Hlas ľudu 11/2021 by NVU Hlas ľudu

Prvé práce vo včelíne ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

13. 3. 2021 | 11 /4950/

Šarmantný, duchaplný, a keď ide o prácu, poctivý a zodpovedný. Má rád svojich Staropazovčanov a oni majú radi jeho, prisvojujú si ho ako svojho najbližšieho. Rozhovor so staropazovským lekárom Mišom Filipom si prečítajte v rubrike Ľudia a udalosti. M. Benka

Náš známy insitný maliar Ján Bačúr neúnavne pokračuje v činnosti. Vlani vytvoril 57 obrazov a v tomto roku ukončil prácu na jeho unikátnych kronikách rokov 2019 a 2020. O jeho nových dielach a dokumentárnych záznamoch píšeme v osobitnom príspevku v kultúrnej rubrike. S. Lenhart

Uzávierka čísla: 10. 3. 2021

Pestovanie mikrobyliniek a mikrozeleniny sa v súčasnosti dostáva do popredia najmä pre bohatý obsah nutričných výživných hodnôt. O samotnom význame týchto mikrobyliniek sa zmienil aj ich pestovateľ Kristián Chrček z Pivnice. M. Pap

Svetový deň modlitieb si spoločnými službami Božími veriaci evanjelického a katolíckeho vierovyznania v sobotu 6. marca pripomenuli v selenčskom evanjelickom chráme Božom. Prítomných privítali domáci kaplán – administrátor Miroslav Poničan a katolícky kňaz Siniša Tumbas Loketić. A. Horvátová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Ten marec z archívu Anna Francistyová

red nami je druhý marcový víkend. Tak radi by sme vám už servírovali pozvania na rôzne predjarné kultúrne podujatia, zaraďovali do novín riporty z tradičných akcií. Keby nebolo keby... A spomínate si na kultúrne marce uplynulých rokov? Dokonca i vlani v tomto období sme ešte s radosťou našich čitateľov informovali o ďalšej akcii zo seriálu pod názvom LiteraTour, keď v seminárnej knižnici Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade feministickú literatúru a ženskú tvorbu záujemcom predstavili spisovateľky zo Slovenska Vanda Rozenbergová a Uršula Kovalyk. A potom sa všetko zastavilo. Žiadne zoskupovanie, festivaly, kdežeby zahraničné návštevy, zájazdy... Keď to bezpečnostná situácia dovolila, tak za rešpektovania všetkých protipandemických opatrení šikovní organizátori čo-to aj zrealizovali... A čo nám prinášali tie ešte dávnejšie marce? Nuž milovníci pekného čítania sa tešili z tradičnej akcie Slovenského vydavateľského centra Zima s knihou. Tá už dovtedy mala za sebou niekoľko zastávok a v pláne ďalšie knižné prezentácie v našich slovenských prostrediach. Od čítania po zapamätanie si prečítaného je len krôčik. A aj recitačné súťaže v tomto období mali prvé kolá za sebou a naši čitatelia už poznali postupujúcich recitátorov z obecných úrovní. A z tých ešte krajších ro-

kov je aj táto správa: „V Báčskej Palanke bola v nedeľu 13. marca štvrtá regionálna recitačná súťaž členiek Asociácie slovenských spolkov žien pre Báčku. V prednese poézie a prózy sa vyskúšalo 11 recitátoriek z Petrovca, Hložian, Kysáča, Kulpína a zo Silbaša.“ Kde sú teraz naši recitátori? Žiaci si síce vlani vyskúšali súťaž v prednese pekného slova na diaľku, ale súťaž žien bude treba zobúdzať. Pre milovníkov kníh marec bol sviatkom aj vďaka Medzinárodnému knižnému salónu v Novom Sade, kde sa na pokrajinskom stánku zaskveli i nové autorské a prekladové skvosty v rečiach tunajších národnostných menšín. A kultúra dávala o sebe vedieť aj inak: kvitovali sme prvé divadelné premiéry v novom roku, výročné zasadnutia našich kultúrno-umeleckých spolkov či speváckych zborov, zájazdy súborov zo Slovenska (napríklad Speváckeho zboru Mladosť z Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici). Marcová bola aj tradičná krojová zábava v novosadskom Šafáriku... A v marci sme nadŕžali i prvým úspešným reprezentantom Slovákov zo Srbska vo veľkej folklórnej šou Zem spieva v produkcii STV. Písal sa rok 2018, keď v druhom semifinále, ktoré prebiehalo v sobotu 10. marca, do finále postúpila sólistka Anna Berédiová zo Selenče. A tak... Trochu sme si zaspomínali. Aby sa nezabudlo. A čo sa dá, keď sa bude dať, aby sa nám vrátilo do starých koľají.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Mnoho aspektov na rozoberanie 11 Mikrobylinky ako zdroj vitamínov

29 Lebo zapísané zostáva 41 Prvý krok neúspešný

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Ako zabrániť znižovaniu úrodnosti pôdy

Na titulnej strane: Vo včelínoch aktuálne prebiehajú kontroly včelstiev, ktoré už pomaly budú mať za sebou ťažkú zimu. Mladý včelár Jaroslav Parkáni z Hložian si tiež urobil prehliadku a zistil stav včelstiev vo vlastných úľoch. Foto: Miroslav Pap

Tlač: Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

11 /4950/ 13. 3. 2021

Týždeň 

7 DNÍ

Zdravotnícky systém je znovu pod veľkým tlakom Pripravil: Stevan Lenhart

akcinácia a vyhýbanie sa takým sociálnym kontaktom, ktoré nie sú nevyhnutné v tomto období – sú tie najvýznamnejšie opatrenia na prekonanie aktuálnej epidemiologickej situácie. Vyhlásil to riaditeľ Infekčnej kliniky Dr. Goran Stevanović po zasadnutí ministra zdravotníctva Srbska Zlatibora Lončara s riaditeľmi covid nemocníc. Podľa Stevanovićových slov zdravotnícky systém je znovu pod veľkým tlakom, lebo do nemocníc prichádza čoraz väčší počet nových pacientov. S ohľadom na takýto stav angažujú sa dodatočné kapacity v belehradských nemocniciach Dr. Dragišu Mišovića, Zemun a Vojenské zdravotnícke centrum Karaburma. V nemocnici pre pacientov s ochorením Covid-19 v Batajnici pri Belehrade už takmer niet voľných miest, takže sa maximálne angažujú kapacity covid nemocnice v Kruševci, kde sa podľa potreby budú liečiť aj pacienti z iných častí Srbska. Stevanović povedal, že

cieľom všetkých týchto krokov je maximálne zachovať jestvujúce kapacity a neuvádzať aj ďalšie nemocnice do systému covid, lebo je potrebné pomáhať aj ostatným pacientom s inými ochoreniami. „Budeme pracovať maximálne, ako aj doteraz, ale skúsme predsa všetci spolu byť zodpovednejší,“ vyzval Stevanović občanov. Ako povedal, časť obyvateľstva akoby neuznávala, že je Covid-19 medzi nami, nedodržiava opatrenia a bezpečnú vzdialenosť, nenosí rúška, odmieta vakcináciu a snaží sa bez toho všetkého viesť celkom normálny život – až kým neochorie. * Americký vyslanec pre problematiku zmeny klímy John Kerry dňa 9. marca pricestoval do Bruselu, kde s predstaviteľmi európskych inštitúcií rokoval o možnostiach spolupráce medzi EÚ a USA s cieľom predísť katastrofickým následkom klimatickej zmeny. Kerry poukázal na to, že svet v súvislosti s otepľovaním čelí „mimoriadnej kríze“ a samotná Parížska klimatická dohoda vraj

už nestačí, lebo aj v prípade, že zmluvné štáty splnia svoje záväzky, globálna teplota môže aj naďalej nebezpečne stúpať. Vyhlásil tiež, že blížiaci sa summit v škótskom Glasgowe je príležitosťou, aby sa svetové krajiny spojili a dohodli nové opatrenia. John Kerry bol ministrom zahraničných vecí vo vláde niekdajšieho prezidenta USA Baracka Obamu a z tej funkcie spolupracoval s členskými štátmi EÚ na príprave Parížskej klimatickej dohody, ktorá bola prijatá v roku 2015. V období prezidenta Donalda Trumpa Spojené štáty odstúpili od tejto dohody, avšak aktuálny prezident Joe Biden ihneď po nastúpení do funkcie zrušil problematické Trumpovo nariadenie a zaradil boj proti globálnemu otepľovaniu medzi najväčšie priority. * Známy divadelný, televízny a filmový herec Boris Komnenić zomrel dňa 6. marca v Belehrade po ťažkej chorobe vo veku 64 rokov. Na scéne belehradského Národného divadla debutoval

roku 1981, o tri roky neskoršie sa stal stálym členom tamojšieho súboru. Medzi jeho najznámejšie úlohy patria tie vo filme Tajvanska kanasta a v televíznom seriáli Bolji život, tiež v seriáloch Vratiće se rode a Sinđelići. Kritika sa zhoduje v tom, že Komnenić bol všestranným hercom a rovnako presvedčivo stvárňoval dramatické, charakterové a komické roly. * Novak Đoković zaznamenal 311. týždeň na vrchu svetového rebríčka ATP, čím prekonal Švajčiara Rogera Federera a dostal sa tak na prvé miesto v historickej tabuľke najlepších tenistov v mužskej konkurencii. Na tróne bieleho športu boli nateraz dlhšie od Đokovića len tri jeho kolegyne: Serena Williamsová (319 týždňov), Martina Navrátilová (332 týždňov) a Steffi Grafová (377 týždňov). Pred Đokovićom je teraz aj ďalšia výzva – vyhrať najviac grandslamových turnajov v dejinách tenisu. Nateraz ich má 18, pokým jeho najväčší konkurenti Federer a Nadal ich majú po 20.

SPOZNAJME SA NAVZÁJOM. V rámci projektu Erasmus + K2 Spoznajme sa navzájom deti Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci navštívili Spolok petrovských žien (snímka z archívu PU Včielka). Nielenže si pohovorili o ľudovom kroji, ale sa aj obliekli doň, čo im spôsobilo radosť. ah

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

OTVORENIE TOVÁRNE CONTINENTAL V NOVOM SADE

Ďalšia kapitálová investícia Miroslav Pap

Aleksandar Vučić, premiérka Ana Brnabićová, ministerka ekonomiky Anđelka Atanasković, predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović,

vej a pokrajinskej správy, ako aj jednotliví nemeckí predstavitelia tejto spoločnosti. Prezident Srbska v rámci prí-

Novom Sade za posledné tri roky bolo do prevádzky daných niekoľko kapitálnych inovatívnych tovární a náučno-vzdelávacích ustanovizní. V nedeľu 7. marca sa konalo slávnostné otvorenie továrne na výrobu automobilových súčiastok Continental Automotive Serbia, v ktorej podľa dostupných zdrojov bude zamestnaných vyše 500 ľudí. Spomenutá spoločnosť bola založená v roku 1871 v nemeckom Hannoveri, dnes sídli už v 59 štátoch a zamestnáva vyše 240 000 ľudí. V novootvorenej továrni sa v prvom Slávnostné otvorenie továrne štátnymi predstaviteľmi rade budú vyrábať inovatívne, elektronické, automo- primátor mesta Nový Sad Miloš hovoru zdôraznil význam tejto bilové systémy. Celková hodnota Vučević, generálny riaditeľ spo- investície v Novom Sade a vyjadril investície je 140 miliónov eur. ločnosti Continental Automative slová vďaky najmä Nemecku, ktoTováreň je umiestnená v novosad- Serbia Saša Ćoringa, veľvyslanec ré začína investovať aj do Srbska, skej priemyselnej zóne Sever 4. Pri Nemecka v Srbsku Thomas Schieb čo svedčí, že sa aj naša krajina dootvorení tejto nemeckej továrne a ostatní predstavitelia republiko- stáva na vyššie priečky. Poďakoval boli prítomní prezident Srbska

sa aj nemeckej kancelárke Angele Merkelovej: „Nikdy nezabudneme, ako veľmi nám pomohla pri získavaní nemeckých investorov a riešení niektorých regionálnych problémov, a tým otvorila cestu úprimnému priateľstvu medzi Nemeckom a Srbskom a najlepšej spolupráci.“ Pritom akcentoval skutočnosť, že sa Srbsko za pomoci zahraničných investorov snaží čím viac investovať práve do výskumno-investičných inštitúcií a tovární. Podobne aj generálny riaditeľ spoločnosti Continental Automative Serbia Saša Ćoringa zdôraznil, že táto továreň by si mala postaviť vysoký štandard a zamestnať množstvo najmä mladých vzdelaných ľudí, ktorí budú môcť svoje vedomosti uplatniť v praxi. Výrobky, ktoré budú produkované v továrni Continental Automative Serbia, už budú podpisované ako – made in Serbia, čo tiež dáva iba pozitívny obraz o krajine. (zdroj: rtv.rs) Foto: Jaroslav Pap

NA RIADITEĽSKOM POSTE NVU HLAS ĽUDU MILANA ARŇAŠOVÁ. Po demisii Michala Speváka odovzdanej v utorok 2. marca na miesto úradujúcej riaditeľky Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu nastúpila Milana Arňašová (fotografia je zo súkromného archívu) z Nového Sadu. Zvolená bola 6 hlasmi za z deviatich členov na telefonickom zasadnutí Správnej rady NVU Hlas ľudu, ktoré prebiehalo v piatok 5. marca. Vzdelanie získala na FIMEK-u v odbore ekonomicko-právnické štúdium Európskej únie a na Hospodárskej akadémii na Právnickej fakulte v Novom Sade. Bola vedúcou úseku pre korporačné a marketingové komunikácie na Novosadskom veľtrhu od roku 2013. Vlani sa Arňašová stala výborníčkou v Zhromaždení mesta Nový Sad. ah

• TÝŽDEŇ •

11 /4950/ 13. 3. 2021

Týždeň Z KOORDINÁCIE NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Mnoho aspektov na rozoberanie Anna Horvátová

nostnej rade rómskej národnostnej menšiny. oordinácia národnostných Prečo práve takéto rozvrhrád národnostných menšín nutie, dozvedáme sa od predspĺňa svoju úlohu, dôka- sedníčky NRSNM Libušky Lazom čoho je aj online zasadnutie katošovej: z 5. marca, ktorému predsedala „Podporili sme nomináciu Národnostná rada bulharskej samotnej rómskej rady takmer národnostnej menšiny. Inak pred- konsenzom z opodstatneného dôvodu, a to je 50 rokov aktivity rómskej národnostnej menšiny, s čím je spätá aj inklúzia Rómov. Práve toto bola chvíľa dať najavo, že sú spolu s nami rovnocenní a treba, aby sa zapájali v čoraz väčšom počte do spoÚčastné na Koordinácii národnostných rád národ- l o č e n s k é h o nostných menšín predsedníčka NRSNM Libuška života. Keďže Lakatošová a koordinátorka VPV Svetlana Zolňanová nás v tomto roku v októbri sedajúca NRNM sa zvolí len raz, či novembri očakáva sčítanie obya potom na tento post nastupuje vateľstva, dohodli sme sa, že na NRNM, ktorá mala predtým funk- koordináciu každá NRMN doručí ciu podpredsedu, a každoročne zoznam obcí, kde sa používa daný sa volí iná na post podpredsedu. jazyk, samozrejme, pre nás dôležiVlani to bola Národnostná rada tý náš materinský, aby sme v tých macedónskej národnostnej men- obciach potom delegovali do šiny, ktorá bude v tomto roku ministerstva správy. My budeme predsedať koordinácii a miesto delegovať tiež osoby, ktoré budú podpredsedu pripadlo Národ- v tých súpisových komisiách.“

Stratégia vzdelávania bola tiež témou rozhovoru na koordinácii, o čom sa zmienila koordinátorka Výboru pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová: „V rámci hodnotenia dištančného vzdelávania ministerstvo kontaktovalo aj národnostné rady a poprosilo o spoluprácu pri podávaní správy na medzinárodnej úrovni. Ministerstvo správu podávalo do UNICEF-u, lebo práve táto organizácia podporovala dištančné vzdelávanie pri zabezpečovaní licencií cez softvérovú sadu Camtasia. Oslovilo aj národnostné menšiny a konkrétne našu Národnostnú radu priamo

príklady z praxe, kde priam boli do projektu zapojené deti. V rámci dištančného vzdelávania sme na ukážku okrem hodín posielali aj materiály, a tak selenčský Orchestrík nahral spot slovenských ľudových piesní. Každý žiak dostal od učiteľa tempo, podľa ktorého má hrať, nacvičil doma slovenskú ľudovú pesničku, nahral doma cez mobil alebo počítačovou technikou. Profesor Juraj Súdi za spolupráce s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici v osobitnom počítačovom programe pospájal určitý materiál a vznikla nahrávka osemnásťčlenného orchestra a sólo speváka Keď som

Problémy sa online cestou riešia aj napriek pandémii

s projektom, v ktorom v rámci dištančného vzdelávania boli zapojené aj deti. Pri vyhodnotení bolo potrebné teda prezentovať nielen samotné prednášky učiteľov, ale aj buď vyučovacie hodiny, alebo

išiel. Tento materiál bol v rámci vyhodnotenia Ministerstva školstva v Belehrade poslaný do UNICEF-u.“ Foto: z archívu NRSNM

K 8. MARCU. Za krásneho, slnečného 8. marca stred Šídu sa podobal krásnej záhrade kvetov. Začiatok marca je obdobie, keď pestovatelia kvetov po prvý raz vystavujú bohatú ponuku záhradných, balkónových a izbových rastlín. Muži si starostlivo vyberali kvety, ktorých bolo hojne tak v centre Šídu, ako i na trhu. V Šíde v minulom roku bol organizovaný Bál ku Dňu žien, ktorý mával dlhú tradíciu a stretali sa nielen Šíďania, ale aj cezpoľní z Erdevíka, Bingule, Lugu. Toho roku však to znemožnila pandémia, žiadnej zábavy nebolo, a tak po vyše 50 rokoch v sieni SKUS Jednota bolo ticho. Predsa nevystali pekné gestá: v šídskej policajnej stanici dopravná polícia všetkým dámam za volantom darovala ružu. Aj predstavitelia lokálnej samosprávy prejavili úctu k ženám. Predseda Obce Šíd Zoran Semenović a jeho spolupracovníci zablahoželali k sviatku všetkým ženám a kvety odovzdali zamestnaným dámam vo verejných spoločnostiach, ktorých zakladateľom je Obec Šíd. B. Dierčanová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti POSEDENIE NA ROZPTÝLENIE DUŠE

Chlapci z našej ulice Olinka Glóziková-Jonášová

utorok ráno v hlasľudovskej kancelárii v Kovačici zazvonil telefón. Na linke bol Pavel Baláž, kultúrny dejateľ a zberateľ ľudovej slovesnosti. Hneď po úvodnom príhovore ma telefonát zaujal, lebo poznávajúc pána Baláža určite volá buď informovať o nejakom skvelom podujatí, buď má nejakú zaujímavú novinku alebo príbeh – a bolo to tak. Predostrel mi zaujímavý príbeh, s ktorým sa chcel podeliť aj so širšou verejnosťou. „Bol som hosťom na večierku Chlapci z našej ulice,“ oboznámil ma s radosťou Baláž a pokračoval: „Vieš, bolo to posedenie na zapamätanie, dávno som sa neocitol v takej príjemnej spoločnosti a dávno som si rozhovorom nepookrial dušu a myseľ ako v ten večer.“ Opýtala som sa zvedavo, o aké posedenie ide, a on mi porozprával: „Martin Marček z Kovačice pred desiatimi rokmi prišiel na ideu zoskupiť kamarátov z detstva, z jeho ulice, aby si zaspomínali na zašlé, detské a mladistvé časy. Večierok nie je tematicky ladený, ale má určité pravidlá. Témy môžu byť teda rôznorodé, ale zakázané sú všetky témy súvisiace s politikou a cirkvou a v poslednom čase aj

OBEC BáČSKY PETROVEC

s pandémiou (smiech). Keď mi o tomto porozprával, pochválil som jeho ideu a snahu zoskupiť všetkých kamarátov a pritom si oživiť staré časy. Tak slovo dalo slovo a povedal mi, že ak chcem, môžem byť ich hosťom na večierku. I keď, ako podotkol, on o tom nerozhoduje sám, lež v konzultácii s ,chlapcami z jeho ulice’. A tak sa spoločne rozhodli a pozvali ma, aby som bol ich hosťom

Na snímke (zľava): Pavel Čech, Adam Bolerác, Pavel Fiľka, Ján Čech, Ján Cicka, Ján Hurávik, Martin Marček a Ján Cicka

v tomto roku,“ povedal mi Baláž. Martin Marček, organizátor večierka, hovorí, že na túto ideu prišiel po neustálom rozmýšľaní o zašlých krásnych časoch, keď život, zdá sa, bol jednoduchší, ale aj krajší. „Naši starí rodičia chodievali na priadky

andemická krivka registrovaných občanov s trvalým bydliskom v Obci Báčsky Petrovec sa začala výraznejšie dvíhať až koncom vlaňajšieho roka, kým takmer trištvrte roka od vypuknutia a šírenia sa celosvetovej pandémie koronavírusu Covid-19 Obec Báčsky Petrovec bola, ako sme to predtým uviedli, „na chvoste dianí a rizika chytľavej choroby“. Až pri tretej vlne návalu Covid-19 v Báčskopetrovskej obci sa situácia rapídne zhoršovala a mala drastickejší dosah aj u tunajších občanov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Sme tu chlapi rozličných profilov, od poľnohospodárov, penzistov, remeselníkov, po advokáta. A všetci máme spoločné témy – naše spomienky,“ povedal Marček. Posedenie organizujú v zimných mesiacoch a po sviatkoch, lebo

Vojvodiny, bol do začiatku novembra 20 infikovaných občanov a aktívnych prípadov vtedy bolo iba 7. Počet aktívnych prípadov v nasledujúcom období narastal a do konca novembra sa zväčšil na 40 registrovaných infikovaných osôb. V prvom týždni decembra bolo 191 Počet registrovaných infikovaných a na sklonku roka až 276 aktívnych občanov tejto obce, podľa úda- prípadov. Po Novom roku 2021 jov z Inštitútu pre verejné zdravie prvá správa evidovala 277 prípadov a potom krivka začala klesať, nie priamočiaro, skôr kolísavo, nadol. Posledná správa v januári eviduje len 47 aktívnych prípadov. Od druhej polovice januára 2021 v rámci boja s pandémiou do obehu sa dostalo aj očkovanie obyV Petrovci denne zaočkujú 50 až 100 občanov vateľstva, keď aj v

Pandemická krivka aj klesá, aj stúpa Jaroslav Čiep

v zimných mesiacoch. Pobavili sa tam, porozprávali, zaspievali a vypili si, aby si skrátili dlhé zimné večery, avšak v letných mesiacoch sa všetci venovali poľným prácam. Tak som prišiel na ideu zorganizovať večierok podobný priadkam a zavolal som si kamarátov z našej ulice, z prvého fertáľa druhej ulice. Prijali to s oduševnením. Pri vínku, pálenke a starodávnych pochúťkach, ktoré si spoločne pripravíme, oživujeme si spomienky na detstvo a mladosť. Na šantenie, hranie, o tom, ako kedysi vyzerala naša ulica a Kovačica vôbec, čo sa kedy robievalo v poli a pod.

vtedy majú všetci, zdá sa, najviac času. Posedenie trvá 4 – 5 hodín a za ten čas sa dá na všeličo zaspomínať. Organizujú to iba raz ročne a možno aj preto, ako hovorí Marček, to má takú ozvenu a kamaráti sa nevedia dočkať toho večierka. „Stretávame sa aj inokedy, no veď sme susedia, ale nikdy nie sme všetci pokope ako na tomto večierku,“ vysvetľuje Marček. „Každoročne si na posedenie zavoláme aj hosťa. V tomto roku to bol Pavel Baláž a jeden hosť prekvapenia – Ján Hurávik. Je to tiež ,chlapec z našej ulice’, ale z druhého fertáľa. A s nimi sme, viete aj sami, ako to býva, často aj zápasili,“ so smiechom hovorí Marček. Ženy na toto posedenie nie sú pozvané. Je to výlučne mužský večierok a tohtoročný im Pavel Baláž spríjemnil hrou na harmonike. Spev a hudba sa rozliehali v dome Martina Marčeka na Ulici juhoslovanských ľudových armád do večerných hodín, keď sa veselá spoločnosť pobrala domov.„Veríme, že náš príbeh o posedení ,chlapcov z našej ulice’ zaujal aj vašu pozornosť a možno aj vyvolal ideu o organizovaní podobnej akcie na rozptýlenie duše a mysle, lebo sú nám takéto večierky bez polemiky, roztržiek a čiernych správ potrebné viac než soľ,“ uzhodli sa naši spolubesedníci a ukončili náš rozhovor slovami: „O našich zážitkoch z detstva a mladosti by sa určite dal napísať román.“ foto: z archívu P. Baláža Dome zdravia Báčsky Petrovec otvorili punkt pre masovú imunizáciu a začali očkovať čínskou vakcínou. Neskôr pribudli aj niektoré z ďalších očkovacích látok, ktoré si občania mohli vybrať pri elektronickej prihláške. Február v petrovskom prostredí začal so 48 aktívnymi prípadmi tohto ochorenia a situácia sa vyvíjala takto: 47 (2. 2.), 49 (3. a 4. 2.), 26 (8. 2.), 29 (9. 2.), 31 (10. 2.), 34 (11. a 12. 2.), 20 (22. 2.), 23 (23. 2.), 27 (24. 2.), 36 (26. 2.). Krivka v prvej polovici mesiaca mala tendenciu mierneho poklesu, a potom v druhej polovici mesiaca sa zase dvíhala. V poslednej februárovej správe nachádzame údaj, že od začiatku epidémie do toho dňa na území Báčskopetrovskej obce úhrnne bolo 529 registrovaných prípadov tohto ochorenia a incidencia (počet novoochorených) je 4 166,3 na 100 000 obyvateľov.

11 /4950/ 13. 3. 2021

Ľudia a udalosti KULPÍNSKI POĽNOHOSPODÁRI ROVNALI CESTY

Výsledok akcie na úžitok všetkých Katarína Gažová

odobne ako aj po minulé roky Klub poľnohospodárov Kulpína organizoval akciu rovnania poľných ciest po zimnom období a v ústrety intenzívnejším prácam v chotári počas jari. Prvá vhodná sobota, keď to počasie dovoľuje, je vyhradená na tieto práce. Tohto roku sa akcie rovnania poľných ciest v sobotu 6. marca zúčastnilo do 50 poľnohospodárov. Chvályhodná je

skutočnosť, že sa zapojilo hodne mladých účastníkov. Počasie bolo síce chladné, ale slnečné a suché. Účastníci akcie sa stretli ráno v deň určený na akciu, v strede dediny, kde sa po zoskupení dohovárali, kto pôjde do ktorej časti chotára. Rozdelení boli do štyroch skupín, aby akciou zachytili všetky časti kulpínskeho a sčasti aj ravnoselského chotára, kde Kulpínčania tiež majú pozemky. Prvá skupina smerovala do častí zvanej Šaševi 1 a 2, druhá do časti Šovské 1 a 2,

Dohovor poľnohospodárov Kulpína o rozvrhu prác rovnania

ROVNANIE POĽNÝCH CIEST V PIVNICI. Klub poľnohospodárov v Pivnici aj tohto roku zorganizoval akciu rovnania poľných ciest, ktorá sa konala v piatok 5. marca. Na tzv. Silbašskej ceste sa zišlo spoločne 86 poľnohospodárov s traktormi a prívesmi, ktorí následne boli rozdelení do skupín. V akcii bolo porovnaných okolo 300 kilometrov poľných ciest, po ktorých bude dočasne umožnený ľahší transport a preprava. Klub poľnohospodárov už 12 rokov po sebe úspešne absolvoval akciu rovnania poľných ciest. V nadchádzajúcich dňoch ich očakáva navážanie zeminy na jednotlivé časti ciest a dodatočné rovnanie. Aj túto akciu tohto roku podporili sponzori, ale aj jednotliví poľnohospodári, ktorí boli znemožnení zúčastniť sa. mp

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na štarte odchodu účastníkov akcie do poľa

tretia mala namierené na Heneriku a tá štvrtá do časti chotára za kanálom D-T-D. Do akcie sa zapojili poľnohospodári, ktorým záleží na upravených rovných cestách v chotári. Takýmto spôsobom si potom počas roka všetci poľnohospodári Kulpína chránia mechanizáciu a aj zdravie, ako povedali tohtoroční účastníci akcie rovnania poľných ciest. V tú prvú marcovú sobotu všetky plánované práce sa realizovali

úspešne vďaka Kulpínčanom, ktorí usilovne rovnali cesty za pomoci svojich traktorov a prívesných strojov a v prospech celej dediny. Podarilo sa im kvalitne vyrovnať poľné cesty a tak ich pripraviť na rozbiehajúcu sa sezónu jarných poľnohospodárskych prác. Cesty v chotári sú rovné vďaka usilovným ľuďom a ich dobrým strojom. Po spoločnej práci nasledovalo aj tradičné spoločné posedenie pri obede v poľovníckom dome v Kulpíne.

POROVNANÉ POĽNÉ CESTY V SILBAŠSKOM CHOTÁRI. V piatok 5. marca poľnohospodári: Ivan Krnáč, Darko Krnáč, Michael Struhár, Petar Suvačar, Janko Majera a Danilo Babin zorganizovali akciu rovnania poľných ciest. Nakoľko Silbaš nemá aktívny Klub poľnohospodárov, títo jednotlivci sa každoročne snažia realizovať spomínanú akciu z dôvodu zabezpečenia pohodlnejšieho a bezproblémového transportu po poľných cestách. Pred loveckým domom sa zišlo spolu 21 traktoristov, ktorým sa podarilo porovnať poľné cesty v rámci celého silbašského chotára. Iba niekoľko dní pred touto akciou dvanásti poľnohospodári navážali zeminu na kritické časti ciest. Túto akciu vo forme obedu a občerstvenia podporil Lovecký spolok Sokol zo Silbaša. mp

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S KULPÍNSKYMI POĽNOHOSPODÁRMI

O osevnom pláne Katarína Gažová

oľnohospodári Kulpína využívajú každú vhodnú chvíľu a prajné počasie na prvé práce v poli. Aktuálne je skyprovanie v jeseni zoraných plôch, aby sa „zatvorila vlaha“ a pripravila pôda na jarnú sejbu. Keď ide o pšenicu zasiatu v jeseni, aktuálne je jej prihnojovanie. O tom, čo si naplánovali siať tejto jari, nám hovorili: Saša Čapeľa, mladší poľnohospodár: „Podobne ako vlani aj teraz mám posiatu pšenicu a plánujem na zvyšné plochy dať kukuricu a sóju. Vlani som bol spokojný s takou osevnou štruktúrou, takže zostávam aj naďalej pri týchto

Saša Čapeľa

troch kultúrach. Výnosy vlani boli dobré, kukurice sa urodilo sedem a pol – osem ton z jutra, výnosy sóje boli dve a pol tony z jutra

a pšenice sa urodilo šesť ton z jutra, takže aj s úrodou a aj s cenou za poľnohospodárske výrobky som bol spokojný.“ Branislav Plachtinský, penzista a poľnohospodár: „Orientujem sa hlavne na pestovanie dvoch kultúr, a to sú sója a kukurica. Vlani sa mi podarilo dopestovať dobrú úrodu a aj cena bola dobrá. Teraz sa už pracuje v poli, skypruje sa pôda. Predovšetkým tí poľnohospodári, čo budú pestovať papriku, repu, ale aj ostatní, ktorí plánujú sadiť iné kultúry, už pripravujú parcely na jarnú sejbu. My máme aj vinohrady, takže tu je už hodne práce: strihanie, vyťahovanie drôtov a potom už aj postrekovanie viniča,

Branislav Plachtinský

takže s prvým pekným počasím už intenzívne pracujeme okolo týchto kultúr. A vo vinohrade je práce dosť počas celého roka.“

POĽNÉ CESTY ROVNALI AJ V KOVAČICI

Dve akcie v jeden prospech Olinka Glóziková-Jonášová

poľnohospodárska mechanizácia, keďže vlani bola jeseň daždivá. Po tejto práci nasledovalo rovnanie ciest. Hneď zrána pred budovou miestneho spoločenstva sa

predpoludnie, po čom nasledovalo občerstvenie, samozrejme, za dodržiavania predpísaných epidemiologických pravidiel,“ poznamenal Toman.

esty v kovačickom chotári sú aj v tomto roku urovnané vďaka členom Združenia poľnohospodárov Kovačičania. Táto dobrá prax a nanajvýš užitočná pre poľnohospodárov v Kovačici sa pravidelne organizuje od roku 2000, avšak ako hovorí Martin Toman, podpredseda spomenutého združenia, cesty zatiaľ rovnajú iba poľnohospodári z Kovačice a Padiny. V okolitých prostrediach obce, ale aj mimo Kovačickej, poľnohospodári to nerobia. Tohtoročné urovnávanie poľných ciest sa uskutočnilo 27. februára, skôr než obvykle. Vďaka prajnému počasiu sa členovia združenia rozhodli v tomto roku okrem tejto akcie Účastníci tohtoročnej akcie rovnania ciest v Kovačici usporiadať ešte jednu. Toman nám povedal, že deň pred rovnaním ciest dvad- stretlo vyše 60 poľnohospodárov Členovia združenia poľnohossiatka poľnohospodárov vyko- s traktormi a prívesnými strojmi. podárov Kovačičania vlani zabeznala navážanie zeme na poľných Rozdelili sa do skupín a dohodli pečili nový zrovnávač. Prostriedky cestách, čo umožnilo zahrabať sa o tom, kto na ktorú stranu na kúpu stroja im zabezpečila jamy, ktoré spôsobili traktory a iná pôjde. „Cesty sme rovnali celé Obec Kovačica a tento stroj bol • ĽUDIA A UDALOSTI •

práve v akcii rovnania ciest prvýkrát aj použitý. Avšak podľa ich slov rozčuľuje ich skutočnosť, že sa do akcie každý rok zapájajú tí istí ľudia, i keď by sa jej mali zúčastniť aj iní majitelia poľnohospodárskych pozemkov. „Do tejto akcie sa každoročne zapájajú rovnakí ľudia, i keď stále pozývame aj ostatných poľnohospodárskych výrobcov, aby sa k nám pridali. V tom prípade by sme akciu vykonali rýchlejšie. Veď je to v záujme a v prospech všetkých, nie iba nás v združení. Avšak aj tí, ktorí sa do akcie nezapájajú – pochvaľujú toto naše úsilie, keď vyjdú do poľa,“ uzavrel Toman. I keď urovnávanie poľných ciest každoročne spravidla vykonávajú stále rovnakí ľudia, dôležité je ale to, že i v tomto roku akcia splnila svoj cieľ, a to je lepšia zjazdnosť poľných ciest pre nadchádzajúcu sezónu poľnohospodárskych prác.“ Foto: z archívu spolubesedníka

11 /4950/ 13. 3. 2021

Ľudia a udalosti petrovské matriky 2020

Narodilo sa 48 detí Jaroslav Čiep

roku 2020 v Báčskom Petrovci, ako hovoria údaje, sa narodilo 48 detí. K tomu charakteristikou vlaňajšieho roku je i to, že pandémia koronavírusu ovplyvnila sobáše a svadby, ako aj to, že je menej pohrebov ako v minulých rokoch. O tomto všetkom sa verejne vyjadrila matrikárka Mária Kováčová-Kyseľová. Podľa jej slov ľudia sa rodia a umierajú a aj uzavierajú manželstvá bez ohľadu na situáciu, hoci aj takú nepriaznivú, akú prežívame v poslednom období aj u nás, podobne ako aj v celom svete. Všetko je v neustálom kolobehu, len práca sa prispôsobuje danej situácii. Keď ide o počet narodení, sobášov a úmrtí, všetko je v štandardných rámcoch, ako tomu bolo aj v minulých rokoch. Je známe, že sa matrika narodených vedie tam, kde je dieťa narodené, a to v petrovskom prípade spravidla znamená novosadská pôrodnica, takže sa zápisy narodených nachádzajú v Novom Sade. Predsa údaje o tomto počte vedie aj pediatrická služba v miestnom dome zdravia, ako aj v obecná správa, ktorá eviduje všetky matky žijúce na území Báčskopetrovskej obce. Podľa tohto súpisu pribudlo 48 malých Petrovčanov. Je to pomerne málo, lebo v Petrovci zvyčajne bývali aspoň tri triedy neskoršie v škole, a tento počet je iba na dve. Úpadok obyvateľstva badať aj na tomto čísle. Z novonarodených 19 je dievčat a 29 chlapcov. Do dvoch rodín pribudli dvojičky, v oboch prípadoch po dvaja chlapci. Keď ide o mená, prevažne sú novšieho dáta a spravidla odlišné od iných mien a málokedy sa opakujú rovnaké mená. Po dve dievčatá dostali meno Sofia, Nora a Dária, po jedno má meno Vanja, Andrea, Kristína, Tina, Helena-Danuša, Adelina, Alisa, Tea, Anastasija, Lara, Una, Nika a Milica. U chlapcov sa občas objavia aj tradičné mená. Vlani pribudli jeden Ján, Samuel a

www.hl.rs

Peter-Pavel, po dvaja chlapci sú s menom Filip, Sergej a David, a po jeden aj Andrej, Luka, Adrián, Matej, Dejan, Dragan, Nikola, Ehos, Dominik, Marko,

dopĺňa deťmi narodenými v zahraničí. Takých zápisov v roku 2020 bolo 17, z čoho 12 (7 dievčat a 5 chlapcov) prípisov je pre bábätká narodené na Sloven-

Prehľad počtu narodených detí a pochovaných v Petrovci 2016 – 2020

Milan, Danilo, Gabriel, Aleksandar, Lazar, Peter, Marcel, Mateo, Vanja a Emil. Kyseľová prízvukovala aj to, že petrovská matrika narode-

sku, ďalších 5 sú zápisy dvoch dospelých mužov a dvoch žien narodených v Bosne a Hercegovine a jedeného dospelého muža narodeného v Macedónsku (ide

Mladé petrovské matky na prechádzke s novorodencami (Foto: z rodinného albumu M. Juríka)

ných aj naďalej žije, lebo sa deti Petrovčanov dočasne žijúcich v zahraničí tiež pripisujú podľa bydliska rodičov, takže sa tunajšia matrika narodených každoročne

Informačno-politický týždenník

o pozostalé zápisy niekdajších utečencov, ktorí tu žijú). Keď ide o matriku sobášených, je tam 22 zápisov, teda rovnaký počet ako aj v roku 2019. Z toho

počtu 18 sobášov bolo priamo v Petrovci a 4 boli prípisy sobášov v zahraničí, v ktorých aspoň jeden z aktérov bol z tohto prostredia. Pandémiou boli poznačené predovšetkým svadby a sobáše – niekedy obrady prebiehali iba s minimálnym počtom prítomných svedkov. Niektoré objednané termíny sobášov sa aj viackrát posúvali. Priemer ženíchov vlani bol 30 rokov a neviest 26,5 roka. Posledné desaťročie je poznačené trendom, že sú obaja mladomanželia v priemere starší ako 25 rokov. Vlani najmladší ženích mal 21 a nevesta 19 rokov. Čisto petrovských manželstiev bolo 9. Z celkového počtu ženíchov 12 bolo z Petrovca a po jednom z Kulpína, Kucury, Erdevíka, Budisavy, Nového Sadu a Maglića. Až 14 neviest boli Petrovčanky a po jedna nevesta bola z Nového Sadu, Kysáča, zo Silbaša a zo Slovenskej republiky. Údaje o počte vykopaných hrobiek a pochovaných spravidla poskytuje VKP Progres a ten je odlišný a úplnejší od petrovskej matriky umretých, v ktorej sú prípisy iba umretých v samotnom Petrovci. Vlani bolo v Petrovci 82 pohrebov a v matrike je zapísaných 64 zosnulých vrátane aj 4 prípisy zomretých niekdajších spoluobčanov v zahraničí – 2 zomreli v Nemecku a po 1 Petrovčanka vo Francúzsku a na Slovensku, takže 60 prípisov sú prípady zomretých priamo v Petrovci. V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2019 štatistiky sú prajnejšie, lebo vtedy bolo 100 pohrebov. Vlani bolo na miestnom cintoríne pochovaných 49 mužov a 33 žien. Najstarší pochovaný muž bol Ján Slavka (1927) a najstaršie ženy narodené roku 1928 Katarína Trabaková a Mária Melegová. Najmladším pochovaným mužom bol Stanislav Snida (1979) a žena Olina Hricová (1969). Priemerný vek uvedených v matrike pri mužoch bol 71,5 roka a pri ženách 75,5 roka. Tak celosvetovo, ako aj v Petrovci sa ženy v priemere dožívajú vyššieho veku. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA GASTRONOMICKÚ TÉMU

Mikrobylinky ako zdroj vitamínov Miroslav Pap

dravé zdroje výživy sa v súčasnosti čoraz viac dostávajú do popredia. Jedálny lístok ľudí môže byť veľmi bohatý, keďže sú najrôznejšie potraviny dnes ľuďom ľahko dostupné. Kristián Chrček z Pivnice svoje schopnosti usmernil na pestovanie mikrobylín a mikrozeleniny, ktoré sú svojimi nutričnými hodnotami vysoko hodnotené. Do pestovania tejto zdravej pochúťky sa pustil pred rokom a samotný nápad našiel na internete. „Keďže sa ako rodina zaoberáme poľnohospodárstvom, pestovanie mikrobyliniek pre mňa nebolo niečo až také cudzie. Spočiatku som začal experimentovať a vyrábať iba pre našu súkromnú spotrebu. Všetci boli s bylinkami veľmi spokojní, a preto som sa pokúsil posunúť tieto produkty aj ďalej. Veľmi sa mi páčilo, že sa tieto mikrobylinky pestujú organicky,

Kristián Chrček, ambiciózny pestovateľ mik robyliniek a zeleniny (foto: z archívu spolubesedníka)

dantov, vitamínov, minerálov a živín a bolo by potrebné, aby bola často na tanieri každého. Treba si však spresniť, že existuje výrazný rozdiel medzi mikrobylinkami a klíčkami, keďže ich ľudia chápu ako jedno. Mikrobylinky sa konzumujú so stonkou a listami, kým pri klíčkoch sa konzumuje aj vyklíčené semiačko. Kristián Chrček najviac pestuje reďkovku, slnečnicu, brokolicu a hrach, no experimentuje aj s inými rastlinami. Tieto štyri bylinky sú medzi konzumentmi najobľúbenejšie. No v súčasnosti je na trhu všeobecne dostupných až 25 druhov mikrobyliniek. Tieto bylinky majú medziiným aj funkciu dekoratívnu, ale v prvom rade sa používajú Mikrokoriander vhodný ako prísada ako prísada do šado jedál látov, samozrejme, v menšom množstve, bez žiadnych chemikálií, čiže sú nakoľko majú silnú arómu. zdravé v každom zmysle,“ hovorí „Čím je bylinka menšia, tým je Kristián Chrček. jej aróma silnejšia, keďže sa všetky Mikrozelenina je plná antioxi• ĽUDIA A UDALOSTI •

výživné látky nachádzajú v nej. mu pomáhajú najbližší a priatelia. Čiže keď začne klíčiť a už má prvé O samotnom balení a distrilisty, v tejto fáze v drobnej bylinke búcii sa Kristián Chrček zmienil je všetko. Ako rastie, tieto látky sa takto: „Pri balení musí byť všetko po nej šíria, takže napríklad malá dezinfikované. Najviac dávam bylinka má 20- až 40-krát viac dôraz na dezinfikované náčivýživných látok a vitamínov než nie a ruky. Nie je problém, keď tá dozretá, preto pri konzumácii sa balia mikrobyliny spolu so mikrobyliniek cítime silnú arómu, zeminou, v ktorej rastú. Väčší výraznú chuť. Keď konzumuje- problém predstavujú tie rastliny, te reďkovku, tak máte v ústach ktoré musíme oddeliť od zeminy chuť, akoby ste jedli už dozretú a uskladniť v nádobe, v ktorej sa reďkovku, pričom oveľa silnejšiu. dodajú čerstvé ku konečnému Pointa spočíva v tom, že ľudia pri predajnému miestu a zákazníkonzumácii mikrozeleniny majú kovi. Potom to už všetko zostámať v ústach chuť už dozretého va na predajcoch v obchodoch plodu. Buď je to slnečnica, reď- a reštauráciách, ako si uskladnia kovka, hrach alebo brokolica,“ produkty. Napríklad najvýhodhodnotí spolubesedník. nejšie je, aby boli na teplote od 2 Mikrozelenina sa najviac konzumuje v šalátoch, bagetách, v šejkoch, pastách a iných jedlách. Pridá chuť každému jedlu, pričom konzument prijme veľký počet vitamínov. Najväčší záujem o mikrobylinky Kristiána Chrčeka prejavujú jednotlivci, ktorí dávajú dôraz na kvalitu jedla a zdravú výživu, ale sú tu aj rôzne reštaurácie či obchody so zdravou výživou. Kristián však veľký dôraz dáva aj na propagáciu vlastných produktov. Sám si navrhol aj Zmes mikrobylín prichystaných na predaj logo a nálepky, kto- (foto: z archívu spolubesedníka) ré lepí na krabice. Po konečný výsledok a kvalitu, za do 8 stupňov Celzia. Problém tiež ktorú ručí, prišiel po dlhom čase predstavujú horúčavy počas leta, experimentovania, vzdelávania no v klimatizovaných dopravných sa, absolvovania kurzov. Sám si prostriedkoch nehrozí uvädnutie postavil potrebné náradie, vhod- mikrobyliniek.“ né na pestovanie mikrozeleniny. Kristián Chrček aktuálne, ako aj Nainštaloval vhodné automatické ostatní výrobcovia zápasí s korosvetlá a stará sa o pravidelnú nakrízou, ktorá vplývala hlavne na teplotu, vlhkosť a vetranie miest- chod reštaurácií. No pevne verí, nosti, v ktorej pestuje mikrobyli- že situácia časom bude prajnejšia ny. Samozrejme, v práci a najmä pre ďalšie a väčšie podnikanie v konečnom balení produktov a výrobu zdravých mikrobylín. 11 /4950/ 13. 3. 2021

Ľudia a udalosti SELENČA

Svetový deň modlitieb ako potvrdenie ekumény Anna Horvátová

ekumenickom hnutí je viacero predstáv o tom, akú viditeľnú podobu má mať jednota cirkví. Jednou z nich je aj, samozrejme, predstava jednoty cirkví ako výraz v zjednotených štruktúrach rôznych konfesií na národnej a medzinárodnej úrovni. Takou je aj skutočnosť v Selenči, kde veriaci dvoch vierovyznaní – evanjelického a katolíckeho spoločne vysielajú modlitby do sveta v rámci Svetového dňa modlitieb. V tomto roku sa modlitebný večierok uskutočnil v evanjelickom chráme Božom, tak ako roky dozadu spoločne s katolíckymi cirkevníkmi v sobotu 6. marca. Inak tieto ekumenické bohoslužby sa každý rok konajú striedavo v evanjelickom a katolíckom kostole. Na všeobecné potešenie a oboj-

strannú spokojnosť zo selenčského evanjelického chrámu Božieho sa do sveta v ten sobotný podvečer vysielali modlitby do sveta pre ženy, ktoré bojujú o svoje práva. Prítomných privítali domáci kaplán – administrátor Miroslav Poničan, ako i hosťujúci pán farár rímskokatolíckeho cirkevného zboru Siniša Tumbas Loketić. Tohtoročný program Svetového dňa modlitieb pripravili ženy z Vanuatu, pre mnohých z krajiny nie celkom známej, ale zato modliť sa za jej problémy a potreby, vyjadriť solidaritu v boji s nespravodlivosťou, chudobou, násilím, to veru prítomní dokázali. Témou modlitebného večierka bolo:„Stavaj na pevnom základe.“ Táto téma nám tak mimoriadne a jednoznačne vypovedá o potrebe jediného istého základu, ktorým je Pán Ježiš, na ktorom môžeme pevne stáť vo viere aj v dnešných

neistých, turbulentných časoch, ktoré spôsobila koronavírusová pandémia. V sobotný večer Hosťujúci pán farár rímskokatolíckeho cirkevného skutky potvrdili zboru Siniša Tumbas Loketić a kaplán – adminisvýznam ekume- trátor Miroslav Poničan nizmu, keď spolu do sveta modlitby vysielali katolíci zážitok bol silný, prispeli k tomu aj a evanjelici za veľkého počtu prítom- štyri selenčské spevokoly, evanjelicných Selenčanov, ale aj predstavite- ké, katolícky a Komorný zbor Zvony ľov Národnostnej rady slovenskej spolu s orchestrom a pod umeleckou národnostnej menšiny s predsed- taktovkou osvedčeného hudobného mena Juraja Súdiho, tiež kantora seníčkou Libuškou Lakatošovou. Spojení virtuálne, ale určite spoje- lenčského evanjelického cirkevného ní a zjednotení v Duchu Svätom, cir- zboru. Modlitebné texty predniesli kevníci sa pridali v tento mimoriadny spolu tak ženy evanjelického, ako pandemický rok k ekumenickému, i katolíckeho vierovyznania. Práve globálnemu hnutiu, aby prevzali v tomto prostredí je ten skutoča niesli zodpovednosť za tento svet ný príklad ekumény, keď si veriaci nielen vo svojom okolí, ale aj vo spoločne zaspievajú a zložia ruky vzdialených krajinách. Duchovný k modlitbe.

BÁČSKY PETROVEC

Za mimoriadnych podmienok, ale predsa A. Horvátová

vetový deň modlitieb vznikol roku 1887 z iniciatívy amerických žien. V priebehu rokov vzniklo z neho globálne ekumenické hnutie. V súčasnosti sa každý prvý marcový piatok stretávajú vo viac ako 180 krajinách a oblastiach ženy s rozličnými tradíciami a pozadím, aby si na modlitebnom večierku spomenuli na ženy, ktoré bojujú za svoje práva, a pomodlili sa za ne. Program Svetového dňa modlitieb pripravili ženy z Vanuatu. Je to pre

mnohých z nás neznáma krajina, ale modlitby pre trpiace ženy nevystali. Ani v petrovskom chráme Božom, keď sa spoločne a v pandemických časoch prítomní spoločne modlili za ženy krajiny Vanuatu, v tomto roku vo štvrtok 4. marca, nie ako obvykle v piatkový termín, to z bezpečnostných dôvodov, lebo štvrtky sú zarezervované v pôste pre modlitebné večierky. Témou modlitebného večierka 2021 bola téma:„Stavajte svoj dom na pevnom základe.“ Táto téma nám tak mimoriadne a jednoznačne vypovedá o potrebe jediného istého

Spoločná fotografia zo Svetového dňa modlitieb z petrovského chrámu Božieho

základu, ktorým je Pán Ježiš Kristus, na ktorom pevne môžeme stáť vo viere aj v dnešných neistých, turbulentných a neznámych časoch, v ktorých vládne pandémia koronavírusu. Program modlitebného večierka je rovnaký v celom svete. V chráme Božom v Báčskom Petrovci texty čítali katechétky. Piesne predviedol spevo-

kol, ktorý pôsobí dlhé roky a už také dva roky ho vedie kantorka Slovenka Benková-Martinková. Príhovor ladený ku Dňu žien a samotnému Svetovému dňu modlitieb pripravil velebný pán Ján Vida, farár petrovský. Foto: z archívu petrovského cirkevného zboru

ŠÍD. Ekumenický svetový deň modlitieb si tradične pripomínajú aj ženy v slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Šíde. V rámci stredtýždňového večierka 3. marca oslávili Svetový deň modlitieb. Tento rok bohoslužby pripravili kresťanské ženy z Vanuatu na tému: „Stavajte svoj dom na pevnom základe.“ V súčasnej situácii vo svete je téma viac ako aktuálna. Táto téma nám tak mimoriadne a jednoznačne vypovedá o potrebe jediného istého základu, ktorým je Pán Ježiš Kristus, na ktorom môžeme pevne stáť vo viere aj v dnešných neistých, turbulentných a neznámych časoch v súvislosti s pandémiou COVID-19. t. f.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

KOVAČICA

Stavajte svoj dom na pevnom základe Olinka Glóziková-Jonášová

jeden deň, spravidla v prvý marcový piatok a v tú istú hodinu sa kresťanský svet spája v modlitbách a pripomína si Svetový deň modlitieb (SDM). Cieľom SDM je združovať ženy v cirkevných zboroch v celom svete, rôznych rás, kultúr a tradícií, rozširovať ich povedomie o iných krajinách a kultúrach, sympatizovať s problémami iných krajín a kultúr a modliť sa s nimi a za ne. Tohoročný Svetový deň modlitieb žien pripravili kresťanské ženy z Vanuatu a niesol sa pod heslom „Stavajte svoj dom na pevnom základe.“ SDM si v tomto roku spoločne pripomenuli veriaci SEAVC z Kovačice, SEAVC z Jánošíka a Evanjelickej metodistickej cirkvi z Kovačice, za

prítomnosti hostí SEAVC z Hajdušice. Ekumenické modlitbové stretnutie si v kovačickom chráme Božom

Kovačica. Kázňou Božieho slova poslúžil superintendent Evanjelickej metodistickej cirkvi Daniel Sianta a

Spoločná fotografia účastníkov SDM

pripomenuli piesňami a prečítaním modlitieb a básní v prednese matiek budúcich konfirmandov z Kovačice, ale aj hostiek z Jánošíka. Na úvod prítomných privítal Martin Bajza, zborový farár SEAVC

večierok doznel modlitbou Slađana Daniela Srdića, seniora banátskeho a zborového farára SEAVC Jánošík a Hajdušica. Srdić vo svojom príhovore poznamenal, čo spája veriacich Evanjelickej

a. v. cirkvi a veriacich Evanjelickej metodistickej cirkvi.„Obe cirkvi patria k rodine protestantských cirkví a stavajú na dedičstve reformácie. Naše osobné dobré vzťahy so superintendentom a živé evanjelium, ktoré žijeme a ktoré nás spája, nám bolo podnetom tento dar od Boha rozdať aj iným a spoločne sa deliť o to veľké požehnanie – mať možnosť spoločne modliť sa a slúžiť. Protestantizmus, rozštiepený na rôzne cirkvi, čoraz väčšmi hľadá a nachádza v lone ekumenického hnutia svoje zjednotenie,“ uzavrel Srdić. Večierok mal aj charitatívne poslanie a všetky vyzbierané prostriedky (tzv. ofera) následne sú odovzdané do Biskupského úradu v Novom Sade, odkiaľ budú usmernené na charitatívne účely ženám z Vanuatu, informoval Martin Bajza.

ERDEVÍK

Program spestrili aj nábožnými piesňami Blaženka Dierčanová

vetový deň modlitieb (SDM) je celosvetové ekumenické hnutie, ktoré si v prvý piatok v marci pripomínajú asi v 180 krajinách sveta. Program na SDM každý rok pripravujú kresťanské ženy z inej krajiny a tohto roku sú to ženy z tropického súostrovia Južného Pacifiku, krajiny Vanuatu. V modlitbách sa k nim pripojili aj členky cirkevného zboru z Erdevíka. Prítomným sa najprv prihovoril pán

farár Ján Vida. Primeraným obsahom prostredníctvom videoprojektora predstavil krajinu Vanuatu, hovoril o jej zemepisnej polohe, ekonomike, náboženstve, postavení žien a problémoch, s ktorými zápasia. V programe večierka účinkovali aj mladšie ženy erdevíckeho cirkevného zboru, ktoré potom program spestrili aj nábožnými piesňami, pod vedením kantorky Lidušky Kolárovej, a v hudbe sa pripojila aj mládežníčka Dária Matúšová. Obsah Svetového dňa modlitieb bol pripravený podľa

V modlitbách sa pripojili aj členky cirkevného zboru z Erdevíka

verša: „Stavajte svoj dom na pevnom základe.“ „Verím, že aj tohto roku SDM, ktorý nás zhromažďuje v našich cirkevných zboroch, nie je takou ošúchanou tradíciou, ale predovšetkým svedectvom našej viery, že sa dokážeme jedni za druhých modliť, bremená znášať, a tak vlastne napĺňať zákon Kristov,“ povedal farár Ján Vida. Po spoločnej modlitbe Pánovej a záverečnej piesni farár prítomným rozdelil sladkosti a ženám, účinkujúcim v programe, odovzdal kvety.

STARÁ PAZOVA. Príležitostný program k Ekumenickému svetovému dňu modlitieb, tohto roku venovanému ženám v štáte Vanuatu, sa konal aj v staropazovskom evanjelickom kostole, a to v piatok 5. marca. Spoločne ho usporiadali slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Starej Pazove v spolupráci s tamojšou Evanjelickou metodistickou cirkvou. Prostredníctvom audiovizuálnych prostriedkov Marína Baková, manželka Janka Baka, kazateľa v EMC, sprítomnila štát Vanuatu a postavenie žien v tejto pacifickej krajine. V pokračovaní skupina žien z oboch cirkví predstavila náboženstvo a ženské túžby v tomto štáte za pomoci bulletinu, v ktorom boli aj príležitostné piesne. Modlitby a kázne početným prítomným v pazovskom kostole, s dodržiavaním protipandemických opatrení, predniesli Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, a J. Bako. Organizáciu tohto podujatia mala na starosti Svetlana Vojnićová-Feldyová, solianska farárka. Nevystala ani peňažná zbierka venovaná školeniu žien vo Vanuatu. a. lš. foto: z archívu cirkevného zboru v Starej Pazove • ĽUDIA A UDALOSTI •

11 /4950/ 13. 3. 2021

Ľudia a udalosti SLOVO MÁ: MUDr. MIŠO FILIP, ŠPECIALISTA VŠEOBECNEJ MEDICÍNY A NÁČELNÍK SLUŽBY DOMÁCEJ STAROSTLIVOSTI ZO STAREJ PAZOVY

Náš, domáci doktor Miroslav Benka

UDr. Mišo Miško Filip (1952), staropazovský lekár, pochádza zo statočnej roľníckej rodiny (otec Ján a matka Anna, rod. Uhríková). Po štúdiách navštevoval pediatrické výskumy pri Inštitúte pre matku a dieťa v Belehrade a deväť rokov pôsobil na detskom oddelení domu zdravia v Starej Pazove. Školil sa aj na ECPD (European Center for Peace and Development) v rámci Spojených národov. Špecializoval aj všeobecné lekárstvo (r. 1992) a stal sa náčelníkom Služby domáceho ošetrovania a starostlivosti s paliatívnou medicínou v Starej Pazovy. Bol náčelníkom Oddelenia všeobecnej medicíny a dva roky zástupca riaditeľa, ktorý sa viedol sentenciou Nulla dies sine linea. Dva mandáty bol predsedom Rady Miestneho spoločenstva a člen Rotary clubu. Šarmantný, duchaplný, a keď ide o prácu, poctivý a zodpovedný. Má rád svojich Staropazovčanov a oni majú radi jeho, prisvojujú si ho ako svojho najbližšieho. Vážený pán MUDr. Filip, poprosím vás, spomeňte si na svoje začiatky. Ako sa v podstate to všetko začalo, keď ide o vašu profesionálnu kariéru lekára? „Ešte keď som bol dieťa, prechádzal som sa s mojou nebohou mamou vedľa domu zdravia a videl som krásnu zdravotnú sestru v bielom plášti. Vtedy som vykríkol: ,Mama, ahá, aj ja budem lekár!’ “ Zapáčila sa vám sestra..., či biely lekársky plášť? „No – vôňa éteru... Bol som výborným žiakom v základnej škole a na gymnáziu. Zapísal som sa na Lekársku fakultu v Novom Sade. Prvý ročník som skončil už v júli, a potom to začalo ísť dolu vodou. Jeden rok mi zostal na preferanse a jeden na biliarde!“ (smiech) Akoby vám ten biely lekársky plášť, či tá zdravotná sestra stále nevychádzali z hlavy... „Poviem úprimne. Vtedy som sa zamiloval do Anny, dnes mojej

www.hl.rs

krásnej manželky, ktorá vtedy bola na štúdiách fyziky. Aj dnes sme spolu. A nechcelo sa mi učiť. Keď to vo mne už všetko prekypelo, povedal som si: tak už dosť! Odišiel som do Sarajeva a tvrdo pokračoval v štúdiách. Anna absolvovala fyziku a pravidelne ma navštevovala, počas môjho štúdia sme sa aj zobrali a určitý čas žili v Sarajeve.“ Kam ste odišli po ukončení štúdia v Sarajeve? Ako sa pozeráte na svoje povolanie z dnešného aspektu? „Vtedy som bol v dileme, či odídem do Nemecka, či zostanem doma v Starej Pazove. Tu doma boli aj moji rodičia, ktorí ma vždy podporovali, keď mi bolo najťaž-

som urobil veľkú vec pre svoju ulicu, mestečko a že si ma v podstate začali ľudia uctievať… Okrem toho, že som bol lekárom na pohotovosti, neskoršie na pediatrii, nebolo mi ťažko robiť aj každodenné domáce práce a pestovať nutrie. Za robotu som sa nikdy nehanbil.“ Ako sa pozeráte na svoje povolanie lekára z dnešného aspektu? „Myslím si, že som nepochybil. Je to povolanie, ktoré mi prinieslo hodne toho pekného, ale aj ťažkého. Pamätám sa, keď som pracoval na pohotovosti a keď o 2. – 3. hodine nad ránom zachrániš život ťažkému pacientovi a on ti po lekárskom zákroku povie: ,Ďakujem, pán doktor!’ , je to veľká radosť,

MUDr. Mišo Filip vo svojej ordinácii

šie, nemohol som ich zanechať. Urobil som si stáž v tunajšom dome zdravia. Po štúdiách som navštevoval pediatrické výskumy v Inštitúte pre matku a dieťa v Belehrade a deväť rokov som pôsobil na detskom oddelení domu zdravia v Starej Pazove. Neskôr som ukončil aj školenie ECPD v rámci Spojených národov a špecializáciu všeobecného lekárstva. Tu som aj zostal pracovať až do môjho odchodu do výslužby. Všetkým nám je známy výrok, že nie je uctievaný farár či lekár vo svojej dedine. No predsa keď som dožil, aby ma moji Staropazovčania začali oslovovať s ,pán doktor’ vtedy som pochopil, že

Informačno-politický týždenník

veľké vnútorné sebauspokojenie, je to nenahraditeľná satisfakcia. Preto sa mnohí z nás lekárov ľahko môžu dostať do falošnej situácie a uveriť, že sú všemožní, že môžu nadobudnúť syndróm Hospodina, a to je neprípustné. Zajtra sa môže stať, že najjednoduchší, obyčajný, banálny lekársky zákrok vám skomplikuje život. Myslím si, že sa dosť mladých lekárov dnes akoby inerciou dostáva do služby a zabúda na empatiu. Zabúdajú, že sa musia s pacientom takmer identifikovať, porozumieť mu a podniknúť všetko, čo je v ich možnostiach v danej chvíli. Pacienti prichádzajú a dávajú vám do rúk svoj život a

dôveru. Lekár to musí rešpektovať a byť im po ruke v každej chvíli a niesť plnú zodpovednosť. Musíš povinne a naplno dávať seba. Niekedy stačí len jemný úsmev, niekedy pekné slovo. Treba sa dávať bez rezervy. Samozrejme, predovšetkým dobre poznať svoje remeslo, stále čítať a byť informovaný o najnovších výskumoch v zdravotníctve, patológii, farmakológii. Lekár nesmie odmietnuť žiadneho pacienta. Ten, čo prišiel pred tvoje dvere, zveril ti do rúk svoj život! Je dôležité pristupovať ku každému pacientovi s maximálnou vážnosťou a zodpovednosťou. Teda aspekt prístupu k pacientovi je veľmi dôležitý. A to ľudia presne cítia. Čo bola moja prednosť lekára v Starej Pazove? Ja som poznal celé rodiny. Vedel som ich genetické predurčenia, ich rodinné choroby. Na čo by bolo treba dať dôraz, aj ako byť pripravený urobiť prípadnú prevenciu. Neraz som liečiac otca rodiny zo zákerných chýb preventívne s podobnými symptómami vyslal aj syna, aby si napríklad vyšetril kolón. Práve to, že načas postrehli svoju chorobu, mnohí zostali živí. Sociálne podmienky sú tiež veľmi dôležité. Spomínam si na MUDr. Vladimíra Vereša, ktorý založil prvú zdravotnícku stanicu v Starej Pazove ešte v roku 1930 a ktorý liečil aj mňa. My sme časom stratili tú kategóriu rodinného lekára, kde lekár od narodenia sleduje vývoj a zdravotný stav celej rodiny. Spomínam si, keď som bol na pediatrii, neraz boli konflikty medzi nevestou a svokrou, ktoré sa odzrkadľovali v nesprávnom ošetrovaní detí a zabalení dieťaťa do plienok. Tak som si ich dal zavolať obe a vysvetlil som im, ako sa veci majú, a že to dieťatko nesmie trpieť ich vzájomnou nenávisťou, že môže zostať chromé.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vráťme sa ešte na vaše sa- povedať, že sme veľmi dbali na motné začiatky. Spomeňte si ošetrenie a nikto zo zamestnanna ľudí a kto bol práve ten, kto cov, lekárov a sestier v červenej vám pomohol, aby ste vošli do zóne sa neinfikoval. Mnohým zdravotníckych tajomstiev, keď štátom sa Covid vymkol spod konste prišli do staropazovského troly. Srbsko malo dobre pripradomu zdravia? vené veci. Celkovo môžeme byť „Po štúdiách všeobecného le- spokojní. Bez ohľadu na všetko ja kárstva som absolvoval prednášky som sa opäť štepil. Už som dostal a cvičenia pediatrie na Inštitúte aj druhú dávku Pfizerovej vakcíny.“ pre matku a dieťa v Belehrade. Keď hovoríte o špičkovom Keď som prišiel na detské odde- profesionalizme, vy ste boli aj lenie, spomínam si predovšetkým jeden z priekopníkov, keď ide o na MUDr. Surdučkého, ktorý bol domácu liečbu? Aké sú v tejto už skúsený detský lekár a otvoril oblasti vaše skúsenosti v teréne? mi nové obzory. Neskoršie na od- Čo je v takomto type liečby dobré delení pre dospelých som stretol a čo je menej dobré? aj MUDr. Vidakovića. Spolupraco„V 90. rokoch 20. storočia nevali sme. Neraz ma zavolal jeden bolo liekov, tak sme sa museli alebo druhý a opýtali sa ma: ,Pán vynachádzať, ako sme len vedeli. kolega, počujete aj vy šelest na A mal som aj početných mladých srdci dieťaťa?’ Bola to absolútna lekárov, ktorí počas absolventskej vzájomná kolegiálna dôvera. V mojej práci mi hodne pomohla aj výučba akupunktúry na ECPD pri Spojených národoch, lebo v čínskej tradičnej medicíne holistický prístup liečenia sa pozerá na pacienta v celku ako na psychofyzickú bytosť.“ Ako je to, keď ide o etiku? Kde je tu v tom všetkom dnes lekár? „Koľko len nocí som neprespal, keď som niekoho poslal na ďalšie liečenie, alebo som neposlal pacienta a netrpezlivo som čakal na výsledok, čo sa stane s tým a tým pacientom. Ja som išiel ošetriť, keď ma zavolali, že dieťa má teplotu. Nechcel som riskovať, lebo veci sa v okamihu dajú skomplikovať. V kruhu rodiny Dnes je to, žiaľ, trošku inak. Odbornosť, pracovitosť, svedomitosť a zodpovednosť. To sú stáže chodili ku mne. Ukázal som veci, ktoré sa jednoznačne týkajú im všetko, čo som vedel. Uviedli aj etiky.“ sme Službu domácej starostlivosti Ste aktívne zapojený aj do ako tretie zdravotné stredisko v Červenej zóny Covid-19 v Dome Srbsku, po Belehrade a Zemune. zdravia Dr. Jovana Jovanovića- Po nás ju uviedol Sombor. Poviem -Zmaja. Aká je tu dnes situácia? vám, prečo sú v podstate tieto Ako je to, keď ide o iné prostredia služby nevyhnutne potrebné pre v Srbsku, v Európe a vo svete? každé prostredie. Máme relatívne „Bola veľmi nebezpečná situá- veľký počet pacientov, ktorí nie cia, v piku bolo aj sto ľudí denne, sú ani pre ambulantné, ani pre ktorí čakali na ošetrenie. S ohľa- nemocničné liečenie. Najčastejdom na to, že som skôr preležal šie sú to chronickí pacienti: neCovid-19 a mal som protilátky, hybní, v pomocných vozíčkoch... zapojil som sa aktívne a pomáhal V 90. rokoch bola u nás veľká som pacientom. To bola pre mňa kríza a pacienti, ktorí napríklad jedna veľká skúsenosť. Môžem mali mozgovú porážku, či už iné • ĽUDIA A UDALOSTI •

choroby, preto nechceli ísť do nemocníc. Rodiny boli prinútené zaobstarávať infúzie, lieky, obväzy... Mal som pacientov s degeneračnými chorobami, sklerózou multiplex, nehybných, ktorých som liečil aj desať rokov. Tu sa ukázala tá domáca starostlivosť ako nevyhnutne potrebná. Mal som výborný tím v čele so svedomitou a usilovnou sestrou Annou Šašovou. Ja som aj šoféroval a môžem vám povedať, keď ide o prejazdené kilometre, že sme prešli poriadnu dráhu. Verte mi, niekoľkokrát rozsah zemegule ročne! Sestra už veľa vecí vedela samostatne vykonávať, potrebné ošetrenie u pacientov, keď ide o karcinómy, chronické erózie obličiek, keď bolo potrebné prebaliť, ošetriť, kým som ja bol už u

ďalšieho pacienta a po ošetrení som sa vracal po ňu. Dnes tieto služby už má každá obec. Naposledy sú nám pridané aj služby paliatívnej medicíny, ktoré sa starajú o ošetrenie pacientov, ktorí sú už na hranici životne ohrozených vitálnych funkcií.“ Ste už v zaslúženej výslužbe, avšak aj naďalej ste aktívny lekár a Staropazovčania vám úplne dôverujú, majú vás radi... Čo by ste nám povedali na záver a čo sme prípadne nespomenuli? „Ešte stále, keď môžem, pomôžem pri ošetrovaní pacientov, ale sa definitívne a natrvalo chystám

do výslužby. Zanechám aj lekársku tašku, pôjdem do ovocného sadu, vinohradu a budem pestovať ovocie, víno...“ Ste šťastný manžel, otec a dedo. Máte dve krásne a úspešné dcéry, vnučku... Staršia dcéra Iveta je prekladateľka a tlmočníčka v Obci Stará Pazova a mladšia Stanislava vyštudovaná lekárka, ktorá pomaly kráča po vykliesnenom otcovom chodníčku. Ako sa pozeráte na ich budúcnosť? „V tejto situácii, takej, aká je, som nesmierne šťastný, že moje dcéry, i keď majú svoje byty, sú často tu s nami. Že sa môžem pozerať na to, ako rastú. Máme tu v blízkosti rodinnú chatu, v Starom Slankamene na Dunaji, a tu sa najčastejšie rodinne stretávame. Máme kvety, o ktoré sa stará moja manželka Anna. Máme tu aj vinicu a ovocný sad, takže som tu aj vinciliar a someliér. Keď je pekné počasie, takmer každú nedeľu sa stretávame pri pravidelných rodinných obedoch. Najčastejšie pri rošte a dobrej pijatike. Vnučka Lenka nám tu vyrastala na tráve, na čerstvom vzduchu, čo je napríklad mojim početným priateľom znemožnené. Z rôznych dôvodov deti sa im rozbežali po svete. Pekne je to, keď sme tu všetci spolu, pokope. Kruh vzácnych priateľov, ktoré mám, je to bohatstvo, tak by som povedal. Však čochvíľa sa stretneme spolu s primárom MUDr. Poljovkom, navštívite chatu a presvedčíte sa o našom rodinnom raji. Nie je všetko v peniazoch. Som šťastný, keď vyjdem na ulicu a keď počujem to naše, ľudské: ,Dobré ráno, pán doktor!’ Známi – neznámi, liečil – neliečil, ale sa predsa poznáme a navzájom sa uctievame... Je to nezameniteľné. Celá Európa a svet sa odcudzuje. Prudký spôsob života to diktuje. Viete, mám priateľa z detstva, tiež lekára MUDr. Žarka Brtku, pôsobí v Stuttgarte v Nemecku, ktorý je tiež poriadne odcudzený a ledva čaká, kedy príde domov do Starej Pazovy... Rozumiete tomu, nie? A dovtedy – keep walking...“

11 /4950/ 13. 3. 2021

Ľudia a udalosti ZUZANA STUPAVSKÁ PO 14 ROKOCH V ČELE CIRKEVNÉHO ZBORU V ŠÍDE

Mali sme veľmi dobrú spoluprácu Blaženka Dierčanová

slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Šíde meno Zuzany Stupavskej zostane zapísané ako meno prvej ženy, ktorá v tomto zbore bola zvolená za dozorkyňu. A to nielen v tomto cirkevnom zbore. S povolením vtedajšieho biskupa SEAVC v Srbsku Samuela Vrbovského Zuzana sa stala prvou ženou vo vojvodinských

Zuzana Stupavská

cirkevných zboroch, ktorej bola zverená táto funkcia. Členovia šídskeho cirkevného zboru nemali obavy pri jej voľbe, lebo sa v Zuzkine schopnosti presvedčili takmer dve desaťročia predtým. Keď bola aktívna v SKUS Jednota, svoju úlohu si poctivo a zodpovedne vykonávala a zasadzovala sa za pokrok slovenskej komunity tejto sriemskej dediny. Vedomá si zodpovednosti, ktorá bola pred ňou, keď ju v januári 2007 na konvente zvolili za dozorkyňu, takto si spomína: „Do cirkevného zboru som sa aktívne zapojila v rokoch 2002 – 2003. Vtedy farárkou nášho cirkevného zboru bola Olina Kolárová a môžem povedať, že sme mali veľmi dobrú spoluprácu. Farárka mi pomáhala a dávala rady. Ona mala na starosti duchovnú prácu a časť administrácie. Ja som sa snažila o zlepšenie priestorov v kostole a fare a postupne som prebrala aj administratívne úlohy. Dobre sme si rozumeli a mali sme spoločné plány a ciele, ktoré sme potom v budúcich rokoch, pokým farárka ešte bola tu, aj realizovali. Predsa ako prvá

www.hl.rs

žena dozorkyňa na začiatku som toho času je asi 50 členov. Adminis- stránku, musím povedať, že sme sa obávala, či členovia zboru budú tratívne práce mala na starosti pani sa častejšie schádzali, vítali hostí v spokojní a či ma manžel podporí. Vieročka, a teraz to prevzal Daniel našom zbore.“ Vtedy som netušila, že dozorkyňou Štefek, člen ich filiálneho zboru a Aký bol život v šídskom cirkevbudem nasledujúcich 14 rokov!“ predseda Spolku Juraja Jánošíka.“ nom zbore vtedy, keď ste sa stali Spomenuli ste výnimočnú Za vášho pôsobenia ste re- dozorkyňou a ako je tomu dnes? spoluprácu s farárkou Olinou alizovali aj viacero projektov „Obávam sa o budúcnosť tohto Kolárovou, ale mali ste potom v cirkevnom zbore v Šíde. cirkevného zboru. Mladých málo aj podporu manžela... „Spokojná som s tým, čo sme pribúda a keď sa s niekým zo star„Áno, manžel ma podporil, pomá- urobili. Pravdaže, na všetky prá- ších bratov a sestier rozlúčime, ich hal mi pri zasielaní mailov, elek- ce sme najprv museli získať pro- miesto zostáva prázdne. Zo Šídu tronickej komunikácii a dokonca striedky. Povďačná som za dobrú mladí odchádzajú do zahraničia so mnou začal chodiť do kostola, spoluprácu s lokálnou stal sa aktívnym členom a dnes je samosprávou, lebo bez Nová dozorkyňa ich podpory by nám aj členom presbyterstva.“ Po dlhšom pátraní po novom kandidátovi Po odchode farárky Kolárovej bolo oveľa ťažšie. Keď na funkciu dozorcu na konvente, ktorý sa z cirkevného zboru prevzali ste ide o tie väčšie projekkonal v januári tohto roku, členovia šídskeho celkovú administráciu a úlohu ty, tak spomeniem, že cirkevného zboru si za novú dozorkyňu predčitateľky. Pravdepodobne sme vybudovali nové znovu zvolili ženu, tentoraz bývalú kuráto nebolo jednoduché... hygienické zariadenia torku Katku Kolárovú. S ohľadom na to, že „V presbyterstve a užšej správe (dovtedy sme mali je nová dozorkyňa dlho zapojená do užšej sme mali dobre roztriedené úlohy. iba toalety na dvore). správy a pozná situáciu v zbore, cirkevníci Pani farárka nám pritom dala rady Vďaka podpore ÚSŽZ tohto zboru veria, že s Božou pomocou a v zbore sme to spoločne zdolali. v roku 2010, keď sme šídsky zbor s fíliami bude viesť rovnako Pravda je, že som mala viac povin- oslavovali 100. výročie dobre ako naša spolubesedníčka, teraz ností, ale po odchode farárky ako posviacky nášho chráuž bývalá dozorkyňa Zuzana Stupavská. farár – administrátor nám prišiel mu, vymenili sme okná, vtedajší farár, teraz biskup Jaroslav rozšírili sme zborovú Javorník a chodieval raz mesačne sieň, renovovali kuchyňu a nakúpili za prácou, a neviem, či už s nimi až do decembra 2018. Vtedy nám nábytok aj do kuchyne, aj nové môžeme počítať, či sa vrátia. Aj z za farárku – administrátorku na- stoličky do siene. Urobená je nová tej finančnej stránky zle stojíme. vrhli farárku Annu Petrovićovú z brána na vchode do cirkevného Obživujeme sa z párového poplatku belehradského cirkevného zboru. dvoru a na garáži. Ďalej, kúpili sme a donácií z obce. Ak poviem, že sme Ona je našou farárkou v roku 2007 mali asi 360 členov, a dodnes a máme veľmi dnes máme menej ako 200, tak dobrú spoluprácu.“ je to jasné, že nám je každý rok Cirkevný zbor v Šíde ťažšie. Spoľahneme sa na Pána, má aj dva filiálne zbože sa postará o to, aby tento zbor ry: Višnjićevo a Bijeljizotrval. Takisto verím, že nás aj z nu. Aká je situácia v Biskupského úradu porozumejú týchto zboroch? a podporia.“ „Keď ide o filiálny V januári ste mali konvent, na zbor vo Višnjićeve, tam ktorom ste požiadali o uvoľnenie som mala povinnosti z funkcie... podobné ako v šídskom „Dozorkyňou som už 14 rokov zbore. Tam je málo člea myslím si, že som dala svoje manov, asi 25, a treba im ximum. Aj roky pribúdajú, tak si pomôcť. Chodievame myslím, že je čas, aby niekto mladší do Višnjićeva odbavovať prebral úlohu dozorcu. Ja som služby raz na dva mesa chcela vzdať tejto povinnosti, siace. Keď ide o filiálny ešte kým tu bola farárka Kolárová, zbor v Bijeljine, v prvom ale ona ma presvedčila, aby som rade by som povedala, zostala. Zvlášť keď sa odsťahovala, že som hrdá na to, že pre náš zbor bolo najlepšie, aby sme za môjho pôso- Farárka Anna Petrovićová s bývalou správa zostala v rovnakej zložke, benia spolu s farárkou dozorkyňou Zuzanou Stupavskou (zľava) lebo sme boli dobrý tím. Naše zasadnutia presbyterstva boli príKolárovou a členmi ich a novou Katkou Kolárovou zboru úspešne zakončili kladom dobrej spolupráce. Konali projekt budovania nového chrámu zvukovú techniku, klimatické zaria- sme podľa dohody a nikto nemal Božieho, ktorý bol posvätený v sep- denie a iné. Peniaze sme získali aj z zlé reči. Prajem, aby tak bolo aj v tembri 2009. V bijeljinskom zbore pokrajiny. Keď ide o tú duchovnú budúcnosti.“

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (5)

Viera udržala i stovky Slovákov Danuška Berediová-Banovićová

Kardelisovú, ktorá bola šesťkrát v tejto mučiarni v armáde a až 10 – 15 dní takto mučená a trýznená? Uchovala ju len pevná viera vo víťazstvo pravdy nad temným fašizmom, ktorému cieľ bol takýmto spôsobom vyničiť slovanské a ostatné mierumilovné národy. Tá istá viera udržala i stovky Slovákov, ktorí nepodľahli maďarsko-fašistickej beštialite. Tieto obete fašizmu si žiadajú, aby maďarsko-fašistickí vinníci boli potrestaní spravodlivo, tak ako si to zaslúžili.

Najviac boli žalárovaní v Segedíne a Satoraljujhely. V rokoch 1943/44 maďarské vojenské vrchnosti uväznených odvádzali na Východný front, kde ich ako zberateľov mín postavili na najohrozenejšie miesta, takže mnohí z nich tam zahynuli. Ženy boli žalárované v Mária Nostra. Zaobchádzanie s uväznenými Slovákmi v žalároch bolo surové, neľudské a nadmieru urážlivé. Najhorší režim bol v Satoraljaujhely, kde sa následkom toho väzni vzbúrili. Vzbura bola však surovo

o armády sa dostávali i takí, proti ktorým nemali žiadny usvedčujúci materiál, ale ich dovliekli iba na základe udania miestneho notára alebo iného svojho dôverníka (poznamenávame, že notár bol takmer neobmedzeným pánom obce, ktorý predstavoval mocenskú základnú bunku maďarskej politickej moci a administratívneho aparátu). V takom prípade nešťastníka hrozne vymlátili a potom pustili domov. Osud jednotlivcov, ktorí sa dostali pred súd, bol ten, že ich odsúdili buďto na smrť, dlhodobý žalár, krátkodobý žalár, alebo ich oslobodili. Počet tých Slovákov, ktorí prešli cez armádu, vynáša vyše 300 osôb. Z týchto niektorí boli odsúdení na smrť, niektorí na žalár a malý počet z nich bol oslobodený. Najpozoruhodnejší prípad hromadnej popravy sa stal v Petrovci. Po hroznom trýznení v zlopovestnej armáde ôsmi mladíci (šiesti boli Slováci z Petrovca a dvaja Srbi z okolia Petrovca), študenti, Zápisnica výpovede Jána Gašpara (zdroj: Archív Vojvodiny) remeselníci a roľníci, potlačená. Tých, čo nezahynuVÄZNENIE boli obžalovaní z vlastizrady. SúPo ťažkom trýznení a pobyte vo li v boji, popravili po potlačení dení boli súdom hlavného generalštábu a odsúdení na smrť. vyšetrujúcej väzbe, ktoré obyčajne vzbury (prípad Vladimíra Šustera Smrtný výrok bol vykonaný verej- trvalo veľmi dlho, obete boli pred- a iných). vedené pred súd, kde im bol vyAj v iných žalároch bolo podobným obesením v Petrovci. Z hore uvedeného vidno, na- nesený rozsudok. Súdenie nebolo ne zle, o čom nám jasne hovorí koľko slovenský ľud žijúci v Báčke podľa pravdy, ale podľa ľubovôle číslo zápisnice B – 123 o prípade musel trpieť počas štvorročnej sudcov. Keď bola osoba obvinená, Jána Gašpara, ktorý hovorí: „Bol poroby. Boli také osoby, ktoré že je národnostne povedomá, ale- som uväznený v novembri 1942 boli 5- – 6-krát v takej mučiarni, bo orientovaná antifašisticky, bez v okresnom žalári v Novom Sade, ako bola novosadská armáda, kde toho, aby boli konkrétne doklady kde nás ,vítali’ slovami, že nás nauľudia prosili a volili by si radšej o jej vine, obeť bola odsúdená na čia poriadku a ctiť maďarské úrady, smrť, ako prežiť ešte jeden deň, viac- alebo menejročné väznenie. ktoré sa vraj starajú o náš každoTých, ktorí boli odsúdení na denný život a chlieb. Vo väzení v ktorom by mali prežívať znovu žalár, odvádzali v reťaziach, za izby boli malé, ktoré podľa svojej také trýznenie. Čo mohlo uchovať Zuzanu silného žandárskeho sprievodu. kubatúry mohli prijať najviac šesť • ĽUDIA A UDALOSTI •

osôb, a nás tam bolo osemnásť. Strava bola mizerná, tú sme prijímali dvakrát denne a mnohokrát sa ani všetkým nedostalo. Z Nového Sadu sme boli odvlečení do Budapešti, do väzenia Margit-kör utca 85. Hneď po príchode do väzenia tak strážnici, ako aj vedúci samotného väzenia, keď videli, že sme z Báčky, ,vítal’ nás slovami, že či nebolo dosť miesta v Dunaji a Tise pre nás a že maďarský chlieb jeme a nepoddávame sa okupantskej moci. Tak hrubo sypali stále na nás narážky a doviedli nás do takej psychózy, že náš život je skončený, čo sme za krátky čas pocítili tak duševne, ako i telesne. Strava tam bola úžasne mizerná, že človek žijúci v tom žalári štrnásť mesiacov nebol schopný na ďalší život, lebo podľahol všelijakým chorobám. To, čo bolo tam najťažšie, bolo zaobchádzanie vojakov, ktorí boli tam ako strážnici, že človek nesmel ani slova prehovoriť, a ak spozorovali, že niektorý z väzňov prehovoril slovo, hneď bol zobraný na výsluch, kde bol trestaný, a to ak sa ešte priznal, že prehovoril a ak obsah nebol pre nich priaznivý, tak ho dali hneď do zvláštnej „jednotky“, čiže mračnici, kde nedostal vodu a stravu žiadnu. Po troch, šiestich, dvanástich dňoch a keď vydržal ten trest nad trestom, nebol súci sám seba ovládať. Takí vypadal každý – nič nevidel, priam oslepol, ohluchol a nemal sily ani v jazyku, aby mohol slova prehovoriť. Takýmito spôsobmi sa pokúšali maďarsko-fašistické horthyovské hordy zničiť odpor mierumilovného a demokratického pokrokového ľudu.“ Zdroj: Opis vojnových zločinov popáchaných maďarsko-fašistickým okupantom na slovenskom ľude v Báčke

11 /4950/ 13. 3. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Igor Igić, 1. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Lucia Ká ZŠ 15. ok maňová, 2. 1 tóbra v P ivnici

Výlet s rodinou

eplejšie počasie nás láka von. Okrem krás budiacej sa prírody našu pozornosť upútajú aj rôzne stavby. Často aj v našom blízkom okolí je všeličo zaujímavé, a ani si to nevšímame. Spolu s rodinou sa aj vy môžete vybrať na výlet. A potom nám nakresliť alebo napísať, aké to bolo, čo ste videli a ako ste sa bavili Katuša Lana Ivaniševićová, 4. a ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

1 niková, 1. Hana Cigá v Pivnici bra ZŠ 15. októ

nová, 1. b Anna Trusi v Selenči ollára ZŠ Jána K

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

obchodov, Mestá sú dnes veľké, majú veľa ulíc, budov, škôl, í vzhľad. inakš mali Mestá lo. nebo tovární. V minulosti to tak boli stavané V minulosti neboli asfaltové cesty, ale zo zeme. Domy valo cesto , odov obch cníc, nemo lo Nebo . z hliny, kameňa, blata ou väčšin rali zaobe sa tách v mes Ľudia och. a koč ch sa na koňo na vali predá ky výrob remeselníctvom a obchodníctvom. Svoje tatky Pozos ami. hradb ými trhu. Mestá boli obkolesené vysok známe budovy takých miest sa aj dnes nájdu. Najčastejšie sú to ľudia žili, a dnes a stavby z tých čias. Vtedy to boli mestá, v ktorých miesto. Je také jedno sú to turistické atrakcie. V mojom okolí je vystavaná bola sť Pevno osť. pevn to stará časť mesta Báč, Báčska most, cez je osti pevn ku p prístu ý Hlavn v rokoch 1338 – 1342. á 18 vysok je pod ktorým pretekala rieka Mostonga. Hlavná veža metrov. som bol Keď prídem na pevnosť, vždy sa cítim, ako keby v minulosti, ako keby som bol rytierom. či Andrej Pavlov, šiestak, ZŠ Jána Kollára v Selen

ilustrácie: pixaby

Pohľad na staré mesto

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVIII 13. 3. 2021 Číslo 5/ 2028 Z PRODUKČNEJ BURZY

Zdražela sója AKTUÁLNE

Ako zabrániť znižovaniu úrodnosti pôdy? Ľubica Sýkorová Úrodná a bohatá orná pôda sú jediným skutočným pokladom každej krajiny, ktorý živí človeka, rodinu a celý štátny systém. Úrodnosť je hlavný kvalitatívny znak odlišujúci pôdu od horniny. Zahŕňa jej schopnosť poskytovať úrodu rastlín a úzko súvisí so schopnosťou pôdy vytvárať optimálne podmienky na rast a vývoj rastlín počas vegetácie.

rodu formuje komplex fyzikálnych, chemických, fyzikálno-chemických a biochemických procesov, ktoré sa uplatňujú aj pri tvorbe pôd. Úrodnosť je tiež schopnosť pôdy podľa potreby privádzať ku koreňom rastlín živiny a vodu, udržiavať priaznivý obsah kyslíka a CO2 v pôdnom vzduchu, podporovať rozvoj pôdneho edafónu (najmä mikroflóry) a obmedzovať tvorbu i akumuláciu toxických látok. Bezprostredne ju okrem viacerých faktorov ovplyvňuje aj množstvo a kvalita humusu, ktorý sa podľa výsledkov domácich odborníkov pre analýzu pôdy rapídne znižuje. Úrodnosť orníc v Srbsku, ale najmä vo Vojvodine je podľa získaných výsledkov na nebezpečne nízkej úrovni. Alarmujúci je pokles obsahu humusu v ornej pôde, ktorý je nižší ako 3 %, čo je na hranici optimálneho obsahu.

Ak sa v dohľadnom čase niečo nezmení, už onedlho by naše polia v dôsledku nedostatku organických látok, a predovšetkým humusu, mohli zostať neúrodné. Ešte pred začiatkom intenzívnej rastlinnej výroby (ktorá začala v druhej polovici 20. storočia) obsah organických látok bol na úrovni vyššej ako 5 %. Za posledných dvadsať rokov sa znížil z 3,5 na 3 %. Je najvyšší čas, aby sa aj štát začal vážne zaoberať týmto problémom, pretože hrozí nebezpečenstvo trvalého ochudobnenia pôdy. Negatívne dôsledky sú už teraz viditeľné, pretože aj napriek vykonávaniu všetkých agrotechnických opatrení na viacerých parcelách výnosy klesajú. Pretože situácia je stále nepriaznivejšia, z hľadiska ochrany úrodnej ornej pôdy, z ktorej sa neustále vytráca humus, rôzne

Ľ. Sýkorová

poľnohospodárske ústavy odporúčajú niekoľko spôsobov, ako môže obrábanie pôdy pozitívne ovplyvniť uchovanie organickej hmoty v pôde. Za posledných tridsať rokov sa v Srbsku drasticky znížil chov hovädzieho dobytka, takže aj polia sa čoraz menej hnoja maštaľným hnojom a sú nahrádzané minerálnym hnojivom. Po zbere plodín rastlinné zvyšky sa nezaorávajú, ale sa najčastejšie spaľujú alebo odvážajú, čím sa pôda ochudobňuje o vzácne organické látky. Podľa názoru odborníkov k zlepšeniu situácie by mohlo prispieť zaorávanie pozberových zvyškov, využívanie viacerých alternatívnych spôsobov, ako napr. rozhadzovanie „zeleného odpadu“ z miest po poliach, a, samozrejme, zlepšiť situáciu v dobytkárstve a tým aj zabezpečiť

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 1. do 5. 3. bol zaznamenaný nárast ceny sóje, ktorý dosiahol deväťročné maximum, zatiaľ čo kukurica a pšenica oscilovali minimálne. Celkový obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom väčší o 28,97 %, finančný obrat bol vyšší o 5,56 %. Cena kukurice sa pohybovala v rozpätí od 22,40 do 22,80 dinárov/kg bez DPH, zatiaľ čo zmluvy o tovare dodávanom do prístavu boli uzatvárané na 23,20 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 22,60 din./kg bez DPH (24,86 din./kg s DPH). Trh so pšenicou bol v uvedenom období pasívny. Kupujúci ponúkali 22,80 din./kg bez DPH, predajcovia však boli za mierne vyššie ceny, takže k realizácii nedošlo. Sója sa na začiatku týždňa pohybovala od 62,50 din./kg, aby na konci týždňa dosiahla cenu 64,00 din./kg bez DPH. Táto cena naposledy bola zaznamenaná v októbri 2012, čo je deväťročné maximum. Priemerná cena bola 63,22 din./kg bez DPH (69,54 din./kg s DPH). V porovnaní s predchádzajúcimi porovnávacími údajmi bola vyššia o 3,99 %. Kŕmny jačmeň sa predával za jednotnú cenu 20,80 din./kg bez DPH (22,88 dostatočdin./kg s DPH). né množ○ stvá kvalitného maštaľného hnoja, ktorý zlepšuje kvalitu ornej pôdy.○

Z obsahu Trasochvosty a ľabtušky

Ako dopestovať zdravé cibuľoviny? s. 2 a 3

Do vášho receptára s. 6

s. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (26)

Trasochvosty a ľabtušky DrSc. Ján Babiak

Pomerne malá čeľaď trasochvostovitých (Motacillidae) je u nás zastúpená rodom trasochvostov (Motacilla) a rodom ľabtušiek (Anthus). Ide o morfologicky dosť homogénnych spevavcov: sú malé, štíhle, s tenkým ostrým zobákom a dlhým chvostom. Aj nohy sú dlhé a prsty sú ešte zaopatrené dlhými ohnutými pazúrmi.

ú to vtáčiky priestranných oblastí, bohatých vodnými plochami, ale sa správajú podľa princípu: zbožňuj vodu – drž sa súše. Na suchom sú neobyčajne šikovné, celý deň v neustálom pohybe. Často ich vidieť aj na nábreží riek a potokov, kde najľahšie nájdu potravu. Sú hmyzožravé a dlhými prstami ľahko chytia aj korisť v lete. Základný rozdiel medzi rodom trasochvostov a ľabtušiek vo sfarbení je, že trasochvosty majú skoro jednorazovú kombináciu dvoch – troch farieb peria, kým ľabtušky sú spravidla hlavne hnedobiele, so značným tmavým čiarkovaním na chrbte a prednej časti tela. Pohlavná dimorfia nie je výrazná a keď ide o „oblek“, sú rozdiely aj v letnom a zimnom šate. Vo Vojvodine možno vidieť tri druhy trasochvostov (bieleho, žltého a horského), kým rod ľabtušiek je zastúpený viacerými druhmi. Ako hniezdiče sú tu ľabtuška poľná a lesná, kým na prelete možno vidieť: ľabtušku lúčnu, vrchovskú a červenokrkú. TRASOCHVOST BIELY – MOTACILLA ALBA, Linné 1758 Tohto čiernobieleho „rehoľníka“ vidno na okraji skalnatého alebo piesočného pobrežia, najčastejšie ako rýchlym cupkavým pohybom sem a tam rytmicky kýva hlavou a potriasa chvostom. Konečne pre ten pohyb aj celý rod dostal meno. Okrem v čase rozmnožovania žije v menších a väčších kŕdľoch a ešte vo väčších sa sťahuje. Aj hniezdenie koná v kolóniách, ba v kŕdli vie naháňať aj predátorov, a tak je nie ťažko konštatovať, že je spoločenským vtákom. Rozšírenie: Je eurázijským vtákom. Obýva celú Európu. V jej južných a západných častiach je stály, kým zo stredných a východných častí sa pred nepriaz-

Trasochvost biely

nivými podmienkami sťahuje. Zimuje na Blízkom východe a v severnej Afrike. U nás v zime je viac prelietavý alebo túlavý ako sťahovavý. Biotop: Možno ho nájsť v rozličných biotopoch, na otvorených priestranstvách, obhospodárených plochách, trávnikoch, aj v blízkosti ľudských sídel, hospodárskych stavieb a rovných plochách vystavaných ľudskou rukou. Preferuje blízkosť vody (brehy riek a potokov, jazier, štrkovísk, pieskovísk), ale aj mokraďové lúky. Žije aj v horskom prostredí do výšky 1 500 m. U nás tie podmienky nachádza na nábrežiach riek, ale aj v nízkych porastoch vo Fruškej hore, Vršackých brehoch a v Deliblatskej piesočine. Rozlíšenie: Je to vtáčik sivo-čierno-bieleho sfarbenia. Horná časť hlavy, predná časť krku a trupu, ako i chvost sú čierne. Chrbát je pri kontinentálnej populácii sivý, boky šedé, bruško a okraje krídel biele. Samička sa od samčeka rozlišuje len jemnejším kontrastom sfarbenia. Mláďatá sú v páperčeku sivo-žlto-biele, ale po operení sú hnedavo-sivé, neskoršie farbou peria sú bližšie matkinmu šatu. Hniezdenie: Páreniu v ostrej konkurencii predchádzajú aj boje o samičku. Výherca potom

parádnou demonštráciou šírením a otriasaním krídel obchádza okolo samičky, aby sa nakoniec všetko skončilo kopuláciou. Párik sa hniezdi v polodutinách, v kamenitých stenách, u nás častejšie v podstreší domov, v puklinách, vo ventilačných šachtách, ale aj v nízkom alebo trstinovom poraste. Stavia dosť neporiadne hniezdo z vetvičiek a stebiel, vnútri vystlané listami, machom alebo srsťou živočíchov. Znáška je dvakrát ročne, po 5 – 6 vajíčok, sivo-modrastej farby s tmavosivými škvrnami. Inkubácia je 12 – 14 dní, hniezdna starostlivosť trvá ďalšie dva týždne a aj po výlete, hlavne samička musí podbať ešte niekoľko dní. Potravu zháňa najčastejšie pobehovaním a poskakovaním pri brehoch riek, ale neváha to urobiť aj vo vzduchu. Na korisť skáče ako strela a aj letiaci hmyz chytá veľkou presnosťou. Neobáva sa ani človeka, na poli ho možno vidieť za oráčom a na pasienkoch pre lov hmyzu vie byť častým hosťom. Okrem hmyzu konzumuje drobné rybky, mäkkýše a zbiera aj semená. Hlas: Pri vábení sa hlási energicky „tsli-vitt“, „ze-ze-litt“, spieva melodicky „črip, črrjuví“, „čis-vik“, zriedka aj komplikovanejšie trilky. Varovným znakom mu je ostré „čísis“. TRASOCHVOST ŽLTÝ – MOTACILLA FLAVA, Linné 1758

Trasochvost žltý

Je to vtáčik Európy a severozápadnej Ázie, odkiaľ sa pred chladom sťahuje do tropickej Afriky a do Indie. Na našich priestoroch ho je najviac v Banáte. Jeho biotop sú vlhké lúky a pastviská, plytké pobrežia jazier, kanálov, naplavenín, ale aj zamokrených obrábateľných plošín. Podľa Rašajského je vo Vojvodine častejší od trasochvosta bieleho. Je najmenší z trasochvostov. Ako pestro sfarbený, v zeleno-žlto-sivom šate s hnedo-čiernym lemom na krídlach a chvoste vyzerá naozaj elegantne. Samček je pestrofarebný, kým samička má nežnejšie nuansy istých farieb. Mláďatá sú na brušku žlto-biele, na chrbte hnedavé. Hniezdo si párik stavia na zemi, v hustej vegetácii, alebo v chumáčoch trávy. Kostra hniezda je rastlinného pôvodu a vnútro je obložené najčastejšie ovčou vlnou. Samička znesie dvakrát v roku (začiatkom apríla a júna) 5 – 6 vajíčok hnedavej farby, s len niečo tmavšími škvrnami. Sú špicatejšie na tenšom konci. Za mesiac a pol mláďatá musia byť sebestačné, lebo samičku čaká druhá násada. Na jedálnom lístku je najčastejšie pozbieraný hmyz zo zeme, alebo ktorý chytí vo vzduchu v skoku alebo v krátkom zalietaní. Pri párení sa samček hlási jemným „psit“, „tslie“, alebo „srri(e)“ a spev je jednoduchý: „či-tží“, „sríí-srríht“. TRASOCHVOST HORSKÝ – MOTACILLA CINEREA, Tunstall 1771 Je eurázijským vtákom, ale rozdvojeným „euro“ a ázijským areálom. V západnej a južnej Európe je stálym vtákom a len z okrajov toho areálu z pohoria Škandinávie, Beskýd a Tatier zlieta do teplejších krajov. Hory sú jeho biotop, vlastne kamenné bralá, riečne nábrežia a pobrežné lesy európskych masívov. U nás hniezdi len na banátských výbežkoch Karpát a cez Vojvodinu v jeseni a na jar prelieta

11 /4950/ 13. 3. 2021

Trasochvost horský

ako transmigrant. Je najväčší z trasochvostov. Chrbát má sivý, letky čierne s bielym okrajom a bruško žlté. Samčeky majú v období párenia čierne hrdlo, samičky šedé. Mladé operence sú na hrdle skoro biele. Samička má v období párenia takmer biele bruško a samček žlto-zelenú kostrč. Hniezdo si stavajú v skalných štrbinách a v dutinách stavieb vedľa riek, pod mostmi. Je miskovitého tvaru, z vnútornej strany vystlané vláknami. Do neho samička znesie 4 – 6 vajíčok. Sú oválneho tvaru, sivo-žltavé, so sivými škvrnami. Samička má dve znášky v roku. Konzumný lístok je drobný hmyz. V období párenia samček sa hlási s „čik, „ci“ a „ci-ci“. Výstražný znak je opakované „suiht“. Spieva „ciss-ciss-ciss...“ a „si-si-si-siu“. ĽABTUŠKA LESNÁ (HÔRNA) – ANTHUS TRIVIALIS, Linné 1758 Je eurázijským vtákom a žije na tomto dvojkontinente v rozpätí 40 – 70 º s. z. š. Je sťahovavá. Zimuje v rovníkovej Afrike a Indii. Vo Vojvodine hniezdi na Fruškej hore, Vršackom brehu

Ľabtuška lesná

a Deliblatskej piesočine. Preferuje biotop riedkych listnatých a ihličnatých lesov, vlastne ich okraje, rúbaniská, ale aj pasienky s roztrúsenými stromami. Dá

sa poznať po okrovej hnedo prúžkovanej hrudi a čistom bielom brušku. Hlavu a chrbát má hnedo sfarbený, s pozdĺžnymi tmavými pásmi. Letky sú tmavohnedé, lemované. Stavia hniezdo na zemi z trávy a machu, vnútri vystlané srsťou. Počet vajíčok 3 – 6, sú žlto-sivé s veľkými hnedými škvrnami viac na tenšom konci. Samička na nich sedí (10) 12 – 14 dní. U nás má dve znášky v roku. Obaja rodičia sa starajú o mlaď. Konzumuje hmyz (všetky štádiá) a v zime aj plody. Pri vábení sa hlási ťahavým „špiz“, poplašný znak je hlasné „sitt“. Spieva dlhými trilkami v premenlivom rytme „cit-cit-cit ča-ča-ča sirrrrrrrr sííí-e siva-sivá siíva sííhva“. ĽABTUŠKA POĽNÁ – ANTHUS CAMPESTRIS, Linné 1758

sočnaté miesto a už je na rade výstavba miskovitého hniezda. Žltavo-biele vajíčka, s tmavohnedými škvrnami, počtom 4 – 6 (7), samička znesie hneď potom. Znáška je dvakrát v roku. Zo stravy najradšej má drobný hmyz.

Ľabtuška lúčna

hlas je „ist, ist, üst“, pre výstrahu „sitt-itt“ a „tirri“. Spieva: „ci ci ci... cü-cü-cü... svisvi...ťvi ťvi..tí-svia“. ĽABTUŠKA VRCHOVSKÁ – ANTHUS SPINOLETTA, Linné 1758 Žije v horách južnej Európy, na Kaukaze a Elbruse. V letom období šíri svoj hniezdny areál na severne položené Alpy, Dinaridy a Karpaty. Zimuje v Stredomorí a v západnej Európe. Vo Vojvodine ju možno vidieť len ako transmigranta (karpatská populácia). Jej biotop sú holé oblasti svahov vysokých hôr, u nás v čase preletu vidieť ju pri močiaroch a riečnych naplaveninách. Je najväčšia ľabtuška, so sivohnedým chrbtom a výraznejším horným a dolným prúžkom pri očiach. Stravuje sa drobným hmyzom, pavúkmi a bezstavovcami. Volá hlasno „vüisst“ a spieva kombinácie trilkov: sü, srü, suuuú, sviririrr, psííeh“... ĽABTUŠKA ČERVENOKRKÁ – ANTHUS CERVINUS, Pallas 1811 Je vtákom arktického a subarktického priestoru severnej pologule. Je sťahovavá a europo-

Pri vábení sa hlási zvučným „tslip“ alebo mäkko „čip“, „či-vit“, no najkrajšie je jeho zvonivé trilkovanie z vysokého neba, zdôraznené ťahavým záverom: „tsirlíí... tsirlíí... tsirlíí...“. ĽABTUŠKA LÚČNA – ANTHUS PRATENSIS, Linné 1758 Má celoročný pobyt v západnej Európe a v letnom období v severovýchodnej Európe. Je sťahovavá a zimuje v Stredomorí. U nás sa zjaví iba ako zimný hosť Ľabtuška poľná alebo transmigrant. Vtedy ju Obýva východnú a južnú Euró- možno vidieť len pri pu po 60 º s. z. š. a strednú Áziu močiaroch a vlhkých až po púšť Gobi. Je sťahovavá a lúkach, v zime pri nezimuje v predrovníkovej Afrike zamrznutých vodách, a Južnej Ázii. Jej biotop sú stepné najmä v Banáte. Je poa pieskovité holé, rovinné oblasti dobná ľabtuške lesnej a slatiny. Vo Vojvodine v menšom a rozdiely sú v nuanse počte hniezdi na Deliblatskej farby a v kresbe prúž- Ľabtuška červenokrká a Subotickej piesočine. kov okolo očí. KonJe to okrovo-hnedý vtáčik, zumuje hmyz a semená. Bežný pulácia zimuje v strednej Afrike. len s trochu naznaU nás sa zastaví pri mokradiach a na trávnikoch v bližšom okolí čeným čiarkovaním (najčastejšie ju možno vidieť na na tele. Chrbát má šedo-hnedý, bruško banátskom migračnom koridokrémovo-hnedé re). Je malá a ľahko ju poznať a len na krídlach po červenkastom krku a hlave. Konzumuje hmyz, bezstavovce a chvoste možno vidieť vzorkovanie a semená. Aj spev má charaktetypické pre tento ristický: hlási sa jemným „pssíh“, rod. Na jar samček varovný znak je „čipp“ a v speve letí vysoko a spieva, počuť kombinácie svi-svi..., psíy spieva. So samičkou sirrrrr vi-vi tsvy-tsvy.  si potom vyhľadajú Fotografie: suché skalnato-pie- Ľabtuška vrchovská z internetu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Biologická ochrana proti škodcom rastlín pestovaných v skleníkoch (2) Ing. Ján Tancik, PhD. MOLICA SKLENÍKOVÁ Molica skleníková Trialeurodes vaporariorum je jeden z najobávanejších škodcov pestovaných rastlín v zatvorených priestoroch. Je polyfág, škodí na rôznych druhoch zeleniny, najväčšie škody spôsobuje na rajčinách, uhorkách, paprike, tekviciach a okrasných rastlinách. Dospelé jedince sa podobajú na malého bieleho motýľa, dĺžka tela 1 – 1,5 mm. Majú dva páry krídel približne rovnakého tvaru a veľkosti, zložené do tvaru striešky. Najčastejšie sa nachádzajú na spodnej strane lista najmladších listov, na vrchnej časti rastliny. Po vyrušení preletujú z rastliny na rastlinu. Larvy (nymfy 1. instaru) sú bledozelené, prekryté voskovým povlakom, sú pohyblivé. Po prvom zvliekaní sú nepohyblivé a sú zalepené na liste. Po treťom zvliekaní vzniká pupárium, má elipsovitý tvar, podobá sa na krabičku sardiniek. Z pupária sa liahnu dospelé jedinec. Pri vyšších teplotách a vyššej relatívnej vlhkosti vzduchu je vývoj a rozmnožovanie molice zrýchlený. Celý vývojový cyklus trvá 20 až 28 dní v závislosti od teploty. V skleníkoch je aktívna počas celého roka a vytvára generáciu za generáciou. Škodia všetky štádiá okrem va-

jíčka, teda larvy, nymfy a dospelé jedince vyciciavaním štiav z pletív rastlín, predovšetkým zo spodnej strany listov. Následkom vyciciavania štiav prichádza k zmenám farby rastliny. Zo začiatku sa na listoch objavujú žlté škvrny, ich počet rýchlo rastie, takže listy celé žltnú. Napadnuté listy sa deformujú a opadávajú, môže vyschnúť aj celá rastlina. Molice škodia aj vylučovaním medovice (produkt metabolizmu obsahujúci cukry), ktorá prekrýva listy, a pretože sa na týchto častiach vyvíjajú huby, černe, spôsobuje to zníženie fotosyntézy. Okrem toho napadnuté rastliny sú neatraktívne pre špinavý povrch a musia sa umyť, aby boli predajné. Spôsobujú aj zníženie úrody, napríklad úrodu rajčín môžu znížiť aj o 40 %. Škodia aj nepriamo prenosom vírusových ochorení. OCHRANA Preventívne opatrenia, ktoré sú spomenuté v úvode článku, sú účinné aj proti moliciam. Po vysadení porastov odporúča sa sledovať výskyt molíc pomocou žltých lepových dosiek. Tie treba umiestniť v blízkosti vchodu do skleníka a tiež v juhovýchodnej časti skleníka. Ak do skleníka inštalujeme väčší počet žltých lepových dosiek (20 dosiek na 1

ár), môžeme znížiť počet jedincov škodcu a tým znížiť aj počet aplikácií insekticídov. Účinnosť tejto metódy je do dvoch mesiacov a dosky inštalujeme vo výške rastlín. Raz do týždňa kontrolujeme počet napadnutých rastlín / listov s kolóniami molíc. Postrek treba usmerniť na spodnú stranu listov, lebo tu sa nachádza škodca. Do postrekovej kvapaliny treba pridať aj zmáčadlo. V ekologickej produkcii v niektorých krajinách je zaregistrovaný prípravok na báze azadirachtinu (NeemAzal TS). V zatvorených priestoroch sa využívajú v biologickej ochrane proti moliciam ich prírodní nepriatelia: dravé osičky Emcarsia formosa, Eretmocerus erimicus, dravé roztoče Amblydromalus limonicus, Amblseius swirskii a predátory: zlatoočka Chrysoperla catnea a dravá bzdo-

cha Macrolophus pygmaeus. BIOLOGICKÉ AGENSY PROTI VOŠKÁM Vošky majú veľmi veľa prírodných nepriateľov, ktorí môžu výrazne obmedziť populáciu týchto škodcov. Niektorí z nich sa využívajú veľmi úspešne v biologickej ochrane pestovanej zeleniny, najmä v zatvorených priestoroch. PARAZITICKÉ OSIČKY Samičky parazitických osičiek Aphidius colemani a Aphidius ervi aktívne vyhľadávajú vošky na vzdialenosť aj niekoľko desiatok metrov a kladú do nich jednotlivo svoje vajíčka. Samičky reagujú na pach vošiek, ale aj na špecifické pachové signály, ktoré vydáva voškami napadnutá rastlina. Celý vývoj parazitoida prebieha v tele vošky, ktorá počas celého vývoja zostáva na rastline. Vý-

Liahnutie parazitickej osičky z mumifikovanej vošky

11 /4950/ 13. 3. 2021 voj od nakladeného vajíčka po vyliahnutie dospelca trvá v závislosti od teploty 13 až 15 dní. Parazitované tzv. mumifikované vošky s kuklami osičky vyzerajú ako nafúknuté, väčšinou sú žltej alebo svetlohnedej farby. Po vyliahnutí dospelej osičky zostáva na chrbtovej časti vošky okrúhly otvor. Druhy z rodu Aphidius sú vhodné predovšetkým na ochranu zeleniny v skleníkoch pred jednotlivo žijúcimi voškami. Pri výskyte vošiek vo väčších kolóniách treba ochranu doplniť iným bioagensom, ako sú dravé byľomory, lienky alebo zlatoočky. Parazitoidy z rodu Aphidius sa aplikujú po prvých nálezoch vošiek v množstve 0,15 ks/m2, s tým, že sa táto aplikácia raz alebo dvakrát zopakuje. Podmienkou dobrej účinnosti je včasná aplikácia parazitoida. Z toho dôvodu je vhodné použiť na signalizáciu prvých vošiek žlté dosky. Osičky sa dodávajú ako zmes kukiel v mumifikovaných voškách a dospelých jedincov v krabičkách alebo fľaškách. Druhý spôsob dodávania je v sypkom substráte. Aplikácia je jednoduchá a vykonáva sa otváraním krabičiek v skleníku alebo vysypaním substrátu na misky. Krabička či miska sa nevystavuje priamemu slnečnému svetlu. Po aplikácii parazitoida nie je vhodné nechať v skleníku vyvesené žlté dosky, lebo aj osičky láka táto farba. Ak je teplota v skleníku dlhšie nad 30 °C, ochrana je neúčinná. DRAVÝ BYĽOMOR Dospelý jedinec dravého byľomora Aphidoletes aphidimyza sa podobá drobnému komárovi, dĺžka tela je okolo 2,5 mm. Aktívny je večer a v noci. Po oplodnení samička kladie vajíčka do kolónie vošiek, pričom preferuje väčšie kolónie. Vyliahnutá larva vyhľadáva vošky na vzdialenosť do 2,5 cm. Larvy nabodnú vošku a strieknu jej do tela toxín, ktorý ju paralyzuje a tiež rozkladá telesný obsah vošky. Po niekoľkých minútach larva takúto vošku vysaje. Počas vývoja jedna larva skonzumuje od 10 do 100 vošiek. Pri veľkom výskyte vošiek larva usmrtí oveľa viac vošiek ako ich skonzumuje. Predpokladá sa, že tento druh sa môže vyvíjať

4 – 8 dňoch liahnu larvy. Vývoj larvy trvá v závislosti od teploty a kvality stravy 9 – 15 dní. Druh má jednu generáciu počas roka, s tým, že sa počas leta vyskytujú všetky vývojové štádiá. Dodáva sa v štádiu larvy na substráte (napríklad pukancová kukurica), ktorý zabraňuje vzájomnému napádaniu lariev počas transportu. Larvy sa vysýpajú na rastliny, ktoré sú napádané voškami. Tento druh sa živí voškami rôznych druhov. Používa sa na ochranu v skleníkoch, ale aj na ochranu zeleniny, okrasných kvetín a kríkov na otvorenom poli a aj v ovocných sadoch. PARAZITICKÁ OSIČKA – ENCARSIA FORParazitovaná voška, z ktorej sa vyliahol parazitoid MOSA alebo sa vysype na vlhšie miesE. formosa v stredoeurópskom ta na rastliny. Používa sa proti regióne predstavuje základný voškám, ktoré žijú v kolóniách. prvok v biologickej ochrane Na začiatku výskytu vošiek apli- skleníkových kultúr proti všetkým kuje sa zhruba 1 jedinec na m2, druhom molíc: molici skleníkovej, v prípade silnejšieho výskytu až tabakovej a molici lastoviční10 jedincov na m2. V niektorých kovej. Samičky tejto parazitnej krajinách sa tento druh úspešne osičky kladú vajíčka do lariev používa aj v ochrane ovocných tretieho a štvrtého instaru mosadov a parkov. líc. Samičky sa živia medovicou LIENKA DVOJBODKOVÁ ADA- a nektárom, ale aj larvami molíc. LIA BIPUNCTATA Počas dňa jedna samička nakladie Dĺžka tela dospelých jedincov 5 až 13 vajíčok a ešte dve do tri je 3,5 – 5 mm. Farba kroviek je larvy zožerie. Počas života jedna veľmi variabilná, najčastejšie samička nakladie od 50 do 200 sú červenej a oranžovej farby vajíčok v závislosti od hostiteľa s dvomi čiernymi škvrnami. Vy- a rastliny. E. formosa sa dodáva v štádiu skytujú sa jedince aj s čiernymi krovkami a červenými škvrnami. kukly, väčšinou nalepená na paLarva tohto druhu je podobná pierových kartičkách. Aplikácia larve lienky sedembodkovej, ale sa vykonáva zavesením týchto kartičiek na rastliny. Dôležité je je o niečo menšia. Dravá je larva aj imágo. Živia sa začať s aplikáciou čím skôr, hneď prevažne voškami, ale v prípade s prvým výskytom molíc. Z tohto nedostatku vošiek napáda aj dôvodu treba molice sledovať na roztoče, vajíčka motýľov a iný žltých lepových doskách. Bezhmyz. V prípade totálneho ne- prostredne po výskyte sa každý dostatku koristi sa prejavuje aj týždeň aplikuje cca 1 – 2 kusy E. kanibalizmus. Samičky kladú formosa na m2. Táto aplikácia vajíčka v skupinách po 10 – 50 sa robí zhruba štyri týždne až kusov v blízkosti kolónie vošiek. po dosiahnutie 80 % parazitoJedna samička na deň nakladie vaných molíc. V podmienkach až 50 vajíčok a počas života, kalamitného výskytu táto osička ktorý trvá jeden až tri mesiace, nie je účinná. až 1 500 vajíčok. Z vajíčka sa po V malých skleníkoch sa úspešna všetkých druhoch vošiek, ale sa nemôže vyvíjať na žiadnej inej skupine hmyzu. Larvy pred kuklením padajú z listov na pôdu, kde sa zakuklia. Pri teplote 15 °C vývoj trvá asi 32 dní a pri 25 °C len 15 dní. Dravý byľomor sa dodáva v štádiu kukiel v sypkom substráte (piliny). Substrát sa vo vreckách zavesí na rastliny, aby sa k nemu nedostali mravce,

ne aplikuje jedna až dve dávky po cca 5 – 10 jedincov na m2. E. foromsa je extrémne citlivá na rezíduá pesticídov. Každý dodávateľ uvádza spektrum pesticídov, ktoré sa môžu spolu s týmto bioagensom použiť. CHALCIDKA – ERETMOCERUS EREMICUS Táto chalcidka je podobnej veľkosti ako predchádzajúci druh a líši sa žltou farbou hrude. Napadnuté pupáriá molíc sa počas kuklenia larvy chalcidky vnútri sfarbujú do žlta. Samičky tohto druhu nekladú vajíčka do hostiteľa, ale vedľa neho. Larvy po vyliahnutí sa hneď zavrtávajú do larvy molíc a po zvliekaní sa živia obsahom napadnutej larvy. Mladé samičky sa tiež živia larvami, jedna samička za jeden deň zlikviduje okolo 30 lariev molíc. Tento druh je odolnejší proti vysokým teplotám, znáša teplotu až do 40 °C a nižšiu relatívnu vlhkosť vzduchu. Eretmocerus eremicus sa používa predovšetkým v biologickej ochrane zeleniny a kvetín proti molici tabakovej Besemia tabaci, oproti ktorej E. formosa dáva slabšie výsledky. Parazituje aj molicu skleníkovú, a to aj na vyšších teplotách a pri nižšej vlhkosti. Používa sa viac v starších typoch skleníkov so slabou klimatizáciou v teplejších oblastiach. Spôsob použitia je rovnaký ako pri E. formosa. DRAVÁ BZDOCHA – MACROLOPHUS CALIGINOSU Táto dravá bzdocha má štíhle telo dlhé 3 až 6 mm, zelenej farby. Pre vývoj potrebuje aj rastlinné šťavy. Dravé sú imága a všetky nymfálne štádiá. Živia sa v prvom rade všetkými vývojovými štádiami molíc: vajíčkami, larvami, nymfami a dospelcami. Okrem molíc vysávajú aj roztoče, strapky, vošky, vajíčka a húsenice motýľov a iný hmyz. Táto bzdocha má dobre vyvinuté oči a je schopná efektívne vyhľadávať korisť. Preferuje teplejšie podmienky. Používa sa predovšetkým ako doplnok pri používaní chalcidiek Encarsia formosa a Eretmocerus eremicus, keď z nejakých dôvodov príde k zvýšeniu populačnej hustoty molíc. Výhodou je vyššia tolerancia k vyšším teplotám a nižšej vlhkosti. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINÁRSTVO

Ako dopestovať zdravé cibuľoviny? Pripravila: Ľ. Sýkorová

v prvej polovici vegetácie, kedy prevláda spotreba dusíka nad ostatnými prvkami, – obdobie tvorby cibule, kedy dochádza k prevládaniu spotreby fosforu a draslíka. Hnojenie dusíkom v tomto období má za následok predĺženie vegetácie, náchylnosť k chorobám a zhoršovanie vhodnosti pre skladovanie. Symptómy nedostatku dusíka sa prejavujú slabším rastom, listy sú užšie a žltohnedé. Dusíkaté hnojivo sa zapraví do pôdy dva až tri týždne pred siatím osiva alebo

nárokov na draslík cibuľa je stredne náročnou plodinou. Podobne ako pri aplikácii fosforu aj draslík je vhodné aplikovať rozmetadlom v predchádzajúcom roku na jeseň pri orbe. Z draselných hnojív pre cibuľu je vhodný síran draselný. CESNAK KUCHYNSKÝ – ALLIUM SATIVUM L. Cesnak – je cibuľová zelenina so všestranným celoročným využitím. Cesnak vyžaduje úrodné pôdy, bohaté na humus a živiny. Vyhovujú mu hlinito-piesočnaté a piesočnato-hlinité pôdy. Neznáša pôdy ťažšie a ťažké, studené, mokré. Dôležité je aj zaradenie cesnaku v osevnom postupe. Nemožno ho sadiť po sebe alebo po inej cibuľovej zelenine skôr ako za 5 – 7 rokov. Pri nedodržaní tejto zásady sa pes-

sadením sadzačky. Množstvo sa riadi úrovňou prístupného dusíka. Najlepším hnojivom pri cibuli je síran amónny. K prihnojovaniu sa používa liadok alebo močovina v dávke 30 kg/ha. Pri inom modeli hnojenia cibule dusíkom sa z celkovej potreby použije 70 % pred výsevom alebo výsadbou a zvyšných 30 % sa aplikuje 30 dní po vzídení. Podľa nárokov na fosfor je cibuľa stredne náročnou plodinou. Aj tu sa riadime výsledkami pôdneho rozboru a hnojenie vychádza zo stanovenia úrovne zásoby prístupného fosforu v pôde. Fosfor je vhodné aplikovať rozmetadlom umelých hnojív v predchádzajúcom roku na jeseň pri orbe. Z druhov fosforečných hnojív sú vhodné superfosfáty s vyšším obsahom fosforu. Podľa

tovatelia vystavujú nadmernému riziku poškodenia úrody pôdnym škodcom – háďatkom zhubným. Cesnak aj napriek tomu, že je náročný na obsah živín v pôde, neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, preto sa dáva do druhej, prípadne tretej trate. Optimálne pH pôdy pri pestovaní cesnaku je 6,0 až 7,0. Dusík má rozhodujúci vplyv na rast rastlín, úrodu a kvalitu. Cesnak je podľa nárokov na dusík stredne náročnou plodinou. Jeho nedostatok je príčinou pomalého rastu, znižuje sa produkcia a súčasne ubúda kvalita. Napriek tomu, že cesnak patrí medzi zeleniny so slabou schopnosťou hromadenia dusičnanov, treba dávať pozor, aby nedošlo k predávkovaniu dusíkom. Vo vhodných podmienkach na pestovanie, ak sa nepredpokladá hnojiť

Väčšina cibuľovín patrí k prastarým kultúrnym druhom. Možno povedať, že cibuľoviny nie sú na pôdu osobitne náročné. Darí sa im v ľahších, teplých, piesočnato-hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach. Vhodné sú pozemky na otvorených, slnečných polohách. Väčšina cibuľovín vyžaduje pôdu v starej sile. V opačnom prípade môže nastať prehnojenie dusíkom, napr. cibuľa zle dozrieva, býva zakrpatená a zle sa po zbere uchováva. Prehnojenie neškodí póru a pažítke. Vhodnými predplodinami sú najmä strukoviny, skoré a poloskoré zemiaky, jahody po likvidácii, na výživu menej náročné zeleniny, ale aj obilniny, najmä jariny. Priamo pod cibuľoviny môžeme hnojiť dobre vyzretým kompostom a priemyselnými hnojivami. Cibuľoviny sú veľmi citlivé na vyššiu koncentráciu solí v pôdnom roztoku, preto sa draselná výživa aplikuje už na jeseň a dusíkaté hnojivá aspoň tri týždne pred sejbou. Cibuľoviny obsahujú značné množstvo silíc, preto vyžadujú draselné hnojivá v síranovej forme. Cibuľová zelenina odčerpáva relatívne veľa draslíka, ktorý má priaznivý vplyv na dozrievanie a skladovanie. Dávky dusíka a fosforu sú relatívne nižšie. Cibuľová zelenina nemá sklon k ukladaniu dusičnanov. Z pestovateľského a spotrebiteľského hľadiska k najrozšírenejším druhom cibuľovej zeleniny patria cibuľa kuchynská, cesnak, pór a pažítka. CIBUĽA KUCHYNSKÁ – ALLIUM CEPA L. V osevnom postupe ju zaraďujeme do 2. alebo niekedy aj 3. trate, najčastejšie po plodovej zelenine. Pre cibuľu je optimálne pH pôdy 6,5 až 7,8. Množstvo dodaných živín sa riadi výsledkami pôdneho rozboru. Cibuľu považujeme za plodinu so strednou náročnosťou na všetky hlavné živiny. Vzhľadom na umiestnenie koreňovej sústavy v hĺbke 0,3 až 0,4 m vyžaduje živiny v prístupnej forme. Pri úrode 25 t/ ha cibule a 5 t/ha koreňov a vňate potrebuje táto plodina na 1 ha plochy 140 kg N, 39 kg P, 122 kg K, 49 kg Ca a 18 kg Mg. Pri hnojení vychádzame z poznatku, že cibuľa má dve vývojové fázy: – obdobie rastu a vývoja listov

priamo pod cesnak organickými hnojivami, je optimálna dávka dusíka 90 kg/ha. Požadovanú celkovú dávku sa odporúča dodať v dvoch dávkach, prvú 70 % vo forme síranu amónneho pri jesennej príprave pôdy. Druhú dávku 30 % vo forme liadku amónneho aplikujeme skoro na jar. S jesennou prípravou pôdy zapracujeme do pôdy fosforečné a draselné hnojivá vo forme superfosfátu a síranu draselného. Na základe obsahu prístupných živín v pôde sa odporúča pri strednej zásobe dodať 25 kg/ha fosforu a 100 kg/ha draslíka. PÓR PESTOVANÝ – ALLIUM AMPELOPRASUM L. V kuchyni si našiel svoje miesto medzi lahôdkovými zeleninami. Má veľkú prednosť v tom, že ho môžeme zo záhonov zberať celú zimu až do jari. Pór je na rozdiel od ostatných cibuľových zelenín náročný na pôdu. Vyžaduje si vlhšie stredne ťažké a hlboké pôdy s dostatočnou zásobou vlahy a živín. Dobre sa mu darí i vo vyšších a chladnejších polohách. Z botanického hľadiska rozlišujeme pór zimný (pravý) a pór letný. Pór zimný má dlhšie vegetačné obdobie, je kratší a silnejší a tiež veľmi trvanlivý a mrazuvzdorný. Pór letný je skorší, má rýchlejší vývoj a dlhšiu konzumnú časť. Proti mrazu je málo odolný. Pór môžeme pestovať dvoma spôsobmi: z priamej sejby a z predpestovaných priesad, pričom najakostnejší pór získavame z predpestovaných priesad. Pre pór je vhodná pôdna reakcia pH 6,7 až 7,4. Pri hnojení vychádzame zo zásady, že pór na rozdiel od cibule a cesnaku znáša priame hnojenie maštaľným hnojom v dávke 20 t/ha, ktorý zaorieme na jeseň. Pór má strednú náročnosť na obsah dusíka v pôde. Normatívna dávka je 120 kg/ha s rozdelením dávky na 70 % pred výsevom a 30 % za 30 dní po vzídení. Pór nemá sklony k hromadeniu dusičnanov. Aj na obsah fosforu v pôde je stredne náročný. Pri strednej zásobe pôdy týmto prvkom je normatív dávky 24 kg/ha fosforu. Na draslík je pór málo náročnou plodinou. Normatívnou dávkou do stredne zásobených pôd je množstvo 83 kg/ha draslíka.

11 /4950/ 13. 3. 2021

ZDRAVIE A MY

Čo prezradia nechty o našom zdraví?

Nechty sú nielen našou ozdobou, ale takisto sú naším zrkadlom a signifikantom zdravia. Pozrime sa na najčastejšie príznaky toho, že niečo nie je v poriadku. Neverili by ste, čo všetko sa dá zistiť z nechtov. Sú nielen odrazom toho, ako sa o seba staráme zvonka, ale aj zvnútra.

13. 3. – 19. 3. 2021

POČASIE

Belavé, príliš ružové, zvlnené, s hrboľčekmi... to všetko môžu byť príznaky ochorenia v tele. Nechty odrážajú veľakrát ochorenia pečene, pľúc, ale aj srdca. Rozhodne by sme si ich mali všímať. BELAVÉ NECHTY Veľmi bledé nechty môžu signalizovať ochorenie, ako napríklad anémiu, zlyhávanie srdca, ochorenie pečene, ale aj podvýživu. BIELE NECHTY Ak máte nechty celé biele, že ani nevidno ružové tkanivo pod nimi, s najväčšou pravdepodobnosťou máte vážne ochorenie pečene, napríklad hepatitídu. Prsty môžu byť v takomto prípade nažltnuté. ŽLTÉ NECHTY Ak sú vaše nechty žlté, môže ísť o plesňovú infekciu, ale aj o čosi vážnejšie. Žlté nechty sú tiež prejavom poruchy štítnej žľazy, signalizujú aj pľúcne ochorenia, cukrovku alebo lupienku. MODRASTÉ NECHTY Takéto nechty nám dávajú najavo, že telo nedostáva dostatok kyslíka. Môže ísť o prejav pľúcnej choroby, ako napríklad emfyzém, alebo tiež choroby srdca. ZVLNENÉ NECHTY Ak sú vaše nechty zvlnené alebo s drobnými jamkami, môže ísť o prvé príznaky psoriázy alebo aj artritídy. Môže sa tiež stať, že koža pod nechtom má červenohnedý nádych. LÁMAVÉ A ROZŠTIEPENÉ NECHTY Nechty, ktoré sú suché, krehké, majú trhliny, alebo sa jednotlivé vrstvy nechta od seba oddeľujú, signalizujú ochorenie štítnej žľa-

zy. Ak sú však žltkasté, je väčšia pravdepodobnosť, že ide skôr o plesňové ochorenie. ČERVENÁ A OPUCHNUTÁ KOŽA OKOLO NECHTOV Môže značiť celkom bežný zápal nechtového záhybu, ale je tiež príznakom ochorenia zvaného lupus.

TMAVÁ ČIARA Ak sa vám na nechte objavila tmavá hnedá čiara široká niekoľko milimetrov, nemali by ste s návštevou lekára vôbec otáľať. Takáto čiara môže byť spôsobená melanómom, najnebezpečnejším typom rakoviny kože. A ČO S OBHRYZENÝMI NECHTAMI? Ak si hryziete nechty aj v do-

spelosti, nemusí ísť len o nepekný zlozvyk. Hryzenie nechtov môže signalizovať psychické problémy, ako úzkosť, alebo môže ísť o obsedantno-kompulzívnu poruchu, čiže nutkavé správanie. Neestetickosť je v tomto prípade naozaj ten najmenší problém a oplatí sa navštíviť svojho lekára. Nepekné nechty našťastie nemusia hneď signalizovať ochorenie. Ak sa vám ale niečo na nich nezdá, zájdite za svojím lekárom. V lepšom prípade sú nepekné nechty len výsledkom zlej starostlivosti o ne. Ako teda vrátiť nechtom krásu, pevnosť a lesk? JAPONSKÁ MANIKÚRA Je výborným riešením v prípade, že chcete mať zdravé, silné a krásne lesklé nechty. Je vynikajúca nielen preto, že je vhodná pre ženy aj pre mužov, ale najmä preto, že jej aplikáciou sa dostanú do nechtov dôležité látky pre ich zdravý vzhľad, ako napríklad včelí vosk, parafíny, glyceríny, lanolín, kremík, zinok, vitamíny A a E, tiež provitamín B5. Na to, aby ste dosiahli želané zdravé a pevné nechty, budete potrebovať viac ošetrení japonskou manikúrou. Odborníci odporúčajú absolvovať túto kúru aspoň trikrát. Na mieste je vedieť sa kriticky pozrieť na to, ako sa stravujete. Dbajte na pestrý jedálny lístok s množstvom vitamínov. Pre rýchly efekt nie je na škodu siahnuť aj po vhodnom doplnku výživy. Ideálny je zinok a vitamín B12 a ak vám náhodou chýba viac železa, tak si ho určite doplňte tiež. Vaše nechty sa vám odvďačia krásnym a zdravým vzhľadom.

AKO SA ZBAVIŤ NEPRÍJEMNÝCH ZÁDEROV? Záder na nechte zvykne dosť bolieť. Obzvlášť ak si odstávajúcu kožičku na nechte obhrýzate, môžete si spôsobiť aj závažnejší problém. Prečo záder vzniká a ako ho šetrne odstrániť? Drobný trojuholníček z odumretej kožičky vzniká, pretože koža pri nechte má malú ochrannú vrstvu tuku a ľahko sa tak vysušuje. Vytvorí sa záder, ktorý nevyzerá príliš vábne a navyše býva aj bolestivý. Môže sa stať aj vstupnou bránou pre infekciu a spôsobiť zápal nechtového lôžka. Zádery najviac trápia ľudí so suchou kožou alebo so zamestnaním, pri ktorom sú ruky veľa namáhané (kaderníčky, predavačky, kozmetičky...). Zádery mávajú aj ženy, ktoré si často namáčajú ruky pri starostlivosti o domácnosť. Spôsobuje ich aj nesprávna či nešetrná manikúra alebo nedostatok vitamínov A a D, či minerálov zinku, horčíka, kremíka, vápnika a železa, prípadne bielkovín. AKO ŠETRNE ODSTRÁNIŤ ZÁDER? Záder umyte teplou vodou a mydlom a ponorte do vody s olejom. Pripravte si nožnice, ktoré najskôr vydezinfikujte. Odstráňte nožnicami (klieštikmi) čo najdlhšiu prebytočnú kožičku, ale nezastrihnite príliš hlboko. Hlboký záder nechajte čiastočne zahojiť a až potom ho odstrihnite. Záder zastrihnutý do krvi potrite dezinfekciou a prelepte náplasťou. Pri práci s hlinou či saponátmi si chráňte ruky rukavicami. Každý deň si ošetrite ruky krémom a venujte pozornosť aj manikúre. Doprajte svojim rukám aj kúpeľ z nechtíka lekárskeho, harmančeka či jedlej sódy.  Zdroj: zdravie.sk

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

20˚ | 3˚

17˚ | 1˚

14˚ | 2˚

21˚ | 6˚

13˚ | 3˚

14˚ | 3˚

15˚ | 3˚

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Rýchla krémová pórová polievka Suroviny: 2 PL masla, 1 veľký pór, 1 cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 4 hrnčeky zemiakov, liter zeleninového vývaru (bujónu), 100 ml smotany na šľahanie, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie Takto sa to podarí: V hrnci zahrejeme maslo. Z póru odrežeme korienky a listy (listy odložíme do zeleninového alebo mäsového vývaru), strednú časť dobre opláchneme pod vodou a nakrájame na tenučké kolieska. Nakrájaný pór spolu s nasekanou cibuľkou vložíme do hrnca a opekáme na masle zhruba 5 minút, kým zelenina nezmäkne. Potom do hrnca pridáme pretlačený cesnak, soľ

a čierne korenie a prisypeme na kocky pokrájané zemiaky. Všetko zalejeme vývarom, premiešame, privedieme k varu a povaríme zhruba 25 minút, kým zemiaky nezmäknú. Potom polievku odstavíme a rozmixujeme do krémova ponorným mixérom. Nakoniec polievku zjemníme kvapkou smotany, dochutíme a môžeme podávať.

Ryžový puding s čokoládou Suroviny: 200 g guľatozrnnej ryže, 300 ml vody, 200 ml smotany na šľahanie, 2 PL kryštálového cukru, 2 PL kakaa, 1 PL masla, 100 g horkej čokolády (okolo 70 % kakaa), štipka soli Takto sa to podarí: Do rajnice s hrubým dnom nasypeme ryžu (nepremytú), ktorú zalejeme vodou a smotanou. Do zmesi zamiešame cukor, preosiate kakao, na vrch položíme lyžicu masla a všetko spolu privedieme k varu za občasného miešania. Potom rajnicu zakryjeme po-

krievkou, plameň stiahneme na minimum a povaríme 20 až 25 minút. Do horúcej ryže primiešame nalámanú horkú čokoládu, pridáme štipku soli, premiešame a môžeme servírovať. Puding môžeme zjemniť šľahačkou alebo kopčekom vanilkovej zmrzliny.

Obrátené mini tortičky s ananásom Suroviny: Na karamel: 60 g trstinového cukru, 60 g masla, 6 ananásov (kompótové plátky), 6 koktailových čerešní; Na

cesto: 160 g hladkej múky, 1 KL kypriaceho prášku, štipka soli, 100 g kryštálového cukru, 120 ml šťavy z ananásového kompótu,

50 g roztopeného masla, 1 vajce, 1 KL vanilkového extraktu Takto sa to podarí: Rúru rozohrejme na 175 °C. Karamel: do formy na veľké mafiny (6 kus / Ø 7 cm) rozdelíme na malé kocky pokrájané maslo a trstinový cukor. Formu vložíme na pár minút do vyhriatej rúry, aby maslo a cukor vytvorili karamelový základ. Cesto: múku, kypriaci prášok a soľ spolu dobre premiešame. V inej miske vymiešame roztopené maslo s kryštálovým cukrom, pridáme celé vajce, vanilku a šťavu z ananásového kompótu a opäť vyšľaháme. K tekutým surovinám preosejeme sypké suroviny a vymiešame

Tiramisu rezy Suroviny: Na korpus: 6 vajec, 6 PL kryštálového cukru, 3 PL oleja, 2 PL vody, 5 PL hladkej múky, 2 PL kakaa, 1,5 KL kypriaceho prášku; Na poliatie: 100 ml espressa, 2 PL mandľového likéru; Na krém: 500 g mascarpone, 250 g jemného tvarohu, 100 g práškového cukru, 250 ml smotany na šľahanie Takto sa to podarí: Korpus: celé vajcia vyšľaháme s cukrom do peny. Potom do peny preosejeme múku, kakao a kypriaci prášok a zľahka zapracujeme tak, aby stratili čo najmenej vzduchu. Nakoniec primiešame olej, vodu a cesto navrstvíme do hlbokého plechu (20 x 20 cm) vystlaného papierom na pečenie a pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 25 minút. Keď vychladne, ostrým nožom ho prerežeme na dva pláty. Krém: mascarpone a tvaroh

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 528 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

redšie cesto. Vyskladanie: na dno formy (do karamelu) uložíme 6 plátkov ananásu a do stredu položíme koktailové čerešne. Cesto rovnomerne rozdelíme medzi 6 otvorov a pečieme v rúre (175 °C) zhruba 25 až 30 minút. Koláčiky necháme zhruba 5 minút vychladnúť, na formu položíme plech s papierom na pečenie (aby sa neprilepili) a obrátime. Vyklopené koláčiky necháme úplne vychladnúť a môžeme servírovať.

vyšľaháme s práškovým cukrom. Pridáme vychladnutú smotanu a šľaháme do nadýchaného krému. Vyskladanie: na dno plechu uložíme prvý plát, ktorý pokvapkáme espressom vymiešaným s likérom. Navlhčený korpus potrieme polovicou krému, priložíme druhý korpus, ktorý tiež navlhčíme a potrieme krémom. Zarovnáme a uložíme do chladu na minimálne 3 hodiny. Keď je zákusok vychladnutý, rúčkou od varechy urobíme na povrchu (v kréme) brázdy a koláč zasnežíme preosiatym kakaom.  Zdroj: recepty.sk

Kultúra NA SMUTNÚ NÔTU S ONDREJOM MAGLOVSKÝM

Bol to dobráčisko a maestro Anna Francistyová

d toho 19. februára 2021 známe priam antologické piesne panónskeho námorníka Đorđeho Balaševića (1953 – 2021) znejú inak. Akoby clivejšie, dojímavejšie. Inak prežívame každý verš, strofu, refrén. Lebo ich autor, skladateľ, básnik našich duší odišiel náhle spomedzi nás. Možno sa vybral hľadať tam hore to svoje ospievané Panónske more. V nádeji, že sa s ním predsa raz stretne... Mnohým z nás zostali spomienky na jeho koncerty. Napríklad i na ten v Selenči, keď sme sa nočnými zaviatymi cestami brodili po druhom súťažnom koncerte Stretnutia v pivnickom poli. Lebo náš známy harmonikár Ondrej Maglovský mal v ten večer povinnosti v dvoch orchestroch: v pivnickom festivalovom, i na Đoleho koncerte. Obľúbený pesničkár si svojho kulpínskeho kolegu pekne privítal a koncert v preplnenej selenčskej sieni plynul ďalej. Veru, 16 rokov si Ondrej užíval toto skutočne životné privilégium: hrávať a kamarátiť sa s maestrom Đorđem Balaševićom. Spomienok je veľa, situácie sa vynárajú, ale i bolia, lebo nové už nebudú... „Začiatok našej spolupráce bolo pre mňa prekvapenie. A bolo to šokujúce, ako i správa o jeho náhlej smrti...“ spomína a dojato konštatuje náš spolubesedník. „Bolo to v jednu sobotu, zavolal mi kolega Aleksandar Dujin, či by som prišiel do Nového Sadu, nemáme nahrávanie, ale nech prídem... Prišiel som na dohovorené miesto a odrazu počujem dobre známy hlas: ,Izvinite, jeste vi Maglovski?’ Dobre, že som neodpadol... Oslovil ma maestro Đole. Tak som ho volal od samého začiatku... Vtedy sa začala naša spolupráca. A len čo sme sa začali dohovárať, upozornil ma kamarátsky: ,Nemoj da mi vikaš...’ Prvá spoločná pieseň Predzadnji sneg... Bola to hudba pre jeho film, ale cédečko sme nahrali skôr ako začalo filmovanie, už v roku 2004...“ • KULTÚRA •

Veľký bol Đole, ale aj jeho orchester. „Veru, hrať v takom orchestri, akým bol ten Đoleho, bola aj veľká česť, ale aj drina. Ťažká bola napríklad moja adaptácia z kvarteta, v ktorom som vtedy hral, do 15-členného orchestra, pritom s deviatimi – desiatimi výnimočne kvalitnými sólistami.

koncertom zavolal, že v istej piesni koniec hrajú tamburáši, ale on chce, aby tam znela sólo v jednej chvíli i harmonika... Povedal mi: ,Urob to tak, ako to len ty vieš.’ “ A koncerty? „To sa ani opísať nedá... Zájazdy po celej bývalej Juhoslávii... Tie srdečné zvítania, niekoľkohodinové koncerty, keď celé obecenstvo s Đolem spieva, pozná texty všetkých piesní... Bol to jednoducho génius. Aké on texty písal... A ako emotívne svoje piesne spieval... Jeho koncerty boli aj pre nás členov orchestra nezabudnuteľné zážitky. Pozriem na neho a on spieva so zažmúrenými očami, prežíva pieseň z dna duše, až má človek z tohto zimomriavky... OtvoKolegovia a kamaráti: Ondrej Maglovský a Đorđe rí oči, preladí sa Balašević na jednom z mnohých spoločných na veselú pieseň, koncertov prenesie tú radosť do obecenstva, ľuAle zvládol som to a ešte niečo: tu dia priam žiaria, spievajú s ním... sa človek dopracuje k hudobníckej Mal takú neskutočnú energiu... etike, naučí sa, ako napríklad i nie- On by mohol mať aj dva koncerty

Đole môj, maestro môj!

Ondrej Maglovský Kým sa milióny sviečok zapália tam hore, kým ty s dedom budeš orať tie nebeské role, dovtedy sa zrodia, ako ty hovoríš, „neki novi klinci“, ktorí aj ďalej budú spievať piesne tvoje, dovtedy sa zrodia, ako ty hovoríš „neki novi svirci“, ktorí aj ďalej budú hrať piesne tvoje. Ale, maestro môj, ty si teraz niekde tam, hore, v nekonečnej nebeskej rovine chránený miliónmi hviezd, ktoré osvecujú jednu z tvojich ciest. Úprimne zo srdca ti ďakujem za všetko a prajem ti príjemnú jazdu po nebeskej dráhe. Nech ti je večná sláva, Đole môj, maestro môj. koľkosekundovou hrou zaskvieť. Tomu ma môj maestro Đole naučil. Pritom na nás hudobníkov nikdy nezdvihol hlas a napĺňal nás i pozitívnou energiou. A akú dôveru mal ku mne... Raz mi večer pred

zaradom. A pritom rozdielne. Lebo on aj z tej istej piesne urobil na dvoch koncertoch dve rozdielne rozprávky. Preto ľudia chodili aj na viac jeho koncertov, lebo to boli vždy nové a nové zážitky.“

Mali ste aj stretnutia mimo koncertov? „Áno, aj súkromne sme sa stretali, skúšky sme neraz mali u nich doma. Je to skvelá rodina a aj u nich som sa cítil ako doma. A ešte keď mi Đole s manželkou Oliverou kúpili novú harmoniku... Nevedel som o tom nič a dostal som ju tesne pred jedným koncertom... Takú radosť som mal, ako malý chlapec, keď dostane novú hračku... Bol to človek plný lásky: k svojej rodine, svojim divákom, k nám hudobníkom. Vždy ochotný vypočuť, pomôcť. Aj finančne, ak bolo treba. Neraz zaplatil lekárov, keď bol človek v zdravotnej núdzi. On bol človek, ktorý celého seba dával. Veľmi dobrý človek to bol, dobráčisko. Aj mne pomohol, keď mi zhorel dom... Ochotný bol zorganizovať osobitný koncert pre moju rodinu, aby sme čím skôr znovu bývali vo svojom...“ Jeho piesne budú aj ďalej znieť i vďaka vám, hudobníkom. „Kolegovia hudobníci veľmi dobre poznajú jeho tvorbu. Viktor Savić, viem, že ho vždy veľmi sledoval, vie všetky jeho piesne, pozná jeho biografiu. Pavel Cerovský a Pavel Danko hrali v orchestri Neoplanti, s ktorým spolupracoval aj Đole. Aj mladší kolegovia Rášo Struhár, Miro Hemela, Sájo Kováč, všetci majú v repertoári jeho piesne. Keď si raz v Selenči na svadbe objednali Balaševićove piesne, povedal mi krátko: ,Môžeme hrať aj do rána.’ “ Radšej sa neopýtame, ako ste sa vyrovnali s jeho náhlym odchodom... „Všetkým nám bude chýbať... Ale jedno musím povedať: keď som zobral harmoniku v ten piatok, keď odišiel, prehral som si jeho Ringišpil, Slovensku, zhasnuté boli svetlá... Keď som zahral Galiciju, akoby som nejaký vetrík pocítil, ako som tak stál, zazdalo sa mi, akoby stál pri mne... On na večné veky zostane v našich srdciach. Vždy bude s nami. On je večný.“ Foto: z archívu spolubesedníka

11 /4950/ 13. 3. 2021

Kultúra NA FESTIVALE V POŽAREVCI

Laureátka Bojana Uroševićová z Novej Pazovy Anna Lešťanová

Pazovy (Ochotníckeho divadla Mirka Tatalovića-Ćiru podľa predlohy chotnícke slávnosti Milivojev Mira Gavrana Sve o ženama v réžii štap i šešir – Susreti varoških Alexandra Baka), Blaca, Jagodiny, pozorišta Srbije (Milivojova Požarevca a Ubu. Na počesť odmepalica a klobúk – Stretnutia mest- nených 1. marca bola odvysielaná ských divadiel Srbska) sa tohto roku nahrávka predstavenia z Velikej konali po 17. raz. Pre Plany, ktorá vlani aktuálnu epidemiolobola vyhlásená za gickú situáciu uskutočnajlepšie predstanili sa v online formáte venie Prehliadky a všetky predstavenia ochotníckych diboli odvysielané na ofivadiel Pomoravlja ciálnom YouTube kanáli a Podunavlja ŽivStrediska pre kultúru ky Matićovovej. Požarevac. Odbornú porotu Obecenstvo malo festivalu tvorili: možnosť pozrieť si Vesna Stankovićosedem predstavení vá, herečka Juhov súťažnej časti festislovanskej činohry valu a jedno predstav Belehrade, Vera venie v revuálnej časti. Zarićová-MitroPodľa slov selektora vićová, riaditeľka festivalu Aleksandra Ľudovej knižnice Lukića po prvý raz sa v Požarevci, a Ljilna týchto divadelných Bojana Uroševićová, jana Dabićová, stretnutiach zúčastnili laureátka festivalu riaditeľka Galérie predstavenia z Novej Mileny PavlovićoPazovy, Blaca a Nového Sadu. Od vej-Barili v Požarevci. 22. februára do 1. marca na oficiálPočas súťažnej časti festivalu nom YouTube kanáli Strediska pre každý večer sa udeľovali dve odkultúru Požarevac boli premietané meny – za obrazné stvárnenie roly a nahrávky divadelných predstavení hlavná odmena – replika Milivojovej z Kragujevca, Nového Sadu, Novej palice. Čo sa týka novopazovského

predstavenia, urobená bola výnimka a odmenené boli všetky tri herečky: za obrazné stvárnenie roly odmenili Dijanu Vlainićovú a Ivanu Gašićovú-Grbićovú, kým hlavná odmena – Milivojova palica sa dostala do rúk Bojany Uroševićovej, ktorá sa týmto dostala aj do konkurencie o najlepšieho herca, resp. herečku festivalu. Laureátovi totiž patrí aj replika Milivojovho klobúka, čím je odmena festivalu kompletná. Milivoje Živanović bol herec, na počesť ktorého sa organizujú dva festivaly – jeden je venovaný ochotníckym divadlám a druhý profesionálnym

Herečky novopazovského predstavenia s režisérom Alexandrom Bakom

Podľa rozhodnutia odbornej poroty laureátkou festivalu Milivojova palica a klobúk v Požarevci sa stala práve Bojana Uroševićová z novopazovského predstavenia a odmenu jej na minislávnosti v stredu 3. marca udelil predseda Zhromaždenia mesta Požarevac Predrag Mijatović. Slávnosti sa zúčastnil aj režisér Z udelenia odmeny na festivale v Požarevci predstavenia hercom. Oba festivaly sa konajú v A. Bako, ktorý sa úprimne potešil z Požarevci v organizácii tamojšieho ďalšieho úspechu tohto súboru. Foto: z archívu A. Baka Strediska pre kultúru.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH Matica slovenská v Srbsku MOMS Kysáč (ISBN 978-86-89009-36-1) Jaroslav Čiep

„M

OMS v Kysáči bol založený 18. 11. 1990 a úspešne pracuje dodnes ako jeden z najväčších MOMS v rámci MSS. Počas 30-ročného pôsobenia kysáčski matičiari pracovali v súlade s platnými Stanovami a ústredím MSS... O 30-ročnej práci zachovaná je písomná a fotodokumentácia... Od svojho obnovenia MOMS Kysáč nemal vlastné priestory na činnosť a bezmála dve desaťročia sa dožadoval práva používania budovy Slovenského

www.hl.rs

národného domu pre svoje aktivity... Keď sa to podarilo, Správna rada MOMS Kysáč v čele s predsedom Rastislavom Surovým podnikla všetky potrebné kroky za účelom, aby sa budova SND renovovala, a tak sa zabezpečili potrebné miestnosti nielen pre MOMS, ale i pre spolky, ktoré nemajú vlastné miestnosti...“ Takto je napísané v úvodnom texte

Informačno-politický týždenník

ku knihe či vlastne fotografickej monografii Matica slovenská v Srbsku MOMS Kysáč s podtitulom 30 rokov od obnovenia a práce Miestneho odboru Matice slovenskej v Juhoslávii v Srbsku v Kysáči, ktorá uzrela svetlo sveta začiatkom roku. Zostavil ju Rastislav Surový (1935). V tejto publikácii okrem úvodného textu je odtlačené aj množstvo kolorovaných fotogra-

fií – dokopy 66 a 4 reprodukcie archiválií, ktoré dokumentujú snahy a výsledky práce kysáčskych matičiarov za posledné tri desaťročia. Publikáciu Matica slovenská v Srbsku MOMS Kysáč : 30 rokov od obnovenia a práce Miestneho odboru Matice slovenskej v Juhoslávii v Srbsku v Kysáči vydala Matica slovenská v Srbsku v Báčskom Petrovci. Je rozmerov 30 x 21 cm a vytlačená je na kriedovom papieri v rozsahu 52 strán. Kniha je zlepená do mäkkého prebalu a vyšla s vročením 2020. V náklade 400 kusov ju vytlačila tlačiareň Graf Office v Kysáči. • KULTÚRA •

NOVÉ OBRAZY A KRONIKY JÁNA BAČÚRA

Lebo zapísané zostáva Stevan Lenhart

námy insitný maliar Ján Bačúr vlani v októbri oslávil 83. narodeniny, ale pribúdajúce roky zrejme neuberajú z jeho autorskej kreativity a produktivity. Naopak. V minulom roku namaľoval až 57 obrazov – každý z nich rozpráva osobitný príbeh a každý je vyplnený pedantne znázornenými detailmi z minulosti dediny, ktoré sú rozpoznávacou značkou na olejomaľbách tohto neúnavného výtvarného tvorcu. „Pozri, čo som zobrazil, náš niekdajší obecný dom,“ ukazuje nám Bačúr jeden z novších obrazov v jeho domácej galérii v padinskej Ulici Leninovej č. 30. „A na tomto som znázornil, ako voľakedy Padinčania spoločne počúvali rozhlas, keď boli reproduktory nainštalované na pouličných stĺpoch,“ pokračuje maliar zanietene s interpretáciou vlastných prác. „Takto sa v minulosti lisovalo hrozno vo dvore, pred hambárom plným kukurice,“ ukazuje ďalší obraz, na ktorom muž a žena pracujú s plodmi a vôkol nich je plno hydiny. „Na svojich obrazoch zaznamenávam aj voľakedajšiu architektúru v Padine, a to vo všetkých ročných obdobiach. A tiež poľné práce. Tam oddychuje kobyla pri taligi a tu je pavor, ktorý ide s drevenými hrabľami do poľa. Mám aj risárov, ktorí kosia pšenicu a viažu snopy. Dedo na stovčoku ostrým nožom mrví kukuricu do košiara a ňaňa vyberá semiačka z tekvíc, ktoré sú poukladané v slame, aby cez zimu nezamrzli. Tento dedinčan sa chystá do poľa alebo do dediny a dáva na koňa ohlávku a tento druhý preváža veľkú tekvicu, ktorá sa mu ledva spratala do koča... Medzičasom som vytváral aj zaujímavé portréty. Napríklad namaľoval som týchto dvoch dedinčanov, jeden z nich degustuje červené víno a druhý sa zamyslel nad budúcnosťou a je vyľakaný... Toto je jedna starenka, ktorá žije sama a má na dlani trochu dinárov, ktoré vybrala z butelára, táto druhá žena ochutnáva hrozno a tento človek ide s byckom na jarmok. Mám aj zopár svadobných motívov s muzikantmi a pánom starejším. • KULTÚRA •

Osobitne som namaľoval aj huslistu a barboráša... Na obraze pod názvom Zima v maliarovej ulici som znázornil vyparádené kone s hrkálkami a saňami, na ktorých sa mládenec v zimný nedeľný predvečer vezie so svojou frajer-

na kronikách pre obdobie rokov 2019 a 2020. „Na titulné strany týchto mojich kníh vždy vypracujem nejakú grafiku,“ poznamenáva Ján Bačúr, kým začíname listovať v týchto jeho obsiahlych denníkoch. O celkovej

Maliar v galérii vo svojom dome v marci 2021

kou a jej kamarátkami. Takmer na každom obraze je prítomný pes ako verný človekov priateľ. A tiež často maľujem kone, ktoré kedysi veľmi pomáhali ľuďom, najmä pri poľných prácach, keď ešte nejestvovala mechanizácia.“ Vedľa každodennej práce na svojich obrazoch Ján Bačúr sa už desaťročia venúva písaniu unikátnych kroník, v ktorých dokumentu-

ich koncepcii a obsahu hovorí: „Na úvodných stranách prostredníctvom fotografií uvádzam, aké novinky pribudli do môjho ateliéru v priebehu daného roku. Prvá kapitola v kronike na rok 2019 hovorí o návšteve členov televízneho tímu, ktorí v rámci vysielania Građanin pripravili reportáž o mojej tvorbe. Kniha pokračuje príspevkami o výročnom zasadnutí členov kovačickej Galérie insitného umenia, oslave Medzinárodného dňa materinského jazyka, návšteve novinára belehradského denníka Politika v mojom ateliéri, priebehu Noci múzeí... Osobitná a obsiahla časť knihy sa menuje Boľavý júl a doTitulné strany nových Bačúrových kroník kumentuje môj je významnejšie udalosti týkajúce pobyt v nemocnici v Belehrade, sa jeho tvorby, ale aj kultúrneho kam som musel odísť na operáciu. a umeleckého života svojho pro- Nasledujú reportáže o spoločnej stredia a vojvodinských Slovákov. výstave maliarov v Guči, výtvarnom Ide o ručne vypísané knihy veľkého tábore invalidov práce, výstave formátu (30 x 40 cm), ilustrované obrazov členov padinského Zdrumnožstvom fotografií, novino- ženia umelcov Smäd, Padinských vých článkov a strán z tlačených dňoch kultúry... Významnou časťou katalógov. Práve ukončil prácu knihy je kapitola o mojej samo-

statnej výstave obrazov v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade, ktorej priebeh je dokumentovaný aj veľkým počtom fotografií.“ Ďalšie časti Bačúrovej 370-stranovej kroniky na rok 2019 spracúvajú podujatia, akými sú Kovačický október, samostatná výstava jeho obrazov v Kulpíne, spoločné výstavy v Banskej Bystrici, Bratislave a v Požarevci, tiež sa hovorí o veľkom obraze, v ktorého vytváraní sa zúčastnili siedmi maliari z Padiny. Bačúrova knižná kronika z roku 2020 má 290 strán a podobnú koncepciu ako predchádzajúce, ale odlišuje sa tým, že väčšina zaznamenaných udalostí je poznačená pandémiou koronavírusu, ktorá vplývala (a vplýva až dodnes) na realizáciu kultúrnych podujatí. A tak po častiach venovaných oslave Medzinárodného dňa materinského jazyka, spoločnej výstave v Galérii Babka a akcii pod názvom Karavána insity, nasledujú strany venované koronavírusu, o čom Ján Bačúr hovorí: „Epidémiu tohto vírusu som zaznamenal vlastnými poznámkami a do knihy som zaradil aj tematickú anketu z Hlasu ľudu, v ktorej som sa zúčastnil. Dokumentoval som aj prácu kovačickej Galérie insitného umenia v období Covid-19, ako aj priebeh všetkých akcií usporiadaných v rámci Padinských dní kultúry a Kovačického októbra. Spolu s maliarkou Evou Husárikovou som vlani mal tú česť, že motívy z našich obrazov boli prenesené na pamätné mince Národnej banky Slovenska, o čom sa detailne hovorí v mojej kronike, ako aj o vlaňajšej výstave mojich obrazov v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci.“ Podobne tak ako na svojich olejomaľbách zachováva dávnejšiu minulosť svojho rodiska pred zabudnutím, Ján Bačúr vo svojich kronikách dokumentuje kultúrny život tohto prostredia v priebehu viacerých desaťročí. Informácie z tohto vzácneho materiálu už čerpali viacerí kunsthistorici, bibliografi a novinári, určite ich budú mnohí používať aj v budúcnosti. Lebo ako hovorí sám Ján Bačúr: „Vyslovené sa časom rozplynie vo vzduchu, ale to zapísané sa pamätá a zostáva pre budúce generácie.“

11 /4950/ 13. 3. 2021

Kultúra K 150. VÝROČIU NARODENIA NÁŠHO NÁRODOVCA

Okrúhle jubileum Vladimíra Mičátka (1871 – 1922)

Jaroslav Čiep

stve Srbov, Chorvátov a Slovincov, sa narodil 14. marca 1871 v Kysáči. red piatimi rokmi sme v na- Teda v týchto dňoch je tomu presne šich novinách k 145. výročiu 150 rokov. narodenia uverejnili príspeVladimír Mičátek bol synom kyvok Pedagóg a prekladateľ Vladimír sáčskeho učiteľa, organizátora divaMičátek (HĽ, č. 29, 16. 7. 2016), kde delnej ochotníckej činnosti v Kysáči sme na záver konštatovali, že pri- a zakladateľa Slovenského čítacieho spolku a knižnice, zakladateľa Matice slovenskej v Martine a jej dôverníka pre Báčku Jána Branislava Mičátka (1837 – 1905) a Alžbety, rod. Maršallovej, z Petrovca (1840 – 1878), ináč sestry prozaika Gustáva Maršalla-Petrovského. Mal viacero súrodencov, no sestra Oľga (1867 – 1883) umrela mladá, takže zostal s dvoma bratmi a troma sestrami. Najstarší Ján Svätopluk (1864 – 1919) bol evanjelickým farárom v slovenskom zbore v Minneapolise (Minnesota), neskôr v Lansforde (Pennsylvánia), kde sa angažoval na roli národa dedičnej, Vladimír bol Portrét Vladimíra Mičátka stredným synom a stal sa učiteľom v najmenšom treba začať rozmýšľať Kysáči a Ľudovít Miloš (1874 – 1928) o tom, že o päť rokov pri 150. výročí ako advokát, politik, vydavateľ a narodenia Vladimíra Mičátka bude redaktor Dolnozemského Slováka príležitosť usporiadať vedeckú kon- mal z nich najúspešnejšiu verejnoferenciu, alebo aspoň seminár či -kultúrnu prácu. Vladimír spolu literárnu poradu venovanú prekla- so sestrou Eržikou (1873 – 1951), dateľskej činnosti práve na počesť výpomocnou učiteľkou v Kysáči nášho veľkého prekladateľa Vladi- a národnou aktivistkou, prekladali míra Mičátka. Päť rokov neúprosne hodne srbských spisovateľov a šírili aj týmto spôsobom, priamym zbližovaním kultúr, dobré vzťahy medzi Slovákmi a Srbmi. Mal aj sestry Teréziu (1866 – 1929) a Ľudmilu-Milku (1878 – 1937). Vladimír Mičátek inak po celý List Vladimíra Mičátka z Martina domov život zostal slobodný a zomrel 11. augusta 1901 pomerne mladý a rýchlo ubehlo. Žiaľ, sotva sa ten- 25. novembra 1922 v Kysáči. Dožil to náš apel niekoho dotkol. A tak sa 51 rokov. dnes si zase aspoň takto skromne Vladimír Mičátek študoval na pripomenieme teraz už skutočne gymnáziách v Sarvaši a v Hradci okrúhle – 150. výročie narodenia Králové, do roku 1891 na učiteľskom tohto nášho významného muža. ústave v Baji. V rokoch 1892 – 1922 Prekladateľ, publicista a učiteľ bol učiteľom v Kysáči. Je najprodukVladimír Mičátek, prvý tajomník tívnejším prekladateľom zo srbskej Československého zväzu v Kráľov- a chorvátskej literatúry do sloven-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ského jazyka. Neskôr prekladal aj zo slovinčiny a bulharčiny. Jeho preklady (zo 300 bibliografických jednotiek) vychádzali od 90. rokov 19. storočia časopisecky a po roku 1900 aj knižne. Obsiahol nimi tvorbu takmer všetkých srbských a chorvátskych autorov realistickej poviedky. Knižne mu vyšli preklady Lj. Nenadovića, B. Nušića, M. Miličevića, M. Polita Desančića, J. E. Tomića, D. Ilića, S. Sremca, Đ. Jakšića, K. Trifkovića, J. Veselinovića a posmrtne aj výber z jeho prekladov Srbské rozprávky (1940). Patril medzi najplodnejších dopisovateľov vtedajších slovenských novín. Zverejňoval politické, popu- Titulná strana knihy prekladov (1940) larizačné, historické a pedagogické články v Národných novinách, ale dieľal na zakladaní kultúrnych a najmä v Dolnozemskom Slová- hospodárskych združení v Kysáči, kovi, tiež i periodikách Slovenský ako aj v Kysáčskej ľudovej banke. týždenník, Národný hlásnik, Národ- Čítaciemu spolku, kde bol tajomnie noviny, Československé listy, níkom, poručil aj celú svoju bohatú Jedinstvo, Zastava, Cirkevné listy, Slovenské pohľady, Živena a inde. V americkom Národnom kalendári na rok 1913 vyšla jeho väčšia úvaha Slovenské osady na Dolnej zemi. Uverejňoval aj pod pseudonymami: Abeceda, Bačkoráš, Cirkevník, Chmeliar, Kysáčan, V. Revka, Rodina Mičátkovcov z Kysáča: Vladimír prvý sprava Mládenec, Mladík, Pozorovateľ, Presbyter, Reme- knižnicu. V súčasnosti meno Vladimíra Mičátka v jeho rodisku nesie selník, Rodič, Vladimír... Ako pedagóg vypracoval Základy Kultúrno-umelecký spolok. Mičátkovská pozostalosť (nielen slovenskej mluvy a písania, spolupracoval pri vypracovaní učebníc po Vladimírovi, ale i po ostatných pre slovenské ľudové školy v Juho- súrodencoch) je doposiaľ nie veľslávii a vydal aj Slovenskú čítanku mi preskúmaná. Jej značná časť pre II. triedu slovenských ľudových sa nachádza v Archíve Nového škôl, spolu s Darinkou Viestovou Sadu, menšia časť aj v v Slovenskom vojvodinskom múzeu v Báčskom (1920, 1922). Na prvom zjazde Českosloven- Petrovci, ako i v niektorých súkského zväzu v Kráľovstve Srbov, romných archívoch. O ňom viacero Chorvátov a Slovincov 28. a 29. príspevkov publikoval Dr. Jozef júna 1921 v Osijeku bol zvolený Valihora, ktorý obhájil aj magisza tajomníka tejto organizácie. terskú prácu Prekladateľská práca Vladimír Mičátek sa aktívne po- Vladimíra Mičátka (1979). • KULTÚRA •

Z ČINNOSTI MOMS KOVAČICA

Pavel Baláž je novým predsedom Olinka Glóziková-Jonášová

voľby členov správnej a dozornej rady, samotného vedenia MOMS a delegátov do MSS. Prítomní si mohli vypočuť plán a program novozvoleného predsedu Pavla Baláža. Ide v ňom o aktivity, ktoré by chcel, aby smerovali k spolupráci s inými inštitúciami, ustanovizňami, organizáciami,

iestny odbor Matice slovenskej v Kovačici má nové vedenie. Na valnom a volebnom zhromaždení usporiadanom 24. februára za predsedu zvolili Pavla Baláža, podpredsedovia sú Ana-Andrea Holíková a Jaroslav Kováč, tajomníkom bude Miroslav Kožík a pokladníčkou Anna Bobošová. Prítomných privítala doterajšia predsedníčka Mária Kováčová a podala správu o minuloročnej činnosti. Bola tam i konštatácia, že sa v minulom roku nerobilo mnoho Nové vedenie: predseda Pavel Baláž (stojí) z dobre známeho a podpredsedovia Jaroslav Kováč a Ana-Andrea dôvodu, ale MOMS Holíková v Kovačici predsa dával o sebe vedieť tým, že sa združeniami či jednotlivcami s pričinil pri šití ochranných rúšok. jedným spoločným cieľom – zveKováčová sa zmienila aj o činnos- ľaďovať slovenskosť v tomto proti MOMS v Kovačici počas jej vede- stredí, samozrejme, v súlade so nia. Podaná bola aj finančná správa Stanovami Matice slovenskej v za rok 2020, po čom nasledovali Srbsku. „V Kovačici sú ešte takí ľu-

dia: vzdelaní, ochotní naplno sa venovať Matici. A práve takýchto si Kovačičania zvolili za podpredsedov a tajomníka,“ vyzdvihol Baláž a na záver citoval iniciátora, zakladateľa a prvého predsedu MSJ Kovačičana Dr. Janka Bulíka: „U tých starých už ťažko bude meniť ich náhľady, a preto sa Mária Kováčová, doterajšia predsedníčka MOMS Matica chce venovať v Kovačici, podala správu o činnosti za rok 2020 mládeži. Sú mnohí, ktorí pochybujú o pritom nech si zapamätá každý: zdare našej Matice. Mnohí skeptici Nikto nie je nenahraditeľný – ak tvrdia, že Matica bude síce veľkým jeden odstúpi, príde na jeho miesto hlukom založená, ale pracovať druhý, keď snáď i menej schopný, nebude, lebo nebude mať pra- dobrou vôľou však a oduševnenou covníkov. Nie skepsou, nie pochy- prácou dohoní všetko.“ bovačnosťou, ale pevnou vierou, Na zasadnutí sa potom rozprúkladnou prácou sa dostaneme dila debata o budúcej činnosti napred. Viac stojí jeden človek kovačického MOMS-u, ktorého pevne odhodlaný, ktorý vie, čo nové vedenie, aspoň tak vyznelo z chce, ako tisíce pochybovačov. Ja ich prejavov, sa bude snažiť roztočiť všetkým kritikom, pochybovačom činnosť a zapojiť tak doterajších, a skeptikom privolávam: Matica ako aj nových matičiarov. Na zápracovať bude, Matica si pracovní- ver prítomní zaspievali matičnú kov nájde, ona si svoju povinnosť hymnu. medzi naším ľudom vykoná! A Foto: z archívu P. Baláža

STARÁ PAZOVA

Spoločná výstava dvoch mladých umelkýň Anna Lešťanová

ráve v Medzinárodný deň žien – 8. marca v staropazovskej Galérii Miry Brkovej bolo slávnostné otvorenie spoločnej výstavy dvoch mladých umelkýň z Belehradu, ktoré za sebou majú už bohatú výstavnú činnosť. Corpus Carne je názov spoločnej výstavy Teodory Zanoškarovej (1995 Belehrad) a Aleksandry Simovićovej (1993 Požega), ktoré majú rozličné prístupy k tvorivému výskumu širokej tematiky ľudského tela. Tento projekt tvoria obrazy a inštalácie a je to syntéza rozličných, • KULTÚRA •

Zo slávnostného otvorenia výstavy: (zľava) Dragana Oluićová, Teodora Zanoškarová, Aleksandra Simovićová a Marjan Karavla, odborný spolupracovník v Stredisku pre kultúru Stará Pazova pre výtvarné umenie

niekedy aj vzájomne kontrastných rozmýšľaní v poetikách dvoch umelkýň. A. Simovićová sa zaoberá pojmom erotiky. Túto tému umelecky skúma i cez výrobu bábik ako objektov, na ktorých ľudia projektujú svoje archetypové fantázie. T. Zanoškarová interpretuje telo cez rozličné vizuálne výskumy. Na jej obrazoch sú časté štylizácie ženského torza, inšpirované estetikou a symbolikou plodnosti figurín paleolytských Venúš. Vernisáž so zaujímavými dielami v pondelok slávnostne otvorila Dragana Oluićová, akademická maliarka zo Starej Pazovy, ktorá sa zmienila tak o tvorbe autoriek, ako aj o samotnej výstave, ktorá je pre všetkých návštevníkov otvorená do konca mesiaca. „Teodora na svojich obrazoch zdôrazňuje interakciu figúr, kým Aleksandra poukazuje na postavenie žien v spoločnosti a vo svete predstáv,“ zdôraznila D. Oluićová.

11 /4950/ 13. 3. 2021

Kultúra PRÁCU PU VČIELKA PREDSTAVUJE RIADITEĽKA ANNA LAĆARKOVÁ

Zdravie detí predovšetkým, aj v pandémii Anna Horvátová

to žiada v pandemickej situácii, aby sa neohrozilo zdravie detí. Ani s náznakmi choroby nemôžu vychovávateľky pracovať, ako ste sa vynachádzali? „Každá ustanovizeň má mať vypracovaný akčný plán, ako sa správať počas stopercentnej dochádzky detí, tiež počas päťdesiatpercentnej, ako i v mimoriadnej situácii, keď dochádzajú

pečnostných dôvodov, aby sa nezhoršovala už aj tak zlá situácia, ktorá zasiahla aj našu ustanovizeň. Čo je najdôležitejšie, zatiaľ sme nakazené deti nemali, boli to také bežné rôzne respiračné infekcie. Zdravotnícki pracovníci dokonca hovoria, že deti sa nemôžu nakaziť, môžu byť prenášateľmi infekcie. Inak sú fázy, keď stúpne ochorenie detí, aj teraz je to tak,

a post riaditeľky Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci 17. októbra 2020 nastúpila Anna Laćarková, ktorej práca vychovávateľky a samotnej ustanovizne bola dobre známa, keďže predtým bola obľúbenou vychovávateľkou v petrovskej Včielke. Mať na starosti ustanovizeň, v ktorej sa vyvíja detská osobnosť, koordinovať prácu za normálnych okolností, alebo v ešte zložitejšej situácii, v ktorej sa ocitla celá planéta, možno povedať, že súčasná riaditeľka úspešne zvláda. Aký je váš dojem po polročnom pôsobení? Tie prvé kroky ste, vidno, zvládli úspešne. „Na záväzky vyplývajúce z riaditeľskej funkcie som bola pripravená. Avšak vždy sa nájdu aj neplánované záležitosti, problémy sa začas vyskytnú. Ale tu sme nato, aby sme ich riešili. V každom prípade je to pre mňa výzvou. Ešte nateraz nebolo toho problému, čo sa nepodarilo riešiť.“ Anna Laćarková, riaditeľka PU Včielka v Báčskom Petrovci Predostrite štruktúru vášho kolektívu a škôlkarských iba tie deti, ktoré skutočne musia. ale potom sa dostáva do normálu. kapacít. A keďže to má byť už na začiatku V škôlke máme zdravé deti vždy, „V celej predškolskej ustano- nového škôlkarského roku, zho- lebo sme apelovali aj na rodičov, vizni, teda na úrovni celej obce, tovila to kolegyňa predo mnou. aj na pediatrov domu zdravia, máme 430 detí, ktorým maximálnu V decembri nám bolo veľmi ťažko aby nám vydávali potvrdenia, aj starostlivosť na všetkých úrovniach pracovať, veľa zamestnancov bolo v prípade, že dieťa zostane dva poskytuje nad 60 zamestnancov. buď nakazených, alebo museli byť dni doma. To, žiaľ, plnilo domy Rozdelení sú do 20 skupín. V Kulpí- v izolácii pre domácich nakaze- zdravia, pediatrická služba bola ne máme dve skupiny poldenného ných. To trpí aj skupina, aj celý ko- maximálne zaťažená, ale proste pobytu – prípravné s deťmi pred- lektív. Museli sme sa reorganizovať sme sa aj my museli na nejaký školského veku, so slovenským a prerozdeliť, teda iným spôsobom spôsob ochrániť a predovšetkým a srbským jazykom. Prípravnú rozvrhnúť kádre, ktoré nám boli zabezpečiť, že áno, my tu máme skupinu detí poldenného pobytu zdravé. Boli sme prinútení zavierať zdravé deti.“ máme tiež v Maglići a v Hložanoch. aj skupiny, aj objekty, aby sme sa Tak ako je dôležité zabezJasľové skupiny sú dve v petrov- ako-tak ochránili a mohli nehate- pečenie nehateného priebehu skom oddelení, jedna v Maglići ne pracovať. Zavreli sme objekty výchovnej ustanovizne, zdravie a taká kombinovaná jasľovo-ce- v Hložanoch, Kulpíne, takže sa predovšetkým, treba neustále lodenná v Kulpíne. V Hložanoch pracovalo iba v Petrovci a Maglići. vynovovať aj didaktické pomôcje skupina celodenného pobytu, O čistotu dbáme, dôkladne sa ky. Nejako v tieni pre pandev Maglići dve. V Petrovci máme všetko dezinfikuje, samozrejme, mickú situáciu zostala donácia sedem skupín celodenného po- v rámci bezpečnostných opatrení. z Národnostnej rady slovenskej bytu, dve jasľové skupiny a jednu My sme nepretržite pracovali, národnostnej menšiny, ktorá sa skupinu poldenného pobytu.“ aj cez sviatky, ale sme apelovali vám dostala pred Novým rokom. V takomto objekte musí všet- predsa na rodičov, ak je možné, „Potešilo nás, keď sa nám do ko byť bezchybne čisté, najmä sa aby si detičky nechali doma, z bez- petrovského objektu dostal nád-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

herný veľký plastový zámok. Do hložianskeho objektu pribudli tobogan a trampolína, podložky pre deti a plátenné tunely. Deti sú veľmi šťastné pri týchto nových hračkách, ktoré s radosťou využívajú. Nám to sprostredkovala Národnostná rada, ktorá dotácie získala z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.“ Nedávno ste tiež prijali donáciu. „Potešila aj donácia spoločnosti Marbo Product, laptopy a tablety, keď odovzdali aj školám a domu zdravia. Naša lokálna samospráva vycíti naše potreby a keď je to potrebné, vychádza nám v ústrety, za čo im patrí veľká vďaka.“ Ako zviditeľňujete svoju činnosť mimo hraníc našej krajiny? „Sústavne bežia dva medzinárodné projekty, do ktorých sme zapojení ako partneri. Jeden je v rámci Erasmu + K2 Spoznajme sa navzájom. Tvorcom projektu je Slovensko a partneri sú z miest, ktoré sú historickými mestami Európy a ich spoločným znakom je zápis v svetovom a kultúrnom dedičstve UNESCO, alebo realizácia regionálnej výchovy v edukačnom procese. Participujú Slovinsko, Chorvátsko a Srbsko. V rámci neho spoznávame kultúru jedni druhých, vsúvajúc národnostné prvky do práce s našimi deťmi, aby sme predostreli v útlom veku deťom našu kultúru a tradíciu, tiež sa škôlkari zoznamujú s kultúrou a tradíciou iných krajín. To sa následne vsúva do praxe, a tak si vlastne vymieňame dobrú prax a kultúru a tradíciu. Žiaľ, do projektu priamo mobilitou malo byť zapojených 19 pedagogických zamestnancov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady a sú aktívnymi pedagógmi, ktorí majú záujem inovovať svoju prácu a prácu ustanovizní. Na začiatku realizácie sme ešte nezápasili s vírusom, takže naše vychovávateľky pobudli v chorvátskych škôlkach. My sme sa zamerali na Galériu Zuzky Medveďovej, na náš kroj a multikultúrnosť. Aktivity, ktoré sa nahrávajú, virtuálne sa odosielajú. Pred globálnym postihnutím vírusom sme na mobilite boli v Chorvátsku a Slovinsku, nasledujúca mala byť u nás v Srbsku, ale naďalej sa bude realizovať všetko virtuálne. Inak ukončenie projektu sa predĺžilo a teraz je • KULTÚRA •

naplánované na jún. Všetky aktivity nahrávame, vypracúvame aplikácie a cez ZOOM aplikáciu si určíme termín, keď sa stretneme spolu všetky krajiny: Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko a Srbsko a budeme mať priamy kontakt. Druhý náročnejší projekt Erasmu + Dobrodružstvá učenia mimo škôlky je trojročný. Zameraný je na využívanie digitálnych hračiek a digitálnej technológie vo vonkajšom prostredí. Naša škôlka je známa digitálnymi hračkami, že dôraz dávame na digitálnu technológiu, takže teraz to využívame v prírode, pozorujúc prírodné javy, vonkajšie aktivity. Výhoda je v tom, že si nahrávku pustia na interaktívnu tabuľu a môžu dotvárať či

V takomto zámku NRSNM sa deti hrajú (foto: A. Laćarková)

získať ideu na iné aktivity. Finálny produkt má byť príručka pre pedagógov, vychovávateľov, ako pracovať s deťmi mimo v prírodnom prostredí. Ešte v jednom projekte participujeme, je to Predškolská online spoločnosť učenia. Vymieňame si tu skúsenosti s inými predškolskými ustanovizňami. K tomu od 1. septembra 2022 úradne máme využívať nové základy programu predškolskej výchovy a vzdelávania Roky vzletu, kde sa v úplnosti má prejsť na spôsob výučby a projektového plánovania. Podľa záujmu detí sa vypracúvajú projekty a cez pátranie sa rozvíjajú detské schopnosti a spôsobilosti. Na toto sa musia prispôsobiť priestorové celky také, aby deti podnietili k pátraniu, skúmaniu, experimentovaniu, takže v tomto čase meníme fyzické prostredie.“ • KULTÚRA •

S JAROSLAVOM BRTKOM A MILANOM DŽODANOM

Slovenská ľudová hudba aj počas koróny Anna Lešťanová

ľudové piesne. Milan je i členom tamojšieho orchestra pri KUS Branka Radičevića. Dozvuky tohto svojrázneho pilotného projektu dvoch

Jaroslav jednoducho odpovedal: „Potrebná je dobrá vôľa, kvalitná kamera a muzikanti, ktorí dobre hrajú. Veľkú úlohu má aj internet

ž dávno Jaroslav Brtka-Brkss zo Starej Pazovy prejavoval záujem o nahrávanie piesní a zvlášť ho zaujímala práca s kamerou. V tomto svojom obľúbenom koníčku sa postupne aj zdokonaľoval, dôkazom sú početné nahrávky z rozličných podujatí. Následkom pandémie koronavírusu, ktorá je prítomná už celý rok v našich životoch, so svojím kamarátom Milanom Džodanom prišli na ideu potešiť milovníkov staropazovských slovenských ľudových Večierok pazovských harmonikárov u Brtkovcov piesní. Vysielajú to, čo je v danej protipandemickej chvíli pazovských mladíkov boli veľmi s dobrou rýchlosťou.“ prijateľné – online programy, a to pozitívne a na základe povzbuHoci sa Jaroslav v súkromnom žinajprv na facebookovom profile J. dzujúcich komentárov z viacerých vote zaoberá celkom inými vecami, Brtku a neskôr i na YouTube kanáli kútov sveta s takýmito špecializova- láska k slovenskej ľudovej hudbe a Brkss 987. nými kultúrnymi programami, kde k minulosti staropazovských SlováAktérom prvého videa nahrané- dominuje slovenská ľudová hudba, kov u neho pretrváva. Práve on boho v osobitnej miestnosti na tieto sa Jaroslav a jeho – ako hovorí – hatú fonotéku nebohého známeho účely u Brtkovcov ešte vlani v júni asistent Milan rozhodli pokračovať pazovského harmonikára a speváka bol práve M. Džodan, ktorému je ďalej. J. Brtka sa nedávno stal čle- Michala Ďarmotského usporiadal nom Technickej do digitálnej formy, YouTube kanál skupiny SKUS vlastní od roku 2008 a doteraz je hrdinu Janka na ňom vyše 350 videonahrávok. Čmelíka, ktorý Jaroslav a jeho pomocník Milan je poverený na- majú do budúcna ambiciózne pláhrávaním. Vďa- ny. Okrem neustáleho zveľadenia ka technickým kvality a kvantity programov v vymoženostiam pláne je i vynovenie nevyhnutnej a veľkej ocho- technickej časti vybavenia, napr. te početných realizovať naživo programy až so p a z o v s k ý c h štyrmi kamerami, tiež zadováženie h u d o b n í k o v videomixety.... Jaroslav a Milan vždy pracujú zúčastniť sa v takýchto pod- na tom, aby svojich verných sledoujatiach sa za vateľov, ktorých je každým dňom pomoci Jaro- čoraz viac na uvedených sociálnych slava mnohé médiách, prekvapili novými a páčiprogramy so vými obsahmi. Najmä v tejto panJaroslav Brtka (sprava) s kamarátom a dobrým slovenskou ľu- demickej situácii, ktorá ovplyvňuje asistentom Milanom Džodanom dovou hudbou aj rôzne povolania a služby, sa im hudba záľubou, i keď má ukončenú dostali na jeho čoraz populárnejší dobre darí, lebo pozitívne spätné aj základnú hudobnú školu. Hrá na fb profil a YouTube kanál. Na otázku, informácie od ich „konzumentov“ harmonike a syntetizátore a najviac čo je všetko potrebné na to, aby im dávajú vietor do plachiet. sa mu páčia slovenské a srbské bol uzavretý jeden takýto proces, Fotografie: z archívu J. Brtku 11 /4950/ 13. 3. 2021

Kultúra· Oznamy IN MEMORIAM

Ileana UrsuováNenadićová a Milan Nenadić

nedeľu 7. marca 2021 sa éterom rozchýrila smutná správa, že v jednom okamihu spoločne usnuli dve významné vojvodinské osobnosti – manželský pár Ileana Ursuová-Nenadićová a Milan Nenadić. Telá týchto dvoch spisovateľov z Nového Sadu v ten deň, ako to preniesli lokálne informačné prostriedky, v rodinnom dome v Petrovaradíne našiel ich syn. Zomreli, ako sa ujasnilo, tragicky – zadusením sa pre únik plynu z inštalácií v dome. Milan Nenadić sa narodil v roku 1947 v Grkovci. Študoval na Filozofickej fakulte v Sarajeve. Potom žil v Belehrade, Zreňanine a od roku 1998 v Novom Sade. Okrem poézie písal aj literárnu kritiku, eseje a prekladal. Nositeľom je ceny Pečať Sriemskych Karloviec, Dučićovej ceny, Ceny Združenia spisovateľov Srbska, Ceny Milana Rakića, čestnej ceny BIGZ, ocenenia Univerzitnej reči za knihu roka, Zmajovej ceny, Kočićovho pera, Ceny Branka Ćopića a iných cien. Poetka a prekladateľka Ileana Ursuová-Nenadićová sa narodila v roku 1954 v Zreňanine. Študovala na Právnickej fakulte v Novom Sade a zamestnaná bola v Pokrajinskom sekretariáte pre kultúru a informácie, kde pracovala

www.hl.rs

až do odchodu do výslužby. .Prekladala novodobých srbských básnikov do rumunčiny, ako aj modernú poéziu napísanú v jazykoch národnostných menšín vo Vojvodine. Z rumunčiny preložila diela moderných rumunských básnikov. Zostavila dvojjazyčnú Antológiu modernej rumunskej poézie vytvorenej vo Vojvodine, aj dvojjazyčnú Antológiu legiend a rozprávok Rumunov z Vojvodiny a zborník Spisovatelia na hranici. Vydala desať kníh poézie v rumunčine a srbčine. Jej poézia bola preložená do taliančiny, angličtiny, francúzštiny, švédčiny a slovenčiny. V Báčskom Petrovci v SVC jej vyšla kniha básní Rybím jazykom (2013) a roku 2018 sa zúčastnila aj literárneho večierka v Hložanoch. Je nositeľkou cien Pečať Sriemskych Karloviec, Stražilovo za najlepšiu knihu básní, Iskry kultúry Vojvodiny, ocenenia Lumine, Ceny Združenia spisovateľov Rumunska za najlepší preklad (2000), Medzinárodnej ceny Valahija za prínos do literatúry a literárneho prekladu, Medaily Mihaia Eminescu v Rumunsku za prínos do kultúry, Zlatého odznaku KPZ Republiky Srbsko... Nech im duša odpočíva v poetickom nebi! J. Čiep

Informačno-politický týždenník

KRÍŽOVKA ČÍSLO 11 V tajničke je názov inscenácie pre deti v Slovenskom vojvodinskom divadle v Petrovci. autor: JÁN BAŽÍK

meno popolavo, speváka 1. časť odhadom šedivo tajničky Lukasa

áno (srb.)

nový

konštrukcie pre včely

vpíšte ŤA

pevne sadnúť lantán

nástroj na chytanie rýb

dedinka na Slovensku

strava, jedlo rénium

zrakový orgán

latinská predložka vodný tok

2. časť tajničky rádius

srna (zdrob.)

Valjevo prevážanie rovnaké písmená

fosfor

Kotor

sito (zdrob.) mužské meno

pond krmivo pre dobytok

chrobák s bodkami Oregon

niť (zdrob.)

potomkovia dve samohlásky obdobie

dlhá samohláska

AS HL DU ĽU Leskovac

vlastnoručne lantán menší vodný tok urán

červík postskriptum

dáva si záležať vrch v Srieme

veda o zvuku

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 10 – VODOROVNE: kočovník, opičie, R, rieka, ha, káro, roj, tn, veci, d, Eva, In, ož, old, A, slez, RS, PTT, port, oá, mrzia, D, žiaden, umelkyňa TAJNIČKA: ŽLTÁ KRAJINA, ČIERNE DROZDY Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 10 z čísla 10 Hlasu ľudu zo 6. marca 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: LAURA PAVLOVOVÁ, Ul. Jána Labátha č. 12, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • KULTÚRA· OZNAMY •

„Predĺžime“ rozhovor zajtra Anna Horvátová

„S

rozhovorom predĺžime zajtra.“; „Len nech si oddýchnem a predĺžim upratovať.“; „Predĺžili s výkupom kukurice.“; „Teraz ty predĺž v čítaní.“ Povedali by sme, nič sa nedeje, predĺžiť je slovenské sloveso, tak čo tu nie je v poriadku? V poriadku nie je, že znova pod vplyvom srbčiny používame sloveso predĺžiť tam, kde nevyhovuje. Význam slovesa predĺžiť v slovenskom jazyku je urobiť dlhším v priestore: predĺžiť sukňu, predĺžiť čiaru, v zdravotníctve máme výraz: predĺžená miecha – časť miechy medzi mozgom a krčnou miechou. A ešte aj urobiť dlhším v čase: predĺžiť platnosť preukazu, predĺžiť lehotu. Zvratné sloveso predĺžiť sa môžeme použiť v prípade: ľudský život sa predĺžil alebo

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

tiene sa predĺžili. „Predĺžiť rozhovor“ alebo „predĺžiť s rozhovorom“ a „predĺžiť s prácou“, „s čítaním“, „s písaním“ sú nesprávne preklady srbského spojenia produžiti razgovor, ktoré nám, zdá sa, veľmi vhod zapadlo do nášho posrbčeného vyjadrovania. V slovenčine namiesto spojenia „predĺžiť rozhovor“ a na vyjadrenie zhovárať sa dlhšie, ako sme mienili, použijeme sloveso pokračovať v rozhovore, tak isto aj v ďalšej činnosti, v písaní, v čítaní, v upratovaní. Tu treba prihliadať na ešte jednu nenáležitosť – sloveso pokračovať sa spája s predložkou „v“. V žiadnom prípade nie s predložkou „s“. Vylúčiť treba spojenia „pokračovať s rozhovorom“, „pokračovať s písaním“, „pokračovať s čítaním“, „pokračovať s upratovaním dvora“.

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Unogradnja V. V, s. s r. o., Belehrad, Ul. vojvode Stepe č. 178, z Belehradu, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia piesku ako stavebného materiálu z ložiska Padina pri Kovačici. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obecnej správy Kovačica, Ulica maršala Tita č. 50, do 5. 4. 2021. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 6. 4. 2021 o 10.00 h v sieni Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody, Ulica radnička č. 20 A v Novom Sade. S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní ohlásili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. V mene zainteresovanej verejnosti (mimovládne organizácie) a každého zainteresovaného orgánu a organizácie potrebné je delegovať po dvoch členov, ktorí budú predstavovať zainteresovanú verejnosť (mimovládnu organizáciu), orgán, resp. organizáciu. Nakoľko sa prihlási väčší počet záujemcov od maximálneho počtu, ktorý sa vmestí do priestoru určeného na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie, zahlásenej na 10.00 h, verejná rozprava a prezentácia budú pokračovať v kontinuite, pokiaľ sa každá osoba nezúčastní verejnej rozpravy a prezentácie.

• KULTÚRA· OZNAMY •

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Drina Vuković z Nového Sadu, Ulica atar č. 2, podala žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba komplexu na zaobstarávanie palivom, v Ulici novosadski put číslo 106, na katastrálnych parcelách č. 3485/20 a 3485/21, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Komplex bude pozostávať z budovy pre veľkoobchod a maloobchod, striešky a zakopaných nádrží na tekuté palivo kapacity 2 x 60 m3 a na tekutý ropový plyn kapacity 10 m3. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 3. 3. 2021 schválil rozhodnutie, ktorým je uznesené, že nositeľ projektu VP Putevi Srbije, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282, z Belehradu, nie je povinný vypracovať novú ani aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rýchlej cesty I. B triedy č. 21 Nový Sad – Ruma, Partia 2 – Úsek 2, Paragovo – začiatok Rumy, km 17+445,00 – km 34+205,00 PP – DP21 (km 9+240,00 – 26+000,00 GP – DP21), L=16,760 km, k. o. Irig, k. o. Rivica a k. o. Ruma. Rozhodnutie možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10. do 14 h. v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť na schválené rozhodnutie v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prepracovanie a exploatácia nafty a rozloženého plynu na exploatačnom poli Lokve. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Alibunár, Námestie slobody č. 4, do 6. 4. 2021. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 7. 4. 2021 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h. S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní ohlásili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 8. 3. 2021 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1293+000 do km 1292+500, na k. p. č. 3374/4, k. o. Báčska Palanka, nositeľa projektu Rapid, s. s r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

11 /4950/ 13. 3. 2021

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 22. februára 2021 ma náhle a nečakane opustila moja manželka

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom

MÁRIA SVETLÍKOVÁ rod. Bolerácová 7. 2. 1947 – 22. 2. 2021 z Kovačice

Osud Ti nedoprial dlhšie s nami byť, ale v našich srdciach budeš navždy žiť. Navždy zarmútený manžel Jano Svetlík

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s matkou a mamičkou

MÁRIOU SVETLÍKOVOU rod. Bolerácovou 7. 2. 1947 – 22. 2. 2021 z Kovačice

JAROSLAVOM KAŇOM 19. 11. 1973 – 5. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

Očiam si odišiel, v srdciach si zostal. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. S úctou si na Teba bude spomínať brat s rodinou

Za lásku, dobrotu, obetavosť a za všetko krásne Ti ďakujeme. Navždy zostaneš s nami. S láskou a úctou: Tvoja zarmútená dcéra Mária Veňarská s manželom Jánom, vnuk Miroslav s manželkou Viktóriou a vnučka Nataška s manželom Vladimírom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom, ocim a dedom, ktorý nás nečakane opustil

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA SVETLÍKOVÁ rod. Bolerácová 7. 2. 1947 – 22. 2. 2021 z Kovačice

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a spomínať. Snívaj svoj večný a pokojný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň. Zarmútený syn Ján s manželkou Milinou a Tvoj vnúčik Ivan Svetlíkovci

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

JÁNOM KOHÚTOM 22. 3. 1946 – 4. 3. 2021 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na neho si zachovajú manželka Zuzana, dcéry Marija, Ana s rodinou a Zuzana s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli štyri roky, čo nie je s nami náš milovaný syn

BOĽAVÁ SPOMIENKA

4. 10. 1982 – 13. 3. 2001 – 2021 z Kysáča

29. 3. 1960 – 15. 3. 2017 – 2021 z Kovačice

navždy zarmútení rodičia

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 3. marca 2021 ma opustila moja milovaná manželka

ANKA KROČEKOVÁ

rod. Brkalová 16. 9. 1961 – 3. 3. 2021 z Jánošíka Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko bude bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života. Zarmútený manžel Miroslav

SMUTNÁ ROZLÚČKA s krstnou

ANKOU KROČEKOVOU rod. Brkalovou 16. 9. 1961 – 3. 3. 2021 z Jánošíka

Po ťažkom životnom boji odpočívaj v pokoji. Ten večný pokoj Ti prajeme a na Teba si spomínať budeme. Rodina Halabrínová • OZNAMY •

Už 40 rokov oplakávame neprežialeného syna a brata VLADKA KUKUČKU. Pred 7 rokmi z tejto časnosti sa od nás odobral nenahraditeľný manžel a starostlivý ocko

SLAVKA PRIVIZERA

PAVEL POLIAK

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

na nášho milovaného

MICHAL KUKUČKA

20. 9. 1932 – 16. 3. 2014 z Nového Sadu

Mnoho rokov uplynulo odvtedy, čo sme Ťa navždy stratili. To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie, v srdciach nám bolesť zostala a na Teba tiché spomínanie.

Drahí naši, s nádejou, že sa opäť stretneme, odpočívajte v pokoji.

Tvoji rodičia, bratia Miloslav a Janko s rodinami a starká Páliková

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Zarmútené manželka Anna a dcéra Zdenka s manželom Predragom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s matkou a starkou

s nevestou

ANKOU KROČEKOVOU

rod. Brkalovou 16. 9. 1961 – 3. 3. 2021 z Jánošíka

Ako teraz? Ako ďalej? Naučila nás všetkému, iba tomuto nie... Ako žiť bez nej?

V očiach slzy, v srdci žiaľ, čo nám bolo milé, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba večná.

Syn Janko a dcéra Gabrijela s rodinami

Svokra Katarína Kročeková

DROBNÝ OZNAM

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s andikou

ANKOU KROČEKOVOU rod. Brkalovou 16. 9. 1961 – 3. 3. 2021 z Jánošíka

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne Ti ďakovať a s láskou si na Teba spomínať. Rodina Kotvášová z Austrálie

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

11 /4950/ 13. 3. 2021

hlasludu.info www.hl.rs

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 12. marca 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 14. marca 10.30 Vzdelávací seriál Divoká Vojvodina, 5. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 16. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Spektrum. V štúdiu bude hostka primárka doktorka Jaroslava Chovanová-Somborcová, ktorá bude hovoriť o význame jednotlivých vitamínov a minerálov pre imunitu a o doplnkoch k strave, ktoré potrebujeme v aktuálnom boji proti koronavírusu. Dúhovka. Vo vyhradenom termíne si tentoraz prídu na svoje rybári a všetci milovníci prírody. Reportáž z roku 2012 pozostáva z dvoch častí a zapadá do obdobia, keď sa športoví a rekreační rybári len pripravujú na opravdivú sezónu. Kamarátenie Kysáčanov s kolegami z okolitých prostredí na drevených platformách kanála je téma prvého celku, pokiaľ druhá časť bude pozostávať zo záberu, ako petrovskí rybári robili hniezda pre výter zubáča. Agrosféra. Začiatkom marca začali roľníci rovnať cesty a pripravovať pôdu na novú sezónu. Najviac pozornosti v novej relácii pre poľnohospodárov bude venovanej problematike zmenšenia subvencií a zvýšenia ceny reprodukčného materiálu. Časť vysielania je vyhradená pre správu o chove husí a oviec a najpálčivejšie problémy, s ktorými zápasia dobytkári.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 14. marca Film: Macko Pu Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Vietor nad morom Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 14. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 17. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

18.20 18.40

Nedeľa 14. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Aktivity dôchodcov v pandemickom období Svetový deň modlitieb v Kovačici Tradičné slovenské jedlá – makové rožky Utorok 16. marca 16.00 Divadelné predstavenie: Sud prachu Kreslený film: Snehulienka Piatok 19. marca Film: Ružové sny Príspevky z archívu RTV OK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 12. marca – Keď tajomstvo zabíja Sobota 13. marca – Reťaz príkazov Pondelok 15. marca – Dokonalý džentlmen Utorok 16. marca – Swordfish – Operácia Hacker Streda 17. marca – Vlak plný peňazí Štvrtok 18. marca – Nočný let

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Chýbali iba góly SLÁVIA – BUDÚCNOSŤ (H) 0 : 0 Ján Šuster

úvodnom zápase jarnej časti sezóny Somborskej oblastnej ligy pivnická Slávia na svojom ihrisku uvítala hložiansku Budúcnosť a výsledok je nepopulárny – 0 : 0. Pekné a slnečné počasie, dobre pripravený trávnik boli ideálne podmienky na to, aby hráči oboch mužstiev produkovali dobrý výkon. Keď všetko dobre zvážime, bol to dobrý futbal dvoch rovnocenných mužstiev, ktoré v otvorenej hre chceli dosiahnuť čím lepší výsledok. Na zápase sme videli všetko to, prečo futbalová hra láka milióny prívržencov, chýbalo len to najkrajšie – góly. V prvých pätnástich minútach súperi akoby si skúšali sily, takže sa najviac hralo medzi dvoma šestnástkami. V 15. min. domáci založili útok z pravej strany, Juš-

ković a Grňa si vymenili miesta, tento druhý dobre odcentroval na opačnú stranu a Davidović z takých 6 – 7 metrov strelil popri bráne. V 25. min. Davidović sa znova ocitol v šanci, no obranní hráči Hložančanov boli na správnom mieste. V 42. min. Davidović sa v šestnástke pokúsil zbaviť dvoch zadákov hostí, ktorí ho nedovolene znemožnili, no na veľké prekvapenie píšťalka rozhodcu Mitrovića sa neozvala. Prečo? To iba on sám vie. Daromné boli protesty domácich. Hostia pohrozili v 31. min. z protiútoku po pravej strane, lopta sa dostala na opačnú stranu k Đilasovi, ktorý slabo reagoval a jeho strelu Vučetić ľahko kryl. Aj v druhom polčase sa viedol rovnocenný boj medzi dvoma šestnástkami, kde obrany oboch mužstiev zastavovali útoky súpe-

rov. V 70. min. hostia mali veľkú šancu, no lopta sa odrazila od žrde. Pivničania v nadstavenom čase mali najzrelšiu príležitosť, keď Jušković na ľavej strane obišiel niekoľkých obrancov Budúcnosti, prihral na opačnú stranu voľnému Kuchtovi, tento zblízka netrafil loptu a zostalo 0 : 0. Nerozhodný výsledok je asi najsprávnejší, hostia sa radovali a domáci so zvesenými hlavami opustili ihrisko hádam preto, že boli aspoň papierovými favoritmi. Rozhodca Mitrović z Odžakov poškodil domácich. Žltými kartami potrestal Plavšića a Benku (Slávia), Kolára, Popovića a Petrovića (Budúcnosť). SLÁVIA: Vučetić, Grňa, Benka, Jušković, Roganović, Šmit, Čvokić, Plavšić (Kotiv), Zejak (Kuchta), Davidović, Petrović (Záskalický) BUDÚCNOSŤ: Dukić, Petrović, Bučík, Kolár (Čipkár), Fábry, Popović, Damjanović, Jovanov, Carić (Molnár), Đokić, Đilas (Katiak) Výsledky 18. kola: ŽAK – Borac (BG) 1 : 1, Maglić – Omladinac 0 : 3, Kulpín – Rusín 1 : 3, Polet – Borac 1946 (O) 2 : 0, Budućnost (M) – Kordun 2 : 2,

Tvrđava – Budućnost (P) 1 : 1, BSK – Zadrugar 3 : 1, Radnički – Stanišić 0 : 2. V 19. kole budú hrať: Radnički – ŽAK, Stanišić – BSK, Zadrugar – Tvrđava, Budućnost (P) – Budućnost (M), Kordun – Polet, Borac 1946 (O) – Slávia, Budúcnosť – Kulpín, Rusín – Maglić, Omladinac – Borac (BG). Zápasy sa začnú o 14. hodine a 30. minúte.

1. Stanišić 1920 2. Budućnost (P) 3. Budućnost (M) 4. Rusín 5. Borac (BG) 6. Slávia 7. Borac 46 (O) 8. Kulpín 9. BSK 10. ŽAK 11. Radnički 12. Buducnosť(H) 13. Polet 14. Kordun 15. Zadrugar 16. Maglić 17. Omladinac(-1) 18. Tvrđava

18 17 0 1 58 : 17 51 18 12 2 4 43 : 16 38 18 11 5 2 41 : 15 38 18 11 2 5 47 : 29 35 18 10 3 5 41 : 26 33 18 9 3 6 20 : 17 30 18 9 3 6 28 : 26 30 18 8 1 9 41 : 52 25 18 6 5 7 25 : 29 23 18 6 3 9 26 : 29 21 18 6 3 9 24 : 34 21 18 4 7 7 31 : 37 19 18 6 1 11 22 : 28 19 18 5 4 9 26 : 41 19 18 4 4 10 23 : 42 16 18 4 3 11 25 : 48 15 18 3 4 11 29 : 45 12 18 2 5 11 18 : 37 11

1. Crvena zvezda 2. Polet 3. Mladost (BD) 4. AŠK 5. Mladost (L) 6. Radnički (-1) 7. Vojvodina (NM) 8. Borac 9. MSK 10. Vojvodina (B) 11. Potisje 12. 2. Oktobar 13. Rusanda 14. Delija 15. Klek 16. Tamiš 17. Lehel

17 14 3 0 53 : 12 45 17 13 1 3 46 : 13 40 17 11 3 3 42 : 14 36 17 9 4 4 31 : 20 31 17 8 4 5 29 : 25 28 17 8 4 5 32 : 21 27 17 8 3 6 31 : 25 27 17 7 3 7 31 : 20 24 17 6 4 7 29 : 22 22 17 7 1 9 32 : 30 22 17 6 3 8 28 : 30 21 17 6 3 8 24 : 35 21 16 6 2 8 35 : 33 20 17 5 4 8 21 : 41 19 17 4 1 12 22 : 43 13 17 3 2 12 13 : 37 11 17 0 1 16 7 : 85 1

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Rozhodca nadŕžal hosťom AŠK – CRVENA ZVEZDA 0 : 4 (0 : 2) Vladimír Gál

radáčania prehrali zápas na domácej pôde po dvoch rokoch. A keď sa prehrá od lídra v lige, tak to nie je ani hanba. Do polovice prvého polčasu sa nič nestávalo, a potom rozhodca Stefan Paunović v 24. min. odpískal penaltu za hostí, a tak určil ďalší priebeh zápasu. Davidovac chcel odkopnúť loptu, ktorá ho najprv udrela do nohy, od ktorej sa odrazila do ruky. Rozhodca však neváhal, ale ukázal na biely bod. Hostia to využili a dali svoj prvý gól. V 32. min. nový šok pre domácich. Duel Striška a hráča hostí sa skončil tak, že útočník Ruského Sela rukami odstrčil domáceho obrancu, ale • ŠPORT •

sa Paunovićova píšťala neozvala. Útočník pokračoval v akcii a dal gól. Domáci protestovali proti verdiktu rozhodcu, ale nič nezmenili. V 37. min. domáci mali jedinú príležitosť na zápase. V. Gál centroval z rohu, pred bránou najvyššie vyskočil Lončarski, pekne hlavičkoval, ale obranca hostí loptu vykopol z bránkovej čiary a zachránil čistý gól. V 42. min. ďalšia chyba rozhodcu Paunovića. V. Gál prenikol do šestnástky, obranca hostí ho zrazil, a keď si už všetci na štadióne mysleli, že bude penalta, rozhodca ukázal na roh. Už v prvom útoku v druhom polčase hostia mali stopercentnú príležitosť, ale brankár Stojkov dobre reagoval a vyhodil loptu na roh, po ktorom hostia dali svoj tretí gól. V tej

chvíli sa domáci úplne vzdali a aj hostia sa uspokojili s výsledkom, takže sa na štvrtý gól čakalo až po 85. minútu pre konečných 0 : 4. AŠK: Stojkov, Jevremov (Korać), V. Gál (K. Gál), Striško, Lončarski, Davidovac, Birmanac (Nenin), Zakić, Adamov, Mijić, Ponorac (Cvijetić) Aradáčania počas uplynulého týždňa päť dní pobudli na Kopaoniku, kde absolvovali ďalšie kondičné prípravy, a v nedeľu ich v Mužlji očakáva tamojšie mužstvo Lehel, ktoré je posledné v tabuľke. Výsledky 18. kola: MSK – Potisje 3 : 1, Vojvodina (B) – Mladost (L) 0 : 3, Radnički 1911 – Lehel 5 : 0, Polet – OFK Klek 2 : 0, Tamiš – Delija 1 : 3, Borac – Mladost (BD) 1 : 0, Vojvodina (NM) – 2. oktobar 4 : 2, AŠK – Crvena zvezda 0 : 4, voľná bola Rusanda.

11 /4950/ 13. 3. 2021

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Viac než zaslúžený bod Napriek obmedzeniam, ktoré zapríčiňuje vírus Corona-19, jarná časť majstrovstiev Prvej juhobanátskej ligy predsa začala. Hralo sa bez prítomnosti obecenstva, ale pekne a zaujímavo. Jesenný majster z Pališa utrpel porážku v Uljme s Partizanom, ktorý bojuje o záchranu. Opravdivý výprask zažili Alibunarčania na hosťovaní v Idvore. Gajčania, ktorí v jeseni boli najčastejšie na prvej priečke, teraz sotva zachránili bod s rozohranými Padinčanmi. Príjemne prekvapili Hajdušičania, lebo si priniesli body z Jabuky a dostali sa do hornej časti tabuľky. Strela trikrát „prestrelila“ Spartak 1911 v Debeljači a odniesla si tri body do Ivanova. Predposledný Banat Ilandža sa v zime posilnil a vďaka výhre nad posledným Radničkim z Barandy vykročil na cestu k záchrane. Výsledky 16. kola: Jugoslavija – Hajdušica 1 : 2, Partizan (U) – Crvena zvezda 3 : 2, Banat – Radnički 3 : 0, Spartak 1911 – Strela 0 : 3, Partizan (G) – Dolina 1 : 1, Polet – Budućnost 4 : 1, Potporanj – BAK 1 : 1, Sloga – Stari Tamiš 2 : 1.

PARTIZAN (G) – DOLINA 1 : 1 (0 : 1) Ján Bokor

ýborná hra Padinčanov na ťažkom hosťovaní v Gaji odmenená je len jedným bodom. V dobrom a korektnom zápase Dolina si zaslúžila viac, ale šťastie jej nežičilo. Od začiatku zápasu hráči Doliny domino-

vali na ihrisku. Vytvorili si niekoľko vyložených šancí, ale sieť domácich akoby bola začarovaná, lebo lopta míňala cieľ a dvakrát skončila na žrdi. Rozhodca Jajić z Pančeva prvý gól Kelečevića neuznal. Druhý raz Kelečević predsa dal gól a

zabezpečil Doline zaslúžené vedenie. Domáci v prvom polčase ani raz neohrozili nováčika v bráne Doliny Katanića. Nepozornosť obrany Doliny sa vypomstila už na začiatku druhého polčasu. Domáci po rohovom kope vyrovnali na 1 : 1. Bola to jediná strela na bránu hostí. Loptu v 63. min. do siete dorazil Stamenović, ktorého hostia nedokázali ustrážiť. Padinčania potom znovu prebrali hru, nebezpečne útočili, znovu premrhali niekoľko šancí a ešte raz opečiatkovali brvno. Padinčanom nepomohol ani hráč navyše, ktorého mali v závere zápasu, lebo Simulj dostal druhú žltú kartu a musel predčasne do šatne. Keď solídny rozhodca Jojić odpískal koniec zápasu, remíze sa viac potešili domáci hráči. Padinčania i napriek dobrému výkonu nevyhrali a majú za čím banovať. DOLINA: Katanić, Josimovski

Dobrá posila: Želislav Kolárik (Dolina Padina)

(Svetlík), Mitkovski, Kolárik, Kelečević, Jovanov, Radenković, Hlavča (Kolak), Bančov, Nestorovski (Janjović), Trajčevski V nedeľu Dolina na vynovenom štadióne v Padine uvíta susedovcov z Debeljače.

Nemohlo lepšie začať JUGOSLAVIJA – HAJDUŠICA 1 : 2 ( 1 : 1) Vladimír Hudec

ajdušičania sa vskutku obávali, ako im to dopadne na začiatku jarnej časti majstrovstiev, keď majú dve hosťovania zaradom. Avšak ukázalo sa, že tie obavy neboli až také opodstatnené. Už z prvého horúceho hosťovania v Jabuke si zaslúžene priniesli všetky tri body a tak dali najavo, že s nimi treba v týchto majstrovstvách vážne počítať. Omnoho skúsenejší domáci od samého začiatku robili tlak na hostí, ako aj rozhodcov, ale sa Hajdušičania nedali zmýliť a už v 9. minúte sa ujali vedenia. Po rýchlom protiútoku domáce-

www.hl.rs

ho brankára prekonal A. Ružić. Aj po tomto góle domáci ešte viac tlačili na rozhodcu, ale na trávniku nedokázali vážnejšie ohroziť brankára Melicha. Jedinú výhľadnejšiu príležitosť domáci mali, keď Kovačičan Čížik z asi 40 metrov silne vypálil, ale Melich jeho prudkú strelu kryl. Na druhej strane A. Ružić mal ešte jednu stopercentnú príležitosť, keď sám vybehol pred brankára, ale strážca domácej siete tentoraz bol úspešnejší. Pri konci polčasu jedna centrovaná lopta do šestnástky Hajdušice udrela Pejčića do ruky, rozhodca ukázal na biely bod, z ktorého domáci vyrovnali – 1 : 1. Po zmene strán hostia boli

Informačno-politický týždenník

omnoho lepším mužstvom. Vytvorili si dve – tri šance. Jednu z nich v 67. minúte, tiež po rýchlom protiútoku využil N. Ružić, a tak priniesol veľkú radosť svojim spoluhráčom. Od 70. minúty však Hajdušičania hrali s desiatimi hráčmi, bez vylúčeného A. Liptáka, ktorý dostal dve žlté karty a potom podľa futbalových pravidiel aj červenú. Ani to však nepomohlo domácim futbalistom, aby výsledok obrátili vo svoj prospech. Hoci aj s desiatimi Hajdušičania do konca zápasu boli lepší na trávniku. Na druhej strane domáci futbalisti hrali príliš rozhárane a svoje príležitosti videli v prerušení hry pred bránou hostí, ktorí sa však nedali zmýliť a dobre sa bránili. HAJDUŠICA: Melich, Pejčić, Pavlovic, Maliar, Z. Lipták, Petrović (Beriša), Knežević, Rado-

vić, A. Ružić, A. Lipták N. Ružić Hajdušica v nedeľu bude hosťovať u vedúcej Crvenej zvezde v Pavliši.

1. Crvena zvezda 2. Partizan (G) 3. Budućnost 4. Dolina 5. Hajdušica 6. Polet 7. Strela 8. BAK 9. Sloga 10. Spartak 1911 11. Stari Tamiš 12. Potporanj 13. Jugoslavija 14. Partizan (U) 15. Banat 16. Radnički (-1)

16 10 16 9 16 10 16 8 16 8 16 8 16 8 16 7 16 6 16 6 16 6 16 5 16 5 16 4 16 3 16 1

3 3 27 : 17 33 5 2 43 : 17 32 2 4 26 : 14 32 4 4 36 : 18 28 3 5 28 : 22 27 3 5 24 : 18 27 2 6 28 : 29 26 4 5 28 : 21 25 4 6 19 : 19 22 3 7 26 : 27 21 3 7 19 : 27 21 3 8 18 : 25 18 2 9 13 : 22 17 2 1 0 19 : 31 14 2 1 1 18 : 35 11 3 12 9 : 39 5 • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Prvý krok neúspešný

Mužstvo Njegoša v jeseni vo Vrbare

NJEGOŠ – MLADOSŤ (P) 3 : 2 (1 : 0) Juraj Pucovský

etrovskej Mladosti sa tejto jari ozaj nedarí. Šnúra bez víťazstva pokračovala aj v dedine Lovćenac, kde v prvom zápase majstrovskej odvety podľahla domácemu mužstvu Njegoš, ktoré bojuje o záchranu. Zápas sa hral na nerovnom, hrboľatom trávniku a hosťom chýbali traja zranení hráči; brankár Leňa, V. Šproch a Fábry. Prvú šancu mali hostia z Petrovca, keď Terzić prenikol, mohol kopať na bránu, no jeho nepotrebná prihrávka Braj-

kovićovi sa nevydarila. Predseda Pavel Severíni ml. nám povedal, že aj Leškov pekne unikol, prihral Đakovićovi, ale tohto strelu brankár Pribić kryl. Tri min. pred odchodom na prestávku zverenci trénera Momčila Raičevića zahrali voľný kop, brankár Vučić možno nepotrebne vybehol a Martin Šmit, dovčera hráč pivnickej Slávie, hlavou trafil prázdnu sieť – 1 : 0. Veľmi rýchlo, už v 51. min., Mladosť vyrovnala. Po rohovom kope a odrazenej lopte Stamenković z hranice trestného územia rozvlnil sieť – 1 : 1. Z očakávanej útočnej hry

Táto lopta neskončila v sieti Lovćenca vo výhre Petrovčanov 4 : 0 • ŠPORT •

Leškov (Đokić), Ivetić, Stamenković, Jakuš, Terzić (Petej) Výsledky 18. kola: Obilić – Vojvodina (BG) 1 : 2, Crvenka – Srbobran 1 : 0, Vrbas – Radnički 2 : 0, Vojvodina (T) – ČSK Pivara 0 : 0, Bajša – Tavankut 1 : 0, Hercegovac – Mladost (A) 3 : 2, Bačka – Tekstilac 0 : 1, Njegoš – Mladosť (P) 3 : 2, Mladost (T) – Krila Krajine 3 : 0. V nedeľu Mladosť vo Vrbare o 14.30 hod. uvíta Bačku z Pačiru.

Málo jeden gól: David Stamenković (Mladosť)

Mladosti v pokračovaní nebolo nič. V 65. min. Ivetić neustrážil súpera, takže Kočiš druhýkrát priviedol k vedeniu mužstvo Njegoša. O 120 sekúnd neskoršie po rohovom kope Terzić fauloval jedného hráča domácich a rozhodca Mrđenović z Vrbasu nariadil penaltu, ktorú najlepší hráč zápasu Bojović premenil – 3 : 1. Skóre zápasu uzavrel Ivetić v 84. min., tiež z penalty, keď predtým Marković po rýchlom úniku z chrbta fauloval Jakuša v šestnástke. Žlté karty dostali Lagator, Buganik a Marković (Njegoš), Ivetić a Stojisavljević (Mladosť). MLADOSŤ: Vučić, Ožvát, Beronja, Brajković (Mrkaić), Stanić (Stojisavljević), Đaković (Plavšić),

1. Vojvodina (BG) 2. Bajša 3. Tekstilac 4. Mladost (T) 5. Mladosť (P) 6. Mladost (A) 7. Hercegovac 8. Tavankut 9. ČSK Pivara 10. Bačka 11. Krila Krajine 12. Njegoš 13. Radnički 14. Vrbas 15. Crvenka 16. Srbobran 17. Obilić 18. Vojvodina (T)

11 /4950/ 13. 3. 2021

18 13 18 12 18 11 18 11 18 10 18 7 18 7 18 7 18 6 18 6 18 6 18 6 18 6 18 5 18 5 18 4 18 4 18 1

2 3 42 : 11 41 5 1 39 : 12 41 5 2 35 : 14 38 2 5 39 : 21 35 2 7 43 : 19 32 9 2 32 : 19 30 5 6 28 : 23 26 5 6 22 : 17 26 5 7 22 : 23 23 4 8 26 : 30 22 4 8 25 : 29 22 3 9 25 : 37 21 3 9 21 : 33 21 3 10 21 : 39 18 3 10 20 : 42 18 5 9 23 : 29 17 1 13 28 : 57 13 4 13 10 : 46 7 41

Šport VOLEJBALISTKY A VOLEJBALISTI KULPÍNA

Päť setov s Petrovčanmi KULPÍN – PANONIJA 1 : 3 Katarína Gažová

ievčatá VK Kulpín súťažia prvú sezónu v Druhej vojvodinskej lige. Hrajú solídne, ale s občasnými osciláciami, čo je nedostatkom skúsenosti. V piatok 5. marca v Kulpíne privítali ŽVK Panonija II z Báčskej Palanky. Ide o pomerne skúsené družstvo, ale počas zápasu Kulpínčanky dokázali,

že nie sú menej kvalitné hráčky, takže o budúcnosť ženského volejbalu Kulpína sa netreba obávať. Výsledky: 16 : 25, 25 : 14, 22 : 25, 17 : 25. ŽVK KULPÍN : Dobrovoljská, Kreková, Milenkovićová, D. Králiková, Gostovićová, Nataša a Daniela Chalupkové, Klaudija a Nataša Králikové, Šimová, Babiaková, Kolarská, Nikolićová, Ćirovićová

sú na prvom mieste v tabuľke, oba sety vyhrali, a tak sa aj zápas stal ich korisťou. Zápas bol napätý, ale pekný na pozeranie. Rozhodcovia dobre rozhodovali a všetci hráči oboch mužstiev si v zápase zahrali. Výsledky: 25 : 22, 19 : 25, 22 : 25, 25 : 18, 15 : 7. KULPÍN: Relota, Zima, Lekár,

Peťkovský, Petrović, Ćirić, Emer, Barišić, Babić, Salatić, Gajičić, Hungar, Bojkov MLADOSŤ: D. Stojanović, Branislav a Vladimír Krnáčovci, Benka, Ušiak, Denďúr, Petej, Sýkora, Brkić Kulpínčania si po tejto výhre zachovali prvé miesto v tabuľke Druhej volejbalovej ligy Srbska – severnej skupiny. VK Kulpín teraz bude hosťovať v Novom Sade, kde mu súperom bude Dunav Vollej. Petrovčania doma privítajú Mladost z Novej Pazovy.

KULPÍN – MLADOSŤ 3 : 2 Bolo to lokálne derby medzi susednými mužstvami z Kulpína a Petrovca. Keď sa hrajú takéto zápasy, nie je podstatné, kto je na ktorej pozícii v tabuľke a kto má kvalitnejšie mužstvo. Derby sa hrá srdcom a tak bolo aj v sobotu 6. februára v Kulpíne. Domáci prvý

set vyhrali relatívne ľahko, aj to bez zopár hráčov najlepšej zostavy. Do druhého setu vošli uvoľnene a to sa im, ako to už býva, vypomstilo. Petrovčania zahrali veľmi dobre a po veľkej námahe vyhrali dva sety po sebe, obrátili výsledok. Potom volejbalisti Kulpína dokázali, prečo

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Facka na zamyslenie JEDNOTA – BORAC 0 : 3 (0 : 1) Matej Bzovský

d začiatku úvodného jarného zápasu slabo hrajúci domáci Staropazovčania prežívali krušné chvíle. Hostia z dediny Sakule oveľa lepšie kontrolovali loptu a zrejme prišli s cieľom revanšovať sa za domácu jesennú prehru rovnakým výsledkom, čo sa im na konci zaslúžene podarilo. Začiatok zápasu im rýchlo vyšiel dobre. Už v 11. min. šokovali domácich a prvou výstrahou pre domácich bolo to, keď nabiehajúci Javor kolmicou prekonal bezmocného Jovišića. Aj po vedúcom góle oveľa obetavejších a podnikavejších hostí sa hralo hlavne pred bránou domácich. Hostia zo Sakule sa snažili hrať na brejky, z ktorých si vyťažili niekoľko gólových šancí, ale strely Živkova, Javora a Jurišu

www.hl.rs

leteli vedľa alebo nad bránu. V týchto trápnych chvíľach pre domácich, ale aj neskoršie hostia dominovali na ihrisku, kým domáci súper pôsobil ako rozladený orchester bez dirigenta. Lavica sa tiež odmlčala, akoby tam nebolo kormidelníka, ktorý musel zistiť to, čo od začiatku v tíme nefunguje a ktorým hráčom sa nedarí. Jedinú príležitosť si domáci útočníci pripravili až v 28. min., keď pohyblivý a príliš osamelý Perović vystrelil spoza šestnástky, ale ho lopta neposlúchla, odletela tesne nad bránu. Po zmene strán znova kraľovali hostia, ktorí držali opraty vo svojich rukách. Domácim aj ďalej chýbalo tempo, práve to, čo vyznačovalo hru naladených hostí z dediny Sakule. Pokúsila sa lavica domácich striedaním

Informačno-politický týždenník

Z napínavého lokálneho derby medzi Kulpínom a Petrovcom

oživiť svoje rady. Neskoro, nebolo žiadnej finálovej fázy na prípravu šancí a aj obrana hrala dosť neisto. Fyzicky lepšie pripravení hostia s dobrou technikou a zvlášť premyslenými akciami čoraz častejšie ohrozovali bránu domácich. V 47. min. nepozorný Žilović nedovoleným spôsobom prinútil rozhodcu ukázať na biely bod, a to bolo 0 : 2. Už v tej chvíli všetkým bolo jasné, že tentoraz body odídu na banátsku rovinu. Výhru potvrdil v 74. min. Šiškov po voľnom kope Dašića, a tak bola sobotňajšia pazovská smutná rozprávka ukončená. Prvá jarná prehra je poriadnou fackou už na zamyslenie, lebo Jednotu v nasledujúcich kolách očakávajú ťažké súboje s klubmi z hornej časti tabuľky. Prvý už o týždeň s Dinamom 1945 v Pančeve. JEDNOTA: Jovišić, Maoduš, Marković (Vujović), Kačar, Žilović, Živanović, Ragipović (Tošić), Milisavljević (Nikolić), Perović, Aničić, Zeljković Výsledky 20. kola: Vojvodina 1928 – Dunav 0 : 0, Prvý máj – Vršac 2 : 1, Omladinac – Bačka 1901 2 : 1, Stari grad – Hajduk

1912 0 : 1, Kozara – Sloga 0 : 0, Jednota – Borac 0 : 3, Bečej 1918 – Dinamo 1945 1 : 0, Radnički (Z) – Tisa 0 : 1, Feniks 1995 – Mladost GAT 2 : 2, Radnički 1912 – Sloboda 5 : 0.

1. Mladost GAT 2. Radnički 1912 3. Vršac 4. Tisa 5. Dinamo 1945 6. Prvý máj 7. Radnički (Z) 8. Borac 9. Bečej 1918 10. Omladinac 11. Hajduk 1912 12. Stari grad 13. Jednota 14. Feniks 1995 15. Sloga 16. Bačka 1901 17. Kozara 18. Sloboda 19. Dunav 20. Vojvodina

20 15 3 2 50 : 13 48 20 11 6 3 42 : 14 39 20 10 6 4 28 : 14 36 20 10 4 6 34 : 25 34 20 10 3 7 29 : 23 33 20 8 8 4 21 : 15 32 20 9 4 7 28 : 24 31 20 10 1 9 27 : 24 31 20 9 3 8 33 : 32 30 20 7 8 5 26 : 17 29 20 8 4 8 34 : 28 28 20 9 1 10 25 : 20 28 20 7 7 6 28 : 25 28 20 8 4 8 30 : 31 28 20 7 5 8 24 : 28 26 20 6 4 10 26 : 34 22 20 6 4 10 28 : 45 22 20 2 5 13 15 : 50 11 20 2 5 13 14 : 48 11 20 1 5 14 9 : 41 8 • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Strelcom prvého gólu na zápase v Kysáči bol Zukić z jedenástky v 52. minúte

Koniec v 87. minúte! TATRA – FRUŠKOGORAC 1 : 1 (0 : 0) Pavel Pálik

keď Dragojlović v 75. min. prekonal Popina. a začiatku jarnej sezóny futbalistom Slabý rozhodca Radinović Tatry sa nepodarilo zapísať si tri body z Beočina nepotrebne dovoľona svoje konto. Zápas sa hral bez prí- val hosťom zo Sriemskej Kametomnosti divákov, ale priniesol zaujímavý nice hrať hrubo, kým domácich futbal dvoch príliš vyrovnaných mužstiev. za menšie fauly trestal kartami, Obojstranne sa hralo tvrdo, rýchlo a na slušnej čo vnášalo nervozitu medzi hráčov technickej úrovni. oboch mužstiev. Rozhodca Radinović v 87. min. nečakane odpískal koniec zápasu, aj keď predtým ukázal, že sa majú hrať ešte tri minúty v nadstavenom čase! Žlté karty dostali Duvnjak, Mrđanović, Živojinov (Tatra), Milojević a Lalić (Fruškogorac). Pre dve žlté karty von z ihriska v 77. min. musel domáci hráč Živojinov. TATRA: Popin, Mrđenović, Petrović, Živanović, Duvnjak (Grahovac), Radić (Živojinov), Svitić, Veteha, Zukić, Berić, Požarev Výsledky 18. kola: Titel – Kysáčanom sa predsa nepodarilo získať veľmi cenné body TSK 3 : 3, Susek – Šajkaš 1 : 1, Jedinstvo – Veternik 2 : 0, Po bezgólovom prvom polčase skóre zápasu Hajduk – Slavija 0 : 2, Báčka (B) – Sirig 3 : otvoril domáci hráč Zukić v 52. min. z jedenást- 1, Tatra – Fruškogorac 1 : 1, Omladinac – ky. Hostia vyrovnali tiež z pokutového kopu, ŽSK 2 : 2, Futog – Fr. partizan 2 : 1, Báčka

1923 – Petrovaradin 0 : 0. Program 19. kola: Bačka 1923 – Titel, Petrovaradín – Futog, Fr. partizan – Omladinac, ŽSK – Tatra, Fruškogorac – Báčka (B), Sirig – Hajduk, Slavija – Jedinstvo, Veternik – Susek, Šajkaš – TSK. 1. Veternik 18 2. TSK 18 3. ŽSK 18 4. Fruškogorac 18 5. Bačka 1923 18 6. Sirig 18 7. Fr. partizan 18 8. Slavija 18 9. Šajkaš 1908 18 10. Petrovaradin 18 11. Jedinstvo 18 12. Omladinac 18 13. Futog 18 14. Báčka (B) 18 15. Titel 18 16. Tatra 18 17. Susek 18 18. Hajduk 18

14 13 9 9 9 10 10 9 8 8 7 7 6 4 4 3 1 0

2 4 7 5 5 2 2 4 3 3 4 4 3 4 2 4 3 1

2 1 2 4 4 6 6 5 7 7 7 7 9 10 12 11 14 17

74 : 12 45 : 9 40 : 29 42 : 20 33 : 17 25 : 14 39 : 30 35 : 21 39 : 28 26 : 25 39 : 32 27 : 26 28 : 34 15 : 35 23 : 58 17 : 40 19 : 70 7 : 73

44 43 34 32 32 32 32 31 27 27 25 25 21 16 14 13 6 1

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Hložanoch Ondrej Zahorec, člen správnej rady

iniciatívy predovšetkým Mr. Samuela Feketeho začiatkom roku 1990 sa v Hložanach začali prípravy na obnovenie

v dedine veľmi čulý, po obnovení sa všetko dostalo na vyššiu úroveň. Sporadické koncerty a podujatia sa stali pravidelnými a tradičnými. Z troch festivalov najdlhšiu tradíciu mal Štefanský večierok. Bol to koncert ľudových a lyrických pies-

Z prezentácie zborníka Hložany 3 (2006)

MOMS. Založený bol iniciatívny výbor v zložení: Mr. Samuel Fekete, Samuel Hnilica, Samuel Miškovic, Mária Miškovicová, Andrej Kišgeci, Ján Adámek a Pavel Báďonský. Tento výbor mal štyri schôdzky, na ktorých sa určili smernice v ústrety valnému zhromaždeniu MOMS. Obnovujúce zhromaždenie hložianskeho MOMS bolo 25.

Báčanská jar (2008)

novembra 1990. Do výkonného výboru boli zvolení: Mr. Samuel Fekete, Samuel Miškovic, Pavel Báďonský, Ján Pagáč, Mária Miškovicová, Alena Pešková, Anna Makišová, Juraj Fekete st. a Pavel Murtín st. Za predsedu bol zvolený Samuel Fekete, tajomníkom sa stal Pavel Báďonský a pokladníkom Pavel Murtín st. Aj pred obnovením MOMS v Hložanoch bol spoločenský a kultúrny život

ní, básní, humoristických vystúpení a tancov. Koncert Jesenné listy bol pomenovaný podľa skladby, ktorej text napísal Samuel Fekete. Boli tu prevažne nestarnúce a lyrické melódie. Najmladší bol koncert pod názvom Báčanská jar, ktorý sa najprv menoval Biele margaréty, potom Skôr než odídeš, napokon sa ujal názov podľa textu rovnomennej skladby S. Feketeho. Všetky koncerty sa realizovali v spolupráci so zborom evanjelickej a. v. cirkvi, s KOS Jednota a so ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina. Texty moderátorom písal a hlavným organizátorom programov bol Mr. Samuel Fekete. Na týchto koncertoch vystupovali mladí a už osvedčení speváci a hudobníci nielen z Hložian, ale aj z iných slovenských prostredí. MOMS obohatil kultúrno-umelecký život v Hložanoch i literárnymi večierkami a stretnutiami s našimi dolnozemskými literátmi: Jánom Labáthom, Vierou Benkovou, Andrejom Ferkom, Pavlom Mučajim, Víťazoslavom Hroncom...

Svojimi textami matičiari prispeli do monografií Hložany 2 a Hložany 3. V čele redakcie, ktorá zostavovala tieto publikácie, bol Samuel Fekete. Od roku 2016 MOMS má aj svoju matičnú Hložianski šachisti na SNS (2008) knižnicu. Najviac kníh zabezpečili usporiadal Bienále mladých slopriatelia matičiari z partnerské- venských výtvarníkov. ho mesta Holíč zo Slovenskej reV spolupráci so Spolkom filapubliky a priatelia zo Záhorskej telistov Báčsky Petrovec matiknižnice v Senici, ale do fondu čiari vydali príležitostné obálky prispeli i jednotlivci zo Slovenska k 195. výročiu založenia prvej a Hložančania. Knižnica pracuje kultúrno-osvieteneckej literárnej v miestnostiach, ktoré poskytol a vynovil Komunálny podnik Gloakvalis. V priestoroch knižnice MOMS uskutočnil aj výstavy: Kniha kníh – Biblia a Knihy hložianskych autorov. KeďVýročné zasadnutie MOMS (2016) že je činnosť MOMS zameraná aj na spoluprácu s ostatnými spoločnosti Societas slavica, k 260. spolkami a združeniami v Hloža- výročiu príchodu Slovákov do noch, so Združením výtvarných Hložian a k 220. výročiu posviacumelcov Hložianska paleta v roku ky hložianskeho evanjelického 2016 založil mládežnícku výtvarnú kostola.

Matičný literárny večierok (2007)

dielňu a už takmer 5 rokov pracuje s mladými talentami. So Združením ekológov EKOS a hložianskymi výtvarníkmi už viac rokov na nábreží Dunaja realizuje výtvarné tábory pre žiakov a mládež. V roku 2019 MOMS Hložany úspešne

Dlhoročným predsedom MOMS Hložany bol Mr. Samuel Fekete, po jeho odchode túto funkciu zastávali Juraj Červenák a Mária Bartošová-Korčoková. Foto: z archívu Hlasu ľudu