Hlas ľudu 13/2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Pri podpisovaní energetického povolenia na rozšírenie veternej elektrárne vo štvrtok 18. marca v Kovačici sa zúčastnila aj podpredsedníčka vlády a ministerka baníctva a energetiky prof. Dr. Zorana Mihajlovićová so spolupracovníkmi. Spoločne potom s domácimi vykonali aj obhliadku nového kovačického vetroparku. O. Glóziková-Jonášová

27. 3. 2021 | 13 /4952/

Uzávierka čísla: 24. 3. 2021

Jánošíčania Anna Omastová a jej švagor Michal Nemec seba nepovažujú za maliarov, aj keď doteraz namaľovali mnoho obrazov, ktoré zdobia ich domy, ako aj domy príbuzných a priateľov. Pod „dozorným okom“ Michalovej manželky Márie a ich príbuznej Valentíny Chrťanovej spolu maľovali aj na vlaňajšom matičnom maliarskom tábore v Jánošíku. V. Hudec

Poldenný pobyt združenia Koráb pri Evanjelickej metodistickej cirkvi v Pivnici aktívne pôsobí od roku 2014. Deťom od troch do piatich rokov, ktorých je aktuálne v Korábe 24, umožňuje výchovno-zábavné formy edukácie, ktoré rozvíjajú detský intelekt, kreativitu a sociálne zručnosti. M. Pap

Veľkonočná nedeľa bola už viac rokov v Kulpíne o to slávnostnejšia, že v ten deň Spolok vinohradníkov a vinárov usporadúval podujatie Veľká noc v Kulpíne. V roku 2019 bolo zatiaľ naposledy, a bolo to 13. tradičné veľkonočné podujatie. Náplňou každého ročníka bolo vyhodnotenie súťaže prihlásených vzoriek vín a klobás, udeľovanie ocenení najúspešnejším výrobcom a potom aj verejná degustácia súťažiacich vzoriek (foto je z roku 2018). K. Gažová

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Vítanie jari Anna Francistyová

pomínate si? V pravidelnom termíne – v posledný víkend v marci a prvý v apríli – v Pivnici prebiehali naše prvé divadelné hody v novom kalendárnom roku. Dni Janka Čemana s vyprofilovaným festivalom Divadelné inscenácie dolnozemských autorov svojho času boli viacerým súborom svojráznou generálnou skúškou pred tradičnou a staršou divadelnou žatvou – Prehliadkou slovenských ochotníckych divadelných súborov. Ale aj pivnický divadelný sviatok si vypestoval svoje dobré meno a vzácne miesto v kultúrnom kalendári vojvodinských Slovákov. A nielen vojvodinských, lebo vďaka spolupráci s festivalom Palárikova Raková s pivnickým festivalom s jednoduchou skratkou DIDA si „potykali“ aj mnohé súbory zo Slovenska. Dni Janka Čemana – to nie je len sviatok scénického umenia, je to aj divadelná reč malieb, fotografií, plagátov, publikácií. Súčasťou tradičného kultúrneho dvojvíkendu v Pivnici je i akcia Vítanie jari s knihou. Podujatie Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci je vlastne ukončením akcie pod názvom Zima s knihou, ktorou sa popularizujú nové tituly z tohto vydavateľstva

Foto: pixaby

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

v zimných mesiacoch. Spravidla sa kryje i so Svetovým dňom poézie, čo tejto knižnej prezentácii čerstvých slovenských kníh pridáva na „svetovosti“. Bez ohľadu na neobvykle chladné prvé dni tohtoročnej jari tešme sa z jej príchodu. Vďaka Svetovému dňu poézie, vďaka novým knihám, ktorými si môžeme obohatiť naše dni, vďaka jarným kvetom, ktoré odolávajú aj snehovému prekvapeniu. A žije aj naše divadlo: práve nás na premiéru zavolali Kysáčania. Vitaj, jar!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

7 Prostriedky rovnaké ako vlani

28 Umenie vytvárala zo všetkého, čoho sa dotkla

ĽUDIA A UDALOSTI 11 Varí si vlastný úspech

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

19 Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2021

ŠPORT 43 Hrádza povolila

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Na titulnej strane: Jarný pozdrav vám zasielame aj krásnymi narcismi. Nech nám obohatia tieto marcové dni a nech nám spolu s vytúženým slnkom a vzácnymi predveľkonočnými zvykmi skrášlia Kvetnú nedeľu. Foto: Ľubica Sýkorová

Tlač: DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

13 /4952/ 27. 3. 2021

Týždeň Týždeň 

7 DNÍ

Zdravotníci sú na pokraji síl Pripravil: Stevan Lenhart

pidemiologická situácia v krajine je povážlivá a Srbsko je percentom nových denných infekcií vzhľadom na celkový počet obyvateľov medzi prvými piatimi krajinami v Európe. Oznámil to v Denníku RTS Marijan Ivanuša, riaditeľ kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie v Srbsku. Povedal tiež, že v našej krajine je v tomto období zintenzívnené šírenie britského kmeňa koronavírusu, ktorý sa ľahšie prenáša a spôsobuje ťažšie príznaky ochorenia, takže by sa občania mali správať obozretnejšie a zodpovednejšie a mali by sa čím skôr očkovať. „Najlepšia vakcína je tá, ktorú môžete dostať už dnes. Nie zajtra, pozajtra alebo v júli. Teda dnes,“ odkázal Ivanuša. Ohľadom (ne)účinnosti päťdňových epidemiologických opatrení, ktoré boli v Srbsku platné od 16. do 21. marca, epidemiológ Dr. Predrag Kon vo vysielaní ranného programu

RTS povedal: „Zdravotnícka časť krízového štábu vyjadrila jasné stanovisko o tom, že je potrebné všetko zatvoriť na obdobie 14 dní s cieľom skutočne znížiť úroveň aktivity vírusu. Avšak na druhej strane máme do činenia s tzv. ekonomickým diktátom a je to skutočnosť, ktorú nemožno ignorovať.“ Na otázku v súvislosti s neúplným rešpektovaním opatrení vo verejných priestoroch Kon odpovedal: „Bolo by potrebné, aby sa uviedli covid-dozorcovia, nosenie rúšok by muselo byť záväzné, a tiež je potrebné sprísniť inšpekcie, ktorými by sa malo kontrolovať dodržiavanie opatrení. Ale najvýznamnejšie zo všetkého je, aby si ľudia uvedomili, že dodržiavaním opatrení sa chránia pred vírusom. Znovu upozorňujem: ľudia, uvedomte si, že náš zdravotnícky systém je pred kolapsom a môže sa zachovať, iba ak sa budú dodržiavať predpísané opatrenia.“ Absurdné správanie sa občanov, ktorí minulý víkend spoločne tancovali kolo na námestí v Belehrade, Kon

okomentoval slovami: „Tí ľudia nechápu situáciu, sú vyľakaní a pri hudbe sa cítia lepšie. Ich konanie je však nesprávne a robia veľkú chybu.“ Poznamenal tiež, že na nezodpovedné správanie sa niektorých občanov zdravotníci už zostávajú bez slov. * V Nemecku sa predlžuje celoštátny lockdown do 18. apríla (pôvodne mal platiť do 28. marca) a prísne epidemiologické pravidlá teda budú platiť aj počas veľkonočných sviatkov. Kancelárka Angela Merkelová na tlačovej konferencii 22. marca vyhlásila (podľa TASR): „Nad vírusom sa nám ešte nepodarilo zvíťaziť, neustupuje. Po tom, keď sa nám podarilo v januári počty infikovaných značne znížiť, prežívame teraz výrazný nárast nákazlivejšou britskou mutáciou. Je čoraz jasnejšie a očividnejšie, že v dôsledku tejto nebezpečnejšej mutácie prežívame pravý opak. Prípady infikovaných exponenciálne rastú, postele na jednotkách intenzívnej starostlivosti sa opäť

plnia a v priemere máme tiež viac mladších ľudí s ťažkým priebehom ochorenia. Sme v pretekoch s očkovaním, ktoré by malo svoj účinok ukázať čo najskôr.“ * Na Slovensku od 20. marca do 28. apríla platí zákaz cestovania na rekreačné dovolenky do zahraničia. Ide o svojrázne doplnenie aktuálnych protipandemických opatrení, ktorých cieľom je obmedziť mobilitu občanov v tomto období (už predtým totiž začal platiť zákaz cestovania medzi okresmi na Slovensku). Účel cestovania do zahraničia bude v tomto období kontrolovať polícia a v prípade porušenia zákazu osoba môže byť trestaná pokutou až do výšky 1 000 eur. Nový zákaz sa vraj nebude vzťahovať na zahraničné cesty za prácou, ale účel cesty je potrebné preukázať hodnovernými dokladmi. A po príchode zo zahraničia osoba musí bez výnimky nastúpiť do povinnej 14-dňovej karantény.

MILOSRDNÝ ANJEL: 1999 – 2021. Aliancia spojeneckých ozbrojených síl NATO aj bez povolenia Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov začala bombardovať Srbsko 24. marca 1999 o 19.45 hod. Bombardovanie trvalo 78 dní, do 13.30 hod. 10. júna 1999. Je málo miest v Srbsku, ktoré počas 11 týždňov bombardovania neboli zasiahnuté, niektoré dokonca viackrát. Celkovo aliancia zhodila na Srbsko 15 000 ton bômb, čo je ekvivalentné s radiáciou 500-násobkom Hirošimy! Civilných obetí bolo cez 2 500 a viac ako 10 000 zranených, viac ako 1 002 mŕtvych vojakov a policajtov. Obete si nevyberali, zabíjali deti, mladých, starých, bomby hádzali všade. Zbombardovaných bolo 300 škôl, 200 tovární, 50 mostov, ministerstvá, kasárne... Ľudia prišli o svoje domovy. Toto tzv. humanitárne bombardovanie malo príslovečný názov: Operácia Milosrdný anjel. V NATO leteckom bombardovacom terore rozbombardovali aj mosty, spôsobili škodu priamo na objektoch za 50 miliárd dolárov a ďalších 50 miliárd sú odhadované straty z výpadku výroby. Kto to zažil na vlastnej koži, sotva zabudne do konca života. J. Č.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

CENY PRO CULTURA SLOVACA 2021

Porota rozhodla o udelení cien Ladislav Čáni

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov (Srbsko), Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (Maďarsko) a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (Rumunsko) v záujme rozvoja a prezentácie kultúry dolnozemských Slovákov od roku 2018 spoločne udeľujú Cenu Pro Cultura Slovaca. Zriaďovatelia každoročne udeľujú dve ceny, výnimočne, v opodstatnených situáciách, môžu rozhodnúť o udelení ešte jednej ceny. V sobotu 20. marca sa uskutočnila schôdza sedemčlennej poroty pre udelenie Ceny Pro Cultura Slovaca. Vzhľadom na pretrvávajúcu pandémiu spôsobenú vírusom COVID-19 schôdza sa uskutočnila v online formáte, prostredníctvom videohovoru. Porota, ktorú vymenovali zriaďovatelia ceny, pracova-

la v zložení: Vladimír Francisty a Branislav Kulík (Srbsko), Hajnalka Krajcsovicsová a Katalin Szabone Tothová (Maďarsko), Bianca Pascu a Pavel Hlásnik (Rumunsko). Po dôkladnom prerokovaní všetkých prijatých návrhov na udelenie

Ceny Pro Cultura Slovaca porota sa rozhodla urobiť spomínanú výnimku a udeliť tri ceny, a tak sa najnovšími nositeľmi tejto prestížnej ceny tentoraz stali: Dr. Dagmar Mária Anoca, vysokoškolská pedagogička, vedecká pracovníčka, poetka, prekladateľka, publicistka (Rumunsko), ktorá bola

ocenená za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry, za ich prezentáciu a propagáciu a za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov; Mgr. Mária Katarína Hrkľová, kultúrna a spoločenská pracovníčka zaoberajúca sa kultúrou zahraničných Slovákov, predsedníčka OZ Dotyk ľudskosti (Slovenská republika), ktorá bola ocenená za jej dlhoročný prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí, za úspešné riadenie kultúrnych ustanovizní, za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry,

za ich prezentáciu a propagáciu a za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov; Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika (Srbsko). Ako jednému z najstarších kultúrno-umeleckých spolkov Slovákov v Srbsku SKC Pavla Jozefa Šafárika bolo udelené ocenenie za prínos v oblasti ľudovej kultúry, za prínos v oblasti divadelného umenia a umeleckého prednesu, za prínos v oblasti hudobného umenia a za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí. Ceny Pro Cultura Slovaca budú laureátom slávnostne odovzdané v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, avšak pre aktuálne problémy s pandémiou termín slávnostného udeľovania bude musieť byť určený neskôr, podľa toho, keď to epidemiologické podmienky umožnia. Laureátom Ceny Pro Cultura Slovaca srdečne blahoželáme.

RÁDIO-TELEVÍZIA VOJVODINA A NADÁCIA NOVÝ SAD 2022 – EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY

Zmluva o mediálnom partnerstve Spracoval: Jaroslav Čiep

enerálny riaditeľ Verejnoprávnej ustanovizne Rádio-televízie Vojvodina Dr. Miodrag Koprivica a riaditeľ Nadácie Nový Sad 2022 – Európske hlavné mesto kultúry Nemanja Milenković 18. marca v Novom Sade podpísali dohodu o obchodnej a technickej spolupráci medzi týmito dvoma inštitúciami. Dohoda predpokladá pokračovanie mediálnej spolupráce s cieľom úspešne zrealizovať projekt Nový Sad 2022 – Európske hlavné mesto kultúry a dosiahnuť verejný záujem, včasné informovanie občanov o tomto kultúrnom projekte národného významu a udalostiach, ktoré sa v rámci neho realizujú. „Je mi veľkým potešením, keď môžete formalizovať spoluprácu s takouto inštitúciou, ako je Nadácia Nový Sad 2022 – Európske hlavné mesto kultúry. Výsledkom nadšenia tohto mladého tímu je množstvo žánrového obsahu a celá séria podujatí v meste. Za nimi bude iný Nový Sad, krajší, raﬁnovanejší, • TÝŽDEŇ •

a Rádio-televízia Vojvodina v tom vidí svoje miesto a úlohu – predovšetkým ohlasovať, zaznamenávať a dokumentovať dianie v našom meste ako kultúrnom hlavnom meste Európy. Vidíme v tom svoj cieľ a úlohu,“ uviedol generálny

tá prostredníctvom informačného programu, živého vysielania a relácií špecializovaných na kultúru, takže tento podpis je skutočne len potvrdením toho už dobrého v spolupráci. Naším spoločným menovateľom je určite interkultúrnosť, ktorá je pre projekt Európskeho hlavného mesta kultúry nevyhnutnosťou, a preto je kľúčová propagácia vo všetkých jazykoch národnostných Aby sa spolupráca vydarila: Milenković a Koprivica menšín vo riaditeľ Rádio-televízie Vojvodina Vojvodine, ktorá sa v rámci tejto spolupráce pozdvihne na vyššiu Dr. Miodrag Koprivica. „Spolupráca s médiami je jed- úroveň,“ uviedol riaditeľ Nadácie ným z kľúčových segmentov pro- Nový Sad 2022 – Európske hlavné jektu národného významu, ako je mesto kultúry Nemanja Milenković. napríklad titul Európske hlavné Mediálna spolupráca medzi týmesto kultúry. Spolupráca s Rádio- mito dvoma inštitúciami umožní -televíziou Vojvodina ako pokrajin- občanom sledovať aktuálne udaskou verejnou službou je už dlho na losti spojené s akciami a projektmi stabilnom základe a bola dosiahnu- nadácie v šestnástich jazykoch

prostredníctvom všetkých siedmich mediálnych platforiem Rádio-televízie Vojvodina – dvoch televíznych a troch rozhlasových staníc – prostredníctvom internetovej stránky rtv.rs a internetového mládežníckeho O rádia. Medzi úspešné, už dosiahnuté formy spolupráce patrí vysielanie Korzo, jedinečného koncertu vážnej hudby na jednom z najrušnejších bulvárov, ako aj slávnostné otvorenie minuloročného Kaleidoskopu kultúry, potom pravidelná rubrika venovaná aktivitám Európskeho hlavného mesta kultúry na prvom programe Rádia RTV a špeciálna šou so Stefanom Milenkovićom, ako aj pravidelné sledovanie činnosti nadácie prostredníctvom kultúrneho denníka RTV Art-erija, ale aj ústrednej relácie informačného programu. Pripomeňme, že na konci minulého roka bolo rozhodnutím Európskeho parlamentu a Európskej rady aj formálne prijaté odloženie názvu Európskeho hlavného mesta kultúry pre Nový Sad z rokov 2021 na 2022 z dôvodu pandémie koronavírusu. Nový Sad prevezme titul kultúrneho hlavného mesta spolu s mestami Ash (Luxembursko) a Kaunas (Litva).

13 /4952/ 27. 3. 2021

Týždeň NA ÚZEMÍ KOVAČICKEJ OBCE ČOSKORO NOVÝ VETERNÝ PARK

Rozšírenie investícií v energetickom sektore Olinka Glóziková-Jonášová

Ministerka Mihajlovićová vo svojom príhovore okrem iného o štvrtok 18. marca pod- podotkla, že je hlavným zámerom predsedníčka vlády a minis- štátu v oblasti energetiky naďaterka baníctva a energetiky lej rozvíjať veterné parky, ale aj prof. Dr. Zorana Mihajlovićová všetky ostatné formy obnoviteľvykonala obhliadku Veterného ných zdrojov energie. Konečným cieľom je najneskôr do roku 2040 zabezpečiť, aby sa aspoň 40 % celkovo vyrobenej energie v Srbsku získalo z obnoviteľných zdrojov. V súčasnosti Veterný park Kovačica, ktorý vybudovala izraelská spoločnosť Enlight renewable energy, inštalovanej sily 104,5 MW, s celkovým počtom 38 veterných generátorov a s celkovou hodnotou investície 189 miliónov eur, zásobuje elektrickou energiou vyše 68 000 domácností v našej krajine. Podpísaným energetickým povolením sa vytvárajú podmienky na to, aby sa vybudovala nová časť veterného parku, ktorá zdvojnásobí Príhovor Maríny Tomanovej, náčelníčsúčasné kapacity. ky Juhobanátskeho obvodu Ministerku v spomenutom parku Kovačica. Pri tej príležitosti veternom parku za prítomnosti je podpísané energetické povo- J. E. Jahela Vilana, veľvyslanca lenie na rozšírenie spomenutej Izraela, privítali Marína Tomanoveternej elektrárne, ktorá je, ako vá, náčelníčka Juhobanátskeho ministerka uvádza, symbolom obvodu, ako aj Jaroslav Hrubík, „zelenej“, teda ekologicky čistej predseda Obce Kovačica, Miloš energie a klimaticky regulova- Colić, riaditeľ spoločnosti New ného hospodárskeho rozvoja. Energy, a Jelena Matejićová, ria-

Ministerka vykonala obhliadku aj riadiaceho centra

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

diteľka systému Elektromreže Srbije (EMS).

čica nielen pre samu obec, ale aj pre celý región Južného Banátu

Obhliadka transformátora

Vzácni hostia si po príchode a Srbsko vcelku. Tomanová prinajprv pozreli videoprezentáciu o pomenula, že investície tohto práci Veterného parku Kovačica v typu majú svoje priame dosahy podaní správcu zariadenia Nikolu tým spôsobom, že umožňujú Lukovića, po čom ich prostred- prílev do rozpočtu lokálneho proníctvom videohovoru pozdravil predstaviteľ manažmentu investora Dvora Roth, kým prezentáciu Veterného parku Pupin vo výstavbe uviedol Veljko Ožegović, vedúci daného projektu. Následne si pozreli kontrolnú budovu, ako aj riadiace centrum, po čom sa podívali aj na transformátor, ktorý je zapojený Spoločná fotograﬁa hostiteľov a hostí: (zľava) na veterný park Jaroslav Hrubík, Dr. Zorana Mihajlovićová, Miloš a na prenosný Colić, Marína Tomanová a Jahen Vilan systém EMS. Prítomným sa prihovorila aj stredia (rozpočet Obce Kovačica Marína Tomanová, obvodná ná- každoročne získa 60 miliónov čelníčka, ktorá zdôraznila význam dinárov z daného zdroja), ako aj projektu Veterného parku Kova- možnosť angažmánu lokálne• TÝŽDEŇ •

ho obyvateľstva na vykonávaní prác. Nepriame dôsledky sú však ďalekosiahlejšie, keďže Kovačica kladné následky daných investícií ešte viac pocíti v budúcnosti. Rozšírenie projektu nesie meno Mihajla Pupina, svetoznámeho vedca a vynálezcu z územia Obce Kovačica. Tomanová podotkla, že aktivity na existujúcom projekte symbolicky predstavujú pozitívny smer vývoja lokálneho prostredia, založený na používaní vysokej technológie. „Tým dosahujeme úroveň spoločenskej zodpovednosti a užitočnosti, na ktorú by bol hrdý a s ktorou by bol spokojný aj samotný Pupin,“ uzavrela. J. E. Jahen Vilan, veľvyslanec Izraela, preniesol prítomným kladné dojmy, ktoré má Izrael ako krajina, z ktorej pochádza investor v uvedenej oblasti, a prejavil ná-

Veterný park Kovačica

dej, že aj budúce spoločné aktivity našich dvoch krajín budú mať rovnako úspešné výsledky, kým

Jelena Matejićová, riaditeľka EMS, vo svojom príhovore ohodnotila perspektívu spolupráce s investo-

rom, ktorý prináša nové hodnoty a tým otvára široké spektrum početných možností v budúcnosti. Predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík vyzdvihol, že prítomnosť systému veterných parkov v Kovačici predstavuje základ pre zlepšenie životných podmienok pre občanov lokálneho prostredia. Preto sa lokálna samospráva aj v budúcnosti postará o zabezpečenie všetkých podmienok pre investorov, ktorí majú záujem o ﬁnancovanie aktivít na území Kovačickej obce. Miloš Colić, riaditeľ spoločnosti New energy solutions, na záver tlačovky pre novinárov vyjadril spokojnosť s doterajším vývojom aktivít na projekte, pričom sa poďakoval lokálnej samospráve za konštruktívnu spoluprácu.

ZMLUVY O UDELENÍ PROSTRIEDKOV NÁRODNOSTNÝM RADÁM

Prostriedky rovnaké ako vlani Danuška Berediová-Banovićová

o štvrtok 18. marca boli slávnostne odovzdané zmluvy o udelení prostriedkov národnostným radám národnostných menšín (NRNM), ktoré majú sídlo na území AP Vojvodiny. Predsedom NRNM tieto

zmluvy odovzdal podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Zsolt Sakalas. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zmluvu podpísala predsedníčka Libuška Lakatošová.

Predstavitelia 17 NRNM, ktoré majú sídlo na území AP Vojvodiny

• TÝŽDEŇ •

Z pokrajinského rozpočtu na aktivity a fungovanie 17 národnostných rád tohto roku je vyčlenených 61,6 milióna dinárov. Tajomník Sakalas vyhlásil, že sú vyčlenené prostriedky rovnaké ako vlani, čo svedčí o stálosti, tendencii a predovšetkým odhodlanosti pokrajinskej vlády a jeho sekretariátu, aby vkladali

do práce a rozvoja národnostných rád. Prostriedky sú udelené národnostným radám maďarskej, slovenskej, rumunskej, chorvátskej, rómskej, rusínskej, macedónskej, čiernohorskej, bunevskej, českej, ukrajinskej, nemeckej, poľskej, aškalskej, egyptskej, gréckej a ruskej národnostnej menšiny.

Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová s pokrajinským tajomníkom Zsoltom Sakalasom 13 /4952/ 27. 3. 2021

Ľudia a udalosti ZASADNUTIE ZO STARÁ PAZOVA

O finančných plánoch Anna Lešťanová

poradí šieste a tohtoročné prvé zasadnutie staropazovského lokálneho parlamentu sa konalo v piatok 19. marca. Výborníci prerokovali a schválili 25 bodov rokovacieho programu a materiál im bol doručený elektronickou formou. Zasadnutie viedla Nataša Mićićová, predsedníčka ZO. Na zasadnutí sa z 53 výborníkov zúčastnili 43, ktorí väčšinou hlasov schválili kompletný rokovací program. Na schôdzi bol prítomný aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi. V úvodnej časti schôdze predsedníčka Mićićová oboznámila lokálny parlament, že je utvorená nová výbornícka skupina Zjednotení (Udruženi), ktorú tvoria výborníci z listín Voľba pre našu obec, Zelená strana

a Skupina občanov Podunavlje. Schôdza sa konala s prihliadaním na protipandemické opatrenia.

Spravodajcovia, poverení jednotlivými bodmi, čakali v aule sály na pozvanie a do zasadačky

Výborníci s novými laptopmi

mohli vojsť iba počas rokovania ohľadom svojho bodu. Potrebnú zelenú dostali hlavne finančné plány na rok 2021 – všetkých 10 miestnych spoločenstiev na území Staropazovskej obce, predškolských ustanovizní Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Bánovce a Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja. Výborníci prerokovali a schválili aj plány práce a finančné plány na rok 2021 Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, Strediska pre kultúru Stará Pazova, Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića a Červeného kríža Stará Pazova. V záverečnej časti schôdze nevystali ani výbornícke otázky a odpovede. Práca lokálneho parlamentu v Starej Pazove je prispôsobená súčasnej digitálnej dobe, takže na tieto účely výborníci dostali laptopy.

RUMA

Stála výstava o staropazovských Slovákoch A. Lešťanová

lastenecké múzeum Ruma, ako regionálne múzeum s administratívnou príslušnosťou aj pre Staropazovskú obec, v spolupráci s Turistickou organizáciou Obce Stará Pazova, sa zúčastnilo v oslave vlaňajšieho jubilea – 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy. Pri tejto príležitosti vlani v decembri a v januári tohto roku v múzeu bola otvorená etnologická výstava pod názvom 250. výročie príchodu Slovákov do Starej Pazovy, ktorá je realizovaná v spolupráci Vlasteneckého múzea Ruma s TO Obce Stará Pazova a za podpory Ministerstva kultúry a informovania. Výsledkom úspešnej spolupráce medzi touto turistickou organizáciou a múzeom, ktorá sa intenzívne začala úpravou Spomienkového domu národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove v roku 2020, je dostátie stáleho pazovské-

www.hl.rs

ho kútika, čiže stálej výstavy venovanej staropazovským Slovákom. Podľa slov Branislavy Konjevićovej, riaditeľky Vlasteneckého múzea v Rume, následkom drastickejších protipandemických

opatrení naplánované otvorenie prvej samostatnej výstavy insitnej pazovskej maliarky Anny Očovajovej, ktoré sa malo konať v piatok 19. marca v múzeu, je posunuté. Nevedela nám povedať, ani v akej forme to vôbec bude, čo však závisí jedine od epidemiologickej situácie. Práve Anna Očovajová a Anna Zdychanová, členky Združenia pazovských žien, sa postarali o úpravu tejto stálej výstavy, ktorá je krásnym svedectvom, ako kedysi vyzerala dievocká výbava pazovských Sloveniek. Zachovaná pozostalosť Márie Giregovej z roku 1929, doplnená tkanými či vyšívanými uterákmi, obrusmi a časťami ženského ľudového odevu, verne znázorňuje túto O úpravu stálej výstavy sa postarali (zľava): Anna Zdychanová, Anna Očovajová novú stálu výstavu vo Vlasteneckom múzeu a Jelena Arsenovićová

Informačno-politický týždenník

Ruma, ktorá počíta vyše 800 exponátov. Nápomocnou rukou Očovajovej a Zdychanovej i tentoraz boli spolupracovník na uvedenom projekte a spoluautor výstavy Milivoj Kovačević z TO Obce Stará Pazova a Jelena Arsenovićová, kustódka etnologička Vlasteneckého múzea Ruma. Týmto sa spolupráca medzi múzeom a pazovskou TO nekončí, ba naopak, iba sa zveľaďuje. Aj v roku 2021 spoločne zaslali ďalší projekt na Ministerstvo kultúry a informovania, ktorý je spätý s otvorením chorvátskej izby v Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka, kde už jestvuje inštalovaná slovenská a srbská izba. Keďže priestorové možnosti v tomto dome jestvujú, rozhodli sa i na takýto ďalší krok. Ako uviedla riaditeľka múzea, tentoraz bude venovaný 250. výročiu príchodu Chorvátov na toto územie. (Foto: z archívu Vlasteneckého múzea Ruma) • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJLOVICA V PRVÝ JARNÝ DEŇ DOSTALA 500 SADENÍC ČEREŠNÍ

Akciou prispeli k ekologizácii znečisteného prostredia Alena Kulíková

prvý jarný deň bolo v rámci akcie Zasaď aj ty svoju čerešňu vo Vojlovici vysadených 500 sadeníc čerešní. Aj keď bolo naplánované zoskupiť občanov pri tejto činnosti, vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu bolo rozhodnuté, že výsadbu budú robiť iba pracovníci VKP Zelenilo. Táto výsadba patrí do časti akcie, ktorá sa týka ekologizácie všetkých častí Pančeva Zasaď strom a ktorá sa začala koncom roku 2019. V sobotu 20. marca vysadili čerešne v troch uliciach Vojlovice: v Jánošíkovej, Svetozara Markovića a Sándora Petőfiho. V rámci akcie sadenice zasadili aj Katarína Baňaiová, členka Mestskej samosprávy pre ochranu životného prostredia a udržateľného rozvoja, Maja Vitmanová, mestská manažérka, Ivana Rosićová, pokrajinská poslankyňa, Aleksandar Jošić a Branislav Kulík, výborníci Zhro-

maždenia mesta Pančevo. „Pre nás sú veľmi dôležité oblasti parkov a ulice v meste. Práve preto sme dnes vo Vojlovici, kde po prvýkrát vysádzame stromčeky

ako symbol života, ešte dôležitejšia. Bohužiaľ, dnes túto akciu musíme v dôsledku epidemiologickej situácie vykonať iba pomocou pracovníkov VKP Zelenilo. Preto chcem vyzvať

Sadenice zasadili aj (zľava) Maja Vitmanová, Branislav Kulík a Aleksandar Jošić

do stromoradia. Čerešňa, ktorú tu sadíme, je symbolom života, lásky a šťastia. V čase pandémie je pre nás

svojich spoluobčanov, aby sa dali zaočkovať, akže to ešte neurobili, a popriať im všetkým veľa zdravia,“

povedala Maja Vitmanová. V priebehu minulého roka VKP Zelenilo vysadilo vyše 6 300 sadeníc. Tohto roku naplánovali tento počet zvýšiť, keďže je význam stromov neoceniteľný, najmä v mestách, kde je najväčšie znečistenie. Takéto akcie podporuje Ministerstvo ochrany životného prostredia RS, ktoré prostredníctvom súbehu vyčlenilo ďalších 4 miliónov dinárov na stavbu nových a údržbu existujúcich vetrolamov. „Primárny význam stromov sa odráža v znížení znečistenia a produkcii kyslíka. Stromy nás navyše chránia pred povodňami, eróziou pôdy a znižujú hluk. Je to tiež prirodzené prostredie pre veľké množstvo vtákov,“ pripomenula Katarína Baňaiová. Znečistenie vzduchu je vážnou hrozbou pre nás aj pre životné prostredie. Preto sa pracuje na náprave tejto vážnej situácie s cieľom zlepšiť kvalitu vzduchu, ktorý dýchame. Práve táto akcia výsadby by mala prispieť najmenej k určitému percentu zlepšenia vzduchu, keďže sú vôkol Vojlovice továrne, ktoré znečisťujú toto prostredie. Závisí aj od občanov, od spoločných snáh, aby si tieto čerešne, ale aj iné stromy chránili a pestovali. Iba tak tieto stromy môžu ukázať pozitívne výsledky.

AKCIA ZELENÝCH V PETROVCI

Delili sadenice ovocných stromov Jaroslav Čiep

druženie ekológov Zelení v Báčskom Petrovci, nebyť celosvetovo neprajnej zdravotnej situácie, by si určite vlani na Štefana veľkolepo pripomenulo 30 rokov nepretržitej činnosti. Ale skutočnosť je neúprosná. Všetci, čo v piatok 19. marca prechádzali stredom Petrovca povedľa trhoviska, si určite všimli stánok tohto združenia a aktivistov, ktorí záujemcom a potenciálnym členom Zelených delili ekologické tašky, s príležitostným upozornením na tri desaťročia environmentalistických snáh pri kultivácii vlastného prostredia a okolia. Predseda Združenia Eko hnutie Zelení Petrovec Ján Makan • ĽUDIA A UDALOSTI •

nám prezradil, že po vlaňajšej absencii tohto roku pokračujú v tradícii jarného delenia sadeníc pri príležitosti Dňa lesov, ktorý si pripomíname 21. marca,

a zároveň aj pri vítaní jari. Toto združenie zadovážilo zhruba sto sadeníc ovocných stromov – jablká, hrušky, slivky, broskyne, španielky... Tie okoloidúcim spo-

Ochráň svoje prostredie – zasaď strom

luobčanom delili zdarma. „Chcel by som využiť túto príležitosť a oboznámiť občanov, že sa na budúci víkend pred sviatkami chystáme na jarné upratovanie Petrovca. Dúfam, že nám počasie bude žičiť a vyzývam všetky združenia, spolky, školy a ostatných občanov, aby sa k nám pripojili a zúčastnili sa akcie zriaďovania Petrovca. Predovšetkým sa bude upravovať centrum, aj ihriská sú veľmi zanedbané a treba tam upraviť priestor. Máme prisľúbené, že tam budú aj nové koše a kontajnery, takže potom už nebude také špatné,“ ozrejmil Makan. Zelení vyzývajú Petrovčanov zriadiť si priedomia, aby pred Veľkou nocou všetci spoločne boli hrdí na upravený Petrovec.

13 /4952/ 27. 3. 2021

Ľudia a udalosti ZO ZDRUŽENIA OBJATIE V KULPÍNE

Kreatívne a s radosťou Katarína Gažová

druženie osôb s osobitnými potrebami v Kulpíne aj v týchto krušných časoch neodstupuje od svojej činnosti, ktorá sa prejavuje veľmi kreatívnou prácou v zhotovovaní a skrášľovaní rôznych predmetov. Nerobia to iba pri príležitosti sviatkov, ale počas celého roka. Predsedníčka Združenia Objatie Jarmila Zelenáková sa zmienila o práci združenia. Stretávajú sa trikrát v týždni dodržiavajúc všetky predpísané opatrenia súvisiace s pandémiou. Vedľajšie priestory kaštieľa, ktoré im slúžia ako miestnosti na činnosť združenia, sú dosť priestranné na to, aby sa mohli tam zdržiavať a dodržiavať žiadanú vzdiale-

www.hl.rs

nosť medzi prítomnými. Majú asi desať členov a nedávno sa k nim pripojili aj Michal a Valentína Šimovci, takže sa členstvo doplnilo. Predsedníčka s radosťou hovorila o kreatívnej práci, ktorej sa venujú: „Najnovšie skrášľujeme nádobky – debničky z dreva, ktoré deti zdobia kresbami podľa takých plastových schém. Sú vhodné na uskladnenie veľkonočných zdobených vajíčok, tiež sa venujú výrobe veľkonočných kuriatok technikou nakrúcania. Máme tu aj rôzne druhy ikebán, kvetinových a s rôznymi ďalšími ozdobnými prvkami, potom sme robili zdobené predmety aj na večnú tému lásky. Vždy si nájdeme

Informačno-politický týždenník

nové nápady a skúšame ich v združení realizovať. Tak sa deti kreatívne pobavia a aj my dospelí im v tom pomáhame. Všetci spolu máme z tej práce radosť.“ Svoje vydarené kreatívne výrobky Združenie Objatie ponúka na predaj záujemcom cez internet a tiež v predajni v Kulpíne. Foto: z archívu predsedníčky Združenia Objatie Jarmily Zelenákovej

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S KUCHÁROM DENISOM BLATNICKÝM Z PIVNICE

Varí si vlastný úspech Miroslav Pap

ni jeden mladý človek nie je taký nešikovný, aby nedospel k úspechu aspoň v jednej veci, ak je vytrvalý – znie citát Leonarda da Vinciho. Zdá sa, že sa tejto myšlienky držal aj Denis Blatnický z Pivnice, ktorý svoj kuchársky talent dnes úspešne uplatňuje v zahraničí. Denis Blatnický od malička prejavoval záujem o gastronómiu. Zaujímali ho tak klasické jedlá, ako aj tie, ktoré patrili k molekulárnej gastronómii. Po ukončení základnej školy v Pivnici sa zapísal do Strednej odbornej školy Dr. Radivoja Uvalića v Báčskej Palanke, odbor kuchárstvo. Ako sám tvrdí, v strednej škole bolo veľmi veľa teórie a málo praxe, čo mu nevyhovovalo. Následne po ukončení strednej školy sa zapísal na Vysokú školu odborových štúdií pre manažment a pracovné komunikácie (MPK), ktorá bola vtedy v Sriemskych Karlovciach a dnes je už v Novom Sade. „Táto vysoká škola mi dala veľmi veľa z celkovej gastronómie. Praxe už bolo oveľa viac, a to už aj v renomovaných reštauráciách, kde sme sa mnoho naučili. Prvý rok som mal prax v Irish Pube v Novom Sade, kde som získal zručnosť rýchlej práce a rýchleho

hraničí. Zvolil som si Slovinsko, kde som dva roky mal prax na základe rozhodnutia manažérov hotela. Po ukončení vysokej školy som veľmi váhal, či zostať doma

Kuchár Denis Blatnický

v Srbsku, alebo skúsiť šťastie v zahraničí. Keď som pocítil, ako sa zaobchádza s novými kuchármi u nás, rozhodol som sa uchádzať sa opäť v Slovinsku do reťazca hotela Lifeclass, ktorý pozostáva z piatich hotelov. Ako študent som pracoval v trojhviezdičko-

Čili omáčka podľa receptúry mladého kuchára

memorovania, nakoľko je to fast food. Na druhý rok sa naskytla príležitosť absolvovať prax v za• ĽUDIA A UDALOSTI •

vých hoteloch, a keď som sa uchádzal o prácu v roku 2018, tak podľa pozitívnych odporúčaní ma

hneď prijali do päťhviezdičkové- sa ľudí. Samozrejme, aj životný ho hotela Slovenija v Portoroži, štandard je omnoho vyšší, no z toho vyplýva, že je aj samotný kde aj dnes pracujem.“ Podľa jeho slov práca kuchára život omnoho drahší. Práca sa si vyžaduje predstavivosť a šikov- však dá ľahko zohnať, no aktuálne nosť. V neposlednom v dôsledku prítomnosti koronarade silu, energiu a vy- vírusu je to o niečo zložitejšie, trvalosť, lebo niekedy najmä v gastronómii. Hlavne tie práca trvá aj 12 hodín sezónne práce v gastronómii boli v kuse, bez času na od- veľmi aktuálne pred pandémiou, dych. V práci najradšej a tiež boli veľmi dobre platené.“ pripravuje studené Nakoniec sa Denis Blatnický predjedlá (appetizers, zmienil aj o predstavách úspefinger food), pri ktorých chu a gastronomickom štandarmôže vo vyhradenej čas- de v Srbsku: „V prvom rade sa ti kuchyne experimento- netreba vzdávať svojich túžob vať a kombinovať rôzne a cieľov. Hlavne ak sa niekomu dekorácie a chute. Ako ukáže možnosť skúsiť šťastie tvrdí, tu môže uplatniť v zahraničí, nech to neodmieta, vlastnú kreativitu a mo- lebo to veľmi veľa v živote dá. Čo derné formy varenia. sa týka samotnej gastronómie No popri práci v hoteli a životného štandardu, je mi Denis Blatnický súkrom- veľmi ľúto, že Srbsko tak mešká. ne vyrába čili omáčku Keď som v Srbsku skúsil prez vlastne dopestova- zentovať nové gastronomické nej papriky. Zatiaľ sa špeciality molekulárnej kuchyne, v tomto iba skúša, no podľa reakcií okolia sa mu tieto produkty celkom podarili. Pevne verí, že sa v budúcnosti upriami aj na výrobu čili omáčok vo väčšom množstve, no zatiaľ mu to čas nedovolí. Aby ani to nebolo málo, Denis Blatnický sa skúša aj v logo dizajne. Postupne si aj v tomto vlastnom hobby našiel záľubu. Pomerne veľký počet log má už za sebou tak v Srbsku, ako aj v Slovinsku. Napríklad jednému známemu barmanovi v Slovinsku dokonca robil logo a vizitku, no a ešte stále ich používa, čo ho Tuniak na mangovom kréme s prachom veľmi teší. Dizajnuje aj pre z olivového oleja futbalové kluby, fotografov, rôzne organizácie a iné združenia, tak to ľudia neprijali. V Srbsku iba spoločnosti a jednotlivcov. Veľkú mäso a mäso (smiech). Dúfam, časť práce robí pre domáci piv- že sa aj to čoskoro zmení. V kažnický FK Slávia, ktorému hlavne dom prípade, aj keď sa hocijaká dizajnuje plagáty a vyrába ďalšie práca zdá byť namáhavá, treba promočné materiály. v tom vytrvať a postupne sa dá Skrátka zhodnotil aj život v Slo- toho veľmi veľa dosiahnuť, naučiť vinsku: „Život v Slovinsku je pre a rozšíriť si obzory.“ Srbsko akoby raj na zemi, hlavne čo sa týka čistoty a správania Foto: z archívu D. Blatnického 13 /4952/ 27. 3. 2021

Ľudia a udalosti VO VEĽKONOČNÚ NEDEĽU TRADIČNE BÝVALO PODUJATIE VEĽKÁ NOC V KULPÍNE

Zostali pekné spomienky Katarína Gažová

druženie vinohradníkov a vinárov Kulpína v roku 2019 usporiadalo v poradí 13. tradičné veľkonočné podujatie. Jeho náplňou, ako aj roky predtým, bolo súťažné hodnotenie najlep-

možno organizovať z rovnakého dôvodu ako vlani. Z roka na rok do Kulpína prichádzal čoraz väčší počet návštevníkov. Podujatie vo sviatočnú Veľkonočnú nedeľu bývalo masové, pri dobrej nálade sa stretalo mnoho ľudí. Najprv ho usporadúvali v kulpínskom kaštieli

Z koštovky 80 vzoriek súťažných klobás v roku 2018

ších vín a klobás, udeľovanie ocenení najúspešnejším výrobcom a potom aj verejná degustácia súťažiacich vzoriek. Vyvrcholenie podujatia bolo každoročne vo Veľ-

a potom už neskoršie v Poľovníckom dome v Kulpíne. Slovami a fotozábermi si zaspomíname na ročníky 2017 a 2018. Do tradičnej 11. súťaže o naj-

vo Veľkonočnú nedeľu 16. apríla v priestoroch Poľovníckeho domu v Kulpíne. Návštevníkov tohto podujatia na vchode vítali krojovaní žiaci Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne a darovali im omaľované veľkonočné vajíčka, ktoré vypracovali žiaci počas dielní v škole. A O ROK NESKOR- Zlatú medailu za klobásu v roku 2017 dostal ŠIE… aj Kulpínčan Pavel Cerovský Združenie vinárov a vinohradníkov Kulpína v ne- byť príliš tesná a bola vyplnená deľu 1. apríla 2018 usporiadalo do posledného miesta. Do súťažnej časti bolo zarade12. veľkonočné podujatie. Hold vínu a klobásam vzdali početní ných 100 vzoriek vína a 80 vzoriek klobás. Podujatie aj tento rok nadobudlo medzinárodný ráz, lebo vzorky boli aj zo Slovenska, z Česka, Chorvátska a Rumunska, ako aj vzorky z južného Srbska a, samozrejme, domáce z rôznych častí Vojvodiny. V konkurencii vín za biele vína bolo udelených 11 zlatých medailí, za červené 5 zlatých, za rosé jedna. Ostatné vína boli ocenené striebornými alebo bronzovými medaiZlatú medailu za biele víno v roku 2018 lami. V konkurencii klobás dostala aj Vináreň Vladislava Kuštru, 13 výrobcov za ne dostaocenenie prebral Branislav Kuštra lo zlaté ocenenia a ďalší strieborné a bronzové. Pri návštevníci podujatia Veľká noc veselej hudbe a pochúťkach toto v Kulpíne 2018. Veľká sieň Poľov- jedinečné podujatie v Kulpíne poníckeho domu v Kulpíne sa zdala kračovalo do večerných hodín.

O koštovku vín veľmi veľký záujem aj na podujatí Veľká noc v Kulpíne 2017

konočnú nedeľu. Žiaľ, vlani združenie nemohlo usporiadať toto tradičné a populárne podujatie z dôvodu pandémie koronavírusu. Tak je tomu aj tohto roku. Veľkonočné podujatie v Kulpíne ne-

www.hl.rs

lepšie víno a klobásu Spolku vinohradníkov a vinárov Kulpína v roku 2017 bolo zaradených 99 vzoriek vína a 79 vzoriek klobás. Záverečná časť tohto jedenásteho podujatia Veľká noc v Kulpíne bola

Informačno-politický týždenník

Nielen víno a klobása dominovali na veľkonočnom podujatí, ale aj neodmysliteľná kultúrna zložka: speváci a tanečníci KUS Zvolen Kulpín (2018) • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA NÁVŠTEVE V ZDRUŽENÍ KORÁB V PIVNICI

Nestráca na svojej kvalite a kvantite Miroslav Pap

oldenný pobyt detí v rámci Združenia Koráb vznikol v roku 2014 ako určité riešenie súvisiace s absenciou predškolskej ustanovizne, ktorá umožňovala opateru detí od troch do piatich rokov. Koráb bol založený v rámci Evanjelickej metodistickej cirkvi v Pivnici a dodnes tu aktívne pôsobí. Cieľom tohto združenia je výchova detí s náboženským obsahom, tiež umožňuje výchovno-zábavné formy edukácie, ktoré rozvíjajú

Súčasné generácie v Korábe

detský intelekt, kreativitu a sociálne zručnosti. V súčasnosti sa o deti starajú vychovávateľky Zdenka Mandáčová a Tatiana Faboková. Celkový chod združenia má na starosti kazateľka EMC v Pivnici Mária Ďurovková-Petrášová, ktorá je aj garantkou tohto celkového projektu. Pomocnú ruku podajú aj Ján Milec a Martina Mandáčová. Pri návšteve Korába, cez ktorý prešlo už 17 generácií, sme nahliadli, ako sa im pracuje aj v tomto pomerne zložitom čase. Deti majú od príchodu do Korábu, presnejšie od 7.30, vyhradený čas na voľnú hru alebo na kreatívne aktivity. Voľný čas trvá do 9.30 a potom začína čas na upratovanie hračiek a všetkých predmetov, ktoré deti použili. Cieľom tejto aktivity je naučiť deti upratať si veci po sebe. Následne majú desiatu, po ktorej nasleduje výchovno-vzdelávací proces, ktorý je vždy tematicky usmernený. „Presnejšie plán • ĽUDIA A UDALOSTI •

a program je najviac orientovaný aj na vzdelávacie aktivity, ktorý je však nedovolil väčšie stretnutia. podľa ročného obdobia alebo využívaný počas pekného počasia. Najväčšie detské programy sú cirkevného kalendára. Napríklad Celoročný časový plán práce najčastejšie veľkonočné, vianočné, aktuálne sa učíme, že prišla jar, ale Združenia Koráb je koncipova- maškarný ples, Slnečná jeseň živoaj že máme čoskoro Veľkú noc, aby ný podobne si to deti nejako vedeli prepojiť. ako školský Samozrejme, spracovávame aj – štátny, čiže rôzne iné témy – živočíchy, osobná deti z Koráhygiena, dopravné prostriedky, bu končia a profesie a iné. K tejto časti vždy ide nastupujú do tematicky orientovaná rozprávka, vyučovacieho ktorá môže byť interpretovaná procesu rovrôznymi spôsobmi. Usilujeme sa, nako ako deti aby deti zostali pozorné a aby zo štátnej prejavili záujem o spracovanú predškolskej tému. V Korábe sa snažíme naučiť ustanovizne, deti čím viac pri- ktorá funguje meraných piesní, v rámci zákrecitácií, na danú ladnej školy. Z narodeninovej oslavy tému potom aj Platí aj pramaľujeme alebo vidlo, že v prípade vyhlásenia ur- ta, pochod lampiónov a Deň žien. vytvárame ďal- čitých epidemiologických opatrení Tohto roku pri dodržiavaní všetšie iné ,umelec- Ministerstvom školstva Združenie kých epidemiologických opatrení ké diela’. Všetky Koráb sa ich snaží dodržiavať, hoci bol realizovaný program ku Dňu tieto ich vlastné mu administratívne nepodlieha. žien, potom v novembri pochod diela archivujeAktuálny školský rok predsa do lampiónov a vianočný program. me a na konci určitej miery obmedzila pandé- Všetky sa konali vonku. Združenie školského roku mia. Združenie Koráb je známe Koráb aj počas celého školského ich odovzdáme tým, že počas roku usporiada roku dodržiava všetky hygienické deťom. Do plánu veľký počet rôznych kultúrnych, a epidemiologické opatrenia, ktovýučby sú zara- vzdelávacích, športových a zá- rými sa snažia predísť ochoreniu. dené aj hodiny bavných programov, do ktorých O posilách zo zahraničia sa anglického ja- sú zapojení aj rodičia detí. „Tieto zmienila Zdenka Mandáčová: „Do zyka a náboženstva, ktoré vedie stretnutia s rodičmi nie sú na to, Korábu prichádzajú aj praktikanti, kazateľka Mária Ďurovková-Petrá- aby deti predviedli to, čo sa naučili, hlavne zo Švajčiarska, v rámci šová. Deti sú v Korábe do 12.30, ale aby svojimi aktivitami zapojili Evanjelickej metodistickej cirkvi, po čom idú domov. Treba však aj rodičov. Deti si toto vedia ne- ktorí vypomáhajú povedzme chuzdôrazniť, že deti tu majú určitú smierne vážiť, ako aj rodičia. My dobnejšie krajiny, kde patrí aj slobodu. Majú možnosť Srbsko. Doposiaľ k nám dobrovoľne si zobrať pízo zahraničia prišlo okolo sacie potreby, materiály 8 dievčeniec a jeden chlana tvarovanie, ale vepec. V súčasnosti funkciu dia, že to všetko musia praktikantky plní Martina vrátiť na svoje miesto. Mandáčová.“ Môžu sa hrať so všetPivnický Koráb, ktorý kými hračkami, pričom vychováva už 17. genesa učia tolerovať ostatráciu detí – predškoláné deti. Hľadajú medzi kov, zanechal určitú stopu sebou kompromis. My v celkovom vzdelávacom ich, samozrejme, muprocese. Dnešní už stresíme občas usmerniť,“ doškoláci, ktorí svoju hovorí vychovávateľka vzdelávaciu púť začali Pri rozprávke... Faboková. v Korábe, si s vďakou spoAdekvátne, veľmi rozmínajú na túto inštitúciu. siahle vonkajšie ihrisko v rámci napríklad organizujeme aj mnohé Pevne dúfame, že počet detí aj objektu Evanjelickej metodistickej aktivity iba pre rodičov, ktoré sa naďalej v Korábe nebude klesať cirkvi v Pivnici umožňuje deťom svojou náplňou orientujú na lepšie a že sa mu bude tešiť ešte množnajširšie spektrum možností hier. a zaujímavejšie rodičovstvo,“ tvrdí stvo nových generácií. V exteriéri je adaptovaný priestor Tatiana Faboková. Aktuálny rok Foto: z archívu Z. Mandáčovej 13 /4952/ 27. 3. 2021

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Zdraželi komunálne služby Jaroslav Čiep

oterajšiu činnosť vrátane správy vodovodnej a kanalizačnej siete, ako aj organizovaného odvozu smetí a spravovania cintorínov v samotnom Petrovci a Kulpíne, ktorú dlho vykonával Verejný komunálny podnik Progres z Báčskeho Petrovca a ktorý znenazdajky vlani vo veľmi krátkom čase skrachoval, podľa rozhodnutia Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec prebral Verejný komunálny podnik Komunalac z Maglića. Aj tento „susedný“ podnik v rekordnom čase podľa rozhodnutia lokálnej samosprávy v prvých mesiacoch tohto roku postúpil rad modifikácií a právnych zmien.

Petrovčania a Kulpínčania za posledné tri mesiace na domáce adresy dostali tri rozličné účty s rozličnou výškou komunálnych poplatkov. Najprv koncom januára (25. 1.) na december 2020 prišiel účet aj s prípisom, že Hospodársky súd v Novom Sade nad VKP Progres vyhlásil konkurzné konanie, takže služby netreba platiť na bežný, ale na osobitný účet. Koncom februára rozposlali ďalší účet, tentoraz so záhlavím VKP Komunalac Báčsky Petrovec a s adresou doterajšieho Progresu na Ulici Ľudovej revolúcie 5 v Petrovci. A v ňom aj vyššie ceny za niektoré z poskytovaných služieb. Kubický meter spotrebovanej vody zostal 55 dinárov, aj odvod kanalizácie 39,11 dinára, ako aj 120-litrový smetný kôš 330 dinárov.

Údržba cintorína zdražela z 87,27 na 250 dinárov, s tým, že k tomu pripísali aj „pochovávanie“. Nateraz posledný februárový účet zasielal VKP Komunalac, ale z Maglića, z adresy Ul. maršala Tita 46 v Maglići, ale na rovnaký žírový účet ako pred mesiacom. V tomto účte je ďalší nárast cien služieb, takže kubický meter vody zdražel z 55 na 60,50 dinára, aj odvod kanalizácie z 39,11 na 46,20 dinára, ako aj 120-litrový smetný kôš z 330 na 495 dinárov. Údržba cintorína a pochovávanie z prechodných 250 zdraželi na 385 dinárov, alebo ako by sa to ľudovo povedalo: strihali psovi chvost na viackrát, aby ho menej bolelo. V podstate priemerná rodina v Petrovci s mesačnou spotrebou vody 10 kubických metrov, ale bez

kanalizačnej prípojky, za decembrové služby zaplatila 912 dinárov, za januárové 1 130 dinárov, kým o dva mesiace neskoršie za február až 1 485 dinárov. V prepočte ceny komunálnych služieb pre takú domácnosť sa zvýšili za viac ako polovicu – presnejšie o 62 %. Ešte horšie sú na tom starobné domácnosti, ktorých je v Petrovci hodne. Porovnali sme účty domácnosti, v ktorej žije jeden člen starší ako 80 rokov, ktorý má aj prípojku na kanalizáciu a mesačnú spotrebu vody iba 2 kubické metre. Tuná v decembri zaplatili 637 dinárov, v januári zvýšene 768 dinárov a vo februári až 1 093 dinárov. V prepočte zvýšenie komunálnych služieb v takejto domácnosti je ešte vyššie – až 71 %.

VÝROČNÁ A VOLEBNÁ SCHÔDZA

Ženský spolok v Kovačici má nové vedenie Olinka Glóziková-Jonášová

polovici marca v Ženskom spolku v Kovačici usporiadali výročnú a volebnú schôdzu. Prítomné členky najprv privítala doterajšia predsedníčka Zuzana Jonášová, ktorá následne predostrela správu o minuloročnej činnosti, ako aj finančnú správu. Ohľadom voľby novej predsedníčky Jonášová zastávala, aj naďalej zastáva názor, že by to mala byť žena mladšieho veku, vzdelaná a ktorá vie „plávať“ v súčasnej multimediálnej dobe. „Kovačický ženský spolok vlani oslávil sté výročie a sme jediný spolok vo Vojvodine, ktorý pracuje nepretržite od svojho založenia. Činnosť spolku sa vyvíjala, ako si to doba vyžadovala. Môžeme sa hrdiť mnohými aktivitami, ktoré sme dokázali uskutočniť len spolu – zjednotené. A to je vlastne základný kameň tohto spolku – spoločná práca,“ mienky je Jonášová a pokračuje: „Za mojich desať rokov pôsobenia na poste predsedníčky snažila som sa spolok viesť práve k tomu – aby sme vždy vystupovali ako jeden celok. Pritom som si uvedomila

www.hl.rs

význam toho, čo naši predkovia hovorili – na mladých svet zostáva. Pred 10 rokmi ako nová predsedníčka nevedela som takmer ani zapnúť počítač, ktorý sme potrebovali na písanie projektov, lebo to diktovala doba. Zavolala som si pomoc. Vedela som, že to nemôže byť niekto, kto má toľko rokov ako ja, ale musí to byť voľakto mladší. A tak aj bolo. Písali sa projekty. Mali sme veľa schválených projektov a samým tým aj aktivít. Následne prišli mladšie členky a zdá sa mi, že nikto nemôže povedať, že tie členky nášmu spolku uškodili.

Všetky sa snažili robiť tak, ako sme ich zaúčali, ale aj my si musíme uvedomiť, že sa súčasná doba veľmi rýchlo mení a že ani my nemôžeme fungovať tak ako to bolo pred 30 rokmi,“ snažila sa vysvetliť a priblížiť problematiku nedostatku mladých žien v spolku súčasným členkám. Zuzana Jonášová na poste predsedníčky pobudla plných 10 rokov a na jej miesto je zvolená Anna Stanová. Stanová informovala, že za pokladníčku je zvolená Katarína Hajková, kým členkami výboru sa stali Anna Hriešiková, Anna

Bývalé a terajšie vedenie Ženského spolku v Kovačici (zľava) Anna Stanová, Katarína Lenhartová-Petríková a Zuzana Jonášová

Informačno-politický týždenník

Fiľková, Katarína Mravíková, Mária Hološová a Zuzana Zámečníková. V kovačickom spolku je momentálne aktívnych do desať členiek. „Sú to ženičky, ktoré pravidelne chodia do spolku, kým sa sporadicky do činnosti alebo príležitostne zapájajú aj ostatné, takže vskutku máme 33 členiek,“ vysvetlila novozvolená predsedníčka. Nové vedenie si za cieľ stanovilo predovšetkým udržať dobré meno Ženského spolku a najmä tradíciu, ktorá tohto roku zakročila do nového storočia. „Budeme sa snažiť predovšetkým zachovávať našu ľudovú tradíciu, zvyky a obyčaje, kroje, výšivky a ručné práce všeobecne. Budeme sa snažiť pomáhať, ochotné sme prispievať aj ďalej na humanitárne účely, predovšetkým deťom. Budeme sa snažiť spolupracovať so všetkými a vyhovieť každému, kto nás osloví alebo požiada o pomoc, radu alebo podporu. Samozrejme, budeme sa snažiť aj ďalej držať krok s dobou a aplikovať na početné projekty a tým udržať spolok, keď hovoríme o tej finančnej stránke,“ uzavrela Stanová. Foto: dolnozemski-slovaci.com • ĽUDIA A UDALOSTI •

O ČINNOSTI DOBROVOĽNÉHO HASIČSKÉHO SPOLKU VO VOJLOVICI

Mladí o hasičstvo nemajú záujem Vladimír Hudec

rodine Berackovej vo Vojlovici hasičstvo je rodinnou tradíciou. Čo nevidieť na hasičskú scénu sa dostáva už tretia generácia Berackovcov. Predsedom

lanie hasiča. Už sme podnikli kroky a viacerí hasiči dali svoj súhlas, že sa prijmú tejto zodpovednosti,“ povedal nám Jaroslav Beracka. „Podľa novej organizácie dobrovoľné hasičské spolky, a tak aj naša jednotka by mala pomáhať

Selfie vojlovických hasičov, účastníkov volebného zhromaždenia (foto: M. Spišiak)

profesionálnym jednotkám v hasení požiarov, čo je v poriadku. Je však príliš absurdné, že sa od dobrovoľníkov očakáva, aby od chvíle pozvania o 15 minút boli na mieste požiaru. To jednoducho nie je možné, lebo všetci tí mladí ľudia, ktorí sú v jednotke, majú svoje zamestnanie a nikdy sa nevie, kde ich pozvanie zastihne, či doma, či na pracovnom mieste, alebo v nejakej inej aktivite,“ hovorí donedávna predseda Pavel Beracka. Aj keď vojlovický spolok má dlhoročnú tradíciu, je priam neuveriteľné, že stále nedisponuje hasičským vozidlom na hasenie požiaru. „Pokiaľ ide o náčinie, máme 5 kovových metličiek, ktorými môžeme iba pomáhať pri hasení poľného požiaru. Ak požiar zbĺkne na nejakej budove, jediná pomoc, ktorú my môžeme poskytnúť, je roztiahnuť hadice na profesionálnych haPavel Beracka (vpravo) s predsedom sičských vozidlách, prípadne mestského hasičského zväzu Pančeva účinkovať v niektorých iných Radomirom Aritonovićom na volebnom prácach, ale priamo hasiť zhromaždení vojlovického spolku (foto: nemôžeme. V pokrajinskom A. Beracková) hasičskom zväze nám však oblečenie a obuv a bude uschopne- sľúbili, že toho roku dostaneme ná zúčastňovať sa v intervenciách. menšie vozidlo kapacity 2 000 litrov Mali by to byť pomerne mladí, vody. Neviem, či ten sľub aj splnia, zdraví ľudia, fyzicky pripravení na lebo podobné sľuby počúvame skúšky, ktoré so sebou nesie povo- už posledných 20 rokov,“ hovorí spolku dlhé roky bol Pavel Beracka, avšak na výročnom zhromaždení začiatkom februára došlo k zmene. Kormidlo spolku od svojho otca prevzal syn Jaroslav Beracka. Inak počet členov spolku v poslednom období významne klesol. Mnohí starší umreli, iní sa vzdali hasičstva a mladí nepribúdajú, takže v tejto chvíli v spolku je zo 40 členov vrátane detí a veteránov. „Prvou úlohou nového vedenia je utvoriť desaťčlennú hasičskú jednotku, ktorá dostane kompletné

• ĽUDIA A UDALOSTI •

tento dlhoročný hasič. „Akže ho dostaneme, bude to významná pomoc, tým skôr, že je to vozidlo, s ktorým môže nakladať každý, kto má vodičský preukaz B kategórie, čiže nemusíme mať vodiča kamióna,“ hovorí Beracka. Jedným zo segmentov činnosti dobrovoľných hasičských spolkov zrejme je aj nábor a výcvik mladých hasičov. Vo vojlovickom spolku sa však nemôžu pochváliť kontinuálnou prácou s mladými, ale ich iba pozbierajú a pripravujú na súťaž. Podľa slov našich spolubesedníkov deti a mladí neprejavujú záujem o túto aktivitu. Vraj radšej hrajú futbal, alebo sa venujú videohrám a spoločenským sieťam. Pavel Beracka hovorí, že sa skôr pokúsili deti angažovať v spolupráci so školou. Tam však dostali odpoveď, že škola deti nemôže prinútiť, môže pomôcť, ak deti o to prejavia záujem, iba tak, že im ospravedlní vymeškanie z hodín v dôsledku cvičení a súťaží. Jaroslav je však mierny optimista a verí, že medzi žiakmi nájdu desať chlapcov alebo dievčeniec, ktorí budú chcieť súťažiť, a z nich vytvoria súťažný tím. Tak ako každý iný hasičský spolok, aj vojlovický má svoj dom,

na tento rok, ibaže, ako hovoria, všetko závisí od toho, či zo zväzu alebo z mesta Pančevo dostanú prostriedky. „Neviem, čo môžeme očakávať, vzhľadom na to, že sme vlani na celoročnú činnosť dostali až 20 000 dinárov a tie sme si merkovali, aby sme mohli kúpiť laty a klince

Jaroslav Beracka so svojím príbuzným Filipom Halabrínom, budúcim hasičom (foto: z rodinného albumu J. Beracku)

pre tú strechu. Našťastie, škridlice sme dostali zdarma zo zbúraného súkromného domu, ale aj tak nemáme nadostač prostriedkov, aj keď práce vykonáme dobrovoľne sami. Tí mladší na strechu, tí starší budú dolu pomáhať. Uvaríme si kotlíkový paprikáš alebo fazuľu a v kamarátení skončíme prácu.

Krojovaní hasiči veteráni na dožinkových oslavách

ktorý si vyžaduje údržbu. Vnútro je síce upravené. Prednedávnom vystavali aj toalety vo vnútri domu. Okrem toho majú všetko, čo je potrebné na uhostenie 130 osôb, vďaka čomu prenajímajú sieň, a tak si dopĺňajú inak príliš skromný rozpočet. Časť strechy je však v zlom stave a vyžaduje si rekonštrukciu. Tie práce si naplánovali

Ešte len keby tých peňazí bolo viac. Dodatočný problém nám spôsobila pandémia, keďže sme za posledný rok ani raz neprenajali sieň na rodinné oslavy, takže sme ukrátení o peniaze, ktoré sme si prenajímaním zarábali. Avšak elektrinu a komunálne poplatky musíme zaplatiť,“ sťažuje sa na záver tento hasičský veterán.

13 /4952/ 27. 3. 2021

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Realizácia projektu Zvoľ si múdro – zvoľ si rozumne Anna Lešťanová

aktivitách Červeného kríža Stará Pazova v oblasti nadmerného používania informačno-komunikačných technológií sme sa rozprávali so Zoricou Kešeljovou, členkou projektového tímu a učiteľkou sociológie v staropazovskej Technickej škole. Kto tvorí tím usmernený na prevenciu závislosti od internetu? „ Idea o projekte sa zrodila u tajomníka ČK a jeho spolupracovníkov. Výskum bol urobený v roku 2017 a na základe výsledkov sa dalo zistiť, že každý štvrtý stredoškolák nadmerne používa informačno-komunikačné technológie. Podobný výskum sa konal aj medzi žiakmi základných škôl a tu sme podľa výsledkov výskumu zistili, že každý šiesty žiak od 5. do 8. ročníka má problémy s nadmerným použitím internetu. Dotazník, ktorý sa používal pri výskumoch, bol diagnostického charakteru a hneď po ňom bol aj utvorený projekt Zvoľ si múdro – zvoľ si rozumne. Výsledky výskumu boli predstavené 21. februára 2018 vo veľkej obecnej zasadačke tzv. Bielej budovy v Starej Pazove za prítomnosti pedagógov, psychológov, rodičov, žiakov základných a stredných škôl, predstaviteľov lokálnej samosprávy a verejných prostriedkov informovania. Hosťom prezentácie vtedy bol primár Dr. Ivica Mladenović, náčelník Inštitútu pre mentálne zdravie v Belehrade.“ Kedy ste začali s aktivitami v tejto oblasti a kto je zapojený do projektu? „V roku 2018 je podpísaná dohoda, t. j. protokol o spolupráci všetkých dôležitých inštitúcií z územia Staropazovskej obce (základné školy, stredné školy, predškolské ustanovizne, Kancelária pre mladých, Stredisko pre sociálnu prácu Stará Pazova

www.hl.rs

a lokálna samospráva). Cieľom podpísaného protokolu bolo, aby sa všetky relevantné inštitúcie v lokálnom spoločenstve

Zorica Kešeljová

zapojili do informovania a výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v prevencii závislosti od internetu. Indirektným cieľom

tímu z ČK Stará Pazova sú: Živan Radaković, tajomník, Branka Pantelićová, sociálna pracovníčka, a Jasna Petrovićová-Živkovićová, odborná spolupracovníčka. V tíme je aj Gordana Jovančevićová, psychologička, ktorá je tvorkyňou dielní, podľa ktorých sa pracuje.“ Môžete nám podať kratšiu súvahu doterajších aktivít v realizácii projektu? „So zámerom realizovať tento projekt uskutočnené boli dva výcviky pre spolupracovnícke tímy, ktoré tvorili pedagógovia, psychológovia a motivační prednášatelia, učitelia a vychovávatelia z jednotlivých škôl a predškolských ustanovizní, tiež sociálny pracovník z DZ Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja v Starej Pazove. Spolupracovnícke tímy mali za úlohu vykonať výcvik triednych učiteľov, profesorov a vychovávateľov a oni potom edukovali ďalej rodičov a žiakov, aj tých najmladších – predškolákov. Rozdelili sme im aj edukačné

Žiaci staropazovskej Technickej školy

bolo, aby sa s rizikami nadmerného používania internetu a nekritickým vystavovaním sa internetovým obsahom oboznámili aj odborníci, ktorí priamo pracujú s deťmi a žiakmi, rodičia a širšia verejnosť. Členmi projektového

Informačno-politický týždenník

letáky, ktoré obsahovali veľmi dôležité informácie o symptómoch závislosti, ich následkoch, komu ich môžu adresovať a koho požiadať o eventuálnu odbornú pomoc. S cieľom zapojiť mladých do tohto programu pedagógovia

stredných škôl pre každú školu utvorili rovesnícke tímy, ktoré s nimi realizovali 4 dielne na zadané témy: pojem závislosti, príčiny a následky závislosti od internetu, vplyv informačno-komunikačných technológií na rozvoj mozgových štruktúr detí a prevencia závislosti. Edukácie mali na starosti Branislava Dobrićová-Bojanićová, Snežana Inđićová a Jelena Jovanovićová. V pláne je, aby rovesnícke tímy ďalej prenášali získané vedomosti a zručnosti na svojich rovesníkov v stredných školách, a to v 1. ročníku od marca 2021. Úhrnne by malo byť zapojených 15 tried vo všetkých troch stredných školách (Gymnázium Branka Radičevića, Ekonomicko-obchodná škola Vuka Karadžića a Technická škola) a žiaci by mali absolvovať túto veľmi osožnú edukáciu. Neskoršie, keď budú prajnejšie epidemiologické podmienky, oni o uvedených témach majú informovať aj žiakov 8. ročníkov v základných školách. V tomto školskom roku sú realizované tri dielne v Technickej škole v Starej Pazove a edukátorkou som bola ja.“ Aké sú vaše skúsenosti ako členky projektového tímu a tiež vaše osobné skúsenosti ako pedagogičky a učiteľky sociológie? „Žiaci, ktorí sa zúčastnili v dielňach, sa veľmi ťažko stotožňujú s tým, že by optimálne používanie internetu malo byť asi tri hodiny denne. V rámci edukácií sami prichádzajú k záverom, že pre uspokojenie niektorých potrieb a pôžitkov okrem počítača a mobilných telefónov jestvuje aj druhý alternatívny spôsob, akými sú športové aktivity, prechádzka, dobrá kniha... Najviac sú strápení, keď sa im prezentuje materiál, ktorý vysvetľuje, ako nadmerný čas strávený pri internete vplýva na rozvoj mozgu. Treba im stále opakovať, aj v škole, aj doma, že nadmerné používanie informačno-komunikačných technológií má za následok závislosť, čo je škodlivé pre zdravie, ako aj iné druhy závislosti. Vplýva na fyzické a psychické zdravie a mali by požiadať o pomoc odbornú osobu, keď zistia, že prekročili hranice.“ Foto: z archívu spolubesedníčky • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (6)

Aby nezostalo po nich ani stopy Danuška Berediová-Banovićová

valiť všetku vinu na civilnú a vojenskú správu a nepodotknúť, že aspoň čiastočnú zodpovednosť nosia i báčski Maďari – fašisti, bolo by nesprávne, lebo v tomto vraždení majú svoj podiel takzvané „smerodajné osoby“ z politického a nacionálneho účinkovania, ktoré aktívne spolupracovali, ak v ničom inom, aspoň v psychickom a nervovom systéme, a ktoré pripravovali pôdu pre razie, ale ktoré zároveň už pred vykonávaním týchto masových zabíjaní chystali ospravedlnenie pre výčiny a pripravovali dôkazy, že to muselo byť. Po takomto psychologicko-politickom a vojenskom prichystaní svojich zverských výčinov zbabelý okupant Maďar začal masové vraždenie. Slovenský ľud ustrnul a tŕpol počujúc o zverstvách vykonávaných nad bratským srbským ľudom v obciach východnej Báčky. Slovenský ľud si bol toho vedomý, že nenávisť okupanta zasiahne i slovenské obce, očakával v strachu budúce udalosti. Takto sa priblížil január 1942, keď sa v Novom Sade zjavili plagáty po uliciach, v ktorých bolo oznámené na srbskom a maďarskom jazyku, že vojenské vrchnosti vykonajú prehliadku bytov a raziu, ale nebolo povedané, kedy sa toto uskutoční. V tejto vyhláške boli udané nariadenia: 1. Zakázaný je voľný pohyb po uliciach a dovolené je chodiť ulicami úradníkom a robotníkom, ktorí sú zamestnaní v mestských a štátnych ustanovizniach. Takíto musia mať na to zvláštne povolenie. Ostatné obyvateľstvo sa môže pohybovať ulicami len v najnutnejších prípadoch, pohybovať ulicami sa môže len pešo a prostred cesty. 2. Zakázaná je každá autobusová a auto premávka. 3. Všetky zábavné miestnosti musia byť zavreté. • ĽUDIA A UDALOSTI •

4. Zakázaný je akýkoľvek spoločenský život, ako i každé schádzanie sa, ktoré sa nepovoľuje ani v súkromných bytoch. 5. Všetky brány domov musia byť zavreté a majú sa otvoriť len osobám, ktoré vykonávajú domovú prehliadku, cudzie osoby sa nesmú prijímať do domu, ale sa majú hneď odovzdať vrchnosti. 6. Po celý deň okná musia byť zavreté, so spustenými roletami. 7. Zbraň, munícia a výbušný

podplukovník žandársky Gál Lajos povolal všetkých komandantov skupín, ktoré mali kontrolovať žandárske patroly pre vyšetrovanie, zbieranie a vykonávanie razie, a z tej príležitosti im výlučne nariadili, že sa nebude pridržiavať predpisov razie, ale sa má uskutočniť čistenie. Dňa 21. a 22. januára vykonané razie nedali žiadajúci výsledok, totiž maďarskí funkcionári neboli spokojní s malým počtom

Zápisnica výpovede Janka Boháčeka z Nového Sadu (Archív Vojvodiny)

materiál sa má hneď odovzdať vrchnosti, lebo sa bez milosti bude postupovať, u koho sa nájde. Podľa samého textu sa myslelo oprávnene, že počas razie všetky národnosti budú rovnoprávne a nebude sa robiť národnostný rozdiel. To bol omyl, lebo ako vysvitlo neskoršie z výsluchu žandára Kenyeres Janosa, ktorý sa vyjadril takto: „Dostali sme nariadenie pobiť všetkých Židov a Srbov a ostatných všetkých tých, ktorí nevedeli po maďarsky.“ Takto prišiel 20. január 1942. Večer pred začiatkom razie, keď

obetí. Preto generál Fekete-Halmi Ceidner povedal tieto slová: „Ide o národnú česť a cieľ tejto razie je odveta.“ Na poznámku žand. kap. Dr. Zöldy Mártona: „Čo bude, ak sa na budúci deň zjavia mŕtvole?“ Generál Ceidner odpovedal: „Práve si žiadam, aby boli mŕtvole.“ Aby sa vyhovelo tejto žiadosti, rozhodnuté je ešte 22. januára, že sa inscenuje boj medzi vojskom, žandárstvom a buričmi. Prichystaný je pravý boj pred banskou palotou, v ktorom boli použité juhoslovanské pušky a bomby, ako dôkaz, že sa Nový Sad vzbúril

proti maďarským vrchnostiam. Po tomto inscenovanom boji zjavili sa tzv. ranení, ktorí mali na zdravom tele poviazané obväzy a ktorí medzi žandármi a vojskom rozprávali o veľkom boji s buričmi. Mŕtvole vzbúrenecké predstavovali zavraždení občania v prvých dňoch razie. 23. január 1942 bol dňom, v ktorom sa zo všetkých strán ozývali výstrely. Nakoľko sa cez treskúcu zimu dali počuť. Mráz bol -30 °C. Obyvatelia boli odvádzaní na hroby a k Dunaju a tam masovo guľometmi postrieľaní, v mnohých prípadoch v bytoch, vo dvoroch a na uliciach puškou alebo revolverom odstrelení a orabovaní. Tých, ktorí boli zabití v bytoch, vynášali na ulice do snehu a na mráz a odtiaľ na vozoch prevážali na hroby. V nedostatku vozov vojsko zachytávalo mŕtvole za nohy a po snehu odťahovalo na hroby. Na hroboch ich vyzliekali, orabovali o všetko, čo malo akúkoľvek hodnotu. Zlaté veci, ak sa nedali stiahnuť z prsta, odsekli prst. Náušnice jednoducho vytrhli z uší a v mnohých prípadoch sa i zlaté zuby vyrážali z úst. Títo na takéto zverské spôsoby, bez rozsudku, bez akejkoľvek príčiny zabití, zavraždení, zamordovaní, neboli pochovaní na hroboch, na ktoré boli odnášaní, aby nemali miesto, na ktoré by sa mohol postaviť pomník, aby nebolo miesto, ktoré by sa časom stalo ako Golgota, ku ktorej by neskoršie viedli púte, aby neostalo miesto, hrob, a trebárs spoločný, na ktorý by sa časom postavil pomník, ktorý by sa dvíhal ako výkričník volajúci a hlásajúci celému svetu, že tu na tomto mieste bolo vykonané najväčšie vraždenie, na ktoré sa ľudstvo nepamätá. Preto tieto mŕtvole boli znovu nakladané na nákladné autá a vozy, prenášané k Dunaji, hádzané do vody pod ľad, aby nezostalo po nich ani stopy. Zdroj: Opis vojnových zločinov popáchaných maďarskofašistickým okupantom na slovenskom ľude v Báčke

13 /4952/ 27. 3. 2021

DETSKÝ KÚTIK

ćová, 3. 2 Iskra Anti Pazove v Starej ranického A a n o e ZŠ Sim

Anđela Kovačová, 4. 2 ZŠ Simeona Aranickéh o v Starej Pazove

Pozdrav od kamarátov

Ž ný, je zázrač Internet ý. k ic g a m je to svet á kniha, ľk ve Je to ako rosť býva. úd m j re to vk , obrí ľudia Sú tam d čo učia, eli čo nás vš čitelia il ako m í u telia. ria a dobrí p zlí, m aj ľudia Ale sú ta é úmysly. tn majú špa škodlivci, í ľk e v Sú to í. yť opatrn b e ím s mu oro očí Otvor štv rnete, te na tom in ia zlí d ľu aby ťa . vojej siete s o d li ti y h c ne iakov á práca ž Spoločn Aranického ona ZŠ Sime Starej Pazove v

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sara Mijićová a So

nja Fabriová, tretiačk ického v Starej Pa y, zove

ZŠ Simeona Aran

Katuša

4. 2 kovićová, Miona Živ Aranického a ZŠ Simeon rej Pazove v Sta

ilustrácie: pixaby

Internet

iaci Základnej školy Simeona Aranického v Starej Pazove nám do Kútika zaslali pekné práce a srdečné pozdravy. V škole sa učia slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. Zaslali nám vydarenú báseň na aktuálnu tému bezpečného internetu, mi ktorú napísali spoločnými sila rka feso pro ich ju vila pra a u Vladislava Havranová. K tomu né nám zaslali aj kreatívne výtvar práce. Ďakujeme!

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLVIII 27. 3. 2021

rozhľady

Číslo 6/ 2029

AKTUÁLNE

Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2021 Ľubica Sýkorová Aj napriek tomu, že Srbsko nie je členom Európskej únie, domáci poľnohospodári sa zaujímajú o diania v tomto spoločenstve, konkrétne o oblasť poľnohospodárstva. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) sa od svojho vzniku až dodnes nepretržite menila. Je jednou zo základných politík Európskeho spoločensta od ich založenia v roku 1957. Do praxe vstúpila v roku 1962 a stala sa jednoznačne najnákladnejšou politikou Európskeho spoločenstva. o druhej svetovej voj- týka organických potravín. Únia ochranu životného prostredia a zelenej dohody o ochrane biodine neboli štáty schop- sa snaží, aby farmári citlivejšie vytvorí podmienky pre nekalú verzity a zabezpečení trvalo udrné zabezpečiť vlastnú reagovali na požiadavky spot- súťaž medzi farmármi. žateľnej výroby potravín. Komisia poľnohospodársku produkciu rebiteľov. Európska komisia v novembri oznámila, že komplexná nová a bolo nutné nastaviť účinný Počas reformy v roku 2003 sa 2017 zverejnila oznámenie, v stratégia v oblasti biodiverzity mechanizmus na kontrolu a objem vyplácaných prostriedkov ktorom bolo načrtnuté, kam by je zameraná na ,,návrat prírody zabezpečenie dodávok potravín. stáva nezávislý od množstva sa mohla Európska poľnohospo- do nášho života“ a na stratégiu K tomu mala primárne slúžiť produkcie. Cieľom bolo uvoľ- dárska politika (SPP) uberať po ,,z farmy na stôl“. aj poľnohospodárska politika nenie finančných prostriedkov roku 2020. Cieľom bolo „zjedS cieľom zaviesť efektívny v rámci spoločenstva. Počas na kvalitnejšiu produkciu, ktorá nodušiť pravidlá a zaviesť viac právny rámec pre ekologické sedemdesiatych a osemdesia- by v prvom rade napĺňala štan- flexibility“. Viacerí experti však poľnohospodárstvo, EÚ zaviedla tych rokov prichádza ku kríze dardy v oblasti bezpečnosti navrhnuté reformy nevideli po- nové právne predpisy, ktoré z nadprodukcie. Únia uvádza, potravín, či zaisťovala dobré zitívne. Hodnotili ich ako snahu nadobudnú účinnosť 1. januára že sa SPP stala obeťou vlastného životné podmienky pre zvieratá. EÚ „vyhnúť sa zodpovednosti a 2022. Medzi zmeny patrí napr.: úspechu. V dôsledku fixných cien, Po dvoch vlnách rozšírenia v ro- uľahčiť život iba Európskej ko- posilnenie systému kontrol v o ktorých rozhodovali ministri koch 2004 a 2007 sa zdvojnásobil misii, no pre farmárov aj členské snahe budovania dôvery spotpoľnohospodárstva zhora a nie počet európskych farmárov, čím štáty zostane politika naďalej veľ- rebiteľa v systém ekologickej trh, dochádza k hromadeniu sa zmenil aj typický charakter mi komplexná“. Členské štáty aj výroby; nové pravidlá pre výrobzásob. V roku 1992 sa SPP pre- poľnohospodárskej a vidieckej farmári i dnes často kritizujú SPP cov, ktoré zjednodušia malým práve pre jej komplexnosť. Podľa poľnohospodárom prechod na orientovala z podpory trhu na krajiny. podporu farmárov. Zásahy do Prvý náčrt novej agropolitiky nich predstavuje neprijateľnú ekologickú výrobu; nové pravidlá cien tovaru sa obmedzili v pro- EÚ predstavoval viac zodpoved- byrokratickú záťaž hlavne pre far- dovozu ekologických produktov spech novovzniknutých pria- nosti pre členské štáty. Komisia márov, ktorí nemajú ani čas, ani v snahe zabezpečiť rovnaký mych platieb poľnohospodárom. navrhla zmeny v poľnohospo- potrebné odborné znalosti, aby štandard pre všetky ekologické V polovici 90. rokov sa objavujú dárskej politike, no ekológovia sa vyznali v množstve pravidiel produkty predávané v EÚ, či väčsnahy o ochranu tradičných návrh kritizovali a mnohí odbor- a podmienok na získanie fondov. šiu rozmanitosť produktov, ktoré a regionálnych potravín. Vzniká níci varovali, že poľnopolitika v V roku 2020 Európska komisia možno uviesť na trh s označením tiež prvé nariadenie, ktoré sa takto nastavenej podobe oslabí (EK) predstavila časť Európskej ekologický produkt.○

Z obsahu Pekný obraz – zlé znamenie s. 2 a 3

Jarné práce sa naplno rozbiehajú

Do vášho receptára

s. 6

s. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (27)

Pekný obraz – zlé znamenie DrSc. Ján Babiak Z celého radu ďatľotvarých (Piciformes) budú tu prezentované druhy z čeľade žlnovitých (Picidae), vlastne medzi sebou, aspoň terminologicky, dosť diferencovaných ďatľov z rodov Dendrocopos, Dryobates, Leiopicus a Dryocopos.

o tejto čeľade patria hlavne stromové vtáky. Ide o vtáky so špecificky formovanou stavbou prispôsobenou na plazenie a krátke prelietanie z kmeňa na kmeň stromov. Po strome sa hýbu vo vertikálnom postoji. Pre tie dôvody slúžia sa silnými, v páre opačne otočenými prstami (2 + 2), s ostrými pazúrmi, s ktorými sa vedia uchopiť za kôru stromu. Aj chvostové peria sú pevné a pomáhajú v opieraní o kmeň stromu. Všetko to je akoby prichystané, aby ostrým dlátovým zobákom rozdrvili kôru stromu a lepkavým jazykom ľahko uchopili svoju korisť. Ďatle sú slabí letci a aj krídla majú malé. Aj ich let je špecifický. Z vysokého posedu na najvyššej časti stromu ďateľ vyletí do vzduchu rýchlym mávaním krídel a potom krídla pritiahne k telu a ako kamikadze padá nižšie. Pre dlhší let to musí opakovať niekoľkokrát, a tak jeho trajektória letu je vždy vlnivá, ale aj vždy smerujúca nižšie. To definuje aj spôsob jeho pohybu, keďže vždy doletí na nízky kmeň stromu, potom sa po ňom vyšplhá celkom vysoko do koruny a preletí k nasledujúcemu kmeňu stromu. Ten fakt vysvetľuje, prečo ďatľovce nemôžu bez stromov. Pedantné šplhanie po strome nie je iba dôvod nájsť si tam potravu a konečne pre slabé schopnosti letu ďatle nie sú ani sťahovavce. Aj spôsob stravovania im je špecifický. Orientovali sa hlavne na drevokazný hmyz pod kôrou, do ktorého sa dostanú silným dlátovitým zobákom napojeným na kosti dolnej časti lebky. Nakoniec aj krátke hrdlo, ako i opora tela chvostom umožňuje ostrý úder do stebla dreva, bez ohľadu na tvrdosť dreva. Hniezdia v dutinách, ktoré si samy vydlabú v kmeni stromu. Ďatle navzájom nie sú spoločenské a samček si

svoj terén úporne bráni. Aj svojím hlásením sú špeciﬁcké. Okrem hlasom vedia na seba upútať pozornosť aj rýchlym ďobaním (bubnovaním) do dreva. Zo všetkého vidieť, že je ďateľ pekný zjav, ale jeho prítomnosť upomína na starobu stromov a že je s nimi potrebné niečo konať. Vo Vojvodine možno vidieť až šesť druhov z hore uvedenej čeľade. ĎATEĽ VEĽKÝ (STRAKATÝ) – DENDROCOPOS MAJOR, Linné 1758 Je vtákom kmeňov a hrubých konárov stromu. Vie si osvojiť aj brániť svoje teritórium a no-

Ďateľ veľký

vých prisťahovalcov netrpí. Preto ho najčastejšie vidieť samého alebo so samičkou, a keď ich je spolu viac, hneď je tu hurt a boj o samičku alebo teritórium. Ďateľ veľký nie je sťahovavý, ale v zime problém nedostatku zdrojov potravy rieši preletom do priestorov, kde ich ľahšie nájde. Je ostražitý, ale na prítomnosť človeka reaguje, len keď vidí, že sa začal o neho zaujímať. V zime však vie navštevovať aj kŕmidlá v priamej blízkosti domov. Rozšírenie: Je eurázijský vták a obýva priestory miernej kon-

tinentálnej klímy. V Európe je z ďatľov najpočetnejší a niet ho iba v jej najsevernejších častiach (Írsko, Island, sever Škandinávska), ale aj v najjužnejších častiach Stredomoria a rovinného pomedzia nad Čiernym a Kaspickým morom. Vo Vojvodine je častý. Biotop: Obýva všetky druhy lesa, ale aj väčšie parky a záhrady. Jeho výskyt je možný v nížinách, vo vrchovatom teréne, nie však ponad hranicu lesa. U nás ho možno vidieť všade tam, kde je stromový porast: v údoliach riek, v lesných horských porastoch, v ovocných sadoch a iných kultivovaných alebo stromami zasadených priestoroch. Rozlíšenie: Je veľkosti škorca a v podstate je čierno-bielej farby (strakatý). Aj na krídlach a okrajoch chvosta sa prejavuje čierno-biela strakatosť. Medzi pestrých vtákov ho zaraďujú pre červenú farbu spodných chvostových kroviek. Na bruchu, krídlach a bokoch hlavy je biely. Samček sa dá poznať po červenom zátylku (samička ho má čierny). Od iných ďatľov sa rozlišuje aj po čiernom prúžku na koreni zobáka, ktorý sa predlžuje čiernou krížnou kresbou na bokoch hlavy a hrdla. Mláďatá po páperčeku s prvým operením získavajú čierno-biele sfarbenie, ale aj výrazne červené celé temeno. Od iných vtákov ďateľ sa dá rozpoznať aj po lete v dlhých vlnovkách, často sprevádzaných ostrým hlásením. Hniezdenie: Včas na jar samček začne ďubaním do stromu (bubnovaním) dávať najavo, že ide o jeho teritórium a zároveň tým spôsobom volať aj na samičky. Keď na také bubnovanie odpovie aj samička, niečo sa už musí stať. Po párení koncom apríla a v máji v starej dutine samček aj samička sa spoločne postarajú o hniezdo. Mladé páriky si obyčajne najprv musia vydlabať dutinu. Pre to si vyberú vhodný, najčastejšie starší strom, v ktorom samček vo výške 2 – 6 m vydlabe širšiu vertikálnu dieru v hĺbke 20 – 30 cm s malým otvorom na vrchu. Po spoločnej

úprave vnútra samička znesie 5 – 7 bielych vajec so sivkastým čiarkovaním a riedkymi žltavými škvrnami. Znáška je raz ročne. V sedení na nich sa striedajú obaja rodičia. Inkubácia trvá (10) 12 – 13 (16) dní a hniezdna starostlivosť ďalšie tri týždne. Aj po výlete mláďat obaja rodičia ich ešte prikrmujú do osamostatnenia. Potrava: Na jedálnom lístku je obyčajne potrava živočíšneho, ale aj rastlinného pôvodu. Dominuje drevokazný hmyz a jeho larvy, niekedy aj vajíčka a mláďatá iných vtákov. V zime požiera aj semená z ihličnatých stromov (najmä smreka), ale aj listnatých (oriešky, žalude, lieskovce, bobule...) a v lete aj čerstvé plody kôstkovín, moruše, bazy, šípky. Vie aj vyzobať dierky do stromu, z ktorého potom pije miazgu. Navštevuje aj kŕmidlá. Hlas: Zďaleka počuť jeho bubnovanie. Počas letu sa hlási krátkym hlasným „pik“, „kik“ alebo „čikk“, pri vyrušení opakovaným „gi-gi-gi...“. Výstražný hlas je „črett-črett-črett...“ ĎATEĽ HNEDKAVÝ (SÝRSKY) – DENDROCOPOS SYRIACUS, Ehrenberg 1833 Je to ďateľ Blízkeho východu, odkiaľ prenikol cez Balkán až do južnej časti strednej a východnej

Ďateľ hnedkavý

Európy. U nás je pomerne častý, aj ako hniezdič zvlášť v severozápadných a južných častiach Vojvodiny. Jeho biotop sú plavné lesy, mozaikové vegetačné

13 /4952/ 27. 3. 2021 pasáže, hôrky, ale aj intravilány, stromoradia, parky a cintoríny. Nehniezdi nad 400 m. n. v. Je podobný predchádzajúcemu rodákovi (aj veľkosťou), ale nemá čierny pruh až na temeno hlavy, rozlišuje sa aj vo škvrnách na chvoste a krídlach, spodné chvostové krovky sú menej červené a biela časť hlavy, krku a bruška vie byť špinavobiela až hnedavá. Mláďatá tohto druhu majú aj červenkavú hruď. Hniezdi v zastavaných priestoroch, ale aj v ovocných sadoch a v stromoradiach. Násada je raz ročne. Dutinku, najčastejšie na orechu alebo vŕbe, robia oba partneri, samička znáša 4 – 5 (6) bielych vajec a na nich sa striedajú obaja rodičia. Inkubácia trvá 14 – 15 dní, hniezdna starostlivosť 2,5 – 3 týždne. Stravujú sa bobuľami, ovocím, orieškami a menej hmyzom. Bežne sa hlási s „kik“, „čik“ a „kirruk“, pri vyrušení opakuje „gip-gip-gip...“ aj s doplnkom „čirr“, na znak nálady šteboce „čre-čre-čre...“ ĎATEĽ PROSTREDNÝ – DENDROCOPOS (LEIOPICUS) MEDIUS, Linné 1758 Je to ďateľ strednej a juhovýchodnej Európy. Ako teplomilný šíri svoj areál na juh a tak ho

Má jasnú hlavu a na nej bujnejšiu červenú čiapočku. Na bokoch krídel má väčšie biele škvrny a aj pruhy na krídlových letkách sú výraznejšie. Dolná časť tela je hnedastá, sivo čiarkovaná a podchvostová časť červenkastá. Dosť času trávi vo vysokých korunách stromov, je pomerne tichý, aj samotársky, a pri nebezpečenstve sa tíško stratí vo vegetácii. Hniezdo si dlabe v odumretých častiach stromu, v ňom samička znesie 4 – 7 bielych vajec, inkubácia je 12 dní, hniezdna starostlivosť dva týždne a prikrmovanie mimo hniezda ešte týždeň. Konzumuje hmyz z kôry a pod ňou (chrobáky, mravce a motýle). Hlási sa s „kik!“, výstražný znak je „gip-gip-gip... ...čirr“. Na jar šteboce „čre-čre-čre...“, „gee“ alebo „kvää“. Nebubnuje tak často ako iné druhy. ĎATEĽ MALÝ – DENDROCOPOS (DRYOBATES) MINOR, Linné 1758 Je eurázijský vtáčik miernej kontinentálnej klímy. Obýva celú Európu okrem celkom severných,

Samička znáša 5 – 6 bielych vajíčok (jedna znáška v roku), na nich sa striedajú obaja rodičia (samec v noci). Inkubácia trvá 11 – 14 dní, hniezdna starostlivosť ďalšie 3 týždne, aj asi desať dní po vyletení. Vidno ho, ako sa šikovne hýbe, šplhá po kôre stromu, ale aj na tenkých konároch na vrchu stromu. Požiera drobný hmyz, aj mravce, v zime aj semená. Hlási sa hlasne „čik“ alebo„kikikiki“, ale aj nosovým „pít pít pít pít...“. Bubnovanie je menej zvučné, vie ho opakovať aj dvojito. ĎATEĽ BIELOCHRBTÝ – DENDROCOPOS LEUCOTOS, Bechstein 1802 Je eurázijský vták a má svoj stály areál v pásme 40 – 60 º s. z. š. od Balkánu až po Japonsko.

Ďateľ čierny

Ďateľ bielochrbtý

Ďateľ malý

Ďateľ prostredný

je už aj v Malej Ázii. Vyhýba sa pohoriam nad 800 m. n. v., ako i priestorom bez lesa. Jeho biotop sú staré listnaté aj zmiešané lesy s mozaikovitým, ale aj hustejším dubovým a bukovým porastom na južne orientovaných svahoch. Vo Vojvodine je najčastejšie vôkol riek a na pohoriach. Je menší ako uvedení rodáci.

ale aj najjužnejších častí. U nás je dosť častý, zvlášť vedľa vodných tokov, ale vyšším polohám a ihličnatým lesom sa vyhýba. Jeho biotop sú nížinné lesy vedľa riek, ale aj na pahorkatinách, otvorená krajina so skupinami stromov, parky, stromoradia a ovocné sady. Je najmenší z ďatľov a nie je väčší od vrabca. Po tom ho možno hneď poznať, ako aj po pásavom chrbte a väčšej čiernej škvrne na bokoch hrdla. Spodná strana tela je biela, u samičky hnedavá. Hniezdi na prechode apríl – máj, v dutine s malým otvorom, v starších stromoch lipy a topoľa.

opakovaným „čik“ a v nebezpečenstve hustým opakovaním „bjyk-bjy-bjyk..“ ĎATEĽ (TESÁR) ČIERNY – DRYOCOPUS MARTINUS, Linné 1758 Obýva mierne pásmo eurázijského kontinentu, od Francúzska po Kamčatku. U nás aj hniezdi (horné Podunajsko: Apatin – Báč, Monoštor, Vršacký breh),

U nás sa jeho populácia zvedie na niekoľko horských lokalít, a tak vo Vojvodine hniezdi iba vo Vršackých brehoch. Jeho biotop sú staršie listnaté a zmiešané horské lesy, najčastejšie bukové, a v zime sa spúšťa aj na nížinné priestory. Je trochu väčší od ďatľa veľkého, má celé temeno červené, dolnú časť chrbta bielu a na krídlach výraznejšie pásy. Brucho má mierne béžové a červenkasté, boky čiarkované. Pre hniezdo si vydlabe dutinu, obyčajne v suchom buku. V máji samička znesie 4 – 6 bielych lesklých vajec. Na nich sedia obaja rodičia (samec v noci). Inkubácia trvá 13 – 16 dní. Znáška je raz v roku. Stravuje sa hmyzom z hnijúcich stromov, ale požiera aj plody jarabiny, lieskovce... Ozýva sa krátkym

ale nie je početný. Jeho biotop sú staré lesy, v nížinách lužné topoľové, bukové na stredohorí a ešte vyššie už len zmiešané a smrekové. Obyčajne je verný svojmu hniezdisku, ale za silných zím je potulný, zriedkavejšie sa odváži aj na dlhšiu migráciu na juh, alebo do dolín. Ide o najväčšieho ďatľa (má veľkosť štíhlejšieho havrana). Je celý čierny a len čiapočku má červenú (samička má červené len tylo). Dýkovitý zobák má taký silný, že s ním ľahko štiepa drevo. Na hniezdenie si pozorne vyberie miesto pre dutinu. V nej hniezdi niekoľko rokov. Znáška je raz v roku a počet vajec je (3) 4 – 5 (6). Sú bielej farby a na nich sedia 12 – 14 dní obaja rodičia. Hniezdna starostlivosť trvá mesiac. Konzumuje hlavne hmyz. Na zemi vie rozhádzať celé mravenisko, ale aj vykynožiť drevokazné chrobáky v širšom okolí. Z konárov sa hlási nariekavým „klíí-ee“, pri lete komunikuje s „kri kri kri...“, v toku volá neúnavným opakovaným „kvi-kvi-kvi-kvi...“ a okrem toho vie podať guľometovú dávku bubnovania, ktorú počuť široko-ďaleko. Samičky potom na výzvu môžu dať už len odpoveď.  Fotografie: z internetu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana porastov repky proti stonkovým krytonosom po zákaze organofosfátov – skúsenosti z Čiech a zo Slovenska Ján Tancik, Marek Seidenglanz, María Munoz, Jaroslav Šafář, Peter Bokor, Eva Hrudová, Romana Bajerová

tento postrek spoliehať, ak ide práve len o tento jeden zásah. Rok 2020 bol v Česku typický vysokým výskytom oboch druhov Jedna aplikácia vykonaná v druhej stonkových krytonosov – krytonosa štvorzubého i k. repkového. polovici marca alebo na prelome Poškodenie listových stoniek a stoniek, ktoré spôsobujú larvy, marca a apríla, keď následná bolo tiež veľmi vysoké. Aj na Slovensku bol výskyt podstatne aplikácia prichádza až s relatívne vyšší ako obvykle. To, čo je najviac znepokojujúce z hľadiska veľkým odstupom (napr. až popestovateľa, je, že až na výnimky sa významné poškodenie strek proti byľomorovi), nestačí. vyskytlo nielen v porastoch neošetrených, zanedbaných či Chce to ešte jeden postrek. ošetrených nevhodne, ale aj v porastoch, ktorým sa venovala Pozitívny (posilňujúci) efekt náležitá pozornosť a boli ošetrené včas niektorým z registrodruhej insekticídnej aplikácie vaných insekticídov. sa ale prejaví len vtedy, keď ákazom používania dôle- ochranu v tom, že musíme nájsť odstup medzi prvým a druhým žitých insekticídnych účin- náhradu za tieto insekticídy, ale postrekom nie je príliš veľký. Pri ných látok v roku 2020 zo tie insekticídy musia byť účinné silnom výskyte a dlhom období skupiny organofosfátov (chlorpy- proti obom skupinám škodcov. kladenia vajíčok by to nemalo byť viac než 14 dní. Nerobme si ilúzie, rifos-ethyl, chlorpyrifos-methyl) A to nie je jednoduché. a zo skupiny neonikotinoidov AKO POSTUPOVAŤ V TEJTO že sa problémy so stonkovými krytonosmi dajú aj naďalej riešiť (thiacloprid) pestovatelia repky ZMENENEJ SITUÁCII? sa dostali do pozície, keď treba Keď sa škodca správa inak, je len jednou jarnou aplikáciou tak hľadať nové efektívne riešenia pre potrebné zmeniť prístup k ochra- ako to bývalo skôr. Aj keď by rok kontrolu najmä jarných škodcov ne. Všetko sa ale meniť nemusí. 2020 bol len extrém, celé rady repky. Aplikácia insekticídov vykonaná štúdií publikovaných v dobrých Hneď v úvode treba povedať, po zaznamenaní prahového vý- vedeckých časopisoch naznačujú, že to nie je jediný faktor, ktorý skytu v žltých vodných miskách že sezón, keď postačí jeden zásah, bude proporcionálne komplikuje situáciu v ochrane ubúdať. V rokoch s repky v jarnom období. Je to vysokým výskytom v prvom rade zmena správania bude nemožné udržať sa škodcov. Napríklad pri stonkoporasty úplne nepových krytonosoch je to ich skorší škodené larvami. Invýskyt na jar a predĺžené obdobie sekticídy majú proste kladenia vajíčok, čo spôsobuje, že svoje limity. jeden postrek na reguláciu týchto I keď sa to zdá ako škodcov nestačí a že pri druhom protirečenie, pri ochrapostreku treba použiť prípravok, ne porastov pred stonktorý je účinný aj proti krytonokovými krytonosmi som, aj proti blyskáčikom. Ďalší však nejde primárne faktor, ktorý komplikuje efektivitu o dosiahnutie larvami ochrany, je rezistencia insekticí- Dospelý jedinec krytonosa štvorzubého nepoškodených rastdov, ktoré sa úspešne používali (foto: M. Seidenglanz) lín. To, čo sa pestouž dlhšie proti významným škodcom repky. V repke je v prvom a načasovaná na obdobie tesne vateľom javí na poli ako jedna rade problém s rezistentnými pred začiatkom kladenia vajíčok veľká hrôza – „všetky rastliny silne populáciami blyskáčika proti je správny postup. Aj napriek prežrané, nič nezaberá“ – takáto pyretroidom. Zaznamenaný bol tomu, že sú prahové hodnoty hrôza zase byť nemusí. Nejde o aj nebezpečný pokles citlivosti niekoľkonásobne prekonané, na to mať nepožrané stonky. Ide o populácie blyskáčika k neonikoti- túto aplikáciu sa nedá spoľahnúť. vytvorenie podmienok, v ktorých noidom. Táto situácia komplikuje Presnejšie povedané, nedá sa na si porast zachová potenciál pre

vysoký výnos. Len z pokusov sa dá zistiť, či zásah proti krytonosom skutočne nejakú cenu mal (to v praxi zistiť nejde). A z pokusov vykonaných v rokoch s výrazne nadprahovými výskytmi vyplýva, že dobre vykonaná aplikácia sa prejaví nielen znížením poškodenia stoniek larvami, ale tiež menším napadnutím chorobami, najmä fomového černenia stoniek kapustovitých. A hlavne lepšie chránené rastliny nasadia (a predovšetkým aj udržia) viac generatívnych orgánov (pukov, kvetov) na súkvetí. To znamená vyšší výnos. Žerom lariev (a tiež fomovou hnilobou) oslabené rastliny dosiahnu omnoho menší výnos. V tomto zmysle (aspoň v niektorých prípadoch) nebola aplikácia insekticídu v roku 2020 zbytočná. A preto i keď sa porasty javili v praxi značne larvami zničené, neboli výnosy až také nízke. Insekticídy svoju prácu urobili. VÝZNAM VÝSKYTU BLYSKÁČIKOV Pri ochrane porastu proti krytonosom veľký význam má aj výskyt blyskáčkov. Dve aplikácie na krytonosov – to asi bude potrebné v budúcich sezónach často. A tak do hry vstupuje aj blyskáčik repkový. A to preto, že tou druhou aplikáciou sa musí riešiť ochrana aj proti tomuto škodcovi. Blyskáčik repkový je v Česku a na Slovensku rezistentný proti pyretroidom. Keď opäť po pár rokoch nízkych výskytov blyskáčika prišiel rok s výrazne nadprahovými a pre plodinu nebezpečnými výskytmi, bežné esterické pyretroidy (lambda-cyhalothrin, deltamethrin, cypermethrin, alpha-cypermethrin, zeta-cypermethrin, gamma-cy-

13 /4952/ 27. 3. 2021 halothrin ale tiež, bohužiaľ, aj tau-fluvalinate) v očiach pestovateľa sklamú. Je totiž veľký rozdiel, keď sa ošetruje porast s priemerným výskytom 3 – 5 blyskáčikov/súkvetie, či porast s napr. 40 jedincov/súkvetie. Účinnosť pyretroidov sa v poľných podmienkach pre rezistenciu pohybuje na hranici 20 – 40 %. Neonikotinoidy (od roku 2021 len acetamiprid: Mospilan, Gazelle a další) a esterický pyretroid etofenprox (Trebon OSR, Magma…) sú na tom o niečo lepšie. Pri vysokom výskyte blyskáčika sa na ne ale úplne nespoliehajme. Vysokú účinnosť, i keď viditeľný nástup efektu je niekedy pomalší, vykazuje na blyskáčika z dostupných insekticídov iba indoxacarb (prípravke Avaunt). V sezóne s vysokým výskytom stonkových krytonosov (najmä krytonosa štvorzubého) musí byť druhá jarná insekticídna aplikácia účinná na ne samotné a tiež na blyskáčika, ak sa vyskytuje v nadprahových množstvách (1 – 3 dospelci na súkvetie). Táto aplikácia má teda dva ciele: posilniť a predĺžiť ochranu proti krytonosom a súčasne chrániť porast pred blyskáčikom. Fakt rezistencie blyskáčika proti pyretroidom však vyraďuje zo skupiny použiteľných insekticídov pre túto druhú aplikáciu bežné esterické pyretroidy. A ak je blyskáčikov naozaj veľa, vyraďuje aj neonikotinoidy (teda acetamiprid) a aj ten jeden trochu lepšie fungujúci pyretroid etofenprox. Plne účinný insekticíd na blyskáčiky, indoxacarb, má zase naopak nízku účinnosť na krytonosy. Druhá jarná aplikácia insekticídu je zrejme veľmi dôležitým zásahom v zmysle ovplyvnenia výnosu. Pritom však hľadanie vhodného prípravku pre túto aplikáciu je (a bude) asi najväčšia záťaž. AKO TEDA CHRÁNIŤ PORASTY PRED STONKOVÝMI KRYTONOSMI(A BLYSKÁČIKMI)? Po rôznych reštrikciách veľa možností nezostáva. Po zákaze organofosfátov najviac logicky vzrastie selekčný tlak vyvíjaný pyretroidmi (bežné pyretroidy + etofenprox). To bude len ďalej zhoršovať rezistenciu blyskáčikov (tu je to vlastne už jedno), ale hlavne sa vytvoria vhodné

aj problém s blyskáčikmi. Ak je výskyt blyskáčikov vysoký, bude zrejme nutné proti tomuto škodcovi zasiahnuť samostatne a použiť jediný spoľahlivý insekticíd na tohto škodcu, a to je indoxacarb (Avaunt). Viac odporučený spôsob ochrany a výber insekticídov sa pokúsime podporiť výsledkami trojročného pokusu. Cieľom pokusu bolo vyhodnotiť, ako môže konkrétny insekticíd aplikovaný ako druhý Dospelý jedinec krytonosa repkového v poradí prispieť (foto: M. Seidenglanz) k posilneniu účinvyskytujú (zaznamenané v rokoch nosti na krytonosov, keď pre prvú 2019 a 2020). Na Slovensku aplikáciu bol použitý bežný estezrejme nie. rický pyretroid. Termíny aplikácií Prvá aplikácia proti krytonosom boli v tomto pokuse volené takto: by mala byť vykonaná pyre- Prvá aplikácia bola časovaná na troidami. Vzhľadom k tomu, že začiatok kladenia vajíčok krytonoselekčný tlak bude tlačiť citlivosť sov, druhá aplikácia na prvý väčší krytonosov k pyretroidom dolu, výskyt blyskáčika. Pokus prebiehal je lepšie preferovať pyretroidy v rokoch 2016 až 2018, teda v seregistrované vo vyšších dávkach, zónach, keď výskyt krytonosov i pretože tak sa spomalí vývoj rezis- dĺžka obdobia kladenia ich vajíčok tentných populácií. V dávkach, v ktorých sú pyretroidné insekticídy registrované, sú veľké rozdiely: je to 5 – 25 g účinnej látky/ha pre bežné esterické pyretroidy, pri etofenproxe je to 57,5 g ú. l./ha. Pre predĺženie účinnosti prvej aplikácie sa hodí kombinovať zvolený pyretroid (odporúčame použiť niektorý esterický pyretroid, etofenprox sa bude hodiť skôr pre druhú aplikáciu) s jediným zostávajúcim neonikotinoidom acetamiprid. To sa vyplatí najmä v rokoch s výrazne nadprahovým výskytom. Súčasne je to ďalšie opatrenie proti vývoju rezistencie u krytonosov proti pyretroidom. Pre druhú aplikáciu odporúčame insekticíd na báze eterického pyretroidu etofenprox. Ak vieme na základe monitoringu vykonaného pred prvou aplikáLarvy stonkových krytonosov ciou, že výskyt krytonosov bol (foto: J. Tancik) výrazne nad prahom škodlivosti, nemala by byť druhá aplikácia oddialená od prvej viac ako 14 bola v porovnaní s rokom 2020 dní. Ak je výskyt blyskáčikov výrazne z hľadiska pestovateľa v tomto období skôr nízky (do priaznivejšia. Na druhej strane aj 10 chrobákov / súkvetie), mal tieto sezóny boli výrazne nadpraby etofenprox riešiť spoľahlivo hové, čo sa týka výskytu najmä k.

podmienky na pokles citlivosti populácie oboch druhov stonkových krytonosov na túto skupinu insekticídov. V ČR sa už prvé rezistentné populácie k. štvorzubého

štvorzubého. Obdobie kladenia vajíčok bolo veľmi dlhé v roku 2017. Výsledky jasne potvrdzujú dôležitosť druhej jarnej aplikácie v ochrane proti krytonosom a tiež to, aká dôležitá je voľba insekticídu pre tento zásah. Zákaz organofosfátov je v tomto zmysle ťažká strata. Z insekticídov zaradených v pokusu do pozície druhého jarného postreku bol svojím prínosom organofosfátu chlorpyrifos-ethyl (v Dursbanu, v Nurellu atd.) schopný konkurovať iba eterický pyretroid etofenprox (v prípravkoch Trebon OSR, Magma…). Preto ho tak odporúčame pre druhý jarný postrek. Ako veľmi slabé posilňovače na krytonosov sa naopak ukázali dva insekticídy: indoxacarb (Avaunt) a teraz už zakázaný pymetrozine (Plenum). Rozdiel medzi obyčajným esterickým pyretroidom (tu ho reprezentuje cypermethrin) a eterickým pyretroidom etofenprox v poslinení efektu prvej aplikácie na krytonosov sa prejaví najmä v rokoch s dlhým obdobím kladenia vajíčok (v pokuse to bol rok 2017). V takých rokoch je prínos etofenproxu výrazne vyšší než prínos bežného esterického pyretroidu. ZÁVER I keď rok 2020 bol zrejme extrém, čo sa výskytu stonkových krytonosov týka, ich význam ako škodcov v blízkej budúcnosti porastie. Zasahovať proti nim dvakrát s krátkym odstupom po sebe (cca 14 dní) bude asi nutné takmer v každom roku. Hrozí nárast selekčného tlaku vyvolaný častejšími aplikáciami pyretroidov. To môže viesť k vývoju rezistencie v populáciách k. štvorzubého proti pyretroidom (ako u blyskáčikov). Pre prvú jarnú aplikáciu voliť esterický pyretroid registrovaný vo vyššej dávke. Pri výrazne nadprahovom výskyte krytonosov zvážiť možnosť kombinácie pyretroidu s neonikotinoidom (acetamiprid) pre tento zásah. Z dostupných insekticídov aplikovaných ako druhý jarný postrek má najvyšší pozitívny prínos pre posilnenie účinnosti na krytonosov eterický pyretroid etofenprox.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

margarét, astry, aksamietnica, čínsky klinček, slamienka a ďalšie. Na výsev sa dajú využiť aj hrantíky alebo misky, ktoré umiestnime na okenný parapet, kde nie je zapnuté ústredné kúrenie. Po tom, čo rastlinky vzídu, presadíme ich do črepníkov alebo rašelinových kvetináčov a skrátime ich pritom asi o 1/3 korienok. Za priaznivého počasia môžeme začať s výsevom otužilých letničiek na otvorený záhon. Podľa klimatických podmienok vysievame od marca až do mája nevädzu, nechtík, zvonček, mak, margarétku a i. V prípade, že vybraný záhon ešte nemáme pripravený na výsev, predpestujeme si najprv rastlinky na výsevnom záhone. Semená vysievame do pripravenej pôdy s dostatkom živín, najčastejšie do riadkov vzdialených podľa veľkosti dospelých rastlín vo vzdialenosti 20 až 40 cm. Do ľahkej pôdy sejeme redšie, do ťažkej uprednostňujeme hustejší výsev. Aj keď musíme počítať s prípadným zjednotením, volíme taký výsev, aby vzídené rastlinky neboli zbytočne prehustené. Hĺbku výsevu prispôsobíme veľkosti semena, najmenšie semienka vôbec nezahŕňame, ale iba pritlačíme doskou.

Pred plným nástupom vegetačného obdobia urobíme rez okrasných kríkov kvitnúcich v lete a na jeseň na nových výhonoch. Je to napríklad hortenzia, trezalka, budleja, letný tavoľník a väčšina odrôd ruží s výnimkou popínavých, sadových alebo botanických. S krátením kríkov kvitnúcich na jar na vlaňajších výhonoch radšej počkáme, až odkvitnú. V opačnom prípade sa vystavíme nebezpečenstvu, že odstránime časti, na ktorých bude najviac kvetov. Do tejto skupiny drevín patrí zlatý dážď, jazmín, tamaryška a na jar kvitnúce tavoľníky. Kríkom a stromom, ktorých kvetenstvá nájdeme na krátkych postranných výhonoch vyrastajúcich zo starého dreva, ako je napríklad hloh, drieň, kalina, dráč a ďalšie, skracujeme v tomto čase len dlhé a hrubé výhony. Podporíme tým tvorbu postranných výhonov a nasadenie kvetenstva v budúcom roku. Ešte pred vypučaním treba zostrihať stále zelené živé ploty, ktoré už dosiahli tretinu predpokladanej výšky. Ide predovšetkým o tis. Ak máme živý plot z krušpánu, práve teraz nastal najvhodnejší čas na jeho tvarovanie. V každom prípade však tvarujeme takým spôsobom, aby spodná časť plota bola o 10 až 20 cm širšia než horná. Podporíme tým jeho kompaktnosť a súčasne doprajeme jednotlivým výhonkom približne rovnaké osvietenie. Staršie živé ploty príliš nehnojíme. 

nad pôdou, kde z kmienika znovu vyrastú nové výhonky. Aj jednotlivé časti kmienika použijeme na rozmnožovanie. Narežeme ich na časti tak, aby na každom odrezku bol jeden púčik. Hlboko zrezané rastliny polievame spočiatku menej a keď začnú pučať a rásť, zvyšujeme zálievku, prihnojujeme. Zemina na

vysádzanie nesmie byť suchá ani veľmi mokrá, má byť priepustná a vzdušná. Väčšina kvetín s krehkými, mäkkými a pestrofarebnými listami (begónia kráľovská, maranta, paprade, difenbachie, senpólia fialková a i.) potrebuje vlhkú, ľahkú humusovitú zeminu. Drevnaté rastliny s tvrdšími listami a hrubými koreňmi (palmy, citrusy, fikusy a pod.) sadíme do ťažkej zeminy. Koreňový bal upravíme, pokrútené korene rozmotáme a skrátime (palmám o 1/3 až 1/2 dĺžky). Korene nesmú byť ohnuté hore, pretože rastliny by nerástli. 

OKRASNÁ ZÁHRADA

Jarné práce sa naplno rozbiehajú Ľubica Sýkorová Príroda sa v marci prebúdza zo dňa na deň. Rozkvitnuté drobné cibuľoviny – narcisy, modrice, scily, tulipány, šafrany i prvosienky, z drevín lieska, forzítia atď. nám oznamujú skutočný príchod jari.

predlžovaním slnečného svitu začína ožívať okrasná záhrada. Striedanie slniečka s jarnými dažďami je optimálna príležitosť na jarné hnojenie pôdy. V tomto čase budeme vyberať z pomaly rozpustných fosforečných a draselných hnojív. Okrem širokého spektra špeciálnych prípravkov sa dajú s úspechom používať aj osvedčené kombinované hnojivá. Okrasné kríky a záhony s trvalkami ešte prihnojíme odležaným kompostom. Po skončení mrazov môžeme postupne odstraňovať zimnú nástielku na trvalkách, ružiach a ďalších okrasných drevinách. Odstránenú čečinu nemusíme okamžite likvidovať, počasie býva nevyspytateľné a niekedy sa nám ešte môže hodiť. Pri zvlášť citlivých rastlinách ich určite ešte využijeme pri neskorých holomrazoch. Zo záhonov trvaliek tiež odstránime všetky zaschnuté časti rastlín a kvety vytiahnuté mrazom jemne zatlačíme, aby im nezaschli korene. Nezabúdame ani na skalku. Určite tu kvitne už rad alpiniek, ktoré

potrebujú prihnojiť kompostom, a tiež upraviť okolie, aby zažiarili v plnej kráse. Súčasne si pripravíme miesto na výsadbu nových

rastliniek a vytipujeme trsy, ktoré bude treba rozsadiť. Do studených alebo poloteplých parenísk vysievame letničky, ktoré majú dlhšie vegetačné obdobie. Sú to napríklad niektoré druhy letných

IZBOVÉ RASTLINY

Začíname s presádzaním Ľ. Sýkorová Dostatočné množstvo svetla blahodarne pôsobí aj na rast izbových rastlín. V tomto období začíname rastliny presádzať podľa potreby do nádob (črepníkov) spravidla väčších o 2 až 4 cm. Mladšie rastliny presádzame každý rok, staršie raz za 2 až 3 roky.

ko prvé presádzame rastliny, ktoré budú najskôr kvitnúť. (fuksia). Kríkové rastliny, napríklad ibištek, rozmarín, myrta pred presadením skrátime (zmladíme), aby zmohutneli a neskôr lepšie kvitli. Zmladzujeme aj rastliny, ktoré dorástli do väčších rozmerov,

odspodu im opadli listy alebo ich rast je nepravidelný (fikusy, dracény, difenbachie, filodendrony). Postupujeme tak, že ostrým nožom jedným ťahom zrežeme celú hornú časť, ktorú dáme zakoreniť buď do vody, alebo do debničky s pieskom. Ďalší rez urobíme 2 – 3 cm

13 /4952/ 27. 3. 2021

ZDRAVIE A MY

Prírodný olej z čiernej rasce nielen na pleť a vlasy Pripravila: Ľ. Sýkorová

ÚČINKY OLEJA NA NAŠE ZDRAVIE Kľúčovou úlohou oleja je jeho liečivá sila. Vyznačuje sa protizápalovými, detoxikačnými, antivirotickými, analgetickými a ďalšími vlastnosťami, ktoré celkovo podporujú imunitný systém. Medzi ďalšie zdravotné prínosy oleja patrí:

sa upravuje cholesterol a cukor v krvi, preto je olej vhodný aj pri diabetickej liečbe 2. typu. – rýchle trávenie a chudnutie. Pomáha pri trávení, odstraňuje plynatosť, nafukovanie, bolesti a kŕče v žalúdku či v črevách. Bráni hnilobným a kvasným procesom v čreve, čím pôsobí ako prevencia proti rakovine hrubého čreva. Odstraňuje aj hnačku, ale na druhej strane pôsobí ako prevencia zápchy, pretože stimuluje peristaltiku čriev. Tým, že prispieva k pravidelnému vylučovaniu a detoxikácii čreva, urýchľuje metabolizmus a podporuje chudnutie.

– zmiernenie príznakov astmy a alergií: Kýchanie, upchaný nos, svrbenie nosa a slzenie očí sa pri pravidelnom užívaní rascového oleja podstatne znížia. Má pozitívny vplyv aj na iné druhy alergie, týkajúce sa tráviaceho traktu, napr. histamínová intolerancia, ktorá súvisí aj so sennou nádchou. – regulácia krvného tlaku: Pomáha znižovať krvný tlak. Antioxidanty sa starajú o správnu cirkuláciu krvi v celom obehovom systéme. Cievy zbavujú toxínov, vďaka čomu

– zdravá pleť: Vo viacerých prípadoch sa potvrdilo, že olej odstránil akékoľvek druhy ekzémov, a to pri vonkajšom i vnútornom použití. Antimikrobiálne a protizápalové účinky pôsobia ako upokojujúca liečba na akné. Olej má výborné účinky na kožné ochorenie psoriázu, ktoré je ťažko liečiteľné. – dokáže zastaviť a spomaliť rast nádorov až o 50 %, podporuje bunkový rast kostnej drene, chráni telo pred infekčnými ochoreniami (nádcha, chrípka, HIV), zvyšuje

Olej z čiernej rasce je prírodný výživový doplnok, ktorý sa vyrába lisovaním vysušených semien. Jeho výhody poznali už staroveké civilizácie. Pochádza z južnej Európy a západnej Ázie. Čierna rasca – černuška siata inak nazývaná kmín (Nigella sativa, srb. crni kim, kumin, crni suzam, čurukot…) má skutočne pozoruhodné hojivé a liečivé vlastnosti, ktoré z nej robia jednu z najsilnejších liečivých rastlín sveta.

27. 3. – 5. 4. 2021

POČASIE

lej z čiernej rasce sa na liečebné a skrášľovacie účely používa už viac ako 2000 rokov a dodnes je považovaný za účinný antioxidant s antibakteriálnymi a protizápalovými vlastnosťami. Okrem toho má čierna rasca významné účinky na zdravie a je jednou z najviac cenených liečivých rastlín v histórii ľudstva. Jej užívanie pôsobí veľmi pozitívne na zdravie a dokáže liečiť široké spektrum chorôb. Je potvrdené štúdiami, že extrakt z čiernej rasce pomáha aj ľuďom s autoimunitnými poruchami. ČO OBSAHUJE? Rasca čierna obsahuje množstvo látok, vitamínov, minerálov omega-3 mastné kyseliny. Pri pravidelnom užívaní telo spoľahlivo detoxikuje. Môže sa podávať deťom, tehotným a dojčiacim matkám, ľuďom s celiakiou, diabetikom... Olej sa užíva perorálne, ale je vhodný aj na vonkajšie použitie. Obsahuje vitamíny rozpustné v tukoch: vitamín A, ktorý sa stará o oči a krásnu pokožku; vitamín D, ktorý sa spolu s vápnikom a fosforom v rasci starajú o pevné kosti; vitamín E, ktorý je silným antioxidantom a má protirakovinové účinky; vitamín B1, B2 a B3, ktoré podporujú správne trávenie a spolu s vitamínom D aj dobrú náladu. Medzi minerály, ktoré sa nachádzajú v rasci, patrí železo, meď, zinok, fosfor, vápnik.

elasticitu ciev, zmierňuje bolesti chrbta a predmenštruačné bolesti, kŕče žalúdka a brucha, zmierňuje reumatické kŕče, má močopudné vlastnosti a bráni vzniku močových kameňov, zlepšuje dýchanie, používa sa aj pri liečbe bronchitídy, znižuje výskyt epileptických záchvatov, podporuje rast vlasov, podporuje plodnosť mužov i žien, znižuje riziko spontánneho potratu, podporuje tvorbu mlieka počas dojčenia, zmierňuje bolesti hlavy, migrény, bojuje proti rakovine pankreasu, pečene, rakovine prsníka, hrubého čreva, odstraňuje mikróby v ústach, čím odstraňuje zápach z úst a zápaly ďasien... NEŽIADUCE ÚČINKY Aj zdravý rascový olej môže so sebou prinášať isté riziká. Hoci sa pokladá za silný podporný prostriedok, vďaka čomu sa klasifikuje ako doplnok stravy a výživy, niekomu môže narobiť aj nepríjemnosti. Precitlivení ľudia môžu mať problém s jeho užívaním pre viskozitu a výraznú chuť. U niekoho sa môžu objaviť alergické reakcie. Môže vyvolať hnačku, zvracanie a žalúdočné či brušné kŕče. Olej z čiernej rasce ako taký je bezpečný pre každého človeka, za predpokladu, že sa to s ním nepreháňa a užíva sa podľa pokynov. Vzhľadom na to, že kvalitný olej z rasce nie je možné vyrobiť v bežných domácich podmienkach, mnoho výrobcov pridáva do oleja aj iné umelé látky (konzervačné, farbivá, arómy), ktoré môžu zahŕňať, a väčšinou aj zahŕňajú, isté obmedzenia pri užívaní. Dôležité je čítať informácie na etiketách. Vo všeobecnosti by mali byť opatrní ľudia, ktorí podstupujú chemoterapiu alebo užívajú nejaké lieky na rakovinu, pretože rascový olej môže znižovať účinok týchto liekov. Preto v tomto prípade, ale aj pri ďalších ochoreniach, na ktoré sa už dlhodobo liečite, sa o užívaní rascového oleja poraďte so svojím ošetrujúcim lekárom. Zdroj: nasezdravie.sk

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

16˚ | 5˚

14˚ | 4˚

16˚| 4˚

15˚ | 4˚

16˚ | 4˚

18˚ | 5˚

16˚ | 4˚

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pečený bravčový bôčik na dánsky spôsob Suroviny: 1 kg bravčového bôčika s kožou, 2 PL morskej soli, 10 bobkových listov, 1 KL čerstvo zomletého čierneho korenia, kôra z 1 citróna Takto sa to podarí: Kožu na reze mäsa husto priečne narežeme a zo všetkých strán votrieme soľ. Medzi zárezy na koži kde-tu vložíme bobkové listy a kožu ešte posypeme čerstvo zomletým/podrveným čiernym korením. Mäso položíme na mriežku z rúry. Do spodnej polovice rúry, ktorú sme vyhriali na 180 °C, vložíme plech asi s litrom vriacej vody. Do vody rozsypeme

strúhanú citrónovú kôru. Nad plech (do vyššieho stredu rúry) zasunieme mriežku a pri teplote 180 °C pečieme prvých 60 minút. Ak treba, po hodine dolejeme vodu, zvýšime teplotu na 200 °C a pečieme ešte zhruba 45 minút. Takýto chrumkavý a voňavý bôčik je naozaj fantastický.

Svieže rizoto s fetou a citrónom Suroviny: 2 PL olivového oleja, 1 cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 250 g ryže na rizoto, 1,5 litra zeleninového vývaru (bujónu), kôra a šťava z 1 citróna, 50 g feta syra, za hrsť petržlenovej vňate, 1 PL masla, podľa chuti soľ a mleté čierne korenie Takto sa to podarí: Vo väčšej rajnici zahrejeme olej, na ktorom opražíme nadrobno nasekanú cibuľu. Opekáme zhruba 5 minút, kým cibuľka nezmäkne. Pridáme pretlačený cesnak, krátko restujeme a prisypeme ryžu. Ryžu postupne (po naberačkách) zalievame vývarom a za občasného miešania varíme na miernom ohni,

kým nebude al dente. Ku koncu pridáme postrúhanú citrónovú kôru, scedenú šťavu, rozmrvenú fetu a všetko premiešame. Rajnicu odstavíme z plameňa a primiešame nasekanú petržlenovú vňať, maslo a podľa chuti dosolíme a dokoreníme. Rizoto podávame posypané troškou rozmrvenej fety a ešte kvapkou citrónovej šťavy.

Čučoriedkovo-tvarohový dezert v pohári Suroviny: Na dno pohára: 150 g maslových sušienok alebo mletých Plazma keksov, 70 g roztopeného masla; Na čučoriedkovú omáčku: 250 g čerstvých čučoriedok, 100 g kryštálového cukru, 1 PL citrónovej šťavy; Na krém: 500 g jemného tvarohu, 250 g kyslej smotany, 2 balíčky vanilkového cukru, čučoriedková omáčka Takto sa to podarí: Sušienky podrvíme na prach, zalejeme

roztopeným maslom a premiešame. Vzniknutú zmes rozdelíme a utlačíme na dno štyroch čírych pohárov. Zopár čučoriedok odložíme bokom a zvyšok nasypeme do

rajnice. Pridáme cukor, citrónovú šťavu a všetko spolu privedieme k varu. Varíme na miernom ohni, kým čučoriedky neprasknú a nevznikne polohustá omáčka. Necháme vychladnúť. Z tvarohu, kyslej smotany a vanilkového cukru vyšľaháme krém, ktorý zafarbíme

Krehké slivkové koláčiky Suroviny: Na cesto: 280 g hladkej múky, 150 g kryštálového cukru, 2 KL jedlej sódy, 1 štipka soli, 2 PL pomarančovej kôry, 2 KL pomarančovej šťavy, 1 vajce, 125 g masla; Na plnku: 250 g sušených sliviek, 2 PL vody, 1 PL citrónovej šťavy, 100 ml tekutého medu, 1 KL citrónovej kôry, 20 g mandľových plátkov – lupienkov Takto sa to podarí: Cesto: suché suroviny – múku, cukor, sódu a soľ premiešame v miske. Pridáme strúhanú pomarančovú kôru, šťavu, celé vajíčko a končekmi prstov vypracujeme mrveničku. Potom do cesta zapracujeme na kocky pokrájané maslo a vypracujeme celistvý bochník, ktorý zabalíme do fólie a uložíme do chladu na asi hodinku. Plnka: sušené slivky posekáme na väčšie kúsky a vložíme do rajnice. Pridáme vodu, citrónovú šťavu, kôru, med a všetko spolu na miernom ohni privedieme k varu a povaríme zhruba 10 minút,

VIII

kým slivky nezmäknú. Nakoniec primiešame plátky mandlí a plnku necháme vychladnúť na izbovú teplotu. Cesto rozbalíme tak, aby sme fóliu nechali pod ním. Na vrch priložíme ďalšiu fóliu a cesto rozvaľkáme do kruhu hrúbky asi pol centimetra. Potom vykrajujeme kolieska (6 cm), ktoré poukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie. S cestom pracujeme rýchlo, lebo keď zmäkne, bude sa veľmi lepiť. Do stredu koliesok nanesieme zhruba lyžičku plnky a z koliesok stlačením voľných okrajov vytvarujeme trojhránky. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 12 až 15 minút.

Sypaný jablkový koláč Suroviny: hrnček = 300 ml: 1,5 hrnčeka hladkej múky, 1,5 hrnčeka detskej krupice, 1/2 hrnčeka ovsených vločiek (jemných), 1,5 hrnčeka práškového cukru, 1,5 kg jabĺk, 1 balíček škoricového cukru, 180 g studeného masla Takto sa to podarí: V miske zmiešame suché suroviny (okrem škoricového cukru): múku, krupicu, vločky a cukor. Tortovú formu alebo menší plech vymastíme troškou masla a na dno nasypeme polovicu suchej zmesi. Jablká ošúpeme, postrúhame a navrstvíme (spolu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 529 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

lyžicou alebo dvoma cez sitko scedenej šťavy z pripravenej omáčky. Krém rozdelíme na sušienky v pohároch a na vrch navrstvíme vychladnutú omáčku. Poháre vložíme do chladničky aspoň na dve hodiny a pred podávaním dozdobíme sviežimi čučoriedkami.

so šťavou) na suché suroviny do formy. Na jablká nasypeme zvyšok suchej zmesi a navrch postrúhame studené maslo. Koláč pečieme v rúre vyhriatej na 200 °C zhruba 20 minút, potom teplotu znížime a pečieme ešte 30 minút.  Zdroj: recepty.sk

Kultúra NA SLOVÍČKO S JÁNOŠÍCKYMI MALIARMI ANNOU OMASTOVOU A MICHALOM NEMCOM

V spoločnosti sa ľahšie robí Vladimír Hudec

slova kópie tých obrazov. Tie fotograﬁe či obrazy slúžia iba ako vzor, na základe ktorého vytvorí svoj obraz, ktorý je celkom iný ako ten, na ktorý sa prizerala. Anna Omastová nie je zamestnaná. Tak ako mnohé Jánošíčanky aj ona si na život zarába upratovaním bytov v Belehrade. „Štyri dni som v Belehrade, v piatok merkujem deti v jednej rodine v Jánošíku, v sobotu upratujem kostol. Nie je ľahko a ako roky pribúdajú, je čoraz ťažšie. Ale čo sa dá robiť... Ak sedíš doma, nemáš nič a z jedného platu sa nedá vyžiť a školiť deti. Maľujem spravidla v nedeľu poobede. Občas si sadnem, aj keď prídem z Belehradu, na hodinku si trochu oddýchnuť, ale hlavne maľujem v nedeľu poobede až do večera. Vtedy sa ku mne spravidla pripojí aj švagor Michal.“ Michal Nemec ako žiak základnej školy kreslil karikatúry a da-

ánošíčania Anna Omastová a jej švagor Michal Nemec seba nepovažujú za maliarov, aj keď doteraz namaľovali mnoho obrazov, ktoré zdobia ich domy a domy príbuzných a priateľov. „Maľujem hlavne pre seba. Tak trávim voľný čas. Maľovanie ma uvoľňuje,“ povedala nám Anna. „Obrazy nepredávam a doteraz som sa zúčastnila iba na niekoľkých spoločných výstavách v Jánošíku.“ Tak ako to obyčajne býva, vlohy na maľovanie prejavila ešte v základnej škole. Vraj všetko, čo namaľovala, sa záväzne dostalo na rôzne školské výstavy. Neskoršie však prestala maľovať. „Asi ma to v tínedžerskom období veľmi nebavilo, a tak ako aj teraz, neuvažovala som o nejakej maliarskej kariére. Nuž a keď som sa roku 1988 vydala, skúsila som znovu kresliť na hammerovom papieri. Okrem toho som omaľovávala taniere, mliečniky, džbány. Neskoršie mi manžel kúpil plátno a olejové farby. Vraj aby som skúsila. Prvé olejomaľby sa mi nepáčili. Učila som sa, pravdaže, a dodnes som namaľovala veľa obrazov. Mnohé zdobia náš dom, „Hľa, aj toto som ja namaľovala,“ pochválila sa ale som už viacero nám Anna Omastová. zaslala aj deťom na Slovensko, darovala príbuzným. rilo sa mu to. Hovorí, že to boli Sme veľká rodina a kým každému karikatúry v slove a obrazoch. namaľujem aspoň jeden obraz, je Bol v tom dosť úspešný a často to slušný počet. Neskoršie sa ku postupoval aj do obecnej súťaže mne pripojil aj švagor Michal a už v rámci vtedajšieho podujatia niekoľko rokov maľujeme spolu. Alibunarskej obce Stretnutia deOn svoj obraz a ja svoj. On bezo dín. Postúpil aj do vyššej súťaže, mňa sám nemaľuje.“ ale odmietol túto šancu, lebo Anna Omastová ďalej hovorí, vraj mal ísť sám do neznáma, a že si nevie v hlave vytvoriť obraz, to sa mu nepozdávalo. Neskoršie ktorý by namaľovala, a preto ma- počas celého pracovného pomeru ľuje podľa fotograﬁí alebo iných vôbec nekreslil. Venoval sa práci obrazov, ale ubezpečuje nás, že a rodine a na maľovanie mnoho jej obrazy nie sú v pravom zmysle času nezostalo. Nuž a keď pred • KULTÚRA •

Dom Michala Nemca v Jánošíku zdobia početné vlastné olejomaľby

štyrmi rokmi odišiel do dôchodku, Anna – Michalovej manželkina sestra – vediac o jeho maliarskom talente, nahovorila ho, aby znovu vzal štetec do ruky. Odvtedy, a je tomu už niekoľko rokov, švagor a švagriná maľujú takmer výlučne spolu. U Omastovcov majú svoj kútik, v ktorom sa môžu rozložiť tak, aby to nikomu neprekážalo. Každý maľuje svoj obraz, navzájom sa radia a veru si aj pomáhajú. Michal maľuje hlavne krajinky, ale aj zvieratá, najmä kone. Podobne ako jeho švagriná, má pred sebou nejaký vzor, ktorý potom spracuje podľa vlastných ideí. „Naše obrazy nikdy nebudú úplne identické tým, na ktoré sme pozerali. Použijeme iné farby, aj celá kompozícia obrazu je iná. Okrem toho v poslednom období sme napríklad začali na každý náš obraz maľovať aj studňu, v Jánošíku tomu povieme socha (srb. đeram, pozn. vlh), po čom by sa naše obrazy mali poznať. Predsa namaľovali sme aj motívy z Jánošíka, napríklad dom kultúry, kostol, a naším veľkým želaním je namaľovať naftový vrt, ktorý je svojráznym symbolom Jánošíka,“ hovorí Anna a Michal nadväzuje: „Bola by to pekná krajinka. Ovocný sad a v úzadí ten vrt pekne domodra vyfarbený.“ „Chcela by som, aby sme to nakreslili, ale do oka mi padol napríklad aj starý Kolárov dom, ktorý je jeden z najstarších zachovaných domov v Jánoší-

ku,“ pokračuje Anna. Všimli sme si, že obaja naši spolubesedníci hovoria v množnom čísle: „chceme namaľovať“ alebo „namaľovali sme“. „Vo väčšine prípadov je tomu naozaj tak, aj keď nie vždy. Ja urobím skicu ceruzou, Anka to potom farbí a ja nakoniec končím detaily,“ vysvetľuje Michal. „Ja by som aj mohla sama namaľovať obraz, avšak takto pomáham švagrovi, ktorý je ešte neskúsený a chce, aby sme robili spolu,“ hovorí Anna. „Ale neraz aj on mne poradí – to urob takto, a toto tak. No ale každý z nás má aj svoje úplne samostatné obrazy. V podstate by sme mohli robiť aj každý pre seba, ale od chvíle, keď švagor začal maľovať, povedali sme, že chceme robiť ako tím. Možno je to trochu nezvyčajné, ale my to robíme pre svoju dušu. Nepovažujeme seba za maliarov, neobťažujeme sa kariérou a komercializáciou. Skôr možno povedať, že nám je maliarstvo koníček. Švagor trávi penzijné dni a ja relaxujem po namáhavej práci. Bol u mňa aj majiteľ Galérie Babka Pavel Babka a keď som mu vysvetlila, ako robíme, tak sa usmial a poradil mi: „Skús urobiť niečo svoje.“ „Dalo by sa to, ale treba odísť do prírody, do poľa. Treba vidieť to, čo chceš namaľovať. Ktovie, možno aj to skúsime. Najprv ten naftový vrt. To je moje životné želanie,“ uzaviera Michal.

13 /4952/ 27. 3. 2021

Kultúra RETROSPEKTÍVNA VÝSTAVA MIRY BRTKOVEJ (1930 – 2014) V MÚZEU MESTA BELEHRAD

Umenie vytvárala zo všetkého, čoho sa dotkla Miroslav Benka

atiaľ najväčšia retrospektívna výstava Miry Brtkovej (1930 – 2014) REFLEXIE bola uvedená v utorok 16. marca 2021 v Múzeu mesta Belehrad v Resavskej ulici číslo 40 b a Nadácii Miry Brtkovej v Belehrade. Bola to zatiaľ najobsiahlejšia a najkomplexnejšia výstava Miry Brtkovej. Je tam predstavené najimpozantnejšie dielo tejto umelkyne, aké sme mali doposiaľ príležitosť si pozrieť. Je to väčšia a dôležitejšia výstava aj od tej, ktorá bola uvedená ako posledná za umelkyninho života Nestabilné rovnováhy (2012) v Múzeu súčasného umenia v Novom Sade. Spomínam si početné výstavy našich výtvarných velikánov v druhej polovici 20. a začiatkom 21. storočia: Milana Konjovića (1898 – 1993) v Galérii Matice srbskej (1973) v Novom Sade, Ljubice Cuce Sokićovej (1914 – 2009) v SANU v Belehrade (1995), Vladimira Veličkovića (1935 – 2019) v SANU (2013) v Belehrade, Jovana Soldatovića (1920 – 2005), Lubardu (1907 – 1974), Omčikusa (1926 – 2019), Bokšanovej (1925 – 2009)... a ďalších výtvarníkov – a ani jeden z nich nemal také obsiahle výstavy, kde sa mohli predstaviť svojím početným dielom vytváraným od ich samotných začiatkov až po koniec života. Naisto viem, že za týchto predošlých päťdesiat rokov ani jeden náš výtvarník nemal takú bohatú a veľkolepú výstavu u nás v Srbsku, akú usporiadala Nadácia Miry Brtkovej našej slovenskej autorke. Početní návštevníci z domova a zo sveta (predstavitelia početných médií, kultúrnych a diplomatických inštitúcií) sa mohli kochať v kráse týchto Brtkovej diel. Výstavu otvoril Radovan Jokić, námestník ministerky pre kultúru Srbska, a naši hádam najvýznamnejší výtvarní kritici Sava Stepanov z Nového Sadu a prof. Dr. Ješa Jerko Denegri z Belehradu. V mene nadácie sa prihovorili aj historik umenia Miroslav Rodić a akademický maliar a graﬁk

www.hl.rs

Jozef Klátik, správca nadácie. Výstava REFLEXIE je umiestnená v 16 jednotkách prvého poschodia výstavného priestoru Múzea mesta Belehrad. Pre pandémiu početná skupina návštevníkov bola privítaná 16. marca o 12.00 a ďalšia skupina o 17.00. Výstava bude pre návštevníkov sprístupnená do 25. apríla 2021.

Spomínam si, bol som pätnásťročný, keď v Galérii Múzea súčasného umenia v Belehrade (1971) v Parížskej ulici, vedľa Kalemegdanu, sa na mňa „pozeral“ veľkoplošný plagát, ktorý z diaľky oboznamoval výtvarníkov a náhodných okoloidúcich s prvou výstavou Miry Brtkovej v Srbsku! Nadšene som vykríkol: „Aha – naša Mira Brtková!“ A opätovne výstavu uviedli aj v Múzeu súčasného umenia v Novom Sade (1971) u pána Slobodana Sanadera, riaditeľa múzea a výtvarného kritika. Odvtedy ubehlo presne pol storočia! Výstava REFLEXIE umožňuje pozrieť sa na rozmanitý a multimediálny opus Miry Brtkovej z novej diaľky, 50 rokov po jej prvom sólovom vystúpení v Srbsku (bol toto premyslený postup/ kontext organizátorov). Na výstave REFLEXIE predstavili umelkyňu s jej viac ako 300 (!) prácami zo všetkých jej tvorivých období: „rímske obrazy“, „biele

Informačno-politický týždenník

obrazy“, „farebné koláže“, vyšívané obrazy, obrazy v plexiskle, sochy (od tých malého formátu „červené sochy“ po monumentálne „lineárne sochy“ a „metamechanické sochy“), módne návrhy, Brtkovej videotvorbu a videotvorbu o Brtkovej... Retrospektívna výstava poskytuje prehľad Brtkovej produkcie od roku 1964 a od „rímskeho obdobia“ po posledné roky jej života... Sú tu série obrazov v duchu postenformelu, ktorými začína umelkyňa svoju maľbu v Ríme, „farebné plochy“, „hrdzavé plochy“, „zlaté plochy“... po výskum svetla a farieb z obdobia tvorby v rámci medzinárodnej skupiny Illumination (členmi tejto skupiny boli zakladateľ a duchovný učiteľ – svojrázny guru Japonec Nabuya Abe (1913 – 1974), americká umelkyňa Marcia Haﬁfová (1929 – 2018), Milena Čubrakovićová (1924 – 2004) zo Srbska, taliansky umelec švajčiarskeho pôvodu Aldo Schmid (1935 – 1978) a Paolo Patelli (1934) z Talianska). Nabuya

Abe ich usmerňoval na návrat do svojho vnútra, ku svojim koreňom, k svojmu pôvodu, smerom k metafyzike a svetlu. Nasleduje cyklus „bielych obrazov“, ktorý sa vyznačuje racionalistickou geometrickou formou, novým spracovaním bielej mramo-

rovej hmoty (v podobe lineárneho prachu na bielom plátne), priestoru a svetla v maľbe. Po roku 2000 sa k nemu nadšene vrátila (zväčšila formát, rozvinula myšlienku a formu). Mirine „biele obrazy“ sa spájajú s aktuálnym výskumom na medzinárodnej umeleckej scéne týkajúcej sa vnímania, intuície, meditácie alebo umenia ako transcendencie vznikajúcej reality. V rímskom prostredí praktikovala niektoré zo špeciﬁckých maliarskych koncepcií spôsobom (p)op-umeleckého poňatia maľby. Vo svojom multimediálnom opuse autenticky použila papier, textil a tradičné techniky vyšívania, pričom skúmala miesto stretnutia dvojrozmerných diel s trojrozmernosťou a voľnou formou (koláž, asambláž, montáž, objekt). Jej umelecký prejav zostáva v súlade s dôrazom na umelecké prvky, ako sú štrukturálna jedinečnosť/ samostatnosť a pikturálne hodnoty, ako to ukazujú série Lineari a Čistá maľba. Táto výstava umožňuje predstaviť rozmanitý a multimediálny opus multidisciplinárnej súčasnej umelkyne a kultúrnej aktivistky Miry Brtkovej a pozrieť sa naň v duchu novej doby z päťdesiatročnej vzdialenosti, od prvého predstavovania Brtkovej, po talianskom Trente a Ríme, v Múzeu súčasného umenia v Novom Sad a Salóne Múzea súčasného umenia v Belehrade. Výstava REFLEXIE poskytuje prehľad tejto produkcie od doby rímskeho obdobia 1964 do roku 2012. Výstava predstavuje prehľad rôznych cyklov, ktoré nás približujú k transformácii jej umeleckej identity, od praktikov postﬁrmelistických zážitkov, po predstaviteľov nových tendencií v súčasnom európskom umení, od obhajcov Arganovej (Giulio Carlo Argan, 1909 – 1992) myšlienky projekt a Filiberto Menna (1926 – 1988) k samostatnosti, nie k vyniknutiu, ale ako model pre ďalšie vedomosti a postupy, až do priblíženia konceptu transavantgardy Achille Bonita Oliva (1939), podľa ktorého je tkanivo nového umenia naplnené významnou dávkou subjektivizmu a citlivosti, súkromným syndró• KULTÚRA •

mom, ale ako harmónia umenia a individuálnych motívov očistených použitím vedomého a kontrolovaného jazyka. REFLEXIE môžu a mali by naznačovať vplyv nových

tendencií súčasného európskeho umenia na prúdy juhoslovansko-srbského umenia druhej polovice 20. storočia. Po svojich výstavách v Belehrade a v Novom Sade Brtková nadviazala vzťahy s belehradskou umeleckou scénou účasťou na trienále v roku 1967 a októbrovom salóne v roku 1968. Nasledovali samostatné výstavy v Sarajeve v roku 1970 v Novom Sade a Belehrade, po ktorých opakovane vystavovala samostatne a kolektívne. Mira Brtková sa sochárstvu venovala od roku 1990 po tragickej smrti manžela Dragana Kresoju (1946 – 1996), filmového režiséra, a syna Miloša Stefana Kresoju (1972 – 1996), kameramana. Vý-

stava obsahuje všetky jej sochárske tematické cykly (Akumulácie, Červená plastika, Lineárna plastika, Metamechanika, Exteriér – Vnútro...), od malých formátových sôch k monumentálnym „sochám – ob1 2

jektom“, cez ktoré je možné prejsť. Retrospektíva Nestabilné rovnováhy (2012) v Novom Sade sublimovala jej predošlú prácu. Ako uvádza belehradský denník Večernje novosti vo svojom titulnom článku, zo dňa 16. marca 2021: „Umenie vytvárala zo všetkého, čoho sa dotkla.“1 Br tková bola uznávanou členkou umeleckej skupiny Illumination pod vedením japonského umelca autodidakta Nobuya Abeho, kurátora Bienále v Benátkach, ktorý svojou špecifickou fyziognómiou a filozofiou vynikal vo vtedajšom talianskom umeleckom prostredí poznačenom problematickou situáciou „po Informeli“. Retrospektíva sa začína príkladmi tejto časti jej diela. Výstava ďalej ukazuje, ako od roku 1967 po umelkyninom vstupe do umeleckej skupiny Illumination došlo k významným zmenám v jej maľbe, založenej na myšlienkach akéhosi osvietenia alebo osvetlenia, ktoré vymyslel jej tvorca Abe Nobuya. Tieto predstavy dali ich umeniu metafyzický a duchovný rozmer, ktorý zostal základom pre interpretáciu neskorších umeleckých fáz Miry Brtkovej a ďalších členov skupiny Illumination, ktorá sa po smrti jej tvorcu rozpadla. V roku 2011 na pozvanie súčasnej umelkyne Dore Garcíe (1965) účinkovala na 54. bienále v Benátkach v rámci španielskeho pavilónu. Slovenský pôvod, ktorý sebou nesie hlbokú etnickú základňu v rámci svojho formovania v srbskom prostredí („vyšívané obrazy“, „Mirine unikátne módne šaty“, „sochy vojenských hraničiarov“), sú jedinečný genetický kód Miry Brtkovej. Ovplyvnila ním aj vtedajší Rím, ktorý bol v 60. rokoch 20.

storočia veľkou medzinárodnou scénou, na ktorej prebiehali formy neskorého informelu a potom multikultúrna komunita, ktorá dostala nové impulzy prostredníctvom

manekýnka Ljiljana Tica, speváčka Lepa Brena...), maľbe, koláži a sochárstvu. V roku 1994 založila umelecké združenie Biro bunker v Starej Pazove. Aktívne tvorila až

svojho mentora Japonca Nabuyho Abehosa vtedy veľmi aktuálnymi myšlienkami Ďalekého východu. Sú to základy rámca, v ktorom sa rozvíjalo umenie Miry Brtkovej. Mira Brtková sa venovala i di-

do posledných rokov svojho života. Výstava REFLEXIE predstavuje najreprezentatívnejšie exponáty z umelkyninho diela, ktoré vlastní belehradská Nadácia Miry Brtkovej. Práve jedno z diel Miry Brtkovej v čiernom plexiskle slúžilo ako logo posmrtne otvorenej Nadácie Miry Brtkovej v Belehrade. Retrospektívna výstava bola organizačne, obsahovo a výtvarne výnimočne premyslená. Pracovala na nej kopa odborníkov, tých najlepších. Výber prác umelkyne a inštaláciu mali na starosti Ivan Mitrić a Miroslav Rodić, kým kompletný, generálny koncept a dizajn výstavy (ako uvádzajú organizátori v katalógu/knihe) mala na starosti Isidora M. Nikolićová. Retrospektíva Miry Brtkovej bude otvorená do 25. apríla a sprevádza ju majstrovsky písaná a dizajnovaná monografia, reprezentatívny katalóg/kniha na až 418 stranách v pevnej väzbe, v ktorom texty napísali historici umenia: prof. Dr. Ješa Denegri, Sava Stepanov, Olivera Jankovićová a Selena Andrićová. *** Chcem veriť, že keby Mira Brtková bola s nami, tiež by bola spokojná s jej predstavovaním v dnešnej verejnosti. A, žiaľ, obávam sa, že ešte veľa, veľa rokov nebudeme mať umelkyňu takého formátu?!

vadelnej a filmovej tvorbe (v roku 1972 spolupracovala vo filme Sutjeska, kde sa zoznámila so svojím budúcim partnerom Draganom Kresojom, filmovým režisérom), scénografii, kostýmografii, animovanému filmu, móde (spomeňme si na jedinečné „Mirine unikátne šaty“, ktoré boli inšpirované slovenským krojom a výšivkou, o ktorých písal aj VOGUE2 a obliekali si ich najznámejšie hviezdy svojej doby: herečka Isabella Rossellinyová,

КРАЉ, Миљана: Уметност је стварала од свега што је дотакла. Вечерње НОВОСТИ, год. LXVIII (Београд, Култура, уторак 16. март 2021), стр. 23. VOGUE fashion magazine, No 369, January 1981

• KULTÚRA •

13 /4952/ 27. 3. 2021

Kultúra S PETROM NERANDŽIĆOM, TAJOMNÍKOM ZVÄZU OCHOTNÍKOV OBCE STARÁ PAZOVA

Kultúra cez internet Anna Lešťanová

andémia koronavírusu negatívne vplýva i na oblasť kultúry a o aktuálnej situácii vo Zväze ochotníkov Obce Stará Pazova sme sa rozprávali s tajomníkom Petrom Nerandžićom. Vlaňajšie (ne)aktivity boli podriadené opatreniam, ktoré zamedzujú šírenie nového koronavírusu, a napríklad iba dva dni pred naplánovanou obecnou prehliadkou recitátorov v štáte bol vyhlásený núdzový stav a podujatie bolo zrušené. „Začiatkom februára bežného roku sme od Zväzu umeleckej tvorby Vojvodiny, ako našej nadriadenej organizácie, dostali oboznámenie, že sa Stredisko pre kultúru Valjevo predsa rozhodlo byť tohtoročným hostiteľom tradičnej republikovej prehliadky recitátorov, ktorá obvykle prebiehala v polovici mája. V súlade s tým vypracovali kalendár súťaženia, na základe ktorého sa oblastná prehliadka recitátorov mala uskutočniť 27. a 28. marca v Sriemskej Mitrovici,“ povedal

nám spolubesedník Nerandžić. O tom, že záujem o prednes krásneho slova predsa jestvuje aj v Staropazovskej obci, sa vo zväze ochotníkov dozvedeli prostred-

staropazovskej divadelnej sále, ale pre vyhlásenie nových drastickejších opatrení proti koronavírusu sa opäť neuskutočnila. Predsa bude usporiadaná, ale

Petar Nerandžić

níctvom usporiadanej miniankety v školách, kultúrno-umeleckých spolkoch... Obecná prehliadka recitátorov mala byť vo štvrtok 18. marca v

online. Všetkých 77 prihlásených účastníkov vo všetkých troch vekových skupinách, ktorých je takmer o polovicu menej než v uplynulých rokoch, malo zá-

väzok do pondelka 22. marca do 20. hodiny zaslať videozáznam prednesu svojej básne na facebookovú stránku Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Po tejto stanovenej lehote a vypočutých recitátoroch, ako uviedol P. Nerandžić, porota v zložení: Miodrag Petrović, herec SND v Novom Sade, a Miruška Kočišová, dlhoročná recitátorka a pedagogička zo Starej Pazovy, rozhodnú, kto postúpi do oblastnej prehliadky, ktorá taktiež bude namiesto tradičného spôsobu prednesu iba online. Pre takýto spôsob organizácie obecnej prehliadky recitátorov je rozhodnuté na základe dohody so Zväzom umeleckej tvorby Vojvodiny, rezortnou obecnou náčelníčkou a rozhodnutia správnej rady zväzu. V blízkej budúcnosti v elektronickej forme uskutočnia aj zhromaždenie členiek zväzu, aby sa potrebné minuloročné správy, plány a programy práce na bežný rok mohli zaslať, čo je ich povinnosťou, zakladateľovi – Obci Stará Pazova.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Martin Listmajer: Komu sa nelení, tomu sa zelení – Remeslá a poľnohospodárske práce Jánošíčanov v minulosti (ISBN 978-86-7103-550-7) Jaroslav Čiep

lovenské príslovie Komu sa nelení, tomu sa zelení je všeobecne známe a zvlášť Jánošíčanom je aj blízke. Azda aj preto, že pod takým menom Martin Listmajer vlani vydal zaujímavú publikáciu. Odchovanec petrovskej učiteľskej školy, neskôr aj dlhoročný učiteľ a futbalista Martin Listmajer (1944) je v poslednom období aktívny aj na pláne publicistiky. Za sebou už má napísaných, zostavených a uverejnených viacero kníh. Naposledy sme si zalistovali v jeho najnovšej kni-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

he Komu sa nelení, tomu sa zelení s podtitulom Remeslá a poľnohospodárske práce Jánošíčanov v minulosti. Kniha pozostáva z troch nosných častí. Po úvode sú zmapované práce Jánošíčanov na poli so žitom (pšenicou), kukuricou, konopami, zeleninou, cukrovou repou, pri vinohradníctve, ovocinárstve a dobytkárstve... Hoci Jánošík nie je veľký, v ňom bolo hodne remeselníkov. Mnohé tradičné remeslá zanikli, ale natrvalo zostali zaznamenané v druhej časti tejto knihy. Pred zabudnutím autor zachránil aj najobsiahlejšiu časť knihy pomenovanú Zá-

žitky Jánošíčanov v minulosti. Záver tvorí prehľad tamojších aktívnych prísloví a doslov Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej. Knihu ilustruje 66 archívnych fotograﬁí. Publikáciu Martina Listmajera Komu sa nelení, tomu sa zelení vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Vyšla mimo edícií a číslo publikácie je 268. Kniha má rozmery 24 x 17 cm, vytlačená je na ofsetovom papieri v rozsahu 176 strán. Zviazaná je do tvrdého prebalu a vyšla s vročením 2020. V náklade 300 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade. • KULTÚRA •

SO STAROPAZOVČANKOU ANNOU SIMONOVIĆOVOU

Prípravy na online prehliadku recitátorov Anna Lešťanová

radičné Jarné stretnutia ochotníkov na obecnej prehliadke v Starej Pazove bežne otvárali recitátori. Pre pandemickú situáciu, s ktorou žijeme už celý rok, vlaňajšia prehliadka, podobne ako aj všetky iné podujatia, sa neuskutočnila. Od jari do jari celý rok bol poznačený „bojom“ proti koronavírusu a aj napriek aktuálnym sťaženým podmienkam, v ktorých žijeme, i staropazovskí kultúrni nadšenci predsa pevne verili, že v novom roku a s príchodom nového ročného obdobia sa budú môcť ako-tak stretávať a venovať sa bežným aktivitám či svojim koníčkom. Toho času v organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova sa konajú záverečné prípravy na online obecnú prehliadku recitátorov. Podobne ako v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka, i v rovnomennom pazovskom spolku sa recitátori chystajú na toto podujatie. V mene Literárnej spoločnosti Ľudmily Hurbanovej s recitátormi pracuje a na online obecnú prehliadku ich chystá vedúca Anna Simonovićová, ktorá patrí medzi tamojších dlhoročných úspešných recitátorov. Porozprávali sme sa s ňou o samotnej príprave na túto prehliadku. Ako ste po ročnej, môžeme tak povedať, nútenej prestávke pre nový koronavírus prijali pozvanie zúčastniť sa na tejto prehliadke? Bola hneď plánovaná ako špeciﬁcká, online? – Zo začiatku sa neplánovalo, že súťaž bude online. Ja som síce bola prekvapená, najprv vtedy, keď mi zavolal Andrej Simendić a opýtal sa, či začneme s prípravami na obecnú prehliadku recitátorov. Ani som len netušila, že prehliadku budú organizovať vzhľadom na aktuálnu situáciu s pandémiou, a kdežeby sa ešte

• KULTÚRA •

uskutočnila tak, ako pred pan- videonahrávku zaslať organizádémiou, teda naživo. No, musím torovi, teda Zväzu ochotníkov uznať, potešilo ma to. Začali sme Obce Stará Pazova. Potom si poteda s prípravou básní a verili, že sudzovacia porota tie nahrávky sa súťaž uskutoční v divadelnej vypočuje a rozhodne, kto postúpi sále. Avšak tesne pred prehliad- do ďalšieho súťažného kola. kou boli sprísnené opatrenia a Ste dlhoročnou novinárkou organizátor sa rozhodol prehliad- a recitátorkou, máte za sebou ku usporiadať online. Podobne skvelé výsledky a na početné bolo aj vlani, keď sa tesne pred prehliadky ste pripravovali už prehliadkou začala izolácia, teda generácie recitátorov. Avšak s vyhlásený bol mimoriadny stav, takýmto spôsobom prípravy ibaže sa vlani prehliadka vôbec na online prehliadku ste sa doteraz nestretli. Čo ona pre neuskutočnila. Kedy ste začali so skúškami, vás ako pedagogičku znamená? – Keď ide o obecnú súťaž, tak s kým pracujete a ako sa vám je to prvýkrát, avšak s Andredarí? – So skúškami sme začali pred jom som sa zúčastnila online mesiacom, teda hneď ako sme prehliadky, ktorú koncom roka sa dozvedeli, že sa prehliadka zorganizovala Národnostná rada organizuje. Už som spomenula Andreja a okrem neho oslovila ma aj Jana Rumanová, obaja skvelí recitátori, tak sa mi dobre s nimi robilo. Na rozdiel od predošlých rokov rýchlo sme si našli básne. Vlastne s Andrejom sme si zopakovali minuloročnú báseň, keďže ho tak veľmi oslovila a vlani sa mu nepodarilo zarecitovať ju. Jane Anna Simonovićová: Báseň sa nikdy nedá dvakrát som tentoraz rovnako zarecitovať (foto: z archívu spolubesedníčky) navrhla iba jednu báseň, ktorá ju hneď oslovila, a začali sme slovenskej národnostnej menšiny. s prípravou. Nemali sme veľa Teda nie je to prvýkrát, ale je to času, keďže je Jana študentkou, vskutku niečo nové, špeciﬁcké, tak sme pracovali cez víkend, a keď ide o recitačnú súťaž. Avšak s Andrejom som mala skúšky do ani vtedy, ani teraz nemám ten najlepší pocit. Je to podobné, víkendu. Darilo sa nám to. Keď sa povie online obecná ako v divadle: jedno je pozrieť si prehliadka recitátorov, čo to predstavenie na javisku, a niečo presne znamená? iné na videozázname. Tak je tomu – To znamená, že vystúpenie aj pri recitovaní: chýba mi tu jarecitátorov nebude na javisku, visko, diváci, chýba mi ten pocit, ale musíme ich sami nahrať a keď si recitátor zastane na javisko

a svoje emócie podá priamo divákom. Takto sa mi to podobá na skúšku. Možno si niekto myslí, že je v tom aj výhoda, lebo sa recitátori môžu nahrávať niekoľkokrát a tá najlepšia nahrávka sa potom zašle na súťaž. To, pravdaže, nie je možné, keď recitátora sleduje porota priamo na javisku. Verím, že je to aj pre recitátora lepšie, aj napriek tréme pri vystúpení. Teda myslím si, že nič nemôže nahradiť ten pocit, keď si recitátor zastane na javisko a tak zoči-voči divákom či porote zarecituje najlepšie, ako báseň cíti. Teda online prehliadka má aj výhody, aj nedostatky? – Práve tak. Keď ide o tradičnú súťaž, tak sa recitátori môžu zdokonaľovať z jedného do druhého súťažného kola, totiž ako postupujú do nového kola, tak sa aj zdokonaľujú. To sa stratí, ak sa tá prvá nahrávka z obecnej súťaže bude posúvať do nového súťažného kola, a stratí to aj zmysel. A čo na to recitátori? Ako sa im pracovalo na skúškach a pri nahrávaní? – Obaja prezradili, že sa veľmi tešili z účasti na obecnej prehliadke recitátorov, už z toho dôvodu, že vlani prehliadka bola zrušená. Dobre sa im pracovalo na skúškach. Obaja boli sklamaní, keď sa dozvedeli, že prehliadka bude prebiehať online. Rozmýšľali aj v tom smere, či sa zúčastniť online súťaže, alebo dočkať krajšie časy a vystúpiť naživo pred divákmi a porotou. Teda aj im sa lepšie recituje, keď vidia, komu recitujú. Je v tom osobitný pôžitok, ten adrenalín, ktorý stúpa pred vystúpením, ten pocit, keď vidíš, ako diváci reagujú na to, čo hovoríš, keď počuješ ten potlesk po skončení recitovania... To sa nedá ničím nahradiť. Je to oveľa lepší pocit, ako recitovať pred kamerou. Predsa hlavne zo zvedavosti obaja sa rozhodli zúčastniť sa aj tejto online súťaže.

13 /4952/ 27. 3. 2021

Kultúra NOVÉ VEDENIE V SKUS PIVNICA

Mnoho plánov do budúcna Miroslav Pap

Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Pivnica sa 7. marca konalo volebné zhromaždenie, kde bolo zvolené nové vedenie. Na začiatku schôdze všetkých prítomných privítal bývalý podpredseda spolku a súčasný člen dozornej rady

Pavel Bolehradský, ktorý navrhol pracovné teleso. Následne sa slova ujal Miroslav-Juraj Béla, ktorý všetkých prítomných informoval o aktuálnych dianiach v spolku a o plánoch do budúcna, ktoré by mali byť realizované počas roka. Nasledovala voľba siedmich členov správnej rady a troch členov dozornej rady. Oba body boli jed-

Nové generácie súborantov (foto: z archívu J. Merníka)

nohlasne schválené. Prítomným sa prihovoril aj bývalý predseda spolku, kronikár Stretnutia v pivnickom poli a súčasný predseda dozornej rady Janko Čérný: „Som hrdý na vás, že ste aj týmto činom potvrdili to, že nedovolíte, aby spolok zanikol. Spolok prechádzal rôznymi obdobiami, bolo úspechov, ale aj nie veľmi príjemných chvíľ. Ale spomínajme na to dobré a prenášajme to na mladších členov spolku. Ak vytvoríme zdravú energiu, budeme tam, kde sme boli voľakedy, keď sa o Pivnici rozprávalo vo všetkých prostrediach, nielen vďaka Stretnutiu v pivnickom poli, ale aj vďaka kvalite spolku. Treba si nájsť silu a pracovať aj ďalej v týchto, žiaľ, sťažených podmienkach.

Výsledky prídu a budú o nich rozprávať ďalšie generácie. Na novom vedení zostáva riešiť množstvo organizačných záležitostí, a to jednu za druhou. Netreba si však klásť vysoké nároky, postupne sa treba dopracovať na vyššie priečky.“ Po ukončení volebného zhromaždenia nasledovalo zasadnutie správnej rady a dozornej rady. V rámci zasadnutia bol za predsedu spolku zvolený Miroslav-Juraj Béla a za podpredsedu Miroslav Pap, ktorého zástupcom bude Janko Krošlák. Tajomníčkou spolku bude Vlasta Šusterová-Červená. Ekonómka spolku, presnejšie domáca a zodpovedná za šatňu, sálu a inventúru je Svetlana Krošláková. Choreografom v spolku aj naďalej zostáva Janko Merník, ktorému v tejto práci budú pomáhať Danica Vŕbová a Vierka Brňová. Pred novým vedením spolku sú ciele, ktoré sa bude snažiť dosiahnuť tak pre spolok, ako aj pre Pivnicu, ktorú budú reprezentovať doma a v zahraničí.

KYSÁČSKI ŽIACI NA VÝTVARNEJ SÚŤAŽI

Maľovali Timravu a symboly Slovanov Michal Ďurovka

týchto dňoch do Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči sa dostali výsledky a darčeky zo Slovenska – z 9. ročníka Medzinárodnej výtvarnej súťaže Maľujeme Timravu. Súťaž odznela v organizácii Obce Polichno a Domu Matice slovenskej v Lučenci. Poslaním súťaže bolo formou výtvarných prác upriamiť pozornosť žiakov základných škôl na život a dielo slovenskej spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy, ako aj na jej rodnú dedinu Polichno. Podľa názvu súťaže Maľujeme Timravu žiaci mohli vo vlastnom štýle namaľovať spisovateľku a na výkrese mohli kombinovať

www.hl.rs

Lana Vozárová s ocenením zo Slovenska

Informačno-politický týždenník

aj hrdinov z jej literárnych diel. Podtitul súťaže bol Symboly Slovanov, teda maľovať mohli aj rôzne symboly Slovanov. Súťaž bola medzinárodná, účinkovali aj žiaci Slováci žijúci v zahraničí. Žiaci kysáčskej školy sa zúčastnili v hojnom počte a na súťaž bolo zaslaných 15 najúspešnejších prác žiakov vyšších ročníkov. Všetci od organizátora dostali darček – záložku do knihy. Osobitnú cenu získala Lana Vozárová, žiačka 5. 1 triedy. Na súťaž žiakov pripravoval a motivoval učiteľ výtvarnej kultúry Michal Ďurovka. Tieto práce boli

Odmenená výtvarná práca

vystavené na potešenie všetkých návštevníkov výstavy v Dome Matice slovenskej v Lučenci. • KULTÚRA •

IN MEMORIAM

SCÉNA

Michal Hasík 1946 – 2021



Hasík 50 rokov umeleckej tvorby a v roku 2013 spolu s Katarínou Pucovskou vydal knihu o prvej kulpínskej maliarke Kataríne Hlaváčovej. Svoje práce vystavoval na početných kolektívnych výstavách, ochotne sa zúčastňoval na výtvarných táboroch. Bol členom Združenia petrovských výtvarných umelcov, ktoré mu k jeho 70. narodeninám (2016) inštalovalo príležitostnú retrospektívnu výstavu s presne 70 prácami. Jeho tvorbu symbolizujú práve filigránsky presné nožničkové výstrižky. Hlavne to boli portréty, ktoré mnohým budú pripomínať stretnutia s týmto kulpínskym umelcom. Pripomeňme si aj pri tejto príležitosti jeho slová, ktorými opodstatnil túto svoju zručnosť a zanietenosť: „Linajka hovorí viac ako tisíc slov. Všetko jedno, či je nakreslená, alebo vystrihnutá. Linajky pre mňa znamenajú mnoho, nimi môžem vyjadriť to, čo slovom nemôžem.“ Michal Hasík bol pochovaný na kulpínskom cintoríne 22. marca 2021. Česť jeho pamiatke. a. f. foto: wikipedia

nedeľu 21. marca 2021 do umeleckého neba odišiel Michal Hasík z Kulpína. Bol všestranným výtvarníkom, ale verejnosť ho osobitne pozná ako majstra nožničkových výstrihov. Michal Hasík sa narodil 27. apríla 1946 v Kulpíne. K modelovaniu, kresleniu i nožničkovému vystrihovaniu inklinoval od malička. Maľovať začal už po skončení základnej školy. Chcel študovať sochárstvo, ale ukončil zámočnícke remeslo. Prvú samostatnú výstavu mal už 25. mája 1963 vo Vrbare v Báčskom Petrovci, keď návštevníci mohli hodnotiť okrem obrazov aj jeho drevoryty, práce z plechu, sochy a reliéfy. Popri zamestnaní študoval úžitkovú grafiku a diplom úžitkového grafika získal v Mníchove roku 1972. Pred odchodom do Nemecka roku 1968 mal ešte dve samostatné výstavy: v Petrovci a Ľubľane. V Nemecku sa začal zaoberať nožničkovým výstrihom na papieri, čo mu bolo dodatočným zdrojom zárobku. Niekoľko výstav mal i v Nemecku, neskôr v Kovačici. V Petrovci si urobil vlastnú galériu Môj dom. Sám si vydal príležitostnú brožúrku pod názvom Michal

Paul McCartney stále tvorivý. Keď pred polstoročím The Beatles prestali s činnosťou, basgitarista a spevák Paul McCartney pokračoval hrať ako sólový interpret a v hudobnej činnosti zotrváva až dodnes. Tento 78-ročný Liverpoolčan je vlastne hudobníkom samoukom, hráva na viacerých nástrojoch a – podľa mienky mnohých muzikológov – má prirodzený zmysel pre harmóniu. Medzi jeho najznámejšie skladby patria Too Many People a Hope of Deliverance, ako aj spolupráce so Steviem Wonderom (Ebony and Ivory) a s Michaelom Jacksonom (Say Say Say). Nedávno vydal svoj 18. sólový album pod názvom McCartney III (vydavateľstvo Capitol Records), ktorý nahrával sám vo svojom štúdiu v Essexe v období prísnych opatrení spôsobených pandémiou Covid-19. Ako povedal, pôvodne ani neplánoval, že z tých nahrávok vznikne celý album – jednoducho nahrával hudbu pre seba a nie s nejakým pracovným cieľom. Autorovo priezvisko a číslo III v názve albumu vyjadrujú pokračovanie jeho sólových vydaní, ktoré nahral úplne sám (teda podobne ako pri albumoch McCartney z roku 1970 a McCartney II z roku 1980). Dizajn obalu vydania vypracoval známy americký pop-artový umelec Ed Ruscha, ináč McCartneyho rodinný priateľ.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Nadácia Babka v Kovačici pripravili výstavu obrazov insitného maliara Miroslava Hraška. Vernisáž zahlásili na piatok 26. marca o 12.00 h v priestoroch ÚKVS, Njegošova 16/ II/7 v Novom Sade, ale iba pre predstaviteľov médií. Pre širšiu verejnosť výstava bude otvorená do 23. apríla od 9.00 do 14.00 h. KYSÁČ. Na piatok 26. marca o 19.00 h vo veľkej sále Kultúrneho • KULTÚRA •

centra Kysáč avizovali premiéru divadelného predstavenia Dvaja autora Júliusa Barča-Ivana v réžii Jána Privizera. Premiéra sa koná v súlade so všetkými opatreniami schválenými Krízovým štábom pre oblasť kultúry v Srbsku, realizuje sa v obmedzenom režime a za sprísnených protiepidemiologických opatrení (povinné rúška, dezinfekcia rúk, priestoru, predpísaný odstup sedadiel...) a. f.

Rambo Amadeus koncertuje online. Svoj prvý „interplanetárny“ virtuálny koncert Rambo Amadeus ohlasuje na 10. apríla a hovorí, že na repertoári budú tak jeho nové, ako aj staršie skladby. Koncert teda bude možné sledovať online a hlavná časť programu bude trvať najmenej hodinu a 45 minút, potom nasleduje Chillout party, ako aj After party Free Jazz session. Tento koncert sa vraj bude určite odlišovať od všetkých doterajších, nielen svojou virtuálnosťou, ale aj tým, že členovia bandu Ramba Amadeusa už dlho nehrali pre obecenstvo, takže majú osobitné želanie vystupovať. Štandardné koncertné vstupenky sú označené ako Parter – Gauč Sofa. Online koncert Ramba Amadeusa pôvodne mal byť realizovaný skôr, ale tento hudobník medzičasom oznámil, že bol infikovaný koronavírusom a celá akcia bola preto posunutá. Pripravuje: S. Lenhart 13 /4952/ 27. 3. 2021

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 13

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika. autor: JÁN BAŽÍK

ôsma časť celku

smer pohybu

rádius

predložka

remenec 1. časť na tajničky bičisku

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

nácie

nejako

Nositeľ projektu WindVision Windfarm A, s. s r. o., Omladinskih birgada č. 90b, z Belehradu, podal žiadosť o zhodnotenie potreby aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu na výrobu elektrickej energie Veternej elektrárne Alibunar 1 v Banáte. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

omrvina pozorovateľ vpíšte: JL

stroncium

pôvab zbierka zemep. máp

jarný mesiac

čuchový orgán diela básnikov

pomôcka krajčíra terbium

didým

príklad

predložka

sodík

OZNÁMENIE

zámery, úmysly hodnotiaca komisia

ampér

AS HL DU ĽU

2. časť tajničky škola

mláďa ošípanej sklonenie

predložka s

kozub

súčiastka čerpadla cín

platina

súrodenec

megatona režisér Kusturica číslovka

anglický šľachtic

mládza

Slovensko imaginárne číslo

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 12 – VODOROVNE: znotovať, lámač, La, atak, jež, tur, nebo, ár, tá, Ob, akord, a, n, bronz, ak, zd, vb, byro, mor, osa, siná, ká, jeden, učebnica TAJNIČKA: ZLATÁ BRÁNA KYSÁČ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 12 z čísla 12 Hlasu ľudu z 20. marca 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: PETRA ČEMANOVÁ, Ul. put slobode č. 8, 21 472 Kulpín. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs www.hl.rs

Nositeľ projektu WindVision Windfarm B, s. s r. o., Omladinskih birgada č. 90b, z Belehradu, podal žiadosť o zhodnotenie potreby aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu na výrobu elektrickej energie Veternej elektrárne Alibunar 2 v Banáte. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

pulz hliník

pôrodnosť

o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Informačno-politický týždenník

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre spoločenské práce Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-770 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie pracovného miesta na neurčitý čas v Službe pre spoločenské práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vodič, zamestnanec IV. triedy – 2 vykonávatelia na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu FM rozhlasová stanica Radio Karolina 104,5 MHz Nositeľ projektu Rimi Media Group, Ul. Vojislava Ilića 38, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu FM rozhlasová stanica Radio Karolina 104,5 MHz, Bulvár oslobodenia číslo 9, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4694/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. marca 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-695/20, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA· OZNAMY •

SMUTNÉ OZNÁMENIE Náhle a nečakane nás opustil manžel a otec

Nositeľ projektu HOBBY SYSTEM, s. s r. o., Nový Sad, Tone Hadžića číslo 23, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt výšky časť P a P+1, v Ul. rumenački put 52A, na katastrálnej parcele číslo 2394/4, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované pílenie materiálov na krájanie dosiek (preglejka, MDF) a lemovanie ABS alebo dyhovými páskami na súčasných strojoch na výrobu nábytku, interiéru alebo kuchynských elementov. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. marca 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-111/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

JÁN ŠIRKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

21. 12. 1939 – 18. 3. 2021 z Kulpína

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS176 NSU176 NSL176 NSO176 NS – Adice Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS176 NSU176 NSL176 NSO176 NS – Adice, v Ul. Branka Ćopića 122, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. marca 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-682/20, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Odišiel tíško, tak ako žil. Skromný v živote a veľký v láske a dobrote. Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Zarmútení: manželka Mária a synovia Ján a Rastislav s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bratom a ujom

s bratom a strýkom

JÁNOM ŠIRKOM

21. 12. 1939 – 18. 3. 2021 z Kulpína

JÁNOM ŠIRKOM

21. 12. 1939 – 18. 3. 2021 z Kulpína

21. 12. 1939 – 18. 3. 2021 z Kulpína S láskou a úctou si na Teba budem spomínať a krásne spomienky zachovávať. Sestra Anna Lomianska s rodinou

Na Tvoju lásku a dobrotu nezabudneme a večne Ťa v srdciach nosiť budeme.

TICHÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Po ťažkej a krátkej chorobe nás opustila

s ujom

S láskou v srdci a úctou si na Teba vždy bude spomínať sestra Zuzana Kováčová s rodinou

ANNU DIŇOVÚ

rod. Čelovskú 1934 – 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

JÁNOM ŠIRKOM

KATA ŠUĽOVÁ

30. 10. 1935 – 21. 3. 2021 z Padiny

21. 12. 1939 – 18. 3. 2021 z Kulpína

S úctou a láskou si budú spomínať: Tichú spomienku na Teba si zachováva manžel Samuel

• KULTÚRA· OZNAMY •

Brat Štefan s manželkou a neter Anna Filková s manželom Milanom a synom Marekom

syn Ján s manželkou Evkou, vnučka Snežana s manželom Mirkom a deťmi Duškom a Darkom a vnučka Slađanka

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

13 /4952/ 27. 3. 2021

rodiny: Gedeľovská a Bovdišová

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s

SPOMIENKA na nášho milovaného syna, brata a vnuka Uplynie 20 ťažkých a boľavých rokov, čo nie si s nami

ANNOU ČÍŽIKOVOU rod. Balážovou 30. 3. 1936 – 27. 2. 2021 z Kovačice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Rodiny Vesteková a Fiľková

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynuli tri roky, čo nie je s nami môj manžel a náš otec, svokor a starý otec

MICHAL ĎUROVKA 1942 – 2019 – 2021 z Kysáča

MARIJANKO GALAMBOŠ 11. 11. 1979 – 28. 3. 2001 – 2021 z Kovačice Šťastní sme boli, že sme Ťa mali, a večne plakať budeme, že sme Ťa mladého stratili. Tvoji zarmútení: mama a otec, sestrička Marína Kováčová s manželom Jankom, sestrička Gabika Svetlíková a mamička Marková SMUTNÁ ROZLÚČKA S bolesťou v srdci oznamujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym, že dňa 19. marca 2021 nás navždy opustila mama a stará mama

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Anna, syn Ján, nevesta Milotka a vnučka Ivana

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a starého otca

ANNA ČÍŽIKOVÁ

rod. Horešová 17. 7. 1936 – 19. 3. 2021 z Kovačice

S láskou a úctou si na Vás budú stále spomínať dcéra Anka a rodina Zahorcová

MARTINA STRAKÚŠEKA 28. 9. 1948 – 24. 3. 2019 – 2021 z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA S bolesťou v srdci oznamujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym, že dňa 19. marca 2021 nás navždy opustila mama, stará mama a prastará mama

ANNA ČÍŽIKOVÁ

Spomienky na Teba máme zachované hlboko v našich srdciach. Tu žiješ s nami. Manželka Katarína a dcéry Mária Šimonová a Jarmila Bartošová s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rod. Horešová 17. 7. 1936 – 19. 3. 2021 z Kovačice S láskou a úctou si na Vás budú stále spomínať: syn Paľko a rodiny Čížiková a Veňarská • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dr. PAVLA BÁĎONSKÉHO

ANNU KIŠOVÚ

rod. Bobáčekovú 1. 5. 1966 – 18. 3. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo nám vzal, zostali len spomienky a veľký žiaľ. Svokra a Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád – nezabudne. Budeš žiť v srdciach tých, ktorí si Ťa uctievali a mali radi. Tvoji najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA

ONDREJ TURAN

Syn Vladimír Turan s manželkou Milinkou a vnuk Fedor s manželkou Zdenkou

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042). • OZNAMY •

rod. Palušková 14. 5. 1938 – 11. 3. 2021 z Kovačice

Láska Tvoja je s nami.

Dňa 25. marca 2021 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš milovaný otec, starký a prastarký

Láska a krásne spomienky navždy zostanú v našich srdciach.

ALŽBETA BOBIĆOVÁ

5. 1. 1940 – 27. 3. 2016 oftalmológa z Báčskej Palanky

Dňa 25. marca 2021 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš milovaný otec a starký

1938 – 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Goran, Anamarija, Jelena a Nikola

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 25. marca 2021 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš dobrý švagor

ONDREJ TURAN

1938 – 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach a láska k Tebe nikdy nevyhasne.

S láskou v srdciach si na neho spomínajú:

Dcéra Jaroslava Rumanová s manželom Jankom, vnukovia Janko s manželkou Annou a Jaroslav s manželkou Jelenou a pravnučka Iva

SPOMIENKA

Pavel Triaška s manželkou Vlastou a Stanislav Banić s rodinou z USA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 31. marca 2021 uplynulo päť rokov od smrti nášho drahého

Dňa 27. marca 2021 je tomu rok, čo nie je s nami naša mama, starká a prastarká

PAVLA OŽVÁTA

ANNA BRŇOVÁ

1941 – 2016 – 2021 z Kysáča

rod. Šmitová 1925 – 2020 – 2021 z Pivnice

S láskou si spomínajú a trvalú spomienku na neho si zachovávajú: brat Ján s manželkou Annou a rodina Vozárová

S láskou a úctou si na ňu spomína

dcéra Julka Mudrochová s rodinou

13 /4952/ 27. 3. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 26. marca 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Nedeľa 28. marca 10.30 Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč 2017, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 30. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. Odvysielaný bude portrét spred 10 rokov venovaný Michalovi Hasíkovi, výtvarnému umelcovi kulpínskeho pôvodu, ktorý umrel v nedeľu 21. marca. Slovenská kultúrna verejnosť si ho bude pamätať najmä vďaka siluetám zhotoveným nožničkovým výstrihom. Takýmto portrétovaním bol známy tak doma, ako aj v zahraničí. Iba mesiac pred životnou sedemdesiatpäťkou sa čiara života svetobežníkovi Hasíkovi po dlhšej chorobe a náročnej operácii pretrhla. Boh náš je láska. V náboženskom vysielaní bude uvedený záznam zo Svetového dňa modlitieb, ktorý tohto roku pripravili ženy z Vanuatu. O podstate pôstu a Kvetnej nedele sa zmienil farár aradáčsky Vladimír Lovás. Ideu, ako si pripraviť kraslice na nadchádzajúce veľkonočné sviatky, poskytla Eva Nemčeková z Kovačice.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny ﬁlm Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený ﬁlm Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 26. marca – Zamenení Sobota 27. marca – Rozchod Pondelok 29. marca – Rodina na úteku Utorok 30. marca – Vojna neviest Streda 31. marca – Proroctvo – Koniec sveta Štvrtok 1. apríla – Poslanie

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 28. marca Film: 7 trpaslíkov Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Skúška života Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 28. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 31. marca

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

18.20 18.40

Nedeľa 28. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Svetlo sveta uzrela ďalšia kniha Ďuricu Krstina Stolnotenisové jednotky z radov STK Slávia ’96 Utorok 30. marca 16.00 Divadelné predstavenie: Pozdrav niekoho Kreslený ﬁlm: Popoluška Piatok 2. apríla Film: Pani Zima Príspevky z archívu RTV OK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

V Bistrici už iná nôta MLADOST – JEDNOTA 4 : 2 (2 : 1) Matej Bzovský

očas minulého týždňa staropazovskí futbalisti zohrali dva ťažké zápasy a vyťažili len jeden bod, takže si po štvrtom jarnom kole príliš pokazili umiestnenie v tabuľke. Ocitli sa na 14. mieste, blízko nebezpečného pásma. Na to doplatil tréner Nenad Grozdić, ktorého na tom poste vystrieda skúsený novosadský futbalový odborník s PRO licenciou Nenad Cerović. Posledné dva zápasy však Jednota zohrala pod taktovkou pomocného trénera Dragana Ogrizovića, ktorý mal skutočne neľahkú úlohu. Očakáva sa, že táto nútená zmena prinesie väčšiu energiu a motiváciu. Už na predošlých dvoch zápasoch sršalo z hráčov väčšie sebavedomie, ktoré chýbalo v úvode jarných majstrovstiev.

V zápase so solídnou Tisou v mimoriadnom kole minulú stredu si Jednota len horko-ťažko vybojovala jeden bod. Náhradník v mužstve hostí Ćovin v 35. min. prekvapil Jovišića nie veľmi prudkou, ale presnou prízemnou strelou z veľkej diaľky. To prinieslo neistotu v hre domácich a najmä v obrane. Vytrvalejší hostia mohli v 75. min. zvýšiť náskok, keď Damjanović spoza šestnástky prudko vystrelil do horného rohu, takže sa brankárovi domácich iba s posledným vypätím síl podarilo vyraziť loptu na roh. V nadstavenom čase, takmer v poslednej sekunde, domáci vyrovnali z bieleho bodu po tom, čo rukou hral obranca hostí Jovetić. V sobotňajšom, oveľa ťažšom stretnutí s najlepším mužstvom v lige, pravdepodobne i novým majstrom, na ihrisku v novosadskom

sídlisku Bistrica sa hralo už na inú nôtu. Pazovčania body nezískali, ale vôľa a odvaha im nechýbali. Prehrali, ale tá prehra bola čestná. Domáci sa ujali vedenia už v 2. min. z podozrivo nariadeného pokutového kopu. Po štarte Maoduša domáci útočník Ilić spadol ako podťatý a slabý rozhodca Zeljković z Vrbasu bez rozmýšľania ukázal na biely bod. Neskoršie domáci mali šance spravodlivejším spôsobom zvýšiť náskok, ale sa vyznamenal skúsený Jovišić. Príležitosti na rýchlejšie vyrovnanie mali aj podnikaví hostia, a tak Perović, i keď osamelý, pred šestnástkou strelil vedľa, kým prízemnú strelu Ragipovića zblízka brankár domácich stačil vyraziť na roh. V 26. min. nebojácne hrajúcim hosťom sa predsa podarilo vyrovnať. V skrumáži pred domácou bránou sa dobre vynašiel ofenzívny Žilović. Do ukončenia polčasu podnikavejším domácim sa podarilo získať nové vedenie. V 40. min. po voľnom kope najlepšieho hráča na ihrisku Renića vynaliezavý Divac dorazil loptu do siete bezmocného Jovišića. Po prestávke hostia zhustili obranu a z protiútokov sa pokúsili ohroziť domácu bránu. Jeden im žičil v 50.

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Za neúspech doplatil tréner HEDRCEGOVAC – MLADOSŤ 2 : 1 (1 : 1) Vladimír Hudec

odmienky na hru v Gajdobre neboli skvelé – bola zima a ihrisko hrboľaté. V takých podmienkach sa lepšie vynašli domáci. Hra Mladosti aj na tomto zápase bola ďaleko od možností. Síce obrana a zvlášť stredopoliari Beronja, Jakuš a Stanić dobre odohrali, avšak v závere útoku znovu bolo cítiť poľavenie. Vedenia sa predsa ujali hostia. Vo ôsmej minúte Stamenković zaslal prudký center pred bránu a lopta prišla k druhej žrdi, kde ju Ivetić zaslal do siete. V pokračovaní hra bola rovnocenná bez výhľadných šancí na oboch stranách. V 24. min. však po centri z voľného kopu zabudnutý Dmitrović z päťky silne strieľal a vyrovnal. S týmto výsledkom sa odišlo na oddych. Po prestávke hostia mali častejšie loptu v nohách, pekne • ŠPORT •

kombinovali, snažili sa zlomiť odpor súpera. Domáci však dôraz dali na obranu a všetky útoky Petrovčanov zastavovali na 25 až 30 metrov od svojej brány. Hostia však verili, že takou hrou zlomia odpor domácich a dajú toľko očakávaný gól. Stal sa však opak. V polovici polčasu prihrozili aj domáci. Pred bránou Vučića sa vytvorila skrumáž, v ktorej sa najlepšie vynašiel Andesilić a dal, ako sa ukázalo, víťazný gól. Aj po tomto góle Petrovčania sa pokúšali výsledok zmeniť vo svoj prospech, ale ich útok bol bez šancí a striel na bránu domáceho brankára Lukača, takže body zostali v Gajdobre. A tak si Mladosť pripísala ďalší neúspech tejto jari a vedenie zazvonilo na poplach, a ako to často býva, na neúspechy mužstva najprv doplatí tréner. Vedenie Mladosti totiž po zápase rozhodlo, že zaďa-

kuje trénerovi Vladovi Karakašovi a novým trénerom bude Svetozar Slovilj z Nového Sadu, koordinátor mladších kategórií vo FK Vojvodina. MLADOSŤ: Vučić, Ožvát (Đokić), Beronja, Šproch, Brajković (Plavšić), Stanić (S. Karakaš), Đaković, Ivetić, Mrkaić, Stamenković (Ter-

Jaroslav Jakuš (vľavo) dobre odohral v strede ihriska

Tréner Dragan Ogrizović dobre vykonal svoju úlohu

min., keď náhradník Lazić s dávkou šťastia prekvapil uspatého domáceho brankára. Po neustálych útokoch domáci si vynútili nové vedenie v 67. min. a čoskoro, presnejšie v 70. min., si zabezpečili zaslúženú výhru. JEDNOTA: Jovišić, Ragipović (Lazić), Zeljković (Radosavljević), Tošić (Milinković), Maoduš, Nikolić (Milisavljević), Beljić, Živanović, Žilović, Perović, Marković (Vujović) V sobotu na ihrisku Jednoty lokálne derby zohrajú Jednota a novozaložený súkromný klub Fenix 1995. Škoda, že fanúšikovia oboch mužstiev nebudú môcť byť na tribúne. zić), Jakuš Výsledky 20. kola: Obilić – Srbobran 1 : 3, Vojvodina (BG) – Radnički 6 : 0, Crvenka – ČSK Pivara 2 : 1, OFK Vrbas – Tavankut 1 : 0, Vojvodina (T) – Mladost APA 0 : 2, Bajša – Tekstilac 0 : 0, Bačka – Krila Krajine 2 : 1, Njegoš – Mladost (T) 0 : 0 Foto: z archívu klubu

1.Vojvodina (BG) 2. Bajša 3. Tekstilac 4. Mladost (T) 5. Mladost APA 6. Mladosť (BP) 7. Tavankut 8. Hercegovac 9. Bačka 10.ČSK Pivara 11.Crvenka 12.Srbobran 13.Krila Krajine 14.Njegoš 15.OFK Vrbas 16.Radnički 17.Obilić 18.Vojvodina (T)

13 /4952/ 27. 3. 2021

20 14 20 12 20 12 20 12 20 9 20 10 20 8 20 8 20 8 20 7 20 7 20 6 20 6 20 6 20 6 20 6 20 4 20 1

2 4 49 : 13 6 2 39 : 13 6 2 38 : 14 3 5 47 : 21 9 2 35 : 19 2 8 44 : 25 5 7 25 : 19 5 7 30 : 27 4 8 32 : 31 5 8 25 : 26 3 10 25 : 44 5 9 28 : 31 5 9 26 : 31 5 9 25 : 37 3 11 23 : 41 3 11 22 : 42 1 15 29 : 68 4 11 11 : 15

44 42 42 39 36 32 29 29 28 26 24 23 23 23 21 21 13 7 39

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Rozhodca pomáhal niekomu tretiemu?! BUDÚCNOSŤ – MAGLIĆ 1 : 0 (0 : 0) Ján Murtín

20. majstrovskom kole Hložančania položili na lopatky veľmi dobrý celok Maglića, ktorý podľa kvality nezaslúžene kotví na predposlednej priečke v tabuľke, avšak na základe toho, čo sme videli na trávniku, celkového diania a divných výsledkov vyzerá, že nič nie je náhoda. V tvrdom zápase bez veľa šancí, žiaľbohu, na výslní musí byť režisér zápasu rozhodca Srđan Matanović zo Somboru, ktorý nevplýval toľko na výsledok,

koľko podivnými verdiktmi iritoval všetkých aktérov zápasu, lebo sa z lietadla videlo, že píska za niekoho tretieho. V 21. minúte Đokić vystrelil z hranice trestného územia, brankár Radišić odrazil loptu a nabiehajúci Jovanov sa v rozhodujúcej chvíli vykĺzol. Obetavý Rupar vyrazil loptu na roh, po ktorom Čipkár hlavičkoval tesne nad bránu. V 33. minúte domáci nevyužili kontru štyria na troch. Aj keď hrali slušne, hostia za 45 minút ani raz neohrozili domácu bránu.

Od začiatku druhého polčasu Maglićania začali s odťahovaním hry, vylihujúc po každom styku so súperom, takže zdravotnícky pracovník Kriška sa nabehal viac ako niektorí hráči. V 56. minúte Čipkár a Đokić šli na Trojanovića, ale im to pre nerozvážnosť nevyšlo. Iba minútu neskoršie Đokić oklamal súperov, servíroval na päťku Čipkárovi, ktorý delovkou mieril ponad bránu. Maglićania teraz hrajú na šírku, ale po centroch v šestnástke Budúcnosti panovali Horvát, Popović, Kolár a Damjanović. V 71. min. Jovanov utekal zoči-voči Radišićovi, no prízemnú strelu brankár hostí vyrazil. V 78.

minúte ako hrom z jasného neba prišla rozhodujúca chvíľa. Po Bučíkovom aute v skrumáži lopta vo veľkom oblúku padala na päťku. Radišić čakal na stopérov, títo zasa na jeho intervenciu, čo využil Đilas, lišiacky sa prikradol a popod brankára skóroval pre 1 : 0. V posledných 20 minútach hostia všetko stavili na útok, no domáci sa hrdinsky obránili. V radoch domácich žlté karty dostali Kolár a Đilas a z hostí B. Trojanović. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Petrović, Bučík (Fábry), Jovanov, Horvát, Popović, Damjanović, Đilas (Jakuš), Čipkár (Carić), Đokić, Tatiak (Kolár)

Zaslúžená výhra hostí SLÁVIA – KORDUN 0 : 3 (0 : 2) Ján Šuster

20. kole pivnickí futbalisti na svojom ihrisku nečakane prehrali. V priemernom stretnutí domáci mali prevahu, ale ich útoky boli pomalé a prihrávky nepresné. Zhustnutá obrana hostí útoky Slávie najčastejšie zastavovala pred trestným územím. Hosťom všetka česť. Do Pivnice prišli brániť sa. V konečnom však vybojovali vysoké víťazstvo a domov si odniesli všetky tri body. Svoje útoky zakladali hlavne na protiútokoch, z ktorých nebezpečne ohrozovali bránu Slávie. Už v 12. min. po rohovom kope z pravej strany pred bránou sa najlepšie vynašiel obranca Kovačić, dobre hlavičkoval, a brankár domácich Vučetić

www.hl.rs

bol bezmocný. V 22. min. dlhá diagonála Miletića letela po strede ihriska, domáci zadáci chybili, lopta sa dostala voľnému Sekulićovi, ktorý vošiel do šestnástky a po druhýkrát rozvlnil Vučetićovu sieť. Pokúšali sa domáci do polčasu obrátiť výsledok, ibaže zadáci hostí zo všetkých duelov vyšli ako víťazi. V druhom polčase domáci jalovo útočili a hostia sa bránia. Pokúsil sa Jušković strelami spoza šestnástky, no jeho strely odišli nad alebo vedľa brány. Najlepšiu šancu na zápase mal Roganović, keď sa ocitol sám pred protivníckou bránou, no jeho strela minula cieľ. V 70. min. z rohového kopu centroval Sekulić a v skrumáži loptu

Informačno-politický týždenník

do siete zaslal Miletić. Slovom, hostia vedeli využiť svoje šance a zaslúžene vyhrali. SLÁVIA: Vučetić, Bolehradský (Záskalický), M. Petrović (Čvokić), Jušković, Roganović, Šmit, Kuchta, B. Petrović, Zejak (Vinković), Pavšić, Šuster (Beláni) Rozhodca Desnica z Apatinu žlté karty ukázal domácim Roganovićovi a Zejakovi a hosťom Šaulovi, Pavlovićovi a Miletićovi. Výsledky 20. kola: ŽAK – Omladinac 3 : 3, Borac (BG) – Rusín 1 : 3, Maglić – Budúcnosť 0 : 1, Kulpín – Borac 46 (O) 2 : 0, Polet – Budućnost (P) 1 : 0, Budućnost (M) – Zadrugar 2 : 2, Tvrđava – Stanišić 1 : 0, BSK – Radnički 1 : 0, Slávia – Kordun 0 : 3 V 21. kole budú hrať: BSK – ŽAK, Stanišić – Budućnost (M), Radnički – Tvrđava, Zadrugar – Polet, Budućnost (P) – Slávia, Kordun – Kulpín,

Borac (O) – Maglić, Budúcnosť (H) – Borac (BG), Rusín – Omladinac. Zápasy sa začínajú o 15. hodine.

1. Stanišić 2. Rusín 3. Budućnost (M) 4. Budućnost (P) 5. Borac (BG) 6. Borac 46 (O) 7. Slávia 8. Kulpín 9. BSK 10. Polet 11. Budúcnosť (H) 12. Radnički 1918 13. ŽAK 14. Kordun 15. Zadrugar 16. Omladinac (-1) 17. Maglić 18. Tvrđava

20 18 20 13 20 11 20 12 20 10 20 10 20 9 20 9 20 7 20 8 20 6 20 7 20 4 20 6 20 5 20 4 20 4 20 3

0 2 62 : 18 2 5 53 : 31 7 2 43 : 17 3 5 43 : 17 3 7 43 : 36 3 7 29 : 28 3 8 20 : 21 1 10 44 : 54 5 8 26 : 33 1 11 26 : 28 7 7 34 : 38 3 10 26 : 36 5 10 39 : 49 4 10 29 : 44 5 10 27 : 45 5 11 39 : 49 3 13 26 : 52 5 12 20 : 39

54 41 40 39 33 33 30 28 26 25 25 24 16 22 20 16 15 14

• ŠPORT •

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Rozhodca nevidel ofsajd AŠK – RUSANDA 1 : 3 (0 : 2) Vladimír Gál

radáčania prehrali aj druhý zápas tejto jari na vlastnej pôde. Bol to jeden z najslabších zápasov AŠK za posledných niekoľko rokov. Treba však pripomenúť, že ihrisko bolo nasiaknuté vodou, takže sa nemohlo kombinovať od nohy k nohe, ale dlhými prihrávkami z obrany do útoku, čo domácim vonkoncom nezodpovedalo. Od samého začiatku to nezačalo dobre. Už v 5. min. hostia mali šancu. Vybiehajúci brankár Stojkov sa skĺzol, ale našťastie útočník hostí strelil doňho. V 10. min. útočník hostí využil chybu domácej obrany a dal prvý gól. V 15. min. ďalší šok na Kopove. Hostia dali aj druhý gól. Tentoraz chybil Vesin. Domáci začali prejavovať nervozitu tak na ihrisku, ako aj na striedačke. Výsledok je červená karta pomocnému trénerovi Dušanovi Mijićovi, pre poznámky

najprv postrannému a potom aj hlavnému rozhodcovi. V 35. min. domáci mali prvú stopercentnú šancu, keď V. Gál ideálne prihral Birmancovi a tento z 5 metrov strieľal vedľa. Trochu neskoršie nová šanca. Strieľal Jevremov, ale lopta prešla nepatrne vedľa žrde. V druhom polčase sa hrala 55. min., keď rozhodca Bibin ukrivdil domácemu celku. Totižto strelu z voľného kopu brankár Stojkov krátko odrazil, nadbehol útočník hostí a zaslal loptu do siete. Všetci na štadióne videli, že vo chvíli, keď sa strieľal voľný kop, ten útočník hostí bol v ofsajde, iba rozhodca nie, a uznal gól. To domácich dodatočne vykoľajilo a do konca hrali slabo. Predsa v 80. min. Ponorac sa dobre vynašiel a dal čestný gól pre Aradáčanov. Keď rozhodca Bibin odpískal koniec, červenú dostal aj tréner AŠK S. Zakić, lebo protestoval u rozhodcov, ktorí, musí sa to uznať, neboli na vysokej

úrovni. Najhoršie vo všetkom je to, že až piati Aradáčania dostali žlté karty a z tých dôvodov kapitán Zakić, Ponorac a Striško nebudú môcť pomôcť svojim spoluhráčom na nedeľu v Kleku. AŠK: Stojkov, Jevremov, Vesin (Korać), Zakić, Striško (Kurtešan), Lončarski, Davidovac (Cvijetić), V. Gál (K. Gál), Ponorac, Mijić, Birmanac (Nenin) Výsledky 20. kola: MSK – Mla-

Dejan Striško ožltol a na nedeľu nebude mať právo hrať

dost (L) 2 : 0, Potisje – Crvena zvezda 1 : 2, Vojvodina (B) – Lehel 8 : 0, Radnički 1911 – OFK Klek 3 : 0, Polet – Mladost (BD) 1 : 0, Tamiš – 2. oktobar 2 : 2, Borac – Vojvodina (NM) 2 : 0

1.Crvena zvezda 2. Polet 3. Mladost (BD) 4. AŠK 5. Radnički 1911(-1) 6. Mladost (L) 7. Borac 8. Vojvodina (NM) 9. MSK 10. Vojvodina (B) 11. Rusanda 12. 2. oktobar 13. Delija 14. Potisje 15. OFK Klek 16. Tamiš 17. Lehel

19 16 19 14 19 12 19 10 19 10 19 9 19 8 19 8 19 7 19 8 18 7 19 6 18 6 19 6 18 4 19 3 19 0

3 0 60 : 13 1 4 48 : 16 3 4 43 : 15 4 5 38 : 24 4 5 38 : 22 4 6 31 : 27 4 7 35 : 22 4 7 32 : 28 5 7 32 : 23 1 10 40 : 35 2 9 39 : 37 5 8 28 : 39 4 8 24 : 42 3 10 29 : 34 1 13 22 : 46 3 13 15 : 40 1 18 8 : 99

51 43 39 34 33 31 28 28 26 25 23 23 22 21 13 12 1

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Smerujú do stredu tabuľky TATRA – FR. PARTIZAN 3 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

olo to zaujímavé futbalové predstavenie. Obojstranne sa hralo rýchlo, technicky pekne, tvrdo, ale veľmi korektne, o čom svedčí aj to, že dobrý rozhodca Šarić nikoho netrestal kartičkou. Tatranci počas celého zápasu mali viac z hry, v útoku boli konkrétnejší. Mali aj viac šancí, z ktorých tri aj v góly premenili. Víťazstvo domácich je presvedčivé a zaslúžené. Vedenia sa Kysáčania ujali v 28. min. gólom Petrovića. S minimálnou prednosťou sa odišlo na oddych a po zmene strán tatranci ešte dvomi gólmi Zukića (z penalty) v 58. a Živojnova v 75. min. deklasovali súpera. Keby lepšie mierili, domáci mohli vsietiť ešte niekoľko gólov. Najlepšie šance, po dve, zmrhali Svitić a Živojinov, ale nezazlievajme im. Aj to je časť hry. • ŠPORT •

(Živojinov), Svitić, Zukić (Ožvát), Požarev (Đorđević), Berić Keby nebolo šancí, nebolo by ani Výsledky 20. kola: Titel – Šajgólov. No zdá sa, že tatranci po kaš 3 : 0, TSK – Veternik 0 : 2, dobrej hre a tejto výhre zača- Susek – Slavija 1 : 4, Jedinstvo – li kráčať smerom k stredu Sirig 2 : 2, Hajduk – Fruškogorac rebríčka, a ak v takej hre 2 : 1, Bačka (B) –ŽSK 0 : 1, Tatra budú pokračovať, môžu – Fr. partizan 3 : 0, Omladinac – zostať v oblastnej lige. Petrovaradín 1 : 3, Futog – Bačka TATRA: Popin, Mrđeno- (Đ) 3 : 3 vić, Petrović, Živanović, DuvnNasledujúce 21. kolo sa hrá 27. jak, Radić (Stojšić), Grahovac a 28. marca a Tatra znovu hrá v Kysáči s celkom Petrovaradína, lebo si dva kluby v jeseni vymenili hosťovanie a hralo sa v Petrovaradíne. Vzhľadom na to, že aj ďalší zápas s Bačkou z Ďurdeva podľa rozvrhu hrajú doma, bude to pekná príležitosť v troch zápaPetrović (v tmavomodrom drese) hlavičkoval soch zaradom na pre 1 : 0 domácom trávniku

získať vzácne body a ujsť z nebezpečnej zóny. Zápas na nedeľu v Kysáči sa začne o 16.00 h.

1. Veternik 2. TSK 3. ŽSK 4. OFK Sirig 5. Fruškogorac 6. Slavija 7. Bačka 1923 8. Fr. partizan 9. Petrovaradín 10. Jedinstvo 11. Šajkaš 1908 12. Omladinac 13. OFK Futog 14. Tatra 15. Titel 16. Bačka (B) 17. Susek 18. Hajduk

13 /4952/ 27. 3. 2021

20 16 20 14 20 10 20 11 20 10 20 10 20 9 20 10 20 9 20 7 20 8 20 7 20 6 20 5 20 5 20 4 20 1 20 1

2 2 80 : 13 4 2 46 : 11 7 3 42 : 31 3 6 30 : 17 5 5 47 : 25 5 5 40 : 23 7 4 37 : 21 3 7 40 : 34 4 7 30 : 27 6 7 42 : 35 3 9 38 : 31 5 8 29 : 30 5 9 32 : 38 4 11 22 : 41 1 2 27 : 59 4 12 18 : 40 3 16 20 : 77 1 18 10 : 77

50 46 37 36 35 35 34 33 31 27 27 26 23 19 18 16 6 4 41

Šport V ÚSTRETY JUBILEU PETROVSKÉHO FUTBALU

Slovenský športový klub 1923 Petrovec – FK Mladosť Jaroslav Čiep

ko ďalší podnet na nastávajúce sté výročie založenia Slovenského športového klubu v Petrovci, alebo ako to častejšie znie v skratke SŠK (es-eš-ká) Petrovec, založený roku 1923, na ktorý potom svoju tradíciu nad-

Titulná strana novej brožúrky

viazal aj súčasný Futbalový klub Mladosť v Báčskom Petrovci po druhej svetovej vojne, vyšla ďalšia brožúrka, svojrázny samizdat. Podobne ako to bolo počas Slovenských národných slávností roku

2019, keď tlačou vyšla 28-stranová knižočka obsahujúca zatiaľ nepublikované archívne materiály z histórie petrovského futbalu. V nej boli odtlačené fotografické a dokumentárne archiválie z bohatej športovej histórie petrovského futbalového klubu, aj odtlačené originály prvej zakladajúcej zápisnice a členské knižky SŠK. Tentoraz ide o obsiahlejšiu publikáciu, odtlačenú na kriedovom papieri v plnom kolore na 62 stranách. V nej sú obsiahnuté aj reprodukcie klubových tabiel, fotografie jednotlivých zostáv prvej jedenástky a dorastu, výkres starej tribúny a zoznam čestných členov. Svojimi textovými príspevkami z predchádzajúcich období zastúpení sú Michal Spevák, Ján Špringeľ, Pavel Pálik, Dr. Ján Babiak a Samuel Medveď, kým novšieho dáta sú príspevky Pavla

Petrovci. V náklade 200 kusov ju vytlačila tlačiareň Cline v Podgorici v Čiernej Hore. Pripomeňme si, že doteraz o dejinách futbalu v Petrovci vyšli nasledujúce knihy: 30 rokov Futbalového klubu Mladosť Petrovec 1923 – 1953 (1953), 40 rokov FK Mladosť Petrovec (1963), Pol storočia FK Mladosť Petrovec 1923 – 1973 (1973), Petrovský futbal 80-ročný (2003, zostavil Samuel Medveď), 90 rokov petrovského futbalu (2013, zostavil Samuel Medveď) a Slovenský

Speváka Futbalová škola (FŠ), Pavla Severíniho st. Informácia o výstavbe novej tribúny a svojrázny doslov Michala Speváka ml. V ústrety jubileu založenia futbalového klubu v Petrovci. Ako sa vyjadril M. Spevák ml., vydanie tejto publikácie je len ouvertúrou k veľkolepému jubileu – k storočnici organizovaného futbalu v Petrovci, kedy by mala okrem iného byť vydaná aj reprezentačná a obsažná publikácia. Aj touto cestou vyzvali bývalých a terajších futbalistov, ako aj vede- Tablo z roku 1943 nie klubu, aby sa aktívne pričinili k zrodu budúcej športový klub Petrovec 1923 (2019, knihy venovanej petrovskému samizdat, zostavil Michal Spevák). V rukopisnom odklepe zostala futbalu. Publikáciu Slovenský športový aj publikácia Dvadsať rokov SŠK klub 1923 Petrovec – F. K. Mladosť Petrovec 1923 – 1943, ktorú zostavili vydalo ako samizdat združenie Ivan Majera a Pavel Bartók (82 strán, Slováci a spolužitie v Báčskom pripravená do tlače 1944).

VOLEJBALISTI A VOLEJBALISTKY KULPÍNA

Víťazný víkend KULPÍN – PROLETER 3 : 0 (Výsledky v setoch: 25 : 15, 25 : 18, 25 : 15) Katarína Gažová

rvé mužstvo Volejbalového klubu Kulpín pokračuje vo víťaznej šnúre. Aj v sobotu 20. marca v ďalšom kole Druhej ligy Srbska – severnej skupiny v stretnutí s mužstvom zo Zreňaninu dokázali, že majú veľký počet kvalitných hráčov tak v hre, ako aj na striedačke. V meraní síl s mužstvom Proletera na parkete omnoho viac času pobudli hráči, ktorí nehrajú až tak často, a dokázali, že s nimi klub do budúcna musí vážne počítať. Tí skúsení hráči iba nakrátko schádzali

www.hl.rs

do hry. Avšak aj v takej zostave kulpínski volejbalisti dominovali, hrali v uvoľnenej a veselej nálade a víťaz ani v jednej chvíli nebol otázny. Škoda, že obecenstvo nemohlo byť prítomné a vychutnávať si ich peknú hru. KULPÍN: Zima, Peťkovský, Hasík, Petrović, Emer, Salatić, Babić, Gajičić, Bojkov, Ćirić, Lekár, Relota Kulpínčania sú aj naďalej presvedčivo prví v tabuľke. Na nasledujúci víkend hrajú s veľmi nepríjemným a kvalitným mužstvom VK Stražilovo zo Sriemskych Karloviec, ktoré je vo vzostupnej forme.

Informačno-politický týždenník

Momentka zo zápasu s Proleterom, v ktorom si Kulpínčania upevnili prvé miesto v tabuľke

ŽVK KULPÍN – ŽVK VOLFAND 3 : 1 (Výsledky v setoch: 23 : 25, 25 : 17, 25 : 12, 25 : 17) V rámci ďalšieho kola Druhej vojvodinskej ligy Kulpínčanky v nedeľu uhostili dievčatá z Karavukova. Od začiatku zápasu hrali pekne a obetavo, ale pred koncom prvého setu poľavili, urobili veľa chýb a tento set prehrali 23 : 25. V pokračovaní však hrali omnoho lepšie, podľa pokynov trénera Sta-

nislava Zimu, a nasledujúce tri sety presvedčivo vyhrali. Všetky hráčky dali svoj príspevok k víťazstvu. VK KULPÍN: Dobrovoljská, Kreková, Daniela, Nataša a Klaudia Králikové, Gostovićová, Daniela a Nataša Chalupkové, Babiaková, Kolarská • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Padinčanom vrabec uletel z hrsti Vedúci Pavlišania po výhre v Jabuke stoja pevnejšie v čele tabuľky. Druhá Budućnost prehrala v Debeljači a Gajčania a Padinčania remizovali. V hornej časti tabuľky sa upevnili Idvorčania a Hajdušičania, ktorí vyhrali nad svojimi hosťami. Ostatné kluby hrajú premenlivo a niektoré sa musia obávať o svoj osud. Najhoršie je to s Baranďanmi, lebo so skromnou bodovou zásobou strácajú šance na záchranu. Otázne je, aj či Ilandžanom a Uljmanom získaný bod bude stačiť. Potporanj a Jugoslavija to tiež nebudú mať ľahké v boji o záchranu. Výsledky 18. kola: Jugoslavija – Crvena zvezda 0 : 3, Hajdušica – Radnički 4 : 0, Partizan (U) – Strela 0 : 0, Banat – Dolina 2 : 2, Spartak 1911 – Budućnost 2 : 0, Partizan (G) – BAK 3 : 3, Polet – Stari Tamiš 3 : 1, Potporanj – Sloga 2 : 4

BANAT – DOLINA 2 : 2 (0 : 2) Ján Bokor

o návrate z neďalekej Ilandže tréner Doliny Dejan Žarkov bol priam rozhorčený. Podľa jeho slov hráči Doliny si domov priniesli zaslúžený bod, ale boli bližšie k úplnému zisku. Dolina v Ilandži zahodila 2 body. Padinčania začali zápas veľmi dobre. Neprekážalo im ani nerovné ihrisko. Prvý polčas hrali bezchybne a kontrolovali hru. Delostrelec Jovanov znovu z voľného kopu presne mieril a zavlnil sieť Trbojevića, ktorý skôr stál v bráne Doliny. Bolo to v 17. minúte, keď sa Padinčania ujali vedenia. Lepšia hra hosťom priniesla dvojgólový náskok. Strelcom druhého gólu bol Josimovski. Po prestávke voz Doliny sa začal valiť dolu kopcom. Sebavedomí hostia poľavili a prepustili hru domácim, ktorí sa snažili zmeniť po nich neprajný výsledok. Nádej sa zjavila v 60. min., keď Radović skorigoval výsledok z prísnej penalty. Rozhodca Marjan Sarka „videl“, že lopta zasiahla ruku Trajčevského a poponá-

hľal sa odpískať penaltu, ktorá podľa mienky hostí nebola. Dalo to nové sily domácim, ktorí chceli stoj čo stoj vyrovnať. Dolina však bránila získanú prednosť a mala aj dve šance riešiť víťaza. Nuž a potom v siedmej minúte

nadstaveného času (?!) domáci útočník vystrelil na bránu Katanića, ktorý loptu krátko odrazil a dobiehajúci Babić ju upravil do siete, po čom rozhodca ihneď odpískal koniec. Deľbe bodov sa domáci veľmi potešili. Sú mienky, že im to pomôže ujsť z nebezpečného pásma. Aj keď diváci nesmeli byť prítomní na zápase, bolo ich dosť a po zápase neoprávnene urážali hráčov Doliny, čo si títo ničím nezaslúžili. DOLINA: Katanić, Popović, Mitkovski, Josimovski (Kolak), Kelečević, Jovanov, Trajčevski, Stojkov, Nestorovski (Janjović), Bančov (Ilić), Radenković Na nedeľu Dolina doma uvíta Partizan z Uljmy.

Mužstvo Doliny na začiatku majstrovstiev pred vynovenou tribúnou

nezmenený až do 43. minúty, keď po rohovom kope Maliar loptu zaslal do siete. Iba minútu neskoršie A. Ružić kľučkoval po pravej strane a z okraja šestnástky silnou strelou aj druhýkrát matoval brankára hostí – 2 : 0. HAJDUŠICA – RADNIČKI 4 : 0 (2 : 0) Hajdušičania po zmene strán začali v rovnakom tempe. Už v 50. minúte peknú Vladimír Hudec prvý kontakt s loptou mal až v 21. min. príležitosť mal Maliar, ale volejom strieľal Hostia zrejme do Hajdušice prišli brániť nad. Konečne v 12. minúte Knežević eby jestvovala možnosť merania času, sa a znemožniť rýchle protiútoky, ktoré centroval pred gól a Radović z nepatrnej koľko lopta bola v nohách súperov, tak by sa stali svojráznou poznávacou značkou blízkosti hlavou zvýšil náskok – 3 : 0. Iba na nedeľňajšom zápase istotne prístroje Hajdušičanov. To sa im počas takmer celého pár minút neskoršie po ľavej strane kľučkoval ukázali, že 80 percent času lopta bola v nohách prvého polčasu aj podarilo. Domáci obliehali a unikol N. Ružić, a ako sa neskoršie ukázalo, domácich futbalistov. O tom, aký bol pomer síl na bránu hostí, ale preniknúť ku gólu cez hustú ihrisku, vari najlepšie svedčí údaj, že hostia stred obranu sa jednoducho nedalo. Niekoľkokrát položil bodku za výsledkom tohto príliš nerovihriska prvýkrát prešli v 15. min. a brankár Melich domáci skúšali aj z diaľky, ale výsledok zostal noprávneho zápasu. Po tomto góle tempo hry kleslo. Tréner Hajdušičanov Milorad Mršić dal príležitosť až piatim náhradníkom. Pomer síl sa však nezmenil. Hajdušičania sú aj ďalej omnoho lepší a vytvárajú si šance, ibaže hostia častejšie prechádzali na polovicu domácich, ale Melicha neohrozili. HAJDUŠICA: Melich, Pejčić (Đukić), Pavlovic, Maliar, Z. Lipták, M. Mršić (P. Mršić), Knežević, Radović (Miksád), A. Ružić (BePekný center Aleksandra Ružića (celkom vľavo) pred riša), A. Lipták, N. Ružić (BreziGól Radovića bránou Radničkého čanin)

Hrádza povolila

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Kovačici Anna-Andrea Holíková, podpredsedníčka

spolupráca s MOMS a Spolkom Juhoslovanov, Čechov a Slovákov v Belehrade. V priestoroch ZŠ prebiehala výstava Vojvodinskí Slováci v Kanade autora Ondreja Miháľa. Nasledujúcim predsedom sa stal Pavel Baláž. V máji 2005 sa konala humanitárna zbierka pre zaplavenú dedinku Međa – Slovenský Bardáň, ktorú matičiari aj odviezli. V júli 2006 bola uskutočnená pietna spomienka na učiteľa Ondreja Miháľa a odhalenie jeho náhrobného pomníka na kovačickom cintoríne. Realizovaná bola vý-

kom Kovačického procesu. Toto viacdňové podujatie organizačne veľkou mierou podporilo Veľvyslanectvo SR v Belehrade na čele s veľvyslancom Igorom Furdíkom. V júli bola prezentovaná kovačická kultúra v Prezidentskom paláci v Bratislave, výstavu otvoril vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič. Prezentácia obsahovala výstavu obrazov insitných maliarov, ručných prác členiek Ženského spolku, huslí z dielne Jána Nemčeka, umeleckej tvorby Evy Nemčekovej a Pavla Vereského, predstavené boli knihy

nasledujúcich riadkoch je podaný prehľad vybraných aktivít kovačického MOMS-u od obnovenia 16. decembra 1990 až po súčasnosť. Obnovenie sa konalo na slávnostných bohoslužbách v chráme Božom a v dome kultúry s primeraným programom. Iniciátorom bol Tomáš Hriešik-Máško, ku ktorému sa rýchlo pripojili ďalší. Prvým predsedom sa stal Dr. Jozef Benka, ktorému nebolo ľahko rozbehnúť činnosť. Už v tomto období sa začala spolupráca s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky. V mandáte predsedu profesora Martina Tomana MOMS pomohol pri súdnom konaní a prispel k spravodlivému rozsudku neprávom obžalovaného kovačického rodáka žijúceho v Česku. Po ňom predsedníctvo prebral Bc. Ján Špringeľ. V polovici 90. rokov bola odhalená pamätná tabuľa Dr. Jankovi Bulíkovi. Na mieste, kde stál pôvodný dom Dr. Janka Bulíka, bola organizovaná pietna spomienka Predsedovia MOMS Kovačica v rokoch 1990 – 2020 a slávnostná akadémia na jeho počesť. Delegácie MOMS Kovači- stava Tradičná svadba na Dolnej o Kovačici a z pera Kovačičanov, ca a Rady Miestneho spoločen- zemi autorky Mgr. Jarmily Ger- kovačická kuchyňa a vystúpil i stva sa zúčastnili pri odhalení bocovej. Delegácia sa zúčastnila FS V šírom poli hruška. V sepsymbolického hrobu Dr. Janka na oslave 180. výročia založenia tembri 2007 bola organizovaná Bulíka na Národnom cintoríne Matice srbskej. prvá Detská svadba. Už v októbri v Martine. Ku sklonku desaťročia Aj rok 2007 priniesol početné boli prezentované zborníky prác na post predsedu nastúpil Ing. udalosti. V máji na podnet mla- z májového sympózia Kovačica Pavel Jonáš. Počas bombardova- dých matičiarov bola zrealizova- pamätá a Dr. Janko Bulík, vlastenia Juhoslávie roku 1999 organi- ná pracovná akcia opravy lavičiek nec, demokrat a martýr. Novemzovaný bol viacnásobný niekoľ- v parkoch. Nasledovalo (od 16. brovou aktivitou bola dražba komesačný odchod s deťmi na do 20. mája) sympózium Odkaz obrazov v Etnografickom múzeu Slovensko do Podjavorníka. Akciu predkov a odhalenie pamätnej v Belehrade. Výťažok z predaja finančne podporili aj členovia tabule Dr. Jankovi Bulíkovi v Be- bol určený na kúpu nového klavíMOMS Bratislava-Rača. V roku lehrade. Sympózium malo dve ra pre Kovačicu. Prvého dňa roku 2000 prvýkrát sa uskutočnila témy: Kovačický proces a osob- 2008 bolo založené Memoriálne Pavlovsko-hromničná zábava, nosť Dr. Janka Bulíka. Súčasťou stredisko Dr. Janka Bulíka. V máji ktorá bola odvtedy organizovaná sympózia bol bohatý sprievodný sa konal koncert na novom klavíri osemnásťkrát. Počas mandátu program: výstava umeleckých fo- v kostole. Záverečnou akciou učiteľky Kataríny Stanovej boli tografií Bc Jána Špringeľa v Ga- mandátu predsedu Baláža bolo okrem ustálených aktivít písa- lérii insitného umenia, výsta- odhalenie búst Jánovi Čaploviné početné odporúčania pre va obrazov na tému Kovačický čovi a Dr. Jankovi Bulíkovi. Pri študentov, ktorí sa rozhodli proces a Dr. Janko Bulík v Galérii odhalení búst boli prítomní aj študovať na Slovensku. V roku Babka a koncert vážnej hudby vtedajší podpredseda vlády SR 2002 kovačickému MOMS-u bola v kovačickom chráme za účasti Dr. Dušan Čaplovič, prvý podpredsedom MS Ing. Jozefom Mar- renomovaných umelcov. Na zá- predseda Matice slovenskej Ing. kušom udelená Pamätná medaila ver boli slávnostné služby Božie Igor Štefan Kovačevič, členovia Matice slovenskej. Začala sa aj a odhalenie pomníka účastní- rodiny Bulíkovej a matičiari z Bra-

tislavy-Rače. Počas pôsobenia profesorky Zuzany Lenhartovej na poste predsedníčky bola okrem iného organizovaná aj prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Nasledujúce dva mandáty MOMS viedla učiteľka Mária Kováčová. V týchto rokoch MOMS Kovačica čelil ﬁnančným problémom. Organizované boli prezentácie niekoľkých kníh autorov: Dr. Jozefa Benku, Dr. Andreja Hriešika a Márie Kotvášovej-Jonášovej, konali sa humanitárne zbierky pre rodiny z Bieleho Blata, Padiny a Kovačice, obnovený bol Matičný turnaj v kolkovaní. Matičiari pomohli profesorom nitrianskej univerzity pri zabezpečovaní materiálu pre publikáciu Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte. V minulom roku v spolupráci s ústredím MSS, Veľvyslanectvom SR v Belehrade, kovačickým Ženským spolkom a Galériou insitného umenia šité boli ochranné rúška, ktoré boli aj súčasťou výstavy. V posledných rokoch Pavlovsko-hromničná zábava dostala humanitárny ráz. MOMS Kovačica má mimoriadne dobrú spoluprácu s Veľvyslanectvom SR v Srbsku, Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Maticou slovenskou, Krajanským múzeom MS, Detským domom umenia BIBIANA v Bratislave, Spolkom Slovákov z Juhoslávie v Bratislave, MOMS Bratislava-Rača, ústredím Matice slovenskej v Srbsku a početnými MOMS-ami. V Kovačici MOMS neoddeliteľne spolupracuje s Memoriálnym strediskom Dr. Janka Bulíka, Galériou Babka, Galériou insitného umenia, Ženským spolkom, ZŠ Mladých pokolení, Gymnáziom Mihajla Pupina, DK 3. októbra, Obecnou knižnicou, zborom SEAVC Kovačica, Obcou Kovačica, miestnym spoločenstvom a ďalšími. O jeho podujatiach informujú médiá: Hlas ľudu, RTV OK, TV Pančevo, RTV a portál kulpin.net. V druhej polovici februára bežného roku kovačický MOMS prebralo nové vedenie.