Hlas ľudu 10/2020 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 7. 3. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4897/

Šťastný Deň žien ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

7. 3. 2020 | 10 /4897/

Uzávierka čísla: 4. 3. 2020

Na území Obce Báčsky Petrovec pobudol minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Branislav Nedimović a spolu s delegáciou a predsedom Obce Báčsky Petrovec Srđanom Simićom so svojimi spolupracovníkmi navštívili dve poľnohospodárske gazdovstvá v Obci Báčsky Petrovec. Najprv farmu oviec u Erakovcov v Maglići a potom i gazdovstvo Lekárovcov v Báčskom Petrovci. Ako minister pre médiá povedal, s radosťou sa nachádza v Obci B. Petrovec, kde sú poľnohospodári veľmi edukovaní, pričom dostal pozvanie aj na dôležitú akciu rovnania poľných ciest, ktorú už tradične 36-krát organizuje Klub poľnohospodárov Petrovec. Minister Nedimović spolu s primátorom Mesta Nový Sad Milošom Vučevićom pobudli aj v Kysáči, kde sa zoznámili s poľnohospodárskym gazdovstvom rodiny Privizerovej, s celkovou výrobou, vlaňajšou úrodou a tiež s technickým vybavením poľnohospodárov v Kysáči. Privítali ich tu dve krásne slovenské dievčatá v slovenských krojoch a mladý chalan spolu s pokrajinským poslancom a podpredsedom NRSNM Pavlom Surovým a početnými členmi Srbskej pokrokovej strany, miestneho spoločenstva a ďalších inštitúcií. A. Lačoková / foto: J. Pap

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Medzinárodný deň žien

Foto: pixabay

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Pripravil: Miroslav Benka

celom svete si 8. marca pripomíname Medzinárodný deň žien (MDŽ) na pamiatku demonštrácií amerických pracujúcich v Chicagu z roku 1909 a pochodu viac ako 15 000 žien v New Yorku, ktoré požadovali kratší pracovný čas, lepšie platové a hlasovacie práva. Medzinárodný deň žien sa stal dňom boja za hospodársku, politickú a sociálnu rovnoprávnosť žien a mužov. Prvý medzinárodný deň žien sa v USA oslavoval 28. februára 1909 po vyhlásení Socialistickej strany Ameriky. Deň žien bol založený na 2. medzinárodnej konferencii socialistických žien 8. marca 1910 v Kodani z iniciatívy nemeckej aktivistky Clary Zetkinovej, vtedajšej vedúcej osobnosti ženského pracovného hnutia. Deň žien prvýkrát oslavovali v roku 1911 v Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku a v Dánsku, keď sa viac ako milión žien a mužov zú-

častnilo na zhromaždeniach, na ktorých sa vyžadovalo, aby ženy vo voľbách volili, aby mohli vykonávať verejnú funkciu, aby boli oprávnené pracovať a odborne sa vzdelávať. Demonštrácie pracovníkov sa konali takmer v každom významnom európskom meste každý rok až do roku 1915 a po prvú svetovú vojnu. Hlavnou požiadavkou bolo, aby európske krajiny konečne zaviedli všeobecné volebné právo. Ideou dovolenky je vyzvať každého, aby prispel k odstráneniu diskriminácie žien teoreticky a praxou, ale tiež vyzvať orgány, aby uplatňované politiky boli v súlade s potrebami žien. V Srbsku sa Deň žien oslavuje od roku 1914 a OSN oficiálne vyhlásilo 8. marec za Medzinárodný deň žien v roku 1975. Prajem pekný MDŽ a týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

4 Správy sú schválené a plány na rok 2020 ešte ambicióznejšie

ĽUDIA A UDALOSTI

11 Kytica, ktorá nevyschne

KULTÚRA

28 S víťazmi – nádejnými spevákmi

ŠPORT

43 Kto sa bude hrdiť titulom?

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Precízne poľnohospodárstvo – u nás ďaleká budúcnosť

Na titulnej strane: Andrea Sládková zo Starej Pazovy v starodávnom báčskopetrovskom kroji s „kolesom“ na hlave Foto: Pavel Surový

10 /4897/ 7. 3. 2020

Týždeň

7 DNÍ

V očakávaní novej vlny utečencov Pripravuje: Stevan Lenhart

právy v posledných dňoch hovoria, že Európe hrozí nová vlna utečencov. Na turecko-gréckej hranici sa v priebehu uplynulého týždňa totiž objavili tisíce utečencov, ktorých cieľom je dostať sa do krajín západnej Európy. Grécka vláda po krízovom zasadnutí vyhlásila najvyšší poplach pre políciu a vojsko a požiadala európsku agentúru na ochranu hraníc Frontex o ďalšiu podporu v snahe znemožniť masový prechod migrantov do Európskej únie. Situácia začala nadobúdať kritické rozmery po zahynutí desiatok tureckých vojakov v provincii Idlib v Sýrii. Prezident Turecka Recep Tayyip Erdogan rozhodol, že jeho krajina otvorí svoje hranice sýrskym utečencom, aby sa mohli dostať do Európy. Podľa Erdoganových slov Európa teraz bude musieť prevziať svoju časť bremena, keď

ide o migrantov. V roku 2016 bola medzi Tureckom a EÚ uzavretá dohoda s cieľom obmedziť počet utečencov smerujúcich do Európy, a tak v Turecku zostali asi štyri milióny migrantov, väčšinou Sýrčanov. Podľa danej dohody malo Turecko za zdržovanie migrantov na svojom území získať prostriedky vo výške 6 miliárd eur, z čoho sa mu však dostalo menej ako polovica. Vláda v Ankare v minulosti už niekoľkokrát hrozila, že prestane brániť v pohybe migrantom v smere do EÚ, ale až donedávna neboli urobené také radikálne kroky. Teraz je však situácia na turecko-gréckej hranici už dramatická, proti vchodu migrantov do EÚ sa postavujú ohrady s ostnatým drôtom a možno očakávať, že sa utečenci začnú pohybovať aj v smere turecko-bulharskej hranice. * Svetová zdravotnícka organizácia zvýšila stupeň varovania pre koronavírus – riziko šírenia na globálnej úrovni je už veľmi vysoké. Prvé smrteľné prípady ako následok nakazenia týmto vírusom sú zazna-

menané v USA, Austrálii a v Thajsku a počet nakazených sa zväčšuje v Južnej Kórei, Japonsku a v Iráne. Vo Francúzsku boli zakázané všetky verejné podujatia a medzičasom sa vírus rozšíril aj na územie Chorvátska. V čase vzniku týchto riadkov v Srbsku neboli zaznamenané prípady nakazenia vírusom Covid-19 (skrátená podoba pomenovania Coronavirus disease 2019). * Aj západoafrická krajina Sierra Leone stiahla uznanie nezávislosti Kosova, čo je podľa slov ministra zahraničných vecí Srbska Ivicu Dačića veľkým úspechom našej diplomacie. Teraz je vraj počet krajín, ktoré neuznávajú nezávislosť Kosova, väčší vzhľadom na štáty, ktoré uznávajú kosovskú nezávislosť, čo by sa malo odzrkadliť na situáciu pri hlasovaní, pokiaľ ide o tento problém v Organizácii spojených národov. Kosovská tematika dominovala aj v rozhovoroch prezidenta Srbska Aleksandra Vučića s predstaviteľmi americkej štátnej administrácie počas jeho dvoj-

dňovej návštevy USA 1. a 2. marca. Vučić bol hosťom na konferencii Americko-izraelského výboru pre verejné záležitosti vo Washingtone a stretol sa so štátnym tajomníkom USA Mikeom Pompeom, poradcom amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Robertom O’Brienom a vyslancom USA pre západný Balkán Matthewom Palmerom. Vo Washingtone sa Vučić stretol aj s kosovským prezidentom Hashimom Thaçim – podľa vyhlášky prezidenta Srbska to bol obvyklý rozhovor a teraz sa očakáva stiahnutie kosovských colných poplatkov za dovoz tovaru zo Srbska, po čom by medzi Belehradom a Prištinou mohol pokračovať dialóg o podstatných otázkach. Kosovský premiér Albin Kurti oznámil, že od 15. marca prestane platiť 100-percentné clo na suroviny dovážané zo Srbska, ale nie na výrobky a služby. Vyslanec USA pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom Richard Grenell zopakoval, že kosovské clá musia byť úplne (teda nielen čiastočne) zrušené.

14. SCHÔDZA NRSNM

Správy sú schválené a plány na rok 2020 ešte ambicióznejšie Andrea Lačoková

ňa 26. februára v budove Zhromaždenia APV v Novom Sade sa uskutočnila 14. schôdza členov NRSNM s cieľom, aby zhodnotili odvedenú minuloročnú prácu a naplánovali aktivity na bežný rok. Bolo to zároveň prvé stretnutie členov NRSNM v tomto roku, na úvod ktorého 22 prítomných členov a všetkých ostatných privítala predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, ktorá zasadnutie otvorila a po jednohlasne schválenom, dopl-

www.hl.rs

nenom programe ho aj viedla. Zasadnutie pozostávalo zo 17 bodov rokovacieho programu a vyžadovalo si veľkú koncentráciu prítomných. Prítomní schválili i zápisnice z 9. a 11. pracovnej schôdze a z 10., 12. a 13. elektronickej schôdze NRSNM. Pracovná atmosféra členov NRSNM počas 14. zasadnutia

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Ako bolo počuť, elektronické za- práce VPÚPJP podal predseda Vla- riaditeľky NVU Hlas ľudu Anny vyhlášku, že si nenárokujem na sadnutia sú v dnešnom období dimír Francisty. Slováci v Srbsku Huďanovej, jestvujú početné žiadnu finančnú odmenu. V miúčinnejšie a finančne výhodnejšie majú právo, v NRSNM vďaka pred- nedopatrenia bývalého vedenia nulosti som financoval projekty pre členov rady. Potom posudzo- sedníčky Libušky Lakatošovej, tejto ustanovizne, ktoré treba aj z vlastných zdrojov z lásky k vali výročné správy NRSNM za rok podpredsedu NRSNM Pavla Suro- čo najskôr doriešiť. Po schválení slovenskému ľudovému kroju Slo2019 a štyroch výborov: pre vzde- vého a matrikárky Vlasty Brnovej správ týkajúcich sa NVU Hlas ľudu vákov v Srbsku, ale aj za pomoci lávanie, pre informovanie, pre vybavovať si doklady v slovenčine málopočetná opozícia, teda dvaja financií rodičov,“ povedal Surový. kultúru a pre úradné používanie aj v Kysáči. Po ďalších diskusiách členovia NRSNM, demonštratívne Ukázal aj prvé fotografie novéjazyka a písma, kde sa k odvede- prítomní jednohlasne podporili opustili 14. zasadnutie, nemajúc ho projektu Slovenské princezné ným aktivitám všetkých výborov plán a program práce NRSNM opodstatnenie za zlé pôsobenie a opýtal sa, komu môže prekážať prihovorili predsedovia a členovia na rok 2020, finančný plán, plán Dozornej rady NVU Hlas ľudu, projekt o krásnych slovenských NRSNM a na základe podievčinách v slovendaných správ diskutovali ských starodávnych prevažne pochvalne. krojoch? Dodal, že o Ako povedala predprojekt Slovenské prinsedníčka NRSNM Libuška cezné je veľký záujem Lakatošová, s činnosťou aj v zahraničí. NRSNM je veľmi spokojAko bolo počuť od ná: – Takéto zasadnutia úradujúcej riaditeľky sú pre členov NRSNM veľNVU Hlas ľudu Anny mi dôležité, lebo sme tu Huďanovej, zastihla spolu zvážili minuloročnú mnohé nedopatrenia činnosť a schválili plány, v tejto ustanovizni, programy a finančný plán ktoré za krátky čas na tento rok. Každý výbor úspešne doriešila. mal dostatočne zrealizovaPodarilo sa jej začať s ných aktivít a snažili sme sa Odprezentované fotografie dievčat v kroji nového projektu Slovenské princezné rekonštrukciou budozapájať všetky prostredia. autora Pavla Surového vy tlačiarne v Báčskom Novinkou tohto roku je to, Petrovci, s ktorou sa že sa členovia každého výboru zo verejného obstarávania, pravidlá na čele ktorej bol Juraj Červe- bude ďalej pokračovať. Najprv svojho rozpočtu rozhodli vyčleniť na reguláciu postupu verejného nák. Podpredseda NRSNM Pavel riaditeľku Huďanovú pochválila finančné prostriedky na podporu obstarávania v NRSNM a pravidlá Surový reagoval na nelogické predsedníčka NRSNM a vyzdvihla, našich žiakov do slovenských o vnútornej organizácii a klasifi- insinuácie opozície a uviedol, ako že medzi NRSNM ako zakladastredných škôl. Táto problematika kácii pracovných miest v NRSNM. sa to robilo v minulosti, napríklad teľom NVU Hlas ľudu a novým je prítomná už dlhší čas, vedením Hlasu ľudu a preto je načase urobiť existuje dobrá spoluniečo konkrétne, lebo tu práca, čo sa o minulosti máme kvalitné stredné nedá povedať. Potom školy s vyučovacím jazyčlenovia NRSNM pokom slovenským a naši chválili prácu úražiaci by mali zatiaľ zostať dujúcej riaditeľky A. v stredných školách doma, Huďanovej a vyzdvihli, v Srbsku. Výbor pre vzdeláže je správna osoba vanie NRSNM priniesol odna správnom mieste. poručenie, ktoré zaslali do Riaditeľka Huďanová všetkých základných škôl, povedala, že všetky pokde odporúčajú riaditeľom rušenia zákona, ktoré škôl, aby viac prezentovali zastihla alebo ich odnaše domáce stredné škohalila, sa budú riešiť ly a nie zahraničné, lebo na patričnom mieste, je tu u nás výučba veľmi Primeraný darček NRSNM Združenia petrovských výtvarných umelcov a je známe, ktoré je to kvalitná.“ správne miesto. V záverečnej časti schôdze čleV pokračovaní zasadnutia jed- Jednohlasne boli schválené i sprá- keď minulé vedenie NRSNM neúnoznačnú podporu získali finanč- vy o činnosti Ústavu pre kultúru čelovo minulo 360.000 dinárov pri novia NRSNM schválili početné ná správa a správa o hmotnom a vojvodinských Slovákov v roku oslavách Slovenských národných mienky a stanoviská NRSNM, ako i finančnom hospodárení v roku 2019 a plány na rok 2020, ktoré slávností za fiktívne ošatenie cez správy o činnosti a plány práce Ga2019, po čom predstavitelia šty- skrátka ozrejmila riaditeľka Anna jedno združenie. Vyzdvihol, že lérie insitného umenia v Kovačici. roch výborov predostreli plány na Chrťanová-Leskovac. V podaní nový Výbor pre kultúru organizuje Na sám záver v mene Združenia rok 2020. Bohatý program Výboru riaditeľky Múzea vojvodinských viac projektov a podujatí z menej petrovských výtvarných umelcov pre kultúru podala jeho predsed- Slovákov Anny Séčovej-Pintírovej prostriedkov, ale úspešne. za podporu NRSNM sa poďakoníčka Anna Čapeľová. O plánoch odznel plán práce na bežný rok „Všetci si môžu overiť, ako pra- val člen tohto združenia a člen VPI hovorila predsedníčka Anna tohto múzea. Na 14. zasadnutí sa cujem v KC Kysáč, kde mám plat NRSNM Ján Makan z Petrovca a Horvátová, predseda VPV Ján debatovalo o správach zamera- ako zamestnanec, a ak chcem predsedníčke Libuške LakatošoKolárik odprezentoval plán práce ných na pôsobenie NVU Hlas ľudu. robiť nové projekty, tak ich robím vej odovzdal obraz, olejomaľbu tohto výboru a plán a program Ako bolo počuť od úradujúcej zdarma a vždy musím podpísať umelca Branislava Galamboša. • TÝŽDEŇ •

10 /4897/ 7. 3. 2020

Týždeň NÁVŠTEVA SLOVENSKÝCH DEDÍN MINISTRA POĽNOHOSPODÁRSTVA, LESNÍCTVA A VODOHOSPODÁRSTVA BRANISLAVA NEDIMOVIĆA

Podpora poľnohospodárom Andrea Lačoková

počuť, hlavným problémom je nedokončená komasácia poľnohospodárskych pozemkov. Na stretnutie s ministrom Nedi-

výrobkov a nadchádzajúcej jarnej sejby. Ministerstvo poľnohospodárstva pre všetkých, ktorí by sa chceli zaoberať týmto od-

ne uchádzať, ich aj dostanú. „Pomaly a postupne sa snažíme priblížiť poľnohospodárom novinky, ktoré vykonáme v na-

ňa 25. februára na území Obce Báčsky Petrovec pobudol minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva vo vláde Republiky Srbsko Branislav Nedimović, ktorý spolu s delegáciou a predsedom Obce Báčsky Petrovec Srđanom Simićom so svojimi spolupracovníkmi navštívili dve poľnohospodárske gazdovstvá v Báčskopetrovskej obci – gazdovstvo Dragany a Dušana Erakovcov v Maglići a gazdovstvo Daniela a Kataríny Lekárovcov v Báčskom Petrovci, kde sa minister Nedimović zoznámil s celkovou výrobou, vlaňajšou úrodou a s technickým vybavením. Domáca Katarína Lekárová sa postarala o pohostenie tejto návštevy, pripravila tradičné petrovské jedlo – krumple na ťapši. Cieľom návštevy bolo na tvári miesta oboznámiť ministra so súčasnými problémami poľnohospodárov v tejto obci a o tom, čo štát pre nich môže vykonať prostredníctvom zlepšenia opatrení agrárnej politiky. Ako bolo

Minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Branislav Nedimović v Báčskom Petrovci

movićom prišli aj početní petrovskí poľnohospodári. Nedimović sa snažil odpovedať na všetky otázky týkajúce sa dôchodkového a invalidného poistenia, výroby, cien paliva, poľnohospodárskych

Návšteva ministra Nedimovića gazdovstva Daniela Lekára z Báčskeho Petrovca

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vetvím, chce zľahčiť prístup k všetkým fondom a konkurzom. Podľa ministrových slov v rozpočte je nadostač prostriedkov na poľnohospodárstvo a všetci poľnohospodári, ktorí sa budú o

sledujúcich mesiacoch, aby sme vyriešili desaťročné problémy. Na jeseň pripravujeme rad zákonov a dôležitými otázkami sú dlhy k PIO, ktoré určujú postavenie profesionálneho poľnohospodára a

Minister Nedimović a novosadský primátor Vučević navštívili gazdovstvo Michala Privizera z Kysáča

• TÝŽDEŇ •

jeho práva,“ uviedol Nedimović, ktorý doposiaľ navštívil 280 dedín. O deň neskôr, teda 26. februára, minister Nedimović spolu s primátorom Mesta Nový Sad Milošom Vučevićom navštívili poľnohospodárske gazdovstvo Michala Privizera z Kysáča, kde ich spolu s poslancom a podpredsedom NRSNM Pavlom Surovým, predstaviteľmi MS Kysáč a členmi Srbskej pokrokovej strany slávnostne privítali Nina Vršková, Nina Francistyová a Miljan Pavel Surový, vyobliekaní do slovenského ľudového kroja.

Minister poľnohospodárstva B. Nedimović a primátor Mesta Nový Sad M. Vučević dostali v Kysáči aj primerané darčeky, knihy 70. sukieň mala a Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji autora Pavla Surového. Poľnohospodár Michal Privizer z Kysáča pre médiá povedal: „Ktokoľvek sa chce zaoberať intenzívnou výrobou ovocia alebo zeleniny, nemohol by to bez subvencií, teda bez podpory Republiky Srbsko a pokrajiny.“ Primátor Vučević konštatoval: „Nejde o to, aby poľnohospodár-

Návšteva ministra Nedimovića v Báčskom Petrovci

• TÝŽDEŇ •

stvo na dedinách zaniklo, ale aby sme ľuďom umožnili vykonávať túto činnosť a aby sme pritom dbali na technológie a na ochranu životného prostredia. Aktuálne sú aj poľné cesty.“ Na záver Vučević povedal, že Slováci, Srbi a Maďari, s ktorými hovorili počas návštevy, majú rovnaké želania a ťažkosti. Minister poľnohospodárstva Nedimović oznámil, že v máji budú právoplatné rozhodnutia na podporu mladých poľnohospodárov a doposiaľ im prišlo 5 500 požiadaviek. Minister zároveň oznámil veľké novinky: „Už

v pondelok 2. marca sa začala výzva o subvencie po hektári a subvencie na palivo. Ten, kto podá žiadosť, peniaze dostane na účet do siedmich dní. Výzva bude trvať dva mesiace, kto potrebuje peniaze na sejbu, je potrebné, aby podal žiadosť a peniaze dostane ihneď.“ Táto návšteva v slovenských dedinách bola určite užitočná a poľnohospodári dostali dodatočné informácie tykajúce sa noviniek v oblasti poľnohospodárstva. foto: Jaroslav Pap

Vítanie ministra poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Branislava Nedimovića a primátora Mesta Nový Sad Miloša Vučevića v Kysáči

10 /4897/ 7. 3. 2020

Slovensko Matovič drží pevne všetky tromfy! VÝSLEDKY PARLAMENTNÝCH VOLIEB 2020

Miroslav Benka

pozičné centrum pravicového centra OĽaNO vyhlásilo víťazstvo v parlamentných voľbách na Slovensku. Podľa takmer úplných výsledkov oficiálnych volieb získala OĽaNO (čítaj: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti) 25 percent hlasov alebo 53 kresiel. „Mám pocit nového povstania. Budeme sa snažiť vytvoriť najlepšiu vládu, akú kedy Slovensko malo,“ povedal zakladateľ OĽaNO Igor Matovič vo svojom rodnom meste Trnave, severovýchodne od Bratislavy.

Igor Matovič (narodený 11. mája 1973) je slovenský politik a člen Národnej rady. Je lídrom strany Obyčajných ľudí (OĽaNO), pričom vo voľbách do zoznamu Slobody a solidarity (SaS) v roku 2010 po prvýkrát vyhral voľby. „Chcem vyslať Európe a svetu pozitívny signál,“ uviedol Matovič a prízvukoval, že nechce, aby európski partneri považovali Slovensko za oblasť korupcie, „kde sú novinári a ich snúbenci zabíjaní len kvôli odhaleniu korupcie“. Matovič oznámil, že bude bojovať za lepšie vzdelanie Rómov a rovnoprávnosť Rómov, Maďarov, Rusínov a iných národností. Po voľbách na Slovensku čoskoro príde rad na zostavovanie vlády zastupiteľskej demokracie. To najzákladnejšie je zrejmé všetkým občanom Slovenska, do 76 – bez OĽaNO nie je možné zostaviť koalíciu a Igor Matovič sa ocitol v mimoriadne priaznivej situácii – pevne drží v rukách všetky tromfy. S kým pôjde Matovič a OĽaNO do koalície? S Borisom Kollárom a Andrejom Kiskom má dostatočne mandátov na ústavnú väčšinu.

„S Richardom Sulíkom mám absolútne bezproblémový vzťah, takisto s Borisom Kollárom. Andrej Kiska si tiež musí uvedomiť, že nastal čas zodpovednosti. Myslím si, že základ je dobre postavený.“ Čo čaká Slovensko, ukáže čas, ktorý je pred nami. Podľa takmer úplných výsledkov oficiálnych volieb získala OĽaNO 25 percent hlasov alebo 53 kresiel. Na rozdiel od OĽaNO vládnuca ľavicová populistická strana SMER-SD, ktorú viedol bývalý predseda vlády Robert Fico, získala 18,3 percenta hlasov alebo 38 kresiel. Slovenský parlament má 150 kresiel. Kuriozitou je, že naposledy OĽaNO bol (asi pred mesiacom) u nás, vo Vojvodine, v Báčskom Petrovci, v Kysáči a v Novom Sade. Do Matovičovej strany sa dostal aj náš rodák z Vojvodiny, Petrovčan Michal Spevák mladší, syn Michala Speváka, ktorý v deväťdesiatych rokoch 20. storočia úspešne revitalizoval Maticu slovenskú v Juhoslávii. Držíme mu / im palce – pre lepšie Slovensko!

foto: Boris Németh / www.tyzden.sk

V sobotu 29. februára Slovensko volilo poslancov do nového parlamentu. Hádam sa v dejinách Európy a sveta nestalo, že jeden politik mal taký prudký vzostup na politickej scéne Slovenska – Igor Matovič s politickou stranou OĽaNO (čítaj: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktoré bolo založené v roku 2011) porazil SMER a Roberta Fica, teda naposledy premiéra Petra Pellegriniho, t. j. politickú stranu, ktorá vládla

Slovenskom až 12 rokov. SMER dosiahol najhorší výsledok od roku 2002. Spojenci, predstavitelia nacionalistov a príslušníci maďarskej menšiny nezískali žiadny mandát, takže Maďari po desiatich rokoch po prvýkrát nebudú priamo zastúpení v slovenskom parlamente. Negatívna nálada voličov k vládnucej strane bola vyvolaná obzvlášť vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka v roku 2018, po ktorej nasledovali masové protesty v krajine. Táto vražda bola katalyzátorom vlny nevídaných protestov proti rozšírenej korupcii v krajine. Podpora OĽaNO sa v posledných týždňoch výrazne zvýšila, hádam ako v žiadnom inom štáte sveta. Na konci minulého roka mali podporu iba 6 percent voličov, ale naposledy viedli úspešnú kampaň a získali aj protestné hlasy proti vražde investigatívného novinára a jeho snúbenice. V čom je tajomstvo Matovičovho nevídaného prudkého vzostupu? „Dva milióny ľudí, ktorí stratili vieru v štát a už mali pocit, že politika je len panské huncútstvo,“ povedal.

• SLOVENSKO •

10 /4897/ 7. 3. 2020

Ľudia a udalosti SRBSKÁ POKROKOVÁ STRANA ZVÝŠILA REJTING SRBSKA (1)

Úspechy striedajú úspechy Pripravila: Anna Horvátová

iac ako desaťročie úspešnej činnosti, na stovky predvolebných kampaní, výstavba autostrád, mostov, tovární, podpory mladým, to je v skratke poznávacia značka Srbskej pokrokovej strany, výslednice úsilia, ktoré deň čo deň pridávajú na popularite tejto strany. Jedna z najmladších politických strán v našej krajine sa vďačiac rôznym turbulenciám, narážajúc na nepochopenie zo strany opozície, podrazy, čo iba prispelo k tomu, aby ešte väčšmi zosilnela, za desaťročie existencie stala presvedčivo najsilnejšou politickou stranou, bez konkurencie. Srbská pokroková strana je založená 21. októbra 2008 – po viac ako mesiaci, keď Aleksandar Vučić a Tomislav Nikolić opustili šíky Srbskej radikálnej strany. Pri zakladaní Srbskej pokrokovej strany, ktorej víziou je, ako je to aj v samotnom názve vytýčené, pokrok na všetkých úrovniach, prezident Srbska Aleksandar Vučić sotva mohol predpokladať, že sa stane vedúcou stranou s absolútnou politickou dominantou. Za pomerne krátke časové rozpätie, od roku 2012, na prezidentských voľbách vedúce miesto v Srbskej pokrokovej strane preberá prezident Vučić, a tým jej popularita medzi občanmi vzrastá, od volieb po voľby pribúdajú noví nadšení členovia. Strana nemá jasne definovanú programovú a ideologickú víziu, nie preto, že nie je schopná, alebo že nemá správnych ľudí, ba naopak, preto, že funguje podľa princípu catch all, čo znamená, že za stranu hlasujú voliči rozličných mienok, od tých presvedčivých ľavičiarov až po pravicové presvedčenie. Zanechávajúc za sebou pravicovú rétoriku a orientujúc sa a aplikujúc proeurópske idey, pokrokári skladajú prvú skúšku, voľby roku 2012. V tom roku sa predseda SNS • ĽUDIA A UDALOSTI •

Tomislav Nikolić stal prezidentom Republiky Srbska a vedenie strany zveril do správnych rúk Aleksandrovi Vučićovi, vtedajšiemu ministrovi obrany. Po tomto roku popularita pokrokárov nesmierne stúpa. Úspech sa potvrdil už roku 2014 na mimoriadnych voľbách, keď pokrokári v čele s Aleksandrom Vučićom získali absolútnu väčšinu v parlamente zo 158 mandátov. V tom roku sa aj predseda strany Vučić dostáva na pozíciu premiéra. Moc zároveň preberá víťazná listina SNS vo veľkej väčšine miest a obcí vo Vojvodine, ale aj v Novom Sade, Belehrade a inde. V roku 2016 potvrdzujú úspech, čo znamená, že poctivá práca a jedinečný správny prístup zo strany občanov bol ocenený; voliči postrehli kvality a snahy vládnucej strany a znovu jej dali podporu. STRANA VÁBI SVOJÍM STAVOM A VYNIKAJÚCIM REJTINGOM Závažným cieľom SNS je prilákať, nie klamom, ale poctivou a svedomitou prácou široké spektrum ideologicky rozličných strán, resp. voličov, čím sa direktne do koalície zapájajú iné politické strany v Srbsku. Strana láka už samým tým, že je pri moci, a to je výsledkom toho, že stavajú na dôvere a obetavej práci v prospech obyvateľov. Najväčšou časťou hlasovacieho telesa sú však verní priaznivci SNS, veľká väčšina hlasuje za lídra Vučića, kým sú ešte aj príslušníci zle informovaných porazených v tranzícii, ktorým nezodpovedajú pokrokári. Avšak výsledky vyvracajú aj mienky tých nespokojných. Ale čo už, tá hŕstka nespokojných dáva iba vietor do plachiet vládnucej strane a silu byť ešte lepšou. Pozrime sa iba na vlaňajší rok a dosiahnuté výsledky. Sľubne znie spolupráca s veľkým a silným Ruskom, ktoré je ochotné podporiť vzniknuté kompromisné riešenia za kosovský problém, ak sa uskutoční dohoda medzi Belehradom a Prištinou. Vzťahy Ruska a Srbska si razia cestičku v pozitívnom sme-

re, predovšetkým v politickej sfére, ale i vo sfére obrany a ekonomiky. Dokonca aj strategické partnerstvo sa potvrdzuje každodennou prácou a zveľaďovaním našich vzťahov na politickom a bezpečnostnom pláne, ako i vo sfére ekonomických vzťahov. VZDELÁVANIE A ZAMESTNANOSŤ Venujme pozornosť vzdelávaniu, základni našej prosperity. V Srbsku máme až 37 vzdelávacích duálnych modelov a viac ako šesťtisícsto žiakov zapojených do programu duálneho vzdelávania. Prezident Vučić jasne zdôraznil, že vedomosti pre budúcnosť spočívajú v duálnom vzdelávaní. Ako i to, že by bolo pozitívum, aby sa pre duálne vzdelávanie rozhodli univerzity v Srbsku. Veď tento systém prináša zodpovednosť a vážnosť, ale okrem finančných benefícií mladým ľuďom umožňuje, aby sa čím skôr osamostatnili a založili si rodiny. Nezamestnanosť – ten závažný

problém, ktorý roky bol tvrdým orieškom, je už minulosťou. Správnym politickým smerovaním je nezamestnanosť znížená na 9,5 percenta, avšak keby tých remeselníkov bolo viac. STRATEGICKÉ PARTNERSTVO S GRÉCKOM Prezident Grécka Pavlopulos dokonca konštatoval, že je Srbsko na správnej ceste a na úrovni si plní žiadosti, vzhľadom na európske štandardy, tiež vyjadril nádej, že sa procedúra vstupu do EÚ zrýchli. Keď prezident Vučić realizoval pracovnú návštevu Grécka, stretol sa aj s premiérom Micotakisom, výsledkom čoho je podpísanie deklarácie o nadviazaní strategického partnerstva dvoch priateľských krajín Srbska a Grécka, ktoré je treťou krajinou v Európe, s ktorou naša krajina podpísala takýto dokument. Je dôležité, že deklarácia zahrnuje spoluprácu v ekonomickej oblasti, vo sfére bezpečnosti, ale i vedecko-vzdelávaciu spoluprácu.

STARÁ PAZOVA – SCHVÁLILI NÁVRHY NA VYMENOVANIE ČLENOV OBECNEJ VOLEBNEJ KOMISIE. V predposledný februárový deň (piatok 28.) sa v Starej Pazove uskutočnilo 50. zasadnutie zhromaždenia obce. Výborníci väčšinou hlasov vo veľkej obecnej zasadačke schválili návrhy výborníckych skupín na vymenovanie členov Obecnej volebnej komisie. Na základe dohody, dosiahnutej na konzultáciách predsedov výborníckych skupín v ZO Stará Pazova (24. februára), návrhy podali: výbornícka skupina Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, výbornícka skupina Zelená strana – Demokratická strana – Ľudová strana – Hnutie pre Obec Nová Pazova, výbornícka skupina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS) a výbornícka skupina Srbská radikálna strana. Obecná volebná komisia v Starej Pazove bude utvorená v súlade s týmito schválenými návrhmi. a. lš. 10 /4897/ 7. 3. 2020

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Činnosť spolku žien nechabne Juraj Bartoš

o prijatí rokovacieho programu výročnej schôdze zhromaždenia, ktorý navrhla predsedníčka Viera Miškovicová, zo 25 prítomných členiek Spolku žien Slovenka zvolili pracovné predsedníctvo na čele s predsedajúcou Miriam Murtínovou, zapisovateľkou Máriou Francistyovou a členkou Annou Hataľovou. Potom už nasledoval pretras vlaňajšej činnosti a plánovanie činnosti a rozpočtu na tento rok. „Za nami je rok bohatý na rôzne aktivity, ako je účasť na početných podujatiach, výročiach a jubileách, aj na výstavnej činnosti, na kultúrnom poli a v humanitárnych akciách. Podstatné je, že sme spolu, že našimi aktivitami prezentujeme Hložany, tradíciu Slovákov na Dolnej zemi, a že našim členkám a spoluobčanom umožňujeme navštevovať kultúrne podujatia, návštevy

Nedávna výročná schôdza SŽ Slovenka plynula hladko

iných slovenských prostredí...“ takto uviedla správu o činnosti roku 2019 predsedníčka SŽS a v pokračovaní vypočítala niekoľko desiatok podujatí a programov, ktoré úspešne zrealizovali aj naprieky zmenšujúcej sa finančnej podpore. Spolkárky sa aktívne zúčastnili na podujatiach nielen v Hložanoch, ale aj v Báčskom Petrovci, Šíde, Lugu, Jánošíku, Pivnici, Báčskej Palanke, Maglići, Begeči, Kulpíne, Kysáči, vo Vojlovici, v Kovačici, Padine, ako i v partnerskom meste Holíči na Slovensku. Urobili si výlety do Ruského Kerestúra, Zobnatice, Pačira a Mórahalomu (v Maďarsku), tiež do Iloku, Radoša a Principovca (v Chorvátsku).

V uplynulom roku aktivity SŽS podporili: Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo (30.000 dinárov pre projekt Zemiakové hody), PS pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s cirkevnými spoločenstvami (50.000 din. na projekt Bábiky v krojoch), Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (Veľkonočná výstava a Dielne tradičných jedál; spolu 66.000 din.) a Obec Báčsky Petrovec (70.000 din. na bežnú činnosť). Podávajúc finančnú správu za rok 2019 pokladníčka Zuzana Šranková informovala, že celkové príjmy SŽS vlani boli 234.847 din., plus 71.051 din. z roku 2018. Výdavky

boli 289.752 din., čo znamená, že na účte zostalo 16.146 din. Plán práce na rok 2020 podala Miriam Murtínová a finančný plán na toto obdobie predostrela predsedníčka Miškovicová. Na realizáciu naplánovaných podujatí Slovenka potrebuje 470.000 din. Okrem bežných aktivít hložianske ženy v tomto roku chcú vydať dvojrečovú kuchárku, t. j. receptár (po slovensky a po srbsky). Zhromaždenie rozhodlo, že členské na rok 2020 zostáva 300 dinárov. V rámci bodu Rôzne predsedníčka SŽS odovzdala ďakovné listy a darčeky za zvýšené aktivity Zuzane Bohušovej, Evke Krasnecovej a Zuzane Galambošovej ml. Z prítomných hostí sa prihovorili: Ondrej Bartoš (v mene Združenia poľnohospodárov Hložany), Ján Haška (Združenie penzistov) a Zuzana Kukučková (novozvolená predsedníčka Združenia ekológov Ekos). Prítomní boli aj predstavitelia KOS Jednota, Dobrovoľného hasičského spolku, Miestnej organizácie Červeného kríža a Futbalového klubu Budúcnosť. Po uzavretí schôdze prednesmi literárnych príspevkov vydarený večierok spestrili Miriam Murtínová a Viera Miškovicová; potom už nasledovala spoločná večera a voľné pobavenie.

SNEMOVALI ČLENKY SPOLKU ŽIEN JÁNOŠÍČANKA

Hrdé na vlastnú činnosť Vladimír Hudec

polok žien Jánošíčanka z Jánošíka vlani mal čulú činnosť. Táto konštatácia vyznela zo správy o ročnej činnosti na výročnom zhromaždení spolku v nedeľu 1. marca. Podala ju predsedníčka spolku Miluška Chrťanová. V správe sa ďalej uvádza, že pred jedenástimi rokmi Jánošíčanky založili združenie so želaním pestovať a zachovávať kultúrne dedičstvo tunajších Slovákov, pozdvihovať povedomie o Slovákoch na tomto priestore a šíriť toleranciu medzi príslušníkmi národov, s ktorými žijú. „Úspech môže dosiahnuť každý jednotlivec, ale je omnoho milší, ak ho dosiahnete v dobrej spoločnosti, a my v spolku sme práve taká, dobrá

www.hl.rs

spoločnosť,“ povedala predsedníčka spolku. „Hrdá som na naše združenie, ktoré toho roku dosiahlo dobré výsledky. Zorganizovali sme tanec s tombolou pri príležitosti 8. marca a výročné zhromaždenie Asociácie slovenských spolkov žien. Ústredným podujatím bol višňový deň, v rámci ktorého sme zorganizovali aj dielňu pre mladých, v rámci ktorej sme ich učili, ako sa varí višňový lekvár. V lete sme boli na Dolnozemskom dvore na Detve a zorganizovali sme si i jednodňový výlet do Jagodiny. Oslávili sme aj desiate výročie založenia spolku a zorganizovali detskú maškarnú zábavu. Zároveň sme sa snažili vyhovieť všetkým pozvaniam, ktoré prišli z obecných združení a zo združení slovenských spolkov žien. Z týchto podujatí sme si priniesli dve odmeny za najlepší pagáč a najlepšiu tekvicovú pochúťku. Prácu spolku podporila lokálna

Informačno-politický týždenník

Spokojné s činnosťou – členky spolku žien a hostia na výročnom zhromaždení v spolkových miestnostiach

samospráva, ale aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí so štyrmi projektmi. Osobitná vďaka patrí Kataríne Mosnákovej-Bagľašovej, ktorá písala projekty, a bývalej predsedníčke Ľudmile Gábrišovej, ktorá, i keď je mimo Jánošíka, vždy si nájde času, aby pomohla spolku. Spolok tiež dostal dotáciu od krajanov z Austrálie a od hostiek z kabinetu prezidenta Srbska. „Osobitná vďaka však patrí ženám, členkám nášho združenia, bez ktorých by sa všetko toto nedalo zrealizovať. Naše ženičky vlastne boli hybnou silou spolku. Pracovali sme s pôžitkom a láskou, a pritom sme nadviazali pekné priateľstvá. Mnoho

sme pracovali, ale sme prácu vždy ukončili s úsmevom, a teší ma, že sa nachádzam v čele tohto tímu,“ povedala na záver Miluška Chrťanová, po čom odznel silný potlesk na znak podpory a formálneho schválenia tejto správy. V pokračovaní usilovné Jánošíčanky spolu so svojimi hosťami – farárom jánošíckym Slađanom Danielom Srdićom, Katarínou Mosnákovou-Bagľašovou, riaditeľkou školy Zuzanou Halabrínovou – a, pravdaže, s manželmi, ktorí ich vo všetkých predsavzatiach maximálne podporujú, strávili príjemný večer v kamarátení a pri chutnej večeri. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VÝROBA MYDLOVÝCH DEKORATÍVNYCH PREDMETOV

Kytica, ktorá nevyschne Miroslav Pap

predmetov sa dnes venuje Milina Šimonová z Pivnice. Túto ideu dostala pred rokom a pol, no dnes už ovláda technologický postup a vyrába rôzne produkty. Ako tvrdí: „Na samotnom začiatku to nebolo jednoduché.

ýroba dekoratívnych predmetov je dlhodobo vrytá v záľube ľudí. O dekoratívnych predmetoch svedčia aj archeologické náleziská bohaté na najrôznejšie predmety, ktoré spomínanú funkciu plnili. Niektoré z nich majú dodnes veľkú umeleckú hodnotu. V staroveku sa jednotlivé predmety využívali na ozdobenie častí tela, odevu či účesu. Následne boli vytvárané aj drobné umelecké figuríny ľudí a zvierat z kovu, kameňa a hliny, potom to boli predmety zdobiace tak interiér, ako aj exteriér obytných priestorov. Jednotlivé dekoratívne predmety neslúžili iba na ozdobenie, ale často mali napríklad náboženskú (obradovú) funkciu. Postupom času každá doba priniesla určité nové výdobytky, ktoré boli V kreatívnej chvíli moderné. Všetko moderné vystriedalo ešte modernejšie. No Každý začínajúci výrobca si najprv často sa v súčasnosti stretáva- musí naštudovať určité materiály, me s faktom, že sa do popredia poradiť sa s ostatnými výrobcami, znova dostáva niečo staré, zabudnuté. Napríklad veľký záujem ľudia prejavujú o tzv. vintage štýl, ktorý sa vzťahuje na obdobie od konca 19. do polovice 20. storočia. Starodávne vázy, svietniky, obrazy, vešiaky a tomu podobné sa často v upravenej forme nájdu v nejednej domácnosti. Keď sa presunieme do súčasnosti, nájdeme tu najrôznejšie dekoratívne predmety, vytvárané zmesou rôznych štýlov. Medzi nich určite patria aj predmety vyrobené z mydla. Predsa pred polovicou storočia nikto netušil, že by sa z mydla dali vyrábať dekoratívne predmety. Mydlo Kytica vhodná pre sv. Valentína plnilo iba funkciu hygienickú a používalo sa na očistenie zadovážiť si výrobný materiál. odevných súčiastok. Zaujímavému povolaniu – vý- Potom začínajú hodiny skúšania, robe mydlových dekoratívnych experimentovania. Nie všetko sa • ĽUDIA A UDALOSTI •

pritom podarilo. Ale človek sa všetkému naučí a keď sa tomu venuje naplno, výsledok bude ohromujúci.“ K výrobe mydlových predmetov ju viedla inšpirácia, ktorú videla na internete. Prostredníctvom

Prichystané pre záujemcov

internetových zdrojov si časom zadovážila potrebné náčinie, materiál, ale aj vedomosti. Samozrej-

me, o Milininej zručnosti netreba pochybovať, nakoľko v krátkom čase už vytvárala najrôznejšie

kytice a tematické aranžmány. O postupe výroby sa Milina Šimonová zmienila: „Na výrobu mydlových produktov v prvom rade potrebujem nerosiacu glycerínovú mydlovú hmotu, rôzne vône, ktoré nemusia byť vždy kvetinové, farbivo do mydiel a silikónové formy. Glycerínová hmota sa najprv rozpustí, do nej sa pridajú vôňa a farbivo, vylieva sa to do formičky a potom nasleduje proces sušenia. V závislosti od veľkosti formičky aj čas sušenia je rozličný. V niektorých prípadoch sa určité časti sušia celý deň. Nasleduje kreatívny proces dekorovania, čiže už samotná výroba kytíc či tematických aranžmánov. Zo všetkých vyrobených častí sa vytvorí celkový produkt.“ Dôležitou časťou sú silikónové formy. Milina Šimonová si ich zabezpečuje z Ruska a Číny. Pri každej príležitosti sa snaží nájsť čo krajšie a pútavejšie, čím aj výsledok bude pozoruhodnejší. Sú to najčastejšie formy kvetov, listov, sŕdc, písmen, ľudských a zvieracích podôb a podobné. Mydlové kytice majú záujemcovia možnosť vidieť na festivaloch a výstavách v Pivnici, ako aj na facebookovej stránke a Instagrame. Vďaka sociálnym sieťam majú záujemcovia možnosť vidieť všetky produkty a objednať si ten, o ktorý majú záujem. Podľa tvrdení Miliny najviac produktov vyrába pre narodeniny, krstiny, svadby, Deň zamilovaných, Medzinárodný deň žien a podobné. O jej produkty prejavilo záujem aj kvetinárstvo z Kraljeva, ktoré mydlové časti aranžuje do vlastných produktov. Výrobky z mydla predsa nemajú iba dekoratívnu funkciu, ale sa môžu využívať ako osviežovač vzduchu, či na hygienické potreby. V súčasnosti o spomínaný produkt má záujem veľký počet ľudí. Zdobia interiéry domov a potešujú každú nežnú osobu. Preto aj k 8. marcu môže byť mydlová kytica vhodným darom pre ženy, ktoré sa môžu na ňu tešiť dlhší čas, pretože nevyschne.

10 /4897/ 7. 3. 2020

Ľudia a udalosti ZDRUŽENIE ŽIEN MATKINO SRDCE USPORIADALO ÔSMOMARCOVÚ VÝSTAVU

predali ich a peniaze dali do vlastnej pokladnice. Všetkých sedem tort: Katarína, lieskovcová, puslica, šuškavá, čokoládová, čoko-moko a najvzácnejšia doboška, sa ako aj dedinách a majiteľky ich nerady pre- cero druhov slaných a sladkých v minulých rokoch veľmi rýchlo rozchytali. Niektorí zákazníci aj zostali dávajú, veľká láska, práve tak, ako koláčikov. aj kroje a bábky, čo do nich sama Keď sme už pri maškrtách, tre- bez svojho kúska sladkej maškrty. Podobne ako v minulosti okrem oblieka a predstavuje verejnosti. ba spomenúť, že ani tohto roku domácich návštevníkov, ktorých Už niekoľko rokov lalitské ženy nechýbali torty, ktoré z vlastného vyzývajú spoluobčanov, ale aj hostí, materiálu upiekli členky združenia, bolo vari viac ako vlani, na výstavu prišli aj ženy, hostky z Karaaby sa na výstave vukova, dediny Deronje a z predstavili svojimi Pivnice. Výstavu si prvýkrát rôznymi výrobkami. prišla obzrieť aj nová lalitská Práve preto sála aj kaplánka Zuzana Poničanová teraz rozvoniavala s manželom Miroslavom a ich viacerými druhmi, hosťami zo Slovenska. hlavne črepníkoPohostinné Laliťanky všetvých kvetov, ktoré kých návštevníkov zdarma aj predávali. Jedponúkali schwarzwaldovými notlivci ponúkali a ľadovými kockami, kávou veľkonočné ikebany, a čajom. Bolo to ešte jedno venčeky a okrasy, pekné a milé popoludnie vlastnoručne vyrobené mydlá, krémy, Mária Benková a Mária Grňová (zľava) mohli nečinne sedieť pri v Laliti, o ktoré sa postaralo ZŽ Matkino srdce. voňavky, ale aj via- tortách, len kým sa neotvorili dvere domu kultúry

Milé popoludnie v Laliti

Juraj Pucovský

ýždeň pred oslavou 8. marca, Medzinárodného dňa žien, sála lalitského domu kultúry opäť rozvoniavala rôznymi vôňami a hýrila pestrými farbami. O to sa v nedeľu popoludní 1. marca znova postarali usilovné členky domáceho Združenia žien Matkino srdce, ktoré zorganizovali už obvyklú výstavu. Tentoraz sa rozhodli verejnosti ponúknuť na obdiv vytkané a vyšívané veci, predovšetkým obrusy, uteráky, posteľnú bielizeň, vankúšiky... Tieto dnes vzácne práce našich starých materí a materí zo svojej skrine vybrala členka ZŽ Matkino srdce Božena Farkašová. Menovanej je opatera týchto starožitností, ktoré sa už dlhšie nevyrábajú na našich

Ekologické združenie Zelení Petrovec

Nepostačí len práca aktivistov Jaroslav Čiep

áčsky Petrovec, ako to vidieť na tvári miesta, je zo dňa na deň čoraz znečistenejší aj napriek rôznym akciám ekologického združenia Zelení Báčsky Petrovec počas celého roka a pravidelnej údržbe zamestnancov komunálneho podniku Progres. Azda je to aj preto, že nám chabne povedomie udržať si v primeranom stave a čistými ulice, námestia, Begej, ale aj chotár. Práve tieto témy boli stredobodom pozornosti a debaty, ako tento problém najefektívnejšie doriešiť na výročnom zasadnutí združenia Eko hnutie Zelení Petrovec, ktoré sa uskutočnilo v piatok 28. februára v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. Po zvolení pracovného predsedníctva v čele s podpredsedom Miroslavom Kevenským predseda Ján Makan dopodrobna vymenoval všetky aktivity, ktoré toto združenie podniklo v minulom roku. Aktívne sa podieľali pri Dňoch lesov dele-

www.hl.rs

ním sadeníc ovocných stromčekov. Prvú pracovnú akciu zorganizovali v Zelenom kútiku na Sejkách. Potom nasledovala tradičná akcia jarného upratovania Petrovca, kde evidovali 83 účastníkov: zo Spolku petrovských žien, dôchodcov, členov združenia petrovských umelcov, KUS Petrovská družina, Petrovských rendžerov, žiakov

verejnosť a inšpektorov, keď išlo o mor rýb na kanáli a podieľali sa na rekonštrukcii mostíka Zuzky Medveďovej, ktorý ako vynovený slávnostne otvorili počas Slovenských národných slávností v auguste. V októbri klčovali okolie partizánskeho cintorína, so žiakmi vysádzali stromy v Lesíku a pre školu zadovážili tri kontajnery na kompos-

Z výročného zhromaždenia Zelených v Petrovci

a učiteľov ZŠ Jána Čajaka a členov združenia Zelení. V polovici mája sa podujali upraviť Park Zuzky Medveďovej. Zapojili sa do zberu plastových vrchnáčikov, do akcie Deň Dunaja spolu so združením Ekos z Hložian. V júli alarmovali

Informačno-politický týždenník

tovanie. Účinkovali na Vianočných trhoch a v iných aktivitách propagácie ochrany životného prostredia. Podľa slov pokladníčky Miliny Krajčíkovej vlaňajší obrat v tomto združení bol v hodnote 80-tisíc dinárov a vo svojom zozname majú

evidovaných 50 členov. Vladimír Zabunov v mene dozornej rady potvrdil, že nepostrehli nedopatrenia v účtovaní a práci vedenia združenia. Namiesto Jarmily Pálenkášovej, ktorá sa vzdala práce, za nového člena predsedníctva zvolili včelára Vladimíra Dudáša. Aj v roku 2020 si ročné členské stanovili na 300 dinárov. V aktuálnom roku si Zelení na Štefana pripomenú tridsať rokov vzniku a nepretržitej práce združenia. Ani tohto roku nevystanú pravidelné akcie. K tomu by chceli upraviť Troháky, chodník smerom k cintorínu vedľa polikliniky Zdravlje, olíčiť zruby niekdajších studní a venujú sa aj orezávaniu vysadených stromov. Ak sa im podarí, plánujú koordinovať viaceré spolky pri skultivovaní nábrežia kanála od Širiny po hložiansky most. Jarné upratovanie bude v sobotu 4. apríla a týždeň pred Dňom Petrovca nevystane úprava centra Petrovca. Naplánovali si označkovať tabuľami staré a vzácne stromy. Prvú značku odovzdali pre lipu, ktorá je vedľa hostinca Putnik. Chcú obnoviť aj hodnotenie a vyhlásenie najkrajšej záhradky, balkóna... Napriek každoročne vynaloženému úsiliu aktivistov Zelených v Petrovci cítiť nedostatok primeraného ekologického povedomia a kultivácie okolia. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SNEMOVAL JAZDECKÝ KLUB GALOPER BÁČSKY PETROVEC

Združenie sa rozrastá

Katarína Gažová

Dome penzistov v Petrovci sa v piatok 28. februára stretli členovia klubu Galoper na výročnom zasadnutí. Na 8. schôdzi medzi sebou privítali aj hostí a potom zhodnotili minuloročnú činnosť, hovorili o úspechoch klubu v uplynulej sezóne, hospodárení a tiež o ďalších plánoch. Výročnú schôdzu viedol predseda Jazdeckého klubu Galoper Báčsky Petrovec Michal Síč. Pri tejto príležitosti udelili odmeny v tvare symbolických sošiek za dosiahnuté výsledky so svojimi koňmi počas vlaňajšej pretekárskej sezóny. Odmeny dostali členovia klubu: najúspešnejší Milan Popovicki, majiteľ koňa Panter, ktorý obsadil vlani

jedno prvé miesto a dve štvrté, tiež Jovan Popin za pozoruhodné úspechy v minulej sezóne. Jazdecký klub Galoper má 21 členov, a to z Petrovca, Kulpína, Pivnice, zo Silbaša a z Despotova.

Keď ide o prácu klubu, predseda vysvetlil, že kone trénujú na dráhe na jarmočnisku v Petrovci, a preto aj dbajú o jeho údržbu – kosenie trávy. Majú tiež dobrú spoluprácu s Despotovom, kde využívajú

Z výročnej schôdze klubu

VÝROČNÁ SCHÔDZA KOVAČICKÝCH PENZISTOV

Boli aktívni a užitoční

Anička Chalupová

posledný februárový piatok (28.) snemovali kovačickí penzisti. Okrem správy o minuloročnej činnosti a finančnej správy členovia Miestnej organizácie penzistov (MOP) v Kovačici rokovali o plánoch v aktuálnom roku. Prítomní členovia MOP a ich hostia minútkou ticha vzdali úctu zosnulým dôchodcom. Potom Mária Babincová, predsedníčka organizácie starobných penzistov, v správe o činnosti MOP za rok 2019 podotkla, že okrem zadováženia kuriva pre všetkých členov organizovali akcie kontroly zdravia a vedenie MOP zabezpečilo i humanitárnu pomoc v podobe balíkov pre 25 kovačických penzistov. Okrem toho mnohí využili príležitosť bezplatného pobytu v kúpeľoch, kým ostatní • ĽUDIA A UDALOSTI •

členovia sa počas uplynulého roka zúčastnili na jednodňových a dvojdňových výletoch na domácich turistických destináciách. Jedna z už tradičných akcií je príležitostné stretnutie v rámci oslavy Dňa seniorov, na ktorom

podala informácie o účasti členov na jednotlivých športových podujatiach a ich úspechoch na doterajších súťažiach. Úspešnou činnosťou sa pochválila aj Alžbeta Hriešiková, vedúca komorného zboru penzistov Viva la musica,

Z tohtoročného snemovania: kovačickí penzisti budú hostiteľmi juhobanátskej športovej prehliadky pre penzistov, ktorá sa uskutoční v máji 2020

sa zúčastnilo trinásť kovačických dôchodcov – osemdesiatnikov. O minuloročnej činnosti MOP sa zmienila aj Anna Biskupovićová, vedúca športovej sekcie, ktorá

ktorý má za sebou už 5-ročnú činnosť. Začiatkom roka do speváckeho zboru pribudli traja noví členovia, ktorí svojimi speváckymi vlohami skvalitnili doteraj-

možnosti trénovania na tamojšom hipodróme. Klub vlani hospodáril pozitívne a ako zdôraznil predseda Síč, minulý rok klub dostal z obce 90-tisíc dinárov a na tento rok obec na prácu klubu Galoper vyčlenila 120-tisíc dinárov. Bez tejto pomoci by klub nemohol fungovať. V Petrovci vedľa Lesíka klub má v pláne urobiť dostihovú dráhu – hipodróm. Tieto plány sú náročné a klub má nádej, že hoci práce teraz stagnujú, budú pokračovať v tomto smere, o čom sa tiež hovorilo na výročnom stretnutí. V mene Športového zväzu Obce Báčsky Petrovec, ktorého členom je aj klub Galoper, sa prihovoril predseda zväzu Siniša Stanivuk a poprial klubu naďalej úspešnú prácu. Prvé preteky, v ktorých sa klub Galoper zúčastní v roku 2020, budú na Veľkú noc v Čantavire.

ší 21-členný spevácky kolektív. Okrem spevu členovia sa zapojili aj do orchestra, ktorý plánuje vážnejšie projekty. V rámci zasadnutia výročnú finančnú správu podal pokladník Pavel Toman, ktorý hospodárenie MOP ohodnotil pozitívne. V pláne činností na tento rok predsedníčka Babincová pripomenula už zachodené akcie MOP, ktorá je jednou z najpočetnejších organizácií tohto druhu na úrovni obce. Zhruba počíta 500 členov, z ktorých tí zdraví a aktívni navštevujú organizáciu každý štvrtok od 9. do 13. hodiny. Na výročnej schôdzi sa zúčastnil aj Ján Koreň, predseda obecného združenia penzistov, ktorý predstavil zaujímavé a užitočné novinky pre penzistov. Na záver zasadnutia odznel príležitostný program v prednese komorného zboru Viva la musica, v rámci ktorého vedenie udelilo ďakovné listy zaslúžilým členom kovačickej MOP. Dostali ich Jozef Šifel, učiteľ vo výslužbe, ktorý bol iniciátorom založenia komorného zboru penzistov, a Adam Chalupa, ktorému sa týmto spôsobom odvďačili za početné zásluhy na činnosti tejto organizácie.

10 /4897/ 7. 3. 2020

Ľudia a udalosti KLUB POĽNOHOSPODÁROV V PIVNICI

Vzdelávanie pre lepšie výsledky Miroslav Pap

imné obdobie, ktoré predstavuje čas na prípravu pre nastávajúcu sezónu, pivnickí poľnohospodári využívajú na vzdelávanie a zdokonaľovanie sa vo svojom odbore. Presnejšie Klub poľnohospodárov každoročne organizuje pre záujemcov v zimnom období prednášky, ktorých náplň vedie k samotnému vzdelaniu tak členov klubu, ako aj všetkých záujemcov. Prednáškové obdobie sa v Klube poľnohospodárov začalo 21. januára a trvalo do konca februára. Každý týždeň záujemcovia poľnohospodári mali dve odborné prednášky na určitú tému. Podľa slov predsedu Klubu poľnohospodárov Jaroslava Šustera tohto roku v zimnej sezóne

prednášalo až 14 odborníkov z oblasti poľnohospodárstva. Ako tvrdí: „Boli to prednášky na najrôznejšie témy. Ako napríklad témy o jarnej výsadbe, ochrane žita, o druhoch semien, rôznych ochranných postrekových látkach a tomu podobné. Realizované boli aj prednášky na tému využívania novodobých

technológií a poľnohospodárskych strojov.“ Pre záujemcov bola užitočná najmä prednáška odborníkov z pokrajinského sekretariátu na tému využívania štátnych dotácií. Prostredníctvom takej prednášky majú poľnohospodári možnosť naučiť sa, ako sa uchádzať o prostriedky na

Záujem o prednášky prejavuje veľa poľnohospodárov

Z MINULOSTI LALITSKÝCH SLOVÁKOV

Teraz pradú len mačky! Juraj Pucovský

iete, kde sa kedysi počas dlhých zimných nocí schádzala dedinská mládež? Na priadkach. Ej, boli to časy, keď sme my na priadky chodievali, neraz si so vzdychom, nostalgicky zaspomína nejedna staršia žena alebo chlap. Laliť v tom nebola výnimkou. Priadky sa začínali hneď po kirbaji, v prvú novembrovú nedeľu. Poľné práce sa skončili a mládež mala dosť času na odpočinok. Keďže vtedy neboli televízory, počítače, mobilné telefóny a iné výdobytky dnešnej doby techniky, mládež si našla spôsob na stretávanie sa, zábavu a oddych. Dievčence, ale aj chlapci z jednej ulice alebo časti dediny si prenajali izbu v niektorom dome, najmä u starších občanov, ktorým za vykurovanie sedliackej pece, neskoršie i za strovený prúd, keď elektrika vystriedala sviečky, olejové kahance a petrolejové lampáše, riadne platili. V Laliti kedysi boli známe várošské, dolnícke, humnárske a petrovské priadky. Čo sa robievalo na priadkach? Dievčence so sebou prinášali kolovraty s povesnami a priadli. Z pria-

www.hl.rs

dze neskoršie staré matky a matky svojim dcéram a vnučkám tkali výbavu na vydaj. Tkali aj domáce vrecia, v ktorých sa prepravovalo a uskladňovalo obilie – pšenica, kukurica, fazuľa, múka... Chlapci najčastejšie hrali v karty a upíjali si z dobrého domáceho vína či pálenky. Mládenci vždy boli pripravení na všelijaké nezbedy. Zabŕdali do dievčeniec, zhadzovali im struny, aby nemohli priasť. Stávalo sa, že zobrali prasličku, vyniesli ju von a dievča, ak chcelo

priasť, muselo ísť za chlapcom. A čo sa tam vonku v tme stávalo, vedela iba mladá dvojica. Nikoho neprekvapilo, že sa tam zrodila aj láska, ktorú po čase potvrdili pred oltárom a matrikárom. V šesťdesiatych rokoch v Laliti bývali troje priadok; u Anny Stajinovovej v Ulici vojvodinskej a u ňane Zuzky a ňane Marky, dvoch vdov, v Ulici Janka Čmelíka. Mária Grňová nám povedala, že sa potom stretávali aj v stolárskom míheli u Kataríny a Štefana Bockovcov, na

Priadky u Zorňanovcov v Laliti dňa 3. februára 1983. Niekoľkí vtedajší mládenci zo snímky už nie sú medzi nami.

Informačno-politický týždenník

rôzne konkurzy, ktoré v priebehu roka pokrajina vypisuje. Sú to konkurzy, na základe ktorých pokrajina finančne pomáha jednotlivcom poľnohospodárom, ale aj združeniam či klubom poľnohospodárov. Agronómovia svoje prednášky usmernili na prezentáciu nových hnojív, semien a chemických prostriedkov, prostredníctvom ktorých bude výnos prevažne obilnín vyšší. Odborné prednášky tohto roku Klub poľnohospodárov v Pivnici realizoval v spolupráci s OZZ Agronom z Pivnice a Despotova. Na každej prednáške sa zúčastnilo od 45 do 60 poľnohospodárov, najviac z Pivnice a niekedy aj z okolitých prostredí. Pritom na prednášky majú možnosť prísť všetci záujemcovia a nie iba členovia klubu. Po ukončení prednáškového obdobia pivnických poľnohospodárov očakáva verejnoprospešná spoločná akcia rovnania poľných ciest, ktorá je zaplánovaná na koniec marca. opačnom konci Čmelíkovej ulice. Na priadkach si občas prichystali hostiny, najčastejšie to boli pukance, varená kukurica obsypaná makom a cukrom. Zriedkavejšie si v peci upiekli krumple na ťapši. Odvtedy ubehlo hodne času. Spôsob dedinského života sa zmenil, mladým ľuďom priniesol iné zábavy. Kolovraty dávno spriadli labutiu pieseň. Konopné a ľanové plátno vystriedali umelé hmoty na odev. Česť výnimkám, ale mladé dievčatá dnes už málo vyšívajú. Nechcú, či nevedia? Ak sa nemýlime, posledné priadky v Laliti boli v zime roku 1983 u Zorňanovcov-Dádovcov v Čmelíkovej ulici, ktorí vtedy mali dve vnučky, staršiu Annu (ukazuje výšivkovú obruč) a mladšiu Zuzanu. Stretávala sa tam mládež v izbe, ktorú urobili z niekdajšej vyhne kováča Pavla Múdreho. A kde sa podeli kolovraty? Zapadajú prachom v tme povál starých dedinských domov, mnohé pohltili pece či šporáky, hodne ich vykúpili priekupníci starožitností a iba menšia časť skrášľuje súkromné obydlia, etnodomy a etnografické výstavy. Len toľko, aby sa na ne nezabudlo. Dnes pradú iba mačky, keď sú spokojné s úlovkom myší alebo ich dobre nakŕmia gazdovia. Snímka: J. Pap • ĽUDIA A UDALOSTI •

INVALIDI PRÁCE V KYSÁČI USPORIADALI VEČIEROK

Pri čaji na rôzne témy Elena Šranková

ž tradične sa kysáčski invalidi práce začiatkom roka stretajú na čajovom večierku. Tohto roku čajanka bola v piatok 28. februára. Na podujatie do Slovenského národného domu okrem členov Miestnej organizácie invalidov práce, ktorých bolo asi 60, prišli i predstavitelia kysáčskych spolkov a združení. Všetkých privítal predseda MO invalidov práce Ján Pálik, po ktorom sa slova ujali i hostia: pokrajinský poslanec a riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový, kysáčsky farár SEAVC Ondrej Marčok, čestný predseda MSS a predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový, predseda komisie RMS pre spoluprácu so spolkami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami Vladimír Sabo, Zuzana Strehovská a Mária

Sláviková. Všetci pochválili aktivity invalidov práce, ale sa zamerali aj na informácie týkajúce sa života dediny. Tak poslanec Surový medziiným informoval, že sa snaží zabezpečiť prostriedky na činnosť spolkov a združení a tým spôsobom ich podporovať. Spomenul aj renovovanie Ferkovho domu, ktorý má byť múzeom, tiež plánované zriaďovanie nádvoria Kultúrneho centra a tamojšieho klubu v etno štýle. Ako povedal, jeho cieľom je prostredníctvom projektov podporovať aj iné sféry života v dedine a vyťažiť na tento spôsob pre Kysáč čím viac prostriedkov. Zo slov V. Sabu vyplynulo, že je toho času v Kysáči aktuálna rekonštrukcia ciest, a to v uliciach Dr. Janka Gombára, Vojvodinskej a 13. októbra – od Ulice vojvodinskej po Gombárovu. V pláne je i oprava vozoviek okolo školy a robí sa

Počas príhovoru kysáčskeho farára Ondreja Marčoka

i nový terén pre basketbal v starej škole v Tankosićeve. Vo svojom príhovore sa R. Surový zameral na premiestnenie pomníka Jána Branislava Mičátka pred budovu ambulancie, čo sa, ako povedal, medziiným urobilo aj z tých dôvodov, že na mieste, kde je teraz lekáreň, bol dom Mičátkovcov. Predseda MOMS tiež informoval prítomných, že si v tomto roku pri-

pomíname 30. výročie obnovenia MSS, ako i MOMS Kysáč. Po príhovoroch, básni a vlastných príspevkoch inšpirovaných činnosťou spolkov v Kysáči, ale aj náboženskými témami, nasledovalo pobavenie pri čaji s medom a citrónom, slaných a sladkých dobrotách, ako i tombole, na ktorú sa prítomní osobitne tešili.

NA BELEHRADSKOM VEĽTRHU

Koláč z Golubiniec

Anna Lešťanová

ústrety jubilejnému 5. Gastro Sriemu – turisticko-gastronomickému a kultúrnemu podujatiu, naplánovanému na 28. a 29. augusta v Starej Pazove, na tohtoročnom Veľtrhu turistiky (20. – 23. februára) v rámci stánku Turistickej organizácie Vojvodiny, v hale 4 Belehradského výstaviska,

Chýrečný koláč z Golubiniec • ĽUDIA A UDALOSTI •

vo štvrtok 20. februára všetci návštevníci podujatia mali možnosť fotografovať a okoštovať chýrečný koláč z Golubiniec, dediny patriacej do Staropazovskej obce. Špecifickosť tohto koláča je v tom, že ho mal rád i nemecký hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven (1770 – 1827). Na počesť Beethovena v roku oslavy 250. výročia jeho narodenia sa uskutočňujú v celom svete početné podujatia. Na základe viacerých dobových záznamov

Na Belehradskom výstavisku podujatie Gastro Sriem ohlásila Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka TO Obce

koláč mu chystala Jeanette d’Hontarová, mladá dáma šľachtického pôvodu, manželka kapitána Karla von Greteho. Pekná Jeanette bola Beethovenovou prvou láskou, ktorá sa po vydaji za kapitána presťahovala do kaštieľa Šlos v Golubinciach. Beethovenovo múzeum v Bonne chráni aj ľúbostnú korešpondenciu medzi milencami, kde sa nachádza aj Jeanettin list Beethovenovi s dôkladným náčrtom cesty do Golubiniec a so vzhľadom kaštieľa Šlos, a na základe tohto sa predpokladá, že skladateľ aspoň raz prišiel tam na návštevu.

Exkluzívne na podujatí Gastro Sriem 2020, ktorý sa uskutoční v Starej Pazove, na Námestí Dr. Zorana Đinđića a pod heslom Pocíťte Sriem všetkými zmyslami bude odhalený verejnosti tento recept koláča. Dobrôtka pozostáva z až 20 ingrediencií a dominujú v nej čierna čokoláda a rozličné sušené ovocie. Avšak na to, aký je pracovný postup zhotovovania koláča, musíme počkať na zahlásené augustové podujatie. foto: z archívu TO Obce Stará Pazova

10 /4897/ 7. 3. 2020

Ľudia a udalosti SNEMOVALI STAROBNÍ PENZISTI V KYSÁČI

Pracovná a zábavná časť Elena Šranková

ýročné zasadnutie Združenia starobných penzistov Kysáča bolo v sobotu 29. februára v priestoroch FK Tatra. Účasť na snemovaní aj tentoraz bola masová. Prítomní boli početní kysáčski penzisti a predstavitelia spolkov a združení, sponzorov a spolupracovníkov. Medzi hosťami boli i predstavitelia Združenia penzistov Mesta Nový Sad, v čele ktorých bol podpredseda Jovo Baroševčić. Prítomní boli tiež penzisti zo zbrataného združenia z Telepu – Nového Sadu a zo združení starobných penzistov z Gospođiniec, Futogu, Hložian, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Pivnice, Begeča, Maglića a zo Starej Pazovy. Privítal ich predseda kysáčskej MO starobných penzistov Juraj Fabian. Správu o vlaňajšej činnosti Združenia starobných penzistov v Kysáči prečítala tajomníčka Suzana Kalmárová. Vyplynulo, že vlani mali podobné aktivity ako i rok predtým. Evidovali prihlášky na

odchod do kúpeľov tak na účet Fondu PIO v trvaní 10 dní (využilo 10 penzistov), ako i na účet Mesta Nový Sad v trvaní 7 dní (využili štyria penzisti). Evidovali tiež záujemcov o udelenie humanitárnych

krát organizovali aj zásobovanie kurivom, tiež na viac splátok. Ako tajomníčka Kalmárová ešte spomenula, kamarátili sa s členmi iných združení penzistov. Organizovane zabezpečili darčekové poukážky

Zo snemovania (zľava): Suzana Kalmárová, Mária Madacká, Zuzana Peťkovská a Juraj Fabian

balíkov sociálne najohrozenejším členom. Pokračovali v zásobovaní svojich členov potravinárskymi výrobkami za zvýhodnené ceny a na viac mesačných splátok. Prvý-

(vaučery) na odchod a päťdňový pobyt na Zlatibore. Organizovali i jednodňové výlety, pričom navštívili kláštory a kúpele. Zvlášť boli činní pri zriaďovaní novovybudovaného

MAČKARE 2020 V GOLUBINCIACH

Maškarný bál a karneval

Anna Lešťanová

a tradičnom podujatí Mačkare občania Golubiniec znázorňujú starodávne magicko-náboženské obrady, na ktoré si s osobitným nadšením chystajú primerané masky. Ústredný program tohtoročných Mačkarov sa konal v dňoch víkendu a v rámci neho prebiehal v sobotu 22. februára maškarný bál v športovej hale tamojšej ZŠ 23. októbra a karneval ulicami dediny. Ako povedala Anita Žanićová, predsedníčka Chorvátskeho kultúrno-osvetového spolku Tomislav, ktorá v nedeľu pred kaštieľom Šlos aj otvorila karnevalový program, ide o jedinečné podujatie, na ktoré sa občania Golubiniec pripravujú počas celého roka. Toto podujatie

www.hl.rs

sa stalo svojráznym brandom Golubiniec a Mačkare by v budúcnosti mali byť zaradené i do mapy karnevalových miest Európy, lebo, ako hovoria hostitelia podujatia, to, čo je karneval pre Rio de Janeiro, to sú Mačkare pre Golubince a Sriem. Organizátorom podujatia je uve-

dený spolok Tomislav a hlavným patrónom Obec Stará Pazova, v mene ktorej sa v nedeľu 23. februára prihovoril Đorđe Radinović, predseda obce. Toto podujatie je zaradené medzi 11 najvýznamnejších podujatí v Obci Stará Pazova a tentoraz sa na ňom zúčastnili

Rolerkoster – najkrajšia detská maska

Informačno-politický týždenník

domu penzistov, ktorý, ako povedali, čoskoro slávnostne otvoria. V máji a decembri zorganizovali tradičné zábavy, na ktorých sa zúčastnili početní cezpoľní penzisti. Realizovali ich vďaka sponzorom, ktorí podporujú ich činnosť. Priložili ruky k organizovaniu mnohých akcií a aktivít vo svojej dedine a účinkovali aj v humanitárnych akciách. Z finančnej správy pokladníčky Márie Madackej sa prítomní dozvedeli, že táto organizácia vlani mala 237 členov a nakladala s prostriedkami vo výške 321 249 dinárov. Z toho strovili 233 780, nuž im v pokladnici zostalo 87 469 dinárov. Správu dozornej rady podala Zuzana Peťkovská, ktorá bola aj v čele pracovného predsedníctva. Správy jednoznačne chválili. Podpredseda mestskej organizácie penzistov J. Baroševčić, ako i Milana Arňašová pochválili činnosť kysáčskeho združenia, ktoré patrí medzi najaktívnejšie v mestskej organizácii. Odzneli aj niektoré informácie o činnosti Združenia penzistov Mesta Nový Sad, ktoré počíta viac ako 22-tisíc dôchodcov. Na záver, po pracovnej časti, bola zábavná časť snemovania, čiže večera s hudbou.

početní hostia a účastníci programov z Apatina, Leskovca, Rumy, zo Šabca, Starej Pazovy, zahraničného Osijeka… I tohto roku organizátori odmenili tvorcov najvydarenejších masiek a kostýmov, a to v dvoch kategóriách – detské masky, kde zvíťazili golubinskí žiaci v čele s učiteľkou Anicou Ćaćićovou, a masky pre dospelých, kde najkrajšiu zhotovila rodina Naglićová z Golubiniec.

Čarodejná záhrada zvíťazila v kategórii masiek pre dospelých • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (8)

Nezabudli na národného hrdinu Pripravila: Anna Horvátová Staropazovčania sa tohto roku chystajú osláviť 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety týmto oslavám tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

Pomník Jankovi Čmelíkovi

Matica slovenská vo FĽRJ sa ujala organizovania sbieracej akcie MOMS v Starej Pazove pred nedávnom začal veľkú akciu: vystaviť pomník národnému hrdinovi Jankovi Čmelíkovi v Starej Pazove. Akcia sa začala, ale nebola plne podporovaná zo strany ostatných MOMS-ov. Vtedy bolo jasné, že akciu má prebrať do svojich rúk ústredie. K tomuto záveru prišli i vedúci činitelia MOMS-u v Starej Pazove a požiadali Ústredný výbor MS vo FĽRJ, aby sa tento ujal organizovania sbieracej akcie na pomník a hrobku národného hrdinu Janka Čmelíka. Nie je potrebné teraz znovu vyzdvihovať veľké životné dielo Slováka – národného hrdinu Janka Čmelíka. Jeho neúprosný boj, pevná viera a obetavosť, jeho hrdinská smrť – všetko je to dobre známe našej verejnosti. Preto je jasné, že i MOMS-y, i slovenská verejnosť v Juhoslávii plne pochopí význam výstavby pomníka na dôkaz úcty k padlému hrdinovi, na dôkaz úcty k všetkým padlým za naše oslobodenie, za náš slobodný národný rozvoj. Ústredný výbor MS vo FĽRJ navrhol všetkým MOMS-om, aby sa sbierky previedly na tento spôsob: − na výborovom zasadnutí MOMS-u vysvetliť význam akcie a určiť konkrétny plán (podelenie

• ĽUDIA A UDALOSTI •

podľa rajónov, ulíc atď.) − na širokej konferencii upovedomiť verejnosť o akcii a o pláne, určiť presný deň sbierky − sbierku prevádzať so sbieracími listinami a podpismi − sosbierané peniaze zaslať ústrediu MS s vyznačením „Pomník Janka Čmelíka“ − sbierka sa má dokončiť do 31. januára 1948 r. O výsledkoch sbierky bude informovať našu verejnosť časopis „Hlas ľudu“. Výsledok sbierky na pomník Janka Čmelíka bude plným odrazom nášho národného povedomia. (...) Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 13. decembra 1947, R. IV – č. 93 (358).

V Šíde bude dňa 26. dec. sbierka na pomník Janka Čmelíka

zväčší počet odberateľov „Hlas ľudu.“ V decembri v Šíde nebola žiadna Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 24. decembra 1947, R. IV – č. 96 (361).

Pre pomník Janka Čmelíka Palánska mládež správne pochopila význam sbierky na

pomník národného hrdinu Janka Čmelíka a nasbierala 3000 din. V tejto akcii vynikal Ivan Struhárik, tajomník organizácie mládeže a povedomým budovateľom našej lepšej budúcnosti. bš. V Zrenjanine je zakončená sbierka na pomník národného hrdinu Janka Čmelíka. Výsledok sbierky je: 1913,50 din. K. L. Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 11. februára 1948, R. V – č. 12 (373).

V Starej Pazove vyšlo na voľby 94 percent voličov

Šídsky MOMS mal pred nedávnom výborové zasadnutie, na ktorom Ján Moravec, tajomník MOMS-u, hovoril o akcii vystavať pomník národnému hrdinovi Jankovi Čmelíkovi v St. Pazove. Bolo rozhodnuté, že sa sbierka na pomník prevedie 26. decembra, v piatok. Taktiež bolo rozhodnuté, že sa súčasne Staropazovčanom patrí úcta k ich skutkom, keďže nezabudli na národného hrdinu Janka Čmelíka, ale ich inštitúcie aj dnes hrdo nesú meno bojovníka za slobodu – Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka a Základná škola hrdinu Janka Čmelíka. ah

Frontovci v St. Pazove chystali sa na voľby prijímajúc rôzne záväzky v rámci predvolebného závodenia. Taktiež pred voľbami sa vytvoril plán činnosti NF pre rok 1948 v ktorom je shrnutá i výstavba družstevného domu. Na sám deň volieb ožily pazovské ulice. Všade sa cítila sviatočná nálada. Mládež hlasovala najlepšie. Do 11. hod. odhlasovalo 85 % voličov z radov mládeže. Celkový výsledok volieb je: 94 % voličov vyšlo na voľby. Z radov mládeže odhlasovalo 98,5 % voličov. Š. D. Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v sobotu 14. februára 1948, R. V – č. 13 (374).

10 /4897/ 7. 3. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Sviatok všetkých žien

ačiatkom marca si uctievame sviatok, ktorý je venovaný ženám. Na Deň žien ani vy kamaráti iste nezabúdate na svoje matky, staré matky, učiteľky a vám blízke ženy. Potešíte ich aspoň maličkosťou, aby vedeli, že ste na nich nezabudli. Každá žena sa poteší pozornosti od svojich najbližších a je im za to vďačná. Preto nezabúdajte na blížiaci sa sviatok a na aspoň zopár pekných slov pre ženy, ktoré vás vychovávajú, milujú a venujú vám svoj čas. Každá z nich si to zaslúži a bude rada, že ste ju na sviatok žien potešili. Katuša

Vasián Burgazi, druhák, a jednoty, Biele Blato tva Brats ZŠ

Nevena Halasová, tretiačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Môj miláčik

Každý človek má svojho priateľa. Obyčajne sú to ľudia, no často nám osamelosť môžu spríjemniť i zvieratká. Buď psík, mačiatko, alebo spevavý vtáčik... Aj ja mám rád zvieratá. Moji zvláštni priatelia sú dvaja psi a jeden prekrásny papagáj. Psíky majú svoju miestnosť, kde spia a jedia. Ja sa rád starám o nich, prihováram sa im. Papagáj má v lete klietku vonku a v zime v teplej izbe. Odporúčal by som všetkým ľuďom, aby mali svojich domácich miláčikov radi, a keď nájdu niekde zranené zvieratko, aby mu pomohli. Janko Kotváš, 5. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Tabita Hriešiková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Gabriela Farkašová, 4. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Emil Soják, tretiak, oty, Biele Blato a jedn ZŠ Bratstva

Sandra Milenkovićová, 1. b, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske

Ročník XLVIII 7. 3. 2020

rozhľady

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Číslo 5/ 2004

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Precízne poľnohospodárstvo – u nás ďaleká budúcnosť? Ľubica Sýkorová Poľnohospodárski výrobcovia v celom svete neustále musia hľadať spôsoby, ako vyprodukovať viac potravín na nezmenenej ploche. Jedným z riešení je precízne poľnohospodárstvo, ktoré využíva nové technológie na zvyšovanie výnosov plodín a zároveň sa snaží znižovať potreby tradičných vstupov na pestovanie plodín, ako sú: pôda, voda, hnojivá, herbicídy a insekticídy. ežnou záležitosťou už sú GPS zariadenia na traktoroch a ostatných strojoch, ktoré poľnohospodárom umožňujú obhospodarovať plodiny efektívnejšie a presúvať sa z jedného miesta na druhé s väčšou presnosťou, čo šetrí čas a pohonné hmoty. Globálny pozičný systém (GPS) poskytuje online informácie o pozícii na pozemku. Spojením s meracími senzormi na poľnohospodárskych strojoch je možné danú operáciu vykonávať podľa lokálnych podmienok

pôdneho alebo vegetačného prostredia. Jedným z prínosov moderného systému hospodárenia je možnosť zníženia nákladov na vstupy pestovaných plodín. Ďalším z možných prínosov tohto systému je šetrnosť k životnému prostrediu. Jednou z rozvíjajúcich sa oblastí precízneho poľnohospodárstva je monitorovanie a analýza dát týkajúcich sa počasia, pôdy, škodcov, zavlažovacích požiadaviek farmy alebo dokonca rastlín. S týmto systémom hospodárenia je spojená snaha dosiahnuť čo najlepšie úrody poľnohospodárskych plodín a zlepšiť odolnosť rastlín proti chorobám a škodcom, a zároveň čo najmenej zaťažiť životné prostredie. Používať sa budú hnojivá alebo pesticídy len tam, kde je to skutočne potrebné a len v nevyhnutnom množstve. To všetko vedie k zmene zaužívaných spôsobov hospodárenia z minulých rokov a k využívaniu najmodernejšej techniky a technológií v poľnohospodárskej praxi. V rámci modernizácie poľ-

nohospodárstva vo Vojvodine práve prebieha súbeh na nákup presného – precízneho poľnohospodárskeho vybavenia a systémov a spracovateľských zariadení, na ktoré Pokrajinský sekretariát pre regionálny rozvoj, medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu zabezpečil 50 miliónov dinárov. Na súbehu sa majú právo zúčastniť poľnohospodárske družstvá z Vojvodiny, ktoré si z minulého roku splnili všetky záväzky, keď ide o zavlažovanie a odvodňovanie, a nemajú žiadne dlhy podľa zmlúv o prenájme štátnej poľnohospodárskej pôdy. Financovať sa budú investície vyššie ako 2 milióny dinárov do zariadení a systémov, ktoré zahŕňajú použitie moderných technológií: presné systémy výsadby, sejby a zberu, digitálne zavlažovacie systémy, systémy pre robotické kŕmenie a dojenie používané na farmách… Žiadatelia môžu získať nenávratne minimálne jeden milión diná-

Opäť nižší obrat Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 24. 2. do 28. 2. bol zaznamenaný nižší tovarový aj finančný obrat. Dôvod je najmä nedostatočný záujem o vývoz kukurice, ako aj slabý dopyt domácich kupcov po pšenici. Jediná zmluva, ktorá bola podpísaná, sa týka predaja kukurice. Dosiahnutá cena bola 16,00 din./ kg bez DPH. Predchádzajúci týždeň vo všeobecnosti priniesol pokles cien spôsobený extrémne nízkym dopytom. Podobná situácia bola aj na trhu so pšenicou. Pokles dopytu viedol k zvýšeniu ponuky, a teda aj cien. Pšenica bola ponúkaná za cenu, ktorá sa pohybovala od 19,00 do 19,50 din./kg bez DPH v závislosti od parametrov kvality, ale nebolo záujemcov. V uvedenom období bol pasívny aj trh so sójou. Kupci ponúkali cenu na úrovni 39,50 din./kg bez DPH, ale predajcovia rov pýtali 39,70 din./kg a bez DPH.○ maximálne päť miliónov, pričom maximálna suma peňazí nesmie prekročiť polovicu hodnoty investície. Súbeh je otvorený do 16. marca. ○

Z obsahu Nočný lovec s pierkom za ušami s. 2

Škodcovia jarnej repky a ochrana proti nim

Začína pestovateľská sezóna

s. 4 a 5

s. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (5)

Nočný lovec s pierkom za ušami DrSc. Ján Babiak

sovách je dosť mylných predpokladov. Tento rad vtákov nepatrí do rozsiahleho radu dravcov (Accipitriformes, Accipitres), kde sa ich mnohí snažia zaradiť. Ich praví predkovia boli z radu lelkovitých (Caprimulgiformes) a len spôsob stravovania, prevažne malými stavovcami, im umožnil, aby sa priblížili k dravcom. Pre nich je charakteristické, že sú aktívne v noci, k čomu získali celý rad vymožeností (dobrý zrak aj pri slabom svetle, výnimočne ostrý sluch, tichý let...). Sú to vtáky s veľkou hlavou a s typickou kresbou tváre. Deň obyčajne prespia a, aby boli menej nápadné, slúži im k tomu sfarbenie peria v podobe stromovej kôry. Keďže žijú nočným životom, dosť málo o nich vieme a ich „múdre“ pózovanie, ako i fakt, že sú pánmi noci, sú dôvody, aby boli často spomínané aj v našom bájosloví. Rad sovovitých (Strigiformes) vo svojom rozvoji zaznamenal značnú čeľadnú a rodovú divergenciu. V tom smere je charakteristická najmä čeľaď sovité (Strigidae), z ktorej na našich priestoroch je prítomných 6 – 7 úzko definovaných rodov. Z takto rozvetvenej čeľade bude tentoraz prezentovaný iba rod myšiarok (Asio). V Európe, ale aj u nás sa z tohto rodu hniezdia dva druhy – myšiarka ušatá a močiarna. Myšiarky sú väčšie sovy so skrytým, nám sotva viditeľným spôsobom života. Na lov vychádzajú za súmraku a nad ránom, lebo za úplnej tmy ani sovy nevidia. Pri love naježí perie tváre do tvaru vejára, formujúc tak parabolu, čo sústreďuje každý šuchot z okolia do uší, a tak im sotvaže niečo môže uniknúť. Od iných sov sa odlišujú aj spôsobom hniezdenia. Sú to užitočné vtáky a treba na ne myslieť aj pri otravovaní myší v poli. MYŠIARKA UŠATÁ – ASIO OTUS, Linné 1758 Zo všetkých sov je u nás najčas-

tejšia. Ide o veľkú sovu, cez deň driemajúcu na konári, najčastejšie pri kmeni stromu. Vtedy obyčajne naberá guľatú pózu, ale ak ju vyrušíte, vie sa postaviť do vztýčenej vytiahnutej pozície, aj okáliť na vás a na znak strehu vztýčiť aj ušné pierka. V korune stromov často oddychuje na jednom mieste, ale keďže ju je ťažko spozorovať, jej miesto oddychu vám prezradia vyvrhnuté časti nestráveného hlodavca pod stromom.

alebo letia až do Stredozemia. Vo Vojvodine tento druh spravidla možno nájsť v povodí Dunaja a na severe Banátu. V zime populáciu hniezdičov posilňujú aj hostia zo severu. Vtedy je u nás aj početnejšia a možno ju vidieť aj v menších alebo väčších spoločenstvách na priliehavých stromoch alebo pod strechou nefrekventovaných ekonomických objektov. Keď vlani zjari u susedov rúcali cieňu, kde sa cez deň tieto sovy skrývali, autor

Myšiarka ušatá v zime

Mláďa myšiarky – aj takto končí prvý let

Mimikry: nájdite tu tri – štyri mláďatá, čo netrpezlivo čakajú na myšku od rodičov

Myšiarka močiarna

ROZŠÍRENIE Je to vták miernej kontinentálnej klímy. Sever Európy vôbec neobýva, kým v strednej časti európskeho Ruska sa hniezdi, ale v zimnom období sa sťahuje na južnejšie pozície. Tak severské jedince myšiarky ušatej, najmä zo strednej Európy, vedia prezimovať aj u nás,

príspevku na okolitých stromoch napočítal až 37 vyplašených jedincov myšiarky ušatej. BIOTOP Obýva nížiny a nízke horské rajóny, depresie a riečne údolia, kde sú redšie lesné porasty, háje, otvorené kultúrne plošiny so skupinkami stromov, svetlé ihličnaté

alebo zmiešané, až zamokrené lesy. V zime sa sťahuje aj do dedín, do parkov a záhrad s vysokými stromami. Ako skrýšu vie využiť aj vyššie, ale tiché ekonomické stavby otvoreného typu. ROZLÍŠENIE Myšiarka ušatá je len trochu menšia od myšiarky močiarnej, s trochu kratšími krídlami. Jej markantným znakom sú dlhé „ušká“ a veľké oranžové oči. Let má dosť pomalý aj nestabilný, zopár mávnutí krídlami a potom padavý let. Farba peria imituje kôru stromov a konce krídel sú tmavšie sfarbené. Hrudná časť je rovnomerne čiarkovaná, ale podľa farby je ťažko rozlíšiť pohlavie. HNIEZDENIE Hniezdo najčastejšie nestavia, iba si upraví staré hniezdo vrany alebo jastraba na strome alebo veveričky v dutine, niekedy aj v húšťave na zemi. Do nich znesie 4 – 6 bielych vajec, na ktorých sedí prevažne samička štyri týždne. Ďalšie 3 – 4 týždne nasleduje intenzívna starostlivosť samičky a samca o mláďatá. Potom sa už mláďatá pohybujú v okolí hniezda pod ochranou rodičov až po úplné osamostatnenie. Hniezdi raz ročne. POTRAVA Loví z posedu alebo aj počas letu hlavne drobné hraboše a pri ich nedostatku aj menšie vtáčiky a hmyz. HLAS Samec sa v období párenia ozýva húú-húú a samičky pih-iv. Poplašný signál im je prudké chrapľavé vrek-vrek. Mláďatá úporne žobrú potravu vysokým dotieravým volaním ííí-ip, resp. pí-eh. MYŠIARKA MOČIARNA – ASIO FLAMMEUS, Pontoppidan 1763 Myšiarka močiarna je vskutku sova východnej a severnej Európy. Odtiaľ sa v zime sťahuje v širokom fronte na juhozápad až k Stredozemnému a na juh k Čiernemu moru. Jedna časť ich zimuje aj v povodí Dunaja a Tisy a za miernejších zím aj v údoliach riek, čo ústia do Severného mora a Atlantického oceánu. U nás sa hniezdi len zriedkavo, najčastejšie v údolí Tisy, zriedkavejšie Dunaja. Ako migrant zo severu možno ju vidieť aj vo väčších kŕdľoch od konca septembra do marca. Obýva močiarne oblasti, mokré lúky s vysokou trávou, husté vresoviská, pobrežné mokriny. Od

10 /4897/ 7. 3. 2020 svojej rodáčky má menšiu hlavu, oči žlté, orámované tmavou farbou a sotva viditeľné „ušká“. Vo farbe peria je viac žltých odtieňov, má bledú spodnú časť, výrazne pásavý chvost a biele zadné okraje

krídel. Menšia telesná hmotnosť jej umožňuje ľahší let aj dlhšie plachtenie a možno ju vidieť, ako loví aj počas dňa. Hniezdi v hustom poraste na zemi, obyčajne v jamke obloženej

s priliehavým materiálom z najbližšieho okolia. Počet znášok v roku je 1 – 2, s množstvom vajec 4 – 8. Inkubácia a starostlivosť o mláďatá je podobná ako pri myšiarke ušatej. Požiera malé cicavce, ale

ODPORÚČANIA ODBORNÍKOV

Začínajú sa jarné poľné práce Ľ. Sýkorová

CUKROVÁ REPA Odborníci z novosadského inštitútu odporúčajú čo najskoršiu sejbu, a to je v prvej dekáde marca, keď teplota pôdy v hĺbke siatia bude 3 – 4 °C. Oneskorenou sejbou sa značne znižujú výnosy. Nemalú úlohu zohráva aj hustota porastu, ktorej optimum je 80 000 až 100 000 rastlín na hektár. Znížením počtu rastlín výnosy môžu byť nižšie až o 40 %. Takisto nižšiu úrodu budeme mať aj pri veľmi vysokom počte rastlín na hektár. Najväčšie chyby pri pestovaní cukrovej repy sa robia pri hnojení. Nesprávnym hnojením (čo znamená nedostatočným alebo prehnojením) NPK

hnojivami znižujú sa úrody od 2,8 do 5,3 t/ha, obsah cukru od 0,3 do 0,8 % a využitie cukru môže byť nižšie až o 7,2 %. Aby sme vedeli, koľko hnojiva máme aplikovať, nevyhnutné je urobiť rozbor pôdy. Potrebné množstvo dusíka na jar sa musí aplikovať ešte pred sejbou, pretože pokusmi bolo zistené, že prihnojenie repy počas vegetácie zapríčinilo nižšie výnosy a horšiu kvalitu koreňov. Prihnojenie sa môže robiť len vtedy, keď porasty repy zavlažujeme, čo sa u nás robí len vo veľmi zriedkavých prípadoch. OBILNINY Kto ešte nestihol prvý raz prihnojiť obilniny, teraz je tomu najvyšší čas. To bolo potrebné urobiť od 15. februára do začiatku marca.

V období od 15. marca do 15. apríla pšenica prijme 40 – 60 kg čistého dusíka po hektári. V čase, keď sú rastliny vo fáze odnožovania, koreňový systém ešte nie je dobre vyvinutý a siaha do hĺbky 50 – 70 cm. Sekundárny koreňový systém sa iba rozvíja. Preto je veľmi dôležité, aby pšenica práve v tom období mala k dispozícii dostatok dusíka. SÓJA Kto chce siať sóju, musí vedieť, aký význam má kvalitná predsejbová príprava pôdy. Termín sejby závisí od teploty pôdy, v hĺbke 4 – 5 cm má byť 10 °C. SLNEČNICA Na parcele, kde ste pestovali slnečnicu, ďalšiu môžete pestovať až o štyri až päť rokov. Optimálny

ZELENINÁRSTVO

Nový vírus ohrozuje výrobu rajčín a papriky

Pripravila: Ľ. Sýkorová

päť tu máme novú chorobu, ktorá napáda porasty všeobecne obľúbených rajčín, papriky, ale aj chilli papričky. Ničivý vírus sa objavil na jednej z fariem vo Francúzsku, po zasiahnutí šiestich krajín v Európe, ako aj Turecka, Spojených štátov a Číny. Úrady ihneď na toto hospodárstvo v Bretónsku na severozápade krajiny uvalili karanténu, o čom informovala agentúra Reuters s odvolaním

sa na ministerstvo poľnohospodárstva. Tobomavírus napádajúci rajčiaky, nazývaný aj ToBRFV (Tomato brown rugose fruit virus, srb. paradajzov virus braon smežuranich plodova), ktorý nie je nebezpečný pre človeka, sa objavil na rastlinách pestovaných v skleníku. Minister poľnohospodárstva Francúzska uviedol, že napadnuté rastliny musia byť zničené.Vypestované boli zo sadeníc dovezených z Británie, ktoré vyrástli zo semien pôvodom

z Holandska. Francúzi sa snažia zistiť, či nákazou nie sú zasiahnuté aj ďalšie rastliny z rovnakej skupiny, ktoré skončili na iných farmách. Po napadnutí vírusom sa na listoch objavujú hnedé a žlté škvrny a povrch plodu zdrsnie, takže sa stáva nepredajným. Francúzska agentúra pre bezpečnosť potravín Anses začiatkom februára varovala, že vírus ohrozuje paradajky, papriky a chilli papričky. Je neškodný pre človeka, ale môže zničiť všetku výrobu, či už v skleníkoch, zeleninových záhra-

aj vtáky a obojživelníky. V období párenia samček sa ozýva rýchlym bú-bú-bú; uh-uh-uh a samička ki-ou alebo čih-if. Výstražný znak je ostré čif-čif-čif. ○

termín sejby je koniec marca – druhá dekáda apríla. KUKURICA Pestovateľom kukurice odborníci odporúčajú pestovať najmenej dva – tri hybridy. Stupeň využitia genetického potenciálu úrodnosti je veľmi rozličný a najviac závisí od agroekologických podmienok a použitia zodpovedajúcich agrotechnických opatrení. Medzi najlepšie predplodiny patria obilniny. Kukuricu netreba pestovať v monokultúre. Sejba kukurice u nás začína obyčajne vtedy, keď sa teplota pôdy v hĺbke sejby ustáli na 10 °C, čiže koncom prvej dekády apríla. Najvyššie výnosy sa dosahujú, ak sa počet rastlín/ha pri stredne skorých a stredne neskorých hybridoch pohybuje od 45 000 – 65 000 a pri skorých hybridoch od 60 000 do 75 000 rastlín/ha. ○

dách, alebo na organických poliach. Môže sa prenášať infikovanými semenami, rastlinami a plodmi, ako aj jednoduchým kontaktom, a vydrží dlho bez straty možnej infekcie. Vírusová hnedá vráskavosť plodov paradajok sa už rozšírila do niekoľkých ďalších európskych krajín, napríklad do Británie, Talianska, Nemecka. Zatiaľ proti nej neexistuje žiadna účinná ochrana a pestovatelia nevyšľachtili takú odrodu, ktorá by bola proti nákaze odolná. Vírus sa v roku 2014 objavil na Blízkom východe, do Európy sa dostal v roku 2018. Pestovateľom sa odporúča, aby nakupovali iba certifikované osivo a podľa možnosti mimo krajín, v ktorých bola infekcia diagnostikovaná. ○

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia jarnej repky a ochrana proti nim N

Ing. Ján Tancik, PhD.

a jarnej repke škodia okrem stonkových krytonosov v podstate tie isté druhy fytofágov ako na repke ozimnej, ale ich význam nie je vždy rovnaký. Niektoré druhy sú omnoho nebezpečnejšie a častejšie na jarnej ako na ozimnej repke, niektoré zase opačne. Na jarnej repke sa nevyskytujú alebo minimálne škodia voška broskyňová, skočka repková, krytonos repkový a štvorzubý. Už počas vzchádzania na jar najnebezpečnejšími škodcami sú skočky rodu Phyllotreta. Na rozdiel od repky ozimnej na jar tieto skočky nezapríčiňujú významné škody, no na jarnej repke sú to kľúčoví škodcovia. Trochu neskoršie v období vzchádzania a predlžovacieho rastu na jarnej repke môžu škodiť slizniaky, larvy prvej generácie piliarky repkovej a kvetárky kapustovej a tiež jarný kmeň krytonosa kapustového. Títo škodcovia škodia v období, keď je repka mladá a tiež najcitlivejšia na poškodenie. Nezvládnutie ochrany proti nim je príčinou preorávania porastov alebo výrazného zníženia hustoty porastu, čo znamená aj zníženie úrody. K výrazným škodám zapríčineným voškou kapustovou sporadicky prichádza vtedy, ak voška napadne porast v prvých rastových fázach. V neskoršom období významné škody spôsobuje blyskáčik repkový, ktorý je nebezpečnejší na repke jarnej ako na repke ozimnej. Po odkvitnutí ozimnej repky imága blyskáčikov migrujú na jarnú repku, ktorá kvitne neskoršie, a rastliny sú vtedy na poškodenia, ktoré spôsobuje tento škodca, citlivejšie. Rastliny sú tiež menej schopné kompenzovať poškodenia. Na jarnej repke škodia aj imága novej vyliahnutej generácie a stra-

ty na úrodách v mimoriadnych prípadoch môžu dosiahnuť až 80 %. Preto sa v oblastiach s vysokou výmerou repky ozimnej neodporú-

byľomorov by sa nemala pestovať jarná repka na menšej vzdialenosti ako 1 km od porastov repky ozimnej. Odporúča sa tiež v regiónoch

Vzchádzajúca repka

Rastlina repky zničená skočkami

Pahúsenica piliarky na liste repky

ča pestovať repku jarnú. Podobná situácia je aj s byľomorom kelovým, ktorý je tiež veľmi nebezpečným škodcom repky jarnej. Vzhľadom na namnoženie viac generácií

špecializovaných na ozimnú repku vôbec nepestovať jarnú repku. V tomto článku si povieme viac o škodcoch jarnej repky na samom začiatku vegetácie.

SKOČKY RODU PHYLLOTRETA Na repke na jar jednako ako aj v jeseň škodí niekoľko druhov skočiek, z ktorých sú najvýznamnejšie: skočka kapustová – Phyllotreta nemorum, skočka poľná – Phyllotreta undulata, skočka čierna – Phyllotreta atra a skočka čiernonohá – Phyllotreta nigripes (Chrysomelidae, Coleoptera). Tieto skočky majú jednu generáciu do roka, prezimujú v štádiu imága v pôde v rôznych úkrytoch. Aktívne začínajú byť skoro na jar už začiatkom apríla, najprv sa živia na burinách a neskôr prechádzajú na vyklíčené alebo presadené rastliny z čeľade kapustovitých. Veľmi sú aktívne počas slnečného a teplého počasia. Po dospelostnom žere oplodnené samičky kladú vajíčka do pôdy, okrem skočky kapustovej, ktorá vajíčka kladie na listy hostiteľských rastlín. Vyliahnuté larvy skočky kapustovej sa vžierajú do listov a vytvárajú v nich chodbičkovité míny. Larvy ostatných troch druhov žijú v pôde a živia sa korienkami kapustovitých rastlín. Štádium larvy trvá 10 – 30 dní v závislosti od teploty a vlhkosti. Kuklenie prebieha v povrchových vrstvách pôdy. Štádium kukly trvá 1 – 3 týždne. Imága novej generácie sa zjavujú v lete a živia sa na kapustovitých rastlinách až do konca jesene, kedy odchádzajú na prezimovanie. Suché a teplé počasie na jar umožňuje masový výskyt skočiek. Ich migrácie na porasty hlúbovín začínajú, keď je teplota vzduchu nad 18 °C. Teploty pod 15 °C zastavujú ich aktivitu. Dlhotrvajúce dažde tiež znemožňujú masový výskyt skočiek. Dospelé jedince skočiek patria k mimoriadnym škodcom repky. Klíčiacim rastlinkám obhrýzajú klíčne listy plytko pod povrchom pôdy a rastlinky následne nevzídu. Pri vzídených rastlinách vyhrýzajú do listov plytké jamky alebo malé dierky veľkosti 1 až 3 mm. Listy sú niekedy husto prederavené a následne zasychajú. Pri premnožení sú schopné zničiť porasty vzchádzajúcich kapustovitých rastlín. Ohrozené sú najmä porasty do štádia dvoch pravých listov, ktorých rast je spomalený suchom. Pri silnom výskyte škodcu sú najviac ohrozené pomaly vzchádzajúce rastliny do štádia dvoch pravých listov.

10 /4897/ 7. 3. 2020 OCHRANA Z agrotechnických opatrení významným opatrením je skorá sejba jarnej repky, aby vzchádzala pri nižších teplotách, čo nezodpovedá skočkám. Ďalšie významné agrotechnické opatrenia sú dodržiavanie osevného postupu a priestorová izolácia od porastov ozimnej repky. Škodlivosť znižuje aj dôkladné spracovanie pôdy a zrýchlenie začiatočného vývoja rastlín závlahou, čím skracujeme rizikové obdobie. Výskyt imág skočiek sledujeme, ak v období od sejby a vzchádzania je suché a teplé počasie. Už výskyt 1 a viac chrobákov na rastlinách v riadku na dĺžke 1 m sa považuje za nebezpečný. Za hranicu škodlivosti sa považuje aj napadnutie 30 – 50 % klíčnych lístkov. Najúčinnejším spôsobom ochrany proti skočkám je insekticídne morené osivo, lebo chráni klíčiace rastliny v pôde. Vieme, že skočky poškodzujú rastliny ešte pred vzídením. Moridlá sú účinné 5 až 6 týždňov. V prípade, že sú nepriaznivé podmienky na klíčenie rastlín a rastliny oneskorene vzchádzajú, môže byť ich účinnosť slabšia. Ak vysievame nemorené osivo alebo je potrebné robiť neskoršie zásah, využívame postreky prípravkami zo skupiny pyretroidov. Pyretroidy sú charakteristické krátkou reziduálnou účinnosťou najmä na malých rastlinách. Pyretroidy sú inaktivované pôdou, ktorá na pozemku pri začiatku vegetácie prevláda nad rastlinným krytom. Postrek obyčajne zničí škodcu nachádzajúceho sa na pozemku, ale škodca, ktorý priletí na pozemok po niekoľkých hodinách, nie je zničený. Vzhľadom na vznikajúce škody je potrebné opakovať zásahy v intervale kratšom ako dva dni, čo je finančne náročné a pri veľkých plochách repky ťažko uskutočniteľné. PILIARKA REPKOVÁ Piliarka repková, Athalia rosae (Hymenoptera: Tenthredinidae), je typický škodca kapustovitých plodín, na jarnej repke škodí prvá generácia piliarky. Imága začínajú lietať začiatkom mája a kladú vajíčka do listov. Na mladých rastlinách spôsobujú mladé húsenice zo spodnej strany dierkovanie a okienkovanie a neskôr staršie húsenice bočný žer a holožer.

Škody spôsobené mladými larvami sú zanedbateľné, zatiaľ čo staršie larvy môžu spôsobovať až holožery. Vo väčších množstvách sa škodca vyskytuje len v niektorých rokoch, a to v ohniskách. Poškodenie môže viesť k zaoraniu porastu. Významným agrotechnickým opatrením je likvidácia kapustovitých burín a pozberových zvyškov. K ekonomicky významným škodám dochádza pri napadnutiu 10 % listovej plochy. Za hranicu škodlivosti sa považuje

ani živín a v ohniskách hnednú a vädnú. V miestach poškodeného koreňového krčka alebo pod ním dochádza často k infekciám fómovou hnilobou. Napadnutie rastliny kvetárkou a následne fómovou hnilobou spôsobuje oddelenie nadzemnej časti od koreňa a následné usychanie rastlín. Z agrotechnických spôsobov ochrany významná je priestorová izolácia, čiže potrebné je zabezpečiť maximálnu vzdialenosť od

Larva kvetárky na poškodenom koreni repky

výskyt jednej larvy na jednej rastline. Pri zistenom požerku je vhodné použiť insekticídy na ochranu iba v ohniskách výskytu. Ochranu treba vykonať, kým pahúsenice nemajú väčšiu dĺžku ako 10 mm, kým ešte nezapríčinili väčšie škody. Registrované insekticídy, a to sú iba pyretroidy, vykazujú na larvy vysokú účinnosť. KVETÁRKA KAPUSTOVÁ Larvy prvej generácie muchy, kvetárky kapustovej (Delia radicum) škodia na mladých rastlinách jarnej repky. Prvá generácia tejto muchy lieta v apríli a máji, samičky kladú vajíčka Početné populácie slizniakov sú ku koreňom rastlín. Vyliahnuté po vlhkej a miernej zime larvy prvej generácie najprv spôsobujú povrchové požerky na hlavnom koreni, neskoršie ná- pozemkov, kde sa v minulom roku sledkom požerkov kolovitý koreň pestovala ozimná repka alebo zaniká a rastliny nie sú schopné kapustová zelenina. Ochrana proti zabezpečiť si dostatočné množstvá kvetárke kapustovej je v poľných vody. Prejavuje sa to vädnutím podmienkach stále zložitá a dorastlín v suchom období a pod teraz nedostatočne vyriešená. vplyvom nedostatku živín rastliny Po zákaze moridiel prakticky nie majú modré až červené, fialové je možné účinne urobiť ochranu. listy. Silne poškodené rastliny ležia Chemická ochrana proti imágam na pôde a ľahko sa dajú vytiahnuť postrekmi je v repke prakticky z pôdy. Rastliny nahrádzajú bočný nemožná. Nálet imág jednej gekoreň postrannými, ale tieto ne- nerácie trvá niekoľko týždňov dokážu zabezpečiť dostatok vody a jednotlivé generácie sa prekrý-

vajú. Dôsledkom je neustály výskyt kvetárky v plodine a neustále kladenie vajíčok do porastu. Postreky nevychádzajú vtedy vôbec dobre, keď ide o účinnosť na kvetárku. Niekedy dokonca skôr škodia ako pomáhajú, lebo majú negatívny vplyv na po pôde sa pohybujúce početné bystruškovité chrobáky, ktoré sú významní požierači vajíčok kvetárok. Ošetrenie nezapojeného porastu postrekom sa tak vtedy môže paradoxne prejaviť aj nárastom poškodení koreňov. Ako sa zdá z pokusov, istou pomocou v boji proti kvetárkam môže byť morenie osiva prípravkom. SLIMÁKY Medzi najčastejšie škodiace slimáky patria druhy z čeľade Agrolimacidae: slizniačik sieťkovaný (Deroceres retikulum) a slizniačik poľný (Deroceres agreste). Na jarnej repke nespôsobujú často vážne škody, lebo populácia týchto slimákov na jar je len zriedka početná. Početné populácie sú po vlhkej a miernej zime. Suchá a mrazivá zima silne decimuje populácie. Výskyt slimákov zisťujeme pod 1 m2 čiernej fólie umiestnenej na pôde popoludní a kontrolu treba urobiť v nasledujúci deň dopoludnia. Prahy škodlivosti nie sú spracované. V literatúre sa uvádza 1 jedinec na m2. V rámci integrovanej ochrany repky by sa mali obmedziť priaznivé podmienky na vývoj slizniakov. Po zbere by sa mali dôkladne odstrániť pozberové zvyšky, dôkladne by sa mala spracovať pôda a následne by sa malo vápniť, najmä na kyslých pôdach. KRYTONOS KAPUSTOVÝ Na jarnej repke škodí jarný kmeň krytonosa kapustového – Ceutorhynchus pleurostigma, ktorý prezimuje v štádiu imága. Na jar po dospelostnom žere a párení samičky začínajú klásť vajíčka do vyhĺbených jamiek na koreňovom krčku. Vyliahnuté larvy sa živia rastlinnými pletivami a dráždením buniek zapríčiňujú hypergenézu, výsledkom ktorej je vznik hálok. Hálka je hladká, guľatá, veľkosti lieskového orecha. Často sa na jednom koreňovom kŕčku vytvorí viac hálok, ktoré vytvárajú veľký nádor. Nespôsobuje významné škody ani pri silnom výskyte, aký bol zaznamenaný v prvých rokoch nového tisícročia.  Foto: J. Tancik

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

MAREC V NAŠICH ZÁHRADÁCH

Začína sa pestovateľská sezóna

Ľubica Sýkorová

arec je klimaticky prvý jarný mesiac. Výkyvy teplôt sú častejšie nielen medzi dňom a nocou, ale aj zo dňa na deň. Pôda sa postupne na povrchu otepľuje, no v hĺbke je stále studená. Na povrchu sú už podmienky na prvé výsevy odolnejších druhov a odrôd zeleniny. Záhradná sezóna sa práve začína! ZELENINOVÁ ZÁHRADA Pôdu v záhrade je nutné pripraviť na jarné výsevy a výsadbu. Pre zeleninové záhony pripravíme pôdu plytkým skyprením a pohrabaním po jesennom rýľovaní. Tam, kde pôda na jeseň nebola zrýľovaná, to urobíme čo najskôr. Zo zelenín vysievame najprv koreňovú – mrkvu, petržlen, paštrnák a čierny koreň. Rýchlenie až o 12 dní v marci vysadeného šalátu je možné docieliť zakrytím záhonu netkanou textíliou. Takisto vysievame aj ľadový šalát. Pri tomto druhu zeleniny výsev je podobný ako pri bežnom hlávkovom šaláte, výhodou je odolnosť proti vybiehaniu do kvetu a väčšia znášanlivosť vyšších teplôt. V druhej polovici mesiaca sadíme jarný cesnak, koncom mesiaca do voľnej pôdy vysievame reďkovku, špenát a kôpor. Na pestovanie skorých zemiakov treba sadbu predklíčiť. Nenaklíčené hľuzy sa ukladajú v jednej vrstve do debničiek a umiestňujú sa v svetlejšej miestnosti, kde je teplota 12 – 14 oC. Sadba by mala do obdobia výsadby (s ohľadom na polohu a počasie) vytvoriť klíčky 1 – 2 cm dlhé. Nesmieme zabudnúť na ošetrenie zimného cesnaku proti fúzavke

cesnakovej (v miestach pravidelného výskytu škodcu). Škodca už skoro na jar poškodzuje porasty zimného cesnaku. Prezimuje v štádiu dospelých múch. Za rok má jednu generáciu. Ochrana: postrek sa robí ihneď po prvom oteplení na 10 °C a o 14 dní sa zopakuje. OVOCNÁ ZÁHRADA Len čo to pôda dovolí, môžeme začať s výsadbou ovocných stromčekov a krov, ktoré nebolo možné zasadiť na jeseň. Začíname s ríbezľami a egrešmi, lebo najskôr pučia. Pri jarnom sadení treba mať na zreteli, že túto prácu treba robiť čo najrýchlejšie a najmä správne. Zle nasadené stromčeky začnú neskoršie rodiť a neskoršie sadené sa horšie ujmú a v prvom roku zaostávajú v raste. Pri príprave a sadení treba pa-

vanie púčikov pri broskyniach, keď je účinné urobiť ošetrenie proti kučeravosti. Za chladného a vlhkého počasia treba ošetrenie v intervaloch 10 – 14 dní opakovať. Používajú sa meďnaté prípravky. V marci je v ovocnej záhrade potrebné dokončiť zimné a predjarné postreky. Tento mesiac je vhodný na výchovný rez mladých broskýň. Zvýšenú pozornosť budeme venovať aj skracovaniu plodových výhonov, pretože pri broskyniach existujú tri druhy, iba jeden však plodí kvalitné ovocie. Je to ten, kde vyrastajú vedľa seba zmiešané listové a kvetné puky. Listové sú špicaté – od začiatku zelenkasté, kvetné sú menšie a guľaté. Pri zmiešaných výhonoch vyrastajú na spodnej časti listového puku

mätať na prípadné neskoré jarné mrazy, ktoré škodia obnaženým koreňom. Pôdu okolo ovocných stromov pohnojíme dobre vyzretým kompostom. Z kôry stromov tiež dokončíme odstránenie machov a lišajníkov, zvlášť v mieste rozvetvovania, kde môže pod vplyvom vyššej vlhkosti dochádzať k zahnívaniu kôry. V marci sa dokončuje vrúbľovanie kôstkovín a v druhej polovici mesiaca sa začínajú vrúbľovať jadroviny. Treba vystihnúť nalie-

obvykle dva malé puky kvetné. Tým tiež hovoríme pravé výhony a pri skracovaní nechávame dlhšie vetvičky s piatimi až ôsmimi očkami. Výhonky iba s listovými alebo len kvetnými pukmi potom skracujeme trochu razantnejšie, len na dve očká. Korunky vysadených stromov režeme základným rezom. Prerezávanie a rez ovocných stromov musíme urobiť do začiatku pučania. Najvhodnejšie obdobie na tento zásah je tesne pred

pučaním, rezné rany sa rýchlo hoja. Okraje však treba zahladiť nožom, väčšie plochy zatrieť voskom a veľké olejovou farbou a okraje štepárskym voskom. Prvé režeme všetky kôstkoviny, po nich jadroviny a posledné broskyne. V tomto období ošetrujeme: – broskyne proti kučeravosti listov v čase nalievania púčikov – prvý postrek v štádiu nalievania púčikov, druhý o 7 – 10 dní neskôr; – jahody proti roztočíkovi jahodovému (v prípade zistenia typických príznakov napadnutia rastlín). Škodca spôsobuje deformácie a zakrpatenie srdiečkových listov jahôd. Ochrana – prvé ošetrenie pri pučaní, druhé pred začiatkom tvorby kvetných listov; – marhule proti moníliovému odumieraniu kvetov a výhonkov (na začiatku a na konci kvitnutia). Ochrana – citlivé odrody marhúľ sa ošetrujú na začiatku a na konci kvitnutia stromov, najmä ak je chladné a daždivé počasie; – skôr pučiace ovocné dreviny (marhule, egreše, ríbezle) proti prezimujúcim škodcom. Ochrana – predjarný postrek po vypučaní stromov a kríkov, najneskôr v štádiu ružových kvetných pukov. OKRASNÁ ZÁHRADA Počas celého marca je ideálne obdobie na výsadbu všetkých okrasných rastlín a drevín predpestovaných v kontajneroch. Vhodné je aj rozdeliť a presadiť staršie trsy trvaliek a popresádzať rastliny vo vegetačných nádobách. Nezabudnime zrezať trsy okrasných tráv 10 až 20 cm nad zemou, urobiť rez ruží a krov kvitnúcich v lete. Môžeme začať aj so starostlivosťou o trávniky, vyhrabať zimný odpad, prihnojiť a zničiť mach. Zo záhonov a skaliek odstránime zimnú ochranu. Už v marci môžeme vysiať priamo na záhon nechtík, okrasný mak, nevädze, láskavec... 

10 /4897/ 7. 3. 2020

ŽIVOT SO PSOM

Ako nám pomáhajú naši štvornohí priatelia?

ivot bez svojho psa si väčšina majiteľov už ani nevie predstaviť. Stojí vždy po ich boku a je ich najlepším priateľom. Pomáha nám v mnohých situáciách, často bez toho, že by sme o tom vôbec vedeli. Z nasledujúcich riadkov sa dozvieme zopár dôvodov, pre ktoré je život so psom oveľa lepší. PSI ZNIŽUJÚ HLADINU STRESU Každý majiteľ psa potvrdí, že mu čas s jeho miláčikom prospieva. Tento pocit sa dá dokonca vedecky dokázať. Americkí vedci vo svojich štúdiách uvádzajú, že majiteľom psov klesá hladina stresu. Pri hladení psa sa uvoľňujú hormóny šťastia a súčasne dochádza k zníženiu produkcie stresových hormónov. Tím vedcov hľadal pre svoju štúdiu skupinu ľudí vykonávajúcich také povolanie, pri ktorom sú každý deň vystavení nadmernému stresu, a nakoniec zvolili súkromných burzových maklérov. A skutočne – prítomnosť psov mala na testované osoby pozitívny vplyv. Sledované boli typické príznaky stresu, ako je vysoký krvný tlak, zvýšená srdcová frekvencia a zvýšená produkcia potu. Testované osoby reagovali v prítomnosti psov na stresové situácie oveľa pokojnejšie. PSI PROSPIEVAJÚ SRDCU Ak sme v strese, stúpa nám krvný tlak. Tí, ktorí trpia dlhodobo zvýšeným tlakom, sú ohrození zvýšeným rizikom výskytu kardiovaskulárnych ochorení. Keďže majú psi pozitívny vplyv na zníženie hladiny stresu, majú podobný vplyv aj na výskyt kardiovaskulárnych ochorení. Prechádzky so psom prospievajú nášmu obehovému systému a udržiavajú nás v dobrej kondícii. PSI ZNIŽUJÚ RIZIKO VÝSKYTU ALERGIÍ U DETÍ Rodičia sa často obávajú, že pes bude mať negatívny vplyv na zdravie ich potomka. V skutočnosti je tomu práve naopak. Štúdie preukázali, že u detí, ktoré vyrastajú so psom, sa znižuje riziko výskytu alergií. To však platí len v prípade, že sa v rodine nevyskytuje predispozícia.

ČO JE DOBRÉ VEDIEŤ? Deti, ktoré vyrastajú so psom, majú ešte ďalšie výhody. Dokladajú to mnohé štúdie. Psi majú

do reči. Spoločných tém sa vždy nájde dosť. Hlavne pre starších ľudí sú pravidelné prechádzky so psom jediným kontaktom s vonkajším

napríklad pozitívny vplyv na rozvoj osobnosti dieťaťa. Dieťa sa skôr naučí prevziať zodpovednosť a rozvíja hlbšie sociálne kompetencie. Psi môžu deťom pomáhať tiež pri učení. Špeciálne vycvičení psi napríklad pomáhajú deťom, ktoré majú ťažkosti s čítaním, aby sa naučili čítať bez problémov. Deti psom predčítavajú. Psi dodávajú deťom istotu a nekritizujú ich. PSI VÁS UDRŽIA V DOBREJ KONDÍCII Nedostatok pohybu a následná nadváha zvyšujú riziko vzniku mnohých ochorení. Psi udržujú svojich majiteľov v dobrej kondícii. Pretože pes sa musí každý deň ísť vyvenčiť – nielen preto, aby vykonal potrebu, ale tiež preto, aby mal dostatok pohybu. A čo sa týka pohybovej aktivity, platí to isté aj pre pána. Dlhé prechádzky a spoločné potulky udržujú psa aj jeho pána v dobrej kondícii. To sa prejaví pozitívne na telesnej hmotnosti aj zdraví. A pohyb na čerstvom vzduchu navyše tiež posilňuje imunitný systém. PSI VÁM POMÔŽU NADVIAZAŤ KONTAKTY Pes vám môže pomôcť tiež nadviazať nové kontakty, pretože majitelia psov sa spolu často dajú

svetom. Pes tak chráni svojho majiteľa pred sociálnou izoláciou. PSI UĽAHČUJÚ ŽIVOT POSTIHNUTÝM ĽUĎOM Asistenční alebo rehabilitační psi sú špeciálne vyškolení na to, aby

žili po boku ľudí s telesným či mentálnym postihnutím a uľahčovali im bežný život. Medzi najznámejšie asistenčné psy patria vodiaci psi. Pomáhajú ľuďom so zrakovým postihnutím pri orientácii a sú ich veľkou oporou. Obľúbenými štvornohými pomocníkmi sú ale tiež signálni psi pre nepočujúcich alebo psi pomáhajúci ľuďom s epilepsiou. PSI ZACHRAŇUJÚ ŽIVOT Špeciálnou kategóriou asistečných psov sú psi pomáhajúci ľuďom s ochoreniami, ktoré môžu mať smrteľné následky. Existujú napríklad psi, ktorí reagujú na pokles hladiny cukru v krvi svojho pána, trpiaceho diabetom, skôr než dôjde k hyper- či hypoglykémii. Ďalšou špeciálne vycvičenou kategóriou sú záchranárski psi. Vzhľadom na silne vyvinutý čuch sú schopní za krátky čas prehľadať veľké územie. Záchranárski psi pracujú v skupinách a sú využívaní napríklad pri hľadaní nezvestných ľudí – pri lavínach, zemetraseniach, stroskotaniach lodí a pod.  Foto: Ľ. S.

ZDRAVIE A MY

Ako zmierniť pálenie záhy?

k sa vám nepodarilo predchádzať páleniu záhy správnym stravovaním, nemusíte automaticky siahnuť po liekoch. Existuje niekoľko overených potravín, ktoré si s ňou vedia hravo poradiť. OVSENÁ KAŠA Na raňajky je dokonalá ovsená kaša. Nielenže je sýta a výživná, ale na rozdiel od väčšiny jedál plných sacharidov nespôsobuje pálenie záhy. Pokojne si ju doprajte s jablkami, hruškami, lesnými plodmi či pomarančom, keďže ovsené vločky „zablokujú“ kyslosť ovocia.

ZÁZVOR Ak to s ním nepreženiete, zázvor vám s pálením záhy mimoriadne pomôže. Chutný je v čaji, koktejloch či ako prísada do rôznych sladkých i slaných jedál. FENIKEL Fenikel okrem nepríjemnej záhy pomôže aj s trávením. Je mimoriadne chutným doplnkom šalátov a hodí sa napríklad i ku kuraťu. HYDINA Zaručeným riešením je hydina plná bielkovín a bez kalórií navyše. Pozor – nevyprážať! Kuracie alebo morčacie chudé mäso varte, pečte, grilujte či duste. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Polievka Franza Josepha Suroviny: väčší zeler, 2 – 3 zemiaky, cibuľa, čierne korenie, 1 l hovädzieho vývaru, varené hovädzie mäso z vývaru, 125 ml smotany na varenie, soľ, korenie, olej Takto sa to podarí: Zeler a zemiaky ošúpeme, nakrájame na kúsky a uvaríme domäkka v hovädzom vývare. Pomocou ponorného mixéru rozmixujeme na hladký krém, ktorý zjemníme smotanou na varenie. Necháme prevrieť, posolíme,

okoreníme a na záver pridáme hovädzie mäsko nakrájané na malé kúsky. Tip: Polievku môžeme na záver ozdobiť opečenou cibuľkou, ktorá jej dodá skvelú chuť.

Suroviny: Na muffiny: 220 g gaštanového pyré, 4 vajcia, 90 g práškového cukru, 100 g mletých mandlí, 3/4 ČL prášku do pečiva; Na krém: 120 g práškového cukru, 120 g masla, 20 g kakaa, 30 g horkej čokolády, 50 ml šľahačkovej smotany Takto sa to podarí: Vajíčka vyšľaháme spolu s práškovým cukrom a gaštanovým pyré do peny. Následne primiešame mandle s práškom do pečiva, rozdelíme do košíčkov a pečieme pri teplote 180 °C asi 20 minút. Krém: Zalejeme horkú čokoládu horúcou smotanou, rozmiešame

dohladka a necháme vychladnúť. Vyšľaháme maslo s práškovým cukrom a kakaom, pridáme smotanu s čokoládou a šľaháme, kým sa zmes zdvojnásobí. Pomocou cukrárskeho vrecka ozdobujeme vychladnuté muffiny čokoládovým krémom.

Citrónové rezy

Zeleninový tatarák Suroviny: 1 baklažán, 1 červená paprika, 1 paradajka, 100 g feta syra, 30 g vlašských orechov, viazanička petržlenovej vňate, 1 dl extra panenského olivového oleja, 100 g olív Takto sa to podarí: Na pekáč dáme očistený baklažán, papriku a paradajky. Pokvapkáme olivovým olejom, dáme do rúry a pečieme pri teplote 180 ° asi

korením a najemno nasekanými vlašskými orechami. Servírujeme s feta syrom, olivami a čerstvým pečivom.

Bezlepkové gaštanovo-čokoládové cupcakes

Kura orientálnym spôsobom Suroviny: väčšie kura, 2 citróny, cesnak, 50 g masla, soľ, 1 ČL sladkej papriky, 200 g jogurtu, zmes korenia Takto sa to podarí: Rúru predhrejeme na 200 stupňov. Citrón umyjeme a rozkrojíme, cesnak ošúpeme a taktiež prerežeme na polovičku. Kura dáme na pekáč, do vnútra vložíme polovičku citróna a pár strúčikov cesnaku. Maslo roztopíme, zmiešame s prelisovaným cesnakom (2 strúčiky) a soľou a kura ním dobre potrieme. Zvyšný cesnak rozložíme do pekáča, vložíme do rúry a za občasného polievania pečieme asi hodinu. Jogurt vymiešame so

mixérom na hladkú hmotu. Túto zmes ochutíme olivovým olejom, nasekanou petržlenovou vňaťou, pretlačeným cesnakom, soľou,

soľou a zmesou korenia. Takto pripravenou zmesou potrieme kura, prelejeme výpekom a do pekáča pridáme zvyšný citrón. Necháme dopiecť ešte ďalších 30 minút. Upečené vyberieme na dosku, prikryjeme alobalom a necháme asi 10 minút odpočívať.

20 minút. Vyberieme, necháme vychladnúť a rozmixujeme

Suroviny: Na cesto: 5 žĺtkov, 120 g práškového cukru, 50 g lieskových orieškov, 50 g hrubej múky, 5 bielkov na sneh, kypriaci prášok, citrónová kôra; Na plnku: 2,5 dl mlieka, 2 PL hladkej múky, 2 žĺtky, šťava a kôra z polovičky citróna, 120 g cukru, 180 g masla Takto sa to podarí: Žĺtky vymiešame s polovicou cukru a postrúhanou citrónovou kôrou na hladký krém. Z bielkov a zo zvyšného cukru vyšľaháme tuhý sneh a zľahka zmiešame so žĺtkovou zmesou. Pridáme pomleté oriešky, hrubú múku a kypriaci prášok a ešte raz zľahka premiešame. Takto pripravené cesto rozotrieme na vymastený a múkou vysypaný plech a pečieme pri teplote 170 ° do ružova. Plnka: Z mlieka, múky, žĺtkov a cukru uvaríme hustý krém.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 504 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Necháme vychladnúť. Za pomoci mixéra vymiešame maslo s cukrom dohladka. Do masla po troške vmiešavame vychladnutý krém a šťavu a kôru z citróna. Upečené, vychladnuté cesto prekrojíme na polovičku. Naplníme plnkou, preložíme druhou polkou cesta a celý rez ešte potrieme plnkou. Na záver posypeme pomletými orieškami a dozdobíme ľubovoľným čerstvým ovocím. Zdroj: varenypeceny.sk

Kultúra PADINČANIA K VÝROČIU NARODENIA VILIAMA FIGUŠA-BYSTRÉHO (1875 – 1937)

Spomienka na významného učiteľa Stevan Lenhart

predseda MOMS Padina Ján Kolárik, ktorý bol aj moderátorom podujatia, námy slovenský hudobný pokým sa o prednes básní postaral skladateľ a pedagóg Viliam Janko Hološ. Piesne interpretovali Figuš-Bystrý pôsobil v rokoch členovia Komorného zboru Viliama 1903 – 1906 ako učiteľ v Padine a v Figuša-Bystrého v zložení: Marek tomto prostredí si dnes zachovávajú Nemček, Vladimír Hlavatý, Daniel pamiatku na jeho osobnosť a dielo. Cicka a Denis Grnča pod taktovkou Miestny odbor Matice slovenskej Anity Petrákovej. Zaujímavosťou je, v Padine 28. februára v sieni Miest- že tento padinský komorný zbor sa neho spoločenstva usporiadal príle- roku 2015 zúčastnil na 35. festivale žitostnú slávnostnú akadémiu k 145. zborového spevu Viliama Figušavýročiu narodenia tohto význam- -Bystrého v Banskej Bystrici. ného kultúrneho dejateľa. V rámci Viliam Figuš-Bystrý sa narodil 28. programu bol prečítaný jeho životo- februára 1875 v Banskej Bystrici. pis a odznel umelecký prednes jeho Študoval na gymnáziu v rodisku veršov a piesní. Prítomných uvítal (1885 – 1889) a na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici (1889 – 1893), v roku 1914 absolvoval štátnu skúšku na Hudobnej akadémii v Budapešti. Venoval sa zbieraniu slovenských ľudových piesní, ktoré zapisoval na všetkých svojich učiteľských pôsobiskách. Bol Vystúpenie Komorného zboru Viliama Figuša-Bystrého reprezentantom

novej vývinovej cesty slovenského hudobného umenia. Medzi Figušove najlepšie hudobné diela patria cykly piesní pre spev a klavír. V rokoch 1922 – 1924 pracoval na prvej slovenskej opere Detvan, ktorej premiéra bola roku 1928 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Počas Figušovho učiteľského pôsobenia v Padine v tomto prostredí sa mu narodili aj dve z jeho štyroch detí – dcé- Viliam Figuš-Bystrý (1875 – 1937) ra Marta (nar. 1904) a syn Viliam založil evanjelický spevokol, pôsobil (nar. 1905). Roku 1907 Viliam Figušako dirigent a komponoval komornú -Bystrý sa vrátil do Banskej Bystrice, hudbu. Zomrel 11. mája 1937. kde oživil mestskú hudobnú kultúru,

Umelecký prednes Figušových veršov podal Janko Hološ

V NADLAKU

Hold ženskému peru a krásnemu slovu Anna Rău Lehotská

Nadlaku sa koncom februára konalo dvojdňové pozoruhodné podujatie, na ktorom sa stretli záujemcovia o slovenské písané slovo. Milovníci poézie slávia v tomto období jubileá dvoch veľkých básnikov. Pripomínajú si 200 rokov od narodenia slovenského básnika Andreja Braxatorisa Sládkoviča (31. marca 1820 Krupina) a 170 rokov od narodenia rumunského básnika Mihaia Eminesca (15. januára 1850 Botoșani). Stretnutie zorganizovala docentka Dagmar Mária Anoca, ktorá predstavila účastníkov a hostkám prezentovala slovenské literárne dianie v Nadlaku. Na druhý deň podujatie • KULTÚRA •

pokračovalo vzdaním holdu poézii, ale aj žene a nehynúcej ženskosti. Stretnutie navrhli, zorganizovali a pripravili docentka Dagmar Mária Anoca a Želmíra Makóová, vedúca mestskej knižnice. Prebiehalo dvojjazyčne, pretože účastníčkami boli poetky zo Slovenska, Srbska a z Rumunska, píšuce svoje básne v slovenskom, rumunskom, no aj v srbskom jazyku. Z Nadlaku boli prítomné slovenské poetky Anna Kalianková, Anna Karolína Dováľová-Zimbran a Anna Rău-Lehotská, ako aj rumunská poetka Ionela Filipaş. Zo Slovenska poctili svojou prítomnosťou poetky Hana Košková a Dana Podracká. Zo Srbska prijali pozvanie slovenské poetky Viera Benková, Katarína Melegová-Me-

Pri návšteve a obhliadke slovenského evanjelického kostola v Nadlaku: (zľava) Viera Benková, Hana Košková, Dana Podracká, Dagmar Anoca, Ileana Ursu a Katarína Melegová-Melichová

lichová a rumunská poetka Ileana Ursu. Z Aradu sa zúčastnili rumunské poetky Lucia Cuciureanu, Monica Iacob, Lucia Bibarţ a Lia Alb. Poetka Domnica Pop sa stretnutia nemohla zúčastniť, ale ukážky z jej básnickej tvorby si čitatelia budú môcť prečítať v pripravovanom zborníku. Dagmar Mária Anoca, ktorá celé podujatie dvojjazyčne moderovala, na úvod privítala hostí, medzi ktorými bol i prvý podpredseda

Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a podpredseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Pavel Hlásnik. Celé podujatie sa nieslo v znamení krásneho slova a nehy, ako aj prejavu úcty mimoriadnym, kreatívnym, odhodlaným, láskyplným, súcitným ženám. Všetkým ženám, ktoré dokážu snívať a zušľachťovať svet v mene ľudských hodnôt.

10 /4897/ 7. 3. 2020

Kultúra NA MARGO KYSÁČSKEHO SPEVNÍKA

S víťazmi – nádejnými spevákmi

Elena Šranková

ysáčsky spevník, ktorý tohto roku prebiehal po 26. raz, je hudobné podujatie, na ktorom si Kysáčania vyberajú predstaviteľov na festival Stretnutie v pivnickom poli. Na Spevníku sa v rámci dvoch kategórií mladších a starších nádejí predstavujú aj začínajúce speváčky a mladí speváci. Ich výkony hodnotí porota, ktorá tentoraz pracovala v zložení: Ján Ravza, Vladimír Radojev a Vladimír Dudok. V rámci mladšej vekovej skupiny Nádeje 1 zvíťazil Alexander Asodi (s piesňou To kysácko pole), ktorý má 10 rokov a spieva od roku 2017. Na Kysáčskom spevníku prvýkrát vystúpil v roku 2018 a získal 2. cenu odbornej poroty. Vlani si vyspieval 1. cenu a cenu poroty obecenstva. Debutoval v Kovačici na festivale Rozspievané klenoty v roku 2017, keď získal 2. cenu v mladšej súťažnej kategórii. V roku 2018 na tomto festivale získal cenu za najkrajší mužský kroj a na Rozspievaných klenotoch v Kovačici sa zúčastnil aj v roku 2019 ako predstaviteľ KC Kysáč. Vystupoval na rôznych programoch v Kysáči v organizácii KC a od štyroch rokov je zapojený aj vo folklóre. Tancuje v DFS Slniečko. Piesne si volí hlavne za pomoci mamy, ktorá mu chystá aj kroj. Okrem spevu a folklóru rád sa venuje recitovaniu a maľovaniu. Dosahuje pozoruhodné úspechy na súťaženiach. Druhú cenu získala Naďa Červená (Hrešila mňa moja mať), ktorej najviac hlasov dalo i obecenstvo, od ktorého získala aj odmenu za najkrajší kroj. Naďa má dve staršie sestry, ktoré veľmi rady spievali, a tak jej lásku k spevu vštepili od malička. Mama ju chcela prihlásiť na Kysáčsky spevník ešte ako 4-ročnú, ale vtedy ešte nemala Naďa odvahu zastať si na javisko. Vlani ako 7-ročná to skúsila a napriek tréme sa jej veľmi zapáčilo. Hneď po ukončení programu spolu s mamou vybrali aj pieseň

www.hl.rs

na tento rok. Trému prekonala vystupovaním na programoch v Kysáči, takže na tohtoročnom Spevníku bola sebavedomá a podarilo sa jej získať aj tri spomenuté odmeny, ktoré ju prekvapili, ale aj potešili. Tohto roku ju do kroja vyparádila teta Gašková. Keďže sa Naďa nechcela obliecť rovnako

vá (Číže si, šuhajko). Katarína má 6 rokov. Prvýkrát vystupovala na Spevníku v roku 2018 ako 4-ročná s piesňou Pod horou, pod dolou. Na vlaňajšom Spevníku získala 3. cenu poroty a od obecenstva získala odmenu za najkrajší kroj. Spev jej od malička vštepovala starká Ďurovková, ktorá má

sa neprejde), ktorej aj obecenstvo dalo najviac hlasov. Marína má 14 rokov a na Spevníku sa zúčastnila šiestykrát. Tancuje i vo Folklórnom súbore Vienok. Piesne na Spevník si vždy vyberá sama. Kroje jej dajú ušiť a potom ju do nich vyparádia mama a jej krstná mama. Aj vlani Marína získala prvú cenu odbornej

Odmenení: (zľava) Nina Vršková, Katarína Martišová, Marína Šmitová, Naďa Červená, Milan Čief, Alexander Asodi, Mia Kokavcová, Jaroslav Marčok a riaditeľ KC Pavel Surový

ako vlani, do bielej kašmerínky, teta jej vypožičala kroj od vnučky Lenky. Naďa tiež rada tancuje, a to

Ján Ravza

od piatich rokov vo Folklórnej skupine Slniečko. Tretiu cenu poroty v kategórii Nádeje 1 získala Katarína Martišo-

Informačno-politický týždenník

dnes 84 rokov a dodnes pri hre s Katarínou spolu spievajú a učia sa nové pesničky. Veľká vďaka patrí aj hudobníkovi Ondrejovi Maglovskému, bez ktorého Katarína nechce vystupovať. Vystupovala už i na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci a na viacerých podujatiach kultúrneho rázu v Kysáči: na programoch v škôlke, pri otvorení Zlatej brány (Cez hájiček je potôčik). Spievala na festivale krojov, na rôznych programoch – Slnečná jeseň života, Novoročná estráda. Nielenže má rada spev, ale hrdo nosí slovenský kroj. Jej obľúbenou speváčkou je Anna Berédiová. Je tiež členkou FS Krôčik od 2,5 roka, čiže rada aj tancuje. Kroje jej chystá starká Martišová a má ich zdedené po starkej Filkovej. V staršej vekovej skupine Nádeje 2 zvíťazila Marína Šmitová (Ani

poroty a cenu obecenstva. Roku 2018 na Spevníku získala cenu obecenstva. Spievala a súťažila aj na festivale Cez Nadlak je... v Nadlaku, v Rumunsku, a to roku 2017. Na festivale v Kovačici sa zúčastnila v rokoch 2014 a 2017. Nielenže spieva, ale hrá i na klavíri a hrá i basketbal. Zúčastňuje sa i na rôznych školských súťaženiach, a to úspešne. Minulý rok obsadila 2. miesto na republikovej súťaži zo srbčiny ako nematerinského jazyka a získala cestu do Grécka, Vidovdanskú cenu a jej fotografia bola i na bilborde v Novom Sade. Druhé miesto odbornej poroty získala 12-ročná Mia Kokavcová (Ej, pije, pije), žiačka 6. ročníka. Spev má rada od malička. Už ako žiačka prvého ročníka sa prvýkrát zúčastnila na Kysáčskom spevníku. Piesne jej pomáhala vyberať mama. Tohto roku jej pieseň pomohol vybrať maestro Ondrej Maglovský. Kroje jej chystajú staré mamy Koruniaková a Kokavcová. Čo sa týka cien na Spevníku, v roku • KULTÚRA •

2017 získala cenu obecenstva a prvú cenu odbornej poroty v kategórii Nádeje 1. V roku 2019 tiež získala 2. cenu odbornej poroty. Vo folklóre teraz netancuje, avšak bola folkloristkou už ako škôlkarka, až do 2 ročníka. Je výbornou žiačkou a asi tri roky členkou Basketbalového klubu Aj ty si niekto. Trikrát týždenne chodieva na tréningy a cez víkendy na zápasy. Odborná porota tretie miesto v kategórii Nádeje 2 udelila Nine Vrškovej (Okolo Kysáča). Nina čoskoro bude mať 12 rokov. Keď mala 5 rokov, začlenila sa do Folklórnej skupiny Krôčik, a sedemročná, v roku 2015, prvýkrát zaspievala na 22. Kysáčskom

spevníku. Spievala aj na 23. a 24. spevníku. V roku 2019 nespievala, ale preto jej účasť na 26. spevníku nevystala. Zúčastnila sa po 4. razy a cene sa nesmierne potešila. Pesničky si vyberá spolu s mamou, kým kroj jej pripravuje starká Vršková. Ako sólo speváčka sa zúčastnila iba na Spevníku. Vo folklóre si dala pauzu od septembra 2019, ale plánuje pokračovať. Aktívna je v divadelnej sekcii Kultúrneho centra Kysáč celé 3 roky. Zúčastnila sa aj na seminári Píšeš? Píšem! v Pivnici 2019. Dva roky moderuje Zlatu bránu spolu s kamarátmi divadelníkmi. Trénuje basketbal a je to jej veľká záľuba. So svojím tímom veľa cestuje, aj do zahraničia. Spieva i v školskom

chóre. Predseda odbornej poroty, známy kysáčsky spevák Ján Ravza, hovorí: „Nie je ľahké byť predsedom odbornej poroty, keď máme také talentované deti. Z môjho uhla všetkým súťažiacim deťom by som udelil prvú cenu. To však nie je možné, lebo máme pravidlá, podľa ktorých pracujeme. Treba povedať, že deti na tohtoročnom Spevníku mali dobrý výber piesní, boli dobre nacvičené a prezentovali krásne kroje. Ondrej Maglovský je ,na vine’, že speváci boli dobre pripravení, tak tí, ktorí súťažili v rámci Nádejí 1 a 2, ako i súťažiaci speváci, ktorí nás budú predstavovať na festivale v Pivnici. Najdlhšie sme sa rozhodovali pri

udelení cien v rámci kategórie Nádeje 2, lebo tam všetci pekne spievali, takže prevládli nuansy. Keď ide o dvoch odmenených spevákov v súťažnej časti, tiež boli vyrovnaní a obaja si zaslúžili prvú cenu. Avšak aj tu sme museli dodržiavať pravidlá, nuž na prvom mieste je Milan Čief a na druhom Jaroslav Marčok.“ Na záver treba povedať, že na Kysáčskom spevníku v rámci revuálnej časti pravidelne vystupujú aj spevácke skupiny KC Kysáč, a najmä to, že ženská spevácka skupina tohto roku oslavuje 60. výročie založenia, čo si jej členky pripomenú a iste aj oslávia v máji na osobitnom podujatí.

STARÁ PAZOVA

Spevom a tancom Zuzanám k meninám Anna Lešťanová

lenovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, a to všetkých vekových kategórií, v nedeľu 23. februára v divadelnej sále usporiadali tradičnú Zuzanskú zábavu pod názvom Spevom a tancom Zuzanám k meninám. Tohtoročnou zábavou aktivisti spolku sprítomnili niekdajší krásny zimný zvyk – priadky. O tom, ako bolo voľakedy na priadkach v Pazove, v rozhovore s moderátorkou programu Zdenkou Kožíkovou porozprávali členky Združenia pazovských žien, ktoré zaspievali aj niekoľko slovenských ľudových piesní. Okrem už osvedčených a mladých nádejných spevákov (Lea Jašová, Alena Machová, Boris Babík, Anita Bogdanovićová, Elena Lakatošová, Maja Gedeľovská, Jana Verešová, Saška Filková, Andrea Rumanová, Danuša Vestegová) na Zuzanskej zábave vystúpili i detské tanečné súbory a Folklórny súbor Klasy s tematickými choreografiami venovanými i priadkam. Zuzanskou zábavou si tento slovenský spolok pripomenul i Medzinárodný deň materinského jazyka a bol to tohtoročný tretí program usporiadaný v divadelnej sále pri príležitosti 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy. Na nedeľňajšom • KULTÚRA •

Po programe nasledovalo fotografovanie na pamiatku

vydarenom programe, ktorý sledovalo početné obecenstvo, boli aj hostia, medzi ktorými aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Tatiana Vujačićová, podpredsedníčka NRSNM, Anna Horvátová, predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM, a Dragoslav Bonđi, predseda VV Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova. Program realizovala technická skupina spolku a účastníkov sprevádzal slovenský ľudový orchester spolku. Z vystúpenia jednej z detských tanečných skupín 10 /4897/ 7. 3. 2020

Kultúra SO ŽIAČKOU GJK IRENOU STRUHÁROVOU

Osemnásťročné ambiciózne dievča z Petrovca Andrea Lačoková

však nikdy neboli zverejnené, takže som vám prezradila aj jedno moje tajomstvo . Samozrejme, svoj čas venujem i kamarátom, spolužiakom, kolegom a tým najmilším – svojej rodine.“ Kedy sa prejavili tvoje záľuby? „Čo sa týka tanca, tancujem odmalička. Je tu folklór, moderný a džezový balet a určité obdobie i MTV džez, čiže moderný hip-hop, no, žiaľ, ďalej som s tým nepokračovala. Láska k tancu je však obrovská, milujem pohyb.

renu Struhárovú niektorí volajú Iri alebo Iki, ale jej najčastejšou prezývkou je Irenka. Je žiačkou Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci a zároveň i maturantkou, čo znamená, že si ešte trochu môže vychutnávať toto bezstarostné a aj najkrajšie obdobie – stredoškolský život. Aké sú tvoje vlastnosti, ako vidíš samu seba? „Som veľmi ambiciózna a vytrvalá vo svojich cieľoch, komunikatívna a milujem s ľuďmi žartovať, teda som aj žartovná. Narodená som v znamení kozorožca, ale v horoskopy neverím. Tieto osoby sú vraj pomerne tvrdohlavé, musím priznať, viem byť aj ja taká, ale sú to všetko iba stereotypy. Ale možno si preto niekedy nerozumiem s mojím psíkom Rikim .“ Čomu venuješ svoj čas? „Venujem ho množstvu vecí. Po škole si rada pozriem nejaký seriál, film alebo čítam knihu a svoj voľný čas venujem i modernej internetovej Sny sa plnia: Irena ako modelka dobe – Instagramu a Twitteru. (foto: Pavel Surový) Nehovorím, že je to dobrá vec, lebo mi práve sociálne sie- Keď som bola malá, hrávala som te odoberajú najviac voľného v školských divadelných predstačasu. Samozrejme, aj sa učím. veniach a čítavala som básne, taOkrem toho som novou členkou kže moderovanie, resp. čítanie mi a tanečnicou Folklórneho súboru nie je neznáme. Keď ide o fotenie, Petrovčan. Prednedávnom som čiže fotoshooting, odmalička som sa zúčastnila v photoshootingu v túžila stať sa modelkou, to ma veľprojekte Slovenské princezné Pav- mi baví aj dnes. V poslednom čase la Surového v Kultúrnom centre ma zaujíma móda a mejkap, rada Kysáč. Pracujem aj ako hlásateľka s tým experimentujem.“ a novinárka v TV Petrovec, modeNa ktoré vystúpenia si sporujem rôzne kultúrno-umelecké mínaš? podujatia na území Obce Báčsky „Keď som chodila na hodiny Petrovec. Často som prispievala do baletu, zúčastňovali sme sa na časopisu Vzlet a do Petrovských mnohých dance súťaženiach v Nonovín. Niečo, čo nik nevie o mne, vom Sade a Kanjiži. Mala som príje to, že som písala i básne. Tie ležitosť tancovať až štyri sezóny na

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

podujatí Srbsko v rytme Európy, kde som sa vlastne po prvýkrát predstavila v štátnej televízii.“ Spomenula si, že píšeš do Vzletu. O čom najčastejšie? „Boli to ankety súčasného, moderného typu, najviac som anketovala mladú generáciu, presnejšie žiakov gymnázia, lebo situácia v škole mi je najbližšia. Boli to témy, ako napríklad, či mladí pozerajú a koľko pozerajú YouTube, koľko v dnešnom období žiaci používajú mobily v škole, tiež o

ne vyslovovať slová, mať dobrú intonáciu a pomaly čítať. Pamätám sa, že som spočiatku mala problémy s rýchlosťou čítania. S odstupom času sa to napravilo. Keď som dostala šancu písať aj príspevky, ktoré budú odvysielané v spravodajskej relácii Zvon, bola to pre mňa opäť nová výzva. Najprv som robila iba príspevky s textom na danú tému s fotkami, ale aj tam treba dávať pozor na pravopis a čítanie. Keď som to úspešne zvládla, začala som pracovať s kameramanom v teréne. Vždy som mala pomoc od kolegov, ktorí sú ochotní poukázať na chyby a povzbudiť ma, aby príspevok vyznel čo najlepšie a najlákavejšie pre diváka. Páči sa mi táto práca, naplno ma baví, lebo každé nové čítanie denných správ a každý odvysielaný príspevok je krok vpred v zdokonaľovaní a nová skúsenosť.“ Kam ďalej? Plánuješ študovať? „Zatiaľ som si nie na sto percent istá, čo budem študovať. Mám na pláne študovať logopédiu, biotechnológiu, alebo niečo tomu podobné. Samozrejme, najprv treba úspešne Na slávnostnej akadémii 75 rokov zložiť prijímacie skúšky...“ týždenníka Hlas ľudu Čím si chcela byť, keď si (foto: z archívu I. Struhárovej) bola dieťaťom? reprodukčnom zdraví, pohlavných „Chcela som byť učiteľkou v nižchorobách a pod. Musím priznať, ších ročníkoch základnej školy. že to nie je jednoduchá práca, teda Vždy som sa ako dieťa hrávala o práca novinára. Novinár musí byť školu a s kamarátkou sme vypracieľavedomý, spravodlivý, spoľah- covali testy a úlohy pre našich livý, trpezlivý, komunikatívny a imaginárnych žiakov – bábiky. dôležitá je najmä komunikácia s Najviac sa mi páčilo učiť ,žiakov‘ kolektívom, s kolegami.“ slovenčinu a angličtinu.“ Pracuješ aj v TV Petrovec, Ako nám povedala naša spolutakže ti je práca novinára besedníčka Irena Struhárová, teraz známa. je jej prioritou úspešne zdolať „V TV Petrovec pracujem od štvrtý ročník, zapísať sa na želanú roku 2016, čiže už štvrtý rok. Na fakultu a pokračovať vo svojich kozačiatku, tak ako to býva, som bola níčkoch. Aj keď, ako sama hovorí, hlásateľkou a bolo mi treba dosť má trochu strach z budúcnosti, času, kým som si zvykla ,sama predsa sa snaží naplno využiť sa rozprávať s kamerou‘, správ- prítomnosť. • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Pátranie po identite Anna Lešťanová

ladá umelkyňa Alena Klátiková (1991) z Nového Sadu svoju šiestu samostatnú výstavu pomenovala Pátranie po identite. Do 1. apríla si jej vystavené diela milovníci výtvarného umenia môžu pozrieť v Galérii Miry Brtkovej, ktorá pôsobí pri Stredisku pre kultúru Stará Pazova. Slávnostné otvorenie výstavy, na ktorej je 44 koláží väčšieho formátu a miniatúr, bolo v pondelok 2. marca za prítomnosti početných umelcov a návštevníkov. Výstavu otvoril a o tvorbe A. Klátikovej hovoril Rastislav Škulec, akademický maliar a sochár z Begeča. Veľmi pozitívne sa zmienil o vystavenom cykle koláží tejto

talentovanej mladej akademicky vzdelanej autorky. Zároveň podal aj svoje impresie z toho, čo na jej dielach videl, lebo každé je svojráznym odzrkadlením jej veľkej lásky k výtvarnému umeniu. Alena Klátiková je dcérou nášho po- Z pondelkovej vernisáže: (zľava) Rastislav predného výtvarného Škulec, Alena Klátiková a Marjan Karavla umelca Jozefa Klátika. Na Akadémii umení v vedy a technologického rozvoja Novom Sade na Katedre grafiky Republiky Srbska a štipendistkou u profesorky Anice Radoševićovej Fondu pre podporu mladých taskončila základné i magisterské lentov Dositeja. Od januára 2015 je štúdium. Zaoberá sa grafikou, ma- členkou Zväzu združení výtvarných liarstvom a kresbou. Je viacročnou umelcov Vojvodiny. Vystavovala štipendistkou Ministerstva osvety, na niekoľko desiatok kolektívnych

V KOVAČICI ŠTARTOVALA 4. KARAVÁNA INSITY

Maliarstvo čistého srdca a čistej duše Anička Chalupová

aravána insity, tradičné kultúrne podujatie, ktorého cieľom je prezentovať svetoznáme kovačické insitné umenie vo väčších mestách v Srbsku a v zahraničí, sa tohto roku začala 24. februára vo výstavných miestnostiach Galérie insitného umenia v Kovačici. O Kovačici sa hovorí, že je malým bodom na geografickej mape, ale na mape insitného umenia predstavuje skutočnú metropolu. Mnohí ju považujú za mekku insity, lebo všetci milovníci insity aspoň raz navštívia tzv. „kovačickú školu naivy“. Na slávnostnom otvorení putovnej výstavy Karavána insity 2020 o insitnom umení ako o fe-

Anna Žolnajová-Barcová • KULTÚRA •

noméne tohto prostredia hovorila Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici, pričom kovačické insitné umenie stotožnila s maliarstvom čistého srdca a čistej duše. Kultúrna akcia Karavána insity bola založená v roku 2017. Zástupca predsedu Obce Kovačica Jaroslav Hrubík zdôraznil význam tohto projektu tak doma, ako aj v zahraničí. „Tradične už každý rok Karavána insity začína v metropole naivy v Kovačici a potom cestuje po celom našom štáte. Tohto roku sme sa znovu pousilovali, aby výtvarná karavána odcestovala aj mimo hraníc nášho štátu. Nositeľom

myšlienky tohto projektu, ktorý by nemohol byť realizovaný bez Galérie insitného umenia v Kovačici, je predseda obce Milan Garašević, ktorý 26. februára t. r. v Belehrade spolu s obecným vedením získal ocenenie za prínos a rozvoj insitného umenia,“ podčiarkol Hrubík. Od začiatku Karavány insity v nej účinkujú všetci výtvarníci, členovia GIU. Tohtoroční poslovia Karavány insity a reprezentanti umeleckého bohatstva kovačickej obrazárne, ktorá pretrváva už celých 65 rokov, sú títo dvadsiati štyria maliari: Michal Povolný, Ján Bačúr, Alžbeta Čížiková, Katarína Karlečíková, Ján Glózik, Zuzana Vereská, Anna Kňazovicová, Eva Husáriková, Jozef

Výstavu hrou na akordeóne obohatil Emil Nemček ml.

výstav doma i v zahraničí a účastníčkou je aj výtvarných táborov. Počas štúdia bola viackrát ocenená uznaniami za dosiahnutý úspech a získala aj tretiu cenu Senfelder za vynikajúce úspechy v oblasti litografie v Nemecku. V roku 2019 na výstave Korene (Stará Pazova) bola ocenená za prácu malého formátu. Pátranie po identite je Klátikovej šiesta samostatná výstava, kde sa verejnosti predstavuje svojou súčasnou tvorbou. Doteraz samostatne vystavovala: v Novom Sade trikrát (2016, Galéria SULUV, Individualizácia jednotlivých foriem; 2016, Galéria Hol AUNS, Master výstava; 2017, Kultúrne centrum – Malý výtvarný salón, 1 + 1), v Novom Bečeji (2017, Národná knižnica Novi Bečej, výstava v rámci kultúrneho večera rodiny Klátikovej) a v Belehrade (2018, Grafički kolektiv, Hľadanie identity).

Haviar, Pavel Hajko, Štefan Varga, Pavel Cicka, Nada Koreňová, Anna Lenhartová, Ján Žolnaj, Drago Terzić, Desa Petrov-Morarová, Anna Kotvášová, Pavel Povolný-Juhás, Mária Hlavatá, Juraj Lavroš, Martin Pap, Marína Petríková a Nataša Kňazovicová. Každý maliar predstavuje tvorbu dvomi alebo tromi kvalitnými olejomaľbami. Putovná výstava Karavána insity tohto roku navštívi prestížne ustanovizne kultúry nielen v našom štáte, ale aj v zahraničí. V pondelok 2. marca sa z Kovačice presťahovala do Sriemskej Mitrovice, kde v Galérii Lazara Vozarevića bude sprístupnená milovníkom insitného umenia do 8. marca. S krásami insitného umenia sa už od 11. do 18. marca budú môcť zoznámiť aj Belehradčania, kým od 20. do 27. marca pocestuje medzi milovníkov insity v Banji Luke, v Republike Srbskej.

Jaroslav Hrubík 10 /4897/ 7. 3. 2020

Kultúra ZIMA S KNIHOU V PADINE A KOVAČICI

Nové knihy bez zimy

Stevan Lenhart

rámci svojho tradičného zimného turné po našich prostrediach zamestnanci Slovenského vydavateľského centra v Deň materinského jazyka 21. februára zavítali do Padiny a Kovačice a tunajším záujemcom o literatúru prezentovali aktuálne knižné vydania a publikácie. Prvé posedenie prebiehalo v sieni padinského miestneho spoločenstva, potom sa podujatie presťahovalo do Obecnej knižnice v Kovačici, kde sa na úvod prihovoril riaditeľ tejto ustanovizne Slobodan Stevanovski, ktorý zdôraznil význam Dňa materinského jazyka a vyjadril potešenie z tradične dobrej spolupráce so Slovenským vydavateľským centrom. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík na začiatku prezentácie nových vydaní poukázal na okrúhle výročie vychádzania Národného kalendára ako nášho najstaršieho tlačeného periodika, ktorého prvé číslo vyšlo pred 100 rokmi a zachovalo si úctyhodnú kontinuitu a tradíciu. V pokračovaní Valentík o. i. pripomenul ďalšie významné jubileum – 100 rokov organizovanej vydavateľskej činnosti vojvodinských Slovákov, čiže storočie od založenia Juhoslovanského nakladateľského spolku, a rozpovedal aj o štvrtom ročníku Slovenského svetového kalendára. Hovoriac o nových knižných vydaniach, riaditeľ SVC najprv pred-

Ján Valenta so svojím knižným debutom

stavil edíciu Živý prúd, čiže knihy pôvodnej slovenskej vojvodinskej literatúry – ide o nové tituly Viery Benkovej, Zdenky Valentovej-Belićovej, Ladislava Čániho, Daniela Pixiadesa a Miroslava Šipického. Keď ide o preklady zo slovenčiny do srbčiny a opačne, Valentík poukázal na knižný výber z básnickej tvorby Miroslava Bielika, ako aj na výber z poézie Radomira Andrića a Matiju Bećkovića (SVC je spoluvydavateľom týchto vydaní), pokým osobitnou zaujímavosťou je Kniha srbskej poézie obsahujúca básne 64 autorov v preklade Víťazoslava Hronca. Riaditeľ SVC s potešením konštatoval, že v oblasti literatúry pre deti v minulom roku vyšlo viacero kníh – ide o tri knihy detskej poézie

Zoroslava Jesenského, ako aj vydania Z. Valentovej-Belićovej, Jána Valentu a Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej. Valentík poukázal aj na knihu Miliny Sklabinskej o esteticko-hudobnom diele Martina Kmeťa (spoločné vydanie SVC Interpretácie básní z novej knihy poézie pre deti a ÚKVS) a pub- Bránky veršovanky likáciu Martina tohto knižného vydania sa postaral Listmajera o športe v Jánošíku. Osobitnou časťou obidvoch literár- insitný maliar Martin Pap. V rámci nych posedení bola prezentácia zbier- programu odzneli aj interpretácie ky básní pre deti Bránky veršovanky básní z knihy Bránky veršovanky v autora Jána Valentu (1963) z Padiny. podaní žiakov ZŠ m. Tita z Padiny Ide o knižný debut autora, ktorý svoje (Natali Kotvášová, Tamara Kuľová, prvé básne kedysi uverejňoval v časo- Ivona Petrášová, Ema Juricová, Nina pise Vzlet a v súčasnosti sa úspešne Maglocká; nacvičila ich profesorka zúčastňuje v literárnych súťažiach Zuzana Valentová) a žiakov ZŠ Mladetského časopisu Zornička a Obecnej dých pokolení z Kovačice (Dominik knižnice v Kovačici, tiež ako textár píše Kizúr, Jana Čížiková, Ivor Brtka, Hana verše pre hudobné festivaly detských Špringeľová; nacvičili ich profesorky piesní. Ako zdôraznil Vladimír Valentík, Jarmila Chalupová a Katarína Šimávydanie zbierky Bránky veršovanky ková). Nechýbali ani hudobné body Jána Valentu je skutočnou udalosťou, – jednu báseň z knihy Jána Valentu lebo ubehlo mnoho rokov odvtedy, zhudobnili speváčka Timea Tomanová keď vyšla kniha pre deti niektorého a gitarista Martin Labát, ako dueto tiež padinského autora (predtým bola vystúpili Ema a Erik Juricovci (nacvičila totiž knižne uverejňovaná literatúra ich Anita Petráková). Moderátorkami pre deti Michala Babinku). V rozhovore týchto dvoch literárnych posedení autor povedal, že podnetom pre túto boli Andrea Lomenová-Sabová v knižku boli jeho vlastné deti a témami Padine a Anička Tomášová-Chrťanová básní sú príroda, zvieratá, detské hry, v Kovačici. Predajnú minivýstavu kníh školské príbehy… O vizuálnu identitu SVC mal na starosti Ján Hlaváč.

NA SLOVENSKU

Nostalgia Jána Glózika Anička Chalupová

prešovskej novej galérii MÚR je do konca marca 2020 sprístupnená výstava Nostalgia popredného výtvarného umelca Jána Glózika z Kovačice. Slávnosť otvorenia výstavy sa konala 31. januára, keď bola predstavená tridsiatka umeleckých diel: časť je z jeho najnovšej tvorby a sú tu i diela z jeho predchádzajúceho výtvarného opusu. Ján Glózik (1957) začal maľovať v polovici sedemdesiatych rokov. Prvú samostatnú výstavu absolvoval v roku 1983. Jeho tvorba je

www.hl.rs

rozpoznateľná farebnosťou, fantáziou, srdečnosťou a úprimným vzťahom k zvolenej téme. Na svojich obrazoch vlastným výtvarným štýlom stvárňuje život a prácu roľníkov a ich zvykov. Členom Galérie insitného umenia v Kovačici je od roku 1989. V rokoch 1992 a 2002 k výročiu založenia svojej dediny namaľoval obrazy veľkých rozmerov, na ktorých znázornil príchod Slovákov do Kovačice. V roku 1996 bol jedným zo 6 kovačických maliarov, ktorí namaľovali pre Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku veľkoobraz, ktorý znázorňuje príchod Slová-

Informačno-politický týždenník

Upútavka, ktorá vábi milovníkov insity do prešovskej galérie

kov na Dolnú zem. V roku 2015 k veľkému jubileu – 1150. výročiu príchodu Cyrila a Metoda pre ÚSŽZ namaľoval veľkorozmerný obraz formátu 250 x 480 cm. Okrem na početných samostat-

ných výstavách v Srbsku svoju tvorbu prezentoval aj v zahraničí: na Slovensku, vo Švajčiarsku, v Anglicku, Číne, Japonsku, Kanade, USA, v Austrálii a pod.

• KULTÚRA •

ZIMA S KNIHOU V BÁČSKOM PETROVCI

Trojlístok básnikov

Jaroslav Čiep

rojlístok básnikov, predstaviteľov básnických generácií – staršej, strednej a mladšej – hosťoval na tradičnom podujatí Slovenského vydavateľského centra Zima s knihou v pondelok 2. marca v Báčskom Petrovci. Podobne ako to robievajú už viac rokov, Slovenské vydavateľské centrum a Spolok petrovských žien v miestnostiach spolku žien aj tohto roku usporiadali literárne posedenie. Na úvod hostí, a tí – ako bolo počuť – už všetci sú aj Petrovčania, privítala predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská. Tohto roku sa ženám prišli predstaviť v mene SVC jeho riaditeľ Vladimír Valentík a traja básnici: najstaršia medzi nimi Viera Benková, ktorá vlani oslávila osemdesiatku, mladší básnik Ladislav Čáni (1961) a najmladšia Zdenka Valentová-Belićová (1975). Ani krátky výpadok elektriny na začiatku stretnutia nezmiatol hostí, skôr urobil náladu ešte uvoľnenejšou. Viera Benková na úvod vtipným rozprávaním sprítomnila viacero

príhod zo svojho života a z literárnej minulosti, keď sa často stretávala nielen so srbskými spisovateľmi v Belehrade, kde kedysi žila, ale aj z bližších kontaktov so spisovateľmi a kultúrnymi pracovníkmi zo Slovenska v prvej polovici 60.

v súčasnosti šéfredaktorkou literárneho časopisu Nový život, ktorý vydáva SVC, a v tomto vydavateľstve jej vlani vyšli dve knihy: Zvuk Eurydikiných krokov, kniha esejí a kritík prevažne uverejnených práve v Novom živote, a kniha pre deti Pamätník rodiny Perlenschlipovej. Na večierku sa Zdenka svojským spôsobom vyjadrila, ako vníma literatúru, prečítala vstupný text

Z ovzdušia na tradičnom posedení s autormi nových titulov rokov minulého storočia. Tie vlastne zhrnula a z toho vznikla kniha Závity pamäte. Okrem tejto knihy Benkovej vlani SVC vydalo aj jubilejný výber básní Studňa. Zdenka Valentová-Belićová je

v knihe Keď Eurydika prudko kráča a zdôvodnila, ako na podnet obrazov, resp. ilustrácií maliara Radovana Ladomerského vznikla kniha pre deti. Básnik a pesničkár Ladislav Čáni

S ALEKSANDROU DRAGAŠOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Dlhoročná kultúrna dejateľka Anna Lešťanová

rednedávnom v Starej Pazove, v organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, Obce Stará Pazova a Strediska pre kultúru Stará Pazova, udelili uznania najúspešnejším kultúrnym dejateľom za rok 2019. Na slávnosti udelili zlaté, strieborné a bronzové plakety Svetlost najúspešnejším jednotlivcom a kolektívom z oblasti kultúry v roku za nami. Špeciálne uznanie za dlhoročný príspevok k rozvoju ochotníckej tvorby dostala Aleksandra Dragašová (1959 Nový Sad) zo Starej Pazovy. Do veľkej rodiny ochotníckych dejateľov sa zapojila v roku 1974 verejným prednesom krásneho slova. V tom istom roku postúpila ako talentovaná recitátorka i do republikovej súťaže, ktorá bola vo Veľkej Plane. Recitovala báseň Drhtava • KULTÚRA •

pesma Miroslava Miku Antića. Do roku 1980 šesťkrát bola účastníčkou pokrajinských prehliadok a päťkrát postúpila do republikovej súťaže.

Jasminy Topalovićovej. Ako skvelá recitátorka naposledy vystúpila v roku 2005. O Aleksandre-Sanji Dragašovej ako dlhoročnej kultúrnej dejateľke sa dá veľa napísať. Bola vedúcou recitačných sekcií v KUS Branka Radičevića v Starej Pazove a v KUS Slavka Gajina vo Vojke. Keď už nebola aktívnou recitátorkou, zúčastňovala sa v príprave príležitostných poetických programov. Stále sa angažuje v rozvoji ochotníckej tvorby a je podporou mladým ľuďom, aby sa zaoberali v oblasti kulAleksandra Dragašová s hodnotným túry tým, čo najlepšie uznaním v rukách vedia. V roku 2002 sa Je zaujímavé, že v roku 1980 bola stala zamestnankyňou Strediska pre nielen účastníčkou vo Veľkej Plane, kultúru Stará Pazova, kde pracuje ale aj pedagogičkou recitátorky ako odborná spolupracovníčka pre

sa vlani predstavil ďalšou básnickou zbierkou Deväť kruhov noci. Ide o pokračovanie osobnej lyriky, ako sa sám vyjadril, ktorú po prvýkrát prezentoval v predchádzajúcej zbierke, a predtým sa tomu typu poézie vyhýbal. Laďo si zaspomínal na študentské časy z polovice 80. rokov a sprítomnil i zoznámenie sa s generačným druhom Martinom Prebudilom. Aj na viaceré ich spoločné potulky po Prahe a Bratislave, na príbehy a „degustáciu“ tamojších pív. Vladimír Valentík predstavil aktuálnu produkciu petrovského vydavateľstva. Keď ide o rok 2019, na stôl predostrel hŕbu kníh, o ktorých potom aj podrobnejšie hovoril. Predovšetkým o dvoch hlavných edíciách: Živý prúd, kde vydávajú aktuálnu tvorbu tunajších spisovateľov, a o edícii pre deti Včielka, kde vlani vyšlo až sedem kníh, z čoho štyri podpisuje Zoroslav Jesenský. Svoj príhovor ukončil predstavením Národného kalendára, najstaršieho nášho „živého“ periodika, ktorý sa dožil storočnice. Na záver sa prítomní traja básnici vyjadrili tým, čo je obsah ich kníh – veršami: každý z nich prečítal zopár vlastných básní. Petrovské ženy sa im zavďačili nielen ústne, ale aj chutnými koláčmi. organizáciu detských programov. Je priekopníčkou v organizovaní detského hudobného festivalu Mini Tini fest. V roku 2019 tento festival, na ktorom s veľkou radosťou vystupujú žiaci všetkých základných škôl z územia Staropazovskej obce, oslávil 18 rokov. K tomu táto laureátka špeciálnej ceny plakety Svetlost za rok 2019 pracovala určitý čas i na podujatí Opustilište – program pre deti počas zimných prázdnin. Vo dvojici s Minjom Subotom, známym detským spevákom a skladateľom, už 12 rokov úspešne vedú tradičné Zimné radovánky. Vlani v rámci Strediska pre kultúru Stará Pazova začala pracovať ako pedagogička s nádejnými recitátormi, a tak pod jej vedením na obecnej prehliadke vystúpilo až 11 recitátorov, z ktorých niektorí postúpili aj do ďalších súťaží. V tejto práci plánuje pokračovať aj naďalej. Pri udelení tejto ceny na znak vďaky za jej doterajšiu prácu obecenstvo ju odmenilo búrlivým potleskom.

10 /4897/ 7. 3. 2020

Kultúra NA OBRAZOCH VÝTVARNÍČKY ZUZANY VERESKEJ

Pribudli veterné turbíny Anička Chalupová

náma kovačicko-padinská insitná maliarka Zuzana Vereská sa maliarskeho štetca chopila ešte ako dieťa a insitnou tvorbou sa vážnejšie zaoberá už viac ako 40 rokov. Je to maliarka s bohatou výtvarnou fantáziou, ktorá na svojich obrazoch štetcom a farbou zaznamenáva v spomienkach zachované príbehy z minulosti, ale aj niečo nové, originálne a jedinečné. Prednedávnom sa v jej tvorbe okrem dobre známych červených vlčích makov, bielych sedmokrások a čierneho kocúra zjavili aj veterné turbíny. „No museli sa zjaviť, lebo sa u nás objavili veterné turbíny, ktoré nám vyrábajú elektrinu. Veľmi som bola rada, že máme niečo ekologické v Kovačici, že sa už konečne niečo na tú tému posunulo dopredu, že nestojíme na jednom mieste. Po ich výstavbe som si ich hneď namaľovala na obraz. Mám mnoho inšpirácie spätej s touto tematikou, lebo si ich veľa ľudí chodí priamo pozrieť. Aj naša rodina tam bola. Ja som sa

po prvýkrát s nimi stretla pred nie- slovenskosť a naše ľudové kroje koľkými rokmi v Holandsku. Keď sa a keďže sa veterné turbíny nacháobjavili aj u nás v Kovačici, hneď dzajú medzi Kovačicou a Padinou, som sa rozhodla dať ich na maliarske plátno, lebo všetko, čo sa zjaví v našom okolí, treba zaznamenať. Doteraz som už namaľovala viac obrazov na túto tému a je to krásne, keď sa aj naše ženy môžu pochváliť v Belehrade, že máme veterný park. Ako by som ich nenamaľovala, keď chodím často do Padiny a cestou sa pozerám na ne, aké sú krásne, obrovské, ako sa vypínajú celou našou rovinou. Na obrazoch sa okrem veterného Na obraze Zuzany Vereskej sú Kovačičanky parku snažím zná- na bicykloch, ktoré komentujú, že je konečne zorniť aj tú našu aj u nich veterný park

Kam dôjdeme s predložkou „na“?! Anna Horvátová

redložka „na“ si svojou širokou významovou paletou zasluhuje náležitú pozornosť. Buďto ide o významy, ktoré sú nám samozrejmé, alebo o tie, ktoré si vo vlastnej obrazotvornosti vieme my sami príslušníci srboslovenského jazykového spoločenstva podľa nášho dobrozdania vytvoriť. A keď to doslovne preložíme zo srbčiny, vedie to k prešľapu v spisovnej slovenčine. Z bohatej významovej roviny

www.hl.rs

predložky „na“ uvedieme niektoré prípady použitia, také samozrejmé: − vyjadrujeme smerovanie na povrch alebo zasahovanie predmetu z hociktorej strany: vysadnúť na koňa, skočiť na zem, cestovať na Slovensko, vyjsť na vzduch; − vyjadrujeme cieľ a účel: ísť na obed, na víno, slúžiť na česť, vhodný na pitie, kefa na šaty; − spôsob, nástroj, prostriedok: vypiť na dúšok, napichnúť na vidličku, počuť na vlastné uši, schudnúť na triesku, vzduch na omdletie, alebo starosť na starosť sa hromadí... K tomu aj takýto zreteľ vyjadrujeme s „na“:

Informačno-politický týždenník

urobiť veľa na svoj vek, byť primladý na funkciu. Vyjadrujeme aj časové určenie: na jar, na Vianoce, prísť na chvíľu, láska na celý život, tiež príčinu: umrieť na infarkt, ale aj väzbu pri slovesách a menách: myslieť na rodičov, spytovať sa na zdravie, byť odkázaný na pomoc, kandidát na prezidenta. V týchto prípadoch predložka „na“ sa viaže s akuzatívom. Pozrime si, v ktorých prípadoch sa „na“ spája s lokálom: − sedieť na stoličke, žiť na dedine; − na vyjadrenie účelu: byť na odchode; − na vyjadrenie nástroja, prostriedku a miery: ležať na chrbte, skúsiť na vlastnej koži, hrať na husliach, viezť sa na aute. Zreteľ tiež vyjadríme: získať na váhe; aj čas: na konci roka; ako i príčinu: smiať sa na pripomienke, tiež väzbu pri slovesách a me-

snažím sa na svojich obrazoch znázorniť aj tieto dve slovenské prostredia. Verím, že to zostane natrvalo zaznamenané, podobne ako spisovateľ do knihy zapíše niečo, čím sa nadchýna.“ Ste milovníčkou ekológie aj priamo v prírode, či iba na obrazoch? „S ekológiou sa veľmi dávno kamarátim. My už dlho všetko doma triedime. Od oleja, papiera, plastov, po smeti zo zvyškov zelenín a ovocia, z ktorých si robíme humus. Zbierame aj lístie, z ktorého vyrábame prírodné hnojivo pre našu záhradu, a len najobyčajnejšie smeti, ktoré sa nedajú spracovať, vynášame do tzv. Brantnerových košov. Myslím si, že je dobre tak robiť a treba to podporiť. Teším sa, že sa plastové vrecká konečne prestávajú používať v obchodoch a v domácnostiach a že sa znovu začínajú používať papierové. Tak ako v minulosti, keď sme chodili kupovať kryštálový cukor do fišagov. Usilujme sa zachovávať čisté prostredie pre súčasné a budúce generácie.“

nách: dohodnúť sa na postupe, lipnúť na deťoch. So slovesom byť vyjadrujeme aj stav: byť na rade, byť na programe, byť na ústupe, byť na odpočinku. A týmto sú viac-menej vyčerpané možnosti, v ktorých sa preložka „na“ používa. Nie vždy je to aj v správnom znení, ktoré máme zaužívané pod vplyvom srbčiny. V srbčine je totiž správne použiť predložku „na“ v spojeniach: idem na posao, na poslu sam, avšak v slovenčine nie je správny preklad „idem na robotu“, „na robote som“... V slovenčine túto činnosť vyjadríme použijúc predložky do + podstatné meno v genitíve: idem do práce; a v + podstatné meno v lokáli: som v práci alebo nie som v práci.

• KULTÚRA •

Oznamy 

SCÉNA

Výklad nových kníh

Pamätnica 2015 – 2019

(ISBN 978-86-901430-0-9) Jaroslav Čiep

My Dying Bride sú späť. Angličania My Dying Bride začiatkom 90. rokov formovali osobitný štýl doom-death-metalového zvuku so zvláštnou poetikou chmúrneho romantizmu a stali sa jedným z najznámejších mien v tomto žánri. V poslednom čase skupina prechádzala cez krízové obdobie pre súkromné problémy niektorých členov, ale práve vydali nový album The Ghost of Orion (vydavateľstvo Nuclear Blast), o ktorom spevák Aaron Stainthorpe hovorí, že ide o zvukovo veľmi bohaté vydanie s navrstvenými gitarami a rozmanitým spevom a celkové ovzdušie dotvárajú husle a čelo. Vydaniu predchádzali dva singly: Your Broken Shore (jestvuje aj videoklip) a Tired of Tears. Keď ide o inšpiráciu, Stainthorpe hovorí, že má veľmi rád skupinu Nick Cave & the Bad Seeds a ich hudba ho podnecuje k vlastnej tvorbe. Roku 2009 MDB vystupovali na festivale Exit.

Prichádzajú Trobecove krušne peći. Chorvátska postpunková/avant-rocková skupina Trobecove krušne peći vznikla roku 1981 v Záhrebe a bola osobitným undergroundovým javom v rámci vtedajšej juhoslovanskej „novej vlny“. Originálnym zvukom a nekompromisným prístupom skupina získala kultový status, ale zároveň mala rôzne problémy s cenzúrou, lebo samým pomenovaním pripomínala zlopovestného slovinského sériového vraha Metoda Trobeca (1948 – 2006). V dlhšom období neboli aktívni, ale keď im roku 2013 vyšla kompilácia S mukom žvaču trubadurov vrat, Trobecove krušne peći sa znovu dali dokopy, začali koncertovať a medzičasom vydali ďalší album Ether. V týchto dňoch prichádzajú do Srbska – vystupovať budú 7. marca v Knap klube v Belehrade a 8. marca v Dome b-612 v Novom Sade. KONCERTY 6. marca, Divadlo mladých v Novom Sade: Riverside (progresívny rock z Poľska) 8. marca, Dom mládeže v Belehrade: Rhapsody of Fire (progresívny metal z Talianska) 11. marca, Dom b-612 v Novom Sade: Supersuckers (punkrock/hardrock z USA) 13. marca, Gerila Bar v Novom Sade: Sunshine Pripravuje: S. Lenhart • OZNAMY •

veľkolepým oslavám storočnice petrovského gymnázia vlani koncom septembra vyšlo až päť publikácií. Prvou, ktorú predstavíme, je Pamätnica 2015 – 2019. Ide už o šiestu pamätnicu tejto školy. Prvá vyšla roku 1969, druhá roku 1979, tretia roku 1994, štvrtá roku 2004 a piata roku 2014. Posledná v tomto rade, hoci má v titule roky 2015 – 2019, sa nezameriava iba na toto obdobie, ale svojím obsahom zachytáva aj celé storočie pôsobenia tejto školskej ustanovizne v dejinách vojvodinských Slovákov. Po úvodnom texte riaditeľky Anny Medveďovej po slovensky, srbsky a anglicky nasledujú texty Samuela Vrbovského, Oľgy Fejdiovej, Miloša Vučevića, Jána Kišgeciho, Jána Šimoniho, Miroslava Miháľa, Viery Benkovej, Martina Listmajera, Ruženy Červienskej, Michala Babiaka, Kataríny Melegovej-Melichovej a Rastislava Boldockého, všetko bývalých žiakov školy, v časti pomenovanej Gratulanti k jubileu. Nasledujú zoznamy všetkých zamestnancov v storočnom období a prostredí, z ktorých prichádzali žiaci. Potom nasledujú časti: Opreteky s dobou a časmi, Správne a odborné orgány školy, Organizačné telesá osláv 100. výročia, Pracovníci školy a žiackeho domova, Voľné aktivity na škole a v žiackom domove a Maturanti z pera početných profesorov tejto školy. Okrem množstva fotografií sú tu aj viacjazykové resumé. Pamätnicu



2015 – 2019 Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci zostavili Anna Medveďová a Annamária Boldocká-Grbićová, o preklady textov do srbčiny a angličtiny sa postarali Helena Despićová, Nataša Struhárová a Monika Zorňanová. Obálku vypracovala a knihu graficky upravila Oľa Tordayová. Kolorovanú publikáciu na kriedovom papieri a v tvrdej väzbe v rozsahu 254 strán GJK v B. Petrovci vydalo roku 2019 ako 1. zväzok v edícii Storočnica v náklade 1 000 výtlačkov. Vytlačila ju tlačiareň Alfagraf v Novom Sade..

CHÝRNIK

HLOŽANY. Matica slovenská v Srbsku, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a MOMS Hložany usporiadajú prezentáciu knihy Aby sa nezabudlo autorky

Anny Galambošovej v stredu 11. marca o 18. hodine v kaviarni Pod lipami v Ul. maršala Tita v Hložanoch. a. f.

hlasludu.info www.hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ENTERJER JANKOVIĆ, s. s r. o., Nový Sad, Prímorská 88, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia, dostavba a nadstavba výrobno-skladovacieho objektu výšky P a P + 1 v Ulici prímorskej 88, na katastrálnej parcele číslo 386/27, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom sa predpokladá skladovanie, mechanické spracovanie (brúsenie, vŕtanie dier, okovanie a leštenie), farbenie / lakovanie / morenie, sušenie MDF, dyhy a masívu (drevo), montáž a balenie. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

10 /4897/ 7. 3. 2020

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 10

10 11

17 19

15 18

20 23 25 B..J.-81

VODOROVNE: 10. SVIATOK ÔSMEHO MARCA; 11. Odvolanie na vyššiu inštanciu (mn. č.); 12. Rodina, pokolenie; 13. Pravidelný klepotajúci zvuk nejakého stroja; 14. Automobilová poznávacia značka Pančeva; 15. Prvý tón diatonickej stupnice; 16. Domáce zviera; 17. Skratka pre arkus (oblúk); 19. Drobný peniaz v niektorých krajinách (napr. v Izraeli); 20. Barina, mláka; 21. Automobilová poznávacia značka Virovitice; 22. Spoluhláska a samohláska; 23. Ľudia, ktorí orú zem; 24. Výraz v športe, keď je lopta mimo ihriska; 25. Väčší výrobný podnik (mn. č.); 26. NEMECKÁ REVOLUCIONÁRKA, podľa jej návrhu roku

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 9 – VODOROVNE: Agava, vital, GOGH, kývate, rým, PICASSO, EA, RUBENS, n, s, litera, DA, obývali, pár, Resava, hold, Igalo, Mario

1910 ÔSMY MAREC BOL VYHLÁSENÝ ZA DEŇ ŽIEN ZVISLE: 1. Mestečko v Bosne a Hercegovine; 2. Vrchovatý kraj v severozápadnom Grécku; 3. Nesprávne vyslovujem hlásku dz; 4. Ostrov v Jadrane; 5. Počet narodených; 6. Chemická značka astátu; 7. Pyskové; 8. Skratka pre príklad; 9. Temná časť dňa; 12. Román Lajosa Zilahyho; 15. Anglický ekonóm Colin Grant; 18. Mladíci, ktorí sa učia remeslu; 19. Druh jemnej tkaniny; 20. Ukazovacie zámeno; 23. Vpíšte: OZ Ján Bažík

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 7 z čísla 7 Hlasu ľudu z 15. februára 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: MÁRIA CECHMAJSTROVÁ, Ul. maršala Tita č. 74, 21 425 Selenča. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

IVANU VINDIŠ – KRIŽAN

IVANU VINDIŠOVÚ – KRIŽANOVÚ

na dcéru a sestru

23. 1. 1980 – 2. 3. 2018 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Uplynuli už dva roky, čo nie si s nami. S láskou si na Teba spomínajú: otec Štefan a brat Igor s rodinou 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

na našu kamarátku

23. 1. 1980 – 2. 3. 2018 – 2. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca

Hovoria, že časom to prestane bolieť. Hovoria, že čas lieči... Možno je to tak. Nik však nepovie, ako ten čas, ako tú bolesť prežiť. Spomíname... spomíname si na Teba, na spoločné veselé zážitky, aj na bolestnú rozlúčku. Tak by sme chceli svoj čas znovu s Tebou tráviť, a zostáva nám iba naše srdcia spomienkami trápiť. Tvoji kamaráti: Sabolčkovci, Triaškovci ml., Martinkovci, Vargovci, Hricovci ml., Abrahámovci, Hricovci st., Triaškovci st. • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným otcom, apkom a starým apkom

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali. Zhasli oči, stíchol hlas, veľká Ti vďaka za všetko od všetkých nás.

s naším ujkom

s ocim a apkom

ONDREJOM MIŠTECOM

7. 11. 1940 – 29. 2. 2020 z Báčskeho Petrovca

JÁNOM HAJKOM

11. 10. 1922 – 23. 2. 2020 z Kovačice

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

Odpočívaj v pokoji. Syn Ondrej, dcéra Vlasta, zať Miroslav a vnukovia Miroslav a Martin s priateľkou Mirkou

rodiny: Dormišová a Rybárska zo Slovinska a synovec Daniel Rybársky

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Zarmútení: deti, vnúčence, pravnúčence a prapravnučka

SPOMIENKA

ANNA LABÁTOVÁFEKETEOVÁ

ANNA VALOVÁ

rod. Mravíková 7. 6. 1964 - 4. 3. 2007 - 4. 3. 2020

1942 – 2000 – 2020 z Báčskeho Petrovca

S úctou si na Teba spomíname.

Trvalú spomienku na ňu si zachovávajú:

Tvoji najmilší

Anna a Vladimír

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

10. 7. 1926 – 9. 3. 2005 – 2020

ADAM SVETLÍK

8. 10. 1920 – 18. 11. 1998 – 2020

z Aradáča S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. marca 2020 uplynul smutný rok, čo nás navždy opustil náš báči a švagor

PAVEL PÁLENKÁŠ

3. 3. 1966 - 2. 3. 2019 - 2020 z Padiny

Čas plynie, ale spomienka na Teba stále zostáva v našich srdciach. S úctou a láskou si na Teba spomínajú zarmútení: Zuzka, Elenka a švagor Ján Kutálekovci • OZNAMY •

PRE MILOVNÍKOV KNÍH

DROBNÝ OZNAM

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 9. marca 2020 uplynie 10 rokov, čo nás navždy opustila naša matka a stará matka

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-9205 a 021/782-278.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. marca 2020 uplynú dva roky, čo nás navždy opustil manžel a otec

MICHAL ZAVAROŠ

MÁRIA STUPAVSKÁ

20. 1. 1944 – 8. 3. 2018 – 8. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca

1952 – 2010 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú: S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Mária a syn Vlasto

dcéry Mariena a Milina s rodinami 10 /4897/ 7. 3. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 6. marca 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 8. marca 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2018, tretia časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Silná, šťastná, svoja (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 10. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnej piatkovej relácii sa bude hovoriť o udalostiach v našich prostrediach. Okrem iného bude tu záznam z predajnej výstavy ručných prác v Laliti v ústrety Medzinárodnému dňu žien. Lalitské Združenie žien Matkino srdce usporiadalo túto tradičnú výstavu so zámerom poukázať na šikovnosť, usilovnosť a húževnatosť našich žien. Silná, šťastná, svoja je názov polhodinového dokumentu o úspešných podnikateľkách z Báčskeho Petrovca, ktorý bude odvysielaný práve v deň, v ktorom sa pozornosť viac ako inokedy venuje ženám. Sú to miniportréty troch úspešných žien: Jany RadakovićovejZabunovovej (ženské podnikanie), Zuzany Ožvátovej (kvetinárstvo) a Hany Majerovej-Tancikovej (herectvo a fotografia). Agrosféra. V marcovom vysielaní pozornosť bude venovaná prihnojovaniu pôdy, postaveniu chovateľov oviec u nás, kvetinárstvu a tomu, ako nezvyčajné počasie na toto ročné obdobie vplýva na včely a aký je stav včelárstva v našom štáte.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 8. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 11. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 6. marca – Invázia do USA Sobota 7. marca – Danyho trinástka Pondelok 9. marca – Need for speed Utorok 10. marca – Honba za zlatým podkladom Streda 11. marca – Veterán Štvrtok 12. marca – Posledný vyvolený

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 8. marca Film: Cesta do zeme jednorožcov Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Dámska jazda Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium Sobota 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 8. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačická Karavána insity štartovala svoju výstavnú púť V Padine si pripomenuli 145. výročie narodenia Viliama FigušaBystrého Utorok 10. marca 16.00 Zima s knihou opäť v Kovačici a Padine Kovačickí dôchodcovia usporiadali výročnú schôdzu Program k Medzinárodnému dňu žien Štartovali obecné predmetové súťaže žiakov základných škôl Piatok 13. marca 16.00 Film: Pacho, hybský zbojník Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

PIVNIČANIA O BODY V TOVARIŠEVE

Bez piatich to nešlo SLÁVIA – ISKRA 0 : 0

Ján Šuster

poslednom prípravnom zápase mužstvo pivnickej Slávie na svojom ihrisku uhostilo Iskru z Kucury a zápas sa skončil nepopulárnym výsledkom 0 : 0. Hráči oboch mužstiev podali slušný výkon. Nechýbali usilovnosť a bojovnosť hráčov, pekné a presné prihrávky, dobré zákroky brankárov, dosť striel na obe

brány a množstvo nevyužitých šancí. Žiaľ, nebolo toho, čo diváci najradšej vidia – gólov. Tomu na vine sú útočníci oboch mužstiev, ktorí akoby sa predbiehali, kto nevyužije zrelšiu šancu. Musíme zdôrazniť, že domáci futbalisti vo väčšej časti zápasu mali prevahu a hostia sa z protiútokov pokúšali niečo urobiť, no útoky boli najčastejšie zastavené pred trestným územím Slávie. Možno by všetko bolo inak, keby domáci tréner mohol počítať so

Nehral v nedeľu: Vlastislav Kuchta (Slávia Pivnica)

Šmitom, Kuchtom, Benkom, Nímetom a Petrovićom, ktorí pre zranenie nevybehli na trávnik. Otázne je, či aj

HAJDUŠIČANIA SKONČILI PRÍPRAVY

V nedeľu o body s Alibunarom HAJDUŠICA – ZADRUGAR 1 : 1 (1 : 0) Vladimír Hudec

alšia skúška hajdušických futbalistov pred začiatkom jarnej časti majstrovstiev nie je veľmi vydarená. Domáci síce neprehrali, ale ani nevyhrali, avšak trénera Mršića najviac trápi asi to, že si ani šance nevytvárali. V prvom polčase, keď hrala najsilnejšia domáca zostava, Hajdušičania boli

lepší, mali prevahu na ihrisku, ktorú v 18. min. korunovali gólom. Radović zo stredu ihriska pekne prihral rýchlemu A. Ružićovi, ktorý unikol svojmu strážcovi a prekonal brankára Zadrugara – 1 : 0. Bola to však jediná príležitosť domácich. Do konca polčasu Hajdušičania ešte niekoľkokrát pohrozili súperovi, ale opravdivých šancí na gól viac nebolo. Po zmene strán tréner Hajdušice na trávnik poslal všetkých hráčov zo

ÚSPEŠNÉ PRÍPRAVY ARADÁČANOV

striedačky, vymenil polovicu mužstva, čo hostia využili a prevzali iniciatívu. Domáca obrana však dobre fungovala, takže sa útoky Lazarevčanov končili hlavne na okraji šestnástky. Predsa v polovici polčasu stredopoliar hostí Simendić strelou z okraja šestnástky prekvapil Melicha a vyrovnal. Potom sa do konca zápasu hralo hlavne medzi dvoma šestnástkami, šancí nebolo, takže výsledok zostal nezmenený.

na jarnej premiére budú v tíme. Isté je však, že vystane Jušković pre žlté karty z minulej jesene. SLÁVIA: Ľ. Brňa, Grňa, Blažek, Záskalický, Rakočević, Kotiv, Jušković, Marojević, Nikolić, Čvokić, Davidović; v druhom polčase hrali aj Vinkovič, Beláni, Bolehradský, Čobrda, D. Brňa V nedeľu sa začína jarná časť majstrovstiev v Somborskej oblastnej lige, keď mužstvo Slávie bude hosťovať v Tovariševe. V ostatných zápasoch sa stretnú: Budućnost (M) – BSK, Hercegovac – Radnički, Polet – Omladinac, Budućnost (P) – Kordun, Borac – Rusín, Kulpín – Maglić, Tvrđava – ŽAK. Zápasy sa začnú o 14. hodine a 30. minúte. Foto: J. Pucovský Zápas s mužstvom z Lazareva bol poslednou skúškou Hajdušičanov pred pokračovaním majstrovstiev. Už v nedeľu majú zápas, od ktorého bude v značnej miere závisieť ich osud v tejto súťaži. Na domácej pôde uvítajú mužstvo Budućnost z Alibunara. Bude to derby mužstiev na chvoste tabuľky, keďže obe majú po 13 bodov, nachádzajú sa na 14. resp. 15. mieste a hrozí im zostup. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Mršić, Maliar, Folťan, Pavlovic, Radović, Spremo, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić; hrali aj Kovačević, Nešković, Brezičanin, Đaković, Pejčić, Ćulum, Petrović

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – A SKUPINA

Posmelenie v Novom Bečeji Polovičný úspech JEDINSTVO – AŠK 1 : 2 (0 : 2)

Vladimír Gál

be mužstvá na zápase v Novom Bečeji nevybehli na trávnik v najlepších zostavách. Domáce Jedinstvo, člen Vojvodinskej ligy – východnej skupiny hralo v kombinovanej zostave, lebo malo záväzky aj v pohárovej súťaži. Hostia zasa z rôznych dôvodov nemohli počítať s Mijićom, Matejinom, Jankovićom, V. Gálom a V. Zakićom. Aradáčania začali lepšie a už v 10. min. peknú príležitosť mal Birmanac, ale jeho strelu brankár Jedinstva kryl. V 20. min. Miletić centroval z rohu a pred bránou Adamov pekným volejom skóroval. Domáci prvú šancu mali v 25. min., keď ich útočník z diaľky trafil miesto, kde sa spájajú žrď a brvno. Hostia pokračovali • ŠPORT •

Samuel Medveď

útočne, čo korunovali v 34. min. Kapitán Ďuríček ponad celú obranu domácich prihral Neninovi a tento loboval vybiehajúceho brankára – 0 : 2. Do konca polčasu, a potom aj v prvých desiatich minútach pokračovania nebolo žiadnych príležitostí. Domáci v 67. min. skorigovali výsledok na 1 : 2. Do konca zápasu sme zaznamenali ešte dve pekné príležitosti. Najprv Števko strieľal z osemnástich metrov vedľa a v 78. min. domáci nemali šťastie, keďže znovu trafili do brvna. Tak Aradáčania zaznamenali ďalšiu výhru v prípravnom období, čo ich posmeľuje, že aj v majstrovstvách, ktoré sa začnú 22. marca, môžu očakávať dobré výsledky v boji o titul. AŠK: Stojkov, Životin, Vesin, Ďuríček, Striško, Kujundžić, Števko, Miletić, Birmanac, Adamov, Nenin; hrali aj K. Gál, Đurić, Jovanov, Jurić

plynulý víkend petrovskí stolní tenisti zohrali ďalšie dva zápasy. Najprv doma zdolali mužstvo Podrinja z Mačvanskej Mitrovice 4 : 3 a potom prehrali v Stapare s domácim tímom 2 : 4. Výsledky so STK Podrinje: Lomen – Čupić 3 : 1, Bažík – Vuletić 1 : 3, Turan – Antonijević 3 : 0;

štvorhra: Lomen / Turan – Čupić / Vuletić 1 : 3, Lomen – Vuletić 3 : 2, Turan – Čupić 1 : 3, Bažík – Antonijević 3 : 1. Výsledky so STK Gusar: Bajčev – Lomen 1 : 3, Milić –Turan 3 : 2, Popović – Bažík 3 : 0; štvorhra: Bajčev / Popović – Lomen / Turan 1 : 3, Bajčev – Turan 3 : 2, Popović – Lomen 3 : 2. Foto: J. Pucovský

Vyhrali a prehrali: Miroslav Lomen (STK Mladosť) 10 /4897/ 7. 3. 2020

Šport POSLEDNÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS KYSÁČANOV

Prevýšili vojvodinského ligistu TATRA – MLADOST (BJ) 2 : 1 (1 : 0)

Pavel Pálik

utbalistom Tatry sa plne vydarila generálna skúška pred jarným majstrovským štartom Novosadskej oblastnej ligy. Tréner Saša Milanović a 200 divákov bolo spokojných s výkonom svojich futbalistov, ktorí prevýšili vojvodinského ligistu z Báčskeho Jarku a zaslúžene sa tešili z víťazstva. Bol to zaujímavý a napínavý zápas, vo väčšej časti sa hralo obojstranne rýchlo, technicky

vyspelo, ale veľmi korektne. Videli sme, že sú hráči oboch mužstiev kondične už dobre pripravení. Súhra domácich je lepšia, vďaka tomu si vytvorili viac šancí a pri lepšej streleckej pohotovosti výsledok mohol byť presvedčivejší. Tatra prvý gól strelila prostredníctvom Radića v 29. min. Na 2 : Aljoša Zorić (vo výskoku) bude dobrá posila Tatry

POSLEDNÁ SKÚŠKA V SIVCI

Predčasne vo forme? VOJVODINA – BUDÚCNOSŤ 1 : 1 (1 : 1)

Ján Murtín

očas minulého víkendu zverenci trénera Zlatka Hrubíka boli viac než úspešným tréningovým partnerom mužstvám zo Somborskej oblastnej ligy. V sobotu oslabené mužstvo Budúcnosti, chýbali až ôsmi hráči, prekvapilo uchádzača o titul v Tovariševe, ktorého prevýšilo vo všetkých elementoch futbalovej hry. Po nevyužitých šanciach Carić

v 16. min. nádhernou strelou načal sieť brankára Vojvodiny. V ďalšom priebehu Katiak a Zahorec pripravili šance útočníkom, ktoré títo nevyužili. A potom v 38. min. Vojvodina predsa vyrovnala. V druhom polčase domáci jalovo útočili a hostia z protiútokov zahodili ešte niekoľko vyložených šancí. BUDÚCNOSŤ: Pagáč (Dubovský), Đumić, Jakuš, Glišić (Rojka), Horvát, Srnka, Zahorec (Kriška), Katiak, Carić, Molnár, Bučík MAGLIĆ – BUDÚCNOSŤ 0 : 5 (0 : 1) V nedeľu pred 100 divákmi teraz

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Rutinná výhra KULPÍN – PROLETER 3 : 0

Katarína Gažová

olejbalové mužstvo Kulpína v nedeľu 1. marca 2020 na domácej palubovke presvedčivo zvíťazilo nad hosťujúcim zreňaninským VK Proleter. Tréner Kulpínčanov Boris Relota poskytol počas zápasu šancu aj hráčom, ktorí kratšie

www.hl.rs

hrajú v klube, a skúsenejších do hry zapájal podľa potreby. Všetci hrali obetavo a bojovne a približne rovnako sa zaslúžili o presvedčivú výhru nad hosťujúcim Proleterom. Kulpínske obecenstvo bolo ako aj zakaždým na volejbalových zápasoch prvého mužstva mnohopočetné a zo všetkých síl podporovalo

Informačno-politický týždenník

bez zranených Tomića, Kolára, Bučíka a Jakuša modro-bieli deklasovali domáci Maglić. Hložančania dominovali od začiatku a Maglićanom nepomohla ani ostrá hra.

Zneškodnil penaltu: Viktor Dubovský (Budúcnosť Hložany)

domácich. Výsledky v setoch: 25 : 19, 25 : 22, 25 : 23. VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Nemanja a Rade Petrovićovci, Barišić, Zavaroš, Hasík, Ćirić, Radanović, Babić, Gajičić, Grubešić, Bojkov, Popadić Výsledky 13. kola: Mladosť (P) – Partizan 0 : 3, Dunav Vollej – Vojvodina NS Seme 2 0 : 3, Sombor – Bečej 0 : 3, Kulpín Proleter 3 : 0, Mladost (NP) – Srem Iton 3 : 1. Program 14. kola: Partizan – Dunav Vollej, Vojvodina NS

0 zvýšil Tripić v 88. min. Skorigoval o minútku neskoršie, a po šesťdesiatich sekundách hry rozhodca Milenković z Futogu odpískal koniec zápasu. Ak zopakujú takéto dobré výkony v majstrovstvách, od tatrancov sa právom môže očakávať záchrana v lige. TATRA: Munjas, Berić, Batinić, Stričević, Rodić, Marčetić, Radić, Trišić, Zorić, Tripić, Stamenković; hrali aj: Sekicki, Jašović, Budík, Medić, Pejašinović Program zápasov 18. kola, ktoré sa budú hrať počas tohto víkendu o 15.30 hodine: Omladinac – Sirig, Bačka (Đ) – Index, Bačka (B) – Petrovaradín, Jedinstvo – Tatra, Veternik – TSK, ŽSK – Futog, Fr. partiazan – Fruškogorac, Šajkaš – RFK Nový Sad, Slavija – Hajduk. V prvom polčase padol gól po dvojitej vzájomnej prihrávke Čipkára a Leđanca, aby Begečan rutinovane skóroval – 0 : 1. Po prestávke sa prejavila lepšia kondička a súhra hostí, ktorí sa zahrávali s hostiteľmi, a výsledkom boli až štyri góly v sieti Maglića. Čipkár trafil dvakrát, Carić a Katiak boli presní raz. Bezmocnosť Maglićanov ilustruje aj nevyužitá jedenástka v 87. min., keď sa vyznamenal brankár Dubovský. BUDÚCNOSŤ: Pagáč (Dubovský), Đumić, Ljubičić (Fábry), Glišić (Katiak), Horvát, Popović, Huďan (Zahorec), Carić, Čipkár, Molnár (Rojka), Leđanac Posledný prípravný zápas Budúcnosť zohrá v nedeľu o 15. hodine v Sivci s domácim Poletom. Foto: J. Pucovský Seme 2 – Sombor, Bečej – Mladost (NP), Proleter – Mladosť (P), Srem Iton – Kulpín.

1. Bečej 2. Kulpín 3. Vojvodina 2 4. Dunav Vollej 5. Srem Iton 6. Partizan 7. Mladost (NP) 8. Proleter 9. Mladosť (P) 10. Sombor

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

13 12 10 7 6 6 5 2 2 2

0 39 : 9 1 37 : 10 3 33 : 16 6 25 : 20 7 24 : 23 7 24 : 25 8 21 : 30 11 12 : 33 11 12 : 33 11 6 : 34

36 35 28 23 19 18 15 7 7 6

• ŠPORT •

PRÍPRAVY VO VRBARE SÚ SKONČENÉ

Jar sa začína v Pačire MLADOSŤ – JEDINSTVO 2 : 2 (0 : 1)

Samuel Medveď

ladosť ukončila prípravy na druhú časť súťaže remízou so susedmi Rumenčanmi. Bol to siedmy zápas v zimnom období. Predtým Petrovčania štyrikrát vyhrali, raz hrali nerozhodne a iba jeden zápas prehrali. Rumenčania, ktorí sú lídrom Novosadskej oblastnej ligy, sa predstavili ako tvrdé mužstvo, na momenty až hrubé. Svedčí o tom aj skutočnosť, že hneď v úvodnej časti zápasu pre zranenie hru museli opustiť najprv Pavel Ožvát a potom i Igor Kaňa. Jedinstvo malo viac hry v prvom polčase, keď viac útočilo. Mladosť v útoku

nemala úspechu. Nevytvorila si ani jednu šancu. Krídelný útočník Zagorčić sa stále presúval do stredu poľa a pravá strana útoku bola prázdna. Na zápase v drese Mladosti sa nezjavili: chorý Leškov, Beronja bol zahraničí, Đaković mal rodinné povinnosti a Plavšić je zranený. Hostia mali na začiatku dve dobré šance. V 19. min. Jakuš spred Leňu odčinil pokus hostí, ale hráči Jedinstva sa v 31. min. ujali vedenia pekným gólom, keď kopali spoza šestnástky, prízemná strela trafila jednu žrď a od druhej sa odrazila do siete. V 53. min. hostia mohli viesť už dvojgólovým náskokom. Leňa nedovolene zakročil a Rumenčania kopali jedenástku, no domáci strážca siete pokutový kop vybránil. V pokračovaní zápasu

domáci brankár ešte niekoľkokrát bravúrne reagoval. Mladosť zahrala v útoku omnoho lepšie. K vyrovnávajúcemu gólu domácich tak, že obranca Šproch tečoval z prvej strany priamo na hlavu Jakuša, a lopta sa ocitla v sieti. Bolo to v 68. min. V 75 . min. domáci založili dobrý útok a Grlica zblízka zdolal Kosturanova. V 84. min. hostia vyrovnali na 2 : 2 popri driemajúcich domácich zadákoch, Leňa prvý raz strelu odrazil, ale v druhom pokuse sa mu to nepodarilo.

MLADOSŤ: Leňa (Dudáš), Valentík, Ivetić, Fábry, Jakuš, Šproch, Zagorčić, Ožvát (Đokić – Čiep), Vukanović, Severíni (Stoisavljević), Kaňa (Grlica) Program prvého jarného, 16. kola Vojvodinskej ligy – severnej skupiny: Bačka – Mladosť (P), Vrbas – Mladost (A), Vojvodina – Tisa, Sloga – ČSK Pivara, Radnički – Mladost (T), Crvenka – Tavankut, Stari grad – Bajša, Tekstilac – Krila Krajine.

Đokića a Panjka. V záverečnom zápase pred nedeľňajším štartom do jarnej odvety Jednota hrala v zložení: A. Brtka, Gavrilović, Subotić, Nikolčić, Rosić, MilovRadničkim v Novej Pazove (1 : 2) a čević, Panjak, Lazić, Krivokuća, priateľský so Zemunom rovnakým Živanović, Đokić; striedali: Delić, výsledkom na umelej ploche ŠS Tošić, Trivunović, Kačar, Vujčić, Srbska. Nedeľňajšia generálka v Ivić, Grubor Záverečná previerka priniesla súboji s Omladincom z Nových Bánoviec na štadióne povedľa najlepší výkon, domáci mali neRemeselníckeho domu priniesla ustálu iniciatívu a mohli vyhrať sľubnú výhru 2 : 1 vďaka gólom aj presvedčivejším výsledkom. Zverenci trénera Vladimira Livaju a jeho asistenta Dragana Ogrizovića sa snažili predstaviť v tom najlepšom svetle. Jednota počíta so solídnym kádrom, či však silnejším v porovnaní s jesenným, potvrdia už prvé jarné zápasy. A premiéra bude v nedeľu, keď Pazovčania privítajú mužstvo bojujúce o záchranu, novosadskú Crvenu zvezdu. Počas zimných Sľubuje veľa: Andrej Brtka (Jednota S. Pazova) príprav trénovali

s prvým mužstvom aj niekoľkí mladíci, talenty s dobrým potenciálom, ale ešte musia ukázať a potvrdiť skutočné možnosti na jarnej scéne. Tréneri prebudovali káder a to, či sa značnejšie zvýšila kvalita, potvrdia výsledky v majstrovstvách. V šestnásťčlennom peletóne je dosť dobrých mužstiev, až šiesti sa reálne uchádzajú o titul alebo baráž. V klube veria, že tentoraz smolu prelomia. A už úvodné stretnutia ukážu, či dokážu všetko skĺbiť ako treba. Keď ide o obnovenie infraštruktúry alebo presťahovania na novú lokalitu, toto sa ani zďaleka nekončí. Sľuby počas osláv storočnice boli, ale sa zatiaľ nič konkrétne neudialo. So zmenou kádrov môžu byť spokojní, ale nie aj so zapájaním malého počtu ľudí do aktivít FK Jednota. Z radov mladých hráčov najviac sľubujú šestnásťročný brankár Andrej Brtka, ktorý v generálke viac než úspešne vystriedal zraneného kapitána Jovišića, tiež Valent, Trivunović, Nikolčić a Rosić. Sú to nové akvizície a zatiaľ nemáme pocit, že by sa pred štartom Staropazovčania niečoho obávali.

NOVÉ AKVIZÍCIE STAROPAZOVČANOV

Prevýši nádej realitu?

Matej Bzovský

starom roku realita – v novom nádej. Takto by sa mohli skrátka opísať očakávania Staropazovčanov pred vstupom do jarnej sezóny, ktorá sa začína tento víkend. V zime mali v Jednote o čom premýšľať a pokúsiť sa odpovedať na otázku, či nastavajúca sezóna konečne prinesie nový vzostup alebo začiatok pádu. Vedomí sú si toho, že barometer spokojnosti budú plnšie tribúny, keď sa mužstvo bude pohybovať v hornej polovici tabuľky. Počas uspokojujúcich príprav mužstvo odohralo v zime šesť kontrolných zápasov. Najprv porazilo sriemskeho ligistu Napredak v Popinciach (5 : 0), Železničar z Inđije (2 : 0), potom republikového ligistu zo skupiny Belehrad Lokomotivu (4 : 2), kým prehrali pohárový zápas so susedným • ŠPORT •

V jeseni vo Vrbare Mladosť premohla Bačku z Pačiru 4 : 0

Foto: J. Pucovský

10 /4897/ 7. 3. 2020

Foto: J. Pucovský

Šport PADINČANIA BY DO BARÁŽE

Dolina kuje plány Ján Bokor

imná prestávka v padinskej Doline bola pokojnejšia ako v predchádzajúcich rokoch. Dobré výsledky v jesennej časti, tretie miesto na tabuľke Prvej juhobanátskej ligy, umožnili vedeniu Doliny kovať plány do budúcna. Na výročnej schôdzi uzavreli, že v klube nebudú veľké kádrové zmeny, aby nenarušili sústavnú prácu a Dolinu postupne dostali do správnych koľají. V hráčskom kádri vykonali nepatrné zmeny. Z klubu odišli Ivan Ćirić a Dávid Svetlík a prišli dvaja noví hráči, Vladimir Trajčevski z Kačareva a Nikola Bogojević z B. N. Sela. Vedenie a tréner Dragan Kovačević dostali

podporu milovníkov futbalu v Padine, prevzali úlohu na jar sa dostať do baráže o postup do vyššej ligy. Predpoklady na splnenie neľahkej úlohy v Padine sú, a preto je hodno pokúsiť sa spoločnými silami dostať sa k vytýčenému cieľu. Prípravy na pokračovanie majstrovstiev sa konali na ihriskách Doliny, lebo to pekné počasie dovoľovalo. Pravidelnú dochádzku na tréningy hatili zranenia, choroba a pracovné povinnosti hráčov. Na prípravných zápasoch sa videlo, že hráči Doliny nemajú nadostač síl na celý zápas, i keď im kvalita a vôľa nechýbajú. Dokázali to na dvoch posledných prípravných zápasoch, keď si schopnosti merali s mužstvami z vyššieho stupňa súťaže.

DOLINA – MLADOST (O) 2 : 3 (1 : 0)

Kvalitné mužstvo Mladost z Omoljice súťaží vo Vojvodinskej lige – východnej skupine a patrí medzi kandidátov o postup do Srbskej ligy –skupina Vojvodina. Padinčania dobre čelili kamarátom z Omoljice a kým mali sily, viedli dvojgólovým náskokom. Strelci boli Kelečević a Radivojev. V závere zápasu domácim ubudli sily a nepodarilo sa im zachovať vedenie. Hostia mali širší výber hráčov a náhradníci urobili zvrat výsledku. DOLINA: Bujaković, Hlavča, Radenković, Vasić, M. Mamojka, Bogojović, Trajčevski, S. Mamojka, Kelečević, Jovanov, Radivojev

DOLINA – DORĆOL 1 : 2 (0 : 1) Generálku pred jarnými majstrovstvami Padinčania mali s členom Srbskej ligy – skupina Belehrad, mužstvom belehradského Dorćolu. Dolina i na tomto zápase dokázala, že môže úspešne hrať so silným súperom. Fyzicky dobre

Z VÝROČNEHO ZASADNUTIA FK BUDÚCNOSŤ HLOŽANY

Chcú zostať na prvom mieste Andrea Lačoková

sobotu 29. februára 2020 v kaviarni Pod lipami v Hložanoch sa na výročnom zhromaždení FK Budúcnosť stretol veľký počet členov klubu, ako i početní hostia. Po schválení rokovacieho programu prítomní si vypočuli správu o minuloročnej činnosti FK Budúcnosť, ktorú podal predseda Vladimír Huďan. V správe o činnosti klubu v roku 2019 boli zhrnuté početné aktivity, ktoré úspešne zrealizovali. Už na začiatku roka, od 14. do 22. januára, klub zorganizoval úspešný futbalový turnaj medzi mužstvami hložianskych ulíc, ktorý sledoval veľký počet fanúšikov. Pätnásteho mája bola akcia farbenia ohrady okolo ihriska, ktorú treba toho roku dokončiť. V júni mali akciu opravy strechy na športovej hale, kde sa zúčastnilo 15 členov klubu a veteránov. Pred novou sezónou 2019/20 prišlo k zmenám. Trénera Vladu Tankosića vystriedal Zlatko Hrubík a do klubu prišli aj noví hráči. Za pomocného trénera a zároveň aj učiteľa mladších kategórií zvolili Dejana Samatovića. Štrnásty november bol veľmi významný deň pre klub. Na streche

www.hl.rs

tribúny nainštalovali reflektory, čo futbalistom umožňuje trénovať aj vo večerných hodinách. Túto investíciu vyfinancovala Obec Báčsky Petrovec. V decembri v spolupráci s Futbalovou školou FK Budúcnosť usporiadali futbalový turnaj pre mladšie kategórie, na ktorom sa počas štyroch dní zúčastnilo 37 tímov a viac ako 400 účastníkov takmer z celej Vojvodiny. Turnaj podporil Športový zväz Obce Báčsky Petrovec, ako i početní sponzori. Momentálne v klube pôsobia dve skupiny mladých futbalistov. Ročník 2010/2011, ktorý

ešte nesúťaží, iba zohráva turnaje, a ročník 2007/2008, ktorý hrá v Báčskopalanskej lige, kde v konkurencii 12 tímov obsadil 6. miesto so 14 bodmi. Vo FŠ majú 25 mladých futbalistov. Veteráni klubu nie sú takí aktívni ako v minulých rokoch. Družbu s vrstovníkmi z obce Ostrov na Slovenska predsa neprerušili, a tiež sa zúčastňujú na niektorých klubových akciách. Predseda Vladimír Huďan rok 2019 ocenil ako príliš úspešný a poďakoval sa všetkým, ktorí finančne prispievajú. Predovšetkým Obci Báčsky Petrovec, MS Hložany, dedinským spolkom, ako i početným sponzorom. Na záver apeloval na členov klubu, aby si pravidelne platili členské, ktoré aj tohto roku vynáša 500 dinárov. Finančnú správu za rok 2019 prečítal Podali správy o činnosti FK Budúcnosť: tajomník účtovník Juraj Stanislav Srnka, predseda Vladimír Huďan, účtovník Takáč a plán práce na rok Juraj Takáč a pokladník Ján Benka (sedia zľava)

Informačno-politický týždenník

pripravení hostia viac útočili a v prvom polčase získali náskok. Padinčania sa v druhom polčase nevzdali. Najlepší hráč domácich Kelečević výborne centroval a pohotový strelec Radivojev hlavičkoval do siete bezmocného brankára hostí – 1 : 1. Pohyblivejší hráči hostí pred koncom zápasu využili zmätok v obrane Doliny a vsietili víťazný gól. DOLINA: Bujaković, Hlavča, M. Mamojka, Radenković, Vasić, Marković, S. Mamojka, Kelečević, Radivojev, Jovanov, Krstevski; hrali ešte: Kolak, Popović, Stajić, Mitkovski Majstrovstvá Prvej juhobanátskej ligy štartujú 7. a 8. marca 2020. Dolina v nedeľu na svojom ihrisku privíta hlavného uchádzača o titul majstra – Jedinstvo z Vlajkovca. Bude to ťažko zdolateľná prekážka, tým skôr, že Padinčania nebudú mať v tíme kľúčových hráčov pre žlté karty z jesennej časti majstrovstiev. 2020 podal tajomník Stanislav Srnka. V roku 2020 FK Budúcnosť chce získať titul majstra, čo znamená postup do Somborskej oblastnej ligy. Ich cieľom je zohrať aspoň 10 priateľských zápasov, úspešne súťažiť v majstrovstvách a pohárových zápasoch, zorganizovať bežné turnaje. Mienia zadovážiť úbor а ostatné potreby pre všetky kategórie futbalistov, vykonať údržbu obliekarní, nových klubových miestností, ihriska, tribúny a tak zveľadiť podmienky na prácu klubu. Jeden z najväčších plánov je inštalovanie nového zavlažovacieho systému na trávniku. V pokračovaní pokladník Ján Benka podal finančný plán na rok 2020. Prítomní všetky správy a plány jednohlasne schválili. V záverečnom bode udelili plaketu jednému z najstarších členov v klube Ondrejovi Stupavskému, ktorý pôsobil a viedol FK Budúcnosť aj v najťažších podmienkach. Činnosť klubu pochválil predseda Obce B. Petrovec Srđan Simić a zdôraznil, že s terajším vedením majú vynikajúcu spoluprácu. Prihovorili sa aj predseda Športového zväzu Obce B. Petrovec Siniša Stanivuk, predseda MS Hložany Branislav Huďan, riaditeľ ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch Miloš Krstovski, predseda FK Mladosť Petrovec Pavel Severíni a niektorí predsedovia spolkov a združení z Hložian, ktorí klubu popriali aj naďalej úspešnú prácu. • ŠPORT •

OČAKÁVA SA PEKELNÁ JAR NA VOJVODINSKOM JUHU

Mužstvo staropazovskej Jednoty z jesennej časti sezóny 2019/2020

Najlepší v prvej etape: mužstvo Podrinja z Mačvanskej Mitrovice (Foto: FK Podrinje)

Kto sa bude hrdiť titulom?

Juraj Pucovský

ohľad na tabuľku nasvedčuje pekelnej jari vo Vojvodinskej lige – južnej skupine, lebo o postup do Srbskej ligy – skupina Vojvodina bude húževnato bojovať najmenej päť klubov. Pozrime sa na poradie z jesene: 1. Podrinje Mačvanska Mitrovica (33 bodov), 2. Mladost Nový Sad (33), 3. Sloga Erdevík (32), 4. Borac Šajkaš (31), 5. Hajduk Divoš (30), kým šiesta pazovská Jednota a siedmy Cement Beočin zoskupili po 26 bodov... Jeseň bola na trávnikoch šestnástich klubov ozaj zaujímavá. Domáce mužstvá sa prejavili takmer dvojnásobne úspešnejšie. Na 120 zápasoch zaznamenali 67 víťazstiev, tridsaťpäťkrát sa radovali hostia a na osemnástich meraniach síl každé mužstvo získalo po bod. Diváci vcelku videli 358 gólov, pričom je skóre 215 : 143 v prospech hostiteľov. Zimné prípravy sú skončené, kluby – čo urobili, to urobili, tohto víkendu pokračujú boje o body. Vedúce Podrinje s kádrom počítajúcim 27 hráčov, medzi ktorými sú siedmi dorastenci a traja nováčikovia, sa pokúsi zostať na prvom mieste a priamo postúpiť. O druhom mieste

a baráži tréner Boško Milošević nerozmýšľa a kulského Hajduka 1912), ktorý tiež bol členom belehradských čierno-bielych, a o dres Borca sa nechce ani hovoriť! Novosadská Mladost má iba o dva góly uchádza aj dovčera hráč petrovskej Mladosti, slabšie skóre od lídra, bude sa snažiť pred- rýchlonohý Petar Mrđan. O krok za Borcom je behnúť Mačvanov. Svedčia Hajduk z Divoša, ktorý sa poo tom vážne prípravy a deväť kúsi prekaziť plány súperom. kvalitných posíl, kde sú najPazovská Jednota v príliš zvučnejšie mená Bojan Babić, pozmenenej zostave, bez roky prvoligový hráč Odžakov bratov Mitrovićovcov, Milaa kulského Hajduka, Čedomir na (strelec 11 gólov) a Željka Tomčić, dlho opora prvoligové(štyrikrát sa presadil), sotva ho Bečeja a v jeseni erdevíckej môže byť prvá, ťažko aj druhá, Slogy, Elmir Asani z palanskej aby hrala baráž. To sa stane Báčky a ďalší. O bod menej má len vtedy, ak prvá päťka komerdevícka Sloga, ktorá okrem pletne zlyhá. Podobne je to Tomčića zostala bez ešte nieaj s beočinským Cementom. Ostatné kluby: Podunavac koľkých hráčov. Všimli sme si, že tento kvalitný sriemsky klub, Belegiš, Mladost B. Jarak, Radktorý vlani oslávil storočnicu nički N. Pazova, Sloga Temea má mimoriadne dobré podrin sa budú snažiť aspoň zoTréner Branko Savić sa pokúsi mienky na štadióne, v jarnej o postup so Šajkašanmi stať na doterajších pozíciách, odvete spravidla nepotvrdí a kým Slobodu Donji Tovarnik, stále pokazí úspešnú jeseň. Sremac Vojka, Jugović Kać Borac Šajkaš patrí medzi najlepšie v tejto čaká boj o záchranu, hoci sú v najťažšej situspoločnosti, ale sa mu nijako nedarí získať titul. ácii pätnásta novosadská C. zvezda (9 bodov) Práve preto Šajkašania tejto zimy zaangažovali a posledný Jadran Golubinci (7). nového trénera Branka Savića, kedysi futbalistu Už tento víkend sa začne boj na ihriskách o to, belehradského Partizana. Medzi niekoľkými kto sa na konci bude hrdiť titulom! posilami je najznámejší Aleksandar Davidov (z

Čedomir Tomčić (druhý sprava) z erdevíckej Slogy prestúpil do novosadskej Mladosti

Slavko Gavrilović aj na jar zostane v modro-bielom FK Jednota

Bojan Babić je novým členom FK Mladost

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Begeči Mgr. Jaroslav Kopčok, farár hložiansky

lovenský evanjelický filiálny cirkevný zbor v Begeči patrí pod matkocirkevný zbor v Hložanoch. Begeč je susedná dedina, vzdialená od Hložian asi 7 km. Cirkevný zbor nemá kostol, ale modlitebnicu. Tú sa rozhodli postaviť v roku 1910, na pozemku grófa Choteka, ktorý dostali darom. Vedení túžbou, aby sa mali kde stretávať k službám Božím a aby mali kde vyučovať deti, začali s výstavbou väčšieho domu, ktorý by slúžil týmto účelom. Cirkevná vrchnosť im dovolila zbierať milodary po slovenských evanjelických zboroch. S výstavbou začali v roku 1912 a 25. mája 1913 báčsky konsenior a hložiansky farár Ján Dedinský spolu s kulpínskym farárom Gustávom Klobušickým modlitebnicu posvätili. Prvá písomná zmienka o Slovákoch evanjelikoch je z roku 1818, keď priniesli svoje deti na krst do kostola v Hložanoch. Slováci evanjelici v Begeči nikdy netvorili samostatný cirkevný zbor. Vzhľadom na nízky počet členov vždy pôsobili ako fília cirkevného zboru v Hložanoch. V Begeči bola vždy silná asimilácia. Cítiť to, zvlášť keď Slováci evanjelici vstupujú do manželstva s príslušníkmi iných národností a vierovyznaní. Naďalej však v modlitebnici bohoslužobnou rečou zostáva slovenčina. Najčastejšie len pri pohreboch je farár požiadaný o príhovor aj v srbskom jazyku. Zriedkavé krsty a sobáše sa v modlitebnici nekonajú, ale v kostole v Hlo-

žanoch. Deti z Begeča tiež prichádzajú na vyučovanie konfirmácie do Hložian, kde sú aj konfirmované. Farár z Hložian slúži v modlitebnici služby Božie osemkrát v roku a dvakrát do roka prisluhuje Večeru Pánovu. V ostatné nedele a sviatky sa konajú laické služby Božie, ktoré vedie predčitateľka Božena Pekárová. Kurátorka je Alžbeta Murtínová. Na služby Božie v priemere prichádza asi 10 žien. V posledných ro koch modlitebnica prešla generálnou renováciou. Priestory sú krásne omaľované, zavedené je plynové vykurovanie, urobené sú nové lavice, nový oltárny priestor so všetkým príslušenstvom, klimatizácia… No svedkami sme, že ani takto vynovený stánok Boží neláka begečského evanjelika, ktorý sa odcudzil svojej národnosti aj viere. Výnimkou sú pohreby, keď si ešte stále mnohí spomenú, kam patria a na ktorú adresu sa majú obrátiť. Filiálny zbor v Begeči má v súčasnosti asi 350 členov.