NA OKRAJI PADINY
Vznikol nový park Stevan Lenhart
N
a západnom konci Padiny sa práve v týchto dňoch končia práce na úprave nového detského parku. Ide o prírodný priestor medzi ulicami Bratov Jesenskovcov, Robotníckou, Iva Andrića a Prvomájovou. Park vznikol z iniciatívy samých tunajších obyvateľov, ktorí sa spoločnými
Šplhadlá, hojdačky a bránky
silami a s podporou dediny dopracovali k cieľu a vytvorili úhľadný priestor na oddych a pobavenie. Jedným z iniciátorov akcie bol Samuel Valenta, od ktorého sa dozvedáme, že v tomto priestore sa kedysi kopali veľké jamy, z ktorých sa vyberala hlina pre potreby tehelne. Potom sa v určitom období uvažovalo o tom, aby tu bola postavená váha pre poľnohospodárov. Nakoniec sa tunajší občania predsa rozhodli, aby si v tejto časti dediny upravili detský park. S podporou Obce Kovačica a VKP Padina tento priestor vyčistili, rovnali terén a potom zasadili okolo 200 stromkov. Významnú vec predstavuje zapojenie nového parku na vodovodnú
PIVNICKÝ KOSTOL V NOVOM RÚCHU
Pozitívny estetický dojem
Spoločnými silami sa dopracovali k cieľu: obyvatelia západnej časti Padiny
sieť s nainštalovanou studňou. Vďaka sponzorom a Miestnemu spoločenstvu park je už vybavený lavičkami, hojdačkami, šplhadlami a bránkami, tiež je vybetónované aj malé basketbalové ihrisko. V akcii úpravy parku sa zúčastňuje aj Martin Staňo, ktorý poznamenáva, že vôkol celého tohto
priestoru je priekopa, takže nie je potrebné postavovať osobitnú ohradu, avšak vybetónované budú tri mostíky, cez ktoré sa bude vchádzať do parku. Obyvatelia tejto časti Padiny, tak deti, ako aj starší, teda získali pekne upravený priestor na trávenie voľného času.
modrej farby. Boli nahradené imitácie kameňa na stenách, presnejšie tzv. handrová technika výmaľby. Sivé a krémové časti
svedčí aj o ich kvalite. Treba zdôrazniť, že ide o pôvodný obraz, iba dvakrát farebne revitalizovaný. Práce majú na starosti dve firmy z Kulpína, ktoré sa zlúčili z dôvodu komplexnosti a zložitosti prác. Popri revitalizácii stien premaľovaný je aj oltár, organ a kompletný chór – podlaha, stĺpy, ohrada. Do pôvodných prác nebolo zaradené farbenie kostolných lavíc, no postupne bola aj táto fáza zaradená do rekonštrukcie. Jednotlivé lavice boli predtým opravené. „Týmto ukončujeme všetky práce na kostole. Fara je tiež rekonštruovaná, v diakonickom dome je potrebné vykonať ešte minimum prác a dom smútku sa nám tiež podarilo premaľovať, takže všetky kapitálne práce sme ukončili, čo nás nesmierne teší. V dohľadnom čase by organ musel prejsť servisom, ako aj vežové hodiny,“ zdôvodnil pivnický farár Ján Zahorec.
Miroslav Pap
zjavil impulz na rekonštrukciu a revitalizáciu interiéru kostola, ivnický evanjelický kostol sa čo cirkevná správa aj schválila. začal budovať v roku 1824 „Naposledy bol interiér a extea stavba trvala do roku 1826. riér kostola revitalizovaný v roku Posvätený bol o takmer desať 1989, keď sa začala dvojročná rokov neskôr, 18. októbra 1835. príprava na oslavy dvojstého Počas svojej existencie prešiel výročia príchodu Slovákov do viacerými rekonštrukciami, mal Pivnice. Vlani sa nám podarilo olíniekoľko stavebných úprav, no čiť kostol z vonkajšej strany a od počas posledných dvoch rokov 17. januára tohto roku sa začala aj revitalizácia interiéru. Týždeň pred začatím prác cirkevníci svojpomocne demontovali lavice, odpojili ozvučenie a nachystali všetko potrebné na začiatok prác,“ uviedol Ján Zahorec, evanjelický farár pivnického cirkevného Obraz Večere Pánovej na klenbe kostolnej zboru. lode V priebehu rekonprešiel takmer kompletnou re- štrukcie priestor bol oslobodený konštrukciou tak exteriéru, ako od viacfarebnosti a rôznych deaj interiéru. V minulom roku bol koračných vrstiev, ktoré nahradila olíčený zvonku a následne sa jednotná výmaľba v odtieňoch
P
• ĽUDIA A UDALOSTI •
Finalizácia prác okolo oltára
boli nahradené odtieňmi modrej farby, ktorá je maľovaná na biely podklad, na ktorom sú ornamenty viditeľné a esteticky prispôsobené. Na klenbe kostolnej lode obraz Večere Pánovej autora Michala Kocku tiež prešiel reštauráciou. Totižto ide o druhú reštauráciu tohto obrazu. Prvú vykonal Ján Baďura v roku 1989 a tohto roku sa na tom podieľal Miroslav Horvát z Kulpína, ktorý zároveň patrí aj do skupiny realizátorov prác, čo
12 /5003/ 19. 3. 2022
15
