Hlas ľudu 7/2020

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 15. 2. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4894/

K sviatku

7

zamilovaných

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

15. 2. 2020 | 7 /4894/

Uzávierka čísla: 12. 2. 2020

Anna Huďanová, úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu, za prítomnosti Dragany Miloševićovej, pokrajinskej tajomníčky pre kultúru, podpisuje zmluvu o financovaní tlačových médií v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

A. Lačoková

Miloš Vučević, primátor mesta Nový Sad, za prítomnosti početnej delegácie v Novom Sade otvoril vedecko-technologický park, ktorý budú mať k dispozícii Fakulta technických vied, ako aj domáce a zahraničné IT a Startup spoločnosti.

M. Pap

Akademický maliar a grafik Jozef Klátik spolu s dcérou, akademickou maliarkou Alenou Klátikovou nás v júni t. r. predstaví v Paríži na pozvanie Cité interational des arts.

M. Benka

Komorný zbor Nádeje v Pivnici v sobotu 8. februára usporiadal jubilejný 10. seminár zborového spevu Nová pieseň. Na ňom sa zúčastnili speváci z Báčky, Banátu a zo Sriemu. Teoreticko-praktické časti seminára účastníkom ponúkli nové vedomosti z oblasti zborového spevu.

M. Pap

Editoriál

Empatia

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Pripravil: Miroslav Benka

E

mpatia (čítaj: vcítenie, porozumenie emóciám) je emocionálny proces, schopnosť vedieť odložiť svoje vlastné názory, hodnoty a predsudky, odložiť svoje vlastné „ja“ a pokúsiť sa dostať do psychického stavu inej osoby.

Neraz sme mohli počuť: Áno, jednoznačne opäť k človeku!

Je to téma, po ktorej treba celoživotne pátrať a v tomto dnešnom drsnom období nikdy sa jej nevzdávať. Práve preto nikdy netreba hovoriť: nie, nechcem, nemôžem, nemám na seba/teba čas, prišiel si/prišla si práve v nevhodnú chvíľu, neprichádza mi na um... pozri sa, pri toľkej práci „ja“ musím to a to namiesto neho/nej. Je to jednoznačne egoista! Dokiaľ to budem znášať?

Vážení, predsa by to mohlo byť hádam aj inak?

Možno by nebolo od veci venovať aspoň hodinu týždenne lekcii empatie žiakom vo veku 6 až 16 rokov. Toto by malo tvoriť základ učebných osnov. Čas strávený v empatii by bol rovnako hodnotný ako povedzme hodiny anglického jazyka alebo matematiky. Počas hodín empatie deti by mohli diskutovať o svojich problémoch, či už sa týkajú školy, alebo nie. A nie naposledy by sa celá trieda mohla spolu s pedagógom zapojiť do toho, s cieľom, aby sa pokúsila nájsť riešenie založené na skutočnom, čestnom počúvaní a porozumení. Ak spolu prídu k záveru, že zatiaľ nie je potrebné diskutovať, deti by jednoducho trávili čas spolu v relaxácii a užívaní si

Foto: pixabay

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

vedomej – „úmyselne vytvorenej intimite“.

Dieťa, ktoré má talent v matematike, nedôjde ďaleko, pokiaľ sa nenaučí spolupracovať s ostatnými. Bude potrebovať pomoc vo vyriešení iných predmetov alebo problémov. Je to veľká lekcia, o ktorej treba poučiť deti, pretože nikto nemôže prežiť život sám.

Keď niekomu niečo vysvetlíme, napríklad matematický problém, nejde iba o to, či si ho osvojíme lepšie, ale zároveň sa učíme a rozvíjame empatické zručnosti, ktoré sa dodatočne posilňujú tým, že musíme venovať pozornosť tomu, ako druhá osoba zvládne informácie. Samozrejme, aj my sa musíme postaviť do situácie, aby sme pochopili, ako učenie funguje.

Empatia pomáha budovať medziľudské vzťahy, predchádzať zneužívaniu a uspieť v práci, pomáha rozvíjať vodcov, podnikateľov a manažérov – úspešných ľudí. „Empatickí dospievajúci“ sú úspešnejší, pretože sa viac zameriavajú na ciele ako ich egoistickí, narcistickí rovesníci.

Vážení, preto neváhajme a verme v Dobro!

Ak nám neľudia pľujú na chrbát, znamená to, že sme pred nimi.

Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým.

A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Plnoprávne platia na území Srbska 16 14. február – sviatok zaľúbených

28 Naši umelci sa predstavia v Paríži 40 Báči Samo, prihraj domov!

MOZAIKA

19 Nestrácajú sa v cudzom svete Na titulnej strane: Ku Dňu zamilovaných najkrajšia kytička pre našich najmilších.

Foto: pixabay

7 /4894/ 15. 2. 2020

3

Týždeň

7 DNÍ

Stretnutie s europoslancami Pripravil: Stevan Lenhart

K

omisár pre politiku susedstva a rozširovanie EÚ Oliver Várhelyi a europoslanci Vladimír Bilčík a Tanja Fajonová dňa 7. februára pobudli v Belehrade a viedli rozhovory s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom, ako aj s predstaviteľmi niektorých opozičných strán. Ako uviedol denník Politika, Vučić povedal europoslancom, že sú splnené všetky záväzky dohodnuté v medzistraníckom dialógu, ktorý sa medzičasom viedol za prítomnosti predstaviteľov Európskeho parlamentu. Informoval ich aj o zmenách Zákona o voľbách národných poslancov a Zákona o lokálnych voľbách, podľa ktorých na získanie poslaneckých mandátov bude potrebné na voľbách získať iba 3 percentá (na rozdiel od doteraz potrebných 5 percent) hlasov voličov. Prezident Srbska tiež oboznámil europoslancov so schválením návrhu

poslankyne Gordany Čomićovej o väčšom zastúpení žien na listinách volebných kandidátov, takže ženy budú odteraz tvoriť najmenej 40 percent kandidátov na republikových a lokálnych voľbách. Predstavitelia Európskeho parlamentu počas návštevy Belehradu vyzvali opozičné strany v Srbsku, aby sa zúčastnili v predvolebných aktivitách a v práci parlamentu. Na druhej strane, ako uviedol denník Danas, predstavitelia opozičného Zväzu pre Srbsko, Hnutia slobodných občanov a Sociálno-demokratickej strany pri stretnutí s europoslancami vyjadrili stanovisko, že v krajine nejestvujú férové podmienky na uskutočnenie volieb, lebo sa každodenne konajú nátlaky na voličov, ako aj na médiá a slobodných novinárov. * Nový predseda kosovskej vlády Albin Kurti vyhlásil, že uvažuje o zrušení stopercentných colných poplatkov na dovoz tovaru zo Srbska, ale zároveň sa bude zasadzovať za plné uplatňovanie princípu reciprocity vo vzťahoch s Belehradom a očakáva uznanie

štátnej suverenity Kosova. Vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom Richard Grenell však zopakoval, že USA žiadajú okamžité zrušenie stopercentných ciel a je to vraj v záujme samotného Kosova, jeho ekonomiky a prilákania zahraničných investorov. Pripomeňme, Kosovo uviedlo drastické poplatky za srbský tovar v novembri 2018 a odvtedy je dialóg medzi Belehradom a Prištinou uviaznutý. * Počet obetí koronavírusu v Číne stúpol na viac ako tisíc, pokým nakazených je viac ako 42-tisíc ľudí, oznámila tamojšia Národná zdravotná komisia. Najviac ľudí zomrelo v provincii Chu-pej, ktorá je v karanténe s uzatvorenými cestami a so zastavenou verejnou dopravou. Mimo hraníc Číny bol výskyt koronavírusu doteraz zaznamenaný v 25 krajinách a nakazených bolo zhruba 440 ľudí.

Do určitej miery sú potešujúce informácie o tom, že sa postupne spomaľuje pribúdanie nových prípadov nákazy, na druhej strane však niektoré médiá uverejňujú

priam apokalyptické kalkulácie o možných obetiach. Koronavírus už usmrtil a nakazil viac ľudí než epidémia ťažkého akútneho respiračného syndrómu (SARS) v rokoch 2002 – 2003. * Dňa 5. februára vo veku 69 rokov zomrel Dragoljub Žarković, šéfredaktor a jeden zo zakladateľov belehradského týždenníka Vreme. V určitom období pracoval aj v novinách Politika a Borba, spolupracoval s Rádiom Slobodná Európa a WDR (Nemecké národné rádio), tiež prispieval do viacerých iných európskych médií. Prednášal na belehradskej Fakulte politických vied a bol prvým predsedom Združenia profesionálnych novinárov Srbska (z ktorého neskoršie vzniklo Nezávislé združenie novinárov Srbska). V početných rozlúčkových článkoch a prejavoch jeho kolegovia sa uzhodli v tom, že Dragoljub Žarković bol a zostane príkladom profesionálneho, poctivého a nekompromisného redaktora a novinára, ktorého mienku si vážili aj tí, ktorí sa nezhodovali s jeho stanoviskami.

OTVORENÝ VEDECKO-TECHNICKÝ PARK V NOVOM SADE

Veda a inovácie na jednom mieste Miroslav Pap ový Sad je bohatší o ďalší významný objekt, a to vedecko-technologický park, ktorý bude využívaný najmä na vedecké účely a na zakladanie najrôznejších IT spoločností a startupov.

Výstavbu vedecko-technologického parku finančne podporili vlády republiky a pokrajiny, ako aj Európska investičná banka.

Zriaďovanie okolia parku finančne

N 4

www.hl.rs

podporilo mesto Nový Sad. Celková investícia a hodnota parku je odhadnutá na 26 miliónov eur.

Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili – predsedníčka vlády Srbska Ana Brnabićová, predseda vlády AP Vojvodiny Igor Mirović, dekan Fakulty technických vied prof. Dr. Rade Doroslovački, primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević, ako aj predstaviteľka regionálnej pobočky Európskej investičnej banky Dubravka Negre.

Predsedníčka vlády Srbska Ana Brnabićová zdôraznila, že do roku 2014 Srbsko nemalo žiadny vedecko-technologický park, no

Informačno-politický týždenník

v súčasnosti sú vo výstavbe v Belehrade, Niši, Čačku a v Novom Sade je už daný do prevádzky.

Ďalej dodala: „Budujeme sieť startupov po celom Srbsku a tým aj bohatú budúcnosť našej krajiny

• TÝŽDEŇ •

PODPÍSANÉ ZMLUVY O FINANCOVANÍ TLAČOVÝCH MÉDIÍ V AP VOJVODINE

Informovanie v jazykoch národnostných menšín je prioritou Vlády AP Vojvodiny Andrea Lačoková

P

okrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Dragana Miloševićová 10. februára v budove Autonómnej pokrajiny Vojvodiny odovzdala zmluvy o spolufinancovaní novín v jazy-

koch národnostných menšín založených národnostnými radami v hodnote 312 miliónov dinárov. „Informovanie v jazykoch národnostných menšín je jednou z najdôležitejších priorít pokrajinskej vlády,“ uviedla D. Miloševićová vo svojom príhovore a dodala, že za posledné tri a pol roka, odkedy trvá mandát pokrajinskej vlády na čele s predsedom Igorom Mirovićom, sa tieto prostriedky zvýšili z 264 miliónov na 312 miliónov, so želaním a tendenciou, aby do

budúcna boli ešte vyššie.

Ako povedala D. Miloševićová, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj tentoraz boli udelené zmluvy 22 menšinovým novinám, ktoré vydáva deväť vydavateľstiev: po slovensky NVU Hlas ľudu, po maďarsky Magyar Szó, Hét Nap, Libertatea, Ruske slovo, Hrvatska riječ, Bunevské informačné centrum, Ridne slovo a Macedónske informačné a vydavateľské centrum. Uviedla, že ide o mesačníky, týždenníky a denníky

a že tieto zmluvy boli jedným z ukazovateľov, že sa pokrajinská vláda prostredníctvom sekretariátu stará o národnostné menšiny a o zachovanie ich identity, jazyka, písma a kultúry. Pokrajinská vláda je úprimným partnerom a priateľom v nepretržitej práci s tlačovými médiami národnostných menšín.

Vďaka týmto finančným prostriedkom z APV aj týždenník Hlas ľudu spravodlivo, zodpovedne a načas zverejňuje články a informuje čitateľov o aktuálnych dianiach.

Pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Dragana Miloševićová riaditeľke NVU Hlas ľudu Anne Huďanovej udeľuje zmluvu o financovaní

Predstavitelia tlačových médií s pokrajinskou tajomníčkou pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami D. Miloševićovou

a generácií, ktoré prichádzajú.“ Predseda vlády AP Vojvodiny Igor Mirović zdôraznil: „Vďaka splneným sľubom z októbra 2016, kedy boli postavené aj základy budovy, dnes máme novovybudovaný objekt vo veľkosti 30 000 štvorcových metrov, z ktorých 10

neho pôsobenia. Práve vedecko-technologický park je určitým darom pre fakultu a jej študentov, ako aj pre IT sektor. Park umožní študentom kvalitnejšie vzdelanie a dobrú prax budúcim inžinierom.

Pri výstavbe vedecko-technologického parku boli prítomné dve oneskorenia, no príčiny neboli zverejnené. Výstavbu mali na starosti stavebné spoločnosti Italiana Costruzioni a Amigon z Kragujevca.

Európska investičná banka sa v súčasnosti podieľa na finančnej pomoci Srbsku, predovšetkým vo výstavbe vedeckej infraštruktúry v rámci celej krajiny. Aktuálne sú to – inštitút Biosens v Novom Sade, vedecko-technologický park v Niši, Fakulta organizačných štúdií a Inštitút pre fyziku v Belehrade. Časť budovy je v súčasnosti

• TÝŽDEŇ •

000 bude môcť využívať 3 000 študentov, ako aj 400 profesorov, docentov a asistentov Fakulty technických vied.“ Dekan Fakulty technických vied akcentoval skutočnosť, že práve v roku 2020 FTN oslavuje jubileum, a to presne 60 rokov kontinuál-

daná do prevádzky na účely Fakulty technických vied. Študenti a profesori tu majú možnosť pôsobiť od samotného otvorenia.

Priestory určené pre IT spoločnosti a startupy zatiaľ nie sú v prevádzke. Postupne sa formou konkurzov budú môcť prihlasovať tak domáce, ako aj zahraničné spoločnosti. Ako tvrdí predseda vlády AP Vojvodiny, každý konkurz bude verejný a transparentný.

Vedecko-technologický park umožní dokonca aj zahraničným startup a IT spoločnostiam využívať priestory. Odhaduje sa, že sa v parku v blízkej budúcnosti zamestná okolo 3 000 inžinierov, ktorí budú pracovať v prospech vedy a ekonomickej vyspelosti krajiny.

Zdroj a foto: vojvodina.gov.rs

7 /4894/ 15. 2. 2020

5

Týždeň O DVOJJAZYČNÝCH VÝPISOCH Z MATRIČNÝCH KNÍH

Plnoprávne platia na území Srbska Elena Šranková

N

a situáciu, ktorá sa týka vydávania dvojjazyčných dokladov, čiže výpisov z matričných kníh v praxi vo svetle Zákona o úradnom používaní jazyka a písma, sme posvietili z viacerých prameňov.

Slovo má Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM: „Nám príslušníkom národnostných menšín Ústava našej krajiny zaručuje všetky základné ľudské a menšinové práva. Patrí sem aj úradné používanie jazyka a písma. Dokonca aj základnou činnosťou Národnostnej rady sú štyri dôležité oblasti týkajúce sa nás ako menšiny, ktoré majú na starosti naše štyri výbory, a jednou z nich je práve úradné používanie jazyka a písma. Nedávno sme dostali informácie, že sa v teréne vyskytli nedopatrenia, vlastne, že sa nemohli dostať dvojjazyčné doklady, a na čo máme právo.

Dôležitosť situácie sme vážne pochopili a venovali sme sa náležite problematike, resp. (ne) možnosti, čo znemožnilo dostať tie dvojjazyčné tlačivá. Predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Vladimír Francisty zmapoval situáciu v teréne, tiež koordinátorka tohto výboru Mária Poptešinová kontaktovala úrady.

Následne sme zistili, že na každom obecnom úrade či v miestnych kanceláriách v prostrediach, kde máme matrikárov, môžeme požiadať si výpisy na dvojjazyčných tlačivách, iba na území mesta Nový Sad sa to nedalo. Uvediem

6

www.hl.rs

tu na ujasnenie časť zo Zákona o úradnom používaní jazyka a písma, kde sa v článku 11 uvádza, že nám je, teda národnostným menšinám, umožnené, aby sme používali materinský jazyk a písmo všade v obciach, kde sa ten jazyk používa úradne; my na území Vojvodiny máme 11 obcí a dve miestne spoločenstvá. V zákone o matrikách – článok 17 sa uvádza, že pri zápise do matrík máme právo napísať si meno a priezvisko aj v materinskom jazyku. Najprv bude uvedené v srbčine, cyrilikou, a potom aj v slovenskom jazyku.

Poďme si ujasniť teda tú nepríjemnú situáciu v kysáčskej matrike; stalo sa tak, že matrikárka Vlasta Brnová nemala možnosť elektronicky ani zapísať, ani vydať výpis z matriky v slovenskom jazyku.

Nie preto, že to bolo znemožnené, zlyhalo proste v ústrednom systéme, keďže sú matričné úrady poviazané s Belehradom, v kysáčskom matričnom úrade tá možnosť nejestvovala. Tlačivá na vyplnenie dostávala riadne, ale keď mala urobiť ďalšiu operáciu, teda urobiť výpis v slovenskom jazyku, nedovoľoval jej systém.

Museli sme o pomoc požiadať náčelníka Mestskej samosprávy pre všeobecné právnické práce v Novom Sade Borivoja Dunđerského, ktorý následne vypátral situáciu. Problém bol teda iba na území mesta Nový Sad, kde systém nedovolil, aby sa doklady mohli dvojjazyčne získať. Po takom mesiaci vybavovačiek a odstránení problému v úradnom registri predsa sme to doriešili v prospech nás a našich občanov. Problém sa vyskytol vlastne v ústrednom registri.

Vo všetkých našich slovenských prostrediach sú matrikári so znalosťou spisovnej slovenčiny alebo prekladatelia, aj v Zreňanine, aj v Pančeve, Báčskej Topole, Alibunari, Beočine, Odžakoch, Báči, samozrejme, v Báčskom Petrovci, Kovačici..., a problémy dostať dvojjazyčné tlačivo neexistujú.

Zdôrazňujem teda, pretože je systém centralizovaný, nemalo

Informačno-politický týždenník

by sa stať, že sa nemôže vydať dvojjazyčné tlačivo, avšak stalo sa. Je dobre, že aj občania zareagovali, takto máme tie spätné informácie z terénu, ktoré sú pre nás dôležité. Nedopatrenie bolo teda iba na území mesta Nový Sad, a to z technických dôvodov.

Súčasná situácia je teda takáto: všetci narodení na území mesta Nový Sad, bez ohľadu na to, či majú bydlisko v Kysáči, Petrovci, Hložanoch, Selenči, Kulpíne, teda ak sú narodení v novosadskej pôrodnici, výpis z matriky narodených môžu dostať dvojjazyčne u matrikárky Brnovej v Kysáči, ktorá je oprávnenou matrikárkou na území mesta Nový Sad, alebo v matričnom úrade v Novom Sade, odkiaľ žiadosť zašlú do Kysáča, s tým, že vtedy nie je na počkanie. Nedoriešený problém jedine zostal v Obci Šíd, lebo nemajú prekladateľa. S predsedom Šídskej obce, ktorý je veľmi kooperatívny a zasadzuje sa za riešenie situácie, sa vynasnažíme problém čo najskôr doriešiť. Vedomí sme si toho, že táto situácia zapríčinená technickým nedopatrením určite nešla vhod našim spoluobčanom, preto sme súrne reagovali. Inak je dôležité zdôrazniť, že, žiaľ, ten dvojjazyčný výpis je platný len na území Republiky Srbska, teda v Slovenskej republike tie doklady neuznávajú. Tam uznávajú len výpis v cyrilike, ktorý musí byť preložený do slovenčiny licencovaným prekladateľom. Situácia zostala taká na základe bilaterálnej dohody ešte z čias Juhoslávie a Československa. Naším ďalším krokom bude spolu s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí doriešiť aj tento kamienok úrazu, aby neprichádzalo k tomu, že naši občania musia vyčleniť ešte prostriedky na preklady, keď už máme dvojjazyčný výpis. Žiaľ, je to tak v legislatíve Slovenskej republiky, ktorá v Srbsku uznáva cyriliku ako písmo.

Na ujasnenie situácie a vôbec s cieľom spieť k zjednodušeniu alebo vykryštalizovaniu situácie v pláne Výboru pre úradné používanie

jazyka a písma a samotnej činnosti NRSNM je zorganizovať panelovú diskusiu pre našich matrikárov, aby zmapovali situáciu a riešili problémy, ak sa medzičasom v teréne vyskytnú. Spejeme k tomu, aby tá spolupráca matrikárov bola úspešná, a aby dokonca pracovali v prospech občanov a aby sme aj využili tie práva v praxi, ktoré sú nám Ústavou zaručené.“

Slovo má poslanec Pavel Surový, podpredseda NRSNM: „Srbsko je jedinečným príkladom v celej Európe, dokonca aj vo svete, kde sú menšinové práva na najvyššej možnej úrovni. Akceptované sú kolektívne práva a menšina sama určuje svoju kultúrnu autonómiu, stará sa o svoj osud. Dôležite je, aby sa aj v praxi dodržiavalo to, čo je napísané v zákonoch, aby nezostalo mŕtve slovo na papieri. Slovákov je stále menej a menej v Srbsku, mnoho je negatívnej energie, škriepok a nenávisti v komunite, a preto by sa mala akumulovať tá negatívna energia do pozitívnych iniciatív a riešení. Staré vedenie NRSNM 15 rokov mohlo vyvíjať iniciatívy, meniť, lobovať okolo dvojjazyčných dokladov, ale nerobilo to. Prečo?

Najnovšie ma potešili správy, najmä zásluhou práce matrikárky v Kysáči Vlasty Brnovej, mňa ako pokrajinského poslanca a predsedníčky NRSNM, že sme urobili spoločne, aby Kysáčania nemuseli cestovať do Nového Sadu po dvojjazyčné výpisy, a nielen Kysáčania, ale všetci Slováci, ktorí sa narodili v Novom Sade, si to budú môcť vybaviť práve v Kysáči. Takto sa robia konkrétne pozitívne kroky pre ľudí, sporia sa náklady na cestovné a zvyšuje sa účinnosť. To je • TÝŽDEŇ •

tá moja vízia o spájaní síl Slovákov, o ktorej hovorím. Slováci, len spolu sme silnejší!“

Slovo má dipl. právnik Zlatko Šimák z Padiny, predseda Zhromaždenia Obce Kovačica: „Keď ide o matričné doklady (MK narodených, sobášov a zomretých, ako aj rôzne iné rozhodnutia), na území Kovačickej obce nevidieť žiaden pokrok. Matrikári disponujú dvojjazyčnými tlačivami, ale to našim ľuďom veľmi nepomáha, lebo úrady na Slovensku ich vlastne neakceptujú. Teda ak také doklady zasielajú na Slovensko, musia ich predsa preložiť, lebo úrady na Slovensku poznajú iba cyriliku a úradný preklad našich licencovaných súdnych prekladateľov. To nám povedala riaditeľka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, keď minulý rok mala s prekladateľmi vo veľvyslanectve krátke stretnutie. Podľa toho tieto dvojjazyčné tlačivá môžeme používať iba na území nášho štátu.“

Vlasta Brnová, matrikárka v Kysáči, ujasňuje: „Vlani sme nemohli vydávať dvojjazyčné výpisy z matrík v tom zmysle, aby boli na dvojjazyčných tlačivách všetky údaje v dvoch jazykoch a písmach. Ešte vlani dvojjazyčnosť bola spätá iba s osobným menom dieťaťa a rodičov. Aj to vtedy, keď ich už mali zapísané v knihách a v programe. To občania podávali na osobnú žiadosť, buď hneď keď sa dieťa narodilo, alebo už náhradne aj pre dospelých, ak si to želali, a nemali zapísané. Bez schváleného rozhodnutia, ktoré • TÝŽDEŇ •

sa konalo na žiadosť v Sektore správneho konania – Oddielu pre osobný stav občanov matrikár sám nemohol vnášať údaje dvojjazyčne v istej chvíli, keď si zákazník prišiel po výpis. A vôbec nie údaje, ako miesto narodenia, bydlisko, text náhradných záznamov a zápisov o manželstve, smrti a pod. To sa na výpise zjavovalo iba v cyrilike.

Ak chceli mať osobné meno v znení slovenského jazyka, buď maďarského, alebo rusínskeho, boli oboznámení s možnosťou prostredníctvom správneho konania. Vtedy by mali napr. najprv meno napísané v srbčine a cyrilikou a pod tým v tej istej veľkosti písmen v materinskom jazyku, tak ako si želali. Ak šlo napríklad o priezvisko Abelovski, bolo najprv v cyrilike a pod tým mohli mať aj s ypsilonom na konci, alebo s dĺžňami a pod. Musím zdôrazniť, že mnohí to odmietli, aj keď sme ich oboznámili s tým postupom.

Nechceli si to dať urobiť, lebo už nemali času a pod., i keď je ten postup zdarma, ale sa rozhodnutie koná v Novom Sade. Bolo aj takých, ktorým sa to nelenilo, neplatili poplatok a tak sú dvojjazyčne zapísaní, napr. Jan Abelovski (cyrilika) a pod tým v slovenskom jazyku Ján Abelovský. Ale takých bolo málo, možno ich spočítať na prstoch jednej ruky. Tak bolo vlani. V roku 2020 máme novú situáciu. Dopracovala sa programová báza, ktorú aj ďalej dopracúvajú v Ministerstve štátnej správy. Vlani v programe nejestvovala opcia, aby všetky údaje mohli byť tlačené dvojjazyčne, ale iba meno a priezvisko.

Teraz nám pre Nový Sad spustili aj túto možnosť. V niektorých iných obciach je ona prítomná a možná už od polovice roka 2019, alebo aj od samého začiatku roka 2019.

Mali sme niekoľko problematických zákazníkov, ktorí nechceli pochopiť, že to nezáviselo od samotných matrikárov, ale od programovej schémy. Program je nový, dôkladný a opcie v ňom sledujú zákonné podklady, späté je všetko s modernizáciou štátnej správy (Uprava po meri građana), ktorá ešte stále prebieha.

Konkrétne v matričnom obvode Kysáč som dostala prístup k tejto operácii okolo 10. januára 2020.

Odvtedy môžem v Kysáči vydať dvojjazyčné výpisy z matrík narodených, sobášených a zomretých,

ako aj osvedčenia o občianstve, aj to nie iba keď občan má už zapísané osobné meno v knihe, ale aj ak si iba žiada dvojjazyčný výpis.

V tom prípade môžem prekladať celý text do slovenčiny, teda aj miesto narodenia, bydlisko, náhradne záznamy a zápisy o manželstve a iné, všetko je dvojjazyčné, teda v dvoch jazykoch a písmach, v srbskom cyrilikou a v slovenskom. Iba s výnimkou spätou zasa s osobným menom, teda menom a priezviskom, a tu máme nasledujúcu situáciu, ak si občan želá mať dĺžne, ypsilony a pod., a nemá ich, to si predsa musí dať na osobnú požiadavku zapísať aj do knihy narodení, teda znovu cez správne konanie, lebo ide o ochranu osobného mena a priezviska. Ostatné údaje môžeme prekladať na tvári miesta, hneď keď zákazník požiada výpis.

Dôležitá poznámka je, že dvojjazyčné výpisy program dovoľuje vydať iba v tých matričných obvodoch, kde je ustanovené používanie jazyka a písma národnostných menšín, čo znamená, že ak je Slovák narodený v Leskovci, on dvojjazyčný rodný list nemôže dostať. Lebo dvojjazyčné výpisy dovolí program vydať iba tam, kde je kniha narodení! Petrovčan narodený v Petrovci si výpis vyberie v Petrovci, v Kysáči mu to vydať nemôžem. Ale Petrovčan narodený v Novom Sade si dvojjazyčný rodný list nemôže vybrať v Petrovci, mohol si ho vybrať do 10. januára 2020 iba v Novom Sade.

Potom sa zaangažovala NRSNM, najviac predsedníčka Libuška Lakatošová, aby si všetci Slováci narodení v Novom Sade mohli vyberať výpisy aj v Kysáči. Pretože pre Mesto Nový Sad oprávnený matrikár pre slovenský jazyk som iba ja. Občania môžu podať žiadosť aj v Novom Sade, ale v tom prípade čakajú jeden deň, a ak prídu podať žiadosť do Kysáča, môžu ho dostať v ten istý deň. Žiadostí už bolo, ale nie až tak veľa ako som očakávala, lebo sa udiala jedna vec, ktorú občania musia mať na zreteli. Dvojjazyčné výpisy, vyzerá to tak, neuznávajú v Slovenskej republike. Teraz keď sme si konečne vybojovali to, aby sme využili zákonom zaručené právo na materinský jazyk v Srbsku, na rodnom liste je všetko aj v slovenčine, aj pohlavie, čo vlani

nebolo, tak to neuznávajú na Slovensku! Práve minulý týždeň som mala jedného zákazníka, ktorému som vydala úplný dvojjazyčný výpis v dvoch jazykoch a písmach, teda všetky údaje aj po slovensky, odišiel s tým do Petrovca do úradu Matice slovenskej, lebo si šiel robiť krajanský, a tam mu povedali, že mu taký neuznajú na Slovensku, ale chcú rodný list urobený v úradnom srbskom písme, teda v cyrilike, a s úradným prekladom súdneho prekladateľa.

Takže zákazníkom podávame to, čo si žiadajú, a ich záležitosťou je, aby si dobre overili, ktoré doklady v ktorom štáte potrebujú.“

Diplomovaná právnička Mária Kováčová-Kyseľová, matrikárka v Hložanoch: „Dvojjazyčné výpisy zo všetkých matrík sa môžu vydávať iba v matričných úradoch, čiže u matrikárov v tých obciach, kde je slovenčina úradným jazykom a kde sa osoba narodila, zosobášila alebo zomrela. Vzťahuje sa to totiž na všetky matriky. Inak dvojjazyčné doklady sú platné iba v Srbsku a na Slovensku ich úrady neuznávajú, lebo nemáme podpísanú bilaterálnu zmluvu, keď ide o túto záležitosť.

Kto si žiada zapísať meno a priezvisko v jazyku a písme národnosti, môže to urobiť buď za narodené dieťa, alebo si môže urobiť prípis a vykonať zmenu aj pri vlastnom mene a priezvisku. V dvojjazyčnom doklade sú všetky rubriky, nielen meno a priezvisko, vyplnené v cyrilike, ale aj v písme národnosti.

V jednojazyčnom doklade, čiže cyrilskom, keď si osoba urobí prípis, tiež existuje možnosť zapísať si meno a priezvisko aj po slovensky, ale všetky ostatné rubriky sú vypísané iba v cyrilike. V teréne sú najväčšie požiadavky v tomto zmysle pri sobášených a keď ide o novorodencov, mladí rodičia si, podľa mojich postrehov, zriedkavo dávajú zapísať deti dvojjazyčne.“

7 /4894/ 15. 2. 2020

7

Ľudia a udalosti ROZHOVOR S JÁNOM MAKANOM, VŠESTRANNÝM OBČANOM BÁČSKEHO PETROVCA

Venuje sa tomu, čo ho baví

J

Andrea Lačoková

ochrancom prírodného prostredia a zároveň aj predsedom EKO hnutia Zelení v Petrovci. Chcem pripomenúť, že Zelení tohto roku oslavujú 30 rokov činnosti a je to asi najstaršie EKO združenie v Srbsku. Organizujeme akcie vysádzania stromov a zjari už tradične darujeme občanom aj ovocné stromy. Zriaďujú sa opus-

kého hľadiska. Aktuálnou témou sú aj plastové vrecká. Začali sme s akciou Potláčanie používania plastových tašiek, kde občanom zdarma udeľujeme ekotašky. Každý z nás túži po zdravom životnom prostredí, tak preto si chráňme svoju planétu, odkazujú Zelení.“ Máte vzťah k umeniu a sami radi tvoríte rôzne zaujímavé diela? „Veru áno, rád sa zaoberám aj umením.

Kreativitu prejavujem v Združení petrovských výtvarných umelcov. Maľujem prevažne akrylom na plátne, používam olejomaľbu, baví ma grafika a učím sa techniku drevorezu a pyrografiu. Najradšej maľujem prírodu – kvety, zátišia a používam prevažne pestré farby. V združení som aktívny pri inštalovaní výstav, pri organizácii výtvarných táborov a rôznych iných podujatí. Keďže som koPracovne v Združení petrovských výtvarných ordinátorom Výboru pre kultúru NRSNM, umelcov finančne pomáhame je bežná plastová fľaša. Preto je pri realizácii všetkých tých poddobré ich recyklovať, a to nielen ujatí. Keď ide o činnosť tohto z ekonomického, ale aj ekologic- združenia, veľmi je čulá a bohatá. Usporadúvame tu dvakrát do roka autorské výstavy počas Dňa Petrovca a SNS, taktiež organizujeme už tradičný detský výtvarný tábor, na ktorom sa každý rok zúčastňuje viac ako sto detí z Obce Báčsky Petrovec a okolia. Usporadúvame aj výstavy diel tak členov, ako i ostatných umelcov z domova a zo zahraničia. Na ten spôsob sme nadviazali spoluprácu s početnými zahraničnými umelcami.“ Napriek povinbola aj výstavba a úprava mostíka Zuzky Medveďovej v Petrovci. Zapojili sme sa tiež do akcie Vrchnáčikom k úsmevu a udelili sme aj kontajnery našim školám a ostatným verejným objektom na zber plastových vrchnákov.

Ináč vrchnáky z PET fliaš sú vyrobené z kvalitného tvrdého plastu, takže ide o drahšiu surovinu ako

án Makan z Petrovca je doterajším predsedom Združenia podnikateľov Petrovec 1842, predsedom EKO hnutia Zelení Petrovec, členom Správnej rady STK Mladosť Petrovec. Je členom strany Slováci vpred!, navrhnutý je za výborníka do Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec a je i členom NRSNM, kde je členom výkonného výboru poverený oblasťou kultúry. Je aj v správnej rade a pokladníkom Združenia petrovských výtvarných umelcov. Ako v rozhovore povedal, členským príspevkom alebo dobrou radou podporuje aj činnosť rôznych iných združení a spolkov v Obci Báčsky Petrovec.

Ako momentálne funguje Združenie podnikateľov Petrovec 1842? „Som jeden zo zakladateľov obnoveného Združenia podnikateľov Petro- Jánov pestrofarebný obraz vec 1842. Toto združenie bolo obnovené tené časti Petrovca, jedna z tých v roku 2010 a odvtedy som tam akcií z iniciatívy našich členov, a aj predsedom, takže činnosť po- mňa ako predsedu tohto hnutia, znám už od začiatku. Aby toto združenie lepšie fungovalo, potrebujeme zmeny, nových ľudí.

Tohto roku po ukončení môjho mandátu toto miesto si určite zaslúži niekto mladší, perspektívnejší, kto bude mať viac energie a prinesie do združenia nové návrhy.“ Aká je činnosť EKO hnutia Zelení Petrovec? „Keď ide o činnosť tohto hnutia, organizujú sa rôzne pracovné akcie s cieľom skrášliť, teda upraviť naše prostredie.

Som milovníkom a Členovia EKO hnutia Petrovec počas akcií upratovania Petrovca

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

nostiam, ktoré máte, stačíte aj športovať? „Už desať rokov sa zaoberám športom. Je to práve stolný tenis, ktorý hrám rekreačne. V Stolnotenisovom klube Mladosť Petrovec som členom správnej rady, kde svojou prácou a ideami prispievam k činnosti tohto športu v Petrovci. Vo voľnom čase rád navštevujem tréningy, kde spolu s hráčmi trávim pekné chvíle. Mali by sme všetci športovať, lebo v zdravom tele je zdravý duch.

Zároveň povolávam všetkých záujemcov, aby sa k nám na tréningoch pripojili.“ Uplynul rok, čo ste členom VV NRSNM poverený oblasťou kultúry... „Ubehol už rok, čo som v NRSNM, a môžem povedať, že to pre mňa bola nová skúsenosť, a rok mi prešiel tak, že som sa

zoznamoval s prácou NRSNM. Keď ide o výbor, finančne sme sa snažili podporiť všetky dô-

ležité podujatia významné pre Slovákov v Srbsku a iné podujatia.

To, čo sme mohli, podporili sme.

Ján Makan na výtvarnom tábore

Samozrejme, sú aj tí, ktorí sú nespokojní s financovaním, ale v novom roku sa budeme snažiť pomáhať všetkým združeniam. Tu by som podotkol, aby sa ostatné združenia a spolky uchádzali o finančné prostriedky aj z iných zdrojov, napr. z APV, Republiky Srbsko, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pod. Keďže sa nám blížia parlamentárne voľby, v mene strany Slováci vpred! som navrhnutý za výborníka do Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Očakávam, že svojou prácou, novými ideami, schopnosťou, zasadzovaním sa tak počas týchto rokov v združeniach a spolkoch, ako i v zhromaždení, prispejem k ešte kvalitnejšiemu a lepšiemu fungovaniu Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec.“ Foto: z archívu Jána Makana

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ALIBUNAR

Finančne podporia rodiny s deťmi Vladimír Hudec

N

rodičovskej opatery, deti nezamestnaných rodičov, ako aj zamestnaných rodičov, ktorí majú minimálny plat, deti v rodinách s tromi, štyrmi a piatimi deťmi, deti bez jedného rodiča, pričom ten druhý má minimálny plat, a postihnuté deti majú právo na bezplatný pobyt v predškolskej ustanovizni. Obec týmto kategóriám sociálne ohroze-

nu dostanú aj úspešní žiaci.

V pokračovaní bez rozpravy a jednoznačne (iba jeden výborník nehlasoval) schválili niekoľko rozhodnutí z oblasti urbanizmu, tiež lokálny akčný plán zamestnávania.

Zvolili aj novú volebnú komisiu a vykonali zmeny v Správnej a Dozornej rade Strediska pre sociálnu prácu 1. marca. Vykonaná je aj

a úvod 35. zasadnutia Zhromaždenia obce Alibunar v piatok 7. februára na návrh predsedu obce Dušana Dakića z funkcie člena Obecnej rady odvolali Vojislava Diklića a zvolili troch nových členov: Petra Gajtu, Milana Stankova a Jona Babu. Odvolanie a voľbu vykonali tajným hlasovaním, avšak je zaujímavé, že výborníci hlasovali súbežne za oba návrhy.

V pokračovaní výborníci schválili rozhodnutie o finančnej podpore obce rodinám, ktoré majú deti.

Podľa tohto rozhodnutia rodiny pri narodení prvého dieťaťa budú dostávať pomoc v sume 30 000 dinárov a pre druhé, tretie O odvolaní a voľbe členov Obecnej rady sa hlasovalo súbežne a štvrté po 20 000 dinárov. Okrem tohto každé ných detí poskytne zdarma desiatu zmena v školskom výbore ZŠ T. novorodeniatko z obce dostane v škole. Konečne všetci prváčikovia G. Masaryka v Jánošíku. Namiesto balík so základnými potrebami. dostanú primeraný darček a odme- profesorky Martiny Berzovej, ktorá Sociálne ohrozené deti, deti bez • ĽUDIA A UDALOSTI •

zmenila pracovisko, je zvolená profesorka Valentína Šterbová.

Na záver zasadnutia podpredseda zhromaždenia Aurel Murgu v mene výborníckej skupiny Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny navrhol koaličným partnerom, aby pre nasledujúce zasadnutie bola pripravená stratégia rozvoja obce, s ktorou by jednotne vystúpili na nadchádzajúcich voľbách.

Ihneď potom však bol nepríjemne prekvapený, keď predseda zhromaždenia Nedeljko Konjokrad prečítal, ktoré výbornícke skupiny tvoria zhromaždenie, a medzi nimi nebolo výborníckej skupiny LSV. Dostal vysvetlenie, že počet výborníkov, ktorí tvoria výbornícku skupinu, je novým rokovacím poriadkom z dvoch zväčšený na tri. Vyjadril nespokojnosť s tým a od koaličných partnerov žiadal, aby ho do budúcna o všetkých zmenách načas informovali. Zároveň inicioval zasadnutie, po ukončení zasadnutia zhromaždenia, s vedením obce na túto tému.

7 /4894/ 15. 2. 2020

9

Ľudia a udalosti POZOROVANIE MESIACA V MUZEÁLNOM KOMPLEXE V KULPÍNE

Upevňovanie vedomostí z astronómie

N

Katarína Gažová

ezvyčajné stretnutie usporiadali vo štvrtok 6. februára múzeum v Kulpíne a odborníci z oblasti astronómie a fyziky z Nového Sadu. Odborníci a žiaci z Kulpína a Nového Sadu pobudli v parku múzea za Veľkým kaštieľom.

Dušan Mrđa z Prírodovedno-matematickej fakulty v Novom Sade, vedúci projektu cezhraničnej spolupráce Srbska a Maďarska pomenovaného VoBaNISTA, ktorý sa vzťahuje na možnosti využitia nočného neba na nejaké nové turistické atrakcie, vysvetlil, o aké stretnutie šlo. „Pokúsili sme sa vedomosti z fyziky a astronómie spojiť a ponúknuť ich ako turistickú možnosť pozorovania nočného neba tam, kde nie je narušené mestským osvetlením. V tom kontexte organizujeme exkurzie, akou je aj táto do Kulpína, presnejšie do priestoru Muzeálneho komplexu

Kulpín. Konštruovali sme vlastne jedno mobilné observatórium, kde donášame teleskopy do vyhovujúcich prostredí, ako je aj toto v Kulpíne.

Takým spôsobom demonštrujeme pozorovanie astronomických objektov žiakom základných a stredných škôl a tak medziiným popularizujeme generálne fyziku, astronómiu a prírodné vedy. Všetky tie aktivity dávame do súvislosti s kultúrnym dedičstvom daného prostredia. Tak dnes sme žiakom umožnili, aby si pozreli v Kulpíne aj muzeálnu expozíciu o poľnohospodárstve tohto kraja.“ Týmto projektom poukazujú aj na problematiku tzv. svetelného znečistenia, teda problému, že nám zostáva čoraz menej území, z ktorých možno pozorovať nočné nebo. Nie sú to iba estetické príčiny. To neadekvátne osvetlenie, s ktorým sa čoraz častejšie stretáme, je následkom života mestskej populácie, teda mestá sa rozrastajú a negatívne to vplýva aj na iné odvetvia života, ako je napr. ekonomika – nepotrebné trovenie energie, tiež na flóru a faunu určité-

ho územia a na konci koncov aj na ľudské zdravie, bezpečnosť dopravy a pod. Na druhej strane sa odborníci snažia zachovať čím viac častí územia na pozorovanie nočného neba. „Pri dnešnom pozorovaní nočného neba sa zúčastnili žiaci Základnej školy Jána Amosa Komenského z Kulpína a jedna skupina stredoškolákov z Nového Sadu. Najprv sme im hovorili o niektorých najvýznamnejších astronomických javoch, konkrétne dnes večer bol Mesiac vhodný na pozorovanie, takže sme žiakom hovorili o niektorých základných charakteristikách Mesiaca. Musím uznať, že komunikácia so žiakmi bola interaktívna a prekvapili ma vedomosti žiakov kulpínskej základnej školy z tejto oblasti. Nočné nebo sme pozorovali dvomi te- Na stretnutí v Kulpíne: žiaci a v strede vedúci leskopmi. Profesor fyziky projektu Dušan Mrđa s teleskopom

STARÁ PAZOVA

Založili Radu pre populačnú politiku Anna Lešťanová

pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova. Úlohou rady je sledovať situá-

J

edným z opatrení na zväčšenie natality je i založenie Rady pre populačnú politiku. V Obci Stará Pazova túto radu založili koncom minulého roka a nové opatrenia na zväčšenie populačnej politiky sa uplatňujú už od začiatku bežného roka.

Predsedníčkou rady je Anđelka Mandićová, zamestnaná v obecnej správe, a jej zástupkyňou je Nataša Micićová, pomocníčka predsedu obce Đorđa Radinovića. Členkami Rady pre populačnú politiku v Obci Stará Pazova sú aj Vesna Jovanovićová, tajomníčka ZO, Rada Žugićová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova, a Ivana Nenadićová, náčelníčka Oddelenia

10

www.hl.rs

ciu v oblasti populačnej politiky, rozoberať a navrhovať opatrenia na zväčšenie natality, tiež zhodnocovať efekty ich uplatnenia. Staropazovská obec okrem týchto prác v uvedenej oblasti uplatňuje i dodatočné opatrenia na podporu zväčšenia natality.

Okrem rodičovského príspevku na prvé, druhé, tretie a štvrté dieťa v rodine a prídavku na dieťa, ktoré sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu, finančná pomoc rodinám s deťmi sa vypláca aj z rozpočtu tejto

Pre viac detí v predškolských ustanovizniach

Informačno-politický týždenník

na Gymnáziu Jána Kollára z Petrovca Jaroslav Grňa nám umožnil pozorovať nočné nebo teleskopom Newtonovho typu a s druhou skupinou, kde boli i žiaci kulpínskej základnej školy, sme pozorovali nebo reflektorovým binokulárnym teleskopom, kde mohli žiaci obidvomi očami pozorovať Mesiac, a pozorovali sme aj planétu Venušu.“

sriemskej obce. Rodičom, čiže rodine s narodeným prvým dieťaťom, sa vypláca jednorazová pomoc v hodnote 30 percent priemerného zárobku v obci na základe posledného zverejneného údaja republikového orgánu pre štatistické práce.

Nezamestnaným tehotným ženám a rodičkám sa vypláca z obecného rozpočtu suma v hodnote 10-tisíc dinárov mesačne v trvaní 12 mesiacov od podávania žiadosti a najdlhšie do prvých narodenín dieťaťa.

Od roku 2020 tretie a štvrté dieťa tej istej matky, ktorej rodina má bydlisko v Staropazovskej obci a ktoré je zapísané do predškolskej ustanovizne, má právo na bezplatný celodenný, resp. poldenný pobyt bez ohľadu na vek prvého a druhého dieťaťa.

Rozhodnutie sa vzťahuje na deti zapísané do PU Poleterac Stará Pazova a PU Radost Nové Bánovce. Doteraz túto výhodu mohli používať iba rodiny, v ktorých všetky tri a viac detí boli súčasne v predškolskom vzdelávaní.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

petrovské matriky 2019

Na jedného narodeného dvaja zomretí Jaroslav Čiep

U

ž o rok, ak pôjde podľa zachodeného poriadku, získame skutočný stav, keď ide o to, koľko nás je vlastne v prostrediach v Srbsku, kde žijú aj Slováci. Roku 2011 sa konalo posledné sčítanie obyvateľstva v Republike Srbsko a po desaťročí, teda roku 2021, by sme sa mali zase spočítať.

Od sedemdesiatych rokov aj v Báčskom Petrovci, ako i v celej Obci Báčsky Petrovec vidieť rapídny úpadok slovenského obyvateľstva.

Najprv to bolo následkom bieleho moru a za posledné dve desaťročia sa to zvýraznilo odchodom celých rodín za živobytím do zahraničia.

Na rozdiel od predchádzajúceho roku 2018, keď sa v novosadskej pôrodnici narodilo a potom do petrovských rodín pribudlo 48 detí, v roku 2019 v Petrovci pribudlo 50 detí. Precíznejší zoznam majú v detskej ambulancii miestneho domu zdravia. Tam zdravotné sestry a detské lekárky v prvých týždňoch a mesiacoch buď obchádzajú rodiny novorodencov a pomáhajú im zdolať nové povinnosti, alebo týchto novorodencov kontrolujú aj na oddelení pediatrie.

Prvotne bolo vlani v zozname 49 novorodencov, ale potom pribudol ešte jeden, ktorý najprv z pôrodnice „odišiel“ do Hložian a neskoršie sa presťahoval do Petrovca.

Vlani sa, ľudovým slovníkom povedané, narodili 1 na 1, čiže narodilo sa 25 dievčat a 25 chlapcov.

Do dvoch rodín pribudli dvojičky, jedny sú obaja chlapci v rodine Balážovej a druhé chlapec a dievčatko v rodine Batićovej. Dievčatá dostali tieto mená: po dve majú meno Una a Dunja, ostatné mená sa neopakujú. Takže ďalšie mená sú: Marína, Sabína, Anka, Aurora, Vanja, Ines, Sofia, Laura, Mia, Isidora, Andrea, Sanja, Helena, Anđela, Sara, Petra, Anastasija, Alisa, Viktorija, Ilona a Nina. Pri chlapcoch po traja sa volajú Filip a Martin, po 2-krát sa objavuje meno Milan, Adam a Dávid, ostatné sa objavujú • ĽUDIA A UDALOSTI •

len raz. Sú to: Sergej, Alexander, Andrej, Marek, Dušan, Igor, Miloš, Dimitrije, Michal, Boris, Aleksa, pribudol aj malý Číňan a on dostal meno Liu. O tom, ako je to s úradnými zápismi, sme sa dozvedeli na obecnom úrade. V matrikárskom úrade nás namiesto doterajšej matrikárky Ľudmily Grňovej privítala a údaje poskytla doterajšia hložianska matrikárka Mária Kováčová-Kyseľová, ktorá bude pôsobiť v Petrovci. V matrike nemajú evidované deti, ktoré sa narodili v Novom Sade

a 4 boli prípisy sobášov uzavretých v zahraničí a na základe bydliska pripísané do matriky v Petrovci. „V tejto správe sa zameriavam hlavne na sobáše, ktoré sa uskutočnili v Petrovci. Ako je uvedené, 18 sobášov bolo vykonaných na území Petrovca. Kto sa sobášil? Čisto petrovských, kde sú ženích a nevesta z Petrovca, bolo 6. Keď hovoríme o mladoženíchoch, tak z tých 18 bolo 11 Petrovčanov, dvaja boli z Kulpína a Hložian, po jeden z Kysáča, zo Silbaša a zo Slovenska. Keď ide o nevesty, 9 bolo

Prehľad počtu narodených detí a pochovaných v Petrovci 2014 – 2019

v pôrodnici, iba tie náhradné zápisy, a z pediatrie si tiež zaobstarávajú presnejšie údaje. „Matrika narodených obsahuje 11 zápisov. To sú deti alebo dospelé osoby, ktoré sa narodili v zahraničí, a v Petrovci je urobený prípis narodenia preto, lebo rodičia majú trvalé bydlisko v Petrovci.

Vlani bola pripísaná jedna dospelá osoba, ostatné sú deti, pravda, nie všetko sú novorodeniatka, ale prevažne sú. Tak 5 detí je narodených na Slovenku, dve v Nemecku, jedno v Rakúsku – to sú všetko novorodeniatka a dosvedčujú realite, že mladí ľudia vo veľkom množstve odchádzajú za prácou do zahraničia,“ povedala nám matrikárka.

V obci na matrikárskom úrade nás najviac zaujímala petrovská matrika sobášených. V minulom roku v matrike sobášených je 22 zápisov, z čoho bolo 18 sobášov

Petrovčaniek, dve boli z Kulpína a po jedna bola z Hložian, Nového Sadu, Padiny, Bečeja, zo Senty a zo Selenče. V troch sobášoch ani jeden aktér nebol z Petrovca.

Priemerný vek ženíchov za rok 2019 bol 29,5 roka. Priemerný vek neviest bol 27 rokov. Ak porovnáme minulé roky, vidíme, že sa rok predtým sobášilo 22 párov, vlani bolo 18 sobášov, takže ide o úpadok o 4 sobáše,“ zdôraznila Kováčová-Kyseľová.

Podľa zachodenej praxe, keď sa smrtný prípad stane priamo v Petrovci, tak je zaznačený na obecnom úrade matrikárkou v matrike zomretých. Ale ak človek zomrel inde, napr. v nemocnici, alebo v dome pre seniorov, tak tú evidenciu v Petrovci nemajú.

Preto sa počet v matrike zomretých v Petrovci líši od toho skutočného a je zvyčajne o čosi menší. Pres-

nejšiu evidenciu majú v podniku Progres, ktorý poskytuje služby pochovávania.

Vlani v Petrovci, podľa údajov z VKP Progres, bolo 100 pohrebov.

Z toho v petrovskej matrike je zapísaných 63 zosnulých. Zaznamenané je aj to, že jeden Petrovčan umrel v zahraničí, 2 zosnulí nemali bydlisko v Petrovci, tu sú iba pochovaní. V roku 2019 bolo v Petrovci pochovaných 46 mužov a 54 žien. Najstarší pochovaní muži boli narodení roku 1926, a sú to Michal Tkáč a Michal Lomen. Najstaršie pochované ženy boli narodené roku 1925 a sú to Mária Tordajová a Anna Slavková. Najmladší pochovaný muž bol Branislav Šproch narodený roku 1978 a najmladšia žena Alena Ivkovićová narodená roku 1966.

V rozhovore Kováčová-Kyseľová nám prezradila aj toto: „Priemerný vek som spočitovala iba pre tých, ktorí sú zapísaní v matrike zomretých pre matričný obvod Petrovec. Priemerný vek mužov bol 71 rokov a priemerný vek žien až 79 rokov. Tento priemerný vek žien je taký vysoký preto, lebo až 15 žien zomrelo vo veku viac ako 80 rokov, bližšie k deväťdesiatke a až 5 žien malo viac než 90 rokov.“ Na porovnanie uvedieme, že roku 2018 bolo v Petrovci pochovaných 92 nebožtíkov, 2017 – 112, roku 2016 – 96, roku 2015 – 99, roku 2014 – 121 a roku 2013 – 111 nebožtíkov.

Vlani podľa štatistiky v podniku Progres najviac pohrebov bolo v marci (12) a v októbri (10). Najmenej pohrebov (po 5) bolo v januári a novembri. Najviac mužov (po 6) umrelo v marci a júli, kým najmenej (po 2) v januári, auguste a septembri. Najviac žien (11) bolo pochovaných v decembri a najmenej (po 2) v apríli a júli.

Farár v evanjelickom zbore v Petrovci Ján Vida tiež verejne uvádza prehľad cirkevných matrík. Podľa týchto údajov v roku 2019 pokrstil 29 osôb (16 ženských a 13 mužských), zosobášil 12 manželských párov a na večných odpočinok vyprevadil 76 Petrovčanov (34 mužov a 42 žien).

7 /4894/ 15. 2. 2020

11

Ľudia a udalosti DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE V PADINE

Vlani sa narodilo 41 detí Anička Chalupová

P

odľa evidencie Zuzany Kotvášovej, matrikárky v miestnej kancelárii v Padine, sa v uplynulom roku narodilo menej detí vzhľadom na rok 2018, ale aj menší počet Padinčanov opustil tuzemský život. Údaje v padinskej matrike hovoria, že sa v uplynulom roku v pôrodniciach v Belehrade, Pančeve, Zreňanine a v Slovenskej republike narodilo 41 detí. Z toho 18 chlapcov a 23 dievčat. V matrike zaevidovali dodatočne aj štyri deti, ktoré sa narodili v zahraničí, na Slovensku a v Taliansku. Rodičia svojim ratolestiam dali zväčša netradičné mená: Ivan, Violeta, Alexej, Lucia, Emili, Ema, Jonatán, Melánia, Kristína, Sofia, Natalija, Ester, Maja, Andrej,

Nikolina, Milan, Adamah, Vivien, Agnes, Maksim, Mija, Dejan, Matija, Liam, Filip, Petar, Denis, Naomi, Rút, Aleks, Valentina, Sofia, Patrik, ale aj tradičné mená: Jano, Eva, Anna,

Najstarší Padinčan Martin Bílek sa s rodinou potešil oslave svojho vysokého životného jubilea. Na snímke je s dcérami Zuzanou a Máriou.

Z HLOŽIANSKYCH MATRÍK

Clivé tóny pretrvávajú Juraj Bartoš

M

atrikárka Mária Kováčová-Kyseľová síce úradne neeviduje aj občanov Hložian, ktorí odchádzajú za prácou do zahraničia, avšak tvrdí, že takých je viac než 200. Majúc na zreteli fakt, že úbytok obyvateľstva aj v tejto dedine pokračuje, je zrejmé, prečo i tu pribúdajú prázdne a schátralé rodinné domy a prečo je v základnej škole čoraz menej žiakov. Slovom, pretrvávajú chúlostivé tóny, ako v tej pesničke o prázdniacej sa dedine... „Deti sa rodia v pôrodnici v Novom Sade a tam sa aj zapisujú do matriky. V mojej osobnej evidencii, ktorú som skontrolovala so sestrami z miestnej ambulancie, vlani sa hložianskym rodičom narodilo 14 detí: 4 dievčatá a 10 chlapcov.

Dievčencom dali mená Nera, Lucia, Tara a Stella a chlapci dostali tieto mená: Robert, Andrej (2), Samuel, Rafael, Lazar, Patrik, Alexander-Sa-

12

www.hl.rs

Ján a Michal.

V uplynulom roku v Padine bolo o 6 sobášov viac ako v roku 2018.

V padinskej matrike bolo súhrnne 28 sobášov. Z toho počtu sa 24 svadobných veselíc usporiadalo v Padine a štyri sobáše, ktoré boli v uplynulom roku zaznamenané v matričnej knihe, boli v Slovenskej republike (v roku 2019, 2018 a 1987)

muel, Michael a Matej. Sedem detí je prvorodencov, 4 sa narodili ako druhé a 3 ako tretie dieťa v rodine.“ Hložianska matrikárka (ktorá naposledy pracuje aj v Petrovci) v roku 2019 urobila päť zápisov do matriky

chlapec sa narodil na Slovensku, 1 v Bosne a Hercegovine a jedno dievčatko prišlo na svet v Nemecku).

V matrike sobášených roku 2019 pribudlo 12 zápisov, z toho sa štyri vzťahujú na manželstvá uzavreté v zahraničí, pritom vraj tieto mladomanželské dvojice už nežijú v Hložanoch, lež v Kanade, BaH a 2 páry v Nemecku. V manželstvách uzavretých priamo v Hložanoch sú nasledujúce „kombinácie“: v piatich

Hložiansky cintorín založený roku 1981 sa urýchlene zapĺňa

narodených: sú tam mená dvoch dospelých osôb (narodených v Rakúsku a v Kanade), ako i tri záznamy o deťoch narodených v zahraničí (1

Informačno-politický týždenník

prípadoch sú ženích i mladucha z Hložian, dve mladuchy z Hložian majú manželov z Báčskeho Petrovca, pokým jeden pár utvorili

a v Bosne a Hercegovine – Republike Srbskej (2019). Na stranách sobášených zapísaní sú predovšetkým domáci ženísi a padinskými zaťmi sa stali aj mladí muži z Kovačice, Nového Sadu, Drugovca, Bratunca, zo Slovenska a z USA. Okrem domácich neviest do Padiny sa vydali i Kovačičanky, Novosadčanky, Belehradčanky a osudové áno povedali aj nevesty zo Slovenska. Údaje z padinského domu smútku hovoria, že aj v uplynulom roku bolo viac smútku než radosti.

Zomrelo 69 osôb a z toho počtu 46 zomrelo v Padine a 23 v nemocniciach v Belehrade, Pančeve, Kovine a vo Vršci, ako i v dome pre staré osoby v Kovačici. Zomrelo 39 žien, z ktorých najstaršia bola narodená v roku 1926, kým z počtu 30 zosnulých mužov najstarší zomrel vo veku 89 rokov. Na začiatku aktuálneho roku najstarším živým Padinčanom je Martin Bílek, narodený 24. novembra 1919 v Padine, kým najstaršou Padinčankou je Anna Boborová, rodená Žiaková, narodená 23. augusta 1923 v Padine.

mladucha z Hložian a ženích zo Sriemskej Mitrovice. Priemerný vek ženíchov bol 32 rokov (najmladší mal 25) a mladuchy mali priemerne 25 rokov (najmladšia sa vydala vo veku 24 rokov). Údaje o veku sa týkajú len manželstiev uzavretých medzi mladými ľuďmi; v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa priemerný vek ženíchov a neviest veľmi nelíšil.

Už dávnejšie sa (aj) v Hložanoch najrýchlejšie zapĺňajú strany zošitu s nadpisom Matrika zomretých.

V uplynulom roku v nej pribudlo 29 zápisov. Keďže v nemocniciach a v domovoch pre starších ľudí zomrelo ďalších 8 osôb, úhrnne v roku 2019 bolo pochovaných 37 Hložančanov: 19 žien a 18 mužov. Ako najstaršia občianka vlani zomrela Katarína Srnková (v 96. roku života); pominul sa aj najstarší Hložančan Michal Lomiansky (1929) a jeho manželka Alžbeta, ktorí platili za najstarší manželský pár. Priemerný vek vlani zosnulých občanov Hložian bol 78 rokov. Teraz je najstaršia Hložančanka Anna Chlpková narodená roku 1927 a najstarší muž je Samuel Pagáč (1930); s manželkou Annou zároveň tvorí najstarší hložiansky manželský pár.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z MINULOSTI LALITSKÝCH SLOVÁKOV

Zábava pri pohári a kolkoch Juraj Pucovský

L

päť vlastnili Slováci na slovenskom konci a rovnako toľko mali aj Srbi.

V Slovenskej ulici v rokoch 1924 – 1932 krčmu držal Pavel Demiter, neskoršie aj obchodník.

V tom čase hádam každá krčma

spadnúť na dosku, lebo v opačnom prípade to bol „bosý“ hod. Kolky sa hrali tak, že jeden z hráčov, ktorému najviac dôverovali, zbieral do „šnúry“ určitú sumu peňazí od každého a vyhral ten, čo zvalil najviac kolkov. Kolky naprávali chlapci a mladíci, ktorí za to dostávali peňažnú úhradu, najčastejšie v sume účasti jedného hráča.

Fotografia, ktorú tu vidíme, je urobená v roku 1928 v Demiterovej

alitskí roľníci cez týždeň orali, siali, porasty odburiňovali, pšenicu kosili, zvážali a mlátili, konope žali, cukrovú repu pestovali.

Majstri zhotovovali rôzne výrobky; murári a tesári domy stavali, stolári robili nábytok, okná, dvere, obuvníci vyrábali a opravovali obuv, kováči kone podkúvali a lemeše kovali, mäsiari mäso predávali... Šesť dní občania tvrdo pracovali, hrdlačili, aby poctivo zarobili na živobytie svojich rodín, a siedmy – nedeľa, bol určený na odpočinutie, zábavu a rozptýlenie. Ženy zavčas rána navarili nedeľný obed a spolu s nábožensky založenými mužmi odišli do kostola. Pre väčšinu Kamarátska partia v Demiterovej krčme v Laliti roku 1928 mládencov a mužov najlepší oddych a zábava boli návštevy dedinských krčiem, do ktorých mala aj kolkáreň, ktorá slúžila na krčme. Dostali sme ju dávno od odchádzali po obede a vedeli tam zábavu návštevníkov. Dráha bola Pavla Pavloviča staršieho a predzostať až zatiaľ, kým sa poriadne spravidla pokrytá zemou alebo nedávnom nám takú istú poskynezotmelo. pieskom a tri kolky (v strede cisár, tol aj vnuk majiteľa krčmy Michal.

Z prístupných údajov sa do- z oboch strán bábky) váľali hádza- Pavel Pavlovič vtedy bez väčších zvedáme, že kedysi v 19. storočí a ne- ním drevenej gule priemeru asi 12 ťažkostí napočítal mená všetkých skoršie v Laliti bolo aj desať krčiem, centimetrov, ktorá najprv musela mužov na fotke. Prvý zľava stojí

ZÁUJEM O PRIADKY V PIVNICI NEKLESÁ

Praďme, praďme, pradulienky Miroslav Pap

H

Činčuráková. Podobná zostava sa každoročne usiluje oživiť spomienky na priadky, čo sa im aj darí.

Podľa organizátorov na priadky

oci priadky v priebehu druhej polovice 20. storočia zanikli v našich prostrediach, predsa sa spomienka na nich zachováva. V minulosti plnili funkciu pracovnú, ale aj zábavnú, dokonca magickú.

Dnes sú organizované ako spoločenské stretnutia a zábavy.

V priestoroch Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Pivnica sa v sobotu 8. februára konali priadky určené pre Dobrá atmosféra trvala celý večer všetkých milovníkov ľudovej hudby, tanca, dokonca aj tradičných prišlo okolo 100 ľudí z Pivnice a okolia. jedál. Tohto roku ich zorganizovali Do tanca a spevu hrali muzikanti: na Svetlana Krošláková, Ján Krošlák, Jaro- harmonike Štefan Chrček a Vladimír slav Šuster, Daniel Činčurák a Jarmila Valentík, na gitare Štefan Blatnický • ĽUDIA A UDALOSTI •

a na base Ján Rajčan.

Svetlana Krošláková skonštatovala: „Každoročne sa snažíme zachovať spomienku na priadky. Priestory

spolku upravíme čo najpribližnejšie pôvodným, na tradičný spôsob. Na stoly dáme tkané obrusy, starodávne fľaše, celú sálu okrášlime vyšívanými

majiteľ Pavel Demiter, vedľa neho s guľou v ruke je Ondrej Valach-Sódar, potom stoja Jozef Terek, Martin Demiter, Pavel Žabka, Michal Hrnčiar a Štefan Turčan. Na lavičke sedia zľava: Ondrej Pavlovič, Michal Žiak, murár Michal Hrnčiar, Pavel Pavlovič (majiteľ fotografie), obuvník Štefan Demiter a Ján Grňa. Chlapček v pravom dolnom rohu je Michal Demiter, syn hostinského Demitera, ktorý si pravdepodobne zarábal nastavovaním zvalených kolkov. Bez ohľadu na to, koľko niektorý z chlapov vyhral na kolkoch, sotva tie peniaze odniesol domov, lebo bol „povinný“ častovať kamarátov. To vidieť aj na fotografii, kde každý chlap drží v rukách pohár vína či piva... Najdôležitejšie bolo, že si dedinčania oddýchli, pobavili sa a načerpali sily na nový pracovný týždeň.

Po nedeli prišiel pondelok, keď každý z nich zobral do rúk opraty, motyku, kosu, kladivo, dláto, obuvnícky nôž... a netrpezlivo čakal novú nedeľu.

Tak to bolo pred viac ako 98 rokmi.

Títo ľudia už nie sú medzi nami, aj krčma je dávno zavretá. Zostali len spomienky na niekdajší spôsob života. Zdá sa nám, že ťažší, ale vari pokojnejší, zdravší, bezstresový..., ktorý sa nikdy nevráti.

a tkanými ručnými prácami. Tohto roku sme pre návštevníkov z jedál prichystali pečenú klobásu so zemiakmi, kyslú kapustu, lepníka, šišky, takzvané ťahavé koláča, pukancovú kukuricu či slnečník.“ O priadky majú záujem takmer všetky vekové kategórie. S rodičmi sem prichádzajú aj deti, ktoré aj prostredníctvom takýchto podujatí majú možnosť naučiť sa tradičným hodnotám. Priadky tohto typu predstavujú možnosť zábavy a skrátenia dlhých zimných večerov.

Podľa slov organizátorov peniaze, ktoré sa na priadkach zozbierajú, sa využijú účelovo. Napríklad z predošlých ročníkov sa vymenil v spolku jedálenský príbor a súprava. Tohto roku je naplánovaná inštalácia klimatizácie v spolkovej sále, ktorá je nevyhnutná v letnom období.

7 /4894/ 15. 2. 2020

Foto: Valentína Imreková

13

Ľudia a udalosti PEKNÉ PODUJATIE BIELOBLATSKÝCH ŽIAKOV

Predajom medovníčkov si zarobili na výlet Vladimír Hudec

J

e mnoho príkladov, ako rôznymi mimoškolskými aktivitami možno obohatiť školský život a tak rozptýliť a motivovať žiakov.

Aj v Základnej škole Bratstva a jednoty v Bielom Blate organizujú rôzne ekologické pracovné akcie, navštevujú starých a chorých, starajú sa o zvieratá, organizujú zábavy v škole... Medzi také akcie patrí aj dielňa, ktorú so žiakmi, ktorí chodia na hodiny slovenčiny, organizuje učiteľka slovenčiny Adela Obšustová. V rámci dielne vyrábali malé ozdobené pestrofarebné medovníčky, ktoré potom predávali na podujatí Európska dedina v Zreňanine a v ústrety vianočným sviatkom pri

odovzdávaní balíkov deťom v bieloblatskom dome kultúry.

Nezarobili mnoho, ale aj to im postačilo na to, aby si v týchto dňoch zorganizovali výlet do Zreňanina, kde strávili príjemné poobedie a večer. Najprv si obuli korčule a hrdinsky si zastali na ľad tamojšieho klziska. Tí skúsenejší zrejme na ľade boli šikovnejší, iní zasa zdolávali základy korčuľovania, ale aj jedni a aj druhí sa pekne bavili. Zvyšný čas využili na prechádzku hlavným zreňaninským námestím, poobzerali si pamätihodnosti mesta a občerstvili sa v cukrárni. Domov sa vrátili bohatší o jednu peknú skúsenosť.

Od učiteľky Obšustovej sme sa dozvedeli, že s výrobou medovníčkov a iných suvenírov pokračujú aj ďalej.

Budú sa pripravovať aj na ďalšie podujatie Európska dedina a podľa toho, ktorú krajinu budú predstavovať, pripravia niečo tradičné z tej

Na výlete v Zreňanine nevystala spoločná fotka

krajiny aj na predaj. Peniazmi, ktoré zarobia, znovu plánujú zorganizovať výlet, tentoraz na bazén. „Bola to jedna pekná priateľská aktivita, akých skôr bolo viac, ale dnes ich je, žiaľ, čoraz menej,“ povedal nám riaditeľ bieloblatskej základnej školy Milan Nedeljkov. „Možno je toto dobrý príklad, ako v dnešnom uponáhľanom období

STARÁ PAZOVA

Mladý spisovateľ oduševnil obecenstvo Anna Lešťanová

P

rvým hosťom v roku 2020 na večierku v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića bol mladý spisovateľ Stefan Simić. Týmto literárnym večierkom, ktorý sa konal v stredu 5. februára vo veľkej sieni Oddelenia pre dospelých, odštartovali novú sezónu literárnych večierkov a

stretnutí so spisovateľmi.

Stefan Simić (1989 Paraćin) je z povolania sociológom. Prvú knihu Pustite nas vydal v roku 2012, o rok neskôr druhé knižné dielo Odjeci ljudskog. Aktívny je na spoločenských sieťach, kde zverejňuje svoju poéziu, prózu a záznamy z každodenného života. Jeho špecifický štýl písania a otvorený spôsob vyjadrovania sa na vystúpeniach

Stefan Simić otvoril novú sezónu literárnych programov

láka veľkú pozornosť obecenstva nielen v Srbsku, ale aj v zahraničí.

ovplyvnenom digitálnou technológiou trochu pribrzdiť a deťom umožniť niečo dobré a pútavé, a aby to nemalo digitálnu formu. Deťom treba umožniť niečo, čo im utkvie v pamäti a čo im vírus nevytrie zo životnej pamäti tak ľahko, ako z počítača či telefónu.“ Foto: z archívu školy

Stredobodom jeho písania je človek so všetkými svojimi dobrými a zlými vlastnosťami, predsudkami.

Stredajší literárny večierok v pazovskej knižnici zostane v pamäti vďaka neuveriteľne dobrej výmene energie medzi spisovateľom a obecenstvom. S. Simić, výborný mladý spisovateľ, bezprostredne a úprimne získal početné obecenstvo. Úryvky zo svojich diel popretkával originálnymi duchaplnými prejavmi, v ktorých sa kochali milovníci krásneho slova a beletrie. Tento mladý a talentovaný spisovateľ bol hosťom literárneho večierka, ktorý – ako sám hovorí – sa nikdy nedá zopakovať, práve na želanie tamojších čitateľov.

LEA VALENTÍKOVÁ ODMENENÁ NA SÚŤAŽI NA SLOVENSKU. Horákova Štiavnica je literárna súťaž pre mladých autorov, do ktorej sa môžu zapojiť aj zahraniční Slováci. Medzi odmenenými na najnovšom 26. ročníku bola aj žiačka Základnej školy 15. októbra v Pivnici Lea Valentíková, žiačka 3. 1 triedy. Práce zaslané do súťaže hodnotila šesťčlenná odborná porota, ktorá zároveň 31. januára udelila odmeneným ceny. Okrem iného porota skonštatovala: „Spomedzi inšpiratívnych, nápaditých a mnohokrát aj ľudských súťažných textov museli sme vybrať tie, ktoré sa naozaj líšili od ostatných súťažných textov malými, ale zato dôležitými detailmi.“ Do súťaže sa mohli zapojiť žiaci základných škôl v kategóriách poézia, próza, komiks a do štvrtej kategórie zasielali práce na ľubovoľnú tému žiaci slovenských zahraničných škôl. Po diplom a vyznamenanie na Slovensko pocestovala odmenená Lea Valentíková s triednou učiteľkou Annou Salčákovou a rodičmi. Táto cena, ako tvrdí učiteľka Anna Salčáková, je významné ocenenie nielen pre Leu, ale aj pre celú pivnickú základnú školu. Pozoruhodnými výsledkami už v nižších ročníkoch Lea Valentíková vykročila na svoju literárnu cestu, na ktorej bude iste pokračovať.

M. Pap

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

HOSPODÁRENIE NOVOSADSKÉHO VÝSTAVISKA V ROKU 2019

výstaviska má veľký význam aj na širšom pláne. Mesto Nový Sad, ako hostiteľ veľtrhových podujatí, v roku 2019 vcelku inna dlhšie obdobie. Podnikateľský kasoval takmer úspech je významnejší tým, nakoľko 6 miliárd dinárov. sledujeme výsledky za posledných Z druhej strany päť rokov. V tom období Novosad- všetky vlaňajšie ské výstavisko získalo 3 miliardy daňové záväzky dinárov a celkove zarobilo 131 v sume 188,1 Svetozar Cvetković: „Novosadské výstavisko miliónov dinárov. milióna dinárov stabilne hospodári.“ Veľmi je dôležité, že úspešné sú splatené, čo hospodárenie Novosadského znamená, že sa vliali do rozpočtu podmienkach. Nadovšetko Novosadské výstavisko teraz má najvyRepubliky Srbsko.

V roku 2019 zvlášť úspeš- bavenejší hipodróm na dostihy a ný bol 86. Medzinárodný klusácke preteky v Srbsku.

Novosadské výstavisko svojou poľnohospodársky veľtrh, ktorý prvýkrát v dejinách činnosťou spája ekonómiu a spomal partnerskú krajinu ločnosť, vedu a odbory, turizmus – Taliansko a priateľskú a širšie zázemie, ale aj trh práce krajinu – Tunisko. Vcelku a hospodársky rozvoj doma a v meprebiehalo 16 kolektívnych dzinárodných rámcoch. Riaditeľ S. výstav, prvýkrát zorgani- Cvetković sľubuje, že sa kvalitnými zovali výstavu genetické- dianiami a bohatou náplňou aj ho potenciálu, na ktorej v tomto roku budú snažiť prilákať predstavili autochtónne návštevníkov na početné veľtrplemená dobytka, ako aj hy, kongresy, porady a podujatia.

Medzinárodný deň ovoci- Osobitné miesto v kalendári dianí nárov. Vďaka vkladaniu do patrí najväčšiemu podujatiu v obvýstavných hál, terénov, lasti roľníctva a biznisu v tejto časti maštalí, chlievov a infraš- Európy – 87. Medzinárodnému poľtruktúry na hipodróme nohospodárskemu veľtrhu, ktorý Národná výstava dobytka bude prebiehať v dňoch 16. až 22.

2020 bude prebiehať v ne- mája 2020. Partnerskou krajinou Vlaňajší veľtrh LORIST vlani navštívilo porovnateľne kvalitnejších tentoraz bude Česká republika.

Nový Sad zinkasoval šesť miliárd dinárov Juraj Pucovský

N

ovosadské výstavisko z roka na rok dosahuje čoraz lepšie výsledky. Vlani úspešne zorganizovalo 19 veľtrhov a výstav v priebehu 74 dní. V kongresovom stredisku usporiadali až 218 udalostí, pričom priestorové kapacity boli obsadené 270 dní. Príjmy z podnikania Novosadského výstaviska v roku 2019 boli v sume 637 820 000 dinárov, čo je za poslednú päťročnicu zvýšenie o 30 percent. Okrem významného zvýšenia príjmov Novosadské výstavisko zarobilo asi 20 miliónov dinárov. Investovali 31 miliónov dinárov vlastných prostriedkov, predovšetkým na zveľadenie podnikateľských kapacít. Výstavný priestor zo 66 000 štvorcových metrov zvýšili na 108 000 štvorcových metrov. Od roku 2015, keď veľtrhy vcelku navštívilo 160 000 ľudí, vlani sa tá číslica zvýšila na 320 000 návštevníkov.

Všetko toto zverejnil generálny riaditeľ Novosadského výstaviska Slobodan Cvetković zdôrazniac, že vlani významne znížili úverový dlh a zosilnili finančnú stabilitu

NA KANÁLI DTD PRI JÁNOŠÍKU

Kŕdeľ labutí Vladimír Hudec

P

rírodným prostredím labutí je hlavne severozápadná Európa.

Počas tuhej zimy sa však vyberajú na cestu a hľadajú nezmrazené rieky a jazerá a na tej ceste sa dostávajú aj na vojvodinské vody. Nie je však obvyklé, aby tu aj zostali. Obyčajne sa vracajú do svojho prírodného prostredia, kde v marci a apríli hniezdia.

Od skúsených poľovníkov sa však dozvedáme, že nie je až také zriedkavé, aby sa tieto vtáky udomácnili aj v tomto prostredí. O tom sme sa v týchto dňoch presvedčili na Carskej bare a rybníku Ečka, kde sme si všimli veľký kŕdeľ labutí, a taký prípad sme zaznamenali na kanáli DTD v Jáno• ĽUDIA A UDALOSTI •

viac ako 35 000 ľudí

šíku, kde sme si prednedávnom tiež všimli kŕdeľ viac ako 30 hrdo plávajúcich labutí, pričom niekoľko párov v trstine pri brehu akoby si hľadalo miesto pre hniezdo.

Predseda jánošíckeho miestneho spoločenstva Pavel Chrťan nám povedal, že pred niekoľkými rokmi

doleteli a na vodu kanála zlietli dva páry labutí a tu sa udomácnili. Tu vlastne majú všetko, čo potrebujú: vodu na plávanie, nadostač krmiva, ale aj hustú trstinu, ktorou je kanál obrastený z oboch strán a v ktorej sa môžu skryť a hniezdiť. A o tom, že im tu podnebie vyhovuje, svedčí aj fakt,

Kŕdeľ labutí počíta viac ako 30 jedincov

že za týchto niekoľko rokov tie dva páry vyviedli slušný počet potomkov, ktorí upútajú pozornosť občanov a najmä detí, ktorí ich sem prichádzajú aj kŕmiť. Sú však aj nezodpovední občania, ktorí nie sú až takí mierumilovní. Niežeby labutiam chceli ublížiť, ibaže by ich chceli mať vo svojom dvore ako miláčikov. Spôsob, akým ich chceli chytiť, je však ohromujúci.

Pokúsili ich totiž za pomoci návnady chytiť na rybársku trojhrannú udicu, ktorú vraj labuť nemôže zhltnúť, ale sa zapichne na vnútornú časť pysku?!

Našťastie, nikomu sa to ešte nepodarilo. Inak labuť je zákonom chránená a je trestné držať ju v zajatí. Predseda jánošíckeno MS je odhodlaný, že každého, kto im ublíži, prihlási za zlé zaobchádzanie so živočíchmi.

Zároveň uvažuje o tom, či by tento kŕdeľ labutí nemohol byť aj osobitne chránený ako svojrázna atrakcia, podľa ktorej by Jánošík bol známy.

7 /4894/ 15. 2. 2020

15

Ľudia a udalosti DEŇ SVÄTÉHO VALENTÍNA

14. február – sviatok zaľúbených Andrea Lačoková

D

eň svätého Valentína alebo Deň zamilovaných sa oslavuje každý rok 14. februára ako sviatok lásky a náklonnosti medzi dôvernými partnermi. Je to deň, keď sa ako symbol lásky venujú kvety, cukríky či pohľadnice so štylizovaným srdcom a niektorí sa dokonca v tento deň zasnúbia či rovno vystroja svadbu. Často však stačí zopár krásnych slov, a to je ono! Čo si o tomto sviatku myslia niektorí mládežníci a ako ho oslavujú, odpovedali takto:

PETRA ČASTVENOVÁ, Báčsky Petrovec: „Na Deň sv. Valentína v človeku sa často prebudia city, na ktoré možno zabudol – ako je pekne vidieť úsmev na tvári niekoho, koho milujete. I keď som tohto roku na tento deň úplne sama, predsa sa môžem v myšlienkach vrátiť niekoľko rokov späť a pochopiť, že som bola šťastná. Je mi teplo okolo srdca, keď viem, že sa na mňa nikto nepozeral ako na obyčajné dievča, ktoré môže potešiť veľkou kyticou, párom zlatých náušníc, alebo niečím, čo má vysokú cenu, a vždy som bola nesmierne šťastná, že tu vždy bol niekto, kto vedel, že najviac milujem kaktusy. V ten deň, ako aj každý iný, predsa sú dary tie, ktoré nemajú cenu, ako je bozk, objatie a dve slová, ktoré vždy povedia viac než niečo materiálne.

Láska je ako loď, ktorá pláva po oceáne, a veľmi je dôležité postarať sa o to, aby oceán nevyschol. Keď jedného dňa vyschne, loď padá na dno. A dôležité je vedieť, že ju môže potiahnuť aj iný oceán. A to v ktorýkoľvek deň.

Nie iba na sv. Valentína. Tohto roku na sv. Valentína objímem seba. Lebo viem, že som si to zaslúžila.“

16

www.hl.rs

MAREK ŠOMODI, Silbaš: „V tvojej blízkosti sa cítim človekom, lebo človek bez teba človekom nie je. Bez teba by som bol obyčajná chodiaca bytosť. Mám z teba najkrajší pocit, keď sa mi pozeráš do očí, aj keď ja teba vidieť nedokážem, viem, že sa na mňa pozeráš. Cítim to, cítim vo svojom bruchu, cítim vo svojom srdci, cítim v celom svojom rozpálenom tele. Dovoľujem ti a potrebujem, aby si sa mi neustále pozerala do očí, lebo nebyť teba, nebol by som človekom.“

ELENA VRŠKOVÁ, Hložany: „Deň svätého Valentína by mal byť dňom, keď sa venujeme osobe, do ktorej sme zamilovaný, a ukážeme jej, čo pre nás znamená. Moja mienka je predsa iná. Osobe, ktorú milujeme, treba každý deň preukazovať lásku a pozornosť. Môže to byť v podobe darčeka, venovanej chvíle, úcty, porozumenia... Netreba preháňať s darčekmi a ani s aktuálnymi trendmi, ktoré nastoľuje doba na tento deň.

Stačí malá pozornosť, pre každého je to niečo iné, dôležité je pochopiť, na čom tvojmu partnerovi záleží. Ak niekoho miluješ celým srdcom a on teba tiež, nie je to iba v tento sviatok, je to každý deň. ,Najväčšie šťastie života spočíva vo vedomí, že sme milovaní´ (Viktor Hugo – francúzsky básnik). V týchto slovách je vyjadrené všetko, čo pre mňa znamená Deň svätého Valentína.“

Informačno-politický týždenník

JÁN ANDRÁŠIK, Nový Sad: „Keď som dostal za úlohu zmieniť sa o sviatku svätého Valentína, nevedel som ani sám, čo by som mohol napísať na túto tému, keďže tento sviatok takmer nikdy neoslavujem naplno.

V mojom prípade to vyzerá tak, že niekedy iba odovzdám primerané darčeky svojim najmilším. Čo sa týka samotného sviatku, o ňom som počul už všeličo, ako aj to, že je to deň, v ktorý sa dá rôznymi spôsobmi prejaviť láska k milovaným osobám.

Myslím si, že je toto naozaj pekná príležitosť, ako dať niekomu najavo, že nám na ňom záleží, alebo že si ho vážime. Ak sa niekto chystá oslavovať tento sviatok, možností, ako si ho užiť, je viac než dosť. Pre niekoho je dostatočný dôkaz lásky aj obyčajný bozk. Aj keď si bozk nemôžeme kúpiť v žiadnej predajni, niektorí ľudia si ho vážia viac než nejaké strieborné šperky. Prečo je tomu tak, mnohí to asi aj dokážu pochopiť. Sú ľudia, ktorí sa potešia bonboniére, kytici voňavých kvetov, romantickej večeri, zaujímavej knihe, novému oblečeniu, odchodu na nejaké pekné miesto, alebo aj šálke kávy či čaju. Jestvujú však aj iné spôsoby, akými sa dá prejaviť láska k niekomu. Akokoľvek si myslím, tento sviatok sa dá vždy pekne osláviť.“

ALISA ORAVCOVÁ, Pančevo: „Láska je najväčší dar, ktorý môžeme prijať, len čo zavítame na tento svet.

Keď sme malí, najvzácnejšia láska je láska našich rodičov, no asi nejestvuje

lepší pocit než vzájomná láska medzi dvomi mladými ľuďmi. Vtedy slová strácajú význam. Všetko sa dá zistiť aj prečítať z rozžiarených pohľadov a zo širokých úsmevov. Je nádherné, keď sa 14. februára celý svet stane ohromnou trblietkou lásky, bozkov a úprimných objatí. Je to okamih, v ktorom sa všetko zachveje, lebo láska je tá, ktorá víťazí nad silnou sopkou a vie zmäkčiť aj najnežnejšiu bavlnu. Spoznávajte pocit zaľúbenosti v každej sekunde vášho bytia a budete vedieť, prečo ste na tento svet vôbec prišli.“

DÁRIA SELEŠTIANSKA, Nitra, Slovensko: „Žijeme v uponáhľanej dobe, plnej napätia a stresu, možno preto si nie každý deň nájdeme čas a správny spôsob, ako ukázať svojej milovanej osobe to, čo si naozaj zaslúži.

Práve preto Deň sv. Valentína vidím ako deň, v ktorom malým darčekom, kvetinkami, romantickou večerou a vínom pri zapálených sviečkach nahrádzame všetko, čo sme počas roku nepovedali a neukázali svojmu partnerovi. Nahrádzame tým vďaku za ich oporu, dôveru, porozumenie, každý vyčarený úsmev na tvári. Ľudia, držme sa všetci spolu v jednej dlani!“

GABRIELA ZÁBORSKÁ, Báčsky Petrovec: „Ako je už známe, február je mesiacom lásky. Láska nie je iba medzi dvomi zamilovanými ľuďmi, ale aj kamarátska láska, rodičovská láska, láska medzi vnúčatami a starými rodičmi... Každý človek si zaslúži lásku a je omnoho šťastnejší, keď má vôkol seba množstvo lásky, ktorá ho chráni. Mnohým láska chýba, a preto vyžarujme a rozširujme lásku, nie iba vo februári, ale počas celého roka, lebo je krásne lásku prijímať a ešte krajšie rozdávať.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (6)

Šport, remeslo, školstvo...

Anna Horvátová Staropazovčania sa tohto roku chystajú osláviť 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá.

V ústrety týmto oslavám tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

Pazovskí stredoškoláci preukázali vysoké povedomie

P

o skončení školského roku vrátili sa domov do St. Pazovy žiaci, ktorí chodia do gymnázia v Petrovci. Bez žiadneho oddychu dali sa razom do práce.

Miestny výbor v Starej Pazove konal práve súpis domácností, dôležitú akciu, ktorá má zabezpečiť v každej dedine presnú evidenciu. Žiaci pochopili význam tejto akcie a vidiac, že MNV potrebuje v tomto pomoc, prišli a svojou obetavou prácou pomohli, aby sa súpis čím driev a čím rýchlejšie zakončil.

Potrebné je zdôrazniť, že mnohí z ních, po skončenom školskom roku prišli domov iba na niekoľko dní, lebo odchádzajú na Trať mládeže. A predsa – i počas tých niekoľko dní nechceli a nemohli ostať úplne nečinní, lebo videli význam akcie, ktorá sa v dedine konala. Tajomník MNV v St. Pazove vyzdvihol veľkú pomoc, ktorú

V

• ĽUDIA A UDALOSTI •

P

v tejto akcii žiaci poskytli a práve ďakujúc tejto pomoci, práca je zakončená načas. Žiaci – i po zakončení súpisu gazdovstiev – pomáhajú v MNV. Medzi ními zvlášť vyniká Janko Turčan, ktorý tam každodenne pracuje niekoľko hodín. Šimko Dolinaj Pazovskí žiaci vynikli svojou prácou i v Petrovci, počas školského roku. Zúčastnili sa všetkých prác a akcií, ktoré organizovala stredoškolská mládež. Ich usilovná a povedomá práca, ktorá sa teraz znova ukázala, môže teraz slúžiť ako príklad všetkým ostatným žiakom, ako treba pracovať pre spoločnosť a národ.

odľa doterajších údajov, ktoré máme po ruke, zo slovenských dedín najviac bolo uzavretých smlúv o predaji voľných zvyškov v Starej Pazove. Už druhého dňa – po širšej konferencii Národného frontu – uzavrelo smluvu 25 pestovateľov. Väčšinou to boli chudobní

Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 18. júna 1947, R. IV – č. 45 (331).

utbalové mužstvo FD Jednota St. Pazove bolo v minulom roku najúspešnejším slovenským futbalovým mužstvom v Juhoslávii. Stretnutia FD „Jednoty“ so SŠK-om Petrovec a Tatrou z Kysáču vyznely v prospech Pazovanov.

V majstrovskej súťaži jesenného

V Starej Pazove zasiate viac ako 1000 jutár pôdy ďaka dostatočnému počtu záprahov, úsiliu samých pôdohospodárov, MNN a siatebnej komisie v Starej Pazove siatba hodne pokročila a dosiahnuté boly pozoruhodné výsledky.

Pre jarnú siatbu plánom sa predvídalo 4788 jutár pôdy. Z toho počtu doteraz bolo zorané viac ako 2130 a zasiate asi 1000 jutár pôdy. Siatebný plán viacerých rastlín bol už uskutočnený, alebo aspoň približne dosiahnutý.

Podľa získaných údajov siateb-

V Starej Pazove uzavreté boly smluvy na 56.000 kg voľných zvyškov obilia

ný plán cukrovej repy uskutočnený bol na 100 percent: cukrovou repou totiž bolo zasiate 327 jutár.

Siatebný plán ľadníka taktiež bol uskutočnený stopercentne (ľadníkom bolo zasiate 158 jutár). Ovsa bolo doteraz zasiate 221 jutár a siatba slnečníka je iba v začiatočnom štádiu. Zemiakov Pazovania zasiali na 200 jutrách.

Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v sobotu 12. apríla 1947, R. IV – č. 27 (313).

a strední sedliaci. Dnes je v St. Pazove smluvou uzavreté viacej ako 56 000 kg – znamená viacej ako 5 5 vagónov.

Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v sobotu 14. júna 1947, R. IV – č. 44 (330).

Fyzkultúra

FD Jednota St. Pazova – najúspešnejšie futbalové slovenské mužstvo v Juhoslávii

F

kola v boji o majstra Vojvodiny (sriemska skupina) sa umiestnila FD Jednota na druhom mieste. Budúce zápasy ukážu, či si FD Jednota udrží aj toho roku titul najlepšieho slovenského mužstva v Juhoslávii.

My veríme, že áno!

V Starej Pazove bolo založené krajčírske družstvo

V

Starej Pazove bolo nedávno založené krajčírske družstvo. Práca družstva vyvíja sa podľa ustálených noriem a vykázala doteraz pekný úspech.

Aby družstvo mohlo čím lepšie pracovať, správa štátnych ma-

jetkov vypožičala mu niekoľko šijacích strojov.

Príspevky uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 9. apríla 1947, R. IV – č. 26 (312).

7 /4894/ 15. 2. 2020

17

DETSKÝ KÚTIK

Prázdniny a spomienk y

A

á, 2. 2, Tea Trnovsk adina P , a it T ZŠ maršala

j keď sme už si s radosťou v mesiaci februári, pred sa spomínate n chvíle zi a preži aby ste nám mných prázdnin. Na n té aš odpovedali o zimných zážitkoch nap u výzvu, ka nezabudnute maráti z pivnickej školy ísali, chvíle sa s n ľné spomienky na krás . O svoje ne zimné ami rozdelili prácach. To nás nesmiernvo vydarených slohových prác sme za e teší. Jednu ra inšpirovať a dili aj do tohto Kútika. z tých Dajte sa aj vy nám nap zimného vo ľna. Každý zá íšte, ako ste strávili dn i v spomienka ži ch nadlho. tok je iný a zostáva Katuša

Snežana Miu cová, ôsmač ka, ZŠ T. G. Mas aryka, Jánoší k

, vá, 4. 3 okoro adina B a t e Iv ita, P ršala T ZŠ ma

Dávid Sup ZŠ T. G. Mas ek, štvrták, aryka, Jánoší k

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zo zimných prázdnin Hana Strehovská, 4. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Daniel Chrťan, siedmak, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Počas týchto zimných prázdnin som bola v Slovinsku s mojou rodinou.

Keď sme pricestovali, už bolo prítmie. Najprv sme si vybalili veci. Potom sme sa išli poprechádzať cez mesto. Unavení sme sa vrátili do ubytovne.

Zvyšok večera sme sa hrali spoločenské hry. Netrpezlivo sme čakali na vypaľovanie ohňostrojov. Keď sa priblížila polnoc, vybehli sme von. Videli sme, ako sa nebo zmenilo na oblohu s farbistými hviezdami. Bol to úžasný ohňostroj. Na druhý deň sme sa šli lyžovať na Roglu. Pretože sa lyžovať neviem, iba som sa spúšťala dolu brehom klzákom. Už keď sa zvečerilo, vrátili sme sa do apartmánu. Tu ma čakalo veľké prekvapenie. Pán, u ktorého sme bývali, mal kone. Jednu krásnu bielu kobylu Steka osedlal. Potom sme si moja matka a ja na ňu vysadli. Po prvý raz som jazdila na koni. To bude pre mňa pamätný zážitok.

Veľmi pekne a zábavne sme prežili ten druhý deň. Už na tretie ráno sme sa balili domov.

Aj keď tento výlet trval krátko, zažila som nezabudnuteľné a krásne chvíle. Mám nádej, že sa mi aj na nasledujúci rok znova podarí niekam ísť.

Emina Čásarová, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica • DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXII 15. februára 2020 ČÍSLO

245

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

SLOVENSKÝ SPOLOK GOMARINGEN OSLÁVI 25. VÝROČIE VZNIKU

Nestrácajú sa v cudzom svete Juraj Bartoš

V

sedemdesiatych rokoch 20. storočia občania vtedajšej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie odchádzali húfne za „dočasnou prácou“ do zahraničia. Medzi nimi bolo aj na stovky vojvodinských Slovákov. Šli predovšetkým do Nemeckej spolkovej republiky, čiže do vtedajšieho Západného Nemecka. Rok

Roztancovaní šafárikovci

je dlhý, na pracovisku a kdekoľvek inde, všade počuli iba nemčinu; postupne si ju aj sami viac či menej úspešne osvojili a tak čoraz menej hovorili po slovensky.

Dovolenkovali síce takmer spravidla v rodnom kraji, lenže dovolenka je vždy krátka. Nostalgia, túžba po dychu domova a najmä po slovenskej reči silnela. Naši ľudia žijúci v Nemecku sa snažili čím častejšie sa stretávať s cieľom komunikovať po slovensky, až vznikla myšlienka – založiť si spolok.

V polovici januára sme dostali mail: Slovenský spolok e. v. Gomaringen 21. marca oslávi 25 rokov! Takmer celé štvrťstoročie uplynulo od chvíle, keď sa niekoľko desiatok Slovákov 21. mája 1995 stretlo v dedinke Horbe

a bavia sa pri slovenských piesňach, tancujú, porozprávajú sa...

Zúčastňujú sa aj na mestskej oslave a na Gomaringenskom vianočnom trhu, kde členovia spolku chystajú Prvý predseda spolku Martin Valovec s kovačickými hruškármi a predávajú gastronomic(oblasť Baden-Württemberg). Zvolili ké špeciality. Spolok sa totiž finansi 12-členný výbor na čele s prvým cuje výlučne z vlastných príjmov, zo predsedom Martinom Valovcom a tak vstupného na zábavy a z predaja jedál vlastne položili základy jedinej občian- a občerstvenia. Pred piatimi rokmi im k skej organizácie Slovákov v Nemecku. oslave druhej desaťročnice pôsobenia Slovenský spolok e. v. Gomaringen bol prispel aj Úrad pre Slovákov žijúcich zapísaný v registri klubov 6. novembra v zahraničí.

Pobudli sme medzi vojvodinskými 1997. Jeho cieľom je zhromažďovať Slovákov z krajín niekdajšej Juhoslávie, Slovákmi žijúcimi v Nemecku roku 2001, ako i všetkých iných ľudí, ktorí sa chcú ako i počas oslavy prvej dvadsiatky s nimi stretávať a kamarátiť, aby spolu ich spolku. Zakaždým sme sa vrátili pestovali aktívny vzťah k materinskej s krásnymi dojmami a spomienkami slovenskej reči, aby zachovávali slo- na milých prívetivých a pohostinných ľudí, ktorých krášli súdržnosť, ústretovenskú kultúru a zvyky.

Jubilujúci spolok už niekoľko ro- vosť a predovšetkým úsilie nestratiť kov spravidla organizuje dve zábavy sa v cudzom svete duchovne. Potomkovia prvej generácie už žijú vlastným životom, absolvovali nemecké školy a zakladajú si najčastejšie zmiešané rodiny, a práve preto Slovenský spolok e. v. Gomaringen má stále väčší význam.

Nie div, že pri Pri tradičných programoch býva plná hala tradičných v Športovej a kultúrnej hale: prvú 8. stretnutiach býva čoraz viac práve marca k Medzinárodnému dňu žien mladých ľudí. Poprajme teda členom a druhú, jesennú, v októbri. Povolajú si jubilujúceho spolku, aby 25 rokov zaloslovenských hudobníkov z Vojvodiny ženia a fungovania oslávili v pohode.

Z obsahu

Mnoga leta, pán farár...

Str. 20

Na vlastných nohách – v Pivnici (5)

Str. 22

Pri mori nielen v lete

Str. 24

I

19

Mozaika V PREDVEČER ŽIVOTNÉHO JUBILEA – OSEMDESIATIN – VELEBNÉHO PÁNA FARÁRA PAVLA ANDRÁŠIKA

REPORTÉRI

Mnoga leta, pán farár...

Martin Prebudila Motto: Niežeby som už bol dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, na čo ma aj Kristus Ježiš uchvátil.

List Filipským, 3, 12

U

vedené motto na samom začiatku tohto príležitostného príspevku vari najlepšie odzrkadľuje skromnosť a bohatú duchovnosť prítomnú v každom čine a skutku velebného pána

Pavel Andrášik – osemdesiatnik

farára Pavla Andrášika, od jeho začiatkov až po dnešné dôchodcovské dni. Životopis Pavla Andrášika sa môže zdať poznačený iba duchovným životom, ale je tu oveľa viac prvkov a skutkov, ktoré okrášľujú tohto človeka v jeseni svojho plodného a mnohorako navrstveného života znovu bývajúceho v rodnom Petrovci.

Pavel Andrášik sa narodil 12. februára 1940 v Báčskom Petrovci rodičom Pavlovi a Márii, rod. Krnáčovej. Základnú, ako i strednú poľnohospodársku školu a neskoršie i konatorsko-levitský seminár zakončil v rodisku, kde až do odchodu na štúdiá teológie (1963) bol zamestnancom Výskumného ústavu pre chmeľ a cirok a pri cirkevnom zbore výpomocným

20

II

kantorom. Po skončení teológie vom Sade, za čo dostal osobitné v cirkevno-zborovej činnosti na SEBF v Bratislave bol 4. augusta uznanie. pán farár Andrášik v tých deväť1968 Dr. Jurajom Struhárikom, Teda toto by boli základné údaje desiatych rokoch bol aktívny aj biskupom, v Petrovci vysvätený za bohatého životopisu velebného na humanitárnom a ekumenickňaza. Potom bol pol druha roka pána farára Pavla Andrášika, ktoré kom poli vo vtedajšom svojom zborovým kaplánom v Petrovci iba sčasti prezrádzajú jeho bohatý životnom prostredí, ale aj širšie. pri vtedajšom farárovi Pavlovi Škantíkovi.

Roku 1970 si ho cirkevný zbor v Erdevíku povolal za farára, kde pôsobil šesť rokov.

V lete 1976 prešiel za biskupského pomocníka do Nového Sadu, súčasne zaopatroval aj novosadský cirkevný zbor, ktorý si ho roku 1981 aj zvolil za svojho farára. Počas pôsobenia v Novom Sade podľa potreby duchovne zaopatroval i cirkevné zbory bez farárov: Šíd, Bajšu Vítanie dôstojného pána biskupa Juraja Struhárika v Binguli – 70. roky minulého a Biele Blato. V prie- storočia behu 20 rokov mal na starosti administráciu a pokladnicu a šľachetný život a duchovné po- Okrem tohto angažovania sa na Evanjelického hlásnika a od roku volanie. Jeho prítomnosť a činnosť poli humanitárnom velebný pán 1984 zostavoval nástenný kalen- najmä v staropazovskom prostredí farár Pavel Andrášik ani v jednej dár a kalendárium do Ročenky. počas jeho pôsobenia možno po- chvíli nezabúdal na svojich veV rokoch 1985 – 1991 bol i spoluredaktorom Ročenky. Plných 20 rokov bol synodálnym kontrolórom a sedem rokov tajomníkom Združenia slovenských evanjelických kňazov.

Po uprázdnení kňazskej stanice v staropazovskom cirkevnom zbore v jeseni roku 1989 staropazovský cirkevný zbor si ho zvolil za svojho farára, kde pracoval od 1. januára 1990 až do odchodu na zaslúžený dôchodok 25. novem- Hodnostári a presbyteri slovenského evanjelického cirkevného zboru v Erdevíku – 70. roky minulého storočia bra 2005, keď sa vrátil do svojho rodného Petrovca. menovať „bohaté a hlboké pazov- riacich, ktorých na sklonku miV roku 1993 bol zvolený za se- ské stopy Pavla Andrášika“. Za tie nulého storočia v Starej Pazove niora Sriemskeho seniorátu a túto roky v Starej Pazove Pavel Andrášik bolo až 5 200 a v Slankamenských funkciu zastával až do konca svojho vyoral nejednu hlbokú brázdu a do Vinohradoch 300 duší. Pán farár pôsobenia v Starej Pazove. nej zasial nejedno semiačko lásky, sa v tom období veľmi angažoval Aktívny bol aj v Združení zá- porozumenia a dobrej vôle. aj na obnovení cirkevného zboru Aj napriek veľkej zaujatosti v Belehrade, kde prvé služby Božie ložných poddôstojníkov v No-

HLAS ĽUDU | 15. 2. 2020 • 7 /4894/

Kňazi na Svetovom dni modlitieb v Novom Sade 1981

boli 3. marca 1996 a kde sa zhromaždilo 44 duší. V tomto kontexte netreba zabúdať ani na to, čo sa všetko urobilo na rekonštrukciách staropazovskej fary a kostola: na streche fary boli vymenené poškodené škridly, opravená bola fasáda

dávnejšie správne pochopil, takže sa medzi prvými pridal k obnoveniu Matice slovenskej v Starej Pazove spolu s vtedajším jej predsedom Jánom Šipickým a inými, keď sa stal i jej podpredsedom.

V tom období nejedna delegácia a početní hostia boli vrele prijatí na fare, kde prakticky sídlil aj MOMS, keďže táto naša strešná organizácia vtedy nemala svoje vlastné miestnosti.

V rámci vtedajšej čulej činnosti v MOMS a vďaka aj pánovi farárovi Andrášikovi táto národnostná inštitúcia začala aj s vydavateľskou činnosťou, presnejšie povedané spoločnými snahami MOMS a slovenský evanjelický cirkevný zbor v Starej Pazove vydali viacero veľmi dôležitých a významných brožúrok. Prvá vyšla roku 1922 a bola venovaná Hurbanovcom. Druhá a tretia vyšli v tom istom roku Autor textu pri rozlúčke s pánom s titulkami J. A. Komenský Andrášikom v Slovenskom národnom dome a naši učitelia a Fragmenv Starej Pazove 28. 10. 2005 ty z našej minulosti. Štvrtá brožúrka pomenovaná a inštalovaný bol plynovod. Do V národe a s národom a s podtikostolnej porty bol tiež zavedený tulkom K 225. výročiu Slovenského plynovod a vykonané boli práce evanjelického a. v. cirkevného zbona jeho odvlhčení. Počas jeho pô- ru v Starej Pazove obsahuje i rad sobenia bol položený aj základný príspevkov z pera pána farára kameň a pod strechu vystavaná Andrášika. V rámci vydavateľskej nová fara. A ešte veľa toho. činnosti MOMS a cirkevného zboru Velebný pán farár Pavel An- naostatok vyšla roku 1955 brodrášik pri tomto všetkom vždy žúrka k storočnici staropazovskej mal na ume výrok Jána Kollára, fary, ktorá bola pomenovaná Dlhé že „nábožnosť a národnosť sú dve tiene hurbanovského osudu autora sestry“, a toto pán farár Andrášik Miroslava Demáka. Zakaždým keď

Jedna z návštev Staropazovčanov u pána Andrášika počas SNS v Báčskom Petrovci 6. 8. 2011

brožúrka vyšla tlačou, tak práve a zasa na fare bola usporiadaná i jej slávnostná premiéra a zakaždým farské miestnosti boli primalé na to, aby prijali všetkých tých, ktorí o to mali záujem: i cirkevníkov, i matičiarov, i učiteľov, i novinárov..., a nikto nikdy nebol sklamaný. Najmä nie prívetivosťou a dobrosrdečnosťou domáceho pána farára Pavla Andrášika.

Za svoju nielen cirkevnú činnosť počas viac ako 15-ročného

Čo ešte namiesto záveru povedať o ušľachtilom a velebnom pánovi farárovi Pavlovi Andrášikovi a aby nevyznelo ako príliš veľké vychvaľovanie jeho osobnosti a diela? Hádam iba toľko, že týmto spomenutým sa nekončí dávno začatá jeho duchovná a šľachetná cesta, ani dnes na zaslúženom dôchodku.

Namiesto prípitku k jeho blížiacemu sa životnému jubileu – osemdesiatinám – dovolím si

Návšteva nástupcu trónu v chráme Božom v Starej Pazove (sprava: Pavel Andrášik, princ Aleksandar Karađorđević, predseda MOMS Ján Šipický a predseda Obce Stará Pazova Jovan Tišma), 12. 12. 2000

pôsobenia v Starej Pazove pánovi Andrášikovi sa dostalo viacero kultúrno-spoločenských uznaní, spomenieme iba niektoré: Októbrová cena Obce Stará Pazova v roku 1999, ďakovný list NRSNM v roku 2010, ďakovný list Ekumenickej humanitárnej organizácie, vyhlásený je za čestného člena MSS, tiež je nositeľom Zlatej plakety staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka...

povedať i to, že by Hurbanovci, i tí starí, i tí mladší, boli doposiaľ hrdí na svojho pokračovateľa Pavla Andrášika a určite by mu, spolu s nami, zaželali ešte veľa rokov života a hlavne dobrého zdravia. Úsmev a potešenie, to by snáď ani nemuseli, lebo to na tvári a v duši pána farára Pavla Andrášika nikdy nechýbalo.

Foto: M. Prebudila a z archívu P. Andrášika

III

21

Mozaika SPOMIENKY UČITEĽA MILOŠA JANOŠKU NA NAŠE DOBOVÉ PROSTREDIE

INÍ PÍŠU

Na vlastných nohách – v Pivnici (5) Pripravil: Jaroslav Čiep

prijať kandidatúru. Tým sa značne láši sa stali povestnými, že siedmi mojom učiteľskom pôsobení prvý, previnil proti slovenskej veci. Po Petrovia zradili slovenskú stranu a som šťastne dokončil asi s polovioncom januára 1905 boli v niekoľkých poradách kandidovaný hlasovali za vládneho kandidáta cou zapísaných dietok. Myslím si, Uhorsku voľby snemových bol za slovenskú národnostnú poslancov. V Kulpíne kandi- stranu advokát Dr. Emil Stodoval Milan Hodža, redaktor Slo- dola z Mikuláša. Ako právnik venského týždenníka. V tom okrese bol dokonale podkutý, ale niektorí mu vytýkali malú výbojnosť a to, že v Mikuláši v mnohých rodinách nebol obľúbený. Rodinkárstvo sa ukázalo byť silnejšie ako národná myšlienka. Jednako bolo v Mikuláši dosť opravdivých národovcov, ktorí sa oduševnili za vec a horlivo kortešovali po obciach za Dr. Emila Stodolu, ktorý aj sám peňažne Slávobrána pre Milana Hodžu v Petrovci pred voľbami i osobne obetavo zasahoval do volebného boja. (Peter Miko, Peter Droppa, Peter že pomerom vymerané boli i výJeho protikandidátom bol Hubka, Peter Mačuha, Peter Sokol sledky celkove dobré. Po skončení prívrženec vládnej strany a Peter Holéci). Vládnym bolo do- školského roku, keď ma kolega a hybský rodák, odrodilec volené všetko, na Slovákov číhali, Kubica bol ochotný ako spolukanBartolomej Láni. Po odstu- preháňali, ba i postavili pred súd. tora zastúpiť, odišiel som domov. pe času dalo sa tušiť, že Nie div, že slovenský kandidát ostal Liptovský svieži vzduch mi bol cez azda Ružiak, tiež hybský v menšine a neveľkou väčšinou leto iste príjemnejší ako horúci rodák, nechcel sa stavať zvíťazil Láni. a sparný v žírnej Báčke. proti svojmu „rodákovi“.

V iných okresoch volebných, kde Mikulášsky poslanec Bartolomej Dr. Milan Hodža (1878 – 1944) Volebný boj bol v čase volieb do uhorského parlamentu ostrý. Vládna strana dala do boja všetky mali väčšinu Slováci a Srbi, ktorí svoje esá: peniaze na podboli za mladého Hodžu oduševnení plácanie, strašením občanov a hoci protikandidát bol vplyvný prostredníctvom vládnych báčsky džentrík, jednako Hodža náhončích, notárov, úradvyhral väčšinou hlasov. Neviem, do níkov, Židov – krčmárov, ktorého volebného okresu patrila vyhrážaním a prefíkanými Pivnica. Viem len to, že v okrese sľubmi, len aby zvíťazili. Jadmali väčšinu Nemci. Národnost- ro nášho slovenského ľudu ná strana srbská postavila svojho bolo verne za Stodolu. Bolo kandidáta pópu Božidara Popovića, mnoho dojemných výjavov ktorý keď bol rečniť v Pivnici, uhos- v boji i v sám deň volebný. tili ho u ktoréhosi miestneho Srba. A naopak, bolo vidieť, ako Prišli tam aj povedomí Slováci i ja nielen náš ľud nemá povedosom bol tam. Pri predstavení ma mia a nemá poňatia o tom, Boža Popović pobozkal. Dúfali sme, o čo vo voľbách ide. A čo je že prerazíme, ale veru nie. Mali horšie: na svojich dušou a te- Hodžovi podporovatelia pri voľbách sme síce veľmi tesnú menšinu, ale lom oddaných vodcov na ich reči a poučenia nedbal, ale výhru mala vládna strana.

Vtedy som si predstavil i volebný slepo poslúchal svojich otrokárov. vystúpili i slovenskí kandidáti, boli Láni sa stal ministrom. V zmysle boj v Mikuláši. Bývalý slovenský Niektorí vedeli, ale kvôli výhodám tiež neslýchané násilenstvá. Tak to zákona musel sa znovu podrobiť poslaneckej voľbe, ktorá bola vyposlanec Ján Ružiak, ktorý by bol opovrhli pravdou. A takých bolo bolo i v Sedmohradsku. Školský rok 1904/05, ktorý bol v písaná na 17. júla. Slovenská náľahko zvíťazil aj druhý raz, nechcel dosť i medzi inteligentmi. V Miku-

K

22

IV

HLAS ĽUDU | 15. 2. 2020 • 7 /4894/

Voľby v Kulpíne, voliči Milana Hodžu

Miko Peter, čertov synu, zrádzaš svoju materčinu.

Nech len Mico takto kráča, príde zradca na marháča.

Nehanebník, nehanebný, Boh ťa skáraj, čert ťa vezmi, Žes´ zabudol otca, mater, hanbíš sa, žes´ synom Tatier.

Všetci traja zabúdate, že z Vrbice všetko máte, z čohože ste nazbierali taký majetok, oplani?!

Karol, čert, nekľajem teba, dostal si pokutu z neba, kára ti na hlavu letí, nezdarené, že máš deti.

Teraz, keď už všetko máte, nuž sa proti nám staviate.

Veď aké ste vy hovädá, to sa vypovedať nedá.

Máš ty slečnu palicovie, druhá ani chodiť nevie.

Takto kára Boh zlosyna, komu smrdí materčina.

Lenže čo vás hneď roztrhá, nebude tu tá koťuha.

Láni nikdy ablegátom, čo nás zasypete zlatom.

Kadiaľ idem, tadiaľ idem, všade mi je rovno.

Stodolovi dobré ráno a Lánimu h....

A koruna tvojej slávy je ten tretí čert pažravý, tá predlhočizná pošva, čo je sprostý jak podošva.

Čo si rozdáte majetok, lúky, pasienky a statok, čo pustíte po Vrbici ten smrad z vašej pálenici.

Stodola je veľký pán, poháňa si kone sám a Láni je ledačo, poháňal by – nemá čo.

Čo vieš, čo ten v Pešti stváral?

V gatách po ulici cváľal.

Kým konštábler nepribehol, k rozumu ho nepriviedol.

Čo vydáte prísny príkaz dňom-nocou variť paprikáš, predsa nebude tu Láni, ten minister opľuvaný.

Miko Peter, Miko Karol, keby vás už len vzal parom, aj toho dlhého Mica, to je čertovská trojica.

Potom by sa mu zavďačil, piatku mu do ruky vtlačil.

Ožratého s veľkou biedou konštábler domov zaviedou.

My si toho voliť chceme, kto nehaní naše plemä, koho túžba je jedine dobyť práva slovenčine!

Keby sa len čert zmiloval a vás troch do pekla vzal, ale veď aj váš pes brechne, že čert takých čertov nechce.

O toho sa vy bojíte, preto Lániho volíte, aby oňho sa postaral a mu dáku službičku dal.

Tak čo hneď zem hrýzť budete, viacej nám neodvediete.

Bo celá Vrbica volá: Nech žije doktor Stodola.

Peter, to je pravda istá, zradil niekdy Pána Krista.

Váš majetok, viete dobre, ľahko prišiel, ľahko pôjde.

lebo dúfala, že mnohí, čo hlasovali za kossuthovcov, nepôjdu s vládou. Netreba ani pripomínať, že sa rozpútal tuhý boj. Vládna strana pracovala peniazmi, gulášmi, párkami, pálenkou a nadovšetko strašením. I slovenská strana počítala s ľudskou slabosťou, nuž v nejednej obci musela pridŕžať prívržencov pohostením. Volebné piesne tiež rozihrávali náladu na oboch stranách. Vládnym robil pesničky najviac važecký notár sokol Národnej strany Jonáš Guoth, môj brat Jurko a niektoré zložili vtipné a výbojné ženy. Niektoré z piesní národnej strany tu uvádzam: Dr. Emil Stodola (1862 – 1945) ako poslanecký kandidát

rodná strana znovu kandidovala Dr. Emila Stodolu. Proti vládnemu kandidátovi postavila svojho kandidáta i kossuthovská strana Tomáša Thuranszkého z Okoličného. Rozpútal sa boj. Vládna strana pracovala všetkými možnými i nedovolenými spôsobmi, aby zaistila víťazstvo. I ja som sa zúčastnil na volebnom ruchu, lebo slovenská strana tiež vyvinula úsilie, aby zvíťazila. Prišiel pomôcť agitovať aj poslanec Milan Hodža. Dalo sa predvídať, že pri vystúpení troch strán výsledok bude nerozhodný. I tak sa stalo.

Kossuthovci mali najmenej hlasov.

Medzi vládnou a slovenskou bol neveľký rozdiel. Vypísaná bola teda nová voľba na 7. augusta. Slovenská strana išla do volieb s chuťou,

Brožúra o voľbe v Kulpíne (1905)

Foto: z archívu J. Čiepa

V

23

Mozaika PIRAN – PERLA SLOVINSKEJ ČASTI JADRANU

Pri mori nielen v lete Elena Šranková

M

ore, slnce, oddych, leto, to všetko nám pripomína dovolenku. Počas letných mesiacov zbalíme kufre a hybaj do známych alebo menej známejších mestečiek pri mori, či už v Čiernej Hore, Grécku, zriedkavejšie v Chorvátsku a Slovinsku. Neraz

poznáme, keď sú okúpané slncom a voňajúce soľou? Nebyť novembrovej návštevy Piranu, ktorý nazývajú perlou slovinskej časti Jadranu, nikdy by mi nezišla na um takáto otázka. Vlani v novembri sa mi sčasti naskytla odpoveď na ňu a príležitosť vidieť i druhú stranu medaily života v malom prímorskom mestečku, keď letnú eufóriu, ktorá v nás vyvoláva pocit šťastia, v zimných mesiacoch vystrieda nuda a jednotvárnosť.

pravdepodobne späté s podnebnými zmenami.

Preto v každom dome v Pirane majú po niekoľko párov gumených čižiem, aby v prípade veľkého prílivu mohli prejsť cez zaplavené časti mestečka. V hasičskom dome majú k dispozícii vrecia s pieskom, ktoré si majitelia príbytkov, prípadne reštaurácií na samotnom pobreží naukladajú na priedomia, a najmä pred vchodové dvere.

To však len čiastočne pomáha.

NA CESTÁCH...

PODVODNÝ TRIGLAV Najvypuklejším bodom slovinskej časti Istrie je piranská Punta, skadiaľ vidieť celý piranský záliv, ktorý z náprotivnej strany vykresľuje chorvátske pobrežie so savudrijským výbežkom do mora ako najzápadnejším bodom Istrie.

V tom zálive je i oku neviditeľná čiara – diskutabilná hranica medzi týmito dvoma krajinami. Vidí sa i časť otvoreného mora v smere Benátok a na druhej strane Terst,

Tartiniho námestie v letných mesiacoch

V novembri je na Tartiniho námestí celkom iná situácia

si pritom pomyslíme: Ľahko ľuďom, ktorí pri mori stále žijú! Oni si pohodu, na ktorú si vyhradíme zvyčajne desať dní, užívajú počas celého roka.

Pýtame sa možno niekedy, ako to vyzerá v zimných mesiacoch v malebných mestečkách, ktoré

Voda si vždy nájde cestu a vojde do domov a zakaždým, keď sa more vyleje, spôsobí veľké škody.

Zakaždým, keď sa hladina vody začína vážne dvíhať, počuť sirénu.

Vlani v novembri to občania zažili niekoľkokrát. Príznačné boli aj časté spŕšky, častejšie než obvykle.

Ako prezradili tamojší obyvatelia, mestečko už bolo zabalené do sivého plášťa utkaného z hmly, nízkych oblakov a depresívnych myšlienok jeho občanov. Hladina mora bola pritom vysoká, čo je v posledných rokoch v zimných mesiacoch v Pirane príznačné a

Cesta na Cankarjevom nábreží je celkom zaplavená, oblaky veštia dážď

24

VI

ktorý je takpovediac na dosah ruky. Za slnečných dní sa aj Triglav stadiaľ dobre vidí, i keď je leteckou linkou vzdialený okolo sto kilometrov.

Avšak krásy podvodného Triglavu môžu zažiť iba potápači. O aký podvodný Triglav ide? Na morskom dne v blízkosti Piranu totiž jestvuje druh vývrtu s tromi väčšími priehlbinami, ktoré pravdepodobne vyzerajú ako vrch Triglavu hore nohami. Preto dostal pomenovanie podvodný Triglav. Roku 2000, hádam aby si pripomenuli vstup do nového tisícročia, do toho najnižšieho bodu v slovinskom mori spustili betónoPsík zvláda záplavu bez gumených čižiem vú pyramídu, ktorá

HLAS ĽUDU | 15. 2. 2020 • 7 /4894/

Oázou krásy v novembrovej jednotvárnosti Piranu sú obchodíky suvenírov, i ateliér na výrobu šperkov Dori. B.

Každá ulička v Pirane má svoje čaro

sa stala atrakciou pre potápačov. V Pirane existuje potápačský klub a niekto prišiel na ideu zaujímavej atrakcie, ktorá je udicou pre turistov. V stanovený deň v auguste potápač, ktorý má o to záujem, v tom istom dni vylezie na vrch Triglavu (2 864 metrov) a ponorí sa po podvodný Triglav na hĺbku 39 metrov v Piranskom zálive. Pravda, má k dispozícii odborný tím a prepravu z Gorenska na Primorsko, bez čoho by sa to nedalo uskutočniť.

Inak najnižší bod podvodného Triglavu je najhlbšou časťou slovinského mora a vynáša iba tridsať deväť

Pohľad zhora na najvypuklejšiu časť slovinskej časti Istrie

V letnom období sa oplatí navštíviť Piran

metrov. Slovinské more je vlastne veľmi plytké. To vysvetľuje, prečo je v lete voda v Piranskom zálive teplejšia než v mnohých iných mestách na Jadrane – i keď sa nachádzajú južnejšie – a prečo je toto mestečko v letných mesiacoch plné hostí.

V novembri je však pusté a prázdne. Piran sa vtedy podobá na spiaceho krásavca. Ako hovoria tamojší obyvatelia: „Trochu ožije počas Vianoc a Nového roka. Aj víkendy sa trochu líšia od každodennej sychravosti. Vtedy si na deň alebo dva sem odskočia Ľubľančania a iní občania zvnútra krajiny, ktorí pri mori majú sekundárne stavebné jednotky. V tom období kaviarničky na ústrednom piranskom námestí trochu ožijú a trochu lepší obrat majú aj predavači suvenírov.“ Avšak domáci, ktorí žijú hlavne z turistiky, sa najviac potešia

Talianom, i keď nemožno povedať, že ich zbožňujú. Táto druhá konštatácia má historické korene a prvá je celkom logická. Taliani majú radi dobré jedlo a chcú si aj popiť. Do Slovinska, pravdaže, nechodia na pizzu, ktorú doma majú chutnejšiu, ale navštevujú najdrahšie reštaurácie. Tie sú plné každú sobotu večer, lebo je Terst od Piranu vzdialený menej než hodinu jazdy a luxusné reštaurácie sú v Taliansku drahšie než v Slovinsku. Práve tak ako obyvatelia Terstu masovo prichádzajú na večeru do známych reštaurácií na piranskom pobreží, aj Pirančania a iní občania slovinského pobrežia, ale aj turisti z bývalej spoločnej krajiny, ktorí znovu letujú na slovinskom mori, odchádzajú na ranné kapučíno do niektorého z príjemných terstských kaviarní.

Takmer ako niekedy. Celkom rovnako hádam nikdy ani nebude...

Keď mestečko okúpe letné slniečko

VII

25

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Svokrino oko

Suroviny: 250 g mletých orechov, 200 g mletých keksov Petit Beurre (alebo Plazma), 180 g cukru, 1 vanilínový cukor, lyžička rumu, 150 g masla alebo margarínu, 200 g čokolády na varenie, 200 ml vody, 24 suchých fíg, 24 polovíc orechov, 100 g kokosovej múčky, 100 g mletých orechov Takto sa to podarí: Prevaríme vodu s cukrom, vanilínovým cukrom a rumom. Pridáme maslo a čo-

koládu. Premiešame, aby sa roztopili. Pridáme mleté orechy, mleté keksy a rozmiešame. Necháme vychladnúť. Suchým figám odrežeme vrch pri stopke, nožom trochu nakrojíme a do stredu figy opatrne položíme polovicu orecha. Prstami zatvoríme zo všetkých strán, aby orech zostal vo vnútri figy. Naplnené figy obalíme vychladnutou zmesou z keksov, orechov a čokolády. Na každú figu postačí lyžica zmesi. Vyformujeme guľky. Časť guliek obalíme v mletých orechoch a časť v kokose. Guľky necháme na tácke a keď sa v mrazničke vychladia, rozrežeme ich na polovice.

Zdroj: recipeci.com

ktorý uvoľnený lak šetrne vsiakne.

Postup budete musieť s najväčšou pravdepodobnosťou opakovať viackrát, kým škvrna aspoň čiastočne nezmizne. Po vypraní by zvyšky škvrny mali už úplne zmiznúť.

PÚDER, MAKE-UP, LÍCENKA, OČNÉ TIENE Make-up z vášho obľúbeného oblečenia odstráni prípravok, ktorý obsahuje alkohol. Veľmi dobrým pomocníkom môže byť napríklad

šampón na vlasy alebo pena na holenie. Oba produkty obsahujú zlúčeniny, ktoré nečistotu ľahšie uvoľnia z vlákien textílie. Len radšej najskôr vyskúšajte na nejakom nenápadnom mieste, či nebude látku odfarbovať. Pokiaľ ide o biele oblečenie, vyskúšať môžete tiež pastu zo sódy, tú na škvrnu nanesiete, necháte chvíľu pôsobiť, opláchnete a potom oblečenie vyperiete bežným spôsobom.

AKO ODSTRÁNIŤ ŠKVRNY

kách určite vytvorili nevzhľadné škvrny. Najlepšie ich umyjete tak, že ich potriete citrónovou šťavou a necháte uschnúť. Potom ich umyte vodou so saponátom.

Vodovodné batérie. Citrón je skvelý bojovník proti nepríjemnému kameňu. A navyše je oveľa účinnejší než kopa chemikálií. Ako na to? Jednoducho batériu potrite polovicou citróna a nechajte pôsobiť cez noc. Do rána by mali usadeniny povoliť a vy ich len ľahko zotrite vlhkou handričkou.

Sprchovací kút. Ak máte dvierka od sprchovacieho kúta samý fľak, budete potrebovať rozprašovač. Do neho vytlačte šťavu z jedného citróna a mapy od mydla, sprchovacích gélov a vodného kameňa postriekajte.

Nechajte hodinku až dve pôsobiť a potom opláchnite vodou.

Drevo. Drevené pracovné lopáriky aj dosky stolov časom zájdu a stmavnú. Ako nové budú vyzerať, keď ich najprv umyjete a potom potriete rozkrojeným citrónom.

Nakoniec opláchnite čistou vodou.

Potom budú nielen vybielené, ale budú aj krásne voňať.

Hrdza. Opreli ste sa o plot, kde ste nemali a na obľúbenú bielu košeľu alebo nohavice sa dostala hrdza? Ušpiniť sa môžete aj od obyčajnej zhrdzavenej kancelárskej sponky. Aj tu vám s ňou pomôže citrón. Šťavu nakvapkajte na škvrnu od hrdze a podržte nad parou z vriacej vody. Napríklad nad varnou kanvicou. Len dajte pozor, aby ste sa neobarili. Potom látku vyperte.

Pomôže citrón

N

emusíte zbytočne míňať za drahé čistiace prostriedky, skúste lacnejšie a voňavejšie čistenie citrónovou šťavou.

Bielizeň. Biela bielizeň bude belšia, keď do posledného pláchania pridáte do práčky šťavu z jedného citróna.

DOMÁCNOSŤ

Potrebujete z oblečenia odstrániť rúž či lak na nechty?

N

iekedy stačí pri líčení okamih a problém je na svete, najmä vtedy, keď šminky namiesto na vašej tvári skončia na vašom oblečení. Ako sa zbaviť škvŕn, ktoré vznikli pri „nehodách“ počas líčenia či lakovania nechtov?

AKO ODSTRÁNIŤ ZVYŠKY RÚŽU Odtlačok rúžu na blúzke či partnerovej košeli naozaj nepoteší. Ale ak sa objaví, v prvom rade sa snažte odstrániť mastnotu z rúžu – skúste ju zasypať napríklad detským púdrom alebo rozdrvenou bielou kriedou a nechajte pôsobiť. Potom jemne trite vlhkou handrou, hubkou alebo kefou a vyperte. Poradiť si so škvrnou ale dokáže aj „obyčajný“ lak na vlasy. Zašpinené miesto ním postriekajte a nechajte ho niekoľko minút zaschnúť. Potom oblečenie hoďte do práčky a vyperte bežným spôsobom.

LAK NA NECHTY V prípade laku na nechty myslite na to, že je potrebné škvrnu najskôr nechať dobre zaschnúť. Inak by sa vám rozmazala. A potom ju môžete skúsiť rozdrobiť. Ak nebudete úspešná, na pomoc si vezmite lak na vlasy. Postriekajte škvrnu a počkajte aspoň desať minút. A nakoniec pomocou kefky skúste odstrániť. Ak ani toto nezaberie, poslednou možnosťou je samotný odlakovač. Len s ním zaobchádzajte naozaj opatrne, pretože by ste z oblečenia mohli odstrániť nielen škvrnu, ale aj pôvodnú farbu. Preto odlakovač v tomto prípade najskôr vyskúšajte na nenápadnom mieste, aby ste spoznali, ako reaguje.

Ak je všetko v poriadku, škvrnu podložte nepremokavou podložkou a aplikujte na ňu odlakovač.

Potom prikladajte savý obrúsok,

Hodváb. Šatky z prírodného hodvábu vyperte jemne v ruke v nepríliš teplej vode s pridanou šťavou z citróna. Hodvábna látka bude nielen čistá, ale vďaka citrónu nestratí ani svoj charakteristický lesk.

Dáždnik. Väčšina dáždnikov sa nedá bez poškodenia vyprať. Ale čo robiť, keď sa vám na ňom objavia nevzhľadné škvrny? Skúste ich vyčistiť vytlačenou citrónovou šťavou a potom miesto jemne zotrite teplou vodou.

Striebro. Strieborné šperky budú opäť žiariť ako nové, keď ich potriete citrónovou šťavou a necháte chvíľu pôsobiť. Potom ich opláchnite teplou vodou a mäkkou handričkou vytrite do sucha a vyleštite.

Plastové nádoby. Nosíte si do práce zeleninové šaláty alebo omáčky? Tak to sa vám na škatuľ-

Mozaiku číslo 245 pripravil Jaroslav Čiep

26

VIII

JUBILEJNÝ 10. SEMINÁR ZBOROVÉHO SPEVU

Nová pieseň zaznieva naširoko

K

Miroslav Pap

oncom januára a začiatkom februára je v pivnickom Komornom zbore Nádeje rušno.

Najmä preto, lebo sa chystá seminár zborového spevu Nová pieseň.

Žiaci základnej školy prejavujú záujem o zborový spev

Členkám komorného zboru sa ho tohto roku podarilo zorganizovať už po 10-krát. Ide o odborný seminár zameraný na vzdelávanie amatérskych komorných zborov v oblasti interpretácie zborového spevu prostredníctvom odborných prednášok. Účastníci seminára získavajú vedomosti, ktoré neskôr

Pod odbornou taktovkou • KULTÚRA •

využívajú vo svojich komorných zboroch, cirkevných spevokoloch, školách či folklórnych súboroch.

V sobotu 8. februára sa v priestoroch Komorného zboru Nádeje a domu kultúry zišli milovníci zborového spevu z Báčky, Banátu a zo Sriemu. Podľa slov organizátorov na tohtoročnom seminári bolo 85 účastníkov. Medzi účastníkmi boli speváci cirkevných spevokolov zo Selenče, Starej Pazovy, Šídu, z Boľoviec, Nového Sadu, Pivnice, z evanjelického cirkevného zboru Kovačica II, ako aj členovia komorných zborov Zvony a Nádeje. Spolu s domácimi sa ho zúčastnilo viac ako 100 záujemcov.

Medzi účastníkmi boli aj žiaci Základnej školy 15. októbra, ktorí prostredníctvom takýchto seminárov nadobúdajú základné poznatky o zborovom a viachlasovom speve.

Podľa slov organizátorov zapojenie detského speváka predstavuje určitú istotu pre zachovanie kultúrnych hodnôt vojvodinských Slovákov.

Od prvého ročníka seminár formou odborných prednášok vedie Dr. Juraj Súdi, pedagóg hudobnej kultúry a vedúci Komorného zboru Zvony a Orchestríka zo Selenče.

Speváci sa pod odborným dohľadom vzdelávali vo viachlasovom speve. Na seminári sa naučili štyri skladby, ktoré postupne prerástli od jednohlasnej až po trojhlasnú úpravu. Samotný seminár predstavoval prelínanie teoretickej a praktickej časti. Vedúci Juraj Súdi si na tohtoročný seminár prichystal štyri piesne, ktoré spoločne spracovali.

Boli to piesne: Duša moja chváli

V pracovno-spevavej atmosfére

Hospodina, Haleluja, celý vesmír spieva, Tak tu stojím a Domov. Výstupom seminára boli perfektne naučené piesne, ktoré by účastníci mali naučiť aj svoje zbory, ktorých sú aj sami členmi.

Na záver seminára účastníci trojhlasne zaspievali naučené piesne.

Potom sa prítomným prihovorila predsedníčka Komorného zboru Nádeje Miluška Macková, ktorá vyjadrila slová vďaky tak účastníkom, ako aj všetkým, ktorí pomohli pri organizovaní jubilejného seminára. V záverečnej časti slová patrili aj Aleksandrovi Đedovcovi, pokrajinskému poslancovi. Vo svojom prejave akcentoval význam seminárov s podobným zameraním a na potrebu ich zachovania, resp. oživenia. Podotkol, že sa AP Vojvodina a Obec Báčska Palanka budú snažiť čo najviac podporovať kultúrnu činnosť v Pivnici.

Seminár sa predsa neukončil. Tak ako za posledné tri roky, aj tohto

roku, na Veľkonočný pondelok (13. apríla), do Pivnice pricestujú všetky cirkevné a komorné zbory, ktorých členovia sa zúčastnili aj na seminári. Každý zbor jednotlivo vystúpi so svojimi nacvičenými piesňami a na koniec sa spoločne predstavia publiku so štyrmi piesňami, ktoré spracovali na seminári. Organizátori dúfajú, že sa na veľkonočnom programe zúčastnia aj ostatné zbory, ktorých členovia sa tohto roku na tomto školení nezúčastnili.

Seminár Nová pieseň nemá charakter iba edukačný, ale má významnú funkciu v medzizborových kontaktoch. Podujatie predstavuje možnosť stretávania sa a trávenia spoločného času v prospech seba a menšinovej kultúry. Členky Komorného zboru Nádeje sa aj naďalej po ukončení jubilejného budú snažiť organizovať seminár Nová pieseň, ktorým zároveň aj obohacujú kultúrny život v Pivnici.

Aj jubilejný seminár zdolali na výbornú 7 /4894/ 15. 2. 2020

27

Kultúra SLOVO MÁ: AKADEMICKÝ MALIAR JOZEF KLÁTIK

Naši umelci sa predstavia v Paríži

A

Miroslav Benka

kademický maliar a grafik Jozef Klátik (1949) je náš popredný grafik a maliar, dizajnér, technický redaktor, básnik a vysokoškolský pedagóg na Akadémii umení v Novom Sade.

V tomto období prebiehajú intenzívne prípravy v rámci veľkého projektu: 1 + 1, ktorý produkuje La Cité internationale des arts v Paríži a potrvá jeden mesiac, kde sa predstaví spolu so svojou dcérou, tiež akademickou maliarkou Alenou Klátikovou (1991).

Pán Klátik, dostala sa nám krásna správa, že nás predstavíte spolu so svojou dcérou, akademickou maliarkou, v Paríži. Spomeňte si však na vaše začiatky, na detstvo.

– Keď ide o moje životné začiatky, vôbec o moju životnú púť, rozhodol som sa, že budem študovať na strednej umeleckopriemyselnej škole v Novom Sade.

Odišiel som tam s nadšením, bol som prijatý a cítil som sa tam ako doma. Od malička som mal sklony k výtvarnému umeniu a k literatúre. Ako žiak základnej školy prispieval som do detského časopisu Male novine, ktorý vychádzal v Sarajeve, a za svoje práce som bol aj odmenený. Bolo to, samozrejme, neoddeliteľne späté aj s mojím neskorším životom.

Ako si spomínate na mladosť a život na umeleckopriemyselnej škole v Novom Sade?

– V strednej škole boli významní pedagógovia, významní umelci: profesorka Ankica Opešniková nám prednášala kresbu a maľbu, profesori Miša Nedeljković a Aleksandar Ptašnik – prvý z nich prednášal grafický dizajn plagátu a druhý logo, a kaligrafiu profesor Aleksandar Dodig, ktorý sa neskoršie dostal na Akadémiu úžitkového umenia v Belehrade.

Nezabudnem najmä na profesora Ljubišu Bačića, ktorý nám pred-

28

www.hl.rs

nášal dejiny umenia tak dobre, že sme sa na vysokej škole takmer nemuseli učiť tento predmet, lebo sme už mali nadpriemerné vedomosti, vďaka práve jemu.

Fakt, bol to jedinečný pedagóg. Áno, spomínam si na neho.

Vzhľadom na to, že sme skončili tú istú školu, aj mne prednášal profesor Bačić a úplne súhlasím

Mal som rád aj diela Dezidera Millyho.

Na ktorých si pedagógov spomínate z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a ktorí na vás najviac zapôsobili?

– Študoval som na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v triede Oresta Dubaya, Vincenta Hložníka a Albína Brunovského.

Akademický maliar Jozef Klátik s dcérou akademickou maliarkou Alenou

s vaším názorom, keď ide o tohto jedinečného pedagóga. Aké boli vaše začiatky na štúdiách?

– Keď som prišiel do Bratislavy,

Všetci traja boli špičkoví maliari, grafici, vôbec silné tvorivé osobnosti a, samozrejme, že pôsobili na nás študentov aj ako pedagó-

Výtvarné práce Jozefa Klátika

musím povedať, že som málo poznal slovenské výtvarne umenie, iba diela, s ktorými som sa stretával v našich čítankách, a boli to: Martin Benka, Alexander Bazovský a Janko Alexy, ktorí sa predstavovali svojimi ilustráciami.

Informačno-politický týždenník

govia, ale i ako ľudia. Mal som rád práce aj Dezidera Millyho. On mal jedinečné krajinky, ktoré na mňa pôsobili smutno. Po štúdiách som 22 rokov pôsobil vo vydavateľstve novín, potom som odišiel prednášať na vysokú školu. Počas a po

vysokej škole sme hodne cestovali po vtedajšom Československu, bývalej Juhoslávii a po svete. Po ukončení akadémie sa mi začali otvárať cesty a vystavoval som v rámci vtedajšieho Československa a v bývalej Juhoslávii, tiež aj vo Francúzsku, v Holandsku a inde, kde som sa predstavoval aj samostatne. Spolu hádam 60 výstav do jedeného roka... Ten Brunovský zostal v pamäti mnohých nás a mal špičkovú svetovú kariéru. Áno, sú to svetoznámi umelci.

Brunovský sa neraz predstavil aj u nás v Belehrade a bol nadmieru dobre prijatý, aj keď ide o kritikov a o samotné publikum. Čím sa práve zaoberáte? Aké projekty nám pripravujete?

– V tomto roku sa pripravujem na jeden veľký projekt: 1 + 1. To znamená Nový Sad – Paríž, Paríž – Nový Sad, Dunaj – Seina, Seina – Dunaj. Je to prakticky projekt, ktorý produkuje La Cité internationale des arts v Paríži a potrvá jeden mesiac, kde sa predstavím spolu so svojou dcérou, akademickou maliarkou Alenou Klátikovou.

Tento projekt nám schválili Zväz výtvarných umelcov Juhoslávie (SULUJ)1 a Francúzske kultúrne centrum v Belehrade.

Od svojho založenia v roku 1965 Cité internationale des arts hostil umelcov z celého sveta. Je to miesto života otvorené pre dialóg medzi kultúrami, kde umelci stretávajú svoje publikum a profesionálov. Cité internationale des arts sa nachádza v Paríži a rozprestiera sa na dvoch lokalitách, jedno je v Marais a druhé v chýrečnom Montmartre. V spolupráci so 135 francúzskymi a medzinárodnými organizáciami každý mesiac víta viac ako 300 umelcov zo všetkých odborov na pobyt až 6 mesiacov.

Ináč, Alena tiež bude mať 2. marca 2020 samostatnú výstavu v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove a ja sa v marci t. r. samostatne predstavím v Nacionálnej galérii v Belehrade. Takže roboty je hodne.

Nie tak dávno sa vaša dcéra Alena predstavila aj v Galérii Inštitútu Senefelder Stiftung • KULTÚRA •

v Offenbachu, Nemecko, kde a tam sme videli vaše práce, vtedy získala cenu za svoju grafickú by som im rád pomohol, aby sa prácu? aj oni viac zviditeľnili. Žiaľ, každý – Áno, bola to celosvetová vý- si z nás musí kliesniť cestu sám.

Ako vidíte umenie, keď ide stava v roku 2015, ktorá sa uskutočňuje trienálne, teda každý tretí o slovenskú tvorbu vo Vojvorok. Alena vo veľkej konkurencii dine? získala cenu a bola veľmi šťastná, – Musím povedať, že sme mali samozrejme, aj my, jej rodičia. výtvarníkov, ktorí nám kliesnili Boli ste aj úspešný pedagóg na Akadémii umení v Novom Sade, odbor grafika. Spolupracovali ste s veľkým počtom mladých ľudí, aké sú vaše skúsenosti?

– Mal som šťastie dostať sa na Akadémiu umení a tie svoje skúsenosti prenášať na mladých ľudí. Ja som sa správal k študentom nielen ako pedagóg, ale aj ako priateľ k priateľovi a umelec k umelcovi. Vždy keď bolo študentské hodnotenie pedagógov, hodnotili ma kladne. Ja som vždy bol v tej špičke. Za to som im vďačný. Grafiky Aleny Klátikovej Musím povedať, že za tieto uplynulé roky mojej pedagogickej cestu: Cyril Kutlík (zakladateľ prvej práce bol tam príliš veľký počet Kresliarskej školy, z ktorej neskormladých nadaných ľudí. Avšak šie vznikla Akadémia výtvarného obávam sa, že život je taký, aký umenia v Belehrade, pozn. aut.), je – krutý a že mnohí talentovaní K. M. Lehotský, Zuzka Medvemladí ľudia nezakončia tam, kde ďová, ale, samozrejme, aj Mira im je pravé miesto. Poteším sa, keď Brtková, ktorá poriadne ťahala ich stretnem a povedia mi: tam za povraz – vystavovala nielen

vo Vojvodine, ale aj vo všetkých končinách bývalej Juhoslávie, na Slovensku, v Taliansku a inde. Jednoznačne Pavel Pop... I keď nerád hodnotím, z dnešnej, tej staršej strednej generácie, samozrejme, má tiež svoje dôležité miesto Ján Stupavský, ktorý je v sochárstve veľmi zaujímavý, z mladšej

strednej generácie, samozrejme, Rastislav Škulec, ktorý by ešte veľa toho mohol povedať, nadaný Ján Agarský, z tých najmladších je niekoľko dievčat veľmi zaujímavých, a hádam Zvonimír Pudelka, ktorý kráča pevnými krokmi... Uvidíme teda, kam sa a akou cestou budú

uberať mladší kolegovia...

Spomenuli ste meno Miry Brtkovej...

– Z našich vojvodinských radov ju považujem za veľmi dôležitú. Je to najväčšia umelkyňa, ktorá mala šťastie pohybovať sa v Ríme, Prahe a inde. Keď bola tam, vo svete, vedela sa pozerať na Vojvodinu, Slovensko a opačne. Bola rozhľadená, vzdelaná, elokventná, odvážna, energická, priebojná a nadovšetko talentovaná. Som tej mienky, že patrí medzi našich velikánov výtvarného umenia.

Koncom roku 2019 ste dostali Cenu K. M. Lehotského za životné dielo. Nazdávam sa, že budete i naďalej pokračovať v afirmovaní Vojvodiny v meste svetiel a kultúry – teda držím palce, aby vám ten Paríž dobre dopadol – aby ste im s Alenou odovzdali „umeleckú Košavu“ z Dunaja a pri návrate aby ste nás zošľachtili „novým vánkom z umeleckej Seiny“.

– Ďakujem vám a vašim čitateľom. Budeme sa snažiť.

1 Galéria SULUJ bola založená v roku 1947 v Belehrade a pôsobí do dnešných dní. Počas 25 rokov svojej existencie Galéria SULUJ vo svojej organizácii má okolo 500 rôznych umeleckých projektov – autorských, samostatných a skupinových výstav autorov výtvarného a úžitkového umenia (miestneho, regionálneho a medzinárodného charakteru), ako aj odborných diskusií, prezentácií kníh a iných umeleckých programov.

• KULTÚRA •

7 /4894/ 15. 2. 2020

29

Kultúra Z ČINNOSTI MOMS NOVÝ SAD

Od februára nové vedenie Rastislav Zorňan

Č

lenovia novosadského miestneho matičného odboru na nedávnej výročnej a zároveň aj volebnej schôdzi (v utorok 4. februára) riešili niekoľko kádrových otázok.

Bol to už naozaj pálčivý problém, lebo rok tento odbor fungoval bez čelnej osobnosti. V súlade s takou situáciou ani správu o činnosti nemal kto podať, takže bola prečítaná iba finančná správa. Z nej vyplýva, že novosadskí matičiari dobre hospodárili so skromnými financiami a na účte, ako aj v pokladnici majú celkom slušné prostriedky na budúcu činnosť.

Pritom majú prisľúbenú pomoc aj od cirkevného zboru a z matič-

ného ústredia, takže by v tomto roku činnosť mohla byť štedrejšie finančne podporená. To, čo ale nepoteší, je skutočnosť, že členstva ubúda a vlani – v porovnaní

o výdavky, peniaze sa hlavne trovili na organizáciu prednášok, na bežné náklady a len symbolicky na cestovné trovy.

Na schôdzi bol prítomný aj pred-

Na začiatku schôdze všetci zaspievali matičnú hymnu Po nábreží...

s rokom 2018 – členské zaplatilo o polovicu menej členov. Keď ide

seda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, ktorý členstvu vysvetlil,

ako sa veci majú s avizovanou stavbou Slovenského domu v Novom Sade, a prisľúbil aj pomoc ústredia na základe projektov, ktoré Novosadčania pre svoju činnosť prípadne napíšu. Hovorilo sa aj o prezentácii MOMS na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach, keď si pripomenieme 30. výročie ich obnovenia.

Po skončení výročnej schôdze, na ktorej vymenovali 13-člennnú Správnu radu, táto rada aj zasadala.

Zo svojich radov jeho členovia zvolili nové vedenie. Predsedom sa stal doterajší pokladník Jaroslav Boldocký, tajomníčkou je Anna Feldyová a pokladníčkou Anna Boldocká. Prítomným na výročnej a zároveň aj volebnej schôdzi novosadského MOMS na dobrú náladu zaspieval Ján Kmeť za sprievodu harmonikára Jaroslava Lačoka.

ZIMA S KNIHOU V KYSÁČI

Aj o nezapísaných spomienkach

S

Elena Šranková

polok kysáčskych žien (SKŽ) v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom (SVC) z Báčskeho Petrovca zorganizoval v Kysáči tradičnú akciu Zima s knihou, ktorá tohto roku prebieha po trinástykrát. Podujatie v Kysáči bolo vo štvrtok 6. februára na Starej fare.

Tohtoročná akcia Zima s knihou sa začala práve v Kysáči, kde prebiehala po dvanástykrát, a večierok mal ustálený program. Troch autorov – Vieru Benkovú, Zdenku Valentovú-Belićovú a Víťazoslava Hronca, ako i čelného človeka SVC Vladimíra Valentíka privítala Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ. Na úvod večierka posvietili na minuloročnú knižnú produkciu Slovenského vydavateľského centra a riaditeľ Valentík najprv hovoril o najstaršom ľudovom rodinnom čítaní, čiže o Národnom kalendári.

Povedal tiež, že vydali 20 kníh napriek obavám, že rok 2019 nebude

30

www.hl.rs

taký produktívny ako rok 2018.

Minulý rok, podľa slov riaditeľa, bol v znamení ústrednej edície SVC Živý prúd, v rámci ktorej vychádza pôvodná slovenská vojvodinská literatúra a v rámci ktorej vlani vyšlo šesť kníh. Minuloročná jubilantka, poetka a spisovateľka Viera Benková

aké nie sú zapísané v knihách. Šéfredaktorka Nového života, poetka, spisovateľka a prekladateľka Zdenka Valentová-Belićová, ktorá má za sebou tvorivé obdobie, sa nezamerala toľko na knihu pre deti Pamätník rodiny Perlenschlipovej, lebo ju už predstavila v Kysáči, ale dôraz dala

Na večierku na Starej fare v Kysáči

sa rozhodla, že tentoraz nebude čítať básne zo zbierky Studňa, ale bude „komentovať“ Vieru Benkovú.

Urobila to nanajvýš zaujímavým spôsobom, takže sa prítomní dozvedeli zaujímavosti a spomienky,

Informačno-politický týždenník

na knihu esejí Zvuk Eurydikiných krokov. Ďalší hosť na večierku – básnik, spisovateľ, prekladateľ a bibliograf Víťazoslav Hronec viac povedal o básnickom debute básnika, prozaika a architekta Miroslava Šipického

zo Starej Pazovy Sny o zabúdaní, knihy, ktorá sedem rokov čakala na vydanie. Keďže Hronec bol šéfredaktorom Nového života a Valentová- Belićová je toho času na tomto poste, hovorilo sa i o tomto kurióznom najstaršom slovenskom literárnom časopise na svete. I o jeho vysokých štandardoch, napriek tomu, že posledné dva roky nedostáva finančnú podporu NRSNM, iba podporu z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, zo Slovenska a z Ministerstva kultúry Srbska.

Na večierku v Kysáči usporiadali i predajnú výstavu kníh a kysáčske spolkárky ako i obvykle prichystali bohaté občerstvenie a osviežujúce nápoje.

OPRAVA V úvode príspevku Vykula vzácne ohnivko do dlhej reťaze (Hlas ľudu č. 6, 8. 2. 2020, s. 30) nesprávne som uviedol dievčenské priezvisko spolubesedníčky; správne má znieť: Mária Turčanová, rod. Naďová.

Ospravedlňujem sa p. Turčanovej a čitateľom za neúmyselnú chybu.

J. Bartoš • KULTÚRA •

Z ČINNOSTI MOMS KYSÁČ

Predstavili knihu Kysáčania spievajú na Šimandre E. Šranková

M

iestny odbor Matice slovenskej v Srbsku Kysáč v sobotu 8. februára v sieni Slovenského národného domu zorganizoval premiéru knihy autora Miroslava Miháľa Kysáčania spievajú na Šimandre.

Početných Kysáčanov, ale aj hostí z iných prostredí privítal Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč a čestný predseda MSS. Ako povedal, večierok organizovali z príležitosti 30. výročia obnovenia Matice slovenskej Juhoslávie, dnes Matice slovenskej v Srbsku a MOMS v Kysáči. Na prvé stretnutie s autorom a na začiatky spolupráce pri zostavovaní prezentovanej publikácie si vtipným spôsobom zaspomínal Ondrej Maglovský. Potom informoval, že štartovali s predsavzatím zapísať 500 piesní, aby nakoniec v knihe zapísali až 1 001 piesní.

Z večierka v Kysáči: (zľava) Ondrej Maglovský, Miroslav Miháľ a Ján Slávik

Maestro Maglovský sa v mene hudobníkov, spevákov, vedúcich speváckych skupín a choreografov poďakoval za túto publikáciu, z ktorej všetci spomenutí budú mať osoh.

Slovo patrilo aj zostavovateľovi zbierky primárovi Dr. Miroslavovi

Miháľovi, chirurgovi onkológovi, ktorému hudba bola desaťročia koníčkom. Hrával na harmonike ako hudobník samouk na svadbách a prišívačkách, v mládežníckom dome a podobne. Zbieraniu ľudových piesní, lyrických piesní a piesní, ktoré spievali kysáčski

ZIMA S KNIHOU V HLOŽANOCH

Literatúra – vizitka identity

U

Juraj Bartoš

ž dvanásty raz sa v Hložanoch konalo podujatie Zima s knihou. Usporiadalo ho Slovenské vydavateľské centrum ako obvykle v spolupráci s miestnym Spolkom žien Slovenka. Hosťami vydareného literárneho večierka boli spisovateľky Viera Benková, Zdenka Valentová-Belićová a spisovateľ Ladislav Čáni. Predstavil ich jednotlivo riaditeľ SVC Vladimír Valentík; na úvod obecenstvo informoval, že tento podnik roku 2019 vydal 20 kníh, tiež pripomenul, že pred 100 rokmi vyšiel prvý zväzok Národného kalendára.

Viera Benková hovorila o svojich knihách, predovšetkým o titule Závity pamäti, a prečítala báseň • KULTÚRA •

Studňa a voda zo zbierky Studňa.

Pozornosť prítomných (prevažne členiek SŽS) vzbudila aj vtipným rozprávaním o svojich zážitkoch počas dávnej návštevy spisovateľa Paľa Bohuša v Novej Varoši, kde pôsobil ako lekár. Potom sa k slovu dostal príslušník generácie X Ladislav Čáni. Poďakúvajúc sa prítomným, že prejavujú záujem

o literatúru, poznamenal, že treba veľmi dobre počúvať jazyk, ktorým sa prihovárame. Upozorňujúc, že po generácii X nová generácia neprišla, osobitne prízvukoval: „Veľmi je dôležité, aby sme si pestovali literatúru a jazyk.“ Stručne predstavil svoju novú zbierku básní o láske Deväť kruhov noci a prečítal dve: Už tu nie si a Stačilo by.

Protagonisti zaujímavého večierka v kaviarni Pod lipami: (zľava) Ladislav Čáni, Zdenka Valentová-Belićová, Vladimír Valentík a Viera Benková

rozhlasoví speváci, spevácke skupiny a cezpoľní speváci, sa začal venovať pred piatimi rokmi na dôchodku. Zostavovateľ Miháľ sa na večierku poďakoval v prvom rade rodine a za mimoriadnu spoluprácu harmonikárovi Miloslavovi Kardelisovi, dirigentovi Jurajovi Feríkovi a hudobníkovi Ondrejovi Maglovskému, ktorý mu dávali vzpruhu vytrvať v neľahkej práci. Poďakoval sa i početným kysáčskym rodinám, ktoré mu pomáhali pri zapisovaní pesničiek.

Ako povedal, má ešte 150 piesní, ktoré nie sú v knihe, nuž jestvuje možnosť, že svetlo sveta uzrie aj ďalšia kniha. Finančnú pomoc na vydanie publikácie Kysáčania spievajú na Šimandre dostal z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

V hudobnom programe účinkovali spevácke skupiny a speváci sólisti Ján Ravza z KC Kysáč, Jarmila Zimová z Kulpína, Ján Kmeť z Báčskeho Petrovca a Anna Berédiová zo Selenče. Hudobný sprievod mali na starosti Ondrej Maglovský a Miloslav Kardelis. Odznela i báseň Paľa Saba Bohuša Panónia v prednese Eleny Surovej. Záver večierka patril podpisovaniu darovaných a kúpených kníh a, pravdaže, pohosteniu.

Na potrebu siahnuť po dielach našich autorov poukázala aj spisovateľka, prekladateľka a aktuálna šéfredaktorka časopisu Nový život Zdenka Valentová-Belićová: „Literatúra a jazyk sú to, čo potvrdzuje našu identitu...“ Podotkla, že sme často príliš kritickí voči sebe, a podčiarkla mravčiu prácu hŕstky zamestnancov SVC, ktorí okrem periodík Nový život, Zornička, Rovina a Národný kalendár vydávajú každý druhý týždeň jednu knihu. Skrátka povedala, o čom sú jej nové knihy; na záver prečítala poviedku pre deti Maxov strach a báseň Šitie.

Riaditeľ SVC sprítomnil založenie Juhoslovanského nakladateľského spolku v Petrovci ako prvého slovenského vydavateľstva vojvodinských Slovákov a v kocke odprezentoval dejiny vydavateľskej činnosti, ktorej pokračovateľom bol podnik Obzor, respektíve Tvorba. Potom už hostitelia so svojimi hosťami pokračovali v neformálnom rozhovore pri skromnom pohostení, ktoré prichystali manželia Zuzana a Ján Haškovci.

7 /4894/ 15. 2. 2020

31

Kultúra SCÉNA

1

2

3

4

5

6

Prichádzajú Supersuckers. Eddie Spaghetti, Marty „Metal“ Chandler a Chris „Captain“ von Streicher, členovia amerického tria Supersuckers zavítajú do Srbska a budú koncertovať 11. marca v novosadskom Dome b-612, potom aj 16. marca v belehradskom Knap Klube. Títo hardrock/cowpunkeri hrajú už celé tri desaťročia a pôvodom sú z Arizony, ale sa ešte na začiatku kariéry presťahovali do mesta Seattle vo Washingtone a stali sa súčasťou tamojšej hudobnej scény.

Za sebou majú 12 albumov (ten najnovší im práve vyšiel pod názvom Play that Rock’n’Roll) a vo svojom prejave neuznávajú hranice medzi štýlmi, takže si ich vážia tak fanúšikovia punkrocku, ako aj hardrockového a country zvuku.

Napriek nespornej kvalite a vytrvalosti Supersuckers sa nestali veľkými rockovými hviezdami, ale to vraj ani nie je ich cieľom – frontman Eddie Spaghetti hovorí, že oni sú ako ten malý stánok na rohu, v ktorom sú najlepšie hamburgery, ale všetci predsa chodia do McDonalds.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 7

10

8

9

11

12

13 15

14 16 18

7

17 19

20

21

22

23

24

25 27

26 28

BJ-83

VODOROVNE: 10. NEMECKÝ SKLADATEĽ JOHANNES; 11. Obedovanie; 12. Najstaršia epocha kamennej doby; 13.

Talianske mužské meno (prvý po taliansky); 14. Starogrécky spisovateľ; 15. Éra v rozvoji Zeme; 16. Treba, načim; 17. TALIANSKY SKLADATEĽ GIOACCHINO (SEVILLSKÝ HOLIČ); 18. Chemická značka holmia; 19. Fínsky bežec, Paavo; 20. Automobilová poznávacia značka Tuzly; 21. Ústroj vylučovacej sústavy; 22. Meno herečky West; 23. Čistenie obilia, viatie; 24. Zbožné uctievanie niekoho; 25. Vyberaná spoločnosť; 26. FRANCÚZSKY SKLADATEĽ GEORGES (CARMEN); 27. Meno automobilistu Laudu; 28. Sústružníci ZVISLE: 1. NEMECKÝ SKLADATEĽ LUDWIG VAN; 2. Rozpracovali; 3. Južná rastlina s hrubými listami; 4.

Povzbudzujúce zvolanie; 5. Skratka pre mount (vrch v zemepise); 6. Pokropí; 7. Určený na bitie; 8. Druh švajčiarskeho syra; 9. TALIANSKY SKLADATEĽ GAETANO; 11. Listy; 13. Druh hydiny; 15. Rukoväť, držadlo; 17.

Taliansky politik Francesco Saverio; 19. Neodborník; 20. V gréckej mytológii bohyňa umenia; 22. Citoslovce vyjadrujúce rýchly rez na hrdle; 24. Škandinávske mužské meno Ján Bažík ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 6 – VODOROVNE: Stolovina, g, neboleli, SU, Enak, CENCÚĽ, h, línia, echo, údené, nápev, len, vrané, a, ideály, Alen, AO, dolapili, k, LYŽOVANIE Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 4 z čísla 4 Hlasu ľudu z 25. januára 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: ŠTEFAN TOMÁŠ, Ul. M. Tomana č. 29, 26 210 Kovačica. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

 Stone Temple Pilots akusticky. Kalifornskí rockeri Stone Temple Pilots na novom albume Perdida (vydavateľstvo Rhino) prinášajú trochu inakší zvuk než obvykle. Ide totiž o akustické piesne a členovia skupiny hovoria, že v tomto období chceli nahrať práve takýto album. Väčšinu veršov napísal spevák Jeff Gutt, piesne hovoria o rôznych emotívnych nepokojoch a kus I Didn’t Know the Time sa vzťahuje na dvoch bývalých členov STP – nebohých spevákov Scotta Weilanda a Chestera Benningtona. V nahrávaní albumu sa zúčastnili niekoľkí hosťujúci hudobníci, ktorí hrajú na saxofóne, husliach a čele.

Vydaniu predchádzali singly Fare Thee Well, Three Wishes a Perdida.

KONCERTY 15. februára, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Multietnička atrakcija + Odvojena stvarnost 22. februára, Apolo v Pančeve: Atheist Rap 22. februára, Dom mládeže v Belehrade: Obscura (Nemecko) + God Dethroned (Holandsko) + Thulcandra (Nemecko) + Fractal Universe (Francúzsko) Pripravuje: S. Lenhart

32

www.hl.rs

Výklad nových kníh

Zoroslav Jesenský: Pán v oranžovom kabáte (ISBN 978-86-7103-530-9) Jaroslav Čiep

Ď

alšia v dlhom rade kníh pre deti, ktoré v posledných rokoch až v nadštandardnom počte vychádzajú v petrovskom vydavateľstve SVC, je aj jedna zo štyroch kníh, v ktorých sme si zalistovali, z pera autora kníh pre deti Zoroslava Jesenského.

Ide o knihu Pán v oranžovom kabáte. Ostatné tri nové knihy majú pomenovania S mamou do školy, Zo života bĺch a Tri plus tri sú osem. Nová zbierka básní Zoroslava Jesenského Pán v oranžovom kabáte pozostáva z dvanástich básní pre deti. Sú to: Žaba, Bacily, Dážďovka zemná je, Chobotnica, Môj kamarát had, Jež, Netopier, Pán v oranžovom kabáte, Vážite si vážky?, Vtákopysk a Homo Sapiens. Zoroslav Spevák (1956) svoje literárne práce (detské prózy, poviedky, dramatické diela pre deti a básne) uverejňuje pod umeleckým pseudonymom Zoroslav Jesenský od prvej polovice osemdesiatych rokov minulého

Informačno-politický týždenník

storočia. Po prijatí sa redigovať detský časopis Zornička zase ho kopla múza a v posledných rokoch je zároveň aj najplodnejším autorom tohto časopisu. „Túto knižočku venujem spomienke na svojho otca Samuela Speváka (1924 – 1984), profesora biológie a chémie, ornitológa, milovníka a ctiteľa prírody, neochvejného darvinistu,“ napísal autor na začiatku básnickej zbierky pre deti Pán v oranžovom kabáte, ktorú ilustroval Vladimír Valihora (1983). Zbierku vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla ako 111. zväzok v edícii Včielka a zároveň je 248. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmeru 26 x 21 cm vytlačená kolorovane na kriedovom papieri v rozsahu 32 strán, zviazaná v tvrdom prebale, vyšla s vročením 2019 v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Art Print Media v Novom Sade.

• KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

• KULTÚRA· OZNAMY •

7 /4894/ 15. 2. 2020

33

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu BOM TRADE, s. s r. o., Nový Sad, Industrijska 3/1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladovacieho objektu na skladovanie soli, objektu kontroly vchodu a bazéna na vypieranie soli s čerpajúcou stanicou, v Ul. industrijska 3/1, na katastrálnej parcele číslo 2272/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. februára 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-806/19, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ECO RECYCLING, s. s r. o., Nový Sad, Bulvár oslobodenia 127/VIII, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Skladovanie odpadových pneumatík, ktoré sa nachádza v Ulici sentandrejská cesta číslo 165, na katastrálnej parcele číslo 65/6, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Radomira Raše Radujkova – NSU274/NSL274 NS, v Novom Sade, Ul. Radomira Rašu Radujkova číslo 7, na katastrálnej parcele číslo 7742/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 16. marca 2020.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 17. marca 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, o 11.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSL05, NSO05 KOVILJ, KOVILJ, v Ul. Đorđa Bešlina b. č. (za číslom 34), na katastrálnej parcele číslo 1123, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS43, NSU43, NSL43, NSO43 KISAČ, KISAČ, v Ul. Jánošíkova b. č., v Kysáči, na katastrálnej parcele číslo 1676, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS136, NSU136, NSL136, NSO136 NS – RUMENAČKA (MERKUR) NOVI SAD, v Ul. rumenačka 150, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 4. 2. 2020 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Určovanie odvodeného stavu a pokračovanie v exploatovaní ropy a plynu ropných ložísk J+M1+Bd+Sm-1, M1+Bd+Sm-2 a M1-3 a plynových ložísk Bd-3 a Bd-4 na exploatačnom poli Jermenovci.

Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta č. 12.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 4. 2. 2020 schválil rozhodnutie, ktorým je rozhodnuté, že nositeľ projektu Wind Park Plandište, s. s r. o., z Belehradu, Ul. omladinskih brigada č. 90 d/II, nie je povinný vypracovať novú, ani aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu na výrobu elektrickej energie Veterného parku Plandište 1 inštalačnej sily 102 MW. Nahliadnuť do rozhodnutia možno v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

Oznamy ROZPOMIENKA

PRE MILOVNÍKOV KNÍH

na rodičov

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80042).

SAMUELA MEDVEĎA

rod. Lomenovú 1935 – 2015 – 2020 z Báčskeho Petrovca Syn Samuel

1928 – 2010 – 2020

SPOMIENKA

Uplynie celý rok, čo nás opustil milovaný manžel, otec a dedko

SAMUEL TOPOĽSKÝ 18. 2. 2019 – 2020 rodom z Petrovca

Zostali iba pekné spomienky a sny, čo dali sa snívať.

Láskou a pokojom si nás napĺňal.

Navždy budeš prítomný v našich srdciach.

Zarmútená rodina

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pred rokom nás po ťažkej chorobe opustil náš milovaný manžel, otec a zať

JURAJ NÍMET

1951 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca Chýbaš nám stále viac a viac. Keby Ťa bola mohla zachrániť naša láska, nebol by si umrel. Vieme však, že Ťa pred večnou smrťou zachránila láska Kristova, a preto žijeme v očakávaní opätovného stretnutia v našej nebeskej vlasti.

Trvalú spomienku na zosnulého si v srdci navždy zachovávajú

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Podľa článku 3 Pravidiel о pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, č. 7/19) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 (Úradný vestník APV, č. 54/19) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlásil

SÚBEH O FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROJEKTOV V OBLASTI ZVYŠOVANIA KVALITY VÝCHOVNO-VZDELÁVACIEHO PROCESU STREDOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA – VÝDAVKY ORGANIZOVANEJ PREPRAVY ŽIAKOV STREDNÝCH ŠKÔL SO SÍDLOM V AP VOJVODINE NA VEĽTRH VZDELÁVANIA V NOVOM SADE V ROKU 2020 Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: (sekretariát) v súlade s finančným plánom a finančnými možnosťami v rozpočtovom roku 2020 bude financovať a spolufinancovať projekty v oblasti zvyšovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu stredoškolského vzdelávania – výdavky organizovanej prepravy žiakov stredných škôl so sídlom v AP Vojvodine na Veľtrh vzdelávania v Novom Sade v roku 2020 vo výške 3 000 000,00 dinárov.

Právo účasti na súbehu majú ustanovizne stredoškolského vzdelávania na území AP Vojvodiny, založené republikou, autonómnou pokrajinou alebo jednotkou lokálnej samosprávy.

Kritériá na pridelenie prostriedkov sú nasledujúce: veľkosť cieľovej skupiny, stupeň zapojenia cieľovej skupiny, ktorej je projekt určený, zapojenie partnerských inštitúcií do realizácie projektu.

Jedna právnická osoba môže predložiť jednu prihlášku. Prihlášky s potrebnou dokumentáciou sa podávajú na adresu sekretariátu: Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. Výsledky súbehu sa uverejňujú na webovej stránke sekretariátu.

Lehota podávania prihlášok na súbeh je 20. február 2020.

Formulár dotazníka s prílohami si môžete stiahnuť od 25. februára 2019 z oficiálnej webovej stránky sekretariátu: www.puma.vojvodina.gov.rs. Širšie znenie textu súbehu je zverejnené v denníku Alo a v Úradnom vestníku Autonómnej pokrajiny Vojvodiny dňa 5. februára 2020 a na webovej stránke sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs.

manželka Katarína, syn Juraj, nevesta Danuša a testiná Mária • OZNAMY •

ZUZANU MEDVEĎOVÚ

POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Mihály Nyilas 7 /4894/ 15. 2. 2020

35

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pred 5 rokmi v smutný februárový večer 19. 2. 2015 ma opustil môj manžel

JURAJ NÍMET

1951 – 2019 – 2020 z Petrovca

MARTIN JAŠKO

8. 10. 1939 – 19. 2. 2015 – 2020 z Kovačice

Hospodin vykúpi dušu svojich sluhov a z tých, čo v neho dúfajú, nik pykať nebude.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Žalm 34, 23

Tvoji najmilší: manželka Eržika, Atilko, Marína, Ivanko a Tea

Švagor náš, už rok nie si medzi nami, ale navždy zostávaš s nami v spomienkach.

Tvoji Diňovci s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

DROBNÝ OZNAM DANIEL VIKA

DANIEL VIKA

7. 1. 1958 – 25. 1.

2020 z Pivnice

7. 1. 1958 – 25. 1. 2020 z Pivnice

Boľavá bola posledná rozlúčka s Tebou.

Rozlúčili sme sa s Tebou posledný raz, kým my žijeme, aj Ty budeš s nami.

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú?

Kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

Tvoja sestra a švagor Josipovićovci s rodinou

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Tvoja sesternica Anka a švagor Chrčekovci

SPOMIENKA na otca

JÁN ŠPROCH

1928 – 1997 – 2020 uplynulo 23 rokov

S láskou a úctou si na Vás spomína

36

www.hl.rs

na sestru

ANNA RYBOVIČOVÁ rod. Šprochová 1953 – 2000 – 2020 uplynulo 20 rokov

na matku

ANNA ŠPROCHOVÁ rod. Dorčová 1930 – 2016 – 2020 uplynuli 4 roky

z Báčskeho Petrovca

Informačno-politický týždenník

dcéra a sestra Mária Benková s rodinou z Kulpína • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Túto časnosť pred siedmimi rokmi opustila naša nenahraditeľná

Uplynulo 10 rokov, čo nás opustila

ZUZANA LITAVSKÁ

ANNA LEŠŤANOVÁ

rod. Čížiková 3. 9. 1948 – 16. 2.

2013 – 2020 z Aradáča rodom z Kovačice Kto v srdciach žije, neumiera...

Tvoji najbližší: manžel Paľo, dcéra Zuzana a vnukovia Ivek a Janko

SPOMIENKA

Dňa 14. februára 2020 uplynulo 20 rokov od smrti nášho milovaného manžela, otca a starkého

JÁNA RYBÁRSKEHO

1943 – 2000 – 2020 z Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba stále zostáva v našich srdciach.

Manželka Zuzana, dcéry Jaroslava a Anna s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou príbuznou

ANNOU CHRŤANOVOU rod. Chrťanovou 2. 1. 1945 – 28. 1.

2020 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si zachováme.

Rodiny: Gombárová z Francúzska a Čižmanská • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata a ujka

MICHALA ČELOVSKÉHO

rod. Čelovská 1951 – 2010 – 2020 z Petrovca

S láskou si na Teba vždy spomínajú: manžel Samuel, dcéra Danijela a syn Samuel

BOĽAVÁ SPOMIENKA

1950 – 2017 – 2020 z Kulpína

Čas plynie, smútok zostáva.

S láskou si na Teba spomíname.

Tvoji najbližší

SPOMIENKA

Uplynie 10 smutných rokov, čo nás opustila

ERKA HRUBÍKOVÁ

ERKA HRUBÍKOVÁ

24. 7. 1948 – 16. 2.

2010 – 2020 z Aradáča

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí.

Osud nevráti to, čo mi vzal.

Zostali mi len spomienky a veľký žiaľ.

Desať smutných rokov žijem bez Teba.

Zarmútený manžel Pavel

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou príbuznou

24. 7. 1948 – 16. 2.

2010 – 2020 z Aradáča

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla.

V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

Syn Paľko, nevesta Anka a vnúčatá Paľko a Marienka

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

ANNOU CHRŤANOVOU

ANNOU CHRŤANOVOU

rod. Chrťanovou 2. 1. 1945 – 28. 1.

2020 z Kysáča

rod. Chrťanovou 2. 1. 1945 – 28. 1.

2020 z Kysáča

S láskou a úctou si vždy na Teba budú spomínať

rodiny Gombárová a Vučinićová

Život bol skromný, osud krutý, rozlúčka ťažká a spomienka zostáva večná.

S láskou si na Teba bude spomínať kmotra Anna Nátoňová s rodinou 7 /4894/ 15. 2. 2020

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 14. februára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 16. februára 10.30 Festival Letí pieseň, letí 2019, druhá časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) 21.00 Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, pondelok 9.00, utorok 11.00, sobota 16.00, nedeľa 6.00) Utorok 18. februára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Vo vysielaní okrem iného budú príspevky z Pivnice a Hložian. V Pivnici odznel seminár zborového spevu Nová pieseň a v Hložanoch v rámci akcie Zima s knihou predstavili nové tituly Slovenského vydavateľského centra.

Dúhovka. Termín Dúhovky bude venovaný portrétu farára Pavla Andrášika, a to pri príležitosti životného jubilea, ktoré práve v týchto dňoch oslávi tento bývalý senior sriemsky. Portrét bol nahraný pred 20 rokmi, keď bola predstavená životná a duchovná cesta vtedy 60-ročného aktívneho staropazovského farára.

Dotyky. Prvý tohtoročný rodinný magazín bude patriť Pivničanom, ktorí v aktuálnom roku oslavujú vzácne jubileum – 230 rokov od príchodu prvých Slovákov.

Svoju každodennosť v štúdiu predstavia hostia, nositelia spoločenských, osvetových, duchovných či kultúrnych aktivít v dedine. Nevystanú zaujímavé príspevky z terénu, starodávny recept a na rozptýlenie odznejú ľudové pesničky v podaní pivnických spevákov.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 16. februára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 19. februára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 14. februára – Maggie Sobota 15. februára – Šéfovia na zabitie 2 Pondelok 17. februára – Moja cudzia priateľka Utorok 18. februára – Láska v utajení Streda 19. februára – Dánske dievča Štvrtok 20. februára – Nedotknuteľný

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 16. februára Film: Kniha džungle Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Neváhaj a zavolaj Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

16.00 – 18.00

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Nedeľa 16. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Do konca februára trvá Hajkova výstava obrazov v Galérii Babka O aktivitách padinského MOMS Utorok 18. februára

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium Sobota 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00.

Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

16.00 Začali sa zimné prednášky pre poľnohospodárov Pavlovsko-hromničný bál v Kovačici Na území Kovačickej obce nie sú zaznamenané prípady trichinózy Piatok 21. februára 16.00 Film: Orlie pierko Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

DERBY SUSEDOV V HLOŽANOCH

Úsmev Hrubíka, vrásky Karakaša BUDÚCNOSŤ – MLADOSŤ 3 : 3 (0 : 0) Ján Murtín

O

kolo 200 divákov na pekne upravenom ihrisku vedľa ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina sledovalo bojovný a napínavý zápas do posledného hvizdu najslabšieho aktéra na trávniku, rozhodcu Stanišića z B. Palanky.

Napriek tomu, že hrali bez hlavných opôr: Leňu, Kaňu, Fábryho a Jakuša, Petrovčania boli aktívnejší a mali loptu viac na nohách. V prvom polčase šance nevyužili

Grlica, stopér Panić, Leškov a Zagorčić, ako i domáci Čipkár a Leđanac.

V druhom polčase kondične lepšie pripravení hostia z Petrovca zatlačili domácich na ich polovicu, kde sa hráči Budúcnosti obetavou a občas až priostrou hrou bránili do 56. min. Vtedy Ivetić nádhernou strelou z voľného kopu z 22 metrov rozvlnil sieť – 0 : 1. V 67. min. po centri Leđanca niekto z obrany Mladosti zahral rukou a penaltu premenil Horvát. Už v 69. min. Đoković využil nedorozumenie domácich

obrancov, rozbehol sa sám k bráne Pagáča, ktorý ho za pomoci Fábryho fauloval na hranici trestného územia, Stanišić odpískal jedenástku, ktorú Ivetić premenil.

V 73. min. náhradník Carić odcentroval z pravej strany a nabiehajúci Čipkár zo 7-8 metrov efektne hlavičkoval do opačného rohu bezmocného Dudáša – 2 : 2. Už v 77. min. rozhodca Stanišić odpískal novú problematickú penaltu za hostí a Ivetić tretíkrát skóroval – 2 : 3.

Do konca zápasu sa viedol opravdivý

FUTBAL A VOLEJBAL V STAREJ PAZOVE

Volejbalistky sa zahrávali...

S Matej Bzovský

taropazovskí futbalisti v nedeľu zohrali ďalší prípravný zápas na umelej hracej ploche Športového strediska Futbalového zväzu Srbska, a súper im bol aj tentoraz Železničar z Inđije, člen Sriemskej ligy. Zápas sa za prítomnosti asi sto zvedavých divákov v peknom slnečnom počasí skončil výhrou lepšie pripravenejších domácich futbalistov 2 : 0 (1 : 0). S výkonom domácich futbalistov vedenie mužstva a fanúšikovia môžu byť spokojní, Uspokojili tiež nováčikovia a niektorí mladí hráči z vlastnej liahne.

Jednota mala počas priebehu dosť zaujímavého zápasu citeľnú prevahu a viac šancí na zabezpečenie presvedčivejšej výhry. Ujala sa vedenia v 37. min., keď Đokić na pravej polovici ihriska prebral dlhú prihrávku, prerazil sa cez zhustenú obranu hostí a potom peknou strelou prekonal vybiehajúceho brankára hostí. Onedlho ďalší nováčik domácich Lazić po rohovom kope sa ocitol sám, no jeho prudká strela odletela ďaleko nad bránu.

Domáci si aj v pokračovaní udržiavali iniciatívu, lepšie útočili, pripravili si pripravili veľa gólových príležitostí. Jednu z nich využili v 74. min. Stefan Tošić, keď peknou

kľučkou zmýlil strážcu a jeho presná prizemná strela našla cestu do siete bezmocného brankára. Onedlho nato mladý náhradník Martin Valent mal šancu zvýšiť náskok, ale slabo zareagoval a obrana hostí stačila vyraziť loptu na rohový kop.

Odročený zápas s belehradským republikovým ligistom Lokomotivou, Jednota zohrá v nedeľu, o tri dni neskoršie si zmeria sily s prvoligovým Zemunom, 23. februára na programe bude pohárové stretnutie v rámci Sriemskeho zväzu s Radničkim z Novej Pazovy, a potom bude generálka s Hajdukom z Divošu.

JEDNOTA: Jovišić, Rosić, Delić, Ni-

boj o každú loptu, keďže domáci chceli za každú cenu vyrovnať. Prvú obrovskú šancu Leđanac nevyužil, ale v 89. min. technickým oblúčikom prekonal Dudáša pre, zdá sa, spravodlivých 3 : 3. To prinieslo úsmev na tvári trénera Budúcnosti Zlatka Hrubíka, ale aj vrásky na čele trénera Mladosti Vladimira Karakaša.

BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Đumić, Fábry, Kolár, Horvát, Popović, Molnár, Glišić, Čipkár, Tomić, Leđanac; striedali: Carić, Katiak, Jakuš, Zahorec MLADOSŤ: Dudáš, Ivetić, Šproch, Panić, Kajtez, Leškov, Ožvát, Zagorčić, Grlica, Vukanović, Beronja; hrali aj: Severíni, Valentík, Đoković, Stoisavljević, Đokić, Čiep, Zbućnović

kolčić, Gavrilović, Živanović, Panjak, Milovančević, Đokić, Krivokuća, Lazić; striedali: Andrej Brtka, Valent, Tošić, Grubor, Ivić, Sudžum, Subotić V ďalšom kole volejbalovej Superligy Srbska staropazovské volejbalistky vo vzrušujúcom zápase len horko-ťažko vyhrali nad skúseným celok Jedinstva z Ubu výsledkom 3 : 2 a tak sa znovu dostali na druhú pozíciu v tabuľke. Je zaujímavé, že po vedení domácich 2 : 0, vytrvalé hostky získali ďalšie dva sety presvedčivo 25 : 18 a 25 : 14, ale v tajbrejku sa domácim hráčkam podarilo osláviť tesný výsledok 15 : 13.

Volejbalisti Jednoty podľa očakávania prehrali 0 : 3 v súboji s oveľa lepším mužstvom Niša a tak sa zakotvili na poslednom mieste so slabými výhľadmi zachrániť sa v superligovej súťaži. Šanca na záchranu bude iba baráž, ale aj to je teraz príliš ďaleko.

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

DRUHÝ ZÁPAS V KYSÁČI

SOMBOR – KULPÍN 0 : 3

TATRA – FRUŠKOGORAC 2 : 2 (2 : 1)

Očakávané víťazstvo Opäť remíza Katarína Gažová

V

sobotu 8. februára volejbalisti Kulpína hosťovali v Sombore,kde porazili domácich. Somborčania majú dobré mužstvo, nedávno posilnené návratom troch starších hráčov, ale VK Kulpín hral lepšie od hostiteľov. Víťazi dominovali vo všetkých elementoch hry. Tréner Boris Relota poskytol šancu všetkým hráčom, takže každý z nich dal prínos k víťazstvu.

Somborské obecenstvo fandilo domácim občas aj agresívne možno i preto, lebo sa VK Sombor snaží obstáť v lige.

Výsledky na sety: 21 : 25, 20 :25 ,26 : 28.

VK KULPÍN: Relota, Zima, Rade a Nemanja Petrovićovci, Barišić, Prodanović, Popadić, Gajičić, Grubešić, Babić, Ćirić, Radanović, Bojkov VK Kulpín bude teraz hrať doma s VK Vojvodinou II.

FK HAJDUŠICA V ÚSTRETY NOVEJ SEZÓNE

Vydarený štart Vladimír Hudec

S

prípravami na jarnú časť majstrovstiev začalo aj mužstvo Hajdušice, ktoré na jar očakáva húževnatý boj o záchranu v Prvej juhobanátskej lige. Ve• ŠPORT •

denie klubu tejto zimy doviedlo niekoľko posíl. Najväčšou je asi Svetislav Neškovića z FK Stepojevac (Srbská liga – skupina Belehrad). Okrem neho z FK Mladost V. Greda prestúpil niekdajší hráč Hajdušice Jovan Đaković, a z FK Sloga Margita Damir

Pavel Pálik atranci zohrali druhý prípravný zápas a znova remizovali, tentoraz s mužstvom Fruškogorac zo Sriemskej Kamenice. Kysáčania zahrali omnoho lepšie a pri lepšej streleckej pohotovosti mohli aj vyhrať. Tréner Tatry Saša Milanović môže byť spokojný s výkonom svojich zverencov.

V 21. min. Pecić otvoril skóre – 0 : 1, vyrov-

nal Plavšić v 25. min. – 1 : 1. V 30. min. hráč hostí trafil do vlastnej brány – 2 : 1 a v 79. min. hráč Drača stanovil konečný výsledok – 2 : 2.

TATRA: Munjas, Berić, Budík, Stričević, Batinić, Jašović, Stamenković, Zorić, Medić, Plavšić, Radić; hrali aj: Sekicki, Trišić, Bobot, Rodić, Tošić, Kedža, Ožvát, Tripić V budúcu nedeľu Tatra zohrá ďalší priateľský zápas pravdepodobne v Žablji s mužstvom ŽSK.

Kovačević. Na druhej strane klub opustil iba záložník Goran Stojkovski, ktorý pre nedorozumenie s trénerom v jeseň zohral iba niekoľko zápasov. Hrozil aj odchod Aleksandra Ružića do FK Vršac, ale sa tento prechod neuskutočnil.

Tréner Milorad Mršić zoskupil hráčov 30. januára. Prvé tréningy boli iba kondičné.

Prvú skúšku mužstvo malo v sobotu 8. februára, keď si v Potpornji sily zmeralo s rovnomenným mužstvom. Aj keď bez

niekoľkých hráčov hostia zaslúžene vyhrali výsledkom 3 : 4. Góly za Hajdušicu dali Z. Lipták, N. Ružić, A. Ružić a mladučký Mlađan Mamojka, ktorý klope na dvere prvého mužstva.

HAJDUŠICA: Ćulum, Pavlovic, Drakulić, Z. Lipták, Mršić, Petrović, A. Lipták, Kovačević, A. Ružić, Spremo, N. Ružić; hral aj Mamojka V nedeľu Hajdušica uvíta mužstvo AŠK z Aradáča

T

7 /4894/ 15. 2. 2020

39

Šport NA NÁVŠTEVE U PONIGEROVCOV V PETROVCI

Báči Samo, prihraj domov!

P

Juraj Pucovský

red polstoročím, keď to bolo zriedkavosťou v porovnaní s dneškom, maturant ZŠ Jána Čajaka Samuel Poniger sa vybral do Bratislavy. Mladučký chlapec sa ako štipendista petrovskej tlačiarne zapísal na päťročnú Strednú polygrafickú školu, ktorú úspešne skončil. Nevracal sa domov, iba cez prázdniny. Keďže šport, telesná zdatnosť a zdravý pohyb boli vždy jeho koníčkom, možno povedať aj životnou filozofiou, rozhodol sa pre ďalšie štúdium. Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave absolvoval v roku 1978.

Svoje sklony k športu Samuel začal uplatňovať v dorasteneckom mužstve bratislavského Slovana, s ktorým bol po triumfe v Žiline majstrom Slovenska. Tričko belasích si obliekal do 23 rokov a keďže sa mu nepodarilo prebojovať do áčka, kde bola veľká konkurencia, prvým brankárom bol chýrečný Alexander Vencel, prestúpil do treťoligového ŠK Jur (dnes Svätý Jur) pri Bratislave.

Mal pokračovať v bratislavskom Interi, ale jeho cesta sa uberala iným smerom.

Už počas štúdií sa Samuel Poniger

Brankár FK Mladosť Poniger pri petrovskom rybníku (1981)

40

www.hl.rs

oženil. Životnú družku si našiel, a kde by inde, ak nie na športovisku.

Manželka Alenka bola hádzanárka prvoligového družstva Štart, hrala pivotku, ale predtým v základnej škole sa zaoberala gymnastikou. Čoskoro sa rodine Ponigerovej, v roku 1975, narodil syn Igorko.

Na rozdiel od ostatných chlapcov na našich dedinách, vy ste svoju futbalovú kariéru začali v slovenskom veľkoklube. Čo bolo, keď ste sa vrátili domov? „V Slovane som strávil šesť krásnych rokov. Zoznámil som sa tam s mnohými hviezdami slovenského futbalu, Petrovčanom Jánom Podhradským, Jánom Popluhárom, Karola Joklom, vtedy už trénerom Antonom Malatinským... Po návrate zo Slovenska ocitol som sa v druholigovom RFK Nový, ktorý trénoval Ferenz Arok. Živan Ljukovčan odišiel do C. zvezdy, na Detelinare zostali Vojislav Marković, neskoršie brankár Partizana, Menhart Verebes a prišiel som aj ja. Na začiatku príprav zlomil som si pravú dlaň, zotavovanie trvalo dlho, ale na jarné prípravy, ktoré sme absolvovali v Ohride, som bol pripravený. Pamätám sa, že sme z Nového Sadu, kde bolo 30 cm snehu, odcestovali do Macedónska na teplotu 18 stupňov Celzia. Už na prvom zápase lopta letela do brány, ja som ruku zo strachu odtiahol a bol to gól. Vtedy som sa rozhodol, že idem na vojenčinu, splniť si občiansku povinnosť.“ Kde ste boli vojak a ako vám ubehli dni na vojenčine? „Narukoval som do pechoty v Maribore. Keď sa ma spýtali koľko tried som skončil, odpovedal som, že sedemnásť! Dôstojníci nechceli veriť, ale každý ma chcel mať vo svojej jednotke. Hneď ma zvolili za trénera vojenského tímu vo viacboji. Na majstrovstvách vojenských oblastí som aj sám súťažil v behu s prekážkami vo vojenských čižmách a vtedy vyrovnal rekord Slovinska.

Počas zimných vojenských hier som tiež bol trénerom, ale i pretekárom v biatlone. Viedol som vojenský klub, kde bolo veľa kníh, takže som mnoho čítal.“ Čo bolo, keď ste sa vrátili z vojenčiny? „Prvýkrát som sa zamestnal v odbore, keď som vystriedal kolegu

Informačno-politický týždenník

v škole v susednej Rumenke ako učiteľ telesnej výchovy. Zastal som si aj do brány Mladosti, ktorú vtedy trénoval profesor Štefan Častven a predseda bol Michal Báďonský, náhradníkom mi bol Ondrej Tordaji.

Ináč prvý zápas za Mladosť som hral v Pivnici ako šestnásťročný

Neboli ste futbalovo aktívny len v Mladosti... „Prilákala ma ponuka kysáčskej Tatry, aby som v jej radoch pôsobil ako hrajúci tréner. Pekne ma tam prijali, trénoval som a bol brankárom v tíme, v ktorom boli bratia Čorbovci, Ožvátovci, Klincov, Titov...

Promócia profesora telovýchovy Samuela Ponigera na Univerzite Komenského v roku 1978

náhradník Jána Valentíka. Na poste stredného obrancu hral Samuel Baláž-Čierny, dvadsať rokov starší odo mňa! Pamätám, sa, že som mu

Na tých šesť krásnych rokov nikdy nezabudnem, lebo som s Kysáčanmi, neviem už do ktorej súťaže, aj postúpil. Potom ma do pivnickej

Tréner petrovských cyklistov Samuel Poniger (hore prvý zľava) na 5. Medzinárodných cyklistických pretekoch SNS 1998

v jednej chvíli zakríkol: Báči Samo, prihraj domov! Poslednýkrát v bráne v seniorov som stál ako 42-ročný. S veteránmi Mladosti, ktorí hrali ligu a ja som jednu sezónu hral ako útočník a bol najlepším strelcom, rozlúčil som sa v 60. roku života, a to v priateľskom zápase na Slovensku, v Dolnom Kubíne.“

Slávie zavolal chýrečný brankár Michal Kľúčik-Mino za trénera a so mnou prišiel aj brankár Samuel Baláž z Petrovca. Strávil som tam iba polosezónu, znova som sa vrátil do Kysáča, kratšiu dobu som bol i trénerom hložianskej Budúcnosti, viackrát Mladosti a ponuku Kulpína som neprijal.“ • ŠPORT •

Takto Samuel chránil sieť kysáčskej Tatry (1989)

Práca v odbore sa vám nijako nenaskytovala, ale ste sa stali riaditeľom Športovo-rekreačného strediska Vrbara? „Koncom osemdesiatych rokov ma na ten post vymenovalo Miestne spoločenstvo Petrovec. Vrbaru sme počas môjho päťročného pôsobenia zrenovovali, znovu sa stala príťažlivým miestom, symbolom Petrovčanov. Mohlo sa tam v peknom prostredí športovať, tráviť voľný čas, zabávať sa, a pritom som v starom bazéne za tribúnou, ktorý je zahrabaný viedol školu plávania.

Pri prvých obnovených SNS sme práve vo Vrbare prichystali 1 000 obedov pre hostí.“ V roku 1989 usporiadali prvý Petrovský maratón, na ktorom bežali traja Ponigerovci... „Najväčší úspech dosiahla man-

milosrdný, bolestný... Práve tak znenazdajky najväčší smútok, aký niekto môže zažiť, zaľahol na Ponigerovcov. „Na Pavla roku 1992 v dopravnej nehode zostali sme bez syna Igora.

Nemal ešte ani sedemnásť rokov, bol dobrým, nádejným brankárom FK Mladosť, ktorý by pravdepodobne pretromfol otca! Všetkých nás to veľmi, veľmi zarmútilo. Nielen mňa, ale i manželku Alenu a dcérku Natašku. Nemohol som ani pracovať, dal som výpoveď vo Vrbare, niekoľko rokov som bol len doma, nechodil som ani na futbal.“ Ako ste sa dostali z tej tragédie? „Keď dcéra Nataša dovŕšila šesť rokov, rozhodol som sa s ňou pracovať na športovom poli, aby sme aspoň tak nahradili nešťastného syna.

Hádzanú som jej neodporúčal, lebo

Mužstvo Mladosti, člen Novosadskej oblastnej ligy v sezóne 1980/81

želka Alena, ktorá zvíťazila v behu na 16 kilometrov, syn Igor na 8 km bol šiesty a ja som po prebehnutých 25 km skončil na štvrtom mieste.

Manželka za víťazstvo dostala tepláky a ako najpočetnejšiu športovú rodinu odmenili nás tortou. Život neraz vie byť krutý, ne• ŠPORT •

je to príliš drsný šport pre dievčatá, pre volejbal som si myslel, že nemá dostatočnú výšku, tak potom zostal len tenis. Trénovali sme každodenne na otvorených ihriskách, aj v hale na veľtrhu, na kurtoch v Dunajskom parku Nataša hrala s omnoho staršími od seba, Tatjanou Ječmenicovou

a Ľudmilou Pavlovovou. Neskoršie sa naša Nataša dostala do rúk Biljany Veselinovićovej, trénerky viacero známych vrcholových tenistiek.

V tenisovom kempe dcéra bola na izbe s Jelenou Dokićovou, neskoršie svetovou štvorkou. Nataša sa ako desaťročná v Srbsku dostala na prvé miesto v rankingu. V Subotici ako prvá nositeľka prehrala s vtedy štvrtou nasadenou Jelenou Jankovićovou, neskoršie svetovou jednotkou. Ja ako rodič a tréner som to veľmi ťažko prežíval, ona ani nebola veľmi rozčarovaná, ale keď videla ako mi to ťažko padlo, spoločne sme sa dohovorili, že s tenisom skončíme!“ Konečne, v 42. roku života ste sa zamestnali ako profesor telesnej výchovy v ZŠ Jána Čajaka a

nej výchove? „V živote som trénoval stovky športovcov v rôznych športoch a telesnú výchovu učil zo dvetisíc žiakov. Všeobecne je známe, že dnešné deti sú menej telesne aktívne. Dnes, ako aj kedysi jednotlivci sú väčšmi angažovaní a iných menej zaujíma telovýchova. Vždy a v každej triede boli problematické deti, ale na rozdiel od minulosti, teraz je vari viacej problematických rodičov.“ Od vlani ste penzistom. Ako vyzeral posledný deň v robote? „Veľmi dojímavo. Robil som prácu, ktorú som mal veľmi radi, ktorá mi dávala zmysel života a zároveň mi bola koníčkom. Rozlúčil som sa s kolektívom, kolegovia ma pekne vyprevadili potleskom, podaktoré kolegyne aj slzami. A potom tie deti.

Manželia Alena a Samuel Ponigerovci na Pavla 2020

normu ste si dopĺňali v Gymnáziu Jána Kollára. Aký to bol pocit? „Žiadosť pracovať v škole ako profesor telesnej výchovy sa mi príliš neskoro, ale predsa splnila. V škole som okrem riadnych hodín viedol aj futbalové, basketbalové a volejbalové sekcie. Najväčší úspech dosiahli volejbalistky, chlapci zasa boli lepší od mužstiev novosadských a belehradských škôl, ale nás v Zreňanine porazil Klek, ktorý viedli bratia Grbićovci. V tom čase som sa stal aj trénerom cyklistov novosadského CK Vojvodina, ktorý v Petrovci otvoril pobočku. Z tej generácie cyklistov vyrástol aj reprezentant Srbska Nebojša Jovanović, jediný Petrovčan, účastník Olympiády v Pekingu 2008. Boli dni, keď som spolu s cyklistami na bicykli prejazdil denne 60-70 km. Paralelne s prácou v škole som viedol aj tenisovú školu, počas zimných prázdnin organizoval kurzy lyžovania pre deti a dospelých v slovenských Tatrách.“ Rozlišujú sa voľakedajší a dnešní žiaci, a ich postoj k teles-

Mal som ešte dve hodiny so šiestakmi. Častoval som ich s čokoládkami, ako oni všetci vždy robili, keď mali narodeniny. Pán učiteľ zaspievame vám, spýtali sa. Tak zaspievali: Veľa šťastia... Pán učiteľ, môžeme vás objať? Poďte sem! Všetci sme sa objali. To je ten zážitok, krása života, hodnotnejšie ako hoci čo na svete a dôkaz, že si urobil niečo dobré pre seba a spoločnosť!“ Čo robíte ako penzista? „Ledva som čakal, aby som odišiel do dôchodku, aby som mal mnoho voľného času. Aj ho mám. V lete s manželkou Alenou chodíme do Maglića si zaplávať najmenej hodinku, v zime idem na lyžovanie.

Zostali sme my dvaja, dcéra Nataša žije v Nitre. Okrem toho počas leta sa s manželkou zaoberáme turistikou, prenajímame lôžka hosťom, najmä počas Slovenských národných slávností a sezóny kúpačky v Aquaparku. Takže, nikdy nám nie je nudno!“ Snímky: autor a z albumu Ponigerovcov

7 /4894/ 15. 2. 2020

41

Šport SLOVENSKÝ MŠK PÚCHOV OSLAVUJE STOROČNICU FUTBALU

že našu členskú zák ladňu tvorí okolo 300 hráčov a hráčok. Na osemnásťtisícové mesto Juraj Pucovský kroniku. Nakoľko náš MŠK Púje to pekné číslo.“ chov tohto roku oslavuje storočOd dávneho oho roku slovenský nicu, v milej príležitosti budeme roku 1920 viacMŠK Púchov očakáva pokračovať tak, že privítame krát ste menili to, čo sa udialo 30. priateľov zo Starej Pazovy.“ meno, boli ste novembra 2019 v StaAký je súčasný stav členmi Prvej slorej Pazove – oslavu vo vašom klube? venskej ligy, zísstoročnice futbalu „Keď by som mal kali ste Slovenský v okresnom meste v skratke všetko zhrpohár, na vašom Trenčianskeho núť, púchovský trávniku začínakraju. HosťoTréneri Púchovčanov: hlavný Vladimír Cifranič futbal v posledli kariéru mnohí a asistent Jozef Pagáč (zľava) vaním futbaných rokoch známi hráči... listov zo Slopomerne dosť „Pri zakladaní bol ŠK Púchov, V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ venska v Srieme, sa pokročil, vrátil sa najdlhšie, od r. 1968 do r. 1993 Únie futbalových klubov, ktorá kultúrna spolupráca tam, kam patrí. Vlani zastrešuje prvoligové a druhonadviazaná pred viac v lete dospelí postúpiligové kluby.“ ako 35 rokmi rozšírili do Druhej slovenskej Môžete porovnať slovenský la aj na športové pole. ligy, v ktorej hrajú veľmi a srbský futbal?

O prvom hosťovaní MŠK známe slovenské mužstvá: „Môj názor je, že sú slovenský Púchov u nás, o aktuálnom stave Košice, Banská Bystrica, Petržala srbský futbal výkonnostne veľv klube, plánoch do budúcna, ka, Bardejov, juniori Slovana, mi podobné. Kvalita je na oboch o prípravách na oslavu jubilea, Žiliny, Ružomberka... V podstate stranách, ale nepoznám do derozprávali sme sa s mladým ma- Púchov je po Šamoríne najmentailov infraštruktúru v Srbsku. nažérom Marekom Šimáčkom, šie mesto v súťaži a myslím si, že U nás sa to za posledné tri-štyri ktorý tiež prvýkrát bol v Srbsku. je toto pekná vizitka pre mesto, roky posunulo vpred. Myslím si, Pán Šimáček, aké sú vaše aj pre klub, že sa porovnávame že to v blízkej budúcnosti dodojmy z prvého hosťovania s takými mančaftmi. Naše ambístanú aj srbské kluby a krásnym v Starej Pazove? cie sú skromné. Prvoradým ciepríkladom je táto akadémia v „V prvom rade by som pove- ľom je záchrana a stabilizovanie Starej Pazove, ktorú vám my na dal, že si veľmi vážime pozvanie, mužstva v súťaži. V jeseni sme Slovensku môžeme iba závidieť.“ ktoré sme dostali od FK Jedno- v konkurencii 18 klubov obsadili Všimli sme si, že máte mladé ta, aby sme sa zúčastnili osláv desiate miesto s 21 bodov. Hoci mužstvo... storočnice pazovského futbalu. nemám ešte všetko vypočítané Marek Šimáček, manažér MŠK „Naša filozofia je pracovať Myslím si, že Slováci a Srbi majú môžem povedať, že naše domáce Púchov s mladými hráčmi, ktorí chcú veľa toho spoločného, takže zápasy sledovalo v priemere 600 futbalovo napredovať. My sme sme sa tu cítili ako doma. Bu- – 700 platiacich divákov. Čo sa bola TJ Gumárne 1. mája, potom malý regionálny klub a nemáme dem úprimný, lebo do detailov týka mládeže, okrem dorastenMatador, a od roku 2013 sme možnosti platiť drahých hráčov. nepoznám históriu pazovského cov všetky ostatné generácie – zasa MŠK Púchov, lebo je našim Spoliehame sa na tých z okolia, futbalu, ale už aj skutočnosť, že žiaci, prípravky hrajú najvyššiu hlavným akcionárom mesto. Slo- ktorí majú k MŠK Púchov blízky má 100 rokov, tak napísal krásnu súťaž Slovenska. To znamená, venský pohár sme vzťah. To je cesta, ktorou sa ubezískali roku 2003 ráme a, samozrejme, keď hráč v Topoľčanoch po prerastie Púchov, keď si jeho víťazstve nad brati- výkony povšimnú väčšie kluby, slavským Slovanom veľmi radi ich tam pošleme.“ Bude Slovensko hrať na Maj2 : 1 po predĺžení.

Mali sme známych strovstvách Európy 2020? „Nebol by som dobrý fanúšik, hráčov; Jozef Chovanec pochádza keby som tomu neveril! Presvedz dedinky Dolné čený som, že prvý zápas s Írskom Kočkovce, tu neďa- naši zvládnu a čo bude potom, leko Púchova, u nás uvidíme. Veľmi si prajem, aby sa začínal kariéru, ale Slovensko na ME dostalo.“ Tak na záver poprajme Slonajslávnejšie roky pôsobil v pražskej vákom a Srbom, aby sa na konDukle. Ivan Kozák tinentálny šampionát dostali, po Púchove hral za Púchovčanom a Pazovčanom, Košice, Banskú Bys- aby na jeseň okázalo a s radosťou tricu, bol reprezen- oslávili storočnicu MŠK Púchov. tantom Slovenska.

Prvá jedenástka MŠK Púchov na oslavách storočnice Jednoty v Starej Pazove

Sme tam, kam patríme

T

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

NAJLEPŠÍ ŠPORTOVCI ROKA 2019 V OBCI KOVAČICA

Všetci odmenení za rok 2019

Dosiahli vynikajúce úspechy portový zväz Obce Kovačica každoročne udeľuje uznania svojim športovcom, ktorí dosiahli mimoriadne výsledky v uplynulej sezóne. Slávnostné vyhlásenie najlepších sa tentoraz udialo v piatok 7. februára 2020 v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica. Prítomných uvítal predseda Športového zväzu Obce Kovačica Ján Cicka a prihovoril sa aj predseda ZO Kovačica Zlatko Šimák, ktorý gratuloval športovcom k dosiahnutým úspechom a vyjadril im vďaku, že dôstojne reprezentovali svoje prostredie.

Najprv predseda Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opovo Predrag Perović udelil medaily najmladším športovým nádejám, od ktorých možno v nasledujúcich rokoch očakávať vynikajúce výkony. Sú to viacerí pionieri, najmladší členovia FK Dolina Padina, FK Slávia Kovačica, FK Spartak Debeljača, FK Pobeda Samoš a FK Polet Idvor, Šachového klubu Kovačica, Hádzanárskeho klubu Crepaja, Stolnotenisového klubu Unirea, Džudo klubu Jednota, Karate klubu Kovačica a Karate klubu Dolina Padina. Medzi medailami odmenenými športovcami vzrastu do 14 rokov sú aj plavkyňa Dagmar Husáriková,

karatista Kristián Slivka, futbalisti Ján Michael Šimák, Robert Delić, Kristijan Barbu a Ivan Milosavljević, ako aj hádzanárky debeljačského Spartaku a mládežníci Hádzanárskeho klubu Crepaja.

Najväčšou športovou nádejou v kategórii do 14 rokov je stolná tenistka Jana Havelová, členka STK Slávia 96, bývalá republiková šampiónka v kategórii do 10 rokov, členka reprezentácie mladších dorasteniek Srbska a v súčasnosti prvá na rebríčku Stolnotenisového zväzu Srbska v kategórii dorasteniek.

Najlepšími kadetmi sú členovia Karate klubu Kovačica Ivan Horvát a Nađa Lakičinová, ako aj stolné tenistky z klubu Slávia 96 Kovačica, ktoré obsadili 1. miesto na skupinových majstrovstvách Vojvodiny. Uznania za najlepších juniorov získali futbalista Kristijan Đolai (Spartak Debeljača) a stolná tenistka Reka Bezegová (Unirea Uzdin). Najlepšími jednotlivcami v kategórii seniorov v roku za nami sú stolný tenista Filip Radović (Unirea Uzdin) a hádzanárka Šara Feketeová (Spartak Debeljača), pokým poháry za najlepšie výsledky v konkurencii seniorských tímov získali stolní tenisti a stolné tenistky z uzdinského STK Unirea.

Prítomní vyjadrili poctu vlani zosnulému Želimírovi Hriešikovi, dlhoročnému predsedovi Kolkárskeho klubu Slávia z Kovačice, ktorému posthumne udelili plaketu za významné zá-

sluhy za rozvoj kolkárstva v tomto prostredí.

Najlepším športovým pracovníkom sa stal Šandor Matanović, bývalý stolný tenista a dnes predseda STK Spartak Debeljača. Plakety za mimoriadne športové výsledky získali najlepšia stolná tenistka Srbska Izabela Lupulescuová (Unirea Uzdin) a tréner hádzanárok z Crepaje Branislav Milićev.

Poháre pre najlepších športovcov Obce Kovačica v roku 2019 získali Reka Bezegová a Filip Radović zo Stolnotenisového klubu Unirea Uzdin.

Pohár pre mládežníčky z kovačického STK Slávia 96

Šandor Matanović, športový pracovník roka

Najväčšia športová nádej: stolná tenistka Jana Havelová

Stevan Lenhart

Š

Najviac pohárov získali členovia STK Unirea Uzdin

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Báčskej Palanke Mgr. Vladimír Grňa, farár báčskopalanský

M

estečko Báčska Palanka sa rozprestiera na ľavom brehu Dunaja, na hranici s Chorvátskom. Je to obec s viacnárodnostným, väčšinou srbským obyvateľstvom. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2002 malo mesto 29 500 obyvateľov, z toho bolo 1 194 Slovákov. Prví Slováci evanjelici prišli do Báčskej Palanky v roku 1792 z horného Uhorska z Nitrianskej stolice. Samostatný cirkevný zbor vznikol v roku 1859. Dovtedy bol fíliou cirkevného zboru v Hložanoch.

Cirkevný zbor si najprv vybudoval školu, potom faru a v roku 1892 bol dokončený a posvätený kostol. Ide o jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou. Oltár je bez kazateľnice. Tá sa nachádza po ľavej strane oltára. V oltári je inštalovaný obraz neznámeho autora – Ježiš klope na dvere. Vrch oltára zdobia slová: Bože, zmiluj sa nad nami. Na strope lode kostola sa nachádza maľba Večere Pánovej. Kostol bol naposledy renovovaný v roku 2012.

Organ v kostole bol zakúpený v roku 1906.

Je to jednomanuálový organ skonštruovaný majstrom Matyasom Textorisom zo Zreňaninu v roku 1836. Organ je v pôvodnom stave, avšak dlhodobo nefunkčný. Farská budova bola vybudovaná v roku 1853. V minulosti prešla viacerými renováciami a doteraz slúži svojmu účelu. Je to jednopodlažná budova s bytom pre kňaza a so spoločnými zborovými miestnosťami.

Vo farskom areáli sa nachádza aj Slovenský dom. Jeho priestory sú dané na používanie Miestnemu odboru Matice slovenskej. K

majetku zboru patrí aj 17 katastrálnych jutár poľnohospodárskej pôdy. V čase svojho vzniku mal cirkevný zbor 664 členov, v roku 1992 to bolo 400 členov a dnes následkom asimilácie a vysťahovania sa veľkého počtu Slovákov, najmä mladých rodín do zahraničia,

je v cirkevnom zbore registrovaných 250 členov. I napriek ubúdaniu počtu cirkevníkov zbor je naďalej aktívny vo všetkých oblastiach cirkevného života.

Hlavné služby Božie sa konajú pravidelne, nešporné služby Božie v letnom období (júl, august) nie sú. Večierky sa konajú v ad-

ventnom a pôstnom období raz týždenne.

Tradíciou sa už stalo organizovanie služieb Božích v prírode na výletisku Bagremara, a to dvakrát do roka. Každoročne 1. novembra sa taktiež konajú služby na evanjelickom cintoríne, keď si spomíname na svojich zosnulých.

Konfirmácia v našom zbore je v 1. slávnosť svätodušnú. Pamiatku posvätenia chrámu Božieho si pripomíname v 15. nedeľu po Svätej Trojici.

V Sobotnej škole sa s deťmi pracuje od októbra do mája. Výročné slávnosti sú vždy obohatené detskými programami. Aj pokonfirmačná mládež sa stretáva pravidelne raz týždenne pri slove Božom, piesňach a pri plánovaní svojich aktivít. Každý rok sa zúčastňuje na celocirkevných stretnutiach mládeže našej cirkvi. Mládež vydáva časopis Ester, ktorý vychádza príležitostne.

V zbore pôsobí aj cirkevný spevokol, ktorý si v roku 2019 pripomenul 25. výročie založenia. Je to spevokol ženský, dvojhlasný, jeho členky vystupujú v rámci slávnostných služieb Božích a pri iných príležitostiach doma a v zahraničí. Členky Oltárneho krúžku žien majú stretnutia raz do mesiaca a raz týždenne sa stretávajú pri čítaní duchovnej literatúry a piesňach. Každoročne organizujú a nacvičujú program k Svetovému dňu modlitieb.

Cirkevný zbor má dobrú spoluprácu s ostatnými cirkvami, ako sú Rímskokatolícka a Srbská pravoslávna, a tiež s Miestnym odborom Matice slovenskej v Srbsku, ktorý pôsobí v rámci Slovenského domu. Nedávno bola nadviazaná družba s cirkevným zborom ECAV v Diakovciach, Slovenská republika.

Foto: zo zborového archívu