Hlas ľudu 8/2020 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 22. 2. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4895/

5. Klobásafest v Petrovci ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

22. 2. 2020 | 8 /4895/

Uzávierka čísla: 19. 2. 2020

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Lukáš Parízek zavítal do Nového Sadu a stretol sa tu s predsedníčkou NRSNM Libuškou Lakatošovou a predsedom Matice slovenskej v Srbsku Jánom Brtkom. Témou ich stretnutia bolo zhodnotenie stavu a aktuálneho diania v rámci slovenskej komunity v Srbsku a prezentovanie ich pohľadu na ďalšie možné kroky krajanov. A. Lačoková

V nedeľu 16. februára v dome kultúry v Selenči bol koncert slovenských ľudových piesní, na ktorom bolo verejnosti predstavené prvé hudobné cédečko mladej selenčskej speváčky Anny Berédiovej Od Dunaja hlbokyho. Cédečko obsahuje dvanásť ľudových piesní, upravil ich Ondrej Maglovský, ktorý hral na harmonike a viedol šesťčlenný ľudový orchester tak v príprave cédečka, ako aj na nedeľňajšom programe. J. Berédi-Ďuky

V nedeľu 16. februára malá dedinka Biele Blato do svojej náruče prijala takmer 15 000 hostí, čiže 15-krát viac než sama má obyvateľov. Dôvod bol siedmy Festival klobás a domácej pálenky Bieloblatská klobása. V rámci nej jedni súperili o najlepšiu klobásu, iní netrpezlivo čakali na výsledky degustácie pálenky a tí tretí, najpočetnejší, sa do Bieleho Blata prišli pobaviť, ochutnať klobásy a iné mäsové špeciality z domáckej výroby, prípadne si nimi doplniť domáce zásoby. V. Hudec

Miroslav Kyčiňa je jeden z našich najpoprednejších intelektuálov a „kvízomanov“, ktorý má za sebou až päťdesiat vystúpení v televíznych kvízoch a množstvo odmien za svoje všestranné vedomosti. M. Benka

Na financovanie svojich podnikateľských zámerov môžu vojvodinskí poľnohospodárski výrobcovia aj v tomto roku využiť výhodné úvery, ktoré môžu získať prostredníctvom Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodárstva. Novinkou je, že o úver môžu požiadať aj spracovatelia zeleniny, ovocia a hrozna na investície do výšky 20 000 eur. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Naše šiky-miky a (zlo)zvyky 1

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Pripravil: Miroslav Benka

aozaj sme na Dobro už zabudli? Najčastejšie sme si utvorili veľmi mylný obraz o našom každodennom okolí, v ktorom sa pohybujeme, v ktorom pracujeme, o kolegoch, o samotnom svete. Ako prekonať všeľudské bariéry? Skúsme viac hľadať, byť zvedaví, klásť si otázky o našom okolí, tiež o samom sebe. A treba jednoznačne lepšie spoznať kolegov – je v nás dobrý Človek. Dobrý neznamená aj múdry. O inteligenciu nejde, tú pravdepodobne máme. Inteligencia je vrodená, múdrosť sa však musí poriadne skúmať, brúsiť, pracovať na nej, na vzdelávaní, porozumení, tolerancii tiež. Tak poďme do toho. Treba vedieť a chcieť hovoriť. Bojíte sa o svoje ohrozenie zdravia, čo? Nechce sa mi veriť, že sa toľko trápite o zdravie svojich kolegov. Každý z nás musí na tom pracovať. Nie je to jednoduché, pokiaľ žijeme, chodíme do roboty, hýrime, čo nás po tom. Nie? Čo nám súčasná doba ponúka, žijeme v ustavičnom strese a nestaráme sa o svoju dušu – musíme pre svoje zdravie aj niečo uro-

biť. Samozrejme, skôr než pochytia ťažkosti. Keby ľudia zaobchádzali s vlastným telom tak ako napríklad so svojou peňaženkou, teda dôsledne dbali na to, čo im robí dobre a čo škodí zdraviu, nemali by toľko problémov. Pokiaľ si to číta niekto, kto si tyká s chorobou, ťažko sa dostane z toho. Vyzdravieť sa môže, len to musíme naozaj chcieť a tvrdo na tom pracovať. Naozaj, nielen naoko. Komu sa to malo dostať, tomu sa to dostalo, a komu to nedáva zmysel, nech v pokoji sedí pred ružovou televíznou obrazovkou, možno je tam príspevok o dákej obľúbenej „celebrite“, mexických seriáloch, v ktorých sa dozvie, kto komu, kedy, za akých okolností a z akých dôvodov nalapal susedku, manželku, sestru či mamku – veď čo nás po zdraví... Či? Dnešný uponáhľaný, zdynamizovaný, zadychčaný a krkolomný spôsob života nám nedáva mnoho času a tie pravé príležitosti na zamyslenie. O inteligenciu nejde, tú zaiste máme. Veď kto sa na ňu sťažoval? Inteligencia je vrodená, na múdrosti a vzdelanosti však musíme tvrdo pracovať. Tak vstávajme, poďme do toho. Nemôžeme dobre spolupracovať so zlými ľuďmi. Cena je to, čo platíme. Hodnota je to, čo získame! Pekný týždeň vám a nám, ľudia! A ďakujem, že ste!

Význam slova „šiky-miky” v Slovníku slovenského jazyka -šiky-miky cit. označuje rýchly, obratný pohyb, rýchle, obratné pohyby: Tento nehanebný uzlík prstov sa šiky-miky skĺzol za odstávajúci šos. (Jes-á) Hrá mi duša, šiky-miky. (Jes.); pren. spodst. všelijaké veci, všeličo: [Panie] skúmajú a rozťahujú paletoty, mentieky, tuniky a bohzná ešte aké šiky-miky. (Lask.)

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Čím viac čítaš, tým viac si uvedomuješ, že takmer nič nevieš

ĽUDIA A UDALOSTI

17 Záujem o cukrovú repu stúpa

KULTÚRA

28 Spievam tak, ako to v tej chvíli cítim

ŠPORT

43 Stolný tenis v dielni

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Nové úvery pre vojvodinských poľnohospodárov

Na titulnej strane: V sobotu 15. februára sa v Báčskom Petrovci na medzinárodnom podujatí sústredili výrobcovia čerstvých klobás, aby si zmerali zručnosti. Tohto roku zvíťazil tím Klubu poľnohospodárov z Petrovca. Foto: Jaroslav Čiep

8 /4895/ 22. 2. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Mníchovská konferencia a minerál budúcnosti Pripravil: Stevan Lenhart

ohtoročná Mníchovská bezpečnostná konferencia prebiehala od 14. do 16. februára a dominovali na nej témy budúcnosti Európskej únie. Azda najviac pozornosti v regióne západného Balkánu vzbudila vyhláška francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý povedal, že podporí otvorenie prístupových rokovaní EÚ s Albánskom a so Severným Macedónskom v prípade, že marcová správa Európskej komisie o týchto dvoch krajinách bude pozitívna. Pripomeňme, Macron sa vlani v októbri vyjadril proti rokovaniam s Albánskom a so Severným Macedónskom o prístupe k EÚ, takže jeho nedávna vyhláška sa chápe ako významná novinka. V Mníchove bol usporiadaný aj okrúhly stôl na tému západného Balkánu a pri tejto príležitosti sa po prvýkrát stretli

srbský prezident Aleksandar Vučić a kosovský premiér Albin Kurti. Po ukončení okrúhleho stola vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell vyhlásil, že dialóg medzi Belehradom a Prištinou predstavuje jedinú cestu k riešeniu kosovského problému a tento dialóg by musel pokračovať čím skôr. Albin Kurti poznamenal, že by bolo dobre, aby sa konečne dosiahla dohoda medzi Kosovom a Srbskom, ale zdôraznil, že rýchlosť dosahovania tej dohody by nemala byť významnejšia od samého jej obsahu. Kosovský premiér v rozhovore pre Deutche Welle v Mníchove vyjadril mienku, že pokračovanie dialógu treba dobre pripraviť a viesť ho konštruktívne s cieľom uskutočniť férovú dohodu, pričom je vraj potrebné rozprávať sa aj s Bruselom, Berlínom, Parížom a Washingtonom. Zopakoval tiež, že kosovská vláda stiahne colné poplatky za dovoz tovaru zo Srbska, ale zároveň bude uvedená plná reciprocita vo vzťahoch medzi Prištinou a Belehradom. Kurti vyjadril

stanovisko, že Kosovo by sa malo čím viac integrovať a zjednotiť s Albánskom, čiže mali by spolupracovať vo všetkých oblastiach. * V poslednom období sa čoraz viac hovorí o nálezisku jadaritu v Srbsku a o začiatku ťažby tohto minerálu v nasledujúcich rokoch. Ide o minerál, ktorý bol objavený koncom roku 2004 v okolí Loznice a pomenovaný je podľa tamojšej rieky Jadar. Obsahuje prvky lítium a bór, používajúce sa v automobilovom priemysle, pri konštrukcii leteckých súčiastok a výrobe informačných technológií, takže sa považuje za minerál budúcnosti. Výskumy nálezísk jadaritu v Srbsku koná pobočka anglo-austrálskej ťažobnej korporácie Rio Tinto, ktorá v období nasledujúcich 18 mesiacov uskutoční geotechnické a seizmické práce, ako aj laboratórne výskumy nájdeného minerálu. Podľa správy, ktorú nedávno uverejnil RTS, korporácia Rio Tinto do realizácie tohto projektu doteraz investovala viac ako 200 miliónov

dolárov a vykonala zhruba 2 000 testov s cieľom vývinu inovačnej technológie pre spracovanie jadaritu. Ich prioritou je dosahovanie dlhoročného riešenia pre vývin nového, moderného a bezpečného banícko-priemyselného komplexu. Vo vláde Srbska vraj očakávajú, že im zahraničí investori do konca júna odovzdajú elaborát o náleziskách jadaritu a začiatkom nasledujúceho roka pravdepodobne budú pýtať aj povolenie na výstavbu bane. Minister baníctva a energetiky Srbska Aleksandar Antić vyhlásil, že výstavba bane by mala byť zakončená koncom roka 2024 alebo začiatkom roka 2025 a vtedy by sa mohlo začať aj s ťažením jadaritu. Výstavba tejto bane vraj stojí vyše miliardy dolárov a podľa Antićových slov exploatácia tohto náleziska pozmení celkový obraz Srbska. Podľa predbežných odhadov nálezisko jadaritu v okolí Loznice by mohlo uspokojovať 10 percent svetového dopytu po lítiu a očakáva sa, že sa v tomto meste do budúcna otvorí aj továreň na lítiové batérie.

4. ZASADNUTIE VÝBORU PRE ÚRADNÉ POUŽÍVANIE JAZYKA A PÍSMA NRSNM

Ciele v prospech práv Slovákov Miroslav Pap

priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa v stredu 12. februára konalo prvé tohtoročné a zároveň 4. zasadnutie Výboru pre úradné používanie jazyka a písma. Na ňom sa zúčastnilo šesť členov, spolu s predsedom výboru Vladimírom Francistym, ktorý zasadnutie otvoril a viedol. Na 4. zasadnutí sa zúčastnila aj predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošokvá. Plán rokovania pozostával zo 7 bodov. Prvé štyri body (schválenie zápisnice, schválenie programu rokovania, návrh výročnej správy VÚ-

www.hl.rs

PJP za rok 2019 a návrh orientačného plánu činnosti a finančného plánu VÚPJP na rok 2020) prítomní členovia výboru schválili jednohlasne. Výbor aj tohto roku umožňuje organizáciám a spolkom uchádzať sa o početné výzvy. Celková suma dotácií

Informačno-politický týždenník

tohto roku je určená na 2.000.000 dinárov. Po schválení finančného plánu NRSNM budú Výboru pre úradné používanie jazyka a písma určené prostriedky. O aktuálnych výzvach budú záujemcovia informovaní aj prostredníctvom novín Hlas

ľudu, ako aj na iných dostupných internetových webových stránkach. Medzi primárne plány výboru patrí aj podpora Ústredného archívu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, ktorý sa nachádza v Starej Pazove, ďalej je to podpora Stretnutia slovenskej študujúcej mládeže, ktoré prebieha v rámci Slovenských národných slávností v Báčskej Palanke. Výbor aj tohto roku finančne podporí digitalizáciu cirkevných archívnych dokumentov, ktorá trvá už niekoľko rokov. Koordinátorom tohto projektu je farár Jaroslav Javorník. Medzi novinky tohto roku patrí aj finančná podpora všetkých prvákov stredných škôl, ktorí sa rozhodli pokračovať vo vzdelávaní v slovenskom jazyku. Každý výbor NRSNM určí časť finančných prostriedkov na jedno• TÝŽDEŇ •

razové štipendiá, ktoré do určitej miery budú predstavovať motiváciu prvákom a finančné uľahčenie pre rodičov. Podporení budú žiaci petrovského a kovačického gymnázia, ako aj stredná zdravotnícka škola v Novom Sade. V podpore prvákov stredných škôl NRSNM bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch a členovia výboru očakávajú pozitívne ohlasy na túto novinu.

Výbor pre úradné používanie jazyka a písma v minulom roku publikoval Právnický terminologický slovník. V aktuálnom roku je naplánované vydanie slovníka, ktorého náplň bude školská terminológia. Medzi hlavné rokovacie body patrilo aj riešenie aktuálnej situácie, keď ide o problematické vydávanie dvojjazyčných matričných dokladov. Problém nastal, keď sa v jednotlivých

prostrediach mohli vydať dvojjazyčné dokumenty, no v niektorých nie. Po dohode s Centrálnym registrom je aktuálne umožnené vydávanie dvojjazyčných dokladov vo všetkých obciach. Podľa tvrdení predsedníčky NRSNM zatiaľ jedinou obcou, ktorá nemôže vydávať dvojjazyčné dokumenty, je Šíd, no v dohľadnom čase bude aj tento problém vyriešený. Vydobytie si práv, pokiaľ ide o

publikovanie dvojjazyčných dokladov, je predsa pozitívny stimul pre vojvodinských Slovákov. Z druhej strany, hoci sú dokumenty dvojjazyčné, vojvodinskí Slováci ich na Slovensku nemajú možnosť používať z dôvodu neakceptovania úradov. Každý dokument musí byť úradne preložený zo srbčiny do slovenčiny na Slovensku.

NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Štátny tajomník Slovenskej republiky Lukáš Parízek navštívil Nový Sad Andrea Lačoková

a ktoré momentálne majú problémy s priestorom. Sú to NVU Hlas ľudu a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Priali by sme si, aby sme finančné prostriedky, ktoré Srbsko

významné pre nás Slovákov v Srbsku, ktoré bude slúžiť najmä budúcim generáciám, mladej inteligencii, s ktorou my, samozrejme, počítame. Nová budova by mala vyrásť na po-

tátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Lukáš Parízek od 7. do 9. februára pobudol v našom štáte. Stretol sa tu s predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuškou Lakatošovou a predsedom Matice slovenskej v Srbsku Jánom Brtkom. Hlavnou témou ich stretnutia bolo zhodnotenie stavu a aktuálneho diania v rámci slovenskej komunity v Srbsku a prezentovanie ich pohľadu na ďalšie možné kroky krajanov, ako aj Slovenska pri zachovávaní a rozvoji slovenského života v tejto krajine. Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová sa v rozhovore zmienila takto: „Skôr než som bola členkou NRSNM, idea o výstavbe žiackeho domova pre slovenských študentov v Novom Sade, ktorí zostávajú študovať u nás v Srbsku, ma oslovila. Žiaľ, táto idea sa dodnes nezrealizovala. Z postu predsedníčky NRSNM sa budem zasadzovať za skoré riešenie či výstavbu tohto objektu, tým skôr, že sa chystá vrátiť dlh zo strany srbského štátu Slovenskej republike v hodnote 6 miliónov eur. Keď som sa dozvedela, že sa dohoda bude podpisovať a bude odsúhlasená v parlamente, priala som si, aby sa tá dlhoročná idea aj zrealizovala, aby teda zažilo spoločenské centrum Slovákov v Srbsku, v ktorej by sa nachádzali všetky inštitúcie dôležité pre nás Slovákov • TÝŽDEŇ •

Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Libuška Lakatošová

Obchôdzka pozemku, na ktorom by malo stáť nové spoločenské centrum Slovákov v Srbsku

vráti Slovensku, teda aspoň polovicu z tých prostriedkov využili na jedno kapitálne dielo – stredisko,

zemku dnešného Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika. Podpísali sme aj doklady o dohode

s cirkvou, keďže práve cirkev vlastní tento majetok, s MOMS v Srbsku a Biskupským úradom, tiež so SKC P. J. Šafárika. Tým by sme vlastne zastrešili naše významné národnostné inštitúcie: NRSNM, NVU Hlas ľudu, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, pričom by tu bol aj žiacky domov. Lukáš Parízek, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktorý je aj predsedom rady vlády, navštívil Nový Sad s cieľom obzrieť si pozemok, na ktorom má vzniknúť kapitálne dielo Slovákov v Srbsku. Všetko, čo na to potrebujeme, s orientačnou cenou, ktorú nám poskytla projektová agentúra, je 3 milióny 600 eur. Ďalší krok, na ktorom pracujeme, je vizualizácia projektu, čiže 3D projekcia budovy, ktorú odprezentujeme na rade vlády na Slovensku.“ Túto ideu podporil aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý v roku 2019 dvakrát navštívil Srbsko. P. Pellegrini sa zároveň poďakoval za úsilie, ktoré Národnostná rada vynakladá, keď ide o rozvoj slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Ubezpečil tiež, že záujem vlády Slovenskej republiky je urýchliť proces výstavby strediska vojvodinských Slovákov. Aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí už pracujú na prípravách výstavby kapitálneho diela. Finančnou podporou prispeje aj premiér Vojvodiny. Na záver predsedníčka NRSNM dodala: „Som šťastná, že slovenský štát na nás nezabúda a podporuje všetky naše aktivity či rôzne iné podujatia, sme im za to veľmi vďační. “ Foto: z archívu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny

8 /4895/ 22. 2. 2020

Týždeň SLOVO MÁ: MIROSLAV KYČIŇA, PRÁVNIK, ÚČASTNÍK A VÍŤAZ TELEVÍZNYCH KVÍZOV

Čím viac čítaš, tým viac si uvedomuješ, že takmer nič nevieš Miroslav Benka

iroslav Kyčiňa (1955) je jedným z našich najznámejších televíznych tvárí a úspešných účastníkov v televíznych kvízoch. Ukončil Právnickú fakultu v Belehrade a pôsobil ako právnik. Zaoberal sa športom, atletikou v rýchlej chôdzi a skokom do výšky. Avšak v poslednom čase sa zaoberá najrôznejšími prácami: ovocinárstvom v jeho veľkolepom ovocnom sade, záhradníctvom, varením, vypekaním domácich koláčov, prípravou figových džemov, lekvárov, marmelád, prípravou domácich exotických bylinkových štiav... Je to rozumný, odmeraný a taktný človek, ktorý má, povedal by som, až posvätný vzťah k ľuďom, prírode, hudbe, vede a k životu vôbec. Vážený pán Kyčiňa, kedy vám po prvýkrát prišla na um myšlienka, v zmysle: „Hádam by som sa mohol pokúsiť zúčastniť v televíznom kvíze?“ „Bolo to dávno, mal som 18 rokov. Len čo som skončil gymnázium a zapísal som sa na Právnickú fakultu v Belehrade, napísal som list do televízie – RTV Záhreb so žiadosťou, aby som sa zúčastnil v hudobnom kvíze DO-RE-MI, keď ma hádam o mesiac pozvali na skúšobné testy. Sadol som si do vlaku a po prvýkrát odcestoval do Záhrebu na testovanie. Neskoršie som sa dozvedel, že sa tam vystriedalo počas dní víkendu viac ako 4 000 ľudí z celej bývalej Juhoslávie (smeje sa). Po spočítaní testovacích bodov som bol štvrtý v poradí (smeje sa). Predstavte si, 18-ročný chlapec? Spomínam si, o určitý čas, bol december, prišiel som na televízne natáčanie, nebol to priamy prenos, takže som si tú nahrávku mohol neskoršie pozrieť

www.hl.rs

doma. Ale čo sa stalo? Vymenili redaktora a ten kvíz bol inak koncipovaný, tie otázky z poznávania hudby boli primerané staršiemu veku populácie, bol, povedal by

skúsiť hrať sa. A odvtedy som sa nezastavil.“ A vtedy ste začali opäť od začiatku...? „Áno, už som mal vedomosti,

Miroslav Kyčiňa v kvíze RTS1 Slagalica

som, iný žáner hudby, a ja som tam nepochodil najlepšie. Tí, čo

sebaistotu aj značnú životnú skúsenosť a túžbu hrať sa.“

boli na testovaní najlepší, vypadli, a tí slabší postúpili. Rozčaroval som sa a odvtedy som v televízii nesúťažil až do roku 2000, keď som sa rozhodol, že opäť pôjdem

Spomínate si, v koľkých televíznych kvízoch ste sa zúčastnili? „Mal som viac ako 50 výstupov.“ V televíznych kvízoch?

Informačno-politický týždenník

„Áno. Tie rozhlasové, na ktorých som mal ešte viac úspechov, ani nepočítam. Spomínam si, zúčastnil som sa v kvíze, zvíťazil som a opäť som v lete šiel k moru. Vtedy som takmer každé leto trávil oddych pri mori, v Makarskej alebo Baškej vode.“ Spomeňme si ešte na tie vaše televízne výstupy. „Spomínam si na kvíz TV Slagalica, v ktorej som bol už 3-krát, potom Potera, tiež trikrát, Totalni obrt, je to v televízii, ktorú mi ani nepozeráme. Bol som aj v kvíze Najslabija karika, Naslovna strana v Happy televízii. Bolo ich veľa, už si na všetky nemôžem ani spomenúť. Ľúto mi je, že som sa nezúčastnil v jednom kvíze, ktorý, chcem veriť, že by mi najviac zodpovedal, a to je kvíz Put oko sveta. Bežalo to asi v Televízii B92 v Belehrade, žiaľ, neskoro som si ho všimol, keď sa počet vysielaní už takmer končil. Ľúto mi je, že som sa nezúčastnil aj v kvíze Sam protiv svih. Bol som ešte v jednom veľkom kvíze – Visoki napon. Zo dvakrát som sa v ňom zúčastňoval a bol mojím najobľúbenejším kvízom. Nemal tú zbytočnú tenziu, ponechával účastníkom čas na rozmýšľanie. Tu som aj finančne najlepšie prešiel, tu boli hádam aj najväčšie odmeny. Za víťazstvo v jednom cykle tohto kvízu kúpil som si auto. Žiaľ, teraz už nie sú také hodnotné odmeny. Ale rád chodievam vystupovať, lebo sa tam stretávam už s priateľmi, s ktorými sme účinkovali v početných kvízoch. Kamarátime sa aj súkromne. Sú to ľudia z celej krajiny a všade som doma. Moju poslednú účasť ste mali príležitosť pozrieť si v televíznej hre TV Slagalica RTS 1, keď som sa dostal do polofinále, ktoré bolo práve odvysielané tento týždeň, v utorok a stredu.“ Čo je nevyhnutné na to, aby sa človek pravidelne zúčastňoval a víťazil v kvízoch? „Povedal by som: zvedavosť, • TÝŽDEŇ •

všestranná informovanosť, in- máme masters z oblasti kultúry. je, ako napríklad v TV Slagalici, teligencia, rýchlosť mysle, sebaZvedavosť, informovanosť, rýchlosť stláčania gombíčkov pri vedomosť, koncentrácia, zmysel kombinatorika, logika, dôsled- ohlásení odpovedí. Tu sú mladší pre kombinatoriku, odhodlanosť, nosť, vytrvalosť, koncentrovanosť, členovia výnimoční. V hre Korak hravosť...“ sebadôvera – to sú hádam najdô- po korak treba spájať pojmy a A v samotnom procese vní- ležitejšie charakterové vlastnosti nejakou logikou nájsť adekvátmania pojmov prichádzate k v lúštení kvízov. A musíme roky ne riešenia. Všetko to je veľmi určitým súvislostiam? a roky tomu venovať, aby sme dôležité.“ „Áno. To sa vždy v procese mys- niečo dosiahli. Máme mladších Dá sa na kvíz pripraviť zo lenia deje. V interakcii informácií ľudí nad tridsať rokov, ktorí na- dňa na deň? a v komparácii.“ dobudli vedomosti a sú jedineční. „Niekedy sa ma niekto opýta Hovorili ste o pravidelnom V kvízoch sú potrebné okamihy v (smeje sa): ,Ste sa pripravovastretávaní? reagovaní. Niekedy človek potre- li?´ (smeje sa). ,Áno,´ zažartujem „Áno. Založili sme, ja som tiež buje aj dve-tri sekundy, ale, žiaľ, a poviem: ,Áno, zobral som si jeden z iniciátorov, Združenie to je najčastejšie už neskoro. Sú pätnásť encyklopédií a prečítal kvízomanov Srbska.“ Ste veľký zberateľ gramofónových platní... „Áno, mám veľkú zbierku gramoplatní, asi 20-tisíc hodín hudby zachovanej na gramoplatniach, CD nosičoch – je to 800 dní hudby v kontinuite.“ Kto je dnes Miroslav Kyčiňa? „Nemám predstavu o sebe, každý človek je veľká záhada. Som niekto, kto je veľmi zvedavý, keby nebolo zvedavosti, nebolo by ani týchto mojich účastí v televíznych kvízoch.“ O čo najviac prejavujete záujem? „O dejiny, zemepis, hudbu, film, umenie vôbec, šport... Obdivoval som cestovateľov, aj sám som kvízy, kde tá rýchlosť v reagova- som si ich, avšak nikdy neviem, mal rád cestovanie, návštevu ní nebola natoľko dôležitá, keď či v danej chvíli nebude nejaká historických miest, kontakty s sme mali na odpovede aj pätnásť otázka mimo tých prečítaných ľuďmi. Všetko je to škola života. Niekedy neboli počítače a vtedy som často chodieval do knižníc, aby som sa o niečom dozvedel z kníh. Predsa, čím viac čítaš, tým si viac uvedomuješ, že takmer nič nevieš.“ Máte aj svoje združenie „kvízomanov“? „Kvíz asociácia Srbska. Keď sme boli pri zakladaní tejto asociácie, ja som vtedy priviedol do Starej Pazovy viacero najpoprednejších našich členov. Svetové majstrovstvá Srbska boli až trikrát v Starej Pazove. Keď ide o svetové majstrovstvá, ony sa konajú v tej istej chvíli, v prvú Miroslav Kyčiňa s hudobnou platňou a vo svojom figovom sade sobotu v júni, na všetkých kontinentoch s tými istými sekúnd. Tu sa dá rozmýšľať. Sú- encyklopédií.´ To znamená, že otázkami. V Londýne, v Indii, tá časné kvízy sú také, že musíme sa ľudia celý život musia chystať mala najviac členov, v Spojených za sekundu-dve reagovať a v na tieto súťaže. Príprava na kvízy štátoch a inde. Dňa 22. februára okamihu odpovedať. Dôležitá trvá roky, celý život.“ • TÝŽDEŇ •

Čo by sme mladým ľuďom mohli odporučiť, aby boli úspešní v takýchto súťažiach? „Môžem povedať, aká bola moja skúsenosť. Ja som už v prvej triede základnej školy vedel všetky hlavné mestá Európy a v druhej aj v celom svete. Mali sme rádio, televíziu, gramofón a veľa platní. U nás doma vždy bola hudba. A takpovediac nevšímajúc si ju, spolu s ňou som vyrastal. Naše staršie generácie si ihneď pomyslia na knihy. Áno, samozrejme, ja som niekedy musel hľadať knihy a knihy, niekedy som nevedel, ani kde si mám čo vyhľadať. Samozrejme, že sú aj knihy dôležité, ale zároveň treba žiť otvorenými očami a ušami. Dnešná mládež, vďaka novým médiám, sa informuje aj prostredníctvom telefónov, internetu a veľa súťaží – práve vďaka tým súťažiam získavajú sebadôveru, sebaistotu. Napríklad teraz už aj v Pazove máme pub kvízy, kde ľudia húfne chodia. Tu máme rôzne oblasti, aj sa hráme. Ja tiež chodievam do Belehradu, Nového Sadu, do Sriemskej Mitrovice relaxovať – hrám sa. V Belehrade to máme každý deň a je to veľmi populárne.“ Po účinkovaní v tých 50 kvízoch, ktoré sú za vami, o akú vnútornú satisfakciu ide? „Všetci tí účastníci sú statoční, civilizovaní ľudia. Človek zo samotného stretnutia s tými ľuďmi má dobrý pocit. To je hádam tak, akoby si vypil dobré, kvalitné víno.“ Čo by ste na záver povedali našim čitateľom Hlasu ľudu? „Na záver by som hádam ešte povedal, za vďaka tým kvízom som sa stretol s toľkými dobrými ľuďmi a získal som si ich v celej krajine na celý život. Sú najviac z Belehradu. A teším sa, že môžem odísť k nim, kedy chcem, a radi ma privítajú. Samozrejme, aj oni ku mne chodia do ovocného sadu a radi si spolu posedíme, podebatujeme a človek z toho má príjemný pocit.“ Ďakujem za rozhovor. „Ďakujem aj ja vám.“

8 /4895/ 22. 2. 2020

Ľudia a udalosti Na veľtrhu v Slovinsku TURISTICKÁ ORGANIZÁCIA OBCE STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

dňoch 29. januára až 1. februára sa v slovinskom hlavnom meste Ľubľana konal Medzinárodný veľtrh cestovného ruchu Alpe – Adria 2020. Turistická organizácia Obce Stará Pazova, po účasti na veľtrhu cestovného ruchu na Slovensku, i tentoraz sa úspešne predstavila, a to na stánku Turistickej organizácie Vojvodiny. Na tomto spoločnom stánku vystúpili aj turistické organizácie z viacerých miest a obcí – z Nového Sadu, Vršca, Báčskej Palanky, Irigu, zo Sombora, Šídu, Subotice, Žablja, z Pančeva a klaster Deliblatskej piesočiny.

turistiky Vojvodiny na regionálnych turistických podujatiach v utorok 28. januára úspešne realizovala i kampaň Dni Vojvodiny vo farskom dome Srbskej pravoslávnej cirkvi Počas trvania veľtrhu stánok TO Obce Stará Pazova predstavili v Ľubľane. Turistická ponuka Vojnavštívil aj podpredseda pokrajin- i svoju novú turistickú brožúru vodiny s bohatými obsahmi bola skej vlády Đorđe Milićević, ktorý sa venovanú 250. výročiu príchodu predstavená všetkým záujemcom a potenciálnym turistom. podľa slov zamestnancov Stánok vojvodinskej delez TO Obce Stará Pazova gácie navštívil aj slovinský tam i prihovoril a pripominister pre hospodármenul, že vlani početní sky rozvoj a technológiu turisti zo Slovinska boli Zdravko Počivalšek, ktorý vo Vojvodine, lebo spov rozhovore s podpredseločným cieľom je, aby sa dom Milićevićom vytýčil, tento počet zahraničných že aj záujmom Slovinska turistov zväčšoval. Hospoje, aby naďalej bola atrakdárska komora Vojvodiny tívnou krajinou pre hostí taktiež mala svojich predzo Srbska, t. j. z Vojvodiny. staviteľov na uvedenom Na veľtrhu v Slovinsku spoločnom stánku a ako sa zúčastnilo viac ako 300 tam bolo povedané, spovystavovateľov z 20 krajín lupráca je v uplynulom Na stánku vyhradenom pre TO Obce Stará Pazova a hostitelia podujatia tenobdobí zintenzívnená aj v Ľubľane toraz dôraz dali na zelenú so Slovinskom, a to najmä a aktívnu turistiku. v oblasti turistiky. Aj na tomto Slovákov do Starej Pazovy. Foto: z archívu medzinárodnom veľtrhu cestovnéTuristická organizácia Vojvodiny TO Obce Stará Pazova ho ruchu v Ľubľane zamestnanci v rámci svojich aktivít na propagácii

STARÁ PAZOVA

Karavána pre klímu A. Lešťanová

zmenám má za cieľ poukázať na problémy klimatických zmien, zvýšiť povedomie o jestvovaní tohto globálneho problému a podnietiť aktivity obyvateľstva, hospodárstva, verejných podnikov a všetkých tých, ktorí schvaľujú rozhodnutia späté s touto oblasťou. Projekt poukazuje na to, že je zelený rast novou príležitos-

ťou na rozvoj, propaguje jednoduché a operatívne riešenia, ktoré každý z nás môže uplatniť, a tým vlastne originálnym spôsobom bojuje proti klimatickým zmenám. Výstava má putovný ráz a jej hostiteľmi v obciach a mestách Srbska sú ekoškoly, medzi ktoré patrí aj táto staropazovská základná škola. Ako povedala riaditeľka

aule staropazovskej divadelnej sály od 10. do 14. februára bola výstava Karavána pre klímu. Výstava je súčasťou projektu Ekoškoly Srbska, do ktorého je zapojená i Základná škola Simeona Aranického v Starej Pazove. Pri tejto príležitosti žiaci školy predstavili aj niektoré experimenty, ktorými poukázali na obnoviteľné zdroje energie, akými sú biomasa, solárna a hydroenergia, energia vetra... Projekt sa realizuje za podpory Veľvyslanectva Francúzska v Belehrade, v spolupráci s Francúzskym inštitútom v Srbsku, kým sú jeho promotérmi veľvyslanci udržateľného rozvoja a životného prostredia pre Srbsko, medzi ktorými je Aleksandra Mladenovićová, ktorá sa zúčastnila na výstave v Starej Pazove. Slávnostné otvorenie výstavy bolo v pondelok 10. februára. Projekt Karavána pre klímu – všetci Účastníci projektu zo ZŠ Simeona Aranického aktívni v boji proti klimatickým

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

školy Slađana Bursaćová, Základná škola Simeona Aranického je od samotného otvorenia v roku 2009 zapojená do ekologických projektov a je súčasťou projektu Čistejšie a zelenšie školy Vojvodiny. Počas päťdňového trvania túto edukatívnu výstavu si obzreli aj žiaci iných škôl z územia Staropazovskej obce.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SIEDMOM FESTIVALE KLOBÁS A DOMÁCEJ PÁLENKY V BIELOM BLATE

Návštevnosť prevýšila očakávania bolo mužstvo Bulgari z Bešenova v Rumunsku. Osobitné uznanie za fair play dostali mužstvá Sriemska klobasiáda Vladimír Hudec zo Šídu a Klub Tisa 63 z Nového Bečeja, ktorí vystúpili replynulý víkend na týchto vuálne preto, že ich členovia vojvodinských krážoch bol boli členmi odbornej poroty. Domček zo slaniny prikrytý klobásovou v znamení jej veličenstva Komisia, ktorá hodnotila „škridlicou“ – najkrajšia dekorácia klobásy. Po Klobásafeste v Báčskom domácu pálenku, konštato- pohostenia Petrovci húfy milovníkov tejto špevala, že ponúknuté vzorky ciality, ale aj dobrej zábavy náhlili pálenky boli vysokej kvality, takže čo mnohých prinútilo, aby sa otodo Bieleho Blata na siedme v poradí spomedzi 150 vzoriek viac ako po- čili a odišli preč. Je mi to ľúto. Žiaľ, podujatie Festival klobás a domácej lovica získali buď zlatú, striebornú, máme iba tú jednu cestu, ktorou sa pálenky Bieloblatská klobása. Bolo alebo bronzovú medailu. Za naj- aj prichádza, aj odchádza z dediny. však potrebné mnoho trpezlivosti, lepšiu porota vyhlásila hruškovicu Avšak napriek všetkému v dedine aby sa vôbec dostali do dediny a poviljamovku Marka Đurića z Pančeva. sme prijali viac ako 15 000 ľudí a je tom aj našli miesto na parkovanie Druhé miesto obsadil Nandór Ko- chvályhodné, že všetko prešlo bez auta. Z tých dôvodov mnohí svoje vácz z Mužlje s hroznovou pálenkou žiadnych incidentov.“ autá nechali vzdialené 2 – 3 km od Spokojní boli aj účastníci, či náva tretie miesto získala hruškovica, dediny a využili pekné počasie na števníci. Výrobca klobás Samuel prechádzku. Návštevnosť prevýšila Kuštra z Kulpína s rodinou pravivšetky očakávania organizátorov. delne prichádza do Bieleho Blata, Podľa voľných odhadov Biele Blato, lebo sa tu príjemne cíti. Súťažili, dedinka počítajúca necelých 1 000 ale aj predávali vlastné výrobky obyvateľov, minulú nedeľu do svoa za krátky čas vypredali všetko, jej náruče prijala a uhostila 10 000 čo priniesli. Aj Ján Bobor z Padiny, až 15 000, a možno aj trochu viac ktorý prišiel prvýkrát, sa vraj so sponávštevníkov, milovníkov klobás a ločnosťou pekne bavil, takže určite iných údenín z domáckej výroby, prídu aj o rok. Aj oni, okrem toho, ako i milovníkov dobrej zábavy. že súťažili, predávali tzv. banátsky Ústredným podujatím bola súkulen. A keď sme sa ho opýtali, ťaž o najlepšiu klobásu. Na nej sa aký je rozdiel medzi banátskym zúčastnilo 46 mužstiev, hlavne a petrovským, iba sa usmial: „Kulen z Vojvodiny, ale aj z Maďarska a je kulen, bez ohľadu na to, odkiaľ Rumunska. Ich úlohou bolo vyrobiť Víťazi (v drepe) s porotou a organizátormi je. Každý je dobrý.“ klobásu podľa vlastného receptu Osobitnou zložkou podujatia a sviežu a upečenú predložiť posu- lezu. Tretiu cenu udelili klobáse, ktorú vypálil Kristián Levai, tiež bola komerčná časť, čiže predajná dzovacej komisii v zložení: Stanislav ktorú vyrobila skupina z Nového z Mužlje. výstava, na ktorej každý mohol Dierčan zo Šídu, Miroslav Medurić Sadu pod názvom Frižider. Cenu Inak organizátor toho roku úplne prísť na svoje. Núkali sa, ale veru aj z Turije, Lászlo Huszka zo Zreňanina, za najkrajšiu dekoráciu poslúže- zmenil koncepciu podujatia. Zabez- predávali klobásy a údeniny z „obyMichal Spevák z Báčskeho Petrovca nia dostalo mužstvo Martines z pečil omnoho väčší stan pre účast- čajného“ bravčového mäsa, tiež z a Milica Dalja zo Zreňanina. Rumunska, najorganizovanejšie níkov súťaže, ako i program. K tomu mäsa mangalice bez cholesterolu, „Klobásy boli rôzne, avšak viac bolo mužstvo Pančevac z Pančeva, predajnú výstavu presídlili mimo rybacie a konské klobásy, ako aj ako polovicu sme už na prvý pohľad najčistejší stánok malo mužstvo najužšieho stredu dediny, a tak klobásy obsahujúce kozie mäso. Na eliminovali, lebo nezodpovedali Bećari z Mužlje a najkreatívnejšie eliminovali stisk, ktorý v minulých kúpu oškvarkov sa čakalo v rade... rokoch predstavoval veľký problém. Ale neponúkali sa iba údeniny. ZáuPripravili aj bohatý kultúrno-ume- jemcovia si mohli kúpiť aj koláčiky, lecký program, v ktorom účinkovali torty, rôzne druhy syrov, vína a iné žiaci základnej školy a kultúrno- nápoje, ručné práce, remeselnícke výrobky, med... Opravdivý jarmok. -umelecké spolky z okolia. „Veľmi sme spokojní s tým, ako Vraj bezmála 300 výstavných stánto dopadlo. Nastavili sme si však kov. Inak toto podujatie mesto Zreňavysoké štandardy, ktoré nás zaväzujú, aby sme ich dodržali aj nin vyhlásilo za podujatie osobitnédo budúcna,“ povedal predseda ho významu pre mesto a v súlade bieloblatského MS a predseda orga- s tým do organizácie zapojili všetky nizačného výboru Miroslav Markuš. potrebné kapacity verejných podni„Najväčší problém, ktorému sa už kov a priamymi organizátormi boli na rok budeme musieť venovať, Združenie kuchárov ochotníkov, MS je veľký počet automobilov. Na Biele Blato a Turistická organizácia Kuštrovci z Kulpína po skončenej práci poupratovali stánok a čakali vchod do dediny sa zaveľa čakalo, mesta Zreňanin.

štandardom, čiže boli mäkké, teda nedostatočne nadiate,“ povedal S. Dierčan. „Nuž chute sú rôzne a každý si robí podľa toho, ako si zvykol. Ľudia skúšajú všeličo, a tak v jednej klobáse akoby som pocítil aj chuť vanilky. Víťazná klobása bola mletá na 10-milimetrovej riečici a bola veľmi kompaktná. Druhé dve boli mleté na ,osmičke´, ale tiež kompaktné. Vo všetkých troch bolo cítiť aj rascu (čo v minulých rokoch pre porotu bolo negatívum, pozn. vlh). Konečne všetky boli mierne štipľavé.“ V súlade so svojimi postrehmi porota za najlepšiu vyhlásila klobásu Farmy Horvát, majiteľa Karola Horváta z Báčskeho Petrovca. Druhú cenu získala klobása PP Mrgić z Per-

na vyhlásenie víťazov

• ĽUDIA A UDALOSTI •

8 /4895/ 22. 2. 2020

Ľudia a udalosti Klobásafest 2020 v Báčskom Petrovci

Sľubne sa rozrastá Jaroslav Čiep

zručnosti vo výrobe čerstvých klobások si prišli „zmerať“ nielen tímy z rôznych krajov Srbska (17), ale aj zo Slovenska (16), z Maďarska (3), Česka (2), Rumunska (1), Chorvátska (1) a z Ukrajiny (1). Takže súťaž mala skutočný medzinárodný ráz. Keď k tomu pripíšeme, že okrem domácich Petrovčanov (30 tímov) súťažili aj celky zo Srbska (z Kulpína, Hložian, Maglića, Kysáča, Futogu, Nového Sadu, Pivnice, Belehradu, Vojlovice, Inđije, Padiny, zo Silbaša, Starej Pazovy a zo Šídu), tak slovami zaokrúhlime paletu rôznorodosti receptov a chutí.

iaty v poradí Medzinárodný festival klobás Klobásafest 2020 sa uskutočnil v sobotu 15. februára v Báčskom Petrovci. Zorganizovala ho Rada Miestneho spoločenstva Petrovec v spoluVíťazný tím po prebraní diplomu práci s inými miestnymi združeniami a spolkami. A vydaril sa hudobníci a speváci z domova rovnako ako aj predchádzajúce a zo zahraničia. štyri ročníky. Okrem prípravy čerstvých smaPrvé tri ročníky tohto podujatia žených klobás, ktoré zhotovosa konali v Športovo-rekreačnom vali štvorčlenné tímy, štyri tímy a mládežníckom areáli Vrbara. Účinkujúcich celkov bolo toľko, že keď sa k nim pridali návštevníci a ďalší záujemcovia, tak doslova pukala vo švíkoch. Preto sa už vlani organizátori rozhodli presťahovať podujatie na školské ihriská. Pre túto príležitosť zabezpečili aj obrovský stan. Tohto roku dimenzie stanu ešte takmer zdupľovali na 25 x 45 m, lebo záujem o Klobásafest z roka na rok narastá. Už sa o tomto gastronomickom podujatí rozchýrilo v širšom prostredí a záujem oň prejavujú viaceré združe- Členovia hodnotiacej komisie a predstavitelia organizátorov nia aj z okolitých krajín. Tak aj tohto roku už koncom januára Na dobrú náladu súťažiacich žien a mužov vyprážali oškvarky, uzavreli počet súťažiacich tímov. celé odpoludnie hrala skupina ktoré prešli na ruvačku, takže si A tých v tretiu februárovú sobo- hudobníkov podpisujúca sa ako všetky štyri celky zaslúžili zlaté tu v Petrovci bolo až 71. Svoje Maks a prispeli aj ďalší hostia diplomy. Svojráznou novinkou na

Pri vyprážaní čerstvých oškvarkov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tohtoročnom Klobásafeste bolo popularizovanie výroby masla tradičným spôsobom. Organizátor prichystal po troche aj zábavnú súťaž, kde sa zúčastnili dva domáce celky: YMCA Serbia a Spolok petrovských žien, ako aj tímy FS Studnička z Veličnej a Richtári z východu z Košíc, zo Slovenskej republiky. Všetky tímy dostali diplom so zlatou medailou za kvalitu vyrobeného masla. Tohto roku podľa mienky hodnotiacej poroty najchutnejšiu klobásu nadiali a súťaž Klobásafest 2020 vyhrali členovia tímu Klub poľnohospodárov z Báčskeho Petrovca. Absolútnymi víťazmi sa teda stali: Alexander Pavel Žilaji, Martin Paulíny, Branislav Lekár a Jaroslav Fejdi. V celkovom umiestnení, kde udelili za priehrštie zlatých (27), strieborných (25) a bronzových (19) diplomov, ako aj špeciálnych ocenení, druhé miesto obsadil celok Central Park Cafe z Petrovca. Tvorili ho členovia: Saša Peťkovský, Miroslav Peť-

Veselo pri zhotovovaní masla • ĽUDIA A UDALOSTI •

Stisk a veselá nálada pod veľkým stanom

kovský, Ján Cerovský a Rastislav Zajac. Tretie miesto v generálnom umiestnení obsadil celok Pivničanov – klub Zakázané starnúť. Do Petrovca z Pivnice klobásu urobiť prišli Zlatko Valihora, Miroslav Hemela, Ján Šimon a Svetislav Salčák.

Všetci prítomní tiež mali možnosť oceniť kvalitu vyrobených klobás. Návštevníci hlasovaním získali právo účinkovať v bohatej tombole a čo-to si odniesť aj domov. Podujatie Klobásafest 2020 slávnostne otvoril predseda Rady

Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Ondrej Bovdiš, ktorý na záver všetkým súťažiacim celkom odovzdal diplomy s medailami. Podujatie moderovali Alexandra Horvátová a Danica Vŕbová a na úvod sa prihovoril aj predseda

Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić. Potom sa pokračovalo s ľudovou veselicou. Okrem programu a súťaže vo výrobe klobás pod stanom aj vôkol sa hemžilo svetom. Tam si návštevníci mohli tiež zamaškrtiť na rozvoniavajúcich klobáskach z roštov, oškvarkoch, či údeninách a ďalších zabíjačkových dobrotách, ale i rôznych iných maškrtách, nápojoch a rôznych drobnostiach na stánkoch. „Súťažiaci tím si priniesol so sebou soľ, papriku, cesnak, rascu a iné tajné zložky na výrobu klobás, strojček na plnenie mäsa do čriev, nádobu na umývanie čriev, údené klobásky a vlastné výrobky na lepšie ocenenie tímu, krojovaný odev alebo uniformu na zviditeľnenie tímu a veci na výzdobu stola a ponúkanie upražených klobás. Ostatné pre nich zabezpečil organizátor,“ povedal nám na záver petrovský richtár Ondrej Bovdiš a kladne zhodnotil aj tohtoročný Klobásafest v Petrovci. Na záver ešte odkázal: „Dovidenia o rok.“

Na dobré pobavenie – skupina Maks

Rady na usmažené klobásky, ktoré šteklili všetky zmysly

Tím utvorený z členov zo štyroch krajín: z Ukrajiny, Česka, Maďarska a zo Srbska

Súťažiť prišli aj celky zo zahraničia: celok Divadlo a studnička

• ĽUDIA A UDALOSTI •

8 /4895/ 22. 2. 2020

Ľudia a udalosti OSLAVA SV. TRIFUNA V SPOLKU VINÁROV A VINOHRADNÍKOV KULPÍNA

horúčavy, takže nesplnil očakávania vinárov a vinohradníkov. Vína, ktoré spolkári vyprodukovali, nie sú také zlé, ale ani také dobré ako očakávali. Keď ide o množstvo hrozna, bolo ho nadostač, ale počas roka sa objavili ale ani zlá. Niektoré citlivejšie odrody nejaké zvláštne choroby, a tak sa na sa im nepodarilo zachrániť, aj keď sa jednotlivých strapcoch sušili bobule snažili. Ostatné odrody boli dobré hrozna. Muselo sa viac striekať a to a vyprodukované vínko tiež. V rozvplývalo na kvalitu vína. Teda vlahovore predseda vysvetlil, že takáto ňajšie vína nie sú také kvalitné ako vinári kulpínskeho spolku očakávali. Potvrdila to aj prvá tohtoročná verejná degustácia, čiže prvé verejné hodnotenie vín v Temerine. Odniesli tam 22 vzoriek vína a iba dve boli vyhodnotené zlatými medailami, sedem bolo strieborných, deväť bronzových. Po minulé roky kulpínsky spolok v Temerine získal viac zlatých ocenení. Vinohradníci z kulpínskeho spolku už začali práce orezávania viniča, a tak využívajú teplé zimné počasie. Z obradu posvätenia vinohradu na Viničkách, kde sa v Deň sv. Trifuna Nasledujúca práca bude prvé postrekovanie proti zimným škodcom stretli kulpínski vinohradníci a potom už budú nasledovať ďalšie jemná zima zodpovedá vinohradu, zdal byť sľubný pre vinohrady. Zjari práce, ktorých je vo vinohrade počas lebo vinohrad nechce veľkú zimu. bolo dosť dažďov, ale potom v júli, celého roka dosť. U nás na rovine už pri temperatúre auguste a septembri prišli veľké

Na úrodný rok

Katarína Gažová

ž desať rokov sa členovia kulpínskeho vinárskeho spolku práve na Deň sv. Trifuna stretávajú vo vinohrade niektorého zo svojich členov, ako potvrdil predseda spolku Michal Dovičin. Tohto 14. februára sa stretli vo vinohrade na Viničkách u Bratislava Petrovića. Spomenutý vinohrad počas cirkevného obradu na tvári miesta posvätil kulpínsky pravoslávny kňaz, prezviter Zoran Regodić. V tejto časti stretnutia sa zúčastnil tiež kulpínsky evanjelický kňaz Jaroslav Javorník. Na konci obradu vinohradníci odstrihli vetvičku z vinohradu, ktorú pravoslávny kňaz polial vínom a zaželal, aby tento rok bol pre vinohradníkov plodný a aby sv. Trifun ochraňoval vinohrady. Predseda spolku Michal Dovičin zhodnotil, že uplynulá vinohradnícka sezóna nebola ani zvláštne dobrá,

okolo mínus 16 stupňov väčšia časť vinohradov zamrzne. Nasledujúce práce, ktoré čakajú vinohradníkov, sú strihanie a viazanie vinohradu. Dlhoročným členom Spolku vinárov a vinohradníkov Kulpín a vinohradníkom už štyridsaťsedem rokov je Branislav Plachtinský. Podľa jeho skúsenosti každý rok je zvláštny v pestovaní vinohradu. Minulý rok sa

NAPRIEK ZLÝM POVETERNOSTNÝM PODMIENKAM ARADÁČSKI VINOHRADNÍCI

Vyrobili kvalitné vína

Vladimír Hudec

eň zamilovaných, či sv. Valentína, 14. februára, čiže sv. Trifuna, ochrancu vinohradov (podľa Pravoslávnej cirkvi), alebo najbližšia sobota k tomu dňu je v Aradáči vyhradená pre vinársky bál, na ktorom Spolok vinohradníkov a vinárov vyhlasuje najlepšie aradáčske vína. Od tejto tradície neodstúpili ani toho roku a v sobotu 15. februára zorganizovali tradičné podujatie. Predtým, počas dvoch víkendov, zorganizovali degustáciu, najprv bielych a potom aj červených a rosé vín. Napriek tomu, že podmienky na dopestovanie zdravého hrozna ako predpokladu kvalitného vína boli vlani výnimočne zlé, v konkurencii o titul najlepšieho bolo viac ako 46 tak bielych, ako aj červených a rosé vín. Podľa slov predsedu degustačnej komisie Janka Hrubíka ml. aradáčski vinári aj v takých podmienkach dokázali dopestovať kvalitné hrozno a potom vyrobiť

www.hl.rs

kvalitné vína. O tom svedčí údaj, že polovica vín ponúknutých na degustáciu získala zlatú medailu. Titul najlepšieho bieleho vína získal taliansky rizling z pivnice Adama Čemana. Aj druhé biele víno, rýnsky

v konkurencii červených vín za vína frankovka a cabernet. Tretia cena za červené vína sa dostala do rúk Jaroslava Zahorca za frankovku. Najlepšie rosé víno vlani vyrobil Igor Hučok.

Tohtoroční víťazi: (zľava) Jaroslav Zahorec, Albert Čeman, Janko Hrubík, Adam Čeman, Igor Hučok a Pavel Viliačik ml., predseda spolku. V drepe Michal Goda.

rizling, je z Čemanovej pivnice, ibaže laureátom je Adamov syn Albert. Tretiu cenu za taliansky rizling dostal Janko Hrubík, ktorý získal aj prvé, aj druhé miesto

Informačno-politický týždenník

S cieľom podnietiť kvalitnú údržbu vinohradu a uplatnenie modernej agrotechniky Spolok vinohradníkov každoročne udeľuje aj cenu za najupravenejší vinohrad.

Vlani sa však podľa slov predsedu komisie Jaroslava Zahorca vo vinohradoch veľmi ťažko robilo, ale sa vinohradníkom predsa podarilo zachovať hrozno, čo bolo základné kritérium pri hodnotení vinohradov. Táto komisia pochválila vinohrady Martina Labáta, Vladimíra Plevu a Jána Tóta a za najkrajší vyhlásili vinohrad Michala Godu, ktorý bol hostiteľom vlaňajšej hroznovej oberačky. Keď sme sa ho vtedy opýtali, ako udržiaval vinohrad, povedal: „Veľmi často sa muselo striekať. Stávalo sa mi, že som dnes ostriekal jedným prípravkom, a keď neboli efekty, druhým, a potom aj tretím, kým som nedosiahol efekt. Naposledy som dvakrát striekal iba modrou skalicou, ktorá sa považuje za ekologický spôsob ochrany viniča, a za ten čas prešla aj karencia prípravkom, ktorými som skôr striekal. Napriek všetkému sa mi nepodarilo úplne zachrániť vinič, ktorý je predsa len trochu poškodený.“ Tak ako aj obvykle, ani na tohtoročnom vinárskom bále nechýbala chutná večera a bohatá tombola, ako aj dobrá nálada, o ktorú sa postarala skupina Dúha. • ĽUDIA A UDALOSTI •

HLOŽANY

Ekológovia sa zase mali k činu Juraj Bartoš

j v uplynulom roku hložianske Združenie ekológov Ekos zrealizovalo naplánované aktivity zacielené na zvýšenie ekologického povedomia spoluobčanov. Doterajšia predsedníčka združenia Viera Turčanová v správe o činnosti roku 2019 na výročnej schôdzi zhromaždenia podotkla, že prácu Ekosu okrem hmotných ovplyvnil aj ľudský faktor. Hŕstka hložianskych ekológov si už tradične aktívne pripomenula medzinárodné dátumy (Deň lesov, Deň planéty Zeme, Deň Dunaja, Deň ochrany ozónovej vrstvy Zeme). Zapojili sa tiež do oslavy Dňa Hložian a iných dedinských podujatí. Zasadili viac stovák sadeníc stromov, kríkov a kvetín (aj v rámci celoštátnej akcie Ozeleňujme Srbsko) a usporiadali viac iných podujatí. Vlani ekosovci neorganizovali zber toxického odpadu, keďže „problém má celoštátny charakter“. Takže zatiaľ

spoluobčanom radia „takýto odpad uskladňovať vo svojich dvoroch a nevyhadzovať na verejné skládky“. Z finančnej správy za rok 2019, ktorú podal účtovník Juraj Takáč, vyplynulo, že príjmová položka bola 50 713 dinárov, pokým výdavky tvorili 50 414 din. a na žírovom účte sa zvýšilo 4 366 din. Rámcový plán práce na rok 2020 (z postu hlavy pracovného predsedníctva) podala Zuzana Kukučková. Ako povedala, združenie bude naďalej vysádzať stromky a kvetiny tak v dedine, ako aj v okolí, a pozornosť venuje aj „najvýznamnejšej úlohe – pozdvihovaniu ekologického povedomia mladých, v spolupráci so základnou školou formou prednášok, dielní, pracovných akcií a výletov do prírody“. Finančný plán predostrela Zuzana Žemberyová: Ekos príjmy na tento rok vyčíslil na 340 000 din., z toho 200 000 očakáva z rozpočtu obce a 60 000 z pokrajinskej pokladnice. Členské zostáva nepozmenené: dospelí zaplatia 300 din. a deti a mládež do 18 rokov len 100 din. Oba plány a návrh na

členské boli schválené jednohlasne, bez diskusie. Členovia Ekosu, na návrh správnej rady, schválili návrh na zmenu štatútu, takže odteraz SR bude mať 7 členov, alternatívne 5 (doteraz počítala 5, respektíve 3). Za novú tajomníčku namiesto doterajšieho člena Ondreja Stupavského (odstúpil zo zdravotných dôvodov) zvolili Vesnu Murtínovú. Združenie odvolalo z postu členov SR Ondreja Stupavského a Jána Krasneca; namiesto nich novými členmi vedenia sú Vesna Murtínová a Zuzana Žemberyová. Zvolili aj novú pokladníčku – Máriu Balcovú namiesto Márie Parkániovej, ktorá odstúpila z osobných dôvodov. Doterajšia predsedníčka Ekosu Viera Turčanová sa vzdala funkcie. Plnila si ju veru poctivo od založenia združenia, čo neskôr konštatovali aj viacerí prítomní. „Myslím si, že sme splnili cieľ, že sme niečo cenné a užitočné urobili pre našu spoločnosť...“ povedala o. i. Turčanová, ktorej sa zachvel hlas, keď sa poďakúvala „za pochopenie, podporu, pomoc a dlhodobú spoluprácu“ svojim

KROJOVÁ ZÁBAVA V PIVNICI

Tradičný odev stredobodom záujmu Miroslav Pap

Pivnici záujem o tradičný odev prejavuje aj mladšia generácia. Z toho dôvodu zopár nadšencov sa rozhodlo pred tromi rokmi zorganizovať Krojovú zábavu. Na tohtoročnej zábave sa hlavnej organizácie ujali Igor Zabunov, Rastislav Milec a Marián Chrček. V prípade potreby sa do organizácie zapájajú ešte niekoľkí mladí Pivničania. Ako tvrdí hlavný organizátor Igor Zabunov, prvý ročník existovali obavy, či mladí vôbec prejavia záujem o taký druh zábavy, no hneď sa zistilo, že predsa pretrváva určité spojenie mladšej generácie s tradičnou kultúrou. V priestoroch Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Pivnica sa v sobotu 15. februára konala ďalšia v poradí Krojová zábava. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Podstatným cieľom zábavy je prezentovanie tradičného odevu, ale aj zachovanie tradičných hodnôt. Interiér organizátori upravili tematicky, kde použili prvky z tradičného odevu, kuchynské nástenky, vytkávané koberce a pod. V rámci zábavy interiér dopĺňali aj fotografie autorov Tiany Kolárovej a Igora Zabunu, ktorí ich vytvárali počas celého minulého roku. Stredobodom fotografií je tradičný odev ako ten najautentickejší, tak aj jeho pozmenená súčasná forma. Modelmi na fotografiách sú samotní autori, ale aj ich spoločná kamarátka Andrea Grňová, fotografovaní prevažne v rodnej Pivnici. Miestom fotografovania bola väčšinou príroda, ale aj staršie domy, reprezentujúce tradičnú architektúru Slovákov v Pivnici.

Odmenené účastníčky

spolupracovníkom. Nového predsedu združenia Ekos (vlani mal 23 platiacich členov) zvolí jeho správna rada na najbližšej schôdzi. Výročná schôdza Ekosu (13. februára v kaviarni Pod lipami) sa obišla bez avizovaného prijatia hložianskych prvákov do združenia a naplánovaného programu žiakov ZŠ JMD, lebo sú v Srbsku vyhlásené prázdniny následne epidémie chrípky. Ekos udelil ďakovné listiny za sústavnú spoluprácu učiteľkám ZŠ JMD Viere Sklenárovej, Márii Korčokovej-Bartošovej, Anne Zahorcovej a učiteľom Jánovi Stupavskému a Ondrejovi Chlpkovi, ako i profesorke Anne Huďanovej. Za pekne upravený priestor na vchode do Hložian zo smeru Nového Sadu si uznanie vyslúžili manželia Jarmila a Ján Bohušovci. Za viac než desaťročnú sústavnú činnosť v rámci združenia ďakovné listiny dostali: Viera Turčanová, Ján Krasnec, Pavel Balca, Ondrej Zahorec, Anna Franková, Mária Parkániová a Ondrej Stupavský-Endy. Osobitný dar (obraz) za vzornú spoluprácu ZŠ JMD prevzal jej úradujúci riaditeľ Miloš Krstovski. Ani pri výročnom stretnutí ekológov neboli prítomní zástupcovia lokálnej samosprávy a hložiansky richtár. Organizátori počas zábavy každoročne udeľujú tri ceny. Cenu za najautentickejší kroj získala Valentína Imreková, za folkový doplnok na súčasnom odeve Milina Milcová, ako aj cenu za všeobecný príspevok v organizácii krojovej zábavy, ktorú získala Tiana Kolárová. Na zábavu tohto roku prišlo približne 100 záujemcov, ktorých zabávala hudobná skupina v zložení – Vladimír Valentík, Ján Rajčan a Vlastislav Týr. Organizátori pevne veria, že sa im o rok podarí zorganizovať ďalšiu krojovú zábavu, ktorá by prilákala ešte väčší počet návštevníkov. Aj prostredníctvom takých zábav organizátori vytvárajú určité puto a lásku mladých ku tradičnej kultúre. Foto: Igor Zabunov

8 /4895/ 22. 2. 2020

Ľudia a udalosti ROZHOVOR S DR. RUŽICOU MAKSIMOVIĆOVOU, KOVAČICKOU RODÁČKOU

Úspešná radiologička si často spomína na svoj slovenský pôvod Anička Chalupová

etským snom Ružice (alebo Ruženky, ako ju oslovovali mnohí jej spolužiaci) Maksimovićovej, kovačickej rodáčky, bolo stať sa lekárkou a pomáhať chorým ľuďom. Sen sa jej splnil pred viac ako 30 rokmi, keď po absolvovaných štúdiách začala pracovať ako lekárka v Belehrade. V súčasnosti je riadnou profesorkou rádiológie na Lekárskej fakulte Univerzity v Belehrade a zároveň čelnou osobnosťou na Oddelení magnetickej rezonancie v Klinickom centre Srbska. Je uznávanou rádiologičkou nielen v Srbsku, ale aj v zahraničí. Kdekoľvek odcestuje a s kýmkoľvek sa porozpráva, Dr. Maksimovićová nezabúda na svoje kovačické korene a často si spomenie na slovenský pôvod. „Moja matka Alžbeta, rodená Imrová, je Kovačičanka a ja som v Kovačici absolvovala niekoľko tried základnej školy. Hovorila som najprv po slovensky a potom som sa vyučovala po srbsky, lebo môj otec bol srbského pôvodu a pochádzal z Gornjeho Milanovca. Teda polovicu detstva som strávila v Kovačici, kde som v SEAVC pokrstená a v tamojšej ZŠ som skončila prvý ročník a polovicu druhého ročníka. Keďže

nás bolo málo žiakov v srbskej triede v Kovačici, zlúčili nás spolu so žiakmi 3. ročníka. Od polovice druhého ročníka ZŠ som sa presťahovala k rodičom do Belehradu,“ hovorí Maksimovićová. Čo si pamätáte z detstva prežitého v Kovačici? „Bývali sme v dome na rohu štvrtej ulice, tam, kde teraz býva rodina Hudecová. Vlastne moji rodičia bývali v Belehrade a ja som žila s mojou starou mamkou v Kovačici. Keď zomrela, šla som do Belehradu k rodičom. Mala som rada starú mamku, ktorá často bývala chorľavá. Možno preto som sa neskoršie rozhodla študovať medicínu. Kým som bývala v Kovačici, nemala som mnoho známych, s ktorými by som sa hrala a kamarátila, preto som sa viac venovala čítaniu kníh, časopisov a pod. Pamätám sa, že naproti nášmu domu bývali pán majster kaderník (barbier) Benka, ku ktorému som sa chodila ostrihať. Po rokoch, keď sa z Kovačice odsťahovali môj bratranec Paľko a sesternica Zuzka, nemala som s kým vychádzať medzi mladých, ani sa s kým kamarátiť.“ Koľko rokov pracujete ako lekárka v Belehrade? „Narodená som roku 1962 a hneď keď som zakončila základnú a strednú školu v Belehrade,

Ružica (sedí druhá sprava) so spolužiakmi a triednou učiteľkou Silviou Šifelovou v roku 1970

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Prof. Dr. Ružica Maksimovićová má na konte niekoľko národných a medzinárodných projektov, v ktorých účinkovala ako spoluautor. Momentka z pracovného ovzdušia v jej ordinácii.

študovala som medicínu, ktorú som ukončila v roku 1986. Neskoršie, v roku 1993, som absolvovala špecializáciu rádiológie, kým som doktorát absolvovala o dva roky neskoršie. Potom o rok som pracovala ako asistentka na lekárskej fakulte, v odbore rádiológie. V súčasnosti už dva roky pôsobím ako riadna profesorka a zároveň som náčelníčkou na Oddelení magnetickej rezonancie v Klinickom centre Srbska v Belehrade. Okrem toho už 8 rokov pôsobím ako predsedníčka Združenia rádiológov Srbska, tiež som členkou v Európskom združení rádiológov a predsedníčkou Balkánskeho združenia rádiológov. Naposledy som sa začala zaoberať novou metódou terapie chrbtice. Som konzultantkou v diagnostickom centre v Euromediku v Belehrade. V Belehrade je niekoľko Slovákov, ktorí pôsobia v medicíne. Okrem mňa ako lekár v Klinickom centre v Belehrade pracuje aj Dr. Kenon Senohradský, ktorého otec veľa rokov robil ako lekár v Kovačici. V Belehrade je ešte rad zamestnaných Slovákov, zdravotníckych pracovníkov, ktorí sem prišli za prácou aj z iných slovenských prostredí.“ Stalo sa niekedy, že ste mali potrebu spomenúť svoj pôvod a to, že ste Slovenkou?

„Často to rada spomínam. Napr. udial sa mi prednedávnom taký príbeh, keď som bola na schôdzi Európskeho združenia rádiológov, že som v rozhovore s rakúskym riaditeľom Peterom Barielom spomenula, že moja matka je Slovenka z Kovačice, zo Srbska, a on mi prezradil, že jeho starý otec po matke bol tiež Slovákom. Tak sme

V kovačickom kroji sa fotila už ako 11-ročná (sprava) so sesternicou Zuzanou v roku 1973 • ĽUDIA A UDALOSTI •

V roku 2000 pobudla tri mesiace v kempe v Keni, kde vykonávala zdravotnú kontrolu utečencov z Ugandy a Južného Sudánu

sa spolu potešili skutočnosti, že máme obaja slovenské korene. Rada si zaspomínam na moje korene vo chvíľach, keď sa nájdem v nejakej peknej spoločnosti.“ Aké boli vaše lekárske začiatky? „V rámci Klinického centra som od samého začiatku pracovala asi štyri roky v pohotovostnej službe. Neskoršie som na chirurgickom oddelení bola súčasťou tímu pri intervenčnom postupe, ďalšie dva roky som strávila v zahraničí, rok v Nemecku a ďalší rok v Holandsku, v Rotterdame. Vrátila som sa späť do Srbska, kde sa od roku 2003 venujem magnetickej rezonancii. Teda doteraz som sa zaujímala rôznymi oblasťami v rádiológii.“ Čím sa najradšej zamestnávate? „Prvá som sa v Srbsku začala venovať magnetickej rezonancii srdca. To najradšej robím, aj najviac sa tomu venujem. Zamestnávam sa aj iným, ale mojou oblasťou pôsobenia je hlavne magnetická rezonancia, o ktorej som dosť aj písala. Doteraz som publikovala viac ako 320 výskumných prác. O tom som edukovala aj iných prostredníctvom prednášok na mnohých národných a medzinárodných stretnutiach doma a v zahraničí. Plánujem sa čoskoro znovu zúčastniť na jednej internacionálnej prednáške vo Viedni a prednedávnom som prijala pozvanie aj na kongres rádiológov v Japonsku, ktorý sa uskutoční v dňoch 9. až 12. apríla. Tam budem tiež prednášať na tému rezonancie srdca. Tomu sa už veľmi teším, lebo ešte ako aktívna džudistka som si priala navštíviť Japonsko, ktoré je mojím dlhoročným snom.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

V súčasnosti si ešte zacvičíte džudo? „Teraz už nie. Všetko to vlastne ide jedno s druhým. Mnoho pracujem, nemôžem sa dostať von z tej roboty. Už si ani nehľadám prácu, ale proste to ide samo a často človek nemôže práci povedať nie. Už som si tak zvykla. Málo som doma, čo mi aj matka zazlieva, a vždy si hovorím, že to musím nejako zmeniť, ale ešte sa mi to nepodarilo.“ Stala sa možno dakedy taká chvíľa, že ste rozmýšľali o tom, že vymeníte túto prácu za nejaké iné zamestnanie? „Ani nie, aj napriek tomu, že som sa sama nerozhodla študovať rádiológiu. Chcela som študovať kardiológiu, snívala som o tom, aby som sa stala internistkou. Mala som vysoký priemer známok na štúdiách, ale mi to veľmi nepomohlo. Keď som začínala špecializáciu, tak som špecializovala to, čo sa v tej chvíli ponúkalo. Teraz je už skutočnosť iná. V tomto momente je veľký deficit rádiológov v Srbsku. Aj v zahraničí je veľký dopyt po rádiológoch. Mne rádiológia ponúkla aj iné možnosti, ktoré som nemala. Napríklad bola som prostredníctvom Spojených národov cez organizáciu ION v roku 2000 v Keni a pod. Keby som sa zaoberala kardiológiou, tak takú možnosť by som možno nikdy nemala. Proste tak sa to stalo. Pracovala som, zaujímalo ma cestovať aj spoznávať, takže som viac ani nerozmýšľala o tom, že by som sa zamestnávala niečím iným.“ Ako často chodíte do Kovačice? „Kým matkine sestry boli živé, tak som do Kovačice chodila veľmi často, ale teraz už zriedkavo. Keď mám dovolenku, tak veľmi rada

S matkou Alžbetou v januári t. r. navštívili Kovačicu

s matkou chodievame do kúpeľov a pritom zvyšok voľného času využijeme na návštevy a spoločné chvíle s rodinou, ktorú máme v Kovačici a v Padine.“ Ako vidíte seba v budúcnosti? Čo by ste si ešte dopriali? „Prajem si byť úspešnou tak ako doteraz a sebe, ako i svoj-

im najmilším prajem iba dobré zdravie a aby sme všetci požili ešte veľa rokov. Naďalej budem rada pomáhať ľuďom a vždy sa poteším chvíli, keď sa budem môcť stretnúť a byť s mojimi slovenskými rodákmi.“ Foto: autorka a z archívu R. M.

IN MEMORIAM

Pavel Kyseľa 1924 – 2020

me svedkami, že životná púť všetkých ľudí končí zásahom neúprosnej smrti. Vyprevádzame do minulosti našich blízkych spoluobčanov, rodičov, synov, dcéry, príbuzných, spolupracovníkov. Po nich zostávajú iba spomienky. V piatok 31. januára sa početní Kysáčania rozlúčili s Pavlom Kyseľom, s jedným z najstarších obyvateľov Kysáča, a tak mu vyjadrili vďaku a úctu za jeho životné dielo. Pán majster Kyseľa bol vyučeným stolárom, vynikajúcim majstrom svojho remesla, vyučil stolárskemu remeslu mnohých spoluobčanov. Ako mladík sa zúčastnil v národnooslobodzovacom boji, bol členom 14. VÚSB od jej založenia. Bol aktívnym členom Červeného kríža v Kysáči, tiež Dobrovoľného hasičského spolku, a činný bol aj na kultúrnom poli, bol divadelníkom a hercom. Pracoval v Re-

meselníckom spolku v Kysáči a pozoruhodná bola jeho práca riaditeľa Drevárskeho podniku Javor. Pavel Kyseľa bol i členom Rady Miestneho spoločenstva a školského výboru základnej školy v Kysáči. Ako aktívnemu členovi Matice slovenskej v Srbsku (Juhoslávii) mu za jeho nezištnú prácu udelili uznanie čestného člena MSS. Osobne prispieval v prácach na rekonštrukcii budovy Slovenského národného domu v Kysáči a pomohol i peňažnými príspevkami. Pavel Kyseľa v dedine pracoval všade tam, kde mohol priložiť ruky k dielu, a to nanajvýš vzorne a zodpovedne. Mnoho toho pekného si občania zachovajú v spomienkach na neho. Lebo sú ľudia, ktorí pre nás v živote znamenajú viac ako ostatní, a o to je ťažšie naučiť sa žiť bez nich. Vďaka Ti, Pavel Kyseľa, za všetko a odpočívaj v pokoji. r.s.

8 /4895/ 22. 2. 2020

Ľudia a udalosti KOVAČIČANIA V PÔTRI

Upevnili styky s bývalým rodiskom

Anička Chalupová

edeľnými bohoslužbami v slovenskom evanjelickom kostole v Pôtri, ktoré viedla zborová farárka Jana Šťastná, sa 9. februára skončila dvojdňová oficiálna návšteva Slovenska kovačickej delegácie v čele s Dipl. Ing. Adamom Jonášom, predsedom Rady Miestneho spoločenstva v Kovačici. V Padine a Kovačici žijú potomkovia Slovákov, ktorí sa začiatkom 19. storočia prisťahovali

Starosta obce Pôtor Miroslav Činčura na obecnom úrade oficiálne prijal hostí z Kovačice, ktorí sa zapísali do pamätnej knihy

z Pôtra. Na Dolnú zem prišli za lepším životom, o čom písal Ing. Ján Jančovic v monografickej publikácii Pôtor – minulosť a prítomnosť, uverejnenej k 40. výročiu oslobodenia obce: „Pôtor postihlo viac prírodných katastrof. V roku 1780 vyhorela dedina a o tri roky neskôr postihla obec cholera. Najväčšiu katastrofu zažil však Pôtor v máji v roku 1809, keď vyhorela takmer celá obec, až na 10 domov. V tom istom roku 21. júna prišla na obyvateľov Pôtra ďalšia pohroma, neslýchaná búrka s povodňou, a nasledoval ešte aj neúrodný rok. V dedine nastal hlad. Ľudia, čo ako si navzájom pomáhali, to nestačilo, a preto sa Pôtorčania hromadne odsťahovali z dediny na Dolnú zem... Prvé kovačické rodiny, pochádzajúce z Pôtra, zaznamenané v pozemkovej knihe s vlastnou pôdou – Pavel Šimák 53 jutár, Maco Urban 34,5 jutár a Pavel Urban 18 jutár. Podľa sobášnej matriky pôvod z Pôtra majú aj tieto priezviská: Hriešik, Varga, Ďuriš, Gál, Dudok, Števčok, Kukučka, Vaškor...“ Ešte v minulosti Kovačičania, podobne ako aj Padinčania, začali chodiť do Pôtra po stopách svojich predkov. Neskoršie, koncom 80. rokov, sa medzi Pôtorčanmi a Slovákmi z týchto dvoch dolnozemských prostredí zrodila družba a spolupráca, ktorá bola

V obci Pôtor pôsobí aj materská škola, v ktorej sa vyučujú najmladší Pôtorčania. Vo fašiangovom programe vystúpili a ukázali to, čo ich naučili ich učiteľky.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V Pôtri je gotický evanjelický kostolík z 15. storočia, zasvätený sv. Petrovi, ktorý sa pričinením Mateja Barániho, prvého evanjelického farára na území Banátu, stal významnou sakrálnou kultúrnou pamiatkou na Slovensku. Hostia a hostitelia sa pri ňom zvečnili na pamiatku.

v uplynulých rokoch založená hlavne na výstavách insitných umelcov z Kovačice a Padiny, na vystúpeniach hudobno-folklórnych súborov a pod. V roku 2018 program Dňa obce v Pôtri spestrili členovia DFS Detská svadba, v čele s jej zakladateľom a umeleckým vedúcim Pavlom Balážom. FA Š I A N G O V É H O D Y SA Z AČ ALI TR ADIČNOU ZABÍJAČKOU V sobotu 8. februára na pozvanie Miroslava Činčura, starostu obce Pôtor, predstavitelia RMS Kovačica v čele s predsedom Dipl. Ing. Adamom Jonášom sa zúčastnili na 10. ročníku

Fašiangových zabíjačkových slávností v Pôtri, na ktorom si medziiným sľúbili, že budú pokračovať v spolupráci v oblasti kultúrnych, cirkevných a iných vzťahov. Fašiangové hody je jedno z troch najreprezentačnejších tradičných podujatí v Pôtri, ktoré je podľa slov starostu predovšetkým zábavou na potešenie ľudí. „Počas roka usporadúvame aj akciu Gazda roka – poďakovanie za úrodu, kde sa zvyknú robiť ekumenické služby Božie, na ktorých sa rovnako zúčastňujú tak evanjelici, ako aj katolíci. Snažíme sa udržiavať dobré vzťahy medzi všetkými občanmi tejto obce. Ďalšou veľkou oslavou je

Kovačickí muzikanti piesňami z Dolnej zeme obohatili fašiangovú zábavu v Pôtri • ĽUDIA A UDALOSTI •

Deň obce, ktorý sa koná na počesť 1. písomnej zmienky o obci. Prvá písomná zmienka o Pôtri datuje z roku 1297, s tým, že v roku 1966 sa táto obec zlúčila s menšou obcou Žihľava, v ktorej v súčasnosti žije zhruba 230 ľudí. Obec Pôtor počíta okolo 800 obyvateľov,“ vysvetlil starosta Činčura. Fašiangové hody sa začali včasráno zabíjačkou ošípa-

nej, z ktorej usilovní Pôtorčania pripravili rôzne špeciality pre všetkých účastníkov a hostí podujatia. V popoludňajších hodinách sa v kultúrnom dome začal príležitostný program. Okrem členiek RMS Dušanky Petrákovej a autorky týchto riadkov na fašiangovej zábave v Pôtri sa zúčastnili aj kovačickí muzikanti Martin Torňoš a Ján st. a Ján ml.

Bartošovci, ktorí svojou hudbou obohatili túto tradičnú akciu. V kultúrno-umeleckom programe vystúpili aj členovia DFS Krtíšanček, deti z MŠ, ŽSS Vidovenky, FS Ipeľ, FS Škorec, mladí heligonkári Matúš Pauer a Anička Čiešková, sólistka Angelika Kokyová a iní. Súčasťou tohtoročnej fašiangovej zábavy boli aj zaujímavé a veselé masky, ktoré na sebe

nosili účastníci podujatia, tiež fašiangové vinše a ochutnávka zabíjačkových špecialít. Počas dvojdňovej návštevy obce Pôtor hostia z Kovačice sa zoznámili aj s históriou tejto obce, obdivovali reprezentačné budovy a kultúrne pamiatky, navštívili materskú školu v Pôtri, uctili si predkov v cintorínoch v Pôtri a v susednej dedine Žihľava.

PRÍPRAVY NA JARNÉ POĽNOHOSPODÁRSKE PRÁCE V KULPÍNE

Záujem o cukrovú repu stúpa

Katarína Gažová

zimnom období poľnohospodári využívajú voľnejšie chvíle na plánovanie a prípravu jarnej sejby. Aj poľnohospodári Kulpína sa pomaly pripravujú na jarné práce v poli. Keď je vhodné počasie, využijú ho na prihnojovanie zasiatych kultúr, ako aj na prihnojovanie pred sejbou jarných kultúr. „U nás poľnohospodári začali s prácami prihnojovania. Hlavne sa v našom chotári prihnojuje pšenica zasiata v jesennom období. V porovnaní s minulými rokmi teraz je u nás viac pšenice, odhadujem, že je to takých 120 jutár. Aj odborníci odporúčajú, aby sa pred sadením ďalších kultúr pôda vopred prihnojila.

Teda treba ju skypriť a na ňu posiať hnojivo pred začiatkom jarnej sejby,“ vysvetlil v rozhovore Milan Popovicki, predseda Klubu poľnohospodárov Kulpína. V ďalšom rozhovore sme sa dozvedeli, že sa tohto roku poľnohospodári Kulpína orientujú na pestovanie doterajších kultúr, a to sú hlavne sója a kukurica. Novinkou je, ako nám vysvetlil spolubesedník, že sa aj cukrová repa pomaly vracia do chotára. Tak nedávno túto kultúru poľnohospodári Kulpína siali iba na takých 20 jutrách a tohto roku záujem stúpol, nuž sa predpokladá, že bude zasiata až na 150 jutrách. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa poľnohospodári začínajú orientovať aj na cukrovú repu, je jej cena, ktorá stúpa v porovnaní s cenou sóje, ktorá takpovediac stagnuje, teda nemení sa. V minulých rokoch sója a kukurica boli najzastúpenejšie

Z prvej tohtoročnej prednášky pre poľnohospodárov v Kulpíne • ĽUDIA A UDALOSTI •

kultúry na poliach kulpínskych poľnohospodárov. Teraz sa situácia začína meniť v prospech cukrovej repy, od ktorej v uplynulých rokoch sedliaci upúšťali aj z finančných dôvodov.

Okrem plánovania a príprav na jarnú sejbu v Kulpíne ešte trvajú zimné edukačné prednášky pre poľnohospodárov, ktorých doteraz bolo viac ako desať.

PADINČANIA A KOVAČIČANIA SPOLOČNÝMI SILAMI V AKCII OZELEŇOVANIA. V druhej polovici januára aktuálneho roku sa vedľa cesty Kovačica – Padina uskutočnila ďalšia akcia vysádzania stromoradia. Takúto aktivitu pri spomínanej ceste praktizovali ešte učitelia kovačickej ZŠ koncom 70. a začiatkom 80. rokov, keď spolu so žiakmi vyšších a nižších ročníkov vysadili na stovky mladých porastov s cieľom, aby slúžili doprave ako vetrolamy. Odvtedy, dnes už vyrastené, dospelé stromy prešli rôznymi metamorfózami: v niekoľkých otvorených požiaroch vyhoreli, poškodili sa, dokonca väčší počet stromov neznámi páchatelia vyrúbali. V uplynulom roku, z iniciatívy Obce Kovačica a v spolupráci s Ekologickým hnutím Obce Kovačica a Verejným komunálnym podnikom Padina, sa začala akcia obnovenia, totiž výsadby nových porastov na už spomínanom úseku. Doteraz aktivisti tohto združenia, milovníci prírody a zamestnanci tohto podniku vysadili viac ako 1 350 nových stromov druhu sibírsky brest. Účastníci akcie, ktorých bolo zhruba 30, vidia túto aktivitu ako začiatok ozeleňovania nielen v tejto časti cestnej komunikácie, ale aj vo všetkých iných prostrediach Kovačickej obce. Na snímke EHOK je momentka z tohtoročnej akcie. A. Ch. 8 /4895/ 22. 2. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Aspoň si na sneh zaspomínať

áto zima vám, kamaráti, nateraz nedopriala radosti zo snehu, preto ste si mohli málo užiť zimné hry. Možno iba ak ste odcestovali niekam, kde snehu bolo nadostač, aj na lyžovačku, aj na inú zábavu so snehom. Aj napriek tomu si môžete zaspomínať na tie minulé zimné chvíle voľna, keď snehu bolo viac. Sneh a zábavu na snehu si môžete aspoň namaľovať na výkresoch a tak si pripomenúť, aké to bolo hrať sa vonku na snehovej bielej perinke. Spomienky na sneh sa dajú preniesť na papier, a tak sa zabávať, keď už vonku ten sneh nie je. Katuša

Jana Dišpiterová, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina Sára Roháriková, 4. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Môj domáci miláčik (pokus o scénku) Postavy (Ines, Mia, Kokus)

Zážitky zo zimných prázdnin Keď sú prázdniny, je viac času na oddych, kamarátenie a zábavu, návštevy. Počas zimných prázdnin oslavujeme Vianoce a Nový rok. Tieto prázdniny mi ubehli veľmi rýchlo. Bol som sa korčuľovať. Tam som sa skamarátil s Milošom. Pretekali sme sa na ľade. Aj na futbalových zápasoch som bol úspešný. Rodičia nás tohto roku príjemne prekvapili. Boli sme v kine v Novom Sade. Trochu som sa rozčaroval, že sme nešli na lyžovačku. Otec ochorel a nemohli sme. Sľúbili nám, že pôjdeme o rok. Dostal som aj darček, ktorému som sa veľmi potešil. Pre výborný prospech mi rodičia kúpili počítačovú klávesnicu, ktorá svieti. Bol som aj u starej mamy. Prišli aj moji bratranci a sesternice. Všetci siedmi sme si dali pyžamovú zábavu. Pekne sme sa bavili. Tieto zimné prázdniny mi rýchlo ubehli. Tešil som sa na školu, lebo mi chýbali spolužiaci. Verím, že aj nasledujúce prázdniny budú takéto zábavné. Peter Kámaň, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Tea Trnovská, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

INES: Ahoj, Mia, čo to píšeš? MIA: Dostali sme na domácu napísať opis, text alebo básničku na tému Môj domáci miláčik. INES: Naozaj ti prejde celý víkend v písaní obyčajného opisu? Vieš čo, ja sa idem hrať von s Kokusom. Vtedy som nevedela, či zostať písať opis, alebo sa ísť hrať s nimi, ale keď som trochu porozmýšľala, tak som sa rozhodla, že sa idem s nimi hrať, a napíšem aj ešte nejaké zaujímavosti o Kokusovi. MIA: Počkaj, idem sa aj ja hrať s vami. A teraz vám aj predstavím hlavnú hviezdu tohto textu. Je to môj domáci miláčik. Kokus, je to hravé a veselé šteňa, má čiernu srsť a biely fľak na hrdle, ktorý zdedil po svojej matke. To mi bol najkrajší darček, a to preto, lebo sa narodil v ten istý deň, keď aj ja, 10. 9. 2017. Hrali sme sa s ním až do večera, kým sme nepočuli jeden hlas. MAMA: Detiii, večeraa! Keď sme sa s Kokusom rozlučovali, iba spustil uši a odišiel. Ale odvtedy viem, že psík ľúbi človeka viac než človek ľúbi samého seba.

Katarína Kľúčiková, škôlkarka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Informačno-politický týždenník

Mia Gedrová, piatačka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Ivana Hlavčová, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padin a

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLVIII 22. 2. 2020

rozhľady

Číslo 4/ 2003

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšia cena pšenice

AKTUÁLNE

Nové úvery pre vojvodinských poľnohospodárov Ľubica Sýkorová Pre poľnohospodárskych výrobcov z Vojvodiny aj v tomto roku Pokrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva pripravil výhodné úvery na obnovu strojového parku či zdokonalenie výroby. Na tento účel je vyčlenených 650 miliónov dinárov. ovinkou je, že o úver môžu požiadať aj spracovatelia zeleniny, ovocia a hrozna. Ostatných desať druhov úverov zostáva rovnakých ako v minulom roku, kedy zo spomínaného fondu zvýhodnené úvery získalo 260 poľnohospodárskych gazdovstiev. Pre všetky tieto druhy pôžičiek platí rovnaká úroková sadzba 1,0 a 1,5 %, obdobie odkladu (srb. grejs period) je najmenej šesť mesiacov bez úrokov a obdobie splácania do piatich rokov, pričom splátky sa obvykle vyplácajú polročne. Maximálna suma úveru, ktorú môže jedno gazdovstvo získať, je 40 000 eur alebo 20 000 eur. Fond nebude brať do úvahy žiadosti o investície do 1 000 eur.

Registrované gazdovstvá môžu požiadať o úver na nákup nových poľnohospodárskych strojov, zavlažovacích systémov a zariadení na zavlažovanie a vŕtanie studní, vybavenie fariem pre chov dobytka, nákup včelích rojov, úľov a zariadení pre včelárstvo, nákup nových skleníkov a fóliovníkov, ako aj pre ostatné potrebné príslušenstvo a zariadenie. Poľnohospodársky fond zabezpečil pôžičky aj na financovanie investícií v oblasti spracovania ovocia, hrozna a zeleniny, na obstaranie nových systémov na ochranu pred krupobitím – protiľadovcových sietí pre viacročné ovocné sady a vinohrady, na výstavbu zariadení a na obstaranie zariadení určených na skladovanie obilnín, ovocia a zeleniny (silá, sklady, chladiarne). Zvýhodnené úvery sa môžu získať aj na nákup kvalitných teliat a prasiatok na výkrm, na nákup plemenného hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných. Poskytovať sa budú aj pôžičky na zakladanie viacročných porastov – ovocných sadov a viníc.

Ľ. Sýkorová

Zvýhodnené budú aj úvery pre spracovateľov ovocia, zeleniny a hrozna na investície do výšky 20 000 eur. Fond ponúkol spracovateľom možnosť splácať pôžičku na 24 mesiacov v piatich splátkach s obdobím odkladu jeden rok bez výpočtu úroku. Financovať sa bude nákup zariadení – linky na sušenie, blanšírovanie, sterilizáciu a pasterizáciu, škatuľové obaly na prepravu a skladovanie, linky na čistenie, umývanie a triedenie, či balenie a označovanie… ... Plochy pod ekologickou výrobou v EÚ sa od roku 2012 zvýšili o 34 %. Celková rozloha ekologickej výroby v roku 2018 bola 13,4 milióna ha, čo predstavuje 7,5 % z celkovej využívanej poľnohospodárskej plochy. Podľa údajov Eurostatu to predstavuje v rokoch 2012 – 2018 nárast o 34 %. Medzi členskými štátmi EÚ s najvyšším podielom ekologickej výroby v roku 2018 boli tieto krajiny: Rakúsko (24,1 % z celkovej využíva-

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 10. 2. do 14. 2. pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol zaznamenaný opäť nižší tovarový aj finančný obrat. Finančná hodnota obratu bola nižšia o 45,10 % a tovarový obrat bol nižší o 40,43 %. Cena pšenice na domácom trhu vykazovala v uvedenom období klesajúci trend. Drasticky sa znížil vývoz, pretože na zahraničnom trhu je pšenica lacnejšia. Domáci mlynári sú zase touto obilninou dobre zásobení, takže dopyt po nej nebol. Cena pšenice bola 19,50 din./kg bez DPH (21,45 din./ kg s DPH), čo je pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 4,88 % menej. Veľmi slabý záujem bol aj o kukuricu, ktorá sa predávala za 15,70 din./kg bez DPH. Po niekoľkotýždňovom konštantnom raste aj pri sóji bola zaznamenaná korekcia ceny. Zmluvy boli podpísané na 39,50 nej din./kg bez DPH (43,45 poľdin./kg s DPH). V pon o rovnaní s predcháhospodzajúcim týždárskej dňom bola o plochy), 0,71 % lacEstónsko (20,6 nejšia.○ %), Švédsko (20,3 %), Taliansko (15,2 %), Česká republika (14,8 %), Lotyšsko (14,5 %), Fínsko (13,1 %) a Slovinsko (10,0 %).○

Z obsahu Ako sa vyhnúť chemickým prípravkom na ochranu rastlín

Str. 2 a 3

Kráľovná jari – magnólia

Do vášho receptára

str.6

str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Ako sa vyhnúť chemickým prípravkom na ochranu rastlín? Ľubica Sýkorová

dravá zelenina či chutné ovocie vypestované bez pomoci chemických prípravkov v našich záhradách sa stávajú čoraz atraktívnejšími a vyhľadávanejšími aj obyvateľmi žijúcimi v mestách. Zdravé potraviny sú dôležité najmä v dnešných časoch, keď sa čoraz častejšie dozvedáme o nejakom potravinovom škandále. Ak máme doma aspoň kúsok pôdy – či už v záhrade, na terase, alebo na balkóne – môžeme si dopestovať vlastnú úrodu zeleniny, ovocia, korenín, liečivých byliniek, ktoré budú zdravé a chutnejšie ako tie kupované. Iba pri vlastnoručne dopestovaných plodinách si môžeme byť na sto percent istí, ako boli pestované, či boli postrekované, čím boli hnojené. Ako ale zabezpečiť, aby naše rastliny nenapádali choroby a škodcovia a predčasne nezničili našu úrodu? Aby sme nemuseli siahať po chemikáliách, musíme sa naučiť, ako sa jednotlivé rastliny navzájom správajú, ako si pomáhajú a ako sa chránia. Ak sa chceme vyhnúť používaniu chemických ochranných prípravkov, naša záhrada by mala odzrkadľovať voľnú prírodu. Vďaka rozmanitosti a previazanosti jednotlivých rastlinných a živočíšnych druhov nastáva rovnováha a nedochádza k nekontrolovateľnému premnoženiu rôznych škodcov a šíreniu chorôb. RASTLINY SA CHRÁNIA NAVZÁJOM Aj tak možno nazvať systém ochrany úžitkových rastlín s využitím fytoncídnych látok iných rastlín, ktoré slúžia na ochranu pred hubovými chorobami i živočíšnymi škodcami. Tento princíp môžeme realizovať dvomi spôsobmi. Prvým sú kultúry zmesí, ktoré zabezpečíme už pri organizácii výsadby

či výsevu rastlín a ktoré poskytujú trvalú ochranu a prevenciu. Druhý spôsob fytoncídnej ochrany uplatňujeme aj preventívne až počas plnej vegetácie špeciálnymi postrekmi či zálievkami. Výluhy pripravujeme z voľne rastúcich rastlín, ako napr.: žihľava, praslička, vratič, púpava, papraď, palina, štiav alebo z úžitkových rastlín: cesnak, cibuľa, rebarbora, chren, rajčiny, ríbezle… PRÍPRAVA OCHRANNÉHO VÝLUHU Výluh môžeme pripravovať za studena a za tepla. Za studena: – ako macerát: čerstvé alebo sušené byliny zalejeme studenou vodou a vylúhujeme počas 12 – 24 hodín, prefiltrujeme a hneď použijeme na postrek; – ako zákvas: zelené časti rastlín zalejeme dažďovou vodou, nádobu prikryjeme a denne obsah premiešame. Dokiaľ zmes pení prebieha kvasenie. Zákvas obvykle riedime. Za tepla: – ako zápar: čerstvé alebo sušené rastliny prelejeme horúcou vodou a necháme vylúhovať 24 hodín. Zá-

par po odfiltrovaní spotrebujeme do dvoch dní; – ako odvar: čerstvé alebo sušené byliny najprv zalejeme studenou vodou a po 24 hodinách zmes privedieme do varu. Varíme 20 minút, necháme vychladnúť a spotrebujeme po prefiltrovaní do dvoch dní. AKO SA ZBAVIŤ NEPRÍJEMNÝCH CHORÔB A ŠKODCOV? Listové vošky sú veľmi častým záhradným škodcom. Sajú šťavu najmä z mäkkých častí úžitkových a okrasných rastlín a výrazne ich oslabujú. Deformovaním listov znižujú aj intenzitu asimilácie a tým aj tvorbu dôležitých živín a zásobných látok. Niektoré druhy užitočného hmyzu nám ich pomáhajú likvidovať. Sú to napr. niektoré druhy ploštíc, muchy pestrenky, zlatoočka či lienka sedembodková. Pri premnožení vošiek už títo pomocníci nestačia, a tak im musíme pomôcť ekologickými postrekmi (nezničia rastlinu, len vošky). Účinný je napr. krátkodobý (4- – 5-dňový) postrek zo žihľavového zákvasu zriedený v pomere 1: 10. Na 1 kg čerstvej žihľavy (alebo

250 g sušenej) pridáme 5 l vody. Podobne pôsobí nezriedený odvar z paprade. Na 1 kg čerstvej byliny (alebo 100 g sušenej) pridáme 10 l vody. Pomôcť si môžeme aj nezriedeným záparom zo 75 g rozsekaného cesnaku a cibule (v pomere 1 : 1) v 10 litroch vody. Tento zápar pôsobí aj proti hubovým chorobám. Vhodný je aj nezriedený roztok z 200 g mazľavého mydla rozpusteného v troche horúcej vody doplnený do 10 litrov. Veľmi nepríjemnými škodcami sú húsenice rôznych motýľov. Tu si môžeme pomôcť nezriedeným zákvasom z paliny: 300 g čerstvej paliny (30 g sušenej) zalejeme 10 litrami vody. Účinok zvýšime, ak pridáme do hotového zákvasu 1 % vodného skla (na zlepšenie priľnavosti). Účinný aj proti voškám, mravcom a škodcom jahôd. Na ochranu proti húseniciam mlynárika kapustného môžeme dobre využiť otrhané zálistky z rajčín. Striekame dvojhodinovým nezriedeným výluhom z dvoch hrstí zálistkov v 2 litroch vody. Takisto môžeme využiť pri zbere rebarborových stoniek opadajú-

8 /4895/ 22. 2. 2020 ce listy na neriedený postrek proti cesnakovým škodcom a voške makovej. Urobíme zápar z 50 g listov a 3 litrov vody. Pri intenzívnej invázii húseníc môžeme použiť vyššie spomínaný roztok mazľavého mydla (10 litrov), do ktorého pridáme 1/2 l denaturovaného liehu, 1/2 lyžice octu a 1/2 lyžice vápna. Striekame bez zriedenia. Proti voškám a ťažko zničiteľným moliciam účinkuje postrek z 200 g síranu hlinitého (relatívne ekologická chemikália) rozpusteného v 1 litri vody a doplnenej do 10 litrov. Proti obávanej monílii plodov a kvetov môžeme použiť nezriedený zápar z koreňa a listov chrenu. Na 300 g dáme 10 litrov vody. Univerzálny postrek proti hubovým chorobám, napr. jahôd a zemiakov, je zákvas zo šupiek a listov cibule, cesnaku, štiavu a listov čiernych ríbezlí. Na 500 g čerstvej zmesi (200 g sušenej) pridáme 10 litrov vody. Postrek riedime 1 : 10. Proti hubovým chorobám pôsobí aj odvar (variť 30 minút) 1 kg čerstvej prasličky (150 g sušenej) v 10 litroch vody. Priľnavosť roztoku zvýši prídavok 1 % vodného skla. Riedime pred striekaním 1 : 5. Aj odvar z vratiča je pomerne univerzálnou ochranou proti škodlivým činiteľom: 300 g čerstvého vratiča (30 g sušeného) varíme v 10 litroch vody. Nezriedený pôsobí proti voškám a škodlivým chrobákom. Riedený 1 : 2 účinkuje proti múčnatke, zriedený 1 : 1,5 chráni rajčiny a zemiaky proti škvrnitosti listov. Zaujímavý postrek je zmes litra srvátky a litra vody. Pôsobí tiež proti chorobám listov i plodov rajčín. Opakuje sa každý týždeň. VZŤAHY MEDZI RASTLINAMI Ktoré druhy si pomáhajú a ktoré zase škodia? Tu sú najbežnejšie plodiny a ich vzťahy: Cibuľoviny – cibuľa, cesnak, pažítka, pór: podporujú rast a zdravie ovocných stromov, kapustovitých a ľuľkovitých plodín aj mrkvy. Ich

výrazná aróma odpudzuje rôzne druhy húseníc, vošky a slizniaky. Nehodia sa však k fazuli, hrášku a petržlenu. Pažítka: zasadená v okolí jablone by po troch rokoch mala zabrániť chrastovitosti jabĺk. Kapustovité – kapusta, brokolica, kaleráb, karfiol, ružičkový kel: ich rast podporuje kôpor, rozmarín alebo borák. Nesmieme ich však sadiť vedľa ľuľkovitých plodín (rajčiak, paprika, zemiak...). Strukoviny : na koreňoch týchto rastlín žijú baktérie, ktoré viažu dusík a ten je dobrým hnojivom pre niektoré rastliny, ale príliš silné pre iné. Dobre sa znášajú s kukuricou, tekvicami, uhorkami, jahodami, špenátom či šalátom. Nevyhovujú však cibuľovinám a kapustovitým druhom. Červená repa: nemala by sa sadiť v blízkosti fazule, lebo vzájomne spomaľujú svoj rast. Ľuľkovité – rajčiny, papriky, zemiaky, baklažán: prospieva im prítomnosť mrkvy, cibuľovín, bazalky, oregana. Chren: zvyšuje odolnosť zemiakov proti chorobám. Borák: (srb. borač) láka do záhrady hmyzích predátorov a medonosný hmyz. Zároveň odpudzuje rôznych škodcov. Je teda ideálnym a nevyhnutným spoločníkom v záhrade. Šalvia: láka do záhrady medonosný hmyz a odpudzuje škodcov napádajúcich strukoviny. Mäta: odpudzuje mravce a vošky. Vratič: (srb. povratič) odpudzuje väčšinu hmyzu okrem medonosného, nie je však určený na konzumáciu (je jedovatý). Palina dračia (estragón): jej vôňa odpudzuje väčšinu škodcov a tiež podporuje rast a chuť plodín rastúcich v jej blízkosti. Nechtík a aksamietnica (malá ruža): sú zázračné kvety proti viacerým škodcom. Môžeme ich vysádzať po celej záhrade. Ich korene vylučujú prírodnú pesticídnu chemikáliu tak silnú, že pôsobí aj

niekoľko rokov. Nechtík má o niečo slabší účinok. Kapucínka: priťahuje hmyzích predátorov a tiež slúži ako lapač vošiek a iných drobných votrelcov. Slnečnica: u amerických Indiánov sa tradične sadila vedľa kukurice, čím posilňovala jej rast a úrodu. Muškáty a petúnia: slúžia ako lapače škodlivého hmyzu a môžu sa preto umiestňovať na okraje zeleninových záhonov. Liečivé bylinky: neliečia iba nás, ale aj rastliny vo svojom okolí. Nebojme sa teda primiešať medzi zeleninu aj rôzne liečivky. VYSKÚŠAJTE! Nasledujúcu techniku pestovania využívali americkí Indiáni a je používaná dodnes. Vytvoríme kopy zeminy asi 30 cm vysoké s priemerom 50 cm, v rámci ktorých funguje malý ekosystém. Základ takejto kopy tvorí kukurica, ktorej zrná sú zasiate v strede. Keď kukurica dosiahne výšku okolo 15 cm, nasejeme dookola na striedačku popínavú fazuľu a tekvicu. Tieto tri plodiny si vzájomne pomáhajú: – kukurica poskytuje fazuli priestor na šplhanie – fazuľa dodáva do pôdy dusík, ktorý vyživuje ostatné plodiny – tekvica, ktorá sa plazí po zemi, zabraňuje burine v raste, ochraňuje pôdu pred vysušením a svojimi pichľavými stonkami a listami odpudzuje škodcov. Môže sa pridávať aj štvrtá rastlinka, ktorá láka medonosný hmyz, ktorý zabezpečí opelenie plodín. Môže to byť napríklad pamajorán, borák, yzop alebo šalvia. ZOPÁR NÁVRHOV AKO PROTI ŠKODCOM BEZ CHÉMIE Na strom čo najbližšie pri záhrade treba zavesiť vtáčiu búdku. Vtáky sú prirodzenými nepriateľmi hmyzu. Ak máme možnosť, vybudujme jazierko. Voda priláka žaby, ktoré si pochutia na slimákoch a iných škodcoch. Netreba vysádzať veľké plochy jedného druhu, radšej premiešajme viacero vhodných plodín do-

kopy, aby sa navzájom chránili. Medzi plodinami by pôda nemala zostať holá, treba ju vystlať mulčom (slamou, pokosenou trávou bez semien, kompostom...). Takto vzniknú obydlia pre lienky a iné živočíchy, ktoré likvidujú škodcov. Do zeleninovej záhrady je vhodné posadiť aromatické bylinky, ktoré škodcov odpudzujú. Medzi najúčinnejšie patria borák, nechtík, aksamietnica, kapucínka, vratič. Keďže pásavka zemiaková prežije zimu v pôde, najlepšie zabránime jej opätovnému výskytu na ďalší rok tým, že sa budeme pridržiavať osevného postupu, čiže budeme plodiny rotovať. Každý rok treba zemiaky zasadiť na iné miesto v záhrade, čo najďalej od pôvodného miesta. Existuje niekoľko rastlín, ktoré pásavku odpudzujú – napríklad šalvia a vratič. Treba ich zasadiť na okraj alebo priamo do zemiakového políčka. Vhodné je medziriadky medzi zemiakmi mulčovať hrubou vrstvou slamy. Tá vytvorí priestor vhodný pre život prirodzených predátorov pásaviek – lienok, bystrušiek a iných a zároveň zabráni preniknutiu pásavky zo zeme až k listom rastliny. Prirodzenými nepriateľmi slimákov sú žaby, ježkovia, jašterice, drozdy, sliepky a kačice. Medzi rastliny, ktoré odpudzujú slimáky patrí: cesnak, šalvia, nechtík, levanduľa, muškáty – môžeme z nich vytvoriť lem okolo rastlín, ktoré sú pre slimáky najpríťažlivejšie. Malé sadenice ochránime tým, že okolo nich postavíme ohradu z odrezaných plastových fliaš. Ďalšou účinnou obranou, ktorá odpudzuje slimáky, je bariéra z kávovej usadeniny, vlasov či srsti. Spôsobov, ako ochrániť ovocie a zeleninu pred chorobami a škodcami bez používania chemických prípravkov je neuveriteľne veľa. Príroda sa o to postarala, treba len skúšať a byť úporný a trpezlivý. 

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Jarný postrek na ochranu repky proti škodcom Ing. Marek Seidenglanz, PhD., Ing. Ján Tancik, PhD., Bc. Romana Bajerová, Ing. Veronika Roskóová, Ing. Jaroslav Šafář, PhD. PRVÝ A DRUHÝ JARNÝ POSTREK – SKÚSENOSTI Z ČESKA A ZO SLOVENSKA Stonkoví krytonosi, k. repkový (Ceutorhynchus napi Gyll.) a k. štvorzubý (Ceutorhynchus pallidactylus Marsh.), patria v časti Európy medzi najnebezpečnejších

Krytonos repkový – hore a krytonos štvorzubý – dole

škodcov repky. Problémy robia pestovateľom hlavne v Nemecku, Poľsku, Rakúsku, v Čechách, na Slovensku, ale aj vo Vojvodine. Napadnutie stoniek ich larvami sa prejavuje znížením výnosu a uľahčením šírenia hubových infekcií v rastlinách. Do súvislosti s poškodením stonky larvami krytonosov sa dáva predovšetkým napadnutie fómovou hnilobou, ktorej pôvodcom je Leptosphaeria maculans.

Z hľadiska pestovateľov najdôležitejšie rozdiely medzi dvoma druhmi stonkových krytonosov sú: – majú odlišné miesta prezimovania (migrujú do repiek odinakiaľ) – majú niekedy iný časový priebeh kladenia vajíčok. Dorastené larvy oboch druhov opúšťajú poškodené stonky repky a padajú na zem pod rastliny. K tomu dochádza v období od konca kvitnutia a v prvej polovici dozrievania. Na povrchu pôdy im hrozia mnohé nebezpečenstvá od predátorov (napadajú ich hlavne bystrušky), preto sa snažia dostať čo najrýchlejšie do pôdy (väčšina bystrušiek loví len na povrchu), kde sa kuklia. Rozdiel pri oboch druhoch je v tom, že nový vyliahnutý chrobák k. štvorzubého ešte v období dozrievania porastu pozemok opúšťa. Dospelci k. repkového tu naopak zostávajú a vyletujú potom až v predjarí z následnej plodiny, čo je väčšinou ozimná pšenica. Krytonos štvorzubý zimuje na rôznych miestach: na medziach, okrajoch lesa a je vôbec viac rozptýlený v krajine ako k. repkový. Orba ako ochranné opatrenie môže redukovať populácie k. repkového, nie však k. štvorzubého. Z praktického hľadiska je ale najdôležitejšie časovo odlišný

priebeh kladenia vajíčok pri oboch druhoch, pretože práve tento faktor rozhoduje o tom, či určitý zásah smerovaný na týchto škodcov bude alebo nebude účinný. ZMENA KLÍMY ZNAMENÁ ZMENU SPRÁVANIA SA ŠKODCOV Zmena správania sa škodcov znamená problém, keď ide o ochranu porastov. Ako ukazujú výsledky vedeckých štúdií zameraných na praktické aspekty bionómie k. štvorzubého a k. repkového a tiež práce snažiace sa odhadnúť vplyv zmien klímy na správanie týchto druhov, je pravdepodobné, že budú pribúdať sezóny, v ktorých sa prví dospelci budú v repkách objavovať skôr. Obdobie kladenia vajíčok bude tiež začínať skôr, ale – a to je pre pestovateľov veľmi dôležité, budú viac roztiahnuté. Inak povedané, obdobie kladenia vajíčok trvá dlhšie. K tomu, samozrejme, už dochádza. Horšie sa hľadá termín pre zásah a jedna jarná aplikácia nemusí byť dostatočne účinná.

Blyskáčik – dospelý jedinec

VÝBER INSEKTICÍDOV – NEMUSÍ BYŤ ÚČINNÉ TO, ČO FUNGOVALO SKÔR Počas jari charakteristickými pretiahnutými periódami kladenia vajíčok môže výsledné poškodenie stoniek larvami a v dôsledku toho tiež hubovými chorobami významne ovplyvniť druhý jarný insekticídny zásah. V tomto príspevku ide práve o hodnotenie prídavného účinku druhej jarnej insekticídnej aplikácie na zníženie výsledného poškodenia stoniek larvami stonkových krytonosov. My to tiež nazývame prínos druhej aplikácie k posilneniu prvej apli-

Larvy krytonosa

8 /4895/ 22. 2. 2020 kácie. Ide o hľadanie odpovede na otázku, ktorý insekticíd použiť proti blyskáčikom, pretože práve proti nim smeruje najčastejšie druhá jarná aplikácia insekticídov, aby sme zároveň čo najúčinnejšie predĺžili ochranu porastov proti krytonosom. Ako ukazujú výsledky nášho trojročného pokusu, jednotlivé druhy insekticídov používané proti blyskáčikom sa svojím prínosom k ochrane proti krytonosom výrazne líšia. ZÁVERY NAŠICH POZOROVANÍ Na základe trojročných pokusov môžeme uzavrieť, že ročníkov, v ktorých o úspechu ochrany repkového porastu proti stonkovým krytonosom bude spolurozhodovať aj druhý jarný insekticídny zásah

(obvykle spájaný s ochranou proti blyskáčikom), bude skôr pribúdať. Pri výbere insekticídu pre druhú jarnú aplikáciu je teda dobré posudzovať nielen to, či je insekticíd účinný na blyskáčiky, ale tiež to, či dokáže predĺžiť ochranu proti krytonosom. Na blyskáčiky účinné insekticídy Avaunt 15 EC (indoxacarb) a Plenum (pymetrozine) nemajú buď vôbec žiadny, alebo len veľmi malý prínos k posilneniu ochrany proti krytonosom. Bežné esterické pyretroidy tu reprezentované cypermethrinom v prípravku Cyperkill 25 EC majú naopak podstatne vyšší prínos k posilneniu ochrany proti krytonosom, ale zlyhajú, keď ide o blyskáčiky. Dôvodom je ich

rezistencia. Značne neistý efekt na blyskáčiky má z rovnakého dôvodu i esterický pyretroid etofenprox (Trebon OSR), ktorý veľmi účinne posilňuje ochranu proti krytonosom. Zrovnateľne vysoký prínos pre posilnenie ochrany proti krytonosom má aj organofosfát chlorpyrifos-ethyl (Dursban Delta). Pri tomto insekticíde navyše nie sú problémy s rezistenciou blyskáčika. ČO Z TOHO VYPLÝVA? Ak si je agronóm istý, že problém s krytonosmi vyriešil prvým zásahom, a vďaka dobrému monitoringu vie, že ich výskyt bol len mierne nad prahom škodlivosti a prevládal k. repkový, môže sa pri druhej aplikácii zamerať len na blyskáčiky. Avaunt nebo Ple-

num sú v tomto prípade dobrou voľbou. Keď však vládne neistota z dôvodu zanedbaného monitoringu krytonosov, či ide o sezónu s potvrdeným vysokým výskytom týchto škodcov na lokalite a k tomu ešte prevládajúcim druhom je k. štvorzubý, nie sú Avaunt či Plenum dobrou voľbou pre druhý jarný postrek. Pokiaľ ide o takúto situáciu v sezóne s nízkym výskytom blyskáčikov, možno pre druhú aplikáciu použiť esterický pyretroid etofenprox (Trebon OSR). Ak je však výskyt blyskáčika nebezpečný, je vhodné použiť insekticíd s účinnou látkou zo skupiny organofosfátu. Všetko sa ale musí stihnúť predtým, ako začne porast kvitnúť. Foto: J. Tancik

ALTERNATÍVA GLYFOSÁTU

Čím sa nahradí nebezpečný fungicíd? Ľubica Sýkorová

očetní výrobcovia herbicídov, ako aj iné poľnohospodárske spoločnosti v celom svete sa snažia nájsť alternatívu ku glyfosátom. Niektorí svojimi nápadmi pritiahli veľkú pozornosť. Glyfosáty sú najrozšírenejšie voľne dostupné herbicídy na ničenie burín. V roku 2015 ich však Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny zaradila medzi pravdepodobné karcinogény pre človeka s odôvodnením, že glyfosáty môžu spôsobovať rakovinu u ľudí a vedú k vzniku non-Hodgkinovských lymfómov. Európsky parlament až na konci roku 2017 schválil uznesenie, aby boli herbicídy obsahujúce glyfosát okamžite zakázané pre bežné domáce používanie a na čistenie verejných priestranstiev. Z poľnohospodárskeho sektora by potom mali postupne zmiznúť počas piatich rokov, čiže do roku 2022. BIOLOGICKÁ OCHRANA RASTLÍN V niektorých krajinách, napr. v Česku, predajcovia chemických prípravkov na ničenie burín všetky herbicídy s nebezpečným glyfosá-

tom nahradili vhodnejšími prípravkami na biologickej báze, ktoré sú však vhodnejšie na ochranu na menších plochách (záhrady). Zopár výrobcov herbicídov nahradilo glyfosát v Roundupe kyselinou octovou, rovnako tak vo svojich prípravkoch používajú fluroxypyr – kyselinu octovú, účinnou látkou v likvidovaní buriny COMPO je kyselina pelargónová.

Prístroj sa podobá vysávaču, ktorý rozstrekuje penu na buriny, tá ich zahrieva a následne zničí. Pena je prírodná, vyrobená z rastlinných olejov a cukrov. Aj keď nejde o kúzelný prípravok, ktorý nahrádza glyfosát, jeho používanie sa výrazne zvýšilo. Toto je celkom zaujímavý produkt najmä pre využitie v parkoch a na otvorených priestoroch.

PROTI BURINÁM RASTLINNOU PENOU Spoločnosť Weedingtech vytvorila systém, ktorý používa 100 % prírodnú penu na potlačenie burín, ktorá sa nazýva Foamstream.

ELEKTRINA NAMIESTO HERBICÍDU Ďalším pozoruhodným vynálezom je produkt Xpower spoločnosti Agxtend, ktorá ponúka novú revolučnú metódu ničenia burín.

Stroj sa pripája k traktoru a zabíja rastliny za menej ako sekundu tak, že cez ne pulzuje elektrina, ktorá zničí trvalé tkanivá, ktoré prenášajú vodu a živiny. Môže byť použitý za akýchkoľvek poveternostných podmienok a ponúka veľkú flexibilitu pri používaní. Elektrina nezanecháva žiadne zvyšky ako herbicíd, existuje len malé riziko erózie, ale účinnosť je vysoká. Používa sa najmä pri pestovaní zemiakov, kde nahrádza tradičné používanie herbicídov. NIČENIE BURÍN POMOCOU ELEKTROMAGNETICKÝCH VĹN Profesor Graham Brodie z Fakulty poľnohospodárskych a veterinárnych vied v austrálskom Melbourne navrhol ďalšiu alternatívu k herbicídom. Je to stroj, ktorý funguje ako mikrovlnná rúra a ničí buriny pomocou elektromagnetických vĺn. Toto zariadenie pôsobí na buriny a ničí ich jednoduchým spôsobom. Ako molekuly vody v burinách vibrujú a zohrievajú sa, spôsobujú kolaps rastlinných buniek a ničia burinu bez potreby použitia drahých alebo potenciálne škodlivých chemikálií. Veľkou výhodou je, že sa prístroj dá použiť za akýchkoľvek poveternostných podmienok, a to aj v noci. Foto: pixabay

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Kráľovná jari – magnólia Ľubica Sýkorová

ozkvitnutá magnólia je neprehliadnuteľné, očarujúce dielo prírody. Kvitnúce stromy sú dominantou záhrad či parkov. Pozornosť pútajú nielen na jar, kedy vetvy bohato obsypané kvetmi vidíme už z diaľky, ale aj po zvyšok roka, keď naše záhrady zdobia dokonalým tvarom rozložitej koruny a svojimi listami. PESTOVANIE Magnólia je typická solitérna drevina. Vysádzame ich skoro na jar – v marci a apríli. Najlepšie sa im darí v polotieni, na mieste chránenom pred jarnými mrazmi a studeným vetrom. Odolnejším odrodám sa darí aj na priamom slnku. Pôda na pestovanie by mala byť hlboko prekyprená, humózna, mierne kyslá a schopná zadržiavať vlhkosť. Počas prvých niekoľko rokov po výsadbe stromčeky treba pravidelne zalievať počas celého roku, neskôr iba v letných mesiacoch. Magnólie v baloch alebo kontajneroch môžeme vysádzať prakticky počas celého roka. Vyberieme vhodné miesto – slnečné a záveterné, vykopeme dostatočne veľkú jamu. Na jej dno nasypeme rašelinu, ktorá zabezpečí mierne kyslú reakciu. So sadenicami manipulujeme opatrne, lebo majú tenké korene, ktoré sa ľahko lámu. Rozložíme ich a zasypeme záhradníckym substrátom. Vhodné je k rastline zatĺcť kolík, aby ju nevyvrátil vietor, a výdatne zaliať. Na povrch pôdy nasypeme vrstvu nástielky, ktorá bude zadržiavať vlahu. Sadiť by sa mala s dobre zakoreneným balom. Nástielkou zároveň chránime aj koreňový systém pred neskorými mrazmi. Treba pridať aj organické hnojivo

(kompost, kostnú múčku...), ktoré dodáva rastline silu a udržiava vhodné pH. Väčšina magnólií neznáša zásadité vápenaté pôdy. Ak má rastlina zelenožlté listy, je to príznak vysokého obsahu vápnika v pôde. Tu pomôže primiešanie rašeliny alebo kompostu. Magnólie hnojíme predovšetkým organickým hnojivom. BOHATÝ SORTIMENT MAGNÓLIÍ Slabším rastom sú typické magnólie hviezdokveté (Magnolia stellata) a ľaliokveté (Magnolia

dou je, že kvitne až v máji, takže ju neohrozujú neskoré mrazíky. Kvety sú výrazné, voňavé a majú purpurovú farbu. Rozvíjajú sa takmer mesiac, keď už má rastlina listy. Kvety sú vzpriamené a málokedy sa otvoria úplne. Niekedy rozkvitne ešte aj v auguste. Asi najčastejšie sa možno v našich záhradách stretnúť s magnóliou Soulangovou (Magnolia Soulangeana). Ide o najvyššiu a najširšiu magnóliu u nás. V dospelosti môže narásť pri ideálnych podmienkach až do výšky

liliflora). Rastú veľmi pomaly a v dospelosti dosahujú výšku asi dva metre. Navyše sú obe dreviny nenáročné na pestovanie. Najdôležitejšie je vybrať pre ne slnečné alebo polotienisté stanovište. Dbáme aj na to, aby miesto bolo chránené pred vetrom. Proti zimným mrazom sú odolné, bez ujmy znesú teploty do -30 °C. Skoro kvitnúce druhy však môžu ohroziť jarné mrazy. K poškodeniu kvetov dochádza už pri -3 °C. Magnólia hviezdokvetá rozkvitá ešte pred olistením, často už v marci množstvom bielych, voňavých kvetov. Magnólia ľaliokvetá patrí zase k najotužilejším druhom. Jej výho-

5 m a šírky asi 3 m. Vynikne len vo väčších záhadách, teda tam, kde má dostatok miesta na svoj rast. Atraktívna je vysadená ako solitér v udržiavanom trávniku. Môže rásť aj ako rozkonárený ker, vtedy dorastá do výšky troch metrov. Kalichovité kvety sú vnútri biele s purpurovým tieňovaním. Objavujú sa pri báze v apríli, ešte pred listami. Odroda Rubra má ružovočervené kvety, Alba Superba zasa úplne biele. Medzi náročnými pestovateľmi s väčšími záhradami je čoraz väčší záujem o magnóliu veľkokvetú (M. grandiflora). Vyniká nádhernými veľkými kvetmi, ktoré sa otvárajú

neskôr ako pri predchádzajúcich druhoch. Okrem krásy je jej veľkou prednosťou vysoká odolnosť proti mrazu. Je to vždyzelený druh, ktorý na zimu nezhadzuje listy. Túto exotickú drevinu môžeme vidieť napríklad v prímorských oblastiach Čierneho, Stredozemného a Jadranského mora. Pochádza zo severozápadnej Ameriky. U nás dosahuje výšku okolo šesť metrov. Voňavé kvety sú smotanovobiele, veľmi veľké a široké 20 až 30 cm. Kvitnú v máji až septembri. Dobre znáša rez a stromy možno tvarovať. Napriek tomu, že prežije aj väčšie mrazy, mladé stromy chránime obaľovaním a pridávaním hrubšej vrstvy lístia a čečiny nad koreňový systém, aby zemný bal nezamrzol. Ochrana je potrebná aj proti priamym slnečným lúčom v predjarnom období. Rastliny obalíme v decembri a obyčajne v apríli obal postupne odstraňujeme. Po prezimovaní časť lístia zhnedne a neskôr opadne, no úbytok listov nie je na pohľad postrehnuteľný. Výhonky a puky však ostanú nepoškodené. Nové listy sú sviežozelené. Tvarom i veľkosťou sú veľmi podobné figovníku kaučukovému (Ficus elastica). TREBA SI ZAPAMÄTAŤ, ŽE… … magnólie veľmi plytko korenia, preto ich okopávame len opatrne a nie príliš hlboko; … väčšinu druhov nemusíme tvarovať. Stačí, ak odrežeme namrznuté, polámané alebo prekážajúce konáre; … ak listy magnólií začnú žltnúť, je to prejav nedostatku železa v pôde. Prihnojíme ich organickým hnojivom s vyšším obsahom železa.

8 /4895/ 22. 2. 2020

ZDRAVIE A MY

Proti vírusom je antibiotikum neúčinné Infekcie dýchacích ciest sú jedny z najčastejších ochorení človeka, vyskytujú sa pomerne často v jesenných a zimných mesiacoch. Pôvodcami bývajú najčastejšie vírusy, no môžu ich spôsobovať i baktérie alebo atypické mikroorganizmy (chlamýdia, mykoplazma). Najčastejšími príčinami týchto ochorení sú rinovírusy. Spôsobujú 30 až 50 % všetkých respiračných infekcií. VIRÓZY Pre virózy je typické, že sa šíria kvapôčkovou infekciou. Zdrojom nákazy býva chorý človek. Ochorenie sa prejavuje spočiatku suchým dráždivým kašľom bez vykašliavania, ktorý sa postupne mení na produktívny kašeľ s vykašliavaním, môže byť prítomné škrabanie v hrdle a bolesť hrdla, vodnatá nádcha, upchaný nos, celková únava, zvýšená teplota, slzenie očí, zachrípnutie a ďalšie symptómy. Nekomplikovaná vírusová infekcia u ľudí s normálnou imunitou trvá asi 3 až 7 dní. Niekedy to môže trvať až 2 týždne. Príznaky odznievajú postupne, dochádza k úplnému vyliečeniu bez následkov. Uvádza sa, že asi 10 % vírusových infekcií sa môže skomplikovať bakteriálnou superinfekciou – môžu vzniknúť otitídy, sínusitídy, pneumonia. ANTIBIOTICKÁ LIEČBA U mnohých ľudí vládne predstava, že antibiotická liečba je nevyhnutná pri každom ochorení. Treba si však uvedomiť, že antibiotiká pôsobia na bunkovú stenu baktérií. Vírusy nemajú svoj obal, nemajú bunkovú stenu, takže antibiotiká na ne nepôsobia. Takže pozor: antibiotiká neliečia vírusové ochorenia dýchacích ciest. PROTI VÍRUSOM JE ANTIBIOTIKUM NEÚČINNÉ Pri akútnej vírusovej infekcii sa odporúča predovšetkým pokoj na lôžku, dostatok tekutín, vitamínov

skupiny C, symptomatická liečba, teda ovplyvnenie jednotlivých príznakov ochorenia. Je množstvo liekov proti teplote (antipyretiká), proti dráždivému kašľu (antitusiká), na skvapalnenie hlienov, uľahčenie vykašliavania (mukolytiká), kvapiek do nosa. Ako už bolo uvedené, nekomplikovaná vírusová infekcia pomerne rýchlo odznie bez akýchkoľvek následkov. V prípade nezlepšovania stavu napriek symptomatickej liečbe, prípadne opätovného zhoršenia stavu po predchádza-

nadužívanie a zneužívanie antibiotík spôsobuje neustály nárast rezistencie mikróbov. Antibiotiká by nemali byť predpisované bez predchádzajúceho vyšetrenia CRP (C-reaktívneho proteínu). Toto vyšetrenie môže zrealizovať každý praktický lekár z kvapky kapilárnej krvi (pichnutie do prsta) do 3. minút. Na toto vyšetrenie nie je potrebné ísť nalačno. CRP je bielkovina, ktorá sa tvorí v pečeni. Patrí do skupiny takzvaných bielkovín akútnej fázy. Koncentrácia týchto bielkovín

júcom zlepšení, treba myslieť i na možnú bakteriálnu infekciu a nevyhnutne ísť na vyšetrenie k lekárovi. Antibiotiká likvidujú bakteriálnu infekciu tak, že bránia množeniu baktérií, čo je možné až po dosiahnutí účinnej koncentrácie liečiva v krvi. Zvyčajne sa účinok dostaví na 2. až 3. deň od začiatku užívania, na čo netreba zabúdať. Antibiotiká sú lieky, ktoré sa používajú na usmrtenie alebo zastavenie rastu bakteriálnych choroboplodných zárodkov v tele človeka. Existujú rôzne typy antibiotík, ktoré pôsobia vždy len na istý druh mikroorganizmov. Antibiotiká je nevyhnutné podávať uvážene, na základe potvrdenia bakteriálnej infekcie. Treba si uvedomiť, že

začne v rôznej miere stúpať, keď sa v našom tele objaví zápalový proces. CRP sa zvyšuje do 6 až 12 hodín od začiatku zápalového procesu, používa sa na rozlíšenie bakteriálnej a vírusovej infekcie, na monitorovanie priebehu ochorenia a efektívnosti antibiotickej liečby a na zhodnotenie ťažkého poškodenia tkanív. Výskyt typických príznakov spolu s hodnotami CRP nad hraničnou hodnotou poukazuje na pravdepodobnú bakteriálnu infekciu, ktorá si bude vyžadovať antibakteriálnu liečbu. ANTIBIOTIKÁ A PROBIOTIKÁ Netreba zabúdať, že aj keď antibiotiká liečia, ich užívanie predstavuje výrazný zásah do organizmu. V dôsledku antibiotickej liečby často dochádza k narušeniu

črevnej mikroflóry. Antibiotiká totiž v tele neničia len zlé baktérie, ale aj zdraviu prospešné baktérie, čo môže viesť k hnačkám. Aby sme týmto možným nežiaducim účinkom predchádzali, je nevyhnutné, aby sme od začiatku antibiotickej liečby užívali súčasne aj probiotiká. Pri užívaní antibiotík a probiotík je dôležité dodržiavať minimálny časový odstup, aby nedošlo k eliminácii prospešného probiotického kmeňa skôr než by mal šancu osadiť črevný trakt. Probiotiká sa užívajú 2 až 4 hodiny po každom užití antibiotika. Probiotiká alebo probiotické kultúry sú živé organizmy s priaznivým vplyvom na naše zdravie. Ukončenie antibiotickej liečby neznamená aj ukončenie užívania probiotík. Odporúča sa v tomto užívaní pokračovať aspoň jeden až dva týždne od ukončenia antibiotickej liečby. ÚČINOK PROBIOTÍK Probiotiká podporujú imunitu a zvyšujú odolnosť organizmu proti bakteriálnym infekciám, oslabujú alergické reakcie a sú nápomocné pri liečbe alergií. Uľahčujú vstrebávanie a podporujú účinky vitamínov, znižujú obsah cholesterolu v krvi a tým aj riziko srdcovo-cievnych ochorení. Tvorbou kyseliny mliečnej, octovej a maslovej potláčajú hnilobné procesy a pôsobia proti zápche. Znižujú riziko vzniku kolorektálneho karcinómu a nádorových ochorení pečene a obličiek. POZOR NA NEDOSTATOK PROBIOTÍK Nedostatok probiotík v organizme spôsobuje: narušenie zdravej črevnej mikroflóry a rovnováhy organizmu, zníženú črevnú imunitu, poruchy trávenia v podobe hnačiek a nadúvania. Pri ich nedostatku sa zvyšuje riziko črevných zápalových ochorení, rakoviny hrubého čreva a konečníka.  Zdroj: zdravie.sk

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Polievka z medvedieho cesnaku s pečenými cherry paradajkami Suroviny: PL rastlinného masla alebo 1,5 PL oleja, cibuľa, zemiak, 150 g medvedieho cesnaku, 500 ml zeleninového vývaru, 200 ml sójového mlieka, ¼ ČL čierneho korenia, muškátový oriešok, PL citrónovej šťavy, 6 cherry paradajok, ČL tymianu sušeného, PL olivového oleja, soľ Takto sa to podarí: Paradajky umyjeme, prekrojíme na polovice a rozložíme na plech prekrojenou stranou hore, posypeme trochou soli, tymianom a pokvapkáme olivovým olejom. Pečieme v rúre pri teplote 150 °C asi hodinu. V hrnci rozpustíme maslo a opražíme na ňom dosklovita na kocky nakrájanú cibuľu. Pridáme očistený surový zemiak nakrájaný na menšie kocky, podusíme, ochutíme čiernym korením a muškátovým orieškom. Zalejeme vodou a pridáme zeleninový

Domáce tortilly

Suroviny: 8 šálok múky (pšeničnú celozrnnú, špaldovú, pohánkovú – možno ich aj kombinovať), 2 hrnčeky vody, 4 PL olivového oleja, 5 – 8 listov čerstvej bazalky, 10 – 15 kúskov sušených paradajok, 2 ČL morskej soli, 4 PL rôznych bylinných dochucovadiel (napr. kurkuma, koriander, oregano, sladká mletá paprika, drvená rasca...), 4 PL sušenej cibule, 2 ČL sušeného cesnaku Takto sa to podarí: Do kuchynského robota nasypeme múku, soľ, sušenú cibuľu, cesnak a všetky bylinné dochucovadlá. Zapneme pomalé miešanie a postupne pridávame nadrobno natrhanú bazalku a nadrobno nakrájané sušené paradajky. Pomaly prilievame do stále miešajúceho robota studenú

robievate pagáče. Tortilly sú potom omnoho jemnejšie a ak ich urobíte hrubšie, viete si vytvoriť takzvaný pita chlieb. Ak odkrojíte z jednej strany koniec tortilly, mali by ste mať uprostred dutý priestor, ktorý sa dá naplniť zmesou. Tortily ukladáme na stredne rozohriatu panvicu. Z každej strany ich pečieme, až kým sa nezačnú

Palacinková torta bujón. Uvaríme domäkka asi 20 minút. Pridáme nahrubo nakrájaný medvedí cesnak, z ktorého sme odstránili hrubé stonky (časť vňate odložíme nabok na ozdobenie), privedieme k varu a povaríme ešte asi hodinku. Odstavíme polievku z ohňa, pridáme sójové mlieko a rozmixujeme ručným mixérom. Dochutíme ju citrónovou šťavou, podľa potreby soľou a čiernym korením. Servírujeme s pečenými paradajkami, ozdobíme najemno nakrájanými listami medvedieho cesnaku.

Suroviny: Na palacinky: 330 g hladkej múky, 4 vajcia, 675 ml plnotučného mlieka, 40 g vanilkového cukru, ½ čajovej lyžičky soli; Na krém: 600 ml šľahačkovej smotany, 450 g bieleho jogurtu, 9 PL práškového cukru, 200 g mrazených malín + malinový džem a čerstvé maliny Takto sa to podarí: Všetky suroviny na palacinky zmiešame a odložíme na 30 minút do chladničky. Palacinky pripravíme tak, aby mali rovnakú veľkosť a hrúbku. Na krém si vyšľaháme

VIII

šľahačkovú smotanu a primiešame mrazené maliny, jogurt a cukor. Vychladnuté palacinky kladieme na seba a striedavo ich natierame krémom. Navrch nanesieme poslednú bohatú vrstvu krému a ozdobíme čerstvými malinami.

Slivkovo-čokoládový koláč

vodu. Nakoniec pridáme olivový olej a celé to necháme dôkladne premiešať, kým nám nevznikne zmes pripomínajúca bochník. Na jemne pomúčenej doske hladkou pšeničnou múkou vaľkáme kúsky cesta, ktoré postupne odtrhávame z bochníka. Závisí od vás, aké veľké tortilly urobíte. Každý odtrhnutý kúsok cesta odporúčame niekoľkokrát preložiť a prevaľkať, podobne ako keď

Suroviny: 250 g zaváraných sliviek, 100 g horkej čokolády, 50 g masla, 170 g krupicového cukru, 4 bielky, 80 g hladkej múky, 30 g kakaa, 3 ČL rumu, 1 ČL mletej škorice, kyslá smotana Takto sa to podarí: Rúru predhrejeme na 170 °C a tortovú formu s priemerom 22 cm vymastíme maslom a vysypeme hrubou múkou. K čokoláde, maslu a kakau prilejeme 100 ml horúcej vody a miešaním rozpustíme a necháme vychladnúť. Pokiaľ by sa nám nepodarilo celú zmes rozpustiť, položíme na chvíľku do vodného kúpeľa. Zatiaľ si do inej misky preosejeme múku, pridáme škoricu, cukor a čokoládovú zmes.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 503 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

jemne zdúvať, ako keby sa na nich robili bublinky. Pokiaľ máte kvalitnú teflónovú panvicu, nepotrebujete žiaden olejový podklad. Necháme ich úplne vychladnúť a potom ich môžeme uskladniť v mikroténovom vrecúšku vonku alebo ich dať zamraziť. Čerstvo vybrané vydržia zhruba tri dni.

V ďalšej miske si z bielkov a zo štipky soli vyšľaháme tuhý sneh, ktorý opatrne primiešame do cesta. Cesto prelejeme do tortovej formy, poukladáme na neho pokrájané slivky a pokvapkáme rumom. Pečieme asi 30 minút a podávame ešte teplý alebo vychladený s kyslou smotanou. Zdroj: varenypeceny.sk

ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Umenie zmýva z duší prach každodennosti Andrea Lačoková

pôsobenia združenia. Zorganizovali i výtvarný tábor pre dospelých, do ktorého sa zapojilo 30 výtvarníkov. Počas roka pobudli na výtvarných táboroch v Kysáči, Padine, Hloža-

so združením Zelení Petrovec, ako i so všetkými základnými školami, predškolskými ustanovizňami v obci a s Gymnáziom Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci.

ýročné zhromaždenie Združenia petrovských výtvarných umelcov sa uskutočnilo 14. februára, kedy jeho členovia schválili správu o minuloročnej činnosti, finančnú správu a vytýčili si plán práce na bežný rok. Uvítacie slová patrili podpredsedovi združenia Savovi Spremovi. Po ňom predsedníčka združenia Mária Struhárová prečítala správu o minuloročnej činnosti, ako i plán práce na rok 2020. Petrovskí umelci rok 2019 začali oslavou jubilea, keď si pripomenuli 10. výročie združenia. Vtedy nainštalovali výstavu obrazov najstaršieho člena v združení Vladimíra Urbančeka. Členovia tohto združenia sa počas minulého roku zapojili do akcie Noc múzeí a deti mali možnosť maľovať kriedou na tému Sloboda. V máji počas Deň Petrovca mali tradičnú spoločnú výstavu Čaro štetca, detský výtvarný tábor, na ktorom účinkovalo 120 detí, tvorivé sympózium voľných a úžitkových umelcov, na ktorom sa zúčastnilo až 20 záujemcov, z čoho tri hostky boli z Kroměříža, z Českej republiky. V júli boli aj v zahraničí – zúčastnili sa na tvorivom sympóziu vo Vlkolínci na Slovensku a august bol venovaný SNS. Nainštalovali spoločnú výstavu Petrovské pohľady 11. Počas Detského týždňa mali výstavu detských prác, ktoré vznikli na tábore. V októbri bola premiéra krátkeho biografického slovníka a ten vydali k 10. výročiu

Mária Struhárová, autorka výstavy Život z môjho pohľadu

Z výročného zhromaždenia ZPVU

noch a v Kulpíne. Ako bolo počuť na výročnom zasadnutí, združenie úspešne spolupracuje s Turistickou organizáciou Obce Báčsky Petrovec, so združením Objatie z Kulpína, Múzeom vojvodinských Slovákov,

Keď ide o plány na bežný rok, nerozlišujú sa veľmi od tých v minulom roku. Novinkou je iba to, že v októbri 2020 plánujú výstavu obrazov, ktoré vznikli na tábore v roku 2019, tiež účasť na tvorivom sympóziu

v Kroměříži v Česku, a kontaktovali ich aj z východného Slovenska – z mesta Vranov nad Topľou (Horný Zemplín) a ponúkli im spoluprácu. Tohto roku témou Noci múzeí je láska a keďže ich z múzea znovu oslovili o spoluprácu, petrovskí umelci sa už tešia tomuto podujatiu. Predsedníčka združenia Mária Struhárová na záver dodala, že dozorná rada vykonala kontrolu zákonitosti práce orgánov a konštatovala, že sa pracovalo v súlade s platnými zákonnými predpismi a Štatútom ZPVU a žiadnych nedopatrení nebolo. Pokladník združenia Ján Makan vo finančnej správe podotkol, že umelci na svoju činnosť v roku 2020 budú potrebovať aspoň 830-tisíc dinárov. Na výročnom zhromaždení ZPVU udelili plakety svojim najvytrvalejším členom za nepretržitú 10-ročnú účasť a podporu. Získali ich: Katarína Legíňová, Alexandra Horvátová, Ann Urbančeková a Davor Kolarski. Týmto úradnú časť zasadnutia skončili. Nasledovalo otvorenie 1. samostatnej výstavy pod názvom Život z môjho pohľadu autorky Márie Struhárovej z Petrovca. O jej tvorbe hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý výstavu aj otvoril. M. Struhárová patrí medzi zriedkavých výtvarníkov v našom prostredí, ktorí sa zaoberajú výtvarným umením zo záľuby a pritom sa odpútali od reálnej, empirickej skutočnosti. Vo svojich obrazoch Mária vyhľadáva vlastnú cestu v kreatívnom svete pomocou farby, čiary a jednoduchej farebnej plochy. Postupne redukciou, či zjednodušovaním tvarov reálnych motívov sa v súčasnej tvorbe dostala k jednoduchým abstraktným, neraz geometrickým tvarom.

VÝSTAVA OLEJOMALIEB. Do 27. februára si milovníci výtvarného umenia v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej, ktorá pôsobí pri tamojšom Stredisku pre kultúru, môžu pozrieť obrazy mladej umelkyne Aleksandry Vuksanovićovej (1994 Belehrad). Slávnostné otvorenie výstavy bolo v pondelok 10. februára. Autorka sa po prvý raz predstavuje staropazovskému výtvarnému obecenstvu, a to s desiatimi olejomaľbami (niektoré sú aj väčšieho formátu). O jej tvorbe a dielach na vernisáži hovorila a výstavu slávnostne otvorila tamojšia akademická maliarka Dragana Olujićová. Mladá umelkyňa bola účastníčkou viacerých kolektívnych výstav a doteraz mala tri samostatné výstavy: v Ripnji, Smederevskej Palanke a v Pančeve. Za svoje umelecké diela sa jej dostalo i viacero odmien a medzi nimi aj prvá cena na Prvom medzinárodnom trienále autoportrétov a portrétov v Memoriálnej galérii Dušana Starčevića v Smederevskej Palanke (2018). Bola účastníčkou dvoch výtvarných táborov. Súčasťou tejto výstavy v staropazovskej galérii je farebný katalóg. Na snímke z vernisáže: (zľava) Dragana Olujićová, Aleksandra Vuksanovićová a Marjan Karavla. A. Lešťanová • KULTÚRA •

8 /4895/ 22. 2. 2020

Kultúra S JÁNOM KMEŤOM K VÝROČIU SPEVÁCKEJ KARIÉRY

Spievam tak, ako to v tej chvíli cítim

Anna Francistyová

Ten úspech mi veľa znamenal. A ďalšie šafárikovské programy som potom nielen moderoval, ale som tam aj spieval.“ A spievali ste, zrejme, aj v speváckej skupine. „Áno. Roku 1975 bola v Šafáriku utvorená ženská spevácka skupina, ktorá mala aj člena chlapa, a to báčiho Pavla Pixiadesa, ktorý ich sprevádzal na harmonike. A teraz

bolo to, že som v Šafáriku predvádzal umelecké texty s Máriou Búrikovou-Kunčákovou, a to úryvky z Čajakovej Zuzky Turanovej. Dokonca som mal česť v Bajši, keď sme tam boli s celovečerným programom a s touto scénkou, stretnúť sa aj s populárnym hercom Mijom Aleksićom, ktorý tam tiež vystupoval. Aj som sa s ním vyfotografoval, ale, žiaľ, tie fotky

– pripravíme nejaký program.“ Boli ste možno i tanečníkom? „Bol som, ale krátko. Ja som sa do Šafárika vlastne zapojil najprv ako člen tanečnej skupiny. Bol som asi iba na dvoch skúškach a hneď som pochopil, že nebudem dobrým tanečníkom. Že nie som ani na mamu, ani na otca: mama svojho času viedla kolo v Markovići a otec počas štúdií na Slovensku. Potom sa v spolku založila recitačná sekcia, kde som sa tiež angažoval. Dokonca som ako predstaviteľ spolku bol aj na lokálnom novosadskom recitačnom súťažení. Viac som sa však recitovaniu nevenoval, ale spevákom sólistom som zostal dodnes.“

án Kmeť (1951) je diplomovaný právnik, celý pracovný vek odpracoval v právnickom oddelení terajšej Národnej služby pre zamestnávanie v Novom Sade a mnohí ho odtiaľ poznajú. Ale verejnosti je predovšetkým známy ako spevák ľudových piesní s presvedčivým a rozpoznateľným prednesom. Svoje ochotnícke vlohy najprv prejavil v novosadskom Šafáriku, neskoršie, keď sa s rodinou presťahoval do Petrovca, zapojil sa do tamojšieho spolku (najprv to bol KUS ŠTYRI KULPÍNSKE Braňova družina, potom NEZÁBUDKY s menom Slovenská sporiMáte za sebou veľký teľňa, teraz Petrovská drupočet vystúpení, ale niežina) a pôsobil aj v kulpínktoré z nich majú ososkom Zvolene. Už takmer bitné miesto vo vašich desať rokov je dôchodcom, spomienkach. A niektoré ale stále rád spieva a vystuz týchto výnimočných sú, puje. Tak ako už viac ako 45 vraj, späté s Kulpínom... rokov. Nedávno si zanôtil „Áno, ja si ich volám štyri na výročnom zhromaždení kulpínske nezábudky. Najnovosadských matičiarov, prv to bol rok 1976, keď tu pred dvomi týždňami mu Zo Stretnutia v pivnickom poli v roku 2005 (foto: z archívu J. Kmeťa) Šafárik dával celovečerný tlieskali návštevníci na prekoncert. Vtedy som ako miére knihy Kysáčania spievajú na poviem, čo je v tomto spolkár- som nikdy nedostal... Bolo to asi Šimandre. Už neraz sa stalo, že keď skom angažovaní najdôležitejšie: v roku 1977 alebo 1978. A začalo spevák práve tu zažil prvý svoj spieva tú svoju priam hymnickú či sa chcú ľudia stretávať a či sa sa to tak, že sme si my šiesti – bis. S kolegom Vladom Očovejim sme mali obyčaj, že kým ľudovku Ešte si ja pohár vína vy- majú o čom rozprávať. Ja som vždy trvá program, sledujeme pijem, diváci už od druhej strofy rád chodieval do tejto spoločnosti, Stratené letá vystúpenie toho druhého. spievajú s ním... Či treba spevákovi rád som počúval, ako báči Pixiades „Veľmi sa ľuďom páčilo, keď som Ja som spieval práve tú väčšie uznanie? hrá, a tak sa stalo, že kým členky spieval lyrickú pieseň Stratené letá. Vtedy je mne dobrá vôľa... „Moje prvé verejné vystúpenie skupiny mali skúšku, na druhom Hudobníci mi neraz hovorili: ,Janko, Vlado mi ukázal dva prsty, bolo na programe vítania Nového konci sály sme my dvaja s Vladom škoda, že toto nie je nahraté v rádiu.´ že budem podľa potlesku roku 1974 v Šafáriku, keď som mo- Očovejim hrali šach. Vtedy nás A k tomuto mám aj ďalší zážitok. Raz iste spievať aj na bis. Takú deroval program spolu s Máriou oslovila ich umelecká vedúca Kvepočas vystúpenia v Pivnici, kým som som trému dostal, že pri Búrikovou-Kunčákovou,“ spomína toslava Benková: ,Chlapci, a prečo sedel v hľadisku a sledoval iných opakovaní piesne som začal si na začiatky svojej ochotníckej by ste sa nám aj vy nepripojili?!´ spevákov, ženička, ktorá sedela pri spievať od druhej strofy... kariéry náš spolubesedník. „Vy- Nebolo nám treba viac, zišli sme mne, sa mi prihovorila: ,Vy ste Janko Ale vynašiel som sa, zaspierozprával som aj niekoľko vtipov. sa šiesti – siedmi nadšenci a už Kmeťov?´ ,Áno, som.´ ,Veľmi pekne val som ju dvakrát a znovu Onedlho, presnejšie 6. apríla 1974, o týždeň tu bola aj mužská spespievate môjho synovu pieseň Strasom dostal veľký potlesk. Šafárik organizoval pre spevákov vácka skupina, potom aj miešaná tené letá...´ Potom 24. februára v roku tzv. audíciovú zábavu. V odbornej spevácka skupina. Onedlho sme Bola to mama Gustáva Babiaka.“ 1996 na programe k oslave porote boli teraz už nebohý Michal ako spevácka skupina už nahrali 650 rokov prvého písaného Benka-Učo, Karol Lačok a Jarmila piesne v Novosadskom rozhlase, Dobromirovová z Novosadského a to aj vďaka Milanovi Hvižďákovi, siedmi: Jaro Feldy, Vlado Majera, záznamu o Kulpíne a 250. výročia rozhlasu. Na tej audícii nás bolo ktorý vtedy pôsobil v Šafáriku.“ Marka Búriková, Ďuro Šimoni, Jan- dnešného Kulpína sme vystúpili šesť alebo sedem, ja som vtedy Vyskúšali ste sa aj v iných ko Brtka, ja a ešte niekoľkí dali za všetci traja Jánovia Kmeťovci. Môj ako 23-ročný spolkár prvýkrát sekciách? úlohu, že pre každú šafárikovskú otec akademik mal úvodný referát, verejne spieval, a zvíťazil som. „Niečo ako divadelné pokusy zábavu – a tie bývali raz mesačne syn Janík vystúpil s folklórom,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

lebo vtedy tancoval v tamojšom A už sme pri nahrávkach v NoS kým ste ešte spolupracovali borná porota je jedno, ale ľudia, Zvolene, a ja som zaspieval dve vosadskom rozhlase. Koľko ich pri nácviku pre vystúpenia a pri obecenstvo, to je niečo vzácne piesne. Tretia nezábudka: v tom tam máte? výbere piesní? pre speváka.“ istom roku, ale 23. novembra „Zatiaľ ich tam mám šesť. V roku „Spolupracoval som s Jarmilou Asi túto mienku máte podlobola premiéra kazety Kulpín je 1976 som nahral dve piesne Ešte Cinkotskou-Dobromirovovou, ženú skúsenosťami. malá dedinka. Tu som tiež spieval, si ja pohár vína vypijem a Trebárs s Kvetoslavou Benkovou, ale neraz „Takých príbehov, ľudských, paa to na pozvanie vedúmätných mám veru viac. Raz ceho speváckeho zboru som išiel v Petrovci ulicou, Jána Kopčoka-Uču. Ako oproti mne ide staršia žena a keď sme sa stretli, vraví mi: hosť, ale aj ako domáci spevák, lebo som veľa ,Ide môj obľúbený spevák.´ rokov vystupoval ako Viete, ako to poteší človeka... sólista paralelne aj pre A čo som mal v Aradáči... Keď Kulpín, aj pre Petrovec. tu raz Šafárik vystupoval, A štvrtá najvzácnejšia ja som bol len v hľadisku, kulpínska nezábudka je lebo som bol tu práve na moje vystúpenie v revunávšteve u príbuzných. Vteálnej časti kulpínskeho dy som už nebol zapojený Festivalu nových slovendo tohto spolku. Janko Obských lyrických piesní šust ma uvidel a zavolal na v roku 2006. Veľa času javisko, aby som zaspieval odvtedy prešlo, ale stáSusedovo diovča... Predvlani som sa v Petrovci ocitol na le mám na túto udalosť krásne spomienky, na to zábave počas Slovenských večerné ovzdušie v areáli národných slávností a Miro kaštieľa, divákov v parMenďan tam bol so svojím ku, horiace fakle všade orchestrom. Keď ma videl, vôkol. Aj v televízii často Na Festivale nových slovenských lyrických piesní v Kulpíne v roku 2006 (foto: autorka) zavolal ma spievať. Ale najreprízujú práve revuálnu krajšie bolo pokračovanie: časť tohto ročníka kulpínskeho som ja študent. O rok neskôr pri- som už povedal, že môj umelecký na druhý deň som bol na trhu budli ešte štyri: Neožením sa ja z otec je Ondrej Maglovský. Osem a prihovoril sa mi Janko Melich, festivalu.“ Pre speváka sólistu sú festi- jeseni, Vtedy je mne dobrá vôľa, rokov ma práve on pripravoval ktorého dvor je hneď poza priestovaly samozrejmosťou a účasť na Susedovo diovča, čo robíš a Stálo na vystúpenia. Ja nie som ško- ry, kde bola tá zábava. A spýtal Stretnutí v pivnickom sa ma: ,Si ty náhodou včera poli česť a úspech. Vy spieval?´,Som, a odkiaľ to ste tu však aj zvíťazili. vieš? ´ ,Moja žena tak vravela: „Áno, bolo to moje Toto musí len Janko Kmeťov prvé vystúpenie v Pivspievať!´...“ nici, bolo to v roku 1981, Speváka, ktorý rád keď som na 16. Stretnutí a ochotne spieva, si prílev pivnickom poli aj zvížitosti na vystúpenia ľahko ťazil. Je to pravdepodobnájdu. Boli tu aj zájazdy do ne najúspešnejší ročník zahraničia, spev pri prezentácii zbierok ľudových pre spolok Pavla Jozefa piesní... Kde ste teraz anŠafárika v Novom Sade. V mene tohto spolku vtegažovaní? Tým skôr, že ste dy vystupovala aj Jarotakpovediac i Novosadčan, slava Benková a získala i Petrovčan? druhú cenu odbornej „Najnovšie som členom poroty. O pár rokov potanečnej skupiny veteránov tom aj zvíťazila. Ja som tu v SKC Pavla Jozefa Šafáriviac nesúťažil, ale vystuka, ale – pravdaže – nie ako poval som v revuálnych tanečník, ale ako spevák. programoch, a to aspoň Bola to taká náhoda, že po päťkrát. Okrem iného na spevákoch mali skúšku títo V redakcii Hlasu ľudu 7. februára 2020 (foto: J. Pániková) koncerte Bratstvo a ako tanečníci – veteráni a terajší jeden z doterajších víčlenovia tejto skupiny sú aj ťazov na galakoncerte k jubileu diovča v garáde, v garáde. To sú lený spevák, tak spievam, ako sa tí ochotníci, s ktorými som ja kefestivalu. Pritom na petrovskom moje sólistické piesne a so skupi- v tej chvíli cítim. Pripravujem sa, dysi začínal v tom dávnom roku festivale Spievajže si, spievaj som nou koľko piesní sme nahrali a aj pravdaže, čo sa týka textu, into- 1974. Pochopil som to ako osud... doteraz v revuálnej časti vystupo- nacvičili za tých osem rokov, koľko nácie, ale ako to prednesiem, to A v Petrovci mi už Slovenka Benkoval asi šesťkrát. Aj v roku 1999, keď nás v Petrovci nacvičoval Ondro aj sám uvidím až v tej chvíli, keď vá-Martinková spomínala, že ma revuálna časť bola venovaná 50. Maglovský, to sa nedá ani spočítať. začnem spievať... A veľmi si cením čaká v cirkevnom spevokole...“ výročiu Novosadského rozhlasu a Rovno Ondro ma učil nové piesne divákov, obyčajných ľudí, a to, rozhlasovým spevákom.“ v Kulpíne, ale aj v Petrovci.“ ako oni ohodnotia môj spev. Od• KULTÚRA •

8 /4895/ 22. 2. 2020

Kultúra PREMIÉRA CÉDEČKA ANNY BERÉDIOVEJ

Ľudové piesne pre všetkých Slovákov

Juraj Berédi-Ďuky

cédečku, ako hostia v programe vystúpili Tatiana Jašková, Magdaléna Kaňová a Zlatko Klinovský, ktorí za sprievodu orchestra zaspievali po

dve slovenské ľudové piesne. Cédečko pod názvom Od Dunaja hlbokyho s podtitulom Slovenské ľudové piesne z Vojvodiny obsahu-

FEBRUÁR 2020

nedeľu 16. februára Selenčania, ale aj hostia z okolitých prostredí mali možnosť v dome kultúry v Selenči sledovať premiéru prvého hudobného cédečka mladej selenčskej speváčky Anny Berédiovej. Anna Berédiová je dnes už známa speváčka tak ľudových piesní, ako aj skladieb iných žánrov. V pamäti nám je jej účasť vo folklórnej šou Slovenskej televízie na Slovensku Zem spieva, kde sa dostala až do finále. Cédečko je výsledkom vytrvalosti na poli spevu a dúfame aj jej úspešného začiatku hudobnej kariéry ako mladej speváčky, ktorej meno je už Piesne v prednese Anny Berédiovej oslovili divákov známe tak doma, ako aj v zahraničí. Na premiére boli prítomní aj hostia z oblasti hudobného a kultúrneho života Slovákov v Srbsku, ako aj predstavitelia inštitúcií, ktoré majú na starosti Slovákov v Srbsku. Prítomným sa na začiatku programu prihovorila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a stručne sa o cédečku zmienila etnologička Anna Medveďová ml. Potom sa už program, ktorý moderovali Katarína Trusinová a Danica Vŕbová, naplno rozbehol. Okrem Anny, ktorá zaspievala piesne nahrané na Na záver selenčskú ľudovú pieseň zaspievali všetci účastníci

NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET. Titulnú stranu časopisu sme venovali mladej futbalistke z Pivnice Monike Papovej. O jej záľube si môžete prečítať aj v osobitnom príspevku. V rubrike Svetové zaujímavosti píšeme o morských nomádoch z indo-pacifiku, presnejšie o kmeni Bajau. S Marínou Zorňanovou sme odcestovali do Benátok, zatiaľ čo si autor Miroslav Gašpar posvietil na partnerské vzťahy. Najúspešnejším žiakom Petrovskej obce, ktorí sú prezentovaní na bilbordoch, sme venovali dve strany. Čitateľom ponúkame recenzie nových pc hier, filmu a televízneho seriálu, recept na rýchle keksíky, ako aj typy na februárový odev. V novom čísle predstavujeme ešte jednu športovkyňu – v rubrike šport píšeme o Teodore Fudererovej z Beočina, džezovej baletke a futbalistke. V tomto čísle sme štartovali aj s novou rubrikou – Art kútikom. Na tejto strane budú zverejňované maľovanky, dokresľovačky a pod. Čítajte Vzlet a sledujte nás aj na našom online vydaní, Facebooku a Instagrame! J. P-á

Nový Sad | ročník 51 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

je dvanásť ľudových piesní, pod úpravu ktorých sa podpisuje Ondrej Maglovský. Ondrej hral na harmonike a viedol šesťčlenný ľudový orchester, ktorý speváčku a spevákov sprevádzal tak na cédečku, ako aj na nedeľňajšom koncerte. Nahrávky vznikli v štúdiu vo Futogu a zvukovú réžiu mal na starosti Darko Varga. Fotku na titulnej strane cédečka urobil Patrik Rago a dizajn obálky si urobila speváčka sama. Nahrávanie cédečka podporil aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V závere programu sa speváčka poďakovala všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k realizácii cédečka. Za nezištnú podporu i v príprave cédečka, ako i jeho premiéry Anna sa najprv poďakovala rodičom, starým rodičom a potom aj ostatným príbuzným, inštitúciám, ľuďom dobrej vôle a odborníkom, ktorí boli ochotní priložiť ruky k dielu. Výsledkom všetkých snáh je vzácne cédečko, ktoré by malo slúžiť na dobrú náladu všetkým Slovákom tak v Srbsku, ako aj v zahraničí. Celkom na konci programu odznela pesnička Nad Selenčou, ktorú spoločne zaspievali všetci účastníci programu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

Ozzy má nový album, ale aj zdravotné problémy. Po rozlúčkovom turné s jeho bývalou skupinou Black Sabbath hardrockový veterán Ozzy Osbourne pracoval na novom sólovom albume, ktorý práve vyšiel pod názvom Ordinary Man (vydavateľstvo Epic). Titulnú pieseň už zopár týždňov počuť aj z rozhlasových vĺn – ide o rockovú baladu, ktorú Ozzy nahral v duete s Eltonom Johnom a hosťuje aj známy gitarista Slash. V Ozzyho hudobnej skupine, ktorá nahrala túto platňu, sú basgitarista Duff McKagan (ex Guns N’Roses), bubeník Chad Smith (Red Hot Chili Peppers) a gitarista Andrew Watt (ex California Breed), ďalšími hosťmi sú Tom Morello (ex Rage Against the Machine), Post Malone a Travis Scott. Medzičasom Ozzy prezradil, že má Parkinsonovu chorobu a táto skutočnosť začala vplývať aj na prezentáciu nového albumu – plánované koncertné turné v USA je zrušené a 71-ročný spevák v apríli odchádza na liečenie do Švajčiarska. Na jeseň však plánuje koncertovať po Anglicku.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 8

SCÉNA

VODOROVNE: 11. Útvar pozostávajúci z viacerých chromozómov; 12. Človek, ktorý sa rúha; 13. DRUH SLADKOVODNEJ RYBY; 14. Druh fetiša, modla; 15. Sprevádzaná supením, fučiaca; 16. Rozsiahly priestor, šírava; 17. Krátky prehľad, náčrt; 19. Dve susedné spoluhlásky; 20. Oceľové lano; 21. Skratka pre eventuálne; 22. Druh tkaniny; 23. Ženské meno; 24. RYBA ŽIJÚCA V CHLADNÝCH BYSTRINÁCH; 25. Územie, oblasť; 26. Meno nášho spisovateľa Daviča; 27. Vták tmavej farby; 28. Mesto v ZSSR ZVISLE: 1. Kus kože, ktorým sa pláta diera na obuvi; 2. Blaznieť; 3. DRUH SLADKOVODNEJ RYBY; 4. Plošná miera; 5. Samohláska a spoluhláska; 6. Rozumnosť, bystrosť (lat.); 7. Chytal; 8. Oblasť v Grécku; 9. Jedna poloha mesiaca na oblohe; 10. Električkár; 13. Súťaž o určité miesto; 15. Jedna planéta Slnečnej sústavy; 17. SLADKOVODNÁ KARPOVITÁ RYBA; 18. Anglický archeológ Arthur John; 20. Utká, natká; 21. Štátna pokladnica; 22. Skratka pre Sovietsku socialistickú republiku; 23. Šija na polostrove Malacca; 25. Vpíšte: VJ Ján Bažík ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 7 – VODOROVNE: BRAHMS, obed, eolit, Primo, Ezop, miocén, tra, ROSSINI, ho, Nurmi, TZ, oblička, Mae, viatka, kult, elita, BIZET, Niki, tokári Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 5 z čísla 5 Hlasu ľudu z 1. februára 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ALENA PUŠKÁROVÁ, Ul. Iva Lolu Ribara č. 75, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Sunshine znovu v pohybe. Po sedemročnej prestávke v činnosti belehradský hiphop/crossover band Sunshine je znovu aktívny a uverejnil nový singel s videoklipom. Ide o kus pod názvom Da li sam, ktorý prináša štandardne dynamický zvuk so silným rytmom a veršami na tému každodenných životných skúseností. Frontman a spevák Bane Bojović povedal, že nová pieseň hovorí o tom, ako ľudia majú vo zvyku vytvoriť o niekom neskutočný obraz na základe povedačiek. Skupina bude koncertovať 13. marca v novosadskom klube Gerila, zároveň sa pripravujú na letné festivalové vystúpenia a pracujú na novom albume, ktorý by sa mal realizovať do konca roku 2020. KONCERTY 22. februára, BulevarBooks v Novom Sade: Bas i stega (alternatívny rock z Pančeva) 27. februára, Dom b-612 v Novom Sade: Asphalt Chant (darkwave/gothic z Belehradu) 28. februára, kníhkupectvo Zenit v Novom Sade: Alice in WonderBand (hudobno-tanečná performancia RiKaTaKa – New Balkan Rhythm) Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA· OZNAMY •



Výklad nových kníh

Zoroslav Jesenský: Tri plus tri sú osem (ISBN 978-86-7103-534-7) Jaroslav Čiep

správnym pomenovaním, vytrhnuté zuby, zmiznutá prestávka, papuče, kocúr Péro, najsmiešnejšie písmenko, gangster Jakubko, či gorila Borila. Knihu ilustrovala grafická dizajnérka Irena Lomenová (1984). Zbierku vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla ako 114. zväzok v edícii Včielka a zároveň je 252. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmeru 20 x 14 cm vytlačená s kolorovanými ilustráciami na ofsetovom papieri v rozsahu 56 strán, zviazaná v tvrdom prebale, vyšla s vročením 2019 v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Art Print Media v Novom Sade.

edna kniha pre deti, ktorá vo svojom titule má rovnosť, ktorá nie je presná, resp. je úmyselne chybná, vyšla prednedávnom v petrovskom vydavateľstve Slovenské vydavateľské centrum. Je to druhá v rade štyroch kníh, ktoré podpisuje spisovateľ pre deti Zoroslav Jesenský, vlastným menom Zoroslav Spevák (1956). Ide o knihu Tri plus tri sú osem. Táto nová zbierka originálnych poviedok Zoroslava Jesenského pozostáva z pätnástich príbehov, v ktorých je akousi spojovacou niťou chlapec škôlkar Babuško, i keď sa priamo neobjavuje v každej z nich. Publikácia nesie titul poslednej z poviedok uverejnenej v knihe a predtým aj časopisecky v našom časopise pre deti Zornička. V príbehoch v tejto publikácii sa objavujú aj sarma, klobúky, správne veci s ne8 /4895/ 22. 2. 2020

Oznamy

Ledva sa „uchódaľi“ Anna Horvátová

rbské sloveso uhodati se, ktoré sme si my natoľko osvojili a k tomu aj poslovenčili, že ho už ani nevnímame ako neslovenské, vyslovujeme „uchódať sa“, „uchódaľi sa“... Slovenčina sloveso „uchódať sa“ nepozná. Podobného znenia, ale rozličného významu je slovenské

sloveso zachodiť sa, nedokonavé zachádzať sa, ktorým označujeme: dusiť sa od plaču, dieťa sa zachodilo od plaču, ale aj od smiechu, omdlievať, strácať vedomie. Na vyjadrenie významu dostať sa do plynulej činnosti, do riadneho a normálneho chodu, do prevádzky, fungovať, čo v srbčine vyjadrujeme práve slovesom uhodati se, v slo-

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU273/NSO273 NS – Sajlovo 3 Nový Sad Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU273/NSO273 NS – Sajlovo 3 Nový Sad, Dolné Sajlovo 140, na katastrálnej parcele číslo 9223/67, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. februára 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-843/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Remondis Medison, s. s r. o., Ul. Đorđa Radića č. 1, zo Zreňanina, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Spracovanie bezpečného a nebezpečného zdravotníckeho odpadu v autokláve a v drviči, na k. p. č. 15365/19, k. o. Zreňanin I – pracovnej zóny. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

www.hl.rs

dať, že srbskému prídavnému menu uhodan v slovenčine zodpovedá prídavné meno zabehnutý či zabehaný, ktoré použijeme namiesto prídavného mena „zachodený“. Nesprávne znie „zachodený spôsob redigovania novín“; „dobre zachodená prax“; „zachodený postup“, ale je správne povedať: zabehnutý alebo zaužívaný spôsob redigovania novín, zabehnutá alebo zaužívaná prax, zabehnutý alebo zaužívaný postup. Ako synonymá sú vhodné aj osvedčený, vyskúšaný.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

DROBNÝ OZNAM

venčine máme slovesá zabehať sa, zapracovať sa. Tak okrem významu motor sa už zabehol / zabehal nimi označujeme aj význam naučiť sa vykonávať nejakú činnosť: pracovník sa na novom pracovnom mieste dobre zabehol, zapracoval. Zabehať sa alebo stať sa bežným sa môže uplatniť aj na vyjadrenie významu ujať sa, pričom nie je zle použiť aj slovesá: vžiť sa, zaužívať sa: nová metóda práce sa rýchlo zabehala, ujala, vžila. K tejto problematike možno do-

Informačno-politický týždenník

Nositeľ projektu BARRY CALLEBAUT SOUTH EAST EUROPE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Jurija Gagarina číslo 32, ktorého splnomocnením zastupuje D. A. DIZAJN ARHITEKTURA, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Gandijeva 169/1, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt výšky P, VP, P + 1 a P + 2 a podnikateľský objekt – akadémia s laboratóriami výšky P + 1 a P + 2 so sprievodnými objektmi (dve vrátnice výšky P, nadzemné nádrže pre hydrostatickú sieť, podzemná nádrž na odoberanie atmosférických vôd, uzavreté zadržanie, separátor olejov s bypassom, čerpadlo) a dopravnými plochami s účelom objektu – Grinfild zariadenie na výrobu čokolády (továreň na výrobu cukroviniek – čokolády), v Novom Sade, Zrenjaninski put (IB12), na katastrálnych parcelách čísla 243/9, 243/10, 243/42, 243/43, 243/44, 243/45, 243/46, 243/47, 243/48, 243/49, 243/50, 243/51, 243/52, 243/53, 243/54, 243/55, 243/56, 243/57, 243/58, 243/59, 243/60, 243/61, 243/62, 243/63, 243/64, 243/65, 243/66, 243/67, 243/68, 243/69, 243/70, 243/71, 243/73, 243/74, 243/79, 243/80, 243/83 a 243/88, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 16. marca 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 17. marca 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, o 12.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba pretáčacieho zariadenia kamiónových a vagónových nádrží, na katastrálnych parcelách č. 2556/1, 2556/2, 2556/3 a 2555/16, k. o. Nový Sad III, na Termináli pre prekládku a skladovanie ropných derivátov Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Nový Sad, Ul. rumenačka č. 110, do 30. 3. 2020. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu pokrajinského sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 31. 3. 2020 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

• OZNAMY •

Kultúra· Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

Podľa článku 7 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na podporu postavenia národnostných menšín – národných spoločenstiev a rozvoj multikultúrnosti a tolerancie (Úradný vestník APV, č. 8/2019) a v súvislosti s článkami 11, 12 a 26 Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 (Úradný vestník APV, č. 54/19) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: sekretariát) vypísal VEREJNÝ SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV ÚDRŽBY A PESTOVANIA MULTIKULTÚRNOSTI A MEDZINÁRODNOSTNEJ TOLERANCIE V AP VOJVODINE V ROKU 2020 Verejný súbeh sa vypisuje pre programy a projekty združení, fondov a nadácií (ďalej len: žiadateľ) zamerané na pestovanie multikultúrnosti a medzinárodnostnej tolerancie v AP Vojvodine v roku 2020. I. SUMA SÚBEHU Verejný súbeh je vypísaný na celkovú sumu 12.000.000,00 dinárov. II. PODMIENKY SÚBEHU Lehota podávania prihlášok je 11. marca 2020. Na Verejný súbeh na spolufinancovanie programov a projektov údržby a pestovania multikultúrnosti a medzinárodnostnej tolerancie v AP Vojvodine sa môžu prihlásiť žiadatelia, ktorých projekty a programy sú zamerané na zachovanie a podporu medzietnickej tolerancie a ktorí majú registrované sídlo na území AP Vojvodiny. Vo verejnom súbehu sa prideľujú finančné prostriedky na programy a projekty žiadateľov zamerané na zachovávanie a pestovanie medzinárodnostnej tolerancie, a najmä na: – uchovávanie a pestovanie jazykov, ľudových zvykov a starých remesiel; – ochranu a prezentáciu folklórneho dedičstva; – vytváranie podmienok na rozvoj kultúry, vedy a umenia; – pestovanie a podporu ľudovej tvorivosti; – prezentáciu kultúrneho tovaru mimoriadneho významu; – literárnu, dramatickú, javiskovú, hudobnú a výtvarnú tvorivosť, pamätníky, festivaly, jubilejné podujatia, kolónie umenia, tábory podporujúce toleranciu a práva národnostných menšín – národnostných spoločenstiev; – konferencie, turnaje, zhromaždenia atď. na podporu tolerancie a práv národnostných menšín – národnostných spoločenstiev; – starostlivosť a rozvoj amaterizmu, hosťovanie súborov; – spoluprácu s krajinami pôvodu a inými formami spolupráce. – projekty týkajúce sa rozvoja, zachovania a kultivácie ducha medzietnickej tolerancie medzi mladými ľuďmi; – podpora produkcie a produkcie televíznych a rozhlasových programov, internetových prezentácií, iných foriem elektronických prezentácií, tlačových propagandistických aktivít, aktivít v oblasti tlačových médií a iných foriem mediálnych aktivít. Pri verejnom súbehu sa nemôžu uchádzať priami a nepriami používatelia rozpočtu, spoločnosti a národnostné rady národnostných menšín. Verejný súbeh sa uverejňuje v Úradnom vestníku Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, v jednom z verejnoprávnych prostriedkov, ktorý pokrýva celé územie APV, a na internetovej stránke sekretariátu, ako aj na portáli elektronickej štátnej správy v srbskom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny, ktorý je úradne používaný v Autonómnej pokrajine Vojvodine. III. OSOBITNÉ ÚDAJE Verejné obstarávanie Ak príjemca finančných prostriedkov z tohto súbehu patrí pod úpravu Zákona o verejnom obstarávaní, alebo ak finančné prostriedky získané týmto súbehom budú použité na obstaranie prác, tovaru alebo služieb a účasť verejných finančných prostriedkov predstavuje viac ako 50 % hodnoty obstarávania, považuje sa príjemca za obstarávateľa a je povinný uplatňovať Zákon o verejnom obstarávaní. IV. SPÔSOB APLIKOVANIA Žiadosti sa predkladajú výlučne v súbehových formulároch sekretariátu v jednom vyhotovení. Súbehovú dokumentáciu je možné prebrať od 19. februára 2020 v priestoroch sekretariátu alebo stiahnuť z internetovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. K prihláške sa záväzne pripája: Úradný dôkaz o registrácii žiadateľa (fotokópia); Potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle podávateľa prihlášky (fotokópia). Žiadosti o verejný súbeh sa predkladajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny, ktorý sa úradne používa v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Žiadateľ, ktorému boli pridelené finančné prostriedky na základe verejného súbehu a nemá účet na Správe trezoru, bude mať povinnosť otvoriť ho v určenej lehote. Tento postup znamená, že sa obráti na príslušný orgán so žiadosťou o otvorenie uvedeného účtu, po čom je povinný predložiť sekretariátu dôkaz o otvorení účtu. Žiadosti sa podávajú:

1. osobne odovzdávaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade; 2. poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. PRE SÚBEH – ZACHOVANIE A PESTOVANIE MULTIKULTÚRNOSTI A MEDZINÁRODNOSTNEJ TOLERANCIE V. ROZHODOVANIE Kritériá výberu programov a projektov spolufinancovaných pokrajinským sekretariátom na verejnom súbehu sú: – percentuálna účasť jednotlivých národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na celkovej menšine obyvateľstva v AP Vojvodine; – celkové náklady na program alebo projekt; – priestorový charakter a význam programu alebo projektu (napr. medzinárodný, interkomunálny, miestny, multietnický, širší); – trvanie programu alebo projektu; – počet účastníkov programu alebo projektu; – záujem publika a účasť v nich; – reklama v médiách (televízne a rozhlasové vysielanie alebo záznamy, tlačové správy a iné prezentačné spôsoby); – elektronická prítomnosť, reprezentácia a činnosť (napr. existencia internetovej prezentácie, platformy, sociálne siete); – následné a náhradné činnosti (napr. osobitný výstup a prezentácia víťazov, slávnostné večere, vydávanie zborníkov, katalógy a iné publikácie); – počet osôb zapojených do programu alebo projektu žiadateľa; – iné činnosti, programy a projekty organizované žiadateľom; – programy financovania a projekty od iných orgánov, organizácií, fondov, sponzorov alebo darcov – z krajiny alebo zo zahraničia; – schopnosť rozvíjať programy a projekty a ich udržateľnosť; – zákonnosť a efektívnosť využívania finančných prostriedkov získaných predtým zo strany pokrajinského sekretariátu. Nebudú sa brať do úvahy predčasné a neúplné alebo nesprávne vyplnené žiadosti, žiadosti nepredložené oprávnenými osobami, ako ani žiadosti, ktoré nie sú predmetom verejného súbehu alebo žiadosti žiadateľa, ktorý nepredložil správu o výdavkoch a využití pridelených finančných prostriedkov za predchádzajúci rok, resp. o ktorých sa podľa správy zistí, že tieto prostriedky neúčelovo využili. Sekretariát si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu a informácie podľa potreby alebo určiť splnenie dodatočných podmienok na pridelenie finančných prostriedkov; Prihláška a pripojená dokumentácia sa nevracajú žiadateľom. Žiadosti žiadateľov vyhodnocuje a posudzuje súbehová komisia, ktorú zriadil pokrajinský tajomník rozhodnutím, ktorá zostavuje poradník podľa určených kritérií a spôsobu bodovania. Súbehová komisia vypracuje predbežný zoznam hodnotenia a poradia predložených žiadostí (programov / projektov), ktoré budú zverejnené na oficiálnej internetovej stránke sekretariátu a na portáli elektronickej verejnej správy. Žiadatelia majú právo vzniesť námietky proti predbežnému zoznamu do ôsmich dní odo dňa jeho uverejnenia. Zdôvodnené rozhodnutie o námietke súbehová komisia schváli do 15 dní odo dňa jej doručenia. Po vyriešení námietok zasiela komisia záverečný zoznam pokrajinskému sekretárovi na prijatie. Rozhodnutie o výbere programov / projektov urobí pokrajinský tajomník do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietky. Rozhodnutie o výbere programov / projektov sa uverejňuje na oficiálnej webovej stránke pokrajinského sekretariátu a na portáli e-Správy. Rozhodnutie o voľbe programu /projektu je konečné. VI. REALIZÁCIA Sekretariát prevedie alokované finančné prostriedky na účty príjemcov na základe podpísaných zmlúv v súlade s dynamikou prílevu finančných prostriedkov do rozpočtu AP Vojvodiny. Zmluva o pridelení prostriedkov špecifikuje všetky práva, záväzky a povinnosti žiadateľa a sekretariátu. Ak žiadateľ nepodpíše zmluvu v lehote určenej sekretariátom, bude sa považovať za osobu, ktorá odstúpila od podanej žiadosti. Žiadateľ je povinný legálne a účelne použiť pridelené finančné prostriedky, ako aj predložiť správu o účeloch čerpania finančných prostriedkov. Sekretariát sleduje realizáciu spolufinancovaných programov / projektov. Ďalšie informácie o verejnej súťaži je možné získať na sekretariáte, tel. č.: 021/ 487 4604 alebo e-mailom bojan.greguric@vojvodina.gov.rs. Pokrajinský tajomník Mihály Nyilas

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Rumenačka II – NSU180/ NSL180/NSO180 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Rumenačka II – NSU180/NSL180/NSO180, v Ul. rumenačka č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3395, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. februára 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-765/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA· OZNAMY •

8 /4895/ 22. 2. 2020

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Podľa článku 7 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na podporu postavenia národnostných menšín – národnostných spoločenstiev a rozvoj multikultúrnosti a tolerancie (Úradný vestník APV, č. 8/2019) a v súvislosti s článkami 11, 12 a 26 Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 (Úradný vestník APV, číslo 54/19), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: sekretariát) vypísal VEREJNÝ SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV, KTORÉ SÚ ZAMERANÉ NA ZLEPŠENIE PRÁV NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN – NÁRODNOSTNÝCH SPOLOČENSTIEV V AP VOJVODINE V ROKU 2020 Verejný súbeh sa vypisuje pre programy a projekty združení, fondov a nadácií (ďalej len: žiadateľ) zamerané na uplatňovanie práv národnostných menšín – národnostných spoločenstiev z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v roku 2020. I. ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV Verejný súbeh je vyhlasovaný na celkovú sumu 33.000.000,00 dinárov, pre jednu národnostnú menšinu – národnostné spoločenstvo: maďarská národnostná menšina – národnostné spoločenstvo

15 450 000,00 dinárov;

rómska národnostná menšina – národnostné spoločenstvo

3 350 000,00 dinárov;

chorvátska národnostná menšina – národnostné spoločenstvo

3 200 000,00 dinárov;

slovenská národnostná menšina – národnostné spoločenstvo

3 200 000,00 dinárov;

rumunská národnostná menšina – národnostné spoločenstvo

2 350 000,00 dinárov;

rusínska národnostná menšina – národnostné spoločenstvo

1 200 000,00 dinárov;

bunevská národnostná menšina – národnostné spoločenstvo

1 050 000,00 dinárov;

macedónska národnostná menšina – národnostné spoločenstvo

660 000,00 dinárov;

ukrajinská národnostná menšina – národnostné spoločenstvo

410 000,00 dinárov;

nemecká národnostná menšina – národnostné spoločenstvo

300 000,00 dinárov;

česká národnostná menšina – národnostné spoločenstvo

130 000,00 dinárov;

čiernohorská národnostná menšina – národnostné spoločenstvo

600 000,00 dinárov;

iné národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

1 100 000,00 dinárov;

II. PODMIENKY SÚBEHU Lehota na predkladanie žiadostí je 11. marec 2020. Na súbeh na pridelenie rozpočtových prostriedkov pokrajinského sekretariátu pre zveľadenie postavenia národnostných menšín – národnostných spoločenstiev sa môžu prihlásiť výlučne žiadatelia, ktorí majú sídlo na území AP Vojvodiny. Vo verejnom súbehu sa prideľujú finančné prostriedky na programy a projekty žiadateľov zamerané na realizáciu práv národnostných menšín – národnostných spoločenstiev a najmä na: – uchovávanie a pestovanie jazykov, ľudových zvykov a starých remesiel; – ochranu a prezentáciu folklórneho dedičstva; – vytváranie podmienok na rozvoj kultúry, vedy a umenia; – pestovanie a podporu ľudovej tvorivosti; – prezentáciu kultúrneho tovaru mimoriadneho významu; – literárnu, dramatickú, javiskovú, hudobnú a výtvarnú tvorivosť, pamätníky, festivaly, jubilejné podujatia, tábory umenia, tábory podporujúce toleranciu a práva národnostných menšín – národnostných spoločenstiev; – konferencie, turnaje, zhromaždenia atď. na podporu tolerancie a práv národnostných menšín – národnostných spoločenstiev; – starostlivosť a rozvoj amaterizmu, hosťovanie súborov; – spoluprácu s krajinami pôvodu a inými formami spolupráce. Pri verejnom súbehu sa nemôžu uchádzať priami a nepriami používatelia rozpočtu, spoločnosti a národnostné rady národnostných menšín. Verejný súbeh sa uverejňuje v Úradnom vestníku Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, v jednom z verejnoprávnych prostriedkov, ktorý pokrýva celé územie APV, a na internetovej stránke sekretariátu, ako aj na portáli elektronickej štátnej správy v srbskom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny, ktorý je úradne používaný v Autonómnej pokrajine Vojvodine. III. OSOBITNÉ ÚDAJE Verejné obstarávanie Ak príjemca finančných prostriedkov z tohto súbehu patrí pod úpravu Zákona o verejnom obstarávaní, alebo ak finančné prostriedky získané týmto súbehom budú použité na obstaranie prác, tovaru alebo služieb a účasť verejných finančných prostriedkov predstavuje viac ako 50 % hodnoty obstarávania, považuje sa príjemca za obstarávateľa a je povinný uplatňovať Zákon o verejnom obstarávaní. IV. SPÔSOB APLIKOVANIA Žiadosti sa predkladajú výlučne v súbehových formulároch sekretariátu v jednom vyhotovení.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Súbehovú dokumentáciu je možné prebrať od 19. februára 2020 v priestoroch sekretariátu alebo stiahnuť z internetovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. K prihláške sa záväzne pripája: Úradný dôkaz o registrácii žiadateľa (fotokópia); Potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle podávateľa prihlášky (fotokópia); Žiadosti o verejný súbeh sa predkladajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny, ktoré sa úradne používajú v Autonómnej pokrajine Vojvodine; Žiadateľ, ktorému boli pridelené finančné prostriedky na základe verejného súbehu a nemá účet na Správe trezoru, bude mať povinnosť otvoriť ho v určenej lehote. Tento postup znamená, že sa obráti na príslušný orgán so žiadosťou o otvorenie uvedeného účtu, po čom je povinný predložiť sekretariátu dôkaz o otvorení účtu. Žiadosti sa podávajú: 1. osobne odovzdávaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade; 2. poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad (PRE SÚBEH) V. ROZHODOVANIE Kritériá výberu programov a projektov spolufinancovaných pokrajinským sekretariátom na verejnom súbehu sú: – percentuálna účasť jednotlivých národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na celkovej menšine obyvateľstva v AP Vojvodine; – celkové náklady na program alebo projekt; – priestorový charakter a význam programu alebo projektu (napr. medzinárodný, interkomunálny, miestny, multietnický, širší); – trvanie programu alebo projektu; – počet účastníkov programu alebo projektu; – záujem publika a účasť na nich; – reklama v médiách (televízne a rozhlasové vysielanie alebo záznamy, tlačové správy a iné prezentačné spôsoby); – elektronická prítomnosť, reprezentácia a činnosť (napr. existencia internetovej prezentácie, platformy, sociálne siete); – následné a náhradné činnosti (napr. osobitný výstup a prezentácia víťazov, slávnostné večere, vydávanie zborníkov, katalógy a iné publikácie); – počet osôb zapojených do programu alebo projektu žiadateľa; – iné činnosti, programy a projekty organizované žiadateľom; – programy financovania a projekty od iných orgánov, organizácií, fondov, sponzorov alebo darcov – z krajiny alebo zo zahraničia; – schopnosť rozvíjať programy a projekty a ich udržateľnosť; – zákonnosť a efektívnosť využívania finančných prostriedkov získaných predtým zo strany pokrajinského sekretariátu. Nebudú sa brať do úvahy predčasné a neúplné alebo nesprávne vyplnené žiadosti, žiadosti nepredložené oprávnenými osobami, ako ani žiadosti, ktoré nie sú predmetom verejného súbehu alebo žiadosti žiadateľa, ktorý nepredložil správu o výdavkoch a využití pridelených finančných prostriedkov za predchádzajúci rok, resp. o ktorých sa podľa správy zistení, že tieto prostriedky neúčelovo využili. Sekretariát si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu a informácie podľa potreby alebo určiť splnenie dodatočných podmienok na pridelenie finančných prostriedkov; Prihláška a pripojená dokumentácia sa nevracajú žiadateľom. Po uplynutí lehoty na prijatie prihlášok do verejného súbehu sekretariát postúpi včasné a úplné žiadosti národnostným radám národnostných menšín so sídlom na území AP Vojvodiny na účely predloženia návrhov na pridelenie finančných prostriedkov (ďalej len: národnostné rady). Žiadosti žiadateľov a návrhy národnostných rád vyhodnocuje a posudzuje súbehová komisia, ktorú zriadil pokrajinský tajomník rozhodnutím, ktorá zostavuje poradník podľa určených kritérií a spôsobu bodovania. Súbehová komisia vypracuje predbežný zoznam hodnotenia a poradia predložených žiadostí (programov / projektov), ktoré budú zverejnené na oficiálnej internetovej stránke sekretariátu a na portáli elektronickej verejnej správy. Žiadatelia majú právo vzniesť námietky proti predbežnému zoznamu do ôsmich dní odo dňa jeho uverejnenia. Zdôvodnené rozhodnutie o námietke súbehová komisia schváli do 15 dní odo dňa jej doručenia. Po vyriešení námietok zasiela komisia záverečný zoznam pokrajinskému sekretárovi na prijatie. Rozhodnutie o výbere programov / projektov urobí pokrajinský tajomník do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietky. Rozhodnutie o výbere programov / projektov sa uverejňuje na oficiálnej webovej stránke pokrajinského sekretariátu a na portáli e-Správy. Rozhodnutie o voľbe programu / projektu je konečné. VI. REALIZÁCIA Sekretariát prevedie alokované finančné prostriedky na účty príjemcov na základe podpísaných zmlúv v súlade s dynamikou prílevu finančných prostriedkov do rozpočtu AP Vojvodiny. Zmluva o pridelení prostriedkov špecifikuje všetky práva, záväzky a povinnosti žiadateľa a sekretariátu. Ak žiadateľ nepodpíše zmluvu v lehote určenej sekretariátom, bude sa považovať za osobu, ktorá odstúpila od podanej žiadosti. Žiadateľ je povinný legálne a účelne použiť pridelené finančné prostriedky, ako aj predložiť správu o účeloch čerpania finančných prostriedkov. Sekretariát sleduje realizáciu spolufinancovaných programov / projektov. Ďalšie informácie o verejnej súťaži je možné získať na sekretariáte, tel. č.: 021/ 487 4608, 487 4607, 487 4604, 487 4713 alebo e-mailom adrian.borka@vojvodina.gov.rs. Pokrajinský tajomník Mihály Nyilas

• OZNAMY •

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

Podľa článku 6 odsek 1 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov orgánom a organizáciám, v ktorých práci sa úradne používajú jazyky a písma národnostných menšín – národnostných spoločenstiev (Úradný vestník APV, č. 14/15) a v súvislosti s článkami 11, 12 a 26 Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 (Úradný vestník APV, číslo 54/19), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje SÚBEH na prideľovanie rozpočtových prostriedkov orgánom a organizáciám v Autonómnej pokrajine Vojvodine, v ktorých práci sa úradne používajú jazyky a písma národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na rok 2020 Finančné prostriedky vo výške 11.000.000,00 dinárov sa vyčleňujú na zlepšenie výkonu práva na úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Právo účasti na súbehu majú: orgány jednotiek územnej samosprávy z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, v ktorých štatút mesta alebo obce určuje úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na celom území územnej samosprávnej jednotky alebo v sídlach na jej území; orgány miestneho spoločenstva na území miest a obcí uvedených v alinei 1; iné orgány, organizácie, služby a inštitúcie, používatelia rozpočtových prostriedkov, čo majú sídlo na území miestnej samosprávy alebo vykonávajú činnosť na území miestnej samosprávy uvedenej v alinei 1. Finančné prostriedky sú určené na financovanie alebo účasť na financovaní: nákladov na vytváranie a umiestňovanie tabúľ s názvom orgánov a organizácií, názvom osád a iným zemepisným názvom na cestách, názvom ulíc a námestí, ako aj s inými verejnými oznámeniami a upozorneniami vytlačenými aj v jazykoch národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktoré sa oficiálne používajú v meste, obci alebo v sídle; na tlač dvojjazyčných alebo viacjazyčných formulárov, úradných vestníkov a iných publikácií; na rozvoj elektronického administratívneho systému pre prácu v podmienkach viacjazyčnosti. Výška alokačných prostriedkov sa určuje na základe týchto kritérií: počet jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktoré sa úradne používajú na celom území obce, mesta alebo sídla; percentuálna účasť príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktorých jazyky a písma sa úradne používajú na celkovom počte obyvateľstva podľa oficiálnych údajov Republikového štatistického úradu SR na základe po-

Termín na predloženie žiadostí do súbehu je do 11. marca 2020. Žiadosti o súbeh sa predkladajú výlučne na súbehových formulároch sekretariátu. Úplnú súbehovú dokumentáciu je možné prevziať v priestoroch sekretariátu alebo na internetovej adrese: www.puma.vojvodina.gov.rs. Žiadosti o verejný súbeh sa predkladajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny, ktorý sa úradne používajú v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Prihlášky musia byť predložené osobne odovzdaním v spisovni pokrajinských správnych orgánov v Novom Sade (budova pokrajinskej vlády) alebo zaslané poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad. Prihlášky na súbeh sa podávajú v dvoch vyhotoveniach s dvoma výpismi overenými a podpísanými oprávnenou osobou žiadateľa, ak sa uplatňujú na jednom základe, ak sú súčasne uplatňované z viacerých dôvodov, prihlášky sa predkladajú v dvoch kópiách na každom základe a s rovnakým počtom overených vyhlásení. Nebudú sa brať do úvahy predčasné alebo neúplné prihlášky, pri ktorých chyba nie je napravená po uvedení, ani prihlášky, ktoré nesúvisia so zamýšľaným účelom súbehu, alebo prihlášky predložené neoprávnenými osobami. Užívateľ je povinný použiť prostriedky výhradne na účely, na ktoré boli pridelené, a nevyčerpané finančné prostriedky má vrátiť do rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Užívateľ je povinný zdôrazniť primeraným spôsobom, že sa na financovaní tiež zúčastnil sekretariát. Užívateľ je povinný najneskôr do konca kalendárneho roka predložiť sekretariátu správu o výdavkoch pridelených prostriedkov spolu s príslušnou dokumentáciou. V prípade pochybností o tom, že pridelené finančné prostriedky v jednotlivých prípadoch neboli účelovo použité, sekretariát začne konanie pred pokrajinským orgánom správy zodpovedným za kontrolu rozpočtu z dôvodu kontroly účelového a zákonného využitia finančných prostriedkov. Ak sa zistí, že pridelené finančné prostriedky v určitých prípadoch nie sú účelovo použité, žiadosti od týchto používateľov finančných prostriedkov sa nebudú v budúcnosti brať do úvahy pri ich účasti na súbehu. Postup súbehu vedie komisia na posúdenie žiadostí, ktorú zriaďuje pokrajinský tajomník. Po posúdení prijatých žiadostí komisia podá odôvodnený návrh na pridelenie finančných prostriedkov podľa súbehu a predloží ho pokrajinskému tajomníkovi. O pridelení finančných prostriedkov prijímateľom podľa uskutočneného postupu rozhodne pokrajinský tajomník rozhodnutím, ktoré je konečné. Rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov sa uverejní na internetovej stránke sekretariátu. Pokrajinský tajomník Mihály Nyilas

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC BÁČ OBECNÁ SPRÁVA BÁČ NÁČELNÍK OBECNEJ SPRÁVY Podľa článku 102 odsek 2 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/2017, 95/2018 a 113/2017 – iný zákon), Obecná správa Obce Báč zverejňuje O Z N Á M E N I E o oznámenom verejnom súbehu na prijatie do pracovného pomeru na neurčitý čas Obecná správa Obce Báč oboznamuje všetky zainteresované osoby, že je oznam o verejnom súbehu na prijatie do pracovného pomeru na neurčitý čas na nasledujúce výkonné pracovné miesta: 1. Úradník na prácach veriteľa pre utečencov a migrácie a pre administratívne práce v oblasti žiackeho a študentského štandardu Hodnosť: vyšší referent, 1 vykonávateľ 2. úradník na prácach v oblasti poľnohospodárstva, analýzy a štatistiky Hodnosť: spolupracovník, 1 vykonávateľ zverejnený na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč a že sa doňho, spolu s vyhlásením o súhlase zhromažďovať údaje, o ktorých sa vedie úradná evidencia, môže nahliadnuť a prebrať si ho na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč: www.bac.rs. Oznam o verejnom súbehu obsahuje údaje o pracovných miestach prebrané z Pravidiel o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe Obce Báč, Internom revízore Prokuratúry Obce Báč a podmienkach na zamestnanie na uvedenom pracovnom mieste, vedomostiach a zručnostiach, ktoré sa hodnotia vo volebnom postupe a spôsobe previerky, meno a priezvisko osoby poverenej na poskytovanie dodatočných oboznámení o verejnom súbehu, adresy, na ktorú sa prihlášky podávajú, ako aj údaje o dôkazoch, ktoré sa podávajú s prihláškou. Lehota na podávanie prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v dennej tlači.

Náčelník Obecnej správy Valentina Sitnić, diplomovaná právnička

• OZNAMY •

sledného sčítania; celkové náklady na materiál potrebné na realizáciu činností; existencia iných zdrojov financovania; kontinuita vo financovaní činností sekretariátom, alebo či sa finančné prostriedky žiadajú po prvýkrát.

CHÝRNIK

KYSÁČ. Tradičný 26. Kysáčsky a Komorného zboru Zvony budú spevník sa uskutoční v sobotu 22. v sobotu 22. a v nedeľu 23. februára februára o 18. hodine vo veľkej sále o 17. hodine v dome kultúry v Selenči. Kultúrneho centra Kysáč. Účinkujú: A. F. Nádeje I. (žiaci nižších ročníkov ZŠ), Nádeje II. SMUTNÁ ROZLÚČKA (žiaci vyšších ročníkov) s nedávno zosnulým a súťažiaci o účasť na festivale Stretnutie v pivnickom poli. V revuálnej časti vystúpia Anna JÁNOM Berédiová zo Selenče a GALÁTOM Jozef Pavlov, Snežana 14. 6. 1958 – 5. 2. Maglovská a spevácke 2020 skupiny z Kysáča. z Kovačice E. Š. SELENČA. Koncerty Budeme si vždy zachovávať pekné slovenských ľudových spomienky na Teba. piesní Selenčské sláviS úctou: ky 2020 v predvedení spolužiaci z C triedy spevákov sólistov a ora celá generácia 1958 ZŠ v Kovačici chestra ZŠ Jána Kollára 8 /4895/ 22. 2. 2020

Oznamy SPOMIENKA

ROZLÚČKA

so synom, bratom a ujom

na manžela a tatu

DANIELOM LENHARTOM

RANKA STOJANOVIĆA 1951 – 1990 – 2020 z Báčskeho Petrovca

19. 7. 1959 – 3. 2. 2020 z Vojlovice

V tichosti vyprosme veľký dar pokoja, kým sa nám duše raz naveky nespoja.

Na Teba si spomínajú a nezabúdajú: manželka Viera, syn Peđa a dcéra Miroslava s rodinou

Posledný pozdrav tu šepkáme do ticha, že sa raz stretneme, je naša útecha. Rodiny Lenhartová a Pániková

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. februára 2020 bude tomu 25 rokov, čo nie je s nami náš ocko a dedko

JÁN LABÁT

11. 6. 1917 – 25. 2. 1995 – 25. 2. 2020 z Báčskeho Petrovca

Za lásku, dobrotu, obetavosť, za všetko krásne Ti ďakujeme. Navždy zostaneš s nami.

XÉNIA MUČAJIOVÁ

PAVEL MUČAJI

8. 9. 1940 – 24. 2. 2018 – 2020 11. 10. 1929 – 12. 10. 2014 – 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou: dcéra Ruženka s rodinou a vnukovia s rodinami

Na Vašu lásku, dobrotu a starostlivosť si stále spomíname. Dcéra Alexandra so synom a syn Pavel s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bratom, švagrom a ujom

JÁNOM SLAVKOM

ZUZANA SPEVÁKOVÁ

4. 2. 1947 – 13. 2. 2020 z Báčskeho Petrovca

rod. Bičiarová 1947 – 2015 – 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

S láskou a úctou si vždy na Teba budú spomínať

manžel, dcéra a syn s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tvoji najbližší

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 5. februára 2020 nás navždy opustila naša milovaná dcéra, manželka a sestra

MIROSLAVA TIRINDOVÁ

rod. Kusáčeková 25. 4. 1970 – 5. 2. 2020 zo Starej Pazovy Opustila si nás, keď si nám bola ešte prepotrebná. Osud nám nedoprial, aby sme sa spolu tešili zo života. Navždy zostaneš v našich srdciach. Zarmútení: mama Katarína, manžel Pavel, sestra Anna s deťmi a bratia Jaroslav a Martin Forgáčovci • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s našou mamou, mamou starou a prababkou

Po dlhej a ťažkej chorobe nás navždy opustil

SMUTNÁ ROZLÚČKA s ujom

MICHAL HYŽA

TERÉZIOU GÁNIOVOU

rod. Záborskou 24. 5. 1934 – 8. 2. 2020 z Báčskeho Petrovca

Zanechal si nás vo veľkom bôli a smútku. Zostaneš vždy v našich srdiacich.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

MICHALOM HYŽOM

1. 2. 1929 – 10. 2. 2020 z Nového Sadu rodom z Kysáča

1929 – 2020 z Nového Sadu

S láskou a úctou si vždy na Teba bude spomínať

Odpočívaj v pokoji. Zarmútené: manželka Anna a dcéra Svetlana s rodinou

Tvoji najmilší

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že nás navždy opustila matka, svokra a mamika

rodina Závišová

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s vernou dlhodobou priateľkou

MÁRIOU POTRANOVOU

MÁRIA POTRANOVÁ

1. 1. 1931 – 6. 2. 2020 z Nového Sadu rodom zo Starej Pazovy

1. 1. 1931 – 6. 2. 2020 z Nového Sadu rodom zo Starej Pazovy a pochovaná bola 10. 2. v Novom Sade

S láskou si na Teba budeme spomínať. Smútiaca rodina: syn Michal s manželkou Jasnou a deťmi Milanom a Michalom s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAĽO PETRÁK

23. 12. 1950 – 23. 2. 2012 z Boľoviec

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PETAR DOBRIJEVIĆ

1924 – 2020 z Kysáča

11. 7. 1938 – 2. 2. 2010 – 2020 z Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Navždy si na Teba spomínať budú:

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 10 smutných rokov, čo nás opustil ocko

PAVEL KYSEĽA

Kto v srdci žije, nezomiera.

manželka Verona, dcéry Anna Petrovićová a Verona Abelovská-Petráková s rodinami

Mária Turčanová s rodinou

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Synovia Vladimír a Jaroslav a všetka rodina Kyseľová

Tvoji najmilší: dcéra a syn 8 /4895/ 22. 2. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. februára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 23. februára 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2018, prvá časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 TV Spomienky (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 25. februára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnej kolážovej relácii budú i príspevky z premiéry cédečka slovenských ľudových piesní interpretky Anny Berédiovej v Selenči, z krojovej zábavy a výstavy fotografií v Pivnici, z petrovského Klobásafestu, z Festivalu klobás a domácej pálenky v Bielom Blate. TV Spomienky. Vo vysielaní bude zaspomínané na nedožité 95. narodeniny kovačickej insitnej maliarky Zuzany Chalupovej. Na jej život, umelecké a ľudské počiny si zaspomínajú jej doboví spolupracovníci, ctitelia jej diela a súčasní pokračovatelia kovačickej insitnej školy, ktorým bola kedysi učiteľkou. Boh náš je láska. Do vysielania je zaradený záznam z 10. ročníka seminára zborového spevu Nová pieseň, ktorý prebiehal v Pivnici a organizujú ho členky Komorného zboru Nádeje. Výrobný štáb navštívil aj bývalého seniora sriemskeho Pavla Andrášika, ktorý v týchto dňoch z Božej milosti vo svojom rodnom Petrovci oslávil 80. narodeniny.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 23. februára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 26. februára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 21. februára – Dlhá cesta dole Sobota 22. februára – Posledný kráľ Severu Pondelok 24. februára – Bež, chlapče, bež Utorok 25. februára – 101 dalmatíncov Streda 26. februára – Spása Štvrtok 27. februára – Deväť životov pána Fúzika

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 23. februára Film: Tom a Jerry – Robin Hood Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Všetko, alebo nič Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium Sobota 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 23. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačický FS V šírom poli hruška v semifinále televíznej šou Zem spieva Pripomínanie si Medzinárodného dňa materinského jazyka v Kovačici Utorok 25. februára 16.00 Zima s knihou v Kovačici a Padine Akcia padinského MOMS Víno, hudba, klobásy mala aj festivalový charakter Rokovali padinskí penzisti Poľnohospodársky ples v Kovačici sa vydaril Piatok 28. februára 16.00 Film: Tango s komármi Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

UŽ PÄŤ SKÚŠOK PETROVČANOV

KYSÁČANIA ÚSPEŠNÍ V ŽABLJI

V nedeľu až dva zápasy Presvedčivo a zaslúžene Samuel Medveď

utbalisti petrovskej Mladosti majú za sebou už päť zohraných zápasov aj vďaka prajnému počasiu. Vo štvrtok 13. februára Petrovčania doma vyhrali nad mužstvom Borca 2 : 0 (góly vsietili Ivetić a Jakuš). Mladosť má teraz na rozdiel od jesene až dve jedenástky. V nedeľu 16. februára Mladosť odohrala dva zápasy. Predobedom doma na pomocnom ihrisku vo Vrbare hosťovalo mužstvo Fruškogorca zo Sriemskej

Obranca strelec: Uroš Ivetić (Mladosť)

Kamenice, ktoré vedie Svetozar Mijin, bývalý hráč a tréner Mladosti. Tréner Karakaš na tomto zápase šancu poskytol kombinovanej jedenástke. V tíme boli hlavne mladší hráči, ktorí v prvej zostave môžu hrať so špeciálnym lekárskym povolením ako tzv. bonusoví futbalisti. Nastúpili aj traja – štyria skúsení hráči. Hostia sa rýchlo ujali vedenia, mali v prvom polčase viac z hry. V druhom polčase Mladosť mala viac šancí – Kaňa dve, Stojisavljević a Dokić. No hostia dali ešte dva góly, a tak vyhrali 3 : 0. MLADOSŤ: Dudáš, Šproch, Vrbovský (Igić), Fábry, Čiep, Kajtez, Stojisavljević, Severíni, Zbućnović, Dokić, Kaňa Popoludní skúsenejšie mužstvo odcestovalo do Nového Sadu, kde hralo s C. zvezdou. Mladosť bola lepšia, zápas vyhrala 3 : 2, keď góly dali Ivetić, Đaković a Jakuš. MLADOSŤ: Leňa, Panić, Ivetić, Leškov, Jakuš, Beronja, Ožvát, Đaković, Grlica, Vukanović, Valentík Foto: J. Čiep

POKRAČUJÚ PRÍPRAVY ARADÁČANOV A HAJDUŠIČANOV

Domáci predsa nevyrovnali HAJDUŠICA – AŠK 3 : 4 (0 : 3) Vladimír Hudec

rámci príprav na pokračovanie majstrovstiev minulú nedeľu si v Hajdušici sily zmerali aradáčsky AŠK a domáca Hajdušica. Obe mužstvá však hrali v nekompletných zostavách – Aradačania bez štyroch hráčov: Matejina, Jankovića, Mijića a Adamova, a Hajdušičania bez brankára Melicha a A. Ružića. V prvom polčase lepší boli hostia, o čom svedčí aj výsledok na konci prvej časti. Už v 15. min. Vesin vybehol sám pred brankára Stojanovského, Mršić neobozretne zakročil a rozhodca Olivo ukázal na biely bod, ktorý premenil Ďuríček 0

: 1. Domáci v prvom polčase mali iba jednu príležitosť, keď z pravej strany centroval Radović, Spremo najvyššie vyskočil, ale trafil do žrde, od ktorej sa lopta odrazila do rúk brankára. V 25. min. V. Gál z asi 20 metrov strieľal z voľného kopu, odrazenú loptu K. Gál prihral Neninovi, ktorý loptu zaslal do siete. Rozhodca gól anuloval pre údajný ofsajd. V 30. min. Ďuríček prebehol po pravej strane, prihral K. Gálovi, ktorý z 18 metrov silne vypálil a lopta vedľa žrde skončila v sieti. V 40. min. V. Gál unikol sprava, vrátil loptu Neninovi, a tento volejom aj tretíkrát rozvlnil sieť brankára Hajdušice. V druhom polčase sa situácia na

ŽSK – TATRA 1 : 3 (1 : 0)

akoby hral iba jeden tím – Tatra, ktorý si gólmi Trišića a Tripića zabezpečil zaslúžené víťazstvo. Hostia mali asi desať Pavel Pálik príležitostí, z ktorých museli premeniť aspoň niektorú. Ak mužutbalisti Tatry minulú stvo Tatry bude hrať takto sobotu v Žablji zaznaaj naďalej, najmä v majmenali presvedčivé strovstvách, môžeme a zaslúžené víťazstvo. Zveočakávať dobré výsledky renci trénera Milanovića od a záchranu v lige. začiatku do konca zápasu TATRA: Munjas, Batihrali húževnato a v žiadnom nić, Jašović, Rodić, Beokamihu nedovolili domárić, Zorić, Trišić, Kedža, cim, aby nabrali dych. To sa Stamenković, Plavšić, tatrancom oplatilo. Tošić; hrali aj: Sekicki, Domáci sa predsa prví Budík, Bobot, Radić, ujali vedenia v 26. min. zo Tripić správne odpískanej jedeTatra v stredu 19. febnástky. Hostia sa nevzdávali ruára mala na programe a hneď na začiatku druhého zápas s mužstvom ČSK polčasu Plavšić oblúčikom Pivara v Čelareve a v nez voľného kopu z osemnás- Stále lepšie: Dejan Munjas, deľu 23. februára o 14. tich metrov ponad múr trafil brankár Tatry hodine si zmeria sily s do ľavého horného rohu. Mladosťou vo Vrbare. Po vyrovnávajúcom góle na ihrisku Foto: J. Pucovský

ihrisku podstatne zmenila. Domáci zahrali omnoho angažovanejšie. Už v 50. min. Petrović peknou strelou z voľného kopu skorigoval výsledok. Tento gól priniesol nádeje Hajdušičanom, že môžu obrátiť výsledok. V 60. min. A. Lipták z asi 20 m silnou strelou prekvapil Stojkova – 2 : 3. Nuž a keď sa očakával vyrovnávajúci gól domácich, Miletić v 75. minúte delovkou z asi 25 metrov z voľného kopu aj štvrtý raz prekonal Stojanovského. Trochu neskoršie Ponorac znovu utiekol obrancom Hajdušice, ale strieľal vedľa. V 80. min. domáci znovu pohrozili. Na centrovanú loptu z ľavej strany pred

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Druhá maximálna výhra KULPÍN – VOJVODINA II. 3 : 0 Katarína Gažová

M Po tejto strele V. Gála padol gól, ktorý rozhodca anuloval • ŠPORT •

bránou najlepšie zareagoval Spremo a zaslal loptu do siete – 3 : 4. HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Ćulum, Mršić, Folťan, Radović (Petrović), Đaković (Maliar), Lipták, Kovačević (Nešković), Spremo, N. Ružić AŠK: Stojkov, Vesin, Korać, Striško, Đuríček, V. Zakić (Kujundžić), Števko, V. Gál (Ponorac), Miletić, Nenin (Birmanac), K. Gál (Đurić – Jurić) V nedeľu do Aradáča prichádza padinská Dolina a Hajdušičania si v Botoši sily zmerajú s tamojším mužstvom Omladinac. Foto: V. Maliar

inulý štvrtok 13. februára domáci VK Kulpín privítal VK Vojvodina II z Nového Sadu. Hostia sú mužstvo profesionálov, výnimočne dobre technicky pripravené. Kulpín tiež má dobrých a skúsených hráčov, ktorých úspešne trénuje a vedie Boris Relota. Zápas s novosadskou Vojvodinou II bol kvalitný a plné hľadisko malo z neho pôžitok. Volejbalisti Kulpína

hrali dobre, a preto si aj zaslúžili presvedčivé víťazstvo, ktoré im umožnilo zostať na prvom mieste. Výsledky v setoch: 25 : 20, 25 : 17, 25 : 21. VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Nemanja a Rade Petrovićovci, Barišić, Prodanović, Babić, Gajičić, Grubešić, Ćirić, Radanović, Bojkov, Popadić, Hasík Teraz Kulpínčania v Báči zohrajú zápas s tímom Partizan.

8 /4895/ 22. 2. 2020

Šport K STOROČNICI STAROPAZOVSKÉHO FUTBALU: SLOVO MÁ MICHAL HRIC

Futbal mu bol a zostal pri srdci

Matej Bzovský

o bohatých análov staropazovského futbalu pri oslavách storočnice pôsobenia zlatými písmenami je zapísané aj meno Ing. Michala Hrica, 59-ročného agronóma kedysi v Poľnohospodárskom družstve Napredak, teraz v súkromnom podniku. Je to osobnosť, ktorá

FK Jednota venovala veľa ako futbalista, potom aj ako funkcionár. Neskoršie vykročil inou cestou, obliekol si tričko robotníckeho klubu Lifam. V súčasnosti je iba verný fanúšik. Futbal začal hrá-

Michal Hric z hráčskych čias

www.hl.rs

vať, ako i mnohí pazovskí chlapci, v najmladších kategóriách mužstva v dávnom roku 1973. Prvým trénerom mu bol známy pazovský futbalista Nestor Barjaktarević-Neco. Mal vypestovaný vzťah k obľúbenej hre s neprekonateľne príťažlivou silou v úlohe záložníka. Vyznačoval sa húževnatosťou a dobré technické vlastnosti len do- Oslava 95 rokov futbalu vo vlastnej réžii. Michal je druhý zľava v hornom rade. pĺňali kvality tohto tiež príjemne, lebo sme sa po mal som trému, ale ma starší bezmála dvojmetrového mladíka. každom zápase či tréningu stretali spoluhráči posmeľovali. V ďalších Štvorka na tričku mu prirástla pod trstinou pokrytom peknom zápasoch už bolo ľahšie.“ k srdcu, i keď na začiatku hrával stánku, pri jedle a pijatike, často Podobne ako mnohí iní mlastredného útočníka, chcel byť aj pri hudbe nebohého Saleho. díci, aj Miško mal svoje vzory kanonierom. Vždy bol príkladom Stipe, Mecke, Tomáš, Profo a iní a nezabudnuteľné spomienky. ostatným spoluhráčom. Dožil prí- vedeli vytvoriť dobrú náladu. Dobre sa pamätá na vzrušujúce a jemné a menej pekné chvíle v Škoda, že nedbalosťou zničili vždy neurčité kvalifikačné zápasy nezabudnuteľných rokoch na tento pekný futbalový areál po- o postup do vyššej súťaže: „Keď trávnikoch. Modro-biela farba vedľa železničnej stanice, mohli som sa usadil v prvej jedenástke mu najviac bola a zostala pri na ňom vyrastať mladé pokolenia a natrvalo obliekol ,môj´ dres s srdci. Ako opravdivý športovec futbalistov. číslom štyri, trénerom bol chýsvedomite hájil aj farby Lifamu „Ťažko bolo zladiť obrovské rečný stredný útočník Jednoty a najťažšie sa mu hralo na šta- záležitosti na pracovisku a len tro- Krsto Vrbica, ktorý predtým hrával dióne povedľa Reme- chu menšie v klube. Vôľa predsa v prvoligovom RFK Nový Sad, v selníckeho domu proti všetko zdolala, i keď som práve známych kanárikoch, neskoršie aj svojej Jednote. ako aj ostatní futbaloví pracovníci vo FK Vardar v Skopje. Bol dobrým Z JEDNOTY DO LI- postupne stratil chuť po zvolení odborníkom, práve ako aj nebohý FAMU nového vedenia, ktoré bez Pazov- Zoran Rankov, veľa ma naučili a ja „Musel som sa čanov len zlé do klubu prinášalo. som sa vždy snažil byť usilovným správať ako opravdi- Našťastie, všetko sa vrátilo do a užitočným hráčom na ihrisku. vý športovec, poctivo starých koľají, aj za cenu zostupu Vážil som si svojich súperov, občas som hrával v tričku do nižšej súťaže.“ som zahral priostro, ale korektne, Lifama, a, samozrejNuž vráťme sa na začiatky tohto nikdy som nemal úmysel zraniť me, oveľa dlhšie v športového dejateľa. Prezradil niekoho. Dostal som veľmi málo Jednote, mojej prvej nám, že sa rýchlo dostal do prvej žltých kariet, červenú asi nikdy.“ futbalovej láske. Počas jedenástky Jednoty, keď nemal ŠPORT, ŠTÚDIÁ, RODINA... sedemnásťročnej ka- ešte ani osemnásť rokov. De Miško patril do plejády vyriéry aktívneho hrania butoval na najťažšom zápase, v nikajúcich staropazovských futvoľakedy bolo oveľa Subotici so silným Spartakom, balistov, ale nikdy nezanedbal viac kamarátenia, vôle ktorý v sezóne 1978/79 postúpil školu, štúdiá, rodinu. V strednej futbalistov, hrali sme do Prvej ligy, teraz v superligovom škole bol nositeľom Vukovho dipnajčastejšie zdarma. stupni. lomu, Poľnohospodársku fakultu Dnes hráči priemer „Na ihrisku v Morušovom lese zakončil s vysokou známkou za ných kvalít žiadajú nie nás privítalo viac ako 3 000 divá- štyri a pol roka. malé peňažné úhrady. kov. Pre mňa ako mladého hráča „Všetko v športe sa s chuťou Medzi usilovnými čini- – debutanta to bola nevídaná a a zriekaním môže zladiť. Túto teľmi Lifamu mi bolo zvláštna divácka kulisa. Jasne, skutočnosť mnohí futbalisti aj v

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Tajomníčka FK Jednota Aleksandra Jovkovićová odovzdáva Michalovi plaketu počas osláv 90 rokov pazovského futbalu

našom tíme teraz nechápu. Bežia za peniazmi a keď príde staroba, pýtajú sa, kde mi bola mladosť! Snažil som sa slušne správať, tak na trávniku, ako aj mimo neho. Starších od seba som si veľmi vážil a vzorom mi bol náš voľakedajší hráč Miloš Đurić, ktorý sa presťahoval do Rakúska a už dávnejšie sme sa nestretli.“ Futbal mu určite veľa dal, ale aj zobral, no neľutuje. Ako početní staropazovskí futbalisti mal možnosť presťahovať sa do silnejšieho klubu. Zostal verný pazovskému futbalu, s ktorým sa rozlúčil v roku 1993 pre ťažšie zranenie. „Po zostupe z Vojvodinskej ligy ma volali s lákavou ponukou prestúpiť do vtedy silnej Agrounije v susednej Inđiji. Odmietol som, aj keby som nebol ďaleko od rodiny, ktorej som sa naplno venoval.

Kariéru som chcel skončiť tam, kde som začal. Tentoraz v tričku pazovského RFK Lifam, ktorý bol obľúbený medzi našimi fanúšikmi. Na peknej hracej ploche, so solídnymi šatňami neďaleko železničnej stanice, sme dosahovali tiež pozoruhodné výsledky. Lifam ako klub tamojších usilovných robotníkov za tri roky postúpil o tri súťaže vyššie a dostal sa do Vojvodinskej ligy. Verím, že som sa aj ja podieľal na tomto úspechu.“ Michal ako mladý muž si zvykol veľa pracovať a s každým záväzkom sa poriadne popasovať. Spomína si, že voľakedy v mužstvách bolo omnoho viac športového ducha, amatérskeho zanietenia, a nebol najvýznamnejší len dinár ako je tomu dnes. LEGIONÁRI PRÍDU A ODÍDU „Futbalu a športu vôbec sa treba venovať celou svojou dušou. Mladým treba venovať veľkú pozornosť, nesmie sa stať, aby v mužstve bolo menej domácich hráčov. V Jednote a v Lifame bolo tiež cezpoľných hráčov, ale to museli byť vynikajúci futbalisti, naše vzory, a mnohí z nich odišli neskoršie do prvoligových a druholigových klubov. Preto sa i teraz zasadzujem o to, aby mládež vo futbale dostala popredné miesto. Bez silných domácich najmladších kategórií Teraz iba fanúšik: Michal (v strede zľava a dorastu nieto buv bielych trampkách) • ŠPORT •

Spomienky a priateľský rozhovor: niekdajší hráči Michal Hric, Miroljub Mosurović a náš novinár Matej Bzovský (zľava) pri oslavách storočnice futbalu v Starej Pazove

dúcnosti, nie iba vo futbale, ale i v športe vcelku. Legionári prídu a odídu, my sme vždy boli pokope, či už ako hráči, alebo funkcionári.“ Aj keď nemá presnú evidenciu, Michal odhaduje, že zohral viac ako 500 zápasov. Z futbalového trávnika odišiel skromne. Jed-

Našu príjemnú besedu sme skončili pri príležitosti stretnutia veteránov vo vinárni v Surduku, neskoršie aj po slávnostnej akadémii venovanej oslavám storočnice futbalu v Športovom stredisku FZ Srbska. Témou, pravdaže, bol stav a problémy dnešného futbalu, predovšetkým staropazovského...

Michal vo filme o storočnici futbalu v Pazove

nota, v ktorej najviac hrával, mu nepripravila žiadnu rozlúčku, podobne ako aj predtým bratom Arnoldovcom, Jožkovi Jašovi, Muidžovi, Dobrodolcovi, Radičevićovi, bratom Trkuljovcom, Jankovi Kováčovi, Malkovi, Dvornickému, Kneževićovi-Frlemu, nikomu z početnej futbalovej rodiny Menďanovcov... „Neľutujem, zažil som krásne chvíle, často si spomínam na ne vo svojej rodine a inde; ako sa kedysi hralo a ako je to dnes, keď sú v mužstve Jednoty dvaja Staropazovčania! Skôr ich bolo viac ako polovica.“

Rozišli sme sa so spoločnou konštatáciou, že je táto hra na oveľa nižšej úrovni ako voľakedy. No predsa sme prišli k spoločnému názoru, k pravému lieku na jeho uzdravenie. Treba totiž zmeniť najprv spoločenské vzťahy, športu a futbalu sa venovať s oveľa väčším nadšením, najmä v práci s mládežou. Mladých ľudí treba poučiť, ako sa treba správať v rodine, v škole, na ulici, potom aj na športoviskách. To sú základy trvalého pokroku športu a celej spoločnosti.

8 /4895/ 22. 2. 2020

Foto: autor a J. Pucovský

Šport SNEMOVALI KYSÁČSKI RYBÁRI

Členov menej, pytliakov viacej Elena Šranková

nedeľu 16. februára 2020 výročnú schôdzu mali kysáčski rybári, členovia ŠRS Smuđ. Ako je to vo zvyku, hovorili o vlaňajšej činnosti, športových aktivitách, pracovných akciách, škole rybolovu a hospodárení, ale aj o plánoch na tento rok. Výročné snemovanie poctili nielen rybári, ale aj predstavitelia rybárskych spolkov z Báčskeho Petrovca a Kulpína, tiež predstavitelia Miestneho spoločenstva Kysáč a viacerých domácich spolkov a združení. O vlaňajšej činnosti, ktorá bola na hranici existencie, hovoril predseda Ivan Ravza, pričom poznamenal, že sa im napriek tomu podarilo rozprúdiť aktivity. Zmienil sa o škole rybolovu, ktorá odštartovala v marci 2019. Záujem bol veľký, školu navštevovalo až 25 detí, pre ktoré v máji zorganizovali súťaž. Keďže je ich dráha na lovenie

rýb v zlom stave, súťaž realizovali v Rumenke. V pokračovaní sa predseda Ravza zameral na ekologickú akciu čistenia nábrežia kanála, v ktorej sa zúčastnili asi 50 účastníci: žiaci kysáčskej školy, ale aj členovia Rady MS a niektorých spolkov. Pomoc im poskytol aj VKP Čistoća z Nového Sadu. Keď ide o zriaďovanie miestností klubu, predseda informoval, že hlavne olíčili steny za pomoci členov starobných penzistov, ale ich aj skrášlili obrazmi a primeraným osvetlením. V rámci vlaňajších športových aktivít kysáčski rybári zorganizovali súťaž Carp cup (chytanie kaprov) v Báčskom Jarku, v ktorej sa zúčastnilo 17 mužstiev. Vlani usporiadali i súťaž vo varení rybacej polievky Zlatý kotlík. Toto podujatie bolo veľmi úspešné a v ňom sa zúčastnilo 22 skupín. Mnohé aktivity rybári zorganizovali vďaka sponzorom, nuž im na snemovaní vyjadrili vďaku. Členovia vedenia spolku Smuđ sú:

Vladimír Sabo, predseda komisie RMS pre spoluprácu so spolkami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami, pochválil najmä ekologické akcie rybárov. Predseda RMS Ján Marčok sa pochvalne zmienil o dobrej vzájomnej spolupráci a spomenul aj pomoc pri legalizácii chaty na kanáli. Ján Ožvát pripomenul, že je členov spolku stále menej a pytliakov neustále viac. O chatke na kanáli povedal, že je vo veľmi zlom stave a, žiaľ, silnejší sú tí, čo robia mimo zákona. Prihovorili sa i Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, a Michal Ďurovka, ktorí sa zamerali aj na širšie, dedinské témy, s cieľom informovať občanov o aktuálnych udalostiach v ich prostredí.

sa začal prehrou Turana, potom Bažík a Lomen obrátili výsledok, v štvorhre hostia vyrovnali, potom Turan druhýkrát prehral, kým Lomen a Bažík priniesli konečnú radosť. Výsledky: Turan – Nikolić 0 : 3, Bažík – Dembicki 3 : 2, Lomen – Kapelan 3 : 0, štvorhra: Turan / Lomen – Dembicki / Nikolić 1 : 3, Turan – Dembicki 2 : 3, Lomen – Nikolić 3 : 1, Bažík – Kapelan 3 : 2. Veľký podiel na výhrach: Pavel Bažík (STK Mladosť) V Zmajeve bolo

tiež napínavo. STK Mladosť vyhral identickým výsledkom 4 : 3. Domáci najprv presvedčivo viedli 3 : 1. Petrovčania znovu prehrali štvorhru. V druhej časti prišlo k zvratu. Vyhrali všetci traja petrovskí hráči. Najprv Turan, potom Lomen a bodku za výhrou položil Bažík. Výsledky: Komad – Lomen 3 : 0, Vasić – Turan 0 : 3, Bojović – Bažík 3 : 1, štvorhra: Bojović / Komad – Lomen / Turan 3 : 1, Komad – Turan 1 : 3, Bojović – Lomen 0 : 3, Vasić – Bažík 1: 3. V treťom zápase so šídskym Partizanom to bolo omnoho ľahšie. Mladosť zvíťazila 4 : 0. Výsledky: Lomen – L. Danguzov 3 : 0, Turan – D. Danguzov 3 : 1, Bažík – Čáni 3 : 1, štvorhra: Turan / Lomen – Čáni / Vlček 3 : 0.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – A SKUPINA

Nad očakávanie dobre

etrovskí stolní tenisti druhú časť majstrovstiev začali pre mnohých nad očakávanie dobre, keď zaznamenali tri výhry. Najprv v napínavom a namáhavom zápase vyhrali nad mužstvom báčskopalanskej Tikvary výsledkom 4 : 3. Zápas trval viac hodín a len posledný duel medzi Bažíkom a Kapelanom 3 : 2, priniesol rozhodnutie o konečnom víťazovi. Zápas

www.hl.rs

Pracovné predsedníctvo: Miroslav Grňa, Ivan Ravza a Vladimír Pixiades (zľava)

dimír Sabo je členom dozornej rady a novými kuchármi sú Miloslav a Vladimír Madackovci. Vlani ŠRS Smuđ dostal Cenu Rady Miestneho spoločenstva Kysáč, na ktorú sú rybári právom hrdí. Tajomník Vladimír Pixiades informoval prítomných, že vlani mali k dispozícii 100-tisíc dinárov, z čoho strovili 90-tisíc, nuž im v pokladnici zostalo 10 000. Okrem iných na snemovaní odznela aj informácia, že sa rybárske povolenia budú predávať v stredu od 19. do 21. hodiny v miestnostiach klubu a na starosti to bude mať Marián Cesnak. Plány na tento rok budú závisieť od finančných prostriedkov a budú veľmi podobné vlaňajším. Náročnejšie sú

Na snemovaní kysáčskych rybárov boli aj hostia

Samuel Medveď

predseda Ivan Ravza, podpredseda Miloslav Ožvát, tajomník Vladimír Pixiades, Miroslav Grňa je poverený organizovaním pracovných akcií, Vla-

v tom zmysle, že sa chcú zúčastniť na detských súťažiach v Báčskom Petrovci a v Kulpíne, okrem toho mienia upraviť dvor v strede Kysáča, kde majú svoje miestnosti. V diskusii sa načrela vždy aktuálna téma pytliačenia, ale odzneli aj pochvalné slová o činnosti rybárskeho spolku. Opodstatňujúc Cenu RMS,

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

KEĎ JE VÔĽA, ŠPORTOVAŤ SA MÔŽE VŠADE

Na snímke zľava: majster Michal Vrabčeniak, František Čapanda, Jozef Trusina ml., Ján Mandáč, Jozef Slonka, Jozef Trusina st., Marián Vrabčeniak a Ján Kočonda s fotografiou z roku 2014

Stolný tenis v dielni Juraj Berédi-Ďuky

tolný tenis je šport, ktorý učarí každému, kto aspoň raz v živote zoberie do ruky raketu a zastane si k pingpongovému stolu. Tak učaril aj niekoľkým Selenčanom, ktorí sa tomuto športu venovali ešte ako pionieri. Najprv trénovali v STK Partizan. Roky sa míňali, chlapci dorastali, pribúdali záväzky, niektorí rakety nechali a venovali sa tak zamestnaniu, ako i svojej rodine, ktorú si založili. Klub po určitom čase tiež dočasne zanikol, ale túžba po stolnom tenise a láska k športu prehadzovania celuloidovej loptičky raketou ponad sieťku týchto nadšencov nikdy nezanikla.

Jedného dňa sa nazbierala dobrá partia kamarátov, ktorí rozmýšľali, ako by si užitočne a účelovo krátili dlhé zimné dni a večery. Prišli na ideu zahrať si znovu stolný tenis. Spamätali sa, že u jedného z nich je stôl, na ktorom kedysi hrávali stolný tenis v klube. Od idey k realizácii netrvalo dlho a už bol stôl pripravený v dielni. Každý z nich si našiel svoju raketu a bol prichystaný na akciu, merať si sily s kamarátmi. Majster Michal Vrabčeniak ponúkol svoju dielňu, aby sa tam stretali a zahrali si stolný tenis, ktorý kdesi v nich „driemal“ ako dávna záľuba. Do akcie zapojili aj svoje deti, ktoré tiež prejavili záujem o tento šport a lásku k nemu zdedili po svojich otcoch. O týchto stolných tenistoch sa veľmi rýchlo dozvedel aj Selenčan Zlatko Kesler, ktorý nezištne ako nadšenec a znalec tohto športu podporil túto

skupinu a občas ich aj navštevoval. Bolo to dávno, keď sa prvý raz stretli v dielni, presnejšie odvtedy uplynulo plných pätnásť rokov. Toto jubileum si pripomenuli v sobotu 8. februára 2020, keď pripravili prekvapenie pre majstra M. Vrabčeniaka, ktorý bol so synom jeden zo začiatočníkov tohto nezvyčajného, ale nadovšetko užitočného športovania. V sobotu v tajnosti a v spolupráci s majstrovou manželkou pripravili spoločnú večeru, aby tak oslávili toto jubileum a prekvapili majstra. Na pamiatku urobili aj spoločnú fotku, ktorá bude pripomínať majstrovi začiatky, ale aj zdobiť steny v dielni. Bude to pekná spoločná spomienka. Uplynulá oslava neznamená, že táto partia skončila so stolným tenisom. V ich stopách pokračujú synovia, ibaže viac nie v dielni, ale v Stolnotenisovom klube Selenča.

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Báčskom Petrovci Mgr. Ján Vida, petrovský farár

odľa historických prameňov, aj keď neusporiadaná, petrovská cirkev začína písať svoju históriu už od roku 1740. Už v tomto období sa Petrovčania stretávali k spoločným službám Božím v priestoroch školy, ku ktorým ich zvolával malý zvonček a služby konal učiteľ. Ale roku 1748 im to katolícky arcibiskup zakázal. Nastali pre nich ťažké časy, keď sa stretávali tajne, po domoch, a v noci. Po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. v roku 1781, pre tunajší evanjelický cirkevný zbor nastali priaznivé časy. Až do roku 1783 petrovskí evanjelici patrili pod právomoc futockého rímskokatolíckeho farára. Boli vystavení prenasledovaniu, katolícky farár vyberal od nich poplatky a usiloval sa o ich odvrátenie od viery otcov, ale to sa mu nepodarilo. V roku 1783 si petrovskí evanjelici postavili modlitebnicu a pozvali si prvého farára. Príchodom evanjelického kňaza Ondreja Sztehlu do Petrovca bol vykonaný aj prvý krst a svitli blahé časy na formovanie cirkevného zboru. Keďže sa počet veriacich zväčšoval a záujem o náboženský život vzrastal, v roku 1822 sa pristúpilo k stavbe súčasného kostola. Posvätený bol 13. októbra 1823. V roku

1837 bola postavená – v rovnakom štýle ako kostol – aj dvojposchodová farská budova, ktorá aj dnes hrdo stojí vedľa kostola. V 90-tych rokoch 20. storočia sa pristúpilo k stavbe novej fary, ktorá ešte stále nie je úplne dokončená a samým tým ani celkovo sprístupnená. Súčasný organ, ktorý je toho času v generálnej oprave, pochádza z roku 1896. V rokoch 1933-1957 náš cirkevný zbor bol sídlom biskupa. V petrovskom cirkevnom zbore boli do úradu zborového farára inštaláciou uvedení: Ondrej Sztehlo, Ján Sztehlo, Juraj Mrva, Samuel Starke, Pavel Škantík, Samuel Vrbovský, Vladislav Ivičiak a Ján Vida. Okrem farárov tu pôsobilo aj zo 40 kaplánov, ktorí svojou službou rovnako tak prispeli k duchovnému životu tohto prostredia. Okrem služieb Božích – hlavných, nešporných, ranných a večerných – počas školského roka sa stretávajú deti a každoročne sa koná konfirmácia. Od roku 1956 v rámci nášho cirkevného zboru pôsobí Oltárny krúžok žien a od roku 1982 spevokol. V súčasnosti sú dva spevokoly – mladší tu pôsobí od roku 2014. K životu cirkevného zboru prispieva aj dychový orchester a keďže vôkol kostola a farských budov sú záhrady s kvetmi a zeleňou o tie sa stará ekologický krúžok cirkevníčok.