Hlas ľudu 12/2022 by NVU Hlas ľudu

Ekologické hnutie Obce Kovačica zorganizovalo akciu zalesňovania

Lásku k ekológii treba vštepovať odmalička ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

V dňoch 8. až 10. marca Stará Pazova bola hostiteľkou Prvého tábora pletenia v organizácii Etnosiete. To, ako sa pletú časti staropazovského ľudového kroja, účastníkom tábora ochotne a nesebecky ukázali členky Združenia pazovských žien. Tábor sa konal v spolupráci s Obcou Stará Pazova a Turistickou organizáciou Obce Stará Pazova a za podpory Veľvyslanectva Slovenskej republiky a Veľvyslanectva USA v Belehrade. Účastníci tábora boli z Nového Pazaru, Pančeva, Kladova, zo Sokobanje, Sriemskej Mitrovice, z Loznice, Belehradu a Valjeva. Slávnostné ukončenie tábora sa konalo vo štvrtok 10. marca za prítomnosti početných hostí, medzi ktorými boli aj predstavitelia vlády Srbska a uvedených veľvyslanectiev. A. Lešťanová

Múzeum vojvodinských Slovákov aj napriek mimoriadnym okolnostiam v roku za nami realizovalo plánované aktivity. V aktuálnom roku pokračujú práce na digitalizácii, konzervácii, reštaurácii muzeálnych predmetov, naplánované sú konkrétne kroky súvisiace s presťahovaním ustanovizne do nových priestorov a (nielen) výstavná činnosť sa nesie i v duchu 125. výročia narodenia Zuzky Medveďovej, našej prvej akademickej maliarky. A. Francistyová

19. 3. 2022 | 12 /5003/

Uzávierka čísla: 16. 3. 2022

Jedným z pilierov filatelistickej činnosti a vlani aj najúspešnejšie združenie filatelistov v Srbsku je Spolok filatelistov Báčsky Petrovec, kde sa práca napriek všetkým tendenciám v posledných rokoch rozbehla v dobrom smere. Petrovskí filatelisti dosahujú pozoruhodné výsledky nielen v krajine, ale aj na medzinárodných súťažiach v zahraničí. O tom sme sa aj sami presvedčili na ich výročnom zhromaždení v stredu 9. marca. J. Čiep

Od polnoci 11. marca sa začalo s realizáciou opatrení vlády súvisiacich s dočasným zákazom vývozu základných agropotravinárskych produktov dôležitých pre obyvateľstvo. V nasledujúcich 30 dňoch je zakázaný vývoz pšenice, pšeničnej múky, kukurice a krúp, ako aj surového slnečnicového oleja. Po vyhláške o zákaze vývozu došlo na domácom trhu k absencii dopytu po kukurici a pšenici. Eskalácia konfliktu na Ukrajine viedla k vážnym otrasom nielen u nás, ale aj na globálnych trhoch. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

K vítaniu jari Olinka Glóziková-Jonášová

zatvárame tretí týždeň od začiatku konfliktov na území Ukrajiny. Pozeráme sa do mrakov a hľadáme slnko, ktoré by už malo preraziť. Pýtame sa, či nám jar, ako obdobie, ktoré vždy nasleduje po zime, prinesie mier, ktorý vždy nasleduje po vojne. Jar roku 2022. Nádej a túžba. Potešenie a hrozby. Prinesie nám slnko. Ale aj dažde. A potom zasa po každom daždi možno uvidíme aj dúhu. Je to ročné obdobie, o ktorom mnohí hovoria, že už viac neexistuje. Mnohí tvrdia, že nás evolúcia priviedla do doby, v ktorej existujú iba dve obdobia – leto a zima. Avšak my v tú jar veríme, rovnako ako veríme v mnohé iné veci, o ktorých ľudia zvyknú hovoriť, že už neexistujú. Veríme v lásku a úctu jedných k druhým. Veríme v úprimnosť a dobré scenáre. Mnohokrát jar predstavovala začiatok dobrých vecí v roku.

Ľudia hovoria, že by sme sa jari netešili tak veľmi, keby sme nemali tú zimu. Pablo Neruda, spisovateľ z Čile, povedal aj to, že ľudia môžu dokázať zničiť aj všetky kvety, ale príchod jari aj tak neznemožnia. My sme tu na to, aby sme napísali o tom, čo ľudia hovoria a čo robia. Hovoria, že populárnymi farbami budú medzi inými nebeská modrá, kanáriková žltá a svetloružová. Nech nám je aj obdobie pred nami pestré ako tieto farby. Počítame teda s tým, že k nám tá jar prichádza. Cítiť to vo vzduchu. A tak k nám tohtoročná jar kalendárne príde 20. marca o 16.33 h. V bežnom roku jar potrvá do 21. júna, čiže presne 92 dní, 17 hodín a 40 minút. Bude tým činom trvať o jeden deň menej ako leto, ktorému sa taktiež tešíme, avšak teší nás aj to, že bude trvať o 4 dni dlhšie ako zima, ktorú už pomaly nechávame za nami.

Sledujte nás na našej webovej stránke

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová

www.hl.rs

Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

V tomto čísle TÝŽDEŇ

4 Nevyhnutnosť vidieckeho rozvoja

ĽUDIA A UDALOSTI 15 Vznikol nový park

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KULTÚRA

34 Súťažili prevažne Petrovčania a Kulpínčania

ŠPORT

49 Chladná sieň vplývala na výsledok

23 Zákaz exportu ovplyvnil dianie na domácom trhu

Na titulnej strane: Hodnota ekológie je veľmi veľká, úlohou dospelých je vysvetliť deťom, ako sa majú správať k svojmu životnému prostrediu. Akékoľvek metódy environmentálnej výchovy sú dobré, avšak praktická metóda je tá najlepšia. Uvedomuje si to aj rodina Kucháriková z Padiny. Vladimír a Daniela sa snažia trojročnej dcérke Agnes odmalička vštepovať lásku k prírode. Fotografia vznikla počas akcie zalesňovania Kovačice v organizácii EHOK. Foto: O. Glóziková-Jonášová

VP Službeni glasnik Belehrad

• •

12 /5003/ 19. 3. 2022

Týždeň 7 DNÍ

Nevyhnutnosť vidieckeho rozvoja Pripravil: Miroslav Pap

rogram rozvoja vidieka sa dnes javí ako nevyhnutný, keďže je rurálna infraštruktúra na oveľa nižšej úrovni než tá mestská. Stagnácia rozvoja bola dlhšie prítomná, no existuje možnosť, že sa táto skutočnosť začne meniť. Najmä program IPARD 3 na obdobie 2021 až 2027, ktorý prijala Európska komisia, zahŕňa nové opatrenia pre investície do vidieckej verejnej infraštruktúry. Uvedený program rozvoja je stanovený vo výške 69,12 milióna eur. Z tejto sumy EÚ poskytuje 51,84 milióna eur a Srbsko 17,28 milióna eur. O finančné prostriedky sa budú uchádzať lokálne samosprávy, presnejšie lokality, v ktorých nežije viac ako 10 000 obyvateľov. Žiadateľom finančné stimulácie budú udelené v stopercentnej hodnote, čo znamená, že nebudú musieť platiť z vlastných prostriedkov. Prioritne

sa podpora bude týkať renovácie a budovania vodovodov, kanalizácií, čističiek a opravy cestnej infraštruktúry. Minimálna hodnota investícií je stanovená na 300 000 eur a maximálna na 4 milióny eur. Podpora sa týka aj obnoviteľných zdrojov energie. Rozvoj vidieckej infraštruktúry prispeje k zlepšeniu kvality života a podmienok na podnikanie na vidieku, tvrdia predstavitelia ministerstva poľnohospodárstva. * Protipandemické opatrenia sa znížili na minimum. Od soboty 12. marca covid pasy už nie sú potrebné. Rozhodol o tom krízový štáb, ktorý medziiným obmedzil aj opatrenia týkajúce sa nosenia rúšok. Najmä tie už nie sú potrebné v zatvorenom priestore. Totiž každý, kto cíti potrebu nasadiť si rúško v zatvorenom priestore, má na to právo. Kvôli zníženiu počtu nakazených a zrušeniu covid pasov

budú odteraz kultúrne organizácie a športové kluby fungovať bez žiadnych obmedzení. Na hraniciach predsa pravidlá, ako je kontrola dokladov o očkovaní, prekonanom ochorení alebo potrebných testoch bude stále prítomná. * Na Ukrajine pokračujú boje čoraz väčšou intenzitou. Čo však nepokračuje, skôr stagnuje, sú mierové rozhovory, keďže tak ruská, ako aj ukrajinská strana nechcú ustúpiť od svojich požiadaviek. Európska únia, ako aj Spojené štáty americké uvalili na Rusko už štvrtý balík prevažne ekonomických sankcií. Z druhej strany Rusko uvalilo sankcie na amerického prezidenta Joea Bidena, ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a ďalších predstaviteľov Spojených štátov amerických. Na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa vo Versailles 10. a 11. marca stre-

tlo 27 lídrov Európskej únie, aby zhodnotilo ďalšie konanie EÚ voči ruskej invázii na Ukrajine. Bolo dohodnuté, že sa zvýši nátlak na Rusko a Bielorusko vo forme sankcií. Rokovalo sa aj o alternatívnych riešeniach distribúcie nafty a plynu. Medzinárodný trestný súd už začal vyšetrovanie možných vojnových zločinov. Všetci lídri prejavili podporu Ukrajincom, ktorí sa snažia brániť svoju vlasť. V otázke prijatia Ukrajiny do Európskej únie však lídri neboli jednotní. Prevažne východné krajiny EÚ súhlasia s urýchleným prijatím Ukrajiny do EÚ, kým západné sú proti. Holandský premiér Mark Rutte vyjadril, že neexistuje žiadna rýchla cesta k členstvu EÚ. Existuje iba plná pomoc Ukrajine vo vojnových a povojnových časoch. Slovenský premiér Eduard Heger však zastáva názor, že by mala existovať možnosť urýchleného procesu prijatia Ukrajiny do EÚ. Zdroj: RTV, RTVS

STARÁ PAZOVA

Priestor na intenzívnejšiu komunikáciu je veľmi široký Anna Lešťanová

edor Rosocha, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade, vo štvrtok 10. marca pobudol na prvej úradnej pracovnej návšteve v Starej Pazove, kde ho v budove ZO privítal Đorđe Radinović, predseda Obce Z prvého úradného stretnutia Fedora Rosochu (sprava) a Đorđa Radinovića Stará Pazova. Podľa slov predsedu Radinooblastiach kultúry a športu. je veľmi široký, a ako bolo spomínavića s veľvyslancom Rosochom „Po dnešných rokovaniach né, nielen v oblasti kultúry, v oblashovorili na viacero tém: o živote a s predsedom Radinovićom sa ur- ti agendy slovenskej národnostnej postavení Slovákov v Starej Pazove, čite v blízkej budúcnosti stretneme menšiny, ktorá je tu veľmi silná. tendenciách podpory zo strany znovu. Dohodli sme sa, že priestor Rozprávali sme aj o ekonomickej samotnej lokálnej samosprávy, o na intenzívnejšiu komunikáciu agende. Vidím, že Stará Pazova rozvoji hospodárstva s cieľom nad- medzi Slovenskom, slovenským má enormný potenciál, záujem väzovania spolupráce, ako aj o veľvyslanectvom a Starou Pazovou slovenských spoločností a firiem

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pre častejšie stretávanie sa a dobré spolunažívanie

prichádzať do Srbska je veľký, takže budeme spoločne hľadať prienik, kde sa naša spolupráca zintenzívni a skvalitní,“ povedal veľvyslanec Rosocha. Ďalej poznamenal, že v Pazove bol milo privítaný, a teší sa, že Slováci v tejto oblasti s inými národnosťami tu žijú veľmi dobre. Ako povedal, všetci sa budú zasadzovať za častejšie stretávanie sa a dobré spolunažívanie. • TÝŽDEŇ •

JEDNA MILIARDA PRE ZDRAVIE V SRBSKU

Investícia budúcnosti – nová budova Klinického centra Vojvodiny Pripravil: Ján Pálik

ový Sad konečne dostane klinické centrum, ktoré si Vojvodina aj zaslúži. Bez zdravotnej starostlivosti nie je budúcnosť a aby bola budúc-

objektu s rozlohou 33 275 štvorcových metrov. V nových blokoch bude celkovo 16 operačných sál, na prízemí bude kompletná diagnostika, oddelenie sterilizácie, laboratórium a nukleárna medicína a celková

Nové operačné sály

Klinické centrum do jedného celku

Pohľad na Klinické centrum zhora

nosť istejšia, proces rekonštrukcie starých a výstavba nových objektov má mimoriadny význam. Hoci sú už vyše 30 rokov nedokončené, práce na výstavbe nových blokov B a C Klinického centra Vojvodiny od apríla 2021 sú v plnom prúde. Projekt počíta s výstavbou nového • TÝŽDEŇ •

Pracovný personál prichystaný do práce

kapacita centra je stanovená na jedna budova v Niši bola kom400 nemocničných lôžok. Zaria- pletne zrekonštruovaná a Klinické denie bude mať priame spojenie centrum Niš dostalo ďalšiu, úplne s Poliklinikou a Internou klinikou, novú budovu so 7 poschodiami. ako aj s Blokom A, v ktorom je V súčasnosti patrí medzi najmoUrgentné centrum. Žiaľ, sme svedkami obrovskej pandémie, ktorá nás postihla, a občania a zdravotníci, ktorí v posledných rokoch niesli veľké bremeno, si tento projekt zaslúžia viac ako kedykoľvek predtým. Ukončenie prác je plánované na rok 2023, Maketa Klinického centra Vojvodiny do kedy budeme mať kompletne zrekonštruova- dernejšie vybavené nemocnice a né zdravotníctvo – efektívnejší od tohto roku bude mať KC Niš aj zdravotný systém, ktorý dokáže banku krvi. Konečne v posledných februreagovať na všetky potreby a výzvy. Pripomenúť treba, že nejde árových dňoch otvorili aj novú o jediný nový projekt v zdravot- budovu Univerzitného klinickéníctve v Novom Sade. ho centra Srbska. Ide o dvanásťNeuveriteľnou rých- poschodovú budovu s až 825 losťou bola postavená nemocničnými lôžkami, 34 openová nemocnica na račnými sálami, ako sa na hlavné Mišeluku, ktorá je mo- mesto patrí. Prvých pacientov mentálne vzhľadom prijme v polovici marca. na celkovú situáciu Veľa sa už zrealizovalo, od zdravýlučne nemocnicou votných stredísk, kliník až po obna covid a po skon- rovské klinické centrá a staveniská, čení pandémie bude ako je toto v Novom Sade, sú vyhlásená za mestskú len malou časťou projektu Jedna nemocnicu. miliarda pre zdravie v Srbsku. Zrealizovalo sa aj mnoho projektov Zdroj a foto: gradskeinfo.rs v celom Srbsku, takže

12 /5003/ 19. 3. 2022

Týždeň PRACOVNE V PREDSEDNÍCTVE

Stretnutie s nemeckou ministerkou zahraničných vecí Pripravil: Ján Pálik

rezident Srbska Aleksandar Vučić sa stretol s ministerkou zahraničných vecí Nemecka Annalenou Baerbockovou s cieľom, aby diskutovali o aktuálnych problémoch v regióne a vo svete, ako aj o európskej

ceste Srbska, zelenej agende a boji proti klimatickým zmenám, o hospodárskej spolupráci me-

dzi Srbskom a Nemeckom, ako aj o ďalších dôležitých témach. Prezident Vučić poukázal na to, že Nemecko je najdôležitejším a kľúčovým partnerom našej krajiny z hľadiska hospodárstva a európskej integrácie, hoci na niektoré otázky máme rozdielne názory. Prezident osobitne zdô-

raznil, že Srbsko a Nemecko majú výborné ekonomické vzťahy, čo sa odráža na viac ako 75 000

zamestnaných v nemeckých firmách pôsobiacich u nás, ako aj v početných veľkých nemeckých projektoch v Srbsku. „Obchodná výmena predstavuje 6,5 miliardy eur a nemecké spoločnosti sú najväčším investorom v Srbsku a som im za to veľmi vďačný,“ povedal prezident Vučić s tým, že Srbsko bude pokračovať v zlepšovaní vzťahov s Nemeckom. Prezident poukázal aj na to, že s ministerkou Baerbockovou rokoval aj o situácii v regióne, pričom zdôraznil, že Srbsko je nemenné v politike, ktorá podporuje zachovanie mieru a stability v celom regióne. „Jednoznačne som hovoril o

rešpektovaní územnej celistvosti Bosny a Hercegoviny a o postavení Republiky srbskej v rámci Bosny a Hercegoviny. Máme rozdielne názory na vzťahy medzi Belehradom a Prištinou, ale dospeli sme k záveru, že dialóg by mal vyriešiť problémy,“ povedal prezident Vučić a dodal, že jedna z tém rozhovoru bola aj situácia v Ukrajine. „Srbsko rešpektuje medzinárodné právo,“ zdôraznil prezident Vučić a poďakoval sa nemeckej ministerke zahraničných vecí za to, že chce počuť názory Srbska. Prezident dodal, že sa hovorilo aj o zelenej agende a boji proti klimatickým zmenám, ako aj o ďalších dôležitých témach,

STAROPAZOVSKÁ OBEC – STARÉ BÁNOVCE

Na výstavbu kanalizačnej siete 70 miliónov eur Anna Lešťanová

leksandar Vučić, prezident Srbska, počas poslednej návštevy Starých Bánoviec, podunajskej dediny patriacej do Staropazovskej obce (v stredu 9. marca), zahlásil aj veľké investície, významné pre občanov obce. Vučić povedal, že republikové orgány vložia 70 miliónov eur do výstavby kanalizačnej siete (okolo 133 kilometrov) na území celej obce a tým ľudia dostanú to, čo majú aj švajčiarske, rakúske a nemecké dediny. Ide o veľkú sumu peňazí a ako uviedol, Staropazovská obec aj

www.hl.rs

napriek jej veľkej vyvinutosti túto kapitálovú investíciu nemôže sama realizovať, lebo je do projektu okrem uvedeného počtu kilometrov potrubia (vzhľadom na veľkosť obce) zaradená aj výstavba kolektorov, čističiek, dažďovej a fekálnej kanalizácie. Podľa jeho slov čoskoro majú byť ukončené aj práce na výstavbe športovej haly v Starých Bánovciach a kompletne má byť zrekonštruovaná Základná škola Boška Palkovljevića-Pinkiho v Starej Pazove a kapitálne zásahy sa očakávajú aj v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja.

Informačno-politický týždenník

Aleksandar Vučić v Starých Bánovciach • TÝŽDEŇ •

ktoré zaujímajú obe strany. Ministerka zahraničných vecí Nemecka Annalena Baerbocková upozornila, že Nemecko bude v budúcnosti viac prítomné na západnom Balkáne a bude sa aj naďalej zasadzovať za dosiahnutie komplexnej dohody medzi Belehradom a Prištinou. Poukázala na to, že Srbsko kráča po európskej ceste s veľkými ambíciami a že v rámci Berlínskeho procesu sú pripravené štyri dohody na prijatie, pričom zdôraznila, že Nemecko a Srbsko plánujú veľké množstvo spoločných projektov a že obe krajiny majú dobrú bilaterálnu spoluprácu, na ktorej rozvoji sa bude naďalej pracovať. V súvislosti so súčasnou situáciou na Ukrajine ministerka Baerbocková povedala, že Srbsko dalo dôležitý signál prijatím ukrajinských utečencov, a dodala, že chce, aby sa Srbsko stalo plnohodnotným členom Európskej únie. „Sme presvedčení, že občania Srbska majú rovnaké právo na život v slobode, bezpečí, mieri, v našom spoločnom domove – Európe,“ povedala ministerka Baerbocková. Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska Staropazovská obec v čele s predsedom Đorđom Radinovićom patrí medzi najvyvinutejšie obce v Srbsku s úspešne realizovanými mnohými projektmi. Má výnimočnú geografickú polohu a čoskoro aj cez Starú Pazovu budú na dráhe Belehrad – Nový Sad rýchlou traťou premávať najsúčasnejšie vlaky. Po ukončení týchto prác Stará Pazova sa stane dôležitou dopravnou križovatkou. A. Vučić v Starých Bánovciach v súvislosti s týmto hovoril aj o upravenej železničnej stanici, ktorá má teraz aj pekný vzhľad. Hovoril tiež o význame výstavby autostrád, príchode nových investorov, otvorení nových tovární, o tamojšej malej miere nezamestnanosti a väčších platoch, ako aj o výstavbe škôlky v Starých Bánovciach pre najmenej 200 detí . • TÝŽDEŇ •

ZO ŠÍDSKEJ OBCE

V Adaševcoch položili základný kameň Blaženka Dierčanová

priemyselnej zóne Adaševci pri Šíde vyrastá nový podnik na výrobu krmív pre zvieratá maďarskej spoločnosti UBM. Základný kameň položili prezident Srbska Aleksandar Vučić, minister zahraničných vecí a obchodu Maďarska Péter Szijjártó a predseda UBM Peter Horvat, ktorí zdôraznili, že otvorenie tohto závodu je veľmi dôležité pre maďarský trh, Srbsko a celý región: „Dnešná udalosť potvrdzuje, že štartujeme dôležitú stanicu v

Prezident ocenil význam fabriky

getickej bezpečnosti.“ Prezident Srbska Aleksandar Vučić poukázal na to, že vzťahy medzi Srbskom a Maďarskom sa

investícii, je člen Európskej únie a to, čo chcem povedať občanom Srbska, je, že Maďarsko je jedinou krajinou, ktorá je takmer vždy na strane Srbska, podporuje náš štát v Bruseli. Som si istý, že UBM tu bude fungovať skvele. Tým pracovníkom, ktorí tu budú pracovať, chcem povedať, že budú pracovať na dobrom mieste, žiadam od nich, aby boli zodpovední, usilovní a pracovití. Som si istý, že ich rodiny budú môcť žiť z ich práce a pracovných výsledkov a že budú vedieť zabezpečiť svojim deťom budúcnosť tu v Šíde, na západe Vojvodiny, na západe Srbska. Výstavba nového závodu bude mať pre Obec Šíd osobitný výzSrbsko má dobrú spoluprácu s Maďarskom nam, zdôraznil predseda tejto obce Zoran Semenović: „Výzrozvoji spoločnosti UBM. Náš za posledných desať rokov výraz- nam tejto fabriky spočíva nielen obraz do budúcnosti je jasný, a to ne zlepšili a podarilo sa dosiahnuť v stovke pracovných miest, ale je rozširovanie výroby krmív a boj veľmi dobré priateľské a partner- aj v stabilizácii trhu a obchodu s o najúspešnejšiu spoločnosť poľnohospodárskymi v regióne,“ povedal Horvat. produktmi. Táto fabInvestícia sa zrealizuje na rika na výrobu krmív 20-hektárovom pozemku v bude predávať svopriemyselnej zóne Adaševci je produkty nielen v a bude stáť 24,4 milióna eur. Srbsku, ale aj v širšom Investičný program podpookolí. Takto naši ľudia rila vláda Maďarska sumou zaoberajúci sa poľnov hodnote 6,3 milióna eur, hospodárskou výrozatiaľ čo vláda Srbska vyčlebou získajú stabilitu nila 2,5 milióna eur. Minister svojich výrobkov na zahraničných vecí a obchodu trhu a istotu, že to, Maďarska Péter Szijjártó pri tejčo vyrobia, dokážu v to príležitosti povedal: „Dnes tejto fabrike predať. máme medzi našimi krajinami Položili základný kameň novej investície Moderný, automahistoricky dobré a priateľské tizovaný závod s vývzťahy. Obe hospodárstva profi- ské vzťahy: „Som hrdý na našu robnou kapacitou 30 ton krmiva tovali z týchto vzťahov, pretože spoluprácu, na naše partnerstvo. za hodinu bude dokončený do sa navzájom stimulujú, pomáhajú Maďarsko je väčší partner v tejto konca roku 2023. si a navzájom prispievajú k ener12 /5003/ 19. 3. 2022

Týždeň V STAREJ PAZOVE

Úspešne ukončený Prvý tábor pletenia Anna Lešťanová

dňoch 8. až 10. marca Stará Pazova bola hostiteľkou Prvého tábora pletenia v organizácii strešnej asociácie výrobcov ručných prác z celého Srbska organizovaných v remeselníckych združeniach a družstvách, ktoré sa zaoberajú

dičnej kultúry cez uschopňovanie a ekonomické podporovanie žien (najmä z vidieckych prostredí) a mladých ľudí na trhovú výrobu ručných prác. Do Starej Pazovy na toto trojdňové podujatie pricestovali predstaviteľky (a jeden predstaviteľ) združení či spolkov z celého Srbska. Ako sa pletú časti staropazovského

V aule divadelnej sály boli nainštalované dve výstavy – výstava ručných prác a výstava fotografií

Pracovná časť tábora prebiehala v Klube VHV v Starej Pazove

autentickou výrobou ručných prác, a to uplatňovaním tradičných výrobných techník. Tábor prebiehal v Klube VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Jeho cieľom je zachovávanie tra-

Dizajnér David van de Kamp zo Sokobanje sa zaoberá aj pletením, a to z vlny, ktorú sám spracúva

www.hl.rs

né práce z tejto asociácie musia vždy byť zhotovené na vysokej úrovni a používajú ich Protokol vlády Srbska a štátne inštitúcie ako hospodárske a diplomatické dary. Počas trojdňového pobytu v Starej Pazove účastníci tábora navštívili aj niektoré tamojšie pamätihodnosti, ktoré sú súčasťou kultúrnej a turistickej ponuky. Slávnostné ukončenie Prvého tábora pletenia v Starej Pazo-

aj predstavitelia tak vlády, ako aj uvedených veľvyslanectiev. V rámci tábora a tohto projektu v aule sály bola usporiadaná aj výstava fotografií Pavla Surového z Kysáča Corona, ktorá znázorňuje jedinečné spojenie umenia a etnológie, tradície a modernej doby. V mene hostiteľskej obce sa v úvodnej časti programu prihovorila Marina Savićová, zástupky-

ľudového odevu – prusľak, kapce a panťuške – účastníkom tábora ochotne a nesebecky ukázali členky Združenia pazovských žien, programovej formy toho spolku. Tábor sa konal v spolupráci s Obcou Stará Pazova a Turistickou organizáciou Obce Stará Pazova a za podpory Veľvyslanectva Slovenskej republiky a Veľvyslanectva USA v Belehrade. Účastníci tábora boli z Nového Pazaru, Pančeva, Kladova, zo Soko- Z pracovnej časti tábora počas Medzinárodného dňa žien banje, Sriemskej Mitrovice, z Loznive prebiehalo vo štvrtok 10. ňa predsedu Obce Stará Pazova. ce, Belehradu a Valjeva. marca v aule divadelnej sály, Privítala a pozdravila vzácnych Podľa slov organizátorov ručkeď tento tábor prišli navštíviť hostí a okrem iného povedala,

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

že sa v tejto obci hospodárstvo vyvíja urýchleným tempom a potenciál Starej Pazovy je viditeľný aj v zachovávaní tradície a pestovaní multikultúrnosti, kde 12 percent obyvateľstva tvoria príslušníci slovenskej národnost-

podpredsedníčka vlády Srbska verejnosti poukázalo na kultúrne a predsedníčka Koordinačného dedičstvo, ktoré môže byť hybtelesa pre rodovú rovnosť. nou silou ekonomického rozvoja Toto teleso je založené v roku a posilňovania žien. 2014 a zasadzuje sa za vytvoreHolly Zardus, atašé pre vzdenie rovnakých podmienok na lávanie a kultúru Veľvyslanectva politický, ekonomický a kultúrny USA v Belehrade, povedala, že život mužov a žien, kde sú ženy zvlášť diskriminované a kde jestvuje stereotyp, ktorý znemožňuje uskutočňovanie väčšej rodovej rovnosti. Veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade vo svojom prejave povedal, že takého spôsoby stretávania sa a výmen skúsenosti a vedomostí v značnej miere prispievajú k zoznamovaniu sa diplomatického zboru a širšej verejnosti s kultúrnym bohatstvom Srbska. „K tomuto prispieva i slovenČlenky Združenia pazovských žien zachovávajú pred zabudnutím ská národnostná menšina zvyky a obyčaje a preto sme dnes v Sta- Marina Savićová, zástupkyňa rej Pazove. Ručné práce predsedu obce, so vzácnym hosťom – veľvyslancom Fedorom Rosochom nej menšiny. „Pevne verím, že „Dnes oslavujeme priateľstvo, usilovných Sloveniek v vďaka táboru pletenia motívy spoluprácu, podporu a spo- celej Vojvodine svedčia o tradičného slovenského ľudové- ločenstvo dvoch národov, a bohatstve a pestrosti unikátnych je každá ručná práca odtlačok ho kroja budú rozpoznateľné,“ zvlášť oslavujeme ženy, ktoré ručných prác, ktoré prispievajú umenia a že hovorí o kultúre prízvukovala Savićová. sú stĺpom toho spoločenstva. k afirmovaniu našich žien zná- a dejinách Srbska. Ďalej uviedPodpredsedníčka vlády Srbska Rozličnosti nás spájajú, la: „Práve preto a predsedníčka Koordinačného prednedávnom sme si americké veľvytelesa pre rodovú rovnosť Zo- pripomenuli 250. výroslanectvo podporana Mihajlovićová zhodnotila, čie príchodu Slovákov ruje takýto druh na toto priestranstvo rozvoja, zvlášť a otázky spoločenaby sme posilnili stva, mieru, spoluženy, ktoré zhotopráce a slobody sú vujú tieto práce. zvlášť významné v Veľká vďaka patrí týchto časoch,“ priženám, ktoré vypomenula Mihajlonaložili úsilie na vićová a doložila, že to, aby sme oslaje významné, aby sme vovali tak kultúrspoločne pracovali na ne dedičstvo, ako vytváraní rovnakých aj ich tvorkyne podmienok a aby sme Výstava fotografií autora Pavla Surového (zľava) v Srbsku.“ Corona znázorňuje jedinečné spojenie umenia a podporovali ženy v etnológie, tradície a modernej doby Medzi hosťapodnikateľstve. mi bol i Jaroslav „Teším sa, že sme ich za- zornených i na fotografiách Javorník, biskup Slovenskej mestnali 917 cez spoloč- Pavla Surového,“ akcentoval F. evanjelickej a. v. cirkvi v Srbný projekt 1 000 žien. Ženy Rosocha. sku. Po ukončení slávnostnej chránia našu tradíciu a ňou Doteraz bolo za uplynulých časti programu nasledovaAnna Horvátová, predsedníčka Združenia pazovských žien, v pripomínajú, kto sme a tiež šesť rokov usporiadaných 18 la obchôdzka Domu národnérozhovore s Fedorom Rosochom ako má vyzerať budúcnosť, táborov v celom Srbsku s cieľom, ho hrdinu Janka Čmelíka, kde a Zoranou Mihajlovićovou o ktorú budujeme pre generácie, aby sa staré tradičné techniky a sú nainštalované etnologické pletených častiach ľudového ktoré prichádzajú,“ povedala vedomosti zachovali a tým sa výstavy. kroja • TÝŽDEŇ •

že je toto obdobie plné výziev, v ktorom je dôležité, aby sme ešte viac usmernili pozornosť na ženský pohľad na svet a na ženské princípy, lebo nám to prináša mier, zodpovednosť a stabilitu.

12 /5003/ 19. 3. 2022

Týždeň V OBCI ŠÍD UVIEDLI DO PREVÁDZKY PLYNOVOD

Energetická stabilita v prospech obyvateľov Blaženka Dierčanová

Sriemska Mitrovica) a povieme, že sme túto časť Sriemu plynofikovali. Toto je obdobie, keď celá Európa zápasí s problémom plynu, a my infraštruktúru plynovodu rozširujeme,“ povedal Nedimović. Dušan Bajatović, riaditeľ VP Srbijagas, povedal, že ide o ďalšie zo série zariadení v plynárenskom priemysle, ktoré sú pre Šíd veľmi

restrihnutím červenej pásky pred meracou a regulačnou stanicou medzi Šídom a Gibarcom bol v sobotu 5. marca oficiálne uvedený do prevádzky plynovod pre Obec Šíd. V otváracom ceremoniáli sa zúčastnili: riaditeľ Verejného podniku Srbijagas Dušan Bajatović, predseda Obce Šíd Zoran Semenović a minister poľnohospodárstva Branislav Nedimović mal česť stlačiť gombík na oficiálne spustenie plynovodu do prevádzky. „Vyjadrujem veľkú spokojnosť s tým, že sme všetci spolupracovali – lokálna samospráva, VP Srbijagas, vláda Srbska a pokrajinská vláda – a Rozhovory o plynofikácii to je dôkaz, že spolu dokážeme všetko. Z hľadiska poľno- dôležité: „Dnes sme otvorili hlavhospodárstva výrobcovia tabaku v nú regulačnú stanicu a formálne tejto obci už nebudú mať problém sa začalo s napúšťaním plynu do s jeho sušením. Mám nádej, že plynovodného systému v Šíde. čoskoro na plynovod pripojíme aj Je to dôležité pre občanov, ale dediny Martince a Kuzmin (Obec aj pre priemysel a fabriky, ktoré

sa tu budú stavať. Celková hodnota investície je 20,2 milióna eur,“ povedal Bajatović a ospravedlnil sa obyvateľom tejto obce za meškanie Slávnostné otvorenie plynovodu projektu z admiObce Šíd, v mene občanov obce nistratívno-technických dôvodov, vyjadril veľkú spokojnosť a pono nakoniec sa všetko podarilo ďakoval sa najmä VP Srbijagas, úspešne zrealizovať. V ďalšom vláde RS a pokrajinskej správe: období Srbijagas otvorí pobočku „Pre nás bolo ťažké obdobie, keď v Šíde, v ktorej si budú môcť všet- Obec Šíd nemala možnosť prilákať ci záujemcovia zaplatiť prípojky, investorov, pretože im nedokázala čo bude stáť asi 780 eur. Ako zabezpečiť kompletné podmienky. výhoda bolo uvedené obdobie Naša obec je dnes určite číslo jeden splácania na tri roky. Bajatović sa nielen v Srieme, ale aj vo Vojvozároveň jasne vyjadril o súčasnej dine. Energetická stabilita Šídu, situácii a špekuláciách, či má Sriemu a celej krajiny je zaručená, Srbsko dostatok plynu: „Srbsko plyn bol posledným zdrojom enermá kompletnú dodávku plynu, gie, ktorý sme potrebovali, pričom doplnili sme Banatski Dvor, plynovod každému investorovi cena sa na základe nariadenia poskytol možnosť realizovať svoje vlády Srbska do konca mája zámery na našom území.“ nebude meniť. Doplnili sme zásoby Semenović nakoniec uviedol, vykurovacieho oleja v teplárňach, že záujem o pripojenie sa na plyna výrobu ropy je dostatok zásob, novodnú sieť prejavilo niekoľko nie je dôvod na vytváranie radov. stoviek domácností. Energeticky sme zabezpečení.“ Zoran Semenović, predseda Foto: z archívu Nikolu Beševića

ZASADAL STAROPAZOVSKÝ OBECNÝ PARLAMENT

Verejno-súkromné partnerstvo na údržbu lokálnej cestnej infraštruktúry Anna Lešťanová

poradí 18. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova v aktuálnom zložení sa uskutočnilo vo štvrtok 10. marca vo veľkej obecnej zasadačke. Na schôdzi sa zúčastnilo 42 výborníkov (z úhrnne 53) a kompletný rokovací program pozostávajúci z 11 bodov bol schválený väčšinou hlasov. Potrebnú zelenú dostala správa o práci a finančná správa Miestneho spoločenstva Surduk za rok 2021, ako aj program práce a fi-

www.hl.rs

nančný plán Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova na rok 2022. Staropazovský obecný parlament schválil aj návrh rozhodnutia o voľbe súkromného partnera a udelení zmluvy o verejno-súkromnom partnerstve na údržbu lokálnej cestnej infraštruktúry na území Obce Stará Pazova s verejným platením. Medzi 11 bodmi rokovacieho programu bol aj návrh Programu podpory na uskutočňovanie poľnohospodárskej politiky vidieckeho rozvoja obce na rok 2022, ako aj návrh opatrenia o ochrane poľnohospodárskej pôdy pred poľnou škodou.

Informačno-politický týždenník

Výborníci pozbavili funkcie a vymenovali nových členov školských rád – predstaviteľov rodičov v základných školách Z pracovnej časti zasadnutia Simeona Aranického v Starej Pa(vymenovaná je Miruška Kočišová zove (vymenovaná je Katarína zo Starej Pazovy na návrh NRSNM) Kováčová) a Slobodana Savkovića a na schôdzi je za predsedníčku v Starých Bánovciach (vymenovaný Správnej rady Turistickej organije Siniša Lukač). Pozbavený funkcie zácie Obce Stará Pazova ako preda vymenovaný je aj nový člen Do- staviteľka zakladateľa vymenovaná zornej rady Ľudovej knižnice Do- aj Marina Živanovićová z Nových siteja Obradovića v Starej Pazove Bánoviec. • TÝŽDEŇ •

V OBCI BÁČSKY PETROVEC

Aj v tomto roku podporili činnosť a aktivity

usilovne trénujú, čím v podstate pracujú na aždý druh podpory príde zveľadení nielen seba, vhod. Peňažné prostriedky klubu, združenia, ale aj navyše. V Báčskopetrov- nášho prostredia. Komisia pre hodnoskej obci prihliadajú na činnosť, výsledky, prezentovanie svojho tenie výročných a osoprostredia a prostriedky združe- bitných programov niam, spolkom aj pribudnú na na základe predlože- Po podpísaní zmlúv vznikla aj ďalšia spoločná snímka predsedov združení účet. Samozrejme, aj v priebehu ných predbežných s predsedníčkou obce Šprochovou programov, ktorými PODPORA ZDRUŽENIAM roka sa na činnosť ešte dostane. sa realizuje všeobecný záujem športové celky: FK Budúcnosť, HloVEREJNÉHO VÝZNAMU PRE ŠPORTOVÉ KLUBY v športovej oblasti v Obci Báčsky žany, FK Kulpín, Kulpín, FK Maglić, Po udelenej podpore športovým A ZDRUŽENIA Tak predstavitelia športových Petrovec v roku 2022, po doručení Maglić, FK Mladosť, Petrovec, VK celkom v pondelok 14. marca vo veľklubov a združení v piatok 11. zo Športového zväzu Obce Báčsky Maglić, Maglić, VK Kulpín, Kulpín, kej sále Zhromaždenia obce Báčsky marca t. r. napoludnie vo veľkej Petrovec, rozanalyzovala 24 odo- VK Mladosť, Petrovec, STK Mla- Petrovec sa konalo podpisovanie sále Zhromaždenia obce Báčsky vzdaných prihlášok na podporu. dosť, Petrovec, ŠK Kulpín, Kulpín, zmlúv o podpore činnosti a realizácii Petrovec podpísali zmluvy o po- Keďže všetky boli odovzdané načas ŠK Mladosť, Petrovec, ZŠR Karas, programu v oblasti kultúry, prograPetrovec, ZŠR Šaran, Hloža- mov humanitárneho, osvetového, ny, ZŠR Smuđ, Kulpín, ZŠR invalidného a náboženského rázu, Ribolovac, Maglić, ZŠR Jamy tiež iných programov a aktivít veŠarandžije, Kulpín, ŠK Herkul, rejného významu pre Obec Báčsky Petrovec, Klub úpolových Petrovec. športov Stena, Petrovec, KBŠ Prihliadajúc na výsledky, činnosť Vatreni udarac, Kulpín, SBU a všeobecný záujem, teda rozvoj Visoka tehnika, Kulpín, JK kultúry, informovania, presnejšie Galoper, TK SA-HA, Petrovec, zveľadenie kultúrnej produkcie, Športové združenie Lesík, umeleckej tvorby, zmluvy o poskytPetrovec, ORK Maglić, Maglić, nutí dotácií mimovládnym zdruŠportový zväz Obce Báčsky ženiam udelili predsedníčka Obce Petrovec, Petrovec. Báčsky Petrovec Jasna Šprochová Predstavitelia športových celkov sa odfotili spolu s predsedníčkou obce Zmluvy o udelení finanč- a člen Obecnej rady Michal Hataľa. Jasnou Šprochovou nej podpory predstaviteľom Tak z rozpočtu rozdelili 5 000 000 diskytovaní podpory na tohtoročnú a úplné, postúpili to na obecnú športových celkov odovzdali pred- nárov 57 združeniam, ktorých predčinnosť. Prítomných privítala pred- úroveň, a tým sa dnes podpisovali sedníčka Šprochová a člen Obec- sedovia podpísali zmluvy. Samozrejsedníčka obce Jasna Šprochová, zmluvy s predstaviteľmi 24 špor- nej rady Michal Hataľa. V mene me, to nie je všetko, v priebehu roka športovcov sa poďakoval Samuel a ak bude možnosti, združeniam sa ktorá najsamprv popriala veľa tových klubov a združení. Valo z Hložian. Sumu 6 400 000 rozvrhli na tieto dostane ešte podpory. zdaru všetkým športovcom, ktorí Anna Horvátová

ZMLUVY PRE NÁRODNOSTNÉ RADY. Vláda Autonómnej pokrajiny Vojvodiny tohto roku na činnosť 17 národnostných rád vyčlenila 61,6 milióna dinárov. V rámci slávnostného udeľovania bolo zdôraznené, že základom finančnej podpory je ochrana menšinových práv a inklinovanie k podpore zveľaďovania menšinovej kultúry a s cieľom zachovania tolerancie v tomto multikultúrnom, multietnickom a multikonfesionálnom prostredí. Zmluvy predsedom národnostných rád odovzdal predseda vlády APV Igor Mirović a v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zmluvu podpísala predsedníčka Libuška Lakatošová. mp Foto: z archívu APV • TÝŽDEŇ •

12 /5003/ 19. 3. 2022

Ľudia a udalosti EKOLOGICKÉ HNUTIE OBCE KOVAČICA

Saďme stromy a urobíme tým svet lepším Olinka Glóziková-Jonášová

Povedomie o význame ekológie začíkologické hnutie Obce Kona environmentálnou vačica v nedeľu 13. marca výchovou v rodine. zorganizovalo akciu vysáAby deti pochopili, dzania stromov pri kanáli Nadel ako treba chrániť príalebo neďaleko Sabovej rampy, rodu, potrebné je ukáako občania Kovačice nazývajú zať im na vlastnom túto lokalitu na okraji dediny. Na príklade. Možno práve povrchu necelých 2 hektárov aj z takého dôvodu sa Kovačica sa v uvedené nedeľné do akcie zapojili celé predobedie stala bohatšia o rodiny. „Od raného bezmála 1 500 sadeníc jaseňa, detstva je potrebné, lipy, javora a trnky. aby dieťa sledovalo, Akcia zalesňovania sa konala ako sa jeho domáci a Po vysádzaní stromu nasledovalo za podpory lokálnej samosprávy spoluobčania správa- zalievanie a Vodohospodárskeho podnijú k prírode. Keď vyrastie nať pôdu, za čo vďačíme kovaku Tamiš-Dunav v Pančeve, 35 v takom duchu, bude čickému Združeniu poľnohossponzorov a súkromných firiem, to vo svojom správaní podárov Kovačičania, ktorého ale aj početných jednotlivcov. určite aplikovať. Všetko členovia nám nezištne urovnali „Táto akcia zoskupila a zjedno- Povedomie o význame ekológie začína to ovplyvňuje správnu pozemok deň pred akciou.“ Výber druhov sadeníc, ale aj tila Kovačičanov okolo jednej environmentálnou výchovou v rodine environmentálnu výmimoriadne šľachetnej idey chovu detí, práve preto všeobecný dozor nad akciou som rád, že do akcie boli mali na starosti odborníci. Kanál iba morálne. „Hrdí sme na našich spoluobčanov, kto- zapojené aj deti,“ zdôraznil Ku- Nadel je dĺžky 35 km a táto etapa vysádzania zahŕňa iba 1 km, avrí sa zúčastnili a podporili chárik. Tejto akcii však predchádzala šak ideou je dĺžku stromoradia aj túto akciu, a na to, že je Kovačica príkladom pozi- dlhá príprava, takmer celé štyri do budúcna predlžovať. „Už rotívneho vzťahu k prírode roky, vysvetľuje náš spolube- kujeme o ďalších krokoch, teda a životnému prostrediu. sedník a pokračuje: „Bolo treba aby výsadba stromov pokračoAle je príkladom aj silného zadovážiť potrebnú dokumen- vala na rovnakom mieste, na občianskeho aktivizmu, táciu a povolenia na vysádzanie kanáli Nadel. Je tu hodne zeme, ktorého energia dáva do stromov. Bolo potrebné vyčistiť ktorá zostala ešte pri kopaní pohybu aj mladých, aj skládku odpadu, ktorú nesve- kanálu, takže treba najprv tú starých,“ povedal Hrubík. domití ľudia tu začali vytvárať. zem povyvážať, následne urovPodčiarkol tiež: „Obec K tomu ešte bolo potrebné urov- nať plochu, zadovážiť sadenice, Kovačica vždy podporovala, podporuje a bude podporovať zelené iniciatívy. Naši občania sú opravdivým príkladom toho V akcii sa zúčastnili aj Jaroslav Hruaktivizmu, harmónie bík, predseda Obce Kovačica, a Zlatko a silnej hybnej enerSianta, riaditeľ VKP Elán v Kovačici gie. Táto akcia je hyb(zľava: Sianta, Kuchárik a Hrubík) nou silou pre všetkých a občania skonštatovali, že sa nás a upomína nás na to, že podobná akcia neorganizovala musíme byť zodpovednejší k za posledných 30 rokov,“ hovorí svojmu okoliu a že spoločne Vladimír Kuchárik, predseda môžeme pracovať na tom EHOK. poli a zmeniť naše prostredie Do akcie sa zapojil aj Jaroslav na lepšie. Obec určite vždy Hrubík, predseda Obce Kovačica, podporí iniciatívy, ktorých ktorý prišiel pomôcť tunajším úlohou je zlepšenie a rozvoj Vŕtalo sa motorovou vŕtačkou, ale kopalo sa aj ručne ekológom a spoluobčanom – nie vo všetkých sférach života.“

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

a keď ide o samotnú prácu, tak verím, že aktivisti EHOK, ale aj všetci občania dobrej vôle, sa k nám opäť pridajú a spoločne zdoláme každú ďalšiu akciu,“ optimistický je predseda EHOK. Vysádzanie stromov sa začalo v predpoludňajších hodinách, najprv sa motorovou vŕtačkou vyvŕtali jamy a následne do nich prítomní zasadili stromy. Keď bolo treba, prítomní sa nešetrili a ručne kopali jamy. Po vysádzaní stromov nasledovalo zalievanie. Nuž a po skončení práce si skutočne zaslúžili aj kamarátenie a obed, ktorý im navarili V akcii sa zúčastnila stovka ľudí a poďakoval sa všetkým, ktočlenovia poľnohospodárskerí sa pričinili o to, aby sa táto ho združenia Kovačičania. V rámci obedu sa prítomným akcia vydarila. Slova sa ujal aj prihovoril Vladimír Kuchárik Neđeljko Popović, riaditeľ Vo-

dohospodárskeho podniku Tamiš-Dunav: „Vyjadrujem mimoriadnu spokojnosť a som rád, že sme mohli účinkovať v takejto akcii. Obec Kovačica je jedna z troch oblastí, o ktoré sa náš podnik stará, okrem nej sú tu obce Pančevo a Opovo. Pochvaľujem EHOK, lebo ste skutočne jedineční a avantgardní. Ste príkladom aj pre ostatné obce predovšetkým početnou účasťou mladých ľudí, pre ktorých toto bol aj jeden druh edukácie. Okrem toho šírite povedomie o takýchto akciách. My sa budeme snažiť o to, aby sme aj do budúcna boli nápomocní a aby sme podporili všetky ďalšie ekologické akcie. Mám nádej, že sa tento park stromoradia rozrastie v jedno pekné výletné miesto.“

Zdravé korene stromov

V akcii sa zúčastnilo viac ako 100 ľudí a zalesňovanie tohto priestoru má pre Kovačicu, ale aj pre celú Kovačickú obec viacnásobný význam.

ROVNANIE POĽNÝCH CIEST V KOVAČICI

Urovnaná cesta stroje chráni O. Glóziková-Jonášová

oniec februára či začiatok marca spravidla je vyhradený na rovnanie poľných ciest. Táto dobrá prax a nanajvýš užitočná pre poľnohospodárov v Kovačici sa pravidelne organizuje od roku 2000. Cesty vo všetkých chotároch Kovačickej obce boli v sobotu 12. marca urovnané vďaka členom Združenia poľnohospodárov Kovačičania, informoval podpredseda Martin Toman a konštatoval, že cesty zatiaľ rovnajú iba poľnohospodári z Kovačice a Padiny, v okolitých prostrediach obce poľnohospodári to nerobia. Tohtoročné urovnávanie poľných ciest prebiehalo za prajných poveternostných podmienok. Keďže počasie žičilo, členovia združenia sa rozhodli v tomto roku okrem tejto akcie usporiadať ešte jednu. Deň pred rovnaním ciest dvadsiat• ĽUDIA A UDALOSTI •

ka poľnohospodárov vykonala navážanie zeme na poľných cestách, čo umožnilo zahrabať jamy, ktoré spôsobili traktory a iná poľnohospodárska mechanizácia

počas jesene. Nezištne pomohli aj Ekologickému hnutiu Obce Kovačica navážaním a urovnaním zeme a tým im pripravili terén na vysádzanie stromov. Po tejto prá-

ci v ranných sobotňajších hodinách sa konalo rovnanie ciest za účasti bezmála 70 poľnohospodárov s traktormi a prívesnými strojmi. Akcia prebiehala ako obvykle, stretli sa hneď zrána pred budovou miestneho spoločenstva, rozdelili sa do skupín a dohodli sa o tom, kto na ktorú stranu pôjde. „Cesty sme rovnali celé predpoludnie, po čom nasledovalo občerstvenie a kamarátenie,“ poznamenal Toman. Do akcie sa, podľa mienky poľnohospodárov, každý rok zapájajú tí istí ľudia, aj napriek tomu, že členovia tohto združenia každoročne pozývajú aj ostatných poľnohospodárskych výrobcov. Ak by sa do akcie zapojili viacerí, v tom prípade by akciu určite vykonali ešte rýchlejšie. Avšak aj tí, ktorí sa do akcie nezapájajú – pochvaľujú

toto ich úsilie, keď vyjdú do poľa. Aj keď rozčúlení touto skutočnosťou, predsa sú len radi, že aj v tomto roku akcia splnila svoj cieľ, a to je lepšia zjazdnosť poľných ciest na nadchádzajúcu sezónu poľnohospodárskych prác. Urovnaná cesta chráni nielen mechanizáciu, ale šetrí aj čas prepravy na pozemky poľnohospodárov. .

12 /5003/ 19. 3. 2022

Foto: Martin Toman 13

Ľudia a udalosti OBEC BÁČSKY PETROVEC

a kontrola nainštalovanej vákuovej siete, spojenie jestvujúcej siete so šachtami, vybavenie šácht bezdrôtovým systémom na dinára. Práce obsahujú výstavbu ných bolo 69.657.000,00 diná- zisťovanie porúch, všetky jestvusekundárnej siete, čiastočne aj rov, teda 83.588.400,00 dinárov júce šachty sú skontrolované a vykonaná je ich sanácia, keď dokončenie jestvujúcej siete, ako spolu s DPH. aj obstaranie a montáž vákuoPrinášame informáciu aj o vy- ide o vodotesnosť. Sieť je daná vých ventilov pre všetky šachty konaných prácach na vákuovej do funkčného stavu. Do konca roka sa plánuje ešte stanici číslo 2, ako aj na sieti, v dedine. V rámci projektu výstavby čis- ktorá k nej patrí. Ohľadom prác vykonať nainštalovanie jestvutiarne odpadových vôd v Kulpíne na vákuovej stanici číslo 2 vy- júcich vákuových ventilov, ako vypracované bolo ideové rozhod- konaná je kontrola kompletné- aj upravenie a uvedenie do prevádzky týchto vákuových ventilov a senzorových nasávacích rúr. Umožní sa pripojenie asi 210 domácností na danú sieť v uliciach Generála Štefánika, Vajanského, Žitnej, Partizánskej, Mateja Čániho, v časti Bratislavskej, Novohradskej, Hontianskej, Liptovskej a Oravskej. Zatiaľ je vykonané pripojenie 60 domácností k sieti. Novým projektom je plánovaná fáza, ktorá obsahuje práce na výstavbe vákuovej siete s cieľom pripojiť objekty kolektívneho bývania k ramenám K-52 a K-65 v uliciach 14. VÚSB a Sládkovičovej. Ide o výstavbu 70 m novej kanaliObchôdzku prác na výstavbe kanalizačnej siete pravidelne vykozačnej siete, komplet s výkopom náva vedenie Obce Báčsky Petrovec v čele s predsedníčkou Jasnou a montážou potrubia, ako aj naŠprochovou inštalovanie 6 šácht s vákuovými nutie pre čistiareň odpadových ho nainštalovaného zariadenia ventilmi a senzorovým nasávacím vôd s tlakovým vedením, na zák- uvedenej vákuovej stanice so potrubím a pripojenie 36 bytov, lade čoho boli získané podmien- servisom vypnutých čerpadiel čiže zhruba 110 obyvateľov. Druhú fázu uvedeného projekky na umiestnenie stavby a všetky a iného príslušného zariadenia. tu predstavuje uvedenie nevyhnutné poddo prevádzky ramien K-17; mienky a súhlasy K-103; K-111; K-104; K-105 vlastníka verejkanalizačnej siete v Báčných oprávnení. skom Petrovci. Skúmanie, V súčasnosti sa spojenie so šachtami, tu dokončuje propatrí uvedenie do prevádzjekt pre stavebky asi 2,5 km siete, teda né povolenie. skúmanie, sanácia, obstaVýstavba čistiarne ranie a inštalovanie chýodpadových vôd bajúcich a tiež inštalovanie kontajnerové už jestvujúcich 93 šácht. ho SBR typu pre Týmto sa umožní pripodedinu Kulpín je zhodnotená V druhej fáze projektu sa zhruba 850 domácnostiam jenie zhruba 850 domácností v uliciach Generála ako investícia v B. Petrovci umožní pripojenie na sieť Štefánika, Jána Marčoka, vynášajúca 70 Zaobstarané je a nainštalované Pavla Ďugu, Leninovej, Kuzmámiliónov dinárov. Odhad potrebných finanč- chýbajúce zariadenie na úpravu niovej, Tehelnej, Agátovej, a tiež ných prostriedkov na rekon- vody s cieľom ochrany proti vod- by sa umožnilo ukončenie siete štrukciu vodovodu v Báčskom nému kameňu. Vákuová stanica v uliciach Iva Lolu Ribara, Kvetnej, Petrovci vynáša 148.923.000,00 je daná do funkčného stavu s Brezovej, Jedľovej a Lipovej. dinárov, čiže 178.707.600,00 vykonaním skúšobnej prevádzky. Foto a text: spolu s DPH. Na rekonštrukciu Ohľadom prác na príslušnej Obec Báčsky Petrovec vodovodu v Kulpíne vyčlene- sieti vykonané je detektovanie

Práce na výstavbe kanalizačnej siete

rámci aktivít výstavby kanalizačnej siete zrealizované boli projekty na realizáciu s inovatívnym opisom stavebných prác a predbežnými účtami. Podľa nových projektov na ukončenie kanalizačnej siete pre dedinu Báčsky Petrovec (vrátane aj časti pre práce, ktoré už prebiehajú) potrebná je suma 856.938.869,35 dinára, čo s DPH predstavuje čiastku, ktorá vynáša 1.028.326.640,82 dinára. V súčasnosti prebiehajú práce vzťahujúce sa na ukončenie časti kanalizačnej siete v hodnote 40.596.434,40 dinára. Predmetom prác je kompletizovanie siete, obstaranie a montáž vákuových ventilov, monitoring a umožnenie pripojenia domácností v Ulici Jána Marčoka, časti Leninovej ulice, Kuzmániovej a časti AB stavebného bloku ako jedného celku a pripojenie viacrodinných obytných objektov v uliciach XIV. VÚSB a Sládkovičovej so všetkými chýbajúcimi vedeniami, šachtami a vákuovými ventilmi. Pre projekt výstavby čistiarne odpadových vôd v Báčskom Petrovci zaobstarané je Rozhodnutie o vodnom povolení. Pritom je vypracovaný projekt stavaného objektu a vykonané technické prijatie objektu. Vedeniu obce sa po 15 rokoch podarilo dostať uvedené. Získané bolo aj povolenie na používanie čistiarne odpadových vôd. Na vypracovanie projektov na rozšírenie kapacity čistiarne (SBR systém) s kompletizovaním chýbajúceho vybavenia a rekonštrukciou jestvujúcej čistiarne potrebné je podľa finančného plánu vyčleniť 4.500.000,00 dinárov. S cieľom realizácie plánovaných prác pre dedinu Kulpín zrealizované boli projekty na realizáciu s inovatívnym opisom stavebných prác a predbežnými účtami. Na ukončenie kanalizačnej siete pre dedinu Kulpín podľa nového projektu potrebné sú prostriedky v hodnote 612.036,03 dinára, čo s DPH vynáša 734.443.795,24

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA OKRAJI PADINY

Vznikol nový park Stevan Lenhart

a západnom konci Padiny sa práve v týchto dňoch končia práce na úprave nového detského parku. Ide o prírodný priestor medzi ulicami Bratov Jesenskovcov, Robotníckou, Iva Andrića a Prvomájovou. Park vznikol z iniciatívy samých tunajších obyvateľov, ktorí sa spoločnými

Šplhadlá, hojdačky a bránky

silami a s podporou dediny dopracovali k cieľu a vytvorili úhľadný priestor na oddych a pobavenie. Jedným z iniciátorov akcie bol Samuel Valenta, od ktorého sa dozvedáme, že v tomto priestore sa kedysi kopali veľké jamy, z ktorých sa vyberala hlina pre potreby tehelne. Potom sa v určitom období uvažovalo o tom, aby tu bola postavená váha pre poľnohospodárov. Nakoniec sa tunajší občania predsa rozhodli, aby si v tejto časti dediny upravili detský park. S podporou Obce Kovačica a VKP Padina tento priestor vyčistili, rovnali terén a potom zasadili okolo 200 stromkov. Významnú vec predstavuje zapojenie nového parku na vodovodnú

PIVNICKÝ KOSTOL V NOVOM RÚCHU

Pozitívny estetický dojem

Spoločnými silami sa dopracovali k cieľu: obyvatelia západnej časti Padiny

sieť s nainštalovanou studňou. Vďaka sponzorom a Miestnemu spoločenstvu park je už vybavený lavičkami, hojdačkami, šplhadlami a bránkami, tiež je vybetónované aj malé basketbalové ihrisko. V akcii úpravy parku sa zúčastňuje aj Martin Staňo, ktorý poznamenáva, že vôkol celého tohto

priestoru je priekopa, takže nie je potrebné postavovať osobitnú ohradu, avšak vybetónované budú tri mostíky, cez ktoré sa bude vchádzať do parku. Obyvatelia tejto časti Padiny, tak deti, ako aj starší, teda získali pekne upravený priestor na trávenie voľného času.

modrej farby. Boli nahradené imitácie kameňa na stenách, presnejšie tzv. handrová technika výmaľby. Sivé a krémové časti

svedčí aj o ich kvalite. Treba zdôrazniť, že ide o pôvodný obraz, iba dvakrát farebne revitalizovaný. Práce majú na starosti dve firmy z Kulpína, ktoré sa zlúčili z dôvodu komplexnosti a zložitosti prác. Popri revitalizácii stien premaľovaný je aj oltár, organ a kompletný chór – podlaha, stĺpy, ohrada. Do pôvodných prác nebolo zaradené farbenie kostolných lavíc, no postupne bola aj táto fáza zaradená do rekonštrukcie. Jednotlivé lavice boli predtým opravené. „Týmto ukončujeme všetky práce na kostole. Fara je tiež rekonštruovaná, v diakonickom dome je potrebné vykonať ešte minimum prác a dom smútku sa nám tiež podarilo premaľovať, takže všetky kapitálne práce sme ukončili, čo nás nesmierne teší. V dohľadnom čase by organ musel prejsť servisom, ako aj vežové hodiny,“ zdôvodnil pivnický farár Ján Zahorec.

Miroslav Pap

zjavil impulz na rekonštrukciu a revitalizáciu interiéru kostola, ivnický evanjelický kostol sa čo cirkevná správa aj schválila. začal budovať v roku 1824 „Naposledy bol interiér a extea stavba trvala do roku 1826. riér kostola revitalizovaný v roku Posvätený bol o takmer desať 1989, keď sa začala dvojročná rokov neskôr, 18. októbra 1835. príprava na oslavy dvojstého Počas svojej existencie prešiel výročia príchodu Slovákov do viacerými rekonštrukciami, mal Pivnice. Vlani sa nám podarilo olíniekoľko stavebných úprav, no čiť kostol z vonkajšej strany a od počas posledných dvoch rokov 17. januára tohto roku sa začala aj revitalizácia interiéru. Týždeň pred začatím prác cirkevníci svojpomocne demontovali lavice, odpojili ozvučenie a nachystali všetko potrebné na začiatok prác,“ uviedol Ján Zahorec, evanjelický farár pivnického cirkevného Obraz Večere Pánovej na klenbe kostolnej zboru. lode V priebehu rekonprešiel takmer kompletnou re- štrukcie priestor bol oslobodený konštrukciou tak exteriéru, ako od viacfarebnosti a rôznych deaj interiéru. V minulom roku bol koračných vrstiev, ktoré nahradila olíčený zvonku a následne sa jednotná výmaľba v odtieňoch

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Finalizácia prác okolo oltára

boli nahradené odtieňmi modrej farby, ktorá je maľovaná na biely podklad, na ktorom sú ornamenty viditeľné a esteticky prispôsobené. Na klenbe kostolnej lode obraz Večere Pánovej autora Michala Kocku tiež prešiel reštauráciou. Totižto ide o druhú reštauráciu tohto obrazu. Prvú vykonal Ján Baďura v roku 1989 a tohto roku sa na tom podieľal Miroslav Horvát z Kulpína, ktorý zároveň patrí aj do skupiny realizátorov prác, čo

12 /5003/ 19. 3. 2022

Ľudia a udalosti SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC

Vlani najúspešnejšie združenie filatelistov v Srbsku Jaroslav Čiep

všetky filatelistické výstavy v prvej polovici roku boli zrušené alebo presunuté na neskoršie termíny. aktivitách spolkov filatePreto sa v prvom polroku nezúlistov v Srbsku nemožno hovoriť, že sú v rozkvete. častnili na výstavách, kde V poslednom desaťročí viaceré boli povolaní. To využili, aby z nich proste zastali s prácou, si dokúpili potrebný materiál jednotliví filatelisti sa svojím na opravu výstavných rámov. koníčkom zaoberajú v tichosti, Dokončenie prác predsa ponechali na tento rok, lebo boli znemožnení dostať sa do školy, kde sú rámy uskladnené, keďže škola nefungovala. Podujatie Dni Petrovca sa v minulom roku nekonalo, takže neorganizovali ani filatelistickú výstavu. Na prosbu a pozvanie KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči v júli sa zúčastnili na spomienke 80. výročia povstania a Národnooslobodzovacieho boja Diplom zo Slovinska pre ocenený v druhej svetovej vojne. exponát Rastislava Speváka V priestoroch KUS usporiadali ktorí predstavili svoje filatelistické Výročné zhromaždenie Spolku filatelistov Báčsky Petrovec menšiu výstavu, kde sa pred- a numizmatické zbierky. V rámci stavili exponátmi týkajúcimi 16. Petrovec Fila tradične zorgav domácom pohodlí. Jedným z pi- úplne zrealizoval svoje plány, sa povstania. Výstava bola síce nizovali Stretnutie kolekcionárov. lierov srbskej filatelistickej činnosti najmä v rámcoch finančných menšieho rozsahu, ale utešená Mimoriadne úspešné stretnutie zberateľov, najmä filatelistov a je aj Spolok filatelistov Báčsky možností. Pravidelne prvú stre- a veľmi dobre navštívená. numizmatikov, hoci boli aj iní Petrovec, kde sa práca napodiv nadšenci rôznych koníčkov. a napriek všetkým tendenciám Úspechy členov spolku v rov posledných rokoch rozbehla koch 2019 a 2020 na výstavách v dobrom smere a petrovskí fiv zahraničí sa odzrkadlili v tom, latelisti dosahujú pozoruhodné že na ich adresu prichádzajú povýsledky nielen v krajine, ale aj zvánky na medzinárodné výstavy na medzinárodných súťažiach už aj tých najvyšších kategórií. v zahraničí. Zachytili sme inforŽiaľ, pre nedostatok financií sa máciu, že v roku 2021 v Srbsku mohli zúčastniť iba na niektorých zostalo registrovaných iba osem a aj to financovali z vlastných klubov filatelistov pracujúcich prostriedkov. Vlani v septembri v rámci Zväzu filatelistov Srbska. účinkovali na nacionálnej výstave Štyri z nich sídlia v Belehrade, Nitra 2021 na Slovensku. Klub dva v Novom Sade a po jeden predstavovali Ondrej Zahorec a v Báčskom Petrovci a Apatine. v mládežníckej konkurencii Emil Práve posledné dva v minulom Čeman. Za svoje exponáty boli období dokázali usporiadať aj Pracovné predsedníctvo na zasadnutí medzinárodné výstavy. du v mesiaci, a podľa potreby aj Keď dostali potvrdenie, že sa odmenení striebornými medaiSvoje výročné zasadnutie Zhro- častejšie, mali stretnutia v priesto- v auguste budú organizovať lami. Hrdí sú na Emilov úspech maždenia Spolok filatelistov Báč- roch Knižnice Štefana Homolu. Pre Slovenské národné slávnosti, a majú nádej, že to podnieti aj sky Petrovec uskutočnil v stredu známe proticovidové opatrenia zoskupili vystavovateľov s expo- ostatných mládežníkov na sú-

www.hl.rs

9. marca v budove Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Predseda Ondrej Zahorec na úvod vyzval prítomných, aby minútkou ticha vzdali poctu zosnulému členovi Ondrejovi Ivičiakovi. V správe o činnosti za rok 2021 sa uvádza, že spolok filatelistov svojou činnosťou v danom roku

nátmi na výstavu Petrovec Fila. S veľkým úsilím zabezpečili veľmi kvalitný materiál. A hoci medzinárodná poštová služba prakticky nejestvovala, predsa sa im podarilo predstaviť hostí zo zahraničia – zo Slovenska a z Rumunska. Viac ako obvykle preto mohli predstaviť domácich filatelistov. Spolu účinkovalo 5 zahraničných a 24 vystavovateľov zo Srbska,

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

stavnú prácu. V tom istom čase sa konala špecializovaná jednorámová výstava Deseto Okno v Kranji v Slovinsku. Svojím materiálom sa predstavili Rastislav Spevák a Ondrej Zahorec. Z Kranja priniesli po jednu zlatú a jednu striebornú medailu. V decembri sa zúčastnili na nesúťažnej online filatelistickej výstave Apatin 2021. Predstavili sa Ondrej Zahorec, Pavel Lomiansky, Rastislav Spevák, Tomáš Častven a posthumne Ondrej Ivičiak. Na najväčšej výstave v roku 2021 – Európska filatelistická výstava NOTOS 2021 v Aténach v Grécku ako jeden z iba dvoch predstaviteľov Srbska mal účinkovať Rastislav Spevák, no pre nedopatrenia a nefungovanie poštovej služby exponát uviazol na colnici v Grécku a organizátorom sa dostal až po ukončení prehliadky. Oceneniami, ktoré si zaslúžil, petrovský spolok sa stal najúspešnejším združením filatelistov v Srbsku v roku 2021.

sporiteľne (10. decembra). Tieto Petrovec Fila. Počas tejto výstavy členov mohlo účinkovať v súťažobálky cestujú do celého sveta a sa tradične uskutoční aj stretnutie ných kategóriách na výstavách v pečiatky, ktoré sú platné v miest- zberateľov. Vydavateľská činnosť zahraničí. Už sú zaslané prihlášky nej pošte iba v určitý deň, potom bude pokračovať ako aj dote- na filatelistickú výstavu CANIS zakotvia v Múzeu pošty. raz. Na príležitostných obálkach 2022 v Temešvári v Rumunsku. Ich činnosť už tradične bola a príležitostných poštových pe- V pláne mali navštíviť aj svetovú zastúpená v médiách, ale naj- čiatkach zaznamenajú významné výstavu HUNFILEX v Budapešti mä v odborných filatelistických výročia a udalosti zo života Slová- v apríli. Hoci dostali pozvánku, časopisoch Filatelista a Poštové kov, ale aj všeobecne významné aby sa na nej zúčastnili, pre nedostatok financií s poľutovaním známky SK. Veľmi dobre navštíve- svetové udalosti. ná je aj ich facebooková stránka Zberateľ – Kolekcionár a v tom smere budú zamerané ich úsilia aj v budúcnosti. Svojou činnosťou sa petrovskí filatelisti dostali na vrchol rebríčka filatelistických združení v Srbsku a dosiahnutými úspechmi propagujú nie iba seba, ale aj slovenskú komunitu, ako aj lokálnu samosprávu a Petrovec ako silné centrum srbskej a slovenskej filatelie. Keď ide o finančnú stránku spolku, tá je veľmi skromná. Vlani mali k dispozícii iba 59 000 dinárov, ktoré minuli na Obálka venovaná 125. výročiu založenia Petrovskej sporiteľne, ponevyhnutné organizačné sledná z piatich obálok vydaných spolkom filatelistov vlani veci a vlastnú činnosť väčAktivity členov SF BP nebu- museli zaďakovať za pozvanie. šinou hradili z vlastných prostriedkov. Na zasad- dú zamerané iba na organizáciu V júni sa zúčastnia na stretnutí nutí Zhromaždenia SF BP výstav, ale aj na odchod a účin- zberateľov v Bratislave na Slonamiesto zosnulého člena kovanie na filatelistických pre- vensku a v decembri aj na online filatelistickej výstave Apatin 2022. správnej rady do nasleduV závislosti od finančných prosjúcich volieb zvolili Vesnu triedkov pokúsia sa zúčastniť na Spevákovú. aspoň ešte jednej alebo dvoch Pravidelné stretnutia, výstavách v zahraničí. Už teraz ktoré sú teraz raz do mesiamajú neoficiálnu pozvánku do ca, umožňujú filatelistom Milána v Taliansku. v aktuálnom roku rýchPozvaní sú aj do Kovačice, aby lejšie a kvalitnejšie inforv základnej škole zorganizovali movanie, ako aj výmenu prednášku o filatelii a usporiaa zadovažovanie nového dali menšiu filatelistickú výstavu. filatelistického materiálu. Diplom z Apatina pre ocenený exponát V pláne majú odchod na Prednášky a prezentáciu filateOndreja Zahorca lie si naplánovali aj v základnej výmenné stretnutia zberaškole v Petrovci počas Detského Vydavateľská činnosť spolku teľov v iných prostrediach, najmä týždňa. Spolupráca s inými filapokračovala aj v roku 2021, keď v Srbsku (Nový Sad, Subotica, telistickými spolkami, ako aj so vydali 5 príležitostných obálok Apatin, Belehrad). Najdôležitejšou Zväzom filatelistov Vojvodiny spolu s príležitostnými poštovými aktivitou v roku 2022 je organipečiatkami. Vlani zaznamenali 250 zovanie filatelistických výstav. Medailu získal aj mládežník Emil a Zväzom filatelistov Srbska, je na veľmi dobrej úrovni a v tom rokov školstva v Hložanoch (26. V tomto roku majú naplánované Čeman z Kysáča budú pokračovať a nadväzovať apríla), 150. výročie narodenia dve výstavy. Prvá bude v máji pri Vladimíra Mičátka v Kysáči (3. príležitosti osláv Dňa Petrovca, hliadkach, predovšetkým v zahra- kontakty s filatelistami zo zahranijúna), 130 rokov Dobrovoľného ktorú organizujú spolu z Knižni- ničí. Podnetom na to im je veľmi čia. Pokúsia sa dokončiť aj opravu hasičského spolku v Petrovci (6. cou Štefana Homolu. V auguste úspešný minulý rok, keď získali 4 výstavných panelov. Tým by sa júla), 16. Medzinárodnú filatelis- počas Slovenských národných medaily, z toho 1 zlatú a 3 strie- mohli uchádzať o organizáciu sútickú výstavu Petrovec Fila (13. slávností zorganizujú 17. Medzi- borné. Preto budú dohliadať na ťažných výstav medzinárodného augusta) a 125 rokov Petrovskej národnú filatelistickú výstavu skvalitnenie exponátov, aby viac charakteru. • ĽUDIA A UDALOSTI •

12 /5003/ 19. 3. 2022

Ľudia a udalosti NA TRADIČNÝCH HAJDUŠICKÝCH PRIADKACH

Opletali družbovskú paličku Vladimír Hudec

riadky boli v minulosti obľúbeným miestom schádzania sa mládeže, ale aj tých trochu starších, na dedinách v zimnom období.

Priadli, vyšívali, spievali, klebetili, pochutnali si na pukancovej a varenej kukurici, rejteši a iných lakotách, ktoré si pripravili, a ani

bez tanca to zrejme neprešlo. Nuž a podľa vzoru na tie niekdajšie priadky v Hajdušici sa každoročne v zimnom období v ovzduší matičného etnodomu pripomínajúcom zašlé časy už 11 rokov stretajú členovia haj-

dušického MOMS, KUS Bratstvo a Spolku žien Oko. Pripravia si tie starobylé slané a sladké pochúťky a pri teplom čaji, ale

VYSÁDZ ANIE STROMKOV V JÁNOŠÍKU. V pondelok 14. marca 2022 žiaci a učitelia Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku sa zúčastnili vo veľkej akcii sadenia stromkov. Zasadený bol veľký počet stromkov topoľa. Ide o druh veľkých a rýchlo rastúcich stromov, ktoré jedného dňa budú tvoriť krásne stromoradie vedľa cesty medzi Jánošíkom a Ilandžou. Akciu usporiadali spoločne s Loveckým združením Fazan v Jánošíku a stromky Jánošíčanom darovala Lesná správa v Banátskom Karlovci. Text a fotografie: ZŠ T. G. Masaryka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

aj iných nápojoch strávia príjemný večer. Spravidla však nie sú usilovné ako niekdajšie dievky a ženy na priadkach a hlavne sedia so založenými rukami a pri rozhovore, ale aj klebetách. Toho roku, presnejšie v nedeľu 13. marca, na jedenástych v poradí priadkach však trochu aj pracovali. Pripomenuli si, ako bolo, keď boli dievky a keď ako družice v dome ženícha alebo mladuchy opletali družbovskú paličku – rekvizitu príznačnú pre družbov na svadbách v banátskych dedinách. Niektoré z nich, najmä tie mladšie, sa však s touto obyčajou po prvýkrát stretli, takže týmto spôsobom aj spomenutá zručnosť určitým spôsobom vystupuje zo zabud-

nutia. To tým skôr, že v súčasnej modernej dobe tradičné svadby bohaté na rôzne zábavné obyčaje upustili od moderných svadieb v reštauráciách s obmedzeným počtom miest a časom na ukončenie veselice. V tejto banátskej dedinke opravdivá tradičná slovenská svadba s krojovanými družbami a družicami a inými svadobníkmi už dávno nebola. Nuž a keďže je v nastávajúcich mesiacoch jedna konečne na obzore – treba družbu náležite na to pripraviť.

ÔSMOMARCOV Ú Z Á B AV U V HLOŽANOCH tohto roku zorganizovali v podniku Oáza MB. Ako jedni z mála sa v týchto pohnutých časoch podujali trochu rozptýliť spoluobčanov a hostí spoza chotára. Práve takúto príležitosť využili Petrovčania, keďže v samotnom Báčskom Petrovci nemali kam odísť so svojimi nežnejšími polovičkami v Medzinárodný deň žien, pobaviť sa a zabudnúť na všetky starosti, takže ich bolo takmer trištvrte z prítomných. Na avizovaných hostí, ktorí zaplnili sieň, okrem chutnej slávnostnej večere čakala aj dobrá hudba v podaní bratov Struhárovcov (Rastislava a Vlastimíra) a Samuela Kováča. Hudobníci vycítili, že v tento večer najviac zaboduje párový tanec a slovenská hudba, takže kolá hrali len pomenej. Na záver sa prítomní tešili aj z odmien v tombole, organizovanej z kúpených vstupných lístkov. J. Čiep

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA PODUJATÍ KOHO MILUJEM, TOMU DARUJEM V PANČEVE

Medzi najlepšími účastníkmi boli vojlovickí detvanovci Alena Kulíková

esto Pančevo toho roku podporilo podujatie Koho milujem, tomu darujem, Maslenica – Biela nedeľa. Ide o tradičný sviatok, ktorý svojím bohatým kultúrnym a umeleckým programom, palacin-

Správny obvod južný Banát, Mesto Pančevo, Združenie Rusov a potomkov Romaška Pančevo, Koordinačná rada ruských krajanov, KUS Stanka Paunovića NIS-RNP a

Súťaž v preťahovaní lanom

kami a pampúchmi rozháňa zimu a víta jar. Podujatie sa koná v deň, keď sa oslavujú dva pravoslávne sviatky – Poklada a Maslenica a rozvíja vzťahy, kultúru, tradície a zvyky všetkých národov žijúcich na území južného Banátu pred začiatkom veľkého veľkonočného pôstu. Podujatie slávnostne otvoril primátor mesta Pančevo Aleksandar Stevanović. Pri tejto príležitosti zdôraznil, že je dôležité pripomínať si staré a tak trochu Alica Oravcová zabudnuté zvyky. Prítomným sa a Martin Marek prihovorila aj náčelníčka Juhobanátskeho obvodu Marína Tomanová, ktorá povedala, že slovo multikultúrnosť v južnom Banáte má správny a veľký význam, pretože v tejto časti Srbska žijú rôzne národy. Toto podujatie zorganizovali Spoločne aj na fotografii • ĽUDIA A UDALOSTI •

Najmladší detvanovci sa predstavili choreografiou pred budovou mesta Pančevo

Turistická organizácia Pančevo. Na podujatí sa zúčastnil veľký počet združení, spevokolov a kultúrno-umeleckých spolkov z územia južného Banátu. Svojou účasťou program podporil aj Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan Vojlovica, ktorý sa aktívne zapája do mestských podujatí. V rámci programu, ktorý sa konal pred budovou mesta Pančevo, najmladší detvanovci sa predstavili choreografiou, ktorú pripravila Katarína Kalmárová, ktorá aj nacvičovala deti spoločne

Adam Kolárik a Anna Holoková

Okrem bohatého kultúrneho programu organizátori sa postarali o zaujímavé súťaže v tradičných hrách, v ktorých vojlovickí najmladší členovia spolku získali veľký úspech. V súťažnej časti programu bol pripravený výber o najchutnejšiu palacinku, najväčší pampúch, súťaž v preťahovaní lanom, rýchlom vypíjaní mlieka, v rýchlom jedení palaciniek, boli tu aj kohútie zápasy, ale aj rôzne iné súťaže. Víťazom súťaže v preťahovaní lanom sa stal tím najmladších detvanovcov. Martin Holok získal

Momentka z karnevalu, ktorý prebiehal na začiatku programu

s Danielou Holokovou a Katarínou Kolárikovou. Ide o novú hymnu maškarného plesu, ktorú pre tohtoročný maškarný ples napísal a zhudobnil Damir Munćan. Hymna bola motivovaná slovami: „Pozor, pozor, práve dnes začína sa veľký ples. Berte masky, je tu bál, rozkrútime karneval. Skrytí za maskami, nespoznajú sami seba. Veľkí, malí, pekne v rade, predstavia sa v promenáde.“ Pred početným obecenstvom zatancovali aj Alica Oravcová a Martin Marek.

tablet v súťaži odstraňovania čiapky. Ako najšikovnejší v skákaní vo vreci bol Mário Beracka, ktorý tiež získal tablet. No nemožno nepochváliť úsilie, ktoré vynakladali aj iní detvanovci – Anna a Andrej Holokovci, Adam Kolárik, Valentína Čriepková a Máša Spišiaková. Program sa ukončil spoločným vystúpením všetkých účastníkov, ktorí zaspievali pieseň Toto je Srbsko. Foto: z archívu spolku Detvan

12 /5003/ 19. 3. 2022

DETSKÝ KÚTIK

Tatiana Klinovská, Zina Ďurčianska štvrtáci, ZŠ Jána K

Pre moju mamu Katarína Javorníková, štvrtáčka ZŠ Jána Kollára, Selenča

K uplynulému sviatku žien ste nám, milí kamaráti, zaslali krásne práce. Boli to darčeky, ktoré ste vypracovali v škole pre svoje mamičky s množstvom nápadov. Tretiaci z Kulpína napísali i slohové práce o mame a tvorivé predmetové a ilustračné práce sme dostali aj od žiakov z Pivnice a zo Selenče. Niekto nakreslil portrét svojej mamky, niekto kvety, ktoré jej chcel k sviatku darovať. Hlavne do tejto práce ste vložili hodne úsilia, a tak vyjadrili svoje city k mame a poďakovali jej za všetko, čo pre vás doteraz urobila. Katuša

Sára Chrčeková, 4. 1 ZŠ 15.októbra, Pivnica Petra Súšerská, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Leonór ZŠ 1 • DETSKÝ KÚTIK •

a, Andrej Nosál, Kollára, Selenča

Dominika Veronika Vidová, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

Žiaci štvrtáci, ZŠ Jána Kollára, Sele

nča

Moja mama Moja mama býva najča stejšie veselá. Pomáham jej a starám sa o ňu. Moja mama je štíhla , má modré oči a dlhšie čie rne vlasy. Keď prídem zo školy, tak je veľmi veselá. Moja mama je strednej postavy. Moja mama sa o mňa stará tak, že mi prichystá jedlo, nachystá oblečenie, z ob chodu mi kúpi všetko, čo potrebu jem do školy a občas ma od vezie do školy. K sviatku som jej dala ružu. Mojej mame sú najobľúb enejšie kvety červenej ale bo béžovej farby. Ja veľmi ľúbim moju ma mičku. Noemi Gajdošová, 3. a ZŠ Jána Amosa Komens kého, Kulpín

Marek Nejdan, 4. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Moja mama

ra Činčuráková, 4. 1 15. októbra, Pivnica • DETSKÝ KÚTIK •

Tibor Martuliak, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

Vlado Vrbovský, 3. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

12 /5003/ 19. 3. 2022

ilustrácia: freepik

Moja mama sa volá Jasna. Je mladá, má 37 rokov. Moja mama je štíhlej postavy. Moja mama má čierne vlasy. Moja mama je domáca. Ja chodím do obchodu, aby som tak pomáhal mojej mame. Moja mama má narodeniny v apríli.

Foto: .freepik

Z medicíny

Endometrióza končí menopauzou a hormonálna substitučná liečba ju môže reaktivovať. Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

ČO JE ENDOMETRIÓZA? Endometrióza je prítomnosť výstelky maternice (endometria) mimo dutiny maternice: na vaječníkoch, vajcovodoch, brušnom tkanive, črevách, jazve po cisárskom reze alebo epiziotómii, krčku maternice, pupku alebo aj pľúcach a mozgu. Endometrióza je pomerne časté ochorenie v reprodukčnom veku žien (medzi 25. a 49. rokom života). U žien v reprodukčnom období je výskyt endometriózy 10 – 15 %. Sliznica maternice v ohnisku endometriózy si zachováva vlastnosti normálneho endometria a schopnosť cyklicky reagovať na hormonálne odchýlky, ktoré sprevádzajú normálny menštruačný cyklus ženy, takže do týchto ložísk počas menštruácie krvácajú. Keďže táto krv nemá možnosť odtekať, tvoria sa cysty na vaječníkoch, lokálne zápaly, vznik výrastkov, nepriechodnosť vajcovodov a množstvo iných problémov, ktoré závisia predovšetkým od miesta ložiska. Endometrióza sa najčastejšie prejavuje na vaječníkoch vo for-

www.hl.rs

me takzvaných „čokoládových“ cýst, ktoré sa tak nazývajú, pretože sú naplnené starou krvou. Špeciálnou formou endometriózy je adenomyóza. Adenomyóza je špecifická forma endometriózy, keď endometrium „prerastá“ hlbšie do svalovej vrstvy maternice – myometria. Adenomyóza je často spojená s endometriózou a je hlavným problémom pri liečbe neplodnosti. PRÍZNAKY ENDOMETRIÓZY Príznakmi endometriózy sú najčastejšie bolestivá menštruácia, bolesti v malej panve, bolestivý styk, ťažké tehotenstvo, bolestivé vyprázdňovanie čriev a močového mechúra. Bolesť je určite hlavným a sprievodným príznakom tohto ochorenia. Presná príčina endometriózy nie je úplne jasná. Existuje niekoľko teórií o pôvode tohto ochorenia, ale žiadna úplne nevysvetľuje pôvod ochorenia, preto sa stále nazýva choroba enigma. Endometrióza zvyčajne

Informačno-politický týždenník

NEPLODNOSŤ AKO DÔSLEDOK ENDOMETRIÓZY V zásade môže endometrióza pôsobiť na imunitnej úrovni, ktorá ovplyvňuje plodnosť či neplodnosť. Súvislosti medzi endometriózou a neplodnosťou sú zamerané na skutočnosť,

že endometrióza môže viesť k miernemu zápalu orgánov a brušného tkaniva, t. j. negatívne vplýva na reprodukčnú funkciu žien na všetkých úrovniach. DIAGNÓZA Endometrióza sa dá s istotou diagnostikovať iba laparoskopiou. Ultrazvuková diagnostika – nález menších či väčších

cystických útvarov na vaječníkoch vyvoláva podozrenie na endometriózu. Všetky pacientky, ktoré udávajú silné bolesti počas menštruácie, by však mali byť vyšetrené na endometriózu. LIEČBA Hormonálna terapia zameraná na simuláciu tehotenstva alebo menopauzy. V oboch prípadoch normálne endometrium už nie

je stimulované estrogénom, menštruácia sa zastaví, ako i rast ložísk endometriózy. Chirurgická terapia odstraňuje ložiská endometriózy. Chirurgická liečba sa často kombinuje s liekmi pre vysokú frekvenciu recidív ochorenia. V prípade neplodnosti je možné vykonať mimotelové oplodnenie. Preložila: Anna Horvátová • Z MEDICÍNY •

Poľnohospodárske rozhľady

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

Stimuly pre investície na spracovanie a marketing liehovín

Ročník XLX 19. 3. 2022 Číslo 6/ 2052 Z PRODUKČNEJ BURZY

Zákaz exportu ovplyvnil dianie na domácom trhu Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 7. 3. do 11. 3. na začiatku týždňa vzrástli ceny všetkých poľnohospodárskych komodít. V polovici týždňa sa dopyt na domácom trhu pre správy o dočasnom zákaze exportu Ľubica Sýkorová primárnych poľnohospodárskych produktov kukurice a pšenice úplne zastavil. Vláda ReRiaditeľstvo agrárnych platieb Ministerstva pôdohospodárstva Srbska vydalo publiky Srbsko vo štvrtok prijala nariadenie o Verejnú výzvu na predkladanie žiadostí o uplatnenie práva na stimuly na investície dočasnom zákaze vývozu základných poľnodo spracovania a marketingu poľnohospodárskych a potravinárskych produktov v hospodárskych a potravinárskych produktov sektore výroby silných alkoholických nápojov na rok 2022. – pšenice, pšeničnej múky, kukurice a krúp a iadosť o uplatnenie práva a v lehote určenej rozhodnutím, 101, každý pracovný slnečnicového oleja. na stimuly sa podáva v ktorým sa prijímateľovi stimulov deň od 7.30 do 15.30. Burzové kontrakty na kukuricu v prvej termíne od 1. marca do schvaľuje realizácia oprávnených ... polovici týždňa boli realizované v cenovom 15. apríla 2022 prostredníctvom investícií a nákladov. Pri všeobecMäso a mäsové rozpätí od 34,00 do 34,20 din./kg bez DPH, Registra orgánov štátnej správy, ných nákladoch možno nárok na výrobky pochádzat. j. od 35,00 do 35,80 din./kg bez DPH. PrieNemanjina 22 – 26, Belehrad alebo stimuly získať, ak boli realizované júce zo Srbska budú merná cena bola 34,13 din./kg bez DPH. V poštou na adresu: Ministerstvo v období od 1. januára 2018 do od 1. apríla tohto roku porovnaní s údajmi z predchádzajúceho pôdohospodárstva, lesníctva a uplynutia lehoty na realizáciu v predajných prevádztýždňa sa cena zvýšila o 6,08 %. vodohospodárstva – Riaditeľstvo oprávnených investícií a nákladov kach označené špeciálV uvedenom období sa najviac obagrárnych platieb, Bulvár kráľa určených rozhodnutím. nou grafickou značkou. chodovalo s pšenicou. V závislosti od Stimuly sú určené vo výške 60 Ako uvádza Ministerstvo Aleksandra č. 84, 11 050 Belehrad. kvality sa zmluvy uzatvárali od 35,00 Predmetom stimulov v zmysle % z hodnoty oprávnenej investície pôdohospodárstva, lesníctva din./kg do 36,00 bez DPH. Priemerná vyhlášky a tejto verejnej výzvy sú zníženej o peňažné prostriedky a vodohospodárstva Srbska, cena bola 35,54 din./kg bez DPH, oprávnené investície a náklady dane z pridanej hodnoty. Hodnota označovanie domácich mäsočo je oproti predchádzajúcemu na výstavbu zariadení a/alebo prijateľnej investície by mala byť vých výrobkov týmto spôsobom týždňu nárast o 4,69 %. nákup nových zariadení, prístro- vyššia ako 400 000 dinárov. Naj- je stanovené novými Pravidlami Na rozdiel od obilnín bol jov a strojov na výrobu liehovín, vyššia celková suma stimulov, kto- deklarovania, označovania a reklatrh so sójou aktívny. Cena ako aj všeobecné náklady, ktoré ré môže užívateľ stimulov získať my potravín, ktorých uplatňovasa pohybovala od 77,00 zahŕňajú výdavky na projektovú za jeden kalendárny rok, je 15 500 nie sa začne 1. apríla. Podmienkou do 78,00 din./kg bez prípravu a technickú dokumen- 000 dinárov. Informácie o vyhláse- toho, aby bol mäsový výrobok ceny DPH s jednoznačtáciu na stavbu objektu. nej Verejnej výzve je možné získať označený novou etiketou „Pôvod výrobnou tendenciou Právo na stimuly je možné na telefónnom čísle infocentra zo Srbska“, je, že viac ako 50 % ku. Musí navyšovania uplatniť na oprávnené investície a Ministerstva pôdohospodárstva: hlavnej suroviny musí pochádzať mať miniceny. ○ náklady, ktoré sú v plnej miere rea- 011/260-79-60 alebo 011/260- zo Srbska. Táto značka musí byť málne rovnakú lizované v období od 15. 11. 2020, 79-61, ako aj kontaktného centra umiestnená na viditeľnom mieste veľkosť ako etiketa, ako aj na tie, ktoré budú realizo- Riaditeľstvo pre agrárne platby vedľa vystaveného mäsa a mäso- na ktorej je vypísaná vané za podmienok, spôsobom 011/30-20-100 alebo 011/30-20- vých výrobkov alebo tesne vedľa cena výrobku. ○

Z obsahu Ázijská ovocná muška môže ohroziť produkciu ovocia

s. 3

Ochrana ovocných stromov proti škodcom na začiatku jari

Kačky – „potulné“ prelietačky

s. 4 a 5

s. 6 a 7

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Pestujeme šošovicu Ľubica Sýkorová

Šošovica jedlá Lens culinaris Med. (srb. sočivo) je mimoriadne hodnotná strukovina. Je ľahšie stráviteľná ako fazuľa, obsahuje približne 25 % bielkovín a až 60 % sacharidov. Dĺžka vegetácie skorých kultivarov je 80 – 110 dní, neskorých kultivarov 125 – 189 dní.

lochy pod touto strukovinou sa vo svete zväčšujú vďaka zavádzaniu nových odrôd odolných proti patogénom a suchu. V Srbsku sú plochy pod šošovicou zanedbateľné a zredukované na sporadické pestovanie v záhradách. Patrí medzi alternatívne rastlinné druhy, ktoré sú vo svete aj u nás čoraz dôležitejšie a dajú sa pestovať na malých plochách. Klimatické podmienky našej krajiny poskytujú možnosť pestovania alternatívnych rastlín a sú šancou najmä pre malých poľnohospodárskych výrobcov. Pestovanie alternatívnych rastlín tiež pomáha pri veľmi dôležitom striedaní plodín. Napriek tomu, že s nízkymi investíciami sa dá dosiahnuť uspokojivý zisk, poľnohospodárski

výrobcovia, ktorí sa rozhodnú pestovať alternatívne rastliny, medzi ktoré patrí aj šošovica, by mali svoju produkciu spočiatku založiť na menších plochách, a až po získaní určitých skúseností sa pustiť do serióznejšej výroby. PODMIENKY PESTOVANIA Agrotechnický význam šošovice je veľký. Pestovanie tejto rastliny zachováva zásoby vody v pôde. Na koreňoch vytvára hrčkotvorné baktérie, pomocou ktorých viaže dusík. Tým obohacuje pôdu, preto sa považuje za výbornú predplodinu pre veľký počet poľných plodín. Šošovica by sa nemala vysievať v monokultúre, ani po iných strukovinách. Je to jednoročná rastlina dlhého dňa. Vysieva sa skoro na jar – keď aj skoré jarné obilniny do hĺbky

3 – 5 cm. V teplejších oblastiach sa vysieva v prvej polovici marca a v ostatných v druhej polovici marca. Keďže vyžaduje kyprú a teplú pôdu, odporúča sa vykonať základné spracovanie pôdy na jeseň a kvalitnú predsejbovú prípravu skoro na jar. Mladé rastliny dobre znášajú krátkotrvajúce mrazy. Ak sú pozemky očistené od buriny, výsev sa robí na vzdialenosť riadkov 12 – 15 cm. Aby rastliny nepolíhali, ale rástli vzpriameno, k semenám šošovice je možné pridať asi 20 kg/ha semena jačmeňa alebo pšenice. Jačmeň je najvhodnejší na kombináciu so šošovicou, pretože dozrievajú súčasne. Na silnejšie zaburinených parcelách možno šošovicu vysiať do širokých riadkov vzdialených od seba 40 cm. Na jeden hektár je potrebných 70 – 120 kg semena. Po sejbe je vhodné pôdu povalcovať. Starostlivosť o porast obyčajne spočíva v odstraňovaní burín a okopávaní až do kvitnutia, kým sú rastliny ešte malé. Šošovica dobre reaguje na hnojenie, najmä ak je pôda chudobná na minerály. Keďže má slabo vyvi-

nutý koreňový systém, potrebuje veľa živín. Maštaľným hnojom sa priamo nehnojí, pretože vyrastie bujný porast, ktorý môže ľahko poľahnúť. Dobre využíva živiny z aplikácie maštaľného hnoja na predchádzajúce plodiny. Dôležitejšie sú minerálne hnojivá. Najlepšie je prihnojovať PK hnojivami 40 – 60 kg/ha účinnej látky. Pred základným obrábaním pôdy sa aplikujú 2/3 hnojiva. 1/3 sa pridá pri predsejbovej príprave pôdy. Zavlažovať treba vo fáze tvorby kvetov alebo počas kvitnutia, ak nastane obdobie sucha. ZBER Šošovica dozrieva nerovnomerne. Prezreté struky pukajú a zrno z nich vypadáva. Takéto semená sa ťažšie varia a majú menšiu nutričnú hodnotu. Zberom nezrelej úrody zrno zase stráca vlhkosť a rýchlo sa scvrkáva. Šošovicu treba začať zberať, keď listy a struky na spodnej polovici stonky zhnednú. V tom istom čase zrná v strukoch na hornej polovici stonky budú v žltej zrelosti. Semená sa môžu skladovať, keď je obsah vlhkosti nižší ako 14 %. ○

OKRASNÁ ZÁHRADA

Blíži sa obdobie výsadby okrasných drevín Ľ. Sýkorová

Koniec marca a začiatok apríla je vhodným obdobím na vysádzanie okrasných drevín. Väčšinu z nich vysádzame rovnako hlboko, poprípade o niečo hlbšie, než rástli v škôlke. Výnimkou sú iba plytko koreniace dreviny ako sú rododendrony, záhradné azalky, vresovce a ďalšie, ktoré by hlbšou výsadbou – najmä v ťažších pôdach trpeli vysilením pri zakoreňovaní.

ama má byť tak široká, aby sa korene rastlín pri zapustení neohýbali smerom nahor. Predtým ale ostriháme zaschnuté časti korienkov a drevinu dáme zhruba na 12 hodín do nádoby s vodou alebo riedkou ílovitou kašou. Ku koreňom vždy dávame lepšiu zem obohatenú kompostom, zatiaľ čo vyhĺbenú spodinu dáme až na povrch. Po zasadení zem jemne utlačíme a dôkladne zalejeme. S hnojením

sa rozhodne nebudeme ponáhľať a počkáme, až kým sa dreviny riadne zakorenia a začnú rásť. Ak nám už počasie dovolí, môžeme sa pustiť do výsevu letničiek, ktoré nevyžadujú predpestovanie. Začíname aj s výsadbou cibuliek ľalií a hľúz georgín a mečíkov. Nezabúdame ani na trvalky, paprade a trávy. Pomaly sa pripravujeme na vysádzanie, presádzanie a delenie trvaliek. Prerezávame ruže, pričom

Rododendron patrí medzi obľúbené okrasné kry

skôr vysadené skrátime na 3 až 8 očiek, novo vysadené len na 3 očká. Po zimnom období sa robí zmladzovanie okrasných tráv. Ak už vidíme v spodnej časti trávy

rašiť mladé výhony, je najvyšší čas na jej zmladenie, ktoré urobíme tak, že celú suchú časť zrežeme nad povrchom zeme asi 5 až 10 cm. ○

12 /5003/ 19. 3. 2022

OVOCINÁRSTVO

Ázijská ovocná muška môže ohroziť produkciu ovocia Ľubica Sýkorová Ázijská ovocná muška (Drosophila suzukii, srb. voćna mušica) je škodcom bobuľového ovocia, kôstkovín a viniča. Samičky tohto druhu vínnej mušky kladú vajíčka do zdravých plodov vo fáze dozrievania ovocia. Prvýkrát bola u nás zistená v roku 2014. Od roku 2015 sa v rámci systému Predpovednej a ohlasovacej služby ochrany rastlín vykonáva pomocou lapačov týždenný monitoring jej výskytu u všetkých ohrozených druhov ovocia.

POČASIE

19. 3. – 25. 3. 2022

ento škodca sa zvyčajne prvýkrát v sezóne objavoval v polovici júla a začiatkom augusta. V priebehu septembra, októbra a novembra boli na lapačoch evidované maximálne počty, keď sa týždenne chytilo viac ako 1 000 jedincov. Najväčšie škody boli pozorované na výsadbách remontantných odrôd malín, černicových plantážach a vo vinohradoch. V roku 2020 sa v určitých regiónoch vyskytovala takmer celú zimu bez prerušenia. V Európe sa v posledných rokoch inváznym spôsobom veľmi rýchlo šíri do nových oblastí, kde spôsobuje obrovské škody na úrodách ovocia. Pochádza z východnej Ázie a v Európe bola po prvý raz zaregistrovaná v roku 2009 (v Španielsku, Taliansku a vo Francúzsku). MIERNA ZIMA JEJ VYHOVUJE Na základe monitoringu v roku 2021, ktorý sa realizoval pomocou lapačov na území celej krajiny na parcelách s bobuľovím ovocím, v sadoch kôstkovín a vo vinohradoch, možno podľa odborníkov predpovedať, že aj v tejto sezóne je vysoké riziko poškodenia skorého ovocia, ako sú jahody, čerešne, skoré broskyne a iné ovocie, ktoré nebolo poškodené v minulých

dateľná na dospelých samčekoch, ktorí majú čiernu bodku na vokajšom okraji hrotu krídla. Dospelce prežívajú 3 – 9 týždňov, v tomto štádiu aj prezimujú. Pre ich vývoj je ideálna vysoká vzdušná vlhkosť. Nevyhovujúce podmienky pre ich vývoj sú tuhé zimy a vysoké letné teploty nad 30 °C. Aktivita dospelcov zväčša končí v novembri pri poklese teplôt pod 5 °C. Samička kladie 1 – 3 ks bielych vajíčok do plodu, 7 – 13 kusov denne a za celý život môže naložiť 200 – 400 vajíčok. Štádium vajíčka trvá 3 dni. Samička preferuje plody, ktoré

rokoch. K silnej populácii ovocnej mušky dopomohla predovšetkým mierna zima. ROZDIEL MEDZI OVOCNOU A VÍNNOU MUŠKOU Všeobecne väčšina druhov patriacich do rodu Drosophila nepatrí medzi škodlivé organizmy, pretože napádajú iba prezreté a hnijúce plody. Drozofily sú známe pod ľudovým Ázijská ovocná muška dokáže spôsobiť veľké škody názvom ako napr. octové mušky, vínne mušky sa začínajú vyfarbovať, plody zeči pivné mušky. Larva ovocnej lené a prezreté sú pre ňu neatrakmušky D. suzukii je na prvý pohľad tívne. Za 3 dni sa z vajíčok liahnu totožná s larvou vínnej mušky (D. larvy bielej farby. Sú beznohé, melanogaster). Zásadný rozdiel dorastajú do dĺžky 3,5 mm. Preje ten, že ovocná muška napáda chádzajú cez 3 vývojové stupne, iba zdravé zrelé plody, kým vínna štádium larvy trvá v závislosti od muška zakladá svoju populáciu na teploty 3 – 13 dní. Živia sa dužinou prezretom, hnijúcom ovocí alebo plodu. Kukla je dlhá 3 mm, hnedej na mechanicky poškodených farby, na jednom konci s drobnými plodoch. výrastkami. Štádium kukly trvá 3 Dospelce ovocnej mušky majú – 15 dní, kuklí sa vo vnútri plodu charakteristické znaky čeľade alebo v pôde. Reprodukcia je veľmi Drosophilidae: sú to drobné mušky rýchla, charakteristická pre čeľaď s jasne červenými očkami, majú Drosophilidae. Aj malá populácia krátke tykadlá, husto ochlpenú sa môže rýchlo namnožiť a spôhlava a hruď, sú žlto-hnedej farby. sobiť vážne škody. Za rok môže Odlišnosť od vínnej mušky je ba- mať až 15 generácii.

Ovocná muška je polyfágny škodca, škodí na veľkom počte ovocných druhov. V miestach kladenia vajíčok a následného žeru lariev vo vnútri plodu dochádza k prepadávaniu a mäknutiu pletiva a rôznym škvrnitostiam. Neskôr dochádza k sekundárnej infekcii hubami, baktériami a následnej hnilobe plodov, ktoré sa stávajú nekonzumovateľné a nepredajné, podliehajú rýchlej hnilobe. Hospodárske škody sú veľmi vysoké. OCHRANA Preventívne opatrenia ochrany sú veľmi dôležité. Tu patrí dôsledná kontrola dovážaného tovaru, monitoring dospelcov - odchyty dospelcov prostredníctvom lapákov (žlté lepové dosky) s návnadou (napr. zmes octu a vína, jablčný ocot, zrelé banány, osladená voda s droždím, a i. ), ktoré kladieme jeden mesiac pred začiatkom dozrievania ovocia. Kontrolu robíme raz za týždeň. Priame opatrenia spočívajú v odstraňovaní napadnutých plodov, pri silnom napadnutí úplná likvidácia produkcie. Insekticídna ochrana je veľmi náročná, pretože drozofila začína škodiť v čase, keď je náročné zabezpečiť insekticídne ošetrenie tak, aby bola dodržaná predpísaná čakacia ochranná lehota do konzumácie ošetrenej plodiny. Odborníci odporúčajú tieto opatrenia: nastavenie veľkého počtu pascí - použiť možno pasce z plastových fliaš s červeným vínom, jablčným octom a pár kvapkami saponátu. Pasce treba umiestniť predovšetkým na okrajové časti pozemku vo vzdialenosti 2 až 3 metre a vo vnútri pozemku vo vzdialenosti 5 metrov. Z okrajov produkčných pozemkov treba odstraňovať aj divé černice a rôzne druhy divého ovocia, ktoré môžu byť hostiteľmi tohto škodcu. Vhodné je aj použitie ochranných sietí, ktoré bránia muškám dostať sa k ovociu. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

9˚ | -1˚

7˚ | -3˚

8˚| -1˚

10˚ | -2˚

13˚ | 1˚

14˚ | 1˚

14˚ | 0˚

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana ovocných stromov proti škodcom na začiatku jari vzorky 2 – 3 ročných vetvičiek, celkovo 20 vetvičiek o dĺžke 20 cm. Pomocou V čase tesne pred začiatkom vegetácie alebo na jej začiatku sa lupy sa zisťuje prítomnosť robia ochranné opatrenia proti niektorým škodcom a chorobám a počet vajíčok, lariev veľmi efektívne. Niektoré z týchto opatrení sú veľmi dôležité, lebo alebo imág prezimujúcich ak sa nevykonajú teraz, už ďalšie opatrenia môžu byť neúčinné. škodcov. Ich počet sa toto opatrenie má významnú prepočíta na 1 m dĺžky PREDJARNÝ POSTREK PROTI ŠKODCOM V OVOCNOM SADE úloh, no úplne nevyrieši problémy vetvičiek. Ochranné opatV ovocných sadoch škodcovia sú s jednotlivými škodcami. renia sa vykonávajú, ak aktívni počas celej vegetácie, kedy KTORÝCH ŠKODOCOV sa populácia niektorého sa vykonáva aj najviac ochranných TÝMTO OPATRENÍM MÔŽEME zo sledovaných škodcov Biele lepové dosky opatrení. No proti niektorým REGULOVAŤ? nachádza nad prahom škodcom a aj chorobám účinné Opatrenia vykonané pred za- škodlivosti a ten je pre jednotliProti prezimujúcim škodcom na sú opatrenia aj pred začiatkom čiatkom vegetácie respektíve vé druhy škodcov nasledovný: jadrovinách sa aplikácia vykonáva vegetácie, respektíve na začiatku na samom začiatku vegetácie sú štítničky 100 a viac štítkov, vošky od začiatku rašenia do fázy zelevegetačného cyklu. Tieto opatre- účinné proti: červcom - štítničke na jabloni 25 a viac vajíčok, vošky ných pukov, a na kôstkovinách vo nia sa vykonávajú proti škodcom, nebezpečnej Quadraspidiotus na slivke 10 a viac vajíčok, méra fáze rašenia. Jednozložkové boriktorí prezimujú na ovocných perniciosus, štítničke čiarkovitej jabloňová 50 a viac vajíčok, méra tanové listové hnojivo BorOil sa stromoch, čiže proti prezimujúcim Lepidosaphes ulmi, tiež môže použiť ako predjarný štádiám alebo v čase aktivácie puklici slivkovej postrek v koncentrácii 0,5 – 0,7 týchto škodcov. V minulosti tieto Eulecanium corni; % od fenofázy pokročilého opatrenia boli známe pod menom voškám - voške myšieho uška do fenofázy zimný postrek. Vykonávali sa často jabloňovej Aphis ružového púčika. Obmedzuje aj v zimných mesiacoch, keď pomi, voške skovýskyt múčnatky, vošiek, puklíc, boli na to priaznivé podmienky, rocelovej Dysaphis roztočcov, štítničiek a mér. v prvom rade teploty nad 5 °C plantaginea, voPILIARKY NA JABLONIACH počas dňa. Prípravky, ktoré sa ške hniezdotvorA SLIVKÁCH vtedy používali, sú už teraz pre zlé nej Brachycaudus Piliarka jablčná Hoplocampa toxikologické vlastnosti zakázané. schwartzi, voške testudinea lieta pred kvitnutím V dnešnej dobe sa robia podobné broskyňovej Myzus jabloní. Po oplodnení samičky opatrenia, pravda s inými príprav- persicae, vlnačke kladú vajíčka do pokožky čiakami, ekologicky prijateľnejšími krvavej Eriosoma šok jabloňových kvetov. Larvy Larva piliarky a poškodené plody slivky a v iných termínoch. Aplikácie sú lanigera; vyhrýzajú v mladom plode posunuté na trochu neskôr – pred méram – mére povrchovú chodbu. Po zvliezačiatkom vegetácie alebo na jabloňovej Cacopsylla mali a mére hrušková 2 a viac vajíčok s tým, kaní opúšťajú plod a napádajú samom začiatku vegetácie. hruškovej Cacopsylla pyri; roz- že sa kontroluje 25 vetvičiek, čiže ďalší plod vyhrýzaním chodby Predjarné ošetrenie jabloní sa točom – roztočcu chmeľovému spolu 5 m dĺžky, puklica slivková priamo do jadrovníka. Vnútro robí, keď sa už neočakáva príchod Tetranychus urticae, roztočcu vie- 25 a viac lariev a roztočec ovocný plodu je vyplnené trusom a pach nižších teplôt. Odporúča sa robiť denskému Tetranychus viennensi a 1000 a viac vajíčok. plodov pripomína pach bzdôch. po dlhšom oteplení, keď už začína roztočcu ovocnému Panonychus Tento symptóm sa nazýva skorá KTORÉ PRÍPRAVKY POUŽIŤ, aktivácia prezimujúcich škodcov, ulmi. červivosť jabĺk. Takto napadnuté KEDY A AKO? ČO TREBA UROBIŤ PRED je to pri teplotách aspoň 10 0C, Špeciálne prípravky na predjar- plody opadávajú zo stromu. POSTREKOM? spoľahlivejšia nad 15 0C. Toto ošetZ preventívnych opatrení výný postrek nie sú povolené, no Predtým, ako sa vykoná ošet- pri vyšších teplotách a vo fáze znamné je jesenné alebo včasné renie treba na jabloniach vykonať od fáze myšieho uška a do fázy renie, treba urobiť kontrolu na- pučania sa môžu použiť prípravky jarné kyprenie pôdy pod stromami. ružového púčika. V intenzívnych padnutia ovocných stromov. Na zo skupiny pyretroidov, účinné Zbieraním opadnutých jabĺk sa sadoch, kde sa robí intenzívna konároch, konárikoch a v štrbinách látky beta-cyfluthrin a lambda-cy- redukuje populácia škodcu pre ochrana, toto opatrenie sa môže kôry sa nachádzajú rôzne druhy halotrin. V ekologickej produkcii nasledujúce vegetačné obdobie. v niektorých rokoch aj vynechať. hmyzu a roztočov, ktorí tu prezi- môžeme použiť prípravok na báze Tiež pestovanie odolných odrôd V extenzívnych sadoch, kde sa mujú. Táto kontrola sa robí v čase oleja z tropického stromu Ponga- má význam v redukcii škodlivosti. vykonáva ochrana sporadicky, pučania stromov. Odoberajú sa mia pinata prípravok Rock Effect. Najviac napádané sú skoré odrody. Ing. Ján Tancik, PhD.

12 /5003/ 19. 3. 2022 Potrebu priamej ochrany proti sledovania vývoja vajíčok. Potomuto škodcovi môžeme určiť na strek sa vykonáva, keď z vajíčok základe náletu imág na biele lepo- vidno červené oči lariev. Postrek vé doštičky a na základe výskytu môžeme urobiť hneď po odkvitvajíčok. Hodnota prahu škodlivosti nutí, keď opadávajú posledné je výskyt 10 a viac jedincov/lapák korunné lupienky kvetov. Netreba za dva dni pozorovania. Optimál- robiť skôr, lebo ešte lietajú včely. ny termín ochrany sa stanový Ošetrenie sa robí iba na miestach na základe sledovania vývoja pravidelného silného výskytu, vajíčok. Postrek sa vykonáva, keď kde sú každoročne zaznamenané z vajíčok vidno červené oči lariev. škody. Z chemických prípravkov Obyčajne to býva hneď po odkvit- povolené sú prípravky s účinnou nutí. V ekologickej produkcii sa látkou deltametrin, povolené su využíva prípravok na báze účinnej proti cicavému a žravému hmyzu. látky azadirichtin (NeemAzal-T/S) VLNAČKA KRVAVÁ a KaraNimba Mikro. Vlnačka krvavá Eriosoma lanigePiliarka slivková a piliarka žltá sú ra (Pemphigidae, Sternorrhyncha) veľmi významní škodcovia sliviek. je voška, ktorej bezkrídle samičky V niektorých rokoch môžu lokálne sú pokryté dlhými bielymi voskozničiť aj 90 % plodov. Na napad- vými vláknami, ktoré sa podobajú nutých plodoch vidno čierny otvor s trusom. Pri vhrýzaní do plodu pahúsenice nekonzumujú pletivá plodu, ale sa živia kôstkou a semenom. Dôsledkom napadnutia je hromadné opadávanie zelených nevyvinutých plodov. Napadnuté plody páchnu po bzdochách. Na jar imága lietajú, keď sú slivky vo fáze pučania, kvitnutia alebo na konci kvitnutia. Ak sú slivky Vlnačka krvavá rozkvitnuté, napadnutie býva najväčšie, lebo sú najlepšie pod- na vlnu – preto názov vlnačka. mienky na prijímanie potravy a Tieto vlákna prekrývajú kolónie kladenie vajíčok. Ak sa kvitnutie týchto vošiek a tak ich chránia skončilo, napadnutie je nepatrné od prírodných nepriateľov, ale aj alebo žiadne. Imága sa koncen- od insekticídnych postrekov, čím trujú na odrody, ktoré v čase ich komplikujú ochranu. Keď roztlačíeklózie kvitnú. me túto vošku, medzi prstami nám Samičky piliarok vyhľadáva- zostane na prstoch červená hmota jú biele kvety sliviek respektíve pripomínajúcu krv, preto v názve jabloní a kladú do nich vajíčka. krvavá. Táto hmota sa lepí na Láka ich biela farba a tak ich mô- oblečenie a ťažko sa čistí. Vlnačka žeme nalákať a nachytať na biele krvavá neškodí na listoch, ale škodí dosky natreté nevysychajúcim vyciciavaním štiav na konároch lepom. Takto môžeme výrazne a spôsobuje vznik kambiálnych znížiť počet nakladených vajíčok nádorov. Konáre na napadnutých do kvetov. Lapače vyvesujeme miestach sa deformujú a vytvárajú do koruny stromu týždeň pred sa na nich nádory, ktoré praskajú začiatkom kvitnutia. Dávka je dve a je to vstupná brána pre mnohé dosky na každý meter stromu. patogény. Silne napadnuté stroPotrebu priamej ochrany proti my zaostávajú v raste a môžu aj tomuto škodcovi môžeme určiť uhynúť. Ohrozené sú najmä mladé na základe náletu imág na biele stromy. lepové doštičky a na základe výBezkrídla samička je dlhá 1,7 skytu vajíčok. Optimálny termín - 1,9 mm variabilnej farby: hrdzaochrany sa stanový na základe vohnedá, fialovočervená, tmavo

zelená. Tvar tela je vajcovitý. Telo je pokryté modrobielymi voskovými vláknami. Okrídlená samička meria 1,6 - 2,2 mm, je žltohnedej farby. Telo majú pokryté kratšími voskovými vláknami. Mladé larvy nemajú voskové vlákna. Prezimujú najčastejšie larvy prvého a druhého instaru na koreňoch a kmeňoch jabloní, na jar migrujú do koruny a cicajú na konároch. Nymfy sa vyvinú v dospelé neokrídlené samičky, ktoré rodia živé larvy. Jedna samička narodí 100 – 150 lariev. Kolónia sa tvoria najmä na mladých vetvičkách v blízkosti pukov. Najvyššia početnosť je v máji a júni, potom sa početnosť znižuje, ale v septembri znovu stúpa. V júni sa objavujú okrídlené formy samičiek, ktoré preletujú na susediace stromy. Takto sa behom roka vyvinie 10 – 15 generácii. Vlnačka krvavá má veľa prírodných nepriateľov, ktorí sú schopní ju udržať pod hladinou škodlivosti. Na jar majú najväčší význam predátory: ucholaky, rôzne druhy lienok (Coleoptera: Coccinelidae), larvy pestríc (Diptera: Sirphidae), imága a nymfy dravých bzdôch (Heteroptera: Anthocoridae). Neskoršie v lete má veľký význam parazitoid Aphelinus mali. Tento parazitoid bol do Európy dovezený v 20 -tych rokoch minulého storočia. Do roka má 5 – 8 generácii, takže sa môže rýchlo rozmnožiť. Viac sa vyskytuje v sadoch, kde sa nepoužívajú insekticídy. Podpora týchto užitočných organizmov je dôležitou zložkou ochrany ovocných sadov. AKO PODPORIŤ VÝSKYT PRÍRODNÝCH NEPRIATEĽOV VOŠIEK (AFIDOFÁGOV)? V prvom rade priamu ochranu treba robiť len v prípadoch, keď je nevyhnutná, keď hrozí znečistenie plodov medovicou, ktorú vylučujú vošky. Postreky treba robiť s insekticídmi, ktoré sú netoxické

pre prirodzených nepriateľov. Vytvárame v sadoch podmienky na prežitie prírodných nepriateľov ponechaním vegetácie, alebo vysievaním kvitnúcich rastlín, ktoré produkujú peľ a nektár, ktoré sú zdroje potravy užitočného hmyzu. Treba sledovať vývoj a migrácie afidofágov a naučiť sa prognózovať ich uplatnenie v regulácii vošiek. OCHRANA Znížiť napadnutie vlnačkou sa dá správnym výberom odrôd a podpníka. Bujné odrody (Jonagold, Idared, Melrose a iné) sú citlivé na tohto škodcu a podpníky A2, M111, M106 a M9 sú pre neho atraktívnejšie. Napadnutiu sa môžeme vyhnúť aj správnym výberom stanovišťa, správnym sponom rastlín a znížením poškodení na stromoch. Väčší výskyt tohto škodcu je v silne orezaných sadoch. Z nepriamych opatrení veľký význam má ošetrenie rán po reze stromov. Tiež môžeme napadnuté konáre odrezať a zlikvidovať. Priama ochrana sa môže robiť v rôznych termínoch. Proti škodcovi sú účinné predjarné postreky a tiež sa môžu robiť postreky pred kvitnutím. V lete sa zásahy robia pri výskyte viac ako 10 kolónii na 100 letorastoch. Na Slovensku sú proti vlnačke reistrované prípravky na báze účinnej látky acetamiprid a spirotetramat. V ochrane proti vlnačke krvavej sa používajú rovnaké prípravky, ako proti iným voškám. Postrek treba urobiť pod vyšším tlakom a s vyšším množstvom vody, aby sa kvapalina dostala pod voskovú ochrannú vrstvu. Pri ochrane ekologických porastov sa odporúča najprv použiť prípravok, ktorý obsahuje mazľavé draselné mydlo (Cocana, Floravita Coco), ktoré pomáha pri zmytí voskových vlákien. Aplikuje sa pri vyššom tlaku a väčším množstvom vody. Dávka je 50 – 60 ml/10 l vody. Po obschnutí najviac do 24 hodín použiť biologický prípravok proti voškám prípravok na báze účinnej látky azadirichtin (NeemAzal-T/S) a prípravok na báze oleja z tropického stromu Pongamia pinata prípravok Rock Effect. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (50)

Kačky – „potulné“ prelietačky DrSc. Ján Babiak Z rozsiahleho radu zúbkozobých (Anseriformes) je čeľaď kačicovité (Anatidae) najbohatšia a možno aj najpočetnejšia. Ale v tomto prípade ide o kačice, ktoré sú menej prítomné na našich priestoroch. Väčšina tu prezentovaných druhov u nás nehniezdi. Výnimkou je lyžiarka pestrá, ktorá je u nás zriedkavý hniezdič, kým potápnica bielohlavá tu hniezdila ešte koncom minulého storočia, ale dnes jej hniezdenie vo Vojvodine nie je potvrdené.

alšie uvedené druhy hniezdia najčastejšie na priestoroch ďalekého chladného severu, a tak cez naše kraje iba preletujú. Aj v tom sú rozdiely. Niektoré sa na prelete zdržiavajú len krátko (ľadovka dlhochvostá), alebo dlhšie (turpan čierny), ale niektoré tu vedia v potulkách a hľadaní nezamrznutej vodnej plošiny aj prezimovať (kajka morská). Nakoniec sú tu aj diametrálne odlišnosti. Na rozdiel od severských druhov, potápnica bielohlavá trvale obýva teplejšie kraje. Odtiaľ si na jar na svojich potulkách zalietne aj na dlhšie dráhy, ako čo je vzdialenosť Vojvodiny od jej stáleho bydliska. Keby sa išlo do podrobností v tejto skupine operencov, rozdielov by bolo ešte viac. To, čo je pre všetky tieto druhy spoločné je, že ide o vodné vtáky – kačky s podobným a už zachodeným spôsobom života na širokých vodných priestranstvách, aj o konštatáciu, že sú dobrí plavci, aj potápači... Aj že podľa sfarbenia peria sú pohlavne dimorfné. To nasledovné, čo je v tomto prípade s ohľadom na vojvodinský priestor pre nich spoločné je, že sú u nás zriedkavé už aj preto, že sú na tomto priestore málopočetné. Vlastne v transmigrácii sem prichádzajú v malom počte a u nás sa zdržiavajú krátko. Už aj preto sú údaje o nich o to vzácnejšie. V celej koncepcii spoločných vlastností týchto operencov jeden druh kačiek tu predsa nie je „doma“. Druh lyžičiarka pestrá mal byť prezentovaný v rámci príspevku Avifauna (20) pod názvom

Káčerovo „pekné“ zrkadlo, v systematickom segmente plávavých kačiek. Pre priestorový limit sa sem nevmestil a bol eliminovaný, lebo po svojej prítomnosti v týchto krajoch bol posledný na rade. Aby v takom knock-out systéme druh nezostal nezverejnený, autor tohto príspevku sa rozhodol zaradiť ho v koncepcii zriedkavých kačiek vo Vojvodine. Už aj preto, že sú tu tieto kačky hniezdiče. V tejto koncepcii tu musia mať vedúcu pozíciu a tak je druhu lyžičiarka pestrá ako kompenzácia na spomenutú „elimináciu“ daná aj nová „výhoda“, aby bola čelným druhom v tomto príspevku. Tým si získala všetky prednosti aj pre podrobnejšiu metodológiu prezentácie, takú aká je pre tento podčiarnik aj plánovaná. Tak stalo sa aj to, čo v bežnom živote nie je ani tak zriedkavé, že aj tí poslední sa v novej koncepcii stanú – tí prví. LYŽIČIARKA (KAČICA) PESTRÁ (OBYČAJNÁ) – SPATULA (ANAS) CLYPEATA, Linné 1758 Rozšírenie: Je operencom severnej pologule. Celoročný výskyt v tvare diskontinuovaných ostrovov má v strednom Anglicku, severnom Francúzsku a Beneluxe, ale na juhu Európy v tvare menších ostrovných areálov (až po severné okolie pobrežia Čierneho mora) ešte viac. Jej letný areál má kompaktný tvar na celom euroázijskom kontinente, v pásme od 40 ° s. z. š. až po polárny kruh. Severná populácia je sťahovavá a zimuje na vodných priestranstvách teplých oblastí severnej pologule až po rovník. Naše jedince zriedka

migrujú a za tuhých zím iba preletia k Dunaju. Vo Vojvodine lyžičiarka zriedkavejšie aj hniezdi, najčastejšie v povodí Tisy, ale aj Dunaja, ale aj na väčších vodných plochách, ba má tu aj tendenciu šírenia areálu. Biotop: Jej biotop sú nížinné močiare, riečne mŕtve pazuchy, jazerá a porastené rybníky. Rozlíšenie: Tento druh má dlhý a široký lyžicovitý zobák v tvare lyžice, podľa čoho aj dostal rodové meno. Samec má v dobe párenia, čierno-zelenú hlavu, hnedo-čierno-biely chrbát, gaštanové brucho a boky, kým zrkadielko na letkách je sivo-zelené. Po párení tratí výstražné farby. Samička je hnedá s tmavším chrbtom a jas-

mláďatá vyvádza na vodu a dbá o celý kŕdeľ, nie aj o stravovanie, lebo mláďatá sú od začiatku samostatné. Lietať sa naučia za 7 týždňov. Potrava: Druh konzumuje bezstavovce (planktón, slimáky, lastúrniky), ktoré nachádza na povrchu vody alebo panáčkovaním v hlbšej vode a v bahne. Požiera aj semená. Hlas: Samec sa hlási tupým nízkym „tuk, tuk, tup, tuk-tuk...“ a samička tichým kačkaním. ĽADOVKA (KAČICA) DLHOCHVOSTÁ – CLANGULA HYEMALIS, Linné 1758 Je kačka severného arktického priestoru. Zimuje na baltickom prímorí a na severnom pobreží

Lyžičiarka pestrá

nejším bruškom, ale so špecifickou textúrou a s ohľadom na samca má výraznejšie zelené zrkadlo. Mladé jedince majú materský šat, ale tmavšej hnedej farby. Hniezdenie: Na hniezdisko páry prichádzajú už spárený a potom samce hneď začínajú s tokaním a dvorením. Hniezdo si vyhliadnu obaja spolu, no stavia ho samička. Je spravidla na zemi maskované húšťavou, najčastejšie blízko pri vode alebo až na ostrovčeku. Materiál pre stavbu je suchá vegetácia z okolia s mäkkou podstielkou vystlanou perím. Znáška je 7 – 10 (12) belavých alebo žltkavých vajec. Doba znášky je od konca apríla do začiatku júna. Na násade sedí samička. Inkubácia trvá 22 – 23 dní. Hneď po vyliahnutí samička

Atlantického a Tichého oceánu, ale zalieta aj na jazerá do strednej Európy. U nás je zriedkavým zimným hosťom v období december január. Pozorovaná je na vodných plošinách v juhozápadnom Srieme a v južnom Banáte. Ľadovka až trikrát do roka mení operenie, ale pre jej pobyt u nás je zaujímavý zimný šat. Ten je u samca hlavne čiernobiely s dlhým párom čiernych chvostových pier a na krátkom tmavom zobáku má ružový pás. Samice majú hnedý chrbát a žlto-hnedú hruď, ako aj krátky tmavo sfarbený chvost a na hlave sivú čiapočku. Stravuje sa na vodnej hladine a konzumuje mäkkýše, kôrovce, červy, hmyz a rybky. Hlási sa tichým mrmlaním a kač-

12 /5003/ 19. 3. 2022

Ľadovka dlhochvostá – zimný šat

kaním: „ka-ka, kau...“, „vaulí...“ a pokúša sa spojiť to aj na melodický spev. TURPAN (KAČICA) ČIERNY (-A) – MELANITTA (ANAS) NIGRA, Linné 1758 Obýva severné časti Európy a západnú Sibír. Z tých oblastí, okrem severného Anglicka (kde má celoročný výskyt), sa sťahuje na pobrežie Baltika, Atlantika ale aj Mediteránu. Časť populácie z oblasti Timanu radšej prelieta

Kajka morská

Samec sa hlási pískavým hvízdaním („pjü“, pjü-íí“) a samica vrčavým „karrr...“ KAJKA MORSKÁ (OBYČAJNÁ) – SOMATERIA MOLLISSIMA, Linné 1758 Ide o výhradne morskú kačicu, ktorá obýva pobrežie severného ľadového mora. Zimuje na pobreží Atlantického a Tichého oceánu v pásme od 40 ° s. z. š. a po polárny kruh. Sibírska populácia sa v sťahovaní posúva cez vnútrozemie

Turpan čierny

cez kontinent na pobrežie Čierneho mora a odtiaľ sa Dunajom nie tak často dostane aj k nám. Na vodných plochách Vojvodiny turpan je pozorovaný v období november - február. Je to stredne veľká, zavalitá kačica. Samec je v úplnosti čierny, s väčším trojuholníkovým zobákom s hrboľom v báze a žltou škvrnou na hornej časti. Samica je hnedá, s tmavším chrbtom aj čiapočkou na hlave a bledšou škvrnou v dolnej časti hlavy. Turpan požiera hlavne živočíšnu stravu: ryby, ulitníky, kôrovce a červy.

mäkkýše, kôrovce, riasy...). Samec sa hlási hrkútavo „á-ahúu“, ,,e-úú-i“ a samica štebotavo alebo kvákavo: „kvek-kek-kok“, „kiu-kiu“, „gak-ak-ak“... POTÁPNICA BIELOHLAVÁ – OXYURA LEUCOCEPHALA, Scopoli 1769 Na rozdiel od predchádzajúcich kačiek ide o druh, ktorý obýva teplejšie kraje. Jej celoročný výskyt sú ostrovcovité areály na pobreží západného Mediteránu, v južnom

je na severe Báčky pozorovaná v období december - marec. Jej biotop sú vlhké eutrofné jazerá s bohatou vegetáciou. Je to kačka strednej veľkosti, ktorú ľahko poznať po veľkom hrbe na koreni zobáka a po nápadne vztýčenom chvoste. Samec má v dobe párenia výrazne bielu dolnú časť hlavy, modravý zobák a jasne hnedú farbu peria na ostatných častiach tela. V zime je o nuansu matnejší. Samička je

Potápnica bielohlavá

a tak ich zriedkavo možno vidieť na väčších vodných plochách aj u nás. Tu bola pozorovaná na nezamrznutej vode aj v dobe tuhej zimy. Je to veľká zavalitá kačica s veľkým klinovitým zobákom. Samec je výrazne čierno-biely s ružovkastými prsami a zelenou škvrnou na krku. Samica je okrovo-hnedá s husto mriežkovanou textúrou na celom tele. Juvenilné mláďatá majú materský šat. Potravu nachádza v mori na skalách. U nás sa musí uspokojiť s potravou, akú nájde v sladkej vode (hmyz,

Turecku, v južnom Podkavkazsku a v Perzskom zálive v oblasti stredného Iránu. Časť tejto populácie zjari šíri svoj areál v Ázii na severovýchod do oblastí ústia riek Ural, Volga, do strednej Ázie (až do oblastí Aralského a Balkašského jazera). Na potulkách letí ešte širšie, aj na vodné plochy Vojvodiny, stredného Francúzska a na východ až na Bajkal. V minulom storočí bolo v Potissku (Nový Bečej) zaevidované aj hniezdenie potápnice, ale dnes je tento druh najčastejšie iba zriedkavým zimným hosťom. Je zaujímavé, že

s väčšou a tmavšou čiapočkou, s bielym pásmom pod okom, menšou bielou škvrnou na krku, aj celkovo je hrdzavejšia od samca. Mláďatá sú podobné samici, ale matnejšie a menej hrdzavé. Potápnica si potravu nachádza hlavne vo vode, ale pri jej stravovaní dominuje zložka rastlinného pôvodu. Vo vzájomnej komunikácii sa hlási tichým krákavým „krá-krá...“ aj „gá-ga...“, ale aj pískavým „píi-í“. Výstražná znak je ostré „krrr-krrr...“ Fotografie z internetu

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Koložvárska kapusta Koložvárska kapusta je kombináciou ryže, koreneného bravčového mäsa a kyslej kapusty. Táto aromatická trojvrstva sa potom ešte zjemňuje smotanou. Suroviny: 1 kg kyslej kapusty, 600 g mletého bravčového mäsa, 300 g slaniny, 150 g klobásy, 200 g ryže, 2 ks väčšej cibule, 4 strúčiky cesnaku, 300 ml kyslej smotany, 150 ml smotany na šľahanie, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, mletá červená paprika, bravčová masť alebo olej Takto sa to podarí: Ryžu aspoň dvakrát premyjeme a zalejeme vodou. Na 1 diel ryže pridáme dva diely vody. Ryžu osolíme a varíme do polomäkka. Obidve cibule si ošúpeme a pokrájame nadrobno. Slaninu nakrájame na kocky. Ak máme slaninku mastnejšiu, tak polovicu z nej dáme opražiť na panvicu a keď pustí masť, tak pridáme polovicu nakrájanej cibule. Ak máme suchšiu slaninku, tak na opekanie použijeme bravčovú masť alebo olej. Ku opraženej slaninke s cibuľou pridáme mleté mäso a krátko opečieme. Potom podľa chuti pridáme soľ, mleté čierne korenie a mletú červenú papriku. Všetko spolu dobre premiešame, podlejeme vodou a necháme dusiť asi 20 minút. Nakoniec pridáme prelisovaný cesnak, premiešame a ešte krátko podusíme. Zvyšnú slaninu a cibuľku opäť osmažíme na panvici a následne pridáme kyslú kapustu. Podľa chuti pridáme soľ, mleté čierne korenie a mletú červenú papriku. Dusíme do mäkka a podľa potreby podlievame vodou alebo vývarom. Pripravíme si hlbšiu zapekaciu misu, ktorú vymastíme masťou. Na dno dáme približne tretinu kapusty aj so šťavou. Na kapustu ďalej vrstvíme polovicu ryže, polovicu mäsa a polovicu klobásy. Opäť tretinu kapusty, ktorú prelejeme polovicou zmesi kyslej smotany a smotany na šľahanie. Opäť vrstvíme v tomto poradí: ryža, mäso, klobáska a kapusta. Polejeme zvyškom smotanovej zmesi, zakryjeme alobalom a zapekáme v rúre vyhriatej na 180 °C približne 30 až 40 minút.

Kalerábové hranolčeky

Suroviny: 2 ks väčšieho kalerábu, 2 PL rastlinného oleja; na dochutenie soľ, drvená rasca, údená paprika, čili Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 200 °C. Kaleráb ošúpeme a pokrájame na tenšie hranolčeky, ktoré vysypeme na plech. Kaleráb pokvapkáme

olejom, ochutíme soľou a okoreníme napríklad rascou, mletou paprikou alebo čili. Kalerábové hranolčeky pečieme (200 °C) zhruba 20 minút a v strede pečenia ich premiešame, aby sa rovnomerne upiekli. Podávame s kečupom alebo domácim dresingom.

Makové šúľance

Suroviny: 700 g zemiakov, 300 g polohrubej múky, 2 väčšie vajíčka, štipka soli, 150 g mletého maku, 50 g práškového cukru, 100 g masla Takto sa to podarí: Zemiaky uvaríme v šupke. Keď vychladnú, tak ich ošúpeme a pretlačíme alebo postrúhame na jemno. Dáme variť jemne osolenú vodu do veľkého hrnca. Na pracovnej doske spojíme zemiaky, múku, vajíčko a soľ. Vypracujeme nelepivé cesto do tvaru valca. Ten potom rozrežeme na asi 8 rovnakých častí, z ktorých ušúľame dlhé a tenké valčeky. Tie potom rozkrojíme na ďalšie časti – asi 5 až 6 menších valčekov z každého. Valčeky ešte jemne pomúčime a každý zvlášť medzi dlaňami ešte jemne vytvarujeme do šúľanca. Šúľance dáme variť do vriacej vody. Kým sa uvaria, roztopíme maslo a pomletý mak premiešame s cukrom. Hotové šúľance prelejeme maslom a posypeme makovou posýpkou.

Torta Caprese (bez múky)

Suroviny: 200 g lúpaných mandlí, 150 g masla, 200 g horkej čokolády, 4 vajcia, 1/4 KL soli, 1 pomaranč, 150 g kryštálového cukru, trochu práškového cukru na posypanie Takto sa to podarí: Mandle nasypeme do mixéra a rozmixujeme na prach, v ktorom ale ostanú ešte maličké kúsky celých orieškov. Maslo pokrájané na menšie kocky a čokoládu dáme v miske roztopiť nad vodný kúpeľ. Potom odložíme bokom a necháme vychladnúť. Medzitým si oddelíme žĺtky od bielkov. Žĺtky vymiešame s cukrom (100 g), strúhanou kôrou z polovice pomaranča a soľou do hladkého krému. Potom prilejeme vychladnutú čokoládovú zmes a spolu dobre vymiešame. Potom už len zľahka zapracujeme mandľové omrvinky a nakoniec zapracujeme tuhý sneh z bielkov a cukru (50 g). Rúru rozohrejeme na 180 °C a dno tortovej formy (23 cm) vyložíme papierom na pečenie. Cesto navrstvíme do formy, uhladíme (utrasieme) a pečieme asi 30 až 40 minút. Vychladnutú tortu posypeme práškovým cukrom a môžeme servírovať len tak samotnú alebo s čerstvo ušľahanou šľahačkou. Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 552 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra STARÁ PAZOVA

Deti mamám k sviatku Anna Lešťanová

predstavili sa tanečníci od tých najmladších až po skúsenejších, staropazovskej divadel- ako aj početní nádejní speváci. nej sále sa v sobotu 12. Každý hudobno-spevácky bod marca uskutočnil koncert či vinšovačky mamám, starým najmladších členov SKUS hrdinu mamám a príbuzným k 8. marcu Janka Čmelíka. Detský tanečný početné obecenstvo odmenilo koncert pomenovali Deti ma- potleskom. Na sobotňajšom mám. koncerte medzi hosťami boli i Na celovečernom koncerte Libuška Lakatošová, predsedníčvystúpili detské tanečné skupiny, ka NRSNM a predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Nataša Mićićová, predsedníčka Zhromaždenia obce Stará Pazova, a Dragoslav Bonđi, predseda Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova. Detské tanečné skupiNajmladšia detská tanečná skupina ny, v ktorých

Predstavili sa aj členovia najstaršej detskej tanečnej skupiny

je okolo 40 detí vo veku 4 až 17 rokov, za sprievodu detského orchestra pod vedením Vladislava Gubečku predviedli niekoľko choreografií – tak tie staršie, ale aj nové tance. Mladučkí a tí skúsenejší speváci sa predstavili slovenskými ľudovými piesňami, ktoré zaspievali či už ako sólisti, alebo v skupine. Hosťom koncertu bol žiacky chór ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, ktorý pracuje pod vedením profesorky hudby Andrey Dvornickej-Machovej. Ve-

dúci detských tanečných skupín SKUS hrdinu Janka Čmelíka sú Alexandra Filková a Alexander Pop a s malými milovníkmi slovenských piesní a tancov aj naďalej vytrvalo pracujú choreografka Ružena Červenská a nacvičovateľka Katka Šašová. Záverečným bodom koncertu bolo spoločné vystúpenie všetkých aktérov tohto večierka, keď spoločne zaspievali pieseň Po nábreží… V speve sa k nim pridalo aj obecenstvo.

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Odmenili mladých literátov a výtvarníkov Olinka Glóziková-Jonášová

pondelok 14. marca na podkroví Galérie insitného umenia v Kovačici sa uskutočnilo vyhodnotenie súbehu Mihajlo Pupin – vedec, národovec, humanista v organizácii Obce Kovačica a Rady pre kultúru Obce Kovačica. Udelenie cien sa uskutočnilo za podpory Domu kultúry Mihajla Pupina v Idvore a Galérie insitného umenia v Kovačici. Súbeh mal tentoraz tému Zachovanie písma a jazyka ako základ pretrvania národa (Očuvanje pisma i jezika kao temelj opstanka naroda). Účastníci súbehu sa mohli prejaviť výtvarným umením alebo literárne. O súbeh vládol veľký záujem a • KULTÚRA •

Odmenení s organizátormi súbehu Mihajlo Pupin – vedec, národovec, humanista

komisia hodnotila práce v troch vekových kategóriách – žiaci základnej školy, strednej školy a dospelí. Ceny odmeneným odovzdali Stelian Balan, zástupca predsedu Zhromaždenia Obce Kovačica, Branislav Atanacković, predseda

Rady pre kultúru, a Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica. Z Kovačice a Padiny odmenení sú žiaci gymnázia: Viktor Brtka a Tijana Tótová v oblasti výtvarného umenia, kým sa zlatá plaketa za skupinovú prácu, a to za mozaiku Mihajla Pupina,

dostala jedinej strednej škole na území Kovačickej obce, ktorá nesie meno tohto velikána. V oblasti insitného umenia a v kategórii dospelých cena sa dostala do rúk Anne Durgalovej z Padiny. Za literárnu prácu v kategórii základných škôl odmenená je Natali Kotvášová, žiačka padinskej základnej školy, a v kategórii dospelí Đurica Krstin, profesor srbčiny vo výslužbe z Kovačice. Organizátori na záver podujatia zhodnotili súbeh a vyjadrili spokojnosť. Zároveň pozvali všetkých prítomných, ale aj ostatných, aby sa aj do budúcna zapájali do súťaže a tým prispeli k prezentácii osobnosti a diela vedca Mihajla Pupina Idvorského. Foto: z archívu Obce Kovačica

12 /5003/ 19. 3. 2022

Kultúra V MÚZEU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Plány i k výročiu Zuzky Medveďovej Anna Francistyová

esporný význam Múzea vojvodinských Slovákov v oblasti kultúry a zachovania národného dedičstva Slovákov v Srbsku dosvedčuje aj rozhodnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorým bolo zaradené medzi ustanovizne s osobitným významom pre slovenskú národnostnú menšinu. Jeho hlavnou úlohou je študovať, odborne spracovávať, zbierať, dokumentovať, uchovávať a prezentovať historické a etnologické dedičstvo a dejiny umenia Slovákov v Srbsku s využitím modernej múzejnej praxe a muzeológie. Pripomenieme si, že múzeum je koncipované na základe fondu Národného múzea, ktoré bolo založené v roku 1949 v Báčskom Petrovci, a vo svojej súčasnej podobe pôsobí od roku 2012. Pozostáva z kultúrno-historickej, etnologickej a umeleckej zbierky a z pobočiek múzea: Komplexu tradičnej architektúry a Galérie Zuzky Medveďovej. Najstarší dom, ktorý predstavuje nehnuteľný kultúrny majetok Republiky Srbsko a od roku 1965 je pod ochranou Pokrajinského ústavu na ochranu kultúrnych pamiatok, sa nachádza v komplexe tradičnej architektúry. Úradujúca riaditeľka múzea Anna Séčová-Pintírová nám predostrela aktuálnu situáciu v tejto ustanovizni s dôrazom na činnosť v roku za nami. Potom sme sa spolu pozreli aj do plánu na rok 2022. „V súčasnosti má Múzeum vojvodinských Slovákov 5 352 spracovaných predmetov rozdelených do troch múzejných zbierok. Pokračuje sa v digitalizácii zbierok. V roku 2021 bolo do programu JIS celkovo vne-

www.hl.rs

sených 325 nových predmetov a celkový počet záznamov, kde boli vyplnené, resp. doplnené

Anna Séčová-Pintírová, vyššia kustódka, úradujúca riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov

údaje týkajúce sa predmetov, bol 3 829. Umelecká zbierka je kompletne spracovaná a údaje sú vnesené do databázy. V tejto práci boli zapojené dve externé spolupracovníčky Mr. Daniela

nych predmetov, kde boli zapojení dvaja kustódi: Mgr. Zdenko Lončar, kustód dokumentarista, a Mgr. Marijan Pavlov, kustód etnológ.“ Evidujete a dokumentujete existujúce zbierky. A pribúdajú aj nové exponáty? „Áno. V roku 2021 múzeum kúpou zaradilo do zbierky 120 predmetov do etnologickej zbierky, kde boli predmety z dielne pre modrotlač a krosná. Aj mnohí jednotlivci sa hlásia, že by nám chceli darovať cenné predmety. Na uskladnenie a ochranu predmetov slúžia upravené múzejné depozitáre v budove Matice slovenskej v Srbsku a v galérii. Veci v depe sú prehľadne usporiadané do vhodných škatúľ so zoznamom vecí a prostriedkami na ochranu vecí pred hmyzom. Krabice sú umiestnené na kovových poličkách. V druhej miestnosti sú drevené predmety, pod stálym dozorom je aj archív múzea s knižnicou.“

Na otvorení etnologickej výstavy Predok

Marková a Emília Valentíková-Labátová, M. A., profesorky výtvarného umenia. Okrem odborného spracovania bola vykonaná digitalizácia muzeál-

Informačno-politický týždenník

Organizovanie výstav v Galérii Zuzky Medveďovej bolo vlani pre známu pandemickú situáciu sčasti obmedzené, však?

„Veru, výstavná činnosť a prezentácia v roku 2021 bola realizovaná v súlade s opatreniami krízového štábu a pre opatrenia obmedzujúce verejné zhromaždenia boli výstavné práce čiastočne pozastavené. Napríklad v prvom polroku prezentácia múzejnej činnosti prebiehala iba online. Vypracovali sme niekoľko prezentácií a virtuálnych prehliadok v komplexe tradičnej architektúry a v galérii a potom ich zverejnili na webovej stránke múzea a sociálnych sieťach. Keď ide o klasické výstavy, bola to výstava Umelecká cesta a dielo Zuzky Medveďovej inštalovaná v Belehrade v Galérii 73 v rámci Dňa slovenskej kultúry (od 3. do 15. júna), v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci sme 8. augusta otvorili výstavu Predok – symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov, 20. novembra výstavu obrazov, grafík a sôch akademickej maliarky a grafičky Emílie Valentíkovej-Labátovej. Tradičné, teraz už 16. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku bolo otvorené 18. decembra a pri tejto príležitosti bolo usporiadané i 12. výtvarnícke snemovanie na tému Spôsoby prezentácie slovenského výtvarného umenia. Spomeniem i tvorivú dielňu pre deti Zlatá niť. Organizovaná bola počas letných prázdnin, trvala týždeň a tu sa deti učili o konope, o spracovaní konopy, pradení a tkaní. V roku 2021 vyšlo tretie číslo interaktívnej brožúry pre deti Múzeum v listoch. Projekt podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a realizovaný bol v spolupráci s Mgr. Monikou Necpálovou.“ Spravidla sa pri takýchto výročných rozhovoroch pýtame

• KULTÚRA •

i na návštevnosť, aj keď tentoraz vašu odpoveď môžeme typovať... „Pre situáciu súvisiacu s pandémiou vírusu Covid-19, logicky, návštevnosť múzea bola v roku 2021 na nízkej úrovni. Ináč expozície múzea navštevujú najmä žiaci základných škôl, stredoškoláci a deti z materských škôl. Najvyššia návštevnosť je na otvorení výstavy, počas jej trvania je už na priemernej úrovni. Jedným z dôvodov je i to, že v múzeu nie je pracovník zodpovedný za pedagogickú činnosť a styk s verejnosťou, ako aj to, že ľudia v našom okolí nemajú vo zvyku chodiť na podujatia múzea. Z knihy návštev a dojmov zisťujeme, odkiaľ boli návštevníci nášho múzea, a zisťujeme, že sú predovšetkým z nášho prostredia a zo zahraničia. Celkový počet návštevníkov múzea v roku 2021 bol 1 054.“ Slovo riaditeľky pri pohľade na rok za nami... „Na základe uvedených aktivít a okolností, v ktorých sme v roku 2021 pôsobili, môžeme konštatovať, že múzeum realizovalo plánované aktivity. Pritom bolo podporené významnými finančnými prostriedkami na základe súbehov a projektov, takže nedostatok zamestnancov riešilo tzv. financovanie externých spolupracovníkov prostredníctvom projektov.“ Zaujíma nás už dlhšie aktuálna otázka nových priestorov... „Od roku 2018 sa intenzívne rokuje o novej budove pre potreby múzea. Z iniciatívy Obce Báčsky Petrovec sa realizovali konkrétne stretnutia a aktivity súvisiace s návrhom – rekonštrukciou starej obecnej budovy pre potreby múzea. V roku 2022 sú naplánované konkrétne kroky súvisiace s realizáciou prvej etapy rekonštrukcie spomínaného objektu a adaptácie budovy pre potreby múzea.“ Čo okrem bežných aktivít, • KULTÚRA •

ktorými sú digitalizácia, konzervácia, reštaurácia muzeálnych predmetov, plánujete v tomto roku? „V roku 2022 si Мúzeum vojvodinských Slovákov pripomenie 125. výročie narodenia Zuzky Medveďovej, našej prvej akademickej maliarky. Pri tomto významnom jubileu plánujeme rôzne aktivity. Predovšetkým je to výstava kresieb Zuzky Medveďovej a realizácia pamätníka – busty Zuzky Medveďovej v Parku Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci.“ Keď sme už „otvorili“ jednu výstavu, spomenieme i ďalšie plánované v tomto roku v Galérii Zuzky Medveďovej? „Pravdaže: už v marci je to samostatná výstava prác Dr. Vesny Opavskej, akademickej grafičky z Belehradu, v apríli samostatná výstava prác Milana Súdiho, akademického maliara

Slovákov Jána Stupavského zo Starej Pazovy pri príležitosti jeho 75. narodenín a v auguste počas Slovenských národných slávností inštalujeme už spomenutú výstavu kresieb Zuzky Medveďovej pri príležitosti 125 rokov od narodenia. V decembri plánujeme ďalšiu kolektívnu výstavu prác – 7. bienále slovenských výtvarných umelcov amatérov v Srbsku.“ A, samozrejme, zviditeľnenie múzea, zdokonaľovanie zamestnancov, pedagogická činnosť... „Áno. V roku 2018 začala spolupráca s Wikimedia Srbsko s cieľom propagovať našu ustanovizeň a uvoľniť muzeálny fond na ukladanie na wikimedia commons, ktoré je k dispozícii na internete. V roku 2022 bude táto spolupráca pokračovať s cieľom, aby kultúrne dedičstvo Slovákov v Srbsku bolo prístupnejšie

Darčeky pre účastníkov festivalu Tvorí celá rodina

z Kysáča, pri príležitosti jeho 80. narodenín. V máji v rámci Európskej noci múzeí pripravujeme spoločnú výstavu prác profesora Jovana I. Rakidžića a jeho bývalých študentov Akadémie umení v Novom Sade a dnes akademických maliarov a profesorov výtvarného umenia Rastislava Škulca z Begeča, Jána Agarského zo Starej Pazovy a Michala Ďurovku z Kysáča. Na jún sme si vytypovali prezentáciu prác prvého akademického sochára z radov vojvodinských

verejnosti aj na tento spôsob. V pláne máme účasť na zasadnutiach Muzeálnej spoločnosti Srbska a Sekcie etnológov v rámci Muzeálnej spoločnosti Srbska, na tematických dielňach a prednáškach. Chceme vytvoriť fototéku múzea. V rámci pedagogickej činnosti Múzea plánujeme organizovanie týždňových edukačných a kreatívnych tvorivých denných dielní pre deti školského veku, je tu i vydanie štvrtého čísla brožúry Múzeum v listoch pre

deti o Múzeu vojvodinských Slovákov, muzeálnych a galerijných zbierkach. So školami v okolitých prostrediach plánujeme realizovať prednášky a dielne pre deti vyšších ročníkov. A kvôli prezentácii a propagácii múzea je potrebné neustále aktualizovať webovú stránku múzea.“ Všetky tie plány sú späté s financiami... „Každoročne sa z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec financuje bežná činnosť múzea, bežné opravy, údržba zariadení a budov. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny je naším spoluzakladateľom, na základe čoho očakávame aj z tejto strany finančnú podporu pri realizácii aktivít. Pritom pravidelne sledujeme súbehy Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a Ministerstva kultúry a informovania, kde sa uchádzame o finančné prostriedky s viacerými projektmi. Zasielame žiadosti o dotácie i na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave.“ Ďakujeme úradujúcej riaditeľke za informácie a plány tejto našej dôležitej kultúrnej ustanovizne. Ešte spomenieme, že vlani činnosť Múzea vojvodinských Slovákov bola aj verejne ocenená: Komplex tradičnej architektúry MVS sa stal nositeľom najvyššieho ocenenia za kvality služieb Hospodárskej komory Vojvodiny (ide o prínos k zachovaniu kultúrneho a historického dedičstva Vojvodiny za rok 2020) pod názvom Brána úspechu. A v rámci osláv 70. výročia pôsobenia Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok bol Múzeu vojvodinských Slovákov udelený ďakovný list za dlhoročnú podporu, kolegiálnu pomoc a spoluprácu pri ochrane, obnove, zveľaďovaní a popularizácii kultúrneho dedičstva. Foto: J. Čiep

12 /5003/ 19. 3. 2022

Kultúra ŽIACKA RECITAČNÁ SÚŤAŽ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Súťažili prevažne Petrovčania a Kulpínčania Jaroslav Čiep

Chrťanová-Leskovac, členovia. Filipovićová, obaja z Petrovca. misie Katarína Melegová-MeKomisia mala za úlohu z každej Petrovčanov na súťaž prichystala lichová zhodnotila tohtoročnú ravidelnú recitačnú súťaž vekovej skupiny vybrať štyroch učiteľka Miluška Anušiaková- obecnú súťaž recitátorov: „Žiaľ, Básnik môjho rodu v na- najúspešnejších, musíme konštatošej krajine organizujú už ktorí postúpili do vať, že účastníkov celé desaťročia. Prebieha od oblastnej recitačbolo menej ako po tej základnej formy súťaže v nej súťaže v Báči. minulé roky. Mujednotlivých obciach, cez ob- Tá bude prebiehať sím povedať, že lastné, pokrajinské kolá, až po v druhej polovici tí, čo sa zúčastnili štátnu úroveň. Je to už zacho- marca, kde títo tejto obecnej predená organizácia, ale vlani sa najlepší recitátori hliadky, sú talenpre protipandemické opatrenia budú prezentovať tované deti, výber výnimočne uskutočnila v online svoju školu a Obec básní, veršov bol formáte. Báčsky Petrovec. veľmi dobrý a bolo V Obci Báčsky Petrovec sa Výsledky obecby dobre, aby sme obecné kolo súťaže recitátorov nej súťaže recimali nejaký odspravidla realizuje v Slovenskom tátorov Básnik Žiaci vyšších ročníkov základnej školy na súťaži borný seminár pre vedúcich re-Majerová a Kulpínčanky Anna citačných krúžkov, aby ich aj Peťkovská. odborne usmerňovali. Pretože Z druhej skupiny recitátorov niektoré verše boli odriekané (žiaci vyšších ročníkov základnej proste tak mechanicky, monoškoly) ďalej postúpili piatačka tónne, bez gradácie, takže, žiaľ, Maša Lončarová, šiestačka Mia aj z tohto mála tých, ktorí mali Majerová, siedmačka Xénia Vu- dobrý potenciál, neprejavili sa jačićová a ôsmačka Tatiana Filipovićová, tiež všetky z Petrovca a všetky rad rokov nacvičuje Miluška Anušiaková-Majerová. Účastníci najmladšej vekovej kategórie recitátorov V tretej skupine, kde súťažia stredovojvodinskom divadle. Tak bolo môjho rodu v Petrovci sú nasle- školáci, porota ani i tohto roku. Nádejní recitátori dujúce: z prvej skupiny (žiaci nemala na výber. sa prišli predstaviť do Petrovca nižších ročníkov základnej ško- Postúpili všetky vo štvrtok 10. marca. ly) do ďalšieho kola postúpili štyri účastníčky: Všetky štyri petrovské gymnazistky postúpili Na prvý stupeň žiackej t r e t i a č k y do oblastnej súťaže v Báči recitačnej súťaže sa priEma Pudelhlásilo úhrnne 17 žiakov, ková z Pivnice, Una Žilićo- všetky ich vlohy. Všímali sme si a to 6 z nižších ročníkov vá z Báčskeho Petrovca a v prvom rade to, aký je recitátor základnej školy, 7 z vyšštvrtáčky Karmena Ková- presvedčivý, vlastne či to, čo ších ročníkov a 4 stredočová a Jana Švecová, obe hovorí, pochopil, či to cíti, či školáčky. Pre všetkých zo Selenče. Prvé tri recito- nás presvedčil v to, čo rozpráva. účastníkov organizátor vali po slovensky a sú pod Pretože recitátor nehovorí len zabezpečil primerané dozorom profesorky Mar- hlasovo, ale nás má presvedčiť darčeky. Na úvod sa prity Pavčokovej, kým štvr- aj svojím výzorom, tvárou, očahovorila riaditeľka SVD tú recitátorku nacvičila mi... Žiaľ, u niektorých to nebolo Viera Krstovská a recitáto- Porota, ktorá tohto roku oceňovala prednesy Branislava Jankovićová. vidno. Je nám skutočne ľúto, že rov uvádzal Ján Andrášik. v Petrovci Všetky účastníčky súťaže z Maglića sa ani tohto roku neHodnotiaca komisia sú žiačkami Gymnázia prihlásil nik, lebo sme malá obec pracovala v zložení: Katarína tretiačky Marína Andrášiková a Jána Kollára so žiackym domo- a keď niektorá škola vystane, je Melegová-Melichová, predsed- Paulína Zimová, obe z Kulpína, vom v Báčskom Petrovci. to potom cítiť. Nakoniec aj z Hloníčka, a Miroslav Babiak a Anna a štvrtáci Milan Majera a Daniela Na záver predsedníčka ko- žian bol iba jeden účastník...“

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

OBECNÁ RECITAČNÁ SÚŤAŽ V KOVAČICI

Veďte deti k peknému písanému slovu Olinka Glóziková-Jonášová

ovoria, že sa láska k peknému písanému slovu vštepuje ešte v tom najútlejšom detskom veku. Slovo je prejavom myšlienky, ale jeho vyslovenie predpokladá aj vyjadrenie citu, emócie, vzťahu, a toto zvlášť platí pri prednese literárneho diela, či už prózy, alebo poézie. V základných školách na území Obce Kovačica si už desaťročia uvedomujú význam prednesu

Odmenené recitátorky Ema Juricová (zľava) a Tamara Kuľová s Miroslavom Žužićom

umeleckých diel, preto z generácie na generáciu vypestujú recitátorov, ktorí na súťažiach vrátane tých najvyšších obsadia niektoré z prvých miest. Spomeňme iba vlaňajšok, keď si žiak kovačickej základnej školy Milan Hrk za pomoci mentorky Márie Kotvášovej-Jonášovej „vybojoval“ druhé miesto na republikovej recitačnej súťaži. V stredu 9. marca v Kovačici odznela ďalšia obecná recitačná súťaž žiakov základných škôl z Obce Kovačica a Gymnázia Mihajla Pupina. Recitačné schopnosti si zmeralo úhrnne 32 recitátorov roztriedených do troch vekových kategórií: do prvej patrili žiaci prvého až štvrtého ročníka základnej školy, do druhej recitátori piateho až ôsmeho ročníka, pokým stredoškoláci tvorili tretiu skupinu. Z padinskej Základnej školy maršala Tita sa v obecnej súťaži recitátorov zúčastnili traja žiaci a ďalej postúpili dve žiačky, obe v mladšej kategórii. Prvé miesto si „vyrecitovala“ Ema Juricová a druhé Tamara Kuľová. Obe na súťaž pripravovala učiteľka Zuzana Valentová.

Kovačickú Základnú školu Mladých pokolení na obecnej súťaži predstavili deviati žiaci, ďalej postúpili traja, a to v kategórii vyšších ročníkov. Najlepší v tejto kategórii bol Milan Hrk, druhé miesto si rozdelili Matej Hrk a Hana Hriešiko- Kovačickí žiaci, ktorí postúpili do oblastnej súťaže: (zľava) Milan Hrk, Hana Hriešiková a Matej Hrk vá. Mateja a Milana nacvičila Mária Kotvášová- kvalitu prednesov, ale skonšta-Jonášová, profesorka slovenského toval, že v porovnaní s minulými jazyka a literatúry vo výslužbe, rokmi recitátorov bolo menej. Na Hanu profesorka slovenčiny Eva záver pochválil snahu mladých recitátorov a ich mentorov, lebo Poliaková-Hrková. V kategórii stredoškolákov sa Kovačická obec patrí k najaktívzúčastnili iba štyri gymnazistky. nejším v južnom Banáte, keď ide Víťazkou sa stala Nađa Lakičinová z o prednes pekného slova. Poprial Kovačice, ktorú na súťaž pripravila všetkým, aby takto pokračovali aj ďalej, lebo recitovanie u detí má Aleksandra Džinićová. Výkon recitátorov hodnotil veľa výhod, najmä keď sa recituje Miroslav Žužić, herec z Pančeva, v materinskom jazyku, čo je skuktorý už viac ako dvadsať rokov točne rozpoznateľným znakom sleduje recitátorov z Kovačickej tejto banátskej obce. Foto: z archívu obce. Aj v tomto roku vyjadril kovačickej a padinskej ZŠ spokojnosť, keď ide o výber diel,

OBECNÁ RECITAČNÁ SÚŤAŽ V ŠÍDE

Úspešné i účastníčky z Erdevíka Blaženka Dierčanová

recitovalo 49 žiakov, v druhej súťažilo 22 žiakov, kým v tretej kategórii bolo prihlásených iba 8 stredoškolákov. Prednes žiakov hodnotili: Jelica Brestovcová,

rámci 53. prehliadky Básnik môjho rodu v Kultúrno-vzdelávacom stredisku v Šíde usporiadali obecnú recitačnú súťaž pre žiakov základných a stredných škôl v Obci Šíd. Tohto roku sa v nej zúčastnilo 78 žiakov, ktorí súťažili v troch vekových kategóriách. V prvej, kde súťažili žiaci od prvého do štvrtého ročníka základných škôl, Účastníci súťaže a členky poroty

• KULTÚRA •

predsedníčka poroty, Nataša Kolárová a Nada Rudićová, členky. Z každej vekovej skupiny do ďalšej súťaže postúpilo päť recitátorov. Súťaže sa zúčastnili aj žiačky Základnej školy Savu Šumanovića v Erdevíku Sára Činčuráková, Teodora Mocková a Karolína Mijatovićová, ktoré predniesli prózu v slovenskej reči. Postúpiť do ďalšej súťaže sa podarilo Anđele Vukićovej, žiačke 5. ročníka, a za ume-

Žiačky Sára Stojanovićová, Karolína Mijatovićová a Anđela Šafáriková s učiteľkou Ruženkou Ďuríkovou

lecký prednes bola pochválená Karolína Mijatovićová. Na túto súťaž žiačky pripravovala učiteľka Ruženka Ďuríková. Oblastná súťaž sa bude konať 19. a 20. marca v Sriemskej Mitrovici.

12 /5003/ 19. 3. 2022

Kultúra STARÁ PAZOVA

Obecná prehliadka recitátorov Anna Lešťanová

rok 2021 bol predsa veľmi úspešný, lebo najlepšou recitátorkou staropazovskej divadelnej Srbska sa stala Jana Rumanová sále sa v organizácii Zväzu zo Starej Pazovy. Jane prítomní ochotníkov Obce Stará Pa- v divadelnej sále tentoraz zaslali zova v nedeľu 13. marca konala silný potlesk za jej dosiahnuté obecná prehliadka recitátorov, skvelé výsledky. ktorou oficiálne Na tohtootvorili tohtoročnej preročné Jarné hliadke sa stretnutia. zúčastnilo 88 Najprv recirecitátorov vo tátorov a ich všetkých troch pedagógov povekových skuzdravila Anđelpinách. Výkok a Maliová, ny recitátopredsedníčka rov sledovala Správnej rady a hodnotila Zväzu ochotporota v zloníkov Obce žení: Miodrag Stará Pazova, Do oblastnej prehliadky postúpili Petrović, hektorá prehliad- aj Mia Verešová a Andrej Simendić rec Srbského ku slávnostne i z najstaršej vekovej skupiny n á ro d n é h o otvorila. Povedivadla v Nodala, že aj napriek pandemickej vom Sade, a Miruška Kočišová, situácii, ktorá v uplynulom obdo- tamojšia dlhoročná recitátorka bí nechala stopy aj v tejto oblasti, a pedagogička. Podľa ich roz-

hodnutia tridsiati najúspešnejší postúpili do oblastnej prehliadky, ktorá sa uskutoční v dňoch nadchádzajúceho víkendu v Sriemskej Mitrovici. Z mladšej vekovej skupiny z 39 účastníkov postúpilo 11 recitátorov, zo strednej vekovej skupiny z tiež 39 postúpilo 9 recitátorov. Medzi najúspešnejšími Zo strednej vekovej skupiny do oblastného v tejto kategórii sú recitačného kola sa dostali aj: (sprava) Tatiana Babinková, Lea Petrićová, Mia Jašová a David aj štyria recitátori Simendić zo staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, ktorí do oblastnej prehliadky postúkrásne slovo predniesli po slo- pili desiati a medzi nimi aj dvaja vensky: Tatiana Babinková, Mia predstavitelia staropazovského Jašová, Lea Petrićová a David SKUS hrdinu Janka Čmelíka – Mia Simendić. Ich pedagogičkou je Verešová a Andrej Simendić, s Lýdia Gedeľovská. Z najstaršej ktorými pracuje pedagogička vekovej skupiny z 13 recitátorov Anna Simonovićová.

V STAREJ PAZOVE

Divadelná abeceda pre najmenších A. Lešťanová

najmladšími milovníkmi divadla. V brožúrke je tým Stredisku pre kultúru Stanajzrozumiteľnejším štýlom rá Pazova v utorok 8. marvysvetlené aj to, ako vzniká ca na tlačovej konferena funguje divadlo, že sú cii predstavili brožúrku Bukvar v ňom zastúpené mnohé pozorišta (po slovensky druhy umenia. Na Abecedár divadla), ktorá tlačovke autor Nikola je venovaná najmladším Marković zvlášť zdômilovníkom Tálie. raznil, že sa aj vďaka Autormi sú Tatjana Milatakejto literatúre najnovová a Nikola Marković, mladší od malička učia profesionálni herci, ktorí správnemu správaniu v roku 2015 odštartovali sa v divadle, získajú Divadelná literatúra pre najmladších tento projekt. Podporilo základné vedomosti ho i Ministerstvo osvety, o divadle a tým ho budú a Stredisko pre kultúru Stará vedy a technologického môcť aj v budúcnosti ľah- Pazova, ktoré je vydavateľom. Knižočka už v týchto dňoch bola rozvoja Republiky Srbšie sledovať. sko. Táto poučná publikáPo Meste Belehrad pro- distribuovaná tým, pre ktorých Na tlačovej konferencii: Nikola Marković cia je bohato ilustrovaná a Aleksandra Dragašová zo Strediska jekt podporila aj Obec Sta- je vydaná – potenciálnym naja sú v nej odpovede na pre kultúru Stará Pazova poverená detskými rá Pazova, ktorá je v tom- mladším divákom v divadle. početné detské otázky, programami to projekte prvou obcou,

www.hl.rs

napr.: čo je divadlo, kto pracuje v divadle, ako sa tvorí divadlo, prečo chodíme do divadla… Vznikla na základe autorových dlhoročných skúseností vďaka práci v divadle a v práci s

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

PETROVSKÍ PENZISTI K MDŽ

S príležitostným programom Jaroslav Čiep

ovedali nám, že im bolo ľúto, že v týchto rokoch poznačených pandémiou sa menej stretajú, pretože slabnú aj medziľudské vzťahy, ktoré si radi utužujú. Preto sa vedenie Miestnej organizácie dôchodcov

dzinárodnému dňu žien. Aj napriek týmto pohnutým časom. O program sa postarali predovšetkým podpredseda Svetoslav Majera za spolupráce predsedníčky Zuzany Hmirákovej. Rozhodli sa pre tento počin na svojom výkonnom výbore a dopadlo to dobre. Do ich miestností Prívet Svetoslava Majeru

Stretnutie petrovských penzistov k Medzinárodnému dňu žien

v Báčskom Petrovci v utorok 8. marca poobede rozhodlo pozvať ženy dôchodkyne – svoje členky a krátkym programom, pekným slovom a skromným darčekom pozornosti im zagratulovať k Me-

prišlo hodne žien. Bolo vidieť, že aj penzistkám dobre padlo po dlhom čase stretnúť sa, pohovoriť si a zabaviť sa. Týmto činom vlastne aj po troche zatlačili do úzadia všetko, čo ich trápi.

ci mládežníckeho združenia YMCA Serbia. Zoskupila a nacvičuje ich profesorka hudby na dôchodku Mariena Stankovićová-Kriváková a na syntetizátore im hrá Vladimír Kováč. Pri tejto prí-

Na úvod Svetoslav Majera oslovil svoje kolegyne v združení vyberanými slovami a k tomu prečítal nielen básne nášho známeho básnika Milana Rúfusa Mama a poetky Desanky Maksimovićovej Baka šaljivčina, ale sa aj podrob- Predstavila sa aj detská skupina Perličky nejšie zmienil o ich tvorbe. Na záver prečítal prívet ležitosti sa Perličky predstavili k 8. marcu – Dňu žien. zmesou nacvičených pesničiek Na toto stretnutie si v druhej a vinšov. Za túto ich snahu sa im časti posedenia povolali skupinu balíčkami s cukrovinami zavďačila detí – žiakov Základnej školy Jána predsedníčka Zuzana Hmiráková. Čajaka, ktorá sa ako spevácka Na záver muži oslávenkyne skupina Perličky stretáva v rám- potešili i kvetinami.

VÝZVA NA ÚČASŤ V 12. KOLE FOTOSÚBEHU ÚSTAVU PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Témou je Divadelný život vojvodinských Slovákov v minulosti Fotosúbeh je zameraný na podporu zberateľov archívneho materiálu a starých autentických fotografií z našej minulosti, čím Ústav chce podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov a tým prispieť k jej zachovaniu a prezentácii. Témou tohtoročného fotosúbehu sú dobové fotografie znázorňujúce divadelný život vojvodinských Slovákov v minulosti. Podmienky fotosúbehu: – na konkurz treba zasielať archívne fotografie znázorňujúce scénky z divadelných predstavení, momentky z divadelných festivalov, fotografie divadelných súborov, portrétové fotografie našich hercov, fotografie divadelných priestorov a iné fotografie súvisiace s divadelníctvom vojvodinských Slovákov v minulosti; – ku každej fotografii je potrebné doložiť jej popis: kto alebo čo je na zábere, prostredie (dedina / mesto), približný rok alebo desaťročie vzniku fotografie, iné známe údaje a zaujímavosti o predmete fotografie a pod.; – účastníci konkurzu môžu zaslať neobmedzený počet starých fotografií; – fotografie možno poslať skenované vo vysokom rozlíšení na e-mailovú adresu: office@slovackizavod.org.rs, ustavprekulturu@gmail. com, prípadne doručiť osobne alebo poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16 ⁄ II ⁄ 7 21 000 Nový Sad Originálne fotografie poskytnuté Ústavu budú digitalizované a vrátené majiteľovi, a preto je záväzné v zásielke uviesť kontakt účastníka. Termín uzávierky fotosúbehu je 30. apríl 2022 a účastníkov očakávajú zaujímavé vyhodnotenie a odmeny. Získané fotografie spolu s ich podpisom budú zaradené do elektronickej databázy ÚKVS. • KULTÚRA •

12 /5003/ 19. 3. 2022

Kultúra ZIMA S KNIHOU V KYSÁČI

S poprednými literátmi Večierok bolo ťažké koncipovať, lebo sme niektoré prostredia už navštívili, ale ako Zdenka hovorí, as venovaný umeniu nikdy ani na jednom večierku sa neonie je premrhaný. Je to pakujeme. S takýmito popredčas, ktorý nás zošľachtí, nými ľuďmi v srbskej literatúre pozdvihne a aj ponaučí. Príspolupracujeme jemný zážitok a pekné a tie hodnoty pocity si domov odniesli sprostredkujeme návštevníci literárneho aj v slovenskej.“ večierka v Knižnici MiZdenka Valenchala Babinku v Kysáči tová-Belićová, s v piatok 11. marca. Prišli ktorou sa verejtam vzácni hostia: Mironosť zoznámila slav Aleksić, spisovateľ v uplynulom a námestník správcu období ako s Knižnice Matice srbskej, prekladateľkou, Nebojša Kuzmanović, je čoraz čulejšia riaditeľ Archívu Vojvov literárnom židiny, Zdenka Valentovote aj ako auvá-Belićová, poetka, torka. Podľa slov prekladateľka a šéfre- Návštevníkom sa prihovoril i Miroslav Aleksić Valentíka je najdaktorka časopisu Nový život, a Vladimír Valentík, riaditeľ zásobujeme novými sloven- mladšia poetka medzi autormi, Slovenského vydavateľského skými knihami, ktoré vydávame pravdepodobne jediná, ktorá na tomto priestore. Vlani bola má 2 básnické zbierky preložené centra v Báčskom Petrovci. Vzácnych hostí privítala prestávka zo známych dôvodov, do angličtiny. Miroslav Aleksić knihovníčka Dragana Surová. takže kníh sa nazbieralo dosť... je laureátom Zmajovej odmeny, Anna Legíňová

Vladimír Valentík v príhovore zdôraznil: „Zima s knihou sa uskutočňuje 14. raz. Knižnica je jeden z punktov, ktorý pravidelne navštevujeme, a zároveň aj jedna z ustanovizní, ktorú

Z ČINNOSTI MOMS KYSÁČ

Chystajú sa na oslavy A. Legíňová

atičiari v Kysáči boli vždy aktívni a zapájali sa do spoločenského života Kysáča, podporovali aj mnohé podujatia a aktivity nielen iných spolkov a združení, ale aj aktivity matičného ústredia. Po dlhšom časovom úseku sa členovia Správnej rady MOMS znovu stretli v Slovenskom národnom dome v Kysáči, keďže to epidemiologické podmienky dovoľujú, a rokovali o 12 bodoch. Zo slov predsedu Rastislava Surového sa dozvedáme, že sa rozhodli v SND v nedeľu 20. marca o 18.00 h usporiadať výročné Zhromaždenie MOMS Kysáč. 38

www.hl.rs

Správna rada schválila návrhy na udelenie matičných uznaní nasledujúcim matičiarom: Anne Privizerovej, Jánovi Vozárovi, Pavlovi Pálikovi (posthumne) a Pavlovi Muchovi. Spolu s Miestnym spoločenstvom Kysáč a záujemcami sa dohodli, že usporiadajú oslavu vzácneho jubilea pre Kysáčanov – 250. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Ústredný program by mal byť 13. októbra na Deň Kysáča a Deň oslobodenia Kysáča. MOMS prijal za domovníka Samuela Častvena, s ktorým je podpísaná zmluva na 2 roky. Spresnili si zbieranie členského, ktoré sa koná na osobitných listinách, a členský poplatok je 300 din. na osobu.

Informačno-politický týždenník

napísal rad kníh. Zo slov Zdenky prítomní zistili, že prvé verše písal už ako malý chlapec, že sa 22 rokov odmlčal a potom opäť písal. Sám spisovateľ oslovil prítomných prednesom básne Povratak, ktorú Z. Valentová-Belićová zarecitovala po slovensky. Nebojša Kuzmanović vyzdvihol, že Srbi a Slováci vždy mali najlepšie vzťahy, kult generála Štefánika je veľký. Mnoho Srbov sa školilo na Slovensku a mnohí Slováci boli poprední ľudia, riaditelia srbských inštitúcií. Pritom doložil: „Všetko, čo robíme, robíme so zápalom! Slováci sa nechceli obrátiť proti susedom Srbom. Svetozar Miletić, J. J. Zmaj sa učili aj slovenčinu, aby písali básne po slovensky.“ Prítomní na večierku mali možnosť pozrieť si najnovšie tituly prítomných autorov a ďalšie vydania SVC. Vzácni hostia si pri tejto návšteve Kysáča pozreli výstavu Pavla Surového.

MARCOVÝ VZLET. Titulnou stranou marcového čísla mládežníckeho časopisu Vzlet vzývame jar a krajšie počasie. Na prvých stranách je rozhovor s Esterou Zajacovou z Pivnice o jej minipodniku @ iz.garaze. V tomto čísle pokračuje aj seriál textov o akvaristike, tentoraz o zarybňovaní akvária. Témou rubriky Najzaujímavejšie hobby na svete je pestovanie izbových rastlín. V rubrike O komikse si tentoraz prečítate o Asterixovi, jednému z najznámejších frankofónnych komiksov. V rubrike Film odporúčame animovaný film Encanto. O tom, ako si urobiť mramorový kryt na telefón, sa dozviete v rubrike DIY – Urob si sám. Prečítajte si aj rozhovor s Dušanom Strajnićom zo skupiny Stray Dogg. V tomto čísle je i posledný komiks o dobre známom kocúrovi Igorovi. D. Berediová-Banovićová

• KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy VÝKLAD NOVÝCH KNÍH Katarína Pucovská: Webom do Kulpína (ISBN 978-86-7103-5832-5)

Jaroslav Čiep

osledný titul z produkcie Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci v roku 2021 je kniha s titulom Webom do Kulpína redaktorky Kataríny Pucovskej (1956). V podstate ide o súčasnú históriu, resp. kroniku dianí v Kulpíne za roky 2007 až 2021, odkedy existuje webová stránka kulpin.net. Je to zhustené zobrazenie toho, čo za posledných pätnásť rokov bolo uverejňované na tejto internetovej stránke a týka sa priamo udalostí, ktoré sa udiali v samotnom Kulpíne, alebo majú priamy či nepriamy súvis s Kulpínom. Dve tretiny jej obsahu tvoria udalosti zachytené slovom redaktorky a jedna tretina obsahu publikácie je zaplnená fotografiami, ktoré dopĺňajú slov-

né diania. Ich autormi sú Martin Pucovský, Katarína Pucovská, ako aj Marica Šimová, Michal Hasík, Jaroslav Grňa, Ondrej Miháľ, Anna Francistyová, Igor Bovdiš a Juraj Spevák. Autorka Katarína Pucovská sa vyjadrila, že „aktuálna kulpínska webová stránka je už šiestym – siedmym variantom tej pôvodnej zo 7. júla 2007 a tvorcom všetkých jej obmien bol Martin Pucovský... Teraz platná webová adresa bola zakúpená 24. septembra 2007 a od 1. mája 2008 je k dispozícii návštevníkom súčasná webová stránka. Technickú a programovú časť práce má stále na starosti – už 15 rokov – Martin, v súčasnosti

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

vyštudovaný IT odborník pracujúci na Slovensku. Tú novinársku časť robí mama Katarína, od roku 2021 už dôchodkyňa a predtým redaktorka Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad. Keďže je všetko virtuálne prchavé, chceli sme údaje zachovať aj v hmatateľnej forme. Tak sa zrodil nápad knižne zdokumentovať články o Kulpíne, ktoré boli zverejnené od spustenia webovej stránky a do konca roka 2021. Pod článkami sú uvedené dátumy zverejnenia.“ Pri prelistovaní knihy si čitateľ všimne, že ide o publicistické texty, ktorými sa zaznamenávajú dôležité udalosti a jubileá významnejších jednotlivcov z minulosti a súčasnosti Kulpína. Časť príspevkov sú aj svojrázne

gratulácie k 60., 70. a 80. narodeninám jednotlivým Kulpínčanom. Nechýbajú ani biografické texty o úspechoch jednotlivcov, ani nekrológy zosnulých. Príspevky sú zoradené chronologicky podľa rokov. Na úvod je Slovo k čitateľom a na záver heslo o autorke. Kniha Webom do Kulpína s podtitulom Kronika Kulpína 2007 – 2021 Kataríny Pucovskej vyšla ako spoločné vydanie portálu kulpin.net, Miestneho odboru Matice slovenskej Kulpín a Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci. V rámci SVC ide o vydanie mimo edícií a zároveň je to 297. publikácia vydaná v tomto vydavateľstve. Kniha je rozmerov 24 x 16 cm, vytlačená na ofsetovom a kriedovom papieri, zlepená do mäkkej väzby, v rozsahu 184 strán, z čoho 50 strán tvorí farebná fotografická príloha, vyšla s vročením 2021. V náklade 300 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS38, NSU38, NSO38, NSL38 Sriemska Kamenica

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Promet, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba miesta/priestoru na pretáčania auto cisterien/nádrží na TNG a gazolín vagónových cisterien/nádrží na TNG, pumpovo-kompresorových staníc s elektroriadiacou budovou, systému na rekuperáciu pár, potrubia, rekonštrukcia miesta na pretáčanie vagónových cisterien/nádrží na gazolín. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS38, NSU38, NSO38, NSL38 Sriemska Kamenica, Institutski put číslo 4, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 5220/13, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. marca 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-826/21, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU281, NSL281, NSO281 NS-LISJE, v Ul. rumenački put číslo 65, na katastrálnej parcele číslo 896/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. marca 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-835/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, Ul. Laze Nančića číslo 47, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. marca 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-82/22, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

12 /5003/ 19. 3. 2022

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad T: +381 21 487 4609; 487 4876; 487 4702; F: +381 21 487 46 14 ounz@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128-451-2418/2022-01 DÁTUM: 16. 3. 2022 Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV číslo 4/17) a Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 (Úradný vestník APV, čísla: 54/21 a 7/22), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) vypísal

SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE OBSTARANIA VYBAVENIA USTANOVIZNÍ ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA A VÝCHOVY NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2022 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 (Úradný vestník APV číslo 54/21 a 7/22) a to na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v celkovej sume 50 000 000,00 dinárov (na úrovni základného vzdelávania a výchovy 30 000 000,00 dinárov a na úrovni stredného vzdelávania a výchovy 20 000 000,00 dinárov). Obstaranie vybavenia sa týka vzdelávacích zariadení, bezpečnostných zariadení, počítačového vybavenia, zariadení telesnej výchovy, vybavenia pre výtvarné umenie, vybavenia pre hudobnú kultúru, nábytkových zariadení, kuchynských zariadení a ďalších). Realizácia finančných záväzkov sa uskutoční v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia prihlášky Podávatelia prihlášky sú školy základného vzdelávania a výchovy a školy stredného vzdelávania a výchovy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny založené Srbskou republikou, AP Vojvodinou a jednotkou miestnej samosprávy. 2. Kritériá prideľovania finančných prostriedkov Kritériá prideľovania finančných prostriedkov podľa Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinacovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny: 1. význam realizácie projektu, pokiaľ ide o bezpečnosť žiakov, učiteľov a zamestnancov, ktorí využívajú objekty, 2. význam realizácie projektu na poskytovanie kvalitných podmienok na realizáciu výchovno-vzdelávacej práce, 3. finančná opodstatnenosť projektu, 4. udržateľnosť projektu, 5. miestny alebo regionálny význam projektu, 6. činnosti vykonávané na účely realizácie projektu, 7. zabezpečené zdroje finančných prostriedkov na realizáciu projektu. V prípade podania prihlášky na spolufinancovanie obstarania vybavenia prostriedky zabezpečené ako účasť ustanovizne môžu byť z vlastných zdrojov, z darov a z rozpočtov všetkých úrovní moci. Po pridelení prostriedkov na základe súbehu, užívateľ je povinný počas obstarania vybavenia konať v súlade s ustanoveniami Zákona o verejnom obstaraní (Úradný vestník RS, číslo 91/2019). SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTI Žiadosti o pridelenie finančných prostriedkov sa predkladajú na jedinečnom súbehovom tlačive sekretariátu (jedna ustanovizeň predkladá len jedno súbehové tlačivo). Kompletnú súbehovú dokumentáciu je možné prebrať od 16. marca 2022 z internetovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs Prihlášky sa doručujú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením Pre súbeh – na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (na prízemí budovy Pokrajinskej vlády). K prihláške na súbeh sa pripája: 1) nesúvisiaca ponuka – predbežný účet na obstaranie vybavenia, 2) v prípade spolufinancovania poskytnúť dôkaz o zabezpečených prostriedkoch na spolufinancovanie obstarania vybavenia (zmluva, rozhodnutie, výpis z rozpočtu jednotky miestnej samosprávy, finančného plánu ustanovizne a pod.) spolu s riadne podpísaným a opečiatkovaným Vyhlásením zodpovednej osoby ustanovizne/ miestnej samosprávy o účasti na spolufinancovaní obstarania predmetného vybavenia (vyhlásenie doručiť vo voľnej podobe). Lehota podávania prihlášok na súbeh je 1. apríla 2022. Sekretariát si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu a informácie, podľa potreby, alebo určiť splnenie dodatočných podmienok pre pridelenie finančných prostriedkov. Komisia nebude rozoberať: · neúplné prihlášky; · oneskorené prihlášky (zaslané po termíne označenom ako posledný deň súbehu), · neprípustné prihlášky (predložené neoprávnenými osobami a subjektmi, ktoré nie sú uvedené v súbehu), · prihlášky, ktoré nesúvisia so súbehom plánovaného účelu, · prihlášky užívateľov, ktorí v predchádzajúcom období neopodstatnili pridelené prostriedky z pokrajinského rozpočtu vo finančných a opisných správach. Výsledky súbehu sa uverejnia na internetovej prezentácii sekretariátu. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať v sekretariáte telefonicky: 021/487-4609, 487-4876 a 487-4702. POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Zsolt Szakállas

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy KRÍŽOVKA ČÍSLO 12 autor: JÁN BAŽÍK

sláčikový hudobný nástroj

liter

a podobne

časť prístavu

básnik Krasko

dĺžková jednotka

druh horniny

rádius

V tajničke je meno a priezvisko slovenského vojvodinského pracovníka.

1. časť tajničky rozkaz Taliansko

2. časť tajničky

pohoniči koní

všetko v poriadku

KUPUJEM mučiteľ

fosfor

obdobie, čas

baranča nebeská obloha

chytanie zverí

kiež, aby

ten

staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; zástup

Martin Nosál, B. Petrovec,

lomoz

tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. ródium

striebristý kov

pulz obecné územie mesto v Báčke

Čačak znak, odznak

peňažná sústava Karol (hypokr.)

Oznamujte v Hlase ľudu

predložka

liečivý prípravok

proces, udalosť teplý nápoj

kyslík

tantal

AS HL DU ĽU

DROBNÝ OZNAM

v tejto chvíli tona

konská sila vpíšte ZS karát

021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

draslík

spisov. Jozef Gregor

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 11 – VODOROVNE: odpredaj, Dr., úmera, reč, star, ovos, Inn, do, kN, ké, A, tráva, draky, d, vo, tu, Be, ibn, plat, drôt, ars, náter, ak, okyptený TAJNIČKA: JARNÉ NÔTY Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 11 z čísla 11 Hlasu ľudu z 12. marca 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ALENA PEŠKOVÁ, Ul. republiková č. 62, 21 412 HLOŽANY. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

12 /5003/ 19. 3. 2022

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom a strýkom

ZDENOM LEVÁRSKYM 23. 3. 1961 – 12. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

Bolí nás Tvoj predčasný odchod a rozlúčka s Tebou.

Brat Vladimír s rodinou

ZDENO LEVÁRSKY 23. 3. 1961 – 12. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Navždy zostaneš v našich srdciach.

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela

SAMUELA ČÁNIHO

17. 4. 1940 – 15. 3. 2021 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Manželka Božena, syn Zdenko s manželkou Lenkou, vnúčatá Klára a Lukáš a syn Rastislav s priateľkou Jelenou SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetou

MÁRIOU TOPOĽSKOU

S láskou a úctou si na Teba spomína

manželka Blažena

rod. Chrťanovou 1941 – 2022 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a nikdy na Teba nezabudneme.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželkou, mamou, starkou a svokrou Brat Michal Chrťan s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIOU TOPOĽSKOU rod. Chrťanovou 23. 3. 1941 – 11. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

so sestrou a tetou

MÁRIOU TOPOĽSKOU rod. Chrťanovou 1941 – 2022 z Báčskeho Petrovca

S láskou, úctou a vďakou Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva Tvoji najbližší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

brat Ján Chrťan so synom Jankom a dcérou Marínkou a ich deťmi • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s naším susedom

švagrovi

ZDENOM LEVÁRSKYM

ZDENOVI LEVÁRSKEMU

23. 3. 1961 – 12. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

Spomienku na Teba si v srdciach navždy zachovajú

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú

rodiny: Sýkorová, Suhajová, Čapeľová, Lehotská, Buffová, Bažíková a Nenadovićová

rodiny Špringeľová a Pečeničićová

na otca a starkého

SPOMIENKA

na mamu a starkú

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs,

ONDREJA BENKU – GULIHO

ZUZANU BENKOVÚ

alebo v dopisovateľstvách v Kovačici

rod. Hricovú 15. 9. 1953 – 22. 3. 2003

(013/662-565),

28. 4. 1943 – 20. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca

Starej Pazove (022/317-505)

Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Syn Andreas, dcéra Andrea s manželom Ondrejom a vnúčatá Benjamín, Suzana a Ondrej

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Túto časnosť pred ôsmimi rokmi opustil náš nenahraditeľný manžel a starostlivý ocko

mame, starkej a prastarkej

MÁRIOU TOPOĽSKOU

ĽUDMILE KULÍKOVEJ

rod. Chrťanovou 1941 – 2022 z Báčskeho Petrovca

MICHAL KUKUČKA

rod. Pavelkovej 12. 6. 1939 – 6. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

Srdečná úcta a vďaka.

20. 9. 1932 – 16. 3. 2014 z Nového Sadu

Rodiny Boldocká a Grbićová

Keď milého človeka v tejto časnosti už niet, zostáva len nádej stretnutia vo večnosti... ... a slová na posilnenie po rozlúčke s ním: len láska zostane, tá smrť nepozná.

S ňou sa lúčia

Sledujte nás na

www.hl.rs • OZNAMY •

dcéry Jarmila a Milina s rodinami

Chýbaš nám.

Zarmútené manželka Anna a dcéra Zdenka s manželom Predragom

12 /5003/ 19. 3. 2022

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV nášmu priateľovi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

S úctou si budeme na Teba spomínať a krásne spomienky zachovávať.

Žiješ s nami v našich myšlienkach a v našich zarmútených srdciach.

Bratranec Rastislav Denďúr s rodinou a ujčinka Denďúrová

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu kolegovi

Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV

ZDENOVI LEVÁRSKEMU

23. 3. 1961 – 12. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

1961 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Budeš nám nesmierne chýbať...

rod. Denďúrová 9. 6. 1967 – 2019 – 2022 z Nitry rodom z Báčskeho Petrovca

23. 3. 1961 – 12. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

Rodina Sýkorová

Mgr. ZDENKA FIEBIGOVÁ

ZDENKO LEVÁRSKY

ZDENOVI LEVÁRSKEMU

Nikdy na Teba nezabudneme.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 18. marca 2022 uplynuli tri roky, čo nás opustila naša milovaná

Odpočívaj v pokoji.

S vďakou a úctou

S úctou a vďakou Vladimír, Rastislav, Ondrej, Vladimír, Ján a Jaroslav

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu, starkú a svokru

Petrovská výskumná stanica

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu 25 rokov, čo nás opustila manželka, mama a stará mama

ANNU KIŠOVÚ

ANNA LUKÁČOVÁ

rod. Bobáčekovú 1966 – 2020 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Sviečka dnes horí, pre Teba posielam tichú spomienku do neba – na krásne chvíle, láskavé oči, teplo Tvojich dlaní... Si stále so mnou a navždy v mojom srdci, mami.

rod. Ušiaková 1950 – 1997 – 2022 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Dcéra Anna s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

manžel, syn a dcéra s rodinami

FK Mladosť

SMUTNÁ SPOMIENKA na svokru a starú mamu

ANNU BOLDOCKÚ

rod. Vrbovskú 1917 – 2002 – 2022 z Báčskeho Petrovca

S láskou, úctou a vďakou spomíname: nevesta Mária, vnučky Annamária a Marianna a vnuk Rastislav s rodinami • OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

manželke, mame a neveste

SVETLANE MARČOKOVEJ rod. Jambrichovej 7. 12. 1978 – 9. 3. 2022 z Kysáča

Spi ticho, tichučko, dosnívala si života sen a cestou bolesti odišla si tam, kde je mier a láska len. Manžel Zdenko, dcéry Daniela a Leona a svokrovci Marčokovci

POSLEDNÝ POZDRAV

SVETLANE MARČOKOVEJ rod. Jambrichovej 7. 12. 1978 – 9. 3. 2022 z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s dcérou, sestrou a tetkou

SVETLANOU MARČOKOVOU

rod. Jambrichovou 7. 12. 1978 – 9. 3. 2022 z Kysáča

Lebo nemáme tu trvalého miesta, ale hľadáme ono budúce. Židom 13, 14 Mama Anna, sestra Blaženka s deťmi Ondrejom, Svetlanou a Milanom

POSLEDNÝ POZDRAV

Otec Ján

SMUTNÁ SPOMIENKA

našej

Uplynul ťažký rok, čo ma opustila moja manželka

ANNA BELÁNIOVÁ

SVETLANE MARČOKOVEJ

rod. Cabuková 27. 3. 1957 – 21. 3. 2021 – 2022 z Pivnice

rod. Jambrichovej 7. 12. 1978 – 9. 3. 2022 z Kysáča

Bola si krásna, dobrá, láskavá a usilovná. Takú si Ťa vždy budem nosiť v srdci. Kmotor Rastislav Filko a Marína Martišová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu, svokru a starú mamu

ANNU BELÁNIOVÚ

rod. Cabukovú 27. 3. 1957 – 21. 3. 2021 – 2022 z Pivnice Prestalo srdiečko tĺcť, prestali sa ústa smiať, budeme, mamička drahá, stále na Teba spomínať. Dcéra Kvetoslava, zať Štefan a vnučky Jarmila a Miriam Šimonové zo Slovenska • OZNAMY •

Miloslav a Ján Marčokovci s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

S láskou a úctou manžel Ján

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu, svokru a starú mamu

na dcéru a sestru

ANNU BELÁNIOVÚ

rod. Cabukovú 27. 3. 1957 – 21. 3. 2021 – 2022 z Pivnice

Nezomrel ten, kto zostáva v našich srdciach.

Bola si skromná v živote, silná v láske a dobrote. Syn Drahoslav, nevesta Alenka a vnukovia Daniel a Alexander zo Slovenska

12 /5003/ 19. 3. 2022

Mama Anna Cabuková a brat Samuel

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. marca 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 20. marca 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2019, 6. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 22. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Kumštáreň. V najnovšom vydaní kultúrneho magazínu bude predstavená mladá gitaristka Anna HavranováIlićová zo Starej Pazovy. Pripravené sú i príspevky z prezentácie slovenských autorov na Medzinárodnom veľtrhu kníh v Novom Sade a z vernisáže Z dvoch uhlov v Belehrade. Nevystanú ani filmové novinky. Dúhovka. I keď počítajúca sotva 100 ľudí, slovenská komunita v mestskom sídlisku Odžaci pestuje jazykovú, duchovnú i gastronomickú zvláštnosť. O ich snahách a nástojčivosti jednotlivcov pretrvať v tomto národnostne a kultúrne pestrom prostredí hovorí polhodinová dokumentárna reportáž pod názvom Televízne paberky o odžackých Slovákoch. Vysielanie pre dedinu. V marcovom vydaní pozornosť bude venovaná úprave záhrad na jar a pestovaniu sadeníc jarných kvetov. Je tu i záznam z trojdňovej dielne pletenia tradičného ľudového odevu v Pazove a divákom bude priblížené jedno z najstarších remesiel – preparovanie diviny.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 18. marca – Bláznivá lúpež Sobota 19. marca – Popoluška – sladkých 16 Pondelok 21. marca – Krvavá odplata Utorok 22. marca – Arn Streda 23. marca – Denník šialenej rodinky Štvrtok 24. marca – Horúce pozdravy z Paríža

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 20. marca Film: Lovecká sezóna: Strachopud Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Nebezpečná láskavosť Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 20. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Divadelné predstavenie: Nízkotučný život Utorok 23. marca 16.00 Tradičné slovenské jedlá – 9. epizóda Film: Sladká päťdesiatka

RÁDIO STARÁ PAZOVA

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Piatok 25. marca 16.00 Z hudobno-folklórnej klenotnice

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 20. marca 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 23. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Hostia boli slabší

DOLINA – JUGOSLAVIJA 2 : 1 (1 : 1)

však hrať lepšie ani nemôže. V priemernej hre Dolina porazila slabého súpera, ale neoduševnila výkonom. Hralo sa dosť rozhárane a gólové šance sa ťažko vytvárali.

Zaváňalo incidentom BUDUĆNOST – HAJDUŠICA 1 : 0 (0 : 0) Vladimír Hudec

omáci futbalisti v prvom polčase zápasu v Alibunári boli lepší a obliehali bránu hostí. Obrana Hajdušice pôsobila príliš konfúzne a dovolila favorizovaným súperom vytvoriť si niekoľko výhľadných šancí. Našťastie brankár Melich bol výnimočne naladený a bravúrnymi zákrokmi znemožnil katastrofu. Aj stredopoliari Hajdušice pôsobili rozhárane, takže rýchli útočníci hostí bratia Ružićovci nemali príležitosť preja-

viť sa a domáci brankár bol úplne nezamestnaný. Hostia sa zbavili nátlaku v poslednej štvrťhodinke polčasu. Prvú príležitosť mali v 30. min., ale strelu A. Ružića, brankár kryl. Skúsil aj Pejčić z polovice ihriska prekvapiť vybiehajúceho brankára, ale tento predsa bol obozretný. Nepresne z kosa strieľal aj A. Lipták. Už v ďalšom útoku domácich Melich obránil strelu zo 7 metrov. Po zmene strán to už bol zápas rovnocenných celkov s jemnou prevahou domácich, ale bez vyložených

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Škandál v réžii rozhodcu MLADOST – AŠK 2 : 2 (1 : 0) Dejan Striško

radáčania zle začali zápas v Lukićeve. Domáci prejavili väčšiu vôľu vyhrať a už v rannej fáze zápasu dostali penaltu. Našťastie Eötvös výborne obránil strelu z bieleho bodu, ale iba trochu neskoršie, v 19. min domáci sa • ŠPORT •

šancí. Tento polčas poznačil incident v 54. minúte, keď domáci útočník úmyselne prestrčil trénera hostí Mršića, čo vyvolalo revolt hostí a začalo zaváňať vážnejším incidentom. Rozhodca Jaćimovski z Kačareva právom ukázal červenú agresívnemu hráčovi Budućnosti, ale aj trénerovi hostí, aj keď nikomu nebolo jasné, prečo?! Domáci tréner však ani s tým nebol spokojný, protestoval, schádzal do ihriska, vysvetľoval sa s rozhodcom, nuž aj on dostal červenú. Vášne sa našťastie zmierili a keď sa očakávalo, že Hajdušičania využijú počtovú prednosť, mladý Cvetićanin príliš naivne odstrčil domáceho obrancu, ktorý hrubo

štartoval na Ružićovi a aj on dostal červenú. Nuž a potom hra do konca bola príliš nervózna s viacerými hrubými štartmi, zvlášť domácich hráčov. Vážnejších šancí však nebolo. Skúsení stopéri Maliar a Folťan kontrolovali obranu hostí až po 85. minútu, keď Folťan obnovil staré zranenie a musel opustiť trávnik. Konečne v nadstavenom čase skúsený domáci útočník Ivljanin oklamal mladučkého Mršića a presnou strelou z okraja šestnástky prekonal bezmocného brankára Melicha pre konečných 1 : 0. HAJDUŠICA: Melich, Pejčić (Petrović), Pavlovic, Maliar, Folťan (Mršić) Knežević, Cvetićanin, Gužvica, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

ale sa Aradáčania vrátili do hry v 69. min. Nenin strieľal a Ponorac odrazenú loptu vmestil do siete. Po tomto góle sa Aradáčania snažia vyrovnať. To sa im podarilo v 86. min. Tasić centroval a Apostolović skóroval. Nuž a potom vo finiši zápasu sa udial škandál v réžii postranného rozhodcu Raškova. Ponorac v šestnástke bol zoči-voči s brankárom, Saveljić ho zvalil na 11 metrov od brány. Rozhodca Pjevač správne ukázal na biely bod a Saveljića zaslal do šatne. Domáci neprotestovali

a Zakić sa pripravoval pre pokutový kop. V tej chvíli postranný rozhodca Raškov povedal hlavnému, že faul bol mimo šestnástky?! Posunul ho teda 5 metrov dozadu?! Hlavný mu to uznal a anuloval penaltu. Keby nebolo smutné, bolo by smiešne. AŠK: Eötvös, Lončarski, Striško (Nenin), Bretšnajder (Apostolović), Adamov, Zakić, Mijić, Tasić, Ponorac, Vesin (Korać), Bojanić Aradáčania sa po tejto remíze nachádzajú na 6. mieste s 22 bodmi. Na nedeľu na Kopove uhostia výborný celok Napredak z Česterega.

Ján Bokor

Väčšina zápasov sa skončila minimálnymi výsledkami, čo svedčí o slabej streleckej pohotovosti hráčov. Dva a viac gólov súperovi vsietili iba Radnički a Partizan Gaj. Potporanj prekvapil Dolovčanov a vyhral druhýkrát zaradom a Vulturul vyhral vysoko letiace Jedinstvo. Jediná remíza bola v Pavliši, kde sa diváci gólov nedočkali. To sa viac páčilo hosťom z Debeljače, ktorí bojujú o záchranu. Padinčania tesne porazili slabý celok z Jabuky a druhú porážku zaradom dožili aj Hajdušičania v Alibunári. Vysledky 17. kola: Stari Tamiš – Partizan (G) 0 : 2, Radnički – Sloga 3 : 1, Budućnost – Hajdušica 1 : 0, Dolovo – Potporanj 0 : 1, Dolina – Jugoslavija 2 : 1, Crvena zvezda – Spartak 1911 0 : 0, Vulturul – Jedinstvo 1 : 0. Voľný bol Partizan Uljma.

adinčania hrali lepšie ako na prvom hosťovaní, ale stále nie tak dobre, ako by sa to podľa kvality mohlo očakávať. Bez pravidelnejšieho trénovania sa

Hostia sa prví ujali vedenia. Z voľného kopu zableskla povestná ľavačka Pavla Čížika, ktorý si dlho obliekal aj tričko Doliny. Prudkú strelu majstra voľných kopov Mrčić nemohol zastaviť a našiel loptu vo svojej sieti. Radosť hostí z vedenia krátko trvala. Josimovski pekne odcentroval a loptu do siete hosti usmernil Kelečević. Zmeny v zostave Doliny, ktoré v druhom polčase vykonal tréner Igor Vakaresku, dali plody. Dolina hrala lepšie, prebrala hru a vytvárala

si gólové šance. V 50. min. majster gólov Kelečević druhý raz prekonal brankára hostí a obrátil výsledok na 2 : 1, ktorý sa potom nemenil do konca zápasu. Domáci strelci šance zahodili a hostia viac rozprávali, ako hrali futbal. Je pravda, že rozhodca Tomaš Nikolov robil chyby, ale neťahal len na jednu stranu. Hostia svoje horekovanie zaplatili jedným hráčom, ktorý zarobil druhu žltú kartu a minútku pred koncom zápasu musel isť do šatne. Zápas nebol na úrovni voľakedajších stretnutí dvoch rivalov. Dolina bola predsa lepšie a zaslúžene vyhrala. DOLINA: Mrčić, Janjović (Tanasković), G. Čížik (Mitkovski), Kolak, Stojkov, Abramović (Kocić), Kelečević (Šimák), Radenković, Ilić (Trnovský), Bančov, Josimovski. Dolina sa nachádza na druhom mieste s 30 bodmi a na nedeľu bude hosťovať v susednej Debeljači, kde ju čaká topiaci sa Spartak 1911. Foto: M. Hlavča

ujali vedenia. Mirčetić ušiel obrancom AŠK a prekonal Eötvösa. Hostia v prvom polčase hrali slabo bez konkrétnych príležitostí pre gól. Podobne Aradáčania začali aj druhý polčas a domáci gólom Mirčetića v 62. min. zvyšili náskok. Zdalo sa, že zápas je rozhodnutý,

Otec a syn Pavel a Gabriel Čížikovci si skrížili zbrane

12 /5003/ 19. 3. 2022

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Spokojní deľbou bodov TAVANKUT – MLADOST (BP) 1 : 1 (0 : 1) Ján Mučaji

utbalisti petrovskej Mladosti v druhom kole jarnej časti majstrovstiev hosťovali v Tavankute. Je to najvzdialenejšia hosťovanie Mladosti tejto jari. Domáci celok sa nachádza v dolnej časti tabuľky a bojuje o záchranu v lige. Možno aj preto Petrovčania nemali vonkoncom ľahkú úlohu priniesť si body z tejto horúcej pôdy. Pamätáme stretnutie týchto dvoch celkov v jeseni v Petrovci, keď sa tiež hralo tvrdo a zápas sa skončil bez gólov a výhercu. Mladosť má dobrých hráčov, vždy motivovaných podať

najlepší výkon. Aj v nedeľu začali naplno, mali terénnu iniciatívu a dosť pekných kombinácií pred bránou domácich. Kvalita sa prejavila, takže domáci nemohli čeliť rozohraným futbalistom Mladosti. V 16. minúte prvá šanca na zápase. Dobre vybehol rýchly Ikrašev, prihral Grkovićovi, ktorý strieľal, ale domáci brankár Tasić jeho strelu kryl. Mladosti sa útočná hra oplatila v 29. min. Z voľného kopu kapitán Ožvát pekne centruje a Jakuš presne hlavičkuje do siete. O dve minúty domáci mali veľkú šancu vyrovnať. Po chybe hosťu-

MFL BÁČSKA PALANKA

Neúspešný štart

SLÁVIA – SOKO 1 : 2 (0 : 1) Ján Šuster

tart pivnických futbalistov v jarnej časti majstrovstiev nebol úspešný. V priemernom stretnutí dvoch rovnocenných súperov sa počas väčšej časti zápasu hralo medzi dvoma šestnástkami a útoky sa najviac končili pred trestným územím. Nebolo mnoho gólových šancí, čo znamená, že zadáci boli na úrov-

ni. Vedenia sa ujali hostia v polovici prvého polčasu, keď prerušili akciu Slávie na polovici ihriska. Trifunović zaslal dlhú diagonálu na polovicu domácich, kde zadáci zaváhali, čo využil Adamović, vybehol pred brankára a loptu zaslal za jeho chrbát. Na druhej strane domáci počas celého prvého polčasu ani raz vážnejšie neohrozili bránu súpera.

júcich zadákov dobre intervenuje brankár Leňa. Málopočetní hosťujúci fanúšikovia ktorí prešli dlhú cestu aby podporili svoje mužstvo boli spokojní z hrou a výsledkom, a očakávali ďalšie góly v sieti domáceho celku. Domáci však po zmene strán zahrali ofenzívnejšie a pokúšali sa vyrovnať. V 53. min. po rohovom kope mali peknú šancu, ale Leňa chytil loptu. V 60. min. príležitosť mala aj Mladosť, ale Jakuš nebol presný. V 62. min. náhradník Tavankuta Juhász pekne centroval na bránu, Leňa trochu neisto intervenoval, a lopta sa ocitla v sieti – 1 : 1. Do konca zápasu sa hralo dobre na oboch stranách, ale sa siete viac nevlnili. V prvom polčase teda boli lepší hostia, druhý polčas patril domácim, takže nerozhodný výsledok

je možno najspravodlivejší. Petrovčania môžu byť spokojní s jedným bodom z hosťovania pred derby zápasom na nedeľu vo Vrbare, keď uhostia celok Mladost z Apatínu. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Ikrašev, Vlastislav Šproch, Brajković (Požarev), Šišljagić (Stojisavljević), Grković, Trojanović, Jakuš, Fábry Beronja Iné výsledky 17. kola: Sloga – Senta 2 : 1, Bajša – Preporod 2 : 2, Krila Krajine – Njegoš 3 : 0, Stanišić – Hercegovac 1 : 0, Vojvodina BG – ČSK Pivara 0 : 3, Mladost (A) – Bačka 1901 (S) 2 : 3, Bačka (P) – Mladost (T) 0 : 0 Mladosť sa nachádza na 5. mieste a má 28 bodov. Svoj prvý majstrovský zápas v sobotu v Gajdobre zahrali aj pionieri trénera Čániho, kde vysoko porazili domáci Hercegovac 6 : 1.

Začiatok druhého polčasu patril domácim, ktorí akoby sa zobudili a už v 51. min. vyrovnali. Kirti v šestnástke uvoľnil Ogrizovića, ktorý bol nedovolene zastavený, nuž rozhodca Dražić ukázal na jedenástku, ktorú Kirti premenil. V 56. minúte domáci mali šťastie, lebo strelu Trifunovića z diaľky zastavila žrď. Onedlho padol druhý gól. Centrovanej lopty v trestnom území sa pokúsilo zmocniť niekoľko hráčov oboch celkov a na veľké prekvapenie všetkých rozhodca dopískal jedenástku pre hostí. Domáci márne protestovali. Tento darček rozhodcu využil

Dangubić. Domáci potom do konca zápasu mali dve ideálne šance. Najprv hlavičku Ogrizovića brankár Crnčević kryl a v 80. min. strelu Grňu z voľného kopu zastavila žrď. SLÁVIA: Zelić, Vlastislav Kuchta, Denis Šuster, Latinović, Obradović, Záskalický, Čobrda (Ogrizović), Samardžić (Bolehradský), Kirti (Vinkovič), Petrovič (Benka), Grňa Po tomto kole mužstvo Slávie sa nachádza na šiestom mieste a ma 23 bodov. V ďalšom kole Pivničania hosťujú v Báči, kde si zmerajú sily s domácou Tvrđavou.

Podozrivé verdikty rozhodcov BAČKA – KRIVÁŇ 2 : 1 (1 : 1) Vladimír Hudec

elenčskí futbalisti na hosťovaní v Despotove boli rovnocenný súper, avšak vedenia sa ujali hostia v 17. minúte. V pokračovaní hostia prebrali iniciatívu a do konca polčasu gólom Hašku aj vyrovnali. Mali ešte jednu príležitosť, 48

www.hl.rs

ale domácu bránu zachránila žrď. Aj po zmene strán Selenčania boli rovnocenní. Dokonca chvíľkovo mali aj úplnú prevahu. Dvakrát trafili žrď a mali aj niekoľko výhľadných príležitostí. Dokonca Kočonda dal aj gól, tak, že vyrazil pred brankára a prekonal ho, ibaže postranný rozhodca Popović

Informačno-politický týždenník

z B. Palanky signalizoval ofsajd a rozhodca Milešević tiež z B. Palanky ho tiež podporil a gól neuznal. Márne boli protesty hostí. Nuž a potom Selenčania dostali gól z ofsajdu. Mladá postranná rozhodkyňa Nađa Marićová buď nevidela, alebo nechcela vidieť, že domáci útočník je v hlbokom ofsajde, ruka zostala dolu, nuž rozhodca dovolil, aby hra pokračovala,

útočník vybehol pred Naďa a prekonal ho pre konečných 2 : 1. KRIVÁŇ: Naď, Dragić, Haška, Gajdoš, Končar, Milovanović, Pavlov, Spasić, Strehársky, Mučaji, Kočonda Iné výsledky 14. kola: Mladost – Maglić 1 : 1, B. Hajduk – Neštin 0 : 1, Orlovi - Slavija (B) 9 : 0, Tvrđava - Borac Vizić 8 : 0. Voľný bol Kulpín. Kriváň sa nachádza na 9. mieste v tabuľke a má 13 bodov. Na nedeľu uvíta mužstvo Mladost z Malého Báča. • ŠPORT •

PRVÁ B VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA

Chladná sieň vplývala na výsledok TOPLIČANIN – KULPÍN 3 : 1 (25 : 21, 23 : 25, 25 : 19, 25 : 16) Katarína Gažová

ulpínčania v nedeľu 13. marca odcestovali do Prokuplja s menším počtom hráčov. Z rôznych dôvodov neodišli: Darko Ćirić, Duško Babić, Aleksej Bojkov, Danijel Hungar a Daniel Peťkovský, teda takmer polovica hráčov vystala. K tomu dvaja najvyšší hráči: Nemanja Gajičić a Petar Salatić vlani v decembri, resp. v januári t. r. odišli žiť a hrať do Talianska, resp. Belehradu. Mužstvo Kulpína teda v Prokuplji bolo podstatne oslabené, avšak ostatní hráči dali svoj maximum a pokúsili sa vyhrať veľmi dobrého hostiteľa VK Topličanin.

Do cesty im však zastali neprajné podmienky vo veľmi chladnej športovej hale, v ktorej roky nefunguje vykurovanie. Na okolitých vrchoch bolo snehu. V Prokuplji v ten deň bola mínusová vonkajšia teplota, kým v hale, kde sa hral volejbal, bolo iba 4 stupne nad nulou, aj keď pravidlá nakladajú, že minimálna teplota musí byť 10 °C. Kulpínčania a delegáti boli mienky, že podmienky nie sú vhodné na hranie zápasu. Z Volejbalového zväzu Srbska však prišiel príkaz, že sa zápas má odohrať, a aby potom bola podaná sťažnosť na podmienky.

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Volejbalisti Topličanina sú zvyknutí na také podmienky už aj preto, že v takých podmienkach pravidelne trénujú. K tomu si obliekli teplejší úbor, zatiaľ čo Kulpínčania nevediac, čo ich čaká, vyšli na terén v krátkych úboroch. Rozhodcovia dovolili iba, aby si na hlavu položili čiapky a náhradníci na striedačke si obliekli zimné vesty a tepláky! Kulpínčania začali bojovne, ale pred koncom prvého setu prsty na rukách im premrzli, čo ich hatilo v hre a set nakoniec prehrali. Druhý set sa podarilo zvíťaziť. Vtedy však už boli zmrznutí a iba čakali, aby sa zápas čím skôr skončil, aby sa obliekli a uhriali. Ani hráči na striedačke nemohli mnoho pomôcť, lebo tiež boli zmrznutí. „Aký je zmysel hrať

Martin Lekár

zápasy v takýchto podmienkach? Koľkí hráči budú mať zdravotné následky z hrania v chladnej sieni? Podáme sťažnosť na podmienky pre zápas v Prokuplji, ale sa obávam, že to nič nezmení“ rozhorčený je predseda klubu Todor Radanov. VK KULPÍN: Relota, Zima, Emer, Lekár, N. Petrović, Barišić, Babić, Grubešić, R. Petrović, Nedeljković. Kulpínčania sa nachádzajú na 7. mieste a v nasledujúcom kole v nedeľu 20. marca doma uhostia VK Bečej. Foto: T. Radanov

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Rutinná výhra v Kovine Od začiatku naplno BAVANIŠTE – MLADOSŤ 0 : 3 (16 : 25, 16 : 25, 16 : 25)

Vladimír Hudec

o Kovina, kde mužstvo Bavaništa hrá svoje zápasy, Petrovčania odcestovali iba deviati, ale aj to stačilo, aby presvedčivo porazili priemerného súpera. Víťaz ani v jednej chvíli nebol otázny, o čom svedčia presvedčivé víťazstvá všetkých troch setov. Svojráznou kuriozitou je, že všetky tri sety sa skončili rovnakým výsledkom. Aj keď rozdiel v kvalite bol očividný, domáci volejbalisti

sa nedali zahanbiť a ukázali, že vedia hrať volejbal a snažili sa čím silnejšie čeliť favorizovanému súperovi. MLADOSŤ: V. Krnáč, B. Krnáč, Benka, Daniel Stojanović, Brkić, Barna, Dupljanin, Anđelić, Babić Mladosť je aj ďalej druhá s rovnakým počtom bodov ako prvý Partizan Bač. Na nedeľu obe mužstvá zohrajú ťažké zápasy. Mladosť doma s Kikindou a Partizan tiež doma s Vojvodinou, čo môže priniesť aj zmenu v čele tabuľky.

MLADOSŤ – MAGLIĆ 3 : 0 (ženy) V rámci 2. vojvodinskej volejbalovej ligy pre ženy volejbalistky petrovskej Mladosti vyhrali susedný Maglić 3 : 0 (25 : 8, 25 : 9, 25 : 17). Presvedčivá výhra prvých dvoch setov jasne svedčí o rozdiele v kvalite dvoch celkov. Hostky prakticky získali body iba po chybách volejbalistiek Mla• ŠPORT •

dosti, ktoré sa v treťom sete trochu uvoľnili a dovolili súperkám, aby získali viac bodov. Víťaz však ani v jednej chvíli nebol otázny. MLADOSŤ: Greksová, Nikolajevićová, Valentíková, Faboková, Filipovićová, Kaňová, Vujačićová, Fejdiová a Hrubíková

MLADOSŤ – OFK KLEK 4 : 1 (2 : 0) Darko Sládeček

ieloblatčania jarnú časť majstrovstiev začali s výhrou. Ešte dôležitejšie je, že v nedeľu hrali na výbornú a iba chvíľkovo nekontrolovali hru. Už na samom začiatku mali dve stopercentné príležitosti, keď po jednu šancu nevyužili Poničan a Kalapiš, a potom už v 9. min. načali sieť súpera. Đurić ukradol loptu obrancom hostí, prihral Poničanovi a tento z asi 20 metrov strelil pod šibenicu. Bol to opravdivý eurogól. O minútu peknú šancu zahodil Kalapiš. V 29. min. po útoku domácich Poničan strelil, brankár strelu kryl, na to nabehol Kalapiš a z 10 metrov efektne strelil pod brvno. V 40. min. Šofranko musel opustiť trávnik pre zranenie a vystriedal ho Szabó. Do polčasu sa výsledok nemenil, ale Bieloblatčania úplne kontrolovali hru. Zdá sa, že hostia umiestnení v hornej časti tabuľky trochu podcenili domácich pred zápasom a boli príliš prekvapení tým, čo sa im stávalo.

Na začiatku druhého polčasu domáci pokračovali s útokmi, ale lopta nechcela do siete. Nepomohli ani výmeny, ktorými tréner Popov chcel osviežiť mužstvo. Hostia postupne prebrali hru, ale brankár Perišić všetky ich pokusy kryl a v tých chvíľach bol najlepším hráčom na ihrisku. Predsa v 71. min. po rohovom kope kapituloval. Ten gól akoby zobudil Bieloblatčanov, ktorí znovu prevzali iniciatívu, pritlačili hostí do vlastnej šestnástky. Gól visel v povetrí. Konečne v 80. min. Poničan prebehol takmer pol ihriska, prekľučkoval aj brankára a dal svoj druhý gól. O 5 minút neskoršie znovu Poničan v sólovej akcii prekľučkoval niekoľko hráčov hostí a z 10 metrov stanovil konečný výsledok. MLADOSŤ: Perišić, M. Paraljov, Necsov, Poničan (Kuchárik), Đurić, Kalapiš (Džemailovski), Kurunci, Stojić, Šuľa (Žižić), Šofranko (Szabó), Karácsony Bieloblatčania sa nachádzajú na 8. mieste s 19 bodmi a v nasledujúcom kole sa v Zreňanine stretnú s mužstvom OFK Gradnulica.

12 /5003/ 19. 3. 2022

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Krádež v réžii rozhodcov JEDNOTA – BORAC 2 : 2

Matej Bzovský

o minimálnej prehre v úvodnej časti jarných majstrovstiev v B. Palanke futbalistom staropazovskej Jednoty sa predsa vrátila pozitívna energia. Po skvelom výkone v stretnutí s veľmi dobrým mužstvom Borac zo Šajkaša svoje konto zvýšili o jeden bod, avšak výsledok mohol byť priaznivejší v prospech veľmi húževnatých domácich hráčov, nebyť neobjektívneho a predpojatého hlavného rozhodcu Maria Bogićevića zo Zreňaninu a jeho druhého pomocníka Miloša Maksimovića zo Starčeva. Táto dvojica proste okradla domácich o výhru, ktorá im v boji o záchranu veľa znamenala. Prvá podozrivá chyba Bogićevića, úmyselná, alebo nie, to je jedno, bola v 14. min. po správnom kontakte domáceho

obrancu Beljića s nabiehajúcim Renićom. Rozhodca však nariadil najprísnejší trest a z bieleho bodu sa hostia po jedinej strele na bránu domácich v prvom polčase ujali nezaslúženého vedenia. Rozhodca Bogićević, tentoraz za výdatnej pomoci postranného rozhodcu Maksimovića veľmi chybil aj v 26. min. keď anuloval regulárny gól domácich, pre údajný ofsajd strelca Padjena, ktorý po peknom centri mladého Matovića hlavou z päťky usmernil loptu do siete. Treba povedať, že hlavný rozhodca bol oveľa bližšie dianiu ako jeho pomocník, a mohol sám vidieť, či ofsajd bol, alebo nie. Všetci na štadióne však videli, že gól bol čistý ako slza. Žiadne protesty v takýchto prípadoch nepomáhajú. Domáci museli prehltnúť horkosť nespravodlivosti,

nebyť dodatočnej, žiaľ osudovej chyby rozhodcu. Iba minútku po vyrovnávajúcom euro – góle Maoduša v 73. min. hostia vyrovnali. Prúdká strela Grbića trafila brvno a odrazila sa na bránkovú čiaru tak, že neprešla do vnútra gólu. Bogićević však bol neúprosný a ukázal na center. Diváci, a medzi nimi aj futbaloví sudcovia potvrdili, že lopta neprešla svojim objemom začarovanú čiaru, čo znamená, že gól nemal byť uznaný. Rozhodcova však aj tentoraz bola posledná. Protesty domácich hráčov nepomohli. Iba im priniesli ďalšiu škodu, lebo až šiesti, po nervóznych reakciách dostali žlté karty a niektorí nebudú v zostave v budúcom veľmi dôležitom zápase na sobotu v Bečeji. Iba dve minúty neskoršie domáci prostredníctvom Moravca vyrovnali, a tak si zachránili aspoň bod. Aj napriek nepríjemnostiam, ktorých sa dožili, Staropazovčania korektne vyprevadili nevinných hostí, ale aj rozhodcov, ale predsa nespravodlivých rozhodcov

ukrátili o tradičnú pohostinnosť. Rozhorčený predseda Jednoty Michal Hric po zápase krátko pripomenul, že ak rozhodcovia majú rozhodovať aj o tom, či niekto postúpi, alebo zostúpi z ligy, tak sa márne trovia beztak skromné prostriedky. V klube očakávajú, že patričný orgán na základe nahrávky z kamery na ktorom sa všetko jasne vidí primerane tresce rozhodcov, avšak žiadne žaloby nepomáhajú. Musí sa predsa pokračovať so zdvihnutou hlavou na ťažkej ceste k záchrane. Od prípadných trestov rozhodcov nikto nikdy nemal žiaden osoh. JEDNOTA: Stailković, Matović (Ðorđević), Tmušić, Moravac, Krkobabić (Pilipović), Pađen, Maoduš, Stevanović, Beljić, Živanović, Žiža Staropazovský Fenix 1995 po prehre 0 : 1 v Sombore s Radničkim sa možno predčasne rozlúčil s titulom majstra a prechodom do Prvej ligy Srbska, vzhľadom na ďalšiu výhru OFK Vršac (1 : 0) v Rume. Na sobotu fénixovci privítajú mužstvo Tekstilac Odžaci.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ďalšia päťka BUDÚCNOSŤ – CRVENKA 1 : 5 (1 : 4) Ján Murtín

17. kole Hložančania zažili ďalší debakel. Zo 200 divákov ani netušilo, že futbalový príbeh bude hotový už v prvej štvrťhodine zápasu. Toľko bolo potrebné hráčom z najsladšej dediny v Srbsku, aby riešili otázku víťaza. V 5. min., kým domáci matne čakali na hvizd rozhodcu Carića zo Somboru po očividnom faule nad Brkljačom v strede ihriska sa zrodila kontra hostí. Po strele Čvokića nestrážený Jovanović z troch metrov matuje Dukića pre 0 : 1. V 18. min. rýchlonohý Babić ušiel domácim zadákom a zvýšil na 0 : 2, aby v 20. min. kapitán Subotić strelou z vyše 20 metrov prekvapil indisponovaného Dukića pre 0 : 3. Vysoko postavenú domácu obranu

www.hl.rs

naladený Babić prekabátil aj v 38. min. Jeho strelu domáci brankár vyrazil, ale iba do voľného Jovanovića, ktorý svojím druhým gólom prináša šokujúcich 0 : 4. V poslednej minúte prvého polčasu Papić výstavnou strelou zmietol ľavú pavučinu na Gostovićovej bráne pre 1 : 4. Po výmenách a rošádach domáci druhý polčas odohrali oveľa lepšie. Už v 47. min. Gostović vyrazil delovku mladého Žemberyho, ktorý aj v pokračovaní pripravil šance Maleševićovi a Carićovi, no títo sa nevynašli. Hostia teraz boli nebezpeční iba po domácu šestnástku, kde boli načas zastavení vyjmúc 74. min. keď Subotić prekľučkoval až troch domácich a z mŕtveho uhla prekvapil Dukića pre 1 : 5. Hra v druhom polčase bi mala byť povzbudením pre ďalšie

Informačno-politický týždenník

Neúspešný pokus Hložančanov (v modro bielych dresoch)

výzvy v boji o záchranu. Rozhodca Carić nepotrebne nadržal lepším hosťom, a keď domácim Damjanovićovi a Duvnjakovi ukázal žlté karty okrem hosťa Kerekeša museli byť trestaní aspoň traja, štyria Crvenčania pre časté a zákerné fauly nad Žemberym, Carićom a Papićom. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Duvnjak (Stanković), Zahorec (Katiak), Đumić, Ralević, Damjanović, Žembery, Papić, Đilas (Malešević), Brkljača (Bučík), Carić (Jakuš)

Iné výsledky 17. kola: Borac 46 (O) – Radnički (S) 4 : 1, Rusín – Borac BG) 2 : 1, Polet – Radnički 1911 (R) 1 : 1, Budućnost (P) – Vojvodina 3 : 1, Kordun – Lipar 3 : 3, Naša Hviezda – ŽAK 0 : 2, Bratstvo 2019 – Budućnost (M) 4 : 0. Hložančania sú na 13. mieste a majú 19 bodov, kým Silbašská Naša Hviezda je 6. a má 28 bodov. Na nedeľu Silbašania hosťujú v Mladenove a Hloženčania v Tovariševe. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

ŠACHOVÝ TURNAJ TROCH KLUBOV

Mal by sa stať tradičným Katarína Gažová

očas troch uplynulých týždňov bol úspešne zorganizovaný nezvyčajný šachový turnaj pomenovaný Turnaj troch klubov. Spoločnými silami ho zorganizovali tri priateľské kluby: Kulpín z Kulpína, Gimnazijalac z Báčskej Palanky a Kraljev gambit z Báča. Zúčastnilo sa ho 22 hráčov spomenutých troch klubov. Ako pozitívny

Víťazi Turnaja troch klubov

príklad treba zdôrazniť, že medzi účinkujúcimi bolo 8 mládežníkov, čo je dôkazom, že všetky tri kluby v rámci svojich riadnych aktivít sa venujú práci s mladými.

Vďaka dobrej spolupráci za tri víkendy odohrali 9 kôl, teda po tri kolá v každom hostiteľskom klube. Tempo hry bol 60 minút na jedného hráča za celú partiu, s bonusmi 30 sekúnd na každý odohraný ťah. Po veľmi zaujímavých partiách víťazný pohár sa dostal do rúk Spoločná fotka účastníkov turnaja Petra Radosavljeva z Kulpína, ktorý získal a Kraljev gambit Ivan Tot a Milan Končar, výborných 8 bodov. Druhé ako aj tajomník ŠK Kulpín Rastislav Širka, miesto a striebornú medailu ktorý zároveň bol aj rozhodcom turnaja. získal Slaviša Vraneš z Báča, so Organizátori veria, že takýto turnaj je vý7,5 bodu, pokiaľ bronzu získal bornou promóciou šachu medzi mladými Zoran Milanović z B. Palanky, a poskytuje možnosť pestovania priateľktorý mal 7 bodov a jediný na ských vzťahov medzi klubmi. Na potešenie turnaji porazil aj víťaza turnaja. organizátorov turnaj sa úspešne skončil, aj Organizátori turnaja udeli- keď sa vyskytli problémy, keďže jednotliví li medaily aj najúspešnejším hráči vystali v dôsledku pandémie koronamládežníkom, a tak zlato získal vírusu. Každý z organizátorov zabezpečil aj Maksim Teslić z Kulpína, striebro obedy pre všetkých účastníkov, pri ktorých Branislav Šafárik z B. Palanky boli aj spoločné priateľské posedenia šaa bronzu Stefan Pejak zo Silbaša, chových kamarátov. Želaním organizátorov ktorý hrá pre klub z B. Palanky. Všetci traja a účastníkov je, aby sa turnaj stal tradičným mali po 4,5 bodu. a aby v nasledujúcich rokoch bol omnoho Iniciatívu zorganizovať turnaj začali pred- masovejší. sedovia šachových klubov Gimnazijalac Foto: z archívu ŠK Kulpín

V KYSÁČSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Popularizácia dievčenského futbalu a florbalu Anna Legíňová

kysáčskej základnej škole bolo vo štvrtok 10. marca veľmi rušno. Do veľkej telocvične zavítalo množstvo detí, nielen domácich, ale aj cezpoľných. Dôvod bol dievčenský futbal. Totižto futbalistky z Báčskeho Petrovca a Hložian si

Prezentácia florbalu

prišli zmerať sily s futbalistkami z Kysáča. Zápasy boli napínavé a zaujímavé. Je príliš neobvyklé pozerať sa na súboj dievčenských futbalových tímov, keď sa súperky ocitnú zoči-voči. Veru je tu boja, potu a námahy prevziať loptu, kopnúť do brány, zachrániť tím od prehry. Cvičiť treba, je to prospešné telu a duši. Deti sa tak otužu- Duel Hložančaniek (v modrých dresoch) a Kysáčaniek jú, učia sa čeliť problémom, Ušiaková a Nermin Feleć, profesori telesnej cvičia si motoriku, koordináciu a spolupatričnosť a odvracajú sa od výchovy na spomínaných školách. Okrem futbalu v piatok sa v kysáčskej života na ulici, drog, alkoholu a iných telocvični hral aj florbal, resp. bola vykonaná chorôb závislostí. V tomto prvom súťažení v minimaxi prezentácia tohto športu, ktorý je podobný lige pre dievčatá prvé miesto obsadili hokeju a veľmi je populárny vo Švédsku, Hložančanky, druhé boli Petrovčanky Nórsku, Dánsku, tiež na Slovensku, v Česku a tretí domáci celok. Tajomstvám fut- a inde a po prvýkrát sa s ním stretli aj žiaci balu ich zaúčajú Ján Hansman, Andrea kysáčskej školy.

Vojvodinský festival slovenských ľudových piesní v prednese detí

Rozspievané klenoty 2021 (30. októbra 2021 Kovačica)

Moderátori programu Matej Hrk, Natália Siantová a Ivor Brtka

Dajana Pavlovová zo Selenče (1. cena odbornej poroty – mladšia veková kategória)

Ema Hrková z Kovačice (cena obecenstva – mladšia veková kategória)

Patrik Jocha zo Selenče (1. cena odbornej poroty – staršia veková kategória)

Martin Benka z Kovačice (cena obecenstva – staršia veková kategória)

Účastníci festivalu spolu na javisku

Foto: Stevan Lenhart

Hlas ľudu 12/2022

Articles inside

Súťažili prevažne Petrovčania a Kulpínčania

Nevyhnutnosť vidieckeho rozvoja

Zákaz exportu ovplyvnil dianie na domácom trhu

Vznikol nový park

Chladná sieň vplývala na výsledok