Hlas ľudu 12/2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

20. 3. 2021 | 12 /4951/

Uzávierka čísla: 17. 3. 2021

Klub Kulpínčanov bol založený pred 15 rokmi, presnejšie 11. marca 2006 ako nestranícke, mimovládne a neziskové združenie občanov. Najväčším realizovaným projektom združenia bolo inštalovanie 11 búst v aleji významných osobností Kulpína, v parku v centre Kulpína. Na fotke je záber z príležitostného programu v kulpínskom kaštieli venovaného generálovi Đorđemu Stratimirovićovi pred odhalením jeho busty v parku pred kaštieľom: (sprava) predseda Klubu Kulpínčanov Pavel Zima a historik Todor Radanov. K. Gažová

Nachádzame sa v predveľkonočnom pôstnom období, ktoré nám umožňuje telesnú a duševnú očistu. Všeobecné úvahy o pôste a pôstnom období z dvoch konfesionálnych strán si nájdete na stranách rubriky Ľudia a udalosti. M. Pap

Združenie petrovských výtvarných umelcov v piatok 12. marca malo svoje zasadnutie. Na zhromaždení okrem iného schválili správy za minulý rok. Aj napriek nepriaznivej situácii sa im podarilo rozprúdiť aktivitu. Na ilustrácii: Záber z výtvarného tábora vlani v októbri.

Príloha Obzory prináša rozhovor so spisovateľkou Annou Dudášovou, ktorá začiatkom marca oslávila 85. narodeniny. Poetka, autorka literatúry pre deti a prekladateľka si pripomína roky svojho detstva a hovorí i o svojich literárnych začiatkoch, vydaných knihách, spoluprácach... Na fotografii Anny Francistyovej je Anna Dudášová roku 2006 v Báčskom Petrovci. S. Lenhart

J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: DOO MAGYAR SZO KFT,

Cítite sa byť „zatvorení“? Otvorte si Hlas ľudu. Anna Francistyová

eríme, že aj vám tieto prísnejšie protipandemické opatrenia narušili plány. Ak si v týchto krušných časoch človek vôbec niečo môže plánovať... Treba však myslieť napred. Treba si robiť plány. Je tomu už celý rok, odkedy žijeme s obmedzeniami. Doteraz nemysliteľnými. Ale stále je tu tá iskierka nádeje, že už sa to skončí. U každého z nás je tá iskierka iná. Niekto sa snaží čím viac času stráviť pri hudbe, peknej knihe, novú energiu čerpať zo spoločných chvíľ s rodinou, z prechádzok. A na krajšie myšlienky vás iste privedie aj toto číslo nášho týždenníka. Veru by ste neverili, ale petrovskí filatelisti smelo vyhlasujú, že rok za nami im je vari najúspešnejší. Podarilo sa im prezentovať sa aj mimo lokálnych rámcov, dokonca na medzinárodnej úrovni kvitovali úspechy, ktoré sú priam korunou bohatého viac ako štyridsaťročného pôsobenia ich združenia. Viac neprezradíme, dočítate sa v týchto našich novinách. Členky Spolku kulpínskych žien primerane platným opatreniam upratujú svoje etnoizby, ako sa to robieva v našich domácnostiach v ústrety veľkonočným sviatkom. A keď sme už spomenuli blížiace sa tentoraz aprílové

sviatky, pripomíname pôstne obdobie, v ktorom práve sme. Bližšie nám a vám ho ozrejmia odborníci: evanjelický a katolícky kňaz. V týchto dňoch si členovia Klubu Kulpínčanov pripomínajú presne 15 rokov pôsobenia svojho združenia. Podľa slov iniciátora a kulpínskeho historika Todora Radanovho vzorom im bol len krátko predtým založený Klub Pivničanov. Čo sa tomuto kulpínskemu neziskovému združeniu podarilo realizovať za uplynulých 15 rokov, dozviete sa tiež v tomto treťom marcovom čísle Hlasu ľudu. Pekné životné jubileum v týchto dňoch oslávila Anna Dudášová, poetka, autorka literatúry pre deti a prekladateľka. Žije v srbskom prostredí blízko Požarevca, ale v príležitostnom rozhovore pre Hlas ľudu si nostalgicky pripomenula i detstvo v rodnej Kovačici, ktoré neskôr opísala v románe pre deti v slovenčine Zuzanka, na gymnaziálne roky v Petrovci, na cesty do Ruska, na literárne stretnutia, zážitky. V tomto čísle nášho týždenníka si nájdete aj iné zaujímavé texty. Pripomíname pomaly, že v apríli nás očakávajú voľby v Matici slovenskej v Srbsku, prídu si tu na svoje, pravdaže, i milovníci športu. Len nech už táto „pliaga“ koronavírusová odíde z nášho okolia...

V tomto čísle TÝŽDEŇ

OBZORY

4 Dni kompromisných opatrení

26 Dynastia Beňovských (6)

SLOVENSKO

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

7 Politicko-pandemická kríza 13 Vyparádené bábiky a pekné plány

28 Záujem žiakov o slovenský jazyk 39 Staropazovčania „utopení“ v Tamiši

Na titulnej strane: Stolnotenistky STK Slávia ’96 Kovačica Jana Havelová (sprava) a Maja Vaňová, majsterky Srbska v konkurencii mladších kadetiek, s trénerom Danielom Toagerom Foto: Tatjana Bovdišová

Nový Sad

• •

12 /4951/ 20. 3. 2021

Týždeň 

7 DNÍ

Dni kompromisných opatrení Pripravil: Stevan Lenhart

ktuálne epidemiologické opatrenia, ktoré boli vládou Srbska schválené v utorok 16. marca a platia do 21. marca, predpisujú, že v danom období majú byť pre zamedzenie šírenia koronavírusu zatvorené kaviarne, reštaurácie a bary, nákupné strediská, kiná, múzeá, galérie, kadernícke a kozmetické salóny, salóny krásy, fitnescentrá, plavárne, posilňovne... Pracovať budú predajne potravín, lekárne a benzínové čerpadlá, ale aj služby štátnej správy, poštové úrady, banky, poisťovne, zmenárne... Ohľadom aktuálnych opatrení premiérka Srbska Ana Brnabićová vo vyhláške pre médiá o. i. povedala: „Potrebné je dodatočne spomaliť život v Srbsku, s cieľom dosiahnuť stagnáciu počtu nových prípadov infekcie, a je to predovšetkým podpora našim zdravotníckym pracovníkom a zdravotníckemu sektoru. Toto je skutočne a v pravom zmysle slova kompromisné riešenie, pretože ide o prísne opatrenia, ktoré

však platia 5 dní, a zdravotnícka časť krízového štábu žiadala, aby trvali aspoň 14 dní. Či tieto opatrenia budú od nasledujúceho týždňa pokračovať, alebo nie – bude to znovu závisieť (ako aj zakaždým doteraz počas tejto pandémie) od všetkých nás. Preto vyzývam k maximálnej disciplíne. Snažíme sa aj naďalej nájsť najlepší možný balans medzi tromi vecmi: ochranou zdravotníckych pracovníkov, zachovaním pracovných miest a hospodárstva, ako aj zachovaním mentálneho zdravia národa, lebo je všetkým nám skutočne ťažko žiť v takýchto nenormálnych okolnostiach už vyše roka.“ Aj epidemiológ Dr. Predrag Kon vyhlásil, že aktuálne opatrenia predstavujú kompromisné riešenie a zdravotnícka časť krízového štábu je mienky, že nie sú postačujúce, lebo po piatich dňoch sa nebude cítiť ich účinok. Kon tiež povedal, že mimoriadna epidemiologická situácia v Srbsku nie je iba následkom toho, že niektorí občania nerešpektujú opatrenia, ale je čoraz viac

nakazených aj preto, lebo u nás začína dominovať anglický kmeň koronavírusu, ktorý sa omnoho ľahšie prenáša z infikovanej na inú osobu a intenzívnejšie zasahuje aj mladšiu časť obyvateľstva. A preto sa pravdepodobne od nasledujúceho týždňa začne online výučba aj pre nižšie ročníky základnej školy. Podľa Konových slov na zasadnutí krízového štábu v utorok 16. marca sa hovorilo aj o možnostiach prísnejšieho trestania tých, ktorí porušujú opatrenia a zhromažďujú sa na zábavách. * Viaceré krajiny z preventívnych dôvodov dočasne pozastavili očkovanie vakcínou spoločnosti AstraZeneca. Svetové médiá (vrátane RTS a denníka Politika) informovali, že k týmto rozhodnutiam došlo po tom, čo boli v Dánsku a Nórsku hlásené prípady „možných vedľajších účinkov“ po podaní spomenutej vakcíny britsko-švédskeho výrobcu. Preventívne pozastavenie očkovania vakcínou AstraZeneca najprv 11. marca oznámili Dánsko, Nórsko

a Island, v nasledujúcich dňoch aj Bulharsko, Írsko, Holandsko, Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Slovinsko a niektoré iné krajiny, vrátane Švédska. V deň vzniku týchto riadkov sa ešte stále očakávali aktuálne stanoviská Európskej agentúry pre lieky a Svetovej zdravotníckej organizácie ohľadom používania vakcíny AstraZeneca. * Známy bubeník Dragoljub Đuričić, niekdajší člen hudobných skupín Kerber, Leb i sol a YU Grupa, zomrel 15. marca v Belehrade vo veku 68 rokov na následky ochorenia Covid-19. Pôvodom z Čiernej Hory, Đuričić sa v polovici 70. rokov 20. storočia presťahoval do Belehradu. Počas kariéry spolupracoval s viacerými známymi spevákmi a hudobníkmi, ako napr. so Zdravkom Čolićom, Đorđem Balaševićom, Dejanom Cukićom a Rambom Amadeusom. Viedol aj populárnu skupinu bubeníkov, ktorí v období 1996 – 2000 pravidelne hrávali na občianskych protestoch proti vtedajšiemu režimu.

OČKOVANIE V NOVOM SADE. Primátor Mesta Nový Sad Miloš Vučević vyhlásil, že očkovanie v meste prebieha dobre, ale že je cieľom, aby sa animovali zamestnávatelia a aby sa očkovalo čím viac zamestnaných. Zahlásil tiež, že okrem očkovania na Novosadskom veľtrhu mobilné tímy pre očkovanie budú prerozdelené do prímestských prostredí, a to do Futogu, Kaću, Kovilju, Lediniec a Bukovca. Vo vyhlásení zdôraznil, že sa v Srbsku začne s výrobou vakcíny výrobcu Sinopharm, čo bude znamenať do budúcna bezpečné zásobovanie. Pripomenul pritom, že nová covid nemocnica v Novom Sade bude mať kapacitu 400 – 500 lôžok. dbb Foto: FB

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Z ONLINE ROKOVANIA NRSNM S ÚSŽZ

K prípravám na výstavbu Slovenského centra Svetluša Hlaváčová

– Libuškou Lakatošovou a Milanom Jánom Pilipom. Na konferen priestoroch Národnost- cii participovali aj predstavitelia nej rady slovenskej národ- Ministerstva financií a Ministerstva nostnej menšiny v Novom zahraničných vecí a európskych Sade v stredu 10. marca 2021 záležitostí Slovenskej republiky. sa uskutočnilo online rokovanie Vzhľadom na pandemickú situápredstaviteľov našej strešnej celo- ciu, ktorá si vyžaduje obmedzenie menšinovej inštitúcie s predstavi- fyzického kontaktu, a na význam teľmi Úradu pre Slovákov žijúcich problematiky z druhej strany, v zahraničí v čele s ich predsedami využité boli dostupné digitálne nástroje a zúčastnené strany rokovali online. Vďaka uvedenej platforme došlo k vzájomnému zdieľaniu informácií ohľadom pokračovania príprav výstavby Slovenského centra so sídlom v Novom Sade. Pred uvePredstavitelia NRSNM počas online rokovania: deným online (zľava) Mária Poptešinová, Ján Šuľan, Libuška Lakatošová, Vladimír Francisty a Svetlana rokovaním Národnostná rada Zolňanová (foto: A. Horvátová)

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí predostrela diagramy aktivít vyjadrené v časových a finančných rámcoch spolu s vizualizáciou samotnej budovy. V diagramoch sú detailne rozpracované všetky fázy prípravy a výstavby uvedeného objektu: od prijatia po- Z marcového online rokovania NRSNM s ÚSŽZ nuky a podpísania (foto: M. Poptešinová) zmluvy, ideového riešenia, podmienok umiestnenia Národnostnej rady slovenskej budovy, projektu stavebného národnostnej menšiny ohľadom povolenia, registrácie stavebných tejto záležitosti dôjde k bilateprác, samotného projektu reali- rálnemu stretnutiu predsedu zácie, vykonávania stavebných ÚSŽZ s predsedníčkou NRSNM. prác, až po samotné povolenie Nasleduje podpísanie zmluvy, po ktorej by sa mal uskutočniť presun na používanie. Zúčastnené strany marcového finančných prostriedkov. Z prvej online rokovania sa dopracovali finančnej transakcie prostriedky i ku konkrétnym záverom. Okrem budú usmernené na prípravu proiného bolo dohodnuté, že v prie- jektovej dokumentácie výstavby behu apríla bežného roku, resp. Slovenského centra. v najbližšom období na pôde

RETROSPEKTÍVNA VÝSTAVA MIRY BRTKOVEJ V BELEHRADE

Veľkolepá výstava Miroslav Benka

atiaľ najväčšia retrospektívna výstava Miry Brtkovej (1930 – 2014) REFLEXIE bola uvedená v utorok podvečer 16. marca 2021 v Múzeu mesta Belehrad a Nadácii Miry Brtkovej v Belehrade

• TÝŽDEŇ •

(v Resavskej ulici č. 46 B). Na tejto znalecky inštalovanej výstave sú vyložené početné práce (spolu viac ako 300 diel) zo všetkých tvorivých období tejto umelkyne: „talianske obrazy“, „biele obrazy“, „farebné koláže“, vyšívané obrazy, sochy (od tých malého formátu po monumentálne: „červené sochy“, „lineárne sochy“ a „metamechanické sochy“...), módne návrhy, ktoré boli inšpirované slovenským ľudovým krojom a mali ich oblečené najväčšie módne hviezdy a manekýnky v druhej polovici 20. storočia. V jednej zo siení bol premietaný posledný hraný film tejto umelkyne (nakrútený v Taliansku, na Slovensku, v Srbsku a Turecku 2012). Sú to diela, z ktorých vyžarovala jedinečná nálada. Duch umelkyne bol prítomný v

početných miestnostiach, cítili to médiá aj početní milovníci jej diela. Táto výstava mala byť inštalovaná najprv v Ríme (kde Brtková po vyštudovanej réžii v Belehrade vyštudovala aj výtvarné umenie na Accademia di belle arti), žiaľ, pre pandemickú situáciu bola posunutá na priaznivejšie časy. Na výstavu upútali početné veľkoploš-

né bilbordy a veľkolepá bohato vybavená Monografia REFLEKSIE – MIRA BRTKA (až 416 strán)! Výstava bude otvorená od 16. marca do 25. apríla. Neváhajte, Mira Brtková je najväčšia výtvarná umelkyňa, ktorú sme mali/ máme, ktorej dielo bolo zrodené zo slovenskej tradície a vyžaruje kozmopolitne.

12 /4951/ 20. 3. 2021

Týždeň ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE

Bez diskusných príspevkov Vladimír Hudec

a úvod šiesteho zasadnutia výborníci Zhromaždenia obce Plandište najprv zvolili Magdalenu Tošićovú za zástupkyňu tajomníka zhromaždenia. Týmto vlastne zabezpečili normálne fungovanie zhromaždenia vzhľadom na to, že tajomník ZO Zoltán Kovácz pre zranenie bude dlhšie znemožnený vykonávať túto funkciu. Keďže je toto nová funkcia v tejto lokálnej samospráve, výbornícka väčšina v pokračovaní schválila aj zmeny a doplnky rozhodnutia o platoch zvolených a vymenovaných osôb, ktorým určili plat zástupcovi tajomníka ZO. V pokračovaní zhromaždenie schválilo rozhodnutie o externej revízii záverečného účtu obecného rozpočtu na rok 2020 a rozhodnutie o Stratégii zveľadenia predškolskej výchovy a vzdelávania v obci na obdobie rokov 2021 – 2025. Programom používania prostriedkov úhrady na používanie minerálnych surovín určili, že prostriedky, ktoré z tohto zdroja patria obci, budú využité na zveľadenie podmienok života

na území obce – konkrétne na sanáciu čističky odpadových vôd v Plandišti v sume 1,5 milióna. Po milión dinárov strovia na úpravu kanálovej siete na území celej obce a na výstavbu zón priamej

občanov. Náčelníčka obecnej správy Aleksandra Odavićová-Maková zdôvodňujúc toto rozhodnutie povedala, že sa týmto rozhodnutím podrobnejšie určujú podmienky, kritériá a spôsob postupu udeľo-

Neobvyklá scénografia zasadačky pre aktuálnu pandémiu

sanitnej ochrany prameňov pitnej vody v dedinách na území obce. Financovanie sa bude konať v súlade s prílevom prostriedkov, a ak prílev nebude prebiehať plánovanou dynamikou, o prioritách bude rozhodovať predseda obce. Výbornícka väčšina schválila aj rozhodnutie o postupe udeľovania a kontroly prostriedkov na podnecovanie projektov združení

vania prostriedkov, ako aj spôsob kontroly používania a vracania prostriedkov, ktoré na realizáciu svojich projektov dostanú združenia občanov. „Po prvýkrát budú presne určené meradlá a budú sa hodnotiť projekty, sčitovať body, určovať poradie. Spresnený je aj spôsob sledovania a podávanie správ o realizácii, ale aj monitoring

návštev združeniam, ktoré dostali prostriedky a spôsob vracania nevyužitých alebo neúčelovo strovených prostriedkov,“ povedala Maková, avšak nepovedala, či toto dodatočne neskomplikuje beztak komplikovaný spôsob aplikovania na súbehy. Čas ukáže, ako to dopadne v praxi, vzhľadom na to, že mnohé združenia pracujú s posledným vypätím síl a spravidla nie sú kádrovo uspôsobené na príliš komplikovanú procedúru aplikovania na súbehoch a podávanie správ. Na záver výborníci uvoľnili členku Školského výboru ZŠ J. J. Zmaja v Hajdušici z radov zamestnaných Vieročku Marčekovú pre odchod do dôchodku a na jej miesto zvolili Dimitrija Angelovského z Plandišta. Ináč všetkých 11 navrhnutých bodov výborníci schválili drvivou väčšinou s jedným hlasom proti. Okrem úvodných zdôvodnení kompetentných navrhovateľov a správ jednotlivých výborov zhromaždenia výborníci sa o navrhnutých dokumentoch zmieňovali iba hlasovaním, nie aj diskusnými príspevkami.

Z 11. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Hlavne o urbanistických plánoch Danuška Berediová-Banovićová

asadnutie Zhromaždenia Mesta Nový Sad sa konalo v piatok 12. marca vo veľkej sieni Zhromaždenia AP Vojvodiny. Na rokovacom programe bolo okolo 40 bodov, ktoré sa týkali hlavne urbanistických plánov. Výborníci rokovali aj o bodoch, ktoré sa týkali komunálneho systému mesta, konkrétne o návrhu rozhodnutia o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o zriadení Mesta Nový Sad, ktorým je plánované znemožnenie vzniku divokých skládok. Niektoré body sa týkali aj analýzy práce verejných a verejno-komunálnych podnikov a správ o stupni súladu

www.hl.rs

Výborníci rokovali aj o bodoch, ktoré sa týkali komunálneho systému mesta

Informačno-politický týždenník

plánovaných a realizovaných aktivít z programu podnikov za rok 2020. Výborníci rokovali aj o návrhu programu podpory implementácie poľnohospodárskej politiky a politiky vidieckeho rozvoja pre Mesto Nový Sad na rok 2021. Medziiným si výborníci posvietili i na podmienky kúpy tzv. sociálnych bytov v Ulici Momčila Tapavicu. Rozhodnuté je, že sa rozšíri Klinické stredisko, a to výstavbou nových a rozšírením existujúcich objektov. Pred zasadnutím zástupca primátora Mesta Nový Sad Milan Đurić zahlásil rozšírenie pracovnej zóny v Kaći a povedal, že by spoločnosť Continental mohla tam už v júni začať s výstavbou novej továrne. • TÝŽDEŇ •

Slovensko AKTUÁLNE UDALOSTI NA SLOVENSKU

Politicko-pandemická kríza Miroslav Pap

a Slovensku už dlhšie trvá politicko-pandemická kríza. Jednotlivé problémy sa na aktuálnu vládu Slovenskej republiky valia jeden za druhým. Najmä: kríza vyúsťuje od príchodu ruskej vakcíny Sputnik V na Slovensko, ktorá zatiaľ nie je schválená Európskou liekovou agentúrou (EMA). Utajený nákup ruskej vakcíny (dva milióny dávok), ktorý zorganizoval premiér Igor Matovič, vyvolal vážnu koaličnú krízu, ktorá mala doposiaľ za následok demisiu dvoch ministrov – ministra zdravotníctva Mareka Krajčího a ministra práce sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka.

premiéra, si stanovili, že do stredy 24. marca v prípade, že premiér dobrovoľne neopustí svoj post, odchádzajú z koalície. ZA KRÍZOU JE (AJ) KORONAVÍRUS Za aktuálnou krízou stojí aj problematická situácia s koronavírusom, ktorý značne devastuje krajinu. V januári počty nakazených siahali takmer viac ako 7 000 denne, no od začiatku marca tie počty začínajú mierne klesať, pričom sa ešte stále čísla pohybujú okolo 4 000 nakazených denne. Aktuálne je najviac nakazených v okresoch (obciach) Prešov, Martin a Bratislava. Ministerstvo zdravotníctva pre lepšie koordinovanie a monitorovanie vývoja

Stretnutie premiéra Igora Matoviča s prezidentkou Zuzanou Čaputovou (foto: pluska.sk)

ohrozenejšie. OČKOVACIE PROBLÉMY Pomerne spomalené očkovanie patrí tiež k aktuálnym problémom. Napríklad 16. marca bolo zaočkovaných 11 042 obyvateľov a spoločne ich je 440 266. Od januára do marca sa očkovali zdravotníci, pracovníci v domovoch sociálnych služieb, učitelia, úradníci, ľudia nad 70 rokov. Teraz nasleduje očkovanie šesťdesiatnikov, od apríla päťdesiatnikov a v máji aj skupina 40-ročných. Najfrekventovanejšia je vakcína Príklad regionálneho mapovania covid automatom (foto: korona.gov.sk) Pfizer a v menšom počte aj AstraZeneca. Pre aktuálnu krízu sa v utorok epidémie vytvorilo covid automat, V súčasnosti sa konajú aj labo16. marca s premiérom v prezi- presnejšie systém, vďaratórne kontroly rusdentskom paláci stretla prezident- ka ktorému sa obyvakej vakcíny Sputnik V. ka Zuzana Čaputová, ktorá počas telia informujú o aktuPodľa slov tajomníčky tlačovej konferencie zdôraznila, álnej epidemiologickej ministerstva zdravotže premiér nemá konkrétne od- situácii, o uvoľňovaní níctva Jany Ježíkovej povede, ako danú problematic- a sprísňovaní opatrení. priebežné výsledky kú politicko-pandemickú krízu Na základe automatu testovania sú dobré. riešiť. Následne absolvovala aj podľa stupňov varovaKomplexné informácie rozhovor s podpredsedom vlá- nia obce majú presne o vakcíne by mali byť dy a ministrom hospodárstva stanovené opatrenia. zverejnené 23. marca. SR Richardom Sulíkom, ktorý sa Napríklad od pondelka V prípade zeleného vyjadril, že ak premiér z funkcie 15. marca je podľa cosvetla Slovenského neodíde, politická strana Sloboda vid automatu 20 obcí ústavu pre kontrolu a Solidarita odchádza z koalície. v čiernej zóne (vo štvrliečiv bude možné očAj politická strana Za ľudí, ktorá tom stupni varovania), Problematický Sputnik V vyústil demisiou ministra kovanie aj touto rusje tiež súčasťou koalície, si žiada v bordovej zóne ich je zdravotníctva Mareka Krajčího (foto: pluska.sk) kou vakcínou, ktorá Matovičov odchod. No najsilnejšia 55 a v červenej sú 4. patrí aj školstvo, ktoré je nútené v určitom zmysle slova predstastrana koalície OĽANO, ktorej V konečnom dôsledku platí prepúšťať pedagógov hlavne na vuje určitú iskru, ktorá spôsobila predsedom je súčasný premiér zákaz cestovania medzi obcami vysokých školách, pre neposta- koaličnú krízu, ktorá maximálne Igor Matovič, si výmenu nežiada. (okresmi), vysoké školy sú za- čujúce finančné zdroje určené na vyústi už v tento alebo na budúci Nespokojné politické koaličné tvorené, žiaci základných škôl platy. Reštaurácie a ubytovacie týždeň. strany, ktoré si žiadajú odchod výučbu vo väčšine prípadov zariadenia patria tiež medzi naj(zdroj: sme.sk, hnonline.sk) • SLOVENSKO •

absolvujú prezenčne, rúška sú všade povinné, obyvatelia musia absolvovať testy a na základe výsledkov sa môžu pohybovať, hromadné podujatia sú zakázané, pri reštauráciách funguje iba tzv. okienkový predaj atď. Najväčšiu záťaž pre obyvateľov predstavuje časté testovanie. Podľa covid automatu, ak sa nachádzate v druhom stupni varovania, testy musíte absolvovať každých 14 dní, v treťom a štvrtom stupni varovania každých 7 dní. Testovanie platí aj pre žiakov od piatej triedy. Aktuálne opatrenia devastujú všetky sektory. Medzi ohrozené

12 /4951/ 20. 3. 2021

Ľudia a udalosti AFIRMÁCIA BEZPEČNOSTI DOPRAVY

Udelené plakety zaslúžilým ženám Anna Lešťanová

gentúra pre bezpečnosť dopravy a Ministerstvo vnútorných vecí tohto roku spoločne, po prvý raz, usporiadali udelenie plakiet ženám pri príležitosti 8. marca. Ženám, ktoré prispeli k afirmácii bezpečnosti dopravy na území celého Srbska. Nositeľkám týchto cien z rozlič-

Jelena Pešićová v budove ZO Stará Pazova

ných oblastí pôsobenia (novinárstva, zdravotníctva, dopravnej polície, združení paraplegikov...) k sviatku zagratulovali minister Aleksandar Vulin a riaditeľ agentúry Duško Pešić, ktorí im aj udelili tieto hodnotné ceny. Jednu z plakiet dostala aj Jelena Pešićová, tajomníčka Rady pre bezpečnosť dopravy Obce Stará Pazova (Rada) a koordinátorka pre spoluprácu s Agentúrou pre bezpečnosť dopravy, s ktorou sme sa i príležitostne rozprávali v budove Zhromaždenia obce Stará Pazova. Udelenie plakiet sa konalo presne 8. marca v slávnostnej sieni v Paláci Srbska v Belehrade. Pešićová netajila spokojnosť, že sa jedna z týchto plakiet dostala aj do jej rúk a že pre ňu to znamená, že je jej práca v Rade zviditeľnená, a tým aj ich veľké angažovanie v oblasti bezpečnosti dopravy. Podľa slov Pešićovej spolu s kolegami v Rade vypracovali program práce so stanovenými aktivitami na bežný rok. Prvá z nich je ude-

Jelena s hodnotnou cenou, ktorú dostala v Belehrade (Foto: z archívu spolubesedníčky)

lenie autosedačiek pre deti. Rada, v súlade s Programom používania prostriedkov na financovanie zveľadenia bezpečnosti dopravy na cestách na území Staropazovskej obce, vypísala verejné pozvanie do 19. marca na podávanie žiadostí o bezplatné autosedačky pre deti narodené vlani (prvé dieťa v rodine). Rada existuje už niekoľko rokov a ako uviedla naša spolubesedníčka, od minulého roka je práca

zintenzívnená. „Okrem udelenia autosedačiek, ktoré chránia deti v doprave, naplánovali sme si aj akcie, ktoré sa vzťahujú na edukácie adolescentov, rozdelenie rotačných svetiel, trojuholníkov pre poľnohospodárov, tiež viest pre cyklistov a mopedistov, ktorých je v našej obci ozaj veľa. Všimli sme si aj niektoré ohrozené kategórie v doprave a v súlade s možnosťami im chceme aj pomôcť,“ pripomenula J. Pešićová a doložila, že sa im určité prostriedky dostali na základe pokrajinského súbehu na upravenie zón škôl a že dve školy budú zapojené do tohto projektu. Plán a program práce Rady schvaľuje Agentúra pre bezpečnosť dopravy a prostriedky, s ktorými nakladá, sú získané na základe inkasovaných pokút za dopravné priestupky. Teda na základe platného zákona určité percento patrí lokálnej samospráve a prostriedky sú účelové a vyčleňujú sa na dopravnú signalizáciu a zveľadenie dopravnej infraštruktúry.

AKTIVITY RADY PRE BEZPEČNOSŤ V DOPRAVE

Bezpečnostné pomôcky v doprave Olinka Glóziková-Jonášová

plynulý týždeň členovia Rady pre bezpečnosť v doprave lokálnej samosprávy Obce Kovačica – predseda Stevan Lazički a koordinátorka Mariana Melišová navštívili materskú školu v Kova-

čici, Základnú školu maršala Tita v Padine, ako aj Základnú školu Mošu Pijadeho v Debeljači. Cieľom návštevy bolo symbolické odovzdanie bezpečnostných pomôcok v doprave. Lokálna samospráva v Kovačici a Rada pre bezpečnosť v doprave Obce Kovačica pre deti

Padinskí žiaci odetí do bezpečnostných viest (foto: z archívu Rady pre bezpečnosť v doprave)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v materských školách Kovačickej obce zabezpečili maľovanky, polaroidovú kameru, filmy pre fotenie a povolenia pre chodcov. Pre staršie deti, teda pre žiakov prvej triedy základných škôl, zabezpečené sú vesty a knihy vo všetkých štyroch jazykoch, ktoré sa oficiál-

ne používajú na území Kovačickej obce. Žiaci piatej triedy základných škôl dostali svetlá na bicykel. Napriek tomu, že členovia navštívili iba spomenuté školy a škôlku, pomôcky sú zabezpečené pre všetky ZŠ a PU pôsobiace na území Kovačickej obce.

Kovačickí žiaci vo vestách (foto: z archívu ZŠ v Kovačici) • ĽUDIA A UDALOSTI •

KOVAČICA

Novinky v Dome zdravia Kovačica Olinka Glóziková-Jonášová

ačiatkom februára Dom zdravia v Kovačici v spolupráci s lokálnou samosprávou Obce Kovačica začal realizáciu projektu pod názvom Opatrenia prístupnosti vo verejných objektoch v deviatich obciach Republiky Srbsko, ktorý financuje Európska únia prostredníctvom predprístupových fondov, v súlade s Výročným akčným programom pre Srbsko – IPA 2016. Predpokladaná hodnota plánovaných stavebných prác vynáša takmer 1,8 milióna dinárov. Začiatkom februára štartovali práce na výstavbe, totižto na inštalácii výťahu, výstavbe prístupovej ram-

Budova DZ v Kovačici

py a rekonštrukcii toaliet pre postihnuté osoby. Obdobie realizácie projektu je 12 mesiacov. Pre lokálnu samosprávu v Kova-

čici integrácia osôb s fyzickým postihnutím predstavuje aktívnu tému, keďže dôležitým segmentom v každej spoločnosti je rovnoprávna účasť každého občana vo všetkých sférach života, s osobitným dôrazom na postihnuté osoby. Keďže boli prístup a pohybovanie sa po objekte, čiže budove DZ v Kovačici pre postihnuté osoby prakticky nemožné, prijaté bolo rozhodnutie uchádzať sa s uvedeným projektom. Projekt po svojej realizácii umožní osobám s postihnutím uľahčený pohyb po objekte Domu zdravia Kovačica, respektíve prí-

stup k časti objektu pre fyzikálnu medicínu a rehabilitáciu, ako aj k oddeleniu gynekológie, internej medicíny, endokrinológie a stomatológie. Vybudovaná bude dráha a prístupová rampa s jemným sklonom pre postihnutých, ako aj výťah, ktorý im umožní, aby takmer samostatne pristúpili k uvedeným objektom zdravotnej ochrany. Vedenie ústrednej obecnej zdravotnej inštitúcie v Kovačici v posledných rokoch vložilo značné úsilie do realizácie početných projektov, ktoré viedli k priamemu zlepšeniu všeobecných podmienok poskytovania zdravotníckych služieb vo všetkých dedinách Kovačickej obce.

EKOLOGICKÉ HNUTIE OBCE KOVAČICA

Výsadba stromov na území celej obce O. Glóziková-Jonášová

d začiatku marca Ekologické hnutie Obce Kovačica (EHOK) realizuje projekt Zelený list, ktorý finančne podporila spoločnosť Electra Winds. Ide o projekt, ktorého cieľom je edukovať deti základných škôl na tému ekológie a ochrany životného prostredia. Do projektu sú teda zapojené všetky školy z územia Obce Kovačice a v samotnej akcii výsadby stromov sa zúčastnilo bezmála 150 žiakov. „Projektom bola naplánovaná účasť omnoho viac detí, ale v dôsledku prispôsobenia sa epidemiologickým opatreniam

rozhodli sme sa zapojiť menej detí, ale zadovážiť čo kvalitnejšie sadenice. Keď ide o druhy stromov, snažili sme sa zabezpečiť rôznorodé sadenice,“ hovorí Vladimír Kuchárik, predseda EHOK. Vedenie školy a žiaci rozhodli o tom, kde bude prebiehať výsadba. Boli to predovšetkým parky, okolie školy, ale aj lokality mimo dedín, a jedna akcia bola vykonaná aj na magistrálnej ceste medzi Kovačicou a Padinou. „Okrem praktickej časti projektu, čiže výsadby stromov, edukácia bude prebiehať aj prostredníctvom časopisu Ekopédia, ktorý býva publikovaný dvakrát ročne v Pančeve a Novom Sade a po

Aktivisti EHOK so žiakmi padinskej základnej školy • ĽUDIA A UDALOSTI •

Výsadba stromov na ceste medzi Kovačicou a Padinou

prvýkrát bude teda publikovaný v Kovačici. Časopis je edukačného charakteru a budú v ňom uverejnené aj texty o každej našej akcii,“ vysvetlil Kuchárik.

Aktivisti EHOK poúčajú žiakov, ako správne zasadiť strom

Aktivisti EHOK od jeho založenia v roku 2013 doteraz vysadili viac než 7 000 sadeníc. „Pri založení hnutia sme si za prvoradý cieľ stanovili práve to – zalesňovanie verejných plôch. Avšak ako čas plynie, aj aktivity nášho hnutia sa rozrastajú a oboznamujeme sa s problematikou, ktorá trápi našu planétu z hľadiska ekológie, samozrejme,“ hovorí Kuchárik a pokračuje: „V súčasnosti máme niekoľko cieľov, nie iba jeden. Patrí sem edukácia na rôzne témy, recyklácia, zber starého odpadu a starého elektrického odpadu, ale aj poľnohospodárstvo, včelárstvo a podobne.“ Foto: z archívu EHOK

12 /4951/ 20. 3. 2021

Ľudia a udalosti SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Finančná zbierka pre Dušana Anna Lešťanová

ým, že ľuďom treba pomôcť pri každej ťažkej chvíli, sa riadia aj cirkevníci zo Starej Pazovy a Slankamenských Vinohradov. V nedeľu 7. marca po službách Božích v S. Vinohradoch predstavitelia Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Starej Pazove a filiálneho cirkevného zboru v S. Vinohradoch, v čele s Igorom Feldym, seniorom sriemskym a farárom staropazovským, odovzdali finančnú pomoc Dušanovi Veškovcovi, ktorému tejto zimy zhorela veľká časť domu. V zbierke sa zúčastnili cirkevníci z Brehov a Pazovy cez ofery v kostole a osobné milodary. Podľa slov I. Feldyho často robia humanitárne zbierky, ktorými sa nechcú chváliť, lebo to nie je potrebné, ale takýmito gestami

vať vo svojich vinohradoch či ovocných sadoch. Predsa každá pomoc je vítaná a všetci, ktorí chcú prejaviť humanitu v skutkoch, môžu mu to aj osobne zaniesť. Dušan Veškovac žije na vchode do Počas odovzdávania finančnej pomoci S. Vinohradov Dušanovi Veškovcovi z pravej strany, sa snažia pomôcť ľuďom pri kaž- kde sa hneď dá vidieť zhorený dej ťažkej chvíli. Mnohí občania, dom. Okrem pána seniora pri najmä zo Starej Pazovy, ktorí tam odovzdávaní finančnej zbierky často odchádzajú do svojich vi- nešťastnému človekovi, ktorénohradníckych chát, ani o tomto mu v požiari zhoreli aj osobné a požiari nevedeli, lebo v zimnom iné doklady, boli dozorca Michal období sa i menej pohybujú, kým Gireg, pokladník Pavel Malko zo aktívnejšie nezačnú tam praco- Starej Pazovy a predčitateľka Anna

Dingová zo S. Vinohradov, ktorá nám aj viac porozprávala o tejto nemilej udalosti. D. Veškovac, pôvodom z Kruševca, po kratšom bývaní v S. Pazove sa pred niekoľkými desaťročiami presťahoval do populárnych Brehov. Nielen jeho spoluobčania, ale aj ľudia z iných miest ho poznajú ako skúseného dedinského majstra, ktorému sa každá robota darí, ak treba niečo zhotoviť alebo opraviť. Našťastie v požiari nie je poranený, ale je psychický zlomený, že za krátky čas zostal takmer bez všetkého. Teraz žije v miestnosti za domom, ktorú si vybavil, aby mohol tieto ťažké chvíle prebrodiť. Náš rozhovor predčitateľka A. Dingová ukončila veľavravnými slovami, keď zacitovala: „Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov“ (G 6, 2). Foto: Igor Feldy

ROVNANIE POĽNÝCH CIEST V PADINE

Jedna akcia vykonaná, druhá bude čoskoro Olinka Glóziková-Jonášová

ohtoročné urovnávanie poľných ciest v padinskom chotári sa uskutočnilo v prvý marcový víkend, hovorí Pavel Brezina, predseda Združenia poľnohospodárskych výrobcov Padina. Za príjemného, aj keď stále zimného počasia sa poľnohospodári z Padiny zoskupili a s dvomi bagrami a 58 traktormi a prívesnými strojmi sa vybrali do padinského a sčasti aj uzdinského, samošského, jar-

kovského a kovačického chotára vykonať pravidelnú údržbu poľných ciest – rovnaním, ktoré tradične pretrváva už vyše jedného desaťročia. Brezina hovorí, že je údržba, čiže rovnanie poľných ciest pre nich veľmi dôležitou aktivitou. „Zrýchľujeme si tým transport cez pole, pritom chránime traktory, stroje a mechanizáciu pred možným zničením,“ podotkol. Túto akciu spravidla konajú zjari, i keď ju už dvakrát usporiadali aj v jeseni. Ukázalo sa však, že je to najlepšie Po práci si treba odpočinúť, ale aj zajesť

Účastníci akcie rovnania poľných ciest v Padine (len jedna skupina)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vykonať hneď začiatkom marca, lebo sa jamy na poľných cestách najčastejšie vytvoria v jeseni, a ak sú k tomu ešte prudké dažde, tým je cesta ťažšie zjazdná na jar, vysvetlil Brezina. Najnovšie pripravujú ďalšiu akciu, tentoraz v spolupráci s Verejno-komunálnym podnikom (VKP) Padina. Ide o akciu opilovania stromov, ktoré sú blízko ciest. Tieto práce na magistrálnych cestách vykoná-

va podnik Vojvodina put, kým tie dedinské cesty má na starosti VKP. Po tejto, dúfame, úspešnej akcii sa padinskí poľnohospodári chystajú na nadchádzajúcu sezónu poľnohospodárskych prác. „Nakoľko potrvá suché počasie, nasleduje ošetrenie pšenice, potom príprava pôdy pred sejbu a koncom marca – začiatkom apríla už aj sejba plodín,“ na záver povedal Brezina. Foto: z archívu P. Brezinu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z NAHRÁVANIA VYSIELANIA SASVIM PRIRODNO V PADINE A KOVAČICI

Slovák má aj prírodný talent a šikovné ruky Olinka Glóziková-Jonášová

zažil. Slováci z Dolnej zeme ho fascinovali svojou usilovnosťou, okumentárno-cestopisné ako ľudia, ktorí majú radi svoju vysielanie autora Jovana pôdu, svoju černozem, a radi na Memedovića, na svojej ces- nej pracujú. te znázornenia krás našej krajiny, sa Memedović dodal: „Slovák má dočasne „pristavilo“ aj v Kovačickej aj prírodný talent a šikovné ruky obci, konkrétne v Padine a Kovačici. – či už hovoríme o náradí u poľnohospodára, o práci s kusom dreva, z ktorého vznikajú krásne a kvalitné hudobné nástroje, ale aj iné predmety z rôznych iných materiálov, ako je to v rodine Jána Nemčeka a jeho šikovnej manželky Evy, alebo o insitnom umení a maliaroch“. Na svojich cestách navštívil rôzne končiny našej planéty, ale ako sám povedal, to, čo v slovenských dedinách vo Vojvodine zažil, ešte nikde nestretol a nevidel. Preto neprestáva byť nadšený Slovákmi, ktorých postupne spoznáva. K tomu pocitu značne prispela aj skutočnosť, že Z nahrávania v rodine Nemčekovej navštívil Kovačicu a Padinu, ktorú považuje zvlášť Jovan Memedović hovorí, že sa za charizmatickú dedinu. Padinu so životom Slovákov vo Vojvodine rád navštívi aj profesionálne ešte zoznámil v bezprostrednom kon- raz, keď sa aj príroda zobudí. Vtedy

Z nahrávania v ateliéri J. Glózika

takte s ľuďmi z Báčskeho Petrovca, cez všetko, čo o nich počul, ale predovšetkým cez to, čo aj sám • ĽUDIA A UDALOSTI •

bude možné naplno znázorniť skutočnú krásu tejto slovenskej dediny. Záleží mu na tom, ako

povedal, aby ľudia v našej krajine pochopili, akým životom tuná žijú Slováci. Počas svojho skúmania krás a

prinavrátili. Insitní umelci ho však cestou svojej tvorby oživujú. Zem a pôda sú ultimatívnou inšpiráciou – pôda je tu, a tu aj zostáva. Prečo

U insitného maliara J. Lavroša (zľava): Snežana Stojković, producentka vysielania Sasvim prirodno, Juraj Lavroš, insitný maliar, Benjamín Galas, vnuk J. Lavroša, Jovan Memedović, autor vysielania, a Ján Glózik, insitný maliar

zaujímavostí slovenských dedín Kovačickej obce Memedović navštívil kovačickú umeleckú rodinu Jána a Evy Nemčekovcov, umelecko-roľnícku domácnosť Pavla a Maríny Petríkovcov, insitnú maliarku Evu Husárikovú, ako aj ateliér insitného umelca Jána Glózika. V Padine navštívil insitných maliarov Annu Kotvášovú, Juraja Lavroša a Jána Bačúra. Keď hovoríme o insite ako umení, pre neho sú fascinujúce motívy a pestré farby, ako aj autentická inšpirácia, ktorá prichádza nie zvnútra, ako to zvyčajne býva u umelcoch, ale zvonku – keďže maľujú vonkajšie podnety. Rozhodnutie maľovať život vôkol seba, ako ho vidia a cítia, Jovan považuje za najdôležitejšie umelecké rozhodnutie maliarov tohto prostredia. Z nahrávania u insitnej maliarky Memedović povedal, že M. Petríkovej ho zvlášť oslovila konštatácia maliara Glózika, ktorý hovorí, že, by sme na to mali zabúdať? Z hrudy ľuďom už pravdepodobne chý- zeme človek svojou prácou vytvoril ba dedinské prostredie, takže ho život a pomocou tej istej pôdy so radi vidia aspoň na obraze. Podľa životom zostáva v pevnej väzbe . nášho spolubesedníka je smutným faktom, že sme sa vzdialili od Foto: zo súkromného archívu E. prírody. Život zúfalo kričí, aby sme Nemčekovej, J. Lavroša, J. Glózika ten nevyhnutný kontakt s prírodou a M. Petríkovej 12 /4951/ 20. 3. 2021

Ľudia a udalosti NÁHĽAD NA PÔST Z DVOCH KONFESIONÁLNYCH STRÁN

Pôst ako liek na dušu a telo Miroslav Pap

ržanie pôstu akoby v poslednom čase patrilo medzi čoraz menej uplatňované praktiky v súčasnom kresťanstve. Jeho cieľom však nie je iba zameriavanie sa na obmedzenie príjmu jedál, ale má v skutočnosti oveľa hlbšiu podstatu. O pôstnom období, v ktorom sa aktuálne nachádzame a ktoré predchádza Veľkej noci, ako aj o samotnom význame pôstu sa z dvoch konfesionálnych strán zmienili: interný doktorand na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave Ivan Beláni a selenčský katolícky kňaz Siniša Tumbas Loketić.

Ivan Beláni: „Pôst v tom základnom zmysle slova znamená dobrovoľné vzdanie sa jedenia. V širšom zmysle slova môže znamenať zrieknutie sa hocičoho, čo nám bráni hlbšiemu prežívaniu nášho vzťahu s Bohom. Evanjelická cirkev síce pozná postenie sa, historicky však menej zdôrazňovala úžitok a dôležitosť pôstu, v porovnaní napr. s bratmi katolíkmi a pravoslávnymi, z obavy, aby veriaci nevnímali pôst ako ,záslužný skutok’. V dnešnej materialistickej a často hedonistickej dobe však pôst získava ešte viac na význame: odoprením si okamžitého pôžitku preukazujeme solidaritu s tými, ktorí to majú ťažšie ako my, a zároveň máme možnosť hlbšie si uvedomovať, že nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. (Mt 4, 4) Pôst však nemá iba ,pasívnu’ stránku, ale aj svoje aktívne naplnenie. Pôst neznamená len zriekanie sa niečoho, ale aj aktívne plnenie

www.hl.rs

Božej vôle. Samozrejme, tú sme povolaní konať celý rok, nielen v pôstom období; ale pôstne obdobie nás pozýva k tomu, aby sme hlbšie a intenzívnejšie skúmali svoj život; všímali si jeho stránky, ktoré nie sú v súlade s Božou vôľou, a snažili sa o hlbší a pravdivejší vzťah tak s Bohom, ako aj s našimi blízkymi. Prorok Izaiáš o pôste hovorí takto: Či je to taký pôst, v akom ja mám záľubu, deň, keď sa človek kajá? Znamená to ovesiť hlavu ako trstina a podstlať si vrecovinu a popol? […] Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo. Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. [...] Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom, zlomyseľné reči, ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnote a tvoja tma bude ako poludňajší jas. (Iz 58) Ak nás naše náboženské skutky nevedú k aktívnym, úmyselným prejavom lásky k našim blízkym, tak náš pôst bude iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. (1 K 13, 1) Pán Ježiš a proroci nekritizovali pôst ako taký. Kázali proti takému pôstu, ktorý neviedol ľud k vnútornej obnove a preukazovaniu dobra, ale k duchovnej pýche a povýšenectvu. Všetky naše duchovné cvičenia, modlitby, čítanie Písma, počúvanie kázní, návštevy bohoslužieb, prijímanie Večere Pánovej a pôsty sú zbytočné, ak neprinášajú ovocie a nepreukazujú sa prakticky v našich životoch, väčšou dôverou v Boha a činorodejšou láskou k ľuďom vôkol nás. Preto cez pôst skúmajme svoj život a naše vzťahy. Snažme sa vyhýbať sa ohováračkám a závisti, lebo tie ubližujú nielen našim blízkym, ale škodia aj našej duši. Modlime sa za blaho tých, ktorí nám ublížili, aj keď to nemyslíme

Informačno-politický týždenník

najúprimnejšie – a tým Boh zmäkčí aj naše srdcia. Vyhľadávajme zmierenie s našimi príbuznými, od ktorých sme sa odcudzili, a nečakajme na to, aby oni spravili prvý krok. Porozmýšľajme nad tým, komu by sme mohli darovať nadbytočné oblečenie v našich skriniach; koho by sme mohli potešiť teplým jedlom, a tým kážme a preukazujme Kristovu lásku. Zavolajme tým, o ktorých vieme, že sú počas tejto pandémie osamelí a smutní, aby vedeli, že nie sú sami a že niekomu na nich záleží. Poobzerajme sa vôkol seba a hľadajme konkrétne spôsoby, ako preukázať Božiu lásku tým, ktorí ju najviac potrebujú. Tak budeme skutočne prežívať bohumilý pôst.“

Siniša Tumbas Loketić: „Pôstne obdobie, ktoré sa už začalo, je obdobím zriekania. Bola by to vlastne klasická definícia pôstu. Napriek tomu by som chcel využiť túto príležitosť a poskytnúť našim drahým čitateľom trochu lepšiu predstavu o tom, čo to pôstne obdobie v skutočnosti je a ako to vidí katolícka cirkev. Všetci vieme, že bol Pán 40 dní na púšti, kde trpel rôznymi pokušeniami. V skutočnosti, začnúc svätým pôstnym obdobím, vstupujeme do obdobia cirkevného roku, keď sme povolaní viac premýšľať o svojich životoch, znovu skúmať seba, svoj spôsob života, reč, názory. Kresťanský katolík nemôže žiť pôst len tak. Vďaka zriekaniu, ktoré je charakteristické pre pôstne obdobie, musíme zmeniť náš život. Teraz je viac ako nevyhnutné, aby sme v tejto mo-

dernej dobe, v ktorej žijeme, boli svedkami Krista Pána. Povedal by som, že nie je náhoda, že žijeme teraz, v tejto dobe. Verím, že Pán to tak chcel, ale na druhej strane máme veľkú zodpovednosť. Práve z tohto dôvodu chcem pôst priblížiť našim čitateľom. Každý z nás vo svojom bežnom živote môže zabudnúť na to, aký je zmysel práce, konania, utrpenia, aký je vlastne zmysel môjho života?! Môže sa to stať každému. Pôstne obdobie je práve taký čas, ktorý nás vracia k týmto otázkam. Vracia nás späť k našej misii. Vracia nás späť k tomu, aby sme sa spamätali, ako by sme mali svedčiť o Pánovi tu na zemi. Ak trpíme, mali by sme trpieť pre Neho, ak sa radujeme, mali by sme Mu ďakovať, ak sme smutní, mali by sme v Ňom nájsť útechu. Všetky svoje dary a schopnosti, ktoré máme, musíme ,minúť’ na to, aby sme svedčili o Pánovi. Ak naše dary a svoje poslanie trovíme na tejto zemi tak, aby sme ,robili reklamu’ sebe a nie tomu, ktorý je tvorcom všetkého, potom sa obávam, že nejdeme správnym smerom. Samozrejme, je potrebné prijať zásluhy každého jednotlivca za všetko, čo robí, ale Pán nám dal dary, aby sme ho oslavovali. Potrebné je prilákať ľudí k Pánovi, k Bohu, k Božiemu kráľovstvu – a nie naopak, teda k sebe samým. Preto, vážení čitatelia a všetci ľudia dobrej vôle, nestrávme toto obdobie až do Veľkej noci len tak, akoby sa nič nedialo. Využime pôstny čas, aby sme sa stali lepšími ľuďmi, lepšími kresťanmi. Vždy rád hovorím, bolo by dobre, aby sme privítali a slávili Veľkú noc ako ,noví ľudia’. Inak pôst nebude mať zmysel. To je vlastne cieľom pôstneho obdobia. Cirkev volá človeka v pôstnom období k obráteniu. Obrátenie znamená zmeniť svoj život k lepšiemu. Každý človek môže vo svojom živote niečo zmeniť. Nikto nemôže povedať, že všetko je dobré a že všetko funguje správne. S týmito myšlienkami prajem všetkým plodné pôstne obdobie a aby sme tento čas využili, ako najlepšie vieme.“ (Foto: z archívu spolubesedníkov) • ĽUDIA A UDALOSTI •

V SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Vyparádené bábiky a pekné plány Katarína Gažová

sviatkami. Máme bábiky a dostali sme aj nové, takže ich najprv musío spolku žien sme zavítali me poopravovať, a obliekame ich v pondelok 15. marca. Stre- do krojov, aby nám boli upravené tlo sa tam zopár spolkárok, už na sviatky. Je to taká pekná, ale ktoré ako vždy pracovali usilovne aj náročná práca. Pracovali sme aj na všetky strany. Predsedníčka na obnovovaní sukieň – krojov pre Katarína Zorňanová tiež pomá- mladú nevestu, a to dvoch hatlahala, chystala, čo bolo treba, aby siek a jednej baršanky. Tohto roku sme si naplánovali aj projekt, ktorý by sme mali uskutočniť spolu s KUS Zvolen, čiže ide o spoluprácu s matkami členov Zvolena. Usporiadali by sme také dielne, kde by sme spolu s nimi škrobili, žehlili a pripravovali kroje. My v spolku plánujeme dať ušiť aj Ďalšie vyparádené bábiky dokončuje Mária Plachtinská nové spodničky, lebo tieto, čo ochranné opatrenia, pracujú máme, sú už dosť používané tak, že si každá robí svoju prácu: a niektorým vysokým dievčaniektoré pripravili veľkonočtám sú aj krátke. Tie kroje by né vajíčka, jedna spolkárka sa sme potom chceli vystavovať venuje technike dekupáž, iné spolu s krojovanými bábikami, pripravovali bábiky, niektoré ktoré dnes obliekame a uprachystali kroje pre bábiky, ďalšie vujeme, na takej etnografickej členky obliekali už bábiky do výstave u nás v spolku, ak krojov, takže sa v miestnostiach nám to situácia dovolí. Kroje kulpínskeho spolku usilovne Anna Kozová a bábika v kroji kulpínskej pre bábiky sme šili na mieru. mladej nevesty pracovalo na všetky strany. Máme bábiky, ako sa tomu ho„Tak pracujeme po troche, vorilo, v ,drahej’ sukni, potom a teraz ešte, kým je vonku chladsa naplánované aktivity urobili. v kartúnke a pre bábiku v kroji no a nemôžeme toľko pracoPokiaľ ženy pracovali, vysvetlila mladej nevesty sme vyrobili aj vať okolo domu a v záhradách, nám, čo sa robí v spolku v pred- svadobnú kulpínsku partu. Ešte chceme tieto práce v spolku veľkonočnom období: máme v pláne do svadobného skončiť. Tie pondelkové večierky „Minulý pondelok sme sa zasa kroja obliecť bábiku mladoženícha nám chýbajú, lebo sme si zvykli stretli v spolku a dohodli, že upra- a tiež jednu bábiku do kašmerínna spoločnosť a na nejakú kreaceme naše etnoizby, bude to upra- ky,“ vysvetlila predsedníčka. tovanie podobné tomu, ako ženy Keďže sa blížia veľkonočné Dekupážovú techniku robila členka tívnu prácu popri tom,“ pridala naša spolubesedníčka. robia doma pred veľkonočnými sviatky, spolkárky, dodržiavajúc Vesna Kreková

Partu pripevňujú (sprava) Zuzana Babiaková a Mária Plachtinská • ĽUDIA A UDALOSTI •

Veľkonočné vajíčka pripravili spolkárky 12 /4951/ 20. 3. 2021

Ľudia a udalosti PRI PRÍLEŽITOSTI 15. VÝROČIA KLUBU KULPÍNČANOV

Tie skutočné hodnoty zostávajú natrvalo Katarína Gažová

a mne sa to pozdávalo. Navštívili red 15 rokmi, presnejšie 11. sme Klub Pivničamarca 2006 v Kulpíne zalo- nov a onedlho sme žili združenie pomenované aj my Kulpínčania Klub Kulpínčanov. Ideu založiť založili klub.“ Spomínate si na združenie pod týmto názvom navrhol profesor dejepisu Todor zakladajúce zhroRadanov z Kulpína, ktorý nám maždenie? Ktoré v rozhovore pripomenul začiatky ciele si klub vytýa dlhoročné pôsobenie, ako i čil ako prvoradé? „Tak toho 11. výsledky plodnej práce klubu marca 2006 sme od založenia dodnes. Ako prišlo k založeniu Klubu sa my Kulpínčania stretli v našom kulKulpínčanov? „Idea založiť klub vznikla prav- pínskom kaštieli dupovediac na môj podnet, pod- a usporiadali sme porený ďalšími Kulpínčanmi. slávnostné zakladaRozmýšľal som vtedy o tom, že júce zhromaždenie Kulpínčania, žijúci nielen v sa- Klubu Kulpínčanov. Z odhalenia prvej busty Janka Kráľa v aleji významných osobností, 11. júla 2010 motnom Kulpíne, ale aj mimo Pamätám si, že na neho a mnohí v zahraničí, by tomto zhromaždeJán Kišgeci a ja, Todor Radanov. výstavu k nám do Kulpína. Na sa mohli zjednotiť do jedného ní bolo vtedy prítomných 56 Zvolená bola aj dozorná rada naše podujatia, okrem tunajších združenia. Keď som tak zhruba Kulpínčanov, čo sme považovali klubu. Ihneď na začiatku sme si talentovaných mladých umelcov, spočítal, spolu to bolo takých za dobré znamenie na začiatok. vytýčili, že budeme nepolitické, prišli aj dvaja mladí hudobníci – 150 – 200 Kulpínčanov, ktorí boli Za predsedu sme si zvolili Pavla neziskové združenie otvoreného chlapec a dievča (hrali na saxovysokovzdelaní alebo v živote Zimu, ktorý je dodnes na tomto typu, teda členmi združenia sa fóne a husliach) zo Španielska, niečo dosiahli. Ukázala sa po- poste, a do užšej správy, čiže ve- mohli stať všetci Kulpínčania kde žijú, a ich rodina je pôvodom treba, aby sme sa stretli a založili denia združenia boli zvolení: Mi- doma a vo svete. Cieľom nám z Kulpína. A to nám aj bolo ciebolo zoskupovať Kulpínča- ľom, aby sa naši Kulpínčania vo nov, bez ohľadu na to, kto svete vrátili, aspoň na nejaký a čo sme, kde pôsobíme čas, a prispeli svojím spôsobom a čo sme v živote dosiahli, k práci združenia všetkých Kula spoločnými silami v Kul- pínčanov. Zorganizovali sme píne usporadúvať rôzne tiež prezentácie kníh a pekné podujatia na jednej vyššej literárne večierky, venované poa primeranej úrovni. Vede- predným osobnostiam Kulpína. nie klubu sa stretávalo raz Klub vydal aj dve knižné brožúrky mesačne a podľa potreby Významní Slováci v dejinách Kulpína. Moderátorkou programov aj častejšie.“ Na ktoré podujatia si najčastejšie bola profesorka Tatiapo rokoch práce klubu na Mitićová, ktorá aj v spolupráci spomínate? s vedením klubu pripravovala „Tých podujatí bolo za scenáre programov. Od miest15 rokov mnoho a každé neho spoločenstva klub prebral z nich bolo dôkladne pri- aj erb a rozhodnutím Rady MS pravené, originálne a na sa začal každoročne oslavovať jednej pozoruhodnej kul- i Deň Kulpína, a bol to dátum túrnej úrovni. Spomínam si založenia dnešného Kulpína 10. na rad usporiadaných vý- júla. Každé podujatie Klubu KulProgram Klubu Kulpínčanov 11. júla 2010 ku Dňu Kulpína vo vestibule stav obrazov. Tak napríklad pínčanov bolo na chvályhodnej kulpínskej základnej školy: príhovor Todora Radanova jedným z vystavovateľov vyššej intelektuálnej úrovni. Klub bol náš kulpínsky rodák zaujímalo všetko, čo sa v Kulpíne Klub Kulpínčanov ako apolitické loš Vlaov, podpredseda, a členo- žijúci v Austrálii, ktorý predtým dialo. Mnoho dianí v prostredí, a neziskové združenie. Predtým via: Pavel Gaža, Dr. Mirjana-Cica vystavoval v Paríži a potom od- nielen kultúrnych, klub podporil bol založený Klub Pivničanov Gajinov, Vladislav Medovarský, Dr. tiaľ svoje obrazy priniesol na a inicioval.“

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Erb Klubu Kulpínčanov

Klub Kulpínčanov je známy hlavne vybudovaním a odhaľovaním búst v aleji významných Kulpínčanov v parku pred kaštieľom. „Áno, to bol jeden z najväčších projektov Klubu Kulpínčanov. Súhrnne máme v aleji až 11 búst a na každej z nich sme v klube pracovali spoločnými silami a tak sme aj zadovažovali nemalé finančné prostriedky, lebo celková výroba, od idey až po realizáciu, ako aj postavenie jednej busty mali hodnotu vyše tritisíc eur.

sme sa, aby busty vypracovalo viac sochárov, aby sa v aleji, čiže na výstave na otvorenom prejavilo viac sochárskych štýlov a aby aleja mala pečiatku rozličností. Prostriedky sme zadovažovali za pomoci podporovateľov, dobrodincov, projektov a vždy to vyšlo na naše veľké potešenie. Za tú pomoc sme nesmierne vďační v mene všetkých Kulpínčanov a členov Klubu Kulpínčanov.“ Ktoré busty sú v aleji významných osobností v centre Kulpína? „Park pred kaštieľom, ako aj samotný kaštieľ sú pod ochranou štátu ako pamiatka kultúry, takže už pri prvej buste – podobizni Janka Kráľa (autora sochára Lászla Syladiho) a potom aj pri každej nasledujúcej bolo presne určené miesto, kde bude v parku postavená. Busty slovenských dejateľov sú postavené smerom ku kulpínskemu slovenskému evanjelickému kostolu a srbských smerom k pravoslávnemu kostolu a ku kaštieľu. Janko Kráľ pôsobil v kaštieli Stratimirovićovcov ako súkromný učiteľ ich detí.

Odhalenie busty generála Đorđa Stratimirovića v roku 2011

Boli tiež potrebné prostriedky na samotné podujatia odhaľovania búst s príležitostnými programami a pohosteniami. Dohodli

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Nasledujúca bola busta Đorđa Stratimirovića (dielo známeho sochára Jovana Soldatovića), vodcu Srbov v revolúcii 1848/49,

ktorého nazývali aj srbský Napoleon, lebo v 25. roku života získal titul generála. Narodil sa v Kulpíne, jeho dedo Vasilije Stratimirović vybudoval tunajší kulpínsky kaštieľ. Potom to bola busta Pavla Jozefa Šafárika (vypracoval ju sochár Bodulić), prvého riadi-

Dunđerskej, ktoré sú obrátené jedna k druhej, čo symbolizuje ich platonickú lásku. Takéto busty (dielo sochára Igora Šeterića zo Somboru) sú jedinečné, lebo nikde inde nie sú na jednom mieste spolu podobizne tejto zamilovanej dvojice ako u nás v Kulpíne,

Slávnostná akadémia pri príležitosti osláv Dňa Kulpína 2011, príhovor predsedu Rady Miestneho spoločenstva Kulpín Branislava Cesnaka (zľava). Vedľa sú predseda Klubu Kulpínčanov Pavel Zima a moderátorka programu Tatiana Mitićová.

teľa srbského gymnázia a tiež súkromného učiteľa u Stratimirovićovcov v Kulpíne. Nasledovala busta Michala Milana Harminca, svetoznámeho architekta, ktorý sa narodil v Kulpíne a tu prežil detstvo a včasnú mladosť. Táto busta je robená modernejším štýlom. Potom nasleduje busta Milana Hodžu, ktorý v roku 1905 v Kulpíne (vtedajší volebný okres) bol zvolený za poslanca do uhorského snemu. Jeho politická kariéra sa začala v Kulpíne, a preto on vo februári 1936 pobudol na návšteve Kulpína už ako úspešný politik. Ďalej sú to busty dvoch hodnostárov Srbskej pravoslávnej cirkvi: mitropolitu Stefana Stratimirovića a patriarchu Georgija Brankovića (medziiným dal vybudovať prvú ženskú školu v Kulpíne), oboch pôvodom z Kulpína (obe busty vypracoval sochár Đorđe Lazić). Osobitné miesto v aleji majú dve navzájom späté busty, a to busta známeho srbského básnika Lazu Kostića a busta Lenky

kde sa aj v kaštieli navzájom stretávali v reálnom živote. Napokon sú to dve busty osobností z rodiny Dunđerskovcov – Đoku a Lazara – vypracoval ich sochár Jokanović a vyfinancovali potomkovia tejto slávnej rodiny. Sochy Dunđerskovcov sú postavené smerom ku kaštieľu, ktorý rodina Dunđerská kúpila od rodiny Stratimirovićovej, ktorá kaštieľ pôvodne vybudovala. Podstavce sú rovnaké pre všetky busty a na každej je meno a priezvisko dejateľa v cyrilike a latinke a roky narodenia a úmrtia. Zostalo nám vypracovať mosadzné platne, na ktorých by bol krátky životopis každej z osobností, ktorá má svoju bustu v kulpínskej aleji. To, čo sme si tiež plánovali a čo zostalo urobiť, je veľká busta symbolizujúca sťahovanie Srbov a Slovákov do Kulpína. V posledných rokoch činnosť Klubu Kulpínčanov utíchla a čaká na lepšie časy a mladé posily v radoch klubu s novými sviežimi ideami.“

12 /4951/ 20. 3. 2021

Ľudia a udalosti SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC

Za nimi je azda najúspešnejší rok Jaroslav Čiep

ím ťažší rok pre činnosť – o to lepšie výsledky. Takto by sme najkratšie azda mohli zhrnúť súvahu vlaňajšej činnosti Spolku filatelistov Báčsky Petrovec. A vskutku tento príkladný spolok z roka na rok dokazuje, že, hoci filatelia ako koníček nie je v expanzii, dokáže prekonať nielen lokálne rámce, ale sa aj prezentovať za hranicami našej krajiny na medzinárodnej úrovni. A zožať úspechy, aké ešte nedosiahli v bohatých, viac ako štyridsaťročných dejinách petrovskej filatelie. Po tom, čo sa im v roku 2019 podarilo iniciovať aj nadštandardný kúsok – vydanie známky s motívom storočnice petrovského gymnázia v Pošte Srbska, aj vlaňajší rok bol mimoriadne úspešný pre filatelistických nadšencov zoskupených v petrovskom spolku. Na 10. marca sme dostali pozvanie byť prítomní a širšej verejnosti aj preniesť dianie z výročného a zároveň aj volebného zhromaždenia Spolku filatelistov Báčsky Petrovec, ktoré sa konalo v priestoroch Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Na začiatku minulého roka si naplánovali rozličné aktivity, ale pre zákaz zoskupovania sa osôb na verejných podujatiach vo väčšom počte viaceré z nich museli buď odložiť, alebo posunúť. Aj napriek tomu, že vystali výstavy v Petrovci, ktoré zvyknú usporiadať počas Dňa Petrovca (ako lokálnu) a SNS (ako medzinárodnú), filatelistickí nadšenci sa nedali odradiť od svojej záľuby. Kompletizovali svoje zbierky a systematizovali, aby ich mohli širšej verejnosti predstaviť. Preto usilovne pracovali na skvalitnení svojho filatelistického materiálu, aby exponáty boli konkurenčné pre ocenenia. S nimi v októbri minulého roku účinkovali v Rumunsku v meste Sibiu na jednorámovej filatelistickej výstave, kde bolo zo 400 účastníkov. Z petrovského spolku sa jej zúčastnili dvaja – Ondrej Zahorec (Generál Milan Rastislav Štefánik) a Rastislav Spevák (Protektorát

www.hl.rs

Čechy a Morava). Obaja získali strieborné medaily. Ku koncu vlaňajšieho roka Zväz filatelistov Srbska sa po takmer desaťročnej absencii rozhodol usporiadať nacionálnu výstavu podľa vzoru na niektoré iné európske výstavy. Do expozície tejto online výstavy SOFIZ s medzinárodnou

Bojan a Tina strieborno-bronzové. Pravidelné stretnutia petrovských filatelistov vlani boli zredukované. Zrušené boli aj zberateľské burzy v krajine a filatelisti vôbec mali problém aj zo zásielkami materiálov do zahraničia a na iné kontinenty, lebo poštová premávka v určitom období bola

Petrovskí filatelisti zasadali a zvolili si staronové vedenie spolku

účasťou od 7. do 14. decembra sa so svojimi exponátmi dostali Rastislav Spevák a deti v mládežníckej kategórii z tohto spolku. Rastislav Spevák získal veľkú striebornú medailu. Veľkým úspechom spolku

buď zastavená, alebo minimalizovaná. Napriek všetkému v roku 2020 skompletizovali 14 výstavných vitrín a vydavateľská činnosť petrovského spolku filatelistov pokračovala nehatene. Vlani vydali 5 príležitostných obálok spolu s príležitostnými poštovými pečiatkami. Na nich zaznamenali významné výročia a udalosti zo života Slovákov: 175 rokov od založenia Knižnice Štefana Homolu (14. 8.), pamiatku 105 rokov od misie Milana Rastislava Diplom a strieborná medaila z ocenenej zbierky Štefánika v Srbsku Rastislava Speváka Protektorát Čechy a Morava (4. 9.), 350 rokov od v Rumunsku úmrtia učiteľa národov Jána Amosa je, že ich mladí členovia z Kysáča Komenského (16. 11.) a napoa Petrovca súťažili v mládežníckej kon 275 rokov organizovaného kategórii. S pomocou starších príchodu Slovákov do Petrovca členov Ondreja Žabku a Milana a 100 rokov časopisu Národná Vereša sa v Belehrade predstavili jednota (obe 4. 12.). Emil Čeman (Vtáky), Bojan Savičić Zhromaždenie petrovských (Historický rozvoj železnice), Tina filatelistov bolo aj volebné. Na Ďurovková (Domáce zvieratá) a tomto zasadnutí filatelisti poEma Turanová (Vtáky sveta). Emil tvrdili, že sú s vedením spolku a Ema získali strieborné medaily a spokojní, a funkcionárom pre-

Informačno-politický týždenník

dĺžili mandát na ďalšie obdobie, takže predsedom zostal Ondrej Zahorec, podpredsedom Rastislav Spevák a tajomníčkou Mária Širková. Správnu radu s nimi tvoria aj Ondrej Ivičiak a Ondrej Žabka. Pokladníčkou sa stala Vesna Speváková. Členmi dozornej rady sú Slavko Černivec, Tomáš Častven a Milan Vereš. Čestný súd tvoria Fedor Červenský, Ján Činčurák a Pavel Širka. Keď ide o plán práce na aktuálny rok, v Spolku filatelistov Báčsky Petrovec majú nádej, že sa situácia znormalizuje a že budú môcť uskutočniť všetky podujatia, ktoré si naplánovali v tomto roku. Pravidelné stretnutia, ktoré sú teraz raz do mesiaca, sa budú konať častejšie, aby sa umožnilo rýchlejšie a kvalitnejšie informovanie, ako aj výmena a zadovažovanie nového filatelistického materiálu. Medzi najdôležitejšie aktivity patrí organizácia filatelistických výstav. Aj v tomto roku si naplánovali 2 výstavy – v máji a v auguste. Vydavateľská činnosť bude pokračovať ako aj doteraz. Na príležitostných obálkach a príležitostných poštových pečiatkach zaznamenajú významné výročia a udalosti zo života Slovákov, ako aj všeobecne významné svetové udalosti. Ich aktivity budú zamerané aj na odchod a účinkovanie na filatelistických prehliadkach, najmä v zahraničí. Dôraz dajú na skvalitnenie exponátov, aby viac členov mohlo účinkovať v súťažných kategóriách na výstavách v zahraničí, pre ktoré dostali pozvánky – do Juhoafrickej republiky, do Kranja v Slovinsku, do Temešváru v Rumunsku. Pozvanie dostali aj na svetovú filatelistickú výstavu Hunfilex 2022 v Budapešti v marci 2022. Ak by sa tam dostali, bol by to nesmierny úspech. Členské aj v tomto roku zostáva 600 dinárov. S ohľadom na finančné prostriedky v spolku budú pokračovať v obnove výstavných panelov, ako aj v zadovažovaní ochrannej plastovej fólie pre panely a vystavené numizmatické zbierky. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (6)

Razie – najúčinnejší spôsob, ako preriediť Slovanov Danuška Berediová-Banovićová

(Pokračovanie výpovede Jána Gašpara) „To sa maďarským hordám nepodarilo, lebo tí, ktorých oni tak úžasne v týchto temniciach trýznili, pevne verili, že sa dožijú slobody a že maďarskí kati budú nakoniec potrestaní. Vydržali sme tu v Pešti až do mesiaca januára roku 1943, keď sme boli zase odvedení do Vacova. Tu vo Vacove boli sme v tuhej zime zavretí do chladných temných oddelení, kde bol pod nohami len studený kameň. Strava tu nebola o nič lepšia ako v Pešti a tu sa ešte viac fyzickej práce vyžadovalo, ako bolo vykladanie uhlia do šlepov, pričom vyčerpaní súdruhovia omdlievali a padali na zem mŕtvi. Čo je ešte pozoruhodné napomenúť, je to, že sa vo Vacove muselo ísť do kostola a musela sa spievať maďarská hymna, ktorú sme ani nevedeli, i tu zmučení a natrápení súdruhovia v kostole padali na zem mŕtvi. Poštu, ktorú nám kedy-tedy párkrát dovolili prijať alebo poslať, cenzurovali kňazi, takže sme sa aj na nich museli pozerať ako na každého kata, čo bol poslaný, aby mučil, trýznil a zabíjal ľud. Pri každej príležitosti tak v Božom chráme, ako aj mimo neho, vždy kritizovali politiku slovanských národov a najviac politiku Sovietskeho zväzu. Toto sa stále opakovalo počas môjho väznenia, pokiaľ som nebol prepustený domov do Petrovca, kde som sa po mojom príchode každý deň prihlasoval v obecnom dome a dvakrát týždenne v žandárskej kasárni, čo trvalo šesť mesiacov. Správanie maďarských žandárov v Petrovci nebolo o nič lepšie ako v Magir kör,“ skončil Ján Gašpar. Táto zápisnica nám hovorí, aké neľudské zaobchádzanie bolo so Slovákmi a ostatnými antifašistami v Báčke. Nielen vo väzeniach, ale i v nemocnici ťažko chorých alebo ranených, ako nám hovorí zápisnica • ĽUDIA A UDALOSTI •

číslo B-96 o prípade Jána Kardelisa z Kysáča, v ktorej sa hovorí: Pri jednej zrážke s maďarskými okupantmi bol ťažko ranený dňa 19. novembra 1941 a padol do rúk okupantských honvédov. Títo, keď ho našli polomŕtveho, prvou ich prácou bolo bitie, urážanie na národnej cti. Nezavadzalo im ani to,

nohách odísť ani na určené miesto, kde mal byť zastrelený, ale prinútili jeho spoluodsúdencov, aby ho odniesli na miesto popravy, kde ho maďarsko-fašistickí zločinci zastrelili. Maďarskí zločinci sa ešte ani s tým neuspokojili, ale nahovorili jeho starú matku, aby im vyplatila 20-tisíc dinárov predvojnových,

Zápisnica výpovede Jána Kardelisa z Kysáča z Archívu Vojvodiny

že bol krížom prestrelený a že mu črevá viseli. Nezavadzalo im ani to, že jestvujú medzinárodné zákony, podľa ktorých zajatí a ranení vojaci sa majú rešpektovať. Ale ho mučili a trýznili, keď sa v tom nasýtili, odviezli ho do nemocnice, kde ho držali štyri mesiace a za celý čas ho držali v osobitnej izbe a trýznili. Keď ho ale 2. marca 1942 odviezli z novosadskej nemocnice len napolo vyliečeného do Somboru, kde ho odsúdili na smrť strieľaním. Keďže bol natoľko slabý od trýznenia a od rany, že nemohol na svojich

s tým, že ho potom prepustia. Keďže im stará matka peniaze vyplatila, povedali jej, že je pozde a že nemôže byť oslobodený od trestu smrti. A tak obrali matku o syna a o peniaze. I táto zápisnica nám jasne poukazuje na zločinecký postup maďarsko-fašistických okupantov vo vyšetrujúcich a iných väzneniach. I takýmito spôsobmi sa pokúšali maďarsko-fašistickí okupanti zlomiť antifašistický duch slovanského národa v Báčke. To však nepomohlo a slovenský národ čím ďalej,

tým viac odporoval a pristupoval k hnutiu za národné oslobodenie. Čím ďalej, tým viac Slováci vstupovali do partizánskych oddielov a tí, čo ostávali doma, pomáhali v skrývaní partizánov. RAZIE Okupant vo svojich zverstvách, pretože sa mu zdalo, že trýznenie, mučenie a vraždenie, ktoré sprevádzal vo väzeniach a koncentračných táboroch, nebolo dostatočné, aby pokorilo, zastrašilo a urobilo poddajným slovenský národ v Báčke, vymyslel najúčinnejší prostriedok, ako preriediť Slovanov, a začal vykonávať razie. Tieto razie boli chystané politicky a vojensky už na konci roku 1941, a preto, aby mal pre toto nejaké ospravedlnenie, okupant rozširoval správy o výčinoch slovenských elementov, obviňujúc ich, že chystajú nejaký ozbrojený útok na Maďarov a Nemcov. Nespokojnosť rástla a okupant nič nepodujal, aby túto nespokojnosť, obľahčením podjarmeného ľudu, paralyzoval, ba práve naopak, túto nespokojnosť ešte vydrážďoval a za hrozné výčiny uskutočnené počas razie zodpovední sú nie jednotlivci, ale celý režim maďarsko-fašistického štátu. Zodpovednosť za tieto vraždy a násilenstvá tak isto, ako sú zodpovední maďarsko-fašistickí honvédi a dôstojníci, sú za to zodpovedné i civilné úrady začnúc od samej vlády, až po všetkých vedúcich úradníkov, tým prv, že už vtedy, keď sa chystalo k týmto brachiálnym zverstvám, bola zavedená civilná správa v Báčke. Ale zodpovednosť za tieto zločiny znáša i tunajšie maďarsko-fašistické obyvateľstvo, ktoré či už aktívne účinkovalo v masakroch/ vo vraždách, alebo v prípravách rozširovania rôznych zverstiev. Za razie sú zodpovední všetci najvyšší funkcionári maďarského štátu, ktorí o tom vedeli, museli vedieť, ktorí na to dali svoje povolenie. Oni museli dať toto povolenie, lebo sa nemôže ani len zamyslieť, žeby daktorý veľký župan, okresný starosta alebo niektorý komandant mohol na svoju päsť a na svoju zodpovednosť vyvraždiť toľko pokojamilovného obyvateľstva. Zdroj: Opis vojnových zločinov popáchaných maďarskofašistickým okupantom na slovenskom ľude v Báčke

12 /4951/ 20. 3. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Lucia Stajićová, 8. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Monika C ZŠ Ľudovít hrťanová, 6. 1 a Štúra v K ysáči

o k a a a k Líčk č ĺ b a j é n e v r če

amaráti z kysáčskej školy výtvarne spracovali tému zdravá výživa. Tak nám poukázali na potraviny, ktoré by ste aj vy deti mali najviac konzumovať, aby ste boli zdravé a mali krásne červené líčka. Sú to predovšetkým ovocie a zelenina, ktoré by mali byť na jedálnom lístku každý deň. Katuša

Jabĺčko Na jabloni sa hojdalo malé červené jabĺčko. Jabĺčko krásne malo líčka červené. Červené jabĺčko vo vačku mám, ja ti to jabĺčko zo srdca dám. Tu ho máš, Miško, vezmi si. Nech to tu nadarmo nevisí. Chutí ti jabĺčko červené, ’bo chceš nech ho spoločne zjeme? Podaj mi, Miško môj, polovičku, uvidíš úsmev na mojom líčku! Nadica Príbeľová, siedmačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

ilustrácie: pixaby

diová, 6. 1 Mária Nasá v Kysáči íta Štúra ZŠ Ľudov

vová, 8. 1 Maja Pavlo v Kysáči ra íta Štú ZŠ Ľudov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Daniela Pavlovová, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

• DETSKÝ KÚTIK •

Z obsahu Za svetlom ženských významov sveta s. 3 Maľba nezničiteľnej krásy

s. 4 – 5

Nový Sad 20. 3. 2021 Ročník XXXVIII Číslo 3/438

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

Mariena Czoczeková-Eichardtová s. 6 – 7

IN TER VIE W ANNA DUDÁŠOVÁ, POETKA, AUTORKA LITERATÚRY PRE DETI, PREKLADATEĽKA

Nemožno jednoducho prestať písať Stevan Lenhart

pisovateľka kovačického pôvodu Anna Dudášová dňa 1. marca oslávila 85. narodeniny. Literárna a kultúrna verejnosť ju pozná ako mimoriadne tvorivú autorku, ktorá napísala desiatky kníh, získala mnohé ocenenia a tiež sa zúčastnila v organizácii viacerých kultúrno-umeleckých podujatí. Žije a pôsobí v srbskom prostredí v Malom Crnići neďaleko Požarevca, ale tiež je prítomná v slovenskej vojvodinskej literatúre. Z nasledujúceho rozhovoru sa dozvedáme niektoré veci a zaujímavosti v súvislosti s jej životom a literárnou tvorbou.

vtedy predstavovalo bohatstvo. Keď som tie klikery ukázala iným deťom, udivene sa ma opýtali, ako sa mi podarilo také niečo nájsť. Odpovedala som, že tie klikery som vlastne nenašla, ale darovala mi ich smrť. Na to sa všetky deti rozbehali, celé vyľakané. Musela som utekať za nimi a vysvetľovať im, že som iba žartovala... Je to jedna z mnohých mojich spomienok na detstvo. Čas sme trávili aj v parku pri dnešnom gymnáziu, mali sme lopty z handier a hrávali sme volejbal... V škole sme počas vojny nemali ani knihy, ani nijaké

Pôvodom ste z Kovačice, kde ste vychodili aj základnú školu. Ako sa pamätáte na roky svojho detstva a včasnej mladosti? – Čím som staršia, tým viac rozmýšľam o detstve, mám silné nostalgické pocity a keď prídem do Kovačice, vždy kráčam práve tými ulicami, v ktorých som strávila detstvo. Ako dieťa som bývala na Šiestej ulici neďaleko cintorína a v skupine detí, s ktorou som sa najviac hrávala, boli napr. Ján Sládeček a Mária Petrášová... Počas vojny mali sme doma rozhlasový prijímač Anna Dudášová roku 2016 (foto: O. Filip) a večer ľudia prichádzali k nám počúvať americké rozhlasové vysielania, čo bolo vtedy ináč pomôcky, takže sme museli pamäzákazané. My deti sme však ne- tať to, čo nám učitelia rozprávali. trpezlivo očakávali ten večer, Kedy sa u vás objavil záujem aby sme mohli odísť hrať sa k o literatúru a kedy ste vlastne cintorínu. Večer sa brány cintorína začali písať? Vplývali na vás zamkýnali. Raz predvečerom som niektorí iní spisovatelia? preskočila múrik a stal sa tam – Už ako dieťa som veľmi rada skutočný zázrak. Pri jednom hrobe čítala a pamätám sa, že prvé knihy som našla päť klikerov, čo pre deti som si vypožičiavala od rodiny

Bobošovej. Kedysi dávno vychádzal časopis Enigma, v ktorom boli krížovky a na ich vyplnenie bolo potrebné mať veľmi dobrú slovnú zásobu. Vyplnila som odmeňovaciu krížovku, poslala som ju do redakcie časopisu do Belehradu a bola som odmenená knihou Manon Lescaut (napísal ju Abbé Prévost – pozn. aut.). Bola to prvá kniha, ktorú som dostala. Ako výborná žiačka v škole som tiež dostávala knihy a veľSpomienka z detstva: Anna Dudášová (vľavo) mi rada som čítala s matkou Annou a mladšou sestrou Máriou najmä diela ruských (foto: z archívu A. Dudášovej) autorov. Záujem o po celej vtedajšej Juhoslávii a písanie sa u mňa prejavil, keď som básne mi boli uverejňované v sa po zložení tzv. malej matúry mnohých časopisoch a knižných zapísala do gymnázia v Báčskom vydaniach. Ináč vtedy som za Petrovci. Spočiatku som písala len svoju poéziu dostávala honoráre, prózu, a to po srbsky. Ako 18-ročná ktoré boli väčšie než môj pravidelsom prišla do Požarevca a zároveň ný plat. Začala som aj prekladať som cestovala do vyššej školy v zo slovenčiny do srbčiny a prvá Belehrade, kde som sa vyučila za kniha, ktorú som preložila, bol sociálnu pracovníčku a týmto poTrojhlavý drak Štefan Miroslava volaním som sa zaoberala celý svoj Demáka. Pamätám sa, že som pracovný vek. Môj úrad v dedine za ten preklad dostala honorár, Malo Crniće sa nachádzal vedľa ktorým som si vyplatila až dve knižnice, v ktorej pracoval Srboljub cesty do Ruska. Odvtedy mám Mitić, bard srbskej poézie. Ja som veľmi rada tú krajinu. vtedy písala krátke poviedky, ale on mi hovoril, aby som skúsila Svoje zážitky z Ruska ste vypísať poéziu. A tak mi prvá báseň niesli aj v niektorých knihách bola uverejnená v časopise Naše pre deti… stvaranje v Leskovci, kedysi v 60. – Práve končím pokračovanie rokoch minulého storočia. Stala knihy pod názvom Idemo u Rusiju som sa súčasťou básnickej skupiny (Ideme do Ruska). Písala som napr. tvoriacej v časopise Stig, cestovali o petrohradskej Ermitáži – je to sme spolu na literárne stretnutia

IN T ER V IE W

20. 3. 2021 • 12 /4951/

najväčšie múzeum, ktoré som videla vo svojom živote. Celým Petrohradom preteká rieka Neva, ktorá sa v jednej časti rozvetvuje, a preto vyzerá, akoby mala tvar stromu. Keď som bola v tomto meste, povedala som nášmu sprievodcovi, že sama prídem po Ermitáž. Bola som totiž vzdialená od múzea asi 30 kilometrov, ale rozhodla som sa, že sa vynájdem sama. V parku som poprosila jeden mladý pár, mladíka a dievku, aby mi poradili. Odviedli ma na autobusovú stanicu a povedali vodičovi, aby ma zaviezol k môjmu cieľu. Keď počuli, že som zo Srbska, všetci boli voči mne veľmi srdeční a presvedčila som sa, že skutočne jestvuje osobitná blízkosť medzi našimi dvomi národmi a krajinami.

20/II

Zo samých názvov niektorých vašich kníh vidno, že máte blízky vzťah aj k prírode a živému svetu: Žena travka (Žena bylinka), Govor bilja (Bylinné hovory), Cvetovi koji hodaju (Kráčajúce kvety)… – Veľmi rada trávim čas vo svojej záhrade, pestujem ruže a rôzne druhy kvetov. Vôbec mám rada rastliny a prírodu, čo vplýva aj na moju tvorbu a názvy kníh. Ale titulok Kráčajúce kvety sa vzťahuje na deti, ktoré sa hrávajú v mojej záhrade. Deti sa chodia hrať do môjho dvora aj vtedy, keď nie som doma, a napr. vyskladajú pre mňa veľké srdce z kamienkov s nadpisom: Anna, máme ťa rady. Robievali to pre mňa kedysi aj rodičia týchto detí, ktoré sa teraz hrávajú v mojom dvore… Mám veľmi rada deti a keď som odišla do dôchodku, vzala som si opatrovať dvoch chlapcov, Miloša a Marka, ktorí boli tiež inšpiráciou pre niektoré z mojich kníh. Je zaujímavé, že ste v poviedke pre deti Putovanje na planetu Zlatosan použili aj prvky vedeckej fantastiky… – Jeden chlapec stále odo mňa žiadal, aby som mu rozprávala o planétach, takže som v tom období pravidelne čítala časopis Galaksija a informovala som sa o tejto tematike. Tak som sa inšpirovala na napísa-

nie tejto poviedky o vymyslenej planéte Zlatosan. Okrem mnohých kníh pre deti v srbčine napísali ste aj román pre deti v slovenčine pod názvom Zuzanka… – Bol to vlastne prvý román, ktorý som napísala. V tom období ku mne často chodievala Viera Benková a ona mi pomohla v práci s tým textom. V románe ide o moje spomienky na detstvo. Vaše básne do slovenčiny prekladali Michal Babinka a Víťazoslav Hronec. Ako si spomínate na spoluprácu s nimi? – Prvé moje básne preložili Babinka a Hronec a tie ich preklady boli zaradené do knižného výberu z mojej tvorby Čítanie budúcnosti (Kultúra, B. Petrovec 1996). S Babinkom som sa osobne nestretla, ale sme sa dopisovali. On si veľmi vážil moje básne a povedal Viere Benkovej a Hroncovi, že raz budú so mnou spolupracovať, čo sa neskoršie aj stalo. Hroncove preklady mojej poézie potom vyšli aj v knihe Otvorený čas (2006).

Väčšinu života ste strávili v Malom Crnići, kde ste pracovali a žijete tam dodnes... – Je tomu už viac ako 60 rokov, čo som odišla z Kovačice. Prvých desať po odchode z rodiska som žila v Požarevci a do práce som

sociálna pracovníčka musela navštevovať. Keď som prišla sem pracovať, neboli tu automobily, ale cestovalo sa na menšom voze s konským záprahom (po srbsky čeze). Povozník sa raz zastavil opýtať sa, kde je cesta do Aljudova (je to menšia dedina na brehu) a ponechal ma samu na voze. Kôň bol už unavený a zrejme nemal trpezlivosť, takže začal cválať smerom do Malého Crnića. V tej chvíli som nevedela, čo mám robiť, ale predsa som sa spamätala, že treba chytiť uzdy. Tak som zastavila koňa a vlastne som sa zároveň naučila sama sa prevážať na voze.

Malo Crniće má už desaťročia vyvinutú kultúrno-umeleckú činPred domom Đuru Jakšića roku 2015 nosť, v ktorej sa aktívne zúčastňujete. Okrem toho, že ste prítom- cestovala vlakom ,ćirom’, ktorý Vznikol tam literárny časopis ná v slovenskej vojvodinskej prešiel 10 kilometrov za 45 minút Stig, udeľuje sa Literárna cena literatúre, vedia o vás aj na – často sa stávalo, že sa prevrhol Srboljuba Mitića, usporadúva sa Slovensku… pri zákrutách na kopcoch. Nás ces- tradičná prehliadka ochotníc– Je to hádam preto, že pre- tujúcich potom museli vyťahovať kych divadiel FEDRAS… V čom kladám slovenských autorov do von cez okno. Mne sa, našťastie, je tajomstvo bohatej kultúry srbčiny. Najviac prekladám Zlatu nikdy nič nestalo, ale kolegyňa tamojšieho prostredia? Matlákovú a dokonca zaradila sa raz pri takej nehode vážnejšie – Tajomstvom tunajšej kulsom jej básne aj do jednej mojej poranila… Do Obce Malo Crniće túry sú ľudia. Bola tu skupina knihy pre deti. patrí 11 dedín, ktoré som ako intelektuálov, z ktorej viacerí už nie sú medzi živými, niektorí sa odsťahovali do Smedereva, do Belehradu… Boli sme tu asi desiati básnici a chceli sme mať svoj časopis. Ideovým tvorcom časopisu Stig bol Srboljub Mitić, spolu s ním som pripravovala obsah asi dvadsať rokov a potom som aj sama bola redaktorkou a pracovala som na tomto časopise asi štyri desaťročia. Festival FEDRAS založil Milisav Milenković (ktorý zomrel začiatkom roku 2021), ja som pripravovala festivalový bulletin a dlhé roky som bola členkou výkonného výboru tohto podujatia. Okrem toho viac rokov som bola členkou poroty pre udelenie Literárnej ceny Srboljuba Mitića. Sama ste za svoju tvorbu Stretnutie spisovateliek vo Vrdniku roku 1978; Anna Dudášová stojí štvrtá získali mnohé ceny a uznania. sprava a Viera Benková v hornom rade prvá sprava Spomenuli by ste niektoré z (foto: z archívu V. Benkovej)

INTERVIEW

HLAS ĽUDU • OBZORY nich ako osobitne významné pre vás? – Zlatý odznak Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska, ktorý mi bol udelený v Belehrade roku 1980, ako aj ceny za poéziu na literárnych podujatiach v Niši a Leskovci. V Paraćine som získala prvú cenu za rukopisnú knihu haiku poézie a potom mi tá kniha bola aj vytlačená. Cena svätého Sávu, Cena Srboljuba Mitića,

Cena Iliju Milosavljevića-Kolarca… Osobitne ma potešilo uznanie z Obce Kovačica, lebo mám čoraz silnejšiu potrebu vracať sa k svojim koreňom. Ako trávite tento posledný rok odvtedy, čo začala epidémia koronavírusu? – Veľa čítam a píšem. V tomto období najviac píšem recenzie pre iných autorov, ale chcem sa

ANNA DUDÁŠOVÁ

Srdce Keď nad umom vládne smelo, prudkým ohňom roznietené, roztúžené, oslepené – nevyhne sa krížu telo. V takej hre a v takej spleti krv okvetím rozosvieti a o byľku poodletí. Do vírov zo svetla padá zašliapnutá jeho pravda.

Knihy Anny Dudášovej v kovačickej knižnici (foto: S. Lenhart)

venovať aj vlastnej tvorbe. Jedna známa mi nedávno povedala: Anna, prečo už neprestanete písať? Veď ste už dosť toho napísali… Odpovedala som jej: Bolo by to

Jazvičkami zauzlené, ničivo je spriepastnené. Rovno z dobra, rovno z tepla, spletito je povýšené. V láske vždycky rozdelené, rozvetvené, roznesené, všetkých medzí pozbavené. Zo srbčiny preložil Víťazoslav Hronec

ako keby ste sa vy najedli a potom navždy prestali jesť. Mnohí totiž nechápu, že písanie pre niekoho predstavuje potrebu a nemožno jednoducho prestať písať.

Č A SO PISY

Za svetlom ženských významov sveta (Fraktál č. 1/2021)

Stevan Lenhart

o ženskej postave z Tatarkovej novely V úzkosti hľadania, knihe Ivany Dobrakovovej, poviedke

Barbory Hrínovej, próze Silvie Avalloneovej a problematike ženskej slobody vo vzťahu k islamu v súčasnej francúzskej próze; ďalšia osobitná štúdia je venovaná dielu súčasnej francúzskej filozofky Michèle Le Doeuff. Rubrika Beseda prináša rozhovory s tromi autorkami – Milou Haugovou, Janou Bodnárovou a Teréziou Kvapilovou, ešte jedno interview nachádzame v rubrike Majú čo povedať, a to s literárnou vedkyňou Zorou Pruškovou. Z literárneho zápisníka Borisa Mihalkoviča sú vybrané jeho zápisy o dvoch knihách Boženy Slančíkovej-Timravy a tiež o dvoch knihách Lýdie Vadkerti Gavorníkovej. Číslo je poprepletané poéziou niekoľkých autoriek/ autorov (Dana Podracká, Slavka Liptáková, Ivica Ruttkayová, Mila Haugová, Eva Luka, Juraj Kuniak); o knižnom výbere z básnickej tvorby Juraja Kuniaka

paralelne v Kyvadle píšu Ivana Slivková a Marína Šimáková-Speváková. Publicistický príspevok v češtine sa zaoberá osobnosťou Milana Rastislava Štefánika (1880 – 1919) v románovom podaní a jeho vzťahmi so ženami, ktoré zohrali významnú úlohu v jeho živote. Témami rubriky Monitor sú tvorba Sama Bohdana Hroboňa v interpretácii Jána Zambora a časopis venovaný súčasnému kriminálnemu románu; v rubrike Kritika nachádzame deväť recenzií, pokým ďalšie texty sú zaradené do rubrík Hmyrom!, Úvaha, Čítam, Kigo, Na margo, Na ceste, Periféria? a Začiatky. Mimoriadna príloha je v tomto čísle venovaná osobnosti a poézii nie nadostač známej slovenskej autorky Heleny Riasnickej (1916 – 1997), ktorej život a tvorbu detailne osvetľuje literárna vedkyňa Andrea Bokníková. Časopis si možno objednať v tlačenej alebo elektronickej podobe. Viac informácií: www. fraktal.sk.

21/III

lovenský literárny časopis Fraktál vstúpil do svojho štvrtého ročníka a v prvom tohtoročnom čísle na rozsahu 280 strán prináša celé spektrum rubrík, v rámci ktorých sa prezentujú a rozoberajú literárne a filozofické témy, aktuálne a univerzálne. Témou čísla je „Ona / her-story“ a najväčšia časť obsahu je venovaná ženským autorkám, mysliteľkám a literárnym postavám, čiže ich príbehom a „ženským významom tohto sveta“. V súvislosti s danou témou šéfredaktorka Stanislava Chrobáková Repar v editoriáli o. i. poznamenáva, že boj žien o rešpekt v dnešnom svete možno porovnať („ak dovidíme dostatočne ďaleko“) s bojom, aký viedol John Milton vo svojej epickej básni Stratený raj. A práve týmto dielom a jeho prvým slovenským prekladom (uverejneným roku 2020) sa zaoberajú štyri texty v rubrike V zábere.

O autorkách a ženských literárnych postavách sa hovorí v niekoľkých tematických štúdiách:

V ÝSTAV Y

20. 3. 2021 • 12 /4951/

VEĽKOLEPÁ VÝSTAVA OBRAZOV VLAHA BUKOVCA V GALÉRII SANU V BELEHRADE

Maľba nezničiteľnej krásy Miroslav Benka

ž dlhšie máme príležitosť kochať sa v kráse maliarskeho kúzla nadaného akademického maliara Vlaha Bukovca (vl. menom Biagio Faggioni, 1855 – 1922), ktorý sa narodil v mestečku Cavtat (v Rakúsko-Uhorsku, dnes Chorvátsko), neďaleko starobylého Dubrovníka ako syn talianskeho remeselníka Agostína a Márie (rod. Perić). Podľa návrhu dubrovníckeho šľachtica, spisovateľa, vedca a politika Meda Pucića maliar dal svoje priezvisko zmeniť podľa slovanského vzoru – Faggioni = Buk, odtiaľ – Bukovac. V Galérii Srbskej akadémie vied a umení (SANU) je vystavených 36 obrazov tohto portrétistu a kúzelného maliara dámskych aktov vytvorených v rokoch 1877 až 1922. O túto výstavu sa zaslúžil kurátor prof. Dr. Igor Borozan, docent na Katedre dejín umení Filozofickej fakulty Univerzity v Belehrade. Vernisáž v SANU bola 24. decembra 2020 a umelcove obrazy si možno pozrieť do 28. marca 2021. Výstava v SANU je rozdelená do niekoľkých segmentov, ktoré sledujú život Vlaha Bukovca, ktorý bol naplnený mnohými dobrodružstvami a častými zmenami prostredia. Jeho tvorba je zvyčajne rozdelená do troch častí, pomenovaných podľa miest, v ktorých žil: Paríž (1877 – 1893), Záhreb (1893 –1903) a pražské obdobie (1903 – 1922). Výstava umožňuje nahliadnuť do všetkých troch častí Bukovcovej tvorby a do niektorých najlepších diel vytvorených v každom z týchto miest/období.

22/IV

ŽIVOT A TVORBA SVETOBEŽNÍKA

Vlaho Bukovac už vo svojom 11. roku života opustil rodičovský dom a stal sa svetobežníkom. V mladosti cestoval po Stredomorí a Čiernomorí (Carihrad – Odesa, neskoršie Liverpool), Severnej a Južnej Amerike. Začal maľovať

Obrenović a Karađorđević Portrét kráľovnej Natálie. V Británii maľoval portréty klientov Vicars vrátane jeho najlepších patrónov Samsona Foxa z Harrogate a Richarda LeDouxa z Liverpoolu. Samson Fox kúpil obraz Suffer the Little Children To Come To Me, vystavený v parížskom salóne v roku 1888. Príchod do Záhrebu (kde pobudne celé desaťročie) v roku 1893 prinesie mu blahobyt. V Záhrebe pocítil uspokojenie a nadšenie, ktoré už chvíľu nepociťoval, a všetku svoju energiu začal venovať svojim novým študentom, medzi ktorých patril aj chorvátsky maliar Mirko Rački (1879 – 1982). V tomto Vlaho Bukovac: Autoportrét z roku 1883 období vniesol na (olej na doske) pražskú akadémiu pointilizmus a získal Bukovac začal svoju maliarsku si historickú reputáciu vynikakariéru vo Francúzsku. Maľoval júceho pedagóga. V Záhrebe „sladkým“ akademicko-realistic- Bukovac často spolupracoval kým štýlom 19. storočia, jeho s biskupom Josipom Jurajom módne obrazy dosiahli v pa- Strossmayerom (1815 – 1905). rížskom salóne veľké úspechy. V roku 1894 vytvoril pre neho Počas svojho pobytu vo Fran- skvelú kompozíciu Gundulićov cúzsku vycestoval do Anglicka sen. Na tejto maľbe ukázal svoj a na dalmatínske pobrežie, kde vlastný pohľad na to, ako si Gunsa narodil. Jeho cesty zahŕňali dulić predstavuje Osmana v deaj plavby do Čierneho mora, viatej piesni. V Záhrebe pravdeJužnej (Čile a Peru) a Severnej podobne zostane najznámejší Ameriky. Ako tínedžer sa naučil ako maliar opony v Chorvátskom po anglicky, od polovice 80. národnom divadle (HNK). V roku 1903 sa Bukovac presťarokov do prvej svetovej vojny pravidelne navštevoval Anglicko, hoval do Prahy, kde nastúpil ako kde mnohé z jeho najobľúbene- pedagóg na Akadémii výtvarjších obrazov predávali londýnski ných umení (AVU) a prilákal veľké obchodníci s umením Vicars Bros. množstvo mladých študentov Od roku 1880 zaujala ho por- z tejto oblasti. Jeho odchod z trétna maľba, keď pracoval na Prahy mal za následok úplnú srbskom dvore Obrenovićovcov v zmenu umelca a osobnosti BuBelehrade (o čom písal vo svojich kovca. Začal výrazne maľovať spomienkach (Môj život)), kde v pointilistickom štýle.1 Jeho vznikol rad úspešných portrét- ateliérom prešiel rad osobností nych malieb členov dynastií – okrem iných Emil Filla (1882 v San Franciscu v roku 1876. Poháňala ho túžba po vedomostiach a kráse výtvarných umení, až zakotvil v Paríži. Vyštudoval na prestížnej École nationále supérieure des Beaux-Arts (1880), v triede profesora Alexandra Cabanela (1823 – 1889).

1 Pointilizmus je výtv. technika maľby, pri ktorej sú do vzorov nanášané malé, výrazné farebné bodky vo vzorkách.

– 1953), Bohumil Kubišta (1884 – 1918), Bedřichl Feigl (1885 – 1965), Mirko Rački (1979 – 1982) a ďalší. Žiaľ, sledujúc maľby jeho žiakov, zdá sa nám, že ani jeden z maliarov neprekonal svojho učiteľa.

UMELCOVO VEĽDIELO LA GRANDE IZA

Posledný segment výstavy tvoria akty, dá sa teda povedať, že výstavu končíme jednou z večných tém, tak tohto umelca, ako aj dejín umenia – krásou ženy. Jeho výtvarné veľdielo, hádam jedna z najznámejších autorových kompozícií, dámsky akt pod názvom La Grande Iza (Veľká Íza), prvýkrát bola vystavená v roku 1882 na Svetovej výstave v Paríži, kde bola odmenená Zlatou medailou a zaujala svetovú verejnosť. Je to jeden z najznámejších obrazov juhoslovanského, srbského a chorvátskeho maliara Vlaha Bukovca. Po Novom Sade, kde sa obraz nachádza v stálej pamätnej zbierke Spomienkového domu Pavla Beljanského, a po početných predstavovaniach doma a v zahraničí toto dielo si ctitelia autorovho diela našťastie môžu pozrieť aj v rámci uvedenej výstavy v Galérii SANU v Belehrade. „Jeho akty sú skutočne vynikajúcimi dielami, perlami európskeho maliarstva, a práve to ho definuje ako estéta, ktorý sa teší kráse sveta, radosti zo sveta a hlavne kráse nahého ženského tela, a to je niekde na vlásku, nielen to, ale kľúč, ktorý spája celú jeho umeleckú transformáciu, ktorá trvá od záhrebského obdobia, Paríža a Prahy,“ upozorňuje autor výstavy prof. PhDr. Igor Borozan, docent na Katedre dejín umení Filozofickej fakulty v Belehrade. Krátko po otvorení Salónu Veľkú Ízu kúpil neznámy anglický zberateľ. V roku 1913 sa ho podarilo kúpiť Bukovcovmu priateľovi a obdivovateľovi Richardovi Ledumu. Po jeho smrti bola Leduova zbierka vypredaná a obraz sa dostal do rúk

V ÝSTAVY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Záber z výstavy obrazov Vlaha Bukovca v Galérii SANU v Belehrade

diela v srbskom a regionálnom kultúrnom kontexte. Borozan je tiež autorom katalógu výstavy – vedecko-odbornej monografie Umelecké premeny Vlaha Bukovca v kontexte európskeho maliarstva, ktorá hovorí o historickom význame Bukovcovho diela v regióne a Európe. Treťou úlohou tejto inštalácie je, ako to vysvetľujú v akadémii, „symbolické potvrdenie príslušnosti Bukovca k SANU“. Vybrané a vystavené práce sú ukážkami základných ideologických prvkov (symbolika, alegória, estetika, dekadencia ...) a štylistických (akademizmus, secesia, divizionizmus...) metamorfóz v uvedených etapách. Návrat k tradícii, k historickému obdobiu, v ktorom Bukovac vystavoval, znamená zredukovaný výtvarný postup, zatemnenie miestností a správne zvýraznenie obrazov v súlade s obsahom, farbou a štýlom.

ŠPECIFIKÁ VÝSTAVY V SANU

Výstava v SANU vychádza predovšetkým z Bukovcových diel z domácich umeleckých zbierok (Národné múzeum v Belehrade, Pamätná zbierka Pavla Beljanského, Galéria Matice srbskej, Zbierka umenia palácového komplexu Dedinje, Múzeum Juhoslávie, Domov Jevrema Grujića, Múzeum región Rudnik – Takovo Gornji Milanovac) s pätnástimi dielami z tohto regiónu (Moderná galéria v Záhrebe, Národná galéria v

sa výstava koná v tejto galérii, symbolicky potvrdzuje príslušnosť Vlaha Bukovca k Srbskej akadémii vied a umení. V roku 1884 sa stal príslušným členom Srbskej akademickej spoločnosti, v roku 1892 čestným členom Srbskej kráľovskej akadémie, v roku 1905 Srbskej kráľovskej akadémie a v roku 1919 aj členom Juhoslovanskej akadémie vied a umení. Vlaho Bukovac preniesol oslnivé svetlo Jadranu do „veľkého sveta“, v ktorom sa potvrdil ako jeden z najúspešnejších maliarov stredomorského a stredoeurópskeho regiónu. Učil výtvarnú výchovu na VŠVU v Prahe, kde bol aj jej dekanom. Bukovac žil v Prahe až do svojej smrti v roku 1922. Zomrel vo veku 66 rokov.

Vlaho Bukovac: La Grande Iza (Veľká Íza) z roku 1882 (olej na plátne)

výstava v Budapešti (Zagrebačka šarena škola), 1897 Bienále v Benátkach, 1898 Umelecký pavilón (Zagrebačka šarena škola), 1900 Svetová výstava Paríž, 1901 a 1903 Bienále v Benátkach, 1903 Veľká samostatná výstava vo Viedni a inde. Po Viedenskej výstave bokom ponecháva secesný štýl2 a otáča sa k impresionizmu3, a najmä k už spomenutému pointilizmu.

ČLENSTVÁ V AKADÉMIÁCH

Bukovac bol členom Českej akadémie vied, čestným členom Chorvátskej akadémie vied a umení (JAZU). Skutočnosť, že

*** V rodinnom dome Vlaha Bukovca v rodnom Cavtate, neďaleko Dubrovníka, bolo v tridsiatych rokoch 20. storočia založené a otvorené, v tieni citrusového lesíka spomienkové múzeum. Mal som príležitosť pred takmer 30 rokmi spolu s rodinou navštíviť toto jedinečné miesto – Bukovské múzeum, venované autorovi a jeho nadčasovému dielu. Dodnes cítiť ovzdušie slnečného Jadranu a vôňu citrusových kvetov, ktoré sálajú z autorových jedinečných malieb. Foto: M. Benka, SANU

2 Secesný štýl výtvar. secesia (v Rakúsku Sezession, v Nemecku Jugendstil, vo Francúzsku Art Nouveau, v anglosaských krajinách Modern Style) je posledný z univerzálnych medzinárodných výtvarných slohov, ktorému sa podarilo vniesť svoj umelecký rad všetkým prejavom a veciam moderného života. 3 Impresionizmus – umelecký štýl vo výtvarníctve a hudbe.

23/V

neznámeho majiteľa. Až v roku 1929 kúpil dielo v aukcii v hoteli Druo v Paríži Pavle Beljanski (1892 – 1965), juhoslovanský diplomat a zberateľ, ktorý bol povolaním právnik (absolvoval parížsku La Sorbonne v roku 1917). Bol to človek s vysoko vycibreným vkusom najatý pre potreby kráľovskej zbierky. Obraz bol neskôr, v roku 1948, vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Okrem toho, že bol umelcom, ktorý sledoval zavedené kánony diktované salónom a širokou svetovou verejnosťou umeleckých centier, Bukovac sledoval aj svoje vlastné vnútorné impulzy umeleckej tvorby. Oslobodený umelecký prejav, impresionizmus, sa vyvíjal v duchu umelcov, ktorí sa v 70. rokoch 19. storočia neustále zhromažďovali v okrajových galériách zameraných na modernizmus v Paríži. Poznal duch akademizmu a na druhej strane cítil duch impresionistickej slobody. Po prijatých moderných princípoch Bukovac maľoval neformálne obrázky pomocou uvoľnených ťahov štetcom, najmä technikou pointilizmu. Výstavu uviedli pod názvom Vlaho Bukovac – maľba nezničiteľnej krásy a je na nej vystavených 36 obrazov vytvorených v rokoch 1877 až 1922 – asi dvadsať domácich a pätnásť zo zbierok v regióne – z Chorvátska a zo Slovinska. Za touto výstavou stojí kurátor PhDr. Igor Borozan, ktorý prostredníctvom výstavy chcel osvetliť význam Bukovcovho

Ľubľane, Múzeum Bukovec v Cavtate, Srbská cirkevná obec v Dubrovníku a ďalšie súkromné zbierky). Výstavu sprevádza monografická publikácia Umelecké premeny Vlahu Bukovca v kontexte európskeho maliarstva, ktorá osvetľuje tematické a ideologické rámce vystavených diel zvolených na vizualizáciu kľúčových období maliarovho života a diela: parížske obdobie 1877 – 1893, Záhrebské obdobie 1893 – 1898, Cavtatské intermezzo 1898 – 1903 a naposledy jeho Pražské obdobie 1903 – 1922. Bukovac sa predstavil na početných výstavách svojej doby, tých najvýznamnejších: v rokoch 1873 a 1893 Parížsky salón, r. 1884 Prvá samostatná výstava v Zadre, 1896 Miléniová

OSO B NO ST I

20. 3. 2021 • 12 /4951/

SPOMIENKY NA NAŠICH SPISOVATEĽOV

Životná spoveď Marieny CzoczekovejEichardtovej (1892 – 1972) S

24/VI

Viera Benková

kolegom Víťazoslavom Hroncom sme v lete roku 1971 navštívili spisovateľku Marienu Czoczekovú-Eichardtovú v Novom Sade (tu žila od roku 1921). Obaja sme pracovali ako novinári vo Vydavateľstve Obzor a v tomto našom slovenskom vydavateľstve sa práve vtedy pripravoval knižný výber z jej diela Modrá hmla. Bola to jej prvá kniha, na ktorú sa teta Mariena veľmi tešila, ba priam neverila, že sa jej i dožije – a tak sa aj stalo, lebo kniha bola vytlačená po jej smrti. Mariena Czoczeková-Eichardtová žila ako vdova v Ul. Lazu Nančića neďaleko nemocnice, kde v postaršom skromnom rodinnom domci na konci záhrady sa utiahla pred hlučnou modernou dobou a zo skromného dôchodku po nebohom manželovi Czoczekovi ticho dožívala svoj vysoký vek. Zo súrodencov už nemala takmer nikoho, iba synovca po manželovom bratovi Emilovi – Kornela Czoczeka, ktorý ju našťastie navštevoval a dbal, aby mala po ruke všetko, čo potrebovala. Pri spomenutej návšteve akoby sme tušili, že budeme svedkami veľkej tetinej životnej spovede – mala som so sebou magnetofón a túto tetinu spoveď nahrala. Ešte aj dnes, keď z magnetofónového pásu starodávneho nahrávacieho prístroja v tichu mojej izby znie spovedný hlas tety Marieny a počuje sa i nepokojný štekot malého tetinho druha – psíka, zdá sa mi, že to bol vari osud, ktorý toto naaranžoval a umožnil nám nazrieť cez jej osobnú spoveď i do obdobia jej včasnej mladosti, ale aj do rodinného zázemia vtedajších petrovských vedúcich rodín Eichardtovcov, Godrovcov a i Maršallovcov. Aj dnes sú mi tieto tetine priam rozprávkové spovedné časti nevyčerpateľným zdrojom poznatkov o dobe a ľuďoch z konca 19. a zo začiatku 20. storočia. Magnetofónový pás verne zachytil nespočetné životné príbehy a dramatické udalosti z jej života, ale z nich vanie aj jej veľký životný optimizmus a láska k rodisku. Na Petrovec neustále

spomínala a vždy mu z mesta po bielom obláčku posielala vrelé a nostalgické pozdravy... * Narodila sa l. júna 1892 v Petrovci otcovi Štefanovi Eichardtovi, obchodníkovi (Petrovec 1859 – 1947)

chodníka Kirjakoviča-Cincara. Tu petrovských priateliek, ktoré jej to sa teta Mariena ako najmladšie vytkli – z tety Marieny by sa bola dieťa obchodníka a prvého správ- stala pravá Maďarka. Začala však cu petrovskej sporiteľne Štefana čítať slovenské noviny a knihy, ktoré Eichardta aj narodila. Mala ešte sa v Godrovom obchode oddávna troch súrodencov: najstaršieho predávali a distribuovali i do iných brata Jozefa (1881 – 1946), sestru slovenských dedín. Oľgu (1883 – ?), vyd. Czoczekovú Jej starý otec Jozef Godra, ob(vydala sa za petrovského notára chodník a vzdelaný muž, odrazu Emila Czoczeka, ktorého brat v mužnom veku odumrel, takže sa a pomocník v obchode u jej otca jej stará matka ako nezaopatrená si neskoršie vzal tetu Marienu vdova vydala za tiež ovdovelého za ženu po jej nevydarenom Gustávovho Maršallovho starého prvom manželstve s Pavlom otca a dostala sa takto do zámožnej Topoľským (narodil sa v Pet- remeselníckej rodiny Maršallovcov. rovci roku 1889, zomrel v čase Teta Mariena Czoczeková-Eicharddruhej sv. vojny roku 1945)) a tová si veľmi živo pamätala veľký brata Štefana (1888 – 1916), a rozložitý Maršallov dvor – kúriu obchodníka v Petrovci. na rohu prvej uličky od kostola, kde Czoczekovský rod sa usa- sa jej stará matka stala gazdinou dil v Novom Sade niekde na a ku ktorej veľmi rada zachádzala, začiatku 19. storočia. Z nich najmä po škole pri kostole na sladký najznámejší bol Alois Czoczek, okruštek maslového chlebíčka staviteľ, ktorého naši predkovia alebo dobré a láskavé slovko. To dobre poznali a ktorý staval aj ona potrebovala ako soľ, lebo neMariena Czoczeková-Eichardtová kulpínsky chrám Boží roku 1875. šťastná choroba matky Pauly, ktorá Petrovský notár a i tetin Marienin po ťažkom pôrodnom nervovom (asi roku 1918) druhý muž pochádzajú z tejto zlome vlastné dieťa ani nepoznala, a matke Paule Godrovej (Petrovec rodiny. Hoci tetin Marienin otec bol zanechala trvalé stopy na malej 1863 – 1919). Z jej rozprávania sme zámožnejší, predsa všetky štyri deti nevinnej detskej dušičke. sa dozvedeli aj o pôvode rodiny školiť nemohol. Synovia chodili do Osud Marienu Eichardtovú neEichardtovcov a Godrovcov (po škôl v Pešti, sestra Oľga na obchod- maznal. Ako mladá žena ochorela na starej mame Plachyovcov – Steh- nú tamtiež a najmladšia Mariena tuberu. Predtým, kým sa nevydala, lovcov). Totiž starej mamina mama sa musela uspokojiť s dievčenskou robila dočasne i ako úradníčka Johana bola dcérou petrovského – praktikantka na petrovskej kňaza Jána Stehlu, ktorý v tomto pošte, kde bola vedúcou Židovka, prostredí pôsobil plných 50 rokov. slečna Lövyová, ktorá ju chystala Eichardtovská rodina pochádzala na doškolenie, ale tubera zmazasa z uhorského mestečka Baja rila jej mladistvé plány. Zostala (dnes v Maďarsku), odkiaľ sa vydoma, musela rýchle pribrať, školený úradník Jozef Eichardt aby ju choroba úplne nezlopresťahoval zamladi do Somboru, mila, a ako spomínala, „vďaka kde pracoval pri magistráte, a po mlieku od Labáthovej kravičky“ čase do Petrovca, kde sa natrvalo vyzdravela. Jej vydaj a sobáš usadil. Jeho syn Štefan, tetin otec, s Pavlom Topoľským sa otcovi sa priženil do rodiny Jozefa Godru nepáčil, otec ju plánoval vydať (ktorého otec bol evanjelickým za pomocníka – obchodníka, učiteľom v Laliti a rodákom z Boa predsa ho neposlúchla. Prvá huníc na Slovensku) a u ktorého láska bola silná a teta pred otbol niekoľko rokov pomocníkom, covou hrozbou neustúpila. Pavel ale po čase sa osamostatnil a kúpil Topoľský (jeden zo slovenských S prvým manželom Pavlom si dom vedľa zámožného majstra žiakov, ktorí boli za národné Topoľským Samuela Fábryho. V tomto Fábryovcítenie vyhodení z uhorských skom dome sa za čias Marieny maďarskou meštiankou v Starom škôl) nedokončil štúdium práva, Eichardtovej hrávali divadlá a v Bečeji, na ktorú si veľmi nerada ale v Sombore zakončil prípravstarej evanjelickej škole v strede spomínala. Tam úplne pozabudla ný úradnícky kurz a pracoval ako Petrovca, kedysi dome obchod- na slovenčinu. Vychovávatelia ju úradník v banke. Neskoršie, keď im níka Srba. Na začiatku osídľovania nútili hovoriť iba po maďarsky nešťastnou náhodou od marcového Petrovca Slovákmi bol tu dom ob- a cez letné prázdniny nebyť jej prechladnutia zomrelo bábätko

OS O B NO STI

HLAS ĽUDU • OBZORY (dostalo zápal pľúc), zamestnal sa v Novom Sade ako agent poisťovne, ale mal rád zábavy, hostince, nuž manželstvo rýchle skrachovalo. Roku 1914 odišiel za vojaka, bol zajatcom v ďalekom Rusku, prihlásil sa k legionárom. Roku 1919 sa vrátil spolu s Masarykom a legionármi na Slovensko, kde dostal veľa vyvlastnenej zeme a tam zostal natrvalo aj žiť, keď sa s tetou Marienou aj úradne rozsobášil... Tetin život počas vojny v Petrovci bol pokojný. Nebyť choroby a matkinej smrti (1919), na druhé manželstvo by vlastne ani nemyslela. Spolu s bratrancom Vladimírom Godrom, Samuelom Starkem, Vladimírom Manicom mali malé hudobné kvarteto, koncertovala s nimi na klavíri, ale otec po čase ako vdovec pribral do domu mladšiu gazdinku a Mariena po dlhom váhaní odišla z domu. Vydala sa za otcovho obchodného pomocníka Czoczeka a odsťahovala sa do Nového Sadu. Czoczekovci boli zámožní, v meste mali továreň na výrobu mydla, obchody... V tridsiatych rokoch 20. storočia teta v nostalgii za rodiskom začala tvoriť, prispievala krátkymi poviedkami do kalendárov a Národnej jednoty, zúčastňovala sa aj v ženskom hnutí, v spolku Sloveniek, sledovala všetko, čo sa na tomto poli dialo, prichádzala na Slávnosti

a mala, ako zdôrazňovala, vždy pevné putá, ktoré ju držali nad vodou, aby v nostalgii za rodiskom

Obálka knihy Modrá hmla (1972)

neutonula... Horšie to bolo po 2. svetovej vojne, keď im majetok nacionalizovali, manžel umrel a ona musela pred partizánskymi úradmi dokazovať, že nie je Maďarkou. A vtedy aj prestala publikovať a iba tak, pre seba, písala malé spomienky, veršíky, poviedky... Utiahla sa do hĺbky záhrady, do malého domčeka, lebo dôchodok po mužovi bol veľmi skromný a istý čas ho ani nedostávala, nuž musela vydávať lepšie domové priestory a žiť z nájmu domu. Verní jej zostávali iba domáce psíčky,

záhrada a spomienky na rodisko, časy mladosti a samota... Dožila sa však plných osemdesiat rokov. Zomrela, vlastne tíško sa vytratila zo života, v decembri roku 1972 a pochovaná je na novosadskom cintoríne neďaleko pokrajinskej nemocnice... * Zaujímavé je sledovať tie dávne rodinné a spoločenské putá medzi našimi predkami. Zo spovede Marieny Czoczekovej-Eichardtovej sme sa mohli všeličoho toho podozvedať. Živé obrazy dávna, ktoré vedela plasticky a obrazne podať, pomohli nám nazrieť aj do spoločenských zákulisí a iných dianí na začiatku 20. storočia. Neraz spomínala svetochýrny Slovanský bál v Kysáči, kde sa schádzala vtedajšia Slovač z celého okolia a kde hlavné slovo mala rodina Mičátková, a najmä Jesenská-Porubská (u ktorej pobudol neraz aj Ján Smrek, slovenský básnik, vtedy ako učeň Ján Čietek v obchode u Godrovcov v Petrovci, naposledy ako vojak v 1. sv. vojne, keď sa pri návrate z urlábu, teda dovolenky, na niekoľko dní zastavil v Kysáči u Jesenských), Ededyová, Abaffyová a i. Na Slovanskom bále v Kysáči stretala sa vlastne takmer všetka dolnozemská inteligencia, pokrokoví Srbi a vzdelanci, ale i hostia z Nadlaku, Békešskej Čaby, Kiskörösa, Maglódu

a zo Slovenska. Okrem zábavných programov hrávali sa tu i divadlá, napomáhalo sa slovenské podnikanie, bankovníctvo, chmeliarstvo, hospodársky a kultúrny rozvoj Slovače a Slovanov. Čítali sa tu i prvé slovenské noviny Dolnozemský Slovák, ktoré začali vďaka Mičátkovi a Krnovi vychádzať práve v Novom Sade roku 1902. Teta Mariena Czoczeková-Eichardtová začala tvoriť, ako sama povedala, zo žiaľu za rodným Petrovcom, v tridsiatych rokoch 20. storočia. Keďže sa cítila doma osamelá (detí v druhom manželstve nemala), privolávala na biely papier svojich hrdinov z mladosti a sledovala s nimi ich kľukaté i tragické cesty životom, spoveď osamelých duší (najmä vlastnej) a túžba po teple rodinného krbu, rodine a láske ju podnecovali tvoriť. Jej prvé poviedky začali vychádzať práve v Ľudovom kalendári a v novinách Dolnozemský Slovák a boli obľúbeným čítaním nášho ľudu. Vďaka vydavateľstvu Obzor vyšiel výber z celkove neveľkej tvorby Czoczekovej-Eichardtovej so štúdiou Anny Makanovej – ide o knihu pod názvom Modrá hmla (1972), ktorá takto splatila iba čiastočný dlh tejto našej spisovateľke staršej generácie a zaplnila biele miesta v našom literárno-historiografickom výskume minulosti.

PO ÉZ IA

Milan Nenadić (1947 – 2021) Most Filip, syn môj, preveď ma niekam, ako si riekol – Ty si jediný most nad touto hroznou riekou. A to, čo vidíš, aj povieš – nie sú mosty! Týka sa to mňa a všetkých mojich hostí. Aký som to ja otec, a akí sú moji bratia, Nech ťa neprekvapí, že sa nám Ničím vracia.

Predsa ťa, v starobe prosím, prepašuj ma cez most. Keď poviem cez Most, myslím ponad Vek niekam. Uvidíš – človek je Nula. Večná je iba rieka.

List dcére Márii Rozmýšľam o noci, keď je mesiac v splne, Keď sa bohočloveku slza z oka hrnie,

Uvidieť skutočného človeka (Ten umrel, keď aj ja!) Už nás nad riekou len nebo pospája.

A pokľakne, pokorne, pred tvojou nahotou, Chvejúc sa neustále a prisahajúc potom

Kuknem sa kradmo cez tvoje čierne oko, Vidím, že tam pôjdeš, jediným jelením skokom. Uznávam, nie som bohviečo (Aj to je od otca dosť.)

Jediným životom, matkou, dušou, čo vzlieta, Akoby v slovách držal všetky kľúče sveta, Alebo, ľahšie povediac, kľúče tvojho tela,

Aby si sa v noci, keď svieti svätojánska muška, Vzniesla do výšin a spred priepasti ušla Od jediného tajomstva, z ktorého možno zistia, Že si Matkou Zeme a Pramatkou Bytia. Že nie si ako dnešní mladí svätí. V tebe iskra predkov neustále svieti. Hľa, o tých nociach stále rozmýšľal som, Keď sa vesmír začne tu, pod tvojím pásom. Rozmýšľam dlaňou, plnou chladnej hlavy: Či si uvedomíš, čo sen s tebou spraví. Že si aj po zemskom, tom bdelom blúznení, Aj naďalej Božstvom, ako na prameni. Preložil Miroslav Demák

25/VII

Pýtaš sa, čo bolo. (Naše je dedičstvo hrozné). Dobytok prepláva, ty však nemôžeš po dne.

Na ňom sa láme šíp, ktorým mužský strieľa,

NOVELA

20. 3. 2021 • 12 /4951/

VÍŤAZOSLAV HRONEC

26/VIII

Dynastia Beňovských (6) (12) s veľkým záujmom, pre bratisla- jej členov, takže vláda musela poľahky našla jeho hrob. Počas Medzičasom bola Komisia na vské plátky Győző Tóth Isaszegi spustiť protokol na ich ochranu exhumácie sa však zvalil jeho založenie dynastie Beňovských neznamenal vonkoncom nič, pred lynčovaním a fyzickými vysoký čierny pomník a jednému postavená pred novú úlohu – opät začali kydať na Komisiu, útokmi odporcov monarchie. z robotníkov zlomil ľavú ruku aby našli hrob aspoň jedného vypisovali o ich škandáloch, tak nešťastne, že mu ju museli z Hedviginých synov. Vedeli, že ktoré boli, pravdaže, vymyslené, amputovať. V Bratislave správu o (13) obaja zahynuli v bitke o Bodrog o ich úchylkách a údajných zločiÚdaje o Győzőovi Tóth Isasze- exhumácii pravdepodobne piav roku 1849, ktorú opísal vo svo- noch, ktoré spáchali od jasličiek giovi boli veľmi skromné, ale po teho člena dynastie Beňovských jom románe Obrana a zničenie až dovčera. Jeden člen vraj od neuveriteľnej kampani a vyťaho- prijali ako podozrivú a nudnú, Bodrogu v siedmich búrlivých piatich rokov vytrhával muchám vaní všetkého možného aj nemo- lebo sa stále čakalo, kedy čleročných obdobiach srbský spi- krídla, čo je jasný patologický žného z početných maďarských novia Komisie zakopnú a pôjdu sovateľ Miroslav Josić do väzenia. Robotníkova Višnjić. Údajne si jeden zlomená ruka sa ocitla na z nich, mladší Győző, titulkoch každého miestnezlomil ako chlapec ho bulváru. Do najmenších pravé rameno, čo by detailov rozpitvávali, ako prípadne mohlo porobotník žiada miliónové môcť pri identifikácii odškodnenie od slovenskej jeho pozostatkov. vlády, potom že nechcel Mestečko Bodrog odškodnenie v slovenských neexistovalo už dve korunách (na Slovensku sa storočia, ale pri jeduž neplatilo eurom, ako štát nej letnej ceste, kde v roku 2055 vystúpil z Európvoľakedy mal Bodrog skej únie), ani v maďarských cintorín, sa uchovala forintoch (euro sa v Maďarošarpaná značka, že sku ani nezaviedlo, lebo je tam kostnica s pozovystúpilo z únie ešte počas statkami maďarských Zberateľské mince s portrétom a menom Mórica Beňovského roku 2005 vydala vlády Viktora Orbána, čiže vojakov, ktorí padli v pred štyridsiatimi rokmi), aj Libérijská republika bitke o Bodrog v roku takže mu ho museli vyplatiť 1849. Slovenská vláda, v najsilnejšej svetovej mene, so súhlasom maďarskej čínskom jüane. Nechýbali i srbskej, opäť financovala vyko- sadizmus. Druhý, keď mal se- archívov, našiel sa v denníku ani srdcervúce reportáže o tom, panie všetkých tiel a našli 375 dem – osem rokov, kŕmil mačky istej Katalin Eszterházyovej, inak ako úbohý chlap teraz žije bez kostier. Práce dozorovala dvojica mäsom priviazaným na špagát, a písanom po francúzsky a nikdy ruky, že stratil prácu a nechala lekárov z Lekárskej fakulty v keď úbohá mačka mäso prehltla, nepreloženom ani nepubliko- ho žena. Správa o analýze DNA, Bratislave, lebo bola obava, že vyťahoval jej ho špagátom zo vanom, vlastnoručný záznam ktorá potvrdzovala, že Móric vojakov pri pohrebe nahádzali žalúdka, čo je nevídané týranie s dátumom 19. augusta 1847, Eszterházy je naozaj synom jedného cez druhého a vtedy úbohých zvierat. Tretí vo ôsmej že sa s požehnaním manžela Győzőa Tóth Isaszegiho, nakoby sa kosti pomiešali. Kostry triede osočil učiteľku biológie, oddala „vysokému, urastenému niec prešla takmer celkom bez však našli veľmi civilizovane že vyzerá ako tehotná krava a prekrásnemu vojakovi Gy. Tóth povšimnutia. Piaty člen dynastie poukladané vedľa seba v hrobke naštepená na výkrmnú prasnicu, Isaszegimu“, inak rodinnému Beňovských, Móric Eszterházy, s veľkosťou 80 x 10 metrov. Len čo je v dejinách školstva štátu priateľovi, po čom porodila syna bol prenesený do Bratislavy. Film jedna kostra mala kosť pravého jedinečný prípad chlapčenskej Mórica. Jej manželom bo1 známy o tom sa lepšie predával v zahraramena s jazvou po zlomenine. drzosti. Štvrtého údajne vzru- chirurg László Eszterházy, ktorý ničí než na Slovensku, kde sa to Podrobili ju analyze DNA a po- šovali ženy v mužských oble- napriek svojej neplodnosti chcel nekonečné vykopávanie mŕtvol tvrdilo sa, že sú to pozostatky koch, čo je neotrasiteľny dôkaz mať za každú cenu syna, a to sa začalo považovať za nevkusné a Győzőa. Štvrtého člena dynastie latentnej homosexuality, a tak mu aj podarilo. viac-menej morbídne. Beňovských Győzőa Tóth Isasze- ďalej, a tak ďalej. Každý návrat O špecialistovi dermatovenegiho identifikovali a preniesli do Komisie do Bratislavy, najmä rológovi Móricovi Eszterházym, Zo srbčiny preložila Bratislavy, ale nič sa nevedelo o keď prišla s prázdnymi rukami, narodenom v roku 1848 a poZora Sirácka bol sprevádzaný výsmechom chovanom v roku 1926, bolo celé jeho potomkoch. (Pokračovanie v nasleduHoci to európsky bulvár uvítal a neuveriteľným okydávaním priehrštie údajov, takže Komisia júcom čísle Obzorov)

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Aj naďalej v čele s Máriou Struhárovou Jaroslav Čiep

redvolebné výročné zasadnutie Zhromaždenia Združenia petrovských výtvarných umelcov bolo v piatok 12. marca podvečer v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, kde sídli aj toto združenie a kde aj viac rokov realizuje svoje aktivity. Pre toto zasadnutie bol navrhnutý rokovací program pozostávajúci z deviatich bodov. Tie prvé, pravidelné na tomto druhu zasadnutí, sa týkali správ o činnosti a hospodárení v minulom roku, tiež i správy inventúrnej komisie a správy dozornej rady o kontrole práce orgánov ZPVU. Prítomní členovia ZPVU v pokračovaní zasadnutia schválili aj program práce na rok 2021 s príslušným finančným plánom. Keďže sa ukončilo mandátne obdobie vedenia združenia, toto zasadnutie bolo zároveň i volebné. Na ňom odzneli návrhy a potom sa pristúpilo aj k voľbe nového vedenia, členov správnej a dozornej rady a členov inventúrnej komisie. Prítomní členovia Zhromaždenia ZPVU svojimi hlasmi potvrdili, že predsedníčkou aj v mandátnom období rokov 2021 – 2024 zostáva Mária Struhárová, podpredsedom zostal Savo Spremo, tajomníčkou Anna Legíňová a pokladníčkou sa stala Miluša Hendlová. Ďalší traja členovia, ktorí spolu s uvedenými tvoria správnu radu, sú Juraj Berédi, Ondrej Benka a Tatiana Milina Turanová. Do dozornej rady si za

predsedu zvolili Jána Makana a za členov Zdenka Finčúra a Annu Mučajiovú. Inventúrna komisia v nasledujúcom mandátnom období bude pracovať v zložení: Ivana Struhárová ako predsedníčka a členky Anna Struhárová a Anna Nosálová. Členovia petrovského združenia umelcov sa rozhodli, že členské aj na aktuálny rok zostane 500 dinárov pre dospelých a 300 dinárov pre mladistvých. Keď ide o správu o činnosti Združenia petrovských výtvarných umelcov v roku 2020, z nej vidno, že v uplynulom roku, aj napriek neprajným pandemickým podmienkam v krajine, združenie zrealizovalo všetky naplánované podujatia. V roku 2020 sa venovalo svojim tradičným podujatiam a aktivitám. Medzi ne patria organizo-

Staronová predsedníčka Mária Struhárová

vanie výstav, účasť v podujatiach v iných prostrediach, spolupráca s inými združeniami a ustanovizňa-

Účastníci sympózia úžitkových a voľných výtvarných umelcov 2020 • KULTÚRA •

Záber z výtvarného tábora pre deti

mi, aktivity v spolku – zasadnutia a činnosť orgánov ZPVU, ako aj ďalšie práce na propagácii ZPVU. Aj počas vlaňajšieho roka sa im podarilo zorganizovať tri výstavy vo vlastnej organizácii. Prvou bola samostatná výstava obrazov jubilantky päťdesiatničky Márie Struhárovej pri výročnom zhromaždení združenia. Ďalšie dve sú tiež tradičné. Kolektívnu výstavu obrazov Čaro štetca otvorili 9. augusta v termíne organizovania Slovenských národných slávností a ďalšiu kolektívnu výstavu obrazov Petrovské pohľady 11 prichystali na 15. októbra počas osláv Dňa Obce. Okrem toho členovia ZPVU na svojom zozname činností v roku 2020 majú aj nasledujúce aktivity: sympózium úžitkových a voľných výtvarných umelcov bol 19. septembra, výtvarný tábor pre deti z Báčskopetrovskej obce zrealizovali počas Detského týždňa – 10. októbra a ďalší výtvarný tábor – pre dospelých 24. októbra. Teda ako vidno z dátumov, prajnejšiu jesennú situáciu umelci naplno využili na vlastné aktivity. Okrem toho členovia združenia sa zúčastnili na výtvarných táboroch v iných prostrediach. Navštívili Báč, Kulpín, Kysáč a Hložany. ZPVU úspešne spolupracovalo s Galériou Zuzky Medveďovej pri organizácii Bienále

výtvarníkov amatérov, s Turistickou organizáciou Obce Báčsky Petrovec, zo združeniami výtvarníkov z Kysáča, Hložian, Kulpína, Padiny a podobnými združeniami, Spolkom petrovských žien, Združením Zelení pri omaľovávaní studní, s Predškolskou ustanovizňou Včielka, so základnými školami v obci a Gymnáziom Jána Kollára. Predsedníčka Mária Struhárová vyzdvihla: „Mediálne sme aj v tomto roku boli mimoriadne zastúpení. Napriek neprajnej pandemickej situácii a obmedzovaniu pohybu podarilo sa nám zrealizovať všetky naplánované aktivity. Okrem pravidelnej sledovanosti v médiách na stránke ZPVU na spoločenskej sieti Facebook pravidelne zverejňujeme aktivity. Teda aj napriek obmedzenému pohybu tí, ktorí boli znemožnení, mohli nás sledovať.“ Písaniu projektov a uchádzaniu sa o finančné prostriedky sa v združení venuje náležitá pozornosť, lebo si týmto spôsobom zadovážia nemalé prostriedky na vlastnú činnosť. Vlani sa im podarilo zabezpečiť prostriedky z NRSNM vo výške 140 000 din. na dva projekty. Aj z ÚSŽZ vo výške 1 300 eur (4 projekty) a z rozpočtu obce na činnosť dostali 60 000 din. „Nakoniec môžeme uzavrieť, že rok 2020 bol veľmi namáhavý, ťažký, ale predsa úspešný a zdarný, a nastolený plán práce sme v úplnosti realizovali. A pribudli nám aj noví členovia,“ uzavrela staronová predsedníčka ZPVU Mária Struhárová.

12 /4951/ 20. 3. 2021

Kultúra V STAROPAZOVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE SIMEONA ARANICKÉHO

Záujem žiakov o slovenský jazyk Anna Lešťanová

ákladná škola Simeona Aranického s prácou začala 1. septembra 2009 a je jednou z troch základných škôl v Starej Pazove. Už druhý rok v tejto škole Vladislava Havranová, profesorka slovenského jazyka a literatúry, učí žiakov slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. Pred ňou tam už pracovali jej kolegovia a slovenčina ako fakultatívny predmet sa v tejto škole vyučuje od školského roku 2015/2016. O aktuálnej situácii a výučbe slovenčiny v tejto pazovskej výchovno-vzdelávacej ustanovizni rozprávali sme sa s profesorkou Havranovou, ktorá nám aj tentoraz ochotne odpovedala na otázky. Pani profesorka, ako na výučbu slovenčiny v škole vplýva pandemická situácia, v ktorej žijeme už celý rok? – Pravda je, že pandemická situácia v spoločnosti vo výraznej miere zmenila naše životy a samým tým aj situáciu v školstve. Pre mojich žiakov, najmä tých mladších, je to tým horšie, lebo hybnou silou pre zdokonaľovanie ich vedomostí zo slovenčiny je živá reč, priamy kontakt. Usilujeme sa nahradiť to na rôzne spôsoby, zasielam im to do Google učebne a veľmi často sa stáva, že ak je dieťa zo zmiešaného manželstva, aj rodičia ,sa učia spolu s ním, a tak ešte viac rozširujeme záujem o našu slovenčinu. Moje audionahrávky rôznych vyučovacích lekcií pomáhajú žiakom obohacovať ich slovnú zásobu. Našťastie, zatiaľ sú rozdelení do skupín, takže každý druhý týždeň sa aj osobne stretáme, a tak je aj styk so slovenčinou priamejší. Celková situácia nám nedovolila robiť nijaký program ku Dňu žien, takže sme sa rozhodli urobiť mini online videoprogram, v rámci ktorého žiačky čítajú príležitostné básne a jeden žiak urobil zaujímavú animáciu. Tým sme sa prispôsobili situácii a zároveň žiaci pripravili malú pozornosť pre svoje mamy, staré mamy.

www.hl.rs

Aký je záujem o tento voliteľný predmet? Zväčšuje sa počet žiakov? – Možno povedať, že záujem o slovenčinu je dobrý. Teraz mám spolu 31 žiakov, z toho 23 žiakov nižších a 8 žiakov vyšších ročníkov. Niektorí majú jedného z

Ako skúsená slovenčinárka a osvetová pracovníčka môžete nám priblížiť priebeh týchto hodín? – Predtým som 17 rokov učila slovenčinu ako materinský jazyk, takže bolo pre mňa novinkou prispôsobiť sa takémuto predme-

že môžu pomôcť a pre mňa je to priam zadosťučinením. Naposledy sme sa zúčastnili súbehu v rámci Medzinárodného dňa bezpečného internetu a žiačky urobili krátke video na túto tému, v rámci ktorého jedna z nich prečítala báseň o internete, ktorú sme spolu

Profesorka Vladislava Havranová so svojimi žiakmi

rodičov Slováka, niektorí sa však na slovenčinu zapísali preto, lebo žijú v prostredí, v ktorom sú aj Slováci, a to ich ovplyvnilo zvoliť si tento fakultatívny predmet. Pri-

tu. Teraz sa stáva, že najmä tým mladším žiakom musím najprv porozprávať po srbsky, aby porozumeli význam lekcie, no ako som už povedala – často sa učíme jedni

spôsobujem sa ich vedomostiam a záujmom a dobré na tom je, že sa učíme aj jedni od druhých.

od druhých a veľkou pomocou pre mňa sú žiaci, ktorí už lepšie ovládajú slovenčinu. Tí žiaci sú hrdí,

Informačno-politický týždenník

napísali. Hrdá som na nich, že mali vôľu urobiť to a poslať pekný odkaz na túto tému. Usilujeme sa vyjadrovať svoje názory aj po slovensky. Do školy sa prednedávnom vďaka pokrajinským orgánom a projektu SKUS hrdinu Janka Čmelíka dostali slovenské knihy, detský časopis Zornička a mládežnícky časopis Vzlet. Žiaci sa tomuto určite potešili a čo to znamená aj pre vás a samotnú výučbu? – Žiaci nevedeli, ktoré slovenské časopisy vychádzajú u nás, a preto sme sa v rámci tohto projektu pokúsili priblížiť im to. Zároveň sme dostali nové zaujímavé pomocné učebné prostriedky, takže žiaci nižších ročníkov do konca školského roku budú dostávať časopis Zornička a žiaci vyšších ročníkov mládežnícky časopis Vzlet. Zároveň sa nám podarilo aj obohatiť školskú knižnicu niekoľkými slovenskými detskými knihami. Verím, že nájdu svojich čitateľov aj medzi mojimi žiakmi. Foto: z archívu V. Havranovej

• KULTÚRA •

BIELOBLATSKÝ MOMS TRIDSAŤROČNÝ

Oslavy posunuli na jeseň Vladimír Hudec

podmienkach pandémie koronavírusu a protipandemických opatrení, ktoré zakazujú zoskupovanie väčšieho počtu ľudí, mnohé združenia občanov, ženské spolky, kultúrno-umelecké spolky, matičné odbory takmer úplne prerušili činnosť. Tak tomu bolo aj v Bielom Blate. Predsa bieloblatskí matičiari v týchto dňoch akoby sa zobudili z pandemického spánku a na zasadnutí Správnej rady

tradične organizuje v apríli, pre pandémiu vystane. Toho roku to zhromaždenie však malo mať osobitnú náplň. Totiž bieloblatský MOMS, ktorý je obnovený 21. apríla 1991, toho roku oslavuje 30. výročie obnovenia a v súlade s tým aj výročné zhromaždenie malo mať aj slávnostnú náplň. Tunajší matičiari a ich hostia si mali pripomenúť 30-ročnú púť tejto matičnej bunky. Oslavy nevystanú, ale SR MOMS rozhodla, že ich posunie na jeseň, pravdaže, ak to pandemické okolnosti dovoBieloblatskí matičiari stále dokážu dobrovoľnou prácou prispieť k zlepšeniu podmienok na svoju prácu

Vedenie bieloblatského MOMS pri hrobke Jána Haníka

MOMS sa dohovorili o tom, čo v tomto roku budú robiť. Už na štarte si však povedali, že výročné zhromaždenie, ktoré sa

lia. V rámci osláv je naplánovaná aj premiéra knihy Adama Jonáša venovanej tomuto jubileu. Okrem tohto jubilea bieloblatskí mati-

čiari si tohto roku pripomínajú aj smutné výročie: 10 rokov od smrti Jána Haníka, horlivého matičiara, člena iniciatívneho výboru pre obnovenie MSJ a MOMS Biele Blato. Bol aktívny do svojej smrti 8. marca 2011 a vyoral hlbokú brázdu na národa roli dedičnej. Na znak vďaky za všetko, čo urobil pre Biele Blato a Slovákov v Srbsku, členovia správnej rady spolu s príbuznými navštívili jeho hrobku na bieloblatskom cintoríne a tým spôsobom mu vzdali úctu. Na zasadnutí správnej rady bieloblatskí matičiari sa venovali aj nadchádzajúcim voľbám v Matici slovenskej a dohovorili sa, že ich kandidátom na predsedu bude doterajší podpredseda MSS pre Banát, inak farár vojlovický

a administrátor bieloblatského cirkevného zboru Branislav Kulík. Pandémia však nezastavila práce na výstavbe matičného domu. V tejto chvíli prebiehajú práce na postavení elektrickej inštalácie a omietaní vnútorných stien domu. Na tieto účely MOMS vlani dostal prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V jeseni nakúpili materiál, ale chladné počasie práce zastavilo, nuž s nimi pokračujú teraz. Okrem toho v prvú marcovú sobotu sa zoskupili na pracovnej akcii, keď vykopali kanály pre vodovodnú a elektrickú prípojku na dom. Foto: z archívu MOMS Biele Blato

V MATIČNÝCH MIESTNOSTIACH V PADINE v sobotu 13. marca sa stretli predstavitelia MOMS-ov z banátskych dedín Vojlovica, Jánošík, Hajdušica, Kovačica, Biele Blato a, pravdaže, domáci Padinčania (na fotografii). Moderná technológia a internet umožnili, aby sa na tomto zasadnutí zo svojich domov zúčastnili aj predstavitelia MOMS Aradáč a Zreňanin. Témou zasadnutia boli nadchádzajúce voľby v Matici slovenskej v Srbsku. V súvislosti s tým predsedníčka MOMS Biele Blato Jarmila Hromčíková informovala, že tento MOMS na zasadnutí správnej rady za predsedu MSS navrhol doterajšieho podpredsedu Branislava Kulíka. S týmto návrhom súhlasili aj predstavitelia ostatných banátskych MOMS-ov. Za podpredsedov MSS z Banátu sú navrhnutí doterajšia podpredsedníčka Jarmila Hromčíková a predseda MOMS Padina Janko Kolárik. Pravdaže, toto nie sú konečné návrhy, keďže ich na zasadnutiach svojich orgánov má potvrdiť každý z týchto MOMS-ov. vlh • KULTÚRA •

12 /4951/ 20. 3. 2021

Kultúra GYMNÁZIUM MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Úspechy žiakov na ekologickej a matematickej súťaži Tatjana Bovdišová

to väčší, lebo žiaci tieto práce robili za netradičných okolností, najviac samostatne, majúc na zreteli dištančné vyučovanie a neprajné epidemiologické podmienky. Dodala, že na tejto pokrajinskej súťaži žiaci Gymnázia Mihajla Pupina účinkujú druhýkrát zaradom. Vlani tiež dosiahli povšimnutiahodné úspechy. I profesor Žiak vyjadril veľkú radosť z úspechu žiakov kovačického gymnázia na súbehu, na ktorom sa so svojimi dielami (makety, multimediálne prezentácie, literárne a výtvarné práce) uchádzali žiaci základných a stredných škôl z celej Vojvodiny. Uviedol, že jeho cieľom je zvýšiť povedomie o účinnom využívaní energie najmä medzi mladými. Tento projekt by mal vlastne poukázať na to, že energie nie je dostatok, ale že existujú

asto počuť pekné správy o úspechoch žiakov kovačického gymnázia, ktoré dosahujú na rôznych súťažiach, tak domácich, ako i medzinárodných. Naposledy sa im dostali pekné odmeny za práce, ktoré zaslali na pokrajinský súbeh Energia všade vôkol nás a na matematickú súťaž Klokan bez hraníc. Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici sa neustále snaží zlepšiť podmienky práce pre učiteľov a žiakov, čo sa potom odzrkadľuje na bežný vyučovací proces, ale i na úspechy žiakov, ktoré dosahujú na mnohých súťažiach. Ako sme avizovali, nedávno traja žiaci za svoje práce získali pekné ocenenia na pokrajinskej súťaži Energia všade vôkol nás, ktorú organizujú Stredisko pre rozvoj a aplikáciu vedy, technológie a informatiky a Zväz informatikov Vojvodiny pod záštitou Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu, národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Sú to Damir Pavlík, ktorého odmenili za jeho webovú prezentáciu o obnoviteľných zdrojoch energie, a Daniela Filipovićová, ktorá bola ocenená za powerpointovú prezentáciu pod názvom Energetická účinnosť. Ako hovorí, podala v nej všeobecné údaje o energetickej účinnosti a Profesor matematiky a fyziky Borislav zamerala sa konkrétne na Žarkov s najlepšími matematikmi domáce spotrebiče, čiže ich spotrebu energie. Mentorom rôzne zdroje a rôzne možnosti jej bol profesor informatiky Mišo jej získavania, ktoré sme doteraz Žiak. Damirovi, ktorý sa prvýkrát nevyužívali. podieľal na takomto projekte, Profesor podotkol i to, že v tomsa túto cenu podarilo získať za to roku na súbehu Energia všade pomoci profesorky web dizaj- vôkol nás z kovačického gymnázia nu a programovania Romance účinkovalo menej žiakov než vlani, Lupuleskuovej, ktorá pochválila čoho dôvodom nie je nezáujem snahu a úsilie odmenených a po- detí, ale objektívne (pandemické) znamenala, že tento úspech je o príčiny.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vedomosti s rovesníkmi z celého sveta. Usporadúva sa už 30 rokov a združuje viac ako 90 krajín. Žiaci kovačického gymnázia pravidelne účinkujú v matematickom Klokane, avšak úspech, ktorý vlani dosiahli, je najväčší doteraz. Denisa a Duška na túto súťaž pripravoval profesor matematiky a fyziky Borislav Žarkov, ktorý uviedol, že prípravy trvali šesť mesiacov a žiaci mali veľký záujem o to. „Úlohy pre túto súťaž súvisia hlavne s logickým myslením, čo nie je úzko späté s učivom, ktoré spracúvame na vyučovacích hodinách, takže Účastníci projektu Energia všade vôkol nás: (sprava) profesor Mišo Žiak, ten úspech viac závisel Daniela Filipovićová, Damir Pavlík od ich talentu a sklonu a profesorka Romanca Lupulesku k matematike, nedá sa to naučiť, treba len cviČo sa týka informatiky, kova- čiť. Je to akože nejaký IQ test z čickí gymnazisti majú vynikajúce matematiky. Úspech našich žiaúspechy aj na predmetových sú- kov na tejto súťaži hovorí o tom, ťažiach. Profesor Žiak si spomenul že tu v škole máme mimoriadne na krásny úspech jednej žiačky, talentované deti,“ dodal profesor ktorý dosiahla pred tromi rokmi Žarkov, ktorý na gymnáziu vedie na republikovej súťaži z informa- sekcie z matematiky a fyziky. Dotiky, predtým sa jednému žiakovi dáva, že je dosť žiakov, ktorí sa podarilo vyhrať na regionálnom chcú naučiť viac z týchto dvoch sústredení mladých programáto- predmetov. Treba poznamenať i rov. Okrem toho nadšenci technic- to, že prednedávnom siedmi žiaci kých vymožeností tejto školy majú gymnázia účinkovali na regionálmožnosť pracovať aj na 3D tla- nej súťaži z fyziky, na ktorej dosiahli čiarňach, ktoré kovačická stredná chvályhodné výsledky. Jeden žiak škola zadovážila prednedávnom. v najsilnejšej kategórii obsadil Vytvárajú na nich trojrozmerné druhé miesto a ostatní, ktorí súťaobjekty, ktoré potom zasielajú i žili v iných kategóriách, tiež mali na konkurzy. povšimnutiahodné úspechy, no Keď hovoríme o úspechoch zatiaľ nie je známe, koľkí postúpili žiakov tejto školy, nemožno nedo republikového kola. spomenúť druhé a tretie miesto Úspechy žiakov Gymnázia M. v matematickej súťaži Klokan bez Pupina, ktoré sa prejavujú nielen hraníc, ktorá sa konala vlani v v rámci výchovno-vzdelávacieho septembri. Kovačičan Denis Ďuriš procesu, ale aj v mimoškolských a Duško Filipović z Idvora postúpili aktivitách, hovoria tak o ich usido finále, ktoré je plánované v júni lovnosti, ako i o cieľavedomej a t. r. v Kragujevci. Ide o súťaž žiakov systematickej práci v tejto strednej základných a stredných škôl, ktorej škole. poslaním je umožniť žiakom súFotografie: z archívu ťažnou formou porovnávať svoje Gymnázia M. Pupina • KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy V NOVOSADSKOM ŠAFÁRIKU

K jubileu zborník prác a cédečko spoločne vydali SKC P. J. Šafárika a SVC v Báčskom Petrovci. Usilovná a kreatívna viacmešetkých ľudí dobrej vôle sačná práca speváčok a ľudovéurčite poteší fakt, že kul- ho orchestra SKC P. J. Šafárika túru a umenie pandémia predsa nebola márna a vyvrchopredsa nedokáže celkom za- lila páčivým výsledkom – novým staviť. O tom, že sa dobré veci CD nosičom pod názvom Na môžu aj teraz diať a že ochotníci dunajskom moste. Je to ďalší dokážu vynaliezavo a predsa kamienok do mozaiky osláv kvalitne pracovať aj v mimo- storočnice tohto centra. I keď riadnych okolnostiach, svedčia pandémia pozastavila všetky najčerstvejšie správy zo Sloven- aktivity v Šafáriku, fyzická nepríského kultúrneho centra Pavla tomnosť neprekážala tomu, aby Jozefa Šafárika v Novom Sade. takmer všetky skúšky speváčok Pripomeňme si, že sa 17. ok- a orchestra prebiehali nezvytóbra 2020 konala online konfe- čajným spôsobom, vďačiac inrencia venovaná 100. výročiu za- ternetu – vo virtuálnej podobe loženia Československej besedy prostredníctvom sociálnych sietí Šafárik prostredníctvom Zoom a aplikácií. Speváčky neúnavne aplikácie. Konferencie sa zúčast- pripravovala umelecká vedúca nilo 11 odborníkov z nášho štátu Tatiana Jašková, kým ľudový ora zo zahraničia, ktorí odhalili chester hral pod taktovkou Zlatka Klinovského. CD nosič pod názvom Na dunajskom moste obsahuje zmesi slovenských vojvodinských ľ u d o v ýc h piesní v predvedení ženskej speváckej skupiny SKC P. J. Šafárika za sprievodu jeho ľuObálku nového cédečka krášli maľba dového orMartina Papa z Padiny chestra, ale aj samotné niektoré nové poznatky z dejín body ľudového orchestra. Tak spolku. Účastníci si posvietili i ako predchádzajúce cédečko, aj na významné osobnosti, ktoré toto bolo nahraté v štúdiu Darka tu pôsobili, a nechýbal ani ana- Vargu vo Futogu. Okrem majiteľa lytický segment, ktorý bol veno- štúdia pod hudobnú réžiu CD vaný práci a tvorbe súčasných nosiča sa podpisujú aj Tatiana umeleckých sekcií spolku, najmä Jašková, Đorđe Petriško, Ervín speváckej, folklórnej, divadelnej Malina a Ondrej Maglovský. Naa krojovo-kostýmovej. Všetky hrávať sa predsa muselo naživo, tieto príspevky sú zahrnuté v a to v malých skupinkách, tak to zborníku, ktorý redigovala Ka- veru potrvalo. Ale výsledok je tu, tarína Mosnáková-Bagľašová a Danica Vŕbová

• KULTÚRA· OZNAMY •

práca a trpezlivosť sa oplatili. CD bolo nahraté za finančnej pomoci ÚSŽZ a Mestskej správy pre kultúru mesta Nový Sad, kým zborník podporili ÚSŽZ a Ministerstvo kultúry Srbska. Nasledujú verejné p re z e n t á c i e zborníka a cédečka, ktorých sa šafárikovci, a veríme, aj širšia verejnosť už nemôžu dočkať. Pevne dúfame, že ich Zborník prác ako výsledok vedeckej konferencie usporiadanie epidemická situácia čoskoro dovolí. Zatiaľ vojvodinských Slovákov môžu si záujemcovia o kúsky dejín tieto dve šafárikovské novinky novosadského Šafárika a mi- v tomto jubilujúcom novosadlovníci hudobnej klenotnice skom stredisku kúpiť. MARCOVÉ ČÍSLO VZLETU. Najnovšie číslo mládežníckeho časopisu Vzlet sa prevažne nesie v znamení kníh. Čitatelia si budú môcť prečítať rozhovor s Petrou Častvenovou z Báčskeho Petrovca, študentkou porovnávacej literatúry, ktorá svoju tvorbu počas gymnaziálnych dní uverejňovala aj v našom časopise a neraz bola odmenená. Na otázku, či čítajú knihy a ktoré žánre sú im najobľúbenejšie, odpovedali štyri dievčatá zo Selenče a Petrovca a spolupracovníčka Vzletu Monika Babíková navrhuje, ktoré knihy by sme si, podľa nej, mali prečítať. Sú tu aj návrhy na filmy, seriály a počítačové hry a zaoberáme sa aj témou závislosti od technológie. Nezabúdame ani na kreatívnych čitateľov a v rubrike Urob si sám – DIY píšeme, ako si spraviť tašku zo starého trička. Samozrejme, sú tu aj iné príspevky, ktoré vás môžu osloviť. Čítajte Vzlet a píšte nám na našu adresu office@vzlet.rs, ako aj na facebookovú stránku a Instagram. Jasmina Pániková

12 /4951/ 20. 3. 2021

Oznamy STARÁ PAZOVA

Pre malých milovníkov Tálie Anna Lešťanová

o viacmesačnej prestávke pre aktuálnu epidemiologickú situáciu v staropazovskej divadelnej sále bolo v piatok 12. marca zahrané detské divadelné predstavenie. Herecký súbor z Be-

Z predstavenia v Starej Pazove

lehradu predstavenie pre malých milovníkov Tálie najprv predviedol v Novej Pazove a potom aj v Starej Pazove. Organizátorom podujatia, ktoré sa konalo za rešpektovania všetkých protipandemických opatrení, bolo Stredisko pre kultúru Stará Pazova. Aktéri detského divadelného predstavenia Shimer and Shine – Svetlucava i Sjajna magična priča v 45-minútovej hre zaujali pozor-

nosť pazovského obecenstva. Tak ako z Aladinovej čarodejnej lampy vychádza duch Nemirko a spĺňa tri želania, v tomto divadielku Svetlucava a Sjajna vychádzajú z Leinej lampy a spĺňajú tri želania chlapcovi Zegovi... Týmto predstavením veľmi zaujímavým a sympatickým spôsobom herci našli riešenia pre všetky detské problémy. Okrem premietania detských filmov v pazovskom kine týmto predstavením organizátori podujatia sa pokúsili znovu v Staropazovskej obci aktivovať divadelné predstavenia pre deti. Naposledy boli zahrané v rámci Detského pazovského kultúrneho leta 2020 (koncom júla a začiatkom augusta). Na obojstranné potešenie – tak hercov, ako aj malých milovníkov Tálie – predstavenie sa predsa uskutočnilo, lebo aj jedni aj druhí prejavili o to veľký záujem. Všetci sa už tešili na opätovný návrat do divadla. Avšak už na druhý deň, v sobotu 13. marca, keď toto predstavenie malo byť zahrané i vo Vojke, pre najnovšie opatrenia s cieľom zamedziť šírenie nového koronavírusu muselo byť zrušené.



VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Katarína Verešová: Nezábudky Ľudmily Hurbanovej (ISBN 978-86-86263-24-7)

Jaroslav Čiep

Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove bol roku 1975 založený Literárny krúžok Ľudmily Hurbanovej, ktorý aj dnes pôsobí pod názvom Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej. Meno dostal po miestnej kultúrnej pracovníčke a divadelníčke. Roku 1993 tlačou vyšla kniha jej dlho odstáteho rukopisu Kronika divadelného ochotníctva v Starej Pazove a iné. Práve tento rukopis publicistke a novinárke Kataríne Verešovej (1958) poslúžil pokračovať v Ľudmiliných (1878 – 1969) stopách, kedy začala mapovať ďalšie roky pazovského divadelníctva. Neskôr si Verešová prehlbovala poznatky o rukopisných a publikovaných prácach slečny z pazovskej fary, a tak vznikol rukopis novej knihy Nezábudky Ľudmily Hurbanovej. Na úvod v knihe je text, resp. vydavateľský posudok prof. Dr. Jarmily Hodoličovej Ľudmila Hurbanová – svedkyňa jednej doby. Samotná publikácia je spomienkového tvaru s dokumentárnou hodnotou, kde sú využité archiválie – listy obsahujúce množstvo rodinných záznamov či opis spoločenských pomerov tej doby. Rozdelená je do tridsiatich samostatných kapitol, po ktorých nasledujú Záver, Doslov a fotografic-

ká Príloha obsahujúca 30 reprodukcií dobových fotografií a ich dešifrovanie. Mnohé z údajov, ktoré sa uvádzajú v tejto knihe, širšia verejnosť doteraz nemala možnosť poznať. Publikáciu Nezábudky Ľudmily Hurbanovej Kataríny Verešovej spoločne vydali Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade, Ústredný archív SEAVC v Srbsku a zbor SEAVC v Starej Pazove. Je rozmerov 25 x 17 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 316 strán. Kniha je zlepená do mäkkého prebalu a vyšla s vročením 2020. V náklade 300 kusov ju vytlačila tlačiareň Savpo v Starej Pazove.

TRI PODUJATIA V TOM ISTOM TERMÍNE. V dňoch 24. – 26. marca online budú prebiehať tri tradičné jarné podujatia Novosadského veľtrhu: Veľtrh vzdelávania Putokazi (Smerovníky), programová časť Veľtrhu kníh Dani Laze Kostića (Dni Lazu Kostića) a Virtuálna výstava Šidski pejzaži Save Šumanovića (Šídske krajinky Savu Šumanovića). Sledovať ich môžete na: ExpoOnline.rs. Smerovníky aj tentoraz ponúknu informácie o vzdelávacích profiloch stredných a vysokých škôl a predstavia sa i vedecké inštitúty zo Srbska a z Republiky Srbskej. V rámci ústrednej akcie Veľtrhu kníh pripravených je zo tridsať programov a tieto stretnutia a rozhovory so spisovateľmi, kritikmi, vydavateľmi možno sledovať naživo alebo v archívnom zázname. Udelené budú obvyklé ocenenia v oblasti vzdelávania, knižnej produkcie, umenia a organizátori potešia i najkreatívnejších online návštevníkov. af

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 12

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

V tajničke je názov detského slovenského folklórneho festivalu a názov hostiteľskej dediny. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

povaha

tým herec Shariff spôsobom

vpíšte: OČ

volt

spojka

ťaživý pocit

zapísať notami lantán

pracovník pri lámaní

stravuje sa malý cicavec s pichliačmi nácia

napadnutie rožný statok ukazovacie zámeno

H ĽU LAS DU

plošná jednotka súčasné znenie tónov bokom, stranou

nový

spojka

nebeská obloha neúplné dielo

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje rieka v Rusku vpíšte DN

kilobajt

zvon zliatina medi a cínu 3. časť tajničky

2. časť tajničky vpíšte ZD rádium infekčná choroba deje v spánku

verejná bezpečnosť stredná móda

belavá, sinavá Ján Bažík

druh hmyzu aká, ktorá

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie alt

vedúci výkonný orgán

číslovka elektrón

kniha, z ktorej sa učí

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 11 – VODOROVNE: dosadnúť, udica, La, chova, de, oko, Re, R, VA, sitko, P, prevoz, lienka, p, nitka, Or, á, ea, dbá, vr, červ, LE, potok, akustika TAJNIČKA: DUCHOVPLNÁ ROZPRÁVKA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 11 z čísla 11 Hlasu ľudu z 13. marca 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA PAVLOVOVÁ, Ul. Janka Gombára č. 38, 21 211 Kysáč. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 9. 3. 2021 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Adaptácia TS 220/110 kV Zreňanin 2 – vybavenie DV poľa 110 kV číslo EO3, na k. p. č. 1814, k. o. Zreňanin III, nositeľa projektu EMS, a. s., Belehrad, Ul. kneza Miloša č. 11, Belehrad. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 15. 3. 2021 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Určovanie vyvodeného stavu a pokračovanie exploatácie ropy a plynu na exploatačnom poli Rusanda – Ležiská K2-1 a Pg+M1-1, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8. Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9. Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie a anexom štúdie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Futoški put Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Futoški put, Ul. futoški put číslo 18, na katastrálnej parcele číslo 7994, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. marca 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-607/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Novi_Sad_Liman_4 Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, s oprávnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Milutina Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Novi_Sad_Liman_4, Ul. Balzakova číslo 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. marca 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-647/20, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

12 /4951/ 20. 3. 2021

Kultúra· Oznamy DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSL05, NSO05 KOVILJ, KOVILJ Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSL05, NSO05 KOVILJ, Kovilj, v Ul. Đorđa Bešlina b. č. (za číslom 34), na katastrálnej parcele číslo 122, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. marca 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-567/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 14. marca 2021 uplynulo 20 rokov, čo nie je s nami môj drahý otecko, starký a švagor

JÁN STRACINSKÝ

10. 5. 1953 – 14. 3. 2001 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS67, NSH67, NSU67, NSL67, NSO67 NS – KRALJA PETRA I – MUP NOVI SAD

Za lásku, dobrotu a obetavosť, za všetko krásne Ti ďakujeme.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS67, NSH67, NSU67, NSL67, NSO67 NS – KRALJA PETRA I – MUP NOVI SAD, na Bulvári kráľa Petra I. číslo 11, na katastrálnej parcele číslo 4654/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. marca 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-559/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

S úctou si na Teba spomíname. Syn Janko s rodinou a rodiny Labátová a Bartošová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším

JAROSLAVOM KAŇOM

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS32, NSH32, NSU32, NSL32, NSO32 NS – Veternik

19. 11. 1973 – 5. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS32, NSH32, NSU32, NSL32, NSO32 NS – Veternik, Veternik, v Ul. omladinska b. č., vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 1299/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. marca 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-560/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 10. marca 2021 uplynuli dva roky, čo nie je s nami

spolužiaci právnického odboru záverečného ročníka 1991/92 s triednou profesorkou Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci

ANNU CEROVSKÚ

1949 – 23. 3. 2019 – 2021 z Báčskeho Petrovca

1944 – 2019 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Spomína si

Spomínajú si: manželka a syn s rodinou www.hl.rs

So zármutkom sa lúčia:

TICHÁ SPOMIENKA

SAMUEL SPEVÁK

Zostávajú nám spomienky na krásne dni mladosti a na nedosnívané sny v budúcnosti.

Informačno-politický týždenník

rodina Speváková

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANKA PATAKOVÁ

rod. Jonášová 25. 8. 1967 – 25. 3. 2020 – 25. 3. 2021 z Kovačice Prešiel už rok, čo Ťa nieto medzi nami. Každá hodina, každý deň je smutný bez Teba. Veľmi nám chýbaš. Tvoji najmilší: syn Vladimír, dcéra Zuzana, báči Paľo a brat Jano • KULTÚRA· OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 23. marca 2021 uplynie 10 rokov, čo nás opustil

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 16. marca 2021 uplynulo 11 rokov, čo ma opustil môj apka

MARCI BERACKA

DR. FEDOR DANKO 1944 – 2011 – 2021 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou si na neho spomínajú

jeho najmilší SMUTNÁ SPOMIENKA na matku a starkú

ANNU KIŠOVÚ

1. 10. 1929 – 16. 3. 2010 – 16. 3. 2021 z Vojlovice Keď ste ma, apko môj, opustili, bol som šokovaný. Nedalo sa mi veriť, že ste umreli... bol som zúfalý, do srdca sa mi usadili bôľ a žiaľ. Uvedomujem si, že mám byť silný, smelý a dôstojný. Ale ako? Ako, keď som v priebehu 16 mesiacov zostal aj bez matky. Verím, že Vám je tam na druhom svete s anjelmi lepšie, ale mne je tu ťažko. Spomienky na Vaše narodeniny a výročia ma ešte väčšmi bolia. Zostali mi iba sny, v ktorých Vás často vidím. Navždy zarmútený Váš syn Mirko

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 18. marca 2021 uplynul smutný rok, čo nás opustila drahá manželka, matka a starká

rod. Bobáčekovú 1. 5. 1966 – 18. 3. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Rok uplynul odvtedy, čo sme Ťa navždy stratili. To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie, v srdciach nám bolesť zostala a na Teba tiché spomínanie. Tvoje dcéry Anna a Jana s rodinami

BOLESTIVÁ SPOMIENKA na matku a starkú

ANNU KIŠOVÚ

rod. Bobáčekovú 1. 5. 1966 – 18. 3. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Posielam pozdrav do neba, matka moja drahá, pre Teba… Spomienku tichú dnes poslať Ti chcem, objať Ťa a povedať, že Ťa milujem.

ANNA KIŠOVÁ

rod. Bobáčeková 1. 5. 1966 – 18. 3. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca Keby sa dalo zavolať do neba, povedať, ako smutno je bez Teba. Keby sa dalo vrátiť čas, pohladiť, počuť Tvoj hlas, zatancovať si ešte raz a byť s Tebou zas… Manžel Ján

Zarmútená dcéra Anna s rodinou • KULTÚRA· OZNAMY •

12 /4951/ 20. 3. 2021

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s manželom

s otcom

MARTINOM ŽOLNAJOM 1950 – 2021 z Padiny

Manželka Zuzana

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s otcom

MARTINOM ŽOLNAJOM 1950 – 2021 z Padiny

Syn Zlatko s manželkou Elenou a vnúčatá Anna, Gabriel a Matej

POSLEDNÝ POZDRAV bratrancovi

MARTINOVI ŽOLNAJOVI 1950 – 2021 z Padiny

od bratranca Jozefa Holého

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dcéra Daniela

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s otcom

MARTINOM ŽOLNAJOM 1950 – 2021 z Padiny

Syn Daniel s manželkou Annou a vnuk Ján-Dominik

POSLEDNÝ POZDRAV švagrovi

MARTINOVI ŽOLNAJOVI 1950 – 2021 z Padiny

od Jána Bobora

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

So zármutkom v srdci oznamujeme, že svojho ducha Stvoriteľovi odovzdala naša milovaná dcéra, manželka a matka

JARMILKA BENKOVÁ – RANKOVIĆOVÁ 2. 9. 1977 – 5. 3. 2021 z Kovačice, žijúca v Obrenovci

Očiam si odišla, v srdci si zostala. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s dcérou, sestrou a tetou

na kmotru

JARMILKOU BENKOVOU – RANKOVIĆOVOU

1. 5. 1966 – 18. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca

Svojím životom šírila si krásu ako z ruže kvet, bolesťou podlomená opustila si tento svet. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

S láskou a úctou si na Teba spomienku zachovajú: rodičia, manžel Miloš a jediný, najmilší syn Veljko

S úctou a láskou si na Teba budú spomínať:

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVEL PAVLÍNI

8. 11. 1959 – 18. 3. 2016 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Slza v oku, v srdci žiaľ, čo nám bolo milé a vzácne, osud vzal. Zbytočné je počítať roky, lebo nevrátia stratené. Nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. Kto Ťa mal rád, ani po toľkých rokoch nemôže na Teba zabudnúť. Tvoji: manželka Anna, dcéra Sabína a syn Pavel

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s kamarátom

MILOM PAVLOVIČOM 1943 – 2021 z Lalite

Zostaneš nám vo večnej pamiatke. Príbuzní, kamaráti a susedovci Juraj a Anna Pavlisovci s dcérou Blaženkou a jej rodinou • OZNAMY •

ANNU KIŠOVÚ

2. 9. 1977 – 5. 3. 2021 z Kovačice, žijúcou v Obrenovci

rodičia a sestra Vlasta Benková-Pešićová s manželom Dejanom, synom Mihajlom a dcérkou Katarínkou

Spi ticho, tichučko, dosnívala si života sen a cestou bolesti odišla si tam, kde je pokoj a láska len. Na Teba nezabudnú kmotrovci Pálenkášovci s deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. marca 2021 uplynie rok, čo nás opustila naša mama a stará mama

ANNU DIŇOVÚ

ANNA DIŇOVÁ

rod. Čelovskú 25. 2. 1934 – 24. 3. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

rod. Čelovská 25. 2. 1934 – 24. 3. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád – nezabudne. Budeš žiť v srdciach tých, ktorí si Ťa uctievali a mali radi.

S láskou si na Ťeba spomína a večný pokoj Ti praje

dcéra Mariena Kurišová s rodinou

Dcéra Anna a vnukovia Jaroslav a Rastislav s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s bratom

MICHALOM MAGLOVSKÝM

JOZEF HODOLIČ

10. 10. 1941 – 4. 3. 2021 z Kulpína

5. 11. 1928 – 21. 3. 1991 – 2021 z Pivnice

Trvalú spomienku na neho si zachovajú

Tichú spomienku mu venujú:

bratia a sestry s rodinami

dcéra Zuzana s rodinou z Chorvátska a syn Jozef s rodinou z Báčskeho Petrovca

12 /4951/ 20. 3. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 19. marca 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 21. marca 10.30 Vzdelávací seriál Divoká Vojvodina, 6. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) 21.00 Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota16.00, nedeľa 6.00) Utorok 23. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. V dokumentárnej reportáži z roku 2001 redaktor Dušan Pavlovič zmapoval životnú každodennosť ostojićevských Slovákov. Dúhovka pod názvom Samorastlý vznikla v čase, keď hŕstka obyvateľov tejto severobanátskej dediny cítila slovenskú príslušnosť. V súčasnosti po slovensky hovoria už iba rodiny, ktorých predkovia sú pôvodní Slováci z Vojvodiny, na rozdiel od tých pochádzajúcich z okolia Krakova. Dotyky. Februárové vysielanie venované 55. výročiu festivalu Stretnutie v pivnickom poli v dôsledku Dňa smútku na počesť zosnulého panónskeho námorníka Đorđeho Balaševića nebolo odvysielané. Uvedené bude v marcovom termíne, keď si v poldruhahodinovom vysielaní na význam najstaršieho hudobného festivalu zaspomínajú niektorí jeho účastníci, organizátori, odborníci a priaznivci ľudovej piesne.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 21. marca Film: Malý Yeti Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Mladosť v ťahu Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 21. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 24. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

18.20 18.40

Nedeľa 21. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Žiaci zalesnili okolie svojej školy MOMS Kovačica má nové vedenie Charitatívna činnosť neustupuje Utorok 23. marca 16.00 Divadelné predstavenie: Človeče, nehýb sa Kreslený film: Asterix v Británii Piatok 26. marca Film: Majster kat Príspevky z archívu RTV OK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 19. marca – Cesta pomsty Sobota 20. marca – Zem krvavého slnka Pondelok 22. marca – Krvavá lagúna Utorok 23. marca – Koniec ľudstva – Zrážka planét Streda 24. marca – Krutá pomsta Štvrtok 25. marca – Strelec v ohrození

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Staropazovčania „utopení“ v Tamiši DINAMO 1945 – JEDNOTA 1 : 0 (0 : 0) Matej Bzovský

taropazovskí futbalisti sa po domácej nepríjemnej prehre na štarte jarných majstrovstiev minulú sobotu „utopili“ aj v pančevskom Tamiši, čím sa hostitelia revanšovali za rovnaký výsledok v jeseni v Starej Pazove. Úvod zápasu príliš slabým hosťom nevyšiel. Domáci prevzali iniciatívu a po centri Crnomarkovića z ľavého boku šestnástky hostia mali šťastie. Lopta sa z nohy Martinovića odrazila do žrde. Fortúna čoskoro žičila aj domácim. Aničić, ináč bývalý hráč Dinama, sa po užitočnej prihrávke vybral od strednej čiary na výlet, hodil si dlhú loptu medzi svojimi strážcami, ale priam stopercentnú šancu zahodil tak, že prízemnú

loptu mieril popri samej pravej žrdi. To bolo všetko, čo sa hosťom v prvom dejstve podarilo. Do ukončenia polčasu sa im nedarilo loptu podržať v strede ihriska, čo podnikavejší domáci využili na dve gólové šance, ale sa brankár hostí Jovišić nedal prekvapiť. Hneď na začiatku druhého polčasu, presnejšie od 51. minúty hostia museli dohrávať s desiatimi hráčmi, čo pre nich bol veľký hendikep. Po dlhom šprinte ľavou polovicou ihriska Stojanov sa dostal do pokutového územia, kde ho nedovoleným spôsobom zrazil opäť nepozorný Žilović, práve ako na predošlom zápase s Borcom. Správne nariadenú jedenástku Stojanovski využil na zaslúžené vedenie domácich a korpulentný stopér Jednoty po druhej žltej karte mu-

Nemanja Kačar bol medzi lepšími v mužstve Jednoty

sel predčasne pod sprchy. Tréneri hostí sa zmenami v zostave snažili oživiť výkon svojho mužstva, čo prinieslo iba bledú prevahu. Nevyšla im ani jedna finálová prihrávka, žiadne príležitosti na vyrovnanie nemali. Dokonca málo ich v tejto časti nie veľmi zaujímavého zápasu bolo aj na opačnej strane, takže sa zápas skončil minimálnou výhrou domácich.

JEDNOTA: Jovišić, Vuković, Maoduš, Kačar, Žilović, Živanović, Ragipović (Lazić), Zeljković (Beljić), Perović, Nikolić, Aničić Expresným rozhodnutím vedenia klubu hneď po zápase za túto druhú zaradom jarnú prehru doplatil tréner Jednoty Nenad Grozdić. Pomocnému trénerovi Draganovi Ogrizovićovi sa dostala nepovďačná úloha na nasledujúcich dvoch – troch zápasoch po voľbu nového trénera konsolidovať mužstvo a hráčom prinavrátiť sebadôveru. A kto bude náhradníkom Grozdića, zatiaľ nie je známe. Spomínajú sa dve mená: Miroslav Blanuša z Inđije (tréner Borca zo Šajkašu) a voľný Nenad Cerović z Nového Sadu. V hráčskom kádri však nemožno nič meniť až do letného prechodného obdobia, iba ak by sa našla posila, ako voľný hráč zo zahraničia, ale na to sú malé výhľady.

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Výprask vo Vrbare MLADOSŤ – BAČKA 0 : 4 (0 : 2) Vladimír Hudec

ápas vo Vrbare bol príliš tvrdý. Mladosť hrala slabo a bez ideí, čo sa vzťahuje najmä na stredopoliarov, ale aj útočníkov. Treba však povedať, že Mladosť bola príliš oslabená nehraním zraneného brankára Leňu a Fábryho. Predsa hra bola viac-menej rovnocenná až do 31. min., keď sa hostia ujali vedenia. Po centri z voľného kopu pred bránou Mladosti hostia faulovali jedného domáceho hráča, ale píšťala rozhodcu Jurića zo Senty sa neozvala. Hra teda pokračovala a lopta sa dostala Šicarovi, ktorý sa ocitol sám pred bránou a silnou strelou pod šibenicu prekonal náhradného brankára Mladosti Vučića. Niekoľko minút neskoršie príležitosť mala aj Mladosť, keď • ŠPORT •

sa Plavšić ocitol zoči-voči s brankárom Bačky Sabom, ale strieľal vedľa. O dve minúty prišiel trest. Po pravej strane unikol útočník hostí, zaslal loptu po zemi pred bránu, ktorá sa vedľa štyroch domácich hráčov dostala osamelému Šicarovi a tento aj druhýkrát matoval Vučića. Do konca polčasu Petrovčania zahodili dve výhľadné príležitosti. Najprv strelu Ožváta z asi 9 metrov Sabo kryl a pri konci polčasu lopta zaslaná po zemi prešla popred bránu, ale ju nemal kto usmerniť do siete. Počas prestávky sa futbalisti Mladosti dohovorili, že sa pokúsia vyrovnať a potom aj vyhrať, ale sa im to nepodarilo. Nepomohli ani dvaja skúsení hráči – stredopoliar Stanić a útočník Terzić, ktorí na začiatku druhého polčasu vybehli na trávnik. Domáci boli

príliš nervózni, lebo prehrávali, a hostia na momenty hrali hrubo, čo vyvrcholilo incidentom v 55. min., keď sa hráči navzájom začali strkať. Vynikol stredopoliar Mladosti Leškov, ktorý za to dostal druhú žltú a musel predčasne pod sprchy. Mladosť teda dohrávala s desiatimi hráčmi. Snažili sa útočiť, ale tie útoky boli príliš jalové, bez šancí a striel na bránu. Hostia bránili získanú prednosť a orientovali sa na protiútoky. Taká taktika sa im oplatila a ešte dvomi gólmi v 66. a 68. min. položili bodku za výpraskom Mladosti vo Vrbare. MLADOSŤ: Vučić, Ožvát (Petej), Beronja, Šproch, Brajković (Mrkaić), Stojisavljavić (Đaković), Leškov, Ivetić, Plavšić (Stanić), Stamenković (Terzić), Jakuš Výsledky 19. kola: Mladost (T) – Obilić 8 : 0, Krila Krajine – Njegoš 0 : 0, Tekstilac – Hercegovac 3 : 0, Mladost (A) – Bajša 1 : 0, Tavankut – Vojvodina (T)

3 : 1, ČSK Pivara – OFK Vrbas 2 : 1, Radnički – Crvenka 1 : 3, Srbobran – Vojvodina (BG) 2 : 1

1. Vojvodina 2. Bajša 3. Tekstilac 4. Mladost (T) 5. Mladost (A) 6. Mladosť (BP) 7. Tavankut 8. Hercegovac 9. ČSK Pivara 10.Bačka 11.Krila Krajine 12.Njegoš 13.Radnički 14.Crvenka 15.Srbobran 16.OFK Vrbas 17.Obilić 18.Vojvodina (T)

12 /4951/ 20. 3. 2021

19 13 2 4 43 : 13 41 19 12 5 2 39 : 13 41 19 12 5 2 38 : 14 41 19 12 2 5 47 : 21 38 19 8 9 2 33 : 19 33 19 10 2 7 43 : 23 32 19 8 5 6 25 : 18 29 19 7 5 7 28 : 26 26 19 7 5 7 24 : 24 26 19 7 4 8 30 : 30 25 19 6 5 8 25 : 29 23 19 6 4 9 25 : 37 22 19 6 3 10 22 : 36 21 19 6 3 10 23 : 43 21 19 5 5 9 25 : 30 20 19 5 3 11 22 : 41 18 19 4 1 14 28 : 65 13 19 1 4 14 11 : 49 7 39

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Tribúna prázdna – diváci v úkrytoch Tri remízy sa viac páčili hosťom a bod domácim nestačil. Deľba bodov najmenej zodpovedala Belocrkvanom, ktorých predišli veľmi dobrí Idvorčania. Vedúci Pavlišania sa nedali prekvapiť solídnym Hajdušičanom. V napínavom zápase druhí Alibunarčania neustúpili svoje miesto tretiemu Partizanu z Gaja. Padinčania boli lepší od susedov z Debeljače a priblížili sa k vedúcej trojke. Rozprúdil sa i boj o záchranu. V gólovej prestrelke v Barande šťastnejší boli hostia z Uljmy a výhrou zlepšili postavenie v tabuľke. Vzťahuje sa to i na Ilandžanov, ktorí si priniesli body z hosťovania u Strely. Po prehre s priamym konkurentom Radnički z Barandy pevne drží lampáš a môže si začať baliť kufre do nižšej súťaže. Výsledky 17. kola: Sloga – Jugoslavija 1 : 1, Stari Tamiš – Potporanj 2 : 2, BAK – Polet 1 : 1, Budućnost – Partizan (G) 3 : 2, Dolina – Spartak 1911 4 : 1, Strela – Banat 1 : 2, Radnički – Partizan (U) 3 : 5, Crvena zvezda – Hajdušica 2 : 0.

DOLINA – SPARTAK 1911 4 : 1 (3 : 1) Ján Bokor

adinčania sa náležite chystali zohrať jarnú premiéru pred obecenstvom na vynovenej tribúne. Plány im však pokazila pandémia koronavírusu, lebo sa zápas musel hrať bez prítomnosti obecenstva. Susedské derby sa teda hralo pred prázdnou tribúnou a tí najvernejší fanúšikovia nadŕžali svojim miláčikom z úkrytov, v ktorých sa museli skrývať. V týchto neobvyklých podmienkach súperi zohrali zaujímavý

zápas. Od začiatku bolo jasné, že domáci majú lepšie a zohratejšie mužstvo. Mladší hráči Spartaka sa snažili čeliť domácim, ale sa im to nedarilo. Padinčania lepšie kontrolovali loptu a vedeli využiť svoje šance. Už v 5. min. domáci sa ujali vedenia gólom Kelečevića. Hostia z protiútoku mohli vyrovnať, ale nováčik v bráne Doliny Katanić dobre reagoval. Kolárik dobre rozohrával svojich spoluhráčov, ktorí jeho presné prihrávky premenili na góly, takže Dolina gólmi Jovanova a ešte raz Kelečevića rýchlo mala trojgó-

vyvolala nesmiernu radosť a obdiv prítomných. Aj keď bolo ešte šancí, výsledok sa viac nemenil. Rozhodcovia nemali ťažkú úlohu, lebo sa hralo veľmi korektne. DOLINA: Katanić, Stojkov, Trajčevski (Kotváš), Josimovski (Janjović), Kelečević, Kolárik (Hlavča), Nestorovski, Jovanov, Radenković, Mitkovski (Ilić), Popović Na nedeľu Dolina bude hosťovať v Ilandži, kde sa stretne s tamojším Banatom. Marko Jovanov silne vypálil a dal veľmi pekný gól

lovú prednosť. Avšak ku koncu polčasu domáci pokazili dobrý dojem a po chybe obrany Toma ľahko skorigoval výsledok. Po prestávke sa hralo otvorene a útočne na oboch stranách. Dolina premyslenejšie útočila a mala väčšie šance, ale sa ani hostia nevzdávali a snažili sa ohroziť domáceho brankára. To sa im však nedarilo, lebo nemali lepšieho strelca. Ani domácim sa streľba nedarila. V 58. min. predsa dali štvrtý gól. Voľný kop z veľkej diaľky v prekrásny gól premenil Jovanov. Lopta zletela do horného rohu brány, tak rýchlo, že ju sotva bolo vidieť. Bola to čerešnička na torte, ktorá

1. Crvena zvezda 2. Budućnost 3. Partizan (G) 4. Dolina 5. Polet 6. Hajdušica 7. BAK 8. Strela 9. Sloga 10. Stari Tamiš 11. Spartak 12. Potporanj 13. Jugoslavija 14. Partizan (U) 15. Banat 16. Radnički (-1)

17 11 3 3 29 : 17 36 17 11 2 4 29 : 16 35 17 9 5 3 45 : 20 32 17 9 4 4 40 : 19 31 17 8 4 5 25 : 19 28 17 8 3 6 28 : 24 27 17 7 5 5 29 : 22 26 17 8 2 7 29 : 31 26 17 6 5 6 20 : 20 23 17 6 4 7 21 : 29 22 17 6 3 8 27 : 31 21 17 5 4 8 20 : 27 19 17 5 3 9 14 : 23 18 17 5 2 10 24 : 34 17 17 4 2 11 20 : 36 14 17 1 3 13 12 : 44 5

Drsné podmienky na hru CRVENA ZVEZDA – HAJDUŠICA 2 : 0 (1 : 0) Vladimír Hudec

j keď bol trávnik na štadióne v Pavliši veľmi dobre pripravený, podmienky na hru boli drsné. Hrmelo, blýskalo sa, lialo sa ako z vedra, ale rozhodca Stanković z Pančeva bol tej mienky, že jestvujú podmienky na hru. Na rozmočenom a klzkom trávniku sa však veľmi ťažko hralo, takže futbalisti dvoch mužstiev nemohli podať kvalitný futbal a hralo sa hlavne medzi dvomi šestnástkami. Hajdušičanom sa predsa

www.hl.rs

podarilo vytvoriť si dve výhľadné príležitosti. Už v 10. min. A. Ružić vo svojom štýle vyrazil sám pred brankára, ale tento jeho strelu z nepatrnej blízkosti kryl. Peknú príležitosť mal aj Maliar v 24. minúte, ale jeho strela hlavou po rohovom kope skončila nepatrne vedľa brány. Za ten čas domáci, inak líder v tabuľke, nemali ani jednu príležitosť až do poslednej minúty polčasu, keď niekdajší hráč Hajdušice Balog z ľavej strany silne vypálil, ale brankárovi Melichovi sa nepodarilo loptu chytiť a skončila v sieti.

Informačno-politický týždenník

Po z m e n e strán sa nič podstatne nezmenilo, ibaže v 55. minúte po centri pred bránou hostí brankár Melich urobil chybu, čo domáci využili Na klzkom trávniku sa dá ľahko zraniť a dali druhý gól. Nuž a do konca zápasu sa potom už hralo bez vôle Petrović, Knežević, Z. Lipták, a tým aj bez výhľadných šancí, A. Ružić, Radović (Spasovski), akoby futbalisti oboch mužstiev N. Ružić ledva čakali, aby rozhodca odpísNa nedeľu Hajdušičania privíkal koniec. tajú posledné mužstvo v tabuľke HAJDUŠICA: Melich, Pejčić Radnički z Barandy. (Beriša), Pavlovic, Maliar, Mršić, Foto: V. Maliar • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ako dať gól? BORAC – SLÁVIA 1 : 0 (0 : 0) Ján Šuster

druhom jarnom kole pivnická Slávia hosťovala v Obrovci. V priemernom stretnutí tón hry počas väčšej časti zápasu udávali hostia, ktorí viac útočili, ale sa tie útoky najčastejšie končili pred trestným územím domácich. Je skutočne zaujímavé, že si útočníci Slávie vedia vytvoriť šance, ale ich v závere nevedia využiť. Nahliadnutím do tabuľky zistíme, že Slávia doteraz dala iba 20 gólov a iba posledná v tabuľke Tvrđava z Báča dala menej. Všetci ostatní dali viac. Našťastie obrana Slávie dobre funguje a prijala iba 18 gólov.

Hostia pohrozili v 10. min., keď Jušković z ľavej strany centroval z rohu na prvú žrď. Roganović dobre hlavičkoval, ibaže brankár domácich Đukić sa nedal prekvapiť. V 31. min. Jušković po strede ihriska obehol svojho strážcu, uvoľnil Zejaka pred trestným územím, tento silne vypálil, brankár loptu iba odrazil a Čvokić sa nevynašiel. V tejto časti zápasu rozhodca Malbašić zo Somboru poškodil hostí, keď dvakrát zastavil útoky Čvokića pre údajný ofsajd, aj keď mu postranný rozhodca nič nesignalizoval. Domáci počas celého prvého polčasu nemali ani jednu gólovú šancu, avšak už v druhej minúte pokračovania mali prvú

príležitosť a dali, ako sa neskoršie ukázalo, víťazný gól. Z voľného kopu pred bránu Slávie centroval Jovanović, Vučetić loptu odrazil na okraj šestnástky, odkiaľ strieľal Aleksić, ale Vučetić bol znovu istý, avšak na strelu Jandrića už bol bezmocný. Zadáci Slávie všetko to iba pozorovali. Aj po góle hostia majú úplnú prevahu a domáci sa všetkými možnými spôsobmi snažia zdržiavať hru. Očividne simulovali zranenia a rozhodca im to toleroval. Najvýhľadnejšiu príležitosť hostia mali v 83. min., keď Čvokić vyrazil pred domáceho brankára, ale na veľké prekvapenie všetkých loptu nezaslal do siete. Rozhodca Malbašić nadŕžal domácim a žlté karty ukázal domácemu Jandrićovi a Benkovi, Čvokićovi a Roganovićovi v mužstve hostí.

SLÁVIA: Vučetić, Grňa (Kotiv), Benka, Šmit, Bolehradský (Záskalický), Jušković, Čvokić (Plavšić), Petrović, Zejak, Šuster (Čobrda), Roganović Výsledky 19. kola: Radnički – ŽAK 2 : 1, Stanišić – BSK 4 : 0, Zadrugar – Tvrđava 2 : 1, Budućnost (P) – Budućnost (M) 0 : 0, Kordun – Polet 0 : 3, Budúcnosť (H) – Kulpín 2 : 1, Rusín – Maglić 3 : 1, Omladinac – Borac (BG) 7 : 1. V 20. kole sa stretnú: ŽAK – Omladinac, Borac (BG) – Rusín, Maglić – Budúcnosť (H), Kulpín – Borac (O), Slávia – Kordun, Polet – Budućnost (P), Budućnost (M) – Zadrugar, Tvrđava – Stanišić. Na nedeľu štartuje aj pionierska liga a pionieri Slávie hosťujú v Obrovci.

Obecné derby Hložančanom BUDÚCNOSŤ – KULPÍN 2 : 1 (1 : 0) Ján Murtín

V 19. kole somborskej oblastnej ligy na ihrisku vedľa základnej školy hložianska Budúcnosť v obecnom derby uhostila bojovný celok Kulpína, zaznamenala významnú výhru a na konto si pripísala prepotrebné body v boji o záchranu v tejto súťaži. Spočiatku to vyzeralo ako šachová partia, ale sa zdá, že domáci stratég Milan Đukić prekvapil Kulpínčanov s postavením Molnára na poste falošnej deviatky, takže domáci držali viac loptu v nohách. V 7. min. sa ťažšie zranil hráč hostí Jevremović a už v 9. min. po rýchlej kontre Đilas vysunul skúseného Đokića, ktorý bol rýchlejší od Hadralu a Hašku, prekľučkoval brankára Opavského a skóroval pre 1 : 0. Mohli do konca polčasu domáci • ŠPORT •

riešiť otázku víťaza, ale pekné šance zahodili Đilas – dvakrát a Jovanov, Đokić a Damjanović sa zahanbili po n e úspešných strelách z voľných kopov z asi 20 metrov. V prvých 45 minútach hostia ani len raz neohrozili domáceho strážcu siete Dukića, avšak rožky vystrčili v druhom polčase, keď po rošádach v tíme teraz oni kontrolovali hru. Stíhali však iba do hranice trestného územia, kde panovali skúsený Bučík, Popović, Horvát a Kolár, takže Dukić znovu nemal prácu. V 55. min. po protiútoku na ľavej strane sa ocitol nestrážený Đilas a situáciu zoči-voči Opavskému využil tak, že ponad neho loptu zaslal do siete pre 2 : 0. Nervózni hostia priostrili, za čo ich rozhodca Janković trestal žltými kartami. Keď v 72. min. Hadrava uvidel druhú žltú a mu-

sel predčasne pod sprchy, zdalo sa, že je o víťazovi rozhodnuté. No nemysleli tak aj hostia, ktorí v 80. min. po zbytočnom faule Májskeho v šestnástke dostali šancu zdramatizovať zápas. Využil to z jedenástky Kiš skórujúc na 2 : 1. Hostia sa potom pokúsili strelami z diaľky, dvakrát Zelenák a na zopár centrov iste zareagoval domáci brankár Dukić, takže body zostali v Hložanoch. V radoch domácich ožltol Damjanović a v mužstve Kulpína Burger, Haška, Zamfirović, Valentík, a očervenel Hadrava. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Bučík (Đumić), Fábry (Májsky), Katiak (Kolár), Horvát, Popović, Damjanović, Jovanov, Molnár (Čipkár), Đokić, Đilas (Zahorec) KULPÍN: Opavský, Utržen (Šekez), Hadrava, Valentík, Stanišić, Kiš, Zelenák, Zamfirović, Burger (Spevák), Jevremović (Popržen), Haška V nasledujúcom kole Budúc-

nosť uhostí v ďalšom obecnom derby futbalový klub Maglić a Kulpín si na domácom ihrisku vedľa kanála zmeria sily s mužstvom Borac z Obrovca.

1. Stanišić 1920 2. Budućnost (P) 3. Budućnost (M) 4. Rusin 5. Borac (BG) 6. Borac 46 (O) 7. Slávia 8. Kulpín 9. Radnički 1918 10.BSK 11.Polet 12.Budúcnosť 13.ŽAK 14.Kordun 15.Zadrugar 16.Omladinac (-1) 17.Maglić 18.Tvrđava

12 /4951/ 20. 3. 2021

19 18 0 1 62 : 17 54 19 12 3 4 43 : 16 39 19 11 6 2 41 : 15 39 19 12 2 5 50 : 30 38 19 10 3 6 42 : 33 33 19 10 3 6 29 : 26 33 19 9 3 7 20 : 18 30 19 8 1 10 42 : 54 25 19 7 3 9 26 : 35 24 19 6 5 8 25 : 33 23 19 7 1 11 25 : 28 22 19 5 7 7 33 : 38 22 19 6 3 10 27 : 31 21 19 5 4 10 26 : 44 19 19 5 4 10 25 : 43 19 19 4 4 11 36 : 46 15 19 4 3 12 26 : 51 15 19 2 5 12 19 : 39 11 41

Šport DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Víťazstvo aj v Novom Sade VK DUNAV VOLLEJ – VK KULPÍN 1 : 3 Katarína Gažová

Športovo-podnikateľskom stredisku SPENS v Novom Sade v sobotu 13. marca Dunav Vollej uvítal VK Kulpín. Zápas hrali vo veľkej sieni, bez

obecenstva. Kulpínčania sa od začiatku ukázali ako lepšie hrajúce mužstvo a prvé dva sety relatívne ľahko vyhrali. V treťom sete poľavili, robili časté chyby, akoby iba čakali ko-

niec zápasu. To sa im, pravdaže, vypomstilo a tretí set prehrali. Tréner a kapitán mužstva Boris Relota preto svojim hráčom medzi dvomi setmi dal priame inštrukcie, ako ďalej hrať, a tým ich povzbudil do lepšej hry, takže vo štvrtom sete hrali naplno a vy-

hrali. Zápas bol férový a korektný a rozhodcovia na výbornú vykonali svoju prácu. K tomuto víťazstvu Kulpínčanov prispeli všetci hráči v súlade so svojimi schopnosťami a možnosťami. Výsledky: 20 : 25, 22 : 25, 25 : 20, 14 : 25. VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Peťkovský, Hasík, Petrović, Ćirić, Emer, Babić, Gajičić, Salatić, Barišić, Hungar V sobotu 20. marca v Kulpíne hosťuje VK Proleter zo Zreňaninu.

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Poľahky

LEHEL – AŠK 1 : 6 (1 : 6) Vladimír Gál

o príjemnom výlete a päťdňových kondičných prípravách na Kopaoniku Aradáčania poľahky vyhrali v Mužlji. Všetko bolo rozhodnuté už v prvom polčase. Pritom treba uznať, že domáce mužstvo je výnimočne mladé a v ňom ani jeden hráč nemá viac ako 18 rokov, takže neskúsení futbalisti Lehelu ani nemohli vážnejšie čeliť ostrieľaným Aradáčanom. Prvý gól dal Mijić, keď po centri V. Gála z rohu zblízka pekne hlavičkoval do siete. Na druhý gól sa

nečakalo zaveľa. Zakić asistoval Adamovovi a tento rutinovane prekonal brankára. Tretí gól si domáci dali sami tiež po rohovom kope a sieť domácich štvrtýkrát rozvlnil aj Birmanac. Jediný gól na zápase domáci dali po veľkej chybe kompletnej obrany AŠK. Treba však povedať, že domáci mali ešte tri pekné príležitosti, ale brankár AŠK Cvijetić dobre bránil. Obrana AŠK by zrejme musela mať omnoho vážnejší postoj k hre, lebo také chyby ako na tomto zápase vážnejšie mužstvo určite bude vedieť potrestať. Piaty gól dal Ponorac a v poslednej minúte prvého polčasu

Aradáčania na Kopaoniku

svoj druhý gól dal Adamov. Vcelku však mohli dať omnoho viac, keby boli trochu skoncentrovanejší. V druhom polčase tempo hry kleslo. Aradáčania síce dali ešte dva góly, ale ich rozhodca neuznal pre ofsajd. AŠK: Cvijetić, Jevremov, V. Gál (Nenin), Davidovac, Lončarski, Zakić, Birmanac (Đurić), Korać (Kurtešan), Adamov, Mijić, Po-

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Vzácne body z hosťovania ŽSK –TATRA 1 : 2 (0 : 0) Pavel Pálik

utbalisti Tatry príjemne prekvapili, keď si z horúcej pôdy v Žablji priniesli vzácne body, a tak si zväčšili šance v boji o záchranu. Bolo to zaujímavé, dokonca aj dramatické a výsledkovo nezvestné futbalové stretnutie, ktoré prinieslo zaslúžené víťazstvo Kysáčanom. Vo väčšej časti zápasu hra bola vyrovnaná, obojstranne sa hralo rýchlo, tvrdo, ale korektne. Hostia mali viac vyložených šancí, a dve aj úspešne realizovali, čo aj rozhodlo víťaza. Vedenia sa ujali domáci gó-

www.hl.rs

lom Markova v 48. min. Iba o minútu neskoršie už v nasledujúcom útoku

vyrovnal Svitić a víťazný gól pre Tatru strelil Požarev v 82. min. Na zápase pískal Šarić

Mužstvo Tatry tejto jari bude viesť prudký boj o záchranu

Informačno-politický týždenník

norac (K. Gál). Výsledky 19. kola: Vojvodina (NM) – MSK 1 : 1, 2. oktobar – Borac 2 : 2, Mladost (BD) – Tamiš 1 : 0, Delije – Polet 3 : 1, Rusanda – Radnički 1911 1 : 3, Crvena zvezda – Vojvodina (B) 5 : 0, Mladost (L) – Potisje 2 : 0 V nasledujúcom kole Aradáčania privítajú mužstvo Rusanda z Meleniec. z Nového Sadu, ktorý ukázal 4 žlté karty – po dve hosťom a domácim. V radoch domáceho mužstva ožltli Markov a Kronić a v radoch Tatry Stojšić a Berić. TATRA: Popin, Berić, Mrđenović, Petrović, Živanović, Duvnjak, Požarev (Đorđević), Veteha (Stojšić), Zukić, Grahovac (Radić), Svitić Výsledky 19. kola: Bačka (Đ) – Titel 1 : 1, Petrovaradin – Futog 1 : 1, Fr. partizan – Omladinac 1 : 1, ŽSK – Tatra 1 : 2, Fruškogorac – Bačka (B) 4 : 3, Sirig – Hajduk 3 : 1, Slavija – Jedinstvo 1 : 1, Veternik – Susek 4 : 1, Šajkaš – TSK 0 : 1. Program 20. kola: Titel – Šajkaš, TSK – Veternik, Susek – Slavija, Jedinstvo – Sirig, Hajduk – Fruškogorac, Bačka (B) – ŽSK, Tatra – Fr. partizan, Omladinac – Petrovaradin, Futog – Bačka (Đ) • ŠPORT •

STK SLÁVIA ’96 KOVAČICA STAVIA NA ÚSPECHOCH

V Kovačici trénujú stolní tenisti z Padiny, Uzdina, Pančeva a Kovačice

Najmladší tím Prvej ligy Srbska v ženskej konkurencii: (zľava) Jana Havelová, Svetlana Sládečeková a Maja Vaňová (foto: Daniel Toager)

Jana Havelová – dvojnásobná štátna majsterka Tatjana Bovdišová

tolnotenisové majstrovstvá Srbska pre mladšie kategórie, ktoré prebiehali v prvý marcový víkend v Bečeji, vyhrala mladá športovkyňa z Padiny Jana Havelová, ktorá si oblieka dres STK Slávia ’96 Kovačica. Jana sa nielen v dvojhre na tejto súťaži spolu so svojou spoluhráčkou Majou Vaňovou stala aj štátnou majsterkou v štvorhre. Tento úspech dosiahli vo veľmi silnej konkurencii vyše 100 mladých stolných tenistov. Havelová sa dostala na najvyššiu pozíciu v štátnom rebríčku presvedčivo, bez strateného setu, vo finále prekonala Teodoru Miul, členku STK Rapid Nikolinci. „Konkurencia bola dosť silná, ale ja som súperky poznala ešte predtým, čo mi pomohlo, aby som dominovala v dueloch. Priznávam sa, spočiatku som mala trochu trému, ale tá zmizla už po získaní prvých bodov,“ úprimná je Jana. Na otázku, či bolo ľahšie samostatne alebo v páre s Majou dosiahnuť taký úspech, hovorí, že o niečo ľahšie jej bolo v štvorhre, pretože v páre nemusí všetko sama a má času sústrediť sa a zaútočiť. Srbská jednotka medzi mladšími kategóriami sa tomuto športu venuje od piateho roku života, teda je tomu už sedem rokov, čo aktívne hrá pingpong. Za jej úspechmi stojí tvrdá práca, vytrvalosť, obetavosť, ale aj rodičovská podpora, bez ktorej by to asi nešlo. V súčasnosti je v konkurencii mladších kadetiek vo veku do 12 rokov najlepšia v Srbsku, zatiaľ čo v konkurencii kadetiek sa nachádza na piatej priečke. Doteraz vyhrala mnohé turnaje a súťaže, najviac doma, ale i v zahraničí. V zbierke má 31 pohárov a viac ako 100 medailí. Jej snom je hrať na najväčších svetových turnajoch a dostať sa na olympiádu, a, pravdaže, dosiahnuť tam čím lepšie výsledky. O rok mladšia Janina spoluhráčka Maja Vaňová

sa do stolného tenisu zamilovala pred šiestimi rokmi. Hovorí, že vyhrať najvyššiu súťaž v krajine vôbec nebolo ľahko. V konkurencii mladších kadetiek v stolnotenisovom rebríčku Srbska zaujala skvelé šieste miesto, v čom jej pomohli aj body získané na nedávnom bodovacom turnaji vo Vršci. Jej cieľom do budúcna je stať sa členkou reprezentačného tímu. Na štátnych majstrovstvách z radov STK Slávia ’96 vystúpila i Svetlana Sládečeková, ktorá sa zaradila medzi 16 najlepších v Srbsku. Pre ňu

Na tréningu počuť len klepot loptičiek….

je to, ako hovorí, dobrý úspech, no bude sa aj naďalej snažiť, aby to bolo ešte lepšie a aby sa už na budúci rok dostala do užšieho výberu pre reprezentáciu Srbska. Tréningy, bez ktorých nemožno výkonnostne rásť, prebiehajú pod taktovkou skúseného trénera Daniela Toagera každý deň od pondelka do piatka dve a viac hodín denne. K tomu tieto tri dievčence najmenej raz v týždni s trénerom odchádzajú do Nového Sadu, kde spolu s reprezentantkami absolvujú ďalšie cvičenia. Tréner Toager vyjadril nesmiernu radosť z úspechu svojich zverenkýň. „Som veľmi hrdý. Nestáva sa často, že hráčky

Tréner D. Toager, Jana Havelová a Maja Vaňová so svojimi odmenami po skončení majstrovstiev (foto: STK Slávia ’96)

z toho istého klubu vybojujú zlaté medaily aj v dvojhre, aj v štvorhre. Bol to dosť silný turnaj, hralo sa dva dni. Zápasy boli namáhavé, no dievčence všetky zvládli na výbornú. Pripísali si cenné body a posunuli sa i krok bližšie k reprezentačnému tímu, najmä víťazka tejto súťaže a najlepšia v krajine medzi mladšími kadetkami Jana Havelová.“ Daniel Toager v STK Slávia ’96 pracuje od roku 2012 a za deväť rokov, ako hovorí, toto je jeho najväčší úspech, keď ide o štátnu súťaž v konkurencii jednotlivcov. Ináč ženský tím STK Slávia ’96 od aktuálnej sezóny po viac ako desaťročnej odmlke súperí v Prvej lige Srbska s najmladšou zostavou –Svetlana Sládečeková, kapitánka (16), Jana Havelová (12) a Maja Vaňová (12). V konkurencii 12 klubov dievčence z Kovačice sa v tejto chvíli nachádzajú na 8. mieste v tabuľke. Už si zabezpečili obstátie v lige a dlhodobejším cieľom im je postúpiť do najvyššej úrovne súťaže – Superligy Srbska. Lodivod Slávie D. Toager, ktorý je i selektorom reprezentácie Srbska pre mladšie kategórie – kadetky a juniorky, uvádza, že v Kovačici aktuálne konajú i nábor nových členov. „Klub rád privíta každého nového stolného tenistu či stolnú tenistku, aby vychoval ďalších úspešných reprezentantov mesta, a prečo nie – i štátu,“ hovorí. „Ide o pekný šport, bez kontaktu. Je to vlastne jedna z najrýchlejších športových hier, ktorá si vyžaduje rýchlosť reakcie a vysokú úroveň rýchlostných, koordinačných a rýchlostno-vytrvalostných schopností hráča a na súťažných turnajoch všetko závisí od samotného športovca. Neexistuje presná rovnica úspechu, ktorá by fungovala u každého rovnako, avšak snaha, vytrvalosť a tvrdá práca istotne privedú k stanovenému cieľu. Len snívať nestačí. Treba prejsť dlhou cestou spätou s tvrdou drinou. Príkladom toho sú i úspechy týchto troch mladých stolných tenistiek, ktoré postupujúc krok za krokom dosiahli najvyššie poschodie v podobe vytúženého cieľa, kde sa nezastavujú, lež kráčajú ešte vyššie.

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Jánošíku Vladimír Hudec

innosť Miestneho odboru Matice slovenskej v Jánošíku obnovili 11. septembra 1994. Bola to 22. matičná bunka v obnovenej MSJ. Na obnovujúcom zhromaždení v sieni domu kultúry sa zoskupil značný počet tak tých predvojnových, ako aj mladých, budúcich matičiarov. Svojou prítomnosťou ich poctili aj predstavitelia MSJ v čele s predsedom Michalom Spevákom, predstavitelia Alibunarskej obce a hostia zo susednej Hajdušice. Prvým predsedom MOMS sa stal Michal Sokola, za podpredsedu bol zvolený Vladimír Grňa, tajom-

obrazov jánošíckych maliarov a ženských ručných prác. V tom čase totiž v tejto dedine bol výnimočne aktívny Kultúrno-umelecký spolok Jánošík, ktorý bol hybnou silou kultúrneho života v dedine. MOMS sa zjavoval iba ako spoluorganizátor niektorých kultúrnych podujatí, a to vlastne bolo všetko. Činnosť postupne zanikla. Neskoršie sa, koncom minulého alebo začiatkom 20. storočia (nejestvuje presný údaj), predsedom stal riaditeľ školy v Jánošíku Martin Listmajer. Aj v tom období sa činnosť MOMS zvádzala na pomoc iným združeniam v organizácii podujatí, ale aj táto aktivita pomerne rýchlo zanikla

Z obnovujúceho zhromaždenia roku 2014

níčkou sa stala Anna Megová, pokladníkom Janko Brkala a členmi správnej rady Ondrej Mega, Pavel Staňo-Stanko, Mišo Marek, Ondrej Urban, Karol Supek, Anna Kolárová a Anna Čiepová. Aj keď sa vedenie MOMS v čele s predsedom snažilo rozprúdiť činnosť MOMS, nedarilo sa im to. V decembri toho istého roku sa im podarilo zorganizovať výstavu

a MOMS nedával vedieť o sebe až do roku 2014. Konečne 17. marca 2014, teda v roku 20. výročia obnovenia, z iniciatívy predsedníčky MSS Kataríny Melegovej-Melichovej a podpredsedu MSS pre Banát Pavla Baláža a za pomoci slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Jánošíku bolo mimoriadne volebné zhromaždenie, na ktorom bolo zvolené nové vedenie MOMS v čele s učiteľom na dôchodku Pavlom Krížom. Nové vedenie však od prvého dňa narazilo na problémy, na nezáujem občanov Vedenie MOMS v roku 2015: predseda Pavel o matičnú činKríž (v strede), podpredseda Slađan Daniel nosť, nedostatok Srdić (sprava) a tajomníčka Anna Valentová sa prostriedkov a ujali ťažkej úlohy – rozprúdiť matičnú činnosť miestností, avv Jánošíku šak aspoň dávalo

Účastníci prvého maliarskeho tábora (2019)

vedieť o sebe tak, že sa jeho pred- boli v chúlostivom stave. Teraz je stavitelia zúčastňovali zasadnutí to slušný priestor, ktorý by mal orgánov MSS. Prichádzali i na slúžiť všetkým združeniam, čiže stretnutia banátskych MOMS- celej dedine.“ -ov a na sklonku toho istého roku jedno aj sami zorganizovali. Na výročnom zhromaždení M O M S ro k u 2015 odznela iniciatíva, aby všetky združenia spoločnými silami zorganizovali Deň Z druhého maliarskeho tábora (september 2020) Jánošíka, ktorý bude v znamení višní, ovocia, Dnes však môžeme konštatovďaka ktorému sú Jánošíčania vať, že sa MOMS Jánošík podarilo známi. Deň višní sa stal tradičným zorganizovať aj podujatie, ktoré si podujatím Jánošíka, avšak Pavel nárokuje stať sa tradičným, a to je Kríž sa toho nedožil, keďže ho zá- matičný maliarsky tábor. Za sebou kerná choroba roku 2016 vyrvala majú dva ročníky, ktorých sa zúspomedzi živých. častnili maliari z takmer všetkých Smrť predsedu MOMS znovu zapríčinila kratšiu prestávku v činnosti. V apríli nasledujúceho roku však zorganizovali volebné zhromaždenie, na ktorom za predsedu bol zvolený Jozef Omasta. Na výročnom zhromaždení dva roky neskoršie okrem iného povedal: „Snažili sme sa aspoň udrJuraj Lavroš z Padiny hrou na fužať MOMS v živote. Koľkojare spestril prvý maliarsky tábor. koľvek nám to financie, ale Otvorili ho predseda MOMS Jozef aj pracovné záväzky dovoOmasta a predseda Miestneho spoľovali, zúčastňovali sme sa ločenstva v Jánošíku Pavel Chrťan v práci matičných orgánov (prvý a druhý sprava). a dobre sme spolupracovali s banátskymi MOMS-ami. banátskych slovenských dedín. Okrem toho pomáhali sme žen- Ďalšou ideou je organizovať aj skému spolku v organizácii Dňa degustáciu a voľbu najlepších višní a boli sme aj pri organizácii jánošíckych klobás a vín, avšak dedinských osláv, čiže kirvaja. pandémia im to vlani nedovolila. Priložili sme ruky aj k úprave Čas ukáže, ako tomu bude v tomto priestorov domu kultúry, ktoré roku.