Hlas ľudu 7-8/2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

13. − 20. 2. 2021 | 7 − 8 /4946 − 4947/

Ministerku pre ľudské a menšinové práva a sociálny dialóg Gordanu Čomićovú so štátnymi tajomníkmi 8. februára v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny privítala predsedníčka Libuška Lakatošová s podpredsedami a predsedami výborov. A. Horvátová Foto: S. Hlaváčová

Premiéra knihy autora Jaroslava Miklovica Zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne 1914 – 1918 sa uskutočnila v piatok 5. februára v aule divadelnej sály v Starej Pazove. Večierok organizovali MOMS Stará Pazova v spolupráci s NRSNM a tamojším SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Premiéra knihy bola naplánovaná ešte vlani, a to v rámci 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy, musela však byť odložená pre neprajné podmienky zapríčinené pandémiou. A. Lešťanová

Uzávierka čísla: 10. 2. 2021

Vojlovičanov na sklonku minulého roku potešili dve pekné udalosti. Jedna je tá, že lokálna samospráva vyčlenila prostriedky na asfaltovanie schátralých chodníkov vo vojlovickom parku, ktorý sa už tri roky hrdí menom Park reformácie. Okrem toho prvýkrát v dejinách Vojlovice tabule s názvami ulíc sú vypísané v troch jazykoch: v srbskom, maďarskom a slovenskom. V. Hudec Foto: A. Kulíková

Príloha Obzory ponúka obsiahly výber z novej knihy dvojdomej slovenskej a slovinskej spisovateľky Stanislavy Chrobákovej Repar pod názvom Balans. Ide o autobiografické úvahy a spomienky, v ktorých sa autorka zaoberá osobnými a spoločensko-kultúrnymi témami, pričom jej próza má nekaždodennú poetickomeditatívnu kvalitu. S. Lenhart Foto: zo súkromného archívu S. Chrobákovej Repar

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Z letísk k Valentínovi Anna Francistyová

ítate knihy? A pritom si čo-to aj odpíšete? Vetu, dve... Ak áno, tak sme v tom spoločnom klube. A potom, keď si napríklad nanič deň chcete predsa zachrániť, zalistujete si večer vo svojom tajnom záznamníku... Veľavravné syntagmy, nadčasové monológy za okamih vás dostanú do deja dávno alebo nedávno prečítanej knihy. Do románovej situácie, v akej ste sa nikdy neocitli, ani vám to nehrozí, do rozjímania autora, ktoré vás obohatí, ale aj naladí. Napríklad tieto dilemy cestujúcich na transatlantických a neatlantických letoch: „Laker je lacná spoločnosť, ale ich letisko v Los Angeles je diera. Swissair má vynikajúce jedlo. Cathay Pacific dáva aj v turistickej triede zadarmo drinky. Pan Am nedodržiavajú časy, ale to je nič proti Juhoslovanským aerolíniám (ich skratka JAT znamená Jazdia ako tanky). Quantas sú najbezpečnejšie z medzinárodných aerolínií a Colombia najhoršie – každý tretí stroj nedoletí (no dobre, to je trochu zveličené).“ A keď sme vás už dostali do tohto skutočne nekaždodenného virvaru moderného cestovania, tak ešte pár riadkov zo zaujímavého čítania Davida Lodgeho Svet je malý. Tu sme my literárni pasažieri a svetobežníci

už doleteli do cieľa... „Taxikárom dávajte v Bangladéši desaťpercentné prepitné, v Taliansku päťpercentné; v Mexiku netreba dať nič a v Japonsku tým vodiča vyložene urazíte. Letisko Narita je štyridsať kilometrov od Tokia. Premáva tam rýchly elektrický vlak, ale nejde až do centra mesta – najlepšie je ísť autobusom. V Izraeli na raňajky servírujú vajcia namäkko a studené – brrr. V Kórei jedia na raňajky polievku. Aj na obed a na večeru. V Nórsku večerajú o štvrtej poobede, v Španielsku o desiatej večer. V Tokiu zatvárajú nočné podniky o pol dvanástej, v Berlíne ich vtedy len začínajú otvárať.“ Ak sme vás týmito nečakanými riadkami priviedli na cestovateľské myšlienky a – hlavne – odlákali od denných trápení a obáv zo zajtrajška, tak sme neminuli cieľ. A na dôvažok ešte niekoľko citátov z nemenovaných zdrojov: „Kniha žije iba z dobrej vôle odvážnych vydavateľov, ľútostivých sponzorov a neúnavných propagátorov.“; „Pri písaní textov ma ovplyvňuje hudba. Musí sa mi páčiť, inak zo seba nedostanem ani riadok.“; „Nie iba ženám, ale aj vedcom sa zablyští v očiach, keď príde reč na diamanty.“ Hudba doznela... A máme tu Valentína... No, dobre... Nemusí to byť pravý diamant. Stačí čokoládový.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

4 Aj napriek pandémii mimoriadne čulá aktivita

ĽUDIA A UDALOSTI

10 Dať sa zaočkovať alebo nie?

KULTÚRA

28 S nádejou na krajší zajtrajšok

ŠPORT

41 Zvolili si silných súperov

OBZORY

24 Poézia z hranice medzi životom a smrťou

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: Doo Magyar SZO KFT,

Na titulnej strane: V Starej Pazove v piatok 5. februára slávnostne odovzdali Ceny Samuela Tešedíka za rok 2020. Pre neprajné podmienky zapríčinené pandémiou odovzdali ceny iba oceneným zo Srbska. Tieto hodnotné ocenenia tentoraz získali Ružena Červenská (zľava) za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí a Anna Hrková za didaktickometodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí. Foto: Anna Lešťanová

Nový Sad

• •

•

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Týždeň V STAREJ PAZOVE ZASADALA NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Aj napriek pandémii mimoriadne čulá aktivita Anna Lešťanová

biehala podľa jednotlivých bodov stanovených v rokovacom programe. Členovia rady schválili zápisnice zo 14. pracovnej, ako i z 15., 16., 17., 18. a 19. elektronickej schôdze NRSNM. V rámci osobitného bodu schválené boli aj výročné správy NRSNM za rok 2020 a štyroch výborov NRSNM tiež za rok 2020 – Výboru pre úradné používanie jazyka a písma, Výboru pre vzdelávanie, Výboru pre informovanie a Výboru pre kultúru. Schválená bola aj finančná správa NRSNM za rok 2020 a potrebnú zelenú dostalo aj rozhodnutie

kovali a schválili aj plán a program a finančný plán Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na rok 2021. Následne konštatovali demisiu členky Výboru pre informovanie Aničky Chalupovej a odsúhlasili návrh, aby sa novou členkou stala novinárka Hlasu ľudu Anna Lešťanová zo Starej Pazovy. Predsedníčka Lakatošová podala aj informáciu o doterajších etapách na príprave výstavby slovenského centra v Novom Sade a o vybavovaní majetkovoprávnej dokumentácie spolu s novosadským evanjelickým cirkevným

priestoroch Slovenského národného domu v Starej Pazove sa v stredu 3. februára uskutočnilo 20. zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V úvodnej časti schôdze prítomných členov rady privítal a pozdravil Zdenko Uheli, výkonný riaditeľ SKUS hrdinu Janka Čmelíka, a zároveň povedal, že sa oslavy 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy, ktoré boli vlani, pre epidemiologickú situáciu sčasti posunuli i na tento rok. Zasadnutie viedla Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, ktorá na začiatku popriala všetkým pevné zdravie a aby sa rok 2020, ktorý poznačila celosvetová pandémia spôsobená vírusom Covid-19, nezopakoval. Obsiahly program rokovania, pozostávajúci pôvodne z 15 bodov, bol doplnený aj ďalšími bodmi, z čoho sa dva vzťahovali na návrh na odvolanie Pavla Surového z postu podpredsedu NRSNM Z pracovnej časti 20. zasadnutia NRSNM v Starej Pazove a na voľbu volebnej komisie. V odôvodnení tohto návrhu sa uvádza, „že zneužil o schválení Správy o hmotnom zborom. Stručne prezentovala postavenie podpredsedu NRSNM a finančnom hospodárení v roku ideový návrh projektu budovy (na vytlačených papieroch podávajúc počas početných aktivít, v ktorých 2020. Na stredajšom zasadnutí jeden druhému si to mohli popriamo účinkoval, viažuc sa aj za voľbu riaditeľa školy v Kysáči, a tak NRSNM v Starej Pazove osobitne zrieť aj členovia NRSNM), v ktorej vystavil inštitúciu Národnostnej boli schválené plány a programy budú slovenské ustanovizne sídrady výsmechom, čo podnecuje práce na rok 2021 výborov, a to liace v Novom Sade a ubytovacie pre úradné používanie jazyka priestory pre študentov, ktorí sa negatívny obraz o práci NR“. V pokračovaní nasledovala a písma, informovanie, vzdeláva- rozhodnú študovať v Novom Sade. V rámci spoločného bodu prestávka, v rámci ktorej volebná nie, kultúru a tiež plán a program komisia pripravila materiál, a po- práce NRSNM s finančným plánom Mienky a stanoviská NRSNM čletom sa pristúpilo k hlasovaniu. na rok 2021. V pokračovaní boli novia schválili mienky týkajúce Z prítomných 24 členov NRSNM schválené pravidlá na reguláciu sa dokumentov prislúchajúcich 17 členov hlasovalo za odvolanie postupu verejného obstarávania výborom pre vzdelávanie, a to P. Surového z postu podpredsedu v NRSNM a podaná bola infor- mienky na voľbu riaditeľov zákmácia o angažovaní nezávislého ladných škôl (v Kysáči, Kulpíne Národnostnej rady. Ďalšia časť zasadnutia pre- revízora. Členovia NRSNM prero- a Novom Sade) a predškolskej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ustanovizne (v Beočine), sieť verejných ustanovizní základných škôl – na území Obce Báčska Topola, členov školských výborov v Zdravotníckej škole 7. apríla v Novom Sade, ako i stanoviská a odborné posúdenia kvality jednotlivých učebníc. Pod bodom Rôzne členka NRSNM a riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová podala informácie o jednotlivých aktivitách v tejto ustanovizni a najmä výsledkoch rozpočtovej inšpekcie APV, ktorá v Hlase ľudu úradovala až šesť mesiacov, ako aj o iných aktivitách v rámci ustanovizne. Po pracovnej časti zasadnutia, pred ktorým rokovali aj členovia Výkonnej rady, predsedníčka L. Lakatošová vo vyhláške takto zhodnotila 20. zasadnutie NRSNM: „Najdôležitejšie je, že sme odsúhlasili plány, finančné plány a plány a programy práce výborov a NRSNM za rok 2021, bez ktorých by sme nemohli ani pracovať. Na bežný rok je naplánovaných takých 24 miliónov dinárov, takmer 18 miliónov z republiky, z Ministerstva pre ľudské a menšinové práva a takých 6 miliónov z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Chceme veriť, že sa nám tie prostriedky dostanú a sú na úrovni z rozpočtu roku 2019, vzhľadom na zvláštnu situáciu z roku 2020, kde nám bol aj rozpočet zmenšený. Boli sme prinútení zrieknuť sa niektorých aktivít a vypracovať opravný rozpočet. Počítame s tým, že rozpočet na rok 2021 bude na úrovni z roku 2019, lebo hodne toho je naplánované, a veríme, že tie aktivity budú také, na aké sme si zvykli aj doteraz.“

• TÝŽDEŇ •

S MINISTERKOU PRE ĽUDSKÉ A MENŠINOVÉ PRÁVA A SPOLOČENSKÝ DIALÓG GORDANOU ČOMIĆOVOU

Vylúčme neznášanlivosť a mýty Anna Horvátová

elosvetová kultúrna rozmanitosť a medzikultúrny a spoločenský dialóg sa stali hlavnými výzvami globálneho usporiadania založeného na mieri, vzájomnom porozumení a rešpektovaní spoločných hodnôt, akými sú ochrana a podpora ľudských práv. Kultúrne bohatstvo, národnostná viacnárodnosť a rozmanitosť Vojvodiny sú hodnoty, ktorými sa môže hrdiť máloktorá oblasť. Založené sú na normách a hodnotách, akými sú ľudská dôstojnosť, solidarita, tolerancia, sloboda prejavu, rešpektovanie rozmanitosti a medzikultúrny dialóg, ktoré za predpokladu, že sú dodržiavané a podporované, môžu byť inšpiráciou pre svet zajtrajška. Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg, nedávno založené a ako samo pomenovanie hovorí, speje práve k týmto hodnotám. Správnou osobou na správnom mieste, teda na čele tohto ministerstva je Gordana Čomićová, ktorá v rámci svojho pracovného pôsobenia navštívila aj Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny. O dojmoch zo stretnutia a pracovného dohovoru s predsedníčkou NRSNM Libuškou Lakatošovou ministerka Čomićová hovorí: „Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg je nápomocným nástrojom všetkým občanov, pre práce ktorých má bezprostrednú zodpovednosť a záväzky. Osobne som veľmi rada, že vám Slovákom to netreba osobitne vysvetľovať, treba iba zistiť, aké snahy ste vynaložili pri online vzdelávaní, na rozličné aktivity, tiež tie, ktoré mali byť ako pravidelné práce a nebolo ich možné zrealizovať v čase pandemickej situácie. Usilovní, dôkladní, trpezliví, starostliví o svoje národnostné spoločenstvo, vždy pripravení hovoriť o svojich chybách či iných, tiež zdokonaľovať sa, ale i poskytnúť nápomocnú ruku tým, ktorých vedomosti a zručnosti nie sú na takej vyspelej úrovni. Priam je naliehavá požiadavka, aby Slováci mali svojich predstaviteľov na pokrajinskej a národnostnej úrovni vo výkonnej moci, nielen aby sme tým poukázali, že si uctievame • TÝŽDEŇ •

ich odborníkov, ale preto, že je to zákonným záväzkom.“ Čo bolo cieľom vašej návštevy reprezentatívnej inštitúcie Slovákov? „Cieľom návštevy nielen Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ale všetkých národnostných rád na pôde ich pôsobenia je výmena informácií súvisiacich s niekoľkými aktivitami, ktoré na nás čakajú pri nastávajúcom sčítaní obyvateľstva, o prezentovaní národnostných menšín, aj na celonárodnej RTS, nielen prostredníctvom RTV, o nadchádzajúcich voľbách do národnostných rád. My sme tu, aby sme vypočuli návrhy národnostných menšín, následne umožnili realizáciu daných a k tomu zabezpečili nepretržité výmeny informácií medzi všetkými, ktorých povinnosťou je ochrániť práva menšín. Mali sme možnosť posúdiť dva výborné návrhy na organizáciu spoločenských dialógov, najprv o budúcom Akčnom pláne pre národnostné menšiny, s riešením pre budúcnosť, a ten druhý bol o práci lokálnych inštitúcií ochrancu práv občanov a práce Rady pre medzinacionálne vzťahy na lokálnej úrovni; sú to výborné idey, ktoré v priebehu marca spoločne zrealizujeme.“ Ktoré sú priority vášho ministerstva a ako funguje vzhľadom na to, že je najmladšie ministerstvo? „Našou prioritou je budovanie právneho štátu, aby sme vplývali na zmenu správania občanov vo verejných prácach. Práve cez to by sme prispeli k vzniku právneho štátu s kultúrou ľudských a menšinových práv. Naším cieľom je i dôsledné uplatňovanie zákona o národnostných radách na lokálnej úrovni, prispieť k reprezentatívnosti príslušníkov národnostných menšín, ktorá by mala byť samozrejmá, ako i nehatené úradné používanie jazyka a písma národnostnej menšiny žijúcej na danom území. Pri realizácii plánov je však samozrejmý dohovor s inými ministerstvami, aby v rámci svojich kompetencií a politiky prihliadali na menšinové práva. Vytýčili sme si vo svojich plánoch informovať väčšinové obyvateľ-

stvo o dejinách, kultúre, tradícii, ale aj o problémoch národnostných menšín, ktoré Srbsku pridávajú ten zvláštny kolorit, jedinečnosť a zvláštnosť. Prajeme si, aby sme všetci spolu žili, boli rovnakí pred zákonom a už v nijakom prípade nie jedni vedľa druhých, bez dialógu

a bez spoločenského povedomia o rozvoji Srbska, ale svorne jedni s druhými.“ Národnostné rady od vlani pripadli pod kompetencie ministerstva, v čele ktorého sa nachádzate; práve táto skutočnosť prináša nádej, že postavenie národnostných rád do budúcna získa na dôležitosti. „Ľudské a menšinové práva sú na prvý pohľad krehké, ale aj jediné účinné a hodnotové orientácie, ktorými si uctievame naše rozličnosti a odhaľujeme podobnosti. Je to stanovené aj v našej Ústave. Život vo viacnárodnostnom prostredí je svojráznym požehnaním pre každého a my chceme k tomu ešte aj dokázať, že je aj jedným z faktorov rozvoja Srbska. V literatúre väčšinového národa to všetko zhrnie do jedného slova čojstvo, ktoré znamená ochraňuj iných pred sebou – čuvaj druge od sebe. Ľudia sú tu nato, aby medzi sebou vytvorili ľudí, taký život si prajeme pre všetkých nás.“ Ste vynikajúcou političkou, ktorú charakterizujú vlastnosti, že uprednostňujete dialóg, spejete k európskym integráciám Srbska, a v rámci toho k právnemu štátu,

uctievaniu kultúrnych rozličností a ľudských práv, regionálnej spolupráce a k budovaniu mieru. Ako ministerka pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg budete ešte vytrvalejšie a húževnatejšie na tom pracovať? „Jasné, naša ponuka je jednoduchá: poďme meniť naše správanie, dokážeme my to. Pri uplatňovaní všetkých predpisov vymažme vetu: Máme dobré zákony, ale sa neuplatňujú. Zvykne sa povedať, nie je politická vôľa na uplatnenie, a to je vlastne tá samovôľa, ktorou nie sme rovnakí pred zákonom, samovôľa, z ktorej vznikajú nepravdy, stagnácia, nespokojnosť občanov. Máme jasný cieľ – delegitimovať to a spieť k tomu, aby sa samovôľa stala nelegitímnou a zbytočnou. To je náš európsky cieľ.“ Ktoré sú kompetencie vášho ministerstva? „Kompetencie Ministerstva pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg sú prepojené na oblasť rodovej rovnosti a antidiskriminácie v rámci všetkých otázok a, pravdaže, bez vylúčenia Rómov, tiež na predpisy a financovanie pôsobenia národnostných rád, počítajúc činnosť spätú s voľbami členov do národnostných rád. Zodpovedáme tiež za vytvorenie inštitúcie spoločenského dialógu, ako miesta, kde by do jednej miestnosti vstupovali osoby, ktoré sa navzájom neznášajú, majú rozličné postoje a názory, ale všetci my máme povedomie o tom, že je dialóg základným nástrojom a bez rozhovoru o nejakej téme nemôže jestvovať ani rozvoj spoločnosti, existujú iba klebety, ohováranie ľudí, kde sa problémy neriešia, ale dostávajú pod koberec, rozmáhania samovôle, a to všetko na našu škodu, ktorú si sami tým správaním zapríčiníme. Srbsko musí viesť dialóg o všetkom, so všetkými. Aby vôbec bol rozvoj spoločnosti možný, treba hovoriť vo všetkých jazykoch a používať všetky písma, čiže používať svoje zdroje na rozvoj. Hodne času sme stratili na monológy, neznášanlivosť, ilúzie, mýty, popretie reality. Je už načase, aby európsky duch Srbska všetku škodu napravil, aby sme spoločne mali predstavu o budúcnosti Srbska, aby sme chápali, že je Vojvodina stav mysle chápaný v Európe, aby sme o tom a takom prístupe k tolerancii, právnemu štátu a spolunažívaniu hovorili dnes a prežívali to zajtra, buď my, alebo tí, ktorí prichádzajú po nás.“

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Týždeň

7 DNÍ

Pandémia koronavírusu súvisí s klimatickými zmenami Pripravil: Stevan Lenhart

edávne výsledky vedeckých výskumov na Univerzite Cambridge poukazujú na to, že klimatické zmeny možno zohrali kľúčovú úlohu v prenášaní koronavírusu na ľudí. Predpokladá sa, že tento vírus pochádza z netopierov z južnej Ázie, a vedci uzavreli, že zopár desiatok druhov týchto živočíchov sa v dôsledku klimatickej zmeny presťahovalo na územia južnej Číny, Laosu a Mjanmarska, čiže do krajín, v ktorých bol tento druh koronavírusu pôvodne objavený. „Netvrdíme, že pandémia by sa nestala nebyť klimatických zmien, ale tiež nemožno povedať, že zväčšenie počtu netopierov a vírusov pre klimatické zmeny v daných oblastiach nevplývalo, aby sa toto stalo,“ vyhlásil Robert Meyer, vedúci zoologického oddelenia na Univerzite Cambridge. Poznamenal tiež, že klimatické zmeny a ničenie prirodzeného prostredia netopierov v Ázii zapríčinili približovanie sa týchto živočíchov – ktoré sú nositeľmi vírusov – k ľuďom. „Sú to dve strany jednej mince: my prenikáme čoraz hlbšie do ich habitu, ale v tom istom čase klimatická zmena posúva patogény v našom smere,“ povedal vedec z Univerzity Cambridge. * Po zasadnutí krízového štábu pre boj proti šíreniu koronavírusu v Srbsku epidemiológ Dr. Predrag Kon dňa 9. februára vyhlásil, že všetky doterajšie opatrenia zostávajú platné aj naďalej. „Nehovorili sme o žiadnom zjemňovaní opatrení,“ povedal Kon. „Z prehľadu epidemiologickej situácie vidno všeobecnú stabilizáciu, ale zároveň možno, žiaľ, konštatovať aj určité zvýšenie intenzity šírenia vírusu, čo možno súvisí s návratom občanov z lyžiarskych stredísk, ako aj s prítomnosťou nového anglického variantu vírusu.“ Minister zdravotníctva Zlatibor Lončar zdôraznil, že zvýšenie počtu infikovaných je následkom neuctievania opatrení.

www.hl.rs

Povedal tiež, že disciplínou a vakcináciou možno do leta dosiahnuť cieľ a začať kontrolovať vírus. * Lavína, ktorá vznikla po zrútení ľadovca v Himalájach, spadla do rieky a spôsobila bleskové záplavy, ktoré poškodili vodné elektrárne a mosty a zmietli cesty v nedeľu 7. februára v štáte Uttarákhand na severe Indie. Najmenej 15 ľudí zahynulo a v čase vzniku týchto riadkov bolo asi 170 nezvestných, zväčša pracovníkov vodných elektrární. Do veľkej záchrannej operácie sa zapojili tamojšie štátne zásahové skupiny, policajné tímy, vojsko a potápači z námorných síl. Činnosť záchranárov sťažovali členitý terén, nízke teploty, bahno a trosky. Odborníci pripomínajú, že toto nešťastie je následkom globálneho otepľovania, ktoré predstavuje veľké nebezpečenstvo v oblastiach pohorí Himaláje a Hindúkuš, obsahujúcich obrovské zásoby vody, ktorá vteká do desiatich veľkých riek v Ázii. * V posledných týždňoch viaceré európske krajiny stiahli z trhu sezamové semienka z Indie, v ktorých bolo odhalené vysoké množstvo pesticídu etylénoxidu. Dovolený limit tejto látky v sezamových semienkach bol totiž prekročený viac než stonásobne, čo spôsobilo veľký problém, lebo viac ako polovica celkového množstva sezamu dovezeného do Európskej únie pochádza z Indie. Prvú prihlášku sporných semienok podalo Belgicko a následné analýzy ukázali, že kontaminovaný indický sezam je prítomný vo väčšine krajín EÚ. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín uzavrel, že spomenutá kontaminácia predstavuje vážne riziko pre ľudské zdravie a inšpekcie nariadili stiahnutie nebezpečných semienok z obehu. Belehradský denník Politika informoval, že Ministerstvo poľnohospodárstva Srbska na základe laboratórnej analýzy konštatovalo nedovolené množstvo etylénoxidu v zásielke sezamu z Indie, takže na hranici nebol dovolený dovoz 17,8 tony sezamových semienok do našej krajiny.

Informačno-politický týždenník

MINISTERKA PRE ĽUDSKÉ A MENŠINOVÉ PRÁVA A SPOLOČENSKÝ DIALÓG GORDANA ČOMIĆOVÁ NA PRACOVNEJ NÁVŠTEVE V NRSNM

Máme mnoho spoločných tém a výziev Anna Horvátová

árodnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny v pondelok 8. februára navštívila ministerka pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg Gordana Čomićová v sprievode Aleksandry Raškovićovej, šéfky kabinetu, Oleny Papugovej, štátnej tajomníčky pre ľudské a menšinové práva, Ninoslava Jovanovića, štátneho tajomníka pre diskrimináciu a práva národnostných menšín na lokálnej úrovni, a Ivany Antićovej, námestníčky pre národnostné menšiny. V mene hostiteľskej inštitúcie vzácnu návštevu privítala predsedníčka Libuška Lakatošová, ktorá ministerke Čomićovej predstavila podpredsedov NRSNM Dr. Tatianu Vujačićovú, Zlatka Šimáka, tiež predsedov výborov: pre vzdelávanie Janka Kolárika, pre kultúru Annu Čapeľovú, pre úradné používanie jazyka a písma Vladimíra Francistyho a pre informovanie A. Horvátovú, tiež koordinátorku Výboru pre vzdelávanie Svetlanu Zolňanovú. Ministerku Čomićovú charakterizuje aj taká vlastnosť, že uprednostňuje dialóg, tiež speje k európskym integráciám Srbska, kultúre ľudských práv, regionálnej spolupráci, zasadzuje sa o budovanie stabilného mieru a rozvoja tak Srbska, ako i celého regiónu, tiež za rovnoprávnosť žien v rozhodovaní o spoločnej budúcnosti. Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg je tým správnym miestom, ktoré zastupuje, čo sa odzrkadľuje priamo v jej práci. Vystihla to aj predsedníčka Lakatošová v príhovore: „Ministerstvo vzniklo pred takými tromi mesiacmi a my máme možnosť stretnúť sa už po druhýkrát. Dúfam, že naša spolupráca bude na vysokej úrovni ako doteraz a spoločnými silami prekonáme, akže vzniknú • TÝŽDEŇ •

dáke problémy. K tomu nás viaže mnoho tém, o ktorých budeme hovoriť.“ Čomićová v rozhovore zdôraznila, že je mnoho toho, čo môžeme spoločne vykonať v prospech a na zveľadenie slovenskej národnostnej menšiny: „Na no-

– sčítanie obyvateľstva, ktorej sa musíme maximálne a nadovšetko zodpovedne venovať, ktoré sa malo konať v apríli, ale je pre koronavírus odročené na október. Tu je veľmi dôležité, aby sa príslušníci slovenskej národnostnej menšiny vyjadrili správne, aby s

HROMNICE V SELENČI

Aby priateľstvo a spolupráca trvali Siniša Tumbas Loketić, katolícky kňaz v Selenči ianočné obdobie sa končí 2. februára. V tento deň si katolícki veriaci pripomínajú sviatok obetovania Pána – Hromnice. V rímskokatolíckom Kostole Najsvätejšej Trojice v Selenči sa vo večerných hodinách 2. februára slúžila slávnostná svätá omša, na ktorej sa konal obrad posvätenia sviec a liturgia svetla ako symbol očisty. Svätá omša bola veľmi dobrou príležitosťou na umiestnenie právomocí sestry Zdenky do kostola. Totiž svätica, ktorá si vo svojom živote veľa vytr-

predsedníčka Lakatošová a povedala, že Výbor pre kultúru NRSNM finančne podporil aktivity s deťmi, ktoré sa konajú na katolíckej fare. Vyzdvihla zároveň, že záležitosťou Národnostnej rady je i spolupráca s cirkvou. Svätá omša bola skutočne slávnostná. Učiteľka hudobnej kultúry Marína Nosálová nacvičila detský spevácky zbor. Deti svojím spevom obohatili slávenie svätej omše. Farská katechétka Anna Koleková pripravila deti, ktoré prečítali o sviatku. Na svätej omši krásne spieval zbor pod vedením kantora Ferka Gašparovského. Na konci svätej omše pán farár Siniša Tumbas Loketić sa ešte raz poďa-

pela, je teraz uctievaná v kostole. Vďaka biskupovi Jozefovi Halkovi z Bratislavy na stene je nádherné reliéfne zobrazenie sestry Zdenky, ktoré bude duchovnou pomocou všetkým farníkom. Na svätej omši boli prítomní vzácni hostia, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM Anna Čapeľová, riaditeľka školy a predsedníčka Rady MS v Selenči Katarína Vrabčeniaková a predseda Obce Báč Steva Panić, ktorých pán farár Siniša Tumbas Loketić srdečne privítal. Na konci svätej omše sa prítomným veriacim primeranými slovami prihovorila

koval všetkým váženým hosťom, že ochotne prijali pozvanie a prišli na svätú omšu. Vyzdvihol, že jeho želaním je, aby priateľstvo a spolupráca so všetkými hosťami trvala aj naďalej. Po svätej omši priatelenie pokračovalo na fare. Riaditeľka školy príjemne prekvapila pána farára odovzdaním poďakovania za úspešnú spoluprácu medzi rímskokatolíckou farnosťou a ZŠ Jána Kollára v Selenči. Okrem poďakovania pánovi farárovi riaditeľka darovala i umelecký obraz akademického maliara Miška Bolfa, ktorý aj vizuálne svedčí o tejto úspešnej spolupráci. Pán Boh nech v budúcnosti žehná všetky takéto stretnutia!

vembrovom stretnutí s predsedami národnostných rád som zdôraznila, že je toto ministerstvo tu pre vás. Vy teda dávate návrhy, idey, ak sa vyskytne nejaký problém, toto ministerstvo je tu, aby návrh či problém dospel k riešeniu, a to spolu s jediným cieľom – zveľadiť postavenie slovenskej národnostnej menšiny,

samozrejme, aj všetkých menšín. Očakávam, že predstavitelia národnostných menšín určia, o čom si prajú debatovať, čo si prajú konať, a na ministerstve je, aby po vypočutí vašich problémov, návrhov konalo na riešení v prospech národnostných menšín. Pred nami je komplexná úloha

• TÝŽDEŇ •

porozumením privítali aktivistov. Naším plánom je aj aktivovať osobitný televízny kanál, prostredníctvom ktorého sa budeme navzájom zoznamovať, aby sme prekonali tie neznáme o národnostných menšinách. Z tých dôvodov nám je veľmi dôležité vedľa ciest postaviť aj smerovky v jazykoch príslušníkov národnostných

menšín, mapky miest s historickými údajmi, tiež vetrolamy. Keď do Srbska či hociktorého mesta k nám pricestujú návštevníci, prvý dojem bude – tu si občania uctievajú seba a svoju históriu, svojbytnosť, jazyk a tradíciu.“ Foto: Svetluša Hlaváčová

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Týždeň STARÁ PAZOVA

Udelené prestížne uznanie – Cena Samuela Tešedíka 2020 Anna Lešťanová

o zvučke, úryvku zo skladby dolnozemského skladateľa Mr. Jána Nosála Dolná zem sa v Starej Pazove v piatok 5. februára konalo v rámci 9. ročníka odovzdávanie Ceny Samuela Tešedíka. Slávnostného odovzdávania ocenení zaslúžilým učiteľom sa v aule divadelnej sály zúčastnili aj početní hostia, medzi ktorými boli Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Janko Havran, podpredseda Matice slovenskej v Srbsku a člen Výkonnej rady NRSNM, Mária Andrášiková, predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov a zároveň nositeľka Ceny Samuela Tešedíka, Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, Boris Babík, predseda Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova, Dragoslav Bonđi, predseda Výkonného výboru RMS Stará Pazova, Jaroslav Miklovic, nositeľ Ceny Samuela Tešedíka, Mária Kotvášová-Jonášová, nositeľka Pamätného listu Samuela Tešedíka. Česť otvoriť slávnostné zasadnutie venované udeleniu Ceny Samuela Tešedíka mala Svetlana Zolňanová, členka komisie pre udelenie ceny od samotného založenia, ktorá zastupuje Svetové združenie Slovákov v súčinnosti, v rámci ktorého sa udeľuje aj Cena Samuela Tešedíka. Vo svojom príhovore o. i. povedala: „Dovoľte

mi, aby som pri tejto príležitosti Katarína Hrkľová, Katarína Melevzdala hold učiteľskému povolaniu gová-Melichová, Janko Havran, a všetkým tým, ktorí svoj pracovný Ľudmila Šomráková a S. Zolňanová vek venovali výchove mladých sa rozhodla udeliť nasledujúce generácií v duchu slovenského ocenenia: národného povedomia a vštepovali budúcim generáciám do sŕdc reč Pamätný list Samuela Tešedíka starých materí a kultúrnu identitu v roku 2020 získali: svojich starých otcov.“ V pokračo− Felix Chilla z Rumunska za vaní M. Andrášiková, predsedníčka celoživotný prínos a tvorivosť v obASP, skrátka predstavila osobnosť lasti výchovno-vzdelávacej práce Samuela Tešedíka. s deťmi a mládežou v komunitách Cena Samuela Tešedíka sa po zahraničných Slovákov; deviatykrát udeľuje slovenským učiteľom v zahraničí za celoživotné dielo trvalej hodnoty a za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského školstva v zahraničí. Pre Časť poroty pre udelenie ocenení: (zľava) Mária neprajné pod- Andrášiková, Janko Havran a Svetlana Zolňanová mienky zapríčinené pandémiou sa cena nemohla − Jozef Kvasnovský z Chorvátska odovzdať všetkým oceneným na za celoživotný prínos a tvorivosť jednom podujatí, preto je roz- v oblasti výchovno-vzdelávacej hodnuté, aby ocenenia odovzdal práce s deťmi a mládežou v kokaždý zriaďovateľ vo svojom štáte. munitách zahraničných Slovákov; Zriaďovateľmi Ceny Samuela Teše− Štefan Sýkora z Rumunska za díka sú Spoločnosť pre edukáciu celoživotný prínos a tvorivosť v oba kultúru v Nadlaku, Asociácia lasti výchovno-vzdelávacej práce slovenských pedagógov a Čabian- s deťmi a mládežou v komunitách ska organizácia Slovákov. Porota zahraničných Slovákov; v zložení: Edita Pečeňová, Mária − Erika Zemanová Palecsková Andrášiková, Pavel Hlásnik, Mária z Maďarska za prínos a tvorivosť

v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov. Cenu Samuela Tešedíka v roku 2020 získali: − Ivan Miroslav Ambruš z Rumunska za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí; − Ružena Červenská zo Srbska za mimoriadnu voľno-časovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí; − Anna Hrková zo Srbska za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí; − Zuzana Lauková z Maďarska za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú, riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí. Na piatkovej slávnosti v Starej Pazove odovzdali Ceny Samuela Tešedíka oceneným zo Srbska. Vladislava Havranová predniesla laudácio na Ruženu Červenskú, kým Zuzana Lenhartová ozrejmila ocenenie Anny Hrkovej. Ceny laureátkam odovzdali M. Andrášiková a J. Havran, po ktorých sa aj obidve dojímavými slovami prihovorili. K prestížnym medzinárodným učiteľským oceneniam laureátkam srdečne zablahoželala aj predsedníčka NRSNM Lakatošová a vo svojom príhovore poukázala na veľký význam učiteľského povolania vo vzdelávaní a výchove detí.

IVAN KORČOK, MINISTER ZAHRANIČNÝCH VECÍ, V BELEHRADE. V pondelok 8. februára na pracovnej návšteve najvyšších činiteľov Srbska v Belehrade pobudol Ivan Korčok, minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. „Od Srbska ako najväčšej krajiny regiónu západného Balkánu očakávame, že bude dôležitým a spoľahlivým faktorom stability,“ vyjadril sa tak slovenský minister zahraničných vecí na stretnutí so srbským prezidentom Aleksandrom Vučićom v Belehrade. Slovenský minister zahraničných vecí sa zvítal aj so srbským šéfom diplomacie Nikolom Selakovićom (na snímke; zdroj: TASR). ah

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZAMESTNANKYNE STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU OBCE STARÁ PAZOVA

Na návšteve v SOS Detskej dedine Kraljevo Anna Lešťanová

oncom januára odborné zamestnankyne Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova – sociálna pracovníčka Milka Perendijová a pedagogička Mara Gradićová spolu s riaditeľkou ustanovizne Radou Žugićovou navštívili SOS Detskú dedinu Kraljevo. V rámci pracovnej návštevy sa stretli aj s užívateľmi z územia Staropazovskej obce, ktorí sú ubytovaní v SOS Detskej dedine Kraljevo, a udelili im darčeky – mladší dostali bohaté balíky, kým starší a mládežníci šek v hodnote

Z udelenia darčekov

5-tisíc dinárov. Tieto prostriedky sú zabezpečené vďaka Obci Stará Pazova. Návšteva odborných zamestnankýň a riaditeľky staropazovského strediska sa konala s uctievaním všetkých protipandemických opatrení. SOS Detská dedina Kraljevo predstavuje jedinečný koncept starostlivosti o deti bez rodičovskej opatery, ktorá im poskytuje možnosť odrastať v pestúnskych SOS rodinách. V SOS Detskej dedine Kraljevo deťom, o ktoré sa rodičia

z hocijakých dôvodov nemohli starať, je poskytnuté ubytovanie, v ktorom vyrastajú s SOS rodičmi a biologickými a SOS bratmi a sestrami. V SOS rodine deti žijú, kým nedosiahnu individuálnu samostatnosť, aby mohli prejsť do Spoločenstva mladých, ktoré predstavuje druhú fázu dlhodobej starostlivosti, a v nej mladí zostávajú do ukončenia školenia alebo po uschopnenie pre nejaké zo zvolených remesiel. V SOS Detskej dedine Kraljevo sa toho času nachádza 18 detí a mladých z územia Staropazovskej obce, z ktorých sú dvaja študenti. Foto: z archívu strediska

STARÁ PAZOVA

Donácia domu zdravia A. Lešťanová

otaract club Stará Pazova založili v marci 2019 za podpory Rotary clubu Stará Pazova. Tvoria ho mladí talentovaní ľudia rozličných záujmov a vzdelania so spoločným cieľom – byť v službe lokálnemu spoločenstvu a prispievať k jeho rozvoju v oblastiach zdravotníctva, ekológie a vzdelávania. Rotaract club Stará Pazova za sebou má aj prvú úspešne organizovanú

humanitárnu akciu v roku 2021, a tak vďaka členom tohto klubu, v spolupráci s mentorským klubom a dobrodincami, sa do staropazovského Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja na detské oddelenie dostala donácia – lavička na dojčenie pre matky a bábätká. Členovia Rotaract club Stará Pazova na sklonku lanského roka odštartovali s akciou (Udomi teglu, usreći mamu i bebu), v ktorej sa zaoberali omaľovaním téglikov a potom ich predávali. Zozbierané prostriedky z predaja týchto unikátnych fliaš venovali na kúpu tohto nábytku, ktorý sa od začiatku mesiaca nachádza v čakárni poradenskej služby pre novorodencov v detskom dispenzári. Počas odovzdávania tejto donácie

Lavička na dojčenie pre matky a bábätká • ĽUDIA A UDALOSTI •

Členovia Rotaract club Stará Pazova a zdravotníčky domu zdravia

domu zdravia sa v mene klubu prihovorili Miloš Jović, predseda Rotaract club Stará Pazova, a členka Marina Anastasovová. Za donáciu sa poďakovala Dr. Alenka Bojićová, náčelníčka Služby pre zdravotnú ochranu detí, a prízvukovala, že týždenne v rámci poradenskej služby vykonajú prehliadku niekoľko desiatok bábätiek. V uplynulých rokoch aj členovia Rotary clubu Stará Pazova sa usilovali pre dom zdravia zabezpečiť donácie a neraz sa

do humanitárnych programov zapojili i tamojší ochotníci. Člen Rotary clubu Stará Pazova Petar Popov, podnikateľ z Vojky, tentoraz detskému dispenzáru daroval poličku vhodnú do miestností na intervencie. Mladí rotarianci s touto humanitárnou akciou budú pokračovať aj naďalej, aby sa takéto lavičky pre matky a bábätká na dojčenie dostali aj do iných objektov domu zdravia na území Staropazovskej obce.

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Ľudia a udalosti ANKETA S OBČANMI KOVAČICE

Dať sa zaočkovať alebo nie? Olinka Glóziková-Jonášová

vypuknutí pandémie, ide o celkom nové ochorenie, doposiaľ neznáme akcíny proti novému kmeňu a vážne, s ktorým si na začiatku nekoronavírusu Covid-19, ale aj vedeli poradiť ani svetoví špičkoví všeobecne téma akejkoľvek odborníci. Ľudia sú z toho všetkého vakcinácie vyvoláva u ľudí odlišné už dosť pomýlení a trápi ich, či vakcístanoviská. Niektorí na nebola vyvinutá až zastávajú názor, že príliš rýchlo, či je dostasa treba zaočkovať točne otestovaná a či a že je to jediný spôsa po očkovaní môžu sob, ktorým sa môže vyskytnúť neželané zabezpečiť imunita vedľajšie účinky. Na spoločnosti. Iní sú to, aký názor majú na zasa mienky, že sa danú problematiku a očkovať netreba. prečo sa rozhodli dať Vývoj a výroba vak- Juraj Lenhart sa zaočkovať, sme sa cíny proti Covid-19 opýtali spoluobčanov, je snáď najsledovanejším vývojom ktorí sa zmienili aj o samom procese akejkoľvek vakcíny doteraz. Pritom vakcinácie a podelili sa s nami o svoje nemožno nespomenúť aj obrovskú skúsenosti. konkurenciu v oblasti vedeckého JURAJ LENHART, 78 rokov: „Áno, výskumu, ale aj jej relatívne rýchle bol som sa zaočkovať proti koronavíobjavenie a pustenie do prevádzky, rusu. Myslím si, že je to jedna z metód keďže ako informovala WHO po v medicíne, na ktorú sa dá spoľahnúť

tej mienky, že treba využiť šancu a možnosť tohto druhu ochrany. Jedine takým spôsobom môžeme ukončiť globálnu pandémiu a získať takmer za posledných 100 rokov. imunitu spoločnosti. Moje skúsenosti Príjemne som prekvapený, ako zatiaľ z očkovania sú pozitívne. Prihlásila prebieha očkovanie v našej krajine. som sa a už na druhý deň ma obozS manželkou sme sa prihlásili v je- námili s časom očkovania. Prijala som vakcínu výrobcu den deň a už na tretí Sinofarm z Čínskej ľusme boli zaočkovaní. dovej republiky. Zatiaľ Máme však vekovú som nepocítila žiadne prednosť, čiže patríme neželané následky a o do skupiny prioritných tri týždne mám podstúobčanov. Generálne piť revakcináciu.“ som spokojný so Imunizáciu obyvasamotným priebeteľov z územia Obce hom vakcinácie. Po Kovačica má na starosti vyplnení dotazníka a Snežana Magduová koordinátorka vakcinálekárskom vyšetrení sme podstúpili vakcináciu. Zatiaľ cie Dr. Svetlana Gavrilovićová, pediatsme neželané následky nepocítili a rička v dome zdravia v Kovačici, ktorá dúfame, že tak aj zostane. Odporučil podotkla, že od minulého týždňa by som všetkým dať sa zaočkovať.“ štartovala aj revakcinácia zdravotSNEŽANA MAGDUOVÁ, 40 rokov: níckych pracovníkov, čiže tých, ktorí „Hneď po vypuknutí pandémie som medzi prvými v obci dostali vakcínu. zastávala názor, že sa dám zaočkovať, Doposiaľ do Obce Kovačica distrinakoľko bude spustená vakcína proti buovali dve vakcíny – Pfizerovu novému koronavírusu Covid-19. Som a Sinofarm, tzv. čínsku vakcínu.

PODPORA PRVÁKOM V GYMNÁZIU JÁNA KOLLÁRA

Vítaná je každá podpora Anna Horvátová

čase všeobecného nezáujmu, keď vyplávali (ne)hodnoty, a v snahe zvýšiť záujem detí o všeobecný gymnaziálny odbor, vlani pred zápisom do stredných škôl a po vzhliadnutí situácie spoločne vystúpili predstavitelia Obce Báčsky Petrovec a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny s jasným cieľom, aby sa čím viac detí zapísalo do Gymnázia Jána Kollára, jediného slovenského s vyše storočnou tradíciou, z ktorého sa zrodilo mnoho významných a úspešných osôb v slovenskom kultúrnom, jazykovom a spoločenskom poli pôsobenia. Vedomí si tiež skutočnosti, že v dnešných krízových časoch každá pomoc príde vhod, na návrh vtedajšieho predsedu Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Dr. Jána Šuľana sa obecné vedenie rozhodlo podporiť prvákov v gymnáziu. Stalo sa to prvýkrát v roku 2020, že obec vyšla v ústrety rodičom prvákov, ktorých deti si zvolili vyučovanie na gymnáziu, a vyčlenila finančné prostriedky z rozpočtu obce na podporu žiakov

www.hl.rs

a ako pomoc rodičom. Pre prvákov pripravili peňažnú podporu vo výške 7 000 din., ktorú im na účet rodiča vložili vlani v decembri, a následne poukážku.

ným žiakom, lebo využijú účelovo. Udelených bolo 68 hodnotných poukážok, ktoré predsedníčka obce Jasna Šprochová odovzdala riaditeľke gymnázia Jarmile Vrbovskej.

jom príhovore vyzdvihla: „Petrovské gymnázium je pre našu obec a pre vojvodinských Slovákov veľmi významné. Som rada, že ste tu v takomto peknom počte, čo si lokálna samospráva veľmi cení. Na tieto účely ešte vlani v septembri boli vyčlenené prostriedky, aj napriek veľmi zložitej situácii spôsobenej koronavírusom. Ani vaši rodičia

Bezpečnostné opatrenia dodržiavali, ale spoločnú fotografiu na pamiatku s hosťami z príležitosti udeľovania podpory si nenechali ujsť

Keď sa druhý školský polrok už rozbehol, v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára 5. februára udelili gymnazistom aj tú druhú časť, tentoraz to bola poukážka peňažnej hodnoty vyše 4-tisíc na kúpu športového vybavenia, ktorá príde vhod aj rodičom, aj samot-

Informačno-politický týždenník

Pri odovzdávaní riaditeľka okrem predsedníčky Šprochovej privítala aj predsedu Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Jána Jovankoviča, podpredsedu ZO Dr. Jána Šuľana a podpredsedníčku NRSNM Dr. Tatianu Vujačićovú. Predsedníčka Šprochová vo svo-

to nemajú ľahké, a preto sme sa rozhodli na takýto krok – podporiť finančne všetkých prvákov. V spoločnom záujme nám je otvoriť buď informatický, alebo elektrotechnický odbor. Je to v záujme našej slovenskej menšiny, lokálnej samosprávy a gymnázia.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

OBEC BáČSKY PETROVEC

Pandemická krivka Jaroslav Čiep

o začiatku šírenia celosvetovej pandémie koronavírusu Covid-19 Obec Báčsky Petrovec bola na chvoste dianí a rizika chytľavej choroby. Od začiatku minulého roka a aj po vyhlásení núdzového stavu na území celej krajiny a zavretí inštitúcií a podujatí, kde sa hromadne zoskupuje ľud, situácia v Báčskopetrovskej obci akoby nejakým zázrakom nebola taká povážlivá. Ubehla v takom prajnom stave celá jar, potom celé leto a aj časť jesene. V tom čase sa len ojedinele

vid-19, situácia v Báčskopetrovskej obci sa rapídne zhoršovala a jesenná zdravotná situácia mala drastickejší dosah aj v osídlených mestách obce. Postupne sa vydávali aj prísnejšie zdravotné a sociálne opatrenia ohľadom koronavírusu a s príchodom decembra vyhlásili mimoriadnu situáciu na území Obce Báčsky Petrovec z dôvodu vzniku živelnej pohromy šírenia nákazlivého ochorenia COVID-19 vyvolaného vírusom SARS-Cov-2 na území obce. Počet registrovaných infikovaných občanov tejto obce podľa

Príprava na očkovanie

vyskytli registrované osoby v tejto obci, ktoré aj testom mali potvrdenú prítomnosť tejto choroby. Až keď prišla, ako tomu hovoria odborníci, tretia vlna vírusu Co-

údajov z Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny 10. novembra bol 20 občanov a aktívnych prípadov bolo 7. Potom tie správy boli čoraz neprajnejšie a počet

Pre neprajné počasie na nádvorí domu zdravia postavili aj stan

aktívnych prípadov narastal a do konca novembra sa zväčšil na 40 registrovaných infikovaných osôb. V decembri to potom pokračovalo rapídnejším tempom: napr. už v prvom týždni bolo 191 a na sklonku roka až 276 aktívnych prípadov. V novom roku 2021 prvá správa evidovala 277 prípadov (4. 1.), ale nasledujúceho dňa (5. 1.) iba 132, o týždeň neskôr sa ten počet zmenšil na 106 (14. 1.), a potom zase narastal, ale iba postupne – 107 (18. 1.), 116 (19. 1.), aby sa už 20. januára tá krivka uchyľovala nadol – 82 prípadov, a potom zase trochu šla na hore 86 (22. 1.), 90 (25. 1.). Nový zvrat nastal po 27. januári, kedy evidujú len 46 aktívnych prípadov a potom 47 (29. 1.), 48 (1. 2.), 47 (2. 2.), 49 (3. a 4. 2.) a 26 (8. 2.). V tejto poslednej správe nachádzame údaj, že od začiatku epidémie do toho dňa na území Báčskopetrovskej obce úhrnne bolo 493 registrovaných prípadov

tohto ochorenia a incidencia (počet novoochorených) je 3 882,8 na 100 000 obyvateľov. V rámci boja s pandémiou sa začalo aj očkovanie. Tak sme 18. januára 2021 zachytili oznámenie o imunizácii, v ktorom sa uvádzalo, že na území Obce Báčsky Petrovec bude otvorený jeden punkt pre masovú imunizáciu, a to v Dome zdravia Báčsky Petrovec v Báčskom Petrovci. V správe nasledovalo aj zdôvodnenie, že v tomto objekte v rámci služby všeobecného lekárstva sú určené miestnosti bývalej pohotovosti. Vedľa miestnosti, v ktorej sa bude konať očkovanie, sa nachádza miestnosť, ktorá sa používa na terapie a je vybavená dvoma posteľami, EKG prístrojom a protišokovými komponentmi a spĺňa podmienky na poskytovanie lekárskej pomoci v prípade nežiaducich účinkov. Hneď potom sa začalo s očkovaním občanov, predovšetkým vakcínou z Číny.

ŠTIPENDIÁ PRE NAJÚSPEŠNEJŠÍCH ŠTUDENTOV. Najúspešnejším študentom z územia Obce Šíd v školskom roku 2021/2022 udelia štipendiá v sume 7 500 dinárov. Väčšina z nich sa školí na fakultách univerzít v Novom Sade a Belehrade. Podmienkou na získanie štipendia pre študentov prvého ročníka je výborný prospech počas stredoškolského vzdelávania. Keď ide o študentov druhého, tretieho a štvrtého ročníka fakúlt, podmienkou na získanie štipendií je, aby predchádzajúce ročníky štúdií ukončili so známkou 9. Najúspešnejším študentom z Obce Šíd zmluvy odovzdal predseda obce Zoran Semenović. Podľa jeho slov v budúcom roku budú nové, prajnejšie podmienky pre študentov, takže dúfajú, že sa o túto finančnú pomoc bude uchádzať väčší počet študentov a aj suma bude o niečo vyššia. Predseda Semenović blahoželal študentom k úspechu počas školenia a vyjadril nádej, že sa po ukončení vysokoškolského vzdelania vrátia do Šídu, lebo budúcnosť patrí mladým. Žiadosť o štipendium toho roku podalo 58 študentov, kým podmienky splnilo 47. Štipendiá iste prídu vhod na výdavky pri vysokoškolskom vzdelávaní mladých občanov tejto obce. B. Dierčanová • ĽUDIA A UDALOSTI •

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Ľudia a udalosti ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Osemnásťročný spolok a staronová predsedníčka Katarína Gažová

o štvrtok 4. februára zasadala Správna rada v rozšírenom zložení Spolku kulpínskych žien, a to práve v deň, keď pred 18 rokmi bol terajší spolok založený. V rámci náplne slávnostného výročného zasadnutia bola aj voľba predsedníčky a pokladníčky spolku. Predsedníčka Katarína Zorňanová vysvetlila, že sa stretli osláviť výročie v užšom kruhu tak ako je to teraz dovolené. Na úvod pripomenula, že spolok tohto roku má štyri jubileá okrem spomenutého 18. výročia spolku, je to aj 18. výročie tortiády, 15 rokov podujatia Svadba voľakedy a dnes a 15 rokov družby s bratskou Riečkou. Vzhľadom na to, že toto bolo prvé tohtoročné zasadnutie spolkárok, predsedníčka vyzvala prítomné členky, aby si minútkou ticha uctili spomienku na dlhoročnú spolkárku Marienu Struhárikovú, ktorá vlani umrela. Správu o minuloročnej práci a finančnú správu podala Katarína Zorňanová. Vlani spolok bol činný,

koľko to bolo možné v mimoriadnej situácii. Usporiadali šesť dielní výroby svadobnej party. Po výročnom zasadnutí, ktoré bolo začiatkom februára, už v marci mali návštevu televízie z Belehradu, keď obliekali mladuchu do tradičného kroja a pre-

tom nekonali až do konca júla, keď sa kulpínske ženy začali opäť stretávať. Dokončovali partu, plánovali a pripravovali sa na tradičné podujatie Svadba voľakedy a dnes, keďže im Úrad pre Slovákov v zahraničí schválil tri projekty. Z toho dva realizovali

Členky Spolku kulpínskych žien na slávnostnom zasadnutí z príležitosti osemnásteho výročia spolku

zentovali prácu spolku a prostredie Kulpín. To bola posledná aktivita pred vyhlásením núdzového stavu v Srbsku. Stretnutia spolkárok sa po-

a tretí zrušili v dôsledku pandémie v našom štáte. Prvý projekt bol počítačová výbava pre potreby spolku, keď si medziiným zakúpili laptop.

PEKNÉ SPRÁVY Z VOJLOVICE

Názvy ulíc v troch jazykoch Vladimír Hudec

ojlovičanov na sklonku minulého roku potešili dve pekné udalosti. Jedna je tá, že lokálna samospráva vyčlenila prostriedky na asfaltovanie chodníkov vo vojlovickom parku, čoho sa Vojlovičania dávno dožadovali. Pritom odstránili tehličky, ktoré po rokoch používania boli v zlom stave. Inak tento park, v ktorom sa vedľa seba nachádzajú kostoly slovenského evanjelického cirkevného zboru a cirkevného zboru Kresťanskej reformovanej cirkvi, z iniciatívy týchto dvoch zborov a z príležitosti osláv 500 rokov reformácie pred tromi rokmi dostal pomenovanie Park reformácie. Priestor medzi Spoljnostarčevačkou a Jánošíkovou ulicou, na ktorom sa park nachá-

www.hl.rs

dza a kde sa nachádza aj farský úrad vo Vojlovici úradný jazyk bol srbvojlovického cirkevného zboru, aj ský, maďarský a slovenský. Novým miestnosti tamojšieho MOMS, sa Štatútom mesta Pančevo z roku naďalej menuje Námestie vojvo- 2008 do úradného používania na dinských brigád. Ďalšia udalosť, ktorá potešila, sú tabule s názvami ulíc vypísané v troch jazykoch – v srbskom, maďarskom a slovenskom, čo, ako sa dozvedáme od najstarších Vojlovičanov, nikdy nebolo, napriek tomu, že slovenský a aj maďarský jazyk do roku 1993 boli úradnými jazykmi na území celej obce. Vtedy však obecné vrchnosti Názvy ulíc v troch jazykoch – prvýkrát v súlade so zákonom za úrad- v dejinách ný jazyk a písmo vyhlásili iba srbský a cyriliku, a jazyky a písma území celého mesta znovu uviedli národnostných menšín zostali úrad- rumunský a maďarský, a macedónné iba v miestnych spoločenstvách, sky a slovenský nielenže neuviedli v ktorých tie menšiny žijú. Konkrétne do úradného používania na území

Informačno-politický týždenník

Druhý projekt bola svadba, ktorú nebolo možné realizovať ako doteraz, takže bola podelená na tri menšie segmenty. Prvým bolo skladanie výbavy mladuchy a príprava mladomanželskej izby v miestnostiach spolku. Potom usporiadali svadobný sprievod centrom Kulpína a k tomu tortiádu a humanitárny bazár na nádvorí dnešného trhoviska. Treťou časťou svadby boli miešačky, volačky a prišívačky, kde sa aktívne zúčastnila aj mládež z KUS Zvolen Kulpín. Spomenuté časti svadby realizovali v septembri a v októbri. Do konca roka mali ešte niekoľko aktivít. Projekt, ktorý sa nemohol realizovať, bol odchod na súťaž do Riečky. Aj napriek nepriaznivému roku spolkárky vyjadrili spokojnosť s minuloročnou činnosťou a aj hospodárenie spolku bolo pozitívne. Na tento rok sa spolkárky mienia sústrediť na tri projekty: Svadbu voľakedy a dnes, ak sa bude dať realizovať, potom dielňu, na ktorej by spolkárky zaúčali účastníčky do postupu prípravy šlingeriek (škrobenia, žehlenia). Tretí projekt je príprava a vydanie publikácie k 15. výročiu Svadby. Vo volebnej časti zasadnutia jednohlasne za predsedníčku zvolili doterajšiu predsedníčku Katarínu Zorňanovú a za pokladníčku Máriu Skalickú. Po skončení výročného stretnutia nasledovalo družné posedenie v miestnostiach spolku. mesta, ale ho vyhostili aj z Vojlovice. Dôvod našli v spomínanom zákone z deväťdesiatych rokov, ktorým je určené, že jazyk menšiny môže byť vyhlásený za úradný na území MS, ak v nej žije najmenej 25 percent príslušníkov danej menšiny. Nuž a vo Vojlovici žije iba trochu viac ako 800 Slovákov (v celom Pančeve zo 1 500) a nespĺňajú túto podmienku. Vojlovickí Slováci vtedy protestovali, s nimi sa solidarizovali aj ich susedovci Maďari, ale sa nič podstatne nezmenilo. Medzičasom lokálna samospráva chcela postaviť tabule s názvami ulíc v srbskom a maďarskom jazyku, ale miestne spoločenstvo s tým nesúhlasilo a trvalo na tom, aby na tabuliach písalo aj po slovensky. Konečne lokálna samospráva vyhovela týmto požiadavkám, vykonala tzv. pozitívnu diskrimináciu, tabule vypísala v troch jazykoch a v súlade s tým dala vyrobiť tabule, ktoré na sklonku minulého roku aj postavili. Foto: A. Kulíková • ĽUDIA A UDALOSTI •

Kultúra VÝSTAVA MICHALA ĎUROVKU V ZREŇANINE

Programovanie farebných pocitov Elena Šranková

o Výstavnom salóne Kultúrneho centra Zreňaninu vo štvrtok 4. februára otvorili samostatnú výstavu Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča, ktorý patrí medzi najaktívnejších slovenských vojvodinských výtvarníkov. Na výstave pomenovanej Programovanie farebných pocitov je 30 olejomalieb rôznych formátov a ide o výber z abstraktného cyklu jeho diel, ktoré vznikali za posledných 15 rokov. Počet prítomných na vernisáži v KC Zreňaninu bol v dôsledku epidemiologickej situácie obmedzený. Avšak otvorenie výstavy prostredníctvom online prenosu sledovalo aj širšie obecenstvo a nahrávku z vernisáže, ako i rozhovory po nej si možno pozrieť na YouTube kanáli zreňaninského KC. Vystavujúci kysáčsky akademický maliar po vernisáži vyhlásil, že ide o cyklus obrazov, ktoré sú denníkom jeho citov. „Je to jedinečný tanec farieb, pohybov, rôznych tvarov, ktoré

niektorí ľudia môžu vidieť jedným spôsobom a iní druhým alebo tretím. Najviac mi záleží na tom, aby

Akademický maliar Branko Đukić si na otvorení výstavy spomenul na chvíle, keď s Michalom Ďurovkom

Kolegovia z akadémie: (zľava) Branko Đukić, Michal Ďurovka a Rajna Krulj

som farbami a tvarmi zanechal niečo pozitívne, pekné, optimistické, niečo, čo si ľudia predstavujú, o čom snívajú. Môžu to byť rébusy tanca alebo báječné mapy a koniec koncov aj dramatické situácie.“

začali študovať na Akadémii umení v Novom Sade. Konštatoval, že profesori už na štarte štúdií mali najpozitívnejšiu mienku o študentovi Ďurovkovi, ale sa v jeho tvorbe odvtedy mnoho toho zmenilo.

Predsa Michala, podľa slov Đukića, aj naďalej krášli nespútanosť a úprimnosť v prejave. Akademická maliarka Rajna Krulj, tiež kolegyňa z fakulty, vystavené obrazy ohodnotila ako koloristickú maliarsku pochúťku. „Napriek názvu, ktorý výstava má, pomenovala by som ju Prísne kontrolované oblaky naháňané intelektuálnym vetrom.“ Výtvarný kritik Lazar Simonović sa o opuse a vôbec tvorbe Michala Ďurovku zmienil vyberanými slovami a konštatoval, že sú jej atribútmi bezkonkurenčná dôslednosť, ktorá sa dostala na úroveň takmer „vedeckého prístroja“ a je podložená premyslenosťou, posunom a nakoniec realizovaním obrazu. Z príležitosti vernisáže vydali primeraný katalóg, z ktorého sa okrem iného dozvedáme, že Michal Ďurovka doteraz vystavoval na 31 samostatných a 99 kolektívnych výstavách v krajine a v zahraničí. V Zreňanine samostatne vystavuje po prvýkrát. Výstava bude otvorená do 3. marca každý deň do 21. hodiny. Foto: J. Ďurovka

VÝSTAVA V GALÉRII SULUV

Umelci prepojení rodinným vzťahom Danuška Berediová-Banovićová

médiom vyjadrovania, ale aj tým intímnejším a silnejším vzťahom – rodinným vzťahom otca a dcéry, ktorý sa odráža v ich tvorbe. Strediskom záujmu tohto projektu je práve ten vzťah, ktorý je vnímaný

ýstava Aleny a Jozefa Klátikovcov pod názvom 1 + 1 Náznaky bola otvorená v pondelok 8. februára v galérii Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV) v Novom Sade. Toto je ich tretia spoločná výstava a bude otvorená do 26. februára. Tretia výstava Aleny a Jozefa Klátikovcov Výtvarný projekt 1 + 1 Náznaky zastupuje zámery dvoch v oblasti výtvarného výrazu, vlastne umelcov, ktorí sú prepojení nie iba vzájomnej korešpondencie diel, spoločnou myšlienkou, senzibilitou, z ktorého je jeden v dospelom • KULTÚRA •

veku svojej tvorby, kým je druhý na začiatku. Ustanovený a istý výraz Jozefa Klátika možno vidieť v jeho abstraktnej forme predstaveného na trojdimenzionálnych plátnach. Na

dynamických kompozícií vyznačuje zdôrazneným geometrickým členením zlomených koloristických povrchov, ktoré zároveň predstavujú kontinuitu, ako aj diskontinuitu prísnych a pevných čiar. Alena Klátiková sa vo svojom najnovšom cykle prác tiež rozhodla pre médium obrazu, ktoré sa prelína do oblasti trojdimenzionality. Používajúc dynamizmus prerušovanej formy, ona sa pokúša zobraziť prerušovaný proces Strediskom záujmu tohto projektu je práve myšlienkového toku, komplexnosť dráhy rodinný vzťah jednej myšlienky. webovej stránke SULUV sa o výstave Obaja autori zobrazujú vlastné okrem iného uvádza, že sa čistota tušenie, ktoré sú predznamenané Jozefových zmierených, ale aj ticho v týchto abstraktných formách. 7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Ľudia a udalosti Z KULPÍNSKEJ MATRIKY

Iba dvadsať novorodencov Katarína Gažová

ni štatistika demografických údajov za minulý rok nepotešuje. Aj vlani v Kulpíne bolo menej narodených ako zosnulých. Ani počtom uzavretých manželstiev sa nemožno veľmi pochváliť. Údaje z matrík Kulpína nám poskytla matrikárka Mária Kováčová-Kyseľová. Do matriky narodených v Kulpíne boli v roku 2020 zapísané 4 novorodeniatka. Ide o zápisy narodených v zahraničí a rodičia si potom žiadali prípis do domácej matriky. Všetky 4 deti boli narodené v Bratislave: traja chlapčekovia a jedno dievčatko. Rodičom Kulpínčanom sa vlani narodilo 20 ratolestí. Prax je taká, že sa detičky rodia v pôrodnici v Novom Sade a tam ich aj zapisujú do matriky narodených. Do Kulpína vlani pribudlo 7 dievčat, ktorým rodičia vybrali tieto mená: Liliana, Nika, Abigael, Laura, Ines, Monika, Anastasia. Chlapčekov bolo o niečo viac, teda 13, a ich mená sú: Ján, Rastislav, Dávid, Đorđe, Vasilije, Mihajlo, Kristián, Roman, Marek, Aleksej. Traja chlapci dostali meno

Luka. Ako vidieť, tradičné mená pre novorodencov sú zriedkavosťou. Vlani v matrike sobášených matrikárka má 9 zápisov. Z toho sa jeden pár sobášil v zahraničí – na Slovensku a osem v Kulpíne. Keď ide

zo susedného Báčskeho Petrovca. V jednom prípade ženích z Kulpína a nevesta z Petrovca a tiež jeden pár ženích z Hložian a nevesta z Báčskeho Petrovca. „Počet sobášov vykonaných v Kulpíne sa už pár

V kulpínskej škôlke medzi veselými ratolesťami: kiežby sa ich v Kulpíne rodilo viac

o štruktúru snúbencov, ktorí uzavreli manželstvo v Kulpíne: 2 páry boli čisto kulpínske, pri 2 pároch ženích bol z Kulpína a nevesta z Nového Sadu a pri 2 pároch novomanželov nevesta bola Kulpínčanka a ženích

rokov zmenšuje. Zmenili sa svadby a potom i prostredie, kde sa páry sobášia. Teraz už takmer nemáme páry, ktoré s Kulpínom nemajú súvis a ktoré sa prichádzali do Kulpína iba sobášiť v kaštieli,“ vysvetlila

matrikárka. Priemerný vek ženíchov vlani bol 28 rokov – najmladší mal 24 rokov – a priemerný vek dievčin vstupujúcich do manželstva 25 rokov – najmladšia mala 19 rokov. Údaje z matriky zosnulých sú za posledné roky najpočetnejšie, čo je negatívnym ukazovateľom, kam speje demografická štruktúra obyvateľstva. V roku 2020 v matrike zosnulých bolo 22 zápisov, z čoho jeden Kulpínčan zomrel na Slovensku a jedna Kulpínčanka v Nemecku. „Z komunálneho podniku Progres som dostala údaj, že v Kulpíne bolo vlani 33 pohrebov, čo znamená, že ešte 13 Kulpínčanov zomrelo v okolitých nemocniciach alebo v domovoch pre starších,“ ozrejmila Mária Kováčová-Kyseľová. Zo zapísaných v kulpínskej matrike zosnulých je 10 mužov a 12 žien. Priemerný vek bol 77 rokov. Pre mužov 74,5 a pre ženy 79 rokov. Najstaršia vlani zosnulá žena v Kulpíne bola Katarína Levárska a dožila sa 92 rokov a najmladšia Katarína Rauzová, ktorá mala 57 rokov. Najstarší muž, ktorý zomrel v minulom roku, mal 97 rokov, a bol to zároveň i najstarší Kulpínčan – Pavel Čelovský a najmladší zosnulý Aleksandar Zavaroš mal iba 21 rokov. Foto: z archívu PU Včielka Kulpín

HLOŽIANSKA MATRIKA ZA ROK 2020

Žiadne výrazné odchýlky Miroslav Pap

a začiatku roka, ako je to zvykom, sa robí demografický prieskum v našich slovenských prostrediach. Mapujú sa počty, ktoré však nie vždy sú veľmi povzbudzujúce. V niektorých sú alarmujúce, z druhej strany sú aj také prostredia, ktoré sa ešte nemusia strachovať o svoju existenciu. Demografická krivka v Hložanoch určite patrí k tej druhej skupine prostredí. Treba však skonštatovať, že ide o jedno z etnicky najčistejších prostredí, ktoré je schopné etnickej a kultúrnej reprodukcie. O tom svedčí aj fakt, že tu v roku 2011, keď bolo posledné sčítanie obyvateľstva, žilo 2 283 obyvateľov, z čoho bolo až 1 985 Slovákov, čo v prepočte vynáša 87 percent. Rok 2020 bol v porovnaní s tými

www.hl.rs

predošlými všeobecne priemerný, čiže neudiali sa žiadne výrazné demografické premeny. Narodilo sa tu spolu 21 detí. Zaujímavosťou je, že z toho počtu až 17 bolo chlapcov a iba 4 dievčatá. Tento počet je však povzbudzujúci, lebo sa v roku 2019 narodilo úhrnne 17 detí, z čoho bolo 12 chlapcov a 5 dievčat. V evanjelickom cirkevnom zbore bolo pokrstených spolu 8 detí. Zaujímavosťou je, že sa do matriky v miestnej kancelárii zapisujú aj deti Hložančanov, ktorí žijú v zahraničí. V minulom roku boli do tohto zoznamu zapísané 3 deti. Čo sa týka mien detí, v roku 2020 dominovali prevažne už počuté mená, kým v roku 2019 to boli aj menej frekventované ženské mená, ako sú Nera, Tara či Stella. Konfirmáciu vlani absolvovalo spolu 17 konfirmandov. Tento počet je však dvakrát väčší od toho z roku 2019.

Informačno-politický týždenník

Počet sobášov bol tiež na pozoruhodnej úrovni. Podľa údajov z miestnej kancelárie sobášov bolo spolu 15, pričom sa v evanjelickom cirkevnom zbore sobášili iba tri páry, na rozdiel od roku 2019, keď ich bolo 7. Treba však skonštatovať, že mnohé sobáše boli odložené pre prítomnosť koronavírusu. Žiaľ, tie najvyššie čísla sú práve pri počtoch zosnulých, čo naznačuje, že je mortalita omnoho výraznejšia od natality. V Hložanoch v minulom roku bolo pochovaných 34 zosnulých, rovnako ako aj v roku 2019. Najstaršou zosnulou bola Anna Chlpková, ktorá sa dožila 93 rokov. Aktuálny rok, v ktorom je po desiatich rokoch naplánované sčítanie obyvateľstva, prinesie údaje možno nie veľmi prajné. V každom prípade ani tie nebudú stopercentne relevantné, keďže mnohí

Mladomanželia Emil a Daniela Čipkárovci z Hložian (foto: z archívu rodiny Čipkárovej)

Hložančania žijúci v zahraničí sa ešte stále hlásia ako obyvatelia tejto dediny. Isté je však, že Hložany aj tak nebudú patriť k tým ohrozeným prostrediam so slovenským obyvateľstvom, v ktorých sa ročne narodí jednociferný počet detí. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ÚDAJE Z MATRIČNÉHO ÚRADU V PADINE

Po dlhých rokoch sa v Padine narodili trojčatá Olinka Glóziková-Jonášová

o padinskej matriky narodených v roku 2020 je zapísaných 48 detí, čo je o 5 menej v porovnaní s rokom 2019. Z detí, ktoré sa narodili v Novom Sade, Belehrade, Pančeve, Zreňanine, ale aj v zahraničí (Slovensko, Nemecko, Rusko a Česko), je 28 chlapcov a 20 dievčat. Z chlapčenských mien do matriky narodených zapísané sú tieto mená: Viktor, Mateja, Aleks, Lav Aldo, Vladimír, Leo, Igor, Aleksej, Viliam, Julián, Janko, Jakub, Filip, Mihajlo, Tadija, Tomáš, Maximus, Dylan, Albert, Marek, Tadej, Štefan, Miroslav, Boris, Dávid a Filip Luis, a z dievčenských: Iva, Mariana, Anita, Simona, Una, Mirka, Martina, Dmitra, Natália, Vierka, Iva, Daša, Anabela, Dina, Tara, Lenka, Natali, Vanesa, Andrea a Jana.

Anita a Vladimír Hlavatovci si osudové áno povedali 1. augusta 2020

Podľa mesiacov sa bábätká rodili takto: v januári 6, vo februári 4, v marci a apríli po 2, v máji 7, v júni 3, v júli 4, v auguste 5, v septembri

3, v októbri 6, v novembri 2 a v decembri 4 novorodeniatka. V roku 2020 sa v rodine Petrášovej, Miroslavovi a Anne, narodili trojičky Janko, Jakub a Mirka. Do padinskej matriky zosnulých v roku 2020 je zapísaných 88 osôb – 44 mužov a 44 žien, čo je o 19 ľudí viac v porovnaní s rokom 2019. Traja Padinčania zomreli v zahraničí – v Nemecku, vo Francúzsku a v Rakúsku, 28 Padinčanov zomrelo v Belehrade, Pančeve, Kovine, vo Vršci, v Kovačici a Melenciach. V januári, apríli a júli zomrelo po 8 osôb, vo februári a marci po 4, v máji, septembri a októbri po 7, v júni a auguste po 5, v novembri 10 a v decembri 15 osôb. V roku 2020 najstarší zosnulý v Padine bol Martin Bílek, narodený 24. novembra 1919 v Padine a najstaršia zosnulá Padinčanka

POĽNOHOSPODÁRI KULPÍNA

Najviac bude kukurice Katarína Gažová

tomto období koncom januára a vo februári dlhé zimné večery poľnohospodári často trávili na edukačných prednáškach. Boli to osožné stretnutia, keď sa oboznamovali so sortimentom semenného osiva, ktoré sa im ponúka na trhu. Za pomoci rád odborníkov sa mohli rozhodovať, ktoré odrody by im najviac vyhovovalo pestovať v nastávajúcej poľnohospodárskej sezóne. Vtedy si mohli podebatovať, poradiť sa a potom si robiť vlastný osevný plán. Žiaľ, v dôsledku situácie s koronavírusom prednášky pre poľnohospodárov v Kulpíne, ktoré zvyčajne boli v reštaurácii Lipa, tohto roku nebudú. Vlani poľnohospodári Kulpína pestovali hlavne sóju, kukuricu a tiež cukrovú repu, ktorá solídne zarodila. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Dalo sa to očakávať, lebo kukurica má dobré výnosy a cena je tiež dobrá. Jediné, s čím sa teraz na začiatku prípravy na nadchádzajúcu poľnohospodársku sezónu musíme popasovať, je nedostatok osiva kukurice, ktorý vznikol následkom toho, že vlani bolo vyprodukované málo semennej kukurice, takže aj veľké kompánie zápasia s nedostatkom. V snahe nájsť náhradné Z jednej z prednášok pre poľnohospodárov riešenie pre nav Kulpíne v minulých rokoch šich poľnohospodárov budeme sa najviac bude pestovať v kulpín- im ponúkať aj osivo zahraničných skom chotári a širšie. výrobcov. Vyskúšali sme naprí„Záujem našich poľnohospo- klad osivo kukurice z Francúzska dárov o osivo kukurice je výrazný. a boli sme s úrodou spokojní, takže V tomto roku podľa slov predsedu Klubu poľnohospodárov Kulpína Milana Popovického poľnohospodári prejavujú najväčší záujem o kukuricu, teda kukurica

bola Anna Širková, narodená 31. marca 1924, taktiež v Padine. Na začiatku roka 2021 najstaršia žijúca občianka Padiny je Anna Boborová, rod. Žiaková, narodená 23. augusta 1923 v Padine. Do matriky sobášených v Padine, v roku za nami, je zapísaných 23 sobášov. Z toho počtu v Padine bolo 21 sobášov, kým dva boli v zahraničí, na Slovensku a v Nemecku. Do knihy sobášených zapísaní sú predovšetkým Padinčania (obaja Slováci), no okrem nich sú tu aj ženísi z Kovačice, Rumenky, Nadalja, Alibunaru a zo zahraničia (Nemecko a Česko). Nevesty boli prevažne z Padiny a Kovačice, jedna však zo Slovenska. Podľa mesiacov uzavieranie manželstiev sa konalo takto: január, február, september a október po jednom, marec, máj, november a december po dve, jún a júl po tri, v auguste až päť, kým v priebehu apríla ani jedno. V porovnaní s rokom 2019 v roku 2020 bolo 5 sobášov menej, informovala matrikárka Zuzana Kotvášová. Foto: zo súkromného archívu rodiny Hlavatej z Padiny v takejto situácii, keď je nedostatok domáceho osiva, musíme improvizovať. V súvise s umelým hnojivom môžem povedať, že jeho cena neustále stúpa,“ vysvetlil spolubesedník. Keď ide o prácu Klubu poľnohospodárov Kulpína, predseda Popovicki vyjadril nespokojnosť s výškou prostriedkov, ktoré vlani dostali z obecnej úrovne. „Vlani klub z obce dostal iba 40-tisíc dinárov, čo je veľmi málo, aj vzhľadom na to, že niektoré poľnohospodárske združenia v iných dedinách obce dostali omnoho viac. Už niekoľko rokov si plánujeme kúpiť mulčovač na kosenie ambrózie v celom chotári, lebo v letnom období je jej všade. Kto by túto kosačku potreboval, privesil by si ju na traktor a pokosil by ambróziu aj na svojich parcelách. Nateraz sa nám to nepodarilo. Uchádzali sme sa na pokrajinskej úrovni, aj v obci. Keď ide o jarnú akciu rovnania poľných ciest, realizujeme ju každý rok, takže dúfame, že sa nám aj tento rok podarí,“ povedal na záver predseda Milan Popovicki.

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Ľudia a udalosti NEKAŽDODENNÉ NEDOROZUMENIE V TÝCHTO DŇOCH OTRIASA BIELYM BLATOM

Bieloblatčania nie sú rasisti! Vladimír Hudec

red asi dvomi rokmi Bieloblatčania dostali neobvyklých spoluobčanov – Mongolov Bulata Shagzhina s manželkou a dvomi dcérami. Pochádzajú z Buriatskej republiky v Rusku, ktorá sa rozprestiera na priestore juhovýchodnej Sibíri na východnom pobreží Bajkalského jazera. Je to, ako hovorí Bulat, historické územie Mongolov. Bulat je vyškolený programátor a bylinkár. Najprv ako programátor pracoval v Moskve, kde mal aj vlastnú firmu. Pred asi štyrmi rokmi opustil tento biznis a presťahoval sa do Spojených štátov amerických, kde pracoval ako prekladateľ z ruského do anglického jazyka a študoval bylinárstvo na tamojšej univerzite. V apríli minulého roku z Ameriky prišiel do Srbska a zakotvil v Bielom Blate, kde si kúpil dom. Keď sme ho vlani navštívili v jeho novom bydlisku, na našu otázku, prečo opustil bohatú Ameriku a prisťahoval sa do malej a chudobnej dedinky v Srbsku, krátko odpovedal: „Amerika je dobrá pre peniaze, ale v Srbsku je život krajší.“

prichádza nejaký Číňan. Zaveľa nemohli pochopiť, že my sme z Ruska. Ale nás skutočne pekne prijali. Našli sme si už aj priateľov, sme spokojní a plánujeme tuná zostať a pestovať liečivé rastliny a vyrábať krémy. Susedovci sú nám Slováci. Rozprávam sa s nimi trochu po srbsky, trochu po rusky, oni mne odpovedajú po slovensky a dobre si rozumieme. Veď všetky tri jazyky sú slovanské a navzájom veľmi blízke.“ Zdalo sa, že sa táto rodina dobre adaptovala v novom prostredí. Dokonca Bulat začal uskutočňovať svoje plány. Od dediny dostal priestory niekdajšieho poľnohospodárskeho družstva, v ktorom otvoril predajňu svojich bylinkových preparátov. Z bieloblatskej pošty deň čo deň odchádzali balíky s týmito preparátmi. Staršia dcéra Sonja sa zapísala do školy... Nuž a potom ako hrom z jasného neba Bulat na svojom facebookovom profile napísal, že jeho dcéra v škole trpí násilenstvo dvoch chlapcov, že ju urážajú, že je „špinavá Číňanka a že smrdí“, nedovoľujú jej odchádzať na toaletu, že ju strkajú a že sa ostatné deti z toho smejú a pritom zabávajú...

Rozhovorom k riešeniu problému: Miroslav Markuš (vpravo) a Bulat Shagzhin po dohovore v miestnom spoločenstve (foto: z archívu MS Biele Blato)

Bieloblatčania sú prívetiví ľudia a zvykli si žiť s rozličnosťami, a tak aj túto rodinu dobre prijali. Bulat nám vtedy povedal: „Spočiatku hovorili, že do Bieleho Blata

www.hl.rs

a že v škole nič nepodnikli, aby tomu zastali do cesty. Rozhorčený nad všetkým Bulat občanov Bieleho Blata pomenoval rasistami a fašistami a že sa nemôžu zmieriť

Informačno-politický týždenník

s tým, že do dediny prišli ľudia inej rasy. Neskoršie sa síce opravil a napísal, že nie všetci Bieloblatčania sú rasisti a nacisti, ale iba jednotlivci. Nakoniec oznámil, že je prinútený opustiť Biele Blato.

sme sa rozprávali, sú rozhorčení a ustarostení. Vraj písať o Bielom Blate ako o dedine, v ktorej je prítomný rasizmus, je prinajmenej smiešne a bude musieť prejsť mnoho času, aby sa napravila škoda, ktorá je dedine týmto spôsobená. Zrejme ojedinelé incidenty sú možné, ale ich treba riešiť v inštitúciách systému a nie na spoločenských sieťach. Aj pred-

Svornosť a vzájomná tolerancia vždy boli príznačné pre občanov Bieleho Blata a medzi žiakmi a učiteľmi v škole. V detských programoch účinkujú všetci bez ohľadu na národnosť a vierovyznanie. (foto: M. Nedeljkov)

Tento text vyvolal opravdivú explóziu komentárov. Jedni podporovali a posmeľovali Bulata v snahe zachrániť si dieťa od násilníkov, obviňovali školu a inštitúcie systému, že ráznejšie nezakročili. Špinavými a oplzlými slovami nadávali na dedinu, tamojších ľudí a vedenie, vytýkali im, že ich proklamovaná medzinacionálna tolerancia je falošná, práve tak ako je falošná aj medzinacionálna tolerancia v celej Vojvodine... Na druhej strane Bieloblatčania, ale aj všetci tí, ktorí poznajú túto dedinu a pomery v nej, sa jej zastali. Boli aj takí, ktorí nadávali Bulatovi a hovorili mu, aby odišiel tam, odkiaľ prišiel, divili sa, že z bohatej Ameriky prišiel žiť do chudobného Srbska... atď. V škole sú však tej mienky, že nejde o rovesnícke násilie, ale že základný problém je v jazykovej bariére, keďže Bulatova dcéra nerozumie dobre po srbsky, a bolo aj nedorozumení medzi ňou a jedným chlapcom. Osvetová inšpekcia v súvislosti s týmto bola v škole a škola o všetkom informovala aj Ministerstvo osvety. Inak Bieloblatčania, s ktorými

seda miestneho spoločenstva Miroslav Markuš kategoricky tvrdí, že v Bielom Blate nemožno hovoriť o rasizme, a preto podnikol konkrétne kroky, aby problém doriešili. Vo štvrtok 4. februára sa v miestnom spoločenstve stretol s Bulatom Shagzhinom a pri tej príležitosti sa dohovorili, ako prekonať problém. V spoločnom vyhlásení, ktoré Miroslav Markuš zverejnil na svojom fb profile, sa uvádza: „Pravdepodobne sa vidí svetlo na konci tunela. Po úskalí, ktorým sme prechádzali v týchto dňoch, sadli sme si k stolu s úprimným želaním, aby sme tento prípad harmonizovali a problémy, ktoré boli stredobodom pozornosti v posledných dňoch, usmernili na inštitúcie systému. To je správna cesta, ktorou treba ísť a na to nikdy nie je neskoro. Ani jedna spoločnosť nie je bez problémov, a tým ani jednotlivci, ale je dôležité nájsť spôsob, ako prípadne konflikty riešiť v záujme všetkých. Aj z tejto situácie očakávame prajné východisko v záujme všetkých,“ uvádzajú v spoločnom oznámení Bulat Shagzhin a Miroslav Markuš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (2)

Báčka: Násilné odvádzanie Slovákov do maďarsko-fašistického vojska Danuška Berediová-Banovićová

e známe, že Maďarsko malo so starou Juhosláviou pakt o večnom priateľstve, ktorý však Maďari nedodržali a okupovali Báčku. Okupovanie Báčky bolo protizákonné i z toho dôvodu, že medzinárodná organizácia a spojenecké národy to neuznávali. To však neprekážalo maďarským fašistom, aby na území Báčky násilne mobilizovali slovenských chlapcov do maďarského fašistického vojska. Slováci žijúci v Báčke nevedeli po maďarsky a pre toto boli v samom vojsku vysmievaní, urážaní na národnej cti, ba aj trýznení. Slovenskí chlapci boli vysielaní nedocvičení na východný front, kde s nimi tiež neľudsky zaobchádzali. Slováci cítiaci slovansky nechceli bojovať proti bratským sovietskym národom, mnohí z nich utekali z maďarsko-fašistického vojska, prebehávajúc, jedni k Červenej armáde, iní sa vracali domov, kde sa skrývali a vstupovali do Slovenského partizánskeho oddielu, ktorý pôsobil v Báčke. Okupantskí žandári, verejná a tajná polícia rodiny takýchto utečencov prenasledovali. Zatýkanie, trýznenie, internovanie do koncentračných táborov v slovenských dedinách bolo na dennom poriadku. Tieto prenasledovania nezlomili duch slovenského národa a neodvrátili ho z jeho pokrokovo-demokratického presvedčenia. Slovenský národ sa predsa nedíval so založenými rukami, ako ho maďarsko-fašistickí okupanti chcú zničiť, ale hneď od začiatku povstania juhoslovanských národov sa spolu so srbským a ostatnými antifašistickými národmi zúčastňuje partizánskeho odboja. Už v lete roku 1941 slovenskí partizáni spolu s ostatnými slovanskými národmi činne účinkujú v organizácii národného povstania a v ničení okupanta. V najťažších podmienkach, aké boli v Báčke vzhľadom • ĽUDIA A UDALOSTI •

na jej rovinu a nelesnatú pôdu. Maďarskí fašisti v boji s partizánmi postupovali nesprávne a proti medzinárodným predpisom. Jeden konkrétny príklad: 19. novembra 1941 na Dunaji, dočasnej hranici maďarsko-chorvátskej, slovenskí partizáni zajali dvoch maďarských vojakov, dodržiavajúc ľudskosť a medzinárodné predpisy týchto nezavraždili, ale ich pustili na slobodu. V ten istý deň padol do

podporoval takmer celý slovenský národ žijúci v Báčke. Kolaboranti a spolupracovníci okupanta boli len ojedinelé prípady, tých však národ poznal a biľagoval ich ako zradcov svojho národa. Keď maďarsko-fašistickí okupanti pocítili, že slovenský národ čím ďalej, tým viac vstupuje do Národnooslobodzovacieho hnutia, začali s masovým odvádzaním Slovákov na nútené práce. Na

Jedna zo zápisníc Archívu Vojvodiny, čiže výpoveď o svojom prípade, ktorú zhotovila Anketová komisia pre vyšetrovanie vojnových zločinov okupantov a ich pomáhačov proti slovenskému ľudu vo Vojvodine

zajatia partizán Ján Kardelis, ktorý bol ťažko zranený, ale maďarskí fašistickí honvédi nehľadiac na to, že mu cez otvorenú ranu na žalúdku vypadli poranené črevá, bili ho a trýznili i napriek tomu, že padal do bezvedomia. Potom ho odviezli do nemocnice, kde ho za štyri mesiace liečili a za celý čas trýznili a takého slabého odvliekli na strelnicu a tam ho odstrelili. Tento partizánsky odboj Slovákov

tisíce Slovákov bolo odvedených na ťažké a nútené práce, kde v najťažších podmienkach, urážaní na národnej cti, trýznení, posielaní do baní na nebezpečné miesta, ako je zbieranie mín, mnohí stratili životy. Maďarsko-fašistickí zločinci odišli z Báčky, kde sa viac nikdy nevrátia, avšak ich zločinecké diela zostanú v pamäti slovenského národa výstrahou navždy, lebo nebo-

lo rodiny, ktorá by nemala niekoho v „armáde“, koncentráku, na nútenej práci, násilne zmobilizovaného do maďarsko-fašistického vojska. Slovenský národ pretrpel tisícové obete od maďarsko-fašistických okupantov, a tým tiež dopomohol k urýchleniu a zničeniu barbarského fašizmu. Preto sa slovenský národ pripája k juhoslovanským národom a bratskému československému národu a žiada potrestanie maďarsko-fašistických votrelcov. Smrť fašizmu – sloboda národu! Armáda Zločiny maďarských okupantov datujú hneď od začiatku okupácie. Príchod maďarského vojska, maďarských žandárov v civilných šatách, fašisticky orientovaných úradníkov, obchodníkov a iných zamestnancov, ich účinkovania na území Báčky a Baranje znamenalo celý rad zločinov páchaných proti Slovanom a Židom a neskoršie i proti Maďarom, ktorí sympatizovali so sovietskym Ruskom. Cieľ zločinov bol: 1. zastrašiť Slovanov natoľko, žeby sa neopovážili podniknúť subverzívne akcie proti poriadku, ktorý násilím nastolili maďarskí revizionisti, spojenci fašistického Nemecka a Talianska, 2. pozbavením života, internovaním a vypovedaním zo štátu chceli zlomiť a paralyzovať vplyv a význam Slovanov v hospodárskom živote Báčky a 3. doplňovaním preriedených slovanských radov Maďarmi a územia Trianonského Maďarska, Bukoviny a Bosny chceli dosiahnuť oprávnenosť svojho nároku na toto územie po vojne. Aby svoj cieľ dosiahli, maďarskí okupanti podnikli mnohé opatrenia, ktorými na najneľudskejší spôsob chceli zlomiť duch vzdorovania Slovanov a Židov v Báčke. Zdroj: Opis vojnových zločinov spáchaných maďarskofašistickým okupantom proti slovenskému ľudu v Báčke

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Internet

Televízor je ako diktátor, je vždy humor v ňom! Predstavuje všetkým vzor, každý dá na neho pozor.

Keď kamarátka ďaleko býva cez internet ti všetko vyrozpráva. Tak môžeš počuť i rodinu, ktorá nebýva tu.

Na ňom sa všetko naučí, ako keď mačka mňaučí.

Internet aj nebezpečný môže byť, ale ho musíme správne využiť! Milica Superová, ôsmačka ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Lietadlo Vysoko na nebi jeden vták letí. Zo zeme na nebo pozerajú deti. Rozšírené krídla, vôkol nás to krúži a veľkou rýchlosťou ku zemi sa blíži. Bežia rýchlo deti, počujú sa kriky, Tu lietadlo všetkým podáva cukríky! Nenad Halas, štvrták ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Lietadlo Lietadlá letia vysoko a malé vtáčiky nízko. Lietadlo letí po celom svete, možno aj všade po planéte. Keď zájde za veľké oblaky, neskôr o 2-3 sekundy znovu vykukne, usmeje sa nám a zažmurkne! Lucia Valentová, štvrtáčka ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

www.hl.rs

Televízor je čierny stroj a zázraky dáva von. Zapnutý je dňom i nocou, ustavične vládne mocou! Lana Halasová, šiestačka ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Básničky

tomto tomto Kútiku sme pre vás pripravili zaujímavé básničky. Dajte sa inšpirovať, vyberte si tému a napíšte jednu aj vy. Danuška

Sánky Na podkroví v našom dvore trpezlivo čakajú sánky modré, drevené, prvý sneh nech vítajú.

Autobus a v ňom hus Vozíme sa v jednom kuse v našom starom autobuse. Šoféruje zvláštny chlap, pozrime sa – je to cap! Bradu má a ostré rohy, na šoféra krátke nohy: plyn pridáva tlstá kačka, brzdu stláča korytnačka. Letí, trúbi autobus a v ňom knižku číta hus. Vedľa nej sa cerí kôň, nemohli ho dostať von. Vidím tam i jazvečíka, ten je slušný – všade ciká. Ocikal už každú nohu, teraz drieme hentam v rohu. Vozíme sa v jednom kuse v našom starom autobuse. A čo sa to koho týka – je to ZOO turistika.

Na nich ja vždy pozerám, keď podkrovie prezerám. Predstavujem si tú radosť, keď si sánky preberiem a do snehu vyvrhnem.

Trochu ďalej stretám sovu, na hlave má čiapku novú. Tiež poľného zajaca, podivne sa potáca.

Na nábreží za dedinou pri kanáli sa šmýkam, so sánkami sa mykám.

Páni, to je partia, s nimi sme i ty, i ja. Hráme karty s medveďom, autobus je aj náš dom.

Vtedy tam radosti býva, každé dieťa o tom sníva. So sánkami nálada v srdci veľká paráda! Peter Činčurák, štvrták ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Informačno-politický týždenník

Vozíme sa v jednom kuse v našom starom autobuse. Niektorí však ľudia tvrdia: šoférovi nohy smrdia. Zoroslav Jesenský (Báseň uverejňujeme v ústrety autorovým 65. narodeninám.)

pixabay.com

Na internete sa môže hocičo naučiť, ak ho vieš dobre využiť. Keď ťa niečo zaujíma, skrýva sa v ňom informácia.

Keď máš čas voľný, na internete hráš videohry. Môžete filmy pozerať alebo hudbu počúvať.

Televízor

• DETSKÝ KÚTIK •

Z obsahu Dve knihy Erika Ondrejičku

s. 2 – 3

Stanislava Chrobáková Repar: Balans Próza: Lukáš Cabala

s. 5 – 6

Nový Sad 13. 2. 2021 Ročník XXXVIII Číslo 2/437

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 8

V ÝR O ČIA ZO SPOMIENOK MARTINA JONÁŠA (1924 – 1996)

Stretnutie s kráľom Juanom Carlosom a členmi španielskej kráľovskej rodiny

panielsky kráľ Juan Carlos ma navštívil doma v Kovačici ešte v období, kým Franco bol pri moci. O mne sa vraj dopočul od holandskej kráľovnej, ktorá už mala moje obrazy. Keď ma navštívil, tu sme sedeli, v ateliéri, ale ja som v prvej chvíli nevedel, kto to je. S ním bola ešte jedna pani a ešte dvaja, ktorí dnu nesmeli, tak sme sa dokrikovali... K tomu ja ešte dobre nepočujem, tak mi moja manželka, ktorá bola v kuchyni, hovorila, že som sa iba ja počul… Ako pamiatku na toto stretnutie Juan Carlos mi odovzdal takú peknú malú figúrku španielskej tanečnice vyrobenej z lastúr. Ja som sa s tým chválil. Zaujímavejšie však bolo stretnutie v Seville na Svetovej výstave EXPO. Juhoslávia už bola pod sankciami a embargom. V našom pavilóne, okrem iného, bola aj moja výstava kolorovaných grafických listov. Domáci organizátori sa rozhodli na výstavu pozvať aj hostí a pýtajú sa ma: či mám možno v Španielsku priateľov, ktorých by som chcel pozvať na výstavu? „Iba kráľa a kráľovnú...“ hovorím. Organizátori, trošku prekvapení, sa ma pýtajú, ešte raz, aby sa presvedčili, či nežartujem. Ja som im to znovu potvrdil, iba hovorím, že nemám kráľovu adresu. To, vraj, nech sa netrápim, že oni to už vybavia. Výstava bola v krásnom modernom výstavnom dome. Už keď bolo všetko pripravené a prišiel čas výstavu aj otvoriť, organizátori sa na mňa pozerajú,

že nejako nieto kráľa na otvorení. Hovoria mi, že ho pozvali a že oni za to nemôžu, ak kráľ nepríde.

Ja som si však z druhej strany hútal, že mne nebola hanba ho pozvať a on ak chce, nech príde, ak nie – tak nič. Vlastne ani som

stavitelia z veľvyslanectva odišli na hlavný vchod pozrieť sa, či niekto prichádza. Čo bolo, čo nebolo, dosť na tom, títo vnútri začali utreté utierať, zametané zametať, upratané upratovať a behať ako opité muchy, z kúta do kúta... No voľačo bude, hútam si. Vyšiel som aj sám sa pozrieť von. Keď som sa pozrel na hlavnú aleju, vidím v diaľke, že sa tam niečo deje a že sa tam hrnú ľudia. Ani mi nenapadlo, že tam kráľ môže byť, lebo nám hovorili, že na EXPO býva aj 400 000, ba aj 500 000 návštevníkov denne. Čoskoro však pred pavilón prišlo auto a polícia vytvorila kordón. Začali prichádzať aj vysokí hostia. Rýchlo som pochopil, o čo ide. Postavil som sa k obrazom. Pýtali sa ma, či som ja maliar? Potvrdil som a

Žofia Grécka a Juan Carlos I. (foto: Shutterstock)

neveril, že príde, majúc na zreteli, že je Juhoslávia pod sankciami a embargom. V jednej chvíli však naši pred-

začal vykúkať, či kráľ príde. Prišla však iba kráľovná Žofia, pravdepodobne so sestrou. Najprv vošla dnu kráľovná, po-

tom jej sestra a ďalej nasledoval početný sprievod. Kráľovná sa úradne prihovorila slovami: „Prišla som súkromne na výstavu Martina Jonáša, ktorý je náš známy. Prišla som vidieť jeho obrazy a jeho osobne.“ Potom sme sa spolu pozerali na moje obrazy. Bola tam taká tlačenica, že sa fotografovi nepodarilo urobiť ani jednu poriadnu fotografiu, aby som ju mal na pamiatku so španielskou kráľovnou. V pokračovaní sa potom kráľovná ešte oboznámila s turistickou ponukou Juhoslávie, pozrela si rôzne makety a oboznámili ju aj s dielom chýrečných vedcov Nikolu Teslu a Mihajla Pupina. Mal som pocit, že sa jej Pupinova podobizeň nie veľmi páčila, ale preto ju veľmi rozosmial chýrečný experiment z elektroniky s kovovým vajcom na tanieri. Na záver pred jej odchodom stačil som jej dať a podpísať iba jednu grafiku a tiež som iným hosťom podpísal a rozdelil ešte desať grafík. Keď kráľovná odišla, tak aj všetci ostatní zmizli. Tak my maliari prechádzame… Poznámka: Spomienku Martina Jonáša zaznamenal na magnetofónový pás Vladimír Valentík roku 1994. Príbeh prepísal z pásu, upravil a zverejnil spolu s inými príbehmi v knihe Spomienky Martina Jonáša na stretnutia so svetovými celebritami (SVC, 2020). Publikujeme v tomto čísle Obzorov z príležitosti výročia 25 rokov od maliarovej smrti.

KNI HY

13. 2. – 20. 2. 2021 • 7– 8 /4946 –4947/

Dve skvelé a krásne knihy Erika Ondrejičku

(Erik Ondrejička: Sa unutrašnje strane očnih kapaka. CompuTech : Belehrad 2020; Erik Ondrejička: Za jedinou vetou. Ikar : Bratislava 2020)

Martin Prebudila

a sklonku minulého roka svetlo sveta uzrela esteticky výnimočne spracovaná kniha vybraných básní popredného súčasného slovenského básnika Erika Ondrejičku, ktoré do srbčiny preložil náš básnik, spisovateľ a prekladateľ dlhší čas žijúci a tvoriaci v Bratislave

času. „Erikove básne prekladám iba v slávnostných chvíľach, keď chcem potešiť sám seba,“ povedal vtedy prekladateľ. S Erikom sa preto pustil najprv do výberu z dovtedy vydaných básnických zbierok a potom i do samého prekladu rýmovaných a najmä nerýmovaných Erikových veršov. Možno by toto prekladanie

20/II

Počas Belehradského medzinárodného knižného veľtrhu – prestávka pri Dunaji v Starých Bánovciach 22. októbra 2017: (zľava) Erik Ondrejička, Milan Richter, Miroslav Demák, Rút Lichnerová a Martin Prebudila

Miroslav Demák. Ilustrácie pre tento knižný výber vytvoril grafik a výtvarník Karol Felix (1961), žiak profesora Albína Brunovského. Dotvoril knihu hlboko pôsobiacimi grafickými dielami spracovanými digitálne aj klasickou technikou leptu. Knihu graficky upravil belehradský knižný dizajnér Milan Panić. Podľa slov samého autora Ondrejičku idea o tomto preklade sa zrodila zhruba pred piatimi rokmi, keď jeho kamarát a starší literárny druh Miroslav Demák preložil zopár jeho básní pre čítanie na festivale Smederevská básnická jeseň. O rok preložil opäť niekoľko básní. Demák sa vtedy priznal, že básne pre knihu Sto srbských básnikov prekladal štyridsať rokov, na Ondrejičku si naplánoval asi o polovicu menej

trvalo skutočne veľmi dlho nebyť dvoch nečakaných okolností. Začiatkom roku 2020 Demák dokončil prekladanie básní Gorana Ðorđevića pre knihu Smederevo,

z ktorej začiatkom marca spoločne s autorom čítali v Obecnej knižnici v Kovačici a ktorú neskôr vydal Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave. Tri dni po Demákovom návrate do Bratislavy sa spustili opatrenia na ochranu pred Covid-19 a on sa ocitol v dlhodobej karanténe. Podal si však žiadosť do Fondu na podporu umenia – a tam mu schválili štipendium na preklad Erikovho výberu do srbčiny. Nasledovala takmer polročná práca na prekladaní, tentoraz však aj s dôrazom na rýmovanú poéziu Erika Ondrejičku, čo je práca zložitá a náročná. Aby bol preklad čo najbližší pôvodným veršom, prekladateľ neustále konzultoval s autorom možné varianty prekladu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo konečný výsledok naozaj stojí za to, a tak teraz už (nielen) srbský čitateľ má možnosť zoznámiť sa a spriateliť sa s jedným z najvýznamnejších básnikov súčasnej strednej generácie na Slovensku. Kniha má názov Sa unutrašnje strane očnih kapaka, obsahuje 77 básní a rozdelená je do dvoch poetických celkov – Paviljon čistog zvuka (42 básní) a Snegovi padaju iz sutona (35 básní), z toho je rýmovaných len máličko menej od nerýmovaných. Belehradský vydavateľ knihy Sa unutrašnje strane očnih kapaka vy-

užil príležitosť a Demákov preklad básní Erika Ondrejičku ponúkol do programu (virtuálnych) 57. Belehradských medzinárodných stretnutí spisovateľov, čo bolo nielen prijaté, ale aj realizované. V zborníku z týchto stretnutí, ktorý je práve v tlači, sa srbský preklad Ondrejičkovej básne našiel v spoločnosti autorov z ďalších 21 krajín. * Okrem tejto prekladovej knihy koncom minulého roka vyšiel ďalší výber z doterajšej bohatej a rozmanitej básnickej tvorby Erika Ondrejičku Za jedinou vetou, ktorú vydalo prestížne slovenské vydavateľstvo Ikar. Ide o výber Ondrejičkovej ľúbostnej poézie, ktorý v siedmich poetických celkoch

Erik Ondrejička sa narodil 1. mája 1964 v bratislavskom Starom Meste, kde dodnes žije a pracuje. Vyštudoval Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave, odbor geodézia a kartografia. Od roku 1986 pracuje v oblasti katastra nehnuteľností a tvorby technických predpisov, v rokoch 2012 – 2016 viedol katastrálny odbor ÚGKK SR. Je ženatý, má dve deti. Je členom SC PEN a Klubu nezávislých spisovateľov. Od roku 2008 pracuje vo Výbore Sekcia pre pôvodnú tvorbu Literárneho fondu. V rokoch 2010 – 2015 pracoval v grantovej komisii Ministerstva kultúry SR – Aktivity z oblasti literatúry a knižnej kultúry. Od roku 2016 je členom Správnej rady VŠMU v Bratislave. Od roku 2021 pôsobí ako člen expertnej komisie Fondu pre podporu umenia. Je nositeľom viacerých literárnych ocenení na Slovensku a v zahraničí. Najnovšie mu boli udelené Cena Klubu nezávislých spisovateľov za rok 2019 za knižku Happygramy (Petrus, 2019), Prémia SC PEN (2019) a Prémia Literárneho fondu (2019) za knihu Povedz iba slovo. Erik Ondrejička bol účastníkom festivalu Smederevská básnická jeseň v rokoch 2015 a 2017, keď vystupoval aj na literárnych besedách v Belehrade, Starej Pazove, Novom Sade, Kulpíne a Báčskom Petrovci. Festival poézie v Banji Luke roku 2018 bol slávnostne otvorený Erikovou básňou Holub.

KNIHY

HLAS ĽUDU • OBZORY reflektuje jej podoby od prvých čistých pocitov až po lásku, ktorá spolu s partnermi starne. Výber Za jedinou vetou predstavuje prierez z vyše tridsaťročnej básnikovej tvorby, v ktorej popri písaní poézie s inou tematikou opakovane reflektuje vzťah muža a ženy. Jednotlivé básne boli publikované v jeho predchádzajúcich zbierkach a výber je doplnený o 25 doteraz nepublikovaných básní. Aj túto knihu veľmi láskavo a nežne ilustroval jeho umelecký a generačný druh Karol Felix, ktorého ilustrácie dopĺňajú meditatívnosť celej tejto zbierky poézie, podporujú snovosť, neurčitosť slov, v ktorých sa významy môžu

smeruje od bezprostredného k podstatnému a od spoločenského k nadosobnému. Autora okrem konkrétnosti inšpirácie či príbehu zaujímajú princípy, ktorými sa riadi svet nielen ako komunita ľudí, ale aj svet, kde ľudský prvok tvorí len zlomok čohosi väčšieho. Váhu, silu a krásu básnického hľadania podčiarkuje okolnosť, že ide o najdôležitejšie otázky ľudskej existencie – čo je na začiatku, čo za domnelým koncom, čo je podstata a zmysel života a kam pokračujeme po smrti. Prechod z horizontálneho pohľadu na vertikálny zreteľnejšie ukazuje, že Ondrejička patrí medzi moderných metafyzických básnikov.

baruta), Rajko Grlić (U raljama života, Karaula) a Goran Marković. Koncom 70. rokov, v období stagnácie a nedostatku niečoho (Goran Marković: Češka škola ne postoji. Laguna : Belehrad 2020) nového na juhoslovanskej filmovej Janko Takáč (2008), Izmišljeni život (2012, spolu scéne, kritici začali hovoriť o tzv. s Milanom Oklopdžićom), Tri priče o Pražskej škole v juhoslovanskej oran Marković (Belehrad samoubicama (2015) a Beogradski kinematografii, teda o novej filmovej vlne, ktorú tvorili práve spo1946) je známy juhoslo- trio (2018). vanský a srbský filmový Autobiografická próza Češka ško- menutí piati režiséri. Sám Goran a divadelný režisér, scenárista a la ne postoji po prvýkrát vyšla ešte Marković však nikdy nesúhlasil spisovateľ, syn slávnych juhoslo- pred tridsiatimi rokmi a v novom so spoločným zaradením týchto vanských hercov Olivery a Radeho vydaní sa objavila v roku 2020. V piatich autorov do jednej skupiny (mimochodom, v Markovića. Diplom z filmovej ré- tejto knihe autor 80. rokoch by sa žie získal roku 1970 na Filmovej hovorí o rokoch do tejto skupiny a televíznej fakulte Akadémie svojho štúdia filmal pridať aj Emir múzických umení v Prahe. Po movej réžie na FilKusturica, ktorý bol návrate do Juhoslávie a období movej a televíznej tiež pražským žiazačiatočných neúspechov Mar- fakulte Akadémie kom), lebo sa títo – ković odišiel do armády; až roku múzických umení ináč veľmi úspešní 1976 nakrútil svoj prvý celovečerný v Prahe. V tom ob– režiséri navzájom film Specijalno vaspitanje (1977). dobí Českoslovenpríliš odlišovali, a Bola to veľmi úspešná prvotina a sko malo bohatý takmer jediné, čo v nasledujúcom období tento fil- kultúrny život a im bolo spoločné mový autor bol zaradený do prvej pražská FAMU patv 70. a 80. rokoch, ligy juhoslovanskej, resp. srbskej rila medzi najznábola tematika ich kinematografie. Jeho opus tvoria mejšie a najlepšie filmov, ktoré sa diela, ktoré sa časom stali kulto- filmové školy na predovšetk ým vými a získali popularitu v celom svete. Vynikali filzaoberali životom regióne: Nacionalna klasa (1979), moví autori, akými Majstori, majstori (1980), Variola boli Ivan Passer, Jiří Menzel, Jan obyčajných ľudí v socialistickej vera (1982), Tajvanska kanasta Němec, Evald Schorm, Miloš For- Juhoslávii. V knihe Češka škola ne postoji (1985), Već viđeno (1987), Sabirni man, Věra Chytilová a Juraj Jakucentar (1989), Tito i ja (1992) a bisko. Bolo to obdobie, keď sa čítali Marković píše o vlastnej mladosti iné. Za svoje filmy a divadelné knihy Milana Kunderu, Bohumila a príbeh sa začína roku 1965, keď predstavenia Goran Marković Hrabala a Josefa Škvoreckého, autor ako osemnásťročný začal získal viac ako 30 cien a uznaní tak počúvali piesne Hany Hegerovej uvažovať o vlastnej budúcnosti. doma, ako aj v zahraničí. Pôsobí a Marty Kubišovej. Medzi rokmi Na vtedajšieho belehradského ako profesor na Fakulte drama- 1965 a 1971 až piati juhoslovanskí mládenca najviac vplýval o rok tických umení v Belehrade a v študenti študovali réžiu v Prahe: starší Srđan Karanović, filmový posledných dvoch desaťročiach Lordan Zafranović (Pad Italije, Oku- nadšenec, ktorý presne vedel, čo sa venuje aj písaniu. Vydal knihy pacija u 26 slika), Srđan Karanović chce dosiahnuť. Celý deň trávil Godina dana (2000), Osma sednica (Grlom u jagode, Virdžina), Goran v kine, sledoval diela početných i druge drame (2002), Male tajne Paskaljević (Varljivo leto ’68, Bure režisérov a aj sám nakrúcal ama-

térske filmy. S podporou Markovićovho otca Radeho – ktorý ich osobne autom odviezol do českého hlavného mesta – dvaja mládenci úspešne zložili prijímacie skúšky na pražskej FAMU. Nasledujú dobrodružstvá mladých Juhoslovanov vo vtedajšej Prahe: Marković si spomína na študentský internát na Strahove, kolegov z Československa a iných krajín, vzťahy s profesormi (napr. s Milanom Kunderom, ktorý prednášal literatúru), vzťahy s našimi ľuďmi, ktorí žili v Prahe, búrlivé udalosti Pražskej jari roku 1968, príchod Sovietov a okupáciu, všeobecnú depresiu a rezignáciu počas tzv. normalizácie... A záverečnú časť autor venuje svojmu návratu do Juhoslávie, odchodu do armády a skúsenostiam počas nakrúcania filmu Užička republika, na ktorom sa Marković podieľal ako obyčajný vojak a vďaka ktorému si – po rokoch neúspechov a apatie – ako filmový autor vybudoval sebavedomie a sebadôveru. Autobiografické dielo Češka škola ne postoji tiež svedčí o vyvinutých kultúrnych a spoločenských vzťahoch, ktoré v jednej historickej chvíli jestvovali medzi dnes už dávno bývalou Juhosláviou a rovnako bývalým Československom. Pokým v Československu počas 70. rokov došlo k všeobecnému tvorivému úpadku, naša niekdajšia krajina vďaka pražskej FAMU získala filmových autorov, ktorí v priebehu nasledujúcich desaťročí nakrútili diela, ktoré dnes považujeme za to najlepšie v kinematografii socialistickej Juhoslávie.

spájať, otvárať i miznúť (mk). Túto nadovšetko esteticko-poetickú krásnu knihu dopĺňa doslov barda

Záhada českej školy

21/III

slovenskej poézie Jána Buzássyho (1935): Nachádza krásu, ktorá nie je povrchná, ba možno i trochu bolí, ale ona nevyšíva, nevznikajú ňou iba ozdoby a ornamenty, môže to byť aj pravda života. Ondrejička sa tak vracia k tomu, čo ho, možno mimovoľne, hlbinne ovplyvňuje, čo chce dopovedať, hoci je to i nedopovedateľné. Namiesto záveru týchto dvoch stručných anotácií o Ondrejičkových najnovších knihách dovolím si uviesť niekoľko výstižných viet básnika a literárneho kritika Jána Gavuru, ktoré vari najbližšie charakterizujú poéziu a poetiku autora: Básnická tvorba Erika Ondrejičku

V ÝB ER

13. 2. – 20. 2. 2021 • 7– 8 /4946 –4947/

STANISLAVA CHROBÁKOVÁ REPAR

Balans (TORZÁ)

Mráz

Hlina, šíky

Upodozrievajú ťa z melanchólie, keď vravíš, že svet ľudí sa ochladzuje ako nikdy predtým. Obviňujú ťa z pátosu a zo sentimentality, keď mieriš do stredu básne a vyhrabávaš popol, uhlíky a rozdúchavaš slovo. Chladný kalkul sa v knižniciach nezastaviteľne množí, kým ty mlčíš a nechávaš plamienky čakať na vzkriesenie. Cez stuhnuté údy literatúry nazeráš do svojho vnútra; večne odkladaný zmysel prejde tvojím telom ako nôž maslom. Zo stromov striasaš sneh, kryštalizovaná voda sa v masách presúva k zemi, žuchne a zvrásni jej biely povrch. Všeobecné otepľovanie je v príkrom rozpore so skutočnosťou. Samota v tebe sídli už roky a nikomu neprekáža. Objavuješ nečakané kresby, podpisy, ktoré mráz roztrúsil po meste: na oknách, v záhrade, pod čelom. Prišiel celkom nepozorovane – a už je tu celý: plný ihličiek, nariasený až do hrdla. Lúštiš jeho znakový jazyk... mrazivo živú kaligrafiu. Ty si pôrodná cesta: krvavá brázda, snežný lán, dych vyzrážaný rovno pred tebou vo vzduchu.

Ligocem sa na slnku a krídla v práci neustávajú. Sú – kosti vyplnené (vz)duchom – napriek tomu, že ma priťahuje zem. Dom a jeho

22/IV

Slepé okná Potom, keď som sa už nedokázala prispôsobovať ani umenšovať, keď vyhasol duch a ostala iba hmota, keď sa kultúra stala produkciou a získavaním náskoku, keď sa telo oddelilo od tela, keď si do záhrady vpustil vietor, čo poničil aj posledné úponky medzi nami, keď narastala diaľka a zotročovala okamih, keď sa okamih dal zotročovať diaľkou, keď som sa na všetko dívala zvrchu a brúsila rozum i svoje odhodlanie až do nepríčetnosti, keď sa ti ostrov stal domovom a keď moja samota nadobudla svoj kovový hlas, ozvalo sa tiché, ale naliehavé: Musíš.

tu, na bojovom území náhod, v šalamúnskej úžine jestvovania. Hlina, voda ani vzduch by sa nás štetcom nedotkli, plameň by hrou tieňov nepočastoval náš skúpy

kázala čakať, hlave nerozmýšľať. Tichý zovretý horizont slova sa začal nebadane rozostupovať, uprostred zamrznutej línie pier sa pomaly vykľúvalo zahmlené oranžové slnko. Bielou kriedou si nakreslila svoj kruh bezpečia – a niekto ti pri tom pomáhal. Pristavil oko, dlaň, podaroval sa. Na noži, ktorým si prerezávala koreň života, sa odzrkadľovala jeho prívetivá tvár. Zima hneď neustúpila, no pozvoľna sa stávala obývateľnou, boľavo oduševnenou básňou. Iniciácia rozkvitla na severnej strane tu-bytia.

Sviatok

Stanislava Chrobáková Repar je poetka, spisovateľka a esejistka, prekladateľka, literárna vedkyňa a vydavateľka. Píše dvojjazyčne, v slovenčine aj slovinčine, žije medzi rodnou Bratislavou a Ľubľanou, od roku 2016 aj fínskou Raumou.V literatúre pôsobí už štyri desaťročia, debutovala básnickou zbierkou Zo spoločnej zimy, doposiaľ publikovala 29 kníh a rozsiahlych online expertíz a preložila 26 knižných titulov. Vo svojich odborných monografiách a esejistických knihách sa systematicky venuje otázkam literatúry – najmä poézii, postaveniu kultúry v spoločnosti a rodovým a/symetriám v literatúre. Na Slovensku založila a vedie literárny trojmesačník Fraktál s podtitulom Literatúra horizontálne a vertikálne, v Slovinsku spolupracuje s vydavateľstvom KUD Apokalipsa. Od r. 2001 žije a tvorí v slobodnom povolaní.

štyri kúty. Ohnisko. Strecha, pod ktorou sa možno vzpriamiť. Tvoj hrebeň, môj spleen; zarastáme medovo-modrým machom. Existujú farebné škály, ktoré sú školou jemnocitu. Intímnej kryptokracie. Ach, démos & kratiá. Tu sa náš svet začína, všetko to večne nesamozrejmé. A ako vždy málo ostražité, žité nepredvídavo, nepredvídateľne. V kódexoch sa zatiaľ množia šíky, rady, útvary. Prísne triedenia: veľké a temné nahor, malé a svetlé ku dnu. Vojsko z hlinených figúrok, víťazná terakotová armáda zaoraná v rovoch. Takmer by sme sa nestretli,

obličaj. Ale teraz sme. Kompas a vodováha. Rozdvojujúci sa kel života-smrti; pevnosť zo svetla. Pijeme zrelé víno neskalené ženou.

Zimný domov ... všetko si uložila, ako má byť: hladké k hladkému, chladné k chladnému, biele k bielemu. V mlčanlivej ulite, ktorá sa vám premenila na kobku, sa už nedalo nič preskupiť ani rozochvieť. Živé vody stiekli do podzemia, v jeho kráteroch tuhli na ľad. Až kým si nevstúpila do prázdna – ďalšej neistoty; provokovala ťa i chránila svojou rozľahlosťou. Srdcu si pri-

Anjel na šnúrke stokrát priviazaný o nohu stola. Obrátená čelom na Juh, postupuješ k Severu. Keď strácaš dych, vody sa vylejú: udrú kradmo. Kvantové rozsahy zahrnuté v jednom bode prečesávajú všetky nekonečná. Slovo ťa ako most prenáša do stredu kozmických energií, voda obteká tvoju tvár, unáša ťa so sebou v neviditeľných molekulách. Sme sviatočne hlboko zakliesnení, otlačení v kvapke. Anonymná nevesta vyludzuje vzdychy: bielemu iba biele. Jej krídla poskladané v tvare člna hrúžia sa do močiara. Po hladine ticho letom kĺže tieň. Anonymný ženích sa v tomto výjave zaobíde aj bez čierneho, múza zima si ho však vekom podá. Tu som a zdá sa: naslepo zapaľujem sviece. V hĺbke neba sa mihnú Kosovelove zlaté oblaky v plameňoch. A znova zamrznutí v ráme, ponorení za sklom.

Plavba Vlny sa približujú, posúvajú k brehu, opäť a znova, piesok temnie, a zase sa rozjasní podľa toho, aká nasiaknutá je jeho formula. Deň sa zužuje a znova predlžuje spoločne s výdychom, spoločne s nádychom v duši, skala posadená do mora zo seba vydáva jas a

VÝB ER

HLAS ĽUDU • OBZORY zase chladne, chradne, kým k nej dokráčaš, bosonohá. Nad horizontom prelietavajú prúdové lietadlá, ich trasy sa križujú s dráhami windsurfingov. Tie sa vztyčujú v diaľke za vlnami, navrstvené uháňajú zálivom, až kým sa neponoria do hĺbky časopriestoru. Vietor ti prečesáva vlasy, hoci si ich zastokla za okraje športovej kapucne, červenú bundu zazipsovala až po bradu a celá sa uzamkla (od pása nahor astronautka). Vykasané nohavice už dávno nie sú suché, nohy sa bránia chladu, niekto v nich začne kúriť ako v piecke. Nevieš, či mrznú, či horia, z vody však nevystúpiš (tvoj spodný plán sa približuje letu). Objektívom mieri na teba a skrehnutými rukami naznačuje, kam sa máš postaviť, ako sa máš celým telom obrátiť k nízkemu terču ešte vždy prevládajúceho slnka. Vietor mu trhá slová od úst a zanáša ich bokom, z piesku okolo aquacentra vystupujú ploché profily povalených surfov. Mladí muži odchádzajú smerom k jedinému hotelu, miznú za dunami a za borovicami, ktorých vrcholky začínajú splývať s oblohou. Nie chlad, až vlastná predstavivosť ťa vyženie z černejúcej vody, vlny sa lačne zahryznú do plytkej stopy v piesku, po pláži sa už plazí fialový tieň. Podá ti uterák, tenisky a voľnou rukou ťa objíme okolo ramien. Všetko, aj tvoj život sa upokojí, navráti k sebe, do seba.

Činely Fotím činely a mám k nim blízko, k ich skvelej materiálnosti. Lietajúce taniere, mikroslnká. Takto na závesných stojanoch,

naskladané nad seba, som ich ešte nevidela. Obrovská zvonivá praslička. Pretože máš ku mne blízko, nenecháš ma stáť v ráme okna dlho osamelú. Jedna a jeden sú hneď dvaja a dve desiatky činelov, čo sa blyštia ako (zlaté) nože Nožiarov Olgy Tokarczukovej. Ja fotím činely, ty fotíš mňa, činely ostávajú visieť na mieste v odlesku za sklom, až kým v hľadáčiku neusmerním pozornosť na odraz vo výklade,

minulý i ten budúci. Zo šalátu vyskakuje zlatožltá kukurica, z džemu sa dvíha brusnicový spleen. Na balkóne pristávajú svetelní parašutisti a naprávajú si hodvábne padáky. Ideme sa kúpať, pokrstiť zmŕtvychvstanie, vravíš s jednou topánkou na jednej nohe. Vody vyvierajúce z horúceho podzemia sa po nás šmyknú a stečú ku dnu. Tempá ako brány svetla sa zlievajú do jedného, do jednej. S dychom,

V Helsinkách na Severnej promenáde (Pohjoisesplanadi)

v ktorom ty fotíš mňa, ako ja fotím činely... no niečo tu zrazu nehrá. Ešte o tom nevie(š), ale svet sa (nám) posunul. Som už inde: v nečineloch. A je tu iný obraz: nápis SoundTechnology odvádza moju pozornosť bokom, do ticha. Slnečné zostavy na snehu tíško pohasli.

Jarný domov Lúka tisícerých tvárí: kvety lačné po slnku. Keď sa usmeješ, deň sa posunie o orbitu vyššie a v tebe poskočí dieťa. Hlások zabudnutý vo vajíčku, ten

čo mi zastal v pľúcach, sa obraciam k podvedomým odbleskom. Sú tam trhliny – vravím a konečne vydýchnem. Ako všade – vravíš a dlaňou mi prejdeš po vlasoch, na juhu dávno zosivených. O päť minút dvanásť na mňa zaútočí smrť – cnostná konkubína s pírsingom v pupku a tetovaním na krížoch. Vyjde zo šatne a dlho sa mi díva do očí; môj mihotavý tieň. Poludnie už privítame ako jeden muž. Pozapíname jeden druhého až po krk a vykročíme... kam? Ku krížu.

Dvere Ach, koľko dverí si v živote otvorila a zatvorila – alebo ponechala jemne pootvorených, pretože definitíva nie je a nikdy nebola tvojím remeslom (raz bude). Permanentní sme len vo vykoľajení; expozícia sa ti vymyká zo záberu a čosi ako neviditeľná osudová dramaturgia si ťa odvádza do neznáma, cez steny a opony, sklá i záhony, ligotavé ozdoby, nátery a dreň; nakoniec ti dala okúsiť nemohúcosť. Archeológ vraví, že brána je najcitlivejšie miesto osady, čítaš na svetelnej obrazovke a zisťuješ, že tvoj hlas prejde každou štrbinou. Nevieš si krásu privlastniť ani osedlať. Pamätáš, kde si skončila na prvej prehliadke dverí, brán a ich tisícročných dejín v Ľubľane v mestskom múzeu? Pri Jánusovi a jeho dvojtvárí – toto ťa fascinovalo. Jeho pohľad vyvierajúci z mora aj z lesa, ostražitosť v najcitlivejšom mieste: „tu“. Pohľad na obidve strany, až po obzor (kde sa Slnko v oblúku stýka so Zemou), vstupovanie do svetla, a hneď aj do tmy. Iba tušíš: je v tom všadeprítomnosť – sústrediť sa rovnocenne na všetky smery bytia. Spoľahlivo prejsť cez prah do vlastného inobytia. „Jánusovská zrada“ je len alibi, vytáčka pre zadefinovaných; ty vidíš jánusovskú bdelosť. Je v nej praveká rozpriestranenosť v Jednom. V budúcom energetickom Univerze. Odchádzaš svetelnou kolonádou a brána sa rozospieva v pántoch. Poznámka: Výber z knihy Balans publikujeme so súhlasom autorky. Fotografie: zo súkromného archívu autorky

23/V

Epištolárna próza Balans (Literárne informačné centrum : Bratislava 2020) dvojdomej spisovateľky a poetky Stanislavy Chrobákovej Repar, o. i. aj kultúrnej insiderky, freelancerky a jazykovej migrantky, vypovedá „o bytí a nebytí v živej kultúre“. Voľne nadväzuje na autorkine predchádzajúce knihy, či už tematicky (Bielym atramentom, DiaGnóza L, ale aj – v slovinčine – Agonija smisla a Iniciacije ali književnost onkraj vidnega), alebo žánrovo (autobiografické prózy Krutokradma, Anjelské utópie, Slovenka na kvadrát). Hlavné textové pásmo Epistolae (z rokov 2013 – 2015 Slovinsko) doplnené o poetickejšie Torzá (2018 – 2019 Fínsko) ponúka zasvätený a súčasne osobný pohľad na infraštruktúrne súvislosti literárnej tvorby, jej kultúrnej či spoločenskej (seba)realizácie. Autorka prehovorí aj o „láske neláskavej“, rodinných a iných trampotách v „projektovo znevýhodnenej kultúre“ alebo o nevýslovnosti reči, mlčaní a samote... Kniha o vyčerpávajúcom „boji s drakom“ vo svete, ktorý nám zhrubol nekultúrou.

KNI HY

13. 2. – 20. 2. 2021 • 7– 8 /4946 –4947/

Poézia z hranice medzi životom a smrťou

(Miklós Radnóti – Aleksandar Zograf – Zoran Paunović: Borske beležnice. Narodna biblioteka : Bor 2019) Stevan Lenhart

24/VI

ivotná dôležitosť poézie nadobúda osobitnú váhu po spoznávaní sa s osudom a dielom takých osobností, akou bol významný maďarský básnik židovského pôvodu Miklós Radnóti (1909 – 1944). Nešťastné okolnosti poznačili jeho život už po narodení: jeho matka zomrela onedlho po pôrode, spolu s jeho bratom blížencom; ako 12-ročný zostal aj bez otca, takže odrastal s tetou a ujom. Školil sa v odbore textilného priemyslu a určitý čas pracoval v ujovom podniku, ale potom sa zapísal na Segedínsku univerzitu, kde študoval filozofiu (spolu s maďarčinou a francúzštinou) a po diplomovaní pôsobil ako profesor. Kuriozitou je, že roku 1934 svoje pôvodné priezvisko Glatter vymenil priezviskom Radnóti, ktoré si zvolil podľa obce Radnovce (ležiacej na území dnešného Slovenska), rodiska svojho deda z otcovej strany. V období rokov 1930 – 1943 Radnótimu v Budapešti a v Segedíne vyšlo niekoľko básnických zbierok, ktorými sa zapísal do dejín maďarskej poézie ako modernistický básnik a intelektuál, ktorého poetický výraz bol na jednej strane založený na tradícii európskej a klasickej literatúry a na strane druhej inšpirovaný avantgardou, ľavičiarskymi ideami a sociálnou tematikou svojej doby. Koncom mája 1944 Radnóti bol spolu s 3 000 ďalších väzňov deportovaný z Maďarska do tábora nútenej práce vo východnom Srbsku (vo vtedajšej Juhoslávii). Maďarská vláda podľa dohody s Nemeckom počas druhej svetovej vojny totiž dovážala pracovníkov (väčšinou židovského pôvodu) do baní v okolí mesta Bor, kde sa

konala ťažba medi, strategicky mimoriadne významného kovu. Nachádzalo sa tam vyše štyridsať táborov nútenej práce a okrem samej ťažby internované oso-

by namáhavo pracovali aj na výstavbe cestnej infraštruktúry a železnice. Radnóti sa ocitol v tábore pod názvom Heidenau, kde vznikla prevažná časť jeho poslednej básnickej zbierky, vydanej po jeho smrti a pomenovanej Borský zápisník (v srbčine Borska beležnica, v maďarskom origináli Bori notesz). Pred príchodom spojeneckých síl vedenie tábora rozkázalo pochod do Maďarska, počas ktorého vojaci zabíjali vysilených väzňov. Medzi zastrelenými v novembri 1944 neďaleko maďarskej dediny Abda bol aj Miklós Radnóti. Takmer o celé dva roky neskoršie, v auguste 1946 počas exhumácie bol v Radnótiho odeve nájdený zápisník značky Avala 5, na ktorého prvej strane bola napísaná poznámka v maďarčine, srbochorvátčine, nemčine, francúzštine a angličtine: Tento notes obsahuje verše maďarského básnika Miklósa Radnótiho. On prosí nálezcu, aby notes poslal na adresu univerzitného profesora Gyulu Ortutaya, Budapešť, Horánszky u 1. I. Týmto spôsobom bola Rad-

nótiho posledná zbierka básní ti navždy oddelený. Najťažšie doslova vzkriesená a v určitom znejúce sú krátke básne, čiže (síce romantickom) zmysle poézia „pohľadnice“ napísané počas skutočne zvíťazila nad zhubnou núteného pochodu do Maďarska, ideológiou, ktorá spôsobila vojnu, teda Radnótiho poslednej cesty. utrpenie a smrť miliónov ľudí. Posledná báseň obsahuje sedem Dielom tohto veľkého ma- veršov a vlastne predstavuje – ako ďarského poetu sa zaoberal vý- postrehol literárny vedec Zoran znamný juhoslovanský a srbský Paunović – priamy prenos smrti. spisovateľ Aleksandar Tišma (1924 Vydanie tiež obsahuje esej – 2003), ktorý napísal predslov Zorana Paunovića pod názvom pre knižný výber z Radnótiho Borska beležnica Mikloša Radnopoézie pod názvom Strmom tija: Hronika najavljene smrti, v stazom (Forum, Nový Sad 1961) ktorej je daná detailná analýza a básne a tragický osud tohto týchto básní. Osobitnú hodnotu autora porovnal s Ivanom Gora- predstavuje 14-stranový kresnom Kovačićom, autorom známej lený príbeh o Radnótiho živote poémy Jama. Radnótiho po- a väzenskom období v Bore v sledné básne do srbčiny preložil interpretácii pančevského auDanilo Kiš (1935 – 1989), na ktorého živote vojna tiež zanechala stopy, keďže jeho otec bol deportovaný do nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a tam bol aj popravený. Zbierka Borska beležnica bola v srbčine po prvýkrát publikovaná roku 1979; o štyridsať rokov neskoršie svetlo sveta uzrelo aktuálne vydanie s názvom v pluráli: Borske beležnice. Ide teda o básne, ktoré Miklós Radnóti napísal v tábore nútenej práce pri Bore, ako aj počas vysiľujúceho pochodu do Maďarska, vediac, že čoskoro bude zabitý. Chmúrne verše odzrkadľujú ovzdušie utrpenia a beznádeje, ktorými bol vyplnený Radnótiho väVýňatok z kreslenej epizódy o zenský pobyt v zapadnu- živote Miklósa Radnótiho v podaní tej časti Srbska, pričom Aleksandra Zografa však básnik nezachádza do patetických opisov osobného zúfania, ale poeticky tora Aleksandra Zografa (táto vyjadruje vlastné túžby a pocity, kreslená epizóda bola pôvodne kým pozoruje a zaznamenáva publikovaná na pokračovanie v hrôzy vôkol seba. Únik z tragickej týždenníku Vreme). reality a neľudských podmienok Na dizajn obálky knihy je použiv tábore nachádza v poézii a tá prázdna strana z originálneho básňou sa tiež prihovára svojej Radnótiho notesa, do ktorého žene, od ktorej bol v skutočnos- zapisoval svoje posledné básne.

HLAS ĽUDU • OBZORY

NO VEL A

VÍŤAZOSLAV HRONEC

Dynastia Beňovských (5)

25/VII

(10) nutý ohromným pňom, ktorý prababkin hrob semienko bre- obyvateľov zapadnutého mePo tejto ťažkej a vyčerpáva- zostal po vyťatí dvestoročného stovca,“ napísal okrem iného v stečka Kiskunfélegyháza svojimi júcej akcii Komisia a celý par- brestovca. Novinár okresného odpovedi na tendenčné články škandálmi. Pravda však nebola lament pochopili, že existujúca denníka v Kiskunfélegyháze v bulvári jeden člen Komisie. Ale taká trpká. Anikó sa musela len štúdia o uskutočniteľnosti už našiel v dedičstve po lekárni- články o nájdení Hedvigy Tóth presťahovať k svojmu otcovi, keď nie je aktuálna, a rozhodli, že kovi Árpádovi Tóth Isaszegiovi v Isaszegiovej zdvihli všetkým jej muž Gábor, hneď po svadbe, Komisia sa naďalej bude pri hľa- mestskom archíve jeho denník, novinám predajnosť o tretinu, zmizol aj so všetkými peniazmi daní hrobov potomkov Mórica ktorý si písal ako deväťročný. odznaky s jej podobizňou a repli- a nenechal jej nijaké prostriedky Beňovského riadiť inštinktom a Sedemnásteho septembra 1886 ky emailovej tabuľky z jej hrobu na živobytie. Potom sa ešte dvavlastnou šikovnosťou. bolo zapísané: „Pochovali sme sa stali hitom sezóny, každé tretie krát vrátil do Kiskunfélegyházy a Na začiatok musela Komisia prababku Hedvi. Mala 97 rokov. dievča narodené na Slovensku viac už o ňom nikto nepočul. Po teraz hľadať hroby pojeho druhej návšteve sa tomkov Juraja Kalnického. narodil Miklós, ale nebol Zistila, že obaja jeho synoto Gáborov syn, lebo už via padli v napoleonských vtedy bola dva týždne vojnách a ich bezmenné tehotná s lekárenským hroby zostali niekde na pomocníkom, šestnásťrobojiskách v Rusku alebo čným Jánosom – Jánom Ukrajine. Jeho najstaršia Kováčom, pomaďarčeným dcéra Hedviga sa konSlovákom z Tótkomlósa, com 18. storočia ako ktorý pracoval v lekárni jej šestnásťročná vydala za otca. Smutná biela vdova staršieho pruského geAnikó zaúčala mladíka nerála, ale po jeho smrti do sexu, na čo sa prišlo, sa ešte v tom istom roku až keď jej muž Gábor navrátila domov s bohatým vždy zmizol. Nemohli ju dedičstvom a čoskoro sa však odsúdiť za zhrešeznova vydala za maďarPamätná strieborná minca Národnej banky Slovenska, vydaná roku 1996 pri nie s neplnoletým, lebo v ského šľachtica Károlya príležitosti 250. výročia narodenia Mórica Beňovského (autorom návrhu mince tom čase ani ona nebola bol Miroslav Ronai) Tóth Isaszegiho, ktorý zaplnoletá. Aféra sa zapísala čal piť a rýchlo premárnil do análov Kiskunfélegynielen svoj malý majetok, házy, kde je uvedené, že ale aj celé jej bohatstvo. Narodili Potajomky som po jej pohrebe dostalo po nej meno a film o mladíka deportovali do jeho sa im dvaja synovia, Gábor a zasadil jedno čierne semienko činnosti Komisie videla väčšina rodného Tótkomlósa. Vtedy Győző, ktorí skončili ako vojaci toho stromu, ktorý nám rastie dospelého obyvateľstva aspoň ešte nikto nepredpokladal, že pred domom.“ Robotníci museli raz, zatiaľ čo zarytí monarchisti Miklós je jeho syn, keďže rodina maďarskej armády. A tak bolo treba ísť do me- vykopať desivo hrubizné korene, aj viackrát. vedela, že bol vtedy na návšteve stečka Kiskunfélegyháza, kde uprostred ktorých bola kostra jej muž Gábor Tóth Isaszegi. rodina vtedy žila. Lenže tamojší Hedvigy Tóth Isaszegiovej, roPlod hriešnej lásky, Miklós Tóth (11) starý cintorín sa postupom času denej Kalnickej. Analýza DNA Ako sme už uviedli, Komisii po Isaszegi, prevzal neskôr dedozmenil na nepriechodnú džun- potvrdila, že je to Jurajova dcéra. identifikácii troch príslušníkov vu lekáreň a stal sa váženým gľu, ktorá dve storočia nehatene A tak tretieho člena dynastie rodiny Beňovských napadlo, občanom mestečka, neskôr ho bujnela, takže ostávalo iba dúfať, Kalnických preniesla Komisia že nemusí hľadať hroby synov vystriedal jeho syn Árpád, údajže sa nájde nejaký znak na hrobe do Bratislavy, čo nebolo celkom Hedvigy Tóth Isaszegiovej, ke- ný Hedvigin vnuk. Bulvár celej Hedvigy Tóth Isaszegiovej. So múdre, lebo sa ešte nenašli hroby ďže hrob jej vnuka Árpáda je k Európy to všetko rozpitvával dispozícii na miestnom cinto- do najmenších podrobností a súhlasom okresných úradov slo- jej dvoch synov. Bulvár v Bratislave, najmä ten, ríne. Lenže analýza DNA opäť pridával rôzne pikantérie, ktoré venská vláda financovala výrub toho dvojhektárového chaosu ktorý nebol orientovaný monar- potvrdila, že nejde o jej bio- sa vôbec neudiali. Nový televízny zo stromov, kríkov a tŕnia, aby chisticky, ostro kritizoval každý logického pravnuka. Bulvár v film záhadu vysvetlil a našiel potom mohli začať robotníci, väčší úspech Komisie a smútil Bratislave uvítal informáciu s odpoveď aj na tú najposlednejšiu veľmi pedantne a premyslene, za nepremyslene vyhodenými ováciami a teraz už otvorene nevyriešenú otázku. identifikovať náhrobky zahádza- peniazmi daňových poplatníkov špinil činnosti Komisie. Bulvár né zeminou. Po mesiaci a pol na úplne bláznivý projekt, kto- v Budapešti si začal vymýšľať Zo srbčiny preložila usilovného hľadania sa našiel rý nemá nijaké vyhliadky na neuveriteľné príbehy o zmyselnej Zora Sirácka železný zhrdzavený kríž s emailo- úspech. „Očividne si rozvášnení Anikó (manželke Gábora Tóth (Pokračovanie v nasleduvou tabuľkou a menom Hedvigy novinári nevšimli Hedviginho Isaszegiho, Hedviginho staršieho júcom čísle Obzorov) Tóth Isaszegiovej, napoly prehlt- vnuka Árpáda, ktorý zasadil na syna), ktorá údajne oblažovala

PR Ó ZA

13. 2. – 20. 2. 2021 • 7– 8 /4946 –4947/

LUKÁŠ CABALA

Satori v Trenčíne (úryvok)

26/VIII

a prvých piatich fyzioterapeutických cvičeniach Vincenta usmerňovali striedavo traja ľudia – dve obyčajné ženy a jeden mladý športovec. Cítil sa pri nich tak trochu ako odľud. Bolo vidieť, že sú z celkom iného sveta než on. V čakárni mali popri bežných časopisoch jeden extra nechutný, konšpiračný. Nezdvihol sa a neodišiel, nemohol si to dovoliť. Prišiel sem po pomoc a nie určovať pravidlá, to mu bolo jasné. Okrem toho sa už stihol uviesť ako idiot, teda svojím typickým spôsobom. Vo vstupnom dotazníku uviedol v sekcii poisťovňa: Slovenská sporiteľňa. Došlo mu to až vtedy, keď sa ho pani z recepcie opýtala: „Poisťovňa Všeobecná, však?“ „Áno,“ odpovedal trochu prekvapene, a až potom pochopil, že tam musel napísať nejakú hlúposť. Každý nový tréner sa pýtal rovnaké veci. Akú má prácu, akému športu sa venuje, či prvýkrát robí niečo so svojím chrbtom, a tak ďalej. Až sa jedného dňa dostavil a po chvíli čakania ho na recepcii vyzdvihlo útle dievča. Zbytočne hádať vek, to Vincentovi nikdy nešlo, no už to, že o nej rád premýšľa ako o dievčati, niečo naznačuje. Zároveň však nie je vylúčené, že by mohla mať aj tridsať. „Pán Karela?“ Prikývol. Ona sa usmiala a vyzvala ho, aby šiel za ňou. Jedna chodba, pravý uhol, druhá chodba, pravý uhol, tretia chodba a dvere na konci. Malá miestnosť, kde sa vyzul, odložil si telefón a peňaženku. Na nič sa ho nepýtala. Len bola zvedavá, ktoré cvičenia sa už naučil, a chcela vidieť, ako ich robí, aby mohli pokračovať s ďalšími. Práve pri nej si prial, aby sa zaujímala o jeho prácu aj o všetky ostatné veci. Pripomínala mu masérku zo Sorrentinovho filmu Mladosť, tú, ktorej tak výrazne odstávali uši a mala zubný strojček. Aj keď toto dievča nemalo nič z toho, len akúsi výraznú auru, ktorá v ňom znásobovala osamelosť. Absolút-

ne nezapadala do pracovného kolektívu tejto fyzioterapeutickej spoločnosti. Keď odchádzal, mal dojem, že ju nadriadení trošku šikanujú. Musela založiť nejaký dokument a hľadať ďalší, nevedela kde, pretože bola nová, a recepčná ju akosi zlomyseľne pozorovala. On čakal, kým mu vystavia účet, čím bol k tomu škodoradostnému divadielku prizvaný. A možno to

bola úplne normálna, korektná situácia, len si ju Vincent príliš dotváral. Ako mu bolo vlastné. Večer šiel do kina. V poslednom čase sa začínal cítiť ako filmový maniak, hoci o sebe tvrdí, že filmy v podstate nemá rád. S fanatickým záujmom vzhliada skôr k literatúre a kinematografiou len mierne a nejasne dopĺňa svoj voľný čas. Pripravenou vetou si vypýtal lístok, aby sa náhodou nezakoktal alebo

Film bol z argentínskeho veľkomesta, súčasnosť, o mužovi a žene, ktorí tam žijú nezávisle od seba a nepoznajú sa. Obaja boli vykreslení ako samotári proti svojej vôli a obom niekto chýbal. Podľa všetkého ten druhý. Vincent celý čas myslel na masérku, ako si ju pre seba nazval, keďže nepoznal jej meno. Jeho ústranie musí byť už poriadne žalostné, ak ho rozhodí prvá žena, ktorá sa k nemu správa milo. Teda tak isto, ako ku každému ďalšiemu klientovi. Osobné je to len z jeho strany. Keď sa kino skončilo, Vincent zišiel o poschodie nižšie a metrom sa odviezol niekoľko blokov do svojej štvrte. Prešiel okolo vietnamského rýchleho občerstvenia, odolal, a popri vysvietených výkladoch pomaly kráčal domov. Zamkol sa vo svojom byte, zažal v obývačke a šiel si opláchnuť tvár. Potom si sadol do kresla, dal si za chrbát dve podušky a siahol po najbližšej knihe. Myšlienky mu utekali, za čo sa neznášal. Nechcel patriť k infantilným ľuďom, ktorí systematicky rozčítajú desať románov a ani v jednom sa nedopracujú na koniec. Niekedy za to vinil nudný alebo nekvalitný a neoriginálny text, no myslel si, že aj na taký by sa mal dokázať sústrediť. Lenže čím viac knižiek prečítal, tým menej ho vedelo výrazne osloviť. Nepovažoval to však za nevýhodu a nebol to ani dôvod, aby čítal menej. Postavil sa a šiel k oknu. Keď bola hmla, cítil sa ako v Seattli. Predstavil si, že za tou oponou je more a že počasie je tu vždy takéto zastreté a daždivé. O necelé dva týždne šiel opäť na cvičenie. Schválne si vzal farebné ponožky, každú inú. Prišiel do čakárne, kde už pri recepcii stála

Lukáš Cabala (1986) sa narodil v Trenčíne, ktorý je veľký ako New York. Do kina jazdí metrom. V roku 2011 spolu s rodičmi založil internetový antikvariát a dodnes ho vedie. Je čitateľom súčasnej a modernej svetovej prózy. Žije na severnej periférii mesta a vo voľnom čase sa venuje písaniu. V tvorbe ho priťahuje magický realizmus a vlnenie skutočnosti. nebodaj úplne nezasekol na nejakých spoluhláskach či slovách s opakujúcou sa úvodnou slabikou. Tiež sa snažil poriadne artikulovať, z večnej obavy, že jeho rázštepom poznačenej reči nebude dobre rozumieť. Sadol si do poloprázdnej sály. Sedadlá nedávno vymenili, je ich tu menej a sú pohodlnejšie.

mladá žena. Našťastie presne tá, ktorú si prial. Keď sem kráčal, hovoril si, že tam zrejme nebude, pretože už je štrnásť tridsať a ona je pravdepodobne len brigádnička, ba možno dokonca praktikantka zo zdravotnej školy. Chcel sa pripraviť

na možnosť, že bude cvičiť s niekým z predošlých fyzioterapeutov. Práve stála pri recepcii a zisťovala, kto nasleduje. Musela zbadať jeho meno v tom momente, keď vošiel. Zdvihla pohľad a hneď sa usmiala. Už sa ho nepýtala na priezvisko. Vedela, kto je. Prešli dlhou chodbou a v malej miestnosti sa Vincent vyzul. „Aké dnes máte veselé ponožky!“ Počas cvičenia to dokonca využívala. „Oranžovú nohu vystrite.“ Na konci, tak ako minule, mu pri odchode z miestnosti otvorila dvere. Už pri prvom raze si preto pripadal hlúpo. Napadlo mu, že nabudúce ju predbehne a otvorí jej on. To by však vyzeralo, že ju vyprevádza z jej pracovnej miestnosti, a ona by to mohla vnímať ako čosi divné. K farebným ponožkám si druhý raz vezme tričko, na ktorom je Kerouac. Len tak, aby ju vyskúšal, či zareaguje, to by bolo zlomové. Aj dnes si chcel priniesť knihu, ktorú by položil na stoličku, kam si vždy dáva mobil a doklady. No keby sa ho opýtala, prečo ju má so sebou, nevedel by to vysvetliť. Musel by klamať, musel by si vymyslieť, že niekde čakal a čítal. Mimochodom, a to bolo úplne kľúčové, dievča dnes malo na sebe polokošeľu. Vincent patrí k ľuďom, v ktorých gombíky vyvolávajú úzkosť. Túto fóbiu má od útleho detstva. Dnes ide už o pomerne známy fenomén, to však na nepríjemnom odpore nič nemení. Lenže ani to mu masérku vôbec neznechutilo. Práve naopak, aj v tričku s troma gombíkmi mu pripadala nesmierne nežná. Jej krehkosť bola príťažlivá nielen sexuálne, ale aj ľudsky. V človeku vyvolávala pravekú chuť ochraňovať ju pred cudzími kmeňmi. Lenže čo? Má sa jej opýtať, či by s ním nešla večer von? A keď mu dá nejakú negatívnu odpoveď? Potom radosť z cvičenia s ňou vystriedajú rozpaky a výčitky. Musí to ešte skúsiť s Kerouacom na tričku a možno vezme aj knihu. Toto bude nenápadný útok, ktorým nemôže nič pokaziť. Smutnou otázkou zostáva, či tam dievča o dva týždne bude. Poznámka: Úryvok z knihy Satori v Trenčíne (Artforum, Bratislava 2020) publikujeme so súhlasom autora.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Začiatok nového optimizmu Z KONFERENCIE VOJVODINA V 2021

Danuška Berediová-Banovićová

stredu 3. februára sa vo veľkej sieni Zhromaždenia AP Vojvodiny uskutočnila konferencia pod názvom Vojvodina v 2021. Táto konferencia sa stala rozpoznateľnou ako udalosť, ktorá otvára otázky významné pre rozvoj Vojvodiny v budúcom roku, a koná sa pod záštitou pokrajinskej vlády. V piatich panelo-

vić, sa konala iba za prítomnosti médií a diváci ju mohli sledovať na YouTube. Mirović povedal, že tento rok bude v znamení prekonávania ekonomických následkov pandémie, vkladania do verejného zdravotníctva a nového ekonomického štartu. „Očakávam, že táto konferencia bude začiatkom jedného nového optimizmu, majúc na zreteli fakty súvisiace s vírusom Covid-19 a spôsobom, ktorým mu naša krajina čelí. Je to

Pokrajinská tajomníčka pre kultúru Dragana Miloševićová vyzdvihla, že minulý rok bol využitý najlepším možným spôsobom – na adaptáciu, rekonštrukciu a renovovanie niekoľkých inštitúcií kultúry

vých diskusiách účastníci hovorili o hospodárstve, zdravotníctve, turizme a kultúre. Konferencia, ktorú otvoril predseda pokrajinskej vlády Igor Miro-

príležitosť, aby sme poukázali na plány, ktoré máme v početných oblastiach, a na to, že Vojvodina vlani, okrem výziev, ktorým čelil celý svet, zaznamenala lepšie

možným spôsobom. Povedala, že tento sekretariát využil minuloročnú situáciu a určil významné prostriedky na rekonštrukciu, adaptáciu a renovovanie objektov niektorých inštitúcií kultúry. Zdôraznila, že s touto praxou sa bude aj naďalej pokračovať.

výsledky v porovnaní s inými pokrajinami v oblasti poľnohospodárstva a priemyselnej výroby,“ vyhlásil Mirović na otvorení. Posledná panelová diskusia tejto konferencie mala názov 2019, 1984, 2021... Kultúra v podmienkach novej normality. Diskusia sa začala úryvkom z nahrávky Srbského národného divadla, z ktorej bolo vidieť, ako hudobníci a spe- Účastníkom panelovej diskusie o kultúre bol váci z tejto inšti- aj riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč Pavel Surový túcie vlani v marci navštevovali starších občanov Účastníkom panelovej diskusie Nového Sadu a priniesli im kultúru o kultúre bol aj riaditeľ Kultúrneho domov. Ako aj mnohé sféry nášho centra Kysáč Pavel Surový, ktorý života, takto fungovala aj kultúra predstavil výstavu Corona, ktorej v pandémii koronavírusu – na je aj autorom. Povedal tiež, že diaľku. Všetky inštitúcie kultúry sa sa v tomto období podarilo zrepočas lockdownu museli prispô- konštruovať strechu na budove sobiť novým podmienkam. V tejto Kultúrneho strediska, ako aj to, panelovej diskusii hovorili vedúci že sa začala rekonštrukcia najstarurčitých inštitúcií a predstavili šieho domu v Kysáči. Na otázku svoje aktivity v tomto období. o budúcich plánoch odpovedal, Pokrajinská tajomníčka pre kul- že sa stredisko plánuje venovať túru Dragana Miloševićová, ktorá videoprodukcii, čiže vyrábaniu aj otvorila diskusiu, vyzdvihla, že obsahu, ktorý bude mať aj vzdeminulý rok bol využitý najlepším lávaciu zložku.

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI UDELILI CENY

O osobnosti a diele Mihajla Pupina Olinka Glóziková-Jonášová

Galérii insitného umenia v Kovačici 5. februára udelili ceny autorom najlepších prác na súbehu Mihajlo Pupin – vedec, vlastenec, humanista – 125 rokov od objavenia sekundárnych X lúčov. Na súbehu, ktorý spoločne organizujú Dom kultúry Mihajla Pupina v Idvore a Rada pre kultúru Obce Kovačica, súťažilo úhrnne 68 umeleckých prác z oblasti literatúry, multimédií a výtvarného umenia. Súťažili žiaci základných a stredných škôl, ako aj dospelí z územia Obce Kovačica, ale aj okolitých • KULTÚRA •

Príhovor odmeneného Jána Špringeľa, novinára RTV OK (foto: z archívu GIU)

miest a obcí. Súťažiaci umeleckým prejavom predstavili osobnosť a dielo známeho vedca, ako aj jeho prínos pre našu krajinu. Medzi odmenenými sú aj dvaja Kovačičania. Anđela Pjević, žiačka ôsmeho ročníka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, získala prvú cenu za výtvarnú prácu v kategórii žiakov vyšších ročníkov základných škôl a špeciálnu cenu za mimoriadny kreatívny prejav. Špeciálna cena za mimoriadny prínos k propagácii osobnosti a diela Mihajla Pupina sa dostala do rúk Jánovi Špringeľovi, novinárovi Rádio-televízie Obce Kovačica.

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Kultúra V PIVNICKOM KOMORNOM ZBORE NÁDEJE

S nádejou na krajší zajtrajšok Miroslav Pap

omorný zbor Nádeje v Pivnici od roku 2004 zastáva pozoruhodné miesto v kontexte zborového spevu Slovákov vo Vojvodine. Toto umelecké teleso má

V pomerne ťažkom roku sa vám predsa podarilo realizovať určité vytýčené ciele? „Nakoľko je náš seminár zborového spevu Nová pieseň tradične organizovaný začiatkom februára, podarilo sa nám predísť nešťastnej

Spoločne sa im darí už takmer dve desaťročia

sa sebou veľký počet vystúpení tak doma, ako aj v zahraničí. Naspievali už niekoľko cédečiek, vydali brožúre, organizovali edukačné workshopy, ale hlave sa sústreďujú na ich kapitálny projekt, a tým je seminár zborového spevu Nová pieseň, ktorý sa tohto roku bude v prípade poľavenia epidemiologickej situácie konať v inom termíne, a nie v tom tradičnom februárovom. Speváčky komorného zboru vedie profesorka hudobnej kultúry na dôchodku Anna Stojnevová, kým predsedníčkou je Miluška Macková, ktorá nám zosumarizovala aktivity v minulom roku a predostrela plány na aktuálny rok.

pandémii. V podstate sme zorganizovali jubilejný desiaty seminár, ktorý splnil naše očakávania. Presnejšie v sobotu 8. februára sa v našich priestoroch a dome kultúry zišli milovníci zborového spevu z Báčky, Banátu a Sriemu. Musíme sa pochváliť, že počet členov na seminári každoročne stúpa. Veľmi nás teší, že sa znovu do seminára zapojili aj deti, lebo predsa na nich svet zostáva. Na jubilejnom sa zúčastnilo spolu 85 účastníkov, ktorých viedol Dr. Juraj Súdi. V rovnaký deň sme my členky Komorného zboru Nádeje mali možnosť nahrať zopár piesní pre Rádio-televíziu Vojvodina, ktoré boli vysielané v rámci rodin-

Minuloročný seminár zborového spevu v predstihu pred pandémiou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ného magazínu Dotyky, ktorý bol venovaný 230. výročiu príchodu Slovákov do Pivnice. Aj tentoraz bolo pomerne ťažko zorganizovať seminár, keďže aj tej finančnej pomoci bolo málo. Hlavne vďaka Obci Báčska Palanka sa nám podarilo dotiahnuť seminár do konca, ale ostatnej finančnej pomoci okrem sponzorstiev sme sa nedočkali.“ Vieme, že seminár ako projekt tvoria dve časti. Ako to bolo s tou druhou časťou, podarilo sa vám realizovať aj spoločný koncert účastníkov? „Druhá časť projektu, vlastne spoločný koncert účastníkov sa mal konať 13. apríla, na Veľkonočný pondelok. Žiaľ, táto časť projektu, resp. seminára zostala nezrealizovaná dodnes. Práve táto časť projektu poukáže na kvalitu nášho seminára

usporiadali v našich priestoroch, a bolo to krásne podujatie, ktorým sme chceli vyjadriť svoju vďačnosť. Každá pomoc je vždy vítaná, preto si ju treba vážiť. V rámci tohto koktailu sme mali aj menšiu zábavu. Veľmi sme vďačné aj našim menšinovým médiám, ktoré sledujú naše podujatia, čiže aj verejnosť vopred oboznámia s nejakým naším podujatím, ale aj prídu a odsledujú ho. Nám to veľmi veľa znamená, lebo je tým aj naša snaha, naše úsilie ešte viac zviditeľnené. Pred takou väčšou prestávkou sme sa poslednýkrát zišli vlani 24. mája. Až teraz v novom roku sme sa stretli, aby sme si stanovili určité plány, dohodli sa, ako budeme ďalej pracovať.“ A aké sú tie plány na aktuálny rok? „Dohodli sme sa, že urobíme určitú rekapituláciu všetkých ročníkov seminára zborového spevu Nová pieseň. Keďže sme koncert, ako som spomínala, nezrealizovali, tie piesne by mali byť interpreto-

Členky komorného zboru s veľkým entuziazmom

a na to, čo sme sa v skutočnosti naučili. Je to príležitosť stretnúť sa s ostatnými zbormi, spevokolmi, spevákmi, hudobníkmi atď. Každoročne sa veľmi tešíme práve na tento koncert, no musíme sa pochváliť, že aj diváci prejavujú záujem, lebo je taký slávnostný a práve na Veľkú noc. Takže diváci, ale aj my účastníci máme z toho koncertu krásny, hlavne umelecký zážitok.“ Mali ste ešte nejaké aktivity počas roka? „Áno, mali sme. Pre našich sponzorov, priaznivcov a ľudí, ktorí priložia nápomocnú ruku, keď je najpotrebnejšie, sme zorganizovali koktail poďakovania. V rámci tejto akcie sme udelili ďakovné listiny spomenutým ľuďom. Toto sme

vané. Tie nové piesne, lebo o tom je náš seminár – o tej novej piesni. Naplánovali sme si taký celodenný seminár, čiže doobeda by sme si zopakovali už naučený repertoár a poobede by sme zrealizovali koncert. Zúčastnili by sa všetci speváci, ktorí účinkovali na jubilejnom seminári. S týmto projektom sme sa uchádzali v Obci Báčska Palanka. Do budúcna plánujeme zorganizovať aj jeden seminár venovaný autentickým slovenským ľudovým piesňam, ktoré upadajú do zabudnutia. To sú naše plány, ale dobre vieme, že ich realizácia v konečnom dôsledku nezávisí od nás, ale od iných faktorov, ktoré nám v poslednom čase strpčujú životy. Ale pevne veríme a máme nádej na krajší zajtrajšok.“ • KULTÚRA •

PREMIÉRA V STAREJ PAZOVE

Pomyselný pomník obetiam Veľkej vojny

Z premiéry knihy v Starej Pazove: (zľava sedia) Jaroslav Miklovic, Dalibor Denda a Milan Micić. Program moderovala Miruška Kočišová.

s NRSNM a tamojším SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V úvodnom prejave Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, okrem iného povedala, že premiéra tejto knihy bola naplánovaná v minulom roku, a to v rámci 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy, bola však odložená pre všetkým dobre známu epidemiologickú situáciu. Profesora Miklovica považuje vraj za živú encyklopédiu, lebo je výborným znalcom historických okolností. Rukopis knihy autor ukončil v roku 2020 po šiestich rokoch prehŕňania sa a pátrania po údajoch, čo nie vždy bolo ľahko a jednoducho. Toto svoje najnovšie dielo venoval práve staropazovským Slovákom pri príležitosti významného jubilea – 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy. Pri tejto príleži• KULTÚRA •

Inštitútu pre strategické výskumy Univerzity obrany v Belehrade, a Dr. Milan Micić z Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami – úradujúci pomocník tajomníčky, Úsek pre kultúrne dedičstvo, ktorý je zároveň i generálnym tajomníkom Matice srbskej. „Kniha je hodnotným vedeckým prínosom k poznávaniu Veľkej vojny na našich priestoroch ako histórie slovenskej národnostnej menšiny v Republike Srbsko. Dielo je plodom šesťročnej ťažkej práce – výskumu kolegu Jaroslava Miklovica, zanieteného kronikára dejín dolnozemských Slovákov,“ povedal plukovník Denda a ďalej uviedol, že toto hodnotné bádateľské úsilie je venované histórii malého človeka vo Veľkej vojne, téme, ktorá bola

často zanedbávaná. O dlhej a trpezlivej práci historika Miklovica sa zmienil aj M. Micić. „V nehumánnej skutočnosti vojny mená zahynutých vojakov sa zapisujú vo vojenských správach iba ako čísla strát, stratené životy v ich rodinách stávajú sa bolesťou a v priebehu času a historickej vertikály sa menia na zabudnutie. Jaroslav Miklovic svojou oddanou prácou zosobňuje históriu, znovu oživuje vo vojne stratené ľudské osudy, postavuje im pomník na večné časy.“ Program moderovala Miruška Kočišová, ktorá prečítala i list z Veľvyslanectva Titulná strana najnovšieho diela profesora dejepisu Jaroslava Miklovica SR v Belehrade, v ktorom organizátorom podujatia veľNárodného divadla v Belehrade. vyslanec Fedor Rosocha zaželal Náklad knihy písanej v slovenúspešnú premiéru a aby si kniha skom a srbskom jazyku je 500 výnašla cestu k svojim čitateľom. tlačkov a všetci, ktorí sa zúčastnili V hudobnej časti podujatia piatkovej premiéry, si ju odniesli vystúpil Boris Babík, tenor opery domov ako darček na čítanie. FEBRUÁROVÉ ČÍSLO VZLETU. Radi varíte a trávite čas v kuchyni? Ak áno, možno vás práve rozhovor s Denisom Blatnickým podnieti, aby ste sa venovali tomuto povolaniu. Tento pivUvaril si vlastný úspech nický rodák už roky rozvíja svoje KREATIVITA kulinárske zručnosti v Slovinsku. a šikovnosť PREDOVŠETKÝM Ak máte radi koktaily, bez ohľaCEMENTOVÝ ÚTOČNÍK du na to, či sa vám páči iba ich Luka Bovdiš Z BEOČINA vzhľad alebo chuť, prečítajte si rozhovor s Evicou Domoniovou zo Starej Pazovy, opravdivou majsterkou na koktaily, ktorá sa tomuto „umeniu“ venúva v istom bare v Bratislave. V novom čísle ponúkame aj rozhovor s Andrejom Simendićom zo Starej Pazovy, ktorému v minulom mesiaci v pokrajinskej vláde udelili cenu za najlepšiu videonahrávku na tému multikultúrnosti. Pripomenuli sme si aj výročie zlopovestnej Novosadskej razie a ako aj obvykle sú tu ustálené rubriky zo sveta umenia, filmu, počítačov, hudby a športu. Čítajte Vzlet a píšte nám na našu adresu office@vzlet.rs, ako aj na facebookovú stránku a Instagram. Jasmina Pániková

FEBRUÁR 2021

remiéra knihy autora Jaroslava Miklovica Zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne 1914 –1918 sa uskutočnila v piatok 5. februára v aule divadelnej sály v Starej Pazove. Večierok zorganizovali MOMS Stará Pazova v spolupráci

tosti autor svoje dielo predstavil aj kratšou videoprezentáciou. Knihu Zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne 1914 –1918 vydal MOMS Stará Pazova a nápomocnú ruku pri realizácii tohto projektu podala i NRSNM. Na večierku o knihe hovorili doc. Dr. Dalibor Denda, plukovník –Vedecký spolupracovník

Nový Sad | ročník 52 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

Anna Lešťanová

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Kultúra K 80. NARODENINÁM ING. JÁNA JANČOVICA

S dejinami aj nám blízkymi Pripravil: Jaroslav Čiep

án Jančovic sa venuje problematike Slovákov na Dolnej zemi už mnoho rokov. Ako novinár publikoval na túto tému veľa článkov, reportáží a rozhovorov. Svoje bohaté osobné skúsenosti obohatil skúmaním archívov a znalosťou odbornej literatúry a prameňov, čo využil i pri písaní viacerých kníh. Pri hodnotení jeho publikácií odborníci neraz konštatovali, že Jančovic čitateľa neunavuje suchopárnou faktogra-

Ján Jančovic

fiou, práve naopak, štýl jeho kníh je ľahký, živý, populárno-náučný. Nájdeme tu povedľa cenných faktov (napríklad kompletné zoznamy ľudí odchádzajúcich zo slovenského Novohradu na Dolnú zem) aj dramatické príbehy rodín vracajúcich sa späť na Slovensko, z ktorých viaceré pôsobia až na neuverenie... V jeho knihách čitateľa tiež upúta množstvo dobových fotografií a pôvodných dokumentov. Ján Jančovic (nar. 6. februára 1941 Pôtor) je slovenský poľnohospodársky inžinier, novinár, publicista a spisovateľ. Po základnom vzdelaní v rodisku a strednom v Šuranoch na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre vyštudoval v rokoch 1962 – 1967 ekonomiku poľnohospodárstva. Postgraduálne štúdium novinárstva absolvoval v rokoch 1978 – 1980 na Fakulte žurnalistiky Karlovej univerzity

www.hl.rs

v Prahe. Žije s rodinou v Nitre. Prispieval a doteraz prispieva do rôznych novín, časopisov a kalendárov na Slovensku a v zahraničí. Odborne spolupracoval s rozhlasom, televíziou a krátkym filmom. Na Slovensku najčastejšie písal do novín Roľnícke noviny (tam aj pod pseudonymom Ján Potran), Nedeľná pravda, Hlas ľudu, Slovenské národné noviny, i do časopisov Život, Slovensko, Roľnícke novinky. V zahraničí do Ľudových novín (Maďarsko), Hlasu ľudu, Roviny, Padinských zvonov (Srbsko), Našich snáh (Rumunsko), Dolnozemského Slováka, internetového portálu (www.luno.hu a www. oslovma.hu) Slovákov v Maďarsku. Od roku 1983 pravidelne prispieva aj do vedeckých zborníkov. Naďalej sa venuje problematike života Slovákov v zahraničí, najmä dolnozemských, a to programovo niekoľko desaťročí. Svoje poznatky a výsledky bádania priamo v prostredí Slovákov žijúcich v jednotlivých krajinách priebežne publikoval v stovkách článkov v periodickej tlači, zborníkoch, ale aj samostatných monografických prácach vydaných knižne. Keď ide o knižné vydania Jána Jančovica, tie začínali rodnou dedinou. Polovica z nich je zameraná na regionálnu históriu a druhá polovica sa zaoberá zahraničnými Slovákmi, najmä dolnozemskými. Na svojom konte má doteraz publikované tieto tituly: Pôtor – minulosť a prítomnosť (1985), Pôtor – minulosť a prítomnosť II. (1999), Pôtor – minulosť a prítomnosť III. (2002), Včelárstvo na Modrokamensku 1919 – 1999 (2001), Dejiny evanjelického a. v. cirkevného zboru v Pôtri (2001), Za chlebom na Dolnú zem (2003), Z kolísky na Dolnú zem (2004), Navrátilci (2007), Vyorali hlboké dolnozemské brázdy

Informačno-politický týždenník

(2009), Z novohradských vrchov a dolín (2011), Pretvorili dolnozemskú rovinu (2012) a Putovanie a

60. výročia hromadného návratu Slovákov zo zahraničia, sa zaoberá príbehmi navrátilcov zo západnej Európy, zámoria a presídlených Slovákov z Dolnej zeme a ich usadením v starej vlasti; je to kniha spomienok, ktoré autor zozbieral za tridsať rokov, od ľudí dlho

žijúcich mimo materskej krajiny. Publikácia Pretvorili dolnozemskú rovinu (2012) uvádza biografické profily takmer sto osobností pôsobiacich na Dolnej zemi, ktoré svojím novátorským dielom v oblasti kultúry, vzdelávania, prírodných vied a pôdohospodárstva pomáhali nielen prežiť, ale hlavne pozdvihnúť hmotnú a duchovnú úroveň dolnozemských Slovákov; sú v nej zaznamenané aj príbehy a profily ich pokračovateľov, ako aj ich účasť na zachovávaní národnej identity. V rodnej obci Pôtor zriadil rodinné múzeum, v ktorom zachováva kultúrne dedičstvo svojich roľníckych predkov. Zo zachovalej pozostalosti, ako i nákupom dom vybavil pôvodným nábytkom a zariadením, dvor a hospodárske budovy naplnil strojmi, náradím, náčiním na spôsob tradičRodinné múzeum je len skrátený a výstižný ného spôsobu života a názov Dvora a domu roľníckej kultúry z práce roľníka v minulosti; minulosti, ktorý bol predstavený pri príle- dom a dvor zanikajúcej žitosti 700. výročia obce Pôtor v roku 1997 roľníckej kultúry navštívili už aj mnohí krajania a Srbska. Publikácia je výsledkom žijúci nielen na Dolnej zemi, ale i trpezlivého výskumu a zaniete- v Kanade, vo Švédsku, v Nemecku ného osobného záujmu. Kniha a Česku. Foto: z archívu J. Jančovica Navrátilci, vydaná pri príležitosti život Alberťanov, spolu s Máriou Urbanovou (2012). Monografia Z kolísky na Dolnú zem sa zaoberá históriou sťahovania Slovákov z Novohradu na Dolnú zem a ich usadením na území dnešného Maďarska, Rumunska

• KULTÚRA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 7/8

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

V tajničke je názov slovenského folklórneho festivalu v Hložanoch. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

olejnatý stredomorský plod

rádius

citoslovce ech

umenie (lat.)

poplatky

zvesiť

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu hrubé pletivo z tŕstia

zápasník s býkmi živo, ihravo

hliník

Kikinda zimná zrážka nádoba na pitie

nikto

cvičenie dve samohlásky

a podobne

jadranský ostrov

platina

školský

kabát čiernobiele vtáky

juh

AS HL DU ĽU

najvyššia karta pás (zdrob.)

2. časť tajničky tona väčší vodný tok

tlačenica pôvodná vlasť

Dragutin Topić jednotkový vektor jedna planéta

citoslovce

rádium

klus koňa

long play špicatý predmet strana kachle, piecka ÉE

ktoré má veľké oči

predložka k dinár

dopredaj zlacneného tovaru (ý = y)

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 6 – VODOROVNE: spojenie, komár, Sb, Ivan, sto, Cer, Bern, As, tu, ai, ťarcha, t, ž, metán, ek, Ba, AČ, rosa, Una, Ind, kroj, Ag, otava, vospolok TAJNIČKA: JÁN ČAJAK Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 6 z čísla 6 Hlasu ľudu zo 6. februára 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: SVETOSLAV MAJERA, Ul. Kvačalova č. 4, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • OZNAMY •

Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, s oprávnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Novi_Sad_Liman_4, Ul. Balzakova číslo 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 8. 2. 2021 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rýchlej cesty I. V triedy č. 21 Nový Sad – Ruma, Partia 1 – Úsek 1, mimoúrovňová križovatka Diaľnica E-75 – Paragovo, s plánovanou trasou štátnej cesty II. A triedy, č. 100, od Žeželjovho mosta po mimoúrovňovú križovatku Diaľnica E-75, nositeľa projektu VP Putevi Srbije, z Belehradu, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 5. 2. 2021 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rýchlej cesty štátnej cesty I. B triedy č. 21 Nový Sad – Ruma, Partia 3 – Úsek 3: mimoúrovňová križovatka Kać – Petrovaradin (mimoúrovňová križovatka Diaľnica E-75), km 0+000,00 – km 6+900,00 PP – DP21, L=6,900 km, nositeľa projektu VP Putevi Srbije, z Belehradu, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 46 14, 487 40 36 ounz@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128-454-13/2021-04 DÁTUM: 10. 2. 2021 Podľa článku 5 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie programových aktivít a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, č. 14/15 a 10/17), článku 3 Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV, č. 4/17) a článku 3 Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských ustanovizní na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV, č. 14/17) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021 (Úradný vestník APV, č. 66/20) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: sekretariát) vypísal

SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE REKONŠTRUKCIE, ADAPTÁCIE, SANÁCIE, INVESTIČNEJ A BEŽNEJ ÚDRŽBY OBJEKTOV USTANOVIZNÍ ZÁKLADNÉHO, STREDOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA A VÝCHOVY, ŽIACKEHO ŠTANDARDU A PREDŠKOLSKÝCH USTANOVIZNÍ NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2021 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021 (Úradný vestník APV, č. 66/20), a to: na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, sanácie a investičnej údržby objektov ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výučby, štandardu žiakov a predškolských zariadení na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v celkovej výške 91.000.000,00 dinárov (na úrovni základného vzdelávania a výchovy 63.000.000,00 dinárov), na úrovni stredoškolského vzdelávania 20.000.000,00 dinárov, pre ustanovizne žiackeho štandardu 3.000.000,00 dinárov a pre predškolské zariadenia 5.000.000,00 dinárov). Finančné prostriedky sa neprideľujú na financovanie a spolufinancovanie stavby a dostavby. Finančné prostriedky sa neprideľujú na práce, ktorých plné financovanie sa poskytuje z iných zdrojov. Realizácia finančných záväzkov sa uskutoční v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia prihlášky Podávatelia prihlášky sú: – školy základného vzdelávania a výchovy, školy stredoškolského vzdelávania a výchovy, výchovné školy a ustanovizne pre žiacky štandard na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny založené Republikou Srbsko, AP Vojvodinou a jednotkou lokálnej samosprávy; – jednotky lokálnej samosprávy (výhradne pre potreby predškolských zariadení) na území AP Vojvodiny. 2. Kritériá prideľovania finančných prostriedkov Kritériá prideľovania finančných prostriedkov podľa Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny a podľa Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských zariadení na území AP Vojvodiny sú: 1. význam realizácie projektu, pokiaľ ide o bezpečnosť žiakov, učiteľov a zamestnancov, ktorí využívajú zariadenia; 2. význam realizácie projektu na poskytovanie kvalitných podmienok na pobyt a vykonávanie výchovno-vzdelávacej práce; 3. finančná realizovateľnosť projektu; 4. udržateľnosť projektu; 5. lokálny alebo regionálny význam projektu; 6. činnosti, ktoré sú vykonávané na účely realizácie projektu; 7. zabezpečené zdroje finančných prostriedkov na realizáciu projektu. VŠEOBECNÉ SMERNICE SÚBEHU Ak je technicky možné realizovať projekt v niekoľkých samostatných fázach prác, žiadateľ by mal predložiť prihlášku s jasne stanovenými fázami na vykonanie prác a uvedenými finančnými prostriedkami pre všetky fázy. Priložený predbežný výmer a výpočet prác by mali byť s presne stanovenou sumou prác a s trhovými cenami, keďže finančné prostriedky budú prevedené na žiadateľa v súlade s postupom verejného obstarávania (a až do schválenej sumy). Sekretariát nebude schopný financovať zvyšné a nepredvídané práce. Žiadateľ, ktorý sa tiež uchádzal na súbehu o konkrétny projekt na iných miestach, má právo podať prihlášku na daný súbeh, ak v čase podania prihlášky nevedel a ani nemohol vedieť, či mu budú poskytnuté finančné prostriedky na inom súbehu pre predmetný projekt. V prípade podania prihlášky na spolufinancovanie prác prostriedky zabezpečené ako účasť ustanovizne môžu byť z vlastných zdrojov, z darov a z rozpočtov všetkých úrovní moci. Po pridelení finančných prostriedkov na súbehu bude užívateľ povinný: - podpísať zmluvu o pridelení rozpočtových prostriedkov sekretariátu, ktorá upraví vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán; - uskutoční zodpovedajúce konanie obstarania v súlade so Zákonom o verejných obstaraniach (Úradný vestník RS, č. 91/19); - angažuje nezávislú osobu ako odborný dozor nad vykonávaním príslušných prác; - vo všetkom sa pridržiavať Pokynov na uskutočnenie zmluvy o pridelení finančných prostriedkov z rozpočtu APV na rok 2021. SPÔSOB PODÁVANIA PRIHLÁŠKY Prihláška sa predkladá na súbehovom formulári sekretariátu. Kompletná súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 10. 2. 2021 z webovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Prihlášky sa doručujú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s poznámkou: Pre financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, opravy a údržby objektov ustanovizní v základnom a stredoškolskom vzdelávaní a výchove, žiackeho

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

štandardu a predškolských zariadení v AP Vojvodine na rok 2021, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa podávajú osobne v podateľni pokrajinských orgánov správy v meste Nový Sad (prízemie budovy pokrajinskej vlády), K prihláške na súbeh sa pripája: А) NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE REKONŠTRUKCIE, ADAPTÁCIE, SANÁCIE A INVESTIČNÚ ÚDRŽBU OBJEKTOV 1. kópia technickej dokumentácie, na základe ktorej orgán príslušný vydávať stavebné povolenia vydal rozhodnutie o schvaľovaní prác (v prípade, že je majiteľom objektu, kde sú práce vykonávané, AP Vojvodina, a ustanovizni sa nepodarilo získať rozhodnutie o schválení výkonu prác, táto ustanovizeň predkladá kópiu technickej dokumentácie, na základe ktorej po obstaraní súhlasu k výkonu prác pokrajinskej vlády príslušný orgán vydá rozhodnutie o povolení výkonu prác); 2. kópia rozhodnutia o povolení výkonu prác, ktoré vydáva orgán príslušný vydávať stavebné povolenie (v prípade, že je majiteľom objektu, na ktorom sa vykonávajú práce, AP Vojvodina, ustanovizne, ktoré si neobstarali rozhodnutie o povolení výkonu prác, odovzdávajú akt príslušného orgánu, ktorým sa preukazuje, že je odovzdaná technická dokumentácia kompletná a zodpovedajúca a že sa na základe nej, po získaní súhlasu pokrajinskej vlády k výkonu prác, vydá rozhodnutie o povolení výkonu prác); 3. predbežný výmer a predbežný výpočet prác, overený zodpovedným projektantom (nie starší ako šesť mesiacov, s očíslovanými stranami, záväzne s dátumom vypracovania); 4. v prípade spolufinancovania poskytnúť dôkaz o zabezpečených finančných prostriedkoch na spolufinancovanie prác (zmluva, rozhodnutie, výpis z rozpočtu jednotky lokálnej samosprávy atď.) spolu s riadne podpísaným a opečiatkovaným vyhlásením o účasti na spolufinancovaní príslušných prác (vyhlásenie doručiť vo voľnej podobe). B) NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE BEŽNEJ ÚDRŽBY OBJEKTOV 5. fotokópiu aktu vystaveného orgánom príslušným na vystavenie stavebného povolenia, ktorým sa potvrdzuje, že је predmetný druh prác v pripojenom predbežnom výmere a predbežnom účte na bežnú údržbu objektov, resp. tých, pre ktoré sa vystavuje rozhodnutie o povolení vykonávania prác podľa Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, číslo: 72/09, 81/09 – oprava, 64/10 – uznesenie ÚS, 24/11, 121/12, 42/13 – uznesenie ÚS, 50/13 – uznesenie ÚS, 98/13 – uznesenie ÚS, 132/14, 145/14, 83/18, 31/19, 37/19 – zákon a 9/20). 6. predbežný výmer a predbežný výpočet prác, overený zodpovedným projektantom (nie starší ako šesť mesiacov, s očíslovanými stranami, záväzne s dátumom vypracovania); 7. v prípade spolufinancovania poskytnúť dôkaz o zabezpečených finančných prostriedkoch na spolufinancovanie prác (zmluva, rozhodnutie, výpis z rozpočtu jednotky miestnej samosprávy atď.) spolu s riadne podpísaným a opečiatkovaným vyhlásením o účasti na spolufinancovaní príslušných prác (vyhlásenie doručiť vo voľnej podobe). Lehota podávania prihlášok na súbeh je 10. 3. 2021. Sekretariát si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu a informácie podľa potreby, alebo určiť splnenie dodatočných podmienok na pridelenie finančných prostriedkov; Komisia nebude rozoberať: - neúplné prihlášky; - oneskorené prihlášky (zaslané po termíne označenom ako posledný deň súbehu); - neprípustné prihlášky (predložené neoprávnenými osobami a subjektmi, ktoré nie sú uvedené v súbehu); - prihlášky, ktoré nesúvisia s účelom súbehu; - prihlášky používateľov, ktorí v predchádzajúcom období nesplnili ustanovenia zmluvy o pridelení prostriedkov z rozpočtu APV; - prihlášky používateľov, ktorí v predchádzajúcom období finančnými a naračnými správami neodôvodňovali finančné prostriedky vyčlenené z pokrajinského rozpočtu. Výsledky súbehu sa uverejňujú na internetovej stránke sekretariátu. Záujemcovia dodatočné informácie v súvislosti s realizáciou súbehu môžu získať v sekretariáte na nasledujúcich telefónnych číslach: 021/487 46 14, 487 40 36. Pokrajinský tajomník Zsolt Szakállas

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 29. 1. 2021 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Určovanie vykonaného stavu a pokračovanie exploatácie ropy a plynu na exploatačnom poli Jánošík – ložisko OI-M1-1, OI-M1-2, OI-M1-5 a Bd-1. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta č. 12. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Hospodárska spoločnosť NOVI SAD – GAS pre distribúciu plynu, údržbu a vykonávanie, s. s r. o., Nový Sad, Teodora Mandića číslo 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia distribučnej plynovej siete sídliska Sriemska Kamenica, na katastrálnych parcelách č.: 4151/19; 4149/1; 4148/13; 4147/7; 4160/1; 5805/1; 5783/1; 5138/10; 5119; 5114/2; 5115/2; 5118/17; 5117/4; 5114/12; 5112/16; 5112/15; 5112/14; 5126/2; 5816/2; 5806; 4168/8; 4166/8; 4166/1; 4155; 4152/1; 4153/1; 5805/1; 5112/12; 5806; 4161/14; 4161/13; 4149/1; 5113/26; 5114/12; 4158/11; 4159/8; 4159/1; 4155; 4144/1; 4147/7; 5128, 5119; 4153/1; 4152/14 5807; 5064/5; 5064/7;5065/5; 5065/9; 5069/2; 5067/2; 5067/8; 5249; 5068/2; 5076/2; 5484/4; 5483/3; 5474/2; 5473/1; 5472/1; 5471/1; 5470/1; 5469/2; 5468/3; 5393/4; 5392/3; 5396/2; 5390; 5401/2; 5400/2; 5811; 5383/2; 5384/1, 5385/5, 5386/8, 5388/7, 5377/2, 5374/9, 5373/1, 5372/3, 5371/1, 5370/5, 5369/4, 5378, 5387/1, 5386/1, 5385/6, 5384/4, 5075/6, 5076/8, 5810/2, 5484/7, 5810/1, 5080/5, 5079/1, 5080/10, 5077/4, 5078/4, 5079/10, 5080/15, 5080/10, 5085/3, 5080/10, 5080/1, 5810/1, 5375/1, 5300/4, 5299/6, 5298/4, 5297/3, 5294, 5293/1, 5292/4, 5291/4, 5289/1, 5288/1, 5286/2, 5286/7, 5356/4, 5355/4, 5354/3, 5320, 5347/3, 5346/6, 5285/3, 5284/3, 5275/7, 5271/3, 5268/1, 5267/1, 5266/4, 5271/7, 5411/2, 5286/10, 5286/7, 5416/1, 5417/1, 5286/6, 5249, 5250, 5783/1, 5783/1; 5374/6, 5373/4, 5372/6, 5371/4, 5370/6, 5369/1, 5367, 5366, 5363, 5362, 5358; 5357, 5411/1, 5356/1, 5355/1, 5354/6, 5352/2, 5351/3, 5348/1, 5346/1, 5344, 5343, 5342/1, 5324, 5323, 5302/7, 5302/6, 5301/1, 5277/2, 5284/8, 5285/6, 5411/1, 5410/2, 5407/2, 5412/1, 5802/1, 5803, 5000, 5804, 5017/5, 5019/3, 5021/2, 5025/2, 5027/2, 5029/2 5031/4, 5033/2, 5035/2, 5034/2, 5038/2, 5038/3; 5035/4, 5037/3, 5040/8, 5046/6, 5047/2, 5047/3; 5046/3, 5549/7, 5549/6, 5531/1; 5531/2; 5547/2, 5545/3, 5544/3, 5543/3, 5542/3, 5541/3, 5540/3, 5539/3, 5538/3, 5531/3, 4259/4; 4259/7, 4259/12, 4260/3,5781/1, 4322,5799, 4180/2;4181/1, 4181/2, 5781/1, 4961, 5804, 4177/4; 4177/27, 4181/1, 4215, 4745/2;5804, 5059/1, 5804, 5802/1,5814/2; 5044/1, 5804, 5816/1;5454/1, 5044/1, 5584/4, 5585/2, 5593/2, 5598/1, 5597/6, 5597/5, 5596/3, 5718/3, 5721/5, 5722/3, 5723/4, 5724/3, 5725/1, 5725/4; 5727/7, 5803, 5802/1,4817/4, 4814/4, 4813/4, 4813/2 , 4803/3, 4803/7, 4814/6, 4819/2, 4818/3, 4818/2, 4817/2, 4817/1, 5789, 5790/1, 5791, 5798, 5840, 5797, 5841, 5557, 4617, 5796, 5797, 4617, 5796, 5621/14, 5609/3, 4661, 4744/1, 4745/3, 4746, 4738/2, 4736, 4735, 4729, 4727/1, 4726/1, 5620/1, 5619/3, 5795, 4681, 4696, 4723/8, 4713/3, 4706/3, 4705/2;4705/3, 4704/3, 4704/2, 4700/2, 4701/2, 4714, 5828/1, 5828/2; 5834/3, 5639/1, 5638/4, 5638/1, 5637/1, 5636/1, 5635/1, 5624/1, 5625/1, 5812/2, 5630/1, 5626/11, 5626/1, 5606/2, 5605/1, 5605/6, 5607/8, 5604/9, 5604/5, 5706/6, 5712/14, 5709/17, 5708/2, 5707/18, 5706/4, 5607/1, 5605/2, 5606/9, 5605/4, 5606/12, 5606/6, 5712/5, 5709/6, 5708/7, 5707/9, 5706/5, 5705/8, 4571, 4559, 5794/2, 4462; 4029/1; 4338; 4346; 4355; 4383/4; 4389; 5788/1; 5786 a 5785, všetky v k. o. Sriemska Kamenica, kategórie G, dĺžky 32.550 m, klasifikačné číslo 222100. Predmet rekonštrukcie je výmena jestvujúcej distribučnej plynovej siete vystavanej z oceľových jednoliatych rúr s distribučnou plynovou sieťou vyrobenou z polyetylénových rúr PE SDR11, a to na nasledujúcich úsekoch v Sriemskej Kamenici: Železničné sídlisko, Sídlisko Marka Oreškovića, sídlisko Vojinovo, ťah Dečije selo a centrum. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. februára 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-19/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Podľa článku 5 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie programových aktivít a projektov v oblasti základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackych štandardov v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, č. 14/15 a 10/17) a článku 24 odsek 2 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, číslo 37/2014, 54/2014 – iné uznesenie, 37/16, 29/17, 24/19 a 66/20) pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá schvaľuje:

UZNESENIE O ZMENE SÚBEHU na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2021 číslo: 128-451-57/2021-01, ktorý bol uverejnený 3. 2. 2021 1) Týmto uznesením sa v Súbehu na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2021, číslo: 128-451-57/2021-01, ktorý bol uverejnený 3. 2. 2021, mení suma z 19 913 250,00 dinárov, ktorá bola vyčlenená na programy a projekty v oblasti vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2021, takže uvedené ustanovenie súbehu teraz znie takto: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: sekretariát) v súlade s finančným plánom na rok 2021 vyčleňuje 18 913 250,00 dinárov na programy a projekty v oblasti vzdelávania v AP Vojvodine, a to na: 2) Bod B) súbehu pod názvom Financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2021, ktorý znel: „Prostriedky zabezpečené Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021 na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov na zvyšovanie kvality vzdelávania a výchovy v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2021 sú vo výške 13 013 250,00 dinárov. ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV 1. Pre inštitúcie základného a stredoškolského vzdelávania a regionálne centrá pre profesionálny rozvoj zamestnancov vo vzdelávaní a) pre programy a projekty základného vzdelávania – 5 038 250,00 dinárov, b) pre programy a projekty stredoškolského vzdelávania – 5 410 000,00 dinárov,“ mení sa a znie takto: „Prostriedky zabezpečené Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021 na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov na zvyšovanie kvality vzdelávania a výchovy v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2021 sú vo výške 12 013 250,00 dinárov. ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV 1. Pre inštitúcie základného a stredoškolského vzdelávania a regionálne centrá pre profesionálny rozvoj zamestnancov vo vzdelávaní a) pre programy a projekty základného vzdelávania – 5 038 250,00 dinárov, b) pre programy a projekty stredoškolského vzdelávania – 4 410 000,00 dinárov,“ 3) V bode B) súbehu pod názvom Financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2021 časť textu, ktorá znela: „Finančnou podporou, ktorá sa udeľuje prostredníctvom tohto súbehu sa propaguje, resp. chráni verejný záujem stanovený Zákonom o základoch systému vzdelávania a výchovy (Úradný vestník RS, číslo 88/2017, 27/2018 – iné zákony, 10/2019, 6/2020).“ presnejšie sa uvádza a znie takto: „Finančnou podporou, ktorá sa týmto súbehom prezentuje alebo chráni verejný záujem ustanovený ustanoveniami článkov 6, 7, 8 a 9 Zákona o základoch výchovy a vzdelania (Úradný vestník RS, č. 88/2017, 27/2018 – ďalšie zákony, 10/2019, 6/2020).“ 4) Týmto uznesením v Súbehu na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2021 číslo: 128-451-57/2021-01, ktorý bol uverejnený 3. 2. 2021, zostávajú nezmenené. Pokrajinský tajomník Zsolt Szakállas

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 46 77 livia.bata@vojvodinа.gov.rs ČÍSLO: 128-90-5/2020-05 DÁTUM: 10. február 2021

Podľa článku 6 odsek 1 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov orgánom a organizáciám, v ktorých práci sa úradne používajú jazyky a písma národnostných menšín – národnostných spoločenstiev (Úradný vestník APV, č. 14/15) a v súvislosti s článkami 11, 12, 23 odseky 4, 25 a 26 Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021 (Úradný vestník APV, číslo 66/2020) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje

SÚBEH na prideľovanie rozpočtových prostriedkov orgánom a organizáciám v Autonómnej pokrajine Vojvodine, v ktorých práci sa úradne používajú jazyky a písma národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na rok 2021 Finančné prostriedky vo výške 7 500 000,00 dinárov sa vyčleňujú na zlepšenie uskutočnenia práva na úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Právo účasti na súbehu majú: - orgány jednotiek územnej samosprávy z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, v ktorých štatút mesta alebo obce určuje úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na celom území územnej samosprávnej jednotky alebo v sídlach na jej území; - orgány miestneho spoločenstva na území miest a obcí uvedených v alinei 1; - iné orgány, organizácie, služby a inštitúcie, používatelia rozpočtových prostriedkov, ktoré majú sídlo na území miestnej samosprávy alebo vykonávajú činnosť na území miestnej samosprávy uvedenej v alinei 1. Finančné prostriedky sú určené na financovanie alebo účasť na financovaní: - nákladov na výrobu a umiestňovanie tabúľ s názvom orgánov a organizácií, názvom dedín a s iným zemepisným názvom na cestách, názvom ulíc a námestí, ako aj s inými verejnými oznámeniami a upozorneniami vytlačenými aj v jazykoch národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktoré sa oficiálne používajú v meste, obci alebo sídle; - na tlač dvojjazyčných alebo viacjazyčných formulárov, úradných vestníkov a iných publikácií; - na rozvoj elektronického administratívneho systému pre prácu v podmienkach viacjazyčnosti. Výška prostriedkov na pridelenie sa určuje na základe týchto kritérií: - počet jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktoré sa úradne používajú na celom území obce, mesta alebo sídla; - percentuálna účasť príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktorých jazyky a písma sa úradne používajú na celkovom počte obyvateľstva podľa oficiálnych údajov Republikového štatistického úradu SR na základe posledného sčítania; - celkové náklady na materiál potrebné na realizáciu činností; - existencia iných zdrojov financovania; - kontinuita vo financovaní činností sekretariátom alebo či sa finančné prostriedky žiadajú po prvýkrát. Lehota na predloženie žiadostí na súbeh je 10. marec 2021. Žiadosti na súbeh sa predkladajú výlučne na súbehových formulároch sekretariátu. Úplnú súbehovú dokumentáciu je možné prevziať v priestoroch sekretariátu alebo na internetovej adrese: www.puma.vojvodina.gov.rs. Žiadosti na verejný súbeh sa predkladajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny – národnostného spoločenstva, ktoré sa úradne používajú v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Prihlášky musia byť predložené osobne odovzdaním v spisovni pokrajinských správnych orgánov v Novom Sade (budova pokrajinskej vlády), alebo zaslané poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. Prihlášky na súbeh sa podávajú v dvoch vyhotoveniach s dvoma výpismi overenými a podpísanými oprávnenou osobou žiadateľa, ak sa uchádza na jednom základe, ak sa súčasne uchádza na viacerých základoch, prihlášky sa predkladajú v dvoch kópiách na každom základe a s rovnakým počtom overených vyhlásení. Nebudú sa brať do úvahy oneskorené alebo neúplné prihlášky, pri ktorých chyba nie je odstránená po uvedení, ani prihlášky, ktoré nesúvisia s predvídaným účelom súbehu, alebo prihlášky predložené neoprávnenými osobami. Užívateľ je povinný použiť prostriedky výhradne na účely, na ktoré boli pridelené, a nevyčerpané finančné prostriedky má vrátiť do rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Užívateľ je povinný zdôrazniť primeraným spôsobom, že sa na financovaní tiež zúčastnil sekretariát. Užívateľ je povinný najneskôr do konca kalendárneho roka predložiť sekretariátu správu o výdavkoch pridelených prostriedkov spolu s príslušnou dokumentáciou. V prípade pochybností o tom, že pridelené finančné prostriedky v jednotlivých prípadoch neboli účelovo použité, sekretariát začne konanie pred pokrajinským orgánom správy zodpovedným za kontrolu rozpočtu z dôvodu kontroly účelového a zákonného využitia finančných prostriedkov. Ak sa zistí, že pridelené finančné prostriedky v určitých prípadoch nie sú účelovo použité, žiadosti od týchto používateľov finančných prostriedkov sa nebudú v budúcnosti brať do úvahy pri ich účasti na súbehu. Postup súbehu vedie komisia na posúdenie žiadostí, ktorú zriaďuje pokrajinský tajomník. Po posúdení prijatých žiadostí komisia podá odôvodnený návrh na pridelenie finančných prostriedkov podľa súbehu a predloží ho pokrajinskému tajomníkovi. O pridelení finančných prostriedkov prijímateľom podľa uskutočneného postupu rozhodne pokrajinský tajomník rozhodnutím, ktoré je konečné. Rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov sa uverejní na internetovej stránke sekretariátu. POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Zsolt Szakállas

• OZNAMY •

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

TICHÁ SPOMIENKA na 10. výročie smrti

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Putevi Srbije, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282, Belehrad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rýchlej cesty I. B triedy č. 21 Nový Sad – Ruma, Partia 2 – Úsek 2, Paragovo – začiatok Rumy, km 17 + 445,00 – km 34 + 205,00 PP – DP21 (km 9 + 240,00 – 26 + 000,00 GP – DP21) L=16,760 km, k. o. Irig, k. o. Rivica a k. o. Ruma. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

hlasludu.info

JÁNA KRÁLIKA

15. 10. 1946 – 14. 2. 2011 – 2021 z Padiny

www.hl.rs SMUTNÁ SPOMIENKA

Spomínajú a nezabúdajú:

na ňaniku a báčina

manželka Evka, dcéra Alexandra Valentová s dcérou Ivou Michaelou a synom Dušanom a dcéra Irena Ondríková s manželom Jánom a dcérami Annamáriou a Anastáziou

EVKU

rod. Babincovú 8. 1. 1959 – 2. 4. 2016

MARCIKA

4. 1. 1955 – 31. 12. 2020

ĎURICOVCOV

z Kovačice Kto ich poznal, spomenie si. Kto ich mal rád, nezabudne. Budete žiť v srdciach tých, ktorí si Vás uctievali a mali radi. S úctou si na Vás spomínajú rodiny: Stanová, Jonášová, Garajová a Marková

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA SELEŠTIANSKA – SEĽKA 2. 1. 1978 – 2. 1. 2021 z Báčskeho Petrovca umrela v Nitre

V tých najkrajších spomienkach a v našich srdciach zostaneš nenahraditeľná a navždy s nami.

SPOMIENKA

Susedovci: Ďuríkovci, Necićovci, Cerovskovci, Francistyovci, Fejdiovci, Mučajiová a Janšíkovci

SPOMIENKA

KATARÍNA A SAMUEL 1922 – 2005

1919 – 1988

SLAVKOVCI

JÁN SLAVKA 1947 – 2020

ZUZANA A PETER

1930 – 1989

HANSMANOVCI

z Báčskeho Petrovca

S láskou, úctou a vďakou si na Vás spomínajú Vaši najbližší

www.hl.rs

1927 – 1977

Informačno-politický týždenník

Trvalú spomienku si zachovávajú

Vaši najbližší • OZNAMY •

TICHÁ SPOMIENKA

Začal sa 8. rok, čo nie je s nami naša

TICHÁ SPOMIENKA na

ZUZANA LITAVSKÁ

Tichú spomienku na Teba si zachovávajú Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou

Dňa 16. februára 2021 uplynie 10 rokov, čo nie je s nami

Sestra Anna Valášeková, sestrine deti s rodinami, ako i bratove deti s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA SELEŠTIANSKA

2. 1. 1978 – 2. 1. 2021 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou si na Teba bude spomínať

2. 1. 1978 – 2. 1. 2021 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou si na Teba bude spomínať sestra s rodinou

mama a starký

SPOMIENKA

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

MÁRIOU SELEŠTIANSKOU

2. 1. 1978 – 2. 1. 2021 z Báčskeho Petrovca

S Tebou sa lúčia:

19. 9. 1933 – 30. 1. 2021 z Pivnice

MÁRIA SELEŠTIANSKA

Náhle a nečakane si nás opustila.

JULIANOU GRŇOVOU

1950 – 2017 – 2021 z Kulpína

Tvoji najbližší: manžel Paľo, dcéra Zuzana a vnukovia Ivek a Janko

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so sestrou a tetou

MICHALA ČELOVSKÉHO

rod. Čížiková 3. 9. 1948 – 16. 2. 2013 – 2021 z Aradáča rodom z Kovačice

... Aj keď spomienka výročná, pamiatka na Teba je – a zostane – večná.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na najmilších

rodina Štefániková

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bývalou predsedníčkou Spolku žien

ZUZANOU ČINČURÁKOVOU rod. Valentíkovou 1925 – 2021 z Pivnice

JÁN LOMEN

1939 – 2011 – 2021 z Báčskeho Petrovca

PAVLA HRIEŠIKA

rod. Stanovú 1934 – 2011 – 2021 1939 – 2013 – 2021 z Kovačice

Spomínajú si: manželka a synovia s rodinami • OZNAMY •

ALŽBETU HRIEŠIKOVÚ

Ťažko je nespomínať si. Ťažko je zabudnúť. Kto Vás poznal, ten si spomenie. Kto Vás ľúbil, nikdy nezabudne. Vaši najmilší: dcéry s rodinami a pravnúčatá

Spomínajú si členky Spolku žien v Pivnici

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 12. februára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 14. februára 10.30 Vzdelávací seriál Divoká Vojvodina, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 16. februára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V najnovšom vydaní pravidelnej piatkovej relácie pre divákov je pripravená koláž príspevkov z našich prostredí a odvysielaný bude i príspevok o návšteve delegácie Ministerstva pre ľudské a menšinové práva Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Divoká Vojvodina autora Viktora Figurovského je názov vzdelávacieho seriálu o exkluzívnych záberoch prírodného bohatstva našej roviny. Na úvod nedeľného bloku bude odvysielaná 1. časť tohto seriálu. Dúhovka. Sriemska zabíjačka a klobasiáda je gastronomicko-turistické podujatie, ktoré na jednom mieste zhromažďuje početných milovníkov bravčových pochúťok z okolia Šídu a zo zahraničia. Je to súťaž skúsených mäsiarov vo výrobe klobás či rýchlom spracovaní mäsa, ochutnávka domácich údenín a záverečná oslava v Slovenskom dome. Zaujímavá reportáž bola nakrútená roku 2013.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 12. februára – Pozri, kto to hovorí Sobota 13. februára – Rómeo a Júlia, 1. časť Pondelok 15. februára – Sama na lásku Utorok 16. februára – Robinson Crusoe Streda 17. februára – Svadba v Hardingsholme Štvrtok 18. februára – Ako ukradnúť nevestu

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 14. februára Film: Tristan a Izolda Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Rómeo a Júlia, 2. časť Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Nedeľa 14. februára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 17. februára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

18.20 18.40

Nedeľa 14. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Očkovanie proti koronavírusu v Obci Kovačica prebieha bez problémov Tradičné slovenské jedlá – herovky Utorok 16. februára 16.00 Divadelné predstavenie: Len pekne (réžia Fedor Popov) Kreslený film: Jungle Jack Piatok 19. februára Film: Organ Príspevky z archívu RTV OK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

MIMORIADNE ZHROMAŽDENIE STAROPAZOVSKEJ JEDNOTY

Nový predseda Dragoslav Bonđi Matej Bzovský

o demisii doterajšej prvej osobnosti pazovskej Jednoty Dragana Đurića, ktorý nemohol ďalej vykonávať túto zodpovednú úlohu pre súkromné záväzky a neľahké úlohy v klube súťažiacom v silnej Srbskej lige – skupina Vojvodina, usporiadali mimoriadnu schôdzu zhromaždenia klubu. Musí sa zdôrazniť, že tento futbalový pracovník vynaložil veľké úsilie, aj na úkor svojej podnikateľskej činnosti, aby v

Nový predseda FK Jednota Dragoslav Bonđi

klube všetko fungovalo bez veľkých problémov. Zdolával ťažkosti, hoci od niektorých členov správnej rady, okrem tých čestných a usilovných, nemal dostatočnú podporu. Aj v pandémii vyvolanej koronavírusom sa vynachádzal a umožnil, aby v klube na tréningoch a zápasoch všetko

normálne fungovalo. Na schôdzi v malej sieni Bieleho domu boli členovia najvyššieho orgánu klubu, početní priatelia, ale málo sponzorov! Zdôraznili však, že ich vďaka predbežným kontaktom s podnikateľmi bude oveľa viac ako v minulosti. Prerokovali niektoré najpálčivejšie otázky súvisiace s ďalším úspešným fungovaním klubu. Najväčším problémom sú stiesnené miestnosti, ktoré využívajú nielen seniori, ale aj mladšie kategórie klubu. Navrhli preto staré miestnosti úplne zrekonštruovať. Práve toto je prvoradá úloha nového vedenia okrem zabezpečenia finančnej stabilizácie klubu. Po kratšej diskusii o bežných otázkach kandidačná komisia za nového predsedu navrhla doterajšieho zástupcu Dragoslava Bođiho, čo členovia zhromaždenia FK Jednota jednohlasne schválili. Nový mandatár za svojich spolupracovníkov do správnej rady navrhol Svetomira Simića, Jána Kiša, Dragana Lazića, Slobodana Jovanovića, Michala Hrica, Lazara Grabovicu, Milorada Simeunovića a Branislava Kostića, čo tiež schválili. V novom vedení sú skutočne schopní a skúsení futbaloví pracovníci, ktorí sa môžu postarať o prekonanie pálčivých problémov na zlepšenie činnosti klubu. V závere predseda zhromaždenia FK Jednota Jaroslav Baláž sa v mene

všetkých poďakoval bývalému predsedovi D. Đurićovi za doterajšiu veľmi usilovnú prácu, ktorá si vyžadovala veľa zriekania sa. ČAKÁ ICH NÁROČNÁ SEZÓNA Hneď po zasadnutí ožilo ihrisko na štadióne Jednoty. Začali sa pravidelné prípravy na zložitú jarnú sezónu pod vedením nového kormidelníka Nenada Grozdića, bývalého stredopoliara belehradského mužstva Obilić z jeho najslávnejších čias. Nový šéf odborného štábu má na súpiske 22 hráčov. Zo starého kádra boli Nemanja Kačar, Nenad Perović, Predrag Subotić, Strahinja Lazić, Stefan Tošić, Aleksandar Maoduš, Nikola Zeljković a viacero nováčikov. Základným cieľom Jednoty bude dostať sa čím ďalej od nebezpečného pásma, lebo z ligy zostúpi najmenej šesť mužstiev. Tréningy prebiehajú na vlastnom trávniku, tiež na ihrisku s umelou plochou v Novej Pazove a v Športovom stredisku FZ Srbska, kde zohrajú i kontrolné zápasy. JEDNOTA – BUDUĆNOST KRUŠIK 4 : 2 (3 : 0) Pazovčania minulú sobotu odštartovali so sériou prípravných zápasov s jedenástimi nováčikmi. Jednota uvítala Budućnost Krušik z Valjeva, člena Srbskej ligy – západnej skupiny, ktorý sa uchádza o postup. Domáci mali v prvej časti lepšiu

Nový tréner Pazovčanov Nenad Grozdić

realizáciu v porovnaní so súperom, ktorý napriek miernej územnej prevahe nevyužil dve gólové príležitosti hlavne „zásluhou“ brankára Lazara Jovišića. Jednota sa ujala vedenia vo 8. min. po úniku nováčika z Tutina Ragipovića, ktorého peknú prihrávku využil pohotový Perović. Výsledok zdvojnásobil navrátilec z Borče Živanović a výsledok prvého polčasu uzavrel ďalší nováčik Aničić, ktorý prišiel z pančevského Dinama. V druhej časti početní náhradníci v oboch mužstvách produkovali slabší výkon. Hostia skorigovali na 3 : 2 a vo finiši nováčik z RFK Nový Sad Vujović stanovil konečný výsledok. JEDNOTA: Jovišić, Milinković, Milisavljević, Žilović, Kačar, Živanović, Ragipović, Aničić, Perović, Marković, Vujović; striedali: Lišić, Cimeša, Zeljković, Nikolić, Lazić, Maoduš, Tošić, Ivić, Vujošević, Radosavljević, Beljić V sobotu na ihrisku ŠS FZ Srbska Jednota uvíta Radnički z Kovinu.

ZAUJÍMAVÝ PRIATEĽSKÝ ZÁPAS V KYSÁČI

Akoby šlo o body TATRA – CRVENA ZVEZDA 1 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

nedeľu sme konečne po dlhej zimnej prestávke sledovali dobrý a zaujímavý zápas dvoch rovnocenných mužstiev. Obojstranne sa hralo rýchlo, technicky na pozoruhodnej úrovni a hráči založili celý rad presných akcií. Slovom, Kysáčania a Novosadčania akoby bojovali o body, ale veľmi korektne, takže dobrý rozhodca Bozoki z Kysáča nemusel vyberať z vrecka žiadnu kartu. • ŠPORT •

Jediný gól na zápase dal Zukić v 35. min. O päť min. neskoršie Tatra nevyužila jedenástku, keď brankár Novosadčanov Marković kryl slabú strelu domáceho útočníka Požareva. Treba pochváliť aj oboch domácich brankárov za dobré brankárske zákroky. S výkonom mužstva Tatry na tomto zápase všetci boli spokojní; tréner Dragan Ćulum, vedenie v čele s predsedom Acom Bogdanovićom a diváci. Ak Tatra bude pokračovať s takýmito výkonmi, môžeme spokojnejšie, optimistickejšie očakávať

Kysáčania a Novosadčania bojovali akoby o body, ale veľmi korektne

jar a že sa kysáčskemu mužstvu podarí zachrániť sa v Novosadskej oblastnej lige. TATRA: Popin, Munjaz (brankári), Berić, Mrđenović, Petrović, Živanović, Duvnjak, Stojšić,

Svitić, Grahovac, Zukić, Požarev, Đorđević, Lajnić, Ožvát, Spasić, Veteha, Radić, Živojinov, Grlica Tatra v nedeľu v Zmajeve zohrá tretí prípravný zápas s domácim Obilićom.

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Šport FUTBALOVÉ KAMARÁTENIE PADINČANOV A ARADÁČANOV

Dolina a AŠK tradične pekne V týchto časoch sa i do futbalu potajomky dostávajú veci, ktoré tam nepatria. Do klubov prichádzajú ľudia, ktorí hľadajú svoje potreby a záujmy. Hra a výsledky ich veľmi ani nezaujímajú. Na zápasoch často vidíme všeličo špatné a nie dobré výkony hráčov. Aktéri zápasov si namiesto podanej ruky obracajú chrbát a namiesto kamarátenia počujeme nepotrebné urážky, nadávky a hrozby. Tak pravidlo: Futbal je najkrajšia vedľajšia vec na svete pomaličky stráca pravdivosť a význam. Našťastie takéto zlo neopantalo všetky futbalové kluby. Medzi čoraz zriedkavejšie výnimky patria padinská Dolina a aradáčsky AŠK. Tieto dva kluby nikdy nehrali v tej istej súťaži majstrovské zápasy. No v dávnej minulosti nadviazali priateľské styky a kamarátenie pri futbale. Každoročne sa stretajú a na trávniku dokazujú svoje futbalové vedomosti nielen seniori, ale aj veteráni.

DOLINA – AŠK 3 : 1 (1 : 1) Ján Bokor

osledné stretnutie, ktoré zaradili do programu príprav na jarné majstrovstvá, sa malo hrať v Aradáči, no keďže je tam ihrisko zaplavené, zápas zohrali na upravenom pomocnom trávniku v Padine. Aradáčania sa ani teraz v Padine nezahanbili. Podali tradične dobrý výkon a boli tvrdým orieškom pre početnejších domácich hráčov. Domáci tréner Dejan Žarkov v prvom polčase venoval dôveru mladším hráčom, ktorí vážne klopú na dvere prvej jedenástky. Nepočetní diváci sledovali dynamický zápas. Skúsenejší hostia v prvej časti hrali premyslenejšie a mali viac gólových šancí. Domáci rozhodca Darko Durgala na začiatku zápasu neuznal Ara-

dáčanom gól pre údajné postavenie mimo hry. Bolo to rozhodnutie, ktoré hostia prijali s podozrením, ale neprotestovali. Neskoršie hostia predsa prví dali gól, keď V. Zakić z voľného kopu peknou strelou prekonal brankára Králika. Dolina vyrovnala z penalty, ktorú rozhodca Durgala nariadil pre faul obrancu hostí nad Hlavčom. Úspešným realizátorom bol Janjović – 1 : 1. V druhom polčase v mužstve Doliny zostal iba brankár Králik a do hry vošli skúsení hráči, ktorí v jeseni hrali v majstrovstvách. Hneď sa videlo, že táto Mužstvá Doliny (v červenom úbore) a AŠK (modrí) pred zápasom v Padine

PRVÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS HLOŽANČANOV

Budú na jar silnejší? BÁČKA – BUDÚCNOSŤ 0 : 1 (0 : 0) Ján Murtín

o dvojtýždňových prípravách nový tréner Milan Đukić z Maglića, ináč niekdajší futbalista Budúcnosti, v prvom prípravnom zápase u susedov v Begeči vyskúšal takmer všetkých hráčov. Hostia na asi 100 divákov, z ktorých bola väčšia časť z Hložian, zanechali veľmi dobrý dojem. Na slušne upravenom trávniku prvú šancu nevážne zahodil Đilas, keď zo srdca šestnástky chcel oblúčikom skórovať, no domáci brankár vyrazil loptu na roh. Begečania hrozili

www.hl.rs

zostava domácich bude tvoriť kostru mužstva. Skúsenejší hráči domácich prebrali hru a boli lepším partnerom. Z druhej, očividnej penalty Dolina obrátila výsledok, keď Kelečević bol presný z jedenástich metrov – 2 : 1. Hostia mohli vyrovnať z prísne odpískanej jedenástky, ale brankár Králik strelu vykopol do poľa. Po zmrhanej penalte hostia mali ešte jednu šancu. Najlepší hráč AŠK Jevremov dobre centroval, ale jeho spoluhráč slabo kopol na bránu Králika. Útočná trojka Doliny Kelečević, Kolárik a Bančov nebezpečne útočila na bránu Cvijetića. Po nevyužitej šanci Kelečevića Kolárik bol presný a tretí raz zavlnil sieť AŠK. Tréner hostí Srđan Zakić počíta s hráčmi z Aradáča a verí, že sa mu

do majstrovstiev podarí dobre zohrať mužstvo. Domáci tréner Dejan Žarkov má početný výber hráčov. Môže počítať i s hráčmi z dorastu: Chrťanom, Trnovským a Kotvášom. Do Doliny prišiel brankár Katanić z pančevského Železničara, lebo jeho predchodca Bujaković odišiel do Omoljice, kde sa stal trénerom tamojších strážcov siete. Veľkou posilou bude Želislav Kolárik, ktorý sa vrátil zo Slovenska a na tomto zápase bol najlepší. DOLINA: Králik, Kolak, Josimovski, Janjović, Kastratović, Kotváš, Trnovský, Hlavča, Chrťan, Svetlík, Ilić; v druhom polčase hrali: Jovanov, Bančov, Radenković, Rašković, Popović, Mitkovski, Nestorovski, Kelečević, Kolárik, Trajčevski AŠK: Cvijetić, Jevremov, Stanić, V. Gál, Lončarski, Striško, Davidovac, Adamov, V. Zakić, Mijić, Janiš; striedali: K. Gál, Vesin, Korać, Birmanac, Đorić

hlavne po prerušení hry, keď doterajší Hložančania Glišić a Leđanac skúšali mladého Dubovského. V 30. min. Adámek z voľného kopu odcentroval na hlavu Čipkára, no presnú strelu domáci brankár bravúrne vyrazil. Táto dvojica hráčov ďalšie vzrušenie pripravila v 41. min., keď najagilnejší hráč hostí Adámek vyzvŕtal strážcov, prihral na 6 – 7 metrov od brány a delovku Čipkára brankár vyboxoval na brvno. Druhý polčas lepšie začali Begečania, ale v 47. min. sa v situácii zoči-voči so súperom blysol náhradník Dukić, ktorý ešte dvakrát podobné situácie

Informačno-politický týždenník

riešil výborne. Hostia sa zamerali na protiútoky. Najkrajšiu akciu v 51. min. odohrali Kolár, V. Zahorec, Adámek a Jakuš. Domáci iba pozerali na perfektné prihrávky, ale v závere Đokić z 5 – 6 metrov prestrelil bránu. Rozhodujúca

Úspešný debut: Milan Đukić, nový tréner Budúcnosti

chvíľa zápasu prišla v 75. min., keď Molnár pekne uvoľnil na hrote Adámeka, ktorý bol rýchlejší od domácich stopérov a rutinovane skóroval – 0 : 1. Begečania sa snažili aspoň vyrovnať, ale obetaví Hložančania vydržali tlak. Podľa výkonu v Begeči môžeme konštatovať, že na jar Budúcnosť v boji o záchranu bude mať silnejšie mužstvo ako v jeseni. Nováčikovia: Petrović, Damjanović, Đilas, Majski a zvlášť Đukić sa predstavili ako skutočné posily, vedľa ktorých aj mladé hložianske talenty skôr vyrastú ako futbalisti. BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Petrović, Ljubičić, Miškovic, Popović, Damjanović, Adámek, Jovanov, Čipkár, Đilas, Katiak; v druhom polčase hrali: Dukić, Jakuš, Bučík, Kolár, Đumić, V. Zahorec, Molnár, Majski, Đokić, M. Zahorec, Kriška, Rojka Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

PRÍPRAVY PIVNICKÝCH FUTBALISTOV

Zvolili si silných súperov Ján Šuster

rípravy pivnických futbalistov na nastávajúce majstrovské zápasy v rámci Somborskej oblastnej ligy začali 23. januára 2021. Tréningy prebiehajú na ihrisku Slávie štyrikrát v týždni pod vedením trénerskej dvojice – Dalibora Mileca a Ivana Kotiva. Jednotliví hráči sú zamestnaní alebo chodia do školy a iba vtedy, keď sú voľní, prichádzajú na tréning. Vedenie je spokojné s návštevnosťou tréningov, lebo sa spravidla zoskupí aj sedemnásť hráčov, ktorí svedomite a usilovne spĺňajú požiadavky trénerov. Vedenie Slávie sa postaralo o to, aby umožnilo čím lepšie podmienky na tréning, hráčom

nezostáva nič iné, len aby riadne trénovali a čím lepšie sa pripravili na jarnú odvetu, ktorá podľa plánu odštartuje 6. marca. Tréner Dalibor Milec nám povedal, že v hráčskom kádri prišlo k určitým zmenám. Na súpiske sú brankári Vučetić a Rastislav Brňa, hráči Nímet, Vinković, Grňa, Jušković, Kuchta, Boris Petrović, Záskalický, Bolehradský, Davidović, Andrej Šmit, Blažek, Šuster, Dalibor Brňa, Čobrda, Benka a podľa potrieb dres si oblečie aj Kotiv. Sú tu aj nováčikovia Željko Zejak a Nemanja Čvokić (Polet zo Sivca), Mladen Plavšić (Omladinac Bukovac), Miljan Petrović (Iskra Kucura) a Radovan Roganović (Tekstilac Odžaci). Klub opustili Martin Šmit (odišiel do Lovćenca, kde bude hrať za Njegoš), Jovan Čvokić

Dosť bolo v Pivnici: Martin Šmit, nový hráč Njegoša

(Bratstvo 2019 Prigrevica) a Milan Đukić (Iskra Kucura). Cieľom vedenia Slávie je, aby mužstvo zostalo v hornej časti tabuľky.

Pivnické mužstvo do začiatku majstrovstiev zohrá sedem prípravných zápasov, väčšinu na hosťovaniach. V úvodnom zápase vo Feketići futbalisti Slávie porazili domáci Jadran 2 : 1 a na tomto prvom vzájomnom stretnutí v dejinách jestvovania týchto dvoch klubov góly za víťazov dali Davidović a Čvokić. Pivničania ďalej budú hrať v Odžakoch s Tekstilcom, v Gajdobre s Hercegovcom, doma uvítajú novosadský FK Petrika, potom pocestujú do Báčskeho Gračca, kde im súperom bude domáci Borac, stretnú sa aj s FK Mladost v Apatine a na záver odcestujú najbližšie, do susedného Despotova, kde im súperom bude tamojšia Bačka. Či sa to tak všetko aj vydarí, iste bude závisieť aj od poveternostných podmienok. Foto: J. Pucovský

RUMANČANIA A PETROVČANIA HRALI V KULPÍNE

Dva rozdielne polčasy JEDINSTVO (R) – MLADOSŤ 5 : 0 (0 : 0) Pavel Spevák

re práce na vlastnom ihrisku Rumenčania uvítali petrovskú Mladosť v Kulpíne. Tréneri Šponja a Karakaš na tomto zápase vyskúšali všetkých futbalistov pre jarnú časť majstrovstiev, ktorá odštartuje 6. marca. Tento priateľský zápas poznačili dva rozdielne polčasy. V prvom sa Mladosť predstavila ako organizovanejší a lepší tím. Stredopoliari Brajković, Leškov, Stanić a Ivetić dominovali na ihrisku a premyslenými akciami hrozili Rumenčanom. Po pekných prihrávkach sa nie do celkom vyložených, ale predsa gólových príležitostí dostali Ožvát, Terzić a Đaković. Obrana v čele s V. Šprochom, Beronjom a Jakušom pôsobila veľmi spoľahlivo. V druhom polčase na ihrisko vykročili celkom nové mužstvá. Rumenčania v súlade so svojimi ambíciami – stoj čo stoj postupom v mužstve zoskupili väčší počet • ŠPORT •

kvalitných futbalistov. Títo kondične, technicky a takticky prevýšili náhradníkov Mladosti, lebo neustále útočili, tlačili obranné rady súpera. V 52. min. po zmätku v obrane Petrovčanov lopta sa ocitla v sieti brankára Vučića

– 1 : 0. Po neúspešnej ofsajdovej pasci mužstva z Vrbary v 59. min. Jedinstvo zvýšilo na 2 : 0. Po týchto chybách jednotliví hráči Mladosti stratili sebadôveru a vďaka rýchlym útokom lepšie kondične pripravení Rumenčania v 74. a 81. min. zvýšili na 4 : 0. Už v 86. min. stanovený je

Od Sinišu Peteja sa očakávajú takéto atraktívne výskoky a góly v sieti súperov

konečný výsledok zo správne nariadenej penalty. V tejto časti Petrovčania sa hlavne bránili. Iba ojedinelé pokusy Plavšića, Stojisavljevića a A. Šprocha zostali bez konkrétneho výsledku. Po tomto zápase možno konštatovať, že je ešte dosť času, ale aj hodne práce pre trénera Vladimira Karakaša, aby mužstvo a predovšetkým jednotlivcov dobre pripravil a utvoril kompaktnejší a vyrovnanejší tím. Rozdiel v kvalite nesmie byť taký výrazný, hoci to s jestvujúcim potenciálom nebude také jednoduché. Treba veriť, že sa vďaka dobrej odbornej práci a svedomitému vzťahu hráčov k záväzkom prekonajú prejavené nedostatky a že aj v jarnej časti vo Vrbare bude dosť radosti. MLADOSŤ: Leňa, Đaković, Jakuš, V. Šproch, Beronja, Brajković, Ivetić, Leškov, Stanić, Ožvát, Terzić (Petej); v druhej časti hrali: Vučić, Stamenković, Fábry, Karakaš, Čiep, Đorđijevski, Mrkaić, Petej (Đokić), Plavšić, A. Šproch, Stojisavljević Foto: J. Pucovský

7 – 8 /4946 – 4947/ 13. – 20. 2. 2021

Šport DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Maximálne s tretím KIKINDA – KULPÍN 0 : 3 Katarína Gažová

erby dosiaľ dvoch najlepších mužstiev v tabuľke zohrali v nedeľu 7. februára 2021 v Kikinde. Kulpínčania hrali veľmi dobre a ospravedlnili prvé miesto v tabuľke. V prvých dvoch setoch domáci silne čelili a v treťom už psychicky pokľakli, takže Kulpínčania v jednej chvíli mali bodový náskok 20 : 5. Všetci hráči Kulpína prispeli k presvedčivému víťazstvu v Kikinde. Výsledky: 21 : 25, 21 : 25, 12 : 25.

VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Hasík, Peťkovský, Nemanja

Petrović, Barišić, Gajičić, Babić, Ćirić, Salatić, Bojkov Teraz v Kulpíne bude hosťovať báčsky Partizan. Petrovská

Volejbalisti Kulpína premohli aj Kikindu

Mladosť uvíta v športovej hale v Hložanoch Stražilovo zo Sriemskych Karloviec. Výsledky 10. kola: Stražilovo – Vojvodina NS Seme 3 nehrali, Vest – Mladost (NP) 1 : 3, Kikinda – Kulpín 0 : 3, Partizan – Proleter 3 : 0, Sombor – Dunav Vollej 1 : 3, Srem Iton – Mladosť (P) 3 : 1.

1. Kulpín 2. Mladost (NP) 3. Kikinda 4. Partizan 5. Vojvodina 3 6. Dunav Vollej 7. Srem Iton 8. Stražilovo 9. Mladosť (P) 10. Vest 11. Proleter 12. Sombor

10 9 10 10 8 10 10 9 10 10 10 10

9 1 27 : 9 8 1 26 : 10 8 2 24 : 14 7 3 24 : 10 7 1 21 : 8 6 4 22 : 19 4 6 17 : 21 3 6 14 : 20 3 7 15 : 23 2 8 12 : 25 1 9 12 : 28 0 10 3 : 30

25 24 22 22 20 17 13 9 9 7 6 0

FUTBALISTI HAJDUŠICE ZAČALI PRÍPRAVY

Cieľ – obstáť v lige Vladimír Hudec

réner futbalistov Hajdušice Milorad Mršić prvé stretnutie s hráčmi naplánoval na nedeľu 31. januára 2021. V ten deň sa na ihrisku aj zoskupila väčšina hráčov, ibaže sa rozhodli, že nebudú trénovať, lebo pršalo a dážď rozmočil trávnik. Tréner sa však s hráčmi dohovoril o práci a potom nasledovalo kamarátenie pri špecialitách z roštu. Pondelok bol už pracovný a hráči dosiaľ mali niekoľko vydarených kondičných tréningov. „Podarilo sa nám zachovať mužstvo, ktoré hralo v jesennej časti majstrovstiev,“ informoval nás tréner hajdušických futbalistov Milorad Mršić. „K tomu prišiel nám náš bývalý hráč Nikola Spasovski, ktorý naposledy hral v plandištskej Sloge vo Vojvodinskej lige, čo bude významná posila mužstva. Na dvere prvého mužstva klopú aj viacerí mladší hráči,

www.hl.rs

ktorí vyšli z našej futbalovej liahne. Predovšetkým sú to Petar Mršić, Igor Sobin a z Vršca sa do klubu vrátil aj mladučký Samet Beriša, ktorý je jedným z najlepších mladých stredopoliarov v okolí. Niektorí už získali právo hrať pre seniorov (Mršić, Beriša) a Sobin vekovú pod- Milorad Mršić (vľavo) vysvetľuje hráčom cviky na prvom tréningu mienku splní počas roka. Všet- nátskej lige. V tejto chvíli sme v Belej Crkve zohrali prvý priateľci dostanú príležitosť v prajnej situácii, ale to nezna- ský zápas s tamojším mužstvom a s tými, ktorí môžu hrať, mená, že sme celkom bezpeční. BAK a prehrali 3 : 0. Nasledujú zápočítam na majstrovských My však nikdy nekalkulujeme pasy s Potpornjom, Jedinstvom a vždy hráme tak, aby sme vy- z Vlajkovca, Proleterom z Banátzápasoch už na jar.“ O plánoch a očakávaniach hrali. Na obstátie potrebujeme skeho Karlovca, Našou Krajinou v nastávajúcej jarnej časti maj- ešte najmenej 15 bodov... Čas z Kupiniku a Unireou z Uzdinu. strovstiev tréner hajdušických ukáže, akže sa nám to podarí, Majstrovstvá sa začínajú 7. marviac príležitostí dám mladším ca a Hajdušičania prvé dve kolá futbalistov nám povedal: „Náš prvoradý cieľ je vybo- hráčom, aby získali skúsenosť.“ budú hosťovať. Najprv v Jabuke Futbalisti Hajdušice v nedeľu a potom v Pavliši. jovať obstátie v Prvej juhoba-

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA ZANEDBÁVAJÚ SVOJICH ODCHOVANCOV

Kohútiky Jednoty s trénerom Borisom Mutićom

Mladší dorastenci patria medzi najlepších v Srieme

Talentom dvere dokorán otvoriť Matej Bzovský nevystali, a tak sú pionieri Jednoty už roky tak medzi seniormi Jednoty už roky je málo medzi najlepšími v Srieme, mladší doras- Staropazovčanov, občas sa zjavili dvaja – traja, ž 101-ročný staropazovský futbal bol v tenci postúpili do vojvodinských súťaží a aj a teraz je tu iba jeden. S praxou dovádzania predvojnovom a zvlášť v povojnovom tí najmladší z radov kohútikov kráčajú bok hráčov sa z roka na rok pokračuje, namiesto období semeniskom futbalových po bok so staršími od seba. Z roka na rok toho, aby sa talentom otvorili dvere dokotalentov. Mnohí po handrovkách (lopta uro- masovosť mladých pokolení sa zvyšovala rán. Ťažšie je predpokladať, že sa situácia v bená z handier), naháňali opravdivú koženú po pažitiach. A keď sa táto hra začala tešiť stále väčšej obľube a popularite u mládeže, vznikla organizovaná činnosť, po ktorej sa mnohí mladí adepti presťahovali do Slavije a Štefánika, kde získali možnosť prejaviť svoje futbalové schopnosti. Fu t b a l s a pokračoval tešiť veľkej popularite aj po založení FK Jedinstvo – Jednota v roku 1946, keď sa zrodili prvé perly. Jeden z najlepších bol Milenko Jurišić-Jurke, ktorého futbalová cesta viedla do belehradskej Crvenej zvezdy, kam neskoršie odišiel sedemnásťročný Miloš Šestić. Vo vtedajšej bohatej liahni začínali mnohí, ktorí sa rýchlo presťahovali do prvého Mladšie kategórie Staropazovčanov majú viac ako sto nádejných chlapcov mužstva Jednoty a niektorých púť viedla do prvoligových mužstiev. Výbornú povesť mala práve generácia Šestića a vtedajší a na súpiske šiestich trénerov vo futbalovej budúcnosti zmení. Dovtedy budú hľadať dorast bol ojedinelým prípadom výchovy škole je vyše sto mien. Zanedbaní boli však svoje miesto pod slnkom v iných kluboch, mimoriadnych hráčov a mnohí získali miesto dorastenci, ktorí na území Sriemu a obce a niektorí rozčarovaní jednotlivci opúšťajú vo vtedajšej prvej jedenástke. nemajú súťaže. Skutočne ich je málo, lebo futbal, jednoducho sa strácajú. Škoda; treba V súčasnom období početní odchovanci mnohí zo skupiny mladších dorastencov predsa jedného dňa položiť prst na čelo a v každom svojom zápase preukazovali vy- odchádzajú do iných prostredí, kde majú porozmýšľať, čo má prinášať krajšiu budúcsoké vôľové vlastnosti. Ani prajné výsledky väčšie možnosti prejaviť svoje schopnosti. A nosť tunajšiemu futbalu.

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Čelareve

Ondrej Šinka, predseda

iestny odbor Matice slovenskej v Čelareve bol založený 19. októbra 1996 za prítomnosti občanov Slovákov z Čelareva a hostí. Na slávnostnom zasadnutí boli veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Miroslav Mojžita, predseda Matice slovenskej v Juhoslávii Michal Spevák, predseda MOMS Hložany Mr. Samuel Fekete, členovia KUS Petra Kočića a ďalší. Zvolený bol vtedy Výkonný výbor, ktorý na svojom zasadnutí 25. novembra 1996 zvolil za predsedu MOMS Ondreja Šinku. Doterajší predsedovia miestneho matičného odboru v Čelareve boli Ondrej Šinka (1996 – 2004), Saša Petržľan (2004 – 2006) a Michal Petržľan (2006 – 2018), aktuálne je ním Ondrej Šinka (2018 – 2022). Tento báčsky MOMS mal na začiatku 268 členov. Keď ide o jeho aktivity, už v roku 1997 bol hostiteľom členov Správnej rady MSJ na ich pravidelnom zasadnutí. Aktívne sa zapojil do kúpy Grúnikovho domu pre potreby MSJ. Od začiatku až podnes sa so svojimi tímami zúčastňuje na Slovenských

národných slávnostiach, a to na turnaji v v publikácii Bulletin Miestnej organizácie Matice slovenskej Čelarevo a 20. výročie malom futbale a v súťaži rybárov. Spolupráca s učiteľkou Máriou Kukuč- činnosti si členovia tohto matičného odboru kovou-Supekovou, ktorá učí slovenčinu tiež pripomenuli. v Základnej škole Zdravka Čelara, pretrČelarevskí matičiari sú veľmi hrdí na svoje váva od založenia miestneho matičné- miestnosti, ktoré používajú od roku 2011. ho odboru. Spolu usporiadali početné Avšak je tu menší počet matičiarov ako na podujatia a privítali pritom mnoho hostí. začiatku – teda pri založení MOMS-u. MOMS uhostil ochotníkov z Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Hložian, Komorný zbor Zvony zo Selenče, divadelné súbory z Nového Sadu a Teslića. Novinársky tím z Rádio-televízie Nový Sad urobil príspevok o Slovákoch a o činnosti MOMS. Novinári z Hlasu ľudu sú tiež vždy vítaní hostia. V roku 1997 bola prvá Slovenská zábava a matičiarov teší, že dodnes pretrváva, stala sa tradičnou a vždy ju organizujú vo februári. Prvých 10 rokov činnosti matiSpomienky zo Slovenskej zábavy čiar Janko Čérný zaznamenal

Vzácna archívna fotografia zo založenia MOMS-u v roku 1996

Z výročného zasadnutia v roku 2019

Odmeny tanečníkom v párovom tanci (2014)

Čelarevský matičný tím na turnaji v malom futbale počas SNS