Vzlet 6/2020 by NVU Hlas ľudu

Nový Sad | ročník 51 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

JÚN 2020

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

eď sa ľudia zamilujú, dávajú svoje srdce do rúk inej, neznámej osobe. Vtedy môžu iba očakávať, že im za ten pocit vyvolená osoba bude povďačná a pustí ich do svojho života. Avšak z rôznych dôvodov sa stáva, že ten pocit zmizne, prevládnu temné emócie, nastúpi

samota. V takých ťažkých chvíľach človeka môže potešiť láska miláčika a pomôže mu vyliečiť srdce. Príbeh umelca z Brazílie je iba jeden z mnohých, ktorý to dokáže. Vizuálny umelec Rafael Mantesso je dnes známy veľkému počtu ľudí na sociálnych sieťach. Svoj príbeh predostrel neznámemu obecenstvu celkom otvorene, priamo a úprimne. Pridal k tomu štipku nekaždodenného umeleckého talentu a za krátky čas sa jeho tvorba stala virálnou. V roku 2014, práve na jeho tridsiate narodeniny, ho opustila manželka. So sebou si vzala svoje náradie, fotografie a všetok nábytok a za sebou nechala iba psíka bulteriéra, ktorého pomenovala Jimmy Choo

Jimmy Choo a jeho človek Rafael podľa známeho návrhára topánok. V prázdnom byte sa Rafael cítil smutne a pokúsil sa čím viac sa sústrediť na svoju prácu. Na rozdiel od neho Jimmy bol z tejto zmeny celkom nadšený. Skákal a bežal po prázdnych izbách, neustále prerušoval Rafaela pri jeho tvorbe a nakoniec celkom vysilený zaspával na bielej podlahe, pri bielom múre, v nejakej smiešnej polohe. Rafaela takéto správanie utešovalo. Preto fotil Jimmyho vo vtipných polohách a jedného dňa jednoducho začal obyčajnou čiernou fixkou pridávať ilustrácie k fotografiám. Postavil ich na sociálnej sieti Instagram. Niektoré obrázky niesli v sebe očarujúci príbeh, iné zase boli príliš smiešne, ale každá z nich vyčarila úsmev na tvár pozorovateľa. Obrazotvornosť tých ilustrácií upútala pozornosť mnohých ľudí a Rafael postupne začal vytvárať scenáre pre ďalšie Jimmyho „zážitky“ – v roku 2015 vydal aj knihu ilustrácií The Dog Named Jimmy, ktorá získala niekoľko významných ocenení. Očarená jeho prácami, kreatívna riaditeľka kompánie Jimmy Choo oslovila umelca, a tak vznikla zaujímavá spolupráca, aká sa môže realizovať iba v digitálnej dobe: Rafaelove ilustrácie, na ktorých Jimmy sníva o topánkach, relaxuje na pohovke s pohárom vína a hrá psieho DJ na stole, skrášlili dámske kabelky a tašky. V ďalšom seriáli ilustrácií Rafael a Jimmy začali používať reálne predmety na fotenie, k mnohým pridávali premyslené texty, čiže odkazy týkajúce sa aktuálnych svetových problémov, a tak získali priazeň publika najmä na Facebooku. Po vypuknutí

jún 2020

pandémie v marci 2020 umelec zavesil fotografiu, na ktorej má ochranný golier zavesený na svojom krku, pokým Jimmy sa naňho pozerá a odkazuje: „Umývajte si ruky a vyhľadajte pravdivé a vedecké informácie. Ak máte čas lajkovať fotografie psa, máte času preštudovať aj Covid-19. Vážte si svoju komunitu, nebuďte sebeckí.“ Na jednej ďalšej fotografii Raffael nesie Jimmyho na rukách po schodoch – uverejnil ju 2. apríla a vlastne sa týkala #AutismAwarenessDay. Tu sa umelec vyjadril o tom, že on sám je hrdý, že je súčasťou spektra autistickej komunity, a medziiným odkázal: „Naša spoločnosť sa musí zmeniť a začať si vážiť ľudí, ktorí vidia svet inak. Musíme sa navzájom starať jedni o druhých a prijať cudzie rozdiely, ktoré sa za správnych okolností môžu stať supermocou.“ Raffael a Jimmy dnes spolu tvoria krátke animované filmy na youtube kanáli Go Jimmy Go!, ako aj vyspelý komiks, v ktorom sa snažia ukázať nakoľko sú teriéry výnimočné zvieratá a blaho v živote požehnaných ľudí. Na Rafaela a Jimmyho sa môžete kuknúť vyklepaním Jimmy the Bull do hociktorého prehliadača. jm Foto: @JimmyTheBullTerrier

ase sme sa dostali na koniec školského roku a niektorí z vás k prelomovej otázke – zapísať sa do tej alebo onej školy? Ktorú fakultu si zvoliť? Sú to rozhodnutia, ktoré vám môžu poznačiť celý život. Verím, že rozhodnutie už máte za sebou a že skúšky úspešne zvládnete. Tohtoroční maturanti sa ocitli v rovnakej situácii ako aj ich predchodcovia v roku 1999, ku ktorým patrí aj autorka týchto riadkov. Vtedy prerušenie školského roku zapríčinilo NATO bombardovanie, teraz koronavírus. Avšak rozdiel je v tom, že sa od 24. marca 1999 nekonalo žiadne vyučovanie. Prečo? Pretože neexistoval spôsob, ako ho realizovať. Počítač a internet (dial up, nie káblový alebo optický) mala iba podaktorá domácnosť. Mobilný telefón... takisto. Z toho dôvodu ukončenie školského roku a pri-

pravovanie sa na prijímacie skúšky nebolo možné dotiahnuť do konca. Malo to svoje výhody, ale aj nevýhody. Rovnako ako aj online výučba. Väčšina z vás tejto výučbe dala strednú známku, keďže vám viac vyhovuje vyučovanie v škole. Samozrejme, v triede je učiteľ, ktorý vám pomôže, vysvetlí vo chvíli, keď to potrebujete. Teraz to bolo inak. Avšak tak ako ste vy každý pracovný deň sledovali v televízii vyučovacie hodiny, rovnako tak sledovali aj vaši učitelia, zatiaľ čo niektorí z nich najprv tie hodiny nahrávali. Istotne nebolo ľahké rýchlo pripraviť hodiny, zastať si pred kameru a nahrávať. A potom rozposielať úlohy a následne ich opravovať. Ale zvládli to. Aj vy, aj oni. A niektorí z nich, spolu s ostatnými zamestnancami škôl, okrem tej práce sa venovali aj kolportérskej – aby sa náš časopis dostal do vašich rúk.

Ďakujeme všetkým ešte raz! Milí vzletovci, užite si toto leto, istotne bude svojím spôsobom jedinečné. Tlačené vydanie Vzletu bude takisto na prázdninách, no príspevky na rôzne témy si budete môcť prečítať na online vydaní. A nie, nezabudli sme na naše tradičné podujatie Stretnutie pod lipami, ibaže aktuálna situácia ešte stále nedovoľuje, aby sme spresnili termín jeho realizácie. Podrobnejšie informácie čoskoro zverejníme. Dovidenia v septembri! Jasmina Pániková

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová • Zodpovedná redaktorka: Jasmina Pániková • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Danuška Berediová-Banovićová, Vlasta Bolehradská, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Miroslav Gašpar, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Filip Filip, Rastislav Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Annamária Chalupová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Jasmina Marček, Miroslav Pap, Stanislava Sládečeková, Janko Takáč, Danica Vŕbová • Grafická redaktorka: Irena Lomenová • Jazyková redaktorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí: Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: office@vzlet.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami • Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Môžeme ovládať kvalitou zvuku huslí (s. 4)

Death Stranding

(s. 18)

Titulná strana: Vitaj, leto!

Kým počkáme na Tokio 2021... (s. 25) jún 2020

Medzi umením a športom (s. 10)

(foto: J. Pániková)

Foto: pixabay

Medzníky v našom živote

ROZHOVOR

Môžeme ovládať kvalitou zvuku huslí

„A

by dieťa mohlo uspieť v tom, čo miluje, talent mu nestačí,“ povedal kedysi husľový virtuóz Dalibor Karvay. V prípade Maríny Cerovskej z Báčskeho Petrovca talent je bezpochyby prítomný a, pravdaže, aj veľa práce. Táto šikovná huslistka nám prezradila, že jej každá súťaž pomohla v jej vývoji umeleckého prednesu a v profesionálnom výkone, a to vďaka porote, ktorá ju vedela oceniť a vždy jej radila, na čo má dať pozor. Čo pre teba ako huslistku predstavujú husle a ich zvuk? – Pre mňa sú husle jeden prekrásny inštrument. Aj napriek tomu, že sú jedným z najmenších zo strunových inštrumentov, majú možnosť dosiahnuť aj tie najvyššie tóny. Husle majú vždy lepšiu kvalitu zvuku keď sa človek viac vhĺbi do nich. Práve to ma fascinovalo na husliach, že kvalitou zvuku môžeme ovládať. Ak chceme dostať expresívnejší zvuk, musíme vložiť do neho mnoho energie. Ak však chceme vyrobiť

jemnejší zvuk, stačí jemne ovládať inštrumentom. Zdá sa to byť trochu komplikované, ale keď medzi

tie nôty pridáme vášeň, ony zaznejú omnoho krajšie. Aké boli začiatky tvojho kamarátenia s husľami? – Moje prvé kroky v hudobnom svete sa začali, keď som bola sedemročné hyperaktívne dievča, ktoré sa veľmi zaujímalo o tento inštrument. Mala som veľkú vôľu a chuť učiť sa hrať na tomto inštrumente od prvého ročníka a už ako prváčka som dostala svoju prvú cenu. Ako ubiehali roky, tak som aj ja cvičila viac a dostávala diplomy z rôznych súťaží. Nebolo každé vystúpenie súťažiaceho rázu. Práve preto som vďačná svojmu učiteľovi, ktorý organizoval rôzne hudobné kurzy, koncerty a hudobné akcie. Tým, že sme mohli veľakrát vystúpiť, mali sme možnosť rýchlo sa zbaviť jedného z našich najväčších problémov – trémy. Kde si súťažila a aké ocenenia si dostala? – Súťažila som najviac v Belehrade, Báčskej Topole, Aranđelovci, Sriemskej Mitrovici, Smederevskej Palanke... A takisto aj v zahraničí. Boli to republikové, medzinárodné a medziobecné súťaže, na ktorých som dostávala najčastejšie prvé ceny, ale aj druhé a tretie. Na niektorých súťažiach som sa viackrát zúčastnila, na niektorých som bola len raz. Každá súťaž mi pomohla v mojom vývoji umeleckého prednesu a v profesionálnom výkone vďaka porote, ktorá ma vedela oceniť a vždy mi radila, na čo musím dať pozor. Do ktorých krajín ťa husle zaviedli? – V roku 2013 som sa dostala na Európsku súťaž na Slovensku, kde som po prvýkrát súťažila mimo štátu. Uvedomila som si, že by som mohla využiť príležitosť, aby som mohla čím viac cestovať. Tak sa to aj

stalo. Zapísala som sa do strednej hudobnej školy v Novom Sade a tam som pokračovala vo svojom vyučovaní. Viac som pracovala na tímovej hre – súťažila som nielen v sólovej, ale aj orchestrálnej a ansámblovej súťaži. Byť členom orchestra mi prinieslo veľa pekných vecí. Mala som možnosť vidieť nové štáty, ako Rakúsko, Nemecko, Belgicko, Dánsko, Česko, Nórsko, Švédsko, Anglicko atď. Stretla som mnohých dobrých hudobníkov a pedagógov, s ktorými som stále v kontakte. Najviac zážitkov si nesiem z kurzu mladých hudobníkov Toppen z Nórska, kde som mala po

prvýkrát príležitosť hrať náročné populárne orchestrálne kompozície, ako Čajkovského predohry Rómeo a Júlia a 1812, Rimského-Korsakovu Scheherezadu a rôzne symfónie. Podobné kurzy som absolvovala aj v Nemecku a Anglicku. Bolo veľmi náročné, ale aj výnimočné sedieť medzi 100 ľudí a cvičiť celý deň, aby sme hrali všetci spolu ako jeden. Je to jeden z najlepších zážitkov v mojom živote. Maturovala som minulého roku a zapísala som sa na Vysokú školu múzických jún 2020

umení v Bratislave a tam budem pokračovať vo svojej hudobnej kariére. Máš v rodine nejakého hudobníka, po ktorom si zdedila talent? – Moja mama je jediná osoba v rodine, ktorá sa zaoberala tiež hudbou ako malá. Hrala na akordeóne a klavíri na základnej hudobnej škole. Skončila teoretický smer na strednej hudobnej škole v Novom Sade, ale pokračovala v iných profesionálnych vodách. Aj napriek tomu vždy ma podporovala na každej súťaži a výstupe, ktorý som mala. Predpokladám, že sa tvoje plány týkajú aj naďalej huslí? – Keď ide o moje plány do budúcna, je ich mnoho. Chcela by som ešte mnoho krajín vidieť a zahrať si s mnohými vynikajúcimi hudobníkmi, vidieť ich hudobnú kultúru a štýl hrania. Všimla som si, že je reštaurátorov strašne málo, tak u nás v Srbsku, ako aj na Slovensku, kde momentálne študujem. Chcela by som sa stať jedným z nich. Mám veľký záujem naučiť sa remeslo a možno jedného dňa aj vyrobiť svoje prvé husle. Vlasta Bolehradská Foto: z archívu spolubesedníčky

S ODMENENÝM ŠTUDENTOM Z PADINY

Vianočná slza Adriána Čížika S me v polovici roka a asi v polovici časovej cesty medzi dvomi Vianocami. Preto je možno trochu divne, že ich spomíname v júnovom období. Ale ak sa zamyslíme nad tým, čo Vianoce symbolizujú, pochopíme, že sa nám ich symbolika práve hodí práve v tomto období, aby sme sa zamysleli nad vlastným poslaním a životom. Obdobie za nami bude v spomienkach dlho a naše životy v každom prípade poznačí na každom poli. Či je to len náhodná zhoda okolností (aj keď sa mi čoraz častejšie pozdáva, že sa na svete nič nedeje absolútne spontánne), alebo si to tak naplánoval, ale študent Fakulty masmédií na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave Adrián Čížik nedávno na spoločenských sieťach zverejnil svoj krátky film – o Vianociach.

„V škole sme mali realizovať projekt ešte vo vianočnom období. Film som urobil aj ja a v konkurencii, zdá sa mi, 46 filmov som získal prvú cenu. Premiéra prebiehala na Slovensku, na tej bolo asi 800 ľudí. Ľudia mi písali, aby som film zverejnil, ale pre početné povinnosti a iné záležitosti som nestíhal. Teraz to konečne dopadlo a film Vianočná slza, nakrútený podľa skutočnej udalosti, je dostupný na spolo-

čenských sieťach. A hodí sa aj na toto pandemické obdobie, podľa mňa...“ otvára rozhovor Adrián Čížik, ktorý posledné mesiace trávi doma, v Padine. Zamysliac sa nad osudom človečenstva po kalamite Adrián si nadýchne a pokračuje: „Viete, Vianoce nemusia byť, aby sme Vianoce mali v našom živote a aby sme sa správali tak, ako na tento sviatok. Preto by bolo dobre si ten vianočný duch rozvrhnúť na celý rok a neminúť ho odrazu. Tak si to myslím aj teraz, pol roka potom, ako sme za úlohu dostali nakrútiť film,“ uvažuje Adrián. Spomenuli sme, že film Vianočná slza vznikol na základe pravdivej udalosti a náš spolubesedník hovorí, že sa o ňom dočítal v knihe. Preto sa aj dej filmu, zhruba 80 percent, opiera o ten príbeh, kým pozostávajúcu čiastku Adrián umelecky prispôsobil potrebám projektu a úlohy. „Vo filme sa hovorí o dvoch dievčatách, ktoré Vianoce pravidelne trávili so svojou babkou. V úvodných minútach sú ešte maličkými dievčatkami a od babky ako darček k Vianociam dostanú mašličku a psa. Potom sa príbeh posúva, dievčatá sú stále staršie a spolu s nimi rastie aj pes. Už nechodievajú k babke na štedrovečernú večeru, ale babka ich navštevuje. Neskoršie sa babka vo filme viac nezjavuje a vieme, čo jej neprítomnosť znamená. Podobný osud očakáva aj psa, ale radšej by som celkom dokonca nedopovedal, aby si záujemcovia pozreli jún 2020

celý film,“ vysvetľuje a dodáva, že po prečítaní knihy si v hlave prakticky razom vedel predstaviť, ako by príbeh mal vyzerať aj vo forme filmu. „Ešte kým som čítal, jasné mi bolo, ako by som všetko nahrával, kde pridám ktorý hlas a vizuálne efekty. To som musel zvládnuť pri samom pripravovaní scenára, neskoršie pri natáčaní a nakoniec aj pri strihaní a réžii. Svojrázne som musel pridať svoju pečiatku, esteticky film prispôsobiť.“ Film Vianočná slza je ozaj kvalitný a veru na vás zapôsobí. Vyzerá to dosť úprimne, ladené práve v svojráznej slze, ktorá najčastejšie, okrem smútku, úprimnosť aj symbolizuje. Môžete si ho pozrieť na spoločenskej sieti YouTube, presnejšie na kanáli nášho spolubesedníka, ktorého vyhľadáte pod menom AdyExperiments. „Film sme nakrúcali v Padine počas zimných prázdnin. Viem, mohol som si hercov vyhľadať aj v Bratislave, ale v Padine poznám ľudí a podarilo sa mi zvoliť si tých, ktorí perfektne zvládli jednotlivé roly. Vo filme sestry stvárňujú Ruth a Emma Širkové, Adriána Čížiková a Timea Širková, ako aj Emília Ľauková a Marína Petrášová. Hlavnou herečkou je Anka Tomečeková. Zvolil som si ju preto, lebo na mňa nechala zvláštny dojem ešte keď som bol malý. Videl som, že práve ona zapasuje výborne v tomto filme. Pomohli mi aj ďalší ľudia, ktorým patrí veľká vďaka – Dejvid Ľauko, Michal Kotváš, Diana

Kužmová, Sára Samporová, Viera Kotvášová, Branislav Širka, Marta Holíková, Anna Širková, Anna Samporová a Anna Benková,“ uvádza Adrián.

Namiesto záveru by sme si mohli všimnúť a zamyslieť sa nad Adriánovou myšlienkou. Totiž on si myslí, ako spomenul, že by sme v sebe mali neustále mať štipku z tej vianočnej atmosféry. Nemali by sme všetko minúť počas sviatkov, ale taká nálada, pozitivizmus a nádej by v nás mali pretrvávať neustále. Miroslav Gašpar Foto: z archívu A. Č.

ROZHOVOR

Zdravé je aj chutné zdravej výžive sa za posledné roky hovorí viac než inokedy. Lekári, nutricionisti a početné celebrity nám takmer dennodenne hovoria o význame zdravej výživy. Už rozhodnutie zjesť ovocie namiesto sladkosti je prvým krokom k zdravému stravovaniu. Z toho dôvodu sme pred viac ako rokom aj do nášho časopisu uviedli rubriku Recept, ktorá je zameraná práve na zdravé stravovanie. Vedie ju Annamária Chalupová z Kovačice, s ktorou sme sa rozprávali na uvedenú tému. Odkedy je zdravá výživa prítomná na tvojom jedálnom lístku? – Zdravej výžive sa venujem

už také dva roky a dôvod je celkom jednoduchý. Začala som počúvať svoje telo a všimla som si, že sa lepšie a krajšie cítim, keď jem zdravé potraviny, a mám aj viac energie. Mala

som aj isté zdravotné problémy, avšak vďaka zdravej výžive všetko to je už za mnou. Čitatelia si všímajú, že chystáš aj slané, aj sladké jedlá. S ktorými receptami si začínala? – Začala som so sladkými receptami, ako sú placky a také jednoduché jedlá, ale rýchlo som k nim pridala aj slané jedlá, lebo som pochopila, že zdravé jedlo môže byť naozaj aj chutné jedlo. Práve to som sa chcela opýtať, je zdravé jedlo aj chutné? Mnohí hovoria, že to nie je vždy tak... – Aj nezdravé jedlo môže byť nechutné, ak si ho človek nevie správne pripraviť, tak rovnako aj zdravé jedlo. Človek si musí nájsť času a naučiť sa základy, ktoré sa týkajú prípravy jedla. Každý môže pripraviť zdravé a chutne jedlo, len sa musí naučiť, ako kombinovať suroviny. Keď si čítame recepty, sú v nich často aj také ingrediencie, o ktorých sme ešte ani nepočuli. V meste je to možno trochu ľahšie, keďže je veľa obchodov, avšak ako je to na dedine? Sú obchody nadostač zásobené takým tovarom? – Kto hľadá, ten aj nájde. J Samozrejme, že v meste máme väčšiu ponuku, ale nájde sa, samozrejme, aj na dedine. A mnoho zdravých vecí môžeme aj sami vypestovať, napríklad zeleninu, ovocie, alebo si môžeme sami pripraviť bylinkové mlieko, či už kokosové, alebo ovsené, ako aj rôzne zdravé nátierky (napr. humus). Som mienky, že kto sa chce stravovať zdravo, nájde spôsob, ako si zadovážiť potrebné produkty. A keď ide o ceny, sú vysoké alebo...? – Sú vyššie než ceny

ostatného tovaru, ale ako som povedala, ak si väčšinu vecí sami pripravíme a dopestujeme, tak potom nás to nestojí vôbec mnoho. Všetko závisí od toho, či si všetko kúpime v obchode zdravej výživy, alebo sa naučíme väčšinu produktov pripravovať sami. Pred niekoľkými mesiacmi si bola hostkou vo vysielaní Praktična žena. Ako si sa tam dostala? – Do vysielania som sa dostala tak, že jedna spolupracovníčka vysielania náhodou videla moju stránku na Instagrame a zavolala ma, či by som chcela ukázať, ako

chystám nejaký svoj recept. Ako prebiehalo nahrávanie? Mala si trému? – Nahrávanie prebiehalo celkom super, bolo mnoho ľudí jún 2020

v štúdiu, tak musím uznať, že malá pozitívna tréma bola prítomná, ale prekvapila som samu seba, že to nebola až taká tréma, akú som vedela občas mávať. Scénky boli nahraté iba raz, ale, samozrejme, akže by bolo potrebné, tak by sme ich mohli nahrať aj viackrát. Nahrávanie trvalo 15 minút a mne sa zdalo, ako keby trvalo 5 min. Cítila som sa tam ako doma, tak verím, že ich pôjdem ešte raz navštíviť a prezentovať nejaký recept. Možno aj nejaké slovenské jedlo podané moderným spôsobom. Kto sleduje tvoju stránku na Instagrame, môže vidieť, že takmer každodenne chystáš všelijaké špeciality. Na záver ma zaujíma iba jedno – kto to potom všetko zje? J – Jáj, je to pravda, každý deň pripravujem jedlá a niekedy sa stane, že aj 3 – 4 jedlá pripravím za jeden deň. Takže je to dobrá otázka, kto to zje. Hlavne

si vychutnáva moja rodina, ale často povolám aj svojich priateľov alebo darujem niekomu, a často sa stane, že sa o to podelím aj s mojimi psíkmi, samozrejme, iba so slanými jedlami. Zaujímavé je, že majú rady všetky integrálne jedlá, a je to dobre, lebo aj oni potrebujú stravovať sa zdravo. J. P. Foto: z archívu spolubesedníčky

ROZHOVOR

Prírodné je zdravé

me svedkami, že sa takmer dennodenne na sociálnych sieťach zjavujú nové osoby, ktoré majú čo povedať buď o líčení, móde, zdravej výžive, alebo sa proste iba nahrávajú a zverejňujú svoje vlogy. Niektoré z tých osôb sú veľmi populárne, iné zase menej. V prípade dievky, ktorá sa na Instagrame volá Dia Mara, platí prvé tvrdenie. Ona má tak veľa sledovateľov na Instagrame, že ak jej napíšete, je zázrak, ak vôbec uvidí vašu správu. Trvalo aj mne, kým som sa spojila s ňou. Nakoniec rada odpovedala na moje otázky. Prvá asociácia na Dia Maru je určite prírodná kozmetika, teda kozmetika bez toxických látok. Na Instagrame ju sledujú alebo tí, ktorí majú problémy s pokožkou a hľadajú si riešenie, alebo tí, ktorí svojej pokožke chcú poskytnúť starostlivosť prírodnou kozmetikou. Buďme úprimní, sú to hlavne ženy. Tých v prvej skupine je asi viac, ako aj problémov s pokožkou, pleťou, vlasmi či nechtami. Na väčšinu týchto problémov vplývajú alebo priamo ich vyvolávajú toxické latky v kozmetických produktoch, ktoré každodenne používame. A nie sme si toho ani vedomí. Mnohí už preferujú prírodnú kozmetiku a v tomto smere sa začína meniť aj kozmetický priemysel. Dôkazom toho je

aj fakt, že aj najznámejšie a najkomerčnejšie kozmetické značky začali ponúkať produkty so surovinami prírodného pôvodu. Dia Mara – Marína sa tejto téme venuje už niekoľko rokov a svojimi vedomosťami a každodennými radami pomáha mnohým. Nerobí reklamu nikomu. Číta zloženie kozmetických produktov, píše recenzie a odporúča produkty s netoxickým obsahom. Jej sledovatelia sú z rôznych krajín. To, čo pre mňa bolo veľmi zaujímavé, je fakt, že ak daný produkt, ktorý mnohým pomáha, nie je dostupný v niektorej krajine, Marína sa vždy usiluje nájsť jeho adekvátne nahradenie v inej krajine. Kedy a prečo ste začali čítať zloženie kozmetických produktov? – Objavením jednej švajčiarskej aplikácie, ktorá vznikla na skontrolovanie zloženia každého kozmetického produktu, začalo sa celkom nové obdobie v mojom živote. Samotná aplikácia vznikla spoluprácou rozličných inštitúcií, ktoré sa zaoberajú výlučne skúmaním účinku chemických zlúčenín na naše vnútorné orgány. Vtedy som si uvedomila, že všetko, čo aplikujeme na svoju pokožku, ide do nášho prietoku krvi, a že niekto chcel

jún 2020

ochrániť spotrebiteľov od vplyvu toxických látok v kozmetických produktoch. Vtedy

som začala všetko dodatočne vyšetrovať a skúmať literatúru v rôznych jazykoch. Zvlášť mi pomohla jazyková znalosť nemčiny, lebo v Nemecku je táto téma už dlhšie aktuálna. Prezentuje sa dnes prírodná kozmetika ako trend? Aký je váš názor na to? – Motivácia čítať zloženie, písať posty o tom, nakoľko je dôležité vedieť, čo sme aplikovali na svoj najväčší orgán, vznikla pred tromi rokmi na mojom IG profile a potom aj na YT kanále. Bolo naozaj neľahko nájsť skutočne prírodný produkt na policiach v drogériách, ktorý mal bezpečnostný certifikát a pečiatku. Dnes je to veľmi ľahké. Musím uznať, že som nikdy netušila, že určité kozmetické značky budú mať kolekcie bioproduktov a že ponúknu „clean“ zloženie, ale stalo sa to. Nechcem rozmýšľať v tom zmysle, že na nás a naše zdravie pozerajú ako na trend, ale chcem veriť, že si povšimli povedomie spotrebiteľov a že už nemôžu predať toxické fľašky, ani s dobrým marketingom. Dobrý marketing je drahý a zlé zloženie jedného produktu nie je. Váš profil @diamaramakeup sleduje viac ako 120-tisíc ľudí. A sú to ľudia z celého regiónu, ako aj z diaspóry. Čo si myslíte, ako ste ich „zjednotili“?

– V ľudskej prírode je hľadať si miesto, kde sa budeme dobre a cenne cítiť a kde budeme patriť. Práve to poskytuje môj profil Dia Mara. Môžem povedať, že je ona najlepšou časťou mňa a ona sa na každého človeka pozerá rovnako, lebo každý z nás si zaslúži jedno, a to je zdravie. Pre taký prístup sa mi tam podarilo vytvoriť priestor, v ktorom všetci sledovatelia radi pomáhajú ostatným, a to svojimi skúsenosťami a zdieľaním užitočných informácií. Netrápime sa zlými vecami, my zdieľame lásku. Aké rady si najviac pýtajú dievky, teda s akými problémami sa najčastejšie stretávajú? – Možno je toto veľmi zaujímavé, ale problémy s pokožkou sa hlavne vyriešia, keď dievky zmenia to, čo používajú na ošetrenie pokožky a vyberú si produkty s netoxickým zložením. Keď prestanú používať šampón s abrazívnymi sulfátmi, silikónmi a parabénmi, dievky si všímajú, že im vlasy rýchlejšie rastú alebo že nemajú problémy s lupinami. Rovnako ako zmena produktu na čistenie pleti a pleťovej krémy môže pomôcť proti akné. Každá recenzia produktu na profile bola pre niekoho novým riešením pre svoj problém. Tu sa nezaoberáme problémom, ale správnou a bezpečnou starostlivosťou o svoju pokožku. Každá vaša rada je vzácna. Nakoniec, máte nejaký odkaz pre našich mladých čitateľov? – Povedala by som iba: Čítajte zloženie a vyhýbajte sa chemickým látkam! Nikto z nás nemusí byť na to vzdelaný. Každý spotrebiteľ má právo naučiť sa, ako rozpoznať najagresívnejšie toxíny napísané v zložení nejakého kozmetického produktu, a práve na to zloženie aj existuje. Danuška BerediováBanovićová Foto: z archívu spolubesedníčky

ANKETA

Škola bola ich druhým domovom a oni rodinou

etrovskí školáci končia osem rokov strávených v Základnej škole Jána Čajaka. Opustili svoje lavice ešte v marci pre pandémiu koronavírusu, a tak si posledné dni nemohli užiť v škole so svojimi spolužiakmi či kamarátmi. Výučba pre neviditeľného nepriateľa prebiehala online, ako i maturitné skúšky. Treba si pamätať na zážitky so svojimi spolužiakmi, vyučujúcimi, na triednych učiteľov, besiedky, školské výlety či hodiny v škole, školský zvonček, ktorý vždy zazvonil načas, a občas mohol aj skôr, keď si podaktorí trochu zdriemli... Opýtali sme sa niektorých z ukončených ôsmakov, v akých spomienkach im zostanú roky strávené v základnej škole, ktoré mali obľúbené predmety, aké

majú plány do budúcna, do ktorej školy sa chcú zapísať a zaujímala nás aj ich mienka o online výučbe, ktorú spolu so svojimi učiteľmi museli realizovať. Ivan Vida − Osem rokov v základnej škole ubehlo rýchlo a na školu si budem pamätať často, lebo mi priniesla veľa. Veľa som sa naučil, získal mnoho kamarátov a bolo tu aj mnoho zážitkov, či už pekných, alebo smutných. Moje pocity sú zmiešané. Je mi smutno, že odchádzam zo základnej školy a z druhej strany sa teším na to, čo ma ďalej čaká. Za sebou mám i súťaže, po jednu z matematiky a fyziky, a zúčastnil som sa aj súťaže vo futbale. Mojimi obľúbenými predmetmi sú matematika a fyzika, pretože sa v týchto predmetoch nemôže všetko naučiť naspamäť, ale sa musí dobre rozmýšľať. Keď ide o online výučbu, som spokojný. Na začiatku bolo ťažšie, no zvládol som to, ale radšej sledujem vyučovanie v škole ako v televízii. Aj keď mi bolo ťažké rozhodnúť sa, do ktorej strednej školy sa zapísať, rozhodol som sa pre Elektrotechnickú školu v Novom Sade, odbor IT, pretože ma zaujíma práca na počítači, a myslím si, že sa v tom v budúcnosti vynájdem. Mimo školy som mal dosť voľného času, ktorý som vyu-

žil na oddych, hral som hry na počítači, pomáhal som rodičom, chodieval na tréningy... Všetkým žiakom odporúčam, aby čo najlepšie využili tých osem rokov v základnej škole, lebo sú to roky, počas ktorých sa mnoho naučia a spoznajú mnoho kamarátov. Alisa Opavská − Základnú školu si budem pamätať podľa dobrodružstiev so spolužiakmi. Veľmi mi je ľúto, že som sa nemohla rozlúčiť s nimi ako ostatné generácie, ale mám nádej, že maturitný večierok budeme mať. Cítim sa smutno, že končím osem rokov vo svojom druhom domove, ale som hrdá, že som chodila do tejto školy. Zúčastnila som sa aj vo viacerých aktivitách v škole. Trénovala som volejbal a balet, pripravovala som besiedky s mojimi kamarátkami, v prvej triede som chodila aj na folklór a v tretej triede som chodila na atletiku. Chodila som na doplnkové hodiny z matematiky, anglického, zo slovenského a srbského jazyka a iné. Môj obľúbený predmet je matematika. Mám veľmi rada tento predmet, ale aj učiteľka z matematiky je mi obľúbená, takže som si vždy užila hodiny matematiky. I keď sa mi nechcelo vstávať včasráno do školy, predsa sa mi viac páči vyučovanie v škole ako online. Online jún 2020

výučba sa mi nepáči, lebo nemám takú koncentráciu ako škole. Zvykla som si, že v škole všetko počúvam a doma si to len zopakujem a vypracujem domácu úlohu, teraz mi je to ťažšie pri online výučbe, lebo všetko musím doma robiť. Keď ide o dni strávené počas

mimoriadnej situácie, trávia som ich tak, že som pomáhala rodičom, učila som sa a cvičila. Tie tri veci som robila každodenne. Hrala som aj hry s mojou mladšou sestrou Barborou. Chcela by som sa zapísať do počítačového gymnázia SMART. Do tej školy chcem ísť, lebo sa tam naučím všeličo nové o počítačoch a programovaní, čo mi v budúcnosti bude potrebné. Pri výbere školy mi nikto nepomohol. Ja som povedala, do ktorej školy by som chcela ísť, a rodičia mi iba odpovedali, že sa zhodujú.

Marcela Gániová − Osem rokov neuveriteľne rýchlo ubehlo. Ešte stále sa pamätám na náš prvý školský deň. Zdá sa mi to nemožné. Toto obdobie bolo pre mňa nádherné a vždy si ho budem pamätať. Pred ôsmimi rokmi som sa prvýkrát zoznámila s priateľmi, vďaka ktorým mám krásne spomienky. Teraz, keď prišiel čas rozlúčky, uvedomujem si, že tieto roky boli pre mňa významné a ako mi základná škola bude chýbať... Škola sa nám stala domovom a my sme sa stali rodinou. Niektoré predmety sa mi páčili a boli zaujímavé, iné zase trochu menej. Všetci učitelia boli veľmi trpezliví a vždy sa nám usilovali pomôcť. V ďalšom vzdelávaní som sa rozhodla pokračovať na strednej Poľnohospodárskej škole vo Futogu, veterinársky odbor. Vždy ma to zaujímalo, a preto som sa rozhodla práve pre túto školu. Pravdaže, sama som si ju zvolila. Moji rodičia ma odrádzali, no moje rozhodnutie prevážilo. Keďže som o tomto odbore dlho rozmýšľala a túžila po ňom, potom už nakoniec pochopili, ako ma to baví,

svoje názory nechali bokom a podporili ma. Základná škola a spolužiaci mi budú veľmi chýbať. Bude zvláštne na nasledujúci školský rok ocitnúť sa v neznámej škole medzi neznámymi ľuďmi a nevyučovať sa v materinskom jazyku. Verím, že bez ohľadu na všetko aj v strednej škole prežijem mnoho krásnych chvíľ, ako aj v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Martin Červený − Školu si budem pamätať podľa mojich spolužiakov, hlavne podľa zábav v škole, niekedy sme sa i pohádali, ale vždy to vyšlo na dobre. Veľmi som vzrušený, že už končím ôsmy ročník v mojom druhom domove, a verím, že mi bude chýbať. V škole som sa zúčastňoval v mnohých aktivitách, napr. s

jún 2020

učiteľkou slovenčiny sme chystali divadielko. Takisto som sa zúčastnil aj početných súťaží – zo slovenčiny, z matematiky, fyziky a angličtiny. Môj obľúbený predmet je angličtina, ale aj druhé jazyky, pretože sa ich rád učím. Online učenie sa mi veľmi ani nepáčilo, ale chcel by som, nech sú online hodiny priamo s učiteľom cez nejaké aplikácie. O strednej škole som sa ešte nerozhodol, ale dúfam, že čoskoro podám prihlášku. Ostatným žiakom odporúčam, aby neváhali a zapísali sa na taký odbor, ktorý ich baví, a svoj čas využili maximálne pre seba, či už ide o čítanie nejakej knihy, alebo hranie na hudobnom nástroji. Silvia Báďonská − Školu si pravdepodobne budem pamätať najviac podľa spomienok na mojich spolužiakov, na učiteľov, ktorí ma naučili všeličo počas osem rokov. Sú to najkrajšie spomienky, tie z výletov zvlášť. Boli tu i hádky, ale ihneď sme na hádky zabudli. Moje pocity sú veľmi čudné a smutné, lebo opúšťam školu, do ktorej som chodila osem rokov, na všetko som si veľmi zvykla a bude mi veľmi chýbať. Mojimi obľúbenými predmetmi sú jazyky, lebo ma zaujímajú, a ešte popri jazykoch mi je

obľúbená biológia. Rozdiel medzi online výučbou a výučbou v škole je v tom, že je oveľa jednoduchšie učiť sa a sledovať

hodiny v škole, preto, že sú prítomní učitelia, na ktorých sme zvyknutí, a oni nám to najlepšie môžu vysvetliť. Online učenie je rovnako užitočné, ale predsa nie je ako v škole. Je to preto, že nemáme taký pocit, ako keby sme sedeli v škole. Pri online výučbe je oveľa viac domácich úloh na vypracovanie, ktoré ani nie sú toľko ťažké, ale predsa je to omnoho viac, ako sme dostávali v škole. Zvolila som si strednú školu, je to Stredná zdravotnícka škola 7. apríla v Novom Sade. Je to niečo, čo ma skutočne zaujíma, súvisí i s biológiou, ktorá mňa veľmi zaujíma. Všetkým žiakom odporúčam, nech sa učia a snažia, lebo možno vám budú chýbať nejaké body na zápis do strednej školy preto, že ste sa nenaučili pre jednu kontrolnú úlohu. Marína Horvátová Foto: z archívu spolubesedníkov

ROZHOVOR

Medzi umením a športom

oľnočasové aktivity u detí a mladých sú v súčasnosti veľmi zastúpené. Pozitívne stimulujú dospievanie, a to z dôvodu, že umožňujú deťom a mladým zaoberať sa aktivitami a koníčkami, ktoré majú radi, a ktorým sa zároveň môžu venovať naplno. Je to v určitom zmysle aj čas vyhradený na spoločné chvíle s kamarátmi a spoluobčanmi, ako aj na zdokonaľovanie sa v určitej oblasti. Také voľnočasové aktivity ponúkajú početné športové, kultúrne, vzdelávacie, náboženské či humanitárne inštitúcie. Tieto

môžu pomôcť rodičom správne nasmerovať svoje deti, ktoré voľný čas využijú vo svoj prospech. Spomínané aktivity vytvárajú určitú zodpovednosť, prispievajú k mentálnemu a fyzickému zdraviu a posúvajú každého jednotlivca na vyššie priečky. V konečnom dôsledku to neznamená, že sa tieto aktivity nedajú realizovať aj individuálne v domácom prostredí. Jednotlivci sa iba diferencujú na tých, ktorí majú neskutočne málo času na voľnočasové aktivity a priali by si ho mať čo viac, a tých, ktorým tento čas nepredstavuje žiadnu motiváciu vo svoj prospech. Martin Semartonský z Hložian určite patrí do prvej skupiny, keďže svoj voľnočasový har-

monogram má maximálne vyplnený. Popri školských povinnostiach sa naplno venuje futbalu a športovým aktivitám a z druhej strany svoj čas si vie vyhradiť aj na maľovanie. Umelecké, výtvarné nadanie tohto šikovného siedmaka ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch ste mali možnosť vidieť v minulých číslach Vzletu, v ktorých boli jeho práce uverejnené. O svojom nadaní a záľubách sa nám sám zdôveril. Martin, v ktorom období si zistil, že máš talent na maľovanie a že ťa táto umelecká činnosť v podstate baví a napĺňa?

– Ešte v štvrtom ročníku som zistil, že mám talent na maľovanie. Presnejšie namaľoval som výkres, ktorým som očaril ostatných, ale pravdupovediac aj sám seba. Bol to moment, keď som v podstate aj sám pochopil, že mám takpovediac dar na maľovanie, čo ma príjemne prekvapilo. Bol to prelomový bod, odkedy som sa pravidelne začal venovať tejto umeleckej činnosti tak v škole, ako aj doma vo voľnom čase. Počas školského roka je to maľovanie najviac usmernené na výtvarnú kultúru, čiže v tomto čase sa venujem školským povinnostiam. Následne počas prázdnin už potom maľujem to, čo ja chcem a čo ma baví.

V ktorej technike maľovania si si našiel záľubu a ktoré motívy najradšej maľuješ? – Milujem maľovať prírodu a všetko, čo v nej je. Keď maľujem, najradšej si sadnem niekde vonku, kde sa cítim lepšie a uvoľnene. Čo sa týka techniky, najviac tvorím v olejomaľbe a občas kreslím aj ceruzkou. Do budúcna by som si chcel zdokonaliť maľovanie temperami. Chcel by som sa tiež zdokonaliť v kreslení portrétov. Je to pomerne ťažké, lebo si portréty vyžadujú kreslenie najdrobnejších detailov. V prípade, že sa nepodarí autorovi vystihnúť detaily, tak ten portrét nebude predstavovať reálnu podobu. Práca s detailmi nie je významná iba pre portréty, ale všeobecne pre každý obraz. Práve ten detail dáva čaro tomu dielu. Keď spomínaš zdokonaľovanie, máš možno ďalších umelcov, ktorí ťa usmerňujú a dajú dobrú radu? – Keďže som od piatej triedy aj členom Spolku hložianskych výtvarníkov, stretávam tu mnohých umelcov, ktorí mi poradia. Napríklad máme určitú tému namaľovať a postupne ma opravujú a usmerňujú, ako sa dostať k lepšiemu výsledku. Najviac sa mi venovali Ján Miškovic, Karol Bartoš a Milina Balážová. Vystavoval si už svoje obrazy na niektorých výstavách? – Áno, hlavne v Hložanoch, keď je nejaké podujatie, tak vystavujeme v dome kultúry. Moje obrazy už cestovali aj na výstavu do Báčskej Palanky. Hlavne obrazy, ktoré maľujeme v rámci spolku, potom aj vystavujeme. Dokonca o moje maľby bol už aj záujem návštevníkov. Páčilo sa mi, že moje práce boli uverejnené aj vo Vzlete. Mnohé obrazy mám v pláne namaľovať cez leto, tak jún 2020

dúfam, že si nájdu miesto aj na výstavách. No ty nemáš záľubu iba v maľovaní. Do ktorých voľnočasových aktivít si zapojený, resp. ako tráviš svoj voľný čas? – Od druhej triedy základnej školy aktívne hrávam futbal. Začínal som v Hložanoch a od piatej triedy som hráčom FK ČSK Pivara v Čelareve. Pravidelne chodím trikrát do týždňa na tréningy, takže si aj toto vyžaduje množstvo času. Sú to nielen tréningy, ale aj mnohé zápasy. Keď porovnáš tieto dve záľuby, ktorá je pre teba zaujímavejšia, respektíve srdcu milšia? – Mám rád aj futbal a maľovanie. Každé z nich má svoje čaro. Od malička hrám futbal a teším sa z toho. Je to športová aktivita, ktorá ma napĺňa. Z druhej strany, keď som zistil, že mám talent na maľovanie, tiež som si to veľmi zaľúbil. Pri maľovaní mám kreatívne chvíle a možnosť prejaviť sa umelecky. Zároveň každý namaľovaný obraz je jedinečný a predstavuje kus môjho cítenia a talentu. Martin, ďakujem ti za rozhovor a prajem, aby sa ti darilo tak na športovom, ako aj na kultúrnom poli. Miroslav Pap

ZAUJÍMAVOSŤ

Veža vo Vrdniku

Dedina Vrdnik je vo verejnosti známa najmä podľa kúpeľov a luxusných hotelov, ktoré tu vznikajú za posledné roky. Avšak málokto vie, že sa tam nachádza aj veža, o ktorej prvé záznamy datujú ešte z roku 1315. Podrobnejšie informácie o veži neexistujú, no na základe vykopávok pred druhou svetovou vojnou sa zistilo, že existovala ešte v období Marcusa Aurelia Proba a bola pevnosťou, ktorá slúžila na obranu Sriemu a Sirmia (dnešnej Sriemskej Mitrovice) pred nepriateľmi, ktorí prichádzali cez Dunaj zo severu. Tak ako početné historické budovy, aj táto bola viackrát búraná. Prví na ňu zaútočili Huni, neskoršie bola obnovená a ďalší útok vykonali Avari. Poslednýkrát bola dobytá príchodom Turkov do Sriemu. Dnes je iba jedna malá časť obnovená, aj keď ešte pred niekoľkými rokmi bolo avizované, že bude obnovená vo väčšej miere. Návštevníci sa môžu dostať na vrchol pevnosti, presnejšie na jedinú zachovanú časť (donjon vežu), ktorá je vysoká zhruba 19 m a z ktorej je krásny výhľad na Vrdnik a Fruškú horu všeobecne. V závislosti od počasia niekedy je možné z veže vidieť aj pohorie Cer a Avalu. Občania Vrdnika veria, že sa pod vežou nachádzajú podzemné chodby, avšak doposiaľ sa nikto nepustil do pátrania, či ide o pravdu, alebo o ešte jednu legendu. Toto tvrdenie možno súvisí aj so skutočnosťou, že kedysi bol Vrdnik baníckou dedinou, v ktorej sa ťažilo čierne uhlie a kam prichádzali pracovníci zo všetkých strán Európy, a možno práve preto existuje rozprávka, že sú pod vežou určité chodby a tunely. Možno ich práve baníci vykopali... J. P.

Viete, že...? … väčšina vitamínu C v ovocí je v jeho šupke? … hodina nosenia slúchadiel zvýši množstvo baktérií v uchu 700-krát? … Monu Lízu Leonardo Da Vinci maľoval desať rokov? ... najčastejšie ochorenie je zubný kaz? ... avokádo má viac kalórií ako akékoľvek iné ovocie? ... Slnko je 330 330-krát väčšie ako Zem? ... Zem váži 6.588.000.000.000.000.000 ton? ... Venuša je jediná planéta, ktorá sa otáča v smere hodinových ručičiek? ... žirafa má zo všetkých zvierat najvyšší krvný tlak? ... v Indii je viac ako 50 miliónov opíc?

Jazykove poucky

Spracovala: Vladislava Havranová

„Námerňe“ si ma strčila! Vôbec nebolo „námerňe“!

tane sa, že nám ublížia „námerňe“. Ani každá pomoc nie je dobrá, priateľská pomoc, „námerňe“ nám podstrčia papierik s nesprávnymi odpoveďami pri odpovedaní, a akože nám pomohli. Alebo nás podstrčia... No a v návale hnevu zareagujeme prudko: „Námerňe“ si ma strčila!“ Na čo odpoveď zvyčajne bude znieť: „Vôbec nebolo „námerňe“! Ale čo povedať, ibaže táto príslovka je ďalším

príkladom nesprávneho prekladu a aj nezáujmu o spisovnú slovenčinu. A znovu sme si z výlučne srbského slova namerno modifikovali slovo a vložili do jazykového systému. Takýto nezmyselný preklad, keď slovo vyznie akože po slovensky – v tomto prípade je to „námerňe“, sme veru nezaznamenali po prvýkrát. No a keď sa nám zdá, že sme príliš ďaleko zašli, ako inak, povieme, že to nebolo „námerňe“, „ňenámerňe“ sa stala chyba a pod. Tomuto výlučne nezmyselnému jún 2020

prekladu v slovenčine zodpovedá príslovka úmyselne a v závislosti od situácie negácia neúmyselne. Prídavným menom úmyselný – pod vplyvom srbčiny by sme my tomu povedali „námerní“ – označujeme činnosť konanú s úmyslom, vedome konanú, zámernú, schválnu. Synonymum k tomuto je zámerný. Opak toho je neúmyselný. Náležité príklady majú znieť: úmyselný čin, úmyselné poškodenie, úmyselná vražda, úmyselné ublíženie na tele, úmyselné znevažovanie pred verejnos-

ťou. Je toto častým javom, že sa ocitneme v takejto pozícii, preto je veľmi trefná veta: „Žalujte ho pre úmyselné znevažovanie pred verejnosťou.“ Vo vojvodinskej srboslovenčine by tam zaznelo nesprávne – „námerné“. „Námerne“ vystriedajme príslovkou úmyselne, zámerne: úmyselne vraždiť. Spomeňme tu ešte s týmto súvisiace podstatné mená: (tá) úmyselnosť, zámernosť, schválnosť. Anna Horvátová

VAŠA TVORBA Mladík v mojich predstavách

Neraz som rozmýšľala o mladíkovi, ktorý by si zaslúžil moju pozornosť. Mal by to byť chalan poriadny, vynaliezavý, urastený. Navonok drsný, ktorý by sa ma vždy zastal alebo ochránil ma, ak by bolo treba. V podstate by mal byť šľachetný a nežný. Nemal by sa zdráhať pozerať ľúbostný film, čítať poéziu, ba ani zaplakať. Mal by byť úprimným, skromným, spoločenským, pozorným, výborným žiakom, slušne sa správať, športovať. Mal by si vždy nájsť času pre mňa, tolerovať moje chyby a chybičky, ale... Nikto nie je dokonalý. Vedomá som si toho. Nájsť takého mladíka nie je ľahko, ale ani nemožné. Verím, že sa mi to raz podarí, keď budem najmenej očakávať. Veronika Bažaľová, 8. ročník ZŠ Jozefa MarčokaDragutina v Hložanoch

Moja trieda, moja druhá rodina Do školy chodím už takmer osem rokov. Každodenne sa stretávam s rovnakými tvárami a počujem rovnaké hlasy, hlasy mojich spolužiakov. Môžem povedať, že moja trieda robí najviac hluku, najviac vtipov a najviac problémov v škole, a tým

Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: office@vzlet.rs

sme výnimoční. V triede sme všetci rozliční, každý je iný, ale spolu vytvárame perfektný celok. Navzájom si pomáhame a riešime problémy. Často sa po škole stretávame a zabávame. Všetko robíme spolu. Vozíme sa na bicykloch, chodíme po poli... No časy sa menia a o

niekoľko týždňov už každý pôjde svojou cestou, za svojím životom. Medzi mojimi spolužiakmi som sa vždy cítila príjemne a verím, že to tak aj zostane. Poznám ich už dlho, poznám ich sny, ich slabosti a prednosti, sú mojou druhou rodinou. Keď sa znovu stretneme po dlhšom čase, dúfam, že si spolu zaspomíname na naše dobrodružstvá a že sa znovu budeme spolu smiať ako kedysi. Andrea Javorníková, 8. a ZŠ J. Kollára v Selenči

O čom hovoria staré fotografie

Bol krásny slnečný deň. Sedela som na lavičke v záhrade. Videla som, ako ku mne prichádza babka. V rukách držala krabicu. Takú starú, ošúchanú. Babka si prisadla a začala pozerať na svoje poklady. Staré

fotografie. Každá fotografia mala svoj príbeh. Ako prvú sme vybrali malú čiernobielu fotografiu. Trochu už bola vyblednutá. Spoznávali sme tých malých človiečikov. Bola to fotografia z výletu. Veľká skupina kamarátov sa vybrala do lesa na huby. Jeden chlapec – Ďuro mal pri sebe fotoaparát. Dostal ho ako darček k narodeninám. Všade ho nosil a všetko fotil. Tak zvečnil aj kamarátov v lese. Babka si pri fotografii spomenula aj na kamarátku Evu, ktorá si v lese zlomila nohu. Tak nešťastne spadla a zastavila sa až pri starom veľkom dube. Chlapci jej hneď urobili z haluzí spevnenie na nohu a na chrbte ju Paľo odniesol až pred dom. Našťastie, v susedstve bol lekár, ktorý Eve pomohol. A babka vyberala z krabičky ďalšiu a ďalšiu fotografiu a o každej rozprávala rozprávky až do večera. Dozvedela som sa, že fotografia je historickým obrazným prameňom, ktorá poskytuje cenné a dôležité informácie z minulosti. Sú

jún 2020

dôležité, zvlášť keď si chceme z detstva a mladosti na niečo spomenúť. Kornélia Žolnaiová, 7. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Moja trieda, moja druhá rodina

Moju triedu tvoria dvanásti žiaci, dvanásti kamaráti, s ktorými som spolu už osem rokov. Osem rokov sa minulo veľmi rýchlo a verím, že to boli najlepšie roky každého z nás. Tento posledný, ôsmy rok sa už zakončil a každý z nás pôjde svojou cestou. Zažili sme mnoho dobrodružstiev a učitelia si nás istotne budú pamätať podľa mnohých našich dobrých, ale aj zlých vlastností. Našou najviditeľnejšou vlastnosťou, na ktorú sa mnohí profesori sťažovali, istotne bola lenivosť učiť sa. Nikto z nás nemal nikdy chuť na učenie a dôsledkom toho bývali zlé známky. Napriek tomu, že sme neboli trieda s najlepšími známkami, medzi sebou sme si radi pomáhali, najmä pri domácich úlohách, s učivom, kontrolnými úlohami, ale aj so všetkým ostatným. Tí usilovnejší žiaci s radosťou poskytli tým menej usilovnejším spolužiakom odpoveď na ťažkú otázku počas písomných prác alebo kontrolných úloh. Často sa vyskytovali búrlivé hádky medzi nami, ale žiadna netrvala dlho, lebo všetci v našej triede si vieme rýchlo odpustiť. Naša trieda je sama osebe výnimočná. Sme proste ako jedna veľká rodina a budeme, kým nás maturita nerozdelí. Juraj Čapeľa, 8. b ZŠ J. Kollára v Selenči Ilustrácie: pixabay.com

LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET ČÍSLO 6 (66) / JÚN 2020

mňa sa dívajú ako keby som prišla z druhej strany Galaxie. Pf, že vraj ples. Izabela No, toto bolo. Zrazu sa môj chladný výraz na tvári zmenil na jemný, ale horký úsmev. Bola to pravda. My Slováci, sme neboli medzi najobľúbenejšími tam ďaleko na ostrove. Napadla mi otázka. Čo by bolo, keby som neodišla na ples? Stála by som dnes na tomto mieste? Bola by som šťastnejšia? Veselšia? Neviem. A znovu mi atramentové slová zaujali pozornosť... Siedma strana, 10. septembra r. 1954, Brighton, Veľká Británia Drahý denník, deň sa začal magicky. Duša mi je vyplnená, srdce šťastné, v bruchu mi motýliky tančia valčík. A úsmev sa mi na tvári kreslí sám. Odišla som na ples. Áno, malá Slovenka s malou Ruskou uprostred Brightonu. Možno je divné to, prečo mám takú dobrú náladu. No, tak to prezradím. Včera som stretla niekoho. Williama. Vlastne ani neviem, čo sa stalo, iba pamätám, že sme stáli sami pod uličnou lampou. Okolo nás nikoho. Boli sme úplne sami. Ja, on, lampa a dážď. Moja dlaň v jeho dlani. Jeho pery na mojich. Počula som, ako mu bilo srdce. Presne tak bilo aj moje. Nič nám neprekážalo. Ani dážď. Keď som sa vrátila domov, bola som mokrá ako myš, ale mi to tiež neprekážalo. Bola som šťastná. Našla som ho. Našla som ho v tej správnej chvíli alebo

Dážď a spomienky Stojím sama pod nebeským kobercom utkaným zo sivej vlny, stojím, dýcham, pozerám sa do diaľky. Cítim, ako bitie môjho srdca tvorí kúzelnú symfóniu spolu s kvapkami, ktoré padajú na zem a na moju pleť tak pomaly, rytmicky. Počúvam kúzelnú symfóniu, kvôli ktorej by sa zahanbil aj Čajkovskij, Bach spolu s Mozartom. Maestrálne. Kým si na tvári pevne chránim výraz bez emócií, v hlave sa mi myšlienky hrajú so spomienkami. Chaoticky behajú po knižnici a otvárajú tú knihu. Práve tú knihu. Tú knihu spomienok, v ktorej je každá kapitola dokončená, každá strana vypísaná a kniha dávno, predávno zavretá. Kniha, ktorá zapadá prachom a ktorú už vedome alebo nevedome stíha staroba. Myšlienky ju otvárajú. A ja? Ja nemôžem nič. Môžem sa usmiať, môžem sa zasmiať, môžem vypustiť slzu, môžem hlasno kričať, hlasno nariekať. Ale ja? Ja ešte stále stojím. Obal knihy sa otvoril a tmavé atramentové slová udávajú obsah knihy. Spomienky a tajomstvá knihy letia po mojom rozume akoby dostali krídla. Prvá strana, dňa 3. septembra r. 1954, Brighton, Veľká Británia Drahý denník, deň sa začal kúzelne, zobudili ma kvapôčky dažďu, ktoré našli cestičku k môjmu telu cez otvorené okno. Nežne ich priniesol na svojich krídlach severovýchodný vietor. Obliekla som sa, odišla do práce, vrátila sa z nej. Pri návrate domov som stretla Margaret. Štíhlu Rusku. Pozvala ma na ples. Nepôjdem, samozrejme... Načo im tam budem?! Som iba malá Slovenka uprostred Veľkej Británie. Veď si aj tak zo mňa robia srandu a na

jún 2020

13 Rozlety

možno on našiel mňa. Našiel ma, keď v mojom srdci prevládol strach a tma, našiel ma a miloval ma vo chvíli, keď som nemohla milovať seba. Bol mi potrebný niekto ako on. Niekto, kto bude rozumieť, čo sa skrývalo za mojím úsmevom a hlboko v mojich očiach. Zjavil sa ako hrom z bieleho neba a tak celkom nečakane otočil môj svet o 360 stupňov. Už netrpezlivo čakám na naše stretnutie a čakám sa dozvedieť, čo osud pre nás prichystal. Izabela Láska. Bola to poriadna láska. Na prvý pohľad. Môj William bol štíhly, vysoký, mal hnedé vlasy, porcelánovú pleť a zelené oči. Typický britský fešák. A bol vojakom. Na výhľad chladný, v duši teplý. Dokázal z najtemnejšieho dňa vytvoriť najjasnejší. Bol zázrakom. Mojím zázrakom. Bol...

poslednú stanu knihy spomienok. Nie atramentom, ale myšlienkou zavieram knihu raz a navždy. Posledná strana, 4. septembra, roku Páne, Brighton, Veľká Británia Drahý denník, Deň sa začal nostalgicky, smutne a napínavo. Pamätám sa na všetko a na nič nezabudnem. V mojom srdci zostáva žiaľ, diera, ale aj láska, radosť a kopa spomienok. Nebudem dĺžiť, nie so m taká zaujímavá ako pred päťdesiatimi rokmi. Stojím na daždi a hovorím ti posledné zbohom a ďakujem. Izabela Dajana Jana Brnová GJK

Sedemdesiata strana, 19. novembra r. 1954, Londýn, Veľká Británia Drahý denník, deň sa začal prázdne. Zobudilo ma frustrujúce cenganie budíka. Vošla som do kuchyne a urobila som si raňajky. Sedela som v tichosti, sama, vo veľkom dome na okraji Londýna. William bol v službe. Nerobila som si z toho starosti. Vždy sa vrátil, vráti sa aj teraz. Sedela som v tichosti a ešte chvíľočku a odišla k Margaret. Deň som strávila s ňou pri ohníku a čaji, keďže vonku pršalo. Bolo už neskoro, tak som sa rozhodla, že noc strávim u Margaret. William tomu istotne bude rozumieť. Izabela Iste by rozumel. Viem, že by. Keby sa niekedy vrátil domov. Ale to sa nikdy nestalo. Môj William spolu s vojskom odišiel loďou do Francúzska. A nikdy sa proste nevrátil. Boli rôzne verzie toho, čo sa stalo. „Loď sa prevrátila“, „Bol to homocid“, „Niekto z nich je na vine“. Napriek všetkému ich telá sa nikdy nenašli. Odvtedy uplynulo 40 rokov. Verím, že William hrdo slúži svojej domovine tam hore. Verím, že hrdo máva vojenskou čiapkou vo vzduchu. Verím, že sa mu oči trblietajú, ako sa trblietali aj 10. septembra už dávneho roku 1954 v Brightone. S touto myšlienkou vypisujem

Výber z poézie Soňa Sun Sajenková

Tisíc podôb ženy Bola zvodná v svojskom štýle, bez šminiek by zmizla v dave, tisíc príbehov o sile, hlavnú rolu v nich hrá práve. Obyčajná, sladká, svätá, pokorená, vášňou hnaná, trochu žena, trochu dieťa, záhadná a nepoznaná. Kričala vždy príliš hlasno, srdce omývala plačom, chcela mať vo veciach jasno, poznať cenu, vedieť načo. Dokonale zapadla by, aj keď občas iba prachom, očarená záhadami, v boji proti vlastným strachom. Stále iná, vždy tá istá, vyškerená, smutná, vážna, od sadzí, a predsa čistá. Žena, lásky bytosť, zázrak. Tisíc podôb, tisíc tvárí, v ktorých svetom putuje, ak je šťastná, celá žiari, najviac, ak ju miluje!

Zvláštna Nenašla sa v časopise v mierke udávanej svetom, dokonalosť – hlúpe klišé, iba pád na tvrdý betón. Šedý priemer sa jej bránil, bola iná ako iní, čiara srdca na jej dlani, v mysli zvláštny pocit viny, Asi, že sa vymykala tomu, čo sa od nej chcelo,

Rozlety 14

jún 2020

Ilustrácie: Kristián Baďura, 8. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

s chybami, tak dokonalá, obdarená ženským telom. Odvrávala na mlčanie, v tichu, ktoré neprehlušíš, stvorená na milovanie, milovanie vzácnych duší. „Zvláštna“, hovorili o nej a ona sa iba smiala, žena túžby neoblomnej, výnimočnou sa však stala! (úryvky zo zbierky básni Tisíc podôb ženy)

Martin Tužinský

Bez Teba nie som Buď mi len miestom Kde naivne snívam A nepôjdem inam...

Bez Teba nie som Verejne sa priznám Že bez Teba som stratil význam Na čo mi boli dané Bez Teba prázdne dlane

Nemal som srdce Chránené heslom No cítiť stojí za to, Hoci bez Teba nie som

Pery, ktoré nepocítia Tú chuť spolubytia

Si tá, o ktorú sa vedú vojny Spúšťajú sa bohabojní Si stelesnená nebezpečnosť Dôvod pre hriech, pre cnosť

Nech sa vo mne nestratia Tvoje dotyky, vône, objatia Budem žiť len z túžob Ty ak chceš zabudnúť, tak to urob

(úryvok zo zbierky básní Dávky v citovej núdzi)

jún 2020

15 Rozlety

Antoine de SaintExupéry 29. jún 1900 – 31. júl 1944 Dňa 29. júna si pripomenieme 120. výročie narodenia francúzskeho spisovateľa, filozofa a zároveň pilota Antoine de Saint-Exupéryho. Saint-Exupéry bol potomkom starobylého šľachtického rodu. Študoval vo

Švajčiarsku, potom aj v Paríži. Po maturite sa chcel dostať do Námornej školy, no nepodarilo sa mu to. Začal preto študovať architektúru, no tomuto sa viac v živote nevenoval. V roku 1921 nastúpil do vojenskej služby v Neuhofe, kde absolvoval výcvik pilota a získal diplom civilného i vojenského pilota. Bol pilotom v rôznych spoločnostiach. Od roku 1943 slúžil ako vojenský pilot vo francúzskej oslobodzovacej armáde v Afrike. Jeden z takých letov sa stal jeho osudným, z neho sa už nevrátil. Bol to let nad francúzskou

Korzikou 31. júla roku 1944. Exupéry iste patrí medzi najvýraznejšie zjavy vo francúzskej literatúre 20. storočia. Považovaný je aj za filozofa. Tak ako nevedel žiť bez pilotovania, nedokázal byť ani bez písania. Určite všetkým najznámejšie a iste aj najprekladanejšie Exupéryho dielo je Malý princ, rozprávkový príbeh pre deti, ale aj pre dospelých. Túto svoju knihu autor zdokonalil vlastnými kresbami. Písal romány a poviedky najmä zo života pilotov. Vladislava Havranová

„Zbohom,“ povedal. „Zbohom,“ povedala líška. „Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ „To hlavné je očiam neviditeľné...“ opakoval Malý princ, aby si to zapamätal. „Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou.“ „Čas, ktorý som strácal pre svoju ružu...,“ opakoval Malý princ, aby si to zapamätal. „Ľudia zabudli na túto pravdu,“ povedala líška. „Ale ty na ňu nesmieš zabudnúť. Ty budeš navždy zodpovedný za všetko, čo si skrotíš. Si zodpovedný za svoju ružu...“ „Som zodpovedný za svoju ružu...“ opakoval Malý princ, aby si to zapamätal. (Úryvok z diela Malý princ)

Antoine de Saint-Exupéry Foto: pixabay

Literárno-výtvarnú prílohu Rozlety pripravuje: Jasmina Pániková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová l Grafická redaktorka: Irena Lomenová Vychádza s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Rozlety 16

jún 2020

komiks

DUŠAN DURMAN

Bolo to nespočetné množstvo chápadiel, lezúcich z purpurovočervených otvorov v tvare sedemcípovej hviezdy. Pán Priepasti našiel svoj tvar v našej realite K. D. Carter Trón Bohyne

Nemaj strach, moja drahá. Pomocou Carterovho Kľúča som aktivoval zariadenie z Veľhltaniarovho hrobu a vstrebal do seba všetkých Tých z druhej strany, ktorí sa sem dostali. S ich vedomosťami dokážem to, čo sa nikomu nikdy nepodarilo. Pod mojím vedením iné, tisícročia utláčané a ukrivdené životné formy povstanú z hlbín. Priepasti zosilnejú a budú prosperovať. Dokážem to, čo sa ani profesorovi nepodarilo. Veď nakoniec, ja som teraz skutočným synom Abyssu, zatiaľ čo on bol len človek.

jún 2020

PC HRY

keď si v každom roku môžeme prenajať vysoko rozpočtové hry, ako sú Call of Duty a FIFA, hry, ktoré menia naše stanovisko o videohrách, zriedka sa zjavujú. Hry Undertale alebo The Witness sú zväčša malé projekty, ktoré, i keď originálne, nemajú rozpočet, ktorý im pomôže spôsobiť významnú zmenu v priemysle. Hideo Kojima je producent, ktorého kariéru označili niektoré z najznámejších seriálov video hier, ako:

Metal Gear Solid a Zone of the Enders. Známy podľa svojho experimentálneho štýlu Kojima sa vždy snažil hráčom podať niečo nové a neočakávané. Vo svojom prvom originálnom projekte po mnohých rokoch a v spolupráci s vydavateľom Sony Interactive Entertainment Kojima Productions nám prináša Death Stranding, príbeh o stratenom a beznádejnom svete, v ktorom je naša úloha znovu ho spojiť.

Pripravuje: Rastislav Filip

Príbeh, ktorý sa Death Stranding snaží rozprávať, je komplexný a vyžaduje si plnú pozornosť hráčov zvedavých na jej podrobnejšie posolstvá.

Skrátka, hráči sú v úlohe Sama Bridgesa (Norman Reedus, The Walking Dead), ktorý pracuje ako kuriér v Amerike po veľkej globálnej katastrofe. Jeho úlohou je roznášať rôzne balíky v mestách, ktoré ju prežili, čím pomáha, aby sa civilizácia obnovila. V tom mu pomôže Deadman (Guiellrmo del Toro, Hellboy), pokým mu na ceste stojí mysteriózny Cliff (Mads Mikkelsen, Hannibal). Prvú a najdôležitejšiu odchýlku od tradičných videohier vidíme v pokuse producenta, aby každého z postáv hrali profesionálni herci, vizuálne a hlasovo. V tomto vidíme jeho zámer, aby Death Stranding vymanil z typických stereotypov a dal projektu filmovú kvalitu. Hráči, ktorí

poznajú jeho seriál Metal Gear Solid, už vedia, že Kojima rád prezentuje rozprávanie vo svojich hrách cez scény dialógov, ktoré trvajú i po viac ako desať minút – niečo, čo je i v Death Stranding tradične zastúpené. Povedať, že je Death Stranding odlišná od moderných hier, je zmenšovanie jej skrytej hodnoty. Fakt, že je Sam kuriér, sa v každom zmysle odzrkadľuje na to, ako ho hráči kontrolujú. Keďže Sam v každom momente musí zorganizovať a kontrolovať rôzne balíky (ako sci-fi poštár), hráči sú tí, ktorí by mu v tom mali pomôcť. Skrátka, ide o dva balíky a Sam v každej ruke môže nosiť po jeden, a to tak, že hráč musí držať prsty na tlačidlách, ktoré kontrolujú ľavú a pravú ruku. Samozrejme, Sam môže aj spadnúť a zraniť sa, čo môže zmenšiť úspech jeho misie. Cestovanie, šplhanie, boj s neviditeľnými stvoreniami známych len ako BT, je práve tým, čím sa hráči budú zabávať počas svojich 40 – 50 hodín v Death Stranding. Audiovizuálny podklad sa snaží hráčom preniesť atmosféru sveta, ktorý je príliš osamelý, zatiaľ čo je vizuálny štýl realistický a pripomína vysoko rozpočtový art house

jún 2020

film. Melancholickú a inštrumentálnu hudbu mala na starosti hudobná skupina Low Roar z Islandu. Ich hudba sleduje hráčov počas odysey po americkom kontinente a hráčom umožňuje nadreálny pocit. Mali by ste si zahrať Death Stranding? Odpoveď záleží podľa toho, čo pre vás hry predstavujú. Hra reprezentuje unikátny príbeh, v ktorom je skúsenému producentovi daná sloboda, aby stvoril projekt bez obmedzení. Je to hra, ktorá je inšpirovaná svetom, v ktorom dnes bývame, ukazujúc nám, ako on môže vyzerať, ak sa

ľudia nezdružia a nebudú spolupracovať ako jedna civilizácia. Z druhej strany niektorým hráčom sa fakt, že sa 95 % hry odohráva v prenášaní balíkov z jedného miesta na druhé, môže zdať nudne. Bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patríte, dajte šancu tejto hre, aby vám objavila svoj komplexný príbeh. Sprístupnená je na Playstation 4, pokým na PC prichádza už začiatkom júla.

Pripravuje: Filip Filip

Servery

erver, jednoducho povedané, je „centrálny“ počítač v počítačovej sieti. Nejde však o jeden konkrétny typ počítača, existujú viaceré poddruhy. Hlavný rozdiel medzi klasickým počítačom (klientom) a serverom je v tom, že kým klient prijíma obsah, server má na starosti jeho dostupnosť. Podľa toho, aký obsah server poskytuje, môžeme ich rozdeliť

WiFi pripojené zariadenia (bez ohľadu na to, či ide o počítač, alebo mobil), aj vy ju máte. Vďaka tomuto je dnes pre človeka zdatného v IT oblasti relatívne jednoduché vytvoriť si vlastný server. Napríklad stačí mať nejaký starý počítač, pripojiť ho na domácu WLAN sieť, nakonfigurovať ho tak, aby zdieľal obsah pevného disku a na daný disk nahrať filmy. Po úspešnej konfigurácii človek takto môže dostať tzv. media server (ktorý umožňuje prehrávať filmy každému členovi domácnosti v rovnakom čase na rôznych zariadeniach). Ďalšie využitie servera je napríklad poskytovanie webových stránok: na toto DNS server sa používajú tzv. webové servery. Napriek názvu na file (súborový) server, media webový server nie je fyzický server, webový server... počítač – je to program, ktorý Tradičný server je väčšinou si používateľ vie nainštalovať veľká „krabica“, ktorá má na na vlastný počítač a nahrať starosti poskytovanie služieb tam ľubovoľný obsah. Tento pre počítačové siete vo veľkých potom bude vidieť z každého firmách. Tieto servery sú často počítača na danej sieti. Tento umiestnené v špeciálnych istý princíp sa inak používa miestnostiach a sú tak aj na skutočnom internete, vybavené, aby ich výpadky používajú ho firmy, ktoré elektriny alebo pokazený poskytujú webhosting pevný disk neohrozili, (poskytujú webové stránky), čiže majú rôzne ochranné práve tieto servery sú mechanizmy proti zlyhaniu. prístupné „zvonku“, priamo Je to preto, že práve od nich z internetu. Funguje to tak, závisí, či veľké firemné siete že si používateľ zakúpi určitý budú fungovať, a keď nie, priestor od webhosting firmy, spôsobí to problémy danej dostane do správy určitý spoločnosti. V takomto prípade priestor na danom serveri často poskytujú viaceré služby (presnejšie na počítači, na – počítače zamestnancov ktorom je webový server) môžu pristupovať k svojim patriacom tejto firme, nahrá dátam (nachádzajúcich sa tam svoju stránku a má ju na danom serveri), bežia dostupnú na internete. tam interné firemné webové Ďalší druh serverov je stránky a firemné prezentácie DNS (domain name service) a podobne. Takto obsluhované server. Každá webová stránka firemné siete sú známe aj ako (napríklad google.com) reálne intranet siete určitej firmy. beží na konkrétnom počítači Server nie je však iba toto. a pri jej načítavaní musí Ide v princípe o hocaký počítač používateľa vedieť, počítač, ktorý dokáže kam sa vlastne má pripájať. Na poskytovať služby v rámci toto slúži IP adresa – adresa jednej počítačovej siete. Aj keď pozostávajúca z viacerých sa to môže zdať neuveriteľné, číslic, tradične 16, na ktorej v dnešnej dobe takmer každá iné počítače daný počítač domácnosť má počítačovú sieť vidia v rámci siete. Aby sa (pričom často o tom ani nevie) požiadavka o pripojenie na – ak máte router poskytovaný google.com vôbec dostala na internetovým poskytovateľom správne miesto, potrebné je a na ňom cez kábel alebo vedieť, na ktorom počítači sa jún 2020

táto stránka nachádza. DNS server rieši tento problém a „mení“ google.com na adresu čitateľnú pre iné zariadenia na sieti (v tomto prípade na internete, ale ten istý princíp platí aj pre malé siete). DNS server môže byť fyzický počítač, ktorý má na starosti iba toto, môžu to však robiť aj zariadenia poskytnuté internetovými poskytovateľmi, existujú dokonca aj voľne dostupné DNS servery na internete, ktoré stačí nastaviť v operačnom systéme ako „hlavné“ a budú sa používať. Väčšina používateľov si to však necháva nakonfigurovať automaticky a v takom prípade sa používajú servery internetových poskytovateľov. Keď sme už pri automatickej konfigurácii, túto má na starosti DHCP (domain host configuration protocol) server. Ide o počítač alebo aplikáciu, ktorá nastavuje

server

Aktuálne verzie webových prehliadačov: Mozilla Firefox 77.0.1, Google Chrome 83.0.4103, Microsoft Edge 44.18362 Microsoft predstavil novú aktualizáciu Windows 10 – May Update Daná aktualizácia, podľa dostupných informácií, spôsobuje problémy používateľom s Intel Optane pamäťou Spoločnosť Elona Muska SpaceX 3.6.2020 úspešne vyštartovala raketu s posádkou nasmerovanú na Medzinárodnú vesmírnu stanicu Sociálne siete reagujú na situáciu v USA a snažia sa prefiltrovať

media server

dostupné informácie od dezinformácií

vyššie spomínané IP adresy (adresy zariadení v rámci siete čitateľné pre iné zariadenia). Okrem toho tento server má na starosti aj správne „nasmerovanie“ požiadaviek na prístup na internet. Bez neho by sa teoreticky mohlo stať, že keby ste na počítači chceli otvoriť google.com, stránka by sa vám otvorila na mobile, prípadne by sa jednoducho vôbec neotvorila, lebo by sieť nevedela určiť, kto na ňu chcel pristupovať. Toto je iba malá časť z popisu rôznych druhov serverov, existujú ešte aj zálohovacie servery, tzv. doménové servery a iné, tie sa však väčšinou používajú vo veľkých spoločnostiach a pre bežného používateľa nie sú až také dôležité. Je to však zaujímavá oblasť a informácie o nej sú užitočné tak pre profesionálov, ako aj pre bežných používateľov.

EN – SK – SRB Webserver – webový server – veb server client – klient – klijent hard disk – pevný disk – hard disk omain – doména – domen configuration – konfigurácia/ nastavenie – konfiguracija/ podešavanje

HOROSKOP

Vedie: Aisa

Baran

Lev

Strelec

Ak vás trápia nevyriešené spory s blízkymi ľuďmi, tak by ste ich mali riešiť s otvorenou mysľou aj srdcom. Len spoločne prídete na podstatu problému a pokiaľ odložíte bokom výčitky, hnev a staré krivdy, všetko sa zrazu veľmi rýchlo vyjasní. Vyvarujte sa situácií, ktoré vás stoja peniaze. City a pocity nepotláčajte. Kompromisy sú vítané!

Zbierajte dostatok dôkazov, kým si urobíte obraz. Všetko si najskôr poriadne premyslite a stanovte si hranice. Vaše sústredenie v tomto období bude klesať závratným tempom. Dajte si preto pozor, čo komu rozprávate. Mohli by ste doplatiť za svoju dôverčivosť. Nestranný pohľad osôb na vec vám môže pomôcť všeobecne. Finančné výsledky sa dostavia čoskoro.

V prvej polovici mesiaca vás môže potešiť dobrá správa, ale nechajte si ju ešte pre seba. Nesprávne načasovanie by mohlo zmariť všetky vaše smelé plány. V osobnom živote sa vyhnite márnotratnosti a nedôvere voči blízkym. Ťažkosti sú na to, aby sa prekonávali, aj vo vzťahoch. Buďte však opatrnejší, neriskujte tým, žeby ste si nepremysleli dopredu svoje kroky.

Býk

Panna

Kozorožec

Viac si vážte nenahraditeľných ľudí vo vašom živote. Vyhnite sa ľuďom, ktorí vás oberajú o pocity šťastia a len z vás vysávajú energiu. Už máte vek na to, aby ste vedeli povedať nie, aby ste šli len za svojimi prioritami a pre okolie sa stali pomocníkom len v prípade, že to bude naozaj nutné. Neváhajte sa pustiť do všetkého, čo sa vám v tomto smere núka.

Ku konkrétnym riešeniam sa dostanete neskoršie. Nechajte si dostatok priestoru na premyslenie všetkých detailov. Dajte si však pozor, aby vás nikto neovplyvňoval. Ak sa v osobnom živote stretnete s ultimátom, ktoré neviete prijať, jasne vysvetlite, prečo je to tak. Nezvyšujte však hlas, hovorte viac o svojich pocitoch.

Blíženci

Váhy

Vodnár

Nenaháňajte sa za ilúziami, klam zostane len klamom a vy práve strácate čas. Už by ste si naozaj mali poriadne premyslieť svoje ďalšie ciele. Takto sa stále točíte na jednom mieste bez jasného zámeru. Nestavajte sa do cesty ľuďom, ktorí idú tvrdo za svojím cieľom. Ak nie ste s nimi, nie je dobré byť proti nim. Niektoré plány si nateraz nechajte len pre seba.

Cesta spravodlivosti je tou najlepšou pri našej púti k vytýčenému cieľu. Receptom na to, aby sme vydržali ísť po niekedy až neschodnej ceste za pravdou, je jej druhý názov, a to je rovnováha, čiže byť za každých okolností v pokoji a vyrovnaný. Prekážky sa majú prekonávať, ale občas si vyžadujú viac času . Ak rozdávate lichôtky na všetky strany, zarábate si na problémy.

Mali by ste si uvedomiť, že pomoc a aj spolupráca ostatných je v istých prípadoch naozaj nevyhnutná. V žiadnom prípade neriskujte, ak si nie ste niečím istí. Neprepínajte svoje sily na niečo, čo vás vlastne ani nebaví. Niektoré problémy nebudú jednoduché, ale môžu vám priniesť dobrý pocit, keď s nimi dokážete pohnúť.

Rak

Škorpión

Ryby

Sotva existuje niečo také zlé, čo by sa ohováraním nestalo ešte horším. V závetrí môžete nielen prežiť, ale ešte aj niečo pre seba získať. Dokážte narábať s časom tak, aby ste sa vyhli stresom. Vplyv na vaše zdravie majú vplyv aj vzťahy s ľuďmi. Ak máte pocit, že potrebujete viac, urobte dobrý plán a choďte si za tým. Možná dobrá situácia alebo ponuka, ktorú vám podsunie sám život.

Hoďte za hlavu všetky problémy, potrebujete sa uvoľniť a príjemne zabaviť. Robte všetko, čo vás baví a čo vás robí šťastnými, pretože v tom je tá sila energie, ktorú potrebujete načerpať. Nájdite si čas na pohyb a relax, prestaňte už hovoriť, prečo to nejde. Obeta, ktorú robíte pre druhých, je občas aj na mieste, ale odtiaľ – potiaľ.

Nebuďte odkázaní výlučne na seba, na svoje vlastné sily. V tomto čase je možné, že vás zaskočí prítomnosť osoby, ktorú ste nečakali a ktorá vám bude všetko kaziť spomienkami, na ktoré ste chceli už dávno zabudnúť. Naberte rozum i odvahu a jednoducho ignorujte všetko. Čas je najlepší liečiteľ. Skúste byť úprimní sami k sebe.

21. 3. – 20. 4.

21. 4. – 21. 5.

22. 5. – 21. 6.

22. 6. – 22. 7.

23. 7. – 23. 8.

24. 8. – 23. 9.

24. 9. – 23. 10.

24. 10. – 22. 11.

23. 11. – 21. 12.

22. 12. – 20. 1. Stretnete sa so závisťou a neprajníci sa vám otvorene pokúsia podraziť nohy. Ak budete obozretní ako vždy, podarí sa vám na nich vyzrieť. Určite sa však nepúšťajte do konfrontácie, to by nemuselo dopadnúť dobre. Štandardné problémy si vyžadujú štandardné riešenia. Nepokúšajte sa vymyslieť to, čo už existuje. Zabili by ste tým veľa času, a výsledok by nebol primeraný.

21. 1. – 19. 2.

20. 2. – 20. 3.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman jún 2020

HUMOR

ENIGMA

Ilustrácia: Dušan Durman

Krížovka t

V tajničke je meno americkej skupiny.

le vz

bola v zlomespánku popod očividne nie

druh člnu

kypri pôdu!

spoločenstvo poníženosť joule

mužské meno

doštička na miešanie farby

tona liter

Pančevo

chorv. spisovateľ Lovrak

metál (slov.)

trocha 2. časť tajničky autorka: Anna obvod Bičiarová

Bor mesto speváčka najdlhší na Max prítok Sicílii Dunaja

kyslík

zamrznutá voda (mn. č.)

hliník prešmykovačka

osobné zámeno

ten, kto opatruje

let

graf. značka tónu spoločenstvo ľudí

lietadlo (srb.) mier

plastickosť 4. a 2. samohláska

citoslovce

vpíšte LGT

ytrium

mazúrium

nízke porasty aktívna sopka v Indonézii north

Oliver Mlakar

anno Domini ukazovacie zámeno

tvrdá samohláska prúd

oblasť vlády emira kiloampér

ampér

1. časť tajničky

chorobná zúrivosť

let

Osemsmerovka U

Pojmy zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám jedenásť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria meno objaviteľa bunkovej teórie.

BAČKORA BAGETA BAŠTA ČRPÁK DCÉRA ETNIKUM EXEKÚCIA HRIVA KAMPAŇ

KLADIVO KOMIK KÔRKA LIETADLO MUZIKANT NÁRAMOK TRAKTOR TRAKY UČEBNICA

Zdroj: osemsmerovky.relaxweb.sk

Rozlúštenie: Robert Hooke

– Pán vodič, vodičský preukaz si prosím! – Viete čo, spravte si medzi sebou poriadok. Včera ste mi jeden zobrali a dnes už pýtate ďalší!  Babička ide k lekárovi na vyšetrenie. Ten ju prehliadne, vyšetrí a povie: – Babička, vy sa mi nepáčite! – Pán doktor, veď ani vy nie ste veľký fešák...  Zvieratká si usporiadali hostinu. Chýbalo im šampanské. Poslali do obchodu slimáka. Čakali ho 5, 6, 7 hodín... a už začali nadávať. Z kríku sa zrazu ozval slimák: – Ak budete na mňa nadávať, tak ani nepôjdem!  Viete, čo sa stane, keď sa zrazia dve blondínky? – Rozbije sa zrkadlo.  Sudca k obžalovanému: – Chcete uviesť nejaké poľahčujúce okolnosti? – Áno, chcel by som povedať, že už som bol trikrát trestaný a vôbec to nepomohlo!  Jedna krava sa pýta druhej: – Nebojíš sa choroby šialených kráv? – Hihihihihihihi... niééé... lebo ja som lienka.  Príde pán k doktorovi. Doktor hovorí: – Vyzlečte sa. Pán sa nevyzlieka. Doktor opakuje: – Vyzlečte sa. Chlap sa vyzlečie, doktor ho prezrie a hovorí: – Vám nič nie je! – Veď hej, pán doktor, priviezol som vám to uhlie.

jún 2020

FILM

The Gentlemen urópske štáty už povoľujú s opatreniami, ktoré boli zavedené počas pandémie. Každý má svoje priority, niektoré povoľujú rýchlejšie ako iné, ale život sa začína vracať, ak nie už do normálu, tak aspoň do niečoho, čo sa viac podobá situácii na začiatku roku. Kde však opatrenia ešte veľmi nepovolili, sú kiná. Niektoré z nich sa otvárajú, ale rozhodne to nie je ešte nič, čo by filmové štúdiá veľmi lákalo, aby premietali svoje filmy. Trochu lepšie sú na tom filmy alebo veľké seriály, ktoré boli od začiatku pripravované pre internetové platformy, ale ani tu sa nestretáme s tak veľa novinkami, ako sme boli zvyknutí v minulých rokoch. Novinky v zmysle rok-dva staré filmy, čo sa tu doteraz neobjavovali, to áno, ale niečo úplne nové, čo by malo dobré promo alebo na čo by sa diváci dlho predtým tešili – to veľmi nie. Všetko zlé pre niekoho však môže byť dobré – aspoň sa diváci majú šancu pozrieť na niečo, čo dlhšie odkladali, alebo pri výbere čoho by normálne boli trochu opatrnejší, ako napríklad filmu kultového režiséra, ktorý za posledných

pár rokov až tak ku kultovým nepatril. Film The Gentlemen sleduje príbeh Mickeyho Pearsona (Matthew McConaughey), úspešného dílera marihuany. Mickey síce pochádzal z chudobnej rodiny, ale podarilo sa mu v Anglicku vytvoriť obrovskú, veľmi dobre skrytú a zároveň úspešnú operáciu v pestovaní a predaji marihuany. Po rokoch úspešného obchodu sa ale rozhodol, že už je čas na dôchodok a chce celý podnik predať. Objaví sa tu ale niekoľko komplikácií, či už v podobe potenciálneho kupca, ktorý, pravdaže, chce za to celé zaplatiť čo najmenej, novinárov a súkromných detektívov, ktorí vidia príležitosť zarobiť, nováčikov, čo si chcú urobiť dobré meno, ale aj niekoľko náhodných postáv, ktoré vôbec netušia, do čoho sa zaplietli. Pre tých, čo poznajú filmy charakteristické pre Guya Ritchieho, tak ich komplikovaný príbeh plný hodne nečakaných zvratov vôbec neprekvapí. Rovnako tak neprekvapí, že hlavné postavy sú nejaký typ gangstrov, i keď síce tentoraz z vyšších spoločností, lepšie oblečení a organizovaní, predsa veľmi podobní, hlavne svojím slovníkom, tým, na aké sme

u pána Ritchieho zvyknutí. Jednou z nevýhod scenára je veľké množstvo postáv, ktoré sa tu vyskytuje. Síce toto dáva veľa možností robiť nečakané zvraty a priestor na

početné podrazy, ale vyžaduje si vysvetlenie, kto vlastne sú tie postavy. Našťastie, pán Ritchie nie je nováčik v tomto a dáva si pozor, aby všetko malo zmysel, príbeh do seba zapadal a aj menšie, na prvý pohľad nevýznamné detaily boli opodstatnené. Dopláca však tým, že prvá polovica filmu je veľmi deskriptívna, nie veľa toho sa deje a v princípe je dosť nudná a ak si divák z nejakého dôvodu spraví prestávku, musí sa trochu premáhať, aby si ho zase pustil. Treba však uznať, že aj tu sa snaží diváka ako-tak pobaviť menšími absurdnosťami, na ktorých sa dá dobre zasmiať, ako aj nápaditými a dynamickými rozhovormi. Kým je prvá polovica filmu slabšia, nahradzuje si to v druhej, ktorá už potom naoјún 2020

Réžia: Guy Ritchie Hrajú: Matthew McConaughey, Charlie Hunnam, Hugh Grant, Colin Farrell, Henry Golding…

zaj divákovu pozornosť plne udržuje, prekvapuje rôznymi zvratmi a celkovo je o dosť záživnejšia. Druhá polovica a hlavne niektoré menšie veľmi zábavné scény robia film The Gentlemen hodný toho, aby sa ako-tak porovnával s predchádzajúcimi filmami tohto režiséra, akými sú Snatch a Lock, Stock and Two Smoking Barrels. Kvalitatívne na nich úplne nedosahuje, hlavne nie na druhý spomínaný, no aspoň sa trochu viac blíži k tomu, čo by sme radi od Guya Ritchieho videli. Všeobecne, tento režisér je veľmi zaujímavý z pohľadu kritiky a fanúšikov, lebo jeho prvé dva filmy sa stali kultovými, a potom nasledovali filmy, ktoré prekvapili viac v negatívnom zmysle a získali napríklad aj cenu zlatej maliny za réžiu (Zlatá malina je vlastne nejaký druh anticeny, ktorá sa udeľuje pre najhoršie filmy, filmy, od ktorých sa očakávalo rozhodne viac.). Napriek tomu fanúšikovia jeho prvých diel, a ako kritika, si pozrú jeho nové filmy v nádeji, že sa aspoň priblížia jeho staršej tvorbe. A keď porovnáme úspech niektorých jeho predchádzajúcich filmov, či už v celkových tržbách alebo v hodnoteniach kritiky, vyzerá to tak, že čím má k dispozícii nižší rozpočet, tým je ten film lepší. Rozpočet na tento film bol

okolo 22 miliónov dolárov, čo, najmä keď sa vezme do ohľadu hviezdne obsadenie v hlavných rolách a potom aj to, že aj všetky malé role hrajú známi herci, alebo prinajmenšom herci, ktorých valná väčšina divákov už videla v nejakom inom filme či seriáli, ako aj fakt, že sa točilo na viacerých lokalitách, nie je až taká závratná čiastka. Z technického hľadiska, keďže sa odohráva v súčasnosti, si síce nevyžadoval komplikované dobové kostýmy či extrémne náročné špeciálne efekty, ale predsa vizuálne stále vyzerá veľmi dobre. Vlastne by sa dalo povedať až príliš dobre – scénografia, kamera, strih, nasvietenie je veľmi precízne a uhladené, nie niečo, čo by sme vo filme o gangstroch od Guya Ritchieho očakávali, ale možno to všetko zase ide dobre spolu s tými „gentlemanmi“ v názve. Keď ide o herecké výkony, tie sú výborné, i keď síce skalným fanúšikom Hugha Granta môže chvíľu trvať, aby sa vyrovnali s tým, že v tomto filme nehrá nervózneho a sofistikovaného lámača sŕdc / starého mládenca, a aby si zvykli na pre neho rozhodne netradičný prízvuk. Ostatní herci podávajú veľmi dobré

výkony, všetky hodné ich reputácie, ale možno treba zase upozorniť hlavne na Colina Farrella, ktorý výborne stvárnil v podstate možno najkomickejšiu postavu filmu, ale pre ktorý by si možno aj diváci, ktorí dobre ovládajú angličtinu, mali zapnúť aspoň teda tie anglické titulky.

Film mal premiéru na začiatku tohto roku, takže ešte bol chvíľu premietaný v rôznych kinách a za ten čas sa mu podarilo zarobiť celosvetovo okolo 115 miliónov dolárov (gross). Ako už bolo spomínané, či už len preto, že ide o film Guya Ritchieho, alebo aj preto, že je to film o gangstroch z londýnskeho prostredia, The Gentlemen sa prakticky v každej kritike alebo komentári na stránkach o filmoch porovnáva s prvými filmami od tohto režiséra. A tentoraz má aj veľa pozitívnych hodnotení či už od bežných divákov, alebo od filmovej kritiky, kde sa vyzdvihujú hlavne vtipné dialógy, občas až absurdný humor a, pravdaže, prekvapivé zvraty. The Gentlemen síce na kultový film úplne nemá, ale aspoň nám dáva nádej, že na niektorých režisérov / scenáristov by sme ešte nemali zanevrieť a že nás predsa stále dokážu pobaviť. Najväčšou výhodou filmu sú duchaplné dialógy, humor a často nie úplne čakaný priebeh udalostí. Všetko to je doplnené dobrými hereckými výkonmi a vizuálnym podaním. Pravdaže, prvá hodina filmu sa môže zdať trochu náročnejšia na divákovu pozornosť a ochotu

Dark elevízne seriáli sú zriedka plánované od samého začiatku. Pre spôsob, ktorým sú filmované, producenti často nevedia, či ich seriál pokračuje, alebo je séria, na ktorej v tej chvíli pracujú, posledná. Dark je jeden zo zriedkavých príkladov seriálov (akým bol aj nedávno skončený Mr Robot), ktoré sú od samotného začiatku plánované ako príbehy s jasným koncom. To, čo Dark taktiež vyčleňuje z mora moderných televíznych seriálov, je fakt, že je krajinou jeho pôvodu Nemecko. Príbeh sa začína v Nemecku roku 2019, keď vo fiktívnom mestečku Winden zmizne malý chlapec. To, čo začína ako typické policajné pátranie po chlapcovi, sa rýchlo mení na mystériu o samotnom meste a všetkých jeho občanoch, ktorí sa navzájom veľmi dobre poznajú. Pretože ide o malé mestečko, autori sa rozhodli, že nám predstavia takmer všetkých občanov a ich vzťahy, čo môže byť výzvou pre niektorých divákov. Ak by sme o príbehu povedali niečo podrobnejšie, bol by to typický spoiler (vyzradenie kľúčových udalostí zápletky), s ohľadom na to, že je seriál od začiatku plánovaný ako príbeh s jasným začiatkom a koncom. Slovom, seriál by mohol byť európskou verziou Stranger Things a Twin Peaks seriálov.

pokračovať v jeho sledovaní, ale film to potom dosť dobre vynahrádza, a aspoň väčšina divákov, najmä fanúšikov ostatných filmov tohto režiséra, nebude ľutovať, že predsa len tomuto filmu dala šancu. Stanislava Sládečeková jún 2020

K vizuálnej stránke prispieva umiestnenie deja seriálu, ktorý je v nemeckých lesoch a horách. Aj zvuková stránka naznačuje, že ide o európsky priestor, keďže sa v seriáli vyskytuje hudba skupín Mire Kay či Nena, piesne ktorých zriedka môžeme počuť v americkej produkcii. K tomu zvuky huslí a iných klasických inštrumentov pridávajú pocit malého, usnutého mestečka. Dark predstavuje komplexnú, ale nie nemožnú hádanku. Každé

rozhodnutie, ktoré autori spravili v písaní scenára, je dôležitou čiastkou veľkej skladačky, ktorá divákom dáva nové informácie. Seriál si vyžaduje pozornosť a koncentráciu, čo taktiež môže byť problémom pre niekoho, kto nemá čas na hádanky. Napriek tomu fanúšikovia seriálov, ako sú Lost, The Leftovers alebo už uvedený Mr Robot, objavia v Dark svoj nový obľúbený seriál. Vzhľadom na to, že celý príbeh už čoskoro bude sprístupnený na platforme Netflix, teraz je ideálny čas na odchod do Winden a objav jeho tajomstiev. Rastislav Filip

RECEPT

Jednoduchý a rýchly dezert Suroviny:

Postup prípravy:

1 zmrazený banán 10 čerstvých jahôd 2 PL čia semienok trochu vody trochu sladkej smotany 1 kivi

Ak máte radi aj vy rýchle, zdravé a chutné jedlá, sledujte ma na instagramovej stránke zdravi_recepti_na_tufnice.

MÓDA

Jún

Čia semienka necháme postáť vo vode asi 30 minút. Zmrazený banán vložíme do mixéra a dobre vymixujeme, aby sme dostali krémovú zmes. Sladkú smotanu rozšľaháme a nakoniec pridáme čerstvé jahody. Všetko dobre premiešame. Do pohára nalejeme polovicu čia zmesi, potom banánový krém, tretí rad bude tvoriť polovica sladkej smotany, ktorú sme vymiešali s jedným kivi, a na konci dekorujeme sladkou smotanou, ktorá nám zostala. Dezert necháme v chladničke postáť 10 minút a môžeme degustovať.

rázdniny sú čochvíľa tu, leto nás už víta otvorenou náručou. Vkročiť do sveta fantázie a zažiariť intenzitou letného svitu môžeme i v bavlnených tričkách, ozdobených kolorovanou vlastnoručnou kresbou. Mgr. art. Iveta Jelinek

jún 2020

ŠPORT

Kým počkáme na Tokio 2021...

ohľadom na to, že pandémia koronavírusu ovplyvnila absolútne každý segment celosvetovej spoločnosti, nebolo ľahko rozhodnúť sa, na ktorú športovú tému písať. Našťastie, jednotlivé športové podujatia sa pomaly začali vracať a sezóny, ktoré boli prerušené, sa nejakým spôsobom predsa len dohrajú. Okrem toho milovníci športu aj počas mesiacov za nami mali príležitosť prostredníctvom káblovej televízie sledovať súťaže, ktoré

bude vyšší o 12,6 miliardy dolárov. To znamená, že moderné Olympijské hry prvýkrát v dejinách budú posunuté a iba v období svetových vojen sa neuskutočnili. Termín zostáva takmer rovnaký, v ktorom mali prebiehať aj tohto leta – od 23. júla do 8. augusta 2021. Nie je prvýkrát, že sa Olympijské hry uskutočnia na japonskom území. Práve Tokio bolo ich organizátorom roku 1964 a odvtedy v Japonsku prebiehali aj zimné Olympijské hry roku 1972 v meste

neboli zrušené – viac-menej príliš exotické futbalové ligy, akými sú bieloruská, tadžická, nikaragujská atď. Futbalový šampionát Európy, ktorý sa mal začať práve v júni, je zrušený a prebiehať bude v budúcom roku, podobne, ako aj Olympijské hry, ktoré v júli mali prebiehať v japonskej metropole Tokio. Organizátori najvýznamnejšieho športového podujatia na planéte najprv boli proti odročeniu hier, ale neskoršie sa pod nátlakom verejnosti predsa rozhodli Olympijské hry posunúť na budúci rok. Japonci a tamojšie médiá odhadujú, že sa preto trovy prípravy a organizácie zvýšia o 2,7 miliardy dolárov a celkový rozpočet

Sapporo a roku 1998 v Nagane. Zaujímavé je, že práve letné Olympijské hry roku 1964 boli prvými hrami, ktoré sa uskutočnili na ázijskom území. Ako vieme, neskoršie na tomto kontinente prebiehali početné významné športové podujatia, tak aj Olympijské hry, ale v dejinách navždy zostane zapísané, že práve Tokio malo česť byť prvým ázijským mestom – organizátorom hier. Túto česť získali na zasadnutí Olympijského výboru roku 1959 v Západnom Nemecku. Vtedy v Japonsku vystúpilo 5 151 športovcov z 93 krajín sveta, čo je v dnešnom kontexte príliš skromný počet. Hry v Tokiu 1964 boli prvými, ktoré boli realizované aj v priajún 2020

mom televíznom prenose – do USA sa diania vysielali prostredníctvom satelitu Syncom 3 a do Európy Relay 1. Prebiehali od 10. do 24. októbra, pretože sa organizátori chceli vyhnúť tropickým horúčavám, ktoré sú typické pre Japonsko počas leta, ako aj septembru, ktorý poznačujú dažde a tajfúny. Olympijský plameň na otvorení zapálil Yoshinori Sakai, športovec narodený 6. augusta 1945, v deň, keď na Hirošimu padla atómová bomba. V tom období pretrvávalo napätie medzi jednotlivými krajinami, ktoré sa dodatočne vyvíjalo v nadchádzajúcich rokoch, takže Olympijské hry 1964 bojkotovali Severná Kórea, Indonézia, ale aj Čína. Vtedy športovci súťažili v 19 športoch a ako nové pribudli džudo a volejbal, kým ako ukážkové športy do programu boli zaradené bejzbal a budó – druh bojového umenia. Z výkonov športovcov osobitne treba podčiarknuť legendárneho etiópskeho bežca Abebeho Bikilu, ktorý sa stal prvým maratóncom, ktorému sa podarilo obhájiť olympijský titul, keďže zlato získal na hrách roku 1960 v Ríme, a potom aj v Tokiu 1964. Hry poznačila aj 15-ročná plavkyňa z USA Sharon Stouderová, ktorá získala štyri medaily a tri z tých boli zlaté. Na hrách účasť mala aj vtedajšia Juhoslávia, ktorú reprezentovalo 76 športovcov. Tí vystúpili v deviatich športoch a získali päť medailí. Zlaté medaily získali gymnasta Miroslav Cerar v disciplíne kôň s držadlami,

ktorý zároveň bol aj vlajkonosičom výpravy, ako aj zápasník Branislav Simić. Cerar získal aj bronzovú medailu v disciplíne bradlá, bronz si vybojoval aj zápasník Branislav Martinović, kým sa strieborní stali vodní pólisti Juhoslávie, ktorí vo finálovej skupine zostali za Maďarskom. Najúspešnejší vtedy boli Američania, ktorí získali 90 medailí (36 zlatých), nasledovali športovci zo Sovietskeho zväzu, ktorí si vybojovali až 96 medailí, ale o šesť zlatých menej ako súťažiaci z USA. Na treťom mieste zakotvili Japonci a úspešní boli aj Nemci, Taliani, Maďari a Poliaci. Zo zaujímavostí by sa dalo spomenúť aj to, že športovci dnešnej Zambie na OH prišli ako predstavitelia Severnej Rhodézie. Práve v deň ukončenia hier v Tokiu táto krajina vyhlásila svoju nezávislosť a bola premenovaná na Zambiu. Nasledujúce Olympijské hry prebiehali roku 1968 v Mexiku a na ázijské územie sa vrátili už roku 1972, keď sa, ako sme spomenuli, znovu v Japonsku

a v meste Sapporo uskutočnili zimné Olympijské hry. Letné do Ázie znovu zavítali roku 1988, keď organizátorom bol juhokórejský Soul. Miroslav Gašpar Foto: www.olympic.org

HUDBA

Hudobníci proti diskriminácii

početných amerických mestách už niekoľko týždňov prebiehajú protesty proti policajnej brutalite a rasovej nerovnosti. Pripomeňme si, protesty vyvolala smrť Afroameričana Georga Floyda, ktorého

smrť podľa všetkého zapríčinil istý policajt. Nie je iba tento prípad jediným dôvodom na protest. V marci o život prišla aj Breonna Tylerová, zdravotná pracovníčka, takisto Afroameričanka, ktorú v jej dome zastrelil policajt, a to z podozrenia, že vyrába v dome drogy. Mesiac predtým o život prišiel ďalší Afroameričan Ahmaud Arbery, ktorého počas džo-

gingu zastrelili dvaja bratia, podozrievajúc, že sa Ahmaud podobá na muža, ktorý sa vlámal do domov v ich susedstve, aj keď podľa policajných vyhlásení žiadne vlámanie nebolo prihlásené. Toto všetko vyvolalo nespokojnosť verejnosti a znepokojenie vyjadruje aj čoraz väčší počet celebrít, vrátane aj hudobníkov, ktorí sa aj snažia nejakým spôsobom pomôcť, buď všeobecne proti rasovej diskriminácii, alebo rodinám obetí. Napr. hudobník Kanye West daroval dva milióny dolárov rodinám Floyd, Taylor a Arbery. Tento hudobník takisto usmernil početné donácie na podporu podnikov, ktoré vlastnia Afroameričania v Chicagu, jeho rodnom meste. K finančným podporám sa pridali aj The Weeknd, ktorý organizáciám

National Bail Out, Know Your Rights a Black Lives Matter daroval 500-tisíc dolárov, ako aj Drake, ktorý organizácii National Bail Out daroval 100-tisíc dolárov.

sala, že neznáša svoje biele privilégium, avšak použije ho, aby zmenila niektoré veci, zatiaľ čo Taylor Swift mieni, že rasová diskriminácia je hlboko zakorenená v americkej politike, a pozvala Američanov, aby hlasovali za tých ľudí, ktorí budú bojovať proti policajnej brutalite a rasizmu akéhokoľvek druhu. Na spomenutých protestoch možno vidieť aj ďalšie

celebrity. Napr. Billie Eilish, ktorá si aj auto ozdobila transparentmi, Anne-Marie, Dua Lipa a ďalších. K aktivistom sa pridala aj Demi Lovato, ktorá na svojom instagramovom profile napí-

J. P. Foto: mtv, dailymail.uk

Festival Exit v auguste

o mnohých dilemách, či sa Exit festival uskutoční v tomto roku alebo nie, organizátori konečne rozhodli, že verných fanúšikov predsa nenechajú čakať do nasledujúceho roka

a festival bude prebiehať od 13. do 16. augusta. Zatiaľ nezverejnili mená hudobníkov a známe je iba to, že na festivale bude viac ako 20 javísk, a ako vyhlásili, festival sa bude realizovať v súlade s opatreniami

a v spolupráci so zdravotným tímom vlády Srbska, a to preto, aby všetci návštevníci, hudobníci a organizátori boli maximálne ochránení. Akým spôsobom to realizujú, zatiaľ nie je známe. Takisto všetci, ktorí si

jún 2020

vstupenky kúpili pred pandémiou koronavírusu, môžu sa rozhodnúť, či ich využijú v auguste, vymenia za festival na nasledujúci rok alebo refundujú. J. P.

Zdroj: justcolor.net

art kútik - maľovanka

jún 2020