Zákaz exportu ovplyvnil dianie na domácom trhu

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLX 19. 3. 2022

Číslo 6/ 2052

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Stimuly pre investície na spracovanie a marketing liehovín

Zákaz exportu ovplyvnil dianie na domácom trhu

Ľubica Sýkorová

Riaditeľstvo agrárnych platieb Ministerstva pôdohospodárstva Srbska vydalo Verejnú výzvu na predkladanie žiadostí o uplatnenie práva na stimuly na investície do spracovania a marketingu poľnohospodárskych a potravinárskych produktov v sektore výroby silných alkoholických nápojov na rok 2022.

Žiadosť o uplatnenie práva na stimuly sa podáva v termíne od 1. marca do a v lehote určenej rozhodnutím, ktorým sa prijímateľovi stimulov schvaľuje realizácia oprávnených 101, každý pracovný deň od 7.30 do 15.30.

. . .

15. apríla 2022 prostredníctvom Registra orgánov štátnej správy, Nemanjina 22 – 26, Belehrad alebo poštou na adresu: Ministerstvo pôdohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva – Riaditeľstvo agrárnych platieb, Bulvár kráľa Aleksandra č. 84, 11 050 Belehrad. Predmetom stimulov v zmysle vyhlášky a tejto verejnej výzvy sú oprávnené investície a náklady na výstavbu zariadení a/alebo nákup nových zariadení, prístrojov a strojov na výrobu liehovín, ako aj všeobecné náklady, ktoré zahŕňajú výdavky na projektovú prípravu a technickú dokumentáciu na stavbu objektu.

Právo na stimuly je možné uplatniť na oprávnené investície a náklady, ktoré sú v plnej miere realizované v období od 15. 11. 2020, ako aj na tie, ktoré budú realizované za podmienok, spôsobom investícií a nákladov. Pri všeobecných nákladoch možno nárok na stimuly získať, ak boli realizované v období od 1. januára 2018 do uplynutia lehoty na realizáciu oprávnených investícií a nákladov určených rozhodnutím. Stimuly sú určené vo výške 60 % z hodnoty oprávnenej investície zníženej o peňažné prostriedky dane z pridanej hodnoty. Hodnota prijateľnej investície by mala byť vyššia ako 400 000 dinárov. Najvyššia celková suma stimulov, ktoré môže užívateľ stimulov získať za jeden kalendárny rok, je 15 500 000 dinárov. Informácie o vyhlásenej Verejnej výzve je možné získať na telefónnom čísle infocentra Ministerstva pôdohospodárstva: 011/260-79-60 alebo 011/26079-61, ako aj kontaktného centra Riaditeľstvo pre agrárne platby 011/30-20-100 alebo 011/30-20Mäso a mäsové výrobky pochádzajúce zo Srbska budú od 1. apríla tohto roku v predajných prevádzkach označené špeciálnou gra ckou značkou. Ako uvádza Ministerstvo pôdohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Srbska, označovanie domácich mäsových výrobkov týmto spôsobom je stanovené novými Pravidlami deklarovania, označovania a reklamy potravín, ktorých uplatňovanie sa začne 1. apríla. Podmienkou toho, aby bol mäsový výrobok označený novou etiketou „Pôvod zo Srbska“, je, že viac ako 50 % hlavnej suroviny musí pochádzať zo Srbska. Táto značka musí byť umiestnená na viditeľnom mieste vedľa vystaveného mäsa a mäsových výrobkov alebo tesne vedľa ceny výrobku. Musí mať minimálne rovnakú veľkosť ako etiketa, na ktorej je vypísaná cena výrobku. ○

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 7. 3. do 11. 3. na začiatku týždňa vzrástli ceny všetkých poľnohospodárskych komodít.

V polovici týždňa sa dopyt na domácom trhu pre správy o dočasnom zákaze exportu primárnych poľnohospodárskych produktov kukurice a pšenice úplne zastavil. Vláda Republiky Srbsko vo štvrtok prijala nariadenie o dočasnom zákaze vývozu základných poľnohospodárskych a potravinárskych produktov – pšenice, pšeničnej múky, kukurice a krúp a slnečnicového oleja.

Burzové kontrakty na kukuricu v prvej polovici týždňa boli realizované v cenovom rozpätí od 34,00 do 34,20 din./kg bez DPH, t. j. od 35,00 do 35,80 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 34,13 din./kg bez DPH. V porovnaní s údajmi z predchádzajúceho týždňa sa cena zvýšila o 6,08 %. V uvedenom období sa najviac obchodovalo s pšenicou. V závislosti od kvality sa zmluvy uzatvárali od 35,00 din./kg do 36,00 bez DPH. Priemerná cena bola 35,54 din./kg bez DPH, čo je oproti predchádzajúcemu týždňu nárast o 4,69 %. Na rozdiel od obilnín bol trh so sójou aktívny. Cena sa pohybovala od 77,00 do 78,00 din./kg bez DPH s jednoznačnou tendenciou navyšovania ceny. ○

Z obsahu

Ázijská ovocná muška môže ohroziť produkciu ovocia

s. 3

Ochrana ovocných stromov proti škodcom na začiatku jari

s. 4 a 5

Kačky – „potulné“ prelietačky

s. 6 a 7

RASTLINNÁ VÝROBA Pestujeme šošovicu

Ľubica Sýkorová

Šošovica jedlá Lens culinaris Med. (srb. sočivo) je mimoriadne hodnotná strukovina. Je ľahšie stráviteľná ako fazuľa, obsahuje približne 25 % bielkovín a až 60 % sacharidov. Dĺžka vegetácie skorých kultivarov je 80 – 110 dní, neskorých kultivarov 125 – 189 dní.

Plochy pod touto strukovinou sa vo svete zväčšujú vďaka zavádzaniu nových výrobcovia, ktorí sa rozhodnú pestovať alternatívne rastliny, medzi ktoré patrí aj šošovica, by odrôd odolných proti patogénom a suchu. V Srbsku sú plochy pod šošovicou zanedbateľné a zredukované na sporadické pestovanie v záhradách.

Patrí medzi alternatívne rastlinné druhy, ktoré sú vo svete aj u nás čoraz dôležitejšie a dajú sa pestovať na malých plochách. Klimatické podmienky našej krajiny poskytujú možnosť pestovania alternatívnych rastlín a sú šancou najmä pre malých poľnohospodárskych výrobcov. Pestovanie alternatívnych rastlín tiež pomáha pri veľmi dôležitom striedaní plodín. Napriek tomu, že s nízkymi investíciami sa dá dosiahnuť uspokojivý zisk, poľnohospodárski mali svoju produkciu spočiatku založiť na menších plochách, a až po získaní určitých skúseností sa pustiť do serióznejšej výroby.

PODMIENKY PESTOVANIA

Agrotechnický význam šošovice je veľký. Pestovanie tejto rastliny zachováva zásoby vody v pôde. Na koreňoch vytvára hrčkotvorné baktérie, pomocou ktorých viaže dusík. Tým obohacuje pôdu, preto sa považuje za výbornú predplodinu pre veľký počet poľných plodín. Šošovica by sa nemala vysievať v monokultúre, ani po iných strukovinách. Je to jednoročná rastlina dlhého dňa. Vysieva sa skoro na jar – keď aj skoré jarné obilniny do hĺbky 3 – 5 cm. V teplejších oblastiach sa vysieva v prvej polovici marca a v ostatných v druhej polovici marca. Keďže vyžaduje kyprú a teplú pôdu, odporúča sa vykonať základné spracovanie pôdy na jeseň a kvalitnú predsejbovú prípravu skoro na jar. Mladé rastliny dobre znášajú krátkotrvajúce mrazy.

Ak sú pozemky očistené od buriny, výsev sa robí na vzdialenosť riadkov 12 – 15 cm. Aby rastliny nepolíhali, ale rástli vzpriameno, k semenám šošovice je možné pridať asi 20 kg/ha semena jačmeňa alebo pšenice. Jačmeň je najvhodnejší na kombináciu so šošovicou, pretože dozrievajú súčasne. Na silnejšie zaburinených parcelách možno šošovicu vysiať do širokých riadkov vzdialených od seba 40 cm. Na jeden hektár je potrebných 70 – 120 kg semena.

Po sejbe je vhodné pôdu povalcovať. Starostlivosť o porast obyčajne spočíva v odstraňovaní burín a okopávaní až do kvitnutia, kým sú rastliny ešte malé. Šošovica dobre reaguje na hnojenie, najmä ak je pôda chudobná na minerály. Keďže má slabo vyvinutý koreňový systém, potrebuje veľa živín. Maštaľným hnojom sa priamo nehnojí, pretože vyrastie bujný porast, ktorý môže ľahko poľahnúť. Dobre využíva živiny z aplikácie maštaľného hnoja na predchádzajúce plodiny.

Dôležitejšie sú minerálne hnojivá. Najlepšie je prihnojovať PK hnojivami 40 – 60 kg/ha účinnej látky. Pred základným obrábaním pôdy sa aplikujú 2/3 hnojiva. 1/3 sa pridá pri predsejbovej príprave pôdy. Zavlažovať treba vo fáze tvorby kvetov alebo počas kvitnutia, ak nastane obdobie sucha. ZBER

Šošovica dozrieva nerovnomerne. Prezreté struky pukajú a zrno z nich vypadáva. Takéto semená sa ťažšie varia a majú menšiu nutričnú hodnotu. Zberom nezrelej úrody zrno zase stráca vlhkosť a rýchlo sa scvrkáva. Šošovicu treba začať zberať, keď listy a struky na spodnej polovici stonky zhnednú. V tom istom čase zrná v strukoch na hornej polovici stonky budú v žltej zrelosti. Semená sa môžu skladovať, keď je obsah vlhkosti nižší ako 14 %. ○

OKRASNÁ ZÁHRADA Blíži sa obdobie výsadby okrasných drevín

Ľ. Sýkorová

Koniec marca a začiatok apríla je vhodným obdobím na vysádzanie okrasných drevín. Väčšinu z nich vysádzame rovnako hlboko, poprípade o niečo hlbšie, než rástli v škôlke. Výnimkou sú iba plytko koreniace dreviny ako sú rododendrony, záhradné azalky, vresovce a ďalšie, ktoré by hlbšou výsadbou – najmä v ťažších pôdach trpeli vysilením pri zakoreňovaní.

Jama má byť tak široká, aby sa korene rastlín pri zapustení neohýbali smerom nahor. sa rozhodne nebudeme ponáhľať a počkáme, až kým sa dreviny riadne zakorenia a začnú rásť. Predtým ale ostriháme zaschnuté časti korienkov a drevinu dáme zhruba na 12 hodín do nádoby s vodou alebo riedkou ílovitou kašou. Ku koreňom vždy dávame lepšiu zem obohatenú kompostom, zatiaľ čo vyhĺbenú spodinu dáme až na povrch. Po zasadení zem jemne utlačíme a dôkladne zalejeme. S hnojením Ak nám už počasie dovolí, môžeme sa pustiť do výsevu letničiek, ktoré nevyžadujú predpestovanie. Začíname aj s výsadbou cibuliek ľalií a hľúz georgín a mečíkov. Nezabúdame ani na trvalky, paprade a trávy. Pomaly sa pripravujeme na vysádzanie, presádzanie a delenie trvaliek. Prerezávame ruže, pričom

Rododendron patrí medzi obľúbené okrasné kry

skôr vysadené skrátime na 3 až 8 očiek, novo vysadené len na 3 očká. Po zimnom období sa robí zmladzovanie okrasných tráv. Ak už vidíme v spodnej časti trávy rašiť mladé výhony, je najvyšší čas na jej zmladenie, ktoré urobíme tak, že celú suchú časť zrežeme nad povrchom zeme asi 5 až 10 cm. ○

OVOCINÁRSTVO Ázijská ovocná muška môže ohroziť produkciu ovocia

Ľubica Sýkorová

Ázijská ovocná muška (Drosophila suzukii, srb. voćna mušica) je škodcom bobuľového ovocia, kôstkovín a viniča. Samičky tohto druhu vínnej mušky kladú vajíčka do zdravých plodov vo fáze dozrievania ovocia. Prvýkrát bola u nás zistená v roku 2014. Od roku 2015 sa v rámci systému Predpovednej a ohlasovacej služby ochrany rastlín vykonáva pomocou lapačov týždenný monitoring jej výskytu u všetkých ohrozených druhov ovocia.

Tento škodca sa zvyčajne prvýkrát v sezóne objavoval v polovici júla a začiatkom rokoch. K silnej populácii ovocnej mušky dopomohla predovšetkým mierna zima. augusta. V priebehu septembra, októbra a novembra boli na lapačoch evidované maximálne počty, keď sa týždenne chytilo viac ako 1 000 jedincov. Najväčšie škody boli pozorované na výsadbách remontantných odrôd malín, černicových plantážach a vo vinohradoch.

V roku 2020 sa v určitých regiónoch vyskytovala takmer celú zimu bez prerušenia.

V Európe sa v posledných rokoch inváznym spôsobom veľmi rýchlo šíri do nových oblastí, kde spôsobuje obrovské škody na úrodách ovocia. Pochádza z východnej Ázie a v Európe bola po prvý raz zaregistrovaná v roku 2009 (v Španielsku, Taliansku a vo Francúzsku).

MIERNA ZIMA JEJ VYHOVUJE

Na základe monitoringu v roku 2021, ktorý sa realizoval pomocou lapačov na území celej krajiny na parcelách s bobuľovím ovocím, v sadoch kôstkovín a vo vinohradoch, možno podľa odborníkov predpovedať, že aj v tejto sezóne je vysoké riziko poškodenia skorého ovocia, ako sú jahody, čerešne, skoré broskyne a iné ovocie, ktoré nebolo poškodené v minulých

ROZDIEL MEDZI OVOCNOU A VÍNNOU MUŠKOU

Všeobecne väčšina druhov patriacich do rodu Drosophila nepatrí medzi škodlivé organizmy, pretože napádajú iba prezreté a hnijúce plody. Drozo ly sú známe pod ľudovým názvom ako napr. octové mušky, vínne mušky či pivné mušky. Larva ovocnej mušky D. suzukii je na prvý pohľad totožná s larvou vínnej mušky (D. melanogaster). Zásadný rozdiel je ten, že ovocná muška napáda iba zdravé zrelé plody, kým vínna muška zakladá svoju populáciu na prezretom, hnijúcom ovocí alebo na mechanicky poškodených plodoch. Dospelce ovocnej mušky majú charakteristické znaky čeľade Drosophilidae: sú to drobné mušky s jasne červenými očkami, majú krátke tykadlá, husto ochlpenú hlava a hruď, sú žlto-hnedej farby. Odlišnosť od vínnej mušky je ba-

dateľná na dospelých samčekoch, ktorí majú čiernu bodku na vokajšom okraji hrotu krídla. Dospelce prežívajú 3 – 9 týždňov, v tomto štádiu aj prezimujú. Pre ich vývoj je ideálna vysoká vzdušná vlhkosť. Nevyhovujúce podmienky pre ich vývoj sú tuhé zimy a vysoké letné teploty nad 30 °C. Aktivita dospelcov zväčša končí v novembri pri poklese teplôt pod 5 °C. Samička kladie 1 – 3 ks bielych vajíčok do plodu, 7 – 13 kusov denne a za celý život môže naložiť 200 – 400 vajíčok. Štádium vajíčka trvá 3 dni. Samička preferuje plody, ktoré

Ázijská ovocná muška dokáže spôsobiť veľké škody

sa začínajú vyfarbovať, plody zelené a prezreté sú pre ňu neatraktívne. Za 3 dni sa z vajíčok liahnu larvy bielej farby. Sú beznohé, dorastajú do dĺžky 3,5 mm. Prechádzajú cez 3 vývojové stupne, štádium larvy trvá v závislosti od teploty 3 – 13 dní. Živia sa dužinou plodu. Kukla je dlhá 3 mm, hnedej farby, na jednom konci s drobnými výrastkami. Štádium kukly trvá 3 – 15 dní, kuklí sa vo vnútri plodu alebo v pôde. Reprodukcia je veľmi rýchla, charakteristická pre čeľaď Drosophilidae. Aj malá populácia sa môže rýchlo namnožiť a spôsobiť vážne škody. Za rok môže mať až 15 generácii.

19. 3. – 25. 3. 2022

sobota nedeľa

9˚ | -1˚ 7˚ | -3˚

pondelok

8˚| -1˚

utorok

10˚ | -2˚

streda

13˚ | 1˚

Ovocná muška je polyfágny škodca, škodí na veľkom počte ovocných druhov. V miestach kladenia vajíčok a následného žeru lariev vo vnútri plodu dochádza k prepadávaniu a mäknutiu pletiva a rôznym škvrnitostiam. Neskôr dochádza k sekundárnej infekcii hubami, baktériami a následnej hnilobe plodov, ktoré sa stávajú nekonzumovateľné a nepredajné, podliehajú rýchlej hnilobe. Hospodárske škody sú veľmi vysoké.

OCHRANA

Preventívne opatrenia ochrany sú veľmi dôležité. Tu patrí dôsledná kontrola dovážaného tovaru, monitoring dospelcov - odchyty dospelcov prostredníctvom lapákov (žlté lepové dosky) s návnadou (napr. zmes octu a vína, jablčný ocot, zrelé banány, osladená voda s droždím, a i. ), ktoré kladieme jeden mesiac pred začiatkom dozrievania ovocia. Kontrolu robíme raz za týždeň.

Priame opatrenia spočívajú v odstraňovaní napadnutých plodov, pri silnom napadnutí úplná likvidácia produkcie. Insekticídna ochrana je veľmi náročná, pretože drozo la začína škodiť v čase, keď je náročné zabezpečiť insekticídne ošetrenie tak, aby bola dodržaná predpísaná čakacia ochranná lehota do konzumácie ošetrenej plodiny.

Odborníci odporúčajú tieto opatrenia: nastavenie veľkého počtu pascí - použiť možno pasce z plastových iaš s červeným vínom, jablčným octom a pár kvapkami saponátu. Pasce treba umiestniť predovšetkým na okrajové časti pozemku vo vzdialenosti 2 až 3 metre a vo vnútri pozemku vo vzdialenosti 5 metrov. Z okrajov produkčných pozemkov treba odstraňovať aj divé černice a rôzne druhy divého ovocia, ktoré môžu byť hostiteľmi tohto škodcu. Vhodné je aj použitie ochranných sietí, ktoré bránia muškám dostať sa k ovociu. ○ štvrtok piatok

14˚ | 1˚ 14˚ | 0˚

OCHRANA RASTLÍN Ochrana ovocných stromov proti škodcom na začiatku jari

Ing. Ján Tancik, PhD.

V čase tesne pred začiatkom vegetácie alebo na jej začiatku sa robia ochranné opatrenia proti niektorým škodcom a chorobám veľmi efektívne. Niektoré z týchto opatrení sú veľmi dôležité, lebo ak sa nevykonajú teraz, už ďalšie opatrenia môžu byť neúčinné. PREDJARNÝ POSTREK PROTI ŠKODCOM V OVOCNOM SADE

V ovocných sadoch škodcovia sú aktívni počas celej vegetácie, kedy sa vykonáva aj najviac ochranných opatrení. No proti niektorým škodcom a aj chorobám účinné sú opatrenia aj pred začiatkom vegetácie, respektíve na začiatku vegetačného cyklu. Tieto opatrenia sa vykonávajú proti škodcom, ktorí prezimujú na ovocných stromoch, čiže proti prezimujúcim štádiám alebo v čase aktivácie týchto škodcov. V minulosti tieto opatrenia boli známe pod menom zimný postrek. Vykonávali sa často aj v zimných mesiacoch, keď boli na to priaznivé podmienky, v prvom rade teploty nad 5 °C počas dňa. Prípravky, ktoré sa vtedy používali, sú už teraz pre zlé toxikologické vlastnosti zakázané. V dnešnej dobe sa robia podobné opatrenia, pravda s inými prípravkami, ekologicky prijateľnejšími a v iných termínoch. Aplikácie sú posunuté na trochu neskôr – pred začiatkom vegetácie alebo na samom začiatku vegetácie.

Predjarné ošetrenie jabloní sa robí, keď sa už neočakáva príchod nižších teplôt. Odporúča sa robiť po dlhšom oteplení, keď už začína aktivácia prezimujúcich škodcov, je to pri teplotách aspoň 10 0C, spoľahlivejšia nad 15 0C. Toto ošetrenie treba na jabloniach vykonať od fáze myšieho uška a do fázy ružového púčika. V intenzívnych sadoch, kde sa robí intenzívna ochrana, toto opatrenie sa môže v niektorých rokoch aj vynechať. V extenzívnych sadoch, kde sa vykonáva ochrana sporadicky, toto opatrenie má významnú úloh, no úplne nevyrieši problémy s jednotlivými škodcami.

KTORÝCH ŠKODOCOV TÝMTO OPATRENÍM MÔŽEME REGULOVAŤ?

Opatrenia vykonané pred začiatkom vegetácie respektíve na samom začiatku vegetácie sú účinné proti: červcom - štítničke nebezpečnej Quadraspidiotus perniciosus, štítničke čiarkovitej Lepidosaphes ulmi, puklici slivkovej Eulecanium corni; voškám - voške jabloňovej Aphis pomi, voške skorocelovej Dysaphis plantaginea, voške hniezdotvornej Brachycaudus schwartzi, voške broskyňovej Myzus persicae, vlnačke krvavej Eriosoma lanigera; méram – mére jabloňovej Cacopsylla mali a mére hruškovej Cacopsylla pyri; roztočom – roztočcu chmeľovému Tetranychus urticae, roztočcu viedenskému Tetranychus viennensi a roztočcu ovocnému Panonychus ulmi.

ČO TREBA UROBIŤ PRED POSTREKOM?

Predtým, ako sa vykoná ošetrenie, treba urobiť kontrolu napadnutia ovocných stromov. Na konároch, konárikoch a v štrbinách kôry sa nachádzajú rôzne druhy hmyzu a roztočov, ktorí tu prezimujú. Táto kontrola sa robí v čase pučania stromov. Odoberajú sa vzorky 2 – 3 ročných vetvičiek, celkovo 20 vetvičiek o dĺžke 20 cm. Pomocou lupy sa zisťuje prítomnosť a počet vajíčok, lariev alebo imág prezimujúcich škodcov. Ich počet sa prepočíta na 1 m dĺžky vetvičiek. Ochranné opatrenia sa vykonávajú, ak sa populácia niektorého zo sledovaných škodcov nachádza nad prahom škodlivosti a ten je pre jednotlivé druhy škodcov nasledovný: štítničky 100 a viac štítkov, vošky na jabloni 25 a viac vajíčok, vošky na slivke 10 a viac vajíčok, méra jabloňová 50 a viac vajíčok, méra hrušková 2 a viac vajíčok s tým, že sa kontroluje 25 vetvičiek, čiže spolu 5 m dĺžky, puklica slivková 25 a viac lariev a roztočec ovocný 1000 a viac vajíčok.

KTORÉ PRÍPRAVKY POUŽIŤ, KEDY A AKO?

Špeciálne prípravky na predjarný postrek nie sú povolené, no pri vyšších teplotách a vo fáze pučania sa môžu použiť prípravky zo skupiny pyretroidov, účinné látky beta-cy uthrin a lambda-cyhalotrin. V ekologickej produkcii môžeme použiť prípravok na báze oleja z tropického stromu Pongamia pinata prípravok Rock E ect.

Biele lepové dosky

Proti prezimujúcim škodcom na jadrovinách sa aplikácia vykonáva od začiatku rašenia do fázy zelených pukov, a na kôstkovinách vo fáze rašenia. Jednozložkové boritanové listové hnojivo BorOil sa tiež môže použiť ako predjarný postrek v koncentrácii 0,5 – 0,7 % od fenofázy pokročilého myšieho uška do fenofázy ružového púčika. Obmedzuje výskyt múčnatky, vošiek, puklíc, roztočcov, štítničiek a mér.

PILIARKY NA JABLONIACH A SLIVKÁCH

Piliarka jablčná Hoplocampa testudinea lieta pred kvitnutím jabloní. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do pokožky čiaLarva piliarky a poškodené plody slivky šok jabloňových kvetov. Larvy vyhrýzajú v mladom plode povrchovú chodbu. Po zvliekaní opúšťajú plod a napádajú ďalší plod vyhrýzaním chodby priamo do jadrovníka. Vnútro plodu je vyplnené trusom a pach plodov pripomína pach bzdôch. Tento symptóm sa nazýva skorá červivosť jabĺk. Takto napadnuté plody opadávajú zo stromu. Z preventívnych opatrení významné je jesenné alebo včasné jarné kyprenie pôdy pod stromami. Zbieraním opadnutých jabĺk sa redukuje populácia škodcu pre nasledujúce vegetačné obdobie. Tiež pestovanie odolných odrôd má význam v redukcii škodlivosti. Najviac napádané sú skoré odrody.

Potrebu priamej ochrany proti tomuto škodcovi môžeme určiť na základe náletu imág na biele lepové doštičky a na základe výskytu vajíčok. Hodnota prahu škodlivosti je výskyt 10 a viac jedincov/lapák za dva dni pozorovania. Optimálny termín ochrany sa stanový na základe sledovania vývoja vajíčok. Postrek sa vykonáva, keď z vajíčok vidno červené oči lariev. Obyčajne to býva hneď po odkvitnutí. V ekologickej produkcii sa využíva prípravok na báze účinnej látky azadirichtin (NeemAzal-T/S) a KaraNimba Mikro.

Piliarka slivková a piliarka žltá sú veľmi významní škodcovia sliviek. V niektorých rokoch môžu lokálne zničiť aj 90 % plodov. Na napadnutých plodoch vidno čierny otvor s trusom. Pri vhrýzaní do plodu pahúsenice nekonzumujú pletivá plodu, ale sa živia kôstkou a semenom. Dôsledkom napadnutia je hromadné opadávanie zelených nevyvinutých plodov. Napadnuté plody páchnu po bzdochách. Na jar imága lietajú, keď sú slivky vo fáze pučania, kvitnutia alebo na konci kvitnutia. Ak sú slivky rozkvitnuté, napadnutie býva najväčšie, lebo sú najlepšie podmienky na prijímanie potravy a kladenie vajíčok. Ak sa kvitnutie skončilo, napadnutie je nepatrné alebo žiadne. Imága sa koncentrujú na odrody, ktoré v čase ich eklózie kvitnú.

Samičky piliarok vyhľadávajú biele kvety sliviek respektíve jabloní a kladú do nich vajíčka. Láka ich biela farba a tak ich môžeme nalákať a nachytať na biele dosky natreté nevysychajúcim lepom. Takto môžeme výrazne znížiť počet nakladených vajíčok do kvetov. Lapače vyvesujeme do koruny stromu týždeň pred začiatkom kvitnutia. Dávka je dve dosky na každý meter stromu. Potrebu priamej ochrany proti tomuto škodcovi môžeme určiť na základe náletu imág na biele lepové doštičky a na základe výskytu vajíčok. Optimálny termín ochrany sa stanový na základe sledovania vývoja vajíčok. Postrek sa vykonáva, keď z vajíčok vidno červené oči lariev. Postrek môžeme urobiť hneď po odkvitnutí, keď opadávajú posledné korunné lupienky kvetov. Netreba robiť skôr, lebo ešte lietajú včely.

Ošetrenie sa robí iba na miestach pravidelného silného výskytu, kde sú každoročne zaznamenané škody. Z chemických prípravkov povolené sú prípravky s účinnou látkou deltametrin, povolené su proti cicavému a žravému hmyzu.

VLNAČKA KRVAVÁ

Vlnačka krvavá Eriosoma lanigera (Pemphigidae, Sternorrhyncha) je voška, ktorej bezkrídle samičky sú pokryté dlhými bielymi voskovými vláknami, ktoré sa podobajú

Vlnačka krvavá

na vlnu – preto názov vlnačka.

Tieto vlákna prekrývajú kolónie týchto vošiek a tak ich chránia od prírodných nepriateľov, ale aj od insekticídnych postrekov, čím komplikujú ochranu. Keď roztlačíme túto vošku, medzi prstami nám zostane na prstoch červená hmota pripomínajúcu krv, preto v názve krvavá. Táto hmota sa lepí na oblečenie a ťažko sa čistí. Vlnačka krvavá neškodí na listoch, ale škodí vyciciavaním štiav na konároch a spôsobuje vznik kambiálnych nádorov. Konáre na napadnutých miestach sa deformujú a vytvárajú sa na nich nádory, ktoré praskajú a je to vstupná brána pre mnohé patogény. Silne napadnuté stromy zaostávajú v raste a môžu aj uhynúť. Ohrozené sú najmä mladé stromy. Bezkrídla samička je dlhá 1,7 - 1,9 mm variabilnej farby: hrdzavohnedá, fialovočervená, tmavo zelená. Tvar tela je vajcovitý. Telo je pokryté modrobielymi voskovými vláknami. Okrídlená samička meria 1,6 - 2,2 mm, je žltohnedej farby. Telo majú pokryté kratšími voskovými vláknami. Mladé larvy nemajú voskové vlákna.

Prezimujú najčastejšie larvy prvého a druhého instaru na koreňoch a kmeňoch jabloní, na jar migrujú do koruny a cicajú na konároch. Nymfy sa vyvinú v dospelé neokrídlené samičky, ktoré rodia živé larvy. Jedna samička narodí 100 – 150 lariev. Kolónia sa tvoria najmä na mladých vetvičkách v blízkosti pukov. Najvyššia početnosť je v máji a júni, potom sa početnosť znižuje, ale v septembri znovu stúpa. V júni sa objavujú okrídlené formy samičiek, ktoré preletujú na susediace stromy. Takto sa behom roka vyvinie 10 – 15 generácii. Vlnačka krvavá má veľa prírodných nepriateľov, ktorí sú schopní ju udržať pod hladinou škodlivosti. Na jar majú najväčší význam predátory: ucholaky, rôzne druhy lienok (Coleoptera: Coccinelidae), larvy pestríc (Diptera: Sirphidae), imága a nymfy dravých bzdôch (Heteroptera: Anthocoridae). Neskoršie v lete má veľký význam parazitoid Aphelinus mali. Tento parazitoid bol do Európy dovezený v 20 -tych rokoch minulého storočia. Do roka má 5 – 8 generácii, takže sa môže rýchlo rozmnožiť. Viac sa vyskytuje v sadoch, kde sa nepoužívajú insekticídy. Podpora týchto užitočných organizmov je dôležitou zložkou ochrany ovocných sadov.

AKO PODPORIŤ VÝSKYT PRÍRODNÝCH NEPRIATEĽOV

VOŠIEK (AFIDOFÁGOV)?

V prvom rade priamu ochranu treba robiť len v prípadoch, keď je nevyhnutná, keď hrozí znečistenie plodov medovicou, ktorú vylučujú vošky. Postreky treba robiť s insekticídmi, ktoré sú netoxické pre prirodzených nepriateľov. Vytvárame v sadoch podmienky na prežitie prírodných nepriateľov ponechaním vegetácie, alebo vysievaním kvitnúcich rastlín, ktoré produkujú peľ a nektár, ktoré sú zdroje potravy užitočného hmyzu. Treba sledovať vývoj a migrácie afidofágov a naučiť sa prognózovať ich uplatnenie v regulácii vošiek.

OCHRANA

Znížiť napadnutie vlnačkou sa dá správnym výberom odrôd a podpníka. Bujné odrody (Jonagold, Idared, Melrose a iné) sú citlivé na tohto škodcu a podpníky A2, M111, M106 a M9 sú pre neho atraktívnejšie. Napadnutiu sa môžeme vyhnúť aj správnym výberom stanovišťa, správnym sponom rastlín a znížením poškodení na stromoch. Väčší výskyt tohto škodcu je v silne orezaných sadoch. Z nepriamych opatrení veľký význam má ošetrenie rán po reze stromov. Tiež môžeme napadnuté konáre odrezať a zlikvidovať.

Priama ochrana sa môže robiť v rôznych termínoch. Proti škodcovi sú účinné predjarné postreky a tiež sa môžu robiť postreky pred kvitnutím. V lete sa zásahy robia pri výskyte viac ako 10 kolónii na 100 letorastoch. Na Slovensku sú proti vlnačke reistrované prípravky na báze účinnej látky acetamiprid a spirotetramat. V ochrane proti vlnačke krvavej sa používajú rovnaké prípravky, ako proti iným voškám. Postrek treba urobiť pod vyšším tlakom a s vyšším množstvom vody, aby sa kvapalina dostala pod voskovú ochrannú vrstvu. Pri ochrane ekologických porastov sa odporúča najprv použiť prípravok, ktorý obsahuje mazľavé draselné mydlo (Cocana, Floravita Coco), ktoré pomáha pri zmytí voskových vlákien. Aplikuje sa pri vyššom tlaku a väčším množstvom vody. Dávka je 50 – 60 ml/10 l vody. Po obschnutí najviac do 24 hodín použiť biologický prípravok proti voškám prípravok na báze účinnej látky azadirichtin (NeemAzal-T/S) a prípravok na báze oleja z tropického stromu Pongamia pinata prípravok Rock Effect. 

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (50) Kačky – „potulné“ prelietačky

DrSc. Ján Babiak

Z rozsiahleho radu zúbkozobých (Anseriformes) je čeľaď kačicovité (Anatidae) najbohatšia a možno aj najpočetnejšia. Ale v tomto prípade ide o kačice, ktoré sú menej prítomné na našich priestoroch. Väčšina tu prezentovaných druhov u nás nehniezdi. Výnimkou je lyžiarka pestrá, ktorá je u nás zriedkavý hniezdič, kým potápnica bielohlavá tu hniezdila ešte koncom minulého storočia, ale dnes jej hniezdenie vo Vojvodine nie je potvrdené.

Ďalšie uvedené druhy hniezdia najčastejšie na priestoroch ďalekého Káčerovo „pekné“ zrkadlo, v systematickom segmente plávavých kačiek. Pre priestorový limit sa sem chladného severu, a tak cez naše kraje iba preletujú. Aj v tom sú rozdiely. Niektoré sa na prelete zdržiavajú len krátko (ľadovka dlhochvostá), alebo dlhšie (turpan čierny), ale niektoré tu vedia v potulkách a hľadaní nezamrznutej vodnej plošiny aj prezimovať (kajka morská). Nakoniec sú tu aj diametrálne odlišnosti. Na rozdiel od severských druhov, potápnica bielohlavá trvale obýva teplejšie kraje. Odtiaľ si na jar na svojich potulkách zalietne aj na dlhšie dráhy, ako čo je vzdialenosť Vojvodiny od jej stáleho bydliska.

Keby sa išlo do podrobností v tejto skupine operencov, rozdielov by bolo ešte viac. To, čo je pre všetky tieto druhy spoločné je, že ide o vodné vtáky – kačky s podobným a už zachodeným spôsobom života na širokých vodných priestranstvách, aj o konštatáciu, že sú dobrí plavci, aj potápači... Aj že podľa sfarbenia peria sú pohlavne dimorfné. To nasledovné, čo je v tomto prípade s ohľadom na vojvodinský priestor pre nich spoločné je, že sú u nás zriedkavé už aj preto, že sú na tomto priestore málopočetné. Vlastne v transmigrácii sem prichádzajú v malom počte a u nás sa zdržiavajú krátko. Už aj preto sú údaje o nich o to vzácnejšie.

V celej koncepcii spoločných vlastností týchto operencov jeden druh kačiek tu predsa nie je „doma“. Druh lyžičiarka pestrá mal byť prezentovaný v rámci príspevku Avifauna (20) pod názvom nevmestil a bol eliminovaný, lebo po svojej prítomnosti v týchto krajoch bol posledný na rade. Aby v takom knock-out systéme druh nezostal nezverejnený, autor tohto príspevku sa rozhodol zaradiť ho v koncepcii zriedkavých kačiek vo Vojvodine. Už aj preto, že sú tu tieto kačky hniezdiče. V tejto koncepcii tu musia mať vedúcu pozíciu a tak je druhu lyžičiarka pestrá ako kompenzácia na spomenutú „elimináciu“ daná aj nová „výhoda“, aby bola čelným druhom v tomto príspevku. Tým si získala všetky prednosti aj pre podrobnejšiu metodológiu prezentácie, takú aká je pre tento podčiarnik aj plánovaná. Tak stalo sa aj to, čo v bežnom živote nie je ani tak zriedkavé, že aj tí poslední sa v novej koncepcii stanú – tí prví.

LYŽIČIARKA (KAČICA) PESTRÁ (OBYČAJNÁ) – SPATULA (ANAS) CLYPEATA, Linné 1758

Rozšírenie: Je operencom severnej pologule. Celoročný výskyt v tvare diskontinuovaných ostrovov má v strednom Anglicku, severnom Francúzsku a Beneluxe, ale na juhu Európy v tvare menších ostrovných areálov (až po severné okolie pobrežia Čierneho mora) ešte viac. Jej letný areál má kompaktný tvar na celom euroázijskom kontinente, v pásme od 40 ° s. z. š. až po polárny kruh. Severná populácia je sťahovavá a zimuje na vodných priestranstvách teplých oblastí severnej pologule až po rovník. Naše jedince zriedka migrujú a za tuhých zím iba preletia k Dunaju. Vo Vojvodine lyžičiarka zriedkavejšie aj hniezdi, najčastejšie v povodí Tisy, ale aj Dunaja, ale aj na väčších vodných plochách, ba má tu aj tendenciu šírenia areálu.

Biotop: Jej biotop sú nížinné močiare, riečne mŕtve pazuchy, jazerá a porastené rybníky.

Rozlíšenie: Tento druh má dlhý a široký lyžicovitý zobák v tvare lyžice, podľa čoho aj dostal rodové meno. Samec má v dobe párenia, čierno-zelenú hlavu, hnedo-čierno-biely chrbát, gaštanové brucho a boky, kým zrkadielko na letkách je sivo-zelené. Po párení tratí výstražné farby. Samička je hnedá s tmavším chrbtom a jasmláďatá vyvádza na vodu a dbá o celý kŕdeľ, nie aj o stravovanie, lebo mláďatá sú od začiatku samostatné. Lietať sa naučia za 7 týždňov.

Potrava: Druh konzumuje bezstavovce (planktón, slimáky, lastúrniky), ktoré nachádza na povrchu vody alebo panáčkovaním v hlbšej vode a v bahne. Požiera aj semená.

Hlas: Samec sa hlási tupým nízkym „tuk, tuk, tup, tuk-tuk...“ a samička tichým kačkaním.

ĽADOVKA (KAČICA) DLHOCHVOSTÁ – CLANGULA

HYEMALIS, Linné 1758

Je kačka severného arktického priestoru. Zimuje na baltickom prímorí a na severnom pobreží

Lyžičiarka pestrá

nejším bruškom, ale so špecifickou textúrou a s ohľadom na samca má výraznejšie zelené zrkadlo. Mladé jedince majú materský šat, ale tmavšej hnedej farby.

Hniezdenie: Na hniezdisko páry prichádzajú už spárený a potom samce hneď začínajú s tokaním a dvorením. Hniezdo si vyhliadnu obaja spolu, no stavia ho samička. Je spravidla na zemi maskované húšťavou, najčastejšie blízko pri vode alebo až na ostrovčeku. Materiál pre stavbu je suchá vegetácia z okolia s mäkkou podstielkou vystlanou perím. Znáška je 7 – 10 (12) belavých alebo žltkavých vajec. Doba znášky je od konca apríla do začiatku júna. Na násade sedí samička. Inkubácia trvá 22 – 23 dní. Hneď po vyliahnutí samička Atlantického a Tichého oceánu, ale zalieta aj na jazerá do strednej Európy. U nás je zriedkavým zimným hosťom v období december - január. Pozorovaná je na vodných plošinách v juhozápadnom Srieme a v južnom Banáte.

Ľadovka až trikrát do roka mení operenie, ale pre jej pobyt u nás je zaujímavý zimný šat. Ten je u samca hlavne čiernobiely s dlhým párom čiernych chvostových pier a na krátkom tmavom zobáku má ružový pás. Samice majú hnedý chrbát a žlto-hnedú hruď, ako aj krátky tmavo sfarbený chvost a na hlave sivú čiapočku. Stravuje sa na vodnej hladine a konzumuje mäkkýše, kôrovce, červy, hmyz a rybky.

Hlási sa tichým mrmlaním a kač-

Ľadovka dlhochvostá – zimný šat

kaním: „ka-ka, kau...“, „vaulí...“ a pokúša sa spojiť to aj na melodický spev.

TURPAN (KAČICA) ČIERNY (-A) – MELANITTA (ANAS) NIGRA, Linné 1758

Obýva severné časti Európy a západnú Sibír. Z tých oblastí, okrem severného Anglicka (kde má celoročný výskyt), sa sťahuje na pobrežie Baltika, Atlantika ale aj Mediteránu. Časť populácie z oblasti Timanu radšej prelieta

Samec sa hlási pískavým hvízdaním („pjü“, pjü-íí“) a samica vrčavým „karrr...“

KAJKA MORSKÁ (OBYČAJNÁ) – SOMATERIA MOLLISSIMA, Linné 1758

Ide o výhradne morskú kačicu, ktorá obýva pobrežie severného ľadového mora. Zimuje na pobreží Atlantického a Tichého oceánu v pásme od 40 ° s. z. š. a po polárny kruh. Sibírska populácia sa v sťahovaní posúva cez vnútrozemie

Turpan čierny

cez kontinent na pobrežie Čierneho mora a odtiaľ sa Dunajom nie tak často dostane aj k nám. Na vodných plochách Vojvodiny turpan je pozorovaný v období november - február.

Je to stredne veľká, zavalitá kačica. Samec je v úplnosti čierny, s väčším trojuholníkovým zobákom s hrboľom v báze a žltou škvrnou na hornej časti. Samica je hnedá, s tmavším chrbtom aj čiapočkou na hlave a bledšou škvrnou v dolnej časti hlavy. Turpan požiera hlavne živočíšnu stravu: ryby, ulitníky, kôrovce a červy. a tak ich zriedkavo možno vidieť na väčších vodných plochách aj u nás. Tu bola pozorovaná na nezamrznutej vode aj v dobe tuhej zimy.

Je to veľká zavalitá kačica s veľkým klinovitým zobákom. Samec je výrazne čierno-biely s ružovkastými prsami a zelenou škvrnou na krku. Samica je okrovo-hnedá s husto mriežkovanou textúrou na celom tele. Juvenilné mláďatá majú materský šat. Potravu nachádza v mori na skalách. U nás sa musí uspokojiť s potravou, akú nájde v sladkej vode (hmyz,

Kajka morská

mäkkýše, kôrovce, riasy...).

Samec sa hlási hrkútavo „á-ahúu“, ,,e-úú-i“ a samica štebotavo alebo kvákavo: „kvek-kek-kok“, „kiu-kiu“, „gak-ak-ak“...

POTÁPNICA BIELOHLAVÁ –

OXYURA LEUCOCEPHALA, Scopoli 1769

Na rozdiel od predchádzajúcich kačiek ide o druh, ktorý obýva teplejšie kraje. Jej celoročný výskyt sú ostrovcovité areály na pobreží západného Mediteránu, v južnom je na severe Báčky pozorovaná v období december - marec. Jej biotop sú vlhké eutrofné jazerá s bohatou vegetáciou.

Je to kačka strednej veľkosti, ktorú ľahko poznať po veľkom hrbe na koreni zobáka a po nápadne vztýčenom chvoste. Samec má v dobe párenia výrazne bielu dolnú časť hlavy, modravý zobák a jasne hnedú farbu peria na ostatných častiach tela. V zime je o nuansu matnejší. Samička je

Potápnica bielohlavá

Turecku, v južnom Podkavkazsku a v Perzskom zálive v oblasti stredného Iránu. Časť tejto populácie zjari šíri svoj areál v Ázii na severovýchod do oblastí ústia riek Ural, Volga, do strednej Ázie (až do oblastí Aralského a Balkašského jazera). Na potulkách letí ešte širšie, aj na vodné plochy Vojvodiny, stredného Francúzska a na východ až na Bajkal. V minulom storočí bolo v Potissku (Nový Bečej) zaevidované aj hniezdenie potápnice, ale dnes je tento druh najčastejšie iba zriedkavým zimným hosťom. Je zaujímavé, že s väčšou a tmavšou čiapočkou, s bielym pásmom pod okom, menšou bielou škvrnou na krku, aj celkovo je hrdzavejšia od samca. Mláďatá sú podobné samici, ale matnejšie a menej hrdzavé.

Potápnica si potravu nachádza hlavne vo vode, ale pri jej stravovaní dominuje zložka rastlinného pôvodu.

Vo vzájomnej komunikácii sa hlási tichým krákavým „krá-krá...“ aj „gá-ga...“, ale aj pískavým „píi-í“. Výstražná znak je ostré „krrr-krrr...“

Fotografie z internetu

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Koložvárska kapusta

Koložvárska kapusta je kombináciou ryže, koreneného bravčového mäsa a kyslej kapusty. Táto aromatická trojvrstva sa potom ešte zjemňuje smotanou. Suroviny: 1 kg kyslej kapusty, 600 g mletého bravčového mäsa, 300 g slaniny, 150 g klobásy, 200 g ryže, 2 ks väčšej cibule, 4 strúčiky cesnaku, 300 ml kyslej smotany, 150 ml smotany na šľahanie, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, mletá červená paprika, bravčová masť alebo olej Takto sa to podarí: Ryžu aspoň dvakrát premyjeme a zalejeme vodou. Na 1 diel ryže pridáme dva diely vody. Ryžu osolíme a varíme do polomäkka. Obidve cibule si ošúpeme a pokrájame nadrobno. Slaninu nakrájame na kocky. Ak máme slaninku mastnejšiu, tak polovicu z nej dáme opražiť na panvicu a keď pustí masť, tak pridáme polovicu nakrájanej cibule. Ak máme suchšiu slaninku, tak na opekanie použijeme bravčovú masť alebo olej. Ku opraženej slaninke s cibuľou pridáme mleté mäso a krátko opečieme. Potom podľa chuti pridáme soľ, mleté čierne korenie a mletú červenú papriku. Všetko spolu dobre premiešame, podlejeme vodou a necháme dusiť asi 20 minút. Nakoniec pridáme prelisovaný cesnak, premiešame a ešte krátko podusíme. Zvyšnú slaninu a cibuľku opäť osmažíme na panvici a následne pridáme kyslú kapustu. Podľa chuti pridáme soľ, mleté čierne korenie a mletú červenú papriku. Dusíme do mäkka a podľa potreby podlievame vodou alebo vývarom. Pripravíme si hlbšiu zapekaciu misu, ktorú vymastíme masťou. Na dno dáme približne tretinu kapusty aj so šťavou. Na kapustu ďalej vrstvíme polovicu ryže, polovicu mäsa a polovicu klobásy. Opäť tretinu kapusty, ktorú prelejeme polovicou zmesi kyslej smotany a smotany na šľahanie. Opäť vrstvíme v tomto poradí: ryža, mäso, klobáska a kapusta. Polejeme zvyškom smotanovej zmesi, zakryjeme alobalom a zapekáme v rúre vyhriatej na 180 °C približne 30 až 40 minút.

Kalerábové hranolčeky

Suroviny: 2 ks väčšieho kalerábu, 2 PL rastlinného oleja; na dochutenie soľ, drvená rasca, údená paprika, čili

Takto sa to podarí:

Rúru rozohrejeme na 200 °C. Kaleráb ošúpeme a pokrájame na tenšie hranolčeky, ktoré vysypeme na plech. Kaleráb pokvapkáme olejom, ochutíme soľou a okoreníme napríklad rascou, mletou paprikou alebo čili. Kalerábové hranolčeky pečieme (200 °C) zhruba 20 minút a v strede pečenia ich premiešame, aby sa rovnomerne upiekli. Podávame s kečupom alebo domácim dresingom.

Makové šúľance

Suroviny: 700 g zemiakov, 300 g polohrubej múky, 2 väčšie vajíčka, štipka soli, 150 g mletého maku, 50 g práškového cukru, 100 g masla

Takto sa to podarí:

Zemiaky uvaríme v šupke. Keď vychladnú, tak ich ošúpeme a pretlačíme alebo postrúhame na jemno. Dáme variť jemne osolenú vodu do veľkého hrnca. Na pracovnej doske spojíme zemiaky, múku, vajíčko a soľ. Vypracujeme nelepivé cesto do tvaru valca. Ten potom rozrežeme na asi 8 rovnakých častí, z ktorých ušúľame dlhé a tenké valčeky. Tie potom rozkrojíme na ďalšie časti – asi 5 až 6 menších valčekov z každého. Valčeky ešte jemne pomúčime a každý zvlášť medzi dlaňami ešte jemne vytvarujeme do šúľanca. Šúľance dáme variť do vriacej vody. Kým sa uvaria, roztopíme maslo a pomletý mak premiešame s cukrom. Hotové šúľance prelejeme maslom a posypeme makovou posýpkou.

Torta Caprese (bez múky)

Suroviny: 200 g lúpaných mandlí, 150 g masla, 200 g horkej čokolády, 4 vajcia, 1/4 KL soli, 1 pomaranč, 150 g kryštálového cukru, trochu práškového cukru na posypanie Takto sa to podarí: Mandle nasypeme do mixéra a rozmixujeme na prach, v ktorom ale ostanú ešte maličké kúsky celých orieškov. Maslo pokrájané na menšie kocky a čokoládu dáme v miske roztopiť nad vodný kúpeľ. Potom odložíme bokom a necháme vychladnúť. Medzitým si oddelíme žĺtky od bielkov. Žĺtky vymiešame s cukrom (100 g), strúhanou kôrou z polovice pomaranča a soľou do hladkého krému. Potom prilejeme vychladnutú čokoládovú zmes a spolu dobre vymiešame. Potom už len zľahka zapracujeme mandľové omrvinky a nakoniec zapracujeme tuhý sneh z bielkov a cukru (50 g). Rúru rozohrejeme na 180 °C a dno tortovej formy (23 cm) vyložíme papierom na pečenie. Cesto navrstvíme do formy, uhladíme (utrasieme) a pečieme asi 30 až 40 minút. Vychladnutú tortu posypeme práškovým cukrom a môžeme servírovať len tak samotnú alebo s čerstvo ušľahanou šľahačkou.

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 552 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

STARÁ PAZOVA Deti mamám k sviatku

Anna Lešťanová

Vstaropazovskej divadelnej sále sa v sobotu 12. marca uskutočnil koncert najmladších členov SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Detský tanečný koncert pomenovali Deti mamám.

Na celovečernom koncerte vystúpili detské tanečné skupiny,

predstavili sa tanečníci od tých najmladších až po skúsenejších, ako aj početní nádejní speváci. Každý hudobno-spevácky bod či vinšovačky mamám, starým mamám a príbuzným k 8. marcu početné obecenstvo odmenilo potleskom. Na sobotňajšom koncerte medzi hosťami boli i Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM a predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Nataša Mićićová, predsedníčka Zhromaždenia obce Stará Pazova, a Dragoslav Bonđi, predseda Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova. Detské taNajmladšia detská tanečná skupina nečné skupiny, v ktorých

Predstavili sa aj členovia najstaršej detskej tanečnej skupiny

je okolo 40 detí vo veku 4 až 17 rokov, za sprievodu detského orchestra pod vedením Vladislava Gubečku predviedli niekoľko choreogra í – tak tie staršie, ale aj nové tance. Mladučkí a tí skúsenejší speváci sa predstavili slovenskými ľudovými piesňami, ktoré zaspievali či už ako sólisti, alebo v skupine. Hosťom koncertu bol žiacky chór ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, ktorý pracuje pod vedením profesorky hudby Andrey Dvornickej-Machovej. Vedúci detských tanečných skupín SKUS hrdinu Janka Čmelíka sú Alexandra Filková a Alexander Pop a s malými milovníkmi slovenských piesní a tancov aj naďalej vytrvalo pracujú choreografka Ružena Červenská a nacvičovateľka Katka Šašová. Záverečným bodom koncertu bolo spoločné vystúpenie všetkých aktérov tohto večierka, keď spoločne zaspievali pieseň Po nábreží… V speve sa k nim pridalo aj obecenstvo.

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI Odmenili mladých literátov a výtvarníkov

Olinka Glóziková-Jonášová

V pondelok 14. marca na podkroví Galérie insitného umenia v Kovačici sa uskutočnilo vyhodnotenie súbehu Mihajlo Pupin – vedec, národovec, humanista v organizácii Obce Kovačica a Rady pre kultúru Obce Kovačica. Udelenie cien sa uskutočnilo za podpory Domu kultúry Mihajla Pupina v Idvore a Galérie insitného umenia v Kovačici.

Súbeh mal tentoraz tému Zachovanie písma a jazyka ako základ pretrvania národa (Očuvanje pisma i jezika kao temelj opstanka naroda). Účastníci súbehu sa mohli prejaviť výtvarným umením alebo literárne. O súbeh vládol veľký záujem a

Odmenení s organizátormi súbehu Mihajlo Pupin – vedec, národovec, humanista

komisia hodnotila práce v troch vekových kategóriách – žiaci základnej školy, strednej školy a dospelí.

Ceny odmeneným odovzdali Stelian Balan, zástupca predsedu Zhromaždenia Obce Kovačica, Branislav Atanacković, predseda Rady pre kultúru, a Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica. Z Kovačice a Padiny odmenení sú žiaci gymnázia: Viktor Brtka a Tijana Tótová v oblasti výtvarného umenia, kým sa zlatá plaketa za skupinovú prácu, a to za mozaiku Mihajla Pupina, dostala jedinej strednej škole na území Kovačickej obce, ktorá nesie meno tohto velikána. V oblasti insitného umenia a v kategórii dospelých cena sa dostala do rúk Anne Durgalovej z Padiny. Za literárnu prácu v kategórii základných škôl odmenená je Natali Kotvášová, žiačka padinskej základnej školy, a v kategórii dospelí Đurica Krstin, profesor srbčiny vo výslužbe z Kovačice.

Organizátori na záver podujatia zhodnotili súbeh a vyjadrili spokojnosť. Zároveň pozvali všetkých prítomných, ale aj ostatných, aby sa aj do budúcna zapájali do súťaže a tým prispeli k prezentácii osobnosti a diela vedca Mihajla Pupina Idvorského.

Foto: z archívu Obce Kovačica

V MÚZEU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV Plány i k výročiu Zuzky Medveďovej

Anna Francistyová

Nesporný význam Múzea vojvodinských Slovákov v oblasti kultúry a zachovania národného dedičstva Slovákov v Srbsku dosvedčuje aj rozhodnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorým bolo zaradené medzi ustanovizne s osobitným významom pre slovenskú národnostnú menšinu. Jeho hlavnou úlohou je študovať, odborne spracovávať, zbierať, dokumentovať, uchovávať a prezentovať historické a etnologické dedičstvo a dejiny umenia Slovákov v Srbsku s využitím modernej múzejnej praxe a muzeológie.

Pripomenieme si, že múzeum je koncipované na základe fondu Národného múzea, ktoré bolo založené v roku 1949 v Báčskom Petrovci, a vo svojej súčasnej podobe pôsobí od roku 2012. Pozostáva z kultúrno-historickej, etnologickej a umeleckej zbierky a z pobočiek múzea: Komplexu tradičnej architektúry a Galérie Zuzky Medveďovej. Najstarší dom, ktorý predstavuje nehnuteľný kultúrny majetok Republiky Srbsko a od roku 1965 je pod ochranou Pokrajinského ústavu na ochranu kultúrnych pamiatok, sa nachádza v komplexe tradičnej architektúry.

Úradujúca riaditeľka múzea Anna Séčová-Pintírová nám predostrela aktuálnu situáciu v tejto ustanovizni s dôrazom na činnosť v roku za nami. Potom sme sa spolu pozreli aj do plánu na rok 2022. „V súčasnosti má Múzeum vojvodinských Slovákov 5 352 spracovaných predmetov rozdelených do troch múzejných zbierok. Pokračuje sa v digitalizácii zbierok. V roku 2021 bolo do programu JIS celkovo vnesených 325 nových predmetov a celkový počet záznamov, kde boli vyplnené, resp. doplnené

Anna Séčová-Pintírová, vyššia kustódka, úradujúca riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov

údaje týkajúce sa predmetov, bol 3 829. Umelecká zbierka je kompletne spracovaná a údaje sú vnesené do databázy. V tejto práci boli zapojené dve externé spolupracovníčky Mr. Daniela nych predmetov, kde boli zapojení dvaja kustódi: Mgr. Zdenko Lončar, kustód dokumentarista, a Mgr. Marijan Pavlov, kustód etnológ.“

Evidujete a dokumentujete existujúce zbierky. A pribúdajú aj nové exponáty?

„Áno. V roku 2021 múzeum kúpou zaradilo do zbierky 120 predmetov do etnologickej zbierky, kde boli predmety z dielne pre modrotlač a krosná. Aj mnohí jednotlivci sa hlásia, že by nám chceli darovať cenné predmety. Na uskladnenie a ochranu predmetov slúžia upravené múzejné depozitáre v budove Matice slovenskej v Srbsku a v galérii. Veci v depe sú prehľadne usporiadané do vhodných škatúľ so zoznamom vecí a prostriedkami na ochranu vecí pred hmyzom. Krabice sú umiestnené na kovových poličkách. V druhej miestnosti sú drevené predmety, pod stálym dozorom je aj archív múzea s knižnicou.“

Na otvorení etnologickej výstavy Predok

Marková a Emília Valentíková-Labátová, M. A., profesorky výtvarného umenia. Okrem odborného spracovania bola vykonaná digitalizácia muzeál-

Organizovanie výstav v Galérii Zuzky Medveďovej bolo vlani pre známu pandemickú situáciu sčasti obmedzené, však?

„Veru, výstavná činnosť a prezentácia v roku 2021 bola realizovaná v súlade s opatreniami krízového štábu a pre opatrenia obmedzujúce verejné zhromaždenia boli výstavné práce čiastočne pozastavené. Napríklad v prvom polroku prezentácia múzejnej činnosti prebiehala iba online. Vypracovali sme niekoľko prezentácií a virtuálnych prehliadok v komplexe tradičnej architektúry a v galérii a potom ich zverejnili na webovej stránke múzea a sociálnych sieťach. Keď ide o klasické výstavy, bola to výstava Umelecká cesta a dielo Zuzky Medveďovej inštalovaná v Belehrade v Galérii 73 v rámci Dňa slovenskej kultúry (od 3. do 15. júna), v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci sme 8. augusta otvorili výstavu Predok – symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov, 20. novembra výstavu obrazov, grafík a sôch akademickej maliarky a gra čky Emílie Valentíkovej-Labátovej. Tradičné, teraz už 16. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku bolo otvorené 18. decembra a pri tejto príležitosti bolo usporiadané i 12. výtvarnícke snemovanie na tému Spôsoby prezentácie slovenského výtvarného umenia. Spomeniem i tvorivú dielňu pre deti Zlatá niť. Organizovaná bola počas letných prázdnin, trvala týždeň a tu sa deti učili o konope, o spracovaní konopy, pradení a tkaní. V roku 2021 vyšlo tretie číslo interaktívnej brožúry pre deti Múzeum v listoch. Projekt podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a realizovaný bol v spolupráci s Mgr. Monikou Necpálovou.“

Spravidla sa pri takýchto výročných rozhovoroch pýtame

i na návštevnosť, aj keď tentoraz vašu odpoveď môžeme typovať...

„Pre situáciu súvisiacu s pandémiou vírusu Covid-19, logicky, návštevnosť múzea bola v roku 2021 na nízkej úrovni. Ináč expozície múzea navštevujú najmä žiaci základných škôl, stredoškoláci a deti z materských škôl. Najvyššia návštevnosť je na otvorení výstavy, počas jej trvania je už na priemernej úrovni. Jedným z dôvodov je i to, že v múzeu nie je pracovník zodpovedný za pedagogickú činnosť a styk s verejnosťou, ako aj to, že ľudia v našom okolí nemajú vo zvyku chodiť na podujatia múzea. Z knihy návštev a dojmov zisťujeme, odkiaľ boli návštevníci nášho múzea, a zisťujeme, že sú predovšetkým z nášho prostredia a zo zahraničia. Celkový počet návštevníkov múzea v roku 2021 bol 1 054.“

Slovo riaditeľky pri pohľade na rok za nami...

„Na základe uvedených aktivít a okolností, v ktorých sme v roku 2021 pôsobili, môžeme konštatovať, že múzeum realizovalo plánované aktivity. Pritom bolo podporené významnými finančnými prostriedkami na základe súbehov a projektov, takže nedostatok zamestnancov riešilo tzv. financovanie externých spolupracovníkov prostredníctvom projektov.“

Zaujíma nás už dlhšie aktuálna otázka nových priestorov...

„Od roku 2018 sa intenzívne rokuje o novej budove pre potreby múzea. Z iniciatívy Obce Báčsky Petrovec sa realizovali konkrétne stretnutia a aktivity súvisiace s návrhom – rekonštrukciou starej obecnej budovy pre potreby múzea. V roku 2022 sú naplánované konkrétne kroky súvisiace s realizáciou prvej etapy rekonštrukcie spomínaného objektu a adaptácie budovy pre potreby múzea.“

Čo okrem bežných aktivít, ktorými sú digitalizácia, konzervácia, reštaurácia muzeálnych predmetov, plánujete v tomto roku?

„V roku 2022 si Мúzeum vojvodinských Slovákov pripomenie 125. výročie narodenia Zuzky Medveďovej, našej prvej akademickej maliarky. Pri tomto významnom jubileu plánujeme rôzne aktivity. Predovšetkým je to výstava kresieb Zuzky Medveďovej a realizácia pamätníka – busty Zuzky Medveďovej v Parku Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci.“

Keď sme už „otvorili“ jednu výstavu, spomenieme i ďalšie plánované v tomto roku v Galérii Zuzky Medveďovej?

„Pravdaže: už v marci je to samostatná výstava prác Dr. Vesny Opavskej, akademickej grafičky z Belehradu, v apríli samostatná výstava prác Milana Súdiho, akademického maliara Slovákov Jána Stupavského zo Starej Pazovy pri príležitosti jeho 75. narodenín a v auguste počas Slovenských národných slávností inštalujeme už spomenutú výstavu kresieb Zuzky Medveďovej pri príležitosti 125 rokov od narodenia. V decembri plánujeme ďalšiu kolektívnu výstavu prác – 7. bienále slovenských výtvarných umelcov amatérov v Srbsku.“

A, samozrejme, zviditeľnenie múzea, zdokonaľovanie zamestnancov, pedagogická činnosť...

„Áno. V roku 2018 začala spolupráca s Wikimedia Srbsko s cieľom propagovať našu ustanovizeň a uvoľniť muzeálny fond na ukladanie na wikimedia commons, ktoré je k dispozícii na internete. V roku 2022 bude táto spolupráca pokračovať s cieľom, aby kultúrne dedičstvo Slovákov v Srbsku bolo prístupnejšie

Darčeky pre účastníkov festivalu Tvorí celá rodina

z Kysáča, pri príležitosti jeho 80. narodenín. V máji v rámci Európskej noci múzeí pripravujeme spoločnú výstavu prác profesora Jovana I. Rakidžića a jeho bývalých študentov Akadémie umení v Novom Sade a dnes akademických maliarov a profesorov výtvarného umenia Rastislava Škulca z Begeča, Jána Agarského zo Starej Pazovy a Michala Ďurovku z Kysáča. Na jún sme si vytypovali prezentáciu prác prvého akademického sochára z radov vojvodinských verejnosti aj na tento spôsob. V pláne máme účasť na zasadnutiach Muzeálnej spoločnosti Srbska a Sekcie etnológov v rámci Muzeálnej spoločnosti Srbska, na tematických dielňach a prednáškach. Chceme vytvoriť fototéku múzea. V rámci pedagogickej činnosti Múzea plánujeme organizovanie týždňových edukačných a kreatívnych tvorivých denných dielní pre deti školského veku, je tu i vydanie štvrtého čísla brožúry Múzeum v listoch pre deti o Múzeu vojvodinských Slovákov, muzeálnych a galerijných zbierkach. So školami v okolitých prostrediach plánujeme realizovať prednášky a dielne pre deti vyšších ročníkov. A kvôli prezentácii a propagácii múzea je potrebné neustále aktualizovať webovú stránku múzea.“

Všetky tie plány sú späté s financiami...

„Každoročne sa z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec financuje bežná činnosť múzea, bežné opravy, údržba zariadení a budov. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny je naším spoluzakladateľom, na základe čoho očakávame aj z tejto strany finančnú podporu pri realizácii aktivít. Pritom pravidelne sledujeme súbehy Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a Ministerstva kultúry a informovania, kde sa uchádzame o finančné prostriedky s viacerými projektmi. Zasielame žiadosti o dotácie i na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave.“

Ďakujeme úradujúcej riaditeľke za informácie a plány tejto našej dôležitej kultúrnej ustanovizne. Ešte spomenieme, že vlani činnosť Múzea vojvodinských Slovákov bola aj verejne ocenená: Komplex tradičnej architektúry MVS sa stal nositeľom najvyššieho ocenenia za kvality služieb Hospodárskej komory Vojvodiny (ide o prínos k zachovaniu kultúrneho a historického dedičstva Vojvodiny za rok 2020) pod názvom Brána úspechu. A v rámci osláv 70. výročia pôsobenia Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok bol Múzeu vojvodinských Slovákov udelený ďakovný list za dlhoročnú podporu, kolegiálnu pomoc a spoluprácu pri ochrane, obnove, zveľaďovaní a popularizácii kultúrneho dedičstva.

Foto: J. Čiep