Hlas ľudu 14/2020 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 4. 4. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4901/

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

4. 4. 2020 | 14 /4901/

Uzávierka čísla: 1. 4. 2020

Anketa Hlasu ľudu – Koronavírus (2) Rozprávali sme sa s ďalšími občanmi o situácii spôsobenej pandémiou koronavírusu (COVID-19). Keďže počet prípadov nového koronavírusu neustále stúpa tak u nás, ako aj vo svete, a ním bolo, ako uvádza tlačová a informačná agentúra Reuters, dňa 31. marca 2020 nakazených 785 000, kým počet úmrtí stúpol na 36 900. O tom, ako ľudia trávia čas v očakávaní normalizácie situácie, sa dozviete v našej ankete z domova a zo sveta. Anketu pripravili členovia redakcie Hlasu ľudu. M. Benka

Galéria insitného umenia v Kovačici nie je iba miesto na expozície a výstavy kovačickej insity, ktoré sú v týchto dňoch mimoriadnych opatrení veľmi málo navštevované. S milovníkmi výtvarného umenia sa bezpečne kamaráti aj prostredníctvom digitálnej online platformy. Okrem online zbierok z bohatého depozitáru GIU na svojej facebookovej stránke ponúkajú aj rozhovory, virtuálne návštevy a videoprezentácie, ktorými približujú minulé, ale aj tie nadchádzajúce aktivity. Na snímke je obraz autorky Alžbety Čížikovej, priekopníčky kovačickej insity. A. Chalupová

Ženský spolok v Kovačici 4. júla oslávi vzácne jubileum – 100. výročie pôsobenia. Okrem príprav na túto oslavu v týchto dňoch pre osamelých seniorov v Kovačici, odkázaných na pomoc druhých, šijú ochranné rúška. Na snímke je jedna malá skupinka členiek Ženského spolku s veľkým srdcom, ktorú tvoria: (zľava) Anna Fiľková, Katarína Hajková a Mária Hološová. A. Chalupová

Ministerstvo poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a lesníctva Srbska ako jedno z opatrení na zabránenie šírenia koronavírusu zaviedlo povinné podanie žiadosti o povolenie na pohyb a vykonávanie agrotechnických opatrení pre poľnohospodárov v čase zákazu vychádzania. Každý poľnohospodár, keď ide na pole, musí mať so sebou aj schválený pracovný príkaz. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Svet nebude nikdy ako predtým

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: ARTPRINT MEDIA DOO

Miroslav Benka

rvé ekologické pravidlo znie: v prírode je všetko spojené so všetkým. Človek nie je len členom svojej bezprostrednej sociálnej komunity, ale je tiež členom oveľa širšej komunity, ktorá sa skladá z celého živého sveta vôkol neho – človek a príroda sú jedno. Ak v tomto reťazci vynecháme iba ohnivko, máme situáciu, ktorá sa práve šíri po celom svete. Takmer všetky infekčné choroby začínajú ako infekčné choroby dýchacích ciest. Žiaľ, situácia bola odhalená v Číne v polovici decembra 2019 a svet s tým oboznámili v januári 2020, keď mnohí ľudia už boli infikovaní. Príliš neskoro. Prudká fluktuácia ľudstva umožnila jeho šírenie. Je ťažké ošetriť 500 000 pacientov za jeden deň, najmä ak je už u pacienta zložitý klinický obraz, keď je potrebná respiračná podpora. A pri vírusových ochoreniach neexistuje liečba, iba symptomatická terapia. Je čas zamyslieť sa, ako budeme fungovať ďalej.

Po pandémii, ktorá nás práve postihla, svet nebude nikdy ako predtým. Preto dúfam, že sa z tejto pandémie aj niečo poučíme. Ak nie, ďalší krok bude ešte desivejší... Bohužiaľ, ľudia majú najčastejšie krátku pamäť a po každom napomenutí znova túžia po hmotnom bohatstve: treba nám zohnať čím väčší dom, čím lepšie auto, bohatší stôl, vyrobiť čím viac zbraní...! Stali sme sa bohatšími v priebehu storočí... a nakoniec nás planéta striasa zo seba. O čo ide, vážení, v čom je podstata veci? Začnime každý od samého seba... pozrieť sa treba na seba a opýtať sa, ako by sme mohli byť lepší, viac ochrániť prírodu, naše celkové prírodné a sociálne prostredie. Potrebujeme menej materiálneho a oveľa viac duchovného... toto je koniec, ak sa ľudské uvažovanie podstatne nezmení. Mnohí z nás si pomyslia: Len nech sa už toto skončí. Budeme mať opäť príležitosť vrátiť sa k správnym hodnotám a čeliť im. Dozvieme sa viac počas nášho spoločného nažívania. Uvažujme o tom, čo môžeme urobiť, aby sa náš život stal zmyselnejší. V chorom ekologickom systéme nemôžeme byť zdraví! Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Deň čo deň, hodina za hodinou 12 Za dlhovekosť vďačí viere a láskavosti

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

28 Funguje to! 40 Len nech zostaneme zdraví, bude času na futbal

19 Poľnohospodárska výroba sa nesmie zastaviť

Titulná strana: Interiér Belehradského výstaviska – dočasná nemocnica pre potreby izolácie a ošetrovania nakazených koronavírusom, Belehrad marec 2020. Foto: Národná obrana Srbska

Nový Sad

• •

14 /4901/ 4. 4. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Ekonomické opatrenia v období krízy Pripravil: Stevan Lenhart

láda Srbska sa rozhodla uviesť nové ekonomické opatrenia v celkovej hodnote 5,1 miliardy eur (čiže 608,3 miliardy dinárov) s cieľom utlmiť negatívne následky epidémie koronavírusu na domáce hospodárstvo. S daným rozhodnutím verejnosť dňa 31. marca oboznámil minister financií Siniša Mali, ktorý povedal, že program týchto opatrení je rozdelený na štyri časti. Prvá sa vzťahuje na oblasť daňovej politiky a v rámci nej bude všetkým súkromným podnikom umožnené odloženie platenia daní z príjmov v období núdzového stavu, pokým všetci darcovia na území Srbska budú oslobodení od platenia dane z pridanej hodnoty. Ako poznamenal minister financií, týmto spôsobom štát v aktuálnej situácii preberá na seba uvedené dane, čím podnecuje domáce podniky, aby vyplácali

platy a zachovali plný počet zamestnancov. Druhá časť programu nových ekonomických opatrení predstavuje priamu finančnú pomoc všetkým mikro-, malým a stredným podnikom v Srbsku vo výške troch minimálnych platov pre každého zamestnanca v období troch nasledujúcich mesiacov. Ako informoval minister financií Srbska, v rámci tretej časti programu nových opatrení ide o finančné prostriedky vo výške 2,2 miliardy eur (čiže 264 miliárd dinárov), ktorými sa má podporiť likvidita domácich podnikov. Podľa slov ministra Sinišu Maliho tieto financie budú môcť podnikatelia získať prostredníctvom Rozvojového fondu v podobe úverov s výhodnými úrokmi a s cieľom čím ľahšie prekonať krízu spôsobenú aktuálnou epidémiou. Štvrtá časť programu nových opatrení predstavuje priamu finančnú pomoc každému plnoletému občanovi Srbska – ako uviedol minister financií, na tieto účely je celkovo vyčlenených zhruba 70 miliárd dinárov a každému plnoletému

občanovi Srbska budú vyplatené prostriedky vo výške 100 eur (čiže približne 12 000 dinárov). * Na konferencii pre médiá dňa 31. marca vedúci Infekčného oddelenia v Klinickom centre Srbska Dr. Goran Stevanović oznámil, že ten deň bol podľa počtu obetí koronavírusu doteraz najhorší pre našu krajinu. Zároveň upozornil, že v prípade, ak sa občania nezačnú správať zodpovednejšie voči sebe a iným (a teda neprestanú sa v týchto dňoch stretávať a vychádzať von zo svojich domov, keď to nie je nevyhnutné), očakáva nás omnoho horší scenár v nasledujúcom období. V krátkom prejave Stevanović vyjadril obavy, že situácia v Srbsku, pokiaľ ide o epidémiu a jej následky, sa zhorší. Hosťujúc vo vysielaní RTS Upitnik epidemiológ Predrag Kon poznamenal, že upozorňujúci Stevanovićov odkaz na konferencii pre médiá v ten deň vlastne predstavoval poslednú výzvu k občanom, aby zodpovedným správaním pomohli zdravotníckym pracovníkom v boji

proti koronavírusu. Na otázku týkajúcu sa možnosti úplného zákazu vychádzania občanov Predrag Kon odpovedal, že by to bolo krajné opatrenie v prípade, ak situáciu už nebude možné inak kontrolovať. Ako uviedol v spomenutom vysielaní, podľa jeho osobnej mienky také opatrenie ešte stále nie je potrebné. * V telefonickom rozhovore medzi prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom a komisárom pre rozšírenie EÚ a susedskú politiku Olivérom Várhelyim bolo vyjadrené obojstranné presvedčenie, že v tomto období je nevyhnutná koordinácia opatrení a spolupráca medzi krajinami západného Balkánu a Európskej únie. Várhelyi oboznámil Vučića s tým, že Srbsku bude umožnené použitie určitých finančných prostriedkov z fondov EÚ s cieľom prekonať krízovú situáciu. Prezident Srbska povedal, že naša krajina tiež počíta s pomocou EÚ pri zmierňovaní ekonomických následkov epidémie koronavírusu.

foto: Pixabay

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

KORONAVÍRUS COVID19  PANDÉMIA

Deň čo deň, hodina za hodinou

Miroslav Benka

ORONAVÍRUS COVID-19 – PANDÉMIA: Podľa posledných štatistických údajov na COVID-19 vo svete zomrelo viac ako 36 900 ľudí a počet inﬁkovaných presahuje 770 000... Vírus koróny sa naďalej šíri po celom svete a odnáša životy. Dnes 31. marca 2020 za posledných 24 hodín umrelo 7 osôb a infikovaných bolo 115. Je to najťažší deň od začiatku pandémie v našej krajine. Odborníci sa obávajú, že tento počet začína rapídne stúpať! Ináč v Srbsku bol 6. marca potvrdený prvý prípad vírusovej koróny v našom regióne, uviedol minister zdravotníctva Zlatibor Lončar na mimoriadnej tlačovej konferencii a poukázal na to, že ide o „dovezený prípad“ a že ten jeden muž sa izoloval a obmedzil kontakty, keď mal podozrenie, že sa nakazil novým nebezpečným vírusom. Srbsko dlho odoláva tomuto vírusu, ale hneď ako sa začne epidémia, rovnako ako všetky ostatné vírusové epidémie, neprechádza ľahko. Každý deň prichádzali čísla, ktoré neboli alarmujúce, ale epidemiológovia dokonca hovorili, že to neznamená nič a že čakáme na určité obdobie zrýchlenia a že druhý týždeň bol kritický. O sedem dní neskôr 14. marca bolo v Srbsku 46 osôb infikovaných koronavírusom. Podľa údajov zo dňa 31. marec 2020 bolo v našej krajine zaregistrovaných celkovo 785 osôb infikovaných koronavírusom, pričom 16 z nich zomrelo. Asi 540 pacientov je v nemocničnej liečbe a 62 je na respirátoroch. Existuje len malá nádej, že za posledné dva dni došlo k miernemu poklesu počtu pacientov. Ako však zdôraznil náš známy epidemiológ Dr. Predrag Kon: „Ne-

• TÝŽDEŇ •

môže byť zlé, že počet pozitívnych výsledkov za posledné dva dni klesá, ale môže to byť len krátka prestávka, a nemalo by nás oklamať.“ Najväčší počet infikovaných sa očakáva v piatom a šiestom týždni od začiatku vírusovej epidémie, jedna verzia do 20. apríla a druhá do konca budúceho mesiaca. Preto sa v celej krajine konajú rozsiahle prípravy a mnohé športové haly, žiacke a štu-

ho by na ulicu nemal ísť prakticky nikto bez osobitného povolenia. Takéto rozhodnutie však bude vo veľkej miere závisieť od názorov domácich a čínskych odborníkov, ktorí sú nám k dispozícií. ŠPANIELSKO NA OKRAJI ZRÚTENIA Po katastrofálnej situácii v Taliansku nikto by neočakával, že sa aj Španielsko dnes

rusom bol 165. Od toho dňa to bolo trochu čudné, krivka stúpala až na 50 novoinfikovaných denne. Krivka vývoja chorobnosti sa začala vážne vztyčovať takmer mesiac po prvom pacientovi a v tom čase sa zrýchlenie pohybovalo na 1 000 infikovaných denne. A potom – 3 000 denne, potom 3 200 denne, 3 500 denne, aby sa 23. marec stal najinfikovanejším dňom za 24 hodín – 6 368 pacientov. Ich zdravotný systém je pred skolabovaním a očakávajú sa udalosti ako v Taliansku. Ak je otázkou, ako zvládneme 19. deň od začiatku koronárnej epidémie vírusu, povieme, že dobre, ale ešte stále nás čaká mnoho náročných dní. USA – NOVÉ NEČAKANÉ OHNISKO PANDÉMIE

dentské domy a internáty, ako aj ďalšie podobné zariadenia, sa prerábajú na dočasné nemocnice. Prezident Aleksandar Vučić oznámil, že v prípade potreby sa zavedú oveľa prísnejšie opatrenia: od uzavretia jednotlivých miest až po zavedenie 24-hodinového zákazu vychádzania, počas ktoré-

ocitne v nepriaznivej situácii a bude mať 39 885 pacientov infikovaných koronavírusom. V Španielsku sa 15. februára vyskytli dva prípady. O sedem dní neskôr krivka stíchla a opäť jej číslo bolo 2, kým 3. marca prišlo Španielsko k tomuto 18. dňu, v ktorom je teraz Srbsko, a počet infikovaných nebezpečným ví-

Máme nové ohnisko na čiernej listine infikovaných vírusom – Spojené štáty americké. Nezdalo sa, že by New York bol mestom, na ktoré teraz všetci usmerňujú pohľad. Americká krivka sa začala 15. februára. Vtedy bolo v tejto krajine infikovaných 15 osôb. Celkovo je táto krivka nešpecifická. Do týždňa z týchto 15 prípadov sa ich počet zvýšil na iba 35. Avšak 18. deň od vypuknutia epidémie, v deň, v ktorom sa teraz nachádza Srbsko, sa zistilo iba 124 prípadov. Od toho dňa došlo k miernemu zrýchleniu a asi 100 novoinfikovaných denne, čo nie je pre veľkú krajinu veľa. Tisíce a viac prípadov sa začalo asi mesiac po prvých prípadoch – od 2 943, 3 680 do 4 663, deň za dňom. V pondelok 23. marca bol deň, keď mali Spojené štáty denne najvyšší počet nakazených – 10 168 registrovaných. Už druhý deň za radom bolo zaznamenaných viac ako 9 000 nakazených pacientov. Nevychádzajte von. Zatiaľ je to najbezpečnejšie opatrenie nás všetkých.

14 /4901/ 4. 4. 2020

Zdroj: covid-19.gov.rs a iné pramene

Týždeň ANKETA HLASU ĽUDU V OBDOBÍ EPIDÉMIE A NÚDZOVÉHO STAVU 2

Ako si navzájom pomôcť...

údzový stav v krajine v dôsledku pandémie si vyžiadal aj núdzové správanie sa občanov, pod ktorým sa rozumie predovšetkým obmedzené pohybovanie sa ľudí. Mladší ako 65 rokov (na dedine 70) na tom zrejme sú lepšie, lebo sa môžu voľne pohybovať aspoň počas dňa, čo asi stačí, aby sa okrem iného aj zásobili základnými potrebami. Starší ako 70 rokov sú však v 24-hodinovej izolácii a najhoršie je určite tým, ktorí žijú sami. Oni sú doslova ponechaní na svojich príbuzných a ak ich nemajú v blízkosti, tak priateľov, susedovcov alebo dobrovoľníkov. Hľa, ako sú na tom naši spolubesedníci.

RUŽENKA ĎURÍKOVÁ, pracovníčka z Erdevíka žijúca v Madride, Španielsko: „Na začiatku mi to nevyzeralo také alarmujúce. To je tam, v inej krajine, veď Španielsko je ohromná krajina, pomyslela som si. Keď som v správach videla, že koronavírus prišiel do Talianska, v Madride slniečko všetkých vyzvalo von. Retiro park bol plný ľudí. Potom sa všetci začali o tom rozprávať. Bola som v dileme – nosiť rukavice? Dať si rúško, či nie? Chodili sme riadne do roboty. Počula som rôzne komentáre, ľudia si robili žarty s tým Covid-19. Ja som sa slušne správala. Nosila som rukavice a pozerala, či som jediná. A už som nebola jediná. Situácia sa začala meniť. Na námestí 8. marca bola feministická oslava MDŽ a bolo tam 120-tisíc žien. Už 9. marca bolo 500 infikovaných a 14. marca 3 000 infikovaných a 80 mŕtvych. Zatvorili školy. Vtedy som si uvedomila, že koronavírus už prišiel aj do Madridu. Zo dňa na deň sa čísla zväčšujú. Veľmi rýchlo sa to šíri. Je mi smutno a mám trochu aj obavy. Som v cudzine sama. Čoraz viac rozmýšľam o svojej rodine – synovi, neveste, vnučke. Môj otec má 84 rokov. Vírus ubližuje najviac starším ľuďom. Smutných správ je každým dňom čoraz viac. Madrid je v týchto dňoch veľmi

www.hl.rs

smutné mesto. Neviem, či mám právo odsudzovať, ale z mojej perspektívy Španielsko zmeškalo s bezpečnostnými opatreniami. Malo byť oveľa rýchlejšie. Zdá sa mi, že v Srbsku to urobili načas. Ešte keby ľudia pochopili a rešpektovali opatrenia.“ MUDr. ANNA BALÁŽOVÁ, špecialistka všeobecnej medicíny zo Starej Pazovy: „ V staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja pracujeme podľa vymeneného režimu práce, teda v nových podmienkach a v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Všetci

starať veľmi zodpovedne a pri donášaní stravy, liekov a iných nevyhnutných potrieb prihliadať na opatrenia, ktoré zabránia šíreniu nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19. Záväzne sa treba najmä s príslušníkmi najstaršej vekovej skupiny často počuť telefonicky, aby sa celková situácia ľahšie prekonala. Apelujem na maximálne dodržiavanie predpísaných opatrení počas pandémie a chcem veriť, že iba takto spoločne zvíťazíme nad týmto ťažkým ochorením, ktoré spôsobuje koronavírus. “

zamestnanci v ustanovizni musia dodržiavať pravidlá ochrany na pracovnom mieste. Záväzne nosíme rúška a rukavice a celý priestor domu zdravia sa často dezinfikuje. Kontakty s pacientmi sa prevažne konajú prostredníctvom telefónnych liniek, no tí podozriví, ktorí majú horúčku, sa ihneď usmerňujú na prehliadku v osobitnom priestore, ktorý je vyhranený iba na tieto účely. Keďže my všetci máme aj svoje rodiny a v nich aj starších členov ako 65 rokov, musíme byť v danej situácii ešte viac obozretnejší. Napríklad aj moji rodičia patria do tejto ohrozenej kategórie ľudí a majú 78, resp. 83 rokov. O najstarších sa máme

RASTISLAV SUROVÝ, čestný predseda MSS a predseda MOMS Kysáč: „Ako jednotlivci, ale aj ako príslušníci početnej skupiny ľudí v našej krajine stojíme v boji proti neúprosnému koronavírusu. I napriek tomu načim veriť, že pred nami je budúcnosť a optimistické nádeje, ale i s pochybnosťami, čo nám ona prinesie. Aké choroby, povodne, katastrofálne požiare, násilia a vraždy, zemetrasenia... Je to pomsta alebo upozornenie prírody a našej planéty Zeme na náš neľudský vzťah k nej. O tom, čo sa stáva vo svete, vďaka súčasným médiám sa dozvieme v priebehu niekoľkých minút. Každý jednotlivec si to vysvetľuje

Informačno-politický týždenník

jemu príslušným spôsobom. Osobne sledujem mnoho toho, čo sa deje medzi tunajšími Slovákmi. Ako dlhoročný čitateľ nášho týždenníka Hlas ľudu prostredníctvom internetu a TV so záujmom si prečítam a pozriem, čo sa deje v našich prostrediach, v práci Matice slovenskej v Srbsku, jej MOMS-ov, NRSNM, v oblasti slovenského školstva, združení našich občanov (folklórne, divadelné, spolky slovenských žien, divadelného života, významných jubileí). Nevzdávajme sa, neupádajme do depresie, neaktivity, nedávajme miesto vzájomným škriepkam a roztržkám. N e m l č m e. Snažme sa svojím osobným konaním byť uvedomelá indivídua nášho národného a slovenského celku, lebo vyslovené slovo spája len prítomných ľudí. Napísané slovo spája ľudí blízkych i vzdialených, spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť do jedného celku. Ruský spisovateľ Gorkij to jednoducho a pekne povedal: Človek, ako to znie hrdo.“ MICHAL VIDA, poľnohospodár: z Kulpína „Nový koronavírus nás takpovediac prekvapil. Spočiatku sme si mysleli, že to nie je také nebezpečné, ale časom, ako dostávame čoraz viac informácií o jeho následkoch, čoraz viac chápeme, aká je situácia naliehavá. Aj v našej každodennosti nastali zmeny a museli sme sa prispôsobiť novej situácii. Neberieme si veci naľahko, ale sa pridržiavame všetkých opatrení, ktoré nám odporúčajú aj odborní lekári a aj štát. No mňa konkrétne už občas irituje opakovanie tých istých príkazov, ako aj neorganizovanosť v niektorých ustanovizniach. Konkrétne myslím na ambulanciu v Kulpíne, kde dovnútra pustia iba jedného pacienta a všetci ostatní stoja vonku. Na tejto nízkej temperatúre, aká bola po tieto dni, to vôbec nie • TÝŽDEŇ •

je príjemné. Preto by som si prial, aby tá výhodnejšia organizácia bola viac prispôsobená pacientom. Predsa si myslím, že my na dedine v porovnaní s občanmi v mestách máme tú výhodu, že môžeme vyjsť na dvor a počas dňa trochu aj pracovať, aby nám

prešiel čas. To na nás vplýva pozitívne, že nesedíme stále vo vnútri domu. A zasa už keď sme vnútri, venujeme sa veciam, ktoré nás bavia a v ktorých máme záľubu, aby sme sa odpútali od tej neľahkej situácie a zostali psychicky vyrovnaní a zdraví. Máme nádej, že bude lepšie, a trpezlivo budeme čakať na prekonanie všetkého toho, čo nám vírus so sebou priniesol. Odkazujem aj iným ľuďom, aby rozmýšľali iba pozitívne a maximálne sa prispôsobili novej situácii.“ ANNA KUCHÁRIKOVÁ, domáca z Vojlovice: „Zamknutá som celý deň. Ak niekto zazvoní, nakuknem iba cez okno. Navštívili ma iba moje výšivkárky, ktoré mi doniesli nejaký balík. Bol aj pán farár, ale sme sa znovu rozprávali iba cez okno. V týchto dňoch boli aj moji posadiť mi záhradu. Z diaľky som im povedala, aby si sami vzali, čo potrebujú a urobili to bezo mňa. A čo sa zásobovania týka, dobre som zásobená. Mám plnú mrazničku, zemiaky, masť, klobásy, slaninku... Chlieb si sama upečiem. Patrím do generácie, ktorá mnohé krízy prežila, naučila som sa, že vždy treba niečo nechať aj v rezerve, pre, ako sa tomu povie, nedajbože. Mňa moji rodičia učili, že v dome vždy musím mať dva kg soli. Keď kilogram strovím, tak jeden treba dokúpiť. Nuž a ak niečo potrebujem z predajne, prinesie • TÝŽDEŇ •

mi sused, takže mi vôbec nepadne ťažko, že som izolovaná. Mám záhradu, v ktorej sa trochu bavím, čítam a často sa prostredníctvom internetu počujem s príbuznými vo svete. Televíziu nesledujem, lebo nechcem, aby ma otravovali tým, koľko ľudí zomrelo. Ja im pomôcť

nemôžem a to ma iba obťažuje. Pozriem si iba večer správy, aby som bola informovaná, a to je všetko. Nie som vyľakaná. Akže by som mala dnes zomrieť, nebojím sa, ale človek musí bojovať, akoby mal ešte sto rokov žiť, a preto sa aj ja snažím, aby mi imunita bola silná, avšak to nerobím iba teraz, ale aj keď sme nemali túto pandémiu.

EVA HRAŠKOVÁ , domáca z Hajdušice: „Spočiatku mi nebolo úplne jasné, že nesmiem vychádzať na ulicu. Bolo mi to trochu divné, že prečo by mňa niekto obsluhoval, keď už môžem sama. Totižto prednedávnom som operovala koleno, takže som bola úplne nehybná a potrebovala som pomoc. Teraz sa už pohybovať môžem, a preto som nemohla

pochopiť, že ma aj naďalej niekto musí vysluhovať. Teraz som však už pochopila a čas trávim v dome. Dcéra s rodinou žije v Novom Sade a nemôžu prísť. V nedeľu ráno som však využila možnosť a trochu som sa zásobila a ak niečo v priebehu týždňa potrebujem, donesú mi priateľky, ale nepotrebujem bohviečo, iba ak chlieb. Inak nebojím sa. Som úplne ľahostajná. Ako druhým, tak aj mne. Z tejto kože nikam. Snažím sa, pravdaže, dodržať opatrenia záchrany. Po celý deň nevyjdem na ulicu, iba ak ráno trochu vykuknem. V dôsledku spomenutej operácie som ani pred pandémiou nechodila bohviekoľko, ale som predsa len odišla ku kamarátkam, a teraz nechodím vôbec.“ MÁRIA HANÍKOVÁ, domáca z Bieleho Blata: „Celkom dobre trávim čas doma. Mám veľkú záhradu, ktorej sa venujem. Okrem toho aj ďalej mnoho vyšívam. Nemám problémy ani so zásobovaním. Mám plnú mrazničku, takže nepotrebujem mnoho potravín, iba ak chlieb, mlieko..., a to, ako aj iné potreby, mi donesie dcéra. Utíchla aj aktivita spolku žien, v ktorom som bola veľmi aktívna, ale ako sme stratili predsedníčku Anušku, ponechala som to na mladšie ženy a ja im iba pomôžem, takže mi toto,

že musím byť doma, veľmi vyhovuje. Ak sa ma opýtate, či sa bojím vírusu, tak vám odpoviem, že sa nebojím, ibaže sa veľmi zamýšľam nad tým, ako k tomu prišlo. Veľmi ma to trápi a nemôžem sa zbaviť dojmu, že je táto kríza s vírusom umele vyvolaná. Zrejme nemáme na to dôkazy, ale kedy-tedy sa to dokáže.“

Anna Zorňanová, etnomuzikologička z Nového Sadu: „ Koronavírus a situáciu, v ktorej sa momentálne nachádza celý svet, chápem veľmi vážne. Aj keď sa nám možno zdá, že sú aktuálne štátne opatrenia v súvise s ňou príliš prísne, musíme ich dodržiavať, aby sme zachránili seba a iných. V Novom Sade, žiaľ, ľudia nechápu túto situáciu seriózne, parky sú plné, donedávna boli plné kaviarne, reštaurácie. Za posledných niekoľko dní sa to našťastie zmenilo, platí zákaz vychádzania. Ľudia čoraz častejšie nosia rúška a ochranné rukavice a to je pozitívne. Zvlášť ma teší, keď o 20.00 h vyjdeme na balkóny a potleskom podporujeme zdravotníckych pracovníkov, ktorí bojujú o životy nakazených a chorých. Vtedy sme všetci jednotní, pozitívni, a je to úžasný pocit. Musím uznať, že aj mne je niekedy ťažké byť doma uzavretá medzi štyrmi stenami, zvlášť preto, lebo som novinárkou a zvykla som si pracovať po celý deň, a to prevažne v teréne. Teraz sa to stoplo a pracujeme skrátene. Keďže sa usilujem v každej situácii rozmýšľať pozitívne, rozhodla som sa využiť voľný čas, ktorého teraz mám zrazu mnoho, na všetko, na čo som skôr nemala veľa času – na čítanie, pozeranie filmov, seriálov, cvičenie, varenie... Robím to, čo ma robí šťastnou, a to je moja rada aj vašim čitateľom – využite voľný čas na seba a tým pomôžte aj sebe, svojim blízkym, ale aj všetkým ľuďom. Zostaňte doma a buďte pozitívni.“ Pokračovanie v budúcom čísle...

14 /4901/ 4. 4. 2020

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Darcovstvo krvi počas núdzového stavu Anna Lešťanová

ervený kríž Stará Pazova v spolupráci s Ústavom pre transfúziu krvi v Novom Sade usporiadal v sobotu 28. marca akciu dobrovoľného darcovstva krvi, ktorá sa konala v rámci pravidelného výročného plánu, a to v miestnostiach Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. Za tri hodiny, koľko akcia trvala, z prihlásených 44 darcov krvi túto drahocennú tekutinu dalo 35 občanov mesta, ktorí priamo na diele prejavili svoju humanitu a solidaritu. Ako sa dozvedáme od Jasny Petrovićovej-Živkovićovej, odbornej spolupracovníčky v Červenom kríži Stará Pazova, táto akcia, ktorá sa úspešne realizovala i počas mimoriadnej situácie, bola

Tím Červeného kríža Stará Pazova

náročne pripravená vyše týždňa miestností tejto pazovskej zákdopredu. Podniknuté boli všetky ladnej školy, v ktorej bol v súlade dodatočné preventívne opatrenia s predpismi obmedzený aj počet s cieľom zabrániť šírenie nového ľudí. Samotný priestor bol dezinfikovaný a uplatňovali sa tam koronavírusu. Akcia bola teda dôkladne pripravená a J. Petrovićová-Živkovićová ako vždy to zvládla na výbornú, lebo potenciálni darcovia jej museli vopred predostrieť viaceré údaje, vrátane aj tých, či eventuálne neboli v zahraničí. Presne sa vedelo, kedy a o koľkej zahlásení darcovia krvi majú prísť do Vždy nevyhnutná prehliadka darcov krvi zo

zvýšené hygienické a epidemiologické pravidlá. „Staropazovčania prejavili zodpovednosť, disciplínu a predovšetkým veľkú solidaritu a humanitu. Zúčastnili sa v akcii v hojnom počte vzhľadom na danú situáciu. V našom mene im patrí veľká vďaka a tiež v mene všetkých tých, ktorým účasťou v tejto akcii a svojím nesebeckým skutkom predĺžili život,“ povedala Petrovićová-Živkovićová. Akciu ochotne podporili i mladí dobrovoľníci Červeného kríža Stará Pazova. Foto: z archívu strany ČK Stará Pazova

zdravotníkov Ústavu pre transfúziu krvi v Novom Sade

I tentoraz klobúk dolu pred všetkými darcami krvi zo Starej Pazovy

NA NIKOHO SA NESMIE ZABUDNÚŤ, hovoria z vedenia staropazovského Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix. Toho času spolok má viac ako 60 členov a ako nám povedala Jelica Despotová, predsedníčka spolku, v aktuálnej mimoriadnej situácii spôsobenej pandémiou koronavírusu, tajomníčka Mira Tijanićová a ona sú denne s nimi v kontakte. V prípade, že niekto potrebuje hocijakú pomoc, nesebecky ju poskytujú za daných okolností. Niektorí členovia žijú sami, a preto izolácia vie byť veľmi ťažká. Telefonické hovory a podpora na útechu všetkým pomôžu, bez ohľadu na to, koľko rokov máme, kde sa nachádzame a v akom sme zdravotnom stave. Pre niekoho môže znamenať naše málo veľmi veľa. Namiesto pravidelných mesačných stretnutí pod názvom Fénix a priatelia (na fotografii z archívu spolku) v núdzovom stave je možná návšteva iba s cieľom zabezpečenia stravy a liekov... a ak to netreba, brnknutie telefónom v každom prípade. a. lš..

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

DOMÁCA IZOLÁCIA

V dome a v byte Danuška Berediová-Banovićová

navyše byť pozitívni. Radosť im prináša bábätko. „Keďže som na materskej a máme doma 6-mesačného syna, ktorý práve začína spoznávať svet – nenudíme sa. Máme už určitú rutinu, ktorú si malé dieťa vyžaduje, nielen v takejto mimoriadnej situácii,“ hovorí Tatiana. „Chýbajú nám najviac prechádzky, keďže teraz nechodíme von. Kebyže bývame v dome a máme dvor, určite by nám bolo ľahšie, keďže syn najradšej trávi čas vonku,“ uviedla Tatiana ako najväčší nedostatok izolácie v byte. Tatiany sme sa nakoniec opýtali, aby nám povedala svoj názor na koronavírus. „Aktuálna pandémia, ktorá zasiahla celý svet, nám ukázala, ako rýchlo sa život môže zmeniť. Sloboda, ktorú každý považuje za samozrejmosť 21. storočia, sa zrazu stráca a podľa mňa to viac straší ľudí ako sa-

amo)izolácia је, zdá sa, najlepšou prevenciou v boji s koronavírusom. Najjednoduchšie rady príslušných orgánov sú, aby sme sa všetci správali tak, ako keby sme všetci boli potenciálni nositelia nákazy a izolovali sa. Samozrejme, do domácej izolácie. Na začiatku sebadisciplína nebola nadostač silná u všetkých a zavedený nám je zákaz vychádzania. Ako sa situácia stávala čoraz vážnejšou, tak rástlo aj naše povedomie o nej a začali sme dodržiavať opatrenia. A možno sme iba na začiatku. Na internete si ľahko nájdeme tipy, ako tráviť čas v izolácii. Poupratovať si dom, čítať knihy, pozerať filmy či seriály... Možno práve teraz máme čas na niečo, čo už dlhšie odkladáme. Pravdaže, tí, ktorí pracujú z domu, nemajú až toľko voľného času. A tým s malými deťmi, ktoré sa doma učia na diaľku, je situácia ešte komplikovanejšia. Avšak možno je izolácia v dome, teda na dedine trochu voľnejšia. Určite tým starším, ktorým je úplne zakázané vychádzať. Na dvore si vždy nájdu nejakú robotu a práce v záhrade sa už začali. Nie iba seniori, aj deti určite ľahšie znášajú izoláciu, keď sa môžu hrať vonku. Opýtali sme sa dve Tatiany, aby porovnali tieto dve situácie. Jedna žije v byte a druhá v dome. Ako prežíva izoláciu v byte, opýtali sme sa Tatiany Tatarskej z Nového Sadu: „Izolácia v byte je omnoho náročnejšia ako v dome. Máme Tatiana Tatarská z Nového Sadu menej priestoru na pohyb, (foto: z archívu spolubesedníčky) ale aj menej povinností. Každý deň sa zdá byť rovnaký, ale motná choroba. Pozitívne v tejto neberieme to nejak negatívne,“ situácii je to, že ľudia viac času povedala Tatiana. A to je mož- trávia so svojou rodinou, deťmi, no aj najdôležitejšie – zachovať a že napokon majú nadostač času pozitívnu myseľ a dúfať, že táto venovať sa aktivitám, ktoré pre situácia bude čoskoro za nami. každodenné povinnosti stále Tatarskovci aj majú dôvod odkladali. Po skončení pandémie

• ĽUDIA A UDALOSTI •

svet určite nebude vyzerať rovnako. Ľudia si možno konečne budú vážiť zdravie, slobodu a čas strávený s rodinou, príbuznými a priateľmi,“ vyjadrila sa Tatarská. Na druhej strane Tatiana Čásarová z Erdevíka je v izolácii v dome. Na začiatok sa zmienila o situácii, v ktorej sa ocitla naša civilizácia, že je príliš nezvestná. „Je to moment, keď sa musíme zoznámiť s úplne novými okolnosťami a keď musíme byť skutočne sami sebou, lebo sme v minimálnej, alebo v takmer žiadnej Tatiana Čásarová z Erdevíka interakcii s inými (foto: fotostankovic@gmail.com) ľuďmi,“ povedala Tatiana. Tatiana už určitý čas býva na si myslím, že ide o psychický dedine. Predtým však bývala stav človeka. Ako aj všetko, ani v meste. O tom, ako trávi čas túto situáciu nezvládame všetv izolácii, povedala: „Osobne sa ci rovnako. Uvidíme, čo nám mi veľmi dobre žije na dedine. prinesú tieto okolnosti. Možno Mám rada prírodu. Milujem ticho, nás očakávajú zmeny v názoroch pohyb a čítanie kníh sú moje na život, možno sa nezmení nič, obľúbené aktivity. Môj život sa iba budeme spomínať na túto teda nezmenil veľmi. Aj počas udalosť,“ povedala Tatiana. Na záver nám povedala aj svoju izolácie si vybehnem do príromienku o víruse, ktorý zasiahol dy, lebo chodím tam, kde nieto celý svet: „Koronavírus nám odľudí. Máme veľký dvor, záhradu, kazuje, že neexistuje jedinečný a zatiaľ nám život prebieha bez a univerzálny recept na život. väčších zmien. Samozrejme, keď Aj to, že všetko podlieha zmeideme do mesta vybaviť si adminám. Mesto alebo dedina, online nistratívne veci a urobiť nákup, práca, alebo práca v kancelárii vtedy si dáme rúška a tenké mea v teréne, zahraničie alebo rodný dicínske rukavice.“ kraj... Sú situácie v živote, keď sa Panika je tiež prítomná menáš názor na niektoré veci možno dzi občanmi v tejto situácii. Aj naša spolubesedníčka hovorí, úplne zmení, a je to v poriadku. že to nemá veľmi súvis s tým, či Treba byť vyrovnaný a pripraľudia bývajú v meste, alebo na vený, koľko sa dá, že je pre život dedine. „Sme obozretní, ale ne- príznačná premena. Prajem nám panikárime. Neviem, či to súvisí vytrvalosť, nádej, že sa čoskoro s tým, kde sa človek v tejto chvíli izolácia skončí, a stabilný zdranachádza, lebo sú ľudia žijúci na votný stav,“ uzavrela Čásarová. dedine, a tiež cítia strach. Osobne

14 /4901/ 4. 4. 2020

Ľudia a udalosti V MIESTNOM SPOLOČENSTVE BÁČSKY PETROVEC ZA MIMORIADNEHO STAVU

Občanom a pre občanov Anna Horvátová

krušných chvíľach rozmachu pandémie COVID-19, ktorá od začiatku marca doľahla aj na našu krajinu, nie je jednoduché zostať ľahostajným. Deň čo deň na nás doliehajú nepríjemné informácie, keď minúta po minúte ľudské životy visia na vlásku, niet im pomoci aj napriek maximálnemu úsiliu lekárov a včasnému zákroku. Pandémia koronavírusu kosí, nemilosrdne odoberá ľudské životy. Zasahuje nielen tie ohrozené kategórie, chronicky chorých, zasahuje bez rozdielu, útočí znenazdajky a zákerne. Preto v núdzových chvíľach, keď je platný zákaz vychádzania z domu, keď nielen v našej krajine, ale takmer v celom svete v mimoriadnej situácii pomoc potrebujú nielen osoby nad 65 rokov, ale aj mladšie, s chronickými ochoreniami, keď neviditeľný nepriateľ oberá o životy a vytrhuje z kruhu rodiny našich blízkych, každá pomoc príde vhod.

Nielenže si to uvedomili, ale je to proste záväzkom členov Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Volení ľudom, z ľudu, pre ľud jednotliví členovia si plne uvedomili dôležitosť situácie, v

Preto nešetriac seba, bez ohľadu na zložitosť situácie, pomáhajú, nešetria seba. Keď je to potrebné, ochotne vyhovejú prosbe, či už je potrebné odskočiť do banky po dôchodok, alebo na nákupy,

Ochotne priskočia na pomoc občanom v mimoriadnom stave, pred odchodom do terénu najprv však dohovor – Samuel Šuľan, podpredseda Rady Miestneho spoločenstva (prvý zľava), Anna Speváková, riaditeľka Knižnice Štefana Homolu, a Šťastko Durgala, tajomník Miestneho spoločenstva

ktorej sa nachádzajú, tiež to, že je pre niekoho ich málo priveľa, že jednotliví naši spoluobčania potrebujú pomoc, sú nevládni, alebo jedným slovom odsúdení sú na pomoc iných.

či poplatiť účty. Sú tu pre svojich občanov. Na svojom pracovnom mieste je od rána od 7.00 do 15.00 h tajomník Miestneho spoločenstva, ktorý prijíma telefonické hovory

KULPÍN

Starostlivosť o najstarších Katarína Gažová

bčania Kulpína počas pandémie koronavírusu naďalej žijú v súlade s pravidlami, ktoré sú platné v celom Srbsku. Polícia hliadkuje aj ulicami tohto prostredia a stali sa zo dva prípady, že bol zákaz pohybu porušený. Predsa sa občania prispôsobili novej situácii a snažia sa pravidlá rešpektovať a zdržiavať sa vo svojich domoch. V Miestnom spoločenstve Kulpín naďalej trvá víkendová pohotovosť od rána do 15. hodiny, kedy tam občania môžu zavolať, ak potrebujú nejakú pomoc alebo radu. Pri miestnom spoločenstve naďalej pracujú mladí dobrovoľníci, ktorým sa starší občania, ktorí ich služby využívajú, teraz už hlásia priamo, takže menej je

www.hl.rs

telefonátov priamo do MS Kulpín. Do radov aktívnych dobrovoľníkov v Kulpíne, ktorí sa z vlastnej iniciatívy prihlásili, patria: Timea a Boris Čemanovci, Tijana Novaková, Maja Milenkovićová, Nikola

V centre Kulpína

Informačno-politický týždenník

Zabunov, Nataša Dobrovoljská, Branislav Kolarski. Starší občania najčastejšie potrebujú zadovážiť si lieky, takže dobrovoľníci najviac poskytujú takéto služby. Už dve nedele zaradom, ako

a buďto odpovie na otázky, alebo si pripíše, keď niekto niečo potrebuje. K tomu chvályhodná je aj spolupráca s Obecnou organizáciou Červeného kríža, s tamojším Strediskom pre sociálnu prácu, tiež nemenej významná s obecnými štruktúrami. V tomto vírusovom mimoriadnom stave je dobré to, že sú naši občania veľmi zodpovední, s potešením odkazujú z Miestneho spoločenstva, i keď predsa sú tam pre občanov. Zatiaľ je prihlásených desať dobrovoľníkov, ktorí ešte nateraz zvládajú situáciu, sú ochotní priskočiť na pomoc, keď treba. Keď ide o telefonické hlásenie, stane sa, že denne zavolá zo dvadsať občanov, kým inokedy je ten počet aj do desať, na čo znovu možno povedať, že pravidlo je, že niet pravidla. Občanov zaujímajú otváracie hodiny predajní, tiež lekární, niekedy proste pohovoriť si s niekým. V tomto mimoriadnom stave všetci spolu si máme byť vedomí, že treba uctievať príkazy lekárov, treba sa chrániť, rúško a rukavice povinne nosiť, čím chránime nielen seba, ale aj iných. Všetko to v prospech nášho zdravia a rýchlejšieho zvíťazenia nad nákazlivým nebezpečným nepriateľom. bolo aj vyhlásené, starší občania si mohli ísť v ranných hodinách od štvrtej do siedmej nakúpiť sami, čo im je do domácnosti potrebné. V Kulpíne im k dispozícii boli tri predajne a starší občania po sedemdesiatke, ktorí majú príkaz tráviť celý čas doma, túto možnosť nákupu využili. Ak sa starší občania hlásia do MS, tajomník ich spojí s mladými dobrovoľníkmi, aby im pomohli v tom, čo potrebujú vybaviť. Tajomník v MS má povinnosť aj počas víkendovej služby zasielať správy do Štábu pre núdzové situácie Obce Báčsky Petrovec. Informuje o tom, koľkí občania a v ktorom životnom veku sa hlásili z Kulpína a potrebovali pomoc, koľkí dobrovoľníci boli angažovaní a podobne. Ako potvrdil tajomník Zlatko Harminc, uplynulý víkend tých telefonátov bolo menej. Kto potrebuje pomoc, ozve sa priamo dobrovoľníkom. Pomaly je to už zachodený postup, ktorého sa občania pridržiavajú. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ŽENSKOM SPOLKU V KOVAČICI

Pribrzdili prípravy na oslavu storočnice Anička Chalupová

polok žien v Kovačici je jeden z najstarších slovenských spolkov takéhoto druhu na Dolnej zemi a v aktuálnom roku 4. júla oslávi veľké a úctyhodné jubileum – 100. výročie pôsobenia. Kovačické spolkárky sa doteraz v rámci svojho združenia pros-

tredníctvom rôznych početných akcií a podujatí nepretržite starali o svoje vzdelávanie, aktívne pôsobili v spoločenskej a kultúrno-osvetovej oblasti. Na svojom konte majú nespočetne mnoho aktivít. Tak napr. len v uplynulom roku boli činné v bezmála 60 akciách, ktoré organizovali, alebo sa v nich zúčastnili na domácej pôde

Dejiny sú svedkami času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľkou života a poslom minulosti (Marcus Tullius Cicero). Na snímke z archívu ŽS sú členky Spolku slovenských žien v Kovačici (1937)

KAŽDÁ KRÍZA MÁ SVOJICH HRDINOV, a tak aj táto, ktorú práve prežívame s pandémiou koronavírusu. Asi najhľadanejším tovarom v týchto dňoch sú ochranné rúška. Napriek všetkým úsiliam štátu, aby ich zabezpečil pre všetkých občanov, mnohí, najmä dedinčania, sa po rúška nemôžu dostať. Vycítili to jednotlivci šikovní v šití a dali sa do práce. Takýchto hrdinov je na území Srbska mnoho a medzi nich určite treba zaradiť aj Hajdušičanku Milinku Kalnakovú spolu s rodičmi Michalom a Annou Hrudkovcami (na fotografii zľava). Oni za finančnej podpory hajdušického Združenia penzistov, invalidov práce a občanov, ktoré zabezpečilo látku na rúška, ušili nad 600 rúšok pre zamestnancov Ustanovizne pre duševne choré osoby v Starom Leci, miestnej ambulancie, predajní, ale aj početných spoluobčanov. Usilovná bola aj Mira Andrićová, ktorá z vlastnej látky šila rúška pre zamestnancov akciovej spoločnosti Hajdušica, ale aj vršackej nemocnice, a tiež ich delila iným občanom. Pravdaže, obe rúška delili zdarma. Chvályhodné skutky. vlh

• ĽUDIA A UDALOSTI •

a v okolí. Okrem iného na záver minulého roka položili bodku za projektom podporeným Obcou Kovačica Šikovné ruky divy tvoria, do ktorého boli zapojení žiaci 4. a 7. ročníka Základnej školy Mladých pokolení. Účastníci sa naučili niektorým základným zručnostiam s ihlou, ako i vyhotoviť rôzne koláčiky podľa receptov starých

predsedníčka Spolku slovenských žien v Kovačici, sa snažila za každú cenu udržať a rozprúdiť spolkový život, zriadiť sociálnu činnosť v kovačickom sirotinci. Obdivuhodné bolo, že spolok s takým malým počtom členov tak výdatne hmotne napomáhal sirotinec, kostol a iné. Okrem toho, že po našich dedinách zbierali dobrovoľné príspevky na

Či v lete, či v zime, vždy je času na spoločné posedenie

mám. Od začiatku aktuálneho roka 2020 sa začali pravidelne stretávať v miestnostiach Ženského spolku, pričom dali dôraz na prípravy na tradičnú Čajanku, ktorá sa uskutočnila k Medzinárodnému dňu žien. Svoju činnosť a bohaté dejiny predstavili aj v rámci televíznych vysielaní Žikina šarenica na programe Pink televízie a Dotyky na RTV Vojvodina. V dejinách tohto storočného spolku je zapísané aj to, že sa vždy rady a s láskou zapájali do mnohých charitatívnych akcií. Ešte v roku 1931 Elena Karlovská,

sirotinec, raz týždenne chodili do sirotinca plátať a tkať, robili koše pre batoliatka chudobných matiek a pod. Charitatívna činnosť kovačických spolkárok pretrváva dodnes. Namiesto príprav na oslavu storočnice svojho spolku od pondelka 30. marca t. r. pokračujú vo svojej už zachodenej dobrej obyčaji pomáhať ľuďom v núdzi, a to takým spôsob, že na ochranu zdravia svojich občanov šijú tak veľmi potrebné ochranné rúška.

Svojou činnosťou a bohatými dejinami spolku sa kovačické spolkárky pochválili aj v tohtoročnom marcovom rodinnom magazíne Dotyky RTV Vojvodina 14 /4901/ 4. 4. 2020

Ľudia a udalosti ROZHOVOR S 90-ROČNOU KOVAČIČANKOU

Za dlhovekosť vďačí viere a láskavosti Anička Chalupová

po čele, čo znamenalo, že sme prehnali a že musíme byť dobrí. ovačičanka Zuzana Puškáro- Ani krik, ani vada, nič sa nepočulo. vá, ktorá celý život venovala V Ďurišovej črepárni nás bolo práci, rodine a Božiemu v detstve veľa detí a každé dieťa slovu, sa narodila vo februári sa v dome niečo naučilo, ale hrešiť 1930. Vydala sa 18-ročná za Jána nesmelo. Tak nás rodičia vychovali. Puškára, s ktorým v šťastnom Keď dievčatá dovŕšili 18. rok, bola manželstve vychovala dve deti – obyčaj, aby sa vydali. Vtedy aj prvá Zuzanu a Jána. Za najšťastnejšie generácia chlapcov išla za vojakov. okamihy v živote považuje spo- Kým boli mladíci – 27. ročník ešte ločné chvíle so svojimi vnúčatami vo vojne, o rok mladších už vera pravnúčatami. Hovorí, že pamäť bovali ďalej za vojakov v Pančeve a ďalej,“ povedala na úvod Puškárová. Bibliu máte pri sebe a na perách slovo Božie. Vždy tak bolo? „Do kostola som začala chodiť ako osemnásťročná. Od detstva sa mi vždy páčilo, keď dievčatá v krojoch chodili do kostola. Vtedy bola vojna, bieda, chudoba… V roku 1941 prišli Nemci, zajali nám v dedine mužov, chlapcov, ktorí museli ísť do zaFotografie vyblednú, ale spomienky nie. Na snímke jatia, a my sme z roku 1948 je čerstvý manželský pár Puškárovcov. doma zostali štyria. Keď som mala je nespoľahlivá vec, ale najstaršie 12 rokov, dali ma rodičia slúžiť k spomienky z detstva môžu byť jednej Švábke. Neskoršie prišli najsilnejšie a najživšie. partizáni, Rusi… Kupovalo sa na „V roku 1930 sa narodilo 215 tačke a na bony, od starších žien detí, z čoho 15 zomrelo. V jednej sa kupoval obnosený odev. Môj triede sme boli šesťdesiati. V roku manžel na tretí deň po svadbe odi2000 sme sa na farskom úrade šiel na dva roky za vojaka a mňa stretli tridsiati sedemdesiatnici nechal doma so starou mamou, a o 10 rokov neskoršie nás už ktorá mali kostolnú knižku a často bolo omnoho menej. Z generácie z nej spievali nábožné piesne. žiakov narodených roku 1930 sú, Nechodili do kostola, lebo nemali okrem mňa, živí ešte ôsmi Kovači- ani jedny topánky. Tak teda keď čania. Sú to spolužiaci Ďuriš, Šipic- som vo februári dovŕšila 18. rok, ký, Vojdeľová-Stvorcová, Holíková, na jeseň nám bola svadba, a keď Králiková, Svetlíková-Harmádová, manžel odišiel za vojaka, začala Tomášová a Čechová-Stanová. som chodiť do kostola. Veľmi sa Od detstva sa v našom dome mi tam páčilo. Keď sa manžel nepočula žiadna oplzlá reč. Otec vrátil z vojenčiny, trošku ľahšie boli strohý, nebili nás, len nás sme žili. Zamestnal sa na pracovs ich veľkými prstami poklepkali nom mieste poštára, kým som

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

si ja vtedy nemala kde peniaze zarobiť. Nič nebolo, družstvo ešte nebolo založené a do Belehradu sa vtedy ešte nechodilo. Neskoršie som chodila na zárobky do poľa okopávať, až do Glogonju som šla za robotou. Úroda bola malá a aj z nej sa muselo štátu dať. Keď sa mi dcéra narodila, šla som s babou na vádzku do kostola, kde sme sa poďakovali Bohu za šťastný pôrod. Odvtedy až dodnes chodím do kostola a je tomu už 72 rokov. I keď som za posledné tri roky mala dve operácie bedrových kostí, v uplynulom roku na Štefana som bola v kostole. Ak dožijem, na Zelený štvrtok pôjdem k Večeri Pánovej.“ Myslíte si, že k vášmu šťastnému a dlhému životu pomohla aj pracovitosť? „Áno. Kto robí, ten aj má. V minulosti ma manžel dlho nechcel pustiť pracovať do Belehradu. Hovoril mi, že kopať do poľa môžem ísť, ale do Belehradu nie. Nahovárala som ho, bolo nám ťažko deti školiť. Syn Janko chodil do Pančeva do školy a Zuzka chodila do gymnázia. Začali sme stavať dom, nebolo peňazí. Naša známa Anna Zámečníková bola jedna z prvých žien, ktorá začala chodiť za prácou do Belehradu a vždy prišla domov s peknou hŕbkou peňazí v ruke. Potom mi manžel voľky-nevoľky povolil, aby som aj ja šla zarábať do Belehradu. Kým som bola doma, tak som si

privyrábala tak, že som šila pre deti kabanky, čepčeky a pod. Bola som známa šovkyňa. Ktorékoľvek dieťa šlo ku krstu, každé malo zberkaný čepček na hlave. Keď som prišla do tohto domu, tak ani elektrinu nemali, pri lampe som robila. Podnes mám šijací stroj Singer, ktorý som dostala od Švábky, ktorá tu bývala. Okrem stroja mi dala ešte aj stôl, stoličky, kredenc a pod. Bola som rada, keď som mohla aj mamičke niečo ušiť, lebo ony si nemohli kúpiť, nemali si kde peniaze zarobiť. Vo dvore mali len pár sliepok, ktoré, keď zniesli vajcia, mamička ihneď odniesli na pľac predať. Boli tiež veľmi šťastná, keď si niekto prišiel k nám objednať niečo ušiť. Držali mi lampáš dlho do noci, kým som neušila objednaný kúsok odevu. Plátno nebolo, ale ušilo sa, z čoho sa len dalo: z používaného odevu, z nejakých kúskov postavy a pod. Dnes sa, žiaľbohu, taký odev odhadzuje do kontajnerov a to je hriech. Ja som bola vychovaná tak, že som všetko poplátala a pozašívala. Dobrá gazdiná vie zašpárať veľa, lebo nič nehodí. Vie všetko zužitkovať a vie si sama aj dorobiť. Len nech má kúsok záhrady, môže mať všetko, len musí robiť.“ Ako ste oslávili 90. narodeniny? „Doteraz sme každý rok všetci spolu, deti, vnúčence a pravnú-

Manželstvo bolo požehnané dvoma deťmi: dcérou Zuzanou a synom Jánom • ĽUDIA A UDALOSTI •

čatá, moje narodeniny oslávili večerou za slávnostným stolom. S manželom sme to vždy mali radi, keď sme sa všetci zišli. Pritom mal každý za úlohu povedať jeden zlatý text. Zvlášť na Kračún sa všetci museli naučiť zlatý text. Tú obyčaj som prijala už ako dospelá. V detstve sme to doma nesvätili, lebo moji rodičia chodili do zhromaždenia. Keď som sa vydala, začala som chodiť do kostola a slovu Božiemu som učila aj moje deti a vnúčatá. Do 12 rokov som ich všetky vodievala aj na detské služby a na mládežnícke stretnutia. Na oslavu mojich 90. narodenín som si z penzie nasporila peniaze, ktoré som dala deťom, aby kúpili a pripravili, čo treba. A tak aj bolo, zišli sme sa všetci pri bohatom slávnostnom stole, kde sme oslávili moje 90. narodeniny.“ Čo si myslíte, v čom je zmysel života? „Zmysel života je vo vzájomnom porozumení. Vnúčence nikdy nepočuli, že som sa s manželom hádala. Nie, nikdy! To, čo sme mali, vyriešili sme s manželom sami v druhej izbe. Mnohokrát som si kľakla na kolená a prosila Boha o trpezlivosť. Nebohého manžela vnúčatá ešte vždy spomínajú v dobrom a mňa aj podnes vyobjímajú, vystískajú ako najvzácnejšieho člena rodiny. Majú ma radi, ale aj ja ich veľmi milujem. Na sviatky mi záväzne všetci prídu

Ako vyzerá jeden váš deň? „Zvyčajne cez deň sedím pri okne a vyzerám, kto ide ulicou. V pondelok mi na návštevu chodí kamarátka Samporová, s ktorou si prečítam slovo Božie, spolu si zaspievame a porozprávame sa. Podobne je aj v iné pracovné dni, keď mi na návštevu prídu susedy a niekedy mi zavíta aj niektoré vnúča. Rada čítam knihy, noviny… zbožňujem knihy, ktoré napísali sestry Royové. Okuliare ešte nepoužívam, lebo dobre vidím.“ Čítate i Hlas ľudu? „Áno, záväzne k aždý týždeň odoberám Hlas ľudu. Kolportér mi najprv zabúRozdiel medzi najstaršou a najmladšou Puškárkou cha na okno a poje iba 90 rokov tom mi ich podá, naše tradície. Podnes si na Kračún aby som si prečítala zaujímavoszastanú pod okno a zaspievajú mi ti z najnovšieho obsahu. Čítam Čas radosti, veselosti… Za to im z odzadu, teda najprv o tom, kto košíčka dám po jednom jabĺčku s zomrel. Teraz sú mi zaujímavé texmincou, čo je symbolom našich ty o evanjelických zboroch. Čítam slovenských obyčají. Tak to u nás a pozerám všetko, ale najradšej býva vždy.“ mám texty o našom slovenskom na návštevu, bez ohľadu na to, ako sú ďaleko, či v Česku, alebo na Slovensku. Do kostola tiež chodia na sviatky a uctievajú si

folklóre a drobné rady. Myslím si, že treba písať občas aj na témy zo života obyčajného človeka a o tom, ako bolo v minulosti. Poznám už aj štýl novinárov. Keď si prečítam text, tak už viem, ktorý to novinár napísal. Všetko ma zaujíma a priala by som si, aby sa v budúcnosti v nejakej prílohe uverejňovali časti literárnych diel, ako bol kedysi napr. román Vansovej Sirota Podhradských a pod. Aký je váš recept na zdravý a dlhý život? „Každý máme už vopred zapísané na dlani, dokedy dožijeme, len si nevieme prečítať. Za týchto 90 rokov som nebývala chorá a po prvýkrát som bola u lekára, keď som mala 87 rokov, keď som si zlomila bedrovú kosť. Vtedy som po prvýkrát videla aj nemocnicu. Moja mamička zomreli 70-ročná, zasa všetci moji v rodine Čížikovej sa dožili viac ako 90 rokov, takže recept na dlhý život presne nejestvuje. Treba si len chrániť zdravie a modliť sa Bohu. Všetko, čo som si v živote prosila, ale len to možné, Boh mi dal. Prosím si od neho, ešte aby mi dožičil príležitosť vydať aj najmladšiu vnučku Aničku a zachoval mi zdravú myseľ a láskavosť,“ podotkla na záver 90-ročná Kovačičanka Zuzana Puškárová. Foto: z archívu rodiny Puškárovej

Najväčšou radosťou a šťastím sú chvíle, keď je celá rodina spolu, ako to bolo na oslave 90. narodenín Zuzany Puškárovej • ĽUDIA A UDALOSTI •

14 /4901/ 4. 4. 2020

Ľudia a udalosti POĽNOHOSPODÁRSKE PRÁCE V KULPÍNE

Hatí prekvapivo chladné počasie Katarína Gažová

keď je koniec marca – začiatok apríla obdobie, keď poľnohospodári pripravujú pôdu a potom aj vykonávajú jarnú sejbu, tento rok je, keď ide o poveternostné podmienky, špecifický. Zopár slnečných dní v marci využili na aktuálne práce v poli. Tí poľnohospodári, ktorí si na tento rok naplánovali siať cukrovú repu, to aj urobili. No potom v predposledný marcový týždeň

nás prekvapilo chladné počasie s mínusovými teplotami a nakoniec aj so snehovou pokrývkou, ktorú sme nemali počas celej uplynulej zimy. Poľnohospodári, ako nám vysvetlil predseda Klubu poľnohospodárov Kulpína Milan Popovicki, už vtedy mali viac-menej sejbu cukrovej repy za sebou. Tí, ktorí siali repu neskoršie a vtedy, keď nasnežilo, ešte bola v zemi, boli spokojnejší, že jej nízke teploty nezaškodia. Tí, ktorí posiali včaššie a repa už vzišla, sa trápili, ako pretrpí také neočakávané tepelné zmeny. Predseda Popovicki tiež poznamenal, že nízke teploty

Snehová prikrývka na kulpínskych poliach

veľmi negatívne vplývali na včasné ovocné stromy, ktoré už mali rozkvitnuté kvety. Žiaľ, tie ranné mrazy zničili. Predovšetkým sa to vzťahuje na marhule. V každom prípade minulotýždňové sneženie bolo dobré na to, aby pôda dostala viac vlahy. Po minulotýždňovom chladnom počasí víkend bol teplejší, čo poľnohospodári hneď využili. V jeseň zorané plochy začali kypriť a na tak pripravenú pôdu sa má rozosiať hnojivo. Mnohí poľnohospodári si už umelé hnojivo zadovážili, ale spomenuté práce im zasa prerušila náhla zmena vonkajšej temperatúry s rannými

mínusovými hodnotami. Ako nám povedal poľnohospodár Andrej Šimo, aj on si hnojivo zadovážil a čaká na prajnejšie počasie, aby ho mohol rozosiať. Chladné počasie takejto práci neprospieva. Potom nasleduje ďalší prípravný postup, keď sa rozosiate hnojivo pomieša s pôdou, aby nezostalo na povrchu. Tým sú tieto prípravné práce vykonané a pôda je pripravená na sejbu. Poľnohospodári majú pred sebou hodne práce. Najprv je to spomenutá príprava pôdy a potom už samotná jarná sejba. Kulpínčania najčastejšie sadia kukuricu a sóju. Najprv je na rade kukurica a potom po tejto práci aj sadenie sóje. Dúfajú však, že aprílové počasie im bude viac žičiť, aby jarnú sejbu vykonali načas a kvalitne.

Jarné poľné práce v Kulpíne

KLUB POĽNOHOSPODÁROV V PIVNICI

Napriek zložitej situácii upravili poľné cesty Miroslav Pap

v rovnaní ciest zúčastnilo 94 poľnohospodárov, čiže do akcie bolo zapojených 94 traktorov s rôznymi strojmi. Podobne ako aj po minulé

roky sa do akcie zapojí okolo 100 účastníkov. Medzi nich patria všetci členovia Klubu poľnohospodárov ako aj ostatní poľnohospodári,

lub poľnohospodárov v Pivnici medzi svoje mnohopočetné aktivity každoročne zaradí aj rovnanie ciest. V roku 2020 sa rovnanie poľných ciest realizovalo v sobotu 21. marca. Tohtoročná akcia pritom bola poznačená aj neprajnou situáciou spôsobenou šírením koronavírusu v našej krajine. Z toho dôvodu organizátori apelovali na všetkých poľnohospodárov, aby sa fyzicky nezoskupovali, ale pracovali iba na základe inštrukcií. Aj napriek neblahej situácii sa

www.hl.rs

Akcia rovnania ciest v pivnickom chotári

Informačno-politický týždenník

ktorí majú záujem o rovnanie ciest, v prospech rýchlejšej a komfortnejšej prepravy počas poľnohospodárskej sezóny. Klub rovnanie ciest organizuje už 11 rokov a do akcie sa zapája čoraz väčší počet ľudí s cieľom urobiť niečo pre seba a ostatných. Podľa slov predsedu Klubu poľnohospodárov Jaroslava Šustera bolo upravených celkovo 250 kilometrov poľných ciest v pivnickom chotári. Pre aktuálnu situáciu sa pre účastníkov neorganizoval spoločný obed, ako to bolo po minulé roky, no organizátori zdôrazňujú, že po ukončení pandemického obdobia usporiadajú pre všetkých zúčastnených pohostenie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZHOVOR S MOTORKÁROM BRANISLAVOM PAŠIĆOM Z KULPÍNA

Čas plynie, spomienky zostávajú Andrea Lačoková

dňoch núdzového stavu v našej krajine sa v nás prebúdzajú dávne spomienky. Tak si i Branislav Pašić z Kulpína s radosťou spomína na zašlé časy, na krásnu mladosť, a so spomienkami sa rozhodol podeliť sa aj s nami. „Spomínam si na tie časy, keď som bol žiakom Gymnázia Jána Kollára v Petrovci, kde som sa ihneď zapojil do folklórnej sekcie. Mal som rád tanec a ešte viac hudbu. Rozhodol som sa, že si založím hudobnú skupinu. Tak sa aj stalo, založil som prvú rockovú skupinu pod názvom Sveci. Mal som rád i motorky, ujo mi kúpil Jawu, to boli prvé motorky, ktoré prišli k nám do bývalej Juhoslávie. S motorkami, tancom a hudbou sa mi veru vždy dobre darilo. S odstupom času založil som aj druhú hudobnú skupinu OLIMPIK 4, s ktorou sme mali naozaj veľa úspešných vystúpení. Hrávali sme celé leto, Vrbara v Petrovci vždy bola plná mládeže, ale i starších ľudí. Hovorím si, že sú to časy, na ktoré sa nikdy v živote nezabúda.“

Branislav ako motorkár

Po skončení gymnázia odišli ste študovať na Slovensko. Čo sa vám ďalej udialo? „Odišiel som študovať a nevydržal som zaveľa, lebo som mal radšej cestovanie. Veľmi ma lákalo cestovanie svetom, spoznávať • ĽUDIA A UDALOSTI •

nových ľudí, nové kraje, tradície, či obyčaje iných národov. Tak som sa rozhodol vycestovať do Paríža, ktorý ma veľmi oslovil, bolo to

v cudzích jazykoch. Viem dodnes hovoriť po nemecky, francúzsky a po anglicky. Teraz na dôchodku mi zostáva

Hudba vždy a všade, aj na dôchodku

mesto vysnívané pre mladého človeka. O pár rokov som odišiel žiť do Viedne. Tu som tiež mal pekný život. Po vojenčine sme s priateľmi navštívili Izrael a zostal som tam zopár rokov i žiť. Ako každý dospelý človek túžil som po vlastnej rodine. Keď som mal 30 rokov, vrátil som sa domov a založil som si rodinu. Oženil som sa so Zuzanou Lačokovou, avšak láska k folklóru a hudbe ma neopúšťali. Hrával som hložianskym folkloristom, bol som členom orchestra, s ktorým som absolvoval mnoho zájazdov na našom prímorí. Potom sa nám narodili dcéra a syn, ktorým sa dodnes naplno venujeme, ibaže sú za hranicami Srbska. Obaja skončili fakulty a zamestnali sa v zahraničí. Pamätám si na krízové časy po vojne, keď som zostal bez roboty a musel som znovu odísť do sveta. Pracoval som ako vodič kamióna, precestoval som celú Európu, spoznal mnoho dedín, miest, ľudí a zdokonalil som sa aj

iba pozerať sa na tisíce fotografií urobených počas života. Keďže sú nám deti za hranicami, s nimi pravidelne komunikujeme cez internet. Dcéra Danielka pracuje v nemocnici v Nemecku ako ne-

veľké cestovanie.“ Na dôchodku tiež jazdíte na motorke? „Ako dôchodca znovu som si kúpil motorku, stal som sa bajkerom. Pravidelne chodím sa stretnutia motorkárov a jazdíme po celej Vojvodine. Som aj členom výboru Združenia penzistov, tam sa snažíme ľuďom poskytnúť pomoc, koľko sa dá.“ Ako trávite čas počas núdzového stavu v krajine? „Odkedy v našom štáte vyhlásili núdzový stav, sme iba doma. Dodržiavame všetky rozhodnutia, opatrenia vlády RS. My starší sa musíme omnoho viac chrániť pred koronavírusom, opatrovať sa a budovať si silnú imunitu. Osobne si myslím, že je u nás omnoho lepšia disciplína ľudí ako vo svete. Základom je dobrá informovanosť, dodržiavanie pokynov úradov a odporúčaných hygienických pravidiel. Ako všetci, tak aj my, počas tejto mimoriadnej situácie si zriaďujeme dom, dvor, staráme sa o našu záhradu a snažíme sa vyhýbať stretnutiam. Radím všetkým ľuďom, a najviac tým starším, nech sú voči sebe

Spoločná fotka rodiny Pašićovej

urologička a syn Branislav je na Slovensku. V Prahe skončil tretiu fakultu manažmentu. Môžem pokojne povedať, že aj naše deti rady cestujú po svete ako i ja. Precestovali už Európu a zhodujú sa s tým, že život je vlastne jedno

zodpovední, nech sa pridržiavajú pokynov vlády RS a nech nevychádzajú von, iba dobrou disciplínou toto všetko spolu zvládneme.“ Foto: z archívu spolubesedníka

14 /4901/ 4. 4. 2020

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S VOJLOVICKÝM DOBYTKÁROM JANKOM CESNAKOM

Rodinná tradícia pokračuje Vladimír Hudec

red desiatimi rokmi nám poľnohospodár a dobytkár Ján Marko vo Vojlovici povedal, že sa dobytkárstvo opláca. Veril tomu a nevzdával sa, až kým mu nezačalo ubúdať síl. Potom túto prácu prebral jeho zať Janko Cesnak, ktorý nielenže v tom pokračuje, ale spolu so svojím synom Markom prácu podstatne rozšíril. Janko Cesnak je zamestnaný v mäsiarstve a po pracovnom čase sa venuje poľnohospodárstvu a dobytkárstvu, čiže chovu juncov, dojníc a ošípaných. V tejto chvíli v maštaliach majú 30 býkov rôznych veľkostí a niekoľko dní pred naším príchodom odpredali 11 kusov. Je tam aj 15 prasníc a značný počet prasiec. Okrem toho obrábajú aj 20 jutár pôdy. Rastlinná výroba je však výlučne vo funkcii dobytkárskej, čiže kukuricu, lucernu a iné produkty rastlinnej výroby nepredávajú, ale využívajú na chov dobytka a tak si zabezpečujú omnoho lacnejšie krmivo. Tak ako v každej práci aj v tejto sú prítomné kalkulácie o tom, čo je lacnejšie a čo sa viac opláca. Janko je tej mienky, že je lacnejšie kúpiť niekoľkodňové teľa ako 200-kilogramového junca. „Je pravda, že je pritom trochu viac práce, ale v štarte je to lacnejšia výroba, lebo sa menej vkladá. Tým skôr, že máme vlastné krmivo, ktoré tým, že sme si ho sami dopestovali, je lacnejšie, ako keby sme všetko kupovali,“ hovorí. „Cena hovädzieho mäsa však nie je bohvieaká, ale tu sme asi bezmocní. Keďže robím v jatke, viem, že dopyt po tomto druhu mäsa významne klesol. To sa začalo prejavovať vo chvíli, keď sa začali otvárať veľké obchodné reťazce. Ťažko však povedať, či ľudia prestali používať hovädzinu, alebo ju aj ďalej konzumujú, ale sa zásobujú vo veľkých obchodných reťazcoch, v ktorých je toto mäso lacnejšie.“ V chove ošípaných sa orientovali na vlastnú produkciu prasiec, ktoré vychovajú po hmotnosť 20 až 25 kilogramov a predávajú tak

www.hl.rs

pre chov, ako aj na pečenie. „Je to podľa mňa omnoho rentabilnejšie ako chovať kŕmnika. Toto je veľké prostredie a časté sú narodeniny, svadby, slavy, ktoré bez prasaciny zrejme nemôžu prejsť. Keďže ľudia vedia, že si u vás vždy môžu kúpiť prasa, tak ani nie je až taký problém predať. Predsa nepredáme úplne všetko

a tak zostalo dodnes. My v tom iba pokračujeme a trochu sme aj rozšírili kruh ľudí, ktorí u nás kupujú mlieko, lebo si uvedomili, že domáce mlieko je omnoho kvalitnejšie od toho v predajni.“ V rozhovore sme sa vrátili ku konštatácii Jankovho svokra Jána Marka pred desiatimi rokmi, že sa dobytkárstvo opláca, a opýtali

Janko Cesnak na svojej farme

a tie, čo zostanú, chováme a predávame ako kŕmniky. V zime sme napríklad odpredali zo 30 kusov 100-kilogramových. Okrem toho ďalších 10 rovnakej váhy a 13 nad 200 kg sme predali doma tak, že sme poskytli aj službu zakáľania a spracovania. Ľudia sa začali vracať k domáckej výrobe údenín a vôbec výrobkov z mäsa, a keďže to vieme robiť, prečo nevyužiť? Vedia, čo jedia, a k tomu je omnoho lacnejšie, keď si sám vyrobíš. Toho roku bol veľký záujem o údenie mäsa tak v mäsiarstve, v ktorom pracujem, ale aj u nás doma.“ Cesnakovci sa však nezriekajú ani rodinnej tradície – výroby mlieka. Toho času v ich maštaliach sú síce iba dve dojnice, ešte jedna teľná krava a dve mladé. „Bolo ich omnoho viac, ale vlani nás postihlo nešťastie, že nám uhynuli až 4 kravy, tak fond teraz obnovujeme. Predaj mlieka a syra je v tejto rodine rodinnou tradíciou. Viac generácií Vojlovičanov tuná kupovalo mlieko a syr

Informačno-politický týždenník

sme sa nášho spolubesedníka, či to platí aj dnes. „Podstatné je množstvo,“ hovorí. „Ak na jednom kŕmniku zarobíte 1 000 dinárov, na sto kŕmnikoch ten zárobok bude 100-tisíc. Podobne je to aj s býkmi. Teda ak viac robíš, viac aj zarobíš, ale zárobok v každom prípade jestvuje. Nie je to síce až taký veľký zárobok, ale nám predsa umožňuje, aby sme každý rok niečo nové vystavali, modernizovali sa, čo znamená, že sme predsa len pokročili a nerobíme zdarma. Výhoda je však v tom, že máme kde predať naše výrobky, ale aj to, že od štátu dostávame subvencie tak na býky, ako aj na svine. Problém je v tom, že veľké reťazce nekontrolovane dovážajú zo zahraničia omnoho lacnejšie mäso, a tým diktujú cenu. Okrem toho je mnoho priekupníkov, ktorí vykupujú za nižšiu cenu, aby mohli aj oni zarobiť. Zhodou okolností nemám s tým problémy, lebo predávam v bitúnku, v ktorom pracujem, ale mnohí

dobytkári narážajú rovno na tento problém a prinútení sú predávať dobytok za nižšie ceny od trhových. Subvencie síce slúžia na to, aby vynahradili dobytkárom nízke ceny na trhu, ale ja by som chcel dostať toľko, koľko môj výrobok stojí, a v tom prípade by som nepotreboval žiadne subvencie.“ Na otázku, ako zlaďuje povinnosti na pracovnom mieste a na farme, náš spolubesedník hovorí, že nie je s tým až tak mnoho práce, ako sa to na prvý pohľad zdá – dve-tri hodiny denne, v závislosti od toho, čo sa všetko robí. Trochu viac práce je, keď sa vyváža maštaľný hnoj, alebo keď sa zvážajú lucerna a slama, ale to sú predsa sezónne práce. Trochu viac času si vyžiada aj príprava umelého mlieka pre malé teľce, ale nie natoľko, aby sa to nedalo zvládnuť. O významnom rozšírení a prípadnej orientácii výlučne na dobytkárstvo nateraz neuvažujú. Predsa je určitá istota v tom, keď každý mesiac do domu pribudne plat. Syn Marko je však viac orientovaný na dobytkárstvo a prejavuje ambície v tom smere, v čom ho rodičia a starí rodičia podporujú. „On vlastne aj začal prácu s chovom juncov. Dovtedy sme mali iba dojnice a svine, a on si k 18. narodeninám kúpil 7 býkov, a teraz to pomaly zväčšujeme. Predáme napríklad 11 vychovaných býkov a kúpime 13 teliec. Keď tie vychováme a predáme, kúpime 15 teliec... Problém je však v tom, že sa už veľmi ani nemôžeme šíriť, lebo nemáme miesta na tomto pozemku v dedine, takže naozaj budeme musieť uvažovať o tom, aby sme vystavali farmu mimo. S lokálnou samosprávou nemáme problémy, lebo svojím rozhodnutím vo Vojlovici dovolili dobytkársku výrobu, avšak susedovci nám trochu hundrú, že im zavadzia vôňa z farmy. Nateraz sa to našťastie končí iba na hundraní, aj keď sa to snažíme maximálne eliminovať, a okrem iného sme z oboch strán vystavali 3 metre vysoké múry,“ hovorí na záver Janko Cesnak. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY 12

S jasnou perspektívou Pripravila: Anna Horvátová Staropazovčania sa tohto roku chystajú osláviť 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety týmto oslavám tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

VALNÉ SHROMAŽDENIE SEDLIACKEHO PRACOVNÉHO DRUŽSTVA „JANKO ČMELÍK“ V STAREJ PAZOVE

Na základe dosiahnutých úspechov družstevníci sedliackeho pracovného družstva „Janko Čmelík“ v St. Pazove kráčajú s jasnou peršpektívou Pracovný deň vynášal 188 60 din. – Najlepší družstevníci boli odmenení – Predseda vlády NR Srbska Dr. Stambolić a minister J. Veselinov vykonali návštevu v družstve Najstaršie slovenské sedliacke pracovné družstvo vo Vojvodine – „Janko Čmelík“ v Starej Pazove malo dňa 22. minulého mesiaca svoje valné shromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo okolo 700 družstevníkov a hostí. Na valnom shromaždení referát o minuloročnej práci podal predseda družstva s. Michal Šipický Emeš. Z referátu menovaného bolo vidno, že družstevníci nielen že uskutočnili, ale aj prevýšili minuloročný plán. Vzťahuje sa to predovšetkým na výrobu roľnícku, kde výrobný plán bol prevýšený v 25 %. Ďalej, vo vinohradníctve o 15 %, v zeleninárstve o 10 %, v dobytkárstve o 20 %, vo výstavbe hospodárskych objektov o 10 % atď. Čo sa týka priemyselných rastlín, výrobný plán bol tiež značne prevýšený. Slnečníka bolo vypestované o 10 % viacej, ako sa pôvodne predvídalo. Úroda cukrovej repy bola nadpriemerná. Na jednom kat. jutre urodilo sa priemerne 250 mc. Družstvo malo aj také parcely, na ktorých sa urodilo 300 mc cukrovej repy na 1 kat. jutre. Družstvo „Janko Čmelík“ plní vzorne aj svoje dodávky štátu. Minulého roku družstevníci • ĽUDIA A UDALOSTI •

odovzdali štátu 60 550 kg pšenice, 30 000 kg kukurice, 20 000 kg zemiakov a zeleniny v hodnote 950 200 dinárov. Za svoju obetavú a usilovnú prácu družstevníci sa tešili pek-

nému zárobku. Prevýšenie výrobného plánu sa odzrkadlilo aj na denných mzdách. Tak v družstve „Janko Čmelík“ odmena za jeden pracovný deň vynášala : 1452 kg pšenice, 460 kg kukurice, 0.60 kg jedlého oleja, 0.84 kg zemiakov, 0.50 kg cukru, 1 snop „šúštia“, 5 kg slamy, 1 liter vína a 0.05 páleného. Za jeden pracovný deň družstevník dostal v bónoch 29 din. a v hotovosti 6971 dinárov, takže keď všetko to prepočítame na peniaze v družstve „Janko Čmelík“ pracovný deň vynášal 188 60 dinárov po nižších jednotných cenách. Každý družstevník na jeden pracovný deň odovzdal družstvu v bónoch 12 din., čo sa použilo pre zaobstaranie staveb-

ného materiálu. V celkovej sume behom roku vynášalo to spolu 190 582 dinárov v bónoch. Aby sme mali jasnejší prehľad o tom, koľko mohol vyrobiť družstevník v sedliackom pracovnom družstve „Janko Čmelík“, pozrime sa napríklad, koľko zarobila rodina Verešových. Menovaná rodina, ktorá má 4 práceschopných členov, odpracovala minulého roku 879 pracovných dní a za túto svoju prácu dostala: 3,859,52 kg pšenice, 4,905,6 kg kukurice, 525 60 kg jedlého oleja, 735 kg zemiakov, 438 kg cukru, 876 snopov „šúštia“, 4.380 kg slamy, 876 l. vína, 43 l. páleného, 61.665 din. v hotovosti a 14.892 din. v bónoch. V roku 1947 družstvo počítalo iba 45 rodín. Vďaka dosiahnutým úspechom minulého roku zaznamenalo značný prírastok, takže dnes počíta 200 rodín.

Za usilovnosť v práci a za zásluhy okolo organizácie práce vynikajúci družstevníci boli odmenení. Odmeny dostali nasledovní : Šipicky-Šágy Michal, predseda I. odmenu 2000 din., Ondrej Forgáč, vedúci záhradn. I. odmenu 2000 dinárov, Martin Litavský, brigádnik, I. odmenu 2000 dinárov, Pavel Hric, I. odmenu 2000 dinárov, Martin Hudec, I. odmenu 2000 dinárov, Cveja Grujić, II. odmenu 1500 dinárov, Janko Dolinaj, II. odmenu 1500 dinárov, Marka Foltán, II. odmenu 1500 dinárov, Janko Šago, II. odmenu 1500 dinárov, Zuzka Verešova, III. odmenu 1000 dinárov, Marka Klátikova, III.

odmenu 1000 dinárov. Družstvo, ako celok, bolo minulého roku odmenené I. odmenou Ministerstva poľnohospodárstva NR Srbska vo výške 100 000 dinárov. Súčasne predseda s. Šipický dostál odmenu vo výške 10 000 din. za úspešne prevedenú organizáciu práce. Na deň valného zhromaždenie družstva, poslucháči stredného finančného náukobehu Ministerstva financií NR Srbska, ktorý sa koná v Starej Pazove, darovali družstevníkom 120 kníh v hodnote 4000 dinárov. Úspechy, ktoré družstvo dosiahlo, rozšírily jeho povesť po celej našej krajine. Početné delegácie zo všetkých krajov nášho štátu prišly si pozrieť život v družstve. Dňa 20. minulého mesiaca družstvo „Janko Čmelík“ sa tešilo vzácnej návšteve, v osobe predsedu vlády NR Srbska, Dr. Petra Stambolića a ministra NR Srbska Jovana Veselinova. No, pazovskí družstevníci medzi početnými návštevami nevideli delegácie zo slovenských dedín, v ktorých sa zakladajú nové sedliacke pracovné družstvá (až na Petrovec – pozn. redakcie), aby preštudovaly život sedliackeho pracovného družstva v praxi. Na základe docielených úspechov družstevníci sedliackeho pracovného družstva – „Janko Čmelík“ v Starej Pazove, kráčajú s jasnou peršpektívou do budúcnosti a sú presvedčení , že plán pre rok 1949, hodne objemnejší ako minuloročný, nielen že uskutočnia, ale aj prevýšia. Súčasne vyzývajú všetkých Slovákov, ktorí sa ešte do sedliackych pracovných družstiev nezačlenili, aby tak urobili a zakladali v slovenských osadách sedliacke pracovné družstvá. J. Litavský Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 2. marca 1949, R. VI – č. 16 (465).

14 /4901/ 4. 4. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Príroda a jej krása

Strom

Náš strom je ako veľký dom. On je krásna rastlina, v srdci sa nám začína. Koruna stromu zelená, všetkým ľuďom odmena. Má mocnú haluz, z nej mnoho cerúz.

jhľa, už je tu apríl. Príroda ožíva vo svojej plnej kráse. Jarnej prírode sa tešíme aj my ľudia, ale aj zvieratá. Máme radosť z teplejšieho počasia hu. a z toho, že môžeme viac času tráviť vonku na vzduc itajú, rozkv Kvety jari. vône é A vo vzduchu cítiť lákav ýliky, stromy pučia a vôkol nich poletujú včeličky a mot jar vtáčiky čvirikajú veselšie. Zvieratká tiež prebúdza a láka júca očaru jar na k pohybu a hravosti. Príroda je nás do svojej otvorenej náruče. Katuša

Emília Kámaňová, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Jeho stará kôra konkurent dekóra. Na strome je hruška, má ju rada húska. Vedľa stromu mravec, všimol si ho starec. Pod ním je tráva, jednostaj zdravá. Strom – najlepšia rastlinka, obľúbená bylinka! Hermína Naďová, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Emil Melich, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč Renáta Šusterová, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Môj priateľ

š počítať s ním. Priateľ je skoro ako rodina. Ak ti niečo treba, môže Priateľovi môžeš všetko povedať. sať centimetrov. Takého priateľa mám aj ja. Vysoký je meter a štyrid mi, že sa mu páčia adil Prezr i. níkm roves Môj priateľ má deväť rokov, sme Rád si oblieka oči. aj é hned Má má. aj ich také a , krátke a hnedé vlasy o futbalistu, enéh obľúb športový dres. Baví ho šport, najviac futbal. Má mi alebo puška s , ríkmi trakto s Ronalda. Keď ma navštívi, tak sa hráme ký, ale sebec u troch je dy Nieke stars. l Braw sa hráme našu obľúbenú hru voči ý dobr lebo je mne to veľmi neprekáža. Aj naďalej sa hrám s ním, jem sa byť voči Usilu ky. znám rné výbo mať snaží sa že teší, mne. Aj ma . vracia ko nemu dobrý a úprimný. Aj on mi to rovna práve on. Prajem si, Najlepším priateľom, akého som dosiaľ mal, je alo. zotrv aby naše priateľstvo Igor Sklabinský, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kristína Čapandová, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Peter Kámaň, ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske

Ročník XLVIII 4. 4. 2020

rozhľady

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Číslo 7/ 2006

Z PRODUKČNEJ BURZY

Zvýšený dopyt po pšenici

AKTUÁLNE

Poľnohospodárska výroba sa nesmie zastaviť

Ľubica Sýkorová Šíriaci sa koronavírus ovplyvňuje doslova všetko. Neobchádza ani poľnohospodárstvo či agropotravinársky sektor. Ministerstvo poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a lesníctva Srbska ako jedno z opatrení na zabránenie šírenia koronavírusu zaviedlo povinné podanie žiadosti o povolenie na pohyb a vykonávanie agrotechnických opatrení pre poľnohospodárov v čase zákazu vychádzania. Každý poľnohospodár, keď ide na pole, musí mať so sebou aj schválený pracovný príkaz.

a základe tohto opatrenia každý poľnohospodár – majiteľ alebo užívateľ poľnohospodárskej pôdy, plantáží, ovocných sadov… je povinný podať žiadosť o povolenie na pohyb na Riaditeľstvo ochrany rastlín prostredníctvom elektronickej žiadosti dostupnej na adrese http://agromere.registar-uzb.rs/, alebo na príslušnom telefónnom čísle podľa oddelenia alebo okresu, pre ktorý sa vyžaduje toto povolenie. Pre Vojvodinu je to číslo: 064/88-18449. V žiadosti je potrebné uviesť meno a priezvisko osoby, číslo preukazu totožnosti a adresu, z ktorej osoba vychádza v období od 17.00 do 5.00 hodín, číslo poľ-

nohospodárskeho gazdovstva, miesto, kde sa budú vykonávať poľnohospodárske práce, ako aj čas a deň, kedy sa práce vykonajú. Termín na vybavenie žiadosti je maximálne do 48 hodín. Poľnohospodári zaoberajúci sa rastlinnou výrobou a chovatelia hospodárskych zvierat, ktorí dostanú povolenie na prácu počas zákazu pohybu, musia mať počas vykonávania činnosti so sebou aj pracovný príkaz. Podľa názoru viacerých domácich odborníkov z oblasti poľnohospodárstva súčasná situácia v Srbsku by nemala mať nepriaznivý vplyv na poľnohospodárstvo a na jarnú sejbu. Aby sme mali dostatok potravín,

Ľ. Sýkorová

zasiať sa musí. Poľnohospodár, ktorý sedí na svojom traktore a ide na svoje pole, je oveľa menej v kontakte s inými ľuďmi, takže je menej pravdepodobné, že sa nakazí vírusom. Bez ohľadu na situáciu v krajine poľnohospodárska výroba sa nesmie zastaviť. Pokiaľ ide o zastúpenie poľnohospodárskych plodín, v tomto roku sa očakáva, že kukurica bude zaberať väčšie plochy ako v minulom roku a bude zasiata na milión hektárov. V roku 2019 zaberala 970 000 ha. Podľa odhadov Agrárnej únie Srbska bude tohtoročný jarný výsev kukurice pestovateľov stáť asi 65 000 din./ha. Sója bude vy-

o minulotýždňovom poklese cien na domácom trhu a situácii spôsobenej šírením koronavírusu na novosadskej Produkčnej burze v dňoch od 23. 3. do 27. 3. došlo k nárastu cien primárnych poľnohospodárskych výrobkov. V uvedenom období bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom zaznamenaný o 46,41 % nižší tovarový obrat a o 28,63 % nižší finančný obrat. Na domácom trhu so pšenicou pre zvýšený dopyt mlynárov po tejto komodite novému vládnemu opatreniu na opätovný vývoz múky, ako aj rôznych problémov so zásobovaním, vzrástla jej cena. Pšenica sa predávala v cenovom rozpätí od 19,00 din./kg do 20,00 din./kg bez DPH. Jej priemerná cena bola 19,57 din./kg bez DPH (21,53 din./kg s DPH), čo je o 3,57 % viac ako v predchádzajúcom týždni. Zdražela aj kukurica, ktorá sa predávala za 15,60 siadin./kg bez DPH (17,16 ta na din./kg s DPH). 2 3 0 Cena sóje bola 000 až 39,30 din./kg bez 240 000 DPH (43,23 hektároch. din./kg s Predpokladá sa, DPH). ○ že pre minuloročnú nízku cenu v tomto roku pestovatelia posejú menej slnečnice. Plochy budú menšie ako 220 000 hektárov. ○

Z obsahu Dajte šancu operencom na hniezdenie

Škodcovia v ovocných sadoch na začiatku jari s.2

Záplava kvetov počas celého leta

s. 4

s. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (6)

Dajte šancu operencom na hniezdenie DrSc. Ján Babiak Vo svojej orientácii na intenzívne poľnohospodárstvo človek všetky plochy ornej pôdy prakticky pretvoril na plantáže. Znamenalo to značnú intervenciu v zmysle, že všetko to, čo ruší jeho monokultúrnu orientáciu, treba zničiť. Vo Vojvodine ešte predtým, v zmysle rozšíriť orné plochy, sa to vykonalo najprv hydromelioráciou a potom po niekoľko ráz aj komasáciou. Tak sa zmenšili plochy porastov, kde si vtáctvo stavia hniezda.

prvom prípade išlo o mokrade a rašeliniská a v druhom to boli aj lesy a vresoviská, aj dúbravy, stromoradia a úzke plochy kriačiny vedľa ciest, ale aj „chládok“ pre sedliaka na jeho poli. A práve tieto priestranstvá sú biotopom na hniezdenie operencov. Podľa niektorých predpokladov zo všetkého vtáctva, ktoré možno vidieť na vojvodinských priestoroch, okolo 60 % je hniezdičov (preverených, pravdepodobných, možných), okolo 5 % je hniezdičov zo susedných oblastí, kým 35 % je vtákov na prelete zo severu do svojich zimovísk na prímorí alebo v Afrike a v opačnom smere. HNIEZDENIE – VÁŽNY SEGMENT PRE EXISTENCIU VTÁCTVA Dôležitosť útulku pre operencov, kde znesú vajíčka a potom v ňom vyliahnu a odchovajú svoje ratolesti, pre ich ďalšie zotrvanie nie je potrebné ani podčiarkovať. Ale vo vopred naznačených premenách na tejto rovine pre operencov vystavať svoj domček a odchovať svoje mláďatá to nie je malý problém. Veď močiarna plocha je zvedená na minimum, lesy sú vyrúbané a nízko rastúce šíravy človek premenil na kultúrnu step. Tým spôsobom aj fytobiotop, na aký si zvykla avifauna, zmizol, vlastne človek ho priam vygumoval aj u nás, vo Vojvodine. Tak ako potom to operenci riešia? Jedna časť vtáctva sa to ani nepokúšala riešiť a jednoducho tieto priestranstvá opustila. Veď škovránka, pipíšku, vlhu, hrdličku poľnú, holuba plúžika... tu už len zriedkavo nájdete. Iné sa pokúšajú priblížiť k človeku, k jeho osadám. Veď ten blahobyt, aký vie dať strom,

kríková pasáž, človek dávno pozná, ale v jeho sebeckosti si to nechal len pre seba. A tak vrabca poľného už častejšie nájdete v osade ako v jeho novom biotope. Aj holub hrivnák zabudol na ostýchavosť a straka na obozretnosť a žije tu medzi nami. Zabehnite v treskúcej zime do vášho chotára a uvidíte, že tam ani vtáčika-letáčika niet. Že prečo? Nuž preto, že tam v zime už nieto nič ani pod zobák a ani sa kde pred severákom ukryť. A keď ide o hniezdenie, skoro je tak aj v lete. Veď už aj husí mozog môže uzavrieť, že väčší pôvab aj pre zvieratá tretej dimenzie je v blízkosti človeka. Tak potom musia zmeniť svoju „obyčaj“, hoci vedia, že človek vie byť pre nich aj nebezpečný. Ale práve preto sa aj človek musí zmeniť! Ako? Keď ide o prítomnosť vtákov v jeho priamej blízkosti, musí byť zhovievavejší. Človek (Homo sapiens sapiens) musí pochopiť, že je časťou živej prírody a nie jej pánom. A potom sa aj tak správať. Nevyzobe vám hrdlička či holub všetok hrach, ani škorec nezničí vinohrad... Konečne: Kto sa vrabcov bojí, nech proso neseje! Keď ide o ich hniezdenie, človek tu musí byť ešte tolerantnejší. Aj musí vedieť, že každý živý tvor sa bojí o svojich potomkov. Ani vták nie je inakší, a tak v zmysle odchovania svojho potomstva je ešte obozretnejší. Ale ak sa správate k nim zhovievavo, operenci to budú vedieť aj tak vyhodnotiť. Napríklad: autor týchto riadkov nerušil holuba hrivnáka, aby si vystaval hniezdo na breze len 2 m od vchodu do domu. Už ďalší rok mal hrivnák hniezdo u susedov a tohto roku už v príchode na

kde si vystavať hniezdo. Preto im je potrebné pomôcť. Ako? NAŠA POMOC PRI HNIEZDENÍ VTÁKOV Postavte im skrýšu, v ktorej si vystavajú hniezdo. Nazvite to domček, búdka, dutinka, všetko jedno, ale urobte to. Vtáky si všimnú tú vašu pozornosť, aj sa vám odvďačia, prispejú k vášmu životu bližšie k prírode. Na rozdiel od vtáčích kŕmidiel, kde je dôležitejšie stále dodávanie stravy ako typ stavby, v prípade útulku, skrýše, Vtáčie búdky pre škorce (A), sýkorky (B), kde by postavili svoje mucháriky (C) a drobné vtáčiky (D) hniezdo, je nevyhnutné brať do úvahy aj niektoré hniezdenie „hodil oko“ ešte bližšie iné momenty. Potrebná je zodpok jeho domu. Ešte predtým autor vedná priliehavosť, až unifikácia sledoval prienik žltochvosta na týchto stavieb pre jednotlivé druhy tieto priestory a jeho hniezdenie vtákov. Tá osobitnosť sa vzťahuje na prievane pod cieňou, na bojleri najmä na tvar, veľkosť, ale aj miesto v kúpeľni vo vetranom neobýva- postavenia. Pre tvar hniezdnenom dome, ale aj mišiarky v dutine ho útulku je tu prezentovaných orecha na záhumní. O hniezdenie niekoľko vhodných riešení pre vrabca, hrdličky, v poslednom čase niektoré u nás najčastejšie druhy. aj drozda čierneho ani nehovoriť... Ich veľkosť, dimenzie sú podané Ale mimo toho naším operen- v centimetroch. com pri hniezdení sa dá aj priamo Miesto postavovania týchto pomôcť, lebo v častých zásahoch

Vtáčie domčeky pre dažďovníky (A), žltochvosty a trasochvosty (B)

človeka ani v osade nie je veľa najmä starých stromov a hustého, neprechodného krovia, čo vtáky obzvlášť preferujú. To preto, že v takom novom biotope nieto ani veľa bezpečných podmienok,

skrýš je diktované spôsobom života vtáka. Môže to byť strom, krovie, dom, časť ekonomickej stavby alebo infraštruktúrnej časti objektov v osade. Pre žltochvosta to bude búdka v nižších polohách

14 /4901/ 4. 4. 2020 stromu alebo domu, búdku pre sýkorku a iné drobné vtáky treba šikovne skryť v korune stromov, kým pre bociana to budú platformy postavené vysoko na nefunkčných komínoch alebo aj elektrických stĺpoch v dedine a mimo nej. Všimnite si, že takým opatrením je Kikinda známa ako mesto, ktoré dbá o svoje sovy, že v údolí Tisy niektoré lokality (Farkaždin, Taraš...) už majú stĺporadia s hniezdami pre bocianov. Ale aj to, že túto ponuku človeka vtáci vedia akceptovať. Nezabudnite, že človek hodnotu niečoho najčastejšie spozná, keď to už V tejto búdke sa liahol žltochvost nemá. Aj to, že nám vtáctva domový

Aj takáto dutinka vie byť pre vtáky lákavá

naozaj ubúda. Na Západe sa na to spamätali, a tak pri veľkoplošnom obrábaní zeme sa presne určilo, koľko z tej plochy musí zostať pod lesom, krovinami alebo vresoviskom. Tohto roku sa aj u nás prišlo na ideu, že aspoň tú plochu, ktorá nie je súca pre poľnohospodárstvo a ťažko ju je predať, by bolo najlepšie zalesniť. Vďaka takýmto riešeniam sa vtáctvo aj k nám vráti a s nimi aj spev a živosť v prírode. A potom hádam aj naša hrdosť, že sa to stalo práve naším pričinením. Aj táto miniakcia pomoci vtákom pri ich hniezdení v dedine, ale aj mimo nej by mala smerovať týmto smerom.

OVOCINÁRSTVO

Marcový sneh a mráz môžu poškodiť najmä marhule Ľubica Sýkorová Sneh a nízke teploty v druhej polovici marca nie sú nezvyčajné, ale vždy prinášajú so sebou aj určité nebezpečenstvo. Škody prinášajú najmä pestovateľom ovocia či viniča. Spomenuté plodiny sa totiž v týchto dňoch nachádzajú v citlivých fenologických fázach, ako sú pučanie, rašenie, kvitnutie, rast malých plôdikov a pod. Posuny fenologických fáz, najmä ich urýchlenie o dva až tri týždne, je dôsledkom klimatických zmien, ktoré znásobujú výšku škôd, pretože posúvajú vývoj do rizikovejších týždňov.

re poľnohospodárov v Srbsku, ktorí pestujú ovocie na viac ako 180 000 hektároch, predstavovali posledné marcové dni v čase písania tohto príspevku dni neistoty. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí najmä marhuliam. Poškodenie marhúľ sa určite očakáva, keďže viac ako 80 % kvetov je otvorených. Sneh padal priamo na kvety a okrem toho sme na niektorých miestach mali aj nižšie teploty ako -4 °C. Čiže teoreticky poškodenia môžu byť veľmi veľké. Z ostatných kôstkovín sú ohrozené aj slivky. V celom Srbsku sa pestujú na takmer 72 000 hektároch. Zadymovanie ovocných sadov, ako jedno z ochranných opatrení, nie je riešením, ktoré by mohlo

výrazne pomôcť. Je účinné len vtedy, keď je bezvetrie. V blízkosti drevín spaľujeme drevo, slamu alebo iné organické materiály. Podstatou je, aby tieto materiály viac tleli ako horeli. Dym šíriaci sa medzi zakvitnuté stromy im poskytuje ochranu pred mrazom. Protimrazová závlaha, alebo odbornejšie zadažďovanie či rosenie, je veľmi efektívne opatrenie pri teplote pod 0 °C. Striekanie čistej vody do korún kvitnúcich stromov patrí medzi najspoľahlivejšiu ochranu. Vytvorený ľad okolo kvetov čiastočne slúži ako tepelný izolátor a ochráni marhule pred teplotou, no najviac do -1 až -2 °C. Vytvorenie umelého dažďu – rosenie celých ovocných sadov aj keď je účinné, je finančne náročné

opatrenie najmä pre malých pestovateľov. Naopak, táto metóda je pre veľké sady z dlhodobého hľadiska najlacnejšia. Distribúcia závlahovej vody je energeticky najmenej náročná a dá sa zároveň použiť aj v inom období, napr. počas leta na zavlažovanie. Na ochranu stromu zaľaďovaním je nutné používať nízkotlakové rozprašovače vody. Tieto rozprašovače vytvoria len takú vrstvu ľadu, aby stromy ochránili, namiesto masívnych vrstiev ľadu, pod ktorými by sa púčiky, kvety, ale aj konáre mohli poškodiť. Táto metóda sa používa aj na ochranu viniča.

PREVENTÍVNE OPATRENIA – Výber a pestovanie mrazuvzdorných odrôd v jednotlivých ovocných druhoch – ide najmä o odrody so skorším ukončením vegetácie (vyzrievanie dreva, otužovanie) a neskorším ukončením hlbokého pokoja (zvlášť kvetných púčikov), keď je mrazuvzdornosť najvyššia. Vhodnejšie sú odrody s neskorším pučaním a kvitnutím, respektíve predĺženým (postupným) kvitnutím. – Vhodný podpník – podpníky ovplyvňujú nástup odrody do vhodného času zakvitnutia, taktiež je vhodné použiť podpník odolný proti namŕzaniu.

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia v ovocných sadoch na začiatku jari Ing. Ján Tancik, PhD. PILIARKY NA JABLONIACH A SLIVKÁCH Významnými škodcami na jabloniach a slivkách na začiatku jari sú piliarky. Na jabloni škodí piliarka jabloňová, Hoplocampa testudinea, a na slivkách dva druhy piliarok: piliarka slivková, Hoplocampa minuta, a piliarka žltá, Hoplocampa flava (Tenthredinidae: Hymenoptera). PILIARKA JABLOŇOVÁ Dospelý jedinec piliarky jabloňovej má telo dlhé asi 6 – 7 mm. Hlava, hruď, nohy a spodná časť bruška je žltá. Horná strana bruška je čierna. Krídla sú priehľadné. Larva, pahúsenica dorastie do dĺžky 11 – 12 mm. Telo je žltkastej farby, hlava červenohnedá. Má 7 párov panôžok. Prezimujú dospelé larvy v pôde, v hĺbke 5 – 15 cm. Na jar sa kuklia a dospelé jedince sa liahnu pred kvitnutím jabloní. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do pokožky čiašok jabloňových kvetov. Larvy sa liahnu asi o týždeň a vyhrýzajú v mladom plode povrchovú chodbu. Po zvliekaní opúšťajú plod a napádajú ďalší plod vhrýzaním chodby priamo do jadrovníka. Napadnuté plody opadávajú. Larvy koncom júna dospievajú, opúšťajú plod, zahrabujú sa do pôdy, kde spriadajú kokón, a tu prezimujú. ŠKODLIVOSŤ Larvy piliarky jabloňovej poškodzujú plody vyhrýzaním povrchovej chodby, ktorá zarastá korkovým pletivom, a tak vzniká jazva. Larvy tiež vyžierajú chodbu do

plodu. Vnútro plodu je vyplnené Najviac napádané sú skoré odrody. trusom a pach plodov pripomína Potrebu priamej ochrany proti pach bzdôch. Tento symptóm sa tomuto škodcovi môžeme určiť nazýva skorá červivosť jabĺk. Takto na základe náletu imág na biele napadnuté plody opadávajú zo lepové doštičky a na základe výstromu. Je to skytu vajíčok. jeden z významHodnota praných škodcov hu škodlivosti najmä v intenje výskyt 10 a zívnych sadoch. viac jedincov/ OCHRANA lapák za dva Z preventívdni pozoronych opatrení vania. Na závýznamné sú klade počtu agrotechnicnakladených ké opatrenia: vajíčok prah jesenné alebo škodlivosti je včasné jarné vtedy, ak sa kyprenie pôdy prehliadkou pod stromami. v období od Tieto opatrezačiatku do konca opadánia redukujú počet lariev a vania korunkukiel v pôde. ných lupienZbieraním kov zistia 2 vajíčka na 100 opadnutých Poškodené plody jabĺk – jabĺk sa redu- zaschnuté povrchové chodby kvetných kakuje populácia zapríčinené larvami piliarky lichoch alebo plodníkoch pri škodcu pre na- jabloňovej

Poškodené plody piliarkou jabloňovou

sledujúce vegetačné obdobie. Aj pestovanie odolných odrôd má význam v redukcii škodlivosti.

slabej násade plodov, alebo 4 a viac vajíčok pri vysokej násade plodov. Optimálny termín ochrany

sa stanoví na základe sledovania vývoja vajíčok. Postrek sa vykonáva v čase, keď z vajíčok vidieť červené oči lariev. Obyčajne to býva hneď po odkvitnutí. V ekologickej produkcii sa využíva prípravok na báze hoblín z dreva stromu Quasia amara a prípravku NeemAzal-T/S, na báze účinnej látky azadirichtin, ktorý sa získava zo semien tropického stromu Azadrachta indica. PILIARKA SLIVKOVÁ A PILIARKA ŽLTÁ Piliarky sú veľmi významnými škodcami sliviek. V niektorých rokoch môžu lokálne zničiť až 90 % plodov. Na napadnutých plodoch vidieť čierny otvor s trusom. Pri vhrýzaní sa do plodu pahúsenice nekonzumujú pletivá plodu, ale sa živia kôstkou a semenom. Počas života jedna larva zničí 4 – 5 plodov. Dôsledkom napadnutia je hromadné opadávanie zelených nevyvinutých plodov. Napadnuté slivky páchnu po bzdochách. Dĺžka tela dospelého jedinca samičky piliarky slivkovej je 4,5 – 5 mm a samčeka 4 – 4,5 mm. Hlava, hruď, kladielko a tykadlá pri báze sú čierne. Vrchná časť tykadiel je hnedá. Nohy sú hnedožlté a krídla priezračné s hnedou nervatúrou. Larvy sú svetlohnedé, dlhé 6,5 – 8 mm. Má tri páry hrudných nôh a 7 párov panôžok na brušku. Dĺžka tela dospelého jedinca samičky piliarky žltej je 5 – 5,5 mm. Hlava, hruď, bruško, tykadlá a kladielko sú hnedožlté. Nohy sú žlté a krídla priezračné so žltou nervatúrou. Samček je trochu menší. Larvy sú zelenožlté, dlhé 7 – 9 mm. Prezimujú dospelé larvy v pôde. Na jar sa kuklia a dospelé jedince

14 /4901/ 4. 4. 2020 sa liahnu, keď je stredná denná teplota pôdy na 5 – 10 cm okolo 10 °C. V tom čase slivky sú vo fáze pučania alebo kvitnutia, alebo na konci kvitnutia. Ak slivky ešte nekvitnú, imága

Poškodený plod slivky piliarkou slivkovou

migrujú na stromy, ktoré rozkvitli, kde v kvetoch sajú nektár a peľ. Neskoršie sa vracajú na slivky a v takomto prípade napadnutie je znížené. Ak sú slivky rozkvitnuté, napadnutie býva najväčšie, lebo sú najlepšie podmienky na prijímanie potravy. Aj sú najpriaznivejšie podmienky na kladenie vajíčok. Ak sa kvitnutie skončilo, napadnutie

je nepatrné alebo žiadne. Imága sa koncentrujú na odrody, ktoré v čase ich eklózie kvitnú. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do kvetov sliviek, najčastejšie do kališných lupienkov. Larvy sa liahnu o 4 – 14 dní a vžierajú sa do kališnej čiašky k semenníku. Po zvliekaní opúšťajú plod a napádajú ďalší vhrýzaním chodby priamo do jadrovníka. Napadnuté plody opadávajú. Larvy koncom júna dospievajú, opúšťajú plod, zahrabujú sa do pôdy, kde spriadajú kokón, a tu prezimujú. OCHRANA Samičky piliarok vyhľadávajú biele kvety sliviek, respektíve jabloní, a kladú do nich vajíčka. Láka ich biela farba, a tak ich môžeme nalákať a nachytať na biele dosky natreté nevyschýnajúcim lepom. Takto môžeme výrazne znížiť počet nakladených vajíčok do kvetov. Lapače vyvesujeme do koruny stromu týždeň pred začiatkom kvitnutia. Rozvesujeme ich po obvode koruny stromu na východnú, južnú a západnú stranu. Dávka je dve dosky na každý meter stromu. Silne znečistené lapače hmyzom treba vymeniť.

Samičky piliarok láka biela farba a tak ich môžeme nalákať na biele lapače

Potrebu priamej ochrany proti tomuto škodcovi môžeme určiť na základe náletu imág na biele lepové doštičky a na základe výskytu vajíčok. Na základe počtu nakladených vajíčok prah škodlivosti je, ak sa prehliadkou 100 najvyvinutejších plodov zistí 5 vajíčok pri slabej alebo až strednej násade plodov, alebo 10 a viac vajíčok pri vysokej násade plo-

dov. Optimálny termín ochrany sa stanoví na základe sledovania vývoja vajíčok. Postrek sa vykonáva vtedy, keď z vajíčok vidieť červené oči lariev. V ekologickej produkcii sa využíva prípravok na báze Quasia amara. Foto: J. Tancik Ilustračná fotografia nad titulkom: Ľ. Sýkorová

RASTLINNÁ VÝROBA

Význam živín pri pestovaní cukrovej repy Ľubica Sýkorová V súčasnosti cukrová repa predstavuje v štruktúre pestovania poľných plodín v Srbsku plodinu s výrazne nižším zastúpením v porovnaní s minulosťou. Z agronomického hľadiska má pestovanie cukrovej repy veľký význam. Vďaka výrobnej technológii a biologickým účinkom pozitívne pôsobí na štruktúru pôdy. V osevnom postupe má svoje miesto, pretože podstatne zlepšuje návratnosť organickej hmoty späť do pôdy. ytvára veľké množstvo a výsledky pokusov potvrdzujú už biomasy, preto má veľkú dávno známu vec, že nedostatočspotrebu živín a na ich ne- ná výživa draslíkom znižuje nielen dostatok nepriaznivo reaguje. Je úrody cukru a cukrovej repy, ale aj citlivá najmä na nedostatok dusí- úspešnosť jej pestovania. Preto si ka, draslíka, fosforu, horčíka, man- táto plodina vyžaduje v dostatočgánu a bóru. Má vysoké nároky na nom množstve v prijateľnej forme živiny a je jednou z najnáročnej- draslík, aby v čo najväčšej miere ších plodín, čo sa týka príjmu živín. mohla využiť úrodový potenciál. Draslík je nevyhnutnou živinou Konečným kritériom úspešnosti s dôležitými fyziologickými a bio- pestovania a spracovania cukrovej chemickými funkciami pre všetky repy je technologická kvalita. rastliny, pretože je nezastupiteľný Ak chceme dosiahnuť vysoké pri aktivizácii a regulácii v látko- úrody dobrej kvality, musíme vom metabolizme, to znamená pri brať do úvahy to, aby výživa bola fotosyntéze, tvorbe uhľohydrátov optimalizovaná. To znamená, aby a bielkovín. Praktické skúsenosti bola plne krytá potreba draslíka

v rovnováhe s ostatnými vegetačnými činiteľmi. Okrem vyváženej výživy všetkými nevyhnutnými živinami musíme dbať aj na výber vhodnej odrody, na spracovanie pôdy, výsev, hustotu porastu, dostatočnú zásobu živín v pôde a aj na vhodné opatrenia ochrany rastlín. Cukrová repa musí prijať potrebné množstvo draslíka v krátkom čase a pomerne skoro, v priebehu jedného mesiaca, približne 200 kg K2O/ha. Preto je potrebné, aby už na začiatku vegetácie mala k dispozícii vysokú hladinu draslíka v pôde. Kvalita cukrovej repy je ovplyvnená mnohými faktormi. Pôdne vlastnosti a poveternostné podmienky nemôžeme ovplyvniť, preto musíme o to viac venovať pozornosť výžive a hnojeniu, ktoré môže silne zasahovať do obsahu vytvoreného cukru, najmä ak ide o draslík. Pre praktické hnojenie platí zásada, že vyvá-

ženým (dostatočným) hnojením draslíkom môžeme využiť vysoký genetický potenciál súčasných odrôd a môžeme tým zabrániť aj riziku klesajúceho podielu cukru z cukrovej repy. Cukrová repa veľmi dobre reaguje na sodík (Na), ktorý sa nachádza vo väčšine draselných hnojív. Veľmi dôležitá je optimalizácia dusíkatého hnojenia, pretože jeho nedostatok obmedzuje dosiahnutie dobrých úrod, no nadbytok znižuje kvalitu cukrovej repy, predovšetkým podiel cukru. Okrem hnojenia draslíkom by sme pri cukrovej repe nemali zabúdať na horčík (Mg). Za doplnkové hnojenie sa považujú hnojivá obsahujúce bór (B) v dávke 0,5 kg/ha. Obsah živín v cukrovej repe môžeme zlepšiť použitím listových hnojív, a to najmä tých, ktoré obsahujú chýbajúcu živinu. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Záplava kvetov počas celého leta Ľubica Sýkorová Veľmi často sa uvádza, že hortenzie patria do tieňa, no viacerí pestovatelia tvrdia, že to nie je celkom pravda. Tak ako všetky ostatné rastliny, aj ony k svojmu rastu potrebujú svetlo. Najviac sa im darí na mieste s rozptýleným svetlom – čiastočný tieň. To však neznamená, že na slnečnom stanovišti neprežijú. Hortenzie so sýto vyfarbenými kvetmi, napr. červené, sýtoružové, by svoju farbu v hlbokom tieni stratili a vybledli by do nevýrazných odtieňov. Dôležité je umiestniť hortenziu na stanovište, ktoré je chránené pred silným vetrom a prievanom. eľké množstvo druhov hor- zapracovať kompost a rašelinu. tenzií (lat. Hydrangea) nám Dnes si môžeme kúpiť aj špeciv období od jari do nesko- álny substrát pre rododendrony, rého leta ponúka bohatú záplavu hortenzie a ostatné kyslomilné kvetov v odtieňoch bielej, ružovej, rastliny, ktorý má nízke pH. Pri červenej, modrej či fialovej farby, zalievaní môžeme do vody občas ktoré sú pre hortenzie typické. pridať aj železo (Fe). Akej farby budú kvety, závisí od kyslosti pôdy. Prírodná farba kvetu je biela a ružová. Aby nám hortenzia kvitla namodro alebo nafialovo, kyslosť pôdy (pH) musí byť menej ako 6. Červené a ružové kvety budeme mať vtedy, ak je pH vyššie od 7. Bielo kvitnúce hortenzie znesú priame slnko, farebným odrodám sa lepšie darí v polotieni. Kvety sa nachádzajú vo veľkých súkvetiach rozmanitých tvarov v závislosti od druhu hortenzie. Majú kopulovité alebo ploché súkvetie zložené z množstva malých nenápadných kvetov, ktoré sú obklopené nádhernými korunovitými kalichmi. Medzi najznámejšie druhy (ktorých je viac ako sto) patrí V zásaditých pôdach hortenzie hortenzia kalinolistá (Hydrangea macrophylla), hortenzia metlinatá trpia chlorózou, čo sa prejavuje (Hydrangea paniculata) a horten- žltnutím alebo blednutím listov. zia stromčekovitá (Hydrangea Aj zalievanie tvrdou vápenatou arborescens). vodou z vodovodu je príčinou VŠEOBECNÉ Z ÁSADY chlorózy listov a nedostatočnéPESTOVANIA HORTENZIÍ ho rastu. Kry vysádzame podľa Kry hortenzií dosahujú výšku možnosti na vlhké miesto. Veľké v priemere od 1 do 3 metrov. listy odparujú veľa vody, preto je Aby nám každoročne kvitli, treba v období sucha potrebná denná dodržiavať správny spôsob pesto- zálievka. vania a rezu pre jednotlivé druhy. Sadíme ju na svetlé miesto, Hortenzie sú opadavé kry, ktoré ktoré je chránené pred priamym majú veľké nároky na pôdu. Darí sa slnkom. Najlepšie miesto je tam, im a dobre kvitnú len vo výživnej kde predpoludním svieti slnko a a humóznej pôde bez vápnika. poobede je tieň. Môžeme ju vysaPred výsadbou treba na záhon diť pod vysoký strom, pretože tu

bude mať počas horúcich letných dní dostatok vlahy. Počas leta v čase kvitnutia hortenzia potrebuje veľa vody. Vtedy ju musíme zalievať pravidelne, v skorých ranných alebo neskorých večerných hodinách. Ak ju budeme zalievať počas dňa, môže zhodiť listy. Na polievanie používame iba odstátu alebo dažďovú vodu. S prihnojovaním začíname na jar. Na jar taktiež odstraňujeme suché a vedľajšie konáre a ak je krík starší, musíme ho preriediť. Pravidelne odstraňujeme odkvitnuté súkvetia nad kvetnými púčikmi. Odolnosť proti mrazu nie je rovnaká pri všetkých odrodách, väčšina je však na mráz citlivá. Korene na zimu preto prikryjeme. Po namrznutí výhonkov opäť vypučí a zakvitne.

AKO STRIHAŤ HORTENZIU? Aby nám bohato kvitla, aj rez musíme vykonávať podľa pestovaného druhu. V zásade nerobíme silný rez, pretože na jednoročných výhonkoch vytvára púčiky pre nasledujúcu sezónu. Ak odstrihneme konáriky, na ktorých sú tieto puky, v nasledujúcom roku nám nebude kvitnúť. Súkvetia v zime skrášľujú záhradu a zároveň chránia výhonky s vrcholovými pukmi, v ktorých sú uložené budúce kvety. Iba hortenzia metlinatá, ktorá kvitne od augusta do septembra, si na tohtoročných výhonkoch vyžaduje hlboký jarný

rez. Je najodolnejšia proti mrazu a dobre znesie aj mierne presušenie. Ak ju na jar nezrežeme, ker po niekoľkých rokoch stráca tvar, preto ho nakoniec musíme zmladiť hlbokým rezom. Podobne režeme aj hortenziu stromčekovitú, ktorá tvorí guľovité súkvetia s priemerom desať až dvadsať centimetrov. Kvitne od konca júla do septembra. Hortenzia kalinolistá kvitne takisto od polovice leta, ale na vlaňajšom dreve. Mladé rastliny mierne zrežeme skoro na jar. Odstránime tenké, slabé výhonky a staré súkvetia. Dobre zakoreneným dvoj- až trojročným rastlinám každý rok skoro na jar odstránime časť starého dreva. Odumreté výhonky odstránime až po zdravú časť. Táto hortenzia má najkrajšie a najfarebnejšie jednoduché aj plné kvety v guľatých alebo plochých súkvetiach. Hortenziu kalinolistú pestujeme aj v nádobách ako prenosnú zeleň. Na zimu ju premiestnime do chráneného priestoru, kde v tme prezimuje pri teplote 5 °C. Zemina nesmie vyschnúť, rastlina po celú zimu čerpá vodu. Každý rok zhodí listy. Koncom zimy, keď sa začnú nalievať puky, prenesieme ju z tmavého priestoru na svetlo, ale von na terasu, balkón alebo do záhrady ju dáme až vtedy, keď už nehrozia jarné mrazy. ABY MODRÁ HORTENZIA NESTRATILA FARBU Farbu hortenzie môžeme regulovať viacerými spôsobmi, no nezabúdajme, že z bielej farebnú mať nebudeme. Do určitej miery platí, že čím máme kyslejšiu pôdu, tým sú modrejšie kvety. Asi mesiac pred kvitnutím ju môžeme zalievať vodou s prídavkom síranu hlinitého (5 g na 1 l vody). Naopak, pri neutrálnej či zásaditej reakcii sa kvety vyfarbia doružova. Existujú aj špeciálne hnojivá na modré hortenzie, ktoré obsahujú mikroelement hliník. S hnojením treba skončiť koncom septembra. Ak budeme hnojiť dlhšie, rastlina môže v zime vymrznúť.

14 /4901/ 4. 4. 2020

ŽIVOT SO PSOM (3)

Správna výživa – ako na to? Pripravila: Ľ. Sýkorová V súčasnej dobe je správna výživa jednou z častých tém aj medzi majiteľmi psov. Často si kladú otázku – ako správne kŕmiť? Aj pre psa je veľmi dôležité správne kŕmenie so všetkými potrebnými zložkami. Výber krmiva je potrebné prispôsobiť najmä veku, aktivite či plemenu. Rovnako je dôležité následne podľa týchto parametrov upraviť aj kŕmnu dávku. GRANULE, SUROVÁ ČI VARENÁ STRAVA? Granule: Na trhu dnes máme veľké množstvo overených výrobcov, ktorí ponúkajú vyvážené kompletné krmivo s obsahom živín, prispôsobené rôznym požiadavkám psov. Výhodou granúl je najmä jednoduché skladovanie a úspora času pri príprave kŕmnej dávky. Granule sú najpopulárnejším spôsobom kŕmenia psov. Je však dôležité vedieť vybrať správne granule pre individuálne požiadavky nášho psa a zhodnotiť, či mu vyhovujú. Na trhu existuje aj viacero spôsobov výroby granúl. Najrozšírenejšie sú tzv. extrudované, odborníci často odporúčajú granule vyrábané lisovaním za studena. Vlhká strava (konzervy): Väčšina na trhu dostupných konzerv slúži len ako doplnok stravy a nie sú vhodné k dlhodobému kŕmeniu. Sú vhodné na spestrenie stravy či za odmenu. Dobrá rada – nie je vhodné konzervou často dochucovať kŕmnu dávku granúl, konzerva je chuťovo veľmi zaujímavá a pes môže neskôr odmietať suché granule. Surová (čerstvá) strava: pre psa je to najprirodzenejšia strava. Kŕmenie surovou stravou si vyžaduje určité odborné znalosti o výžive a metabolizme psov. Považuje sa za najlepšiu, no zároveň aj najkomplikovanejšiu z pohľadu prípravy, skladovania a správneho vyváženia kŕmenej dávky. Odporúča sa len po získaní dostatku vedomostí. Výhodou takéhoto kŕmenia je hlavne to, že vždy presne viete, čo psovi dávate a tým

ovplyvňujete jeho zdravie. Takáto strava nie je konzervovaná, je často chutnejšia a je ľahšie stráviteľná. Veľa ľudí si myslí, že surové mäso spôsobuje u psa agresivitu. Nie je to pravda. Doplnky stravy: zaraďujeme sem rôzne „pamlsky“, sušené mäsá,

vitamínové doplnky. Niektoré pomáhajú napríklad pri čistení zubov, niektoré spestrujú stravu a niektoré napomáhajú správnemu vývinu či zlepšeniu imunitného systému. Všetky dobroty psovi treba dávať s mierou, zvyšujú totiž riziko obezity, najmä pri menej aktívnych psoch. Alergie a diéty: aj pri psoch, tak ako u ľudí, sa môžu vyskytnúť potravinové alergie alebo zdravotné problémy, vyžadujúce si špeciálne zloženie stravy. Na trhu je dostatok krmív aj pre tieto potreby. ČO NEPATRÍ DO PSIEHO JEDÁLNEHO LÍSTKA? Príliš veľa tukov alebo vyprážané

potraviny – môžu spôsobiť zápal pankreasu. Šunka a slanina – obsahujú veľa tuku a soli, čo môže mať za následok zápal pankreasu. Soľ aj v malom množstve pri dlhšom podávaní vyvoláva problémy s obličkami. Podávanie slanej stravy spôsobuje nadmerné pitie vody, čo môže najmä pri veľkých plemenách viesť k nadúvaniu a následnej torzii (obráteniu) žalúdka. Surová pečeň – môže spôsobiť toxicitu vitamínom A. Tá má za následok deformáciu kostí, úbytok hmotnosti a nechutenstvo. ‰ Surový bielok – obsahuje biel-

kovinu avidín, ktorá môže viesť k úbytku vitamínov B. Biotín je pre rast a dobrú srsť psa nevyhnutný. Žĺtky surových vajec obsahujú dostatok biotínu, takže celé surové vajcia z tohto pohľadu nebezpečné nie sú, ideálne je však psovi podávať len žĺtok. ‰ Varené kosti sa počas trávenia môžu roztrieštiť a poškodiť vnútorné orgány psa. Kosti skrmujte preto surové. ‰ Mliečne výrobky s vysokým obsahom tuku môžu spôsobovať plynatosť, hnačku alebo aj zápal pankreasu. Psy majú problém najmä

so spracovaním laktózy. ‰ Cibuľa – ničí červené krvinky a môže vyvolať anémiu, slabosť a dýchacie problémy. Vzťahuje sa to na cibuľu aj pažítku, či už v surovom, sušenom, alebo aj vo varenom stave. Aj cesnak vo veľkom množstve spôsobuje podobné problémy ako cibuľa. Avokádo je pre psa jedovaté, obsahuje toxickú zložku persin, ktorá môže poškodiť srdce, pľúca a iné tkanivá. Aj hrozno a hrozienka môžu pri psoch spôsobiť zlyhanie obličiek. Nebezpečné sú aj malé dávky. Nezrelé paradajky obsahujú tomatín, ktorý je podobný solanínu (jedovatý alkaloid). Zrelé paradajky sú pre psa menej nebezpečné. Klinickými príznakmi otravy sú letargia, nadmerné slinenie, dýchacie problémy, vracanie, hnačka alebo zápcha, rozšírenie zreníc, kŕče. Citrusové ovocie – môže spôsobiť žalúdočné bolesti. Väčšie dávky môžu spôsobiť problémy centrálneho nervového systému. ‰ Čerešňové, slivkové, broskyňové a marhuľové kôstky, ale aj jadierka jabĺk a hrušiek – obsahujú jedovatý kyanid. Zopár kusov problém spôsobiť nemusia, avšak po každom požití dochádza k hromadeniu kyanidu v tele. ‰ Čokoláda môže spôsobiť záchvaty, bezvedomie a smrť. Akákoľvek čokoláda vo väčšom množstve môže psa zabiť. Príznaky sa nemusia prejaviť aj niekoľko hodín, pričom smrť psa môže nastať aj do 24 hodín. Kysnuté cesto môže spôsobiť vášmu psovi život ohrozujúce žalúdočné nadúvanie. ‰ Podávaním správnej stravy môžeme výrazne predĺžiť život nášho psa alebo ho aspoň ušetriť zbytočných zdravotných komplikácií. Dobrá rada: Nikdy nezabúdajme na neustály prístup našich štvornohých priateľov k pitnej vode! (Pokračovanie nabudúce)

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Zeleninová polievka s mäsovými guľkami Suroviny: 500 g koreňovej zeleniny, 300 g mletého hovädzieho mäsa, 50 ml oleja, 2 menšie cibule, 1 vajce, 3 PL strúhanky, soľ, korenie, majoránka, cesnak, petržlenová vňať Takto sa to podarí: Na oleji speníme cibuľu, prisypeme na kocky nakrájanú zeleninu. Podusíme asi 10 minút a zalejeme 2 l vody. Do mletého mäsa pridáme vajce, strúhanku, koreniny a nadrobno nasekaný petržlen.

Mokrými rukami vytvarujeme malé guľôčky, ktoré varíme v polievke ešte 15 – 20 min.

Španielsky vtáčik z bravčového stehna Suroviny: 1 kg bravčového stehna, 4 vajcia, 4 cibule, 1,5 dl oleja, 150 g údenej klobásy, 6 – 8 kyslých uhoriek, 50 g údenej slaniny, 2 PL mletej červenej papriky, 4 PL paradajkového pretlaku, 1 PL masla, 2 PL hladkej múky, soľ, mleté čierne korenie, horčica Takto sa to podarí: Mäso nakrájame na plátky a naklepeme. Osolíme, okoreníme a potrieme horčicou. Na každý plátok dáme prúžok klobásy, vareného vajíčka a uhorky. Pripravíme závitky, ktoré uzavrieme špáradlom alebo niťou. Opečieme ich na rozpálenom oleji z každej strany, vyberieme a odložíme na teplé miesto. Vo výpeku opražíme nadrobno nakrájanú cibuľu a slaninu. Závitky

vložíme späť, posypeme červenou paprikou a pridáme paradajkový pretlak. Zalejeme vodou tak, aby boli závitky prikryté. Osolíme, okoreníme a dusíme domäkka. Omáčku zahustíme 2 PL hladkej múky, ktorú rozmiešame asi v 1 dl vody. Zjemníme ju maslom. Podávame s ryžou.

Suroviny: Na sušienky: 200 g masla, 200 g kryštálového cukru (ideálne je použiť hnedý), 2 žĺtky, 400 g (najlepšie) špaldovej múky, 1 KL mletej škorice, 1 KL mletého muškátového orieška, 1/2 KL mletého zázvoru, kôra z 1 citróna, štipka soli; Poleva: 2 bielky, práškový cukor, šťava z jedného citróna,

potravinárska fólia, potravinárske farbivo Takto sa to podarí: Za pomoci kuchynského robota vyšľaháme maslo s cukrom dohladka. Vmiešame žĺtky, korenie, kôru z citróna, soľ a nakoniec múku. Cesto preložíme na dosku a dobre vymiesime. Prikryjeme fóliou

Veľkonočné sušienky

a necháme odpočívať asi polhodinku. Rúru predhrejeme na 160 °C. Odležané cesto vyvaľkáme natenko a vykrajujeme na požadované tvary. Plech vystelieme papierom na pečenie a sušienky naň poukladáme. Pečieme asi 6 – 10 minút. Upečené odložíme vychladnúť na mriežku. Pripravíme si polevu. Bielky šľaháme s cukrom a citrónovou šťavou. Cukor pridávame, kým nedosiahneme požadovanú

hustotu. Hotovou polevou zdobíme sušienky. Fantázii sa medze nekladú. Môžeme použiť čokoládu, ozdobné perličky či potravinárske farbivo.

Suroviny: Cesto: 85 g margarínu s maslovou príchuťou, 100 g kryštálového cukru, 2 veľké alebo 3 menšie vajíčka, 1 lyžička vanilkového extraktu, 145 g hladkej múky, 1 lyžička prášku do pečiva, malá štipka soli, 45 ml plnotučného mlieka, 80 – 100 g čokolády; Vanilkový krém: 250 ml plnotučného mlieka, 1 balíček vanilkového pudingu, 60 g cukru, 200 g margarínu; Dekorácia: čokoládové alebo marcipánové vajíčka Takto sa to podarí: V mixéri vyšľaháme margarín spoločne s cukrom, kým nie je zmes kompaktná a nadýchaná. Pridáme vajcia, vždy jedno po druhom, a všetko dôkladne prešľaháme. Nakoniec len krátko zašľaháme vanilkový extrakt. Vedľa v miske si zmiešame múku, prášok do pečiva a soľ. Celú zmes potom preosejeme cez sitko a postupne ju zapracujeme spolu s mliekom a čokoládou do vyšľahanej zmesi v mixéri. Suroviny pridávame striedavo, mixujeme na nižšej rýchlosti a po menších častiach. Vždy začíname a končíme suchou zmesou. Hneď ako je zmes hladká a kompaktná, prestaneme so šľahaním. Plech na muffiny

vyložíme papierovými košíčkami. Naplníme ich do 2/3 cestom a pečieme v rúre predhriatej na 180 °C 17 – 20 minút. Medzitým si pripravíme krém. Väčšiu časť mlieka nalejeme do kastrólika, pridáme cukor a povaríme. Puding dobre rozmiešame vo zvyšku studeného mlieka, prilejeme k variacej sa zmesi a miešame tak dlho, až táto zmes zhustne a krátko prebuble. Stratí sa tak chuť škrobu. Pripravený puding prelejeme do misy na šľahanie a necháme ho v nej úplne vychladnúť. Povrch pudingu zľahka posypeme krupicovým cukrom, aby na ňom nevznikla koža. Do vychladnutého pudingu vmiešame po kúskoch margarín a šľaháme, kým nevznikne hladký krém. Na záver upečené cupcakes ozdobíme pripraveným krémom a čokoládovými či marcipánovými vajíčkami. Zdroj: varenypeceny.sk

Veľkonočné cupcakes

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 506 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Insitné umenie aj v digitálnom priestore Anička Chalupová

ultúrou žiť je možné aj počas karantény, a to prostredníctvom internetu. Kým nás mnohých hrozba šírenia koronavírusu pripútala ku kreslám určite aj na celé týždne, Galéria insitného umenia v Kovačici pre všetkých milovníkov výtvarného umenia pripravuje virtuálne prehliadky obrazov svojich členov umelcov a prehliadku Spomienkového domu Martina Jonáša. O práci a aktuálnej situácii v GIU riaditeľka Anna Žolnajová-Barcová hovorí: „Galéria insitného umenia aj počas núdzového stavu pracuje

Mladá kovačická nevesta znázornená na obraze Vladimíra Boboša (1906 – 1978). Autor tejto olejomaľby sa okrem výtvarným umením zaoberal aj výrobou gobelínov.

každý pracovný deň od 8. do 16. hodiny a v dňoch víkendu od 10. do 15. hodiny, s tým, že sú zakázané skupinové návštevy a povolené sú iba individuálne do 5 osôb.“ Aké máte praktiky v tejto novej mimoriadnej situácii? Čím sa ešte zaoberáte? „Počas mimoriadnej situácie snažíme sa zaoberať archívom, webovou stránkou a chystáme sa aj na výstavy, ktoré budeme realizovať po ukončení tejto neprajnej situácie. Okrem toho od 16. marca každý deň prostredníctvom Facebooku zverejňujeme obrazy a biografie maliarov, členov Galérie insitného umenia. Prax ukázala, že sa to návštevníkom našej stránky páči. Teda uvažujeme o tom, že

Galéria insitného umenia bola založená roku 1955 pod strechou Domu kultúry 3. októbra, ktorá vtedy zoskupila 48 aktívnych členov. Medzi nimi boli aj bratia Ondrej (1930 – 2019) a Ján (1928 – 1985) Veňarskovci. Ján na svojich 830 obrazoch verne zaznamenal folklórne elementy a slávnostné príležitosti sedliackeho života.

Marcové slniečko podnietilo GIU, aby jeden deň venovala aj virtuálnemu kamaráteniu sa s mamou Zuzanou, protagonistkou kovačickej insity. Na snímke je maliarka Zuzana Chalupová (1925 – 2001). • KULTÚRA •

im budeme spríjemňovať dni ta- šeka, Alžbetu Čížikovú, Michala kýmto spôsobom aj do budúcna.“ Povolného, Jána Bačúra a iných.“ Ktoré diela ste doteraz poFoto: z archívu GIU núkli na obdiv digitálnym návštevníkom? „Doteraz sme prostredníctvom digitálneho priestoru prezentovali týchto maliarov: Martina Palušku, Jána Sokola, Vladimíra Boboša, Zuzanu ChalupoGIU ročne navštívi približne 20 000 milovníkov vú, Jána Kňazovica, výtvarného umenia zo všetkých poludníkov Jána Garaja, Ondre- sveta. Najväčší počet turistov sa však zaujíma ja Veňarského, Jána o život a dielo všestranného umelca Martina Veňarského, Marti- Jonáša (1924 – 1996). Na snímke je jeho rodný na Jonáša, Ondreja dom, v ktorom žil a tvoril. Pilcha, Jána Strakú-

Ján Husárik (1942 – 2017) začal maľovať ako 16-ročný mládenec. Založil Združenie padinských maliarov Smäd, bol i jeho predsedom a smäd bol hlavnou tematikou jeho umeleckej tvorby.

V polovici marca toho roku túto galériu navštívila Mirjana Bobićová-Mojsilovićová, novinárka, spisovateľka a maliarka. Na snímke sprava je v spoločnosti Anny Žolnajovej-Barcovej. 14 /4901/ 4. 4. 2020

Kultúra SKÚSENOSTI UČITEĽOV S ONLINE VÝUČBOU

Funguje to! Vladimír Hudec

re núdzový stav vyvolaný pandémiou koronavírusu a v Srbsku vyhlásený 15. marca 2020 sa výučba teraz koná na diaľku, prostredníctvom televíznych obrazoviek. Hľa, ako táto priekopnícka novinka funguje v základných školách T. G. Masaryka v Jánošíku a Bratstva a jednoty v Bielom Blate:

Zuzana Halabrínová

„Funguje to tak, že si triedni učitelia a aj profesori odborných predmetov so žiakmi vytvorili skupiny na spoločenských sieťach, prostredníctvom ktorých deťom zasielajú úlohy zladené s programom, ktorý prebiehal v televízii,“ povedala nám riaditeľka jánošíckej školy Zuzana Halabrínová. „Ak niektorá vyučovacia jednotka nie je zahrnutá programom, používajú aj učebnice. Žiaci vypracujú úlohu, vyfotia ju a vrátia učiteľovi, tento to prekontroluje a odpíše žiakovi, ako urobil, kde urobil chybu a tomu podobné. Máme však 11 žiakov, ktorí nemajú ani počítače a ani telefóny, alebo sa vyučujú podľa osobitného programu. Pre nich učitelia pripravia úlohy a rodičia prichádzajú do školy podľa vopred dohovorených termínov, aby sa nestretali vo väčšom počte, a s učiteľmi si vymieňajú urobené úlohy a tie, ktoré treba urobiť. Vidieť, že sú aktívni aj žiaci, aj

www.hl.rs

rodičia. Ak niečo nepochopia, zavolajú učiteľa. S učiteľmi hlavne komunikujú žiaci a rodičia sú tu, iba aby dopomohli. Jediný problém je v tom, že my v Jánošíku môžeme sledovať iba RTV 2 a nie aj TVOK a TV Petrovec, na ktorých sa vysielajú jednotlivé predmety po slovensky. Riešili sme to tak, že to, čo nemôžu sledovať po slovensky, deti sledujú v srbskom jazyku, a dobre sa v tom vynašli. Vcelku teda fungujeme, aj keď som spočiatku bola trochu skeptická. Nie je to, ako keby deti boli v škole, ale v čase núdzového stavu aj to je lepšie, ako keby nebolo nič. Síce sú aj negatívne ozveny jednotlivých rodičov, ale ich nie je mnoho. My sme tu rovnako pre všetkých a toho, čo nechce robiť na tento spôsob, nemôžeme prinútiť. Učitelia však sledujú a hodnotia prácu všetkých detí a keď sa vrátia do školy, uzavrie sa nejaká stredná záverečná známka na základe známok, ktoré už sú v denníku a týchto získaných počas núdzového stavu.“ Aj profesorka Valentína Šterbová má dobré skúsenosti. Síce ako profesorka telocviku nemá priame hodiny, ale sa snaží každodenne

mali záväzok, a ak sa aj nenaučia veľa, aspoň si prečítajú zadanú úlohu. Keby nebolo ničoho, tak by nič ani nerobili. Jedna kolegyňa, ktorá skúšala žiakov, mi poveda-

Vierka Hriešiková-Vršková

la, že deti predsa zvládli zadanú látku. Síce uznala, že jestvuje možnosť, že mali napísané vedľa a odkukávali, ale určite sa čo-to aj naučili. Vidím, že sa aj rodičia dosť angažovali.“ „Moje dojmy sú aj také, aj onaké,“ povedala nám učiteľka triednej výučby v Bielom Blate Vierka Hriešiková-Vršková. „Po prvé, deti

si museli zvyknúť na to, že telefóny a počítače možno používať aj na vážnejšie veci a nie iba na hry. Myslím si však, že sa solídne vynašli. Zorganizovali sme si skupiny a tak komunikujeme. Ja im zašlem úlohy, ony ich vypracujú, vyfotia a vrátia. Ja to obzriem, oznámkujem, pošlem späť srdiečko a tomu podobné. Mám solídnu spoluprácu so žiakmi, aj s rodičmi, lebo moji druháci zrejme ešte potrebujú pomoc rodičov. Problém je trochu matematika. Totiž môžeme ju sledovať iba prostredníctvom TV Petrovec a v prvých dvoch-troch dňoch sa nám na fb profile tej televízie nepodarilo nájsť také prednášky. O neskorších neviem. Matematiku robíme podľa knihy, ale ak toto potrvá, budeme musieť aktivovať aj spoločný priamy rozhovor, lebo nám prichádzajú metodické jednotky, ktoré treba vysvetliť. Musím však povedať, že je to príliš namáhavé pre učiteľov. Aktívna som od siedmej ráno a telefón mi stíchne o ôsmej večer. Okrem detí volajú kolegyne, volajú zo školy, pýtajú si správu o tom, čo sme robili. Toto je veľké obťaženie, takže sa vôbec nemôžem venovať rodine a domácim prácam.“

Valentína Šterbová

deťom zasielať cvičenia, ktoré by mali aspoň 30 minút cvičiť. Ako triedna profesorka žiakov piateho ročníka však sleduje prácu kolegov s deťmi: „Podľa mňa tieto hodiny majú psychologický efekt, aby to deti trochu zaujalo, aby

Informačno-politický týždenník

Takto bolo na jednej dielni na bieloblatskej základnej škole koncom februára. Dnes sa aj slovenskí žiaci tejto školy učia na diaľku. (foto: Adela Obšustová) • KULTÚRA •

S PROFESORKOU SLOVENČINY RUŽENKOU ĎURÍKOVOU

Po dvoch týždňoch je lepšie Danuška Berediová-Banovićová

čenie na diaľku sa po prvýkrát uplatňuje v našom štáte. Je nové aj pre učiteľov a žiakov, ale aj pre rodičov. A je výzvou pre všetkých. Opýtali sme sa profesorky slovenčiny Ruženky Ďuríkovej z Erdevíka, či už zvládla takto učiť svojich žiakov. Aké sú vaše doterajšie skúsenosti s učením na diaľku? „Prvé dva týždne boli veľmi namáhavé aj pre učiteľov, aj pre žiakov, aj pre rodičov. Trvalo to, kým sme všetci zvládli modernú technológiu. Učím slovenský jazyk ako materinský od 5. do 8. ročníka, slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry od 1. do 7. ročníka (Erdevík, Ľuba, Binguľa), som triednou učiteľkou siedmakom, učím aj voliteľný predmet (kreslenie,

maľovanie, sochárstvo). Potrvalo, kým sоm nadviazala komunikáciu s každým žiakom, veď ich mám viac ako 80. Väčšina žiakov má mobilný telefón, internet, počítač, ale sú i takí, ktorí niečo z toho nemajú, alebo nevedia poslať úlohu do elektronickej učebne, tak komunikujeme na rôzne spôsoby. Niekde je to len

Ruženka Ďuríková (foto: z archívu spolubesedníčky)

telefonický rozhovor a ústne vysvetlenie úloh. Ale s väčšinou žiakov mám dobrú spoluprácu, aj spätnú komunikáciu. Odfotia mi vyriešené úlohy a zašlú na Viber, e-mail, alebo do e-učebne. Keby sme mali digitálne učebnice zo slovenčiny, verím, že by to bolo omnoho ľahšie. Chvályhodné je to, že máme skvelé hodiny materčiny nahrané kolegyňami na RTV 2. Ak si niekto zo žiakov nepozrie hneď, môže si tie hodiny vyhľadať na Youtube. To je výborné pre žiakov, ktorým je slovenčina materčina, no väčšina mojich žiakov sú Neslováci, alebo takí, čo sa len začali učiť spisovnú slovenčinu. Tu mám dosť roboty vyhľadať na internete primerané obsahy, ktoré budú dostatočne motivačné, aby žiaci neustúpili od týchto hodín, žeby som veľmi neobťažila rodičov i žiakov, ktorí majú hodne predmetov, ale aby tieto obsahy boli pre nich relaxujúce

(krátke kreslené, animované a hrané filmy, ľudové riekanky, pesničky s textom…).“ Od čoho podľa vás závisí úspešnosť takého vyučovania? „Úspešnosť závisí predovšetkým od učiteľa, nakoľko je schopný a odhodlaný zvládnuť výdobytky súčasnej doby, udržať žiacku motiváciu k učeniu, aj získať si rodičа ako pomocníka vo vyučovacom procese. A práve to chcem vyzdvihnúť. Rodičia sa snažia, zvlášť keď ide o nižšie ročníky, a naozaj sa stali mojimi asistentmi. No cítim, že to všetko sa nám bude dariť čoraz lepšie, ba dokonca sa nám zapáči, takže nebudeme mať vôľu vrátiť sa do školských lavíc. Žartujem, pravdaže... Takéto učenie má svoje výhody, ale podľa mňa priama a bezprostredná komunikácia, vysvetlenia na tvári miesta, klasická výučba sú nenahraditeľné. Teraz máme prvoradý cieľ zostať zdravými. Všetky diery vo vedomostiach sa dajú zaplátať, ale zdravie raz narušené – nie. Samozrejme, digitálne učenie si nájde svoje uplatnenie v budúcnosti v našich školách, ale nie na 100 percent ako v súčasnosti.“

Z PRÍLEŽITOSTI 50. VÝROČIA ZALOŽENIA FESTIVALU SLOVENSKEJ HUDOBNEJ TVORBY ZLATÝ KĽÚČ (1)

Sľubný začiatok Ján Šimoni

estival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč v tomto roku oslávi 50 rokov od svojho založenia. Tento festival vznikol roku 1970 v Selenči a prvý koncert odznel 18. októbra 1970. Zakladateľom festivalu bol KOS Jána Kollára v Selenči a iniciátorom jeho založenia bol Ján Nosál, náš známy hudobný dejateľ. S pánom Nosálom som spolupracoval od začiatku sedemdesiatych rokov v rámci vtedajšej mládežníckej organizácie. Bol žiakom učiteľskej školy v Sombore a ja žiakom učiteľskej školy v Báčskom Petrovci. Založili sme mládežnícky orchester a organizovali kultúrno-umelecké programy. Bolo to obdobie romantiky programov tohto typu a robili sme to s veľkým entuziazmom. V roku 1962 sme založili mládežnícky festival pod názvom Selenča • KULTÚRA •

v znamení mladosti. Pán Nosál mal na starosti hudobnú časť a ja organizačnú. Podľa mienky nášho kronikára Janka Čérného tento festival bol jedným z najkvalitnejších mládežníckych festivalov. Po odchode pána Nosála na štúdium hudby do Sarajeva a potom na prácu v iných prostrediach, hudobnú, a v dobrej miere aj organizačnú časť uvedeného festivalu som mal na starosti ja.

Po návrate pána Nosála do Selenče roku 1969 sme vo vzájomnej diskusii prišli k záveru, že by bolo dobre, aby sme zorganizovali niečo nové. Vedeli sme, že po slovenských prostrediach pôsobia hudobníci, ktorí tvoria nové piesne inšpirované ľudovým melosom. Pán Nosál navrhol, aby sme zorganizovali festival, na ktorom by sa verejne predviedli také skladby a festival by mal súťažný

Členovia odbornej poroty: (zľava) Ján Nosál, Jaroslav Vojtechovský a Gustáv Babiak na 2. ročníku festivalu v roku 1971 (foto: Daniel Nosál)

charakter. Jeho návrh bol prijatý a KOS Jána Kollára v Selenči sa stal zakladateľom tohto festivalu, ktorý bol pomenovaný Festival novokomponovaných slovenských ľudových piesní. V roku 1970 bol posledný raz zorganizovaný koncert festivalu Selenča v znamení mladosti a 18. októbra 1970 prvý koncert Festivalu novokomponovaných slovenských ľudových piesní. Predvedených bolo 11 skladieb. Spevákov sprevádzal ľudový orchester pozostávajúci z muzikantov z piatich dedín. Udelené boli tri ceny za najlepšie skladby a cena Novinovo-vydavateľsko-tlačiarenského podniku Obzor a redakcie Hlasu ľudu za najkvalitnejší text. Aj napriek niektorým slabším stránkam tohto koncertu bol to Prvý krok – sľubný začiatok, ako znel názov článku autora Adama Radu v Hlase ľudu (rok 1970, roč. XXVII., č. 43, s. 7).

14 /4901/ 4. 4. 2020

Kultúra S ANĐELKOU MALIOVOU, AUTORKOU KULTÚRNEJ DIMENZIE

Vysielanie, ktoré má dušu Anna Lešťanová

oncom februára v staropazovskej divadelnej sále prebiehal slávnostný program, ktorým si novinárka a redaktorka Anđelka Maliová za prítomnosti početných hostí, spolupracovníkov, významných kultúrnych pracovníkov a umelcov pripomenula jubilejné 2 000. vysielanie Kultúrna dimenzia, ktorú takmer 43 rokov v kontinuite na vlnách tamojšieho lokálneho rozhlasu rediguje a moderuje. Kultúrna dimenzia, najstaršie rozhlasové vysielanie venované kultúre v Srbsku, sa vtedy vysielalo v priamom prenose z divadelnej sály na frekvenciách 91,5 MHz na vlnách staropazovského rozhlasu. Jubilejné vysielanie Kultúrna dimenzia je pekným dôvodom porozprávať sa s kolegyňou Maliovou, ktorá do tejto piatkovej pravidelnej relácie desaťročia vkladá obrovskú energiu, vôľu a skúsenosť. Vážená kolegyňa, najprv otázka, ako ste spokojná s celkovým priebehom tohto jubilejného vysielania a vašej Kultúrnej dimenzie? „Veľmi som spokojná, všetko prebiehalo tak ako malo byť, dokonca možno aj lepšie než som očakávala. Ohlas kultúrnych dejateľov, priateľov, spolupracovníkov, darcov programu, predstaviteľov verejných inštitúcií našej Staropazovskej obce bola veľká. Divadelná sála bola plná obecenstva a všetci pozvaní hostia, ktorí sa zúčastnili tak rozhovorov na aktuálne témy z oblasti kultúry, ako i aktéri umeleckej časti programu prišli ochotne. Po prvýkrát sme v Starej Pazove a pri tejto peknej príležitosti privítali Draganu Miloševićovú, pokrajinskú tajomníčku pre kultúru, informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami. Chcela som, aby to bola práve ona, lebo pred 10 rokmi, pripomínajúc si po prvý raz úctyhodné jubileum Kultúrnej dimenzie, s nami bol vtedajší minister kultúry Nebojša

www.hl.rs

Bradić. Na slávnostnom programe D. Miloševićová sa viac zmienila i o kultúre v APV a som rada, že na naše pozvanie do Pazovy prišiel aj predstaviteľ Združenia novinárov Srbska, lebo som 41 rokov členkou tejto novinárskej organizácie. Nino Brajević, generálny tajomník ZNS (UNS), sa zmienil aj o aktuálnom stave v lokálnych

Anđelka Maliová, autorka a moderátorka Kultúrnej dimenzie

médiách po vykonanej privatizácii. Mojím spolubesedníkom vtedy bol i Miloš Lazić, riaditeľ RTV Stará Pazova, ktorý poukázal na dehumanizáciu rozhlasu všeobecne, lebo konkrétne ja sa usilujem, aby Kultúrna dimenzia mala dušu. Teda aby sa v nej počulo, nielen koľko prostriedkov vyčleňujeme a vkladáme do tejto oblasti, ale aby sa zverejnilo aj to všetko pekné, kreatívne, čo vnášajú do kultúry a umenia naši ľudia, výnimoční profesionáli a húževnatí ochotníci. Nebojím sa, ak treba, aj niečo skritizovať, no viac chcem písať a rozprávať o úspechoch a výsledkoch, pekných príkladoch ľudskej kreativity. Zvlášť som hrdá na svoju prácu v odhaľovaní a prezentovaní verným poslucháčom o živote a práci mladých talentov z nášho prostredia, ktorých som permanentne v ich kariérnom zdokonaľovaní sa a vo vzdelávaní sledovala. Voľba účastníkov v umeleckej časti programu bola práve týmto riadená.“ Kto boli účastníci slávnostného hudobného intermezza? „Ako účastníčka v organizácii programov Rádia Starej Pazovy vždy som sa chcela spoľahnúť na

Informačno-politický týždenník

našich lokálnych umelcov a oni sa tu zúčastňovali nielen ako ctitelia Kultúrnej dimenzie, ale aj našej mediálnej ustanovizne. Takýto koncept som uplatnila i v tejto jubilejnej 2 000. Kultúrnej dimenzii. Chcela som, aby v programe vystúpila aj naša chýrečná operná speváčka Gordana Tomićová, ale pre úraz bola v nemocnici. Bolo celkom logické, aby sa v programe zúčastnil i môj spoluobčan Ljubinko Lazić, magister kontrabasu z Vojky, ktorý mi pomohol aj pri výbere ostatných účastníkov. Keďže je pianistka Bojana Soviljová v Nórsku, usilovala som sa nájsť jej adekvátnu náhradníčku a ňou bola Ivana Todorovićová. Na husliach nám zahrala Ana Zorićová, ktorej hudobnú kariéru sledujem už niekoľko rokov. Keďže sa v mojej relácii paralelne spieva tak po srbsky, ako aj po slovensky, najprv som pozvala Borisa Babíka, no pre aktivity v Chóre belehradskej opery bol znemožnený vystúpiť. Prácu v SKUS hrdinu Janka Čmelíka sledujem, odkedy sa zaoberám i touto prácou, a poznám mnohých dobrých spevákov slovenských ľudových piesní. Predsa moja voľba bola

Slovenské ľudové piesne zaspievala Jaroslava Vršková-Opavská

a v programe sa zúčastnila Jaroslava Vršková-Opavská, a to vďaka našej dlhoročnej spolupráci a jej výnimočnému hlasu.“ V čase pandémie koronavírusu v celom svete, keď sú zrušené všetky programy aj v oblasti kultúry a umenia, aký je osud Kultúrnej dimenzie, ktorá sa

vysiela pravidelne každý piatok od 17. do 18. hodiny? „Prvý piatok počas núdzového stavu bol venovaný práve informovaniu poslucháčov o zrušení všetkých kultúrnych programov, skúšok, dielní... O tomto viac hovorili Vladimir Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru Stará Pazova, a Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Ďalší piatok v čase núdzového stavu som využila na kratšiu verziu reprízového vysielania práve jubilejnej Kultúrnej dimenzie. Z archívnych relácií teraz vysielam poslucháčom v pravidelnom termíne portréty významných ľudí, ktorí si to svojou prácou zasluhujú, ako aj relácie o zaujímavých udalostiach, podujatiach a aktivitách v oblasti kultúry.“ Aké sú vaše plány na nadchádzajúce obdobie, ak máme na zreteli i fakt, že ste veľmi aktívna aj vo Zväze ochotníkov Obce Stará Pazova? „Ochotníci Staropazovskej obce sú veľkou armádou v ochrane kultúrneho dedičstva, zvykov a obyčají Srbov, ako i Slovákov, Chorvátov, Rómov ako dominantných národnostných menšín. Ja som v kultúrnom amaterizme angažovaná ešte od základnej školy, a to viac rokov než som aj v lokálnom rozhlase, preto ma v posledných rokoch ochotníci pozvali do svojich orgánov pôsobenia. Najprv som vykonávala funkciu predsedníčky zhromaždenia a teraz som predsedníčkou správnej rady. Nerada som na poste funkcionárov, ale keďže nikdy nemôžem povedať nie, aj tu sme sa vo zväze ochotníkov dotkli viacerých otázok a tým aj spôsobov financovania tak na lokálnej, ako aj na pokrajinskej úrovni. Pred vyhlásením núdzového stavu vyššie orgány pôsobenia sme požiadali, aby sa cyklus súťaží odložil na rok 2021, lebo posledný kvartál nebude pravdepodobne dostatočný na usporiadanie všetkých súťažení od obecnej po republikovú úroveň. Núdzový stav a pandémia koronavírusu prerušili ,boj´, aby sa niektoré veci vykryštalizovali na úrovni pokrajinskej asociácie, no v každom prípade my sa tomuto venujeme, aj keď táto nákazlivá choroba bude za nami. Len nech všetci zostaneme zdraví.“ • KULTÚRA •

IN MEMORIAM

Za kolegom Dr. Jozefom Valihorom 1946 – 2020

veľkým zármutkom sme prijali správu o tom, že nás minulý týždeň, 26. marca 2020, vo veku sedemdesiattri rokov, opustil náš vážený a milý kolega Dr. Jozef Valihora, dlhodobý zamestnanec Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Narodil sa 11. apríla 1946 v Pivnici. Vyštudoval prvý stupeň slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade (1965 – 1967). V štúdiu pokračoval na Filologickej fakulte v Belehrade, kde ukončil tretí a štvrtý ročník slovenského jazyka a literatúry (1967 – 1969). Na tejto fakulte obhájil aj magisterskú prácu Prekladateľská práca Vladimíra Mičátka (1979). Doktorát filologických vied získal na Filozofickej fakulte v Novom Sade po obhajobe dizertačnej práce Básnická a prozaická tvorba Juraja Tušiaka (2009). Pracoval ako novinár v slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu (1969 – 1971). Od roku 1971 pôsobil na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Od začiatku svojej pedagogickej činnosti sa orientoval na

slovenskú literatúru, tiež predmet Teória a prax prekladu. Okrem pedagogickej práce na Oddelení slovakistiky v Novom Sade v 70. rokoch prednášal aj na Učiteľskej fakulte v Sombore, keď fakulta organizovala doškoľovanie a školenie učiteľov 1. stupňa v slovenskom jazyku na detašovanom pracovisku v Petrovci. Koncom roku 2010 odišiel do dôchodku. Valihorova vedecko-výskumná činnosť sa orientovala na kultúrnu históriu vojvodinských Slovákov, na literatúru, prekladateľskú činnosť a na zostavovanie učebníc pre naše školy. Sústavne sa zaoberal našimi kultúrnymi dejinami, a preto štúdiu o prekladateľskej práci Vladimíra Mičátka Valihora rozšíril na skúmanie celej Mičátkovskej rodiny v práci Kultúrna práca Mičátkovcov v kontexte niekdajšej

vzájomnosti vo Vojvodine a v ďalšej Význam rodiny Mičátkovej v živote Slovákov vo Vojvodine. Vzácne sú jeho postrehy o našej literatúre a spisovateľoch v štúdiách, predslovoch kníh alebo v recenziách ich diel. Zostavil štyri výbery z diel iných autorov: Vejú vetry, povievajú, výber z literatúry slovenského romantizmu, Poctiví zlodeji Janka Čemana, Dôvera Pavla Čániho, Záveje Vladimíra Hurbana Vladimírova, všetky s doslovom a s didakticko-metodickými návodmi. Magisterská práca ho usmernila aj na písanie niekoľkých článkov z oblasti prekladateľstva (Preklady z juhoslovanských literatúr v časopise Rozhľady, Juhoslovanské literatúry v Národnej jednote, Juhoslovanské literatúry v prekladoch juhoslovanských Slovákov atď.). Sám preložil

viac ako 20 kníh beletrie a učebnicovej literatúry. Tieto tri tematické okruhy Valihorovho záujmu vyšli v knihe Aspekty literatúry a kultúry (2001). Vrchol jeho vedeckej tvorby predstavuje kniha Básnická a prozaická práca Juraja Tušiaka. Oblasť záujmu, v ktorej si Valihora tiež prišiel na svoje, predstavuje zostavovanie učebníc. Zostavil šesť učebníc. Poslednou je Čítanka s literárnoteoretickými pojmami pre 1. ročník gymnázia z roku 2006. Po 40 rokoch pôsobenia v literárnych kruhoch sa vyvinul v osobnosť, ktorá významne prispela k rozvoju vysokoškolského vzdelávania, k rozvoju našej menšinovej kultúry, literatúry, pedagogiky, novosadskej vysokoškolskej i celkovej našej vojvodinskej slovakistiky. Na kolegu Dr. Jozefa Valihoru budeme spomínať ako na človeka, ktorý si nielen svojou prácou, ale i korektným vystupovaním získal rešpekt a uznanie širokej odbornej verejnosti, ktorá naňho nikdy nezabudne. Česť jeho pamiatke. Kolektív Oddelenia slovakistiky

málne ukončil v roku 1996, keď z funkcie hlavného a zodpovedného redaktora slovenskej redakcie TV Nový Sad odišiel do dôchodku. Ján Struhár bol dlhé roky aktívnym členom Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika. Spolu s manželkou Jarmilou, ktorá tiež vykonávala funkciu predsedníčky MOMS v Novom Sade, sa podieľal na príprave monografie k 20. výročiu novosadských matičiarov Na krídlach jubilea.

Počas svojej dlhej a plodnej kariéry Ján Struhár bol dvakrát vymenovaný do funkcie hlavného a zodpovedného redaktora TV Nový Sad – program v slovenskom jazyku. Bol dvojnásobným nositeľom Ceny Svetozara Markovića-Tozu, Spolku novinárov Vojvodiny, plakety RTV Nový Sad a radu iných uznaní. Za dlhoročnú prácu v matičnom živote (ako predseda MOMS Nový Sad) dostala sa mu hodnosť čestného člena Matice slovenskej v Srbsku. Јán Struhár bol pochovaný 30. marca v Novom Sade. Česť jeho pamiatke! (zdroj: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov)

IN MEMORIAM

Za novinárom Jánom Struhárom 1934 – 2020

o dlhej a ťažkej chorobe vo veku 86 rokov 27. marca 2020 umrel rozhlasový a televízny novinár a redaktor Ján Struhár. Ján Struhár sa narodil 10. januára 1934 v Erdevíku, kde skončil základnú školu. Gymnázium v Báčskom Petrovci a štúdium práva absolvoval na Vyššej správnej škole v Novom Sade. K rozhlasovému mikrofónu sa prvýkrát dostal v roku 1958 a do trvalého pracovného pomeru v Novosadskom rozhlase vstúpil v roku 1963, kde najprv pôsobil ako hlásateľ a od roku 1970 aj ako novinár. V roku 1975 sa začalo s prípravou televízneho vysielania v slovenskom jazyku a vtedy vznikla spoločná redakcia pre rozhlasové

• KULTÚRA •

a televízne vysielanie, v rámci ktorej pôsobil aj Ján Struhár ako redaktor vysielania. V roku 1981 bola založená samostatná slovenská redakcia TV Nový Sad, v ktorej Struhár pracoval ako novinár a venoval sa prevažne vnútropolitickej scéne. Postupne sa uňho začal prejavovať záujem o dokumentárnu tvorbu a snaha zaznamenávať a zachovávať dokumenty a svedectvá kultúrnej minulosti vojvodinských Slovákov. Svoju profesionálnu činnosť for-

14 /4901/ 4. 4. 2020

Kultúra· Oznamy

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

„Seľ ím sa“

Sto rokov Slovenského gymnázia v Petrovci (ISBN 978-86-901430-1-6)

Jaroslav Čiep

iatou a zároveň i poslednou v tomto výklade kníh publikovaných k okrúhlym oslavám súčasného Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, ktorá svetlo sveta uzrela vlani koncom septembra, je publikácia, vlastne zborník pod menom Sto rokov Slovenského gymnázia v Petrovci. Autorov prispieť na vedeckej konferencii už hodne času predtým vyzývala patričná oslavná komisia. Takže sme mali v skutočnosti takú kuriozitu, že zborník v tlačenej podobe referenti dostávali pri vstupe na sympózium 30. septembra 2019 a predniesli tam len súhrn zo svojich príspevkov. Po úvodnom texte riaditeľky školy Anny Medveďovej, ktorá podpisuje aj zostavenie zborníka, nasledujú pozdravné listy zo zahraničia. Potom už vecne a parciálne podľa vlastných okruhov záujmu a afinít doktori vied, vedeckí pracovníci a kultúrni pracovníci prezentujú svoje výskumy. V zborníku sú zastúpení: Ján Botík, Samuel Jovankovič, Miroslav Kmeť, Pavel Hlásnik, Edita Pečeňová, Ján Kišgeci a Katarína Pucovská, Jaroslav Čiep, Jarmila Hodoličová, Zoroslav Spevák,

Anna Horvátová

P Anna Tomanová-Makanová, Anton Hruboň a Peter Mičko, Ruženka Šimoniová-Černáková, Katarína Melegová-Melichová, Michal Babiak, Vladimír Valentík, Viera Benková, Gabriela Gubová-Červená, Janko Ramač, Marína Šimáková-Speváková, Marcel Lincényi, Gabriela Hamranová, Zuzana Pavelcová a Daniela Marčoková. Obálku zborníka prác Sto rokov Slovenského gymnázia v Petrovci vypracovala a knihu graficky upravila Oľa Tordayová. Kolorovanú publikáciu na kriedovom papieri v mäkkej väzbe v rozsahu 212 strán veľkosti 24 x 21 cm Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci vydalo roku 2019 ako 5. zväzok v edícii Storočnica v náklade 500 výtlačkov. Vytlačila ju tlačiareň Yugo Štampa v Čelareve.

ri „seľeňí sa“ to také jednoduché nie je. Ešte keď to dopadne v zimných dňoch, a musíme zbaliť veci a ísť. A už ani z jazykovej stránky to nie je bohvieako, zvlášť nám v bilingválnom prostredí, keď silný srbský jazyk dominuje. Pozornosť tu upriamime na poslovenčené srbské sloveso „seľiť sa“ a od neho odvodené ekvivalenty. V srbčine sa činnosť dopravovať na iné miesto, alebo premiestňovať buďto nábytok, či niekoho s vecami do iného bytu, bydliska, označuje dobre známym slovesom seliti se. Je v poriadku použiť aj podstatné meno selidba. V našom vojvodinskom srbo-slovenskom jazyku máme teda poslovenčené srbské slová „seľiť sa“, „seľidba“, „seľeňja“... Tieto prekladové nepodarky majú nádych slovenčiny; samozrejme, že áno, keď sme si ich v jazyku osvojili ako slovenské, i keď týmto znova

spôsobujeme prehrešok proti spisovej slovenčine. Sloveso, ktorým vyjadrujeme tú činnosť, je známe všetkým nám – ide o sloveso sťahovať: sťahovať nábytok, sťahovať niekoho s vecami do iného bytu alebo bydliska, sťahovať novomanželov, sťahovať rodičov do mesta, sťahovať deti do internátu. Zvratné sloveso sťahovať sa použijeme v prípade, že meníme byt, bydlisko: sťahovať sa z dediny do mesta, alebo meniť miesto sídlenia, výskytu: Slovania sa sťahovali z východu; vtáky sa sťahujú na juh – sú to sťahovavé vtáky, v srbčine ptice selice. „Viseľiť (sa)“ z bytu v slovenčine je vysťahovať nájomníkov, úradné vysťahovanie; vysťahovať sa z bytu; vysťahovali sa s celou rodinou na dedinu; vysťahovať sa z vlasti – emigrovať. Ekvivalentom slovesa „odseľiť (sa)“ je slovenské odsťahovať (sa): odsťahovať veci, rodinu; odsťahovať sa z mesta.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt výšky P, VP, P + 1 a P + 2 a podnikateľský objekt – akadémia s laboratóriami výšky P + 1 a P + 2 so sprievodnými objektmi (dve vrátnice výšky P, nadzemné nádrže pre hydrostatickú sieť, podzemná nádrž na odoberanie atmosférických vôd, uzavreté zadržanie, separátor olejov s bypassom, čerpadlo) a dopravnými plochami s účelom objektu – Grinfild zariadenie na výrobu čokolády (továreň na výrobu cukroviniek – čokolády), v Novom Sade, Zrenjaninski put (IB12), na katastrálnych parcelách čísla 243/9, 243/10, 243/42, 243/43, 243/44, 243/45, 243/46, 243/47, 243/48, 243/49, 243/50, 243/51, 243/52, 243/53, 243/54, 243/55, 243/56, 243/57, 243/58, 243/59, 243/60, 243/61, 243/62, 243/63, 243/64, 243/65, 243/66, 243/67, 243/68, 243/69, 243/70, 243/71, 243/73, 243/74, 243/79, 243/80, 243/83 a 243/88, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu BARRY CALLEBAUT SOUTH EAST EUROPE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Jurija Gagarina číslo 32 Nositeľ projektu BARRY CALLEBAUT SOUTH EAST EUROPE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Jurija Gagarina číslo 32, ktorého po splnomocnení zastupuje D. A. DIZAJN ARHITEKTURA, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Gandijeva 169/1, podal dňa 12. februára 2020 žiadosť číslo VI-501-93/20 o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt výšky P, VP, P + 1 a P + 2 a podnikateľský objekt – akadémia s laboratóriami výšky P + 1 a P + 2 so sprievodnými objektmi (dve vrátnice výšky P, nadzemné nádrže pre hydrostatickú sieť, podzemná nádrž na odoberanie atmosférických vôd, uzavreté zadržanie, separátor olejov s bypassom, čerpadlo) a dopravnými plochami s účelom objektu – Grinfild zariadenie na výrobu čokolády (továreň na výrobu cukroviniek – čokolády), v Novom Sade, Zrenjaninski put (IB12), na katastrálnych parcelách čísla 243/9, 243/10, 243/42, 243/43, 243/44, 243/45, 243/46, 243/47, 243/48, 243/49, 243/50, 243/51, 243/52, 243/53, 243/54, 243/55, 243/56, 243/57, 243/58, 243/59, 243/60, 243/61, 243/62, 243/63, 243/64, 243/65, 243/66, 243/67, 243/68, 243/69, 243/70, 243/71, 243/73, 243/74, 243/79, 243/80, 243/83 a 243/88, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, s napomenutím, že je predmetom štúdie I. fáza Grinfild zariadenia na výrobu čokolády, ktorá zahrňuje výstavbu objektu A – továreň na výrobu cukroviniek – čokolády s prislúchajúcou administračnou a technickou časťou a sprievodným objektom – vrátnica C2, ako aj sprievodných objektov a prístupových ciest celkovej projektovej BRGP objektov I. fázy komplexu 14983,65 m2. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. marca 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-93/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. V súlade s vyhlásením núdzového stavu v Republike Srbsko (Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, Úradný vestník RS, číslo 29/20) nahliadnutie do predmetového rozhodnutia možno vykonať iba v digitálnej forme na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Integrálny text rozhodnutia možno dostať prostredníctvom elektronickej pošty, zásielkou nahliadnutia na adresu: zivotnasredina@uprava.novisad.rs, alebo telefonicky na číslo: 021/421-109. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA· OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Putevi Srbije, z Belehradu, Bulvár kráľa Alexandra č. 282, z Belehradu, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rýchlej križovatky I. B triedy č. 21, Nový Sad – Ruma, Partia 1 – Úsek 1, mimoúrovňová križovatka Diaľnica E-75 – Paragovo, s plánovanou dráhou štátnej cesty II. A triedy číslo 100 od Žeželjovho mosta po mimoúrovňovú križovatku Diaľnica E-75. V súlade s vyhlásením núdzového stavu v Republike Srbsko (Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, Úradný vestník RS, číslo 29/20) nahliadnutie do žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu je možné iba v digitálnej forme na úradnej webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia (www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs). Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu dané sú na nahliadnutie na stránke sekretariátu www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad, a všetky informácie o podanej žiadosti možno dostať prostredníctvom elektronickej pošty zaslaním nahliadnutia na adresu: natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. V súlade s núdzovým stavom osobné nahliadnutie a poskytovanie informácií nebude možné. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu alebo prostredníctvom elektronickej pošty na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs alebo telefonickou cestou: +381 21 487 46 90.

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Putevi Srbije, z Belehradu, Bulvár kráľa Alexandra č. 282, z Belehradu, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia mosta cez rieku Tisu pri Titeli na štátnej ceste II. A triedy číslo 129, úsek: Šajkaš – Perlez (Titel), na k. p. č. 2435/1, 2363, 2358/3, 2358/4 a 4674, k. o. Titel, ZO Titel, a na k. p. č. 2355, 2367 a 2364, k. o. Knićanin, ZO Zreňanin. V súlade s vyhlásením núdzového stavu v Republike Srbsko (Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, Úradný vestník RS, číslo 29/20) nahliadnutie do žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov Štúdie o odhade na životné prostredie projektu bude možné iba v digitálnej forme na úradnej webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia (www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs.). Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu dané sú na nahliadnutie na stránke sekretariátu www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad, a všetky informácie o podanej žiadosti možno dostať prostredníctvom elektronickej pošty zaslaním nahliadnutia na adresu: natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. V súlade s núdzovým stavom osobné nahliadnutie a poskytovanie informácií nebude možné. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu, alebo prostredníctvom elektronickej pošty na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs, alebo telefonickou cestou: +381 21 487 46 90.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) schvaľuje OZNÁMENIE o zrušení verejného nahliadnutia do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Oznamuje sa zainteresovaným orgánom, organizáciám a verejnosti, že sa do ďalšieho oznámenia zrušuje verejná prezentácia a rozprava o projekte Výstavba pretáčacieho zariadenia kamiónových a vagónových nádrží, na katastrálnych parcelách č. 2556/1, 2556/2, 2556/3 a 2555/16, k. o. Nový Sad III, na Termináli pre prekládku a skladovanie ropných derivátov Nový Sad, operátora NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, ktorá sa mala uskutočniť dňa 31. marca 2020 o 12.00 h v budove pokrajinskej vlády, v dôsledku nových okolností, ktoré sú späté s vyhlásením núdzového stavu. Po zrušení týchto okolností bude zverejnený nový termín verejnej prezentácie a rozpravy.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 25. marca 2020 nás náhle a nečakane navždy opustil náš otec a starký

ONDREJ TURAN

31. 5. 1938 – 25. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca Láska a krásne spomienky navždy zostanú v našich srdciach. Syn Vladimír s manželkou Milinkou a vnuk Fedor s manželkou Zdenkou • KULTÚRA· OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 25. marca 2020 nás náhle a nečakane navždy opustil náš otec, starký a prastarký

ONDREJ TURAN

31. 5. 1938 – 25. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca Zostaneš navždy v našich srdciach a láska k Tebe nikdy nevyhasne. Dcéra Jaroslava Rumanová s manželom Jankom a vnukovia Janko a Jaroslav s rodinami 14 /4901/ 4. 4. 2020

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 24. marca 2020 nás opustila naša mama a stará mama

ANNA DIŇOVÁ

ANNOU DIŇOVOU

rod. Čelovská 25. 2. 1934 – 24. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca

rod. Čelovskou 25. 2. 1934 – 24. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rada mala. Nikdy na Teba nezabudne manžel Samuel s dcérami Annou a Marienou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou

Padajú hviezdy, aj my padneme, vädnú tie kvety, aj my zvädneme, a klenoty hruda kryje: Ale tie hviezdy predsa svietili, a pekný život tie kvety žili, a diamant v hrudi nezhnije! Zarmútení: dcéra Mariena, zať Juraj, vnučky Daniela a Mariena so snúbencom a vnuk Imanuel-Samuel Kurišovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

ANNOU DIŇOVOU

rod. Čelovskou 25. 2. 1934 – 24. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali. Zhasli oči, stíchol hlas, veľká Ti vďaka za všetko od nás.

rod. Čelovskou 25. 2. 1934 – 24. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Vnuk Rastislav s rodinou

Zarmútená dcéra Anna Opavská s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov

ANNOU DIŇOVOU rod. Čelovskou 25. 2. 1934 – 24. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca

ANNU GALÁDIKOVÚ S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Vnuk Jaroslav s rodinou

JÁNA GALÁDIKA

rod. Benkovú 1948 – 2013 – 2020 1951 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na nich si zachovávajú: dcéry Anna a Jaroslava s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 11 z čísla 11 Hlasu ľudu zo 14. marca 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA ŠIRKOVÁ, Ul. 2. októbra č. 26, 26 215 Padina. Blahoželáme.

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA FERKOVÁ

1926 – 31. 3. 1990 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

Tridsať rokov bez Tvojej dobroty a starostlivosti. Kto ste ju poznali, venujte jej tichú spomienku.

a hlasludu.info www.hl.rs

Dcéry Jarmila Hodoličová a Jasna Potranová s rodinami

s kolegom

Dr. JOZEFOM VALIHOROM

Dr. JOZEF VALIHORA

11. 4. 1946 – 26. 3. 2020 z Pivnice

S úctou sa lúči

A srdce bude plakať, bude...

kolektív Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade

Zarmútená manželka Miluška, syn Jozef a vnuk Dávid

SPOMIENKA

ONDREJOM MELICHOM

1938 – 2005 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Trvalú spomienku si zachovávajú: manželka, dcéra a syn s rodinami

• OZNAMY •

inzercia@hl.rs

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 26. marca 2020 nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

Dňa 5. apríla 2020 uplynie 15 rokov, čo sme sa navždy rozlúčili s mojím manželom a naším otcom a dedom

021/47-20-844

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svojou manželkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou tetou

ALŽBETOU – ERKOU TOMANOVOU

ALŽBETOU TOMANOVOU 19. 7. 1937 – 19. 3. 2020 z Hložian

Odišla si odo mňa náhle a nečakane, silnejšia od života bola smrť, ktorá Ťa odo mňa odtrhla. S láskou si na Teba bude spomínať manžel Michal

rod. Ušiakovou 19. 7. 1937 – 19. 3. 2020 z Hložian

Odpočívaj v pokoji. S vďakou si na Tvoju lásku a dobrotu budeme spomínať. Rodina Bábeľová z Bingule 14 /4901/ 4. 4. 2020

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s drahou manželkou, mamou, starkou a prastarkou

KATARÍNOU STRUHÁROVOU rod. Zajacovou 7. 8. 1944 – 24. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca

Vo veľkom žiali v srdci, po 54 rokoch manželského života, lúčim sa s Tebou, milovaná moja manželka.

Tvoj zarmútený manžel Pavel

Vo veľkom zármutku za drahou zosnulou zostávajú: syn Vladimír, nevesta Anna, vnučka Atika s manželom Martinom, vnuk Vladík, pravnučka Rudka a dcéra Jarka, vnučka Jarinka a vnuk starkou milovaný Janík

SPOMIENKA na brata

JÁNA ABRAHÁMA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 28. marca 2020 uplynulo pol roka, čo nás navždy opustila naša drahá mama a mamička

ZUZANA BENKOVÁ

9. 4. 1942 – 30. 3. 2019 – 2020 z Petrovca

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 5. apríla 2020 uplynie 5 rokov, čo nás opustila naša matka a starká

Spomienku na Tvoju lásku a starostlivosť si stále zachovávame v našich srdciach.

www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s priateľkou

ANNOU KIŠOVOU

rod. Papová 1940 – 2015 – 2020 z Padiny

inzercia@hl.rs

Tvoji najmilší

ZUZANA KOLÁRIKOVÁ

Ťažko je zmieriť sa s tým, že nie si medzi nami. Roky prechádzajú, ale krásne spomienky na Teba zostávajú. Syn Ján s manželkou Annou a vnúčatá Želmíra a Želislav

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

1943 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Zostáva nám už len spomínať na naše silné súrodenecké puto. Sestry: Zuzana Očovejiová, Anna Pavlisová a Mária Gašparovská s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu

1966 – 2020 z Báčskeho Petrovca

I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť.

Informačno-politický týždenník

Rodina Koláriková z Padiny

PAVLOM ZÁBORSKÝM 1949 – 2020 zo Selenče

V srdciach a myšlienkach si navždy zachováme spomienku na Teba. Kmotrovci Cechmajstrovci s dcérou Tatianou a synom Miroslavom s rodinami z Báčskeho Petrovca • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a apkom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželovým bratrancom – brášom a krstným otcom

ŠTEFANOM ČIPKÁROM

manželka Júlia a synovia Vladimír a Daniel s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

I keď si nás po ťažkej a nevyliečiteľnej chorobe musel navždy opustiť, v našich srdciach a spomienkach budeš žiť večne.

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starkým

JÁNOM BARNÁKOM

23. 10. 1938 – 27. 3. 2020 zo Starej Pazovy

Starký náš, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Vnúčatá Martin, Ivan a Ivana • OZNAMY •

4. 11. 1942 – 25. 3. 2020 z Hložian

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú

Zuzana Sudická a Vladimír Sudický s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom

svatovci Stracinskovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 25. marca 2020 nás nečakane navždy opustil náš dobrý švagor

JÁNOM BARNÁKOM

23. 10. 1938 – 27. 3. 2020 zo Starej Pazovy

Manželka Zuzana

ŠTEFANOM ČIPKÁROM

4. 11. 1942 – 25. 3. 2020 z Hložian

JÁNOM BARNÁKOM

Spi tíško, tichučko, dosníval si života sen a cestou bolesti odišiel si tam, kde je mier a láska len.

s naším svatom

ŠTEFANOM ČIPKÁROM

4. 11. 1942 – 25. 3. 2020 z Hložian

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať:

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ONDREJ TURAN

23. 10. 1938 – 27. 3. 2020 zo Starej Pazovy

Čas ubieha a nenavráti, čo vzal. Len láska, úcta a spomienky v srdciach zostávajú. Dcéry Vesna Lekárová a Jaroslava Rénerová s rodinami

ROZLÚČKA s

31. 5. 1938 – 25. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca Spomienky zostanú navždy v našich srdciach. Pavel a Vlasta Triaškovci a Stanislav Banić s rodinou z USA

SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku a matku

MÁRIU MIHÁĽOVÚ

JÁNOM BARNÁKOM

rod. Hricovú 1959 – 2010 – 2020 z Báčskeho Petrovca

23. 10. 1938 – 27. 3. 2020 zo Starej Pazovy

Tichú spomienku na neho si zachováme. Smútiacej rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Rodiny Benková a Denďúrová

S láskou a úctou si stále na Teba spomínajú: manžel Ján a dcéra Oľa Sláviková s rodinou 14 /4901/ 4. 4. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 3. apríla 20.30 Film: Mišo (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) Nasleduje: Dobroducháreň Nedeľa 5. apríla 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2018, posledná – siedma časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 TV spomienky: Lastovička z roku 1976 (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Dúhovka – Chodenie s paničkami: obyčaje na Kvetnú nedeľu v Starej Pazove (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 7. apríla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Hodiny slovenčiny pre žiakov základných škôl 7.45 8.15 8.45 9.15

Pondelok – 1. ročník – 2. ročník – 3. ročník – 4. ročník

7.45 8.15 8.45 9.15

Streda – 1. ročník – 2. ročník – 3. ročník – 4. ročník

7.45 8.15 8.45 9.15

Štvrtok – 5. ročník – 6. ročník – 7. ročník – 8. ročník

7.45 8.15 8.45 9.15

Piatok – 5. ročník – 6. ročník – 7. ročník – 8. ročník

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 3. apríla – Sprisahanie Sobota 4. apríla – Alžbetin dvor, 1. časť Pondelok 6. apríla – Boxer Utorok 7. apríla – Vymedzený čas Streda 8. apríla – Takí istí špióni ako my Štvrtok 9. apríla – Výplata

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 5. apríla Film: Príbeh žraloka Príležitostné bohoslužby Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Pomstiteľ Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Nedeľa 5. apríla

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

16.00 – 18.00

16.00 Slovo na týždeň Film: 102 dalmatíncov Utorok 7. apríla 16.00 Online vyučovanie pre žiakov základných škôl Piatok 10. apríla

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

16.00 Online vyučovanie pre žiakov základných škôl

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00

Správy

8.30

Envirosféra

9.00

Správy Týždeň Nedeľa

8.00

Správy

8.05

Vysielanie pre dedinu

9.00

Správy

9.05

Pohľady k výšinám

9.30

Vysielanie pre deti Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok)

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 5. apríla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 8. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

www.hl.rs

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

odohranej polsezóne vrátil do Hajdušice, z ktorej nikdy viac neodchádzal, a ako 37-ročný odišiel do futbalového dôchodku. „Chcel som ešte hrať. Myslel som si, že v tej úrovni súťaženia môžem Mladosť boli úporní a odviedli ma k dištskej Slogy, od ktorej som dostal sebe. Zohral som najprv niekoľko aj určitú peňažnú úhradu a dali mi aj ešte zaveľa hrať, ale som si zranil priateľských zápasov na ľavom krídle zamestnanie v klubovej reštaurácii. Po koleno, a keď sa mi o krátky čas to a už na prvom som dal gól. Na nasle- jednej sezóne v Sloge som sa znovu zranenie zopakovalo, lekári mi podujúcom som dal dva a na treťom vrátil do V. Gredy a potom roku 1994, radili, aby som sa vzdal aktívneho tri. Neskoršie našli spôsob, ako ma keď obnovovali činnosť FK Hajdušica, hrania futbalu.“ Futbal však neprestal úplne hrať a registrujú, a odvtedy som v tomto spolu s ostatnými Hajdušičanmi, ktorí klube bol štandardný člen prvého boli roztrúsení v okolitých kluboch, donedávna bok po boku s dnešnými futbalistami Hajdušice mužstva. A tak sa to začalo. Zaveľa už ako 48-ročný hrával som hral vo V. Grede. Prestávku som rekreačne malý futbal. urobil, iba keď som po strednej škole Pracovné záväzky ho odišiel do vojska. V Hajdušici vtedy však vzdialili od futbalu. klub nepôsobil, takže som aj počas Zohral aj viacero zápasov štúdií v Zreňanine hrával pre Mladost, pre veteránov Hajdušilebo mi sľúbili, že po ukončení štúdia ce a na jednom z nich aj mi nájdu zamestnanie.“ proti synovi Željkovi, ktorý Tieto sľuby sa však nesplnili a tevtedy začínal futbalovú raz sa už skúsený stredopoliar rozhodol, že si nájde nové prostredie. Kopačky si naposledy obul vlani na zápase kariéru, ale na rozdiel od otca a starého otca ju rýchZáujem prejavili padinská Dolina, veteránov a prvého mužstva Hajdušice lo aj skončil. Naposledy Vršac, Partizan Uljma. Padinčania boli si Jaroslav kopačky obul vlani, keď najrýchlejší. Síce Vrščania sa pokúsili som sa vrátil domov.“ presvedčiť ich, aby ho predsa pustili Ako kapitán Hajdušice Jaroslav Hajdušica postúpila do 1. juhobado klubu vo vyššej úrovni súťaže, ale Sedliak viedol mužstvo k najväčšiemu nátskej ligy a revuálne zohrala zápas s veteránmi, ktorí prvýkrát dosiahli títo nechceli o tom ani počuť, a aj úspechu v dejinách klubu. Jaroslav sa rozhodol, že dodrží sľub, „Iba rok sme hrali v tej najnižšej tento úspech. Je svojráznou kuriozitou, že Jaaj keď v danej chvíli to bolo na jeho súťaži a potom dva roky v druhej škodu. K tomu aj Padinčania sľúbili juhobanátskej, odkiaľ sme roku 1997 roslav veľmi málo vymeškal zápasy zamestnanie v cukrovare. Nepodľa- postúpili do Prvej juhobanátskej ligy. a tréningy. „Pre mňa zápas bol svätý a nič hol ani ponuke klubu z Uljmy, ktorý V tejto lige sme však zotrvali iba jednu ako úhradu sľuboval tehly, keďže im sezónu, odkiaľ sme sa vrátili do Druhej ma nemohlo znemožniť, aby som sponzor bol priemysel stavebného juhobanátskej ligy. Padinčania však neodišiel na zápas. Vystal som iba materiálu IGMA. Vraj dajú mu toľko na mňa nezabudli a v tom období si vtedy, keď som sa ženil, keď som tehál, koľko povie. Ak 10 000, tak ma vypožičali, aby som ich zachránil bol na nejakom pohrebe, a asi raz, 10 000. od zostupu. Zohral som dva rozhodu- keď som bol trestaný. Keď sme mali „V Padine mi bolo veľmi pekne. Veľ- júce zápasy, dal tri góly a nado mnou ísť na nejaké narodeniny či svadby, mi si ma vážili. Získal som priateľov na je spáchaná penalta. Tie body stačili manželka mi hovorila: ,Nahnevajú sa, ak neprídeš.´ ,Nech sa hnevajú. celý život a teší ma, že si fanúšikovia na to, aby Dolina obstála v lige.“ aj dodnes na mňa spomínajú. Musím Aj roku 1999 po bombardovaní Prídem po zápase, alebo zajtra, odvšak povedať, že počas celého roka posilnil Dolinu, keď postúpila do nesiem dar a pokoj. Zápas je iba teraz som trikrát v týždni odchádzal do Vojvodinskej ligy. Uznáva však, že a nikdy viac.´ Dnes tomu nie je tak. Padiny (55 km), dvakrát na tréningy to už nebolo to. Ani on už nehral ako Dnešní futbalisti, síce nie všetci, sú a v nedeľu na zápas. Odohral som jed- skôr a ani mužstvo Doliny nebolo príliš ľahostajní a netrápi ich veľmi, nu sezónu a keďže mi cestovanie bolo kvalitné, takže sa rýchlo vrátili do ak aj neodídu na zápas. Narodeniny príliš namáhavé, prešiel som do plan- Prvej juhobanátskej ligy, a on sa po a svadby sú vždy prednejšie. Moja generácia mala úplne inakší, omnoho vážnejší postoj voči futbalu, ale aj voči tréningom.“ O dnešnom mužstve Hajdušice hovorí: „Mužstvo Hajdušice je omnoho lepšie od výsledkov, ktoré dosahuje. Podľa mňa na základe kvality mali byť umiestnení v hornej časti tabuľky. Žiaľ, nie sú nadostač koncentrovaní. Hrajú dobre, vyhrávajú, a potom vo finiši zápasu robia chyby, dostanú góly a prehrajú. To je neprípustné a na ten spôsob v tejto lige nemôžu obstáť,“ konštatuje na záver hajdušická V mužstve padinskej Doliny roku 1999 (v druhom rade tretí sprava) futbalová legenda Jaroslav Sedliak. Foto: z archívu Jána Šuľu

SKICA PRE PORTRÉT LEGENDY HAJDUŠICKÉHO FUTBALU JAROSLAVA SEDLIAKA

Pre mňa zápas bol svätý Vladimír Hudec

ozprávať a písať o futbale v Hajdušici a nespomenúť aj dvoch Sedliakovcov – Jána a jeho syna Jaroslava priam nie je možné. Obaja poznačili obdobia, v ktorých hrali. Otec Ján mal viac ako 40 rokov, keď zavesil kopačky na klinec, a aj Jaroslav sa priblížil k štyridsiatke, ibaže mu kariéru v 37. roku života prerušilo zranenie. Tak ako mnohí chlapci, aj Jaroslav od malička behal za loptou a s otcom často chodil na zápasy. Hajdušický klub sa vtedy menoval 1. mája, súťažil v tej najnižšej lige, ktorá nebola bohvieako organizovaná, čiže dovolené bolo všeličo aj mimo pravidiel, len aby sa hral futbal a zachovali sa kluby. Pomohlo to aj mladučkému Jaroslavovi, aby prvýkrát vybehol na trávnik spolu s dospelými.

Úderná trojica FK Hajdušice z roku 1997 – Nebojša Nikolovski, Jaroslav Sedliak a Nenad Ćosić (zľava) – významne prispela k historickému úspechu

„Mal som vtedy iba 14 rokov. Trochu som sa obával, lebo všetci ostatní boli v kopačkách, iba ja som mal obuté tenisky. Len čo som vošiel do hry, dal som gól, z čoho som bol veľmi šťastný. Trochu neskoršie, teraz už ako stredoškolák, s otcom na robotníckych športových hrách som zohral aj svoj prvý turnaj a bol som vyhlásený za hráča turnaja. Po tomto turnaji si ma všimli zodpovední vo FK Mladosť zo susednej Veľkej Gredy. Bol som však mladý pre prvé mužstvo, tak som sa najprv registroval pre dorast vo FK Graničar z Miletićeva, ktorý vtedy bol v Prvej juhobanátskej lige. Tam som však nebol zaveľa. Z FK • ŠPORT •

14 /4901/ 4. 4. 2020

Šport ŠPORTOVÍ PRACOVNÍCI A FUTBALISTI O PRERUŠENÍ MAJSTROVSTIEV

Len nech zostaneme zdraví, bude času na futbal Vladimír Hudec Samuel Medveď JÁN ŠUĽA, futbalový tréner z Padiny, v tejto chvíli kormidelník FK Banat Čenta: – Táto mimoriadna situácia v krajine prišla podobne ako tá v roku 1999, počas bombardovania, čiže na začiatku jarnej časti majstrovstiev. Vtedy som bol trénerom padinskej Doliny, ktorá ako druhá v tabuľke v tej chvíli postúpila do Vojvodinskej ligy. Keďže pre núdzový stav času na prípravy a dovádzanie kvalitných hráčov nebolo mnoho,

dobné. Pravdaže, všetko závisí od toho, koľko tento núdzový stav v krajine potrvá. V každom prípade verím, že času na iné kombinácie a riešenia nebude. Inak táto prestávka najviac bude vplývať na mladých hráčov, lebo spomalí ich rozvoj v tomto športe. VLADIMÍR GÁL, futbalista AŠK Aradáč: – V takejto situácii je zrejme na prvom mieste zdravie pre všetkých. Ako vidíme, v celom svete šport úplne zastal. Po prvýkrát, odkedy sa lopta zakotúľala, sa s týmto stretáme. Ľudia bojujú o svoje životy a je normálne, že v takej situácii je prerušenie športových dianí najlepšie riešenie pre všetkých. Ako sa nateraz veci majú, ťažko je povedať, kedy sa futbal bude znovu hrať. Osobne si myslím, že táto sezóna je skončená. Neve-

a nebudú mať príležitosť za to bojovať. Uvidíme, čo rozhodnú futbalové fóra. V tejto chvíli je vari najdôležitejšie, aby sa toto zlo, ktoré nás postihlo, čím skôr skončilo a aby sa život znovu vrátil do svojich každodenných koľají. VLADIMÍR MALIAR, predseda FK Hajdušica: – Pandémia a núdzový stav zastavili športové súťaženia na všetkých úrovniach, a tak ani naše majstrovstvá nie sú výnimkou. Náš, ale aj všetky iné kluby tým stratili mnoho. Po prvé, nazmar vyšli všetky úsilia, aby sme sa čím lepšie pripravili na pokračovanie majstrovstiev. Boli sme silne motivovaní, aby sme spoločnými silami vybojovali obstátie v lige, a teraz sme ukrátení o to, aby sme to potvrdili aj na trávniku. Nakoniec zbytočne sme počas príprav strovili aj značné finančné prostriedky. Zrejme očakávame, aby sa v súvislosti s pokračovaním majstrovstiev úradne ohlásil Futbalový zväz Srbska a potom aj FZ územia Pančevo. Podľa mojej

klubov, koľko z nižších líg postúpi. Pokračovanie majstrovstiev urýchleným hraním v nedeľu a stredu, ako aj skončenie majstrovstiev chvíľkovým stavom v tabuľke by bolo neregulárne a nespravodlivé predovšetkým pre kluby, ktoré bojujú o záchranu. Možno je však privčas uzavierať skôr než sa skončí toto nešťastie, ktoré nás postihlo. Istotne všetci vyhráme, ak nebudeme nakazení a znovu sa zídeme v rovnakom počte. Ľúto mi je však futbalistov, mladých ľudí, ktorí sú prinútení žiť v izolácii. Niekto z nich možno aj trénuje samostatne, ale to nestačí, takže určite stratia na sile a tímovej koordinácii. Ja som však vždy bol optimista a verím, že aj na nasledujúcom stretnutí budeme všetci spolu. DALIBOR MILEC, podpredseda a tréner FK Slávia Pivnica: – My sme odohrali dve kolá. Máme kvalitné mužstvo a dobre sme začali. Žiaľ, prišla táto prestávka a vôbec neviem, ako sa to odzrkad-

Ján Šuľa

v jesennej časti sme získali málo bodov, čo malo za následok, že sme ihneď na jar aj zostúpili. Terajšia situácia je podobná. Aj keď nevieme, zakiaľ bude trvať núdzový stav a zakiaľ sa nebude hrať futbal, mám pocit, že majstrovstvá budú môcť pokračovať iba v Superlige a v Prvej lige Srbska, teda v profesionálnych ligách, v ktorých sa hrá v sobotu a v stredu. V ostatných ligách by pre nedostatok času bolo užitočnejšie rozhodnúť podľa pravidiel o súťaži, o postupe, zostupe a baráži na základe dosiahnutých výsledkov po chvíľu prerušenia majstrovstiev. Na ten spôsob by kluby, ktoré súťažia v ligách nižších od prvej, teda amatérske, mali nadostač času pripraviť sa na novú sezónu, doviesť adekvátne posily a po-

www.hl.rs

Dalibor Milec

Vladimír Gál

rím, že majstrovstvá budú pokračovať po takej dlhej prestávke. Nemalo by to zmysel, lebo hráči po dvoch mesiacoch stratia silu, ktorú nazbierali počas príprav. AŠK je v tejto chvíli v príliš zlej situácii. Sme presvedčivo prví, máme kvalitné mužstvo a reálne bolo očakávať, že aj na jar budeme pokračovať s dobrou hrou, že získame titul majstra a postúpime. Podľa mňa by to vari aj bolo najspravodlivejšie, aby nás vyhlásili za majstra a umožnili, aby sme postúpili, ibaže neviem, čo na to povedia kluby, ktoré bojujú o záchranu

Informačno-politický týždenník

Vladimír Maliar

mienky pokračovanie majstrovstiev nebude možné. A myslím si, že by bolo najpoctivejšie, aby kluby na všetkých úrovniach, ktoré vo chvíli prerušenia majstrovstiev boli v čele tabuľky, boli odmenené postupom do vyšších líg. Na druhej strane nikto by nemal zostúpiť a ligy by mali byť rozšírené o toľko

lí na hráčov. Rozpráva sa síce aj o tom, že majstrovstvá môžu byť ukončené do konca júna, ibaže si ja myslím, že hráčom bude potrebné dosť času na to, aby sa vrátili do formy. Ja som síce každodenne v kontakte so všetkými hráčmi. Vytvorili sme si skupiny na spoločenských sieťach a dohovorili sa, že budú individuálne cvičiť. Nuž oni mi aj posielajú zábery z tých svojich cvičení. Nie sú teda úplne pasívni, ale určite to nie je tak, ako keď sa trénuje s tímom. Škoda. Šesť týždňov sme dobre trénovali, zohrali sme aj 7 priateľských zápasov. Mužstvo sa zohralo. Máme príliš omladené mužstvo a ak by sa začalo hrať len v auguste, ako sa povráva, verím, že by ľahko prinavrátili kondí• ŠPORT •

NA SLOVÍČKO S PLAVKYŇOU DAGMAR HUSÁRIKOVOU Z KOVAČICE

Momentka zo súťaže v Kikinde 2020

Na súťaži v Niši 2016

Sníva o olympijských hrách

Anička Chalupová

ladá štrnásťročná Kovačičanka Dagmar Husáriková (vnučka insitnej maliarky Evy Husárikovej) sa od siedmeho roku venuje plávaniu a od roku 2018 začala aj súťažiť pre Plavecký klub Dinamo v Pančeve. Aj v uplynulom období intenzívne trénovala a tešila sa dvom marcovým veľkým pretekom – štátnym majstrovstvám v Belehrade a súťaži v Sarajeve, avšak pre pandémiu Covid-19 obe súťaže sú odložené. O svojich plaveckých začiatkoch hovorí: „Plávať som sa naučila ako sedemročná v škole plávania v Kovačici, ktorú viedla prof. Tatiana Brtková. Keďže som sa neuspokojila iba s tým, že viem plávať, ale som chcela na tom pláne dosiahnuť omnoho viac, v novembri 2018 som sa začlenila do Plaveckého klubu Dinamo v Pančeve. Myslím si, že tu môžem

Dagmar so svojimi medailami Foto: A. Chalupová

dosiahnuť lepšie výsledky a urobiť viac pre seba na plaveckom pláne.“ Na Zimných majstrovstvách Vojvodiny v plávaní pre staršie kategórie, ktoré sa uskutočnili 1. marca v Kikinde, si v kategórii juniorov získala bronzovú medailu v disciplíne polohové preteky na 400 metrov. V ktorých ešte plaveckých disciplínach súťažíš? „Vo všetkých mám dobré úspechy. Sú to disciplíny znak, kraul, motýlik a prsia. Aj v kolektívnych som mala úspechy v štafetových súťažiach – kraul, prsia a polohové preteky.“ Aké sú tvoje dojmy z tejto súťaže? „Účinkovalo mnoho účastníkov a nadviazala som mnohé známosti. Súťažila som na úrovni s o rok staršími kolegyňami a v takej konkurencii som získala tretie miesto, čo je pre mňa predsa úspech.“ Aké úspechy si doteraz dosiahla a čo považuješ za svoj najväčší úspech? „Doteraz som na rôznych súťaženiach získala dvanásť zlatých, dve strieborné a sedem

Dagmar s kolegyňami v pančevskom Diname (na snímke prvá zľava)

bronzových medailí a asi sa mi najviac darilo na vlaňajšej vojvodinskej súťaži v Novom Sade, kde som získala dve zlaté medaily – motýlik na 100 metrov a v štafete v disciplíne polohové preteky.“ Ako často trénuješ? „Trénujem šesťkrát týždenne, hlavne poobede, a keď idem do školy poobede, trénujem dvakrát denne, aj ráno, aj večer.“ Ako to máš vyriešené so školou? Je namáhavé byť aj školáčkou, aj plavkyňou? „Áno, je namáhavé. Často meškám do školy. V škole však majú pochopenie pre moje zaoberanie sa športom a dohoniť zameškané učivo mi pomôžu hlavne spolužiaci.“ Kto ťa v súčasnosti trénuje? „V pančevskom Diname sa o moje športové schopnosti stará trénerka Biljana Šondićová.“ Aký je tvoj športový cieľ? „Chcela by som sa zúčastniť na olympijských hrách a získať niektorú z medailí. Snívam o tom a chcela by som to zažiť.“ Foto: z archívu Dagmar Husárikovej

Kovačické plavkyne: Dagmar Husáriková a Sára Šimonová na jednom z tréningov

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Binguli Jaroslav Petržľan

inguľa sa nachádza v západnej časti Sriemu, vzdialená asi 25 km od Šídu. Sám názov Binguľa pochádza z dvoch tureckých slov: ,,bin“, čo znamená tisíc, a ,,gula“ (d´ula), čo znamená ruža, čiže tisíc ruží. Binguľa je multietnická dedina, viac ako polovica obyvateľstva sú Srbi, Slovákov je 30 %, ešte tu žijú Chorváti, Rusíni a iné národnosti. Slovenské rodiny sa do Bingule prisťahovali v polovici 19. storočia z Báčky, z Hložian, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Pivnice, zo Selenče, ale aj z Banátu, z Maďarska a zo Slovenska. Cirkevný zbor bol založený v roku 1858, ale len ako fília matkocirkvi v Hložanoch a potom aj v Starej (Báčskej) Palanke. V dňoch 12. – 13. apríla 1861 „na seniorálnom báčsriemskom konvente v Novom Verbasi vyslanci novonastávajucej cirkvi Bingulske“ podali žiadosť o osamostatnenie sa od palanskej matkocirkvi, ale im to nedovolili, lebo nebol dostatočný zákonom predpísaný počet duší v zbore. Povolenie založiť matkocirkev dostali 6. decembra 1863, toho istého roku bola založená Cirkev evanjelická a. v. binguľsko-erdevícka. Prvým farárom bol Juraj Jesenský. Po založení matkocirkvi Binguľa sa stala duchovným centrom Slovákov v tejto časti Sriemu. Ako fílie k nej ešte patrili cirkvi v Erdevíku, Ľube, Šíde, Grgurevciach, Kuveždine, Starej Binguli, neskoršie aj v diaspóre: vo Vizići,

v Bačinciach, Sote, Strošinciach, Jamene, Račinovciach a v Lipovci. V zbore spolu s fíliami roku 1873 bolo 927 duší a roku 1907 1 829 duší. Zbor v rokoch 1882 – 1905 pôsobil ako spoločný slovensko-nemecký, keď sa Nemci osamostatnili a stali fíliou. Od svojho založenia stále boli potrebné väčšie bohoslužobné priestory pre väčší počet duší v zbore, preto Binguľčania v tom období vystavali tri modlitebné objekty. Ešte v roku 1899 naplánovali stavať kostol podľa vzoru na kostol v Surčine, ale sa to neuskutočnilo. Napokon sa im splnila túžba a dňa 21. novembra 1915 posvätili novovybudovaný kostol, farárom vtedy bol Fedor Ormis. Vo vojne 3. novembra 1944 kostol bol mínovaný spolu s väčšou časťou Bingule. Povojnové časy priniesli nové problémy, nová vlasť nebola priaznivá voči cirkvi a všetky pokusy o stavbu nového kostola hľadela čím viac skomplikovať. Nový kostol predsa len postavili a posvätili 4. novembra 1962.

V cirkevnom zbore úradovali a administrovali: Juraj Jesenský, Karol Kvačala, Martin Morháč, Ján Lacko, Fedor Ormis, Adam Vereš, Ladislav Zgúth, Alexander Hodolík, Dr. Igor Branislav Štefánik, Pavel Makan, Štefan Valášek, Pavel Šuľan, M. Milec, Pavel Andrášik, Ondrej Peťkovský, Michal Sľúka, Pavel Čerfeľ, Martin Slamaj, Ondrej Marčok, Juraj Šefčík, Jaroslav Kopčok, Želislav Sľúka, Stanislav Červenák, Ján Zahorec a Olina Kolárová. Súčasne sa pracuje na oprave chrámu Božieho a farských budov, kompletne je vymenená strecha, olíčená je fasáda. Zbor administruje Igor Feldy, farár staropazovský. Služby Božie sa konajú každú nedeľu a na sviatky, hlavné o 9.30 h predčitateľskou službou, ktorú vedie kantor Jaroslav Petržľan, za jeho neprítomnosti Darko Bábeľa – kostolník, a každú poslednú nedeľu v mesiaci v poobedňajšom termíne sú pravidelné bohoslužby s pánom farárom Mgr. Igorom Feldym. Pracuje sa s deťmi, nacvičuje sa spevokol. V zbore je aktívny Oltárny krúžok žien. Zbor v súčasnosti má 260 členov.