Hlas ľudu 9/2020 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 29. 2. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4896/

Selenčské sláviky ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny dňa 21. 2. 2020 v Novom Sade usporiadalo 36. zasadnutie, na ktorom prijalo rozhodnutie pokrajinského zhromaždenia o zmene a doplnení rozhodnutia o voľbe poslancov do Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Na zhromaždení sa prihovoril aj poslanec Pavel Surový, ktorý po svojom majstrovskom prejave bol vyprevadený búrlivým potleskom prítomných poslancov. M. Benka

29. 2. 2020 | 9 /4896/

Uzávierka čísla: 26. 2. 2020

Na oslave 20. Medzinárodného dňa materinského jazyka v Kovačici Zlatko Šimák, podpredseda NRSNM, si spomenul na slová známej srbskej spisovateľky a akademičky Isidory Sekulićovej: „Mali by sme pestovať svoj rodný jazyk, lebo je to bytosť a krv jedného národa. Je to maximum toho, čo jedna kultúra zanecháva a dáva.“ A. Chalupová

Milovníci chutnej klobásy, lahodného vína a dobrej zábavy sa každoročne zhromažďujú na súťažnom spoločenskom večierku, ktorý v Padine od roku 1995 organizuje padinský Miestny odbor Matice slovenskej. Tradičné podujatie Víno, hudba, klobásy sa tohto roku usporiadalo v sobotu 22. februára v sieni Hole. A. Chalupová

V tomto mesiaci uplynulo 65 rokov od narodenia akademického maliara a grafika Michala Kiráľa (21. februára 1955), respektíve 25 rokov od jeho úmrtia (28. februára 1995). Obšírnejšie v prílohe Obzory. Na zábere: Michalov autoportrét z roku 1975. J. Bartoš

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Deti sa vychovávajú s láskou

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Miroslav Benka

eraz sme mali príležitosť počuť: moje dieťa je také a také, a to susedovo hentaké! Moje dieťa je nadmieru úspešné, takmer – geniálne! Žeby? Konečným rodičovským cieľom je umožniť deťom žiť bez nás. Či nie? Práve preto by sme mali byť schopní ich správne vychovávať. Deti sa predovšetkým vychovávajú s láskou, dobrotou, trpezlivosťou a vlastným príkladom. Jednoznačne najskôr treba začať vzorným manželstvom, pretože od neho závisí aj výchova detí. Súčasnému manželstvu hrozí sebectvo, pýcha, neochota, nenávisť. A upachtená moderná civilizácia podporuje predovšetkým egoizmus. Od narodenia dieťaťa je pre rodičov najdôležitejšou úlohou pomôcť deťom osvojiť si hygienu, hru, oddych, stravovanie, empatiu atď. V tomto veku je veľa priestoru a je veľa chýb, ktoré sme urobili práve my rodičia. Spontánnosť, to je to, čo mnohým chýba. Moderný človek nie je spontánny, je naprogramovaný. Ponáhľame sa, nie sme si istí, usilujeme sa o autenticitu, najmä mladých rodičov s ich prvým dieťaťom. Keď nastane prvý problém, rodičia to prežívajú ako vlastnú tragédiu. Tu je v podstate chyba. A čo robíme? Tvrdo sa pripravujeme na rozhovory, primerané rodinné hádky. Nemáme priority, deti ich ťažko robia, ťažko organizujú svoj čas a je to jedna z najlepších tém, ktorá sa stáva problémom s

motiváciou. Kompatibilita nám je v rodine nevyhnutne potrebná. Predstavte si dospievajúce dieťa v puberte a jeho otec mu zakázal ísť von, kým jeho matka mu povolila, alebo opačne, je to jedno. Súlad rodičov je veľmi dôležitý. Ak pošleme dieťaťu jednu a druhú správu, dieťa sa obráti na zhovievavého rodiča, ale ten istý zhovievavý rodič, žiaľ, v neskoršom veku dieťaťa bude odmietnutý. Je nevyhnutné obnoviť dôstojnosť pre rodinu ako komunitu, v ktorej sú úlohy správne rozdelené. Musíme splnomocniť deti, musíme ich naučiť starať sa o seba a správne uvažovať. Potrebujeme priniesť našej rodine dôstojnosť, aby sa naše dieťa vrátilo po náročnom dni domov s vedomím, že tu nájde útočisko, že nebude od nás, svojich rodičov, nepravdivo kritizované, vysmiate, ponížené, odmietnuté, odhodené. Aspoň občas je dobre stretávať sa s ľuďmi lepšími od nás. Všimnúť si rozdiely, poučiť sa. Musíme urobiť len málo vecí správne a nerobiť príliš veľa vecí zle. Hádam najdôležitejšia vec je zdravá rodinná – autorita. Autorita, ktorá nepotláča slobodu detí. Zdravá autorita pomáha deťom vyvíjať sa správne. Autorita sa však nezíska narodením. Iba osobným príkladom sa dobýja. Deti sa predovšetkým vychovávajú s láskou, dobrotou, trpezlivosťou a vlastným príkladom. Vybudovanie reputácie trvá 20 rokov a jeho zničenie často len 5 minút. Ak je pravda, že deti sú zrkadlom svojich rodičov (a sú), sme veľmi krásni, inteligentní, dobrí a najmúdrejší ľudia, nie? Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

4 36. zasadnutie Zhromaždenia AP Vojvodiny

ĽUDIA A UDALOSTI 14 Oprášili spomienky

KULTÚRA

30 DIDA 2020 je už blízko

ŠPORT

43 Bude Sloga nepolapiteľná?

OBZORY

19 Maliar jesenných farieb Na titulnej strane: Päťročná Elena Vrabčeniaková bola najmladšou účastníčkou koncertov slovenských ľudových piesní Selenčské sláviky, ktoré odzneli 22. a 23. februára 2020 v dome kultúry v Selenči Foto: Pagi

9 /4896/ 29. 2. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Súrne preventívne opatrenia Pripravil: Stevan Lenhart

urópske krajiny uvádzajú súrne preventívne opatrenia, odkedy sa nový koronavírus Covid-19 z Ázie rozšíril v Taliansku, a Európska únia plánuje vložiť 230 miliónov eur na pomoc v boji proti tejto epidémii. Najalarmujúcejšia situácia je v severotalianskych regiónoch Lombardsko (kde je najviac infikovaných) a Benátsko, ktoré sú v karanténe s uzatvorenými cestami, školami, reštauráciami a verejnými ustanovizňami, odročené sú všetky tamojšie športové podujatia a zrušený bol aj program posledných dvoch dní tradičného benátskeho karnevalu pod maskami. Na taliansko-rakúskej hranici bol v nedeľu 23. februára na niekoľko hodín zastavený vlak Eurocity pre podozrenie na nákazu, ktoré vzniklo u dvoch cestujúcich z Benátok do Mníchova (výsledky testov na koronavírus však boli pri obidvoch osobách negatívne, takže

vlak cestoval ďalej). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyslala do Talianska osobitnú delegáciu, ktorá by mala určiť opatrenia na ochranu tamojšieho obyvateľstva. Okrem v Taliansku najviac nových prípadov nakazenia koronavírusom mimo Číny v poslednom týždni bolo evidovaných v Iráne a v Južnej Kórei. V čase vzniku týchto riadkov v Srbsku neboli zaznamenané prípady nakazenia koronavírusom. Pod dozorom sú dvaja občania Srbska, ktorí sa nachádzali medzi pasažiermi na výletnej lodi Diamond Princess, kde boli zaznamenané prípady infikovania, a preto sa spomenuté plavidlo od 4. do 19. februára nachádzalo v karanténe. Ako oznámili viaceré médiá, zdravotný stav týchto dvoch občanov Srbska je v poriadku. Vedúci Oddelenia pre infekčné a tropické choroby v Klinickom centre Srbska Dr. Goran Stevanović povedal pre denník RTS, že keď sa hocikde vo svete objavia takéto vírusy prenášané respiračnou cestou, vždy jestvuje možnosť, aby prišli aj po nás. A teraz je situácia skutočne vážna, lebo

Taliansko je už ohrozené, a preto Ministerstvo zdravotníctva Srbska uviedlo dozorné opatrenia pre občanov, ktorí prichádzajú z tejto krajiny, ale aj z iných ohrozených častí sveta. Okrem toho Ministerstvo zahraničných vecí Srbska v oznámení zo dňa 24. februára odporúča občanom, aby necestovali do ohrozených regiónov Talianska, kým trvá mimoriadny stav. A s ohľadom na to, že nové správy o epidemiologickej situácii v Taliansku pribúdajú každodenne, odporúča sa pravidelne sledovať informácie. * Program tohtoročného 48. Medzinárodného filmového festivalu FEST v Belehrade otvára film Otec režiséra Srđana Golubovića. Scenár tohto diela je založený na skutočnom príbehu Kragujevčana, ktorému Stredisko pre sociálnu prácu odníma deti pre chudobné životné podmienky a on sa rozhodne protestne odísť pešo do ministerstva v Belehrade... Na najväčšej regionálnej filmovej prehliadke od 28. februára do 8. marca v Centre

Sava, Dvorane Kombank a ďalších mestských kinách sa bude v rámci viac kategórií a tematických celkov premietať viac ako 100 premiér významných diel siedmeho umenia. Medzi hosťmi 48. FEST-u budú známy hollywoodsky herec John Malkovich a kultový grécko-francúzsky režisér Costa-Gavras (obidvom bude udelené festivalové uznanie Belehradský víťaz za výnimočný prínos k filmovému umeniu), ako aj anglický herec Julian Sands. Tohtoročný FEST si pripomína 10. výročie smrti jedného z najväčších juhoslovanských hercov Bekima Fehmiu – v osobitnom programovom celku FEST klasik bude usporiadaná retrospektíva filmov s týmto hercom, tiež budú premietané filmy s nedávno zosnulou srbskou divou Nedou Arnerićovou. Medzi zaujímavosti tohtoročného festivalu patrí údaj, že zhruba štvrtinu filmov na programe režírovali ženy, čo je významný pozitívny posun vzhľadom na minulé ročníky. Predsedom festivalového výboru je Ivan Karl a umeleckým riaditeľom je Jugoslav Pantelić.

36. zasadnutie Zhromaždenia AP Vojvodiny

hromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny dňa 21. 2. 2020 v Novom Sade usporiadalo 36. zasadnutie, na ktorom prijalo rozhodnutie pokrajinského zhromaždenia o zmene a doplnení rozhodnutia o voľbe poslancov do Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Spomenuté rozhodnutie pokrajinského zhromaždenia bolo prijaté s cieľom harmonizovať volebnú legislatívu na všetkých úrovniach v Republike Srbsko po prijatí zákona o zmene a doplnení zákona o voľbách poslancov a zákona o zmene a doplnení zákona o miestnych voľbách. Medzi pozmeňujúce a doplňujúce návrhy okrem iného patrilo zníženie volebného limitu z predchádza-

www.hl.rs

Príhovor poslanca Pavla Surového

Informačno-politický týždenník

júcich piatich na tri percentá, ako aj skutočnosť, že zoznamy voličov musia mať 40 percent menej zastúpeného pohlavia. Na zhromaždení sa prihovoril aj poslanec Pavel Surový, ktorý po svojom majstrovskom prejave bol vyprevadený búrlivým potleskom prítomných poslancov. „Slováci v Srbsku sú známi ako usilovní, poctiví a pracovití ľudia, lojálni Srbsku, a vždy po boku bratov Srbov bojovali za slobodu a hájili spoločné štátne záujmy. Slováci a Srbi boli vždy spolu, v dobrom aj v zlom. Slováci boli zapojení do všetkých sfér spoločenského rozhodovania, taktiež mali svojich predstaviteľov v zákonodarných telesách. To, čo nás Slovákov najviac • TÝŽDEŇ •

Pracovná nálada z 36. zasadnutia Zhromaždenia AP Vojvodiny

Podpredseda Zhromaždenia AP Vojvodiny Damir Zobenica podal návrh, aby sa znížil cenzus volebného percenta

uráža, je, keď sa zjavia ľudia, ktorí nemajú nič spoločné so Slovákmi alebo so slovenskou identitou, a utvoria stranu slovenskej národnostnej menšiny a schovávajú sa za názov slovenský. Takíto falošní Slováci sedia v tomto zhromaždení, lebo zneužili nás Slovákov a oklamali voličov prostredníctvom menšinového cenzu, označujúc seba ako menšinovú stranu, ktorá má prednosť. To, čo je založené na klame, od začiatku je iba klam a faloš a takí ľudia nemajú ani oči, ani stud. Sú ochotní degradovať jeden národ alebo menšinu iba pre svoj záujem. Preto sa chcem poďakovať zákonodarcovi, t. j. Srbskej pokrokovej strane a prezidentovi Srbska, ktorí do volebného zákona zaradili paragraf, aby viac falošné slovenské strany nemohli účinkovať vo voľbách a zneužívať nás Slovákov.“ Zhromaždenie prijalo rozhodnutie pokrajinského zhromaždenia o vyvážení rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodi-

poslanci za rozhodnutie pokrajinského zhromaždenia o pôžičkách na financovanie výdavkov na kapitálové investície. Cieľom tohto rozhodnutia provinčného zhromaždenia je poskytnúť potrebné finančné prostriedky na financovanie výstavby zariadenia Kamenica 3 s centrom PET a zavedenie automatizovaného systému mestskej obrany v oblasti Radarového centra Fruška gora. Zhromaždenie AP Vojvodiny v pokračovaní zasadnutia prijalo rozhodnutie pokrajinského zhromaždenia o príprave regionálneho územného plánu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na obdobie rokov 2021 – 2035. Konkrétne existujúci regionálny územný plán Autonómnej pokrajiny Vojvodiny prijatý v roku 2011 platí do roku 2020, čím sa vytvorili podmienky na rozvoj nového. Činnosti týkajúce sa vypracovania nového územného plánu pre oblasť AP Vojvodiny sú koordinované s činnosťami

• TÝŽDEŇ •

ny na rok 2020. Celkový rozsah finančných prostriedkov pridelených na základe rozpočtovej rovnováhy dosiahol 77 792 768 480,39 dinárov a zvýšil sa o 450 000 000,00 JPD, čo je o 0,58 % viac ako suma rozpočtu stanoveným pôvodným rozhodnutím pokrajinského zhromaždenia vo výške 77 342 760 470,38 JPD. Celkové zvýšenie rozpočtu o 450 miliónov dinárov sa plánovalo výlučne z prevedených prostriedkov z predchádzajúcich rokov. Nové zvýšenie rozpočtu na rok 2020 bolo preto, aby sa zväčšili kapitálové investície. Plánujú sa nové investície v zdravotníctve, školstve, vo vede, v informovaní a kultúre. Nízka začiatočná úroveň intervenčných fondov, relatívne vysoké využitie fondov v prvých dňoch tohto roka a potreba zabezpečiť optimálnu úroveň flexibility rozpočtu do konca roka určili prijatie tejto rovnováhy. Po opätovnom nastolení rovnováhy hlasovali pokrajinskí

týkajúcimi sa rozvoja územného plánu Republiky Srbsko v rokoch 2021 až 2035. Nový regionálny územný plán poskytne riešenie pre dlhodobé základy organizácie, usporiadanie, využívanie a ochranu priestoru AP Vojvodiny v súlade s novým územným plánom republiky. Spolu s prípravou regionálneho územného plánu sa uskutoční strategické posúdenie jeho vplyvu na životné prostredie. Na stretnutí bolo tiež prijaté rozhodnutie pokrajinského parlamentného zhromaždenia o prijatí územného plánu pre oblasť osobitného účelu koridoru Subotica – Koridor železničnej Subotice – štátna hranica (smer Baja) s prvkami priamej implementácie. Zhromaždenie na zasadnutí prijalo aj rozhodnutie o vymenovaní člena rady Pedagogickej fakulty v Sombore. Pripravil: M. B. / Foto: M. B. a APV

9 /4896/ 29. 2. 2020

Týždeň NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Výbor pre kultúru NRSNM si spresnil priority na rok 2020 Andrea Lačoková

venského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade, tiež 100. výročie Ženského spolku v Kovačici a šesťdesiate výročie založenia prvej ženskej speváckej skupiny v Kysáči. Bude podporovať celomenšinové podujatia s osobitným významom pre slovenskú národnostnú menšinu, ktoré majú za sebou už viac desaťročí fungovania a organizovania. To je ešte jedným z množstva dôkazov o udržateľnosti našej kultúry, čiže nášho spoločenstva. Podporené budú nasledujúce festivaly: 40.

Výbor pre kultúru finančne a organizačne prispeje k tomu, aby sa víťazi hudobno-tanečných a divadelných festivalov zúčastnili na celoslovenských festivaloch na Slovensku. Okrem výmeny skúseností prispeje to i k rozvoju a obohateniu našej slovenskej dolnozemskej kultúry. Výbor pre kultúru v roku 2020 podporí umelecký fotografický projekt Slovenské princezné a účasť a prezentáciu Slovákov na 4. medzinárodnom Etnology feste v Belehrade. Tento festi-

a druhom zasadnutí členovia Výboru pre kultúru NRSNM 18. februára venovali pozornosť i výročnej správe výboru za rok 2019, ale predovšetkým prvým krokom činnosti v rámci kompetencií v bežnom roku. Predsedníčka Výboru pre kultúru Anna Čapeľová, člen Výkonnej rady NRSNM poverený kultúrou Ján Makan, ako i podpredseda NRSNM Pavel Surový na úvod zasadnutia privítali všetkých prítomných. Predsedníčka VPK A. Čapeľová podala návrh programu rokovania, ktorý členovia výboru jednohlasne schválili. Nasledovalo schválenie zápisnice z 1. zasadnutia VPK NRSNM, ako i schválenie zápisnice z 1. telefonickej schôdze VPK. V podaní predsedníčky tohto výboru Anny Čapeľovej prítomní si vypočuli Pracovná atmosféra Výboru pre kultúru NRSNM počas 2. zasadnutia správu o činnosti za rok 2019, ako i plán práce na Festival slovenskej populárnej val má medzinárodný ráz a na rok 2020, ktorý bol tiež schvá- hudby Zlatý kľúč v Selenči, 22. vysokej úrovni prostredníctvom lený. V minulom roku členovia Festival detskej populárnej hudby rôznych prejavov – módnych VPK uprednostnili finančné pro- Letí pieseň, letí v Kovačici, 27. prehliadok, výstav, workshopov striedky práve detským knižným Detská divadelná prehliadka 3 x a prednášok – poukazuje na dôvydaniam a festivalom. Ď v Starej Pazove, 51. Divadelná ležitosť inšpirácie nehmotným Ako povedala A. Čapeľová, Vý- prehliadka Divadelný vavrín v kultúrnym dedičstvom, ako i na bor pre kultúru Národnostnej rady Starej Pazove, 55. Stretnutie v jeho zastúpenie v súčasnej sposlovenskej národnostnej menšiny pivnickom poli v Pivnici, 50. Fol- ločnosti prostredníctvom moderv roku 2020 bude pracovať v súla- klórny festival Tancuj, tancuj... ného umenia. VPK tiež podporuje de s plánom a programom činnos- v Hložanoch, 27. Detský folklórny výtvarné umenie, divadelnú činti a jeho cieľom podľa programo- festival Zlatá brána v Kysáči, 13. nosť, slovenské filmové umenie vej štruktúry bude podporovanie festival V aradáčskom šírom poli, a slovenských vojvodinských súčasnej kultúrnej tvorby, pod- 26. festival Divadelné inscenácie akademických maliarov. porovanie tradičnej tvorivosti s dolnozemských autorov – DIDA Je známe, že kultúra prispieva k pestovaním kultúrneho dedičstva, v Pivnici, 5. Festival slovenských lepšiemu vzdelaniu, emancipácii, ako i zlepšovanie kvality obsahu ľudových krojov Slovákov v Srbsku sebadôvere, k sociálnemu začlev oblasti kultúry prostredníctvom v Kysáči, 19. festival Rozospievaný ňovaniu, k hrdosti na príslušnosť seminárov, edukácií, školení a pod. Sriem v Starej Pazove a 13. Pre- a k historickému spoločenstvu. Je VPK podporí 100. výročie Slo- hliadka krojov v Laliti. teda skutočne mnoho dôvodov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

na to, aby sa kultúre slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku venovala náležitejšia pozornosť, akú doposiaľ mala. Na 2. zasadnutí VPK schválili aj návrh ceny Pro Cultura Slovaca, ktorú tohto roku plánujú odovzdať do rúk akademického maliara Jozefa Klátika zo Starej Pazovy. Tento známy výtvarník vojvodinských Slovákov kontinuovane účinkoval na početných výstavách a multimediálnych projektoch ešte za čias bývalej Juhoslávie až podnes, ako i v zahraničí, a to spoločne a samostatne. Zaoberá sa maľbou, grafikou, fotografiou a multimediálnym prejavom a poéziou. Cena Pro Cultura Slovaca sa udeľuje každoročne pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva od roku 2018 za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov. Na záver druhého zasadnutia predsedníčka VPK NRSNM dodala: – Do budúcna by som si priala, aby sme sa s členmi VPK NRSNM viac stretávali a navzájom omnoho viac komunikovali. Chcem vedieť, kde sa javia problémy, aby sme ich čo najskôr doriešili. To, čo je dobré, to sa budeme snažiť aj ďalej zachovať.“ Podpredseda NRSNM a pokrajinský poslanec Pavel Surový ozrejmil, že počas dvoch mesiacov zmapoval situáciu vo všetkých slovenských dedinách vo Vojvodine a zistil, aké sú potreby v kultúrnom živote Slovákov vo Vojvodine. Ako povedal: „Tí, ktorí od nás pomoc potrebujú, pomôžeme im.“ • TÝŽDEŇ •

SLOVO MÁ: ZÁSTUPCA PREDSEDU OBCE ŠÍD ZORAN SEMENOVIĆ

Zachovávanie kultúry národnostných menšín je jednou z najdôležitejších priorít Obce Šíd – Obec Šíd má dobrú hospo- menšiny. Združenia a cirkev majú dársku a kultúrnu spoluprácu so vynikajúce vzťahy s Maticou na slovenským národným spoločen- Slovensku a veľvyslanec Slovenska stvom, ktoré je najpočetnejšia je tiež vždy vítaným hosťom v Andrea Lačoková národná komunita po srbskej Šídskej obci. Lokálna samospráva komunite. Musím vyzdvihnúť udržiava dobré vzťahy so zástupHospodárska a kultúrna spo- Slovenský kultúrno-umelecký cami, predstaviteľmi slovenskej spolok Jednota, ktorý už roky komunity a prostredníctvom časlupráca Obce Šíd – Kultúrne dedičstvo Obce Šíd úspešne reprezentuje slovenské tých diskusií sa venujeme tomu, je veľmi bohaté a okrem združení žien, ktoré v súčasnosti pôsobia vo všetkých mestách Obce Šíd, prítomné je i rozširovanie kultúrno-umeleckých spolkov. Snažíme sa spolu so ženskými združeniami a s kultúrno-umeleckými spolkami rovnako zviditeľniť každú z dedín v Obci Šíd. Okrem už známej Sriemskej kuleniády v Erdevíku sa organizuje aj tradičné podujatie V ústrety Premeneniu. Kukujevci majú podujatie Dani zavičaja, v dedine Bačinci Sremski ručak čobanski. Višnjićevo je známe svojím podujatím Višnjićevi dani. V Jemeni sa usporadujú Etno dani a Vašica má Jestrebićeve susrete venované uznávanému spisovateľovi Blagojovi Jastrebićovi. V Berkasove usporadúvame dni vína – viniádu. V Ľube sa konajú Etnodni, ktoré poukazujú na tradíciu obyvateľov žijúcich v Ľube, najmä na tradíciu Slovákov. Dedina Bikić Do je známa Rusínmi a niekoľkoZoran Semenović, zástupca predsedu Obce Šíd krát do roka sa tu konajú podujatia, ako sú napríklad folklórne dni a tradičné váľanie mája. Každú z ľudové piesne a tance, kultúru a ako a ktorými spôsobmi môžeme týchto udalostí navštevujú okrem tradíciu slovenskej národnost- ešte viac prispieť k jej zviditeľnelokálnych aj hostia z regiónu a nej menšiny tak na lokálnej, ako niu. Pre nás ako multikultúrne bratských miest, takže aj Obec Šíd i na vojvodinskej kultúrnej scéne, prostredie, akým je Obec Šíd, je spojená priateľskými vzťahmi ale aj širšie. Erdevík má tiež svoj zachovávanie kultúry, obyčají a s mnohými mestami z Vojvodi- vlastný kultúrno-umelecký spolok, zvykov národnostných menšín ny, ale aj z Bosny a Hercegoviny, kým v dedinách Ľuba a Binguľa je jednou z najdôležitejších priexistuje združenie žien. Keď ide o orít a zároveň aj naše najväčšie Chorvátska či zo Slovenska. Hospodárska a kultúrna spo- slovenský jazyk, v školách je nepo- bohatstvo. Investovanie do výstavby lupráca obce s lokálnou samo- vinný, ale vo všetkých uvedených správou, najmä so slovenskou dedinách sa nachádzajú slovenské vodovodu v Ľube – Vodovod bol po mnohé roky menšinou v Šíde, Erdevíku, evanjelické cirkvi, ktoré zoskupujú občanov slovenskej národnostnej jedným z hlavných problémov a Ľube a v Binguli • TÝŽDEŇ •

priorít každej vlády v Obci Šíd. Aj keď dlhé roky to zostával iba nedoriešený sľub, dnešná administratíva splnila to, čo vo volebnej kampani sľúbila, že dedina Ľuba dostane vodu. Tento sľub sme splnili vďaka podpore Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo. Práce v hodnote asi 36 miliónov dinárov, financované z rozpočtu Obce Šíd a z pokrajiny, boli v minulom roku v novembri oficiálne ukončené. Zostalo nám iba pripojiť domácnosti k vodovodnému systému, čo je z dôvodu nepredvídaných technických problémov mierne oneskorené, ale aj táto časť práce bude čoskoro dokončená. Rozvoj kultúrnej identity väčšinového srbského obyvateľstva a národnostných menšín – Všetko, čo môžem povedať, je to, že sme všetci s dôvodom prišli na toto územie a so sebou priniesli svoju tradíciu. Súhrn všetkých týchto rozličných tradícií, ktoré po stáročia koexistujú na týchto priestoroch, sa vzájomne dopĺňajú a výsledkom je krása a radosť žiť v multikultúrnej komunite, akou je napríklad Obec Šíd. Plány v roku 2020 – Vodovodný systém v Ľube je dokončený a tento rok plánujeme začať s prípravou dokumentácie na výstavbu vodovodu v Molovine, obývaného mesta v Obci Šíd, ktoré je, žiaľ, zatiaľ bez vody. Rovnako ako v roku 2019, i teraz plánujeme pokračovať v investíciách do rekonštrukcie vzdelávacích a športových ustanovizní, rekonštrukcie ciest, pešej zóny, parkov a pod. Plánované práce na priemyselnej zóne sú dokončené, takže už čoskoro očakávame výstavbu prvej priemyselnej prevádzky.

9 /4896/ 29. 2. 2020

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Vandalstvo vo vynovených priestoroch NVU Hlas ľudu v Petrovci

Andrea Lačoková

de o vandalský čin, útok na inštitúciu, ktorá predstavuje Slovákov vo Vojvodine. Na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila 24. februára pred petrovskou tlačiarňou, podpredseda NRSNM Pavel Surový pre médiá povedal: „My sme spolu s úradujúcou riaditeľkou NVU Hlas ľudu Annou Huďanovou zhrození z toho, že si niekto, po tridsiatich rokoch, keď sa konečne začali úpravy na budove tlačiarne v Petrovci, dovolí takéto niečo vykonať, teda rozbiť okno na

prednej časti budovy, kde onedlho plánujeme otvoriť galériu, ktorá bude zároveň i tzv. Hlasľudovským kútikom.“ Tento čin vykonaný v noci z nedele na pondelok si povšimol zamestnanec NVU Hlas ľudu Miroslav Bartoš, ktorý poskytol aj fotografie rozbitého okna na budove. Po obhliadnutí miesta incidentu predstaviteľmi polície zistila sa škoda i na vstupnej bráne, rúre a ďalšie. „Úradujúca riaditeľka A. Huďanová tohto roku plánovala vyčleniť viac ako milión dinárov na výmenu okien a novej fasády z prednej časti budovy, aby táto budova dostala

nový vzhľad. Môžeme konštatovať, že tento vandalský čin je útok na nás Slovákov a na ustanovizeň Hlas ľudu, a nedovolíme si, aby na tento spôsob niekto ničil majetok, ktorý patrí NVU Hlas ľudu. Pýtam sa, či Slováci ozaj nemajú zodpovednosť, keď my chceme niečo urobiť poctivo, dobre a správne v prospech nás všetkých, ktorí sa v týchto priestoroch budeme spoločne stretať?! Toto však nie je prvý vandalizmus, ktorý sa udial. V Kultúrnom centre Kysáč sa tiež stalo, že poškodili veľké obrazy s dievčatami v slovenskom ľudovom kroji, ktoré reprezentujú nás

Slovákov. Preto vyzývam všetkých, aby sme sa držali spolu a aby sme si nedovolili takéto nepríjemné situácie, keď ide o na slovenské inštitúcie.“ Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová dodala: „Chcela by som apelovať na ľudí, ak takéto niečo zistia, aby prihlásili patričným orgánom. Zdá sa, že závisť je omnoho horšia choroba ako nenávisť, mám pocit, že toto niekto vykonal zo závisti, lebo sa tu niečo nové deje. Mám nádej, že sa takéto niečo nezopakuje.“ Foto: Miroslav Bartoš

ZO STAROPAZOVSKEJ MATRIKY

Narodilo sa menej detí Anna Lešťanová

snahe získať základné demografické údaje o občanoch Starej Pazovy zašli sme na niekoľko miest: na detské oddelenie domu zdravia, do obecnej matriky, do podniku na vykonávanie pohrebných služieb a nakukli sme aj do cirkevných matrík. Pri tejto príležitosti zverejňujeme údaje, ktoré sme mali k dispozícii, lebo zistiť presný počet narodených a sobášených je priam nemožné. Deti, ktoré na svet prichádzajú v pôrodniciach, napr. v Zemune, Belehrade, Novom Sade, či v Sriemskej Mitrovici, sa evidujú v matrikách narodených v meste, v ktorom sa nemocnica nachádza, • ĽUDIA A UDALOSTI •

a aj snúbenecké páry môžu uzavrieť manželstvo nielen v prostredí, v ktorom žijú. V Starej Pazove údaje o počte narodených detí na detskom oddelení Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja majú na základe otvorených zdravotných kartónov. Zistili sme, že sa vlani narodilo 182 detí, kým v roku 2018 do pazovských rodín pribudlo 218 bábätiek. Osudové áno na území Staropazovskej obce vyslovilo vlani 423 snúbeneckých párov, čo je za takmer 50 percent viac než v predminulom roku. Početné reštaurácie a hotely, ktoré majú veľké siene na usporiadanie svadobných veselíc, prilákali sem mladé páry i zo susedných obcí

a miest, takže je presný počet pazovských sobášov priam nemožné zistiť. Pritom aj viaceré snúbenecké páry zo Starej Pazovy osudové áno vyslovili v iných prostrediach, teda mimo svojho bydliska. Obecní matrikári vlani evidovali aj uzavretie internacionálnych manželstiev, kde nevesty boli napr. z Brazílie, Kuby a Ugandy. Sobáše sa najčastejšie konajú v reštauráciách, kde sú i svadobné veselice. Málo je takých dvojíc, ktoré sa rozhodnú osudové áno vysloviť v sobášnej sieni budovy ZO Stará Pazova. Údaje o počte zosnulých sme získali vo VKP Čistoća, ktorý vykonáva pohrebné služby. V roku 2019 na mestskom cintoríne bolo pochova-

ných 264 ľudí. Je to viac ako v predminulom roku, keď tu evidovali 234 pohrebov. Údaje uschovávané v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore nám poskytol Igor Feldy, farár staropazovský. V tomto cirkevnom zbore v roku 2019 bolo pokrstených 40 osôb, z toho štyria dospelí. V roku 2018 pokrstených bolo 50 osôb, z toho dospelých (nad 12 rokov) šesť. Zosobášených bolo 9 párov, z toho 3 slovenské a 6 zmiešaných. V predminulom roku zosobášených bolo 14 párov, z toho 5 zmiešaných. Cirkevne pochovaných v roku 2019 bolo 93 osôb – 44 mužov a 49 žien. Rovnaký počet cirkevne pochovaných bol i roku 2018: 93 osôb (41 mužov a 52 žien).

9 /4896/ 29. 2. 2020

ZASADALI STAROPAZOVSKÍ VÝBORNÍCI

Bez väčších rozpráv

Anna Lešťanová

150 ľudí. Z funkcie odvolali doterajších, resp. vymenovali nových členov školských výborov v zák-

ladných školách v Novej Pazove, Belegiši a vo Vojke. Z funkcie tiež odvolali doterajších a vymenovali nových členov Správnej rady PU Poletarac Stará Pazova. Na základe rozhodnutia staropazovského lokálneho parlamentu Ksenija Savićová, právnička so zloženou justičnou skúškou z

a rokovacom programe prvého tohtoročného zasadnutia Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré bolo vo štvrtok 20. februára vo veľkej obecnej zasadačke tzv. Bielej budovy, bolo 10 bodov. Výborníci väčšinou hlasov schválili kompletný rokovací program a okrem iného aj rozhodnutie o angažovaní revízora pre externú revíziu záverečného účtu Obce Stará Pazova. Schválili tiež návrh výmeny kádrového plánu obecnej správy a Služby obecnej inšpekcie obce na rok 2020, podľa ktorého počet zamestnaných je naplánovaný na Z pracovnej časti zasadnutia v Starej Pazove

Nových Bánoviec, v období ďalších piatich rokov bude vykonávať funkciu obecného prokurátora. Výborníci na 49. schôdzi schválili aj rozhodnutia o názvoch nových ulíc v Starých Bánovciach, Nových Bánovciach, vo Vojke, tiež v Krnješevciach, Starej Pazove, Novej Pazove, Belegiši, Surduku a v Golubinciach. V Starej Pazove, kde sú vystavané byty pre príslušníkov rómskej národnostnej menšiny, novoutvorená ulica dostane názov po spevákovi rómskych piesní Dušanovi Jovanovićovi-Šanjikovi a známa maliarka, sochárka a kultúrna dejateľka Mira Brtková tiež dostane v Pazove svoju ulicu. V blízkej budúcnosti naplánované je i zasadnutie predsedov výborníckych skupín a po ňom bude nasledovať aj nová schôdza obecného parlamentu, na ktorej utvoria obecnú volebnú komisiu.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Na údržbu a opravy je určené 100-tisíc dinárov pre každé miestne spoločenstvo. Takto projektovaný opravný rozpočet výborníci schválili bez kúpu domov pre potreby strediska vo všetkých dedinách. Na výstav- diskusie a jednoznačne. V poVladimír Hudec pre sociálnu prácu pre sociálne bu domov smútku v dedinách kračovaní podobným spôsobom edno z posledných zasadnutí kategórie občanov (3 mil. diná- Margita a Hajdušica je plánované schválili rozhodnutie o zmenách Zhromaždenia obce Plandište, rov), na pomoc komunálnemu po 13,5 milióna dinárov. Pre dom rozhodnutia o sociálnej ochrane, ak nie aj posledné v tomto podniku pri kúpe potrebného zdravia sú okrem iného plánované ktorým sú stanovené niektoré nové práva sociálne postihnutých zložení, bolo v znamení rozpočosôb, akým je pomoc v dome tu. Totižto iba dva mesiace po dospelým a starším osobám schválení obecného rozpočtu a pomoc v dome postihnutým sa zjavila potreba vypracovadeťom a mladým ľuďom s invania opravného rozpočtu, podľa liditou. Schválené je aj rozhodktorého prostriedky v obecnej nutie o nakladaní s úhradou za pokladnici vynášajú 645,6 milióna používanie minerálnych surovín dinárov, čiže zvýšené sú o 95,4 (ropy a plynu), ktorým je určené, milióna dinárov. že očakávané prostriedky v sume Podľa slov Józsefa Borosa, 5 miliónov dinárov budú využité vedúceho rozpočtovej služby na sanáciu čističky odpadových v plandištskej obecnej správe, k vôd na kanalizácii v Plandišti, na najväčším zmenám v rozdeľovaní úpravu kanálovej siete na odváprostriedkov prišlo v položkách dzanie atmosférických vôd na Obecná správa, dom zdravia území celej obce a na výstavbu Plandište, Verejný podnik Polet zón priamej sanitárnej ochrany a miestne spoločenstvá. Prosprameňov pitnej vody na území triedky vyhradené na Obecnú obce. Opravným rozpočtom na rok 2020 je plánovaná výstavba domu smútku správu budú okrem iného určené Jednoznačne sú schválené aj na verejné práce a službu stráž- na pravoslávnom cintoríne v Hajdušici správa a program práce Historiccov polí (6,6 milióna dinárov), na vypracovanie projekčnej do- stroja. Okrem toho predvídané je aj prostriedky v sume 500-tisíc kého archívu v Belej Crkve a niekumentácie na výstavbu domu aj zaobstaranie dodatočných žia- dinárov na platy angažovaných ktoré rozhodnutia z komunálnej, smútku na pravoslávnom cintoríne roviek a ich postavenie na miesta, lekárov, ktorí nie sú zamestnanci urbanistickej a kádrovej problev Hajdušici (300-tisíc dinárov), kde chýbajú na uličnom osvetlení tejto zdravotníckej ustanovizne. matiky.

Plnšia obecná pokladnica

• ĽUDIA A UDALOSTI •

9 /4896/ 29. 2. 2020

Ľudia a udalosti Z 33. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Schválili 14 bodov

Anička Chalupová

ýborníci Zhromaždenia obce Kovačica na zasadnutí 18. februára schválili 14 bodov rokovacieho programu. Bez diskusie, v priebehu necelých 20 minút, dvadsiati piati prítomní výborníci (bez predstaviteľov opozičných strán) schválili všetky návrhy 33. zasadnutia ZO Kovačica. Na začiatku svojím hlasom podporili návrh uznesenia, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie o rozpočte Obce Kovačica na rok 2020 (prvý opravný rozpočet) a rozhodnutie o zadlžení obce pre vkladanie do kapitálových investícií v roku 2020. Výborníci súhlasili aj s textom zmluvy o regulovaní vzájomných vzťahov pre poskyto-

vanie služieb pri vykonávaní prác v oblasti urbanizmu a ochrany

Bez diskusie výborníkov od začiatku až do konca schôdze ZO

V OSLAVNEJ STAREJ PAZOVE

Druhá časť priadok

Anna Lešťanová

roku pripomínania si významného jubilea – 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy, v pondelok na Mateja – 24. februára sa v Slovenskom národnom dome konali ďalšie priadky, ktoré zorganizovalo tamojšie Združenie pazovských žien, programová

forma SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Po vydarenej prvej časti priadok (28. januára) tentoraz do Pazovy pricestovali členky spolkov či združení žien z Jánošíka, Aradáča, Lalite a zo Selenče. V mene hostiteliek v Klube VHV na priadkach ženám zdarnú prácu zaželala a srdečne ich v tomto prostredí privítala Anna Horvátová, predsedníčka pazov-

Z uvítacej časti programu: (zľava) Anna Horvátová, Svetlana Vojnićová-Feldyová a Anna Balážová

www.hl.rs

životného prostredia a s pravidlami o udelení nenávratných finančných prostriedkov na (spolu) financovanie aktivít združení občanov v oblasti kultúry, verejného záujmu, poľnohospodárstva, ekológie, lovu a rybolovu. Členovia

Informačno-politický týždenník

ského združenia. Hostky v Starej Pazove pozdravila aj Anna Balážová, predsedníčka MOMS Stará Pazova. Staropazovčanky na priadkach pripravili kratší poeticko-hudobný program, v ktorom sa zúčastnili Anna Slamajová, Mária Hrebíková, Mária Rumanová, spevácka skupina Združenia pazovských žien a sólistka A. Horvátová. Program spestrila i Ruženka Šimoniová zo Selenče, ktorá prečítala zaujímavý text a ním si vlastne zaspomínala na niekdajší tradičný zvyk usporadúvania priadok. Na priadkach

lokálneho parlamentu dali zelenú aj stanovám o bližších podmienkach a spôsobe získavania práv na jednorazovú finančnú pomoc pre novorodencov v Obci Kovačica, o kritériách získania práv na finančnú pomoc na umelé oplodnenie v roku 2020, o subvencovaní trov pobytu v predškolských ustanovizniach pre tretie, resp. štvrté dieťa, o finančnom podporení trov prepravy, ubytovania a výživy detí a žiakov z územia Obce Kovačica a podporili i pravidlá o prostriedkoch na podnietenie programu alebo chýbajúcej časti prostriedkov na financovanie programu verejného významu, ktoré realizujú cirkvi a náboženské spoločenstvá v Obci Kovačica. Na záver zasadnutia Zhromaždenie obce Kovačica schválilo uznesenie o založení Rady pre zdravie Obce Kovačica a o získaní, používaní, disponovaní a spravovaní vecí vo verejnom vlastníctve Obce Kovačica. nadovšetko vydarenú prednášku na tému Popolcová streda mala solianska farárka Mgr. Svetlana Vojnićová-Feldyová. Aj tentoraz sa hostiteľské Združenie pazovských žien postaralo o chutné slané a sladké pochúťky. Hostkám z Báčky a Banátu pripravili aj varenú makovú kukuricu, ktorá sa na priadkach voľakedy ponúkala ako špeciálna pochúťka, ale aj darčeky. Tak si domov každá žena odniesla medovníkové srdiečko, ktoré pripravila Anna Filipová.

Pazovčanky s hostkami z Jánošíka, Aradáča, Lalite a zo Selenče • ĽUDIA A UDALOSTI •

DVE PODUJATIA V PADINE

Vzdali hold spevu, vínu a klobásam

prišli za zábavou a za tancom pri slovenskej hudbe. Vínko a klobásy Tohto roku svoje výrobky na Anička Chalupová súťaž prinieslo 13 vinárov a 12 a tohtoročnom 26. tradič- výrobcov klobás. V konkurencii vín nom spoločensko-zábav- (6 bielych, 4 červené a 3 ružové) nom podujatí Víno, hudba, posudzovacia komisia v zložení: klobásy 2020 v Padine zvolili naj- Pavel Štaub, Ondrej Kotváš a Marlepšieho vinára, ktorým sa stal tin Garafiát rozhodla, že najlepšie Padinčan Ján Strehovský, kým za víno vyrobil Padinčan Ján Strehovnajlepšieho výrobcu klobás vyhlásili ský, kým 2. miesto obsadil Zdenko Karola Horváta z Báčskeho Petrovca. Petráš, tiež z Padiny, a na 3. mieste Miestnemu odboru Matice slo- zakotvil Ondrej Tomáš z Kovačice. Ľahkú prácu nemala ani posuvenskej v Padine sa v sobotu 22. februára podarilo zhromaždiť v dzovacia komisia, ktorá ochutpadinskej sieni Hole doteraz naj- návala a hodnotila vzhľad, vôňu, väčší počet milovníkov podujatia, kvalitu údenia a chuť klobás. Porota, ktorá pozostávala tiež z troch členov: Zlatko Šimák, Janko Galas a Juraj Šiška, rozhodla, že najlepšiu klobásu vyrobil Karol Horvát z Báčskeho Petrovca, ktorý od začiatku aktuálneho roka získal niekoľko najvyšších ocenení na podobných podujatiach. Druhú cenu získal výrobca klobás Pavel Petráš z Padiny, kým sa 3. cena dostala do rúk tiež Padinčana Najlepším výrobcom klobás patrili najvyššie Martina Garafiáta. ocenenia Okrem chutnej večere a bohatej ktorému sa najviac potešili milov- tomboly, na ktorú prispeli mnohí níci kvalitného domáceho vína domáci sponzori, osobitná porota a chutných klobás. O nič menší v zložení: Zlatko Lenhart, Ondrej zážitok nemali ani tí, ktorí sem Tomáš a Jaroslav Strehovský celý

Okrem pohárov a medailí osvedčení vinári si užili aj dlhotrvajúci potlesk účastníkov podujatia • ĽUDIA A UDALOSTI •

Festival slávnostne otvorila Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM

večer sledovala a dohovárala sa, ktorú krajšiu polovičku vyhlásia za najkrajšiu a najsympatickejšiu. Konečne sa rozhodli, aby tento titul udelili Padinčanke Sani Petrášovej. Padina spieva 2020 V rámci 26. ročníka podujatia Víno, hudba, klobásy odznel aj o dve desaťročia starší Festival slovenských ľudových piesní Padina spieva 2020, kde o svoje hlasové vlohy súťažili traja speváci. Po príhovore a oficiálnom otvorení podujatia, ktoré mala na starosti Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, za hudobného sprievodu ľudového orchestra pod vedením Vladimíra Kolárika z Vojlovice každý spevák predniesol po dve tradičné ľudové piesne. Posudzovacia poro-

ta v zložení: Michal Petráš, Elena Sládečeková-Šimáková a Alenka Povolná, rozhodla, že tohtoročnou laureátkou festivalu Padina spieva 2020, pod ktorý sa ako organizátor podpísal Dom kultúry Michala Babinku, je Saňa Petrášová, ktorá získala aj najviac sympatií obecenstva. Druhú cenu odbornej poroty a zároveň cenu za autentickosť piesne získal Dušan Ďuriš, kým na 3. mieste zakotvila Saňa Šimáková. Festival moderovala Elenka Ďurišová. Po festivale pokračovalo podujatie Víno, hudba, klobásy 2020, ktoré so svojím tímom úspešne viedol Janko Kolárik, predseda MOMS Padina. Do tanca a na dobrú náladu hrali padinskí muzikanti Vladimírovia – Halaj a Hudec.

Laureátka festivalu Padina spieva 2020 Saňa Petrášová získala aj titul krásky večera. Odmenu jej udelila Snežana Ďurišová, vlaňajšia držiteľka tohto ocenenia.

Z roka na rok je čoraz menej záujemcov o zachovanie pôvodného ľudového spevu. Na snímke sú účastníci tohtoročného festivalu Padina spieva s už osvedčenou speváčkou Alenkou Povolnou (prvá zľava). 9 /4896/ 29. 2. 2020

Ľudia a udalosti KLUB POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC

Zachodenými chodníčkami k úspechu Jaroslav Čiep

lub poľnohospodárov v Báčskom Petrovci má v zozname 130 členov, ktorí si vlani zaplatili členský poplatok a ktorí na výzvu vedenia klubu priložia ruky, stroje a schopnosti, aby sa im ľahšie „dýchalo“ v týchto pre poľnohospodárstvo nie najpriaznivejších časoch. Dlhý rad rokov poľnohospodári z okolitých prostredí považujú Klub poľnohospodárov v Báčskom Petrovci za vzorné združenie, ktoré sedliakom v okolí poukazuje na to, ako treba robiť v prospech svojho prostredia. V utorok 18. februára v Loveckom dome Lesík bolo výroč-

né zhromaždenie Klubu poľnohospodárov v Báčskom Petrovci. Naň si zavolali nielen svojich členov, ale aj predstaviteľov klubov z Hložian, Kysáča a zo Selenče, tiež predstaviteľov miestnej a lokálnej samosprávy a iných miestnych združení. Pracovné predsedníctvo aj tohto roku pracovalo v čele s Pavlom Severínim. Predseda KP Jaroslav Ušiak predostrel správu o činnosti petrovských poľnohospodárov za rok 2019. Z nej bolo vidieť, že sa KP uberá zachodenými chodníčkami a s vedomím, že úspech nevystane. A ani nevystal. Petrovskí sedliaci úspešne každý rok organizujú cyklus zimných prednášok, a tak bolo aj vlani, ale i tohto roku. Vlani nevystala ani veselá Pavlovská zábava, dvojdňová pracovná akcia úpravy poľných ciest, kde zahrnuli takmer

Podpora prítomných členov v práci Klubu poľnohospodárov

NA PAZOVSKEJ VINIÁDE 2020

Dobrá kvalita vín Anna Lešťanová

aule staropazovskej divadelnej sály, v organizácii Združenia vinohradníkov a vinárov Stará Pazova, sa v sobotu 22. februára uskutočnila Pazovská viniáda 2020. Spomenuté združenie je utvorené so zámerom edukovať pestovateľov viniča a tým aj výrobcov vína, aby dostali čím lepšie produkty ich práce, a súbežne propagovať víno, najmä vinohradníkov z tohto prostredia, ktorí najčastejšie svoje vinohrady s veľkou láskou obrábajú v neďalekých Slankamenských Vinohradoch. Pazovská viniáda sa pomaly, ale iste stáva

www.hl.rs

tradičným podujatím a zoskupuje nielen vinohradníkov a vinárov zo Staropazovskej obce, ale aj širšie. Tohtoročná viniáda mala súťažný ráz a zúčastnilo sa jej o čosi menej vinárov než vlani, no predsa kvalita vín bola veľmi dobrá. Prihlásených bolo 38 vzoriek vína – 11 bielych, 13 ružových a 14 červených vín. Zhodnotenie ich kvality mali na starosti Maja Popovićová-Spasićová, enologička, a Željko Bohinc, someliér sriemsky. Obaja skonštatovali, že sa kvalita vín na týchto priestoroch zlepšuje, o čom svedčia výsledky a získané odmeny jednotlivcov a kolektívov. V kategórii bielych vín zlaté medaily získali: Janko Majorský (mora-

Informačno-politický týždenník

300 účastníkov, účasť na Klobásafeste, na Dni Petrovca, Slovenských národných slávnostiach. Zorganizovali tiež akciu úpravy vlastného dvora a okolia budovy. Pokladník Gabriel Pauliny podrobnejšie hovoril o príjmoch pokladnice a financiách na žírových účtoch. Vlaňajší obrat v tomto klube bol viac ako 736 000 dinárov, z čoho podstatnú časť peňazí získali vlastnou prácou a 90 000 im pridala obec. Z investícií, ako bolo počuť, do inventára im pribudlo ďalších 20 stolov a 40 lavičiek. Samuel Oros v mene dozornej rady potvrdil správnosť účtovania a inventára. Ján Spevák v mene disciplinárnej komisie uviedol, že vlani nemali spory. Keď prítomní na zhromaždení jednoznačne schválili predostreté správy, predseda Ušiak v hrubých črtách uviedol plán práce KP na bežný rok. Z už uskutočnených aktivít kvitoval úspešný Silvestrovský večierok v Lesíku, pravidelné zimné prednášky, ktoré každú stredu a každý piatok prilákajú od 60 do 80 poslucháčov. Na práve ukončenom klobásovom festivale v Petrovci ich tím pozostávajúci z mladších chlapcov sa stal absolútnym víťazom Klobásafestu 2020 a na tom podujatí mali aj tím vo vyprážaní oškvarkov, ktorý získal

Predseda Jaroslav Ušiak podáva správu o činnosti diplom so zlatou medailou. Keď to poveternostné podmienky dovolia, zorganizujú akciu rovnania poľných ciest a aktívne sa zapoja aj do osláv Dňa Petrovca a Slávností. Na záver sa prihovorili predstavitelia miestneho spoločenstva, Obce Báčsky Petrovec, Spolku petrovských žien a Matice slovenskej v Srbsku. Bolo počuť i otázky týkajúce sa ukončenia komasácie v katastrálnej obci Báčsky Petrovec, kvality cesty na smetisko, ničenia súkromných pozemkov kombajnistov za novosadským mostom a technickej prehliadky poľnohospodárskych strojov a prístrojov. Celkom na záver sa všetci prítomní bavili pri chutnom paprikáši, ktorý im prichystali kuchári Vladimír Dudáš a Ondrej Melich.

va), Podrum Kosanović (taliansky rizling 2018), Podrum Milivojević (taliansky rizling) a Podrum Kosanović (tamjanika). V kategórii ružových vín podľa zhodnotenia odbornej komisie zlaté medaily za kvalitu vín udelili Zdenkovi Tótovi, Zlatkovi Dolinajovi, predstaviteľovi Podrumu Kosanović a Darkovi Vrškovi. V kategórii červených vín

zvíťazil Vedran Vasić, ktorému sa dostal pohár so zlatou medailou, kým zlaté medaily získali: Podrum Krička (merlot 2018), Podrum Kosanović (merlot 2018 a merlot 2019). Po oficiálnej časti programu nasledovala koštovka a družný rozhovor prítomných účastníkov viniády a milovníkov dobrých a kvalitných vín.

Z Pazovskej viniády 2020 • ĽUDIA A UDALOSTI •

SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

činnosť. Na úvod zasadnutia v umeleckej časti niekoľko piesní zaspievala spevácka skupina Petrovčanky, pôsobiaca pri tomto spolku, a na harmonike ich sprevádzal dlhoročný

spolupracovník Zdenko Makovník. Predtým ako podpredsedníčka Katarína Rašetová (zároveň viedla zasadnutie) predostrela tiež navrstvený globálny plán na rok 2020, o nie takej vysokej minuloročnej finančnej čiastke (232-tisíc dinárov) a o väčšom rozsahu plánov sa zmienila účtovníčka Anna Mučajiová. Správu dozornej rady podala Mária Šranková. Katarína Hlaváčová pripomenula, že do spolkového inventára vlani pribudli nová chladnička, vysávač a o členoch a členskom, ktoré naďalej zostáva 500 dinárov, hovorila Nada Cerovská. „Pri tejto príležitosti srdečne ďakujeme všetkým, ktorí do spolku darovali veci, kroje, exponáty. Ďakujeme každému, kto nám pomáha a verí v naše dobré úmysly zveľadiť toto prostredie, skultúrniť ho. Priali by sme si, aby sme v mladých generáciách vypestovali túžbu zachovať svoj kroj, jazyk a reč, svoju identitu uvedomelého Slováka,“ povedala na záver správy predsedníčka Gašparovská. Na záver aktivistkám svoj obdiv vyjadrili a vytrvať v ďalšej nezištnej práci popriali predstavitelia lokálnej samosprávy, inštitúcií a združení, ako aj jednotlivci. Chceme veriť, že nielen vo volebnom roku ich činnosť vo väčšej miere podporí aj lokálna samospráva.

János Kasás. Od Adama Jonáša, ináč aj predsedu MO Červeného kríža v Bielom Blate, sme dostali aj zaujímavé údaje o tom, že vlani v Bielom Blate sedemnásti občania mali 85 a viac rokov. Z toho siedmi sú Maďari, šiesti Slováci, traja Bulhari a jeden Srb. Dozvedeli sme sa aj to, že tuná ženy dlhšie žijú od mužov, čomu nasvedčuje údaj, že medzi najstaršími občanmi Bieleho Blata je až 14 žien (všetky sú vdovy) a iba traja sú muži. Z toho dvaja sú vdovci a jeden žije s manželkou. Spomedzi týchto najstarších občanov ôsmi žijú sami, ďalší piati sú tiež sami, ale ich deti sú v susedstve, a traja žijú s deťmi. Majúc všetko to na zreteli, aktivisti MO Červeného kríža niekoľkokrát v roku navštevujú týchto starých ľudí a odnášajú im primerané darčeky. Naposledy ich navštívili na sklonku minulého roku a potešili ich vianočnými darčekmi. Keďže nejestvuje jednotná úradná evidencia o narodených, z neúradných rozhovorov s občanmi Bieleho Blata sa dozvedáme, že z narodenia nového člena rodiny sa v Bielom Blate vlani tešili v siedmich rodinách. V dedinskej ambulancii však dispo-

nujú údajom, že sa vlani narodilo 6 detí, traja chlapci a tri dievčence, avšak pripúšťajú možnosť, že ešte sú deti, ktoré sú prihlásené v detskom dispenzári v Zreňanine. Medzi tými deťmi sú dve maďarské, po jedno slovenské a srbské a dve sú z rómskych rodín. Základný problém, keď ide o prírodný prírastok občanov, je však v tom, že v uplynulom období za prácou do zahraničia odišli hlavne mladí ľudia v reprodukčnom veku, čo do budúcna môže mať veľmi veľké následky, keď ide o obyvateľov tejto dediny. Povedzme na záver, že aj svadby v tejto dedine sú čoraz zriedkavejšie. O mnohých sa ani nevie, lebo prebiehajú podľa moderných móresov v reštauráciách, kde tamojší matrikár vykoná i sobáš. Od Branislava Kulíka, administrátora bieloblatského cirkevného zboru, sme sa však dozvedeli, že sa vlani v slovenskej evanjelickej cirkvi zosobášili tri snúbenecké páry. Z toho jedno bolo slovenské a dve národnostne zmiešané – slovensko-maďarské. Foto: z archívu A. Jonášovej-Mišićovej

Práca aj na podklade projektov Jaroslav Čiep

dkedy si roku 2002 založili Spolok petrovských žien, ich aktivita nielenže neochabuje, ale sa z roka na rok rozrastá. Majú svoj stánok, dom na rohu Ulice maršala Tita, ktorý je pomaly v schátralom stave, ale, koľko je to v ich možnostiach, primerane sa starajú oň vo vlastnej réžii, s domácimi pomôckami a nástrojmi. Nebyť ich prikladania rúk, už dávno by„kľakol“, ako aj niektoré iné stavby v Petrovci bez primeranej opatery. Táto skupina aktívnych žien v Petrovci zhromažďuje zo 50 členiek a členov. Vedľa ženských rúk, keď je treba, nápomocní sú im aj niekoľkí muži, zväčša manželia niektorých členiek. Prítomní na výročnom zhromaždení Spolku petrovských žien v pondelok 24. februára z úst predsedníčky Márie Gašparovskej si mali možnosť podrobnejšie vypočuť správu o všetkých aktivitách a diskutovať o tom. Spolkárky sa už podľa zachodenej praxe každý mesiac venujú inej oblasti práce. A tých je neúrekom. Majú aj pravidelné stá-

lice, akými je Deň otvorených dverí a gastronomické dobroty, každý posledný piatok v mesiaci, ale aj organizovanie výstav, dielní, večierkov, prijímanie návštev z iných spolkov a turistických zájazdov v Petrovci, tiež známu Batôžkovú

Pracovné predsedníctvo na tohtoročnom výročnom zhromaždení Spolku petrovských žien

zábavu, podujatia počas Dňa Petrovca a Slovenských národných slávností, rôzne charitatívne podujatia a akcie úpravy nielen vlastného príbytku, ale i stredu Petrovca. A všetko to zväčša bezplatne a často

DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE V BIELOM BLATE

Neveštia nič dobrého Vladimír Hudec

iele Blato zdieľa osud väčšiny vojvodinských dedín a aj jeho obyvateľstvo urýchlene starne. Z osobnej evidencie bieloblatského kronikára Adama Jonáša sa totiž dozvedáme, že vlani v tejto dedine umrelo 22 občanov – 11 Slovákov, 8 Maďarov, 2 Bulhari a 1 Srb (13 mužov a 9 žien). Je to až o 8 viac ako v roku predtým. Neprajná je aj veková štruktúra zosnulých. V pokročilom veku nad 80 rokov života umreli piati Bieloblatčania. Najstaršia medzi nimi, a zároveň v tej chvíli aj najstaršia Bieloblatčanka, bola 98-ročná Ilona Babinská, kým najstarší Slovák bol 84-ročný Mišo Vrška. Vo veku 71 až 80 rokov umrelo 7 občanov tejto dediny a až desiati boli vo veku, o ktorom zvykneme povedať, že je v ňom privčas na umieranie: čiže mladší ako 70 rokov. Vo veku 61 až 70 rokov života umreli piati, vo veku 51 až 60 rokov dvaja, 40- až 50-roční • ĽUDIA A UDALOSTI •

aj s vlastným finančným prispením. Po dlhšom časovom odstupe sa im podarilo do spolku získať aj granty na niektoré z prihlásených projektov, takže dostali chuť písať ich v ešte väčšej miere a tak aspoň vyššou sumou kryť svoju bohatú

Jedna z dvoch najstarších občanov Bieleho Blata Mária Kurajová (90) s dobrovoľníčkou Červeného kríža Anitou Jonášovou-Mišićovou, ktorá jej priniesla vianočné darčeky

umreli tiež dvaja. Najmladšia vlani zosnulá bola 36-ročná Daniela Halászová a iba mesiac po nej umrel aj jej desať rokov starší manžel Tibor. Vlani sa v tejto dedine udiala aj jedna vražda, keď bol zavraždený 86-ročný

9 /4896/ 29. 2. 2020

Ľudia a udalosti NA HAJDUŠICKÝCH MATIČNÝCH PRIADKACH

Oprášili spomienky Vladimír Hudec

autentickom ovzduší matičného etnodomu v Hajdušici tamojší MOMS, za spolupráce s Kultúrno-umeleckým spolkom Bratstvo a Združením žien Oko vo štvrtok 20. februára zorganizoval tradičné, deviate

v poradí priadky. Tohtoročné priadky venovali Zuzanám, menu, ktoré je v Hajdušici skutočne zriedkavé. Totižto v tejto dedine iba 5 žien sa hrdí týmto menom, tri v pokročilom veku a ďalšie dve sú staršie od 60 rokov. Vyobliekaní do krojov strávili príjemný večer, poklebetili si, pochutnali na starobylých pečivách, pukancovej a varenej kukurici, dohovárali sa o budúcich

Takto bolo voľakedy

aktivitách, zaspievali si a veru aj zatancovali na slovenskú ľudovú nôtu. „Snažíme sa aspoň raz do roka stretnúť sa, otvoriť tento dom, oprášiť spomienky na časy, keď sme ako deti ledva čakali priadky a sedačky. Bola to príležitosť, keď sa rodičia bavili a my sme mali voľno. Na priadky sa vždy vypekali koláčiky, ktoré neboli až také časté v bežný deň, ako je tomu dnes, čomu sme sa zvlášť my deti

radovali. Najviac sme sa hrávali v kucove za pecou,“ spomína si Karolína Černáková. Toho roku na priadky do Hajdušice prišli aj predseda MSS Ján Brtka a podpredsedníčka MSS pre Banát Jarmila Hromčíková, ktorí zároveň doniesli darček – hračky a didaktický materiál, ktorý Matica vďaka sponzorom zabezpečila pre všetky škôlky vo Vojvodine so slovenskými deťmi.

Mladí si aj zatancovali

OREZÁVANIE V OVOCNÝCH SADOCH V KULPÍNE

Jarná práca prináša ovocie Katarína Gažová

eplé počasie vo februári vylákalo ľudí do polí, záhrad a zodpovedalo aj ovocinárom. Prvá práca v ovocnom sade pred príchodom jari a rozpučaním kvetov na ovocných stromoch je orezávanie. Tá práca je náročná, najmä keď sú už stromky silnejšie, bujnejšie, teda viacročné. Skúsení ovocinári už vedia, ako túto prácu vykonať najsprávnejšie. Vedomosti o zručnosti orezávania stromov sa prenášajú od starších ovocinárov na mladších. Veľmi dôležité je, ako tvrdia ovocinári, vedieť, kedy treba orezávať. Teda aby boli na to prajné poveternost-

www.hl.rs

né podmienky. Tohto roku nebola tuhá zima. Už vo februári bolo výhodne teplo, a tak sa mohlo začať s prácou orezávania v ovocných sadoch. Na halúzkach ovocných drevín sa už ukázali prvé očká,

čo je znakom, že ovocné stromy začínajú ožívať a ženú prvé puky. Samo orezávanie je vlastne odstraňovanie nepotrebných výrastkov, halúzok. Dôležité je vedieť urobiť túto prácu predovšetkým v

Jarná práca orezávania v ovocnom sade

Informačno-politický týždenník

mladších ovocných sadoch. Vtedy, ako tvrdia ovocinári, sa netreba báť väčšmi orezať nepotrebné haluze a halúzky. Ovocinári vedia, ktoré sú to halúzky, koľko z každého stromčeka nechať a koľko orezať. Takým spôsobom sa stromy pripravujú na bohatší rod v nasledujúcich rokoch a kvalitnejšie ovocné plody. Teda väčšie a zdravé plody. Zvyčajne sa stáva, že sa ľudia obávajú mladé stromky orezať väčšmi. Ale skúsenosti ovocinárov sú také, že sa netreba báť dobre orezať stromy, lebo to je správny postup, ktorý sa do budúcna oplatí. Keď sa správne oreže ovocný strom, plody ovocia sú pekné, veľké, a keď sa neoreže ako treba, plody zostávajú malé, drobné, je ich veľa a nie sú kvalitné. V nasledujúcich rokoch sa orezávaním koruny stromov iba korigujú. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SNEMOVALI PADINSKÍ PENZISTI

Plánujú aj športovať Anička Chalupová

Organizácia v súčasnosti počíta 215 aktívnych členov, ktorí boli počas uplynulého roka zapojení

do početných aktivít spätých s pravidelným zásobovaním penzistov ohrevom a potravinárskymi

práva o práci za uplynulý rok a plán práce na bežný rok boli hlavné témy výročného snemovania padinských penzistov, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 13. februára. V miestnostiach Miestneho spoločenstva Padina sa zhromaždila časť členov Miestnej organizácie penzistov Padina, ktorí rokovali o troch bodoch rokovacieho programu. V správe o práci tejto organizácie za uplynulý rok predseda padinskej MOP Ján Šulja aktivity hodnotí hlavne pozitívne. Padinskí penzisti na tohtoročnom výročnom snemovaní

výrobkami. V letných mesiacoch sa zúčastnili na jednodenných výletoch a viacdňových pobytoch v kúpeľoch, účinkovali v charitatívnych akciách a aktívni boli aj na príležitostných spoločensko-zábavných a kultúrnych podujatiach tak doma, ako aj v iných prostrediach. Nesebecky pomocnú ruku podali aj pri organizovaní niekoľkých podujatí, ktoré usporiadali iné padinské združenia. Podobné akcie si padinskí penzisti naplánovali aj v aktuálnom roku, do ktorého sa pokúsia pridať aj športové aktivity.

Z MINULOSTI LALITSKÝCH SLOVÁKOV

Dráma s diviakom v záhrade Juraj Pucovský

zadychčaný v hostinci vykoktal, o čo ide. Dlhoročný skúsený poľovník a predseda spolku Bažant, hostinský Štefan, nebol doma. Jeho syn Ján, mladý, vtedy dvadsaťdvaročný poľovník neváhal, sňal z klina pušku, zobral niekoľko

na určené miesto, pozorne som vošiel do dvora, otvoril záhradné dvercia... Hľadím vľavo, hľadím vpravo, ale nevidím nič. Odrazu som za chlievom spozoroval v blate ležať niečo čierne a veľké. Bol to diviak, s ktorým som sa tak

bína, zásahy neboli smrteľné. Ranený diviak je veľmi nebezpečný. oľovníci a rybári často vedia Postavil sa na nohy a rozbehol sa zveličiť svoje úlovky z poľorovno na mňa. Nestačil som znova vačky alebo rybačky. Príbeh, nabiť pušku, nuž som sa aj ja dal o ktorom tu píšeme, je pravdivý, na útek, pomedzi ovocné stromy dramatický, ale so šťastným konv záhrade. Diviak utekal niekoľko com. Stalo sa to v Laliti pred metrov a spadol. Videl som, že takmer 45 rokmi, čiže 3. októbra viac nemôže vstať, zasadil som 1975. mu ešte dve presné rany do boku, Predpokladáme, že ani najtakže zostal meravo ležať.“ starší Laliťania sa nepamätali Dráma s diviakom v Benkovej na podobnú, zriedkavú, hádam záhrade sa tak úspešne a šťastne jedinečnú udalosť v tejto dediskončila. Nekaždodennú trone. Domáca Anna Benková po fej, ktorá vážila 130 kilogramov, neustálom a hlasnom brechaní potom prepravili do Benkovej psov v ich záhrade na Ulici markrčmy. Ulovený diviak bol veľká šala Tita spozorovala zadnú časť atrakcia pre početných občanov, tela akéhosi veľkého, chlpatého ktorí si ho prišli obzrieť, lebo táto zvieraťa, ktoré sa chcelo dostať divina je zriedkavosťou v lalitdo chlieva, medzi ošípané. Veľmi skom revíri. Väčšina neodmietla sa vyľakala, ale stačila zakríknuť ani chutný paprikáš, ktorý navamanželovi: „Jáááj, Ondrej, v našej rili vo dvoch kotloch, ale mäso záhrade je čosi veľké, akoby bol predtým nedali skontrolovať medveď. Utekaj pre poľovníkov!“ zverolekárovi na eventuálnu Na snímke z roku 1975 vidíme lovcov a zvedavcov s diviakom v Benkovej Rozvážny a duchaprítomný prítomnosť svalovca trichinella, krčme. Stoja zľava: Pavel Zorňan, Michal Demiter-Zábor, Štefan Ďurčiandomáci nepreveroval slová sky, Ján Zorňan-Sódar, Ondrej Benka (majiteľ záhrady), Ján Benka (presný čo sa dnes vôbec neodporúča. svojej manželky, ale sa rozbe- strelec), Štefan Pavlis; v drepe zľava: chlapec Michal Demiter, Michal Pavlis Neskoršie lalitskí lovci viackrát hol za jedným, druhým, tretím a chlapec Juraj Terek. ulovili diviakov vo svojom revíri, poľovníkom, ktorí ho odmietli. dokonca roku 1986 v jednom dni Nevedieť, či si mysleli, že to nie nábojov a utekal do neďalekého nablízko, budem úprimný, prvýkrát až štyroch, ktorí tam pravdepodobje pravda, alebo na to mali iné domu Benkovcov. Nedávno nám v živote stretol zoči-voči. Namieril ne zablúdili vyplašení streľbou nedôvody. Napokon sa Ondrej Benka obrazne vyrozprával, čo sa tam som a vypálil prvý, potom aj druhý presných strelcov z lesných lovísk náboj rovno do hlavy. Keďže som neďaleko Dunaja. spamätal, že sú lovci aj krčmár potom udialo: Foto: J. Turčanová „Pušku som nabil už pri behu strieľal z brokovnice a nie z karaŠtefan Benka a jeho syn Ján. Celý

• ĽUDIA A UDALOSTI •

9 /4896/ 29. 2. 2020

Ľudia a udalosti NA ČAJOVOM VEČIERKU V NOVOM SADE AJ LALIŤANIA

Ako sa stať farárom? Juraj Pucovský

ž roky na rozhraní fašiangov a pôstneho obdobia, niekoľko dní pred alebo po Zuzanách, novosadský evanjelický cirkevný zbor usporadúva čajový večierok. Pri tej príležitosti si pozýva veriacich z iných zborov, aby spoločne modlitbami, piesňami a nábožným slovom oslavovali Ježiša Krista. Tohtoročný čajový večierok prebiehal v predpôstnu nedeľu podvečer 23. februára 2020, keď Novosadčania uvítali zo dvadsiatich bratov a sestry viery z Lalite. Domáci farár Vladimír Obšust v príhovore a srdečnom prívete hostí zdôraznil, že sa pre lalitských evanjelikov rozhodli aj preto, lebo tento neveľký zbor od 20. októbra 2019 má ordinovanú kaplánku Zuzanu Poničanovú. V Novom Sade je zvykom na čajových večierkoch, aby hosťujúci kňaz pripravil zaujímavú prednášku. Vladimír Obšust navrhol mladej kolegyni Zuzane Poničanovej, aby spracovala a hovorila o jedinečnej otázke: Ako sa stať farárom? Táto

problematika je mladej Michalovčanke ešte stále blízka a čerstvá, lebo je pri konci štúdií teológie aj jej manžel Miroslav Poničan, tiež budúci farár, pôvodom Kysáčan. Hovoriac o dejinách vzdeláva-

dostala roku 1990, keď zmenili aj názov na Evanjelická bohoslovecká fakulta, ktorá určitý čas pôsobila v Modre, v priestoroch niekdajšieho sirotinca. Od roku 1999 fakulta sídli na bratislavskom Machnáči. Vtedy keď som ja nastúpila na štúdiá, najprv diakonie a potom teológie, na fakulte bolo viac ako 100 študentov, dnes ich je sotva 35, a je to trochu smutné. Na fakulte je šesť katedier:

Lalitská farárka – kaplánka Zuzana Poničanová počas prednášky. Vľavo sedí Vladimír Obšust, farár novosadský.

nia farárov najmladšia duchovná pastierka našej cirkvi Zuzana Poničanová o. i. vyzdvihla: „Podobne ako Univerzita Komenského, v roku 1919 vznikla aj Vysoká škola teologická Evanjelickej a. v. cirkvi v Bratislave. Do zväzku UK sa naša škola

Katedra Starej zmluvy, Novej zmluvy, cirkevných dejín, systematickej a praktickej teológie, ako aj Inštitút kontextuálnej teológie. Pravdaže, je tam aj mnoho iných predmetov, ktoré prispievajú k širokému spektru vzdelania farárov.“

ČAJOVÝ VEČIEROK V KYSÁČSKOM ZBORE SEAVC

Uhostili Staropazovčanov

Elena Šranková

ysáčski cirkevníci každý rok organizujú duchovno-nábožný večierok. Tohto roku bol vo štvrtok 20. februára v miestnostiach fary v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore. Na tradičnom čajovom večierku boli početní veriaci, ako i predstavitelia kultúrno-spoločenských ustanovizní, spolkov, združení, organizácií a iných denominácií. Aj tentoraz na čajanku do Kysáča prišli i cezpoľní hostia zo správy staropazovského evanjelického cirkevného zboru. Domáci farár Ondrej Marčok po privítacom príhovore odovzdal slovo farárovi

www.hl.rs

v Starej Pazove Igorovi Feldymu. Hosťujúci farár sa zameral na dejinný prehľad staropazovského cirkevného života v znamení 250.

v nábožno-národnom duchu, ktorá zaujala a oslovila prítomných. Nasledovali príležitostné príhovory a básne. Prihovorili sa:

Počas príhovoru pazovského farára Igora Feldyho

výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy. Šlo o netradičnú historicko-duchovnú prednášku

Informačno-politický týždenník

Svetlana Vojnićová-Feldyová, farárka v Soľanoch, Anna Páliková-Kunčáková, farárka EMC v Ky-

Veľkú pozornosť plnej siene cirkevníkov zaujali aj slová Z. Poničanovej o študijných pobytoch, hlavne v USA, o ubytovaní, stravovaní, voľnom čase, vôbec o pestrom študentskom živote. Možno táto jej prednáška podložená trefnými fotografiami podnieti našich nových mladých ľudí, aby sa zapísali na túto nie ľahkú fakultu, ktorá ponúka veľa vedomostí nielen z oblasti teológie, ale aj iných sfér života a práce. Na večierku okrem nábožných piesní vo výbere kantorky – profesorky Jarmily Juricovej-Stupavskej a modlitieb farára V. Obšusta odznel aj spev domáceho cirkevného spevokolu pod taktovkou Anny Crveniovej. V mene domáceho zboru sa prihovorili dozorca Ján Brtka, koordinátorka spevokolu Juliana Brtková, predsedníčka OKŽ Anna Pilipovićová a novozvolený predseda novosadského MOMS Jaroslav Boldocký. Z druhej strany predsedníčka OKŽ lalitského zboru Mária Hrnčiarová predstavila ich činnosť. Dozorca, profesor Štefan Smišek v emotívnom prejave vyjadril aj radosť, že Laliťania majú novú, mladú farárku Zuzanu Poničanovú, ktorá sa pokúša uviesť viaceré novinky a prilákať k činnosti zboru a do kostola čím viac detí, mládeže a dospelých veriacich.

sáči, Željko Erić, nový pravoslávny kysáčsky farár, Vinko Stojaković, pravoslávny kysáčsky farár na dôchodku, Michal Gíreg a Vladimír Durec, dozorcovia v staropazovskom a kysáčskom cirkevnom zbore, Rastislav Surový, predseda MOMS, Elena Surová, Anna Vozárová, riaditeľka kysáčskej školy, Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ, Anna Legíňová, Zorica Pavlovová, Ilonka Krajčíková a Mária Sláviková. Aj domáci farár a kantorka Ondrej a Darina Marčokovci prispeli príhovormi v tejto časti večierka, v ktorej prevahu mali príspevky a básne na duchovné témy. Na večierku sa zároveň podával chutný čaj, slané a sladké pečivá. Zaspieval kysáčsky cirkevný spevokol pod taktovkou farárky Dariny Marčokovej, spievali sa i spoločné pesničky, odzneli modlitby, všetko s cieľom duchovného posilnenia hosťujúcich a domácich veriacich. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (7)

Zviditeľňovali svoju činnosť Pripravila: Anna Horvátová Staropazovčania sa tohto roku chystajú osláviť 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety týmto oslavám tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy. FYZKULTÚRA FD „JEDNOTA“ STARÁ PAZOVA – FD „MLADOSŤ“ PETROVEC 5:5 (2:3) V nedeľu, 15. júna utkaly sa na ihrisku„Jednoty“ v Starej Pazove dve slovenské mužstvá v priateľskom zápase o ktorý vládol neobyčajný záujem, takže na ihrisku sa soskupilo okolo 1500 divákov. FD „Jednota“ nastúpila v sostave: Stefanović, − Cvetković, Kabas, − Smudja, Fitoš, Potran, − Ďurčík, Hadžić, Simić, Sontić a Očovaj. FD „Mladosť“: Sľúka, Žila, Ďuriš, Kollár II, Tkáč, Bartok, − Kováč J., Benka, Benka III, Kollár I., Hýl a Očovaj. Začiatok hry bol príliš nervózny, avšak hostia sa prví vzpamätali a Paľo Benka už v 8 min. získava hosťom vedenie, 1:0. Hostia stále ohrozujú bránku domácich a po krásnej kombinácii celého útočného radu, Paľo Benka dáva i druhú bránku. Domáci sú prekvapení, avšak rýchle sa vzpamätávajú a behom nasledujúcich chvíľok vyrovnávajú na 2:2. Petrovčania odpovedajú stálymi protiútokmi a Paľo Benka v 35 min. krásnou bránkou zvyšuje na 3:2. V druhom polčase domáci ako by nadobudli elánu, hrajú poviazanejšie a cez rýchle krídla stále ohrozujú bránku hostí. Hra nadobúda veľmi ostrý ráz na momenty prechádzajúc až k hrubosti. Jednota cez Hadžića vyrovnáva v 7 min. na 3:3. Po prevahe domácich, ktorá trvala asi 20 min. Paľo Benka sólo akciou, prejdúc 4 – 5 hráčov získava zase hosťom vedenie. Toto bol pravý majstrovský kúsok Paľa Benku. V 30 min. ľavé krídlo domácich Očovaj prudko strieľa, Sľúka sa mrštne hádže na loptu, ktorá sa však odráža do bránky, kde Tkáč, chcejúc loptu ešte vyraziť, sám ju doráža do siete, 4:4. Domáci stále útočia a sudca im priznáva jednu neregulárnu bránku, keď lopta vôbec neprešla bránkovú čiaru. 5. min. pred • ĽUDIA A UDALOSTI •

koncom zápasu hostia sa vzchopili a peknou kombináciou Kollár, Benka P. vyrovnávajú na 5:5. U domácich vynikly obe krídla a center. U hostí všetci hrali obetave a vyznačovali sa technickou vyspelosťou a rýchlosťou. Slabšie hral Hýl. Sudca zo Starej pazovy až na menšie chyby, dobrý. B Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 18. júna 1947, R. IV – č. 45 (331).

PA Z O V S K Í F R O N TO V C I A J NAĎALE J PRACUJÚ DOBROVOĽNE Dobrovoľná práca staropazovských frontovcov aj naďalej neustáva.

ný výbor. Poľnohospodárska rada pri Miestnom národnom výbore vykonala už súpis všetkých poľnohospodárskych strojov a upozornila všetkých majiteľov, ktorých stroje sú nie schopné pre nastávajúce žatebné práce, aby ich v najkratšom čase opravili. V posledných dňoch bol už dopodrobna vypracovaný i plán, podľa ktorého sú zadĺžené jednotlivé žacie stroje. Jedna kosačka povinná je v nastávajúcej žatebnej sezóne pokosiť od 80 do 100 kj. žít. Rýchle sa blížiacu žatvu Pazovania však nečakajú celkom pripravení. V prvom rade majitelia doteraz neuzavreli žiadnu smluvu pre kosenie žít kosačkou. Okrem toho neboly zorganizované pracovné družstvá,

V prvých rokoch vychádzania týždenníka Hlas ľudu informovanie zo Starej Pazovy buďto nebolo, alebo bolo zriedkavé, takže každý článok, aj ten rozsahom nepatrný, prišiel vhod, keďže Slováci zo Starej Pazovy tým dávali o sebe vedieť a zviditeľňovali svoju činnosť. Najviac príspevkov je zo športu, ktorý sa tak malebne sledoval, že pri čítaní proste akoby sme boli prítomní na zápase. Postrehli sme aj vysoké povedomie u pazovských stredoškolákov, ktorí nešetrili seba, ale prázdninové voľno využívali na prospešné práce. Aj v čase, keď informačné prostriedky neboli vyvinuté, predsa boli snaživci, ktorí stáli na tom, aby sa aj zo Starej Pazovy zverejnili správy v novinách. Niekedy to bolo také neobjektívne, čo vyvolalo polemiku medzi čitateľmi, ale boli ostražití, varovali pred požiarmi, poukazovali na nebezpečnosť vzniku požiarov, a práve z toho dôvodu sú veľmi cenné tieto prvé záznamy zo života Staropazovčanov. Tu nemáme v úmysle znehodnotiť niečiu činnosť, iba poukázať na snahu ľudí v povojnových rokoch a proste na začiatky žurnalistiky medzi našimi ľuďmi. ah Tak posledne staropazovskí frontovci, členky miestneho AFŽ a miestnej Ľudovej mládeže zúčastnili sa Na okopávaní kukurice na tých pozemkoch, ktoré neboly zaopatrené pracovnou silou. V minulú nedeľu týchto prác sa zúčastnil pekný počet členov miestnych masových organizácií. Celá akcia bola veľmi dobre zorganizovaná a prebiehala podľa plánu. Najväčšiu zásluhu na zorganizovaní tejto akcie má miestna syndikátna rada. Š. Dolinaj S TA R O PA Z O VA N I A S A P R I P R AV U J Ú P R E Ž AT V U A MLATBU Prípravy pre nastávajúcu žatvu a mlatbu v Starej Pazove sú v plnom prúde. O tieto prípravy veľkú starostlivosť vedie Miestny národ-

ktoré budú obsluhovať mláťačky. Je však nádej, že miestna syndikálna rada zorganizuje robotníkov i pre túto prácu. Aby všetky tieto práce prebiehaly nehatene a na čas, v starej Pazove bola zorganizovaná zvláštna kontrolná komisia, ktorá bude dozerať nad priebehom spomenutých prác. Š. Dolinaj Príspevky uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v sobotu 21. júna 1947, R. IV – č. 46 (332). STAROPAZOVSKÝ MOMS SA PRIPRÁVA PRE TOHOROČNÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI Vzhľadom na blížiace sa Slovenské národné slávnosti, v Petrovci, i staropazovský Moms robí urýchlene prípravy pre účasť na spomenutých. Zorganizovaná bola mládež, ktorú

Erka Potranová nacvičuje Slovenskú besedu. Nacvičovanie besedy v miestnostiach Slovenského národného domu, vďaka riadnemu dochádzaniu mládeže, prebieha riadne a nehatene. Š. D. Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 23. júla 1947, R. IV – č. 55 (331; číslovanie sa opakuje, pozn. ah). PAZOVSKÍ STREDOŠKOLÁCI PREUKÁZALI VYSOKÉ POVEDOMIE Po skončení školského roku vrátili sa domov do St. Pazovy žiaci, ktorí chodia do gymnázia v Petrovci. Bez žiadneho oddychu dali sa razom do práce. Miestny výbor v Starej Pazove konal práve súpis domácností, dôležitú akciu, ktorá má zabezpečiť v každej dedine presnú evidenciu. Žiaci pochopili význam tejto akcie a vidiac, že MNV potrebuje v tomto pomoc, prišli a svojou obetavou prácou pomohli, aby sa súpis čím driev a čím rýchlejšie zakončil. Potrebné je zdôrazniť, že mnohí z ních, po skončenom školskom roku prišli domov iba na niekoľko dní, lebo odchádzajú na Trať mládeže. A predsa – i počas tých niekoľko dní nechceli a nemohli ostať úplne nečinní, lebo videli význam akcie, ktorá sa v dedine konala. Tajomník MNV v St. Pazove vyzdvihol veľkú pomoc, ktorú v tejto akcii žiaci poskytli a práve ďakujúc tejto pomoci, práca je zakončená načas. Žiaci – i po zakončení súpisu gazdovstiev – pomáhajú v MNV. Medzi ními zvlášť vyniká Janko Turčan, ktorý tam každodenne pracuje niekoľko hodín. Šimko Dolinaj Pazovskí žiaci vynikli svojou prácou i v Petrovci, počas školského roku. Zúčastnili sa všetkých prác a akcií, ktoré organizovala stredoškolská mládež. Ich usilovná a povedomá práca, ktorá sa teraz znova ukázala, môže teraz slúžiť ako príklad všetkým ostatným žiakom, ako treba pracovať pre spoločnosť a národ. Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 18. júna 1947, R. IV – č. 45 (331).

9 /4896/ 29. 2. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Slniečko nás teší

oci je len február, vonku je slnečné a teplé počasie, ktoré nás láka von. Pekné počasie je predzvestovateľom jari. Práve preto aj vy, milé deti, na svojich výkresoch máte slniečko, dúhu, rôzne kvietky, deti, ktoré sa hrajú v prírode s kamarátmi a so zvieratkami. Slniečko nás vábi von, aby sme sa nadýchali čerstvého vzduchu, zlepšuje nám náladu a robí nás šťastnejšími a veselšími. Aj vy šantíte vonku s kamarátmi a so svojimi miláčikmi vymýšľate rôzne hry. Zdá sa, že zima ustupuje a jar sa pomalým, ale istým krokom pripravuje na príchod medzi nás. Katuša

Ivana Hlavčová, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Zo zimných prázdnin

Hana Strehovská, 4. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Teodora Povolná, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Zima v mojom kraji

Miroslava Bačúrová, 4. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Zima je krásne ročné obdobie. Prichádza hneď po jeseni. Celá krajina vtedy pokojne spí. Príroda oddychuje a čerpá sily na ďalší rok. Opravdivá zima nás tohto roku ešte neprivítala, ako sme si to mnohí želali. Namiesto snehu a vyštípaných líc sa striedajú hmlisté, daždivé a slnečné dni. Začiatok tohto ročného obdobia nám pripomínajú aj zvieratá, ktoré si urobili zásoby potravy, medvede usnuli zimný sen a vtáky odleteli na juh. Minulý rok zima predsa prišla včas. V jedno ráno, keď som sa zobudila, pozrela som von oknom. Mráz, zimný maliar, nakreslil mi na okno krásne kvety. Strechy domov boli prikryté snehovou perinou a okrášlené ľadovými cencúľmi. Tieto cencúle mi pripomínali lízanky a chcela som si na nich pochutnať. Padajúci sneh svojou krásou vyzdobil ulice, lúky a polia. Voda v mláke sa zmenila na ligotavé zrkadlá. Stromy už odhodili zabudnuté listy a ohýbali svoje konáre pod ťažkými kopcami snehu. Na ulici ľudia usilovne odmetali sneh z chodníkov, i keď by sa radšej na snehovú idylu pozerali cez okno zo svojich teplých domov. Rýchlo som si zo skrine vytiahla hrubý kabát, čiapku, rukavice a šál. Na nohy som si obula teplé topánky a bežala som von na sneh. Deti sa už na ulici guľovali, sánkovali a robili snehuliaka. Priniesla som mrkvu, šál, uhlie a metlu, aby sme snehuliaka ozdobili. Po vlasoch a kabáte mi padali drobné vločky, už som ich mala aj v topánkach. Aj keď bolo veľmi chladno, predsa v mojom srdci bolo teplo. Rada by som bola, aby nás sneh znovu prekvapil. Zima je najkrajším ročným obdobím. Ale všetko má svoj koniec. Koncom februára slnko svojimi teplými lúčmi roztopí ľadové kráľovstvo. Príroda sa začne prebúdzať k jari. Aňa Beličková, 3. 1, ZŠ bratov Novakovcov, Silbaš

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pre mňa slovo prázdniny znamená: oddych, zábavu, návštevy, kamarátenie... Na zimné prázdniny som sa veľmi tešila. Bolo to preto, že som chcela viac času tráviť s rodinou. Aj tieto patria medzi tie, ktoré si budem pamätať. Začali sa 24. decembra. Práve v ten deň som sa chystala na najkrajšie sviatky v roku. Večer som recitovala v kostole a za to som dostala velikánsky balík. Po sviatkoch som si myslela, že mi bude nudno. Ale mi nebolo. Navštívila som babku, dedka a moju sesternicu. Pekne sme sa hrali. Najobľúbenejšie hry nám boli: na slepú babu, hru pamätania, rozličné hry s kartami, bábikami… Nesplnila sa mi túžba ísť s rodinou na kĺzanie. No rodičia nám prisľúbili. Prázdniny ubehli rýchlo. Na nasledujúce prázdniny už mám prianie. Chcela by som, aby mi prišla na návštevu moja najlepšia kamarátka. Dajana Cabuková, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Tea Trnovská, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina • DETSKÝ KÚTIK •

Z obsahu Byť v napísanom

s. 3

Tvorca nových svetov tušil svoj osud... K širšiemu rozhľadu na spoločnosť

s. 4 – 5

Nový Sad 29. 2. 2020 Ročník XXXVII Číslo 3/425

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 8

VÝROČIA

INSITNÝ UMELEC MICHAL POVOLNÝ 85-ROČNÝ

Maliar jesenných farieb Stevan Lenhart

adinčan Michal Povolný je dnes najstarším členom kovačickej Galérie insitného umenia. Narodil sa 10. marca 1935, vychodil päť ročníkov základnej školy, celého života sa zaoberal poľnohospodárstvom a vo voľnom čase sa venúval tvorivej činnosti. Spolu s Jánom Bačúrom (1937) a Jánom Husárikom (1942 – 2017) založil tzv. padinskú školu maliarstva, ktorá je dodnes neoddeliteľnou

súčasťou svetoznámej kovačickej galérie. Pritom si Michal Povolný vytvoril originálny maliarsky rukopis a počas 70. a 80. rokov minulého storočia sa stal jedným z váženejších insitných maliarov vo vtedajšej Juhoslávii, o čom svedčí jeho prítomnosť vo viacerých encyklopédiách a publikáciách o tomto druhu výtvarného umenia (z pera renomovaných autorov, akými sú Oto Bihalji-Merin, Nebojša Tomašević, Milica Maširevićová, Slavomir Vojinović a iní). Jeho prvou láskou však bola hudba, najmä niektoré dychové hudobné nástroje, o čom hovorí: „Od včasnej mladosti ma veľmi zaujímala hudba. Mali sme doma

Michal Povolný vo februári 2020

kone a v konici bol jeden stôl, na ktorom som vyrábal všelijaké drevené píšťale. Neskoršie som si kúpil klarinet, na ktorom som sa naučil hrať príliš rýchlo – a hrával som na tanečných zábavách, pri spoločenských stretnutiach, ako aj pri družných posedeniach v krčme u Kominkovcov. Hrával som tam spolu s kamarátom Šimákom, ktorý vedel dosť dobre spievať staré slovenské ľudové piesne. Jeden klarinet som si urobil sám a na výrobu klapiek som použil hliníkovú súčiastku z nemeckého lietadla, ktoré bolo zostrelené koncom vojny a padlo do padinského chotára. Roku 1956 som odišiel na vojenčinu a tam som sa vďaka hudobnému

talentu stal trubkárom. Rád si spomínam najmä na slávnostný program pripravený k návšteve generála a národného hrdinu Kosztu Nagya v kasárni v Užici, kde som bol členom vojenského orchestra.“ V prípade Michala Povolného možno vlastne nachádzať rôzne súvislosti medzi hudbou a maliarstvom. Z jeho obrazov vidieť, že autor má nekaždodenný zmysel pre kompozíciu a tonalitu farieb a každá jeho olejomaľba odzrkadľuje umelcovu dušu podobne tak ako to býva s hudobnou skladbou. Ešte v škole vraj príliš dobre kreslil, maľovať však začal roku 1958 a od roku 1964 začal vytvárať originálne, autorské

Hádka pri veternom mlyne (2019)

20/II 20/II

V ÝR O ČIA

29. 2. 2020 • 9 /4896/

obrazy. „Maľovať som začal hneď sú aj melóny, tekvice, konope, ného dominujú okerovo-hnedé v krajine a v zahraničí – najmä v po návrate z vojenčiny,“ hovo- sedliaci pri poľných prácach, farby zrelej jesene, vytvárajúce Nemecku (Berlín, Mníchov), kde rí Povolný. „Vtedy som už bol domáce zvieratá, dedinské domy zvláštny melancholický pocit sa vraj vždy vypredali všetky jeho oboznámený s tvorbou maliarov a dvory, staré kuchyne, ľudové a inšpiráciu na filozofické úvahy obrazy. V katalógu Povolného samoukov zo susednej Kovačice. remeslá a obyčaje… V minulosti o živote, prírode, osude človeka samostatnej berlínskej výstavy z Prvé obrazy som vypracoval často maľoval zabíjačku, lebo na Dolnej zemi, na okraji banát- roku 1980 pozornosť upúta obraz doma na stene a boli pod názvom Sen o to vlastne kopírované začarovanej kolibe. motívy z pohľadníc Ide o príbeh na veča rôznych fotografií. nú tému boja meO rok neskoršie som dzi dobrom a zlom sa oženil, bolo veľa s fantasticko-rozpráce v poli, mali sme právkovými prvkaaj kone a kravy… Bolo mi, ktoré ináč nie načim veľa robiť, ale sú často prítomné tiež som chcel začať na obrazoch tohto aj vážnejšie maľovať. padinského maliara. Takže som maľoval vo „Ten obraz hovorí voľnom čase a bolo o sedliakovi, ktorý to hlavne v zimnom včasráno prišiel na období. Pozdejšie voze do poľa naosom už musel vytváberať melóny, aby rať čoraz viac obrazov, ich mohol predať lebo mi organizovali na trhu. Niekto bol samostatné výstavy, a však žiarlivý na jeho preto som celé zimy dobrú úrodu, a preto trávil pri maľovaní.“ poslal čerta, ktorý Asi najčastejším zletel na sedliakoSen o začarovanej kolibe (1979) motívom na Povolvu kolibu. Kone sa ného obrazoch (od vtom splašili, voz sa začiatku 80. rokov až dodnes) je bol veľký dopyt po obrazoch skej roviny a záhadnej Deliblat- prevrhol, melóny sa rozsypali a starý veterný mlyn, ktorý už nemá na túto tému, ale neskoršie o ňu skej piesočiny. sedliakova žena vypadla z voza, lopatky ani mlynský kameň. Ten- vraj zhasol záujem. Na otázku, Obrazy Michala Povolného takže sedliak ide so sekerou v to motív nostalgicky pripomína prečo nikdy nemaľoval folklórne boli v priebehu desaťročí pre ruke zúčtovať sa s čertom. Chcel minulosť, ale veterné mlyny sú na motívy a ľudové kroje, Michal mnohých milovníkov insitného som pokračovať maľovať takéto Povolného obrazoch fantastické témy, ale už opustené a začali nejako sa to neskorsa rúcať. „Hovorí sa, šie nepodarilo.“ že kedysi bolo vôkol Michal Povolný Padiny deväť takých mal zatiaľ poslednú veterných mlynov,“ výstavu usporiadanú rozpráva maliar. „Mal pri príležitosti 60. výich na starosti majster ročia jeho umeleckej Martin Senko, ktorý tvorby v septembri bol kumštárom a 2015 v kovačickej Galérii insitného vedel všeličo robiť. umenia a vtedy Spodná časť tých mlynov bola muromu bola udelená vaná z tehál a vrchná medaila s Plaketou časť bola drevená. V Obce Kovačica za závislosti od smeru životné dielo. Žije vetra bolo načim ručs manželkou Katane posúvať drevené rínou v rodinnom štítce mlynu a bola dome v padinskej to v minulosti robota Ulici Mošu Pijadeho, pre niekoľkých ľudí. pokým ich deti sú Preto majster Senko vo Švédsku. Maľuje vymyslel ložiskový už čoraz zriedkavejmechanizmus, ktorý šie, lebo mu zoslabol Maliar so svojimi dielami zo 60. rokov minulého storočia (foto: Duško Jovanović) umožnil, aby mlyn zrak, ale štetec a farmohol otáčať jeden by sú každodenne človek. Časom boli pri ňom a je tu ešte tieto veternáky porozoberané, Povolný raz odpovedal, že mnohí umenia skutočným objavom. zopár obrazov, ktoré treba zakonlebo ich vystriedali modernejšie iní veľmi úspešne znázorňujú Navštevovali ho domáci a za- čiť... Prajeme mu dobré zdravie stroje, ale ja ich rád znázorňujem také motívy, takže niet potreby, hraniční kustódi, kunsthistori- a tvorivé budúce roky. na obrazoch.“ aby to robil aj on. Ako si to všimli ci, publicisti, novinári a známe Na olejomaľbách tohto maliara viacerí výtvarní kritici, u Povol- osobnosti. Vystavoval mnohokrát

HLAS ĽUDU • OBZORY

IN MEMORIAM PAVEL VILIKOVSKÝ (1941 – 2020)

Je najprekladanejším súčasným slovenským spisovateľom. Vilikovský bol viacnásobne spätý so srbským prostredím, priamo cez kontakty a priateľstvá, nepriamo cez prítomnosť vo vyučovacom programe žiakov slovenských gymnázií a štúdia slovenského jazyka v Srbsku, ako aj cez preklady kníh do srbského jazyka. Jeho prvý príchod do Nového Sadu (spolu s Milanom Šútovcom koncom šesťdesiatych rokov) súvisel s návštevou redakcie Letopisu Matice srbskej, najstaršieho srbského literárneho časopisu. V novosadskom prostredí sa vtedy vďaka spisovateľovi Alexandarovi Tišmovi a básnikovi, prozaikovi a prekladateľovi Boškovi Petrovićovi zoznámil, ako o tom písal Šútovec, s nádejným kritikom srbskej literatúry a študentom juhoslovanských literatúr Michalom Harpáňom. Po rokoch sa Vilikovský stal najprekladanejším slovenským autorom do srbského jazyka, pričom všetky preklady (próz Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch; Krutý strojvodca; Posledný kôň Pompejí; Čarovný papagáj a iné gýče, niekoľko poviedok publikovaných v časopisoch, zatiaľ čo preklad štyroch

a „väčšinových“ tvorcov. Spájal ich istý nepokoj po vytúženej slobode, kulturologickej šírke, stiesňujúce (politické, často i mentálne) okolnosti, ktoré prerástli do životného pocitu jeho protagonistov, nazývaného aj stredoeurópanstvom. Vilikovský o tomto fenoméne uvažoval i v poviedke Všetko, čo viem o stredoeurópanstve ako o určitom svetonázore, keď citoval Györgya Konráda: „Stredoeurópanstvo, to nie je štátne občianstvo, ale svetový názor.“ (Krutý strojvodca, 1996, str. 3). Pamäti na novosadské pobyty tematizoval v najosobnejšom a zároveň poslednom románe RAJ(c) je preč. „Boli sme kedysi s kolegom – bol v mojom veku a volal sa Peter, ale na tom nezáleží – teda s týmto Petrom sme kedysi koncom šesťdesiatych rokov boli na služobnej ceste v Novom Sade. Nepamätám sa presne, o čo vtedy išlo, ale pri služobných cestách vždy o niečo ide a my sme stanovenú úlohu iste poctivo plnili. Mal som vtedy už rodinu, považoval som sa za kompletného a všetci sa ku mne tak správali, dokonca ani mama nemala ku mne čo dodať. [...] Nový Sad sa mi páčil. Bolo ich niekoľko, rôznych, ale zároveň, v tej istej chvíli,

Marína Šimáková-Speváková

ňa 10. februára vo veku 78 rokov zomrel jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov – Pavel Vilikovský. Vo svojom prozaickom diele Vilikovský artikuloval moderné dejiny cez osobný, kulturologický, spoločensko-politický, imaginárny plán s dôrazom na svet jedinca zakotveného v časopriestore Slovenska druhej polovice 20. storočia a v prvých desaťročiach 21. storočia. Vilikovský zachytil podoby ľudského tragična, ktoré podával úsmevným tónom navonok nezaujatého a ironického glosátora, bol tvorcom náležitej šírky a blízky spisovateľom iných kultúr. Vilikovský je slovenský autor pre špecifický zorný uhol narátora v lokálnom časopriestore a stredoeurópsky a svetový pre univerzálnosť poznania, štýl či spisovateľskú akríbiu. Pavel Vilikovský patril do generácie spisovateľov, ktorá sa etablovala v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, keď mu vyšla zbierka poviedok Citová výchova v marci (1965). Publikačne sa, iste nie dobrovoľne, odmlčal v sedemdesiatych rokoch, v roku 1983 publikoval novelu detektívku Prvá veta spánku. Po spoločensko-politickom uvoľnení vyšli v roku 1989 Vilikovského knihy, napísané v sedemdesiatych rokoch: zbierka poviedok Eskalácia citu a prózy mapujúce totalitný režim v groteskných a anomálnych podobách: román Večne je zelený... a dve novely pod spoločným názvom Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch. Pribudli potom novely Slovenský Casanova (spolu s L. Grendelom, 1991) a Peší príbeh (1992). Stredoeurópanstvu ako palimpsestu jazykov, kultúr a rozmanitých spoločensko-politických vplyvov sa venoval v zbierke poviedok Krutý strojvodca (1996), zatiaľ čo možno jeho najkomplexnejším románom o totalite ducha je Posledný kôň Pompejí (2001). Vilikovský pokračoval v osobných vyjadreniach sa k literárnemu dedičstvu v kriticko-esejistickej knihe Vyznania naivného milovníka (2004), k dedičstvu totality v poviedkach Čarovný papagáj a iné gýče, či k imaginárnemu denníku v knihe Silberputzen. Leštenie starého striebra. Pracoval

Foto: wikimedia

Byť v napísanom

podľa toho, kam ste sa vybrali. Keď ste sa pustili jedným smerom, po pár krokoch ste sa ocitli na dedine, medzi prízemnými domcami s hlinenou cestou uprostred; na opačnej strane, ale rovnako blízko, bolo staré mesto s jedno- či dvojposchodovými budovami z devätnásteho storočia, a len o kúsok ďalej pri Dunaji boli moderné činžiaky a univerzita. Na ulici ste stretali ženičky v krojoch, a keď ste sedeli v kaviarni, mohli ste popri srbochorvátčine začuť i slovenčinu či maďarčinu, ba podebatovali sme aj s jedným príslušníkom rusínskej menšiny. Také mestá, viaceré v jednom, som mal rád – zdá sa vám, že si v nich môžete vybrať jazyk i život, na aký práve máte chuť. [...] Za mostom na druhej strane Dunaja bola veľká pevnosť prestavaná na hotel, na záver nás naši hostitelia vzali ta na obed. Keď som bol naposledy v Novom Sade, pevnosť ešte stála, ale most bol po bombardovaní v troskách. Večný, ako vieme, je len Šabľový tanec Arama Chačaturjana. Novosadský most a ani Juhoslávia veční neboli.“ (RAJc je preč, 2018, s. 108, 109, 112, 113). Vilikovského (auto)ironické a antitotalitné prózy, popretkávané emóciami skrytými pod vrstvami intertextuálnych prepojení či jazykových hier, spočívajú v poznaní viacjazykovej a svetovej literárnej kultúry (dôverne poznal anglo-americkú literatúru, ktorú prekladal a zapájal do vnútrotextových súvislostí svojich próz). V románe RAJc je preč dominujú osobné spomienkové návraty do ciest v mladosti (predovšetkým študentské obdobie v Prahe, tiež do Nového Sadu). Optimizmus spomienok však niesol reálny tieň súčasnosti, v ktorom rozoznávame pozíciu narátora tohto románu, čo zväčša osamoteného. Smrť a smútok ho obklopovali celý život, od straty otca v útlom detskom veku, smrťou matky nekončiac: „Ako človek žije, cestou sa mu nazbierajú mŕtvi, a čím je starší, tým je ich viac.“ (s. 34). Dopísaním posledného románu, komplexnej a esteticky vrcholnej súhry mnohých autorových tém a časových pásem, akoby sa naplnil aj osud návratného motívu, hamletovsky váhavého ducha. Tento duch neutíchajúcej pochybnosti a dilemy vo všetkých Vilikovského prózach sa upokojil v autorovom bytí v napísanom. Uvažujem nad tým aj cez asociáciu Vilikovského Šabľového tanca Arama Chačaturjana – do večného kruhu sa zapájajú bohaté textové prepojenia Vilikovského diela.

21/III

s návratnými motívmi policajného vyšetrovateľa, citovosti, smrti otca, vzťahu k matke aj v knihách Vlastný životopis zla (2009), Pes na ceste (2010), Letmý sneh (2014), Prvá a posledná láska (2013), Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa (2017). Posledný román, svojrázne Vilikovského osobné vyznanie a pocta akríbii, bol publikovaný pod názvom RAJ(c) je preč (2018).

noviel pod názvom Prvá a posledná láska sú zatiaľ v rukopise) pripravil Michal Harpáň. Literárne vzťahy a priateľstvo priviedli Vilikovského viackrát do Nového Sadu. V roku 2001 pobudol medzi slovenskými študentmi tzv. Špeciálnych akademických štúdií (ŠAŠ), založených ako typ alternatívnych prednášok v rámci pôsobenia mimovládneho sektoru – tak som ho mohla spoznať už ako študentka. Knihy Pavla Vilikovského, prednášky o Vilikovského tvorbe, tiež autorove rozhovory so študentmi v priestoroch novosadských študovní priblížili síce ťažko definovateľný, ale citeľný spoločný duchovný priestor „menšinových“

VÝR O ČIA

29. 2. 2020 • 9 /4896/

MICHAL KIRÁĽ (1955 – 1995)

Tvorca nových svetov tušil svoj osud...

Juraj Bartoš

bohaté vedomosti a skúsenosti. Michal Kiráľ vychodil základnú školu v rodisku, Stredná škola úžitkového umenia v Novom Sade mu poslúžila ako odrazový mostík, z ktorého sa dostal na Fakultu úžitkových umení (FPU) v Belehrade; po jej ukončení (1979) najprv dva roky pôsobil ako pedagóg na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Potom bol technickým redaktorom týždenníka Hlas ľudu (1982 – 1984), aby nakoniec zakotvil vo vydavateľstve Obzor – Tvorba (práve keď jeho osud visel na nitke). Tam pracoval ako ilustrátor, grafický a výtvarný redaktor (1985 – 1995) a posledný rok i ako riaditeľ, pričom krátko vyučoval typografiu na belehradskej FPU (1992 – 1993). Mal i významný podiel na založení galérie Blatno, Galérie Zuzky Medveďovej a Galérie Karola Miloslava Lehotského na Gymnáziu Jána Kollára, a teda i na rozhýbaní výtvarného života v Báčskom Petrovci, kde zohral aktívnu rolu aj pri organizácii početných výstav a prvého Bienále slovenských vojvodinských umelcov. Mijo či Majk, ako ho bežne oslovovali kamaráti a známi, bol voči iným zhovievavý, k sebe v

22/II 22/IV

kiste by veľa toho dnes na výtvarnej scéne vojvodinských Slovákov vyzeralo inak, kebyže akademický maliar – grafik, pedagogický pracovník, grafický, technický a výtvarný redaktor, ilustrátor, galerista a neúnavný organizátor a mobilizátor Michal Kiráľ bol medzi nami. Keby 28. februára 1995 v rodnom Báčskom Petrovci nepodľahol ťažkému ochoreniu, v piatok 21. februára 2020 by oslávil 65. narodeniny. Prednedávnom, pričinením jeho exmanželky Márie Kneževićovej v Belehrade vyšla vzácna dvojrečová monografia Mihal Kiralj: Neka ostane trag – crtež ilustracija grafika dizajn / Michal Kiráľ: Nech zostane stopa – kresba ilustrácia grafika dizajn. Predstavili ju 18. novembra 2018 v Petrovci; udalosť sme v našom týždenníku sprítomnili v článku Hlboké stopy Michala Kiráľa (Hlas ľudu č. 47, 24. 11. 2018). „Ponáhľal sa, akoby tušil svoj osud,“ pripomenul tam vo svojej štúdii výtvarný kritik Sava Stepanov, prí-

zvukujúc zodpovednosť a perfek- aj ako výtvarný a grafický redakciu precíznej výtvarnej myšlienky tor jeho vydaní (kníh, časopisov umelca, neúnavne pátrajúceho Zornička, Nový život, Rovina a po optimálnych riešeniach, ktoré krášlia jeho ilustrácie časopisu Pionieri, respektíve Zorničky, knihy pre deti, početné grafické značky knižných edícií, ale i logá rôznych významných kultúrnych a spoločenských podujatí či firiem. Michal Kiráľ prišiel na svet a ten istý (ale už podstatne odlišný) svet opustil v najkratšom mesiaci. Pominul sa onedlho po tom, čo sa Autoportrét, lavírovaný tuš, 1975 rozpadla niekdajšia Juhoslávia. Kým sa z jej ročenky Národný kalendár), trosiek ešte kúdolilo, všemožne spávajúc sotva dve-tri hodiny... bez vystatovania a ťažkania bojo- Vydavateľstvo prežilo a on sám val o holú existenciu vtedajšieho zo životného boja priamo do vydavateľstva Obzor – Tvorba ako spomienok odišiel na štíte, žiaľ, jeho riaditeľ. Paralelne pracoval predčasne, prv než by zužitkoval

Z cyklu abstraktných kresieb veľkého formátu, 1983 a 1984 Nech zostane stopa, ceruza, 60 x 85, 1983

V ÝR O ČIA

HLAS ĽUDU • OBZORY

Autoportrét, perokresba a lavírovaný tuš, 21 x 29,5, 1975

Zátišie, akvatinta, 29 x 41, 1977

23/V

každom možnom kontexte – nekompromisný. Tým, ktorí ho poznali lepšie, zostáva v pamäti ako nanajvýš statočný človek, celým bytím oddaný umeniu. O ňom, o umení sa Michal Kiráľ jadrne vyjadril vo svojich krátkych záznamoch; dovolíme si tu odcitovať niektoré z publikácie Nech zostane stopa…, v domnienke, že umocnia predostretý výber z jeho výtvarného opusu. „Umenie je pre mňa jedna šľachetná, vznešená zhoda okolností, ,vznešená vec ... Každá ohraničenosť, preháňanie bez zmyslového cieľa, mediokrita, elitizmus, sú biedy ľudské. Umelec je nie ten, ktorého bavia drobné efekty, Prvá ilustrácia pre časopis Pionieri, 1974 umenie je hľadanie zlatých pravidiel, stále nových a lity.“ (1981) alebo dizajnér ako tvornových...“ (1984) „Bez ohľadu na zakorenenú ca musí vždy inklinovať „Výtvarné dielo je vizuálny fe- a oficiálnu mienku tvrdím, že k tvoreniu nových výnomén a tak sa má aj čítať, nie práca, ktorou sa zaoberám, je tvarných a duchovných ako kniha, a nie ani ako napo- výborná práca. Úžitkový umelec produktov. Tvorí nové dobňovanie hocičoho, čo bytosti a svety. Pritom spôsobom prednesu môže zamestnáva celý svoj Hlavičky časopisov Pionieri a Zornička a prílohy Mravec napodobňovať literatúru. psychofyzický potenUmenie môže napodobciál, po celý čas cítiac Michal Kiráľ žil svoj život ňovať tvary nám niečoho priamu zodpovednosť známeho, viac alebo menej, za výsledok svojej práce. Na naskutku vo vysokom rytme, ale nemusí. Vskutku aj tu to všetko je nenahraditeľný. nasadzujúc úplne vlastné psyide o rozdielne čítanie a A čím väčší počet technických chofyzické kapacity („akoby tušil vyžaduje si rozdielnu afinitu, Logo Slovenských národných slávností pomôcok iba zväčšuje jeho svoj osud“) na pozdvihnutie (po) vedomia o význame výtvarného niekedy aj stupeň senzibitvorivú zvedavosť.“ umenia všeobecne a najmä o mieste výtvarných umelcov z radu vojvodinských Slovákov. A tak letmú spomienku naň končíme slovami Marca Tullia Cicera, rímskeho filozofa a štátnika (106 – 43 pred n. l.): „Keby náš duch nemal isté predtuchy budúcnosti a keby nedovolil svojmu mysleniu prekročiť hranice, ktorými je obmedzený čas nášho života, je isté, že by sa netrýznil prekonávaním ťažkostí a netrápil toľkými starosťami, neodopieral by si spánok a neriskoval veľakrát dokonca svoj život. Je to však iné: práve tí najlepší majú v sebe akýsi ušľachtilý pud, ktorý vo dne v noci bodá dušu ostrohami slávy a upozorňuje ju, že nesmieme nechať spomienku na seba zaniknúť spolu so životom, ale že ju musíme rozšíriť na budúce veky.“

KN IHY

29. 2. 2020 • 9 /4896/

O tom, ako prekladateľ občas nedokáže pribrzdiť...

(100 srbských básnikov v preklade Miroslava Demáka. Prometej : Nový Sad – Spolok Srbov na Slovensku : Bratislava 2019)

24/VI

Martin Prebudila

vorba slovenských vojvodinských prekladateľov určite by si zaslúžila prinajmenej jednu vážnejšiu a serióznejšiu štúdiu, ktorou by sa zmapovala celková prekladateľská činnosť našich autorov, najmä v druhej polovici 20. a začiatkom 21. storočia. Pri tejto príležitosti nemienim ani začínať o uvedenej téme, iba sa mi chce pridať kamienok do mozaiky tohto „literárneho druhu“, nielen u nás najčastejšie zanedbávaného a potláčaného na okraj celkovej literatúry a literárnej vedy. V tomto kontexte súčasne si dovolím sprítomniť najnovšiu knihu z prekladateľskej dielne básnika, spisovateľa, cestopisca a dlhý rad rokov aj vynikajúceho prekladateľa zo srbčiny do slovenčiny a opačne Miroslava Demáka. Ide o ďalší ušľachtilý literárny most medzi Srbskom a Slovenskom, medzi Belehradom, resp. Novým Sadom a Bratislavou – 100 srbských básnikov v preklade Miroslava Demáka. Kniha vyšla na sklonku minulého roka, spolu ju vydali prestížny novosadský vydavateľský podnik Prometej a Spolok Srbov na Slovensku za finančnej podpory Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na Slovensku a zatiaľ nemala žiadnu verejnú prezentáciu, aj keď je už teraz po nej veľký dopyt a záujem tak slovenských literátov a čitateľov, ako aj srbských básnikov a tunajšej literárnej kritiky. Podľa nášho odporúčania táto kniha by sa mala začať čítať odzadu, presnejšie od Vydavateľskej poznámky z pera Staneho Ribiča, predsedu Spolku Srbov na Slovensku, ktorý pri konci svojho textu, okrem iného uvádza: ...Dostali sme prostriedky od Fondu na knihu práve s týmto titulom: Sto srbských básnikov v preklade Miroslava Demáka. Titul knihy sme museli

zachovať, autor výberu a prekladateľ sa dohody nedržal – a kým sa nám podarilo ho ubrzdiť – preložil básne 108 básnikov a my ich ponúkame čitateľom. Verím, že čitateľ to nebude zazlievať ani autorovi, ani vydavateľovi... Teda dobre, že kniha vyšla v stanovenej lehote, lebo by zrejme bolo ťažko „ubrzdiť“ prekladateľa Demáka v jeho odovzdanej a nadovšetko horlivej prekladateľskej činnosti. Veď len v poslednom období preložil desiatky kníh

v snahe ešte viac priblížiť tieto dve navzájom blízke literatúry, dve blízke poézie, i keď sú ich poetiky vo veľkej miere odlišné, a tým činom je každá svojím spôsobom jedinečná a originálna. Spomeňme iba niektoré najnovšie básnické zbierky vybraných veršov srbských a slovenských autorov v preklade Miroslava Demáka – Jeremija Lazarević: Kľúč od rozostavaného domu, Radomir Uljarević: Čierna skrinka, Ljubinko Jelić: Dýchať vo dvojici (preklad podpísal pseudonymom), Adam Puslojić: Somnambulia balkanica, Juraj Kuniak: Amonit. K tomu možno pripočítať aj knihy poézie preložené v spolupráci s iným prekladateľom (Radomir Andrić, Matija Bećković, Milan Richter),

bloky slovenských básnikov a poetiek zaradených do niekoľkých antológií a v časopisoch Srpski jug, Stig, Romboid a i., ako aj romány Konštantínovo rázcestie Dejana Stojiljkovića a Panika v ICečku Janka Vujinovića. Pri konci knihy sa nachádza aj veľmi výstižný a dôkladný doslov pomenovaný Srbská poézia v aktuálnom nazeraní, pod ktorý sa podpisuje náš ďalší rodák z Kulpína, dlho rokov žijúci v Bratislave, Michal Babiak. Jeho posudok sa, jasne, začína obdobím romantizmu a Ľudovítom Štúrom: Je už dávnejšie známe, že na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde Štúr pôsobil, študovali aj desiatky srbských študentov, ktorí po návrate domov boli oduševnenými nasledovateľmi jeho národného slovanského programu. Srbská národno-obrodenecká elita sa formovala v slovenskom prostredí: v priebehu osemnásteho a devätnásteho storočia okolo dva a pol tisíc Srbov študovalo na lýceách, gymnáziách a kolégiách na Slovensku – jeden z hlavných prúdov tejto elity boli práve Štúrovi študenti (str. 167 – 168). Vychádzajúc z tohto faktu, aj prekladateľ Miroslav Demák panorámu, či už paletu vybraných a preložených básnikov začína s velikánmi srbskej poézie, akými sú Petar Petrović-Njegoš, Branko Radičević, Jovan Jovanović-Zmaj, Đura Jakšić, Laza Kostić, ale aj ich predchodcami Dositejom Obradovićom a Jovanom Sterijom Popovićom. Pokračuje predstaviteľmi srbskej moderny – Vojislavom Ilićom, Jovanom Dučićom, Vladislavom Petkovićom-Disom, Milošom Crnjanskim, Momčilom Nastasijevićom, tiež básnikmi, ktorí sa naplno realizovali v druhej polovici dvadsiateho storočia – sú to Desanka Maksimovićová,

Vasko Popa, Branko V. Radičević, Miodrag Pavlović, Stevan Raičković, Ivan V. Lalić, Jovan Hristić, Branko Miljković, Ljubomir Simović. A nachádzame tu aj veľkých súčasných básnikov, akými sú Matija Bećković, Radomir Andrić, Milovan Vitezović, Rajko Petrov Nogo, Pero Zubac, Jovan Zivlak, Radmila Lazićová, Milan Nenadić, Selimir Radulović, Zlata Kocićová, Ivan Negrišorac, Zoran Đerić, Dragan Jovanović Danilov... Vynikajúci znalec aj súčasnej srbskej poézie, v tomto prípade v úlohe prekladateľa, Miroslav Demák nezabúda ani na autorov najmladšej básnickej generácie, ktorej predstaviteľmi sú autori narodení koncom 80. a začiatkom 90. rokov minulého storočia: Neda Gavrićová (1980), Jan Krasni (1984), Tanja Simeunovićová (1987), Marko Marun Milovanović (1988) a najmladšia z nich Nina Simićová-Panićová (1994). Namiesto vrelého odporúčania na čítanie tejto osobnej prekladovej panorámy srbskej poézie, a namiesto záveru tejto novinovej recenzie, vari oveľa trefnejšie a viacvravnejšie vyznejú slová autora doslovu Michala Babiaka pri konci jeho textu: 100 srbských básnikov v preklade Miroslava Demáka nám pomáha spoznávať a lepšie chápať srbskú poéziu. Ak naša slovenská tradícia aj vychádzala zo Štúrovho nazerania a v srbskej poézii sme videli iba cyklus stredovekých junáckych piesní o Kosovskej bitke, Kráľovičovi Markovi, či protitureckom odboji – cez prizmu Demákovho výberu sme nútení reflektovať túto poéziu ako zásadne komplexnejší jav. Vo svojej histórii srbská poézia sa často vracala k podnetom, ktorý fascinoval aj Štúra – podnetom ľudového génia a národného pátosu; no rovnako tak v jej kontexte je prítomná a silná aj tá línia, ktorá svoje žriedla nachádzala v západnom romantizme, francúzskom symbolizme, európskej avantgarde či postmoderne. A tým je pre nás tento výber vzácny: nielenže nám otvára okná, aby sme mohli objaviť nový svet – komplexnejší svet srbskej poézie, ale nám nastavuje aj zrkadlo, aby sme odhalili deformácie obrazu, ktorý sme mali pozerajúc sa na iného, ako aj na seba. Teda knihu do rúk a nie ju iba listovať, ale viackrát si ju pozorne a dôkladne poprečitovať. Na internete ju nenájdete...

PO ÉZ IA

HLAS ĽUDU • OBZORY RAJKO PETROV NOGO (1945)

ZLATA KOCIĆ (1950)

NINA SIMIĆ-PANIĆ (1994)

Nech nasneží, Hospodine

Hrana

Čierny piatok

Kde je tá hrana medzi morom a nebom a čo je za hranou? Aby sme sa neutopili, neudrží nás už tá samotná otázka. Prvá, do ktorej sme nastúpili ako do stopy vo vode, patmoskej, ešte ďaleko od ohňa v ústach. Ako boli tenučké naše vedomosti o jej krásnom hustnutí do krištáľu. Nieto ani ťaživejšej, ani milšej chôdze. Ani krehkejšieho výsledku: každé poznanie polovičaté, cez koleno. Polovica do vody. To bol krok ponad vlny, toto – po čiare obzoru. Ako po povrázku: odmeriavaš svoje nebeské, svoje pozemské. Chytajúc vo vzduchu vôdzku strážneho anjela. A ponad prahy obzoru? Čiara šíreho mora sa chveje ako struna, narastá, otvára priechody. Z tamtej strany – zvon. Hlasy spievajúcich na mori sklenenom. Alebo Hlas nad vodami?

Keď ti raz rozkvitne za úsvitu cez čierny piatok ešte za tmy šatka obesená na niť skrytú tak ako pestrý púčik matný aj spolu s tvojím ukrývaným jasom v ktorom je osud a trest z mena budeš si v klietke opakovať ja som len živá klietka z rebier upletená a kúsky zo snov s uväzneným citom zmyje len voda ktorá do nich spadne aj spolu s hustým čiernym antracitom aby s ním zmizla do večnej tmy na dne

Nech nasneží, Hospodine Ako spomienok tichý hlas. Zaspite trnky nevinné A všetko moje vedľa vás. Spite pokojne moji nebožtíci Bez hrobov a bez znamení Vetrom hladení po líci Sneh vám pokrovec zamení. Na nožom bodanú matku Na kostol naše nádeje Biely sneh naveje šatku A všetko smútkom odeje.

Poznámka: Uverejnené básne sme vybrali z knihy 100 srbských básnikov v preklade Miroslava Demáka.

P U B L IK ÁCIE

K štvrtému ročníku Slovenského svetového kalendára Vladimír Valentík Katarína Mosnáková-Bagľašová

súborov zo sveta v kalendáriovej časti, ale aj príspevkami o pestovaní folklórnych tradícií v

rôznych krajinách. Medzi ne patrí aj Belgicko, o ktorom prvýkrát píšeme. Prvýkrát píšeme aj o Španielsku a slovenskom príspevku do súčasného španielskeho divadelníctva, tiež o slovenských staviteľských impulzoch na Islande. Minulosť slovenských krajanských komunít, zaujímavé osudy a životné historky jednotlivcov v rôznych krajinách sveta nás tiež zaujali, najmä tie z Argentíny a Austrálie. Aj súčasný krajanský život vie však byť rovnako zaujímavý. Avizujeme aj niektoré jubileá, akými sú napríklad 50. výročie založenia Svetového kongresu Slovákov alebo 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy v Srbsku. Na obálke je Diana Bíleková z Melbournu, z Austrálie, pôvodom Padinčanka (fotografoval Pavel Surový). Minulý ročník Slovenského svetového kalendára sme uviedli do života v Poľsku a predstavili sme ho aj na Slovensku v Banskej Bystrici a na Detve. Tento ročník hádam ani nebude treba osobitne predstavovať. Ak však mienite opačne, dajte nám o tom vedieť. Slovenský svetový kalendár rád k vám zavíta.

25/VII

lovenský svetový kalendár už nie je novinkou. Poznajú ho a čítajú vo všetkých kútoch sveta a zrejme našich krajanov vo svete poteší aj tento štvrtý ročník našej jedinečnej a špecifickej periodickej publikácie. Aj najnovší zošit našej ročenky je rôznorodý. Okrem toho, že informuje, dúfame, že aj pobaví, ale máme nádej, že bude aj podnetný na zachovanie nášho slovenského jazyka a identity v šírom svete. Práve preto sme sa v tomto ročníku v hodnej miere venovali pestovaniu a zachovávaniu slovenského jazyka a identity u našich najmladších krajanov a niektorým z početných krajanských škôl vo svete (Cyprus, Francúzsko, Belgicko, USA, Veľká Británia), ale aj na Slovensku. Slovenčina je vlastne ústrednou témou Slovenského svetového kalendára na rok 2020. Slovenčine sa venujeme aj v rámci našej rubriky Krajanská téma. Ani informovanie v materinskom slovenskom jazyku vo svete sme nenechali bokom. Okrem jazyka jednou zo základných charakteristík našej slovenskej identity sú aj fol-

klórne tradície, náš ľudový odev, tance, spevy a hudba. Túto skutočnosť si pripomíname najmä cez fotografie slovenských folklórnych

PUBL IK ÁCIE

29. 2. 2020 • 9 /4896/

K širšiemu rozhľadu na spoločnosť (Boris Varga: Populizam, direktna demokratija i tiranija većine. Vojvodinská politologická asociácia : Nový Sad 2018)

26/VIII

Stevan Lenhart

období mediálne zmanipulovanej percepcie reality môže prísť aj k výraznej deformácii vnímania politických javov, čiže chápania činnosti, vyhlášok a správania sa politikov a politických strán. Uzurpáciou a zneužívaním médií politici a rôzne organizácie totiž môžu pre vlastné záujmy efektne vplývať na vedomie recipientov informácií a metódou sústavného vymývania mozgu (brainwashing) ich dokonca presvedčiť, že vonku je teplo, aj keď je vlastne chladno, alebo že je deň, aj keď v skutočnosti je noc. Stačí len nekriticky prijímať servírované (či skôr nanútené) informácie z určitých zdrojov a nepremýšľať o skutočnom stave vecí. Na druhej strane zapojením analytického prístupu k danej problematike a sledovaním politologických výskumov možno dospieť k objektívnejšiemu pochopeniu komplexných politických vzťahov vo svete, v regióne a v lokálnom prostredí. Inými slovami: získať širší rozhľad na spoločnosť. Vo svojich analytických článkoch a štúdiách politológ a novinár Boris Varga rozoberá celé spektrum spoločensko-politických tém – vo fókuse jeho výskumov je problematika stavu demokracie v postkomunistických krajinách, ale zároveň pozoruje aj súvisiacu globálnu situáciu a prúdenia v liberálno-demokratických a autoritárnych krajinách. Boris Varga je zamestnaný v NVU Ruske slovo v Novom Sade, spolupracuje s viacerými médiami a novinárskymi združeniami a je autorom viacerých kníh a publikácií s tematikou geopolitiky a súčasných politických systémov. Jeho aktuálna kniha Populizmus, priama demokracia a väčšinová tyrania (čiže: Populizam, direktna demokratija i tiranija većine većine) je zbierkou štúdií na témy, akými sú politické režimy v tranzitívnych spoločnostiach a v západných demokratických krajinách, nové

druhy autoritatívnych režimov a ich populisticko-demagogické vplyvy na voličov, všeobecná kríza demokracie a nastoľovanie tzv. stabilokracie a podobne. V prvej časti pod názvom Čo sa to stalo s demokraciou? autor sa zamýšľa nad otázkou, či svetová demokracia práve prežíva svoj „pád“ a odohráva sa (re)konsolidácia autoritárstva na globálnom pláne. Varga poukazuje na výskumy viacerých relevantných organizácií (Freedom House, Transparency International, Reporters Without Borders), ktoré hovoria o tom, že po roku 2007 sa začalo obdobie postupnej demokratickej recesie a trvá to až dodnes. Viacerí politológovia tento jav demokratickej recesie vysvetľujú slabnutím medzinárodného vplyvu USA a krajín EÚ (čiže krajín s najdlhšou demokratickou tradíciou) a zosilňovaním geopolitického vplyvu autoritatívnych štátov Ruska a Číny, ako aj niektorých iných krajín. V súvislosti s princípmi fungovania dnešných politických systémov v autoritatívnych krajinách Varga narába s viacerými termínmi, ktoré sa používajú v politológii, ale aj v analytických mediálnych príspevkoch. Medzi také termíny patria tzv. „demokratické kontranormy“, ktorými autoritatívne režimy „kontrujú“ západnému liberálno-demokratickému univerzalizmu a nastoľujú svojrázny formálny typ „suverénnej demokracie“, paradoxne vytvorenej v podmienkach bez prítomnosti skutočného demokratického pluralizmu. V tomto kontexte je tiež zaujímavý pojem „mäkká moc“ (soft power), vzťahujúci sa na celý systém opatrení (investičných,

infraštruktúrnych, mediálnych), ktorými veľké autoritárne štáty zosilňujú vlastný geopolitický vplyv v rôznych častiach sveta, a tak aj v regióne západného Balkánu… V časti pod názvom Antropológia súčasného voliča Varga poukazuje na zjavné zmeny nálady voličov v západných demokratických krajinách, kde v posledných rokoch badať zosilňovanie politických opcií náchylných k nacionalistickému populizmu. Analyzujúc viac mediálnych zdrojov, autor štúdie pozoruje zatiaľ posledné prezidentské voľby v USA (2016) a vo Francúzsku (2017) a parlamentné voľby v Holandsku. Konštatuje, že veľká časť voličov v týchto krajinách bola rozčarovaná politickými stranami, lídrami a elitami, ako aj mainstreamovými médiami, čo malo za následok výraznú voličskú abstinenciu a neistotu volebných výsledkov, pokým veľký počet hlasov získali politické opcie s xenofóbnymi a rasistickými odkazmi. V tejto časti štúdie autor rozoberá ďalší zaujímavý pojem: prekariát. Ide vlastne o neologizmus, ktorý podľa Vargovej interpretácie odkazuje na novú globálnu spoločenskú triedu, ktorá vzniká v súčasnosti, keď milióny ľudí žijú v ekonomickej a sociálnej neistote s dočasnými pracovnými miestami a nízkymi platmi. Politické strany krajnej pravice a populistickí demagógovia s cieľom získavania hlasov vplývajú dnes najmä na príslušníkov tejto spoločenskej triedy, presviedčajúc ich, že vinníkmi zlej ekonomickej a sociálnej situácie sú cudzinci, migranti, príslušníci iných národov a rás, ako aj – ľavičiari. Súčasným stavom demokracie v Srbsku autor knihy sa zaoberá

v niekoľkých častiach. Porovnáva situáciu v Srbsku so situáciou v niektorých bývalých socialistických krajinách juhovýchodnej Európy, ktoré sú dnes členmi EÚ, pričom sa opiera o výsledky výskumov organizácií Freedom House, Transparency International a Reporters Without Borders. Konštatujúc, že v daných výskumoch Srbsko je medzi najlepšie ocenenými balkánskymi krajinami, ktoré sa ešte nepripojili k EÚ, Varga pripomína, že táto krajina má výrazne zlé výsledky v oblasti nezávislosti médií, súdnictva, boja proti korupcii a demokratického vedenia na štátnej úrovni. Hovoriac o centralizačnej povahe vládnej politiky, autor sa dotýka témy autonómie Vojvodiny a poukazuje na skutočnosť, že táto pokrajina zostáva bez niekdajších práv samostatne rozhodovať o uplatneniach v mnohých významných oblastiach. Autor knihy tiež poznamenáva, že pokles demokratických hodnôt nie je prítomný len v Srbsku, ale vo všetkých krajinách západného Balkánu. Pre tento región sa do slovníka médií a analytikov uviedol charakteristický termín stabilokracia, opisujúci vládu autoritárnych lídrov, ktorí seba predstavujú ako prozápadných politikov a ako „faktor stability“. Keď ide o termín „väčšinová tyrania“, Varga ho rozoberá v štúdii, v ktorej hovorí o probléme diskriminácie národnostných, sexuálnych a kultúrno-estetických menšín zo strany väčšinových národov v troch postjuhoslovanských republikách: v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku a v Srbsku. Záverečná časť knihy analyzuje vplyv srbských a kosovských médií na podnecovanie konfliktov medzi dvomi národmi. Osvetľujúc spomenuté (ale aj niektoré iné) témy z uhla rozhľadeného autora, kniha Borisa Vargu prispieva k vytvoreniu jasnejšej predstavy o svetovej a našej spoločensko-politickej realite. A nabádaním na kritické uvažovanie vlastne prebúdza z letargie.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

MEDZINÁRODNÝ DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA

Kovačica v obraze a slove Anička Chalupová

stredné podujatie venované oslave Medzinárodného dňa materinského jazyka, vyhlásené UNESCO, v piatok 21. februára 2020 usporiadali jubilejne po 20. raz v Kovačici. Oslava sa začala príhovorom organizátorov a ich hostí v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax, kde na začiatku odznel príležitostný program v prednese kovačických gymnazistov, ktorí predniesli zmes piesní a posolstvo generálneho tajomníka UNESCO v srbskom, slovenskom, maďarskom a rumunskom jazyku. „Znalosť a zachovanie materinského jazyka nevylučuje znalosť a učenie sa iných jazykov, naopak dobrá znalosť materinského jazyka uľahčuje poznanie a učenie sa ostatných,“ povedala medziiným Ljiljana Blagojevićová, známa srbská herečka a umelkyňa, ktorá spolu s hercom Ivanom Bekjarevom prispela k obohateniu tejto oficiálnej časti podujatia. Milan Garašević, predseda obce, vyzdvihol, že v tejto multietnickej obci každý každému rozumie, pritom každý hovorí svojou materinskou rečou a tomu nerozumejú iba tí, ktorí žijú mimo tejto obce. „Kovačica je Európa v malom. Nemáme bohatstvo, aké má Európa, ale máme svornosť, akú Európa nemá,“ zdôraznil v príhovore a zároveň sa poďakoval Pavlovi Babkovi, hlavnému iniciátorovi oslavy Dňa materinského jazyka v Kovačici, ktorá sa vďaka jeho úsiliu

Milan Garašević, predseda Obce Kovačica

V oficiálnej časti oslavy vystúpili známi srbskí herci a kovačickí gymnazisti

a vytrvalosti organizuje v tomto prostredí už dve desaťročia. Babka podobne ako i 17. februára t. r., keď v sídle UNESCO v Paríži prezentoval dokumentárnu výstavu, si i pri tejto príležitosti spomenul na začiatky a dejiny oslavy, pričom prízvukoval insitné umenie ako jazyk, ktorému rozumie celý svet. Okrem predstaviteľov národnostných rád slovenskej, maďarskej a rumunskej národnostnej menšiny a Milana Pašića, námestníka ministra v Ministerstve pre osvetu, vedu a technologický rozvoj, na tejto oslave sa zúčastnili aj predstavitelia rumunského a slovenského veľvyslanectva v Belehrade. „Toto malebné tiché mesto, kde sa miestni obyvatelia po stáročia pozdravujú a navzájom rozprávajú v srbčine, slovenčine, rumunčine, maďarčine, ale aj v rómčine, sú tým najlepším príkladom zachovania jazykovej rozmanitosti a viacjazyčnosti,“ ocenil Igor Vencel, zástupca

veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade. V druhej časti oslavy, ktorej predchádzal kultúrno-umelecký program v podaní ochotníkov

Pavel Babka, iniciátor oslavy Dňa materinského jazyka v Kovačici, v pondelok 24. februára v Bratislave prijal vysoké ocenenie ministerky kultúry Slovenskej republiky • KULTÚRA •

Vukićevićovej, si milovníci výtvarného umenia mohli vychutnávať krásu umeleckých výtvarných prác sprístupnených v Galérii Babka a vo výstavných priestoroch Ga-

Kultúrno-umelecký program pokračoval aj na plató pred galériami

z Kovačice, Uzdinu, Crepaje a Debeljače a významných srbských umelcov Svetislava Goncića a Lidije

Igor Vencel, zástupca veľvyslanca SR v Srbsku

lérie insitného umenia. Výstavu slávnostne otvoril Dr. Mojmír Vrlík, honorárny konzul na Slovensku.

Insitní maliari (zľava) Miroslav Hraško, Eva Hrková a Ján Žolnaj vedia, ako treba cez maľbu pestovať svoj materinský jazyk 9 /4896/ 29. 2. 2020

Kultúra 26. KYSÁČSKY SPEVNÍK

Zvíťazili Milan a Jaroslav

Elena Šranková

sobotu 22. februára vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč bol 26. Kysáčsky spevník, ktorý tradične pozostával zo štyroch častí. V prvých dvoch častiach súťažili nádejní speváci – 12 dievčat a 3 chlapci. V rámci Nádejí 1 zaspievali: Katarína Martišová, Sofia Lačoková, Naďa Červená, Teodora Ďurovková, Vanesa Súdiová, Sára Marčoková, Kristián Pavlov, Teodor Ďurovka a Alexander Asodi. V rámci Nádejí 2 vystúpili: Michaela Pavlovová, Soňa Francistyová, Nina Vršková, Mia Kokavcová, Lýdia Čiefová a Marína Šmitová. V súťažnej časti sa o účasť na festivale Stretnutie v pivnickom poli uchádzali jedna dievčina a traja mladíci: Tamara Vlčeková, Milan Čief, Ján Francisty a Jaroslav Marčok. Podľa rozhodnutia odbornej poroty predstaviteľmi Kysáčanov na 55. Stretnutí v pivnickom poli budú Milan Čief (prvé miesto) a Jaroslav Marčok (druhé miesto). V kategórii súťažiacich spevákov obecenstvo odmenilo Milana Čiefa. V revuálnej časti spievali: domáci sólisti Jozef Pavlov, Sne-

žana Maglovská, ženská a mužská spevácka skupina KC, ako i hostka zo Selenče Anna Berédiová, ktorá predviedla zmes slovenských ľudových piesní zo svojho cédečka a, podobne ako vlani, získala sympatie obecenstva. V porote, ktorá hodnotila spevácke výkony, boli: Ján Ravza, Vladimír Radojev a Vladimír Dudok. Medzi ich rozhodnutiami o cenách sú i tieto: medzi najmladšími spevákmi 1. cenu udelili Alexandrovi Asodimu. Druhú cenu získala Naďa Červená, ktorej najviac hlasov dalo i obecenstvo, od ktorého získala i odmenu za najkrajší kroj. Tretiu cenu poroty získala Katarína Mar-

Riaditeľ KC Pavel Surový počas príhovoru

Milan Čief

Jaroslav Marčok

tišová. V staršej detskej vekovej skupine 1. cenu získala Marína Šmitová, ktorej aj obecenstvo dalo najviac hlasov. Druhú cenu získala Mia Kokavcová a tretiu Nina Vršková. Prítomných na 26. Kysáčskom spevníku pozdravil Pavel Surový, riaditeľ KC, ktorý medziiným pripomenul, že ženská spevácka skupina KC v máji oslávi 60 rokov od založenia, a spomenul tiež, že táto skupina vydala aj gramoplatňu. Pochválil snahu mám a starých mám, ktoré vyhľadali staré piesne a vykrojovali svoje ratolesti, ale i skutočnosť, že sa do speváckych skupín pod vedením

Ondreja Maglovského zapájajú aj mladší speváci. V mene odbornej poroty Ján Ravza okrem iného spomenul, že výkon spevákov bol vyrovnaný, preto pri výbere víťazov rozhodovali nuansy. Pochválil i výber pesničiek pre tento festival, ale i kroje. Kysáčsky spevník organizovala Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč a finančne podporila Správa pre kultúru Mesta Nový Sad. Spevákov sprevádzal orchester pod vedením Ondreja Maglovského. Javisko upravila rodina Ravzová. Moderovali Miluša Vranková a Alexander Kolár.

PREMIÉRA V GYMKO TEATRE V KOVAČICI

Na scéne Vietor a krik sveta delných predstavení a naposledy premiérovali s inscenáciou Vietor

a krik sveta. V piatok 21. februára 2020 na

Anička Chalupová

ačiatkom školského roku 2003/2004 na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici ožilo divadelné ochotníctvo. Prvým divadelným predstavením, ktorým sa verejnosti predstavili kovačickí gymnazisti, členovia Gymko Teatra, bolo Sucking Dublin podľa románu írskeho spisovateľa Edna Walsha. V súčasnosti Gymko Teater má za sebou mnoho diva-

www.hl.rs

Shakespearov návrat medzi kovačických hercov. Na snímke je časť divadelného tímu na premiére doma.

Informačno-politický týždenník

javisku Domu kultúry 3. októbra v Kovačici bola premiéra divadelného predstavenia, ktoré podľa textu Hamlet stroj autora nemeckého dramatika Heinera Mullera s kovačickými gymnazistami nacvičil režisér Ján Čáni. Text tohto divadelného predstavenia ponúka mnoho z pocitov intelektuála, ktoré sa viažu k spoločenským, dejinným, ale i osobným udalostiam. Roly v divadelnom predstavení obsadili gymnazisti: Peter Siroma, Ivan Benka, Una Brtková, Marek Hriešik, Jana Vereská, Darina Tomanová a Elena Straková. Technickú stranu divadelnej inscenácie Vietor a krik sveta mali na starosti členovia divadelného súboru Gymko Teater Andrea Čerňošová, Andrej Holúbek a Patrik Cicka. • KULTÚRA •

FESTIVAL SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ V SELENČI

Selenčské sláviky zachovávajú ľudovú pieseň

Miroslav Pap

elenčou sa počas uplynulého víkendu niesla ľudová pieseň v podaní tých najmladších. Presnejšie v sobotu 22. februára a v nedeľu 23. februára odznel 13. festival slovenských ľudových piesní Selenčské sláviky. Pre Selenču toto podujatie je sviatkom ľudovej hudby a tradičného odevu, ktorý Mnohočlenný orchester pod taktovkou Juraja Súdiho (Foto: J. Berédi-Ďuky) reprezentujú deti zo základnej škoSelenčské sláviky vystupovali ly. Počas dvoch koncertov odznelo „Slovenská ľudová pieseň má svoje 34 hudobníkov, ktorých viedol až 57 ľudových piesní. O kvalite miesto vo veľkom spektre záujmov Dr. Juraj Súdi. Medzi hudobníkmi v tradičnom odeve. Podľa slov festivalu azda svedčí fakt, že na mladých. Cieľom nám je aj týmito boli aj deti z okolitých slovenských moderátorov vďaka za tento segtohtoročnom festivale účinkovala koncertmi tú lásku k slovenskej prostredí, ktoré sa aktívne zapá- ment podujatia patrí aj rodičom či až jedna tretina žiakov základnej ľudovej piesni nielen upevniť, ale jajú do mnohopočetných aktivít, starým rodičom, ktorí každoročne ktoré má orchester v zozname. chystajú kroje pre svojich najbližškoly. Ale na Tohto roku orchester doplnili aj ších a tým spôsobom prispievajú Selenčských tri nové hudobné nástroje, a to k jeho zachovaniu. slávikoch klarinet, priečna flauta a metalofón. Podujatie mediálne podporili majú možO kvalitu hudobného prednesu sa RTV Vojvodina, NVU Hlas ľudu a Tenosť spievať postaral Dr. Juraj Súdi za pomoci levízia Petrovec. Pre zviditeľnenie aj deti z iných podujatia a umožnenie sledovať slovenských syna Juraja a dcéry Leonóry. Na druhom koncerte, ktorý ho i rodákom v zahraničí oba konprostredí. Na prebiehal v nedeľu, vystúpilo 31 certy boli vysielané naživo na fatento ročník žiakov od 4. do 8. ročníka. Jed- cebookovej stránke organizátorov. pricestovali notliví speváci na Selenčských Festival Selenčské sláviky finančne účastníci so slávikoch vystupujú od nižších podporil Úrad pre Slovákov žijúcich selenčským ročníkov, čím diváci majú možnosť v zahraničí, NRSNM, Obec Báč, MS pôvodom z sledovať ich zdokonaľovanie sa Selenča, KUS Jána Kollára, ako aj Lalite, Kulpína v speve. Početní účastníci dokonca početní sponzori. a z Aradáča. Festival z ini- Aj harmonikár, aj spevák ciatívy selenčského hudobníka a novinára Juraja aj prehĺbiť. Preto nesúťažíme, ale Berédiho-Ďukyho bol založený každého speváka a hudobníka, v roku 2007 pod názvom Detský ktorý sa nám počas dvoch dní kľúčik. Festival realizoval Kultúrno- predstaví, považujeme za víťaza.“ Pre veľký záujem a ohlas spe-umelecký spolok Jána Kollára. Od roku 2009 sa do organizácie zapojili vákov a hudobníkov je festival Komorný zbor Zvony spolu so Zá- rozdelený do dvoch častí. V sobotu kladnou školou Jána Kollára, ako vystúpili deti vo vekovej kategórii aj početné selenčské organizácie, od 5 do 9 rokov. Piesňou Maličktoré každoročne pomáhajú pri ká som sobotňajší večer otvorila päťročná Elena Vrabčeniaková, realizácii festivalu. Na začiatku oboch koncertov ktorá je zároveň aj najmladšou moderátorská trojica privítala účastníčkou na tohtoročných Sepredstaviteľov Národnostnej rady lenčských slávikoch. Počas prvého slovenskej národnostnej menšiny, koncertu vystúpilo 26 najmladších Matice slovenskej v Srbsku, lokálnej účastníkov. Spevákov počas dvoch Dievčenské dueto správy, Obce Báč, Miestneho od- koncertov sprevádzal orchester, Početnosť detí spevákov, huboru Matice slovenskej v Selenči, ktorý tvorili predovšetkým žiaci vystúpili v dvoch funkciách – ako Základnej školy Jána Kollára, ako základnej školy, ale aj mládežní- speváci a hudobníci. Oba koncerty dobníkov a kvalita hudobného aj všetkých prítomných v plnej sále ci. Najmladšími hudobníkmi na moderovali Teodora Šimoniová, prednesu svedčia o význame tohto festivale boli Viktória Horvátová, Karmena Kováčová a Alen Slonka. podujatia v kontexte zachovania domu kultúry v Selenči. Na úvod odzneli slová, ktoré bliž- Ivan Turanský a Michaela Trusi- Text pre moderátorov zostavila tradičných hodnôt menšinovej kultúry vojvodinských Slovákov. šie vystihli význam tohto podujatia: nová. Celkový orchester tvorilo Renáta Súdiová. • KULTÚRA •

9 /4896/ 29. 2. 2020

Kultúra VÝZVA PRE ZÁUJEMCOV

DIDA 2020 je už blízko Miroslav Pap

estival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov (DIDA) aj tohto roku umožní ochotníckym divadlám prezentovať svoju celoročnú prácu, herecké výkony a publiku zaujímavé inscenácie. Festival budú mať možnosť sledovať milovníci divadla v tradičnom jarnom termíne, v posledný víkend v marci a prvý v apríli, od 27. marca do 5. apríla v dome kultúry v Pivnici. Výzvu organizátori zverejnili a prihlášky je potrebné zaslať do 9. marca, keď bude aj oficiálna uzávierka. Prihlášku si účastníci budú mať možnosť stiahnuť z webovej stránky festivalu DIDA dida.co.rs, ako aj na facebookovej stránke ochotníckeho divadla. Spolu s prihláškou záujemcovia posielajú aj fotografiu a krátky text o samotnom predstavení, ktorý bude zároveň uverejnený v bul-

letine, ako aj plagát inscenácie. V prípade, že účastníci pripravujú predstavenie podľa nového textu dolnozemského autora, potrebné je poslať ho v štyroch kópiách pre členov posudzovacej komisie. Prihlášky je potrebné zaslať na adresu: OD Janka Čemana, Ul. vojvodinská 25, 21 469 Pivnica, ako aj na mailovú adresu: jceman94@ gmail.com. Pravidlá festivalu aj naďalej zostávajú nepozmenené a účastníci ich nájdu na rovnakom mieste, kde aj prihlášku. Posledná zmena pravidiel bola realizovaná pred dvomi rokmi, keď bola medzi ceny zaradená aj Cena Elenky Hložanovej. Motto festivalu organizátori

posledné tri roky vyberajú z diela pivnického spisovateľa Janka Čemana. Nadchádzajúci ročník sa bude niesť v znamení motta Čo si videl, nevidel si. Ako aj v minulých

rokoch, organizátori do festivalu zaradili i početné sprievodné podujatia. Zatiaľ je naplánovaná výstava panelov s fotografiami zobrazujúcimi 25 ročníkov divadelného festivalu, tiež výstavy plagátov inscenácií, ako aj fotografií Michala a Filipa Lašutovcov

zo Slovenska. Tradičné podujatie Zima s knihou záujemcom ponúkne aktuálne knižné vydania. V rámci festivalu budú zverejnené aj výsledky súťaže pôvodných dramatických textov – divadelných hier v ústrety semináru dramatického písania Píšeš? Píšem!. Organizátori sa každoročne snažia do Dní Janka Čemana zapojiť aj zahraničné divadelné súbory. V aktuálnom roku to bude Divadelný súbor Jána Chalupku z Brezna ako víťazný na minuloročnej prehliadke Palárikova Raková s inscenáciou Trinásta hodina. Azda o kvalite festivalu svedčí aj fakt, že na minulom štvrťstoročnom ročníku bolo predvedených až 17 inscenácií. V jubilejnom roku pribudol i zborník Štvrťstoročná DIDA. Festival má dnes charakter celomenšinový, ale aj medzinárodný, a predstavuje možnosť kontinuity vojvodinského ochotníckeho divadelníctva. Svoj cieľ splní aj po 26. raz.

STARÁ PAZOVA

V marci prví vystupujú recitátori

Anna Lešťanová

miestnostiach staropazovského KUS Branka Radičevića (Sokolský dom) sa vo štvrtok 13. februára uskutočnilo zasadnutie zhromaždenia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Bez rozpravy a jednohlasne boli schválené správy o práci (s finančnou správou) za rok 2019, program práce (s finančným plánom) na rok 2020 a kalendár súťažení. V marci tradične prví vystupujú recitátori a tohtoročná obecná súťaž recitátorov je naplánovaná na 13. marca. Toho času vo Zväze ochotníkov Obce Stará Pazova, ktorý jestvuje od roku 2003, je 24 členov. Na tejto schôdzi sa viedla čulá rozprava o aktuálnej situácii vo zväze (zvlášť o vzťahoch jednotlivých členov a zväzu a o vzťahu lokálnej

www.hl.rs

samosprávy k zväzu) a diskusné príspevky viacerých predstaviteľov kultúrno-umeleckých spolkov či združení sa v podstate tým vzťahovali i na kompletný rokovací program.

ne a až medzi prvých päť v Srbsku,“ pripomenul okrem iného v rozprave Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Prítomní sa zhodli, že v roku 2019 nebolo z obecného rozpočtu

Vedenie Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova na nedávnom zasadnutí zhromaždenia

„Na základe výsledkov práce v uplynulom roku staropazovskí ochotníci patria medzi najlepšie ochotnícke združenia v AP Vojvodi-

Informačno-politický týždenník

dostatočne vyčlenených prostriedkov. S cieľom zlepšiť situáciu, predseda zhromaždenia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova

Dragiša Deljanin predostrel dva návrhy, ktoré boli schválené. Po prvé, aby sa v dvojmesačnej lehote navštívili všetky spolky – členovia zväzu. Tým by sa zmapovali i problémy priamo v teréne a po ich definovaní by nasledovalo v máji ďalšie zasadnutie zhromaždenia staropazovských ochotníkov. Po druhé, aby sa súrnym postupom dohodlo zasadnutie s predsedom obce, predsedom ZO a predstaviteľmi TO a na týchto stretnutiach by predstavitelia zväzu ochotníkov prezentovali problémy a aktuálny stav vo zväze. Predstavitelia členov tohto združenia ochotníkov schválili aj návrh Anđelky Maliovej, predsedníčky správnej rady zväzu, aby sa do Zväzu umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny zaslal list, v ktorom by sa poukázalo na niektoré nedopatrenia, akým je napr. súbežné organizovanie viac súťaží, a uviedli by sa tam i ďalšie konkrétne požiadavky a otázky. • KULTÚRA •

NA FILOZOFICKEJ FAKULTE V NOVOM SADE

K oslave mnohojazyčnosti Umelecký a vedecký prejav, pozostávajúci i z prednesu poézie a spevu v jazykoch menšín, ale aj

v prezentovaní tých zaujímavých a menej známych faktov o daných jazykoch, mali tieto študijné

Danica Vŕbová

edzinárodný deň materinského jazyka príležitostným programom si pripomenuli aj na našej jedinej fakulte, ktorá poskytuje možnosť vyučovania menšinových jazykov ako materinských – na Filozofickej fakulte v Novom Sade. V programe, v ktorom vzdali hold materinským jazykom, sa zúčastnilo päť katedier, resp. oddelení menšinových jazykov, a konal sa 21. februára v slávnostnej sieni Filozofickej fakulty.

skupiny: katedry srbského jazyka a lingvistiky, maďarského jazyka, rumunského jazyka, rusínskeho jazyka a Oddelenie slovakistiky. V mene katedry nášho menšinového jazyka primeranou prezentáciou prítomných oslovila prof. Dr. Zuzana Týrová. Prof. Týrová sa snažila vo svojom prejave priblížiť fakty o slovenčine v Srbsku, ale aj o slovenčine všeobecne, a na koniec svojho výkladu prečítala báseň Milana Rúfusa. Medzinárodný deň materinského jazyka, ktorý určilo UNESCO v roku 1999, si táto vzdelávacia ustanovizeň každoročne pripomína podporujúc mnohojazyčnosť nášho prostredia.

Prof. Dr. Zuzana Týrová

CYKLUS MESAČNÝCH RANDEVÚ V PETROVCI

Online market Komuna a brand Nanovo

Jaroslav Čiep

oľkokrát ste si všimli, že súčasná spoločnosť vyprodukuje enormné množstvo odevu, ktoré sa využije iba v malom rozsahu? Dokonca mnohé odevné kúsky si nikdy nikto ani neoblečie. O tom, ako je to s tzv. green módou, sme sa dozvedeli vo štvrtok 20. februára v Báčskom Petrovci v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. Predstavitelia portálu Storyteller a združenia Petrovillage spolu so záujemcami „randili“ s Ivanou Ilićovou, mladou Petrovčankou, ktorá kreovala značku (brand) Nanovo a založila prvý online handmade market v Srbsku Komuna. Na druhom vydaní mesačného podujatia Randevú v družnom rozhovore s Ivanou Ilićovou moderátorka Vladimíra Dorčová-Valtnerová si posvietila na výzvy, ktoré sú v základe dvoch podnikateľských startupov, a tiež na to, aké je to byť ženou podnikateľkou v 21. storočí. Komuna je spoločný podnikateľský projekt, ktorý sa už čoskoro • KULTÚRA •

rozbieha. Tento príbeh rastie a súčasťou tohto skvelého tímu sú viacerí mladí ľudia. Chce to byť len začiatok niečoho výnimočného. Tvorcovia Komuny sú manželský pár Ivana Ilićová a Kristián Haška. „Spustili sme blog, kde zverejňujeme kreatívny obsah, zdieľame

a predaj domácich ručne vyrobených výrobkov, kde možno nájsť tie najlepšie handmade výrobky kreatívnych ľudí, remeselníkov a malých výrobcov zo Srbska, ktorí na platforme pracujú ako nezávislí predajcovia. „Rozmýšľali ste niekedy o tom,

V družnom rozhovore

vzdelávacie a užitočné tipy a poskytujeme podporu handmade,“ bolo počuť v rozhovore. V rámci blogu, ako sme si aj sami overili na internete, v obsahu nižšie, možno zistiť o nich všetko, aké sú ciele a hodnoty, ktoré presadzujú. Skrátka, Komuna market je elektronickou platformou pre nákup

odkiaľ sú veci vo vašom šatníku? Aká je skutočná hodnota darčeka, ktorý ste kúpili najbližšiemu v miestnom obchode? Máme vo zvyku kupovať rozvážne alebo sme maniakálni spotrebitelia? Aké globálne následky má masová výroba a nakupovanie vo veľkých nákupných centrách? Začíname rozhovo-

ry a prinášame príbehy k takýmto a mnohým podobným témam,“ píšu tvorcovia tohto blogu a ďalej uvádzajú: „Rozbíjame predsudky, že ručná práca je nudná, zastaraná alebo „out“. Od tradičného až po nečakané a šité na mieru nájdite tú jedinečnú vec, ktorú ste vždy hľadali pre seba alebo niekoho iného. Komuna odzrkadľuje to, čo robí náš trh tak výnimočným, a s dôverou ovplyvňuje pozitívne sociálne, ekonomické a environmentálne zmeny. Možný je iný spôsob nákupu. Snažíme sa o to, aby sa náš vedomý, opatrný a zodpovedný nákup stal životným štýlom.“ Spustenie webu v plnom rozsahu je naplánované na koniec marca. Treba sa len zaregistrovať na www.komunamarket.rs a zistíte, ako sa môžete stať súčasťou prvého kreatívneho online handmade trhu v Srbsku. Aj vo februárovom vydaní stretnutie Randevú v pohodlnej domáckej komornej forme zhromaždilo a predstavilo ľudí z Báčskopetrovskej obce, ktorých nápady a diela nezapadajú do každodenných spoločenských noriem, ale určite zlepšujú kvalitu života v tomto prostredí.

9 /4896/ 29. 2. 2020

Kultúra · Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 9

VODOROVNE: 10. Druh tropickej rastliny; 11. Prijímal prichádzajúceho; 12. HOLANDSKÝ MALIAR VINCENT VAN; 13. Mávate rukou; 14. Zvuková zhoda v zakončení veršov; 15. FRANCÚZSKY MALIAR PABLO; 16. Dve samohlásky; 17. FLÁMSKY MALIAR PETER PAUL; 19. Písmeno; 20. Automobilová poznávacia značka Daruvaru (Chorvátsko); 21. Bývali; 22. Dve veci spolu; 23. Kláštory v Srbsku (Manasija); 24. Prejav úcty; 25. Letovisko na Jadrane; 26. Mužské meno ZVISLE: 1. Útočníci; 2. ŠPANIELSKY MALIAR FRANCISCO; 3. Iniciálky spisovateľa Matoša; 4. Dve spoluhlásky; 5. Ukáže zuby; 6. Ženské meno; 7. Sovietska tlačová agentúra; 8. Skratka Švajčiarskej tlačovej agentúry; 9. MENO MALIARA DA VINCIHO; 11. Bohyňa plodnosti v Malej Ázii; 13. Zaujímavo; 15. Súper, sok; 17. Plešivá; 18. ŠPANIELSKY MALIAR SALVADOR; 19. Turecký dôstojník; 20. Druh zeleniny; 22. Citoslovce prekvapenia Ján Bažík ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 8 Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 6 z čísla 6 Hlasu ľudu z 8. februára 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas – VODOROVNE: Plurivalent, rúhač, KAPOR, idol, supivá, šír, sumár, m, ľudu získala: EMA TURANOVÁ, Ul. žitná č. 5a, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár TT, kábel, ev, i, satén, Eva, PSTRUH, kraj, Oskar, vrana, Krasnojarsk oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs



Výklad nových kníh

Ján Valenta: Bránky veršovanky (ISBN 978-86-7103-528-6) Jaroslav Čiep

oncom minulého roku sa svojmu literárnemu knižnému debutu tešil aj ďalší našinec Ján Valenta. Vlani totiž k Vianociam Jánovi Valentovi (1963) z Padiny vyšla knižná prvotina Bránky veršovanky. Z Poznámky o autorovi sa dozvedáme, že Ján Valenta chodil do základnej školy v Padine, potom do strednej poľnohospodárskej školy v Pančeve. Jeho prvé básne boli uverejnené v časopise Vzlet. Píše aj pre dospelých a v poslednom období sa zameral najmä na tvorbu pre deti. Zúčastnil sa literárnych súťaží Obecnej knižnice v Kovačici a literárnych súťaží detského časopisu Zornička, kde mal uverejnených

www.hl.rs

aj niekoľko ďalších básní. V jeho tvorbe, ktorá je určená najmä deťom predškolského a mladšieho školského veku, tematicky prevažuje príroda, ročné obdobia, zvieratá, deti, škola. Zbierka Bránky veršovanky pozostáva z 27 básní pre deti. Knihu ilustroval insitný maliar Martin Pap (1960), tiež z Padiny. Zbierku vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla ako 110. zväzok v edícii Včielka a zároveň je 246. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmeru 20 x 14 cm vytlačená s kolorovanými ilustráciami na ofsetovom papieri v rozsahu 64 strán, zviazaná v tvrdom prebale, vyšla s vročením 2019 v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Art Print Media v Novom Sade.

Informačno-politický týždenník

MEDZINÁRODNÝ DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA si pripomenuli aj v Obci Plandište. V kultúrno-umeleckom programe účinkovali združenia a spolky všetkých národnostných spoločenstiev žijúcich v tejto malej multietnickej obci. Spievalo sa a tancovalo, ale aj recitovalo po srbsky, slovensky, po maďarsky, macedónsky a po rumunsky. Šieste národnostné spoločenstvo v obci sú Rómovia, ale ich predstavitelia sa na tomto vydarenom večierku nezjavili, aj keď ich účasť bola plánovaná. Slovákov predstavovali členovia KUS Bratstvo z Hajdušice, ktorí obecenstvu predviedli svadobný zvyk ovádzania mladuchy a tanec s mladou (na fotografii). Na úvod programu sa prítomným prihovoril zástupca predsedu obce Goran Donevski, ktorý zdôraznil dobré spolunažívanie všetkých občanov obce bez žiadnych incidentov na národnostnom podklade a skutočnosť, že nikto v každodenných kontaktoch neprihliada na národnostnú a náboženskú príslušnosť. Večierok spoločnými silami zorganizovalo obecné Kultúrne stredisko Vuka Karadžića v Plandišti a Združenie žien Jefimija z tejto dediny. vlh / Foto: R. Grujeská • KULTÚRA · OZNAMY •

Správna rada ÚKVS na základe článku 35 Zákona o kultúre a článku 24 Štatútu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na 7. pracovnom zasadnutí zo dňa 24. februára 2020 schválila

R O Z H O D N U T I E

o vypísaní súbehu na vymenovanie riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo viac ako 5 boľavých rokov, čo ma opustila moja milovaná manželka

ALŽBETA SUDICKÁ

1934 – 2014 – 2020 z Hložian

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. Manžel Ondrej • OZNAMY •

Riaditeľ sa vymenúva na 4-ročné mandátne obdobie. Riaditeľa vymenuje pokrajinská vláda na základe výsledkov voľby riaditeľa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov a na základe mienky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. I. Do funkcie riaditeľa môže byť vymenovaný kandidát, ktorý okrem všeobecných podmienok vyplývajúcich zo zákona spĺňa aj nasledujúce kritériá: 1. vysokoškolské vzdelanie spoločenského odboru alebo prírodovedno-matematických vied, alebo umenia získané na základných akademických štúdiách v rozsahu najmenej 240 ESPB bodov, resp. špecializovaného odborného štúdia v súlade s predpisom upravujúcim vysokoškolské vzdelanie od 10. septembra 2005; najmenej štvorročné základné štúdium podľa predpisu upravujúceho vysokoškolské vzdelanie do 10. septembra 2005, 2. aktívna znalosť slovenského jazyka, 3. znalosť práce s počítačom, 4. minimálne päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore, 5. kandidát musí priložiť program práce a rozvoja Ústavu. 2. Prihláška musí obsahovať: 1. meno a priezvisko kandidáta, 2. dátum a miesto narodenia, 3. adresu trvalého, resp. prechodného pobytu, 4. údaje o vzdelaní, 5. údaje o trvaní a druhu pracovnej skúsenosti so stručným popisom práce, ktorú kandidát vykonával po obdobie prihlásenia sa na súbeh, a s popisom zodpovedností, ktoré mal pri uvedených prácach. 3. Doklady, ktoré treba priložiť k prihláške na súbeh: 1. originál alebo overená kópia diplomu o požadovanom vysokoškolskom vzdelaní, 2. originál alebo overená kópia dokladu o štátnej príslušnosti Republiky Srbsko, 3. výpis z matriky narodených – originál alebo overená kópia, 4. doklad vzdelávacej ustanovizne alebo jazykovej školy (osvedčenie, potvrdenie, index, diplom a pod.) dokazujúci, že kandidát aktívne ovláda slo-

SMUTNÁ SPOMIENKA

venský jazyk, znalosť slovenského jazyka kandidáta bude prípadne zistená počas rozhovoru kandidáta so Správnou radou Ústavu v súlade s článkom 24 odsek 7 Štatútu ÚKVS, 5. potvrdenie o pracovnej skúsenosti – potvrdenie, že kandidát má minimálne 5 rokov pracovnej skúsenosti s overenou kópiou pracovnej knižky, 6. dôkaz, resp. potvrdenie zo súdu, že kandidát nebol trestne stíhaný, že proti kandidátovi nebolo začaté žiadne vyšetrovanie ani trestné stíhanie (potvrdenie nesmie byť staršie ako 1 mesiac), 7. vypracovaný návrh programu práce a rozvoja Ústavu v písomnej podobe. 4. Lehota prihlasovania: Prihlášku na súbeh s priloženými dokladmi treba doručiť Správnej rade Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v lehote 15 dní od zverejnenia súbehu v týždenníku Hlas ľudu, na internetovej stránke Ústavu www.slovackizavod.org.rs, na internetovej stránke Republikovej služby pre zamestnávanie a v denníku Dnevnik, ktorý sa distribuuje na celom území Republiky Srbsko. Lehota začína plynúť prvým nasledujúcim dňom odo dňa zverejnenia súbehu. 5. Spôsob prihlasovania: Prihlášku na súbeh s priloženými dokladmi treba zaslať v písomnej forme doporučenou poštou alebo priniesť osobne na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Njegošova 16/II/7, 21 000 Nový Sad Pre verejný súbeh – vymenovanie riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Neúplné prihlášky, ako aj prihlášky zaslané po termíne nebudú akceptované. VI. Osoba poverená ďalšími informáciami o verejnom súbehu: Nataša Simonović, referent pre právne, kádrové a administratívne práce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, tel. č.: 021/54 55 70 a 021/54 55 71 a e-mail: offfice@slovackizavod.org.rs alebo ustavprekulturu@gmail.com. Predseda Správnej rady ÚKVS PhDr. Branislav Kulík

SPOMIENKA

Dňa 27. februára 2020 uplynul rok, čo nás opustila naša drahá mama, starká a prastarká

na brata

ZUZANA KAŇOVÁ

rod. Levárska 1934 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

JÁNA DANKU

1954 – 2006 – 2020 z B. Petrovca Kto v srdciach žije, neumiera...

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: Marka, Josip, Sabína s deťmi a Ivan s rodinou

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/82692-05 a 021/782-278.

Sestra Anna s rodinou

9 /4896/ 29. 2. 2020

Oznamy

Teraz keď im „zahorčím“! Anna Horvátová

a vyjadrenie psychicky nepríjemného vyjadrovania zážitkov povieme, že nám „zahorčiľi“ život, „zahorčiľi“ situáciu... Prídavné meno horký je nám všetkým veľmi dobre známe, dennodenne ho používame a jeho význam je: majúci chuť ako blen: horká chuť, horký liek, horká káva (nesladená);

druhým významom sa vyjadruje: horký žiaľ, horký život, horké sklamanie, horké slzy. A je tu ešte jeden význam, vyjadruje sa ním žiadny, nijaký, keď v zúfalstve povieme: horký jeho pokoj, horká jeho pomoc. Na vyjadrenie trpkého pocitu, keď znášame nepríjemnosť, prenesene sa povie: zhltnúť pilulku horkosti. Aj jesť horký chlieb – ťažko sa živiť. Spojenie roniť horké slzy znamená bolestne plakať.

Význam v zmysle srbského zagorčati v slovenčine nevyjadrujeme slovesom „zahorčiť“. Také sloveso v našom spisovnom jazyku ani nejestvuje, je to doslovný preklad srbského slovesa zagorčati, prispôsobený našej vojvodinskej slovenčine, patriaci do skupiny nesprávnych prekladov, ktoré iba škodia nám ako Slovákom a nášmu materinskému jazyku. V slovenčine sa význam prídavného mena horký (keď sa vzťahuje na nepríjemný psychický zážitok) vyjadruje aj prídavnými menami trpký, zlomený, bôľny, pričom je prí-

davné meno trpký k prídavnému menu horký najbližšie. Tak čo teda použiť namiesto „zahorčiť“ a „zahorčovať“, ktoré sú výsledkom nášho prirodzeného kontaktu so srbským jazykom?! Význam uvedených slovies sa v slovenčine vyjadruje slovesami: strpčiť a nedokonavým strpčovať, ale aj týmito: znepríjemniť, sťažiť, spríkriť, či znepríjemňovať, sťažovať, spríkrovať: strpčili nám život, šťastie, radosť, znepríjemnili nám celú situáciu, daždivé počasie strpčuje pobyt v horách, pobyt pri mori nám strpčil dážď, strpčiť chvíle pokoja...

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

Podľa článku 3 Pravidiel o udelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 4/17) a článku 3 Pravidiel o udelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských ustanovizní na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník APV, č. 14/17 ), Rozhodnutia pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, číslo: 128-031-241/2016-1, z 28. 11. 2018, a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 (Úradný vestník APV, č. 54/19) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: sekretariát) vypísal SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE OBSTARANIA VYBAVENIA USTANOVIZNÍ ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA, ŽIACKEHO ŠTANDARDU A PREDŠKOLSKÝCH USTANOVIZNÍ NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2020 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 (Úradný vestník APV, č. 54/19), a to na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia ustanovizní základného a stredného vzdelávania, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v celkovej sume 70.000.000,00 dinárov (na úrovni základného vzdelávania a výchovy 44.800.000,00 dinárov, na úrovni stredného vzdelávania a výchovy 16.100.000,00 dinárov, pre ustanovizne žiackeho štandardu 3.700.000,00 dinárov a pre predškolské ustanovizne 5.400.000,00 dinárov). Obstaranie vybavenia sa týka vzdelávacích zariadení, bezpečnostných zariadení, počítačového vybavenia, zariadení telesnej výchovy, vybavenia pre výtvarné umenie, vybavenia pre hudobnú kultúru, ubytovacích / nábytkových zariadení, kuchynských zariadení a ďalších). Realizácia finančných záväzkov sa uskutoční v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia prihlášky Podávatelia prihlášky sú: – školy základného vzdelávania a výchovy, školy stredného vzdelávania a výchovy a ustanovizne pre žiacky štandard na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny založené Republikou Srbsko, AP Vojvodinou alebo jednotkou lokálnej samosprávy; – jednotky lokálnej samosprávy (výhradne pre potreby predškolských zariadení) na území AP Vojvodiny. 2. Kritériá prideľovania finančných prostriedkov Kritériá prideľovania prostriedkov podľa Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny a podľa Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských ustanovizní na území AP Vojvodiny sú:

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1. dôležitosť realizácie projektu, pokiaľ ide o bezpečnosť žiakov, učiteľov alebo detí, pedagógov a zamestnancov, ktorí využívajú zariadenia, 2. dôležitosť realizácie projektu na poskytovanie kvalitných podmienok na pobyt a vykonávanie výchovno-vzdelávacích prác, 3. finančná realizovateľnosť projektu, 4. udržateľnosť projektu, 5. miestny alebo regionálny význam projektu, 6. činnosti vykonávané na účely realizácie projektu, 7. zabezpečené zdroje finančných prostriedkov na realizáciu projektu. V prípade podania prihlášky na spolufinancovanie prác prostriedky zabezpečené ako účasť ustanovizne môžu byť z vlastných zdrojov, z darov a z rozpočtov všetkých úrovní moci. Po pridelení prostriedkov na základe súbehu užívateľ je povinný počas obstarania vybavenia konať v súlade s ustanoveniami Zákona o verejnom obstaraní (Úradný vestník RS, čísla 124/12, 14/15 a 68/2015). SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTI Žiadosti o pridelenie finančných prostriedkov sa predkladajú na osobitnom súbehovom formulári sekretariátu (jedna ustanovizeň / jednotka lokálnej samosprávy predkladá len jeden súbehový formulár). Súbehovú dokumentáciu je možné prebrať od 20. februára 2020 z internetovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Prihlášky sa doručujú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s poznámkou Pre súbeh – pre financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia ustanovizní základného a stredného vzdelávania, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa podávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (prízemie pokrajinskej vlády). K prihláške na súbeh sa pripája: 1) nezáväzná ponuka – predbežný účet na obstaranie vybavenia; 2) v prípade spolufinancovania treba poskytnúť dôkaz o zabezpečených prostriedkoch na spolufinancovanie obstarania vybavenia (zmluva, rozhodnutie, výpis z rozpočtu jednotky lokálnej samosprávy, finančného plánu ustanovizne a pod.) spolu s riadne podpísaným a opečiatkovaným vyhlásením zodpovednej osoby ustanovizne o účasti na spolufinancovaní predmetného vybavenia (vyhlásenie doručiť vo voľnej podobe). Lehota podávania prihlášok na súbeh je 17. marec 2020. Sekretariát si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu a informácie, podľa potreby, alebo určiť splnenie dodatočných podmienok na pridelenie finančných prostriedkov. Komisia nebude rozoberať: • neúplné žiadosti, • oneskorené prihlášky (zaslané po termíne označenom ako posledný deň súbehu), • neprípustné prihlášky (predložené neoprávnenými osobami a subjektmi, ktoré nie sú uvedené v súbehu), • prihlášky, ktoré nesúvisia so súbehom plánovaného účelu, • prihlášky užívateľov, ktorí v predchádzajúcom období neopodstatnili pridelené prostriedky z pokrajinského rozpočtu vo finančných a opisných správach. Výsledky súbehu sa uverejnia na internetovej prezentácii sekretariátu. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať v sekretariáte telefonicky na čísla: 021/487 4876, 487 4268 a 487 4241. Z. O. POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA Milan Kovačević zástupca pokrajinského tajomníka

• OZNAMY •

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Podľa článku 5 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie programových aktivít a projektov v oblasti základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackych štandardov v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, č. 14/15 a 10/17) a článku 24 odsek 2 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, č. 37/2014, 54/2014 – iné uznesenie 37/16, 29/17 a 24/19) a na základe Rozhodnutia pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, číslo 128-031-241/2016-01, z 28. 11. 2018 zástupca pokrajinského tajomníka vypisuje: SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV V OBLASTI VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE V ROKU 2020 Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: sekretariát) v súlade s finančným plánom na rok 2020 vyčleňuje 34.914.000,00 dinárov na programy a projekty v oblasti vzdelávania v AP Vojvodine na: A) FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV V OBLASTI PREDŠKOLSKEJ VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE V ROKU 2020 Prostriedky plánované Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov na zvyšovanie kvality predškolského vzdelávania vo Vojvodine v roku 2020 dosahujú 700 000,00 dinárov. Tieto prostriedky sú určené na tieto priority: 1. Modernizácia výchovno-vzdelávacej práce a) modernizácia výchovno-vzdelávacej práce prostredníctvom inovácie a tvorivosti všetkých účastníkov, b) odborný rozvoj personálu (pre nevyvinuté a výrazne nevyvinuté jednotky lokálnej samosprávy podľa jednotného zoznamu vyvinutosti regiónov a jednotiek lokálnej samosprávy). 2. Podporovanie inkluzívnej výchovy a vzdelávania a) sociálne začlenenie a podpora detí s poruchami v rozvoji a zdravotným postihnutím a detí zo sociálne citlivých skupín, b) podpora detí s výnimočnými schopnosťami, rozvoj talentov v súlade s ich výchovno-vzdelávacej potrebami. 3. Pestovanie multikultúrnosti / interkultúrnosti a tradície, materinského jazyka príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev Na vytváranie podmienok pre vzájomné spoznávanie a získavanie poznatkov o histórii, kultúre a tradíciách detí patriacich k rôznym národnostným menšinám – národnostným spoločenstvám. Príjemcami, ktorí majú právo zúčastniť sa na prideľovaní finančných prostriedkov, sú jednotky územnej samosprávy na území AP Vojvodiny v mene inštitúcií predškolskej výchovy a vzdelávania na území AP Vojvodiny, ktoré založila Republika Srbsko, autonómna pokrajina a jednotka miestnej samosprávy. KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Kritériá prideľovania finančných prostriedkov podľa Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti predškolskej výchovy a vzdelávania v Autonómnej pokrajine Vojvodiny sú: 1. či projekt zodpovedá téme programu / projektu, 2. vplyv navrhovaného programu / projektu, 3. kompetencie navrhovateľa a predchádzajúce skúsenosti. SPÔSOB PRIHLASOVANIA Prihláška na pridelenie finančných prostriedkov sa predkladá na osobitnom súbehovom formulári sekretariátu. Jedna lokálna samospráva môže predložiť najviac dve prihlášky alebo sa môže uchádzať na súbehu o dva programy / projekty. Neúplné prihlášky, neskoré prihlášky, neoprávnené prihlášky (prihlášky podané zo strany osôb, ktoré sú neoprávnené, a subjektov, ktoré sa neurčili súbehom), prihlášky, ktoré sa nevzťahujú na súbehom identifikované použitie, prihlášky týkajúce sa obstarania alebo údržby zariadení vo funkcii realizácie projektu, prihlášky užívateľov, ktorí v minulosti nezdokladovali pridelené finančné prostriedky prostredníctvom finančných a naratívnych správ, prihlášky užívateľov, ktorí naratívnu / finančnú správu o realizácii programov / projektov z predchádzajúceho súbehového obdobia nedodali v plánovaných lehotách, programy, resp. projekty, ktoré nemôžu byť prevažne realizované v priebehu bežného rozpočtového roka, sa nebudú rozoberať. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky na číslach: 021/487 4819 a 487 4157. B) FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE V ROKU 2020 Prostriedky zabezpečené Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2020 sú vo výške 14 679 000,00 dinárov. ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV 1. Pre inštitúcie základného a stredoškolského vzdelávania a regionálne centrá pre profesionálny rozvoj zamestnancov vo vzdelávaní

• OZNAMY •

a) pre programy a projekty základného vzdelávania – 6 340 000,00 dinárov, b) pre programy a projekty stredoškolského vzdelávania – 3 296 000,00 dinárov, 2. pre združenia a) pre programy a projekty na úrovni základného vzdelávania – 2 648 000,00 dinárov, b) pre programy a projekty na úrovni stredoškolského vzdelávania – 2 395 000,00 dinárov. Právo zúčastniť sa na súbehu majú ustanovizne základného a stredoškolského vzdelávania na území AP Vojvodiny založené Republikou Srbsko, autonómnou pokrajinou alebo miestnou samosprávnou jednotkou a regionálnymi centrami pre profesionálny rozvoj zamestnancov vo vzdelávaní s ústredím na území AP Vojvodiny, ako aj združenia so sídlom na území AP Vojvodiny, ktoré určili aktivity v oblasti vzdelávania ako jeden z cieľov združenia štatútom. Finančnou podporou, ktorá sa týmto súbehom prezentuje alebo chráni verejný záujem ustanovený v rámci Stratégie rozvoja vzdelávania Srbska v roku 2020 (Úradný vestník RS, č. 107/2012) a Zákona o základoch systému vzdelávania a výchovy (Úradný vestník RS, č. 88/2017, 27/2018 – iné zákony, 10/2019). Prioritou pri prideľovaní finančných prostriedkov budú programy alebo projekty súvisiace s odbornou prípravou na používanie interaktívnych tabúľ, alebo programy a projekty, na vykonávanie ktorých sa vyžadujú interaktívne tabule. Tieto prostriedky sú určené na tieto priority: 1. Modernizácia výchovno-vzdelávacej práce a) modernizácia výchovno-vzdelávacej práce prostredníctvom inovácie a kreativity všetkých účastníkov, b) odborné zdokonaľovanie učiteľských kádrov; c) medializácia vzdelávania s cieľom poukázať na dobré príklady z praxe a súčasné trendy v oblasti vzdelávania, g) školenia na používanie interaktívnych tabúľ vo vzdelávacej činnosti, resp. programy, na ktorých uskutočnenie sú potrebné interaktívne tabule. 2. Prispôsobenie vzdelávania potrebám trhu práce 2a) zveľaďovanie podnikateľského ducha, rozvoj praktických a životných zručností, profesijná orientácia a kariérové poradenstvo, zvyšovanie kvality odbornej praxe. 3. Pestovanie multikultúrnosti / interkultúrnosti a tradície, materinského jazyka príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev Na vytváranie podmienok pre žiakov rôznych národnostných spoločenstiev, aby sa lepšie spoznali a získavali ďalšie poznatky o histórii, kultúre a ďalších dôležitých faktoch o koexistencii, posilňovaní medzietnickej dôvery. 4. Podporovanie inkluzívneho vzdelávania a predchádzanie predčasnému ukončeniu formálneho vzdelávania a) sociálne začlenenie a rozvoj žiakov (s vývojovým postihnutím, špecifickými poruchami učenia a žiakov zo sociálne citlivých skupín), ako aj predchádzanie predčasnému opusteniu formálneho vzdelávania, b) podpora žiakov s mimoriadnymi schopnosťami, rozvoj talentov v súlade so svojimi vzdelávacími potrebami (prispôsobením spôsobov a podmienok práce, obohacovaním a rozširovaním učebného obsahu, súťažami študentov, ktoré neusporiadalo Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja / medziregionálnymi, medzinárodnými) 5. Podpora mimoškolských aktivít 5a) usporiadané a odborné usmerňovanie voľného času žiakov v mimoškolských obdobiach a počas školských prestávok prostredníctvom vzdelávacích táborov, stretnutí žiakov, sekcií, športových, vedeckých a technických, kultúrnych a iných obsahov. KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Pri určovaní výšky alokačných prostriedkov platia tieto kritériá: 1. odpoveď na tému programu / projektu, 2. vplyv navrhovaného programu / projektu, 3. kompetencie navrhovateľa a predchádzajúce skúsenosti. SPÔSOB PRIHLASOVANIA Prihláška sa predkladá v písomnej forme na osobitnom formulári, ktorý je uverejnený na webovej stránke sekretariátu. Jedna právnická osoba môže predložiť až dve prihlášky. S prihláškou na súbeh sa predkladá nasledujúca dokumentácia: 1. fotokópia rozhodnutia о zápise do registra v agentúre obchodných registrov pre združenia, 2. fotokópia potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle, 3. fotokópiu výpisu zo stanov združenia alebo zakladateľského aktu (v ktorom sa stanovuje, že ciele združenia sú realizované v oblasti špecifikovanej v súbehu), overená združením. Komisia nebude rozoberať: neúplné prihlášky, neskoré prihlášky, neoprávnené prihlášky (prihlášky podané zo strany osôb, ktoré sú neoprávnené, a subjektov, ktoré sa neurčili súbehom), prihlášky, ktoré sa nevzťahujú na súbehom identifikované použitie, prihlášky týkajúce sa obstarania alebo údržby zariadení vo funkcii realizácie projektu, prihlášky užívateľov, ktorí v minulosti nezdôvodnili pridelené finančné prostriedky prostredníctvom finančných a naračných správ, prihlášky užívateľov, ktorí naračnú / finančnú správu o realizácii programov / projektov z predchádzajúceho súbehového obdobia nedodali v plánovaných lehotách, programy, resp. projekty, ktoré nemôžu byť prevažne realizované v priebehu bežného rozpoč-

9 /4896/ 29. 2. 2020

Oznamy tového roka. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky na číslach: 021/487-4867 a 487-4157. C) FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOVÝCH AKTIVÍT A PROJEKTOV NA ZVÝŠENIE KVALITY ŽIACKEHO ŠTANDARDU V AP VOJVODINE Prostriedky poskytnuté Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 na financovanie a spolufinancovanie aktivít a projektov na zvýšenie kvality žiackeho štandardu v AP Vojvodine v roku 2020 sú vo výške 2 375 000,00 dinárov. Právo zúčastniť sa na súbehu majú ustanovizne žiackych štandardov – stredoškolské žiacke domovy, školy so žiackym domovom, špeciálne školy so žiackymi domovmi, žiacke strediská, žiacke oddychovne a žiacke kultúrne strediská na území AP Vojvodiny založené Republikou Srbsko a AP Vojvodinou. Tieto prostriedky sú určené na: 1. organizovanie stretnutí žiackych domovov v AP Vojvodine, 2. realizáciu programov a projektov v oblasti vzdelávania, kultúry, umenia, športu, 3. realizáciu rôznych podujatí, 4. zavedenie a udržiavanie noriem HACCP a ISO v ustanovizniach žiackeho štandardu a 5. realizáciu iných programových aktivít a projektov vo funkcii zvyšovania úrovne žiackych štandardov. KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Výška alokačných prostriedkov sa určuje na základe týchto kritérií: 1. význam programových aktivít alebo projektov pre rozvoj žiackych štandardov v AP Vojvodine, 2. počet účastníkov programových aktivít a projektov, 3. stupeň rozvoja jednotky lokálnej samosprávy, na území ktorej sa nachádza ustanovizeň žiackeho štandardu, 4. existencia iných zdrojov financovania programových činností alebo projektov, 5. úspešná realizácia pridelených finančných prostriedkov z rozpočtu AP Vojvodiny v predchádzajúcich rokoch s predloženou správou a dôkaz o účele a legálnom využívaní rozpočtových prostriedkov, 6. že programovú činnosť a projekt možno realizovať hlavne v bežnom rozpočtovom roku. SPÔSOB APLIKOVANIA Prihláška sa predkladá v písomnej forme na osobitnom formulári, ktorý je uverejnený na webovej stránke sekretariátu. Jedna inštitúcia predkladá iba jednu prihlášku. Nebudú sa brať do úvahy neúplné a oneskorené prihlášky. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky na čísle: 021/487-4602. B) FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV V OBLASTI POSILNENIA JAZYKOVÝCH KOMPETENCIÍ ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH A STREDNÝCH ŠKÔL V AP VOJVODINE V ROKU 2020 Prostriedky zabezpečené Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti posilnenia jazykových kompetencií žiakov základných a stredných škôl v AP Vojvodine v roku 2020 sú vo výške 700 000,00 dinárov, a to: 600 000,00 dinárov pre úroveň základného vzdelania a výchovy a 100 000 dinárov pre úroveň stredoškolského vzdelania a výchovy. Právo zúčastniť sa na súbehu majú ustanovizne a stredné školy na území AP Vojvodiny, ktoré založila Republika Srbsko, autonómna pokrajina alebo jednotka lokálnej samosprávy, ktoré organizujú obvodné a medziobvodné súťaže v jazykových znalostiach (maďarský, rumunský, slovenský, rusínsky a chorvátsky) a jazykovej kultúre pre žiakov základných a stredných škôl, ktorí sa vzdelávajú v materinskom jazyku. Prostriedky sa prideľujú na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti posilnenia jazykových kompetencií žiakov základných a stredných škôl v AP Vojvodine a sú určené najmä na: – organizáciu a realizáciu obvodných a medziobvodných súťaží v jazykových znalostiach (maďarčina, rumunčina, slovenčina, rusínčina a chorvátčina) a jazykovej kultúre pre žiakov základných škôl, ktorí sa vzdelávajú v materinskom jazyku podľa Kalendára súťaží a podujatí žiakov základných a stredných škôl, Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko. KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Pri rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa bude prihliadať na nasledujúce kritériá: 1. odpoveď na tému projektu, 2. vplyv navrhovaného projektu, 3. kompetencie navrhovateľa a predchádzajúce skúsenosti. SPÔSOB APLIKOVANIA Prihláška sa predkladá v písomnej forme na osobitnom formulári, ktorý je uverejnený na webovej stránke sekretariátu. Jedna právnická osoba môže predložiť jednu prihlášku. Komisia nebude rozoberať: neúplné prihlášky, neskoré prihlášky, neoprávnené prihlášky, prihlášky, ktoré sa nevzťahujú na súbehom určené použitie, prihlášky týkajúce sa obstarania alebo údržby zariadení vo funkcii realizácie projektu, prihlášky užívateľov, ktorí v minulosti nezdôvodnili pridelené finančné prostriedky prostredníctvom finančných a opisných správ a prihlášky užívateľov, ktorí opisnú / finančnú správu o realizácii programov / projektov z predchádzajúceho súbehového obdobia nedodali v plánovaných lehotách. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky na číslach: 021/487-4867 a 021/487-4157. D) FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE OBSTARANIA VYBAVENIA PRE ZÁKLADNÉ ŠKOLY, KTORÉ MAJÚ STATUS VEREJNE UZNANÝCH ORGANIZÁTOROV AKTIVÍT FORMÁLNEHO VZDELÁVANIA DOSPELÝCH NA ÚZEMÍ AP VOJVODINY Prostriedky zabezpečené Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte AP Vojvodi-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ny na rok 2020 sú určené na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre základné školy, ktoré majú status verejne uznaných organizátorov aktivít formálneho vzdelávania dospelých na území AP Vojvodiny v roku 2020 a sú vo výške 1 900 000,00 dinárov. Príjemcami, ktorí majú právo zúčastniť sa na prideľovaní finančných prostriedkov, sú základné školy na území AP Vojvodiny založené Republikou Srbsko, AP Vojvodinou a jednotkami miestnej samosprávy, ktoré majú status verejne uznaných organizátorov formálnych vzdelávacích aktivít pre dospelých, resp. majú rozhodnutie sekretariátu o plnení predpísaných podmienok na vykonávanie formálnych základných vzdelávacích aktivít pre dospelých. Pri obstarávaní zariadenia je užívateľ povinný konať v súlade s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní (Úradný vestník RS, č. 124/12, 14/15 a 68/15). KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Kritériá prideľovania sú: 1. význam plánovanej investície do zariadení s cieľom zvýšiť kvalitu a modernizovať výkonnosť výučby, 2. potreba vybavenia na organizáciu výučby, 3. počet žiakov v škole – počet koncových užívateľov, 4. stupeň rozvoja jednotky miestnej samosprávy, na území ktorej sa nachádza vzdelávacia ustanovizeň, 5. existencia iných zdrojov financovania obstarania vybavenia, 6. obstaranie zariadení, ktoré možno realizovať hlavne v bežnom rozpočtovom roku. SPÔSOB PRIHLASOVANIA Prihláška sa predkladá v písomnej forme na osobitnom formulári, ktorý je uverejnený na webovej stránke sekretariátu. Jedna ustanovizeň predkladá iba jeden formulár. Pri prihláške na súbeh je predložená aj neviazaná ponuka na obstaranie vybavenia (výpočet nákupu zariadenia). Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky na číslach: 021/487-4035 a 021/487-4241. E) FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE ZÁKLADNÝCH A STREDNÝCH ŠKÔL V AP VOJVODINE, KTORÉ REALIZUJÚ DVOJJAZYČNÚ VÝUČBU Prostriedky zabezpečené Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 na financovanie a spolufinancovanie základných a stredných škôl v AP Vojvodine, ktoré realizujú dvojjazyčnú výučbu v roku 2020 (ďalej len: dvojjazyčné školy) sú vo výške 4.560.000,00 dinárov, a to: 1. pre základné vzdelávanie a) programové náklady v rámci realizácie dvojjazyčného vyučovania (financovanie zamestnancov, ktorí realizujú dvojjazyčné vzdelávanie, náklady na vzdelávacie materiály, odborný rozvoj zamestnancov – vzdelávanie pedagogických pracovníkov v tuzemsku a v zahraničí, náklady na získanie odbornej literatúry a didaktického materiálu, ako aj všetky ostatné výdavky na realizáciu dvojjazyčnej výučby 1 045 000,00 dinárov, b) obstaranie vybavenia v rámci realizácie dvojjazyčnej výučby 1 140 000,00 dinárov, 2. pre stredné vzdelávanie a) programové náklady v rámci realizácie dvojjazyčnej výučby (financovanie zamestnancov, ktorí realizujú dvojjazyčné vzdelávanie, náklady na vzdelávacie materiály, odborný rozvoj zamestnancov – vzdelávanie pedagogických pracovníkov v tuzemsku a v zahraničí, náklady na získanie odbornej literatúry a didaktického materiálu, ročné členské pre licenciu Kembridž centra a členské pre medzinárodnú maturitu – IB, ako aj všetky ostatné výdavky na realizáciu dvojjazyčnej výučby 1 748 000,00 dinárov, b) obstaranie vybavenia v rámci realizácie dvojjazyčnej výučby 627 000,00 dinárov, Pri obstarávaní služieb a zariadenia je užívateľ povinný konať v súlade s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní (Úradný vestník RS, č. 124/12, 14/15 a 68/15). Právo na prideľovanie finančných prostriedkov majú ustanovizne základného a stredoškolského vzdelávania, ktoré získali súhlas Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja (ďalej len: ministerstvo) k uskutočneniu dvojjazyčnej výučby v školskom roku 2019/2020. KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Pri určovaní výšky finančných prostriedkov na programové náklady pri vykonávaní dvojjazyčného vyučovania platia tieto kritériá: – počet učiteľov, ktorí sa zúčastňujú v dvojjazyčnej výučbe, – počet žiakov, ktorí sa zúčastňujú v dvojjazyčnej výučbe, – zdôvodnenie v zmysle ďalšieho vývinu dvojjazyčnej výučby. Pri určovaní výšky finančných prostriedkov na obstaranie vybavenia vo funkcii realizácie dvojjazyčnej výučby platia tieto kritériá: – počet dvojjazyčných tried a – počet vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú dvojjazyčne. SPÔSOB PRIHLASOVANIA Žiadosti o pridelenie finančných prostriedkov sa predkladajú na osobitnom súbehovom formulári sekretariátu. S prihláškou na súbeh sa predkladá nasledujúca dokumentácia: 1. fotokópia aktu potvrdzujúceho získaný súhlas ministerstva, 2. neviazaná ponuka na programové náklady, nákup zariadenia (výpočet nákladov). Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky na číslach: 021/487-4183 a 021/487-4157. Е) FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE V ROKU 2020 A PRE USTANOVIZNE PRE ZÁKLADNÉ A STREDOŠKOLSKÉ VZDELÁVANIE, KTORÉ DÁVAJÚ DO NÁJMU ŠKOLSKÝ PRIESTOR Prostriedky zabezpečené Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2020 sú vo výške 10 000 000,00 dinárov. ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV Pre ustanovizne pre základné a stredoškolské vzdelávanie a) pre programy a projekty základného vzdelávania – 3 800 000,00 dinárov,

• OZNAMY •

b) pre programy a projekty stredoškolského vzdelávania – 6 200 000,00 dinárov. Právo zúčastniť sa na súbehu majú inštitúcie základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy na území AP Vojvodiny založenej Republikou Srbsko, autonómnou pokrajinou alebo jednotkou lokálnej samosprávy, ktorá v roku 2020 prenajíma objekt alebo časť objektu verejnej správy Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a ktorá prostriedky z prenájmu platí do rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Tieto prostriedky sú určené na tieto priority: 1) Modernizácia výchovno-vzdelávacej práce a) modernizácia výchovno-vzdelávacej práce prostredníctvom inovácie a kreativity všetkých účastníkov, b) odborné zdokonaľovanie učiteľských kádrov; c) medializácia vzdelávania s cieľom poukázať na dobré príklady z praxe a súčasné trendy v oblasti vzdelávania. 2) Prispôsobenie vzdelávania potrebám trhu práce 2a) zveľaďovanie podnikateľského ducha, rozvoj praktických a životných zručností, profesijná orientácia a kariérové poradenstvo, zvyšovanie kvality odbornej praxe. 3) Pestovanie multikultúrnosti / interkultúrnosti a tradície, materinského jazyka príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev Na vytváranie podmienok pre žiakov rôznych národnostných spoločenstiev, aby sa lepšie spoznali a získavali ďalšie poznatky o histórii, kultúre a ďalších dôležitých faktoch o koexistencii, posilňovaní medzietnickej dôvery. 4) Podporovanie inkluzívneho vzdelávania a predchádzanie predčasnému ukončeniu formálneho vzdelávania a) sociálne začlenenie a rozvoj žiakov (s vývojovým postihnutím, špecifickými poruchami učenia a žiakov zo sociálne citlivých skupín), ako aj predchádzanie predčasnému opusteniu formálneho vzdelávania, b) podpora žiakov s mimoriadnymi schopnosťami, rozvoj talentov v súlade so svojimi vzdelávacími potrebami (prispôsobením spôsobov a podmienok práce, obohacovaním a rozširovaním učebného obsahu, súťažami študentov neorganizovanými Ministerstvom osvety, vedy a technologického rozvoja / medziregionálnymi, medzinárodnými). 5) Podpora mimoškolských aktivít 5a) usporiadané a odborné usmerňovanie voľného času žiakov v mimoškolských obdobiach a počas školských prestávok prostredníctvom vzdelávacích táborov, stretnutí žiakov, sekcií, športových, vedeckých a technických, kultúrnych a iných obsahov. KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Pri určovaní výšky alokačných prostriedkov platia tieto kritériá: 1. odpoveď na tému programu / projektu, 2. vplyv navrhovaného programu / projektu, 3. kompetencie navrhovateľa a predchádzajúce skúsenosti. 4. Suma prostriedkov, ktoré sa uskutočňujú z prenájmu objektu alebo časti objektu vo verejnom vlastníctve Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

SPÔSOB PRIHLASOVANIA Prihláška sa predkladá v písomnej forme na osobitnom formulári, ktorý je uverejnený na webovej stránke sekretariátu. Jedna právnická osoba môže predložiť až dve prihlášky. S prihláškou na súťaž sa predkladá nasledujúca dokumentácia: – zmluva o prenájme objektu alebo časti objektu vo verejnom vlastníctve Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020, s rozhodnutím pokrajinskej vlády o súhlase s prenájmom, a ak bola do dátumu podania výberového konania výška nájomného zaplatená do rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a dôkazov o tejto platbe. Komisia nebude rozoberať: neúplné žiadosti; predčasné prihlášky (prihlášky podané po termíne označenom ako posledný deň súbehu); nedovolené prihlášky (prihlášky podané neoprávnenými osobami a subjektmi, ktoré nie sú upravené v súbehu); prihlášky, ktoré sa netýkajú účelu súťaže; prihlášky predložené vzdelávacími a výchovnými inštitúciami, ktoré nepredložili – dohoda o prenájme objektu alebo časti objektu vo verejnej správe Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a rozhodnutie pokrajinskej vlády o udelení súhlasu s prenájmom; prihlášky týkajúce sa obstarávania vybavenia alebo údržby vybavenia, ktoré je v súlade s realizáciou projektu, programov alebo projektov, ktorých realizácia nemôže byť vykonaná prevažne v bežnom rozpočtovom roku. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky na číslach: 021/487-4512 a 021/487-4157. SPOLOČNÉ PODMIENKY PRE VŠETKY PROGRAMY A PROJEKTY O pridelení finančných prostriedkov príjemcom rozhoduje pokrajinský tajomník zodpovedný za vzdelávanie a na návrh komisie na realizáciu súbehu, ktorá posudzuje prijaté žiadosti. Sekretariát si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu a informácie podľa potreby alebo určiť splnenie dodatočných podmienok na pridelenie finančných prostriedkov; Ak je žiadosť podpísaná osobou podliehajúcou oprávneniu, je potrebné priložiť k podpisu riadne podpísané oprávnenie na podpisovanie. Výsledky súbehu sa uverejňujú na webovej stránke sekretariátu. Lehota podávania prihlášok na súbeh je 17. marec 2020. Prihlášky sa predkladajú osobne odovzdaním v spisovni pokrajinských správnych orgánov v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády) alebo sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, s názvom súbehu / programu a projektu. Formulár dotazníka s prílohami si môžete stiahnuť od 20. februára 2020 z oficiálnej webovej stránky sekretariátu: www.puma.vojvodina.gov.rs. Z. O. POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA Milan Kovačević zástupca pokrajinského tajomníka

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

Podľa článku 6 odsek 1 Pravidiel o podmienkach subvencovania prepravy žiakov stredných škôl v AP Vojvodine (Úradný vestník APV, číslo 6/17) a Pravidiel o zmene Pravidiel o podmienkach subvencovania prepravy žiakov stredných škôl v AP Vojvodine (Úradný vestník APV, číslo 7/18) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 (Úradný vestník APV, číslo 54/19) a Rozhodnutím pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, číslo: 128-031-241/2016-1, z 28. 11. 2018 Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) vypisuje SÚBEH NA SUBVENCOVANIE PREPRAVY ŽIAKOV STREDNÝCH ŠKÔL NA ÚZEMÍ AP VOJVODINY NA ROK 2020 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 na osobitnom oddiele sekretariátu na subvencovanie prepravy žiakov stredných škôl v AP Vojvodine na rok 2020 v celkovej sume 183 000 000,00 dinárov. Prostriedky sú určené na financovanie a spolufinancovanie subvencovania prepravy žiakov stredných škôl v medzimestskej doprave, ktorí každodenne cestujú z bydliska do školy a späť. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia prihlášky Užívatelia, ktorí majú právo zúčastniť sa v rozvrhovaní prostriedkov, sú obce a mestá na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. 2. Kritériá na rozvrhovanie prostriedkov Kritériá rozvrhovania prostriedkov podľa Pravidiel o podmienkach subvencovania prepravy žiakov stredných škôl v AP Vojvodine sú: • počet žiakov stredných škôl z územia obce alebo mesta, ktorí každodenne cestujú z bydliska do školy; • relácia prepravy, • stupeň vyvinutosti obce alebo mesta v Autonómnej pokrajine Vojvodine, určený aktom vlády Republiky Srbska a

• OZNAMY •

• možnosť financovania z obecného/mestského rozpočtu. SPÔSOB PODÁVANIA PRIHLÁŠKY Prihlášky o pridelenie prostriedkov sa podávajú výlučne na jedinečnom súbehovom tlačive sekretariátu (spolu s prílohami). Kompletná súbehová dokumentácia sa môže prevziať od 20. februára 2020 na webovej adrese sekretariátu www.puma.vojvodina. gov.rs. Podávateľ prihlášky spolu s prihláškou má dodať: • Prílohu číslo 1 a 1a – Tabuľky o kalkuláciách nákladov prepravy žiakov stredných škôl, • Prílohu číslo 2 – Tabuľka so základnými údajmi v súvislosti so subvencovaním prepravy žiakov stredných škôl, • Prílohu číslo 3 – Zoznam žiakov – cestujúcich stredných škôl v medzimestskej doprave v školskom roku 2019/2020 na území obce/mesta, • Prílohu číslo 4 – Finančný plán subvencovania prepravy žiakov stredných škôl v obci/ meste s odhadom potrebných prostriedkov na rok 2020. Prihlášky sa doručujú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením Pre súbeh – subvencovanie prepravy žiakov stredných škôl, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa podávajú osobne, odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (na prízemí budovy pokrajinskej vlády). Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 17. marec 2020. Sekretariát si vyhradzuje právo, podľa potreby, od podávateľa prihlášky žiadať dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. aby na pridelenie prostriedkov určil splnenie potrebných podmienok. Oneskorené alebo neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Výsledky súbehu sa zverejnia na internetovej stránke sekretariátu. Dodatočné informácie v súvislosti so súbehom možno dostať v sekretariáte na telefónnych číslach: 021/487 46 02, 487 45 58 a 487 42 62. S. O. POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA Milan Kovačević zástupca pokrajinského tajomníka

9 /4896/ 29. 2. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. februára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 1. marca 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2018, druhá časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Nie je známka ako známka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 3. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnej piatkovej relácii pozornosť bude venovaná hudobným podujatiam v našom prostredí: záznamom z Kysáčskeho spevníka a z koncertov slovenskej ľudovej hudby Selenčské sláviky, na ktorých vystupovali naši najmladší speváci. Nie je známka ako známka je názov polhodinového dokumentu venovaného profesorovi anglického jazyka a náruživému filatelistovi Fedorovi Červenskému, ktorý v týchto dňoch oslávil 80. narodeniny. Je to úprimná spoveď spred 10 rokov o tom, ako koníček – zbieranie poštových známok – predurčil profesionálnu orientáciu či životnú dráhu tohto obľúbeného angličtinára na petrovskom gymnáziu a uznávaného odborníka vo filatelii. Vysielanie pre penzistov. Nedeľný termín druhej polhodinky bude venovaný záberom z premiéry zbierky piesní Kysáčania spievajú na Šimandre zostavovateľa doktora Miroslava Miháľa, tiež Ondrejovi Ivičiakovi z Petrovca, ktorý vyšíva slovenské košele. Odznie aj príspevok venovaný zdraviu – bude sa hovoriť o ochorení žlčníka.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 1. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 4. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 28. februára – Ten chlapec je postrach Sobota 29. februára – Kráska a zviera Pondelok 2. marca – Služobníčka Božia, 1. časť Utorok 3. marca – Služobníčka Božia, 2. časť Streda 4. marca – 7 sestier Štvrtok 5. marca – Začarovaní

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 1. marca Film: Tintinove dobrodružstvá Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Zhŕňajova nevesta Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium Sobota 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 1. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Na podujatí Víno, hudba, klobásy v Padine súťažilo 25 domácich špecialít V Kovačici odznel štvrtý ročník Poľnohospodárskeho bálu Utorok 3. marca 16.00 Zima s knihou v Kovačici a Padine oslovila najmä mladších milovníkov kníh Snemovali členovia obecného dôchodcovského združenia v Kovačici Karavána insitného umenia začala svoju púť v Kovačici Odznel Prvý spomienkový kolkársky turnaj Želimíra Hriešika v Kovačici Piatok 6. marca 16.00 Film: Panna zázračnica Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

PRÍPRAVY PIVNICKÝCH FUTBALISTOV VRCHOLIA

Zatiaľ ešte nevyhrali! Ján Šuster

rípravy pivnickej Slávie pre nastávajúce jarné majstrovstvá Somborskej oblastnej ligy prebiehajú od 25. januára na domácom ihrisku pod vedením trénerskej dvojice – Ivana Kotiva a Dalibora Mileca. Štyrikrát v týždni sú hráči na trávniku, podľa slov trénerov návštevnosť tréningov je uspokojivá a futbalisti si svedomite plnia všetky úlohy. Vedenie klubu zabezpečilo priaznivé podmienky a hráčom nezostáva nič iné, len aby usilovne trénovali a čím lepšie sa pripravili na jarný štart. Hráčsky káder Slávie je v porovnaní s jesennou časťou dosť pozmenený. Zostali brankári Rastislav a Ľuboslav Brňovci, Benka, Jušković, Šmit, Vlasto Kuchta, Petrović, Marojević, Záskalický, Ní-

met, Grňa, Kotiv a Séč. Nováčikmi sú Davidović (Rusín R. Kerestúr), Čvokić a Rakočević (Polet Sivac), Nikolić (Iskra Kucura). K prvému mužstvu pripojili aj mladých hráčov: Blažeka, Belániho, Salčáka, Čobrdu, Vinkoviča a Dalibora Brňu. Mužstvo Slávie opustili Ćorda (skončil kariéru), Trivunović a Ba-

Jeden z piatich gólov Dejana Davidovića (v oranžovom drese) na jesennom zápase Kulpín – Rusín 2 : 7

PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V BANÁTSKOM KARLOVCI

Mohli aj oslavovať PROLETER – HAJDUŠICA 2 : 1 (2 : 0) Vladimír Hudec

eďže mužstvo Omladinca z Botoša, s ktorým si dohodli zápas minulú nedeľu, malo záväzky v pohárovej súťaži, Hajdušičania ďalšie stretnutie zohrali v Banátskom Karlovci s domácim

Proleterom. Hostia boli celkom rovnocenné mužstvo, na momenty aj lepšie od svojho súpera, člena Vojvodinskej ligy – východnej skupiny. Keby hráči Hajdušice využili aspoň časť príležitostí, ktoré si vytvorili, mohli aj oslavovať. Postavou vyšší domáci hráči boli

VYDARENÝ VÝKON ARADÁČANOV

Sľubné výsledky AŠK – DOLINA 6 : 0 (3 : 0)

Vladimír Gál

radáčania zohrali dobrý zápas a zaslúžene vyhrali, ale treba povedať, že Padinčania prišli takmer s dorasteneckým mužstvom. Od samého začiatku domáci dominovali. Už vo 8. min. sa ujali vedenia. Miletić centroval • ŠPORT •

bić (Budućnost Parage), Budić (Bačka Despotovo) a Mušikić (Vrbas). Na tréningoch sa nezjavujú Badinský a Vladimír Kuchta. Je to skupina skúsených a mladých hráčov, z ktorých sa po dobrých prípravách môže utvoriť dobré mužstvo. Ako to všetko dopadne, bude sa vidieť na majstrovských zápasoch, ktoré sa začnú v nedeľu 8. marca. Pivničania zohrali už niekoľko priateľských, prípravných zápasov.

z rohu, v šestnástke sa najlepšie vynašiel Mijić a usmernil loptu do siete Králika. Na druhý gól sa nečakalo zaveľa. Po chybe celej obrany Doliny lopta sa dostala na nohy Adamova, ktorý vybehol pred brankára a rutinovane ho prekonal. Ten istý hráč v 25. min. po sólovej akcii sa znova dostal pred brankára Králika, ibaže tento bol teraz úspešnejší. V 44. min. Števko prihral Adamovovi,

Najprv v Pivnici hosťoval Borac z Báčskeho Gračca, ktorý vyhral 3 : 1, keď jediný gól za domácich dal Davidović. Na medzinárodnom zápase s Fruškogorcom v chorvátskom Iloku hostia z Pivnice utŕžili prehru 4 : 3. Presní v ich radoch boli Davidović dvakrát a Čvokić. Potom Slávia hosťovala na Panónii, kde s rovnomenným domácim mužstvom remizovala 2 : 2, keď trafili Čvokić a Nikolić. Druhýkrát nerozhodne Slávia hrala doma s Jadranom z Feketića 1 : 1 a strelcom bol Davidović. V zápase na hosťovaní v Crvenke domáce mužstvo bolo lepšie a porazilo pivnických futbalistov 5 : 1. Jediným strelcom za Sláviu bol Čvokić. Minulú nedeľu na svojom ihrisku zverenci trénerov Kotiva a Mileca prehrali 1 : 2, keď jediný sieť hostí rozvlnil Petrović. Na týchto zápasoch šancu dostali všetci hráči, s ktorými sa počíta v majstrovstvách. V nedeľu si v Pivnici sily zmerajú v generálke domáca Slávia a Iskra z Kucury. Foto: J. Pucovský

nebezpečnejší z prerušenia hry, tým skôr, že pre neprítomnosť brankárov Melicha a Stojanovského medzi žrďami stál obranca Zvezdan Lipták. Predsa obrana hostí nejako čelila útokom z výšky, avšak núdzový brankár Lipták bol bezmocný po dvoch strelách z voľných kopov. Na druhej strane Hajdušičania mali tri stopercentné príležitosti. Dvakrát pred brankára vybehol Spremo, raz Atila Lipták, ale sieť Proletera sa nevlnila. Po zmene strán už v 55. min.

hostia gólom Sprema skorigovali výsledok. Peknú príležitosť neskoršie mal aj Ivan Maliar. Najprv strieľal hlavou a potom odrazenú loptu zachytil aj nohou, ale brankár bol úspešnejší. Šance mali aj Kovačević a Nešković, avšak ako sa blížil koniec zápasu, tempo hry klesalo, takže výsledok zostal nezmenený. HAJDUŠICA: Z. Lipták, Ćulum, Mršić (Brezičanin), Maliar, Folťan, Pavlovic, A. Lipták, Radović, Kovačević (Nešković), Spremo, Petrović (Đaković)

ktorý strieľal vedľa brankára do siete – 3 : 0. Ani po zmene strán sa pomer síl na ihrisku podstatne nezmenil. V 60. min. Mijić z voľného kopu matoval Králika – 4 : 0. Trochu neskoršie príležitosť mal aj K. Gál, ale strieľal slabo. V 68. min. V. Gál centroval ponad celú obranu Doliny, na druhej strane loptu prijal Mijić a dosiahol hetrik. Prvú šancu na zápase Dolina mala v 75. min., ale sa brankár Stojkov nedal prekvapiť. V 83. min. Nenin prihral V. Gálovi do šestnástky, tento váhal, obranca hostí mu vzal loptu a vracal brankárovi. Veterán Gál však pobehol za loptou a spred

brankára ju usmernil do siete. Poslednú šancu na zápase mali hostia, ibaže im chýbalo aj šťastie, lebo strelu zastavilo brvno. AŠK: Stojkov, Ďuríček, Vesin, Janković, Striško, Mijić, Kujundžić, Števko, Miletić, Birmanac, Adamov; hrali aj: Korać, Nenin, Životin, Đurić, Jurić, V. Gál, K. Gál DOLINA: Králik, Kutálek, Jovanov, Hlavča, Vlček, Šimák I., Trnovský, Bogojević, Radivojev, T. Mamojka, M. Mamojka; striedali: Soják, Kotváš, Šimák II. V nedeľu AŠK zohrá ďalší priateľský zápas v Novom Bečeji s tamojším mužstvom Jedinstvo.

9 /4896/ 29. 2. 2020

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Bojovali z posledných síl PARTIZAN – KULPÍN 1 : 3

Katarína Gažová

d začiatku augusta minulého roka volejbalisti Kulpína usilovne trénujú, a to sa odzrkadlilo aj na ich výsledkoch. Doteraz v bilancii prebiehajúcich majstrovstiev majú jedenásť víťazstiev a iba jednu prehru. V sobotu 22. februára VK Kulpín hosťoval v Báči. Hostia hrali značne oslabení: traja hráči ospravedlnili neprítomnosť na zápase, traja dostali chrípku a dvaja hrajú so zranením ramien. Aj napriek tomu chorí a zranení zaťali zuby a spolu s ďalšími svojimi zdravými spoluhráčmi zahrali najlepšie ako mohli. Všetci spolu, ako sa tomu hovorí, „nechali srdce“ na parketách, bojovali až z posledných síl a nakoniec zápas vyhrali. Každý z hráčov má svoj podiel na víťaz-

stve, ktoré bolo výsledkom hry jednotného a dobrého volejbalového tímu pod vedením trénera

Bojovnosť hráčov kulpínskeho mužstva sa opäť oplatila

PRVÝ KOLKÁRSKY MEMORIÁL ŽELIMÍRA HRIEŠIKA V KOVAČICI

Pipsi si to zaslúžil Anička Chalupová

olkársky klub Slávia v Kovačici v dňoch 22. a 23. februára 2020 zorganizoval 1. Memoriál Želimíra Hriešika-Pipsiho (7. 3. 1978 – 6. 11. 2019), bývalého predsedu KK Slávia. Na turnaji sa zišlo bezmála 50 mladých účastníkov do 18 rokov tak z domácej pôdy, ako i zo zahraničia. Želimírovi Hriešikovi veľmi zále-

a hráča Borisa Relotu. Výsledky v setoch: 22 : 25, 25 : 15, 20 : 25, 20 : 25.

žalo na popularizovaní kolkárstva v Kovačici. Venoval sa mu celým srdcom a dušou. Začal najprv ako jeden z iniciátorov rekonštrukcie a vynovenia kolkárne, ktorá od roku 2018 má novú, modernú tvár a spĺňa všetky podmienky súťaže aj najvyššieho stupňa. Nesebecky sa zasadzoval aj za obnovenie Ženského kolkárskeho klubu Slávia a po dlhých rokoch sa mu podarilo znovu na kolkárskych

dráhach domáceho klubu Slávia zoskupiť najmladších nadšencov tohto športu. „Tento memoriál venovaný Želimírovi Hriešikovi najviac znamená deťom, lebo je to pre nich príležitosť, že si môžu vyskúšať šikovnosť v kolkoch a predovšetkým sa dobre kamarátiť. Želko sa dorastu Slávie venoval celou svojou dušou. Chodil s nimi nielen na súťaže, ale aj na rôzne výlety, a venoval sa im proste možno viac ako svojej rodine. Zaslúžil si to,“ povedal Tomáš Siroma, aktuálny predseda KK Slávia. Na štvordráhovej kolkárni sa počas dvoch dní uplynulého

Na záver memoriálu spoločná fotka, ako spomienka na úspešnú akciu venovanú Želimírovi Hriešikovi – Pipsimu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Hasík, Zavaroš, Gajičić, Grubešić, Ćirić, Nemanja a Rade Petrovićovci, Barišić, Prodanović, Radanović, Bojkov, Popadić Výsledky 12. kola: Partizan – Kulpín 1 : 3, Vojvodina NS Seme 2 – Mladosť (P) hrali v stredu, Sombor – Dunav Vollej 3 : 0, Bečej – Srem Iton 3 : 0, Proleter – Mladost (NP) 2 : 3. Program 13. kola: Mladosť (P) – Partizan, Dunav Vollej – Vojvodina NS Seme 2, Sombor – Bečej, Kulpín – Proleter, Mladost (NP) – Srem Iton.

1. Kulpín 2. Bečej 3. Vojvodina 2 4. Dunav Vollej 5. Srem Iton 6. Partizan 7. Mladost (NP) 8. Proleter 9. Mladosť (P) 10. Sombor

12 11 11 12 12 12 12 11 11 12

11 11 8 7 6 5 4 2 2 2

1 0 3 5 6 7 8 9 9 10

34 : 10 33 : 9 27 : 14 25 : 17 23 : 20 21 : 25 18 : 29 12 : 27 10 : 27 6 : 31

32 30 23 23 19 15 12 8 6 6

víkendu striedali a zápasili mladí kolkári z trinástich družstiev. Okrem domácich slávistov boli tam aj pionieri a mladší dorastenci zo slovenskej Podbrezovej, Pak promet z Kragujevca, Rudar z Prijedora, z Bosny a Hercegoviny, Spartak z Debeljače, Kristal a Banat zo Zreňanina, Jedinstvo z Bečeja, Kolubara z Lazarevca, padinská Dolina, Pobednik z Belehradu, Pelister z Bitoly, zo Severného Macedónska, a Car Lazar z Kruševca. Pozoruhodné výsledky dosiahli: pionierka Daniela Mocová z Podbrezovej, pionieri Matúš Baník z Podbrezovej, Karolj Šike z Debeljače a Ilija Rakić z Lazarevca, mladšie dorastenky Renáta Bodová a Nada Poliaková z Podbrezovej, Milena Jurišićová a Miona Grujićová zo Zreňanina, Kristina Trošićová z Belehradu, Tamara Milosavljevićová, Alenka Marková, Ivana Marková a Bojana Rusová z Kovačice, Ivana Trajčevská, Andrea Veljanovská, Emilija Pereská, Mihaela Ristevská a Stefanija Aleksovská z Bitoly a mladší dorastenci Ilija Jevremović z Kruševca, Sebastijan Magda zo Zreňanina, Kristián Soják z Padiny, Andraš Biro z Debeljače, Aleksa Mandić z Prijedora a Luka Mušović z domácej Slávie. • ŠPORT •

Z VÝROČNEJ VOLEBNEJ SCHÔDZE ZŠR ŠARAN V HLOŽANOCH

Mienia obnoviť prácu s mládežou Juraj Bartoš

a výročnej schôdzi zhromaždenia Združenia športových rybárov Šaran Hložany uplynulú nedeľu 23. februára zvážili vlaňajšie aktivity, ako i nakladanie s financiami. Hložianski rybári taktiež schválili plán činnosti a finančný plán na rok 2020 a zvolili nové vedenie. V kaviarni Pod lipami všetko šlo ako po masle, až kým sa nedotkli otázky rybárskej chaty pri Dunaji... Správu o činnosti v roku 2019 podal predseda ZŠR Šaran Samuel Valo. Vypočítal súťaže, na ktorých sa zúčastnili hložianski rybári, a uviedol, ako sa na nich umiestnili. Na rybačke v Báčskom Petrovci počas Slovenských národných slávností zvíťazilo hložianske družstvo v zložení: Martin Macko, Igor Supek a Jaroslav Jakuš. Prvé miesto obsadili členovia ZŠRŠ aj na súťaži o Pohár Hložian v zostave: Emil Čipkár, Jaroslav Jakuš, Martin Macko. Tretie miesto celok ZŠRŠ obsadil na súťažiach v Iloku (zostavu referent neuviedol – pozn. J. B.), v Želiezovciach – Slovenská republika (Jaroslav Jakuš a Martin Macko) a v Begeči. Menej úspešní boli hložianski rybári v love rýb udicou na plavák na súťažiach v Mole, Silbaši a Kulpíne.

Víťazom septembrových majstrovstiev ZŠRŠ sa stal Jaroslav Jakuš, 2. miesto obsadil Adam Vladislav Stupavský a 3. Martin Macko. DOBRE HOSPODÁRILI Ako uviedol účtovník Juraj Takáč, vlaňajšie príjmy združenia boli 457 973 dinárov a výdavky 433 597 dinárov. Najväčšiu časť príjmov tvoria prostriedky získané z predaja rybárskych povolení (312 700 dinárov, avšak tie združenie postúpilo vyššej inštancii), Obec Báčsky Petrovec na činnosť ZŠRŠ vlani prispela sumou 100 000 dinárov, ďalších 31 500 dinárov pribudlo z členských poplatkov 63 členov a zvyšné peniaze poskytli dobrodinci a sponzori. Vrátane zvyšku z vlaňajších príjmov a prostriedkov, ktoré sa zvýšili z roku 2018, združenie v pokladnici má 9 870 a na žírovom účte 88 074, teda úhrnne 97 944 dinárov. Dozorná rada, informoval jej predseda Ján Greksa, nezistila žiadne nedopatrenia v hospodárení. Obidve správy prítomní prijali jednohlasne a potom rovnako schválili aj plán práce a finančný plán na tento rok, ktoré predostrel Samuel Valo. Už v marci by rybári chceli dať do poriadku strechu na chate, ktorú vraj nájomca neopravuje. Pravda, aj v tomto roku sa zapoja do osláv Dňa Hložian, zúčastnia sa na Slovenských národných slávnostiach, ako i vo viacerých medziobecných súťa-

Jaroslav Jakuš – majster ZŠR Šaran v roku 2019

• ŠPORT •

žiach. Sami usporiadajú preteky o Pohár Hložian a tradičné interné majstrovstvá v love rýb pre členov ZŠR Šaran. Predseda Valo osobitne podčiarkol, že treba obnoviť prácu s mládežou – v spolupráci s miestnou základnou školou, keďže v kolektíve už niekoľko

Samuel Valo, staronový predseda ZŠR Šaran

rokov nemajú žiakov a juniorov. Na tohtoročné aktivity potrebujú 175 000 dinárov. OSUD RYBÁRSKEJ CHATY Zápalistá diskusia sa rozpútala v súvislosti s osudom rybárskej chaty pri Dunaji. Združenie pred niekoľkými rokmi prenajalo svo-

ju čárdu nájomcovi Veselinovi Ovukovi zo Zmajeva, ktorý vraj súhlasil, že doterajší dlh, asi 1,7 milióna dinárov, zaplatí podniku Vode Vojvodine. Už dávnejšie je rybárska chata zavretá, nájomca kľúče zobral a hložianski rybári sa s ním nemôžu nijako skontaktovať. V súvislosti s ošemetnou situáciou sa strhla búrlivá diskusia, odzneli vzájomné obvinenia, ktoré nakoniec utíšili predseda Športového zväzu Obce Báčsky Petrovec Siniša Stanivuk a bývalý funkcionár Miestneho spoločenstva Hložany a orgánov Obce Báčsky Petrovec Ondrej Stupavský. K riešeniu problému týkajúceho sa chaty sa pokúsia dopracovať v spolupráci s predsedom Obce Báčsky Petrovec. Celkom hladko prešli voľby nového vedenia; prítomní jednohlasne, bez diskusie, podporili návrh doterajšieho predsedníctva združenia. Takže sa členmi Správnej rady ZŠR Šaran stali: Ján Molnár-Žak, Martin Macko, Adam Vladislav Stupavský, Emil Čipkár, Josip Antunović, Igor Supek, Jaroslav Jakuš, Ľuboslav Kudron a Samuel Valo. Zhromaždenie za predsedu SR zvolilo Samuela Valu a za podpredsedu Jána Molnára-Žaka; tajomníka členovia SR zvolia na najbližšej schôdzi. Jednohlasne bol prijatý i návrh, aby členský poplatok aj na tento rok bol 500 dinárov.

Mária Baďanová na vlaňajšej súťaži o titul majstra hložianskeho združenia 9 /4896/ 29. 2. 2020

Šport STARÍ RIVALI VO VRBARE

Tréneri môžu byť spokojní MLADOSŤ – TATRA 2 : 1 (1 : 1)

Pavel Pálik

erby susedovcov a športových priateľov vo Vrbare ospravedlnilo očakávania. Bol to dobrý, zaujímavý, napínavý, ale veľmi korektný zápas dvoch rovnocenných mužstiev. Oba tímy od začiatku až do konca hrali naplno, už na pozoruhodnej technickej úrovni. Najdôležitejšie je, že pekných futbalových zákrokov, šancí a brankárskych bravúr bolo na oboch stranách. Preto asi 250 divákov aktérov zápasu často odmeňovalo potleskom. Hostia z Kysáča sa prví radovali, a to už v 9. min., keď Jašović po centri hlavou prekonal brankára Leňu. Petrovčania vyrovnali v 28. min. z jedenástky, ktorú úspešne premenil Leškov. Rozhodujúci

gól v 55. min. strelil domáci hráč obrany Jakuš. Valentík z Mladosti a Trišić z Tat-

ry dostali žlté karty pre vzájomnú potýčku, ale ich potom rozhodca Malešević z Báčskej Palanky pred-

časne poslal aj do šatní. Podľa toho, čo sme videli v nedeľu vo Vrbare, tréneri Karakaš (Mladosť) a Milanović (Tatra) iste môžu byť spokojní s formou svojich hráčov, ktorú ešte raz preveria v nedeľu pred začiatkom jarnej časti majstrovstiev 8. marca 2020. Tatra v generálke uhostí Mladost z Báčskeho Jarku. M L A D O S Ť: L e ň a , Šproch, Jakuš, Beronja, Panić, Fábry, Ožvát, Vukanović, Leškov, Kaňa, Đokić; striedali: Dudáš, Đaković, Čiep, Valentík, Stoisavljević, Grlica TATRA: Sekicki, Jašović, Bobot, Rodić, Trišić, Stričević, Zorić, Kedža, Tošić, Plavšić, Stamenković; hrali aj: Munjas, Berić, Budík, Batinić, Radić, PeSkóre zápasu otvoril už v 9. minúte hráč Tatry Jašović (v oranžovom jašinović, Tripić drese), keď hlavou zblízka prekonal brankára Mladosti Leňu

ZÁPAS DVOCH MENOVKÝŇ V MLADENOVE

Hložianska budúcnosť krajšia... BUDUĆNOST (M) – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 4 (0 : 3)

Ján Murtín

kolo 100 divákov v Mladenove sledovalo skôr bojovný ako kvalitný prípravný zápas dvoch menovkýň. Futbalisti viac zápasili so silným vetrom ako medzi sebou. V takých sťažených podmienkach sa lepšie vynašli hostia z Hložian a zaznamenali presvedčivú výhru. Už v 3. min. center Kolára využil Čipkár a hlavou efektne prekonal brankára domácich. V 12. min. Leđanac strelou z voľného kopu za pomoci obrancov Budućnosti, ktorí zmenili smer lopty, zvýšil náskok – 0 : 2. Tento hráč v 23. min. zabojoval už o stratenú loptu, odcentroval • ŠPORT •

a nestrážený Molnár volejom zvýšil na 0 : 3. V 32. min. Glišić delovkou z 25 metrov opečiatkoval spoj žrde a brvna brány domácich. Vo finiši

polčasu aj domáci zaútočili, no pozorná obrana Hložančanov s Popovićom, Horvátom a zvlášť istým brankárom Pagáčom nedovolila zmenu výsledku.

Keď treba – trafí: Pavel Bučík (Budúcnosť Hložany)

V druhom polčase v mužstve hostí zahrali mladší hráči, ktorých chceli Mladenovčania za pomoci vetra a ostrejšej hry prekvapiť. Mladíci sa nezľakli a z protiútokov konštantne ohrozovali strážcu siete Budućnosti. Predsa v 60. min. hostitelia využili zaváhanie brankára Dubovského, aby skorigovali výsledok na 1 : 3. V 89. min. po peknej akcii Rojku, Leđanca a Čipkára exekútorom bol veterán Bučík, ktorý strelou do ľavej šibenice uzavrel skóre zápasu – 1 : 4. Pekná výhra Budúcnosti. BUDÚCNOSŤ: Pagáč (Dubovský), Đumić (Jakuš), Ljubičić (Fábry), Kolár (Zahorec), Horvát, Popović, Molnár (Rojka), Glišić (Katiak), Čipkár, Tomić (Bučík), Leđanac V sobotu Budúcnosť bude hosťovať v Tovariševe a o deň neskoršie uvíta doma mužstvo Maglića. Budú to ešte dve dobré skúšky s členmi Somborskej oblastnej ligy. Foto: J. Pucovský

9 /4896/ 29. 2. 2020

V OČAKÁVANÍ JARI VO VOJVODINSKEJ LIGE – SEVERNEJ SKUPINE

Mužstvo Mladosti po výhre nad Vojvodinou v poslednom jesennom kole – 1 : 0

Bude Sloga nepolapiteľná? Štatistika hovorí, že zo 120 zápasov domáce tímy vyhrali 55, nerozhodne sa skončilo 21 a hostia sa tešili na 44 meraniach síl. Celkový Juraj Pucovský pomer gólov je 215 : 151 v prospech hostiteľov. V priemere na jednom zápase padli tri góly. atričné súťažné orgány Vojvodinskej Najväčším prekvapením je prehra jesenného ligy – severnej skupiny nedávno posú- majstra s Bajšou doma v poslednom kole – 0 dili jesennú časť sezóny 2019/2020 ako : 2, čo je jediný neúspech Slogy na pätnástich úspešnú. Na prvom mieste zimuje mužstvo zápasoch. Sloga z Čonoplje (40 bodov) s deväťbodovým Nezvyčajne teplá zima, bez snehu, umožnila náskokom nad ČSK Pivara, nasledujú apatinská mužstvám, aby sa hlavne na suchých trávnikoch Mladost (30), Stari grad (28), Tisa (27), Vrbas a Ta- v domácom prostredí mohli nehatene pripravovankut (po 26), petrovská Mladosť (25 bodov)... vať na jarnú odvetu. Vo FK Sloga očakávajú, že sa po niekoľkých neúspešných pokusoch konečne prebojujú do Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Túžobný sen vlani nedosnívali v kvalifikácii. Vedúce mužstvo posilnili kvalitní hráči treťoligových tímov prigrevického Bratstva 1946, somborského Radničkého 1912 a traja navrátilci. Zverenci trénera Aleksandra Lazarevića zohrali viacero kontrolných zápasov a výkonmi sľubujú, že sa im Jeden zo siedmich jesenných gólov Stevana Leškova na zápase túžba uskutoční. Lenže... s pačirskou Bačkou – 4 : 0 Všetci ostatní sa budú sna-

Tavankut hral veľmi dobre, ale v Báčskej Palanke s mužstvom Stari grad zažil najvyššiu prehru jesene – 9 : 1

žiť ohroziť Slogu, vybojovať si miesto aspoň v baráži. Čelarevský ČSK Pivara, ktorý zostal bez niekoľkých hráčov, aj bez skúseného brankára Tankosića, sa iste ľahko nevzdá. Prvú príležitosť ohroziť lídra jesene bude mať už na štarte jari, v priamom súboji v Čonoplji. Výhra Čelarevčanov by vniesla veľkú neurčitosť, úspech domácich by pravdepodobne priniesol ich nepolapiteľnosť pre súperov. Veľké ambície, najmä v boji o baráž, zahlasujú Stari grad, Tisa, Vrbas, možno aj Tavankut. Petrovská Mladosť s novým vedením a predsedom Pavlom Severínim ml. by nesmela mať obavy o obstátie. Tréner Vladimir Karakaš má k dispozícii dva tímy, hoci zostal bez výborného Mrđana, nebezpečného Plavšića, Malidžana... Ťažko je očakávať, že Bajša, Bačka, Vojvodina (BG), Tekstilac, Crvenka, Krila Krajine a Mladost (T) môžu očakávať významnejší úspech, kým je somborský Radnički už odpísaný, lebo získal len jeden bod! Zatiaľ sú okrem Somborčanov najohrozenejší: Mladost (T) (9 bodov), Krila Krajine (11), Crvenka (13), Tekstilac (16) a Vojvodina (17), ktorá sa na 11. miesto dostala po posledných piatich prehrách v slede! Mužstvo z B. Gradišta v jeseni ináč prvýkrát prehralo zápas doma po 1 119 dňoch a 3 150 minútach hry!

Petrovčan Igor Kaňa (vľavo) sa dobre vynašiel aj v role obrancu

Pozdrav: brankár Igor Leňa sa takto v jeseni rozlúčil so spoluhráčom Igorom Plavšićom

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Bajši Mgr. Marta Dolinská, farárka

ajstaršou slovenskou osadou na Dolnej zemi je Bajša. Hodnoverné latinské dokumenty svedčia o tom, že už roku 1720 v Bajši bývali Slováci evanjelici. Spolu s Maďarmi kalvínmi si založili cirkevný zbor. Na začiatku služby Božie vykonávali tajne v jednom súkromnom dome. Dva razy do roka prichádzali farári zo Sarvaša prisluhovať Večeru Pánovu. Prvá takáto návšteva je zaznačená roku 1722. Roku 1783 veriaci kúpili pozemok pre modlitebnicu a dostali do daru miesto pre faru a školu. Po vydaní Tolerančného patentu evanjelická cirkev sa mohla aj právne organizovať. Za prvého farára si cirkev roku 1785 povolala Jána Tomku. Od toho roku sa úradne písali aj matriky a zápisnice. Základný kameň terajšieho kostola bol položený roku 1823. Zvláštnosťou kostola sú vežové hodiny; ručičky totiž ukazujú čas opačne. Vo Vojvodine je iba päť takých hodín. V strede oltára sa nachádza kazateľnica. Na hornej časti oltára je otvorená Biblia. Symbolizuje Starú a Novú zmluvu. Na strane Starej zmluvy sa vidí medený had na stĺpe, ktorý je symbolom spasenia. Na strane Novej zmluvy je kríž, tiež znamenie spasenia. Oproti kazateľnici sa nachádzajú hodiny na chóre. Tieto sú veriacim za chrbtom, znamená to, že boli pre farára.

Na klenbe je citát zo Žalmu 46: „Buh jest naše útočište i sila.“ Organ zadovážili roku 1866. Na organe sa nachádza autoportrét majstra Kovácsa zo Segedína. Cirkev roku 1875 starú faru predala a postavila novú. Mala dve školy, tzv. malú a veľkú školu. Neskoršie po nacionalizácii ich cirkev stratila, tým aj zborovú sieň, miestnosti pre rôzne podujatia, ostal len farársky byt. Roku 1988 zbor postavil nový cirkevno-zborový dom. V zimnom období sa tu konajú služby Božie, výučba náboženstva, večierky, stretnutia atď. Dnes zbor počíta 570 členov. Služby Božie sa odbavujú riadne každú nedeľu, aj na sviatky. Každý štvrtok večer mávame biblické hodiny. Počas adventu a pôstu bývajú náboženské večierky. Konfirmácia je na Turíce. Veľkú pozornosť venujeme deťom. V prvú nedeľu septembrovú bývajú služby Božie venované práve im. Na Štedrý večer, Veľkú noc a na Deň matiek mávajú svoj program. Aktívny je aj Oltárny krúžok žien. Okrem už obvyklých prác sa zaoberá aj humanitárnou činnosťou. Na hlavnej ulici dediny vedľa seba stoja tri kostoly: evanjelický, katolícky a pravoslávny. Náš zbor má výbornú spoluprácu s ostatnými vierovyznaniami.