Vznikol nový park

NA OKRAJI PADINY Vznikol nový park

Stevan Lenhart

Na západnom konci Padiny sa práve v týchto dňoch končia práce na úprave nového detského parku. Ide o prírodný priestor medzi ulicami Bratov Jesenskovcov, Robotníckou, Iva Andrića a Prvomájovou. Park vznikol z iniciatívy samých tunajších obyvateľov, ktorí sa spoločnými

Šplhadlá, hojdačky a bránky

silami a s podporou dediny dopracovali k cieľu a vytvorili úhľadný priestor na oddych a pobavenie. Jedným z iniciátorov akcie bol Samuel Valenta, od ktorého sa dozvedáme, že v tomto priestore sa kedysi kopali veľké jamy, z ktorých sa vyberala hlina pre potreby tehelne. Potom sa v určitom období uvažovalo o tom, aby tu bola postavená váha pre poľnohospodárov. Nakoniec sa tunajší občania predsa rozhodli, aby si v tejto časti dediny upravili detský park. S podporou Obce Kovačica a VKP Padina tento priestor vyčistili, rovnali terén a potom zasadili okolo 200 stromkov. Významnú vec predstavuje zapojenie nového parku na vodovodnú

Spoločnými silami sa dopracovali k cieľu: obyvatelia západnej časti Padiny

sieť s nainštalovanou studňou. Vďaka sponzorom a Miestnemu spoločenstvu park je už vybavený lavičkami, hojdačkami, šplhadlami a bránkami, tiež je vybetónované aj malé basketbalové ihrisko.

V akcii úpravy parku sa zúčastňuje aj Martin Staňo, ktorý poznamenáva, že vôkol celého tohto priestoru je priekopa, takže nie je potrebné postavovať osobitnú ohradu, avšak vybetónované budú tri mostíky, cez ktoré sa bude vchádzať do parku. Obyvatelia tejto časti Padiny, tak deti, ako aj starší, teda získali pekne upravený priestor na trávenie voľného času.

PIVNICKÝ KOSTOL V NOVOM RÚCHU Pozitívny estetický dojem

Miroslav Pap

Pivnický evanjelický kostol sa začal budovať v roku 1824 a stavba trvala do roku 1826. Posvätený bol o takmer desať rokov neskôr, 18. októbra 1835. Počas svojej existencie prešiel viacerými rekonštrukciami, mal niekoľko stavebných úprav, no počas posledných dvoch rokov

prešiel takmer kompletnou rekonštrukciou tak exteriéru, ako aj interiéru. V minulom roku bol olíčený zvonku a následne sa

zjavil impulz na rekonštrukciu a revitalizáciu interiéru kostola, čo cirkevná správa aj schválila. „Naposledy bol interiér a exteriér kostola revitalizovaný v roku 1989, keď sa začala dvojročná príprava na oslavy dvojstého výročia príchodu Slovákov do Pivnice. Vlani sa nám podarilo olíčiť kostol z vonkajšej strany a od 17. januára tohto roku sa začala aj revitalizácia interiéru. Týždeň pred začatím prác cirkevníci svojpomocne demontovali lavice, odpojili ozvučenie a nachystali všetko potrebné na začiatok prác,“ uviedol Ján Zahorec, evanjelický farár pivnického cirkevného Obraz Večere Pánovej na klenbe kostolnej lode zboru. V priebehu rekonštrukcie priestor bol oslobodený od viacfarebnosti a rôznych dekoračných vrstiev, ktoré nahradila jednotná výmaľba v odtieňoch modrej farby. Boli nahradené imitácie kameňa na stenách, presnejšie tzv. handrová technika výmaľby. Sivé a krémové časti

Finalizácia prác okolo oltára

boli nahradené odtieňmi modrej farby, ktorá je maľovaná na biely podklad, na ktorom sú ornamenty viditeľné a esteticky prispôsobené. Na klenbe kostolnej lode obraz Večere Pánovej autora Michala Kocku tiež prešiel reštauráciou. Totižto ide o druhú reštauráciu tohto obrazu. Prvú vykonal Ján Baďura v roku 1989 a tohto roku sa na tom podieľal Miroslav Horvát z Kulpína, ktorý zároveň patrí aj do skupiny realizátorov prác, čo svedčí aj o ich kvalite. Treba zdôrazniť, že ide o pôvodný obraz, iba dvakrát farebne revitalizovaný.

Práce majú na starosti dve rmy z Kulpína, ktoré sa zlúčili z dôvodu komplexnosti a zložitosti prác. Popri revitalizácii stien premaľovaný je aj oltár, organ a kompletný chór – podlaha, stĺpy, ohrada. Do pôvodných prác nebolo zaradené farbenie kostolných lavíc, no postupne bola aj táto fáza zaradená do rekonštrukcie. Jednotlivé lavice boli predtým opravené. „Týmto ukončujeme všetky práce na kostole. Fara je tiež rekonštruovaná, v diakonickom dome je potrebné vykonať ešte minimum prác a dom smútku sa nám tiež podarilo premaľovať, takže všetky kapitálne práce sme ukončili, čo nás nesmierne teší. V dohľadnom čase by organ musel prejsť servisom, ako aj vežové hodiny,“ zdôvodnil pivnický farár Ján Zahorec.

SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC Vlani najúspešnejšie združenie latelistov v Srbsku

Jaroslav Čiep

Oaktivitách spolkov latelistov v Srbsku nemožno hovoriť, že sú v rozkvete. V poslednom desaťročí viaceré z nich proste zastali s prácou, jednotliví filatelisti sa svojím koníčkom zaoberajú v tichosti, 9. marca v budove Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Predseda Ondrej Zahorec na úvod vyzval prítomných, aby minútkou ticha vzdali poctu zosnulému členovi Ondrejovi Ivičiakovi.

V správe o činnosti za rok 2021 sa uvádza, že spolok latelistov svojou činnosťou v danom roku

Výročné zhromaždenie Spolku fi latelistov Báčsky Petrovec

v domácom pohodlí. Jedným z pilierov srbskej latelistickej činnosti je aj Spolok latelistov Báčsky Petrovec, kde sa práca napodiv a napriek všetkým tendenciám v posledných rokoch rozbehla v dobrom smere a petrovskí latelisti dosahujú pozoruhodné výsledky nielen v krajine, ale aj na medzinárodných súťažiach v zahraničí. Zachytili sme informáciu, že v roku 2021 v Srbsku zostalo registrovaných iba osem klubov latelistov pracujúcich v rámci Zväzu latelistov Srbska. Štyri z nich sídlia v Belehrade, dva v Novom Sade a po jeden v Báčskom Petrovci a Apatine. Práve posledné dva v minulom období dokázali usporiadať aj medzinárodné výstavy.

Svoje výročné zasadnutie Zhromaždenia Spolok latelistov Báčsky Petrovec uskutočnil v stredu úplne zrealizoval svoje plány, najmä v rámcoch finančných možností. Pravidelne prvú stre-

du v mesiaci, a podľa potreby aj častejšie, mali stretnutia v priestoroch Knižnice Štefana Homolu. Pre známe proticovidové opatrenia všetky latelistické výstavy v prvej polovici roku boli zrušené alebo presunuté na neskoršie termíny. Preto sa v prvom polroku nezúčastnili na výstavách, kde boli povolaní. To využili, aby si dokúpili potrebný materiál na opravu výstavných rámov. Dokončenie prác predsa ponechali na tento rok, lebo boli znemožnení dostať sa do školy, kde sú rámy uskladnené, keďže škola nefungovala. Podujatie Dni Petrovca sa v minulom roku nekonalo, takže neorganizovali ani latelistickú výstavu. Na prosbu a pozvanie KUS

Vladimíra Mičátka v Kysáči v júli sa zúčastnili na spomienke 80. výročia povstania a Národnooslobodzovacieho boja v druhej svetovej vojne.

V priestoroch KUS usporiadali menšiu výstavu, kde sa predstavili exponátmi týkajúcimi sa povstania. Výstava bola síce menšieho rozsahu, ale utešená a veľmi dobre navštívená.

Keď dostali potvrdenie, že sa v auguste budú organizovať Slovenské národné slávnosti, zoskupili vystavovateľov s expo-

nátmi na výstavu Petrovec Fila. S veľkým úsilím zabezpečili veľmi kvalitný materiál. A hoci medzinárodná poštová služba prakticky nejestvovala, predsa sa im podarilo predstaviť hostí zo zahraničia – zo Slovenska a z Rumunska. Viac ako obvykle preto mohli predstaviť domácich latelistov. Spolu účinkovalo 5 zahraničných a 24 vystavovateľov zo Srbska, ktorí predstavili svoje latelistické a numizmatické zbierky. V rámci 16. Petrovec Fila tradične zorganizovali Stretnutie kolekcionárov. Mimoriadne úspešné stretnutie zberateľov, najmä latelistov a numizmatikov, hoci boli aj iní nadšenci rôznych koníčkov. Úspechy členov spolku v rokoch 2019 a 2020 na výstavách v zahraničí sa odzrkadlili v tom, že na ich adresu prichádzajú pozvánky na medzinárodné výstavy už aj tých najvyšších kategórií. Žiaľ, pre nedostatok nancií sa mohli zúčastniť iba na niektorých a aj to nancovali z vlastných prostriedkov. Vlani v septembri účinkovali na nacionálnej výstave Nitra 2021 na Slovensku. Klub predstavovali Ondrej Zahorec a v mládežníckej konkurencii Emil Pracovné predsedníctvo na zasadnutí Čeman. Za svoje exponáty boli odmenení striebornými medailami. Hrdí sú na Emilov úspech a majú nádej, že to podnieti aj ostatných mládežníkov na sú-

Diplom zo Slovinska pre ocenený exponát Rastislava Speváka

stavnú prácu. V tom istom čase sa konala špecializovaná jednorámová výstava Deseto Okno v Kranji v Slovinsku. Svojím materiálom sa predstavili Rastislav Spevák a Ondrej Zahorec. Z Kranja priniesli po jednu zlatú a jednu striebornú medailu. V decembri sa zúčastnili na nesúťažnej online filatelistickej výstave Apatin 2021. Predstavili sa Ondrej Zahorec, Pavel Lomiansky, Rastislav Spevák, Tomáš Častven a posthumne Ondrej Ivičiak. Na najväčšej výstave v roku 2021 – Európska filatelistická výstava NOTOS 2021 v Aténach v Grécku ako jeden z iba dvoch predstaviteľov Srbska mal účinkovať Rastislav Spevák, no pre nedopatrenia a nefungovanie poštovej služby exponát uviazol na colnici v Grécku a organizátorom sa dostal až po ukončení prehliadky. Oceneniami, ktoré si zaslúžil, petrovský spolok sa stal najúspešnejším združením filatelistov v Srbsku v roku 2021.

Vydavateľská činnosť spolku pokračovala aj v roku 2021, keď vydali 5 príležitostných obálok spolu s príležitostnými poštovými pečiatkami. Vlani zaznamenali 250 rokov školstva v Hložanoch (26. apríla), 150. výročie narodenia Vladimíra Mičátka v Kysáči (3. júna), 130 rokov Dobrovoľného hasičského spolku v Petrovci (6. júla), 16. Medzinárodnú filatelistickú výstavu Petrovec Fila (13. augusta) a 125 rokov Petrovskej

sporiteľne (10. decembra). Tieto obálky cestujú do celého sveta a pečiatky, ktoré sú platné v miestnej pošte iba v určitý deň, potom zakotvia v Múzeu pošty. Ich činnosť už tradične bola zastúpená v médiách, ale najmä v odborných filatelistických časopisoch Filatelista a Poštové známky SK. Veľmi dobre navštívená je aj ich facebooková stránka Zberateľ – Kolekcionár a v tom smere budú zamerané ich úsilia aj v budúcnosti. Svojou činnosťou sa petrovskí filatelisti dostali na vrchol rebríčka filatelistických združení v Srbsku a dosiahnutými úspechmi propagujú nie iba seba, ale aj slovenskú komunitu, ako aj lokálnu samosprávu a Petrovec ako silné centrum srbskej a slovenskej filatelie. Keď ide o finančnú stránku spolku, tá je veľmi skromná. Vlani mali k dispozícii iba 59 000 dinárov, ktoré minuli na nevyhnutné organizačné veci a vlastnú činnosť väčšinou hradili z vlastných prostriedkov. Na zasadnutí Zhromaždenia SF BP namiesto zosnulého člena správnej rady do nasledujúcich volieb zvolili Vesnu Spevákovú. Pravidelné stretnutia, ktoré sú teraz raz do mesiaca, umožňujú filatelistom v aktuálnom roku rýchlejšie a kvalitnejšie informovanie, ako aj výmenu a zadovažovanie nového filatelistického materiálu. Diplom z Apatina pre ocenený exponát V pláne majú odchod na Ondreja Zahorca výmenné stretnutia zberateľov v iných prostrediach, najmä v Srbsku (Nový Sad, Subotica, Apatin, Belehrad). Najdôležitejšou aktivitou v roku 2022 je organizovanie filatelistických výstav. V tomto roku majú naplánované dve výstavy. Prvá bude v máji pri príležitosti osláv Dňa Petrovca, ktorú organizujú spolu z Knižnicou Štefana Homolu. V auguste počas Slovenských národných slávností zorganizujú 17. Medzinárodnú filatelistickú výstavu Petrovec Fila. Počas tejto výstavy sa tradične uskutoční aj stretnutie zberateľov. Vydavateľská činnosť bude pokračovať ako aj doteraz. Na príležitostných obálkach a príležitostných poštových pečiatkach zaznamenajú významné výročia a udalosti zo života Slovákov, ale aj všeobecne významné svetové udalosti. členov mohlo účinkovať v súťažných kategóriách na výstavách v zahraničí. Už sú zaslané prihlášky na filatelistickú výstavu CANIS 2022 v Temešvári v Rumunsku. V pláne mali navštíviť aj svetovú výstavu HUNFILEX v Budapešti v apríli. Hoci dostali pozvánku, aby sa na nej zúčastnili, pre nedostatok financií s poľutovaním

Obálka venovaná 125. výročiu založenia Petrovskej sporiteľne, posledná z piatich obálok vydaných spolkom filatelistov vlani

Aktivity členov SF BP nebudú zamerané iba na organizáciu výstav, ale aj na odchod a účinkovanie na filatelistických pre-

Medailu získal aj mládežník Emil Čeman z Kysáča

hliadkach, predovšetkým v zahraničí. Podnetom na to im je veľmi úspešný minulý rok, keď získali 4 medaily, z toho 1 zlatú a 3 strieborné. Preto budú dohliadať na skvalitnenie exponátov, aby viac museli zaďakovať za pozvanie. V júni sa zúčastnia na stretnutí zberateľov v Bratislave na Slovensku a v decembri aj na online filatelistickej výstave Apatin 2022. V závislosti od finančných prostriedkov pokúsia sa zúčastniť na aspoň ešte jednej alebo dvoch výstavách v zahraničí. Už teraz majú neoficiálnu pozvánku do Milána v Taliansku.

Pozvaní sú aj do Kovačice, aby v základnej škole zorganizovali prednášku o filatelii a usporiadali menšiu filatelistickú výstavu. Prednášky a prezentáciu filatelie si naplánovali aj v základnej škole v Petrovci počas Detského týždňa. Spolupráca s inými filatelistickými spolkami, ako aj so Zväzom filatelistov Vojvodiny a Zväzom filatelistov Srbska, je na veľmi dobrej úrovni a v tom budú pokračovať a nadväzovať kontakty s filatelistami zo zahraničia. Pokúsia sa dokončiť aj opravu výstavných panelov. Tým by sa mohli uchádzať o organizáciu súťažných výstav medzinárodného charakteru.

NA TRADIČNÝCH HAJDUŠICKÝCH PRIADKACH Opletali družbovskú paličku

Vladimír Hudec

Priadky boli v minulosti obľúbeným miestom schádzania sa mládeže, ale aj tých trochu starších, na dedinách v zimnom období. bez tanca to zrejme neprešlo. Nuž a podľa vzoru na tie niekdajšie priadky v Hajdušici sa každoročne v zimnom období v ovzduší matičného etnodomu pripomínajúcom zašlé časy už 11 rokov stretajú členovia haj-

Priadli, vyšívali, spievali, klebetili, pochutnali si na pukancovej a varenej kukurici, rejteši a iných lakotách, ktoré si pripravili, a ani dušického MOMS, KUS Bratstvo a Spolku žien Oko. Pripravia si tie starobylé slané a sladké pochúťky a pri teplom čaji, ale aj iných nápojoch strávia príjemný večer. Spravidla však nie sú usilovné ako niekdajšie dievky a ženy na priadkach a hlavne sedia so založenými rukami a pri rozhovore, ale aj klebetách.

Toho roku, presnejšie v nedeľu 13. marca, na jedenástych v poradí priadkach však trochu aj pracovali. Pripomenuli si, ako bolo, keď boli dievky a keď ako družice v dome ženícha alebo mladuchy opletali družbovskú paličku – rekvizitu príznačnú pre družbov na svadbách v banátskych dedinách. Niektoré z nich, najmä tie mladšie, sa však s touto obyčajou po prvýkrát stretli, takže týmto spôsobom aj spomenutá zručnosť určitým spôsobom vystupuje zo zabudnutia. To tým skôr, že v súčasnej modernej dobe tradičné svadby bohaté na rôzne zábavné obyčaje upustili od moderných svadieb v reštauráciách s obmedzeným počtom miest a časom na ukončenie veselice.

V tejto banátskej dedinke opravdivá tradičná slovenská svadba s krojovanými družbami a družicami a inými svadobníkmi už dávno nebola. Nuž a keďže je v nastávajúcich mesiacoch jedna konečne na obzore – treba družbu náležite na to pripraviť.

VYSÁDZANIE STROMKOV V JÁ-

NOŠÍKU. V pondelok 14. marca 2022 žiaci a učitelia Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku sa zúčastnili vo veľkej akcii sadenia stromkov. Zasadený bol veľký počet stromkov topoľa. Ide o druh veľkých a rýchlo rastúcich stromov, ktoré jedného dňa budú tvoriť krásne stromoradie vedľa cesty medzi Jánošíkom a Ilandžou. Akciu usporiadali spoločne s Loveckým združením Fazan v Jánošíku a stromky Jánošíčanom darovala Lesná správa v Banátskom Karlovci.

Text a fotogra e: ZŠ T. G. Masaryka

ÔSMOMARCOVÚ ZÁBAVU V HLOŽANOCH

tohto roku zorganizovali v podniku Oáza MB. Ako jedni z mála sa v týchto pohnutých časoch podujali trochu rozptýliť spoluobčanov a hostí spoza chotára. Práve takúto príležitosť využili Petrovčania, keďže v samotnom Báčskom Petrovci nemali kam odísť so svojimi nežnejšími polovičkami v Medzinárodný deň žien, pobaviť sa a zabudnúť na všetky starosti, takže ich bolo takmer trištvrte z prítomných. Na avizovaných hostí, ktorí zaplnili sieň, okrem chutnej slávnostnej večere čakala aj dobrá hudba v podaní bratov Struhárovcov (Rastislava a Vlastimíra) a Samuela Kováča. Hudobníci vycítili, že v tento večer najviac zaboduje párový tanec a slovenská hudba, takže kolá hrali len pomenej. Na záver sa prítomní tešili aj z odmien v tombole, organizovanej z kúpených vstupných lístkov.

J. Čiep

NA PODUJATÍ KOHO MILUJEM, TOMU DARUJEM V PANČEVE Medzi najlepšími účastníkmi boli vojlovickí detvanovci

Alena Kulíková

Mesto Pančevo toho roku podporilo podujatie Koho milujem, tomu darujem, Maslenica – Biela nedeľa. Ide o tradičný sviatok, ktorý svojím bohatým kultúrnym a umeleckým programom, palacinSprávny obvod južný Banát, Mesto Pančevo, Združenie Rusov a potomkov Romaška Pančevo, Koordinačná rada ruských krajanov, KUS Stanka Paunovića NIS-RNP a

Najmladší detvanovci sa predstavili choreografi ou pred budovou mesta Pančevo Adam Kolárik a Anna Holoková

Súťaž v preťahovaní lanom

kami a pampúchmi rozháňa zimu a víta jar. Podujatie sa koná v deň, keď sa oslavujú dva pravoslávne sviatky – Poklada a Maslenica a rozvíja vzťahy, kultúru, tradície a zvyky všetkých národov žijúcich na území južného Banátu pred začiatkom veľkého veľkonočného pôstu.

Podujatie slávnostne otvoril primátor mesta Pančevo Aleksandar Stevanović. Pri tejto príležitosti zdôraznil, že je dôležité pripomínať si staré a tak trochu zabudnuté zvyky. Prítomným sa Alica Oravcová a Martin Marek prihovorila aj náčelníčka Juhobanátskeho obvodu Marína Tomanová, ktorá povedala, že slovo multikultúrnosť v južnom Banáte má správny a veľký význam, pretože v tejto časti Srbska žijú rôzne národy.

Toto podujatie zorganizovali Spoločne aj na fotografi i Turistická organizácia Pančevo. Na podujatí sa zúčastnil veľký počet združení, spevokolov a kultúrno-umeleckých spolkov z územia južného Banátu. Svojou účasťou program podporil aj Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan Vojlovica, ktorý sa aktívne zapája do mestských podujatí. V rámci programu, ktorý sa konal pred budovou mesta Pančevo, najmladší detvanovci sa predstavili choreogra ou, ktorú pripravila Katarína Kalmárová, ktorá aj nacvičovala deti spoločne

Okrem bohatého kultúrneho programu organizátori sa postarali o zaujímavé súťaže v tradičných hrách, v ktorých vojlovickí najmladší členovia spolku získali veľký úspech. V súťažnej časti programu bol pripravený výber o najchutnejšiu palacinku, najväčší pampúch, súťaž v preťahovaní lanom, rýchlom vypíjaní mlieka, v rýchlom jedení palaciniek, boli tu aj kohútie zápasy, ale aj rôzne iné súťaže. Víťazom súťaže v preťahovaní lanom sa stal tím najmladších detvanovcov. Martin Holok získal

Momentka z karnevalu, ktorý prebiehal na začiatku programu

s Danielou Holokovou a Katarínou Kolárikovou. Ide o novú hymnu maškarného plesu, ktorú pre tohtoročný maškarný ples napísal a zhudobnil Damir Munćan. Hymna bola motivovaná slovami: „Pozor, pozor, práve dnes začína sa veľký ples. Berte masky, je tu bál, rozkrútime karneval. Skrytí za maskami, nespoznajú sami seba. Veľkí, malí, pekne v rade, predstavia sa v promenáde.“ Pred početným obecenstvom zatancovali aj Alica Oravcová a Martin Marek. tablet v súťaži odstraňovania čiapky. Ako najšikovnejší v skákaní vo vreci bol Mário Beracka, ktorý tiež získal tablet. No nemožno nepochváliť úsilie, ktoré vynakladali aj iní detvanovci – Anna a Andrej Holokovci, Adam Kolárik, Valentína Čriepková a Máša Spišiaková. Program sa ukončil spoločným vystúpením všetkých účastníkov, ktorí zaspievali pieseň Toto je Srbsko.

Foto: z archívu spolku Detvan

Katarína Javorníková, štvrtáčka ZŠ Jána Kollára, Selenča Tatiana Klinovská, Zina Ďurčianska, Andrej Nosál, štvrtáci, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Pre moju mamu

K uplynulému sviatku žien ste nám, milí kamaráti, zaslali krásne práce. Boli to darčeky, ktoré ste vypracovali v škole pre svoje mamičky s množstvom nápadov.

Tretiaci z Kulpína napísali i slohové práce o mame a tvorivé predmetové a ilustračné práce sme dostali aj od žiakov z Pivnice a zo Selenče. Niekto nakreslil portrét svojej mamky, niekto kvety, ktoré jej chcel k sviatku darovať. Hlavne do tejto práce ste vložili hodne úsilia, a tak vyjadrili svoje city k mame a poďakovali jej za všetko, čo pre vás doteraz urobila.

Katuša

Sára Chrčeková, 4. 1 ZŠ 15.októbra, Pivnica

Petra Súšerská, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Tatiana Klinovská, Zina Ďurčianska, Andrej Nosál, štvrtáci, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Moja mama

Dominika Veronika Vidová, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Moja mama býva najčastejšie veselá. Pomáham jej a starám sa o ňu. Moja mama je štíhla, má modré oči a dlhšie čierne vlasy. Keď prídem zo školy, tak je veľmi veselá. Moja mama je strednej postavy. Moja mama sa o mňa stará tak, že mi prichystá jedlo, nachystá oblečenie, z obchodu mi kúpi všetko, čo potrebujem do školy a občas ma odvezie do školy. K sviatku som jej dala ružu. Mojej mame sú najobľúbenejšie kvety červenej alebo béžovej farby.

Ja veľmi ľúbim moju mamičku.

Noemi Gajdošová, 3. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Leonóra Činčuráková, 4. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica Tibor Martuliak, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín Žiaci štvrtáci, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Marek Nejdan, 4. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Moja mama

Moja mama sa volá Jasna. Je mladá, má 37 rokov. Moja mama je štíhlej postavy. Moja mama má čierne vlasy. Moja mama je domáca. Ja chodím do obchodu, aby som tak pomáhal mojej mame. Moja mama má narodeniny v apríli.

Vlado Vrbovský, 3. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Endometrióza

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

ČO JE ENDOMETRIÓZA?

Endometrióza je prítomnosť výstelky maternice (endometria) mimo dutiny maternice: na vaječníkoch, vajcovodoch, brušnom tkanive, črevách, jazve po cisárskom reze alebo epiziotómii, krčku maternice, pupku alebo aj pľúcach a mozgu. Endometrióza je pomerne časté ochorenie v reprodukčnom veku žien (medzi 25. a 49. rokom života). U žien v reprodukčnom období je výskyt endometriózy 10 – 15 %.

Sliznica maternice v ohnisku endometriózy si zachováva vlastnosti normálneho endometria a schopnosť cyklicky reagovať na hormonálne odchýlky, ktoré sprevádzajú normálny menštruačný cyklus ženy, takže do týchto ložísk počas menštruácie krvácajú. Keďže táto krv nemá možnosť odtekať, tvoria sa cysty na vaječníkoch, lokálne zápaly, vznik výrastkov, nepriechodnosť vajcovodov a množstvo iných problémov, ktoré závisia predovšetkým od miesta ložiska. Endometrióza sa najčastejšie prejavuje na vaječníkoch vo forme takzvaných „čokoládových“ cýst, ktoré sa tak nazývajú, pretože sú naplnené starou krvou.

Špeciálnou formou endometriózy je adenomyóza. Adenomyóza je špeci cká forma endometriózy, keď endometrium „prerastá“ hlbšie do svalovej vrstvy maternice – myometria. Adenomyóza je často spojená s endometriózou a je hlavným problémom pri liečbe neplodnosti.

PRÍZNAKY ENDOMETRIÓZY

Príznakmi endometriózy sú najčastejšie bolestivá menštruácia, bolesti v malej panve, bolestivý styk, ťažké tehotenstvo, bolestivé vyprázdňovanie čriev a močového mechúra. Bolesť je určite hlavným a sprievodným príznakom tohto ochorenia.

Presná príčina endometriózy nie je úplne jasná. Existuje niekoľko teórií o pôvode tohto ochorenia, ale žiadna úplne nevysvetľuje pôvod ochorenia, preto sa stále nazýva choroba enigma. Endometrióza zvyčajne končí menopauzou a hormonálna substitučná liečba ju môže reaktivovať.

NEPLODNOSŤ AKO DÔSLEDOK ENDOMETRIÓZY

V zásade môže endometrióza pôsobiť na imunitnej úrovni, ktorá ovplyvňuje plodnosť či neplodnosť. Súvislosti medzi endometriózou a neplodnosťou sú zamerané na skutočnosť, cystických útvarov na vaječníkoch vyvoláva podozrenie na endometriózu. Všetky pacientky, ktoré udávajú silné bolesti počas menštruácie, by však mali byť vyšetrené na endometriózu.

LIEČBA Hormo nálna terapia zameraná na simuláciu tehotenstva alebo menopauzy. V oboch prípadoch normálne endometrium už nie

že endometrióza môže viesť k miernemu zápalu orgánov a brušného tkaniva, t. j. negatívne vplýva na reprodukčnú funkciu žien na všetkých úrovniach.

DIAGNÓZA

Endometrióza sa dá s istotou diagnostikovať iba laparoskopiou. Ultrazvuková diagnostika – nález menších či väčších je stimulované estrogénom, menštruácia sa zastaví, ako i rast ložísk endometriózy. Chirurgická terapia odstraňuje ložiská endometriózy. Chirurgická liečba sa často kombinuje s liekmi pre vysokú frekvenciu recidív ochorenia. V prípade neplodnosti je možné vykonať mimotelové oplodnenie. Preložila: Anna Horvátová