan Lenhart

ápadný Balkán je časťou Európy a mal by sa stať aj súčasťou Európskej únie – z geografických, kulturologických a ekonomických dôvodov a najmä pre ašpirácie tunajších obyvateľov. Povedal to vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell dňa 31. januára počas svojej prvej úradnej návštevy Srbska. Práve preto Borrell vraj prišiel do krajín tohto regiónu (predtým navštívil aj Kosovo) a vyjadril nádej, že dialóg medzi Belehradom a Prištinou bude čoskoro obnovený. Šéf európskej diplomacie tiež vyhlásil, že EÚ nemieni rozhodovať o tom, aký by mal byť výsledok toho dialógu, lebo je to vec Srbska a Kosova, ale EÚ by sa v tom mala angažovať viac než v poslednom období. „Navrhol som, aby EÚ vymenovala svojho sprostred-

kovateľa dialógu medzi Belehradom a Prištinou, lebo verím, že sa on náležite venuje tejto otázke, a nie som si istý, že sám budem mať vždy nadostač času zapájať sa do tohto procesu,“ vyhlásil Borrell. Podľa písania niektorých médií v diplomatických kruhoch sa povráva, že do funkcie sprostredkovateľa dialógu medzi Srbskom a Kosovom bude vymenovaný aktuálny šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Počas nedávnej návštevy Josep Borrell v Belehrade viedol rozhovory s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom, premiérkou Anou Brnabićovou a ministrom zahraničných vecí Ivicom Dačićom, ako aj s predstaviteľmi niektorých tunajších opozičných strán. * Štyri mesiace po tamojších mimoriadnych parlamentných voľbách Kosovo konečne formovalo novú vládu a v jej čele je Albin Kurti, líder strany Sebaurčenie, ktorá získala najviac hlasov voličov. Aktuálny kosovský parlament má 15 ministerstiev, z

ktorých dve budú viesť predstavitelia Srbskej listiny. Po zvolení do funkcie premiéra Albin Kurti vyhlásil, že pred Kosovom je nové obdobie, v ktorom priority budú spolupráca s NATO a partnerské vzťahy s USA, ako aj vkladanie do vojska a polície. Keď ide o vzťahy so Srbskom, Kurti je vraj pripravený viesť rozhovory, ale jeho vláda zároveň na Medzinárodnom súdnom dvore podá žalobu proti Srbsku za vojnové zločiny z konca 90. rokov minulého storočia. Táto jeho vyhláška vyvolala rôzne negatívne reakcie politikov v Srbsku – tunajší šéf diplomacie Ivica Dačić napr. komentoval, že je to tak, ako keby kat podával žalobu proti svojim obetiam a v prípade, že žaloba proti Srbsku je jedným z hlavných bodov Kurtiho programu, tak hasne aj najmenšia nádej na oživenie dialógu. * V dramatickom finále majstrovstiev Australian Open 2020 v Melbourne triumfoval srbský tenista Novak Đoković, a tak už ôsmykrát získal pohár z tohto

grandslamového turnaja. Výhrou nad Rakúšanom Dominicom Thiemom v päťsetovom zápase srbský tenista sa zároveň znovu dostal na prvé miesto rebríčka ATP (kde vystriedal Španiela Rafaela Nadala, ktorý bol číslom 1 v posledných troch mesiacoch) a víťaznú trofej Đokovićovi v Melbourne odovzdal bývalý šampión tohto turnaja Marat Safin. Vo svojom príhovore srbský tenista zablahoželal súperovi Thiemovi k skvelej hre a vyjadril potešenie z ďalšej výhry, ale obhliadol sa aj na niektoré smutné veci, ktoré sa udiali v poslednom období, ako napr. ničivé požiare v Austrálii a tragickú smrť basketbalistu Kobeho Bryanta, ktorý bol jeho mentorom. Toto je už 17. grandslamový titul v Đokovićovej celkovej kariére, pokým Švajčiar Roger Federer ich má 20 a Nadal 19. Belehradský rodák je zatiaľ najlepším účastníkom Australian Open, pokým Federer má 8 šampiónskych titulov z turnaja vo Wimbledone a Nadal má rekordných 12 výhier na Roland Garros.

NOVÝ SAD OSLAVUJE 272. NARODENINY

1. február – Deň Nového Sadu Andrea Lačoková

eň Nového Sadu sa každoročne 1. februára oslavuje ako spomienka na rok 1748, keď Nový Sad získal štatút slobodného kráľovského mesta v rámci habsburskej monarchie, ktorý mu udelila cisárovná Mária Terézia. Treba spomenúť, že Slováci do Nového Sadu prišli pred 250 rokmi. Roku 1813 si

www.hl.rs

vystavali prvý kostol a sieň, ktorá slúžila ako škola. V revolučných rokoch 1848/1849 tieto objekty zhoreli a zničené boli matriky a zápisnice. Práce na výstavbe nového chrámu sa začali roku 1884 a o dva roky neskôr bol aj posvätený. Podľa najnovších údajov v hlavnom meste Vojvodiny, spolu s priľahlými miestnymi spoločenstvami, žije 6 393 Slovákov. Pri príležitosti osláv Dňa Nového Sadu aj tohto roku parkovanie

Informačno-politický týždenník

v Novom Sade bolo zdarma a bezplatná bola aj mestská autobusová hromadná doprava. Primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević 1. februára svojou prítomnosťou potešil rodičov novorodeniatok v novosadskej Betánii a udelil im aj finančnú podporu vo výške 200.000 dinárov na dieťa. Deň Nového Sadu si pripomenuli slávnostnou akadémiou v Srbskom národnom divadle, na • TÝŽDEŇ •

Javisku Jovana Đorđevića, ktorú navštívili hostia až z 18 miest. Na slávnostnej akadémii sa zúčastnili predstavitelia republiky, pokrajiny, mesta, ustanovizní a inštitúcií. Počas programu Opera SND predviedla úryvok z opery Faust. Pri tejto príležitosti primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević odovzdal najvyššie ocenenie mesta – Februárovú cenu Joland Kororovej, predsedníčke Národného združenia rodičov detí postihnutých rakovinovým ochorením NURDOR. Primátor mesta Nový Slnečné počasie k narodeninám mesta Nový Sad Sad Miloš Vučević vo svojom príhovore povedal: „Sme o rok starší, ale spolu dobre starneme. Nestarneme, ale sa pripravujeme na to, aby nás budúcnosť neprekvapila, lebo máme čo ponúknuť. Ukázali sme, že si vieme spĺňať sny – sny nášho Nového Sadu, ktorý má takú silnú energiu, že sa nám zdá, akoby sme v ňom mohli všetko. Cez stáročia ľudia v Novom Sade iba posilňovali svoje mesto, dvíhali ho do výšin, smútili za Záber z baletu SND – Dáma s kaméliami obeťami, nevzdávali sa, pristávajú bociany a nebalia sa žene, veľkej bojovníčke, hrdinke, tiež odpúšťali a dali šanktorá sa nikdy nevzdáva a ktorá si cu budúcnosti. Náš cieľ je dnes kufre.“ Primátor M. Vučević zdôraznil, ju určite najviac zaslúžila – Joland jasný – aby sa všetky deti, naša budúcnosť, nachádzali práve v že tohtoročná „holubica“ šla do Kororovej. Dnes v našej krajine jestvuje päť meste Nový Sad, v meste, kde správnych rúk, jednej statočnej

Joland Kororová – nositeľka Februárovej ceny 2020 • TÝŽDEŇ •

rodičovských domovov, organizujú sa početné akcie, ktorými sa poskytuje podpora malým bojovníkom a ich rodičom, celá ,armáda´dobrovoľníkov humanitárneho národného združenia NURDOR. Joland je žena, ktorá na základe vlastnej skúsenosti zdolala ťažký boj s chorobou svojho syna, a preto chcela pomôcť všetkým deťom, ktoré to najviac potrebujú. V NURDOR-e naučila ľudí, ako bojovať, ako vrátiť mladým bojovníkom – deťom s najťažšími diagnózami a ich rodinám nádej do života, ako zvíťaziť a vrátiť úsmev na tváre. Joland Kororová sa poďakovala mestu Nový Sad za ocenenie a zdôraznila, že združenie potrebovalo a stále potrebuje ľudí, lásku a silu. Vďaka ochotným dobrovoľníkom, zamestnancom, zdravotníckemu personálu, všetkým matkám a ženám, ktoré zastupuje, a všetkým podporovateľom NURDOR má už 16 rokov. „Som obzvlášť privilegovaná, šťastná a hrdá, že dnes môžem prijať najväčšie a najprestížnejšie ocenenie nášho mesta. Prijímam ho vo svojom mene a v mene ,armády´, ktorú vediem.“ Foto: Andrea Lačoková

Februárové ocenenie Joland Kororovej udeľuje primátor mesta Nový Sad M. Vučević 6 /4893/ 8. 2. 2020

Týždeň SLOVO MÁ: PODNIKATEĽ MSC. RASTISLAV STRUHÁR Z BÁČSKEHO PETROVCA

Vizionár dobrej mysle hospodárska výroba, kde sa zaoberáme pestovaním pšenice, sóje a kukurice. Teší nás, že pekárom Andrea Lačoková

aždý úspešný podnikateľ by záväzne mal mať nasledujúce vlastnosti: vytrvalosť, zodpovednosť, schopnosť komunikovať a disciplínu. Veľa ľudí si myslí, že aby sme mohli podnikať, musíme mať na to špeciálne zručnosti. Nie je to vždy tak. Je však veľmi dôležité, aby sme rozumeli tomu, v čom ideme podnikať, presne tak ako tomu rozumie MSc. technológie Rastislav Struhár. Rastislav Struhár svoju pracovnú dráhu začal v roku 2010 ako vyštudovaný technológ v Petrovskom mlyne a sile a s odstupom času sa stal aj riaditeľ mlyna. V rámci Sústavy Petrovec pôsobil aj ako vedúci továrne na výrobu peletu a továrne na výrobu krmiva pre dobytok Petrovčanka. V súčasnosti je generálny riaditeľ Sústavy Petrovec, ako aj Dipl. Ing. Rastislav Struhár Televízie Petrovec, ktorá začala s vysielaním v roku 1997, a je to jediná televízia v Srbsku, ktorá vysiela iba po slovensky. Podľa štruktúry programových oblastí, žánrov a formátov patrí medzi vysielacie stanice, ktoré svojím úplným programom zahŕňajú informatívne, vzdelávacie, vedecké a zábavné obsahy ako podstatnú časť svojich aktivít. Aká je činnosť Sústavy Petrovec? „Činnosť Sústavy Petrovec je rôznorodá. Základná činnosť je Kolektív TV Petrovec primárna poľno-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

môžeme poskytnúť práve našu pšenicu, a to nie iba v domácom prostredí, ale aj v zahraničí.

V rámci primárnej výroby máme aj intenzívnu výrobu, kde patria ovocné sady. Pestujeme jablká, ale aj zemiaky, a pred niekoľkými rokmi sme začali s obnovou chmeliarstva. Sme prvý podnik v Srbsku, ktorému sa podarilo zdolať technológiu sušenia merkantilnej úrody na agropelety. Sústava Petrovec má svoje výkupné miesta v Pivnici, Kysáči a v Petrovci, ale aj dlhoročnú, veľmi dobrú spoluprácu s kooperantmi. Vďaka nim sme v Petrovci otvorili jednu Poľnohospodársku apatieku a aj v Pivnici. Samozrejme, treba spomenúť aj obchody a pekáreň SP, ktoré každodenne pracujú, a zásobujú sa tu naši občania. Sústava Petrovec je, povedal by som, jeden reťazec obsahujúci nasledujúce – najprv pestovanie úrody na poliach, uskladňovanie v sile, potom múku zhotovíme v našom mlyne, upečieme chlieb v našej pekárni a potom to v našich obchodoch predávame a na vlnách TV Petrovec verejnosť s tým oboznamujeme.“ Zároveň ste aj riaditeľom TV Petrovec, ako podľa vás funguje televízia, keďže je to jediné médium v Srbsku, ktoré svoj program vysiela iba po slovensky? „Je to súkromná slovenská televízia regionálneho charakteru, ktorá po slovensky vysiela každý deň od 18.50 do asi 23.00 h. Denné relácie o 18.50 h majú pravidelné rubriky, ako sú Hit dňa, Moľa, Citáty, Klenoty, Oznamy, Reklamy, Minúty plus, kolážová relácia Nedeľa s vami, • TÝŽDEŇ •

Hudobné blahoželania či Kres- venujeme pestovaniu chmeľu. lený film. Po tom nasleduje film Začali sme s pestovaním štyroch a repríza večerných vysielaní. amerických druhov (Chinook, O 19.30 h divákom ponúkame Cascade, Centennial a Columbus) dokumentárne filmy. a troch domácich (Báčka, Aróma Televízia Petrovec si ako ciele a Robusta). Pestujeme ho na rozstanovila: spravodlivé a rých- lohe až 7 hektárov. Tu sa nám le informovanie o dianiach na podarilo nadviazať spoluprácu s lokálnych úrovniach v prostrediach krytých vysielacím signálom TV Petrovec a, samozrejme, jeden z najdôležitejších faktorov – pestovanie slovenského jazyka a kultúry. Televízia Petrovec sa postupne technicky zdokonaľuje, upravuje, mení metódy fungovania. Tohto roku sme prestali vysielať prostredníctvom Červeného čotu pre vysoké finančné zaťaženie. Momentálne program vysielame pomocou optickej siete a za pomoci rôznych káblových operátorov. Smerujeme k IPTV (Internet V chmeľnici Sústavy Petrovec Protocol Television), čiže je to internetová televízia. Umožňuje príjem televízneho vysielania cez internetový protokol. Jednoduchšie sa dá povedať, že ide o možnosť sledovania televízie cez internet. Týmto moderným spôsobom môžete sledovať televízny program, jednoducho povedané, všade tam, kde je k dispozícii internetové pripojenie. Pomocou nových zariadení je teraz kvalitnejší aj obraz, aj zvuk a môžu nás sledovať diváci na území celého Srbska.“ Ste jedným z najväčších pestovateľov chmeľu v Usilovné dievčiny Petrovci, kedy ste ho začali pestovať a čo vás motivovalo vrátiť chmeľ craftovými pivovarmi zo Srbska, na naše polia? ale aj zo zahraničia, ktoré sa záso„V poslednom čase sa najviac bujú naším chmeľom. Podpísali • TÝŽDEŇ •

sme zmluvu aj s Belehradským pivným priemyslom, ktorý vyrába tzv. naše domáce pivo. Po dvoch rokoch sa nám podarila spolupráca s najväčším svetovým podnikom chmeľu. Naším plánom je každoročne zvyšovať výsadbu chmeľu a dosiahnuť 20 hektárov

pod chmeľom.“ Čitatelia týždenníka Hlas ľudu už veľa rokov nemali prí-

ležitosť prečítať si aktuálne udalosti o Sústave Petrovec. Aké boli doterajšie vzťahy medzi NVU Hlas ľudu a Sústavou Petrovec? „Na dvere Sústavy Petrovec zaklopal veľký počet predstaviteľov médií z celého Srbska, ktorí informovali o aktuálnych dianiach v našom podniku, avšak nepamätám si, kedy nás predstavitelia, teda novinári z týždenníka Hlas ľudu naposledy oslovili. V roku 2002 sa vzťahy medzi Sústavou Petrovec a NVU Hlas ľudu narušili. Základnou príčinou, prečo sa to udialo, bol zverejnený nepravdivý článok, teda klamstvo o našich pracovníkoch v podniku zo strany jedného novinára. Bola to nepríjemná udalosť a vtedy sme prestali spolupracovať s Hlasom ľudu. Nakoniec sa to skončilo tak, že súd vyhrala Sústava Petrovec a dokázalo sa, že vo zverejnenom článku novinára Hlasu ľudu išlo o nepravdivé informácie. Vďaka novej riaditeľke NVU Hlas ľudu Anne Huďanovej, ktorá sa pokúsila tieto vzťahy napraviť, po dvadsiatich rokoch, čitatelia týždenníka budú znovu môcť byť načas informovaní o činnosti SP. Dúfam, že sa podobný prípad nikdy viac nezopakuje.“ Na záver pán Struhár dodal: „Budeme sa usilovať zachovať obsah práce, zväčšiť spoluprácu s kooperantmi a samotnú činnosť Sústavy Petrovec, sledovať súčasné trendy a najviac budeme investovať do chmeliarstva.“ Foto: z archívu R. Struhára

6 /4893/ 8. 2. 2020

Ľudia a udalosti V ÚSTAVE PRE RODOVÚ ROVNOSŤ

Aj v tomto roku s rozpracovanými projektmi Jasmina Pániková

„Ú

stav pre rodovú rovnosť existuje už 15 rokov, máme inštitúciu, akú nemajú mnohé členské štáty Európskej únie, čo svedčí o tom, že Vojvodina už dávno pochopila význam zaoberania sa rodovou rovnosťou,“ povedala na úvod riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť Diana Milovićová predtým než prezentovala projekty na tento rok. Bezpochyby možno povedať, že je ústav najznámejší podľa jedného projektu – pridelenia prostriedkov manželským párom na kúpu domov v dedinách. V minulom roku umožnili kúpu 30 domov a neskoršie opravným rozpočtom ešte 20. Na tento rok je vyčlenených 25 miliónov dinárov. Od roku 2015 týmto spôsobom

umožnili kúpu 268 domov. „Na resp. páry, ktoré už dlhší čas majú každý súbeh sa prihlási pomedzi nemanželské spolužitie, jeden 200 a 300 párov. Posúďte sami, aký z účastníkov nesmie byť starší je záujem,“ poveako 40 rokov a na dala Milovićová. pridelenie bodov Tento súbeh je vplývajú aj stuvýznamný aj prepeň vzdelania, to, lebo sa kúpou zamestnanosť, domu žena stáva počet odpracomajiteľkou 50 % vaných rokov a nehnuteľnosti, pod. Podrobnejčím sa napráva šie informácie o štatistický údaj, súbehu sú zverejktorý hovorí, že nené na stránke je vo Vojvodiústavu. Riaditeľka Mine malý počet lovićová zdôrazžien majiteliek nehnuteľností. nila, že o kúpu Tohtoročný domov v 6 obsúbeh bol vypí- „Naše dvere sú otvorené ciach zatiaľ nesaný v ponde- pre každého, kto má akúkoľvek bol záujem – v lok 3. februára a dilemu,“ odkazuje riaditeľka Novom Kneževci, podmienky sú- ústavu Diana Milovićová. Pančeve, Opove, behu sú rovnaké, Sriemskych Karako aj predtým: právo zúčastniť lovciach, Starej Pazove a vo Vršci. sa na súbehu majú páry, ktoré Osobitný dôraz ústav kladie aj sú v manželstve najmenej rok, na zveľadenie postavenia žien –

Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE STARÁ PAZOVA

Veľtrhy cestovného ruchu otvárajú brány Anna Lešťanová

Turistická organizácia Obce Stará Pazova sa úspešne predstavila na tomto medzinárodnom veľtrhu, a to na spoločnom stánku Turistickej organizácie Vojvodiny, kde boli aj turistické organizácie z Nového Sadu, Inđije, zo Subotice… a turistické organizácie Belehradu a Republiky Srbskej. V rámci pripomínania si veľkého jubilea TO Obce Stará Pazova premiérovo na veľtrhu predstavila novú turistickú brožúru pod názvom 250 rokov života Slovákov v Starej Pazove. V rámci nového tlačeného tu-

edzinárodný veľtrh cestovného ruchu na Slovensku ITF Slovakiatour sa konal v bratislavskej Inchebe v dňoch 23. až 26. januára. Veľtrh ITF Slovakiatour je najväčším veľtrhom cestovného ruchu na Slovensku a patrí medzi najvýznamnejšie podujatia v regióne strednej Európy. Veľtrh každoročne prináša komplexný servis pre ľudí, ktorí chcú cestovať do zahraničia alebo spoznávať krásy Slovenska. Spolu s veľtrhom sa uskutočnil aj veľtrh Danubius Gastro. Publikovaná nová brožúrka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

príslušníčok národnostných menšín. Tejto problematike sa prvýkrát venovali v roku 2017. Avšak ako sme sa dozvedeli, projekty, ktoré zasielajú združenia žien, nie sú v súlade s požiadavkami súbehu, čiže z roka na rok prichádzajú rovnaké projekty s rovnakým nespĺňaním požiadaviek. „Združenia žien si z roka na rok pýtajú prostriedky na kamarátenie a podobné, a to neznamená zveľadenie ich postavenia. Záujem o tento projekt existuje, no evidentné je, že existuje aj veľký problém, ak sa uchádzame o projekt, ktorému nerozumieme,“ zdôraznila. Zaujímalo nás, či o riešenie tohto problému záujem vyjadrili napr. národnostné rady menšín. Riaditeľka Milovićová povedala, že iba chorvátska národnostná rada sa zaoberá zveľadením postavenia žien, zatiaľ čo je v ostatných, podľa jej posudku, postavenie žien na úrovni chystania pochúťok pri rôznych príležitostiach.

ristického sprievodcu Turistickej organizácie Vojvodiny pod názvom Vojvodina pre mladých (Vojvodina za mlade) sa taktiež nachádza i bohatá turistická ponuka Obce Stará Pazova. V spolupráci s Veľvyslanectvom Republiky Srbsko v Bratislave na tomto medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu, ktorý poskytuje komplexnú ponuku v cestovnom ruchu, bola organizovaná aj prezentácia kultúrnych a turistických hodnôt Veľvyslanec Momčilo Babić (druhý zľava) Srbska. Prítomných tam so zamestnancami TO Obce Stará Pazova pozdravili aj prof. Dr. Momčilo Babić, veľvyslanec Srbska stretnutia, konferencie a atraktívne v Bratislave, a Dr. Nataša Pavkovićo- sprievodné programy plné súťaží, vá, riaditeľka Turistickej organizácie prezentácií a zábavy. Po veľtrhu v Bratislave zamestVojvodiny. Podľa slov zamestnancov TO Obce Stará Pazova, ktorí boli na nanci TO Obce Stará Pazova majú tomto podujatí v Bratislave, tentoraz naplánovanú ďalšiu účasť na medzinevystala ani ochutnávka tradič- národných veľtrhoch v Slovinsku, ných gastronomických špecialít Ľubľane a v druhej polovici mesiaca uvedených prostredí zo Srbska. v Belehrade. Foto: z archívu Oba veľtrhy sprevádzali odborné TO Obce Stará Pazova • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Priadky v znamení jubilea A. Lešťanová

cu zaželala a srdečne ich v tomto prostredí privítala Anna Horvátová, predsedníčka pazovského združenia. Na priadkach bola aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM,

mať podporu i Národnostnej rady. Na priadkach sa pred zabudnutím chráni tento zimný zvyk Slovákov a tentoraz tam boli predstaviteľky spolkov žien z Báčskej

taropazovčania si v tomto roku pripomínajú 250 rokov od príchodu Slovákov do tohto prostredia. V roku pripomínania si významného jubilea v utorok 28. januára sa v Slovenskom národnom dome konali priadky, ktoré zorganizovalo tamojšie Združenie pazovských žien, programová forma SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Prvé tohtoročné priadky sa niesli v znamení osláv staropazovských Slovákov – 250. výročia príchodu prvých rodín na toto územie. Staropazovčanky si tentoraz na priadky do Klubu VHV pozvali aj hostky zo šiestich dedín, s ktorými rozvíjajú peknú a Na priadkach v Starej Pazove vládla dobra nálada úspešnú spoluprácu. Na priadkach v Pazove boli členky spolkov žien ktorá je zároveň predsedníčkou Palanky, Pivnice, zo Silbaša, Slankatentoraz z Báčky, zo Sriemu a z tamojšieho slovenského spolku. menských Vinohradov, z Báčskeho chorvátskeho Iloka a na ďalšiu druž- Prejavila potešenie z toho, že sa im Petrovca a Iloka. Hostky v Starej bu a na priadky si do návštevy, pre na priadkach v Pazove darí a že usi- Pazove pozdravili predstavitelia obmedzený priestor, pozvú členky lovne zhotovujú pekné ručné práce. tamojších slovenských inštitúcií spolkov či združení žien z Banátu. Z postu predsedníčky NRSNM prí- a ustanovizní: riaditeľ základnej V mene hostiteliek na utorko- zvukovala, že aktivity spolkov žien školy Janko Havran, predsedníčka vých priadkach ženám zdarnú prá- zoskupených v asociácii vždy budú MOMS Anna Balážová a v mene

báčsky PETROVEC

Slávnostné podpisovanie zmlúv

Andrea Lačoková

o veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v stredu 29. januára sa konalo slávnostné podpisovanie a odovzdávanie zmlúv predstaviteľom športových klubov, ktoré pôsobia v Obci Báčsky Petrovec. Ide o zmluvy týkajúce sa spolufinancovania ročného a osobitného

Predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić odovzdáva športové zmluvy na rok 2020 • ĽUDIA A UDALOSTI •

programu s cieľom uskutočnenia všeobecného záujmu v oblasti športu na rok 2020. Až 23 športovým klubom, sem patria, samozrejme, aj športové združenia poľovníkov a rybárov, zmluvy udelil predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić, ktorý na úvod slávnosti spolu s námestníkom predsedu obce pre šport a spoločenské činnosti Srđanom Stojanovićom

všetkých prítomných srdečne privítal. Predseda Obce Báčsky Petrovec S. Simić vyzdvihol: „S dosiahnutými výsledkami v tejto oblasti sme veľmi spokojní. V našej obci viac úspešných výsledkov dosiahli jednotlivci než kolektívni športovci, čo neznamená, že kolektívni športovci nedosiahli pozoruhodný počet víťazstiev. Teší nás, že sa do športu zapája

cirkevného zboru farár Igor Feldy. Pozdravili ich aj predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović, predseda MS Stará Pazova Boris Babík a predseda VV Dragoslav Bonđi. V príhovore Đ. Radinović okrem iného povedal, že sa obec vždy snaží finančne podporovať prácu združenia žien, lebo práve ženy s čulou činnosťou, ručnými prácami a gastronómiou prezentujú obec na početných podujatiach tak v krajine, ako i v zahraničí, a tým pred zabudnutím chránia kultúrne dedičstvo a národnú tradíciu. Staropazovčanky na priadkach pripravili aj kratší poeticko-hudobný program, v ktorom sa zúčastnili Anna Slamajová, Mária Hrebíková, Mária Rumanová, spevácka skupina Združenia pazovských žien a sólistka A. Horvátová. Program piesňou spestril tamojší operný spevák B. Babík, kým prejav o fašiangovom období mala Anna Šilerová. Zo Spolku petrovských žien svoju báseň zarecitovala Mária Drieňovská. Aj tentoraz sa hostiteľské Združenie pazovských žien postaralo o minivýstavu ručných prác svojich členiek a o gastronomické špeciality.

čoraz väčší počet detí a mládeže, je to cieľ fungovania športových klubov, a preto ich s radosťou podporujeme.“ V mene predstaviteľov športových združení za finančnú podporu Obce Báčsky Petrovec sa poďakovali predseda VK Kulpín Todor Radanov, ako i predseda ZŠR Šaran z Hložian Samuel Valo. Celková suma udelených prostriedkov z rozpočtu obce tohto roku vynáša približne 8 000 000 dinárov. Táto suma je vyššia v porovnaní s vlani vyčlenenými finančnými prostriedkami na šport.

Predstavitelia športových združení z územia Obce Báčsky Petrovec

6 /4893/ 8. 2. 2020

Ľudia a udalosti NA KUS REČI S JAROSLAVOM STEVANOVOM

Turizmus v srdci

Anička Chalupová

reňaninčan Jaroslav Stevanov má slovenské korene. Detstvo strávil v Aradáči u matkiných rodičov, u babky, rod. Hrubíkovej, a u deda Bretschneidera, ktorý bol nemeckého pôvodu. U nich sa naučil po slovensky, disciplíne, zodpovednosti a odhodlane pristúpiť k práci. „Ranú mladosť strávenú s mojimi kamarátmi v Aradáči si budem navždy pamätať. Hry, ako je hokej na ľade a družba pri teplej peci, či slovenské pochúťky, akými sú rejteše, tvarožníky, trutule, alebo slovenské ľudové piesne v rádiu, mi utkveli hlboko v srdci.“ V súčasnosti ste zamestnaný v Turistickej organizácii mesta Zreňanin. Čo je vašou primárnou pracovnou povinnosťou? „V TO pracujem na mieste organizátora, ktorý sa zasadzuje za rozvoj turistickej ponuky v meste na Begeji. Prácou a odovzdanosťou som prispel k tomu, aby sme mali omnoho viac turistov ako v uplynulých rokoch. Tak napr. tu-

risti sa začali veľmi zaujímať o Múzeum piva, jeden z brandov nášho Banátu, ktorý bol sprístupnený verejnosti v roku 2017. Výroba piva má dlhú tradíciu, pramení z roku 1745 od Nemca Sebastijana Krajcajsena, od ktorého pivovar neskoršie kúpil Lazar Dunđerski. Rodina Dunđerská a nábrežie Begeja sa v nastávajúcom období stanú neodmysliteľnou časťou návštevy turistov z celého sveta.“ Ako vidíte rozvoj cestovného ruchu v našich slovenských prostrediach? „Naše dediny sú tiež veľmi zaujímavé a zvlášť Aradáč. Je to prostredie, v ktorom vládne pobožnosť, pracovitosť a tolerancia. V nadchádzajúcom období sa pousilujem, aby malo viac hostí, ktorí spoznajú krásy tohto malého, ale zvláštneho prostredia. Kultúra, tradícia, gastronómia a dedičstvo je to, čo ich odvedie do Aradáča. Združenie Slovenské KTI centrum, ktorého som člen, je založené so zámerom, aby zachovávalo tradíciu Slovákov na tomto priestore. Doteraz sme ruky priložili k organizácii tradičnej akcie Oberačka a v súčasnosti pripravujeme aj konferenciu na tému

Aradáčski hasiči na družnej návšteve v DHS v Orašci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

informovania národnostných menšín v Srbsku. Podobnú prednášku sme zorganizovali aj v kaštieli Ečka, kde témou bolo ekonomické posilnenie žien v rurálnych prostrediach. Akcia bola pekne prijatá a navštívená a všetko moje úsilie a snahy sú uznané obyvateľmi Zreňanina a Aradáča. Onedlho som sa stal členom NRSNM. Veľmi som hrdý, že predstavujem a zastupujem Jaroslav Stevanov mojich spoluobčanov v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny. Tolerancia a dlhodobá spojitosť Srbov ako väčšinového národa a Slovákov je nezničiteľná. Mojou úlohou je starať sa o mosty priateľstiev medzi našimi národmi.“ Od marca uplynulého roka zastupujete aj funkciu predsedu Dobrovoľného hasičského spolku v Aradáči. Aká je situácia

v tomto spolku? „Náš DHS v Aradáči je miestom stretania sa všetkých generácií v dedine. Dvere sú všetkým ľuďom dobrej vôle otvorené dokorán. S hrdosťou chránime tradíciu, ktorú vystlali mnohé generácie. Pravidelne sa stretávame s kamarátmi z Trenčianskych Stankoviec zo Slovenskej republiky, s ktorými si vymieňame skúsenosti a dávame príklad mladým, ktorí pokračujú s tradíciou vzájomných stykov a udržiavaním toho vzájomného kamarátstva. Práve sme sa plní dojmov vrátili zo Slovenska a netrpezlivo čakáme na ďalšie stretnutie, ktoré bude tentoraz v našom Aradáči. Odkedy som predsedom DHS v Aradáči, zbratali sme sa aj s kolegami rovnakého združenia v Orašci a na taký symbolický spôsob poukázali, že sme veľmi hrdí na to, že môžeme pomôcť ľuďom v núdzi, pričom sa nebojíme o svoje životy.“ V súčasnosti ste aj členom Rady Miestneho spoločenstva Mala Amerika v meste Zreňanin. Na akej úrovni je spolupráca tohto orgánu s mestským zastupiteľstvom? „Veľmi som hrdý na spoluprácu s lokálnou samosprávou, keď ide o všetky dôležité otázky pre život slovenskej komunity na tomto území. V súvislosti s touto • ĽUDIA A UDALOSTI •

spoluprácou sme v Národnom múzeu v Zreňanine zorganizovali výnimočnú výstavu slovenských krojov autora Pavla Surového, riaditeľa KC Kysáč, ktorá vzbudila záujem všetkých návštevníkov.“ Spomenuli ste, že ste členom NRSNM. Ako si vykonávate túto úlohu? „Ako člen NRSNM a člen Výboru

pre informovanie NRSNM svojou prácou prispievam k tomu, aby naše spoločenstvo v Banáte bolo prezentované predovšetkým kultúrou, tradíciou a všetkým tým pekným, čo náš ľud nosí v srdci. Ako človek som bojovník, ktorý sa nevzdáva svojich cieľov a ako spolupracovník a kolega som lojálnou osobou a predovšetkým kama-

Obľúbeným miestom turistov v Zreňanine je Múzeum piva. Jaroslav Stevanov stojí druhý sprava.

rátom všetkým tým, ktorí majú akýkoľvek problém. Pripravený som pomôcť v každej chvíli. Spomeniem i to, že som dlhé roky dobrovoľným darcom krvi a aktívnym účastníkom v humanitárnych akciách, kdekoľvek sa zjaví potreba takej činnosti.“ Na záver, čo si myslíte, dá sa zlepšiť svet vôkol nás? Na výstave Slovenská krása v Národnom múzeu „Dá sa. Po- v Zreňanine. Jaroslav Stevanov stojí s Katarínou trebné je len Hrubíkovou, oblečenou v aradáčskom kroji. veriť v seba, vo svoje sily, pripravovať zaujímavé tak môžeme skvalitniť medziprojekty, a tým nielenže sa nám ľudské vzťahy a rozviť skutočné podarí skvalitniť svet okolo seba, hodnoty budúcnosti pre všetkých ale tak môžeme zlepšiť aj ľudí v tomto regióne.“ vôkol seba. Potrebné je len byť Foto: z archívu láskavý, vďačný a šľachetný. Iba rodiny Stevanovovej

Z VÝROČNEJ SCHÔDZE HLOŽIANSKYCH POĽNOHOSPODÁROV

Vydržia odkázaní sami na seba? Juraj Bartoš

druženie poľnohospodárov Hložany tohtoročnú činnosť odštartovalo prednáškami; prvá bola 21. januára. O dva týždne usporiadajú tradičnú sedliacku zábavu a 1. februára sa stretli na schôdzi zhromaždenia. Pretriasli vlaňajšiu činnosť, naplánovali a schválili plán aktivít a rozpočet na rok 2020. V kaviarni Pod lipami okrem hložianskych poľnohospodárov v sobotu boli prítomní aj ich kolegovia z Báčskeho Petrovca, Futogu, Kysáča a zo Selenče, úhrnne sotva 50 ľudí. Správu o činnosti ZPH roku 2019 podal podpredseda Ondrej Bartoš, ktorý predostrel aj plán práce a finančný plán na tento rok. O nakladaní s finančnými prostriedkami roku 2019 informovala pokladníčka združenia Mária Šepráková a účtovník Juraj Takáč. V krátkej vecnej rozprave sa len potvrdilo to, čo vyplynulo zo správy o činnosti: vlaňajší rok bol najťažší pre nehatenú prácu • ĽUDIA A UDALOSTI •

združenia od jeho založenia, predovšetkým následne skutočnosti, že sa mu z lokálnej samosprávy a vyšších inštancií nedostalo adekvátnej finančnej podpory, hoci vedúci ZPH poslali po 4 projekty do obce a pokrajiny. Poľnohospodári naprieky sťaženým podmienkam vlani osviežili svoje vedenie mladšími členmi a zrealizovali všetky naplánované aktivity. Absolvovali desať prednášok, usporiadali sedliacku zábavu, upravili poľné cesty, úspešne zorganizovali Festival

kvetín a Deň zeleniny (veľké krupobitie toto podujatie posunulo z ujatého júlového termínu na začiatok augusta), zúčastnili sa na viacerých podujatiach v dedine a mimo nej, napríklad na Poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade a Futockej kapustiáde. Celkové príjmy združenia v roku za nami vyčíslili na 936 002 dinárov. Drvivé percento z tej sumy tvoria peniaze, ktoré poľnohospodári získali sami, úspešnou organizáciou spomenutých podu-

Problémy poľnohospodárov mimo záujmu inštancií; záber z výročnej schôdze ZP Hložany

jatí. Keďže 910 493 din. minuli na ich prípravu, respektíve na kúpu chladničky, prípravu projektov, na prusliaky pre členov ZPH a pohostenie, v pokladnici sa zvýšilo 25 500 din. Z obecného rozpočtu dostali iba 40 000 din. na činnosť; sponzori boli štedrejší: pridali 68 062 din. Aktivity, ktoré už riadne pustili korene, členovia ZPH mienia zrealizovať aj v tomto roku; potrebujú na to aspoň 640 000 din. Naplánovali, že z vlastných zdrojov do rozpočtu vnesú 400 000 din.; boli by spokojní, keby sumou 150 000 prispel Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vodné hospodárstvo. Očakávajú aj po 70 000 z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec a od sponzorov. Ak pomoc nepríde, nasledujúce správy o činnosti budú iste, ako odznelo v diskusii, „čoraz smutnejšie“. Nie náhodou bolo počuť názor o potrebe, aby všetky spolky dali „hlavy dokopy, ak sa chceme udržať“, hoci „je nás menej a menej...“

6 /4893/ 8. 2. 2020

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Nádhera z rúk Anny Čúsovej Andrea Lačoková

nna Čúsová z Petrovca má nezvyčajnú záľubu už viac ako päťdesiat rokov – lásku ku kráse slovenského ľudového kroja. Je už dlho známa ako znalkyňa petrovského ľudového odevu. Venuje sa šitiu, vyšívaniu a úprave všetkých slovenských krojov a dovolí si ich skrášliť rôznymi doplnkami z tradičného ľudového prostredia.

Láska ku kvetom

Okrem toho, že ju napĺňa táto práca s krojmi, s manželom Jánom sa venuje aj záhradkárstvu. Vo svojom dvore spolu pestujú rôzne druhy kvetov. Anna je pravidelnou návštevníčkou zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Petrovci. Od roku 1982 je členkou cirkevného spevokolu. Tvorí, vymýšľa a kreuje a, ako sama

tvrdí, neexistuje žiadna iná práca, ktorú by radšej robila. V rozhovore podotkla, že sú predsa kroje tie, ku ktorým sa vždy vracia a ktorým venuje najviac času. Kedy vznikol nápad tvoriť, teda šiť? „Základy šitia som zdolala ešte ako sedemnásťročná dievčina, šiť ma naučila mama Zuzana Častvenová. Ona mi vštepila lásku ku krajčírskemu remeslu. Veľmi sa mi zapáčilo toto remeslo a chuť do šitia ma dodnes neopúšťa. Keď som sa vydala, v Remeselníckom spolku v Petrovci som skončila kurz šitia a vyšívania. Získala som tam odborné vedomosti a remeselné zručnosti v oblasti ručného a strojového zhotovovania odevov, obsluhu a základnú údržbu šijacích strojov a zariadení. Naučila som sa zhotoviť všetky typy odevov, ako aj praktické riešenie opráv odevov. Môžem povedať, že som krajčírskemu remeslu venovala celý svoj život. Je to moja profesia, aj koníček. Najprv som začala vyšívať na bielizni a potom som vyšívala už aj zástery a oplecká ku kroju. Keď som už to zdolala, začala som šiť kroje, nie iba pre seba, ale aj mojim kamarátkam.“ Prečo práve slovenské kroje? „Slovenské kroje práve preto, lebo je to najkrajšie bohatstvo, ktoré my Slováci na Dolnej zemi máme, a aj preto, lebo si ich sama dodnes obliekam. Okrem toho, že obliekam samu seba, rada oblečiem každé dievča. Nepozerám sa na to ako na náročnú prácu, ale ako na záľubu. Chcem, aby každé dievča v kroji vyzeralo

Na Etnonogy feste 2019

www.hl.rs

krásne a upravene tak ako sa to nosilo voľakedy, keď som sama bola dievčinou. Vďaka riaditeľovi KC Kysáč Pavlovi Surovému, ktorý si povšimol moje úsilie, zručnosť a prácu, na prvom festivale Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji v Kysáči, kde som mala príležitosť obliekať dievčatá z Petrovca, teraz môžem svoju činnosť predstaviť nie iba doma, ale aj v zahraničí.“ Ako prišlo k spolupráci s riaditeľom KC Kysáč Pavlom Surovým? „Pavel si povšimol moju Projekt Slovenské princezné – záľubu a ponúkol mi spo- Anna Čúsová so Zoricou Radujkovou luprácu. Začalo sa to ešte v roku 2016 a odvtedy sme teda zahrať emócie a pozitívnu náabsolvovali rôzne zájazdy. Mala som ladu. Príprava na samotnú úpravu príležitosť cestovať a obliekať modelkrojov, ako i fotenie si vyžaduje veľmi ky do nášho tradičného petrovského veľa času. Keď mi Pavel prinesie kroje, kroja. Najviac ma zaujali festivaly sú veľmi staré a zanedbané, mojou krojov – Slovenská krása v Kultúrnom úlohou v projekte je upraviť na krocentre Kysáč, Etnology fest 2019 v ji všetky detaily, dobre ho vyprať, Belehrade, Biserna grana 2019 v SND naškrobiť, vyžehliť, a potom je kroj v Novom Sade a Ružinovský folklórny pripravený pre modelky, zostáva iba festival 2019 na Slovensku. Príjemné obliecť ho a fotiť. Pri fotení sa Pavel poobedie v KC Kysáč som strávila aj so mnou vždy radí a spoločnými s dievčatami z Austrálie, ktoré som silami to dokonca zdoláme na výtiež obliekala do slovenského kroja.“ bornú. Dôkaz sú fotografie, ktoré sa Čomu sa venujete teraz v zimuž nachádzajú v dvoch vydaniach nom období? Pavlových kníh.“ „Najnovšie sa venujem projektu Kýmkoľvek pani Čúsová bude Slovenské princezné Pavla Suromať síl, ako hovorí, bude sa snažiť vého v Kultúrnom centre Kysáč. aj takýmto spôsobom zachovávať Pripravujem kroje na fotenie dievčat našu slovenskú tradíciu a pomáhať, zo všetkých slovenských dedín vo kdekoľvek je to potrebné. Vojvodine. Sú to atraktívne dievčatá, ktoré absolvovali základy modelingu, Foto: Pavel Surový posingu, sú herečky v pravom zmysle a z archívu J. Čúsa slova a vedia na fotografii ukázať,

Dievčatá vyobliekané do slovenského kroja Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VÝROČIA KULPÍNA V ROKU 2020

Uctievanie vzácnych dejín Katarína Gažová

ohto roku Kulpínčania majú tri dôležité výročia. Prvé jubileum je 28. februára, lebo práve toho dňa roku 1345 prvýkrát sa v nejakom dokumente spomína Kulpín, teda bolo to pred 675 rokmi. „Hoci Kulpín jestvoval aj skôr, historici o tom doklady nemajú,“ povedal na úvod rozhovoru profesor dejín z Kulpína Todor Radanov. Ďalším významným dátumom je založenie dnešného Kulpína 10. júla 1745, teda pred 275 rokmi. Rodina Stratimirovićová priviedla na územie dnešného Kulpína 200 srbských rodín, a tak bol založený dnešný Kulpín. „Tretie výročie sa vzťahuje na príchod Slovákov do Kulpína. V roku 1812 zhorela evanjelická fara v Kulpíne a vtedy aj dokumenty, ktoré sa vzťahovali na príchod Slovákov do Kulpína, takže presné údaje o tom nie sú. Prvý dokument o príchode

Slovákov, ktorý máme, našiel Vasa Stajić a nachádza sa v archíve v Novom Sade. Je to dokument z roku 1758 a v ňom sa uvádza niečo o dohovoroch slovenských rodín a Stratimirovićovcov v súvislosti s daňami, a keďže novoosadníci prvé tri roky po príchode neplatili dane, z toho vyplýva, že prišli tri roky predtým. Teda predpokladáme, že je tomu 265 rokov, čo Slováci prišli do Kulpína. Spomenul som tri významné dátumy pre Kulpínčanov. Práve preto sa budeme snažiť pripomenúť si tieto výročia tohto roku. Klub Kulpínčanov a Rada Miestneho spoločenstva Kulpín bude mať na starosti dohovory v súvise s oslavami a usporadúvaním príležitostných podujatí.“ Najdôležitejším výročím, ako hovoril prof. Radanov, je 275. výročie založenia dnešného Kulpína. Dovtedy Kulpín menil svoju lokalitu, neboli to trvalé osídlenia. Predtým bol Kulpín lokalizovaný niekoľkokrát na Klise, tiež na Peskare, na Viničkách. Tak na Klise bola nájdená sekera z mladšej doby kamennej, ktorá potvrdzuje stopy života až

Prvá pohľadnica Kulpína vytlačená v roku 1905, ktorú si dal urobiť obchodník a majiteľ tlačiarne v Pešti menom Ignác. Na pohľadnici sú oba kulpínske kostoly a obchod tiež v Kulpíne spomenutého majiteľa Ignáca (foto: z archívu T. Radanova)

z toho obdobia. Niekdajšia Vojvodina bola močaristá, a tak sa osídlenia zakladali na vyvýšených polohách. V staroveku a stredoveku migrácie obyvateľstva boli časté. „Toho 10. júla 1745 bola podpísaná zmluva, ktorou Mária Terézia darovala majetok Kulpín a desaťtisíc jutár zeme rodine Stratimirovićovej. Keď prišli Stratimirovićovci a doviedli so sebou 200 srbských rodín, každá rodina dostala jutro pozemku, kde si urobili bydliská pre svoje rodiny,

záhrady. Tento dátum, čiže 10. júla, aj dnes oslavujeme ako Deň Kulpína.“ Kulpín sa hrdí bohatými dejinami a cez neho predefilovalo mnoho významných osobností, ktoré sa tu zdržiavali kratšie alebo dlhšie. Z toho podnetu vznikla v strede Kulpína aj aleja búst významných osobností, ktoré žili alebo pôsobili v Kulpíne. Aj to je dôkazom, že si občania tohto prostredia uctievajú a chránia bohaté dejiny, na ktoré sú právom hrdí.

MOMS V KOVAČICI

Zábava venovaná Pavlom a Máriám Anička Chalupová

prvú februárovú sobotu 2020 odznelo 21. tradičné podujatie Pavlovsko-hromničná zábava, kde sa pod organizáciu i tentoraz podpísal Miestny odbor Matice slovenskej v Kovačici. V sobotu 1. februára sa usporiadal už dobre známy matičný ples, ktorý aktivisti kovačického MOMS ešte pred dvomi desaťročiami venovali Pavlom a Máriám. Okrem podujatí, ako sú preteky v kolkoch v Kovačici, ktoré sa konajú v rámci Predslávnosťových dní Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci, tiež akcie s charitatívnym zámerom a pod., kovačickí matičiari už tradične začiatkom roka organizujú tradičný matičný ples, na ktorom sa podobne ako aj v uplynulých rokoch zúčastnili nielen nadšenci matičnej činnosti z domácej pôdy a zo susedných MOMS • ĽUDIA A UDALOSTI •

Aj na tanečnom pódiu bolo veselo a spevavo

(Padiny, Hajdušice a iných), ale aj hostia zo Slovenskej republiky. Po úvodnom príhovore Márie Kováčovej, predsedníčky kovačického MOMS, a Pavla Baláža, dlhoročného horlivého matičiara, všetci prítomní zaspievali hymnu Po nábreží koník beží. V príležitostnom kultúrno-umeleckom programe, v ktorom sa na začiatku prihovorili Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku, a Augustián Kostrian v mene sedemčlennej delegácie včelárov

zo Slovenska, so zmesou slovenských ľudových piesní sa predstavili členovia komorného zboru Viva la musica v čele s vedúcou Alžbetou Hriešikovou a k pestrejšiemu a bohatšiemu programu prispeli hostia Milan Skokan (heligónka) a Ján Kaprálik (ozembuch). Okrem dobrej zábavy so slovenskou ľudovou hudbou, o ktorú sa postaral padinský muzikant Vladimír Hudec, organizátor pripravil aj chutnú večeru a zároveň všetkých

Úvodné slová patrili vedúcej kovačických matičiarov

účastníkov potešil bohatou tombolou a rôznymi spoločenskými súťažami. V párovom tanci najdlhšie vytrval tanečný pár Magdaléna Krnáčová a Janko Kaprálik zo Slovenska, kým príležitostné darčeky získali najsympatickejší: Mária Hriešiková z Kovačice a Pavel Jurica z Padiny. Najkrajšími krojovanými matičiarmi boli Alžbeta Plazinićová a Jozef Šifel st. z Kovačice.

6 /4893/ 8. 2. 2020

Ľudia a udalosti KLUB POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC

Traktoristi a ich bezpečnosť v premávke Jaroslav Čiep

yklus zimných prednášok pre poľnohospodárov z Petrovca a okolia v tejto zimnej sezóne v Petrovci štartoval v stredu 15. januára v sieni Klubu poľnohospodárov. Odvtedy sa poľnohospodári pravidelne schádzajú každú stredu a každý piatok. Na piatu v poradí prednášku v stredu 29. januára do Klubu poľnohospodárov v Báčskom Petrovci zavítali aj predstavitelia obecných, pokrajinských štruktúr a polície. Rada pre bezpečnosť sa už rad rokov aktívne podieľa aj na prezen-

Aktuálne predpisy v cestnej doprave sprítomnil Aleksandar Krajinović

rov a iných poľnohospodárskych strojov v cestnej premávke sa pokúsili usmerniť miestnych poľnohospodárov na praktiky, ktoré im zabezpečia, aby nemali problémy pri jazdení na verejných cestách alebo aj na poľných cestách v chotári. Účastníkmi kampane v Petrovci v ten stredový večer boli aj predstavitelia Policajnej stanice Báčsky Petrovec. Viac ako 80 prítomných záujemcov v Klube poľnohospodárov Všetci prítomní dostali aj bezpečnostné značky si pozorne vypona označenie pomalých vozidiel čulo podrobnosti o novinkách a aktácii kampane zameranej na bez- tuálnom Zákone o bezpečnosti pečnosť traktoristov v premávke. premávky na cestách. Zmeny a Preto už druhý rok za sebou v čele doplnky o aktuálnych predpisoch s predsedom obce, ktorý je záro- týkajúce sa cestnej premávky veň aj predsedom rady, Srđanom a zvlášť účasť traktorov, kombajSimićom a jeho spolupracovníkmi nov, pracovných stojov, prívesov zavítala do poľnohospodárskeho a motorových kultivátorov v nej, klubu. Spoločnú kampaň zame- ako aj predpisy a tresty pri užívaní ranú na bezpečnosť traktoristov alkoholu pri riadení motorových v premávke zorganizovali spolu s vozidiel, im sprítomnil predstaviteľ predstaviteľmi Agentúry pre bez- Policajnej stanice v Petrovci, vedúci pečnosť cestnej premávky Duškom premávkového sektora AleksanPešićom, náčelníkom Oddelenia dar Krajinović. Keďže dochádza pre prevenciu, a Tomislavom Petro- aj k nehodám a aby ich dopravní vićom, hlavným koordinátorom pre policajti nemuseli trestať, apelolokálne samosprávy. Spoločne sa val na poľnohospodárov, nech si pokúsili zmapovať tie najkritickejšie dôkladne preveria svetelnú signamomenty v bezpečnosti vodičov lizáciu a značkovanie tak vozidiel, traktorov a iných poľnohospo- ako aj vlečiek a ostatných prívesov. dárskych strojov v Srbsku a ich Odzneli aj viaceré otázky a príaktuálne postrehy z posledného tomní hostia sa im pokúsili odpoveobdobia. V rámci prednášky na dať, alebo sľúbili, že v rámci svojich tému bezpečnosť vodičov trakto- právomocí prešetria problémy, na

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pri slabej viditeľnosti na traktoroch je záväzné zapnúť aj majáky. Viacerí z prítomných ich dostali zdarma.

ktoré poukázali jednotlivci. Hosťom sa za všetko poďakoval predseda Klubu poľnohospodárov Jaroslav Ušiak. Na konci všetkým účastníkom v mene obce a jej Rady pre bezpečnosť v premávke predseda obce Srđan Simić, jeho pomocníčka pre komunálnu činnosť Jasna Špro-

chová a člen rady Nebojša Stojisavljević každému osve odovzdali bezpečnostné značky (trojuholníky) na označenie pomalých vozidiel, tiež každý z prítomných dostal aj reflexnú vestu a pri tejto príležitosti petrovským poľnohospodárom rozdelili aj 24 traktorových majákov s edukačnými brožúrkami.

ZASADALI STAROPAZOVSKÍ SYNDIKALISTI

Rade Erceg – staronový predseda A. Lešťanová

posledný januárový deň sa uskutočnilo volebné zhromaždenie Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova. Na zhromaždení, ktoré sa konalo v malej zasadačke tzv. Bielej budovy, po schválenej zápisnici z 19. zasadnutia rady a 20. zasadnutia predsedníctva rady nasledovala voľba pracovných telies. Na základe výsledkov volieb doterajšieho predsedu Rady Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova Radeho Ercega opäť zvolili do tejto funkcie a vykonávať ju bude v nadchádzajúcom päťročnom období. Na návrh staronového predsedu tajomníkom rady naďalej bude Svetislav Lazić. Na volebnom zhromaždení sa zúčastnil aj Zoran Mihajlović, tajomník Rady Zväzu samostatných syndikátov Srbska. Rada ZSS Obce Stará Pazova počíta 21 členov a tentoraz sú zvolení

Rade Erceg

aj piati noví členovia. Namiesto doteraz 9-členného predsedníctva v tomto užšom telese staropazovských syndikátnych pracovníkov pracovať bude 7 členov. Na zhromaždení schválili i pravidlá o práci ZSS Obce Stará Pazova a sekcie žien zväzu, tiež správy o práci v uplynulom období. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ZASADNUTIA DOBROVOĽNÝCH HASIČOV V HLOŽANOCH

Spolupráca hasičských spolkov je nevyhnutná Miroslav Pap

Vlastimíra Báďonského takéto stretnutia sú nevyhnutné, lebo vzájomná spolupráca predstavuje určitú istotu či pomoc od toho druhého v prípade potreby. Podľa Báďonského zatiaľ sú aktivované iba niektoré prostredia, no v pláne je zapojiť čo najväčší počet prostredí so slovenským

Hložian. Na zasadnutí sa predstavitelia zhodli na tom, aby sa tohtoročné stretnutie slovenských hasičských spolkov uskutočnilo 9. mája v Hložanoch, počas Dní Hložian. Na stretnutí sa zúčastnia všetky skupiny jednotlivých spolkov, ako aj hostia zo zahraničia. Organizátori na toto stretnutie

očas posledných troch rokov vznikla spolupráca slovenských hasičských spolkov z Hložian, Pivnice, Kysáča a zo Selenče. Presnejšie, ide o spoluprácu medzi jednotlivými hasičskými spolkami, ktoré sa raz ročne stretajú v jednom slovenskom prostredí. Cieľom týchto sústredení nie je iba súťaž hasičských skupín, ale aj strávenie spoločných chvíľ, hodnotenie činnosti, či zohľadnenie hlavných problémov, s ktorými sa požiarnické spolky stretajú. Z minuloročného spoločného cvičenia v Hložanoch Prostredníctvom nadviazanej spolupráce si hasičskí obyvateľstvom. Zatiaľ je to iba na povolajú dobrovoľné hasičské dobrovoľníci majú možnosť navzá- úrovni Báčky. spolky zo zahraničia, a to z Holíča jom pomáhať a spoločne uzatváV Hložanoch sa v utorok 21. (Slovensko), z Hodonína (Česrať aj medzinárodnú spoluprácu. januára konalo zasadnutie pred- ko) a Kamnika (Slovinsko). Sú to Podľa slov predsedu hložianskeho staviteľov požiarnických spolkov partnerské spolky DHS z Hložian. dobrovoľného hasičského spolku zo Selenče, z Pivnice, Kysáča a z V minulom roku tieto hasičské

VĹČATÁ A VČIELKY TO JÁNOŠÍK

Rok začali súťažou v Pančeve Anička Chalupová

ružstvo mladých kovačických táborníčok Biele veveričky, členiek Táborníckeho oddielu Jánošík v Kovačici, v nedeľu 26. januára získalo 6. miesto na druhom ročníku táborníckej súťaže Memoriál Aleksandra Stankovića v Pančeve. V Zväze táborníkov Srbska je v súčasnosti zhruba 60 oddielov, ktoré sa zaoberajú ekologickými akciami a stretaním a kamarátením sa snažia deťom priblížiť svet mimo školských učební. Tábornícky oddiel Jánošík s vedúcim Jaroslavom Tomanom, táborníckym inštruktorom vyššej hodnosti, Janjou Margetićovou-Popadićovou, predstaviteľkou oddielu, a s družstvami Zlaté jelene a Biele veveričky sa zúčastnili na súťaži táborníkov • ĽUDIA A UDALOSTI •

v Pančeve. Družstvá tvorili vĺčatá (Viliam Lenhart, Filip Ďuríček, Filip Živković, David Živković a Veljko

Okrem Kovačičanov, pre ktorých táborníctvo znamená starostlivosť o prírodu, vynaliezavosť a dobré

Hostiteľkou druhého tohtoročného zjazdu táborníkov bola ZŠ Miroslava M. Antića (foto: z archívu J. Tomana)

Margetić-Popadić) a včeličky (Vanja Marinkovićová, Iva Tekijašská, Iva Lotinová, Lara Lotinová, Nataša Povolná a Dorotea Magduová).

kamarátenie, v tejto akcii sa zúčastnili aj deti z ďalších 14 oddielov v Srbsku. Vedomosti zo zručností v 6 disciplínach, ako je viazanie roz-

spolky venovali hložianskemu zásahové oblečenie a inú hasiacu techniku. Na stretnutí hasičov počas Dňa Hložian hosťujúci hasiči budú realizovať hasičské výcviky, ktoré sú bežné v Európskej únii. Prostredníctvom týchto cvikov si naše spolky osvoja určité nové vedomosti, ktoré budú môcť uplatniť počas hasenia požiarov. Jedným z cvikov bude aj poukázať návštevníkom, ako sa správať pri povodniach. Pre najmenších organizátori prichystajú polygón so zábavnými časťami, takže sa budú môcť zúčastniť aj ostatné deti, nie iba tie zo spolkov. Aj prostredníctvom takýchto akcií dobrovoľné hasičské spolky motivujú deti, aby sa stali hasičmi, a poukazujú na význam osobnosti hasiča. ličných uzlov, rozlúštenie a čítanie zakódovaných listov, poznávanie dopravných značiek, testovanie vedomostí z prvej pomoci a pod., si vyskúšali aj mladí táborníci z Mramorka, Kikindy, Perlezu, Nového Sadu, Rumy, z Belehradu, zo Starčeva a zo Subotice. Táborníkom je potrebné byť predovšetkým preto, lebo, podľa slov Marka Ivoševića, náčelníka Zväzu táborníkov Srbska, „neformálne vzdelávanie je doplnením formálneho vzdelávania. Okrem toho sa zaoberáme aj informálnym vzdelávaním, ktorým deti vlastne získavajú zručnosti, vedomosti a postoje, ktoré budú potrebovať v živote.“ Organizátorom druhého ročníka súťaže bol oddiel táborníkov Crne rode zo Základnej školy Miroslava Miku Antića v Pančeve a podujatie zorganizovali ako pamiatku na bývalého táborníka Aleksandra Stankovića, ktorý po ťažkej chorobe zomrel mladý vo veku 24 rokov.

6 /4893/ 8. 2. 2020

Ľudia a udalosti V ZŠ V SELENČI

dedinu. Keďže projekt trval mesiac a pol, na konci bola ešte jedna ukážková hodina z projektovej výučby, čiže vyhodnotenie projektu. Hodina bola realizovaná v decembri 2019. Druháci sa predstavili žiakom ovocných tanierov. Na začiatku projektu druháci nižších ročníkov výstavou svojich najprv vyhľadali zaujímavosti o umeleckých prác, ale aj tancom, tanieroch na internete. Skrátka písali scénkou, kvízom vedomostí a hrami, slohové práce o tom, čo by bolo, do ktorých boli zapojení aj ostatní keby tanierov nebolo. Mobilnými žiaci nižších ročníkov. Na oboch ukážkových hodinách bola prítomná riaditeľka školy Katarína Vrabčeniaková, rodičia druhákov, psychologička a profesori základnej školy. Pri vyhodnotení projektu druháci ukázali všetko, čo dokázali vyrobiť, aké praktické poznatky získali, a nakoniec sa pekne Profesorka Anna Koleková na ukážkovej hodine pobavili so všetkýso žiakmi a mamami mi žiakmi nižších ročníkov, ktorí sledovali vyhodtelefónmi spoločne fotografovali zaujímavé objekty v Selenči, ktoré notenie projektu. Vyhodnotenie potom kreslili na papierové taniere, projektu sa úspešne vydarilo a všetci a tak vznikli krásne suveníry, ktoré boli spokojní s tým, čo videli a čo poslúžia ako pamiatka na svoju zažili. Všetko to svedčí, že aj projekt

Dva úspešné projekty Juraj Berédi-Ďuky

Základnej škole Jána Kollára v Selenči si vlani pripomenuli medziiným aj detské práva, a to Festivalom detských práv. V rámci tohto festivalu žiaci druhého ročníka spolu s učiteľkou triednej výučby Annou Kolekovou pripravili ukážkovú hodinu z projektovej výučby. V rámci projektovej výučby realizovali projekt Od tanierov k suvenírom. Do projektu boli zapojení tak rodičia žiakov, ktorí pomáhali pri práci s deťmi, ako aj žiaci. Žiaci pracovali v skupinách, modelovali taniere z hmoty glinamol a okrášľovali ich svojráznym spôsobom, aby tak vyrobili rôzne ozdobné a úžitkové predmety. Z tanierov vyrobili klobúky, masky, rámiky a zvieratká. Mamy zapojené do projektu na tanieroch tvorili obrazy z ovocia a zvieratká. Na konci ukážkovej hodiny žiaci a prítomní si mohli vychutnať ovocie z tak vytvorených

Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA KOVAČICKÝCH SPOLKÁROK

Viac ako 65 akcií Anička Chalupová

-umelecké programy, podujatia zábavno-spoločenského a rekreačného typu a pod. V uplynulom

vysielaní, ktoré medzi kovačickými spolkárkami nakrútili slovenské médiá v Srbsku a televízne štáby zo zahraničia. Činnosť spolku členky v uplynulom období prezentovali na veľtrhoch umenia v Belehrade, Šíde a v Iloku, hrdili sa svojou tvorbou na mnohých lokálnych jarmo-

lenky Ženského spolku v Kovačici mali vo štvrtok 30. januára výročnú schôdzu, na ktorej podali správu o vlaňajšej činnosti a pochválili sa početnými aktivitami, ktorých bolo zhruba 65. Už bezmála storočný spolok kovačických žien každoročne do svojich dejín zapisuje čoraz bohatšiu náplň činností. V týchto dňoch, okrem prípravy na tradičný v poradí 63. čajový večierok kovačické spolkárky plánujú už zachodené aktivity, ktorými prezentujú činnosť spolku nielen doma, ale aj širšie. Nesebeckou a tvrdou prácou okrem toho obohacujú aj mnohé iné kovačické podujatia, ako sú napr. oslavy Kovačického októbra, Deň Kovačice, rôzne festivaly, kultúrno-

www.hl.rs

Momentka z tohtoročného výročného zhromaždenia ŽS

roku ručnými prácami a tradičnými pochúťkami prispeli k úspešnej realizácii niekoľkých televíznych

Informačno-politický týždenník

koch. Začiatkom októbra, okrem tradičnej tortiády a veľtrhu umenia, začali realizovať aj tvorivé dielne, v

bol úspešný. Okrem projektu Od tanierov k suvenírom vo vyšších ročníkoch prebiehala realizácia projektu Kultúrne dedičstvo starých Grékov. Realizovali ho žiaci 7. ročníka v rámci voľnej aktivity pod názvom Každodenný život v minulosti. Cieľom projektu bolo sprítomniť kultúru starovekého Grécka a jej vplyv na svetovú kultúru až podnes. V realizácii projektu bola uskutočnená korelácia predmetov: dejepis, srbský jazyk, hudobná a výtvarná kultúra a informatika. Žiaci si sprítomnili život v starom Grécku divadelným prednesom úryvku z Homérovho spevu Iliada, gréckou hudbou, výkresmi gréckych bohov, maketami gréckych chrámov, vypracovaním prezentácie o Grécku, odevom, zvykmi a tradičnou gréckou stravou. Žiaci samostatne pracovali na realizácii projektu. Pri získavaní informácií používali internet, encyklopédie a inú literatúru, ktorú mali k dispozícii. Žiaci pracovali v skupinách. Vyrobili makety, obliekali bábky, omaľovali vázy a nakoniec si pochutili na ovocí a šťave, ktorá bola charakteristická pre staroveké Grécko. Ukážkovú hodinu so žiakmi realizovala profesorka dejepisu Mária Majtanová-Kukučková.

rámci ktorých zaúčali kovačických žiakov nižších a vyšších ročníkov do šikovnosti s ihlou a cvernou. Do konca decembra ich naučili robiť i chutné jedlá a koláče podľa starých a už pomaly zabudnutých receptov. Vlani, podobne ako aj v uplynulých rokoch, sa zúčastnili na rôznych charitatívnych akciách, ktorými prispeli k lepšiemu a krajšiemu životu mnohých detí, starších alebo chorých osôb a pod. Okrem ručných prác kovačické ženy sa zaoberajú aj intelektuálnou činnosťou, píšu knihy, zaoberajú sa vedeckou prácou, básnia... a je tu ešte celý rad úspešne realizovaných akcií. Z finančného plánu Ženského spolku a z plánu na bežný rok 2020, ktorý prezentovala Zuzana Jonášová, predsedníčka spolku, vyplynulo, že spolok už naplno začal prípravy na oslavu storočnice spolku, ktorá bude 4. júla t. r. Na záver zasadnutia sa všetky členky zhodli, aby členské na rok 2020, povinný peňažný príspevok do spolkovej pokladnice, zostal rovnaký ako v uplynulom roku, teda 500 dinárov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (5)

O výkupe kukurice a činnosti MOMS Anna Horvátová Staropazovčania sa tohto roku chystajú osláviť 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety týmto oslavám tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

Výkup kukurice a splácania dane po našich dedinách

Zlepšenie výkupu kukurice v slovenských obciach (...) V St. Pazove vykúpené bolo doteraz 90 vagónov zvyškov kukurice Výkup kukurice v St. Pazove prebiehal na začiatku tejto kampane veľmi hladko. Možno povedať, že priemerne sa vykupovalo od 5 do 6 vagónov kukurice denne. V posledných dňoch však vo vý-

kupe nastal malý zástoj, pretože sa prevádzala revízia vyúčtovaní niektorých pestovateľov. Revízia je však už skončená, takže možno očakávať nové oživenie vo výkupe. Pazovania majú ešte odovzdať 13 vagónov zvyškov, keď doteraz bolo vykúpené 90 vagónov kukurice.

Údernícky deň v naplácaní dane v Starej Pazove

Za jediný deň splatili si St. Pazovania skoro 10 % dane Nedeľa 29. dec. 1946. bola úderníckym dňom v uplácaní dane v St. Pazove. Rady občanov, složené z predstaviteľov všetkých frontovských organizácií, rozdohly sa, že budú samé uberať po dedine daň. Túto akciu musíme najvrelejšie uctiť, lebo je to doteraz jediný prípad takéhoto spôsobu uberania dane po našich dedinách. Je to dôkaz, že rady občanov v St. Pazove najsprávnejšie pochopily svoju úlohu a svedomite ju vykonávajú. Táto pozoruhodná akcia priniesla i veľmi

pekný úspech, keď sa za jediný deň uplatilo skoro 10 % ročného zadĺženia. St. Pazova si uplatila doteraz 85 % dane. Príklad St. Pazovu by si musely nasledovať i iné naše dediny, kde uplácanie dane nedosiahlo žiadnych výsledkov. Tento spôsob uberania dane je azda najlepším dôkazom ľudovo demokratickosti nášho štátneho sriadenia. Príspevky uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 1. januára 1947, R. IV – č. 1 (289).

Otázka Slovenského národného domu v Starej Pazove sa musí vyriešiť

Čo hatí činnosť Momsu v Starej Pazove Koncom februára t. r. bol v Starej Pazove v miestnosti Slovenského národného domu cirkevný konvent. Z referátu o činnosti miestnej evanjelickej cirkvi a z referátu o stave cirkevnej pokladne vidno, že miestna cirkev si nahromadila hodne majetku a medziiným má v hotovosti 96.000 din. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Na konvente sa pojednávala i otázka Slovenského národného domu, ktorý bol doteraz cirkevným majetkom a na základe zákona o pozemkovej reforme mal byť od cirkvi vyvlastnený. Medzi cirkvou, ľudovou mocou a Momsom bola dosiahnutá dohoda, že dom prejde do vlastníctva

Momsu, ako organizácie, ktorá má na dom najväčšie právo. Národný dom ani dodnes neprešiel do rúk Momsu, hoci tento má veľký podiel na jeho renovovaní a rôznych oprávkach. V rozprave o tejto otázke, ktorá sa nemilo dotkla miestneho evanjelického farára pána Vladimíra Hurbana a niekoľkých okolo neho soskupených ľudí, učiteľ s. Litavský zdôraznil účelnosť odovzdávania Slovenského nár. domu do rúk Momsu, ktorého činnosť v tomto dome bola podmieňovaná a dom tak nemohol slúžiť plne tomu účelu, pre ktorý bol vystavaný. Ďalší rečník s. Dobroňovský rozpomenul sa na udalosti, odohravšie sa počas okupácie, keď národný zradca, vtedajší cirkevný dozorca Martin Krupinský položil reťaze na dvere Národného domu a prekazil tak schádzaniu sa nášho ľudu. V tom čase pán farár VHV, ktorý bol s vecou dobre oboznámený, nepokúsil sa v tomto smere intervenovať a prístup do domu našim ľuďom bol umožnený iba vtedy, keď s dverí domu sňali reťaze roduverní Slováci a naši prvobojovníci. Našu osvetovú činnosť nehatil teda iba okupant, ale i samí cirkevníci typu krupinského a komp. Ako nasledovný o veci sa zmienil pán farár Vladimír Hurban, ktorý v odovzdávaní domu do vlastníctva Momsu vidí násilné odoberanie, ktorého iniciátormi sú niekoľkí ľudia, pracujúci na tom, aby sa dom stal majetkom Matice slovenskej v Juhoslávii, slovom, že každý bude v ňom gazdovať“. To bol prach, ktorý chcel ľuďom do očí nasypať pán farár. I bez prehnaného lokálpatriotizmu pána farára je jasné, že dom môže a má slúžiť výlučne, alebo

aspoň najviacej pre potreby Momsu, ktorý je najsilnejšou našou kultúrno-národnou organizáciou i v Starej Pazove. Tak hovorí pán farár, ktorý voľakedy bol proti tomu, aby sa dom postavil. Náš ľud však „nesadne na lep“. Vie on veľmi dobre, že Národný dom zostane opravdu národným a možno ešte národnejším, keď prejde do rúk Matice. Náš ľud už mnoho všeličoho skúsil, aby neporozumel pokusom delenia na dva tábory, aby neporozumel tomu „my a oni“. Pán farár sa však nevzdal a, tobôž hľadajúc nedostatky domu, povedal: „Bol som proti jeho budovaniu. Aký že je to dom, veď nemá na oboch stranách okná a v ňom je tma!“ Šikovná narážka, ale doslovne pochopiac – pravda! Tma je v dome a tam by i zostala, keby v ňom aj naďalej „gazdovali“ Krupinskovci a komp. Tma z neho zmizne len potom, keď sa dom stane opravdu národným, keď bude slúžiť ľudovým cieľom a nebudú mať niekoľkí ľudia s ním špekulatívnych „starostí“. Po skončenej dlhšej rozprave členovia matice navrhli, aby sa hlasovaním vyriešila otázka Národného domu. Na prianie väčšiny i pán farár musel privoliť, aby sa pristúpilo k hlasovaniu. Aký bol výsledok? Za návrh, aby Národný dom bol odovzdaný vlastníctvu Momsu, hlasovalo 135 prítomných, kým proti vystúpili iba traja! ď– Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 12. marca 1947, R. IV – č. 20 (306).

6 /4893/ 8. 2. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Veselé zvieratká

Darko Mega, 1. 1, ma ZŠ ršala Tita, Padina

Dávid Dišp ZŠ maršala Ti iter, 1. 1, ta, Padina

Dobrodružstvo prasiatka Kvika

zvieratkách st mnoho toho e sa už dozvedeli. Viete, ako sa správaako vyzerajú, Každé zviera jú, ako sa hrajú. o sebe. Keď je rozprávka n žije viac rozl a jednom dvore ičných zviera vznikajú všel t, situácie, mô ijaké zaujímavé žu byť hravé a veselé, ale aj O tom, ako sa nebezpečné. voči sebe sp vedia zvieratá rá treba, si aj n vať a potom, ak avzájom po máhať, si prečítate v nám opísal kapríhode, ktorú Zvieratká ve marát z Pivnice. d svojim spolu ia byť aj vďačné priateľom n bývajúcim a dvore, ale ve spoločnom d cudzím perím ia sa aj hrdiť medzi sebo a pohádať sa u za spravod livosť. Katuša

Za siedmimi horami, za siedmimi dolami bol raz jeden malý sálaš. Malý domček tíško sedel obkľúčený vysokými agátmi. Za sálašom sa rozprestierali nekonečné polia. Jedného dňa sivé oblaky doniesli studený dážď. Hromy a blesky prekvapili celý kraj. Znenazdajky bolo počuť praskot. Hrom udrel do plota, ktorý obkolesoval sálaš. Bola teraz na ňom veľká diera. Všetci obyvatelia sálaša – prasiatko Kvik, teliatko Muf, jahniatko Beki so psíkom Bobíkom a kocúrom Murom sa rozbehali po celom dvore. V tom zmätku prasiatko Kvik znenazdajky vybehlo dierou von, mysliac si, že sa schovalo do svojho brloha. Potichučky – pomaličky vietor stíchol, dážď prestal padať. Slniečko hrdo vystúpilo na oblohu. V tom aj prasiatko Kvik vykuklo a rozhliadlo sa okolo seba. Nikde nevidelo svojich kamarátov. Rozbehlo sa hľadať cestičku späť. Túlajúc sa okolo sálaša a deravého plota zabrechal naň susedov pes Dunčo. Kvik rýchlo bežal poza stromy, poza kríky, cez strniská a vysokú šašinu a zrazu sa ocitol pri plote. Keď zbadal dieru, zbehol dnu a tu čakali naň kačky. Rýchlo pribehli priateľovi na pomoc. , 1. 1, Rozšírili krídla a dlhými zobákmi zamierili na á v o k e Holúb adina susedovho psa. Ten sa rozbehol, až sa za ním Bianka ršala Tita, P a prášilo. Hrdý Kvik kráčal po sedliackom dvore, ZŠ m hrdý na seba, vychvaľoval sa, že sám prekabátil susedovho psa. Kačky nazlostené na Kvikovu klamlivosť a sebeckosť dali hlavy dokopy a už bol plán hotový. Pomsta! A koniec! Najmenšia kačka sa pretiahla cez deravý plot a za ňou aj ostatné. A všetky už boli v susedovej záhrade. Privábili susedovho psa svojím kvákaním a ten sa smelo rozbehol za nimi. Kačka začala volať o pomoc a Kvik sa smelo rozbehol po dvore. A naháňačka sa začala. Behali hore-dolu po dvore, cez strniská a pokosenú ďatelinu. Zadychčaný, spotený a vyľakaný horko-ťažko našiel cestu späť. Za plotom, v bezpečí, čakali naň hrdé kačky. Kvik sa len na ne pozrel a s ovisnutým chvostom a so zavesenou hlavou kráčal do svojho chlievika. Tak sa klamár Kvik naučil, že lož má krátke nohy. Tomáš Kámaň, piatak, ZŠ 15. októbra, Pivnica Ivan Holúbek, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dina Čechová, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLVIII 8. 2. 2020

rozhľady

Číslo 3/ 2002

Z PRODUKČNEJ BURZY

V januári veľmi nízky obrat

AKTUÁLNE

a novosadskej Produkčnej burze bol nielen v dňoch od 27. do 31. 1. zaznamenaný veľmi nízky finančný aj tovarový obrat, ale táto situácia pretrvávala počas celého januára. V uvedenom období sa najviac obchodovalo so sójou, ktorá bola v porovnaní s predchádzajúcim obdobím aj o niečo drahšia. Predávala sa v cenovom rozpätí od 39,50 do 39,60 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 39,54 din./kg bez DPH (43,50 din./kg s DPH), čo je o 3,25 % viac pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Vôbec sa neobchodovalo s kukuricou. V ponuke bola od 16,10 din./kg do 16,40 din./kg bez DPH, no kupujúci boli ochotní banka, ministerstvo a zaplatiť najviac 16,00 din./kg. Nebol všetky príslušné štátne dopyt ani po potravinárskej pšenici. služby a inštitúcie, ktoré Našli sa záujemcovia o kŕmnu pšenicu sú elektronicky prepojené, za cenu od 19,00 din./kg do 19,40 din./ preberajú časť svojich pokg bez DPH, no za túto cenu nebola vinností a záväzkov a všetky podpísaná ani jedna kúpnopredajná potrebné údaje, ktoré banka zmluva. potrebuje spracovať, budú Na zahraničných trhoch na pobanke k dispozícii. Banka nákles cien sóje v Chicagu vplývala sledne dokončí ich spracovanie predovšetkým absencia čínskych a elektronicky informuje potennákupcov americkej pšenice aj ciálneho užívateľa prostriedkov napriek podpísaným dohodám, o tom, či získal, alebo nezískal či začiatok žatvy v Brazílii s dobprávo na úver. rými výsledkami. Pokles cien Programy pre začiatočníkov ostatných komodít, ako v podnikaní a pre rozvojové priaj sóje, bol spôsobený projekty po prvý raz zahŕňajú aj deleobavami zo spomalen ý c h alkoholový priemysel. V poslednia hospodárskeho 850 miných rokoch sa v Srbsku intenrastu v dôsledku zívne rozvíja vinársky priemysel, liónov dirozšírenia kopreto je potrebné podporiť aj nárov. Od tohronavíruto roku okrem výrobcov vína. su.○ malých a stredných Naďalej sa bude pokračovať aj s programom na podporu pod- podnikov môžu využínikania prostredníctvom rozvo- vať finančné prostriedky aj jových projektov, na ktoré bolo veľké podniky. ○

V tomto roku dotácie aj pre vinárov Ľubica Sýkorová Výrobcovia alkoholu v Srbsku vrátane vinárov budú môcť od tohto roku po prvý raz využiť stimuly pre začiatočníkov v biznise, ako aj pre rozvojové projekty. Potenciálni používatelia prostriedkov na nákup vybavenia sa taktiež budú môcť elektronicky prihlásiť v komerčných bankách, ktoré budú vybrané ako partneri štátu pri realizácii tohto programu. odľa slov štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Dragana Stevanovića z rozpočtu ministerstva na tento rok sú vyčlenené finančné prostriedky na tri programy v celkovej sume tri miliardy dinárov. To je program pre začiatočníkov v podnikaní, na rozvojové projekty a na obstarávanie zariadení. Koncom februára bude vyhlásená

výzva na použitie prostriedkov na obstaranie zariadení. Ešte predtým sa musia vybrať komerčné banky a leasingové spoločnosti, ktoré budú partnermi štátu pri realizácii programu obstarávania zariadení, na ktoré sú tento rok pridelené dve miliardy dinárov. Podmienky poskytovania pôžičiek zostávajú rovnaké – zahŕňajú 25 % grantu, 5 % je účasť investora, zatiaľ čo 70 % tvorí úver, ktorý sa zabezpečuje prostredníctvom komerčnej banky. Novinkou programu od tohto roku je možnosť, že potenciálny používateľ podpory na nákup vybavenia vôbec nemusí odísť do banky, aby získal právo na stimul. Všetko bude elektronicky prepojené. Pre užívateľov bude k dispozícii elektronická aplikácia, pomocou ktorej sa podnikateľ môže spojiť priamo s bankou. Od tohto momentu

Ľ. Sýkorová

Z obsahu Do vášho receptára

Pripravujeme jamy na jarnú výsadbu

Hosť na rovine

Str. 2

str. 8

str.6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (4)

Hosť na rovine naplno žije až do októbra (keď je teplejšie, aj do novembra). Zimuje v oblastiach Stredomoria. Sťahuje sa v noci, vždy ako jedinec, lebo DrSc. Ján Babiak život v kŕdľoch nepozná. BIOTOP perence sú typickými Naše priestory začal obývať predstaviteľmi až koncom minulého tretej dimenzie. storočia a časom si zísAj na svet hľadia zo svokal status pravidelného jej, ako my tomu hovoríhniezdiča. Nevyberá si me „vtáčej perspektívy“. medzi ľudskými osídleZ takého širokého pohľadu niami, ale na dedine sa neostýchajú sa z roka na cíti „pravým gazdom“. rok migrovať v súlade so Preferuje staršie budovy slnovratom, ale vedia aj s veľa puklinami a dierasústavne šíriť svoj areál, aj mi. Ako nespoločenský keď ich na nových priestovták v blízkosti neznáša roch čaká celkom odlišný žiadnu konkurenciu, ani biotop. Tak nejeden druh len súrodencov. Je veľ„zbehol“ z ostrých skalkým bojovníkom o svoje natých útesov medzi ľudí územie a vie si ho vydoa horské bralá a vymenil Žltochvost domový (Phoenicurus ochruros) – samček (vpravo), samička (vľavo) byť od svojich súperov. ich za ľudské stavby (lastoROZLÍŠENIE vička), zanechal bútľavé dutiny to nižšie, aj človek, vôbec neza- a sever Európy nad 60 º s. z. š. Ide o operenca, ktorý v konfliktv lese a uchýlil sa na temnej ujíma. Ale dobre vie vyhodnotiť ešte neobýva. Do našich krajov ných situáciách telom opakovane povale (kuvik), alebo namiesto nepriateľov, aj sa prispôsobiť prichádza už vo februári (samce podrepuje. Po rovnej ploche sa vysokých stromov si postavil človeku, keď uvidí, že mu tento asi týždeň skôr) a potom si tu hýbe skokmi a let má vlnivý. hniezdo na do neba čneSamček je čierno-tmajúcich komínoch (bocian). vo-popolavo-sivý (pravý V dnešných časoch si svoj kominárik), len chvost biotop rozhodol vymeniť má žltej (hrdzavej) farby. aj žltochvost domový. Preto dostal aj meno žlRod žltochvostov (Phoenitochvost. Juvenilný samcurus) zoradený v rozvetveček má aj biele škvrny na nej čeľade drozdovitých (Turkrídlach. Samička je nádidae), patrí medzi menšie padne sivohnedá s hrdzavtáctvo tejto čeľade. Sú to vočerveným chvostom. spevavce, trochu menšie aj HNIEZDENIE štíhlejšie od vrabca. V Európe Už po príchode zo zije tento rod prezentovaný moviska si vyhliadne prajdvomi druhmi – žltochvosnú lokalitu, aj naznačí ju tom domovým a lesným. dlhým sedením a spevom ŽLTOCHVOST DOMOVÝ na dominantnom mieste (HÔRNY) – PHOENICURUS („To, čo odtiaľto vidím, je OCHRUROS, Gmelin 1774 moje teritórium!“). NedajPôvodným domovom bože, nech mu to územie tohto drobného operenca ohrozí votrelec – vypadne boli skalné útesy a roklito pravé presviedčanie, aj ny juhozápadnej Európy tvrdý boj na konároch, a Stredozemia. Aj vysoké ale aj vo vzduchu. Keď hory blízkeho vnútrozedoletia aj samičky, boj sa mia mu ako biotop neboli ešte stupňuje, tak o saprekážkou. Dnes však pred mičku, ako aj o miesto divokými hôrnymi priestranhniezdenia. Vcelku ani stvami pre svoje hniezdenie menší drobček, ani väčší dáva prednosť objektom, „krikľúň“. O prejavoch lásktoré vystaval človek. Je to ky párika ani nehovoriť, Vajíčka a mláďatá v búdke, ktorú postavil autor na jabloni dva metre pred terasou neobyčajne živý, vitálny vtáčik plný pohybu. Spevom dá o sebe vedieť ešte včasráno a trvá to do neskorého večera. Vidieť ho možno na dominantných miestach (na komíne, hrebeni striech...), kde sa cíti pánom, odkiaľ sa tvári, že ho

nepredstavuje nebezpečie. ROZŠÍRENIE Jeho celoročný areál je juhozápadná Európa. Už včas na jar sa zo zimoviska sťahuje na severovýchod a v tom smere rozširuje aj svoj areál. Ruské priestranstvá

6 /4893/ 8. 2. 2020 to je tiež osobitný ceremoniál. simplifikácii možno definovať tek, kým oznamujúci výstražný Keď sa všetko to stane, miskovité ako spev, vábivé volanie alebo znak je rýchle opakujúce dthniezdo stavia pár v dutinách výstražný znak na rôznych stup- dt-dt a prenikavým škriekavým stromov, domov, v búdkach, ňoch intenzity. Niekedy píšťaľové džek-džek-džek sa hlási v naozaj ba aj v neobývaných miestnebezpečných situnostiach atď. Materiál pre áciách. hniezdo sú konáriky, tráva, ŽLTOCHVOST LESmach a nakoniec ako výstelka NÝ – PHOENICURUS perie. Hniezdi dvakrát ročne PHOENICURUS, Lin(jar – leto), keď samička znesie né 1758 4 – 6 bielych vajec. Inkubácia Tento druh žltrvá 13 – 17 dní a starostlivosť tochvosta bol v mio mláďatá v hniezde 13 – 19 nulosti početnejší ako dnes. Je to operenec, dní. Mláďatá včas vyletujú, ktorý žije v lese, a tak čo je dodatočná starosť pre rodičov – ešte týždeň-dva ho ohrozuje naše naučiť ich základnú zručnosť nemilosrdné ničenie a ostražitosť nevyhnutnú pre stromového porastu. život v prírode. Žije v celej Európe okrem na Islande. VedPOTRAVA ľa lesov obýva aj staré Žltochvost je dobrý letec, akrobat. Stravuje sa hmyzom ovocné sady a parky, Žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus) (muchy, motýle, najmä pavúky). – samček ak sú dostatočne pokojné. Hmyz chytá vo vzduchu alebo Vo Vojvodine je najpočetnejší v strednom Banáte zbiera po zemi. V núdzi požiera tóny zmieša aj so škrípavými prv- a na Fruškej hore. Do našich aj bobule a semiačka. kami. Včasráno začína s vábivým krajov prichádza koncom marca, HLAS Žltochvost má široké hlaso- volaním – (cvrrr): rititi-ti, tiriti-ti začiatkom apríla a v jeseň sa sťavé spektrum, ktoré v konečnej alebo ešte vábivejším huit-tek- huje do Stredozemia a ďalej do

severnej Afriky a juhovýchodnej Ázie. Od žltochvosta domového sa samček odlišuje hrdzavočervenou až ohnivou hruďou a bielym čelom a temenom. Samička je podobná svojej rodáčke, ale má jemne hrdzavo-žltú hruď. Hniezdi v dutinách stromov, zriedkavejšie aj v puklinách s malým otvorom. Prvá znáška je spravidla májová. Na tú neskoro v lete, keďže sa včaššie sťahuje, sa rozhodne len v prípade sľubného počasia. V prípade druhej znášky si obyčajne vyhľadá novú dutinu a do starej sa vracia už len nasledujúceho roku. Ostatné charakteristiky reprodukcie sú podobné predchádzajúcemu druhu. Stravuje sa hmyzom a príležitostne aj bobuľami. Je lepším spevavcom od žltochvosta domového, s kombináciou píšťaľových a flautových tónov a rád imituje aj iné spevavce. Dobrým znalcom jeho spev môže byť aj poznávacím znakom. Pre jeho spevné charakteristiky ľudia ho vedia držať aj doma v klietkach. 

RASTLINNÁ VÝROBA

Výživa pšenice ozimnej Ľubica Sýkorová

vorba úrody zrna obilnín a kvalita zrna je počas pomerne dlhého vegetačného obdobia ovplyvňovaná celým radom agronomických opatrení. Dosahovanie stabilných úrod je otázkou správnej agrotechniky, ktorá zahŕňa celý rad pestovateľských opatrení, medzi ktoré patrí správna výživa a hnojenie rastlín. Koreňový systém pšenice ozimnej na dobrých štruktúrnych pôdach do zimy dosahuje do hĺbky 0,7 – 1,0 meter. Z tohto dôvodu má významnú úlohu pre optimálny rast a vývoj pšenice v jesennom období obsah živín v pôde. Nedostatok živín sa zvlášť prejavuje obmedzením metabolických procesov, ktorých výsledkom sú slabé a zle odnožené rastliny, ktoré pri silnejších zimách vymŕzajú. Prihnojenie ozimných obilnín dusíkatými hnojivami je v našej klimatickej

oblasti veľmi dôležité a nevyhnutné agrotechnické opatrenie. Treba pripomenúť, že dusíkaté zložky z rôznych foriem minerálnych hnojív v rovnakom množstve aktívnej látky sú rovnako hodnotné. Vo výžive ozimnej pšenice má osobitné postavenie dusík, ktorý je popri agroekologických faktoroch prostredia limitujúcim činiteľom úrody za predpokladu, že aj ostatné živiny sú dodávané v optimálnych množstvách. Aplikácia dusíkatých hnojív je v porovnaní s ostatnými hnojivami produkčne najúčinnejšia, ale súčasne aj najproblémovejšia. Pri vysokých dávkach zvyšuje poliehavosť rastlín, znižuje kvalitu produkcie, akumuluje dusičnany a rastlinami nevyužitý dusík sa vyplavuje do vodných zdrojov. Relatívne dlhé vegetačné obdobie ozimnej pšenice a značná pohyblivosť minerálnych foriem dusíka v pôde a s tým súvisiace možnosti strát dusíka podnietili zaviesť systém delenej výživy pšenice

dusíkom, ktorý sa považuje za regulátor úrodotvorného procesu. Prihnojenie dusíkom pozitívne ovplyvňuje rast produktívnych odnoží, počet zŕn v klase, hmotnosť tisíc zŕn, ale aj zabezpečí najvyšší prírastok hmotnosti zrna na aplikovanú dávku dusíka. Močovina sa môže používať pre všetky plodiny pestované na pôdach s neutrálnou a zásaditou (alkalickou) reakciou, čo znamená, že hodnota pH musí byť 7 a viac. Väčšina pôd v našej oblasti je neutrálna alebo alkalická, iba na menších plochách v povodí Dunaja bola zaznamenaná slabo kyslá reakcia. Na kyslých pôdach nie je vhodné aplikovať močovinu, ale dusíkaté hnojivá AN alebo KAN. Najpresnejšie a najdôkladnejšie určovanie množstva hnojiva potrebného na prihnojenie je možné len na základe analýzy N-min pôdy na obsah minerálneho dusíka. Viacročné skúsenosti potvrdzujú, že najskôr sa prihnoja

najrozvinutejšie porasty a len o 10 – 15 alebo 20 dní porasty slabšie, ktoré boli neskoro posiate. Dodržiavaním takéhoto spôsobu práce sa zabezpečujú minimálne straty dusíka z hnojív, pretože porasty v dobrom stave majú už dobre vyvinutý koreňový systém, ktorý môže oveľa efektívnejšie prijať dusík z pôdy, čo nie je možné v prípade slabších porastov. Prihnojenie porastov po snehu dávalo veľmi dobré výsledky, no, bohužiaľ, aj snehu máme v posledných rokoch čoraz menej. Hnojivo zároveň s topiacim sa snehom preniká do produkčnej oblasti koreňov prakticky bez strát. Treba pripomenúť, že na jednorazové prihnojenie je potrebné aplikovať do 70 kg/ha aktívnej látky dusíka. To zodpovedá množstvu asi 150 kg/ha močoviny. Väčšie množstvá sa musia rozdeliť na dve dávky. Prvá dávka sa aplikuje vo februári alebo začiatkom marca a druhé prihnojenie sa robí o 15 až 20 dní. 

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

STAROSTLIVOSŤ O OKRASNÚ ZÁHRADU

Škodcovia okrasných cibuľovín Ing. Ján Tancik, PhD.

astliny cibuľovín napáda mnoho druhov fytofágov počas celej vegetácie. Podzemné časti – cibule poškodzujú polyfágni škodcovia: drôtovce, pandravy, siatice, ale aj menej známe druhy škodcov, ktoré sú viac alebo menej špecializované na túto skupinu rastlín. Tu napr. patrí cibuľovka narcisová, cibuľovka zhubná či roztoč koreňokaz zhubný. Nadzemné časti cibuľovín napádajú rôzne druhy strapiek, háďatko zhubné, slizniaky, ale aj menej známy škodca ľaliovník obyčajný. CIBUĽOVKY Cibuľovka narcisová (Lampetia equestris) a cibuľovka zhubná (Eumerus strigatus) sú muchy z čeľade pestricovité – srb. osolike muve (Syrphidae), rad dvojkrídlovce (Diptera). Dospelé jedince týchto dvoch druhov podobne ako aj ostatné pestrice navštevujú kvety rôznych rastlín a sú významnými opeľovačmi. Larvy väčšiny pestríc sú taktiež významnými predátormi vošiek. Larvy cibuľovky narcisovej a zhubnej sa živia na rastlinách, teda sú škodcami a môžu zapríčiniť vážne škody. Môžu poškodzovať aj zdravé cibule, ale prevažne sú to sekundárni škodcovia. Prítomné sú na rastlinách, ktoré sú už poškodené inými škodcami alebo chorobami. Pri občasnom premnožení môžu spôsobiť vážne škody. CIBUĽOVKA NARCISOVÁ Dospelý jedinec je podobný malému čmeliakovi, telo má dlhé cca 12 mm, oranžovo-čiernej farby. Larva je bledožltá – špinavobiela a dorastie do dĺžky 18 mm. Kukla (puparium) je hnedej farby. VÝVOJ Cibuľovka narcisová prezimuje v

štádiu larvy a na jar, v máji – júni sa kuklí. Samičky kladú vajíčka vedľa hostiteľských rastlín do pôdy alebo priamo na cibule. Po niekoľkých týždňoch sa liahnu larvy, ktoré sa živia v cibuliach hostiteľských rastlín až do nasledujúcej jari, keď dospievajú. Má jednu generáciu počas roka. ŠKODLIVOSŤ Škodia larvy, ktoré sú polyfágne. Živia sa na cibuliach okrasných a lahôdkových cibuľovín: cibuľa, narcis, tulipán, kosatec, snežienka. Následkom ich pôsobenia cibule zahnívajú a stávajú sa nepoužiteľné. Väčší počet lariev na jednej cibuli môže za krátky čas úplne zničiť celú rastlinu. Dospelé jedince môžu prenášať hypopus roztočovi zhubnému, Rhizoglyphus echinopus, ktorý sa zakvačí na rôzne časti tela muchy. CIBUĽOVKA ZHUBNÁ Dospelý jedinec má telo dlhé 6 – 8 mm, kovovo-zelenej farby. Stehná zadaných nôh sú o niečo hrubšie ako predných. Krídla sú priesvitné. Larva dorastie do dĺžky 8 – 10 mm. Telo má výrazne článkovité, sivo-hnedej alebo žltočervenej farby. Na koncoch tela má 4 výrastky hnedej farby. Kukla, puparium je hnedočervené. VÝVOJ Prezimuje larva v pôde. Imága prvej generácie lietajú v máji a júni. Samičky kladú vajíčka na povrch cibúľ alebo na pôdu v blízkosti cibuľovín. Larvy sa liahnu za 5 až 10 dní, vyhľadávajú cibule a vžierajú sa do nich. Vývin lariev trvá asi jeden mesiac. Larvy sa kuklia vo vrchných vrstvách pôdy. Imága druhej generácie lietajú v auguste. Dorastené larvy buď opúšťajú cibule a kuklia sa v pôde, alebo zostávajú v cibuliach a prezimujú. Cibuľovka zhubná má počas roka dve generácie, ale vo veľmi teplých rokoch sa môžu objaviť aj jedince tretej generácie.

ŠKODLIVOSŤ Cibuľovka zhubná škodí v štádiu larvy podobne ako cibuľovka narcisová. Je tiež polyfág, škodí na okrasných cibuľovinách: na narcisoch, kosatcoch, hyacintoch, ale aj na cibuli kuchynskej. Môže škodiť niekedy aj na mrkve, zemiakoch, zeleri a cukrovej repe. Napadnuté rastliny poznáme podľa toho, že zaostávajú v raste, listy im vädnú a žltnú. Cibule postupne hnijú. Čiastočne poškodené cibule sú mäkké a na povrchu majú prepadnuté miesta. Cibule môžu mať aj úplne zničenú vnútornú časť, takže zostáva len vonkajší obal, ktorý sčernie. OCHRANA Po zbere cibúľ je potrebné vytriediť poškodené a skladovať len zdravé cibule. Sadiť len zdravé cibule a pred sadením sa odporúča namáčať ich vo vode s teplotou 43 – 44 °C v trvaní 3 hodiny a následne dobre vysušiť. Priamy zásah – postrek proti imágam sa robí v čase náletu múch, a to je v máji – júni. Z biologických prípravkov môžeme použiť biologický insekticíd na báze spinosadu. Má dobrú účinnosť aj na imága, aj na larvy. ĽALIOVNÍK OBYČAJNÝ – LILIOCERIS LILII Dospelý jedinec ľaliovníka obyčajného (srb. lukova buba) má telo čiernej farby, dlhé 6 – 8 mm, štít a krovky sú oranžovočervené, lesklé, nohy sú čierne. Vajíčka sú dlhé 1 mm, najprv oranžovočervenej farby, neskôr hnedej. Larvy sú oranžové s čiernymi hlavami, zvyčajne majú telo pokryté ich vlastným slizkým hnedým exkrementom; dorastú do dĺžky 8 – 10 mm. VÝVOJ Prezimuje imágo v pôde. Na jar po aktivácii imágo sa najprv živí na listoch a potom sa pári. Samičky kladú vajíčka do skupín po cca 12 kusov na spodnú časť listu vedľa hlavného nervu. Jedna

samička nakladie okolo 450 vajíčok. Žlto-šedé larvy sa liahnu po týždni a hneď sa živia na spodnej strane listov a neskôr aj na vrchnej strane. Najprv vyhrýzajú okienka na listoch, potom požierajú celý list. Preferujú miesta na liste, kde sa dotýka so stonkou. Dorastené larvy odchádzajú do pôdy, kde sa kuklia. Asi za 20 dní sa objavia dospelí jedinci, ktorí sa kŕmia až do zimy, nepária sa. Za jeden rok má obyčajne jednu generáciu, v priaznivých podmienkach môže vyvinúť dve generácie. ŠKODLIVOSŤ Ľaliovník obyčajný škodí na kultivovaných a divých ľaliách. Najvýznamnejšie škody spôsobujú larvy, ktoré sa hneď po vyliahnutí živia povrchovou vrstvou listov. Protiľahlá pokožka zostáva nepoškodená, tento symptóm sa nazývajú okienka. Staršie instary lariev sa živia kompletnými listami začnúc okrajom. Po konzumácii spodných listov sa pohybujú smerom nahor, aby našli nepoškodené listy. Môžu ich úplne zničiť tak, že zostane len stonka. Larvy sa môžu živiť aj kvetmi, pukmi a stonkou. OCHRANA Na záhradách môžeme ručne zberať imága a larvy škodcu. Vyžaduje si to dosť času a starostlivé pozeranie. Larvy sa ťažšie spozorujú, lebo majú telo prekryté trusom, čo im dáva hnedú farbu. Kĺžu sa tiež medzi prstami, preto sa odporúča nosiť latexové rukavice. Proti larvám môžeme použiť biologický prípravok, botanický insekticíd na báze neemového oleja, ktorý ničí larvy a odpudzuje imága. Účinnejší je na mladšie larvy, lebo staršie sú odolnejšie. Postrek sa musí opakovať každých 5 – 7 dní. Biologický insekticíd na báze spinosadu má taktiež dobrú účinnosť aj na imága, aj na larvy. 

6 /4893/ 8. 2. 2020

OCHRANA RASTLÍN

Mrkvová koreňová voška – menej známy škodca mrkvy

Ing. Ján Tancik, PhD.

emphigus phenax (Borner & Blunck) – mrkvová koreňová voška (srb. korenova vaš mrkve) je jedným z nebezpečnejších škodcov mrkvy najmä na severe západnej Európy (Anglicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Švédsko, Poľsko). Známa je aj v strednej Európe (Srbsko, Maďarsko) a zaznamenaná je aj v Turecku a v západnej Sibíri. V Poľsku je táto voška zaradená do skupiny najvýznamnejších škodcov. V minulom roku sme mrkvovú koreňovú vošku vo väčších množstvách zaznamenali aj na porastoch mrkvy na juhozápade Slovenska. POPIS ŠKODCU Táto voška má dve formy: okrídlenú a bezkrídlu. Okrídlené samičky sú tmavožlté, dlhé 1,5 – 2,4 mm. Bezkrídle partenogenetické samičky sú bledožlté, žltkasto-biele, s bielymi voskovými vláknami na konci tela. Telo je dlhé 1,7 – 2,6 mm. ŽIVOTNÝ CYKLUS Primárnym hostiteľom mrkvovej koreňovej vošky je topoľ čierny (Populus nigra), kde tento škodca prezimuje v štádiu vajíčka kladeného do štrbín kôry. Na jar sa samičky živia na listoch topoľov a spôsobujú vytváranie nádorčeka (hálky), obyčajne uprostred listu vedľa hlavného nervu. Tvar ná-

dorčeka je podlhovastý, hrúbka nádorčeka je 5-krát hrubšia ako hrúbka listu, povrch hálky je mierne zvráskaný, farba na vrchnej časti je červená so žltými stranami. Na topoli vytvára dve generácie. Druhú generáciu tvoria okrídle-

vošky rozmnožujú partenogeneticky, samičky rodia živé larvy. Na mrkve zostávajú až do jesene, vytvárajúc viac generácií. V jeseň sa okrídlené samičky vracajú na topole, kde samičky po oplodnení kladú vajíčka, ktoré prezimujú. P. phenax sa však môže vyvíjať aj výlučne na sekundárnych hostiteľoch (anholocyklycky). EKOLÓGIA Mrkvovej koreňovej voške vyhovuje teplé a suché počasie počas leta, v júli a auguste. Ak je viac rokov po sebe s teplým a suchým letom, potom prichádza k premnoženiu. V prírodných podmienkach sú vošky P. phenax často napadnuté entomofágnou hubou Zoophtora nouryi (Reumad. Et Henneb.) z radu Entomophtorales. ŠKODLIVOSŤ Mrkvová koreňová voška škodí vyciciavaním štiav z koreňov mrkvy. Príjem vody a minerálnych látok je pozastavený alebo znížený. To vedie k pomalšiemu rastu, čo zase môže spôsobiť zníženie úrody až o 21 % a taktiež zníženie Biele voskové vlákna na miestach, obsahu cukrov a sušiny v koreni napadnutej mrkvy. Ak vytiahnekde bola kolónia vošiek me napadnuté rastliny z pôdy, jasne uvidíme vošky na koreňoch né samičky, ktoré koncom júna, skryté v bielej voskovej pavučinke. začiatkom júla opúšťajú listové V rokoch s väčším výskytom sa nádorčeky na topoľoch a odlie- môže zaznamenať aj intenzívny tajú na sekundárneho hostiteľa, výskyt mravcov. Rovnako ako pri a to je mrkva, pestovaná alebo mnohých druhoch vošiek mravce divorastúca. Tu sa na jej koreňoch využívajú prebytočné cukry, ktoré

vylučujú vošky na koreňoch. V súkromných záhradách je zriedkavý silnejší výskyt tohto škodcu, na väčších plochách je častejší silný výskyt. OCHRANA Z preventívnych agrotechnických opatrení významné opatrenie je dodržiavanie osevného postupu. Treba sa vyhýbať vysievaniu mrkvy v blízkosti topoľov, keď býva napadnutie skoršie a na mladšej mrkve sú väčšie škody. Niektorí autori uvádzajú, že toto opatrenie nie je až také efektívne, lebo vošky môžu byť vetrom prenášané na veľké vzdialenosti. V letnom období porast mrkvy môžeme prekryť netkanou textíliou alebo hustou sieťou, aby sa zabránil dolet okrídlených vošiek. Časté zavlažovanie znižuje poškodenie. PRIAMA OCHRANA V Poľsku za prah škodlivosti považujú výskyt jednej kolónie vošiek v rade dlhom 0,5 m. Hodnotí sa na troch miestach na 1 ha. Dobrú účinnosť dosahovali morením osiva insekticídmi. Ochrana sa môže robiť postrekom v čase náletu okrídlených vošiek do porastu. Používajú sa pyretroidy. V ekologickej produkcii sa používajú botanické prípravky, napríklad na báze azadirachtínu alebo prírodného piretrínu. 

Kolónia mrkvovej koreňovej vošky

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

FEBRUÁR V NAŠEJ ZÁHRADE

Pripravujeme jamy na jarnú výsadbu Ľubica Sýkorová

osledný zimný mesiac býva chladný, niekedy dokonca mrazivejší ako január. Zvyšujú sa rozdiely teploty medzi dňom a nocou. Koncom februára sa príroda začína prebúdzať zo zimného spánku, rozkvitajú prvé snežienky a šafrany, môžu sa objaviť prvosienky a skoré narcisy. Február je zvyčajne vhodný na vysádzanie krov a stromov, pokiaľ nie sú veľmi silné mrazy. Využijeme ho taktiež na presvetľovanie stromov, ruží, krov a popínavých rastlín. OVOCNÁ ZÁHRADA Za priaznivého počasia dokončíme presvetľovací a zmladzovací rez ovocných drevín. V predjarí sa dobre hoja rezné rany, a preto pokračujeme v presvetľovacom reze ovocných stromov, ktoré sme doposiaľ neprerezali. Ak stále nie sme hotoví s presvetľovacím rezom kôstkovín, urýchlene ho dokončíme. Súčasne skrátime vetvy všetkých stromov určených na jarné preštepovanie za kôru, ošetríme staršie rany po zle odrezaných vetvách a zatrieme ich štepárskym voskom. Začiatkom mesiaca môžeme ešte narezať vrúble na jarné očkovanie, koncom februára môžeme začať vhodným spôsobom vrúbľovať čerešne, višne a marhule. Štepy na predjarné štepenie uložíme v nevykurovanej miestnosti do debničky s pieskom. Pri vrúbľovaní budeme potrebovať dobrý ostrý nôž na očkovanie, záhradnícke nožnice, pásku na očkovanie, vosk na očkovanie alebo stromový balzam. Drôtenou kefou očistíme kmene a silnejšie konáre ovocných drevín od starej borky a machu. Kmene stromov a hrubšie konáre stále môžeme natierať vápenným mliekom. Náter slúži ako ochrana pred praskaním kôry pod vplyvom prudkého striedania teplôt. Spod stromov vyhrabeme zvyšky opa-

daného lístia. Ak nebolo napadnuté chorobami a škodcami, môžeme ho prisypať do kompostu. Mumifikované (zhnité a vysušené) plody sú zdrojom nákazy, preto ich musíme z koruny stromov odstrániť a zlikvidovať. Prezimujúcich škodcov nachádzame v najrôznejších štádiách vývoja, a to nielen pod kôrou,

mentmi (základné živiny – dusík, fosfor, draslík, horčík) a stopovými prvkami (zinok, meď, bór, molybdén). Pokračujeme v reze viniča. Ker najprv očistíme a odstránime prebytočné výhonky, necháme len dva zdravé ťažne, ktoré skrátime podľa vitality rastliny. Začíname najprv so staršími rastlinami, po-

ale aj na mladších vetvách blízko pukov. Typickým príkladom je priadkovec obrúčkatý, ktorého vajíčka už podľa názvu tvoria prstenec pripomínajúci hadiu kožu obmotanú okolo vetvičky. Vajíčka piadivky jesennej majú oválny tvar a upozornia nás na seba červenožltým sfarbením. Guľaté červené vajíčka patria zase roztočcovi ovocnému a pomerne veľké vajíčka čiernej farby voške listovej. Mechanickým odstránením škodcov ochrana ovocných stromov nekončí. Určite niektoré prehliadneme a keď sa rozmnožia, budeme mať s ich likvidáciou oveľa viac práce. Z toho dôvodu sa vyplatí vykonať zimný postrek, ktorý robíme práve v tomto čase za miernejšieho počasia, aby zmes na dreve nemrzla. Postrekovou látkou treba stromy dôkladne „umyť“, aby bol postrek účinný. Na vhodných miestach vykopeme jamy na jarnú výsadbu krov a stromčekov. Ovocné stromy prihnojíme hnojivami s mikroele-

stupne prechádzame k mladším kmeňom. Ak je už vinič s vyššími kmeňmi prestarnutý, omladzujeme ho. Starý kmeň odrežeme čo najnižšie pri zemi a výhonky vyrastené z náhradného čapíka zostrihneme v potrebnej výške na vypestovanie nového kmeňa. Nesmieme zabudnúť nechať len dva letorasty a jeden na jeho spodku ako náhradníka. Ostatné očká onedlho po vyrastení vylámeme. Ak chceme, aby nám jahody vykvitli už v priebehu apríla a v máji začali plodiť, môžeme ich už vo februári prikryť fóliovým tunelom. V čase kvetu však nesmieme zabudnúť na otvorenie postranného krytu, aby sme umožnili opeľovanie hmyzom. OKRASNÁ ZÁHRADA Ak sa vo februári oteplí a pôda už nie je hlboko premrznutá, môžeme začať s vysádzaním stromov a kríkov s opadavými listami. Nezabúdajme, že veľkosť jamy musí postačovať na voľné uloženie koreňového balu, aby sme nemuseli

jednotlivé korienky stláčať. Ak sme vyhĺbili jamy už na jeseň, teraz ich iba očistíme. Každá rastlina musí byť zasadená tak hlboko, ako na predchádzajúcom stanovisku. To si ľahko overíme podľa rozdielneho sfarbenia kmeňa na koreňovom krčku. Do jamy pridáme okrem humóznej zeminy aj dostatok kompostu, aby sa stromček dobre vyvíjal. Ešte pred výsadbou do zeme zatlčieme kôl na podoprenie. Za priaznivého počasia možno vysádzať nový živý plot z opadavých drevín (aj iné opadavé kry). Tento mesiac je priaznivým obdobím aj na radikálnejšie skrátenie a rez živých plotov. Ak nemrzne, nesmieme zabúdať na zálievku vždyzelených drevín. Koncom mesiaca treba tesne pri zemi zrezať trsy okrasných tráv a suché trsy trvaliek. Ak korene trvaliek vytiahol a obnažil mráz, treba ich zatlačiť späť do pôdy alebo zasypať zeminou. Treba pamätať na to, že si všetky cibuľoviny a hľuznaté rastliny, ktoré kvitnú na jar, vyžadujú chránené a slnečné miesto. Vo februári treba v záhrade začať s prípravami na jar. Je najvyšší čas zaobstarať si osivá letničiek. Od polovice mesiaca – ak nemrzne, môžeme začať s výsadbou dvojročiek (sirôtky, nezábudky) priamo do záhonov. Ak sa teplomer vyšplhá až k 10 °C, môžeme sa pustiť do rezania záhonových ruží a riadne ich skrátiť na dve až tri očká. S popínavými ružami už budeme zaobchádzať opatrnejšie a odstránime iba koncové kvetenstvá z minulého leta. Ak vydrží teplejšie počasie až do konca mesiaca, môžeme trochu skrátiť mladé výhony veľkokvetých a neskôr kvitnúcich odrôd plamienkov, aby zostala zachovaná kostra rastliny.

6 /4893/ 8. 2. 2020

AKO POMÔCŤ CHORÉMU PSÍKOVI?

Skúste to s bylinkami ZLÉ TRÁVENIE ALEBO NACHLADNUTIE Rovnako ako nás, aj psíky tieto dva neduhy trápia najčastejšie. Odborníci na výživu psov odporúčajú pri prechladnutí podávať harmanček. Že je psík prechladnutý, spoznáte ľahko, prejavy sú podobné ako u človeka: tečie mu z nosa a kýcha. Ak má teda pes nádchu, dajte mu pár kvapiek kamilkovej tinktúry do pelechu. Harmanček môžete psíkovi takto podávať aj preventívne. Dokonca pôsobí priaznivo na nervový systém psov a je vhodný aj na zápaly žalúdka či ďasien. NA POSILNENIE IMUNITY Ak potrebujete posilniť imunitu

vášho psíka, pridajte mu do stravy šípky, ktoré obsahujú vitamín C. Môžete ich použiť aj vo forme sirupu, rovnako dobre pôsobia

aj ďalšie sirupy – echinaceový či skorocelový. AKO BYLINKY PODÁVAŤ? Už sme spomenuli formu tinktúry

a sirupu, ale úplne najbežnejší a najjednoduchší variant je pridať psíkovi nakrájané alebo nadrobené bylinky do misky s jedlom. Použiť môžete bylinky čerstvé i sušené, zvyčajne psi nemajú problém toto jedlo zjesť. SPOKOJNÉ PSIE BRUŠKÁ Zlé zažívanie psíkov trápi veľmi často. Tieto bylinky by im mali pomôcť: – oregano – pomôže pri hnačke či plynatosti, je účinné proti črevným parazitom; – bazalka – pomáha zlepšiť trávenie; – čili – ak psík nechce žrať a vy máte podozrenie na nechutenstvo, pridajte mu do misky malé množstvo čili; – škorica – zvyšuje energiu a vitalitu psov; – zázvor – upokojuje žalúdok, má protirakovinové účinky; – kurkuma – prečisťuje krv a dezinfikuje rany. 

ZDRAVIE A MY

Prečo je spanie na ľavom boku zdravšie? S panie na ľavom boku je najzdravšia poloha pri spánku nielen pre tehotné ženy. Aby sme sa vyspali do ružova, mali by sme chodiť spať pred polnocou, v posteli tráviť 6 až 8 hodín a ležať na kvalitnom matraci. Čo sa ale príliš nerieši, je konkrétna poloha pri spánku, ktorá však veľmi ovplyvňuje jeho výslednú kvalitu. V akej pozícii by ste teda mali ležať? Ideálne na ľavom boku. Prezradíme vám, čím je spanie na ľavom boku také zdravé. VÝHODY SPANIA NA ĽAVOM BOKU Na výhody spania na ľavom boku poukazuje už po tisíce rokov indická ajurvéda, ktorá vychádza z umiestnenia vnútorných orgánov v našom tele. Aj podľa dnešných vedcov práve spanie na ľavom boku vedie pravdepodobnejšie k výdatnejšiemu a kvalitnejšiemu spánku a má veľa zdravotných výhod. Poďme si ich zhrnúť. UROBÍME VEĽKÚ SLUŽBU SVOJMU SRDCU Srdce je v našom tele umiestnené na ľavej strane. Keď budete každú noc spať na ľavom boku, veľmi svojmu najdôležitejšiemu orgánu uľahčíte. S ohľadom na

zákon gravitácie sa zlepšia jeho prekrvenie aj činnosť. ZLEPŠÍTE ČINNOSŤ LYMFATICKÉHO SYSTÉMU Podľa ajurvédy je ľavá strana nášho tela dominantnou stranou lymfy. Keď teda budete pravidelne líhať na ľavý bok, posilníte tým fungovanie

Ak ste k páleniu záhy náchylnejšie, spite na ľavom boku. K zmierneniu tejto nepríjemnosti dôjde už v priebehu niekoľkých minút. Keď si ľahnete na ľavú stranu, žalúdok vo vašom tele bude prirodzene visieť smerom nadol. Žalúdočné šťavy sa tak dostanú na jeho spodnú stranu.

lymfatického systému. Vďaka tomu sa vaše telo ľahšie zbaví toxických a odpadových látok, ktoré vyfiltruje cez lymfatické uzliny. ZBAVÍTE SA PÁLENIA ZÁHY Nemôžete pravidelne zaspať, pretože vás trápi pálenie záhy?

Budú tak mať minimálnu možnosť dostať sa vám do pažeráka a vyvolať pálenie záhy. RÁNO SA ĽAHŠIE VYPRÁZDNITE Čo sa ďalej stane, keď budete spať na ľavej strane? Natrávená potrava, ktorú ste skonzumovali

počas dňa, vám pod vplyvom gravitácie ľahšie prekĺzne z tenkého čreva do čreva hrubého. Keďže spanie na ľavom boku podporuje správnu činnosť čriev, ráno sa vám bude oveľa lepšie vyprázdňovať. BUDE VÁM TO LEPŠIE MYSLIEŤ Pokiaľ duševne pracujete, je pre vás spanie na ľavom boku ideálnou polohou pri spánku. Podľa ajurvédy totiž budete mať po prebudení oveľa lepšiu mozgovú aktivitu. Táto spánková pozícia totiž zlepšuje činnosť mozgu, z čoho môžu vyťažiť maximum tak duševne pracujúci, ako aj študenti. IDEÁLNA POLOHA V TREŤOM TRIMESTRI TEHOTENSTVA Lekári sa zhodujú, že spanie na ľavom boku je tou najlepšou polohou zvlášť pre ženy, ktoré sa nachádzajú v poslednom trimestri tehotenstva. Prečo by tieto nastávajúce mamičky mali ležať na ľavom boku? V tejto polohe im bude v tele lepšie cirkulovať krv, ktorá sa tak ľahšie dostane k obličkám ženy aj k samotnému bábätku. Tehotné ženy však nemusia na ľavom boku spať len tak. Mali by si hornú nohu podložiť vankúšom. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

masť, do ktorej postupne pridáme rozpučené strúčiky cesnaku, rozmarín a predvarené zemiaky.

Krémová cesnačka Suroviny: 500 g zemiakov, 1 hlavička cesnaku, olivový olej, 3 lyžice masla, morská soľ, čierne korenie, 1,5 l zeleninového vývaru, 250 ml smotany na šľahanie, 1 francúzska bageta, čerstvá pažítka Takto sa to podarí: Zemiaky a cesnak očistíme. Zemiaky nakrájame na väčšie kúsky a strúčiky cesnaku nadrobno. Do väčšieho hrnca pridáme trochu olivového oleja a 1 lyžicu masla. Keď sa maslo rozpustí, pridáme nasekaný cesnak. Restujeme, kým cesnak získa zlatistú farbu. Potom pridáme nakrájané zemiaky, vývar, soľ a korenie. Varíme pod pokrievkou na miernom ohni, kým zemiaky nezmäknú. Uvarenú polievku rozmixujeme pomocou

Ryžový nákyp s broskyňami

tyčového mixéra dohladka. Vrátime späť na oheň, prilejeme smotanu, pridáme 1 lyžicu masla a necháme prejsť varom. Medzitým nakrájame bagetu na tenké plátky a opečieme ju na panvici s rozohriatym zvyšným maslom po oboch stranách do zlatohneda. Vychladnuté bagetky potrieme zľahka cesnakom. Polievku servírujeme ozdobenú nasekanou čerstvou pažítkou a s opečenou bagetou.

Bravčové pliecko s kyslou kapustou a zemiakmi Suroviny: 600 g bravčového pliecka bez kosti vcelku, 3 strúčiky cesnaku, soľ, mleté čierne korenie, čerstvý rozmarín, 1 cibuľa, 400 ml tmavého piva; 2 lyžice bravčovej masti, 2 cibule, celé korenie, 4 bobkové listy, celá rasca, 2 lyžice kryštálového cukru, 800 g kyslej kapusty, soľ, 200 ml studenej vody; 800 g zemiakov, soľ, 2 lyžice bravčovej masti, 4 strúčiky cesnaku, čerstvý rozmarín, soľ, mleté čierne korenie Takto sa to podarí: Mäso – do očisteného mäsa narežeme 6 otvorov, do ktorých vložíme na polovice prekrojené strúčiky cesnaku. Preložíme do zapekacej misy a ochutíme soľou, čiernym korením a rozmarínom. Pridáme na mesiačiky nakrájanú cibuľu a podlejeme približne 300 ml tmavého piva. Pečieme v rúre vyhriatej na 200 °C asi 2 hodiny. Mäso počas pečenia polievame výpekom. Približne v polovici pečenia môžeme

Suroviny: 250 g guľatozrnnej ryže, 700 ml plnotučného mlieka, 120 g zmäknutého masla, 50 g medu, 5 vajíčok, kôra z 1 citróna, ½ lyžičky soli, 400 g zaváraných broskýň, 80 g kryštálového cukru; maslo a hladká múka na vysypanie formy Takto sa to podarí: Umytú ryžu uvaríme v mlieku. Počas varenia miešame, aby sa nepripaľovala. Maslo s medom vyšľaháme do peny. Postupne po jednom zašľaháme žĺtky, citrónovú kôru a nakoniec aj vychladnutú ryžu. Z 2 bielkov a štipky soli vyšľaháme tuhý sneh a opatrne zapracujeme do ryžovej zmesi. Polovicu zmesi navrstvíme do maslom vymazanej a múkou vysypanej formy (najlepšie s vyberateľným dnom 22 x 22 cm). Na ňu uložíme scedené broskyne (šťavu si

VIII

odložíme na neskôr) a prikryjeme druhou polovicou ryže. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C približne 20 minút. Medzitým zvyšné bielky spolu s cukrom miešame metličkou nad vodným kúpeľom, kým sa cukor rozpustí. Potom vyšľaháme na vysokých otáčkach tuhý lesklý sneh. Na upečený nákyp ozdobne navrstvíme sneh, vložíme naspäť do rúry a pečieme ešte 10 minút pri 200 °C. Ryžový nákyp podávame preliaty šťavou z kompótu.

Mriežkový koláč z lineckého cesta

priliať zvyšné pivo. Kapusta – vo väčšom kastróle roztopíme bravčovú masť. Pridáme nadrobno nasekané cibule, nové a celé čierne korenie, bobkové listy a rascu. K dozlatista orestovanej cibuli prisypeme cukor a premiešame. Keď sa cukor roztopí, pridáme kyslú kapustu bez šťavy, premiešame, osolíme a podlejeme studenou vodou. Pod pokrievkou dusíme domäkka. Restované zemiaky – očistené zemiaky nakrájame na mesiačiky a 2 – 3 minúty povaríme vo vriacej osolenej vode. Zemiaky precedíme a necháme odkvapkať. Na panvici roztopíme bravčovú

Suroviny: Na cesto: 210 g najemno pomletých piškót, 210 g mletých mandlí, 210 g hladkej múky, 210 g práškového cukru, 1/2 lyžičky škorice, 1/2 lyžičky mletých klinčekov, 1 vanilkový struk, 210 g masla, 8 žĺtkov. Na plnku: 800 g višňového džemu, šťava z 1 citróna. Na potretie: 1 vajíčko, 1 žĺtok, štipka soli Takto sa to podarí: V mixéri s nadstavcom zmiešame všetky suché ingrediencie. Pridáme studené maslo nakrájané na kocky a vymiešame na mrveničku. Prilejeme rozšľahané žĺtky a miešame, kým sa cesto spojí. Zabalíme ho do fólie a dáme do chladničky aspoň na 30 minút. Stuhnuté cesto rozdelíme na apolovice. Jednu polovicu rozvaľkáme na pomúčenej doske do tvaru kruhu a vystelieme dno aj boky formy (priemer 26 cm).

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 502 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Ochutíme soľou a čiernym korením a za občasného miešania opekáme do zlatohneda.

Prebytočné okraje zrežeme a dno popicháme vidličkou. Cesto naplníme džemom zmiešaným s citrónovou šťavou. Druhú polovicu cesta rozvaľkáme na hrúbku asi 5 mm, ozdobne vykrojíme a uložíme na džem alebo nakrájame na pásy a vytvoríme mriežku. Potrieme vajíčkom rozmiešaným so žĺtkom a štipkou soli. Pečieme pri teplote 180 °C približne 45 minút. Pred podávaním môžeme posypať práškovým cukrom. Recepty z internetu

Z KNIŽNEJ PREMIÉRY V STAREJ PAZOVE

K jubileu najstaršej slovenskej školy

Anna Lešťanová

roku 2020 si Staropazovčania pripomínajú úctyhodné jubileum –– 250 rokov príchodu Slovákov do tohto prostredia. Práve v tomto duchu sa v stredu 29. januára v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka niesla premiéra knihy 245 rokov slovenskej školy v Starej Pazove 1770 – 2015 autora Jána Horváta (1941 Stará Pazova). Škola pracuje nepretržite štvrť milénia, takže staropazovská slovenská škola je najstaršia škola vo svete so slovenským vyučovacím jazykom. Po uvítacích slovách riaditeľ školy Janko Havran pripomenul, že mo-

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami a Obec Stará Pazova. Je to piata monografia, ktorá sa zaoberá dejinami, totiž významnou časťou dejín slovenskej komunity v Starej Pazove – školstvom. Pútavý rozhovor o vzniku knihy s autorom Jánom Horvátom v starej školskej lavici viedla Miruška Kočišová, ktorá bola i moderátorkou programu. Na knihe autor intenzívne pracoval tri roky. Na premiére sa návštevníkom prihovoril aj recenzent Jaroslav Miklovic, profesor dejepisu v škole. Okrem iného uviedol: „V monografii 245 rokov slovenskej školy v Starej Pazove 1770 – 2015

Rozhovor s Jánom Horvátom v starej školskej lavici viedla Miruška Kočišová

nografia 245 rokov slovenskej školy v Starej Pazove 1770 – 2015 vznikla vďaka návrhu MOMS Stará Pazova a vydanie knihy finančne podporili

autor Ján Horvát, zberateľ, kronikár, spolkár, matičiar, sa opieral o bohatý archívny materiál, buď z vlastného archívu, alebo z oblastných archí-

Úryvky z monografie čítala Katarína Topoľská

Recenzent knihy Jaroslav Miklovic

• KULTÚRA •

Libuška Lakatošová gratulovala autorovi publikácie k kapitálnemu dielu

vov, akými sú Archív Sriemu v Sriem- fotografiami, prepismi dôležitých skej Mitrovici a Vojvodinský archív dokladov týkajúcich sa školy a školv Novom Sade, potom o dobovú tlač ského života. Osobitný význam a písané historické má aj zoznam všetpramene, a chronokých zamestnancov logicky systematizood roku 1770 až po val zozbierané údaje rok 2015. Podľa slov do monografie.“ profesora MikloviKniha je rozdeca monografia má lená do niekoľkých veľký význam nie častí, a to podľa iba pre staropazovhistorických obdoských Slovákov, ale bí. Významné segaj širšie, lebo sú v nej menty publikácie sú prezentované údaškolské zápisnice a je týkajúce sa dejín nariadenia vojendolnozemského ských vrchností, z školstva, a preto, ktorých môžeme že je hodnotným čerpať údaje nielen Titulná strana monografie príspevkom nie iba o školstve, ale aj o k dejinám slovenskéspoločenskom žiho dolnozemského vote z toho obdobia. Monografia školstva, ale i k regionálnym dejimá viac ako 400 strán a bohato je nám Sriemu a k dejinám školstva ilustrovaná skenovanými dokladmi, na Vojenskej hranici. Na ilustráciu úryvky z knihy prečítala Katarína Topoľská, lektorka knihy a profesorka slovenského jazyka a literatúry v tejto škole. Medzi početnými hosťami na premiére knihy bola aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, ktorá sa autorovi poďakovala, že toto kapitálne dielo uzrelo svetlo sveta. Ján Horvát patrí medzi najväčších zberateľov a kronikárov vojvodinských Slovákov a zároveň je i jedným z najväčších zberateľov v Srieme. V umeleckej časti programu zaspievali známy operný spevák V umeleckej časti programu Boris Babík a žiacky chór. vystúpil i známy operný spevák Boris Babík 6 /4893/ 8. 2. 2020

Kultúra SNEMOVALI HAJDUŠICKÍ OCHOTNÍCI

Hŕstka entuziastov udržiava činnosť Vladimír Hudec

j napriek početným problémom KUS Bratstvo v Hajdušici obstáva a prispieva k tomu, aby slovenská pieseň, tanec, tradícia v tejto juhobanátskej dedine aspoň občas boli prítomné. Konštatovali to na výročnom zhromaždení spolku v utorok 28. januára, keď prerokovali minuloročnú činnosť. V správe o činnosti sa uvádza, že činnosť spolku bola zaťažená predovšetkým nedostatkom členov. Už dlhšie totiž spolok zápasí s malým počtom členov, tak tanečníkov, ako aj spevákov, a obstáva iba vďaka entuziazmu tých najvytrvalejších, ktorí obetujú svoj voľný čas na činnosť v spolku. Totiž v mládežníckej tanečnej skupine je iba 10 tanečníkov, z toho iba traja chlapci. V ženskej speváckej skupine je toho času aktívnych 7 žien (všetky staršie od 50 rokov) a občas sa k nim pripoja dve dievky. Predsa aj za takých okolností sa im podarilo pripraviť program, s ktorým vystúpili na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... a na Slovenských národných slávnostiach. Domácim divákom sa predstavili na tradičnom kirvajovom celovečernom koncerte, keď uhostili aj

Väčšia časť hajdušických ochotníkov pred vystúpením na večierku medzinacionálnej tolerancie v Plandišti (foto: z archívu autora)

Zo zasadnutia hajdušických spolkárov

Folklórny súbor Dukati z dediny Margita so srbskými a rumunskými tancami. Zúčastnili sa aj na multikultúrnom programe v organizácii plandištských Macedóncov. Spolkári na výročnom zhromaždení však konštatovali, že sa im nepodarilo

zorganizovať zájazd do niektorej inej dediny, čo súvisí so zlaďovaním povinností členov. Totižto súbor je malý a aby fungoval, musia byť prítomní všetci, čo je v podstate veľmi ťažko dokázať. Keďže doterajší predseda spolku

Nenad Folťan podal demisiu a z rôznych dôvodov výkonný výbor zostal bez niekoľkých členov, na tomto zhromaždení si prítomní členovia spolku zvolili nové vedenie. Pre ľahšie fungovanie počet členov výkonného výboru z doterajších 9 zmenšili na 5. Funkcie predsedu spolku sa prijal mladý Vladimír Hraško, ktorý je zároveň aj umelecký vedúci. Po boku mu bude podpredseda, hudobník Jaroslav Greksa. Tajomníkom a pokladníkom zostal Vladimír Hudec a členmi výkonného výboru budú aj Miroslav Orgován a Michal Hrudka. „Plán práce by sa nemal podstatnejšie meniť. Plánujeme totiž nacvičiť obyčaj, do ktorej zapojíme tanečnú a spevácku skupinu, a možno aj jeden štylizovaný tanec pre FF Tancuj, tancuj... Okrem toho ženy nacvičia ďalšie dve piesne, s ktorými tiež vystúpia v Hložanoch. Chceli by sme obnoviť činnosť Detského folklórneho súboru Lastovičky a vystúpiť na Zlatej bráne, lebo bez toho veľmi rýchlo zostaneme bez tanečníkov. Počas vianočných sviatkov sme totiž zistili, že máme dosť detí od prvého do štvrtého ročníka, ktorí majú záujem o túto prácu, a chceli by sme to využiť. Myslím si, že by sme okrem tých tradičných aktivít museli absolvovať aj aspoň jeden zájazd do niektorej slovenskej dediny, a to možno do Sriemu, kde sme ešte neboli. Peniaze asi nebudú problém, iba treba zladiť čas,“ povedal nám nový predseda spolku Vladimír Hraško.

UDELILI UZNANIA MATICE SRBSKEJ

Za celoživotné dielo a zachovanie identity Miroslav Pap

edzi aktivity Matice srbskej každoročne patrí aj udeľovanie uznaní zaslúžilým jednotlivcom alebo inštitúciám. V aktuálnom roku boli udelené v stredu 22. januára v slávnostnej sieni Matice srbskej v Novom Sade. Na začiatku slávnosti uznanie udelili Srbskej akadémii vied a umení (SANU). Ako vystihol jej riaditeľ Vladimír Kostić, je to uznanie získané od inštitúcie, ktorá je na vyššej úrovni a dlhé roky je kľúčová pre

www.hl.rs

Srbsko. Zdôraznil, že uznanie predstavuje ocenenie ťažkej práce, ktorú každodenne vykonávajú. Uznanie udelil predseda Matice srbskej Dragan Stanić. Uznanie za rok 2018 Matica srbská udelila Dr. Dragoljubovi Petrovićovi za prínos vo vyučovaní srbského jazyka a zachovávanie srbskej jazykovej kultúry. Druhý odmenený je Dr. Milorad Pupovac a uznanie dostal za zachovávanie srbskej identity a srbskej jazykovej kultúry v Chorvátsku. Komisia v čele s Draganom Matickim sa jednohlasne zhodla o laureátoch ešte na jar v minulom roku, no pre rôzne zmeny v Matici ceny nemohli

Informačno-politický týždenník

byť odovzdané odmeneným. goljuba Petrovića prevzal jeho brat Pupovac v príhovore uviedol: Ilija Petrović. „Získanú cenu treba chápať ako motiváciu k ďalšej práci. Potrebné je vynaložiť ešte mnoho úsilia na zlepšenie postavenia srbskej menšiny v Chorvátsku. Naša práca je buď na samom začiatku, alebo nikdy nebola ukončená.“ Za matičné uznanie sa poďakoval predseda Srbskej Cenu v mene akadémie vied a umení Vladimír Kostić (foto: maticaprofesora Dra- srpska.org.rs) • KULTÚRA •

PRI ŠÁLKE ČAJU SO VŠESTRANNOU PROFESORKOU GEOGRAFIE LIBUŠOU SIMENDIĆOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Neusnula na vavrínoch Anna Horvátová

roky, pracovala som s výbornými ľuďmi, na ktorých si často aj dnes s úctou spomínam. K tomu som mala dobrú príležitosť zoznámiť sa s rozličnými ľuďmi, v rôznych situáciách a rôznych krajoch.“ KTO BOLA PEKNÁ ANKA Z BREHOV? Spomínate si na rovnomenný film? „Akoby nestačili štúdiá, Klasy, Šafárik, TV. Veď také niečo sa neodmieta, totižto naskytla sa mi príležitosť zahrať vo filme Anka

je profesorom zemepisu a taktiež pracoval v RTV NS. „Často sa nás opytujú, či sme my rodičmi Andreja a Dávida, a vtedy nám je srdce plné,“ lebo už teraz ich deti prekonali. Okrem toho, že sú chlapci výborní žiaci, sú i výnimoční recitátori: „Andrej päťkrát dôstojne prezentoval našu krásnu slovenskú reč vo Valjeve na republikovej súťaži. Niekoľkokrát boli i šampiónmi Srbska v karate. Chlapci sa zaoberajú aj herectvom, v ktorom tak-

bľúbenou profesorkou geografie v školách v rodnej Starej Pazove je šarmantná, usmievavá Libuša Simendićová, ktorá žiakom na hodinách vnáša optimizmus, vôľu do práce, motivuje ich na vyššie ciele, podnecuje ich proste na úspech, ktorý aj sama dosahuje. Byť úspešnou osvetovou pracovníčkou a k tomu ešte úspešnejšou matkou a manželkou dokážu skutočne iba výnimočné osoby. A práve takou je naša spolubesedníčka, alebo lepšie povedané celá rodina, keďže práve oni boli odmenení aj ako úspešná rodina za zásluhy na kultúrnom poli. Vo svojej Starej Pazove skončila základnú a strednú školu, po čom sa rozhodla pre štúdium geografie na Prírodovedno-ma- Libuša Simendićová tematickej fakulte Novosadskej univerzity. z Brehov, kde som mala tú Jej temperament si okrem ško- česť dostať aj hlavnú rolu.“ ly − čo potvrdzuje aj dodnes, Tak to bolo, ako hovorí, keď ako matka dvoch úspešných v minulom storočí. Po skonsynov nevie povedať, že nestíha čení fakulty sa stala profesorniečo – vždy žiadal ešte niečo kou v Základnej škole hrdinu viac, k tomu folklór bol jej veľ- Janka Čmelíka a na Gymnáziu Odmenená celá rodina kou záľubou: „Počas základného Branka Radičevića, kde nea stredného vzdelania venovala pretržite pracuje už 20 rokov. tiež boli niekoľkokrát odmenení. som sa gymnastike, potom tábor- „Keď som si prvýkrát zastala Andrej mal úspechy aj v oblasti níckemu oddielu, až na folklór za katedru, na tvári sa mi zjavil výtvarného umenia, fotografie, v staropazovských Klasoch. Po úsmev, lebo sa mi splnila detská filmu, ekológie, kde bol viackrát presťahovaní do Nového Sadu túžba byť s deťmi, učiť ich a z tých najlepší v Srbsku, tiež i tie medziveľmi mi začal chýbať folklór, malých bytostí spraviť dobrých národného charakteru. Na súťaži ale netrvalo to dlho, lebo som sa ľudí. S nimi som veľmi šťastná, Čo dokáže pekné slovo dvakrát onedlho zapojila do šafárikovskej veď nám deti dávajú pozitívnu bol odmenený.“ Preto právom činnosti ako tanečnica, ale aj ako energiu, a keď sme medzi nimi, získal aj titul žiaka generácie herečka.“ všetky starosti miznú. Tú lás- ZŠ hrdinu J. Čmelíka. Voľný čas Mnohým jej usmievavá tvár ku k deťom som určite zdedila niekedy takmer ani nemali, dozostala v pamäti z TV obrazoviek. po mame, ktorá tiež pracovala konca učievali sa neraz aj v aute Na začiatku 90. rokov aktívne s deťmi najprv v škôlke, potom pri odchode na súťaže. pôsobila v RTV NS v Slovenskej bola učiteľkou v základnej škole.“ SÚ DÔKAZOM, ŽE SA AJ BIredakcii ako pomocníčka sekreV Novom Sade spoznala aj LINGVIZMUS DÁ ZVLÁDNUŤ tárky a asistentka réžie a onedlho svojho manžela. Osud chcel, aby Siniša Simendić do 25 rokov i v redakcii Prenosov a externých sa zoznámili, aj keď vyrastali cel- nepočul nikoho hovoriť po slonahrávaní ako pomocníčka reži- kom v iných krajoch. Spájali ich vensky, dnes bez problému rozuséra: „Pre mňa to boli nádherné rovnaké záujmy, keďže aj Siniša mie, číta a hovorí po slovensky. • KULTÚRA •

Zároveň môže byť príkladom pre tých „starostlivých“ rodičov, ktorí svoje deti radšej zapíšu do srbskej triedy, aby im bolo ľahšie, čím v podstate zabíjajú v nich slovenskosť. Simendićovci okrem toho, že sú úspešní rodičia, vynakladajú maximálne úsilie aj na pracovnom mieste. Ich mená možno postrehnúť na príprave učebníc ako evaluátori. Ale okrem synov, ktorí im prinášajú zo súťaží diplomy, radosť majú, aj keď ich žiaci dosiahnu vynikajúci úspech a postúpia až do republikových súťaží. Veď to je pre učiteľa najväčšou odmenou. Najkrajší pocit im bol, keď všetci štyria boli odmenení, čo sa, uznajme, nestáva často, žeby celá rodina bola odmenená. A čo je dôležité, neusnuli na vavrínoch. Libuša Simendićová ešte stále má pocit, že môže mnoho toho dať deťom v škole, ale aj svojmu mestu, aj svojej slovenskej komunite. Vedie školský parlament, ale je aj iniciátorkou a realizátorkou mnohých podujatí, ktoré sa dejú v škole: „To nie je záväzkom, je to pôžitkom. Určite tá energia pramení aj z toho, že pracujem vo výnimočnom kolektíve s výnimočnými deťmi.“ Angažovanosť našej spolubesedníčky sa prejavuje v staropazovskom kultúrnom živote priamym zapájaním do spolkovej činnosti, ako i do práce Matice slovenskej. Ako predsedníčka Komisie pre štipendiá NRSNM sa snaží poctivo a správne rozhodovať. Foto: z archívu L. Simendićovej

6 /4893/ 8. 2. 2020

Kultúra S NIEKDAJŠOU PAZOVSKOU UČITEĽKOU A HEREČKOU MÁRIOU TURČANOVOU

Vykula vzácne ohnivko do dlhej reťaze

Juraj Bartoš

arodila sa roku 1929 v Starej Pazove, ale tam do školy vôbec nechodila. Slovenskú abecedu sa Mária Turčanová, rod. Detková, naučila až vo štvrtej triede Slovenského gymnázia v Petrovci; to bola trieda – počítala vraj zo 40 žiakov! Po maturite v školskom roku 1948/49 vyštudovala srbský jazyk na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade. Desať – dvanásť rokov pracovala v škole, posledných šesť mesiacov v Sriemskej Mitrovici. Jej nebohý manžel Janko Turčan bol najprv riaditeľ školy, potom osem rokov predseda Obce Stará Pazova, až nakoniec nastúpil do služby v orgánoch vtedajšej Socialistickej autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Pravdaže, šla za ním do Nového Sadu; tam celé roky viedla knižnicu Vyššej školy politických vied. Milovníkom divadla v Starej Pazove zostala v povedomí ako výborná herečka; vystúpila v deviatich inscenáciách. Napriek tomu, že zlomená bedrová kosť jej riadne sťažuje chôdzu, pasuje sa so životom bez ponôs. Tvrdý oriešok s mäkkým srdcom je táto striedma a vľúdna pani Turčanová, opantala ma myšlienka pri odchode z viachodinovej návštevy so ženou, ktorú som predtým vôbec nepoznal. Hovorí pomaly a zreteľne. Len čo sa reč zvrtne na divadlo, jej slová zaraz začnú pulzovať vášňou. Ruky sa jej furt chvejú (pán Parkinson prišiel dávno a veru neodchádza), tempo rytmu reči zostáva síce rovnaké, avšak v jej vedomí sa prebúdza vulkán... Prekvapila ma svojím prianím, ktorým sa prihovorila. Že či by mohla na úvod niečo prečítať... „Blahoželám k 75. narodeninám nášmu týždenníku Hlas ľudu a jeho pracovníkom prajem úspešnú prácu, ktorá nie je ľahká. Vašou úlohou je milovať svoj ľud, pomáhať mu vždy a všade, povzbudzovať ho k vyšším duchovným hodnotám. Hlas ľudu som dostala do rúk, keď som bola žiačka gymnázia v dávnom roku 1945. Roznášali sme ho

www.hl.rs

od domu do domu a presviedčali domácich, aby si ho kúpili. Cieľ bol – vrátiť sa bez jediného exemplára. Teraz keď som už stará a osamelá, môj Has ľudu mi prináša ľudí (tu

Tak mi opláca pozornosť a znovu sme si blízki.“ „Štyri triedy Základnej školy Vuka Karadžića som ukončila v Belehrade, Obec Palilula. Moji rodičia tam

Mária Turčanová oprašuje spomienky na školu a divadlo (24. 1. 2020)

Jej prvá generácia: žiaci 1. 3, školský rok 1951/52 (Foto: z archívu M. Turčanovej)

S dievčencami 3. 2 triedy (Foto: z archívu M. Turčanovej)

sa jej hlas zachveje ako trasúce sa ruky, ale slzy predsa dajako uviaznu v hrdle)... a rôzne udalosti.

Informačno-politický týždenník

žili; nemali ani zem. Tam nás zachytila aj vojna. Pôvodne som sa mala zapísať do školy na belehradskej

Karaburme. Chudobný to bol kraj, robotnícky, deti vyrastali, akoby bez rodičovskej výchovy. Mama ma zaviedla, direktor sa tešil, že bude mať aj žiačku v sukniach... Dobre som sa ohliadla a keď sme vyšli na ulicu, vravím mame: ,Ja ti viac sem neprídem...´ ,Prečo?´ ,Tu sú sami lapaji.´ Tak ma z Karaburmy vypísala a zapísala do palilulskej školy, hoci tá bola ďalej. Raz v utorok sme sa súrne odsťahovali do Pazovy a v nedeľu Belehrad bombardovali. Aj do mojej triedy na poschodí padla bomba; v suteréne zahynulo štrnásť osôb. Žiaci nie, už sme vtedy nechodili do školy; vrátili sme sa v apríli. Na dvore sme mali tri neexplodované bomby ohradené drôtom a tam sme sa hrávali...“ GYMNAZISTKA „Cestovali sme 24 hodín zo Starej Pazovy do Petrovca, bolo nás asi dvanásť (dve-tri dievčence a chlapci). Museli sme pri Dunaji dlho čakať. Naše a ruské vojsko tam mali celé lády so zbraňami a muníciou. Vtedy sa viedli boje na Batine a na Sriemskom fronte, tak vojaci všade mali prednosť. Bolo nám hrozné, keď niektorý z nich dostal epileptický záchvat, padol a hádzalo ho to po zemi... V roku 1945 sme už pre našich bojovníkov a ľudí, ktorí odišli k partizánom, robili zbierky odevu a potravín; ešte pred oslobodením ma prijali do SKOJ-a (Zväz komunistickej mládeže Juhoslávie – pozn. J. B.). Keď sa rozchýrilo, že sa bude zakladať Slovenská vojvodinská brigáda, tak som sa, hoci jedináčka, prihlásila. Lenže otec rýchle zareagoval na možnosť zápisu do Slovenského gymnázia a už v januári 1945 som sa ocitla v Petrovci. Spávali sme na slame v domácnostiach. V internáte, niekdajšom Tausigovom sklade, bola zima, tak sme z vedľajších miestností vyberali dosky z podlahy, holubníky tiež skončili v peci... Ani elektrický prúd nebol, nemala som žiadnu učebnicu, všetko sme písali; do vrchnáka nádoby s krémom na topánky sme naliali masť, pridali kúsok handričky, zažli a tak sme čítali...“ UČITEĽKA „Ešte som nemala ani diplom • KULTÚRA •

a už som dostala vymenovanie za učiteľku v nižšom gymnáziu v Starej Pazove. Bol to pre nás ťažký chlebík. Zvlášť keď roku 1954 vyšiel zákon o záväznom osemročnom vzdelaní. Vtedy deti, najmä dievčence, neboli doma pripravované, aby do 15 rokov sedeli v školskej lavici. Keď dievča dovŕšilo 12. rok, už si vyšívalo výbavu; chystali ju na vydaj a ,priahali´ do roboty. Vtedy som začala byť chorá na srdce. V triede boli hlavne menšie deti a v poslednej lavici sedela pätnásťročná dievka. Celú hodinu vyšívala... Vravím jej: ,Odlož ten ručník!´ Ona nič. Také som jej vylepila zaucho, že jej ručník odfrkol. V tú noc som nespala... Mohla som byť potrestaná, dokonca aj zostať bez pracovného miesta. Ale keby som jej bola popustila, vo všetkých triedach by bolo tak... Inak som nemala so žiakmi problémy.“ „Učila som srbský jazyk a jeden rok som vyučovala aj domácnosť. Aj chlapci sa museli naučiť, ako sa prišívajú gombíky, ako sa plátajú ponožky... Snažila som sa mojich žiakov, mojich spoluobyvateľov, dospievajúcich ľudí schystať pre život. Správala som sa voči nim ako staršia priateľka a hoci boli len o pár rokov mladší, všetkým som vykala. Keď sa blížil rozlúčkový večierok, na triednickej hodine už aj boli lavice pri stenách, jeden chlapec zobral hrebeň a papier a hral, ostatní sa učili tancovať.“ „Raz, veľa rokov po tom, čo som už nepracovala v škole, idem pazovskou ulicou a niekto volá na mňa zo strechy istého domu: ,Súdružka učiteľka, dobrý deň!´ Pozriem hore, a to môj bývalý žiak, vtedy už majster murár Prebudila. To mi znamenalo viac, ako keby som dostala nejaké vyznamenanie. Skutočné zadosťučinenie je pre mňa aj to, že všetci moji bývalí žiaci vyrástli v statočných ľudí. Vtedy Základná škola hrdinu Janka Čmelíka mala viac než 600 žiakov a, hľa... po takých 50 rokoch je ich už iba čosi nad 200... My sme kedysi chodili z domu do domu a presviedčali rodičov, aby si deti zapísali do slovenských tried, možno by bolo treba aj teraz...“ DIVADLO „Prvý kontakt s divadlom som mala, keď učiteľ Michal Litavský v Pazove zozbieral skupinu mládeže a hrali sme Jánošíka. Premiéru sme mali 25. novembra 1944; divadelná sieň bola preplnená • KULTÚRA •

a po predstavení sme dostali taký aplauz...“ „Slovenský národný dom postavila Slovenská evanjelická cirkev. Na svojom pozemku. Vtedajší náš pán farár Vladimír Hurban Vladimírov ako veľký zaľúbenec divadla orodoval o to, aby tam okrem spolku, čitárne, večernej školy bola aj divadelná sála, aby sa vyvinula

obci nevidela ani jedného Slováka richtára.“ „Po návrate z Petrovca som sa zase venovala divadlu, a tak sme 2. februára 1952 hrali Matku autora Júliusa Barča-Ivana; réžiu mal na starosti Ján Molnár. Hosťovali sme vo Vojlovici, v Šíde, Kulpíne, Boľovciach a myslím si, že aj v Belehrade, v Československom dome. Miško

Zo stretnutia generácie maturantov v Petrovci (1979); M. Turčanová štvrtá sprava (Foto: z archívu M. T.)

Pri oslave 50. výročia založenia divadla v Starej Pazove bola aj Ľudmila Hurbanová (sedí tretí sprava) (Snímka: archív M. Turčanovej – prvá sprava v 2. rade)

čulá divadelná činnosť. Cirkev mala vlastné úspory v banke a zobrala aj úver. Niekdajšia divadelná sála Slovenského národného domu bola vystavaná v roku 1928 a dnes sa o nej hovorí ako o ,divadelnej sále v Starej Pazove´. Mňa to toľko bolí... To uráža toľko generácií, ktoré sa o ňu starali... Zdá sa mi, že nová budova už nie je majetkom spolku; či sa mýlim, neviem. Len sa pýtam, akým právom sme si to, čo by naši ľudia povedali, spískali? Ako povedala pani ambasádorka Dagmar Repčeková, nie sme jednotní. Chodila dosť po slovenských dedinách, videla, počula, rozprávala sa s ľuďmi a konštatovala, že mnohí sa jej sťažovali, ale nikto nič nepodniká... Vraj ani v jednej

Potran bol zamestnaný v podniku Sremag, v kamióne odvážal aj hercov, aj kulisy, platili sme len za palivo. Už 30. apríla v tom istom roku sme hrali VHV-ho Zem, režisérom bol tiež Molnár. Nechcem byť neskromná, ale novinári uvádzali, že som vždy vedela sprítomniť osobu, aká by mala byť – aj citove, aj hlasom a gestom.“ „Osobne vzdávam hold všetkým, čo hrali veľké či malé úlohy a podieľali sa na udržaní divadelnej činnosti, lebo bez nich by nebolo ničoho. Aj my sme už niečia minulosť. Prišli noví, mladí, vzdelaní ľudia, celkom iný svet, a mali na čom stavať. Na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci sme 10. augusta 1953 premiérovo

zahrali VHV-ho Zámka škripí. Roku 1958 Selenča oslavovala 200 rokov od príchodu Slovákov, tak sme tam 23. októbra zahrali Niccodimiho Učiteľku; vystupovala som v hlavnej úlohe, réžiu mal na starosti Ján Šipický. V knihe Storočie divadla v Starej Pazove (Nový Sad 2012) autorka Katarína Verešová uvádza všetky divadelné predstavenia, aj kto koľkokrát vystupoval a čo hral.“ „Atmosféra v divadle...? Boli to povojnové roky, chudobné, ale ľudia boli bohatí na entuziazmus; učitelia, farári a lekári hýbali kultúrou. Režisérmi boli osvetoví pracovníci, úlohy boli obsadené osobami, ktorých vlohy vyhovovali úlohám v kuse. Bola to najrôznorodejšia zostava: úradníci, osvetoví pracovníci, žiaci, robotníci, študenti... Skúšky bývali v jeseni a v zime po večeroch, po práci, do neskorých nočných hodín. Zvlášť sme obdivovali prirodzene nadaného herca Jána Šípku, hoci bol roľník, nikdy nezmeškal ani nevynechal skúšku. Mala by sa mu dostať nejaká trvalá pamiatka.“ „Všetci sme boli amatéri bez nejakých teoretických vedomostí o pohybe na javisku, o dikcii, o ovládaní emotívneho vyjadrenia, dovolím si povedať, že sme to všetko úspešne zdolávali, lebo sme hrali srdcom, so snahou, aby sme divákom priblížili osoby a obdobie z textu, ktorý sme hrali. Divadelnú činnosť v Starej Pazove môžeme symbolicky označiť ako dlhú reťaz, ktorú začali kovať divadelní snaživci pred viac ako sto rokmi, a moja generácia bola iba jedno z ohniviek tej reťaze. Teší ma, že i dnes sú početné kádre ochotné nielen niesť viac než storočnú reťaz, ale vlastnou činnosťou pridať do nej aj nové ohnivká.“ NA ZÁVER „Dovolím si nakoniec zacitovať z básne Puškinov pamätník; tak sa mi zdá, že niečo z toho sa hodí aj dnes: Urážok neboj sa / a vencov nežiadaj. / Prijímaj ľahostajne klebety / i chvály. Viete, rada si pripíšem peknú myšlienku; niekedy zapíšem aj vlastnú. Ako v básni Odkaz potomkom: Reč slovenská pradedov, / matkina, moja, / musí byť i reč tvoja! / Slovenské meno nech žije / v dedinách a nielen napísané / na krížoch v cintoríne! / Ak sa o to nepričiníme, / pazovské domy, lúky, sálaše / čoskoro už nebudú naše.“

6 /4893/ 8. 2. 2020

Kultúra NOVÉ ČÍTANIE V OBLASTI KRAJANSKEJ PROBLEMATIKY

Starostlivosť Slovenska o krajanov Jaroslav Čiep

rednedávnom sa nám do rúk dostala nie až taká objemná, ale faktami „nabitá“ brožúra, ktorá priniesla súhrn toho, s čím sa aj my ako krajania stretávame každý rok, ale nie veľmi sme to doteraz zhrnuli a analyzovali. Ide o dotačný system Slovenskej republiky venovaný krajanom v celom svete. Hoci má pomerne pridlhé pomenovanie – Analýza starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí z pohľadu Matice slovenskej a odborníkov na krajanskú problematiku z Chorvátska, Čiernej Hory, Poľska a Srbska – táto publikácia, ktorú vydala Matica slovenská v Martine s vročením 2019 a vytlačila tlačiareň Spolku Slovákov v Poľsku, v Krakove, okrem iného realizovaná je s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v rámci dotačného programu Medzinárodné vzťahy a zahraničná politika SR. Tento zborník prác zostavila PhDr. Zuzana Pavelcová, riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej, autorka projektu a jeho koordinátorka. Okrem nej svoje analytické postrehy v nej predostreli aj Sandra Kraljová-Vukšićová, riaditeľka Slovenského kultúrneho centra v Našiciach, šéfredaktorka krajanského periodika Prameň v Chorvátsku, Michal Spevák, predseda Čiernohorsko-slovenského priateľstva v Podgorici, Milica Majeriková-Molitorisová, historička, publicistka, redaktorka krajanského periodika Život, a Katarína Melegová-Melichová, redaktorka, predsedníčka MOMS Báčsky Petrovec a predsedníčka Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Matici slovenskej. Riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej v Martine Z. Pavelcová spolu s ďalšími odborníkmi na krajanskú problematiku koncom roka 2019 vypracovali zaujímavý a dobre čítavý, no najmä veľmi podnetný zborník. Takáto analýza

www.hl.rs

bola veľmi potrebná, pretože Slováci žijúci v iných krajinách, teda krajania, sa stretávajú s rôznymi problémam, ktoré v nemalej miere závisia od vládneho manažmentu. Je neodškriepiteľné, že je nutné šíriť slovenskú kultúru a tradície aj v zahraničí, najmä všade tam, kde krajania žijú a majú tak primárnu

Obálka brožúry

možnosť o propagáciu materskej krajiny. Existujú preto rôzne matice slovenské a domy slovenskej kultúry, v mnohých krajinách sa stretávame aj s rôznymi sloven-

krajana, pretože ich obce boli pričlenené k Poľsku pred menej než 100 rokmi. Aj veľmi konkrétne približujú výrazné šírenie slovenskej kultúry v Srbsku, ktorá je aj výnimočná a aj svetovo známa, najmä jej výtvarné a literárne zastúpenie. Editorka priblížila i problematiku starostlivosti o zahraničných Slovákov z pohľadu Matice slovenskej a zhrnula výsledky čiastkových analýz v záverečnej štúdii. „Ide o veľmi prínosný materiál, ktorý čitateľovi veľmi veľa povie o problémoch, s ktorými sa ako obyčajný občan SR tak často nestretáva: o tom, ako žijú naši krajania v cudzích štátoch a ako sa o nich stará jednak naša vláda, jednak tamojšie vlády,“ vyjadrili sa už niektorí čitatelia tejto knihy.

Vývoj celkového objemu pridelených dotačných prostriedkov Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí SR v období rokov 2009 až 2019 (v €)

skými spolkami podporujúcimi spisovateľov a iných autorov šíriacich slovenskú kultúru. Autori v zborníku približujú problémy Slovákov v Chorvátsku, ozrejmujú konkrétnu situáciu Slovákov v Čiernej Hore, poukazujú na nemalé problémy s polonizáciou menšín žijúcich v Poľsku a celkovú neľahkú situáciu Slovákov v Poľsku, z ktorých nemálo ani nemá status

Informačno-politický týždenník

V úvode publikácie sa uvádza: „Analýzami starostlivosti SR o krajanov sa čiastočne zaoberá Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len ÚSŽZ), Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) a Matica slovenská (ďalej len MS). Najvýraznejšie potreby a požiadavky krajanov sa dostávajú na Radu vlády pre krajanské otázky, ktorá svoje prvé zasadanie datuje

30. novembra 2016. ÚSŽZ pripravuje každé dva roky konferenciu zameranú na tému starostlivosti SR o krajanov, avšak prevažne iba z pohľadu práce ÚSŽZ (dotácie, osvedčenia, čiastočne kultúrne programy pre krajanov na území SR). V tejto oblasti sa snažila zlepšiť situáciu mimovládna organizácia SZSZ. SZSZ zriadilo v roku 2017 expertnú skupinu pre krajanské otázky, ktorá je tematicky koncipovaná užšie a pracuje s užším okruhom odborníkov. MS v roku 2015 taktiež oživotvorila vlastný poradný orgán, ktorý sa zameriava najmä na prácu MS v oblasti krajanskej problematiky. Tieto ustanovizne nespolupracujú programovo, čo vnáša do starostlivosti SR o krajanov určitú nekompaktnosť a vytvára priestor pre prázdne miesta v tejto starostlivosti, resp. pre kumuláciu podobných aktivít viacerými subjektmi. Dopyt po posilnení, lepšom plánovaní, cieľavedomejšej politike v oblasti starostlivosti SR o krajanov (nielen v zmysle činnosti ÚSŽZ) je neustále prítomný a silný na všetkých oficiálnych i neoficiálnych fórach krajanov.“ Cieľom tejto analýzy, ako sa to v publikácii uvádza, je nielen analyzovať systém podpory Slovenskej republiky voči krajanom, ale porovnať ho aj so systémom v iných štátoch, t. j. ako v Európe zabezpečujú túto starostlivosť európske národy pre svoje komunity v zahraničí. Výstupom analýzy je súbor odporúčaní a návrhov pre činnosť SR v tejto oblasti, ktorá poskytuje bázu návrhov na zefektívnenie podpory krajanskej problematiky podľa výsledkov bádania expertov podľa zvolenej témy a ich osobnej praxe. „Je žiaduce, aby krajania vyslovili svoje pripomienky komplexne, aby zhodnotili celkovú činnosť SR voči krajanom a aby odporučili, čo by na svoje posilnenie zo strany SR potrebovali, čím by sa dala práca SR v tejto oblasti podporiť. Je tiež potrebný hlbší a častejší vzájomný dialóg medzi materskou krajinou a slovenskou diaspórou v zahraničí, ktorej pomáha každá aktivita, projekt či činnosť vykonané s cieľom túto prácu zintenzívniť. Analýza poskytuje dôležitý zdroj odporúčaní a názorov na plnenie priorít zahraničnej politiky SR smerom ku krajanskej problematike,“ uzavrela Z. Pavelcová. • KULTÚRA •

SCÉNA

KONCERT PAZOVSKÉHO ORCHESTRA

Oslava 15. výročia Anna Simonovićová

S Sepultura v znamení čísla 4. Brazílski veteráni metalového zvuku Sepultura práve vydali svoj 15. album pod názvom Quadra (vydavateľstvo Nuclear Blast), ktorého koncepcia súvisí s numerológiou a číslom 4. Gitarista Andreas Kisser vysvetlil, že pôvodnou inšpiráciou vlastne bol latinský termín kvadrílium, označujúci štyri vzdelávacie disciplíny v stredoveku (geometriu, aritmetiku, astronómiu a hudbu). V súlade s tým nový album je rozdelený na štyri celky. Prvý celok obsahuje štandardne rýchle thrash-metalové kusy, nasledujú groove-metalové piesne (príznačné najmä pre ich album Roots), inštrumentálne skladby a piesne s pomalším tempom. Pri nahrávaní albumu skupina spolupracovala so známym švédskym zvukovým producentom Jensom Bogrenom (Fascination Street Studios), ako aj so spevákom brazílskej skupiny Far from Alaska, ktorý hosťuje v piesni Fear, Pain, Chaos, Suffering. Vydaniu predchádzali singly Isolation a Last Time. Sepultura sú medzi oznámenými účastníkmi tohtoročného festivalu Exit.

lovenský ľudový orchester Pazovskí kacúri v sobotu 1. februára koncertom v divadelnej sále oslávil pätnáste narodeniny. Bolo to vlastne na Hromnice v roku 2005, keď tento orchester mladých hudobníkov hosťoval na rozhlasových priadkach v štúdiu Rádia Stará Pazova a na návrh poslucháčky Kataríny Zolňano- Jubilujúci orchester Pazovskí kacúri na konci koncertu vej dostal meno. Odvtedy orchester pod týmto menom hrá na počet- piesní: Anna a Zdenko Jašovci, Martina Mitných rodinných a spoločenských oslavách, náverová, Pavel Kukučka z Boľoviec a Michal a to nielen v Pazove, ale aj v celej Vojvodine, Funtík z Kysáča. Okrem spevákov vystúpil aj na Slovensku, v Nemecku, v Čiernej Hore. pazovský orchester v zložení: harmonikári Často hrajú na humanitárnych koncertoch Igor Žolnaj a Mário Mitnáver, huslisti Igor a na súťažnom Bećar feste získali ocenenie. Cerovský a Vladislav Očovaj, gitarista Saša Doteraz vydali tri cédečká. Od samého začiat- Ondrík a basista Branislav Kováč, s ktorým ku orchester hrá slovenské ľudové pesničky, Pazovskí kacúri spolupracujú a niekedy aj po ktorých jeho členovia pátrajú v hudobnej spolu hrajú. Zaujímavým hosťom bol srbský klenotnici starých mám a starých otcov a tak akordeonista Marko Kukobat, ktorý desaťročie žije a pracuje na Slovensku, kde vlani získal ich chránia pred zabudnutím. Na sobotňajšom vydarenom večierku okrem vzácne ocenenie a dostal sa do encyklopédie Pazovských kacúrov (v zložení: harmonikári svetových harmonikárov. Koncert Pazovských kacúrov bol súčasťou Miroslav Kiš a Rastislav Dvornický, huslista Miroslav Pap, gitarista Vladimír Kabas, basista oslavy 250. výročia príchodu prvých slovenAlexander Ćirković a mladé posily flautistky ských rodín na toto územie. Po koncerte Dária Kabasová a Anna Domoniová) vystúpili všetci diváci (a bola ich plná divadelná sála) aj hostia. Zaspieval operný spevák Boris Babík zostali na tanci, kde hrali oba staropazovské a divákov potešili i osvedčení speváci ľudových ľudové orchestre.

Eno + Andersonová: ambientná spolupráca. Dvaja priekopníci ambientnej a elektronickej hudby – sedemdesiatnici Brian Eno a Laurie Andersonová – sa dali dokopy a spolu s ešte jedným mladším hudobníkom (Ebe Oke) nahrali vydanie pod názvom Dokument #2 (vydavateľstvo Kjelfred & Lentz). Ide o kolekciu elektronických zvukových kusov a minimalistických improvizácií, ktoré trojica nahrala roku 2016 v Kodani v Dánsku. Vydanie bolo realizované len v podobe vinylovej platne v obmedzenom náklade a nebude vraj sprístupnené v podobe internetových streamingov, takže predstavuje osobitnú kuriozitu pre fanúšikov takéhoto druhu hudby.

KONCERTY

8. februára, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: FC Apatride UTD (Bob Marley’s Day) 11. februára, Dom kultúry v Novom Sade: Last Train (rock z Francúzska) 14. februára, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Vizelj + Sitzpinker Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Daniel Pixiades: Zbrázdené nebo (ISBN 978-86-7103-629-3) Jaroslav Čiep

rvé vydanie básnickej zbierky Zbrázdené nebo vyšlo v roku 2014 v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci. Keďže sa v knihe vyskytli technické chyby, autor sa rozhodol čitateľom ponúknuť doplnené vydanie a verše v správnom znení. Zbierku doplnil dvoma básňami novšieho dátumu. Básne a básnické cykly v knihe zo srbčiny do slovenčiny preložili Katarína Pucovská (20), Víťazoslav Hronec (3) a autor (8) a posledné dve básne Chrám a Spoveď pôvodne vznikli v slovenčine. Teda táto zbierka Zbrázdené nebo pozostáva z 33 básní. Okrem úvodnej básne ostatné sú zoradené do nasledujúcich cyklov: Smery a pobrežia (9), Vzlyky (7), Na počesť trávy (8), Zbrázdené nebo (6) a Hvizd vetra samotára (2). Básnickú zbierku Zbrázdené nebo ilustroval akademický maliar z Kysáča Michal Ďurovka (1972). Da-

niel Pixiades (1931), predstaviteľ našej už najstaršej generácie spisovateľov, je pôvodom z Kysáča, ale už veľa rokov žije v zahraničí – v Kanade. Doteraz vydal dve desiatky básnických zbierok po slovensky, srbsky a po anglicky, päť kníh pre deti a obsiahle vlastné memoáre. Publikáciu Daniela Pixiadesa Zbrázdené nebo, výber z básní, druhé doplnené vydanie, vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla ako 97. zväzok v edícii Živý prúd a zároveň je 247. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmeru 20 x 14 cm vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 100 strán vyšla s vročením 2019 v náklade 100 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Dinex v Belehrade.

6 /4893/ 8. 2. 2020

Oznamy

Nepáči sa mi ten sendvič! Anna Horvátová

sadnúť si. Nech sa páči dnu. A ešte jeden význam my v srboslovenčine poznáme: „Páči sa mi sendvič.“; „Nepáčila sa mi tá šťava.“; „Veľmi sa mi páči tvoja bakláva.“ Aj v srbčine sa to tak vyjadrí: Sviđa mi se sendvič.; Ne sviđa mi se ovaj sok.; Veoma mi se sviđa tvoja baklava. Ale v spisovnej slovenčine veru nie je správne použiť v tomto zmysle sloveso „páčiť sa“. Príjemnú, lahodnú chuť jedla vyjadrujeme slovesom chutiť: obed mi chutil; víno, čaj, torta, ovocie im chutia; po jedle mu chutí cigareta. Alebo jedlo môže byť chutné, či dobre chutiť, ale aj zle chutiť, nechutí im jesť, tiež možno povedať, nie je chutné, alebo je chutné. Sú dni, keď nemáme chuť do jedla. A v ktorých prípadoch sa ešte prepájajú slovesá byť po chuti, po vôli, páčiť sa? Pri vyjadrení pôžitku z práce povedzme: práca im chutila, povinnosť treba konať či nám chutí, či nie.

CHÝRNIK

KYSÁČ. Miestny odbor Matice slovenskej v Srbsku Kysáč v sobotu 8. februára o 17.00 h v sieni SND v Kysáči organizuje premiéru knihy autora Miroslava Miháľa Kysáčania spievajú na Šimandre. Účinkujú spevácke skupiny a speváci sólisti Ján Ravza z KC Kysáč, Jarmila Zimová z Kulpína, Ján Kmeť z Báčskeho Petrovca a Anna Berédiová zo Selenče. Hudobný sprievod: Ondrej Maglovský a Miloslav Kardelis. E. Š.

Pri príležitosti úspešného ukončenia magisterských štúdií na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a k získaniu akademického titulu Mgr. sociálnej práce ANITE JONÁŠOVEJ-MIŠIĆOVEJ z Bieleho Blata gratulujú a veľa pracovných a osobných úspechov želajú otec Adam Jonáš a sestra Mária Vršková-Jonášová s rodinou.

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 2 z čísla 2 Hlasu ľudu z 11. januára 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: HANA BARCOVÁ, Ul. Jána Jonáša č. 39, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

HLOŽANY. Spolok žien Slovenka a Slovenské vydavateľské centrum organizujú podujatie Zima s knihou v Hložanoch v pondelok 10. februára o 18. hodine v kaviarni Pod lipami. SELENČA. V nedeľu 16. februára o 18. hodine v dome kultúry v Selenči bude koncert s prezentáciou cédečka slovenských ľudových piesní z Vojvodiny pod názvom Od Dunaja hlbokyho v interpretácii Anny Berédiovej. A. F.

GRATULÁCIA

KRÍŽOVKA ČÍSLO 6

áčiť sa nám môže všeličo. Rovnako tak aj nepáčiť. I keď nie vždy sloveso páčiť sa použijeme tak ako treba. Keď chceme vyjadriť pocit krásy, keď sa nám zdajú veci milými, peknými, dobrými, je v poriadku povedať: páči sa im ten chlapec; dievčine sa nepáči kniha; páčia sa mi naše zvyky; páči sa mi tá zelená taška; dieťa sa mi akosi nepáči, zdá sa mi choré... V srbskom jazyku sa v týchto prípadoch používajú slovesá: dopadati se a sviđati se. Sloveso páčiť sa môže sa použiť aj ako blízke slovesám chcieť, želať si: Keby sa vám páčilo, máme kašmír s kvetmi (ak by ste chceli). Alebo: Keby sa vám páčilo, môžete prísť.; Nech si spraví, ako sa mu páči (ako chce).; Bude sa páčiť piva a či vína? Aj: Bude sa vám páčiť kávy? (prajete si?). V zdvorilej reči vyjadruje ponúkanie osoby: Nech sa páči

VODOROVNE: 1. Časť stola; 10. Nespôsobovali bôľ; 11. Automobilová značka Subotice; 12. Starý biblický národ v Kanaáne, dnešný Izrael; 13. VISIACI ĽADOVÝ ÚTVAR V ZIME; 15. Čiara; 17. Ozvena; 18. Zadymené; 20. Ária; 22. Iba; 23. Čierne; 25. Vzory; 27. Cudzie mužské meno; 29. Dve samohlásky; 30. Dochytili; 32. ZIMNÝ ŠPORT ZVISLE: 1. FIGÚRA, KTORÚ DETI ROBIA ZO SNEHU; 2. Ukazovacie zámeno; 3. Omotané, obviazané; 4. Náš spevák zábavných piesní, Duško; 5. Samohláska a spoluhláska; 6. Predmety, záležitosti; 7. Cudzie ženské meno; 8. Mestečko v Dalmácii; 9. DETSKÁ ZIMNÁ HRA; 11. Osušené; 14. Druh lietajúceho balóna (podľa vynálezcu Zeppelina); 16. Nevsuň!; 19. Starý otec; 21. Mestečko v ZSSR, pri Azovskom mori; 24. Rozrývalo; 26. Riečne ostrovy; 28. Meno nášho spisovateľa Finciho; 31. Samohláska a spoluhláska Ján Bažík ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 5 – VODOROVNE: Hadrga, Žukov, nelep, Renáta, ORBA, haniteľ, Joe, SEJBA, pk, et, Mária, zlá, nábytok, člen, inotaj, bieli, ekran, partie • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s priateľkou

SPOMIENKA na manžela

JÁNA KARDELISA

MILINKOU NIKOLIĆOVOU

JÁN KARDELIS 1953 – 2015 – 2020 z Kysáča

1953 – 2015 – 2020 z Kysáča

rod. Bohušovou 1954 – 2020

Zachováme si Ťa v krásnych spomienkach.

TICHÁ SPOMIENKA

Len boľavá spomienka zostáva... Rodiny: Lomenová, Medojevićová a Forgáčová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s nedávno zosnulým

Manželka Anna

Už päť rokov žiješ v našich spomienkach. Dcéra Jaroslava, zať Miroslav a vnukovia Miroslav a Miloš Vrškovci

SPOMIENKA

na našu milú manželku, mamu a starkú

PAVLOM KARKUŠOM

ANNU KARDELISOVÚ

15. 7. 1958 – 13. 1. 2020 z Kovačice

1944 – 2009 – 2020 z Kulpína

Budeme si vždy zachovávať pekné spomienky na Teba. S úctou: spolužiaci z B triedy a celá generácia 1958 ZŠ v Kovačici REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre spoločné práce Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-28-99 OZNÁMENIE

Manžel Pavel, dcéra a syn s rodinami REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre hospodárstvo Rumenačka 110 a 21 000 Nový Sad tel.: 021/6614-085 OZNÁMENIE

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie úradníckeho a výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Službe pre spoločné práce Mesta Nový Sad

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre hospodárstvo Mesta Nový Sad

1. Pracovné miesta: telefonista, v Oddelení na údržbu objektu, prístrojov a zariadení, zamestnanec IV. triedy, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, a finančno-účtovnícky referent, v Oddelení pre finančné práce, povolaním vyšší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Pracovné miesta: vykonávateľ normatívno-právnických a spravovacích prác, povolaním poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas, a vykonávateľ na prácach ekonomicko-hospodárskeho rozvoja, povolaním poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text vrejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU258/NSL258 NS-Futoška

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2373_02 NS_Novi_Sad_Futoška_2 Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2373_02 NS_Novi_Sad_Futoška_2, v Ulici futoška 37, na katastrálnej parcele číslo 3447, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. januára 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-625/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU258/NSL258 NS-Futoška, Ul. futoška číslo 37, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3447, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. januára 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-624/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

6 /4893/ 8. 2. 2020

Oznamy PRE MILOVNÍKOV KNÍH

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

MILINOU NIKOLIĆOVOU rod. Bohušovou 5. 4. 1954 – 24. 1. 2020 rodom z Petrovca

Neočakávane a rýchlo si nás opustila, ale Tvoja starostlivosť a láska k nám nikdy z našich sŕdc nevymizne.

DROBNÝ OZNAM Sestra Anna a neter Katuška s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

POSLEDNÝ POZDRAV

JÁNOM BENKOM

PAVLOVI KYSEĽOVI

11. 4. 1956 – 1. 2. 2020 z Kovačice

1924 – 2020 z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 12. februára 2020 uplynie 5 rokov, čo nás navždy opustil drahý manžel, otec a starý otec

Tvoji matičiari a občania Kysáča

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 5. februára 2020 uplynul rok, čo nás navždy opustila naša drahá matka

ANNA KOVÁČOVÁ

JÁN HUČKA – RACO

20. 6. 1945 – 5. 2. 2019 – 2020 z Kulpína

2. 6. 1960 – 12. 2. 2015 – 2020 z Padiny

Odpočívaj v pokoji. S láskou si na Teba spomínajú: manželka Mariena a dcéry Mariena, Vesna a Jana s rodinami

www.hl.rs

JÁN KARDELIS 1953 – 2015 – 2020 z Kysáča

Čas plynie, ale spomienka na Teba stále zostáva v našich srdciach. S úctou a láskou si na Teba spomínajú:

Na Teba si budú spomínať a v srdci Ťa zachovávať:

dcéra Martina s rodinou a syn Ján

SPOMIENKA

Dňa 9. februára 2020 uplynie 5 rokov, čo nás navždy opustil otec a starý otec

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Zarmútená dcéra Anna s manželom Jaroslavom Šimovci

Informačno-politický týždenník

dcéra Jasna, zať Jaroslav a vnukovia Alexander a Denis Agárskovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 5. februára 2020 uplynul rok, čo nás opustila

ANNA KOVÁČOVÁ

20. 6. 1945 – 5. 2. 2019 – 2020 z Kulpína

Chýbaš mi veľmi, sestra moja. Nikdy na Teba nezabudnem. Tvoj brat Ján Kováč • OZNAMY •

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 28. januára 2020 nás navždy opustila naša milovaná manželka a mama

ANNA CHRŤANOVÁ

rod. Chrťanová 2. 1. 1945 – 28. 1. 2020 z Kysáča Stopy Tvojej lásky a dobroty nám zostanú navždy.

Manžel Ján, dcéra Anna a syn Janko s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku

EVU BEŠKOVÚ rod. Beškovú 23. 3. 1953 – 30. 1. 2019 – 2020 z Padiny

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo mi vzal, zostali len spomienky a veľký žiaľ. Už rok smutný žijem bez Teba... Zarmútený manžel Pavel

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

rod. Chrťanovou 2. 1. 1945 – 28. 1. 2020 z Kysáča

Milá naša Anna, s boľavým srdcom sa lúčime s Tebou a ďakujeme Pánu Bohu, že sme Ťa mali. Ďakujeme Ti za všetko, čím si obohatila náš spoločný „štvorlístok“ a náš spoločný rodinný život. Spevokol SEAVC Kysáč

Michal a Ondrej Chrťanovci s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul smutný a boľavý rok, čo nás opustila naša milovaná mamka a starká

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynie rok, čo nás navždy opustila mama a stará mama

ANNA ANDRÁŠIKOVÁ

EVA BEŠKOVÁ rod. Bešková 23. 3. 1953 – 30. 1. 2019 – 2020 z Padiny

Kto stratil lásku matkinu, ten často spomína na ňu. Veď bola to láska najdrahšia, ktorú k nám mala mamička jediná. Na Teba si spomína: dcéra Anna s manželom Miroslavom a deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

EVA BEŠKOVÁ

• OZNAMY •

ANNOU CHRŤANOVOU

rod. Chrťanovou 2. 1. 1945 – 28. 1. 2020 z Kysáča

Uplynul smutný a boľavý rok, čo nás opustila naša milovaná mamka a starká

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, ktorých si rada mala. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať, mamka, do konca života. Zarmútený syn Vladimír a Tvoje vnúčatá Vladanka s priateľom Marjanom a vnuk Saško

s členkou nášho spevokolu

ANNOU CHRŤANOVOU

Dňa 30. januára 2020 uplynul rok, čo nás opustila naša milovaná mamka a starká

rod. Bešková 23. 3. 1953 – 30. 1. 2019 – 2020 z Padiny

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

rod. Trabaková 18. 11. 1937 – 18. 2. 2019 z Báčskeho Petrovca Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdciach bolieť neprestáva. S láskou si na Teba spomíname. Dcéra Anna Baková, vnučka Anna s rodinou a vnuk Ján

SPOMIENKA

JURAJ CHRČEK 18. 1. 1942 – 7. 2. 2019 – 7. 2. 2020 z Pivnice

rod. Bešková 23. 3. 1953 – 30. 1. 2019 – 2020 z Padiny

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali, zhasli oči, stíchol hlas, veľká Ti vďaka za všetko od nás. Zarmútený syn Pavel s manželkou Katarínou, vnučka Dajanka s manželom Pavlom a vnučka Sanička so snúbencom Jankom

Uplynul ťažký rok bez Teba, ale v srdci Ťa budeme stále nosiť.

Manželka Juliana, syn Zdenko s manželkou Ankou, vnuk Kristián a vnučka Stefánia 6 /4893/ 8. 2. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 7. februára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Pulz mladých (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 9. februára 10.30 Festival Letí pieseň, letí 2019, prvá časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 11. februára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Vo vysielaní okrem iného budú príspevky o vyučovaní slovenčiny v základnej škole v Aradáči, o plánoch v novom roku selenčského Komorného zboru Zvony a o tom, ako bolo na batôžkovej zábave v Laliti. Dúhovka. Nedeľný termín Dúhovky bude venovaný starým remeslám. Tradície a nedoceniteľné hodnoty starých remesiel sa pomaly vytrácajú. Vo vysielaní bude uvedená jedna časť remesiel, ktoré v našich dedinách ešte stále nezanikli. Predstavení budú klobučník zo Starej Pazovy, tkáčka z Hložian a kováč z Aradáča. Agrosféra. Pozornosť bude venovaná pálčivej otázke dovozu pšenice, ale aj vplyvu nezvyčajného počasia na túto obilninu. Uvedené bude, ako funguje hydrotermický spôsob spracúvania obilnín, jedinečný v Európe. Na svoje si prídu aj milovníci kvetín. Počas zimných dní poľnohospodári sa sústreďujú na edukáciu, a tak nevystane záznam z jednej takej prednášky.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 9. februára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 12. februára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 7. februára – Tisíc a jedna noc, 1. časť Sobota 8. februára – Tisíc a jedna noc, 2. časť Pondelok 10. februára – Nepoučiteľní Utorok 11. februára – Máš padáka Streda 12. februára – Kráľovná Viktória Štvrtok 13. februára – Zathura – Vesmírne dobrodružstvo

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 9. februára Film: Pete a jeho drak Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Popoluška zo supermarketu Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium Sobota 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 9. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Hromnično-pavlovská zábava prilákala mnohých milovníkov slovenskej tradície Tradičné podujatie padinských matičiarov bude 22. februára Utorok 11. februára 16.00 Kolkovanie v Kovačici a Padine má mnohých priaznivcov V Padine majú k prírode blízko Očkovanie psov proti besnote je zákonná povinnosť každého majiteľa Piatok 14. februára 16.00 Film: Pacho, hybský zbojník Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

STRETLI SA ČLENOVIA ZŠR IKRA V SELENČI

Nový výdavok – nájomné! Juraj Berédi-Ďuky

elenčskí športoví rybári, členovia ZŠR Ikra, sa stretli v pondelok 27. januára 2020, aby urobili súvahu minuloročnej činnosti, navrhli a ozrejmili si plán práce v tomto roku. O činnosti združenia sa zmienil a správy podal predseda Vladimír Trusina. V roku 2019 ZŠR Ikra malo tri zložky: seniorskú (41 aktívnych členov), mládežnícku (začlenení boli desiati rybári) a pioniersku (osem detí). Aktivita sa zviedla hlavne na organizovanie súťaží v love rýb. Najprv organizovali súťaž v love rýb udicou na plavák, potom sa zúčastnili v Lige lovu šťúk a rok uzavreli Šťukiádou 2019 v Selenči. S činnosťou v minulom roku sú celkove spokojní, vzhľadom na skromné finančné možnosti.

V tomto roku sa tiež budú snažiť zorganizovať už zabehané súťaže v love rýb. Plánujú sa zúčastniť aj na súťažiach, ktoré organizujú iné združenia rybárov jednotlivo

alebo tímovo ako ZŠR Ikra. V roku 2020 sa venujú priberaniu nových členov, zvlášť mládežníkov a pionierov. Športoví rybári sa financujú hlavne z prostriedkov, ktoré

Predseda ZŠR Ikra Vladimír Trusina podal správy

PAZOVČANIA HOSŤOVALI V POPINCIACH

dostávajú z rozpočtu Obce Báč a od sponzorov. Sú to minimálne sumy peňazí, ktoré často nestačia ani na financovanie bežných trov v združení, ktorých je čoraz viac. Najnovšie im pribudne ďalší výdavok, lebo budú musieť platiť nájomné za miestnosť, v ktorej sa stretávajú. ZŠR Ikra dostala aj povolenia na lov rýb v roku 2020, ktoré si členovia už môžu zadovážiť. Združenie rybárov sa snaží zachovať a byť činné aj napriek rôznym ťažkostiam, ktorým dosiaľ úspešne čelilo. Problém predstavuje tak nedostatok finančných prostriedkov, ako aj odchod mladých ľudí do zahraničia za prácou. To značne vplýva na zníženie počtu členov združenia a priamo sa negatívne odzrkadľuje aj na možnosti zveľadenia celkovej činnosti.

55. ROBOTNÍCKO-ŠPORTOVÉ HRY 2020 V KOVAČICI

Prvá skúška sľubuje... Súťaží 21 družstiev NAPREDAK – JEDNOTA 0 : 5 (0 : 2)

Matej Bzovský

azovský člen Vojvodinskej ligy – južnej skupiny úspešne skončil prvú, oveľa ťažšiu fázu príprav na budúce jarné majstrovstvá. Nasleduje súhra a nadobúdanie dobrej formy mužstva.

Martin Valent, strelec štvrtého gólu Jednoty • ŠPORT •

Prvú skúšku Jednota mala s mužstvom Napredka minulú nedeľu za slnečného počasia na solídnej zelenej ploche v Popinciach. Tréner Vladimír Livaja a jeho pravá ruka Dragan Ogrizović vyskúšali možnosti nováčikov a vznikol dojem, že budú slušnými posilami vo vytváraní kvalitnejšieho mužstva v porovnaní s tým v jeseni. Nasledujúce testy to však musia potvrdiť. Na tomto zápase Jednota počas celého zápasu dominovala na ihrisku a zaslúžene vysoko porazila hostiteľov. O góly sa rozdelili Đokić v 35. min. a 70. min., Krivokuća v 30. min., Čučković v 37. min. a Valent v 65. min. JEDNOTA: Jovišić, Delić, Kačar, Nikolčić, Čučković, Živanović, Gavrilović, Krivokuća, Panjak, Lazić, Đokić; striedali: Tošić, Milovčević, Subotić, Valent, Trifunović Ďalšia skúška bude v sobotu s FK Lokomotiva z Makiša, členom Srbskej ligy – Belehrad. Foto: J. Pucovský

Anička Chalupová

ohtoročné Robotnícko-športové hry v kolkoch v Kovačici sa začali v druhej polovici januára 2020. Kolkárskemu klubu Slávia sa tohto roku podarilo zoskupiť väčší počet účastníkov ako vlani, keď sa zúčastnilo len šestnásť kolkárskych družstiev. Každý týždeň od utorka do piatka v štvordráhovej kolkárni, ktorá je vynovená pred dvomi rokmi, zápasí 21 tímov, v ktorých sú účastníci zo štyroch prostredí. Okrem Kovačičanov v tradičnej akcii sa tohto roku zúčastňujú aj milovníci kolkárstva z Pančeva, Tomaševca a z Padiny. Z celkového počtu je 15 mužských tímov – Okno

1, Penzisti, Okno 2, Elkov, Fagan In, Ćirovci, Bitúnok Benka, Pekári, Dream Team, Markovci, PK Ľavroš 2, ProVest Plast, Domus, Agro Trend a Džudisti, a šesť ženských družstiev – Penzistky, Sestričky, Čertice, Faganice, Okno a 50 Plus. Podľa slov Tomáša Siromu, predsedu KK Slávia, tohtoročné RŠH potrvajú do začiatku marca, keď sa uskutoční už tradičný kolkársky bál. Podobne ako aj v uplynulom roku, tohtoročné Robotnícko-športové hry v kolkovaní spestria a obohatia už zachodené osobitné súťaže 5 + 5, mix družstiev, ulica proti ulici a súťažiť budú aj jednotlivci tak v ženskej, ako i v mužskej konkurencii.

Pre najúspešnejších milovníkov kolkov v rámci RŠH 2020 organizátor pripravil bohaté odmeny 6 /4893/ 8. 2. 2020

Šport SKICA PRE PORTRÉT FUTBALISTU HAJDUŠICE IVANA MALIARA

Mohol som omnoho lepšie Vladimír Hudec

utbalisti Hajdušice na svojom poslednom minuloročnom stretnutí tajným hlasovaním za najlepšieho medzi sebou v roku za nami zvolili stredopoliara a donedávna kapitána Ivana Maliara. Bol to dôvod, aby sme sa s ním porozprávali o jeho kariére, klube, nadchádzajúcej jarnej sezóne... Na rozdiel od mnohých chlapcov Ivan sa v detstve nezaoberal futbalom, ale sa venoval inému športu – taekwondu, v ktorom dosiahol aj určité úspechy, získal totiž viac ako 20 medailí. Občas si však zabehal aj na tréningoch vo Futbalovej škole FK Hajdušica. Avšak v strednej škole v Zreňanine sa ocitol v spoločnosti, ktorá hrala len a len futbal, a keďže rovno v tom čase aj škola taekwonda v Hajdušici zanikla, plne sa venoval najdôležitejšej vedľajšej veci na svete – futbalu. V prvom mužstve FK Hajdušica začal hrať ako šestnásťročný a odvtedy iba pol druha roka strávil v inom klube. Bol aj na skúšobných tréningoch v padinskej Doline, ktorá vtedy hrala v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Keďže nemohol zladiť povinnosti na fakulte v Novom Sade a v klube, prestúpil do plandištskej Slogy,

Ivan v akcii (vľavo v žltom)

www.hl.rs

ktorá vtedy bola členom Prvej juhobanátskej ligy. V tej sezóne však získali titul a postúpili, takže Ivan celú sezónu zohral aj vo

FUTBALISTI MALIAROVCI Priezvisko Maliar v osemdesiatročných dejinách FK Hajdušica bolo veľmi časté, možno najčastejšie v mužstvách. Futbalom sa vo svojej mladosti zaoberal Ivanov starý otec Károľ, tiež otcovi bratranci Janko a Jaroslav Maliarovci. Futbal určitý čas hral aj Ivanov otec Vladimír, už viac ako desať rokov predseda klubu. Nakoniec v rodine Maliarovej je aj jedna futbalistka, Ivanova sestra Ivana, členka novosadskej Vojvodiny a reprezentantka Srbska v halovom futbale.

som nemohol dať maximum. Pred nami je však nová sezóna a ja musím ospravedlniť toto uznanie. Naozaj sa teším, že sme postúpili. Určite sme si to zaslúžili. Máme mužstvo pre túto ligu, aj keď to možno výsledky nepotvrdzujú. Vďak a organizácii majstrovstiev. Môže sa Hajdua podmien- šica zachrániť pred zostupom? „Myslím si, že môže, ibaže kam si určite zasluhujeme musíme omnoho viac trénovať tento stupeň a v tom prípade prídu aj výsledky. súťaže. Mys- Žiaľ, nezávisí všetko iba od nás. lím si, že sme O výsledkoch často rozhodujú v jesennej rozhodcovia a iné faktory, ktoré Ivan Maliar s manželkou Tamarou a synom Sergejom časti mohli nemajú nič spoločného s futbaVojvodinskej lige. Do Hajdušice sa získať ešte niekoľko bodov. Veľ- lom. Keby toho nebolo, myslím vrátil v jeseň roku 2015 a dodnes ký je však rozdiel medzi futbalom si, že máme šancu obstáť. Na záje jedným z nositeľov hry, o čom v Prvej a v Druhej juhobanátskej kulisné hry nemôžeme vplývať, svedčí aj uznanie, ktoré dostal lige, a polovica našich hráčov po takže všetko bude neurčité do od spoluhráčov. Hrá na mieste prvýkrát hrá na tejto úrovni. Určite posledného kola.“ Na vrchole si futbalovej kadefenzívneho stredopoliara. Jeho sa nevynašli, čo sa odzrkadlilo aj riéry, vo veku, keď mnohí opúšúlohou je, ako hovorí, prekážať na výsledkoch.“ súperovi pri zakladaní útokov, Hovoríš, že futbal je na treťom ťajú futbal... a zároveň občas aj zaútočí, pokúsi mieste tvojich záujmov. sa dať gól, stmeľuje obranu s úto- Ako záväzky v klube zlakom. O svojom výkone a účinku ďuješ s pracovnými úväzkami a povinnosťami v klubu hovorí: „Spoluhráči ma vyhlásili za rodine? najlepšieho, aj keď si myslím, že „Všetko možno zladiť, ak som mohol omnoho lepšie, zvlášť jestvuje dobrá vôľa a orv jesennej časti majstrovstiev. ganizácia, aj keď sa môže Medzičasom sa mi však život pod- stať, že niečo musí trpieť. statne zmenil. Práca a ani rodina zrejme Založil som si nie, takže je futbal ten, ktorý rodinu, dostal si potrpí, keď pre záväzky som syna, za- nemôžem prísť na zápas. mestnal som Také situácie sú však príliš sa a žijem v No- zriedkavé. Práca mi totiž vom Sade, tak- umožňuje, aby som prišiel že futbal klesol do Hajdušice ešte v piatok na tretie miesto a pred zápasom aspoň raz Ivan Maliar uznanie spoluhráčov prijal od mojich priorít, trénoval s mužstvom. Cez podpredsedu klubu Zlatka Nikolovského pravdaže, po týždeň, keď mi to záväzky „Ja o tom neuvažujem. Mnohí rodine a práci. dovolia, hrám malý futbal v NoK tomu som vom Sade, a v týchto dňoch za- otcovia túžia po tom, aby aspoň na začiatku je- čnem aj individuálnu prípravu na jeden zápas zohrali so svojím sysennej časti bol získavaní sily. To síce nestačí, lebo nom. Aj ja by som to chcel, ibaže zranený, nedo- sa počas prestávky, keď sa netré- mám 30 rokov a syn iba rok, takže statočne pri- nuje, stratí cit pre loptu a súhra treba ešte dlho hrať. Ale ktovie... pravený, takže so spoluhráčmi, ale verím, že sa Ak zdravie a nohy dovolia, a on načas začne hrať, prečo by sa mi som ani nehral to počas roka vynahradí.“ a aj neskoršie Čo očakávaš od jarnej časti to nesplnilo.“

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VÝROČNÁ VOLEBNÁ SCHÔDZA FK SLÁVIA PIVNICA

Úspechy na trávniku a mimo neho nerom bol Mladen Prole, ktorý na tomto poste bol v Pivnici celé štyri roky a pod jeho taktovkou sa Ján Šuster mužstvo prebojovalo do Oblastnej ligy Sombor. Slávia počas jeho redminulú nedeľu 26. janu- pôsobenia bola vždy v hornej časti ára 2020 v miestnostiach FK tabuľky, patrila medzi najlepšie Slávia v Pivnici bola výroč- mužstvá. Jeho mottom bolo to, že ná, zároveň aj volebná schôdza mužstvo musí vždy hrať útočne, za prítomnosti 50 členov klubu, nielen doma, ale i na hosťovaniach fanúšikov a hostí. Zasadnutie u súperov, s cieľom zaznamenať viedlo pracovné predsedníctvo čím lepší výsledok. Často hovoril, že je dosť dlho trénerom v Pivnici, priateľsky sa rozišiel s klubom, za čo sa mu správa FK Slávia veľmi Z tohto dorastu spred roka už viacerí hráči klopú na dvere prvého mužstva pekne zavďačila. V lete trénerskú úlohu prevzali Mini-maksi ligu v športovej hale v klubu sa stal Rastislav Brňa-Pajo. Dalibor Milec a Ivan Kotiv, ktorí Odžakoch. S mladými hráčmi pra- Dlhoročný brankár a technický majú potrebné licencie. Pod ich cujú Miroslav Česko, Dalibor Milec vedúci sa poďakoval za dôvetaktovkou v jesennej časti sezóny a Ivan Kotiv, ktorí majú k dispozícii ru, navrhol jedenástich členov 20l9/2020 mužstvo pokračova- okolo 60 hráčov. Správnej rady FK Slávia, ktorú lo s dobrými výkonmi, čo vidieť Finančnú správu podal tech- tiež podporili. Zástupcom predsez umiestnenia v tabuľke. Slávia nický vedúci Rastislav Brňa, ktorý du je Dalibor Milec, tajomníkom obsadila šieste mesto, keď z pät- vyzdvihol, že klub v minulom roku je Strahinja Knežević, športový nástich zápasov osem vyhrala, tri riaditeľ je Miroslav Česko a pohrala nerozhodne a štyri prehrala. kladník Rastislav Šuster. Ostatní Útočníci dali 38 a obrana inkasočlenovia sú: Ondrej Blažek, Ivan vala 18 gólov. Slávia má kvalitné Kotiv, Rastislav Imrek, Vladimir mužstvo pre túto súťaž, ktoré je Jović, Marián Maďar a Rastislav posilnené aj cezpoľnými hráčmi. Brňa. Dozornú radu tvoria: Jaroslav Pivničania ich museli angažovať, Zajac (predseda), Vlastimír Nímet lebo dosť mladých ľudí odchádza a Miroslav Pap (členovia). Dragan Ćorda skončil futbalovú na Slovensko, buď na štúdiá, alebo Podľa schváleného plánu vyplýkariéru v drese Slávie za prácou. va, že aj v tomto roku klub bude Dobre je, že vedenie klubu do rozvíjať činnosť, ktorá sa doteraz súťaží zapojilo mladšie kategóv zložení: Dalibor Milec, predseda, dobre osvedčila. Budú investovať Jaroslav Zajac, zapisovateľ, Ondrej rie futbalistov. Mladší dorastenci do objektov, pomocných miestBlažek a Jaroslav Valášek, členo- hrajú v Somborskej oblastnej lige, ností, starať sa o údržbu trávnika, via. Predtým ako začali s prácou, kde je jedenásť klubov, starší piomienia zakončiť ohradu okolo predseda poprosil prítomných, nieri súťažia tiež v Somborskej ihriska a vybetónovať chodníky aby minútkou ticha vzdali poctu oblastnej lige, kým tri generácie Nemôže bez klubu: Rastislav vedľa nej. Tak zabezpečia priam Brňa-Pajo, nový predseda Pivvšetkým tým slávistom, ktorí v mladších pionierov hrajú svoje ideálne podmienky na ihrisku pre ničanov majstrovské zápasy v rámci Obecminulom roku odišli spomedzi nás. futbalistov a obecenstvo. Hráčom Rokovací poriadok jednoznačne ného futbalového zväzu Báčska dobre hospodáril. Všetky finančné zostávajú iba záväzky, aby riadne prijali. Správu o tom, ako pracovali Palanka. Treba pripomenúť, že záväzky Slávia si splatila, takže trénovali, čo by malo byť zárukou v minulom roku, podal Ivan Kotiv, pionieri v zimnom období hrajú na konci roka nemá žiaden dlh. dobrých výsledkov. Ako to všetktorý vo svojom prejave vyzdviNajviac prostriedkov dostávajú z ko dopadne, uvidíme na konci hol, že vlaňajší rok bol úspešný Obce Báčska Palanka, pekný prílev majstrovskej sezóny 2019/2029. tak na trávniku, ako aj v celkovej peňazí je z členského, predaja Na konci výročnej volebnej činnosti klubu. Na konci majstrovvstupeniek, ako aj z organizova- schôdze dlhoročný hráč Slávie stiev v sezóne 20l8/20l9 mužstvo nia letného turnaja pre pionierov Dragan Ćorda oboznámil účastSlávie obsadilo štvrté miesto v a dospelých. Prostriedky z prenáj- níkov, že skončil s aktívnou kaOblastnej lige Sombor, ale do mu objektu na ihrisku, príspevky riérou futbalistu. FK Slávia sa mu samého konca bojovalo o tretie mnohých dobrodincov sa tiež za úspešné výkony a pôsobenie miesto, ktoré prinášalo baráž o vlievajú do pokladnice FK Slávia, v klube zavďačila tričkom s jeho postup do vyššej súťaže. Žiaľ, to ktorým je správa veľmi povďačná. menom. Ináč tréningy Slávie odželanie futbalisti Slávie nesplnili Keďže doterajší predseda Daniel štartovali 25. januára 2020 na svojim fanúšikom. Tréner Mladen Prole mal pekné Blatnický podal demisiu, väčšinou ihrisku v Pivnici. V jarnej časti majstrovstiev tré- úspechy v Pivnici hlasov novým prvým človekom Snímky: autor a J. Pucovský

• ŠPORT •

6 /4893/ 8. 2. 2020

Šport PRÍPRAVY PETROVČANOV V PLNOM PRÚDE

PRVÁ SKÚŠKA V KYSÁČI

MLADOSŤ – KRILA KRAJINE 4 : 1 (1 : 1)

TATRA – VOJVODINA (BG) 2 : 2 (0 : 2)

Dobre je, že zostal Leškov! Domáci dohonili 0 : 2...

Samuel Medveď

ladosť zohrala prvý priateľský zápas po takmer dvojtýždňových prípravách. Pekné počasie prilákalo divákov do Vrbary na zápas, ktorý

a uvidíme, či sa mu podarí získať dôveru futbalových odborníkov MŠK Fomat. Určite potešilo domácich fanúšikov, že v klube zostal možno i najlepší hráč jesene Stevan Leškov. Silbašan v drese Mladosti mal namierené do novosadského Kabelu, a keď ho tento klub chcel poslať do Borca zo Šajkaša, Stevan sa rozhodol zostať vo Vrbare.

Pavel Pálik

utbalisti Tatry využili pekné počasie a už v nedeľu zohrali prvý prípravný, priateľský zápas na jarnú časť majstrovstiev Novosadskej oblastnej ligy. Zmerali si sily s mužstvom Vojvodina z Báčskeho Gradišta, členom

V pokračovaní Kysáčania prebrali hru, zakladali rýchle akcie, ohrozovali bránu Vojvodiny a v 63. min. Bobot hlavou skorigoval výsledok na 1 : 2. V 68. min. rozhodca správne nariadil jedenástku aj za domácich, z ktorej Stamenković vyrovnal na konečných 2 : 2. Zápas na ihrisku Tatry dobre viedol domáci rozhodca Daniel Bozoki a keďže sa hralo veľmi korektne, kariet nebolo.

Jeden zo šiestich gólov, ktoré Tatra v jeseni inkasovala v súboji s RFK Nový Sad na Detelinare – 6 : 0

Mužstvo Mladosti pred posledným zápasom jesene s Vojvodinou z Báčskeho Gradišta. Stevan Leškov sa nachádza tretí zľava v dolnom rade.

modrí zohrali s mužstvom Krila Krajine z Báčskej Palanky. Hralo sa slušne. Mnohí domáci zvedavci si prišli pozrieť hlavne nové tváre, s ktorými tréner Karakaš počíta. Z klubu odišli Mrđan, Malidžan a mladý Šproch je v slovenskom Martine na skúške

Striedmy tréner Vladimir Karakaš sa zriedkavo púšťa do hádok s rozhodcami

www.hl.rs

Prvý polčas priniesol rýchlu hru. Kaňa mal dvakrát dobré šance. Nováčik Grlić v 32 . min. prekvapil z diaľky brankára hostí – 1 : 0. Čochvíľa Zagorčić dal aj druhý gól, ale ho rozhodca Dudok z Hložian anuloval. V 39. min. Palančan hlavou zdolal domáceho Leňu. V druhom polčase sa na gól čakalo do 73. min., keď si Đaković sám vypracoval šancu a potom pekne presnou strelou do opačného rohu po zemi matoval brankára Palančanov. V 76. min. z pravej strany prenikol Stojisavljević, centroval a hráč hostí hlavou matoval svojho brankára – 3 : 1. Tri minúty pred koncom nováčik Panić nabehol na center a nohou dosiahol aj štvrtý gól. MLADOSŤ: Leňa, Panić, Ivetić, Kajtez, Fábry, Beronja, Zagorčić, Ožvát, Grlić, Leškov, Kaňa; hrali aj: Valentík, Jakuš, Čiep, Đaković, Dokić, Stojisavljević, Severíni, Zbućnović, Plavšić Foto: J. Pucovský

Informačno-politický týždenník

Vojvodinskej ligy – severnej skupiny. Na začiatku príprav sme sledovali dobrý a zaujímavý zápas dvoch rovnocenných mužstiev a obaja tréneri môžu byť spokojní s výkonom svojich futbalistov. V prvej časti mali hostia niečo viac z hry a v 23. min. sa gólom Ćuluma z jedenástky ujali vedenia. Na 0 : 2 zvýšil Vranješ v 30. min.

TATRA: Sekicki, Trišić, Budík, Stričević, Rodić, Bobot, Stamenković, Zorić, Marčetić, Tošić, Kedža; hrali aj: Munjas, Radić, Medić, Pejašinović, Berić Na nasledujúcu nedeľu Tatra znovu doma zohrá zápas s mužstvom Fruškogorac zo Sriemskej Kamenice o 14. hodine. Foto: J. Pucovský

BRANKÁRSKA ATRAKCIA ZVONKA OROSA. Vo futbale, v hádzanej, vo vodnom póle je najdôležitejšie, aby lopta po strelách neskončila v bráne, aby súper nedal gól... Preto brankári majú veľkú a zodpovednú úlohu, aby akokoľvek súpera znemožnili kopačkou a hlavičkou rozvlniť sieť svojej brány. Na našej snímke vidíme úspešný, atraktívny zákrok niekdajšieho brankára veteránov lalitského FK Panónia, ktorý v seniorskej konkurencii strážil sieť FK Rusín v Ruskom Kerestúre a ešte niektorých klubov. J. P-ský • ŠPORT •

VYHLÁSILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV STAROPAZOVSKEJ OBCE V ROKU 2019

Hrdosť sriemskeho mestečka Matej Bzovský

divadelnej sále v Starej Pazove už 53-krát zaradom vyhlásili najlepších športovcov v roku, ktorý je za nami, za prítomnosti početných športovcov, spoločenských pracovníkov a predstaviteľov lokálnej samosprávy v čele s predsedom obce Đorđom Radinovićom a ostatných hostí, medzi ktorými boli aj Vladimir Batez, pokrajinský tajomník pre šport a mládež, Gojko Marinković, generálny tajomník Športového zväzu Srbska, Zoran Gajić, predseda Volejbalového zväzu Srbska, a iní. Organizáciu tejto slávnosti znovu zverili RTV Stará Pazova, ktorá túto povinnosť, ako i vždy doteraz vykonala na výbornú za podpory športového zväzu obce. Slovom, všetko bezchybne fungovalo. V konkurencii pionierok a pionierov najvýznamnejšie výsledky dosiahli karatistka Anđelka Raukovićová a najlepší pionier je Mladen Busnić (Aeroklub z Novej Pazovy). Vzácne uznanie získala aj Alexandra Havranová, vynikajúca členka Streleckého družstva Jednota. Najlepší športoví pracovníci sú: Živko Smuđa (Šachový klub Golubinci), Mirko Marković (Hádzanársky klub Nová Pazova), Zorana Ašćerićová (Veslársko-kajakársky klub z Novej Pazovy) a Anđelka Šavijová (karate rozhodkyňa zo Starej Pazovy). Najlepším trénerom je Marko Nikolić (volejbal, Nové Bánovce). Najväčší potlesk plnej sály získal Zoran Lošić, zdravotne znevýhodnený športovec, za mimoriadne výsledky v atletike, v triafaní šípkami a v šachu na mnohých domácich a zahraničných súťažiach, ináč z Nových Bánoviec. Za prínos k zvýšeniu počtu športovcov odmenu získali Taekwondo klub Imperiál z Novej Pazovy, jeho tréner Danilo Vukelić a členovia, bratia Čečarićovci a Marija a Niko-

Športovec roka 2019: Bojan Džepina z Vojky

Mladšie dorastenky VK Omladinac zo Starých Bánoviec získali ocenenie za titul majsteriek Vojvodiny a Srbska

Medzi jednotlivcami odmenu dostali: Leposava Glušicová (hádzaná), Đorđe Tešanović (karate) a Marko Nikolić (volejbal). Nezabudli ani na volejbalistky Gymnázia Branka Radičevića, ktoré získali titul majstrovstiev sveta, s trénerom Miroslavom Markovićom, profesorom telesnej výchovy. To najkrajšie vyhlásenie bolo na konci. Športovcom roka sa stal Bojan Džepina z Vojky, majster sveta v profesionálnom kickboxe, zároveň aj majster sveta medzi amatérmi. Ako sa aj Odmenených a hostí pozdravil Karatistka Anđelka Raukovićová, očakávalo, najlepaj Vladimir Batez, pokrajinský najperspektívnejšia pionierka ším klubom sa stali v roku 2019 tajomník pre šport a mládež už päťkrát po sebe dorasteniek), Jadran Golubinci (futbal), Dunav volejbalistky Jednoty, dlhoročné členky SuNové Bánovce (basketbal), Podunavac Belegiš perligy Srbska. (futbal) a storočný staropazovský FK Jednota. Foto: Z. Milić lina Komazecové. Médius špeciálnu odmenu získal Momir Ćućuz. Odmenené sú i kluby Omladinac Staré Bánovce (volejbal mladších

Vzácne uznanie získala aj Alexandra Havranová, vynikajúca strelkyňa SK Jednota

Predseda storočného FK Jednota Dragan Đurić

Najväčší potlesk získal Zoran Lošić

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Ašaňa

Ján Vinkovič, senior

edina Ašaňa, pôvodne srbsko-slovensko-nemecká, podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002 počíta asi 1 488 obyvateľov, z toho počtu Slováci tvoria 2 %. Väčšinovým obyvateľstvom sú Srbi. Okrem Slovákov tu žijú ešte Chorváti a Rómovia. Administratívne patrí k Obci Pećinci. Ako osada pod týmto menom bola po prvýkrát zaznamenaná ako veľmi malá, so sotva 18 domami, v roku 1714. Vzmáhala sa hlavne v priebehu 19. storočia. Najväčší rozmach zaznamenala v druhej polovici 20. storočia, keď, čo sa týka počtu obyvateľov, dosiahla svoj vrchol – 1 600. Zemepisná poloha: 44° 45´ 12” Nadmorská výška: 67 m Do roku 1930 O tom, kedy Slováci začali osídľovať Ašaňu, dnes s určitosťou nevieme, lebo o tom nieto žiadnych písaných záznamov. Predpokladáme však, že to bolo v druhej polovici 19. storočia, vtedy, keď osídľovali celý juhovýchodný Sriem, teda keď prišli do Dobanoviec a Boľoviec. Jeden z najstarších dokladov o živote Slovákov v tejto dedine je majetková listina domu majiteľa Lukáša Fabovka z roku 1868. Od starších informátorov sa dozvedáme, že Slováci do Ašane prišli zo Starej Pazovy a z takmer všetkých báčskych slovenských osád. O tom, ako vyzeral ich duchovno-náboženský život, tiež nevieme. Nemáme žiadnych údajov ani o tom, kedy a ktorý farár sem chodil a nábožensky zaopatroval tento ľud. Škoda, že o tom viac nenapísal Kornel Kvas, farár boľovský, v knihe Adama Vereša z roku 1930. V tridsiatych rokoch sa iste mnohí ešte pamätali, ako tu žili Slováci, ako vyzeral ich náboženský život. Z jeho skúpej správy sa dozvedáme iba málo údajov. Tak napríklad v roku 1902 bol kúpený dom – modlitebnica. Drevená veža bola k nemu dostavaná v roku 1908. Od samotného začiatku cirkevný zbor tu mal cintorín a popri ňom i jutro zeme. Vzhľadom na uvedené prichádzame k záveru, že v Ašani bol začiatkom 20. storočia založený už pomerne veľký a živý cirkevný zbor, ktorý počítal viac než 200 členov. Vzhľadom na vtedajšie pomery a materiálny stav zboru však predpokladáme, že farár sem, či už zo Starej Pazovy, Surčinu

alebo neskoršie z Boľoviec chodil iba v druhý deň výročných slávností, pre konfirmáciu, pohreby a z iných príležitostí. Avšak skutočnosť, že tu bol už v roku 1910 levita Ján Dolinaj, ktorý potom v zbore pôsobil takmer tridsať rokov, nám svedčí o tom, že tu boli možnosti i potreba vyššieho stupňa organizovania náboženského života. Žiaľ, k vyššiemu stupňu organizovanosti už potom neprišlo. V dôsledku modernizácie života v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia Slováci sa začali vysťahúvať do Starej Pazovy, Boľoviec, Zemunu, Belehradu a do zahraničia.

Táto migrácia trvá dodnes. Slovenská komunita sa rapídne zmenšovala, slabla. Okrem SEAVC, ktorá tu bola prítomná i činná, nejestvovala ani nefungovala žiadna slovenská inštitúcia. Pre malý počet detí ani škola. V rokoch 1961 – 1965, za pôsobenia kurátora Pavla Gajdoša, zaznamenávame ešte istú živosť v zbore, keď sa delila zahraničná, humanitárna pomoc, a pokusy s vlastným predčitateľom organizovať bohoslužobný život. So všeobecným úpadkom Slovače upádal aj cirkevno-náboženský život. Na jar roku 1984, v dôsledku neudržovania a nedbanlivosti sa zrútila aj modlitebnica, jediný symbol života Slovákov v dedine. Tým bol doslova zahasený každý verejný život tunajších Slovákov. Hneď po svojom príchode, koncom roka 1984, farár Ján Vinkovič obišiel dedinu a urobil sčítanie obyvateľstva, podľa ktorého bolo v dedine 103 Slovákov, z čoho 14 detí. Organizoval

aj celodedinskú zbierku na výstavbu novej modlitebnice, ktorú zbor vystaval i posvätil už koncom roku 1986. Po výstavbe modlitebnice sme sa tu pokúsili zintenzívniť a oživiť duchovno-náboženský život. Farár z Boľoviec sem chodil takmer každú nedeľu. Začínali sme pritom doslova od začiatku, o čom sme i písali v Evanjelickom hlásniku a v ročenkách. Žiaľ, veľa sa urobiť už nemohlo. Výstavba modlitebnice nepriniesla očakávaný efekt prebudenia – oživenia, aj keď návštevnosť na službách Božích bola spočiatku 10, pri slávnostiach i 20 osôb, čo, vyjadrené v percentách, iste nebolo zlé. Oživiť cirkevný zbor, v zmysle dať mu perspektívu, sa nám však nepodarilo. V dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, s ktorými tu zbor zápasil a podnes zápasí, služby Božie boli zredukované na raz mesačne a príležitostne, až nakoniec, od roku 2006, iba na druhý deň výročných slávností a podľa potreby. Majetok filiálneho cirkevného zboru: Stará modlitebnica, 1902 Nová modlitebnica, 1986 Cintorín, starý, slovenský (Od roku 1964 Ašaňania majú nový cintorín, spoločne so Srbmi, takže od tohto roku starý cintorín sa viac nepoužíva.) Pozemok – 1 jutro Chronologický prehľad farárov pôsobiacich v Ašani (Boľovciach): Andrej Palkovič, november 1910 – september 1914 Ferdinand Krafta, august 1917 – november 1921 Karol Žilinský, február 1922 – jún 1924 Juraj Kerďo, máj 1925 – september 1928 Kornel Kvas, december 1929 – apríl 1945 Michal Sľúka, september 1946 – február 1952 Milan Štrba, júl 1952 – apríl 1966 Ján Valent, jún 1966 – február 1984 Ján Vinkovič, september 1984 – Členstvo v cirkevnom zbore: Rok 1930 – 260 Rok 1985 – 103 V súčasnosti tu žije asi 25 Slovákov (vrátane aj detí zo zmiešaných manželstiev). Zborové aktivity: Služby Božie: v druhý deň výročných slávností o 16.00 h a príležitostne Foto: z archívu autora