Vzlet 6/2021 by NVU Hlas ľudu

Nový Sad | ročník 52 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

JÚN 2021

��O�O �A Ú��D

Nech obmedzenia budú minulosťou

o bolo ďaleko, prišlo blízko. Čo bolo na začiatku, teraz je už pri konci. Pravdaže, všetci viete, že ide o školský rok, ktorého koniec každoročne netrpezlivo čakajú takmer všetci žiaci. Aj tento, rovnako ako aj predošlý, vo veľkej miere poznačil koronavírus. Ako sa v takých podmienkach pracovalo, najlepšie viete vy, vaši učitelia, ako aj vaši rodičia. Spolupracovníci Vzletu v rozhovore so žiakmi z rozličných dedín dostali takmer rovnaké odpovede ako aj v minulom školskom roku – väčšina žiakov uprednostnila výučbu v školách pred online výučbou. Bez ohľadu na to, že sa online prednášky mohli sledovať v pohodlí svojho domu, priamy styk s učiteľom a sledovanie výučby v učebni je predsa niečo, čomu ste dali prednosť. A ako sa darilo tým, ktorí nechodili do práce a museli pracovať z domu? Na tzv. home office si museli takmer všetci zvyknúť. Veľká časť zamestnancov bola donútená pracovať z domu a zmeniť svoje dovtedajšie návyky.

Podľa istých prieskumov v horšej situácii boli tí, ktorí mali doma aj deti, s ktorými často museli aj sledovať výučbu, aj, samozrejme, spĺňať svoje pracovné záväzky. Museli riešiť starostlivosť o deti, digitálnu pripravenosť na prácu, sledovanie výučby a pod. No niektorí si na to veľmi rýchlo zvykli a v práci z domu videli veľkú výhodu. Ľudia nielenže pracovali, ale venovali sa aj mnohým činnostiam, ktoré s ich prácou nesúviseli. Pozerali seriály, pracovali okolo domu, dlhšie si pospali a pod. A veľkej väčšine vyhovovalo najmä to, že si nemuseli obliekať odev, ktorý zvyčajne nosili do práce, ale si obliekali hocičo. Výnimkou boli iba videohovory, no aj tam si podaktorí poradili – obliekli si košeľu, uviazali kravatu a od pásu nižšie zostali v teplákoch alebo iba v bielizni. Problémom však bolo, keď poradu ukončili, vstali, no zabudli vypojiť kameru. Takých komických scénok bolo veľa – do videohovorov sa zapájali deti, ktorým rodičia vysvetľovali, že sa práve v tej chvíli nemôžu s nimi hrať, komická bola aj manželka, ktorá

Neprehliadnite! Tradičné podujatie časopisu Vzlet – Stretnutie pod lipami v tomto roku usporiadame v septembri. S mladými literátmi a výtvarníkmi a milovníkmi umenia všeobecne sa stretneme v Kysáči.

jún 2021

vzlet Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová • Zodpovedná redaktorka: Jasmina Pániková • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Monika Babíková, Danuška Berediová-Banovićová, Anna Bičiarová, Vlasta Bolehradská, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Miroslav Gašpar, Michal Ďurovka, Filip Filip, Rastislav Filip, Vladislava Havranová, Anna Horvátová, Marína Horvátová, Annamária Chalupová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Vladan Nikolić, Miroslav Pap, Stanislava Sládečeková, Danica Vŕbová • Grafická redaktorka: Irena Lomenová • Jazyková redaktorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

vhupla do izby s vysávačom v ruke, alebo istý americký advokát, ktorému sa zapojil filter na aplikácii Zoom, a tak počas hovoru s ďalším advokátom a sudcom namiesto jeho tvári sa objavila malá mačička. Sú to iba niektoré zo scénok, na ktorých sme sa všetci nasmiali a ktoré zostanú ako pamiatka na dni, keď sa pracovalo v pozmenených podmienkach. A prečo sme si spomenuli na ne a na pandémiu? Preto, lebo naozaj dúfame, že celé toto obdobie, ktoré máme za nami, už skutočne bude iba minulosťou, spomienkou a že s novým školským rokom nevyštartujeme s početnými obmedzeniami, ktoré nám už viac ako rok strpčujú život. Jasmina Pániková

Na titulnej strane: Milí čitatelia, prajeme vám slnečné leto a veľa krásnych zážitkov na prázdninách! Ilustrácia: Vladan Nikolić

Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: office@vzlet.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa

Bulvár oslobodenia 81/5 21 101 Nový Sad e-mail: office@vzlet.rs Facebook: Časopis Vzlet

ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporuje: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami

Instagram: casopis.vzlet

jún 2021

S KREŠIMIROM MIŠAKOM Z CHORVÁTSKEJ RÁDIO-TELEVÍZIE

O klíme trochu inak

šte od roku 1973 si každoročne 5. júna pripomíname Svetový deň životného prostredia na počesť prvej konferencie OSN o životnom prostredí, ktorá sa uskutočnila v Štokholme. Zmyslom je upriamenie pozornosti na globálne problémy spojené so životným prostredím a na spôsoby ich riešenia. Znie to a je to absolútne v poriadku. Položili sme si niekedy prst na čelo a zamysleli sme sa vlastne nad klímou a ekológiou? Ak sa tieto dve oblasti vôbec dajú spojiť... Vraj človek ničí planétu. Človek alebo korporácie?! Sotvaže by obyčajný človek, drevorubač, iba tak šiel a v Amazonskom pralese bezcitne vyklčoval. Stačí si v Google vyhľadať, koľko kapitálu vlastnia najbohatší ľudia sveta v čele so svojimi korporáciami, oproti ostatnému ľudstvu. Už dávno pod klimatickými zmenami chápeme výlučne globálne otepľovanie. Nie div, keďže sme touto syntagmou neustále bombardovaní. A keď sa opýtame sami seba, čo vieme o globálnom otepľovaní, asi by sme vedeli zložiť niekoľko viet o tom, že sa to vzťahuje na emisiu CO2, čiže kysličníka uhličitého. Pretože sa len o tom v školách učíme. Pretože informácie berieme bez kladenia otázok. Z ľudí z nášho okolia, ktorý k téme emisie CO2 a jej vplyvu na globálne otepľovanie pristupuje kriticky a kladie otázky, je aj Krešimir Mišak, autor a redaktor relácie Na rubu znanosti, ktorá sa od roku 2002 vysiela na Chorvátskej rádio-televízii. Je autorom niekoľko kníh, ktoré

sa zaoberajú rôznymi teóriami, ktoré sú bežne označované ako konšpiračné. Keď si ku knihám sadnete a prečítate ich, alebo len trochu začnete čítať medzi riadkami iné médiá, pochopíte, že je konšpiračná teória vlastne dobrým pomenovaním, lebo označuje teóriu, že sa za niečím skrýva konšpirácia. Posledná kniha pod názvom Smrt transhumanizmu, sloboda narodu vyšla koncom roka 2019 a ako sám autor uvádza, sú v nej zhrnuté početné oblasti, ktoré sa spomínali aj v predošlých publikáciách (Sve piše u novinama... a ponešto i ne z roku

2010, Dečki, od*ebite u skokovima – i dalje sve piše u novinama... samo najvažnije ne z roku 2013 a ďalšie). „V nadchádzajúcom období sa svet zmení ako nikdy v dejinách. Preto možno povedať, že budeme mať dve ľudské rasy – digitálnu a analógnu. Digitalizácia sveta nezastaviteľne smeruje k inštalovaniu ľudí na cloud, ktoré ohlasujú najvýznamnejší transhumanisti. Preto ide aj o medicínsku, aj o hospodársku, etickú, vedeckú

a filozofickú tému. Ale predovšetkým ide o to, či je a v akej miere človek šťastný,“ uvádza na úvod Krešimir Mišak. Mieni, že je myšlienka globálneho otepľovania veľmi významná pre transhumanistickú agendu, ktorá má za cieľ schválenie uhlíkovej meny. Aký to má súvis s ochranou životného prostredia a emisiou CO2? „Po prvé, CO2 nie je najdôležitejším skleníkovým plynom. Je to vodná para. Vodnej pary je okolo 30-tisíc ppm (parts per milion, pozn. aut.), zatiaľ čo je CO2 okolo 395 ppm. Vodná para absorbuje všetky diely infračerveného spektra, kým CO2 absorbuje len rozsah 4 až 16 mikrónov. Mnohí nevedia, že pri 220 ppm CO2 v atmosfére rastliny prestávajú s fotosyntézou, takže môžeme povedať, že je množstvo CO2 v atmosfére vlastne na minime. CO2 je bezfarebný, neotravný plyn a zároveň nevyhnutný na život. Nedostatok CO2 v organizme vytvára seriózne zdravotné problémy, obsahujú ho všetky naše telesné tekujún 2021

tiny a tkanivá. Spomeniem aj to, že podľa najnovších prieskumov NASA CO2 nieže spôsobuje otepľovanie, ale spolu s plynom NO (oxid dusnatý) pomáhajú pri chladení našej planéty, ibaže sa o tom nedočítate v mainstream médiách,“ konštatuje Krešimir. Ďalej vysvetľuje aj to, že je dobre známe, že oceány, ako ohromné vodné plochy CO2 lúčia, keď sa zohrievajú a absorbujú ho, keď sa chladia. „Z toho uzavierame, že je CO2 dôsledkom otepľovania a nie jeho dôvodom,“ jasne hovorí Mišak. Podľa jeho slov IPCC (Intergovernmental Panel on Climate Change) ako teleso, ktoré sa zaoberá klimatickými zmenami, žiadny pozor nedáva na Slnko. „Zabúdame, že Slnko tvorí až 99,86 % celkovej masy Slnečnej sústavy. To znamená, že iba 0,14 % masy patrí ostatným telesám v našej sústave – Jupiteru, Saturnu, tak aj Zemi a ďalším. Preto by asi Slnko muselo mať aj vplyv na teplotu, nie? Inak, keď je Slnko aktívnejšie, čo evidujeme na základe počtu slnečných škvŕn, na Zem prichádza oveľa väčšie množstvo elektromagnetických častíc, pre ktoré je silnejšia magnetosféra okolo Zeme a nevytvárajú sa oblaky. Opačne, keď je Slnko menej aktívne, rovnakým mechanizmom sa oblaky vytvárajú, a tak albedo efek-

tom odbíjajú svetlo a teplotu. Spomenul by som aj Pacifickú dekádnu osciláciu, čiže dlhé cykly zmien povrchovej teploty v severnom Pacifiku. Smer mení každých 30 rokov a momentálne prináša chladnejšie teploty,“ dodáva. Keď sa vrátime k skleníkovým plynom, predpokladá sa, že vodná para je v tom „zodpovedná“ 95 %, kým CO2 má iba jednopercentnú zodpovednosť. A z toho, človek vyprodukuje len štyri percentá CO2! Na ukážku Mišak uvádza príklad doktora technológie z Kráľovského technologického inštitútu v Štokholme Freda Goldberga.

„Tento vedec sa stretol so švédskou ministerkou životného prostredia Lenou Ekovou. Uviedol, že Švédsko ročne emituje okolo 50 miliónov ton CO2, kým človečenstvo za ten čas vydýcha 3 500 miliónov ton. No tak, ako zníženie emisie CO2 o 30 percent vo Švédsku môže vplývať na zmenu klímy?“ Náš spolubesedník spomína aj dve nedávne aféry – Climategate a Climategate 2.0, keď vedci, ktorí neskoršie podali demisie, podávali nepravdivé údaje o teplotách. „Zabúda sa, že sme aj v stredoveku mali teplé obdobie. Vtedy vinič rástol

vo Veľkej Británii a dokonca preto sa aj Grónsko tak volá, lebo bolo zelené (Greenland). Vedec Tony Heller tak uviedol, že nedávno na Grónsku v júli namerali rekordné minimum na severnej pologuli. Bolo - 33 stupňov Celzia, takže sa vedec pýtal, koľko ľadu sa stopí na takej nízkej teplote?!“ Na záver by sme si mohli nechať otázky, ktoré Krešimir Mišak položil aj vo svojej knihe: ste si všimli, že jar býva čoraz chladnejšia a vlhkejšia a svetre potrebujeme prakticky aj v júni? Uvedomujete si, že počas leta viac nemáme klasickú horúčavu, ale záparu s častý-

mi búrkami? Spomínali vám včelári, že pre zrážky a zvýšenú vlhkosť mali slabé výnosy, pretože rastliny dostatočne nerozkvitli? Evidovali ste správy o rekordne nízkych teplotách v USA, ako aj tie o snehu v Sahare, alebo augustovom snehu v Slovinsku? Keď všetko spojíme s agendou o globálnom otepľovaní, uhlíkovou menou a stopou, ako aj s technokratickou stratégiou inteligentných miest, bude nám jasné, že je najlepšie dôverovať sebe samému a vlastným pocitom. Miroslav Gašpar Foto: autor a flickr.com

Plávať vo vode, nie v plastoch

ohli by ste si predstaviť život bez používania žiadnych plastov? Hm... Je to trochu ťažšie. Všetko, čo dennodenne používame, je celkom alebo sčasti vyrobené z plastu. Plastový odpad odložíme do koša, ďalej do kontajnera, na skládku... No istým spôsobom sa tie plasty, v podobe mikroplastov, dostanú aj na také miesta, o ktorých by sme si pomys-

leli, že nie je možné. Tak napr. v minulom roku denník The Guardian informoval, že mikroplasty objavili aj v ľade

na Antarktíde. A nakoniec mikroplasty sa vrátia tam, kde boli vyprodukované, čiže vrátia sa ku človeku. Ako? Maličké časti plastov, ktoré okom nie sú viditeľné, sa dostávajú do pôdy a vody, ďalej do riek, morí, oceánov... A nakoniec do žalúdkov zvierat, ktoré my jeme. Alebo sa vyparovaním dostanú do atmosféry a v podobe dažďa spadnú na zem, preniknú do byliniek, ktoré zjeme my alebo zvieratá.

Hore uvedený britský denník v istom výskume zistil, že v priebehu jedného týždňa do svojho organizmu vnesiejún 2021

me zhruba 4 gramy plastu, čo sa napr. rovná hmotnosti jednej platobnej karty. Znie to šokujúce, však? Šokujúce znie aj to, že sa plasty dostávajú do organizmov zvierat, ktoré sú v tomto začarovanom kruhu nevinnými obeťami. Spomeňme si iba na prípad pred niekoľkými rokmi, keď sa na istý britský ostrov, na ktorý je práve pre viaceré druhy morských vtákov zakázaný vstup, dostalo na tisíce farebných gumičiek, ktoré si vtáky zmýlili s červami. Gumičky sa dostali do žalúdkov vtákov, čo bolo pre niektoré fatálne.

V našom časopise sme už mnohokrát písali o tom, ako môžeme prispieť k zníženiu znečistenia prírody a teda aj k zníženiu používania plastov. Nebudeme sa opakovať. Povieme iba to, že by sme mali aspoň znížiť používanie jednorazových plastov. Nekupujme napr. plastové slamky alebo plastový príbor, ktorý si berieme na výlety. Je to možno malý krôčik pre nás, ale veľa malých krôčikov pre prírodu bude znamenať mnoho. J. P. Foto: pixabay

ROZHOVOR

Má radosť z písania

ária KotvášováJonášová už roky patrí medzi najúspešnejšie autorky pre deti a mládež, no jej tvorbu si radi čítajú aj tí, ktorí už vyšli zo školských lavíc. Jej nová kniha Keď príde čas ma podnietila osloviť ju a porozprávať sa s ňou o jej tvorbe a písaní všeobecne. Deň za dňom, krok za krokom a už máme za sebou mnoho rokov. Podeľte sa s nami o vašich spisovateľských cestách, aké boli vaše začiatky, čo vás podnietilo začať písať? – Čo ma podnietilo začať písať? Lepšie povedané kto? Boli to moje deti. Moji prví poslucháči, keďže som im pred spaním namiesto ľudových rozprávok na dobrú noc vymýšľala všelijaké rozprávočky. Prečo som to robila? Aj keď sa končia šťastne, dobro vždy zvíťazí nad zlom, predsa súčasťou všetkých ľudových rozprávok sú aj hrôzostrašné, ba desivé obrazy. Ubližovanie, šikanovanie, trýznenie. Môj malý syn, keď som znovu a znovu prerozprávala rozprávku Sedem kozliatok a vlk, mi povedal: ,Mama, dosť, už nechcem počúvať, ako vlk chce zjesť kozliatka.’ Tak takto sa to začalo. Vymýšľala som príbehy blízke mojim deťom, príbehy z každodenného života, páčilo sa im to, po čase som tie moje vymýšľance dala na papier, papier odložila do zásuvky. Stáli tam utajené hádam aj tri – štyri roky. Nemala som dosť odvahy vyjsť s nimi na verejnosť či pred čitateľov. No potom som si asi povedala, veď ja na to mám, zaslala som zopár poviedok redaktorovi Zorničky Zoroslavovi Spevákovi a čoskoro vyšla kniha. Bola to najprv kniha pre deti, neskoršie vyšli ďalšie a ešte neskoršie aj knihy pre dospievajúcu mládež.

Mnohým deťom ste obľúbenou spisovateľkou. No zaujíma ma, kto je vaším obľúbeným spisovateľom a ktorý žáner preferujete? – Mojím prvým obľúbeným spisovateľom bol Karl May. Spomínam si, že som si ako siedmačka celé leto, deň čo deň, každé ráno ustlala na prahu dverí a tam čítala dobrodružné príbehy z Divokého západu.

Neskoršie ma očarila kniha Malý princ Exupéryho. Potom som, pravdaže, objavovala slovenských autorov a keď ide o našich vojvodinských slovenských autorov, prečítala som, aspoň dúfam, všetky knihy. Každá ma niečím zaujala, každá ma niečím upokojila, naplnila, obohatila. Som taký malý knihomoľ, nadšenec kníh. Kniha Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz je medzi dnešnou mládežou ešte stále aktuálna, napriek tomu, že vyšla v roku 2007. Aký máte z toho pocit, keď počujete, že román je stále populár-

ny a číta si ho každá generácia tínedžerov? – Knihu Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz som ľahko písala, ani nie celý rok. Aj tu, ako sa hovorí, majú prsty deti. Deti – žiaci. Moja trieda. Lektúre, ako všetci žiaci, pravdaže, česť výnimkám, sa veľmi vrtko vyhýbali. Netrápili ich ani jednotky, ktoré im pribudli za neprečítanú knihu. Slovom, nečítali z tej povinnej lektúry takmer nič. Až mi raz jeden žiak povedal: ,Pani učiteľka, píšete pre deti, napíšte niečo zaujímavé aj pre nás, všetci to potom prečítame.’ A tak vznikla kniha Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz. A naozaj ju prečítali. Ešte v rukopise. Len neskoršie vyšla tlačou. A ešte stále, čo ma nesmierne teší, sa číta. Mám radosť, že táto kniha oslovila široké čitateľské publikum. Aj tých starších, ale najmä tínedžerov. To hádam preto, že sa môžu stotožniť s hlavnou postavou, alebo v knihe našli svojich rodičov, súrodencov. Témy sú im blízke. Škola, rodina, kamaráti, prvá láska. Ponúka odpovede na otázky, ktoré ich sužujú a trápia. A možno aj preto, ako hovoria, že je ľahko čitateľná. Vraj číta sa na dúšok. A to sa dobre počúva. Človek cíti úľavu, spokojnosť, že to, čo urobil, stálo za to. Nachádzame napísané, že je striptíz obnažovanie sa z ekonomicko-erotických dôvodov, zvyčajne v rytme hudby. Čo vás inšpirovalo, aby kniha mala vo svojom názve práve toto slovo? – Prečo striptíz? Prezradím? Neprezradím? Neprezradím! Prednedávnom sa mi pochválila pani profesorka Andrášiková, ktorá pracuje v základnej škole v Petrovci, že jej žiaci čítali a prečítali knihu Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz. Prekvapilo ju to, lebo niejún 2021

ktorí radšej, ako podotkla, uprednostňujú sociálne siete ako knihu. No túto prečítali! Debatovali o nej! Na konci hodiny so žartom sa im spýtala: ,Vy ste asi čakali na ten striptíz?’Vraj nič nepovedali, len popozerali na seba s veľkým úškrnom na tvári. Tak ako je to s tým striptízom? Nie, nepoviem. Neprezradím. Nechám to na čitateľov, aby zistili. Povedali sme si o tom, čo alebo kto vás podnietil začať písať. No zaujíma ma, odkiaľ ste čerpali inšpiráciu pre každú knihu, ktorú ste napísali. – Inšpiráciu čerpám z každodenného života. Buď je to škola, rodina, kamaráti. Vyhľadám, vysnorím tému alebo začujem vetu, slovo, niečo, čo ma zaujme, vhupne do hlavy, a potom sa hrám. So slovami. K tomu prvému sa začínajú sypať ďalšie a už je z nich kopa slov. Poviedka. Potom to často mením, vytieram… Inšpirácia či idea môže mať storakú podobu. A mladí čitatelia sú veľmi kritickí, práve preto témou a obsahom musím presvedčiť o hodnote knihy. Snažím sa, aby mali čitatelia z knihy pôžitok. Mám radosť z písania. Je to pre mňa veľký poklad. Pociťujem akési bláznivé nadšenie. Rovnako ako aj teraz. Nevidíte ma, ale sa usmievam. Myslím na vás. Ktoré slová vybrať, aby som vás zaujala, aby ste nehundrali a aby ste si text prečítali do konca? Veď čo je to zopár minút? Nič, vzhľadom na celý život. A život je krásne dobrodružstvo. Je ako počasie. Striedajú sa slnečné a daždivé dni. No po daždi vždy slnko svieti. Oplatí sa čakať naň. Majte sa krásne. Užívajte si leto na plné obrátky. A čítajte. Naplní a obohatí to vašu dušu. Čítajte hoci aj Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz. Marína Horvátová Foto: Stevan Lenhart

SPRÁVY Z PADINSKEJ ŠKOLY

Hravo a veselo k Dňu školy

ňa 25. mája žiaci a učitelia Základnej školy maršala Tita v Padine oslávili 55. narodeniny školy. Ešte začiatkom mája žiaci 1. stupňa za pomoci svojich učiteliek nahrali video, ktoré sa nieslo v znamení tanca, spevu a básní. Túto nahrávku si v sviatočný deň pozreli hostia, učitelia, žiaci a ich rodičia. Pandemická situácia sa zlepšila a mnohé opatrenia boli uvoľnené, takže sa na Dni školy mohli uskutočniť aj športové aktivity. Prvýkrát sa od začiatku

školského roku stretli celé triedy a súťažili v medzitriednom súboji vo viacerých športových

disciplínach: preťahovaní lanom, rýchlom behu vo vreciach a štafetových hrách. Avšak nebolo to všetko, čo žiaci a zamestnanci školy prichystali ku Dňu školy. K tomuto významnému dňu vyšlo nové číslo žiackeho časopisu Mladosť. Tento časopis už vychádza veľa rokov a prvé číslo bolo tlačené ručne. Jeho vydávanie je nie pravidelné. Vychádza periodicky, podľa finančných možností.

Prvoradým cieľom časopisu je prezentácia padinskej školy. Sú tu informácie, aktuality o škole, píše sa o úspechoch žiakov a uverejňuje sa v ňom aj žiacka tvorba. K 55. narodeninám školy vydanie časopisu finančne podporil i Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Veríme, že sa čitateľom časopis bude páčiť a žiakom a učiteľom prajeme ešte mnoho pracovných úspechov. Lea Brezinová a Dajana Ľauková žiačky 7. 2 triedy ZŠ maršala Tita v Padine

Čo nového v Selenči? Už sa trochu zľahol prach po celom tom zmätku, ale následky ešte zostali. V Selenči sa svet obrátil hore nohami. Žena vybila muža na dvore, zavrela ho do komory a s valčekom, ktorým ho mlátila, nasršená bežala až do krčmy so žalobami. Ale nie, nikto nikoho nezbil, to nie je naozaj pravda, je to iba pieseň Čo sa stálo šej nového, ľudová žartovná, ktorú si dievčenská spevácka skupina Kultúrno-umeleckého spolku Jána Kollára v Selenči obľúbila a veselo zahrala a zaspievala. Nežartujeme, máme aj video ako dôkaz a viac ako 15-tisíc ľudí, ktorí si ho pozreli, môžu prisvedčiť, že nik nie je zranený. Hoci tento príbeh by ani nemusel byť až taký prekvapujúci, vzhľadom na to, aká je skutočnosť. Všetci viac-menej sedíme iba vo svojich domoch už viac ako rok a jedni druhým si lezieme aj tam, kde sa nedá, len nijako vyliezť z domu. No my sme si slobodu aspoň zahrali, iba nakrátko a natočili hudobné video a teraz sme zase doma, počúvame a učíme sa nové piesne, pre

ktoré naši vedúci Jaroslav Berédi a Juraj Súdi nahrali matrice a my im posielame nahrávky spevu späť. Ani netušíte, ako ťažko sa nám spieva Slobodienka sloboda, kde si sa mi podela?. Precítené úplne, avšak, dá sa aj tak robiť, moderné problémy si vyžadujú moderné riešenia. Autentickosť piesne sa však snažíme zachovať vždy. Pre každú novú pieseň zrodí sa milión ideí a keď sa konečne stretneme v spolku, môžeme sedieť aj v tme, koľko nám nad hlavami svietia žiarovky od rozmýšľania, čo urobíme a aký bude výsledok z nášho nového projektu. V najnovšom videu sme si úlohy rozdelili tak, že Veronika Šoškićová a Anita Provodovská hrali ženy, ktoré sa sťažujú na svojich mužov, pričom čašníčka Natália Daničeková ihneď mení ovzdušie, do ktorého ostrieľané muzikantky Andrea Šoškićová, Kristína Kováčová, Valentína Kočondová a Anna Berédiová vdychujú živosť a Alena a Monika jún 2021

Alexyové, Michaela Daničeková, Magdaléna Kaňová, ktoré sedia vedľa nich, nemôžu odolať nezaspievať si z plných pľúc. Pravdupovediac, táto pieseň bola pre nás ako ventil, celkom uvoľnene sme ju zaspievali a nahrali, bola ozajstná veselica, plná smiechu, aj keď hudobné nástroje až plakali v rukách, ako sme si my dievky hrali po vôli. Už sa chystáme a tešíme sa z nahrávania nových piesní, máme nádej, že potešia aj iných, lebo rada spolupracujeme a je nám z toho pocitu jednoducho dobre. Anna Berédiová

S MATURANTMI PETROVSKEJ ZŠ A GYMNÁZIA

Oživujú si spomienky a vítajú nové zážitky

ento školský rok, o ktorom sme sa na stranách nášho časopisu často zmieňovali, sa pomaly blíži ku koncu. Samozrejme, to nie je koniec vzdelávania a žiaci sú takpovediac znovu na začiatku – buď na začiatku stredoškolského vzdelávania, alebo na začiatku vysokoškolského. O svojich plánoch a skúsenostiach získaných v škole nám hovorili Irena Orosová a Hana Sirácka, žiačky ôsmeho ročníka ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, ako aj Valentína Hudecová zo Starej Pazovy a Martin Pavčok z Báčskeho Petrovca, žiaci Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci.

Irena Orosová: – Koniec základnej školy sa blíži a zostalo už len pár dní. Najviac si budem pamätať rôzne aktivity, súťaže, Makovičku, žiacke semináre, školské besiedky, výlety. Dúfam, že sa každý z nás zapíše do strednej školy, po ktorej túži. Všetci si teraz myslíme, že je toto najťažšie obdobie v našom živote, ale keď sa pozrieme trochu do budúcnosti, uvedomíme si, že je toto najkrajšie a najbezstarostnejšie obdobie. Nebadane sme vyrástli a prichádzame na križovatku života, keď musíme

robiť dôležité rozhodnutia. Mojím želaním je zapísať sa do strednej zdravotníckej školy v Novom Sade. Všetkým odporúčam, aby sa nevzdávali svojich snov a aby si vážili, čo majú, lebo osem rokov v škole je najlepšie obdobie, je to náš druhý domov. Nikdy nezabudnem na spolužiakov, pretože toto naše priateľstvo je úprimné a večné.

Hana Sirácka: –Rozchádzame sa svojimi cestami, ale spomienky sú stále živé. Prezradím vám moje tajomstvá ukryté v jednom kufríku, ktorý putuje inou cestou. Prezradím vám, že si na základnú školu budem spomínať vďaka mnohým osobnostiam, ktoré nás naučili vzdelávať sa, byť priateľskí, nebáť sa v živote zabojovať a ísť za svojimi cieľmi. Neblednú spomienky ani na spolužiakov a ani na moju rannú cestu z Hložian každý deň, aby som svoje vedomosti získala v petrovskej základnej škole. Zážitky sú všelijaké. Priatelenie a výlety sú takmer moje najkrajšie zážitky, ako aj zo súťaží zo slovenského jazyka, biológie a techniky v oblasti dopravy. Netreba zabúdať ani na smutné chvíle, medzi ktoré patrí odchod spolužiakov do zahraničia. Od septembra som pripravená na nové zážitky, ktoré zažijem na Gymnáziu Jána Kollára

v Petrovci. Naše gymnázium mi umožní kvalitné vzdelávanie a získam tam mnoho nových vedomostí. A to, aké majú pocity, zážitky a plány, nám prezradili dvaja petrovskí gymnazisti, ktorí vo svojom vzdelávaní budú pokračovať na Slovensku.

Martin Pavčok: – Ide o zmiešané pocity smútku a radosti. Vedomý som si toho, že s týmito spolužiačkami a spolužiakmi nikdy viac nebudeme spolu sedieť v laviciach, rozprávať sa, žartovať, no z druhej strany sa teším, že som to zvládol, že je jedna veľká a dôležitá kapitola za mnou a cítim veľké vzrušenie z toho, čo ma čaká. Keďže som si nebol istý, na ktorú fakultu by som sa zapísal po strednej škole, a učiť som sa chcel, celkom logické bolo, že sa zapíšem práve do gymnázia. Škola je výborne vybavená, nie sme v nej iba čísla v triednych knihách, všetci profesori sa vždy pýtajú, keď je niekto smutný, aby zistili, čo sa deje, snažia sa pomôcť žiakom. Tu je aj žiacky domov, vďaka ktorému mám spolužiakov a kamarátov z rozličných vojvodinských prostredí. Ďalej ma cesta zavedie do Bratislavy, na Slovenskú technickú univerzitu, Fakultu elektrotechniky a informatiky, odbor aplikovaná informatika. Rozhodol som sa pokračovať vo vzdelávaní tu, lebo svet

jún 2021

počítačov, programovanie a počítačové hry sú mojím svetom ešte od detstva. Keďže mám rád kamarátenie, fungovanie v tíme, cestovanie, spoznávanie iných národov a kultúr, láka ma aj výmena študentov – Erasmus. Keď ide o stále aktuálnu situáciu, sú tu i výhody, i nevýhody, no viac je tých nevýhod. Spočiatku to bolo zaujímavé, iné, nekaždodenné, no po čase sme si začali viac vážiť prednášky v škole, začali sme si uvedomovať dôležitosť interakcie s profesormi, dokonca aj ten zvonec sme s radosťou uvítali. To nemôže nahradiť žiadna online výučba. Iste nezabudnem na debaty s profesormi, keď sme sa snažili prísť k nejakému záveru, nezabudnem na vtipné situácie počas hodín, na vzájomné pomáhanie spolužiakov. Spomienok by iste bolo aj viac, keby sme mohli ísť aj na maturitnú exkurziu, zabávali sa na tradičnom predmaturitnom večierku, ale aj takto spomienky zostanú živé medzi nami.

Valentína Hudecová: – Hrdá som na seba, že som úspešne zdolala stredoškolské vzdelanie. Spoznala som tu nových kamarátov, zažila všelijaké dobrodružstvá, nadobudla nové vedomosti

ANKETA

Na prázdniny s úsmevom a skúsenosti. Petrovské gymnázium som si zvolila preto, lebo sa mi zdalo ako ideálne miesto pre každého, kto sa chce zdokonaľovať v určitých oblastiach. Každý si tu nájde svoje miesto pod slnkom a krúžok, do ktorého sa zapojí. Osobne ma prilákal recitačný, ako i dramatický krúžok a možnosť pestovať si materinskú reč. Vtedy som už vedela, že chcem študovať na Slovensku. Prihlášku som podala na Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor liečebná pedagogika. Láka ma práca s ľuďmi a deťmi. Tento odbor pripravuje odborníkov na terapeutickú prácu s indivíduom alebo skupinou. Zvolila som si tento odbor preto, lebo predstavuje kombináciu umenia a psychológie. Koronavírus zmenil spôsob života, dokonca aj fungovanie škôl. Mne osobne bolo oveľa ťažšie učiť sa sama doma, ako byť v škole na hodinách. Niektoré predmety som sa lepšie naučila online výučbou, lebo som informácie musela čerpať z rozličných zdrojov, viac úsilia preukázať a stráviť viac času pri učení. Výhodou online výučby bola možnosť byť na hodine aj v pyžame, ale predsa chýbala veľká prestávka a známe tváre. Nikdy nezabudnem na skupinové učenie v kuchynke v študentskom domove, nahrávanie filmu pre internát, dobrodružstvá na prestávkach. Posledný školský týždeň nechal na mňa veľký dojem. Nikdy nezabudnem ani na prvý deň a spustené pohľady, neskoršie rúška, ktoré nám prekážali, ani na posledný deň, hudbu a slzy pri rozlúčke.

ačínajú sa prázdniny, ktoré žiaci každoročne netrpezlivo očakávajú. Žiadna povinná školská dochádzka, domáce úlohy... Možno dáka kniha na prečítanie počas leta, a tým sa úlohy aj končia. Jedinou úlohou pre všetkých žiakov je oddych, ktorý je, pravdaže, zaslúžený. Prečo je oddych taký dôležitý? Skutočne preto, lebo september rýchlo príde a vieme, že na začiatku nového školského roku potrebujeme viac energie než inokedy. Avšak nebudeme teraz hovoriť o septembri. Je jún a pred nami sú prázdniny a dovolenky. Už ste si naplánovali, ako strávite prázdniny? Ak nie, ešte máte času. Pozrime sa, ako plánujú stráviť leto naši spolubesedníci zo Selenče, z Pivnice a Báčskeho Petrovca.

Karmena Kováčová, Selenča: – Aj keď sa nám tak podľa počasia nezdá, mohlo by sa povedať, že nám je leto za pätami, na gymnáziu sa už vyučovanie blíži ku koncu a píšeme záverečné previerky na tento školský rok. Leto prichádza, čaro letných dní a nocí je už pomerne blízko, ale ešte stále neviem, či niekde s rodinou odcestujeme. Najradšej by som leto strávila na nejakom teplom ostrove azúrovej vody, ale ak nám to dobre známe dôvody nedovolia, plánujem chodiť na kúpaliská, tráviť čas v prírode s milými ľuďmi, čítať kvalitnú literatúru a vlastne užívať si leto v maličkostiach, ktoré nám každodenne ponúka.

Jaroslav Čobrda, Pivnica: – Zatiaľ neplánujem cestovať nikam a leto pravdepodobne strávim vo svojom bydlisku v Pivnici, a to v pracovnej atmosfére v poli, kde budem okopávať sóju. Takisto plánujem úspešne zvládnuť skúšky a zapísať sa do druhého ročníka na fakulte.

Ema Tárnociová, Báčsky Petrovec: – Leto strávim s rodinou a kamarátmi. Plánujem aj dlhšie pobudnúť u starých rodičov v Pivnici, ktorým budem pomáhať v prácach. Na dovolenku sa chystám do Sokobanje, pôjdem do akvaparku a plánujem aj vychádzky do prírody.

Adrián Milec, Pivnica: – Keďže som futbalistom, cez leto budem cestovať na prípravy s futbalovým klubom do Rudniku. Leto najviac trávim na futbalových turnajoch a s priateľmi. Cestoval by som na Slovensko, kde mám priateľov.

Marína Horvátová Foto: z archívu spolubesedníkov

Vlasta Bolehradská Foto: z archívu spolubesedníkov jún 2021

Zdravý životný štýl VEDA NA DOSAH (10)

oci už viac ako rok v celom svete vládne pandémia, netreba zabúdať, že aj iné

ochorenia sú medzi nami – nevyhasli, sú medzi nami. Výskyt ochorení stále rastie a nemôžeme pred nimi zatvárať oči. Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí v celom svete. Týmto ochoreniam ročne podľahne 1,7 milióna ľudí. Za nimi nasledujú nádorové ochorenia, ktoré sú zodpovedné za smrť 10 miliónov ľudí. Na vine môžu byť i genetické ochorenia, ktoré sa prejavujú už pri narodení. Preto je dôležité urobiť niečo

pozitívne pre náš organizmus, aby sme neboli súčasťou hore uvedeného počtu. Žijeme v krajine, ktorá na rozdiel od

rôzne ochorenia – vysoký tlak, cukrovku, nádory či smrť. Zníženie váhy môže pozitívne vplývať na prevenciu týchto ochorení, ale musíme si uvedomiť, že drastické diéty môžu urobiť viac škody ako osohu. Správna cesta pre naše zdravie je nie diéta, ale dlhodobá a udržateľná zmena v jedálnom lístku, ktorý má byť bohatý na vitamíny, a nesmieme vynechať ani fyzickú aktivitu a slnko.

kardiovaskulárnych chorôb. Pitie alkoholu je tiež veľkým problémom. Negatívne vplýva na mozog a vnútorné orgány (zvlášť ak sú ešte v rozvoji). Pre mladých sú ohrozujúce najmä koktaily, čiže zmes alkoholu, rôzneho farbiva, kofeínu a cukru, ktorá negatívne ovplyvňuje kardiovaskulárny a nervový systém. Dôležité je nezabúdať, že je veľká časť nášho zdravia v našich rukách. Choroby nás občas neobídu, no to neznamená, že sa máme vzdať zdravého života. Naše zdravie

Sme aj národ, ktorý vo veľkej miere používa cigarety. Niekto si tým spôsobom vraj odbúrava stres a iní vo fajčení vidia iba zvyk, ktorý praktikujú buď v kruhu priateľov, alebo sami. Nevyhnutné je uvedomiť si, že cigareta nie je správna voľba pri strese či hladnom žalúdku. Každý tretí človek na tomto svete je fajčiarom aj napriek tomu, že tabakový dym obsahuje viac ako sedemtisíc látok, z ktorých sú mnohé karcinogénne. Práve tie látky spôsobujú vznik až 70 % nádorových ochorení pľúc, ako aj mnohých

je ovplyvnené naším životným štýlom. Zlá životospráva v mladosti môže veľmi ľahko vyplávať na povrch v dospelom veku. Preto všetkým mladým odporúčam, aby napr. cigaretu vymenili za zdravé ovocie a zeleninu či hocijaké zdravé jedlo. Nedovoľme, aby náš organizmus trpel a aby sme si ničili orgány. Jedzme zdravo, hýbme sa, lebo naše zdravie závisí iba od nás, my si ho musíme udržiavať a vážiť. Marína Horvátová Foto: zdravy-zivotny-styl85.webnode.sk

určitých napr. afrických krajín svojim občanom ponúka rôznorodé potraviny. Takmer čokoľvek, čo nám príde na chuť. No buďme úprimní, čerstvé ovocie či zelenina nie sú vždy naším výberom. Sme národ, ktorý skôr zje niečo nezdravé – rôzne vyprážané jedlá, ktoré obsahujú látky zvyšujúce riziko rakoviny. Život s takýmito potravinami a sedavým životom plným stresu prináša aj priberanie kilogramov, pričom obezita alebo nadváha sú rizikové faktory pre

jún 2021

Malý slovník latinských slov sugerovať – vnukať myšlienky, vplývať sugesciou; nahovárať, vnukať sukcesívny – postupný, následný sukus – podstatná vec, podstata; výťažok; vylisovaná surová šťava chemicky konzervovaná a ako polovýrobok určená na výrobu ovocných sirupov supervízor – vedúci pracovník, manažér, riaditeľ (v továrni, obchode a pod.), hlavný poradca; osobitný splnomocnenec poverený dohľadom, kontrolou (napr. pri sčítavaní hlasov vo voľbách a pod.) surogát – náhrada, náhradka špekulácia – obchodovanie s cieľom ľahkého a rýchleho obohacovania; prospechárska, vypočítavá činnosť; premýšľanie odtrhnuté od skutočnosti, od praxe, vymýšľanie, fantazírovanie talár – slávnostné rúcho úradných, vysokoškolských alebo cirkevných hodnostárov taxácia – odhad, ohodnotenie, ocenenie; uvedenie, súpis, zoznam, vyčíslenie všetkých prípadov týkajúcich sa určitej veci, určitého prípadu temperament – súhrn citových a vôľových znakov určujúcich správanie a reakciu člove-

ka; živá povaha, živosť temperamentný – majúci znaky výrazného temperamentu, bystrý, živý, vášnivý templár – príslušník stredovekej rytierskej rehole, založenej počas križiackych výprav tenzívny – napätý, dynamický termálny – týkajúci sa teplých vodných prameňov alebo kúpeľov; teplý, tepelný ternárny – zložený z troch častí, z trojice javov, vzťahov, jednotiek a pod., trojitý, trojzložkový; majúci za základ číslo tri teror – kruté násilenstvo, zastrašovanie, hrôzovláda titubácia – kolísanie pri chôdzi alebo pri státí tolerovať (dačo) – dovoľovať, trpieť, pripúšťať; určovať, určiť toleranciu tonzila – mandľa transkripcia – prepisovanie, prepis slov cudzieho jazyka písmom, grafémami, písomnými znakmi iného, obyč. domáceho jazyka translatológia – vedný odbor skúmajúci prekladanie z jedného jazyka do druhého transparencia – priesvitnosť; priehľadnosť, priezračnosť

Viete, že...

... medveď má 42 zubov? ... 85 % rastlinnej ríše sa nachádza v oceánoch? ... ľudské telo obsahuje 96-tisíc kilometrov krvných ciev? ... mačky trávia 66 % svojho života spánkom? ... keď blesk udrie, môže dosiahnuť až 30-tisíc stupňov Celzia? ... 35 % domovej spotreby vody je na toalete?

turbína – rotačný lopatkový motor, v ktorom sa na pohon rotora využíva sila prúdu vody, pary alebo plynov unikátny – jedinečný, jediný svojho druhu, zvláštny urbánny – mestský urgent – súrne vegetácia – súbor rastlinných organizmov alebo spoločenstiev vyvinutých a rozšírených na určitom území, rastlinstvo; obdobie rastu rastlín vestibul – vstupná hala, dvorana, sieň; časť vnútorného ucha zonula – pásik, pruh Pripravila: J. P.

... váš jazyk sa dokáže z vášho tela uzdraviť najrýchlejšie? ... kolibrík má srdcový tep viac ako tisíckrát za minútu? ... jahody sú jediné ovocie, ktoré majú semená na svojej vonkajšej strane? ... priemerný človek strávi 25 rokov spánkom? Spracovala: Vladislava Havranová

Jazykove poucky

„Zlato moje, ako si?“

oľkokrát sme či pri náhodnom stretnutí, či pri stretnutí s dôverným blízkym alebo pri vyjadrovaní citového, resp. vôľového vzťahu vyslovili túto zdvorilostnú frázu: „Zlato moje, ako si?“ Nespočetnekrát, všakže? Vplyv prostredia aj pri tejto vetnej konštrukcii urobil svoje. Pre nás dolno-

zemských Slovákov aktívne používanie paralelne dvoch blízkych slovanských jazykov – slovenčiny a srbčiny ako výsledok prináša takéto doslovné preklady srbských slov a viet. „Ako si?“, „Ako ste?“ Azda najfrekventovanejšie vety v našej slovnej zásobe absolútne nezapadajú do jazykovej správnosti spisovnej slovenčiny, ba dominuje v nich silný

jún 2021

srbský slovný prízvuk. Čo teda použiť namiesto týchto poslovenčených fráz, aby nás rozumeli i krajania na Slovensku? Je to jednoduché. Nahraďme to týmito vetami: „Ako(že) sa máš?“ či „Ako(že) sa máte?“ Okrem uvedeného príkladu, špecifického pre nás tunajších Slovákov, v slovníkoch slovenského jazyka sa okrem nespočetných výz-

namov hesla ako uvádzajú ešte tieto priame alebo nepriame otázky, ktorými sa pýtame na mieru alebo spôsob: Ako sa to stalo?; Ako ďaleko je odtiaľto na námestie?; Ako si to predstavuješ?; Ako si sem prišiel?; Na ako dlho budete zastupovať neprítomnú kolegyňu? Anna Horvátová

Vaše literárne a výtvarné práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: office@vzlet.rs

VAŠA TVORBA Jarná vôňa Po dlhej a chladnej zime znovu zavítala k nám vytúžená jar. Všetko sa prebudilo, ožilo, ozelenelo a rozvoňalo. Rýchlo utekám do garáže, beriem si bicykel, trošku ho očistím od prachu, vysadnem naň a už aj letím. Plnými pľúcami vdychujem vôňu jari. Rozkvitnuté stromy pekne voňajú. Z trávy vykúkajú malé modrofialové fialky, biele sedmokrásky a žlté púpavy. Nepokojné motýle letia u kvetu na kvet. Hmyz bzučí a šťastné včely už tvrdo pracujú. Škorce spievajú svoju veselú pieseň, hádam aj ony majú rady jarnú vôňu, alebo vítajú lastovičky a bociany. Aj žaby v Begeji škriekaním vítajú jar. Neviem, kde najprv pôjdem, či ku kanálu, či do parku. Najradšej by som preletel celú dedinu, aby som videl všetku krásu, ktorú nám priniesla jar. Jar je nádherná. Keby som mohol slovami prerozprávať všetky vône a tóny, ktoré nám jar priniesla, trvalo by to dosť dlho Mihailo Andrijašević, 5. b ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci

ale že niekam pôjdeme. Cesta nás zaviedla do Nového Bečeja. Myslela som si, že mi tam bude nudno, ale výlet bol prekrásny. Poprechádzali sme sa popri rieke Tise, kde stáli prekrásne loďky. Hovoria, že tam neskoršie v lete celá Tisa kvitne. A to nie ozajstnými kvetmi, ale na vode sa liahnu malé motýle a celá rieka vyzerá, akoby kvitla. Na druhý deň druhého mája sme sa poprechádzali po krásnom meste Sombor. Prekrásne námestie s mnohými stromami. Tie stromy majú pre mňa trošku smiešne pomenovanie – dilkoš. Oddýchli sme si pri zmrzline a čas tak rýchlo ubehol, že bolo načase už ísť domov. Musím uznať, že mi tieto krátke prázdniny boli celkom príjemné a už netrpezlivo očakávam nasledujúci výlet po Vojvodine. Jana Čániová, 5. b ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci

Jarná vôňa Tohto roku sme dlho čakali, aby zavítala jar. Zima bola dlhá a nemohli sme sa dočkať slnečného počasia.

Zážitok z prázdnin Každé prázdniny, aj keď sú krátke, predsa sú sladké. Oddych od školy je medzi žiakmi vždy vítaný. Tak to bolo aj nedávno, počas Sviatku práce – 1. mája. Najprv som si myslela, že budem len doma alebo s kamarátkami niekde v parku. Rodičia sa rozhodli, že tieto sviatky budú iné. Prvého mája ráno otec uvaril výborný paprikáš v kotlíku, ktorý mám veľmi rada. Neskoršie nasledovalo prekvapenie. Rozhodli sme sa, že nezostaneme doma,

Moje šťastie

Marko Supek, 8. ročník ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku Každá živá bytosť na našej zemi sa teší na toto ročné obdobie. Zo zimného spánku sa zobúdzajú rastliny a zvieratá. Tráva ozelenieva, listy sa zjavujú na stromoch. Kvety sa objavujú v rôznofarebnom odeve a lákajú nás svojou krásnou vôňou. Aj v našom dvore možno vidieť a cítiť jar. Vôňa hyacintov a narcisov v našom dvore mi pripomína botanickú záhradu. Ľubozvučný spev vtákov môže vytvoriť len jar. Tulipány oživujú našu záhradku, v tráve ležia učupené fialky. So sestrou ich radi natrháme a potešíme mamu. Izbu naplnia čerstvou jarnou vôňou a pestrými farbami. Všetci túžia ohriať sa na teplom slnku. Jar v našej dedine taktiež vyláka ľudí von. Je pre mňa najkrajšie ročné obdobie, lebo sa budí život. Andrej Lačok, 5. b ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci

Suzana Hučková, 8. ročník ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

jún 2021

Za siedmimi horami, za siedmimi dolami bolo jedno kráľovstvo. V tom kráľovstve žili nešťastní ľudia. Tam nikto nikdy nepočul smiech, ani chichot, ani len úsmev sa nevidel. Neďaleko od nešťastného kráľovstva žilo šťastné kráľovstvo. V tom kráľovstve žil mladý princ, ktorý bol zvedavý, čo sa v tom kráľovstve deje, takže sa rozhodol to zistiť. Na cestu si vzal iba svojho miláčika, zlatú kačičku. Cesta nebola dlhá, ale keď sa tam dostali, princ vybral z tašky zlatú kačičku a ako kráčali, kačička sa dotýkala všetkých ľudí, a keď ich dotkla, začali

Stefania Šterbová, 7. ročník ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku byť šťastní, začali sa usmievať. Ako kráčali po dedine, kačička sa stratila a odbehla k princeznej. Keď to princ zbadal, začal panikáriť. Ľudia mu pomohli nájsť kačičku. Keď princ vošiel do zámku, zbadal svoje šťastie, princeznú. Ihneď sa zapáčili jeden druhému. A úsmevov bolo neúrekom. Všetci sa začali smiať a smiať a chichotať. Svadba trvala týždeň. Celý národ sa radoval. Ktovie, možno aj dodnes ešte žijú. Lenka Hodoličová, 5. b ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci

LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET ČÍSLO 6 (76) / JÚN 2021

Odpadnuté pierko stratené v mori albatrosov nevie nájsť svoje krídlo kým ostatní gagocú jeden je nemo opustený z úst prská horká soľ a zdochnutá ryba ktorú miloval celým perom vietor švihá ľadovec kým ho vlny objímajú za horizontom zapadá čiernobiele slnko Daniel Strakúšek Kovačica

Výber z poézie Martina Prebudilu

My všetci sme dva svety Od pradávna od naveky od rána dve cesty sme a dva svety dva svety sú aj dve sestry aj dvaja bratia aj brat a sestra sú dva svety dve cudzie ruky na jednej dlani aj to sú dva sny a dva svety... dve hviezdy na nebi dva pohľady a dva kvety sú tiež dva svety všetci svätí sú dva svety aj deň aj noc – dva svety... ty a ja sme jedno nad nami mesiac plný a sme dva svety

ako dva vtáky ako ich dva lety sme teda dva svety od rána do pradávna od naveky... všetci dávni ujovia a tety aj tie naše nezbedné deti sú bezpochyby dva svety včera a zajtra sú dva dávne svety aj to že sme sa vôbec stretli aj to sú dva svety... čo potom z nás sníva a dosníva dva malé plaché prachy dva svety v jednom živote v jednej dobrej smrti od naveky od pradávna od rána...

Bojíme sa Ešte stále mi nie je jasné o čo vlastne ide milióny spievajú

jún 2021

13 Rozlety

kozmickú hymnu boja sa že sa nedožijú zajtrajška aby odišli do práce boja sa že zomrú v podobe kópií treba sa báť len toho čo zostane po nás

Nedá sa metaforovať Starnem rýchlejšie ako ročné obdobia a všetko čo začínam s dobrým úmyslom končí sa tým najhorším možným spôsobom nedá sa metaforovať skutočnosť je príliš skutočná

žiť by sa chcelo a žiť v umieraní nemožno zostáva iba pro-testovať ne-súhlasiť a volať ľadovým hlasom nedá sa metaforovať zajtra už dejepisci a archeológovia budú mať roboty vyše hlavy s hlavami i o hlavách ktoré sa už nikdy nevrátia domov ktoré nestačili získať šediny

precestovať aspoň kúsok sveta a naučiť sa aspoň jeden cudzí jazyk v zozname budúcnosti zostanú iba rozbité pohľady stuhnuté úsmevy okyptené kroky človek po krk v jazvách prach sa presýpa v krajine mŕtvych a položivých a ja s kožou prikutou o strom úzkosti

bozkávam svoju spráchnivenú tvár a so strachom že už nemám čas pre svoju lásku hľadám ametyst v striebre a odpustenie 1993 (úryvky zo zbierky básní Všetko je svetlo)

Výber z tvorby Emmy Chastainovej

Štvrtok 26. mája Mac ma míňal na chodbe a zamával mi. Bolo to také slušňácke, ako by ste zamávali staršej susedke, keby šla okolo pri prechádzke so psom. Je to jeho pred-predposledný deň v škole. Zajtra je Maturantská súťaž kostýmov a potom vybavené. Bolí ma v hrudi. Šla som za zdravotnou sestrou. Zmerala mi teplotu a povedala: „Nemáš teplotu.“ Je veľká a mäkká ako ľudský bochník chleba. Bola pri mne tak blízko, že som na líci cítila jej dych. Uvažovala som, či by bolo divné, keby som ju objala, a došlo mi, že dosť veľmi. Dovolila mi odpočinúť si na posteli. Ľahla som si na chrbát a slzy mi stiekli do uší.

Piatok 27. mája KIEŽBY ŠKOLA ZHORELA A S ŇOU AJ KAŽDÝ JEDEN HNUSNÝ MALOMEŠTIACKY MATURANT.

Sobota 28. mája Mami, môžeš, prosím, prosím, prosím, prísť na Skype? Prepáč mi ten hysterický tón, ale nechala som ti online odkazy všade, kde sa dalo, a nikde ťa nemôžem nájsť. A naozaj, naozaj potrebujem tvoju pomoc, OK? Chloe.

Nedeľa 29. mája Možno mi patrí všetko, čo sa mi v piatok stalo. Zrejme je to tak. Bernadette sa obliekla ako ja. Keď som ju zbadala v hale, napadlo mi: Hej, veď má presne také kvetované tenisky ako ja, a potom mi to doplo. Vlasy mala v copoch, čo nedávalo zmysel – ja copy nenosím – ale zrejme to bol fór, ktorý akože súvisel s mojím vekom. Stála tam, škľabila sa na mňa a jačala takým tým dievčatkovským hlasom: „Páči sa ti môj kostým?“ Čo mala byť akože moja

Rozlety 14

jún 2021

imitácia. Civela som na ňu s otvorenými ústami a ona sa otočila a odišla a vrtela pritom zadkom. Celý deň za mnou chodili ľudia a pýtali sa ma, či som videla Bernadette. Ľudia, s ktorými som predtým ani len nehovorila! Niektorí vyzerali totálne vytešení, iní sa tvárili, že si o mňa robia starosti. Poobede na mňa vyštekla jedna z Bernadettiných kamošiek: „Hej, šľapka!“ Nikdy predtým som s tou babou nehovorila, ale keď ste prváci, okamžite poznáte každý jeden maturantský príbeh. Riley Isaacsonová, baletka, klobúk nosí aj vnútri, zjavne pri sexe s frajerom robí špagáty (keď to teraz píšem, je

Ilustrácie: Sandra Činčuráková, Pivnica

mi jasné, že je to trápna klebeta, ktorú na ňu niekto vymyslel). Keď to povedala, bola som sama a ona bola chránená veľkou skupinou kamošiek, ktoré pri zadržiavaní smiechu krochkali, zakrývali si ústa a jedna druhú chytali za ruky. Usmiala sa na mňa a obzerala sa okolo seba, zjavne spokojná s tým, čo z nej vyliezlo. Ďalšie decká na chodbe, mladší študenti, sa prestali baviť a zízali na mňa. Takmer som videla, ako im v hlavách naskakovali nápady na nové tvíty. Cez kostýmovú súťaž, na ktorú mohla prísť celá škola, som videla, ako sa Mac so Siennou bavia a smejú. Mal na sebe rifle a tričko s menom Toma Bradyho a ona bola Finn z Času na dobrodružstvo. A dokonca ani nie sexy Finn. Rifľové kraťasy, modré tričko, zelený batoh, biela kožušinová čiapka, schované vlasy. Vyzerala ešte krajšie, keď bola oblečená ako chlapec, ako hocijaké iné dievča s falošnými mihalnicami a vytŕčajúcimi prsiami. Mac potiahol Siennu za čapicu a ona sa usmiala a snažila sa ho odtlačiť, ale zase až tak veľmi sa nesnažila. Cestou domov ma minulo auto plné deciek a niekto zo zadného sedadla ma ostriekal vodnou pištoľou. Ľudia v aute zajasali a zahulákali. Odišli príliš rýchlo, nerozoznala som ani jednu z tvárí. Keď odfrčali, nadvihla som tričko, aby som zistila, či to skutočne bola voda. Boli to šťanky. Doma som zahodila veci do smetí a osprchovala sa (v sprche som plakala a plakala, ale to je asi jasné aj bez slov). Potom som vybrala veci zo smetí a vyprala ich, lebo to bolo len trochu šťanky a to tričko mi dala mama. Všetci sa o mne bavia na nete. Niektorí píšu aj moje meno, niektorí šérujú posty, ďalší o tom zrejme píšu na blogoch, ktoré, vďakabohu, nikdy nenájdem. Celý piatok som bola na telefóne, refrešovala ako blázon. Zmeravela som zakaždým, keď som uvidela niečo nové. ponaučenie je že si nemáš začínať s maturantmi #zmiznikrava najlepší maturantský kostým v dejinách lmao;)!!!! bernadette tvoj kostým to bola šupa vďaka ti bola dosť makačka spraviť zo seba hnusácke decko lolol keď prváčka reve a ja sa na tom smejem tak som zlý človek? lebo HAHAHAHAHA nerada to hovorím ale štetky dostanú čo im patrí nebojím sa napísať že ide o chloe si škaredá krava a všetci to vedia A ešte milión podobných. Nič od Sienny, aspoň nie o mne. A tento bol od Josha. Som znechutený pomstychtivosťou, zvrhlosťou a pokrytectvom svojich spolužiakov. Nech ten, kto je bez hriechu, hodí prvý kameňom. (úryvok z knihy Denník uletenej Chloe – Katastrofy na strednej škole)

jún 2021

15 Rozlety

Jubilanti

PAVEL VILIKOVSKÝ (27. jún 1941 – 10. február 2020) Slovenský prozaik, prekladateľ a publicista Pavel Vilikovský sa narodil v Palúdzke (dnes súčasť Liptovského Mikuláša), vyrastal v Bratislave. Jeho matka Júlia bola učiteľkou angličtiny a slovenčiny a otec Ján vysokoškolským pedagógom a literárnym historikom. Pavel študoval filmovú réžiu na pražskej FAMU, potom angličtinu a slovenčinu na FFUK v Bratislave. Pracoval ako redaktor v mesačníku Slovenské pohľady, neskoršie ako redaktor vydavateľstva Tatran, v časopise Romboid a v 90. rokoch aj v slovenskej redakcii Readers´s Digest. Venoval sa aj vlastnej literárnej tvorbe, ale aj prekladateľstvu. Svoje prvé prozaické diela

uverejňoval v časopise Mladá tvorba. Pavel Vilikovský vo svojich dielach zobrazoval životné pocity, túžby a postoje mladých ľudí povojnovej generácie. Vyjadroval ich snahu nájsť zdroj ľudského šťastia. Na vyjadrenie svojich myšlienok a pocitov používa presné výrazy. Spisovateľ však zároveň aj pochybuje, či je slovo schopné byť nositeľom významu. Zaujíma ho najmä samotné rozprávanie príbehu. Prozaika Pavla Vilikovského možno zaradiť k predstaviteľom slovenskej postmodernej literatúry. Nositeľom je viacerých literárnych uznaní za svoje diela (cena vydavateľstva Slovenský spisovateľ, cena Všeobecnej úverovej banky za najlepšiu

Foto: Lucia Gardin

prózu za rok 1996, cena Dominika Tatarku za rok 1996, Stredoeurópska cena a dvakrát cena Anasoft litera). Venoval sa aj prekladateľskej tvorbe a to najmä prekladom z anglickej a americkej prózy (James Aldridge, William Faulkner, Joseph Conrad, Virginia Woolfová, Kurt Vonnegut...), príležitostne prekladal aj eseje (Thomas Stearns Eliot) a básne. Patrí medzi jedného z najkvalitnejších prekladateľov z angličtiny. V tomto mesiaci si pripomíname 80. výročie jeho narodenia. Vladislava Havranová

„Noc som mal nepokojnú. Autobus odchádzal včasráno, a tak som sa niekoľkokrát preventívne zobudil. Nadránom na dôvažok prišiel návratný sen (podotýkam, že nepripisujem snom nijaký význam; to však neznamená, že po nich nezostávajú na vedomí cucfleky). Snívava sa mi, že za prvou Bratislavou je druhá, celkom iná. Po tej chodím. Nikdy sa mi tam nič neprihodí, nikoho nestretnem, len chodím a som šťastný. Za hradom a dómom je veľké námestie, potom stráň s mohutnými dubmi, cez ktoré presvitá slnko. Tam sa začína druhá Bratislava. Dá sa do nej vojsť aj cestou ku prístavu. Zrazu sa, akoby za cudzou bránou, otvorí mesto, po ktorom sme túžili, rušné a okrové. Je jednoduché byť šťastný, aspoň vo sne. Trvá to krátko, ale zakaždým si stihnem povedať: konečne doma. Táto druhá Bratislava, samozrejme, nejestvuje, ani nikdy nejestvovala. Ale niekedy, na okamih, podarí sa mi v bdelom stave zazrieť akúsi jej nie celkom vydarenú podobizeň. Je to momentka. Krátke zahryznutie do hrdla…“ (úryvok z knihy Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch)

Literárno-výtvarnú prílohu Rozlety pripravuje: Jasmina Pániková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová l Grafická redaktorka: Irena Lomenová

Rozlety 16

jún 2021

Komixový (anti)hrdina Ken Parker

O KOMIKSE

a rozlúčku s týmto školským rokom a pred odchodom na letné prázdniny v komixovej rubrike predstavíme svojrázneho antihrdinu, ak by sme ho tak mohli nazvať. Preto sa skrátka musíme vrátiť na Divoký západ a ako pochúťku si predstavíme Kena Parkera, ktorý patrí medzi významné talianske, ale aj svetové komiksy.

sebakritický, rozmýšľa o dobrote, priateľstve, oddanosti, altruizme... Kenove dobrodružstvá sa začínajú roku 1868 a sú striktne chronologické. Preto autori občas mali ťažkosti, lebo nestačili pripraviť epizódy. Nedalo sa určité čísla posúvať, lebo by porušená bola práve spomenutá chronológia. Po určitom čase čísla začali meškať, čo sa udialo už v 12. čísle Balada o Pat O‘Shaneovej.

Parkera kreovala dvojica Giancarlo Berardi a Ivo Milazzo roku 1977. Prečo hovoríme, že nejde o klasického hrdinu z Divokého západu? Pravda, dej sa odohráva v tom ovzduší a čase, ale Parker čitateľov oduševnil práve tým, že sa nevie správať ako hrdina. Je aj traper, šerif, výskumník, detektív, spisovateľ... Neraz sa stane, že pochybí, ako obyčajný človek, ale sa snaží na vlastných chybách sa aj učiť. Okrem toho je ironický,

Na začiatku autori nečakali, že budú robiť ďalší western komiks, lebo si mysleli, že na túto tému už všetko bolo povedané. Berardi a Milazzo spolu študovali a neskoršie každý zvlášť spolupracovali s vydavateľmi komiksov z iných krajín. Rozhodli sa, že sa vyskúšajú aj v Taliansku a na požiadavku časopisu Giornalino urobili skicu, ale ju spomenuté médium odmietlo. Ponúkli ju aj vydavateľstvu Bonelli, ktoré

jún 2021

to, samozrejme, s oduševnením akceptovalo. V tom období bol veľmi populárny western film Jeremiah Johnson. Dvojica autorov sa oduševnila a scenár upravila. Hrdina sa začal podobať na legendárneho Roberta Redforda zo spomenutého filmu. Nie teda klasický hrdina z Divokého západu, ale človek, ktorý zbraň používa len v prípade sebaobrany. Vydavateľovi sa dielo páčilo, ale požiadal aj o zmeny. Žiadali, aby sa hrdina oholil a aby mu zmenili meno (najprv ho nazvali Jebediah Baker). Preto už v druhej epizóde vidíme Kena u holiča a Berardi a Milazzo ho pomenovali Ken Parker. Tak vznikol spomenutý hrdina a prvá epizóda mala názov Dlhá puška. V epizódach stretáme trapera Dashiella, dievča Pat O´Shaneovú, Eskimáka Nanuka, Indiánku Tecumseh, s ktorou sa neskoršie Ken ožení, ale aj historické osobnosti, akými sú generál Custer, Buffalo Bill, ako aj novinár Ambrose Bierce či spisovateľ Ned Buntilne, ktorí podnietili Kena, aby aj sám začal písať. Prostredníctvom Kena autori vyjadrujú aj svoj názor voči tomu, ako sa belosi správali voči Indiánom. Veľmi ho bolí ich prakticky zánik a voči nim je veľmi solidárny. Z príbehov sa takisto dá uzavrieť, že je Ken fanúšik ľavičiarskych politických myšlienok a stanovísk. Je to veľmi viditeľné v epizóde Špión, keď sa Ken zamestná v továrni textilu v Bostone, aby sledoval nespokojnosť zamestnancov. Aby sa im priblížil, Ken číta Marxov Kapitál.

Narážame aj na ďalšie jeho stanoviská – napríklad, presvedčený je, že je zvieratá povolené zabíjať len v prípade, že sú nevyhnutné na prežitie ľudí. V bývalej Juhoslávii bol publikovaný v období rokov 1978 – 1989 a zverejnených vtedy bolo prvých 58 epizód. V Taliansku vyšlo 80 čísel a zatiaľ posledné bolo publikované roku 2015.

Zatiaľ je nie známe, či bude aj ďalej publikovaný, ale keďže sa príbeh končí Kenovým zatknutím na Floride, a tým, že vo väzení skončil nespravodlivo, fanúšikovia majú nádej, že Ken Parker ešte nepovedal svoje posledné slovo. Miroslav Gašpar Foto: ultimatodobacon.com darkwood.co.rs planocritico.com

Virtualizácia a emulácia PC

nohí používatelia počítačov v dnešnej dobe z istého dôvodu potrebujú mať k dispozícii veľmi staré (napríklad 20-ročné) programy alebo hry – či už z pracovných dôvodov, alebo chcú kvôli nostalgickému pocitu hrať staré hry z čias ich detstva. Takéto niečo technicky často naráža na problém kompa-

tibility – súčasný hardvér a operačný systém danú starú aplikáciu / hru nepodporujú, a preto ju nie je možné naštartovať a používať. Tento problém má viaceré riešenia. Také najočividnejšie je kúpa fyzického dobového hardvéru a operačného systému a inštalácia potrebných vecí tam. Ide však o vrcholné nepraktické a niekedy aj zbytočne drahé a / alebo časovo náročné riešenie. Najvhodnejšie alternatívne riešenia zahŕňajú teda spustenie daných vecí na našom súčasnom počítači. V tejto situácii máme dve možnosti: virtualizáciu a emuláciu. Virtualizácia spočíva v tom, že si používateľ nainštaluje program, ktorý mu umožní nainštalovať starý (alebo iný) operačný systém v rámci jeho hlavného operačného systému (napr. možno nainštalovať Windows XP vo virtuálnom stroji, pričom počítač reálne beží na Windows 10). Tieto virtuálne stroje sa síce tvária ako samostatný počítač, preberajú ale určité komponenty priamo zo skutočného počítača. Toto je výhodné z hľadiska výkonu, lebo virtuálny stroj vie napríklad priamo pristupovať procesoru, a tak môže mať veľmi podobný výkon ako „hlavný“ operačný systém. Dnešné procesory, vyrobené

po roku 2010, k tomu majú aj hardvérovú podporu virtualizácie, čo znamená, že „sú si vedomé“, že bežia na virtuálnom stroji a dokážu sa tomu prispôsobiť, čo zase zvýši výkon. Určitá časť používateľov tieto virtuálne stroje používa na skúšanie alternatívnych operačných systémov (napr. používateľ Windows môže skúšať Linux alebo naopak), kým iní používajú toto na „hranie sa“ so starými operačnými systémami. Reálne využitie virtualizácie v prípade starých aplikácií je najlepšie tam, kde treba využiť programy z rokov zhruba 2000 až 2010, ktoré napríklad na Windows XP fungovali bezproblémovo a dnes na Windows 10 už nejdú. Najznámejšie aplikácie na virtualizáciu sú Oracle VirtualBox a VMware Player / Workstation. Emulácia starého hardvéru sa od virtualizácie odlišuje tým, že sa počítač „tvári“ ako úplne iný stroj. Takýto „stroj“ teda „nepreberá“ skutočný hardvér od pravého počítača ako pri virtualizácii, ale sa tvári ako úplne iná mašina. Výhoda tohto prístupu je, že sa aplikácie domnievajú, že bežia na reálnom starom počítači, a tak fungujú dokonca aj také programy, ktorým virtualizácia nestačí. Toto sa hlavne používa na spúšťanie veľmi starých hier určených pre MS-DOS – aj keď je MS-DOS technicky možné nainštalovať na virtuálny stroj, stará aplikácia /

hra si vyzistí, že beží na niečom neznámom a kvôli tomu nebude fungovať. Emulácia je oveľa pomalšia ako virtualizácia, keďže reálny hardvér musí vynakladať dodatočné úsilie pri zmene všetkých príkazov na formát

Pripravuje: Filip Filip

toho, čo sa emuluje. Pri emulácii MS-DOS a spúšťaní starých hier odtiaľ to nie je až tak citeľné, ale pri pokusoch spustiť napríklad Windows 98 na emulovanom stroji to už môže znamenať, že operačný systém bude veľmi pomalý v prípade, že to skúšame na staršom skutočnom počítači. Práve softvér z rokov 1995 – 2000 (Windows 95, 98, NT4, ako aj dobové hry) je najproblémovejší pri voľbe, či ísť cestou virtualizácie alebo cestou emulácie. Je to pásmo, kde daný softvér môže byť príliš náročný na to, aby bol s ľahkosťou nainštalovaný na emulovaný počítač, a pritom reálne použiteľný a rýchly, zároveň je aj podpora zo strany aplikácií na virtualizáciu nie úplne ideálna

aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 91.0.4472, Mozilla Firefox 88.0.1, Microsoft Edge 91.0.864 hodnota kryptomien, hlavne bitcoinu, počas mája drasticky klesla, špekuluje sa, že za tým stoja vyhlášky Elona Muska o tom, že Tesla nebude prijímať platby v bitcoinoch kvôli vysokej spotrebe elektriny pri ťažení a určité kroky čínskej vlády Intelu sa podarilo vyriešiť problémy so 7nm procesom výroby procesorov a predstaví takýto procesor v roku 2023 vo svete vládne nedostatok čipov a toto spôsobuje značné problémy okrem iného aj v automobilovom priemysle, kde výroba áut stojí kvôli tomu, že sa čaká na dodávky čipov Facebook pridá možnosť skryť počet „páči sa mi to“ (like) reakcií Apple, vraj, plánuje predstaviť vlastnú kryptomenu

– napr. Oracle VirtualBox síce umožní nainštalovať Windows 98, ale neobsahuje tzv. VBox Additions, čo je set ovládačov, bez ktorého je daný operačný systém prakticky nepoužiteľný. Najznámejšie aplikácie na emuláciu sú DOSBox (používa sa hlavne na emuláciu MS-DOS a spustenie starých hier), 86Box a PCem (používajú sa skôr na emuláciu starých verzií Windows). Celá téma virtualizácie a emulácie je zaujímavá pre niekoho, koho baví experimentovať so starými operačnými systémami, aplikáciami a hrami, a zisťovať, ako počítače fungovali a ako sa používali pred 20 – 30 rokmi, v dobe pred internetom a sociálnymi sieťami. Môže byť zaujímavé zistiť napríklad spôsob, akým bolo treba inštalovať dobové hry a aký bol pocit z toho, keď sa nejakú podarilo rozbehať – je to skrátka také okno do histórie počítačov. jún 2021

EN – SK – SRB virtual machine – virtuálny stroj – virtuelna mašina emulation – emulácia – emulacija compatibility – kompatibilita – kompatibilnost processor – procesor – procesor additions – dodatky – dodaci

Subnautica: Below Zero Pripravuje: Rastislav Filip

áner hry, ktorý ma v stredobode prežitie (survival games), sa stal populárnym v posledných zopár rokov vďaka hrám Minecraft, The Forest a Don‘t Starve. Všetky tieto hry majú rovnaký ústredný koncept – hráči majú za úlohu zbierať suroviny, prerábať ich do potravy a nástrojov a prežiť, čo je dlhšie možné. Hry o prežitie sú napriek tomu

zriedka originálne a ľahko ich je rozoznať. Štúdio Unknown Worlds Entertainment pristúpilo vývoju Subnautica v roku 2014 práve s cieľom revitalizovať tento žáner. Subnautica: Below Zero predstavuje pokračovanie tej idey a druhú časť hry, ktorej sa podarilo rozviť celý jeden žáner videohier. Čo je Subnautica? Je to hra, v ktorej sa hráči nachádzajú v úlohe neznámeho

bádateľa, ktorý sa nachádza v podvodnej stanici uprostred neznámeho oceánu. Pokým Subnautica: Below Zero prináša mnohé inovácie do existujúceho systému, princíp hrania je nezmenený. Hráči sa

PC HRY

nachádzajú v úlohe neznámej dievčiny, ktorá sa nachádza na zmrazenom ostrove obkoleseného oceánom. Jej úlohou je nájsť sestru, ktorá je už dávno nezvestná. Vo fókuse týchto hier nie je príbeh, ale skôr skúmanie, prežitie a pocit vzrušenia po tom, ako hráč nájde nový materiál alebo druh rýb v oceáne. Subnautica: Below Zero nie je hra, ktorá hráča drží za

ruku. Systémy, ako sú hlad, smäd, unavenosť a elektrická energia, sú tu, aby skúmanie urobili realistickejším. Pre prostredie, v ktorom sa hra odohráva, temperatúra je taktiež dôležitým faktorom, na ktorý si hráči musia dávať pozor. V praxi tieto zložky vytvárajú pocit paniky počas prvých hodín hry, zatiaľ čo ho neskoršie vystrieda pocit hrdosti, keď sa hráči naučia,

ako si správne zorganizovať suroviny na prežitie. Ako i v iných hrách o prežitie, hráči na začiatku majú veľmi málo prostriedkov a informácií o tom, čo robiť a kam ísť – a to je veľké jún 2021

čaro tejto hry. Neúspech je celkom normálny v hrách o prežitie a hráči určite budú robiť chyby, kým sa nenaučia, ako vyrobiť potravu, nástroje a vozidlá na skúmanie zmrznutého oceánu a ostrovu, na ktorom sa nachádzajú. V tom zmysle hra môže niektorých hráčov odpudiť od ďalšieho hrania. Z druhej strany odmeňuje tých, ktorí vytrvajú a majú trpezlivosť učiť sa zo svojich chýb, ktorých pravdepodobne

tým spôsobom cyklus znovu i znovu opakuje. I keď to v teórii znie nudne, táto hra má podmanivú, originálnu atmosféru, inú ako mnohé druhé hry rovnakého žánru. Vodné stvorenia a rastliny v hre sú sčasti reálne a pripomínajú existujúcu flóru a faunu, ale sú i ďalej inakšie a ľudskému oku neznáme. Tomu pridáva i audiovizuálny podklad, ktorý sa opiera o polurealistický grafický štýl a ambientálne zvuky

bude mnoho na začiatku. V závislosti od hráčovej trpezlivosti hra môže potrvať desiatky hodín, pokým neprídu po koniec, a i pritom je možné pokračovať v hre a vo voľnom skúmaní oceánu. Z aspektu skúmania Subnautica: Below Zero je blízka hre No Man‘s Sky, ktorá na miesto neznámeho oceánu postavila vesmír. Oceán je vyplnený rôznymi prostrediami, flórou a faunou. Samotné vybavenie – kvalitnejšie nástroje, podvodné lode a oblek, závisia od hĺbky oceánu. Väčšia hĺbka si vyžaduje kvalitnejšie vybavenie, ktoré sa vyrába zo surovín z oceánu, takže sa

oceánu. Hráči sa v hre cítia izolovane a stratene, ale nikdy vystrašene alebo beznádejne. Táto hra sa vyznačuje aj tým, že v nej neexistujú boje proti nepriateľom v tradičnom zmysle, ako je to vo väčšine hier. V nej sa hráči zabavia, bez ohľadu na vek alebo žánrové preferencie. V tom zmysle je ideálna pre hocikoho, kto si chce zahrať niečo nekonvenčné a atmosférické, namiesto akčného blockbasteru, akým je napr. Mass Effect: Legendary Edition. Hra je dostupná na platformách Steam na PC i Mac, Playstation a XBOX konzolách, ako i na Nintendo Switch.

Cruella Ď

FILM

alšie leto je pred nami a aj keď úplnú normálnosť, alebo to, čo sme normálnosťou nazývali pred dvoma rokmi, nemôžeme úplne očakávať, zdá sa, že predsa leto v Európe sa k tomu trochu viac priblíži. Cítia to aj filmové štúdiá, ktoré sa snažili všetky veľkofilmy podporiť, lebo bez otvorených kín sú aj ich zisky iba zlomkom toho, na čo boli zvyknuté. Jedným z vysokorozpočtových filmov, ktorý by sa mal objaviť aj v otvorených kinách a pri ktorom sa jeho tvorcovia tešia aspoň na nejaký zisk, je práve film Cruella. Estella Miller (Emma Stone) už ako dieťa prejavovala znaky veľkého talentu, keď ide o módne návrhy, ale bola aj veľmi náladová a často sa dostávala do problémov, čo prisudzovala svojmu „zlému“ alter egu – Cruelle. Po tom, čo jej pri nešťastnej náhode zomrie matka, Estella za jej smrť viní seba a utečie do Londýna. Tu spoznáva dvoch uličníkov, siroty Jaspera (Joel Fry) a Horacea (Paul Walter Hauser), ktorí nad ňou držia ochrannú ruku, a všetci traja vďaka drobným podvodom a krádežiam dokážu spolu prežiť vo veľkomeste. Desať rokov neskôr sú v Londýne 70. roky a mesto je búrlivým módnym centrom. Estella sa vďaka pomoci jej kamarátov podarí dostať do sveta módy a stáva sa zamestnankyňou významnej návrhárky, barónky von Hellman (Emma Thompson). Barónka je extrémne narcistická osoba, ktorá ľudí len využíva a vôbec si neváži svojich zamestnancov, ale napriek tomu vidí v Estelle potenciál a tá sa rýchlo stáva jej obľúbenkyňou. Medzitým však Estella príde na to, že barónka zohrala významnú rolu v smrti jej matky

Réžia: Craig Gillespie Hrajú: Emma Stone, Emma Thompson, Joel Fry, Paul Walter Hauser, Mark Strong…

a úplne prepadá svojmu hnevu, pričom na povrch vypláva jej potlačovaná tvár a stáva sa z nej Cruella. Veľmi rýchlo sa stáva obávanou rivalkou svojej zamestnávateľky. Jej túžba po pomste je stále väčšia a nielenže sa chce stať najvplyvnejšou návrhárkou, ale chce barónku úplne zničiť. Film Cruella je založený na postave Cruelly de Vil z knihy 101 dalmatíncov spisovateľky Dodie Smith a jej asi známejšej animovanej adaptácie s rovnakým názvom. Ako aj meno postavy naznačuje, Cruella je v týchto dielach práve hlavnou zápornou postavou a rovnako tak negatívnymi postavami sú aj Jasper a Horace. V tohtoročnej verzii sú práve toto hlavné postavy filmu, ktoré by sme síce nemohli úplne nazvať hrdinami, ale rozhodne majú dosť viac pozitívnych vlastností než je to

v animovanom filme. Je toto film o tom, ako sa Cruella stala Cruellou, odkiaľ napríklad pramení jej posadnutosť dalmatínmi. Tzv. origin story síce nie sú niečím novým, sú časté najmä pri ukončených úspešných príbehoch, na ktoré je ťažké nadväzovať, a preto sa štúdiá sústredia na udalosti, ktoré im predchádzali. A film, ktorý ukazuje, ako sa z niekoho stane negatívna postava, ako prepadá nejakému šialenstvu, sa tiež stáva ak nie úplne častým, tak minimálne u divákov pamätným a obľúbe-

tak antihrdina vo vážnych filmoch je celkom normálna vec, ale vo filme pre deti (?!), čím sa dostávame k otázke, kto je hlavnou cieľovou skupinou filmu Cruella. Film má určité styčné body s klasickými disneyovskými rozprávkami, napríklad keď ide o význam kamarátstva a podobne. Ale je tu aj fakt, že vlastnosti postáv, ako aj záverečný odkaz nie sú tými najvhodnejšími, ktoré by rodičia chceli svojim deťom vštepovať. Na druhej strane na film pre dospelé publikum je Cruella zase nie dostatočne vážna a až príliš naivná. Naivitu možno vidieť napríklad v zobrazení hlavnej zápornej postavy, ktorá preto, že protagonisti majú veľa negatívnych vlastností, je až komicky zlá. Napriek tomu však nemožno povedať, že by film bol zlý, alebo že by nebol zaujímavý. Práve naopak. Karikovanie postáv a vôbec celková štylizácia filmu má určitý šarm, ktorý robí film zaujímavejším. Jednotlivé postavy sú už scenárom veľmi výrazne vykreslené, ale herecké výkony

ným. Medzitým stretá sa často aj s kritikou, či vlastne takéto filmy nie sú glorifikáciou negatívneho správania, alebo či je správne robiť film, ktorý negatívne postavy ospravedlňuje. Keďže svet nie je čierno-biely,

ich robia zábavnými na sledovanie. Všeobecne herecké výkony sú veľmi dobré, i keď sú občas na hranici prehrávania, ale k celkovému štýlu filmu sa dobre hodia. Treba tu predovšetkým vyzdvihnúť Emmu

jún 2021

TV Stone, ktorá stvárnila vo filme prakticky dve osoby, a potom Emmu Thompson, ktorá zase s veľkým citom stvárnila úlohu bezcitnej osoby. Okrem karikovania postáv celkovo je film dosť štylizovaný a v mnohých ohľadoch až prehnaný, ale všetko to spolu ako celok nejako funguje a dáva zmysel, najmä keď prihliadneme na to, že sa film dotýka sveta vysokej módy, ktorý je aj v realite často extravagantný. A extravagantných kostýmov je vo filme celý rad. Tie navrhovala Jenny Beavan, ktorá má za sebou dlhú kariéru pri návrhu filmových kostýmov, za ktoré získala aj početné prestížne filmové ceny alebo aspoň nominácie.

Ako už bolo spomenuté, z tejto ich originality vyplýva otázka, komu je film presne určený, a odpoveď je, že najpravdepodobnejšie dospelým, ktorí na klasických disneyovkách vyrastali a ktorých zaujme iný, nový pohľad na starú problematiku. Trochu originality sa štúdiu asi oplatilo, hoci film vydali v ešte stále nie veľmi priaznivých podmienkach. Film bol premietaný v kinách v USA, kde vzhľadom na obmedzenia zarobil iba zlomok svojho rozpočtu. Na streamovacích službách síce nelámal žiadne rekordy, ale oficiálne si ho tiež pozrelo veľa divákov. Dobre sa mu darí, aj keď ide o hodnotenia či už širokého publika,

Kostýmy sú doplnené o celkovo dobré vizuálne spracovanie a spolu s výrazným soundtrackom robia film príjemným na sledovanie. Film Cruella nie je prvým hraným filmom inšpirovaným animovaným filmom o 101 dalmatínoch, keďže v druhej polovici 90. rokov štúdio Disney vydalo dva celkom úspešné filmy s podobnou témou. Štúdio sa však za posledných asi 5 rokov rozhodlo, že vzhľadom na postup vo filmovej technológie natočí niekoľko vysokorozpočtových hraných remakeov svojich známych animovaných filmov, a tak sa do kín dostali napríklad hraná verzia Beauty and the Beast, Aladin či Mulan. Natočiť ale film, ktorého centrálnou postavou je známa negatívna postava, je však v tomto ich trende niečím originálnym.

alebo kritiky, ktoré práve najpozitívnejšie hodnotia herecké výkony a kostýmy. Film Cruella trvá viac ako 130 minút a napriek tomu, že je samotný dej filmu veľmi predvídateľný a aj dialógy nie sú veľmi vtipné alebo premyslené, predsa sa mu vďaka celkovej výprave darí udržať si divákovu pozornosť. Podobne ako jeho hlavná hrdinka celý film je relatívne šialený, extravagantný a plný zaujímavých dizajnov, ktoré z neho síce nerobia film vysokej kvality, ale rozhodne zábavným na sledovanie. Pridajte k tomu trochu nostalgie a uhol, ktorý vybočuje z disneyovského portfólia a voilà! Máte film, ktorý vzbudí zvedavosť a nájde si svojich divákov. Stanislava Sládečeková

jún 2021

Castlevania

róf Drakula je jeden z najznámejších literárnych postáv, ktorý má svoje korene v rovnomennom románe z roku 1897 autora Brama Stokera. Odvtedy bol interpretovaný ako zlý, nebezpečný a bezcitný. Medzitým seriál videohier Castlevania a teraz i jeho televízna adaptácia zo štúdia Netflix sa snažia urobiť niečo iné, podať starého grófa v inom znení. Animovaný seriál Castlevania sleduje Viktora Belmonta, posledného člena rodiny Belmont, ktorá dlhé roky bojovala s Drakulom, aby zachránila ľud pred upírmi. Drakula, ako ho vidíme v seriáli Castlevania, nie je typický upír – on je potiahnutý, tichý a predovšetkým je zamilovaný do dievčiny z ľudského rodu, s ktorou majú syna menom Alucard, ktorý je povahovo protikladom svojmu otcovi. Drakula sa snaží naučiť sa o ľuďoch a rozumieť ich napriek tomu, že je upír. Sú to fakty, ktoré už na začiatku seriálu odporujú našim očakávaniam o mýte o grófovi Drakulovi. Z dôvodu, že je Castlevania adaptácia existujúcich videohier, seriál si môže dovoliť vyberať si, ktoré časti príbehu verne adaptuje a ktoré napríklad odignoruje. Hry, ktoré slúžia ako inšpirácia pre tento Netflixov seriál, sú vydávané od roku 1986 a málo je povedať, že ich je mnoho. Producenti a spisovatelia tejto animovanej adaptácie sa tak rozhodli spraviť koláž najlepších a najvzrušujúcejších častí hier, aby získali na čase a príbeh urobili dynamickejším. Výsledok takého rozhodnutia je očividný, lebo každú sériu tvoria štyri až desať 20-minútové častí, bez zbytočného predlžovania. Dej plynie hladko, nové postavy a záhady sa

často zjavujú, a potom i doriešia. To znamená, že seriál ani v jednej chvíli nie nudný a u divákoch vzbudí záujem, aby si pozreli ešte jednu časť. Castlevania je animovaný seriál, ktorý prichádza z amerických anime štúdií, čo je viditeľné v jeho štylizovaní a animácii, zvlášť keď ide o akčné scény. Vizuálna časť

Castlevania predstavuje kombináciu japonského vplyvu a západnej estetiky, čo sa taktiež odzrkadľuje aj v zvukovom podklade. Seriál je zamyslený tak, aby sa pozeral s anglickými hlasmi, čo je zriedkavé, ale má zmysel, keď sa do ohľadu zoberie jeho produkcia. Svoje hlasy požičali známi herci, ako sú Richard Armitage (The Hobbit), James Callis (Battlestar Galactica) a Graham McTavish (Outlander). Castlevania v minulom mesiaci úspešne ukončila svoju štvrtú sériu, čo znamená, že je teraz perfektný čas, aby sa celý seriál pozrel od začiatku. Fanúšikovia fantázie, videohier a animácie sa príjemne prekvapia kvalitou a vášňou, ktorá je do projektu vložená. Seriál je dostupný na digitálnej platforme Netflix. Rastislav Filip

HOROSKOP

Vedie: Aisa

Baran

Lev

Strelec

Nesnažte sa dosiahnuť cieľ za každú cenu, pretože by ste potom neboli spokojní s výsledkom. Dokážte triezvo a realisticky uvažovať. Toto obdobie prinesie úspech, ktorý vás poteší. Možné je stretnutie, ktoré by vás vnútorne mohlo obohatiť. Pokojne sa poddajte láske a prestaňte sa riadiť len rozumom. Občas je tak krásne ulietnuť do snov.

Prekvapí vás, čo všetko sa dá zažiť aj na miestach, ktoré už poznáte. Prídete na stratégiu, ako sa dostať tam, kde chcete byť. Nie je dobré ostať pasívnym. Každá chvíľa v živote je vzácna. Nedovoľte žiadnej malichernosti, aby zasahovala do vášho šťastia. Možno sa v tomto období vykryštalizujú aj vaši skutoční priatelia. Kroťte svoj možný hnev maximálne.

Kto svoje telo miluje, dáva mu veľa živej stravy a pohybu. Rozhodnosť by vám nemala chýbať, ale ani energia. Máte strach, že sa vám niečo nevydarí? Uvedomte si, že aj negatívna skúsenosť je skúsenosťou. Nalaďte sa optimisticky do nadchádzajúcich dní! Nezabúdajte na úsmev, nakazíte aj svojich najbližších a hneď vám bude veselšie. Nemíňajte peniaze na hlúposti.

Býk

Panna

Kozorožec

Nepúšťajte do svojho života len tak hocikoho, ale pokiaľ príde šanca, neváhajte sa jej chytiť. Energie máte dosť, neplytvajte ňou. Povinnosti by ste si mali splniť do bodky. Držte sa pri zemi, aj vtedy, keď všetko vyzerá dokonalo. Problémy si zväčša vytvárame sami, a to je škoda. Preto nechoďte do riskantných obchodov. Doprajte si občas čas pre seba a aktivity, ktoré vás bavia.

Črtá sa náročné rozhodnutie, na ktoré by ste si mali dopriať dostatok času a hlavne zdravého rozumu. Skúste však nepresadzovať svoju vôľu silou, ale diplomaciou. Zamyslite sa nad vašimi neduhmi, ale potom sa vráťte k normálnemu životu. Pocity samoty, aj keď žijeme vo vzťahu, sú časté. Počúvajte svoje vnútro, čo vám hovorí. Možno hľadá pravdu.

Máte obdivuhodný dar empatie, ale ak s tým čím skôr neprestanete, tak sa vyčerpáte. A vy predsa potrebujete dostatok energie pre svoj vlastný život, nie? K zdravému životu však patrí aj láska a objatie blízkeho človeka. Pokiaľ nemáte partnera, alebo dokonca žijete úplne sami, zadovážte si zvieratko, ktorému sa budete venovať.

Blíženci

Váhy

Vodnár

Ak vám prekáža, ako sa správajú ľudia navôkol, tak im to na rovinu povedzte. Nepúšťajte sa do neférového ohovárania, všetko by sa mohlo otočiť proti vám. Možno sa neočakávane zrazu veci dostanú do normálu. Čím viac sa toho mení, tým viac by ste mali byť spokojnejší. Nebuďte zábudlivým, to je zlá vizitka. Nezaťažujte srdce prílišnými dávkami soli, ubližujete si.

Nenechajte sa nikým rozptyľovať, ani keby šlo o ľudí, ktorých veľmi milujete. Niekam sa chcete posunúť a mali by to pochopiť aj vaši blízki. Nech vás radšej podporia, než otravujú. V citovej oblasti by ste si mali ujasniť, čo sú vaše priority v poslednom čase. Pobytom v prírode načerpáte fyzické i psychické sily. Črtá sa opletačka s pravidlami. Pozor, treba ich dodržiavať.

Ak vás pozvú priatelia do spoločnosti, pokojne choďte, len to nepreháňajte s alkoholom. Vaše zdravie by malo byť prioritou číslo jeden. Splňte si dlhšie odkladané povinnosti. Podrobnosti už máte premyslené, stačí sa len prinútiť. Svojich povinností máte viac než dosť, preto nesľubujte nič za druhých. Pozitívnu energiu treba vysielať aj zo svojho srdca, tak je aj vo vzťahoch.

Rak

Škorpión

Ryby

Ak vás prepadá nervozita, tak len preto, že sa na vás kopia povinnosti, blíži sa koniec školského roku. Namiesto lamentovania sa posaďte a spíšte si zoznam, čo je dôležité a čo môže počkať. Dobré je konať krok za krokom. Pracujte na svojom sebavzdelávaní a prejavte aktivitu. Klebetám a intrigám sa radšej vyhýbajte. Na odpoveď, na ktorej vám záleží, si asi budete musieť trochu dlhšie počkať.

Nedajte sa však tlačiť do niečoho, čo vám nie je príjemné, malo by to presne opačný účinok. Svoje potreby by ste mali povedať nahlas, nie poza chrbát. Stresové situácie zaťažujú vaše srdce, vyhnite sa im. Rozum by ste mali používať stále, nielen niekedy. Nedajte sa ovplyvňovať nikým, pokiaľ ide o peniaze. Možné je, že vás sklame niekto z blízkeho okolia.

Nemusí byť každý deň dokonalý, ešte stále sa akosi neviete tešiť aj z maličkostí. Nie je to otravný stereotyp, ale istota, ktorú mnohí z nás hľadajú celý život. Neunavujte sa vymysleným depresiami, nie sú na mieste. Pokiaľ budete ozaj chcieť, tak pochopíte zákonitosti fungovania vesmíru. Chce to však aj dávku trpezlivosti a viery v seba samého.

21. 3. – 20. 4.

21. 4. – 21. 5.

22. 5. – 21. 6.

22. 6. – 22. 7.

23. 7. – 23. 8.

23. 11. – 21. 12.

24. 8. – 23. 9.

22. 12. – 20. 1.

24. 9. – 23. 10.

21. 1. – 19. 2.

24. 10. – 22. 11.

20. 2. – 20. 3.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman jún 2021

ENIGMA

Za správne rozlúštenie krížovky z májového čísla (Ofenbach) slúchadlá značky Hama získala Annamária Andrášiková z Kulpína. Blahoželáme!

zbavuje prímeno otec špiny jestvoval lady (slovinsky) Nórsko praním Diany

Vz le t

Ilustrácia: Irena Lomenová

Krížovka punktičkár

Španielsko

1. časť tajničky

časť Bosny

Vo vojenskom lietadle sa pýtajú

keď sa nám padáky neotvoria? – Nebojte sa. Sú ešte v záruke.  – Chlapci! Kto má hudobné nadanie, nech vystúpi! Dobre. Akurát štyria. Tak zoberte ten klavír a vyneste ho na štvrté poschodie!  Janko píše domov z tábora: – Mám sa tu dobre, varia nám skvele, vychovávatelia sú fajn. P.S.: Napíšte mi, čo je malária.  Syn pračloveka donesie zo školy vysvedčenie. Otec ho číta a

autorka: Anna Bičiarová

pozostatok

naivnosť

osobné zámeno

etnikum (gen.) 2. časť tajničky

dusík

miesto v púšti Ratko Tvrdić

známy youtuber Prase volt

Bor

pár

feudál šľachtic

Biserka

vysoký vek

továreň na prísady

pisateľ lyriky Tetovo prítok Dunaja Liptovská Štiavnica

nerast z Avaly odroda jabĺk ampérzávit

titán

chápem, veď si malý. Ale to, že

solmiz. slabika

si prepadol z dejepisu, ktorý má

– Predstav si, mama, náš učiteľ

Ivan Krasko speváčka Milošević

druh štandardu

prímorské mesto v Č. Hore

– To, že si prepadol z lovu, to



tá

nervová žilka

záhrada s ovocnými stromami

hovorí:

dve strany, to je hanba.

ženský spev. hlas

Rijeka

fluór

– Pán kapitán, čo máme spraviť,

Rozlúštenie krížovky z tohto čísla, ako aj vašu adresu nám zašlite do 30. júna mailom na adresu: office@vzlet. rs alebo na adresu NVU Hlas ľudu (pre Vzlet), Bulvár oslobodenia 81/5, poštový priečinok 234, 21 101 Nový Sad. Meno výhercu zverejníme na našej facebookovej stránke.

Vz le

parašutistickí vojaci kapitána:

otcova sestra

mládza povedala (srb.)

pokladničný dokument

liter

alt

north zranenie

ešte nikdy nevidel koňa! – Ako je to možné? – Ja som na výtvarnej nakreslil koňa a on nevedel, čo to je!

Osemsmerovka



Cudzinec na ulici:

Na jar potešenie, v lete ochladenie, v jeseň obživenie, v zime oteplenie. Čo je to? Pojmy zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostanú vám písmená, ktoré čítajúc radom tvoria odpoveď na našu otázku.

AKUMULÁTOR

DÍLERKA

POBREŽIE

AORTA

DROTÁR

RAKETA

ARGUMENT

HLAVIČKA

ŠTOPLÍK

BRNENIE

KRAVA

ÚRODA VYSOČINA

hľadám tu Železničnú stanicu! – Veď ja sa nehnevám, len hľadajte!  Babka sedí pred počítačom a hovorí: – Otvoriť nové okno? Nie, lebo tu bude zima.

DEČKA

LEKNO MANŽEL

DELEGÁCIA

Zdroj: osemsmerovky.relaxweb.sk

jún 2021

Rozlúštenie: strom

– Prosím vás, nehnevajte sa,

RECEPT

Kukuričná fokača Suroviny na cesto: • 300 g kukuričnej múky • 200 g špaldovej múky • 1 KL soli • 1/2 KL sódy bikarbóny • 1 PL olivového oleja • cca 100 ml perlivej vody • 1 KL práškového cesnaku • 2 KL oregana

Suroviny na plnku: • paradajky • olivy • rozmarín • parmezán

Postup prípravy: V mise zmiešame najprv suché ingrediencie na cesto. Pridáme olivový olej a perlivú vodu. Cesto má byť stredne mäkké. Položíme ho na plech, ktorý sme vyložili papierom na pečenie, a dodatočne ho prstami potlačíme, aby bolo hrúbky cca 2 cm. Na cesto naukladáme paradajky, olivy a čerstvý rozmarín a posypeme parmezánom. Pečieme vo vyhriatej rúre na 200 °C okolo 20 min. Dobrú chuť!

Maľované kamienky

zdravi_recepti_na_tufnice.

��Y – U��B �I ��M

Letné prázdniny sú už pred dverami a my vám prinášame nápad, ako si ozdobiť kamienok, ktorý si prinesiete ako suvenír, alebo si ho len tak nájdete v záhradke a premeníte ho na miniobrázok.

Potrebujeme: • • • •

kamienok akrylové farby štetec fixky, ceruzy

Ako na to? Vyberieme si hladké, ploché kamienky. Ak budeme kresliť fixkami, farby budú účinnejšie na jasných (alebo celkom bielych) kamienkoch. Pred zdobením kamene umyjeme, odstránime nečistoty, aby nepoškodili náš dizajn. Ak je kameň tmavší, môžeme ho najprv potrieť bielou farbou, aby farby, ktoré namaľujeme na vrch, pôsobili žiarivejšie. Maľujeme vo viacerých vrstvách, pričom musíme dbať, aby sa každá vrstva dobre osušila. Teraz už iba zostáva vymyslieť si, čo namaľovať alebo napísať – pôsobivé sú aj motivačné slová na kamienkoch, pekne vypísané. Šťastnú prácu a krásne prázdniny vám prajeme.  Irena

Jún

MÓDA

kolský rok sa onedlho skončí a záverečné ročníky ho oslávia maturitou. Vystrojení do bavlnených šiat štýlových dezénov zažiarime nielen na maturitnom plese. Mgr. art. Iveta Jelinek

jún 2021

Talianski rebeli

aprílovom čísle Vzletu sme písali o populárnej súťaži Eurosong, ktorá prebiehala v minulom mesiaci. Viac-menej všetci vieme, kto zvíťazil, takže si povieme niečo o víťazovi – rockovej skupine Måneskin z Talianska. Táto skupina so svojou piesňou Zitti e Buoni riadne zatriasla pódium, vizuálne a zvukovo sa odlišovala od iných, a práve preto aj obsadila prvé miesto. Avšak kto je kapela Måneskin? Povedzme si najprv o ich mene. Meno vraj vzniklo počas registrácie na istú lokálnu súťaž, keď skupina meno ešte nemala. Po určitom hlavolame povedali basistke Victorii De Angelis, ktorá má dánske korene, aby povedala nejaké slovo

v dánčine. Victorii bol pravdepodobne mesiac na rozume a tak povedala „måneskin”, čo znamená mesačný svit. Ide o štvorčlennú skupinu, v čele ktorej je spevák Damiano David. Pôsobia od roku 2016 a prvé publikum získali na uliciach Ríma. Známejšími, aspoň v Taliansku, sa stali v roku 2017, keď sa zúčastnili v súťaži X Faktor, na ktorej síce neobsadili prvé miesto (boli druhí), ale podpísali zmluvu s vydavateľstvom Sony Music a vydali svoje prvé EP. Už na nasledujúci rok vydali svoju prvú pieseň v taliančine (Morirò da re), ako aj debutový album Il ballo della vita (slov. Tanec života). Album obsahuje 12 piesní a ihneď po vydaní v Taliansku zožal pozoruhodný úspech. Fakt, že je tento rok pre nich

Quassar

asto si pri sledovaní seriálov nevšímame iba hercov, ich výkon, scenár a iné, ale aj hudbu, ktorá je nevyhnutnou zložkou seriálov. Zvlášť si ju všímame, ak ide o domáce seriály, alebo tie z bývalých juhoslovanských štátov. V našej krajine je v tomto čase populárny istý chorvátsky seriál, ktorý si za titulnú pieseň zvolil pieseň Ti skupiny Quassar. Ide o skupinu z Rijeky, ktorá je orientovaná na

rock a alternatívny rock a meno dostala podľa galaktického jadra menom kvazar. Quassar pôsobí od roku 2000, keď najprv hrali upravené verzie piesní početných skupín. Neskoršie sa orientovali na tvorbu vlastných piesní, ktoré začali prezentovať v Chorvátsku a Slovinsku. V roku 2007 vydali svoj prvý album pod názvom Quassar, zatiaľ čo druhý, menom Propaganda, vyšiel v roku 2010. Neskoršie nahrali singel Ljubav so známou speváčkou Josipou Lisac, za ktorý dostali cenu jún 2021

skutočne úspešným, potvrdzujú aj dve veľké ceny, ktoré sa im dostali. Prvou je víťazstvo na festivale Sanremo, kde zvíťazili v kategórii Big Artists, zatiaľ čo druhou veľkou cenou, ako sme už uviedli na začiatku, je prvé miesto na Eurovízii. Na oboch súťažiach vystúpili s rovnakou piesňou – Zitti e Buoni. Vo voľnom preklade by sme víťaznú pieseň mohli preložiť ako Mlč a správaj sa slušne a ako sme sa mohli dočítať, pieseň hovorí o niekom, kto nezapadá do spoločnosti a kto nechce žiť podľa ustálených pravidiel. Môžeme povedať, že ide o rebelskú pieseň, aká

Porin za najlepšiu vokálnu spoluprácu v roku 2014. O rok neskoršie vyšiel aj tretí album – Sjene a nedlho potom aj svojrázny šok pre fanúšikov, ktorých získali nielen v Chorvátsku, ale aj v krajinách bývalej Juhoslávie. Hlavný spevák Boris Štok odišiel z kapely, aby sa venoval sólo kariére. Ešte stále nie je známe meno nového speváka, takže fanúšikom nezostáva nič iné, než si prehrávať staré piesne

HUDBA

sa od takej rockovej kapely aj očakáva. A možno práve Zitti e Buoni bude jedna z víťazných eurosongových piesní, ktorú nezabudneme ihneď po skončení súťaže, ale si ju dlho budeme pospevovať. J. P. Foto: Profimedia

a pozerať ich koncerty, ktoré sa vďaka tanečným zložkám občas podobali opravdivým performanciám. J. P. Foto: quassar.com/Gea Golović a Kristijan Vučković

ŠPORT

Euro 2020 – second try

orko-ťažko, ale nejako sme sa predsa dostali k veľkej futbalovej udalosti. Samozrejme, aj počas tohto neprajného obdobia sa hrali tak národné ligy, ako aj kontinentálne súťaže, ale dobre vieme, že pre pandémiu boli odročené v prvom rade Olympijské hry, ako i futbalový šampionát Európy. Namiesto minulého leta budeme tak šestnástu súťaž najlepších reprezentácií Európy sledovať počas tohto júna a júla. Žiaľ, na turnaji nevystúpi Srbsko, ktoré si dovolilo luxus, a nepochodilo v novembrových play-off stretnutiach. V podstate pošmykli sme sa tam, kde sme to najmenej očakávali, čiže vo finále play-off, v súboji so Škótskom na domácej pôde. Ale teraz je to už dávna minulosť, nič sa premeniť nedá a naša selekcia si tak ani po 21 rokoch na majstrovstvách Európy nezahrá. Potešujúce je to, že z UEFA informovali, že na štadiónoch bude prítomné aj publikum a o tom, či a v akom počte budú štadióny zaplnené, nechala Európska futbalová asociácia na rozhodnutie každej organizačnej krajine. To, že sa situácia pomaly, ale predsa stabilizuje, potvrdzuje aj skutočnosť, že publikum bolo prítomné aj počas finále anglického FA pohára, tiež počas play-off zápasov v anglických nižších ligách, ako aj vo finále Ligy majstrov či Ligy Európy. Keď sa vrátime k účastníkom, musíme spomenúť, že turnaj otvoria Taliansko a Turecko

11. júna na Olympijskom štadióne v Ríme v rámci skupiny A. Už v sobotu na programe budú tri zápasy, najprv v rámci skupiny A v Baku zohrajú Wales a Švajčiarsko, kým sa v rámci

národov. Skončili na druhom mieste kvalifikačnej skupiny a zaslúžene sa kvalifikovali na záverečný turnaj. Z druhej strany hráči Severného Macedónska

skupiny B stretnú Dánsko – Fínsko v Kodani, či Belgicko – Rusko v Petrohrade. Na šampionáte Európy debutujú dve reprezentácie – sú to Fínsko a Severné Macedónsko. Fíni v posledných rokoch hrajú čoraz lepšie, mohli

v kvalifikácii bolo tretí vo svojej skupine, ale keďže obsadili prvé miesto v skupine D Ligy národov, mali zabezpečený play-off, v ktorom nakoniec aj triumfovali. Tak sa naši južní susedia kvalifikovali na prvú veľkú súťaž vo svojich

by sme ich porovnať s Islandom, ktorý tak spojil vystúpenia na Euro 2016 a na Mundiale 2018. Na Euro 2020 postúpili dokonca priamo z kvalifikácie a nepotrebovali play-off Ligy

dejinách. Aj táto reprezentácia je stále lepšia, čo potvrdzujú aj výsledky, ktoré dosiahli v kvalifikácii na MS 2022, keď nedávno za chotárom prekonali Nemecko.

jún 2021

Po dlhšom období sa na ME vracia Škótsko, ktoré naposledy hralo roku 1996. Okrem toho Škóti na veľkej súťaži vystúpili ešte koncom minulého storočia, keď hrali na Mundiale 1998 vo Francúzsku. Vracajú sa tiež Dáni a Holanďania, ktorí na šampionáte 2016 nevystúpili, zatiaľ čo ostatných 19 selekcií hralo aj vo Francúzsku pred piatimi rokmi. Na turnaji sú selekcie rozvrhnuté do šiestich skupín a aj v minulosti sa potvrdilo, že tento systém nie je najspravodlivejší, dokonca neprináša ani zaujímavé zápasy. V podstate na postup do osemfinále môžu stačiť tri body, a preto početné tímy kalkulujú. Napríklad tak bolo aj pred piatimi rokmi, keď sa majstrom Európy stalo Portugalsko. Krajina z Pyrenejského polostrova v skupine dosiahla tri remízy, potom sa nerozhodným výsledkom skončili aj osemfinálové stretnutia s Chorvátskom, či štvrťfinále s Poľskom. Proti Chorvátom Portugalčania vyhrali v predĺžení, vo štvrťfinále proti Poliakom lepšie strieľali penalty. Dokonca jediný regulárny triumf dosiahli proti Walesu v semifinále, keďže aj vo finále vyhrali po predĺžení. Akokoľvek, máme nádej, že sa na štadiónoch v Európe počas tohto leta bude hrať zaujímavý futbal. A s publikom na tribúnach. Veď inak to prakticky (okrem financií) ani nemá význam. Miroslav Gašpar Foto: www.uefa.com

Úvahy žiakov Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove

Môj svet

rovnaké alebo podobné zmýšľanie. Vedia, čo si ten druhý myslí v rôznych situáciách, a pritom sa ho ani nemusia opýtať. Vidia a cítia to na základe jeho výrazu tváre, úsmevu, v očiach. Priateľstvo nie je kamarátstvo. Kamarátov má každý človek mnoho,

Učenie, škola, pauza, tréning... Škola, učenie, vychádzky, tréning... Škola, tréning, folklór... Každý deň je takmer taký istý ako ten predchádzajúci. To som ja. Študent, športovec, brat, syn... Najdôležitejšie pre mňa je byť dobrý vo všetkých oblastiach, prekonať únavu, posilniť vôľu. Je to dosť ťažké, lebo niekedy musím tráviť veľa času v škole, a potom sa aj doma učím a neskoršie večer zase chodím na tréning alebo folklór. Áno, je to trochu náročné, ale len dovtedy, kým sa nedostanem do akcie. Keď niečo začnem, potom pracujem na tom vážne až do konca. Moja práca je vždy odmenená. Som výborným žiakom v škole. Mám veľa priateľov a môžem povedať, že tie moje priateľstvá sú pekné a úprimné. Darí sa mi v športe, aspoň tak hovoria iní... Je to veľmi ťažko zosúladiť, a preto je potrebné mnoho úsilia, potu, plaču a zriekania sa niektorých vecí, aby som mohol dosiahnuť svoj cieľ. Som spokojný, keď počujem, že ma niekto chváli, povzbudzuje, odmeňuje... Preto tvrdo pracujem, snažím sa Ilustračná fotografia: všetko čo najlepšie zosúladiť, Mgr. art. Iveta Jelinek aby som sa zaoberal tým, čo mám tak veľmi rád. s nimi sme iba povrchoví a nemôžeme To som ja, to je môj svet. Cítim sa v ňom sa im zdôveriť tak ako priateľovi. Preto je bezpečne a spokojne. Nemohol by som byť priateľ našou druhou polovičkou, alebo ho iný. Potrebný mi je presný plán, aby som nazývame aj „druhé ja“. mal úspešný deň. Inak by som sa nudil. V každom priateľstve existujú aj niektoré Rád si vytýčim nejaký cieľ a snažím sa ho prekážky. Niekedy sa stane, že sa aj najlepší dosiahnuť z celej sily. priatelia pohádajú, ale to je normálne. Vladislav Gubečka, žiak 3. ročníka Hovorí sa, že s priateľom môžeš zvládnuť všetko, tak aj v tých momentoch, keď sa pohádajú, ihneď sa porozprávajú, nájdu, kde pochybili, vyriešia situáciu, a potom zase pokračujú budovať svoje priateľstvo. Myslím si, že každá malá hádka vlastne Priateľstvo je podľa mňa jedným zosilňuje priateľstvo a že tým spôsobom z najvzácnejších pocitov, ktorý môžeme sme si čoraz bližší. v živote mať. V súčasnej dobe mnohí ľudia V súčasnej dobe, keď prevláda si ani nevedia predstaviť, čo je to vlastne počítačová technológia a keď všetci priateľstvo, a nikdy sa, žiaľ, ani nestretnú používame mobilné telefóny a rôzne s ním. spoločenské siete, málokto má vlastne Keď máme ozajstného priateľa, vtedy toho ozajstného priateľa. Mnohí hovoria, sme veľmi bohatí. Možno povedať, že je že majú priateľov, a pritom ich za chrbtom to jeden vzťah medzi dvoma ľuďmi, ktorý ohovárajú, alebo sú navzájom žiarliví, chcú nemôžeme získať za krátky čas, ale sa roky byť lepší a úspešnejší, a tak súperia. To buduje. vôbec nie je priateľstvo. Aby sme vlastne mohli povedať, že Priateľstvo je vlastne to, čo sa nehľadá, máme najlepšieho priateľa, musíme jedni ale to sa proste len stane, že si nájdete druhým dôverovať. Priateľ je ten, kto je nejakú osobu, s ktorou sa vo všetkom schopný urobiť pre vás hocičo, či to bolo zhodujete. Na svojom priateľstve musíte v noci, alebo počas dňa. Je to niekto, kto však aj pracovať. Zažijete spolu mnoho vás vypočuje o čomkoľvek, pomôže vám rôznych chvíľ, a to vaše priateľstvo zostáva a spolu prežívate smutné chvíle, alebo sa navždy. spolu tešíte, keď zažívate nejaké šťastné. Veľmi som šťastná, že aj ja mám svoju Priatelia vedia všetko jedni o druhých, majú ozajstnú priateľku. Kamarátime sa už

Čo pre mňa znamená priateľstvo?

takmer 12 rokov, takpovediac každý deň. Spolu sme zažili mnohé chvíle, aj tie najhoršie, ale oveľa viac je tých nádherných, ktoré sme spolu skúsili a teraz si veľmi rady na ne spomíname. Keď sme spolu, pozeráme naše spoločné fotky z výletov a spomíname si na zážitky, na to, čo sa tam vlastne stalo. Rozprávame sa aj o našej budúcnosti, čo vlastne chceme dosiahnuť... Niekedy, keď nie sme spolu, proste si len zavoláme a porozprávame jedna druhej, čo nám zíde na rozum v tej chvíli. Tak dobre sa už poznáme, že niečo nemusíme ani povedať, a presne vieme, na čo kedy myslíme. Tak dlho sme spolu, že sme sa už začali navzájom aj podobať jedna na druhú, ba mnohokrát sa nám stalo, že sa nás ľudia spytujú, či sme dvojčatá. Celkom je normálne, že sa aj pohádame, ale to rýchlo aj vyriešime a všetko sa znovu vráti do starých koľají, a tak sa vlastne naše priateľstvo stáva čoraz pevnejším. Na záver by som chcela povedať, že ten, kto získal priateľa, dostal obrovský dar. Musíme však dbať na to, aby sme ho nestratili. Andrea Turanová, žiačka 3. ročníka

Kde som ja zastal, ty pokračuj V každodennom živote často počuť vetu: Kde som ja zastal, ty pokračuj. Obyčajne ju používajú starší ľudia, a to v rozličných kontextoch. Na prvom mieste rodičia chcú, aby ich rodina nezanikla, teda aby mali potomkov. Takto rozmýšľajú rodičia, keď chcú, aby ich vlastné deti dosiahli ciele, ktoré oni nedosiahli. Sú to ciele týkajúce sa vzdelávania, rodinného podniku či rodiny. V každej generácii, ktorá prichádza, sa rodia noví ľudia, ktorí v niečom vynikajú. Robia vynálezy, píšu literárne diela, maľujú a vždy očakávajú, že niekto bude pokračovať v tom ich diele. Tým spôsobom sa stanú nezabudnuteľnými a ich diela nikdy nezaniknú, nebudú zabudnuté. Mladým vlastne ukazujú cesty. Pokračujú v stopách svojich predkov a v tom potom budú pokračovať ich potomkovia. Tak sa aj v škole napríklad žiaci neskôr stanú učiteľmi. Hudobní skladatelia napríklad pokračujú v stopách predchodcov, ktorí pôsobili pred nimi. Všetky tradície, zvyky a obyčaje sa tak ešte z dávnej minulosti prenášali z generácie na generáciu a bude sa v tom aj pokračovať. Kým bude na svete jestvovať životný cyklus, výpoveď: Kde som ja zastal, ty pokračuj, bude symbolom začiatku a konca. Je to nepretržitý cyklus, ktorý spája minulosť a súčasnosť s budúcnosťou. Katarína Gubečková, žiačka 2. 4 triedy