Hlas ľudu 10/2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Ku Dňu žien



Z obsahu

Na návštevu do Obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 25. februára tohto roku prišli predstavitelia spoločnosti Marbo Product a priniesli cenné darčeky. V spoločnosti predsedníčky Obce Báčsky Petrovec navštívili aj Základnú školu Jána Čajaka, kde ich privítala riaditeľka Zdenka Dudićová a vyjadrila vďaku za hodnotné darčeky. A. Horvátová

6. 3. 2021 | 10 /4949/

Uzávierka čísla: 3. 3. 2021

Počas 60 rokov spoločného života manželia Anna a Pavel Vŕbovci z Hajdušice žili svorne. Mali pekné, ale aj menej pekné chvíle. Uznajú, že ich život nebol vždy ustlaný na ružiach. Občas sa veru aj pohádali, ale sú tej mienky, že manželstvo bez hádky je ako svadba bez hudby. S dcérami Annou a Jarmilou (druhá a štvrtá zľava), ale aj so zaťmi, nebohým Đorđom a Miletom (druhý a tretí zľava) sa vždy dobre zhodovali. V. Hudec Foto: z rodinného albumu rodiny Vŕbovej

Najstarším členom festivalového orchestra je Štefan Brňa (na snímke štvrtý zľava), ktorý ako huslista na festivale Stretnutie v pivnickom poli účinkoval spolu 53-krát. O začiatkoch festivalu a o samotnom poste huslistu a predníka orchestra sa zmienil v rozhovore, ktorý si nájdete na stranách rubriky Kultúra. M. Pap

Roku 1966, presnejšie 22. a 23. januára 1966, prebiehalo prvé Stretnutie v pivnickom poli. Odvtedy uplynulo už 55 rokov. Teda odvtedy, čo sa naši speváci a hudobníci prvýkrát stretli, spievali, hodnotili a priatelili. O prejdenej ceste jedinečného festivalu v Pivnici v prílohe Mozaika na pokračovanie píše náš spolupracovník Janko Čérný. J. Čiep

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúci riaditeľ NVU Hlas ľudu: Michal Spevák Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Nech kvety prehovoria Anna Francistyová

znovu tu máme Medzinárodný deň žien. Deň, keď sa mamy, staré mamy, priateľky, spolužiačky, učiteľky, manželky, kolegyne tajne tešia aspoň na maličkú pozornosť. Veď si ju zaslúžili. Veď sme si ju zaslúžili. Aj tento deň má len 24 hodín. Vďaka obvyklým denným povinnostiam – tým skôr, že je 8. marca tentoraz v pondelok – môže sa stať, že mu všedná každodennosť aj uškodí. Ale závisí to iba od nás, či jej to dovolíme. Kvietok tu, kvietok tam, symbolický darček, úsmev, pekné slovo, gavalierske gesto a uvidíte, že radosť z Medzinárodného dňa žien budeme mať všetci. Obvykle si pri tejto príležitosti pripomíname, že tento deň je sviatkom žien a ich boja za rovnoprávnosť. Tohto roku je to už 111 rokov, odkedy bol roku 1910 ustanovený na Medzinárodnej ženevskej konferencii. Podmienený bol veľkým štrajkom 40 000 newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal roku 1908. Vzbúrili sa proti desaťho-

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Zviditeľnené kultúrne dedičstvo

10 Do rúk sa nám dostal horúci gaštan

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

MOZAIKA

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

dinovému pracovnému času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. Aj teraz by sa veru našli dôvody na štrajk, na vzburu... Rok 2021. Máme tu krásny marcový sviatok a na každom kroku bezpečnostné opatrenia, zákazy, príkazy, pokyny... V našom podniku dokonca mimoriadna situácia... Nedajme si však ten vnútorný sviatok, ktorý nás od rána sprevádza. A dovoľme kvetom, nech prehovoria. Tým, ktoré ešte len čakajú na to, aby sa v tento deň stali peknou pozornosťou pre niektorú milú dámu, aj tým, čo už našli svoju adresátku.

V tomto čísle

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Foto: Miroslav Pap

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

29 Spomienky na Đorđa Balaševića 43 Tatra nádej hľadá

19 Matičný pozdrav zo Slovenska

Na titulnej strane: Ružu pozornosti k Medzinárodnému dňu žien nezabudol venovať ani Ivan Pintír z Pivnice svojej susede Valentíne Imrekovej Foto: Miroslav Pap

Tlač: Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

10 /4949/ 3. 3. 2021

Týždeň 

7 DNÍ

Čakanie na zelený pas Pripravil: Stevan Lenhart

urópska komisia (EK) v priebehu marca prezentuje návrh digitálneho zeleného pasu, ktorý bude obsahovať informácie o očkovaní a testovaní, ako aj o tom, či osoba prekonala ochorenie Covid-19. Tento preukaz by mal umožniť voľnejšie cestovať v rámci celej Európy počas pandémie koronavírusu. Technický návrh zeleného pasu avizovala aj šéfka EK Ursula von der Leyenová a informáciu zverejnili viaceré médiá. Členské štáty EÚ sa vraj v zásade dohodli na spoločnom prístupe k zavedeniu takéhoto očkovacieho preukazu; ešte stále však nie je definované, aké všetko výhody budú mať ľudia s týmto preukazom. Pokým predstavitelia niektorých krajín (napr. rakúsky kancelár Sebastian Kurz) očakávajú zavedenie zeleného pasu s entuziazmom, jednotlivé štáty (vrátane Nemecka) nateraz vyjadrujú kritickejší postoj k tomuto riešeniu. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že zatiaľ je v kraji-

nách EÚ zaočkovaná len pomerne malá časť obyvateľstva. A tiež sa vynára otázka, či vôbec bude možné cestovať v rámci Európy bez zeleného pasu. * Podľa mienky odborníkov zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je predčasné a nerealistické myslieť si, že sa pandémia nového koronavírusu skončí do konca tohto roka. Riaditeľ programu WHO pre mimoriadne situácie Michael Ryan vyhlásil, že by sa svet mal zamerať na jediný cieľ: čo najviac znížiť počet prípadov nakazených a zabrániť tak vzniku nových variantov vírusu. „Ak budeme konať múdro, môže sa nám podariť zastaviť hospitalizácie a úmrtia a túto tragédiu spojenú s pandémiou,“ povedal Ryan na konferencii pre médiá dňa 1. marca v Ženeve. Ešte dodal: „Ak budú mať vakcíny vplyv nielen na úmrtia a hospitalizácie, ale aj značný dosah na dynamiku a riziko šírenia nákazy, potom možno očakávať, že sa posunieme smerom k zvládnutiu tejto pandémie.“

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus apeloval, aby sa v každej krajine sveta počas prvých 100 dní roku 2021 začalo s očkovaním zdravotníkov. Privítal spustenie vakcinačnej kampane v rámci iniciatívy Covax v Ghane a na Pobreží Slonoviny. V súvislosti so skutočnosťou, že niektoré vlády pri očkovaní uprednostňujú mladších a zdravších dospelých s nižším rizikom ochorenia vo svojej vlastnej krajine pred zdravotníkmi a staršími ľuďmi v iných častiach sveta, Ghebreyesus o. i. povedal: „Toto sú spoločné preteky proti vírusu. Všetky krajiny vyzývame, aby boli súčasťou globálneho úsilia s cieľom zastaviť vírus všade na svete.“ * Známy britský prírodovedec David Attenborough (94) upozorňuje, že klimatické zmeny sú najväčšou hrozbou v súčasných dejinách ľudstva. Na virtuálnom zasadnutí predstaviteľov 15 členských krajín Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (OSN) Attenborough povedal: „Ak budeme pokračovať touto

cestou, nastane kolaps všetkého, čo zaisťuje našu bezpečnosť: výroby potravín, prístupu k čerstvej vode, obývateľnej teploty vzduchu a oceánskeho potravinového reťazca. A v prípade, že prírodný svet už nebude môcť uspokojovať naše najzákladnejšie potreby, najväčšia časť civilizácie rýchlo stroskotá.“ Vo svojom prejave, ktorý adresoval na predstaviteľov členských krajín Bezpečnostnej rady OSN, Attenborough doložil: „Nezávidím vám na zodpovednosti, ktorú tieto okolnosti kladú na vás a na vaše vlády. Stabilné a bezpečné klimatické obdobie, v ktorom sa zrodila naša civilizácia, sa ukončilo. A nemožno ho vrátiť späť. Bez ohľadu na to, čo teraz budeme podnikať, je už neskoro vyhnúť sa klimatickej zmene. A tí najchudobnejší a najzraniteľnejší budú najviac trpieť.“ V škótskom Glasgowe bude v novembri usporiadaný klimatický summit, ktorý bude najvýznamnejším podujatím tohto druhu odvtedy, čo bola roku 2015 v Paríži realizovaná Konferencia OSN o zmene klímy.

PRACOVNÁ NÁVŠTEVA HLASU ĽUDU. NVU Hlas ľudu svojím príchodom poctili Nino Brajović, generálny tajomník Združenia novinárov Srbska, a Boris Pavlov, sekretár Združenia novinárov Vojvodiny, ktorých členovia redakcie informovali o aktuálnej situácii v ustanovizni. Aj touto návštevou NVU Hlas ľudu akcentuje význam spolupráce s týmito dvomi združeniami. V rámci dialógu bolo medziiným navrhnuté vypracovanie interného kódexu medzi NVU Hlas ľudu a Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny. Nino Brajović vyzval novinárov, aby boli vo svojej práci smelí, ale pritom ostražití. Počas návštevy sa spomenutí sekretári dvoch združení stretli aj s úradujúcim riaditeľom Michalom Spevákom. mp

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

NÁVŠTEVA NRSNM NA REPUBLIKOVEJ ÚROVNI

Na obojstranný úžitok

KOMENTÁR

„Hlasľuda“ zápasí s ťažkým bremenom

Anna Horvátová

ne hodnotí predsedníčka NRSNM Lakatošová: „Bolo nám cťou, že redsedníčku Národnostnej nás prijala generálna sekretárka rady slovenskej národnost- Paunovićová. Predostreli sme jej nej menšiny Libušku Lakato- naše plány ohľadom výstavby šovú spolu s riaditeľom Základnej Slovenského domu, v ktorom školy hrdinu Janka Čmelíka v Sta- budú sídliť tri významné slovenské rej Pazove Jankom Havranom inštitúcie – NRSNM, NVU Hlas ľudu v pondelok 1. marca prijala Suzana a ÚKVS, tiež novosadský cirkevný Paunovićová, generálna sekretár- zbor bude mať svoje miestnosti, ako i SKC P. J. Šafárika. Pochválili sme sa aj úspešne realizovaným procesom dištančného vzdelávania, keď v pandemických podmienkach Výbor pre vzdelávanie pracoval s maximálne vynaloženým úsilím, koordinoval vzdelávací proces, aby netrpeli žiaci a aby im učivo bolo kvalitne a načas sprostredkované.“ Nevystali ani zmienky o našich jubileách, ktorými dosvedčujeme dlhodobú tradíciu na tunajších Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, priestranstvách, na návšteve u Suzany Paunovićovej, generálnej kde ako lojálni sekretárky prezidenta Republiky Srbsko občania pretrvávame takmer ka prezidenta Republiky Srbsko tri storočia a naše pôsobenie je Aleksandra Vučića. Cieľom návšte- založené na spolunažívaní so všetvy bolo predostrieť ciele a plány kými príslušníkmi, tak väčšinovéNárodnostnej rady, tiež poinfor- ho národa, ako i národnostných movať o pôsobení slovenskej spoločenstiev. menšiny. Návštevu veľmi pozitívFoto: Janko Havran

A. Horvátová

oviny Hlas ľudu sú často terčom útokov, nedorozumení, dokonca aj urážok. Všeličo v posledných časoch prehrmelo cez hlavy zamestnancov, ale to, čo vie najviac doraziť, je nevedomosť, do ktorej ustanovizne sa jednotlivci dostali. Keď spravujúce orgány Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas

V „Hlasľude“, ako to našich čitateľov a divákov TV Denníka RTV Vojvodina 2 zo dňa 26. februára informoval pokrajinský poslanec a člen NRSNM P. Surový, predsedníčka zakázala informovať aj zo zasadnutí Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, tiež zo zasadnutí štyroch výborov NRSNM. Len na ukážku, aby sa zistilo, čo je tá skutočná pravda, dokladujeme to fotografiami zve-

Na ukážku strany nášho týždenníka, v ktorých sa vyvracia tvrdenie P. Surového o zákaze informovať zo zasadnutí NRSNM a štyroch výborov

ľudu, ktorej primárnou činnosťou je vydávanie týždenníka Hlas ľudu, nevedia ani meno ustanovizne, tiež týždenníka Hlas ľudu, je to naozaj trápne a urážlivé. Meno nášho týždenníka nie je „Hlasľuda“, ale Hlas ľudu, na čo by aspoň členovia Správnej rady NVU Hlas ľudu mali prihliadať, čiže mali by to pokladať za samozrejmé. Ale nie, predseda Správnej rady Miloslav Chrťan neustále opakuje tak akože presvedčivo v „Hlasľude“. V tomto zložení Správnej rady, žiaľ, to je neznámou, nepochopiteľným pojmom.

rejnených textov v Hlase ľudu v tohtoročnom čísle 5 na strane 6 a v dvojčísle 7 – 8 na stranách 6 a 7. Ako zastať nepotizmu do cesty?! Žiaľ, je to proste boj s veternými mlynmi, v ktorom sú hlasľudovská redakcia a celý kolektív bezmocní. Naše snahy zastať si do cesty jednotlivcom, ktorých cieľom je spravovať zvonku redakčnú politiku, privlastniť si týždenník a zdehonestovať hlasľudovskú 76-ročnú tradíciu, sú, ale to niekedy nie je dostatočné a veľmi márne.

OZNÁMENIE NVU HLAS ĽUDU

Demisia úradujúceho riaditeľa

utorok 2. marca 2021 Michal Spevák ml., úradujúci riaditeľ NVU Hlas ľudu, podal písomnú demisiu na túto funkciu. Vymenovaný bol na zasadnutí Správnej rady NVU Hlas ľudu v utorok 23. februára 2021. O jeho odstúpení z funkcie sa zamestnanci ustanovizne dozvedeli v deň uzávierky tohto čísla Hlasu ľudu, teda v stredu 3. marca 2021. Red.

• TÝŽDEŇ •

10 /4949/ 6. 3. 2021

Týždeň SPÄTNÝ POHĽAD NA ČINNOSŤ MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV V BÁČSKOM PETROVCI

Zviditeľnené kultúrne dedičstvo Anna Horvátová

úzeum vojvodinských Slovákov ako najvýznamnejšia ustanovizeň v oblasti kultúry a zachovania národného dedičstva Slovákov v Srbsku rozhodnutím Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny je mimoriadne dôležitá pre slovenskú národnostnú menšinu. Riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová je predsa najkompetentnejšia hovoriť o význame, či skôr o muzeálnej činnosti, ktorú táto inštitúcia pod jej vedením rozprúdila pozoruhodne. ÚLOHY, CIELE, KONCEPCIA Múzeum asociuje na ustanovizeň, do ktorej vstup neláka, v ktorej sú prísne osoby a v nej únavná práca pátrania po starých, zaprášených predmetoch, tak vysvetlite, ako je to vskutku vôbec v našom múzeu: „Hlavnou úlohou zamestnancov Múzea vojvodinských Slovákov je študovať, odborne spracovávať, zbierať, dokumentovať, uchovávať a prezentovať historické a etnologické dedičstvo a dejiny umenia Slovákov v Srbsku s využitím modernej múzejnej praxe a muzeológie. Úloha a cieľ múzea vychádza z definície ICOM z roku 1974, ktorá hovorí, že múzeum je nezisková organizácia. Cieľom je pomocou výskumu a interpretácie muzeálnych predmetov priblížiť publiku kultúrne bohatstvo Slovákov žijúcich na území Srbska. Koncipované je na základe fondu Národného múzea, ktoré bolo založené roku 1949 v Báčskom Petrovci. Vo svojej súčasnej podobe Múzeum vojvodinských Slovákov je od roku 2012 a predstavuje organizačne rozvetvenú ustanovizeň pozostávajúcu z historickej, etnologickej a umeleckej zbierky a z pobočiek múzea: Komplexu tradičnej architektúry a Galérie Zuzky Medveďovej. Galéria bola otvorená v roku 1989. Najstarší dom v Petrovci predstavuje nehnuteľnú kultúrnu pamiatku

www.hl.rs

Republiky Srbsko a od roku 1965 je pod ochranou Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok. Dom pochádza z druhej polovice 18. storočia a jeho okolie je múzejný celok.“ SÚČASNÝ STAV MÚZEA Akým počtom muzeálnych preparátov sa môžete pochváliť? „V súčasnosti má Múzeum vojvodinských Slovákov 5 352 spracovaných predmetov rozdelených do troch múzejných zbierok: kultúrno-historickej, etnologickej a umeleckej. Kultúrno-historická zbierka obsahuje 3 216 predmetov z archívno-dokumentárnej zbierky, ktorá obsahuje množstvo dokumentov, letákov, plagátov, pohľadníc, starých fotografií. Etnologická zbierka obsahuje 940 predmetov týkajúcich sa materiálnej a duchovnej kultúry Slovákov. V zbierke dominujú predmety z domácnosti, interiérové textílie a časti ľudového odevu. V etnologickej a kultúrno-historickej zbierke sa nachádzajú predmety prevažne zo začiatku 20. storočia, a to z územia celej Vojvodiny. Zbierka umeleckých diel obsahuje 1 196 evidovaných

umeleckých diel slovenských akademických maliarov a výtvarníkov amatérov z Vojvodiny a nachádza sa v Galérii Zuzky Medveďovej. Dlhodobé priority Múzea vojvodinských Slovákov sú riešenie trvalého priestoru – budova pre Múzeum vojvodinských Slovákov,

Informačno-politický týždenník

stabilné financovanie múzejnej činnosti, zabezpečenie odborných pracovníkov a spolupráca s kultúrnymi a vzdelávacími inštitúciami.“

kultúry a informovania a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Zo základnej dokumentácie zriadená je Hlavná inventúrna kniha pre etnologickú a pre historickú zbierku. V etnologickej zbierke sa nachádza tiež pomocná kniha a kniha evidencie aktivít v depozite. Umelecká zbierka nemá knihy evidencie. Kniha prírastkov a Kniha vydaných výKustódi pri inštalovaní krosien v Najstaršom požičiek a nájmov dome existujú, ale sa neDOKUMENTAČNÁ ČINNOSŤ A používajú. Múzeum taktiež neDIGITALIZÁCIA MUZEÁLNYCH vedie záznamy o knižnom fonde. ZBIEROK V roku 2020 múzeum do daru Súčasnosť nakladá, no je to dostalo 178 predmetov do etuž skôr potrebou, digitalizovať nologickej zbierky, 1 obraz do muzeálnu dokumentáciu, môže- umeleckej zbierky a študijnú zbierte sa aj vy pochváliť aktivitami ku do historickej zbierky. Vďaka dobrej práci našej ustanovizne sa v tejto oblasti? „Dokumentačná činnosť je stále viac ľudí rozhoduje venovať hlavnou aktivitou múzea týkajú- predmety do múzea.“ ODBORNÉ SPRACOVANIE MUca sa správy registra a dokumentácie muzeálnych predmetov a ZEÁLNYCH ZBIEROK A PRÁCA V umeleckých diel, ktoré patria do DEPOZITE „Múzejný fond umeleckej zbierkultúrneho dedičstva. V nadchádzajúcom období múzeum bude ky obsahuje predmety, ktoré si pokračovať v práci s digitalizáciou vyžadujú reštaurátorské a konzerzbierok, čo predstavuje významný vačné práce z dôvodu nevhodnékrok vpred v oblasti muzeológie ho skladovania a neprimeraných a zviditeľnenia kultúrneho dedič- podmienok v kombinovanom stva. Múzeum vlastní program depozite. Medzi primerané tepJIS pre digitalizáciu a v súlade lotné podmienky patrí teplota vo s možnosťami pracovníci múzea výstavnom priestore a depozite vnášajú údaje s cieľom, aby sa v od 18 do 24 stupňov v závislosti nadchádzajúcom období vniesli od druhu materiálu, ako aj určitá všetky dáta o spracovaných pred- vlhkosť vzduchu v priemere až 40 metoch. Jedna z možností bude percent. V múzejných priestoroch, sprístupnenie časti digitalizovanej výstavných a depozitoch boli nazbierky širšej verejnosti. inštalované merače teploty a vlhPre prácu v umeleckej zbier- kosti. Vo výstavných priestoroch ke boli angažované dve externé galérie sa nachádza klimatizačné spolupracovníčky, profesorky vý- zariadenie, zatiaľ čo v ostatných tvarného umenia, ktoré s našou in- miestnostiach takéto zariadenie štitúciou spolupracujú dlhodobo. ani UV meter a alarm nie sú. Okrem profesionálneho spracoV umeleckej zbierke bolo vykovania sa uskutočnila digitalizácia nané spracovanie predmetov a múzejných predmetov, na ktorej tieto práce vykonali spolupracovpracovali i ďalší dvaja kurátori: do- níčky múzea Mr. Daniela Triašková kumentarista a etnológ. Finančné a Ma Emília Valentíková-Labátová. prostriedky na tieto práce sme Spracovanie sa uskutočňovalo v získali na konkurzoch Ministerstva elektronickej podobe v databáze, • TÝŽDEŇ •

v múzeu a po konzultácii s kurá- vojne a formovania a fungovania slovenskej vojvodinskej brigády.“ torom múzea. Na uskladnenie a ochranu predAKO JE TO S VÝSTAVNOU ČINmetov slúžia usporiadané múzejné NOSŤOU depozity v budove Matice sloVerejnosť občas potešíte, už venskej a galérii. Kurátori múzea nie ani prekvapíte, lebo sa to od sa starajú o ochranu múzejných vás už nejako očakáva, s výstapredmetov v súlade s preventívny- vou našich známych umelcov: mi ochrannými opatreniami. Pred- „Plán a program práce Múzea vojmety v depozitoch sú prehľadne vodinských Slovákov za rok 2020 usporiadané do príslušných krabíc bol navrhnutý s cieľom, aby svojimi so zoznamom predmetov a pros- aktivitami zahrnul múzejné čintriedkami na ochranu predmetov nosti, a to predovšetkým základné pred hmyzom. Krabice sú umiest- múzejné činnosti s dôrazom na nené na kovových policiach. V dokumentovanie, ochranu, spradruhej miestnosti sú drevené covanie a digitalizáciu múzejného predmety. V týchto miestnostiach fondu. Prezentácia múzejného fonsa okrem predmetov nachádza du merateľná je prostredníctvom aj archív s knižnicou, pracovný múzejných expozícií a odborných priestor pre kurátora.“ prác. Z dôvodu opatrení obmedzujúcich verejné zhromaždenia boli TERÉNNY VÝSKUM Príspevkom k zaznamenávaniu výstavné práce čiastočne pozastakultúrneho dedičstva Slovákov v vené. V priebehu roka 23. októbra Srbsku je výskum... nainštalovaná bola samostatná vý„... súvisiaci so zberom materiálu stava Ján Bačúr, maliar nehmotného pre výstavu Predok – symbol národ- kultúrneho dedičstva Slovákov v nej identity vojvodinských Slovákov. Na realizáciu projektu boli angažovaní dvaja etnológovia Mr. Katarina Radisavljević, múzejná poradkyňa, a Ma Marijan Pavlov, kurátor, ktorí s našou inštitúciou spolupracujú už dlhší čas. Oboznámení sú s celou etnologickou zbierkou múzea, pretože odborne spracovali určitý počet predmetov z tejto zbierky. Pre rozsiahlu analýzu všetkých aspektov témy uskutočnili kurátori potrebný terénny výskum v miestach, kde Slováci žijú v Srbsku. Metodika te- Kustódi v teréne vyberajú predmety rénneho výskumu bola do zbierok múzea podmienená súčasnou situáciou s pandémiou koronavíru- Srbsku, zorganizovaná v spolupráci su tak, aby bola vykonaná v súlade s kovačickou Nadáciou Babka. s odporúčanými opatreniami. Po Kolektívna výstava 6. bienále spomínaných aktivitách kurátori slovenských amatérskych umelcov pripravili text do katalógu výstavy v Srbsku predstavila najnovšie a výber predmetov na výstavu. diela 26 amatérskych umelcov z Viacročný projekt Predok – symbol deviatich miest. Autormi výstanárodnej identity vojvodinských vy a textu pre katalóg sú Emília Slovákov podporuje Pokrajinský Valentíková-Labátová a Vladimír sekretariát pre kultúru, informo- Valentík. Výstava bola otvorená od vanie a vzťahy s náboženskými 18. decembra a potrvá do konca spoločenstvami. V pláne máme po- marca.“ kračovať v konzervácii predmetov, PEDAGOGICKÁ PRÁCA, realizácii výstavy a tlači katalógu. K TOMU AJ VYDAVATEĽSKÁ Pre potreby historického fondu bol ČINNOSŤ angažovaný externý spolupracovAký význam v muzeálnej činník, ktorý doplnil údaje týkajúce sa nosti má pedagogická práca účasti Slovákov v druhej svetovej a vydavateľská činnosť? • TÝŽDEŇ •

„S cieľom priblížiť sa detskému publiku sa pedagogické aktivity uskutočňovali prostredníctvom tvorivých dielní pre deti Príbehy v obrazoch. Workshop, kde sa deti dozvedeli o Zuzke Medveďovej, jej tvorbe, maľbách a prostredníctvom Zuzkiných obrazov vymýšľali príbehy.“ Vlani pred koncom roka bol vydaný zborník príspevkov z 11. výtvarníckeho snemovania, ktoré sa konalo 14. decembra 2019: „Vlani sme si pripomenuli 30. výročie Galérie Zuzky Medveďovej a v tomto duchu sa nieslo aj stretnutie odborníkov. Zborník je dvojjazyčný, v srbskom a slovenskom jazyku a obsahuje 11 prác desiatich autorov. Projekt, ktorý tiež podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bola interaktívna brožúra pre deti Múzeum v listoch. Tento rok vyšli dve čísla brožúry s titulkami: O tajomstvách výtvarného umenia a Brožúra pre mladých zvedavcov.“ NÁVŠTEVNOSŤ MÚZEÍ A SPOLUPRÁCA S MÚZEAMI A INÝMI INŠTITÚCIAMI Vlani sme sa prispôsobovali pandemickým podmienkam, tak sme aj povinnosti ladili, ale vaša činnosť svedčí o opaku. Akú návštevnosť ste zaznamenali? „Návštevnosť múzeí v roku 2020 bola na nízkej úrovni a hlavným dôvodom je situácia súvisiaca s pandémiou vírusu Covid-19. Expozície múzeí navštevujú väčšinou žiaci základných škôl, stredných škôl a materských škôl. Najvyššia účasť je na otvorení výstavy, zatiaľ čo počas výstavy je účasť na priemernej úrovni. Jedným z dôvodov je, že v múzeu nie je zamestnanec poverený pedagogickou činnosťou a styk s verejnosťou, ako aj skutočnosť, že ľudia v danom mieste nemajú vo zvyku chodiť na múzejné akcie. Napriek týmto dôvodom múzeum v tomto roku zaznamenalo značný počet aktívnych návštevníkov, ako aj nových návštevníkov, ktorí reagovali na pozvanie na ďalšie podujatia. Múzeum zaznamenáva návštevy vo svojej evidencii, ako aj v knihe dojmov; vo veľkej miere sú to návštevníci z blízkeho okolia, ale aj zo zahraničia.“ Spolupráca je dôležitá a čo všetko poskytuje: „V rámci medzimúzejnej spolupráce môžeme zdôrazniť spoluprácu s Múzeom Vojvodiny, ktoré vykonáva aj práce múzejného dokumentačného stre-

diska. Táto služba Múzea Vojvodiny poskytuje poradenskú a odbornú pomoc. V pravidelných intervaloch kolega z tejto služby kontroloval stav našich zbierok a Jednotného informačného systému a sledoval práce na procese digitalizácie fondu múzea. Uvedieme spoluprácu so Združením vychovávateliek osvetových pracovníčok Sloveniek Vojvodiny, s ktorým sme prostredníctvom dielne a koncertu realizovali online projekt Tvorí celá rodina. V spolupráci s Nadáciou Babka v Kovačici bola zorganizovaná prezentácia insitného umenia Slovákov a výstava Jána Bačúra z Padiny.“ OCHRANA NEHNUTEĽNÉHO KULTÚRNEHO DEDIČSTVA Počas celého roka prebiehala komunikácia s Pokrajinským ústavom ochrany kultúrnych pamiatok z Petrovaradína s cieľom realizácie projektu premiestnenia mniača a konzultácií týkajúcich sa úpravy Najstaršieho domu: „S cieľom zachovať nehnuteľné kultúrne dedičstvo zakúpilo múzeum s finančnou podporou Obce Báčsky Petrovec od súkromnej osoby mniač, ktorý je pod ochranou Pokrajinského ústavu ochrany kultúrnych pamiatok a pod správou múzea. Ústav pripravil projekt a zabezpečil finančné prostriedky na realizáciu premiestnenia mniača, ktoré sa pod dohľadom odborníkov ústavu úspešne zrealizovalo do dvora vedľa najstaršieho domu. Projekt bol realizovaný v období júl – september. Potom nasledovali práce na dlažbe a úprave uličného chodníka, ako i časti dvora. Pred komplexom sa nachádza informačná tabuľa a na dvore sú stĺpové statívy s informačným rámom. Nová tabuľa bola umiestnená aj pri vchode do budovy Galérie Zuzky Medveďovej. V letných mesiacoch sú steny domu, vonkajšie aj vnútorné, ako aj pec v zadnej miestnosti, úplne upravené. Priestor je vybielený, dezinfikovaný, vetraný a v miestnostiach sú vykúrené pece na zníženie vlhkosti. Po stavebných prácach a dezinsekcii múzejných predmetov boli predmety vrátené do areálu. Tkáčske krosná, ktoré sme dostali na konci roka, sme umiestnili v zadnej miestnosti. Po dokončení prác bol vytlačený leták so základnými informáciami.“

10 /4949/ 6. 3. 2021

Snímky: z archívu MVS

Týždeň ZO ŠIESTEHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

Schválili návrhy o zadlžení na financovanie kapitálových investícií Danuška Berediová-Banovićová

o štvrtok 25. februára sa konalo šieste zasadnutie Zhromaždenia AP Vojvodiny. Na rokovacom programe bolo 17 bodov. Pokrajinskí poslanci najviac diskutovali o bode, ktorý sa týkal zadlženia na financovanie kapitálových investícií, vlastne výstavby zdravotníckeho komplexu Kamenica 3. Na zasadnutí odznelo, že dôsledku epidemiologickej situácie a stagnácie, zapríčinenej koronavírusom v predchádzajúcich mesiacoch, vznikla potreba predlžiť lehotu na zadlženie, čo je aj umožnené rozhodnutím Zhromaždenia APV o zmene roz-

hodnutia Zhromaždenia APV o zadlžení na financovanie kapitálových investičných výdavkov. Týmto rozhodnutím je definovaná suma zadlženia vo výške 700 miliónov dinárov, aby sa zabezpečila nehatená realizácia strategicky dôležitého projektu – automatického systému ochrany proti krupobitiu na území raketového strediska Bajša a Samoš. Predstavitelia opozičných strán boli proti novému zadlženiu. Pokrajinskí poslanci schválili okrem iného aj správu o práci a finančnú správu Fondu pre poskytovanie pomoci

utečencom, vyhosteným a vysídleným osobám za rok 2019. Od roku 2017 tento fond zabezpečil,

aby prostriedky na bývanie a obstarávanie stavebného materiálu boli nenávratné.

TECHNICKÉ VYBAVENIE SPOLOČNOSTI MARBO PRODUCT V OBCI BÁČSKY PETROVEC

Bez počítačov to nejde Anna Horvátová

echnické zariadenie je súčasťou pôsobenia v dnešnom zdigitalizovanom spôsobe života. Najmä v školách je veľmi dôležitá kvalitná technika, nemenej ani v domoch zdravia či iných ustanovizniach. Na to nie vždy sú aj prostriedky, preto každá pomoc príde vhod. Ocenili to aj v spoločnosti Marbo Product a donácie či technické zariadenia udelili ustanovizniam v Obci Báčsky Petrovec. Najmä vo štvrtok 25. februára predstaviteľov spoločnosti Marbo Product v Zhromaždení obce privítala predsedníčka Jasna Šprochová s delegáciou, aby spoločne realizovali návštevu v Dome zdravia a v Základnej škole Jána Čajaka a odovzdali cenné dary – notebooky, tlačiarne, monitory, desktopové počítače. V zdravotníckej ustanovizni hostí z obecnej úrovne privítali

www.hl.rs

Dr. Ján Šuľan, Dr. Tatiana Vujačićová, Dr. Zorana Ponjevićová a zdravotná sestra Vierka Sľúková-Ceroská, vyjadriac vďaku za

ohodnotila návštevu s bohatými darmi, ktoré prispejú ku kvalitnejšej výučbe, najmä v týchto pandemických podmienkach, keď sa školy zameriavali na dištančnú výučbu. Inak spoločnosť Marbo Product ako súčasť multinacionálnej spoločnosti PepsiCo už 13 rokov podniká na trhu západného Balkánu a v Báčskopetrovskej obci, presnejšie v Maglići. V rámci svojho spoločensky zodpovedného prínosu lokálnemu spoločenstvu dotovala počítačové a technické zariadenia obecným verejným ustanovizniam. Hodnotným donáciám sa potešili aj v Predškolskej ustanovizni Včielka, Gymnáziu Jána Kollára so Pre Dom zdravia v Báčskom Petrovci hodnotné dary spoločnosti Marbo žiackym domovom, v zákProduct ladných školách Jána Amohodnotné dary, ktoré prispejú V ZŠ Jána Čajaka delegáciu sa Komenského v Kulpíne, Jozefa k urýchleniu evidovania a zazna- privítala úr. riaditeľka Zdenka Marčoka-Dragutina v Hložanoch menávania údajov, a samým tým Dudićová, tiež veľmi pozitívne a Žarka Zrenjanina v Maglići.

Informačno-politický týždenník

aj k skvalitneniu práce, aby sa predišlo tej nepopulárnej situácii, keď nám na okienku zvestujú, že „systém spadol“.

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Deň ružových tričiek Anna Lešťanová

ri príležitosti Medzinárodného dňa proti rovesníckemu násiliu aj v staropazovskom Gymnáziu Branka Radičevića usporiadali príležitostný program. Tento deň si pripomíname každý rok v poslednú februárovú stredu ako Deň ružových tričiek, a tentoraz to bolo 24. februára. Všetko sa začalo v roku 2007, keď sa skupina aktivistov v jednej z kanadských provincií Nové Škótsko chopila iniciatívy, lebo žiak Chuck McNeill prišiel do školy v ružovom tričku. Chlapcovi sa vysmievali pre farbu odevu a vystavený bol verbálnemu násiliu svojich rovesníkov. Žiak v ružovom tričku prišiel do školy v snahe podporiť matku chorú na rakovinu prsníka. Aktivisti kúpili 50 ružových tričiek a rozdelili ich jeho rovesníkom na podporu chlapcovi... Žiaci a profesori gymnázia v spolupráci so školským tímom pre ochranu proti diskriminácii,

násiliu, trýzneniu a zanedbávaniu si tento deň, a to po prvý raz, pripomenuli početnými aktivitami

v priebehu celého pracovného a vyučovacieho týždňa. O Medzinárodnom dni proti rovesníckemu násiliu hovorili verejne, hlasne a jasne na dielňach, na hodinách triednickej, cez rovesnícku edukáciu, spoluprácu s pedagogičkou, profesorkou psychológie a školskými knihovníkmi prostredníctvom aktivít voliteľných programov, na hodinách občianskej výučby… Na základe uvedených aktivít žiaci staropazovského gymnázia poukázali na to, že táto téma im nie je neznáma a vedia správne zareagovať v prípade výskytu násilia a povedať nie každému z jeho tvarov. Podľa slov Snežany Žiaci pazovského gymnázia pustili do vzduchu ružové balóny s odkazmi Inđićovej, koordiná-

torky tímu, na Gymnáziu Branka Radičevića v priebehu celého školského roka, na základe stanoveného plánu a programu, pracujú na prevencii násilia a poukazujú na význam tolerancie, empatie, uctievania práva rozličností, zasadzujú sa za podporu nenásilnej komunikácie a nenásilného riešenia konfliktov. Ako uviedla Inđićová, iba v ojedinelých prípadoch a veľmi zriedkavo musia zareagovať v škole ohľadom daných problémov. Ak sa aj vyskytne násilie, ide hlavne o ten najjemnejší prvý stupeň. Ústredný program venovaný Medzinárodnému dňu proti rovesníckemu násiliu sa konal v stredu cez obed na školskom dvore staropazovských stredných škôl, keď žiaci gymnázia – predstavitelia jednotlivých tried, uctievajúc protipandemické opatrenia, symbolicky do vzduchu pustili ružové balóny s odkazmi proti rovesníckemu násiliu, ktoré po kratšom programe aj nahlas prečítali.

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Veľká akcia sadenia stromov A. Lešťanová

zemie Obce Stará Pazova by s príchodom jari malo byť bohatšie za približne 6-tisíc sadeníc duba letného (lat. Quercus robur). Akcia sadenia stromov (okolo 2 700) je ukončená hlavne na verejných plochách, a to najprv v Starej a Novej Pazove a vo Vojke. Potom nasleduje druhá fáza – v dedinách Podunajska a v Golubinciach. Začiatkom vhodného obdobia pre sadenie stromov, keď teplotná stupnica neklesla pod bod mrazu, v teréne už boli aj zamestnanci Verejného komunálneho podniku Čistoća v Starej Pazove. Toho času intenzívne pracujú na zazeleňovaní lokálnych cestných pásem • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vysadené mladé stromy

a všetkých sídlisk v obci. Veľká akcia sadenia stromov na týchto priestoroch znamená opätovný

návrat duba letného, ktorý kedysi dominoval v sriemskych lesoch. Stromy sú donáciou Verejného

podniku Srbijašume a predstavujú iba tretinu z plánovaného množstva. Okrem najväčšieho počtu duba letného v tejto zásielke bol aj topoľ biely (lat. Populus alba) a orech čierny (lat. Juglans nigra). Stromy sa vysádzajú aj vedľa lokálnych ciest ako zelené pásma a nachádzajú sa už napr. odborne zasadené do pôdy na cestných smeroch Staré Bánovce – Stará Pazova a Nová Pazova – Vojka. Stromy sa vysádzajú i na verejných plochách v sídliskách obce a zalesňujú sa i lovecké remízy. Akcia sadenia stromov by mala potrvať do konca marca, ak to, samozrejme, dovolia poveternostné podmienky.

10 /4949/ 6. 3. 2021

Ľudia a udalosti S DUŠKOM ILIĆOM, RIADITEĽOM VEREJNÉHO KOMUNÁLNEHO PODNIKU KOMUNALAC BÁČSKY PETROVEC

Do rúk sa nám dostal horúci gaštan Anna Horvátová

erénne úpravy vonkajších plôch v samotnom Báčskom Petrovci, tiež v celej obci v bežnom roku prebral Verejný komunálny podnik Komunalac Báčsky Petrovec v čele s Duškom Ilićom z Maglića. Vystriedali doterajšiu činnosť VKP Progres a snažia sa zveľadiť podnikanie, ako i samotnú úpravu verejných plôch. A ich pôsobenie je už aj viditeľné. O tom, čo je v záujme ich realizácie a plánov, sa ochotne zmienil riaditeľ Verejného komunálneho podniku Komunalac Báčsky Petrovec Duško Ilić: „Naším prvoradým cieľom je základnú komunálnu činnosť pozdvihnúť na vysokú úroveň. A to sú tieto konkrétne služby: odvoz odpadu, komunálneho a stavebného, plastovej ambaláže, papiera, skla. Prioritou nám je, aby vodovod a kanalizácia pôsobili nehatene, aj pohrebné služby a všetky ostatné služby v rámci komunálnej činnosti. Keď toto doriešime a bude to fungovať bezchybne, postupne sa budeme venovať iným nedoriešeným otázkam, ktorých je, verte mi, hodne. Komunálnu činnosť v Kulpíne a Petrovci mal na starosti VKP Progres, ktorý za posledný rok absolútne nefungoval tak ako bolo treba. Čo povedať, nám sa do rúk dostal horúci gaštan. Ale treba vedieť aj to, že my od zodpovednosti necúvame, v podstate my vlastne máme vôľu, ani súťažiaci duch nám nechýba, a všetko, do čoho sa pustíme, snažíme sa, aby bolo perfektne odrobené, na vysokej úrovni. Veľmi je dôležité povedať, že sme dali dôraz na komunálnych pracovníkov, ktorí pôsobia v teréne, a minimalizovali sme zamestnancov v direkcii, ktorých máme osem, čo sme zviedli na najmenší možný počet.“

www.hl.rs

Vysvetlite, čo sa stalo s VKP dynamiku prílivu finančných Progres, došlo k symbióze me- prostriedkov.“ ODPAD A ČO S NÍM?! dzi dvoma podnikmi, alebo je S novým vedením nastali aj v otázke niečo iné? „VKP Progres, ako právnická zmeny, viditeľné a pozitívne. osoba, sa dostalo do konkurz- Schvaľujú si to aj občania. ného konania a s ukončením „Mnohé zmeny sme uviedli konkurzného konania prestáva a jednou pozitívnou je aj to, že ich činnosť, teda prestávajú exis- sa odpad viac neodváža na traktovať. Od 1. januára Zhromažde- toroch, všetko sa vykonáva na nie obce Báčsky Petrovec dalo kamiónoch. Každý deň pracujú dôveru, čiže odovzdalo terén dva kamióny v jednej dedine. celej obce Komunalcu. VKP Ko- To, čo je dôležité pre občanov munalac má rovnaké matričné Petrovca, keďže je aj najväčšie číslo, rovnaký PIB, je to teda tá v obci a k tomu má dosť vlastistá firma, jedine, čo je zmenené, je názov podniku z Komunalac Maglić na Komunalac Báčsky Petrovec. Týmto sme pod kompetenciu dostali terén celej obce, aby sme sa starali o úpravu a vykonávali komunálne služby, teda my sme rovnaká firma, ktorá len rozšírila činnosť pôsobenia. Inak dlho sa nad tým rozmýšľalo, kto koho prevezme. Stalo sa to takto a týmto sa vlastne dosiahlo to, ako je to aj na úrovni celého štátu, aby jeden komunálny podnik spravoval Riaditeľ VKP Komunalac Báčsky Petrovec územie celej obce. Duško Ilić Týmto sa scelili služby, máme jedno účtovníctvo, ností mestečka či mesta, je, že nieto dve a viac právnických sa odpadové koše každý deň služieb, protipožiarnych, bez- vyprázdňujú na najfrekventovapečnosti v práci, zviedlo sa to nejšej ulici smerom od Nového na jedno. A čo je najdôležitejšie, Sadu, čo si veľmi schvaľujú podvšetky stroje sú vo funkcii. Za nikatelia, majitelia pohostinských mesiac a pol je opravených šesť objektov, keďže majú hodne tých traktorov, kamión, dve rýpadlá kartónov, ako i iného odpadu, – nakladače, jedine buldozér nie a za týždeň sa im toho nazbiera je opravený, musíme počkať na priveľa. Vieme veľmi dobre, aká jarné dni. Vozidlá sú registrované, je hustá premávka cez Petrovec, vymenené sú nové pneumati- preto sa snažíme, aby samotky. Dosť toho sme investovali, ný výzor bol krajší. Komunálne takže musíme prihliadať aj na patroly sú tiež denne v teréne

Informačno-politický týždenník

a odpadky zbierajú. Dokonca my všetko ani nemôžeme sledovať, keďže sú aj takí občania, ktorí odpadky hodia mimo košov. Dôležité je vedieť, že zaobstarávame osobitné kontajnery pre papier, sklo, plastovú ambaláž, ale aj pre komunálny odpad. V samotnom Petrovci bude postavených viac ako 40 nových uličných kontajnerov pre odpad. Rozhodli sme sa za tú najvhodnejšiu možnosť, zadováženie oranžových alebo zelených kontajnerov, lebo tieto doterajšie boli predrahé, stáli takých 12-tisíc dinárov, čo nám vôbec nie je potrebné. Treba nám praktickejšie, za výhodnejšie ceny a aby boli postavené na viacerých miestach. Toto plánujeme aj pre Maglić a Kulpín. Inak na Kulpín dáme osobitný dôraz, keďže je veľmi zle komunálne vybavený. Už teraz sme postavili 27 kontajnerov pre plastovú ambaláž. Inak tu máme veľký problém, v Maglići a Kulpíne sú rozmiestnené tie klietkové kontajnery a presne sa vidí, čo občania do nich vyhadzujú. V Petrovci je to veľký problém, lebo tu vyhadzujú všeličo, od plienok, zhnitého ovocia, zeleniny – jednoducho rozličný odpad. V pláne máme kúpiť jeden smetiarsky kamión, práve sa koná verejné obstarávanie. Mal by byť taký sedem- – osemročný, väčší ako tieto, ktoré vlastníme; tieto môžu odniesť 15 kubíkov, ten nový bude môcť 22 kubíkov a bude mať tri osy. Dôležité je spomenúť aj to, že sa depónie pravidelne udržujú. Do budúcna bude jestvovať len jedna centrálna depónia, to je tuná v Báčskom Petrovci. Buduje sa nová prístupová cesta a tiež kruhový objazd, čím znemožníme vzplanutie požiaru, vzniknutie divých depónií.“ NEDORIEŠENÝ PROBLÉM – VODOVOD A KANALIZÁCIA „Keď ide o kanalizáciu, na 190 šachtách vymieňame ventily, vypracúva sa monitoring tých

• ĽUDIA A UDALOSTI •

šácht. V Petrovci je v procese hodnotenie nepriepustnosti šácht, čo je v Kulpíne ukončené, aby sa zhodnotilo, koľko je voda priepustná. V Petrovci bude do prevádzky uvedená vákuová stanica 2. Keď to realizujeme v Ulici generála Štefánika, v Petrovci budeme mať takýto stav – 144 nových šácht krát 4 domácnosti. Keďže neustále narážame na nejaké problémy, typujeme, že by práce mali byť ukončené do decembra. Žiaľ, nedokončená a nepresná dokumentácia nám predstavuje najväčší problém. Nedokončené projekty, bez povolenia na použitie, keďže sa to nerobilo seriózne, ani vážne, bez mnohých elementov, ktoré mali byť vbudované. Takmer začíname všetko od začiatku. Paralelne s tým pracujeme na sanácii čističky, ktorá tiež nedostala povolenie na použitie a nachádza sa v katastrofálnom stave. Aby mohla prijať kapacitu takých 750 kubíkov odpadových vôd denne, treba vykonať dodatočné práce, ktoré vôbec nie sú cenovo zanedbateľné; bude to stáť takých 10 miliónov dinárov. Všetky tri vodovody – v Kulpíne, Petrovci, Maglići – budú monitorované videodozorom. V pláne máme snímanie a následnú revitalizáciu všetkých troch studní, tiež zadováženie rezervných čerpadiel, tzv. vibro čerpadiel.“ PREČO V POSLEDNOM ČASE PRICHÁDZALO K ČASTÉMU VÝPADKU ELEKTRICKEJ ENERGIE? Vedľa cesty rozkopané. Aktuálne výpadky elektrického prúdu na hodinku-dve, následné zmiznutie vody, to sme zažili nedávno; aké práce sa vykonávajú? „Elektrodistribúcia Vojvodiny angažovala vykonávateľa na práce na vkladanie optického kábla do zeme. Povolenie žiadali od obce, z Oddelenia pre urbanizmus, hospodárstvo a komunálno-bytové a inšpekčné práce. To je ľudský faktor, až trikrát cez deň presekli hlavnú vodovodnú rúru. Vtedy musíme vypojiť v celej dedine elektrický prúd. To vôbec nie je naivné ani jednoduché. Na sanovanie treba aj mnoho prostriedkov, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Tu treba spomenúť ešte jednu novinku, a je to: „Občania Báčskeho Petrovca viac nebudú platiť za pochovávanie, používanie Domu smútku, ale sa to rozvrhne mesačne, a to 450 dinárov na domácnosť každý mesiac. Preto vzývam občanov, ak vlastnia viac nehnuteľností a sú neobývané, aby sa nám obrátili s potvrdením, že tam nikto nežije, aby sme neúčtovali aj v neobývaných domoch. Apelujem na občanov, aby umožnili pracovníkom prístup k evidovaniu spotreby vody od 20. dňa v mesiaci a do konca mesiaca. To sa doteraz nekonalo, teraz sa to určite zrealizuje aspoň raz za dva mesiace a rýchlo sa dopracujeme k tomu, aby sa konalo aj raz mesačne. Doteraz sa účtovalo podľa tzv. priemernej spotreby, čo však nezodpovedá ani občanom, ani podniku. Keď sme ešte pri tej smutnej príležitosti, ktorej sa, žiaľ, nemôžeme vyhnúť, v rámci pohrebnej služby ponúkame aj rakvu a kríž, s možnosťou platenia po štyridsiatich piatich dňoch, keď im uhradí poisťovňa, tiež prepravu zosnulého z novosadskej nemocnice a z kamenického inštitútu zdarma. Je to skutočne veľmi veľká pomoc. V tej nemilej a stresovej situácii stačí zatelefonovať do Komunalca, ktorý vám spoľahlivo vykoná služby. V čo Riaditeľ VKP Komunalac Báčsky Petrovec Duško Ilić v dohovore s vý- najkratšom čase zabezpečíme aj konnou riaditeľkou Dragicou Pejkovićovou cintorínske chladničky. Vedomí sme si toho, že v dedine poskytujú pohrebné služby, ale predsa priestoru na úpravu. Roky sa víme tabuľu, na ktorej bude tzv. veľkou pomocou pre pozostalú nevynovovali sadenice, ani kra- mapka cintorína s vyznačenými rodinu bude práve tá výhoda jinná architektúra. V Ulici Pavla menami zosnulých.“ odročeného platenia a poskytĎugu, kde má byť jazierko, tiež Na petrovskom cintoríne nutia služieb.“ postavíme lavičky, mobiliár, vy- už badať pokrok. Hovoria to EŠTE JEDNA NOVINKA sadíme sadenice, a tým získame dennodenní návštevníci, ktorí Zo sociálnych sietí sme sa za také dva roky športovo-rekre- prichádzajú na hrobky svojich dozvedeli, že sú nejaké novinky ačný komplex vysokej úrovne najbližších: aj na trhovisku... na zábavu, s detskými parkmi, „Žiaľ, na petrovskom cintoríne „Na pracovnej návšteve v podšportovými terénmi, možnosťami bolo takou zlou praxou odpad niku pobudli predstavitelia prepre rybolov.“ vynášať na tri či štyri miesta, dajcov na trhu. Určili sme ceny Zima si pomaly podáva ruky z čoho sa vytvárali hŕby z ven- stánkov, ale aj navrhli, aby zažili s jarou, keď sa tráva rozzelená... cov, uvädnutých kvetov, nepo- nové trhové dni, teda aby tr„Zelené plochy budú upravované trebných vecí, stálo to tak aj do hovisko od takého 15. apríla, týždenne. Viac sa nebude smieť osem mesiacov, keď robotníci v letnej sezóne, pracovalo kažstať, že tráva prerastie nad desať nakladali do vlečky a odnášali na dý deň takých šesť mesiacov. centimetrov, ani to, aby pokosená depóniu. Vznikali tak doslovne V Petrovci sa buduje, nadobúda tráva zostávala na trávnikoch.“ divoké depónie. Tie miesta sú všetky vlastnosti mesta, preto AJ CINTORÍN ČAKÁ ÚPRAVA? vyčistené a na nich sú postavené treba umožniť tak predajcom, Miesta večného odpočin- kontajnery, ktoré sa pravidelne ako i občanom na všeobecnú ku by mali byť oázou zelene, vyprázdňujú.“ spokojnosť.“ aj času, ako i prípojok, čo my účtujeme Elektrovojvodine, ale, žiaľ, nie je v našej moci. Snažíme sa, koľko je v našej moci, ale na niektoré situácie nemôžeme vplývať. To, čo môžeme, je načas informovať občanov o havárii a že sa reguluje v čase, ktorý uvedieme, ale hlavne aj skôr. Naši pracovníci sú v teréne nonstop.“ Ako je na tom krajinná architektúra? „Dôraz dáme aj na estetickú stránku mestečka, výsadbu sadeníc, postavovanie lavičiek a mobiliára, vedľa Begeja je veľa

upravené, pokosené. Tie staré dedinské cintoríny však upadli do zabudnutia, nemá sa kto starať o hrobky svojich blížnych. Určite ste si zaumienili zasiahnuť aj do tejto časti. „Veľký dôraz dáme na cintoríny, predovšetkým na kulpínsky pravoslávny cintorín. V Petrovci budú vybudované nové chodníky, ešte jedna parcela na pochovávanie, v pláne je aj tú starú chyžku upraviť. Aj v Kulpíne pribudnú chodníky, parkovisko, ale tu sa má aj objekt zatepliť, samozrejme, odpadové koše a nevyhnutné lavičky. Novinkou je i to, že posta-

10 /4949/ 6. 3. 2021

Ľudia a udalosti RODINA TAMAŠIOVÁ Z LALITE

Dve generácie kantorov Miroslav Pap

unkcia kantora a organistu patrí medzi tie najdôležitejšie v každom cirkevnom zbore. Je to osoba, ktorá liturgiu spríjemní, dá jej pôvab, svätosť a emočný zážitok, ktorý vplýva na každého prítomného v chráme Božom. Dobrý organista sa vie dostať svojím virtuóznym spôsobom interpretácie skladby do každého srdca prítomného. Vie mu priblížiť podstatu a náplň piesne. Organ má vo svojej dlhej histórii významné miesto a je dokonca označený za kráľa hudobných nástrojov. Komplexný a zložitý hudobný nástroj, ktorého pôvod nachádzame ešte v antike, prešiel rôznymi zmenami, no aký ho poznáme dnes, je vo svojej podstate nemenný. Vo vojvodinských slovenských cirkevných zboroch má tiež významné postavenie. Kantori

kevný zbor s týmto však problém nemá – lebo má Tamašiovcov, a to rovno dvoch, Ladislava a jeho syna Tomislava. Hudba je v rodine Tamašiovej generačne prítomná a vítaná. Ladislav Tamaši absolvoval akadémiu umenia, odbor hudobná pedagogika, v Bijeljine, ale predtým ešte pobudol na akadémiách a vysokých školách v Sombore, Osijeku, Novom Sade a Niši. V súčasnosti pracuje ako profesor solfeggia teórie hudby a chóru v základnej hudobnej škole v Kule, ako hudobný pedagóg v Strednej zdravotníckej škole v Novom Sade a v základnej škole v Novom Žedniku pri Subotici. Dnes plní aj funkciu osvetového poradcu pre Somborský okruh. Od roku 2005 je organistom v lalitskom evanjelickom cirkevnom zbore. Po štyridsiatich rokoch vystriedal kantora Jána Macka, ktorý bol mimochodom

Ladislav a Tomislav Tamašiovci – organisti

v našich prostrediach neboli vždy školení, ale skôr priučení k tejto profesii (česť výnimkám). Dnes sa do popredia dostávajú najmä hudobne vzdelaní ľudia, ktorí majú za sebou úspešne ukončené hudobné akadémie, vysoké školy a podobne. No ale treba skonštatovať, že v cirkevných zboroch vládne mierna absencia kantorov, čiže náhrada nie je jednoduchá, lebo zohnať nového a dobrého kantora nie je ľahké. Lalitský evanjelický cir-

www.hl.rs

aj synodálny kantor. „Absolvoval som aj kantorský kurz v roku 2005/2007. Ale nakoľko som bol hudobne školený, nebolo ťažké naučiť sa hrať na tomto hudobnom nástroji. Niečo nové bolo pre mňa používanie nožného pedála. Ale hlavne som sa učil sám. Postupne, pravidelnými skúškami som získal aj zručnosť. Keď sa pri hraní používajú dva manuály, ako aj nožný pedál, ten zvuk je najbohatší. Keď som na službách Božích, tak si v určitom

Informačno-politický týždenník

Rada otca nadovšetko

zmysle oddychujem, lebo robím prácu, ktorú milujem, a je to taká vznešená práca,“ povedal nám na začiatok Ladislav. Funkcia kantora nie je iba hrať, ale aj spevom sprevádzať spievajúcich veriacich. „Kantor by si nemal dovoliť, aby ho viedli spievajúci cirkevníci, ale on je ten, ktorý diktuje tempo piesne,“ tvrdí Ladislav. Pre jednoduchšie koordinovanie Ladislav Tamaši zostavil aj novú partitúru Evanjelického spevníka, ktorá zjednodušeným spôsobom umožňuje kantorovi orientovať sa v melódii a texte. Túto novú partitúru, v ktorej upravil 700 piesní, aj vydal v roku 2015. Pri zostavovaní partitúry mu pomáhal Juraj Ferík ml. Túto svoju záľubu a nadanie Ladislav preniesol aj na svojho syna Tomislava, ktorý je tiež kantorom, ale v silbašskom evanjelickom cirkevnom zbore. Aktuálne je absolventom na Akadémii umenia Univerzity Slobomir P v Bijeljine. „Od tretej triedy strednej školy, čiže pred šiestimi rokmi som začal svoju kariéru organistu. Zo začiatku som hral iba na nešporných službách Božích v Laliti. Do Silbaša som prešiel pred tromi rokmi,“ hovorí Tomislav. Práca kantora je však náročná a vyžaduje si dochvíľnosť, presnosť a hlavne čas. Týždenný

program organistu je väčšinou pomerne vyplnený. „V stredu máme biblickú hodinu, v sobotu teraz pôstny večierok, v stredu má aj spevokol skúšky, ženy sa stretajú aktuálne v rámci Dňa modlitieb, v nedeľu sú služby Božie, ako aj poobede... Teší ma, že náš šestnásťčlenný spevokol dobre spolupracuje, a spolu sa snažíme podať čo najlepší výsledok,“ tvrdí Tomislav Tamaši. Podobný harmonogram má aj jeho otec, ktorý ešte vedie aj dvadsaťčlenný spevokol. Z druhej strany treba si uvedomiť, že práca organistu je prítomná aj pri všetkých kľúčových životných udalostiach – narodení, pri konfirmácii, na sobáši, ale aj na pohrebe. Práve tie pohreby predstavujú moment, keď kantor musí zostať silný. Však, ako si

Už 16 rokov za týmto organom

obaja spomínajú, na začiatkoch to nebolo až také jednoduché, no postupne si človek na všetko zvykne a potrebné je zachovať si profesionalitu. Zaujímavosťou je, že obaja kantori v súčasnosti hrajú na lalitských organoch. Hlavne z toho dôvodu, že Silbašania v roku 1924 odkúpili jednomanuálový organ z lalitského kostola a do tohto v roku 1924 pribudol nový dvojmanuálový romantický organ. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVO MÁ: Ján Povolný, riaditeľ VKP Padina

Svedomité splácanie poplatkov aj počas pandémie Olinka Glóziková-Jonášová

oskoro uplynie rok od vyhlásenia celosvetovej pandémie. Jej následky pociťujeme každodenne a odborníci sa domnievajú, že ozajstné následky začneme pociťovať až po uplynutí jedného kalendárneho roka od vypuknutia pandémie, pritom mysliac na následky ekonomické, hospodárske a všeobecné, akými je napr. aj zredukovaná činnosť jednotlivých organizácií, združení, inštitúcií či ustanovizní. Prácu Verejno-komunálneho podniku Padina v minulom pandemickom roku zhodnotil Ján Povolný, riaditeľ Verejno-komunálneho podniku Padina: „Začiatok roka plynul podľa plánu a programu. Keď bol v polovici marca vyhlásený mimoriadny stav v krajine, samozrejme, aj my sme sa prispôsobili predpísaným

opatreniam a odporúčaniam. Zredukovali sme príchod robotníkov, čiže do práce sme chodili striedavo, a pracovný čas bol skrátený. Avšak aj počas mimoriadneho stavu a povinnej karantény občanom sme poskytovali základné služby, na ktoré sme kompetentní. Keďže platenie komunálnych služieb bolo prolongované na tri mesiace rozhodnutím vlády Srbska, ľudia tú možnosť využili Ján Povolný a bolo to cítiť aj na našom účte. Aj napriek tomu finančná situácia bola stabilná a ľudia svoje povinnosti ohľadom platenia za vykonané komunálne

služby svedomito splnili hneď po zrušení mimoriadneho stavu. Jednou z nových služieb, ktoré sme v tom neprajnom roku začali poskytovať našim občanom, je dezinfekcia verejných plôch. Tú vykonávame aj doposiaľ, a to v stredu. Samozrejme, keď sú teploty vyššie od nuly. Počas vyvrcholenia pandémie dezinfekcia verejných plôch sa konala dvakrát týždenne – v stredu a v piatok. Tieto dva dni sme si stanovili preto, lebo sú to dni pred a po usporiadaní trhu v Padine. Jedným slovom VKP Padina počas celého roka poskytoval svoje prvoradé služby, akými sú údržba zelených plôch, a nemožno ne-

spomenúť to, že sme vlani kúpili dva nové stroje na kosenie trávy a údržbu spomenutých zelených plôch. Počas zimných mesiacov údržbu ciest má na starosti Verejno-komunálny podnik Elán z Kovačice, keďže VKP Padina zatiaľ nemá potrebnú mechanizáciu na čistenie snehu. Keďže je kúpa spomenutej mechanizácie naplánovaná, verím, že už od nasledujúceho roka budeme môcť aj tento druh služieb poskytovať našim občanom. Ak by som mal teda vskutku ohodnotiť minulý rok, z pohľadu plánov a práce Verejno-komunálny podnik Padina pracoval ako obvykle s trochu redukovaným pracovným časom. Avšak z pohľadu osobného, verím, ako aj pre všetkých nás, ten rok nebol veľmi prajný,“ uzavrel Ján Povolný. Foto: z archívu spolubesedníka

Trochu aKo ozajstná rarita v petrovci

Päť generácií na jednom mieste Jaroslav Čiep

aujímavú a nekaždodennú situáciu sme postrehli v týchto dňoch v Báčskom Petrovci. Totiž pri rodinnom stretnutí sa na jednom mieste v reálnom čase stretli príslušníci až piatich generácií. Po praslici si spoločne zastali pred fotografický aparát a spolu sa aj vyfotili – na tejto fotografii je každá žena matkou tej nasledujúcej, okrem, pravdaže, novorodeniatka. Vekový rozdiel medzi najstaršou a najmladšou dokopy je 88 rokov. Matka, stará matka, babka, prababka a praprababka, alebo po petrovsky – prapramamička Anna Bendová, rodená Bohušová (1932), tohto leta bude mať 89 rokov. Je najstaršou z troch dcér Bohušových. Má 3 dcéry, • ĽUDIA A UDALOSTI •

6 vnúčeniec (2 vnučky a 4 vnukov), 7 pravnúčeniec (5 pravnučiek a 2 pravnukov) a 1 prapravnučku. Plných 25 rokov je už prababkou a teraz aj praprababkou. Staršie generácie si mamičku Bendovú pamätajú vďaka tomu, že dlho rokov predávala na trhu (pľaci) a známa bola nielen v Petrovci, ale aj v iných slovenských dedinách. Tovar z jej ponuky bol zo Slovenska. Anna Dýrová sa narodila roku 1951 ako najstaršia dcéra rodičov Bendovcov a má ešte dve sestry – dvojčatá. Sama porodila dcéru a syna. Jej záľubou je šiť sukne (prerába staré kašmerínky, kartúnky a baršanky)

pre svoje vnúčatá (má 3 vnučky a vnuka) a chystá sa pripraviť maličkú kašmerínku aj pre svoju pravnučku. Anna Dýrová „nenosí sukne“, len pánske šaty. Anna Kišgeciová sa narodila roku 1974 ako staršia dcéra rodičov Dýrovcov, má dcéru, syna a vnučku a rada háčkuje. Maja Husárová sa narodila 29. novembra 1995 ako staršia dcéra rodičov Kišgeciovcov. Študuje na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade, odbor agroekonomika, a je už aj matkou. Najmladší prírastok v tejto rodine je vnučka Andrea Husárová, prvé dieťa u mladomanželov Husárovcov, narodená 6. decembra 2020 (na Mikuláša), ktorá je ich najväčšou radosťou. Foto: z rodinného albumu

10 /4949/ 6. 3. 2021

Ľudia a udalosti ĎALŠIA AKCIA POĽOVNÍCKEHO SPOLKU V KULPÍNE

Lákavá pochúťka Katarína Gažová

odobne ako aj v iných spolkoch a združeniach vlani sa Poľovníckemu spolku Fazan Kulpín podarilo realizovať iba málo aktivít. Rok bol neprajný a v dôsledku pandémie aj práca tohto aktívneho spolku bola neustále hatená. Tak napokon v septembri sa im podarilo v dve nedele (13. a 27.) zorganizovať varenie srnčieho paprikáša v miestnostiach poľovníckeho domu, kde za všetkých hygienických predpisov paprikáš predávali občanom z Kulpína a okolia. Záujem bol veľký. Uplynulú nedeľu 28. februára

Michal Ďuga pri varení srnčieho paprikáša v poľovníckom dome v Kulpíne

sa PS Fazan podujal zasa na akciu varenia jedného kotla srnčieho paprikáša. Bolo to súhrnne sto porcií. Paprikáš varil skúsený kuchár Michal Ďuga. V rozhovore s predsedom Fazana Branislavom Plachtinským sa dozvedáme, že akcia bola zorganizovaná tak, aby sa záujemcovia o túto poľovnícku pochúťku prihlasovali Anna a Michal pri naberaní poľovníckeho paprikáša už dva dni predtým tinský, ďalšia akcia varenia poľovu domárky Anny Ďugovej. Aj tentoraz záujem o chutný níckeho paprikáša sa plánuje na srnčí paprikáš bol veľký, takže aj nedeľu 21. marca. Takýmto spônapriek prihlasovaniu sa paprikáš sobom sa PS Fazan snaží doplniť rýchlo rozpredali a niektorým svoju pokladnicu, keďže iné podzáujemcom (ktorí sa neprihlásili) ujatia, ktoré počas roka usporadúvajú, doteraz nebolo možné sa ani neušiel. Ako potvrdil predseda Plach- realizovať.

DEŇ PROTI VRSTOVNÍCKEMU NÁSILIU

Ružovým tričkom proti vrstovníckemu násiliu Olinka Glóziková-Jonášová

d roku 2007 si v poslednú februárovú stredu pripomíname Deň proti vrstovníckemu násiliu. Tento deň je v celom svete známejší ako Deň ružového trička a vznikol z iniciatívy kanadských aktivistov po tom, čo jeden žiak prišiel do školy v ružovom tričku a od svojich rovesníkov utrpel posmech a verbálne násilie, lebo vraj ružová farba patrí výlučne ženám. Žiak si obliekol ružové tričko na podporu svojej matky, ktorá trpela rakovinou prsníka. Aktivisti následne kúpili 50 ružových tričiek a rozdali ich svojim spolužiakom v škole, ktorí si ich obliekli, aby podporili chlapca. V poslednú februárovú stredu žiaci každoročne začali do školy prichádzať odetí do ružových tričiek, ktoré sa tak stali symbolom boja proti rovesníckemu násiliu v školách. Tento deň si už niekoľko rokov pripomínajú aj žiaci základných škôl v Kovačici a Padine, ako aj kovačického gymnázia. Kovačickí gymnazisti, ktorí si ako

www.hl.rs

voliteľný predmet zvolili občiansku usporiadali aj dielne či prednášky výchovu, sa k tomuto dňu vyjadrili na túto tému. Riaditeľka školy vyhotovením plagátov. Plagáty Anička Bírešová nás informovala, sú vystavené na chodbe školy a že tretiakom a štvrtákom túto poukazujú na význam tohto dňa, tému priblížili psychologičky Viera informovala nás Tatiana Brtko- Ušiaková a Vesna Petrovová. Janko vá, riaditeľka Gymnázia Mihajla Takáč usporiadal prezentáciu pre Pupina v Kovačici. „Snažíme sa, okrem povinného vzdelávacieho programu, žiakov zapojiť aj do iných aktivít, a najmä keď hovoríme o sociálnych témach, akou je aj tento deň. Žiakom o tomto dni hovorili ich profesori a výsledkom toho sú spomenuté plagáty,“ povedala Brtková. Podobné odkazy proti násiliu a za Prednáška pre žiakov v ZŠ Mladých pokolení zdravé a bezpečnej- v Kovačici šie detstvo vytvorili aj žiaci kovačickej základnej školy žiakov vyšších ročníkov, členov rona hodinách výtvarnej kultúry vesníckeho tímu a predstaviteľov vďaka profesorke Sani Bojkovićo- triedneho spoločenstva, ktorí mali vej. Umiestnili ich na nástenku následne túto tému prezentovať v školskej chodbe. Okrem toho svojim spolužiakom. Okrem nich odborní spolupracovníci školy sa aj ostatní profesori zapojili do

Informačno-politický týždenník

oslavy tohto dňa. Každý svojským spôsobom pripomenul jeho význam. Profesorka slovenčiny Anna Hrková pripravila prezentáciu, do ktorej sa zapojili aj žiaci. Nemožno nespomenúť skutočnosť, že v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici na chodbe je všetkým žiakom k dispozícii aj Škatuľa dôvery, v ktorej žiaci môžu prihlásiť vrstovnícke násilie a tým spôsobom ho zastaviť. Riaditeľka ZŠ maršala Tita v Padine Mária Galasová hovorí, že sa pre pandémiu na ich škole neuskutočnili dielne a prednášky ako po minulé roky, ale triedni profesori svojim žiakom upútali pozornosť na tento deň. Význam tohto dňa si pripomenuli aj vo všetkých pobočkách Predškolskej ustanovizne Kolibri, a to prostredníctvom tvorivých kreatívnych dielní, prednášok, prezentácií, odkazov a pod. Všetky vzdelávacie ustanovizne na území Obce Kovačica ešte raz poukázali na skutočnosť, že sa okrem prvoradého poslania – vzdelávacích povinností venujú aj spoločenským otázkam a snažia o to, aby sa jedného dňa z ich žiakov stali spoločensky zodpovedné osoby. Foto: z archívu školy • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAČIATOK SEZÓNY OREZÁVANIA STROMOV V KULPÍNE

Prvá práca v ovocnom sade Katarína Gažová

rvé teplejšie dni na sklonku februára aj tohto roku vylákali ľudí do ovocných sadov. Prvá práca, ktorú treba načas urobiť na ovocných stromoch, je orezávanie. Pestovatelia sa v tom vyznajú a vedia orezávať zväčša aj sami. No keď už majú väčšiu plochu vysadenú ovocnými stromami a nestačia orezávanie urobiť načas, vtedy si

zavolajú ľudí, ktorí sa tejto práci venujú odborne. Zručnosti orezávania stromov sa spolu naučili Branislav Nikolić a Pavel Brtka. Už viac ako dvadsať rokov robia služby orezávania majiteľom ovocných sadov na objednávku. Ako hovoria, práce je z roka na rok viac a občas až nie je nadostač času a pekného počasia, aby sa všetko mohlo porobiť, kým stromy nezačnú kvitnúť. Už roky orezávajú

Ovocný sad v Kulpíne pred začiatkom orezávania

stromy v ovocných sadoch v Petrovci, Kulpíne a v okolí. Orezávanie stromov je práca, ktorá závisí predovšetkým od počasia. Aby sa mohlo dobre robiť a pohybovať sa okolo stromov, zem nemôže byť veľmi vlhká, lebo sa lepí na obuv a potom je ťažko pracovať. Tohto roku sa už vo februári počasie zlepšilo, čo prišlo vhod aj pre práce orezávania stromov. Spomínajú si aj na roky, keď začínali orezávať až v máji, lebo dovtedy bolo veľmi chladno a Pavel (zľava) a Branko pri práci orezávania nedalo sa pracovať. za prajného februárového počasia Keď ide o samotné orezávanie, treba vedieť uro- koruny stromov iba korigujú. Keď sa biť túto prácu predovšetkým v správne oreže ovocný strom, plody mladších ovocných sadoch. Ako sú pekné, veľké, a keď sa neoreže, tvrdia naši spolubesedníci, vtedy ako treba, plody zostávajú malé, sa netreba báť väčšmi orezať ne- drobné a je ich na jednom ovocnom potrebné haluze a halúzky. Takým strome veľa.

VINÁRI A VINOHRADNÍCI ZAPÍSANÍ V REGISTROCH

Prostriedky na podporu výroby Anna Lešťanová

nohí Staropazovčania na svahoch Fruškej hory vlastnia ovocné sady a vinohrady. Tradične z kvalitne dopestovaného hrozna vyrábajú dobré vína, ktoré sú v posledných rokoch čoraz konzumovanejšie a hľadanejšie na trhoch. Avšak tí, ktorí sa profesionálne zaoberajú týmito odvetviami poľnohospodárstva i za finančnej podpory štátu, zasadili nové plantáže vinohradu či ovocných sadov. Počas celosvetovej pandémie koronavírusu tieto sídliská sa stali veľmi aktuálne a okrem vysadených nových vinohradov v trende sú aj vinárne. Väčšia výroba hrozna podnietila aj Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva • ĽUDIA A UDALOSTI •

spamätať verejnosť na zákony, ktorými sa oblasť vinohradníctva reguluje od roku 2009 a 2012. Zákonom o víne predpísaný je záväzok viesť Vinohradnícky register a Vinársky register. V súlade

spôsobom sa stromy pripravujú, aby na nasledujúce roky bohatšie a kvalitnejšie urodili, teda aby mali väčšie a zdravšie plody. Zvyčajne sa ľudia obávajú mladé stromy väčšmi orezať, avšak netreba sa báť, lebo to je správne, a potom na nasledujúce roky sa orezávaním tie

so zákonom o víne každý výrobca hrozna (fyzická osoba, podnikateľ, právnická osoba), ktorá vo svojom vlastníctve, podnájme alebo v kooperácii má najmenej 0,1 ha (10 árov) vinohradu, má záväzok

Vinohrady s chatkami sú čoraz hľadanejšie aj na svahoch Fruškej hory

zápisu do Vinohradníckeho registra. Každý výrobca vína (právnická osoba, podnikateľ) má záväzok zápisu do Vinárskeho registra. Medzi relevantnými informáciami z rezortného ministerstva sa nachádza aj oboznámenie, že je vedenie Vinohradníckeho a Vinárskeho registra významné, aby sa adekvátnym spôsobom mohli plánovať opatrenia podpory ďalšieho rozvoja úseku vinohradníctva a vinárstva, ako aj disponovať údajmi o jestvujúcej výrobe hrozna a vína. Totiž opatrenia na podporu v Srbsku, ktoré sú venované investíciám vo vinohradníckom a vinárskom úseku, podmienené sú zápisom do registrov a zápis každého gazdovstva je významný z aspektu možnosti využitia finančných prostriedkov, ktoré dáva štát na tieto účely. Zápis výrobcov hrozna do Vinohradníckeho registra a výrobcov vína do Vinárskeho registra sa koná konštantne a nie je časovo obmedzený.

10 /4949/ 6. 3. 2021

Ľudia a udalosti PABERKY ZO ŠESŤDESIATROČNEJ SPOLOČNEJ ŽIVOTNEJ PÚTE MANŽELOV VŔBOVCOV Z HAJDUŠICE

Manželstvo bez hádky – ako svadba bez hudby Vladimír Hudec

anželia Anna (rod. Tomeková, jánošícka rodáčka) a Pavel Vŕbovci z Hajdušice sa nachádzajú vo ôsmom desaťročí života – Anna má 77 rokov a Pavel klope na dvere deviateho desaťročia. Z tých bezmála 80 rokov 60 strávili v spoločnom živote. Spoznali sa, kde by inde, ak nie na tanci. V Jánošíku vraj v tom čase bolo mnoho dievok a málo mládencov a na tance prichádzali aj mládenci z Hajdušice a z niekdajšieho malého osídlenia Laudonovac, kde tiež žilo dosť Slovákov. Medzi mládencami Hajdušičanmi do Jánošíka často prichádzal aj vtedy 18-ročný Pavel Vŕba a na tanci si všimol čiernooké dievča, ktoré v tanečnej sieni stálo v úzadí starších dievok. Zavolal ju do tanca a... tak sa to začalo. Neskoršie Pavel odišiel za prácou do Belehradu, kde pracoval ako stolár. Na Annu však nezabudol. Písal jej listy a aj ona jemu. Z Belehradu sa však vrátil rýchlo, už na nasledujúcu jar začal pracovať v stolárskej dielni majstra Likavca v Jánošíku. „Bol fešák. V Belehrade si kúpil pánsky oblek a moderné topánky a líšil sa od našich chlapcov, ktorí stále chodili vo vyšívaných košeliach a s nohavicami v kapcoch. A ešte ako tancoval! Len tak ma zvŕtal...,“ spomína si Anna. Stály pobyt v Jánošíku dvom mladým umožnil, aby sa častejšie stretávali a lepšie spoznali. Zrodila sa láska. O pol roka neskoršie na kirvaj (pamiatka na posviacku kostola) v prvú októbrovú nedeľu roku 1960 u Tomekovcov v Jánošíku boli pytačky a už 24. novembra v rovnakom roku bola aj svadba. Mladucha mala 17 a ženích 19 rokov. Boli teda vo veku, v ktorom dnešným mladým manželstvo nie je ani na konci rozumu, lebo sa vraj chcú zabávať. „Vtedy tomu bolo tak. Nemali sme čo čakať. Zábava nebola boh-

www.hl.rs

Anna a Pavel Vŕbovci pred šesťdesiatimi rokmi

vieaká, aby sme mohli povedať, že si chceme prežiť mladosť. Ja som ani nevedela, čo je to zabávanie. Občas sme chodili pozerať televízny program do hasičského spolku, kde bol jediný televízny

ma už ako 15-ročnú učili robiť v poli a v domácnosti,“ vyrozprávala nám Anna. Anna Vŕbová si ďalej spomína, že ju v novej rodine pekne prijali a aj ona bola poslušná. Keď vraj odchádzala, otec jej prikázal, aby neodvrávala a aby ho vraj nehanbila. Nuž a otec sa musel poslúchať. „Mojim svokrovcom sa zvlášť páčilo, že som vedela robiť v domácnosti a v poli, okopávať a lámať kukuricu. Veľmi rýchlo som lámala a aj kukuričie sekala. Manžel sa na mňa často hneval, že veľmi ponáhľam. Vraj mala by som trochu aj zaháľať. Ale som mu aj pomáhala. V jednom dome sme boli ôsmi – my dvaja, Pavlovi rodičia, starí rodičia a brat, a čoskoro aj naša staršia dcéra Anka,“ hovorí Anna. Neskoršie sa Anna zamestnala v textilnom podniku Plantex a Pavel na pošte ako listár. Chceli vraj deťom umožniť ľahší život od toho sedliackeho. Na mies-

Na oslavu diamantovej svadby prišli aj vnúčence Nemanja s priateľkou Katarínou (stoja vľavo) a vnučka Nataša s manželom Srđanom a deťmi Lazarom a Sergejom

prijímač v dedine. Raz som bola na záprahu s kamarátmi vo Vojlovici, niekoľkokrát v Padine, a to bolo všetko. A bolo treba robiť. Rodičia

Informačno-politický týždenník

te starorodičovského domu si vystavali nový dom, do ktorého sa presťahovali spolu so starými rodičmi. V novom dome sa im

narodila aj mladšia dcéra Jarmila. Pracovali namáhavo. Doobeda na pracovnom mieste a poobede v poli. Vyškolili a vydali dcéry a dnes sa tešia štyrom vnúčatám a dvom pravnúčatám. „Pekne sa mierime. Medzi dcérami a nami, a veru ani medzi zaťmi nikdy neprišlo do nedorozumenia. Vždy si nás uctievali. Žiaľ, ten starší Đorđe nás pred rokom nečakane opustil,“ hovorí Anna. „Ja sa so staršou dcérou veru občas pohádam,“ úprimný je Pavel. „Ona sa veľmi podobá na moju starkú, ktorá musela povedať to, čo si myslí, bez ohľadu na to, či sa to niekomu páčilo, alebo nie.“ Počas uplynulých 60 rokov spoločného života manželia Vŕbovci žili svorne. Mali pekné, ale aj menej pekné chvíle. Uznajú, že ich život nebol vždy ustlaný ružami. Občas sa veru aj pohádali, ale nepovažujú to za až také zlé. Vraj manželstvo bez hádky je ako svadba bez hudby. „Aké by to manželstvo bolo, ak by sme sa nikdy nepohádali? Bol by to nudný život. A po hádke je aj láska väčšia,“ hovoria. „A, hľa, dočkali sme spolu starobu. Žiaľ, sme sami a s podlomeným zdravím. Deti odišli za svojimi životmi, ale nás často navštevujú. Občas sa všetci zoskupíme pri obede, a tak sme aj prednedávnom oslávili toto naše životné jubileum. Boli všetci okrem vnuka Dejana, ktorý je na Slovensku. Ale nie sme iba my sami. Naša strana ulice je takmer pustá. Od rohu po roh, v deviatich domoch žijú siedmi ľudia, z čoho štyria starí, takže ulica čo nevidieť zostane pustá. Na náprotivnej strane ulice je iba trochu lepšie. A keď sme sa zobrali, iba v našom dome sme boli ôsmi a ulicou sa ozýval detský krik. Žiaľ, časy sa menia. My sme zostarli a mladí neprichádzajú, takže osud tejto našej ulice, ale aj celej dediny je naozaj smutný,“ povedali nám zádumčivo na záver. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (4)

Hlasy nešťastných obetí sa rozliehali po celej budove Danuška Berediová-Banovićová

ám priebeh výsluchu sa dial takto: Keď sa obžalovaný s obžalobou nezhodoval, začali ho zauškovať, kopať a hrozne nadávať. Ak sa ani potom nepriznal, rozkázali mu vyzuť sa (vyzuť sa, to nebol žiadny problém, raz-dva bolo hotové, lebo zatknutým hneď pri vstupe do armády zobrali šnurovačky a predmety, ktorými by si mohli na tele ublížiť, prípadne pomocou ktorých by mohli spáchať samovraždu). Keď bol vyzutý, zviazali mu za chrbtom ruky, povalili horeznačky na lavicu tak, aby mu nohy z lavice trčali, potom ho priviazali na niekoľkých miestach remeňmi o lavicu, že sa ani pohnúť nemohol. Keď s tým boli hotoví, za neprestajných nadávok jeden z nich mu zapchal kabátom ústa alebo mu jednoducho sadol na prsia a jednou rukou mu zapchal ústa. Druhý vzal palicu a už aj začal mlátiť palicou po podošvách z celej sily. Keď jeden vystal, pokračoval v bití iný, a tak to šlo, kým nešťastná obeť nezamdlievala. Pri prvom bití robili i prestávky, ktoré boli vyplnené ukrutným ponižovaním. Napr. keď obeť sotva stála na nohách, rozkázali jej, aby ukázala, ako sa tancuje srbské kolo, ako čardáš, foxtrott, ako tancuje medveď na retiazke. Po prestávke sa v bitke pokračovalo. Keď už podošvy veľmi zapuchli a zabehli krvou, bili po nohách nad kolenami, po stehnách a po zadnej časti tela. Potom nasledoval zase tanec alebo preskakovanie topánok, lavice alebo štveranie po stene. Keď obeť ustávala, kopali ju, bili gumou po hlave, chrbte a inde. Ak ani po druhom sa obžalovaný nepriznal, rozkázali mu vystrieť dlane, aby mu potom namerali na ne dvadsať do štyridsať hrozných úderov. Zničenú obeť duševne a telesne zvyčajne museli takmer vyniesť do miestnosti, odkiaľ ju priviedli. Ale miera utrpenia tým naplnená ešte nebola. Keď sa obžalovaný • ĽUDIA A UDALOSTI •

vrátil na predošlé svoje miesto, nedovolili mu ani sadnúť, ani vodu piť najmenej jednu hodinu. Poznamenávame, že sa hlas nešťastných obetí rozliehal po celej budove a doliehal do všetkých izieb. To však patrilo do ich programu, lebo tým chceli vplývať

ešte komplikovanejšie. Vrcholom trýznenia bolo elektrizovanie. Pri výsluchu žien a dievčat okupanti sa dopúšťali znásilňovania. I keď platilo pravidlo, že počas výsluchu a následkom výsluchu obeť nesmie zomrieť, stalo sa tak vo viacerých prípadoch.

Jedna zo zápisníc z Archívu Vojvodiny

na ostatných nešťastníkov, chceli ich na ten spôsob zlomiť a prinútiť, aby sa priznali. Aby sa vonkajší svet nedozvedel o hrôzach, ktoré sa v tej budove dejú, kedykoľvek bol výsluch, na balkóne budovy hrala vojenská hudba. Nasledujúci výsluch bol niekedy hneď na druhý deň, ale niekedy aj o týždeň. Pri druhom výsluchu trýznenie už bolo kombinované. Bitka gumenou palicou ako predtým, pichanie ihly pod nechty a potom bitie po pohlavných údoch. To všetko sa dialo odrazu, súčasne. Týranú osobu potom vypočúvali. Pri treťom, štvrtom a ďalšom výsluchu spôsoby týrania boli

(Na dôkaz pravdivosti nášho tvrdenia poukazujeme na výpovede v zápisniciach tu pripojených pod č. 92, 232 a 462). Pri výsluchu vždy bola zostavovaná zápisnica, ktorú obžalovaný musel vlastnoručne podpísať. Keď sa zdráhal to urobiť, zápisnicu podpísať nechcel, vystavoval sa tomu nebezpečenstvu, že bude ďalej trýznený, až do zamdlenia. Keď obžalovaný zápisnicu podpísal (a podpísali ju mnohí iba preto, aby sa vyhli ďalšiemu trýzneniu), očakávať mohli súd. Komu nemohli nič dokázať, pustili ho na slobodu. Predtým však musel podpísať osvedčenie, že v armáde nebol trýznený a bitý.

Vyhrážali mu preto, že ak by niečo takého rozprával, zase sa dostane do armády. V prípade, že sa obžalovanému dokázala iba malá vina, bol prepustený na slobodu a postavený pod policajný dozor. Keď bolo v otázke ťažšie podozrenie, obeť sa dostala pred štatariálny súd (rögtön biraskodás). DRUHY A PRÁCA VOJENSKÝCH SÚDOV Vojenské súdy okupanta boli dvojaké: súdy, ktoré boli iba formálne, a súdy, ktoré boli nielen formálne, ale i obsahové. Po utvorení V/1 vyšetrujúceho oddelenia, t. j. po 1. 7. 1941, organizované boli skutočné vojenské súdy. To boli: Štatariálne súdy (rögtön biraskodás), 2. Súdy hlavného generalštábu a 3. Riadny vojenský súd V. armádneho zboru v Segedíne. Štatariálne súdy boli vo väčších mestách. Pozostávali z piatich členov, z ktorých jeden viedol a druhý im predsedal. Pred tento súd sa obyčajne dostávali všetci obžalovaní z armády. Obžalobu zastupoval vojenský štátny žalobca. Obžalovaného obhajoval vojenskými vrchnosťami postavený obhajca. Tieto súdy boli organizované na základe vyhlášky Bélu Novakovića, podmaršala a hlavného veliteľa južného vojska, ktorý mal neobmedzenú moc pre spravovanie okupovanej Báčky. V prípade smrtného výroku právo omilostenia bolo prenesené z regenta Hortyho na Novakovića. Tento súd fungoval iba počas trvania obliehania. Po jeho zrušení zrušené boli aj štatariálne súdy. Zostali iba dva súdy: súd hlavného generalštábu a segedínsky vojenský súd. Ťažšie veci a prípady súrnej povahy pojednával prvý a veci menšieho významu sa dostávali pred riadny vojenský súd v Segedíne. Súd hlavného generalštábu nemal stále sídlo, vysielaný bol podľa potreby. Obžalovaní z armády, po absolvovaní kurzu trýznenia, museli čakať na príchod súdu hlavného generalštábu, ktorý potom pojednával ich obžalobu. To vyčkávanie trvalo niekedy hodne dlho, i do 10 – 15 týždňov. Zdroj: Opis vojnových zločinov popáchaných maďarskofašistickým okupantom na slovenskom ľude v Báčke

10 /4949/ 6. 3. 2021

DETSKÝ KÚTIK

2. 2, Cicka, ine o k r a d D Pa Tita v aršala

ZŠ m

Klára Chalupková, Predškolská ustanovizeň Včielka v Kulpíne

Lo na Ko ris Sabo, 1 llára v Sel . b, enči

ZŠ Já

Ženám k sviatku K aždú ženu poteší, keď jej nejakým spôsobom aj deti prejavia pozornosť k jej sviatku. Môže to byť kvietok alebo hocijaká maličkosť, pekný verš, alebo stačí aj niekoľko pekných slov, ktoré pohladia dušu, a vtedy žena vie, že na ňu niekto myslí a nezabudol na jej sviatok. Kamaráti, posnažte sa nezabudnúť a venovať vašej matke, starej matke, pani učiteľke... aspoň teplý úsmev. 1 . 3 ríková,

Sára Ond v Padine Tita ZŠ maršala

Katuša

Predško ls

ká ustan Darian Kolár, ovizeň V čielka v Kulpín e

Každé ráno, mamička, pobozkáš ma na líčka. Keď ma izbou roztočíš, smiech mi skočí do očí. Bozk ti vrátim na líčka, milá, dobrá mamička.

Teodora Čobrdová, 2. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Barbora Brezíková, piatačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

ilustrácie: Irena Lomenová

Mama

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXIII 6. marca 2021 ČÍSLO 258

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

Matičný pozdrav zo Slovenska Stanislav Bajaník Viera Denďúrová-Tapalagová

e nesporné, že Matica slovenská v zahraničí patrí aj Slovákom v Srbsku. Nech Hospodin oslávi tých, ktorí sa obnovenia (1990) jej výročia nedožili. Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii (potom v Srbsku – MSS) sa dialo s komunikácii s Maticou slovenskou na Slovensku a sú to dve sestry oddané národnosti a nábožnosti na slovanskom matičnom poli. Identita komunikácie medzi oboma Maticami, samozrejme, zvýšila aktuálnosť v rokoch 1990 – 1992, keď sa osamostatnili pomery a nastali nové relatívne demokratické časy na oboch stranách. SLOVENSKÝ MATIČNÝ VKLAD Nové vedenia, akademická, pedagogická, umelecká, kultúrna, vedecká, folklórna, spoločenská i politická prax po roku 1990 nabrala nové slovensko-slovenské a slovensko-srbské obrátky. To sa odrazilo vo viacerých destináciách a „prepačujeme sa“, ak na pôde tohto príspevku nemôže všetko konkrétne pomenovať. To je obsiahnuté v matičnom zborníku k 30. výročiu obnovenia. Za všetkých matičiarov, vám spriaznených Slovákov na Slovensku i vo svete, priaznivcom zo slovanských Matíc (je ich 12) sa „poďakúvame“ za obety, obete a ochotu, ktorú ste pod rúškom Matice pre veci slovenské podstúpili. V dejinách oboch Matíc roky 1990 – 2012 boli najplodnejšie. Naši nástupcovia majú na čom stavať. Vaši tiež. SLOVENSKÁ REFLEXIA Zintenzívnili sa styky v publicistike: Na Slovensku – Slovenské národné noviny, magazín Matice slovenskej Slovensko, Ročenka Matice slovenskej Slováci v zahraničí. Za uvedené obdobie bolo v nich na Slovensku uverejnených 80 článkov populárno-náučných, vyše 30 príspevkov vedeckých. Matica slovenská obohatila Slovákov v Srbsku

o zbierku na vojnou bombardované aj deti v sume vyše 1 800 000.- Sk. S pobytom v Podjavorníku pomohla (Ing. Ľudovítom Mišíkom) cca 400 000.Sk pri kúpe Domu Matice slovenskej v Petrovci, sponzorované boli domáce podujatia, ako i vklad do rekonštrukcie Gymnázia Jána Kollára a výstavba žiackeho domova, tiež AS Kultúra, kúpa

auta pre Maticu slovenskú v Srbsku, pre Slovenskú evanjelickú augsburského vyznania cirkev darovala busty Milana Rastislava Štefánika a Karola Kuzmányho, cyrilo-metodské reliéfy, pomohla pri bustách Dr. Janka Bulíka a Jána Čaploviča v Kovačici. Kamenárstvo Bartoš (Petrovec) vyrobilo dve pamätné tabule padlým Slovákom v 1. svetovej vojne na talianskom fronte na Piave (Ponte di Piave a Folline) – vďaka ctenej rodine. Matica slovenská prijala slovenské deti do táborov v Tatranskej Lesnej, prijala súbory na Matičné svetové festivaly slovenskej mládeže na Slovensku, ďakuje, že ju matičiari poctili účasťou ma 1. a 2. Kongrese Matíc slovanských národov v Martine, kúpila diela Martina Jonáša, Zuzany

Chalupovej do zbierok Matice slovenskej, darovala slovenský dvojkríž do rímskokatolíckeho kostola v Selenči, samozrejme, pomáhala, kde sa dalo, počas vašej „tretej“ vojny – víchrice. A nielen tam. KLUB KRAJANOV ZALOŽENÝ V BRATISLAVE Matica slovenská okrem vyššie uvedených aktivít stručne prijala na jej pôde v Bratislave Klub mladých krajanov z iniciatívy Viery Denďúrovej-Tapalagovej, kde sa sústreďovali na ekumenickej matičnej pôde, kde sa im poskytla pomoc a poradenstvo (boli to študenti zo Srbska, z Ukrajiny, Rumunska, Chorvátska a Maďarska). Vyvolalo potreby dokumentácie, preto Matica slovenská vyrobila dva dokumentárne filmy Vojvodinská balada a Náš slovenský svet, ktoré takmer 15 rokov prezentujú autori tohto príspevku po školách na Slovensku... A mnoho iného. DUCHOVNÝ ESPRIT V matičnom duchu na pôde Svetového združenia Slovákov v zahraničí sa vytvorila Ekumenická duchovná rada (EDR) kresťanských slovenských kňazov s presahom do Európy, Ukrajiny, Chorvátska, Rumunska, Poľska, Česka (2012). Päť rokov ju viedol J. V. biskup Slovenskej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi v Srbsku – zakladateľ obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii (Matice slovenskej v Srbsku) Samuel Vrbovský. Národnosť a nábožnosť matičného ducha sa tak pretavila vďaka vplyvu Vojvodiny, uskutočnená bola 1. Ekumenická duchovná rada u podnikateľa Juraja Bocku v Selenči na medzinárodnej a ekumenickej pôde. NA OKRAJ Dal by Boh, aby sa matičné diela rozvíjali aj ďalej, čo sa aj deje. Všetkým nežijúcim a žijúcim obrancom MS patrí naša úcta a vďaka... Sapienti sat! Múdremu stačí. Bratislava 12. 2. 2021

Festival našich festivalov

s. 20

Zlatibor po rokoch (4)

s. 22

Janko Šafárik – Slovák, ktorý pracoval na založení srbského múzejníctva, numizmatiky a knihovníctva s. 24

Mozaika 55 ROKOV OD VZNIKU STRETNUTIA V PIVNICKOM POLI (1)

Festival našich festivalov

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Janko Čérný Ach, tá Pivnica... Je to sviatok milovníkov hudby... Sviatok všetkých Pivničanov... Sviatok slovenskej ľudovej pesničky... Je to sviatok všetkých tých, čo radi do Pivnice prichádzajú. A tých nie je málo...

plynulo už 55 rokov od nášho prvého Stretnutia v pivnickom poli, ktoré bolo 22. a 23. januára 1966, keď sme sa prvýkrát stretli, spievali, hodnotili a priatelili. Odvtedy sme sa stretali každý rok, aby sme sa zoznámili, vymenili si skúsenosti v ochotníckej činnosti a dali podnet na ďalšiu prácu na tomto poli, tlmočili priateľské slová a podávali hŕstku pekných slovenských ľudo-

Účastníci Stretnutia v pivnickom poli v roku 1967

zorganizovala ho iba malá hŕstka duchovného života. mladých ľudí na čele s predsedom Začiatky našich stretnutí datujú mládeže Jánom Gubom a sedem- do roku 1966, keď sa 22. a 23. jačlenná komisia, kto- nuára zišlo v Pivnici 24 spevákov rá ho mala priamo zo 14 dedín, aby slovenskou piesv realizácii. Členmi ňou tlmočili túžby svojej mladosti. tej komisie boli: Ján Na zasadnutí Miestneho výboru Guba, predseda Zväzu mládeže v Pivnici 12. demládeže, Ľudmila cembra 1965 bolo rozhodnuté, Durgalová, tajom- že sa v januári 1966 zorganizuje níčka mládeže, súťaž spevákov ochotníkov sloŠtefan Brna, Anna venských ľudových piesní, a určili Síčová, Ján Týr, sa aj presné propozície. Pozvánka Borislav Trifunov a bola rozos1aná 23. decembra Angelina Brestovačká. Na svojom zasadnutí v decembri 1965 Miestny vybor Zväzu mládeže vymenoval komiAnna Valentíková, Pivnica 1966 siu pre rea1izaciu programov vých piesní a podeli1i našu radosť podujatia. Keď sa v decembri mladosti, ktorá túži po novom 1965 začali prípravy na prvé spoznaní, po svojej afirmácii, po Stretnutie v pivnickom poli, bohatšom zajtrajšku. Na stretnutia nikto netuši1, že bude každona Stretnutí v pivnickom poli sa ročné, tradičné a dlhotrvajúce a tešíme rok čo rok a máme z toho že sa dožije toľko ročníkov bez veľkú radosť a potešenie. Účastníci prestávky. Takéto dlhoročné prichádzajú a odchádzajú, ale jestvovanie tohto podujatia je Stretnutie zostáva – pretrváva. jedným z dôkazov, koľko nám A rastie. Rozmáha sa, len roky kultúrne bohatstvo prispieva k zachovaniu identity, našej pribúdajú. Pred 55 rokmi, keď sa stretnutie minulosti, súčasnosti, budúcspevákov prvýkrát uskutočnilo, nosti a rozmachu celkového Mária Haníková, Biele Blato 1966

1965 na adresy mládežníckych organizácií v 21 dedinách, kde žijú Slováci.

Gustáv Babiak, prvý víťaz z Báčky a dlhoročný člen orchestra

Na tom prvom Stretnutí v pivnickom poli účinkovali tieto dediny: Kovačica, Erdevík, Stará Pazova, Selenča, Báčsky Petrovec, Kysáč, Padina, Silbaš, Biele Blato, Šíd, Ľuba, Hložany, Kulpín a Pivnica. Pozvánky odišli aj do Iloku, Aradáča, Lalite, Jánošíka, Lugu, Dobanoviec a Hajdušice, ale sa speváci – účastníci nepri-

HLAS ĽUDU | 6. 3. 2021 • 10 /4949/ hlásili, a bolo ich 24, súťažili o titul najlepšieho speváka a predstavovali až dve tretiny povolaných dedín na podujatie. O prvom ročníku Stretnutia v pivnickom poli písal aj Hlas ľudu zo dňa 29. januára 1966. Z článku pod názvom Pekná iniciatíva a úspech okrem iného sa dozvedáme: „Záverom by sa mohlo povedať, že festival skutočne vyznel nad očakávanie. Treba zvlášť pochváliť snahu vedenia pivnickej mládeže, členov hudobného súboru a samých spevákov – amatérov, a treba veriť, že sa toto zdarené predsavzatie pivnickej mládeže s rovnakým úspechom zopakuje v januári Odmenení speváci v roku 1972 každého roku.“ Všetko sa to začalo nenáStretnutie má od roku 1973 svoje ročne, skromne, tak ako to vtedaj- jasne vytýčené ciele, ktoré sú zašie pomery a možnosti mládeže a písané v pravidlách prehliadky. súboru piesní a tancov Stretnutia Stretnutie je dôkazom, že sme v pivnickom poli (prvý verejný zachovali pred zabudnutím to, čo má podmienky ešte dlho žiť, a je zároveň aj uznaním a dôkazom, že nevyšli nazmar úsilia organizátorov a veľkého počtu ochotníkov – členov SKUS Pivnica. Stretnutie v pivnickom poli – stretnutie spevákov slovenských ľudových piesní – je podujatie, ktoré podnecuje organizované pestovanie pôvodných ľudových piesní. Zároveň je dôkazom skutočnosti, že sa v našich prostrediach pracuje aj na tomto poli a že sa dosahujú aj úspechy. Cieľom tohto podujatia je okrem vyhľadávania starých pesničiek aj objavovanie nových nádejných spevákov. Vystupujú tu aj perspektívni speváci, ale sú tam aj neznáJán Čelovský, Kulpín 1966 me pesničky. Zasadzovali sme sa za to, aby si speváci výstup bol 23. mája 1965) dovo- vyberali aj také piesne, ktoré sa ľovali. Pivničanom sa to páčilo, a nespievajú často a ktoré sme tak nielen im. Podujatie malo účast- pomaly už aj zabudli, teda piesne níkov a verné obecenstvo, ktoré našich starých rodičov, lebo len vypĺňalo sieň (boli ročníky, keď tak si môžeme obohatiť fond slodo 150 divákov stálo, lebo nebol venských ľudových piesní. dostatočný počet sedísk, a bolo V Pivnici speváci – ochotníci ich 470), prerástlo lokálne rámce súťažia o ceny za prednes, ale a stalo sa celovojvodinským a bez povšimnutia neostávajú juhoslovanským a od roku 1997 ani najstaršie, najautentickejšie aj medzinárodným podujatím. starodávne pesničky a ich zbera-

poli svoju sviežosť čerpá z bohatého slovenského dedičstva. Ako pribúdali ročníky Stretnutia, tak sa zjavovali nové prostredia a spolky, ako aj ďalšie organizácie a ustanovizne, ktoré sa zapájali do príprav a realizácie podujatia. Podpísaná zmluva s NRSNM v roku 2013 je doriešená otázka organizátora – spoluorganizátora podujatia a spôsob financovania. Realizáciu programov Stretnutia nikdy nebolo ľahké zdolať. Treba poznamenať, že pomocnú ruku pri organizovaní a úspešnom priebehu Stretnutia podalo nielen úzke pivnické prostredie, ale sa rozšíril počet tých, ktorí rôznymi spôsobmi pomáhajú realizovať

telia. Odborná porota na tomto podujatí v Pivnici od roku 1969 udeľuje cenu za najľudovejší – najpôvodnejší text – teraz je to cena za autentickosť piesne. Táto cena odišla do 20 dedín – prostredí a najviac dedín a piesní je z Báčky. Ceny za prednes odišli do 23 dedín a najviac víťazov má Kovačica, ktorá ako aj Pivnica vystupova1a na každom ročníku. Pozornosti neunikol ani účastník a krása ľudových krojov, ktorými účastníci každoročne prinášajú aj kus minulosti zo svojich prostredí, z ktorých prichádzajú. Cena za

Zuzana Halabríniová, Padina 1966

ľudový kroj sa udeľuje od roku 1997. Táto cena odišla do 13 prostredí a získali ju aj zahraniční účastníci. Stretnutie v pivnickom

Mária Vršková, Kysáč 1968

toto hudobné podujatie, a tak vytvárajú podmienky na to, aby sme sa nezriekli tejto formy odhaľovania nádejných spevákov a obohacovania slovenského hudobného fondu. Už päťdesiatpäť rokov Pivnica organizuje nekaždodenné podujatie –volá na javisko v sieni v Pivnici všetkých, ktorí vedia spievať, prípadne poznajú staré, už akoby zabudnuté slovenské ľudové pesničky. A členom odbornej poroty potom dáva vyhodnotiť pesničku a hlasové kvality speváka – ochotníka. Z víťazov pivnického festivalu sa potom regrutujú naši budúci rozhlasoví a televízni speváci a starodávnymi pesničkami, ktoré sa zaskvejú, sa obohacuje klenotnica našej ľudovej slovenskej hudby. Foto: z archívu J. Čérného

III

Mozaika VÝLETY PO SRBSKU

Zlatibor po rokoch (4) Jaroslav Čiep

xistujú viaceré legendy o vzniku pomenovania Zlatibor. Hovorí sa, že Zlatibor bol pomenovaný podľa bielych borovíc so žltými štetinami vo farbe starého zlata, ktoré kedysi pokrývali zvlnené svahy Zlatiboru. Vedecký názov borovice je Pinus silvestris Varie-

borovica!“ Tretia legenda hovorí, že bol pomenovaný po suchých pastvinách, ktoré na jeseň žltnú a majú farbu zlata. Je iba na nás, aby sme posúdili, ktorá z týchto legiend je pravdivá. Alebo jednoducho treba odísť tam, ako sme sa vlani v októbri po dlhom čase vybrali aj my a na Zlatibore sa v tieni borovíc započúvali do vlastných príbehov.

Prechádzka po hlavnej ulici Drvengradu

gata Zlatiborica. Ďalšia legenda hovorí, že Zlatibor je pomenovaný po bohatstve borovicového lesa, ktorý bol hlavným zdrojom príjmu pre prisťahovalcov z Čiernej Hory a Hercegoviny. Toto drevo použili na materiál, ale vyťažili z neho aj

Drevený kostolík sv. Sávu

smoly, ktoré predávali v Šumadiji a v Dalmácii a pre ne mala borovica hodnotu zlata. V ľudovej slovesnosti ho vždy chválili: „Je to zlatá

To, čo zrejme zaujme každého, sú množstvá zdrojov čistej a studenej vody na celom priestranstve zlatiborského kraja. Niektoré z nich patria k najlepším v Srbsku, napríklad Hajdučka česma a Hajdučica v Murtenici, Zaogline pod Čigotou, Jovanova voda v Alinom Potoku, Dunjića vrelo v Stuble, Pašića vrelo v Čajetine, Kulaševac a Đurkovac na Kraljevých Vodách, pramene v Borkovci a mnoho ďalších. Niekoľko liečivých prameňov distribuovaných z jedného konca hory na druhý mohlo obohatiť turistickú a zdravotno-rekreačnú ponuku Zlatiboru. Neďaleko Rožanstva sa popri rieke Prištavica nachádzajú kúpele Vapa so zdrojom liečivej vody, ktorých stála teplota je 17 stupňov Celzia, pretože vyviera z veľkých hĺbok. Už dlho sa používa ako liečivá na choroby kože, slizníc a očí. V údolí rieky Ribnica, neďaleko od jej sútoku s Crnim Rzavom, sa nachádza niekoľko zdrojov liečivej vody, ľudovo pomenované „biele“ vody. Aj v Mokrej Gore, vedľa rieky Kamešina, sa nachádza zdroj minerálnej vody, nazývajú ju Bela voda a lieči kožné a očné choroby. Tento prameň bol používaný už v dobe Turkov a analýza vody vykonaná v

NA CESTÁCH...

Ústave pre rehabilitáciu potvrdila riečky sme už pomaly začali obdijeho liečivé vlastnosti. vovať krásne vrchy, ktoré sa kopili A práve pri poslednej návšteve pred nami, a potom nasledoval tohto kraja sme sa vybrali aj na jeden novovystavaný moderný tucelodenný výlet na Mokru Goru. nel popod horu, takmer 800-metBoli sme zvedaví, či je rový, ktorý nás tam skutočne tak krászaviedol do ďalne, ako sme sa neraz ších údolí, do dočítali. Naštartovali nejakej trochu sme auto a dali sa na inakšej krajiny cestu, pritom sa ani s bohato obrasnenáhlili. Jazdili sme tenými vrchmi. pohodlne zo 40 minút Cesta bola čopri peknom slnečnom raz kľukatejšia, počasí, ktoré vystrieaž kým sme po dalo nočný chlad štvrťhodine nea prvý sneh v októbri. dorazili do cieľa Ten sme tejto zimy za– na Mokru Goru. žili práve na Zlatibore. Teda Mokra To trochu posypaného Gora je maleb„páperia“ sa čoskoro ná horská dediešte v to ráno rozpus- Aj v tejto časti Srbska, keď na, ktorá sa roztilo. Ostré slniečko už si objednáte kávu, s ňou prestiera medzi od rána vyskočilo na podávajú aj ratluk a pohár horami Tara a oblohu, veštilo pekný vody Zlatibor. Tamojdeň. šou obľúbenou Cestou sme sa najprv vracali zo atrakciou je stará úzkokoľajka Zlatibora späť cez Čajetinu sme- Šarganska osmička, ktorá vytvára rom na Užice. Tú regionálnu cestu dokonalú osmičku. Na neďalekom cestári práve opravovali, ale hoci kopci Mećavnik sa nachádza etnonás navigačné zariadenie usmer- dedina nášho slávneho filmového ňovalo na obchádzku, predsa sme režiséra Emira Kusturicu, ktorá bola čoskoro pri Kneževićoch na nadjaz- postavená v miestnom etno štýle. de mali možnosť odbočiť vľavo Po „vylodení sa“ z auta a zakúpení

Pohľad z brehu do údolia Mokrej Gory

a potom v pokoji rovnou cestou s menšími okľukami okolo nie až tak vysokých vrchov, pomerne na rovnakej nadmorskej výške, smerovali na Taru. Keď sme dorazili ku riečke Bratušica, zase sme odbočili vľavo, kým nám po pravej strane zostávala smerovka do Nacionálneho parku Tara. Vedľa koryta tejto

lístka „do kina“ spolu s ostatnými návštevníkmi sme sa tu nadýchli jedinečnej atmosféry, vychutnali si prírodu, vyskúšali miestne špeciality a kúpili si z ponuky domácich prírodných produktov a ručne vyrobených suvenírov. Na križovatke Zlatibora a Tary na kopci Mećavnik etnodedina

HLAS ĽUDU | 6. 3. 2021 • 10 /4949/

Na takomto mieste človek si načerpá aj inšpiráciu

Drvengrad je postavená podľa nápadu filmového režiséra Emira Kusturicu s cieľom nakrúcania jeho filmu Život je čudo (zázrak). Vo svete je Drvengrad tiež známy aj vďaka

Neposedný Kusturica s majstrom aj názorne ukazoval, aké chce zmeny a zlepšenia

medzinárodnému filmovému festivalu Kustendorf (pomenovanie je nemecký ekvivalent významu Drvengrad). Festival sa usporadúva

od roku 2008 a jeho selektormi sú samotný Emir Kusturica a jeho dcéra Dunja Kusturicová. Naň organizátor pravidelne privádza špičkové svetové filmové celebrity. Festival je koncipovaný ako miesto stretnutia mladých filmových tvorcov a študentov réžie a známych svetových režisérov a hercov, ale aj hudobných skupín. Inak v tejto časti, v prírodnom parku Mokra Gora, žije iba 605 obyvateľov. Pri prechádzke si každý všimne, že Drvengrad je v tvare obdĺžnika, ktorej dlhšia os má na jednom konci vstupnú bránu, odkiaľ začína hlavná ulica a tiahne sa na druhý koniec, kde je malý drevený pravoslávny kostolík s drevenou zvonicou. Kostol, ako sme sa dozvedeli, bol postavený na obraz ruských drevených kostolov a je zasvätený zakladateľovi srbskej cirkvi svätému Sávovi. V strede dediny je námestie vydláždené drevenou kockou a rezanými drevenými prahmi a obklopené je autentickými drevenicami. Tie boli prinesené z okolitých častí Srbska a Republiky srbskej v podo-

„Trhovisko“ s domácimi výrobkami

be kostier a potom na tvári miesta slnečné lúče sme priam cítili na umiestnené na kamenné základy. koži a museli sme si nasadiť aj slUlice v dedine Drvengrad nesú nečné okuliare, keď sme zastali mená slávnych ľudí zo sveta kul- odpočinúť si pri domácej káve a túry a vedy. Hlavná ulica je po- nápojoch. Tú v Drvengrade, ako menovaná po srbskom laureátovi aj v celom tom regióne vrátane Nobelovej ceny Ivovi Andrićovi Bosny kávu podávajú aj s ratlukom a nachádzajú sa tu aj ulice kubánskeho revolucionára Ernesta Che Guevaru, argentínskeho futbalistu Diega Maradonu, srbského herca Miodraga Petrovića-Čkalju, ako aj svetoznáNa kamennom základe nadstavané drevenice mych režisérov Federica Felliniho a Ingmara Bergmana. Jedna a vodou. Ako čerešnička na torte ulica je pomenovaná po jednom z tohto výletu bolo aj stretnutie so najlepších tenistov sveta Novakovi samotným režisérom Kusturicom. Keďže je tvorivý a neposedný, stále Đokovićovi. V podstate je to mestečko v ma- vymýšľa, ako tejto svoj Drvengrad lom. Pri obchôdzke sme postrehli, ešte dotvoriť. Aj v ten októbrový že má aj galériu obrazov, knižnicu, slnečný deň sa motal kade-tade kino, cukráreň s domácimi koláč- s majstrami, ktorým vysvetľoval

Dolná časť Drvengradu – všetky domčeky vlastne tvoria ubytovacie kapacity a možno si ich prenajať

mi, reštauráciu srbskej tradičnej kuchyne, obchod so suvenírmi z okolia, ale aj krytú plaváreň, tenisové kurty... Celý Drvengrad, mesto z rozprávok, akoby bol v zajatí mystiky a fantázie. Inak roku 2005 odborná porota bruselskej Nadácie pre architektúru vyhlásila Drvengrad za najlepší architektonický počin v Európe za posledné tri roky. Drvengrad tiež získal úroveň štvorhviezdičkového mesta – hotela. Pri nádherných výhľadoch na okolité kopce a údolia sa človek cíti útulne. Aj kabáty, aj štrikance sme postupne vyzliekali zo seba, lebo, hoci teplomer ukazoval 15 stupňov, na tej nadmorskej výške

svoje idey, ako vymeniť podlažie, kde pridať ohradu, čo vymeniť pri otvorenom kine... Pobyt v etnodedine Drvengrad odporúčajú ukončiť jazdou na Šarganskej osmičke, ktorá je súčasťou 12 kilometrov dlhej úzkorozchodnej železnice na Mokrej Gore. Práve tak sme tento náš výlet aj ukončili – dobrodružstvom so starým parným vlakom Ćirom. Ten nás previedol skalnými úžinami a vysokými kopcami medzi Šarganom a Mokrou Gorou, pozdĺž trasy, po ktorej vedie železnica neobvyklou cestou v podobe čísla 8. Ale o tom bude reči v nasledujúcom pokračovaní tohto cestopisného seriálu.

Mozaika Z DEJÍN

Janko Šafárik

INÍ PÍŠU

– Slovák, ktorý pracoval na založení srbského múzejníctva, numizmatiky a knihovníctva Mirjana Lakićová

na juhoslovanských spisovateľov. Po Prahe odišiel opäť do Pešti, anko Šafárik sa narodil 14. kde pracoval ako lekár, a potom novembra 1814 v uhorskom do rodného Kiskőrösa, kde sa po meste Malý Kereš (Kiskőrös) otcovej smrti staral o majetky. V roku 1840 sa Janko vrátil do vo významnej slovenskej evanjelickej rodine. Jeho otec Ján bol Nového Sadu a pracoval tam ako bohatým statkárom a starším bra- mestský lekár. Spolupracoval s tom slávneho slavistu Pavla Jozefa Maticou srbskou a v jej letopiŠafárika. Janko ukončil základnú se publikoval články z histórie a školu v rodnom meste a v roku archeológie a prekladal texty z 1821 pokračoval vo vzdelávaní češtiny a ruštiny. Nadviazal priateľské vzťahy s mnohými z Ilýrskeho hnutia a keď sa presťahoval do Belehradu, tie sa ešte viac upevnili. Pretože v kniežatstve Srbsku chýbali vzdelaní muži, Šafárik bol v roku 1843 vymenovaný za profesora fyziky na belehradskom lýceu. Už prvý školský rok 1843/44 požiadal o súhlas ministerstvo školstva, aby v nedeľu a vo sviatky mohol konať verejné prednášky o slovanských dejinách a literatúre. Jeho myšlienka bola prijatá s nadšením a Šafárik týmito prednáškami chcel prebrodiť nedostatok katedry slavistiky v Belehrade, kde ešte neboli priaznivé podmienky na Dr. Janko Šafárik – Slovák, zaradený medzi srbských vedcov, dobová jej vznik. Chcel, aby Srbi spoznali ich dávnu a slávnu históriu, ako aj kresba minulosť ich slovanských bratov. v Novom Sade u svojho strýka V rokoch 1847 – 1848 bol Janko Pavla Jozefa Šafárika, ktorý v tom Šafárik rektorom lýcea a v roku čase pôsobil ako riaditeľ srbského 1849 prevzal Katedru histórie, gymnázia. Po skončení strednej kde učil do roku 1861, a v školškoly Janko odišiel do Požuna, skom roku 1860/61 sa vrátil na dnešnej Bratislavy, študovať právo katedru fyziky. Šafárik bol členom Spoločnosti a filozofiu. Už v roku 1832 opustil Požun a odišiel do Pešti, kde sa srbskej slovesnosti od roku 1844. prihlásil na medicínu. O dva roky Úlohou spoločnosti bolo šíriť vedu neskôr prestúpil na viedenskú v srbskom jazyku a zdokonaľovať univerzitu, kde v roku 1838 zís- srbskú ľudovú reč. Predsedom kal titul doktora lekárskych vied. združenia bol minister školstva. Potom zostal asi rok v Prahe, kde Keďže minister bol iba nomištudoval v kruhu strýka a ďalších nálnym predsedom, Šafárik bol českých vedcov archeológiu a podpredsedom a jeho skutočslavistiku. V tom čase napísal nie- ným vedúcim. Do tejto funkcie bol koľko traktátov, ktoré sa vzťahovali zvolený viackrát – v rokoch 1853,

rodného múzea, a preto je často považovaný za prvého srbského múzejníka. V tom istom roku Spoločnosť kúpila numizmatickú zbierku Lukijana Mušickiho, ktorá pozostáva z 859 kusov rímskych, stredovekých, tureckých, maďarských a moderných peňazí. Zbierka sa postupom času stala natoľko rozsiahlou, že ju zverili do starostlivosti Šafárika. Zbierku neskôr pripojil k fondom svojej inštitúcie, keď sa stal správcom knižnice a kurátorom múzea. Spoločnosť srbskej slovesnosti zrušil knieža Mihailo 27. januára 1864 a zakrátko bola založená Srbská vedecká spoločnosť, ktorej tajomníPrvý zväzok zbierky dokumentov kom a neskôr jej predsedom z benátskych archívov, ktoré (1869 – 1875) bol Šafárik. Práca zhromaždil a vydal Janko Šafárik Srbskej vedeckej spoločnosti spočívala v čítaní samostatných diel jednotlivých členov, 1857, 1858, 1861 a 1862. Jednou z hlavných programových úloh v čítaní kritiky diel určených pre tejto spoločnosti bolo určiť srbskú spoločnosť, v zbieraní rôznych vedeckú terminológiu. Za týmto historických údajov, v starostliúčelom Ministerstvo školstva po dohode so Spoločnosťou pre srbskú slovesnosť v roku 1846 určilo Šafárikovi cestu na rôzne miesta v Srbsku a cestou našiel staré predmety, ktoré majú múzejný účel a historický význam. Janko predložil rozsiahlu správu ilustrovanú kresbami o tejto ceste. V ministerstve však neboli s týmto výskumom spokojní, pretože očakávali, že jeho práca a výskum budú založené na pomenovaní a nájdení presných termínov pre určité starožitnosti, zatiaľ čo Šafárik dôraz dal na pomenovanie starých predmetov, ako aj ich zber. Tento výskum mal zásadný význam Rukopis Janka Šafárika knižne vyšiel pre založenie budúceho Ná- aj roku 1993

HLAS ĽUDU | 6. 3. 2021 • 10 /4949/ vosti o zbieranie starých spisov a dokumentov, v zasielaní členov na zaznamenávanie architektonických a maliarskych pamiatok v Srbsku, v zbieraní topografických prieskumov a meteorologických poznámok. Výsledky tejto práce poskytla Srbská vedecká spoločnosť vo svojom orgáne – Vestníku Srbskej vedeckej spoločnosti. Články a diskusie v ňom sa väčšinou týkali histórie, potom filológie, geografie, štatistiky, archeológie, bibliografie, medicíny a hudby. Celá táto práca je rozšírením Spoločnosti srbskej slovesnosti. Národná knižnica v Belehrade bola založená v roku 1832 a je najstaršou kultúrnou inštitúciou v Srbsku. Janko Šafárik bol vymenovaný za knihovníka Národnej knižnice v roku 1861 a v nasledujúcich ôsmich rokoch priniesol množstvo noviniek v oblasti ukladania fondu, organizoval nákupy za pomoci domácich a zahraničných kníhkupectiev a fondy obohatil o neoceniteľné rukopisy a staré tlačené knihy. Knižnica dostala špeciálnu miestnosť na čítanie, zvýšil sa počet zamestnancov a zmenila sa na skutočnú verejnú knižnicu. Knihy zoradil podľa formátu, vybral duplikáty, z ktorých bola v roku 1886 založená Národná knižnica v Kragujevci. Podľa jeho návrhu bolo rozhodnuté o vyslaní odborných zamestnancov do južnoslovanských oblastí, najmä do Macedónska a Starého Srbska, na náklady štátu zakúpiť staré rukopisy. V Národnej knižnici bola na počesť Janka Šafárika umiestnená socha a od roku 2012 udeľuje Združenie knihovníkov Srbska pod jeho menom Národnú cenu v oblasti knihovníctva. Povedomie o zbieraní starých predmetov sa objavilo dokonca aj u kniežaťa Miloša a učených ľudí, ktorými bol obklopený. Nabádal k zbieraniu a konzervovaniu starožitností. Ľudia z celého srdca začali posielať rôzne starožitnosti, ktoré zhromažďovali najskôr úrady vo vnútrozemí, neskôr v Kragujevci a Belehrade. Povzbudený tým, vtedajší šéf Opatrovníctva osvietenstva Jovan Sterija Popović podpísal 10. mája 1844 akt, v ktorom sa po prvýkrát spomína Národné múzeum. Nešlo o zakladajúci akt, ale iba o úradný príkaz

okresným orgánom zbierať starožitnosti pre Národné múzeum v už existujúcej Národnej knižnici. Jovan Sterija Popović spravoval prvú múzejnú zbierku v rokoch 1844 – 1848. Urobil tiež prvú klasifikáciu predmetov Národného múzea, pričom všetok materiál rozdelil do piatich skupín (listiny a diplomy, knihy, pečate, staré srbské a staré bulharské peniaze). V roku 1848 Jovan Sterija Popović, vtedajší rektor lýcea Janko Šafárik a Stevan M. Grubarević, vedúci Opatrovníckeho osvietenstva, urobili zoznam múzejných predmetov, teda prvý inventár tejto inštitúcie. V tomto zozname bol existujúci múzejný fond v zásade rozdelený do dvoch skupín, na numizmatickú zbierku a písomné a iné starožitnosti. Dňa 10. júna 1862 sa Janko Šafárik stal vedúcim Národného múzea a súčasne pracoval ako správca Národnej knižnice v Belehrade. Ako sám odôvodnil, odišiel z profesúry pre boľavé hrdlo. V tom čase sa začali ozbrojené konflikty medzi Srbmi a Turkmi a Šafárik urgentne presunul zbierku múzea

na rozdiel od svojich predchodcov tvorba prvých múzejných inventása venoval vývoju samotného mú- rov. Ako zberateľ veľmi starostlivo zea. Prebral zbierku Spoločnosti viedol záznamy o svojej vlastnej srbskej slovesnosti, ku ktorej pridal numizmatickej zbierke, ktorá bola svoju súkromnú. Po presťaho- zakúpená pre múzeum v roku vaní do bu1846, a zoznam jeho dovy Mišu súkromných zbierok je Anastasidnes uložený v archíve Národného múzea. jevića priJeho numizmatická pravil Šazbierka je zároveň fárik prvú prvou zbierkou, ktomúzejnú rá bola systematicky výstausporiadaná a dostala vu, ktorá svoj inventár. Šafárik bola prízostal na čele múzea ležitostne až do roku 1869, keď prístupná verejnosti, bol zvolený za člena predovšetŠtátnej rady Kniežatkým pre stva Srbska. Okrem toho, že bol študentov lýceí Dr. Janko Šafárik, dobová Šafárik zvolený do ďalších dôležitých a gymna- fotografia inštitúcií, je potrebné zistov. S cieľom obohatiť múzejné fondy poznamenať, že bol členom Spopodnikal vykopávky rímskych sta- ločnosti pre dejiny a starožitnosti rožitností v oblastiach Kosmaj, Juhoslovanov v Záhrebe, MoskovRudnik a hory Jelica. Výsledky skej archeologickej spoločnosti, jeho archeologických prác nie Spoločnosti ruských lekárov, dosú veľké, ale predstavujú prvé pisujúcim členom Juhoslovanskej známe archeologické vykopávky akadémie vied a umení v Záhrebe a členom Imperátorskej spoločnosti milovníkov prírodných vied v Moskve. V roku 1861 ho ruský cár Alexander vyznamenal Rádom svätej Anny druhého stupňa a pruský kráľ Wilhelm ho vyznamenal Rádom kráľovskej koruny druhého stupňa. Ako vyslanec srbskej učenej spoločnosti sa Šafárik v roku 1867 zúčastnil na etnografickej výstave v Moskve. V roku 1871/72 prichystal kurz archeológie dokonca aj kniežaťu Milanovi Obrenovićovi, budúcemu srbskému kráľovi. Janko Šafárik zomrel v noci z 18. na 19. júla 1876 v Belehrade a zanechal po sebe množstvo vedeckých prác o srbskej minulosti. Hoci bol Slovák národnosťou, venoval sa srbskému ľudu a historickej vede, muzeológii a knihovníctvu. Lekár svojím poZ dobových príspevkov o J. Šafárikovi volaním a svojou všestrannosťou zanechal významnú stopu v kulna bezpečné miesto, čo je prvý v Srbsku. Ako vášnivý numizmatik túre srbského ľudu. Vďaka nemu príklad ochrany fondov za voj- urobil veľa pre zbieranie starých začali Národná knižnica a múzeum nových okolností. Už v tom čase srbských peňazí, ktorým venoval aj pracovať a poskytli základ pre preukázal rozvinuté povedomie o niekoľko svojich vedeckých textov. ďalšie generácie. dôležitosti zachovania kultúrneho Za čias Šafárika sa zbierky múzea dedičstva národa. systematizovali. Text je prebratý z: www.muŠafárik sa venoval predovšetJednou z vecí, ktoré Šafárik zvezejvojvodine.org.rs kým paleografii a numizmatike, ale ril do rúk Národného múzea, je Preklad do slovenčiny: J. Čiep

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Snehový zákusok Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 3 šálky cukru, 2 dl oleja, 2 lyžice kakaa, 3 šálky múky, 1 kypriaci prášok, 3 šálky jogurtu alebo kyslého mlieka. Môžeme dať iba jogurt, alebo iba kyslé mlieko, avšak najlepšie je, keď dáme polovicu jogurtu a polovicu kyslého mlieka. Použijeme šálky 3 dl; Na plnku: 8 dl mlieka, 2 vrecká vani-

línového cukru, 250 g cukru, 8 lyžíc múky, 250 g margarínu; Na ozdobu: kokos Takto sa to podarí: Cesto: Vymiešame do penista (dôležité je, aby to bolo týmto poradím) vajcia s cukrom a pridáme olej a kakao. Dobre vymiešame. Pridáme múku, preosiaty kypriaci prášok a 1 a ½ šálky jogurtu / kys-

lého mlieka. Vypracujeme hladkú zmes bez hrčiek a pridáme zvyšný jogurt / kyslé mlieko. Pečieme spočiatku na 250 ºC a potom znížime

ZDRAVÁ A ŠTÍHLA

torí si kávu nevedia predstaviť bez mlieka či smotany. Aj tu sa dá nájsť riešenie v podobe rastlinného či nízkotučného mlieka. No určite je vhodnejšie piť kávu nielen bez cukru, ale aj bez ďalších dochucovadiel. Viac tak vynikne jej chuť.

3 ... budete piť hodinu pred cvičením Káva obsahuje kofeín, ktorý vám dodá dostatok energie, zrýchli metabolizmus, podporí sústredenie a rovnako zníži pocit únavy. Šálka kávy pred výkonom telo naštartuje a výkon sa môže zlepšiť aj o 15 percent. Odporúča sa piť kávu asi jednu hodinu pred cvičením. 4 ... siahnete po horkej Určite si vyberte horkú čokoládu, ktorá má najväčšie množstvo prirodzeného extraktu kakaa, bez dochucujúcich masiel, tuku a sladidiel. Kvalitná čokoláda by mala mať okolo 80 % kakaa. Poteší vaše zmysly a vďaka obsahu cenných látok (akými sú horčík, vápnik, železo, zinok či vitamíny A, B alebo E) prospeje aj vášmu zdraviu.

ky, ktoré chutia ako zemiakové. Najlepšie je použiť tmavý chlieb. Ako sa zbaviť lupín: Do šampónu nasypeme sódu bikarbónu a vlasy opláchneme žihľavovou vodou. Po treťom až štvrtom raze lupiny zmiznú. Ako na otlaky: Najlepšie je po zjedení banánu priložiť si na noc kožu z tohto ovocia na otlaky a obviazať obväzom. Necháme pôsobiť do rána. Treba opakovať viackrát. Výsledok je zaručený. Proti vypadávaniu vlasov: Hlavu umyjeme bežným spôsobom, namiesto šampónu však použijeme glycerínové mydlo. Umytú hlavu poriadne opláchneme obyčajnou vodou, pri poslednom opláchnutí použijeme octovú

vodu (do asi 0,5 l vody dáme 0,5 dl jablčného octu.) Potom už vlasy čistou vodou nepreplachujeme. Čistý dáždnik: Zašpinený dáždnik čistíme otvorený a napnutý. Pretrieme ho dobre vyžmýkanou handričkou namočenou v silnejšom roztoku saponátu. Utierame ho dlhými ťahmi od stredu po okraj, nečistíme naprieč alebo len na jednom mieste. Dáždnik necháme vyschnúť a podľa potreby čistenie opakujeme. Pred ďalším čistením však dáždnik musí úplne vyschnúť. Nakoniec ho potrieme handričkou namočenou v zriedenom octe (v pomere jeden diel octu na dva diely vody). Octom však nesmieme namočiť kovové časti dáždnika.

Čokoláda nemusí byť kalorická bomba!

očas zimného obdobia sa nám horúca káva alebo čokoláda priam žiadajú. Ich vôni málokto odolá. Ani nemusíte. Na začiatku je dobré uvedomiť si, že káva aj čokoláda môžu byť prospešné. Ak... 1 ... si vyberiete tú správnu Pri káve je dôležitý druh a s čím ju pijeme. Ako je všeobecne známe, najkvalitnejšou kávou je druh arabika. Veľa ľudí sa však rozhoduje podľa ceny a prikláňa sa k robuste, ktorá má aj viac kofeínu. V tom by však nebol háčik. Tre-

ba sa radšej pozrieť na dve najčastejšie ingrediencie, a to cukor a mlieko. Obľúbenými sladidlami sú biely cukor, trstinový cukor, či dokonca med. Vďaka nim sa z lahodného nápoja stane kalorická bomba. 2 ... nebudete sladiť a dochucovať Ak vám čistá káva nechutí a potrebujete si ju dochutiť, dajte si do kávy umelé sladidlo. Niek-

PRAKTICKÁ DOMÁCNOSŤ

Ženy radia ženám

epripečené fašírky: Ak sa fašírky pri vyprážaní pripaľujú, môžeme vyskúšať dva spôsoby, ako tomu predísť. 1. Fašírky nikdy nevyprážame, ale surové guľky dáme na plech a podlejeme vodou. Zakryjeme alobalom a tak pečieme v rúre. Fašírky nenasiaknu masťou a naraz sa upečú. 2. Na pekáč dáme olej (nie veľa) tak, aby boli fašírky do polovice ponorené. Olej v rúre trochu zohrejeme, potom naukladáme na plech fašírky a necháme piecť. Po chvíli ich poprevracia-

me a dopečieme. Do fašírok by sme mali dávať cibuľku už dobre udusenú na oleji. Rožky na fašírky namočíme do vody, nie do mlieka, a vodu z rožkov mierne vytlačíme. Falošné zemiakové placky: Aj starší chlieb môžeme zužitkovať inak, ako obaliť vo vajíčku a vypražiť. Starší chlebík namočíme do vody, vyžmýkame a pridáme všetky prísady ako do zemiakových placiek (2 až 3 lyžice múky, vajcia, soľ, cesnak, korenie, majorán, prípadne trochu mlieka). Na oleji upečieme menšie plac-

Mozaiku číslo 258 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

na 220 ºC. Pečieme orientačne 20 minút. Iba keď sa cesto vychladí, rozrežeme ho na tri časti a každý plát natierame plnkou. Plnka: Dáme variť 6 dl mlieka s cukrom a vanilínovým cukrom. V 2 dl mlieka rozmiešame múku a zavaríme do vriaceho mlieka. Keď krém nadobudne želanú hustotu, zložíme ho zo sporáka, a keď vychladne, pridáme do penista vymiešaný margarín. Dobre vymiešame. Vrch zákuska posypeme kokosom. Foto: E. Šranková

Kultúra AKTUÁLNA VÝSTAVNÁ ČINNOSŤ MICHALA ĎUROVKU

Do tretice všetko dobré Anna Francistyová

týchto dňoch poteší každá správa o nejakej akcii na kultúrnom poli. Bez bezpečného odstupu a rúšok to nejde, ale návštevnosť výstav sa aj takto – v súlade s protipandemickými opatreniami – dá ustrážiť. Tentoraz predstavujeme tri také výstavné projekty v našom okolí, na ktorých má miesto aj akademický maliar z radov vojvodinských Slovákov. Kolektívna výstava Pogled u neočekivano v produkcii Maliarskej sekcie Združenia výtvarných umelcov Srbska (ULUS) je kustódový projekt tímu umelcov, do ktorej je zaradených vyše 150 diel súčasného umenia 134 autorov rozličných generácií (1940 – 1998) a dominantným médiom je obraz. Výstava vznikla konkurzom motivovaným prostredníctvom

rozličných tematických rámcov a zúčastnení umelci sa snažia upútať pozornosť na dôležité aspekty súčasného života: na médiovú manipuláciu, ekologické

Michal Ďurovka: Červená odysea, 40 x 30 cm, olejomaľba, 2020

znečistenie a živelné pohromy, digitálny a technologický determinizmus, transhumanizmus, rodové vzťahy, starnutie, alkoholizmus, bezpečný odstup, vplyv elity na život obyčajných ľudí, zrušenie železničnej stanice v Belehrade, postavenie súčasných umelcov, ale aj význam tvorby, Covid-19… Výstava bola otvorená 18. februára 2021 v Umeleckom pavilóne Cvijety Zuzorićovej v Belehrade (Mali Kalemegdan 1). Medzi vystavenými dielami je i olejomaľba pod názvom Červená odysea autora Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča. Výstava je záujemcom k dispozícii do 11. marca. Na kolektívnej výstave NOVI S(L) OJ_2021 v organizácii Asociácie Srpski ArtCENTAR Nový Sad – filiálka ArtCENTAR Belehrad je zaradených 19 prác 14 autorov,

ktorí reagovali na danú tému najlepším spôsobom. V 14. sezóne ArtCENTRA je toto podľa mienky návštevníkov jedna z najlepších expozícií v poslednom čase, ako nám predostreli samotní organizátori. Vernisáž bola v pondelok 15. februára v Belehrade – vo Výstavnom priestore ROYAL (Skadarská 8). Medzi vystavenými prácami je aj olejomaľba pod názvom Fialová odysea autora Michala Ďurovku. Výstava bola otvorená do 28. februára. O samostatnej výstave Programovanie farebných pocitov, na ktorej je vo Výstavnom salóne Kultúrneho centra Zreňaninu pre záujemcov inštalovaných 30 olejomalieb rôznych formátov z abstraktného cyklu Michala Ďurovku, sme už písali. Pripomíname, že vystavené práce vznikali za posledných 15 rokov, a ako novinku dokladáme, že je výstava predĺžená a vystavené obrazy nášho akademického maliara si možno pozrieť do 31. marca 2021.

STARÁ PAZOVA

Online meninové koncerty certu sa okrem Klasov podieľali aj členovia Pazovského ľudového orchestra Kacúri, ktorí pracujú pod bmedzenia ako následok vedením Miroslava Kiša. šírenia koronavírusu, s ktoNa Zuzanskej online naživo rým žijeme už takmer celý meninovej zábave vystúpili tiež rok, majú veľmi negatívne dosahy tamojší známi speváci, ktorí za aj na oblasť kultúry. Pandemická sprievodu Pazovského ľusituácia neprajne vplýva i na dového orchestra Kacúri v činnosť kultúrno-umeleckých posilnenej zostave aj s členmi spolkov, združení či ustanoorchestra FS Klasy zaspievali vizní. Aj napriek sťaženým aj menej známe a pomaly podmienkam staropazovskí už zabudnuté staropazovkultúrni nadšenci sú optimisti ské slovenské ľudové piesne. a pevne veria, že sa čoskoro Niektoré z nich naposledy budú môcť stretávať a venúvať zaspievali renomovaní spesa bežným aktivitám. váci, akými boli Juraj Ondrík Ochotníci zo Starej Pazovy a Zuzana Slančíková. Pekný sa v súlade s protipandemicvýber piesní aj tentoraz odukými opatreniami namiesto ševnil početných poslucháčov tradičných priadok a početných na všetkých kontinentoch. O koncertov, ktoré obecenstvo online vysielania na faceboov tomto prostredí s pôžitkom kovom profile a neskôr aj na navštevovalo hlavne počas YouTube sa postaral Jaroslav zimných mesiacov, rozhodli Brtka-Brkss, ktorý má za seusporiadať online meninové programy. Prvý, venovaný Pav- Aktéri Zuzanskej zábavy v Slovenskom národnom dome v Starej Pazove bou už viac live programov s ostatnými hudobníkmi. lom a Máriám, usporiadali (foto: J. Brtka) Anna Lešťanová

• KULTÚRA •

v predposledný deň januára, a druhý, tiež veľmi úspešný, o mesiac neskôr – v predposledný deň februára. Tentoraz tým najkrajším spôsobom – hudbou k meninám zablahoželali Zuzanám. Na prvom online koncerte, ktorý

zorganizoval Folklórny súbor Klasy v čele s umeleckým vedúcim Zlatkom Rumanom, vystúpili za sprievodu ľudového orchestra tamojší osvedčení speváci a mladé hudobné nádeje. V organizácii druhého online meninového kon-

10 /4949/ 6. 3. 2021

Kultúra ŠTEFAN BRŇA – NAJSTARŠÍ ČLEN PIVNICKÉHO ORCHESTRA

Polstoročie s husľami a festivalom Miroslav Pap

oniec januára Pivničanov asociuje na festival Stretnutie v pivnickom poli, ktorý tu má hlboko zakorenenú tradíciu. Tento náš najstarší festival prešiel rôznymi zmenami, no svoj základ a cieľ si ponechal nezmenený: zachovávať a interpretovať autentické ľudové piesne a prezentovať tradičný odev. Významnú rolu v tom má aj orchester, bez ktorého by festival ako taký ani neexistoval. V našom rozhovore sme sa upriamili na najstaršieho člena festivalového orchestra, na

Z mladých čias

Štefana Brňu, ktorý stál aj pri zrode festivalu. Na Stretnutí v pivnickom poli ako huslista účinkoval na jeho 53 ročníkoch. Spomeniete si na začiatky festivalu Stretnutie v pivnickom poli? „Stál som pri zrode nášho súboru, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že som stál aj pri zrode festivalu, ktorý bol založený o rok. S ostatnými iniciátormi sme hrdo zakladali súbor a medzi náš takpovediac výtvor patril aj festival Stretnutie v pivnickom poli. Na prvom festivale som bol členom organizačného výboru, s tým, že organizovať prvý festival bolo niečo veľmi náročné, lebo sme nemali žiadnu skúsenosť a chceli sme, aby mal nejakú úroveň. Samozrejme, boli sme si vedomí, že postupne tvrdou prácou a odhodlaním túto úroveň aj dosiahneme. Myslím si, že byť v organizácii bolo oveľa ťažšie, ako byť členom orchestra. Navštevovali sme rôzne festivaly v našich slovenských prostrediach, napríklad v Hložanoch to bol Chme-

www.hl.rs

ľový festival, v Selenči – Selenča v znamení mladosti, v Kysáči Májové stretnutie a iné. A chceli sme mať aj my náš – pivnický. Bolo to spočiatku veľmi zložité. Pozvánky na festival a výzvy pre spevákov sme posielali do spolkov, mládežníckych združení, na adresy miestnych spoločenstiev. No ale musím zdôrazniť, že od prvého roku sme mali celkom pozoruhodný počet spevákov. Zaujímavosťou je, že speváci prichádzali na festival najčastejšie šinobusom do Despotova a odtiaľ sme ich na saniach vozili do Pivnice, lebo bol festival v januári a snehy boli oveľa väčšie. Aj popri tom všetkom boli to krásne časy.“ Odkedy ste členom tzv. festivalového orchestra? „Ako som spomenul, na prvom som bol členom organizačného výboru. Keď bol druhý ročník festivalu, tak som bol na vojenčine, čiže nemohol som sa zúčastniť, a už potom od tretieho som prítomný už ako huslista. A to dodnes. Celých 53 rokov som členom pivnického festivalového orchestra. Samozrejme, hral som aj pre súbor.“ Kde ste sa učili hrať na husliach? „Na husliach ma učili hrať prvý predník, my sme ich volali sváko Durgala, a potom ma učil aj Jozef

Predníkom bol Štefan Durgala-Sváko, no po siedmich rokoch ho vystriedal Ján Durgala-Pekár. Od roku 1978 som ja bol predníkom orchestra a potom po troch rokoch

Na Stretnutí v pivnickom poli v roku 2006; Štefan Brňa prvý zľava (foto: A. Francistyová)

sa tejto funkcie ujal Valentín Michal Grňa. No ale jeden rok som ešte zastupoval Valentína, keď odišiel na vojenčinu, takže dokopy štyri roky som mal tú česť byť predníkom. Postupom času do nášho tzv. pivnického orchestra začínali pribúdať hudobníci z iných prostredí. Medzi prvými bol Gustáv Babiak z Báčskej

V 90. rokoch bol orchester najpočetnejší; Štefan Brňa štvrtý sprava

Ruman-Báčika, ktorý ovládal aj iné hudobné nástroje. No ja som sa upriamil iba na husle.“ Aký bol orchester z vášho hľadiska na začiatkoch festivalu? „Pivnický. My všetci hudobníci – amatéri sme boli Pivničania.

Informačno-politický týždenník

Kto mal na starosti úpravu skladieb, čiže aranžmány? „Vystriedal sa tu celkom dobrý počet odborníkov. Boli tu: Babiak, Činčurák, Vojtechovský, Ďurica,

Palanky. Ale hlavne nástupom Valentína Michala Grňu a jeho snahou o zvýšenie kvality hudobnej zložky prichádzali aj ďalší. Prichádzali hlavne hudobníci Rádia Nový Sad. Najpočetnejší orchester sme však boli v 80. a 90. rokoch.“

Grňa, Benková, Stojnevová a mnohí iní. Niekedy sa zdalo, že medzi sebou súťažia, kto napíše zložitejší aranžmán, čo nám amatérom nebolo veľmi ľahko potom hrať. Najviac nás poznali Ďurica a vedeli sa nám prispôsobiť. Do príchodu Činčuráka-Mitiho a Gustáva Babiaka sme si aranžmány rozpisovali tak ako sme vedeli. A už potom nám ich písali školení hudobníci.“ Keď sa tak pozeráte na dejiny Stretnutia v pivnickom poli, čo by ste mohli povedať? „Ľudia čakali a tešili sa na festival. Jednoducho záujem bol obrovský, o čom svedčí aj fakt, že v obecenstve nebolo ani jedno voľné miesto. Aj mesiac dopredu si ľudia kupovali lístky na festival. Ale tak všeobecne by som povedal, že od toho desiateho ročníka ten záujem výrazne stúpol. Nielen obyvateľov Pivnice, ale aj ostatných vojvodinských Slovákov. V jednom období festival dokonca pozostával zo štyroch koncertov, ktoré boli maximálne navštívené. V poslednom desaťročí však festival zápasí s menším počtom spevákov, čo sa odzrkadľuje aj v menšom záujme publika. Boli časy, keď vystupovalo viac ako 30 spevákov. Pre orchester to však nebolo jednoduché.“ Foto: z archívu Š. Brňu • KULTÚRA •

ODCHOD PANÓNSKEHO NÁMORNÍKA MAL OZVENU AJ V KOVAČICI

Spomienky na Đorđa Balaševića Olinka Glóziková-Jonášová

piatok 19. februára správa o odchode známeho kantautora Đorđa Balaševića do večnosti priam ohromila celý región. A tak ako on to ospieval vo svojej balade, aj tentoraz „bez slova, pozvania spoločnosť sa zoskupila“ rozlúčiť sa s ním. V deň jeho smrti Rádio-televízia Vojvodina vysielala seriál Pop Ćira i pop Spira, v ktorom on zohral jednu z hlavných rolí, totižto dve roly – narátora a holiča Šacu. V tomto projekte sa zúčastnila aj Kovačičanka Jarmila Ćendićová, vtedy Sládečeková. O tom, aké spomienky má na Đorđa Balaševića a na nahrávanie tohto seriálu, nám ochotne porozprávala. „Naše priateľstvo pretrváva bezmála 40 rokov. Pamätám si na naše prvé stretnutie, akoby to bolo dnes. Bolo to v roku 1982 pri nahrávaní seriálu Pop Ćira i pop Spira. Najkrajšie spomienky mám práve z toho seriálu. Myslím si, že si dodnes pamätám každú repliku. Boli sme takí mladučkí, chtiví kamarátenia, šantenia a rozhovorov. Chceli sme sa prejaviť umelecky v tom najkrajšom svetle. Olivera s Đorđom už vtedy mali rodinu, mali dvojročnú dcérku Jovanu. Spomínam si, že po ukončenej práci nikdy nezostali s nami kamarátiť sa, ako to obvykle pri nahrávaní býva. Vždy sa ponáhľali čím skôr odísť domov a venovať sa svojej dcérke. Rodina im vždy bola na prvom mieste. Bolo to vidieť vtedy, a vidieť to aj dnes. Myslím si, že je práve to rodinné puto, ktoré ich tak silne viazalo a ktoré si dokázali ochrániť pred očami zvedavej verejnosti, práve to najcennejšie, čo mali, čím boli jedineční, a môžem povedať, aj rozpoznateľní.“ V tom seriáli Jarmila stvárnila postavu slúžky Zuzy, odetá bola do kovačického ľudového kroja. Gazdinkou jej bola práve Olivera Balaševićová a možno aj preto si s ňou, ako hovorí, vypestovala krásny kamarátsky vzťah, možno aj lepší než s Đorđom. „Možno aj preto, že sme ženy (smiech).“ Zaspomínala si, že väčšiu časť seriálu nahrávali v Opove a jednotlivé časti • KULTÚRA •

aj v dedinke Sakule. „Bolo to dosť náročné, nahrávanie trvalo po celé dni, ale Balaševićovci aj napriek tomu, že mali doma malé dieťa,

rozprával, že seriál stvárňuje ich svadbu, a treba sa na nej veseliť, akoby bola ozajstná. Bolo mi to také sympatické a pamätám sa, s akou radosťou tancovali spolu. Hodili sa jeden k druhému bezpochyby. A takých si ich pamätám stále. Veselých, usmiatych a nanajvýš zamilovaných.“ V seriáli priamo s Đorđom nespolupracovali a majú možno jednu alebo dve spoločné scénky. V seriáli konkrétne spolupracovala s Oliverou a keďže on bol prítomný pri každom jej nahrávaní, pravidelne sa tam stretávali. Na prestávkach neraz hrali karty. Ich cesty sa však aj po ukončení seriálu prepletali. Jarmila Ćendićová a Đorđe Balašević „Spolupracovali sme pri organizácii jeho koncerna jednom z početných stretnutí tov a pri premiére filmu v boli vždy stopercentne skoncen- Kovačici, keď som v obecnej správe trovaní na seriál. Už v tom bolo zastupovala funkciu vedúcej pre vidieť ich profesionálny prístup a spoločenské činnosti. Naše cesty lásku k umeniu.“ sa prelínali na tom kultúrnom poli. Pri nahrávaní sú možné aj rôzne Avšak s Oliverou sme v neustálom príhody. Ćendićová si na nejakú kontakte ako kamarátky.“ anekdotu konkrétne s Đorđom „Nemožno nespomenúť aj krásnemôže vraj spomenúť, ale zaspo- nu spoluprácu a kontakty s členmi mínala si na nahrávanie poslednej Balaševićovej hudobnej družiny, s scénky. Bola to scénka svadby ktorými som mala často príležitosť

Z nahrávania seriálu Pop Ćira i pop Spira

frajly Juliany a holiča Šacu, ktorých stvárnili Balaševićovci. „Spomínam si, Đorđe hovoril, že sa bude veseliť, ako na vlastnej svadbe. Tak aj bolo. Oni vlastnú svadbu, žiaľ, nemali, keďže Đorđeho matka zomrela tesne pred ich svadbou. Zosobášili sa iba u matrikára. Đorđe všetkým

stretnúť sa na rôznych kultúrnych podujatiach a hlavne na festivaloch, kde sme si poklebetili, pričom oni záväzne odovzdali pozdravy. Predovšetkým to bývalo s profesorom Aleksandrom Dujinom, rovnako aj s Gaborom Bunfordom alebo už zosnulým Ignácom Šenom.“

Ćendićová predovšetkým vyzdvihuje krásny vzťah s jeho manželkou Oliverou a s oduševnením hovorí o ich priateľstve. „Naše kamarátstvo pretrváva už takmer 40 rokov. Kým sme boli mladšie, sme sa aj navštevovali, ale naše rozhovory nikdy neboli o kariérach. Nikdy nehovorila o Đoleho popularite, ani o tom, aké pracovné úspechy zožal. Naše rozhovory boli bežné, každodenné, o rodine, domácnosti, o deťoch. A to je to ľudské, čo táto rodina vypestovala. Mali všetky predpoklady a podmienky žiť životom na vysokej nohe, byť opravdivými celebritami, a oni si naopak zvolili žiť život obyčajných ľudí, skromných a dostupných pre všetkých.“ To, čo je príznačné pre Đorđa Balaševića, je skutočnosť, že sa po nadobúdaní veľkej popularity vôbec nezmenil. Svedčia o tom mnohí jeho kamaráti, spolupracovníci, susedia a známi. Rovnaký názor zastáva aj Ćendićová. „Keď sme sa zoznámili, on sa už venoval hudbe a práve začínal svoju sólistickú kariéru. Pravdaže, najväčšiu popularitu získal práve ako sólový spevák, skladateľ a autor textov. Jeho postoj ku mne, neviem ako k iným, ale verím, že rovnako aj k ostatným ľuďom, sa medzičasom nezmenil. Bol to jednoduchý človek, a predsa taký veľký. Priateľský, spoločenský, a predsa taký vážny. Mal charizmu, ktorou spájal všetkých ľudí. Bol smelý, žiaril dobrotou a profesionalitou. Keď sa na všetko pozriem v retrospektíve, neviem si predstaviť, že by som ho nepoznala. Aj ľudia, ktorí ho osobne nepoznali, mali dojem, že im bol blízky.“ Odo dňa, keď sa rozniesla správa o jeho odchode, lúčili sa s ním ctitelia jeho diela všelijakými spôsobmi. Na otázku, akým spôsobom sa rozlúčila s ním ona, so slzami v očiach a s dojatím tíško povedala: „Domnievam sa, v čom sa so mnou, verím, mnohí zhodnú, že s ním ani nie je možné úplne sa rozlúčiť.“ Foto: z archívu J. Ćendićovej

10 /4949/ 6. 3. 2021

Kultúra

Výzva z ÚKVS

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 11. ročník fotokonkurzu zameraného na podporu zberateľov archívneho materiálu a starých autentických fotografií z našej minulosti, čím chce podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov a tým prispieť k jej zachovaniu a prezentácii. Témou 11. ročníka fotokonkurzu sú dobové fotografie znázorňujúce školský život vojvodinských Slovákov v minulosti. Podmienky konkurzu: – na konkurz treba zasielať dobové fotografie znázorňujúce žiakov, učiteľov, budovy škôl, vyučovanie, kultúrne, športové, súťažné, spoločenské a iné školské a mimoškolské aktivity žiakov a reálie súvisiace so školstvom vojvodinských Slovákov v minulosti; – ku každej fotografii je potrebné doložiť jej popis: kto alebo čo je na zábere, prostredie (dedina / mesto), približný rok alebo desaťročie vzniku fotografie, iné známe údaje a zaujímavosti o predmete fotografie a pod.; – účastníci konkurzu môžu zaslať neobmedzený počet starých fotografií; – fotografie možno poslať skenované vo vysokom rozlíšení na e-mailovú adresu: office@slovackizavod.org.rs, ustavprekulturu@ gmail.com, prípadne doručiť osobne alebo poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16 ⁄ II ⁄ 7 21 000 Nový Sad Originálne fotografie poskytnuté ústavu budú digitalizované a následne vrátené majiteľovi. Prosíme vás, aby ste v zásielke záväzne uviedli váš kontakt. Termín uzávierky konkurzu je 30. jún 2021. Účastníkov fotokonkurzu očakáva zaujímavé vyhodnotenie a odmeny. Získané fotografie spolu s ich popisom zaradíme do elektronickej databázy Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Spoluzakladatelia a spoluorganizátori festivalu Zlatý kľúč vypisujú

výzvu

na tvorbu nových skladieb v žánri populárnej hudby

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec Báč, Miestne spoločenstvo Selenča, Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako spoluzakladatelia a spoluorganizátori Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč vyzývajú skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby svojou účasťou, teda tvorbou prispeli k zveľaďovaniu našej slovenskej hudobnej produkcie v rámci 40. ročníka tohto celomenšinového festivalu, ktorý sa uskutoční v tradičnom jesennom termíne bežného roku v Selenči. Všeobecné podmienky účasti: Záujemcovia môžu zasielať neobmedzený počet zatiaľ nezverejnených skladieb, ale iba tie najúspešnejšie postúpia do súťaže a získajú nárok na úpravu skladby a hudobnú postprodukciu. Skladby budú vo finálovom koncerte súťažiť o ceny za najlepšiu interpretáciu, text, ako aj o prvé, druhé a tretie miesto za skladbu. • Texty skladieb a ich interpretácia majú byť v slovenskom jazyku; • Súťažné skladby nemôžu byť komerčne vydané ani verejne predvedené pred dňom festivalu Zlatý kľúč; • Trvanie skladby nemá presahovať dĺžku 4 minút;

• Festivalu sa môžu zúčastniť aj autori a interpreti z okolitých štátov (Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko) za uvedených podmienok, ale mimo súťaže; • Autori skladieb sú povinní do 1. júna 2021 zaslať notový materiál s textom, prípadne návrh úpravy skladby (nie je záväzné a môže byť aj na audiozápise) na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/II/7 21 000 Nový Sad; e-mail: office@slovackizavod.org.rs, ustavprekulturu@gmail.com. • Prihláška na festival musí obsahovať údaje o autorovi skladby (meno a priezvisko, kontaktovú adresu a telefónne číslo), meno a priezvisko autora textu a žiaduce je uviesť aj návrhy na autora úpravy skladby a interpreta. Autori skladieb, ktoré budú zaradené do programu festivalu, budú môcť aktívne participovať na konečnej podobe piesní v spolupráci so zvoleným hudobným producentom. Ďalšie informácie o festivale Zlatý kľúč získate na tel. čísle: 021 54 55 70 alebo na stránke www.slovackizavod.org.rs.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH Zdenka Valent Belić – Miroslav Demak: Novi duhovni most / Nový duchovný most (ISBN 978-86-81650-05-9) Jaroslav Čiep

ruhou knihou, ktorú predstavujeme v tomto Výklade nových kníh a ktorá vyšla z novosadského vydavateľstva, po svojráznej regionálnej topografickej čítanke Pesnici Novog Sada zostavovateľa Zorana Đerića je nový spoločný dvojjazykový zborník, ktorý, ako aj jeho samotný titul prezrádza Novi duhovni most / Nový duchovný most, s podtitulkom Nový Sad – Bratislava 20 + 20, je akýmsi literárnym a duchovným spojivom básnikov zo Slovenska a Srbska. Ide o ďalšiu perlu v už bohatom náhrdelníku publikácií a spoločných prekladových kníh zo srbčiny do slo-

www.hl.rs

venčiny, alebo aj v opačnom poradí jazykov, už skúsených prekladateľov z našich radov. V tomto prípade

Informačno-politický týždenník

ide o 20 básnikov členov Spolku novosadských spisovateľov (DNK), ktorých básne zozbierala, vybrala a zo srbčiny do slovenčiny preložila Zdenka Valentová-Belićová (1975), a na druhej strane o 20 básnikov členov Klubu nezávislých spisovateľov z Bratislavy v preklade Miroslava Demáka (1948), preložených zo slovenčiny do srbčiny. Takže každý z uvedených spisovateľov v tejto antológii má odtlačené po dve básne – obe sú aj v origináli, aj v preklade. V rámci DNK z radov vojvodinských Slovákov pôsobia Ladislav Čáni a Z. Valentová-Belićová (jej básne v publikácii preložil Tomáš Čelovský). Členmi KNS sú aj Miroslav Dudok (básne preložil

Martin Prebudila a samotný autor), Martin Prebudila (preklad L. Čáni) a M. Demák (básne vo vlastnom preklade). Na záver knihy sú aj Poznámky o autoroch s ich portrétmi. Zborník súčasnej poézie Novi duhovni most / Nový duchovný most zostavovateľov Zdenky Valentovej-Belićovej a Miroslava Demáka vydalo Društvo novosadskih književnika v Novom Sade. Kniha vyšla ako 2. zväzok v edícii Biblioteka DNK. Je rozmerov 24 x 17 cm, vytlačená na recyklovanom papieri v rozsahu 280 strán, zviazaná do tvrdého prebalu, vyšla s vročením 2020 a v náklade 600 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Sajnos v Novom Sade. • KULTÚRA •

TECHNICKÉ VYBAVENIE ÚSTAVU PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV. Z riadnej a mimoriadnej dotácie z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa dostali cenné technické pomôcky. O čo presne ide, hovorí riaditeľ Vladimír Francisty (na snímke ÚKVS s novou technikou): „Viac ako desať rokov sa nevkladalo do technického vybavenia našej ustanovizne, takže nám tieto technické prístroje znamenajú veľa. Dostal sa nám profesionálny skener, ktorý skenuje priamo a rýchlo printové materiály, teda knihy, časopisy, noviny, tiež desktop počítač, laptop a projektor. Pre našu ustanovizeň a jej zameranie je to veľmi vítaná technická podpora.“ ah

Spomienka na Jána Haníka

resne 8. marca 2021 si pripomíname 10. výročie smrti Jána Haníka (1939 – 2011) z Bieleho Blata. Verejnosť ho poznala nielen ako matičiara a člena Iniciatívneho výboru obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii a prvého podpredsedu Matice slovenskej v Juhoslávii z Banátu, ale aj ako výnimočného človeka, úspešného podnikateľa a priateľa. Je to vý-

znamná osobnosť dolnozemských Slovákov, na ktorú by sme nemali zabudnúť. Pán majster Haník, ako ho všetci volali, netúžil po tituloch, lebo vo svojom stolárskom odbore bol výnimočne úspešný. Táto cesta k úspechu bola dlhá, ale pridržiavajúc sa hesla: Čím menej závisieť od iných a vkladať kapitál do no-

• KULTÚRA •

vých strojov, podnik vyrástol do dnešných rozmerov. Dnes je to drevospracovateľský podnik, ktorý obrába drevo primárne a finálne. Bokom nikdy nešiel ani jeho kladný vzťah k svojmu bydlisku. Pán majster Haník venoval svoj čas, investície a podporu rozvojovým, kultúrnym a spoločenským aktivitám v Bielom Blate. Niekoľko rokov bol richtárom a budúcim generáciám zanechal stromoradie brestov v hlavnej ulici, dom smútku, etnodom, výskumné centrum.... a jeho ideou bola i výstavba Slovenského domu, ktorej sa nedožil. Osobitne treba zdôrazniť, že bol pri tom, keď sa zrodila idea o obnovení Matice slovenskej v Juhoslávii. Keď sa mnohí obávali straty zamestnania, obávali sa z výsluchu orgánmi verejnej a tajnej bezpečnosti, mali strach z následkov a iných nátlakov, pán majster Haník neváhal a dokázal, že je odvážny, statočný a roduverný Slovák. V. Lacko

Narodeniny a výročia v marci 2021 1. marca 1936 v Debeljači sa narodila poetka Anna Dudášová. Pôsobila v dedinke Malo Crniće, kde bola spoluzakladateľkou a redaktorkou literárneho časopisu Stig. (Blahoželáme k 85. narodeninám.) 2. marca 1951 v Novom Meste nad Váhom zomrela Ľudmila Podjavorinská, slovenská poetka a prozaička, zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre deti. Narodila sa 26. apríla 1872 v Bzinciach pod Javorinou. (Pripomíname si 70. výročie smrti.) 14. marca 1871 v Kysáči sa narodil Vladimír Mičátek, prekladateľ, publicista a učiteľ, prvý tajomník Československého zväzu v Kráľovstve SCHS. Preložil viac ako 150 realistických poviedok zo srbochorvátčiny, slovinčiny a bulharčiny. Zverejnené boli časopisecky, ale aj knižne. Zomrel 25. novembra 1922 tiež v Kysáči. (Pripomíname si 150. výročie narodenia.) 17. marca 1851 v Slovenskom Aradáči sa narodila Jaroslava Járošiová, prvá poetka vojvodinských Slovákov. Zomrela roku 1877. (Pripomíname si 170. výročie narodenia.) 18. marca 1901 v Česku, v Letohrade, sa narodil Peter Jilemnický, slovenský spisovateľ, novinár, učiteľ a diplomata. Pôsobil aj ako stály delegát Slovenského výboru v Belehrade a kultúrny atašé česko-slovenského veľvyslanectva v Moskve. Zomrel 19. mája 1949 v Rusku, v Moskve. (Pripomíname si 120. výročie narodenia.) 26. marca 1801 na Slovensku, v Lišove (Okres Krupina), sa narodil Karol Abafi, národno-kultúrny pracovník. Kým ako učiteľ pôsobil na nižšom evanjelickom gymnáziu v Novom Vrbase, založil tu školskú knižnicu, do ktorej zabezpečil i knihy slovenských autorov. Od roku 1836 bol evanjelickým farárom v Kovačici. Zomrel 13. júna 1837 v Kovačici. (Pripomíname si 220. výročie narodenia.) 27. marca 1921 v Sučanoch sa narodil Rudo Moric, slovenský prozaik a publicista. Zomrel 26. novembra 1985 v Bratislave. (Pripomíname si 100. výročie narodenia.) 30. marca 1926 v Dolnej Strede sa narodil Vojtech Mihálik, slovenský básnik, prekladateľ, publicista a politik. Zomrel 3. novembra 2001 v Bratislave. (Pripomíname si 95. výročie narodenia.)

10 /4949/ 6. 3. 2021

Kultúra DEŇ PRE BEZPEČNEJŠÍ INTERNET

Zverejňovať fotografie detí na internete: áno alebo nie? Olinka Glóziková-Jonášová

o februári sme si pripomenuli Deň pre bezpečnejší internet, ktorý v roku 2004 stanovila Európska komisia prostredníctvom Programu pre bezpečnejší internet. Predovšetkým ide o upozornenie týkajúce sa ochrany súkromných údajov na internete, najmä na webových stránkach sociálnych sietí. Po spustení tohto programu mnohé spoločnosti podpísali Zásady pre bezpečnejšie sociálne siete a umožnili tak užívateľom ľahšie meniť nastavenia ochrany súkromia. Od samých začiatkov spoločenských sietí vedie sa polemika a pretrváva dilema o tom, či je vhodné fotografie maloletých detí, respektíve ich videá zverejňovať na internete, predovšetkým na spoločenských sieťach. Aký názor na túto problematiku majú odborníci, čo o tom hovorí Zákon o detských právach, ako je to regulované v PU Kolibri v Kovačici a aké stanovisko zastávajú rodičia, predkladáme v nasledujúcich riadkoch.

A N I TA S U C H Á N E KOVÁ -KLIMENT, diplomovaná psychologička: „Na samom začiatku môžeme používanie internetu porovnať s

www.hl.rs

návštevou do nám neznámeho mesta. Navštívime tam prekrásne pamätihodnosti, spoznáme nových ľudí, naučíme sa všeličo o ich spôsobe života, získame zaujímavé poznatky a fotografie. Niekedy zablúdime a zabúdame, že každé mesto má aj svoje temné ulice a nebezpečné štvrte. Tak je to aj s internetom. Bez ohľadu na to, či ho používame na informovanie, podnikanie, alebo na účely zapojiť sa do spoločenských sietí, jestvuje určité nebezpečenstvo. Na tom výlete nie sme sami, vzali sme si so sebou aj dieťa. Koľko mu slobody dáme, záleží predovšetkým od jeho veku, osobnostných vlastností, ale aj našich výchovných postojov. Dieťa do troch rokov spravidla držíme za ruku celý čas, závisí to však od rodiča a jeho pohybovania sa. Dieťa vo veku 6 rokov sa bude trochu hrať s ostatnými deťmi, dvanásťročné už bude viac času tráviť so svojimi rovesníkmi a sedemnásťročné bude po večeroch chodiť von. Ak to porovnáme so zverejňovaním fotografií na internete, zistíme, že situácia je veľmi podobná. Spočiatku zverejňovanie fotografií závisí výlučne od rodičov, neskôr dieťa má možnosť čoraz viac zverejňovať niečo o sebe, až nakoniec, v období adolescencie, dieťa začne samo upravovať svoju osobnú stránku na spoločenských sieťach. Spomenieme aj niektoré chyby, ktoré sa dajú veľmi často identifikovať na spoločenských sieťach. V súčasnej dobe najčastejšie práve hrdí rodičia už hneď po narodení bábätka zdieľajú verejne jeho fotografiu na spoločenských sieťach a neraz si takú fotografiu nastavia ako profilovú alebo tzv. hlavnú. Ak pritom na svojom profile uviedli aj svoju adresu bydliska, oni tým vlastne hneď poukázali na to, kde to novorodeniatko býva. Neskoršie, najčastejšie v prvom a druhom roku dieťaťa, rodičia fotografujú každý okamih dieťaťa,

Informačno-politický týždenník

úsmev, novú hru a, samozrejme, všetko to hneď zdieľajú verejne na spoločenskej sieti. Pritom neraz možno vidieť aj fotografie upravených, nalíčených dievčat, ako aj nahé fotografie detí vo vani alebo na kúpalisku či pláži. Práve tu sa prejavuje dôverčivosť rodičov a detí, keď hovoríme aj o rôznych ponukách pre mladých fotomodelov, a pritom sa celkom zabúda na možnosť zneužívania tých fotografií na prostitúciu a pedofíliu. Zabúda sa pritom, že aj únoscovia môžu takýmto spôsobom veľmi ľahko nájsť svoje obete práve na profiloch rodičov, ktorí zdieľajú fotografie svojich detí.“

JELENA JONOVSKÁ, advokátka: „Keď hovoríme o právnom aspekte uvedenej problematiky, Konvencia o právach dieťaťa, ktorá sa v našej krajine aplikuje priamo cez stanovenia ústavy, určuje, že ani jedno dieťa nesmie byť vystavené nelegálnemu manipulovaniu s jeho súkromným a rodinným životom, domovom a osobnou korešpondenciou, ale aj nelegálnym útokom na jeho česť a reputáciu. Každé bezprávne uverejnenie fotografie alebo videomateriálu, na ktorom sa nachádza dieťa,

predstavuje porušenie základných práv dieťaťa z oblasti práva na jeho súkromie. V zakladaní sa o plnenie ľudských práv a slobôd, ktoré zahŕňajú aj právo na súkromie každého z nás, je dôležité rešpektovanie platných predpisov. Preto by rodičia, respektíve opatrovník každého dieťaťa, museli byť oboznámení s požívaním fotografií maloletých osôb a detí v akejkoľvek forme, písomnej alebo ústnej. Pred zverejnením fotografií, resp. mediálneho obsahu na hociktorej spoločenskej a mediálnej sieti najlepšie je získať súhlas rodičov k takej činnosti. Seriózny a zodpovedný prístup v realizácii práv detí v duchu zákona je jediným spôsobom, ktorý zaručí trvalé riešenie problematických situácií. Predstaviteľov médií a prostriedkov verejného informovania v danej problematike usmerňujú stanovenia Zákona o verejnom informovaní, ktoré definujú občiansku a trestnú zodpovednosť v smere ochrany bezprávneho používania mediálneho materiálu, v ktorom sú zapojené deti. Zákonom o verejnom informovaní je explicitne zakázané maloletú osobu rozpoznateľne znázorniť bez súhlasu jej rodiča, resp. opatrovníka v rámci informácie, ktorá môže ohroziť právo alebo záujem danej maloletej osoby.“ SLAĐANA KAPUNAC, master pedagogička – odborná spolupracovníčka PU Kolibri: „Vedenie Predškolskej ustanovizne Kolibri v Kovačici nepretržite pracuje na ochrane detí pred akýmkoľvek druhom násilia a zneužívania, samozrejme, aj na ochrane detí pred elektronickým násilím. Ochranu detí má na starosti predovšetkým Tím pre ochranu detí pred diskrimináciou, násilím, zneužívaním a zanedbávaním, avšak na preventívnych opatreniach sa podieľajú nielen členovia tímu, ale aj celý kolek• KULTÚRA •

tív predškolskej ustanovizne vo všetkých oddeleniach na území Obce Kovačica. Naším prvoradým cieľom je zabezpečiť deťom zdravé a bezpečné detstvo, keďže sme tej mienky, že je to základným právom každého dieťaťa. Snažíme sa

zachrániť deti pred elektronickým / internetovým násilím, keďže ide o formu, s ktorou sa rodičia stretávajú po prvýkrát. Rodičom sugerujeme, aby podbali na obsahy, ktoré deti pozerajú na internete. Pritom radíme, aby dieťa nebolo viac ako pol hodiny denne usmernené na elektronické zariadenia, keďže to môže negatívne vplývať na všeobecný rozvoj dieťaťa. Je veľmi dôležité, aby deti najviac času trávili na čerstvom vzduchu, v hre, aktivite a kamarátení. Keď hovoríme o uverejnení fotografií detí zo strany našej ustanovizne, žiadne sa nedeje bez súhlasu rodičov, ktorí súhlas podpisujú na začiatku každého roka. Všetky fotografie sú podrobne preskúmané pred uverejnením, aby realizované aktivity a dieťa predstavili v adekvátnej forme. Sme presvedčení, že spoločným zakladaním nás a rodičov postavíme dobré základy ochrany našich detí proti elektronickému násiliu. S tým však treba pokračovať kontinuálne, keďže deti, čím sú staršie, tým viac skúmajú internet, a sú každým dňom viac vystavené nebezpečenstvu.“ JÁN GLÓZIK, diplomovaný ekonóm: „Keď sa nám pred šiestimi rokmi narodil synček, s manželkou sme sa dohodli, že nebudeme jeho fotografie zverejňovať na spoločenských sieťach. Oboz• KULTÚRA •

námili sme s tým a požiadali aj našich príbuzných a kamarátov, aby toto naše rozhodnutie rešpektovali. Stávalo sa však, samozrejme, že sme sa ocitli v rozpakoch a chceli sme jeho fotografie ukázať vo verejnosti, ale vždy sme sa pri tom zastavili. Doposiaľ sa nám podarilo jeho fotografie, a teraz už aj fotografie jeho sestry, nezverejňovať na spoločenských sieťach. Myslíme si, že im tam miesto nie je. Pritom sme si vedomí, že deťom nebudeme môcť zakázať, aby sa po čase možno aj samy zaregistrovali na spoločenské siete a, ktovie, možno svoje fotografie vrátane aj týchto, ktoré sa toľko snažíme zachovať v súkromí, budú zverejňovať. To už je na nich. Sme toho názoru, že fotografie maloletých osôb nie sú vhodné pre spoločenské siete. Za profilom sa môže skrývať ktoviekto, môže to byť niekto, kto by tie fotografie mohol zneužiť, využiť a ktovie, čo s nimi ďalej robiť… Mám nádej, že v tomto vytrváme, a hovorím, keď deti budú dospelé, nech si o tom rozhodujú samy. Nemyslím si, že ich týmto v živote o niečo ukracujeme, alebo

IVANA HRIEŠIKOVÁ, súkromná podnikateľka: „V súčasnej dobe všetko funguje cez internet. Kedysi to bola televízia, a teraz sa to zmenilo v smere internetu. Keďže sa naša dcéra venuje umeleckým aktivitám a syn sa tiež rád zapája do podobných činností, nemožno predísť tomu, aby ich fotografie a videá neboli zverejnené či už v televízii, alebo na sociálnych

Ja by som ich „kázňila“! Anna Horvátová

N im dávame, proste máme taký názor a zotrvávame v tom. Musím spomenúť aj skutočnosť ohľadom vedomia, že naše deti, keď začnú chodiť do škôlky či školy, budú vystupovať verejne, ale to je zase druhý spôsob zverejňovania ich fotografií. Také fotografie sme mali aj my, keď sme boli deťmi, pričom také fotky neuškodili nikomu. Keď hovorím o fotografiách, ktoré nezverejňujeme, mám predovšetkým na mysli fotografie z každodenného súkromného života. Tie nezverejňujeme ani naše, a kdežeby tie detské.“

sieťach. V rámci sekcií, do ktorých sú zapojení, ľudia ich často fotografujú, nahrávajú a zverejňujú príspevky či vysielania prostredníctvom televízie, novín a na jednotlivých webových stránkach, takže sa tomu jednoducho nemožno vyhnúť. Samozrejme, učíme deti a upútame im pozornosť na to, aké nebezpečenstvá jestvujú na internete, ale aj mimo neho. Snažíme sa s manželom sledovať ich cestu a chrániť ich pred zlým. Veríme, že sa nám to rozhovorom a dobrými príkladmi aj podarí.“ Umožniť deťom bezpečnú cestu životom a poradiť im, ako sa chrániť situácií, ktoré ich každodenne ohrozujú – je to ultimatívnym poslaním rodičov. Človek je bytosťou rozumnou, ktorá dokáže zvážiť, ktoré konanie je správne. Tomu sa učíme každý deň, ktorý nám neustále prináša nové výzvy. Foto: zo súkromného archívu respondentov

ie je vôbec príjemné platiť za neúmyselne vykonané prehrešky, omyly, chyby, ale čo už, ľudia sme a niekedy stačí len krok a chyba sa stala. Žiaľ, za prečin alebo prehrešok máme aj zodpovedať. Zvykneme tomu povedať: „Ja by som ich kázňila!“; „Treba ich kázňiť!“ Samozrejme, my vo vojvodinskom prostredí sme ovplyvnení srbizmami natoľko, že to nepokladáme už vôbec za nesprávne vyjadrovanie. A práve takým je. Slová „kázna“, „kázňiť“ slovenčina nepozná. Takto poslovenčené srbské slová kazna, kazniti, sa stali samozrejmosťou v našej vojvodinskej slovenčine. Kazna alebo odplata za previnenie postihujúce previnilca je v spisovnej slovenčine trest, čo je nám príslušníkom slovenského jazykového spolo-

čenstva dobre známe slovo, ale neujalo sa vo vyjadrovaní. Nikto, žiaľ, v našej konverzácii nepovie inak, len „kázna“. Trest môže byť prísny, ťažký. Je tu aj peňažný trest alebo pokuta; zaplatiť pokutu majú aj účastníci premávky, ktorí nedodržiavajú predpisy, alebo narušili dopravné zákony. „Kázňiť“ je v slovenčine trestať. Synonymické sloveso stíhať sa rovnako tak môže uplatniť: stíhať, trestať za zločin; bol viackrát trestaný alebo stíhaný. Nesvedomitých vodičov či tých, ktorí majú radi násilnú jazdu, treba pokutovať. Niekedy výsledky prinesie aj napomenutie, ale vo vojvodinskej slovenčine vždy radšej siahneme po srbskom slove opomena. Napomenutie alebo upozornenie niekedy zaberie, i keď jemné spôsoby neraz spôsobia opačný výsledok.

10 /4949/ 6. 3. 2021

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 10

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2389_02 NS_Novi_Sad_Slana_bara

V tajničke je názov knihy Viery Benkovej. autor: JÁN BAŽÍK

liek mesto 3. časť obsahujúci v tajničky ópium Írsku

oko (zdrob.)

cez (lat.)

neón

dlhá samohláska

2. časť tajničky

nomád rádium

patriace opici

aj keď, hoc hektár

väčší vodný tok

rénium

dinár

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

množstvo hmyzu umelý násyp

kockovaná vzorka

AS HL DU ĽU

vpíšte TN naspodok

ženské meno 1. časť tajničky

oženil sa

predmety štvorkolesové vozidlo 4. časť tajničky starý (angl.) latinská predložka

ampér inovať, osuheľ Republika Srbsko hračka na hádzanie

jazero v Etiópii

prístav

naša pošta

milión nenávidia

dve samohlásky Nemecko

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

indium

liečivá bylina

spojka ani jeden

žena umelec

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 9 – VODOROVNE: prenájom, oko, ráno, sova, nar, tvoja, ke, raz, zlý, el, kde, K, k, hra, pv, clo, ara, KI, koláč, rez, kaša, slez, sol, tematika TAJNIČKA: JÁN KVAČALA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 9 z čísla 9 Hlasu ľudu z 27. februára 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ALŽBETA BRŇOVÁ, Ul. rybárska č. 10, 21 469 Pivnica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs www.hl.rs

Nositeľ projektu HOBBY SYSTEM, s. s r. o., Nový Sad, Tone Hadžića číslo 23, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt výšky časť P a P+1, v Ul. rumenački put 52A, na katastrálnej parcele číslo 2394/4, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované pílenie materiálov na krájanie dosiek (preglejka, MDF) a lemovanie ABS alebo dyhovými páskami na súčasných strojoch na výrobu nábytku a interiéru alebo kuchynských elementov. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

meter

Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, s oprávnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Milutina Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2389_02 NS_Novi_Sad_Slana_bara, Ul. Jovana Soldatovića 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2214/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. februára 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-657/20, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Informačno-politický týždenník

Nositeľ projektu STEEL-IMPEX, s. s r. o., Sriemska Kamenica, Vihorska 35, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad bezpečného odpadu na lokalite STEEL-IMPEX, s. s r. o., – MPP POBEDA INDUSTRIAL COMPLEX, s. s r. o., v Ul. Rade Končara 1, na katastrálnych parcelách čísla 496/1, 496/40, 496/41, 496/42 a 496/43, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. februára 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-33/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu. REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre ochranu životného prostredia Rumenačka br. 110/A 21 000 Nový Sad tel.: 021/421-109 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad 1. Pracovné miesto: pomocník náčelníka pre vypracovanie programových, plánových a strategických dokumentov, sledovanie stavu životného prostredia a informovanie a ostatné odborné práce v hodnosti samostatný poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad

• OZNAMY •

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC KOVAČICA OBECNÁ SPRÁVA NÁČELNÍK Číslo: 112-/3721-14-3 Dňa: 23. 2. 2021 Kovačica Na základe článkov 4 a 102 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/17 a 95/18), článku 13 Pravidiel o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a v jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník Republiky Srbsko, č. 95/2016) Obecná správa Obce Kovačica zverejňuje

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

OOZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE VÝKONNÉHO PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ SPRÁVE KOVAČICA Obecná správa Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta: 1. Práce na určovaní a previerke platby lokálnych komunálnych poplatkov a ostatných verejných príjmov 1 v Oddelení pre financie, rozpočet a lokálnu daňovú administráciu, v hodnosti poradca, pod radovým číslom 49 Pravidiel o organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe, prokuratúre, v odborných službách a osobitných organizáciách Obce Kovačica – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Lehota podávania prihlášok je 15 (pätnásť) dní a nadobúda platnosť nasledujúceho dňa odo dňa zverejnenia oznámenia v denníku Dnevnik Nový Sad. Oznam o vypísanom verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke: http://www.kovacica.org/ a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica. Náčelníčka Obecnej správy Kovačica Dipl. právnička Tanja Bubeskov

SPOMIENKA na brata

hlasludu.info www.hl.rs

... Aj keď spomienka výročná,pamiatka na Teba je a zostane večná. Sestra Anna s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu strýkovi

JÁNOVI ČÁNIMU

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

3. 5. 1944 – 17. 2. 2021 z Báčskeho Petrovca

Nositeľ projektu GREEN MILES CHEMICALS, s. s r. o., Ul. ložionička č. 14/09, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba továrne na výrobu tributylfosfátu (TVR), pracovná zóna Juhovýchod II, B-blok 1, na k. p. č. 15365/135, k. o. Zreňanin I, Mesto Zreňanin. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

s kmotrom

SAMUELOM PEŤKOVSKÝM

16. 12. 1950 – 17. 2. 2021 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú kmotrovci Spevákovci • OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV susedovi

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNA DANKU

1954 – 2006 – 2021 z B. Petrovca

JÁNOVI ČÁNIMU

1944 – 2021 z Petrovca Len pekné spomienky si zachovajú: Zuzka, Alexandra a Vesna s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV tete

POSLEDNÝ POZDRAV

ZUZANE MELEGOVEJ

rod. Dudášovej 17. 8. 1935 – 22. 2. 2021 z Báčskeho Petrovca, žijúcej v Šali na Slovensku Odišla tíško, už nie je medzi nami, avšak v srdciach našich žije stále s nami. Rodiny Dudášová a Bohušová

Susedovci: Kostolániovci, Lehotskovci, Benkovci, Kukavská a Kaňová

NOVICOVI RAPIĆOVI

1966 – 2021 z Nového Sadu

zasielajú a tichú a trvalú spomienku na neho si zachovajú manželkini susedovci z Kysáča: Pixiadesová, Naďová, Čapeľová, Hrnjačká, Zuzana a Anna Ďurovkové, Pavel Klinko, Madackovci, Fabianovci a Ďurovkovci 10 /4949/ 6. 3. 2021

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším manželom, otcom, bratom, švagrom a ujkom

SAMUELOVI PEŤKOVSKÉMU 1950 – 2021 z Petrovca

Tí, čo sú zasadení v dome Hospodinovom, prekvitať budú na nádvoriach nášho Boha... Žalm 92, 14 Rozlúčili sme sa v nádeji, že sa stretneme v nebeskej vlasti. Bratia a sestry v Pánu

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SAMUELOM PONIGEROM 6. 6. 1954 – 20. 2. 2021 z Báčskeho Petrovca

SPOMIENKA

s mamou

na otca

S úctou a láskou sa s Tebou lúčia Tvoji najmilší:

ANNOU VRBOVSKOU

JÁNA VRBOVSKÉHO

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. marca 2021 uplynú tri roky, čo nás opustil manžel a otec

rod. Denďúrovou 1935 – 2007 – 2021 1933 – 2021 z Báčskeho Petrovca Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachovávajú:

MICHAL ZAVAROŠ

20. 1. 1944 – 8. 3. 2018 – 8. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

dcéry Anna Dorčová s manželom Pavlom, Mária Lončarová s manželom Zoranom a vnúčatá Rastislav, Alena, Zoran a Dragan s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

POSLEDNÝ POZDRAV tete

rod. Dudášovej 17. 8. 1935 – 22. 2. 2021 z Báčskeho Petrovca, žijúcej v Šali na Slovensku Ďakujeme… Nezabudneme…

www.hl.rs

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Mária a syn Vlasto

ANNA LABÁTOVÁ – FEKETEOVÁ

1942 – 2000 – 2021 z Petrovca

Trvalú spomienku na ňu si zachovávajú:

Andrej, Mirka a Igor

Kto ho poznal, ten si spomenie, kto ho miloval, nikdy nezabudne.

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANE MELEGOVEJ

Informačno-politický týždenník

manželka Alena, dcéra Nataška a sestra Katarína Pucovská s rodinou

Anna a Vladimír

POSLEDNÝ POZDRAV švagrovi

VLASTISLAVOVI PAVELKOVI 2. 3. 1960 – 14. 2. 2021 z Petrovca

S láskou a úctou si bude spomínať a nikdy na Teba nezabudne rodina Kopčoková • OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

spolužiakovi

SAMUELOVI PONIGEROVI

1954 – 2021 z Báčskeho Petrovca

s milovaným otcom

JÁNOM MARČOKOM ZUZANA SVETLÍKOVÁ

10. 7. 1926 – 9. 3. 2005 – 2021

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

8. 10. 1920 – 18. 11. 1998 – 2021

Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

MÁRIA PÁLIKOVÁ

Zarmútený manžel Ján

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a strýkom

VLASTISLAVOM PAVELKOM

2. 3. 1960 – 14. 2. 2021 z Báčskeho Petrovca

Zostaneš nám vo večnej pamiatke. Brat Vladimír s rodinou

• OZNAMY •

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme a v našich spomienkach si Ťa navždy zachováme. Zarmútení: syn Jaroslav a dcéra Anna s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

MÁRIA PÁLIKOVÁ

rod. Grňová 13. 7. 1949 – 23. 2. 2021 z Kysáča

Očiam si odišla, v srdci si zostala. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza moja láska.

1949 – 2021 z Hložian

ADAM SVETLÍK

z Aradáča S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Spolužiačky a spolužiaci 8. c – generácia 1954

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA PÁLIKOVÁ

rod. Grňová 13. 7. 1949 – 23. 2. 2021 z Kysáča

S úctou a láskou sa lúči

rod. Grňová 13. 7. 1949 – 23. 2. 2021 z Kysáča

S úctou a láskou sa lúči

dcéra Milotka s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

syn Ján

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

VLASTISLAVOM PAVELKOM

MÁRIOU PÁLIKOVOU

1960 – 2021 z Báčskeho Petrovca

1949 – 2021 z Kysáča

S úctou a láskou sa lúči tetka Kulíková s dcéramiJarmilou a Milinou a ich rodinami

Miestna organizácia penzistov invalidov práce

10 /4949/ 6. 3. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 5. marca 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 7. marca 10.30 Vzdelávací seriál Divoká Vojvodina, 4. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 9. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Spektrum. Táto relácia bude venovaná kantautorovi, skladateľovi, spevákovi, „panónskemu námorníkovi“ – nedávno zosnulému Đorđemu Balaševićovi, a to prostredníctvom spomienok nášho popredného harmonikára, hudobného redaktora Novosadského rozhlasu Ondreja Maglovského. Dúhovka. V ústrety 8. marcu, sviatku všetkých žien, oprášený bude bohatý archív a predstavená bude životná každodennosť štyroch vidiečaniek rôznych profesií: robotníčky kovačického podniku na výrobu topánok, niekdajšej učiteľky a dodnes známej choreografky z Hložian, žien, ktoré prezradia tajomstvá staropazovského spievania, a pivnickej tkáčky na krosnách. Vysielanie pre penzistov uvedie miniportrét zdravotnej sestry Miliny Šusterovej, ktorá v detskej nemocnici v Novom Sade odpracovala 40 rokov. Alžbeta Séčová z Pivnice pripraví už zabudnuté zimné jedlá a Božena Očovajová divákov zavedie do svojho sveta hračiek.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 7. marca Film: Leví kráľ Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Obchod so smrťou, 1/2 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 7. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 10. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 7. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Keď príde čas z pera Márie Kotvášovej-Jonášovej Tradičné slovenské jedlá – lepníky Utorok 9. marca 16.00 Divadelné predstavenie: Kubo Kreslený film: Kocúr v čižmách

RÁDIO STARÁ PAZOVA

18.20 18.40

Piatok 12. marca Film: Medená veža Príspevky z archívu RTV OK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 5. marca – Charlieho anjeli Sobota 6. marca – 96 hodín – Odplata Pondelok 8. marca – Obchod so smrťou, 2/2 Utorok 9. marca – Majstrovský plán Streda 10. marca – Modrý blesk Štvrtok 11. marca – Znovu nájdené šťastie

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

MLADOSŤ SA TEJTO ZIMY NEPRESLÁVILA

Prípravy bez výhry! Juraj Pucovský

evieme, či sa aj tí najstarší fanúšikovia pamätajú, kedy Mladosť nevyhrala ani jeden zápas v prípravnom období. Stalo sa to možno prvýkrát v dejinách tejto zimy, keď mužstvo z Vrbary neprekonalo ani jedného zo siedmich súperov. Petrovčania päť zápasov prehrali a dvakrát hrali nerozhodne. Mladosť najprv v Petrovci podľahla

prehra s mužstvom Krila Krajine 2 : 1 v Báčskej Palanke, piaty neúspech 2 : 0 prišiel v Kule s Hajdukom 1912, kým sa v generálnej skúške pred pokračovaním majstrovstiev vo Vrbare zrodila bezgólová remíza 0 : 0 s odžackým Tekstilcom. Celkový gólový pomer je tiež negatívny: 4 : 15! Kladie sa otázka, kde sa podela účinnosť strelcov z jesennej časti, keď Mladosť

nadovšetko zodpovednejší. Žeby Petrovčanom práve toľko chýbali Kaňa, Stojaković, Kavčić, Zorić, ktorí odišli? Na druhej strane aby nováčikovia a navrátilci Leškov, Mrkaić, Đorđijevski, Karakaš, Terzić, A. Šproch, rekonvalescenti Stamenković a Stanić nemohli úspešne pokračovať tam, kde sa v jeseni zastalo, keď Mladosť zakotvila na štvrtom mieste. Odpoveď sa rýchlo dostane, lebo jarná časť majstrovstiev odštartuje v sobotu a nedeľu 6. a 7. marca. V 18. kole sa stretnú: Obilić – Vojvodina (BG), Crvenka – Srbobran, Vrbas – Radnički, Vojvodina (T) – ČSK Pivara, Bajša – Tavankut, Hercegovac – Mladost (A), Bačka – Tekstilac, Njegoš – Mladosť (P) v sobotu, Mladost (T) – Krila Krajine.

1. Vojvodina (BG) 2. Bajša 3. Tekstilac 4. Mladosť (P) 5. Mladost (T) 6. Mladost (A) 7. Tavankut 8. Hercegovac 9. Krila Krajine 10. ČSK Pivara 11. Bačka 12. Radnički 13. Njegoš 14. Srbobran 15. Vrbas 16. Crvenka 17. Obilić 18. Vojvodina (T)

17 12 2 3 40 : 10 38 17 11 5 1 38 : 12 38 17 10 5 2 34 : 14 35 17 10 2 5 41 : 16 32 17 10 2 5 36 : 21 32 17 7 9 1 30 : 16 30 17 7 5 5 22 : 16 26 17 6 5 6 25 : 21 23 17 6 4 7 25 : 26 22 17 6 4 7 22 : 23 22 17 6 4 7 26 : 29 22 17 6 3 8 21 : 31 21 17 5 3 9 22 : 35 18 17 4 5 8 23 : 28 17 17 4 3 10 19 : 39 15 17 4 3 10 19 : 42 15 17 4 1 12 27 : 55 13 17 1 3 13 10 : 46 6

VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – A SKUPINA

Doháňajú zmeškané Ján Lačok

V Futbalisti Mladosti boli v jeseni úspešní na zápase s Njegošom vo Vrbare – 4 : 0. Ako bude dnes v Lovćenci?

menovkyni Mladost GAT z Nového Sadu 2 : 0, ktorá je na prvom mieste v Srbskej lige – skupine Vojvodina. V druhom zápase, ktorý sa hral v Kulpíne, susedovci z Rumenky naplnili sieť Mladosti v druhom polčase, keď bolo 5 : 0. Petrovčania potom prehrali v Čelareve s domácim ČSK Pivara minimálne 1 : 0. Súboj s menovkyňou v Turiji sa skončil nerozhodne 3 : 3, nasledovala ďalšia

nastrieľala najviac gólov v lige – 41, pričom na sedemnástich zápasoch inkasovala len 16 gólov. Bilancia vôbec nie je posmeľujúca. No dobre vieme, že sú prípravné zápasy jedno a boje o body celkom niečo iné. Počas príprav často chýba súhra, kondícia, sústredenosť pred bránou, tak svojou, ako aj súperovou. V majstrovstvách sú hráči motivovanejší, bojovnejší,

dôsledku známych príčin – pandémie vírusu Covid-19 jesenná časť v tejto stolnotenisovej lige nie je ukončená. Preto kluby, medzi nimi aj petrovský STK Mladosť, musia doháňať zmeškané. Tak je to už posledné tri víkendy, keď Petrovčania zohrali až päť zápasov. Najprv 6. februára 2021 hosťovali v Sriemskej Mitrovici, kde prekonali domáci Srem Spin presvedčivo 4 : 1. Výsledky: Glamočak – Turan 3 : 2, Jovanović – Lomen 1 : 3, Tokić – Bažík 1 : 3; štvorhra: Glamočak / Tokić – Turan / Lomen 0 : 3, Glamočak – Lomen 1 : 3. Potom 13. februára Mladosť hosťovala v Mačanskej Mitrovici, kde podľahla domácemu STK Podrinje 4 : 2.

Výsledky: Ilić – Kaňa 3 : 0, Vuletić – Turan 3 : 0, Čupić – Bažík 3 : 1; štvorhra: Čupić / Đokić – Turan / Bažík 2 : 3, Ilić – Turan 0 : 3, Čupić – Kaňa 3 : 0. Prvý jarný zápas doma Petrovčania hrali 21. februára s báčskopalanským STK Tikvara. V napínavom zápase domáci predsa prehrali až 4 : 0. Výsledky: Turan – Sokolović 0 : 3, Kaňa – Elez 1 : 3, Bažík – Dembicki 2 : 3; štvorhra: Lomen / Turan – Elez / Sokolović 0 : 3. Mužstvo Mladosti naposledy odcestovalo do Šídu, kde s domácim Partizanom 2 zohralo dva zápasy a oba vyhralo. Odročený z jesene 4 : 0 a ten z jarnej časti 4 : 1. Nasledujúce dva zápasy petrovskí stolní tenisti majú na programe doma so STK Apatin.

ÚSPECHY STRELKYNE ALEXANDRY HAVRANOVEJ. V poslednom čase táto členka Streleckého spolku Jednota je stredobodom pozornosti športovej verejnosti nielen v Starej Pazove, ale aj vo Vojvodine, dokonca i v celom Srbsku. Alexandre sa nedávno znova podarilo dokázať svoj talent, dominanciu v tomto športe a vynikajúcu formu. Na súťaži v rámci Ligy Vojvodiny vo Vrbase nastrieľala maximálnych 400 bodov a ovenčila sa titulom majsterky pokrajiny v kategórii mladých junioriek. Strelecký spolok Jednota vo Vrbase obsadil prvé miesto v kategórii mladších junioriek, najlepšie boli aj pionierky, pokiaľ druhé miesto si vybojovali mladšie dorastenky. Trochu neskoršie po kvalifikácii na Majstrovstvách Srbska v Niši Alexandre Havranovej sa nepodarilo postúpiť do finále, lebo jej chýbalo niekoľko bodov na obhájenie titulu juniorskej majsterky našej krajiny. Bz-ý /Foto: RTVSP • ŠPORT •

10 /4949/ 6. 3. 2021

Šport ZAČÍNA SA JARNÁ SEZÓNA

Pivničania dobre pripravení? BAČKA – SLÁVIA 0 : 2 (0 : 1) Ján Šuster

rámci príprav pre nastávajúce jarné majstrovstvá mužstvo pivnickej Slávie minulý týždeň zohralo dva prípravné zápasy. Najprv v sobotu hosťovalo v Apatine, kde si zmeralo sily s domácim FK Mladost, ináč členom Vojvodinskej ligy – severnej skupiny. Výsledok tohto zápasu je 3 : 0 (2 : 0) za domácich. Bol to dobrý zápas, v ktorom domáci zvlášť v prvom polčase mali veľkú prevahu a z množstva šancí využili iba dve. V druhej časti v mužstve Slávie do hry vošli dobrí náhradníci, čo sa odzrkadlilo aj na výkon. Viedol sa rovnocenný boj a z množstva šancí na oboch stranách jednu využili domáci, kým sa hosťom to nepodarilo. V nedeľu Slávia hosťovala v susednom Despotove, kde jej súperom bola domáca Bačka. Zápas sa skončil výhrou hostí 2 : 0. Pekné a slnečné počasie žičilo aktérom stretnutia. Kondične lepšie pripravení hostia hrali technicky

vyspelo, často ohrozovali bránu súpera. Na druhej strane domáci hrali korektne a toľko, koľko im dovolili hostia. Rozhodca Stanišić nemal mnoho práce, ktorú dobre vykonal. Prvú šancu na zápase mali domáci, keď v 12. min. Sekeruša v trestnom území nedovolene zastavili Pivničania a Zelen z jedenástich metrov loptu kopol vysoko nad bránu. V ďalšom priebehu hry k slovu sa dostali hostia. Najprv Davidović všetko dobre urobil, obišiel aj brankára domácich, no jeho strela odišla vedľa brány. V 20. min. ostrá strela Zejaka sa zastavila na žrdi. V 25. min. Jušković z pravej strany zahral rohový kop, pred bránou súpera niekto zo zadákov domácich loptu krátko odrazil, vznikla veľká skrumáž, v ktorej sa najlepšie vynašiel Zejak a loptu usmernil do siete. Do konca polčasu hostia mali ešte jednu šancu; Čvokić bol sám pred brankárom, ale ho neprekonal. V druhom polčase, v 47. min. do šance sa dostal Davidović, no jeho strela sa odrazila od žrde. V 50. min. Davidović v sólovom

úniku prešiel niekoľkých obrancov domácich a po druhýkrát sa vlnila sieť domácich – 0 : 2. Hostia z Pivnice aj ďalej mali prevahu, mnoho šancí a Grňovi chýbalo

Treba mať aj šťastie: Milan Grňa (Slávia Pivnica)

i šťastie, lebo jeho strela sa odrazila od žrde. Ináč tréner Dalibor Milec aj na týchto zápasoch do hry poslal všetkých hráčov. Podľa jeho slov mužstvo je dobre pripravené, ale ako to dopadne, ukážu nám majstrovské zápasy. Jarná časť majstrovstiev v Somborskej oblastnej lige

bude pokračovať 6. a 7. marca. V 18. kole sa stretnú: ŽAK – Borac (BG), Maglić – Omladinac, Kulpín – Rusín, Slávia – Budúcnosť (H), Polet –Borac (O), Budućnost (M) – Kordun, Tvrđava – Budućnost (P), BSK –Zadrugar, Radnički – Stanišić. Zápasy sa začnú o 14. hodine a 30. minúte.

1. Stanišić 1920 17 16 0 1 56 : 17 48 2. Budućnost (P) 17 12 1 4 42 : 15 37 3. Budućnost (M) 17 11 4 2 39 : 13 37 17 10 2 5 44 : 28 32 4. Rusín 5. Borac (BG) 17 10 2 5 40 : 2 32 6. Borac 46 (O) 17 9 3 5 28 : 24 30 17 9 2 6 20 : 17 29 7. Slávia 17 8 1 9 40 : 49 25 8. Kulpín 9. Radnički 1912 17 6 3 8 24 : 32 21 17 6 2 9 25 : 28 20 10. ŽAK 11. BSK 17 5 5 7 22 : 28 20 12. Budúcnosť(H) 17 4 6 7 31 : 37 18 17 5 3 9 24 : 39 18 13. Kordun 17 5 1 11 20 : 28 16 14. Polet 17 4 4 9 22 : 39 16 15. Zadrugar 17 4 3 10 25 : 45 15 16. Maglić 17 2 4 11 17 : 36 10 17. Tvrđava 18. Omladinac (-1) 17 2 4 11 26 : 45 9

NESLÁVNY KONIEC ZÁPASU V HLOŽANOCH

Hrali necelý polčas! BUDÚCNOSŤ – MAGLIĆ 0 : 0

(predčasný koniec v 40. minúte) Ján Murtín

enerálka pred majstrovskou odvetou pre obe mužstvá nevyšla podľa priania oboch trénerov, domáceho Đukića a hosťa Trojanovića. Hostia z Maglića nepríjemne prekvapili Hložančanov a pokiaľ im sily stačili, boli lepším súperom. V 3. min. Santrač z dobrej pozície prestrelil bránu, aby v 7. a 11. min. ani Preradović nemal presnú mušku. V 16. min. po rohu

www.hl.rs

a dueli domáceho Bučíka a hosťa Rupara rozhodca Milešević z Báčskej Palanky mohol pískať penaltu v prospech Maglićanov, ale to neurobil. Hráč Maglića v 20. min. nevyužil situáciu zoči-voči s výborným Dukićom v bráne domácich. Zobudili sa potom aj hráči Budúcnosti, no šance nevyužili Carić, Čipkár a Jakuš. Najlepší jednotlivec Bojan Trojanović robil na ihrisku, čo chcel, bol priam nezastaviteľný. No pri každom zmocňovaní sa lopty udieral

Informačno-politický týždenník

strážcov, takže Jakuš, Fábry, Đilas a zvlášť Popović boli neustálym terčom jeho lakťov! V 40. min. Trojanović v dueli rukou zasiahol Popovića po hrdle, tento sa neovládal a udrel ho bez lopty. Strhli sa škriepka, verbálne duely, strelených je niekoľko zaúch, hrozil veľký incident, ale vďaka zásahu oboch vedení situácia sa zmiernila. Rozhodca Milešević z hry vylúčil Popovića a dvoch Maglićanov, ktorým sa to nepáčilo a opustili ihrisko?! BUDÚCNOSŤ: Dukić, Jakuš, Bučík, Fábry, Popović, Damjanović, Carić, Jovanov, Čipkár, Đokić, Đilas Foto: J. Pucovský

Rozhodca mu odpustil: Pavel Bučík (Budúcnosť Hložany) • ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA NA ŠTARTE JARI

Priorita – obstáť v silnej lige Matej Bzovský

o takmer trojmesačnej zimnej pauze v sobotu 6. marca 2021 sa opäť rozkrúti futbalový kolotoč aj v Srbskej lige – skupine Vojvodina, v ktorej ako vlaňajší nováčik hrá aj staropazovská Jednota. Jarnú časť súťažného ročníka 2020/2021 Jednota začne súbojom s mužstvom Borac z banátskej dediny Sakule, ktorý prvú etapu súťaže skončilo na desiatom mieste s rovnakým počtom bodov (28) ako aj Jednota. Vlaňajšie jesenné stretnutie týchto dvoch súperov sa skončilo možno i nečakanou výhrou

Zvýšil kvalitu: nováčik v Jednote Abdulaziz Ragipović

Jednoty (3 : 1) na horúcej ploche domáceho súpera. Toto veľmi dobré vystúpenie s mužstvom, ktoré dlhšie súťaží v republikovej lige, bolo veľkou motiváciou pre Sriemčanov. V ďalších kolách Jednota dosiahla možno i prekvapujúce výsledky hlavne doma s mužstvami, ktoré sa uchádzajú o titul majstra. Na lopatky položili najprv jesenného lídra, novosadskú Mladost GAT, potom aj pančevské Dinamo 1945 a somborský Radnički 1912. Striedali sa potom výhry a straty, najviac zápasov hlavne na cudzích hracích plochách Jednota skončila až siedmimi remízami. Jesenné • ŠPORT •

umiestnenie najviac pokazila nešťastná prehra s Radničkim zo Zreňaninu (1 : 2), keď po viacero zmarených gólových šancí v závere Pazovčania nevyužili ani pokutový kop. Nepríjemným prekvapením bola i remíza s mužstvom už vtedy ohrozeným zostupom, Slobodou z dediny Novi Kozarci.

ÚVOD NEBUDE ĽAHKÝ Úvodné jarné stretnutie nebude pre Jednotu vôbec ľahké. Borac má v kádri skúsených a ostrieľaných hráčov, ale v pazovskom mužstve sú pripravení urobiť všetko, kvalitou sa vyrovnať s hosťami a úspešne odštartovať oveľa ťažšiu jarnú karavánu. Vskutku Jednota už v prvom kole jari narazí na ťažkého, náročného súpera, ale úloha favorita sa však musí potvrdiť aj na trávniku. V zimnom prestupovom termíne nové vedenie klubu v čele s predsedom Dragoslavom Bonđim sa v spolupráci s novým šéfom odborného štábu postaralo o kvalitné posily. Do mužstva pribudli Marko Marković a Abdulaziz Ragipović (Jošanica), Dušan Žilović (Mladi radnik Požarevac), Igor Aničić (Dinamo 1945 Pančevo), Todor Milinković (TSC Báčska Topola), Aleksa Beljić (Radnički Nová Pazova), brankár Aleksandar Lišić (FK Mošorin), Marko Vujović (RFK Nový Sad) a z BSK Borča sa vrátil stredopoliar Danilo Živanović. Akú výkonnosť budú mať tieto posily, zistí sa už na prvých jarných zápasoch, ale v prípravách sa predstavili v solídnom svetle. „Budeme sa snažiť presadiť domácou útočnou hrou,“ povedal nám nový vedúci odborného štábu Nenad Drezgić, ktorému bude asistovať Dragan Ogrizović. „Nejaké poznatky o sobotňajšom súperovi máme a rešpektujeme ho. Priali by sme si, aby sa strelecká aktivita tentoraz rozdelila medzi viacerými hráčmi, nesmieme sa spoliehať iba na jednotlivcov. Pracovali sme dosť na tom segmente v prípravách. Chceme úspešnejšiu jar, prezen-

tovať sa aktívnou a obetavou hrou a potrápiť všetkých súperov. Nebudeme sústreďovať pozornosť

brankár Jovišić a Živanović. Program 20. kola: Prvý máj – OFK Vršac, Omladinac – Bač-

Pazovčania mužstvo Borca uvítajú na pekne upravenej hracej ploche

iba na silné mužstvá a favoritov, lebo aj menej kvalitné tímy môžu pripraviť nepríjemné prekvapenia. Chceme hrať tiež tak, aby sa súperi prispôsobili našej hre. Verím, že nejakým presným zásahom sa nám už v prvom zápase podarí vykročiť správnou nohou.“ BEZ FANÚŠIKOV Aj v Starej Pazove, práve ako všade, sa očakáva veľmi zvláštne obdobie pre opatrenia proti šíreniu sa koronavírusu. Fanúšikov znovu nebude na tribúne, vystane ich podpora, no mužstvo je nabudené, chlapci dobre pripravení, a preto treba očakávať skvelý futbal, zrejme i viac víťazstiev, lebo je prioritou udržať sa v silnej lige už v prvom ročníku. V ďalších by to vďaka väčšej skúsenosti malo byť ľahšie. Generálku pred štartom mala Jednota s tímom OFK Belehrad a zápas sa po zaujímavej hre skončil nerozhodným výsledkom 1 : 1. JEDNOTA: Lišić, Milisavljević, Maoduš, Kačar, Žilović, Zeljković, Ragipović, Vujović, Perović, Aničić, Nikolić; striedali: Milinković, Beljić, Radosavljević, Tošić, Lazić. Pre ľahšie zranenie nehrali

ka 1901, Stari grad – Hajduk 1912, Vojvodina 1928 – Dunav, Kozara – Sloga, Radnički 1912 – Sloboda, Jednota – Borac, Bečej 1918 – Dinamo 1945, Radnički (Z) – Tisa, Feniks 1995 – Mladost GAT.

1. Mladost GAT 2. Radnički 1912 3. OFK Vršac 4. Dinamo 1945 5. Tisa 6. Radnički (Z) 7. Prvý máj 8. Jednota 9. Stari grad 10. Borac 11. Bečej 1918 12. Feniks 1995 13. Omladinac 14. Hajduk 1912 15. Sloga 16. Bačka 1901 17. Kozara 18. Sloboda 19. Dunav 20. Vojvodina

10 /4949/ 6. 3. 2021

19 15 2 2 48 : 11 47 19 10 6 3 37 : 14 36 19 10 6 3 27 : 12 36 19 10 3 6 29 : 22 33 19 9 4 6 33 : 25 31 19 9 4 6 28 : 23 31 19 7 8 4 19 : 14 29 19 7 7 5 28 : 22 28 19 9 1 9 25 : 19 28 19 9 1 9 24 : 24 28 19 8 3 8 32 : 32 27 19 8 3 8 28 : 29 27 19 6 8 5 24 : 16 26 19 7 4 8 33 : 28 25 19 7 4 8 24 : 28 25 19 6 4 9 25 : 32 22 19 6 3 10 28 : 45 21 19 2 5 12 15 : 45 11 19 2 4 13 14 : 48 10 19 1 4 14 9 : 41 7 41

Šport DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Nespokojní s rozhodovaním SREM ITON – KULPÍN 3 : 1 Katarína Gažová

olejbalisti Kulpína v nedeľu 28. februára hosťovali v Sriemskej Mitrovici, kde je víťazná šnúra pretrhnutá, keďže zápas s domácim Srem Iton prehrali. Bola to prvá prehra s mužstvom z Mitrovice, lebo doteraz Kulpínčania sedem zápasov nad týmto súperom zvíťazili. Hostia hrali uvoľnene, vedomí si toho, že sú dobré a organizované mužstvo. Podľa slov predsedu VK Kulpín Todora Radanova rozhodcovia nadŕžali domácim hráčom, vnášali nervozitu medzi Kulpínčanov, a to sa odzrkadlilo aj na výsledku zápasu. V druhej lige je Kulpín jediné dedinské mužstvo a aj napriek veľkým snahám niekomu nevyhovuje, aby sa volejbalový

klub z malého prostredia dostal do prvej ligy. Kulpínčania majú hrať ešte 9 zápasov a aj napriek tejto

nemilej skúsenosti budú sa snažiť v ďalších zápasoch dosiahnuť čím lepšie výsledky. Výsledky: 25 : 20, 23 : 25, 25 : 20, 25 : 16.

Tréner Boris Relota v prestávke dáva inštrukcie spoluhráčom, ako treba hrať

KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Hasík, Peťkovský, Nemanja Petrović, Barišić, Salatić, Gajičić, Babić, Ćirić, Emer, Bojkov, Hungar Výsledky 13. kola: Dunav Vollej – Stražilovo 1 : 3, Kikinda – Vest 3 : 0, Partizan – Vojvodina NS Seme 3 nehrali, Sombor – Mladost (NP) 2 : 3, Srem Iton – Kulpín 3 : 1, Mladosť (P) – Proleter 3 : 1.

1. Kulpín 2. Mladost (NP) 3. Vojvodina NS 4. Kikinda 5. Partizan 6. Dunav Vollej 7. Srem Iton 8. Stražilovo 9. Mladosť (P) 10. Proleter 11. Vest 12. Sombor

13 11 12 10 10 9 12 9 12 8 13 8 13 6 13 6 13 4 13 2 13 2 13 0

2 2 1 3 4 5 7 7 9 1 1 11 13

34 : 12 34 : 17 27 : 9 29 : 17 27 : 15 29 : 23 24 : 25 24 : 25 18 : 30 16 : 34 13 : 34 5 : 39

31 29 26 23 24 23 19 18 12 9 7 1

ŠTARTUJE AJ ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Tretia prehra v Elemire NAFTAGAS – AŠK 3 : 2 Vladimír Gál

treťom priateľskom zápase Aradáčania zažili tretiu prehru. Mužstvo Naftagas z Elemiru, člen Vojvodinskej ligy – východnej skupiny, v jarnej časti má veľké ciele, čo dokázalo aj v súboji s tímom AŠK. Domáci boli v prvom polčase omnoho lepší. V 15. min. po chybe skúseného V. Gála domáci hráč sa zmocnil lopty a peknou strelou z osemnástich metrov trafil sieť – 1 : 0. V 20. min. Elemir mal novú šancu, ale tentoraz jeho hráč trafil brvno. Do konca polčasu hráči Naftagasu zaslali ešte niekoľko striel na bránu Stojkova, ktorý

www.hl.rs

bez väčších problémov všetko úspešne kryl. Aradáčania v prvom polčase ani len raz nekopli na bránu domácich! Hneď na začiatku druhého polčasu chybil Jevremov, chcel vrátiť loptu svojmu brankárovi, ale iba prihral súperovi Panićovi, ktorý rutinovane zvýšil na 2 : 0. V 60. min. útočník AŠK Ponorac ušiel svojim strážcom, vybehol pred brankára, ale ho domáci obranca Štrbac fauloval z chrbta. Rozhodca odpískal faul a Štrbca vylúčil z hry. Voľný kop z osemnástich metrov zahral Mijić, lopta sa odrazila od múra domáceho tímu rovno na nohu Ponorca a tento skorigoval na 2 : 1.

Informačno-politický týždenník

V 65. podobná situácia pred bránou AŠK. Lopta sa odrazila od tela jedného hráča hostí stojaceho v múre, zmenila smer, oklamala Stojkova a bolo 3 : 1. Konečný výsledok stanovil Ponorac, ktorý ešte raz ušiel svojim strážcom a prekonal bezmocného brankára Naftagasu – 3 : 2. V sobotu 6. marca začínajú jarné majstrovstvá Zreňaninskej oblastnej ligy, keď Aradáčania na svojom Kopove uvítajú Crvenu zvezdu z dediny Rusko Selo, ktorá ešte neprehrala ani jeden zápas. Okrem tohto súboja sa stretnú: MSK – Potisje, Vojvodina (B) – Mladost (L), Radnički 1911 – Lehel, Polet – OFK Klek, Tamiš – Delija, Borac – Mladost (BD), Vojvodina (NM) – 2. oktobar, Jedinstvo je voľné.

1. Crvena zvezda 2. Polet 3. Mladost (BD) 4. AŠK 5. Mladost (L) 6. Radnički (-1) 7. Vojvod. (NM) 8. Vojvodina (B) 9. Borac 10. Potisje 11. 2. Oktobar 12. Rusanda 13. MSK 14. Delija 15. OFK Klek 16. Tamiš 17. Lehel

16 13 3 0 49 : 12 42 16 12 1 3 44 : 13 37 16 11 3 2 42 : 13 36 16 9 4 3 31 : 16 31 16 7 4 5 26 : 25 25 16 7 4 5 27 : 21 24 16 7 3 6 27 : 23 24 16 7 1 8 32 : 27 22 16 6 3 7 30 : 20 21 16 6 3 7 27 : 27 21 16 6 3 7 22 : 31 21 16 6 2 8 35 : 33 20 16 5 4 7 26 : 21 19 16 4 4 8 18 : 40 16 16 4 1 11 22 : 41 13 16 3 2 11 12 : 34 11 16 0 1 11 7 : 80 1

• ŠPORT •

KYSÁČANIA ZAČÍNAJÚ BOJ O ZÁCHRANU

Nové mužstvo Tatry pred zápasom s novosadskou Crvenou zvezdou

Tatra nádej hľadá Pavel Pálik

estnáste miesto a 12 bodov na konte (slabší sú len Susek s piatimi a Hajduk Čurug s jedným bodom) vedeniu, hráčom a fanúšikom kysáčskej Tatry nepriniesli pokojnú zimu. Ak nechcú vypadnúť z Novosadskej oblastnej ligy, v klube museli podniknúť viaceré opatrenia s cieľom skonsolidovať si rady, posilniť mužstvo a dobre sa pripraviť na jarnú časť majstrovstiev. Pravdaže, vedenie FK Tatra v čele s predsedom Acom Bogdanovićom nesedelo so založenými rukami, lebo iste nikto v Kysáči nechce zažiť na jar futbalové fiasko. V hráčskom kádri prišlo k veľkým zmenám, lebo do klubu prišli pätnásti noví hráči, z ktorých väčšina má za sebou pozoruhodnú kariéru aj v silnejších ligách.

Druhý gól v Zmajeve vsietil Grahovac

Prípravy pod vedením trénera Dragana Ćuluma, ktorému pomáha Marián Kulík, začali na Pavla, 25. januára 2021. Deň predtým, na prvom zoskupení a dohovore tréner Ćulum

bol jasný, keď takmer tridsiatim uchádzačom o prvú jedenástku jasne povedal: „Prípravy budú ťažké, náročné, nebudem tolerovať neúčasť na tréningoch a porušovanie disciplíny. Cieľ je obstátie v Novosadskej oblastnej lige, čo si vyžaduje maximálnu pripravenosť všetkých hráčov.“ Povedané – urobené. Pravidelné tréningy, usilovnosť a disciplína poznačili uplynulé prípravy Tatry. Slová trénera Ćuluma najlepšie pocítil asi Saša Ćurko, možno najzvučnejšia posila z Mladosti Bački Jarak, niekdajší hráč novosadského superligistu Vojvodina, ktorý pre neriadne tréningy nehral na prípravných zápasoch! Od konca januára do začiatku marca Tatra zohrala päť kontrolných zápasov. Štyri vyhrala a iba jeden remizovala. Je zaujímavé, že to bolo v prvom zápase na Čeneji s rovnomenným a najslabším súperom – 1 : 1, keď inkasovala aj jediný gól. Potom Kysáčania rad radom porazili doma novosadského vojvodinského ligistu Crvenu zvezdu 1 : 0, Obilić v Zmajeve 2 : 0, Kulpín na hosťovaní 1 : 0 a pred týždňom v Kysáči aj novosadský Index 2 : 0. To znamená, že sa jediná remíza zrodila v prvom zápase, keď mužstvo ešte nebolo dostatočne zohrané. Tatrancom sa generálka s Indexom vydarila. Hráči Tatry počas celého zápasu mali územnú prevahu. Hrali rýchlo, dobre kombinovali a presnými prihrávkami často privádzali do zúfalstva hráčov člena Vojvodinskej ligy – južnej skupiny, ktorý v jeseni zakotvil na siedmom mieste. Domáci si vytvorili viacero streleckých príležitostí, z ktorých najlepšiu v 40. min. nevyužil Požarev,

keď zahodil správne nariadenú jedenástku. V poslednom prípravnom zápase, ktorý viedol domáci rozhodca Bozoki, sieť Indexa načal Živojinov v 9. min. a výsledok uzavrel Požarev v 75. min. Kysáčania sa s optimizmom domnievajú, že ak futbalisti Tatry budú podávať také dobré výkony aj v majstrovstvách, už v nedeľu si môžu zapísať prvé body a úspešne začať boj o záchranu.

Kysáčanov (v oranžovom) očakáva tvrdý boj o záchranu

TATRA: Popin, Petrović, Živanović, Berić, Mrđenović, Duvnjak, Svitić, Zukić, Veteha, Živojinov, Požarev, Spajić; striedali: Munjaz, Vlajnić, Ožvát, Radić, Stojšić, Požarev Program prvého jarného, čiže 18. kola: Titel – TSK, Susek – Šajkaš, Jedinstvo – Veternik, Hajduk – Slavija, Báčka (B) – Sirig, Tatra – Fruškogorac, Omladinac – ŽSK, Futog – Fruškogorski partizan, Báčka (Ď) – Petrovaradín. Zápasy sa začnú o 15. hodine.

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Hajdušici Vladimír Hudec, predseda

storočia. Z dlhoročného spánku sa tunajší Slováci znovu zobudili až innosť MOMS Hajdušica roku 2002, keď sa pod matičnou bola obnovená 26. februára strechou znovu zoskupil folklórny 1995 za prítomnosti zo 200 súbor, ktorý ako súbor MOMS občanov, predstaviteľov Matice Hajdušica v rokoch 2002 a 2003 slovenskej v Juhoslávii, lokálnej vystúpil na Folklórnom festivale a miestnej samosprávy, ako aj Tancuj, tancuj... Tento folklórny súspoločenského a hospodárskeho bor roku 2004 vyrástol v Kultúrnoživota dediny. Pri tej príležitosti -umelecký spolok Bratstvo, ktorý žiaci základnej školy, ktorí chodili pôsobí dodnes. Matičná činnosť na hodiny slovenčiny, a cirkev- postupne chabla a MOMS bol niekoľko rokov úplne nečinný. Činnosť hajdušického MOMS bola znovu obnovená na volebnom zhromaždení 12. marca 2008. Za predsedu bol zvolený Ján Govda. Odvtedy tento miestny matičný odbor Z obnovujúceho zhromaždenia v roku 1995 kvituje aktivitu primeranú ný spevokol predviedli krátky ľudským potenciálom a finančným príležitostný program. Za prvé- možnostiam, ale stále dáva vedieť ho predsedu obnovenej Matice o sebe. Aktuálnym predsedom je v Hajdušici bol zvolený Miroslav Vladimír Hudec. Hraško, podpredsedom sa stal MOMS Hajdušica je pravdeVladimír Hudec, tajomníčkou Bo- podobne prvý miestny matičný žena Zánoviaková, pokladníkom odbor v Srbsku, ktorý si zabezMichal Hraško. Do Správnej rady pečil vlastné miestnosti. Je to MOMS boli ešte zvolení Anka matičný etnodom, v ktorom sa Cvetićaninová, Milko Vŕba a Nada zachovávajú starožitnosti pripomíMihajlovská. najúce 210 rokov života Slovákov v Hajdušici, ale organizujú sa v ňom aj podujatia s menším počtom ľudí. Údržba tohto domu, jeho dôkladná úprava a organizovanie turistických návštev, v rámci ktorých sa príslušníkom Na priadkach roku 2013, na ktorých TV Banat väčšinového z Vršca nahrala polhodinovú reportáž národa predstavuje kultúra Od chvíle obnovenia MOMS a tradícia hajdušických Slovákov, je pracoval na pestovaní národného jedným zo základných segmentov povedomia. Činnosť však bola práce MOMS Hajdušica. Okrem skromná, aká dokonca bola cel- toho tunajší matičiari pravidelne ková kultúrna činnosť Slovákov už osem rokov organizujú matičné v Hajdušici koncom minulého priadky, občas predstavia knihy

Z pracovnej akcie na úprave budúceho matičného domu

slovenských autorov a významne Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi, prispievajú aj k činnosti Kultúrno- ktorá je svojráznym svedectvom -umeleckého spolku Bratstvo, o živote Slovákov v tejto dedine Spolku žien Oko a Oltárneho v 19. storočí. Pri tej príležitosti spokrúžku žien. Ide vlastne o tú istú hŕstku ľudí, ktorým je slovenská kultúra a tradícia pri srdci a snažia sa ju pestovať a zachovávať. Takto – spoločnými silami sa pričinili i o úspešnú organizáciu Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... roku MOMS Hajdušica zorganizoval prvú samostatnú výstavu obrazov mladého hajdušic2009 v Hajdušici. kého insitného maliara Miroslava Hraška V tom istom roku sa angažovali i v oslave posviacky nového kostola. Týmito dvomi lu s cirkevným zborom, Ústavom veľkými podujatiami si pripome- pre kultúru vojvodinských Slovánuli 200. výročie založenia dediny kov a Slovenským vydavateľským a príchodu Slovákov. Významným centrom zorganizovali prezentáciu

Odhalenie pamätnej tabule Emilovi Kolénimu (foto: J. Pániková)

podujatím bolo aj vydanie knihy dlhoročného hajdušického evanjelického kňaza Emila Koléniho

tejto knihy a postavili pamätnú tabuľu Emilovi Kolénimu na novom evanjelickom kostole.