Nevyhnutnosť vidieckeho rozvoja

Týždeň

7 DNÍ

Nevyhnutnosť vidieckeho rozvoja

Pripravil: Miroslav Pap

Program rozvoja vidieka sa dnes javí ako nevyhnutný, keďže je rurálna infraštruktúra na oveľa nižšej úrovni než tá mestská. Stagnácia rozvoja bola dlhšie prítomná, no existuje možnosť, že sa táto skutočnosť začne meniť. Najmä program IPARD 3 na obdobie 2021 až 2027, ktorý prijala Európska komisia, zahŕňa nové opatrenia pre investície do vidieckej verejnej infraštruktúry. Uvedený program rozvoja je stanovený vo výške 69,12 milióna eur. Z tejto sumy EÚ poskytuje 51,84 milióna eur a Srbsko 17,28 milióna eur. O nančné prostriedky sa budú uchádzať lokálne samosprávy, presnejšie lokality, v ktorých nežije viac ako 10 000 obyvateľov. Žiadateľom nančné stimulácie budú udelené v stopercentnej hodnote, čo znamená, že nebudú musieť platiť z vlastných prostriedkov. Prioritne sa podpora bude týkať renovácie a budovania vodovodov, kanalizácií, čističiek a opravy cestnej infraštruktúry. Minimálna hodnota investícií je stanovená na 300 000 eur a maximálna na 4 milióny eur. Podpora sa týka aj obnoviteľných zdrojov energie. Rozvoj vidieckej infraštruktúry prispeje k zlepšeniu kvality života a podmienok na podnikanie na vidieku, tvrdia predstavitelia ministerstva poľnohospodárstva. *

Protipandemické opatrenia sa znížili na minimum. Od soboty 12. marca covid pasy už nie sú potrebné. Rozhodol o tom krízový štáb, ktorý medziiným obmedzil aj opatrenia týkajúce sa nosenia rúšok. Najmä tie už nie sú potrebné v zatvorenom priestore. Totiž každý, kto cíti potrebu nasadiť si rúško v zatvorenom priestore, má na to právo. Kvôli zníženiu počtu nakazených a zrušeniu covid pasov budú odteraz kultúrne organizácie a športové kluby fungovať bez žiadnych obmedzení. Na hraniciach predsa pravidlá, ako je kontrola dokladov o očkovaní, prekonanom ochorení alebo potrebných testoch bude stále prítomná. *

Na Ukrajine pokračujú boje čoraz väčšou intenzitou. Čo však nepokračuje, skôr stagnuje, sú mierové rozhovory, keďže tak ruská, ako aj ukrajinská strana nechcú ustúpiť od svojich požiadaviek. Európska únia, ako aj Spojené štáty americké uvalili na Rusko už štvrtý balík prevažne ekonomických sankcií. Z druhej strany Rusko uvalilo sankcie na amerického prezidenta Joea Bidena, ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a ďalších predstaviteľov Spojených štátov amerických.

Na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa vo Versailles 10. a 11. marca stretlo 27 lídrov Európskej únie, aby zhodnotilo ďalšie konanie EÚ voči ruskej invázii na Ukrajine. Bolo dohodnuté, že sa zvýši nátlak na Rusko a Bielorusko vo forme sankcií. Rokovalo sa aj o alternatívnych riešeniach distribúcie nafty a plynu. Medzinárodný trestný súd už začal vyšetrovanie možných vojnových zločinov. Všetci lídri prejavili podporu Ukrajincom, ktorí sa snažia brániť svoju vlasť. V otázke prijatia Ukrajiny do Európskej únie však lídri neboli jednotní. Prevažne východné krajiny EÚ súhlasia s urýchleným prijatím Ukrajiny do EÚ, kým západné sú proti. Holandský premiér Mark Rutte vyjadril, že neexistuje žiadna rýchla cesta k členstvu EÚ. Existuje iba plná pomoc Ukrajine vo vojnových a povojnových časoch. Slovenský premiér Eduard Heger však zastáva názor, že by mala existovať možnosť urýchleného procesu prijatia Ukrajiny do EÚ. Zdroj: RTV, RTVS

STARÁ PAZOVA Priestor na intenzívnejšiu komunikáciu je veľmi široký

Anna Lešťanová

Fedor Rosocha, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade, vo štvrtok 10. marca pobudol na prvej úradnej pracovnej návšteve v Starej Pazove, kde ho v budove ZO privítal Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova.

Podľa slov predsedu Radinovića s veľvyslancom Rosochom hovorili na viacero tém: o živote a postavení Slovákov v Starej Pazove, tendenciách podpory zo strany samotnej lokálnej samosprávy, o rozvoji hospodárstva s cieľom nadväzovania spolupráce, ako aj o

Z prvého úradného stretnutia Fedora Rosochu (sprava) a Đorđa Radinovića

oblastiach kultúry a športu. „Po dnešných rokovaniach s predsedom Radinovićom sa určite v blízkej budúcnosti stretneme znovu. Dohodli sme sa, že priestor na intenzívnejšiu komunikáciu medzi Slovenskom, slovenským veľvyslanectvom a Starou Pazovou je veľmi široký, a ako bolo spomínané, nielen v oblasti kultúry, v oblasti agendy slovenskej národnostnej menšiny, ktorá je tu veľmi silná. Rozprávali sme aj o ekonomickej agende. Vidím, že Stará Pazova má enormný potenciál, záujem slovenských spoločností a riem

Pre častejšie stretávanie sa a dobré spolunažívanie

prichádzať do Srbska je veľký, takže budeme spoločne hľadať prienik, kde sa naša spolupráca zintenzívni a skvalitní,“ povedal veľvyslanec Rosocha.

Ďalej poznamenal, že v Pazove bol milo privítaný, a teší sa, že Slováci v tejto oblasti s inými národnosťami tu žijú veľmi dobre. Ako povedal, všetci sa budú zasadzovať za častejšie stretávanie sa a dobré spolunažívanie.

JEDNA MILIARDA PRE ZDRAVIE V SRBSKU Investícia budúcnosti – nová budova Klinického centra Vojvodiny

Pripravil: Ján Pálik

Nový Sad konečne dostane klinické centrum, ktoré si Vojvodina aj zaslúži. Bez zdravotnej starostlivosti nie je budúcnosť a aby bola budúcobjektu s rozlohou 33 275 štvorcových metrov.

V nových blokoch bude celkovo 16 operačných sál, na prízemí bude kompletná diagnostika, oddelenie sterilizácie, laboratórium a nukleárna medicína a celková

Klinické centrum do jedného celku

Pohľad na Klinické centrum zhora

nosť istejšia, proces rekonštrukcie starých a výstavba nových objektov má mimoriadny význam.

Hoci sú už vyše 30 rokov nedokončené, práce na výstavbe nových blokov B a C Klinického centra Vojvodiny od apríla 2021 sú v plnom prúde. Projekt počíta s výstavbou nového

Nové operačné sály

Pracovný personál prichystaný do práce

kapacita centra je stanovená na 400 nemocničných lôžok. Zariadenie bude mať priame spojenie s Poliklinikou a Internou klinikou, ako aj s Blokom A, v ktorom je Urgentné centrum.

Žiaľ, sme svedkami obrovskej pandémie, ktorá nás postihla, a občania a zdravotníci, ktorí v posledných rokoch niesli veľké bremeno, si tento projekt zaslúžia viac ako kedykoľvek predtým. Ukončenie prác je plánované na rok 2023, do kedy budeme mať kompletne zrekonštruované zdravotníctvo – efektívnejší zdravotný systém, ktorý dokáže reagovať na všetky potreby a výzvy. Pripomenúť treba, že nejde o jediný nový projekt v zdravotníctve v Novom Sade. Neuveriteľnou rýchlosťou bola postavená nová nemocnica na Mišeluku, ktorá je momentálne vzhľadom na celkovú situáciu výlučne nemocnicou na covid a po skončení pandémie bude vyhlásená za mestskú nemocnicu. Zrealizovalo sa aj mnoho projektov v celom Srbsku, takže

jedna budova v Niši bola kompletne zrekonštruovaná a Klinické centrum Niš dostalo ďalšiu, úplne novú budovu so 7 poschodiami. V súčasnosti patrí medzi najmo-

Maketa Klinického centra Vojvodiny

dernejšie vybavené nemocnice a od tohto roku bude mať KC Niš aj banku krvi. Konečne v posledných februárových dňoch otvorili aj novú budovu Univerzitného klinického centra Srbska. Ide o dvanásťposchodovú budovu s až 825 nemocničnými lôžkami, 34 operačnými sálami, ako sa na hlavné mesto patrí. Prvých pacientov prijme v polovici marca. Veľa sa už zrealizovalo, od zdravotných stredísk, kliník až po obrovské klinické centrá a staveniská, ako je toto v Novom Sade, sú len malou časťou projektu Jedna miliarda pre zdravie v Srbsku. Zdroj a foto: gradskeinfo.rs

Týždeň

PRACOVNE V PREDSEDNÍCTVE Stretnutie s nemeckou ministerkou zahraničných vecí

Pripravil: Ján Pálik

Prezident Srbska Aleksandar Vučić sa stretol s ministerkou zahraničných vecí Nemecka Annalenou Baerbockovou s cieľom, aby diskutovali o aktuálnych problémoch v regióne a vo svete, ako aj o európskej dzi Srbskom a Nemeckom, ako aj o ďalších dôležitých témach. Prezident Vučić poukázal na to, že Nemecko je najdôležitejším a kľúčovým partnerom našej krajiny z hľadiska hospodárstva a európskej integrácie, hoci na niektoré otázky máme rozdielne názory. Prezident osobitne zdô-

ceste Srbska, zelenej agende a boji proti klimatickým zmenám, o hospodárskej spolupráci meraznil, že Srbsko a Nemecko majú výborné ekonomické vzťahy, čo sa odráža na viac ako 75 000 zamestnaných v nemeckých rmách pôsobiacich u nás, ako aj v početných veľkých nemeckých projektoch v Srbsku. „Obchodná výmena predstavuje 6,5 miliardy eur a nemecké spoločnosti sú najväčším investorom v Srbsku a som im za to veľmi vďačný,“ povedal prezident Vučić s tým, že Srbsko bude pokračovať v zlepšovaní vzťahov s Nemeckom.

Prezident poukázal aj na to, že s ministerkou Baerbockovou rokoval aj o situácii v regióne, pričom zdôraznil, že Srbsko je nemenné v politike, ktorá podporuje zachovanie mieru a stability v celom regióne. „Jednoznačne som hovoril o rešpektovaní územnej celistvosti Bosny a Hercegoviny a o postavení Republiky srbskej v rámci Bosny a Hercegoviny. Máme rozdielne názory na vzťahy medzi Belehradom a Prištinou, ale dospeli sme k záveru, že dialóg by mal vyriešiť problémy,“ povedal prezident Vučić a dodal, že jedna z tém rozhovoru bola aj situácia v Ukrajine. „Srbsko rešpektuje medzinárodné právo,“ zdôraznil prezident Vučić a poďakoval sa nemeckej ministerke zahraničných vecí za to, že chce počuť názory Srbska. Prezident dodal, že sa hovorilo aj o zelenej agende a boji proti klimatickým zmenám, ako aj o ďalších dôležitých témach,

STAROPAZOVSKÁ OBEC – STARÉ BÁNOVCE Na výstavbu kanalizačnej siete 70 miliónov eur

Anna Lešťanová

Aleksandar Vučić, prezident Srbska, počas poslednej návštevy Starých Bánoviec, podunajskej dediny patriacej do Staropazovskej obce (v stredu 9. marca), zahlásil aj veľké investície, významné pre občanov obce. Vučić povedal, že republikové orgány vložia 70 miliónov eur do výstavby kanalizačnej siete (okolo 133 kilometrov) na území celej obce a tým ľudia dostanú to, čo majú aj švajčiarske, rakúske a nemecké dediny. Ide o veľkú sumu peňazí a ako uviedol, Staropazovská obec aj napriek jej veľkej vyvinutosti túto kapitálovú investíciu nemôže sama realizovať, lebo je do projektu okrem uvedeného počtu kilometrov potrubia (vzhľadom na veľkosť obce) zaradená aj výstavba kolektorov, čističiek, dažďovej a fekálnej kanalizácie.

Podľa jeho slov čoskoro majú byť ukončené aj práce na výstavbe športovej haly v Starých Bánovciach a kompletne má byť zrekonštruovaná Základná škola Boška Palkovljevića-Pinkiho v Starej Pazove a kapitálne zásahy sa očakávajú aj v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja.

Aleksandar Vučić v Starých Bánovciach

ktoré zaujímajú obe strany.

Ministerka zahraničných vecí Nemecka Annalena Baerbocková upozornila, že Nemecko bude v budúcnosti viac prítomné na západnom Balkáne a bude sa aj naďalej zasadzovať za dosiahnutie komplexnej dohody medzi Belehradom a Prištinou. Poukázala na to, že Srbsko kráča po európskej ceste s veľkými ambíciami a že v rámci Berlínskeho procesu sú pripravené štyri dohody na prijatie, pričom zdôraznila, že Nemecko a Srbsko plánujú veľké množstvo spoločných projektov a že obe krajiny majú dobrú bilaterálnu spoluprácu, na ktorej rozvoji sa bude naďalej pracovať.

V súvislosti so súčasnou situáciou na Ukrajine ministerka Baerbocková povedala, že Srbsko dalo dôležitý signál prijatím ukrajinských utečencov, a dodala, že chce, aby sa Srbsko stalo plnohodnotným členom Európskej únie. „Sme presvedčení, že občania Srbska majú rovnaké právo na život v slobode, bezpečí, mieri, v našom spoločnom domove – Európe,“ povedala ministerka Baerbocková.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

Staropazovská obec v čele s predsedom Đorđom Radinovićom patrí medzi najvyvinutejšie obce v Srbsku s úspešne realizovanými mnohými projektmi. Má výnimočnú geogra ckú polohu a čoskoro aj cez Starú Pazovu budú na dráhe Belehrad – Nový Sad rýchlou traťou premávať najsúčasnejšie vlaky. Po ukončení týchto prác Stará Pazova sa stane dôležitou dopravnou križovatkou. A. Vučić v Starých Bánovciach v súvislosti s týmto hovoril aj o upravenej železničnej stanici, ktorá má teraz aj pekný vzhľad.

Hovoril tiež o význame výstavby autostrád, príchode nových investorov, otvorení nových tovární, o tamojšej malej miere nezamestnanosti a väčších platoch, ako aj o výstavbe škôlky v Starých Bánovciach pre najmenej 200 detí .

ZO ŠÍDSKEJ OBCE V Adaševcoch položili základný kameň

Blaženka Dierčanová

Vpriemyselnej zóne Adaševci pri Šíde vyrastá nový podnik na výrobu krmív pre zvieratá maďarskej spoločnosti UBM.

Základný kameň položili prezident Srbska Aleksandar Vučić, minister zahraničných vecí a obchodu Maďarska Péter Szijjártó a predseda UBM Peter Horvat, ktorí zdôraznili, že otvorenie tohto závodu je veľmi dôležité pre maďarský trh, Srbsko a celý región: „Dnešná udalosť potvrdzuje, že štartujeme dôležitú stanicu v

Prezident ocenil význam fabriky

getickej bezpečnosti.“

Prezident Srbska Aleksandar Vučić poukázal na to, že vzťahy medzi Srbskom a Maďarskom sa

Srbsko má dobrú spoluprácu s Maďarskom

rozvoji spoločnosti UBM. Náš obraz do budúcnosti je jasný, a to je rozširovanie výroby krmív a boj o najúspešnejšiu spoločnosť v regióne,“ povedal Horvat.

Investícia sa zrealizuje na 20-hektárovom pozemku v priemyselnej zóne Adaševci a bude stáť 24,4 milióna eur. Investičný program podporila vláda Maďarska sumou v hodnote 6,3 milióna eur, zatiaľ čo vláda Srbska vyčlenila 2,5 milióna eur. Minister zahraničných vecí a obchodu Maďarska Péter Szijjártó pri tejto príležitosti povedal: „Dnes máme medzi našimi krajinami historicky dobré a priateľské vzťahy. Obe hospodárstva pro tovali z týchto vzťahov, pretože sa navzájom stimulujú, pomáhajú si a navzájom prispievajú k enerza posledných desať rokov výrazne zlepšili a podarilo sa dosiahnuť veľmi dobré priateľské a partnerské vzťahy: „Som hrdý na našu spoluprácu, na naše partnerstvo. Maďarsko je väčší partner v tejto

investícii, je člen Európskej únie a to, čo chcem povedať občanom Srbska, je, že Maďarsko je jedinou krajinou, ktorá je takmer vždy na strane Srbska, podporuje náš štát v Bruseli. Som si istý, že UBM tu bude fungovať skvele. Tým pracovníkom, ktorí tu budú pracovať, chcem povedať, že budú pracovať na dobrom mieste, žiadam od nich, aby boli zodpovední, usilovní a pracovití. Som si istý, že ich rodiny budú môcť žiť z ich práce a pracovných výsledkov a že budú vedieť zabezpečiť svojim deťom budúcnosť tu v Šíde, na západe Vojvodiny, na západe Srbska. Výstavba nového závodu bude mať pre Obec Šíd osobitný význam, zdôraznil predseda tejto obce Zoran Semenović: „Význam tejto fabriky spočíva nielen v stovke pracovných miest, ale aj v stabilizácii trhu a obchodu s poľnohospodárskymi produktmi. Táto fabrika na výrobu krmív bude predávať svoje produkty nielen v Srbsku, ale aj v širšom okolí. Takto naši ľudia zaoberajúci sa poľnohospodárskou výrobou získajú stabilitu svojich výrobkov na trhu a istotu, že to, čo vyrobia, dokážu v tejto fabrike predať. Položili základný kameň novej investície Moderný, automatizovaný závod s výrobnou kapacitou 30 ton krmiva za hodinu bude dokončený do konca roku 2023.

Týždeň

V STAREJ PAZOVE Úspešne ukončený Prvý tábor pletenia

Anna Lešťanová

Vdňoch 8. až 10. marca Stará Pazova bola hostiteľkou Prvého tábora pletenia v organizácii strešnej asociácie výrobcov ručných prác z celého Srbska organizovaných v remeselníckych združeniach a družstvách, ktoré sa zaoberajú dičnej kultúry cez uschopňovanie a ekonomické podporovanie žien (najmä z vidieckych prostredí) a mladých ľudí na trhovú výrobu ručných prác. Do Starej Pazovy na toto trojdňové podujatie pricestovali predstaviteľky (a jeden predstaviteľ) združení či spolkov z celého Srbska. Ako sa pletú časti staropazovského

Pracovná časť tábora prebiehala v Klube VHV v Starej Pazove

autentickou výrobou ručných prác, a to uplatňovaním tradičných výrobných techník.

Tábor prebiehal v Klube VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Jeho cieľom je zachovávanie tra-

Dizajnér David van de Kamp zo Sokobanje sa zaoberá aj pletením, a to z vlny, ktorú sám spracúva V aule divadelnej sály boli nainštalované dve výstavy – výstava ručných prác a výstava fotografi í

ľudového odevu – prusľak, kapce a panťuške – účastníkom tábora ochotne a nesebecky ukázali členky Združenia pazovských žien, programovej formy toho spolku.

Tábor sa konal v spolupráci s Obcou Stará Pazova a Turistickou organizáciou Obce

Stará Pazova a za podpory Veľvyslanectva Slovenskej republiky a Veľvyslanectva

USA v Belehrade.

Účastníci tábora boli z Nového

Pazaru, Pančeva,

Kladova, zo Sokobanje, Sriemskej

Mitrovice, z Loznice, Belehradu a Valjeva.

Podľa slov organizátorov ručné práce z tejto asociácie musia vždy byť zhotovené na vysokej úrovni a používajú ich Protokol vlády Srbska a štátne inštitúcie ako hospodárske a diplomatické dary. Počas trojdňového pobytu v Starej Pazove účastníci tábora navštívili aj niektoré tamojšie pamätihodnosti, ktoré sú súčasťou kultúrnej a turistickej ponuky. Slávnostné ukončenie Prvého tábora pletenia v Starej Pazove prebiehalo vo štvrtok 10. marca v aule divadelnej sály, keď tento tábor prišli navštíviť

aj predstavitelia tak vlády, ako aj uvedených veľvyslanectiev. V rámci tábora a tohto projektu v aule sály bola usporiadaná aj výstava fotogra í Pavla Surového z Kysáča Corona, ktorá znázorňuje jedinečné spojenie umenia a etnológie, tradície a modernej doby. V mene hostiteľskej obce sa v úvodnej časti programu prihovorila Marina Savićová, zástupky-

Z pracovnej časti tábora počas Medzinárodného dňa žien

ňa predsedu Obce Stará Pazova. Privítala a pozdravila vzácnych hostí a okrem iného povedala,

že sa v tejto obci hospodárstvo vyvíja urýchleným tempom a potenciál Starej Pazovy je viditeľný aj v zachovávaní tradície a pestovaní multikultúrnosti, kde 12 percent obyvateľstva tvoria príslušníci slovenskej národnostže je toto obdobie plné výziev, v ktorom je dôležité, aby sme ešte viac usmernili pozornosť na ženský pohľad na svet a na ženské princípy, lebo nám to prináša mier, zodpovednosť a stabilitu.

Členky Združenia pazovských žien zachovávajú pred zabudnutím zvyky a obyčaje

nej menšiny. „Pevne verím, že vďaka táboru pletenia motívy tradičného slovenského ľudového kroja budú rozpoznateľné,“ prízvukovala Savićová.

Podpredsedníčka vlády Srbska a predsedníčka Koordinačného telesa pre rodovú rovnosť Zorana Mihajlovićová zhodnotila,

Anna Horvátová, predsedníčka Združenia pazovských žien, v rozhovore s Fedorom Rosochom a Zoranou Mihajlovićovou o pletených častiach ľudového kroja

„Dnes oslavujeme priateľstvo, spoluprácu, podporu a spoločenstvo dvoch národov, a zvlášť oslavujeme ženy, ktoré sú stĺpom toho spoločenstva. Rozličnosti nás spájajú, prednedávnom sme si pripomenuli 250. výročie príchodu Slovákov na toto priestranstvo a otázky spoločenstva, mieru, spolupráce a slobody sú zvlášť významné v týchto časoch,“ pripomenula Mihajlovićová a doložila, že je významné, aby sme spoločne pracovali na vytváraní rovnakých podmienok a aby sme podporovali ženy v podnikateľstve. „Teším sa, že sme ich zamestnali 917 cez spoločný projekt 1 000 žien. Ženy chránia našu tradíciu a ňou pripomínajú, kto sme a tiež ako má vyzerať budúcnosť, ktorú budujeme pre generácie, ktoré prichádzajú,“ povedala podpredsedníčka vlády Srbska a predsedníčka Koordinačného telesa pre rodovú rovnosť.

Toto teleso je založené v roku 2014 a zasadzuje sa za vytvorenie rovnakých podmienok na politický, ekonomický a kultúrny život mužov a žien, kde sú ženy zvlášť diskriminované a kde jestvuje stereotyp, ktorý znemožňuje uskutočňovanie väčšej rodovej rovnosti.

Veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade vo svojom prejave povedal, že takého spôsoby stretávania sa a výmen skúsenosti a vedomostí v značnej miere prispievajú k zoznamovaniu sa diplomatického zboru a širšej verejnosti s kultúrnym bohatstvom Srbska. „K tomuto prispieva i slovenská národnostná menšina a preto sme dnes v Starej Pazove. Ručné práce usilovných Sloveniek v celej Vojvodine svedčia o bohatstve a pestrosti unikátnych ručných prác, ktoré prispievajú k afirmovaniu našich žien znázornených i na fotografiách Pavla Surového,“ akcentoval F. Rosocha.

Doteraz bolo za uplynulých šesť rokov usporiadaných 18 táborov v celom Srbsku s cieľom, aby sa staré tradičné techniky a vedomosti zachovali a tým sa

verejnosti poukázalo na kultúrne dedičstvo, ktoré môže byť hybnou silou ekonomického rozvoja a posilňovania žien. Holly Zardus, atašé pre vzdelávanie a kultúru Veľvyslanectva USA v Belehrade, povedala, že

Marina Savićová, zástupkyňa predsedu obce, so vzácnym hosťom – veľvyslancom Fedorom Rosochom

je každá ručná práca odtlačok umenia a že hovorí o kultúre a dejinách Srbska. Ďalej uviedla: „Práve preto americké veľvyslanectvo podporuje takýto druh rozvoja, zvlášť aby sme posilnili ženy, ktoré zhotovujú tieto práce. Veľká vďaka patrí ženám, ktoré vynaložili úsilie na to, aby sme oslavovali tak kultúrne dedičstvo, ako aj ich tvorkyne Výstava fotografií autora Pavla Surového (zľava) Corona znázorňuje jedinečné spojenie umenia a etnológie, tradície a modernej doby v Srbsku.“ Medzi hosťami bol i Jaroslav Javorník, biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Po ukončení slávnostnej časti programu nasledovala obchôdzka Domu národného hrdinu Janka Čmelíka, kde sú nainštalované etnologické výstavy.

Týždeň

V OBCI ŠÍD UVIEDLI DO PREVÁDZKY PLYNOVOD Energetická stabilita v prospech obyvateľov

Blaženka Dierčanová

Prestrihnutím červenej pásky pred meracou a regulačnou stanicou medzi Šídom a Gibarcom bol v sobotu 5. marca o ciálne uvedený do prevádzky plynovod pre Obec Šíd. V otváracom ceremoniáli sa zúčastnili: riaditeľ Verejného podniku Srbijagas Dušan Bajatović, predseda Obce Šíd Zoran Semenović a minister poľnohospodárstva Branislav Nedimović mal česť stlačiť gombík na o ciálne spustenie plynovodu do prevádzky. „Vyjadrujem veľkú spokojnosť s tým, že sme všetci spolupracovali – lokálna samospráva, VP Srbijagas, vláda Srbska a pokrajinská vláda – a to je dôkaz, že spolu dokážeme všetko. Z hľadiska poľnohospodárstva výrobcovia tabaku v tejto obci už nebudú mať problém s jeho sušením. Mám nádej, že čoskoro na plynovod pripojíme aj dediny Martince a Kuzmin (Obec

Sriemska Mitrovica) a povieme, že sme túto časť Sriemu plyno kovali. Toto je obdobie, keď celá Európa zápasí s problémom plynu, a my infraštruktúru plynovodu rozširujeme,“ povedal Nedimović. Dušan Bajatović, riaditeľ VP Srbijagas, povedal, že ide o ďalšie zo série zariadení v plynárenskom priemysle, ktoré sú pre Šíd veľmi

Rozhovory o plynofi kácii

dôležité: „Dnes sme otvorili hlavnú regulačnú stanicu a formálne sa začalo s napúšťaním plynu do plynovodného systému v Šíde. Je to dôležité pre občanov, ale aj pre priemysel a fabriky, ktoré sa tu budú stavať. Celková hodnota investície je 20,2 milióna eur,“ povedal Bajatović a ospravedlnil sa obyvateľom tejto obce za meškanie projektu z administratívno-technických dôvodov, no nakoniec sa všetko podarilo úspešne zrealizovať. V ďalšom období Srbijagas otvorí pobočku v Šíde, v ktorej si budú môcť všetci záujemcovia zaplatiť prípojky, čo bude stáť asi 780 eur. Ako výhoda bolo uvedené obdobie splácania na tri roky. Bajatović sa zároveň jasne vyjadril o súčasnej situácii a špekuláciách, či má

Srbsko dostatok plynu: „Srbsko má kompletnú dodávku plynu, doplnili sme Banatski Dvor, cena sa na základe nariadenia vlády Srbska do konca mája nebude meniť. Doplnili sme zásoby vykurovacieho oleja v teplárňach, na výrobu ropy je dostatok zásob, nie je dôvod na vytváranie radov. Energeticky sme zabezpečení.“

Zoran Semenović, predseda

Slávnostné otvorenie plynovodu

Obce Šíd, v mene občanov obce vyjadril veľkú spokojnosť a poďakoval sa najmä VP Srbijagas, vláde RS a pokrajinskej správe: „Pre nás bolo ťažké obdobie, keď Obec Šíd nemala možnosť prilákať investorov, pretože im nedokázala zabezpečiť kompletné podmienky. Naša obec je dnes určite číslo jeden nielen v Srieme, ale aj vo Vojvodine. Energetická stabilita Šídu, Sriemu a celej krajiny je zaručená, plyn bol posledným zdrojom energie, ktorý sme potrebovali, pričom plynovod každému investorovi poskytol možnosť realizovať svoje zámery na našom území.“ Semenović nakoniec uviedol, že záujem o pripojenie sa na plynovodnú sieť prejavilo niekoľko stoviek domácností. Foto: z archívu Nikolu Beševića

ZASADAL STAROPAZOVSKÝ OBECNÝ PARLAMENT Verejno-súkromné partnerstvo na údržbu lokálnej cestnej infraštruktúry

Anna Lešťanová

V poradí 18. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova v aktuálnom zložení sa uskutočnilo vo štvrtok 10. marca vo veľkej obecnej zasadačke. Na schôdzi sa zúčastnilo 42 výborníkov (z úhrnne 53) a kompletný rokovací program pozostávajúci z 11 bodov bol schválený väčšinou hlasov.

Potrebnú zelenú dostala správa o práci a nančná správa Miestneho spoločenstva Surduk za rok 2021, ako aj program práce a nančný plán Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova na rok 2022. Staropazovský obecný parlament schválil aj návrh rozhodnutia o voľbe súkromného partnera a udelení zmluvy o verejno-súkromnom partnerstve na údržbu lokálnej cestnej infraštruktúry na území Obce Stará Pazova s verejným platením. Medzi 11 bodmi rokovacieho programu bol aj návrh Programu podpory na uskutočňovanie poľnohospodárskej politiky vidieckeho rozvoja obce na rok 2022, ako aj návrh opatrenia o ochrane poľnohospodárskej pôdy pred poľnou škodou.

Výborníci pozbavili funkcie a vymenovali nových členov školských rád – predstaviteľov rodičov v základných školách Simeona Aranického v Starej Pazove (vymenovaná je Katarína Kováčová) a Slobodana Savkovića v Starých Bánovciach (vymenovaný je Siniša Lukač). Pozbavený funkcie a vymenovaný je aj nový člen Dozornej rady Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove

Z pracovnej časti zasadnutia

(vymenovaná je Miruška Kočišová zo Starej Pazovy na návrh NRSNM) a na schôdzi je za predsedníčku Správnej rady Turistickej organizácie Obce Stará Pazova ako predstaviteľka zakladateľa vymenovaná aj Marina Živanovićová z Nových Bánoviec.

V OBCI BÁČSKY PETROVEC Aj v tomto roku podporili činnosť a aktivity

Anna Horvátová

Každý druh podpory príde vhod. Peňažné prostriedky navyše. V Báčskopetrovskej obci prihliadajú na činnosť, výsledky, prezentovanie svojho prostredia a prostriedky združeniam, spolkom aj pribudnú na účet. Samozrejme, aj v priebehu roka sa na činnosť ešte dostane.

PRE ŠPORTOVÉ KLUBY A ZDRUŽENIA

Tak predstavitelia športových klubov a združení v piatok 11. marca t. r. napoludnie vo veľkej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec podpísali zmluvy o po-

skytovaní podpory na tohtoročnú činnosť. Prítomných privítala predsedníčka obce Jasna Šprochová, ktorá najsamprv popriala veľa zdaru všetkým športovcom, ktorí usilovne trénujú, čím v podstate pracujú na zveľadení nielen seba, klubu, združenia, ale aj nášho prostredia.

Komisia pre hodnotenie výročných a osobitných programov na základe predložených predbežných programov, ktorými sa realizuje všeobecný záujem v športovej oblasti v Obci Báčsky Petrovec v roku 2022, po doručení zo Športového zväzu Obce Báčsky Petrovec, rozanalyzovala 24 odovzdaných prihlášok na podporu. Keďže všetky boli odovzdané načas a úplné, postúpili to na obecnú úroveň, a tým sa dnes podpisovali zmluvy s predstaviteľmi 24 športových klubov a združení.

Sumu 6 400 000 rozvrhli na tieto športové celky: FK Budúcnosť, Hložany, FK Kulpín, Kulpín, FK Maglić, Maglić, FK Mladosť, Petrovec, VK Maglić, Maglić, VK Kulpín, Kulpín, VK Mladosť, Petrovec, STK Mladosť, Petrovec, ŠK Kulpín, Kulpín, ŠK Mladosť, Petrovec, ZŠR Karas, Petrovec, ZŠR Šaran, Hložany, ZŠR Smuđ, Kulpín, ZŠR Ribolovac, Maglić, ZŠR Jamy Šarandžije, Kulpín, ŠK Herkul,

Petrovec, Klub úpolových športov Stena, Petrovec, KBŠ Vatreni udarac, Kulpín, SBU

Visoka tehnika, Kulpín, JK Galoper, TK SA-HA, Petrovec,

Športové združenie Lesík, Petrovec, ORK Maglić, Maglić, Športový zväz Obce Báčsky Petrovec, Petrovec. Zmluvy o udelení nančnej podpory predstaviteľom športových celkov odovzdali predsedníčka Šprochová a člen Obecnej rady Michal Hataľa. V mene športovcov sa poďakoval Samuel Valo z Hložian.

Po podpísaní zmlúv vznikla aj ďalšia spoločná snímka predsedov združení s predsedníčkou obce Šprochovou PODPORA ZDRUŽENIAM VEREJNÉHO VÝZNAMU

Po udelenej podpore športovým celkom v pondelok 14. marca vo veľkej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec sa konalo podpisovanie zmlúv o podpore činnosti a realizácii programu v oblasti kultúry, programov humanitárneho, osvetového, invalidného a náboženského rázu, tiež iných programov a aktivít verejného významu pre Obec Báčsky Petrovec. Prihliadajúc na výsledky, činnosť a všeobecný záujem, teda rozvoj kultúry, informovania, presnejšie zveľadenie kultúrnej produkcie, umeleckej tvorby, zmluvy o poskytnutí dotácií mimovládnym združeniam udelili predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová Predstavitelia športových celkov sa odfotili spolu s predsedníčkou obce a člen Obecnej rady Michal Hataľa. Jasnou Šprochovou Tak z rozpočtu rozdelili 5 000 000 dinárov 57 združeniam, ktorých predsedovia podpísali zmluvy. Samozrejme, to nie je všetko, v priebehu roka a ak bude možnosti, združeniam sa dostane ešte podpory.

ZMLUVY PRE NÁRODNOSTNÉ RADY. Vláda Autonómnej pokrajiny Vojvodiny tohto roku na činnosť 17 národnostných rád vyčlenila 61,6 milióna dinárov. V rámci slávnostného udeľovania bolo zdôraznené, že základom nančnej podpory je ochrana menšinových práv a inklinovanie k podpore zveľaďovania menšinovej kultúry a s cieľom zachovania tolerancie v tomto multikultúrnom, multietnickom a multikonfesionálnom prostredí. Zmluvy predsedom národnostných rád odovzdal predseda vlády APV Igor Mirović a v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zmluvu podpísala predsedníčka Libuška Lakatošová.

mp

Foto: z archívu APV

EKOLOGICKÉ HNUTIE OBCE KOVAČICA Saďme stromy a urobíme tým svet lepším

Olinka Glóziková-Jonášová

Ekologické hnutie Obce Kovačica v nedeľu 13. marca zorganizovalo akciu vysádzania stromov pri kanáli Nadel alebo neďaleko Sabovej rampy, ako občania Kovačice nazývajú túto lokalitu na okraji dediny. Na povrchu necelých 2 hektárov Kovačica sa v uvedené nedeľné predobedie stala bohatšia o bezmála 1 500 sadeníc jaseňa, lipy, javora a trnky.

Akcia zalesňovania sa konala za podpory lokálnej samosprávy a Vodohospodárskeho podniku Tamiš-Dunav v Pančeve, 35 sponzorov a súkromných riem, ale aj početných jednotlivcov. „Táto akcia zoskupila a zjednotila Kovačičanov okolo jednej mimoriadne šľachetnej idey

a občania skonštatovali, že sa podobná akcia neorganizovala za posledných 30 rokov,“ hovorí Vladimír Kuchárik, predseda EHOK.

Do akcie sa zapojil aj Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, ktorý prišiel pomôcť tunajším ekológom a spoluobčanom – nie iba morálne. „Hrdí sme na našich spoluobčanov, ktorí sa zúčastnili a podporili túto akciu, a na to, že je Kovačica príkladom pozitívneho vzťahu k prírode a životnému prostrediu. Ale je príkladom aj silného občianskeho aktivizmu, ktorého energia dáva do pohybu aj mladých, aj starých,“ povedal Hrubík. Podčiarkol tiež: „Obec Kovačica vždy podporovala, podporuje a bude podporovať zelené iniciatívy. Naši občania sú opravdivým príkladom toho aktivizmu, harmónie a silnej hybnej energie. Táto akcia je hybnou silou pre všetkých nás a upomína nás na to, že musíme byť zodpovednejší k svojmu okoliu a že spoločne môžeme pracovať na tom poli a zmeniť naše prostredie na lepšie. Obec určite vždy podporí iniciatívy, ktorých úlohou je zlepšenie a rozvoj vo všetkých sférach života.“ Povedomie o význame ekológie začína environmentálnou výchovou v rodine. Aby deti pochopili, ako treba chrániť prírodu, potrebné je ukázať im na vlastnom príklade. Možno práve aj z takého dôvodu sa do akcie zapojili celé rodiny. „Od raného detstva je potrebné, aby dieťa sledovalo, ako sa jeho domáci a spoluobčania správajú k prírode. Keď vyrastie v takom duchu, bude to vo svojom správaní určite aplikovať. Všetko to ovplyvňuje správnu environmentálnu výchovu detí, práve preto som rád, že do akcie boli zapojené aj deti,“ zdôraznil Kuchárik.

Tejto akcii však predchádzala dlhá príprava, takmer celé štyri roky, vysvetľuje náš spolubesedník a pokračuje: „Bolo treba zadovážiť potrebnú dokumentáciu a povolenia na vysádzanie stromov. Bolo potrebné vyčistiť skládku odpadu, ktorú nesvedomití ľudia tu začali vytvárať. K tomu ešte bolo potrebné urov-

nať pôdu, za čo vďačíme kovačickému Združeniu poľnohospodárov Kovačičania, ktorého členovia nám nezištne urovnali Povedomie o význame ekológie začína pozemok deň pred akciou.“ environmentálnou výchovou v rodine Výber druhov sadeníc, ale aj všeobecný dozor nad akciou mali na starosti odborníci. Kanál Nadel je dĺžky 35 km a táto etapa vysádzania zahŕňa iba 1 km, avšak ideou je dĺžku stromoradia aj do budúcna predlžovať. „Už rokujeme o ďalších krokoch, teda aby výsadba stromov pokračovala na rovnakom mieste, na kanáli Nadel. Je tu hodne zeme, ktorá zostala ešte pri kopaní kanálu, takže treba najprv tú zem povyvážať, následne urovnať plochu, zadovážiť sadenice,

V akcii sa zúčastnili aj Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, a Zlatko Sianta, riaditeľ VKP Elán v Kovačici (zľava: Sianta, Kuchárik a Hrubík) Vŕtalo sa motorovou vŕtačkou, ale kopalo sa aj ručne

Po vysádzaní stromu nasledovalo zalievanie

a keď ide o samotnú prácu, tak verím, že aktivisti EHOK, ale aj všetci občania dobrej vôle, sa k nám opäť pridajú a spoločne zdoláme každú ďalšiu akciu,“ optimistický je predseda EHOK.

Vysádzanie stromov sa začalo v predpoludňajších hodinách, najprv sa motorovou vŕtačkou vyvŕtali jamy a následne do nich prítomní zasadili stromy. Keď bolo treba, prítomní sa nešetrili a ručne kopali jamy. Po vysádzaní stromov nasledovalo zalievanie. Nuž a po skončení práce si skutočne zaslúžili aj kamarátenie a obed, ktorý im navarili členovia poľnohospodárskeho združenia Kovačičania.

V rámci obedu sa prítomným prihovoril Vladimír Kuchárik

V akcii sa zúčastnila stovka ľudí

a poďakoval sa všetkým, ktorí sa pričinili o to, aby sa táto akcia vydarila. Slova sa ujal aj

Neđeljko Popović, riaditeľ Vodohospodárskeho podniku

Tamiš-Dunav: „Vyjadrujem mimoriadnu spokojnosť a som rád, že sme mohli účinkovať v takejto akcii. Obec Kovačica je jedna z troch oblastí, o ktoré sa náš podnik stará, okrem nej sú tu obce Pančevo a Opovo.

Pochvaľujem EHOK, lebo ste skutočne jedineční a avantgardní. Ste príkladom aj pre ostatné obce predovšetkým početnou účasťou mladých ľudí, pre ktorých toto bol aj jeden druh edukácie. Okrem toho šírite povedomie o takýchto akciách. My sa budeme snažiť o to, aby sme aj do budúcna boli nápomocní a aby sme podporili všetky ďalšie ekologické akcie. Mám nádej, že sa tento park stromoradia rozrastie v jedno pekné výletné miesto.“

Zdravé korene stromov

V akcii sa zúčastnilo viac ako 100 ľudí a zalesňovanie tohto priestoru má pre Kovačicu, ale aj pre celú Kovačickú obec viacnásobný význam.

ROVNANIE POĽNÝCH CIEST V KOVAČICI Urovnaná cesta stroje chráni

O. Glóziková-Jonášová

Koniec februára či začiatok marca spravidla je vyhradený na rovnanie poľných ciest. Táto dobrá prax a nanajvýš užitočná pre poľnohospodárov v Kovačici sa pravidelne organizuje od roku 2000. Cesty vo všetkých chotároch Kovačickej obce boli v sobotu 12. marca urovnané vďaka členom Združenia poľnohospodárov Kovačičania, informoval podpredseda Martin Toman a konštatoval, že cesty zatiaľ rovnajú iba poľnohospodári z Kovačice a Padiny, v okolitých prostrediach obce poľnohospodári to nerobia.

Tohtoročné urovnávanie poľných ciest prebiehalo za prajných poveternostných podmienok. Keďže počasie žičilo, členovia združenia sa rozhodli v tomto roku okrem tejto akcie usporiadať ešte jednu. Deň pred rovnaním ciest dvadsiatka poľnohospodárov vykonala navážanie zeme na poľných cestách, čo umožnilo zahrabať jamy, ktoré spôsobili traktory a iná poľnohospodárska mechanizácia

počas jesene. Nezištne pomohli aj Ekologickému hnutiu Obce Kovačica navážaním a urovnaním zeme a tým im pripravili terén na vysádzanie stromov. Po tejto práci v ranných sobotňajších hodinách sa konalo rovnanie ciest za účasti bezmála 70 poľnohospodárov s traktormi a prívesnými strojmi.

Akcia prebiehala ako obvykle, stretli sa hneď zrána pred budovou miestneho spoločenstva, rozdelili sa do skupín a dohodli sa o tom, kto na ktorú stranu pôjde. „Cesty sme rovnali celé predpoludnie, po čom nasledovalo občerstvenie a kamarátenie,“ poznamenal Toman.

Do akcie sa, podľa mienky poľnohospodárov, každý rok zapájajú tí istí ľudia, aj napriek tomu, že členovia tohto združenia každoročne pozývajú aj ostatných poľnohospodárskych výrobcov. Ak by sa do akcie zapojili viacerí, v tom prípade by akciu určite vykonali ešte rýchlejšie. Avšak aj tí, ktorí sa do akcie nezapájajú – pochvaľujú toto ich úsilie, keď vyjdú do poľa.

Aj keď rozčúlení touto skutočnosťou, predsa sú len radi, že aj v tomto roku akcia splnila svoj cieľ, a to je lepšia zjazdnosť poľných ciest na nadchádzajúcu sezónu poľnohospodárskych prác. Urovnaná cesta chráni nielen mechanizáciu, ale šetrí aj čas prepravy na pozemky poľnohospodárov. .

Foto: Martin Toman

OBEC BÁČSKY PETROVEC Práce na výstavbe kanalizačnej siete

Vrámci aktivít výstavby kanalizačnej siete zrealizované boli projekty na realizáciu s inovatívnym opisom stavebných prác a predbežnými účtami. Podľa nových projektov na ukončenie kanalizačnej siete pre dedinu Báčsky Petrovec (vrátane aj časti pre práce, ktoré už prebiehajú) potrebná je suma 856.938.869,35 dinára, čo s DPH predstavuje čiastku, ktorá vynáša 1.028.326.640,82 dinára.

V súčasnosti prebiehajú práce vzťahujúce sa na ukončenie časti kanalizačnej siete v hodnote 40.596.434,40 dinára. Predmetom prác je kompletizovanie siete, obstaranie a montáž vákuových ventilov, monitoring a umožnenie pripojenia domácností v Ulici Jána Marčoka, časti Leninovej ulice, Kuzmániovej a časti AB stavebného bloku ako jedného celku a pripojenie viacrodinných obytných objektov v uliciach XIV. VÚSB a Sládkovičovej so všetkými chýbajúcimi vedeniami, šachtami a vákuovými ventilmi.

Pre projekt výstavby čistiarne odpadových vôd v Báčskom Petrovci zaobstarané je Rozhodnutie o vodnom povolení. Pritom je vypracovaný projekt stavaného objektu a vykonané technické prijatie objektu. Vedeniu obce sa po 15 rokoch podarilo dostať uvedené. Získané bolo aj povolenie na používanie čistiarne odpadových vôd. Na vypracovanie projektov na rozšírenie kapacity čistiarne (SBR systém) s kompletizovaním chýbajúceho vybavenia a rekonštrukciou jestvujúcej čistiarne potrebné je podľa nančného plánu vyčleniť 4.500.000,00 dinárov.

S cieľom realizácie plánovaných prác pre dedinu Kulpín zrealizované boli projekty na realizáciu s inovatívnym opisom stavebných prác a predbežnými účtami. Na ukončenie kanalizačnej siete pre dedinu Kulpín podľa nového projektu potrebné sú prostriedky v hodnote 612.036,03 dinára, čo s DPH vynáša 734.443.795,24 dinára. Práce obsahujú výstavbu sekundárnej siete, čiastočne aj dokončenie jestvujúcej siete, ako aj obstaranie a montáž vákuových ventilov pre všetky šachty v dedine.

V rámci projektu výstavby čistiarne odpadových vôd v Kulpíne vypracované bolo ideové rozhodných bolo 69.657.000,00 dinárov, teda 83.588.400,00 dinárov spolu s DPH.

Prinášame informáciu aj o vykonaných prácach na vákuovej stanici číslo 2, ako aj na sieti, ktorá k nej patrí. Ohľadom prác na vákuovej stanici číslo 2 vykonaná je kontrola kompletné-

Obchôdzku prác na výstavbe kanalizačnej siete pravidelne vykonáva vedenie Obce Báčsky Petrovec v čele s predsedníčkou Jasnou Šprochovou

V druhej fáze projektu sa zhruba 850 domácnostiam v B. Petrovci umožní pripojenie na sieť

nutie pre čistiareň odpadových vôd s tlakovým vedením, na základe čoho boli získané podmienky na umies tnenie stavby a všetky nevyhnutné podmienky a súhlasy vlastníka verejných oprávnení. V súčasnosti sa dokončuje projekt pre stavebné povolenie. Výstavba čistiarne odpadových vôd kontajnerového SBR typu pre dedinu Kulpín je zhodnotená ako investícia vynášajúca 70 miliónov dinárov.

Odhad potrebných finančných prostriedkov na rekonštrukciu vodovodu v Báčskom Petrovci vynáša 148.923.000,00 dinárov, čiže 178.707.600,00 spolu s DPH. Na rekonštrukciu vodovodu v Kulpíne vyčleneho nainštalovaného zariadenia uvedenej vákuovej stanice so servisom vypnutých čerpadiel a iného príslušného zariadenia. Zaobstarané je a nainštalované chýbajúce zariadenie na úpravu vody s cieľom ochrany proti vodnému kameňu. Vákuová stanica je daná do funkčného stavu s vykonaním skúšobnej prevádzky. Ohľadom prác na príslušnej sieti vykonané je detektovanie a kontrola nainštalovanej vákuovej siete, spojenie jestvujúcej siete so šachtami, vybavenie šácht bezdrôtovým systémom na zisťovanie porúch, všetky jestvujúce šachty sú skontrolované a vykonaná je ich sanácia, keď ide o vodotesnosť. Sieť je daná do funkčného stavu.

Do konca roka sa plánuje ešte vykonať nainštalovanie jestvujúcich vákuových ventilov, ako aj upravenie a uvedenie do prevádzky týchto vákuových ventilov a senzorových nasávacích rúr. Umožní sa pripojenie asi 210 domácností na danú sieť v uliciach Generála Štefánika, Vajanského, Žitnej, Partizánskej, Mateja Čániho, v časti Bratislavskej, Novohradskej, Hontianskej, Liptovskej a Oravskej. Zatiaľ je vykonané pripojenie 60 domácností k sieti.

Novým projektom je plánovaná fáza, ktorá obsahuje práce na výstavbe vákuovej siete s cieľom pripojiť objekty kolektívneho bývania k ramenám K-52 a K-65 v uliciach 14. VÚSB a Sládkovičovej. Ide o výstavbu 70 m novej kanalizačnej siete, komplet s výkopom a montážou potrubia, ako aj nainštalovanie 6 šácht s vákuovými ventilmi a senzorovým nasávacím potrubím a pripojenie 36 bytov, čiže zhruba 110 obyvateľov.

Druhú fázu uvedeného projektu predstavuje uvedenie do prevádzky ramien K-17; K-103; K-111; K-104; K-105 kanalizačnej siete v Báčskom Petrovci. Skúmanie, spojenie so šachtami, tu patrí uvedenie do prevádzky asi 2,5 km siete, teda skúmanie, sanácia, obstaranie a inštalovanie chýbajúcich a tiež inštalovanie už jestvujúcich 93 šácht. Týmto sa umožní pripojenie zhruba 850 domácností v uliciach Generála Štefánika, Jána Marčoka, Pavla Ďugu, Leninovej, Kuzmániovej, Tehelnej, Agátovej, a tiež by sa umožnilo ukončenie siete v uliciach Iva Lolu Ribara, Kvetnej, Brezovej, Jedľovej a Lipovej. Foto a text: Obec Báčsky Petrovec