Hlas ľudu 13/2020

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 28. 3. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4900/

13

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Z obsahu

28. 3. 2020 | 13 /4900/

Uzávierka čísla: 25. 3. 2020

Anketa Hlasu ľudu o koronavíruse Rozprávali sme sa s našimi občanmi o situácii, ktorá nás postihla pre pandémiu koronavírusu a vyhlásenie núdzového stavu. O tom, ako ľudia trávia čas v očakávaní normalizácie situácie, sa dozviete v našej ankete.

Anketu pripravili: Miroslav Benka, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Miroslav Pap a Elena Šranková M. Benka

Rozhodnutím vlády Republiky Srbsko vzhľadom na núdzový stav v našej krajine sa zrušilo vyučovanie v školách a na fakultách. Žiaci slovenských základných škôl od 23. marca prostredníctvom TV obrazoviek a internetu sledujú diaľkovú výučbu. Informácie o výučbe v slovenskom jazyku poskytla koordinátorka VPV NRSNM PaedDr. Svetlana Zolňanová.

A. Lačoková

Štáb pre núdzové situácie Obce Kovačica za veľmi dôležité považuje správať sa primerane k aktuálnej situácii, byť zodpovedný a disciplinovaný. V balíčku odporúčaní a opatrení je aj zákaz usporadúvania a organizovania verejných podujatí.

Odporučením Biskupského úradu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku od 21. marca 2020 v cirkevných zboroch SEAVC v Kovačici a v Padine sú zrušené všetky bohoslužobné a iné aktivity. Keď ide o výchovno-vzdelávací proces v základných školách, od pondelka 23. marca sa výučba materinského jazyka v maďarskom, slovenskom, rumunskom, rusínskom a v chorvátskom jazyku vysiela na druhom televíznom programe Rádio-televízie Vojvodina. Okrem toho aj na programe TVOK každodenne od 16. hodiny bežia vysielania po slovensky s prednáškami pre žiakov základných škôl. Na snímke J. K. je nahrávanie hodín matematiky a predmetovej výučby v ZŠ maršala Tita v Padine.

A. Chalupová

Básnik, prozaik a predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik začiatkom marca pobudol medzi nami a prezentoval dve aktuálne knižné vydania s prekladmi jeho poézie a prózy do srbčiny – Mostovi u nepoznato a Kaleidoskop. Obšírnejšie na tieto a niektoré iné témy v interview v prílohe Obzory.

S. Lenhart

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Vôľa

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Miroslav Benka

D

nes je toľko toho: pochybností, krívd, poloprávd, neprávd, lží. Do akých sa nitiek zapletáme, do čoho vstupujeme svojou vôľou, čo od nás závisí, na čo môžeme vplývať? Človeku sa predsa nastoľuje ústredná otázka: Ako pôsobiť, ako existovať, a neublížiť svojim najbližším, deťom, rodičom, priateľom, vôbec ľuďom?

Veď nám treba existovať, žiť! Byť prítomnými v správnej chvíli na správnom mieste.

Viem, mnohí sa právom opýtajú – ako?

Keď narazíme na problém, ktorý nemôžeme vyriešiť, zmeňme cestu, po ktorej ideme, nie cieľ, ktorým smerujeme. A pozor! Ak je to pre nás príliš ľahké, pozrime sa lepšie, možno to ide dolu kopcom?!

A na to potrebujeme vidieť a mať pevnú vôľu.

Vôľa je schopnosť nás ľudí vedome riadiť svoju činnosť pri dosahovaní stanoveného cieľa. Cieľ, ktorý si človek v živote stanoví, môže byť ďaleko alebo blízko. Niekedy trvá celý život, kým sa stanovený cieľ dosiahne.

Prekážky brániace dosiahnutiu cieľa môžu byť minimálne, ale niekedy si vyžadujú nadľudské

úsilie. Preto je potrebná sila vôle, t. j. tá strana psychického života človeka, ktorá sa prejavuje vedomými a účelnými dobrovoľnými činmi, ktoré úzko súvisia so snahou vôle smerujúcej k dosiahnutiu stanovených cieľov.

Psychiater Sigmund Freud predpokladá, že základnou ľudskou motiváciou je sila v oblasti nevedomej časti ľudskej osobnosti.

Vôľa je povrchný fenomén a je oveľa viac ovplyvňovaná nevedomými procesmi než môže sama ovplyvňovať nevedomý obsah, ktorý sa dostáva do vedomej časti osobnosti.

Preto sa hovorí, že je to pôvod vôle, alebo že korene jeho energie sú hlboko ponorené do inštinktívnej sféry.

Ale pozor: dobrá vôľa, ak nie je osvietená, môže spôsobiť rovnako veľkú škodu ako samotné zlo – preto neváhajme: rodičia nám dali život, ale vôľu musíme prejaviť my.

Každý z nás má niekoho, kto mu chýba.

A koho potrebuje. Bez ktorého je to ťažké. A nikto nám ho / ju nemôže nahradiť. No ešte sa na neho / ňu / nich pozrime – možno oni potrebujú práve nás. Iba ten, kto sa vzdá, je porazený.

Nevšímajme si, odkiaľ pochádzame, ale pozrime sa, kam spejeme.

Ak existuje vôľa, existujú aj spôsoby.

Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Ako si navzájom pomôcť...

ĽUDIA A UDALOSTI

14 Deň, keď nás Milosrdný anjel začal bombardovať

KULTÚRA

27 Počas núdzového stavu vyučovanie na diaľku

ŠPORT

43 Dámy s píšťalkami

OBZORY

19 Filozofi a básnici sú nositeľmi otázok a hľadačmi odpovedí Na titulnej strane: Nový Sad 2020, tesne po vyhlásení pandémie COVID-19 Foto: Juraj Pucovský

Tlač: ARTPRINT MEDIA DOO Nový Sad

• •

13 /4900/ 28. 3. 2020

3

Týždeň

7 DNÍ

Nová stratégia v boji proti koronavírusu

M

Pripravil: Stevan Lenhart

inister zdravotníctva Srbska Zlatibor Lončar v utorok 24. marca na konferencii pre médiá oboznámil verejnosť, že po konzultáciách s odborníkmi z Číny naša krajina sa rozhodla uplatniť novú stratégiu v boji proti rozširovaniu nákazy vírusom Covid-19. Nové opatrenia znamenajú, že sa bude konať testovanie väčšieho počtu obyvateľstva než to bolo doteraz, čiže testy budú realizované aj na potenciálnych nositeľoch infekcie a nielen na osobách, u ktorých sa už začali prejavovať symptómy ochorenia. Podľa ministrových slov v domoch zdravia budú fungovať osobitné oddelenia na testovanie prítomnosti vírusu Covid-19 a tieto opatrenia sa budú konať pod dozorom epidemiologických technikov z Ústavu verejného zdravotníctva.

Takouto metódou by sa mala získať lepšia kontrola prítomnosti koro-

navírusu v našej krajine a ďalšími opatreniami by sa malo zastaviť šírenie infekcie. Minister Lončar vyzval občanov, aby sa aj naďalej správali maximálne zodpovedne a v súlade s odporúčaniami odborníkov – s cieľom úspešného boja proti vírusu a zachovať zdravotnícky systém v našej krajine.

Epidemiológ Predrag Kon na danej tlačovke poznamenal, že takáto stratégia masového testovania je vlastne obvyklým krokom v prípadoch boja proti vírusom a jej cieľom je úplná izolácia nositeľov infekcie.

Teda každý pozitívny pacient bude izolovaný a testovanie prítomnosti vírusu sa bude konať aj na jeho spolubývajúcich a na osobách, s ktorými infikovaný v poslednom období kontaktoval. Kon tiež povedal, že zdravotnícki pracovníci budú mať pri realizácii tejto stratégie veľmi veľa práce, ale ich silnou motiváciou je reálny predpoklad, že po uplatnení spomenutej metódy možno očakávať významné výsledky v boji proti koronavírusu.

Na novinársku otázku, pokiaľ ide

o niektoré lieky (antimalariká), o ktorých sa povráva, že môžu byť účinné v liečení ochorenia spôsobeného vírusom Covid-19, infektologička Ivana Miloševićová odpovedala, že ešte stále nejestvuje registrovaný liek na liečenie tejto nákazlivej choroby, takže občania by nesmeli používať rôzne lieky bez konzultácie s lekármi. Možné sú totiž rôzne neželané a škodlivé efekty spôsobené použitím určitých liekov. * Zdravotnícki experti z Číny dňa 21. marca docestovali do Srbska s cieľom pomôcť tunajším lekárom, preniesť im skúsenosti z boja proti vírusu Covid-19 a poukázať na opatrenia, ktoré priniesli najlepšie výsledky v znemožňovaní šírenia tohto nákazlivého ochorenia v ich krajine. Členovia čínskej zdravotníckej skupiny sa v nasledujúci deň stretli s predsedníčkou vlády Srbska Anou Brnabićovou a na zasadnutí sa zúčastnili aj srbský minister zdravotníctva Zlatibor Lončar a veľvyslankyňa Čínskej ľudovej republiky v Belehrade Chen

Bo. Premiérka Brnabićová vyhlásila, že v tejto chvíli nejestvujú iní ľudia na svete, ktorí vedia viac o tejto nákazlivej chorobe od čínskych zdravotníkov a ktorých skúsenosti by mohli viac pomôcť srbským lekárom v boji proti koronavírusu. Čínski zdravotníci sa v ten deň zúčastnili aj na zasadnutí Krízového štábu vlády Srbska, v ktorého zložení sú okrem premiérky a ministrov aj domáci lekári a epidemiológovia. * V nedeľu 22. marca Chorvátsko zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 5,3. Ničivé zemetrasenie malo epicentrum len 7 kilometrov severne od Záhrebu a spôsobilo rozsiahle škody v tom hlavnom meste. Jeden 15-ročný chlapec bol hospitalizovaný v kritickom stave, vážnejšie škody utrpeli najmä staršie budovy a v zemetrasení je poškodená aj známa mestská katedrála. Údajne ide o najsilnejšie zemetrasenie v Záhrebe za posledných 140 rokov a situáciu dodatočne komplikuje aktuálny problém šírenia koronavírusu.

AKCIE ZO ŠÍDSKEJ OBCE

Hrdinovia, ktorí šijú ochranné rúška J Tijana Farkašová

e naozaj chvályhodné, že sa snažíme využiť svoj voľný čas a všetky možnosti, ktoré máme, aby sme vytvorili prostriedok, ktorý nás môže ochrániť a ktorý nám pomôže skutočne udržať našich blízkych a tým aj našu krajinu v bezpečí. Nekúpili ste v lekárni rúško?

Nie je dôležité. Svojpomocne si ho môžete vyrobiť aj sami, a to z akéhokoľvek starého oblečenia či kuchynskej utierky, obliečky či plienky po vašom dieťati. Keď ide o ochranu pred koronavírusom, jednoznačne platí, že hocijaké rúško je lepšie ako žiadne. ŠIJÚ OCHRANNÉ RÚŠKA Hoci je v Ochotníckom divadle Branislava Nušića v Šíde nateraz ticho, predsa len v jednej miestnosti počuť zvuky. Je to v ich krajčírskej dielni, kde dámy krajčírky a gar-

4

www.hl.rs

derobierky vyrábajú rúška spolu s hereckým súborom. Rúška sú určené pre potreby ľudí, ktorí v Šídskej obci zabezpečujú opatrovateľskú službu, dopravu, fungovanie domovov sociálnych služieb a všetky ďalšie činnosti na zabezpečenie bežného chodu

šijacím stolíkom celé hodiny, aby zabezpečili rúško pre svoje okolie, a to úplne zdarma. Patrí im veľká vďaka! „Verím, že túto situáciu nikto nepodceňuje a že trávite čas väčšinou doma. Ak aj chodíte von, tak sa chráňte rúškami. Keďže máme veľa

a života obyvateľov nášho kraja.

V Šíde v týchto ťažkých časoch divadelníci ukázali veľké srdce a empatiu.

Počas vyhlásenej karantény divadelníci si krátia chvíle šitím rúšok, a tak chcú predísť nakazeniu. Dokonca sa našli aj takí, ktorí neváhajú sedieť za

voľného času, tak sa venujeme dobrej veci a šijeme ich. Pomáhame tak ľuďom, ktorí ich potrebujú. Rozhodli sme sa, že počas núdzového stavu pomôžeme, ako vieme. Rúška šijeme pre ľudí v nemocniciach, pre dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú starším

Informačno-politický týždenník

osobám, a obyvateľov v obcí. Denne ušijeme asi 400 rúšok,“ povedal režisér Cvetnin Aničić.

V týchto náročných dňoch je veľmi dôležité nosiť na tvári ochranné rúško na tvári, aby sme znížili pravdepodobnosť nákazy a šírenie koronavírusu. V súčasnosti sú rúška nedostatkovým tovarom, no sme radi, že si ich ľudia aj vyrábajú, a hlavne začínajú ich nosiť na tvári. Správajme sa i naďalej čo najviac zodpovedne, zostaňme doma, ak je to možné, a v prípade pohybu po verejných priestranstvách nosme rúška.

Buďte ohľaduplní k sebe a aj k ostatným ľuďom okolo vás a dodržujte pravidlá, ktoré nám umožnia dostať sa z tohto obdobia čo najskôr. Zo srdca ďakujeme za každé jedno ušité rúško, ktoré niekomu pomôže. Pozývame všetkých, aby sa pridali v tejto krízovej situácii k šitiu rúšok. Aspoň týmto gestom aj my pomôžeme.

• TÝŽDEŇ •

Vážení čitatelia, ak potrebujete nejakú pomoc v tejto situácii, napríklad ísť kúpiť potraviny do obchodu, lieky a podobné, prosíme vás, zavolajte call centrá aktivované v núdzovom stave

NEVYHNUTNÉ TELEFÓNY V OBCIACH A DEDINÁCH PRE INFORMÁCIE V NÚDZOVOM STAVE ALIBUNÁR Dom zdravia: 013/641-201; 013/641-225 a 641 -245 Jánošík: 013/647-004; BÁČ Dom zdravia: 021/607-0124; 064/894-02-32; Call centrum Báč: 063/508768; Dobrovoľníci: 064/851-1948; 063/532-330; Selenča: 064/644-37-35; BÁČSKA PALANKA Dom zdravia: 021/755-0311; 021/755-03-51; 021/75503-59; Kancelária pre mladých (od 8.00 do 22.00 h): 060/59794-14; 060/597-94-10; Pivnica: 021/756-348; BÁČSKY PETROVEC Dom zdravia: 021/780-066; 021/780-094 a 065/80-22-119 Call centrum: 021/780-032; Obec Báčsky Petrovec: 021/780-032; Sociálne stredisko Obce Báčsky Petrovec: • TÝŽDEŇ •

021/780-057 a 063/118-21-20; Hložany: 065/478-81-22 Kulpín: 021/228-60-16; Maglić: 021/228-51-88; BEOČÍN Obec (od 7.00 do 20.00 h): 021/870-260; Dom zdravia: 021/297-01 24; 021/872-888; 064/64198-52; 064/641-98-53; 064/641-98-54; BOĽOVCE Dom zdravia: 011/8403-420; ZREŇANIN Call centrum (od 7.00 do 22.00 h): 066/866-05-92; 066/866-05-94; 066/866-0591; 066/866-05-93; 066/866-05-95; KOVAČICA Call centrá: (v pracovné dni od 7.00 do 20.00 h, počas víkendu od 7.00 do 15.00 h) Kovačica: 013/662-472; 062/889-27-08; Padina: 013/667-007; 062/888-05-36;

Domy zdravia: Kovačica: 013/661-103; Padina: 013/667-215; ODŽACI Dom zdravia: 025/574-21-31; Call centrum (24/7): 025/574-31-69; 025/574-22-39; Laliť: Miestne spoločenstvo: 025/587-00-30; PANČEVO Ústav pre verejné zdravie: 062/886-97-21; 066/86668-36; Mestský štáb pre núdzové situácie (24/7): 013/308-950; 013/308-960; 013/308-736; PLANDIŠTE Dom zdravia: 013/861-230; Call centrum: 013/861-033; Ambulancia Hajdušica: 013/864-110;

Miestne spoločenstvo Stará Pazova: 022/310-710 Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Starej Pazove: 022/310-466 Dom zdravia J. J. Zmaja Stará Pazova: 064/80920-10, 064/809-29-39 a 022/310-284 alebo 064/763-493; SLANKAMENSKÉ VINOHRADY – INÐIJA Dom zdravia: 022/561-282 Ústredňa: 022/561-282, 022/561-028, 022/561-538, 022/561-124 Ambulancia Nový Slankamen: 022/591-403 Ambulancia Krčedin: 022/500-306; ŠÍD Dom zdravia: 022/712-522; Call centrum: 022/712-122; Erdevík: 022/752-894;

STARÁ PAZOVA Pripravili: Juraj Pucovský, Štáb pre núdzové situácie Mária Obšustová, Vladimír (od 8.00 do 16.00 h): 022/311-999; 022/310-170; Hudec a redakcia Hlasu ľudu 13 /4900/ 28. 3. 2020

5

Týždeň ANKETA HLASU ĽUDU V OBDOBÍ EPIDÉMIE A NÚDZOVÉHO STAVU

Ako si navzájom pomôcť...

Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., farár v cirkevnom zbore SEAVC v Kulpíne: „Milí bratia a sestry v Kristovi našom Pánovi! Myslím na všetkých vás vo svojich modlitbách. Pýtam sa taktiež, ako zvládate túto núdzovú situáciu.

Uvedomujem si však, čo strach a nanútená izolácia dokážu urobiť s človekom. Preto vám ponúkam možnosť duchovnej a pastoračnej pomoci prostredníctvom telefónu. Volajte, aj ak potrebujete pomoc, jedlo, vodu, lieky, máme našich mladých, ktorí sú ochotní vám pomôcť. Prostredníctvom telefónu sa môžeme spoločne modliť a vyliať svoje srdce, ak sa nemáte s kým podeliť o svoj strach, vedení slovom Ducha Svätého: Jedni druhých bremená znášajte. Ak izolácia potrvá 6 týždňov, možno aj dlhšie, pre niektorých to bude veľmi veľká psychická záťaž. Preto sme sa rozhodli službu Slova Božieho poskytnúť všetkým prostredníctvom TV Petrovec. Ďakujeme TV Petrovec za ochotu. Táto služba bude každú nedeľu o 18. hodine.

Všetky aktivity stretania sa v cirkevnom zbore sú podľa rozkazu štátu zastavené, kým trvá núdzový stav. Pohreby sa konajú iba v rodinnom kruhu, posedenia pri zosnulom sú tiež zakázané.

Túžba byť na službách Božích či spoločenstve veriacich je pekná a chvályhodná, ale jednoducho

6

www.hl.rs

poslušnosť zákazu je momentálne to, čím ako kresťania musíme svedčiť. Všetko, čo je mimo toho, nie je ani fér, ani správne.

Biblia pozná niektoré situácie izolácie. Ponúkam vám texty, nad ktorými je možné sa zamýšľať.

Prečítajte si celé kapitoly, v ktorých sa texty nachádzajú: Ján 20, 19: „V ten istý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi...“; 2. Mojž.

12, 22: „... A nech nikto z vás až do rána nevyjde z dverí svojho domu.“ Je taktiež vhodné čítať Skutky apoštolov a prežívať radosť z pomoci Ducha Svätého.

Aj my sme ako deti Božie požehnaní, aby sme aj v tejto veľmi nepríjemnej a hroznej situácii boli požehnaním pre našich blížnych.

Nesmieme zabudnúť, že sme soľou Zeme. Dajme sa do služby, pomáhajme našim najstarším občanom a správajme sa celkom zodpovedne. Využime aj toto pôstne obdobie na obnovenie nášho vzťahu s Kristom.“

Úplne rozumiem, prečo sú všetky tie opatrenia. Ide hlavne o to, že by tie potreby neboli väčšie ako sú nemocničné kapacity. Vláda a odborníci sa snažia, aby ten rozvoj udalostí nebol taký prudký, lebo naše zdravotníctvo nebude môcť pacientom vyjsť v ústrety.

Rozhodne, že všetci majú práva na ošetrenie a na život… Ak by pandémia pretrvávala dlhšie obdobie, aby sa všetci nakazení mohli adekvátne ošetriť. V tom zmysle, aby tie kapacity boli prístupné čím väčšiemu počtu ľudí.

Keď ide o poľnohospodárstvo, ono sa, žiaľ, musí prispôsobiť aj pandémii, ale aj prírode… Trošku ma zaskočila tá veková hranica ohrozených skupín. Podporujem vládu, ktorá v pravej chvíli zasiahla a navrhla adekvátne opatrenia a ošetrenia. Mám nádej, že sa trend tej vypätej krivky, o tom piku, skončí a že sa to všetko dá pomaly do poriadku.

Musíme byť trpezliví a disciplinovaní.“

Prof. Dr. Ján Kišgeci, Dr. h. c., Nový Sad „Táto situácia s pandémiou koronavírusu je prekvapenie aj pre mňa. Doteraz som nezažil také niečo, taký vývoj udalostí.

Podporujem všetky tieto opatrenia, v tom zmysle áno. Rozhodne.

Dipl. ecc. Jaroslav Fábry, predseda Združenia poľnohospodárov Obce Stará Pazova, Stará Pazova „Môžem hovoriť z aspektu poľnohospodárov, že nás táto situácia, ktorá nás všetkých prekvapila s pandémiou koronavírusu, veľmi

Informačno-politický týždenník

znepokojila. Sme v nepriaznivej situácii. Čo robiť, keď ide o sejbu? Všetko je uzatvorené.

Teraz sa začala sejba cukrovej repy, o chvíľu kukurice… Sme netrpezliví, ako sa toto všetko bude vyvíjať… Čaká sa na hranici z Maďarska, aby povolili poľnohospodársky tovar. Dosť toho očakávame, že nám príde – od osiva po hnojivo… Vravia, aby sme boli trpezliví. Na hranici púšťajú tovar z Maďarska, Číny a z Nemecka… Samozrejme, nie takou dynamikou, ako bolo predtým, ale predsa sa hýbu veci dopredu. Veľká časť poľnohospodárov sa už zabezpečila, keď ide o osivo a hnojivo, a veľká časť ich ešte očakáva.

Dnes sme v menších skupinách rovnali poľné cesty, preto, že sa pre pandémiu koronavírusu nesmieme hromadne zhromažďovať. Dni sú krátke, tak dúfam, že nám vláda povolí pracovať aj v noci. Budeme musieť siať zavčas rána. Ako prichádza jar, pofukuje vietor. Keď zasejeme slnečnicu, sóju alebo kukuricu, striekame do hĺbky a neskoršie po povrchu.

Striekame v podvečerných hodinách a niektorí z nás by museli aj v noci… Preto budeme musieť poprosiť Štáb pre núdzové situácie o povolenie, vraveli nám, že nám vyjdú v ústrety. V dôsledku nepriaznivého počasia pravdepodobne bude problém striekať vedľa zasiatych kultúr. Napríklad keď ja mám zasiatu repu a sused inú kultúru, môže sa stať, že pri striekaní vietor zanesie prípravok na susedove plodiny a tak ich poškodí.

Keď ide o ovocie, tiež nesmieme striekať, keď je nad 20 stupňov, lebo sa zmenšuje účinnosť striekania, a rovnako tak ani keď fúka vietor. Žiaľbohu, táto situácia sa neskončí cez noc. Potrvá to. Uvidíme, zakiaľ. Situácia je veľmi vážna a dúfajme, že sa skončí s najmenším počtom ľudských obetí.“

• TÝŽDEŇ •

PaedDr. Juraj Súdi, PhD., hudobný pedagóg, Selenča „Niekto niekedy povedal: Zmysel života nie je MAŤ, ale BYŤ. Je to výpoveď veľavravná, múdra a pravdivá. Nám však aktuálny stav ľudstva stojí pred velikánskou výzvou. K čomu máme vlastne spieť? Byť niekým? Mať? Vlastniť nehorázne bohatstvá? Všetko to je asi len dym a hmla. Nám je vlastne najpodstatnejšie ŽIŤ.

Je to hlavným poslaním života: Život ŽIŤ. Zachovajme to, čo máme darované od Boha. Ako? Tým, že všetko to, čo nám bolo doteraz prioritou, dáme nielen bokom, ale zahodíme za seba.

Venujme sa záchrane Božieho daru, vlastného života. Vážme si ho. Nechajme sa viesť pôstom na ten spôsob, že sa stránime osobných kontaktov. Tým necháme priestor pre dialóg s vlastnou dušou, ktorá je hlboko v nás. Zahaľme sa pred svetom do rúška a tým poukážeme na seba, že sme hlboko vkročili do pôstneho obdobia. Vieme, že ono vždy vyústi Vzkriesením. Bude to vzkriesenie vzťahov, pomerov, kontaktov.

Bude to vzkriesenie, ktoré medzi nás určite prinesie radosť. Žime preto za ten deň.“ Mgr. Iveta Maďarová, poradca pre médiá a komunikácie, Luxemburg „Pár slov aj k panike. Predstavte si, že vám doktor povie niečo ako: ,Máte tukom obalenú pečeň a zničené pľúca. Odporúčam vám zmeniť životosprávu.’

Nesprávna odpoveď je takáto: ,V pohode, žiadna panika. Dáka cigaretka a klobáska nemôže uškodiť. Dám si tabletky na cho• TÝŽDEŇ •

lesterol a týždeň pred kontrolou budem žiť zdravo.’ Tento prístup bez paniky znamená pomalá, ale istá smrť. Koniec.

Správna odpoveď je: ,A koniec!

Vyhadzujem pol chladničky, končím s fajčením a idem si zmeniť život!’

Skúste povedať človeku, ktorého naháňa agresívny pes, aby nepanikáril. Koronavírus je situácia, keď máme panikáriť a máme mať starosti. Prišiel čas, keď sa máme vzdať svojho komfortu pre dobro celej spoločnosti. A keď to celé pominie, nemali by sme sa vrátiť k bezstarostnému životu, aký tu bol predtým. Mali by sme mať doma preventívne rúška. Mali by sme si spomenúť na rodinu, aj keď nie je karanténa, vďaka ktorej zo strachu zavolám otcovi a sestre po desiatich rokoch. Mali by sme si šetriť viac peňazí na horšie časy. Mali by sme myslieť na budúce riešenie. Prečo? Lebo taká je realita. A realita je skutočná. A skutočnosť je, že starosti máme. Prichádzajú a odchádzajú.

Menšie, väčšie, až obrovské, ako v týchto časoch. A keď skončí Covid-19? Prídu iné starosti. Lebo tie patria k realite. A starosti sa nikdy nevyriešia tým, že si povieme, že žiadne nie sú. Skúšali to Taliani aj Španieli... a nefunguje to.

Ešte dodám, že odmietaním bezstarostnosti neodmietam radosť, úsmev, nadhľad a humor.

To všetko, ak to zvládneme, nám pomáha prekonávať ťažkosti, ale tie si musíme najprv priznať. Inak je radosť pozérska, úsmev falošnejší ako úsmev Jokera a humor silený.“

Mgr. Vlasta Papová – farmaceutka, Bratislava „Aktuálnu situáciu spojenú s koronavírusom my lekárnici vnímame ako veľmi náročnú, a to hlavne z tej psychickej strany.

S takým nájazdom pacientov, aký máme v lekárni po tieto dni, som sa ešte nestretla. Ľudia sa dôkladne zásobujú liekmi a vitamínmi, vhodnými na zlepšenie imunitného systému. Logicky, všetci sme vystavení určitému riziku, avšak snažíme sa pomôcť všetkým. Zaviedli sme aj niekoľko opatrení. Do lekárne púšťame pacientov po jednom. Lekáreň každé 3 hodiny na 15 minút zatvárame, aby sme ju dezinfikovali. Chránime tým pacientov aj nás. Okrem toho sme zaviedli obmedzenia pri predaji liekov v počte kusov na osobu, aby sa ušlo čo najviac pacientom. Bez rúška pacientov nepúšťame a tak by to malo byť všade. Všetkým ľuďom odporúčam, aby sa predovšetkým chránili a boli trpezliví.

Aby dodržiavali všetky stanovené pravidlá, a tým spoločne situáciu zvládneme.“ Ján Bačúr, insitný maliar z Padiny: „Pravidelne sledujem aktuálnu situáciu, pokiaľ ide o koronavírus, pozerám televízne správy, čítam Hlas ľudu a kým maľujem, počúvam rozhlasové vysielania. Podobne ako aj iní ľudia, som veľmi prekvapený tým, ako rýchlo sa tento záhadný vírus rozširuje po celom svete. Na takéto niečo si vôbec nepamätajú ani ľudia v staršom veku, medzi ktorých patrím aj sám. Preto

všetci musíme byť disciplinovaní a poslúchať rady zdravotníckych odborníkov, s cieľom predísť neželaným následkom v našom prostredí a v celej krajine.

Spoluobčanom a čitateľom by som odkázal, aby mali trpezlivosť a v domácej izolácii sa venovali svojim záľubám. Ľudia kedysi museli odchádzať bojovať do vojen a teraz sa predsa od nás len žiada, aby sme zostali vo svojich domoch. Dúfajme, že ak sa všetci budeme správať disciplinovane, situácia sa čoskoro zlepší a vírusové nebezpečenstvo prejde o taký mesiac. Predsa to nemôže trvať večne. Je pochopiteľné, že niektorým ľuďom tento čas v sebaizolácii ubieha príliš pomaly, a preto by som všetkým poradil, aby sa zaoberali nejakou tvorivou aktivitou alebo venovali sa nejakému hobby.

Osobne mám v tomto období veľkú vôľu do práce a keďže vôbec nevychádzam na ulicu a nemôžem cestovať, celý čas trávim vo svojom ateliéri a venujem sa maľbám. Súčasne maľujem deväť nových obrazov a pracujem na nich 12 – 14 hodín denne. Stále sa mi javia nové idey a chcem znázorniť čím viac motívov z minulosti Padiny, ktorá je nevyčerpateľnou tematickou

inšpiráciou. Syn Mirko s rodinou nám v tomto období pomáha zásobovaním z obchodu, takže všetok čas trávim s manželkou vo svojom dome.“

13 /4900/ 28. 3. 2020

Pokračovanie nabudúce...

7

Slovensko SLOVENSKÁ REPUBLIKA MÁ NOVÉHO PREMIÉRA

Novú vládu bude viesť Igor Matovič Pripravil: M. Benka

U

behol týždeň, čo má Slovenská republika novú vládu, ktorú bude viesť koalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Prezidentka Zuzana Čaputová v sobotu 21. marca 2020 v Prezidentskom paláci v Bratislave vymenovala vládu, ktorú bude viesť Igor Matovič (OĽaNO), ktorý na voľbách 2020 získal ústavnú väčšinu.

Ináč predstavitelia OĽaNO, Sme rodina, SaS – Igor Matovič, Boris Kollár, Richard Sulík a podpredsedníčka Za ľudí Veronika Remišová –na Bratislavskom hrade podpísali koaličnú dohodu, „ktorou budú chcieť naplniť svoje predvolebné sľuby. Aby urobili zo Slovenska krajinu, na ktorú budú poctiví

• SLOVENSKO •

ľudia hrdí a v ktorej budú chcieť poctiví ľudia žiť“, vyhlásil Matovič po podpise dohody. Na tlačovej konferencii hovoril Matovič aj o zodpovednosti a bremene v podobe pandémie koronavírusu.

Slovensko má to, čo si v tejto chvíli volili občania Slovenska.

záujmov občanov, že bude s ľuďmi a pre ľudí. Na svojom príhovore hovoril Matovič aj o zodpovednosti a bremene v podobe pandémie koronavírusu.

Matovič si už prevzal od svojho predchodcu Petra Pellegriniho (SMER) Úrad vlády SR. Pellegrini za-

Pokrajinský poslanec a podpredseda NRSNM Pavel Surový zagratuloval novej vláde: „Pán Boh nech vás všetkých ochraňuje a žehná, dostali ste od neho veľkú zodpovednosť riadiť krajinu v ťažkých časoch! Tento deň som osobne čakal dlho, ako aj Slováci v Srbsku! Veríme, že sa konečne zmení politika Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom v Srbsku, ale aj ku všetkým Slovákom, ktorí sú roztrúsení v zahraničí. Najzelenšia vetva Slovákov v Srbsku (300 rokov sme obstáli) si to zaslúži. Preto do boja a iba SLOVÁCI VPRED!“

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) v tejto zložitej situácii odkázal občanom Slovenskej republiky a prezidentke Zuzane Čaputovej, že sa jeho kabinet nevzdiali od

želal Matovičovi a jeho vláde veľa síl a povedal, že je pripravený mu pomôcť, ak to bude potrebovať.

Podľa Ústavy SR vláda je povinná do 30 dní po svojom vyme-

novaní predstúpiť pred Národnú radu SR, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Teda Matovič je povinný do 13. apríla predložiť vláde návrh programového vyhlásenia vlády SR. Členovia vlády majú zároveň do 3. apríla predložiť svoje návrhy programového vyhlásenia, z ktorých bude vypracovaný konečný návrh. „Koalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí mieni ukázať národu, že sa krajina dá spravovať slušne aj odborne,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík po podpise koaličnej dohody. Podpis dohody je podľa neho začiatok kvalitnej a výdatnej spolupráce.

Matovič zase prízvukoval: „Myslím si, že sme vyskladali veľmi dobrý tím.“ Zdroj: TASR/ https://www. vlada.gov.sk/ a iné pramene

13 /4900/ 28. 3. 2020

8

Ľudia a udalosti AKO BYŤ UŽITOČNÝ POČAS PANDÉMIE A DOMOVEJ IZOLÁCIE

Starká Eva šije rúška Anna Lešťanová

V

Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova pôsobí niekoľko organizačných jednotiek a jednou z nich je Služba pre pomoc v dome s klubom pre dospelé a staré osoby. Vedúcou tejto služby je Mirjana Sokolovićová, sociálna pracovníčka, od ktorej sa nám v týchto dňoch dostal i podnetný mejl na tému, ako byť užitočný počas pandémie koronavírusu a domovej izolácie. Ohraničená sloboda pohybu neznemožnila niektorých starších ako 65 rokov byť solidárnymi a svoj zdravý duch a zručnosti získané počas života uplatniť tým azda najlepším možným spôsobom v tejto aktuálnej situácii. Týmito osožnými gestami pomáhajú i druhým, mladším vôkol seba, ktorí pracujú v prospech života občanov. M. Sokolovićová

v mejle uvádza: „Zjav nákazlivej choroby COVID-19, známejšej ako koronavírus, vniesol mnohé zmeny do života všetkých ľudí, od tých najmladších po najstarších. Štátne orgány zaviedli presné opatrenia správania sa, ktoré majú zabrániť šíreniu nového korona-

Starká Eva zo Starej Pazovy (foto: z archívu strediska)

vírusu spôsobujúceho ochorenia COVID-19.“ Ľuďom starším ako 65 rokov bolo najprv poradené nevychádzať a neskoršie i zakázané vychádzať zo svojich bytov a domov, čo mnohí zo začiatku neprijali práve najlepšie.

Stredisko pre sociálnu prácu Stará Pazova už 16. marca ráno po vyhlásení núdzového stavu rozhodnutím obecného Štábu pre núdzové situácie prerušilo prácu Klubu pre denný pobyt v mestskom parku, ktorý nebude pracovať, až pokým nebudú vytvorené prajné podmienky na nehatené a bezpečné schádzanie sa starších ľudí a osôb s invaliditou. Týmto je i činnosť sekcie pre ručné práce, ktorá sa konala pravidelne každú stredu od 11. do 13. hodiny, zastavená. „Majúc na zreteli, že sa práca Služby pre pomoc v dome, totiž poskytovanie služieb užívateľom i po vyhlásení núdzového stavu koná obvyklým spôsobom, k tomuto bolo ešte potrebné nevyhnutne zabezpečiť poskytovateľom služieb – domácim a opatrovateľkám osobnú ochranu, lebo sa mesačné zásoby

na tieto účely veľmi rýchlo strovia,“ uvádza M. Sokolovićová.

Nedostatok rúšok na trhu vyriešili jednoducho. Po zabezpečení potrebného materiálu nasledoval rozhovor so starkou Evou, členkou sekcie pre ručné práce, ktorá sa bez žiadnych dilem a s veľkou chuťou ujala šitia niekoľko desiatok rúšok na ochranu opatrovateliek pri vchodoch do bytov a domov užívateľov služieb.

Podľa slov Sokolovićovej iba deň po prijatí materiálu starká Eva ušila zo 30 rúšok, ktoré predstavovali dostatočné množstvo na to, aby ľudia v tejto službe boli nimi zásobení do konca prvého týždňa núdzového stavu. Tu sa jej humánna práca neskončila a šije ich aj ďalej, a to pre všetkých zamestnancov staropazovského Strediska pre sociálnu prácu, ktorí budú mať po dve ochranné rúška ušité z bavlneného materiálu, ktoré sa môžu prať na vysokej teplote a žehliť. Na základe najvyšších opatrení a rozhodnutí štátnych orgánov problém s nedostatkom rúšok pravdepodobne bude rýchlo vyriešený na národnej úrovni, a to už v týchto dňoch.

ZO ŠÍDSKEJ OBCE V ČASE NÚDZOVÉHO STAVU

Choroba nás učí, aké cenné je zdravie!

Tijana Farkašová

né prostriedky. Okrem častého a dôkladného umývania rúk najituácia okolo šírenia koro- lepším spôsobom, ako zabrániť navírusu sa týka každého šíreniu koronavírusu, je každoz nás. Vnímajme, čo sa deje, denné dezinfikovanie povrchov buďme ohľaduplní, disciplinovaní okolo vás. Kľučky a predmety, a zodpovední. Zostaňme doma a ktoré bežne používame a ktorých počúvajme pokyny vlády. sa často dotýkame, treba častejšie Distribúcia dezinfekčných vyčistiť a dezinfikovať tak v doprostriedkov mácnosti, ako i na pracovisku.

Vo štvrtok 19. marca obyvate- Postarala sa o to aj Obec Šíd. V ľom Obce Šíd rozdelili dezinfekč- stredu 18. marca dezinfikovali verejné priestory vo všetkých mestách a dedinách obce.

Krízový štáb v súvislosti so šírením koronavírusu, s cieľom zachrániť všetkých obyvateľov na území Obce Šíd, poskytol Pred Miestnym spoločenstvom v Binguli 25 000 litrov

S

• ĽUDIA A UDALOSTI •

d e z i n fe k č n e j kvapaliny na dezinfekciu pre všetky domácnosti na území tejto obce. Každý dom dostal zadarmo liter alebo dva dezinfekčných prostriedkov, v závislosti od počtu členov rodiny. „Dezinfekcia a prevencia sú veľmi dôležité.

Podarilo sa nám Dezinfikovanie v Erdevíku zabezpečiť značný počet litrov dezinfekčných pokyny príslušných orgánov. prostriedkov pre všetkých oby- Každý, kto do Srbska prišiel, musí vateľov Šídskej obce,“ povedal byť v karanténe od 14 do 28 predseda KŠ Zoran Semenović. dní. Pripomenul zákaz opúšťania Poprosil tiež obyvateľov, aby príbytkov osobám nad 65 rokov, sa zodpovedne správali v tejto ako i to, že v obci sú ľudia, ktorí situácii a sledovali pokyny vlá- chcú pomôcť starším ľuďom, za dy. Poprosil všetkých, ktorí sa čo im patrí vďaka.

Foto: z archívu Obce Šíd vrátili do krajiny, aby počúvali 13 /4900/ 28. 3. 2020

9

Ľudia a udalosti SITUÁCIA V KULPÍNE

Chvályhodná práca dobrovoľníkov Katarína Gažová

P

o vyhlásení núdzového stavu v krajine v súvislosti so šírením koronavírusu sa zmenil aj život v dedinských prostrediach.

Tak je to aj v Kulpíne. Bližšie informácie o tom, ako pulzuje život v dedine, nám poskytli v Miestnom spoločenstve Kulpín.

Občania dodržiavajú opatrenia, ktoré schválil štát. Iste najťažšie je najstarším občanom, ktorí musia zostať stále doma.

Práve preto Miestne spoločenstvo Kulpín v snahe pomôcť týmto občanom angažovalo mladých dobrovoľníkov, ktorí sa z vlastnej iniciatívy prihlásili. Pri MS Kulpín začiatkom týždňa ich pôsobilo 12. Starší občania sa ohlásia do MS, kde tajomník Zlatko Harminc angažuje dobrovoľníkov a zadeľuje im úlohy, aby pomohli

najstarším občanom. Hlavne si ľudia žiadajú pomoc v súvislosti so zadovažovaním liekov a potravín z predajní. Dobrovoľníci pohotovo

a v nedeľu, tiež pracovali plný pracovný čas, teda do 15. hodiny, aby boli po ruke občanom v týchto neľahkých časoch pre

V parku v centre Kulpína počas dňa bývalo hodne detí a aj starších občanov: teraz je celkom prázdny

vybavia tieto záležitosti a pomôžu spoluobčanom. Aby sa mohli voľne pohybovať a vykonávať túto pomoc, z obce im zabezpečili hygienické rukavice a rúška.

V MS Kulpín pracujú každý deň a uplynulý víkend, teda v sobotu

všetkých. Podobne ako aj v iných prostrediach, aj v Kulpíne bol organizovaný nákup pre najstarších v dedinských predajniach v čase od 4. do 7. hodiny ráno. Ľudia túto možnosť využili a šli si nakupovať v tom čase.

O NÚDZOVOM STAVE V KYSÁČI

Myslia na zdravie spoluobčanov

A

Elena Šranková

j v Kysáči život plynie v súlade so situáciou týkajúcou sa koronavírusu, núdzovej situácie, opatrení vlády Srbska a odporúčaní Miestneho spoločenstva Kysáč.

Odporúčania Miestneho spoločenstva sú, pravdaže, v súlade s opatreniami vlády a vzťahujú sa na zodpovedné správanie v prvom rade voči sebe, ale i k svojim najbližším a k okoliu, a to je ohraničenie pohybu, stretávaní a zoskupovania sa. Aj na ohraničenie pohybu rodičov, teda starších spoluobčanov, ale i detí, lebo tie nie sú na prázdninách, ale ide o vážnu opatrnosť. V prosbe k spoluobčanom z MS napomínajú, že je izolácia nevyhnutná, ako i to, aby Kysáčania situáciu

10

www.hl.rs

pochopili vážne a pridržiavali sa hygienických opatrení, ktoré majú prispieť k zabráneniu ďalšieho šírenia vírusu.

Inak v miestnom spoločenstve sú denne, od 7. do 16. hodiny, pri telefóne k službe občanom tak zamestnanci miestneho spoločenstva a miestnej kancelárie, ako i komisár a zástupca komisára pre civilnú ochranu Ján Marčok a Ján Pálik. Hlásia sa im najmä starší spoluobčania, ale i dobrovoľníci, ktorí chcú pomôcť tým, ktorým je pomoc hlavne v zásobovaní nevyhnutná. Kontaktovať ich možno telefónom na čísla: 021/827-063 a 021/827-011, ale aj prostredníctvom mejlovej adresy: vanredno.kisac@gmail. com. Ako zo Štábu CO v Kysáči oznamujú, poľnohospodári, ktorí nevyhnutne musia obrobiť svoje polia a teda sa pohybovať aj v období medzi 17.00 a 5.00 h, môžu podať požiadavku na schválenie

Informačno-politický týždenník

pohybovania, a to Správe pre ochranu bylín prostredníctvom elektronickej požiadavky, dostupnej na internetovej adrese http://agromere.registar-uzb.rs/, alebo to môžu urobiť telefonicky na číslo: 064/88-18-449. V prihláške je potrebné uviesť meno a priezvisko, číslo osobného preukazu a adresu, z ktorej sa bude pohybovať v uvedenom čase.

Aj číslo poľnohospodárskeho majetku (BPG), lokalitu, kde sa budú vykonávať agrotechnické opatrenia, ako i obdobie a deň, kedy sa pôjde do poľa.

Občania si, hlavne v predpoludňajších hodinách, zaobstarávajú nevyhnutné lieky a potraviny, aby sa už v popoludňajších hodinách uchýlili do svojich domov, nielen preto, že sa to odporúča, ale aj preto, aby zachránili vlastné, ale i zdravie najbližších. Autobusová a vlaková preprava sú prerušené, nuž sa tí, čo potrebujú cestovať do

Keď ide o dobrovoľníkov, pozitívna správa je aj tá, že sa sami podujali zbierať odpad. Urobili tak v okolí futbalového ihriska v Kulpíne aj na brehoch kanála.

V pondelok služba Verejného komunálneho podniku Progres v Kulpíne vynáša odpad, takže dobrovoľníci pripravili zozbieraný odpad na odvoz.

Celkovo život v dedine akoby sa spomalil. Škola a škôlka nepracujú, otvorené sú iba predajne a ambulancia s lekárňou v určený čas. Občania sa zdržiavajú hlavne doma. Dedina podobne ako aj iné prostredia sa zdá byť aj počas dňa prázdna. Cez deň iba mladší občania vykonajú, čo musia, zásobia sa potrebnými artiklami, a potom vo večerných hodinách sú vo svojich domoch. Starší sa tiež pridržiavajú ohraničenia a zostávajú doma.

Disciplína pohybovania sa dodržiava, a to znamená, že všetkým záleží na tom, aby si zachovali zdravie a zdravie najbližších.

Nového Sadu, prepravujú autami alebo taxíkmi. Ani kysáčsky trh od nedele 22. marca viac nepracuje, podobne ako nerobia ani pohostinské objekty.

Ináč od prvého dňa núdzového stavu občanom k dispozícii boli i členovia Dobrovoľného hasičského spolku Kysáč. Nateraz štyria obsluhujú hlavne svojich susedovcov, ale aj iných, čo sa im ohlásia. Pomáhajú tým spôsobom, že namiesto nich odchádzajú do predajní a lekárne, ale aj upozorňujú starších, aby sa nepohybovali po uliciach. V MS Kysáč si vybavili povolenia, aby sa mohli pohybovať aj počas zákazu vychádzania, čo bude zvlášť dôležité, ak sa opatrenia ešte zostria. V sobotu 22. marca kysáčski hasiči mali mať výročné zasadnutie, ktoré je odložené, ako i všetky iné požiarnické aktivity.

Ako hovorí Vladimír Zaťko, ktorý je v čele kysáčskych požiarnikov, nateraz 16 hasičov prihlásili na výpomoc do krízového štábu Nového Sadu. Záujem hasičov bol omnoho väčší, ale nateraz v meste nie je potreba väčšieho počtu dobrovoľníkov z radov hasičov.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NÚDZOVÝ STAV V KOVAČICKEJ OBCI

Dezinfikujú, delia obedy solidarity...

Anička Chalupová

P

o vyhlásení núdzového stavu v našej krajine a v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, podobne ako v iných obciach, tak aj v tejto juhobanátskej, zasadal Štáb pre núdzové situácie v čele s veliteľom Milanom Garaševićom, predsedom obce, ktorý nariadil rad preventívnych a prísnejších opatrení.

Počas prvých štyroch dní činnosti dobrovoľníci v sprístupnenom kontaktovom centre so sídlom v Miestnom spoločenstve v Kovačici zaregistrovali viac ako 100 telefonátov. O niečo menej obyvateľov si telefonicky objednalo donášky potravín a liekov v rovnakom centre pri Miestnom spoločenstve v Padine. Okrem týchto dvoch stredísk podobné aktivity sa konajú každodenne od 7. do 16. hodiny a počas víkendu od 7. do 15. hodiny

aj v iných prostrediach Kovačickej obce. Všetko s cieľom identifikovať ľudí v núdzi, so zdravotnými problémami alebo v karanténe, ktorí potrebujú pomoc s donáškou potravín a liekov.

Od 20. marca je rozhodnutím obecného krízového štábu dočasne uzavreté Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax, ale je sprístupnená jeho kuchyňa, v ktorej sa každodenne pripravujú tzv. obedy solidarity pre sociálne ohrozené osoby a pre občanov nad 65 rokov, ktorí žijú sami a z dôvodu vážnej epidemiologickej situácie nesmú opúšťať priestory svojich domov.

Obedy si občania zaobstarávajú jeden deň skôr cestou sprístupnených telefónnych čísel v miestnych spoločenstvách.

Keď ide o núdzový stav, niektoré verejné ustanovizne nepracujú alebo je v nich zredukovaný pracovný čas. Jednou z nich je aj Stredisko pre sociálnu prácu v Kovačici, ktoré vyzvalo užívateľov služieb starších nad 65 rokov alebo

HUMÁNNOSŤ V SKUTKOCH. Po uvedení núdzového stavu pre koronavírus a zákaze vychádzať starším osobám nad 65 rokov, v jednej z budov v Pasterovej ulici v Novom Sade na dverách výťahu zalepili plagát s dôležitým oznámením. Na ňom sú totiž štyri mená mladších ľudí – dobrovoľníkov z tej istej budovy, vedľa ktorých je napísané poschodie a byt, v ktorých žijú, ako i číslo telefónu. Každý nad uvedenú vekovú hranicu mladých dobrovoľníkov môže pozvať kedykoľvek, ak potrebuje nejakú pomoc, hlavne nákup potravinových článkov, iného tovaru, liekov... Niekto z bývajúcich svoje nadšenie týmto humánnym gestom mladých ľudí s povolením správcu budovy pochválil krátkym nápisom na plagáte: Bravó!!!!!

J. P-ský • ĽUDIA A UDALOSTI •

Donášku potravín, liekov a obedov solidarity vykonávajú hlavne dobrovoľníci z radov mladšej populácie (Kovačica)

z iných dôvodov znemožnených občanov, ktorí si nemôžu osobne zdvihnúť pravidelné mesačné dávky sociálnej finančnej pomoci, aby sa ohlásili na tel. čísla strediska: 013/660-119, 013/661-119 a 013/661-041, alebo na mailovú adresu: kovacica.crs@minrzs.gov. rs. Okrem spôsobu poskytovania sociálnej pomoci seniorom desiatky občanov sa dozvedajú, kde a ako sa dajú získať ochranné rúška.

V súvise s týmto problémom sme zistili, že od vyhlásenia núdzového stavu na území Srbska a pandémie ochorenia COVID-19 na desiatky žien z Kovačice a Padiny zdarma šijú rúška a rozdávajú predovšetkým najohrozenejším skupinám občanov.

So zámerom pomôcť predovšetkým seniorom tak v zabezpečení donášok potravín a liekov, ako aj v psychologicko-sociálnej podpore, aj Červený kríž v Kovačici vyzval potenciálnych dobrovoľníkov, aby sa prihlásili na tel. číslo: 013/661040. Zároveň informuje, že dočasne zastavil dodávku humanitárnej pomoci, ako i zber a rozdelenie používaných šiat.

Jedno z rozhodnutí Štábu pre núdzové situácie Obce Kovačica je aj záväzná dezinfekcia verejných plôch vo všetkých prostrediach Kovačickej obce. V súvislosti so zamedzením šírenia koronavírusu verejné komunálne podniky po mestách Kovačickej obce a v

spolupráci s dobrovoľnými požiarnickými spolkami vykonávajú preventívne opatrenia v tom zmysle, že dezinfekčným prostriedkom robia postrek všetkých verejných plôch, na ktorých sa občania najčastejšie zastavujú.

Počas núdzového stavu v našej krajine dočasne je zastavená aj výchovno-vzdelávacia činnosť vo všetkých základných a stredných školách a fakultách. S cieľom uskutočniť práva žiakov na vzdelávanie, Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja pripravilo operačný plán na pokračovanie práce v školách v sťažených podmienkach cez realizáciu výchovno-vzdelávacej práce formou učenia na diaľku. Edukačné obsahy sa vysielajú prostredníctvom 3. programu RTV Srbska a okrem toho sa pripravujú a nahrávajú hodiny v jazykoch národnostných

Dezinfikovanie verejných plôch sa bude konať pravidelne (Padina)

menšín, ktoré sa od pondelka 23. marca vysielajú na 2. programe RTV Vojvodina. Keď ide o prednášky v slovenčine, podľa slov Janka Kolárika, predsedu Výboru pre vzdelávanie NRSNM, vysielať sa začali aj prostredníctvom lokálnych televíznych staníc Petrovec, Stará Pazova a Kovačica, ako i na platforme RTV Srbska Planeta.

NRSNM pripravila tím učiteľov, ktorí nahrávajú hodiny v slovenskom jazyku, a sú to učitelia z Pivnice, Padiny, Kovačice, Báčskeho Petrovca, Aradáča, zo Selenče a zo Starej Pazovy.

13 /4900/ 28. 3. 2020

11

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Vymenili režim práce v dome zdravia Anna Lešťanová

P

rispôsobujúc sa aktuálnej situácii spôsobenej koronavírusom v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja majú nový, vymenený režim práce. V súlade s návodmi nadriadených inštitúcií o zamedzení kontaktového vírusu COVID-19 podľa informácií, ktoré nám sprostredkoval Dr. Vladimir Dolinić, hovorca domu zdravia, práca v tejto zdravotníckej ustanovizni je organizovaná nasledujúcim spôsobom: pracovný čas všetkých služieb je od 7. do 20. hodiny, kým pohotovostná služba pracuje nehatene, teda je k dispozícii 24 hodín. Utvorené sú osobitné ambulancie na prehliadku pacientov s dýchacími ťažkosťami, a to v Starej a Novej Pazove. Tam sa prehliadka pacientov koná od 7. do 20. hodiny, a to sedem dní v týždni.

Podľa slov Dr. Dolinića apel na občanov je, aby do domu zdravia prichádzali osobne iba v prípade

súrneho zdravotného stavu, ktorý si vyžaduje neodkladné poskytovanie pomoci, a zvlášť sa tento apel vzťahuje na občanov starších ako 65 rokov, ktorým je zakázané pohybovanie sa na uliciach. Pre všetky informácie počas vyhlásenej pandémie sú pre občanov zabez-

resp. zdravotnými technikmi, ktorí ich podľa potreby usmerňujú a spájajú priamo s vyvoleným lekárom.

Treba najprv zavolať na uvedené telefónne čísla: – Stará Pazova: 022/310-160 a 062/762-819 – Nová Pazova: 022/322-776 a

pečené a otvorené aj osobitné telefónne linky. Prostredníctvom týchto liniek obyvatelia najprv kontaktujú so zdravotnými sestrami,

062/762-804 – Staré Bánovce – Podunajsko: 022/352-496 a 062/763-474 – Nové Bánovce: 022/341-315

– Belegiš: 022/361-215 – Surduk: 022/371-415 – Vojka: 022/2301-015 – Krnješevci: 022/2391-115 – Golubinci: 022/381-815 Ak vyvolený lekár dá návod, že sa pacient má hlásiť v ambulanciách na prehliadku respiračných ťažkostí, pacienti sa najprv musia ohlásiť na telefónne čísla: – Stará Pazova: 022/310-284 062/763-493 062/763-520 062/762-657 – Nová Pazova: 062/763-423 062/763-269 062/762-741 Ako opatrenia, ktoré majú zabrániť šíreniu nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19, Dr. V. Dolinić uviedol: „Najsilnejšia zbraň je osobná zodpovednosť občanov, a preto vyzývame všetkých, aby uctievali opatrenia samoizolácie a zvýšenej osobnej hygieny.“ Foto: z archívu domu zdravia

SLOVO MÁ: DIPL. ING. POĽNOHOSPODÁRSTVA IVANA GÁNIOVÁNOVAKOVIĆOVÁ

Príprava na jarnú sezónu Andrea Lačoková

P

oľnohospodárska apatieka Sústavy Petrovec bola v Petrovci otvorená v marci 2016. Vlani v marci ju otvorili aj v Pivnici. I keď podľa kalendára zima neustúpila miesto jarnému obdobiu, nová poľnohospodárska sezóna sa rozbieha, svedčí o tom záujem o artikle v lekárni. Ponuka Poľnohospodárskej apatieky Sústavy Petrovec je v tomto období bohatá a rôznorodá. Podľa slov vedúcej Poľnohospodárskej apatieky SP Ivany Gániovej-Novakovićovej lekáreň funguje na výbornú.

Aká je ponuka Poľnohospodárskej apatieky SP v tomto období? „V tomto období si v PASP môžete zadovážiť priemyselné hnojivá, bohatý sortiment renomovaných domácich a zahraničných výrobcov, osivá kukurice a sóje, ochranné prostriedky, teda široké spektrum fungicídov, herbicídov a insekticídov.

Počas jarnej sezóny aj záhradkári majú plné ruky práce. Ponúkame

12

www.hl.rs

cibuľoviny, sadenice ruží, semiačka drobných zelenín, šalátu, koreňovej zeleniny, náčinie a všetky potreby pre záhradkárov. Aj ovocinári majú plné ruky práce, nielen keď ide o strihanie stromov, vysádzanie nových sadeníc, ale aj keď ide o ochranu chemickými prípravkami. Teraz je najaktuálnejší postrek ovocných stromov v kvete proti monilióze. V PA sú tiež zákazníkom k dispozícii sadenice ovocných stromov, ako sú

Predaj ide na výbornú

Informačno-politický týždenník

broskyne, marhule, hrušky a slivky, a sadenice drobného, bobuľovitého ovocia, ako napríklad čučoriedky, maliny, černice atď.“ Aké rady, ako odborníčka, dávate pre jarné vysádzanie? „Jarné vysádzanie treba vykonať čím skôr, z toho dôvodu, že máme odrody, ktoré sú včasnejšie, a tie môžu aj rozkvitnúť. Pri výsadbe ovocných stromov je potrebné zadovážiť dostatočnú závlahu, keďže

je deficit vlahy v zemi, preto treba dbať na zálievku. Keď vysadíme nové ovocné stromy, necháme ich, nech vypučia, a potom striháme.“ Odkiaľ zadovažujete tovar, výrobky, ktoré ponúkate? „Tovar zadovažujeme z veľkoskladov, ktoré sa nachádzajú v Novom Sade, Sombore a v Inđiji. Chcem zdôrazniť, že zadováženého tovaru máme nadostač pre každého.“ Poľnohospodárska apatieka SP má aj nový pracovný čas... „V Petrovci sme otvorení každý pracovný deň od 7. do 19. hodiny a v sobotu od 8. do 15. hodiny, v nedeľu nepracujeme. Keď ide o lekáreň v Pivnici, tiež je otvorená každý pracovný deň od 7. do 19. hodiny a v sobotu od 6. do 14. hodiny.“ Ako Poľnohospodárska apatieka pracuje počas aktuálneho núzdového stavu v krajine? „Dostali sme povolenie pracovať od 7. hodiny ráno do 15. hodiny poobede.“

• ĽUDIA A UDALOSTI •

HLOŽANY O JOZEFE

Starať sa o zdravie aj potom...

Juraj Bartoš

N

a Jozefa si vtáčiky jarné pesničky nakupujú. Krásna to pranostika, že? Ibaže toť zaúradovala pranostika na 24. decembra, ktorá hovorí: Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade. Meno Jozef v kalendári pripadá na 19. marca.

U nás sa od dávnych čias hovorí: Na Jozefa prídu prvé góle. Góle, pravda, nie sú góly, lež bociany.

Ktoré k nám, z rôznych dôvodov, prichádzajú v čoraz menšom počte. Svojho času do dedinky, ktorá sa pôvodne vraj volala Galožan, prví Slováci prišli „o Jozefe“. Priznám sa: nemám jasné, či spojenie „o Jozefe“ znamená, že sa niečo stalo presne na Jozefa, alebo, ako sa sám domnievam, akosi, t. j. približne na Jozefa. V tomto prípade to je dokonca zanedbateľné.

Ako len sneh, oheň, voda, zemetrasenie a iné živly, akým je trebárs aktuálny koronavírus, vedia skrížiť plány... Tento príspevok totiž pôvodne rátal s celkom iným uhlom záberu. Chcel byť o tom, či Slováci do Hložian prišli roku 1756, ako svojho času tvrdil historik Dr. Ján Sirácky, alebo roku 1770, čo podstatne neskoršie vecne dokladoval ďalší dejinár Jaroslav Miklovic. V tejto situácii je to fuk.

Preto ešte iba údaj, ktorý zapísal druhý hložiansky evanjelický farár Juraj Rohoň v cirkevnej knihe: noví, početnejší osídlenci prišli do Hložian roku 1770 „o Jozefe“.

Utorkové predpoludnie 24. marca 2020. Orgován zakvitol bielym kvetom?! Inak ich máva fialové! Aj záhradka sa len tak belie. Sýto sneží! Podobne ako v polovici februára 1984... Keď spolu so snehovými vločkami poletoval aj akože vtip: Nič nás nemôže prekvapiť, iba sneh a Albánci!

Tohto roku si veru vtáčiky jarné pesničky o Jozefe nenakúpili, ani si nenakúpia. Dnes tu máme 2 °C nad nulou. Kedysi sme v marci už vo veľkom behávali bosí, teraz sa všetko len tak belie.

Beriem fotoaparát a poď ho.

Ulice sú priam vyľudnené. Čo psie počasie, čo psie časy. Čo sneh s vetrom, čo príkaz zhora, ktorým sa • ĽUDIA A UDALOSTI •

počas núdzového stavu v krajine zakazuje dedinčanom starším nad 70 rokov (v mestách občanom starším ako 65 rokov) – do ďalšieho oznámenia – vychádzať von, teda mimo vlastných príbytkov, respektíve dvorov. Kiežby to, čo vyprázdnilo dedinské ulice, potrvalo len trochu dlhšie než dnešný sneh. Prekvapil nás síce menej než ten, ktorý sa navalil 4. februára roku 2012, ale nikto z neho nie je šťastný. Čo je v tejto chvíli absolútne nedôležité. Na rozdiel od skutočnosti, aký vzduch dýchame. Ako dobre, že škola a

našťastie, naši obetaví zdravotníci zatiaľ pomerne pevne držia na uzde. V predajni som pred pár dňami naďabil na našu lekárku.

Takmer som si ju nevšimol, lebo, prirodzene, mala nasadené rúško.

A rukavice. Počet pacientov, povedala, klesol a bežné zdravotné ťažkosti rieši prevažne telefonicky.

Predavačky v dedinských obchodoch, nie všetky, tiež nosia rúška a rukavice. V nedeľu ráno od 4. hodiny po siedmu predajňa Saňa bola prístupná pre občanov nad 70 rokov; navštívili ju vraj štyria.

Inak tovaru je vo všetkých ob-

Každý zahybeľ má začiatok i koniec; utorkový záber spred ambulancie a lekárne v Hložanoch

škôlka sú – do ďalšieho oznámenia – zavreté. Školská budova a športová hala sa sotva nazerajú z hustého odporného dymu, ktorý sa kúdolí z neďalekého skleníka. V ktorom, ako počujeme, robotníci dodržujú bezpečnostné opatrenia, lež ochladenie a sneh ich prinútili znovu kúriť...

Dôležitá je prechádzka a gymnastika. Tela i umu. Aj telefonáty a internetové rozhovory s tými, s ktorými sa práve nemôžeme stretávať. V „mojom“ obchode, našťastie, vidím len troch zákazníkov; keby boli čo len piati, musel by som, ako niekoľko dní za sebou, pred Proteou počkať vonku. V duchu príkazu zhora zacieleného na opatrnosť, na ochranu pred pliagou známou ako Covid-19.

Ochorenie, ktoré spôsobuje koronavírus, sa z Číny rozšírilo po celom svete; denne zomierajú stovky, ba tisíce ľudí. U nás ho,

chodoch nadostač, dokonca už zase majú aj droždie. Dobre sú zásobené aj poľnohospodárske lekárne a iné predajne. Bezpečnostná situácia je všade rovnaká: niektorí zákazníci prichádzajú s rúškami, prípadne i s rukavicami, iní bez nich; niektorí dodržujú určenú vzdialenosť 1,5 – 2 metre jeden od druhého, iní nie... Dodržovanie vzdialenosti a používanie rúšok, rukavíc a ochranných, dezinfekčných prostriedkov je viac než dôležité. Lebo koronavírus sa prenáša dotykom, tiež kýchaním a kašľaním... Pri návrate do pošty vchádzal muž v stredných rokoch. Pred niekoľkými dňami aj tu čakalo vonku disciplinovane, dodržujúc žiaducu dištanciu, zo desať osôb. Kým sme ešte chodievali na rekreačný futbal, poštár Štefan Horvát povedal, že rúško si zatiaľ nenasadzuje, rukavice áno.

Keď ich, po šichte, odkladá, sú vraj

riadne špinavé...

Prídem domov a vytočím zopár telefónnych čísel. Lekárnička Kvetka Krošláková hovorí, že to trochu rúšok, rukavíc a dezinfekčných prostriedkov, ktoré mala, vypredala hneď, keď ohlásili výskyt koronavírusu aj v našej krajine. Vraví, že zásobovanie bežnými liekmi je inak plynulé, čomu sa tešia najmä diabetici, a dodá: „Mám prísľub, že ,masky dostaneme zajtra –pozajtra.“ Inak v dedine niekoľko žien šije rúška; predávajú ich údajne za 100 – 200 dinárov, po prežehlení ich vraj možno použiť viacrázovo, potvrdzuje lekárnička. Miestny evanjelický farár Jaroslav Kopčok potvrdí, že služby Božie sú, do ďalšieho oznámenia, pozastavené: „Ľudia majú úplné pochopenie pre štátny príkaz a držia sa i smerníc z Biskupského úradu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi.“ Uplynulú sobotu sa v Hložanoch konal pohreb. Zúčastnilo sa ho vraj 45 občanov (bez rúšok), inak by ich bolo prinajmenšom dupľom viac... Brnknem i holičovi Emilovi Čipkárovi. Hovorí, že (s rúškom na ústach) pracuje takmer akoby sa nič nedialo, ale: „Do ďalšieho nemienim odchádzať k starším spoluobčanom, ktorých inak holievam u nich doma.“ Z bezpečnostných dôvodov prerušili prípravy folkloristi, divadelníci, futbalisti... Do ďalšieho oznámenia stornovali aktivity členky Spolku žien Slovenka, ktorý už absolvoval výročnú schôdzu, rovnako ako Združenie športových rybárov Šaran, Združenie ekológov Ekos, Futbalový klub Budúcnosť, Poľovnícky spolok Hložany... Výročné snemovanie oddialili matičiari a hasiči... Nikto sa nechce zahrávať so zdravím.

Píp-píp-píp... Známy tón kamióna na zber odpadu! Komunálnici si robia robotu aj v tomto dvojnásobnom nečase. Dokonca, všímam si, vrchnáky na odpadových košoch zavierajú! Aj ja som už mal uzavrieť tento text. S konštatáciou, že je počas núdzového stavu mimoriadne dôležité dodržovať pokyny štátnych orgánov a riadiť sa najmä pokynmi zdravotníckych odborníkov, nie kadejakých podozrivých „radcov“ na internete. Zdravie nadovšetko!

Telesné i mentálne. Nielen teraz, keď kosí zúrivý vírus...

13 /4900/ 28. 3. 2020

13

Ľudia a udalosti KEĎ POPLAŠNÉ SIRÉNY UPOZORŇOVALI

Deň, keď nás Milosrdný anjel začal bombardovať Anna Horvátová

U

ž 21 rokov uplynulo od 24. marca 1999, keď v predvečerných hodinách jednotky Severoatlantickej aliancie začali letecké útoky na Spolkovú republiku Juhosláviu. Po začiatku náletov 24. marca 1999 o 19.45 h vyhlásila vtedajšia juhoslovanská vláda pod vedením vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševića vojnový stav.

BOmBArDOvAnIe JUhOSLávIe v kOcke Zosumarizujme si niekoľko základných faktov o útokoch: Bombardovanie trvalo od 24. marca do 10. júna 1999 (78 dní).

Na bombardovaní sa zúčastnili Spojené štáty americké, Veľká Británia, Nemecko, Kanada, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Turecko a ďalšie krajiny NATO. Podľa Humana Rightsa Watcha si bombardovanie vyžiadalo 489 až 528 obetí na životoch, podľa odhadov juhoslovanskej vlády to bolo 1 200 až 5 700.

Bombardovanie spôsobilo značné škody na infraštruktúre Juhoslávie vrátane mnohých civilných cieľov.

Spôsobilo škody na životnom prostredí v dôsledku bombardovania tovární a používania ochudobneného uránu zo strany Američanov a Britov.

Vojská Juhoslávie sa stiahli z Kosova a Kosovo sa dostalo pod správu OSN (oficiálne stále trvá, ale keďže Kosovo vyhlásilo v roku 2008 jednostranne nezávislosť, OSN už robí minimum úkonov).

ZáSAh BOL PrOTI meDZInárODnÉmU PrávU Organizácia spojených národov má 193 členských štátov vrátane všetkých štátov NATO. Všetky členské štáty OSN sa zaviazali dodržiavať Chartu OSN, ktorá pripúšťa vedenie vojny len v dvoch prípadoch: – pokiaľ to odsúhlasí Bezpečnostná rada OSN a ide o jeden z prípadov uvedených v Charte (článok 41 a nasledujúce) alebo – sebaobrana proti ozbrojenému

útoku (článok 51).

Keďže v prípade bombardovania Juhoslávie nešlo ani o jeden z týchto prípadov, útok NATO bol proti medzinárodnému právu.

Na druhej strane dva dni po začatí leteckých útokov, 26. marca 1999, predložilo Rusko Bezpečnostnej rade OSN návrh rezolúcie na okamžité ukončenie útokov na Juhosláviu. Návrh vypracovávali spolu s Ruskom aj Bielorusko a India.

Bezpečnostná rada však návrh zamietla (za boli 3 krajiny – Rusko, Čína a Namíbia a proti bolo 12 z 15 členov BR), čím vyjadrila nepriamu podporu bombardovaniu.

Vtedajšia slovenská vláda Mikuláša Dzurindu 6. apríla 1999 odsúhlasila lietadlám NATO neobmedzený prístup do slovenského vzdušného priestoru. Išlo tak o prvú vojnu proti medzinárodnému právu, na ktorej sa súčasná Slovenská republika aktívne zúčastnila. Vláda poskytla súhlas napriek odmietavému postoju slovenskej verejnosti.

Počas vojenskej operácie nazvanej Milosrdný anjel NATO zhodilo na územie SRJ asi 420 000 projektilov, teda asi 5 400 denne, ako aj 37 000 kazetových bômb a tiež zakázanú zbraň – muníciu s obsahom ochudobneného uránu. Bombardovanie Spolkovej republiky Juhoslávie zo strany Severoatlantickej aliancie, ktoré trvalo 78 dní, zrovnalo so zemou viaceré srbské strategické objekty, za obeť im padlo aj množstvo škôl, nemocníc, mostov, tovární, kultúrnych pamiatok, ako aj budova celoštátnej televízie. V Srbsku prakticky neexistuje mesto, ktoré sa počas 11 týždňov útokov nestalo terčom bombardérov.

Počas trojmesačného bombardovania miest a dedín zahynulo podľa zdrojov najmenej 2 500 civilistov, z toho 89 detí. Zranenia utrpelo viac ako 12 500 ľudí. Počet obetí nezahŕňa tých, ktorí zomreli na leukémiu a ďalšie nádorové ochorenia vyvolané použitím munície s obsahom ochudobneného uránu.

NÚDZOVÝ STAV V BÁČSKOM PETROVCI

Život v pozmenených podmienkach A. Horvátová

V

Obci Báčsky Petrovec v núdzovom stave tiež pôsobia call centrá, a to v Petrovci, Kulpíne, Hložnoch a v Maglići.

Tieto centrá sú vytvorené pre občanov starších ako 65 rokov, ktorí v prípade potreby môžu zavolať a prihlásiť, ak potrebujú nejakú pomoc. V budove Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, Ul. Kollárova 6, je založené situačné centrum, koordinátor ktorého je Dušan Rašeta, dostupný tajomníkom miestnych spoločenstiev. núdzový stav v Dome zdravia Dom zdravia Báčsky Petrovec pre výnimočnú situáciu v štáte spôsobenú koronavírusom pracu-

14

www.hl.rs

je v pozmenených podmienkach.

Vybraní lekári aj naďalej pracujú v dedinách, ako i na pohotovosti.

Systém objednávania prehliadok je zrušený. Pacienti môžu volať na telefónne čísla: 780-094 alebo

Oznámenie na ambulancii v kulpíne (foto: K. Gažová)

Informačno-politický týždenník

065/802-21-19, alebo môžu prísť priamo do domu zdravia, kde zdravotný technik na vchode vykoná triáž a poskytne všetky potrebné informácie, ako i ďalšie pokyny.

Prosia občanov, aby sa zodpovedne správali v tejto situácii a sledovali pokyny štátnych médií, ktoré platia v celej krajine.

Pre PenZISTOv Podľa inštrukcií vlády Republiky Srbsko občania starší ako 65 rokov sa mohli zásobiť v otvorených predajniach na území Obce Báčsky Petrovec v nedeľu 22. 3. 2020 v čase od 4.00 do 7.00 hodiny ráno.

Takéto včasráno otváracie hodiny malo šesť predajní v Báčskom Petrovci, dve v Kulpíne a po jednej v Hložanoch a v Maglići.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z MINULOSTI LALITSKÝCH SLOVÁKOV

Ja ich musím všetkých vyprevadiť!

Juraj Pucovský

„P

očul si, že naši vrstovníci odchádzajú do slovenskej brigády?“ „Počul.“ „Tak čo, ideme aj my?“ „Poďme!“ Takéto a podobné rozhovory sa často viedli medzi ľuďmi, Slovákmi, najčastejšie medzi pokrokovou mládežou v našich dedinách v jeseni roku 1944, keď počuli, že zakladajú 14. Vojvodinskú údernú slovenskú brigádu. A spravidla sa to končilo odchodom z akého-takého bezpečia vlastného domu.

Váhania nebolo. Odchádzalo sa dobrovoľne s jediným cieľom – čím skôr skoncovať s fašistickým okupantom. Šľachetné, neoblomné, ale veľmi nebezpečné rozhodnutia neminuli ani desiatky lalitských Slovákov, aby sa zapojili do záverečných bojov o oslobodenie krajiny. Tak sa toho 11. novembra 1944 na nádvorí petrovského gymnázia medzi asi 1 200 budúcich bojovníkov zoradení ocitli aj osemnásti Laliťania. Ostatní prišli o dvanásť dní neskoršie. V 14. VÚSB bolo z tejto dediny úhrnne 68 mužov a jedna žena, ošetrovateľka Anna Ďurčianska. Najmladší boli Juraj Turčan, neskoršie známy novinár, a Štefan Demiter, obaja narodení

Padlí a po vojne zosnulí bojovníci dostali ústredné miesto na lalitskom slovenskom cintoríne

v roku 1927. Najstarší muži Štefan Pavlovič a Ján Zorňan dovŕšili štyridsiatku, narodili sa v roku 1904.

Viacerí bojovníci boli ročníky 1909, 1910, 1911, ale najväčší počet mal 17 až 25 rokov. Do brigády odišiel aj jeden Srb, kováč a lalitský zať Sima Čubrić (1923), ktorý po vojne žil v Záhrebe.

V zborníku prác zo sympózia Revolučné odkazy XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády, ktorá vyšla v roku 1979, sa okrem o cieľoch formovania, výcviku, bojovej púti a ostatných aktivitách dozvedáme skrátka aj o každom bojovníkovi a jeho osude. Z celkového počtu lalitských bojovníkov 21 bolo ranených, pričom Ondrej Farkaš až štyrikrát (Bolman, Virovitica, Crnac, Suhomlaka), ktorého potom demobilizovali a zomrel v rodisku. Okrem uvedených miest

Štefan Ďurík-Károľ

najviac zranených bolo v bojoch pri Petlovci, Našiciach, Bjelovare, Karašici, Josipovci, Valpove, dedinke Dobrović... Ôsmi Laliťania prišli o životy v ťažkých bojoch: Pavel

Krásnik (narodený v roku 1925), Štefan Macko (1919), Michal Pavlis (1920), Štefan Smišek (1926), Štefan Terek (1924), Pavel Turčan (1918), Štefan Turčan (1919) a Jozef Valent (1924).

Následky vojny u mnohých zanechali trvalé stopy, priniesli ťažké choroby a predčasnú smrť v krátkom čase po návrate z bojísk.

Posledný z nich odišiel Štefan Ďurík, medzi Laliťanmi známy podľa prímena Károľ. Narodil sa v roku 1926, do brigády odišiel 23. novembra 1944, svoju zvedavosť kukania ďalekohľadom na postavenia nepriateľa doplatil ranou neďaleko Našíc.

Roky sme sa kamarátili a kontaktovali so Štefanom Ďuríkom, ktorý navždy zostal verný svojim mladíckym ideálom. Neustále pracoval v bojovníckej organizácii v Laliti, bol jej predsedom a tajomníkom. Každoročne sa staral o pietnu spomienku pri pomníku ku Dňu bojovníka, Dňu povstania, Dňu oslobodenia Lalite. Károľ často hovorieval, že nesmieme zabúdať na obete bojovníkov a že on musí vyprevadiť všetkých, potom sa k nim aj sám pripojí. Životný osud mu to doprial na Martina roku 2012, keď odišiel k svojim spolubojovníkom. Vtedy je navždy zatvorená kniha o účasti lalitských Slovákov v 14. VÚSB. Možno by ju bolo treba občas otvoriť a niečo sa z nej naučiť?!

BUĎME ZODPOVEDNÍ K SEBE A INÝM! Virtuálna výučba sa stala nemalou výzvou – tak pre žiakov, ako i pre učiteľov. Veď sme hovorili, nech žiaci netrávia toľko času za počítačmi, mobilmi, a čo teraz?! Žiaľ, nachádzame sa v období, keď je ťažšie nájsť inakší prostriedok komunikácie. A triedni učitelia? Tí to majú ešte ťažšie! Sú koordinátormi všetkých činností plus kontrolovateľmi svojich tried. Samozrejme – nesmie sa zabúdať ani na triednické hodiny, lebo aj tie sú jedným z veľmi osožných predmetov výchovy a všeobecného vzdelávania žiaka. Jednu z virtuálnych triednických hodín učiteľka Adela Obšustová v Základnej škole Bratstva a jednoty v Bielom Blate realizovala týmto spôsobom: každému žiakovi prikázala odpozerať si nové video známeho detského speváka Mira Jaroša – Ako si vyrobiť rúško. Žiaci po pozretí videa to skutočne mali vyrobiť, vyfotiť sa a zaslať do spoločnej skupiny finálnu fotografiu. Po ukončení všetkých účinkujúcich – zo spoločných fotiek vznikol plagát. Avšak žiaci i učiteľka sa nádejajú, že sa táto ich spoločná práca čím skôr stane pamiatkou, na ktorú sa vo svojej učebni budú iba pozerať. Dovtedy – toto na 100 % budú uplatňovať!

A. Obšustová • ĽUDIA A UDALOSTI •

13 /4900/ 28. 3. 2020

15

Ľudia a udalosti S KATARÍNOU BLATNICKOU Z ERDEVÍKA

Chvályhodná práca

K

Tijana Farkašová

atarína Blatnická, rod. Tŕpková, sa narodila v Erdevíku a vyrástla v patriarchálnej rodine. V novembri oslávi 72. narodeniny.

O našich predkoch sa hovorí, že boli ľudia pevnej viery, bohabojní, ich mottom bolo modliť sa a pracovať. Práce bolo veľa, robilo sa od rána do večera, v dome aj na poli. „Moji rodičia pracovali na poli, často som ich videla až večer,“ spomína si spolubesedníčka. Detstvo na dedine bolo v minulosti oveľa kratšie ako dnes. V tom čase museli staršie deti pomáhať rodičom doma a na poli. Ako najstaršie ženské dieťa si Katarína na detstvo takmer nespomína. Starala sa o troch bratov, o domácnosť, vedela variť a prať, samozrejme, bez práčky. Práve preto nemala čas vyhradený na hranie sa s rovesníkmi a rýchlo dospievala.

Dievčatá sa mohli vydávať už ako 16- až 18-ročné. Vydala sa veľmi skoro, vo veku 18 rokov, do Bingule.

Katarína je teraz dôchodkyňou, rada pletie, vyšíva a má rada ručné práce, ktoré sú jej srdcovkou.

Odvtedy, čo sa jej narodili dcéry Zlatka a Želka, sa s elánom pustila do výroby vankúšov, obliečok, háčkovaných čiapok a svetrov pre chladné zimné dni. Dnes ich šije s láskou nielen pre svoje deti, ale aj pre deti priateľov a príbuzných.

Okrem ručnej práce začala omaľovávať taniere, krčahy, kolovraty a všetko, čo sa dalo omaľovať. Má veľmi rada výtvarné umenie. Veľmi rada číta knihy, najradšej cirkevné.

Málokto vie, že dokonca píše o všetkých udalostiach zo svojho detstva a robí to predovšetkým pre svoje vnúčatá. Možno ich jedného dňa bude zaujímať, ako to bolo v čase ich predkov. Pre vnučku zapisuje i recepty starých slovenských národných jedál.

Výšivkárka Katarína má šikovné ruky, estetické cítenie, schopnosť sústrediť sa, zmysel pre detail a hlavne trpezlivosť. Jednoducho, je výnimočná osôbka. Oslovili sme ju, aby nám porozprávala o

16

www.hl.rs

začiatkoch jej tvorby, kde hľadá inšpiráciu a prečo využíva práve slovenské ľudové motívy. Ako povedala, ručnými prácami sa najčastejšie zaoberá vo voľnom čase, hlavne v zimnom období. Je

Plné ruky práce

usilovnou ženou, ktorá s manželom Vladom žije v Sriemskej Mitrovici.

Spolu obrábajú záhradu a Katarína robí i všetky domáce práce.

Teší sa z každého výsledku svojej ručnej práce, a ako hovorí, obrusy vyšíva, aby ich používala a nie aby stáli v skrini. Sama si vyberá vzorky a ľubovoľne kombinuje farby.

Každá práca zhotovená šikovnými rukami Kataríny je teda svojráznym unikátnym dielom. V izbe s jednoduchým vybavením má rozvešané a poukladané svoje výtvory, ktoré s radosťou ukazuje. Pri pohľade na detailné spracovanie a komplikované vzory rôznofarebných výšiviek sa oku proste nedá veriť, že ide o ručnú prácu. Láska k ručným prácam ju drží dodnes a jej výrobky robia radosť nielen jej rodine, ale aj známym. Katarína okrem vyšívania a háčkovania vie aj štrikovať. Je skutočne šikovná žena. Vyšívanie, šitie, háčkovanie či pletenie, súdiac podľa spolubesedníčky, rozhodne nepatria do minulosti, svoje miesto si opäť nachádzajú aj v dnešnom období a sú vždy v móde.

Informačno-politický týždenník

Na to, kedy začala vyšívať a od koho sa tomu naučila, Katarína odpovedala: „Prvým stehom som sa naučila už ako malá vo svojom rodnom dome. Lásku k ručným prácam som zdedila od mamy a tety. Matka bola prísna a každá chyba sa musela opraviť a priviesť k dokonalosti. Lásku k ručným prácam starých mám mám hlboko vrytú v srdci. V zimnom období, keď nebolo tak veľa práce, bolo neprípustné zaháľať. V zime sa robili práce, na ktoré v lete nebolo času. Počas dlhých zimných večerov sa naše staré mamy a dievčatá venovali predovšetkým ručným prácam.

Bola to príležitosť, aby sa ľudia stretli, porozprávali sa, zažartovali pri ručných prácach a šálke čaju. Pritom si neraz aj zanôtili.“ O tom, čomu sa vďaka ručným prácam naučila, Katarína povedala: „Napriek uplynulým rokom láska k ručným prácam nezoslabla, práve naopak.

Musím však povedať, že pri tejto práci oddychujem a k tomu sa mi

Výšivky, ktoré každý obdivuje

to aj veľmi páči. Je to práca, ktorá si vždy vyžaduje obrovskú trpezlivosť a koncentráciu. Vyšívanie je spôsob, ako tráviť čas, zbaviť sa stresu, nájsť harmóniu, relaxovať, vyzdobiť dom a vytvoriť darčeky pre blízkych. Na to, aby ste mohli začať s ručnými prácami, nie sú ne-

vyhnutné zručnosti a schopnosti, stačí ozbrojiť sa túžbou, inšpiráciou a trpezlivosťou.“ Spolubesedníčka vo svojej tvorbe využíva ľudové motívy a kvetované vzorky, o čom hovorí: „Inšpiráciou sa mi stali predovšetkým naše krásne výšivky. V ornamentoch môžeme vidieť prírodné podmienky daného regiónu. Naši predkovia vyšívali odpradávna.

Aj keď boli chudobní, všetko mali povyšívané, takže dnes už ani nedokážeme zopakovať také výšivky.

Preto som si povedala, že skúsim podobným spôsobom pokračovať v tejto tradícii. Aby sa nezabudlo na krásu, ktorú máme. Takto sa výšivka nestratí a budeme si môcť lepšie pripomínať našu identitu, ako aj našich predkov. Mnoho nápadov pre výšivky čerpám zo starých fotografií, krojov, spisov, zbierok a kníh.“ Katarína hovorí, že doteraz toho navyšívala veľa, avšak nikdy to nerobila za peniaze. „Všetky svoje výšivky som porozdávala, prípadne som si ich nechala pre seba. Robím to, čo ma baví, a pre ľudí, ktorých mám rada. Keby ma to nebavilo a neprinášalo mi aj radosť, už by som to nerobila. Vyšívaná práca môže byť skvelým darčekom.

Veľakrát je ťažké sa so svojimi výrobkami rozlúčiť, najmä keď im človek venuje veľa času, ale som veľmi šťastná, keď moje výrobky potešia aj niekoho iného. Verím, že robia radosť ich majiteľom, rovnako ako i mne.“ Pomoc a podpora sú aj pri ručných prácach veľmi vítané. „Moja rodina mi bola a dodnes je oporou. Vždy dbám na kvalitu látky, aby výsledok stál za to. Manžel Vlado mi pomáha, chodí do obchodov nakupovať potrebné látky, plátno, ihly, vlnu na štrikovanie a všetko ostatné, čo potrebujem na túto prácu.“ Máme nádej, že Katarínu táto láska a vášeň neopustia, že jej ďalším krokom a rokom dodajú sily a inšpirujú ju k novým tvorivým počinom. Prajeme jej do ďalšieho života všetko dobré a ešte na tisíce stehov.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY 11

Družstvo – to je moja rodina Pripravila: Anna Horvátová

Staropazovčania sa tohto roku chystajú osláviť 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety týmto oslavám tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

NÁVŠTEVA V SEDLIACKOM PRACOVNOM DRUŽSTVE „JANKO ČMELÍK“

Jedno z najlepších sedliackych pracovných družstiev v ĽR Srbsku – „Družstvo – to je naša rodina“ – Láska k stroju „Dnes nám je už ľahko pracovať“ Ďalej predseda družstva sebavedome hovorí: „Môžem smele povedať, že naši družstevníci dnes už takmer nepotrebujú ručnej kosy. Päť samoväzečiek zamení ruky našich družstevníkov pri kosení a viazaní pšenice, sopár strojami pokosíme trávu, ďatelinu, ľadník. Nuž, a aj mláťačky máme vlastné.“ A znovu opakujeme: „Dnes nám je už ľahko pracovať.“ A nemyslite, že takto rozpráva iba predseda. Podobne vám bude rozprávať hociktorý družstevník.

Pavel Turčan – ten vám niekoľkými príkladmi porovná jeho stav a namáhavú prácu v dobe, keď bol ešte súkromným poľnohospodárom a jeho stav teraz, keď je členom družstva. Stroje – aj tento nevie nachváliť a prejavuje k nim akúsi zvláštnu úctu a za to, že ho zbavily mnohej namáhavej poľnohospodárskej práce, ktorú teraz namiesto neho vykonávajú stroje.

Moderne, strojami obrábať • ĽUDIA A UDALOSTI •

pôdu – v tom vidia naši pazovskí družstevníci smyseľ poľnohospodárenia. Aj tohto roku, napriek tomu, že ich o hojnú úrodu okradol nenadálý ľad, urodilo sa im na jednom kat. jutre priemerne 10 mtc pšenice. Na šiestych jutrách urodilo sa dokonca priemerne 14 mtc pšenice po jutre.

Prvotriedne konope a kukurica Brigádnik družstva Martin Litavský akoby striehol, či predchádzajúci súdruhovia nezabudli niečo povedať o šťastnom živote v družstve „Janko Čmelík“ a dodáva: „ Keď sme nedávno odovzdávali naše konope, všetky ich prijali do prvej triedy. Veru aj naša kukurica sa delí od ostatnej v chotári. Pravda, my sme aj ináč pracovali. Máme tú výhodu, že ako družstevníci dostávame od štátu aj potrebné množstvo umelého hnojiva a my ho veru výdatne používame. Okrem toho, keď bola kukurica v najlepšom klase, previedli sme dvakrát doplňovacie a oplodňovacie štepenie.“ Slnko už pomaly sadá za vysokú družstevnícku kukuricu.

Družstevníci sa vracajú s poľa, nechávajú dnešnú prácu, aby sa poradili, čo robiť zajtra. Ako prichodia tak rozprávajú o tom, čo behom dnešného dňa vykonali.

Báči Agársky, družstevný murár a s. Hudec s čakanom v ruke pristupujú k predsedovi a hovoria: „Podlaha v chlievoch je vymurovaná. Z našich tehál, ktoré sme si sami vyrobili a z tehál, ktoré sme dostali od štátu. namiesto 25 kvadratických metrov, ktoré norma predvída, vymurovali sme 85 kvadratických metrov.“

Nezaškodí, keď si nakrátko spomenieme historku o tom, ako pazovskí družstevníci získali tehly od štátu. v Zemúne ešte donedávna vyčnieval pod oblohu vysoký komín starého, opusteného mlyna. Akýsi inžinier v meste žiadal 40 000 dinárov za to, aby komín rozobral. Štyria družstevníci ujali sa tejto práce a dokončili ju za pol dňa. Za odmenu štát im daroval tehly.

„Družstvo – to je moja rodina, bez nej neviem žiť“ Potom ešte niekoľko veselých a šťastných družstevníkov sa zamieša do rozhovoru. Báči Folťan takto hovoria: „Veľmi dobre je mne a veľmi dobre je aj všetkým. Nič nám nechýba, máme všetko, čo človek pre živobytie potrebuje.

Za to všetko môžeme ďakovať družstvu. A my ho aj máme radi.

Družstvo – to je moja rodina.

V ňom žiť som si už tak zvykol, že bez neho si poriadny život neviem predstaviť.“ x x x Pazovskí družstevníci nezabudli ani na jedno odvetvie poľnohospodárstva. Veľkú pozornosť venujú záhradníctvu. Vedľa medzinárodnej cesty vedúcej do Belehradu, majú 10 jutár utešenej záhrady. Celú Pazovu, okresné mesto, družstvo „Janko Čmelík“ zásobovalo zeleninami. Okrem toho sa vyviezlo aj do iných osád. „Cukrovej repy – hovoria báči Slamaj, tej budeme mať istotne viacej ako 60 vagónov.“ Uprostred Pazovy pracujú kováčska, mechanická a kolárska

Nielen proti gramotnosti bojovali v povojnovom roku 1948, ale staropazovskí pokrokoví občania svoje sily združili a založili prvé družstvo, ktoré im pomohlo v odpredávaní výrobkov, vo zveľadení hospodárstva a samým tým aj v prosperite. Ocenili, že iba spoločná a svorná práca prináša úspechy. ah

dielňa. Pracujú pre potreby družstva, pre obec, okres a okolie.

Taktiež uprostred obce družstvo má svoju kanceláriu a družstevnú čitáreň.

100 000 a 10 000 din...

Toto je iba jedna časť, snáď iba zlomok toho, čo všetko dosiahli družstevníci sedliackeho pracovného družstva „Janko Čmelík“ v Starej Pazove. Snáď najlepším svedectvom ich práce je skutočnosť, že ľudová moc z príležitosti I. krajinskej poľnohospodárskej výstavy, ktorá bola v minulých dňoch v Novom sade, odmenila družstvo „Janko Čmelík“ za jeho činnosť 100 000 dinármi. Sám predseda družstva Michal Šipický dostal odmenu vo výške 10 000 dinárov. Dostal ju ako dôkaz uznania za jeho prácu, za jeho usilovné zakladanie sa o rozvoj družstva.

Na jednej z družstevných budov sedliackeho pracovného družstva „Janko Čmelík“ upozorňujú na seba veľké červené písmená: „Pracujme tak, akoby sto alebo päťsto rokov trval mier a pripravujme sa tak, akoby zajtra mala počať vojna.“ (Citát z prejavu maršala Tita). A skutočne: pracuje sa tam a buduje. Vzletne, usilovne a úporne, nepoznajúc prekážok.

Lebo – prekážok je stále menej, ťažkosti sú stále menšie. V družstve, ktoré má meno slovenského národného hrdinu Janka Čmelíka, rodí sa nový život, život šťastných družstevníkov. A znovu a znovu, vždy, keď si budeš v mysli kresliť život na družstve „Janko Čmelík“, prídu ti na um slová báči Folťana: „Družstvo – to je moja rodina.

V ňom žiť som si už tak zvykol, že bez neho si poriadny život neviem predstaviť.

Ján Babiak Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v sobotu 23. októbra 1948, R. V – č. 78 (438).

13 /4900/ 28. 3. 2020

17

DETSKÝ KÚTIK

V

Jar nám prišla!

šetci sa tešíme príchodu tohto ročného obdobia. Po zime sa v nás prebúdza nadšenie, a to hlavne z prírody. Ona nám ukazuje, že nám jar prišla a mení všetko vôkol nás. Nadchýna nás vôňami kvetov, sviežosťou vzduchu, teplým slniečkom, zeleňou trávičky. Cítime potrebu vyjsť na vzduch a kochať sa premenami prírody. Keď ide o počasie, jar vie byť aj vrtošivá, dopraje nám trochu teplých a trochu aj chladnejších dní, ale aj tak je krásna. Dajte sa inšpirovať príchodom jari a stvárnite jej krásy buď výtvarne, alebo ju opíšte slovami. Jar je naozaj vhodná inšpirácia pre nás všetkých.

Katuša

Bojan Štrba, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Adam Tárnoci, škôlkar, Pivnica

Nina Vršková, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Modlitba za rodinu Prosím ťa, Pane, chráň moju rodinu. Daj nám všetk o, čo potrebujeme, toľko, aby sme boli šťastní.

Ochraňuj môjho otecka, aby mal ešte veľa síl praco vať a tak zarábať pre nás. Prajem si, aby si mu dal viac času tráviť s nami. Aj za moju maminku Ťa prosím. Ona tiež potrebuje Tvoju pomo c. Daj jej sily vydržať v práci. Prosím Ťa, aby vydržala robiť aj doma, aby nebola unavená a nervózna. Moju sestričku taktiež ochra ňuj. Ona je ešte maličká, a preto potrebuje Tvoju pomoc, lebo sa nemôže sama o seba starať. Aj ja potrebujem Tvoju láskavosť. Pomáhaj mi byť usilovnou žiačkou, poslušnou dcérou a starostlivou sestri čkou.

Chcem sa Ti poďakovať, že nám dávaš zdravie, ktoré sa nemôže kúpiť peniazami. Aj za každodenný chlebík, ktorý jeme, že nie sme hladní, tiež Ti ďakujem. Viem, že sa aj naďalej bude m môcť spoľahnúť na Teba.

Lea Valentíková, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica Práca vznikla vďaka inšpirácie na M. Rúfusovu Modlitbu za nového bračeka.

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Lukáš Červený, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Viktor Poliak, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica • DETSKÝ KÚTIK •

Z obsahu

Nový Sad 28. 3. 2020 Ročník XXXVII Číslo 4/426

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

Básnické anticipácie Miroslava Šipického s. 3 Skúma nové techniky

s. 4 – 5

Čarovná kniha vyčaruje zaujímavé príbehy s. 8

INTERVIEW

MIROSLAV BIELIK, BÁSNIK A PROZAIK, PREDSEDA SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV

Filozofi a básnici sú nositeľmi otázok a hľadačmi odpovedí Stevan Lenhart

N

Vaším dlhodobým pôsobiskom bola Matica slovenská v Martine, kde ste pracovali ako bibliograf a vedecký tajomník a zastávali ste viac riaditeľských funkcií. Ako si spomínate na pôsobenie v rámci tejto celonárodnej inštitúcie a ako hodnotíte jej význam pre vývin kultúry a literatúry Slovákov v dnešnom období?

– Do Matice slovenskej (MS) som nastúpil hneď po ukončení

vedeniu Slovenskej národnej knižnice a k správcovstvu MS. Táto významná národná ustanovizeň mi dala možnosti a priestor pre odbornú, vedecko-organizačnú a kultúrno-historickú prácu i literárnu činnosť. Osobitne som vnímal (i vďaka môjmu profesorovi a priateľovi Viliamovi Marčokovi, znalcovi aj krajanskej literatúry) literatúru a život Slovákov v Juhoslávii a po roku 1990 som bol dobre pripravený na spoluprácu s

a vlaňajšej srbsko-slovenskej literárnej besede usporiadanej v sieni Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik (1949) vyzdvihol význam kontaktov medzi spisovateľmi dvoch bratských národov, ktoré sú v posledných rokoch na veľmi dobrej úrovni. Pozitívnym výsledkom tejto spolupráce sú početné preklady kníh zo slovenčiny do srbčiny a opačne, čo prispieva k tomu, aby sa kultúrne verejnosti v Srbsku a na Slovensku navzájom zoznamovali s tou inou, ale jazykovo, geograficky a duchovne veľmi blízkou literatúrou. Miroslav Bielik je jednou z tých kultúrnych osobností, ktoré v súčasnosti pracujú na zintenzívnení týchto kontaktov, a on sám je plodným autorom, s ktorého literárnou tvorbou sa v poslednom období prostredníctvom prekladov zoznamujú aj čitatelia v Srbsku. Dve Miroslav Bielik na literárnom posedení v Obecnej knižnici knižné vydania s jeho poéziou v Kovačici 5. marca 2020 a prózou v preklade do srbčiny (ide o knihy Mostovi u nepozna- vysokoškolských štúdií v roku Maticou srbskou, MS v Juhoslávii to a Kaleidoskop) prezentoval 1972 a stala sa mojím trvalým (neskôr v Srbsku) a na spoluprácu začiatkom marca 2020 na lite- pôsobiskom až do zvolenia za s výraznými osobnosťami slorárnych posedeniach v našich predsedu Spolku slovenských venskej literatúry, osobitne vo prostrediach a na veľtrhu kníh v spisovateľov (SSS) v roku 2013, Vojvodine (v matičnom období Novom Sade. Na dané a niektoré ba som s ňou viazaný natrvalo. V to boli najmä Viera Benková, Miiné témy sa rozprávame v tomto nej som prešiel pracovne všetký- roslav Demák, Víťazoslav Hronec, mi stupňami až k dlhoročnému Martin Prebudila a ďalší) a so interview.

Slovenským vydavateľským centrom (Vladimír Valentík). MS v Martine je dnes, žiaľ, nie v takom postavení ako to bolo za môjho priameho pôsobenia, ale stále má a bude mať nezastupiteľné miesto v slovenskej kultúre i v niektorých oblastiach vedy a vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Želal by som si užšiu spoluprácu MS a Matice srbskej, dnes vedenej významnou osobnosťou, básnikom i naším mimoriadnym členom profesorom Draganom Stanićom (Ivanom Negrišorcom).

Vlastné literárne práce ste uverejňovali časopisecky ešte od obdobia štúdií v 70. rokoch dvadsiateho storočia, knižne ste však debutovali až v zrelšom veku a dodnes pokračujete s pozoruhodnou autorskou produktivitou.

Dalo by sa povedať, že vašej autorskej spisovateľskej tvorbe vlastne predchádzalo dlhé obdobie bibliografickej, editorskej, knižničnej a literárno-výskumnej činnosti?

– Áno, možno to takto konštatovať. Na jednej strane som bol uvedenou pracovnou činnosťou a jej záťažou (v tom i riešením informatizácie národnej knižnice, počítačovým spracúvaním národnej bibliografie a výskumom dejín knižnej kultúry na Slovensku) brzdený v literárnej tvorbe, na druhej strane to prinieslo pre mňa cenné poznatky i skúsenosti pre moju filozoficko-reflexívnu básnickú tvorbu. Bibliografické videnie a znalosť literatúry mi priniesli zas svojský (sčasti po-

INTERVIEW stmoderný) prozaický štýl. Srbský čitateľ sa môže v tom orientovať v preklade Martina Prebudilu zo slovenčiny do srbčiny vo vydaní výberu z básnickej tvorby Mostovi u nepoznato (SVC 2019) a v preklade mojich románových noviel Zdenkou Valentovou-Belićovou v aktuálnom vydaní knihy Kaleidoskop (Agora, 2020).

20/II

Jednou z charakteristík vašej poetickej tvorby je stále prítomný vzťah medzi poéziou a filozofiou, ako aj časté odkazy na iných spisovateľov, filozofov a vedcov – vo veršoch vlastne vediete svojrázne lyrické dialógy s inými autormi. Ako by ste vysvetlili a interpretovali tieto znaky vašej poézie?

– Odpoveď je sčasti uvedená pri predchádzajúcej otázke, ale vzťahom filozofie a poézie sa zaoberám aj literárnovedne.

Veď poézia a filozofia odjakživa jestvujú na svete v príbuzenstve.

Veď básnik má iba slová, to sú jeho krídla a v nich, zvyknem zdôrazňovať, na začiatku sloveso byť, ktoré ,je’ pre básnika i filozofa zemským putom. Počiatok jazyka je foucaultovsky tam, kde sa objavuje sloveso… Filozof i básnik sú nositeľmi otázok a svojskými hľadačmi odpovedí.

Avšak pri tom všetkom rozumovom sa básnik neubráni onomu tichému hlasu, ktorý sa zjavuje ako nápad, intuícia odetá do slov verša. Veľký slovenský básnik Milan Rúfus napísal v jednej básni, že ,kam rozum nemôže, tam pošle metaforu…’ Teda s tými básnikmi a spisovateľmi i filozofmi, čo sa snažia klásť otázky tak ako aj ja, ktorí vysielajú na prieskum metaforu, snažím sa viesť dialóg, azda zaujímavý a podnetný aj pre čitateľa.

Jednou z vašich próz je dvojdielny román Benátsky diptych, o ktorom raz niekto povedal, že ide o zvláštny, postmoderný román pre náročných čitateľov.

Prezradili by ste, o aké dielo ide, čiže čo vás inšpirovalo k jeho vytvoreniu?

– Epický priestor sa vzťahuje k Benátkam, mestu plného bohatstva a lesku, ktoré je však ľahko zraniteľné až ohrozené ako napokon celý náš svet, aj keď sme všeobecne tak omámení ekonomickým, informačným a technickým rastom a všadeprítomnou

28. 3. 2020 • 13 /4900/ globalizáciou, že si to neuvedomujeme. To je základná metafora a téza románu. Benátky sú vlastne novodobou Babylonskou vežou, ktorá sa však neviditeľne rúca.

Osudy ľudí (románových postáv) sú osudmi nás súčasníkov. V tomto epickom svete sa skutočné príbehy prelínajú s neskutočnými, minulosť so súčasnosťou, smrtonosné ohrozenia Benátok (sveta) v stredoveku, aj keď som to v čase písania nemohol tušiť, s dnešným ohrozením (koronavírusom).

Od roku 2013 ste predsedom Spolku slovenských spisovateľov, najstaršieho združenia tohto druhu na Slovensku. Ako vidíte poslanie a výzvy Spolku v súčasnosti a keď ide o jeho blížiacu sa storočnicu?

– SSS je najstaršie, najväčšie a reprezentačné spisovateľské združenie na Slovensku, založené bolo v roku 1923. Spolok prešiel mnohými peripetiami doby, ale dnes je stabilizovanou a doma i v zahraničí uznávanou inštitúciou slovenských spisovateľov kdekoľvek žijúcich vo svete. Aj mnohí slovenskí tvorcovia z Dolnej zeme a zvlášť z Vojvodiny sú členmi SSS a viacerí poprední spisovatelia zo Srbska sú našimi mimoriadnymi členmi.

Spolok má aktívnu spoluprácu so spisovateľskými organizáciami vyše desiatky štátov, v tom aj so Združením spisovateľov Srbska.

Máme svoje odbočky vo všetkých krajoch, rozvíjame vydavateľskú činnosť tak pod hlavičkou SSS, ako i vo vlastnom Vydavateľstve SSS, vydávame známy a prestížny Literárny týždenník i časopis pre mladú literatúru a umenie Dotyky. Prekonávame aj mnohé majetkové a finančné problémy.

Vyše sedem rokov riešime súdnym i mimosúdnym spôsobom majetkovoprávny spor o sídelnej budove SSS na Laurinskej ulici v strede Bratislavy. Budova po čiastočnej dohode je vzhľadom na opotrebovaný stav v postupnej rekonštrukcii a dočasne sídlime v náhradných priestoroch na Michalskej ulici 18 – 20. Za posledných sedem rokov náš Spolok dosiahol úroveň rozvinutých spisovateľských združení a stal sa oporou pre slovenských spisovateľov, ktorí dosahujú úspechy doma i v zahraničí. Blížiaca sa storočnica SSS je tiež veľkou

výzvou do budúcnosti.

Jedným z pravidelných periodických vydaní SSS je Literárny týždenník, ktorý vychádza už viac ako tri desaťročia. Koncom januára 2020 však predstavenstvo SSS uverejnilo apel na záchranu tohto periodika.

O čo vlastne ide?

– Literárny týždenník (LT) v poslednom desaťročí pre nedostatok finančných prostriedkov nútene prešiel na dvojtýždňovú periodicitu, čo stále trvá. Všeobecne kultúrne a literárne časopisy na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách, v zdeformovanom mediálnom priestore preplnenom bulvárom a brakovými tlačami, majú existenčné problémy. Na Slovensku na ich (čiastočnú) podporu je možné uchádzať sa o granty vo Fonde na podporu umenia, čo sa periodicky každý rok opakuje. V príslušných rozhodovacích (odborných) komisiách závisí však od momentálneho zloženia, na rok 2020 bola konštelácia subjektívne v neprospech LT (i časopisu Dotyky).

Vyrovnávame sa tým i verejnou zbierkou na podporu vydávania LT a získavame prostriedky aj z iných nadačných fondov, takže LT bude vychádzať aj v tomto roku pravidelne v dvojtýždennej periodicite. Želám si však užšiu spoluprácu redakcie LT aj s redakciami slovenských periodík vo Vojvodine.

V rámci medzinárodného projektu podunajských krajín Veľký pán Dunaj pripravili ste aj tematickú antológiu súčasnej slovenskej poézie spojenej s Dunajom. Povedali by ste viac o tomto projekte?

– Medzinárodný program antológií poézie, ale i ľudovej slovesnosti a literatúry podunajských krajín viažuci sa na Dunaj, európsku veľrieku, čo nás tiež spája, bol založený práve spoluprácou SSS so Združením spisovateľov Srbska. Rozrástol sa však prirodzene o spoluprácu s ďalšími spisovateľskými združeniami a tvorivými tímami (zo srbskej strany sú aktívni najmä Radomir Andrić a Milan Panić, pokým Martin Prebudila a Miroslav Demák sú aj v prepojení na slovenskú spolugesciu). Po vydaní veľkej antológie poézie klasikov (po desiatich z každej národnej

literatúry podunajských štátov v origináli a v preklade do slovenčiny) v SSS v roku 2019 a vydaní národných antológií v Srbsku a v Bulharsku vyšla v marci tohto roku v SSS slovenská antológia poézie Duní Dunaj...

Aktívne sa zúčastňujete mnohých literárnych podujatí v Srbsku, rozvinuli ste výraznú spoluprácu so Zväzom spisovateľov Srbska, s Maticou srbskou, s už spomenutým Slovenským vydavateľským centrom i s vojvodinskými spisovateľskými a kultúrnymi inštitúciami, čoho dôkazom je i vaša účasť na tohtoročnom Veľtrhu kníh v Novom Sade a na besedách v Padine a v Kovačici v rámci programu SVC Zima s knihou...

– Mal som vlastne šťastie, že som spolu s M. Demákom stihol ešte pred pohromou s koronavírusom absolvovať uvedené podujatia a v Báčskom Petrovci odovzdať minuloročnej jubilujúcej poetke, našej čestnej členke Viere Benkovej Cenu SSS za celoživotné dielo. Môžem súčasne potvrdiť, že kultúrne a literárne slovensko-srbské a srbsko-slovenské vzťahy sa za posledné roky veľmi rozvinuli a prehĺbili. Ešte v roku 2013 som za SSS dohodol zmluvnú spoluprácu s predsedom Zväzu srbských spisovateľov, básnikom a veľkým znalcom literatúry Radomirom Andrićom, s tým, že na jeho podnet sme sa pustili do veľkého medzinárodného projektu prípravy a vydania antológie básnikov podunajských krajín Veľký pán Dunaj (podľa názvu básne Vaska Popu). Osobná spolupráca s už uvedenými osobnosťami v prvej odpovedi a s ďalšími, ktorých by som všetkých rád uviedol (predsa len aspoň niektorých z nich: Zdenka V. Belićová, Z. Đerić, N. Šaponja, M. Panić, J. Lazarević, G. Đorđević, S. Radulović, M. Harpáň, L. Čáni…), je garanciou úspechu pri realizácii spoločných programov, vydávaní prekladov, spoločných antológií a účasti na významných literárnych podujatiach. Okrem iného sa v roku 2020 budeme tešiť z vydania dvojjazyčnej srbsko-slovenskej a slovensko-srbskej antológie súčasnej poézie, ktorej vydavateľom bude Matica srbská v Novom Sade a spolugestorom SSS v Bratislave.

RECENZIA

HLAS ĽUDU • OBZORY

Básnické anticipácie Miroslava Šipického (Miroslav Šipický: Sny o zobúdzaní. Slovenské vydavateľské centrum : Báčsky Petrovec 2019) Víťazoslav Hronec

P

vek pozoruhodným doznaním.

A každou ďalšou básňou autor postupne dotvára určitú filozofiu existencie, ktorá však nevychádza z hnusu nad ľudským postavením v prírode i spoločnosti (ako u Sartra), ale skôr z bezútešnosti i nepatrnosti ľudského údelu v ľahostajnom i nevšímavom kozme (lenže aj napriek tomu človeka chápe ako zosobnenie neživej prírody, ako vyvrcholenie snáh prírody o dotvorenie mysliacej štruktúry, prostredníctvom ktorej táto dôjde k sebapoznaniu).

Je obdivuhodné, že Šipický na neveľkom priestore dvadsiatich siedmich básní obsiahol takmer všetky relevantné témy rámcujúce ľudské tu-bytie v prírode i v spoločnosti. V básni PIESOK a piesok sa pozastavil nad súvzťažnosťou časti a celku v človeku („som mohutnou, nekonečnou púšťou / a zároveň ničomným / bezmoc-

ným zrnkom piesku“); v básni Blízka budúcnosť alebo prehnaná skutočnosť podáva seizmogram svojej generácie dávno predtým než ju bolo možné vytušiť z básní jeho generačných druhov („Tu sme len my, / oceľové panciere, / kukly, / degenerovaná generácia, / poslovia tmy, / rytieri zla. / Tu sme len my, / zápach, špina, / šeď, hniloba. / Extrémna dekadencia / a nekonečná noc / bez úsvitu...“); v básni Veľký kovový junák (v marci 1988!) (ináč nezaradenej do knihy) s nevídanou jasnozrivosťou, ale aj s nešetrnou iróniou vykresľuje postavu budúceho teokratického panovníka, ktorý túto spoločnosť v deväťdesiatych rokoch úplne zdevastuje („On je ten, ktorého čakajú dejiny; / je oživený výrobok / nášho kolektívneho sna. / On bude naším vodcom! / ON bude naším Bohom!“); v básni Rozmýšľanie istej masky prehodnocuje morálny aspekt ľudskej pretvárky, zatiaľ čo v pozoruhodnej erotickej básni Rúcho pre nahotu – morálny aspekt intersubjektivity na relácii muž a žena; v básni Kruhy sa zamýšľa nad efemérnosťou a pominuteľnosťou ľudskej existencie („Dakto zahodil kamienok / a ja som kruhom / na hladine jazera.“); v básni Fatamorgána pochybuje o vlastnej existencii („Lôžko na ktorom ležím / zdá sa byť prázdne.“); v básni Kričať štylizuje sa do polôh seba budúceho, ktorý ako básnik odmieta písať („mlčanie kričí výstražnejšie“); v básni Ulicami Gardošu zdôrazňuje ničotnosť neproduktívneho dennodenného ľudského plahočenia sa („Za každým oknom / osudy tlejú osamelými plameňmi. / Za každou záclonou / prepletajú sa existencie / v neurotickom tanci / sebazaprenia.“); v básni Okamihy (pravdepodobne jeho najlepšej) prostredníctvom citovo vyvážených básnických obrazov podáva mestskú scenériu po daždi, za pomoci ktorého nebo zostúpilo na zem a obohatilo ľudský čas o novú kvalitu, ale keď

pršať prestalo, „Tu dolu zostanú iba / náhodné, bezvýznamné / okamihy.“; v básni Ticho (z mája – júna 1993 a teda celých šesť rokov pred skutočnou apokalypsou) doslova hovorí: „Toto mrazivé ticho / vonia apokalypsou“; v básni Prechádzka mestom (tiež nezaradenej do výberu) sa vyznáva z lásky k ľuďom („istotne ani len netušíte / ako veľmi vás mám rád“); v básni Zmena reality prostredníctvom podobenstva znázorňuje určité aspekty teórie chaosu a nakoniec v básni Bezhlavé netopiere znázorňuje paradigmatickú situáciu sledovania televízneho vysielania, zachytávajúceho uštvané zástupy bezmocných, frustrovaných, už vlastne mŕtvych ľudí. Posledný verš tejto básne („Tma je však neúprosná“) je efektným zavŕšením určitého básnického programu budovaného na expresivite výrazu a na kritickom prehodnocovaní súcna na pozadí frustrovanej psychiky, a všetko to v časoch, keď ešte nebolo celkom jasné, čo za tým je a čo vlastne tým básnik sleduje. Z odstupu dvoch desaťročí zodpovedne možno tvrdiť, že ide o verše, ktoré anticipovali vývoj našej básnickej spisby nielen v rámcoch Generácie X, ale aj širšie, ba čo viac dovideli oveľa spoľahlivejšie na celkové osudy tejto spoločnosti z konca 20. storočia než básne jeho generačných druhov.

Spočiatku Šipického verše boli poznačené rétorickými úchylkami začiatočníckeho rázu, neskôr sa však jeho verš stal koncíznym, veristickým zachytením myšlienky i situácie, o čosi viac reflexívneho než lyrického rázu.

Preto dvadsaťpäť jeho textov vydávame v podobe zbierky básní, aby sa už raz konečne dostali do povedomia literárnej kritiky i generačného kontextu. Je totiž nespravodlivé, aby sa na tohto talentovaného spisovateľa zabudlo len preto, že zanovito odmieta podstúpiť osud básnika.

Poznámka: Text preberáme z knihy básní Miroslava Šipického Sny o zobúdzaní (SVC, Báčsky Petrovec 2019).

21/III

oznáme len tridsaťšesť básní Miroslava Šipického, uverejnených v rozpätí rokov 1986 až 2007 vo Vzlete, v Hlase ľudu, v Aurore a v Novom živote, z ktorých prvých desať (okrem básne Zmena) sú príkladom výrazného začiatočníckeho veršovania, zatiaľ čo ostatné sú už natoľko vyspelé, že by ich bolo možné zaradiť aj do knižky veršov. Spolu s Martinom Prebudilom, Katarínou Hricovou a Miroslavom Krupinským tento začiatočník patril do „pazovskej odnože“ Generácie X, ktorá na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov (v súhre s vojnovými veršami Jána Salčáka) oveľa pohotovejšie anticipovala neskoršie polohy skupinovej poetiky tejto generácie než vtedajšia tvorba jej neskoršieho najvynikajúcejšieho predstaviteľa Ladislava Čániho.

U Šipického ide o hlbinný pohľad na vzájomnostné prieniky psychiky a súcna, navyše o kritický vzťah k spoločnosti, dokonca i v rokoch, keď tá spoločnosť ešte nebola civilizačne i morálne zdevastovaná. Šipický je talentovaným reflexívnym básnikom i prozaikom (jeho jediná poviedka získala Cenu Nového života a vyšla knižne), ktorý odmieta písať, lebo v tom obskúrnom úkone (ako aj vo všetkom inom) nijaký zmysel nevidí.

Už vo svojej prvej povšimnutiahodnej básni (Zmena) sa pozastavuje nad existenčným problémom zdvojovania osobnosti, v zhode s mladistvým doznaním Arthura Rimbauda „Ja je niekto iný“, typickým skôr pre prozaikov ako pre básnikov, keď mladý spisovateľ zároveň chce byť nielen on sám, ale aj mnohí iní, teda aj tí, životy ktorých bude vo svojich budúcich textoch sledovať. Aj posledný verš tejto básne („Aj Godota som už vyprevadil.“) patrí do okruhu existenčných tém: ide o to, že ten, na ktorého sa v Beckettovej dráme iba čaká (a ktorý nikdy nepríde), v Šipického básni nielenže prišiel, ale už aj odišiel – čím je vlastne existenčný konflikt vyriešený.

Vidieť, že si osemnásťročný začiatočník vedel vynikajúco poradiť v rozuzľovaní bytostných polôh i dilem frustrovaného jednotlivca, najmä toho intelektuálne superiórnejšieho. O tom svedčia všetky jeho básne, začnúc básňou Zobúdzanie a končiac básňou Bezhlavé netopiere.

V básni Zobúdzanie programovo doznáva, že doslova podlieha existencii, lenže nie v skutočnosti, ale v sne, ktorý sa sníva iba jemu samému – čo je na jeho vtedajší

VÝ T VA R NÍC T V O

28. 3. 2020 • 13 /4900/

MIRO HORVÁT, VÝTVARNÍK Z KULPÍNA

Skúma nové techniky

22/IV

P

Miroslav Pap

a čiernej nite dĺžky 2,5 kilometra vytvoril dielo, ktoré očarilo všetkých. Z uvedeného materiálu vytvoril obrovský portrét herečky Natalie Portman. Ako hovorí, za týmto dielom stojí veľa práce, ale na druhej strane aj osobná spokojnosť a hrdosť. Spomínaný portrét formou obtáčania nite okolo klincov pribitých do OSB dosky vytváral približne mesiac, kontinuálne niekoľko hodín denne.

Tento mladý výtvarník svoje práce dlho nevystavoval, lebo ako sám hovorí, je v ňom určitá skromnosť, ktorá ho nenútila z vlastnej iniciatívy zúčastňovať sa rôznych výstav. Až v roku 2018 na pozvanie organizátorov podujatia Bienále slovenských výtvarných amatérov vystavoval portrét herca Waltera Whitea zo seriálu Breaking Bad. Tento portrét vytvoril chemickým perom. Na danom podujatí bola jeho technika ohodnotená ako hyperrealistická, s čím sa on osobne nestotožňuje, lebo podľa jeho mienky za hyperrealizmom stojí ešte

re mladého výtvarníka Mira Horváta (1986) tvorivá činnosť predstavuje v určitom zmysle relax a duševné vyrovnanie, pokým jeho špecifické práce upútajú čoraz väčší záujem milovníkov súčasných foriem umenia. O tomto autorovi sa širšia verejnosť dozvedela približne pred dvomi rokmi, keď sa prvýkrát zúčastnil na Bienále slovenských výtvarných amatérov v Báčskom Petrovci. No jeho tvorivé začiatky boli vo včasnom detstve, keď jeho rodičia a učiteľka v základnej škole odhalili jeho talent na výtvarné umenie. Ako si spomína, jeho vtedajšie výkresy si všimla učiteľka výtvarnej kultúry, ktorá ho kontinuálne usmerňovala a dávala rady, vďaka čomu si Miro vyvíjal techniku kresby a maľovania.

Od základnej školy až po súčasnosť zostal verný portrétu, ktorý zdokonalil takmer po hyperrealistickú podobu.

Počas strednej školy sa venoval aj interiérovým murálom, znázorňujúcim rôznych hercov a postavy z kreslených filmov, ale tiež vytváral určité dekoratívne formy na objednávku. Maliarske zručnosti si vycibril v Technickej škole Jovana Vukanovića v Novom Sade.

Pred piatimi rokmi Miro Horvát začal prejavovať záujem o experimentálne a moderné výtvarné umenie. Vtedy objavil string art, s ktorým zožal najväčší úspech. Použitím OSB dosky veľkosti 125 x 235 centimetrov, 5 500 Dielo z klincov a nite klincov, bielej farby

mnoho pedantnej a precíznej práce.

O d i e lach majstrov hyperrealizmu neplatí, že sú odtrhnuté od reality. Práve naopak. Kým jednotlivé obrazy umelcov vyjadrujú ich vnútorné pocity, hyperrealisti tvrdenie – „Takto to vidím ja“ menia na „Takto to vidia všetci“. Úplný vrchol hyperrealistického diela je určitá vnútorná dilema nad otázkou: „Je to skutočný maAutor medzi dvomi technikami ľovaný obraz, alebo je to fobezpochyby snaží dostať aj Miro tografia?“, pričom sami nevedia nájsť odpoveď. Do tohto štádia sa Horvát, čo sa mu skutočne darí, najmä keď ide o vytváranie portrétov s chemickým perom alebo ceruzou. Doposiaľ ich vytvoril niekoľko desiatok. Ako hovorí: „Portréty mám najradšej. Zostal som im verný od základnej školy a neplánujem sa ich vzdať, ale práve naopak.

Plánujem sa zdokonaliť a priblížiť ku hyperrealizmu.

Všetky portréty vytváram v čierno-bielej technike. Jednoducho som sa vo farebných portrétoch nenašiel. Najčastejšie stvárňujem filmových hercov, h u d o b n í k o v, spevákov, ale aj Salvador Dalí v bublinkách mne blízke osoby,

HLAS ĽUDU • OBZORY

Na toto použil 22 000 sponiek a práca vcelku trvala 5 dní, čo je v porovnaní s predchádzajúcimi obrazmi veľmi rýchly proces. Používanie sponiek pôsobí efektne najmä pri obrazoch zvierat, ktoré majú srsť. V prípade mačky je to nenahraditeľný efekt.

V súčasnosti Miro Horvát objavuje ďalšie alternatívy súčasného moderného umenia.

Do budúcna sa bude snažiť prekvapiť záujemcov o tento druh umenia novými technikami.

Veríme, že sa jeho nové práce objavia na našich menšinových výtvarných podujatiach. Aktuálne je členom Združenia petrovských výtvarných umelcov.

Pre amatérskych výtvarníkov platí pravidlo, že je potrebné neustále zviditeľnovať a dokazovať svoj talent. Naše menšinové podujatia im to umožňujú formou rôznych výtvarných akcií a výstav. Občas pritom amatérski výtvarníci nie sú akceptovaní akademickými umelcami, ale pri správnom uplatnení talentu a trpezlivosti sa vedia umiestniť na vysoké priečky. Miro Horvát sa svojou tvrdou prácou rýchlym krokom dostáva k nim.

Tento výtvarník hovorí, že hodiny strávené pri tvorivej činnosti sú neopakovateľné. Každý jeden okamih prináša novú časť vytváraného obrazu a tá zvedavosť na konečný výsledok je stále prítomná.

V rozhovore Miro naznačil: „Keď vstúpim do procesu tvorby, tak sa neviem dočkať výsledku. Vždy verím, že ten výsledok bude taký, aký som si predstavil, a zatiaľ mi to vychádza. Keď sa zacielim na určitý portrét, tak pri ňom budem sedieť 10 hodín denne. Lebo to stojí za to. Nasledujúci deň prináša nejakú novú predstavivosť, pomocou ktorej ešte realistickejšie zdokonalím portrét. Tvrdá práca a motivácia vedú človeka k novým cieľom a víziám. K nejakým novým obzorom.“

23/V

známych. O portréty prejavujú sa často uplatňuje pri výrobe obrazu potrebné je vraj namiešať ľudia asi najväčší záujem. Pri tejto nadpisov a obrazov na tričkách.“ si až do 1 800 odtieňov rôznych technike najradšej používam Na vytvorenie ďalšej práce Miro farieb). Pomocou injekcií vstriekal chemické pero, pretože je to Horvát vlani v novembri použil farby do každej bubliny, čím sa v určitom zmysle aj výzva, lebo keď maľujete ceruzou, môžete prípadnú chybu vymazať a opraviť, pokým pri pere je to nemožné. Na vytvorenie portrétu chemickým perom potrebujem približne 10 hodín a ceruzou mi postačí asi hodina a pol.“ O jeho kresby prejavili záujem aj organizátori podujatia SOS fest v Báčskom Petrovci v roku 2015, pre ktoré Horvát poskytol 12 veľkých portrétov a tieto práce tvorili kulisy festivalu.

Mirovi Horvátovi sa podarilo v rámci Noci múzeí v roku 2019 usporiadať v priestoroch Slovenského vojvodinského divadla samostatnú výstavu, na ktorej prvýkrát vystavil práce string artu. Práve o tieto výtvory Obraz mačky vytvorený sponkami prejavili návštevníci najväčší záujem. V rámci výstavy tvoril niťkovaním obraz sovy. Toto zviera si zvolil pre Noc múzeí, dokonca aj bublinkový obal. Ten- z druhej strany materiálu poktorá bola organizovaná pod to druh obalu ľudia väčšinou stupne vytváral obraz Salvadora témou Sloboda. Čiže zlúčil slovné používajú na ochranu tovaru, Dalího. Tento obraz zatiaľ nevyspojenie slobodný ako vták a sovu ako aj na osobné relaxovanie pri stavoval. Ako hovorí, postup jeho ako nočného vtáka. Hoci tvorí jeho pukaní. Ale tento autor ho vytvárania bol značne zložitejší najradšej portréty ľudí, predsa využil na znázornenie španielske- než pri obrazoch vytvorených sa nám zdôveril, že vytvárať obrazy zvierat je o niečo ľahšie, lebo v prípade portrétov ľudí iba malá odchýlka zmení kompletný výzor osoby.

Medzi ďalšie formy, ktoré skúšal, bola technika stencil, čiže šablónová tvorba. O tejto technike sa vyjadril: „Je to pomerne zaujímavá predstavová forma vytvárania obrazu.

Maliar totiž musí mať presne naplánované kroky. Obraz Marilyn Monroe som vytváral z trinástich vrstiev, začnúc od najjasnejšej až po najtmavšiu.

Každá jedna šablóna V tvorivej chvíli počas Noci múzeí (foto: z archívu M. Horváta) vyrobená z tvrdého papiera tvorí určitú časť obrazu. Až nakoniec do- ho maliara, fotografa a sochára s niťou. Bolo potrebné zafarbiť staneme hotový obraz. Pozitívom Salvadora Dalího. Aj v tomto až 21 412 bubliniek. tejto techniky je, že vám zostáva prípade sa Horvát rozhodol pre Horvát do svojej tvorby zaradil šablóna, ktorou máte možnosť čierno-biely variant, pričom kom- aj sponky. Drevený podklad zafarvytvárať rovnaké obrazy inými bináciou týchto farieb získal 15 bil dočierna a použitím sponiek farbami. Spomínaný postup odtieňov (v prípade farebného na ňom vytvaroval obraz mačky.

VÝ T VA RNÍC T VO

VÝBER

28. 3. 2020 • 13 /4900/

VERONIKA ŠIKULOVÁ

Benedicite Odveké spisovateľsko-muzikantské priateľstvo Vincenta Šikulu a Rudolfa Slobodu prešlo celkom prirodzene zo života aj do ich poviedok a románov; objavovalo sa a mizlo nečakane i očakávane. Nitky sa splietali do pevných kamarátskych lán. Obaja si povedali a napísali o tom svoje. Ale nestranných pohľadov a nazretí na ich priateľstvo nie je zas až tak veľa. O jedno sa pokúsila dcéra Vincenta Šikulu – Verona.

24/VI

V

knižke Hra pre Tvoje modré oči mám venovanie od Ľubomíra Feldeka: „Skoro slečne Verone, aby neuznávala iba svojho otca. Modra, najvyšší bod, Hamrštíl.“ Hamrštíl nestojí na najvyššom kopci v Modre. Ako mnoho chotárnych názvov, aj kopec, na ktorom stojí náš dom, ktorý projektoval Dušan Samuel Jurkovič, má svoj názov odvodený z nemčiny – Šnaudy, Grefty, Folegrunty, Horerungy, Plázle, Badogy, Štampochy, Firígle či Hamrštíle.

Na kopci Hamrštíl si nechali pán učiteľ Štetka so svojou manželkou postaviť dom, vlastne chatu, letné sídlo. Pani Štetková bola Holubyho vnučka a možno preto dom projektoval Dušan Jurkovič.

Mama s tatom k nemu chodievali na prechádzky. Poznali ten dom iba zvonka, dnu sa pozreli, až keď ho kúpili. Moja láska k literatúre sa narodila kdesi tu, v Hamrštíle, tu má svoje korene a od ľudí, ktorí sem chodievali – spisovateľov, básnikov, filmárov, muzikantov, skladateľov a maliarov – si tuším kdesi na začiatku požičala topánky.

Jedna z prvých vecí, na ktoré si pamätám: tato si požičal vinohradnícku špricňu, naplnil ju bielou farbou a maľoval Hamrštíl zvnútra. Všetko bolo biele. Steny aj podlaha. Spávala som v detskej postieľke po Zuzanke Rúfusovej, pri otvorenom okne. Cez okno ktosi vliezol. Rozplakala som sa a postavila. Bol to Rudo Sloboda.

Zobral ma na ruky, otvoril zápalkovú škatuľku, ktorú mal v dlani a vo svetle mesiaca mi ukázal chrobáčika.

– Toto je svrček, Veronka. – Zatvoril škatuľku, dal mi ho pod podušku, aby mi tam v noci cvrlikal, uložil ma a zakryl.

Ako malá som si myslela, že Rudo je jeden z tatových bratov.

Obaja nosili baretky, obaja hrali na lesnom rohu, obaja boli na vojne v Židlochoviciach pri Brne, radi sa rozprávali o vojne a vojakoch a literatúre a obaja písali.

Neviem, kedy a kde sa tato s Rudom zoznámili. Moja mama

však stretla Ruda Slobodu prvý raz na námestí SNP. Predstavil jej ho tato a Rudo sa pochválil, že mu práve v Mladej tvorbe vyšla poviedka s názvom Do tohto domu sa vchádza širokou bránou. Neskôr bol Rudo častým hosťom v Modre, v Hamrštíle, ale aj v modranskom ateliéri Jozefa Ilečku. Do Modry prichádzal aj na niekoľko dní. Takto do Hamrštílu chodievali Ilja Zeljenka, Elo Havetta, Ján Johanides, Jožo Mihalkovič a mnohí ďalší. Naši niekoľkodňovým hamrštílskym stretnutiam hovorili sympóziá.

dcéra Evička. Z tej stovky kúpili kyticu a odniesli ju na Šulekovu do pôrodnice, zvyšok prepili.

Keď sa vydávala mamina sestra Katka, mala ma varovať otcova sestra, teta Lena. Pred odchodom rodičov do Úľan prišiel na návštevu Rudo. Nechcelo sa mu vracať domov, zostal s tetou Lenou varovať. Hocikedy mi pripomínal, ako som celý večer vrešťala.

Inokedy nám v Hamrštíli z kobercov vyskakovali blchy. Mama s tatom s nimi bojovali a rozmýšľali, odkiaľ sa tie blchy v Hamrštíli na-

Zhovárali sa, muzicírovali, popíjali modranské víno. Chodievali do pivnice k pánovi Glasovi, ktorý mal v košíku okrem oskoruší a mišpulí aj vyumývané kamienky, ktoré hádzal do suda, keď z neho vytiahol víno.

Zavše zašli aj mama s tatom do Bratislavy – do Klubu spisovateľov, ktorý bol vtedy na Štefánikovej ulici. Často sa u nás spomínalo, ako sa stretli v klube s Jánom Johanidesom a Rudom Slobodom, dali si tatársky biftek, niečo vypili, a keď už nemali za čo piť, mrzutí sa pobrali spať k Rudovi Slobodovi, ktorý vtedy býval na Hlbokej ulici. Jeho žena Vierka bola vtedy v pôrodnici. Zatiaľ čo sa chlapi rozprávali, mama šla pomaly za nimi, nohami rozhŕňala lístie na chodníku, strašne chcela nájsť peniaze. A naozaj, o chvíľu našla sto korún. Ráno sa Rudovi narodila

brali, keď u nich nebol na návšteve nik, iba Rudo. Keď mu s odstupom času o blchách povedali, Rudo sa rozosmial: – Pravdaže to boli moje blchy, ja keď v noci ležím v posteli, už blchy nezabíjam, iba ich usmerňujem, kadiaľ majú ísť, aby ma nerušili.

Ruda Slobodu som ako spisovateľa objavila, keď vyšla jeho knižka Rozum. Tato z nej nahlas čítaval mame, aj u Ilečka v ateliéri som ju videla na stole. Mala som šestnásť rokov, začala som čítať Rozum a prestala chodiť do školy. A zatiaľ čo moji spolužiaci sa chodili ulievať z vyučovania do Bratislavy, ja som sedela doma, čítala Rudov Rozum, neskôr Britvu, Šedé ruže, namáčala som si neuvarené špagety do kečupu, chrúmala ich a chvíľami som plakala. V tom čase sa mi najviac z jeho próz páčili knižky Romaneto Don Juan a Hudba.

Ku vete, ako sa tá Morava v noci leskne, a ako boli dva mravce Gej a Kuj, som sa stále vracala a vždy ma znovu rozrevala. (…)

Svoj prvý profesionálny rozhovor som urobila s Rudom Slobodom (vyšiel v knižke Pokus o autoportrét namiesto doslovu) pre Slovenské pohľady. Rozhovor sme šli robiť spolu s mojím terajším manželom Marekom Mihalkovičom. Najskôr sme sa odviezli do Záhorskej Bystrice. Bolo teplo, bzučali včely a odkiaľsi sa ozývala hudba: El Condor Pasa. Pomyslela som si, že raz si asi Mareka vezmem za muža, kúpime si v Záhorskej Bystrici dom, na oknách budeme mať muškáty, všade budú bzučať včely a odkiaľsi sa bude ozývať El Condor Pasa. V Záhorskej Bystrici sme si dali v krčme pivo.

Keď sme vystúpili v Devínskej Novej Vsi, legitimovali nás pohraničiari so psom. Pes štekal a ja som im vysvetľovala, že ideme na návštevu k spisovateľovi Rudolfovi Slobodovi. Prišli sme na Slovinec, stáli sme pri bránke a ja by som bola najradšej ušla, lebo som sa ostýchala, ale zozadu, z predného dvora nás posmeľovala Rudova sestra.

– Zakričte!

– Zakričali ste?

– Je doma, určite je doma. Rudóóó, máš návštevu!

Za bránou štekali Rudovi psi Uru a Šach. Zrazu sa zo záhrady ozval Rudo, ale vidieť ho nebolo.

– Tu som, tu som, ja vás vidím!

Ja tu sedím ako v tanku, pozerám sa na vás ako zo strieľne.

Potom vyšiel z latríny, v rukách mal Pravdu. Vošli sme dnu a teta Vierka sa veľmi potešila, že majú návštevu, lebo Rudo ju predtým nahnal umývať riad. Usadili nás na posteľ v Rudovej pracovni.

Rudo založil papier do písacieho stroja a povedal, že mi odpovede na otázky bude rovno písať, aby som s tým doma nemala robotu.

Vierku poslal uvariť kávu. Naliali sme si z vína, ktoré Rudovi poslal Marekov tatko, Jožo Mihalkovič.

– Pamätáte si ešte na to, ako

VÝB ER

HLAS ĽUDU • OBZORY vždy sme ju s Marekom iba hľadali. Musela však urobiť dojem nielen na nášho tata, ale aj na Ruda Slobodu. Tato hocikedy napodobňoval Sergeja Jesenina a jeho prednes vlastnej básne o Jemeljanovi Pugačovovi, deklamoval a kričal, a my so sestrou sme sa smiali, no niekedy nám z toho kriku tuhla krv v žilách.

Keď som šla ešte ako gymnazistka školským autobusom do Slovenského národného divadla na predstavenie Herodes a Herodias, ušla som cez prestávku do neďalekého Klubu spisovateľov pozrieť sa, či tam náhodou nesedí tatko. Sedel tam s Rudom a básnikom Igorom Gallom. Naťahovali sa, kto povie krajšiu vetu. Prehovorili ma, aby som sa už do divadla nevracala, že ma odprevadia k školskému autobusu, keď predstavenie skončí, a že mi porozprávajú druhé dejstvo. Vystrájali v tom klube, jeden druhého vyzývali, aby povedal slovo, ktoré ten druhý v žiadnej svojej knihe nepoužil.

Ja som Rudovi povedala, že určite nepoužil slovo ubikácia. Rudo vravel, že ho má v Britve, ale že určite ho nepoužil môj tato. Tato sa plieskal po stehnách a vravel, že slovo ubikácia použil ešte skôr ako Rudo v knižke Možno si postavím bungalov. Napokon sme zaplatili a kráčali k divadlu, aby som stihla školský autobus a zamiešala sa medzi spolužiakov skôr ako si učiteľka všimne, že som z divadla ušla. Stáli sme pred divadlom a ja som sa chcela popýšiť, tak som im dala hádanku, čo spievam a zaspievala som kúsok z ôsmeho Slovanského tanca od Antonína Dvořáka.

Neuhádli, ale obom sa to, čo som zaspievala, páčilo, a tato bol na mňa pyšný. (Odvtedy sa kdekomu chválil, že ich viem zaspievať všetky. Zopár som vedela, všetky nie.) Potom som však z tašky vytiahla Jeseninovu knižku. Vtedy si tato spomenul na platňu a na Jemeljana Pugačova a začal napodobňovať Jesenina. Rudo vravel, že má zlý prízvuk a začal kričať aj on a tiež napodobňoval Jesenina.

Stáli sme pred divadlom a Rudo Sloboda a Vinco Šikula kričali: – Pravadíte, pravadíte menja k nemú, ja chačú vídeť étava čelavéka! Ľudia, čo chodili okolo nás, sa zastavovali a čudovali.

Keď som začala chodiť na vysokú školu, tato mi vravel, že keď ma stretne v niektorej z bratislavských kaviarní, aby som si ho neželala. A ja som si dávala pozor, aby sme sa nestretli, aby ma nevidel s pohárom vína v ruke alebo s cigaretou.

Raz som sedela u Michala a čašníčka Zuza mi priniesla dve deci vína, že toto vám posielajú tí dvaja veselí mládenci. Zobrala som pohár, otočila som sa a v duchu som si predstavovala dvoch fešákov, ktorí mi poslali dve deci vína. V kúte pri stole však sedeli tatko Vinco a Rudo.

Prisadla som si k nim.

– Sme múdri kmeti, spýtaj sa nás niečo, Veronka! – hovoril Rudo.

– Pýtaj sa na čo chceš, poradíme ti, my sme radisti, – povedal tato.

Naozaj obaja slúžili u radistov, náš tato s Alfrédom Návratom dokonca vymysleli a znotovali vojenské signály. Jedným z nich nás mama s tatom v Hamrštíli budievali: Poďte všetci na žrádlo, poďte sa už nažrať, aby vám nevychladlo, signál zložil Návrat.

Mám robiť iba nečakané veci, trochu sa pri nich potrápiť a aj pri tom potrápení vydržať. A veľa čítať, aby som mala preduchovnený výraz tváre, to každého muža ohúri, uvidíš, akí budú všetci do teba zamilovaní. Ani nemusíš nič hovoriť. A nestačí mať vysielač, potrebuješ k nemu aj prijímač, daj na nás, my sme radisti, dobre ti radíme. Každý deň má byť trochu iný, keď sa zaradí medzi ostatné ako do šanónu, to si nemusíš ani nič zapisovať.

V denníku má byť všetko iba nahodené, ale komorné, slovo komorné, pravdaže, nesúvisí s komorou, iba okrajovo.

– A hlavne, nesrať do vody, ryby to nežerou, – hovoril tato...

– Najprv musíš postaviť dom a až potom sa ti môže dymiť z komína, – pokračoval...

– Čo dom, najprv musí vykopať základy a niekto sa už pri kopaní základov na stavanie domu vyserie, – hovoril Rudo.

– Naša Verona by chcela, aby sa jej dymilo z komína, ale ako sa ti môže dymiť z komína, keď nemáš dom, ani základy? Najhoršie je, keď ti komín neťahá a pec nie

a nie sa rozhorieť. Vtedy si v riti, – povedal tato.

Keď prišiel Marek, šli sme odprevadiť Ruda.

– Benedicite, dobrorečte, – rozlúčil sa s nami tatuško.

Keď som sa vydala, viackrát sme navštívili Ruda Slobodu v Devínskej Novej Vsi, alebo sme sa stretli na niektorej z vernisáží sochára Šaňa Ilečku, v Bratislave, v Pezinku, ale aj v Modre.

Raz sme Ruda navštívili v Devínskej Novej Vsi v trojici: Boris a Marek Mihalkovičovci a ja. Na Dušičky. V autobusoch voňali chryzantémy, na cintorínoch horeli sviečky a tak husto padalo lístie. U Ruda bol „nával“. Bola tam Dana Podracká s manželom, Staňa Chrobáková, Jano Litvák s Erikou, Kamil Zbruž a my traja. Mala som nový červený kostým. Tete Vierke sa veľmi páčil. Páčilo sa jej, ako som odvážne červeno-čierno oblečená. Naozaj sa jej musel veľmi páčiť, lebo otvorila skriňu a ukazovala mi svoje šaty, ktoré mala rada. Rudo nám ponúkol mastný chlieb s cibuľou. Prišla Evička s manželom Otom, naložili s tetou Vierkou na káru chryzantémy a šli na cintorín. Sedeli sme v izbe a fajčili a dym sa ukladal vo vrstvách. Chvíľami sme sa tuším ani nevideli. Vonku sa rozpršalo, Rudo priložil do pece a povpúšťal dnu mačky. Prišli jedna za druhou ako baletky. Ktorýsi z návštevníkov robil s Rudom rozhovor a Rudo, tak ako vtedy mne, písal odpovede rovno do stroja, no pri každej z odpovedí sa debatovalo.

Zvalila som sa na kanapu, pod hlavou som mala obrovského čierneho kocúra, ktorý priadol, vonku všetko vlhlo, kvapkalo, klopkalo, moklo, na cintorínoch zhasínali sviečky, v izbe voňal dym, káva a chryzantémy a ja som zaspala. Rudo ma prikryl dekou. Zobudila som sa, keď bola v izbe tma, všetky návštevy odišli a v izbe sedeli Rudo, teta Vierka, Evička s mužom a Boris s Marekom. Zhovárali sme sa potichu, potme, a keď sme zažali, teta Vierka opäť vysolila poklonu môjmu červenému, pichľavému kostýmu. Odvtedy som ho nemala, vlastne som odvtedy nemala nič červené. (…)

Poznámka: Text prózy Benedicite spolu s úvodným textom sme prebrali z časopisu Fragment č.

2/2014. Ide o krátenú verziu textu.

25/VII

ste boli malí?

Rudo sa rozhovoril o detstve, o svojej mame, o otcovi murárovi, bolo mi ľúto, že si to všetko nemôžem zapísať a že to nepíše rovno do toho stroja. Asi po hodine sa vo dverách objavila teta Vierka, priniesla kávu a povedala, že sa ospravedlňuje, ale že nemajú lyžičky, lebo Rudo ich vyhodil z okna do žihľavy a ona po ne nejde, bojí sa, že si popŕhli ruky. Rudo vzal kilové balenie cukru a každému z neho nasypal do kávy tak, že sa zo všetkých vylialo, asi do polovice pohára.

Strašne sa mi chcelo smiať, ale hanbila som sa.

Medzitým Rudo začal písať odpoveď na moju prvú otázku, povedal, aby sme si zapálili a chvíľu nevyrušovali, a teta Vierka si priniesla do pracovne stoličku, kôš s orechmi, dosku a kladivo a začala rozbíjať orechy.

Opäť sme sa rozprávali, rozhovor mal byť akože vážny, ale teta Vierka jeho smer vždy nejako obrátila, lebo hocikde, uprostred vety alebo myšlienky capla kladivom a rozbila orech.

Po Rudovej pracovni lietali škrupiny. Rudo hovoril, že presne tak sa vždy zvrtne rozhovor medzi mužmi, keď okolo prejde žena.

Vravel, že nemá rád, keď v knižke nevystupuje ani jedna žena. Aj o nedostatku dobrých literárnych debát, trebárs aj o ženách, o význame klebety v literatúre, a že by si celkom vedel predstaviť literárny časopis, ktorý by bol celý venovaný trebárs metafore.

Keď bol rozhovor napísaný, víno vypité, šli sme všetci štyria do kuchyne robiť palacinky. Palacinky sa trhali. Rudo ich hádzal na plech, potom vytiahol med, len nemal kto ísť do žihľavy pre lyžičky, a tak ho porozlieval na potrhané palacinky a všetko posypal orechmi, ktoré načistila Vierka. Dovtedy ani odvtedy som šmor, ako Rudo jedlo nazýval, nejedla. (…)

Na sympóziách v Hamrštíle sa často počúvala hudba. Najmä Stravinskij. Mama varievala čaj a vždy doň vhodila sušené sedmikrásky, ktoré sa v ňom rozvili, rozkvitli.

Jožo Mihalkovič mal však platňu, na ktorej boli hlasy spisovateľov. Možno ju niekedy priniesol. Nikdy som doma tú platňu nevidela, ani nepočula,

KN IHY

28. 3. 2020 • 13 /4900/

Čarovná kniha vyčaruje zaujímavé príbehy (Ján Žolnaj: Čaroslovník. Nový Sad 2019) Miroslav Pap

26/VIII

P

očas nedávneho knižného veľtrhu v Novom Sade záujemcovia mali možnosť zadovážiť si početné nové knižné vydania – medziiným aj menšinových vydavateľstiev. Na stánku Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami, kde mal prezentáciu vydavateľskej činnosti aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, bola vystavená aj nová kniha pre deti autora Jána Žolnaja pod názvom Čaroslovník.

Ján Žolnaj (1973), našej kultúrnej verejnosti známy predovšetkým ako divadelný a televízny herec, tentoraz napísal 31 príbehov súvisiacich s určitými pojmami, javmi, zvieratmi či odvetviami.

Jednotlivé príbehy v knihe usporiadal podľa abecedného zoznamu (Absurdnosť, Baobab, Celzius, Čivava, Detektív atď.). Vo všetkých príbehoch objasňujúcich určitý pojem sa objavujú detské postavy Mišo a Paľo. Autor postupne prikladaním vety o vetu vytvára pútavý príbeh spojený s určitým pojmom. Text je prispôsobený detskému čitateľovi a je ľahko pochopiteľný. Kniha je prispôsobená najmä vekovej kategórii žiakov nižších ročníkov, ale pre množstvo edukačných faktov by mohla bezpochyby poslúžiť aj žiakom vyšších ročníkov. Každý príbeh, každá krátka rozprávka je sama o sebe, čiže nemá dejové prelínanie s inými. V určitých prípadoch autor objasňuje dané pojmy aj z historického hľadiska, čo knihe na kvalite pridáva. Príkladom je úryvok textu z príbehu Gravitácia: „Teóriu gravitácie vymyslel anglický vedec Isaac Newton.

Narodil sa ihahááj v roku 1643.

Legenda hovorí, že sa to udialo,

kým v záhrade pokojne buvikal pod jabloňou. Tak silno chrápal, až mu jablko spadlo na hlavu. Skočil zo sna na rovné nohy a konštatoval, že práve gravitácia donútila jablko, aby spadlo zo stromu. Určite nebral do úvahy, že celá záhrada sa triasla od jeho chrápania. Odvtedy sa sila, ktorou mu jablko spadlo na hlavu, označuje písmenkom N – Newton.“

O túto publikáciu sa zaujímal aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý ju finančne podporil spolu s NRSNM, Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Asociáciou slovenských novinárov a Obcou Kovačica. Ide o novú detskú knihu, ktorá nielenže je bohatá na zaujímavé texty, ale aj výzorovo. Najmä dobrý dizajn, kvalita papieru a viazanie určite zaujmú každého, nakoľko je kniha úplne odlišná od iných vydaní pre deti. O kvalitné a pútavé ilustrácie sa postaral Ďula Šanta.

Na knižnom veľtrhu by sa táto publikácia nezahanbila na ani jednom stánku.

Vydavateľom Čaroslovníka je Združenie občanov Komar z Ko-

Autor Ján Žolnaj a ilustrátor Ďula Šanta v kreslenej podobe

vačice. Redakčný posudok napísal Pavel Matúch.

Celková štruktúra knihy je prispôsobená detskému čitateľovi, o čom svedčí aj záverečný text O Čaroslovníku – napr. v časti: „Kto vyčaril Čaroslovník? Veríte či nie, ale vymysleli ho dvaja chalani, podobní Mišovi a Paľovi. Volajú sa Ján Žolnaj a Ďula Šanta. Jeden čarbal, druhý čmáral a – hop! Už to bolo! Obaja sa narodili v malých dedinách, jeden v Kovačici, druhý v Báčskom Petrovci. Stretli sa však v rozprávkovom Novom Sade, pri chutnej citronáde a rozhodli sa čarovať spolu.“ Predsa treba poznamenať, že Čaroslovník mal začiatok v jednej inej podobe. Deti ho totiž mali a majú možnosť sledovať na RTV 2 v slovenskej reči vo forme televíznej adaptácie. A takmer všetky epizódy si možno pozrieť aj na YouTube. Televízna videoforma patrí produkcii Vydavateľskej agentúry Europerspektíva, ako aj Rádio-televízii Vojvodina. Autorom textov je – rovnako ako aj v knihe – Ján Žolnaj.

Ilustrácia príbehu Gravitácia

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

MIMORIADNE A AKTUÁLNE

Počas núdzového stavu vyučovanie na diaľku Andrea Lačoková

P

očas núdzového stavu v našej krajine v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny slovenská redakcia RTV 2, TV Petrovec a RTV Stará Pazova v spolupráci s RTV OK 23. marca začala pre žiakov slovenských základných škôl vysielať prednášky učiteľov po slovensky a s touto praxou sa bude pokračovať, až kým nebude núdzový stav v štáte odvolaný.

Prednášky možno sledovať každý deň prostredníctvom televízie, na webovej stránke NRSNM a RTV 2 – SK a YouTube stránke, na stránke RTV Stará Pazova alebo prostredníctvom sociálnej siete Facebook TV Petrovec. „Prerušené je vyučovanie iba v školách, ale nie všeobecné vyučovanie v našom štáte. Zo strany Ministerstva školstva RS sme boli oslovení, aby sme sa všetky národnostné menšiny zorganizovali a aby sa vysielali predovšetkým tie hodiny, ktoré sú prioritné pre našich žiakov, a tie, ktoré nemôžu sledovať prostredníctvom už aktuálneho vysielania v srbskej reči,“ povedala nám koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM PaedDr. Svetlana Zolňanová. „V spolupráci so slovenskou redakciou Rádio-televízie Vojvodina sa nakrútilo pre každý týždeň 16 vyučovacích hodín. Vysielané budú po 4 vyučovacie hodiny denne pre vyššie ročníky základných škôl vo štvrtok a v pia-

tok od 7.45 – 9.45 a pre nižšie ročníky v pondelok a v stredu v rovnakom čase. Samozrejme, ani ďalšie vyučovacie predmety nezostanú bokom vďaka spolupráci lokálnych televízií v Petrovci, Kovačici a v Starej Pazove. Práve v TV Petrovec sa nakrúca ďalších 15 vyučovacích hodín, v Starej Pazove 6 hodín a v kovačickej televízii 5 hodín.

Naši žiaci na tento spôsob budú môcť sledovať nielen pokyny svojho učiteľa, ktoré dostávajú prostredníctvom internetu, ale si budú môcť osviežiť výučbu aj tou živou rečou učiteľa a ozrejmiť niektoré základné pojmy. Prioritou je spracovanie učiva a zlučujú sa dve-tri vyučovacie jednotky.

Všetko, čo bude vysielané v televíznych programoch, sa bude môcť sledovať aj na internete a žiaci sa, samozrejme, môžu ozvať svojmu učiteľovi, ak im učivo nebolo celkom jasné. Nezabudli sme ani na našich stredoškolákov. Keďže sme sa nedohodli s profesorkami slovenčiny, aby vo verejnom výstupe cez médiá niektoré hodiny simulovali, tak zvažujeme, aby sa zatiaľ pre stredoškolákov vysielali početné slovenské filmy alebo titlované do slovenčiny, ktoré sú súčasťou školskej alebo domácej lektúry, keďže hodne našej slovenskej literatúry a aj svetovej máme sfilmovanú. Budeme sa snažiť našim školám ponúknuť to, čo je v našej moci. Počas týždňa zatiaľ máme na vysielanie pri-

Nahrávanie prednášok učiteľov pre žiakov slovenských základných škôl (foto: Svetlana Zolňanová) • KULTÚRA •

pravených 41 hodín. Prioritu predovšetkým získava materinský jazyk – slovenčina, ako i matematika, zemepis, dejepis, biológia, chémia a fyzika.“ Ponúkame vám rozvrh ukážkových hodín počas núdzového stavu: slovenský jazyk od 7.45 do 9.45 v pondelok a v stredu

pre 1. – 4. ročník a vo štvrtok a piatok pre 5. – 8. ročník, ako aj na stránke RTV 2 – SK a na ich stránke YouTube; odborné predmety – každý deň na TV Petrovec od 15.00 – 17.30 a na fb stránke TV Petrovec; RTV Stará Pazova od 12.30 a na ich stránke YouTube; na RTV OK od 16.00 h.

Rozvrh hodín – výučba prostredníctvom televízie Od pondelka 23. marca od 16. hodiny na programe TVOK sa vysielajú prednášky pre žiakov základných škôl po slovensky. Teda okrem na Televízii Petrovec školopovinné deti majú príležitosť sledovať túto výučbu aj na TVOK. Rozvrh vysielaní pre TV Petrovec si možno preveriť na fb stránke TV Petrovec.

Tu ponúkame týždenný rozvrh ďalších predmetov, ktorý zostáva rovnaký do zrušenia núdzového stavu.

Pondelok 23. marca 16.00 – piataci: matematika 16.30 – šiestaci: matematika 17.00 – druháci: matematika 17.30 – siedmaci: biológia 18.00 – ôsmaci: biológia Utorok 24. marca: 16.00 – siedmaci: matematika 16.30 – ôsmaci: matematika 17.00 – tretiaci: matematika 17.30 – šiestaci: biológia 18.00 – piataci: zemepis Streda 25. marca: 12.00 – piataci: dejepis 12.30 – prváci: matematika 13.00 – siedmaci: chémia 13.30 – ôsmaci: dejepis 14.00 – ôsmaci: fyzika 14.30 – šiestaci: fyzika Štvrtok 26. marca: 12.30 – šiestaci: dejepis 13.00 – druháci: matematika 13.30 – ôsmaci: chémia 14.00 – siedmaci: dejepis 14.30 – druháci: biológia Piatok 27. marca: 16.00 – šiestaci: fyzika 16.30 – siedmaci: zemepis 17.00 – štvrtáci: matematika 17.30 – ôsmaci: zemepis 18.00 – šiestaci: zemepis 18.30 – siedmaci: fyzika Opakujeme: Predmet Slovenský jazyk žiaci majú sledovať na druhom programe Rádio-televízie Vojvodina od pondelka do piatka od 7.45 do 9.45. V pondelok a v stredu sa vysiela pre žiakov 1. – 4. ročníka a vo štvrtok a piatok pre žiakov 5. – 8. ročníka.

13 /4900/ 28. 3. 2020

27

Kultúra V ROKU 55. STRETNUTIA V PIVNICKOM POLI

Nech nás zhrejú spomienky Anna Francistyová

P

reto, aby ľudia neklesali na duchu v týchto neblahých časoch, počujeme a vidíme, že si dni v odporúčanej a pre starších ľudí i prikázanej izolácii doma mnohí spestrujú spomienkami. Prilákajú si ich fotografiami, napríklad z detstva, zo školských lavíc, z mladosti... Alebo napríklad i z festivalov. V roku 2020 očakávame napríklad 55.

Stretnutie v pivnickom poli. Vyše polstoročia pretrváva táto krásna festivalová tradícia v našom povedomí, stovky a stovky ľudí

28

www.hl.rs

spája vďaka festivalovým zážitkom: či už sledovali festival ako diváci, vystupovali na javisku ako speváci alebo členovia orchestra, alebo sa angažovali v organizácii, uhostili cezpoľných účastníkov...

Na spestrenie týchto krušných marcových dní poznačených obavou z epidémie zapríčinenej koronavírusom, ale i z následkov oneskoreného sneženia ponúkame vám niekoľko pivnických festivalových fotografií. Takých spoločných, ktoré vznikli na konci festivalového víkendu, keď sme si pred fotoaparát povolali odmenených spevákov. Nech vás zhrejú spomienky, kým sa v myšlienkach vraciate do tých čias.

2008

2009

2010

2013

2014

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Víťazi doterajších festivalov 1. ročník (1966): Zuzana Halabríniová, Padina 2. (1967): Martin Šulek, Kovačica 3. (1968): Gustáv Babiak, Báčska Palanka 4. (1969): Zuzana Halabríniová, Jánošík 5. (1970): Anna Kucháriková, Kovačica 6. (1971): Anna Glóziková, Kovačica 7. (1972): Milina Macková, Laliť 8. (1973): Milina Macková, Laliť 9. (1974): Zuzana Varecová, Stará Pazova 10. (1975): Zuzana Gajanová, Kovačica 11. (1976): Jarmila Zimová, gymnázium Báčsky Petrovec 12. (1977): Jarmila Zimová, gymnázium Báčsky Petrovec 13. (1978): Zuzana Gajanová, Kovačica 14. (1979): Vlasta Faďošová, Selenča 15. (1980): Zuzana Papová, Pivnica 16. (1981): Ján Kmeť, Nový Sad 17. (1982): Jaroslava Benková, Nový Sad 18. (1983): Slavica Tadićová, Kysáč 19. (1984): Anna Blatnická, Pivnica 20. (1985): Anna Šuleková, Kovačica 21. (1986): Pavel Lešťan, Stará Pazova 22. (1987): Anna Kasáčová, Stará Pazova 23. (1988): Zuzana Špringeľová, Jánošík 24. (1989): Pavel Kukučka, Boľovce 25. (1990): Rastislav Struhár, Hložany 26. (1991): Rastislav Struhár, Hložany 27. (1992): Rastislav Struhár, Hložany 28. (1993): Anna Durgalová, Padina 29. (1994): Boris Babík, Stará Pazova 30. (1995): Anna Dudková, Erdevík 31. (1996): Jana Kubečková, Stará Pazova 32. (1997): Miroslav Hemela, Báčsky Petrovec 33. (1998): Vlasta Jovnášová, Boľovce 34. (1999): Miroslav Hemela, Báčsky Petrovec 35. (2000): Michal Sidor, Nadlak, Rumunsko 36. (2001): Michal Sidor, Nadlak, Rumunsko 37. (2002): Zuzana Zelenáková, Aradáč 38. (2003): Jasmina Veňarská, Kovačica 39. (2004): Pavel Hološ, Padina 40. (2005): Jasmina Greksová, Dobanovce 41. (2006): Anna Kukučková, Boľovce 42. (2007): Zdenko Jašo, Stará Pazova 43. (2008): Ivan Slávik, Nový Sad 44. (2009): Ivana Vozárová, Kysáč 45. (2010): Lýdia Špringeľová, Kulpín (SUS Krajan – Vojvodina) 46. (2011): Renáta Lovásová, Hložany 47. (2012): Marína Zahorcová, Hložany 48. (2013): Vlasta Vachulová, Pivnica 49. (2014): Tatiana Jašková, Nový Sad 50. (2015): Irena Nosáľová, Padina 51. (2016): Katarína Kalmárová, Vojlovica 52. (2017): Alenka Povolná, Padina 53. (2018): Vlastimír Povolný, Padina 54. (2019): Martina Agarská, Boľovce • KULTÚRA •

2015

2016

2017

2018 13 /4900/ 28. 3. 2020

29

Kultúra SLOVO MÁ: ŠTUDENTKA VLASTA VACHULOVÁ Z PIVNICE

Čas, ktorý máme, si treba naplno užiť Andrea Lačoková

Č

as je náš najcennejší kapitál, hovorí naša spolubesedníčka študentka Vlasta Vachulová z Pivnice. Každý z nás ho má k dispozícii 24 hodín denne, a to v rovnakej miere. Rozdiel je v tom, kto ako so svojím časom naloží. Ľudia najčastejšie narábajú s časom ako s vzácnym darom.

Dosiahnu tak väčšinou pokoj a hojnosť. Zamyslime sa chvíľu nad naším vlastným časom. Mali by sme vedieť, že stratený čas nám už nikto nenahradí. Práve preto ľudia, ktorí správne svoj čas vedia využiť, dosiahnu svoje ciele. Títo ľudia prosperujú. Čomu venuješ svoj drahocenný čas? „Ako študentka a zamestnankyňa mám deň často vyplnený povinnosťami. Najviac času trávim hlavne v školách. Ak nie som na prednáškach, tak sa v škole učím. Voľný čas venujem ľuďom, ktorých mám rada, alebo ho trávim v štúdiu a nahrávam piesne. Študujem na Vysokej škole múzických umení v Bratislave,

odbor vedy o umení a kultúre. V čase, keď som sa zapisovala na vysokú školu, mojou ambíciou bolo vzdelávať sa v zahraničí a vybrať si tú najlepšiu školu hudby, akú tá krajina ponúka.

Ešte ako malé dieťa chcela som byť modelkou a speváčkou. Keď som začala chodiť do školy, zrazu som chcela byť učiteľkou. Aj teraz snívam o tom, ako chcem byť človekom, zdravým a šťastným so svojou rodinou. V súčasnosti pracujem aj ako pedagogička v súkromnej základnej umeleckej škole v Bratislave. Vyučujem hudobnú kultúru a klavír. Práca s deťmi ma napĺňa.“ Ako vnímaš samu seba? „Obraz, ktorý o sebe máme, je veľmi dôležitý a spôsob, akým sa vnímame, ovplyvňuje náš život. Preto sa snažím seba vnímať reálne a taktiež sa usilujem ten obraz odzrkadliť rovnako na každého človeka. Moje negatívne vlastnosti sú: flegmatickosť, sentimentálnosť a fanatickosť, kým pozitívne sú: spravodlivosť, trpezlivosť, flexibilita a cieľavedomosť.“ Aké sú tvoje záľuby? „Záľuby formujú identitu – náš život je vďaka nim zaujímavý.

Vďaka záľube sa človek realizuje.

Zo záľuby vzniká povolanie

30

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Moja najväčšia záľuba je všetko to, čo robí mňa a mojich blízkych šťastnými. Hudba, klavír, deti, príroda, šport, ako aj domácnosť, zodpovednosť, usilovnosť sú moje bežné záľuby. Dieťa vo svojom veku si vytvorí vlastný svet záľub, ktoré sa časom menia, alebo z toho sveta postupne miznú. Moja jediná záľuba, ktorá v tom svete zotrvala až dodnes, je spev. To je asi vďaka tomu, že V októbri 2013 zvíťazila na 48. Stretnutí v pivmatk a spieva nickom poli (foto: A. Francistyová) svojmu dieťaťu Odhalila si v sebe už aj sklahneď po narodení. Vďaka rodateľské schopnosti? dičom, ktorí mi vštepili lásku k „Zatiaľ ešte nie. Nikdy ma to spevu, nesmiem zabudnúť aj nebavilo, ale verím, že sa to raz na dar Boží.“ zmení.“ Ako dožívaš hudbu?

Kde si mala príležitosť ve„Hudba je môj spôsob života. rejne vystupovať? Niektorí Je to moja záľuba, môj liek a si ťa určite pamätajú ako inmôj chlieb.“ terpretku na Stretnutí v pivnickom poli... „Festivaly nemám až tak rada, ale aj napriek tomu som sa párkrát na nich úspešne zúčastnila. Cena za prednes na festivale Stretnutie v pivnickom poli je mojou obľúbenou prvou cenou, lebo som ju nezískala pre seba, ale pre svoju dedinu – Pivnicu.“ Aké sú tvoje ďalšie plány? „V mojom svete vládne sila prítomného okamihu. Plány nemám, iba cestu, ktorou práve kráčam.“ Foto: z archívu Záľuba odmalička: spev spolubesedníčky

• KULTÚRA •

NA KUS REČI S KATKOU ZOLŇANOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Tvorba aj v núdzovom stave Anna Lešťanová

Z

ačiatkom marca sa na starej Hurbanovskej fare v Starej Pazove konal jubilejný 5. bazár venovaný Medzinárodnému dňu žien. Na tejto predajnej výstave kreatívnych ručných prác Staropazovčaniek sa po prvý raz zúčastnila aj Katka Zolňanová a verejnosti sa predstavila svojimi obrazmi.

V Starej Pazove sa tradične k vianočným a veľkonočným sviatkom konajú príležitostné predajné výstavy a tento bazár vznikol aj ako podpora usilovným ženám, ktoré sa vo voľnom čase zaoberajú zaujímavými ručnými prácami a zhotovujú rozličné pekné veci, a to viacerými spôsobmi a technikami (dekupáž, kreslenie na dreve a skle...).

Na výstave sa zúčastnili aj ženy, ktoré samostatne pracujú a vo

zúčastnila i Katka Zolňanová. Na bazári mala vystavené obrazy a najväčšiu pozornosť upútali tie, ktoré boli zhotovené tzv. 3D technikou.

Svoju kreativitu a talent naša spolubesedníčka kedysi prejavila ako známa tortárka, ktorá torty ozdobovala svojím originálnym spôsobom – krásnymi pestrofarebnými figúrkami z cukru. Ako tortárka má každodenne hodne povinností, ale tvorba obrazov je pre ňu relaxáciou. „Týmto svojím obľúbeným koníčkom som sa začala zaoberať pred 20 rokmi. Pamätám sa, že to bolo nejako v čase NATO bombardovania našej krajiny.

Vtedy som začala kresliť ceruzkou portréty mojich najbližších a keďže sa mi to podľa slov mnohých osôb veľmi dobre darilo, s prácou som pokračovala aj pri tvorbe obrazov temperami,

Pri obľúbených obrazoch zhotovených tzv. 3D technikou

voľnom čase relaxujú pri vlastnej tvorbe a ľubovoľne podľa svojho výberu zhotovujú rozličné zaujímavé veci. Na tejto prezentácii ženskej tvorivosti, ktorá poukázala na šikovnosť, usilovnosť, ale aj vytrvalosť a húževnatosť žien z tohto prostredia, sa medzi desiatimi vystavovateľkami

• KULTÚRA •

uhlím a inými mne dostupnými technikami,“ povedala Zolňanová a dodala, že doteraz zhotovila niekoľko desiatok takýchto svojich diel. Mnohé z nich venovala príbuzným a priateľom na pamiatku. Najnovšie si u nej viacerí spoluobčania aj objednávajú obrazy s danou tematikou

Katka Zolňanová so svojimi obrazmi na Hurbanovskej fare

a určitým farebným koloritom, aké sa im hodia do interiéru v príbytkoch.

V čase svetovej pandémie a keď sa všetci musíme chrániť

pred koronavírusom, Katka má už pripravený materiál na ďalšiu tvorbu obrazov. Na nich rada znázorňuje ľudí a najmä dievky, tiež západ slnka, noc, mesiac...

MARCOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET, ako aj obvykle, prináša početné príspevky na rôzne témy. Titulnú stranu sme venovali talentovanej speváčke Anne Berédiovej zo Selenče.

O jej účasti v šou Zem spieva, ako aj o iných témach si čitatelia môžu prečítať v osobitnom príspevku. Ponúkame rozhovor s ešte jednou Selenčankou – Natašou Hrnčiarovou, ktorá sa venuje kvetinárstvu. Je čas uvažovať o vysokých školách, či študovať doma, alebo v zahraničí. Na túto tému nám hovorili Timea Kopčoková z Hložian a Martina Speváková z Petrovca. V novom čísle sa čitatelia môžu dozvedieť aj o joge smiechu, ako aj o šikovnom dánskom umelcovi, ktorý zo všelijakých materiálov zhotovuje sochy v lesoch po celom svete. Nechýbajú ani pravidelné rubriky týkajúce sa umenia, filmu, pc hier, počítačov či hudby.

Keďže marcové číslo Vzletu vyšlo v čase núdzového stavu, keď žiaci nechodia do škôl, celé číslo sme ihneď sprístupnili na platforme Issuu (https://issuu.com/nvu_hlas_ludu/docs/ vzlet03-2020) a príspevky sú zverejnené aj na online vydaní Vzletu. Čitateľov aj naďalej vyzývame, aby nám zasielali svoje postrehy, otázky, návrhy a tvorbu. Čítajme Vzlet a zostaňme doma!

J. P-á

13 /4900/ 28. 3. 2019

31

Kultúra KNIHY

K otázkam jazyka, identity a literatúry Zdenka Valentová-Belićová: Zvuk Eurydikiných krokov / eseje a kritika, Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec 2019

V

Juraj Bartoš

širšom čitateľskom zázemí Zdenku Valentovú-Belićovú (1975) poznajú predovšetkým ako aktuálnu, dvanástu v poradí šéfredaktorku časopisu pre literatúru a kultúru Nový život, respektíve ako prekladateľku, ktorá zatiaľ preložila viac ako 30 kníh (predovšetkým próz) zo slovenčiny a češtiny do srbčiny, respektíve zo srbčiny do slovenčiny, za čo bola poctená niekoľkými významnými oceneniami. Roku 2017 zostavila knihu 14 trojrozhovorov pod názvom Imigranti u Vavilonskoj kuli, ktorá sa potom dožila aj slovenského vydania Imigranti v Babylonskej veži. O rok neskoršie sa prihovorila prvou zbierkou básní Éterizácia = Eterizacija, ktorá si tiež vyslúžila zopár cien. V poslednom kvartáli lanského roku jej Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci vydalo zbierku esejí a kritík Zvuk Eurydikiných krokov.

Roku 2012 získala ocenenie Pavla Országha Hviezdoslava za umelecký preklad a roku 2016 i cenu Preklad roka, ktorú udeľuje Spolok vojvodinských spisovateľov.

Za poéziu (ešte ako študentka) bola dvakrát odmenená Cenou Rozletov časopisu pre mládež Vzlet; roku 2017 získala prvú cenu na Gerbócovej literárnej Snine a vlani sa jej dostala do rúk aj Cena časopisu Nový život.

Nemožno nekonštatovať, že NŽ pod taktovkou Valentovej-Belićovej krášli pevná koncepcia a ju samu zjavná ochota dať šancu literárne sa prejaviť mladým autorom na stránkach tohto periodika. Konečne patrí sa kvitovať, že k zvýšeniu kvality NŽ citeľne prispievajú jej vlastné štúdie, úvahy, interview a recenzie. Pokým kniha Imigranti

32

www.hl.rs

v Babylonskej veži zahrnuje 14 trojrozhovorov zacielených na prehodnocovanie pojmu identity prostredníctvom rozhovorov 28 význačných súčasných spisovateľov zo Slovenska a Srbska, ktoré okrem Valentovej-Belićovej viedli aj Vladimíra Dorčová-Valtnerová a Marína Kováčová, publikácia Zvuk Eurydikiných slov obsahuje širšie žánrové a tematické spektrum terajšej šéfredaktorky NŽ.

Svoje eseje, recenzie, kritiky a komparatívne štúdie pôvodne uverejnené v Novom živote autorka zaradila do štyroch skupín. Do prvej „zásuvky“ s „nálepkou“ Reflexie uložila štyri príspevky.

Istým spôsobom akoby nadväzovali na spomenutú knihu trojrozhovorov zacielených na prehodnocovanie kulturologických kategórií, t. j. rozoberajú pojem identity. Najprv pod drobnohľad zobrala azda kľúčový „problém“, t. j. vzťahy kategórií obsiahnutých v titulku eseje Jazyk – identita – literatúra. Materinský či otcovský, teda jazyk prvý, „za pomoci ktorého spoznávame svet, sa zároveň stáva stavebným materiálom definujúcim naše mentálne mapy“, uvádza Valentová-Belićová a plasticky ozrejmuje: „Identitu nechápeme ako nemennú, lež ako dynamickú kategóriu. (...)

Jazyk je stavebný materiál literatúry, jeho tehla a malta, ale to, čo drží stavbu v žiaducom stave, jej statika je – identita.“ Z uvedeného vyvodzuje záver: „Vzťah medzi jazykom, literatúrou a identitou

Informačno-politický týždenník

je zložitý a vzájomne podmienený. Na jednej strane jazyk určuje identitu literatúry a na druhej strane literatúra za pomoci jazyka prispievala k vytváraniu národných identít.“ Autorka rozoberá rôznorodosť pojmu identity, ako i situácie týkajúce sa možnosti straty identity, ilustrujúc túto kauzu interesantnými skúsenostnými myšlienkami niekoľkých znamenitých spisovateľov (Davida Albahariho, Amina Maloufa,

Danila Kiša, Miljenka Jergovića, Milana Kunderu, Vladimira Pištala, Vesnu Goldswortyovú...).

Pravdaže, nenecháva bokom ani fenomén „znásobených identít“.

V tomto zmysle „zaujímavá je literárna identita národnostných menšín, ktoré práve pre silnú prepojenosť troch kategórií majú trojnásobnú identitu, patria najmenej do troch literárnych kontextov. Príslušníci menšín patria predovšetkým do kontextu materskej kultúry a jazyka, do kontextu krajiny, v ktorej menši-

na žije, a nakoniec aj do tretieho – osobitného, autochtónneho – kontextu.“ Je zaujímavý autorkin pohľad na budúcnosť identity vo svetle globalizácie, keď na jednej strane pripúšťa možnosť, „že sa ako reakcia na globalizáciu a prezentovanie hybridného typu identity objaví literatúra, ktorá aktualizuje špecifikum, národné charakteristiky, ktoré sa využijú na ozvláštnenie literárneho prejavu“. Zároveň ale vyslovuje tézu, ktorá je na celkom protiľahlom póle: „Verím, že prichádza nová generácia spisovateľov, ktorá má nadnárodnú identitu. Zažili Erasmus, študovali v zahraničí, nepoznajú imperatív pobytu v rámci alebo mimo hraníc národného korpusu.“ V tejto časti knihy si všímame i ďalšie tri príspevky: Akvamarínový pohľad za hranice vlastného geta (o uzatváraní doň a o pokusoch / možnostiach úniku z neho), Keď zarazení pravdou zamĺkneme (rozoberá možnosti obrazu sveta na pozadí tragických udalostí 20. storočia, vojen, vyhladzovacích táborov a vôbec fenoménu zla); nakoniec je tu úvaha O slove a nevyslovenom (t. j. o „smrti“ a „znovuzrodení“ literatúry, ktorá „musí mať účel, funkciu zámer“; v opačnom prípade „jestvuje, ale nekomunikuje“.).

Druhý blok autorka pomenovala Komparácie a je v ňom úhrnne päť textov. Dominuje štúdia Srbi pri konštituovaní slovenského národa (predovšetkým z hľadiska Štúrovho vzťahu so Srbmi v polovici 19. storočia).

Text Hraničiari terry incognity je opatrený spresňujúcim podtitulkom Obraz Srbov v románe Dunaj v Amerike Michala Hvoreckého, v podstate hovorí o Balkáne aj očami iných európskych spisovateľov. Úvaha Dona nobis pacem v korelácii s podnázvom Apoteóza Nového Sadu v románe Gubbio Dušana Šika hovorí o • KULTÚRA •

„neustále opakujúcej sa tragédii mesta NS“. Tému recenzie Balkánska provokácia slovenského divadla prezrádza podtitulok: Dve drámy so srbskou tematikou Vladislavy Fekete: Krátke spojenia (2009) a Prežitie / Opstanak / Survival (2014). Piaty príspevok – Hrdinka z géniovho tieňa – vrhá svetlo na divadelnú hru Einsteinova žena slovenského autora Petra Pavlaca.

V tretej časti, pomenovanej Kontextualizácie Valentová-Belićová umiestnila štyri príspevky.

Najprv je tu recenzia Päť slovenských románov o slobode, v ktorej zhustene a jasne posvietila na päť kníh zaradených do edície Sto slovanských románov vydavateľstva Arhipelag. Reč je o dielach Antona Baláža (Tábor padlých žien), Stanislava Rakúsa (Nenapísaný román), Vincenta Šikulu (Ornament), Dušana Mitanu (Koniec hry) a Pavla Vilikovského (Posledný kôň Pompejí). Nasleduje štúdia Sebaobraz v poviedkach vojvodinských Slovákov (s letmým pohľadom na „heteroobraz Srbov ako väčšinového národa“).

V tomto texte analyzuje sebaobraz tunajšieho Slováka (od 19. storočia až po súčasnosť), pričom čiastočne skicuje „heteroobraz Srbov ako väčšinového kontaktového národa, preto, že sa obraz seba spravidla vytvára v konfrontácii s cudzím“. Priam organicky sem zapasovala esej Erotizmus v poézii Generácie X, ktorá poodhaľuje sebaobraz štyroch slovenských vojvodinských básnikov (Jána Salčáka, Martina Prebudilu, Ladislava Čániho a Kataríny Hricovej). Erotický náboj ich básní nie je nóvum v poézii vojvodinských Slovákov, pripomína autorka a konštatuje, že erotické motívy už predtým boli prítomné aj v tvorbe niektorých starších básnikov (napríklad Jána Labátha a Viery Benkovej), avšak okrem vitalistickej funkcie (prítomnej u jedných i druhých) u mladších erotizmus môže byť „často prejavom vzbury proti tradícii...“. Posledný, štvrtý príspevok v tomto bloku má názov Pochybujem, teda píšem a hovorí o poézii srbského básnika Zorana Đerića.

Posledná stať Recenzie obsahuje päť príspevkov. V prvom Dunaj – rieka, bez ktorej by svet vyzeral inak je reč o románe Michala Hvoreckého Dunaj v Amerike.

V druhom príspevku Žitie je imperatív, zomiera sa mimochodom autorka hodnotí román M. Svetlany Žuchovej Obrazy zo života.

V ďalšej recenzii Čierna farba triumfu a trpký víťazný úsmev rozoberá obsah antológie súčasnej slovenskej poviedky druhej polovice 20. storočia Crna boja radosti autora Michala Harpáňa. Ďalší text pod názvom Rubikova kocka postmodernej estetiky okom syntetika je vlastne recenzia na zbierku esejí Tradícia a identita autora Michala Babiaka. Posledným príspevkom je recenzia To podstatné a neviditeľné v nás alebo metamorfózy Negrišorcovej poézie v slovenskom jazyku. V nej sa autorka zmieňuje o tvorbe súčasného srbského básnika Ivana Negrišorca.

Na záver výňatky z krátkeho vstupného textu Zdenky Valentovej-Belićovej Keď Eurydika prudko kráča. „Na počiatku bolo slovo

– alfa a omega. Slovo ako háčik, ktorým sa jav z vonkajšieho sveta zachytí o naše vedomie a nakreslí nám jeho obrysy do mentálnej mapy sveta. // Mysliaci človek sa podobá Orfeu a myšlienka Eurydike. Za dobrý nápad sme ochotní zostúpiť aj do podsvetia a vtedy sa nám zdá, že sú naše idey najkrajšie zo všetkých nýmf. // Eurydika kráčala tichučko a Orfeus nepočul jej kroky. Mučený túžbou a obavou, porušil zákaz a otočil sa. V tej chvíli sa Eurydika navždy ponorila do sveta tieňov. Musíme kráčať smelšie a krok našich myšlienok musí byť ráznejší, aby sme ani my, spolu s tým, čo by sme chceli povedať, neuviazli v tme.“ Bol by zázrak, keby tieto slová a vôbec najnovšia kniha ZVB vyburcovali aspoň niekoľkých sľubných mladých literátov, aby dovolili svojim myšlienkam rozozvučať sa ráznejšie a aby sa, predtým než to urobia, vyzbrojili obsažnými myšlienkami tých, ktorí sa neostýchali a nebáli kráčať smelšie na stretnutie s literárnymi múzami, keď boli v ich veku.

ŽMURK

Napriek všetkému život ide ďalej Mária Kotvášová-Jonášová

M

ilí moji, takto už bezmála tri týždne oslovujem svojich žiakov, s ktorými komunikujem mailom, Viberom, Facebookom, Messengerom alebo inými sociálnymi sieťami, ba aj telepaticky. Áno, už bezmála tri týždne máme núdzový stav. Všetci to máme ťažké. Obdivujem mojich kolegov, učiteľov, a najmä žiakov, že bez väčšieho reptania pokorne znášajú túto mimoriadnu a nanajvýš neľahkú situáciu. Poslušne sa prispôsobujú novovzniknutým okolnostiam

• KULTÚRA •

– učeniu na diaľku.

Osobne som si už myslela, že ma v týchto mojich rokoch tie technické novoty obídu, že nič nečakané ma už v mojej práci neprekvapí, že uvoľnene a bezstresovo privítam prvú výplatu penzie. Áno, myslela som si. Život má však svoje plány.

Každý deň nás doslovne zavaľujú novými informáciami, požiadavkami, príkazmi s napomenutím: Rýchlo! Okamžite!

Súrne! Ihneď! Už aj! Od samého rána hlboko do noci prichádzajú e-maily, esemesky, ktoré treba spracovať, sprostredkovať žiakom, pripraviť hodinu, odoslať, spätne získať informácie, oznámkovať, zapísať, vyplniť tabuľky…

Mobil nevypúšťame z ruky, nabíjačka pomaly praskne, celý deň vysedávame pri počítači,

nemožno zabehnúť ani na kávu, či len tak na kus reči s domácimi. Žiaci to majú rovnaké. A rodičia tiež. Výučba začína pred ôsmou. Najprv na TV, potom úlohy zasielajú učitelia, oni to musia prečítať, vypracovať, zaslať, a tak celý deň a každý deň.

Priam ich zasýpame domácimi úlohami. A ešte včera sme im zakazovali a vystríhali sme ich, aby pri počítači nevysedávali večne!

Ja viem, že žiaci nesmú zanedbať učivo, že sa musia vzdelávať, no dá sa to aj inak. Jednoduchšie. V týchto neblahých divokých časoch treba vyhľadávať to krásne vôkol nás a v nás. Žiaci by sa mali venovať tomu, čo majú radi: domácim miláčikom, knihám, hračkám, spoločenským hrám…

Aj my všetci by sme sa v týchto zúfalých časoch mali zahrnúť len tým pekným, upokojujúcim.

Mali by sme sa venovať záľubám, oprašovať fotografie, spomienky, čítať, vyšívať, majstrovať, zavolať priateľom len tak: Ako sa máš, čo robíš?… Toho je tak veľa.

A najdôležitejšie je, aby sme zostali ľudskými. Aby prevládlo človečenstvo.

Veď nové zajtra musí prísť.

Zatvorme oči. Žmurk. Vdýchnime do týchto časov porozumenie, ústretovosť, ohľaduplnosť, empatiu. Robme to, čo nám spôsobuje radosť. Nám a našim najbližším, s ktorými trávime čas doma a na diaľku.

Napriek všetkému musíme ísť ďalej. Žmurk.

Už to bude krajšie.

13 /4900/ 28. 3. 2019

33

Kultúra ROČENKA 2019

Reklamu nepotrebuje a ctiteľov nestráca (Ročenka Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, Biskupský úrad Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, 2019) Anna Horvátová

R

očenka je iba jediná. To jednoduché meno v sebe zahrnuje toľko veľavravných, poučných citácií, slov, tiež udalostí, že sa jej sotva vyrovná iná publikácia. Ročenka 2019 je vydaním, ktoré si pripisuje už 51. ročník vydania. A zakaždým má nové, pútavé témy, ktoré ihneď oslovia čitateľov. Skôr tých úvah bývalo akosi viac, i keď veľavravná je aj úvodná úvaha z pera velebného pána Jána Cicku, farára padinského a predsedu Kňazských konferencií, ktorý vo svojej úvahe Modlitba – veľký dar a vzácna možnosť (2 M 32, 7 – 14) uvádza, aké účinky má modlitba na nás ľudí a čím je vlastne modlitba. „Modlitba je vlastne vzácna možnosť k tomu, aby sme sa menili k lepšiemu. Ani Mojžiš sa nestal po modlitbe ideálnym, bezchybným mužom viery. V pokračovaní príbehu zistíme, že Mojžiš po návrate z vrchu Sinaj rozbil tabule a rozhnevaný dal hneď pobiť tritisíc ľudí. Život je zložitý, aj naša duša je komplikovaná. Jedna časť našej duše chce zničiť to, čo nás ohrozuje; ale tá druhá časť si uvedomuje, že to môže byť zle, a preto sa spolieha v modlitbe na Pána Boha, a tak sa snaží nájsť cestu k riešeniu situácie.

V našich dušiach nie je len mier a porozumenie, ale v každom z nás sú prítomné aj myšlienky o násilí a pomste. Viera nás učí spoznať, že tie protiklady nemajú rovnakú hodnotu. Keď čítame Novú zmluvu, je jasné, čo Pán Boh od nás chce. To nie je ničenie, ale rozhovor. Nie kliatba, ale prosba.

Dokonca je to modlitba aj za tých, za ktorých je pre nás veľmi ťažké, aby sme sa modlili. Modlitba nám dá potrebnú silu. Modlitba nemá nič spoločné so slabosťou, nečinnosťou a depresiou, ako si mnohí myslia. Modlitba je veľká moc, ale moc milujúca pokoj.

Modlitba je cesta k pokoju. Cesta

34

www.hl.rs

dlhá, niekedy namáhavá, vždy trpezlivá...

Ak chceme správne žiť naše životy, musíme nastúpiť na túto cestu. Snažme sa, aby sme našli čím viac chvíľ v našom živote, ktoré budeme venovať rozhovoru s Pánom Bohom, aby sme tie chvíle brali ako vzácnu príležitosť na návrat k sebe a k Bohu.

číva v modlitbe. V modlitbe sa spájajú dva svety – ten budúci, dokonalý Boží – a tento náš, Bohom stvorený a nám darovaný, ale nedokonalý. Modlitba je spojenie medzi nimi. V modlitbe si zoberieme z každého z týchto dvoch svetov niečo. Modlitba je ako ten vrch Sinaj. Môže to byť obraz pre priestor medzi nebom a zemou.

Keď sa modlíme, akoby sme zanechali priestor za sebou, celý náš svet s tým, čo nás trápi, čo nás bolí a čo nám nedá žiť. Vstupujeme akoby na vrch (ako vtedy Mojžiš na Sinaj), ktorý je priestor medzi týmto svetom a Pánom Bohom.

V modlitbe sme už obklopení niečím iným, ako len vecami tohto sveta. Tam hovoríme s Pánom Bohom. Alebo sme ticho (niekedy je dôležité, aby sme boli len ticho). Tešme sa z pokoja, ktorý tam, v blízkosti Pána Boha, nájdeme. Keď skončíme modlitbu, vrátime sa z toho ,vrchu´ silnejší a šťastnejší do normálneho sveta.

Skutočné tajomstvo viery spo-

Na ten náš Sinaj berieme so sebou samých seba, ale nájdeme tam aj Božiu prítomnosť. Berieme so sebou našu slabosť a ustarostenosť, ale nájdeme tam aj Božiu silu a potešenie. Keď sa vrátime z vrchu modlitieb – nič nebude rovnaké ako predtým. Ťažko nám bude vysvetliť, čo sa vlastne zmenilo. Zdá sa, že je všetko rovnaké, a predsa nič nie je isté.

Modlitba nám umožňuje, aby sme sa vzdialili od nášho sebectva, našej zlosti a hnevu a od našich zranení. Modlitba nám dáva pochopenie pre ostatných ľudí. Modlitba nám ukazuje cestu k pokoju. A otvára nám oči, aby

Informačno-politický týždenník

sme videli, že tie ,výšiny´, tiché priestory sú naozaj všade vôkol nás. Všade môžeme nájsť miesto na prosbu a modlitbu – aj medzi neprávosťami tohto sveta, aj medzi našimi splnenými alebo nesplnenými plánmi. Modlitba chce zachovať dôstojnosť a opravdivosť človeka. Modlitba je skutočne najsilnejšia, otvára dvere do nového, lepšieho, Božieho sveta. Preto je modlitba veľký dar od Boha a vzácna možnosť pre náš život.“ V pokračovaní sú články venované významným osobnostiam.

Z našich zborov je najrozsiahlejšia časť, v ktorej duchovní pastieri pospomínajú aktivity v danom období a tých je hodne. Dozvedáme sa, koľko v ktorom zbore bolo pokrstených, konfirmovaných, aj o tých smutných chvíľach, o medzizborových návštevách, tiež tých zo zahraničia, ako i o aktivitách pokonfirmačnej mládeže.

V stati Naši jubilanti si tiež pravidelne spomínajú na svojich duchovných kolegov, ktorí oslávili okrúhle jubileá. Menej radostná je stať Naši zosnulí, kde si s pietou spomínajú na zosnulých kazateľov slova Božieho, ochotných, zaslúžilých predstaviteľov cirkevného života, cirkevnej správy, presbyterov.

Každoročne na pozadí tejto publikácie zverejnená sa nachádza aj kalendáriová časť na nadchádzajúci rok, tentoraz na bežný 2020.

Na titulnej strane Ročenky 2019 je slovenský evanjelický kostol v Belehrade a na poslednej strane sú znázornené modlitebnice v Čelareve a v Begeči.

Na nás doľahli krušné chvíle, príroda sa pobúrila proti ľuďom, azda sme si to zaslúžili. V tých chvíľach smútku, strachu a žiaľu siahnite po Ročenke, nájdete tam nejeden citát, ktorý osloví, zmierni, alebo pútavé čítanie, k tomu duchovné rozptýlenie.

• KULTÚRA •

SCÉNA

Na ochránenie seba a iných nasaďte si rúško, nie masku Anna Horvátová

Pearl Jam stále tvoria. Američania Pearl Jam patrili medzi vedúce bandy grunge-rockového hnutia, ktoré vzniklo v meste Seattle a významne ovplyvnilo svetovú hudbu a populárnu kultúru v priebehu 90. rokov.

Veľkú popularitu získali už prvým albumom Ten (1991) a skladbami Even Flow, Alive a Jeremy, avšak členovia skupiny neboli oduševnení priveľkým exponovaním sa a často vystupovali proti komerčnému hudobnému priemyslu – akoby zámerne pracovali na zamedzení vlastnej slávy. V priebehu uplynulých tridsať rokov skupina však neprestávala tvoriť a nahrávať nové vydania. Práve vyšiel ich najnovší, jedenásty album Gigaton (vydavateľstvo Monkeywrench / Republic), o ktorom sa hudobní kritici vyjadrujú pozitívne a zdôrazňujú, že ide o dynamický a dospelý grunge zvuk s dávkami experimentálnych prvkov a odmeraného humoru. V zložení skupiny dodnes zostali takmer všetci pôvodní členovia a za bubnami je Matt Cameron (ex Soundgarden), ktorý sa im pridružil roku 1998. Prvé dva singly z nového albumu: Dance of the Clairvoyants a Superblood Wolfmoon.

M

inúta po minúte na nás doľahne nová správa. Smutná správa, žiaľbohu. Celá planéta bojuje proti neviditeľnému nepriateľovi, novému koronavírusu, ktorý číha na nás zo všetkých strán znenazdajky, nemilosrdne, zversky.

Chrániť sa treba stopercentne, vieme aj my obyčajní ľudia, ale všemožne na to upozorňujú aj zdravotnícki pracovníci spolu s predstaviteľmi vlády. Jednoducho život každému z nás visí o vlásku. Správajme sa ohľaduplne, dbajme na osoby vôkol nás, na seba a na svoje okolie.

Takou malou nepatrnou pomôckou na ochranu nášho zdravia je okrem rukavíc na jednorazové použitie aj kus tkaniny, ktorým sa ochránime aj my, ale aj tí v našej blízkosti.

Z tej jazykovej stránky je to v slovenčine trochu ináč ako v srbčine. Totižto v srbčine varujú, aby sa na tvár položili masky. V srbskom jazyku je to správne, tomu ochrannému kusu látky prislúcha práve pomenovanie maska.

Avšak situácia v slovenčine nie je rovnaká.

Spisovná slovenčina masku pozná, ale význam podstatného mena maska nezodpovedá srbskému rovnako znejúcemu maska. V slovenčine je maska prostriedok na zakrytie podoby

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Čarna Milinkovićová: Historická izba na GJK (ISBN 978-86-901430-4-7) Staronová Jakarta. Po dlhej prestávke v činnosti belehradská poprocková skupina Jakarta je znovu činná – jej frontman Igor Popović spracoval niektoré známe skladby svetových interpretov a plánuje vydať nový album. Prvým singlom je pieseň Selo Banja, ktorú v týchto dňoch možno počuť aj z rozhlasových vĺn a ide vlastne o Popovićovú verziu hitu Solsbury Hill Petera Gabriela.

Pieseň je inšpirovaná Igorovými spomienkami na vlastné detstvo trávené v centrálnom Srbsku a použitý text Gabrielovej piesne do srbčiny preložil spisovateľ Goran Skrobonja. O tejto nahrávke frontman Jakarty hovorí: „Jedným z autorov, ktorí vplývali na môj hudobný výraz, je určite Peter Gabriel a s veľkým pôžitkom som nahrával spracovanú podobu jeho piesne. Vďaka osobným známostiam sa mi podarilo aj skontaktovať sa s Gabrielom a som veľmi rád, že sa mu pozdáva moja verzia jeho hitu.“ Skupina Jakarta bola populárna v 80. rokoch minulého storočia a niektoré z jej najznámejších skladieb z toho obdobia sú Pozovi me a Bomba u grudima.

Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

Z

tváre, ide o tie pestrofarebné od výmyslu sveta karnevalové masky. Môžu sa dať na tvár alebo na oči. K tomu maska je aj prostriedok na ochranu tváre: ochranná, kyslíková maska alebo lekárska maska. Aj včelári si proti včelám nasadia masku. Na tvár si vieme dožičiť aj pleťovú masku, ako kozmetický prostriedok na tvár. Maska je aj pomenovanie na celkové preoblečenie za niekoho iného, či prestrojená osoba: plesová maska alebo obliecť si masku šaša. Vo výtvarníctve je zaužívané spojenie posmrtná maska. Je ešte jeden význam, keď maska má opodstatnenie – je to ochranný kryt a jeho dizajn – ide tu o masku auta, masku chladiča.

Kus jemnej látky, ktorý niečo zahaľuje, pokrýva, prikrýva, ukrýva, je v spisovnej slovenčine rúško. Ani nárečové podoby by nemali v tomto a ani v žiadnom prípade urobiť výnimku, keďže jedno je maska a iné je rúško!

Prípadne sa môže použiť aj slovo závoj. Rúško je podstatné meno stredného rodu, v genitíve je tvar: rúšok. Nosiť rúško má zmysel, ak ho nosia chorí, je to vec ohľaduplnosti voči okoliu.

Používa sa aj v prenesenom význame ako: rúško tmy – pod rúškom tmy / noci rozbili okná, rúško noci, rúško sna, rúško tajomstva, tiež rúško priateľstva – pod zámienkou priateľstva.

Jaroslav Čiep

päť publikácií, ktoré vlani v októbri predstavili verejnosti pri príležitosti osláv sto rokov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, štvrtou v poradí bola publikácia, vlastne parádny katalóg k novej historickej izbe.

Idea usporiadania historickej izby v tejto škole pretrvávala už pol storočia. Autormi projektu, v ktorom sa podarilo zachytiť duch doby zo začiatku minulého storočia, ale aj zo súčasnosti a z jednej bývalej učebne vytvoriť svojráznu prechádzku dejinami školy, je tím múzejných pracovníkov v čele s kustódkou Múzea Vojvodiny Čarnou Milinkovićovou.

Súčasťou historickej izby je rovnomenný katalóg, do ktorého Čarna Milinkovićová (1981) prevažne zo srbských zdrojov napí-

sala i štúdiu. Jej súčasťami sú state súbežne vytlačené po slovensky a po srbsky Začiatky školstva Slovákov vo Vojvodine, Idea o založení gymnázia v Petrovci, Zakladanie školy, Život školy, Škola počas okupácie, Gymnázium po skončení druhej svetovej vojny a Múzeum v škole – škola v múzeu a Resumé, ktoré je preložené aj do angličtiny. Publikácia je bohato ilustrovaná fotografiami a uvedené sú i katalógové heslá. Preklad textu do slovenčiny vykonali Anna Struhárová, Kristína Kevenská, Katarína Melegová-Melichová a Ján Nôta a do angličtiny Nataša Struhárová a Monika Zorňanová.

Katalóg výstavy Historická izba na GJK v tvare kolorovanej publikácie na kriedovom papieri v mäkkej väzbe v rozsahu 60 strán veľkosti 24 x 21 cm Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci vydalo roku 2019 ako 4. zväzok v edícii Storočnica v náklade 500 výtlačkov. Vytlačila ju tlačiareň Yugo Štampa v Čelareve.

13 /4900/ 28. 3. 2019

35

Oznamy ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 12 – VODOROVNE: Domov, bobák, Adon, neboli, lká, pán, Kać, íl, doparoma, polyp, Čeman, anachoret, no, gig, vek, SSV, Ilovik, Miki, ĆOSIĆ, Korać

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 10 z čísla 10 Hlasu ľudu zo 7. marca 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA CHRŤANOVÁ, Ul. Dolná dolina č. 32, 26 215 Padina. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ENTERJER JANKOVIĆ, s. s r. o., Nový Sad, Prímorská 88, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia, dostavba a nadstavba výrobno-skladovacieho objektu výšky P a P + 1 v Ulici prímorskej 88, na katastrálnej parcele číslo 386/27, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom sa predpokladá skladovanie, mechanické spracovanie (brúsenie, vŕtanie dier, okovanie a leštenie), farbenie / lakovanie / morenie, sušenie MDF, dyhy a masívu (drevo), montáž a balenie.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. marca 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-118/20, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba a rekonštrukcia (s výmenou účelu) objektu hospodárskeho komplexu v Novom Sade (Výstavba zariadenia na výrobu AdBlue potrubného mostu a striešky, autoplniarne a rekonštrukcia jestvujúceho objektu – plniarne živicou a jej zmena účelu na skladovanie surovín – močovina, demineralizovaná voda a AdBlue roztok, všetky výšky P, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Radomira Raše Radujkova – NSU274/NSL274 NS Podnik Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Radomira Raše Radujkova – NSU274/NSL274 NS, v Novom Sade, Ul. Radomira Rašu Radujkova číslo 7, na katastrálnej parcele číslo 7742/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. marca 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-75/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

V súlade s vyhlásením núdzového stavu v Republike Srbsko (Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, Úradný vestník RS, číslo 29/20) nahliadnutie do predmetového rozhodnutia možno vykonať iba v digitálnej forme na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Integrálny text rozhodnutia možno dostať prostredníctvom elektronickej pošty, zásielkou nahliadnutia na adresu: zivotnasredina@uprava.novisad.rs, alebo telefonicky na číslo: 021/421-109.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs,

alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., z Veternika, Ul. Živorada Petrovića č. 8, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1103 + 500 po km 1104 + 000, na k. p. č. 10753, k. o. Kovin.

V súlade s vyhlásením núdzového stavu v Republike Srbsko (Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, Úradný vestník RS, číslo 29/20) nahliadnutie do žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov Štúdie o odhade na životné prostredie projektu bude možné iba v digitálnej forme na úradnej webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia (www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs.). Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu dané sú na nahliadnutie na stránke sekretariátu www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad, a všetky informácie o podanej žiadosti možno dostať prostredníctvom elektronickej pošty zaslaním nahliadnutia na adresu: natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. V súlade s núdzovým stavom osobné nahliadnutie a poskytovanie informácií nebude možné.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu, alebo prostredníctvom elektronickej pošty na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs, alebo telefonickou cestou: +381 21 487 46 90.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia nádrže, čerpacej stanice, potrubia inštalácie a pretáčacieho zariadenia vagónových nádrží na čierne deriváty, na katastrálnych parcelách č. 2498/18, 2498/32, 2555/1, 2555/14, 2555/42 a 2556/3, k. o. Nový Sad III, na Termináli pre prekládku a skladovanie ropných derivátov Nový Sad. V súlade s vyhlásením núdzového stavu v Republike Srbsko (Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, Úradný vestník RS, číslo 29/20) nahliadnutie do žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu je možné iba v digitálnej forme na úradnej webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia (www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs). Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu dané sú na nahliadnutie na stránke sekretariátu www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad, a všetky informácie o podanej žiadosti možno dostať prostredníctvom elektronickej pošty zaslaním nahliadnutia na adresu: natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. V súlade s núdzovým stavom osobné nahliadnutie a poskytovanie informácií nebude možné.

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu alebo prostredníctvom elektronickej pošty na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs alebo telefonickou cestou: +381 21 487 46 90.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 27. marca 2020 uplynul smutný rok, čo nás navždy opustil náš drahý manžel, otec a starý otec

na zosnulých rodičov

PAVEL LIPTÁK

1931 – 2019 – 2020 z Petrovca

ANNU LOMENOVÚ

Spomienku na Tvoju lásku a starostlivosť si stále zachovávame v našich srdciach.

1. 2. 1929 – 26. 1. 2008 – 2020

MICHALA LOMENA

24. 4. 1926 – 28. 3. 2019 – 2020

z Báčskeho Petrovca V myšlienkach a v srdciach si zachovávame spomienku na Vás.

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželkou

ANNOU KIŠOVOU

rod. Bobáčekovou 1966 – 2020 z Báčskeho Petrovca Neúprosný osud to najdrahšie mi vzal, len bolesť v srdci, smútok , prázdny domov a spomienky mi ponechal.

Zarmútený manžel Ján Kiš

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

Zarmútené dcéry

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 18. marca 2020 nás navždy opustila manželka, mama a starká

s milovanou mamou

ANNOU KIŠOVOU

ANNA KIŠOVÁ rod. Bobáčeková 1. 5. 1966 – 18. 3.

2020 z Báčskeho Petrovca

rod. Bobáčekovou 1. 5. 1966 – 18. 3.

2020 z Báčskeho Petrovca

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba večná.

Navždy nám budeš chýbať.

Odišla si, mama, nevieme kam, spomienka na Teba len zostane nám.

Spomienka krásna, mama milá, že si Ty vždy len pre nás žila.

Zarmútený manžel Ján a dcéry Anna a Jana s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s priateľkou

Uplynie rok, čo nás opustil manžel, otec a starký

inzercia@hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA so spolužiačkou

ANNOU KIŠOVOU

rod. Bobáčekovou z Petrovca

Lúčia sa: spolužiaci a triedna učiteľka B triedy generácie 1966 • OZNAMY •

Zarmútená dcéra Anna s manželom Zdenkom, synom Martinom a dcérou Elenkou

JÁN ABRAHÁM

ANNOU KIŠOVOU

1942 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

1966 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávame.

Rozlúčili sme sa s Tebou a zostáva nám iba spomínať...

Anna a Ján Brtkovci

Manželka Katarína, syn Ján a dcéry Zdena a Vlasta s rodinami

13 /4900/ 28. 3. 2020

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. marca 20.30 Dobrý večer Vojvodina, repríza (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 21.30 Kultúrny magazín Kumštáreň, repríza (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) Nedeľa 29. marca 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2018, šiesta časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka – portrét Zlatka Keslera (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Náboženské vysielanie (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 31. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Pondelok – sobota 18.00 Denník Hodiny slovenčiny pre žiakov základných škôl

7.45 8.15 8.45 9.15

Streda – 1. ročník 2. hodina – 2. ročník 2. hodina – 3. ročník 2. hodina – 4. ročník 2. hodina

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Piatok – 5. ročník 2. hodina – 6. ročník 2. hodina – 7. ročník 2. hodina – 8. ročník 2. hodina

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 29. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 1. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Nedeľa 29. marca Film: V hlave Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Rukojemník Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

38

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Štvrtok 7.45 – 5. ročník 1. hodina 8.15 – 6. ročník 1. hodina 8.45 – 7. ročník 1. hodina 9.15 – 8. ročník 1. hodina

7.45 8.15 8.45 9.15

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 27. marca – Svadba a iné pohromy Sobota 28. marca – Príbeh o rytierovi Pondelok 30. marca – Zámena Utorok 31. marca – Constane Streda 1. apríla – Unesené Štvrtok 2. apríla – Merkúr

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 29. marca 16.00 Slovo na týždeň Film: Orlie pierko Utorok 31. marca 16.00 Online prednášky pre žiakov základných škôl Piatok 3. apríla 16.00 Online prednášky pre žiakov základných škôl

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Oznamy/Šport

FUTBALOVÝ MEMORIÁL V LALITI

Nezabúdajú na Mileho a Stevana M. Jovkić

M

J. Pucovský

arec je odnedávna svojrázne obdobie pre futbalových veteránov lalitskej Panónie. Prvý jarný mesiac je pre nich už štyri roky poznačený zármutkom za dvoma zosnulými kamarátmi a dlhoročnými spoluhráčmi. Ide o Stevana Erdeljana,

ktorý zo životnej scény odišiel náhle a nečakane 13. marca 2016.

Stalo sa to, a kde by inde, ak nie na futbalovom trávniku, v petrovskej Vrbare po priateľskom zápase hložianskej Jednoty a lalitskej Panónie, ktorú viedol ako tréner.

O dva roky neskoršie, 18. marca 2018, po zákernej chorobe svojich spoluhráčov opustil aj niekoľko rokov starší Milorad Mile Vučenov.

Vzdávajúc im hold a oživujúc tie

Mužstvá Panónie a Radničkého pred zápasom • OZNAMY/ŠPORT •

najkrajšie spomienky na dlhoročné kamarátenie v kopačkách na trávniku a mimo neho, veteráni Panónie počas dvoch víkendov usporiadali Memoriál Mile a Stevan. V rámci neho zohrali zápasy so starými pánmi priateľských klubov. Najprv uvítali susedný Radnički z Ratkova a zápas sa skončil nerozhodne 2 : 2. O osem dní neskoršie do Lalite zavítali veteráni petrovskej Mladosti, ktorí

vyhrali 4 : 2.

Tieto zápasy boli nielen spomienkové, kamarátske, ale aj prípravné pre mužstvo Panónie na jarnú odvetu Ligy veteránov Anteho Bačića-Badžu, ktorá mala odštartovať v piatok 27. marca 2020. Táto zaujímavá súťaž je však odročená pre núdzový stav v krajine pre nebezpečný koronavírus.

Súťažiaca komisia ligy určí, keď sa na to vytvoria podmienky, kedy a či vôbec skončia majstrovskú sezónu 2019/2020.

Snímky: A. Popović

Spoločne pred objektívom Laliťania a Petrovčania 13 /4900/ 28. 3. 2020

39

aj predtým volejbalistky Jednoty sú v špičke našej elitnej súťaže. Získali Pohár a Superpohár Srbska, tohto roku sa ocitli vo finále najmasovejšej súťaže, kým v play-off, práve ako i v predchádzajúcich troch rokoch, mali bojovať o majstrovský titul, ale je súťaž zhodou nešťastných okolností prerušená. V minulých rokoch Úspešné volejbalistky Gymnázia Branka Radičevića s profesorom telovýchovy bývalo, že v celku a trénerom Miroslavom Markovićom

hralo viac hráčok zo strany. Teraz je situácia opačná, kostru tvoria mladé dievčatá z vlastnej liahne, resp. z VK Omladinac v Nových Bánovciach, ktorý je tzv. filiálkou Pazovčanov, lebo sa oňho starajú odborníci z materského VK Jednota. Aj juniorky zaznamenávajú významné výsledky, získali Pohár Vojvodiny a Srbska, takže klub spočíva na pevnej základni.

Symbolickým darčekom mesta a obce bola by výstavba novej haly. Doterajšia je vybudovaná pred viacerými desaťročiami a zostane iba svedkom nespočetných úspechov staropazovského volejbalu.

KORONAVÍRUS ZAMKOL ŠTADIÓNY, HALY, POSILŇOVNE A INÉ ŠPORTOVISKÁ

Olympiáda v Tokiu tohto leta nebude!

Juraj Pucovský

K

oronavírus je téma, ktorá zasiahla celý svet, nevynímajúc ani šport. Opatrenia na jeho zamedzení sa najprv dotkli vrcholných futbalových, basketbalových, volejbalových, hádzanárskych a iných športových podujatí. Niektoré najsilnejšie ligy najprv zastavili, iné celkom zrušili, aby posledné zápasy vo viacerých krajinách sveta, vrátane aj Srbska, mužstvá zohrali bez prítomnosti divákov. Teraz už v mnohých krajinách sveta celkom zamkli štadióny, športové haly, posilňovne a neodporúča sa športovať ani na otvorených ihriskách.

V tomto roku mali prebiehať dve veľké športové podujatia európskeho či celosvetového významu. Sú to majstrovstvá Európy vo futbale, ktoré podľa nového usporiadania mali v júni tohto roku zorganizovať dvanásť miest v rovnakom počte krajín starého kontinentu. Vzhľadom na veľmi ťažkú situáciu s koronavírusom, predovšetkým v Taliansku a Španielsku, ale aj vo Francúzsku, Nemecku, futbalových veľmociach a takmer na území celej Európy, Výkonný výbor UEFA po konzultáciách prostredníctvom videa s 55 predstaviteľmi národných futbalových asociácií schválil jediné možné rozhodnutie. A to je, že EURO 2020 odročili o rok, bude sa • ŠPORT •

hrať od 11. júna do 11. júla 2021.

Omnoho komplikovanejšie to bolo, keď ide o Olympijské hry, ktoré sa mali pôvodne konať v japonskom Tokiu od 24. júla do 9. augusta 2020. Organizátori najprv oznámili, že konečné rozhodnutie schvália v priebehu jedného mesiaca. Vedenie Medzinárodného

najväčšieho športového podujatia prišlo len krátko po tom, ako ho navrhlo hostiteľské Japonsko. Predseda vlády Šinzó Abe po telefonickom rozhovore s prezidentom MOV Thomasom Bachom zdôraznil, že pre pandémiu nového koronavírusu nehrozí úplné zrušenie podujatia. Abe

olympijského výboru muselo čeliť veľkej kritike športovcov, športovej verejnosti najviac v Japonsku, ale i samotných členov MOV. V najvyššom orgáne svetového olympijského hnutia dlho uvažovali, že sa OH napriek rozsiahlemu šíreniu pandémie, hromadnému rušeniu iných vrcholných športových podujatí a celosvetovým cestovateľským obmedzeniam uskutočnia v pôvodnom termíne.

Napokon v utorok 24. marca MOV rozhodol o odročení OH v Tokiu na rok 2021. K odloženiu

tvrdí, že by sa OH mohli uskutočniť najneskôr v lete 2021. Bol by to najlepší dôkaz o víťazstve nad neviditeľným nepriateľom nielen športovcov, ale aj miliónov ľudí vo svete. „Navrhol som, aby sme Hry odložili približne o rok, s čím v úplnosti súhlasil prezident Bach,“ zacitovala Abeho agentúra AFP. Na telefonickej konferencii sa zúčastnila aj tokijská guvernérka Juriko Koikeová, ktorá informovala, že napriek ročnému posunu sa OH budú naďalej nazývať Tokio 2020.

V Tokiu sa ináč malo predstaviť 11 000 športovcov z 206 krajín sveta, ktorých očakávala súťaž v 33 športoch a 50 disciplínach.

MOV prihliadal aj na ekonomické aspekty odročenia. Treba vedieť, že je rozpočet OH v Tokiu viac ako 12 miliárd amerických dolárov, z čoho tri miliardy mali zabezpečiť sponzori z Japonska. Jedna z možností bola tá, aby sa olympijské hry konali bez prítomnosti divákov, čo by znamenalo stratu najmenej 800 miliónov amerických dolárov.

Zo všetkého vyplýva, že ide o prvé odročenie najväčšieho športového sviatku v histórii. Dosiaľ došlo iba trikrát k zrušeniu Hier počas svetových vojen, a to v Berlíne 2016, Tokiu 1940 a Londýne 1944. OH v Montréali 1976, Moskve 1980 a v Los Angeles 1984 boli v nebezpečenstve zrušenia pre politické nesváry vo svete, ale predsa prebiehali podľa plánu, hoci bez účasti jednotlivých krajín.

Koronavírus teda tvrdo udrel aj na šport. Preto mnohí športovci vyzývajú ľudí k zodpovednosti slovami: „Zostaňte doma, nosenie rúška nie je hanba!“ Mali sme však aj nezodpovedné správanie sa jednotlivých našich športovcov, ktorí prišli z epicentra nákazy a nedodržiavali pokyny a rozhodnutia štátu v týchto pre nás všetkých nebezpečných chvíľach.

Foto: sport.tn.nova

13 /4900/ 28. 3. 2020

41

ČORAZ VIAC ROZHODKÝŇ NA ZÁPASOCH MUŽOV

Naše rozhodkyne na seminári vo Futbalovom stredisku Srbska v Starej Pazove, ktorým prednášala aj Dagmar Damková (dolu šiesta zľava v čiernom) (Foto: fss.rs)

Naša najlepšia rozhodkyňa Svetlana Bilićová (Foto: sportifico.rs)

Dámy s píšťalkami

F

Juraj Pucovský

utbal bol od jeho vzniku, stáročia, iba mužským športom. Hrali ho chlapci, mládežníci a dospelí ľudia, zápasy viedli muži, v hľadisku boli diváci takmer výlučne mužského pohlavia. Časom na tribúny najprv ostýchavo, ale potom čoraz masovejšie začali chodiť aj ženy – matky, manželky, sestry, susedy, príbuzné, priateľky, frajerky, aby sledovali futbalový kumšt svojich miláčikov v kopačkách.

Nemožno presne uviesť, kedy za futbalovou loptou začali behať aj dievčence a ženy, ale postupne vznikali ženské kluby, ktoré dnes už v mnohých krajinách hrajú riadne majstrovstvá.

Dámy majú za sebou aj niekoľko majstrovstiev Európy a osem majstrovstiev sveta. Presne polovicu svetových titulov získali Američanky (1991, 1999, 2015) a naposledy 2019, keď na štadióne Parc Olympique Lyonnais vo Francúzsku premohli európske majsterky Holanďanky 2 : 0 (0 : 0).

Spočiatku zápasy ženských družstiev viedli muži, ale rovnobežne s rozvojom najpopulárnejšieho športu atraktívne, moderné obleky a topánky s vysokými podpätkami mnohé dámy na zápasoch vystriedali rozhodcovským úborom

a kopačkami. Vzali do rúk píšťalku alebo zástavku a stali sa rozhodkyňami, nielen ženským družstvám, ale postupne dbali o uplatnenie futbalových pravidiel na zápasoch mužov.

Nevyhnutná rozcvička: Novosadčania Veljko Prehŕňajúc sa Nepriamy kop: Vukmirović, Dunja Vukčevićová a Tamara Lazanedávno v starých Dunja Vukčevićová revská (zľava) zväzkoch Hlasu ľudu nadišli sme v čísle z 18. februára 1967 zaslúžila si aj členstvo v rozhodcovskej komisii FIFA na fotografiu rozhodkyne s kapitánmi mužstiev, a UEFA. Nicole Petignatová pravidelne rozhoduje pod ktorou bol kratučký text: „Vo francúzskom stretnutia Prvej švajčiarskej ligy a už ju nasadili mestečku Metz diváci boli milo prekvapení, keď aj na duel Pohára UEFA. sa na ihrisku zjavila slečna Geneviéve Zacková.

Mohli by sme tak ktoviekoľko mien spočítať.

Výsledok zápasu nám je neznámy, ale predpokla- Zastavme sa teraz trochu aj doma. Naša najdáme, že fair hra bola na úrovni pôvabu a krásy známejšia rozhodkyňa na zápasoch mužov je rozhodkyne.“ iste Svetlana Bilićová z Rumy, ktorá je najviac Možno najznámejšia svetová rozhodkyňa je postranná rozhodkyňa na zápasoch srbskej elity. Češka Dagmar Damková. Menovaná na sklonku Svetlana hovorí, že je u nás aj ďalej senzácia, keď roku 2003 sa stala prvou ženou v histórii futbalu, sa na trávniku, kde hrajú muži, zjaví žena s píšťalktorá viedla ako hlavná rozhodkyňa zápas Liberec kou alebo zástavkou. Je to pre ňu skúška, lebo – České Budějovice 2 : 1 v najvyššej českej lige. sa snaží búrať predsudky a má skúsenosť, že je Neskoršie pískala aj na najväčších svetových súťa- na ihrisku niekedy ťažšie so ženami ako s mužmi! žiach a olympiádach, hlavne ženským družstvám, Džentlmeni boli a vždy zostali džentlmenmi!

Selenčanka Monika Čapandová odovzdáva zástavky mladšiemu kolegovi Karolovi Faďošovi

Vo Vrbare: Andrea Hernausová zo Sombora

V Hložanoch: Nađa Marićová z Báčskej Palanky

Dagmar Damková z rozhodcovských čias (Foto: uefa.com)

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Bijeljine Mgr. Anna Petrovićová

B

ijeljina sa nachádza v severovýchodnej časti Republiky Srbskej (Bosna a Hercegovina). Po Banji Luke je to druhé najväčšie mesto v Republike Srbskej a piate v Bosne a Hercegovine.

Bijeljina je umiestnená v Semberijskej pláni, medzi riekami Drina a Sáva.

Podľa sčítania ľudu z roku 2013 samotné mesto Bijeljina obýva 45 291 ľudí, zatiaľ čo na širšom území mesta (bývalá obec) žije 114 663 ľudí.

Slováci v Bijeljine žijú od osemdesiatych rokov 19. storočia. Údaje o osídľovaní Bijeljiny Slovákmi svedčia, že sa roku 1885 začali najprv usádzať v dedinke Ljeljenča, dnešnom predmestí Bijeljiny. Sem prišlo 12 rodín z Pivnice, Kovačice, Ľuby, Bingule a z Báčskeho Petrovca.

Motív na migráciu bol ekonomický. Pôda v bijeljinskom okolí bola vtedy lacná, lebo sa begovia, ktorí sa presídľovali do Turecka, pôdy chceli čo rýchlejšie zbaviť. Migrácia Slovákov do Bijeljiny pokračovala v sporadických vlnách až do druhej svetovej vojny.

Od prisťahovania do roku 1963 Slováci pre svoj náboženský život používali nemecký evanjelický kostol v Novom Sele a až vtedy si postavili skromnú modlitebnicu v Bijeljine.

Evanjelický cirkevný zbor v Bijeljine bol založený v roku 1962 a dnes má asi 50 členov.

Od roku 2006 v Republike Srbskej pôsobí Združenie Slovákov Semberije Juraja Jánoší-

ka. Aktuálnym predsedom je Danijel Štefek.

Združenie vykonáva spolkovú a charitatívnu činnosť a prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Sarajeve udržiava kontakty s materskou krajinou.

Súčasný slovenský evanjelický kostol v Bijeljine bol v roku 2009 postavený primárne vďaka iniciatíve a snahám združenia Juraja Jánošíka a 6. septembra v roku 2009 bol posvätený. Kostol je jednoloďový, bez oltárnej apsidy, s relatívne nízkou zvonicou vystupujúcou z roviny dvojosovej strechy. Vchod zvýrazňuje baldachýn vo forme tympanónu spočívajúceho na dvoch tordových stĺpoch. Fasádna výzdoba je jednoduchá.

Okenné otvory sú oblúkovo upravené a na stenách zvonice sú dva priečne otvory. Interiér je jednoducho riešený, priestor lode je zakončený plochým stropom. Oltárny diel je vyrobený v neoklasicistickom duchu, ohraničený štyrmi kanylovanými stĺpmi, doplnenými volutovou hlavicou a hornou časťou v tvare tympanónu.

Vybudovaný bol z donácií Slovákov žijúcich

v Semberiji, za pomoci Obce Bijeljina, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Veľvyslanectva Slovenskej republiky v BaH. Bijeljina je v súčasnosti fíliou cirkevného zboru v Šíde.

Vlani Slováci v Bijeljine oslávili 10. výročie posvätenia kostola. V nedeľu 8. septembra 2019 sa najprv v Kultúrnom stredisku (Centar za kulturu Bijeljina) konala vernisáž pod názvom Slováci v Bijeljine, a potom sa pri tejto príležitosti konali misijné služby Božie Sriemskeho seniorátu. Na službách Božích sa zúčastnili Ján Vinkovič, senior sriemsky a farár boľovský, Igor Feldy, farár staropazovský, a Anna Petrovićová, farárka belehradská, ktorá má na starosti fíliu v Bijeljine, ako aj cirkevníci z Boľoviec, zo Starej Pazovy, Slankamenských Vinohradov, Šídu, z Ľuby a z Višnjićeva, Franjo Rover, predseda Zväzu národnostných menšín v Republike Srbskej, Marcel Mavrodiev, prvý tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Bosne a Hercegovine, a Milina Sklabinská v mene ÚSŽZ.