Hlas ľudu 12/2020

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 21. 3. 2020 | CENA 50 DIN.

ČÍSLO

/4899/

12

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

www.hlasludu.info www.hl.rs



Z obsahu

21. 3. 2020 | 12 /4899/

Uzávierka čísla: 18. 3. 2020

Celý svet zasiahol nečakaný koronavírus (COVID-19), ktorý je aktuálne prítomný aj na našom území. Núdzový stav vyhlásil prezident Srbska Aleksandar Vučić v nedeľu 15. marca o 20. hodine. Pre obyvateľov Srbska núdzový stav predstavuje prísnejšie opatrenia, vzťahujúce sa prevažne na zákaz voľného pohybu ľudí, zatvorenie vzdelávacích inštitúcií či organizovanie podujatí.

M. Pap

Drobnochovatelia Kulpína usporiadali úspešnú predajnú výstavu drobných zvierat. Na nej sa zúčastnil veľký počet vystavovateľov nielen z Kulpína, ale aj zo vzdialenejších prostredí, s početnými zvieratkami a najviac vystavovali holuby. Najúspešnejší drobnochovatelia za svoje exponáty v Kulpíne boli odmenení víťaznými pohármi v každej z kategórií vystavených drobných zvierat.

K. Gažová

Je veľmi dôležité, aby každý štát bol aj potravinovo sebestačný, najmä z dôvodu takýchto nepredvídateľných situácií, ako máme teraz. Srbsko má v zásobách milión ton múky a taktiež adekvátne zásoby pšenice, oleja a cukru. Štát momentálne zakázal vývoz týchto potravín najmenej na 30 dní. Ľ. Sýkorová

Ospravedlnenie tlačiarne Artprint Media redakcii Hlasu ľudu Pri tlačení časopisu Hlas ľudu číslo 10 s dátumom 7. 3. 2020 prišlo k neúmyselnej technickej chybe, výsledkom ktorej sa na menšom počte výtlačkov vyskytla tlačiarenská chyba. Pri tejto príležitosti sa ospravedlňujeme ctenej redakcii a všetkým čitateľom Hlasu ľudu.

Vladislav Kostić v mene kolektívu Artprint Media

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Ľudstvo sa vzdialilo od prírody a od samého seba

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: ARTPRINT MEDIA DOO Nový Sad

• •

V

Miroslav Benka

šade vôkol nás je jar v plnom prúde. Žiaľ, v týchto jarných dňoch sme si mohli pozrieť a počuť početné správy o šírení vírusovej koronálnej pandémie COVID-19, ktorá sa nebezpečne šíri po celej planéte.

Dospievam ku konečnému záveru: nie je náhoda všetko, čo sa stane. Príroda nie je niečo mimo nás – je prítomná v nás, je s nami na najhlbšej úrovni. Žiaľ, ľudstvo sa vzdialilo tak ďaleko od prírody, že nevyhnutne spláca viacnásobné úroky! To sa nemalo stať? Stalo sa to!

Keďže spoločnosti odkladajú všetky konferencie a festivaly od marca do polovice mája – ich zamestnanci nebudú mať v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov príliš veľa pravidelných povinností a začala sa iniciatíva za pomoc starším občanom, ktorí potrebujú pomoc s nákupom potravín. Mladí ľudia sa tiež ujmú rôznych akcií, prídu k našim starším občanom, identifikujú sa a s ochrannými rukavicami a maskami pomôžu seniorom.

Všetci starší občania z územia Vojvodiny a zo Srbska (60+), ktorí potrebujú pomoc

pri získavaní základných životných potrieb, platení účtov, venčení domácich miláčikov a ďalších úlohách, ktoré musia robiť mimo svojich bytov a domov, môžu očakávať pomoc mladých chtivých ľudí.

Akcia pre študentov a mládež v najbližšom období poskytne pomoc najzraniteľnejším občanom. Počuť: naliehame na príslušné inštitúcie, aby nám poskytli potrebné zásoby vo forme rukavíc, masiek a dezinfekčných prostriedkov, ktoré nás udržia v bezpečnom kontakte s potenciálne infikovanými osobami.

Vyzývame tiež všetky študentské organizácie a jednotlivcov, aby sa k nám pripojili a preukázali solidaritu v tomto zložitom období.

Je to pravé bohatstvo?

Bohatstvo je, keď máme vôľu chcieť a to najzákladnejšie na živobytie: krajec chleba, vodu a vzduch? Nie! Keď sa máme s kým podeliť o lásku – keď máme jedni druhých!

Keď máme zdravie...!

Verím, že všetci máme rád jar a prechádzky, preto vás srdečne prosím: zostaňme vo svojich bytoch a domoch, aby sme sa spolu mohli tešiť na budúcu jar.

Dokážeme my to urobiť, priatelia!

Riziko pochádza z nevedomosti, do čoho sa podstate dostávame.

Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým.

A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Iba disciplína nás dokáže zachrániť 9 Ďalší nový odbor na gymnáziu

29 KOS Jednota neupáda, iba rastie 43 Banátske derby Padinčanom

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Zákaz vývozu základných potravín na 30 dní

Na titulnej strane: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dňa 11. marca 2020 vyhlásila COVID-19 za globálnu pandémiu, pretože nový vírus koróny, ktorý pred tromi mesiacmi postihol Činu, sa rýchlo rozšíril na ľudí v Ázii, Európe, Afrike, Austrálii, Blízkom východe a naposledy aj v Spojených štátoch amerických.

Foto: Pixabay

12 /4899/ 21. 3. 2020

3

Týždeň

7 DNÍ

Núdzový stav v Srbsku: boj proti koronavírusu

S

Pripravil: Stevan Lenhart

cieľom zamedziť šírenie vírusového ochorenia Covid-19 dňa 15. marca v Srbsku bol vyhlásený núdzový stav s okamžitou platnosťou na území celej krajiny. Občanov s tým oboznámil prezident Srbska vo vyhlásení pre verejnosť po zasadnutiach krízových štábov a po konzultáciách so zdravotníckymi odborníkmi.

Núdzový stav zahŕňa celý rad aktuálnych opatrení, ktorými by sa malo prispieť k zníženiu rizika šírenia nákazy koronavírusom v našej krajine. Zatvorené sú všetky predškolské, školské a univerzitné ustanovizne – výučba bude prebiehať v elektronickej podobe prostredníctvom televízie (RTS 3), webového portálu RTS Planeta a internetových edukačných platforiem. Aj záverečné skúšky a zápis žiakov do škôl by sa v nasledujúcom období mali konať prostredníctvom di-

gitálnych servisov. Po vyhlásení núdzového stavu neprestáva sa pracovať v súkromnom a vo verejnom sektore, ale odporúča sa podľa možností vykonávať pracovné záležitosti z domu – v tých podnikoch a ustanovizniach, kde to nie je možné, musia sa uplatňovať prísne hygienické opatrenia a obmedzenie počtu ľudí v miestnostiach. Všetkým občanom sa odporúča nevychádzať z domu, keď nie je nutné, a v prípade drastickejších opatrení bude osobám vo veku nad 65 rokov vychádzanie z domov a bytov zakázané. Pracovný čas reštaurácií a kaviarní je obmedzený, pokým okienka mestských úradov a administratívnych služieb budú zatvorené až do odvolania.

Bude sa konať intenzívnejší policajný dozor nad dodržiavaním uplatnení núdzového stavu vo verejných priestoroch. Príslušníci vojska budú strážiť nemocnice, dôležité objekty a miesta s väčšou koncentráciou ľudí, ako sú väčšie autobusové a železničné stanice, letiská, pošty a podobne, ako aj štátne hranice. Občania Srbska,

ktorí sa vrátili zo zahraničia, sú povinní zostať v karanténe po obdobie 14 dní (platí to aj pre osoby, ktoré sa nachádzajú v spoločnej domácnosti s občanom, ktorý sa vrátil zo zahraničia), čiže 28 dní v prípade, že prišli z najviac postihnutých a ohrozených území Talianska, Španielska, Rakúska, Švajčiarska, Nemecka, Francúzska, Rumunska, Slovinska, Grécka a z Iránu. Zahraničným občanom je vstup do Srbska zakázaný.

Aktuálne informácie v súvislosti s prítomnosťou koronavírusu v Srbsku možno sledovať na webovej stránke covid19.rs. * Vláda Srbska oznámila, že zahraničnú pomoc našej krajine v boji proti koronavírusu prvá poskytla čínska humanitárna organizácia Mammoth Foundation v podobe donácie testovacích setov na odhalenie prítomnosti Covid-19. Ide o neziskovú humanitárnu nadáciu so strediskom v meste Šen-čen, ktorá v uplynulom období významne pomohla laboratóriám a nemocniciam v Číne a teraz

pomáha ostatným krajinám vo svete. Túto akciu humanitárnej pomoci v našej krajine koordinovalo Veľvyslanectvo Čínskej ľudovej republiky v Belehrade v čele s veľvyslankyňou Chen Bo. Nevyhnutnú pomoc a podporu Srbsku v nasledujúcom období prisľúbil aj generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus. * Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že epicentrom globálnej pandémie koronavírusu je v súčasnosti Európa, kde je každý deň hlásených viac prípadov nakazenia než ich bolo v Číne na vrchole tamojšej epidémie.

V súčasnosti vraj nie je možné predpovedať, kedy pandémia dosiahne svoj vrchol. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla, aby Európska únia s cieľom spomalenia šírenia koronavírusu dočasne zakázala vstup osôb z tretích krajín na územie EÚ. „Čím menej sa bude cestovať, tým viac môžeme zabrzdiť vírus,“ povedala von der Leyenová.

ZASADALA SPRÁVNA RADA NVU HLAS ĽUDU

Schválili rozhodnutie o zverejnení súbehu na riaditeľa Elena Šranková

N

a 14. zasadnutí Správnej rady NVU Hlas ľudu vo štvrtok 12. marca schválili rozhodnutie o zverejnení súbehu na voľbu riaditeľa NVU Hlasu ľudu a vymenovali súbehovú komisiu na voľbu riaditeľa našej ustanovizne. Okrem toho rozanalyzovali situáciu týkajúcu sa chybne vytlačeného čísla 10, ako i rad aktuálnych otázok vzťahujúcich sa na fungovanie ustanovizne.

Komisiu, ktorá zhodnotí správnosť prihlášok a dokladov, ktoré kandidáti na riaditeľa zašlú po zverejnení súbehu na riaditeľa NVU Hlas ľudu, budú tvoriť

4

www.hl.rs

Hviezdoslav Čmelík, Anna Kupcová a Vladimír Valentík. Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová informovala členov SR o chybách, ktoré sa stali pri tlačení čísla 10 Hlasu ľudu. V Kysáči, Báčskom Petrovci, Aradáči, Kovačici a v zahraničí sa totiž čitateľom dostali do rúk chybné výtlačky, v ktorých boli zaradené strany z minulých čísel a vyradené strany pripravené do čísla 10. Podľa slov úradujúcej riaditeľky chyby sa stávajú, ale takáto, aká sa stala pri čísle 10, je neprípustná a úmyselná, lebo bolo vytlačených 6 variantov jedného čísla. Potvrdili jej to i štyria riaditelia, ktorí vlastnia tlačiarne,

Informačno-politický týždenník

ako aj ich odborníci. Riaditeľovi tlačiarne, ktorá tlačí Hlas ľudu, je potom zaslaný list, aby sa 1 326 výtlačkov (koľko bolo chybných) vytlačilo znovu, aby sa v nasledujúcom čísle verejne ospravedlnili čitateľom, ktorí dostali chybné výtlačky, a uznali svoju chybu.

Riaditeľ tlačiarne najprv popieral chybu, ale ju neskoršie uznal a prisľúbil, že sa verejne ospravedlní a spomínaný počet výtlačkov tlačiareň vytlačí zdarma. Hlas ľudu však podľa slov úradujúcej riaditeľky predsa bude vo finančnej strate, lebo kolportéri budú musieť znovu rozniesť správne, čiže opravené čísla, za čo im patrí úhrada 10 dinárov od výtlačku.

Podľa mienky ú. r. Huďanovej najväčšia chyba sa stala pri smútočných oznámeniach, lebo sú tým znevážené spomienky na zosnulých, ako i pri Detskom kútiku, v ktorom sa prejavujú najmladší. Všetkým týmto riaditeľ tlačiarne, podľa slov úradujúcej riaditeľky Huďanovej, zasiahol nielen na novinárov a vedenie Hlasu ľudu, ale aj na Slovač žijúcu u nás a v zahraničí, za čo môže znášať veľké následky. Ďalšie pripomienky A. Huďanová mala ku kvalite papiera, ktorý je z čísla na číslo horší, a k fotografiám, ktoré sú posunuté, čo znižuje technickú stránku Hlasu ľudu.

• TÝŽDEŇ •

COVID19 OBŤAŽIL ŽIVOT CELEJ POPULÁCII

Iba disciplína nás dokáže zachrániť 80.874 ľudí. Podľa informácií riadna schôdza vlády, nakoľko už z Ministerstva zdravia bolo 17. vtedy bolo zakázané zhromažďomarca v Srbsku zaevidovaných vanie nad 100 ľudí.

72 nakazených týmto vírusom.

Núdzový stav v krajine zasiaMiroslav Pap Dňa 6. marca bol v Srbsku zaevi- hol do všetkých oblastí života dovaný prvý prípad nakazenia sa drastickými opatreniami vlády. ok 2020 v každom prípade koronavírusom.

Ako prvé je potrebné spomenúť bude poznačený negatívUrčitým stredobodom záujmu zatváranie vzdelávacích inštitúcií, nym vplyvom koronavírusu sa javí Taliansko, ktorých objekty (COVID-19) na celkovú populá- ktoré hlási veľké v súčasnosti preciu. Koncom decembra 2019 bol počty nakazechádzajú dôkladnajprv identifikovaný v čínskom ných, ale aj umnou dezinfekciou. meste Wu-Chan, čo potvrdila aj retých v dôsledZ toho dôvodu RáSvetová zdravotnícka organizácia ku podľahnutia dio-televízia Srb(WHO). Postupne sa spomínaný ví- vírusu. Rozšíril ska každodenne rus začal rozširovať do susedných s a p r e v a ž n e vysiela edukačné čínskych štátov, ako aj prostred- v s e v e r n o m programy určené níctvom pohybu obyvateľstva Taliansku, v kovšetkým vzrasv rámci celého sveta. Nečakane munitách medzi tom. Na základe zasiahol každý kontinent a už seniormi vo veku výsledkov o potakmer každý štát (v výnimkou nad osemdesiat Vzhľad koronavírusu stupe vírusu nie je jednotlivých afrických štátov). rokov. Takmer 1 (COVID-19) (foto: wikipédia) vylúčené, že školy Ide o vírus, ktorý sa šíri prekva- 400 pacientov budú uzatvorené pivo rýchlo, a to aj v inkubačnom leží pre chorobu COVID-19 v ta- do konca školského roku. období, keď nemusí mať žiadne lianskych nemocniciach. CelkoZatiaľ sú pre obyvateľov Srbska príznaky. Postihuje hlavne dýchací vý počet obetí stúpol na 1 809 dostupné obchody s potravinasystém, v ťažkých prípadoch vyvo- a počet potvrdených prípadov mi, ako aj lekárne, ambulancie, láva ťažkú pneumóniu (zápal pľúc) a môže viesť až k úmrtiu pacienta.

Zaujímavosťou je, že ide o zvierací vírus, na ktorý ľudské telo nie je pripravené. Z druhej strany nakazená a následne vyliečená osoba nadobudne silnú imunitu a podľa slov odborníkov bude mať silnú ochranu pred ďalším nakazením. Najčastejším prípadom sa koronavírus dostane do tela cez dýchacie cesty, ale dokonca preniká aj cez očnú sliznicu. Pre telo neznámy vírus prechádza do dolných dýchacích ciest, kde sa naviaže na receptory buniek a rozmnoží sa. Podľa slov lekárov náš imunitný systém na to reaguje Nosiť rúško nie je hanba (foto: nathionalgeographic.rs) veľmi komplexným autoimúnnym procesom, následkom čoho pozitívnych na vírus je 24.747. veterinárne ambulancie. Pošty, vzniká zápal. Najohrozenejšou Hoci sa na začiatku situácia zda- reštaurácie, hostince zostávajú skupinou, ktorá najčastejšie pod- la akoby nie komplikovaná a život otvorené, no s redukovanými lieha ochoreniu, sú seniori, ktorým ohrozujúca, veľmi rýchlo sa udial otváracími hodinami. V dôsledvekom klesá obranyschopnosť opak. Z dôvodu rýchleho stúpania ku snahy o zníženie počtu naorganizmu. Preto všetky orgány nakazených v Srbsku bol v nedeľu kazených vláda Srbska zakázala moci apelujú práve na seniorov 15. marca vyhlásený núdzový stretávanie sa viac ako 50 ľudí a ľudí starších od 65 rokov, aby stav, ktorý platí pre celé územie. na jednom mieste. Z toho dôvododržiavali izoláciu.

Núdzový stav vyhlásil prezident du sú zakázané všetky kultúrne V súčasnosti (17. marec 2020) Srbska v spolupráci s premiérkou, a športové podujatia. V prípade je na celom svete potvrdených predsedníčkou Národného zhro- pohrebu na ňom sa má zúčastniť 188.555 prípadov ochorenia maždenia a krízovým štábom. iba najbližšia rodina. a 7.510 úmrtí. Vyliečených je Predtým nebola zvolaná mimoPre ochranu obyvateľov Srbska

R

• TÝŽDEŇ •

budú hranice uzatvorené pre cudzincov, no pre občanov Srbska sú otvorené. Problém pre vojvodinských Slovákov nastal v dôsledku uzatvárania hraníc v Maďarsku, čím sa študenti a pracujúci v zahraničí nemajú možnosť vrátiť domov.

Nakoľko sú seniori najohrozenejšia skupina, vláda 17. marca nariadila absolútny zákaz ich pohybu na verejných priestoroch. Vo vidieckom prostredí platí zákaz pohybu obyvateľov nad 70 rokov, kým pre mestské prostredie od 65 rokov. Pre ostatných platí zákaz pohybu od 20.00 do 5.00 h. Tieto opatrenia sú vytvorené pre získanie celkovej disciplíny obyvateľstva, nakoľko doterajšie nariadenia neboli úplne dodržiavané. Seniorom budú pomáhať zodpovedné služby, ale aj mladí ľudia.

Vojsko od 17. marca bude kontrolovať priechod obyvateľov Srbska na hranici a tiež s políciou bude kontrolovať dodržiavanie pravidiel obyvateľmi. Práve príchod ľudí zo zahraničia predstavuje najväčšie ohrozenie rozšírenia vírusu v našej krajine.

Ministerstvo zdravia obyvateľom predložilo niekoľko základných opatrení, ako predísť šíreniu vírusu. Každý by si mal viackrát denne umývať približne 20 sekúnd ruky najlepšie antibakteriálnym mydlom. V prípade kýchania je každý povinný použiť vreckovku, alebo kýchať priamo do rukáva, nie do ruky. Zakázané je dotýkanie očí, nosa a úst neumytými rukami.

Osoba, ktorá má bežnú chrípku, by mala byť izolovaná od ostatných členov rodiny. Obývané miestnosti sa majú vetrať niekoľkokrát denne po 20 minút.

Prvé znaky ochorenia predstavuje horúčka, kašeľ, problémy s dýchaním a bolesť svalstva. V prípade takých príznakov by každý mal zavolať zdravotnú linku. Iba disciplínou a dodržiavaním určených pravidiel obyvatelia môžu predísť šíreniu koronavírusu.

Zdroj: Ministerstvo zdravia Republiky Srbsko, rts.rs, hospodárskenoviny.sk

12 /4899/ 21. 3. 2020

5

Týždeň DUNAJ NÁS SPÁJA

Nielen kultúrna a turistická prezentácia je možné aj zrealizovať, preto: vkladanie zahraničných investo- kych spolkov, ktoré sú vo veľkej „My sme sa upriamili na dve také rov v našej krajine, a tým by cez miere nositeľmi kultúrneho života potreby súčasnosti, sú to: študijné dobrú prax a nové možnosti an- nás dolnozemských Slovákov, cestovanie na cezhraničnom pás- gažovania mladých upovedomili, tiež prispeje k zdokonaleniu sleAnna Horvátová me a obstarávanie IT vybavenia. aby sa nerozhodovali pre odchod dovania a zdokonaľovania noVedomí si nezávideniahodné- do zahraničia, ale aby si dôstojnú vých trendov prostredníctvom piatok 28. februára sa koho postavenia našej menšiny, profesionálnu úroveň v kultúrnej, elektronických prostriedkov, čo nalo už po 3-krát pracovné predstavitelia NRSNM ocenili turistickej a vzdelávacej oblasti je zároveň i výhodou na sledostretnutie na projekte Dunaj dôležitosť situácie. Všemožne sa vybudovali doma, čo by prospelo vanie a následné uchádzanie nás spája. Organizátorom a hossa o prostriedky titeľom tohto sústredenia bola z EÚ fondov. rusínska národnostná menšina Všetko by to s republikovou poslankyňou Oleprispelo k zvýšenou Papugovou. niu národného V Kule sa stretli znova predpovedomia nás stavitelia Vukovársko-sriemskej vojvodinských župy s predstaviteľmi národnostSlovákov, čím ných rád národnostných menšín by sme určite s jasne vytýčeným cieľom – a to zastali i do cesty je zosilnenie inštitucionálnetak enormného ho prepojenia národnostných odchodu detí menšín v pohraničnom pásme do zahraničia cez možnosti kultúrnej výmeny už v útlom veku, a zveľaďovanie turistickej ponuky čím by sme zvýšili cez realizovanie spoločných akpočet detí v trietivít, ktorých nositeľmi sú práve dach s naším vyupredstavitelia národnostných čovacím jazykom Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová priložila významný kamienok do menšín. Úvodné slová patrili ormozaiky cezhraničnej spolupráce; Milina Chrťanová, námestníčka pokrajinského – spisovnou sloganizátorom, hostí okrem pani tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnost- venčinou.“ Papugovej privítal predseda Obce né spoločenstvá, tiež bola prítomná na sústredení Tento sľubný Kula Damjan Miljanić. Jednotliví projekt zatiaľ pripredstavitelia následne tu vyniesli budeme snažiť znemožniť odchod nielen zachovaniu, ale i zveľa- náša pozitívne tóniny. Už podľa a zároveň prezentovali svoje námladých do zahraničia. Bude to deniu slovenského kultúrneho reakcií percipientov projektu vrhy či predbežné plány. dlhodobá a náročná práca. Je to dedičstva a jazyka a písma. možno očakávať skoré výsledky Nás vojvodinských Slovákov predsa naším dôležitým zámerom, Obstarávanie IT vybavenia pre a realizáciu konkrétnych cieľov prezentovali predsedníčka Nák čomu by vo veľkej miere prispelo potreby slovenských ochotníc- a návrhov. rodnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová, právnička ustanovizne a koordinátorka Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Mária Poptešinová a predsedníčka Výboru pre informovanie Anna Horvátová.

Predsedníčka Lakatošová predostrela priority našej komunity.

Je azda všetkým jasné, že sú potreby jedno a možnosti už niečo iné a nie všetko Spoločná fotka percipientov sústredenia Dunaj nás spája

V

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

SRBSKÁ POKROKOVÁ STRANA ZVÝŠILA REJTING SRBSKA 2

Rok 2019 bol rokom infraštruktúry Anna Horvátová

V

iac ako desaťročie úspešnej činnosti, na stovky predvolebných kampaní, výstavba autostrád, mostov, tovární, podpory mladým, to je v skratke poznávacia značka Srbskej pokrokovej strany, výslednice úsilia, ku ktorým sa deň čo deň pridávajú na popularite tejto strane. Jedna z najmladších politických strán v našej krajine sa vďačiac rôznym turbulenciám, narážajúc na nepochopenie zo strany opozície, podrazy, čo iba prispelo k tomu, aby ešte väčšmi zosilnela, sa za desaťročie existencie stala presvedčivo najsilnejšou politickou stranou, bez konkurencie.

NIČ VIAC NIE JE ĎALEKO Do infraštruktúry sa v minulom roku vkladali obrovské investície.

Preto slobodne možno skonštatovať, že nič viac nie je ďaleko. Dosvedčuje tomu aj časť Diaľnice Miloša Veľkého Surčin – Obrenovac v dĺžke 17,6 kilometra, ktorá bola sprevádzkovaná vlani na sklonku roka – 18. decembra, a to v rekordnom čase – tri mesiace pred určeným termínom za prítomnosti prezidenta Srbska Aleksandra Vučića.

Týmto je aj dokončená diaľnica od Belehradu po Čačak v dĺžke 120 kilometrov. Pri otvorení časti diaľnice prezident Vučić vyhlásil: „Táto diaľnica prináša budúcnosť pre Srbsko tak v ekonomickom, ako i v každom inom ohľade. Všetci občania Srbska majú byť hrdí, lebo sa v budúcich rokoch budú môcť pochváliť tým, že boli súčasťou vo výstavbe najdôležitejších ciest v Srbsku. Belehrad a Čačak sa rozhodli stať sa bližšími, ich cesty sa spojili, a tým sa tieto dve veľké mestá stali časťou veľkej a blízkej rodiny. Nedávno Belehrad a Čačak boli vzdialené takých dve a pol hodiny jazdy, dnes sa tá trasa prekoná za hodinku. A týmto sa aj srbský národ stal bohatším za viac času, viac práce a viac tovární.“ Vyzdvihol zároveň, že je toto najlepší dar Srbsku po mnohých rokoch trápenia, transformácie, zničených tovární, doložiac: „Nemôžem občanom vrátiť stratený minulý čas na cestách v dôsledku nedbanlivosti, lenivosti, inertnosti, ale sa môžeme postarať o to, aby sme získali viac času na chvíle spolu strávené • TÝŽDEŇ •

a spoločne sa starali o budúcnosť našej krajiny.“ Predtým v novembri bola sprevádzkovaná časť východnej vetvy Koridoru 10 do hranice s Bulharskom. Vlani v máji bola otvorená posledná časť južnej vetvy Koridoru 10 na Grdeličkej priepasti, na veľkolepej slávnosti pri moste Vrla, za účasti veľkého počtu občanov. Pri tej príležitosti prezident Vučić odkázal, že Srbsko vybudovalo toľko toho, čo generácie predtým nemohli, preto občania majú byť hrdí, že dostali najlepší most a diaľnicu v Európe.

Treba pripomenúť, že prezident Vučić bol od začiatku prác prítomný pri prácach výstavby časti diaľnice Preljina Požega na Koridore 10 a zdôraznil, že po 70 rokoch čakania sa uskutočnil sen, totižto diaľnicou je spojené Srbsko s Čiernou Horou.

VÝROČITÉ SVIATKY SI DÔSTOJNE PRIPOMÍNAME A POCTILI ICH AJ VZÁCNI HOSTIA Z príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom vlani v máji bol uskutočnený veľkolepý vojenský sprievod v Niši.

Náš líder sa v marci stretol s podpredsedom vlády Ruskej federácie Jurijom Borisovom a ministrom zahraničných vecí Španielska Josepom Borellom v Belehrade. V októbri privítal premiéra Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva, ktorý pobudol na úradnej návšteve našej krajiny z príležitosti 75. výročia oslobodenia Belehradu v druhej svetovej vojne.

Mali sme česť v Srbsku privítať aj prezidenta Turecka Recepa Tayyipa Erdoğana, ktorý spolu s naším prezidentom poctili svojou prítomnosťou začiatok prác na výstavbe diaľnice Belehrad – Sarajevo, presnejšie Kuzmin – Sriemska Rača. Kvitujeme ešte jednu vzácnu návštevu, totiž na pozvanie prezidenta Českej republiky Miloša Zemana prezident Srbska bol hosťom samitu Vyšehradskej štvorky v Česku.

BUDÚCNOSŤ SRBSKA V rámci kampane Budúcnosť Srbska prezident Vučić v júni navštívil Zaječarský a Západobáčsky obvod, pričom poctil svojou prítomnosťou i otvorenie pre medzinárodnú civilnú dopravu Letisko Morava pri Kraljeve.

Vo svojej neúnavnej práci pokračoval. Vytypoval si návštevu aj Toplického kraja, keď hovoril s ob-

čanmi a tým ukončil októbrové aktivity. Z novembrových aktivít treba vyzdvihnúť účasť na 2. Parížskom fóre o mieri z príležitosti Dňa prímeria v prvej svetovej vojne, pričom hovoril so svetovými lídrami a s prezidentom Francúzska Emanuelom Macronom si pohovoril za zatvorenými dverami.

Pozoruhodné je aj stretnutie pána Vučića s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom v Soči, tiež v Aténach s prezidentom Grécka Prokopisom Pavlopulosom, premiérom Kyrjakosom Mitsotakisom a inými predstaviteľmi. S premiérmi Severného Macedónska a Albánska Zoranom Zaevom a Edi Ramom v Tirane bol na rozhovoroch o tzv. malom Schengene, totižto o voľnom pohybe tovaru, osôb a kapitálu v regióne.

Prezentované boli tiež nové helikoptéry Vojska Srbska, tzv. diabolské vozy.

SVOJ MEDZI SVOJIMI Prezidenta Vučića v každom prostredí vítajú s úprimným stiskom rúk, tešia sa jeho prítomnosti na stovky ľudí. V rámci kampane Budúcnosť Srbska navštívil tieto obvody: Sriemsky, Podunajský, Borský a Strednobanátsky. V každom meste či na dedine si pohovoril s občanmi, ktorí pre neho pripravili milé prijatie.

Pred rokom v marci sme si pripomenuli aj 20 rokov od začiatku NATO agresie na našu krajinu, na smutných 77 dní, keď sa ponad naše hlavy vznášali lietadlá, ktorých posolstvo bolo rozsievať smrť pod heslom Milosrdný anjel.

Niektoré časti našej krajiny, žiaľ, aj vlani zasiahli záplavy. Občanov v zaplavených častiach, v obciach Krupanj, Lučane, Guča, Kraljevo Sirča a Trstenik navštívil náš prezident a odkázal im, že im štát poskytne pomoc na každý spôsob.

PROGRAM SRBSKO 2025 Prezident Vučić spolu s premiérkou Anou Brnabićovou prezentovali program Srbsko 2025, ktorý obsahuje plán investičných projektov pre rozvoj našej krajiny na nadchádzajúcich 5 rokov. Do projektu bude vložených takmer 14 miliárd eur z rozpočtu a úvery medzinárodných finančných inštitúcií. V tejto súvislosti prezident sľúbil, že ak reformy budú realizované do roku 2025, prie-

merný plat bude 900 eur a dôchodky 430 až 440 eur. Vyzdvihol pritom, že mladé kádre sú prioritou a až 700 miliónov eur bude vložených, aby zostali doma a neopúšťali svoju krajinu. K tomu ani jeden z projektov neohrozí makroekonomickú stabilitu. Vláda založí teleso, ktoré bude vykonávať dozor nad každým projektom, aby sa presne vedelo, na čo sa usmerňujú peniaze. Kľúčovými bodmi plánu pre budúcnosť sú regionálne poviazanie, prehlbovanie finančného trhu, reforma vzdelávania, zosilnenie verejných podnikov a uskutočniteľná ekonomika. Srbsku je potrebná liberálnejšia právna forma, ktorou sa zabezpečí viac peňazí v ekonomike. Mnoho toho je vykonané, založený je Fond pre vedu, zavedené duálne vzdelávanie.

Plán je taký, aby sa ešte silnejšie pokračovalo v reformách vzdelávania, aby sa Srbsko stalo lídrom vo štvrtej priemyselnej revolúcii. Pred nami je aj boj, aby mladé manželské páry ľahšie získali strechu nad hlavou, za čo sa z rozpočtu vyčlení 500 miliónov eur. Určená je aj suma na zvýšenie finančnej podpory pre novorodeniatka, podporovanie materských škôl, biomedicínske oplodnenie, poradňu pre mladé manželské páry, tiež pre ochranu a prevenciu pre postihnuté deti.

Veľké prostriedky budú vložené aj do športovej infraštruktúry, keďže je to oblasť tesne spätá s turizmom.

Speje sa aj k tomu, aby sa zachovali naše dediny, ako základňa rozvoja.

Do poľnohospodárskej infraštruktúry bude vložených 300 dodatočných miliónov eur mimo rozpočtu a prostriedky sa najviac usmernia na zavlažovanie pôdy, až 86 miliónov eur, tiež 70 miliónov na komasačné činnosti, 50 miliónov eur na kúpu traktorov pre poľnohospodárov.

Viac ako 5 miliárd eur bude vložených do cestnej infraštruktúry.

V pláne je za tri roky dokončiť Moravský koridor a jedným z dôležitých projektov je časť Vožd Karađorđe.

Nie sú to ani zďaleka všetky plány, ktoré náš prezident spolu so svojím tímom majú v úmysle vykonať. Tak ako to dosiaľ bolo úspešné, do budúcich dní bude ešte úspešnejšie, rýchlejšie, lepšie, v duchu hesla Srbskej pokrokovej strany – rýchlejšie, silnejšie, lepšie.

12 /4899/ 21. 3. 2020

7

Ľudia a udalosti Z VÝBORU PRE ÚRADNÉ POUŽÍVANIE JAZYKA A PÍSMA NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Nielen v prospech matrikárov Anna Horvátová

P

roblémy s osobnými menami a priezviskami sú vleklým problémom pre nás vojvodinských Slovákov.

K tomu si ten závažný stav i sami strpčujeme, keď neupozorníme na matričnom úrade, že sme Slováci a prajeme si, aby napríklad naša dcéra bola zapísaná ako Alexandra so spoluhláskou „x“, ako to slovenský pravopis nakladá, a nie s „ks“, alebo pri mene Mária nezareagujeme, keď dcéru zapíšu do matričnej knihy „Marija“, ako sa to aj píše v srbskom jazyku, a v slovenčine má toto meno iba jednu podobu Mária.

Samozrejme, dĺžne v srbčine nie sú, zato ale nemusí tam byť aj písmenko „j“, dvojhláska iba.

S transkripciou priezvisk je to tiež nedopovedané. Slovenský jazyk rozlišuje hlásky „ch“ a „h“, pokým v srbčine máme iba hlásku „h“, ktorá sa vyslovuje ako „ch“. Pri transkripcii priezvisk Chalupka, Melich nastáva nezmysel, lebo v srbčine to bude mať podobu c-ch: C-chalupka, Melic-ch...

Nedopatrenia nastávajú aj pri priezviskách Opavský, Francisty, Seleštiansky; totižto pri zápise v srbskom jazyku hlásku „ypsilon“ prepíšu ako „u“. Príkladov je neúrekom, problémov pri transkripcii ešte viac, preto vo štvrtok 12. marca t. r. odznelo tematické stretnutie a dialóg s náčelníkmi obecnej správy a matrikármi

obecných správ a miest, v ktorých je náš materinský slovenský jazyk a písmo v úradnom použití, v organizácii Národnostnej

ako i fakt, že sa najprv prihovorila v slovenčine, avšak určite tomu všetci porozumeli, lebo v 11 lokálnych samosprávach a v 2 miestnych spoločenstvách je v ú ra d n o m používaní slovenský jazyk a písmo: „My Slováci, príslušníci menšinového n á ro d a , ž i jeme spolu s väčšinovým národom, jedni s druhými a nie jedni Pozdravný príhovor predsedníčky NRSNM vedľa druhých, Libušky Lakatošovej Foto: S. Hlaváčová a navzájom sa aj rozumieme, rady slovenskej národnostnej navzájom spolupracujeme. Práve menšiny a v rámci nej Výboru toto je bohatstvo našej krajiny, na pre úradné používanie jazyka čo s právom môžeme byť hrdí.“ a písma. Sústredenie sa konalo V pracovnej časti na tému vo veľkej sále Zhromaždenia Aktivity ministerstva a zveľaobce Báčsky Petrovec za účasti aj ďovanie Registra matrík ako predstaviteliek z republikových jedinečnej elektronickej bázy orgánov. Uvítacími slovami sa údajov o osobných stavoch občaprihovorili predseda Báčsko- nov hovorili Biljana Petkovićová petrovskej obce Srđan Simić, z Ministerstva štátnej správy a lopredsedníčka Národnostnej rady kálnej samosprávy, z Kancelárie slovenskej národnostnej menšiny pre matriky a registre, a Biljana Libuška Lakatošová, predseda Markovićová z Ministerstva štátZhromaždenia obce Dr. Ján Šuľan nej správy a lokálnej samosprávy, a predseda VPÚPJP Vladimír Fran- z Kancelárie pre ľudské a mencisty. Pani Lakatošová zdôraznila, šinové práva. Právnička NRSNM že toto stretnutie je užitočné pre a koordinátorka VPÚPJP Mária všetkých nás a že z toho určite aj Poptešinová zoznámila prítomv praxi výsledky budú viditeľné, ných so Zákonom o matrikách,

Realizátori sústredenia matrikárov

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zákonom o úradnom používaní jazyka a písma a so Zákonom o národnostných radách národnostných menšín. Následne matrikári predostreli problémy, na ktoré narážajú pri vydávaní dokladov, pričom sa rozprúdila živá diskusia. Stáva sa, že majú napríklad meno zapísané cyrilikou a priezvisko latinkou. Azda to bolo potrebné, aby sa posťažovali, ale aj navzájom si poradili.

Priebeh sústredenia riadil predseda Šuľan, pričom tematické stretnutie prebiehalo v úradnom jazyku našej krajiny – v srbčine, práve z toho dôvodu, aby aj hostky porozumeli našej problematike a mohli náležite reagovať, keď ide o problémy, na ktoré naši matrikári narážajú, pričom bol nadviazaný vzájomný kontakt matrikárov a kompetentných predstaviteliek ministerstva. Možno to prišlo vhod aj niektorým prítomným, ktorým je azda ľahšie sa vyjadrovať v úradnom jazyku ako v materinskom.

K tomu by nebolo od veci, aby sa aj naše slovenské povedomie zvýšilo a aby sme pri zapisovaní mien boli viac slovenskejší.

Prítomní matrikári a pracovníci miestnych kancelárií vyjadrili spokojnosť z tohto tematického stretnutia, že je to prvý krok v riešení vleklého problému, a priali si častejšie stretávanie, lebo len tak a upozorňovaním na problémy sa prispeje aj k riešeniu.

Matrikári a predstavitelia miestnych kancelárií sa stretli v peknom počte Foto: S. Hlaváčová • ĽUDIA A UDALOSTI •

GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA SO ŽIACKYM DOMOVOM V BÁČSKOM PETROVCI

Ďalší nový odbor na gymnáziu

G

Andrea Lačoková

ymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci je významnou plnohodnotnou kultúrno-vzdelávacou inštitúciou Slovákov vo Vojvodine. Jeho prvoradým poslaním bolo a dodnes je vzdelávanie predovšetkým slovenskej národnostnej menšiny v týchto končinách. Vzdelávaním v slovenskom materinskom jazyku prispieva celé storočie k upevňovaniu národného povedomia a spolupatričnosti k slovenskej národnosti Slovákov v Srbsku. Gymnázium vždy malo a má vysoké renomé na úrovni štátu, ale aj za hranicami. V čele najstaršej vzdelávacej inštitúcie Slovákov v zahraničí je nová úradujúca riaditeľka Jarmila Vrbovská, ktorá sa v rozhovore zmienila o činnosti a plánoch gymnázia na bežný rok.

Aké zmeny sa udiali na GJK v Petrovci a aké priority ste si určili v roku 2020? „Na miesto úradujúcej riaditeľky GJK som sa dostala koncom novembra minulého roku. Čo sa týka samotnej práce riaditeľa tejto ustanovizne, vytýčila som si priority, ktoré sú bežné v školstve, a sú to: výučba, bezpečnosť žiakov, zdravotná ochrana, prevencia násilia na škole, sledovať a dodržať inštrukcie z ministerstva osvety, spolupráca s rodičmi, s lokálnou samosprávou, so všetkými subjektmi, ktoré sú zakladateľmi petrovského gymnázia, a so subjektmi, ktoré môžu vplývať na zveľadenie procesu výučby.“ Petrovské gymnázium je v súčasnosti krásne upravené, plánujete ešte nejaké zmeny? „V súčasnosti je táto škola veľmi upravená. Prispela k tomu aj storočnica gymnázia, keď boli realizované všetky investičné plány a ukončené práce, ktoré budovu doviedli do želaného stavu, a všetky veľké rekonštrukcie na budove sú urobené.

Začalo sa od krovu, novej fasády, výmeny nefunkčných drevených okien a skončilo sa hydroizoláciou budovy (pivnice). Urobená je aj nová ohrada, upravený je školský dvor, ako i športové terény. Keď ide • ĽUDIA A UDALOSTI •

o žiacky domov, tiež sú tu vykonané bor – elektrotechnik informačných všetky potrebné väčšie investície, technológií, a to v slovenskom no tento objekt si stále vyžadu- vyučovacom jazyku s 30 žiakmi. je bežné, aktuálne práce. Zatiaľ Výbor pre vzdelávanie NRSNM, ako nemáme veľké investičné plány, aj školský výbor poskytli súhlas k plánujeme iba doplniť technické tomuto novému štvorročnému odzariadenia pre výučbu, v súlade boru. Máme tie riešenia, povolenia so súčasnou dobou.“ aj v písomnej forme. Je to odbor, Za sebou máte ukončený prvý ktorý si nevyžaduje veľké investície polrok a začal sa druhý, ako ich a ani osobitné prijímacie konania. hodnotíte?

Tento nový odbor žiakom ponúka „Keďže 22 rokov pracujem na naučiť sa programovať v súčasgymnáziu ako profesorka výpoč- ných programovacích jazykoch, tovej techniky a informatiky, dovolím si povedať, že viem, ako táto škola dýcha.

Poznám tu všetkých profesorov, kolegov, zamestnancov a pozorne sledujem všetky generácie žiakov.

Keď ide o prvý polrok, ukončený je celkom regulárne. Môžem povedať, že sa zmenšil počet nedostatočných známok vzhľadom na Úradujúca riaditeľka GJK v Petrovci minulé roky. Na začiat- Jarmila Vrbovská ku druhého polroku sme mali chrípkové prázdniny, dizajnovať a programovať webové ktoré zastavili proces výučby na stránky, ako i základné manipulácie sedem dní. Ešte stále sa v škole na- s počítačovým hardvérom, vyprahrádzajú hodiny, teda vymeškané covať aplikácie aj na mobilných učivom, a to na ten spôsob, že sa telefónoch a pod. Máme v pláne predlžuje školská výučba v jednom upraviť, vynoviť pre žiakov jednu pracovnom dni o 15 minút na učebňu pre technické cvičenia 7 týždňov. V škole momentálne tohto odboru (z elektrotechniky). máme 290 žiakov z rôznych slo- Práve sa chystáme robiť nábor na venských prostredí, roztriedených nových žiakov, doposiaľ sme čakali do 14 tried a dvoch odborov, sú na povolenia, ktoré nám nedávno to všeobecný typ gymnázia a od- prišli. Budeme pracovať na tom, bor kuchárov. Pomaly sa našich aby sme naše gymnázium zacho15 prvých maturantov kuchárov vali. Základné motto zápisu je: chystá na záverečné skúšky a 54 Zachovajme gymnázium a zvlášť maturantov všeobecného typu všeobecný typ gymnázia, ktorý gymnázia si pripravuje maturitné žiakom po skončení umožňuje práce.“ zápis na hociktorú vysokú školu O ktoré odbory v škole majú či fakultu.“ žiaci najväčší záujem? Úradujúca riaditeľka všetkým „Keď ide o plán zápisu na rok odkazuje, aby sme spoločne pod2020/2021, tu sa javia novinky. porili gymnázium aj po storočnici.

Do gymnázia všeobecného typu Ako povedala, nie sú na to profesos vyučovacím jazykom sloven- ri, aby otvárali nové odbory, ktoré ským zapisujeme dve triedy, čo lákajú žiakov, ale je to prostredie je spolu 60 žiakov, a jednu triedu a potreby hospodárstva pre kádre, so srbským vyučovacím jazykom, ktoré bude môcť absorbovať. Gymkde prijmeme 30 žiakov. Odbor názium si stanovilo za cieľ držať kuchára v novom školskom roku krok s dobou, čo si vyžadovalo 2020/2021 nebude otvorený. Na- otváranie nových vyučovacích miesto neho sme uviedli nový od- odborov, ktoré sú v súlade s ak-

tuálnymi školskými reformami v Srbsku.

Ako funguje elektronická triedna kniha v škole? „Vlani v druhom polroku sme uviedli elektronickú triednu knihu. Zo začiatku to fungovalo tak, že sme sa najprv všetci učili, ako s ňou pracovať, a môžem povedať, že to už všetci kolegovia úspešne absolvovali. Táto triedna kniha má svoje prednosti – na digitálny spôsob sa môžu zachovať, prenášať, sledovať a meniť údaje, zápisy, napomenutia, známky, vymeškané hodiny každého žiaka. K elektronickej triednej knihe majú prístup všetci profesori v škole, a to iba k svojmu predmetu a iba k tým žiakom, ktorých učia určitý predmet. Prístup majú i pedagogická služba, riaditeľ školy aj rodičia.“ Aké aktivity v súčasnosti prebiehajú v škole? „Momentálne prebiehajú prípravy na kultúrnu a športovú domiádu v apríli, na republikovú súťaž zo slovenského jazyka v máji, koncom marca sa plánuje biblická olympiáda, koncom apríla spätná návšteva našich žiakov a profesorov do Nitry a ostatné bežné aktivity, ako sú rôzne krúžky v škole, športové súťaženia a pod.“ Ako je známe, už aj v Srbsku je prítomný koronavírus... „Čo sa týka aktuálneho koronavírusu, odkedy je prítomný v našom štáte, neustále nám z ministerstva školstva a z patričných úradov prichádzali listy. Aj pred vyhlásením núdzového stavu v škole bola zvýšená urgencia, hygiena bola tiež na vyššej úrovni, každý deň sa sledoval (hlásil) počet neprítomných žiakov alebo profesorov z dôvodu ochorenia. Znemožnené sú verejné zoskupovania v uzavretom priestore, žiadne zoskupovania väčšieho počtu žiakov sa nedovoľujú (rodičovské porady) a zakázané sú výlety žiakov do zahraničia. Prezident Srbska Aleksandar Vučić v nedeľu večer na mimoriadnej tlačovej konferencii zverejnil rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu na území celej krajiny. Na základe listu školskej správy zo 16. marca 2020 vyučovanie je prerušené. Nezabúdajme, že zdravie a bezpečnosť sú primárne.“

12 /4899/ 21. 3. 2020

9

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Aktívny Štáb pre núdzové situácie obce Anna Lešťanová

D

eň po vyhlásení núdzového stavu v Srbsku a v súvislosti s novým koronavírusom v miestnostiach budovy Zhromaždenia obce Stará Pazova zasadal Štáb pre núdzové situácie, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia lokálnej samosprávy, DZ Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja, policajnej stanice, hasičskej služby, Červeného kríža, Strediska pre sociálnu prácu, komunálnych podnikov Čistoća a Vodovod a kanalizácia a iných služieb pre fungovanie života a práce v Obci Stará Pazova. Schôdzu v pondelok 16. marca viedli Đorđe Radinović, predseda obce, a jeho zástupca Milan Beara.

Pre prísnejšie opatrenia, ktoré majú zamedziť šírenie nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19, v záveroch z prvého uskutočneného zasadnutia obecného krízového

štátu sa okrem iného uvádza, že zamestnanci Oddelenia pre inšpekčné práce a komunálne služby Obce Stará Pazova pra-

Budova Zhromaždenia obce Stará Pazova

videlne kontrolujú realizáciu odporúčaní a príkazov vlády Republiky Srbsko, Ministerstva zdravotníctva a iných telies. Zvlášť

OCENENIE PRE TÁBORNÍCKY ODDIEL JÁNOŠÍK V KOVAČICI. Zväz táborníkov Srbska v nedeľu 8. marca v miestnostiach Chemicko-potravinársko-technologickej školy v Belehrade usporiadal v poradí 28. Veľtrh zberateľstva. Zámerom tohto podujatia je, aby sa každoročne na jednom mieste stretli všetci milovníci táborníckeho zberateľstva, ako i to, aby minulosť a súčasnosť táborníckej organizácie bola predstavená najlepším spôsobom. Okrem vystavovateľov zo Srbska na tomto podujatí sa zúčastnili táborníci zo Slovinska, z Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a z Macedónska, ktorí so sebou priniesli rôzne zbierky značiek, šatiek, chemických ceruziek, fotografií a pod. Odborná posudzovacia komisia hodnotila exponáty v dvoch kategóriách, kde v rámci táborníckeho zberateľstva osobitné ocenenie za ochranu výtvarného tábora získal Jaroslav Toman, tábornícky inštruktor vyššej hodnosti TO Jánošík v Kovačici. (Na snímke: z archívu J. T.) A. Ch.

10

www.hl.rs

majú prihliadať na prácu pohostinských objektov a na predpísané zatváracie hodiny a o všetkom včasne informovať obecný Štáb

Informačno-politický týždenník

pre núdzové situácie. Od utorka 17. marca okienka v budove ZO nepracujú.

V snahe zamedziť šírenie no-

vého koronavírusu zakázaná je práca vo všetkých športových a kultúrnych objektoch. Tréningy športovcov a skúšky ochotníkov sa odkladajú. Verejné komunálne podniky a ustanovizne, ktorým je zakladateľ obec, zvýšenú pozornosť musia usmerniť i na zabezpečenie dostatočného množstva dezinfekčných prostriedkov a prostriedkov na hygienu podľa opatrení a odporúčaní vlády RS. Tak ako aj vo všetkých mestách a obciach v Srbsku, i na území tejto sriemskej obce badať v lekárňach chvíľkový nedostatok masiek a dezinfekčných prostriedkov, hoci zdravotníci z tamojšieho domu zdravia apelujú na pravidelnú hygienu rúk občanov a miestností, ktorá je spoľahlivým prostriedkom ochrany. Všetky ambulancie a služby domu zdravia pre svoje potreby sú zásobené dostatočným množstvom masiek a ochranných prostriedkov.

V STAREJ PAZOVE tzv. Saská cesta dostala nové rúcho. V týchto dňoch, na prahu jari, robotníci VKP Čistoća Stará Pazova intenzívne pracovali aj na úprave vozovky a čistení zelených plôch vedľa cesty v smere zo Starej Pazovy do Nových Karloviec (Obec Inđija). Táto cesta (na fotografii) je príliš frekventovaná aj pre občanov Starej Pazovy, ktorí ju používajú cestujúc v autách či traktoroch v smere do Slankamenských Vinohradov, kde majú vinohradnícke chaty a vinohrady s ovocnými stromami. Údržbu lokálnych ciest na území obce má na starosti tamojší podnik Čistoća a okrem poplátaných dier na vozovke robotníci zozbierali smeti do vriec zo zelených plôch vedľa cesty. Tieto zelené plochy nesvedomití občania vedia používať i na odkladanie smetí, a tým vytvárajú divé skládky, čo je porušenie komunálnych predpisov. a. lš.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

KOVAČICKÍ A PADINSKÍ POĽNOHOSPODÁRI V AKCII

Zjednotení v tradičných akciách Anička Chalupová

S

o zámerom prispieť k lepšej zjazdnosti poľných ciest v nadchádzajúcej poľnohospodárskej sezóne kovačickí a padinskí poľnohospodári v sobotu 14. marca usporiadali už tradičnú akciu rovnania poľných ciest.

Zhruba osemdesiatka kovačických poľnohospodárov sa zišla ráno o 8. hodine na nádvorí Miest-

neho spoločenstva v Kovačici.

Neskoršie sa stadiaľ s traktormi a prívesnými strojmi vydali do dvoch častí kovačického chotára a do všetkých tých častí chotárov, kde obrábajú pôdu. Akciu, ktorá pretrváva už dve desaťročia, aj tohto roku usporiadalo Združenie poľnohospodárov Kovačičania.

Z rovnakého dôvodu sa v sobotu zišli aj padinskí poľnohospodári.

Akcia rovnania poľných ciest sa

začala ráno od 8. hodiny, keď sa zhruba štyridsiatka poľnohospodárov, zoskupených na dvoch miestach (pri loveckom dome a pri tzv. Jahodárni), so svojimi štvorkolesovými „tátošmi“ v zástupe vybrala brázdiť poľnými cestami v chotári. Poriadne sa prášilo, nielen v padinskom chotári, ale aj všade tam, kde padinskí poľnohospodári obrábajú pôdu. Akciu viedol Pavel Brezina, čerstvý predseda Zdru-

Časť padinských účastníkov akcie sa zhromaždila pred majetkom LZ Zajac

Po zimnom období poľné cesty zostali poškodené a na mnohých úsekoch zostali hlboké koľaje, v ktorých si poľnohospodári ničia poľnohospodárske stroje. Časť kovačických poľnohospodárov urovnávala poľné cesty v chotári smerom k Idvoru.

POĽNOHOSPODÁRI KULPÍNA ROVNALI POĽNÉ CESTY

Akcia na úžitok všetkých

T

Katarína Gažová

radične pred príchodom jari sa Klub poľnohospodárov Kulpína podujme na užitočnú akciu. Ide o rovnanie poľných ciest. Vedenie klubu aj tentoraz vyzvalo poľnohospodárov, aby sa aktívne zapojili do akcie usporiadanej v sobotu 14. marca. Táto marcová sobota určená na realizáciu akcie rovnania poľných ciest bola slnečná a suchá, hoci bolo o niečo chladnejšie, ale predsa počasie poľnohospodárom žičilo.

Do akcie sa zapojili poľnohospodári, ktorým záleží na úprave chotára a predovšetkým na jeho rovných cestách. Takýmto spôso• ĽUDIA A UDALOSTI •

bom si potom počas roka všetci poľnohospodári Kulpína chránia mechanizáciu.

Podľa slov predsedu Klubu poľnohospodárov Kulpína Milana Popovického po vlaňajšej rekordnej

ženia poľnohospodárov Padina.

Po statočne a úspešne vykonanej práci v chotári všetkých účastníkov pozvali na chutný obed a občerstvenie. V Padine sa hostina uskutočnila v priestoroch Loveckého združenia Zajac, kým bohatú kotlíkovú fazuľu pre kovačických účastníkov akcie navaril majiteľ reštaurácie Červené víno.

účasti, keď sa do akcie zapojilo viac ako 60 poľnohospodárov s traktormi a prívesnými strojmi, tohtoročná akcia bola menej masová. Do nej sa zapojilo okolo 44 poľnohospodárov. No ako po-

Stretnutie poľnohospodárov v centre dediny a organizovanie, kto pôjde rovnať cesty do ktorej časti chotára

tvrdil predseda Popovicki, napriek tomu všetky plánované práce sa realizovali na spokojnosť všetkých Kulpínčanov, ktorí usilovne v tú sobotu rovnali cesty. Účastníci akcie sa stretli ráno v deň určený na akciu v strede dediny, kde sa po zoskupení dohovárali, kto pôjde do ktorej časti chotára. Rozdelení boli do štyroch skupín, aby akciou zachytili všetky časti kulpínskeho a sčasti aj iných okolitých chotárov: prvá skupina smerovala do častí zvanej Šaševi 1 a 2, druhá do časti Šovské 1 a 2, tretia mala namierené na Heneriku a tá štvrtá do časti chotára za kanálom D-T-D. Hoci účastníkov bolo menej a teda práce viac pre každého, predsa sa im podarilo kvalitne vyrovnať poľné cesty a tak ich pripraviť na rozbiehajúcu sa sezónu jarných poľnohospodárskych prác.

Cesty v chotári sú rovné vďaka usilovným ľuďom a ich dobrým strojom. Po práci nasledovalo spoločné posedenie pri obede.

12 /4899/ 21. 3. 2020

11

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO SO SKÚSENÝM VOJLOVICKÝM VČELÁROM JÁNOM SPIŠIAKOM

Po 45 rokoch sa blíži chvíľa rozlúčky Vladimír Hudec

V

ojlovičan žijúci v Pančeve Ján Spišiak je dlhoročný popredný včelár. Včelárstvom sa začal zaoberať v dávnom roku 1976, keď si kúpil 15 rodín od padinského včelára Martina Slivku. Do včelárstva ho podnietili skúsení včelári Živa Lalić z Nového Bečeja, Martin Slivka st. z Padiny a prof. Bata Atanacković.

Skôr než si založil vlastný včelín zaobstaral si literatúru, z ktorej získal základné pokyny o tejto práci.

Dnes, takmer 45 rokov neskoršie, má bezmála 200 rodín. Z toho počtu 95 rodín je základných silných rodín a ďalších 40 až 100 je pomocných, ktorými posilňuje hlavné rodiny tak, aby pre agátovú pastvu ako základnú včelstvá boli maximálne pripravené.

Ján Spišiak svoje včely sťahuje z pastvy na pastvu. „V marci včely obletujú vŕbu a prvé rozkvitnuté ovocné stromy, v apríli je to repka olejnatá, v máji agát, v júni lipa, potom slnečnica, z ktorej včely odnášam k rieke Tamiš na astrovú pastvu. V minulosti bola významná aj tzv. strnisková pastva.

Na strniskách si včely našli čistec, bodliak a iné byliny. Dokonca strnisková pastva bola bohatá, lepšia od slnečnicovej. Slnečnicová mohla sklamať, ale strnisková nikdy. Žiaľ, strnisková pastva je už dávno minulosťou. Poľnohospodári pšenicu postrekujú proti burine a potom aj strniská totálnym herbicídom, takže medu zo strniska viac nieto, aj keď je výnimočne chutný a zdravý.“ Postrekovanie v rastlinnej a ovocinárskej výrobe je veľkým problémom pre včelárov a nastoľuje sa dilema, čo je lepšie – či nechať zarásť strniská pre med, alebo striekať a mať čisté žitá a strniská, zdravé ovocné stromy. „Je to naozaj ťažká otázka. Nám včelárom je zrejme v záujme, aby sme vyprodukovali čím viac medu, a poľnohospodári zasa chcú mať pšenicu, jablká, višne... Sú však aj ohľaduplní poľnohospodári. Mal som prípad, že mi včely boli pri veľkej ploche pod repkou olejnatou, ktorú bolo treba súrne postrekovať proti nejakým chrobákom. V dohovore so včelármi to urobili vo večerných hodinách, keď včely už boli v úľoch, takže sme ráno nemali ani jednu uhynutú včelu. Na druhej strane sú takí,

12

www.hl.rs

ktorí o včelách vôbec nerozmýšľajú. dinný rozpočet.

Podobne je tomu aj s ovocinármi. „Najprv som skúsil med predávať Odborníci totiž radia, aby sa po- na trhu vo Vojlovici a Pančeve, ale strekovalo vo večerných, prípadne sa nám to veľmi nedarilo, tak som sa ranných hodinách, keď včely neletia. preorientoval na Belehrad. Na BajloNiektorí tak aj robia, ale mnohí na to novom trhovisku vedľa Vojlovičanky neprihliadajú a postrekujú, keď im to Evy Molnárovej, ktorá tam predávala najviac zodpovedá. Mal som prípad, rezance, svoje výrobky predával starý že človek prišiel napoludnie striekať včelár Slavko Bešlin. Stalo sa však, že strnisko, na ktorom bol rozkvitnutý sa zranil a prestal chodiť na trh a ja bodliak a čistec a vedľa rozkvitnutá som to využil a prenajal jeho pult slnečnica a okolo mnoho včiel. vediac, že si ľudia zvykli, že si tu môžu Včelár, ktorý kúpiť med. Hľasa tu práve dali báčiho Slavka, a našli mňa, zastihol, ho upozornil, že a tak som získal mu otrávi včestálych zákazníly, a tento iba kov. V Belehrade bezohľadne som predával 35 povedal: „Neaž 40 kg denne, zaujíma ma, na pravoslávny musím to poŠtedrý večer aj striekať.“ Pri60 kg.“ tom nevedia, Vo veľkom alebo nechcú Za svoj príspevok vo včelárstve nikdy nepredávedieť, že úro- Ján Spišiak dostal aj najvyššie ocenenie val, lebo sa to da jabĺk bude Zväzu včelárskych organizácií Srbska vraj vonkoncom o 38 a slnečneopláca. nice až o 67 percent vyššia, ak ju „Predseda SPOS (Zväzu včelároprášia včely. My včelári sme však skych organizácií Srbska) Dr. Rov podstate príliš bezmocní. Vždy doljub Živadinović pred tromi rokmi môžeme ťahať za kratší koniec. Môžu vypočítal, že výrobná cena medu, ak vám včely zapáliť, otráviť, ukradnúť... sa včely nesťahujú, je 600 dinárov,

Ján Spišiak s manželkou Máriou vo svojom včelíne na Deliblatskej piesočine

Nedávno istý človek zapálil včelín, vedľa ktorého prechádzal, iba preto, že ho uštipla včela?!“ Náš spolubesedník nie je včelár z povolania, čiže na život si zarábal a do dôchodku odišiel ako strojník parných kotlov. Predsa vo svojom včelíne spolu s manželkou Máriou vyrobia významné množstvá medu a iných výrobkov – propolis, kráľovské želé (srb. matični mleč)..., predajom ktorých si významne dopĺňajú ro-

Informačno-politický týždenník

a ak sa včely sťahujú, je ešte vyššia.

Výkupcovia však za slnečnicový a lúčny med zaplatia 1,8 eura a za agátový 3,6 až 3,9 eura. My na trhu lúčny med predávame za 800, lipový za 900 a agátový za 1 000 dinárov, čo je zrejme veľký rozdiel.“ Ako poznať prírodný med? „Žiaľbohu, dnes iba skúsený včelár môže rozlíšiť prírodný od umelého medu. Ľudia napríklad nevedia, že prírodný med má iba chuť a nie aj

vôňu, a ak med má vôňu, to znamená, že sú doň pridané všelijaké arómy, teda chémia. Moja sesternica, ktorej som sa za službu zavďačil fľaškou medu, mi raz povedala: „Jano, kúpila som si v predajni med.

Vieš, ako pekne vonia? Tvoj med tak nevonia.“ Okrem toho iba prírodný med sa kryštalizuje. Naďalej prírodný med na 0 až 10 oC nevytečie z fľašky, ak ju vyhnete. Predsa vari najľahšie sa uzavrie, že med nie je prírodný, ak je lacný. Med, ktorý stojí 300 – 400 din./kg, určite nie je prírodný.“ Včely sú veľkou záľubou Márie a Jána Spišiakovcov a všetko, čo robia s nimi, robia s pôžitkom. „O včelách môže vedieť všetko iba ten, kto s nimi aj spáva,“ hovorí Ján. „Keďže včely sťahujeme do Deliblatskej piesočiny, aj my značnú časť leta trávime s nimi. Všeličo som tam zistil. Zistil som napríklad, že včely na lipu odchádzajú veľmi včas, kým sa ešte ani nerozvidnie, a vracajú sa domov neskoro, keď sa už takmer zmráka, kým napr. na agátovej pastve domov prichádzajú omnoho skôr. Pri inej príležitosti sme si napríklad mysleli, že zbierame lipový med, a keď sme lepšie pozreli, videli sme, že včely vlastne masovo oblietajú materinu dúšku, ktorej je tam neúrekom.“ Bok po boku s manželom sa o včely stará aj manželka Mária. „Kým som bola zamestnaná, odchádzala som do piesočiny, iba keď sme točili med, a teraz, keď som na dôchodku, odchádzam spolu s manželom a trávime tam v lete aj po niekoľko mesiacov. Robíme spolu, ale sa aj kamarátime, grilujeme, zavoláme si iných včelárov, prídu k nám deti, priatelia z neďalekej dediny Grebenac. Je to pekne, ale aj zdravo, keďže sa aspoň v lete vyhneme nášmu pančevskému znečistenému vzduchu.“ Spišiakovci sú už vo veku, keď síl začína ubúdať. K tomu Ján je aj s podlomeným zdravím. Túto ich záľubu však nemá kto zdediť, lebo sa deti vybrali inou cestou. Blíži sa teda chvíľa, keď sa s včelami budú musieť rozlúčiť. Vraj ešte toho roku a... Avšak už niekoľkokrát tak povedali, ale keď manželka začala fotiť včelín na pamiatku a plakať, rozlúčku odložili o rok, dva, tri... Čas ukáže, zakiaľ.

Foto: autor a z archívu Spišiakovcov • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z MINULOSTI LALITSKÝCH SLOVÁKOV

Prví hostia z Banskej Bystrice Juraj Pucovský

stálo 10, 15 a 20 dinárov. Hudbu dojednali Ondrej Pavlovič a Michal Ďurčiansky.

Prívet hostí bol ozaj srdečný,

poslali tkaný obrus s pestrou výšivkou. Rozlúčka bola srdečná a dojímavá. Z matičnej zápisnice sa dozvedáme, že „priebeh hos-

ťovania Banskobystričanov bol skvelý, čo môže nám Laliťanom slúžiť na česť. Všetci hostia potvrdili, že také úprimné a krásne pohostenie nezabudnú nikdy.

Pre nás lalitských Slovákov to bol najradostnejší deň, lebo sme prvýkrát uvítali milých hostí z našej starej vlasti“.

S

úprimnosťou uznávame, že sa lalitskí Slováci vždy potešili každej návšteve divadelníkov, folkloristov alebo obyčajných ľudí z pravlasti svojich predkov, ktorí prichádzajú k nám na Dolnú zem. Veď o tom najlepšie hovorí polstoročná družba slovenských Mošoviec a našej Lalite, ktorú vlani srdečne oslávili v rodisku veľkého Jána Kollára.

Tentoraz sa zameriame na prvú návštevu Slovákov, našich rodákov po druhej svetovej vojne. Bolo to 14. augusta 1946 v predvečerných hodinách o 17. hodine, keď do Lalite zavítali herci z Banskej Bystrice. Niekoľko dní predtým sa lalitskí Slováci, predovšetkým členovia MOMS, náležite pripravovali na príchod a prívet svojich hostí. Roboty mali neúrekom. Na školskom dvore bolo treba vystavať javisko, na ktorom Bánskobystričania zahrajú divadlo, urobiť pestrú slávobránu, postarať sa o spoločnú večeru, ubytovanie každého hosťa v domácnostiach, ktoré sa na to prihlásili.

Všetky tie práce sa konali pod dozorom predsedu MOMS, obchodníka Pavla Demitera a tajomníka, učiteľa Michala Benku, ktorí, samozrejme, prví aj vysúkali rukávy. Práce pri montáži javiska vykonali Pavel Pap, Michal Miháľ, Štefan Grňa, Juraj Turčan a Michal Ďurčiansky. Poňvy pre javisko zaobstarali Samuel Hrnčiar a Michal Grňa. Sedadlá, hlavne stoličky z viacerých domov zabezpečili a za pomoci mládeže v hľadisku zoradili Pavel Pap a Michal Miháľ. Drevo pre slávobránu dal Juraj Turčan, urobil ju Michal Ďurík, slová prívetu vypísal a javisko ofarbil Michal Demiter. O elektrické osvetlenie javiska a dvora sa postaral Pavel Pavlovič. Na pokladnici sedeli pokladník MOMS Štefan Bocka a učiteľ Štefan Uhrík; vstupné • ĽUDIA A UDALOSTI •

Laliťania pred autobusom, ktorým pricestovali hostia z Banskej Bystrice v auguste roku 1946

lebo mládež pred nich vyšla na koňoch a bicykloch. Banskobystričania si batožiny nechali u svojich hostiteľov, potom sa poprechádzali dedinou, aby si ju dôkladnejšie obzreli.

Spoločná večera pre divadelníkov a správu MOMS prebiehala v škole, vo veľkej učebni, ktorú dievčence ozdobili a na stoly rozložili riad. Najzodpovednejšie za prípravu večere boli Katarína Uhríková, Anna Zorňanová-Poštárka a hostinská Mária Benková, ktorým ostatné ženy pomáhali. Večera bola ozaj bohatá; Laliťania ponúkali polievku, varené mäso s omáčkou, pečenú prasacinu, morčacinu, vyprážané kurčatá, kapustový, paradajkový a paprikový šalát, víno, pivo, krachľu (nápoj z ovocnej šťavy a sódovky), Pavel Hmirák priniesol melóny, Ján Čriepok a Ján Pavlis dali sladké hrozno.

Divadelníci zo Slovenska zahrali hru (škoda, že nevieme, ako sa volala) a oduševnili preplnené hľadisko, v ktorom by ani zahodené jablko nepadlo na zem.

Každý hosť dostal na pamiatku vyšívaný uterák, kým Matici slovenskej v Turčianskom Svätom Martine nadšení lalitskí Slováci

VÝSTAVA DROBNÝCH ZVIERAT V KULPÍNE. V nedeľu 8. marca drobnochovatelia z Kulpína usporiadali výstavu. Na nádvorí bývalej Jednoty v centre Kulpína, kde býva aj dedinský trh, vystavovali drobné zvieratá, ktoré pestujú vo svojich domácnostiach. Zišli sa tu nielen pestovatelia z Kulpína, ale aj z mnohých ďalších prostredí, ako sú Pivnica, Laliť, Kula, Tovariševo, Šajkaš, Subotica, Kikinda atď. Na výstave si milovníci drobných zvierat mohli obzrieť a aj kúpiť: holuby, zajace, kohúty, sliepočky, papagáje... Napriek tomu, že bolo v tú nedeľu chladné počasie, návštevníkov na výstave bolo hodne. Najviac to boli deti s rodičmi a pestovatelia drobných zvierat. Vystavovateľov bolo mnoho a organizátori ako odmenu za najlepšie vystavené zvieratká podľa vyhodnotenia a rozhodnutia porotcov pripravili a odovzdali aj víťazné poháre.

K. G. 12 /4899/ 21. 3. 2020

13

Ľudia a udalosti PADINSKÉ SPOLKÁRKY

Obohacujú kultúrno-spoločenský život Anička Chalupová

V

miestnostiach Spolku žien v Padine sa začiatkom marca 2020 uskutočnilo výročné zasadnutie, na ktorom prezentovali doterajšiu činnosť a predostreli plány na tento rok.

Vďaka chtivým členkám a ich usilovným rukám sedemnásťročný spolok padinských žien každoročne zrealizuje približne päťdesiat aktivít. Inak nebolo ani v uplynulom roku. Podľa afinít spolkárok v uplynulom roku pozornosť venovali aktivitám zacieleným na rôzne oblasti. Okrem humanitárnych akcií, ktoré realizovali v Dome pre staré osoby Fénix v Padine, počas roka usporiadali, tak doma, ako i za chotárom, početné výstavy ručných prác a gastronomických pochúťok a svoju tvorbu predstavili na rôznych veľtrhoch a jarmokoch. V uplynulom roku spolkárky zorganizovali lokálnu recitačnú

súťaž pre ženy a zúčastnili sa vo finálovej súťaži v prednese poézie a prózy v Báčskom Petrovci. Svoju 15-ročnú činnosť zviditeľnili aj prostredníctvom knihy Zachovajme od zabudnutia – Tradičný odev žien v Padine, ktorou sa po-

ťažkostiam, nedorozumeniam, nepochopeniu Spolok žien urobil veľký krok do budúcna, pre mnohé a dorastajúce generácie zverejnil publikáciu, ktorá svojou hodnotou dokázala vytrhnúť zo zabudnutia a zaniknutia niečo, čo sa menuje

Na záver výročnej schôdze – spoločná fotografia

chválili na domácej pôde v prvej polovici júna. Podľa slov Elenky Haníkovej, predsedníčky padinských spolkárok, napriek mnohým

tradícia jedného národa. Napriek zmenšenému počtu členiek SŽ realizoval aj iné mnohopočetné akcie. K oslave Dňa Padiny usporia-

dal tradičnú tortiádu a v novembri realizovali už zachodenú 11. akciu Jej výsosť tekvica – potravina a liek.

Počas roka absolvovali dielne pre žiakov a za svoju aktivitu sa odmenili výletmi do turistických miest v Srbsku a v zahraničí. Predsedníčka SŽ v Padine Elenka Haníková okrem správy o činnosti za rok 2019 predostrela aj plány na aktuálny rok: „Prioritným cieľom v roku 2020 je zapojiť nové členky do našich radov, aj naďalej obohacovať našu prácu v prospech našej dediny a lokálnej samosprávy, a tým zachovávať a obohacovať naše tradície, kultúru a dedičstvo našich predkov.“ Padinské spolkárky, podobne ako aj v uplynulom roku, si naplánovali zrealizovať rad nových a už zachodených rozmanitých akcií, ktorými sa budú snažiť naďalej prispievať k rozvoju a zveľadeniu tak spolkovej činnosti, ako i svojej dediny.

BIELE BLATO

Čajový večierok popretkávaný spomienkami

U

Adela Obšustová

ž tridsať rokov sa v Bielom Blate tradične uskutočňuje ôsmomarcová čajanka, ktorú organizuje spolok žien z tejto dediny.

Hosťami čajanky boli predstavitelia miestneho spoločenstva, Základnej školy Bratstva-jednoty, spolku dôchodcov, kuchárov Bieleho Blata, ako aj predstaviteľky žien z Botoša, Mužlje a z Ečky.

Prítomných bolo viac ako 90 osôb.

Domáce so svojimi mladými pomocníčkami a pomocníkmi ponúkli hostí, samozrejme, čajom, domácou pálenkou, kávou, slanými dobrotami a sladkými koláčmi, sendvičmi.

Prvá časť čajového večierka bola venovaná spomienke na nebohú bývalú dlhoročnú predsedníčku Anuš Šimonovú a na jej bohaté aktivity v tomto spolku. O jej činnosti hovorili nová predsedníčka spolku Ilonka Vršková, predseda miestneho spoločenstva Miroslav Markuš a Anuškina dlhoročná spol-

Spomienky na bývalú dlhoročnú predsedníčku Anuš Šimonovú

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ková a domáca kamarátka Mária Haníková. V úzadí bola prezentácia prostredníctvom videobeamu o tom, o čom sa hovorilo, s množstvom krásnych fotiek zosnulej. Anuškin manžel, jej vnučka, ani prítomní nemohli ukryť slzy po týchto krásnych spomienkach. Ďalším bodom podujatia bolo čítanie poézie na tému žien a matiek.

Verše čítala Bieloblatčanka z Kikindy Marika Riceová a Xénia Tótová.

Veselé ovzdušie v miestnosti spríjemnili Emil Zadunajský a Igor Kuraj – členovia hudobnej skupiny

Bell Ami. Internacionálnym výberom piesní a výborným hudobným štýlom nenechali nikoho ľahostajným.

Na tanečnom pódiu na konci bolo vidieť hostí so spokojnými a kamarátskymi úsmevmi. Počas hudobnej prestávky bola krátka tombola s vtipnými komentármi. Sponzormi tomboly boli členky spolku žien, ako i niekoľkí súkromníci.

Aj tentoraz sa podarilo vyčariť silu jednoty a zhodu občanov multinárodnostnej a multikultúrnej dedinky Biele Blato.

Na večierku bolo viac ako 90 prítomných • ĽUDIA A UDALOSTI •

KYSÁČSKE SPOLKÁRKY MALI VÝROČNÚ SCHÔDZU

Nevystala umelecká „pochúťka“ Elena Šranková

P

rvé mesiace v roku sú obdobím, keď spolky mávajú výročné zasadnutia, na ktorých kvitujú vlaňajšiu činnosť a robia si plány na bežný rok. V stredu 11. marca tak urobili aj členky Spolku kysáčskych žien (SKŽ).

Ich výročnú schôdzu svojou prítomnosťou poctili predstavitelia početných kysáčskych spolkov a združení. Schôdzu viedla predsedníčka Ľudmila Berediová-Stupavská, ktorá prečítala správu o vlaňajších aktivitách, ako i plány na tento rok. Tak ako vždy, snemovanie malo aj kultúrno-umeleckú zložku, v rámci ktorej vlastné práce prečítali Zorica Pavlovová a Zuzana Agarská, a báseň Kosovská meditácia zarecitovala Anna Asodiová.

Ako vyplynulo zo slov predsedníčky Berediovej-Stupavskej, aktivít v minulom roku bolo menej, i keď zo správy a napočítaných akcií, ktoré ženy usporiadali a na ktorých sa v priebehu vlaňajšieho

roka zúčastnili, možno usúdiť, že majú za sebou ešte jeden čulý a na aktivity bohatý rok. Medzi ich najdôležitejšie akcie iste patrí 14.

Deň kysáčskej sármy, ktorý bol 1. septembra minulého roka. Zo správy o činnosti spolku za rok 2019 sa prítomní dozvedeli, že na začiatku

spomenutej autorky: Aktivistky ženských spolkov ako mosty juhoslovansko-slovenskej spolupráce.

Kysáčske spolkárky sa okrem toho zúčastnili na priadkach v Petrovci a Silbaši, kde navštívili i etnodom, na zábave k 8. marcu v organizácii SŽ Slovenka v Hložanoch, na výroč-

Predstavitelia početných spolkov a združení poctili výročnú schodzu žien minulého roka v SKŽ zorganizovali podujatie Zima s knihou, prednášky zo zdravotníctva, ako i bylinkovú besedu. Na Deň matiek predstavili brožúrku Julinkine uspávanky autorky Ľ. Berediovej-Stupavskej a koncom roka i ďalšiu knihu

nej schôdzi ASSŽ v Jánošíku a na ekologicko-kultúrnom a podnikateľskom podujatí Novosadská jar.

Boli i na krojovej zábave v Laliti, na Jarmoku tradícií v Hložanoch, na Zlatej bráne v Kysáči, na kysáčskej gitariáde, už tradične i na Krajan-

skom dvore v rámci Folklórnych slávností pod Poľanou a na festivale Nezabudnuté remeslá v Banskej Štiavnici, na Slovensku. Mali svoj stánok na stretnutí motorkárov v Kysáči, ako i na SNS v Petrovci.

V rámci Slávností bola predstavená i brožúrka Julinkine uspávanky.

Kysáčske ženy, členky SKŽ, priložili ruky vo viacerých akciách, ktoré sa usporiadali v ich dedine, a nevystali ani v gastronomických súťaženiach v Kysáči. Aktívne účinkovali na Literárnom večierku v Pivnici, na dielni omaľovanie úžitkových predmetov v Kovačici a boli i na výlete v Iloku a Radoši, ktorý organizovala ASSŽ.

Ani vlani nevystali na Sladkom dni v Bielom Blate, zúčastnili sa v dielni prípravy pirohov v Petrovci, na Tekvicovej zábave v Padine a na batôžkovej zábave v Petrovci. Na sklonku roka, v decembri 2019, sa zúčastnili na vianočných bazároch v Pivnici a Petrovci.

Zo správy pokladníčky Márie Čemanovej sa prítomní dozvedeli, že spolkárky hospodárili pozitívne.

Nakladali s prostriedkami viac ako 320-tisíc dinárov, z čoho im zvýšilo takmer 70-tisíc. Ročné členské bolo 500 din. a zostalo tak i tohto roku.

Plány spolkárok na tento rok sú podobné vlaňajším.

Na záver nasledovalo pohostenie, o aké sa kysáčske spolkárky veľmi dobre vedia pričiniť.

NA SLOVENSKU

Dolnozemská veselica v Senci reprezentoval spolok Slovákov z Rumunska, aby v tejto tradícii pokračovali naďalej. Dolnozemskú

Anička Chalupová

D

olnozemskí Slováci zo Srbska, z Rumunska a Bulharska sa po roku opäť stretli na Dolnozemskej veselici v Senci, na Slovensku. Podobne ako minulý rok, aj tentoraz táto udalosť bola bohatšia o kultúrny zážitok.

Tento rok mali organizátori rekordný záujem, na veselicu sa prihlásilo viac ako 230 záujemcov, avšak z kapacitných dôvodov mohli privítať maximálne 200 hostí. Toto bolo ďalšie potvrdenie a motivácia pre organizátorky Ľudmilu Veňarskú a Jarmilu Roškovú, rodáčky zo Srbska, a Ruda Hajdúka, ktorý • ĽUDIA A UDALOSTI •

veselicu slávnostne otvorila Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD., z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá v príhovore o. i. vyzdvihla dôležitosť dobrých vzťahov medzi krajanmi.

V rámci tohto podujatia odznel aj príležitostný kultúrno-umelecký program, v ktorom vystúpil mladý, talentovaný harmonikár Vladimír Halaj z Padiny, Anka Zorňanová z Nového Sadu, ktorá v tradičnom pivnickom kroji predviedla spevácke schopnosti nielen v slovenčine, ale aj v srbčine, či dokonca v rumunčine, a Folklórny súbor Gymnik, v ktorom tancuje aj Katka Vozárová, Dolnozemskou piesňou pookriali nejedno mladá Kysáčanka. Všetci srdce: Anna Zorňanová a Vladimír Halaj

hostia boli za svoj výkon odmenení obrovským potleskom a ováciami.

Počas večera hostí na tanečnom pódiu sprevádzala skupina Dúha z Aradáča, ktorá hrala účastníkom na dobrú náladu a viackrát potvrdila, že dokonale dokáže vnímať, čo publikum poteší.

Aj teraz organizátorky spojili príjemné s užitočným, a tak výťažok z predaja tombolových lístkov venovali projektu Detská svadba v Kovačici pod vedením Pavla Baláža. Hostia tak mali dobrý pocit z toho, že pomáhajú niekomu, komu je to potrebné, a sponzori, inak takmer výlučne dolnozemskí Slováci, zase mali možnosť predstaviť svoje výrobky či služby.

Foto: z archívu organizátorov

12 /4899/ 21. 3. 2020

15

Ľudia a udalosti SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC

Po zmenách kráčajú cieľavedome Jaroslav Čiep

S

polok filatelistov Báčsky Petrovec v čitárni Knižnice Štefana Homolu v stredu 11. marca usporiadal výročné zasadnutie zhromaždenia SFBP. Na margo zhromaždenia, kde schválili pripravené správy a plány, oslovili sme podpredsedu petrovských filatelistov Rastislava Speváka, aby nám ozrejmil vlaňajšiu činnosť tohto spolku. „Spolok filatelistov Báčsky Petrovec so svojou činnosťou v roku 2019 môže byť úplne spokojný. Väčšinu cieľov, ktoré boli naplánované, sme zrealizovali. Pravidelne, v prvú stredu v mesiaci a po potrebe aj častejšie, sme mali stretnutia v priestoroch KŠH. V apríli sme mali výročné a volebné zhromaždenie, na ktorom je zvolený nový predseda klubu Ondrej Zahorec. Prvé podujatie, ktoré sme realizovali, bola výstava Dni filatelie 8 v KŠH 24. mája. Na tejto výstave sa svojimi exponátmi predstavili všetci aktívni členovia spolku, ako aj mládežníci Xénia Kulíková, Emil Čeman, Maja Marčoková, Aleksa Bagoňa, Bojan Savičić a Nina Marčoková. Nasledovala výstava v Kysáči počas festivalu Zlatá brána pod menom Spoznaj svet filatelie a filateliou spoznaj svet. Zorganizovali sme ju v ZŠ Ľudovíta Štúra spolu z KUS Vladimíra Mičátka. Svojím materiálom sa predstavili naši členovia, ako aj mládežníci, žiaci kysáčskej ZŠ a Ema Turanová z petrovskej ZŠ. Na tradičnej Medzinárodnej filatelistickej výstave Ribarske večeri v Apatine sa zúčastnili Ondrej Ivičiak, Ondrej Žabka, Ondrej Zahorec a Rastislav Spevák. Počas SNS v auguste sme v ZŠ Jána Čajaka nainštalovali tradičnú Medzinárodnú výstavu Petrovec FILA 2015. Predstavilo sa 36 vystavovateľov, medzi nimi aj náš člen Slavko Černivec s numizmatickou zbierkou. Veľmi sme hrdí na skutočnosť, že mladí nádejní filatelisti Bojan Savičić, Emil Čeman a Ema Turanová samostatne vystavovali, za čo vďaka patrí najmä ich mentorom Ondrejovi Žabkovi a Milanovi Verešovi. Výstava mala medzinárodný charakter, lebo sa predstavili

16

www.hl.rs

autori z až 8 štátov, čo je najväčší počet zahraničných účastníkov doteraz. Nie iba čo sa týka počtu, ale najmä kvalitou exponátov táto výstava prekonala všetky doterajšie.

Viac ako polovica exponátov mala ocenenie z medzinárodných výstav.

pri oslavách 100 rokov od založenia gymnázia. O význame vydania tejto známky hovoril predseda ZFV Ivan Tangl. V decembri sme spolu s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Poštovom múzeu v Belehrade zorganizovali filatelistickú výstavu

Zo zasadnutia Spolku filatelistov Báčsky Petrovec v marci 2020

Tento úspech mal veľkú ozvenu v Stamp Beadeker. Zabezpečovanie srbskej filatelii a sme hrdí na množ- exponátov pre výstavu mal na stvo gratulácií, ktoré sme dostali. starosti náš spolok. Mimoriadne Počas výstavy bola zorganizovaná významnú výstavu navštívili poaj vydarená zberateľská burza, kto- četní diplomati z Belehradu a svoje rá, žiaľ, nevzbuzbierky predstadila väčší záujem vili naši členovia medzi PetrovčanOndrej Zahorec, mi. Našu snahu a Rastislav Spevák úsilie pozdvihnúť a Ondrej Žabka. filateliu na vyššiu V minulom úroveň kladne roku sme obnoocenili aj vo Zvävili predplatné na ze filatelistov Vojčasopis Filatelista, vodiny, a preto aj ktorý vydáva Zväz zasadnutie zhrofilatelistov Srbmaždenia Zväzu ska. Zo zvyšných filatelistov Vojvoprostriedkov sme diny bolo uskukoncom rok a Pečiatka petrovských filatelistov točnené práve v kúpili ochranné pre obálku chystanej výstavy Petrovci počas v Čelareve plastové fólie pre tejto výstavy. výstavné paneVydavateľská ly. Žiaľ, finančné činnosť spolku pokračovala aj v prostriedky nedovolili, aby sme roku 2019, vydali sme 5 príležitost- všetky panely obnovili, a to nám ných obálok spolu s príležitostnými zostáva ako úloha na rok 2020. Naša poštovými pečiatkami. Mimoriad- činnosť bola v médiách zastúpená ne čulú aktivitu spolku vlani sme už tradične, a predsa najväčší pokkvitovali aj v októbri. Za najväčší rok v propagácii našej práce sme úspech, nie iba v minulom roku, urobili v elektronických médiách považujeme to, že na návrh SFBP a sociálnych sieťach, o čom sme Pošta Srbska do svojho programu mali pozitívne zmienky najmä od zaradila vydanie príležitostnej poš- zahraničných filatelistov. Veľmi tovej známky 100 rokov gymnázia dobre navštívená je aj facebooková v Petrovci. Prezentácia známky, ako stránka Zberateľ – kolekcionár a v aj príležitostnej obálky prvého dňa tom smere aj v budúcnosti budú bola v rámci slávnostnej akadémie zamerané naše úsilia.“

Informačno-politický týždenník

Keď ide o aktuálny rok 2020, Rastislav Spevák podotkol: „Naše pravidelné stretnutia, ktoré sú teraz raz do mesiaca, sa budú konať častejšie, aby sa umožnilo rýchlejšie a kvalitnejšie informovanie, ako aj výmena a zadovažovanie nového filatelistického materiálu, aj odchod na výmenné stretnutia zberateľov, ktoré sa konajú v Novom Sade.

V pláne je odchod na stretnutia do Báčskej Palanky, Apatinu a Bratislavy. Najdôležitejšie aktivity budú zorganizovať 4 filatelistické výstavy.

Prvá bude v Čelareve 10. apríla v priestoroch Múzea čelarevského pivovaru. V máji bude výstava Dni filatelie, ďalej plánujeme výstavu v Kysáči počas festivalu Zlatá brána.

Táto naša práca vyvrcholí počas SNS, keď zorganizujeme 16. medzinárodnú filatelistickú výstavu Petrovec FILA. Jej otvorenie bude 7. augusta a počas jej trvania sa tradične uskutoční aj zberateľská burza. Vydavateľská činnosť bude pokračovať ako aj do teraz. Na príležitostných obálkach a príležitostných poštových pečiatkach zaznamenáme významné výročia a udalosti zo života Slovákov, ale aj všeobecne významné svetové udalosti. Naše aktivity nebudú zamerané iba na organizáciu výstav, ale aj odchod a účinkovanie na filatelistických prehliadkach najmä v zahraničí. Pokúsime sa zúčastniť na výstavách v Temešvári a Maribore. No pre túto úroveň je potrebné pracovať na skvalitnení svojho filatelistického materiálu, aby exponáty boli konkurenčné pre ocenenia. Prihlášky sú už zaslané aj do Belehradu pre Národnú filatelistickú výstavu Srbija FILA koncom mája. Práca so školskými deťmi, ktorá bola trochu zanedbaná, by sa mala zintenzívniť.

Hoci propagovanie a prezentácie filatelie, ktoré sme robili v školách v Kysáči a Hložanoch, priniesli určité úspechy, nie sme celkom spokojní a pokúsime sa prilákať čím viac mladých. Spolupráca s inými filatelistickými spolkami, ako aj so ZF Vojvodiny a ZF Srbska, je na veľmi dobrej úrovni a v tom budeme pokračovať, ako aj v spolupráci a v kontaktovaní s filatelistami zo zahraničia.“

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY 10

Iba spoločná práca prináša úspechy Pripravila: Anna Horvátová Staropazovčania sa tohto roku chystajú osláviť 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety týmto oslavám tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

Návšteva v sedliackom pracovnom družstve „JANKO ČMELÍK“ Jedno z najlepších sedliackych pracovných družstiev v ĽR Srbsku – „Družstvo – to je naša rodina“ – Láska k stroju Málo sme doteraz vedeli o prvom slovenskom sedliackom pracovnom družstve „Janko Čmelík“ v Starej Pazove. Sem-tam sme sa z krátkych zpráv tlače dozvedeli o pracovných úspechoch družstva, avšak na základe toho sme mohli dostať iba veľmi nejasný obraz o bohatom a plodnom živote, ktorý prebieha na majetku sedliackeho pracovného družstva „Janko Čmelík“. Snáď najviacej pozornosti upútalo družstvo na seba vtedy, keď sme nedávno čítali v tlači: „... sedliacke pracovné družstvo „Janko Čmelík“ v Starej Pazove, odmenené bolo na poľnohospodárskej výstave v Novom Sade 100 000 dinármi, ako jedno z najlepších sedliackych pracovných družstiev v Ľudovej republike Srbsku.“ Aby sa náša verejnosť niečo viacej a bližšie dozvedela o družstve „Janko Čmelík“, vyslali sme tam nášho spolupracovníka. Podívajme sa, čo nám tento píše: Ktože by nepočul o družstve „Janko Čmelík“...

Sotva nájdete v Starej Pazove takého človeka, ktorý by vám nevedel niečo bližšie rozprávať o sedliackom pracovnom družstve „Janko Čmelík“. Veď dobré meno • ĽUDIA A UDALOSTI •

tohto družstva preniklo už zo Starej Pazovy do celej našej ľudovej Republiky, ba aj ďalej a stalo sa vzorom mnohých družstevníkov.

Prvý známy, ktorého som v Starej Pazove stretol a ktorý už obdivuje pazovských družstevníkov, bol vojnový invalid Janko Litavský. S veľkou ochotou zaviedol ma na družstevný majetok. Hneď za dedinou, vedľa železničnej trate, vedúcej do Belehradu, zastavili sme sa a môj sprievodca hovorí, ukazujúc rukou: „Hľa, tuná je majetok sedliackeho

veľkých sudoch vytáčajú z hrozna sladkú šťavu a nosia ju do sudov, umiestnených v novej, vybetonovanej družstevnej pivnici. Je priestranná a plná sudov, do vrchu napojených muštom. „Je to plod obsiatých jutár vinohradu – hovorí jeden družstevník. Tak, okolo 460 „okoví“ (okov = 50 l). na budúci rok posadíme nové vinohrady. Vzali sme si do plánu.“ Neujde tvojej pozornosti hrmot vozov naložených hroznom, povedľa a na nich veselé oberáčky, spievajú a zvestujú, že

pracovného družstva „Janko Čmelík!“ Z elektrického stĺporadia, vedľa trate odbočuje elektrické vedenie a ponad jačmeňom rozzelenalé družstevné polia mieri rovno na družstevnícke stavby.

Zovšadiaľ žiari novota Prvá stavba, na ktorej sa zastaví tvoj pohľad, je veľká budova družstevnej maštale. Nová budova.

Podívaš sa dovnútra, kde usilovne stlal slamu jeden z družstevníkov a vidíš – moderne, hygienicky zariadenú maštaľ, v ktorej polihuje a žuje krm viac ako 20 pekných, urastených koní. Voľného miesta je ešte pre ďalších 20.

Opodiaľ sa stavia nová veľká budova. Bude to zvláštna maštaľ pre rožný statok. Vmestí sa do nej okolo 50 kusov rožného statku.

Na priestrannom nádvorí zhon a vrava. Dvorom zaváňa vôňa sladkého vína. To družstevníci vo

hroznovú oberačku práve skončily.

Zdá sa ti, že čas nezvyčajne rýchle beží a že nebudeš môcť vidieť všetky tie zaujímavé veci, ktoré vlastní družstvo. A ideš ďalej. Stačíš urobiť sotva niekoľko krokov a už sa ocitneš pred modernými chlievami, v ktorých si polihuje alebo bezstarostne pobehuje úchvatné množstvo prasiec a ošípaných.

Jedna časť sú tie, ktoré nedávno vykúpil štát a sveril pazovskému družstvu aby ich vykŕmilo; druhá časť sú majetkom družstva. A veru, za pomerne krátky čas družstevníci si vedeli vytvoriť závideniahodný fond ošípaných.

Spoločne pracovať – to je vôľa, to sú úspechy O krátku chvíľu mal som príležitosť sosnámiť sa s predsedom družstva súdruhom Michalom Šipickým, alebo ako ho s obľubou družstevníci menujú „súdruh

Nielen proti gramotnosti bojovali v povojnovom roku 1948, ale staropazovskí pokrokoví občania svoje sily združili a založili prvé družstvo, ktoré im pomohlo v odpredávaní výrobkov, vo zveľadení hospodárstva a samým tým aj v prosperite. Ocenili, že iba spoločná a svorná práca prináša úspechy. ah

Emeš“. Nuž a ako predseda družstva, ako starostlivý otec veľkej rodiny pracujúcich, „zareční“ si, pravdaže, najsamprv o svojej „rodine“, o svojich „družstevníkoch“.

Je nás 50 rodín začlenených do družstva – hovorí súdruh Šipický.

46 rodín je slovenských a ostatné srbské, no to nám ani najmenej neprekáža, aby sme žili svorne, ako bratia a ako jedna rodina sa tešili úspechom, ktorý dosiahneme spoločnými silami. A, verte mi, spoločne pracovať a obrábať pozemky – to vám je s chuťou pracovať, to je radosť, to sú úspechy.

Netreba tu mnoho hovoriť, potrebné je podívať sa iba na to, čo sa vykonalo a stačí.

Zima nás neprekvapí a sneh nezaveje naše polia nepripravené.

Naše pluhy hlboko brázdili už na viac ako 100 jutrách našich polí. Ešte ostáva asi 120. No, akonáhle budú skončené aj posledné práce okolo lámačky kukurice – nedáme ani tam na seba čakať. Zorieme.

U nás pracovať nie je tak namáhavé, ako kým sme sa každý iba museli piť so svojimi poliami. Je nám oveľa ľahšie – máme stroje, traktory – hovorí s radosťou a hrdosťou s. Šipický. S takou radosťou, s akou len môže hovoriť jeden družstevník o stroji, o traktore, ktoré sú jeho pravou rukou takmer v každej práci a ku ktorým priľnul s neobyčajnou láskou. „Stroj – ten veru poriadne nahradí náš zápražný statok a nepozná únavy.

Pozrite len, nech vám ilustrujem, ako nie len ľahko, ale aj výnosné je pracovať na stroji: zorať na traktore jednu „žinku“ (1 kj) stojí nás iba 82 dináre.“ (Pokračovanie nabudúce)

Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v sobotu 23. októbra 1948, R. V – č.

78 (438).

12 /4899/ 21. 3. 2020

17

DETSKÝ KÚTIK

Priateľstvo a rodina

T

o, čo upevňuje váš vzťah k priateľom a najbližšej rodine, je v prvom rade láska. Aj porozumenie, oddanosť a nerozlučiteľná blízkosť. Tak ako ste naviazaní na svojich najbližších domácich, tak ste nerozluční s najlepšími kamarátmi. Každý ten vzťah si pestujete a snažíte sa, aby sa rozrastal aj naďalej. Rodina je základ, v ktorom je láska, korektný vzťah, porozumenie, solidarita. S kamarátmi je to tiež blízky vzťah, založený na dôvere, na spoločne trávených chvíľach v radosti, šantivosti, hravosti, veselosti. Preto vaše práce o rodine a o priateľoch sú úprimné a páčivé.

Katuša

Aleksandra Nikolićová, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Šťastná rodinka Mama, ocko, brat a ja, všetkých nás mám rada.

Ocko, mamka, braček a ja, je to celá moja rodina.

Moja mama a sama ja máme rady otca a brata.

Zase brat a otec môj vyznávajú nám lásku obom.

Nad naším šťastným domčekom usmieva sa obláčik so slniečkom.

Zohrieva naše plné srdiečka, lebo sme šťastná rodinka.

Emília Kámaňová, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Sára Ondríková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Moja kamarátka BFF

Myslím si, že som si našla dobrú priateľku. Ona je mojou najlepšou kamarátkou. Volám ju BFF, to znamená najlepšia priateľka navždy.

Moja BFF má deväť rokov. Prezradím vám, je mojo u spolužiačkou.

Je približne vysoká ako ja. Oči má okrúhle a hned é ako jesenné gaštany. Jej obľúbenou farbou je zelená. Rada má oblečené šaty pestrých farieb. Spoločné nám je aj to, že mám e obe dlhé vlasy.

Iba jej sa viac podobajú na veveričkin chvost. Je tichá, vytrvalá ani korytnačka. Veľmi si rozumieme, lebo má pekn é práce a výsledky v škole. Ona je kreatívna, usilovná, poslušná, praco vitá. Jedným slovom je BFF.

Veľmi pekne sa správam voči nej. Ona sa voči mne tiež pekne správa. Prajem si, aby mi bola aj naďalej kamarátko u.

Anna Dingová, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jana Dišpiterová, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Leontína Marčeková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina • DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske rozhľady

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Číslo 6/ 2005

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Zákaz vývozu základných potravín na 30 dní Ľubica Sýkorová Srbsko má v zásobách milión ton múky a taktiež adekvátne zásoby pšenice, oleja a cukru, ale štát zakazuje vývoz týchto potravín najmenej na 30 dní.

Na oficiálnej webovej stránke vlády Srbska sa uvádza, že vzhľadom na súčasnú situáciu týkajúcu sa koronavírusu sa občania Srbska nemusia báť o nedostatok základných potravín, ktorých máme v zásobe na jeden rok. očasný zákaz sa vzťahuje na pšeničnú múku, slnečnicový olej, biely cukor, mydlá, saponáty, rukavice (aj odevné ochranné doplnky) z plastov, plienky pre deti a dospelých, papierové vreckovky a utierky, dezinfekčné prostriedky, asepsol, alkohol, ochranné okuliare… Aj keď sa spotreba potravín a hygienických prostriedkov a prípravkov v obchodoch v poslednom období výrazne zvýšila, dodávateľské reťazce tvrdia, že sú dobre zásobené a majú všetkého dostatok na niekoľko

D

Ročník XLVIII 21. 3. 2020

mesiacov. Z toho dôvodu nie je potrebné, aby si obyvatelia robili extrémne domáce zásoby.

No je úplne normálne, že človek podľahne davovej psychóze v takýchto nezvyčajných situáciách a doma chce mať nejaké zásoby.

Nie je tomu tak len u nás, ľudia podľahli horúčkovitým nákupom v každej krajine.

Treba mať na zreteli, že nášmu organizmu najmä počas pandémie sú potrebné aj potraviny, ktoré sú zdravé a pomôžu posilniť našu imunitu.

Ak ste sa rozhodli urobiť nejaké zásoby, kupujte potraviny s dlhšou trvanlivosťou. Napríklad biela ryža, ak je správne hermeticky zatvorená a uskladnená v chlade, môže trvať až 30 rokov.

Hnedá ryža má trvanlivosť 12 mesiacov. Suché strukoviny (fazuľa, hrach, šošovica) majú tiež dlhú trvanlivosť. Napríklad suchá fazuľa hermeticky uzavretá vo veľkej sklenenej fľaši môže trvať takmer neobmedzený čas.

Strukoviny sú plné bielkovín a sú dobrou náhradou mäsa.

Môžeme ich tiež zmraziť. Soľ ako

minerál taktiež môže trvať večne, no treba ju uskladňovať v tesne uzavretej nádobe, taktiež aj cukor.

Tuky sú na kazenie náchylnejšie. Rastlinný a olivový olej môže trvať dva roky, ale uskladnený v tmavšej a chladnejšej miestnosti. Múka je náchylnejšia na znehodnotenie, ale ak je uskladnená na suchom, tmavom, chladnom mieste a bez škodcov, ako sú napríklad mole, môže trvať 12 mesiacov. Integrálna múka, nielen pšeničná, ale aj pohánková a podobné múky majú trvanlivosť šesť mesiacov.

Maslo nemá dlhú trvanlivosť, je potrebné uchovávať ho v chladničke, pričom v mrazničke môže trvať až deväť mesiacov. Syry majú kratšiu trvanlivosť a čím sú tvrdšie, tým dlhšie vydržia.

V prípade potreby ich môžeme tiež zmraziť.

Táto pandémia len potvrdzuje, aké je dôležité, aby štát bol akotak sebestačný a napríklad stále mal dostatočné zásoby základ-

Najviac sa obchodovalo s kukuricou Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 9. do 13. marca bol zaznamenaný v porovnaní s predchádzajúcim týždňom oveľa vyšší obrat. Tovarový obrat bol väčší o 290 % a finančný o 83,68 %.

V uvedenom období sa najviac obchodovalo s kukuricou. Jej cena sa pohybovala od 15,00 do 15,20 din./kg bez DPH. Uvedenú cenu na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď sa formovala podľa ponuky, v predchádzajúcom týždni formoval dopyt po tejto poľnohospodárskej komodite.

Už tretí týždeň po sebe nikto nemal záujem o pšenicu. V ponuke bola od 18,80 din./kg do 19,30 din./kg bez DPH v závislosti od kvality.

Mierny záujem bol aj o sóju. Predávala sa ných za cenu od 39,30 do p o 39,70 din./kg bez travín.

DPH. ○ Súčasná situácia poukazuje na dôležitosť vlastných tovarových zásob – komodít a kapacitu sektora výroby potravín. ○

Z obsahu Nie je čakanka ako čakanka s.3

Ochrana záhradných rastlín na začiatku vegetácie s. 4

Užitočná krása s. 6

I

19

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOHOSPODÁRSTVO VO SVETE

Boj proti klimatickým zmenám Pripravila: Ľubica Sýkorová Európa sa do tridsiatich rokov chce stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. S tým súvisia aj zmeny, ktoré skôr či neskôr pre dosiahnutie tohto cieľa bude musieť podstúpiť aj agropotravinársky sektor.

Prvým krokom k uhlíkovej neutralite je európsky ekologický dohovor. ri podpise parížskej klimatickej dohody sa EÚ zaviazala, že do roku 2050 bude uhlíkovo neutrálna. Prvé dosahy klimatických zmien sa už začínajú prejavovať na celom svete vrátane Európy. Extrémne výkyvy počasia, ako napríklad suchá, silné dažde, záplavy a zosuvy pôdy, sú čoraz častejšie. Zmeny podnebia majú za následok aj zvyšovanie hladín morí a oceánov, ich prekysľovanie a stratu biodiverzity. Podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) musíme urobiť všetko preto, aby svetová teplota nevzrástla o viac ako 1,5 °C, inak budú dosahy zmien podnebia nezvrátiteľné. Na to je potrebné, aby sme do polovice 21. storočia dosiahli uhlíkovú neutralitu. Tento cieľ stanovuje aj parížska klimatická dohoda, ktorú podpísalo 195 signatárov, vrátane EÚ. ČO JE UHLÍKOVÁ NEUTRALITA Uhlíková neutralita znamená dosiahnuť rovnováhu medzi emisiami uhlíka a ich pohlcovaním z atmosféry do takzvaných uhlíkových zachytávačov. Za zachytávače uhlíka možno považovať všetky prírodné alebo umelo vytvorené

systémy, ktoré pohlcujú viac uhlíka ako ho vyprodukujú. Napríklad pôda, lesy a oceány. Tieto prírodné zachytávače ročne pohltia medzi 9,5 a 11 gigaton CO2. Na pohltenie všetkých emisií, ktoré ľudstvo ročne vypúšťa, ale nestačia. V roku 2017 ich bolo do atmosféry vypustených až 37,1 gigaton.

Doteraz sa nepodarilo vytvoriť také umelé zachytávače, ktoré by dokázali pohltiť také množstvá uhlíka, aby sa tým podarilo zmierniť otepľovanie zemegule.

pesticídov a znižovanie množstva chémie. Požiadavka zníženia uhlíkovej stopy by mala súvisieť aj s prepravou potravín na veľké vzdialenosti.

Jednou zo súčastí európskeho ekologického dohovoru, ktorý pokrýva práve oblasť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva, bude Stratégia z farmy na vidličku. Tá by mala podľa prvotných informácií zahŕňať: – podstatné zníženie používania prípravkov na ochranu rastlín,

EÚ SVETOVÝM LÍDROM OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Európska únia sa chce stať svetovým lídrom ochrany životného prostredia a udržateľnosti všetkých ekonomických aktivít.

Napríklad pre potravinárov to bude znamenať, že každý bude musieť mať upravené technológie či spôsoby balenia potravín. Všetky plasty, v ktorých budú potraviny zabalené, budú musieť byť stopercentne recyklovateľné. Tu sú zaradené aj ohromné požiadavky na spôsoby prvovýroby v agrosektore, pokiaľ ide o používanie

hnojív a antibiotík, ako aj znižovanie rizík, ktoré z nich vyplývajú, – podporu obehovej ekonomiky, – zníženie environmentálneho dosahu spracovania potravín, čo sa má vzťahovať na dopravu, skladovanie, balenie a potravinový odpad, – lepšie informovanie spotrebiteľov.

Detaily stratégie zatiaľ nie sú známe. Podľa dostupných informácií by chcela Európska komisia predstaviť túto stratégiu 31. 3.

2020. Zverejneniu stratégie by mala predchádzať verejná kon-

P

20

II

zultácia. Bude to ovplyvňovať aj prebiehajúce rokovania o spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020. ...

PRE KORONAVÍRUS SA MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH POĽNOHOSPODÁRSKEJ TECHNIKY TECHAGRO PRESÚVA NA ROK 2021 Tí, ktorí sa v apríli chystali navštíviť veľtrh poľnohospodárskej techniky v Brne, budú sklamaní.

Tretí najväčší európsky veľtrh poľnohospodárskej techniky TechAgro, ktorý sa koná každé dva roky v Brne, v Čechách, a v tomto roku mal byť od 31. 3. – 4.

4. 2020 sa v ohlásenom termíne nebude konať. Vzhľadom na súčasnú vážnu celosvetovú situáciu, pokiaľ ide o koronavírus, keď je obmedzené cestovanie po Európe, bolo dohodnuté, že sa Medzinárodný veľtrh poľnohospodárskej techniky Techagro neuskutoční v pôvodne plánovanom termíne, ale až o rok, v termíne od 11. 4. do 15. 4. 2021.

Veľtrh pravidelne navštevuje viac ako 100 000 ľudí a v roku 2018 sa ho zúčastnilo 722 spoločností z 37 štátov sveta. Techagro sa za posledné roky stal jedným z najväčších európskych veľtrhov poľnohospodárskej techniky.

Zastúpená býva väčšina značiek poľnohospodárskej techniky pôsobiacich na európskom trhu.

Zastúpené sú aj trendy, ako digitálne technológie, precízne poľnohospodárstvo či využitie navigačných systémov. Bohatý býva aj sprievodný program s aktuálnymi témami a za účasti významných osobností.  Ilustrácia: pixabay

12 /4899/ 21. 3. 2020

ZELENINÁRSTVO

Nie je čakanka ako čakanka Ľubica Sýkorová

Keď spomenieme čakanku, každý z nás si ihneď predstaví nežný modrý kvietok, ktorý rastie najmä popri cestách. Ide o čakanku obyčajnú – Cichorium intybus, známu aj pod menom čakanka poľná, korenie svätého Petra, kávová zelina či cigória. V starom Egypte bola považovaná za magickú bylinu – údajne dávala krásu a úspech. krem čakanky obyčajnej poznáme aj niekoľko druhov čakanky, ktoré sa pestujú ako zelenina. Tu patrí čakanka biela, čakanka červená a čakanka šalátová listová, ktoré sú veľmi zdravé. Čakanka biela je populárna najmä v Belgicku, Holandsku a Anglicku. Obsahuje inulín – vzácnu vlákninu pre zdravie čriev a látky podporujúce tvorbu krvi a krvný obeh. Z vitamínov sú zastúpené vitamíny skupiny B, vitamín C, z minerálnych látok sú to draslík, vápnik a fosfor. Používa sa do šalátov a vhodná je aj na zapekanie. Červená čakanka pochádza z Talianska. Obsahuje vitamín B1, betakarotén, kyselinu listovú, železo, fosfor, draslík, zinok a vlákninu, ktorá podporuje trávenie. Vhodná je na prípravu šalátov. Čakanka šalátová listová je podobná šalátu, ale listy má tvrdšie a horkasté. Obsahuje vitamín C, povzbudzuje chuť do jedla, ovplyvňuje činnosť čriev.

Vhodná je na šalát, pripravujeme ju so zálievkou. Čakanka šalátová listová je vhodná aj na varenie a dusenie. ČAKANKA LISTOVÁ Čakanka listová (Cichorium endivia) je dvojročná zelenina, ktorá patrí do čeľade astrovité.

Ako chutná zelenina sa začala používať v Bruseli v roku 1846, keď si tamojší záhradník botanickej záhrady všimol, že z koreňov čakanky založených v rašeline na výrobu kávoviny vyrastajú pevné a chutné puky. Odvtedy sa čakanka neustále šľachtí a je známych veľa odrôd, niektoré s červenkastými listami. Dnes sa za najväčších pestovateľov čakankových pukov

považuje Belgicko a Francúzsko.

A čo sú to vlastne tie puky? To sú nahustené a k sebe pevne pritisnuté listy bez zeleného farbiva, ktoré vznikajú vďaka rýchleniu bez prístupu svetla. Získanie týchto pukov nie je jednoduché.

PESTOVANIE Čakanka sa pestuje v dvoch fázach. Semená čakanky sa vysievajú priamo na záhon v máji až júni. Výsev v skoršom termíne môže viesť

koreňov tak, aby sa nepoškodil vegetačný stred. K rýchleniu sú vhodné korene s priemerom okolo 4 cm a dlhé 25 – 30 cm.

Dostatočne vyvinuté korene treba uložiť na chladné a tmavé miesto.

Veľmi dobré je ich skladovanie v polyetylénových vreciach. Korene skladujeme do druhej fázy – do rýchlenia.

Rýchlenie možno vykonávať dvoma spôsobmi – klasicky v

k vybiehaniu do kvetov. Riadky by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzídené rastliny pretrhávame na vzdialenosť približne 10 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. V príliš riedkych porastoch sa

hline alebo hydroponicky. Pri pestovaní v zemine predpestované korene zahrnieme malou vrstvou hliny (rašeliny) a necháme ich v úplnej tme rásť 5 až 8 týždňov pri teplote 14 – 16 °C. Nové listy,

vyvíjajú príliš silné korene, ktoré pri rýchlení vytvárajú nežiaduce rozvetvené puky. Obyčajne v októbri sa korene vyberajú. Po zbere je vhodné ich nechať ešte niekoľko dní ležať na záhone, aby vyschli, ale treba ich chrániť pred prípadným mrazom. Následne sa vňať zreže asi 3 cm nad koncom

ktoré vyrastú v tme, sú biele a nie sú také horké ako bežné listy.

Za jednoduchší postup sa považuje hydroponické pestovanie.

Pripravené korene poukladáme tesne vedľa seba napr. do vedra.

Vedro naplníme do 2/3 vodou.

Korene nesmieme nikdy úplne ponoriť pod vodu, vegetačný

O

vrchol musí zostať suchý. Aby sa obmedzil prísun svetla, vedro musíme zakryť čiernou nepriesvitnou fóliou. Optimálna teplota pri tomto spôsobe rýchlenia je 18 °C. Pri tejto teplote puky dorastú do zberovej fázy počas 3 – 4 týždňov.

Vyvinuté puky vyberieme a odrežeme ich aj s pätkou koreňa, aby sa nerozpadli. Pravidelný prísun pukov do kuchyne si môžeme zabezpečiť postupným zakladaním uskladnených koreňov v priebehu celého zimného obdobia. Pre udržanie vlastností skladujeme zozbierané puky v obale z čiernej fólie, aby sa až do spracovania (konzumácie) zamedzilo prísunu svetla. Nezabalené puky by na svetle zozelenali a zhorkli. Krehká štruktúra si vyžaduje jemné zaobchádzanie.

LIEČIVÉ ÚČINKY LISTOVEJ ČAKANKY Čakankové puky nie sú tak bohaté na vitamíny ako iné druhy zeleniny, ale zato obsahujú iné, veľmi prospešné látky, ktoré majú na organizmus detoxikačné účinky. Vysoký obsah vlákniny má blahodárny vplyv na zažívanie, zlepšuje priechodnosť čriev a zabraňuje zápche. Konzumáciou čakanky si môžeme znížiť hladinu cholesterolu v krvi, pretože čakanka zabraňuje nadmernému ukladaniu tukových zložiek v organizme. Ďalším prínosom konzumácie čakanky je fakt, že tukové zložky sú naviazané a odvedené z tela von už predtým, než sa stihnú uložiť do krvi, čo funguje ako prevencia chorôb kardiovaskulárneho systému (arterioskleróza, vysoký krvný tlak, infarkt, mŕtvica). Do svojho jedálneho lístka by konzumáciu pukov listovej čakanky mali zaradiť ľudia trpiaci nadváhou, cukrovkou či niektorými poruchami metabolizmu. Zamedzuje aj ukladanie nebezpečných ťažkých kovov v ľudskom tele. Počas trávenia na seba čakanka v tenkom čreve nadviaže ťažké kovy (olovo, ortuť, kadmium) a odvádza ich z tela rovnakým spôsobom ako tukové látky. V čakanke sú obsiahnuté aj látky stimulujúce činnosť žlčníka, pečene a pankreasu. 

III

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana záhradníckych rastlín na začiatku vegetácie Ing. Ján Tancik, PhD. V čase tesne pred začiatkom vegetácie alebo na jej začiatku sa robia ochranné opatrenia proti niektorým škodcom a chorobám veľmi efektívne. Niektoré z týchto opatrení sú veľmi dôležité, lebo ak sa nevykonajú teraz, ďalšie postreky sú už neúčinné.

KUČERAVOSŤ LISTOV BROSKÝŇ Najvýznamnejším hubovým ochorením broskýň je kučeravosť listov, pôvodcom ktorej je huba Taphrina deformans. Infikuje mladé listy v štádiu pučania púčikov. Po vypučaní sa na mladých listoch vytvárajú mechúriky, ktoré sa zafarbujú do červena, postupne sa zväčšujú, deformujú list, neskôr černejú, zasychajú a opadávajú. Po opadnutí napadnutých listov sa vytvárajú nové listy, ktoré už nie sú napádané kučeravosťou broskýň.

Priame ochranné opatrenia môžeme robiť v dvoch termínoch, a to v jesennom období po opadnutí listov koncom októbra a začiatkom novembra a potom v jarnom období na začiatku nalievania púčikov.

Využívame prípravky na báze medi.

PREDJARNÝ POSTREK V ovocných sadoch škodcovia sú aktívni počas celej vegetácie, keď sa vykonáva aj najviac ochranných opatrení. No proti niektorým škodcom a aj chorobám účinné sú opatrenia aj pred začiatkom vegetácie, respektíve na začiatku vegetačného cyklu. Tieto opatrenia sa vykonávajú proti škodcom, ktorí prezimujú na ovocných stromoch, čiže proti prezimujúcim štádiám alebo v čase aktivácie týchto škodcov.

Ktorých škodcov týmto spôsobom môžeme regulovať? Opatrenia vykonané pred začiatkom vegetácie, respektíve na samom začiatku vegetácie sú účinné proti červcom: štítnička nebezpečná

22

IV

– Quadraspidiotus perniciosus, štítnička čiarkovitá – Lepidosaphes ulmi, puklica slivková – Eulecanium corni; voškám: voška jabloňová – Aphis pomi, voška skorocelová – Dysaphis plantaginea, voška hniezdotvorná – Brachycaudus schwartzi, voška slivková – Hyalopterus pruni, voška broskyňová – Myzus persicae, vlnačka krvavá – Eriosoma lanigera; méram: méra jabloňová – Cacopsylla mali a méra hrušková – Cacopsylla pyricola, a roztočcom: roztočec chmeľový

ak sa populácia niektorého zo sledovaných škodcov nachádza nad prahom škodlivosti, a ten je pre jednotlivé druhy škodcov nasledujúci: štítničky – 100 a viac štítkov, vošky na jabloni 25 a viac vajíčok, vošky na slivke – 10 a viac vajíčok, méra jabloňová – 50 a viac vajíčok, méra hrušková – 2 a viac vajíčok, s tým, že sa kontroluje 25 vetvičiek, čiže spolu 5 m dĺžky,

– Tetranychus urticae, roztočec viedenský – Tetranychus viennensi a roztočec ovocný – Panonychus ulmi.

AKÝ JE POSTUP? Predtým ako sa vykoná ošetrenie, treba urobiť kontrolu napadnutia ovocných stromov. Na konároch, konárikoch a v štrbinách kôry sa nachádzajú rôzne druhy hmyzu a roztočov v rôznych štádiách, ktorí tu prezimujú. Táto kontrola sa robí v čase pučania stromov. Odoberajú sa vzorky 2 – 3 ročných vetvičiek, celkovo 20 vetvičiek dlhých 20 cm. Pomocou lupy sa zisťuje prítomnosť a počet vajíčok, lariev alebo imág prezimujúcich škodcov. Ich počet sa prepočíta na 1 m dĺžky vetvičky.

Ochranné opatrenia sa vykonávajú,

puklica slivková – 25 a viac lariev a roztočec ovocný 1 000 a viac vajíčok.

KTORÉ PRÍPRAVKY TREBA POUŽÍVAŤ?

Tieto ošetrenia robíme pri teplotách aspoň 15 °C a za bezvetria.

Použiť môžeme insekticídy na báze pyretriodov (Karate Zeon 5 CS, Bulldock 25), neonikotinoidov (Mospilan 20 SP) a biologický prípravok (Rock effekt).

PADANIE RASTLÍN Padanie klíčiacich rastlín je najčastejším problémom jarných výsevov. Je to hubové ochorenie mladých klíčiacich rastlín, ktoré môže spôsobiť viacero druhov húb. Koreňový krček sa v mieste napadnutia zužuje, rastliny sa

skláňajú k zemi (padajú) a hynú.

V niektorých prípadoch rastliny hynú ešte pred vzídením. V porastoch sa padanie klíčiacich rastlín väčšinou šíri ohniskovito.

Hlavným zdrojom infekcie je pôda, ale môže to byť aj infikované osivo.

Padanie rastlín podporuje: zvýšená vzdušná vlhkosť v skleníkoch a vo fóliovníkoch, vyššia vlhkosť pôdy, prehustené výsevy a v zimných mesiacoch aj nedostatok svetla, vysoké teploty pôdy a vzduchu.

Najväčšie škody spôsobuje padanie pri predpestovaní sadby zeleniny a okrasných rastlín, najčastejšie do fázy 2 – 4 pravých listov.

Hlavným ochranným opatrením je dodržiavanie preventívnych opatrení: používať len kvalitné namorené osivo, kvalitné substráty a ak je možné (zvlášť pri cenných druhoch), tepelne alebo chemicky dezinfikované. Sadbu treba pestovať v prostredí s dostatkom svetla, optimálnou teplotou a primeranou zálievkou. Po závlahe je potrebné, aby rastliny čím skôr uschli. To docielime vhodným vetraním.

Priama ochrana sa robí formou zálievky po sejbe alebo na začiatku vzchádzania prípravkami na báze mykoparazitických húb z rodu Trichoderma alebo Pythium oligandrum (mikrobiálnym Polyversum).

MONILIÓZA KÔSTKOVÍN Monilióza kôstkovín môže spôsobiť poškodenie kvetov, letorastov, konárov a plodov. Na začiatku vegetácie patogén najprv infikuje kvety, ktoré sú v strede zničené, pričom okvetie ostáva neporušené. Patogén huba Monilinia laxa infikuje kvety najmä za chladného počasia, pri poklese teplôt aj pod 12 °C a za daždivého počasia.

Z preventívnych opatrení dôležitá je likvidácia ohnísk zdrojov infekcie: odstraňovanie zaschnutých kvetov, napadnutých konárov a mumifikovaných plodov a tiež zabezpečenie dostatočného prevzdušnenia koruny.

Proti monilióze kôstkovín sa priame ošetrenia na ochranu letorastov prvýkrát vykonávajú na začiatku kvitnutia a druhýkrát po odkvitnutí.

FÚZAVKA CESNAKOVÁ Fuzávka cesnaková (Suillia lurida, Heleomyzidae: Diptera) je mucha, ktorá má telo hnedej farby, dĺžky 8 – 10 mm. Krídla má sivohnedé, priezračné, s dvomi priečnymi

12 /4899/ 21. 3. 2020 tmavohnedými pásikmi. Prezimuje v štádiu imága. Aktivuje sa skoro na jar a nálet trvá až do apríla. Samičky kladú vajíčka už vo februári, aj keď je porast prekrytý snehom a teploty vzduchu sú okolo 0 °C a teploty pôdy pod nulou. Rastliny vtedy majú vyvinuté 2 – 3 listy.

Samičky kladú vajíčka na rastliny alebo na pôdu v blízkosti rastliny, pritom preferujú kladenie vajíčok na najvyvinutejšie rastliny. Pri teplotách okolo 7 °C sa larvy z vajíčka liahnu o dva týždne a zavrtávajú sa medzi listy cesnaku, následne prenikajú do cibule. V jednej rastline sa vyvíja len jedna larva. Masové liahnutie lariev je v marci a vývoj lariev trvá 25 – 35 dní. Dospelé larvy odchádzajú do pôdy, kde sa kuklia. Štádium kukly trvá jeden mesiac a vyletené imága v júni prechádzajú do diapauzy. Škodca má jednu generáciu za rok.

Fúzavka cesnaková škodí nielen na cesnaku, ale aj na cibuli. Hospodársky významné škody zapríčiňuje na mladých rastlinách z jesennej sadby. Larva najprv poškodzuje základ najmladšieho centrálneho listu, ktorý žltne a stáča sa. Veľmi ľahko sa takto poškodený list vyťahuje z rastliny. Larvy sa potom spúšťajú dole stonkou do cibule, poškodzujú najprv stonku, potom aj cibuľu. Stonka je mäkká a cibule zahnívajú.

EKOLÓGIA ŠKODCU Fúzavka cesnaková sa aktivuje veľmi skoro na jar už pri teplote vzduchu 0 °C. V podmienkach globálneho otepľovania, keď sú časté mierne zimy (v decembri a januári teploty nie sú pod 0 °C), môže byť tento škodca aktívny aj v týchto zimných mesiacoch, čo bolo zaznamenané aj na Slovensku.

V takomto prípade treba sledovať

škodcu aj v tomto období, najlepšie pomocou žltých vodných misiek s lákadlom a v prípade silného výskytu aj zasahovať.

OCHRANA Z preventívnych agrotechnických opatrení sa škody môžu znížiť skorou sadbou na jeseň, pretože väčšie rastliny sú odolnejšie. Podobne neskorá sejba na jar môže výrazne znížiť napadnutie rastlín.

Odporúča sa cesnak pestovať čo najďalej od vlaňajších plôch. Odrody jarného cesnaku vysádzané na jar nie sú napádané týmto škodcom. Z nechemických spôsobov ochrany je významné zakrytie rastlín sieťami alebo netkanou textíliou počas náletu múch. Toto opatrenie sa musí vykonať skoro na jar pri prvom oteplení a porast nechať zakrytý až do konca apríla.

Chemická ochrana je opodstatnená vtedy, ak sa zistí, že sa

OVOCINÁRSTVO

Teplá a vlhká jar podporuje šírenie spály Ľubica Sýkorová

Pôvodcom ochorenia baktériovej spály jadrovín je baktéria Erwinia amylovora, v staršej literatúre označená aj ako spála ružovitých alebo ružokvetých. Väčšina ovocných drevín síce patrí do čeľade ružovitých, ale hostiteľmi spály sú len rastliny patriace do podčeľade jabloňovitých. Medzi nimi sú najvýznamnejšími hostiteľmi jablone, hrušky a dule (nár. gune), preto by sme mali používať výstižnejší názov baktériová spála jadrovín. pála jadrovín je vážne karanténne baktériové ochorenie rozšírené takmer v celej Európe, ktorého pôvodca pochádza zo Severnej Ameriky. V päťdesiatych až šesťdesiatych rokoch bola zavlečená do severnej Európy, odkiaľ sa rozšírila takmer do každej krajiny.

Príznaky spály sa môžu objaviť na všetkých častiach napadnutých rastlín, najnápadnejšie sú však na kvetoch, mladých plodoch a na koncoch výhonkov, ktoré sa hákovito ohýbajú. Charakteristickým

S

príznakom je hnednutie až černenie postihnutých pletív, pričom sa na napadnutých pletivách často objavujú hnedé kvapky baktériového slizu. Prvé príznaky sa prejavujú skoro po začiatku kvitnutia na jednotlivých kvetoch alebo aj na celom súkvetí. Kvety sú vodnaté, vädnú, skrúcajú sa a neskoršie černejú. Napadnutie pripomína poškodenie mrazom. Kvety aj listy sú akoby spálené mrazom a odtiaľ aj pochádza názov spála. Infekcia môže prejsť aj na stopku a ak zasiahne semenník, nevytvoria sa plody. Kvety opadávajú, často však zostávajú na strome zaschnuté.

Napadnuté listy a kôrové pletivo je na jabloniach svetlo- až tmavohnedé, na hruškách tmavohnedé až čierne. Napadnuté výhonky sa hákovite ohýbajú v dôsledku náhlej straty vody a často na nich nájdeme kvapky slizu, ktorý obsahuje baktérie. Tieto kvapky sú ďalej rozširované hmyzom, kvapkami dažďa alebo vetrom na okolité rastliny. Na väčšie vzdialenosti rozširujú infekciu vtáky, ale môže sa šíriť aj vysadením už chorých

výpestkov. Plody hnednú až černejú, scvrkávajú sa, nadobúdajú múmiovitý vzhľad a zostávajú na strome. Najnáchylnejšie sú mladé plody. Pri preniknutí infekcie do konárov dochádza k ich odumretiu a pri infekcii kmeňa k odumretiu celých stromov. Na napadnutých častiach, najmä pri vlhkom počasí, sa nachádza belavý až hnedočervený sliz baktérií.

Ochorenie sa prejavuje predčasným odumieraním chorých stromov. Takisto na rozhraní zdravého a chorého pletiva sa spravidla objavujú kvapôčky žltohnedého slizu. Kôra a kmeň starších stromov praskajú a vyteká z nich baktériový sliz. Koreňový kŕčik a korene majú červenkasté sfarbenie dreva.

Baktérie spôsobujúce spálu jadrovín prezimujú na kôre stromov v ložiskách, ktoré sú umiestnené najčastejšie okolo konárov. Hlavným obdobím šírenia je jar, najmä v období kvitnutia. K rozširovaniu choroby významne prispieva aj človek predovšetkým vrúbľovaním a očkovaním infikovaného rastlinného materiálu. Baktérie

v poraste vyskytuje 10 % a viac napadnutých rastlín. Aplikácia insekticídov sa vykonáva na jar v čase náletu múch, kým samičky ešte nenakládli vajíčka. Obdobie letu múch sa môže zistiť pomocou návnad, ktoré sa pripravujú z extraktu cesnaku, cukru a octu. Žlté vodné misky (Mörickeho misky) naplnené týmto lákadlom sa umiestňujú do porastov cibule už vo februári. V regiónoch, kde sa tento škodca vyskytuje často, treba aplikáciu vykonať hneď ako sa zistí výskyt múch. Pretože nálet trvá dlhší čas, po 10 dňoch treba aplikáciu zopakovať. Povolené sú niektoré prípravky zo skupiny pyretroidov. Pri postreku treba použiť viac vody. Insekticídy sa aplikujú aj vo forme zálievky, ktorá sa vykonáva len raz, 14 dní po prvom oteplení. 

môžu niekoľko mesiacov osídľovať pletivá hostiteľských rastlín aj bez vyvolania choroby. Pri vhodných klimatických podmienkach sa však intenzívne rozmnožujú a prenikajú do otvorených rán v pletivách, najmä po krupobití alebo inom poškodení.

OCHRANA Najdôležitejšia pre infekciu je teplá a vlhká jar počas kvitnutia stromov. Vzhľadom na veľmi rýchle šírenie ochorenia je ochrana ohrozených ovocných i okrasných drevín pred spálou veľmi náročná.

Založená je predovšetkým na preventívnych opatreniach. Ochranné opatrenia boli spočiatku veľmi radikálne – po objavení napadnutých konárov pestovatelia zlikvidovali a spálili celý strom, niekedy aj celú výsadbu. Teraz sa skôr presadzuje odstránenie a spálenie napadnutej časti a ošetrenie (aj rezných rán) meďnatými prípravkami alebo antibiotikami. Najúčinnejšia metóda ochrany pred zavlečením spály jadrovín do nezamorených oblastí je prevencia, ktorá spočíva v zákaze dovozu hostiteľských rastlín, častí rastlín a plodov zo zamorených oblastí.

Na preventívne postreky ohrozených ovocných stromov sú povolené meďnaté prípravky, ako napr.

Kuprikol 50. Postreky sú aktuálne na jeseň po opadnutí listov, pred kvitnutím a po odkvitnutí stromov a na začiatku tvorby plodov. 

V

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

sú často vystavené nepriaznivým poveternostným podmienkam.

Uspokoja sa aj s minimálnym množstvom substrátu. Možno ich pestovať na miestach, kde by sa iným okrasným rastlinám nedarilo.

Môžu to byť skalky, suché múriky, škáry v kamenných chodníkoch, staré múry... V prípade, že chceme skalnice pestovať v rôznych

osadené miesto zazelená celé.

Pestovanie skalníc na strechách bolo obľúbené už v stredoveku, keď sa tradovalo, že chránia dom pred bleskom.

Skalnice bývajú najkrajšie na jar v máji až júni. Cez zimu sa ružice uzatvárajú, okrajové listy zasychajú a vytvárajú rastline ochranný obal. Sfarbenie nadobúda výrazný červený nádych. Najkrajší vzhľad dosiahneme v chudobnejšej pôde a na slnečnom mieste. Tieto sukulenty znášajú plné celodenné osvetlenie, holomrazy, vietor i dlhotrvajúce sucho.

škárach, stačí, ak tam umiestnime trošku substrátu a zatlačíme doň mladú rastlinu. V prvých mesiacoch po zasadení je nutné skalnicu postrekovať vodou, iba tak má šancu na rýchle zakorenenie. V druhom roku sa už objaví niekoľko dcérskych ružíc a postupne sa

Na pestovanie stačí bežný ľahký substrát s prídavkom piesku a štrku.

Obsah vápna znesú aj tie, ktoré ho neznášajú vo voľnej prírode (S. arachnoideum, S. montanum).

Pokiaľ majú skalnice dobrú drenáž, odolávajú aj vlhkým zimám.

Najväčší dekoračný účinok majú

OKRASNÁ ZÁHRADA

Užitočná krása Ľubica Sýkorová Ľudovo skalná ruža, botanicky skalnica a najznámejšia skalnica strechová, ktorá kedysi naozaj pokrývala strechy a dnes skrášľuje skalky a spevňuje napríklad suché múriky. A okrem toho je aj liečivá. To je Sempervivum. nes už skalnice patria medzi veľmi obľúbené rastlinky a najčastejšie sa využívajú pri ozeleňovaní skalnej kompozície.

Latinský názov skalnice Sempervivum súvisí s mimoriadnou odolnosťou, nenáročnosťou a dlhovekosťou týchto rastlín. Semper znamená vždy a vivum živý. V minulosti sa od rodu Sempervivum oddelil rod Jovibarba, avšak dnes patria znova do jednej skupiny. Rozdiel spočíva hlavne v kvete. Jovibarba má menej kvetných lupienkov a bledožltozelené kvety. Sempervivum má naozaj širokú paletu nielen farieb a veľkostí, ale aj väčší počet korunných lupienkov.

Skalnice sú veľmi odolné, znesú horúčavy a sucho, ale prežijú aj zimu a veľké mrazy. Za každého počasia sú krásne zelené a dokážu rásť takmer bez pôdy. Uchytia sa na kameni alebo aj na kúsku strechy.

V pôvodných lokalitách v prírode rastú na pomerne neúrodných kamenistých stanovištiach, ktoré

D

súvislé koberčeky a vankúšiky skalníc v rôznych farebných kombináciách.

Vytvárajú prízemné ružice dužinatých listov priemeru 0,5 – 30 cm, z ich stredu vyrastá kvetná stonka s vrcholíkovitým súkvetím vysoká 4 – 60 cm. Kvitnú od mája do septembra rôzne sfarbenými kvetmi (biele, žlté, ružové, fialové, ale aj s nádychom zelenej a hnedej farby).

Po odkvitnutí ružice hynú a treba ich z porastu odstrániť. Najlepšie sa rozmnožujú zakoreňovaním odtrhnutých alebo odpadnutých dcérskych ružíc, ktoré zapichneme do substrátu. Nijakú zvláštnu ďalšiu starostlivosť nepotrebujú.

Nerozmnožujeme ich však na jeseň, slabo zakorenené rastliny môžu cez zimu uhynúť. Rozmnožovanie semenom nemá význam.

Sortiment skalníc zahŕňa okolo 60 prírodných druhov a asi 400 kultivarov. Skalnice už oddávna patrili k rastlinám, ktorým ľudia pripisovali liečivú moc. Ich účinok sa dodnes využíva (hlavne pri S. tectorum) v ľudovom liečiteľstve a medicíne. Na liečebné účely sa využíva čerstvá vňať – na rany, kurie oká, na opuchliny po bodnutí hmyzom a na svrbiace a páliace miesta; odvar – slúži proti hnačkám, žalúdočným vredom, pri angínach a na natieranie po opaľovaní; šťava zmiešaná s olejom či bravčovou masťou sa aplikuje na popáleniny, letné pehy, krvné podliatiny, rozličné zápaly kože, afty. Zo šťavy listov sa pripravuje osviežujúci letný nápoj. 

ZÁHRADA

Čo si treba všímať pri nákupe rastlín? Ľ. Sýkorová Každú jar naše trhy ožijú, nakupujú sa nové stromčeky, kríky, priesady či kvety, ktoré stoja nemalé peniaze. Preto aj pri ich výbere si treba dávať pozor a nehanbiť sa kontrolovať, čo kupujeme. Podľa možnosti nakupujme u preverených predajcov. Ak rastliny nevyzerajú zdravo, nekupujme. ri výbere rastliny, ak je to možné, vytiahnime korene z črepníka a skontrolujme, v

P

24

VI

akom stave sa nachádza koreňový systém. Nedostatočný koreňový systém majú rastliny, ktoré sa z črepníka vytiahnuť nedajú a substrát sa rozpadáva. Nie je dobré, ani aby koreňová sústava bola jedna hustá masa koreňov, lebo cez ňu len ťažko preniká voda a živiny.

Skontrolujme, či na rastline nie je hmyz, larvy alebo nejaké choroby.

Rastliny by mali byť kompaktné, nie vytiahnuté s dlhými stonkami.

Také totiž veľmi ťažko udržujú vzpriamený rast a, samozrejme, vytiahnuté stonky sú jasným dôka-

zom toho, že rastlina bola pestovaná v zlých svetelných podmienkach.

Za svetlom sa ťahala, čo sa prejaví jej väčšou náchylnosťou na choroby. Ak má rastlina žlté listy, to je dôkaz jej podvýživy. Iba pevné a farebne jasné rastliny sú zdravé.

Ak má rastlina staré a zoschnuté kvety, je potrebné ich odstrániť, čím sa podporí tvorba nových pukov.

Staré kvety nebudú padať do substrátu a hniť, čím predchádzame vzniku hubovitých ochorení.

Rastliny pestované v nádobách bojujú s nedostatkom živín. Musí-

me im preto pravidelne minimálne raz týždenne dodávať výživu v zálievke. Rovnako ideálne je pred vysadením zamiešať zásobné hnojivo, ktoré na obdobie 5 – 6 mesiacov zabezpečí základnú výživu, ktorá sa uvoľňuje podľa potreby rastliny.

Pri presádzaní rastlín vytiahneme rastlinu z črepníka a vodou zmyjeme zeminu z koreňov. Ostriháme končeky koreňov, ktoré nie sú zdravé, zrežeme hrubé korene, jemné nie, lebo tie sú najdôležitejšie pri zakoreňovaní a ujatí sa rastliny. 

12 /4899/ 21. 3. 2020

ŽIVOT SO PSOM

Skôr ako si zadovážime psíka pripravila: Ľ. Sýkorová Pes je spoločenské zviera, ktoré je odpradávna zvyknuté žiť v skupine. Dakedy dávno žili psy vo svorkách, dnes im svorku nahrádza ľudská rodina.

Domestikácia psa poznamenala a pripútala ho k človeku.

Väčšina ľudí, ktorí už niekedy mali psa, si po jeho odchode zoženú ďalšieho, pretože život bez štvornohého priateľa si už nevedia predstaviť. Každý pes má inú povahu, každý do života človeka vnesie niečo iné. Isté však je, že všetky zvieratá, z ktorých najobľúbenejší je práve pes, život človeka skvalitňujú a veľakrát aj predlžujú. lovek si psa zaobstaráva ako priateľa, kamaráta pre seba a pre deti, spoločníka k športovým aktivitám, aj k ochrane. Skôr ako si psa zaobstaráte, potrebné je si uvedomiť niekoľko skutočností: 1. Pes je živý tvor, ktorý cíti a má určité potreby, a je to dlhodobý záväzok. Môže sa dožiť aj 14 – 17 rokov.

2. Treba sa o neho starať, venovať mu svoj čas a energiu.

3. Potrebuje každoročne pravidelnú veterinárnu starostlivosť, ktorá nie je práve lacná záležitosť, hlavne v prípade ochorenia psíka.

4. Ak je veľký pes, dosť vás bude stáť aj kvalitné kŕmenie. Pes by sa nemal kŕmiť len zvyškami ľudského jedla.

5. Potrebuje svoj priestor, či už je vonku, alebo vo vnútri miesto, kam môže zaliezť.

6. Ak si zoberiete šteňa, musíte počítať s tým, že vám môže všeličo zničiť, rozhrýzť…

7. Psa treba celý život vychovávať a hlavne treba vedieť, ako na to. Hovorí sa, že neexistuje zlý pes, len zlý majiteľ. Netreba sa pri prvom probléme vzdávať.

8. Nekupujte šteniatka od množiteľov, ktorí chovajú ich matky v otrasných podmienkach, ktoré celý život neopustia klietku a slúžia len ako stroje na šteňatá.

Č

Nikdy neberte šteniatko, keď chovateľ nie je ochotný ukázať vám matku, aj preto, že sa sami vystavujete riziku, že šteniatko bude mať rôzne genetické chyby, bude celý život utrápené a bude vás to stáť veľa peňazí.

9. Ak si zoberiete sučku, počítajte s tým, že sa bude 2 x do roka páriť, že ju budete musieť strážiť pred dotieravými psami, aby ju nenakryli. Ak ju budete mať vonku, treba ju počas párania zatvárať dnu, alebo musíte mať nedobytný koterec. Ak nedokážete sučku ustrážiť, odporúča sa sterilizácia, čím predídete aj nepríjemným ochoreniam v staršom veku.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PSOCH – odborný názov: Canis lupus familiaris – telesná teplota: od 37,5 až do 39 °C, meria sa v konečníku – pulz: malé plemená 90 – 130 úderov/min., veľké plemená: 60 – 100 úderov/min. (u zdravého neunaveného psa v pokoji pri bežnej izbovej teplote), meria sa na tepne na vnútornej strane stehna psa – dychová frekvencia: malé plemená: 18 – 30 nádychov/min.,

veľké plemená: 10 – 26 nádychov/ min (u zdravého neunaveného psa v pokoji pri bežnej izbovej teplote) – pohlavný cyklus sučky: 2 x za rok s dĺžkou trvania 3 – 4 týždne – dĺžka gravidity: 60 – 66 dní – počet zubov: mliečny chrup 28, trvalý chrup 42 – odporúčaný vek šteniatka pre zmenu domova: od 7. týždňa – dĺžka života: 10 – 13 rokov a aj viac, môže sa výrazne meniť v závislosti od plemena, veľkosti a zdravotného stavu. ČO JE DOBRÉ VEDIEŤ?

Nájdite si spoľahlivého veterinárneho lekára, ideálne v rýchlej dostupnosti pre prípad núdze.

Dodržujte schému odčervenia a očkovania, prevencia je príjemnejšia a lacnejšia ako liečba.

Vychovávajte šteniatko od prvého momentu, ako ste sa stali jeho majiteľom. Nezabudnite, že zlozvyky sa odúčajú ťažšie. Hrajte sa s ním, rozvíjajte jeho vlastnosti, socializujte ho. Základy výcviku sú pre život so psom veľmi dôležité.

Tak ako očakávate a vyžadujete od psa rešpektovanie vašej rodiny a obzvlášť detí, je potrebné dbať aj na to, aby sme deti naučili, ako

sa majú správať k psom.

Len kvalitnou výživou, najmä v období rastu, zabezpečíte zdravie svojmu psovi. Potrebné je taktiež zabezpečiť neustály prístup k čistej vode.

Pes má asi 1 000-krát lepší čuch a 10-krát citlivejší sluch ako človek.

Myslite na to predtým ako psa necháte v hluku (hlasná hudba) alebo v neprirodzenom pachovom prostredí (vonné sviece, rôzne parfumy či výlučky chemických prípravkov).

Nikdy nenechávajte psa v aute bez dohľadu počas teplých mesiacov, k jeho prehriatu môže dôjsť oveľa skôr, ako by ste očakávali.

Nepoužívajte ľudské šampóny, obsahujú totiž chemikálie, ktoré môžu psej koži ublížiť. Obzvlášť pri šteniatkach je potrebné použiť šampón určený na šteňaciu srsť a kožu. Pravidelne kontrolujte zdravotný stav psa, jeho oči, uši a zuby. Srsť je rovnako dôležitým indikátorom zdravotného stavu psa. Psie nechty je potrebné občas skrátiť, uši vyčistiť a srsť pravidelne prečesať.  (Pokračovanie nabudúce)

VII

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Špenátová polievka s feta syrom

Nepečená torta malakoff s mandľami

Suroviny: 2 – 3 lahôdkové cibuľky, strúčik cesnaku, 2 lyžice olivového oleja, lyžička hladkej múky, liter zeleninového alebo hydinového vývaru, 375 g čerstvého špenátu, 100 g feta syra, 100 ml smotany na šľahanie, soľ, čierne korenie Takto sa to podarí: Bielu časť lahôdkovej cibuľky (zelenú si odložíme na neskôr) a cesnak nasekáme nadrobno. Orestujeme ich na olivovom oleji dozlatista. Pridáme múku a ešte chvíľu restujeme. Podlejeme horúcim vývarom a privedieme k varu.

Pridáme umytý špenát a varíme pod pokrievkou približne 10 minút.

Občas premiešame. Medzitým

Suroviny: Na mandľový krém: 5 žĺtkov, 250 g práškového cukru, 200 g masla, 220 g mletých mandlí, 20 ml rumu, 250 ml smotany na šľahanie; Na šľahačkový krém: 500 ml smotany na šľahanie, 40 g práškového cukru; ešte budeme potrebovať: 400 g piškót, 200 ml mlieka (3,5 %), 20 ml rumu, 100 g mandľových lupienkov Takto sa to podarí: Mandľový krém: Vo vodnom kúpeli ručne vyšľaháme žĺtky s polovicou cukru do hustej svetlej peny. Potom ju preložíme do mixéra a šľaháme, kým vychladne. V druhej miske vyšľaháme maslo so zvyšným cukrom. Obe peny spojíme. Postupne primiešame mleté mandle s rumom a smotanu na šľahanie.

Na dno formy poukladáme vrstvu piškót. Aby lepšie zmäkli, pokvapkáme ich trochou zmesi mlieka a rumu. Potom pridáme vrstvu krému. Postup zopakujeme a ukončíme poslednou vrstvou krému. Tortu dáme stuhnúť do

si syr rozdrobíme v rukách na menšie kúsky. Pridáme k nemu nasekanú zelenú časť lahôdkovej cibuľky, premiešame a ochutíme čiernym korením. Polievku zjemníme smotanou a rozmixujeme.

Osolíme, okoreníme, prípadne môžeme pridať aj štipku nastrúhaného muškátového orieška. Pred servírovaním posypeme polievku syrom a nasekanou zelenou časťou lahôdkovej cibuľky.

Mäsové guľôčky s karí omáčkou a ryžou Suroviny: Na mäsové guľky: 800 g mletého mäsa, vajíčko, cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, soľ, mleté čierne korenie; Na karí omáčku: 3 lyžice masla, 50 g zázvoru, čili paprička, 4 strúčiky cesnaku, 2 červené cibule, mrkva, 2 lyžice karí korenia, konzerva krájaných lúpaných paradajok, zeleninový vývar (na podliate), 100 ml kokosového mlieka, za hrsť nasekaného čerstvého koriandru, 200 g ryže Takto sa to podarí: Mäsové guľky: Všetky suroviny premiešame a vytvarujeme guľôčky (zmes je menej lepivá, ak si ruky namáčame do studenej vody). Guľôčky pečieme v pekáči s trochou vody v rúre vyhriatej na 170 °C asi 25 minút dozlatista. Karí omáčka: V panvici rozohrejeme maslo, pridáme nadrobno nakrájaný zázvor a necháme speniť. Potom pridáme na kolieska nakrájanú štipľavú

Domáca lieskovo‑oriešková nátierka papričku, cesnak, červenú cibuľu a mrkvu nakrájanú na väčšie kúsky.

Po približne 5 minútach prisypeme karí korenie a krátko orestujeme.

K zmesi pridáme nasekané paradajky, podlejeme vývarom, osolíme a okoreníme. Tesne pred dokončením pridáme kokosové mlieko, upečené mäsové guľôčky a krátko povaríme. Omáčku ešte dochutíme nahrubo nakrájaným koriandrom.

Mäsové guľôčky s karí omáčkou podávame s ryžou, ozdobíme lístkami koriandru a pár kvapkami kokosového mlieka.

Suroviny: 300 g lieskových orechov, 120 g kvalitného kakaa, 240 g trstinového cukru, ½ lyžičky soli, lyžica kokosového alebo slnečnicového oleja Takto sa to podarí: Orechy vysypeme na plech a vložíme ich na 10 minút do rúry vyhriatej na 180 °C. Ešte horúce ich pošúchame v utierke, aby sme ich zbavili šupky. Ošúpané orechy rozsypeme na plech a dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C dozlatista.

Ešte vlažné orechy preložíme do mixéra, pridáme všetky ostatné suroviny a miešame, kým hmota nebude hladká a lesklá. Tip: Ak mixér nevládze, môžeme pridať

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 505 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

chladničky najmenej na 8 hodín, ideálne cez noc. Šľahačkový krém: Smotanu vyšľaháme s práškovým cukrom dotuha. Stuhnutú tortu po bokoch uvoľníme z formy a na vrch položíme tortový stojan alebo tanier a tortu naň rýchlym pohybom preklopíme. Opatrne zložíme aj dno formy. Vrch aj boky torty potrieme krémom (časť krému si odložíme na záverečné zdobenie). Celú tortu posypeme mandľovými lupienkami, ktoré sme asi 2 minúty nasucho opekali na panvici. Zvyšný šľahačkový krém prenesieme do cukrárskeho vrecka s ozdobnou špičkou a nanesieme na vrch torty do tvaru ružičiek.

ešte ďalšiu lyžicu oleja, aby sa orechy ľahšie mixovali.

Nátierku môžeme natrieť na toastový chlieb, vianočku alebo do nej namáčať nakrájané jablká, banány alebo iné ovocie podľa chuti. Nátierku môžeme skladovať v uzatvárateľných pohároch v chlade aj mesiac.  Výber z internetu

Kultúra V HLOŽANOCH ODPREZENTOVALI NOVÚ KNIHU

O súcnosti a rodinnej súdržnosti od jej prvotiny, ktorá bola plná rozihranosti a veselosti, druhá knižka je poznačená osobnou spoveďou o kalvárii, ktorú musí prejsť človek, ktorého postihne onkologické ochorenie. To, čo je spoločné obom vydaniam, je jej láska k rodine,

ako sa pripravovali jedlá; sú tam i starodávne recepty, záznamy o priadkach, krojoch, žatve, zvykoch a obyčajoch... Podľa názoru informátorky „naše etnikum dostalo v tejto knihe ďalšie svedectvo o našom pretrvávaní v týchto

a láske, ktorá je soľou života“.

Auditóriu sa prihovorila aj sama autorka; poďakovala sa inJuraj Bartoš štitúciám a jednotlivcom za pomoc pri príprave prezentácie jej ruhú knihu Hložančanky novej knihy. Vinše a iné state z Anny Galambošovej Aby nej prečítali: Samuel Valo, Petra sa nezabudlo (s vročením Galambošová, Moni2019) vydala Matica slovenská ka Bažaľová, Miriam v Srbsku. Premiérovo ju predMurtínová a Zuzana stavili v Hložanoch 11. marca.

Dudková. Hudobnými Početných prítomných v kaa speváckymi predelmi viarni Pod lipami privítal predknižnú premiéru spestril seda MSS Ján Brtka, menovite trio RAJ, t. j. Rastislav čestného predsedu MSS RasStruhár, Adam Vladislav tislava Surového s manželkou Stupavský a Jaroslav Elenou a riaditeľku Ústavu pre Kriška, ktorí vystúpili aj kultúru vojvodinských Slovásamostatne. Na záver kov Annu Chrťanovú-Leskovac. prezentácie svoj napíO novej knihe hovorila saný príspevok o tom, predsedníčka MOMS Báčsky ako mu kedysi autorka Petrovec Katarína Melegováprezentovanej knihy -Melichová. Konštatovala, že 12. zväzok edície MSS Matičné Anna Galambošová sa vyberanými slovami prihovorila auditóriu na premiére zachránila život, emotívne podal jej príbuzný súzvuky finančne podporil svojej novej knihy Samuel Valo. Prihovoril Úrad pre Slovákov žijúcich v deťom, k vnúčatám. “ V stati Volonpanónskych končinách, o našej sa aj čestný predseda MSS Rastislav zahraničí. Pripomenula, že Galambošová roku 2011 vydala knihu térky autorka vraj sprítomňuje, ako súcnosti, ale aj o ľudskej sile, od- Surový a Elena Surová prečítala Vyfarbovanka a básne: „Na rozdiel sa kedysi v Hložanoch stravovalo, hodlanosti a rodinnej súdržnosti báseň Paľa Bohuša Panónia.

D

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

26. DIDA SA ODROČUJE. V súlade s odporúčaním Svetovej zdravotníckej organizácie a potom i na základe rozhodnutia o núdzovom stave v Republike Srbsko v súvislosti so šírením COVID-19 (koronavírusu) Organizačný výbor festivalu Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA) oboznamuje širšiu verejnosť, že sa 26. divadelný festival v Pivnici nebude konať v tradičnom termíne, čiže v posledný marcový a prvý aprílový víkend. O novom termíne organizátori dodatočne informujú verejnosť prostredníctvom novín Hlas ľudu, facebookovej stránky Divadla Janka Čemana a mailom.

Touto fotografiou z roku 2019 pripomeňme si kúsok ovzdušia zo záverečnej časti vlaňajšieho jubilejného 25. ročníka vyprofilovaného festivalu DIDA. M. Pap Foto: A. F. • KULTÚRA •

Zrušené kultúrne udalosti. V dôsledku vyhlásenia epidémie koronavírusu a po vyhlásení núdzového stavu v našej krajine (v nedeľu 15. marca) všetky naplánované kultúrne udalosti i v Starej Pazove sú zrušené. Teda marcový kultúrny informátor Strediska pre kultúru Stará Pazova je teraz už neplatný, zrušené sú programy v divadelnej sále a aj premietanie filmov v kine. Tohtoročné Jarné stretnutia v organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova mali v piatok 20. marca obecnou prehliadkou otvoriť recitátori. Pre prísnejšie štátne opatrenia, ktoré majú zabrániť šíreniu nového koronavírusu prehliadka sa nebude konať, zrušené sú aj všetky súťaže žiakov hudobných škôl a tým aj verejná hodina žiakov vysunutého oddelenia rumskej Hudobnej školy Teodora Tošu Andrejevića v Starej Pazove, ktorá mala byť v pondelok 16. marca v aule divadelnej sály. a. lš.

12 /4899/ 21. 3. 2019

27

Kultúra ČINNOSŤ PETROVSKÝCH MATIČIAROV

Aktivitami prevyšujú ostatné MOMS-y Jaroslav Čiep

V

v septembri Petrovčania účinkovali aj na 21. festivale Cez Nadlak je... Z Petrovca súťažili Simona Sýkorová a Shaili Ponigerová-Forero, ktoré boli odbornou porotou i odmenené. V júli na Detve boli Folklórne slávnosti pod Poľanou. Podujatia sa v mene MOMS Petrovec zúčastnilo šesť osôb, ktoré návštevníkom predstavili slovenskú vojvodinskú gastronómiu a tradičné remeslá.

Vlani boli Petrovčania dvakrát vo Svätom Petre na Slovensku: najprv v septembri sa podieľali na projekte Európske dimenzie v sociálnej parti-

a humanista M. S. Breberinu a N. M. Breberinu, ktorú vydal MOMS koncom roku 2018. V apríli prichystali literárny večierok jubilantke Viere Benkovej k jej 80. narodeninám.

V júni odznel 23. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty, na ktorom bolo 11 účastníkov z Petrovca, Nového Sadu, Kulpína, Vojlovice, Nadlaku a z Békešskej Čaby. Keďže sa festival nahrával, urobila sa postprodukcia nahraného materiálu a vyrobil sa CD nosič. V júli odznel 20. Cyrilo-metodský večierok v spolupráci s miestnym CZ SEAVC.

lani 12. marca v plnej sieni Domu MSS Ľudovíta Mišíka bolo výročné zhromaždenie MOMS Petrovec, na ktorom boli podané správy za teraz už predminulý rok a naplánovali sa aktivity, ktoré sa uskutočnili vlani. Vzhľadom na situáciu, ktorá nastala s vírusovým ochorením a vyhlásením núdzového stavu v našej krajine, sotva sa v bližšom čase uskutoční ďalšie zhromaždenie petrovských matičiarov, ináč zvolané na utorok 17. marca. Predtým (3. marca) zasadal výkonný výbor matičiarov v Petrovci a tu okrem iného zmapoval aj vlastnú činnosť v minulom roku.

Medzi aktivity, na ktorých participujú aj petrovskí matičiari a týka sa spolupráce na medzinárodnej úrovni, je spolupráca s Nadlakom v Rumunsku.

Vlani v marci konferencia v Nadlaku bola na tému Dolnozemskí Slováci a rok 1918. Medzi 32 referátmi, Záber z vlaňajšieho festivalu Spievajže si, spievaj... ktoré odzneli, boli aj príspevky týkajúce sa SNS z pera Kataríny Melegovej-Melicho- cipácii, kde odviedli aj FS SKC P. J. V roku osláv 100. výročia Slovenvej a 100 rokov slovenského gym- Šafárika z Nového Sadu, a potom ských národných slávností MOMS názia v Petrovci autorky Anny Med- v novembri, kde vystupovali deti Petrovec finalizoval dávnejšiu iniciaveďovej. V Nadlaku sa Petrovčania KUS Petrovská družina. V novem- tívu Dariny Greisingerovej položiť zúčastnili aj v apríli na veľkonočnej bri na Medzinárodnom knižnom pamätnú tabuľu na voľakedajší výstave Kraslice a jarná výzdoba, kde veľtrhu Bibliotéka svoje vydania dom Adely Greisingerovej a pričinil MOMS Petrovec zorganizoval zájazd predstavil aj MOMS Petrovec. sa v programe odhalenia tabule. a účinkovali aj Združenie rodičov Na domácej pôde petrovskí ma- 27. festival Spievajže si, spievaj... osôb s osobitnými potrebami MY tičiari vlani v marci prezentovali prebiehal v novembri. V revuálnej a kvetinárstvo Orchidea. Do tretice knihu Dr. Juraj Guča – veľký človek časti vystúpilo 33 detí a v rámci

Jedna z početných gratulácií a gratulantov po literárnom matičnom večierku venovanom 80. narodeninám Viery Benkovej

28

www.hl.rs

súťaže štyria speváci. Víťazkou sa stala Shaili Ponigerová-Forero a 2. cenu získala Maja Levarská.

Keď ide o spoluprácu s ostatnými MOMS a spolkami mimo Petrovca, v júli v Aradáči prebiehal 23. matičný turnaj v malom futbale, na ktorom sa osvedčil aj tím z Petrovca. Obsadil 5. miesto, čo je ich najlepší výsledok v poslednom desaťročí. Predstavitelia petrovských matičiarov v septembri aktívne účinkovali aj na oslave 180. výročia osamostatnenia CZ SEAVC v Silbaši a v októbri v Hložanoch prezentovali knihu Viery Benkovej Z aromatického literárneho záhonu, ktorú MOMS Petrovec vydal v polovici roka. Z 54.

Stretnutia v pivnickom poli v decembri dve speváčky z Petrovca – Shaili Ponigerová-Forero a Iveta Kováčová si priniesli ocenenia odborných porôt: 3. cenu, špeciálnu cenu a cenu za najautentickejší kroj.

Všetky tieto aktivity MOMS Petrovec realizoval predovšetkým vďaka projektom schváleným Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v menšej miere financie získali z lokálnej samosprávy a od miestnych podnikateľov, za čo im matičiari vďačia, lebo bez týchto programov a aktivít matičné hnutie v Srbsku by bolo oveľa chudobnejšie. Petrovským matičiarom nejde o šarvátky, ale o nezištnú prácu v prospech našej slovenskej menšiny.

Vzácnym kamienkom v propagácii našich mladých hudobných talentov je aj Festival vážnej hudby Jarné nôty

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA KOS JEDNOTA HLOŽANY

KOS Jednota neupáda, iba rastie

K

Andrea Lačoková

aviareň Pod lipami v Hložanoch bola 13. marca takmer plná, keďže sa na výročnej schôdzi Kultúrno-osvetového spolku Jednota zúčastnili jeho početní členovia a hostia, ktorí sa ujali slova a tomuto spolku zaželali veľa úspechov aj v roku 2020. Prihovorili sa predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, predseda ZO Báčsky Petrovec Ján Šuľan, riaditeľ ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch Miloš Krstovski a ďalší.

KOS Jednota je jedným z mála občianskych spolkov, ktoré sa môžu pochváliť bohatou činnosťou, veľkým počtom členov viac vekových kategórií a pozoruhodnými výsledkami práce na poli zachovávania slovenských tradícií a kultúry. V úvodnej časti zasadnutia prítomných srdečne privítal predseda KOS Jednota Vladimír Bažaľa. Vzápätí navrhol pracovné predsedníctvo v zložení: predseda Michal Hataľa, členky Monika Bažaľová a Alexandra Supeková a pokladník Ján Mravík, ktoré potom koordinovalo výročnú schôdzu.

Podľa schváleného rokovacieho programu nasledovala správa o činnosti spolku v roku 2019, ktorú podala Monika Bažaľo-

vá. V minulom roku členovia i na zónových prehliadkach fol- vo výške 2 milióny 56-tisíc diKOS Jednota odviedli bohatú klóru. Najnáročnejšou aktivitou nárov. Podľa správy pokladníka kultúrno-umeleckú činnosť. Po bola organizácia 49. Folklórne- Jána Mravíka v pokladnici im viacročnej prestávke sa rozvlnila ho festivalu Tancuj, tancuj... a zostalo 49 000 dinárov. Hospodádivadelná hladina a už teraz sa veľkolepej oslavy 70. výročia renie spolku kladne zhodnotila naplno pracuje na postavení di- spolku. Pozoruhodné výsledky i dozorná rada. Keď ide o plán vadelnej hry Čiara pod vedením členovia spolku získali na 26. práce na rok 2020, ktorý preJany Urbančekovej-Fejzulahi. DFF Zlatá brána v Kysáči, na 49. dostrela Alexandra Supeková, Pozoruhodné výsledky mala aj recitačná sekcia spolku. Nemalé snahy v práci prejavila i fotosekcia, keď videozáznamom a fotografiami sledovala celkovú činnosť spolku.

Odbornú prácu so sólovými spevákmi a speváckymi skupinami mali na starosti skúsení hložianski hudobníci Rastislav Struhár a Jaroslav Kriška. Do repertoára pribudli nové pesničky, s ktorými sa vystupovalo v Hložanoch a v iných prostrediach, ako i za hranicami Srbska, a Obidvaja speváci z Hložian – Silvia Ferková a Vladimír Kriška – boli odmenení tak úspešne reprezen- na minuloročnom 54. Stretnutí v pivnickom poli (foto: M. Pap) tovalo spolok. Folklórny súbor – detská tanečná skupina, FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch, základné ciele a úlohy spolku mladšia a staršia tanečná sku- predstavili sa v programe 100. budú zamerané na prácu v zapina – pracoval pod dozorom Slovenských národných sláv- chovávaní slovenského folklóchoreografa Jaroslava Krišku. ností v Petrovci, na 4. Festivale ru, čistoty slovenského jazyka V práci s detským súborom cho- slovenského ľudového kroja a etnologického dedičstva, na reografovi pomáhajú Katarína Slovákov v Srbsku v Kysáči, na podnecovanie a podporovanie Dobríková a Jasna Makišová. početných podujatiach v Novom aktivít na zachovaní a pestovaní Postavené sú nové choreografie Sade, Petrovaradíne, Belehrade kultúrno-historických hodnôt pre všetky tri tanečné skupiny. a absolvovali i zájazd na Sloven- a tradícií, na nadväzovanie spoSústavná práca tanečníkov KOS sko. Treba osobitne pochváliť lupráce s inými združeniami Jednota bola v minulom roku staršiu tanečnú skupinu, ktorá a inštitúciami, na účasť na preodmenená tak na obecných, ako pobudla v Bratislave na natáčaní hliadkach a festivaloch v Srbsku folklórnej súťaže STV a v zahraničí, ktoré súvisia s rozZem spieva. Výstu- vojom divadelných, folklórnych pom, ktorým sa tu a hudobných tradícií. Svoju činspolok na výbornú nosť mienia kryť prostriedkapredstavil, reprezen- mi vo výške 3 milióny 74-tisíc toval dedinku Hlo- dinárov. Na záver zasadnutia žany a Obec Báčsky spresnili členský poplatok na rok 2020, ktorý zostáva nezmenený Petrovec.

Prítomní správu a vynáša 500 dinárov. o činnosti jednohlasČinnosť tohto spolku je ohnivne prijali. Schválili kom silnej, bohatej a pestrej tak aj finančnú sprá- reťaze v prezentácii, zachovávaní vu, podľa ktorej, ako a vo zveľaďovaní slovenského uviedol Karol Bartoš, dolnozemského folklóru, kulčlenovia KOS Jedno- túrneho dedičstva a identity, ta v roku 2019 nakla- ako i rozvoja multikultúrnosti dali s prostriedkami na tomto území.

Z výročnej schôdze hložianskych spolkárov • KULTÚRA •

12 /4899/ 21. 3. 2020

29

Kultúra U MAMOJKOVCOV V KULPÍNE

Hudobné gény majú v rodine Andrea Lačoková

H

udba a spev sú súčasťou rodiny Mamojkovej z Kulpína už oddávna. Už rodičia manželov Jarmily a Pavla vo svojich rodinách pestovali toto umenie, takže bolo samozrejmosťou, že najprv manželia a neskoršie aj celá rodina mala a má takýto blízky vzťah k hudbe a spevu.

Bratia Róbert a Daniel Mamojkovci skôr hrávali a spievali s rodičmi, avšak ako mládežníkov hudobná cesta ich viedla k založeniu vlastnej hudobnej skupiny Hermon, ktorá pestuje

Z vystúpenia manželov Pavla a Jarmily Mamojkovcov

súčasnejšie hudobné žánre a oslovuje predovšetkým mladých ľudí. Bez ohľadu na svoje ciele a plány Róbert a Daniel sú svojim rodičom nápomocnou rukou aj dnes, keď je to potrebné. Napríklad, keď sa organizuje nejaké väčšie podujatie či koncert, vždy sa radi hudbou a spevom zapoja, aby vystúpili spoločne ako rodina.

Ako sa všetko začalo? Keďže sa všetci členovia rodiny zaoberáte hudbou, určite to máte v génoch. „Rodina Mamojková má hudobné korene, lebo aj naši predkovia milovali hudbu a spev. Od nich sme zdedili tieto gény. S manželkou Jarmilou som sa náhodou stretol práve v jednej hudobnej skupine. Tak sme sa spoznali, zamilovali sa, a tak sa potom postupne začalo i naše hudobné pôsobenie: najprv ako manželského páru, a potom sa k nám pripojili aj synovia Róbert a Daniel,“ hovorí manžel a otec Pavel. „Od samého

30

www.hl.rs

začiatku sme do našej hudobnej rodiny vkladali veľmi veľa úsilia a finančných prostriedkov, aby sme synov hudobne edukovali. Róbert skončil hudobnú školu pre klavír a Daniel šiel tiež na klavír, potom sa sám naučil hrať aj na bicích a basgitare. Našu hudobnú rodinu sme si už teraz rozšírili, teda obohatili. Synovia sa oženili, takže do skupiny pribudli dve nevesty, dva krásne ženské vokály – Martina a Kristína.“ Aké hudobné štýly uprednostňujete a o čom sú texty vašich piesní? „Naša hudba je kresťanského rázu a v piesňach je posolstvo, radostné zvesti o príchode Spasiteľa Pána Ježiša na svet, ďalšia oblasť je obeť Pána Ježiša na Golgote. Väčšinou preberáme staré, dávno zabudnuté piesne, ktoré sa v určitom štýle hrali a spievali voľakedy, a teraz sa ich pokúšame obnoviť, osviežiť, zmodernizovať a doplniť inými hudobnými nástrojmi. Niektoré piesne a texty píšeme sami, ako rodina. Najviac inšpirácií čerpáme zo starých prameňov a dobré rady a návrhy nám dávajú i naši fanúšikovia, ktorí radi počúvajú našu hudbu. Keď ide o nové skladby, naša nevesta Kristína má veľký talent na písanie piesní a textov, takže s tým problém nemáme.“ Ako ste si rozdelili úlohy pri hudbe a speve? „Syn Róbert v rodinnej skupine

hrá na klávesových nástrojoch a spieva prvý hlas, Daniel hrá na basgitare alebo na bicích a spieva prvý hlas, ja ako otec hrám na rytmickej gitare a tiež spievam prvý hlas, kým manželka Jarmila s nevestami spievajú druhý hlas.“

ktorí sa cítia osamelí, že v ani jednej chvíli nie sú sami. Ďalšie tri cédečká: Ježiš – najkrajšie meno, Najkrajší dar a Láska, čo moc má – boli vianočného charakteru, spracovali príbehy k Vianociam a účinkoval tu aj chór Maranata.

Hudobná rodina Mamojková

Verejnosti je známe, že máte ako hudobná rodina aj vlastné CD. „Máme už nahratých šesť cédečiek. Prvé CD pod názvom Vždy so spevom sme s manželkou nahrali, ešte keď synovia boli malí.

Piesne boli nahrané pre všetkých a povzbudzovali ľudí, aby sa ľahšie dostali z ťažkostí a každodenných problémov. Aj samy tóny tej hudby boli upriamené na uvoľnenie duše človeka. Piesne z tohto prvého CD sa dali počuť aj na početných rozhlasových staniciach a v televízii. Naše druhé cédečko pod názvom Najvernejší priateľ je o Pánovi Ježišovi a hovorí ľuďom,

Naše zatiaľ posledné CD má názov Nesiem dobrú zvesť. Novinkou je, že nahrávanie posledných dvoch cédečiek prebiehalo v našom novom štúdiu, čo je výhoda pre nás ako hudobnú rodinu.“ Kde ste mali možnosť predstaviť vašu hudbu? „Na území Srbska sme vystupovali vo viacerých dedinách: v Kulpíne, Petrovci, Kovačici, Padine atď. V Kysáči v Slovenskom národnom dome sme mali aj svoje koncerty a máme veľmi dobrú spoluprácu s Kultúrnym centrom Kysáč, kde sa tiež zúčastňujeme na rôznych kultúrnych programoch. Predstavili sme sa aj v zahraničí – na Slovensku, v Rumunsku, Poľsku, vo Francúzku, v Chorvátsku a v Česku. Keď ide o naše koncerty, vystupovali sme najviac na predvianočných, vianočných, veľkonočných podujatiach, takéto koncerty počas sviatkov lákajú najväčší počet záujemcov.“ Aký je cieľ vašej hudby, koho chcete hudbou osloviť? „Piesne sú evanjelizačného rázu a s textami a hudbou chceme ľuďom upútať pozornosť na Boha, ktorý nás všetkých rovnako miluje.“ Foto: z archívu rodiny Mamojkovej

Spoločná fotka rodiny s nevestami

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V KULTÚRNOM CENTRE DUNAJ V BRATISLAVE

Tanečný dom pre milovníkov folklóru Miroslav Pap

V

organizácii Občianskeho združenia Dragúni sa v priestoroch Kultúrneho centra Dunaj v Bratislave konal Tanečný dom. Spomínané združenie aktívne od roku 2002 organizuje cyklus tanečných domov, ktoré predstavujú určité systematické vzdelávanie záujemcov o tradičné tance zo všetkých kultúrnych regiónov Slovenska. Podobné tanečné domy predtým na Slovensku v tejto forme neexistovali. Boli to najčastejšie školy tanca, ktoré sa odlišujú od tanečných domov. Cieľom OZ Dragúni je priblížiť záujemcom prostredníctvom tanečných domov tradičné tance jednotlivých regiónov, spevy, ľudové hudby, jednotlivcov interpretov a v konečnom dôsledku aj tradičný odev. Tanečné domy vedú profesionálni tanečníci, pedagógovia a choreografi.

Prostredníctvom interaktívnych aktivít účinkujúci sa zoznamujú so základnými tanečnými prvkami, pričom aj sami majú možnosť zatancovať si a tým spôsobom si ich osvojiť. Aj preto sa stali obľúbenou a všeobecne prístupnou činnosťou širokého spektra záujemcov o hudobno-tanečný folklór.

Súčasný Tanečný dom ponúka medziiným aj tanečnú zábavu určenú pre širokú odbornú a laickú verejnosť prevažne zo Slovenska. Organizuje sa v mestskom a vo vidieckom prostredí, bez jazykových, generačných a sociálnych bariér.

Po prvýkrát sa v Tanečnom dome zúčastnili aj vojvodinskí Slováci. Vo štvrtok 5. marca bol Tanečný dom okrem iného venovaný aj tancom z Pivnice. Úvodná časť patrila tancom z Myjavy a viedli ju tanečná pedagogička Lenka Šútorová-Konečná a Ladislav Konečník.

Tanečníkov sprevádzala Krajanská muzika. Potom nasledovala • KULTÚRA •

časť patriaca prezentácii tancov a hudby vojvodinských Slovákov. Choreograf Janko Merník a etnologička Anna Medveďová v spolupráci so Želmírou Valentíkovou predstavili prítomným tance z Pivnice. Presnejšie ide o tance Podovoje a Todora, ktoré sú dodnes zaradené v tanečnom repertoári Pivničanov. Tanečníkov sprevádzal harmonikár Vladimír Valentík, tiež z Pivnice. Podľa slov vedúcich išlo prvýkrát o príležitosť, kde sa formou Tanečného domu Slovákom (nielen) na Slovensku, v Bratislave, prezentovali a učili tance zahraničných Slovákov, v tomto prípade Slovákov z Pivnice. Totiž z iniciatívy vedúcich OZ Dragúni – manželov etnochoreologičky Barbory Morongovej a tanečného pedagóga Františka Moronga – a za spolupráce etnomuzikologičky Alžbety Lukáčovej a etnologičky Anny Medveďovej, ktoré sa aktuálne venujú výskumu tradičnej hudobnej kultúry Slovákov v Pivnici, boli do Tanečného domu zaradené tance Slovákov práve z tejto dediny.

Hostkou večierka a Tanečného domu bola speváčka Anna Berédiová zo Selenče, ktorá zaspievala slovenské ľudové piesne z Vojvodiny.

Anna spievala piesne z jej cédečka, ktoré bolo možné si tu aj zadovážiť. O toto podujatie malo záujem viac ako 100 ľudí. Medzi nimi boli, samozrejme, aj vojvodinskí Slováci študujúci alebo pracujúci na Slovensku. Ľudová hudba a piesne i vojvodinských Slovákov vo víre zábavy odznievali Kultúrnym centrom Dunaj v strede Bratislavy do polnočnej hodiny.

Foto: Hana Rušňaková 12 /4899/ 21. 3. 2020

31

Kultúra VENOVANÉ NAJSTARŠEJ SLOVENSKEJ ŠKOLE

Základná škola hrdinu Janka Čmelíka (Ján Horvát: 245 rokov slovenskej školy v Starej Pazove 1770 – 2015, Stará Pazova 2019) Anna Horvátová

N

a sklonku vlaňajšieho roka svetlo sveta uzrela monografia venovaná jubileu Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove zostavovateľa Jána Horváta. Vydanie podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami a Obec Stará Pazova.

Zostavovateľ Ján Horvát do 12 kapitol zhrnul 245 rokov staropazovskej, najstaršej slovenskej školy. Vo vzácnom dokumente na takmer 400 stranách sa dozvedáme nielen údaje z dejín samotnej školy, ale aj mestečka Stará Pazova, rozdelené dôkladne podľa rokov.

Recenzent knihy Jaroslav Miklovic, profesor dejepisu v staropazovskej škole, v úvodnom príhovore uvádza, že je monografia 245 rokov slovenskej školy v Starej Pazove 1770 – 2015 jedným z kamienkov v bohatej histórii staropazovských Slovákov. Vznikla vďaka návrhu MOMS Stará Pazova, ktorý podporili NRSNM a Obec Stará Pazova. Redaktorom vydania tejto publikácie je riaditeľ tamojšej školy Janko Havran a tento tím nadšencov významne prispel spomenutým vydaním k zachovaniu tak dejinných faktov, ako i zmapovaniu súčasného stavu, ktorým sa uzavrela jedna kapitola – školská tematika.

Je to piata v poradí monografia, ktorá sa zaoberá dejinami, vlastne významnou časťou dejín slovenskej komunity v Starej Pazove, a to školstvom. Spomína aj predchodcov, ktorí sa zaoberali životom pazovských Slovákov, avšak iba fragmentárne sa vo svojich prácach dotkli školy ako inštitúcie. Svoje snahy knižne zhrnuli nasledujúci autori vo svojich monografiách: Karol Lilge: Stará Pazova, Zborník prác Stará Pazova 1770 – 1970, Jaroslav Mikovic: Stará Pazova 1769 – 1794 a srbský autor Miloje Aranicki. Uvádza

32

www.hl.rs

tiež nepopierateľný fakt, že škola a cirkev boli dva základné piliere, na ktorých stál v 18. a 19. storočí celkový národný, duchovný a spoločenský život. A nielen vtedy, ale aj dnes sú tieto dve inštitúcie úzko späté. V monografii sa autor Ján Horvát, zberateľ, kronikár, spolkár, matičiar, opieral o bohatý archívny materiál buďto z vlastného archí-

vu, alebo z oblastných archívov, akými sú Archív Sriemu v Sriemskej Mitrovici a Vojvodinský archív v Novom Sade, tiež o dobovú tlač a písané historické pramene a systematizoval ho chronologicky do monografie.

Zostavovateľ v Úvode uvádza cenné údaje z dejín, ktoré iba zvyšujú význam publikácie: „Na území dnešného staropazovského chotáru v minulosti jestvovali dočasne nasťahované lokality. Boli to lokality dočasného charakteru a niektoré z nich mali vo svojom názve pomenovanie „šanac“, čo znamenalo dočasne nasťahované mesto. Boli nasťahované 20 – 30 rokov, a potom sa obyvatelia odsťahovali na iné miesto.

Vtedy bola táto pustatina nepriaznivá pre bývanie kvôli okoliu, povrchových záplav a množstva škodlivého hmyzu. Dunajské pobrežie bolo omnoho priaznivejšie pre život, a preto sú tam sídliská od najstarších čias stále nasťahované a nachádzajú sa iba 5 – 8 kilometrov vzdialené od pazovskej pustatiny, takže okolie

Informačno-politický týždenník

pazovskej pustatiny bolo takmer stále obývané.

Po vyhnaní Turkov zo Sriemu roku 1717 pazovský „praedio“ – pazovská pustatina sa dostala pod moc Cisárskej dvorskej komory vo Viedni, čiže pod Komorský provizórium v Petrovaradíne, ale nie ako nasťahované mesto, ale ako pustatina. Na nej sa našiel len poniektorý nasťahovaný pastier a to obyčajne v letných mesiacoch, keď na jej pastviskách napásali dobytok, zvlášť voly. Pazovská pustatina bola potom rokmi dávaná do prenájmu obchodníkom s volmi. Jestvuje písaný údaj, že ju v roku 1720 zobral do prenájmu Stevan Jabanović z Kukiňaša a jeho partneri z Bešky.

V jeseň roku 1721 delegácia karlovských gazdov hľadala od cisára Karola VI., aby im dal ako donáciu tri pustatiny – Sase, Pahsoe (Pazova) a Jarkovce, aby sa zotavili od vojny roku 1717, keď Karlovce boli vpádom Turkov vypálené. Oni potom tie pustatiny využívali 25 rokov, vlastne zatiaľ, kým Karlovce patrili vlastníkovi pôdy, „spahiovi“ Ofelnovi.“ Z dejín staropazovského školstva sa dozvedáme, že v 18. storočí nebolo viac bojov s Turkmi a v takých podmienkach vtedajšia inteligencia roku 1769 napísala bielu knihu o školách a cisárstve, v ktorej sa hľadalo, aby sa školstvo vzalo z cirkevných rúk a stalo sa štátnym záväzkom. „Keď dostali výpoveď zo Selenče, naši predkovia sa rozhodli presťahovať sa na Praedio Pahsoe.

V spoločnom dohovore bolo, aby sa nerozdeľovali a tiež, aby sa na to isté miesto presťahovali.

V tom zmysle si určili aj svoje požiadavky, ktoré predostrú na Slavónske generálne veliteľstvo.

Boli to v prvom rade ekonomické požiadavky – pozemok na dom, orná pôda v dostatočnej výmere pre vychovávanie rodiny, aby nebolo hladu, ktorý by ohrozoval fyzickú existenciu. Sloboda vyznávania evanjelickej viery, t. j. povolenie vystavať si kostol a povolenie otvoriť si svoju ná-

boženskú evanjelickú školu, sú body, ktoré sa tiež nachádzali v požiadavkách. Ako napísali, také povolenie dostali.

O začiatkoch práce školy a o tom, kto v nej začal prácu ako učiteľ, jestvujú, žiaľ, len ústne pramene. Zapísané sú až 30 rokov po príchode na pustatinu a od zakladania dediny na nej.“ Veľmi cenný je aj tento údaj: „Prvý údaj o slovenskom školstve v Starej Pazove do našich staropazovských slovenských prameňov zapísal štvrtý kňaz Samuel Jesenský vo svojej knihe príjmov a trov pod názvom: Ecclestsiastica tabula coetus aug. Conf. Sacri Vetero Pasoviensis in Sirmio volumen VI. historia nec non oeconomia Eccelesia ab anno 1807 – 1825. V nej sú zapísané cirkevné veci a keďže škola vtedy bola cirkevná, v rubrike trov sa ona viackrát spomína. Je to časová dištancia od 35 rokov po prisťahovaní.

Prvé osobitné zápisy o škole a jej práci máme od Jána Kutlíka, ktorý ich začal písať roku 1834, teda 65 rokov po prisťahovaní.

V nej sú len fragmentárne opísané začiatky školy v 18. storočí, písané retrospektívne na základe ústneho rozprávania starších.

V tomto prameni sa konštatuje, že prvý učiteľ slovenskej cirkevnej školy bol Štefan Lisý.“ Dozvedáme sa tiež, že sa vyučovalo týždenne 30 hodín, v stredu a sobotu popoludní bol oddych, lebo deti po celý deň bývali v škole, keďže škola bola celodenná. Od sedem do dvanásť rokov trvala základná výučba a navštevovali ju hlavne chlapci, pokým dievčatá v menšom počte. Staropazovská evanjelická škola po otvorení bola dvojročná alebo trojročná, v závislosti od pokročilosti a vedomostí žiakov.

Publikácia zahrnuje aj autobiografie, dôkladne spracované údaje podľa rokov, zoznam zamestnancov, učiteľov, riaditeľov, žiakov, tiež programy výučby, každodennú prácu školy, skúšky, návštevy školy, vizitácie a štatistiku podľa nariadení a zákonov.

• KULTÚRA •

BINGUĽA

Títo veselí hudobníci rozveselia každého Tijana Farkašová

K

iki band je mladá trojčlenná hudobná skupina z Bingule. Jej členmi sú: Kristián Ruman (hrá na klávesových nástrojoch) a Kristijan Horvát (hrá na gitare) z Bingule a Igor Franka (spevák) z Erdevíka.

Je to originálne zoskupenie mladých talentovaných hudobníkov, ktorí svojou hudbou zabávajú a rozveseľujú hostí doma a v zahraničí. Ich živá hudba vytvára nezabudnuteľnú atmosféru, nadšenie a dobrú náladu.

S Kristiánom Rumanom, hudobníkom, spevákom a jedným z hlavných iniciátorov vzniku kapely, sme si zaspomínali na ich hudobné začiatky, keď sa skupinka binguľských hudobníkov rozhodla založiť skupinu, ktorá pôsobí dodnes. „Ako neskúsený muzikant pred siedmimi rokmi som začal hrať na starej nástrojovej klávesnici.

Dostal som potom pozvanie, aby som hral v binguľskej krčme, v ktorej som hral niekoľkokrát,“ hovorí náš spolubesedník. „Keď som hrával doma, pripojil sa mi kamarát Darko Bábeľa ako spevák. Okrem starej klávesnice mali sme aj jednu starú gitaru.

Najdôležitejšie pre nás bolo, že sme na týchto starých nástrojoch mohli hrať. Potom sa k nám pripojil Kristijan Horvát, ktorý sa chcel naučiť hrať na gitare. Na založenie kapely sme potrebovali speváka a vtedy sa k nám pridal Igor Franka z Erdevíka, ktorý je s nami dodnes. A tak sa vytvorilo

vymyslieť výstižný a ľahko zapamätateľný názov pre kapelu.

Navrhol ho môj otec, lebo aj môj kolega gitarista je Kristijan.“ Vaše doterajšie vystúpenia... „Hrali sme v mnohých slovenských a neslovenských prostrediach: v Hložanoch, Ľube, Erde-

Hrajú hudbu podľa každého vkusu (foto: z archívu skupiny)

malé zloženie hudobníkov. Svoj voľný čas sme venovali hudbe a slovenským ľudovým piesňam.

Keď si predstavím, že už prešlo sedem rokov, až sa mi neverí, zdá sa mi, akoby to bolo včera.“ Máte jeden z najzaujímavejších názvov kapiel. Prečo práve Kiki band? „V dnešnom období je ťažké

víku, Binguli, Lugu, Sriemskej Mitrovici, Šíde a v Belehrade.

Dostali sme sa i za hranice našej krajiny, čiže do Chorvátska (Radoš) a, samozrejme, na Slovensko (Trnava). Milé prekvapenie sme zažili pred tromi rokmi, keď nás zavolali hrať do Belehradu v elitnom hoteli Filmski grad na súkromnej oslave.“

Akú hudbu máte na repertoári? „Máme široký repertoár, od ľudových slovenských a srbských piesní po populárne skladby, ale aj rockový štýl. Hráme to, čo nás napĺňa a v čom sa cítime dobre.

Hráme to, čo je populárne, ale aj to, čo ľudia od nás žiadajú.

Stále ho dopĺňame a určený je na svadby, narodeniny, tanečné zábavy, rôzne rodinné udalosti a oslavy...“ Viete definovať, čím vás spev priťahuje? „Viem,“ odpovedal nám ako na povel spevák Igor Franka. „Človek by mal robiť veci, ktoré ho napĺňajú. A mňa spev veľmi napĺňa. Predovšetkým človek musí mať rád to, čo robí. Keď si človek zaspieva, starosti idú bokom. Milujem spev, lebo je s ním život krajší.“ Na záver pripomeňme, že Binguľčania v SKUS M. R. Štefánika často usporadúvajú tanečné zábavy. Hrá tam skupina Kiki band, ktorá aj financuje spolok. Vždy je to večer plný tanca, zábavy a dobrej hudby. Lebo binguľskí veselí hudobníci rozveselia každého!

Kristián Ruman je aj umelecký vedúci orchestra a spolu s kolegom Kristijanom Horvátom hrá pre Detský folklórny súbor Čerešničky, nacvičuje sólo spevákov a ženskú spevácku skupinu.

MILUJEM ŤA TROJJAZYČNE. Jednou z tradičných každoročných osláv v bieloblatskej materskej škole Lienka je aj oslava Dňa žien s najmladšími. Tento deň je príležitosťou vyjadriť to, čo nielen vtedy, ale každodenne cítime k našim mamám, ale aj k starým mamám, sestrám, tetkám, susedám a ku všetkým ženám, ktoré sú súčasťou našich životov. Je úžasné vyčariť tieto emócie zo srdiečok tých najúprimnejších. V bieloblatskej škôlke Lienka sa výučba realizuje v srbskom jazyku, no pre štruktúru jazykových návštevníkov predškoláci majú možnosť jednohodinovej výučby slovenčiny a maďarčiny, ktoré sú tiež ich materinským jazykom.

Tieto hodiny využívajú aj mladšie deti, ktoré pravidelne prichádzajú na prednášky. Sú to už aktívni bilingvisti? Čoby bilingvisti, ba polygloti! No a z tohto vyplýva, že všetci škôlkari majú veľký záujem zúčastniť sa každoročne na tomto podujatí. Veď to najsilnejšie z nás sa najlepšie prejavuje v materčine, nie? Množstvom krásnych básní, piesní, tancov, ba i ručne vyrobených darčekov spečatili a prejavili lásku k obľúbeným ženám, ktorú dokonca každodenne so sebou nosia, no teraz ju len ešte lepšie podčiarkli.

Adela Obšustová

• KULTÚRA •

12 /4899/ 21. 3. 2020

33

Kultúra SCÉNA

„Ja som sa im už toľko namodlila...!“ Anna Horvátová

Pandémia Covid-19 a hudobné podujatia.

Vypuknutie globálnej pandémie koronavírusu zapríčinilo zrušenie alebo odročenie hudobných podujatí, koncertov a festivalov – dočasne totiž budú zatvorené koncertné siene, kluby a štúdiá v celom svete. Pokým milovníci hudby, fanúšikovia a nadšenci budú v tomto období hlavne zameraní na hudbu z internetu a na vlastné kolekcie vydaní, kritická situácia sa negatívne odzrkadlí najmä na prácu organizátorov koncertov a samých interpretov. S cieľom vynájsť inovačné riešenia a zachovať živú hudbu aj v takomto ťažkom období, začali sa organizovať online koncerty a ich prenosy v podobe streamingov. Namiesto na veľkých festivalových javiskách alebo v kluboch mnohí hudobníci budú teda vystupovať vo vlastných domoch a pred internetovým obecenstvom. Vraj medzi prvými, ktorí pohli tento trend, bol Chris Martin, frontman známej poprockovej skupiny Coldplay. Jeho nedávny polhodinový online koncert zaznamenal 300 000 návštev a inšpiroval ďalších interpretov, aby diaľkovo vystupovali pred fanúšikmi. Prinútení zostať vo svojich domoch, niektorí hudobníci už začali každodenne koncertovať týmto spôsobom, lebo – ako hovoria – čo sa iné vôbec dá robiť... Na internete jestvujú zoznamy takýchto virtuálnych koncertov, ktoré bude možné sledovať v nasledujúcom období.

N

ie vždy, keď vyslovíme, že sme „sa modlili“, „modlikali“, aj máme na mysli základný význam tohto slova, a to je odriekať modlitbu či modliť sa. Na príkladoch odriekanie modlitby z jazykovej stránky vyznie takto: Modlíme sa za nakazených vírusom.; Mama sa modlila za svoje odcestované deti.; Trojročné deti sa vedia modliť.

Tentoraz nie je otázny nenáležitý preklad srbského slova do slovenčiny, v srbčine moliti se v slovenčine vyznieva modliť sa. K tomu ešte spomenieme aj odvodené slovesá, ktoré často používame, treba zdôrazniť, že správne: modlievať sa a pomodliť sa. Sloveso z titulku namodliť sa znamená veľa času stráviť pri modlitbách.

Pozornosť tentoraz upriamime na nenáležité použitie slovesa modliť sa, ktorým iba silnejšie chceme zdôrazniť, že nám záleží na správnom a pozitívnom riešení nenáležitej situácie, alebo nesprávneho konania, že proste už nemáme na to ani vôle, ani sily, aby sme upozorňovali na tie-ktoré nedopatrenia. V prípadoch, keď slovesá modliť sa, namodliť sa používame vtedy, keď nesúvisia s modlením, používame ich nesprávne, napríklad takéto príklady: „Čo som

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Vladimír Valentík : Zbierka súčasného výtvarného umenia Slovákov v Srbsku (1989 – 2019) (ISBN 978-86-901430-2-3) Jaroslav Čiep

G Odišiel Genesis P-Orridge. Kultová osobnosť v undergroundových hudobných a umeleckých kruhoch, Angličan Genesis P-Orridge usnul dňa 14. marca vo veku 70 rokov. Jeho tvorivé začiatky sa viažu k umeniu performancie a kolektív COUM Transmissions, v rámci ktorého spolu s kolegyňou Cosey Fanni Tutti subverznými artistickými akciami provokovali ustálené spoločenské normy. V dejinách populárnej kultúry P-Orridge zostane známy najmä ako spoluzakladateľ a člen hudobnej skupiny Throbbing Gristle, ktorá v prvom období svojho pôsobenia (v rokoch 1975 – 1981) formovala osobitný štýl, aký dnes poznáme pod menom industrial. V nasledujúcich desaťročiach pokračoval s tvorbou v skupinách a projektoch Psychic TV, Thee Majesty a Splinter Test.

Pripravuje: S. Lenhart

34

www.hl.rs

sa ich namodlila, aby odstúpili z funkcie, ale darmo.“; „Nechceli ma pustiť k moru, ledva som sa vymodlila.“; „Ledva som si vymodlila, aby som dostala auto.“ V týchto prípadoch sloveso modliť sa nepoužívame v tom správnom význame, neodriekame modlitby, ale vyjadrujeme nespokojnosť s daným stavom, na ktorý sa pokúšame vplývať, ale nie a nie presvedčiť jednotlivcov, alebo naše snahy upozorniť ich na nesprávne konanie nie sú akceptované.

V slovenčine v týchto prípadoch používame slovesá: prosiť sa, prosíkať sa, modlikať sa niekomu; prosíkať niekoho; naprosiť sa, namodlikať sa niekoho; vyprosiť si, vymodlikať si od niekoho niečo. Cez príklady to bude takto vyznievať: Čo som sa ich naprosila / namodlikala, aby odstúpili z funkcie, ale darmo.; Nechceli ma pustiť k moru, ledva som si vyprosila / vymodlikala.; Ledva som si vyprosila / vymodlikala, aby som dostala auto. Aj vety takéhoto znenia sú správne, tiež im podobné: Čo som sa mu namodlikala, aby nešiel na zápas.; Ledva som si od učiteľa vymodlikala / vyprosila dvojku.; Dosť som sa namodlikala, aby mi prepísali dom, ale ani počuť.

aléria Karola Miloslava Lehotského na pôde petrovského gymnázia existuje už tri desaťročia a neustále dopĺňa fond obrazov, ktoré potom tvoria aktuálnu expozíciu.

Už pri zrode galérie vytlačili katalóg prác a odvtedy vznikli aj ďalšie katalógy. Najnovšie vlani v októbri pri oslave storočnice gymnázia sa konal nábor nových umeleckých diel a po vynovení expozície vznikol aj ďalší katalóg. Nová publikácia katalogizovaná ako Zbierka súčasného výtvarného umenia Slovákov v Srbsku (1989 – 2019) na svojej titulnej strane však má pomenovanie Galéria K. M. Lehotského na GJK. Autorom výstavy a katalógu je Vladimír Valentík (1959), ktorý na úvodných stranách má zhrnujúci text K výstave zbierky súčasného výtvarného umenia Slovákov v Srbsku. Potom nasleduje prehľad 38 autorov s ich základnými biografickými prvkami a prácami v zbierke, z ktorých po jedna je aj zreprodukovaná. V zozname umelcov sú:

Informačno-politický týždenník

Ján Agarský, Anna Andrejićová, Miško Bolf, Mira Brtková, Ingrid Cicková, Pavel Čáni, Michal Ďurovka, Ľubka Ergová, Viera Fajndovićová-Súdiová, Mária Galátová-Ćirovićová, Mária Gašková, Marijan Karavla, Martina Karavla-Hlodová, Michal Kiráľ, Martin Kizúr, Jozef Klátik, Alena Klátiková, Ivan Križan, Vladimír Labát-Rovnev, Štefan Lačok, Zdenka Mária Madacká, Anna MáľachováFajndovićová, Andrea MerníkováŠimonová, Miloslav Pavelka, Katica Pavelková-Vukajlovićová, Anna Pixiadesová, Pavel Pop, Zvonimír Pudelka, Ján Stupavský, Milan Súdi, Jaroslav Supek, Ďula Šanta, Jaroslav Šimovič, Rastislav Škulec, Ján Triaška, Daniela Triašková, Emília Valentíková-Labátová, Jana Viergová. Nasleduje resumé v srbčine a angličtine. Kolorovanú publikáciu na kriedovom papieri v mäkkej väzbe v rozsahu 48 strán Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci vydalo roku 2019 ako 3. zväzok v edícii Storočnica v náklade 500 výtlačkov. Vytlačila ju tlačiareň Yugo Štampa v Čelareve.

• KULTÚRA •

Oznamy 1

2

3

4

5

KRÍŽOVKA ČÍSLO 12

10

7

8

9

11

12

13 15

14 15 17

6

16

18

19

20

21

22

23

25

26

27

28

29

B. J. 90

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 9 z čísla 9 Hlasu ľudu z 29. februára 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: TATIANA TORDAJIOVÁ, Ul. rybárska č. 17, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, s oprávnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2271_04 NS_Čenej_vchod, na jestvujúcom objekte Srbskej pravoslávnej cirkvi, Ul. Čenej, b. č., v Čeneji, na katastrálnej parcele číslo 3815, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 14. apríla 2020.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 15. apríla 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

hlasludu.info www.hl.rs

VODOROVNE: 10.

Rodný dom, kraj, vlasť; 11. Strašidlo, strašiak, bobo; 12.

Francúzsky letopisec (799 – 874); 13.

Neprišli, neocitli sa na určitom mieste; 14. Bedáka, stoná; 15. Vládca, vladár; 16.

Mestečko pri Novom Sade; 17. Druh hliny; 18. Citoslovce vyjadrujúce hnev: do čerta; 19. Druh morského živočícha, mechúrnika; 20. Náš slovenský spisovateľ Janko; 21. Samotár, pustovník; 22.

Chemická značka nobélia; 23. Úzky športový čln; 24. Časový úsek, doba; 25. Naša skratka pre sever – severovýchod; 26. Ostrov na Jadrane; 27. Meno speváka Jevremovića; 28. KAPITÁN CHORVÁTSKEHO BASKETBALOVÉHO MUŽSTVA KREŠIMIR; 29. Legenda nášho basketbalu Radivoj

5. BASKETBALISTA BOSNY, ČLEN NAŠEJ REPREZENTÁCIE NA EURÓPSKYCH MAJSTROVSTVÁCH V HAVÍŘOVE; 6. Veľká sovietska rieka; 7. Šikmým smerom; 8. Vzťahujúca sa na Alamanov; 9. NÁŠ BASKETBALOVÝ REPREZENTANT DRAGAN; 11.

Naša továreň na spracovanie nafty; 13. BASKETBALISTA ZADRA, ČLEN NAŠEJ REPREZENTÁCIE; 15. Dýchanie; 16.

Príslušník kmeňa obývajúceho strednú oblasť Álp; 18. Hlavné mesto Nigérie; 20.

Hrdina, bohatier; 22. Šľachtic, pán (angl.); 24. Rímskymi číslicami: šesť; 25.

Automobilová poznávacia značka Mostaru Ján Bažík

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 11 – VODOROVNE: Osloboditeľ, np, ZVISLE: 1. NÁŠ bazilika, ep, NOVÝ BASKETBALOVÝ SAD, šnip, NORK, REPREZENTANT v, úskok, čiasi, r, DRAŽEN; 2. Odchýlilo; Amor, Ante, bedárik, 3. Vyhynutý austrálsky EA, enológia, rb, pštrosovitý vták; 4.

KARAKAŠEVIĆ Osobné zámeno;

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

MARTIN STRAKÚŠEK 1948 – 2019 – 2020 z Kovačice

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS67, NSCH67, NSU67, NSL67, NSO67 NS – KRALJA PETRA I – MUP NOVI SAD, na Bulvári kráľa Petra I. číslo 11, na katastrálnej parcele číslo 4654/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

Smutno a ťažko je bez Teba týmto životom kráčať.

Zostalo nám len spomienky na Teba v srdci si zachovávať.

Navždy Ťa v srdciach nosíme a na prežité chvíle s Tebou nezabúdame.

Na Teba si spomínajú: manželka Katarína, dcéra Jarmila a vnučky Gabriela a Ingrid s manželom Jánom a dcéra Mária s manželom Pavlom a vnukovia Pavel a Dejan 12 /4899/ 21. 3. 2020

35

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu

ANNU CEROVSKÚ

ANNU CEROVSKÚ

rod. Andrášikovú 1949 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Aj keď už nie si medzi nami, v našich srdciach žiješ s nami.

rod. Andrášikovú 1949 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca Bola si, a už viac nie si, ale stopy lásky a dobroty po Tebe zostali.

Manžel Ondrej s deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. marca 2020 uplynul rok, čo nás navždy opustila naša mama a stará mama

SMUTNÁ SPOMIENKA

KATARÍNA ČASTVENOVÁ rod. Lekárová 1948 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku na ňu si zachováva

Syn Ján s manželkou Tatianou a vnukovia Ján a Stanislav

SPOMIENKA

sestra Anna Megová so synom Ondrejom

SMUTNÁ SPOMIENKA na

SAMUELA KEVENSKÉHO

SAMUELA SPEVÁKA

30. 11. 1929 – 19. 3.

1995 – 2020 z Báčskeho Petrovca S láskou v srdciach si spomínajú:

5. 6. 1944 – 10. 3.

2019 – 2020 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na neho si zachováva

dcéra Katarína Rašetová, vnuk Dušan a vnučka Jasna s rodinami

36

www.hl.rs

ANNU CEROVSKÚ

rod. Andrášikovú 1949 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva

Uplynul rok, čo nás navždy opustila naša sestra a teta

rod. Lekárová 1948 – 2019 z Báčskeho Petrovca

na otca, starého a prastarého otca

na mamu

Syn Ondrej s rodinou

KATARÍNA ČASTVENOVÁ

Navždy zostáva v našich srdciach.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Informačno-politický týždenník

Ľubko

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. marca 2020 uplynul rok, čo nás navždy opustila naša svatka

KATARÍNA ČASTVENOVÁ rod. Lekárová 1948 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Trvalú spomienku na ňu si zachovávajú

svatovci Vidovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 15 rokov, čo nás opustil manžel, otec a apko

SAMUEL TURČAN

1947 – 2005 – 2020 z Báčskeho Petrovca Tichú a trvalú spomienku si zachovávajú:

švagor Ondrej s rodinou

manželka Anna, synovia Rastislav s rodinou, Samuel a Miroslav • OZNAMY •

SPOMIENKA na rodičov

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 16. marca 2020 uplynulo presne 10 rokov, čo ma opustil môj drahý apko

KATARÍNU SPEVÁKOVÚ rod. Chlipcovú 1927 – 2019 – 2020

JURAJA SPEVÁKA 1933 – 2016 – 2020

z Báčskeho Petrovca

MARCI BERACKA

Kto v srdciach žije, neumiera.

1. 10. 1929 – 16. 3. 2010 – 16. 3. 2020 z Vojlovice

Dcéra Katarína s rodinou a syn Vladimír

Desať boľavých rokov uplynulo, apko môj, bez Teba.

Rýchlo za sebou si povolal aj Tvoju manželku – moju mamku. Tam, kde ste odišli, Vám je najkrajšie; v smútku som zostal sám, pokiaľ spolu nebudeme.

Tie najkrajšie spomienky na Vás si zachovávam v mojom srdci. Nech Vás anjeli ochraňujú.

Odpočívajte v pokoji, milí moji rodičia.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Navždy zarmútený Váš syn Mirko Informácia pre čitateľov v Starej Pazove Oznamujeme čitateľom Hlasu ľudu, že kancelária dopisovateľstva Hlasu ľudu v Starej Pazove má vymenený pracovný čas.

V pondelok sa tu pracuje od 10.00 do 13.00 hod., vo štvrtok od 10.00 do 13.30 a v piatok od 11.00 do 14.00. Utorok a streda sú nepracovné.

Kontakt telefón v kancelárii je 022/317-505 a k dispozícii je i elektronická adresa: hlasludu.pazova@gmail.com. hlasludu.info www.hl.rs 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

PAVEL PONIČAN

23. 4. 1931 – 23. 3. 2019

MÁRIA PONIČANOVÁ rod. Hlaváčová 28. 7. 1933 – 11. 10. 2019

z Kulpína Na Vašu lásku, dobrotu a starostlivosť si stále spomíname.

Vaši najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA MACKOVÁ

JÁN MADACKÝ 15. 6. 1964 – 21. 3.

2019 – 2020 zo Švajčiarska rodom z Kysáča

rod. Takáčová 8. 10. 1953 – 18. 3.

2019 – 18. 3. 2020 z Hložian

Neúprosný osud Ťa nám vzal, len bolesť v srdci, smútok a spomienky nám zanechal.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Tvoji najmilší • OZNAMY •

Navždy zarmútená manželka Anna Mojžišová-Madacká a jej dcéra Natália Albrechtová s rodinou z Zürichu

12 /4899/ 21. 3. 2020

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 20. marca 20.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 21.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 22. marca 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2018, piata časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Portrét speváčky Kataríny Kalmárovej z Vojlovice (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 24. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Spektrum. Vo vysielaní budú analyzované školské témy, presnejšie kompetentní hostia v štúdiu vysvetlia, ako bude prebiehať vyučovanie pre žiakov základných a stredných škôl na základe pokynov z rezortného ministerstva a s dôrazom na vyučovanie v menšinových jazykoch, v dôsledku vyhláseného núdzového stavu v celej krajine.

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom bloku nebudú odvysielané príspevky z našich prostredí v dôsledku situácie týkajúcej sa šírenia koronavírusu a zrušenia odchodu novinárov do terénu, ale reprízové relácie.

Dúhovka. Jeden z najúspešnejších športovcov s invaliditou z nášho územia selenčský rodák Zlatko Kesler v týchto dňoch oslávi životnú šesťdesiatku. Svojho času prvý na svetovom rebríčku stolných tenistov stal sa majiteľom zlatej, dvoch strieborných a bronzovej medaily z paralympiád. V súčasnosti je selektorom nášho paralympijského tímu. Natruc osudu je dokument o vytrvalosti a úpornosti nášho človeka, z ktorého napriek neblahému životnému údelu aj dnes sála životný optimizmus.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 22. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 25. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 20. marca – Dieťa z Marsu Sobota 21. marca – Posledný samuraj Pondelok 23. marca – Moja krásna učiteľka Utorok 24. marca – Za mrežami Streda 25. marca – Diana Štvrtok 26. marca – Purpurové rieky

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 22. marca Film: Lovecká sezóna 2 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Zamenení Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 22. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Odporúčanie a smernice týkajúce sa situácie s vyhlásením núdzového stavu v celej krajine Štáb pre núdzové situácie Obce Kovačica zasadá podľa potreby Utorok 24. marca 16.00 Poľnohospodári z Kovačice a Padiny urovnali poľné cesty Festival pre deti Letí pieseň, letí 2014 Divadelné predstavenie: Tri letušky v Paríži Piatok 27. marca 16.00 Film: Panna zázračnica Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Oznamy/Šport

ĎALŠIA VÝHRA ARADÁČANOV

Nepotvrdia dominanciu?!

AŠK – BANAT 2 : 0 (0 : 0)

V

Vladimír Gál

prvých pätnástich minútach hry domáci dominovali na ihrisku. Lopta bola takmer výlučne na ich nohách. V takom pomere síl si aj vytvorili prvú šancu. Miletić z okraja šestnástky prihral Striškovi, ktorý dobre strieľal, ale brankár hostí loptu zaslal na roh. V polovici polčasu hostia prebrali iniciatívu a začali si vytvárať šance. Po troch fauloch mali tri pekné príležitosti, ale Stojkov všetky znemožnil.

V druhom polčase domáci boli lepší a konkrétnejší. Zvíťazili predovšetkým vďaka svojmu najlepšiemu hráčovi Adamovovi, ktorý najprv v 60. min. po centri Đurića hlavou z piatich metrov priniesol náskok svojmu tímu – 1 : 0. V 80. min. Janković zaslal dlhú prihrávku • OZNAMY/ŠPORT •

pred bránu Banatu, kde bol najrýchlejší znovu Adamov, loboval brankára a stanovil konečných 2 : 0. Do konca zápasu domáci mali ešte jednu peknú príležitosť, keď Nenin prebehol po pravej strane, zaslal loptu do šestnástky, kde na ňu nabehol V. Gál, ale strieľal nad bránu.

AŠK: Stojkov, Ďuríček, Vesin, Janković, Matejin, V. Zakić, Kujundžić, Števko, Miletić, K. Gál, Striško; od 46. min. hrali: Jurić, Đurić, Korać, Životin, Pruginić, V. Gál, Nenin, Adamov V nedeľu sa mali začať majstrovstvá v Zreňaninskej mestskej lige – A skupine. Aradáčania v prvom kole mali byť voľní, a preto si dohovorili priateľský zápas s mužstvom Napredak z Česteregu. Pre epidémiu koronavírusu tento a ani majstrovské zápasy sa nebudú hrať, takže Aradáčania asi nebudú mať príležitosť potvrdiť svoju dominanciu v tomto stupni súťaže.

ODLOŽILI 27. NOVOSADSKÝ POLMARATÓN. Pandémia koronavírusu zasiahla mnohé krajiny sveta a Európy, nevynímajúc ani Srbsko. Po vyhlásení núdzového stavu v našej krajine okrem početných reštrikcií v oblasti hospodárstva, obchodovania, cestovného ruchu zrušili aj všetky spoločenské, kultúrne a športové podujatia. Preto nebude ani 27. Novosadský polmaratón ohlásený a stanovený na nedeľu 22. marca 2020. Dosiaľ je prihlásených 1 351 pretekárov zo Srbska a z ďalších devätnástich krajín, kde tiež vyčíňa nebezpečný vírus. Organizátori tohto tradičného športového podujatia (na snímke vidíme časť vlaňajších účastníkov) nechceli riskovať, vystavovať nebezpečenstvu nakazenia koronavírusom tak bežcov, ako aj divákov. Preto určili nový termín 27. Novosadského polmaratónu na nedeľu 31. mája 2020, pravdaže, ak to zdravotná situácia bude dovoľovať.

J. P-ský 12 /4899/ 21. 3. 2020

39

Šport OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Spočiatku sa hosťom Bez divákov divné nedarilo KULPÍN – MLADOST (NP) 3 : 0 Katarína Gažová

BAČKA 1945 – BUDÚCNOSŤ 1 : 2 (0 : 1)

Ján Murtín

V

1. jarnom kole na seba narazili mužstvá, ktoré v prípravách excelovali, pričom domáci Palančania za každú cenu chceli získať skalp lídra tabuľky.

Od prvého hvizdu rozhodcu Mileševića z Báčskej Palanky domáci boli aktívnejší, diktovali tempo, ale si nevytvorili vážnejšiu šancu pred bránou Pagáča. Hráčom Budúcnosti sa nič nedarilo, nemohli spojiť dve-tri presné prihrávky. Tak ako mužstvo Bačky stupňovalo tlak, vytváral sa priestor na útoky hložianskeho tímu. Po jednom

Zaistil víťazstvo: Mihajlo Carić (Budúcnosť Hložany)

z nich si hostia vybojovali roh, domáci vykopli loptu na takých 20 – 30 metrov na kopačku Molnára, ktorý nejako prihral Čipkárovi, tento ju pekne spracoval, zbavil sa strážcu Pudelku a prudkou strelou prekonal brankára Vučenovića – 0 : 1. Stalo sa to v 34. min. zápasu, keď prvýkrát kapituloval v minulých majstrovstvách prvý brankár Budúcnosti.

V druhom polčase domáci priostrili hru a k tomu aj silnejší vietor, akoby paralyzovali anemických hráčov Budúcnosti. No našťastie hostí v 67. min. prišla nová chyba,

40

www.hl.rs

tentoraz nedorozumenie obrancu Dražića a brankára Vučenovića využil pozorný Carić a bolo 0 : 2.

Do konca zápasu domáci zúfalo útočili, ale hlavne pre svoju nervozitu a obetavosť Hložančanov sa im podarilo dať iba čestný gól. Pre zbytočný faul Popovića v trestnom území v samom finiši rozhodca správne odpískal penaltu, z ktorej Palančania skorigovali na 1 : 2, ale času na vyrovnanie výsledku viac nebolo.

Rozhodca Milešević s pomocníkmi skvele vykonali svoju úlohu. Žlté karty u hostí dostali Glišić a Čipkár za nedovolenú debatu s rozhodcom, ktorý rovnako potrestal až šiestich domácich hráčov za zákerné zákroky, a predstaviteľa Bačky Zorana Karpova celkom správne za protesty odstránil z lavice.

BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Đumić, Ljubičić, Glišić, Horvát, Popović, Huďan (Tomić), Molnár (Kolár – Katiak), Čipkár, Carić, Leđenac (Jakuš) Výsledky 14. kola: Proleter – Bački hajduk 0 : 1, Bačka 1945 – Budúcnosť 1 : 2, Soko – Orlovi 0 : 1, Mladost – Kriváň 1 : 0, Naša hviezda – Bačka (D) 1 : 1, Sloga – Borac zápas nehrali, lebo domáce mužstvo z dediny Plavna vystúpilo zo súťaže.

Foto: J. Pucovský

1. Budúcnosť 2. Bačka (D) 3. Naša hviezda 4. Bačka 1945 5. Bački hajduk 6. Kriváň 7. Mladost 8. Orlovi 9. Neštín 10. Soko 11. Borac 12. Proleter 13. Sloga

13 13 13 13 13 13 13 13 12 13 12 13 12

11 9 8 8 7 6 6 5 4 3 2 2 1

2 2 3 1 2 3 0 3 2 1 2 2 1

0 45 : 9 2 34 : 12 2 42 : 11 4 36 : 24 4 22 : 22 4 28 : 18 7 22 : 21 6 23 : 26 6 21 : 32 9 13 : 24 8 11 : 36 9 13 : 45 10 7 : 36

Informačno-politický týždenník

35 29 27 25 23 21 18 18 14 10 8 8 4

Ď

alšie presvedčivé víťazstvo VK Kulpín zaznamenal v sobotu 14. marca 2020 nad mužstvom Mladost z Novej Pazovy.

Bola to rutinná výhra výborných Kulpínčanov. Pazovčania sa veľmi

Boris Relota, hrajúci tréner a kapitán VK Kulpín

usilovali, čestne bojovali na zápase, ale domáci predsa boli lepší. Jedine ovzdušie bez obecenstva v telocvični pre koronavírus bolo nezvyčajne divné. Kapitán mužstva Boris Relota poskytol šancu všetkým hráčom

Kulpína, aby prispeli k víťazstvu.

Výsledky jednotlivých setov: 25 : 22, 25 : 14, 25 : 22.

VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Zavaroš, Hasík, Popadić, Nemanja a Rade Petrovićovci, Barišić, Prodanović, Ćirić, Radanović, Babić, Gajičić, Grubešić, Bojkov Keďže sú majstrovstvá počas núdzového stavu v krajine prerušené a ak ich neobnovia, VK Kulpín bude značne poškodený. Mužstvo je vo výbornej forme, zostalo mu zohrať iba tri zápasy, nasledujúci už s vedúcim Bečejom.

Výsledky 15. kola: Sombor – Partizan 0 : 3, Vojvodina NS Seme 2 – Bečej 2 : 3, Dunav Vollej – Proleter 3 : 0, Mladosť (P) – Srem Iton 1 : 3, Kulpín – Mladost (NP) 3 : 0.

1. Bečej 2. Kulpín 3. Vojvodina 2 4. Dunav Vollej 5. Partizan 6. Srem Iton 7. Mladost (NP) 8. Mladosť (P) 9. Proleter 10. Sombor

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

15 14 11 8 8 7 5 3 2 2

0 1 4 7 7 8 10 12 13 13

45 : 12 43 : 12 38 : 19 30 : 23 30 : 27 29 : 27 22 : 36 16 : 36 12 : 39 6 : 40

41 40 32 27 23 23 15 10 8 6

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – A SKUPINA

Napínavo a namáhavo STK MLADOSŤ – STK ĆURIĆ 4 : 3

D

Samuel Medveď

lho sme nemali možnosť sledovať takýto napínavý a pre hráčov namáhavý zápas, ktorý trval viac ako tri hodiny. Svedčí o tom aj jeho výsledok. Stolnotenisové mužstvo Ćurić z Nového Sadu hralo po prvýkrát v Petrovci.

Už prvý duel medzi Turanom a Topićom nasvedčil veľa obratom, potom Lomen relatívne ľahko zdolal Brankova, Bažík prehral od Antičevića tesne. Vo štvorhre

Lomen a Turan viedli 2 : 0, kým Topić a Brankov vyrovnali, aby na konci predsa domáci hráči v piatom sete boli lepší. Mladosť vyrovnala skóre zápasu na 2 : 2.

Potom Turan vyhral nad Brankovom 3 : 1. Bažík prehral s najlepším hráčom hostí Topićom a bolo 3 : 3. V rozhodujúcom dueli Lomen porazil Antičevića a priniesol domácim radosť.

Výsledky: Turan – Topić 2 : 3, Lomen – Brankov 3 : 1, Bažík – Antičević 2 : 3; štvorhra: Lomen / Turan – Topić / Brankov 3 : 2, Turan – Brankov 3 : 1, Bažík – Topić 2 : 3, Lomen – Antičević 3 : 1.

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

ski partizan 1 : 0, Fruškogorac – ŽSK 1 : 0, Futog – Veternik 4 : 1, TSK – Tatra 0 : 1, Jedinstvo – Bačka (B) 1 : 0, Petrovaradín – Bačka (Ď) 2 : 0, Index – Sirig 2 : 0.

Foto: J. Pucovský

Pekná správa z Temerina TSK – TATRA 0 : 1 (0 : 0)

T

Pavel Pálik

atranci po nešťastnej prehre v susednej Rumenke v posledných chvíľach zápasu z penalty potešili svojich fanúšikov, keď na temerinskej horúcej pôde získali tri veľmi vzácne body. Pomohlo im to posunúť sa o jedno miesto vyššie v tabuľke.

Bol to ozaj tvrdý, zaujímavý a do konca výsledkovo neurčitý zápas, ktorý sa hral bez prítomnosti divákov. Obe mužstvá vynaložili veľké úsilie, naplno bojovali, ale v hraniciach dovoleného.

Kysáčania víťazný gól strelili v 80. minúte, keď Kedža unikol z pravej strany a šikovne prekonal domáceho brankára Lugonju. Obe mužstvá do konca mali ešte jednu šancu.

Brankár Tatry Dejan Munjas sa postaral o to, aby v Temerine ani raz lopta neskončila v jeho bráne

Brankár hostí Munjas sa nedal prekvapiť, bravúrne zneškodnil strelu rovnako tak ako viackrát predtým v podobných situáciách. Víťazstvo mužstva Tatry je celkom zaslúžené.

TATRA: Munjas, Jašović, Medić,

Rodić, Bobot, Stričević, Radić, Zorić, Marčetić (Stamenković), Plavšić, Kedža (Budík) Výsledky 19. kola: Slavija – Omladinac 2 : 0, Hajduk – Šajkaš 1 : 3, RFK Nový Sad – Fruškogor-

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Škoda, že nebolo divákov...

SLÁVIA – BSK 4 : 0 (3 : 0)

V

Ján Šuster

ďalšom majstrovskom zápase mužstvo pivnickej Slávie na svojom ihrisku prevalcovalo BSK z Báčskeho Brestovca. Škoda, že domáci fanúšikovia nemohli sledovať zápas, lebo by ich iste potešilo presvedčivé víťazstvo. Hneď od začiatku sa videlo, kto bude pánom na trávniku. Domáci zatlačili hostí na ich polovicu a už v 5. min. veľkú šancu mal Nikolić, ale výsledok sa nezmenil. V 9. min. radosť domácich. Petrović na ľavej strane uvoľnil Nikolića, ktorý bol rýchlejší od svojho strážcu, vbehol zboku do šestnástky a loptu poslal do pravého dolného rohu brány brankára BSK Čujića.

Domáci potom pridali v tempe a už v 17. min. Nikolić z ľavej strany odcentroval do šestnástky, kde Marojević rutinovane loptu • ŠPORT •

upravil za chrbát brankára hostí. Odvtedy na ihrisku hralo iba jedno mužstvo – domáce. Avšak útočníci Grňa, Kotiv, Marojević, Nikolić a Záskalický neboli nadostač presní, ináč by výsledok bol ešte presvedčivejší. No predsa v 43. min. Marojević sa druhýkrát zapísal do listiny strelcov.

Dvakrát trafil: Stefan Marojević (Slávia Pivnica)

V druhom polčase domáci mali drvivú prevahu, ale mnoho šancí zahodili, takže hostia neutrpeli ešte väčší futbalový výprask. Presný bol iba Grňa v 70. min., keď využil dobrú prihrávku Kotiva a z pravej strany uzavrel výsledok zápasu.

Brestovčanom všetka česť, hrali, koľko im dovolili domáci a pokiaľ im sily stačili. V prvom polčase pohrozili raz, v 20. min., keď ostrá strela Plavšića spoza šestnástky odletela ponad bránu, kým v druhom polčase ani raz vážnejšie neohrozili bránu domáceho súpera.

Zápas viedol rozhodca Pilić z Kuly a nemal ťažkú prácu. Jedinú žltú kartu v radoch Slávie dostal Šmit, kým v mužstve BSK rovnaký trest si zaslúžili Vejnović, Ćurčija a Cvetićanin.

Pionieri Slávie hosťovali v rámci Somborskej pionierskej ligy v Báči, kde ich porazila domáca Tvrđava 5 : 2. Oba góly za hostí dal Čobrda.

1. Jedinstvo 2. Index 3. RFK Nový Sad 4. TSK 5. Šajkaš 1918 6. Veternik 7.Slavija 8.Sirig 9. Fruškogorac 10. ŽSK 11. Fr. partizan 12. Petrovaradín 13. Bačka (Ď) 14. Futog 15. Omladinac 16. Tatra 17. Bačka (B) 18. Hajduk

19 18 19 15 19 14 19 11 19 11 19 11 19 7 19 8 19 7 19 7 19 6 19 6 19 6 19 5 19 4 19 4 19 4 19 1

1 0 64 : 2 55 3 1 51 : 9 48 2 3 51 : 11 44 2 6 41 : 23 35 2 6 40 : 22 35 0 8 41 : 22 33 7 5 23 : 16 28 4 7 25 : 25 28 3 9 26 : 32 24 2 10 27 : 33 23 4 9 32 : 37 22 4 9 25 : 33 22 1 12 23 : 38 19 3 11 27 : 38 18 4 11 17 : 38 16 4 11 27 : 49 16 2 13 20 : 52 14 4 14 13 : 93 7

SLÁVIA: Ľ. Brňa, Bolehradský, Šmit (Benka), Jušković, Rakočević, Záskalický, Grňa, Kotiv (Vinkovič), Petrović (Séč), Marojević, Nikolić Výsledky 17. kola: Tvrđava – Budućnost (M) 3 : 0, ŽAK – Kulpín 4 : 0, Maglić – Borac 2 : 2, Rusín – Budućnost (P) 0 : 0, Kordun – Polet 1 : 1, Omladinac – Hercegovac 0 : 4, Radnički – Vojvodina 0 : 2, Slávia – BSK 4 : 0.

1. Hercegovac 17 13 2. Vojvodina 17 13 3. Borac 1946 17 11 17 9 4. Slávia 5. Rusín 17 9 17 10 6. Tvrđava 7. Radnički 1918 17 9 8. Budućnost (M) 17 8 17 8 9. Kordun 17 7 10. Polet 11. Budućnost (P) 17 4 17 4 12. BSK 17 4 13. Maglić 14. Omladinac 17 2 17 2 15. Kulpín 17 1 16. ŽAK

12 /4899/ 21. 3. 2020

2 2 49 : 13 41 2 2 45 : 18 41 3 3 51 : 24 36 3 5 43 : 19 30 3 5 49 : 28 30 0 7 43 : 23 30 3 5 34 : 19 30 3 6 39 : 22 27 3 6 33 : 25 27 3 7 30 : 31 24 7 6 28 : 29 19 3 10 32 : 42 15 3 10 26 : 47 15 5 10 17 : 46 11 0 15 12 : 84 6 1 15 17 : 78 4 41

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Potkli sa v susedstve!

SREMAC – JEDNOTA 3 : 2 (0 : 1)

Matej Bzovský

P

odľa mnohých náznakov asi v poslednom jarnom zápase pre prerušenie všetkých nielen športových aktivít v Srbsku pre pandémiu koronavírusu staropazovskí futbalisti sa chceli rozlúčiť víťazstvom s večne nepríjemnými najbližšími susedmi vo Vojke. Tentoraz sa snažili zložiť opravnú skúšku po nečakanej remíze v stretnutí s novosadskou Crvenou zvezdou.

V hre hostí v obecnom derby sa cítil význam stretnutia s tvrdým domácim súperom. Od začiatku prebrali iniciatívu, hrali agresívne, ale sa ťažšie presadzovali cez zhustenú domácu obranu. V 16. min. sa Pazovčanom predsa podarilo ujať sa vedenia.

Lazić pätičkou prihral pohotovému Đokićovi, ktorý šikovnou presnou strelou loptu dorazil do siete dobrého brankára Sremca

Kovačevića, ktorý bol skutočne bezmocný.

Bojovný a zodpovedný výkon fyzicky a takticky dobre pripravených zverencov trénerov Livaju a Ogrizovića v ďalšom priebehu zápasu priniesol ďalšie vyložené šance na zvýšenie výsledku už v tejto časti zápasu, v ktorom sa ani na chvíľku hráči nešetri-

Začína sa dokazovať: Martin Valent (Jednota S. Pazova)

li. Množstvo šancí nepresných útočníkov Jednoty zostalo bez koristi.

V druhom dejstve hostia nepoľavili, držali loptu viac na svojich nohách, nezmýlilo ich ani rýchle vyrovnanie domácich. Už v úvode pokračovania v 47. min., keď prudká strela náhradníka v útoku Mišića z priameho kopu prekvapila mladého a dovtedy veľmi istého Andreja Brtku, bol to vyrovnávajúci gól. Lopta sa mu prekĺzla pri žrdi pomedzi ruky a skončila v hornom rohu.

Po nečakane inkasovanom góle hostia si vytvorili niekoľko vyložených šancí. Tak v 66. min. zo správne odpískaného pokutového kopu najlepší jednotlivec zápasu Danilo Živanović priniesol novú radosť hosťom – 1 : 2.

Na zlej hracej ploche sa hostia ťažšie vynachádzali, často sa dostávali do pokutového územia domácich, ale okrem dvakrát nastrelenej žrdi nevyžili dve priam stopercentné príležitosti, čo sa im poriadne vypomstilo. Vojčania využili neistotu a trhliny v obrane, v 75. min. vyrovnali a potom o tri minúty neskoršie dali aj víťazný gól, ktorý im priniesol veľkú radosť. Získali tri body pre záchranu, a to proti susedom,

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Dokonalý obrat v Apatine MLADOST (A) – MLADOSŤ (P) 3 : 1 (0 : 1) Samuel Medveď

min. Vukanović urobil penaltu a domáci vyrovnali prostrednícetrovská Mladosť hosťovala tvom Rapaića. Nepozornosť hostí uplynulú sobotu v Apatine, priniesla druhý gól domácich kde ju na Mestskom štav 71. min., ktorého strelcom bol dióne neďaleko Dunaja privítala Mišković. V 75. min. Petrovčania tamojšia menovkyňa. Zápas sa zostali s hráčom menej. Pre verpre epidémiu koronavírusu hral bálny konflikt rozhodca vylúčil pred prázdnym hľadiskom.

Grlicu. V 85. min.

Hneď na začiatku zápasu domáci stanovili kosa videlo, že Apatinčania nečné skóre zápasu budú dominovať na ihrisku.

3 : 1 pekným gólom Hostia z Petrovca si v prBasarića z diaľky pod vom polčase nevypracovali brvno. takmer ani jeden útok, ale MLADOSŤ: Leňa, predsa v 28. min. Plavšić spoKaňa, Ivetić, Fábry za trestného územia pek(Grlica), Jakuš, Beným padáčikom prekonal ronja, Zagorčić domáceho brankára Jeličića, (Šproch), Ožvát keď lopta skončila v hornom (Stojisavljević), rohu – 0 : 1. Do konca polVukanović, Leškov, času Grlica, ktorý striedal Jediný strelec: Igor Plavšić (Mladosť Petrovec) Plavšić

P

42

www.hl.rs

zraneného Fábryho, bol dvakrát v jednom útoku v šestnástke domácich zrazený. Najprv to urobil obranca, potom i brankár Mladosti, no penaltu rozhodca Nešić zo Subotice nepískal.

V druhom polčase sa domáci rozohrali, Mladosť klesla. V 65.

Informačno-politický týždenník

ktorých nikdy nerešpektovali.

JEDNOTA: Brtka, Lazić (Milovčević), Panjak, Krivokuća, Subotić (Vujčić), Gavrilović (Valent), Đokić, Živanović, Nikolčić, Rosić, Kačar Výsledky 17. kola: Cement – Jugović 3 : 0, Podunavac – Mladost (NS) 0 : 1, Mladost (BJ) – Sloboda 4 : 0, Borac – Podrinje 0 : 0, Crvena zvezda – Radnički 2 : 2, Jadran – Sloga (T) 1 : 0, Sloga (E) – Hajduk 2 : 2, Sremac – Jednota 3 : 2.

Foto: J. Pucovský

1. Mladost (NS) 2. Podrinje 3. Borac 4. Sloga (E) 5. Hajduk 6. Cement 7. Jednota 8. Mladost (BJ) 9. Podunavac 10. Radnički 11. Sloga (T) 12. Sremac 13. Sloboda 14. Jugović 15. C. zvezda 16. Jadran

17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17

12 11 10 10 10 10 8 8 7 5 4 5 4 3 2 2

3 2 43 : 12 4 2 43 : 10 5 2 29 : 9 4 3 32 : 16 2 5 25 : 19 2 5 24 : 19 3 6 30 : 24 0 9 32 : 33 2 8 23 : 19 5 7 21 : 24 4 9 16 : 22 1 11 16 : 39 2 11 18 : 41 3 11 20 : 38 5 10 13 : 32 5 10 16 : 44

39 37 35 34 32 32 27 24 23 20 16 16 14 12 11 11

Výsledky 17. kola: Tekstilac – Bačka 4 : 0, Krila Krajine – Stari grad 0 : 4, Bajša – Crvenka 1 : 1, Tavankut – Radnički 4 : 0, Mladost (T) – Sloga 0 : 1, ČSK Pivara – Vojvodina 1 : 2, Tisa – Vrbas 5 : 1, Mladost (A) – Mladosť (P) 3 : 1.

1. Sloga 2. Stari grad 3. Mladost (A) 4. Tisa 5. ČSK Pivara 6. Tavankut 7. Mladosť (P) 8. Vrbas 9. Bajša 10. Tekstilac 11. Vojvodina 12. Bačka 13. Crvenka 14. Krila Krajine 15. Mladost (T) 16. Radnički

17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17

15 10 10 9 9 9 9 8 6 7 5 5 5 2 3 0

1 1 44 : 10 4 3 48 : 16 4 3 36 : 16 6 2 26 : 13 4 4 34 : 17 2 6 25 : 24 1 7 28 : 21 3 6 26 : 24 4 7 30 : 27 1 9 22 : 33 5 7 22 : 19 3 9 18 : 28 2 10 18 : 42 5 10 15 : 35 1 13 15 : 39 2 15 12 : 55

46 34 34 33 31 29 28 27 22 22 20 18 17 11 10 2

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Zvezdan Lipták v súboji s dvoma hráčmi Doliny

Hráči na začiatku nemali koho pozdraviť, keďže sa pre koronavírus hralo bez obecenstva

Banátske derby Padinčanom HAJDUŠICA – DOLINA 0 : 1 (0 : 1)

U

Vladimír Hudec

ž v prvých minútach zápasu Hajdušičania dali najavo, že sa nemienia predčasne vzdať a podľahnúť favorizovanému súperovi. Zahrali naplno, vytvorili si aj dve príležitosti, ktoré sa N. Ružićovi nepodarilo premeniť. Avšak aj na druhej strane sieť domácich zachránila žrď, potom hostia z Padiny postupne prebrali iniciatívu a čoraz nebezpečnejšie ohrozovali bránu Melicha. Domáci sa však šikovne bránili, ale v polovici polčasu predsa len poľavili.

Jovanov z rohu centroval pred bránu, Melich loptu odrazil, v skrumáži sa potom najlepšie vynašiel kapitán Doliny Kelečević, ako sa zistilo, priniesol konečnú radosť svojmu mužstvu. Aj v pokračovaní hostia boli lepší. Pri konci polčasu z voľného kopu presne strieľal kanonier Doliny Jovanov, ale sa Melich nedal prekvapiť.

Po zmene strán domáci boli lepší. Mali viac loptu na nohách a nebezpečne útočili. Aj teraz potvrdili, že najslabším ohnivkom v ich mužstve je záver útoku. Už v 50. min. po ľavej strane pekne unikol A. Ružić, ale z asi 7 metrov trafil

Pred bránou Doliny

vonkajšiu časť siete. Iba o pár minút neskoršie v identickej situácii bol aj jeho brat Nikola, ibaže jeho strelu Bujaković kryl. V 80. min.

Hajdušičania pekne kombinovali na okraji šestnástky, lopta sa dostala k Radovićovi, ktorý silne strieľal tesne vedľa brány. Ihneď potom Padinčania zorganizovali rýchly protiútok, Melich vybehol, ale útočník hostí netrafil prázdnu bránu. Nuž a potom do konca zápasu Šanca Padinčanov pri konci polčasu hostia ešte trafili do žrde, Výsledky 17. kola: Budućnost – Radnički aj domáci raz pohrozili, ale výsledok zostal nezmenený, takže sa Padinčania (K) 0 : 1, Radnički (B) – Sloga 1 : 2, Partizan domov vrátili so všetkými troma bodmi, hoci (G) – Strela 1 : 0, Crvena zvezda – Spartak 1911 0 : 3, BAK – Polet 2 : 1, Partizan (U) – si Hajdušičania zaslúžili aspoň bod.

HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Maliar, Jedinstvo 0 : 4, Jugoslavija – Potporanj zápas Mršić (Ćulum), Petrović, Pavlovic, Radović, nehrali, lebo hostia neodcestovali do Jabuky pre hroziace nakazenie koronavírusom.

A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić, Spremo DOLINA: Bujaković, Kolak, Trajčevski, Snímky: V. Maliar Hlavča (Stajić), Mitkovski, Radivojev, Kelečević, Jovanov, Mamojka (Vasić), Bogojević 1. Jedinstvo 17 15 0 2 49 : 15 45 (Popović), Radenković 2. Radnički 17 10 4 3 38 : 14 34

3. Strela (-1) 17 4. Dolina 17 5. Spartak 1911 17 6. Sloga 17 7. Potporanj 16 8. Partizan (G) 17 9. BAK 17 10. Crvena zvezda 17 11. Polet 17 12. Budućnost 17 13. Jugoslavija 16 14. Radnički (B) (-1) 17 15. Hajdušica (-1) 17 16. Partizan (U) 17

11 10 9 9 7 7 5 5 5 4 3 4 4 2

2 4 3 4 3 5 1 7 3 6 3 7 6 6 3 9 3 9 4 9 6 7 3 10 1 12 5 10

39 : 16 35 : 23 39 : 36 28 : 24 30 : 31 25 : 30 23 : 25 24 : 33 23 : 35 27 : 43 20 : 30 23 : 34 19 : 37 10 : 26

34 33 30 28 24 24 21 18 18 16 15 14 12 11

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Bielom Blate PhDr. et ThMgr. Branislav Kulík

B

iele Blato patrí medzi mladšie cirkevné zbory v našej cirkvi. Pôvodne bola kolonizácia oblasti medzi starým Begejom, Tisou a loviskom rodiny Habsburgovcov – Cárskou barou rozpísaná v roku 1866. Osídlili ju iba Nemci a pomenovali Elisenheim, podľa rakúskej cisárovnej Alžbety-Sissi. Región však podliehal záplavám a v rokoch 1877 až 1879 bol celkom vysťahovaný. Až v rokoch 1882 a 1883 bola znovu osídlená a vybudovaná dedina, avšak ponechala si staré meno. Ibaže tentoraz sa tuná nasťahovali Slováci z Padiny.

Bolo ich 180 rodín. Na označenie tejto osady používali slovenskú verziu mena: Lízika.

Dodnes ju mnohí takto nazývajú. V snahe zmeniť rakúsko-uhorské názvy v medzivojnovom období tomu sa nevyhla ani Lízika, a tak dostala názov Biele Blato.

Náboženský život sa začal hneď s príchodom prvých osadníkov.

Najprv bol zriadený filiálny cirkevný zbor, ktorý patril pod aradáčsku matkocirkev. Slovo Božie zvestovali a ku Kristu pospolitý ľud privádzali domáci leviti: Juraj Kolaj, Ján Garafiát, Pavel Ševčík.

Týmto ich poveril aradáčsky farár Ľudovít Žigmund Seberíny.

Toto sa konalo v škole a po domácnostiach.

V roku 1889 nastúpil do ľudovej školy ako učiteľ Štefan Hargaš, rodom zo Sučian. Zložil aj prísahu za kantora, a tak konal službu zvesti slova Božieho a pochovával zosnulých. Počas jeho požehnaného pôsobenia sa postavila modlitebnica, malý farský byt a zvonica so zvonom, ktorý vážil 286 kg. Kúpilo sa aj harmónium. Vedľa už aj tak ťažkého života Slováka – sedliaka z konca 19. storočia ťažká pôda a strach pred novými záplavami stále boli prítomní v mysliach ve-

riacich. Avšak svojej viery sa nevzdávali a stále sa jej pevne držali.

V roku 1891 sa cirkevný zbor osamostatnil a dostal aj prvého farára – Ľudovíta Doležala, ktorý bol zástancom šovinistického programu maďarizácie. Keďže bolo aj vtedy známe, že slovenská cirkev je tá, ktorá udržiava slovenský národ pri živote, tuto sa aj zaútočilo. Toto však netrvalo dlho a už v roku 1895 prišiel sem farár Ján Štrba. Počas jeho požehnanej 15-ročnej služby bol postavený a posvätený aj chrám Boží v roku 1902 a farská budova s bytom a so sieňou v roku 1903.

Vtedy sa konali i prvé služby Božie. Kostol je vystavaný v secesívnom štýle, čo je jedinečná architektúra v našej cirkvi. Má krásny, zvučný, aj keď dnes, žiaľ, nefunkčný organ a bol kúpený aj nový zvon. V roku 1910 ako farár nastúpil Martin Droba. Aj on holdoval maďarizácii, najmä počas Veľkej vojny, chcel zbor celkovo zmaďarizovať. Toto sa mu, vďaka Bohu, nepodarilo a zbor a nový štát opustil v roku 1922.

V roku 1929 prišiel do zboru Juraj Kerďo, ktorý nám zachoval množstvo informácií o začiatkoch bieloblatskej cirkvi.

Po ukončení 2. svetovej vojny bola väčšina obrábateľnej pôdy odobratá cirkevnému zboru. V rokoch 1938 až 1946 tuná pôsobil Pavel Čapeľa, potom v rokoch 1948 – 1956 Ondrej Očenáš. Zhoršením materiálneho stavu

a pre silnú ateizáciu, ktorá prebiehala v osade, začala sa zmenšovať účasť na službách Božích a aj možnosť cirkevného zboru natrvalo si zabezpečiť duchovného pastiera. V poslednom pol druha storočí tu pôsobili: Pavel Makan (1964 – 1975); Juraj Ševčík (1976 – 1979); Ondrej Marčok (1981 – 1983); Vladimír Grňa (1986 –1991); Mária Popićová, rod. Bátoryová (2002 – 2011) a Branislav Kulík (2011 – 2013), ktorý je dodnes administrátorom cirkevného zboru. V období, keď v zbore nebol farár, zbor bol najčastejšie administrovaný z Aradáča (čiastočne aj z Kovačice), naposledy farárom Vladimírom Lovásom ml.

Ozdobou cirkevného zboru v Bielom Blate je jednoznačne spevokol Elpis, ktorý založil bývalý kantor Nebojša Popić. Teraz ho vedie Igor Kuraj, kantorom je Adrián Šofranko, katechétkou Tamara Poničanová, predčitateľmi Anna Lacková a Ján Sládeček. Používaním modernej technológie sa podarilo zbor finančne postaviť na nohy a dnes je schopný mať kňaza. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 v Bielom Blate bolo 501 Slovákov. Podľa cirkevnej matriky zbor má 430 duší. Zastúpené sú všetky zborové aktivity: besiedka, vyučovanie v škole, konfirmácie, sobáše, večierky . . .

Všeobecne na Biele Blato, a tým aj na náboženský život negatívne vplýva odchod ľudí za prácou do zahraničia. Tento Boží trest musíme znášať, ako sme znášali aj mnohé iné pred ním, a vytrvať vo viere predkov. Lebo v obrátení a upokojení bude vaša záchrana, v utíšení a dôvere bude vaša sila.