Nový Sad | ročník 51 | cena 40 din | www.vzlet.rs |
OKTÓBER 2020
��O�O �A ��D
Päťdesiat... A ešte x-krát toľko! „Dnes sa vám dostáva do rúk nový časopis. Ako to vidno zo samotného názvu, je to časopis pre dospievajúcu mládež, teda časopis pre vás. Namiesto dlhého vysvetľovania chcem vám iba jednoducho a stručne povedať, čo chceme dosiahnuť týmto časopisom. Nový časopis sme pomenovali VZLET, čo symbolizuje mladosť s jej oduševnením a nedočkavosťou, ale i prastarú túžbu mladých ísť vpred, vzlietnuť vysoko sťa orol, vysoko, bližšie k slncu a hviezdam,“ uvádza sa v úvodníku prvého čísla časopisu Vzlet, s dátumom október 1970, pod ktorý sa podpísal vtedajší zodpovedný redaktor Ján Kopčok. A teraz sme istotne riešili enigmu, prečo titulná strana naznačuje nejakú slávnosť, narodeniny... Áno, náš Vzlet má 50 rokov. Ako ste sa už dozvedeli, pred 50 rokmi tento časopis začal redigovať Ján Kopčok. Po ňom sa na mieste zodpovedného redaktora vystriedali Ján Garaj, Samuel Bujzáš, Katarína Melegová, Anna Francistyová, Juraj Bartoš, Svetluša Hlaváčová, Katarína Gažová a Stevan Lenhart. Menili sa zodpovední redaktori – menila sa aj koncepcia a tematika časopisu. Od príspevkov jemne poznačených
socializmom a politikou, po súčasný časopis, pri ktorom sa čitatelia niečo naučia a pobavia. Každý zo zodpovedných redaktorov vnášal do časopisu určité novinky, no jedno mali všetci spoločné – Vzlet bol a je miestom, kde sa mladí ľudia po prvýkrát môžu prejaviť buď ako novinári, alebo spisovatelia či maliari. Správy zo škôl, rozhovory so spolužiakmi či rovesníkmi z iných dedín vždy boli príspevkami, ktoré si všetci radi čítajú. Neraz takéto príspevky povzbudili iných žiakov, aby aj oni napísali niečo a tak sa dostali do vzletovskej rodiny. Rovnako povzbudzujúca bola a je aj príloha pre literatúru a umenie Rozlety. Na stranách tejto prílohy začínali naši poprední spisovatelia a maliari, ktorým Rozlety boli svoj-
Neprehliadnite! V sobotu 24. októbra si pripomenieme Medzinárodný deň školských knižníc. Tento deň sa oslavuje od roku 1999 a vyhlásila ho Dr. Blanche Woolls, prezidentka Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva. Je to oslava školských knižníc, ich významu a prínosu k vzdelávaniu detí. Navštevujete školskú knižnicu iba z povinnosti, alebo radi čítate? Napíšte nám, ktorú knihu ste naposledy prečítali a čo vás v nej najviac pobavilo.
2
október 2020
vzlet
ráznym odrazovým mostíkom k ďalšiemu rozvíjaniu svojho talentu. Svoj talent na stranách tejto prílohy môžete prejaviť aj vy. Neváhajte, nebojte sa a predovšetkým – nehanbite sa. Nemusí sa každému čitateľovi páčiť vaša báseň, próza, výkres či fotografia. Dôležité je, aby sa páčila vám. Do 50. roku svojej existencie sme zišli s pracovným elánom a odhodlanosťou tvoriť moderný časopis pre vás a s vami a vykliesniť tak cestu budúcim novinárom, spisovateľom, maliarom, fotografom... Vykliesniť cestu tým, ktorým záleží a bude záležať na zachovaní materinského jazyka a pre ktorých náš jediný mládežnícky mesačník predsa niečo znamená. Prajeme nášmu časopisu veľa čitateľov a veľa tvorivých mladých síl, ktoré ho budú ešte veľa rokov rozvíjať! Jasmina Pániková
Na titulnej strane:
Päťdesiate výročie časopisu Vzlet Ilustrácia: Irena Lomenová
Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová • Zodpovedná redaktorka: Jasmina Pániková • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Monika Babíková, Danuška Berediová-Banovićová, Anna Bičiarová, Vlasta Bolehradská, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Miroslav Gašpar, Michal Ďurovka, Filip Filip, Rastislav Filip, Vladislava Havranová, Marína Horvátová, Annamária Chalupová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Jasmina Marček, Miroslav Pap, Stanislava Sládečeková, Danica Vŕbová • Grafická redaktorka: Irena Lomenová • Jazyková redaktorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:
Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: office@vzlet.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa
Bulvár oslobodenia 81/5 21 000 Nový Sad e-mail: office@vzlet.rs
ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami
Facebook: Časopis Vzlet Instagram: casopis.vzlet
• Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí október 2020
3
SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI
Legenda prírodovedných filmov a nový instagram-influencer
S
účasné sociálne siete spravidla predstavujú „hračky“ pre mladšie generácie ľudí, a to najmä tie vizuálneho charakteru, akými sú napr. Snapchat, TikTok alebo Instagram. Ľudia v pokročilom veku o nich málo vedia, alebo si s nimi veľmi ťažko poradia. Aspoň sa tak myslelo do 26. septembra, keď si jeden 94-ročný človek založil profil na Instagrame a prekonal rekord tejto známej platformy tým, že iba za 5 hodín a za pomoci jedného krátkeho videa zoskupil viac ako milión
sledovateľov. Pritom nejde o svetoznámeho herca alebo speváka. Je to britský prírodovedec, dokumentarista a predovšetkým milovník prírody, ktorý dokázal, že i dnes platí pravidlo, že si vás ľudia budú uctievať, ak sa v živote zaoberáte tými najdôležitejšími, esenciálnymi vecami správnym spôsobom, a vôbec nie je podstatné, koľko máte rokov a aký máte účes. Meno tohto zvláštneho človeka je Sir David Attenborough a jeho príjemne sfarbený, výrazný a jedinečný hlas už viac ako šesťdesiat rokov často počuť v rádiu, televíznych obrazovkách a v súčasnej dobe i na internete. David Attenborough
sa narodil 8. mája 1926 v Londýne. Už ako dieťa bol vášnivým zberateľom všetkého, čo sa týkalo prírodného sveta – zaujímali ho kamienky, vtáčie vajíčka a fosílie, ako aj rôzne malé, nezvyčajné zvieratká, ako sú mloky. Po ukončení gymnázia mu bolo udelené štipendium na štúdium prírodných vied na univerzite v Cambridge, ktoré zvládol na výbornú, a v roku 1952 začal pracovať pre známu britskú televíznu korporáciu BBC. V tom období sa príspevky s divými zvieratami nakrúcali v štúdiu, ďaleko od ich prírodného prostredia, a Attenborough vedel, že celkovú krásu živočíchov môže televízia zaznamenať, iba ak ich bude nahrávať priamo v prírode. A tak sa začalo jeho dobrodružstvo s nakrúcaním snímok s najrozličnejšími živočíchmi v ich jedinečnom okolí. Revolučný prístup v zobrazovaní prírodného sveta Attenborough priniesol so seriálom dokumentárnych filmov pomenovaným Život
4
na Zemi v roku 1979. Seriál pozostával z 13 epizód a dokonale vykresľoval vznik všetkých skupín živých organizmov na našej planéte. V tom čase si ho pozrelo okolo 500 miliónov ľudí, čo na to obdobie bolo nevídaným úspechom, a seriál bol niekoľkokrát premietaný aj v našej krajine. Odvtedy tento výnimočný prírodovedec nakrútil mnoho filmov, ktoré nám ukázali krásu najrozličnejších oblastí sveta a živočíchov. Na šesťdesiate narodeniny ho za všeobecný prínos kráľovná Alžbeta II. vyhlásila za šľachtica a odvtedy nesie titul Sir David. Zasvätenosť a oddanosť v tejto oblasti mu priniesli množstvo ocenení a podľa neho je dokonca pomenovaný i jeden dinosaurus: Attenborosaurus conybeari. V poslednom desaťročí jeho filmy okrem krásy divokej prírody nesú aj odkaz
október 2020
o tom, akým problémom čelíme v súčasnosti a ako možno zmenšiť vplyv človeka na prírodu. Jeho posledný projekt zaoberajúci sa touto tematikou pod názvom David Attenborough: Život na našej planéte bol vytvorený pre produkciu Netflix a mal premiéru začiatkom októbra. V týchto dňoch Sir Davidov instagramový profil počíta 5,6 miliónov sledovateľov – medzi nimi je mnoho svetoznámych osobností, ktoré odrastali a vzdelávali sa pri jeho prírodovedných vysielaniach. Omnoho dôležitejší od počtu a rýchlosti zozbieraných sledovateľov je však cieľ, s ktorým si založil daný profil, o čom rozpovedal v úvodnom videu na Instagrame: „Rozhodol som sa pre tento nový spôsob komu-
nikácie, pretože všetci vieme, že je svet v problémoch. Kontinenty sú v plameňoch, ľadovce sa topia, koralové útesy vymierajú, ryby miznú z oceánov a zoznam sa neustále rozširuje... Ale my vieme, čo máme robiť. Preto v priebehu nasledujúcich týždňov budem nahrávať odkazy s cieľom vysvetliť, čo sú tie problémy a ako ich môžeme vyriešiť. Zapojte sa aj vy!“ Jeho pozvanie by sme nemali odmietnuť, lebo vec sa týka budúcnosti všetkých nás... jm Foto: imdb.com, istock.com, odeoncinemas.ie, watchdocumentaries.com
BOLI SME V NOVOSADSKOM MLÁDEŽNÍCKOM ZDRUŽENÍ JAZAS
Aktivizmus pre lepšiu budúcnosť
A
ktuálne obdobie koronavírusu teraz viac než inokedy nás motivuje poobzerať sa vôkol seba a všimnúť si tichých hrdinov. Hrdinov, ktorí často zostávajú nepovšimnutí alebo sa im nedostáva nadostač pozornosti, vzhľadom na to, koľko pre nás nesebecky konajú. Takí hrdinovia sa zoskupujú aj v rámci mládežníckeho združenia Jazas v Novom Sade. V mene mládežníkov Jazas na naše otázky odpovedal ich koordinátor aktivít Aleksa Kljajić.
1999. Vzniklo preto, lebo sme chceli edukovať mladých o víruse HIV a aidse, ale sa zasadzovať aj za boj proti diskriminovaniu nakazených týmito chorobami. Ktoré sú vaše aktivity? Akým spôsobom sa snažíte zapojiť mládež? – Aktivity nášho združenia možno rozdeliť do dvoch skupín. Do jednej patria rovesnícke edukácie späté s vírusom HIV, aidsom a závislosťami. Tie nepretržite uplatňujeme v novosadských školách. Do druhej skupiny
Mládežníci Jazasu na tohtoročnom Veľtrhu vzdelávania
Kedy a z akej iniciatívy bolo založené novosadské Jazas? – Novosadské združenie Jazas ako organizácia, ktorú na začiatku tvorila iba skupinka ambicióznych študentov lekárskej fakulty, vzniklo v roku 1996, ale úradne bolo zaregistrované až v roku
patrí usporadúvanie rôznych podujatí, ktorých cieľom je spájanie čím väčšieho počtu ľudí rozličného veku, kultúry a sociálnej príslušnosti. Ktoré z aktivít by ste mohli vyzdvihnúť ako najúspešnejšie? – Za nami je veľký počet úspešných aktivít, tak by sa
Aktivizmus má aj svoju zábavnú stranu: večer spoločenských hier v ETŠ Mihajla Pupina v Novom Sade
nám nepodarilo objektívne vyčleniť tú jednu, ktorá by vynikala. Podľa mojej mienky najúspešnejšou aktivitou bola Večera rusínskej kuchyne, usporiadaná v rámci projektu Večera so susedovcami, keď sme pripravovali tradičné rusínske jedlá a tešili sa dívajúc sa na veľký počet spokojných tvárí. Spomínaný projekt, do ktorého ste zapojili aj národnostné menšiny, medzi nimi aj našu, nadišiel na veľmi peknú ozvenu. Poviete nám niečo o tom? – Večera so susedovcami je projekt celkom inakšej formy od doterajších aktivít Jazasu. Namiesto nastavenia fókusu iba na nakazených vírusom HIV a aids, Večera so susedovcami zahŕňa omnoho širšie spektrum ľudí, ktorým môžeme venovať pozornosť. Jej konkrétnym cieľom je pomáhanie a zoznamovanie
Z výročia združenia: každoročne vzdávajú hold všetkým inštitúciám a jednotlivcom, s ktorými spolupracujú október 2020
5
sa s ľuďmi v našej blízkosti, ktorým sa dosiaľ nedostalo pozornosti, ktorú si zaslúžia. Projekt sa realizuje tak, že si vyberieme skupinu ľudí, buď starých ľudí, deti, národnostné menšiny a pod., a usporiadame humanitárne programy rôznych druhov, na ktorých sa pre zvolenú skupinu zoskupí pomoc v súvise s tým, čo by potrebovali (peniaze, stravu, materiál atď.). Aké sú vaše plány na nadchádzajúce obdobie? – Čoskoro by sme mali naplánovať a aj zorganizovať školenie pre rovesníckych edukátorov a edukátorky, na ktoré by sa mohli prihlásiť všetci tí, ktorí by k nám chceli pristúpiť. Plánujeme pokračovať aj s aktivizmom v rovnakom tempe, s dôrazom na obdobie november –december, keď sa môžeme tešiť množstvu aktivít. Som si istá, že by niektorí z našich čitateľov mali záujem stať sa vašimi členmi... Ako sa možno stať súčasťou tejto rodiny? – Naši členovia sú mladí ľudia, najčastejšie stredoškoláci a študenti. Všetci, ktorí by mali záujem stať sa súčasťou nášho tímu, môžu sa k nám pripojiť sledovaním našich Facebook a Instagram stránok, na ktorých každoročne vypisujeme konkurz pre nových členov. Danica Vŕbová Foto: z archívu združenia Jazas
ŽIAČKA GENERÁCIE PETROVSKÉHO GYMNÁZIA ODPORÚČA
Dôležité je usilovať sa
M
aturitný večierok plný elegancie, lásky a krásy stredoškolákov Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci sa neuskutočnil v dôsledku pandémie nebezpečného koronavírusu, ale ešte mali šancu sa so svojimi triednymi profesormi a spolužiakmi rozlúčiť. A tak 12. júna v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia sa uskutočnilo slávnostné udeľovanie diplomov maturantom generácie 2019/2020. Tohto roku maturovalo 54 žiakov všeobecného odboru a 15 žiakov kuchárskeho odboru. Triedne profesorky tejto generácie boli: Tatiana Juríková-Marčoková, Kristína Kevenská, Dragana Dozetová a Vieroslava Struhárová, ktoré do rúk svojim žiakom odovzdali diplomy za úspešné zdolanie školstva, ako i školské diplomy za účasť a vysoké ocenenie v športe a na kultúrno-umeleckom poli. Nositeľmi Vukovho diplomu sú: Martina Miksádová, Denis Pudelka, Irena Struhárová, Maja Opavská, Nataša Trunečková, Maja Častvenová, Neda Torovićová a Martina Čobrdová. Úvodné slovo mala riaditeľka gymnázia Jarmila Vrbovská, ktorá maturantom zablahoželala k úspešnému ukončeniu vzdelávania na našom petrovskom gymnáziu a k zdolaniu maturitných skúšok s priemernou známkou 4,50, aj napriek tomu, že sa museli pripravovať online. Popriala im veľa šťastia v budúcom školení. Program spestrili žiačky Martina Jana Nvôtová, ktorá zanôtila na flaute, a Dajana Melegová krásnou básňou. Titul žiačky generácie získala maturantka Maja Opavská, ktorá prospechovo vynikala, získala najvyššie úspechy v slovenskom jazy-
ku a na kultúrno-umeleckom poli. Maja Opavská sa ujala slova a poďakovala sa vo svojom mene a v mene maturantov za možnosť získať vzdelanie na petrovskom gymnáziu v materinskom jazyku. Poďakovala sa profesorom, vychovávateľom zo žiackeho domova, ako i celému kolektívu gymnázia za strávené štyri roky, trpezlivosť a poznatky. Na koniec slávnostnej ceremónie maturantom Martin
nemali možnosť žiť v internáte, si možno s ťažkosťou môžu predstaviť, čo so sebou nesie takýto spôsob fungovania,“ povedala Maja. Výučba prebiehala online, ako i príprava na maturitné skúšky, z čoho vyplývajú tak pozitívne, ako i negatívne pripomienky. „Táto pandémia nás všetkých nečakane zasiahla. Myslím si, že výučba online bolo najrýchlejšie a najefektívnejšie riešenie problému dokončenia
Maja Opavská
Pavčok odovzdal darčeky. Nasledovalo spoločné fotenie a pobavenie s triednymi profesormi. Program mala na starosti Marta Pavčoková. OCENENIE PRE ŇU VEĽA ZNAMENÁ „Počas štyroch rokoch strávených v Báčskom Petrovci som získala mnoho nových, pravých kamarátov, nové vedomosti a naučila som sa veľa vecí. Keďže som zo Starej Pazovy, životu na internáte som sa nemohla vyhnúť. To, vďaka čomu si asi najviac budem pamätať tieto štyri roky, je samostatnosť, ktorú som získala v žiackom domove. Tí, ktorí
6
školského roka. Pripomienky žiadne nemám, lebo viem, že toto bolo najlepšie riešenie počas pandémie. Jedine mi je trochu ľúto, že sme sa nerozlúčili s triednymi profesormi a s ostatnými profesormi tak ako každá iná generácia. Nazdám sa, že tá nasledujúca bude už mať možnosť zakončiť svoje štyri roky v krásnych šatách a bez rúšok, aj keď sa obávam, či to bude práve tak.“ Ďalej sa rozhodla študovať na Fakulte ekonomiky a manažmentu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, odbor medzinárodné podnikanie s agrárnymi komoditami. október 2020
„Dúfam že majú ohľad na momentálnu situáciu, neviem presne, čo mám očakávať od začiatku svojho života na fakulte, ale život musí pokračovať a je len na nás, aby sme z neho vyťažili iba najlepšie spomienky, poučky a aby sme pri sebe mali len tie najpozitívnejšie osoby.“ Vždy odporúčame ostatným žiakom, aby necúvali, ale čím viac vedomostí získavali, aby sa snažili. Maja Opavská odporúča: „Dôležité je, aby ste sa usilovali, učenie si neberte ako záväzok, ako nepriateľa, ale ako niečo, čo vám môže naďalej v živote len pomôcť. K tomu ani známky neberte ako metódy trestania alebo odmeňovania, ale ako metódy, ktorými si budete overovať, koľko ste sa naučili. Veď sa predsa neučíte pre profesora, ale pre seba. Samozrejme, pritom nezabudnite športovať, prečítať si nejakú knihu alebo vypiť si kávičku s kamarátmi v kaviarni.“ Na záver, na otázku, aké boli jej dojmy, že dostala titul žiačky generácie, odpovedala: „Titul žiačky generácie je dôkazom toho, že si niekto moje úsilie, ktoré som vkladala do seba, nakoniec i všimol a rozhodol, že moje úsilie odmení a že sa naň nezabudne. Titul je veľkou cťou. V žiadnom prípade to nie je malá vec. Ľudia si vás vážia práve pre vaše vedomosti, úsilie a vytrvalosť. Avšak vedomá som si aj toho, že tento titul so sebou nesie aj veľkú dávku zodpovednosti. Prijatím tohto titulu som sľúbila, že aj naďalej budem maximálne na sebe a svojom zveľaďovaní pracovať, ale aj šíriť v tom zmysle dobré meno Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci.“ Marína Horvátová Foto: z archívu spolubesedníčky
ROZHOVOR
S hudbou a spevom si užíva každú chvíľu
K
ulpínčanka Andrea Koruniaková je širšej verejnosti známejšia ako speváčka. So spevom vyrastala a pri ňom plánuje aj zostať. O jej záľubách, speve či koníčkoch nám sama prezradila v rozhovore. Ako si spomínaš na svoje začiatky, kedy si začala spievať, resp. kedy sa u teba prejavil záujem o spev?
Andrea Koruniaková
– Spievala som od malička, ako aj každé dieťa. Myslím si, že lásku k hudbe mi vštepili samotní rodičia, lebo u nás doma aj dodnes hrá každý deň hudba. Tak to bolo aj voľakedy, keď sme si spoločne aj zaspievali, takže vďaka nim mi spev prirástol k srdcu. Ale nejako som v speve našla záľubu, aj keď som sa stala členkou Kultúrno-umeleckého spolku Zvolen v Kulpíne. Tam som v podstate aktívne spievala a zúčastňovala som sa na mnohých našich podujatiach. Spomeniem aj to, že som bola aj aktívnou členkou žiackeho chóru. Teda také boli asi moje začiatky. Andrea, teba si určite všimli mnohí diváci a poslucháči na našich menšinových hudobných festivaloch ako speváčku. Najmä v posledných rokoch si sa zúčastnila na hudobných festivaloch s folklórnou a zábavnou hudbou. – Najprv som sa zúčastnila na
Zlatom kľúči v Selenči. Dostala som sa tam tak, že si môj hlas všimla kantorka v evanjelickom cirkevnom zbore v Kulpíne Miluška Petrášová, takže ma následne odporučila hudobníkom Samuelovi Kováčovi a Ondrejovi Pavčokovi, a tak som sa v podstate dostala na tento festival. V roku 2018 som vystupovala ako sólová speváčka a o rok som v duete vystúpila s Martinom Jánom Javorníkom z Kulpína. Za pieseň Protiklad a náš prednes sme získali najviac SMS hlasov. V roku 2019 som sa zúčastnila aj na festivale Stretnutie v pivnickom poli, kde som získala 3. cenu za interpretáciu. Pre tento festival ma nacvičoval Ondrej Maglovský, ktorý mi aj piesne vybral. Potom som spievala ešte aj na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci a na Predslávnosťových dňoch v Kulpíne, takže celkom sa to rozbehlo v roku 2019. Žiaľ, v aktuálnom roku pre pandémiu neboli takmer žiadne podujatia, čiže aj tých výstupov bolo veľmi málo. Pevne verím, že sa v budúcnosti všetko vráti do normálu a budem mať možnosť ďalej vystupovať. Aký je pocit stáť na javisku pred obecenstvom, alebo aj s vedomím, že program jednotlivého festivalu sa vysiela v priamom prenose?
– Zo začiatku je vždy prítomná tréma, no časom sa pominie. Sústredím sa na pieseň a interpretáciu a snažím sa, aby výsledok bol čím lepší a aby oslovil poslucháčov. Pre mňa je čas strávený na javisku veľmi pekný. Na Stretnutí v pivnickom poli Zábavná, alebo ľudová pieseň? nich sa tomuto takpovediac – Keďže som vyrasremeslu učím aj ja. Veľmi ma tala, pôsobila a dodnes som baví šitie, takže verím, že sa členkou folklórnej skupiny, aj tomuto bude v budúcnosti tak určite je to ľudová pieseň. venovať naplno. Jednoducho s ľudovou piesňou Dnes si mladí po ukončení som viazaná. Možno má to určistredných škôl často svoje té prepojenie s tým, že sa veľmi uplatnenie nájdu v zahranirada obliekam aj do tradičného čí. Neplánuješ náhodou aj odevu. Ale aj tá zábavná má ty skúsiť šťastie v cudzom svoje čaro. svete? Ako tráviš voľný čas? – Nie. Som na toto prostre– Rada si pozriem dobrý film alebo seriál. Žánrovo je to veľmi die viazaná. Mám tu rodinu a kamarátov, ktorí tu tiež zostápestré a závisí od mojej nálady. vajú, takže moju budúcnosť V poslednom čase je to najčasvidím iba tu. tejšie dráma, triler a komédie. Máš za sebou úspešne Patrím k tým ľuďom, ktorí si ukončenú strednú školu, nevedia zvoliť obľúbený film akým smerom sa budeš ďalej a seriál. Keď sa mi niečo páči, uberať? tak si to aj pozriem. Svoj voľný – Absolvovala som strednú čas tiež usmerňujem na trávezdravotnícku školu v Novom nie s kamarátmi. To je najlepšie Sade, takže by som v tomto využitý voľný čas. Občas si odbore aj naďalej chcela zostať. sadnem k dobrej knihe. Chcem Medicínu som si zamilovala, zdôrazniť aj to, že moji rodičia takže keby som opäť mala majú krajčírstvo, teda popri nastúpiť do strednej školy, určite by to bola zdravotnícka. Plánujem sa v dohľadnom čase zamestnať ako zdravotná sestra. Prioritne by som chcela pracovať v detskej nemocnici, lebo rada trávim čas s deťmi a rada im pomáham. No uvidíme, ako sa to všetko ukončí. Moje plány sú skôr krátkodobé, lebo verím, že sám život nám prinesie to, čo si želáme, alebo zaslúžime, takže sa všetko nedá detailne plánovať. Miroslav Pap Foto: autor a z archívu spolubesedníčky
Zlatý kľúč 2019 október 2020
7
SRBSKO V RYTME EURÓPY
Zožali krásny úspech
P
redstaviteľky Obce Báčsky Petrovec sa na najväčšom hudobnom festivale pre deti a mládež zúčastnili piatykrát. Ide o festival Srbsko v rytme Európy – najväčšiu mládežnícku hudobnú súťaž, ktorá sa už 13 rokov organizuje a motivuje mladých ľudí vzrastu od 12 do 20 rokov, aby svoj talent pre spev a tanec predstavili na televíznej obrazovke. Projekt podporili veľvyslanectvá európskych krajín, Austrálie a Izraela. Od roku 2017 tento projekt nadobudol väčšie rozmery, a tak sa začal hudobný festival vysielať i v Čiernej Hore, a od tohto roku sa i Republika Srbská zapojila do veľkolepej šou. Tohtoročný festival prebiehal 6. septembra vo Vranji (keďže vlani zvíťazili predstavitelia tejto obce) a zúčastnilo sa 96 mladých spevákov. Medzi nimi boli aj naše dievčatá Tamara Ninićová, Valentína Sľúková a Lea Ušiaková z Báčskopetrovskej obce. Predviedli francúzsku pieseň Merci speváčky Madame Monsieur,
ktorú táto speváčka v roku 2018 spievala na Eurosongu. Z 23 súťažiacich skupín predstaviteľky Báčskopetrovskej obce obsadili 10. miesto. Doteraz predstavitelia tejto obce prezentovali Cyprus, Švédsko a v treťom a štvrtom ročníku festivalu sa predstavili španielskou piesňou.
Pozrime sa, ako sa Valentína, Lea a Tamara zmienili o tohtoročnom festivale. „Festival, čiže projekt Srbsko v rytme Európy mi priniesol veľa. I keď mám mnoho skúseností z iných festivalov, tento festival je niečo iné. Je to veľký projekt, na ktorom pracuje veľa ľudí, čiže organizované je všetko podrobne, aj do toho najmenšieho detailu. Minulý rok to bolo nahrávané naživo vo Vrnjačkej Banji, tohto roku sme dostali trochu iné inštrukcie v dôsledku pandémie spôsobenej koronavírusom. Nahrávali sme videoklip pre francúzsku pieseň Merci speváčky Madame Monsieur v kulpínskom kaštieli a 6. septembra boli vysielané v programe televízie Prva. Spolupráca s choreografom a koordinátorom samotného festivalu prebiehala veľmi úspešne. Stretávali sme sa raz týždenne a potom naša komunikácia prebiehala online až po nahrávanie videa. V samotnej príprave kostýmov, nahrávaní pozdravu pre sledovateľov na sociálnych sieťach a fotení nám pomohla Obec Báčsky Petrovec, čiže koordinátorka Zdenka Tomanová a rodičia. Mejkap mala na starosti kamarátka Iva Brkljačová. Touto cestou sa im chcem všetkým
8
poďakovať. Minulý rok bolo všetko perfektné a tohto roku známa situácia zmenila spôsob samej organizácie, no nahrávanie nám prinieslo i niečo pozitívne. Bola to pre nás nová, ale i vzácna skúsenosť. Môžem povedať, že som veľmi nadšená, lebo som mala možnosť stať sa súčasťou tohto veľkého projektu aj tohto roku,“ povedala nám Valentína Sľúková. Lea Ušiaková festival skonštatovala takto: „Festival Srbsko v rytme Európy bol jeden veľký festival, na ktorom sme všetci tvrdo pracovali, kým nám Covid-19 skúšky nezastavil. Počas mimoriadneho stavu sme nemohli spolu cvičiť a ani odcestovať do Vranja. Preto sa tohtoročné vydanie festivalu líšilo od minulých ročníkov. Môžem povedať, že nám bolo ľahšie, že priamy prenos festivalu bol zrušený, a tak sme nemali obavy, že niečo chybíme, ale keby sme odcestovali do Vranja, bolo by fajn. Ale aj napriek všetkému sme sa dostali na 10. miesto, čo pre nás znamená veľmi veľký úspech. Všetko je nové pre mňa, ale je mi cťou, že som mohla byť súčasťou niečoho takého veľkého. Festival mi navždy zostane v srdci ako pekná pamiatka a rada by som sa zúčastnila aj na nasledujúci rok. Samozrejme, spoznala október 2020
som i mnoho nových kamarátov, ktorí sa tiež zúčastnili na tomto projekte, a dodnes sme v kontakte. S Valentínou a Tamarou sme si fajn rozumeli a naša spolupráca bola úžasná, všetky sme sa usilovali a naše úsilie sa oplatilo. Mali sme veľkú podporu našich kamarátov, ktorí v nás verili, že to zvládneme, a za nás hlasovali.“ „Vzhľadom na to, že som prvýkrát reprezentovala našu obec na festivale Srbsko v rytme Európy, som veľmi šťastná. K tomu byť súčasťou jedného veľkého reprezentačného tímu je veľká zodpovednosť, ale si myslím, že sme spolu s Leou
a Valentínou najlepším spôsobom prezentovali Báčsky Petrovec. Desiate miesto je super, vzhľadom na to, že celková príprava prebiehala online, ale bolo by lepšie, keby sme odišli do Vranja. Spoznala by som tamojšiu kultúru, ako i mnoho kamarátov. Mali sme podporu našich rodičov, kamarátov a koordinátorky Zdenky Tomanovej, ako i celej Obce Báčsky Petrovec. Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým, ktorí nás podporili a motivovali,“ povedala na záver Tamara Ninićová. MH Foto: z archívu spolubesedníčok
K SVETOVÉMU DŇU VEGETARIÁNOV
Nie je iba trend, ide aj o zdravie
P
rvého októbra vegetariáni oslávili svoj deň. Svetový deň vegetariánov vyhlásila Medzinárodná vegetariánska únia na 24. svetovom vegetariánskom kongrese v indickom Naí Dillí v roku 1977 a oslavuje sa od roku 1978. V súčasnosti už vegetariánstvo nie je také výstredné ako kedysi. Ľudia sú v tomto momentálne zhovievavejší, ale kedysi bolo inak. Ak sa niekto vzdá mäsa, ľudia to berú ako súčasť moderného a zdravého životného štýlu. Na tzv. zelenú cestu sa ľudia dajú z vlastného presvedčenia, alebo aj zo zdravotných dôvodov. Spýtali sme sa diplomovaného nutricionistu Borisa Pintíra z Nového Sadu, či odporúča tento spôsob stravovania. ,,Človek by nemal jedávať mäso a živočíšne výrobky preto, lebo vytvárajú kyslé prostredie, ktoré takisto vytvárajú aj mliečne výrobky. Vtedy vznikajú baktérie a človek môže ochorieť na rôzne choroby, ako je napr. rakovina. Vegetariánstvu by sa človek mal venovať predovšetkým pre zdravie. Keď vyhodíte z jedálneho lístka mäso
a mliečne výrobky, organizmu je ľahšie a ľahšie trávi jedlo a samým tým aj ľahšie funguje. Takto sa lepšie spot-
odpoveď. Keď som sa stala dospelou a začala odvážne uvažovať o sebe a o tom, ako sa stravujem, rozhodla
rebúva energia a vitamíny a minerálne látky sa lepšie dostanú do tela, telo ich ľahšie prijíma, nemastí sa krv, človek menej priberá. Takisto telo si skôr oddýchne a spánok je ľahší,“ hovorí Boris. Nina Miljušová z Nového Sadu je vegetariánkou a je veľmi spokojná, že sa dala na túto cestu. Prezradila nám, prečo jej vyhovuje byť vegetariánkou. ,,Kým som bola dieťa, hodinami som sedávala pri stole a príbuzní ma hnali niečo jesť. Pamätám sa, že som sa ich spýtala, prečo jeme mäso, a viem, že sa mi nepáčila
som sa byť vegetariánkou. Vegetariánkou som už trinásť rokov. Za deň vegetariánov som počula vtedy, keď sa o vegetariánstve začalo hovoriť na Instagrame.“ Tento spôsob výživy je čoraz prítomnejší vo verejnosti. Propagujú ho aj niektoré známe osobnosti, a tak sa stávajú vzorom pre svojich fanúšikov. Samozrejme, aj reštaurácie sa prispôsobujú vegetariánom. Vo väčších mestách čoraz častejšie možno vidieť špeciálne vege podniky. Na záver, pozrime sa, z čoho najčastejšie pozostáva vegetariánsky jedálny lístok.
Tofu – môžeme z neho pripraviť nátierku, pridať do šalátu a uvariť ho podobne ako mäso. Vyrába sa zrážaním sójového mlieka. Tofu je bohatým zdrojom bielkovín, zinku a železa. Oriešky (arašidy, mandle, makadamové, pekanové oriešky, kešu) – obsahujú vitamín E, omega-3 mastné kyseliny, bielkoviny a zinok. Ryža – najčastejšia príloha na vegetariánskych tanieroch. Stačí ju doplniť zeleninou alebo pripraviť sladký ryžový nákyp a vegetarián nezostane hladný. Cottage cheese – obsahuje veľa vápnika, minerálnych látok aj vitamínov. Dá sa jesť samostatne, ale môžete ho doplniť aj červenou repou a paprikou. Cottage cheese tvorí zdravú desiatu či olovrant. Ovsené vločky – môžu sa ľahko kombinovať a rýchlo zasýtia. Ovocie a zelenina – ovocie a zeleninu vegetariáni obzvlášť konzumujú – miešajú v šalátoch a kombinujú s vyššie uvedenými potravinami. Vlasta Bolehradská Foto: z archívu spolubesedníkov
Medzinárodný deň dievčat
V
decembri 2011 generálne Zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu, podľa ktorej vyhlásilo 11. október za Medzinárodný deň dievčat. Tento deň sa prvýkrát pripomínal v roku 2012 a venovaný je najmä mladým dievčatám. Dospievajúce dievčatá by mali mať rovnaké práva ako chlapci, avšak nie je to všade na svete tak. Napríklad v Indii každý mesiac prostred-
níctvom potratov zabijú asi 50-tisíc nenarodených dievčat, a to len preto, že sú dievčatá, teda ženského pohlavia. Aj organizácia UNICEF podporuje ukončenie tradície tzv. detských sobášov, ktoré pre dievčatá znamenajú koniec detstva, koniec ich školenia a väčšiu možnosť, aby sa stali obeťami október 2020
násilia. V takýchto prípadoch nejde o lásku, často je to proti vôli tých dievčat.
V niektorých častiach sveta dievčatá majú omnoho menšiu šancu na vzdelávanie než chlapci, ako aj na zdravotnú starostlivosť. Práve v tom je význam Medzinárodného dňa dievčat – zrušiť rodovú diskrimináciu a umožniť rovnaké práva pre všetkých. Katarína Gubečková žiačka 2. ročníka Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove
9
VEDA NA DOSAH (2)
Lymfatická sústava
L
ymfatická sústava – lymfatický systém je odborný názov miazgovej sústavy, či miazgového systému. Tieto pojmy sa navzájom prekrývajú a sú neoddeliteľnou zložkou imunitného systému. Zloženie lymfatickej sústavy: Lymfatické cievy Lymfatické uzliny Lymfa
LYMFOLÓGIA je veda, ktorá sa zaoberá lymfatickým systémom u človeka. Už v staroveku sa o nej písalo. Lymfatické cievy sú dôležitou súčasťou imunitného systému každého jedinca, majú obrannú funkciu proti infekčným chorobám. V lymfatických cievach sa
zhromažďujú biele krvinky – leukocyty. Lymfatické uzliny (alebo lymfatické žľazy) sú malé orgány, ktoré sú súčasťou miazgovej sústavy. Tieto opuzdrené zhluky lymfoidných buniek oválneho alebo obličkového tvaru sú veľké 1 mm až 3 cm. Uzliny, do ktorých sa zbiehajú cievy určitej oblasti, sa označujú ako regionálne uzliny. Nachádzajú sa v slabinách, v podpazuší, v krku, v podkolení a v brušnej dutine. Lymfa (alebo miazga) je biela tekutina, ktorá vznikla priechodom stenou krvných kapilár a obsahuje spomenuté biele krvinky, ako i bielkoviny, a prítomné sú i tuky. Grécky lekár Hippokrates, otec západnej medicíny, sa prvý zmienil o tzv. bielej krvi. VÝSKUM ORGÁNOV LYMFATICKÉHO SYSTÉMU V MINULOSTI Početní vedci v minulosti skúmali všeličo a skúmali mnoho. Raz prišli na ideu urobiť výskum lymfatických orgánov. Dávna minulosť hovorí, že empirici zistili, že keď človek prekoná mnohé choroby, akými sú napríklad osýpky, či ovčie kiahne, v budúcnosti sa proti týmto chorobám stane odolným alebo
10
imúnnym. Taliansky lekár Bartholomeo Eustachio najväčšiu lymfatickú cievu objavil u psa a pomenoval ju latinským názvom vena alba thoracis. Názory mnohých vedcov na funkcie lymfatických ciev a orgánov lymfatického systému boli často nesprávne. Preto lymfatický systém označovali ako „systém orgánov plný záhad“. Povedzme si niečo o slezine. Slezina je orgán brušnej dutiny, ktorej hlavnou funkciou je obrániť organizmus každého jednotlivca proti baktériám a vírusom, ako aj tvorba lymfocytov. Kedysi slezinu definovali ako miesto na odbúravanie čiernej žlče. Napr. Hippokrates bol názoru, že čierna žlč ovplyvňuje zdravotný systém jedinca a následne aj spôsobuje smútok, zlú náladu či melanchóliu. Poloha sleziny v ľudskom tele je naľavo od október 2020
žalúdka a práve Aristoteles prvý opísal, kde sa slezina nachádza. ZAUJÍMAVOSŤ Z HISTORICKÝCH PRAMEŇOV V antickej dobe u bežcov slezinu vypaľovali horúcim oštepom, čo malo zlepšiť ich výkonnosť. Boli aj také názory, že ak slezinu odstránia z ľudského tela, jedinec prežije, ale stratí smiech. O prepojení sleziny a smiechu sa písalo aj v židovských spisoch. Zatiaľ nie je známe, kedy sa objavili prvé správy o význame sleziny v boji proti
infekciám. Až v 18. storočí ju istí anglický hematológ zaradil medzi lymfatické orgány. Čo si myslíte, je slezina významná pre život človeka? Aké sú vaše názory na funkciu sleziny? Dokážeme sa smiať aj bez toho orgánu? Prečítajte si o tom a ak máte záujem, napíšte mi, čo ste zistili, prostredníctvom mailovej adresy horvatova996@gmail.com. Viete čo je týmus? Ak nie, dozviete sa v nasledovnom čísle. Marína Horvátová
Malý slovník latinských slov bakalár – absolvent obsahovo ucelenej časti vysokoškolského štúdia (trvajúceho najmenej tri roky); skratka Bc. baluster – archit. ozdobne profilovaný stĺpik kamenného alebo dreveného zábradlia beatifikácia – cirk. vyhlásenie dakoho za blahoslaveného (v katolíckej cirkvi) biceps – anat. dvojhlavý sval (ramena alebo stehna) bifunkčný – dvojfunkčný, dvojúčelový blankyt – belasá farba oblohy; kniž. obloha bula – kovová pečať; listina s kovovou pečaťou; pápežská listina vydaná vo veľmi dôležitej veci najslávnostnejšou formou buľva – dužinatá časť koreňa daktorých rastlín, napr. repy, mrkvy a pod. calor – zvýšená teplota celebrita – významná, výnimočná, slávna vlastnosť, významnosť, výnimočnosť;
Viete, že...?
vážená, slávna, významná osobnosť celibát – povinný slobodný stav rímskokatolíckych kňazov a členov reholí, v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi kňazov po vysviacke a ovdovených kňazov, biskupov a členov reholí; slobodný stav vôbec celula – bunka cerebrum – mozog cirkulárny – kruhový, kruhovitý; obiehajúci, kolujúci datovanie – opatrovanie písomností, pamiatok, listín, vecí; chronologické zaradenie nálezu debilita – duševná, rozumová slabosť, zaostalosť dedikovať – venovať (najmä lit. dielo dakomu) dedukovať – odvodzovať, odvodiť jednotlivé na základe všeobecných poznatkov defekt – chyba, porucha; strata, nedostatok
… herec Jean-Claude Van Damme sa v skutočnosti volá JeanClaude Camille Francois Van Vaerenbergh? … herečka Julia Roberts pracovala v predajni zmrzliny? … herec Charlie Sheen sa v skutočnosti volá Carlos Irwin Estevez? … hudobník Eminem sa v skutočnosti volá Marshall Mathers III.? … herec Tom Cruise sa v skutočnosti volá Thomas Cruise Mapother IV.? … speváčka a herečka Madonna sa v skutočnosti volá Madonna
defenzia – obrana degradovať – zbaviť funkcie alebo hodnosti, znížiť funkciu alebo hodnosť; menej hodnotiť, znižovať, znížiť delegovať – vyslať niekoho ako zástupcu; preniesť práva či právomoci na inú osobu alebo na iný orgán delikvent – páchateľ, vinník deportácia – nútené sťahovanie, vysťahovanie, vysídlenie za hranice alebo do trestného územia devastovať – pustošiť, ničiť dificilita – ľahšia porucha správania doktrína – jednostranné učenie, jednostranná náuka, dogma; súhrn vyhranených názorov, zásad, pravidiel duplet – zväčšovacie sklo s dvoma šošovkami; dvojica valenčných elektrónov Pripravila: J. P.
Louise Ciccone? … herec Jean-Claude Van Damme donášal objednanú pizzu? … herečka Jennifer Aniston pracovala ako servírka v kaviarni Burger? … hudobník 50Cent sa v skutočnosti volá Curtis Jackson? … hudobník Sting sa v skutočnosti volá Gordon Matthew Thomas Sumner? Spracovala: Vladislava Havranová
Jazykove poucky
Ešte sa „zarazíme“
S
lovesá zaraziť, zaraziť sa, zarazený sú spisovnými výrazmi. To nám je jasné, všakže! Označujeme nimi činnosť vraziť – zaraziť rýľ do zeme; tiež prudko zastaviť v pohybe: zarazil kone, zarazili ju v reči. Veľmi dobre nám je známa aj syntagma: zarazilo mu dych, ktorou vyjadrujeme, že nemohol dýchať. K tomu môžeme pacientovi zaraziť všetky návštevy – zakázať teda, alebo zabrániť. Aj matkine alebo učiteľkine slová nás môžu zaraziť – alebo ešte silno a nepríjemne prekvapiť, zmiasť. Od prekvapenia vieme nehybne stáť, pričom na porovnanie použijeme tiež
slovo zaraziť: stojí, akoby ho do zeme zarazil. Zvratné sloveso zaraziť sa použijeme v týchto situáciách: silno a nepríjemne sa prekvapiť, zmiasť sa: pri pohľade na ňu sa zarazil; zarazil sa nad takou rečou. Aj náhle sa zastaviť, zaseknúť sa: zarazil sa v chôdzi, v reči a tiež v situáciách, keď nemôžeme dýchať: dych sa mu zarazil. Je toto o. k., ale, povedali by sme, chýba tu ešte jeden význam, a či ho zabudli uviesť ako príklad?! A pritom taký známy najmä teraz, keď sme boli v mimoriadnej situácii, keď nám hrozilo, že sa „zarazíme vírusom“, alebo „zarazíme sa chorobou“,
október 2020
„zarazení žiaci chrípkou“, „deti sa zarazili na výlete“... Tento význam slova „zaraziť“ nachádzame iba v našej vojvodinskej slovenčine. K nám sa dostal pod vplyvom srbského slovesa zaraziti se a srbských syntagiem: zaraziti se, zaražena deca, keď prenesieme nákazu na zdravého. Tento význam spisovná slovenčina nepozná. Preniesť nákazu na zdravého, infikovať (sa) v spisovnej slovenčine vyjadríme slovesom nakaziť a zvratným nakaziť sa: nakaziť deti angínou, nakaziť sa chrípkou. Na vyjadrenie chorobného stavu ľudí aj zvierat, keď vlastne ide o chytľavú chorobu, ktorá
11
sa prenáša z človeka na človeka, zo zvieraťa na zviera, nepoužijeme teda sloveso „zaraziť (sa)“, ale nakaziť, získať nákazu, infikovať sa. „Zarazené deti“ v spisovnom jazyku sú nakazené deti, „zarazené sliepky“ sú nakazené sliepky, „zarazené psy“ sú nakazené psy. Choroba, ktorá sa rýchle šíri, v je srbčine zaraza. V našej srboslovenčine máme preklad „záraza“, pokým v spisovnej slovenčine táto infekcia je nákaza; môžeme sa buď chrániť pred nákazou, alebo, v prípade, že choroboplodné zárodky vniknú do živého organizmu, podľahnúť nákaze. Anna Horvátová
VAŠA T VORBA Starý otec a ja Môj starý otec pochádza zo Selenče a tam žil veľa rokov, preto i zažil mnoho zážitkov. Teraz býva v Báčskom Petrovci. Prednedávnom mi porozprával jeden príbeh z jeho detstva. Voľakedy dávno a zvlášť po druhej svetovej vojne sa veľmi ťažko žilo. Ľudia museli ťažko pracovať, aby mali prostriedky na živobytie. Vtedy aj deti už od útleho veku museli pracovať a niekedy veru aj ťažké práce museli vykonávať. Deti najčastejšie pomáhali rodičom okolo dobytka a hydiny. Hneď zjari, keď sa tráva na lúkach a popri cestách rozzelenala, deti vyvádzali pásť kravy. Ráno ich vyviezli na pasienok, tak asi do desiatej doobeda, a potom poobede o štvrtej hodine išli znovu na pasienok s kravami a boli tam do samého večera. Keď sa skosilo žito, kravy odchádzali v skupinách z dediny do poľa. Na ne dával pozor hlavný pastier – kraviar a pritom mu pomáhal aj pomocník, ktorého volali bujtár. Bujtára posielala každá domácnosť, ktorá mala v skupine kravu. Bujtárom bolo obyčajné dieťa – chlapec, ktorý v ten deň nešiel do školy. V škole mu vystátie bolo ospravedlnené. Keď sa skosilo žito, deti chodili na strniská pásť aj husi. Pritom zbierali na strnisku žlté klásky, skladali do hrsti a zapletali venčeky. Keď husi napásli a šli domov, venčeky zobrali so sebou a tie potom rozhadzovali po dvore. Sliepky, kurence a kačky ich ďobali, a tak sa nakŕmili žitom aj oni. Starý otec mi vyrozprával aj jeden zaujímavý príbeh, ktorý sa mohol aj nešťastne zakončiť, no našťastie nestalo sa tak. Raz hlavný
Vaše práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: office@vzlet.rs
kraviar hlásil, že sa ich krava, ktorú menovali Šara, zamiešala do druhého stáda. Preto bolo treba ísť po ňu a priviesť ju do jej stáda. Starý otec zobral reťaz, zaviazal ju okolo rohov a išli k stádu, kam patrila Šara, ktoré bolo na druhej strane železničnej trati. Keďže bola cesta blatová, starý otec so Šarou šli pomedzi koľajnice železničnou traťou, no starý otec v diaľke zazrel prichádzať vlak. Potiahol Šaru za retiazku, ktorá bola priviazaná okolo rohov. To ju zabolelo a namiesto napred, šla nazad. Len horko-ťažko a na volanie starého otca sa pohla napred a vyšla z tratí v poslednej chvíli. Vlak prešiel a nešťastie sa nestalo. A tak sa všetko dobre skončilo. Z rozprávania starého otca som zistila, že jeho detstvo bolo bohatšie o rôzne dobrodružstvá ako moje dnes. Hana Cechmajstrová, 7. a ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci
Leto za nami Tohto roku moje leto nebolo také zaujímavé ako inokedy. Môžem povedať, že bolo i trochu smutné. Všetci sme sa ocitli v jednej novej, neznámej situácii, v ktorej sme museli byť zodpovední. Bolo nám ohraničené stretať sa s priateľmi a cestovať ako obyčajne. Predsa sme nejako strávili letné dni, uvažovali sme tom, čo smieme robiť, a čo nie. Ja som bola pri rieke, chytali sme ryby a oddychovali, niekedy som sa stretávala s priateľkami, chodievali sme si kúpiť zmrzlinu. Rúška boli a ešte stále sú súčasťou našich životov. Budem si pamätať toto leto aj vďaka krásnemu zážitku – dostala
12
som nového domáceho miláčika papagája Kiťa. Je žltej farby a s červenými líčkami. Často som bola doma a pomáhala rodičom. Som rada, že sme sa všetci nejako vynachádzali v tejto neprajnej situácii a že sa pekne zorganizovala výučba v škole, lebo mi chýbali spolužiaci a profesori. Všetci verme v to najlepšie, že nasledujúce leto nebudeme žiť s týmto nepriateľom Covid-19. Anička Petrášová, 6. 1 ZŠ m. Tita v Padine
Stará mama a ja Prázdniny sa zakončili a začal sa nový školský rok. Nové povinnosti, menej voľného času pre mňa a moje záľuby, ale čo už. Počas týchto prázdnin som nešiel na dovolenku. Voľný čas som trávil so svojou starou mamou. Nemôžem o sebe povedať, že som tým ideálnym vnúčikom, ktorý pomáha starej mame. Skôr je to naopak. Keď prídem, pomôžem jej, nieže nepomôžem, ale... Ak stará mama robí v záhrade, pomôžem jej, ale ja som tam skôr ako nejaká morálna podpora. Najprv ju prehováram, nech ideme robiť nejaké koláče, ak sa mi to nepodarí, tak ju prehováram, nech mi rozpráva príbehy zo svojej mladosti, z detstva... Netreba ju dlho presviedčať a ak sa jej nechce, tak ju svojou lenivosťou vyštvem a ona sama začne. Stále mi hovorí, že nič neviem robiť, že len na „internete trčím“, z toho sa vlastne zdroja učím a z reálneho života, ako sa voľakedy žilo, nič neviem. Je to pravda. Dnes si ani neviem predstaviť, že mám vodu nosiť vedrami, z nejakej studne na druhej ulici, že sa veziem na koči... Teraz mi vyzerá ako koniec
október 2020
sveta, keď otvorím kohútik a z neho netečie voda, keď ráno mama nemôže naštartovať auto... V pamäti mi zostalo, čo mi rozprávala stará mama. Mala vtedy 12 rokov a jej mladší brat 9. Spolu so svojím otcom a ešte s jedným robotníkom striekali chmeľ. Voľakedy bol Báčsky Petrovec známy pestovaním chmeľu. Mnohé rodiny zbohatli pestovaním tejto byliny. Túto robotu robievali každý piatok, keď sa vrátili zo školy. Chmeľ striekali proti peronospóre. Stará mama „poháňala“, viedla koňa. Kôň ťahal striekačku a dvaja ľudia ho museli obsluhovať, striekať chmeľ, jeden z jednej strany a druhý z druhej strany. Raz sa stalo tak, že pukla rúra na striekačke, kôň sa zľakol a skočil, ale našťastie, bol to dobrý kôň. Neprestrčil ju, bral ohľad na malé dievča, lebo inak by sa mohlo stať všeličo. Za ten čas, kým oni robili postrek, jej mladší brat musel naplniť sudy s vodou, aby otec mohol ďalej striekať. Nebola to ľahká práca pre malého chlapca čerpať toľkú vodu. Ľudia voľakedy viac robili fyzické práce ako dnes. Natrápili sa, kým niečo dopestovali. Preto sa nečudujem starej mame, že je rozhorčená, keď sa vyhováram, že som unavený, že ja to nemôžem. Ona i dnes „neriadi traktor“ ale „poháňa“, lebo si tak zvykla hovoriť. Ale ako bolo, tak bolo, ona je moja stará mama a mám ju rád. Niekedy si myslím, že tí starí ľudia boli šťastnejší, ako my dnes, mali jedni druhých, pomáhali si navzájom, hoci sa i natrápili. Teraz všeličo máme, a nemáme nič, ak sme sami. Igor Ferko, 7. a ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci
LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET ČÍSLO 8 (68) / OKTÓBER 2020
údery. Aj keď som mladý, naučil som sa, že vždy po ťažkých chvíľach prídu pekné časy. Dočkám novú jar a ako príroda dá nové listy stromom, som si istý, že aj mne prinesie novú lásku. Ale teraz tú ozajstnú, ktorú ani jeseň spolu s kamarátom vetrom nebude môcť zničiť. Andrej Simendić Ekonomicko-obchodná škola V. Karadžića v Starej Pazove
Výber z tvorby Lukáš Cabala
Sára Jeseň a láska Mnohí ľudia povedia, že je jeseň najkrajšie ročné obdobie, ale ja s nimi definitívne nesúhlasím! Jeseň je pre mňa najsmutnejšie ročné obdobie, ktoré ničí všetko krásne, čo sa ocitne na ceste k trónu. Každodenne sedím na terase a pozerám ten istý obraz. Pozerám sa na to, ako vietor bezcitne trhá lístie zo stromov. Potom ich nesie sem a tam. Nakoniec ich zdvihne do výšin a potom ich hádže do blata alebo ľuďom priamo pod nohy, aby po nich nemilosrdne šliapali a celkom ich zničili. A ešte včera tí istí ľudia obdivovali krásu stromov a ich rôznofarebného lístia, a dnes si ani nevšímajú, že po nich šliapu. Ešte včera všetci obdivovali aj našu lásku, a dnes... Aj ONA, práve tak ako vietor, bezcitne vytrhla moje srdce a odniesla ho ďaleko! Hodila ho ľuďom pod nohy. Zahodila ho do kaluže. A ľúbil som ju... Tak ako strom celý rok dbal o každý lístok, tak som aj ja dbal o ňu. O jej pocity, žiadosti, túžby. Bol som tu aj ako jej ochranca, chránil som ju pred studenou košavou alebo severákom. Nič sa jej nemohlo stať a myslel som si, že ani našej láske, lebo som si ju posadil hlboko do srdca a duše. Ale znenazdajky prišla jeseň! Na tom krásnom modrom nebi zrazu sa zjavili mračná. Začalo hrmieť, blýskať sa! Neočakával som to, nevedel som, ako mám zareagovať. Nazdával som sa, že je to iba letná búrka, že to všetko rýchlo prejde a znovu bude slnečno. Ale nie. Jeseň si sadla na trón a všetko zmenila. Úplne všetko! Aj tú krásu stromov, aj našu lásku, aj nádej, aj... A ľúbil som ju tak veľmi ako nikdy nikoho. Zdá sa mi, že aj nebo plače so mnou už štvrtý deň bez prestania. Mračná nie sú iba nado mnou, ale aj nad celým mojím krajom. Nemám kam ujsť. A pokúšal som sa, ale vietor mi to nedovolil. Darebák, ktorý spolu s jeseňou kazí krásne pestrofarebné umelecké diela a mne nedovoľuje ísť ďalej. Tak silne fúka do hrude, že ma stále vracia späť. Akoby nestačilo, že mi už ONA z hrude zobrala aj dušu, aj srdce – ešte ma aj on musí tlačiť do blata. Ale nech všetci vedia, je to darmo! Silný som, zvládnem tieto
október 2020
Práve dolu vyberal poštu, keď parkovala pred vchodom. Nemohla ho zbadať, bola príliš sústredená. V šere vstupnej haly zostal stáť, v ruke pár neurčitých listov. Zamával jej. Otvorí jej dvere a ona ho objíme s pozoruhodnou prirodzenosťou, o akej Vincent môže iba snívať. Neváha jej povedať, že sa práve spamätáva z toho, ako dobre vyzerá. Sára to zjavne považuje sa formalitu a pozíciu si nijako zvlášť neužíva. Vstúpia do výťahu, pomaly sa vezú na tridsiate druhé poschodie. V byte si vyzlečie červený kabát, obzrie sa vpravo a vľavo. Vincent sa jej spýta, či sa práve chystá prejsť cez cestu, no
ukáže sa, že len hľadá vešiak. Predvedie jej časť bývania. Vezmú si zo špajzy víno a vojdú do obývačky. Majú v pláne pozerať film o jednej českej emigrantke, ktorá sa v Anglicku zamiluje do írskeho pesničkára. Ide o nezávislú snímku točenú na dve amatérske kamery a je v nej plno hudby. Vincent ju už videl päťkrát, čo zvyčajne nerobí. V obývačke je jedno kreslo a gauč, obe s rovnakým vzorom akýchsi popínavých rozkvitnutých rastlín. Keď zbadá, že si vybrala kreslo, prudko ju zastaví slovami: „Nesadaj si! Je čerstvo natreté!“ Sára sa prekvapene zarazí, potom sa zasmeje a spýta sa: „A akou farbou, prosím ťa?“ „Veď vidíš, kvetinovou.“ Kašle naňho, zloží sa tam.
13 Rozlety
Kým Sára sleduje film, on si prehráva ich stretnutia. Nesmierne v ňom rezonuje dávna rozlúčka tesne pred jedným z jej odchodov do Francúzska. Tešil sa, že svoj posledný večer na Slovensku trávila s ním. Zdala sa mu toho večera smutná. No zrejme len on tak vnímal jej situáciu. O chvíľu musela ísť na autobus, zastávka je kúsok od vchodu, a ráno o tretej ju mal úplne neznámy muž vyzdvihnúť na akomsi parkovisku. Našla ho na internete, na jednom turistickom fóre, kde ľudia oznamujú, že idú povedzme do Amsterdamu a majú dve voľné miesta. Ktovie, či to nebude nejaký čudák, na fotke jej veľmi sympaticky nepripadal. Cesta trvá zhruba desať hodín. Vincent nerozumel, že sa nebojí. Má ju vyhodiť ďaleko od Lyonu a odtiaľ sa už musí dopraviť vlakom. Vonku snežilo, no nemrzlo. Fúkal nepríjemný vietor a v tme sa črtali kopy špinavého snehu. Sára mala kabát, ktorý sa nezapínal v strede, ale viac na jednej strane a ešte k tomu šikmo. Vincenta tá úmyselná asymetria iritovala. Žlté svetlá za oknami autobusu mu pripadali ako magický realizmus, ktorá tak obľubuje nočné ulice juhoamerických metropol. Prirodzene prešiel od jednej spomienky k ďalším. Raz sa prechádzali popri Váhu, ktorý je pre toto mesto tým, čím je Hudson pre New York. Alebo ju zavolal do kina, kam išiel s viacerými kamošmi. Sára však trochu meškala, a keď dorazila, začala sa zoznamovať s ostatnými, ktorí sedeli v uličke. Nemohla však vedieť, ktorý je posledný z tých, čo sú tu s Vincentom, a tak sa prihovárala aj úplne cudzím ľuďom. Vôbec nerozumeli, prečo im nejaká neznáma žena podáva ruku, prestavuje sa a bozkáva ich na líca. Dolial jej víno. Počas pesničiek vo filme sa rozprávali akoby nič.
Výber z tvorby Igor Adamec
Smejkal
Na Pošni sme mávali ojedinelú atrakciu, starého pána, ktorý vyskakoval z okna. Pochopiteľne, z okna na prízemí. Ten človek bol úkaz. Vykrikoval po nás deťoch, keď sme hrali na trávniku futbal, a zrazu mu preskočilo v hlave, vyskočil a bol nás schopný naháňať až niekam do Prievozu. Skvelý výkon na to, že pán Smejkal bol dôchodca a mal určite viac ako šesťdesiat rokov. Vlastne mal skvelú kondíciu v skvelom veku. To len nám deťom pripadal strašne starý. Pán Smejkal behával zásadne pod vplyvom alkoholu. Alebo to poviem inak, býval nadratý ako čík. Celé dni vysedával v krčme na Ostredkoch, prezývanej Malá Blava, a keď mal v sebe zopár pív a zopár rumov, tak si asi potreboval zabehať. My sme sa ho báli. Aj vtedy, keď nás mamy posielali do krčmy kúpiť knedľu, lebo parené knedle sa kupovali v krčmách alebo v bufetoch. Opatrne som vstupoval do tohto reštauračného zariadenia, kde sa dal dym krájať a po kratučkom pobyte mi napáchli šaty od cigariet a sladkastého odporného pachu po výčapnom alkohole tak, že som ich mohol pomaly vyhodiť. No aby som veľmi nekošatil! Už od vstupu do krčmy mi bilo srdce ako dobre nastavený dvojtakt, lebo som sa bál, že ho zbadám. Obávaného pána Smejkala. Tam v krčme však bol z neho iný človek. Niekoľkými vulgárnymi výrazmi pozval toho, kto sa odvážil až k jeho stolu, na žltú malinovku a snažil sa s ním zhovárať. Čo mu často veľmi nešlo kvôli drevnatému jazyku a drobnej rečovej bariére. Karel Smejkal bol penzionovaný baník odniekiaľ z Ostravy, ale prečo sa presťahoval do Bratislavy, to sa nikdy nikto nedozvedel. Vlastne v priestoroch Malej Blavy bol celkom milý. Na zviera sa menil, až keď bol zasa v okne, pripravený na výsadok a diaľkový beh až do Prievozu. Nikdy žiadne decko nechytil, ale zaujímalo by ma, čo by robil, keby niekoho dobehol. Sám by asi zostal prekvapený.
Modrá hviezda
Keď záverečné titulky mizli v hornej časti obrazovky, Vincentovi napadlo, že by mohli zájsť do jedného podniku, ktorý je v tomto mrakodrape. Vo štvrtky tam púšťali jazzové nahrávky, a to bolo niečo, čo obaja radi počúvali. Presunuli sa na štyridsiate piate poschodie, sadli si k veľkému oknu a v miestach, kde výhľad nezakrývali iné výškové budovy Trenčína, videli v hlbokej diaľke vysvietené ulice a pomaly sa presúvajúce autá. Summer in Paris znelo vzduchom, akoby bolo prirodzenou súčasťou jeho zloženia. Každý svoj pohyb zlaďovala s hudbou, Vincent musel na chvíľu nasilu zavrieť oči. Videl stekať svoje slzy po jej kľúčnych kostiach. Posunul ruku na stole bližšie k nej. Je možné, že to vnímala, no nezareagovala. Neprekvapilo ho to. A Sára, už o dva dni, bude naspäť pri svojom priateľovi, ktorý zvláštnou náhodou vyzerá ako Glen Hansard. O pár rokov s ním otehotnie. Ktovie, čo bude potom. Mohli by sa, napríklad v päťdesiatke, zase takto sami spolu stretnúť. Lenže to by sa toho musel Vincent dožiť. (úryvok zo zbierky poviedok Satori v Trenčíne)
Nedávno som zašiel s mojím dospelým synom na drink. Chcel, aby som mu rozprával o bratislavských kaviarňach v „mojich“ časoch, čiže podľa neho v „praveku“. Prvé, na čo som si spomenul, boli klasické kaviarne bratislavskej bohémy Štefánka, Luxorka, Savoyka, Grandka, Metropolka. Tam všade chodieval môj dedo z Turca v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, pokiaľ bol v Bratislave, lebo tam stretával svojich známych básnikov a spisovateľov. Na tie časy to boli mentálne fitnescentrá, lebo si tam hostia pri koňaku a nekonečných debatách cibrili názory. Čiže cvičili mozog. Intelektuálne súboje sa pritvrdzovali úmerne vypitému alkoholu. Prioritne sa tam nechľastalo, ale debatovalo a diskutovalo a zanovito trvalo na svojom. Snažil so sa spomenúť si, kam sme chodievali „trénovať“ za mojich gymnaziálnych čias. Naše spolužiačky chodievali na Zelinársku ulicu na diskotéky diskdžokeja Fera Horu. My chalani sme zatiaľ hrávali akurát tak futbal s tenisákom. No za krátky čas sme dospeli a začali sme sa stretávať v centre Blavy u Bulhara alebo u Dežmára, alebo Pod Prašnou bránou. Ešte sa občas zablúdilo do Fašistov. Upozorňujem chlapcov z pospolitosti, nech nezávidia, on to bol Dom protifašistických bojovníkov na Jiráskovej ulici. Dnes Ventúrska. A celý bol v štýle nealko. Taktiež sa chodievalo na džezové štvrtky Petra Lipu do Mamuta. Predovšetkým sme však robievali turistické výpravy po Bratislave pod krycím názvom Spoznaj svoje mesto. Jedna krčma, jedno malé pivo. Trasa bola vždy rovnaká. Vyrážalo sa z Ostredkov: Malá Blava, Vihorlat, Atlantída, Zorka, Poľovnícka pri Dvoch levoch, Ponorka a Umelka. Mali sme spolužiaka, ktorý
Rozlety 14
október 2020
bol zarytý abstinent. Aby však netrhal bandu, chodieval s nami a pil žltú malinovku. Kriste Ježiši! Osem – deväť žltých malinoviek za večer by zabilo aj slona. Na dôvažok musel počúvať tie reči, čo sme viedli. Lebo neviem ako vy, ale my sme bývali v krčme múdri ako rádio. A ešte jedna spomienka. Ak spolužiačka stála za to a v prasiatku bol dostatočný počet koruniek, tak som pozýval výnimočne baby na Cabernet Sauvignon (predstavte si – už vtedy bol, len bolo treba vedieť, kde) do Modrej hviezdy na Beblavého ulici. Tam som dokonca ukecal aj svoju budúcu manželku Mariku. Modrá hviezda napodiv funguje dodnes. Všetkým ju vrelo odporúčam. Dobre sa tam žiada o ruku.
rofón, čiže odhlásenie, pre ktoré som sa podujal nariskovať život, zrušil, a potom ma požiadal, aby som si dal ruky za chrbát a zavrel oči. Asistentke evidentne veril viac. Rýchlymi pohybmi nahádzal okolo mňa osem čepelí. Počul som len svišťanie a tupé lupnutia, keď sa nože zapichovali do dreva. Na posledné dva vrhy si sám nechal zaviazať oči. To už mi až tak jedno nebolo. Dodnes nechápem, ako to robil, ale aj zvyšné dva nože hodil s milimetrovou presnosťou. Najhoršie na tom bolo, že režisér aj kameraman boli unesení vrhačovým výkonom a celú vec pozorovali so zvýšeným záujmom. Kameraman netočil a režisér si to nevšimol. Ta moment! Ja som skoro prišiel o život a médiám to ušlo? Nie, nie, nie! Tu sa točiť bude! Nenechám zo seba robiť trubku! A mimochodom, keby ma trafil, to by bola katastrofálna smrť. Žiadna rutinná romantika v spánku. Ak niekto umrie v spánku, tak sa to dozvie až ráno. Lenže ja by som umrel zaživa. Pri plnom vedomí. A to nie je len tak! Napochodoval som k drevenej stienke, človek za kamerou musel nahlas potvrdiť stlačenie tlačidla Record a pán riaditeľ nahádzal ešte raz všetkých desať nožov. Prežil som. Neviem však, či by som tento cirkusový kúsok chcel ešte niekedy opakovať. Možno by som radšej skúsil iný adrenalínový zážitok. Máte nejaký nápad? (úryvok zo zbierky poviedok Keď vonku prší)
O vrhačovi nožov Do Bratislavy chodieval cirkus. Pôvodne sa vždy rozložil v miestach, kde sa teraz nachádza pošeňský kostol. Neskôr býval na rohu Tomášikovej a Ružinovskej pred Cultusom a pár rokov po sebe na rohu Bajkalskej a Ružinovskej. Mojím najväčším cirkusovým zážitkom bol vrhač nožov, keď do Bratislavy dorazil cirkus Aleš alebo Alex. Nepamätám si presne, len viem, že Aleš aj Alex boli českí bratranci, obidvaja riaditelia svojich cirkusov. Jeden bol krotiteľ šeliem a druhý vrhač nožov. Netuším už, ktorý bol ktorý. Jednoducho, z telky sme išli nakrúcať cirkus. Privítal nás žoviálny pán riaditeľ, poukazoval nám zverinec, akrobatov, klaunov, my sme točili ako žeraví. Nakoniec sa ho náš pán režisér spýtal, či nám aj sám niečo predvedie. A on, že rád. Akási staršia pani v župane – rýchla ako šaratica – utekala po parochňu a trblietavé plávky, a keď sa vrátila, mala opticky asi o štyridsať rokov menej. Postavila sa k drevenej doske a sám veľký direktor na ňu navrhal desať nožov s dlhými čepeľami. Veľmi pôsobivé. Prišlo mi zábavné požiadať ho, že aj ja by som sa postavil k stene, teda pokiaľ plavky a parochňa nie sú podmienkou. Moja predstava bola taká, že on vrhne nôž a ak to prežijem, tak okamžite a na jeden záber spravím odhlásenie: „Pre televíziu tu a tú Igor Adamec.“ Takto by sa mi to páčilo a obeta by bola primeraná. Vrhač zakontroloval, že ak ma má v televízii kto nahradiť, tak on nevidí problém. Zachechtal sa, vzal mi mik-
október 2020
Fotografie: Zuzana Tomášiková, Padina
15 Rozlety
jubileum
Juraj Fándly
(21. október 1750 – 7. marec 1811) Slovenský rímskokatolícky kňaz a osvietenský básnik sa narodil v Častej v remeselnícko-roľníckej rodine. Po otcovej smrti sa s matkou presťahovali do dediny Ompitál (sú to dnešné Doľany). Neskôr sa stal žiakom piaristického gymnázia vo Svätom Jure. Potom študoval u františkánov, u kapucínov a u petrínov. Teológiu študoval v Budíne a neskoršie pokračoval v seminári v Trnave. Roku 1777 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil v Seredi, v Lukáčovciach pri Nitre, od roku 1807 v Naháči. V celom tom trnavskom okrese jeho fara bola najbiednejšou, keďže aj naháčski farníci boli chudobní a aj samotné farské role boli opustenými pustákmi. No Juraj Fándly nezúfal, ale sa dal do húževnatej práce.
Zapojil sa do rôznych činností a aby edukoval svojich farníkov, aj sám sa naučil mnohým novým veciam (bol faktorom šaštínskej manufaktúry, svojich veriacich naučil priasť bavlnu, povznášal primitívnu úroveň obrábania pôdy). Okrem toho bol aj dedinským zelinkárom a lekárom. Venoval sa hlavne písaniu návodov a rád, ako sa starať o hospodárstvo i zdravie ľudí a dobytka snažiac sa tak pomôcť nielen svojim farníkom. Okrem náučných a ľudovýchovných diel vydal aj svoje kázne a niekoľko básní. V rokoch 1787 – 1788 sa Juraj Fándly dostal do kontaktu so skupinou vlasteneckej mládeže sústredenej okolo A. Bernoláka, ktorý vtedy práve kodifikoval prvú spisovnú slovenčinu. Oni
„… Pouvažujme trochu, z čoho pochádza naše meno – Slováci. Nuž z chvályhodného slova sláva, z mnohých a častých víťazstiev, ktorými naši predkovia kedysi naháňali cudzím národom strach a víťazievali nielen nad Rimanmi, ale veľmi často aj nad mnohými inými nepriateľmi – preto náš národ všade, kamkoľvek sa so svojou zbraňou obrátil, získal a obsiahol slávu. Preto sa menoval slávny národ, čiže ináč slovenský národ. A túto slávu, chválu, krásu, silu a ozdobu, ktoré naši predkovia zasluhujúci pochvalu dosiahli zbraňou a nám na večnú pamiatku zanechali v letopisoch, usilujeme sa čo najväčšmi zveľadiť v terajších pokojných časoch naším obnoveným rýdzejším literárnym umením, spismi a vydanými knihami – a to na povzbudenie našich potomkov i na závisť iných, spolu s nami knihy vydávajúcich národov. Dal by boh, aby sa naše úsilie konečne stalo spoločnou vecou a jednomyseľné aj zostalo, aby skutočne prinieslo žiadaný a očakávaný úžitok nášmu slávnemu národu (ba celému zvedavému svetu)…“ (úryvok z diela Rozprávky poučné)
nahovorili Fándlyho, aby svoje dielo Dúverná zmlúva s Mníchem a ďáblem, ktoré mal už takmer hotové, vydal v novej slovenčine. Fándly s tým súhlasil, takže sa stal prvým autorom, ktorého dielo bolo napísané v bernolákovskej slovenčine. V tomto diele Fándly ostro kritizoval praktiky žobravých mníchov. S podlomeným zdravím sa Juraj Fándly vrátil do Ompitála. Prežil tu ešte 4 roky. Zomrel 7. marca 1811. Pri 200. výročí jeho narodenia, v roku 1950, bol na doľanskom cintoríne symbolicky postavený náhrobný pamätník Juraja Fándlyho. Dňa 21. októbra si pripomíname 270. výročie jeho narodenia. Pripravila: Vladislava Havranová
Busta Juraja Fándlyho (zdroj: teraz.sk)
Literárno-výtvarnú prílohu Rozlety pripravuje: Jasmina Pániková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová l Grafická redaktorka: Irena Lomenová Vychádza s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Rozlety 16
október 2020
Manga V
O KOMIKSE TROCHU INAK (2)
minulom čísle Vzletu sme trochu nakukli do histórie komiksu a písali sme aj o tom, ako sa tento druh umenia a média vyvíjal v Amerike a Európe. Možno povedať, že sú to dve strediská, kde sa komiks ako taký rozvíjal, no existuje aj tretie stredisko – Japonsko.
V čom spočíva špecifikum manga komiksov? V prvom rade je to vzhľad hrdinov, čiže tváre. Oči sú veľké, ústa malé, nos je malý, špicatý, rovnako ako aj brada. Postavy môžu mať aj zvieracie znaky (označujú sa pojmom kemonomimi) a zo zvierat sa najčastejšie vyskytujú mačky, líšky, zajace,
Vďaka svojej architektúre, jedlám, jazyku či bojovému umeniu Japonsko bolo vždy príťažlivé, istým spôsobom inakšie od iných krajín. Tá odlišnosť sa odzrkadlila aj na komikse – práve v Japonsku vznikol komiks, ktorý je vo svete známy ako manga komiks. Slovom manga sa mimo Japonska označuje špecifický japonský štýl komiksu v tlačenej alebo animovanej podobe, zatiaľ čo je v samotnom Japonsku toto slovo označením pre komiksový štýl kresby. Japonské komiksy začali vznikať ešte v 12. storočí, no podoba manga komiksov, akú dnes poznáme, vznikla po druhej svetovej vojne. Bol to svojrázny spôsob odpútania myšlienok z vojnovej situácie, ktorú Japonci veľmi ťažko vznášali. V európskych krajinách manga komiksy zažili svoju expanziu až v 90. rokoch minulého storočia. Nedlho potom sa začali otvárať špeciálne predajne týchto komiksov a špecifický manga štýl sa začal uplatňovať na odeve, módnych doplnkoch a pod.
psi, vlci. Originálne japonské manga komiksy sú prevažne čiernobiele a čítajú sa sprava doľava, tak ako všetky japonské knihy. Popularita manga komiksov sa v posledných rokoch prejavila aj u nás. Jedno z prvých vydavateľstiev, ktoré zaktivizovali manga komiksy, je vydavateľstvo Darkwood a čitateľom tak sprístupnili tituly, ako sú Naruto, One Piece, Ikigami, Attack on Titan a ďalšie.
prvú prácu publikoval ako 17-ročný. Diary of Ma-chan vychádzal na pokračovanie v istom školskom časopise a spolu so Sakaiom Shichimom v roku 1947 publikovali komiks New Treasure Island, ktorý vyšiel samostatne. Neskoršie publikoval aj ďalšie komiksy. Pre deti to boli Astro Boy, Princess Knight a Kimba The White Lion a pre dospelých Black Jack, Phoenix a Buddha. Jeho vzorom bol Walt Disney, z ktorého tvorby čerpal idey. A tu máme možno aj odpoveď
kresleniu komiksov sa venoval do posledného dňa svojho života. V spoločnosti bol často nepochopený, keďže postavenie lekárov bolo oveľa vyššie než postavenie kresličov komiksov. V článkoch na internete nachádzame
na otázku, prečo manga hrdinovia majú napr. veľké oči, keď vieme, že Japonci ich až také veľké nemajú. Ale majú ich hrdinovia Walta Disneyho, na ktorých sa Osamu pozeral. Osamu bol lekárom, no
napísané, že aj v posledných dňoch, ktoré strávil v nemocnici, kreslil komiksy. Ozaj, či tušil, že ovplyvní tisíce autorov a že sa manga stane populárna v celom svete? J. P.
Tak ako sa dejiny európskeho a amerického komiksu viažu k menu Rodolpha Töpffera, v Japonsku za „otca komiksu“ považujú Dr. Osama Tezuku. Bol autorom mangy, animátor a autor kreslených filmov. Svoju október 2020
17
Phishing – ako nenalietať internetovým podvodom
PC
P
hishing (odvodené z anglického slova fishing) je v súčasnosti jeden z najrozšírenejších typov podvodov na internete. Tento druh podvodu využíva nepozornosť a prípadnú neznalosť bežného používateľa počítačov a mobilných zariadení na získanie jeho osobných alebo platobných údajov, prípadne prístupu na jeho počítač/mobil. Ide o situáciu, keď bežný používateľ dostane mail, v ktorom je napr. napísané, že je potrebné niekam zmeniť prístupové údaje, prípadne, ktorý pýta od bežných používateľov údaje o platobných kartách alebo účte do online bankovníctva. Tieto maily sa bežne snažia pôsobiť dôveryhodne, tak aby si používateľ na prvý pohľad nevšimol, že ide o pochybnú správu. Často obsahujú linky na internet banking, sociálnu sieť a podobne, ktoré vyzerajú úplne rovnako ako skutočná stránka, lenže je to iba návnada. Aj keď dané prihlasovacie obrazovky vyzerajú dôveryhodne, treba si všimnúť drobnosti, ako adresu, na ktorej sa daná stránka nachádza (napr. facebook.com = dôveryhodná, ale zato facebookcom.net = podozrivá), alebo adresu, z akej mail došiel (adresa@ gmail.com = dôveryhodná, adresa@gmailcom.net = podozrivá). Hlavné nebezpečenstvo phishingu spočíva v tom, že keď sa raz používateľ na takúto stránku prihlási a nechá tam svoje údaje, útočníci a hackeri vedia tieto zneužiť – môžu napríklad zmeniť heslo na google konte a týmto spôsobom sa dostať k osobným a platobným údajom, ďalej sa môžu hrať s kontami na sociálnych sieťach, prípadne aj platiť používateľovými kartami, v závislosti od toho, aké údaje získali.
Relatívne bežná, hlavne vo firemných prostrediach, je aj situácia, keď útočníci využijú neznalých zamestnancov – pošlú phishing mail na firemné mailové adresy, jeden zo zamestnancov klikne na dostupnú linku a nechá svoje údaje a následne sa hackeri takýmto spôsobom dostanú na firemnú sieť a nainštalujú napríklad ransomware – škodlivý program, ktorý zamkne všetky údaje nielen u daného zamestnanca, ale často aj širšie (možno aj na celej sieti). Potom môžu na tejto firme
zarobiť, a to tak, že si vypýtajú výkupné na odomknutie, alebo návrat dát (väčšinou v kryptomenách, ako bitcoin, v protihodnote tisícok dolárov/eur). Okrem tohto existuje aj „telefonický phishing“ (vishing), keď sa volajúci snaží pri telefonickom rozhovore presvedčiť volaného, aby mu nechal osobné údaje. Relatívne častá obdoba tohto je, keď sa volajúci snaží presvedčiť volaného, že má nejaký problém s počítačom a že mu ho volajúci opraví, ak mu volaný povolí pripojiť sa na jeho počítač. Keď k tomuto príde, volajúca strana si buď sama prekopíruje hľadané údaje k sebe, alebo narobí nejakú škodu na danom počítači a potom podmieňuje opravu situácie zaplatením alebo zakúpením ich na to určeného produktu. Tieto hovory v našich končinách nie sú až také časté v dôsledku jazykovej bariéry (väčšine ľudí bude automaticky podozrivý Ind hovoriaci po srbsky alebo
18
po slovensky snažiaci sa telefonicky ich presvedčiť, že majú pokazený počítač). V anglicky hovoriacich krajinách sú však takéto hovory celkom časté a ľahko ich je zistiť tým spôsobom, že často ide o spoločnosti, s ktorými volaný nikdy nič nemal. Niektoré zásady ochrany proti phishingu prostredníctvom mailov sú, že si treba všímať obsah mailu a zároveň to, z akej mailovej adresy prišiel. Linky v ňom tiež môžu byť podozrivé, aj keď toto je v súčasnej dobe trochu ťažšie odhaliť, vzhľadom na to, že sa často používajú skrátené linky (ako bit.ly, tiny.url a pod.), z ktorých cieľová adresa nie je hneď známa. Ďalej odporúčame všimnúť si, či daný mail má zmysel – veľké firmy, ako Microsoft a Google, nikdy neposielajú maily, kde vyžadujú od zákazníkov, aby sa niekde prihlásili, alebo aby im poslali údaje z platobnej karty a podobne. Okrem toho, ak ste sa už na nejakú webovú stránku dostali, odporúčame všimnúť si jej adresu (ako sme vyššie písali, adresy typu facebooknet. com, alebo googlecom.org sú automaticky podozrivé) a v prípade divne vyzerajúcej stránky nenechávať na nej osobné údaje. V prípade zamestnanca nejakej firmy odporúčame takéto maily preposielať na IT oddelenie – v niektorých firmách dokonca IT oddelenia posielajú takéto maily radovým zamestnancom, aby si všimli, koľkí z nich im to prepošlú a koľkí z nich budú klikať na linky v týchto mailoch. V súčasnej dobe sme, bohužiaľ, svedkami zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v online svete a v súlade s tým je nevyhnutné naučiť sa ochrániť pred čoraz zákernejšími a škodlivejšími typmi útokov. október 2020
Pripravuje: Filip Filip
Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 85.0.4183, Mozilla Firefox 81.0, Microsoft Edge 85.0.564 Používatelia sa sťažujú na Microsoft, že sa im snaží podhodiť novú verziu prehliadača Edge, ktorý sa napríklad automaticky nainštaluje s aktualizáciami napriek tomu, že ho používateľ predtým odinštaloval Vývojári (programátori) majú problém s politikou pre Apple AppStore, žiadajú menej prísne pravidlá pre vývoj aplikácií pre iOS Ako sme v minulom čísle spomínali, Donald Trump sa snaží zakázať čínske aplikácie TikTok a WeChat v USA – Microsoft sa tieto už nesnaží kúpiť, ich materská spoločnosť však rozhodnutie vlády USA napadla a vznikla z toho kauza, ktorá zatiaľ (k 26. 9. 2020) nemá dohru Google Mapy získajú dáta o výskyte COVID-19 v danej oblasti, tieto postupne pribudnú do verzie Google Maps z 28. 9. 2020
EN – SK – SRB fishing – rybárčenie – pecanje online banking – online bankovníctvo – onlajn bankarstvo web address – webová adresa – veb-adresa bank card – platobná karta – platna kartica login information – prihlasovacie údaje – podaci za prijavu
PC HRY
Pripravuje: Rastislav Filip
P
ersona je seriál japonských hier, ktorý svoje dobré meno získal na Playstation konzolách. Keď by sme ho museli skrátka opísať, bolo by to ako Pokemón s unikátnym smerom. Hráči sa v rôznych Persona hrách nachádzajú v úlohe stredoškoláka, ktorý je zapletený do príbehu o bytostiach z iných dimenzií. I keď fanúšikovia RPG žánru
dlhé roky čakali na riadnu Persona hru na počítačoch, vydavateľ Atlus čakal toto leto, aby tie želania splnil.
Persona 4 Golden je v rovnakom čase nová a stará hra. Originálna Persona 4 sa našla na starom a dobrom Playstation 2, pokým sa jej Golden verzia ocitla na Playstation Vita niekoľko rokov potom. Predstavuje prvú Persona hru na počítačoch, čo znamená, že je seriál po prvýkrát dostupný veľkému počtu hráčov. Príbeh v Persona 4 Golden sa odohráva počas jedného kalendárneho roku a hráčov
postavuje do úlohy chlapa, ktorý sa sťahuje do nového mestečka. Keďže je hrdina stredoškolák, hráči majú spoznať nových kamarátov, chodiť do školy, učiť sa a zúčastniť sa v mnohých spoločenských aktivitách, pokým raz nepríde k nehode, ktorá štartuje mystériu o tajomnom Polnočnom kanáli (Midnight Channel), ktorý sa na televíznych obrazovkách zjavuje každý deň o polnoci. Rozprávačský postup je široký a hráči budú potrebovať najviac 50 hodín, aby riešili hlavnú mystériu malého mestečka. Keďže ide o RPG hru, záujem hráčov o sprievodné príbehy ten počet hodín ľahko zvýši. Persona 4 Golden, ako i iné hry v seriáli kombinuje dva typy hry – RPG a hry s rozprávačským postupom. Vstupom do Polnočného kanálu hráči majú príležitosť bojovať proti rôznym bytostiam, ktoré sú inšpirované svetovými mytológiami, náboženstvami a mýtmi. Samotný názov seriálu sa vzťahuje na hlavného hrdinu a jeho osobnosť, ako aj na bytosti, s ktorými nadviaže spoluprácu. Bytosti, ktoré sa stanú časťou skupiny, sa môžu zakomponovať do
október 2020
iných, silnejších bytostí, a to s cieľom hráčom zľahčiť ďalšiu hru. Z tohto hľadiska Persona sa veľmi podobá Pokemón seriálu, takže sa jeho fanúšikovia určite dobre pobavia hrajúc túto hru. Počas dňa hráči sú stredoškoláci a majú rozvíjať spoločenské schopnosti hlavného hrdinu. V závislosti od štýlu hry hrdina bude inteligentný, ale utiahnutý introvert, alebo veselý a pozitívny vodca svojej skupiny kamarátov. Persona 4 Golden má prakticky nespočítateľný počet vedľajších príbehov, ktoré môžu účinkovať na konci hlavného príbehu. To umožňuje opätovnú hru s cieľom, aby sa nové príbehy zažili v kombinácii s novými a nepreskúmanými tvormi v Polnočnom kanáli. Podľa čoho sa Persona 4 Golden odlišuje od svojej originálnej verzie, okrem toho, že je konečne na počítačovej obrazovke? Táto verzia hry obsahuje nové vedľajšie príbehy, nový koniec hry, ako i nových kamarátov a miesta, na ktorých hráči môžu stráviť čas s nimi. Audiovizuálny podklad je taktiež pozmenený a je oveľa modernejší. Avšak hra má unikátny vizuálny štýl, ktorý starej hre umožnil, aby vyzerala ako animovaný film. Hráčom je taktiež po
19
prvýkrát umožnené, aby hru zahrali s anglickými alebo japonskými hlasmi v závislosti od preferencie. Na záver treba aj spomenúť, že je Persona seriál zložitý a ťažký pre občasných hráčov. Nie je prekvapujúce znova hrať rovnaké časti hry po
len jednej chybe počas boja v Polnočnom kanáli. Aj keď je Persona 4 Golden veľmi kvalitná, dlhá a zábavná hra,
ona je taktiež nemilosrdná, ak hráči nedávajú pozor na to, čo robia. Bez ohľadu na to, toto je hra, ktorú by si každý počítačový fanúšik RPG hier mal zahrať aspoň na niekoľko hodín, aj keď sa na prvý pohľad zdá náročná. Persona 4 Golden je dostupná na digitálnej platforme Steam a je pre svoj vek cenovo prístupná, čo, pravdaže, vplýva aj na jej odporúčanie.
Enola Holmes Č
FILM
i už ste fanúšikom detektívok, alebo nie, určite každý pozná meno Sherlocka Holmesa. Možno najslávnejší detektív na svete, s neuveriteľnými dedukčnými schopnosťami, s prakticky nekonečnými vedomosťami, dobrý zápasník, ešte lepší huslista, ktorý má občas problém s návykovými látkami alebo opovrhovaním svojimi kolegami, je dielom Sira Arthura Conana Doylea a prvýkrát sa objavil v knihe publikovanej koncom 19. storočia v Anglicku. Odvtedy sa tešil veľmi veľkej obľube, či už v knižných formách, alebo potom v ich filmových a televíznych adaptáciách. Tých boli desiatky, dokonca len za posledných desať – pätnásť rokov by sme dokázali nájsť niekoľko variantov, v akých sme Sherlocka mohli vidieť na obrazovkách. Dnes, na veľkú škodu kinematografie, veľa filmových tvorcov pristupuje k vývoju nových filmov tak, že urobia buď adaptáciu známej knihy, alebo častejšie remake úspešného filmu či seriálu, s tým, že hlavnú mužskú postavu obsadí žena. Vo väčšine prípadov sa však v poslednom čase ukazuje, že tieto filmy
Enolu Holmes. Enola Holmes (Millie Bobby Brown) po smrti otca a následnom rýchlom odchode starších bratov z domu vyrastala celý život iba s matkou (Helena Bonham Carter) vo veľkom rodinnom sídle na vidieku mimo dosahu rušného mestského života. Matka mala trochu neobyčajný spôsob výchovy dcéry, najmä vzhľadom na viktoriánske obdobie, v ktorom žili – učila dcéru, aby bola živá, slobodná, mala vlastné nápady a nebála sa ich vyjadriť, dbala na jej vzdelanie v literatúre, vo filozofii, ale aj v šachu a bojových umeniach. Enolina matka bola feministka a mala svoje tajomstvá, pokiaľ ide o skupinu žien, s ktorými niečo plánovala, a preto, keď v deň Enoliných šestnástych
sú finančne veľmi stratové a často už aj u kritiky pohoria. Na obrovské šťastie filmári, ktorí sa pustili do nového pohľadu na svet Sherlocka Holmesa, nešli touto násilnou cestou, ale pojali to trochu z inej perspektívy, a tak máme film, ktorý sa sústredí na Sherlockovu mladšiu, ale rovnako tak geniálnu sestru
narodenín zmizla, dcéra sa začala o ňu obávať. Na pomoc si zavolala svojich starších bratov Mycrofta (Sam Claflin) a Sherlocka (Henry Cavill), ale rýchlo zistila, že jej bratia majú trochu iné názory, keď ide o jej výchovu a budúcnosť, než si myslela. Trochu sympatií pre svoje dedukčné schopnosti
20
našla u brata Sherlocka, ale po zmiznutí matky sa jej poručníkom stal Mycroft, ktorý ju chcel poslať do internátnej školy, kde
by ju, ako hovoril, skrotili. Enola však mala vlastné plány, a preto radšej utiekla a vydala sa hľadať svoju matku. Pri úteku zachránila život mladému markízovi Tawkesburymu (Louis Partridge), ktorý podobne ako ona utekal pred povinnosťami, ktoré mu spoločnosť nakladala, ale ktorého sa niekto pokúsil ešte k tomu zabiť. A tak sa pred Enolou ocitlo hneď niekoľko nových problémov, ktoré musela riešiť – utiecť bratovi, nájsť matku, zachrániť markíza a v neposlednom rade naučiť sa prežiť v podmienkach, na aké nebola pripravovaná. Vymyslieť hlavnú hrdinku pre film ako tínedžerku z rodiny Holmesovcov nebol úplne originálny nápad filmových tvorcov. Enola Holmes október 2020
Réžia: Harry Bradbeer Hrajú: Millie Bobby Brown, Louis Partridge, Henry Cavill, Sam Claflin, Helena Bonham Carter…
je dielom spisovateľky Nancy Springer, ktorá píše romány pre tínedžerov a ktorá často vo svojich dielach využíva témy a postavy z iných známych literárnych príbehov, ako sú príbehy o Robinovi Hoodovi alebo kráľovi Artúrovi. Táto spisovateľka si vymyslela postavu Enoly Holmesovej a doteraz napísala šesť kníh, v ktorých okrem jej hrdinky vystupuje veľa ďalších postáv z originálnych kníh o Sherlockovi Holmesovi. Prvá kniha zo série poslúžila ako predloha Jackovi Thorneovi, veľmi aktívnemu scenáristovi, ktorý písal aj úspešné divadelné hry, scenáre pre veľa úspešných seriálov pre mladých, ale aj pre staršie publikum, ako aj niekoľko scenárov pre filmy. Príbeh, ktorý potom s režisérom Harrym Bradbeerom vypracovali pre film, je veľmi energický, vtipný a zaujímavý natoľko, že si bez problémov udrží plnú divákovu pozornosť po celý čas trvania filmu. Film Enola Holmes okrem toho, že má dobrý príbeh a vtipný scenár, je k tomu aj veľmi zaujímavo a dynamicky spracovaný. Ide o dobový film s veľmi dobrými kostýmami a scénografiou, ktorá verne znázorňuje viktoriánske obdobie v Anglicku, ale napriek tomu je aj výrazne štylizovaný ďalšími efektmi. Tieto zahŕňajú občasné dodatočné vysvetlenie príbehu animáciou, rušenie tzv. štvrtej steny (angl. forth wall, postu, v ktorom sa herec priamo pozerá do publika/na kameru a priznáva ich prítomnosť) a mnohé ďalšie, ktoré spolu s dynamickým strihom robia film veľmi akčným a zábavným. Okrem výborného vizuálneho spracovania a celkovej atmosféry filmu ďalšia vec, ktorá veľmi zvyšuje jeho kvalitu, sú herecké výkony. Tie sú dobré a presvedčivé u starších známych hercov, ako sú Sam Claflin alebo Henry Carvil, ale sú zatienené hereckými výkonmi mladšej generácie, a to predovšetkým výkonom Millie Bobby Brown. Tá nás presvedčila, že má dobré herecké schop-
nosti už pred niekoľkými rokmi v seriáli Stranger Things, ale v tomto filme si svoje renomé rozhodne posilnila. Dokázala výborne zahrať postavu Enoly Holmesovej a poradila si aj s humorom, aj s drámou a dobre dokázala obecenstvu ukázať roztržitý proces v jej postave, keď si musí vybrať medzi svojím cieľom a presvedčením a pomocou iným. Fakt, že film momentálne neuvidíme v kinách, nemusíme nikomu pripomínať. Film bol produkovaný medziiným aj spoločnosťou Netflix, takže sa objavil na ich stránkach koncom septembra a hneď sa stal jedným z najpopulárnejších sledovaných programov. U divákov má veľký úspech, čo naznačuje jeho popularita na streamovacích platformách, ale aj veľmi vysoké hodnotenia, ktoré film od nich získava na rôznych stránkach. Podobne tak aj u filmovej kritiky filmu sa dostáva veľkej chvály, pričom sa neprekvapivo najviac dobrého hovorí o hereckom výkone slečny Brown. Keď ide o zárobok filmu, o tom sa, pravdaže, veľmi ťažko v dnešnej dobe a situácii hovorí. Jeho rozpočet nebol oficiálne ešte zverejnený, ale vzhľadom na celkovú výpravu, kostýmy, efekty a podobne, určite nebol najnižší, ale zase vzhľadom na popularitu, ktorej sa film teší, jeho producenti by mohli byť s celkovou bilanciou spokojní. Ich spokojnosti a tomu, že film bol pre nich dobrá investícia, na-
svedčuje aj fakt, že už sa začali rozhovory o prípadnom natáčaní jeho pokračovania. Knihami a teraz ešte filmom Enola Holmes sa svet Sherlocka Holmesa rozrástol o ďalšiu významnú postavu. Tvorcovia
do neho zakomponovali aktuálne populárne témy o boji utlačovaných a spoločenských zmenách, ale, našťastie, na nich príliš netlačili, a tak film zostáva hlavne o dospievaní, príhodách a charaktere hlavnej hrdinky. Film je vizuálne veľmi dobre spracovaný, má zábavný a dynamicky podaný príbeh a vynikajúce herecké výkony. Jeho cieľovou skupinou sú predovšetkým tínedžeri, ale určite si svoje obecenstvo nájde aj u publika staršieho ako 25 rokov. Pre svet kinematografie sú teraz momentálne veľmi neisté časy. Rýchlosť zmeny média, v ktorom sú filmy dostupné, ale aj vôbec spôsob, ako pozeráme filmy, sa začala náhle zväčšovať. Okrem toho štúdia filmové festivaly, komisie udeľujúce ceny a podobne, podnikajú „opatrenia“, rôzne rozhodnutia, ktoré stále viac obmedzujú tvorcov a odvádzajú ich pozornosť od toho, čo je pre film podstatné, a to je jeho samotná kvalita. Našťastie sa aj v týchto neistých časoch objaví (a hlavne je aj úspešný) film, ako je práve Enola Holmes. Ten síce vďaka štylizácii nie je úplne to, čo by sme nazvali „klasickým“ filmom, ale rozhodne je to film, ktorého tvorcovia sa sústredili hlavne na príbeh a celkovú kvalitu filmu. Dúfajme preto, že ak sa dočkáme jeho pokračovania, bude na rovnakej úrovni a že ukáže divákom, ale predovšetkým ľuďom vo filmovom svete, že je možné podať pútavo známy príbeh z nového uhla,
a dokonca je možné do neho nenásilne zahrnúť moderné sociálne témy a trendy, len sa treba v prvom rade sústrediť na to, čo film má byť, a na jeho kvalitu. Stanislava Sládečeková október 2020
TV
Raised by Wolves
R
idley Scott je filmový producent známy svojimi ambicióznymi ideami a skúmaniami človečenstva v sci-fi žánri. Filmy, ako sú Alien a Blade Runner navždy vymenili nielen kinematografiu, ale aj populárnu kultúru, ako aj oblasť literatúry a videohier. Svojím novým pro-
jektom Raised by Wolves (Vlčia výchova) Ridley Scott pokračuje vo svojom skúmaní človečenstva a postavuje otázku o tom, čo by sa stalo, keby sa androidi, umelí ľudia, starali o generáciu (ľudských) detí. Ide o jedinečný seriál z hľadiska produkcie, lebo nám prichádza z nového digitálneho štúdia HBO Max. Práve preto režisér Ridley Scott a spisovateľ Aaron Guzikowski (Prisoners) mali slobodu, aby svoj nový seriál modelovali tak ako im vyhovovalo. Výsledok toho je originálny príbeh, ktorý má korene v niekoľkodesaťročnej kariére Ridleyho Scotta, ako i v otázke o úlohe umelej inteligencie v modernej spoločnosti. I keď príbeh začína idylickým scenárom, v ktorom dvaja androidi vychovávajú skupinu detí na novej planéte a neskoršie sa k nim pripája skupina ľudí zo Zeme, ktorá ten scenár nepodporuje z logických dôvodov. Medzitým
21
keďže je Zem zničená vojnami medzi štátmi, ktoré bojovali o dominanciu, Ridley Scott nám ako divákom postavuje ťažkú otázku – kto má v tejto situácii pravdu? Androidi, ktorí sa starajú o ľudské deti, alebo ľudia, ktorí ich chcú zobrať od umelej inteligencie a pripojiť ich k svojmu nedokonalému rodu? Seriál taktiež postavuje otázky o úlohe náboženstva a vedy vo výchove detí a to robí veľmi efektívne pre dve skupiny charakterov, ktoré patria dvom rozličným rodom. Raised by Wolves je vysoko-rozpočtový seriál a to je jasné od samotného začiatku. I keď sú digitálne efekty používané pre logické elementy, ako sú vesmírne lode, seriál je celkovo filmovaný v Afrike. Africké hory a údolia dávajú divákom pocit mimozemského sveta planéty Kepler-22b, na ktorej sa príbeh odohráva. Dizajn kostýmov, postprodukcia, zvuk a hudba – všetko je na profesionálnej úrovni. Fanúšikovia dejinného seriálu Vikings sa taktiež potešia, pretože je Travis Fimmel (Ragnar) jeden z hlavných hercov v tomto seriáli. Raised by Wolves predstavuje kombináciu mnohých sci-fi elementov, ktoré sme mali príležitosť pozerať v iných filmoch a seriáloch, a to spracúva originálnym a kreatívnym spôsobom. V každom ohľade je to profesionálna produkcia, ktorá by sa ľahko mohla nájsť v kinách. Našťastie, Raised by Wolves ponúka viac než vo svojich prvých 10 častiach, ktoré sú oveľa dlhšie a hlbšie od priemerného filmu. Seriál pokračuje v druhej sérii, ktorá je taktiež v produkcii HBO Max a diváci si ho môžu pozrieť na digitálnej platforme HBO GO. Rastislav Filip
HOROSKOP
Vedie: Aisa
Baran
Lev
Strelec
Radšej sa v tomto období vyhnite nepríjemným debatám, je pravdepodobné, že by ste len ťažko hľadali vhodné slová na vysvetlenie svojich myšlienkových pochodov. Občas sa oplatí držať bokom. Možné je zaujímavé stretnutie, len si dajte pozor na predčasné závery. Ak to bude potrebné, nebojte sa prispôsobiť sa všetkému, čo príde. Keď ide o peniaze, rozumne ich investujte.
Ak sa budete dohadovať o maličkostiach, tak si len zbytočne otrávite náladu. Nemusíte mať zakaždým posledné slovo, naučte sa počúvať aj druhú stranu a prispôsobiť sa danej situácii. Získate tak priazeň okolia na svoju stranu a komunikácia sa o poznanie zlepší. Dajte si na seba o niečo väčší pozor než obvykle. Nezabúdajte, že peniaze predsa nie sú všetko.
Nikomu netlačte do hlavy svoje radikálne názory, nie všetky majú svoj zmysel. Možno by ste mali prehodnotiť celkový prístup k okoliu. Ak ste priveľmi zaťažení povinnosťami, skúste si ich lepšie rozvrhnúť. Niektoré z vašich nápadov narazia na nepochopenie. Doprajte im ešte chvíľu čas, aby mohli vyzrieť, všetko má svoj význam.
Býk
Panna
Kozorožec
Najlepším liekom na hnev je čas. V tomto období by ste sa nemali s nikým hádať, nie je vhodný čas na slovné prestrelky a určite by ste nenašli tie správne argumenty. Predsa sa však pripravte na všetko, nech nie ste zaskočení. Dajte si pozor na zdravie, väčšina mu venuje málo času. Zadaným sa v láske nebude diať nič neobvyklé, ale je potrebné starať sa o ňu.
Je možné, že sa ocitnete v ošemetnej situácii, neriešte ju ale pocitmi. Snažte sa prekonať samých seba, všetko sa vám potom vráti. Riskantné dobrodružstvá nie sú pre vás. Nedajte sa nahovoriť na žiadne novinky. Najlepšie bude držať sa toho, čo dôverne poznáte. O súkromí príliš nerozprávajte, najmä v spoločnosti ľudí, ktorých temer ani nepoznáte.
Budete mať veľmi veľa povinností, ale zvládnete ich. Zvýšte svoju opatrnosť. Možná je zaujímavá ponuka, ktorú by ste nemali odmietať. Zvážte všetky alternatívy, porovnajte si pre a proti. Môže to príjemne obohatiť život. V druhej časti mesiaca pozor na drobné prehrešky, ústupky a vášne. Nezabúdajte, že smiech je najlepší lekár i spoločník.
Blíženci
Váhy
Vodnár
Prepadnú vás nové nápady, kreativitu využite naplno a v každej oblasti. Máte pred sebou dni postupných šancí, tak nestrácajte čas. Úspech je vo vašich snaživých rukách. Úprimnosť je tiež cestou k úspechu, hoci pomalšia, ale istejšia, preto sa snažte nepretvarovať sa. Nebojte sa intríg, jednoducho im nedajte šancu. V partnerských vzťahoch sa nesnažte vyvíjať nátlak, to by nedopadlo dobre.
Sebavedomie vám nechýba, len si dajte pozor, aby ste naň mali aj dôvod. Nemali by ste strácať trpezlivosť, niekedy je kľúčová. Finančné problémy sa vyriešia akosi aj bez vášho pričinenia. Ale nemali by ste sa na to spoliehať aj do budúcnosti, šťastné náhody sa nedejú pravidelne. Zamerajte sa predovšetkým na zlepšenie citového vzťahu s partnerom, deťmi, či širšou rodinou.
Rak
Škorpión
Ryby
Budete mať pocit, že pre výsledok práce sa musíte veľmi veľa narobiť. No podarí sa vám nejako prísť k nemu. Kto dačo začal konať, má už polovicu urobenú. Odolajte všetkým búrkam, ktoré vám vstúpia do cesty. Trocha prejavenej dobroty pre človeka znamená viac než láska k celému ľudstvu. Nebuďte cynickí v otázkach lásky a vzťahov.
Nemyslite na veci, ktoré sa udiali nedávno a ktoré vás trápia, život ide ďalej, preto sa zamerajte na to, čo ponúka dnešok. Využívajte viac informačné technológie. Chopte sa nových príležitostí, zamerajte svoje sily na splnenie všetkých povinností, a potom si môžete dovoliť vyraziť za tým, čo vás robí šťastným. Keď ide o peniaze, dajte si pozor na to, čo kupujete.
21. 3. – 20. 4.
21. 4. – 21. 5.
22. 5. – 21. 6.
22. 6. – 22. 7.
Upriamte sa iba na jeden problém, riešenie všetkého naraz by sa vám vôbec nemuselo vyplatiť. Ak sa počas tohto obdobia budete cítiť unavene, nebojte sa dať si krátku pauzu, aby sa aj vaše myšlienky vyjasnili. Vyhnete sa tak mnohým drobným nedorozumeniam. V ničom sa nenáhlite, najskôr sa dlho rozprávajte. Starajte sa o svoje zdravie, chráňte organizmus pred negatívnymi vplyvmi.
23. 7. – 23. 8.
23. 11. – 21. 12.
24. 8. – 23. 9.
22. 12. – 20. 1.
24. 9. – 23. 10.
21. 1. – 19. 2.
24. 10. – 22. 11.
22
Momentálne osud máte pevne vo svojich rukách, tak sa podľa toho zariaďte. Je možné, že stretnete niekoho, kto zamieša karty vo vašom živote. Nič z povinností v prvej polovici mesiaca neodkladajte, iba tak všetko vystačíte. Ocitnete sa v situácii, keď budete musieť povedať aj pravdu, ktorá bolí. Dajte si záležať viac na svojom zdraví, psychická pohoda je dôležitá.
20. 2. – 20. 3.
Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman október 2020
ENIGMA
Chlapík volá do rádia: – Halo, je tam rádio Super? – Áno, nech sa páči. – Našiel som dnes na Jesenského ulici peňaženku s hotovosťou 2 000 eur a dokladmi na meno Jozef D. Prosím vás, zahrajte mu nejakú peknú pesničku. Na jarmoku sa pýta mladík v stánku: – Máte perníkové srdce s nápisom SI MOJA JEDINÁ? – Áno, máme. – O. K., tak si prosím 8 kusov. Sťažuje sa dedko: – Pred 20 rokmi som si zobral do obchodu 20 din. a priniesol som chlieb, maslo, mlieko, cigarety, rum. A dnes... Všade sú kamery. Ide zajko do obchodu a pýta sa predavačky: – Dobrý deň, teta, máte zhnité mrkvičky? Predavačka pokrúti hlavou a zajko smutne odíde. Takto sa to opakuje tri dni, a tak sa raz predavačka rozhodne, že mu tie zhnité mrkvičky donesie. Zajko príde opäť do obchodu a predavačka radostne volá: – Aha, zajko, máme zhnité mrkvičky! Zajko sa pozrie, odkašle si, vyberie odznak a povie: – Dobrý deň, hygiena... Stretnú sa dve blondíny a jedna vraví druhej: – Ak uhádneš, koľko mám lakov, dám ti obidva. A druhá na to: – Neviem, tri? Inzerát: Včera sa mi stratil zúrivý pes. Kto ho nájde, tomu sa ospravedlňujem. – Peťko, daj tete pusu na rozlúčku, – hovorí mama. – Nedám, bojím sa, aby mi nedala facku ako včera oteckovi.
vzlet
V tajničke je meno známej slovenskej speváčky.
nečas
mních
ostrov Eva ročné ženské v Jadrane Turnová obdobie meno
kratší epický prejav, útvar vrchná vrstva tela telúr opasok
pohorie v Chorvátsku
Oliver Twist solmizačná slabika solmizačná slabika
hodina romb
rieka v Rusku ženské meno ampér síra
2. časť tajničky ky 1. a 4. samohl. 1. časť tajničky
autorka: potrubie pohorie Anna na vedenie v Turecku zmena Bičiarová pary časť dinára
roľník (srb.) pond stávalo sa bledým
lantán
kruh okolo mesiaca
oranie Valjevo odstránilo saním klinec
alt
royal air force
liter
dravý vták
uvar!
zmiešaná zem s vodou
erbium
pozdrav Cézarovi
sodík
hliník
angl. spojka
striebro
Eduard (skr.)
rovnaké písmená
stávala sa tmavou 4. a 1. samohláska
súhrn adm. prác
päťsto (rím.)
Osemsmerovka F
K
G
T
O
A
M
D
G
R
Á
O
L
Ó
N
O
B
R
Y
E
Ú
M
L
A
L
A
Á
Ž
M
V
Y
Č
R
K
J
O
B
I
N
Í
S
B
T
O
L
L
K
T
A
Z
O
Í
N
E
Č
Ó
A
E
S
O
A
E
S
T
N
O
R
Ľ
T
R
T
S
A
M
Ý
K
K
L
K
K
I
O
K
Č
Í
J
A
V
A
A
D
E
T
E
K
T
Í
V
K
A
október 2020
23
Pojmy zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostanú vám písmená, ktoré čítajúc radom tvoria citát Leonarda da Vinciho.
BÁBKARKA
EKOLÓG
REVÍZORKA
BAJONET
FOLKLÓR
ÚČTENKA
DETEKTÍVKA
GYMNASTKA
VAJÍČKO
DRŽITEĽ
OBRANA
Zdroj: osemsmerovky.relaxweb.sk
Rozlúštenie: Kto málo myslí, často sa mýli.
Ilustrácia: Irena Lomenová
Krížovka
RECEPT
Tekvicový koláč Postup prípravy:
Suroviny: • • • • • • •
3 vajcia 1 polievková lyžica hnedého cukru 100 ml jogurtu 2 poháre špaldovej múky 1 kávová lyžica prášku do pečiva 300 g nastrúhanej tekvice 200 g orechov
Oddelíme žĺtky od bielkov a vyšľaháme ich s cukrom do peny, aby žĺtok dostal bielu farbu. Potom pridáme olej a jogurt a premiešame. Pridáme ešte múku a prášok do pečiva. Všetko spolu premiešame, aby sa suroviny spojili. Nastrúhanú tekvicu a orechy zmiešame v inej miske a pridáme šťavu z polovice citróna, v tretej miske vyšľaháme sneh z bielkov. Na vymastený plech nalejeme žĺtkovú zmes a dáme ju do rúry na 180 ◦C a pečieme okolo 10 min., kým nebude upečená vrchná kôrka. Vyberieme koláč a posypeme ho zmesou strúhanej tekvice a vlašských orechov. Vrátime naspäť do rúry na asi 8 min., potom koláč natrieme bielkom a necháme v rúre, kým bielky nezhnednú. Koláč môžeme posypať vlašskými orechmi a preliať s trochou medu. Dobrú chuť!
Brmbolcová záložka
Ak máte radi aj vy rýchle, zdravé a chutné jedlá, sledujte ma na instagramovej stránke zdravi_recepti_na_tufnice.
��Y – U��B �I ��M
Tento mesiac je mesiacom knihy, pripomeňme si ho vypracovaním záložky, aby sme už nikdy nestratili stranu v rozčítanej knihe.
Potrebujete:
– kartón – nožnice – vlnu / priadzu
Ako na to?
Z kartónu vystrihneme model, podľa ktorého urobíme brmbolec. Môže byť akýkoľvek veľký (tento je 4 cm). Potrebné sú dva rovnaké. Omotáme vlnu okolo modelu niekoľkokrát. Potom vlnu prestrihneme a v prostriedku zaviažeme. Niť, ktorá zostane visieť z brmbolca, môžeme zapliesť alebo len jednoducho zaviazať na kartónovú záložku. A máme to hotové! Môžeme pridať aj viac brmbolcov, rozličných farieb a napr. namiesto kartónu použiť paličku z nanuku, ktorú omaľujeme alebo okrášlime nálepkami, perličkami... Šťastnú prácu! Irena
Október
MÓDA
T
ričká a komiksové potlače sú obľúbenou časťou nášho jesenného šatníka. Zohrejú i tento hmlistý a daždivý október. Pútavé kúsky oblečenia premenia každú odevnú kombináciu na vznešenú látkovú báseň. Mgr. art. Iveta Jelinek
24
október 2020
Bez škandálov to nejde
K
aždý rok počas letných mesiacov, alebo tesne pred nimi, sa v éteri objaví niekoľko piesní, z ktorých sa neskoršie stane buď krátkodobý letný hit, alebo úspešná skladba, ktorú si potom pospevujeme celý rok. Toto leto v takmer každej rozhlasovej stanici s populárnou hudbou sme si mohli počuť (možno aj každú hodinu) pieseň Say So, ktorú spieva Doja Cat. Kto je vlastne Doja Cat? Amala Ratna Zandile Dlamini, alias Doja Cat, je americká speváčka, textárka a producentka. Narodila sa 21. októbra 1995 v Los Angeles. Už v útlom veku sa venovala hre na klavíri a tancu. Vyrastala v umeleckej rodine a to možno aj vplývalo na jej rozhodnutie zaoberať sa hudbou. Jej otec je juhoafrický herec, skladateľ a filmový producent, matka je maliarka, zatiaľ čo sa brat zaoberal rap hudbou. Prvý singel vydala ešte
v roku 2013, no až po piatich rokoch sa stala známejšou, a to vďaka singlu Mooo! Napriek tomu, že pieseň obsahuje celkom absurdný text, video sa rýchlo stalo virálne. Dokonca vznikol aj
#MooChallenge a ľudia sa nahrávali spievajúc túto pieseň. V roku 2018 vydala debutový album Amala, o rok aj jeho deluxe verziu a v októbri minulého roku aj druhý album pod názvom Hot Pink. Tento album priniesol pieseň, ktorú sme si pospevovali počas letných mesiacov, avšak na internete sa pieseň
október 2020
HUDBA
stala populárna oveľa skôr, a to vďaka Harley Sharpe, ktorá nahrala video zo svojej kúpeľne, pokým tancovala na pieseň Say So a zverejnila na TikToku. Po nej sa začalo nahrávať tisíce a tisíce mladých ľudí, čo, samozrejme, prispelo k popularite tak piesne, ako aj samotnej speváčky. Napokon Doja krátku choreografiu využila aj vo svojom videoklipe a pozvala aj autorku Harley, aby sa zúčastnila v nahrávaní videa. Uznajme, zaujímavý príbeh. V auguste t. r. spolu so speváčkou AnneMarie nahrala pieseň To Be Young, v ktorej spievajú o mladosti, zábavách a všelijakých negatívnych vecičkách z mladosti. Ako aj k takmer každému menu, populárnemu v hudobnom svete v súčasnosti, aj na jej meno sa viažu určité škandály. V máji t. r. sa objavilo video, na ktorom Doja chatuje v istej chat room, v ktorej sa zoskupovali rasisti a xenofóbovia, a negatívne komentáre boli adresované aj na jej pieseň Dindu Nuffin z roku 2015, ktorú verejnosť označila za rasistickú (slangovo sa výraz dindu nuffin používa na
25
zosmiešňovanie amerických černochov, ktorí boli buď zatknutí, alebo majú nejaké skúsenosti s políciou). Doja všetky obvinenia popierala. Uznala, že navštívila rasistické chaty, ale nikdy neparticipovala v konverzácii, a keď ide o spornú pieseň, ako povedala, napísala ju ako odpoveď ľuďom, ktorí často používali výraz dindu nuffin, aby ju urazili, keďže aj sama má afroamerické korene. Tieto škandály vôbec neznížili jej popularitu, ba naopak – dostala sa na vysoké priečky hudobných rebríčkov a napr. na MTV Music Video Awards dostala cenu v kategórii Push Best New Artist. V čase písania tohto článku nominovaná
je na jednu cenu Billboard Music Awards (udelenie bolo plánované na 15. október) a po dve ceny BreakTudo Awards, MTV Europe Music Awards a People‘s Choice Awards, ktoré budú udelené 25. októbra, resp. 8. a 16. novembra. J. P. Foto: CNN/RCA/youtube
ŠPORT
A
j futbalová sezóna 2020/2021 sa začala v mimoriadnych podmienkach. Pandémia koronavírusu neustupuje, naše životy sa drasticky zmenili v poslednom viacmesačnom období a veru je ťažko zostať ľahostajný v jednoducho neprirodzených podmienkach, či v podmienkach, ktoré človečenstvu nie sú známe. Podobne ako sa minuloročná sezóna dohrávala – bez divákov na tribúnach – začala sa aj nová. Futbalové majstrovstvá v národných ligách za sebou majú už niekoľko kôl, podobne je aj v európskych súťažiach. Svojrázne nás potešiť môže skutok, že sa ohlasujú eventuálne návraty fanúšikov na futbalové štadióny. Medzi prvými to vyskúšali jednotlivé kluby v Anglicku, samozrejme, s povolením tamojších krízových štábov a vedením líg a veru diváci boli prítomní aj na nedávnom zápase v rámci Super pohára Európy v Budapešti, keď aktuálny majster Európy Bayern Mníchov výsledkom 2 : 1 po predĺžení triumfoval nad víťazom UEFA Ligy Európy Sevillou. Máme nádej, že sa situácia stabilizuje, že sa konečne športové podujatia budú realizovať pred plnými tribúnami a že nad koronavírusom dosiahneme zatiaľ aspoň náskok a v blízkej budúcnosti aj víťazstvo. Hovoriac o futbale a základnej téme príspevku nemožno nespomenúť neúspechy našich predstaviteľov na európskej scéne. Práve keď sme sa začali tešiť tomu, že konečne náš predstaviteľ začína pravidelne hrať aspoň v skupinovej fáze Ligy majstrov (Crvena zvezda to dosiahla dva roky po sebe), prišla nová sezóna, ktorá nám potvrdila, že je srbský futbal v kríze a občasné
Smutná futbalová jeseň pre naše kluby v Európe
úspechy sú viac-menej iba náhodou. Tentoraz sa Crvena zvezda pošmykla už na treťom stupienku v kvalifikácii na Ligu majstrov, a to znamená, že nemá garantované ani miesto v skupine Ligy Európy. V prvom kole Belehradčania eliminovali Európu z Gibraltáru, ale už v druhom kole v Albánsku proti Tirane bolo evidentné, že proti o štipku kvalitnejším súperom bude mať náš šampión problém. Potvrdilo sa to v treťom kole, keď Zvezda neuspela proti cyperskej Omonii a po
Partizan a TSC. Belehradčania v prvom kole ledva, gólom z penalty, eliminovali RFS z Lotyšska, v druhom po predĺžení triumfovali nad celkom Sfântul Gheorghe z Moldavska. Treba spomenúť, že ani RFS, ani Sfântul neboli majstrami svojich krajín. Rešpektujúc možnosti lotyšských a moldavských klubov triumfy Partizana boli preskromné. A keď prišiel trochu serióznejší rival, podčiarkujeme trochu, európska cesta sa skončila. Partizan v Belgicku nesupel proti muž-
strieľaní penált svoju púť v Lige majstrov v tejto sezóne skončila. Cyperská liga je v posledných rokoch stále kvalitnejšia, čo potvrdzuje aj účasť ich klubov tak v Lige majstrov, ako aj v Lige Európy, ale by sme si takýto luxus dovoliť nesmeli v žiadnom prípade. A v minulosti srbské kluby s Cyperčanmi zlú skúsenosť už mali, treba si iba spomenúť... Hviezde zostáva nádej, že sa jej v play-off kole kvalifikácie Ligy Európy podarí eliminovať Ararat z Arménska a predsa zohrá európsku jeseň. Ešte horšie na tom sú naši ďalší predstavitelia, ktorí hrali v kvalifikácii na Ligu Európy. V prvom kole štartovali
stvu Charleroi a eliminovaný je zo súťaže. V tejto fáze sa zapojila aj Vojvodina, ale je hneď eliminovaná. Novosadčania predsa proti lepšiemu a favorizovanému Standardu z Belgicka zohrali slušný zápas, ale to nestačilo na postup. Zámerne sme si na záver nechali skomentovať aj výkon TSC, ktorý v tejto sezóne, bez ohľadu na elimináciu v druhom kole, bol jediným pozitívom nášho klubového futbalu v tejto sezóne na európskej scéne. Klub z Báčskej Topoly v debutantskej sezóne v Európe najprv porazil Petrocub z Moldavska, zatiaľ čo v druhom kole hrdinsky padol na domácej pôde proti
26
október 2020
slávnemu rumunskému klubu FCSB (niekdajšia Steaua). V antologickom stretnutí, ktoré sa skončilo výsledkom 3 : 3, čiže 6 : 6, po predĺžení bol TSC eliminovaný iba po strieľaní penált. K tomu – TSC zápas dohral s dvomi hráčmi menej, lebo červené karty dostali Ponjević a Silađi. Akokoľvek, tohtoročné výsledky sú veľmi slabé a neuspokojujúce. Stačí sa iba trochu obzrieť. Napríklad Chorvátsko už má v Lige majstrov dvoch predstaviteľov. Tentoraz v kvalifikácii na elitnú súťaž hrali Dinamo a Lokomotiva, kým Rijeka, Hajduk a Osijek hrali kvalifikáciu na Ligu Európy. Ich prvá liga počíta desať klubov, čo znamená, že až polovica ligy hrá v Európe. O správnom podnikaní hovorí aj skutočnosť, ako kluby z Chorvátska predávajú svojich hráčov. Spomeňme si, že napríklad Luka Modrić z Dinama do Tottenhamu roku 2008 prestúpil za 21 miliónov eur, za vysoké sumy odchádzali Eduardo, Ćorluka, Lovren, Mandžukić, neskoršie Kovačić, Pjaca, Rog, ako aj Dani Olmo, ktorý vlani posilnil RB Lipsko a Dinamo inkasoval 21 miliónov eur. Z druhej strany napr. Crvena zvezda vo svojich radoch tiež mala dnes vynikajúcich futbalistov, ktorí z klubu odišli za skromné sumy. Transfer Luku Milivojevića roku 2013 stál 2,7 milióna eur, Marko Grujić sa stal hráčom Liverpoolu za 7 miliónov eur a najvyšší transfer v nedávnom období bol ten Nemanju Radonjića, ktorý v sezóne 2018/2019 do Olympique Marseille prestúpil za 12 miliónov eur. Možno aj v tomto treba pátrať po čoraz horšej situácii v srbskom klubovom futbale. Miroslav Gašpar Foto: www.freevector.com www.uefa.com
Zdroj: justcolor.net
ART
oktรณber 2020
27