Hlas ľudu 11/2020 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 14. 3. 2020 | CENA 50 DIN.

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4898/



Z obsahu

14. 3. 2020 | 11 /4898/

V Báčskopalanskej obci sa počas posledných rokov realizovalo viacero kapitálových investícií, ktoré zlepšia život obyvateľov tejto obce. Obecná správa aj tohto roku vyčlenila finančné zdroje na pomoc menšinovým organizáciám a združeniam, s cieľom zachovať etnickú identitu a udržať tolerantné multietnické prostredie. V rozhovore s predsedom Obce Báčska Palanka Branislavom Šušnicom sme sa dozvedeli o realizovaných projektoch, ale aj o plánoch na nastávajúci rok. M. Pap

Koncom marca si slovenská kultúrna verejnosť pripomenie 200. výročie narodenia štúrovského básnika Andreja Sládkoviča, ktorý sa do dejín literatúry zapísal aj básňou Marína o nenaplnenej láske. Je to aj podľa výskumov a svetovej knihy rekordov s 2 900 veršami najdlhšia ľúbostná báseň na svete. V Banskej Štiavnici v ústrety tomuto veľkolepému jubileu pred niekoľkými rokmi vzniklo zvláštne múzeum pomenované Epicentrum lásky. Umiestnené je v niekdajšom dome Maríny Pischlovej, básnikovej múzy. J. Čiep

Uzávierka čísla: 11. 3. 2020

Na tohtoročnom Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade na nejednom podujatí a pritom i na viacerých stánkoch predstavené boli nové knižné tituly slovenských autorov zo Srbska a zo Slovenska. Vzácnym hosťom a jedným z autorov prezentovaných kníh bol aj Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov (na snímke v strede). A. Francistyová Foto: D. Vŕbová

Ženský spolok v Kovačici v júli oslávi úctyhodné jubileum – 100. výročie pôsobenia. Do svojich bohatých dejín si zapísal nespočetne mnoho aktivít, ktorými mladým generáciám dával a dáva do povedomia krásu a bohatstvo minulosti, a tým spôsobom sa ju snaží chrániť pred zabudnutím. Jednou z tých aktivít je tradičný čajový večierok, tzv. čajanka, ktorú k tohtoročnej oslave Dňa žien usporiadali v sobotu 7. marca v Kovačici. Na snímke I. Svetlíkovej je ženská spevácka skupina pôsobiaca pri Ženskom spolku v Kovačici. A. Chalupová

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Editoriál

Čáry-máry, láry-fáry

Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: ARTPRINT MEDIA DOO

Miroslav Benka

rišli časy, keď sa každý z nás začína starať o toho druhého – keď sa pozerá do cudzieho taniera, dvora, kto jedol veľkou lyžicou a kto menšou. Prišli časy, keď okrem svojho dvora narástla túžba riadiť i susedov. Vážení moji dobrí čitatelia – veď čo sme to za ľudia? Naposledy sa stalo, že sme mali až päť variantov Hlasu ľudu – vytlačených! Pošpinená myseľ zasiahla do riadenia samotného týždenníka, vytlačila, čo len chcela a kde chcela. A pekne-krásne sa podfukom postarala aj o jeho distribúciu. Pekne, po poriadku, aj porozdávali do cudzích dvorov – hádam tým, ktorým to najviac bolo treba. Nech ich máme pri ruke, keď môžu oni, môžeme aj my, prečo nie – zmysleli si „múdre hlavy“! Dúfajme, že nasýtili vlastnú márnomyseľnosť. A po cudzom majetku, intelektuálnom

i materiálnom? Počujem – veď ako inak? Útokom na novinárov, celú redakciu. Čo nás po tom! Čáry-máry, láry-fáry! – a už to bolo tam. Samozrejme, viac-menej na ruku, ktorá ich kŕmi, veď tej najviac ublížili a škody urobili. Všetky vaše neopodstatnené reakcie a dielo boli len odkazom, akoby ste svojimi činmi hovorili zbohom. Zbohom samým sebe, zbohom nefungujúcemu kolektívu tlačiarne, ktorý nechápe, že pošliapal po Detskom kútiku aj po Smútočných oznamoch, po tých, ktorí už, žiaľ, nie sú medzi nami – že ste sa hrubo prehrešili proti kultu mŕtvych. Kým sa pozeráme do cudzích dvorov – z nášho ubúda. Pre väčšinu ľudí je život ako zlý čas: čakajú a čakajú, kým prejdú búrky. Život je to, čo sa nám stáva, kým si my rysujeme plány o živote. Urobme, čo musíme s tým, čo vieme, tam, kde sme. Človek žije iba v tejto chvíli, v súčasnosti. Všetko ostatné je už preč, alebo nie je celkom isté, či to vôbec príde. A žime, ako len môžeme, keď nemôžeme, ako chceme. Prajem pekný týždeň vám a nám, ľudia. A nazdávam sa, že občas budeme aj lepší!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Kapitálové investície ukončené a zaplánované

ĽUDIA A UDALOSTI

9 Darovať krv – darovať seba

KULTÚRA

27 Oslava vlastenectva a víťazstva lásky

ŠPORT

41 V kaluži sa futbal nehrá!

MOZAIKA 19 Epicentrum lásky pre básnického velikána a jeho múzu

Na titulnej strane: Jarný motív Foto: Pixabay

Nový Sad

• •

11 /4898/ 14. 3. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Covid-19 aj v Srbsku

Pripravil: Stevan Lenhart

rvý prípad nakazenia koronavírusom v Srbsku bol zaznamenaný dňa 6. marca na severe Vojvodiny, presnejšie v nemocnici v Subotici. Minister zdravotníctva Srbska Zlatibor Lončar na mimoriadnej konferencii pre médiá informoval verejnosť o tom, že ide o 43-ročného chlapa z Báčskej Topoly, ktorý v poslednom období viackrát cestoval do Budapešti na návštevu k svojej sestre. Po návrate z Maďarska do Srbska pocítil príznaky ochorenia a po potvrdení nákazy Covid-19 tento občan bol zo subotickej nemocnice premiestnený do Klinického strediska Vojvodiny v Novom Sade, kde sa nachádza v karanténe pod lekárskym dozorom. Minister zdravotníctva Zlatibor Lončar vyhlásil, že Srbsko je pripravené adekvátne reagovať na

eventuálnu väčšiu prítomnosť vírusu na území krajiny. Hosťujúc v Denníku RTV dňa 6. marca pokrajinský tajomník pre zdravotníctvo Zoran Gojković povedal, že preňho najvýznamnejšou správou toho dňa nie je koronavírus, ale otvorenie novej továrne (!) a doložil, že všetky zdravotnícke služby sú v plnej pohotovosti. Pokrajinský tajomník pre zdravotníctvo poradil občanom, aby sa správali „takmer celkom normálne“, tiež aby viac dbali o osobnú hygienu a častejšie si umývali ruky, adekvátne sa stravovali, prihliadali na dostatok spánku, viac času trávili v otvorených priestoroch a vyhýbali sa zatvoreným miestnostiam, čo platí najmä pre osoby v staršom životnom veku, ktoré sú najohrozenejšie vzhľadom na komplikácie súvisiace s týmto ochorením. V pondelok 9. marca bol zaznamenaný aj druhý prípad nakazenia koronavírusom v Srbsku – ide o čínskeho občana, ktorý sa

prihlásil na zdravotné vyšetrovanie po tom, čo docestoval z Číny a pocítil príznaky infekcie. Ďalšie dva prípady ochorenia Covid-19 boli potvrdené dňa 10. marca dvom občiankam Srbska, ktoré boli (ako uviedli viaceré médiá) v bližšom kontakte so ženou zo zahraničia. Vo chvíli vzniku týchto riadkov podľa správy uverejnenej na oficiálnej webovej stránke Ministerstva zdravotníctva Srbska venovanej koronavírusu (na internetovej adrese covid19.rs) v našej krajine boli zaznamenané celkovo štyri prípady ochorenia Covid-19. Na uvedenej webovej stránke možno sledovať aktuálne informácie a správy v súvislosti s prítomnosťou koronavírusu v Srbsku, ako aj najnovšie štatistické údaje o situácii vo svete. * V Taliansku je pre rozširovanie koronavírusu celá krajina v karanténe, zaznamenaných bolo viac ako 9 000 nakazených a počet obetí stúpol na viac ako 460. Tamojší premiér Guiseppe

Conte vyhlásil, že celé Taliansko sa stáva červenou zónou, a preto sa vláda rozhodla pre drastické opatrenia, ktoré zahŕňajú obmedzený pohyb osôb po území celej krajiny, zákaz verejných zhromaždení, uzavretie škôl a univerzít a odročenie všetkých športových a kultúrnych podujatí. Okrem Talianska najohrozenejšími európskymi krajinami sú Francúzsko, Španielsko a Nemecko. Na Slovensku počet nakazených koronavírusom podľa posledných správ stúpol na sedem, zavádzajú sa preventívne opatrenia a rušia sa verejné, kultúrne a športové akcie. Európska únia obmedzuje počet stretnutí a lídri krajín EÚ budú rokovať prostredníctvom videolinkov a telefonicky. Na 26. marca sa plánuje summit venovaný boju proti šíreniu koronavírusu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila, že možnosť vypuknutia pandémie Covid-19 je už reálna.

BLÍŽIACE SA VOĽBY V SRBSKU 2020

Voľ by v Srbsku 2020

rbský prezident Aleksandar Vučić dňa 4. marca 2020 vyhlásil voľby na 26. apríla 2020, ktoré sa budú konať na všetkých úrovniach: miestne, pokrajinské a republikové, zatiaľ čo pokrajinské voľby boli úradne verejne oznámené deň predtým. „Vážení občania Srbska, práve som podpísal rozhodnutie o vyhlásení volieb poslancov. Boli vyhlásené tento rok na 26. apríla. Želám všetkým účastníkom úspech,“ povedal Vučić.

www.hl.rs

Prezident uviedol, že voľby sú dôležitým aktom pre krajinu, pretože rozhodujú o tom, v ktorej krajine chcú žiť, a sú veľkou zodpovednosťou nielen pre politické strany a občianske skupiny, ktoré sa v nich zúčastňujú, ale sú tiež rozhodujúce pre každého občana Srbska. Preto vyzval občanov, aby sa zúčastnili vo voľbách. „Žiadam od ľudí, aby sa vo voľbách zúčastnili, ukázali serióznosť a zodpovednosť voči

Informačno-politický týždenník

svojej krajine a boli presvedčení, že si vyberú najlepší spôsob pre seba a svoje rodiny, ale predovšetkým pre naše krásne Srbsko,“ uviedol Vučić.

„Ľudia môžu robiť najlepší úsudok o politike, ktorá jej predchádzala, ale aj o politikách, ktoré by mali prispieť k lepšej budúcnosti občanov,“ uviedol Vučić.

Naďalej uviedol, že chce mať predovšetkým v deň volieb, ale aj počas celej kampane demokratickú atmosféru; politickí oponenti by sa mali vzájomne rešpektovať, prísť s rôznymi názormi a argumentmi, a aby kampaň bola čulá a demokratická.

Srbský parlament má 250 poslancov. Predchádzajúce parlamentné voľby sa konali 24. apríla 2016. M. B.

• TÝŽDEŇ •

TLAČOVÁ KONFERENCIA NVU HLAS ĽUDU

Hlas ľudu má byť opravdivým hlasom ľudu Anna Horvátová

sumarizujú úspechy vlády, ktorá vládne v Srbsku, a taktiež je vyhodený text o voľbách na Slovensku, a fakt, že pán Matovič zvíťazil na voľbách a že sa konečne črtá, že sa stane slovenský poslanec zo Srbska prvýkrát v histórii poslancov na Slovensku. Ako si toto vysvetliť?! Keby sa stala jedna chyba na jednej strane, vtedy by sme mohli

to, čo Hlas ľudu robí. Môžeme rétoricky povedať, či tento útok nie je a nesúvisí s tou tlačovkou, ktorú sme mali tu v Petrovci, keď bolo to rozbité okno a kde sme hovorili, že bývalý riaditeľ za veľmi lacných okolností dal do prenájmu túto našu budovu a tie stroje, ktoré sú v nej. Sú to rôzne verzie strán a ešte

ýždenník Hlas ľudu sa čitateľom distribuuje každý štvrtok po vytlačení. Veľkej väčšine čitateľov kolportéri po našich slovenských vojvodinských prostrediach aj doručujú v to odpoludnie. Stane sa síce sem-tam výnimka, že sa omešká s distribuovaním, ale sú to veľmi zriedkavé prípady. Minulý štvrtok 5. marca v petrovskej tlačiarni meškali s tlačením nášho týždenníka, pričom netušiac, čo si v ňom čitatelia nájdu. Stala sa nemilá vec, keďže niektorí čitatelia dostali chybné výtlačky čísla 10. O tejto nemilej udalosti v sobotu 7. marca na tlačovej konferencii v hlasľudovskej galérii, ktorá bola zvolaná v krátkom čase, sa zmienili podpredseda NRSNM Pavel Surový a úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová. P. Surový poukazujúc na chybné Na tlačovej konferencii poukázali na chybné strany: (sprava) Pavel strany v čísle 10 povedal: „Hlas Surový, Anna Huďanová a Miroslav Bartoš ľudu bol distribuovaný vo štvrtok a v piatok, nič netušiac. Stala sa povedať, že ide o chybu, ale keďže je podozrivé, že tá strana, ktorá chúlostivá vec, na ktorú chceme máme rôzne verzie týždenníka, mala byť správna, kde bol minispoukázať čitateľom, aj v číslach ktoré boli vytlačené a ktoré boli ter a primátor, keď si pozrieme tiež a ozrejmiť ju. Náš týždenník v Kysáči precízne distribuované so stranou vzadu číslo 38, tá je sleduje všetky podujatia, ktoré sa dejú v slovenských dedinách. Sledovali sme aj návštevu pána ministra pre poľnohospodárstvo Branislava Nedimovića v Petrovci a v Kysáči, kde bol aj Miloš Vučević, primátor Nového Sadu. Vo štvrtok večer sme zistili, že Chybné strany v Hlase ľudu v čísle 10 sú niektoré strany zo starých čísel, podelené boli v Kysáči a na nich tým ľuďom, ktorí mali dostať, správna, z aktuálneho čísla. Je nie je minister, ani vyhláška minis- v tomto prípade nemôžeme ho- jasné, že nejde o náhodu! Mňa tra, že sa poľnohospodári môžu voriť, že ide o náhodu. Ide o útok zaujíma, kto sa snažil spraviť toľko prihlásiť na dotácie pre palivo po na Hlas ľudu, ide o útok na riadi- verzií a podeliť práve v Kysáči?! hektári, vyhodený je príspevok teľku, na redaktora, ide o útok na Hovoríme, že je toto jeden atak Úspechy striedajú úspechy, kde sa ministra, na primátora a na všetko na slovenskú inštitúciu, ktorý sa • TÝŽDEŇ •

nikdy nestal!“ Na nepríjemnú situáciu sa neodmlčala ani úradujúca riaditeľka NVU Hlasu ľudu A. Huďanová: „Chcem sa najprv prihovoriť verejnosti a našim čitateľom, čiže keď ide o riaditeľku, keď ide o úradujúceho zodpovedného redaktora, ako i o zástupkyňu, my s týmto nič spoločné nemáme. Hlas ľudu je vlastne nie pre hlasľudovcov, ale pre našich čitateľov doma a v zahraničí. Takéto niečo sa v 75-ročnej činnosti a najstaršieho menšinového týždenníka nestalo. Prečo sa to stáva práve teraz, keď prišlo k zmenám, radikálnym zmenám v Hlase ľudu a, samozrejme, aj pred voľbami, to sa všetci môžu dovtípiť. Ja som sa o tomto dozvedela vo štvrtok, a ihneď mi bolo podozrivé, keď náš distributér meškal do redakcie dve – tri hodiny. Na otázku, čo nám je s časopisom, odpovedal mi, že robotníci v tlačiarni majú nejaký problém s farbami. Už vtedy mi bolo podozrivé. Potom som mala telefonáty vo štvrtok večer, keď sa ma opytovali, či viem, aké zohavené čísla sa dostávajú do rúk našim čitateľom, ktorí si také nezaslúžia, akoby som ja bola na vine. To sa udialo najprv v Kysáči, kde mi kolportér povedal, akoby vedel, že prvých 30 čísel bolo chybne vytlačených, povedal mi menom a priezviskom, aj komu ich odniesol, a že ostatných 250 čísel bolo správnych. Neviem, či všetky prezeral a či nie, aj to je podozrivé. Volala som potom riaditeľa tlačiarne, ktorý mi povedal, že také čísla z tejto budovy nevyšli a že aby som sa zamyslela, čo urobil môj distributér. Prípad som včera (piatok 6. marca) prihlásila hlasľudovskému advokátovi a patričným orgánom a za toto určite bude niekto zodpovedať. Využijem tu tiež príležitosť povedať o tomto

11 /4898/ 14. 3. 2020

Týždeň rozbitom skle; lebo sa po Petrovci a po všetkých verejných sieťach skloňuje moje meno a meno P. Surového, že sme si sami rozbili sklo. Tak vinník sa našiel, patričné orgány veľmi rýchlo pôsobili a skonštatujem tak pozitívne, že nebol nikto z Petrovca, ani z Hložian, ani z Kysáča, ale z Báčskopetrovskej obce. Chcem tu pripomenúť, že tlačenie Hlasu ľudu na týždennej úrovni vynáša vyše stotisíc dinárov. Samozrejme, že toto nenecháme tak, toto číslo sa ešte raz bude tlačiť, lebo si čitatelia zaslúžili dostať to správne číslo. O tom, kto bude mať finančné problémy s tým, ma nezaujíma! Ja pracujem pre Slovákov, pre čitateľov.“ O tomto prípade povedal distributér Hlasu ľudu Miroslav Bartoš

takto: „Po noviny chodievam vo štvrtok okolo deviatej, keď som minulý štvrtok prišiel v tom čase, povedali mi, že noviny budú meškať, o takej pol jedenástej budú. Druhýkrát som prišiel neskoršie, pred jedenástou, keď ma už zabalené noviny čakali na mieste, na ktorom vždy čakajú. Naložil som ich do auta a naštartoval som k čitateľom. Pritom noviny sú zabalené po 50 kusov a zviazané plastovou páskou, ktorú možno iba rozstrihnúť, nemožno rozviazať.“ P. Surový ešte dodal: „Záhada je v tom, že tá osoba, ktorá ich prebrala, už vedela, že sú tam zlé výtlačky, to je prvá vec, že ako sa mohla dozvedieť, ak niekto zvnútra nehlásil, že sú tam zlé čísla?! Kto sa snažil vyrobiť toľkoto

verzií, to je druhá vec, a komu to chceli uškodiť?! Vieme, že ide kampaň, ale týmto sú čitatelia Hlasu ľudu najviac poškodení, najmä sú poškodení o informácie, ktoré povedal minister poľnohospodárstva o tých výhodách, ktoré môžu získať poľnohospodári! Komu to prekážalo, žeby sa to tam nevidelo, tiež to, žeby sa nevidelo, čo je v tomto štáte spravené pozitívne?! Toto sú priame útoky! Prečo sú tak spravené, že sú podelené určitým osobám, ako aj pani riaditeľka hovorila, že bolo doručené presne určitým osobám. Ja som sa snažil pozbierať po Kysáči tie chybné. Čitatelia sú z tohto najviac zmätení, začnú čítať o návšteve a zrazu nejaký druhý text, a to, čo tu bolo dôležité, je vyhodené! Hlas ľudu má zmluvu s tlačiarňou

a my nemôžeme zasahovať do tých čísel, to je zabalené. Strany sú z iných čísel, aj podľa dátumov sa vidí, číselne to sedí, preto sa treba ešte zamyslieť, ako to číselne mohlo sedieť!“ P. Surový tiež vyzval čitateľov, aby sa ozvali do redakcie, aby sa zistilo, koľko tých chybných výtlačkov bolo urobených, „aby sme vedeli, či to bola séria, alebo to bolo na niečiu objednávku, žeby sa podelili v Kysáči, čo je tiež veľmi dôležité a podozrivé!“. Huďanová ešte vyzdvihla: „Tuná v tlačiarni pracujú Slováci, a Slováci Slovákom si to robiť nemajú, bez ohľadu na to, či sú politicky prifarbení alebo nie! Nám je prvoradé, aby každý čitateľ dostal to správne číslo.“

ROZHOVOR S PREDSEDOM OBCE BÁČSKA PALANKA

Kapitálové investície ukončené a zaplánované Miroslav Pap

áčskopalanskú obec tvorí až 14 prostredí, z ktorých sú viaceré multietnické a multikonfesionálne. V obci sú v súčasnosti umiestnené štyri prostredia, kde žije aj slovenská menšina, a to sú: Pivnica, Silbaš, Báčska Palanka a Čelarevo. O celkovom postavení obce, obyvateľov a o investíciách sme sa rozprávali s predsedom obce Branislavom Šušnicom, ktorý je na tomto poste od roku 2016. Ktoré kroky ste vykonali ako prvé od samotného nástupu do funkcie predsedu obce? – Od prvého dňa vo funkcii predsedu Obce Báčska Palanka som svoje vedomosti, ako aj energiu usmernil na splnenie primárneho cieľa, a to je zvýšenie ekonomického rozvoja celkovej obce. Akcent bol daný na ukončenie projektov, ktoré neboli finalizované v minulom období. Realizácia niektorých projektov trvá už dve desaťročia, takže sa ich snažíme čo najskôr ukončiť. Aká je situácia v obci dnes? – Kľúčom úspechu celkového

www.hl.rs

rozvoja sú kvalitne zostavené projekty, ako aj ich samotná realizácia. Obec kladie dôraz na všetkých obyvateľov obce, ktorí buď žijú na dedine, alebo v meste, majú rovnaký status. Školy, predškolské ustanovizne, športové objekty, ako aj ulice, majú byť v prvom rade upratané a funkčné. Obec

mať určitý cieľ a keď je stratégia dôkladne postavená, výsledok nemôže vystať. Ktoré investície by ste zdôraznili ako kapitálové a najdôležitejšie, ktoré boli realizované počas vášho doterajšieho pôsobenia na poste predsedu obce? – Od roku 2016 sa opravuje

Branislav Šušnica, predseda Obce Báčska Palanka

Báčska Palanka má dobrú spoluprácu s vládou Srbska a rovnako tak aj s pokrajinskými sekretariátmi, ktorých finančná podpora je nevyhnutná. Najdôležitejšie je

Informačno-politický týždenník

obecná cestná sieť a zaplánovaný je strategicky dôležitý projekt rekonštrukcie cesty 1B triedy od Nového Sadu po Báčsku Palanku. Po desaťročnom odkladaní vý-

stavby bazénového komplexu bol sprístupnený olympijský bazén pre obyvateľov Báčskej Palanky. Vykonaná je aj rekonštrukcia priestorov Kultúrneho centra. Vystavaných bolo viac elektroenergetických objektov, studní, vykonaná parterová uličná úprava, ako aj úprava komunálnej infraštruktúry. Podieľame sa aj na riešení problému s vodovodnou sieťou a všeobecne s problémami s vodou v jednotlivých prostrediach. Jedným z prioritných strategických projektov je aj výstavba Národného regatného centra v Báčskej Palanke, ktorý bol vládou Republiky Srbska vyhlásený za projekt s národným významom. Pracujeme aj na budovaní nových športových hál, do ktorých sa snažíme zabezpečiť aj potrebné náčinie a všetky nevyhnutné veci. Celková obecná administrácia pracuje na hospodárskom rozvoji a na pomoci všetkým ľuďom, ktorí sa na ňom podieľajú. Všetko spomínané realizujeme v súlade so zákonmi Srbska. Našou víziou predsa nie sú pracovné miesta vo verejnej správe, ale skôr v hospodárstve. Určili sme si, že je to naša jediná cesta rozvoja a snažíme sa, aby nám to vyšlo. Aké postavenie majú Slováci • TÝŽDEŇ •

v Obci Báčska Palanka, resp. akým spôsobom sa obec podieľa na ich podpore zachovania etnickej identity? – Naša obec sa v historickom horizonte naučila fungovať ako multietnické prostredie, takže Srbi, Slováci, Maďari a ostatné etnické spoločenstvá tu roky dobre a tolerantne spolunažívajú. Čo sa týka samotnej obce, my sme tu pre každého rovnako. Pracujeme na propagácii sociálnych a kultúrnych hodnôt všetkých etnických spoločenstiev. Som si istý, že aj v tom spočíva naše bohatstvo a že tú skutočnosť máme možnosť využívať v náš prospech, v porovnaní s ostatnými prostrediami. Lokálna samospráva každoročne finančne podporuje aktivity spolkov a združení, tak slovenských, ako aj ostatných. Prostredníctvom verejných konkurzov sa z obecného rozpočtu vyčleňujú finančné prostriedky na realizáciu projektov a programov z najrôznejších oblastí. Čo sa týka slovenskej menšiny, je to pomoc najviac určená napríklad pre Ochotnícke divadlo hrdinu Janka Čemana, ktoré organizuje tradičný divadelný festival DIDA, Komorný zbor Nádeje, Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica,

Mikulášom a Šaľou. Máte zaplánované väčšie investície v prostrediach, kde žijú Slováci? – Usilujeme sa, aby sme podobne rozvíjali všetky lokality, ktoré patria do našej obce. Rovnako tak aj Pivnicu a Silbaš, kde žije najväčší

stavby predškolskej ustanovizne. Akým spôsobom obec prihliada na rozvoj kultúrneho sektora a turizmu? – Na renováciu Kultúrneho centra a inováciu techniky a priestorov bolo vyčlenených viac prostriedkov ako za posledných 25 rokov.

Sídlo obecnej správy

počet Slovákov. Z dôležitejších investícií v Pivnici by som vyzdvihol projekt rekonštrukcie a sanácie Základnej školy 15. októbra, ktorý sa realizuje za pomoci Kancelárie pre verejné vklady. Tento projekt

Vďaka podpore Ministerstva kultúry a informovania máme tu dnes nový vzhľad budovy Kultúrneho centra. Ukončením prác na rekonštrukcii nádvoria, ktoré je plánované na tento rok, bude

z oblasti kultúry a vzdelávania, určitú pomoc im aj my určíme. Čo sa týka turizmu, už som spomenul Národné regatné centrum. Výstavbou toho centra sa očakáva aj efektívnejší rozvoj turizmu v Báčskej Palanke. Týmto aj naši šampióni v kajaku a kanu dostanú miesto, ktoré im aj patrí. Ako spoluorganizátor Obec Báčska Palanka pravidelne podporuje všetky podujatia, ktoré organizuje Turistická organizácia Obce Báčska Palanka. Ktorý sektor by bolo potrebné viac rozviť, resp. ktorý sa javí ako menej rozvinutý? – Práve turizmus sme určili ako prvý, ktorý budeme v nastávajúcom období podporovať. Vyčleníme prostriedky na jeho rozvoj, aby sme získali žiaduce výsledky, ktoré prilákajú väčší počet turistov. Báčska Palanka má veľmi výhodné umiestnenie, najmä na rozvoj turizmu. Aké máte plány na rok 2020? – Okrem spomenutých kapitálnych projektov každodenne budeme pracovať na zriaďovaní komunálnej infraštruktúry, riešení problémov s vodou a budovaní cestnej siete v celej obci. V každom prípade sa budeme snažiť pomôcť ľuďom v rozvoji hospodárstva,

Konečné práce na predškolskej ustanovizni ešte trvajú

Športová hala v Pivnici je sprístupnená

ako aj pre evanjelické cirkevné zbory v Pivnici, Silbaši a v Báčskej Palanke. Zdôraznil by som aj na skutočnosť, že obec má aktívnu spoluprácu predovšetkým v oblasti kultúry, športu a turizmu s tromi mestami zo Slovenska, a to s Považskou Bystricou, Liptovským

celkový komplex umožňovať pravidelné organizovanie kultúrnych podujatí. Všetky kultúrne organizácie z obce taktiež pravidelne dostávajú finančnú podporu lokálnej samosprávy na realizáciu svojich aktivít. V prípade, že jednotlivci dostanú určité vyznamenania

• TÝŽDEŇ •

patrí medzi tri, ktoré schválila vláda Republiky Srbska. Za pomoci Kancelárie pre verejné vklady športová hala v Pivnici taktiež po 15 rokoch dostala oprávnenie na používanie. Zdôraznil by som ešte aj akciu vrtu jednej studne pre pitnú vodu v Pivnici. V Silbaši aktuálne prebieha finalizácia vý-

ktorí pracujú v našej obci a, samozrejme, dáme prednosť novým investíciám. Na nás zostáva, aby sme vytvorili dobrú pracovnú atmosféru a dobrý podklad za úspešný rozvoj Obce Báčska Palanka. Práve to je náš cieľ a naša vízia. Som si istý, že naša obec má dnes veľmi dobrú perspektívu.

11 /4898/ 14. 3. 2020

Ľudia a udalosti DOKUMENTÁRNA VÝSTAVA NA GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Sprievodca Slovenským národným povstaním 1944 Stevan Lenhart

a kovačickom Gymnáziu Mihajla Pupina bola 4. marca otvorená dokumentárna výstava pod názvom Slovenské národné povstanie a účasť obyvateľov Srbska, ktorú pripravilo Múzeum slovenského národného povstania z Banskej Bystrice. Ide

lasti, akými sú Rozbitie Československa a vznik slovenského štátu, Československý zahraničný odboj a rezistencia na Slovensku, Život na povstaleckom území, Okupácia Slovenska a represálie, Partizánska vojna a Medzinárodná účasť v SNP. Osobitne sú spracované aj československo-juhoslovanské odbojové vzťahy a účasť pilotov

centra Múzea SNP v Banskej Bystrici Jana Odrobiňáková. O prezentovanej historickej tematike podrobnejšie hovorili kovačickí gymnazisti Elena Straková, Zuzana Hlavčová, Peter Siroma, Marek Hriešik a Samuel Barca, ktorí boli v úlohe sprievodcov touto výstavou a pripravil ich profesor Miroslav Mlynárček. V programe

riadaný aj workshop v ZŠ Mladých pokolení a odznela prednáška v Obecnej knižnici v Kovačici. O tomto edukačnom výstavnom projekte riaditeľka Vzdelávacieho centra Múzea SNP Jana Odrobiňáková povedala: „Naše centrum už dlhé roky pripravuje putovné tematické výstavy a takáto metóda rovesníckeho sprevádzania v školách sa nám veľmi osvedčila. Spolupracujeme teda s domovskými školami, kde jestvuje záujem o určitú tematiku, ktorú ponúkame. Keď nainštalujeme výstavu, spracované témy svojim rovesníkom

O historickej tematike podrobnejšie hovorili žiaci kovačického gymnázia

Pri otvorení výstavy sa v mene domácich prihovorili predseda Rady MS Kovačica Adam Jonáš a riaditeľka gymnázia Tatiana Brtková

o dvojjazyčnú slovensko-srbskú panelovú výstavu, ktorá prostredníctvom fotografií a textov osvetľuje obdobie 2. svetovej vojny na území Slovenska s dôrazom na rok 1944 a Slovenské národné povstanie. Autormi výstavy sú Stanislav Mičev a Marek Syrný a prezentované sú tematické ob-

otvorenia výstavy sa zúčastnila aj gymnaziálna hudobná skupina v zložení: Una Brtková, Miroslav Dišpiter, Svetlana Sládečeková, Andrej Holúbek a Patrik Pavel Cicka. Okrem prezentovanej výstavy na gymnáziu na tému Slovenského národného povstania bol uspo-

Savu Poljanca a Arsenija Boljevića v SNP. Na otvorení výstavy sa v mene domácich prihovorili riaditeľka kovačického gymnázia Tatiana Brtková a predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Adam Jonáš, o celom projekte rozpovedala riaditeľka Vzdelávacieho

sprostredkujú nadaní žiaci, ktorých vopred pripraví domáci pedagóg. Zo skúseností totiž vieme, že žiaci sa vzájomne počúvajú lepšie, ako keď im o určitej téme rozpráva dospelý. Naším cieľom je okrem v Kovačici túto výstavu prezentovať aj na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci.“

STARÁ PAZOVA

Cestovanie cez tehotenstvo Anna Lešťanová

organizácii Rady pre populačnú politiku Obce Stará Pazova v piatok 28. februára usporiadali v Starej Pazove prednášku pod názvom Cestovanie cez tehotenstvo. Prednášku vo veľkej obecnej zasadačke mal primár Dr. sci. Igor Plješa, špecialista gynekológie.

www.hl.rs

Rada pre populačnú politiku Obce Stará Pazova jestvuje od začiatku roka a cieľom prednášky bolo venovať zvýšenú pozornosť preventívnym prehliadkam žien a povedať všetko o tehotenstve v prospech zväčšenia natality. Prednášku o význame preventívnych prehliadok pre zdravie žien a zdravé potomstvo mal eminentný odborník z tejto oblasti Dr. I. Plješa,

Informačno-politický týždenník

špecialista gynekológie, subšpecialista gynekologickej onkológie, ktorý je náčelníkom Oddelenia pre gynekológiu v nemocnici v Zemune. Eminentný prednášateľ hovoril i o rozličných aspektoch stavu, cez ktorý prechádzajú budúce matky. Na prednáške sa zúčastnili aj tamojšie výborníčky zo Ženskej výborníckej siete a zainteresované občianky Staropazovskej obce.

Primár Dr. sci. Igor Plješa počas prednášky v Starej Pazove • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVO MÁ: REKORDÉR V DAROVANÍ KRVI TOMÁŠ TÓT Z BÁČSKEHO PETROVCA

Darovať krv – darovať kus seba miery aj sebe. Darovanie prispieva k regenerácii organizmu a zvyšuje jeho odolnosť. Pri darovaní krvi sa Andrea Lačoková realizuje viacero vyšetrení, aby sa zistilo, či je darca zdravý. Týmito arovanie krvi je skutoč- vyšetreniami sa môžu včas odhaným „darom života“. Zdra- liť závažné ochorenia, o ktorých vý človek môže svoju krv darca nemusí tušiť. Okrem toho poskytnúť ľuďom chorým a po človek má dobrý pocit z toho, úrazoch. Je to veľmi prospešný, že pomohol druhému, že urobil pritom bezpečný a jednoduchý dobrý skutok. Darovanie krvi je humánny krok, vďaka ktorému le- impulzom pre organizmus, aby sa kári pomôžu možno aj pri záchrane naštartovala tvorba stratených krvných k o m p o n e n t o v, rýchlejšie sa tvoria nové – čerstvé krvinky, zlepšuje sa imunita. Vtedy som si povedal, že ma to takmer nič nestojí a prežijem pritom viacnásobné príjemné pocity. Povedal som si, že to budem robiť pravidelne každé tri mesiace, teda štyrikrát v roku. Po vojenčine som sa vrátil domov, oženil som sa s manželkou Julkou a ďalej som daroval krv, nikdy sa nestalo, že som zmeškal. Každý rok som štyrikrát Tomáš Tót z Petrovca – rekordér v darovaní krvi daroval krv, až do v Srbsku 65 rokov života. Je to úhrnne 176-krát, života. Potreba krvi je v zdravotníc- čiže 86 litrov krvi.“ kych ustanovizniach veľká, a preto Tomáš Tót si s radosťou sposi takíto ľudia, ako je Tomáš Tót, mína na rôzne situácie, príbehy zaslúžia obrovskú úctu. zo života, ku ktorým by neprišlo, Ako a kedy ste sa rozhodli byť keby nebol darcom krvi. darcom krvi? „Dodnes si s úsmevom spo„Ešte dávno, keď som bol voja- mínam na život v Nemecku, už kom, prečítal som na informač- vtedy som daroval krv 142-krát nej tabuli, že ten, čo daruje krv, a dozvedel sa o tom vtedajší prepôjde domov na sedem dní. To zident Nemecka, ktorý mi prišiel ma motivovalo navštíviť rodinu v osobne k tomuto výkonu gratuStarej Pazove, aspoň na sedem dní, lovať. Keď som bol na Slovenku, a preto som sa vtedy po prvýkrát stalo sa mnoho prípadov, kde rozhodol darovať krv. Mal som som pomohol ľuďom, ktorí boli osemnásť rokov. Lekár, ktorý mi v ohrození. S niektorými ohrozevyberal krv, mi povedal, že jedným nými som šiel aj do ambulancie, dávaním krvi obnovujem v tele 4 alebo do nemocnice, kde som na 300 krvných zrniek. Povedal, že ne- tvári miesta daroval krv, a tak som pomáhame len iným, ale do určitej vlastne získal aj nových kamarátov

• ĽUDIA A UDALOSTI •

na celý život. Je to neopísateľný pocit, lebo pomáhate niekomu, koho ani nepoznáte, a viete, že pre vás, teda vašu krv, tá osoba zostane nažive. Lekári vtedy nemohli uveriť, že Slovák žijúci v Srbsku je ochotný takto pomôcť, dokonca si mysleli, že som z východného Slovenska a nie zo Srbska, lebo hovorím po slovensky. V tých rokoch Slováci ešte nevedeli, že na Dolnej zemi, v Srbsku, žije slovenská komunita. Dokonca som sa stal darcom krvi aj

dokonca sa aj ona so mnou stala darkyňou krvi, bola vždy mojou podporou, môj verný spoločník. Darovala krv 30-krát a potom pre zdravotné problémy viac nemohla. Tento humánny skutok, ktorý ma sprevádzal počas celého života, mi otvoril oči a stal som sa človekom.“ Za darovanie krvi ste nikdy nedostali peniaze, teda za darovanie krvi sa neplatí. Čo vás motivovalo stále chodiť do transfúznych staníc? „Je to pocit solidarity s ostatnými, nesmieme na to zabúdať, zvlášť dnes, keď sú ľudia sebeckí, myslia iba na seba, avšak človek nikdy nevie, kedy sám bude to isté potrebovať. Treba sa na to pozrieť tak: krv, ktorú nedám, sa v mojom Spolubesedník získal aj internacionálny preukaz tele znehodnotí, rozpadne. Niekodobrovoľného darcu krvi mu druhému zase na Slovensku a získal som uznanie môže pomôcť. Aj pol litra krvi môže aj od SR. Okrem toho, že som časť zachrániť život. Kedy už môže života strávil v Nemecku, bol som človek spraviť niečo vznešené ako aj v Macedónsku, kde som pomo- zachrániť život? Je to motivácia, hol jednému chlapcovi, ktorému ktorej sa nedá odolať.“ išlo o život. Spomínam si, že po Čo by sa stalo, keby darcovia mňa raz domov prišiel vrtuľník, prestali s darovaním krvi? nevedel som, čo sa deje a prečo „Prišlo by k tomu, že by sme ma tak súrne potrebujú. Išlo však začali kupovať krv z iných štátov, o darovanie krvi. Jedna žena pri nedovoľme si to! Každý jeden z nás pôrode s dvojičkami v Pančeve ju má v tele nadostač, darovaním stratila mnoho krvi, oslovili ma krvi nič nestratíme, iba získame lekári, či by som chcel tej žene da- novú obnovenú krv vo vlastnom rovať krv a tým jej vlastne zachrániť tele!“ život. Šiel som s nimi ihneď, a tak V rozhovore s Tomášom Tótom sa aj stalo, žena zostala nažive. sme získali zaujímavé, dôležité inPredstavte si, po rokoch, keď sa formácie. Ba dokonca okrem toho, dvojičky sobášili, pozvali ma na že je Tomáš Tót rekordér v darovaní svadbu. Pri ich odobierke s rodičmi krvi, hovorí až dvanásť jazykov a je prišli ku mne a povedali, že vďaka prvým občanom Srbska, ktorý mne, teda krvi, ktorú som daroval dostal červený cestovný pas, práve pri pôrode ich mame, oni dnes žijú. preto, že daroval ľuďom 86 litrov Bol to pre mňa taký pocit, že si to krvi. Pripomíname si aj Svetový nikto nevie predstaviť, celé telo deň darcov krvi, ktorý pripadá sa mi chveje, keď si na to spome- na 14. júna a ktorého cieľom je niem. Celá svadba bola z tohto zvýšiť povedomie o dôležitosti príbehu dojatá. Daroval som krv aj darcovstva, motivovať pravidelv Chorvátsku a Slovinsku, aj odtiaľ ných darcov krvi, aby pokračovali, som si priniesol početné uznania. a nových, ktorí nikdy nedarovali Motivoval som aj manželku Julku, krv, aby sa stali darcami. 11 /4898/ 14. 3. 2020

Ľudia a udalosti VYCHOVÁVATEĽKY Z BÁČSKEHO PETROVCA V PTUJI

Medzinárodná spolupráca aj so Slovinskom Jaroslav Čiep

etrovská škôlka Včielka je predškolská ustanovizeň, ktorá sa zúčastňuje v programe Erasmus + aj v medzinárodnom projekte Spoznajme sa navzájom. Tento program štartoval v minulom roku a v sebe zahrnul účastníkov zo škôlok z Chorvátska, zo Slovinska, Slovenska a zo Srbska. Koncom septembra vychovávateľky petrovskej ustanovizne sa zúčastnili v jeho prvej časti – mobility v Chorvátsku, v Šibeniku. Projekt trvá 16 mesiacov a trovy späté s účasťou Petrovčaniek v ňom hradí Národná agentúra Tempus. Jeho cieľom je regionálna výchova, presnejšie ako dejiny určitého kraja alebo históriu jedného mesta úspešne preniesť na deti. Jeho obsahom boli zaujímavé spôsoby a metódy práce, ako sa to dá priblížiť deťom. Účastníkmi sú mestá, ktoré sú zapísané vo svetovom kultúrnom dedičstve UNESCO, alebo uplatňujú regionálnu výchovu vo svojich pedagogických činnostiach. Druhá časť projektu sa zrealizovala v meste Ptuj od 22. do 28. februára. Po návrate zo Slovinska

petrovské škôlkarky nás poinformovali o tom. „Činnosti sa uskutočňovali v škôlkach, ale aj mimo. Pozerali sme hlavnú aktivitu, ktorá je príznačná pre Ptuj – ich 60. ročník karnevalu. Nazývajú to Kurentovanje a trvá počas fašiangového obdobia. Pocítili sme tú atmosféru, ako občania mesta žijú tým karnevalom. Všetci sú v kostýmoch a maskujú sa od

maska Kurent – odplašuje zimu a privoláva jar, potom oráči, kohúti, kurčatá, víly, práskači bičom. Ptuj ako mesto karnevalu je zaznačené aj v UNESCO. Aj nám povedali, aby sme si so sebou vzali masky, takže sme tri dni boli maskované,“ v nadväznosti nám hovorili dve účastníčky mobility, vychovávateľky Božena Levárska a Anna Laćarková.

Vychovávateľky zo štyroch krajín v Ptuji

najmladších po najstarších – babky a dedkov, čo nás prekvapilo. Majú vlastné tradičné masky, ktoré majú aj určitý význam. Sú to: najhlavnejšia

V Ptuji pobudli aj kolegyne Jasmina Kovačevićová z Kulpína, Zuzana Korčoková z Hložian a Gordana Bošnjaková z Maglića.

ZÁKLADNÁ ŠKOLA T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU

Bez slovenských triednych kníh Vladimír Hudec

eď sme prednedávnom navštívili Základnú školu T. G. Masaryka v Jánošíku, riaditeľka Zuzana Halabrínová sa nám pochválila, že už majú všetky učebne digitalizované, totižto vďaka dotácii z ministerstva osvety kúpili 5 nových počítačov a zodpovedajúce stolíky. Zostalo ešte nainštalovať internet do každej učebne a budú mať všetky predpoklady na to, aby do praxe uviedli aj elektronickú triednu knihu. „Internet, pravdaže, sa nebude používať iba pre elektronickú triednu knihu, ale tento výdobytok doby bude možné uplatniť v každodennej výučbe. Niežeby sme ho doteraz nepoužívali, ibaže sme jednotlivé prezentácie museli premietať v informatickom kabinete, a teraz

www.hl.rs

to bude možné v každej učebni,“ hovorí riaditeľka. Okrem malého počtu žiakov (v tomto školskom roku iba 43) vleklý problém školy je častá fluktuácia kádrov. Počas uplynulých zimných prázdnin školu opustila profesorka

biológie, ktorá neodborne vyučovala aj technickú a občiansku výchovu, takže až tri predmety zostali nezastúpené. Našťastie, rovno v tom čase vzdelávanie ukončila profesorka chémie, jánošícka rodáčka žijúca v susednej dedine Lokve, a môže vyučovať aj fyziku a biológiu neodborne, takže problém pomerne ľahko riešili, aj keď je tomu nie vždy tak. Okrem kádrového v tomto školskom roku mali aj iné problémy. Niektoré slovenské učebnice Odnedávna sa každá učebňa v jánošíckej škole hrdí dostali až na novým počítačom

Informačno-politický týždenník

Na otázku rozdielov v absolvovaných mobilitách dostali sme odpoveď, že každá z partnerských škôlok chystá vlastný program, typuje svoje zvláštnosti, čím sa chce prezentovať pred ostatnými. V rámci okrúhlych stolov sa analyzuje mobilita a porovnávajú sa vzdelávacie programy škôlkarov z každého štátu. „Podstata je akože spoločná, ale sú aj odchýlky. Aj oni majú celodenné pobyty, majú aj rozvojovú skupinu, ktorá u nás už nie je. Normatívy majú oveľa nižšie, je menší počet detí v skupinách. Vychovávateľky sú ako aj u nás, dve v skupine, ale pritom jedna je vychovávateľka a jedna pestúnka, ktorá musí mať strednú školu. U nás sú dve vychovávateľky v celodennom pobyte. Práca je veľmi podobná, hoci sa viac zameriavajú na curriculum ako na písaný dokument. Tematicky si v každej škôlke volia tému, ktorou sa budú ten mesiac zaoberať, spracúvať ju s deťmi,“ prezradili nám petrovské vychovávateľky, ktoré sa koncom marca na domácej pôde chystajú uvítať kolegov z ostatných krajín. Foto: z archívu účastníčok

sklonku prvého polroku a doteraz nedostali slovenské triedne knihy pre nižšie kombinované triedy. „V týchto dňoch sme sa dozvedeli, že ich ani nedostaneme, lebo vcelku boli objednané iba 4 triedne knihy pre kombinované triedy v celom Srbsku, a taký malý počet sa vraj neopláca tlačiť. Ďalší dôvod je ten, že ministerstvo osvety oznámilo, že triedne knihy pre kombinované triedy už na rok budú meniť. A tak sa stalo, že škola, v ktorej sa na sto percent vyučuje po slovensky, bude mať dve triedne knihy v srbskom jazyku. K tomu učiteľov očakáva príliš obsiahla práca, aby kompletný prvý polrok, ktorý doteraz zapisovali do svojich zošitov, prepísali do triednych kníh. Aj to bol jeden z dôvodov, aby sme sa pousilovali a už od septembra prešli na elektronickú triednu knihu. Počas druhého polroku minulého školského roku sme sa zaúčali, takže naši učitelia sú na túto zmenu úplne pripravení,“ povedala na záver Zuzana Halabrínová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OD APRÍLA AJ V STAROPAZOVSKEJ OBCI

Elektronické prihlasovanie do škôlok Anna Lešťanová

odičia detí z územia Staropazovskej obce budú môcť od chvíle vypísania súbehu, presnejšie od apríla bežného roka elektronickou cestou, a to celkom zdarma, prihlásiť svoje ratolesti na zápis do dvoch tamojších predškolských ustanovizní: Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Bánovce. Služba eVrtić predstavuje elektronickú prihlášku detí na zápis do predškolských ustanovizní, čo

znamená, že rodičia viac nebudú prihlasovania detí bude veľmi jedmusieť odchádzať a vybavovať tie- noduchý. Rodičia majú za úlohu to služby na rozličných okienkach, vyplniť dané elektronické tlačivo ale to budú môcť urobiť elektronickou cestou na webovej stránke eUprava. Od tohto roku služby zápisu detí do škôlok sú umožnené v 140 mestách a obciach v krajine s cieľom ľahšieho a rýchlejšieho spôsobu, a to zdarma, bez žiadnych úhrad. Elektronický spôsob Ilustračný plagát

a k nemu priradiť nevyhnutnú dokumentáciu, akou je napr. i výpis z matriky narodených, kým bydlisko a potvrdenie o zamestnaní nie sú potrebné, lebo budú automaticky zaobstarané. Toho času prebieha implementácia tejto služby vo všetkých mestách a obciach v Srbsku, vrátane aj Obce Stará Pazova. Procedúru zápisu detí rodičia budú môcť vykonať na danom linku, a to od chvíle, keď súbeh bude vypísaný.

SELENČA

Žiaci programom spestrili MDŽ Andrea Lačoková

a celom svete je 8. marec sviatkom žien. Aj keď nie všetci oslavujú MDŽ, na tento deň by sme nemali zabúdať, pretože má svoju históriu a veľký význam aj pre dnešok. Krása ženy musí byť v jej očiach, lebo tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska. Týmito slovami sa pri príležitosti MDŽ v nedeľu 8. marca v dome kultúry v Selenči začal kultúrno-umelecký program. Pre občanov ho prichystali žiaci nižších a vyšších ročníkov Základnej školy Jána Kollára spolu s učiteľmi. Potešili ich primeranými skladbami v podaní Orchestríka, rôznymi tancami, piesňami a básňami.

Privítacie slová patrili moderátorom programu Alenovi Slonkovi a Maríne Javorníkovej. Program okrem Selenčanov sledovali aj hostky, aktivistky spolkov žien

z Lugu, Báčskeho Petrovca a z Pivnice. Pravdou je, že žiadnu ženu neurazí pekný kvet, láskavé slovo, či krásna hudba, ba naopak. A nie-

len v tento deň. Všetko najlepšie k sviatku žien, odkazujú žiaci ZŠ Jána Kollára zo Selenče. Foto: Kristína Kaňová

Z vystúpenia selenčských žiakov

Svetový deň modlitieb 2020 V Petrovci. Tohto roku, ako aj v minulých rokoch, na začiatku marca si aj Petrovčanky aktívne pripomenuli Svetový deň modlitieb. Ide o celosvetové ekumenické hnutie, ktoré sa v tento deň, a je to prvý piatok v marci, oslavuje vo viac ako 180 krajinách. Každý rok sa snažia pomôcť ženám v inej krajine niesť ich problémy a starosti, podieľať sa na ich finančných potrebách, ako aj nachádzať povzbudenie vo viere a v modlitbách. V piatok 6. marca predvečer sa v Petrovci v sieni na novej fare zišli cirkevníci. Mladšie cirkevné aktivistky a rodičia tohtoročných konfirmandov, spolu s farárom Jánom Vidom, kantorkou Slovenkou Benkovou-Martinkovou a starším spevokolom pod jej taktovkou zrealizovali program. Jeho scenár tohto roku prichystali kresťanské ženy zo Zimbabwe. Pomenovali ho Vstaň, vezmi si lôžko a choď!. Deň modlitieb slávia po celom Zimbabwe mnohé kresťanské cirkvi, organizácie, školy, univerzity a všetci spoločne vyznávajú, že potrebujú zásadnú zmenu. V programe, okrem modlitieb, kázne a piesní, bolo počuť základné črty o tejto krajine, jej obyvateľoch, ale aj o nakazenosti vírusom HIV, devastovaných rodinách a o tom, že v súčasnosti takmer štvrtina obyvateľstva žije v extrémnej chudobe. J. Čiep • ĽUDIA A UDALOSTI •

11 /4898/ 14. 3. 2020

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Koľko zdravie a sily dovolia... Juraj Bartoš

aviareň Pod lipami uplynulú nedeľu popoludní bola tesná, keďže sa výročnej schôdze zhromaždenia Organizácie starobných penzistov a invalidov práce Hložany zúčastnili aj početní zástupcovia miestnych spolkov a združení, ako i predstavitelia organizácií seniorov z Petrovca, Kulpína, Maglića a z Kysáča. Hložianski penzisti zrekapitulovali vlaňajšiu činnosť, naplánovali aktivity na tento rok a uzhodli sa, že aj počas nasledujúcich štyroch rokov ich povedie doterajšie vedenie na čele s predsedom Jánom Haškom. Správu o činnosti v roku 2019 podala tajomníčka Zuzana Turóciová. Konštatovala, že aj vlani sa penzisti podieľali na úprave centra dediny a porty evanjelickej cirkvi. Absolvovali výlet do Fruškej hory, spolu s predstaviteľmi iných miestnych organizácií pobudli v partnerskom meste Holíč na Slovensku, zúčastnili sa viacerých iných podujatí v Hložanoch a iných prostrediach. Najväčší záujem zase bol o stretnutia seniorov v kaviarni Pod lipami v júni, respektíve v decembri – spolu

s členkami Spolku žien Slovenka. Namiesto letného výletu k Dunaju (keďže dve tamojšie čárdy sú mimo funkcie) ďalšie stretnutie pri obede usporiadali v hložianskej Oáze. Vedúci organizovali aj zásobovanie uhlím a drevom (na desať splátok), ako i sviežim kurčacím mäsom, a znovu pred Vianocami udelili 20

vidieť zo správy, aktivity nechýbajú, ani ochota. Treba sa len pripojiť. Koľko zdravie a sily umožňujú, ruky prikladáme...“ Pokladník Pavel Baďan oboznámil prítomných, že v uplynulom roku starobní a invalidní penzisti prvý raz mali spoločný účet. Celkove z členských poplatkov do pokladnice

Hložianski starobní penzisti a invalidi práce ťahajú za jeden povraz; záber z výročnej volebnej schôdze

balíkov svojim členom. Na záver Turóciová pripomenula, že najväčšiu časť prostriedkov organizácie tvoria peniaze z členských poplatkov. Osobitne podčiarkla význam poistenia: v prípade úmrtia penzistov, ktorí si riadne splácali poistné, ich rodinám patrí úhrada (47 000 din.). Zároveň pripomenula, že poistné treba regulovať po 75. rok života a dodala: „Ako

pribudlo 95 200 din., po 10 000 pridal Tektan Impeks a Nadácia Jarmily Bohušovej (priamo na vianočné balíky). Na bankové konto sumou 50 000 din. prispela Obec Báčsky Petrovec a 28 000 penzistom kvaplo z poisťovne; zvýšilo sa im 39 904 din. na účte v banke a ďalších 3 726,77 zostalo v pokladnici. Pomáhalo im aj MS Hložany.

V pokračovaní predseda Haška predostrel návrh výkonného výboru, aby sa „tím, ktorý vyhráva“, nemenil, a tak aj na ďalšie štyri roky dali dôveru doterajšiemu VV v zložení: Ján Haška, predseda penzistov, Ondrej Pavčok, predseda invalidov, Pavel Baďan, pokladník, Zuzana Turóciová, tajomníčka, ako i člen: Zuzana Dudková, Zuzana Šranková, Samuel Uram, Ján Kráľovský a Michal Šulc. Pokojnú hladinu rozbúril Ondrej Stupavský (niekdajší výborník v obecnom zhromaždení a predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany). Zvýšeným tónom vyjadril nespokojnosť s prácou vedenia, sugeroval, že treba, aby penzisti mali svojich výborníkov v zhromaždení obce, aby zabezpečili viac peňazí a teda aby sa stretávali nie dva razy, ale desaťkrát v roku. Po schválení návrhov na členov orgánov obecného združenia penzistov a invalidov práce tajomníčka Turóciová predostrela plán práce na rok 2020 a pokladník Baďan navrhol finančný plán, ktorý predpokladá rozpočet; príjmy vyčíslil na 220 000 dinárov. Obidva plány prítomní schválili a súhlasili aj s návrhom, aby členské zostalo 200 din., toľko sa naďalej bude platiť aj do posmrtného fondu. V rámci posledných dvoch bodov (rôzne a príhovory hostí) odzneli slová uznania na konto činnosti penzistov a blahoželania ženám ku Dňu žien.

V ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU Medzinárodný deň žien oslávili kultúrno-umeleckým programom, ktorý žiaci venovali svojim matkám a starým matkám k ich sviatku. Najprv sa tancom a spevom predstavili škôlkari. V pokračovaní žiaci zarecitovali verše známych básnikov, najmä Rúfusove modlitby venované matke a starej matke, tiež Jeseninove verše v slovenčine a ruštine. Bolo počuť aj básne v srbčine a angličtine. Program mal aj humoristickú náplň, ale sa aj spievalo a tancovalo tak na slovenskú ľudovú nôtu (na fotografii), ako aj v rytme moderného zumba tanca. vlh Foto: z archívu školy

PADINA

Poľnohospodári si zvolili nového predsedu Anička Chalupová

sobotu 7. marca v miestnostiach Poľovníckeho spolku Zajac v Padine sa usporiadalo volebné zhromaždenie Združenia poľnohospodárov Padina. Na schôdzi

www.hl.rs

bolo prítomných bezmála päťdesiat členov združenia, ktorí okrem schválenia správy o činnostiach v uplynulom roku rokovali aj o plánoch združenia v aktuálnom roku. Podobne tak ako aj v uplynulých rokoch padinskí poľnohospodári sa aj v nastávajúcom

Informačno-politický týždenník

období budú venovať najviac akciám rovnania ciest, návštevám veľtrhov, zberu obalov od pesticídov, vysádzaniu mladých stromov, úprave stromov a okolia a pod. Na tomto zasadnutí, ktoré malo aj volebný ráz, zvolili aj nové vedenie. Namiesto Jána Sojáka,

ktorému vypršala funkcia predsedu združenia padinských poľnohospodárov, zvolený je Pavel Brezina. Na záver oficiálnej časti výročného zhromaždenia ZP Padina sa po prvýkrát usporiadala prezentácia výrobkov známej kompánie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z MINULOSTI LALITSKÝCH SLOVÁKOV

Kone už necválajú sanicou

Juraj Pucovský

ánkovačka, guľovačka, kĺzačka na ľade, robenie snehuliaka, hokej na zamrznutej dedinskej jame, stavanie brehu na spúšťanie sa sánkami boli kedysi obľúbené zimné radovánky lalitských detí a dospievajúcej mládeže. Zimy vtedy bývali tuhé, teploty v hlbokom mínuse, napadalo mnoho snehu, jamy zamrzli hrubou vrstvou ľadu. Keď ľudia odhádzali sneh z chodníka, vznikli brehy, takže sa ponad ne na druhej strane chodcom videli iba hlavy! Bol to najvhodnejší čas na sánkovačku na veľkých saniach, ktoré ťahali kone. Vynárajúc obrazy z detstva sprítomnili sme si sánkovanie nás detí z Ulice Čmelíkovej, Slovenskej, ako ju odjakživa v Laliti volajú, tiež z Titovej, ale aj z iných častí dediny. V našej ulici vždy boli dobré, pekné kone a takmer každá domácnosť vlastnila aj veľké, drevené sane, ktoré v hlbokom snehu v zime boli najlepším dopravným

prostriedkom. Už po prvom, hoci len menšom snehu sme svojim otcom neustále dobiedzali, aby zmontovali sane, ktoré vo väčšej časti roka stáli rozobrané v šopách, resp. v plevincoch. Máloktorý otec nám mohol odolať a kým sa vytvorila dobrá

Potom prišli na rad mamy a staré mamy, ktoré deti pripravovali, obliekali pre sánkovačku. Teplé nohavice, dlhé gate, hrubé, z vlny upletené ponožky, na nohách topánočky alebo čižmičky, košeľa, sveter, zimný kabát, na rukách vlnené rukavice, na ktorých iba palec bol oddelený od ostatných prstov, na hlave baranica, okolo krku obkrútený šál, často zahaľujúci aj ústa – bolo oblečenie chlapcov. Dievčatá tiež dobre steplili i hrubým vlneným ručníkom. Keď prišiel Naposledy sme v lalitskej Ulici Čmelíkovej vyfotografovali Michala Demitera na saniach, ktoré ťahal deň určený na sánkovanie, jeho vraník 3. februára 1996 pousádzali nás na sane. sanica, sane boli prichystané. Aj Desiatich, dvanástich, niekedy aj kone dobre nakŕmené, učesané, pätnástich... Predtým ako koňom čo bolo zrkadlom každého maji- rozkázal: „Hijó – ideme!“, pohonič, jeden z našich otcov, nohy nám teľa týchto krásnych zvierat.

pozakrýval domácimi vytkanými pokrovcami. A už aj kone cválali jednou ulicou hore, druhou dolu, sane sa kĺzali po zľadovatenej sanici, ktorá sa hladkému sklu podobala. Ubehla hodina, dve, niekedy aj viac času, kým sa sánkovačka poznačená detským smiechom, radostným výskaním, aj piesňou nielen na dedinských uliciach, ale aj v chotári, neskončila. Uzimení, keďže nám mráz zaliezal pod nechty, pod kožu, ale radostní sme sa vrátili domov. Zhodili sme zo seba často mokrý oblek, prezliekli si suché a pri sedliackej peci si ohrievali skrehnuté ruky, nohy, zimou ošľahnuté nosy a líca. Na stole nás už čakali horúce kukuričné buchty, kukuričná kaša, syrové či oškvarkové pagáčiky alebo niektorá iná dobrota našich mám alebo starých mám, práve vybraných z horúcej sedliackej pece. Čas neúprosne letí, nikto ho nemôže zastaviť. Odvtedy ubehli celé desaťročia. Takmer celkom z našich dedín zmizli najmä ťažné kone, odišli aj naši starí otcovia a otcovia inam, ďaleko, zmenila sa klíma, zimy sú mierne, suché, bez snehu, ako aj táto, ktorej posledné dni už spočitujeme. Nostalgicky konštatujme, že už dávno na dedinách kone necválajú sanicou!

TRADIČNÁ 63. ČAJANKA V KOVAČICI

Spev, tanec, súťaž, tombola... Anička Chalupová

šte od roku 1957 sa známa kovačická čajanka koná v sobotu, ktorá je najbližšia k 8. marcu – Medzinárodnému dňu žien. Ani tohto roku nebolo inak. Spoločensko-zábavné podujatie čajanka, na ktorom sa kovačickým spolkárkam podarilo zoskupiť vyše 300 milovníkov zábavy tohto druhu, sa usporiadalo v sobotu 7. marca v sieni reštaurácie Červené víno. V úvodnom programe 63. Čajanky za vedenia hudobníčky Milinky Čížikovej vystúpili členky speváckej skupiny pôsobiacej pri ŽS. V príhovore predsedníčka ŽS v Kovačici Zuzana Jonášová zdôraznila, že spolok vo svojej sto rokov dlhej tradícii má bohatú • ĽUDIA A UDALOSTI •

Víťazkami v párovom tanci sa stali mladé Kovačičanky Ivana Bešková a Mária-Magdaléna Torňošová

činnosť, ktorá zanechala hlboké stopy v kultúrno-spoločenskom rozvoji svojho prostredia. N a t ra d i č n e j čajanke sa konala súťaž v párovom tanci, kde si za hudobného sprievodu muzikantov Jána Dišpitera a Martina Torňoša tanečné schopnosti vyskúšalo zhruba 15 tanečných párov. Náhodnou elimináciou na tanečnom pódiu vytrvali mládežníčky Ivana Bešková a Mária-Magdalé-

na Torňošová, ktorým sa okrem dlhotrvajúceho potlesku dostali do rúk aj pekné darčeky. Rozhodnutím osobitnej posudzovacej komisie, ktorú tvorili členky ŽS, v najkrajších slovenských ľudových krojoch boli oblečení Obrenovčania Veljko Ranković a Nađa Novakovićová, ktorí sem prišli za dobrou chýrečnou zábavou. Súčasťou podujatia bola chutná večera, počas ktorej prebiehal priamy prenos RTVS zo semifinálového kola 3. série folklórnej šou Zem spieva, v ktorom vystúpili aj Kovačičania, ochotníci Domu kultúry 3. októbra. Podobne ako v uplynulých ročníkoch tohto podujatia, ani tentoraz nechýbala bohatá tombola, ktorú schystali členky ŽS a početní štedrí sponzori.

11 /4898/ 14. 3. 2020

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Bazár ku Dňu žien Anna Lešťanová

celom svete 8. marec patrí už tradične sviatku žien. Práve v dňoch 6. až 8. marca sa na starej Hurbanovskej fare v Starej Pazove konal jubi-

lejný 5. bazár venovaný tomuto sviatku. Anna Zolnajová je jedna z iniciátoriek a organizátorka tejto predajnej výstavy kreatívnych ručných prác žien. V Starej Pazove sa tradične k vianočným a veľkonočným

V piatok na predajnej ôsmomarcovej výstave boli aj vystavovateľky (zľava) Vera Fitošová, Biljana Rastovićová, Anna Zolnajová a Katka Zolňanová

V SKOS DET VAN VO VOJLOVICI vo fašiangovom období tradične už viac ako dvadsať rokov organizujú maškarnú zábavu. Chcú sa aj zabaviť, ale zároveň tým spôsobom animujú deti a zvykajú ich, aby prichádzali do spolku. Od tradície neodstúpili ani toho roku. V sobotu 29. februára Detvanovou sieňou predefilovalo viac ako 30 masiek hlavne detí, aj keď pod maskami boli i organizátori a všetci sa pekne zabávali. Porota posúdila, že najvzrušujúcejšiu masku mal pirát (Adam Kolárik), najtradičnejší bol pastier (Andrej Beška), najpestrejší semafor (Stefan Krongerber), najsympatickejšia lego kocka (Adam Nemček), najsmelší boli policajti (Stefan a Strahinja Bogosavljević), najromantickejšia bola Elza (Laura Listmajerová), najmuzikálnejšia notová sústava (Andrea Koláriková), najoriginálnejšia bola kolektívna maska čarodejník z Ozu, ktorú stvárnila rodina Holoková (na fotografii)... Všetky masky však svojím spôsobom boli originálne a zaslúžili si skromné darčeky a silný potlesk rodičov a starých rodičov, ktorí si prišli pozrieť toto nekaždodenné revue svojich ratolestí. vlh

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sviatkom konajú príležitostné predajné výstavy a tento bazár podľa slov A. Zolnajovej vznikol aj ako samotná podpora usilovným ženám a ženskej tvorivosti, ktoré sa vo voľnom čase zaoberajú zaujímavými ručnými prácami a zhotovujú rozličné pekné veci, a to viacerými spôsobmi a technikami (dekupáž, kreslenie na dreve a skle...). Na tohtoročnom ôsmomarcovom bazári sa zúčastnilo desať vystavovateliek. Okrem A. Zolnajovej kreatívnymi výtvormi sa predstavili Katka Zolňanová, Vera Fitošová, Anna Podlavická, Anna Očovajová, Anna Oravcová, Anna Malková, Anna Bírešová-Mojovićová, Vesna Neškovićová a Biljana Rastovićová. Niektoré z nich sú aktívne aj v tamojšom Združení pazovských žien, kým na tejto výstave sa hlavne zúčastnili ženy, ktoré samostatne pracujú, teda sú zamestnané a vo voľnom čase relaxujú pri vlastnej tvorbe a ľubovoľne zhotovujú rozličné zaujímavé veci. Na bazári ku Dňu žien ponuka bola bohatá a návštevnosť uspokojivá, lebo ešte stále u nás táto kultúra nie

je taká rozvinutá ako v krajinách Európskej únie, a takéto podujatia sú vhodné i na prezentáciu ženskej tvorivosti, v tomto prípade Staropazovčaniek. Táto ôsmomarcová výstava poukázala na šikovnosť, usilovnosť, ale aj vytrvalosť a húževnatosť žien z tohto prostredia. Na pultoch nevystali ani sladké dobrôtky, medovníčky a po prvý raz boli vystavené i obrazy. Najväčšiu pozornosť upútali tie, ktoré boli zhotovené tzv. 3 D technikou. Ich autorkou je K. Zolňanová. Priestory starej Hurbanovskej fary sú vhodné i na usporadúvanie takéhoto podujatia, ktoré sa i tohto roku konalo vďaka dobrej spolupráci s tamojším slovenským evanjelickým cirkevným zborom v čele s farárom Igorom Feldym. Spolubesedníčka A. Zolnajová sa už viac rokov zaoberá zhotovovaním rozličných kreatívnych výtvorov. Tentoraz na svojom pulte mala dopestované tekvice, na ktorých technikou dekupáž znázornila ornamenty inšpirované neďalekými Slankamenskými Vinohradmi.

ŽIVOT JE (AJ) MAŠKARÁDA. Aspoň raz v roku pre žiakov Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci život je maškaráda. Tohto roku bola v utorok 25. februára v aule petrovskej základnej školy. Žiaci nižších ročníkov si za pomoci svojich rodičov a súrodencov aj tohto roku zhotovili rôzne pútavé kostýmy, v ktorých sa predvádzali v aule školy. Defilé početných pôsobivých masiek ocenila hodnotiaca komisia pozostávajúca zo žiakov, profesorov a hostí z kultúrnych inštitúcií. V jej mene profesorka Daniela Triašková sa priznala, že mali ťažkú úlohu z viac ako sto masiek vybrať zo dvadsať najpôsobivejších. Najviac zabodovali masky, pri ktorých bolo vidieť, že sa do ich výroby zapojili aj samotní žiaci a spolu so svojimi súrodencami z dostupných materiálov a pomôcok zhotovili krásne kostýmy. Po vyhlásení najlepších masiek nasledovala zábava a vedúca Detského zväzu v škole Milina Ferková prízvukovala, že nielen tie najlepšie masky, ale aj všetci záujemcovia mali možnosť zúčastniť sa na Maškaráde v Novom Sade v piatok 28. februára. Na fotke: Vyhlasovanie najkrajších masiek. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z KULPÍNSKEJ MATRIKY

O polovicu menej novorodencov Katarína Gažová

daj z titulku sa vzťahuje na minuloročné čísla, keď ide o počet narodených a zosnulých občanov Kulpína. Vlani sa totiž Kulpínčanom narodilo 25 detí a mortalita je dvojnásobná: na večný odpočinok sa pobralo až 51 občanov. Demografická situácia neteší, je priam alarmujúca. Trápi aj skutočnosť, že počet obyvateľov Kulpína klesá i z dôvodu migrácie obyvateľstva, a to predovšetkým na Slovensko. Údaje z matrík Kulpína spracovala a poskytla nám matrikárka Mária Kováčová-Kyseľová. Kulpínske novorodeniatka sa rodia v pôrodnici v Novom Sade a tam ich zapisujú do matriky. Podľa údajov, ktoré matrikárke poskytli zdravotné sestry Zdravotníckej ustanovizne Dom zdravia Báčsky Petrovec Anna Medovarská a Anna Greksová, v roku 2019 do Kulpína pribudlo 25 ratolestí: 13 dievčat a 12 chlapcov.

Perličkou v tomto zozname je, že vlani medzi novorodencami boli dva páry dvojičiek: dvaja chlapci a chlapec a dievčatko. Rodičia svojim deťom dali takéto mená: dievčatá – Nina, Jovana, Petra, Rea, Dária, Lenka, Ivona, Sofia, Martina, Kalina, Vanja, Aurora a Eleonora; chlapci – Miroslav, Ján, Mário, Dário, dvaja Mihajlovia, Boris, Jovan, Aleksa, Matej, Luka a Liam. Tradičné mená už takmer vôbec rodičia nedávajú svojim deťom, sú to zväčša netradičné, moderné mená. Do spomenutého počtu novorodeniatok v roku 2019 v kulpínskej matrike narodených pribudli i ďalšie zápisy. Ide o štyri deti narodené v zahraničí, ktorých rodičia si žiadali prípis do matriky v Kulpíne. Z toho tri deti sú narodené v Nemecku a jedno dieťa sa narodilo na Slovensku. Matrikárka skonštatovala, že počet 25 narodených detí ani nie je taký malý na dnešné časy. Do matriky sobášených vlani matrikárka vykonala 13 zápisov. Keď ide o počet sobášov v Kulpíne, bolo ich iba 9, čo je najmenší počet za posledné roky. Ďalšie 4 sú zápisy manželstiev uzavretých v zahraničí:

Aj na školskom dvore je veselšie, keď je tam viac detí

3 v Nemecku a 1 v Macedónsku. Manželstvá uzavreté vlani v Kulpíne mali takúto štruktúru: 2 páry mladomanželov boli čisto kulpínske, 6 ženíchov z 9 sobášených párov boli Kulpínčania a po 1 z Pivnice, Kysáča a Nového Sadu, a keď ide o mladuchy, 5 boli z Kulpína, 2 z Báčskeho Petrovca a po 1 zo Slovenska a z Petrovaradína. Najsmutnejšia je štatistika z matriky zomretých. Vlani v Kulpíne bolo, ako sme už spomenuli, až 51 pohrebov. Do matriky zosnulých bolo zapísaných 36 občanov, ďalších 15 umrelo mimo Kulpína, hlavne v nemocniciach. Zo spomenutého počtu 51 zosnulých

NAKUKLI SME DO VOJLOVICKÝCH CIRKEVNÝCH MATRÍK

Zoznam zosnulých najdlhší Vladimír Hudec

j keď neúplný, ale predsa aký-taký obraz o demografických pohyboch Slovákov vo Vojlovici možno zistiť iba nakuknutím do matrík tamojšieho slovenského evanjelického cirkevného zboru. Aj toho roku nám údaje ochotne predostrel vojlovický farár Branislav Kulík. „Vlani sme pokrstili 7 detí, avšak ani jedno nie je narodené v tom roku, ale v roku 2018. V tomto roku sme už pokrstili 6 detí, z čoho dve dievčence sú narodené vlani,“ predostiera nám údaje z matrík vojlovický farár. „Kuriozitou je, že želanie po• ĽUDIA A UDALOSTI •

krstiť sa v našej cirkvi a potom sa aj zosobášiť vlani vyjadril srbský snúbenecký pár z Vršca, resp. Kuršumlije. Oni aj po sobáši aspoň raz mesačne prichádzajú na nedeľné služby Božie, už si zaplatili členské na tento rok, čo asi znamená, že sa považujú za členov našej cirkvi. Okrem nich zosobášili sme ešte dva národnostne zmiešané slovensko-srbské snúbenecké páry. Ináč v posledných rokoch novoutvorené manželstvá sú hlavne národnostne zmiešané. Naposledy sme dvoch Slovákov zosobášili roku 2015.“ Týmto sa však zoznam sobášených a narodených nekončí. Sú totiž národnostne zmiešané páry, ktoré sa sobášia iba pred Ivan Hríb a Marína Stankovićová vlani matrikárom v Pančeve, a v prí- svoju lásku korunovali manželstvom padoch, keď je mladomanžel a v týchto dňoch sa potešili dcére Hane

Kulpínčanov 24 bolo žien a 27 mužov. Priemerný vek zosnulých bol 73 a pol roka. Pre ženy priemerný vek bol 79 rokov a pre zosnulých mužov 69 rokov, čo je medzi ženami a mužmi až desaťročný rozdiel v dĺžke života. Najstaršie zosnulé spoluobčianky Kulpínčanov boli narodené v roku 1927, a to Anna Tomanová a Mária Šimová. Najmladšia zosnulá v roku 2019 bola Jarmila Hašková narodená v roku 1965. Najstarší vlani zosnulí muži v Kulpíne boli Pavel Poničan a Pavel Lomiansky narodení v roku 1931. Najmladší zosnulý muž bol Vladimír Kreko narodený v roku 1971.

Srb alebo Maďar, zosobášia sa aj v pravoslávnej, resp. reformovanej cirkvi. Podobne je tomu aj s krstom narodených detí so slovenským pôvodom, ktorých otec je Srb, resp. Maďar. Sú však aj výnimky, keď sa aj v takých prípadoch mladí zosobášia a potom aj pokrstia svoje deti v slovenskej evanjelickej cirkvi. Ako aj obvykle, najdlhší je zoznam zosnulých. Ten však vlani bol takmer o polovicu kratší od toho z roku 2018. Vlani totiž umrelo 10 vojlovických Slovákov – 6 mužov a 4 ženy, čo je o 9 menej ako v roku predtým. Z toho počtu traja boli v pokročilom veku. Najstaršia bola 92-ročná Katarína Ristićová a ďalší dvaja zomreli vo veku 84 a 77 rokov. Traja boli vo veku 71 a 72 rokov a traja zomreli 63- až 65-roční. Najmladší vlani zosnulý bol 46-ročný Štefan Marko, ktorý skonal záhadnou smrťou v Belehrade. Ako príčina smrti vo vojlovických cirkevných matrikách v troch prípadoch sa uvádza rakovina, v piatich porážka a v dvoch staroba.

11 /4898/ 14. 3. 2020

Ľudia a udalosti SNEMOVANIE V KLUBE KYSÁČSKYCH POĽNOHOSPODÁROV

I vlaňajšie akcie boli úspešné

Elena Šranková

stredu 4. marca na Starej fare výročné zhromaždenie mali kysáčski poľnohospodári. Svojou prítomnosťou ich snemovanie poctili predstavitelia klubov poľnohospodárov z Pivnice, Hložian a z Báčskeho Petrovca, ako i predstavitelia kysáčskych spolkov a združení, miestneho spoločenstva a cirkvi. Predseda Klubu poľnohospodárov Ján Hlaváč v správe o vlaňajšej činnosti spomenul, že prednášky z oblasti poľnohospodárstva mali od 15. januára do 6. marca 2019. Prednášatelia boli z 25 firiem a podnikov, ako i z dopravnej polície. Aj vlani upravili poľné cesty a v akcii sa zúčastnilo 119 poľnohospodárov so 110 traktormi. Upravili okolo 300 km poľných ciest. Táto ich najväčšia a najmasovejšia aktivita bola 2. marca 2019. Ďalšie akcie, týkajúce sa navážania poľných ciest, boli v marci minulého roka a v nich sa zúčastnilo 26 členov.

Pritom bolo odvezených asi 500 kubických metrov zeme. Kysáčski poľnohospodári vlani urobili i zbierku na kúpu protiľadovcových diel v hodnote 30-tisíc dinárov. Zúčastnili sa, a to veľmi úspešne, na dvoch kulinárskych súťažiach,

sklonku roka usporiadali aj úpravu ulice, dvora a skladu na Starej fare. Na záver minuloročnej správy bolo počuť, že Klub poľnohospodárov získal prostriedky zo súbehu, ktorý vypísalo Mesto Nový Sad vo výške 407 015 dinárov, a využili ich na

Predseda Ján Hlaváč podáva minuloročnú správu o činnosti klubu

vo varení fazule a jelenieho guláša. V júli a auguste sa členovia Klubu poľnohospodárov zúčastnili v troch akciách úpravy cintorína a mali i akcie pílenia dreva a konárov stromov, ktoré prekážali bezpečnosti. Na

kúpu projektora, interaktívnej tabule, laptopu, tlačiarničky a ostatného príslušenstva, čo im iste dobre poslúži najmä pri organizovaní ďalších prednášok. Ako predseda Hlaváč informoval,

v tomto roku si naplánovali aktivity podobné vlaňajším: prednášky, rovnanie ciest, akciu úpravy ulice, dvora a miestností, v ktorých sídli ich klub. Pokladník Jaroslav Kováč informoval, že v Klube poľnohospodárov vlani mali príjmy 592 321 dinárov a výdavky boli 552 985 dinárov. V pokladnici sa im zvýšilo 39 336 din. Predseda dozornej rady Janko Pavlov povedal, že správy schválili bez pripomienok, práve tak ako urobili i na samotnom výročnom zasadnutí. V diskusii sa zúčastnili predstavitelia spolkov a RMS: Ján Ďurovka, Vladimír Sabo, Ján Marčok, Ján Agarský, Ľudmila Berediová-Stupavská, ktorí medziiným pochválili spoluprácu s poľnohospodármi, tiež skutočnosť, že sa v práci klubu angažujú i mladé kádre. Avšak načrelo sa aj do dedinských záležitostí a problémov, ktoré je potrebné riešiť, ako to vyzdvihli, spoločnými silami. Po úradnej časti snemovania rozhovory pokračovali pri spoločnej večeri.

STARÁ PAZOVA

Súťaž z bezpečnosti v doprave

Anna Lešťanová

charakter, kde škôlkari a žiaci prvých a druhých ročníkov cez súťaže v poznávaní bezpečnosti zdolávajú základné pravidlá ako najmladší

účastníci dopravy. Do tohto projektu sú zapojené aj všetky deti predškolského veku z predškolských ustanovizní a žiaci prvých a

ažljivkova prehliadka je školská súťaž v poznávaní bezpečnosti v doprave, ktorá sa na území Staropazovskej obce uskutočnila v utorok 25. februára. Na základe viacročných skúseností a výskumov bolo zistené, že sa tomuto problému nevenuje nadostač pozornosti a že najmladší účastníci v doprave nevedia, ako sa správnym spôsobom napr. pohybovať chodníkom, ako prejsť na druhú stranu ulice, čo sa stáva, keď vozia bicykel... V organizácii Agentúry pre bezpečnosť dopravy tohto roku sa realizuje projekt pod názvom Pažljivkova prehliadka (Pažljivkova smotra), a to v 50 lokálnych samosprávach v Srbsku, v ktorej sa zúčastňuje okolo 70-tisíc ratolestí. Žiaci 1. 2 triedy s učiteľkou Emou Machovou-Domoniovou počas Projekt má výchovno-zábavný vypracovania testov z dopravy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

druhých ročníkov základných škôl aj z územia Staropazovskej obce. To znamená – asi 1 300 žiakov a 650 škôlkarov. Za podpory lokálnych rád pre bezpečnosť a správu školských ustanovizní viac než 1 000 osvetových pracovníkov je tiež zapojených do samotnej organizácie súťaže. Po školskom súťažení bude nasledovať obecné, oblastné a republikové a pre najúspešnejšie tímy a ich mentorov zabezpečené sú hodnotné odmeny. Školská súťaž v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka sa uskutočnila na tretej hodine v utorok 25. februára. Pripravené pracovné listy za pomoci svojich učiteľov vypĺňali žiaci prvých a druhých ročníkov tak so slovenskou, ako aj srbskou vyučovacou rečou. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (9)

Zjednotení budú prosperovať Pripravila: Anna Horvátová Staropazovčania sa tohto roku chystajú osláviť 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety týmto oslavám tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

Národný front v Starej Pazove podáva účty o minuloročnej činnosti a navrhuje plán práce V sobotu, 14. februára bola v Slovenskom národnom dome v Starej Pazove masová konferencia Národného frontu. Bola to dôležitá konferencia, lebo na nej podal výbor NF účty o minuloročnej činnosti a navrhol plán práce pre tento rok. Konferenciu zahájil Jozef Havran. Referát o minuloročnej činnosti podal Janko Čmelík. Frontovci v Starej Pazove vykonali v minulom roku nasledovné: − Zo železničnej stanice na cestu Vojka – Stari Banovci – Novi Karlovci previezlo sa 600 kubikov kameňa, pri tomto sa zúčastnilo 1000 záprahov; z príležitosti čistenia kanálu odpracovalo sa 12 000 dní; medzi St. Pazovou a Indjijou sa staval násyp a tou príležitosťou sa odpracovalo 150 dní; pri zriaďovaní ulíc odpracovalo sa 870 dní; vozil sa črep a zem pre stavbu okresnej ambulanty – 150 pracovných dní a 75 záprahov; odpracovalo sa 832 dní pri stavbe obilného skladu; frontovci pomohli zorať a posiať súsedným osadám 300 kj. – 750 pracovných dní; prevážala sa štátna cukrová repa – 500 záprahov a 1000 pracovných dní. AFŽ tiež aktívne bral účasť vo všetkých akciách. Zvlášť skvelý bol výsledok pri sbierke potravín. Nasbieralo sa 7075 kg, tiež 2546 din. v hotovom – z tohto • ĽUDIA A UDALOSTI •

bolo na Trať mládeže poslané 4500 kg potravín a ostatné pre chudobné deti. Ľudová mládež poslala 65 svojich najlepších členov na výstavbu Trati mládeže. Z týchto 12 sa vrátili ako úderníci a jeden – Miško Vereš – ako dvojnásobný úderník. Miško Topoľský bol vyznamenaný poľským ordénom práce II. stupňa, tiež odmenený striebornými hodinkami, ktoré dostal od prezidenta republiky Poľska Bieruta. Na politickom a kultúrnom poli sa tiež pracovalo. V meste bolo 15 rôznych prednášok, 220 rajónných konferencií, 30 masových konferencií atď. usporiadané bolo 29 naukobehov pre negramotných. Pre obnovu Sriemu venované bolo 317 000 din, pre Albánsko 180 000 din. Výsledky: odpracované 21 580 dní, sosbierané 7075 kg potravín, ako peňažná pomoc venované 519 546 din. Na konferencii sa navrhol i frontovský plán pre rok 1948, ktorý predvída: − previesť 200 kubikov kameňa, očistiť kanál 14 km dlhý, opraviť cesty v dĺžke 500 m, opraviť 10 mostov, tiež chodníky a násyp

pri bare, prekopať a posiať trávu na prázdnom priestore hlavných ulíc, dať všetkú neodbornú prá-

cu pre výstavbu družstevného domu a fyzkulúrneho štádia atď. Súčasne sa v pláne predvídajú i rôzne opatrenia pre zlepšenie úrody: pomoc rodinám, ktoré

Už v povojnovom roku 1948 staropazovskí pokrokoví občania vzhliadli, aké nebezpečenstvo vyplýva tak z negramotnosti občanov, preto sa rozhodli súrne konať na eliminovaní tohto závažného problému, ako i na fakt, že pokrok závisí iba od nich samých a svornosťou, spoločnými silami a zjednotení budú prosperovať. ah

nemajú pracovnú silu pre obrábanie pôdy, dbať na to, aby zemiaky a žito bolo čisté, pomoc pre sadenie stromíkov, odborné hospodárske prednášky atď. Tohoto roku má byť v Starej Pazove likvidované 70 % negramotných. Majú sa opraviť tri ľudové školy. 50 frontovcov má ísť na rôzne náukobehy. Jedna z úloh Frontu je i to, aby všetky školopovinné deti navštevovaly prednášky. Frontovský plán dbá i na vývoj fyzkultúry. O 36 % potrebné je zväčšiť počet členov fyzkultúrneho družstva – hovorí sa v pláne. Samozrejmé je, že Národný front bude tiež pomocnou rukou Miestneho národného výboru vo všetkých dôležitých akciách. Musí byť preto organizačne silný: potrebné je zväčšiť počet členov, formovať pracovné jednotky, čo znamená iba silné organizačné upevnenie Národného frontu. Národný front v Starej Pazove závodí s Indjijou a to v tomto: 1. Kto zapíše viacej členov do NF. 2. Kto najpríkladnejšie sformuje pracovné jednotky a kto zapracuje lepšie. 3. Kto likviduje viacej negramotných. 4. Kto lepšie organizuje výstavbu družstevného domu. 5. Kto dá viacej pracovnej sily na výstavbu autostrády Belehrad – Záhreb atď. Šimko Dolinaj Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v sobotu 28. februára 1948, R. V – č. 16 (377).

11 /4898/ 14. 3. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Farby

vôkol nás

ríroda v našom okolí sa zobúdza a v ústrety jari začína odhaľovať svoju rôznofarebnosť. Hýriace farby nás budú čoraz viac obklopovať y nás a prebúdzať naše zmysly. Krása farebnosti prírod úť prvé kvitn ajú Začín va. očarú bom spôso m čajný nezvy e už kvety – zvestovatelia prichádzajúcej jari. V tráv ďalšie itajú rozkv ách hradk vidieť žltučké púpavy a v zá y prírod cej pučia krásu tú na d Pohľa voňavé kvetinky. nás hreje ch, vzdu ejší čerstv ame Dých . ujúci je poteš d žltučké teplé slniečko, cítime, ako nás vône a pohľa majú y prírod Farby m. šťastí na pestrejší svet napĺňajú zázračnú moc. Katuša

Iva Ďuríčeková, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Dajana Cicková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Barbora Brezíková, druháčka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Daniel Bačúr, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Ivan H ZŠ marša olúbek, 2. 2, la Tita, P adina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sára Papová, druháčka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXII 14. marca 2020 ČÍSLO

246

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

K 200. VÝROČIU NARODENIA BÁSNIKA ANDREJA SLÁDKOVIČA

Z obsahu

generácie, napísal krásnu ľúbostnú báseň Marína. Úryvok z tejto básne sa dodnes učia žiaci vo všetkých sloJaroslav Čiep venských školách. Príbeh chudobného básnika a bohašetci si určite zo školských čias tej dievčiny, ktorým postavila rodina pamätáme krásnu báseň o ne- do cesty neprekonateľné prekážky, naplnenej láske básnika Andre- prekračuje hranice. Marína a Andrej ja Sládkoviča k Márii Pischlovej. Časť sa nepochybne milovali a z ich lásky veršov sa nám vynára a znie takto: Ja vznikol básnický poklad. Krásna knižsladké túžby, túžby po kráse / spievam ka, verše, ktoré dokážu dojať, a silný peknotou nadšený, / a v tomto duše mo- príbeh o tom, že láska síce dokáže prejej ohlase / svet môj je celý zavrený; / z konať mnohé príkoria, ale keď sa do cesty postavia konvencie, peniaze výsosti Tatier ona mi svieti, /ona mi a vzdorovitá spoločenská moz ohňov nebeských letí, / ona rálka, môže to dopadnúť aj mi svety pohýna; / ona mi tragicky. kýva zo sto životov: / No Najnovší projekt, ktocentrom, živlom, nebom, rý spustili práve v niejednotou / krás mojich kdajšom dome Márie moja Marína! Pischlovej v Banskej Autor týchto veršov, Štiavnici roku 2017, vlastným menom Anpomenovaný Epicendrej Braxatoris prišiel trum lásky sa však drží na svet 31. marca 1820 presvedčenia, že láska je v Krupine, teda čoskoro večná. Aj Slovensko teda má tomu bude presne dvesto rokov. Ale ako vlastne Andrej Sládkovič (1820 svoju Veronu, pútnické vznikla roku 1846 básnic- – 1872), portrét od J. B. miesto zaľúbencov. Do Štiavnice, kde tento unikát ká skladba Marína, ktorá Klemensa (1872) vznikol, sa však neputuje je so svojimi 291 strofami za vymysleným príbehom a 2 900 veršami najdlhšou Rómea a Júlie. Tam majú ľúbostnou básňou na sveskutočný príbeh nenaplte a doposiaľ sa dočkala 43 nenej lásky historických vydaní v šiestich jazykoch? postáv zo slovenskej miV historickom meste nulosti. Nečakajte tam Banská Štiavnica, priamo však historický výklad, na Trojičnom námestí, zaprášené starožitnosti v súčasnosti je známy a nudnú prehliadku v dom pod názvom Dom „ďalšom“ múzeu. EpicenMaríny. Ide o budovu, v trum lásky nie je literárny ktorej sa stretol roku 1839 archív, ale živá hra s emóštudent evanjelického lýciami, zážitok pre turistov, cea Andrej Braxatoris s Titulná strana prvého miesto, kam treba prísť Máriou Pischlovou, medzi vydania Sládkovičovej pridať svoj zámok lásky. ktorými neskôr vzplanula Maríny (1846) Srdcom Domu je Banka veľká láska, ktorá mala ale lásky. Je pripravená nasmutný koniec. Neskôr známy slovenvždy uschovať a ochrániť až 100-tisíc ský básnik, predstaviteľ slovenského romantizmu, jeden zo štúrovskej príbehov lásky. Banka lásky je vytvo-

Záhadná osobnosť sociológa a filozofa

Epicentrum lásky pre básnického velikána a jeho múzu

V Archíve lások

Na Radničnom námestí v Banskej Štiavnici je aj Dom Maríny, v ktorom sídli múzeum Epicentrum lásky

rená z veršov básne Marína. V každom verši je toľko Schránok lásky, koľko je v ňom písmen, znakov a medzier, a do jedného z nich si môžu svoju lásku uschovať aj návštevníci. Do skuMarína dnes sní- točného príbehu va svoj večný sen osudovej lásky ich na evanjelickom cintoríne v Ban- vtiahne moderná s k e j Š t i a v n i c i technológia hovoa na súčasnom riacich obrazov, z náhrobnom ka- ktorých počuť Sládmeni sú aj verše koviča, ako vyznáva lásku svojej MaríA. Sládkoviča ne. Fascinujúcim exponátom je určite aj Sládkovičova knižnica s vystaveným originálnym rukopisom básne Marína, ktorý má už za sebou 170 rokov a stále z neho planie túžobná láska. Zábavu možno zažiť vďaka atrakcii Láskomer, ktorý zaľúbeným dvojiciam meria lásku a vyjadruje ju veršami z básne Marína. Foto: J. Čiep a z archívu múzea Epicentrum lásky

Str. 20

Pred 100 rokmi vznikla Národná jednota Str. 23

Antikvariát snov

Str. 24

Mozaika PRED 120 ROKMI SA NARODIL ANDREJ SIRÁCKY

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Záhadná osobnosť sociológa a filozofa Miroslav Pap

riezvisko Sirácky do určitej miery inklinuje k intelektuálnym vrstvám. Nosili ho dve významné osobnosti z radov vojvodinských Slovákov, a to Andrej Sirácky – sociológ, filozof, akademik, ako aj historik Ján Sirácky, obaja pochádzajúci z Báčskeho Petrovca. Svoju profesionálnu cestu väčšinou realizovali mimo rodiska, ale predsa v materskom štáte dosiahli pozoruhodné úspechy a tým sa zapísali do dejín Slovenska. V príspevku sa predsa budeme orientovať na Andreja Siráckeho, nakoľko si v aktuálnom roku pripomíname presne 120 rokov od jeho narodenia. Andrej Sirácky sa narodil 9. decembra 1900 v Báčskom Petrovci. Vyštudoval nemecké gymnázium vo Novom Vrbase (1913 – 1917), potom jeden rok pobudol na gymnáziu v Sarvaši, po čom ukončil súkromné gymnázium opäť vo Vrbase. Na sklonku prvej svetovej vojny musel narukovať a po jej ukončení pracoval ako sádzač. Už ako stredoškolák publikoval v Národnej jednote, Dolnozemskom Slovákovi, Národnom kalendári, v študentskom časopise Napred. Obdobie do roku 1925 Andrej Sirácky strávil na Karlovej univerzite v Prahe. Štúdiá v zahraničí v tom období neabsolvovalo veľa vojvodinských Slovákov. V októbri 1925 obhájil rigoróznu prácu pod názvom Problém etickej hodnoty s ohľadom na spoločensko-právny vývoj ľudstva, čím získal titul PhDr. (philosophiae doctor). Publikovaniu prózy sa pravidelne venoval už od štúdií na gymnáziu, ale po príchode do Prahy sa vo veľkej miere venoval publikačnej činnosti ľavicovo orientovaných príspevkov do marxistických periodík. V Prahe sa podieľal na

vzniku ľavicového časopisu DAV. Meno časopisu bolo vytvorené na základe iniciál krstných mien zakladateľov – Daniela Okáliho, Andreja Siráckeho a Vladimíra

iných. V DAV-e publikoval najčastejšie príspevky marxisticky orientované na umenie a na rozpor indivídua a spoločnosti. Po ukončení štúdií

Sirácky v pokročilom veku

Clementisa. Obsah časopisu DAV tvorili príspevky súvisiace s umením, filozofiou, kritikou, či politikou. Autori prispievajúci do tohto časopisu boli označovaní ako davisti a okrem spomenutých zakladateľov medzi inými sem patrili aj spisovatelia Peter Jilemnický, Ladislav Novomeský, politik a neskôr prezident ČSSR Gustáv Husák, herec a režisér Andrej Bagar a mnohí iní. Bola to skupina mladých, ľavicovo orientovaných československých inte- Svoj život venoval publikovaniu rôznych lektuálov. knižných jednotiek Za študentských čias publikoval v časopisoch Svo- v Prahe sa vrátil do rodného Petjeť, Mladé Slovensko, Spartakus, rovca, kde pôsobil v rokoch 1925 Pravda chudoby a v mnohých – 1941 ako profesor na gymnáziu.

V rámci pôsobenia na gymnáziu podieľal sa na založení samovzdelávacieho krúžku Sládkovič, čo sa aj stalo v októbri roku 1925. Bol redaktorom Slovenskej jednoty v Budapešti počas druhej svetovej vojny. Zároveň od roku 1929 bol redaktorom Národnej jednoty, avšak v rokoch 1934 – 1941 aj hlavným redaktorom. Vo vojne bol príslušník partizánskej jednotky Novosadský oddiel. Vo vojnovom období, v roku 1944, sa stal riaditeľom petrovského gymnázia a na tomto poste pobudol do roku 1948. Samuel Boldocký v publikácii Riaditelia Gymnázia v Petrovci 1919 – 2009 odborne zhodnotil Siráckeho obdobie na gymnáziu: „Teda 28-ročné pôsobenie Andreja Siráckeho na gymnáziu i v prostredí bolo nanajvýš plodné a v mnohých súvislostiach poznačilo tvárnosť tejto školy. Andrej Sirácky vlastne patril do generácie, ktorá bola aktívne zapojená do dobového revolučného hnutia a juhoslovansko-československej vzájomnosti, a zo sedliackych dedinských mladíkov, akým bol okrem Andreja Mráza, Andreja Vrbackého, Michala Topoľského a iných aj on sám, formovala osobnosti celonárodného dosahu.“ Počas dvadsaťročného pôsobenia v Juhoslávii pokračoval s publikačnou činnosťou. V tomto období akoby na krátku chvíľu ustúpil od marxistickej filozofie a sociológie. Naplno sa venoval štúdiu iných európskych filozofických myslení a kultúr, ktoré ovplyvňovali jeho názory. V rodisku vydal publikácie, ako napríklad Sila slov a myšlienok, Púť človeka, alebo Umierajúca civilizácia (Na prelome vekov). Publikoval v Národnej jednote, Našom živote, Hlase ľudu, v Slovenskej jednote. Andrej Sirácky spolu s Ivanom Majerom, Pavlom Bohušom, Andrejom Kopčokom a Štefanom Ferkom tvorili v roku

HLAS ĽUDU | 14. 3. 2020 • 11 /4898/

1944 v Báčskom Petrovci prvú päťčlennú redakciu slovenských novín Hlas ľudu. V príspevkoch, ktoré publikoval do menšinových periodík, akcentuje význam vzdelania. Zdôrazňoval aj význam tlače slovami: „Tlač musí ľud vychovávať, vzdelávať, upevňovať jeho národné cítenie.“ Najviac príspevkov zameraných na politiku, kultúru, výchovu, hospodárstvo publikoval práve v Národnej jednote. Pravidelne informoval o dianiach v Československu, čo čitatelia s oduševnením čítali, nakoľko bol veľký záujem o verejno-spoločenské dianie v materskej krajine. Tlač predstavovala určité spojivo s materskou krajinou. V rodisku plnil funkciu profesora a riaditeľa gymnázia, náčelníka ľudovo-výchovného odboru Matice slovenskej v Petrovci, člena Výboru Slovenskej národnej roľníckej strany a mnohých iných spolkov prispievajúcich k vzdelaniu mládeže a propagácii marxisticko-leninovskej ideológie. Zlá ekonomická situácia vo vojnových rokoch, sociálne diferencovanie viedli Siráckeho k analýze prostredia, z ktorej vyšlo množstvo publikácií, úvah, štúdií. Andrej Sirácky na pozvanie Povereníctva školstva vied a umení emigroval v auguste 1948 do Československa spolu s rodinou. Analýza politického myslenia Siráckeho sa v konečnom dôsledku aj delí na dve časti – pred a po roku 1948. V moderných dejinách Slovenska Sirácky patrí medzi intelektuálov, ktorí zasiahli do rozvoja jednotlivých vedných disciplín. Osobnosť ako Andrej Sirácky sa dostáva do popredia najmä po ukončení druhej svetovej vojny, a to vo sfére ideológie filozofie a sociológie. Jeho pôsobenie by sa dalo rozdeliť do dvoch navzájom prelínajúcich sa rovín, a to: ideovo-teoretickej a politicko-organizačnej. V uvedených rovinách Sirácky zanechal hlbokú stopu. Vysokoškolský pedagóg a profesor na Masarykovej univerzite Ján Uher asi najlepšie zosumarizoval kariéru Siráckeho: „Karié-

ra slovom ako hrom!... viac ako štvrťstoročia nič, alebo takmer nič – zasunutý gymnaziálny profe-

Národnú cenu. Siráckeho akademická cesta predsa dosiahla najvyšší vrchol v 50. a 60. rokoch. V rokoch 1953 až 1955 bol rektorom Univerzity Komenského v Bratislave a od roku 1955 do roku 1961 predsedom Slovenskej akadémie vied. Kariérny rast Siráckeho vidieť aj v získaných akademických tituloch. Po obhájení habilitačnej práce Kultúra a mravnosť v roku 1949 získal titul docent (doc.) v odbore sociológia. Titul profesor (prof.) získal v roku 1955 z oblasti dialektického a historického materializmu. V neposlednom rade získal aj titul doktor vied (DrSc.). Predsa nebol aktívny iba na akademickom poli. Prevažne v 70. rokoch orientoval svoje prvoradé politické záujmy v prospech vtedy vládnucej komunistickej strany. Tvrdo presadzoval idey komunistickej strany a celkového systému. Bol verejný funkcionár, neskôr dokonca aj člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady a člen Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenka. Tieto skutočnosti výrazne ovplyvnili jeho tvorbu. Predsa zostáva otázka, kto bol v podstate Andrej Sirácky. V prvom rade to bol významný sociológ, filozof a akademik. Z druhej strany odborníkmi hodnotená významná kontroverzná osobnosť slovenského politického myslenia v druhej polovici 20. storočia. Svojím dogmatickým myslením nie vždy pochopená a akceptovaná. Svoju tuzemskú púť ukončil mimo rodiska, v Bratislave dňa 29. septembra 1988, na mieste, kde sa dostal do najvyšších štátnych a akademických vrstiev. Odišiel takmer tesne pred vypuknutím Jedna z publikačných jednotiek Nežnej revolúcie, ktorá vyvrcholila pádom kolenie a stovky iných statí a úvah. Za munistického režimu v Českopublikáciu Problémy a perspektívy slovensku. socializmu získal štátnu cenu SSR, kým za dielo Kultúra a mravnosť

prednášal filozofiu a sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň v rokoch 1965 – 1970 zastával funkciu riaditeľa Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Bol aj vedeckým pracovníkom Filozofického ústavu SAV, ale v rokoch 1975 – 1978 aj jeho riaditeľom. Počas obdobia na spomenutých akademických postoch publikoval zo 20 marxisticko-leninovských, filozofických a sociologických monografií, ako napríklad: Prírodné a spoločenské prostredie, Pôvod Andrej Sirácky z čias pobudnutia v Juhoslávii prvotných ideológií, Vznik a vývoj náboženstva, Sosor a riaditeľ až v dolnozemskom ciológia: teória, metódy, problémy, Petrovci, no za pár rokov vrcholný Sociológia a interpretácia vied, predstaviteľ najvyššej vedeckej Sociálny svet človeka, Doba a mys-

Kultúrno-politická revue DAV

ustanovizne na Slovensku.“ Svoju kariéru v Československu predovšetkým usmernil na akademické účely. Do roku 1974

III

Mozaika SPOMIENKY UČITEĽA MILOŠA JANOŠKU NA NAŠE DOBOVÉ PROSTREDIE

INÍ PÍŠU

Na vlastných nohách – v Pivnici (6) Pripravil: Jaroslav Čiep

akejto ostrej volebnej poézie bolo viac na oboch stranách. Škoda, že som si neodložil niektorú vládnu, aby bolo zrejmé, že vládni veršovníci tiež neboli prieberčiví vo výrazoch. Vášne sa natoľko vybičovali, že v Pribyline vláde oddaní zúrivci zabili povozníka Uhríka z Vrbice, ktorý priviezol do Pribyliny slovenských kortešov. I v deň volieb bolo viac incidentov v samom Mikuláši, keď dostalo sa važeckému notárovi Sokolovi. Na slovenskej strane boli veľké nádeje, že Stodola zvíťazí. Jednako krutému náporu vládnej strany podľahol o 38 hlasov,čo vyvolalo trpké sklamanie na slovenskej strane. A voľby mali aj nemilé dozvuky. Početných horlivcov zo Slovenskej národnej strany zažalovali pre rozličné priestupky proti vrchnosti. Odsúdení boli na niekoľko týždňov a niektorí i mesiacov väzenia. To však všetkých ešte utvrdilo v národnom povedomí. Na slovenskej strane sa každý tešil tým, že morálne víťazstvo bolo naše, i keď si krivda sadla víťazne za stôl. Dr. Stodola zavďačil sa každému, kto agitoval alebo iným spôsobom pracoval vo volebnom boji Kollárovou Slávy dcérou s venovaním: „V rozpomienke na 26. 7., 17. 7., a 7. 8. 1905.“ Dostal som ju i ja a kedykoľvek ju vezmem do rúk, spomeniem si na nespravodlivé poslanecké voľby. Po prázdninách roku 1905 po návrate do Pivnice minul sa mi čas s prípravami na budúci školský rok. Otec urobil si výlet na Dolnú zem. Navštívil Békešskú Čabu, v nej svojho priateľa Ľudovíta Seberéniho a v Slovenskom Komlóši Ľudovíta Hrdličku. Potom spolu s ním zašiel do Báčky a prišli aj do Pivnice. U Šusterov v milom pohostinnom krúžku strávili sme príjemný deň v živom rozhovore o zážitkoch, o ktorých vedel otec tak pútavo rozprávať. Boli aj na fare. Ja som sa tešil otcovej náv-

števe a zrejme i Šusterovci boli V neďalekom slovenskom evanradi, že mali príležitosť osobne jelickom zbore v Laliti sa uprázdpoznať otca i Ľudovíta Hrdličku. nilo kantorské miesto. Poslal som V jesenné mesiace roku 1905 farskému úradu žiadosť. Na počastejšie bola reč medzi osobami, zvanie som išiel organovať na s ktorými som sa stýkal o mojom službách Božích. Prišiel som v plate. Vtedy sobotu večer štát neplatil na faru, kde pôsobil farár cirkevných Emil Heinlein. učiteľov. Pán farár ma Preto ich platy ani pri upravil, že rovnakosti nocovať budem u kuráslužobných rokov nebotora. V tom li rovnaké. som videl Záviseli od nepriaznimajetnosti vé gesto. U cirkevníkov, kurátora ma vlastne od priateľsky priich štedrosti. jali, zaviedli V niektorých do osobitcirkevných nej izby s zboroch mali parádnou kňazi i učitegazdovskou lia hodne lepposteľou, v Emil Heinlein, farár v Laliti šie platy, ako akej som ešte v iných – i keď nespal. Vanneraz bohatších zboroch. Bolo kúše boli až dotvrda nabité, perina teda prirodzené, že keď sa uprázd- neobyčajne tučná, takže som mal nilo niekde učiteľské miesto, iní pocit, že som sa prikryl nejakou zo slabšie honorovaných miest ťažkou doskou, ktorá neprilieha sa uchádzali k telu. Trvalo o to lepšie. dlho, kým som pod tou Ja som tiež neobyčajne nejednému ťažkou perivplyvnejšiemu cirkevnínou zaspal, kovi naznačil, vlastne naže ak bude polo odkrytý. niekde lepšie Organovalo miesto voľné, sa mi dobre, budem sa oň spev plynul uchádzať. V pomalým tempom, ako Pivnici bol plat ozaj miv tie časy vo nimálny. Neveľkej väčšimal som síce ne chrámov. nádej, že by Bol som presvedčený, že mi polepšili próba dopadplat, i keď Miloš Janoška, niekdajší učiteľ la dobre a že som bol zo v Pivnici štyroch učiteby ma teda ľov najobľúbenejší, lebo by boli mohli vyvoliť. Ale Laliťania chceli nútení povýšiť i ostatným trom. voliť z viacerých kandidátov. Tak Preto uzrievalo vo mne odhodla- som musel čakať. nie, že využijem prvú príležitosť a Keď som sa vrátil do Pivnice, o prihlásim sa o iné miesto. niekoľko dní som dostal od otca

list, v ktorom mi oznamuje, že v Štrbe sa uvoľní kantorsko-učiteľské miesto, preto aby som poslal prihlášku. Nerozmýšľal som dlho a poslal som prihlášku. Miesto bolo spojené s platom o 20 korún vyššou mesačnou hotovosťou ako v Pivnici a štóly boli neporovnateľne lepšie. Ale nevábil ma ani tak vyšší plat, lež krásny, hoci chudobný kraj. I keď to nebol vyslovene môj rodný kraj, jednako dokázalo sa pravdivým slovenské porekadlo Každý sa tiahne, kde sa uliahne. Početní z cirkevníkov v Pivnici ma nahovárali, aby som ostal, že časom mi aj plat zlepšia. I u Šusterov ma povzbudzovali ostať, hoci cítili, že hlas domoviny má čarovnú moc. Dostal som pozvanie do Štrby na 25. 11. 1905 na próbu. Odcestoval som cez Budapešť a Košice najprv do Mikuláša a odtiaľ do Štrby tak, aby som tam bol už v sobotu večer. Na dobrom organe sa aj dobre organovalo. Po službách Božích bol zborový konvent, na ktorom ma jednomyseľne zvolil. Bol som rád, že sa to nepreťahovalo. Hneď som sa tam aj osvedčil, že miesto čím najskôr zaujmem. I doma boli radi, že som sa tak rozhodol. Do Pivnice som sa vrátil len po svojich „sedem slivák“ a aby som sa rozlúčil so zborom a s tými početnými rodinami, s ktorými som bol v častejšom priateľskom styku. Bola to predovšetkým rodina Šusterová, na ktorú sa budem vždy s vďačnosťou rozpomínať, brata Palči báčiho, Michala Mocku, stolára a obchodníka, Jozefa Maďara, Jána Kubicu, Martina Rumana a iných. Posledný ma bol i v Mikuláši navštíviť a ešte sme si občas i dopisovali. Za prvej ČSR presťahoval sa s niekoľkými Pivničanmi na Slovensko. Kúpil si majetok v Slovenskom Poli pri Galante. Pred príchodom na Slovensko bol dlhší čas v USA. I keď som do Štrby išiel s istým pocitom radosti, s Pivnicou som sa lúčil s pocitom žiaľu, lebo vcelku mi tam bolo dobre. Koniec seriálu

HLAS ĽUDU | 14. 3. 2020 • 11 /4898/

Z DEJÍN NAŠEJ PUBLICISTIKY

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Pred 100 rokmi vznikla Národná jednota Jaroslav Čiep

ačiatky po slovensky tlačeného slova dolnozemských Slovákov siahajú do 60. rokov 19. storočia, keď roku 1864 Jozef Podhradský, slovenský básnik a prozaik, vtedy profesor na srbskom gymnáziu v Novom Sade, začal vydávať časopis pre deti Slávik a časopis pre mládež Zornička. „Významným medzníkom v dejinách slovenskej publicistiky vo Vojvodine je aj 15. október 1902, keď v Novom Sade vyšlo prvé číslo spoločensko-politického mesačníka Dolnozemský Slovák. Odvtedy vojvodinskí Slováci, okrem niekoľkých rokov počas svetových vojen, už nikdy nezostali bez svojho tlačového orgánu. Dolnozemský Slovák vychádzal v Novom Sade a jeho vydavateľom aj majiteľom do konca roku 1908 bol predák dolnozemských Slovákov Dr. Miloš Krno. Hlavným redaktorom bol advokát Dr. Ľudovít Mičátek, ktorý sa roku 1909 stal majiteľom a vydavateľom tohto mesačníka. Do roku 1914 časopis tlačila kníhtlačiareň Šimona Roháčka v Modre, v roku 1914 kníhtlačiareň Daniela Pažického na Myjave. Po vypuknutí prvej svetovej vojny Dolnozemský Slovák prestal vychádzať a obnovili ho po vojne. Po vojne už 1. decembra 1918 predák vojvodinských Slovákov Dr. Ľudovít Mičátek obnovil vydávanie Dolnozemského Slováka, ktorý sa do septembra 1919 tlačil v Kníhtlačiarni Natošević v Novom Sade a odvtedy až do zániku 15. januára 1920 v kníhtlačiarni v Petrovci,“ napísal Dr. Samuel Čelovský. Rok 1918 znamenal pre juhoslovanských Slovákov nové obdobie, obdobie samostatne sa rozvíjajúceho kultúrneho života, ktorý dovtedy bol vo väčšej miere prepojený s kultúrou na Slovensku. V rámci nového štátneho usporiadania a po pričlenení juhoslovanských Slovákov do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov sa stali zahraničnými Slovákmi. Kultúrny život juhoslovanských Slovákov vyústil do novej podoby. Bol síce spojený s materskou kultúrou na Slovensku, ale vzhľadom na vyrastajúcu inteligenciu už z dolnozemského prostredia jej

tvorcovia vychádzali zo špecifických potrieb slovenskej Dolnej zeme. Jej ďalší rozmach však mohol nastať vydávaním kníh a časopisov vo vlastnom vydavateľstve. „Centrom kultúrneho života Slovákov vo vtedajšom Kráľovstve SCHS sa stal Báčsky Petrovec. Preto aj tu vznikla myšlienka založiť

Reprodukcia panelu z dokumentárnej výstavy 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine (1864 – 2014)

Podľa vedeckých výskumov Dr. Samuela Čelovského pokračovateľom Dolnozemského Slováka sa stal týždenník Národná jednota, ústredný spoločensko-politický orgán juhoslovanských Slovákov medzi dvoma vojnami. Prvé číslo Národnej jednoty vyšlo 21. februára 1920 a posledné 5. apríla 1941. Národnú jednotu vydával Juhoslovenský nakladateľský spolok a od roku 1922 Kníhtlačiareň, účastinárska spoločnosť, v Petrovci, kde sa tlačili všetky čísla tohto týždenníka. Prvým šéfredaktorom do roku 1922 (číslo 17) bol spisovateľ Ján Čajak, po ňom funkciu šéfredaktora do roku 1923 (číslo 25) zastával profesor gymnázia v Petrovci Stanislav Leitman, po ktorom do konca roku 1928 (s kratšou prestávkou v roku 1924) Národnú jednotu redigoval petrovský učiteľ Samuel Šiška. V rokoch 1929 a 1930 redakciu viedol Andrej Labáth spolu so Samuelom Šiškom, Andrejom Vrbackým a Dr. Andrejom Siráckym. Dr. Andrej Sirácky redigoval Národnú jednotu v rokoch 1930 až 1933 so Samuelom Šiškom a neskôr sám do konca jej vychádzania.

Hlavička prvého čísla novín Národná jednota (1920)

vlastnú kníhtlačiareň. Vďaka porozumeniu a nadšeniu zo založenia kníhtlačiarne už 8. 2. 1919 sa konalo v Petrovci zakladajúce valné zhromaždenie. Kníhtlačiareň, účastinárska spoločnosť, v Petrovci bola slávnostne uvedená do činnosti počas Slovenských národných slávností 28. 8. 1919. Správcom kníhtlačiarne sa stal prokurista petrovskej sporiteľne Andrej Labáth, ktorý si priniesol tlačiarske skúsenosti zo Slovenska, z Ružomberka, kde sa učil u Karola Salvu za sadzača. Od 1. 11. 1919 vychádzal v kníhtlačiarni aj slovenský politicko-spoločenský dvojtýždenník Dolnozemský Slovák, ktorý po jeho zaniknutí roku 1920 vystriedal týždenník Národná jednota,“ takto sa o dejinách našej publicistiky zmienila Ľubica Bartalská.

Zodpovedným redaktorom Národnej jednoty v rokoch 1929 – 1941 bol Michal Labáth. Národná jednota bola stále týždenníkom okrem rokov 1929 a 1930, keď vychádzala trikrát, a v rokoch 1930 až 1932 dvakrát týždenne. Redakčná politika Národnej jednoty spočívala v obhajovaní záujmov slovenskej menšiny a v obhajovaní slovenských občianskych a národných práv. Trvala tiež na oddanosti Kráľovstvu SCHS (neskôr Juhoslávia) a dynastii Karađorđevićovcov. Tento týždenník veľkého formátu vychádzal v piatok. Nové obdobie v živote Národnej jednoty sa začalo v roku 1929, keď začala vychádzať trikrát týždenne, a to vďaka rozšírenej redakcii, ktorú tvorili Vrbacký, Sirácky, Labát a Šiška, v sobotu na štyroch stranách a v utorok a vo štvrtok

na dvoch stranách. Keďže po zavedení Šiestojanuárovej diktatúry všetky noviny boli nútené stať sa apolitickými a nestrannými, stratila sa potreba vydávania trikrát týždenne a od 1. januára 1930 vychádzali dvakrát týždenne s nižšou cenou. Ročné predplatné pre Juhosláviu bolo 73 dinárov a začiatkom roku 1931 sa predplatné znížilo na 45 dinárov z dôvodu zvýšenia počtu predplatiteľov. Od 1. apríla 1932 boli noviny vydávané raz týždenne. Ročné zahraničné predplatné pôvodne bolo 50 korún, polročné 20 korún, zatiaľ čo individuálne číslo bolo za 1 korunu. V tom istom období bol poplatok za predplatné pre Československo 40 KČ a pre USA to bol 1 $. Od roku 1929 sobotné vydanie na štyroch stranách stálo 1 dinár, zatiaľ čo utorkové a štvrtkové vydanie bolo vytlačené iba na dvoch stranách a každé stálo 50 parí. Väčšina článkov v Národnej jednote bola nepodpísaná. Na titulnej strane bol najčastejšie politický stĺpec, zatiaľ čo ostatné rubriky tvorili Politické zvesti, rozdelené na správy Z nášho kráľovstva, Československa, Maďarska a z Nemecka. Noviny mali aj rubriku Národné hospodárstvo, časť pre čitateľov s názvom Telegrammy a Dopisy a rubriku Chýrník. Bola tu aj rubrika Listáreň s odpoveďami a oznámeniami redakčnej rady a rubrika Reklamy. Od roku 1929 sa koncept novín zmenil, takže boli rozdelené do rubrík: Vnútorné a cudzozemské udalosti, Rôzne články z nášho života, Politický a zahraničný prehľad, Chýry, Kultúrny prehľad, Hospodárstvo, Čitatelia nám píšu, Spolkové zprávy, Ženský svet, ako aj nové rubriky, podčiarové: besednice i rôzne zaujímavosti, Grafológia, Hádanky – žarty, Rádio, Šport a Odkazy redakcie a administrácie. V roku 1929 sa občas objavila príloha Naše more a z prílohy Národná jednota malých od októbra 1939 v Petrovci vychádzal časopis pre deti Naše slniečko. Posledné vydanie Národnej jednoty bolo uverejnené 5. apríla 1941, deň pred vypuknutím aprílovej vojny. Po Národnej jednote ďalším spoločensko-politickým orgánom juhoslovanských Slovákov od roku 1944 je Hlas ľudu.

Mozaika ŽELIMIR ALTARAC-ČIČAK – SÓLISTA NA GRAMOFÓNE

Antikvariát snov Samuel Medveď

ri poslednej návšteve Sarajeva a pri prechádzke ním naskytla sa mi možnosť vojsť do kníhkupectva Svijetlost na Titovej ulici v blízkosti Večne vatre (Večného plameňa), kde mi do očí zapadla kniha Antikvarnica snova autora Želimira Altarca-Čička. O Želimirovi Altarcovi som počul už dávno. Ešte začiatkom sedemdesiatych rokov, keď som sa začal zaujímať o rockovú hudbu u nás. Bol človek hudobne pokrokový, európskeho zmýšľania, ako i sama hudobná scéna v Sarajeve. Ako to povedal populárny Goran Bregović, keď hovoril o svojich začiatkoch a o pionierskych šesťdesiatych rokoch sarajevskej pop-rockovej scény, v tomto meste bývalej Juhoslávie sa kult súčasnej hudby pestoval tak, že mladí hudobníci nielenže počúvali zahraničnú produkciu pomocou vtedy veľmi populárneho Rádia Luxemburg, lež i sami začali tvoriť svoje výplody, v čom mali nezištnú podporu v domácej televízii a rozhlase. Želimir Altarac, ktorého mnohí inak ani nepoznajú a neoslovujú, len jeho prímenom Čičak, je už

Titulná strana publikácie Antikvarnica snova

REPORTÉRI

legendou mestského hudobného života. Má za sebou bohaté autorské dielo, bol organizátorom, moderátorom a autorom mnohých populárnych hudobných vysielaní v rozhlase a televízii, tiež jedným z pionierov diskdžokejstva, ako i hudobným kritikom, akými boli v Belehrade Petar Peca Popović, Zoran Modli a v Záhrebe povedzme Dražen Vrdoljak. Organizoval a viedol mnohé veľké rockové podujatia v Sarajeve. Organizoval mnohé hudobné podujatia, zvlášť v šesťdesiatych Skupina Pauci z roku 1964: (zľava) Mahmud Ferović-Paša, Predo Sua sedemdesiatych rokoch teraz botić, Vlado Stefanović, Davorin Popović a Vladimir Borovčanin-Šento už v legendárnej Sloge a vo Fise, neskoršie v Dome mladých na u zatišju a zverejnil ho v školskom Kornelije Kovač, Đorđe NovkoSkenderiji a v Zetre. Zostal verný časopise Polet. V tom čase aktívne vić, Ranko Rihtman, Enco Lesić, svojmu mestu, rodisku aj v čase písal poéziu. S Kovačevićom sa Vlado Pravdić, Miroslav Maraus, ťažkých rokov občianskej vojny. začal kamarátiť ešte roku 1963, Nenad Jurina a Sina Alimanović. Želimir Altarac pochádza zo zmiešaného manželstva, otec mu bol Žid a matka Chorvátka z Crikvenice. Narodil sa roku 1947. Detstvo prežil v sídlisku Mejtaš a už ako stredoškolák žil s rodičmi v centre mesta, v Ulici Mis Irbina, v budove, v ktorej žil aj Davorin Popović, v tých časoch nádejný športovec, basketbalista, člen BK ŽelSkupina Čičak: stoja: Mahmud Ferović, jezničar. Dragan Danilović, Ranko Rihtman; sedia: Mal dobLutalice z roku 1964: stoja: Slobodan M. Kova- Zoran Redžić a Milić Vukašinović. Táto rých priate- čević, Fadil Redžić, Slobodan Bodo Kovačević; skupina roku 1970 dokázala hrať celých ľ o v m e d z i sedí Miroslav Šaranović. 26 hodín, a tak vošla do knihy Guinnessových rekordov. hudobníkmi. Mnohé skupiny sa uplatnili aj jeho zásluhou. kým tento bol členom skupiny Kornelije Kovač po odchode zo Jedným z jeho prvých priate- Lutalice, a v roku 1965 prešiel Sarajeva v Belehrade založil Korni ľov bol už legendárny, teraz do Indexov spolu s basistom grupu, ktorá v určitom období už nebohý gitarista Indexov Fadilom Redžićom. Do Indexov hrala avantgardnú hudbu, akú Slobodan Kovačević-Bodo. vtedy zo skupiny Pauci pristúpil sám Kornelije začal hrať ešte ako S týmto výborným gitaristom spevák Davorin Popović. Táto člen Indexov. Đorđe Novković vedel presedieť noci. Ešte ako trojica potom desaťročia tvorila odišiel do Záhrebu, kde založil stredoškolák roku 1965 napísal jadro skupiny. Ostatní hudobníci, megahitovú skupinu Pro arte chýrečný recitál Negde na kraju zvlášť klávesisti, sa striedali. Boli to s vokálnym sólistom Vladimirom

HLAS ĽUDU | 14. 3. 2020 • 11 /4898/

Koláž textov z novín

Skupina Jutro (1974): hore: Vlado Pravdić a Goran Bregović; dolu: Zoran Redžić, Vladimir Borovčanin-Šento a Željko Bebek

Obálka albumu skupiny Indexi Plima (1972)

Ploveći radio talasima – hudobná relácia a listy poslucháčov

Želimir Altararac a Zijo Rizvanbegović (Valentino)

Savčićom-Čobim. Zároveň istý čas zostal spolupracovať s Indexmi a roku 1973 prišlo ku kratšej fúzii týchto dvoch skupín, keď koncertovali s obidvoma spevákmi. Podľa Želimira Altarca najprogresívnejší prístup a k experimentovaniu v hudbe Indexov došlo v čase, keď spolupracovali s Rankom Rihtanom. Pri spolupráci Čička a Kovačevića treba povedať, že satomuto druhému veľmi páčil recitál Negdje na kraju u zatišju, a proste naliehal, aby ho tento rozpracoval a dopísal, aby potom po čase nastala prvá najdlhšia pie-

seň juhoslovanskej rock hudby (11 minút). Bola to prvá rock poéma v ex-YU. Úvodné verše recitoval vtedajší študent herectva Branko Ličen a roku 1969 v štúdiu sarajevského rozhlasu bola i nahraná. Plodná bola potom spolupráca Čička s Indexmi. Nastali piesne Povratak Džeka Trbosjeka a Svijet u kome živim (mnohí ju oslovujú ako Jedan čovjek i jedna žena, podľa refrénu), ktorou Indexi obyčajne končili svoje koncerty. Autorom textov týchto piesní je Želimir Altarac-Čičak. Sedemdesiate roky na hudobné nebo ex-juhoslovanskej scény „vyhodili“ skupinu Bijelo dugme, ktorá sa stala najväčšou atrakciou v tomto regióne. Boli to mladí

Už teraz nebohý Davorin Popović a Slobodan Kovačević-Bodo na prvom povojnovom koncerte roku 1996 v BKC, v niekdajšej Sloge

Sarajevčania, ktorí priniesli tzv. pastiersky rock. A potom začali v Sarajeve rásť skupiny ako huby po daždi. Táto kniha Antikvarnica snova je vlastne živou chronológiou obdobia, v ktorom sme rástli. Sedemdesiate roky priniesli vznik ďalších skupín v Sarajeve. Vznikla Teška industrija, ktorú založil vtedajší študent hudobnej akadémie, Subotičan Gábor Lengyel, potom skupiny Cod a Rezonansa. Neskoršie skupiny Vatreni poljubac v čele s charizmatickým Milićom Vukašinovićom. Aj skupina Divlje jagode s výborným gitaristom Seadom Lipovačom, ktorá ani nebola čisto sarajevská, lebo jej členovia pochádzali z iných prostredí. V osemdesiatych rokoch vo

svetovej populárnej hudbe dochádza k expanzii punku a nového primitivizmu ako hudobného výrazu, čiže trendu. Tak v Sarajeve vznikajú skupiny, ako sú Bombaj štampa, Zabranjeno pušenje, Elvis J. Kurtović... aj skupiny pop-rockového zamerania, ako napr. Crvena jabuka, Valentino, Merlin, Hari Mata Hari, Bolero, Regina a iné. Kniha Antikvarnica snov je vlastne svedectvo mnohých rokov strávených na poli hudby, blízko nej... vedľa mikrofónu a na pódiu mnohých podujatí. V závere sa tu nachádzajú spracované rozhovory s poprednými hudobníkmi, ktorí poznačili obdobie, v ktorom sme žili..

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

RADY A NÁPADY

Nebeský koláč

Suroviny: Na žĺtkové cesto: 8 žĺtkov, 250 g masla, 240 g cukru, 6 lyžíc vody, štipka soli, ½ kypriaceho prášku, 280 g múky. Na bielkové cesto: 8 bielkov, 320 g cukru, lyžička gustinu, štipka soli, lyžica citrónu. Na malinovú plnku: 500 – 800 g malín, liter pomarančovej šťavy, 2 vanilínové pudingy, 4 – 5 lyžíc cukru. Na šľahačkovú plnku: liter sladkej smotany, 4 lyžice cukru Takto sa to podarí: Žĺtkové cesto: Maslo vyšľaháme s cukrom, ktorý pridávame postupne. Za stáleho šľahania postupne pridávame žĺtky, soľ a vodu. Nakoniec pridáme i múku s kypriacim práškom a vyšľaháme. Bielkové cesto: Vyšľaháme bielky, do ktorých za stáleho šľahania postupne pridávame cukor. Pridáme i citrónovú šťavu, gustin

a soľ a spolu vyšľaháme. Na plech vystlaný papierom na pečenie v yhrnieme najprv žĺtkové cesto a potom i bielkové. Pečieme na 180 °C vo vopred vyhriatej rúre orientačne 25 minút. Môžeme piecť vo veľkom plechu a v tom prípade cesto prerežeme, alebo cestá rozdelíme na polovice a pečieme na dvakrát v menšom plechu. Malinová plnka: Dáme variť 8 dl pomarančovej šťavy, do ktorej zavaríme pudingové prášky rozmiešané s cukrom a 2 dl šťavy. Keď plnka zhustne, pridáme svieže alebo zamrznuté maliny a necháme prevrieť. Plnku necháme vychladnúť. Šľahačková plnka: Vyšľaháme sladkú smotanu s cukrom. Ak sme cesto piekli vo veľkom plechu, prerežeme ho a najprv naň natierame malinovú a potom i šľahačkovú plnku. Navrch položíme druhú polovicu cesta a koláč ozdobíme buď práškovým cukrom, alebo sviežim ovocím. Môžeme ho ozdobiť aj nadrobno nakrájanými mandľami alebo lieskovcami. Zdroj: creativabox.com

ZDRAVIE A MY

Liečivé účinky medvedieho cesnaku Medvedí cesnak je chutná, ale najmä zdravá a liečivá bylina, ktorá pomáha ľuďom od nepamäti pri najrôznejších zdravotných ťažkostiach. Medvedí cesnak je výborným prečisťovadlom. Podľa svetoznámej Marie Trebenovej má cesnak mnoho liečivých vlastností, no k tým najhlavnejším patrí jeho detoxikačná schopnosť. Treba ho konzumovať vo všetkých formách počas apríla, aby jarná prečisťovacia kúra mala patričné účinky. Táto bylinka môže pomôcť aj pri najrôznejších žalúdočných problémoch, akými sú napríklad zápcha, plynatosť alebo chronické hnačky.

Maria Trebenová uvádza aj preventívne účinky na rakovinu hrubého čreva. Medvedí alebo divoký cesnak sa odporúča konzumovať aj pri lieč-

Chyby v kuchyni, ktoré nechcete urobiť

noho domácich činností – varenie, umývanie, stravovanie, pitie, spoločenský život – sa uskutočňuje v kuchyni. To je dôvod, prečo by kuchyňa mala byť krásna i funkčná zároveň. Kuchynský trojuholník. Špecialisti nikdy nezabúdajú na správne rozmiestnenie drezu, sporáka a chladničky v kuchyni. V tomto kuchynskom trojuholníku je oblasť najväčšej činnosti, ktorá si vyžaduje starostlivé plánovanie a voľný prístup. Z trojuholníka je najdôležitejším bodom umývadlo, ktoré má mať ľahký prístup k sporáku a chladničke pre bezprostredný pohyb pri varení. Úložný priestor. Kuchyne zvyčajne obsahujú veľmi veľa vecí. Okrem väčších častí, ako sú skrinky, stôl či stoličky, sú v kuchyniach ukryté i menšie predmety, ktoré bývajú často zvláštne tvarované a vyžadujú si veľa priestoru. Ide napr. o stojany, mixéry, krájače, mlynčeky a iné prístroje na spracovanie či úpravu potravín. Hľadanie domova pre tieto prístroje a zároveň ich jednoduché udržiavanie môže byť ťažké. Pri malých kuchyniach je preto dobré zvážiť inštaláciu mimoriadne dlhých horných skriniek s tvarovaním pre ďalší úložný priestor. Miesto osvetlenia, ktoré zaberá viac miesta, napr. lišty nad linkou alebo lustra, je dobré použiť bodové osvetlenie, ktoré zaberie menej miesta. Pri umiestňovaní chladničky viac miesta dosiahnete kúpou samostatne sto-

jacej chladničky než zabudovanej chladničky. Kuchynský ostrovček. Vzhľadom na to, že si všetky kuchynské činnosti vyžadujú dosku či voľný prístup k spotrebičom, je jednou z najväčších problémov nedostatok priestoru v kuchyni. Ak máte v tej svojej dostatočne veľkú rozlohu, nezabúdajte pri jej navrhovaní na pridanie kuchynského ostrovčeka alebo raňajkového baru do kuchyne v tvare L. Ich prítomnosť v kuchyni veľmi oceníte. To, že je kuchynský ostrovček pri varení dôležitý, už vieme. Nesprávne veľký alebo nesprávne umiestnený ostrovček však môže byť namiesto pomoci, naopak, na príťaž. Odborníci radia pri navrhovaní kuchyne vkladať ostrovček iba do miestnosti, ktorá je aspoň 8 metrov hlboká a 4 metre dlhá. V prípade menších priestorov sa môže stať, že vznikne nedostatok priestoru v kuchynskom trojuholníku a vaša kuchyňa bude preplnená. Slabé osvetlenie. Kuchyňa je miestnosť, kde si nemôžete dovoliť mať slabé osvetlenie. Nejde len o otázku dizajnu a atmosféry, ale predovšetkým o bezpečnosť pri manipulácii s ostrými nožmi a inými kuchynskými zariadeniami, ako aj o šetrenie vašich očí. Zvážte pridanie kvalitného osvetlenia nad všetky hlavné pracovné plochy, vyhnete sa tak prižmurovaniu v dôsledku zaostrenia zraku na drobné pochutiny, ktoré krájate pri príprave svojich pokrmov.

be srdcovo-cievnych ochorení. Ak máte problém s vysokým krvným tlakom, skúste zaradiť medvedí cesnak do jarného jedálneho lístka. To isté platí aj o bolestivých kŕčových žilách, ktoré trápia nejednu/ ého z nás. Trpíte častými bolesťami hlavy?

Medvedí cesnak môže pomôcť aj ľuďom trpiacim častými migrénami. Medvedí cesnak sa tiež využíva pri liečbe ochorení horných dýchacích ciest, akými sú astma alebo zápal priedušiek. Je tiež výborným posilňovačom imunity v jarnom období, keď sa menia teplotné podmienky a ľudský organizmus je oslabený a náchylný na rôzne ochorenia. Silná korenistá chuť cesnaku môže pomôcť vypudiť z tela aj hlísty.

Mozaiku číslo 246 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

Kultúra Oslava vlastenectva a víťazstva lásky VHV NA JAVISKU SRBSKÉHO NÁRODNÉHO DIVADLA V NOVOM SADE V ADAPTÁCII A RÉŽII MIROSLAVA BENKU

Anna Francistyová

redvlani, v roku 100. výročia Veľkej vojny, úspešnou premiérou inscenácie Tamo daleko, ktorá vznikla podľa predlohy Vladimíra Hurbana Vladimírova Milica Nikoličová v réžii a adaptácii Miroslava Benku a v podaní Divadla Dobricu Milutinovića zo Sriemskej Mitrovice a SD VHV a SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, bola položená bodka za 49. Divadelným vavrínom. Inscenácia je stále v repertoári týchto profesionálov a uplynulý štvrtok 5. marca si ju mohli pozrieť diváci v Srbskom národnom divadle v Novom Sade. Po tejto úspešnej repríze oslovili sme niekoľkými otázkami režiséra Miroslava Benku. Od prvého uvedenia hry Tamo daleko uplynulo pol druha roka. Aké dojmy z nej vo vás stále pretrvávajú? „Premiéry tejto inscenácie boli 25. októbra a 2. novembra 2018 na javiskách Divadla Dobricu Milutinovića v Sriemskej Mitrovici a v Slovenskom divadle VHV v Starej Pazove. Na Slovensku na javiskách profesionálnych divadiel VHV-ho hry boli uvádzané v Slovenskom národnom divadle (Milica Nikoličová, 1934, Zámka škripí, 1982), v divadle Aréna (Zem, 2011), v Slovenskej TV (Záveje, 1972, a Zem, 1978) a v Slovenskom rozhlase (naposledy Milica Nikoličová, 1999) v Bratislave, tiež v Divadle SNP v Martine (Zámka škripí, 1993, Záveje, 2012), v Divadle Jonáša Záborského v Prešove (Zem, 1974), v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (Záveje, 1990) a, samozrejme, u ochotníkov vo Vojvodine a na Slovensku. Keď ide o inscenáciu Tamo daleko, toto bolo prvé uvedenie VHV-ho hry, ba vôbec VHV-ho hier na dolnozemských profesionálnych javiskách, pritom v autorovom rodnom Srieme, a afirmatívne sa o ňom zmienila aj belehradská tlač. • KULTÚRA •

Mám z toho dobrý pocit.“ Prečo ste vašu inscenáciu podľa hry Milica Nikoličová pomenovali práve Tamo daleko? „Tamo daleko je jedna z najkrajších srbských piesní, ktorá sa v tejto inscenácii permanentne opakuje v podobe slov, piesne, spomienok...

je to výrazný, priam nezabudnuteľný motív melódie, v diele myšlienka alebo prvok prechádzajúci celým literárnym dielom. V prenesenom zmysle znamená leitmotív ústrednej myšlienky. V tomto diele sa tento príznačný motív opakuje v rôznych obmenách a významoch.“

Je to i silná metafora: my – oni – Srbsko – Európa, Milica – poručík Wetthoff (nevinnosť – vojak z povolania), učiteľ Nikolić – kupec Panajotović (cnosť – neresť)... Mám tiež taký pocit, že tá chýrečná historická pieseň Tamo daleko v podobe príznačného motívu alebo leitmotívu je výrazný – dominantný umelecký prvok, ktorý sa v tomto diele opakuje a pripomína udalosť, v ktorej Srbsko stratilo veľkú časť populácie a vyhralo vojnu. V hudbe

Koľká bola repríza inscenácie odohraná 5. marca v Srbskom národnom divadle v Novom Sade? „Poviem vám úprimne, nepočítal som presne, ale inscenácia bola uvádzaná pravidelne v Sriemskej Mitrovici a v Starej Pazove. Boli sme aj na hosťovačke v Slovenskom vojvodinskom divadle v Petrovci, v Národnom divadle v Banji Luke a teraz v Srbskom národnom divadle v Novom Sade.“ Boli medzičasom v inscenácii

vykonané nejaké zmeny, „kozmetické“ režisérske úpravy alebo možno zmeny v obsadení úloh? „Nie. Je to premiérové obsadenie. Ale vždy si deň pred vystúpením dáme skúšku, tzv. ,rýchlovku’ alebo ,zbiehačku’, keď si prebehneme celú hru.“ Ako ste spokojní s výkonom hercov a s celkovým odkazom inscenácie pred obecenstvom v Novom Sade? „Som spokojný. Početné obecenstvo veľmi dobre prijalo predstavenie a odmenilo hercov dlhotrvajúcim potleskom. Táto protivojnová dráma VHV (Milica Nikoličová, 1922) sa deje koncom 1. sv. vojny, v roku 1918, od Zjavenia Pána do konca októbra a príchodu osloboditeľov. V hre dominuje milostný príbeh medzi rakúsko-uhorským dôstojníkom, násilne mobilizovaným, von Wetthoffom, slovanským potomkom z rodu Kašubov, nie bojovníkom, ale ,mierotvorcom’ a slobodne vychovávanou Milicou, neterou učiteľa Nikolića, ktorý bojuje za lepšie meno krajiny. Dráma sa dotýka aj vlasteneckých a protivojnových tém a v najušľachtilejšom zmysle oslavuje víťazstvo lásky. Svoju premiéru mala v roku 1934 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave s vtedajším najlepším hereckým obsadením v réžii Janka Borodáča. Táto hra je tiež mementom, že mier v Európe a mimo všetkých centripetálnych mocností v politike je najsilnejšou myšlienkou bez alternatívy.“ Inscenácia žije ďalej. Akú budúcnosť jej predpokladáte? „Najdôležitejšie je, aby sa táto inscenácia udržala na javisku. Plánujeme vystúpenia doma a v zahraničí: v nasledujúcom mesiaci v Starej Pazove, potom zájazdy po divadlách v Srbsku, v Kragujevci, v Kruševci, v Belehrade, na jeseň vo Viedni a v Bratislave, kde Vladimír Hurban Vladimírov skončil teológiu. Uvidíme, či sa nám plány uskutočnia.“

11 /4898/ 14. 3. 2020

Foto: Vladimir Kovačević

Kultúra KNIŽNÝ VEĽTRH V NOVOM SADE

Bohatá vydavateľská činnosť ÚKVS Miroslav Pap

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov už tradične na knižnom veľtrhu v Novom Sade vystavuje knižné jednotky, ktorých je sám vydavateľom alebo iba finančným podporovateľom. Tohto roku vo štvrtok 5. marca bolo prezentovaných 7 publikácií, ktoré prítomným predstavili Ladislav Čáni a predsedníčka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac. Hosťujúcim autorom bol Ján Žolnaj, tvorca novej detskej publikácie Čaroslovník. Ako prvá bola predstavená publikácia Slováci vo Vojvodine autora Jána Botíka. Ladislav Čáni odborne vystihol význam publikácie slovami: „Je to pre nás vzácna kniha, v určitom zmysle slova je to istá syntéza doterajších poznatkov o Slovákoch vo Vojvodine. Druhý aspekt vyplýva z toho, že profesor Botík realizoval početné terénne výskumy v našich prostrediach a na základe toho podáva a hodnotí historický kontext, prírodné podmienky, proces adaptácie a akulturácie, znaky etnickej identity a tomu podobné fakty.

Je to jedna z najkomplexnejších kníh všeobecne o vojvodinských Slovákoch.“ Tradične ÚKVS vydáva aj vedecké zborníky, ktoré predstavujú určitý výstup odborných konferencií, ktoré samotný Ústav organizuje alebo iba participuje. Takým

divadla v Petrovci. Ide o dvojjazyčný zborník pozostávajúci zo siedmich príspevkov fundovaných autorov, ktorí sa tejto problematike dlhodobo venujú. Ďalší zborník patrí medzi tradičné edície ÚKVS a je to zborník tentoraz zo 14. Muzikologickej konferencie, ktorá sa

ÚKVS aj tohto roku doplnil knižnicu nejedného čitateľa

zborníkom s malým oneskorením vydania je Cesta medzi tradičným a moderným a je to publikácia z teatrologického kolokvia, prebiehajúceho v roku 2016 v Báčskom Petrovci z príležitosti 150. výročia

uskutočnila v Pivnici a venovaná bola dvom významným muzikológom: Jurajovi Feríkovi st. a Jurajovi Feríkovi ml. ÚKVS do svojej vydavateľskej činnosti zahrnul aj publikovanie

dizertačných prác v rámci edície Doktorské dizertácie. Najnovšia v tejto edícii je doktorská dizertácia Miliny Sklabinskej, bývalej riaditeľky ÚKVS, ktorá písala o esteticko-hudobných prácach Martina Kmeťa. V rámci knižnej prezentácie bola verejnosti predstavená i desiata ročenka ÚKVS Maják, ktorá sumarizuje kompletnú celoročnú činnosť tejto významnej ustanovizne. V zadnej časti ročenky je aktualizovaný adresár všetkých kultúrnych organizácií a spolkov. ÚKVS okrem toho, že sám vydáva knihy, finančne podporuje vydanie titulov v iných vydavateľstvách. V minulom roku boli podporené publikácie Antologija slovačke poezije, Z aromatického literárneho záhonu autorky Viery Benkovej a Aby sa nezabudlo autorky Anny Galambošovej, ako i detská publikácia Čaroslovník autora Jána Žolnaja, ktorú sám autor počas veľtrhu odprezentoval. Podľa slov Ladislava Čániho je to detská kniha, ktorá sa nezahanbí ani na jednom stánku s detskou literatúrou na knižnom veľtrhu. Je to rovnocenné autorské dielo Jána Žolnaja a ilustrátora Ďulu Šantu.

VZÁCNE UZNANIE NAŠEJ SPISOVATEĽKE ZO SLOVENSKA

Viere Benkovej Cena za celoživotné dielo Jaroslav Čiep

sobotu 7. marca v miestnostiach Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci bola malá slávnosť. Totiž pri návšteve Srbska a novosadského knižného veľtrhu predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik udelil našej spisovateľke Viere Benkovej Cenu SSS za celoživotné dielo. Koncom minulého roku bol v Budmericiach zraz slovenských spisovateľov, na ktorý Viera Benková pre zdravotné problémy nemohla odcestovať. Aj napriek tomu tam odznelo laudácio na našu ocenenú spisovateľku a te-

www.hl.rs

raz, keď sa naskytla príležitosť, decembra 2019. Benkovej toto uznanie aj osobne Predseda Bielik sa našej spisoodovzdali. Na dekréte sa píše: vateľke prihovoril slovami: „Spolok Spolok slovenských spisovateľov udeľuje Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo Viere Benkovej s prihliadnutím na jedinečnú básnickú tvorbu a zásluhy o rozvoj slovenskej krajanskej literatúry v Srbsku. Bratislava – Miroslav Bielik pri odovzdávaní Ceny SSS Budmerice, 6. spisovateľke Viere Benkovej

Informačno-politický týždenník

slovenských spisovateľov si považoval za česť vyjadriť úctu pani Benkovej, jej dielu, v súvislosti s jej jubileom v minulom roku i Cenou SSS za jej celoživotné dielo, za naozajstný prínos do slovenskej literatúry, ktorý je trvalý, s prihliadnutím na jej jedinečnú básnickú tvorbu reflektujúcu panónsky slovenský kraj a Dolnú zem.“ Podotkol, že vlani pri príležitosti osemdesiatin Viery Benkovej SSS našej spisovateľke vydal výber z jej diela Studňa v redakcii Dr. Dagmar Marie Anocovej. V podvečer MDŽ vlaňajšej jubilantke odovzdal aj kyticu kvetov, za čo sa naša ocenená spisovateľka vyberanými slovami pekne poďakovala. • KULTÚRA •

LITERÁRNE POSEDENIA V PADINE A V KOVAČICI

S pocitom dobrej spolupráce Stevan Lenhart

vić, organizátor Smederevskej básnickej jesene, vyjadril potešenie o štvrtok 5. marca v Padiz vlastnej prítomnosti v Kovačici ne a v Kovačici hosťovala a prečítal báseň z jeho zbierky skupina slovenských a srbRasuta zemlja, ktorá roku 2002 vyšla ských spisovateľov, prekladateľov v slovenskom preklade Miroslava a vydavateľov, ktorí prezentovali Demáka pod názvom Roztrúsená aktuálne knižné vydania a zem. Ďalší srbský básnik úryvky z vlastnej tvorby. Ako Jeremija Lazarević (ktona úvod poznamenal riaditeľ rému SVC pred dvomi Slovenského vydavateľského rokmi vydalo básnickú centra Vladimír Valentík, pozbierku v slovenskom hnútkou na tieto literárne popreklade) interpretoval sedenia bol príchod básnika svoju báseň inšpirovaa prozaika Miroslava Bielika, nú pobytom v Bratislave. predsedu Spolku slovenských V rámci prezentácie srbspisovateľov, ktorému vlani ských básnikov Martin vyšiel výber z jeho poetickej Prebudila poukázal aj na tvorby v preklade do srbčiaktuálny knižný výber ny pod názvom Mostovi u z poézie Matiju Bećkovića nepoznato (preložil Martin v preklade do slovenčiny Prebudila) a začiatkom marca pod názvom Ešte sme ne2020 aj najnovší výber z jeho Slovensko-srbská skupina spisovateľov, prekladateľov a vydavateľov v Obecnej skončili... próz Kaleidoskop (preložila knižnici v Kovačici

Zdenka Valentová-Belićová). Spoluprácu medzi slovenskými a srbskými spisovateľmi Miroslav Bielik v príhovore ohodnotil ako výrazne pozitívnu, v pokračovaní prečítal vlastné verše v pôvodnej slovenčine, nasledovala ich interpretácia

v srbčine v Prebudilovom podaní. Knihu 100 srbských básnikov v preklade Miroslava Demáka predstavil sám Demák a poznamenal, že vlastne ide o 108 básnikov, pričom poukázal na zvláštne charakteristiky tohto čísla. Básnik Goran Đorđe-

PREZENTÁCIA LITERÁRNEJ TVORBY NA VEĽTRHU KNÍH

Vzácne literárne mosty V rámci veľtrhu kníh – na stánku Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spo-

ločenstvami bola predstavená i najnovšia kniha Zdenky Valentovej-Belićovej Apokrifi prema Lilit i druga prokletstva, ktorá vyšla

v rámci edície Brankovo kolo. Svoju prezentáciu malo aj Slovenské vydavateľské centrum. V rámci ďalšej akcie z cyklu Zima s knihou Danica Vŕbová prítomných najprv privítal riaditeľ Vladimír Valentík, lovenský spisovateľ Miktorý priblížil misiu a prácu roslav Bielik v sobotu 7. tohto centra. Aj pri tomto marca zavítal do Nového podujatí bola akcentovaná Sadu na tradičný knižný veľtrh. tvorba a knihy autora MiroTam v rámci podujatia pomeslava Bielika. O jeho tvorbe novaného Mosty – Slovensko : sa zmienil aj prekladateľ Srbsko bola predstavená jeho a básnik Martin Prebudila, tvorba, ale aj jej preklady do ktorý prítomným prečítal srbského jazyka. niekoľko Bielikových básní O najnovšej Bielikovej knihe v srbskom preklade. NechýKaleidoskop, ktorá vyšla v srbčibalo ani slovo samotného ne, sa zmienili majiteľ vydavaautora, ktoré tlmočila Vateľstva Agora Nenad Šaponja, lentová-Belićová, no odzneli ktorý je vydavateľom tejto aj básne v jeho prednese. knihy, Zoran Đerić, literárny Slova sa ujal aj spisovateľ kritik, a prekladateľka Zdenka Miroslav Demák. V záveValentová-Belićová, ktorá toto rečnom príhovore riaditeľ podujatie aj moderovala. Týmto SVC Valentík vyzdvihol fakt, podujatím bolo na príklade že slovenské vojvodinské bohatej tvorby Miroslava Bievydavateľstvo tohto roku lika ukázané, že sú mosty medzi Na novosadskom knižnom veľtrhu: (zľava) Miroslav Demák, Vladimír Valentík, oslavuje úctyhodných 100 slovenskou a srbskou literatúrou Miroslav Bielik, Zdenka Valentová-Belićová a Martin Prebudila rokov. pevné a stále sa rozvíjajú.

• KULTÚRA •

11 /4898/ 14. 3. 2020

Kultúra KOMORNÝ ZBOR MUSICA VIVA BÁČSKY PETROVEC

Pôsobí už dve desaťročia Jaroslav Čiep

účinkovať v práci zboru. Preto si na pomoc pozvali najprv Palančanky a najnovšie v zbore spievajú aj Novosadčanky. Zboristi sa pravidelne schádzajú dvakrát do týždňa a svoj repertoár nacvičujú v hudobnom kabinete v Základnej škole Jána Čajaka. Tam koncom februára (21. 2.) vedúca zboru Mariena Stankovićová-Kriváková zvolala pravidelné výročné

podujatiach v obci, kde bol pozývaný. Okrem na skúškach jeho činnosť sa uskutočňuje na vystúpeniach, na samostatných koncertoch a organizovaním koncertov iných zborov vo svojom prostredí. Vlani zbor mal na svojom konte 18 verejných vystúpení, z čoho dva samostatné koncerty: prvý koncert bol počas Dňa Petrovca v slávnostnej sieni gymnázia

ačiatky práce Komorného zboru Musica viva siahajú dve desaťročia do minulosti. Odvtedy zbor zanechal trvalé stopy nielen vo svojom prostredí. Celé dve desaťročia zbor vlastne len živorí. Práca v zbore je dobrovoľná, ani vedúca zboru nemá nároky na finančnú úhradu, lebo zborové príjmy sú viac než skromné. Ale jedenásť rokov dokázali sústavne organizovať Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny a uhostiť takmer dvesto účastníkov. A to aj napriek tomu, že vo svojich radoch majú len hŕstku vytrvalcov, ktorým sú spev a kultúra pri Po vystúpení v kostole v Očovej na Slovensku v decembri 2019 srdci. Už vlani sme písali, že tak trochu zhromaždenie, ktoré pracovalo v čele (v ktorom vystúpili aj nadaní huaj v Komornom zbore Musica viva s Boženou Bažíkovou a zapisovateľ- dobníci, sólisti a hostia – skupina De bijú na poplašné zvony, lebo v po- kou Annou Hansmanovou. Art z Martina), druhý koncert bol na sledných rokoch v ich radoch cítiť Zo správy o činnosti za rok 2019 zájazde v Slovenskej republike, kde nedostatok spevákov, ako i evident- vyplýva, že zbor pracoval sústavne. sa im aj vlani podarilo vycestovať. Tu ný nezáujem Petrovčanov aktívne Vystupoval na viacerých kultúrnych prezentovali svoju činnosť s partner-

STARÁ PAZOVA

Kultúrna dimenzia – 2000. vysielanie naživo

Anna Lešťanová

lávnostným programom, ktorý sa konal v piatok 28. februára v staropazovskej divadelnej sále, si redaktorka Anđelka Maliová za prítomnosti početných hostí, spolupracovníkov, významných kultúrnych pracovníkov a umelcov pripomenula jubilejné 2000. vysielanie Kultúrna dimenzia, ktorú takmer 43 rokov v kontinuite na vlnách tamojšieho lokálneho rozhlasu rediguje a moderuje. Kultúrna dimenzia, najstaršie rozhlasové vysielanie venované kultúre v Srbsku, sa tentoraz vysielalo v priamom prenose z divadelnej sály na vlnách Staropazovského rozhlasu.

www.hl.rs

Za svoje autorské vysielanie Kultúrna dimenzia, do ktorého A. Maliová vkladá obrovskú energiu, vôľu a skúsenosť, autorka a redaktorka bola neraz odmenená hodnotnými uznaniami. Tentoraz, pri príležitosti vysielania jubilejnej 2000. relácie, v programe sa zúčastnili a jej spolubesedníkmi boli: Dragana Miloševićová, pokrajinská tajomníčka pre kultúru, informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, Nino Brajović, generálny tajomník Združenia novinárov Srbska, Goran Jović, predseda ZO Stará Pazova, Dragana Milašová, riaditeľka tamojšej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, Dragana Stevićová, hovorkyňa Strediska pre kultúru, Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, a Miloš Lazić, riaditeľ RTV Stará Pazova.

Informačno-politický týždenník

Hostia programu okrem vyslovených gratulácií k jubileu vysielania hovorili aj o aktuálnej situácii a vkladaniach v oblasti kultúry tak na území Vojvo-

Pokrajinská tajomníčka Dragana Miloševićová (zľava) a autorka Kultúrnej dimenzie Anđelka Maliová

ským zborom Belius z Očovej. Zbor počítal 15 aktívnych členov. Na svoju činnosť vlani minuli 60-tisíc dinárov a grant v hodnote 600 eur nepostačil na cestu na Slovensko, takže si členovia zboru priplatili z vlastného. O tom správu podala pokladníčka Zuzana Šjarová. Aj napriek ťažkostiam v KZMV veria, že tohto roku patrične oslávia 20 rokov pôsobenia a usporiadajú jubilujúci koncert zboru v decembri. O vlastnom jubileu plánujú zostaviť a tlačou vydať aj publikáciu. Ďalšia činnosť by mala prebiehať podľa rozpracovaného rozvrhu na tento rok tak v Petrovci, ako aj v okolitých dedinách a mestách. Okrem toho spolu s MOMS Petrovec usporiadajú prezentáciu knihy hudobných skladieb Vladimíra Kováča Cesta vydláždená hudbou. Zbor prijal pozvanie na zájazd na medzinárodný zborový festival a v júni vycestujú do Vranova nad Topľou, na Slovensko. Po ročnej prestávke do plánu si zapísali usporiadať 12. Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny. Na záver zhromaždenia klavirista Vladimír Kováč so sólistkou Elenou Demrovskou predviedli zopár Kováčových skladieb, ktoré vyšli knižne. Foto: z archívu KZMV diny, ako aj v Staropazovskej obci, tiež o plánoch na nadchádzajúce obdobie. Tu boli spomenuté významné jubileá v tomto prostredí, akými sú 250. výročie príchodu Slovákov do Starej Pazovy a 60. výročie založenia Strediska pre kultúru Stará Pazova. Po vykonanej privatizácii v mediálnych ustanovizniach, a tým aj v RTV Stará Pazova, tamojšie obecné orgány prostredníctvom projektového financovania podporujú nehatené vysielanie Kultúrnej dimenzie. Tentoraz bolo konštatované, že je informovanie (aj rozhlasové), globálne pozorované, dehumanizované. Kultúrna dimenzia je vďaka svojim obsahom z týždňa na týždeň pravým opakom tejto situácie. V umeleckej časti programu vystúpili a program hudbou a spevom spestrili: Mg. Ljubinko Lazić (kontrabas), profesorka klavíra Ivana Todorovićová, huslistka a hudobná pedagogička Ana Zorićová, interpretka slovenských ľudových piesní Jaroslava Vršková-Opavská a talentovaný žiak a klavirista Hudobnej školy Ljubinka Lazića vo Vojke Dimitrije Jovanović. • KULTÚRA •

ZIMA S KNIHOU V KULPÍNE

Záujem o nové knihy pretrváva Katarína Gažová

poločnými silami Slovenské vydavateľské centrum Báčsky Petrovec, MOMS Kulpín, Spolok kulpínskych žien a Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo vo vedľajších priestoroch kaštieľa – v miestnostiach, kde sídli združenie žien Kulpína – v pondelok 9. marca usporiadali tretie literárne posedenie Zima s knihou. V mene hostiteľov prítomných privítala Katarína Pucovská. Hostkou večierka bola spisovateľka Viera Benková a príležitostne K. Pucovská k uplynulému sviatku žien prečítala báseň V. Benkovej Studňa a voda. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík predstavil aktuálnu produkciu tohto vydavateľstva a potom o každej knihe z roku

2019, ktoré do Kulpína priniesli, hovoril podrobnejšie. Hlavne predstavil dve edície SVC: Živý prúd, kde vydávajú aktuálnu tvorbu tunajších autorov, a edíciu pre

deti Včielka, v ktorej vlani vyšlo sedem kníh. Hovoril aj o storočnici vydavateľskej činnosti Slovákov v Srbsku (1920 – 2020). Predtým ako sa slova ujala spi-

Na literárnom posedení v Kulpíne: (zľava) Viera Benková, Vladimír Valentík a Katarína Pucovská

sovateľka Viera Benková, v mene prítomných Katarína Pucovská jej zablahoželala k Cene za celoživotné dielo, ktoré jej pred pár dňami odovzdal predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik. Spisovateľka Benková hovorila o svojich knihách a o zážitkoch z novinárskeho a spisovateľského života. Kniha, ktorú ako poslednú vydalo SVC, je druhá časť knihy memoárov kysáčskeho rodáka a niekdajšieho kulpínskeho učiteľa Daniela Pixiadesa. Vyšla pod názvom Zápisky bez poriadku a podrobnejšie ju predstavila K. Pucovská, ktorá knihu preložila zo srbčiny do slovenčiny. Na ukážku prečítala úryvky z tejto publikácie, ktorú darovali prítomným na tomto literárnom večierku v Kulpíne.

ETNOSEKCIA MOMS V SELENČI

Výstava ku Dňu žien Andrea Lačoková

nedeľu 8. marca členky etnosekcie MOMS v Selenči zorganizovali príležitostnú výstavu, čo je jedna z ich tradičných aktivít k MDŽ, tentoraz venovanú vlneným ručníkom. Výstava pod názvom Kvety na vlniakoch Selenčaniek je ešte jedným z dôkazov, že členky etnosekcie pestujú a zachovávajú naše kultúrne dedičstvo. Na otvorení výstavy v dome kultúry v Selenči sa na úvod prihovorila Viera Strehárska, vedúca etnosekcie MOMS v Selenči, ktorá privítala prítomných. V pokračovaní krátkeho programu sa predstavili selenčskí škôlkari, ktorí zarecitovali primerané básne o mame. Predstavila sa aj divadelná recitačno-hudobná sekcia Základnej školy Jána Kollára a literárne pásmo doplnili gymnazistky petrovského gymnázia. Predsedníčka MOMS v Selenči PaedDr. Svetlana Zolňanová pri tejto príležitosti odovzdala vedúcej etnosekcie Viere Strehárskej ďakovný list za • KULTÚRA •

Z otvorenia výstavy Kvety na vlniakoch Selenčaniek

dlhoročnú prácu na matičnom poli. Takéto uznanie získal aj Ján Šimoni, bývalý predseda a dejateľ MOMS Selenča. Prítomným sa prihovorili aj Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM, a Katarína Vrabčeniaková, predsedníčka Rady MS Selenča. Na konci vernisáže hostkám z Pivnice, Lugu a Petrovca domáce aktivistky udelili medovníčky, ktoré zhotovila Selenčanka Darina Týrová, letáčiky a ďalšie darčeky s matičným logom. Na výstave si návštevníci okrem vlnených ručníkov mohli obzrieť aj rôzne ručné práce Selenčaniek. Medovníčky vystavovala Darina Týrová, háčkované práce Kvetoslava Švecová-Kočondová a rôzne zaujímavé výšivky Renáta Súdiová. Obrazy, ktoré boli príležitostne vystavené, zhotovili Zuzana Gašparovská a Anna Nosálová. Na záver členky MOMS v Selenči rozdelili prítomným brožúrku, ktorá zahŕňa minuloročnú činnosť MOMS v Selenči. Foto: Jasmina Kováčová 11 /4898/ 14. 3. 2020

Kultúra V LALITI ZÁUJEM DETÍ O DIVADLO PRETRVÁVA

Snehulienka ku Dňu žien

Miroslav Pap

ivadelné tradície v Laliti pokračujú aj v súčasnosti. Najmä vďaka tomu, že sa do činnosti Kultúrno-umeleckého spolku Štefánika zapájajú aj deti. Totiž o účasť v detskej divadelnej skupine prejavujú záujem žiaci všetkých ročníkov Základnej školy Nestora Žučného. Práve preto v septembri minulého roku začali nacvičovať novú inscenáciu, s ktorou sa v nedeľu 8. marca predstavili domácemu publiku. Bol to v určitom zmysle

slova dar mamám a starým mamám k Medzinárodnému dňu žien. Na javisku najmenší divadelníci predviedli hru Snehulienka. Podľa slov režisérky Jany Burčiarovej táto predloha bola vybraná hlavne pre to, že o divadlo deti prejavujú veľký záujem, a táto inscenácia si v podstate vyžaduje veľa hercov. Scenár mala na starosti režisérka, ktorá spoločne s rodičmi vyrábala aj kostýmy pre všetkých hercov. V tejto zo 40-minútovej inscenácii vystúpilo 9 hercov: Petra Hrnčiarová, Michaela

Petra Hrnčiarová v predstavení hrala dve postavy

LITERATOUR S ROZENBERGOVOU A KOVALYKOVOU. Podujatie LiteraTour, ktoré od roku 2013 spĺňa svoju misiu – umožniť, aby slovenskí spisovatelia navštevovali študentov slovenčiny na európskych univerzitách, znova zavítalo do Nového Sadu. V seminárnej knižnici Oddelenia slovakistiky v stredu 4. marca hlavnými témami boli feministická literatúra a ženská tvorba. Študentov a profesorov privítala prof. Dr. Marína Šimáková-Speváková, ktorá predstavila hostky spisovateľky: Vandu Rozenbergovú a Uršulu Kovalyk. V rozhovore, ktorý so spisovateľkami potom viedla, sme sa dozvedeli mnohé zaujímavosti o tom, ako tieto známe spisovateľky tvoria, pracujú, rozmýšľajú, čo ich inšpiruje a motivuje k písaniu. Obidve autorky prečítali aj úryvky zo svojej tvorby. D. Vŕbová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Detská klasika spríjemnila oslavy Dňa žien v Laliti

Šimeková, Ines Hrnčiarová, Marína Fábryová, Ema Šimeková, Alexa Turčan, Mária Šinkarčuk, Luka Stojanović a Teodora Ristićová. Zvukárom bol Róbert Pucovský a scénu mal na starosti Simon Macko. So svojou režisérkou títo malí divadelníci sa nacvičovaniu divadla venujú vraj každú nedeľu, lebo pre povinnosti detí a režisérky cvičenia cez týždeň sú takmer nemožné. Podľa slov Jany Burčiarovej detské divadlo očakáva bohatý rok na festivaly a prehliadky.

Zaplánované majú účinkovanie na divadelnom festivale DIDA v Pivnici a na obecných divadelných súťažiach. Pevne veria, že sa im podarí zúčastniť sa aj na detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove. A tak aj v nedeľu mali diváci možnosť vidieť a posúdiť herecké výkony detí, ktoré sú nositeľmi divadelnej tradície v Laliti. Na vedúcich osobnostiach v dedine zostáva, aby im umožnili i ďalej hrať divadlo, teda aj po ukončení základnej školy.

POETICKO-HUDOBNÝ VEČIEROK V STAREJ PAZOVE. Na prahu jari v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića usporiadali vo štvrtok 5. marca poeticko-hudobný večierok, na ktorom hosťom bol Lazar Stanojević (1954) zo Zemunu. Je inžinierom technológie na dôchodku a obecenstvu sa predstavil svojou básnickou tvorbou publikovanou v zbierkach Tajna (Zemun 2018) a Kao vino (Zemun 2019). Prednes Stanojevićovho krásneho slova na vždy aktuálnu tému – láska – piesňou a hudbou, hlavne nestarnúcimi melódiami, dotvoril jeho kamarát Milorad Čortan-Braca zo Starej Pazovy, ktorý je i jedným z iniciátorov tohto večierka v Starej Pazove. Na fotografii: (sprava) Nataša Filipová, Lazar Stanojević a Milorad Čortan. A. Lš.

• KULTÚRA •

SCÉNA

The Boomtown Rats: je znovu čas niečo povedať. Írsky hudobník Bob Geldof je asi najznámejší ako organizátor dobročinného koncertu Live Aid, usporiadaného roku 1985 s cieľom pomôcť hladným deťom v Etiópii. Televízny prenos tohto veľkého rockového podujatia vtedy sledovalo približne 1,5 miliardy divákov v 100 krajinách a jednou z nich bola aj Juhoslávia. Geldof mal už vtedy za sebou skúsenosti spoločenského volontéra a politického aktivistu, ale aj úspešnú hudobnú kariéru so skupinou The Boomtown Rats, ktorá nahrala veľký hit I Don’t Like Mondays. Po dlhej prestávke skupina sa pred niekoľkými rokmi znovu dala dokopy a práve vydali nový album pod názvom Citizens of Boomtown (vydavateľstvo BMG) s prvým singlom Trash Glam Baby. Dnes už 68-ročný Geldof o novom albume hovorí, že k nemu ho viedla zvedavosť, ako budú The Boomtown Rats znieť po toľkých rokoch a vraj vôbec nejde o pocit nostalgickosti – skôr ide o presvedčenie, že je znovu čas na aktivizmus a je čo povedať o horúčkovitej dobe, v ktorej žijeme.

ODMENENÍ ŽIACI Z KYSÁČA. S cieľom zaslať silný odkaz čínskemu bratskému národu v boji s koronavírusom v týchto ťažkých časoch, z iniciatívy predsedu združenia Rusofil a autora Sveslovanských dní kultúry Zorana Supića a riaditeľa ZŠ Dositeja Obradovića Stanimira Paunića bola vyhlásená výtvarná súťaž priateľstva a krátkych odkazov na rúškach, ktoré sa používajú ako ochrana pred vírusmi. Na súťaži účinkovalo 9 škôl, a to z Kysáča, Rumenky, Nového Sadu a z Petrovaradína. Zaslaných bolo 400 prác, z ktorých 25 najlepších odmenili. Medzi odmenenými boli i práce žiakov 1.2 triedy ZŠ z Kysáča: Miljana Pavla Surového, Petry Vukovićovej, Milice Vasilićovej, Anje Samardžićovej, Anje Majdandžićovej a Slobodana Mijatovića. Deti na súťaž motivovala profesorka triednej výučby Anna Legíňová. Autori najlepších prác boli odmenení na Medzinárodnom veľtrhu kníh v Novom Sade. V slávnostnom programe okrem príležitostných príhovorov vo vystúpení žiackeho chóru zazneli aj piesne po čínsky. Treba pripomenúť, že niektorí maliari pri tejto príležitosti darovali obrazy. Na snímke sú odmenené žiačky (zľava) Anja Majdandžićová a Milica Vasilićová so svojou učiteľkou. A. Lg.



Výklad nových kníh

Fauna Petrovca a okolia – zbierka na GJK (ISBN 978-86-901430-3-0)

Turné Oi Polloi v Srbsku. Škótski anarcho-punkeri Oi Polloi pretrvávajú na scéne už takmer celých 40 rokov a okrem energického zvuku vysielajú aj priame odkazy proti korumpovanému politickému systému, proti nacizmu, antisemitizmu a sexizmu. Zloženie skupiny dodnes prechádzalo mnohými zmenami a jediným stálym členom bandu od založenia dodnes je spevák Deek Allen. Práve im vyšla nová platňa pod názvom Blame it on the System (vydavateľstvo Profane Existence) a začiatkom apríla odohrajú miniturné v Srbsku – vystupovať budú v Sombore (2. 4.), Novom Sade (3. 4. v priestore Firchie Think Tank Studio) a v Kraljeve (4. 4.). KONCERTY 14. marca, Škripa Pub v Novom Sade: Ivica (indie/ dream pop z Pančeva) 15. marca, Dom kultúry v Novom Sade: Romano Nervoso (taliansko-belgický „spaghetti rock and roll“) 20. marca, Dom kultúry v Novom Sade: Električni orgazam Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

Jaroslav Čiep

ruhá publikácia, ktorú predstavíme a ktorá vyšla vlani v septembri k oslavám storočnice petrovského gymnázia, je svojrázny katalóg pomenovaný Fauna Petrovca a okolia – zbierka na GJK. Na úvod obsahuje spomienku na zakladateľa zbierky, profesora a riaditeľa gymnázia Samuela Speváka z pera Anny Medveďovej. O nových priestoroch pre biologickú výstavu sa v publikácii zmienila Mária Boldocká, profesorka biológie na dôchodku, a príspevky spomienkového charakteru uverejnili aj niekdajší žiaci a aktivisti krúžku: vedecký pracovník Dr. Ján Kišgeci, ornitológ Ondrej Vízi a kardiochirurg MUDr. Ján Seleštiansky. V katalógu je potom podrobnejšie predstavená zbierka a zoznam jej exponátov po latinsky, slovensky a po srbsky. Tento súpis exponátov pozostávajúci z 139 druhov vtákov a 14 druhov cicavcov vykonali profesori Milada Stankovićová, Vjeroslava Struhárová a Andrej Medveď. Okrem toho v publikácii sú uverejnené aj početné

fotografie z práce krúžku a reprodukcie vtákov a cicavcov patriacich do zbierky. Katalóg Fauna Petrovca a okolia – zbierka na GJK zostavila Anna Medveďová. Obálku vypracovala a knihu graficky upravila Oľa Tordayová. Kolorovanú publikáciu na kriedovom papieri v mäkkej väzbe v rozsahu 40 strán Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci vydalo roku 2019 ako 2. zväzok v edícii Storočnica v náklade 500 výtlačkov. Vytlačila ju tlačiareň Yugo Štampa v Čelareve.

11 /4898// 14. 3. 2020

Kultúra·Oznamy

„Za čas prídem...“ Anna Horvátová

eď tú-ktorú činnosť poľahky vykonáme, rýchlo, a že si nevyžaduje námahu a nespôsobuje nám ťažkosti, jednoducho povieme: „Urobili sme to za čas.“ Chceme tým zdôrazniť, že sme ľahučko vykonali úlohu, prácu, bez akýchkoľvek problémov, hravo. Problém v tomto prípade neväzí

v nevynaloženej námahe, ale v neslovenskosti spojenia „za čas“. Čas je spisovné slovo, ale pod vplyvom srbčiny nesprávne použité. Spojenie „za čas“ s významom v priebehu krátkeho času alebo po uplynutí krátkeho času je prevzaté zo srbčiny. V slovenčine síce máme príslovku začas, ale nesúvisí so spojením „za čas“. Vyjadrujeme síce ňou krát-

ky čas, avšak určitý, obmedzený, význam dočasne: začas pracoval ako úradník; bol začas v nemocnici. Príslovka začas v zmysle občas je to isté, čo i raz začas či zriedkakedy, z času na čas: len z času na čas sa stretneme; občas sa aj prihovorí. Namiesto spojení so srbským „za čas“: „Za čas sa vrátim.“; „Za čas napíšem odkaz.“; „Za čas prichystám kávu.“; „Za čas poupratujem.“ slovenské spojenia budú znieť: O chvíľu sa vrátim.; V okamihu napíšem odkaz.; Za chvíľu prichystám

kávu.; V okamihu poupratujem. Už z príkladov vidieť, že správnymi náhradami sú: za chvíľu / chvíľku / chvíľočku, za okamih, o chvíľu, v okamihu, vo chvíli, v momente. K týmto môžeme pridať ešte aj príslovky: razom, raz-dva, hneď, chytro, zaraz, už-už, už aj. Ani spojenie „čas jedno, čas druhé“ nemá slovenský nádych; namiesto neho môžeme použiť: raz, hneď, tu a spojenia vyznejú: raz jedno, raz druhé; hneď jedno, hneď druhé; tu jedno, tu druhé.

V KOVAČICI KU DŇU ŽIEN

Piesňou, básňou a tancom Anička Chalupová

celom svete 8. marec tradične patrí sviatku žien. A tradične aj tohto roku bol usporiadaný i príležitostný program k oslave Dňa žien detí z Predškolskej ustanovizne Kolibrík a žiakov Základnej školy Mladých

pokolení v Kovačici. Kým predškoláci vystúpili v škôlke s tým, čo ich naučili ich vychovávateľky, v preplnenej sieni Domu kultúry 3. októbra odznel bohatý kultúrno-umelecký program v prednese žiakov vyšších a nižších ročníkov ZŠ. Pred početným obecenstvom sa predstavili mladí recitátori,

Búrlivý potlesk obecenstva si za skvelý výstup zaslúžili aj prváci

KRÁTKE SPRÁVY Aradáč, Biele Blato

Úspešní recitátori. Na obecnej recitačnej súťaži, ktorá prebiehala 2. marca v zreňaninskom Kultúrnom centre, aradáčski a bieloblatskí recitátori, ktorí recitovali po slovensky, dosiahli pozoruhodný úspech. Do regionálnej súťaže, ktorá bude 22. marca v Čoke, postúpili tretiačka Daniela Brveníková a štvrták Matija Tót. Nacvičila ich učiteľka Soňa Zahorcová. Žiakov starších ročníkov nacvičovala profesorka slovenčiny Jaroslava Števková a v regionálnej

www.hl.rs

sólisti a tanečníci, ktorým do tanca hrali členovia školského orchestra pod vedením učiteľa Pavla Tomáša st. K oslave Dňa žien sa tohto roku verejne pripojila aj lokálna samospráva, ktorá pre všetky krajšie polovičky z celej obce prichystala kvety a usporiadala dva hudobné

koncerty. V uzdinskom DK Doina v nedeľu 8. marca odznel koncert vojvodinskej skupiny Garavi sokak a na námestí v centre Kovačice sa krajšie polovičky zabávali pri hudbe skupiny Valentino zo Sarajeva.

Z koncertu skupiny Valentino

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

súťaži sa zúčastnia siedmačka Jana Greksová a ôsmaci Martina Hučoková a Filip Gál. Účinkovali ešte aj prváčka Ema Ľavrošková, tretiak Dávid Nedelický a štvrtáčka Hana Gálová, tiež piataci Maja Bartošová a Milan Stepanov. Zo základnej školy v Bielom Blate v obecnej súťaži sa zúčastnili štvrtáci Bojan Czorba a Barbora Brezíková, šiestak Saša Poliak a ôsmačka Sára Kováčová, ktorá postúpila do regionálnej súťaže. Všetkých nacvičovala profesorka slovenčiny Adela Obšustová. vlh

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ECO RECYCLING, s. s r. o., Nový Sad, Bulvár oslobodenia č. 127/VIII, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Skladovanie odpadových pneumatík, ktoré sa nachádza v Ulici sentandrejski put číslo 165, na katastrálnej parcele číslo 65/6, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. marca 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-74/20, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA·OZNAMY •

Oznamy 1

VODOROVNE: 11. Osoba, ktorá vyslobodila niekoho; 12. Chemická značka neptúnia; 13. Kresťanský chrám zo staršieho obdobia; 14. Samohláska a spoluhláska; 15. MESTO, V KTOROM V ROKU 1981 PREBIEHALI 36. SVETOVÉ MAJSTROVSTVÁ V STOLNOM TENISE; 16. Citoslovce vyjadrujúce prudké odrezanie; 17. Niekdajší novosadský obchodný dom; 18. Skok smerom nabok; 20. Hocičia; 21. Boh lásky; 22. Srbské mužské meno; 23. Chudáčik; 24. Dve samohlásky; 26. Veda o víne a vinohradníctve; 27. Chemická značka rubídia; 28. STOLNÝ TENISTA MILIVOJ

9 10

KRÍŽOVKA ČÍSLO 11

11 12

13 14

19 20 22

21 23

25 27 B. J. 87

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 8 z čísla 8 Hlasu ľudu z 22. februára 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: ŠTEFAN TOMÁŠ, Ul. M. Tomana č. 29, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

ZVISLE: 1. Osobné zámeno; 2. SKRATKA MAJSTROVSTIEV SVETA V STOLNOM TENISE V ROKU

Ján Bažík ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 10 – VODOROVNE: MEDZINÁRODNÝ (DEŇ ŽIEN), apeláty, rod, tikot, PA, ce, krava, arc, ň, o, mil, kaluž, VI, ki, oráči, aut, továrne, CLARA ZETKIN

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS43, NSU43, NSL43, NSO43 KISAČ, KISAČ Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS43, NSU43, NSL43, NSO43 KISAČ, KISAČ, v Ul. Jánošíkova b. č., v Kysáči, na katastrálnej parcele číslo 1676, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. marca 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-801/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS136, NSU136, NSL136, NSO136 NS – RUMENAČKA (MERKUR) NOVI SAD Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS136, NSU136, NSL136, NSO136 NS – RUMENAČKA (MERKUR) NOVI SAD, v Ul. rumenačka 150, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. marca 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-802/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 10. marca 2020 uplynul rok, čo nás opustil náš manžel a otec

Uplynul už rok, čo nás navždy opustil náš brat a strýko

SAMUEL SPEVÁK

1944 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Za všetko dobré ďakujeme a s láskou si na Teba spomíname.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

Manželka a syn s rodinou • OZNAMY •

1981; 3. Rieka v ZSSR; 4. Niekdajší štátny dôstojník v Chorvátsku; 5. Jeden vzácny plyn; 6. Divočina; 7. Ilýrska domovina; 8. Tlačené; 9. Hovorí ekavským nárečím; 10. Chrbát; 13. Zápasník s býkom; 14. ZNÁMY STOLNÝ TENISTA DRAGUTIN; 15. Zdĺhavá; 17. Kôra z korkového duba; 19. Ustarení; 20. Mesto v ZSSR; 21. Staré mesto na Sicílii; 22. Spisovateľ Danilo; 24. Dve samohlásky; 25. Iniciálky nášho spisovateľa (Nikoletina Bursać)

11 /4898/ 14. 3. 2020

brat s manželkou, Jarka a Marčokovci

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Mgr. ZDENKA FIEBIGOVÁ rod. Denďúrová 1967 – 2019 – 2020 z Nitry rodom z Báčskeho Petrovca

Dipl. Ing. PAVEL DENĎÚR 1939 – 2012 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Neúprosný osud nám Vás vzal, len bolesť v srdci, smútok a spomienky nám ponechal. Navždy zarmútení Vaši najmilší SMUTNÁ SPOMIENKA

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou matkou a sestrou

hlasludu.info www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Mgr. ZDENKA FIEBIGOVÁ rod. Denďúrová 9. 6. 1967 – 18. 3. 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

so švagrom S láskou a úctou si na Teba stále spomínajú:

ELENKOU STANKOVOU rod. Čobrdovou 8. 1. 1956 – 12. 2. 2020 z Pivnice

Chýbaš nám stále viac a viac. Večný pokoj Ti prajú: syn Alexander, dcéra Ďurdinka, sestra Zuzana a rodiny Stanková, Čobrdová a Ajduková • OZNAMY •

bratranci Vladimír a Zdeno s rodinami

ONDREJOM MIŠTECOM

7. 11. 1940 – 29. 2. 2020 z Báčskeho Petrovca Lúčia sa: Zuzana, Danka a Stevan

Informácia pre čitateľov v Starej Pazove Oznamujeme čitateľom Hlasu ľudu, že kancelária dopisovateľstva Hlasu ľudu v Starej Pazove má vymenený pracovný čas. V pondelok sa tu pracuje od 10.00 do 13.00 hod., vo štvrtok od 10.00 do 13.30 a v piatok od 11.00 do 14.00. Utorok a streda sú nepracovné. Kontakt telefón v kancelárii je 022/317-505 a k dispozícii je i elektronická adresa: hlasludu.pazova@gmail.com. 11 /4898/ 14. 3. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 13. marca 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Pulz mladých (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 15. marca 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2018, štvrtá časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) 21.00 Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota16.00, nedeľa 6.00) Utorok 17. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnej piatkovej relácii okrem príspevkov z našich prostredí odznejú záznamy z detskej divadelnej premiéry v Laliti a z udelenia Ceny za celoživotné dielo spisovateľke Viere Benkovej. Vysielanie pre dedinu. V marcovom vydaní pozornosť bude venovaná tradičnému podujatiu – Bieloblatskému festivalu klobás. Predstavené budú všedné a menej všedné koníčky, ku ktorým patrí aj vyhotovovanie makiet. Dotyky. Marcové Dotyky budú venované ženám. Predstavený bude storočný Ženský spolok v Kovačici, sprítomnené budú začiatky ženského aktivizmu vojvodinských Sloveniek a uvedené budú aj miniportréty súčasných hrdiniek. O úlohe a právach žien sa zmienia farár kovačického zboru II Martin Bajza, etnológ Marijan Pavlov a psychologička Kristína Ďurčianska. Na dobrú náladu budú spievať bratia Gedeľovskovci.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 15. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 18. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 13. marca – Kovboji a votrelci Sobota 14. marca – Alinin sen Pondelok 16. marca – 7 sekúnd Utorok 17. marca – Kull dobyvateľ Streda 18. marca – Syn draka, 1. časť Štvrtok 19. marca – Syn draka, 2. časť

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 15. marca 17.00 Film: Flinstonovci – Veľký zápas doby kamennej 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Časovaná bomba 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium Sobota 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 15. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačičanky usporiadali tradičný čajový večierok Zaujímavá výstava o SNP na kovačickom gymnáziu Utorok 17. marca 16.00 V spolupráci s prírodou – Ekológia odmalička Posedenie so spisovateľmi v Kovačici a Padine Divadelné predstavenie: Starý zaľúbenec Piatok 20. marca 16.00 Film: Fontána pre Zuzanu Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

neuznal a obrancovi Hajdušice ukázal žltú kartu. Po zmene strán sa hralo hlavne medzi dvoma šestnástkami. Už v 50. min. po pravej strane uniHAJDUŠICA – BUDUĆNOST 1 : 1 (0 : 0) kol N. Ružić a hoci mal Vladimír Hudec lepšie výbom mužstvám zápas c h o d i s k o, znamenal mnoho v boji sebecky o záchranu. Rozmočený strieľal, ale trávnik a voda, ktorá stála na jedbrankár notlivých miestach, často rušila jeho strelu prihrávky a prekážala futbaliskryl. Hajdutom, aby ukončili akciu tak ako si šičania sa aj predsavzali. v pokračoZačiatok patril hosťom z Alivaní snažili bunara, ktorí niekoľkokrát nebezrýchlymi akpečne pohrozili, avšak domáci sa ciami ohropostupne zbavili tlaku a za polhoFolťan (v modrom drese celkom vpravo) v štýle Ma- ziť brankára dinku mohli rozhodnúť o víťazovi radonu rukou trafil do siete, ale rozhodca gól neuznal Budućnosti, zápasu. Dve výhľadné príležitosti čo sa im po nevyužil Spremo a jednu A. Ružić. čil najvyššie a v štýle Maradonu niekoľkých nevydarených pokuVo finiši polčasu z rohu pekne rozvlnil sieť rukou. Rozhodca však soch podarilo v 70. min. A. Ružić centroval Radović, Folťan vysko- bol blízko, všetko videl, takže gól

unikol z pravej strany, z asi 7 – 8 metrov zboku silne vypálil a brankár bol bezmocný. Avšak namiesto toho, aby využili chvíľkovú konfúziu v radoch hostí a zvýšili náskok, domáci futbalisti dovolili súperovi, aby sa zoradil do šíku, prevzal iniciatívu, ktorú v 80. min. korunoval pekným gólom Selakovića. Nuž a potom posledných 10 min. úplne patrilo hosťom, ktorí obliehali bránu domácich, ale sieť brány Melicha sa viac nevlnila. Zápas sa skončil vari najspravodlivejšou deľbou bodov. Domáci sa sklamali, keďže očakávali výhru, kým hostia, ako sme videli, boli úplne spokojní s bodom. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Mršić, Maliar (Pejčić), Folťan, Pavlovic, Radović, Spremo (Petrović), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić Foto: V. Maliar

Nepremohli lídra

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Očakávali výhru

Na štarte jarných majstrovstiev sa viedli vyrovnané boje. Okrem presvedčivej výhry Strely v Ivanove na ostatných zápasoch boli tesné výsledky. Najhoršie pochodili Padinčania, lebo doma nemohli prekonať lídra. Body zo strany si priniesli i posilnení Gajčania, poslední Uljmania remizovali v Potpornji. Bez víťaza bolo i v Debeljači, kde domáci Spartak 1911 prepustil bod BAK-u z Belej Crkvy. Tretia remíza sa zrodila v Hajdušici, kde sa domácim nepodarilo vyhrať nad susedmi z Alibunara, ktorým bod viac znamená. Výsledky 16. kola: Dolina – Jedinstvo (V) 1 : 2, Potporanj –Partizan (U) 1 : 1, Polet – Jugoslavija 2 : 1, Spartak 1911 – BAK 2 : 2, Strela – Crvena zvezda 4 : 0, Sloga – Partizan (G) 0 : 1, Radnički (K) –Radnički (B) 1 : 0, Hajdušica – Budućnost 1 : 1. Program 17. kola: Hajdušica – Dolina, Budućnost (A) – Radnički (K), Radnički (B) – Sloga, Partizan (G) – Strela, Crvena zvezda – Spartak 1911, BAK – Polet, Jugoslavija – Potporanj, Partizan (U) –Jedinstvo.

DOLINA – JEDINSTVO 1 : 2 (1 : 1)

Ján Bokor

erby kola zohrali mužstvá, ktoré zimovali vo vrchu tabuľky. Súperi neoduševnili skromný počet divákov na tribúne ihriska Doliny. Nekompletní domáci iba v prvom polčase dôstojne čelili dobrému mužstvu z Vlajkovca. Hostia častejšie a nebezpečnejšie ohrozovali bránu Bujakovića. Poplátaná obrana domácich v 26. min. urobila veľkú chybu, hosť • ŠPORT •

Timić im unikol pozornosti a bez problému rozvlnil sieť bezmocného Bujakovića. Radosť hostí trvala krátko, lebo domáci v 29. min. vyrovnali na 1 : 1. Bola to najkrajšia akcia na zápase, ktorú gólom korunoval najlepší hráč Doliny Kelečević. Po prestávke domáci poľavili a prepustili hru lepšiemu mužstvu. Hráči Doliny nemali nadostač síl a po druhom góle hostí, ktorý vsietil Popov v 64. min., stratili i vôľu hrať s kondične pripravenejšími hosťami. Náhradník medzi žrďami brány Doliny Dušan Králik mal čoraz viac roboty. Jeho sieť

sa predsa viac nevlnila, lebo sa hostia uspokojili s minimálnou výhrou. Zásluhy patria aj skúsenému brankárovi Jedinstva Ilkićovi, lebo dobre strážil svoju sieť. Mierumilovný koniec zápasu potvrdil, že sa hralo veľmi korektne. Mladí rozhodcovia v čele s Nikolom Divnićom z Kovina nemali ťažkú úlohu a karty nemuseli použiť. DOLINA: Bujaković (Králik), M. Mamojka, Hlavča, S. Mamojka, Radivojev, Kelečević, Jovanov, Radenković, Bogojević, Stajić (Kutálek) Vasić

1. Jedinstvo 16 14 0 2 45 : 15 42 16 12 2 2 43 : 12 38 2. Strela 3. Radnički (K) 16 9 4 3 37 : 14 31 16 9 3 4 34 : 23 30 4. Dolina 5. Spartak 1911 16 8 3 5 36 : 36 27 16 8 1 7 26 : 23 25 6. Sloga 7. Potporanj 16 7 3 6 30 : 31 24 8. Partizan (G) 16 6 3 7 24 : 30 21 16 4 6 6 21 : 24 18 9. BAK 16 5 3 8 22 : 33 18 10. Polet 11. Jugoslavija 16 3 6 7 20 : 30 15 12. Crvena zvezda 16 4 3 9 21 : 34 15 13. Radnički (B) 16 4 3 9 22 : 32 15 14. Hajdušica 16 4 2 10 20 : 34 14 15. Budućnost 16 3 5 8 25 : 43 14 16. Partizan (U) 16 2 5 9 10 : 22 11

Výhra po piatich setoch

SREM ITON – KULPÍN 2 : 3

Katarína Gažová

sobotu 7. marca mužstvo Kulpína hosťovalo v Sriemskej Mitrovici. Domáci Srem Iton bol v plnej zostave a tiež dobre motivovaný proti hosťom, lebo doteraz oba zápasy s Kulpínom prehral. Kulpínčania prvý set vyhrali presvedčivo po výbornej hre. Druhý set nepochopiteľne zohrali zle, čo bojovný a kvalitný Srem Iton využil na to, aby vyrovnal. V treťom sete Kulpínčania zasa hrali dobre a neprekazili im ani zlé rozhodcovské verdikty, aby sa ujali vedenia 1 : 2. Vo štvrtom sa im tiež nedarilo, ale v poslednom sete vďaka presvedčivému výkonu si predsa zabezpečili konečnú výhru. U Kulpínčanov dobre fungoval predovšetkým blok v kvalitnom zápase s domácim mužstvom Sr. Mitrovice. Výsledky v setoch: 19 : 25, 25 : 21, 22 : 25, 26 : 24, 13 : 15. VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Nemanja Petrović, Barišić, Hasík, Zavaroš, Popadić, Ćirić, Radanović, Bojkov, Babić, Gajičić, Grubešić Nasledujúci zápas VK Kulpín hrá doma s VK Mladost z Novej Pazovy.

11 /4898/ 14. 3. 2020

Šport SLÁVNOSŤ V ŠACHOVOM KLUBE KULPÍN

Štvrťstoročie úspešnej činnosti Katarína Gažová

achisti si nevedia predstaviť ani výročné zasadnutie bez toho, aby nezahrali tú-ktorú partiu šachu. Tak bolo aj v sobotu 29. februára 2020, keď Šachový klub Kulpín mal výročné zhromaždenie v miestnostiach základnej školy, v rámci ktorého oslávili štvrťstoročie pôsobenia. Predseda ŠK Kulpín Dušan Vida privítal členov, hostí, a potom podal správu o vlaňajšej práci. Klub má 40 dospelých členov, ale počas roka sa aktívne angažujú maximálne pätnásti šachisti. Najviac pracujú s pioniermi v šachovej sekcii a zároveň vytvárajú predpoklady na popularizáciu šachovej hry medzi žiakmi kulpínskej základnej školy. Vlani ŠK Kulpín hral v Medziobecnej lige Vrbas – Báčska Palanka, kde v konkurencii ôsmich tímov obsadil 4. miesto. V priebehu roka sa kulpínski šachisti zúčastnili na niekoľkých turnajoch. Jeden z tradičných je obecný, ktorý klub organizuje koncom júla, počas PDvK a osláv Dňa Kulpína. Kulpínčania pravidelne hrávajú aj na turnaji SNS v Petrovci. V rámci Kovačického októbra 2019 medzi desiatimi skupinami obsadili 6. miesto. Vlani klub zorganizoval viac miniturnajov pre svojich členov

a ich hostí. Do klubu najčastejšie chodili Radoslav Kolarski, Ján Zelenák, Dušan Vida, Petar Radosavljev, Vasa Gajdobranski a Rastislav Širka. ÚSPECHY ŽIAKOV O práci šachovej sekcie v roku 2019 hovoril jej vedúci a tajomník ŠK Kulpín Radoslav Kolarski. Až 30 žiakov sa v tomto školskom roku zapísalo do šachovej sekcie a hrali na Svätosávskom šachovom turnaji v kulpínskej škole, na obecnej súťaži pre žiakov základných škôl, odkiaľ do oblastnej súťaže postúpili aj Kulpínčania Nikola Benša, Borislav Radosavljev, Denis Knežević a Kristián Šranka. Na republikovú súťaž do Pirota vízum získal Borislav Radosavljev, žiak 7. b triedy. Kulpínski žiaci hrali aj počas osláv

Stále so šachom; aj počas výročného zhromaždenia ŠK Kulpín

PRÍPRAVY ARADÁČANOV

Na dobrej ceste JEDINSTVO – AŠK 1 : 6 (0 : 2)

Vladimír Gál

radáčanom po dlhšom čase na zápase v Ečke chýbal iba zranený Vesin. Prvú šancu mali domáci v 10. min., ale Stojkov sa nedal prekvapiť. Po tejto príležitosti lopta takmer celý čas bola na nohách Aradáčanov. Peknú príležitosť po prihrávke Adamova mal Birmanac, ktorý

www.hl.rs

Dňa školy v Kulpíne, tiež na Šachovom turnaji Mateja Čániho. Mladí kulpínski šachisti tradične súťažia aj v šachovej lige základných škôl Obce Báčsky Petrovec, v ktorej po štyroch turnajoch obsadili tretie miesto. V rámci osláv Dňa Hložian šachisti z Kulpína zvíťazili. Po finančnej správe, správe dozornej rady a programe práce ŠK Kulpín na rok 2020 nasledovala správa predsedu Dušana Vidu o dvadsaťpäťročnej práci klubu. Emotívne si na zašlé časy zaspomínali predovšetkým starší šachisti. SPOLUPRÁCA S NITROU Zakladajúce zhromaždenie ŠK Kulpín bolo 12. januára 1995. Založili ho šachoví nadšenci s cieľom zoskupiť milovníkov šachovej hry,

aby ju popularizovali v Kulpíne medzi dospelými, mládežou a deťmi. Prvý turnaj usporiadali v marci 1995 a venovali ho oslavám 250. výročia založenia Kulpína. V prvých rokoch práce klubu usporadúvali turnaje – Dni šachu. Posledný takýto turnaj ŠK Kulpín zorganizoval v roku 2000, keď hralo 96 šachistov z 25 miest a dedín Vojvodiny. Najlepšie výsledky z domácich dosiahli Milan Radosavljev a mládežník Michal Hegedúš. Od roku 2003 sa začala spolupráca so šachistami z Nitry. Skupina kulpínskych šachistov prvýkrát do Nitry zavítala v roku 2007. Potom nasledoval rad aktivít, súťaží, turnajov, po 25 rokoch sa všetky nedajú ani napočítať. ŠK Kulpín vždy mal chvályhodnú spoluprácu so školou, MS Kulpín, MOMS Kulpín, Spolkom rybárov Smuđ. Osobitný prejav vďaky patrí Zhromaždeniu obce B. Petrovec, ktoré financuje ich aktivity. V poslednom čase ich podporuje aj Športový zväz Obce B. Petrovec. Prácu šachovej sekcie v roku jubilea klubu sprítomnil vedúci Radoslav Kolarski hlavne prostredníctvom fotografického materiálu zo súťaží mladých, úspešných šachistov. Kulpínčanom k jubileu medziiným blahoželali ich šachoví priatelia a kolegovia Juraj Červenák z Hložian a Siniša Stanivuk z Maglića, terajší predseda Športového zväzu v obci. Po zasadnutí nasledovala spoločná večera a potom bleskový šachový turnaj.

strieľal do brankára. Vedenia sa hostia ujali gólom Miletića z voľného kopu z 25 metrov. Na 0 : 2 zvýšil Adamov, ktorý po prihrávke Striška prekľučkoval i brankára a trafil. V druhom polčase zo základnej zostavy na trávniku zostali iba Stojkov, Matejin, Mijić a Striško, ktorý predtým než opustil hru v 55. min. dal tretí gól. Z početných šancí hostia využili ešte tri, a to Mijić, kým dva góly dal hrajúci tréner Srđan Zakić. Domáci skorigovali výsledok

Predseda AŠK Dejan Striško (vľavo), Rajkovi Kurtešanovi odovzdal skromný darček

Informačno-politický týždenník

v 83. min. po chybe brankára Stojkova. V sobotu Aradáčania pripravili rozlúčku svojmu dlhoročnému brankárovi Rajkovi Kurtešanovi, ktorý v drese AŠK zohral viac ako 150 úradných zápasov, ale zo zdravotných dôvodov musel predčasne prestať aktívne hrať futbal. Pri tej príležitosti revuálny zápas zohrali mužstvá futbalistov, s ktorými Rajko hrával počas svojej kariéry. AŠK: Stojkov, Ďuríček, V. Gál, Striško, Matejin, Števko, Kujundžić, Birmanac, Miletić, Adamov, Mijić; hrali ešte aj: S. Zakić, V. Zakić, Janković, Đurić, K. Gál, Pruginić, Korać, Životin Foto: z archívu klubu • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

V kaluži sa futbal nehrá! JEDINSTVO – TATRA 1 : 0 (0 : 0)

Pavel Pálik

ol to zaujímavý, napínavý a bojovný zápas dvoch vyrovnaných tímov v Rumenke. Vo veľmi ťažkých podmienkach na hru všetci sa divili, prečo rozhodca Dragoljević z B. Jarku a delegát Grujić z Petrovaradína vôbec dovolili, aby sa hralo?! Počas celého zápasu pršalo, ihrisko bolo jedna veľká kaluža a neustále hrozilo nebezpečenstvo, že sa niektorý hráč ťažšie zraní, čo sa domácemu Kitićovi aj stalo. Počas celého zápasu obe mužstvá hrali naplno. Žiaľ, veľmi predpojatý rozhodca neustále nadŕžal Rumenča-

nom. V 90. min. hádam všetkých 200 divákov prekvapilo, že v 90. min. zákrok mladého Kedžu, keď domácemu hráčovi lopta už unikla, Dragoljević zhodnotil ako faul a nariadil jedenástku! Tento veľký dar domáci hráč Skoko vedel využiť a lídrovi tabuľky zabezpečil výhru. V tých chvíľach prišlo aj k fyzickému zúčtovaniu sa hráčov, výsledkom čoho boli dve červené karty, pre domáceho Štefeka a hosťa Trišića. Žlté karty predtým dostali: Đekić, Veselinović a Skoko (Jedinstvo), Zorić, Marčetić, Batinić a Kedža (Tatra). Derby susedovcov sa iste dlho bude spomínať, no nie podľa dobrého futbalu, ale predovšetkým priam podľa nemožných podmienok na hru, na neobjektívneho rozhodcu Dragoljevića a nervóznych hráčov,

najmä v mužstve Jedinstva. TATRA: Munjas, Batinić, Radić, Stričević, Stamenković (Medić), Zorić, Marčetić, Plavšić (Budík), Kedža, Rodić, Trišić Výsledky 18. kola: Omladinac – Sirig 0 : 2, Báčka (Ď) – Index 0 : 3, Bačka (B) – Petrovaradín 0 : 1, Jedinstvo – Tatra 1 : 0, Veternik – TSK 2 : 1, ŽSK – Futog 0 : 1, Fr. partizan – Fruškogorac 3 : 0, Šajkaš – RFK Nový Sad 0 : 4, Slavija – Hajduk 3 : 0. Program 19. kola, 14. a 15. marca o 15.30 hodine: Slavija – Omladinac, Hajduk – Šajkaš, RFK Nový Sad – Fr. partizan, Fruškogorac – ŽSK, Futog – Veternik, TSK – Tatra, Jedinstvo – Bačka (B), Petrovaradín – Bačka (Đ), Index – Sirig.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Z podozrivej jedenástky! VOJVODINA – SLÁVIA 1 : 0 (0 : 0)

Ján Šuster

kolo 100 divákov v Tovariševe sledovalo slušný zápas. Na začiatku mužstvá akoby si skúšali sily. Prví zaútočili hostia v 10. min., keď Kotiv dlhou prihrávkou uvoľnil Davidovića, ktorý bol rýchlejší od svojich strážcov, vybehol pred brankára domácich Zdravkovića, no namiesto brány trafil strážcu siete. V 21. min. Marojević vysoko odcentroval pred

bránu súpera, Zaskalický dobre vyskočil, no loptu hlavičkoval vedľa žrde. V 28. min. rýchly protiútok hostí, Čvokić z hranice trestného územia dobre strelil, ale sa brankár nedal prekvapiť. V 40. min. Záskalický odcentroval pred bránu, za loptou vyskočil Radojević a mieril nad bránu. Treba pripomenúť, že sa v 33. min. vážne zranil Davidović a musel opustiť ihrisko. V prvom polčase domáci iba raz ohrozili bránu súpera, no strelu Vulića brankár Brňa kryl. V druhom polčase to bolo celkom inak. Domáci začali hrať ostro, až hrubo, a rozhodca Milan Bosnić z B. Palanky im

to toleroval. V jednotlivých prípadoch útočníci hostí museli viac myslieť na svoje nohy, ako sa sústrediť na hru. Veľkú chybu rozhodca urobil v 56. min., keď odpískal podozrivú jedenástku za domácich. Vyvolalo to veľkú revoltu hostí, ako aj smiech medzi domácimi fanúšikmi. Mita Ranisavljev premenil penaltu – 1 : 0. V 65. min. brankár domácich zneškodnil strelu Marojevića z voľného kopu. Po rohovom kope v 76. min. hosť Šmit zblízka hlavou prestrelil bránu. Domáci po góle všetkými spôsobmi otáľali s hrou, padali na trávnik predstie-

V KIKINDE NA ZIMNÝCH MAJSTROVSTVÁCH VOJVODINY

Dagmar a Sara – dve medaily Anička Chalupová

oncom uplynulého mesiaca a začiatkom marca vo vode kikindského bazéna Jazero prebiehali zimné Majstrovstvá Vojvodiny v plávaní pre mladšie a staršie kategórie. Kovačické plavkyne, členky pančevského PK Dinamo, vysoko zabodovali a získali dve medaily. V organizácii Plaveckého zväzu Vojvodiny najprv 29. februára 2020 v Kikinde účinkovalo vcelku 280 plavcov v nižšej kategórii z 19 vojvodinských plaveckých klubov, kým si o deň neskoršie (1. mar• ŠPORT •

ca), sily zmeralo 160 plavcov vo vyššej kategórii z 23 klubov. Plavecký klub Dinamo z Pančeva súťažil s 22 plavcami, ktorí zabojovali o čo najlepšie výsledky vo ôsmich jednotliveckých a kolektívnych disciplínach. V konkurencii pionierov k úspechu tohto klubu prispela aj kovačická športovkyňa Sara Šimonová, ktorá spolu so svojimi troma kolegyňami z klubu získala zlatú medailu v štafetovej disciplíne 4 x 50. Sara sa plávaním začala zaoberať už ako päťročná v škole plávania v Kovačici, ktorú viedla Tatiana Brtková. V súčasnosti je už bezmála dva a pol roka

Sara Šimonová a Dagmar Husáriková (zľava napravo)

1. Jedinstvo 2. Index 3. RFK N. Sad 4. TSK 5. Veternik 6. Šajkaš 7. Sirig 8. Slavija 9. ŽSK 10. Fr. partizan 11. Fruškogorac 12. Petrovaradín 13. Bačka (Ď) 14. Omladinac 15. Futog 16. Bačka (B) 17. Tatra 18. Hajduk

18 17 1 0 63 : 2 52 18 14 3 1 49 : 9 45 18 13 2 3 50 : 11 41 18 11 2 5 41 : 22 35 18 11 0 7 40 : 18 33 18 10 2 6 37 : 21 32 18 8 4 6 25 : 23 28 18 6 7 5 21 : 16 25 18 7 2 9 27 : 32 23 18 6 4 8 32 : 36 22 18 6 3 9 25 : 32 21 18 5 4 9 23 : 33 19 18 6 1 11 23 : 36 19 18 4 4 10 17 : 36 16 18 4 3 11 23 : 37 15 18 4 2 12 20 : 51 14 18 3 4 11 26 : 49 13 18 1 4 13 12 : 90 7

rajúc zranenia, vykopávali loptu ďaleko z ihriska. Mali aj jednu veľkú šancu, keď v 81. min. po skrumáži pred bránou Brňu loptu kopol Vujanović, ale jeho strela sa odrazila od žrde. SLÁVIA: Brňa, Grňa, Záskalický, Čvokić, Rakočević, Nímet, Nikolić, Kotiv, Marojević, Davidović (Bolehradský – Beláni), Šmit Výsledky 16. kola: Budućnost (M) – BSK 2 : 0, Vojvodina – Slávia 1 : 0, Hercegovac – Radnički 1 : 1, Polet – Omladinac 3 : 0, Budućnost (P) – Kordun 5 : 0, Borac – Rusín 2 : 1, Kulpín – Maglić 1 : 3, Tvrđava – ŽAK 2 : 1. V 17. kole sa stretnú: Tvrđava – Budućnost (M), ŽAK – Kulpín, Maglić – Borac, Rusín – Budućnost (P), Kordun – Polet, Omladinac –Hercegovac, Radnički – Vojvodina, Slávia – BSK. Zápasy sa začnú o 14.30 hodine. plavkyňou v pančevskom klube Dinamo, kde sa o jej športové schopnosti stará trénerka Biljana Šondićová. Pre Saru je toto prvé ocenenie. Na Majstrovstvách Vojvodiny predstavitelia PK Dinamo získali úhrnne 10 medailí. K tomuto úspechu prispela aj druhá kovačická plavkyňa, štrnásťročná Dagmar Husáriková, ktorá v kategórii junioriek získala bronzovú medailu v disciplíne 400 m polohové preteky. Dagmar má za sebou už sedemročnú plaveckú skúsenosť, získaných 12 zlatých, 2 strieborné a 7 bronzových ocenení. Obe Kovačičanky sa tešia ďalším úspechom a už sa naplno chystajú na štátne majstrovstvá v plávaní, ktoré sa uskutočnia počas tohto mesiaca v Belehrade.

11 /4898/ 14. 3. 2020

Šport VOJODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

ća, Đokić, Milovčevića striedajúci Grubor blúdili ihriskom ako stratení vo vesmíre. Až v druhej časti tohto dejstva a najmä v závere zápasu na zabudnutie pripravili si JEDNOTA – C. ZVEZDA 1 : 1 (1 : 1) tri stopercentné príležitosti vďaka mnoho chýb v prihrávaní, ale aj chybám obrany C. zvezdy, ale zle obrana bez privčas zraneného zareagovali ako začiatočníci. Ba Delića pôsobila neisto, len bez- čo viac, v závere zápasu mohli Matej Bzovský hlavo odkopávala loptu zo svojho byť znovu potrestaní, lebo hostia trestného územia. Domácim sa po rohovom kope mali vyloženú a dotieravého dažďa staro- predsa podarilo vyrovnať v 27. šancu, keď Tomić zblízka namiesto pazovským futbalistom sa min., keď sa po rohovom kope nohou loptu zachytil rukou, a tak nepodarilo ani trochu zo- a skrumáži v malom vápne hostí dostal červenú kartu. Rovnaký osud zasiahol v hriať srdcia uzimených fanúšikov. z Nového Sadu najnadstavenom čase Už na štarte jari úplne sklamali a lepšie vynašiel Lazić, strelca vedúceho rozčarovali nie iba výsledkom, ale proste zatlačil loptu gólu Stankovića predovšetkým matným výkonom. do rohu. Očakávalo pre pokus o fyzický Pazovčania získali len chudobný sa, že domáci po útok na rozhodcu bod v stretnutí so súperom boju- vyrovnaní pridajú v Dimoského, ktorý sa júcim o záchranu, a tak nádeje na tempe, ale namiesto tiež nepreslávil, bol prípadný titul alebo aspoň účasť toho, aby ohrozili na úrovni slabého v baráži už v nedeľu sa rozplynuli tiež slabo hrajúcu obranu súpera, zápasu. ako obláčik pary. JEDNOTA: A. Od úvodu nezaujímavého zápa- púšťali sa do zdĺhaBrtka, Lazić, Pansu diváci prežívali krušné chvíle. vých, zbytočných a jak (Vujčić), MiNepozorný Gavrilović nechal veľa nepresných akcií a lovčević (Grubor), priestoru skúsenému Stankovićo- prihrávok. Zranil sa: Nikola Delić V pokračovaní zá- (Jednota S. Pazova) Delić (Subotić), vi, ktorý prebral loptu niekde za Krivokuća, Nikolpolovicou ihriska, ľahko prekonal pasu bola rovnaká slabého strážcu a potom aj mla- situácia. Domáci diktovali tempo, čić, Gavrilović, Đokić, Tošić, dého Andreja Brtku. Strelecky ale ich akcie boli nepremyslené, Živanović Výsledky 16. kola: Jugović – indisponovaní útočníci Jednoty takže ani pokyny trénerov počas si vynútili jalovú iniciatívu, urobili prestávky nepomohli. Krivoku- Hajduk 1 : 1, Sloga (T) – Sloga

(E) 1 : 1, Radnički – Jadran 1 : 1, Jednota – Crvena zvezda 1 : 1, Podrinje – Sremac 5 : 1, Sloboda – Borac 0 : 1, Mladost (NS) – Mladost (BJ) 5 : 1, Cement – Podunavac 1 : 0. Program 17. kola: Cement – Jugović, Podunavac – Mladost (NS), Mladost (BJ) – Sloboda, Borac – Podrinje, Sremac – Jednota, C. zvezda – Radnički, Jadran – Sloga (T), Sloga (E) – Hajduk. Foto: J. Pucovský

GENERÁLKA HLOŽANČANOV

kať aspoň jeden pokutový kop pre Budúcnosť. Vo finiši Pagáč dvakrát pozorne zakročil mimo trestného územia, aby znemožnil protiútoky domácich. Obranca Poletu v 89. min. z bránkovej čiary vykopol strelu Leđanca, ktorý perfektne oklamal domáceho brankára. Obrana Hložančanov aj bez kapitána Horváta prezentovala slušnú súhru, ale sa v strede ihriska veľmi cíti neúčasť Kolára a Tomića. Ťažko sa prenáša lopta na polovicu súpera a možno sa v Budúcnosti príliš spoliehajú na individuálne kvality Čipkára a Leđanca. Uvidíme, čo hložiansky stratég Zlatko Hrubík urobí v snahe vyburcovať kreativitu stredopoliarov. BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Đumić, Ljubičić (Srnka), Glišić, Popović, Jakuš, Huďan (Zahorec), Carić, Čipkár, Molnár (Katiak), Leđanac Program 14. kola: Proleter – Bački hajduk, Bačka 1945 – Budúcnosť, Sloga – Borac, Soko – Orlovi, Mladost – Kriváň, Naša hviezda – Bačka (D). Foto: J. Pucovský

Len chudobný bod

Remíza v Sivci POLET – BUDÚCNOSŤ 2 : 2 (1 : 2)

Ján Murtín

generálke pred pokračovaním majstrovstiev oslabené mužstvo Hložančanov, bez zranených Kolára, Tomića, Horváta a Fábryho, iba remizovalo pred okolo 50 divákmi v Sivci. Na rozmočenom a rozbahnenom trávniku lepšie začali domáci, no ich dve obrovské šance bravúrne kryl naladený Pagáč. Potom domáci nevyberali prostriedky s cieľom vyhrať, čo najviac na svojich nohách pocítili Leđanac, Čipkár, zvlášť Huďan a Ljubičić, ktorý pre zranenie už v 30. min. musel von z hry. No predtým v 26. min. domáci stopér znemožnil rukou jeho prihrávku Leđancovi, ktorý z voľného kopu

www.hl.rs

z asi 20 metrov zmietol pavučinu z ľavého horného rohu – 0 : 1. Len šesťdesiat sekúnd neskoršie, v 27. min. Đumić zahral dlhý center, ktorý efektne oblúčikom využil Čipkár – 0 : 2. Do konca polčasu hostia boli blízko k zvýšeniu výsledku, šance mali Leđanac, Carić a Molnár, ale ich

strely tesne minuli cieľ. V 45. min. chybu obrany hostí využili domáci, aby skorigovali na 1 : 2. V druhom polčase aktívnejší boli domáci, ktorým veľmi nadŕžal aj neobjektívny rozhodca z Kuly. V 62. min. odpískal problematickú penaltu, z ktorej Polet vyrovnal na 2 : 2. Pritom až v 4 – 5 prípadoch hostí zastavil v útokoch – odpískal nejestvujúce ofsajdy. V 71. a 83. min. po fauloch v šestnástke nad Huďanom a Leđancom musel pís-

Čo bude v Báčskej Palanke: tréner Zlatko Hrubík a náhradníci Budúcnosti

Informačno-politický týždenník

1. Podrinje 2. Mladost (NS) 3. Borac 4. Sloga (E) 5. Hajduk 6. Cement 7. Jednota 8. Podunavac 9. Mladost (BJ) 10. Radnički 11. Sloga (T) 12. Sloboda 13. Sremac 14. Jugović 15. C. zvezda 16. Jadran

16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16

11 11 10 10 10 9 8 7 7 5 4 4 4 3 2 1

3 3 4 3 1 2 3 2 0 4 4 2 1 3 4 5

2 43 : 11 2 42 : 12 2 29 : 9 3 30 : 14 5 23 : 17 5 21 : 19 5 28 : 21 7 23 : 18 9 28 : 33 7 19 : 22 8 16 : 21 10 18 : 37 11 14 : 37 10 20 : 35 10 11 : 30 10 15 : 44

36 36 34 33 31 29 27 23 21 19 16 14 13 12 10 8

• ŠPORT •

V KOLKÁRSKOM KLUBE DOLINA PADINA

Víťazky družstva Family

Najlepšie mužstvo Skubi Dubi

Skubi Dubi a Family zvíťazili

Anička Chalupová

polovici februára 2020 kolkárskym bálom v Padine dozneli tohtoročné zimné robotnícko-športové hry, ktoré trvali celé dva mesiace. V mužskej konkurencii zvíťazil tím Skubi Dubi a medzi ženami triumfovali Family. Od polovice decembra 2019 na vynovenej

dvojdráhovej kolkárni KK Dolina prebiehali tradičné RŠH, v rámci ktorých trikrát týždenne súťažilo spolu 18 družstiev, z toho deväť mužských (Crno-beli, Bakinovci, Kolor Plus, Skubi Dubi, P. K. Ľavroš, T. N. T., Evroturs, Agát a Herkules) a rovnako toľko i ženských (Kosmos, Veselinky, M. K. M., Zorničky, Rybárky, Family, All Star, Spolok žien a Kolkárky). Podľa slov predsedu KK Dolina Michala Garafiáta tohto roku si v úhrnne ôsmich kolách zmerali sily milovníci tohto športu vo veku 20 až 50 rokov

z domáceho prostredia a z Kovačice. Umiestnenie mužov: 1 Skubi Dubi, 2. Crno-beli, 3. Kolor Plus. Poradie ženských družstiev: 1. Family, 2. All Star, 3. M. K. M. Keď ide o majstrovstvá, mužský KK Dolina súťaží v Druhej vojvodinskej lige, kde v jesennej sezóne skončil na 1. mieste. Vo svojich radoch má hlavne mladých kolkárov. Kolkárky Doliny od novej sezóny 2020/2021 budú súťažiť v Prvej lige Srbska – skupina Vojvodina.

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Stančić chybil, Jakuš trafil BAČKA – MLADOSŤ 0 : 1 (0 : 1)

Samuel Medveď

ladosť v Pačire hrala prvý zápas v druhej časti súťaže. S novými, vynovenými mužstvami vošli obidva kluby do tohto duelu. V hre Petrovčanov bolo vidieť určité napätie, ale zápas začali veľmi dobre. Už v 1. min. vysunutý Kaňa sa ocitol sám pred bránou domácich, ale jeho prízemná strela skončila vedľa žrde. Bačka sa hlavne bránila a v prvom polčase jej hráči takmer ani neohrozili bránu Leňu. V 10. min. Vukanović v dobrej pozícii nemohol strieľať, lebo ho domáci zadáci znemožnili. Kaňa z ľavej strany neskoršie dobre prenikal, ale z gólu zasa nebolo nič. V 31. min. Leškov, ktorému sa nie veľmi darilo, kopal z diaľky a domáci Stančić pekne vybránil, tiež aj pekný lob kapitána Ožváta, keď loptu vyrazil nad brvno. Keď si diváci už mysleli, že sa prvých štyridsaťpäť minút skončí bez gólov, v 43. min. na center z pravej strany reagoval brankár Stančić, lopta mu vypadla, Jaroslav Jakuš bol pohotový a trafil bránu – 0 : 1. Tak sa hostia na polčase tešili z náskoku.

Do druhého polčasu domáci vošli odhodlaní vyrovnať. V 49. min. lopta minula vedľa brány Leňu, ktorý mal v druhom polčase viac práce. Bačka si mohla zachrániť bod v 87. min., lenže Leňa strelu z desiatich metrov zázračným zákrokom vyrazil. Mladosť mala tiež dobré šance v protiútokoch. Na hrote sa nevynašli Zagorčić, Vukanović, mladý Ognjen Stojisavljević sa tiež dostal do výhodnej pozície streliť gól. Záložník Šproch po rohovom kope hlavou trafil do žrde. Najlepšiu šancu mal Kaňa, rozhodca Petar Vračar zo Somboru vtedy mohol pískať jedenástku za Mladosť, lebo spomínaného hráča Petrovčanov nedovolene Jeden gól, tri body: Jaroslav Jakuš (Mladosť znemožnili. Petrovec)

MLADOSŤ: Leňa, Valentík (Grlica), Ivetić (Stojisavljević), Fábry, Jakuš, Šproch, Zagorčić (Đaković), Leškov, Vukanović, Ožvát, Kaňa Výsledky 16. kola: Bačka – Mladosť (P) 0 : 1, Vrbas – Mladost (A) 2 : 2, Vojvodina – Tisa 1 : 2, Sloga – ČSK Pivara 2 : 1, Radnički – Mladost (T) 2 : 2, Crvenka – Tavankut 2 : 0, Stari grad – Bajša 3 : 1, Tekstilac – Krila Krajine 3 : 1. Program 17. kola: Tekstilac – Bačka, Krila Krajine – Stari grad, Bajša – Crvenka, Tavankut – Radnički, Mladost (T) – Sloga, ČSK Pivara – Vojvodina, Tisa – Vrbas, Mladost (A) – Mladosť (P). Foto: J. Pucovský

1. Sloga 2. Stari grad 3. Mladost (A) 4. ČSK Pivara 5. Tisa 6. Mladosť (P) 7. Vrbas 8. Tavankut 9. Bajša 10. Tekstilac 11. Bačka 12. Vojvodina 13. Crvenka 14. K. Krajine 15. Mladost (T) 16. Radnički

16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16

14 9 9 9 8 9 8 8 6 6 5 4 5 2 3 0

1 1 43 : 10 4 3 44 : 16 4 3 33 : 15 4 3 33 : 15 6 2 21 : 12 1 6 27 : 18 3 5 25 : 19 2 6 21 : 24 3 7 29 : 26 1 9 18 : 33 3 8 18 : 24 5 7 20 : 18 1 10 17 : 41 5 9 15 : 31 1 12 15 : 38 2 14 12 : 51

43 31 31 31 30 28 27 26 21 19 18 17 16 11 10 2

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Belehrade – v Zemune Mgr. Anna Petrovićová, farárka belehradská

lováci sa usádzali v Belehrade sporadicky a väčšinou zostali členmi svojich domovských cirkevných zborov, aj keď žili v Belehrade. Niekoľkí, ktorí sa rozhodli, že svoj náboženský život budú praktizovať v Belehrade, pripojili sa k evanjelikom iných národností, prítomných v Belehrade: k Nemcom, Maďarom, S r b o m , Chorvátom, Slovincom a k iným do multietnickej Evanjelickej a. v. cirkvi, vo verejnosti známej ako Nemecká, keďže Nemci v nej boli najpočetnejší. Dňa 26. marca 1854 sa konali prvé regulárne evanjelické služby Božie. Princ Aleksandar Karađorđević 9. septembra 1853 vydal Zákon o náboženskej tolerancii, ktorý poskytoval slobodu pôsobenia aj nepravoslávnym kresťanským komunitám, a 5. júna 1858 prijal pravidlá o zriadení zboru Evanjelickej a. v. cirkvi v Belehrade. Pre geopolitické zmeny po prvej svetovej vojne roku 1930 parlament Kráľovstva Juhoslávie prijal zákon, ktorý uznal existenciu všetkých troch frakcií v rámci protestantských cirkví, a to: nemeckú, slovenskú a reformovanú, čiže kalvínsku. Evanjelický cirkevný zbor v Belehrade pre potreby svojich veriacich postavil dva kostoly. Evanjelický kostol v Zemune sa nachádza na rohu ulíc Tošin bunar, Teodora Hercla a Ivićovej. Kostol navrhli architekti Hugo Erlich a Viktor Kovačić ako rotundu s výraznou apsidou a dvomi bočnými krídlami. Kupola sa končí lucernou, nad ktorou sa pôvodne vypínal kríž.

Kostol slúžil svojmu účelu od konca výstavby (1926 – 1930) do konca druhej svetovej vojny, kedy prestal byť aktívny pre emigráciu nemeckého obyvateľstva z Belehradu. V povojnových časoch bol kostol iba zavretý pre veriacich a neskôr slúžil ako sídlo spoločenského života a kultúrnych dianí miestnej komunity a mládeže v Zemune. Napriek tomu, že v roku 2003 evanjelický cirkevný zbor a Obec Zemun dosiahli dohodu o vrátení kostola veriacim na používanie, až dosiaľ ho pre svoje potreby používa aj KUS Branka Radičevića. Kostol je vyhlásený za historickú pamiatku a rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku RS, č.108/2005, zo 6. decembra 2005, a rozhodnutím Agentúry pre reštitúciu Republiky Srbsko, č. 46-00-194 1/08, z 25. januára 2016, budova kostola, ako aj pozemok veľkosti 949 m2, na ktorom je kostol postavený, boli pridelené Evanjelickej kresťanskej a. v. cirkvi v Srbsku, čiže maďarskej evanjelickej cirkvi. Cirkevný zbor v Belehrade – v Zemune a

Nemecký seniorát SEAVC v Srbsku pri absencii akýchkoľvek iných priestorov aj naďalej používajú tento kostol na vykonávanie služieb Božích v súlade s predchádzajúcou dohodou s Mestskou obcou Zemun. Evanjelický kostol v Belehrade je postavený na trojuholníkovom pozemku tvoreného ulicami Drinčićeva a Knez Miletina. Svojimi architektonickými a štylistickými rysmi, ako aj impozantnou siluetou vyniká ako dominantné vizuálne kritérium belehradskej časti Dorćol. Posvätenie základov kostola sa konalo 20. októbra 1940. Mesto Belehrad v roku 1987 tento kostol dalo na riadenie a používanie divadlu BITEF. Cirkevný zbor v Belehrade – v Zemune úradne počíta 350 členov a farársku službu vykonáva Mgr. Anna Petrovićová. Služby Božie sa konajú v nedeľu, o 11. hodine, v slovenskom, srbskom a v nemeckom jazyku.