Hlas ľudu 14/2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Príjemné veľkonočné sviatky



Z obsahu

S príchodom jari a pekných dní aj život na dedine sa rozprúdil. Začali sa jarné práce na poli, v ovocných sadoch a záhradách, ale usilovní dedinčania pekné a teplé dni využívajú i na to, aby poupratovali svoje priedomia. Pekné a teplé počasie vylákalo aj tých, ktorí sú ochotní ruky priložiť pre všeobecné dobro k úprave spoločných priestorov, parkov, cirkevných záhrad a podobne. Takéto akcie sme zaznamenali v Hajdušici, Bielom Blate, Aradáči. V. Hudec

3. 4. 2021 | 14 /4953/

Uzávierka čísla: 31. 3. 2021

V Báčskom Petrovci tohto roku usporiadali už 37. akciu rovnania poľných ciest. Pre daždivé počasie prvý pokus sa v polovici marca nevydaril, pri druhom pokuse bola akcia veľmi úspešná. Teraz petrovskí poľnohospodári už môžu na pokoji po rovnom pokračovať v jarnej sezóne sadenia a úpravy pôdy. Na fotografii posledný dohovor skupiny, ktorá zarovnala cesty v časti poza kanál a pontónový most. J. Čiep

V Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci sa po dlhšom čase v pondelok 29. marca udiala nová premiéra. Ide o predstavenie Kebab autorky Gianiny Cărbunariu v réžii Svetlany Gaškovej. V tomto petrovskom predstavení si zahrali mladší herci Shaili Ponigerová Forero, Ivan Privizer a Aleksandar Kolár. Na našej fotografii je celý tím, ktorý sa podieľal na realizácii predstavenia. J. Čiep

Medovníky sa stali hitom na výstavách ručných prác, vianočno-novoročných či humanitárnych bazároch. „Najviac sa predávajú vianočné, tie zatiaľ nemajú konkurenciu, avšak ľudia si čoraz viac objednávajú medovníky aj k veľkonočným sviatkom. Ako darčeky deťom alebo namiesto koláčikov na stôl, lebo sú skutočne ako dekorácia, sú pestrofarebné, ako je aj sama Veľká noc,“ hovorí medovnikárka Daniela Kováčová-Kutáleková z Padiny. O. Glóziková-Jonášová Foto: z archívu D. Kováčovej-Kutálekovej

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: DOO MAGYAR SZO KFT,

Nech vám je pekná Veľká noc Anna Francistyová

príchodom jari tešíme sa i z veľkonočných sviatkov. Dopĺňajú sa navzájom a umocňujú nám radosť v duši. Obdobie po dlhom zimnom tichu, keď sa vďaka teplému slnku všetko prebúdza, pučí, kvitne, harmonizuje s posolstvom Veľkej noci o kriesení Božou mocou k novému životu. Preto i v týchto dňoch, ak nás aj život skúša, nedajme sa unášať skleslej nálade, ale tešme sa zo života a z nového života vôkol nás. Nech optimizmus zaplaví naše myšlienky a naše srdcia. Nech naše dni naplnia láska, radosť a pokoj. A spomienky. Napríklad na detstvo, keď dievčinka márne pokukávala na nové šatočky: nemohla si ich obliecť ani na Kvetnú nedeľu, ale musela počkať na Veľkonočnú nedeľu. Iba vtedy sa mohla vyparádiť do nových šatočiek a topánočiek. Alebo keď sa kvietkami natrhanými detskými rúčkami na Bielu sobotu skrášľovali farbené vajcia... Čo vás ešte zhreje pri spomienkach na veľkonočné obdobie z rodičovského či starorodičovského domu? Posielali ste napríklad príležitostné pohľadnice? Pred prícho-

Foto: M. Pap

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

dom jarných sviatkov spomenuli sme si na známych a príbuzných, ktorých sme – ako to zvykneme povedať – sto rokov nevideli a aspoň klasickou pohľadnicou so zajačkom, kuriatkom, vajíčkom a jarným kvietkom im urobili radosť. Teraz na to stačí pár ťuknutí v mobile a – vybavené. To sú tie nové časy. Ale spomínať môžeme, však? A prenášať svoje spomienky na našich potomkov. Aby sa tradícia zachovala. Aby sa všetky zvyky nenávratne nestratili. Aby aj budúce generácie mali aspoň kúsok z tých spomienok, čo hrejú dušu a srdce v rodinnej veľkonočnej atmosfére. Prajeme vám príjemné a požehnané veľkonočné sviatky!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

6 Zapisovať deti do slovenských tried

36 Vzrastajúca umelkyňa zo Selenče

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

16 Jem, aby som žil, ale nežijem, aby som jedol

47 Prvé mužstvo ide vpred

VEĽKONOČNÝ KALEIDOSKOP 28 Veľkonočné vajíčka v novom šate Na titulnej strane: K veľkonočným sviatkom nám blahoželajú v slovenskom ľudovom kroji vyparádení Anna a Vladimír Opavskovci zo Starej Pazovy. Vladimírovi, ktorý má 6 rokov, krásnu slovenskú košeľu vyšila stará mama Katarína Vršková a spolu so svojou mamou Annou Litavskou – prababičkou týchto utešených detí – sa spoločne pousilovali o ich obliekanie do kroja. Vštepujú im i cit k zachovávaniu zvykov a obyčají na Veľkú noc, kde sú v tomto prípade zapojené až štyri generácie. Anna je o dva roky mladšia od bračeka a veľmi sa teší, keď je oblečená v kroji. Foto: Jaroslava Vršková-Opavská

Nový Sad

• •

14 /4953/ 3. 4. 2021

Týždeň Týždeň 

7 DNÍ

Pristúpenie Srbska k EÚ bude závisieť od dialógu a reforiem Pripravil: Stevan Lenhart

urópsky parlament (EP) dňa 25. marca schválil novú ročnú správu o pokroku Srbska na ceste do EÚ. Túto správu mal po prvýkrát na starosti Vladimír Bilčík, slovenský politológ a poslanec v EP, ktorý bol vlani v Bruseli vymenovaný za stáleho spravodajcu pre Srbsko. „Moja prvá správa je vyvážená a konštruktívna. Je kritická tam, kde je to potrebné, a konštruktívne navrhuje cestu aj mapu, ktorou sa Srbsko môže pohnúť vpred v procese európskej integrácie. Snažil som sa nelipnúť na konkrétnych udalostiach a detaile, ale zamerať svoj pohľad čo najširšie na systémovú zmenu. Našou úlohou je Srbsku a jeho občanom pomôcť na ceste do Európskej únie,“ povedal Bilčík pre portál Európske noviny. Ohľadom konkrétneho obsahu danej správy doložil: „Ocenil som začatie dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktoré podnecuje EÚ, ako aj pokračovanie dialógu medzi srbskými politickými stranami, ktorý

je kľúčový pri dosiahnutí kvalitnej politickej súťaže a volebných podmienok. Členstvo v EÚ je medzi prioritami novej vlády a správa komisie bola prerokovaná aj v Národnom zhromaždení. Prístupový proces však treba akcelerovať. Srbi musia robiť reformy, zásadné reformy v oblasti právneho štátu, fungovania spravodlivosti, v kvalite a slobode médií a demokracie ako takej. Útoky na novinárov a mimovládne organizácie musia prestať.“ Vladimír Bilčík v rozhovore pre srbskú televíznu stanicu K1 na otázku, prečo sa v texte danej správy pri názve Kosova neuvádza znamienko hviezdičky (ktorou by sa v oficiálnych dokumentoch EÚ mal označovať neutrálny status Kosova) odpovedal, že ten názov bol v ročnej správe tak uvádzaný (teda bez hviezdičky) aj v minulých rokoch a vraj nejde o nijakú novinku. „V tejto chvíli by som sa priveľmi nezameriaval na symboly. Omnoho väčší význam má sám obsah správy, a ten je celkom jasný. Postrehli sme pokrok v dialógu medzi Be-

lehradom a Prištinou a dúfam, že Srbsko bude pokračovať vo svojom konštruktívnom prístupe k tejto veci. Poďme sa teda zaoberať celkovým textom správy, ktorá je podľa mojej mienky posmeľujúca ohľadom zmierenia Belehradu a Prištiny. Európsky parlament predstavujú poslancovia zo všetkých členských krajín EÚ. Niektoré z tých krajín uznali nezávislosť Kosova – iné to neurobili. Máme teda text, ktorý je kompromisný, a takáto politická prax trvá už roky, nejde o nijakú novinku,“ povedal Bilčík. V tlačovej správe Európskeho parlamentu zo dňa 25. marca sa o. i. uvádza: „Parlament v uznesení hodnotiacom pokrok Srbska zdôraznil, že normalizácia vzťahov s Kosovom a skutočné dodržiavanie základných práv zostanú naďalej kľúčovými témami a budú určovať tempo prístupových rokovaní. Poslanci vyjadrili obavy v súvislosti s účinným fungovaním nového srbského parlamentu, kde neexistuje parlamentná opozícia a ktorého legitimitu opozičné strany spochybňujú.“

* Vláda Srbska schválila návrh zákona o ďalšom balíku pomoci občanom a podnikom v podmienkach pandémie koronavírusu. Medzi aktuálne opatrenia, ktorými vláda chce podporiť podnikateľov, patrí zabezpečenie úverov so štátnou zárukou – podľa slov ministra financií Sinišu Malého na tieto účely štát určil ďalších 500 miliónov eur ako dodatok k finančným prostriedkom vo výške 2 miliárd eur (ktoré boli na tieto účely určené v minulom roku). Vo vyhláške pre Tanjug (ktorú zverejnil aj denník Politika) minister Siniša Mali tiež povedal, že podľa návrhu zákona v tomto roku bude realizovaná aj výplata finančnej pomoci vo výške 60 eur každému plnoletému občanovi Srbska. Občania sa vraj budú môcť prihlásiť na získanie tejto finančnej pomoci v období od 28. apríla do 15. mája. „Povolávam všetkých občanov, aby sa prihlásili. Prvých 30 eur vyplatíme v máji a nasledujúcich 30 eur v novembri. Stačí len raz sa prihlásiť na získanie dvakrát po 30 eur,“ povedal minister Mali.

ZMLUVA S MINISTERSTVOM OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA. Ministerstvo ochrany životného prostredia Srbska vo štvrtok 25. marca v Belehrade podpisovalo zmluvy s dvadsiatimi dvoma obcami a mestami, ktorým bolo pridelené takmer 210 miliónov dinárov na financovanie výmeny kotlov vo verejných ustanovizniach a kúrenísk v domácnostiach s cieľom prechodu na ekologicky čistejšie zdroje energie, tiež na projekty zalesnenia a ozelenenia verejných priestranstiev. Pri tejto príležitosti aj Obec Báčsky Petrovec získala prostriedky v sume 1 158 000 dinárov, z čoho účasť samotnej obce vynáša 480 000 dinárov pri realizácii projektu obstarania, výmeny, rekonštrukcie a sanácie kotolne v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne v roku 2021. V mene Báčskopetrovskej obce túto zmluvu s ministerkou Irenou Vujovićovou slávnostne podpísala predsedníčka obce Jasna Šprochová. Spracoval: J. Č.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Veľkonočný príhovor „Kristus Pán vstal slávne z hrobu, premohol smrť, hriech i zlobu; kresťanský svet zbožne plesá: Radujeme sa, veseľme sa!“ (ES 138, 1)

ilí bratia a sestry v Kristu Ježiši, drahí priatelia, nachádzame sa už viac ako rok v čase pandémie. Nikto z nás nedokázal ani predpokladať, že takto dlho potrvá, a ešte stále nevieme, koľko bude celý svet v ohrození. Kto mohol predpokladať, že takéto niečo zasiahne dnešné ľudstvo? Kto mohol predpokladať, že sa prijatie vakcíny a výdobytky modernej medicíny ponechá na to, či niekto verí alebo neverí vakcíne, doktorom či vládam štátov? Zažili sme množstvo nesprávnych, úmyselne falošných a namontovaných informácií a konšpiračných teórií. Z presvedčenia, kde sme si mysleli, že medicínou to ľudstvo všetko drží pevne v rukách, všetko sa zrazu zrútilo a premenilo. Strach

našich zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú najohrozenejší a v prvých bojových radoch, a prosme vzkrieseného Pána o záchranu. V Evanjeliu podľa Marka 16, 6 čítame tieto slová: „Anjel im však povedal: Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal, niet ho tu; ajhľa, miesto, kde Ho boli položili!“ Na veľkonočné sviatky oslavujeme vzkrieseného Pána. Pri týchto sviatkoch si spomíname, ako náš Spasiteľ a Vykupiteľ Ježiš Kristus riešil najväčší problém ľudstva. Premohol diabla, zlobu, smrť a vyslobodil nás k slobode časného a večného života. Oslavujeme Jeho víťazstvo života nad smrťou, pravdy nad nepravdou a spravodlivosti nad nespravodlivosťou. Vzkriesenie Ježišovo nie je len historickou udalosťou, rozprávanie evanjelistov o tom, ako Ježiš vstal z mŕtvych, nie je len správou, ale aj svedectvom, zvesťou, ktorú si máme osvojiť a niesť ďalej. Marek píše: „A v prvý deň po sobote, veľmi včas ráno prišli k hrobu, keď slnko vyšlo, tri ženy: Mária Magdaléna, Mária, matka Jakubova, a Salome.“ Ráno a východ slnka symbolizujú nový začiatok. Niesli plátno, olej a voňavky, pretože prišli, aby ho pochovali tak, ako sa patrilo. Trápili sa, že kto im odvalí kameň. Ženy si nemohli kameň odvaliť samy, a tak ich dobrý Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., biskup úmysel pomazať mŕtve Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku telo z ľudského hľadiska bol od začiatku odsúdený a neistota sa stali našou každo- na neúspech. Diskusia o kameni dennou realitou. Niektorí sme poukazuje na jeho veľkosť a neuž aj svojich najbližších stratili, možnosť prekonať túto prekážku a niektorých to ešte iba čaká. ľudskými silami a v konečnom Myslime v našich modlitbách na dôsledku nezmyselnosti cesty

• TÝŽDEŇ •

k hrobu. Kameň na ich prekvapenie už bol odvalený a prístup k mŕtvemu telu otvorený. Odstránenie prekážky otvára nielen cestu k mŕtvemu telu, ale k podsvetiu,

som vzkriesenie a život (Ján 11, 25), ja som cesta, pravda a život ( Ján 14, 6). Tí, ktorí boli svedkami Ježišovho zmŕtvychvstania, získali presne toto presvedčenie. A to

ktoré už nie je svetom mŕtvych, ale svetom živých. V hrobe, ktorý je miestom mŕtvych, je živý mladík; v hrobe, ktorý symbolizuje tmu, nájdu biely odev a v hrobe, v ktorom vládne večné ticho, zaznieva hlas. Mladík neuteká, ale sedí a pokojne ohlasuje radostnú zvesť. Najskôr mladík upokojí ženy, ktoré stŕpli od prekvapenia. Všetko, čo im povedal, malo slúžiť iba k jednému cieľu, aby šli a zvestovali, čo videli a počuli. Z hrobu vyšli so strachom a radosťou. S týmito ženami sa čosi stalo. To, čo videli, ich zmenilo. S ľuďmi, ktorí sa stretávajú so vzkrieseným Kristom, sa čosi deje: mení ich to. Tí, čo odchádzali od Ježišovho hrobu, neboli v depresii, ale – ako hovorí evanjelium – boli naplnení strachom a radosťou. Uverili, že dobro zvíťazí nad temným, jasný okamih zmŕtvychvstania nad temnotou kríža. Získali presvedčenie o víťazstve dobra nad zlom, radosti nad smútkom a svetla nad tmou. Zmŕtvychvstanie Krista je pokračovanie cesty lásky, ktorá ide až do krajnosti, do konca; Ja

ich zmenilo. Všetci tí, ktorí mali veľkonočnú vieru, získanú z veľkonočnej skúsenosti, boli v to, čo zažili, ochotní nielen uveriť, ale túto svoju vieru žiť vo svojom každodennom živote. V živote, v ktorom oni sami povstali z mŕtvych. Ježiš vedel, že jeho identitu naplno spoznajú až na základe jeho smrti a zmŕtvychvstania. Keď sa to stalo, naozaj ich to aj zmenilo. Dovoľme, aby to aj nás zmenilo! Milí bratia a sestry, drahí priatelia, prajem vám všetkým požehnané veľkonočné sviatky! Nech radosť z otvoreného a prázdneho hrobu naplní vás útechou, nádejou a vierou a uistí, že náš Boh i nás vzkriesi k životu a nenechá v ríši smrti, tak ako dokázal svoju moc aj pri Ježišovi Kristovi. Nech živý Kristus prebýva vierou vo vašich srdciach,aby ste poznali Jeho lásku a počuli pozvanie k životu v Jeho blízkosti teraz i naveky! AMEN Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., biskup

14 /4953/ 3. 4. 2021

Týždeň UDELENIE TABLETOV UČITEĽOM A AKTUALITY Z NRSNM

Zapisovať deti do slovenských tried Danuška Berediová-Banovićová

utorok 30. marca sa v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny stretli učiteľky a profesorky, ktoré vyučujú slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. Prítomné dámy privítali koordinátorka pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová a predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová. Pri tejto príležitosti boli odovzdané tablety pre potreby online výučby učiteľkám a profesorkám: Jaruške Ferkovej, Anne Zbućnovićovej, Vladimíre

Keďže ministerstvo školstva financuje iba vyučovanie s prvkami národnej kultúry v základných školách, vyučovanie v škôlkach a v stredných školách financuje NRSNM. A preto každoročne s týmito učiteľmi podpisuje zmluvy o financovaní. Keďže medzi prítomnými učiteľkami boli aj tie, ktoré pracujú v škôlkach a v stredných školách, pri tejto príležitosti boli podpísané aj tieto zmluvy. V pokračovaní nasledovala tlačová konferencia, ktorú moderovala Svetlana Zolňanová. Hlavnou témou bola spolupráca s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá má niekoľko

otázky s cirkvou. Povedala, že sú podľa ideového programu tam zaplánované miestnosti pre

ričný úrad, ale teraz si žiadajú aj kópiu z originálnej matriky, čo je v Srbsku zákonom zakázané,“

Učiteľky a profesorky dostali tablety pre potreby online výučby

NRSNM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Hlas ľudu, cirkev, MOMS a Šafárik. Jednou z podmienok na podávanie prihlášky študentov pre štipendium Slovenskej republiky je aj získavanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Pri zabezpečení potrebných dokladov na získavanie tohto osvedčenia sa vyskytli problémy, o ktorých hovoril Zlatko Šimák, podpredseda NRSNM a lokálny ombudsman. Vysvetlil, že ÚSŽZ od 20. novembra minulého roku žiadal jeden dodatočný doklad, ktorý v Srbsku nie je možné dostať. Ide o fotokópiu tej strany v matričnej knihe, ktorá obsahuje zápis o slovenskej národnosti žiadateľa alebo jeho predka. „Veľmi dobre vieme, že sa v rokoch 1946 – 1965 v matričných knihách zapisovala

povedal Šimák a dodal, že sa na riešení tohto problému už pracuje. „Práve dnes som volal do veľvyslanectva a povedali mi, že z nášho ministerstva dostali list, v ktorom je napísané, že sa ten doklad u nás nemôže dostať. Pravdepodobne sa tento problém vyrieši tým spôsobom, že ÚSŽZ už nebude žiadať ten doklad,“ vysvetlil Šimák. O organizácii dištančného vyučovania informovala Zolňanová, že NRNSM na svojom portáli pokračuje so zverejňovaním ukážkových hodín, ktorých je už Hlavnou témou tlačovej konferencie bola spolupráca s ÚSŽZ viac ako tisíc. Predseda Výboru Havranovej, Anne Kišovej, Lýdii aspektov. O výstavbe Slovensképre vzdelávanie Janko Kolárik Čiefovej, Adele Obšustovej a Ves- ho centra hovorila predsedníčka povedal, že sa do dištančného ne Kámaňovej. Lakatošová: „ÚSŽZ sľúbil, že povzdelávania zapojilo 10 základNa záver tejto časti sa priho- skytne prostriedky na postavených škôl a 3 stredné, ako i to, že vorila Tatiana Naďová, externá nie tohto kapitálneho projektu, okrem dištančného vzdelávania spolupracovníčka Ministerstva vlastne strediska Slovákov, ktoré prvoradou úlohou tohto výboru, školstva RS, ktorá má na starosti plánujeme vystaako aj NRSNM, je zápis školy s vyučovacím jazykom slo- vať tu, v Novom prvákov do základných venským. Navrhla začať rozmýšľať Sade, v Ulici Vuka škôl. Konštatoval, že ich v o nábore nových žiakov a o an- Karadžića, na cirnašich základných školách ketovaní, ktoré sa má zakončiť kevnom pozemkaždoročne máme medo 30. júna, aby sa mohli včas ku, tam, kde sa nej a že okrem školských formovať skupiny. Pochválila nachádza dnešný tašiek a pomôcok, ktoré aj webovú stránku NRSNM, na Šafárik,“ informozapísaní prváčikovia a piaktorej je už hodne didaktické- vala predsedníčtaci dostávajú, vlani tento ho materiálu, a vyzvala učiteľky, ka. Oznámila, že výbor inicioval, aby každý aby aj naďalej na tom pracovali od 12. do 17. výbor vyčlenil prostriedky a týmto spôsobom si vymieňali apríla v Srbsku vo výške 200-tisíc dinárov materiály. Naďová hovorila aj pobudne predna to, aby sa podporili aj o nových učebniciach pre 1. a 2. seda ÚSŽZ a že Novinkou je, že od 1. februára Adela Obšustová sloven- žiaci, ktorí sa zapíšu do ročník, ktoré dostal každý žiak, sa v tom období činu s prvkami národnej kultúry vyučuje aj v strednej slovenských tried v streda zdôraznila, že tie učebnice majú očakáva aj podpí- škole v Zreňanine ných školách, čo sa tohto digitálne dodatky, ktoré vďaka sanie zmluvy o vybudovaní tohto národnosť. ÚSŽZ doteraz žia- roku aj realizuje. Kolárik nakoniec týmto novým tabletom budú centra, a dodala, že sú v tomto dal iba osvedčenie o slovenskej apeloval, aby si rodičia deti zaešte viac využívať. prípade vyriešené aj majetkové príslušnosti, ktorý vydával mat- pisovali do slovenských tried.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti Účinne a s málo diskusiami ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

ožno popoludňajší termín uskutočňovania 10. zasadnutia báčskopetrovského lokálneho parlamentu v stredu 24. marca, alebo navrhnutý obsah zasadnutia vplýval na zriedkavé diskusie počas zasadnutia, tak 14 bodov rokovacieho programu zasadnutia spracovali za jednu hodinu. Na úvod výborníci schválili uznesenie o organizácii a fungovaní civilnej ochrany na území Obce Báčsky Petrovec. V pokračovaní bod o vypracovaní lokálneho plánu nakladania s odpadom v Obci Petrovec ozrejmil obecný inšpektor Duško Lukač. Ako vysvetlil, v máji 2020 Zhromaždenie obce B. Petrovec schválilo uznesenie o schválení regionálneho plánu nakladania s odpadom pre Mesto Nový Sad a Obce Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Beočin, Žabalj, Srbobran, Temerin a Vrbas na obdobie 2019 – 2028. S cieľom vykonávania záväzkov z regionálneho plánu je nevyhnutné, aby ZO schválilo lokálny plán nakladania s odpadom, v ktorom sa definujú ciele nakladania s odpadom na svojom území. Preto schvaľovali aj uznesenie o pristúpení k vypracovaniu lokálneho plánu nakladania

Na záver odzneli výbornícke otázky. Výborník Miroslav Čeman si žiadal písomné zdôvodnenie o tom, kto bol na zasadnutí, kedy bolo zasadnutie, kto ako hlasoval, s odpadom v Obci B. Petrovec. je depónia v samej dedine, čo je aby sa odpad z iných dedín dovážal Lokálny plán musí byť v súlade tiež problém, ktorý treba čím skôr do Petrovca. Ďalšia otázka bola – s regionálnym plánom, podotkol doriešiť. Uznesenie o vypracovaní aká je situácia, keď ide o kataster D. Lukač, a naplánované je, že sa lokálneho plánu nakladania s od- v našej obci, lebo je to veľký probdo konca roku 2030 musí vykonať padom v obci bolo hlasovaním lém. Ako príklad uviedol, že ľudia na území obce nemôžu nakladať sanácia všetkých depónií na území schválené. Báčskopetrovskej obce. Dovtedy Potom bez diskusie schválili s nehnuteľnosťami (prepisovať sa odpad bude voziť na regionálnu správy o práci a finančné sprá- a pod.), zavádzať plyn či elektrinu depóniu do Nového Sadu. V disku- vy za rok 2020, tiež plány prá- do domov. A tretia otázka bola, či sii sa hovorilo o terajšom fungovaní ce a finančné plány na rok 2021 si niekto z obce všimol, ako vyzenakladania s odpadom. Predse- miestnych spoločenstiev Hložany rá cesta Kulpín – Petrovec, ktorá upadla už o 20 cm v porovnaní da ZO BP Ján s výškou chodníkov, a ak sa nič Jovankovič nepodnikne, ťažké kamióny pripomenul, tú relatívne novú cestu zničia. že regionálny Výborník Ján Čáni sa pýtal, či plán nepovoľusa plánuje vysádzanie stromov, je nové lokality remíkov po chotári tam, kde je na depónie. neúrodná zem a kde sú na to Riaditeľ VKP možnosti, keďže VKP Komunalac Komunalac dáva stromy na vysádzanie v saDuško Ilić na mom Petrovci. Chotár je pustý, otázku výborlebo počas komasácie v Petrovci níka Miroslaboli stromy povyberané. Položil va Čemana, otázku, či by sa prameň teplej kto rozhodol, vody pri Petrovci nemohol vyuaby sa odpad z iných miest- Výborníci v sieni zhromaždenia obce počas desiateho žiť na vykurovanie, zavádzaním zasadnutia siete po obci. Teraz sa väčšinou nych spolovykuruje drevom a uhlím, čo čenstiev obce vozil do Petrovca, a Maglić, Strediska pre sociálnu odpovedal, že od 1. januára 2021 prácu Obce Báčsky Petrovec, Slo- značne znečisťuje vzduch. Po zasadnutí prítomní mali možsa aj všetok komunálny odpad venského vojvodinského divadla, z Kulpína dováža do Petrovca. Múzea vojvodinských Slovákov nosť vypočuť si úvodnú prednášku Zdôvodnil to tým, že je ľahšie zo- a Knižnice Štefana Homolu, ako aj o novej aplikácii na elektronickú skupiť potrebné stroje na jednom správu o finančnom hospodárení komunikáciu v rámci Zhromaždemieste, teda konať údržbu jednej PU Včielka Báčsky Petrovec za rok nia obce B. Petrovec, ktorú predniesol tajomník Rastislav Labát. depónie. A v Maglići, ako vysvetlil, 2020.

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Pre väčšiu bezpečnosť prvákov v doprave Anna Lešťanová

redstaviteľky Rady pre bezpečnosť Obce Stará Pazova Zorica Jančićová, Irena Avramovićová a Jelena Pešićová prednedávnom udelili knihy Pažljivkove pravidlá v doprave žiakom prvých ročníkov základných škôl na území Staropazovskej obce. Knihy sú edukačného rázu a každý rok ich zabezpečuje Agentúra pre bezpečnosť dopravy. V publikácii sa zaujímavým spôsobom deťom poskytujú ponaučenia s dopravnými pravidlami. Okrem pekných ilustrácií kniha obsahuje aj časť s úlohami a je tam i možnosť • ĽUDIA A UDALOSTI •

prebratia aplikácie. Najmladší žiaci, mujú s pravidlami zodpovedného ako jedna z najnebezpečnejších správania sa a všeobecne s veľkým skupín v doprave, prostredníctvom významom bezpečnosti v doprave. piesní a hier v tejto aplikácii sa učia, Tohto roku žiakom prvého ročníka ako sa treba správať a byť opatr- základných škôl v Staropazovskej ný, lebo i oni sú rovnoprávnymi účastníkmi v doprave. V knihe Pažljivkove pravidlá v doprave deti sa nachádzajú v úlohách pešiakov, cyklistov a cestujúcich. Týmto ich veku primeraným spôsobom sa zozna- Záber z udeľovania kníh prvákom

obci je rozdelených vyše 650 kníh, kým je deťom predškolského veku venovaná maľovanka Pažljivkove pravidlá v doprave. Rada pre bezpečnosť Obce Stará Pazova dbá i o najmladších účastníkov v doprave, lebo patria medzi najnebezpečnejšie skupiny. Táto publikácia má za cieľ cez edukáciu aj najmladšiu vekovú skupinu zoznámiť s pravidlami správania sa a zároveň poukázať na ten najlepší spôsob, ako chrániť seba a svojich kamarátov. Foto: z archívu Rady pre bezpečnosť Obce Stará Pazova

14 /4953/ 3. 4. 2021

Ľudia a udalosti V RODINE KUTÁLEKOVEJ MEDOVNÍKY ROZVONIAVAJÚ PO CELÝ ROK

Medovníková Veľká noc, prečo nie? päť k nám prišli jedny z najkrajších sviatkov v roku – veľkonočné, často nazývané aj sviatkami, ktoré vítajú jar, sviatkami prebúdzania sa a sviatkami farieb. K takýmto sviatkom sa bezpochyby hodia krásne pestrofarebné medovníky, samozrejme, s veľkonočnou tematikou. Aj napriek tomu, že prvou asociáciou medovníkov sú predovšetkým vianočné sviatky, Padinčanka Daniela Kováčová-Kutáleková sa snaží tieto stereotypy rozbiť a medovníky vyrába po celý rok. Jej krásne medovníky, ale tie vianočné, už boli často predstavené, ale teraz však pozornosť venujeme veľkonočným. Prvá asociácia medovníkov sú Vianoce, avšak aj Veľká noc môže byť medovníková, všakže? „Áno, práve tak, medovníčky sú keksy, ktoré sa môžu piecť počas celého roka a dlho trvajú. Do nich sa pridáva med, ktorý je prirodzeným konzervačným prostriedkom a samy sú suché, takže môžu dlho trvať, samozrejme, ak sa nezjedia, a to sa zriedkavo stáva. Veľká noc, ako jeden z najväčších sviatkov, sa hojne svätí, a ak sa k tomu ešte pridajú pestrofarebné medovníčky, je to oveľa krajšie.“

Snažíte sa medovníky ponúkať počas celého roka. Na aké témy ste už vyrobili medovníky? „Medovníky skutočne vyrábam počas celého roka. Vyskúšala som sa aj pri robení maslových keksíkov, ktorých postup prípravy je o niečo inakší, ale chutia rovnako. Ale medovníčky sú predsa len medovníčky. Okrem teda spomenutých vianočných a veľkonočných vyrábam aj medovníky s baby motívmi (pre novorodeniatka, krstiny, prvé narodeniny alebo narodeniny vôbec),

níkov, ktoré bude určite originálne a jedinečné.“ Kde alebo od koho ste sa naučili týmto zručnostiam? „Na samom začiatku som sa do toho pustila sama. Už dávnejšie som sa chcela naučiť týmto zručnostiam, ale nikdy som na to nemala nadostač času. Musím uznať, že pri vyhotovení prvých medovníkov som nemala veľa trpezlivosti. Pochopila som, že na prípravu, výrobu a najmä na ozdobovanie medovníkov musím mať veľa trpezlivosti, pokojnú ruku, času a hodne praxe. Tak aj bolo. K dnešnej podobe medovníkov som sa dopracovala za plných 5 rokov. Zo začiatku som pozerala rôzne videá o výrobe medovníkov, prečítala som hodne článkov a vypočula si skúsenosti iných žien. Napokon som si uvedomila, že je potrebné, aby som absolvovala aj profesionálne školenie. Na odbornom zdokonaľovaní som sa naučila hlavne rôznorodé techniky spracovania.“ Aký je postup výroby? „Príprava medovníkov je takáto: v prvý deň sa zamiesi cesto, položí sa do vrecka a potom do chladničky. V chladničke má byť 24 hodín, potom sa cesto rozvaľká, urobia sa z neho želané tvary a nakoniec upečie. Upečené medovníčky

Je nejaký zásadný rozdiel medzi vianočnými a veľkonočnými? „Pri pečení vianočných medovníkov do cesta pridávam tradičnú vianočnú príchuť, ktorú si pripravujem z rôznych druhov korenín, kým pre ostatné sviatky, akým je napríklad Veľká noc, ale aj iné,

okrem toho sú tu detské motívy z kreslených filmov, na 18. narodeniny a narodeniny dospelých, zásnuby a svadby, ale aj také tematické: Deň zamilovaných, Deň žien, letné motívy, jesenné, Halloween a iné. Skutočne z každej príležitosti je možné vyhotoviť balenie medov-

položím na podnos. Medovníky musia byť pozorne poukladané, aby sa dobre vyschli. Na podnose stoja najmenej jeden celý deň až potom sa môžu ozdobovať. Ozdobovanie tiež má postupy. Súvisí to predovšetkým s tým, ako má byť medovník vyzdobený. Keď

Olinka Glóziková-Jonášová

www.hl.rs

samozrejme, nepridávam tú istú príchuť. Prevažne je to príchuť škorice, potom citróna, kávy, čokolády, masla, mandlí a iného. Môžem však povedať, že predovšetkým je to príchuť škorice.“

Informačno-politický týždenník

nerobím medovníky, teda nepečiem ich a neozdobujem, ten čas využívam na to, aby som si vopred prichystala rôzne ozdoby pre ne, sú to tvary všelijakých kvetín a i. Ozdôbky vyrábam z cukru.“ Odkiaľ čerpáte inšpiráciu a odkiaľ si zadovažujete modly? „Inšpiráciu čerpám z Pinterestu, vlastne z internetových stránok. Modly na vyhotovenie tvarov si

prevažne objednávam podľa miery, niektoré od predajcu, čo má na sklade, a niektoré si sama nakreslím a podľa toho mi ich vyrobia. A keď ide o tvar, ktorý nepoužívam veľmi často a je jedinečný, nakreslím si ho v počítači, prekreslím na tvrdší papier, položím ho na cesto a podľa neho vykrojím cesto a dostanem žiadaný tvar.“ Čo je to najnovšie, čo robíte? „Najnovšie vyhotovujem medovníkové vence. Je to veľmi zaujímavý produkt, trošku však náročnejší na prípravu, ale je to pre mňa jednak výzva, a po druhé stále sa zdokonaľujem a vyhľadávam novinky, ktoré môžem ponúkať mojim zákazníkom. Základ medovníkových vencov je jeden veľký medovník, na ktorý sa skladajú, totižto sú nalepené menšie medovníčky.“ Vaše medovníčky sa už stali rozpoznateľné na trhu, ako a kde vás môžu zákazníci nájsť? „Áno, tak je, ale to môžu povedať tí, ktorí si odo mňa medovníčky už kúpili alebo objednali. Verím, že sú spokojní a že sa im páčia, keďže si stále znovu objednávajú. Zákazníci si môžu pozrieť moje produkty na instagramovej stránke pod názvom D cookies, aj na mojej osobnej facebookovej stránke. Snažila som si sama vytvoriť aj logo, a rovnako tak sa snažím medovníky baliť do krásnych, zaujímavých a príležitostných krabíc či balení.“. Foto: z archívu spolubesedníčky • ĽUDIA A UDALOSTI •

Gratulácie

• GRATULÁCIE •

14 /4953/ 3. 4. 2021

Ľudia a udalosti S DR. JAROSLAVOU TAKÁČOVOU-LAGUNDŽIĆOVOU, ŠPECIALISTKOU VŠEOBECNEJ MEDICÍNY, ČERSTVOU PENZISTKOU ZO STAREJ PAZOVY

Veľ ká láska k medicíne a liečbe každého pacienta Anna Lešťanová

o 38 rokoch obetavej a neúnavnej práce v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja Dr. Jaroslava Takáčová-Lagundžićová odišla do zaslúženého dôchodku. Lekárka, špecialistka všeobecnej medicíny, sa narodila 22. marca 1956 v Novom Sade v učiteľskej rodine – otcovi Jánovi, učiteľovi výtvarnej a hudobnej výchovy zo Starej Pazovy, a matke Nade Takáčovej, rod. Vadnálovej z Kulpína, tiež učiteľke. Základnú školu hrdinu Janka Čmelíka a Gymnázium Branka Radičevića ukončila v Starej Pazove roku 1975 a štúdium medicíny absolvovala na Univerzite J. A. Komenského v Bratislave roku 1981. Je vydatá za Rudina Lagundžića, advokáta. Majú syna Miloša, ktorý tiež ukončil právnickú fakultu, absolvoval i advokátsku skúšku a pracuje spolu s otcom vo vlastnej advokátskej kancelárii. Po ukončení štúdia medicíny sa vrátila do rodiska a nostrifikovala diplom na Lekárskej fakulte v Novom Sade. Od 11. februára 1982 do 11. marca 1983 absolvovala povinnú lekársku stáž v Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja v Starej Pazove, kde sa následne aj zamestnala na neurčitý čas 23. mája 1983. Pracovať začala v pohotovostnej službe v dome zdravia nepretržite do 30. júna 1986, kde bola šéfkou. Od 1. júla 1986 začala pracovať na oddelení všeobecnej medicíny a tu pôsobila až do odchodu do dôchodku. Špecializáciu všeobecnej medicíny skončila roku 1994 na Lekárskej fakulte v Belehrade. Dlhé roky viedla poradňu pre diabetikov pre celú Staropazovskú obec. V Klinickom centre v Belehrade u profesorky Dr. Nady Kovačevićovej, známej srbskej gastroenterologičky, roku 2010 absolvovala kurz z uvedenej oblasti a pracovala dvakrát

www.hl.rs

týždenne v kabinete pre echosonografiu. Od roku 2006 bola náčelníčkou oddelenia všeobecnej medicíny v Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja.

pokračovať v stopách mojich rodičov, ale už ako malá som prejavovala určitý záujem a ,talent k chirurgii. Napríklad mama pre naše domáce potreby odchovávala kuriatka a keď ich zarezala a očistila od peria, ďalšia fáza vyberania vnútorností bola mojou povinnosťou. Robila som to s veľkým pôžitkom. Bol to už vtedy akýsi signál a ani som netušila, že voľba bude jasná. Neskoršie moja kamarátka Dr. Anna Orlová, rádiologička, teraz dôchodkyňa, už začala študovať medicínu a pozvala ma, aby som šla s ňou na fakultu, do pitevne. Mala totiž jeden zvyšný biely plášť a bola to príležitosť, aby Dr. Jaroslava Takáčová-Lagundžićová v ordinácii som skúsila, či to budem môcť robiť. Táto práca sa S Dr. Jaroslavou Takáčovou- mi zapáčila, a tak sa medicína -Lagundžićoou príležitostný roz- stala mojou voľbou.“ hovor, v nadovšetko príjemnej Štúdium medicíny ste abatmosfére, sme urobili iba pár solvovali na univerzite v Bradní po oslave jej 65. narodenín tislave. Prečo ste sa rozhodli a úradného odchodu do zaslúže- pre vysokú školu v zahraničí, ného dôchodku, za čo sme jej aj teda na Slovensku? „Prijímacie skúšky na štúdium nesmierne povďační. Pani doktorka, aj keď pochá- medicíny v Bratislave boli kondzate zo známej učiteľskej rodi- com mája, kým napríklad u nás ny, predsa ste nešli po stopách to bolo oveľa neskoršie. Študovať svojich rodičov, ale ste sa roz- na Slovensko išla moja kamaráthodli pre iné povolanie. Bola ka Dr. Anna Bzovská, ktorá po vaša voľba hneď jasná? Prečo ukončení štúdia odišla pracovať do Nemecka. Ona ma vlastne ste si zvolili práve medicínu? „Áno, pochádzam zo známej i pozvala, aby sme tam odišli učiteľskej rodiny a moji predkovia spolu, lebo sme obe absolvovali z maminej strany – Ječmenovci pazovské gymnázium a dobre – všetci boli učitelia a profesori. sme sa poznali. Kamarátili sa aj Teda očakávalo sa, že i ja budem naši rodičia, ktorí boli radi, že

Informačno-politický týždenník

na Slovensko pôjdeme spolu. Prijímacie skúšky sme obidve úspešne urobili, a tak sme sa dostali do Bratislavy.“ Ste známou a uznávanou pazovskou lekárkou, špecialistkou všeobecnej medicíny, no najmä človekom, ktorého si vážili samotní pacienti. Po fakulte prišli lekárske začiatky, aké to bolo? Spomínate si na svoj prvý pracovný deň? „Keď som sa vrátila zo Slovenska, musela som si nostrifikovať diplom a urobila som to na Lekárskej fakulte v Novom Sade. Po absolvovaní povinnej lekárskej stáže uchádzala som sa na vypísanom súbehu o voľné pracovné miesta, o ktoré sa uchádzal aj kolega Dr. Mišo Filip. Na súbehu nás oboch, ako staropazovských Slovákov, neprijali, čo bolo pre nás veľkým sklamaním, ale dve kolegyne lekárky z Belehradu. Tak si viete predstaviť, aké boli naše lekárske začiatky... V odôvodnení rozhodnutia vysvetlili, že nás neprijali, lebo údajne nemáme urobenú štátnu skúšku. Nuž z trucu, ešte počas trvania súbehu, my sme tieto štátne skúšky zdolali. Väčšina Staropazovčanov bola prekvapená, priam revoltovaná takýmto rozhodnutím a išli húfne intervenovať na patričné miesta. Vtedy v rámci domu zdravia v Starej Pazove bola utvorená aj pohotovostná služba a ja som bola v nej jednou z prvých dvoch lekárok. Kolega Dr. M. Filip lekárske začiatky mal na oddelení pediatrie. Každé začiatky bez pracovnej skúsenosti sú ťažké, ale keď má človek dobré základy, ktoré som ja získala počas štúdia na Slovensku, tak som sa pomerne ľahko vynašla aj v tejto neľahkej práci. Aj moja kolegyňa bola mladou lekárkou, ale pracovali sme so staršími skúsenými zdravotnými sestrami či technikmi, ktorí nám vo všetkom podali nielen nápomocnú ruku, ale boli nám aj pevnou • ĽUDIA A UDALOSTI •

oporou. Mať lekárske začiatky na pohotovostnej službe vôbec nebolo ľahké, bolo príliš stresujúce, a najviac sa to vzťahovalo na dopravné nehody. Za tri roky môjho pôsobenia v pohotovostnej službe som bola i šéfkou a od 1. júla 1986 som začala pracovať na oddelení všeobecnej medicíny.“ Priblížite našim čitateľom, ako vyzeral váš „bežný“ pracovný týždeň? „Pracovný týždeň bol ako aj každý iný. V našom povolaní je dôležitá presnosť a maximálna sústredenosť vo venovaní sa liečbe pacientov. Lekár teda musí byť trpezlivý a vypočuť si pacienta, ktorý svojmu vybranému lekárovi dôveruje. Musí stanoviť správnu diagnózu a zvoliť dobrú terapiu. Vstupom do ordinácie všetky iné veci som dávala bokom a výlučne som sa venovala iba pacientom.“ Za odpracovaných 38 rokov v zdravotníctve viete aspoň približne povedať, koľko ľudí vás požiadalo o odbornú pomoc alebo ste im poskytli pomoc? „Keď som po troch rokoch prestúpila z pohotovostnej služby na oddelenie všeobecnej medicíny, v roku 1986, mala som denne aj 80 – 90 pacientov. Bolo to obdobie bez počítačov a ja som ako lekárka okrem prehliadok a liečby chorých ľudí vypisovala aj pre pacientov na bielych receptoch stanovenú terapiu. Vtedy sa mi to zdalo asi jednoduché. V súčasnosti, aj napriek technickým vymoženostiam, ktoré pomáhajú lekárovi pri vykonávaní práce, tento počet je proste nezvládnuteľný. Pred vyhlásením celosvetovej pandémie, ktorá zasiahla i našu krajinu, ako špecialistka všeobecnej medicíny som pre pacientov mohla prostredníctvom elektronickej formy stanoviť termíny rozličných prehliadok priamo v nemocniciach, v sekundárnej a terciárnej zdravotníckej ochrane. Teraz pacienti svoju bežnú terapiu dostanú aj bez toho, aby prišli do domu zdravia, a stačí, keď zavolajú iba telefonicky. Konkrétne, keď ide o položenú otázku, ak máme na zreteli všetko vopred uvedené, mala som denne až niekoľko desiatok pacientov.“

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Práca špecialistu všeobec- akými boli kardiológovia, neunej medicíny je vskutku veľmi rológovia, gastroenterológovia náročná. Čo pri nej považujete či pneumológovia. V neposledza najnáročnejšie a ako ste sa nom rade som dohliadala na to, s náročnosťou tohto povolania aby všetci lekári mali dostatočný a vôbec stresom dokázali vy- počet bodov, lebo si každoročne rovnať? musia obnovovať licenciu....“ „Najnáročnejšie je odhadnúť Medicína je vaším životným akútne ochorenia, akými sú kar- povolaním, ale aj oblasťou, v diovaskulárne, akútny infarkt, ktorej sa človek neustále a v mozgové porážky, náhla bolesť súlade s dobou musí neprev bruchu, rôzne krvácania… Ako stajne zdokonaľovať. Ako ste špecialistka všeobecnej medi- zosúladili povinnosti na pracíny som pacienta napríklad s covisku a v rodine? hypertenziou nemusela hneď zasielať kardiológovi alebo internistovi. Vypísala som mu terapiu a ďalej som u neho sledovala samotný proces liečby. Samozrejme, ak sa to nezhoršovalo a nevyžadovalo si dodatočné vyšetrenia a zákroky. Špecialista všeobecnej medicíny si musí byť istý, že stanovil správnu diagnózu, k čomu sa dochádza vďaka špecialistickému vzdelávaniu a absolvovaniu rôznych seminárov, zjazdov či eduk ačných stretnutí. Vedená túžbou po nových vedomostiach rada som sa zúčastňovala všetkých poradenských podujatí. Medicína je veda, ktorá sa zaoberá diagnostikou, liečením a prevenciou chorôb a neustále sa zveľaďuje. Aj ja som sa Spolu s manželom Rudinom a synom Milošom po zložení jeho advokátskej prísahy v Adpermanentne musela vokátskej komore Vojvodiny v Novom Sade zdokonaľovať, byť zasvätená do noviniek nielen z oblasti zdravotníctva, ale „Vo svojej práci som vždy aj farmácie a iných sesterských mala porozumenie a podporu vied. K tomu som dlhé roky viedla zo strany mojich najmilších, za poradňu pre diabetikov pre celú čo som im nesmierne povďačná. Staropazovskú obec. V rámci Spoločnými silami a dobrou domu zdravia som osobne orga- organizáciou sa všetko môže nizovala i tematické prednášky, zvládnuť a prekonať.“ na ktorých prednášateľmi boli Od roku 2006 ste boli náčelnaši eminentní odborníci z rozlič- níčkou oddelenia všeobecnej ných oblastí medicíny. Do Starej medicíny v Dome zdravia Dr. Pazovy radi chodievali špecialisti, Jovana Jovanovića-Zmaja. Vy-

svetlíte nám, čo to znamená? „Oddelenie všeobecnej medicíny je najväčším oddelením v každom dome zdravia. Pre staropazovský DZ Dr. J. J. Zmaja je špecifické, že má až deväť ambulancií (Surduk, Belegiš, Staré a Nové Bánovce, Nová a Stará Pazova, Vojka, Golubinci a Krnejševci) vo všetkých dedinách. Mala som na starosti niekedy 22 až 24 lekárov a celkový prehľad, aby všetko všade a dobre fungovalo. Bola to pre mňa veľká organizačná záležitosť, kde som musela dohliadať i na štatistické údaje, a tým som zisťovala, koľko preventívnych prehliadok vykonal daný lekár. Pre zdravotníckych pracovníkov je najdôležitejšie, aby mali viac preventívnych prehliadok než kuratívnych, a následne s týmito záležitosťami mala som na starosti zasadnutia, zúčastňovala som sa spolu s náčelníkmi iných oddelení u riaditeľa na pracovných zasadnutiach... Bola som takou spojkou medzi riaditeľom a zamestnancami oddelenia, ktoré som mala na starosti, teda oboznamovala som šéfov ambulancií s danými bežnými záležitosťami v dome zdravia, od kádrových, až po tie technické, napríklad keď sa pokazia niektoré aparáty... Dbala som i o obnovu prístrojov a zariadení, ktoré by sme potrebovali, či máme nadostač inhalátorov a podobne.“ 65. narodeniny ste v kruhu svojich najmilších oslávili 22. marca. O deň neskôr sa začal aj váš prvý dôchodcovský deň. Aké sú vaše pocity teraz a čomu sa plánujete venovať? Ktoré sú vaše obľúbené koníčky, ktorým ste sa nemohli naplno venovať, kým ste pracovali? „O pocitoch je ťažké hovoriť, sú také zmiešané... Svoju prácu som mala nesmierne rada a maximálne som sa jej venovala. Dávala som kus seba do tej medicíny a nikdy som sa nešetrila. Na dôchodku sa oveľa viac chcem venovať svojim najmilším, priala by som si viac cestovať a viac času sa kamarátiť s obľúbenými knihami. Nuž a čo iné, ak nie aj naďalej sledovať medicínu a byť jej vernou družkou.“ Foto: z archívu spolubesedníčky

14 /4953/ 3. 4. 2021

Gratulácie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

Svojim spoluobčanom a všetkým veriacim šťastné a radostné veľ konočné sviatky želá OBEC BÁČSKY PETROVEC A PREDSEDNÍČKA OBCE JASNA ŠPROCHOVÁ

• GRATULÁCIE •

14 /4953/ 3. 4. 2021

Gratulácie • Ľudia a udalosti

Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu najbližších všetkým občanom Báčskopetrovskej obce želá predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Dr. Ján Jovankovič

CHODENIE S PANIČKAMI V STAREJ PAZOVE je krásna tradícia, ktorá sa až do dnešných dní zachovala medzi tamojšími Slovákmi. Paničky sú zvestovateľkami veľkonočných sviatkov a táto stará obyčaj sa prenáša z generácie na generáciu. Jednu so skupín na Kvetnú nedeľu v Starej Pazove tvorili aj dva súrodenecké páry: Andrej (9 rokov) a Ján (5 mesiacov) Lakatošovci, Nina (2 roky) a Marko (4 roky) Dvornickovci a ich bratranec Luka Pavićević (3 roky), ktorý sa pre rozbité čokoládové vajíčko aj rozplakal. Paničky chodia po domoch a zväčša k príbuzným a sú vyobliekané do staropazovského ľudového kroja. Keďže Nina čoskoro oslávi iba druhé narodeniny, partu na hlave ako mladucha takáto malinká zatiaľ nemohla mať. Všetky deti zo skupiny, točiac sa do kruhu, spievali pieseň Kvetná nedeľa, ďe si kľúče podela? / Ta dala som, ta dala svätymu Ďurovi... Do košíka im gazdinky dávali čerstvé vajíčka (v súčasnosti aj peniaze a sladkosti), lebo si paničky na konci svojej piesne, pýtajú vajíčka – symbol nového života a vzkriesenia. Skupiny paničiek aj pri konci služieb Božích zavítali do kostola a tamojší cirkevníci sa im veľmi potešili, lebo vlani na Kvetnú nedeľu a veľkonočné sviatky sme pre pandemickú situáciu mali núdzový stav v krajine, a preto bolo všetkým veľmi smutno. A. Lš. Foto: Tatiana Dvornická

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Udelené darovacie zmluvy o kúpe dedinských domov Anna Lešťanová

udelenie – podpisovanie darovacích zmlúv v rámci Regionálneho a základe Pravidiel o pod- stavebného programu – Stavebný mienkach a meradlách voľ- program v Republike Srbsko, Podby užívateľov pomoci na rie- projekt 9 – dedinské domy. šenie bytových potrieb utečencov Tentoraz za prítomnosti Suzany prostredníctvom kúpy dedinských Ilićovej, náčelníčky Oddelenia pre domov v utorok 30. marca sa vo hospodárstvo Obce Stará Pazova, veľkej obecnej zasadačke tzv. Bie- a Dragany Stojkovićovej-Barjaklej budovy v Starej Pazove konalo tarevićovej, povereníčky pre utečencov v Obci Stará Pazova, prostriedky v tvare zmlúv na kúpu 11 dedinských domov so záhumienkami utečeneckým rodinám udelil Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Ide o nenáOkrem predsedu obce v realizácii tohto programu vratnú pomoc, v Staropazovskej obci sa maximálne angažovali ktorá sa povoľuje Suzana Ilićová (zľava) a Dragana Stojkovićová- pri vyriešení by-Barjaktarevićová tových potrieb

utečencov s bydliskom na území Staropazovskej obce. Pomoc sa udelila na kúpu dedinských domov, ktoré sa nachádzajú v Srbsku. V úvodnom príhovore povereníčka pre utečencov D. Stojkovićová-Barjaktarevićová prejavila spokojnosť, že sa takéto podujatie koná aj v Staropazovskej obci a že vďaka týmto darovacím zmluvám 11 utečeneckých rodín dostane svoju strechu nad hlavou, čo pre nich veľmi veľa znamená. Zmluvy v troch exemplároch podpísali ich užívatelia, predavači domov a predseda obce. Radinović v príhovore povedal, že sa v tých nešťastných 90. rokoch minulého storočia na územie Staropazovskej obce prisťahovali početné utečenecké rodiny. Ako uviedol, na nich obec nikdy nezabudla a usiluje sa aj naďalej im maximálne pomáhať, o čom svedčia i za uplynulých 7 – 8 rokov úspešne realizované viaceré projekty na lokálnom území v riešení ich bytových problémov. „Bez vás, ktorí ste sa sem prisťahovali, obec

Zmluvy predstaviteľom utečeneckých rodín udelil Đorđe Radinović

by bola oveľa chudobnejšia a vaším príchodom a zamestnávaním v podnikoch prispeli ste i k ekonomickému a hospodárskemu rozvoju obce,“ pripomenul Radinović a zagratuloval k úspešnému začiatku novým majiteľom dedinských domov. Pre nich je toto významný moment, keď konečne, po toľkých rokoch, dostali svoju strechu nad hlavou.

BÁČSKY PETROVEC

Jarné upratovanie k Veľkej noci Jaroslav Čiep

apojiť sa do tradičnej akcie jarného upratovania Petrovca svojich spoluobčanov aj tohto roku vyzvali z Ekologického hnutia Zelení. Akciu naplánovali a aj zrealizovali v ústrety Veľkej noci v sobotu 17. marca. Ohlas nielen jednotlivých občanov, ktorí sa akcie zúčastnili tak, že si zriadili svoje priedomia, ale aj viacerých združení, spolkov, klubov a organizácií, aj tohto roku bola hojná a akcia úspešná. Účastníci spoločne prispeli k úprave verejných priestranstiev v strede Petrovca, predovšetkým centra, parkov, hlavných ulíc a ihrísk vedľa základnej školy. Záro-

• •

Aby sme mali krajšie prostredie: penzistky v akcii

veň skultivovali aj priestory pred objektmi, v ktorých sa zoskupujú. Organizátor pre záujemcov

zabezpečil základné prostriedky na čistenie, ale aj farby na líčenie betónových gulí vedľa vozovky

a priniesli si záhradné náradie, s ktorým potom pracovali pri hrejivom slniečku a prajnom počasí. Dobrovoľníci pozbierali odpad, pozametali listy, opílili stromy a kríky... a Petrovec v krajšom rúchu aj tohto roku môže privítať ďalšie veľkonočné sviatky. Obsažnejšiu fotoreportáž o účinkovaní Petrovčanov v tejto akcii prinesieme v budúcom čísle a teraz iba na ukážku prikladáme fotografiu, na ktorej pravidelní účastníci – najstarší Petrovčania – penzisti, či vlastne ich jemnejšie polovičky usilovne pohrabali všetky listy a vyzbierali všetok odpad nielen vo dvore Domu penzistov, ale aj na priedomí vedľa Begeja.

14 /4953/ 3. 4. 2021

Ľudia a udalosti VEGETARIÁNSKA VÝŽIVA V PROSPECH DOBRÉHO ZDRAVIA

Jem, aby som žil, ale nežijem, aby som jedol Olinka Glóziková-Jonášová

okratesovým výrokom Iní ľudia žijú, aby jedli, ja však jem, aby som žil, sa už vyše 20 rokov riadi päťdesiatosemročný podnikateľ Martin Kuraj z Padiny, odkedy sa stravuje vegetariánsky. Začalo sa to vtedy, keď si s manželkou uvedomili, že si v priebehu týždňa čoraz častejšie chystajú bezmäsité obedy, dokonca že iba v nedeľu jedávajú mäsové produkty. Z toho vyplývalo Martinovo rozhodnutie, aby z jedálneho lístka vyradil mäsové produkty. Išlo to však postupne, hovorí, a pokračuje: „Vyrastal som v rodine, kde sa varievali tradičné padinské sedliacke jedlá, do ktorých neodmysliteľne teda patrí aj mäso. Po sobáši sme s manželkou ešte krátko žili v dome mojich rodičov a jedávali s nimi. Avšak nezodpovedalo nám to. Obom nám išlo o to, aby sme si stanovili zdravé stravovacie návyky, nakoľko to bolo možné. Išlo to všetko pomaly a postupne. Najprv sme začali nakupovať odbornú literatúru, v ktorej sme sa dočítali o samých základoch tejto výživy, kde taktiež dopodrobna bolo vysvetlené, ako, kedy a koľko jedla si prichystať napríklad na raňajky, obed či večeru, prípadne desiatu. Veľkou pomocou pri našom rozhodnutí bola skutočnosť, že sme mali vlastné výrobky, čiže sme v záhrade pestovali zeleninu a ovocie,“ pričom podotkol náš spolubesedník, že sú nestriekané. Ľudia si často mýlia pojem vegetariánska a vegánska výživa. Náš spolubesedník vysvetlil, aj čo je základným rozdielom medzi vegetariánskou a vegánskou výživou: „Rozdiel je v tom, že vegáni nekonzumujú nič, čo je živočíšneho pôvodu, kým vegetariáni sa vzdali mäsových produktov, ale konzumujú iné živočíšne produkty, akými sú napr. mliečne výrobky, vajcia

www.hl.rs

a med.“ Martin Kuraj od roku 2000 neochutnal mäsové produkty, aj keď hovorí, že pre neho nie je podstatné to, koľko rokov nekonzumuje mäsové produkty, ale to, že vo svojom rozhodnutí vytrval a že mu to dáva pokoj v srdci a mysli. Pred týmto rozhodnutím sa

Martin Kuraj

teda stravovali ako aj väčšina svetovej populácie, a či bolo ťažké sa prispôsobiť novému režimu stravovania, Kuraj hovorí, že prechod takmer ani nepocítili. Tomuto rozhodnutiu však predchádzalo aj zoznámenie sa s meditáciou. Zhruba rok predtým sa začal venovať transcendentálnej meditácii. „Myslím si, že to vplývalo na mňa fyzicky, ale aj mentálne. Základom môjho bytia je zdravá výživa, ale aj duchovnosť ako taká, predovšetkým joga – všetko toto vplývalo na transformáciu svedomia,“ poznamenal Kuraj. STRAVOVAŤ SA PODĽA BIBLIE? K tomuto rozhodnutiu ho okrem spomínaných vecí priviedla aj vysoko vyvinutá empatia k živým bytostiam. „Ešte v Biblii, v Starom zákone sa píše, že nám Pán Boh dal rastliny a stromy

Informačno-politický týždenník

s plodmi na pokrm. O tomto som sa dočítal celkom náhodou. Po mojom rozhodnutí stravovať sa vegetariánsky u ľudí, známych a príbuzných to, samozrejme, vyvolalo veľkú zvedavosť. Často sa ma spytovali, alebo skôr konštatovali, či som sa rozhodol správne. Zaujalo ma to a dal som sa do čítania Biblie. Podľa nej my ľudia nie sme stvorení na zabíjanie. Samým tým ani na konzumáciu mäsa, lebo mäso je produktom zabitého zvieraťa. Prečo a kedy sa ľudia stali mäsožravcami, neviem odôvodniť, ani vysvetliť, ale dočítal som sa o odborných odhadoch, že by ľudia podľa vzhľadu a tvaru zubov a podľa dlhšieho tráviaceho traktu v porovnaní so živočíšnym (pritom myslím na mäsožravé živočíchy) mali byť bylinožravcami a ešte bližšie – plodožravcami. Ľudia údajne nemajú nadostač silné žalúdočné kyseliny, ktoré rýchlo rozložia mäso, ktoré je najčastejšie veľmi toxické. Živočíchy majú silné žalúdočné kyseliny, ktoré veľmi rýchlo strávia mäso. U ľudí sa to v žalúdku skladuje aj niekoľko dní a začína to vrieť, kysnúť, fermentovať, vyvolávať plyny a z toho ľudia majú najčastejšie žalúdkovú nevoľnosť,“ vyrozprával nám Martin. Dôležitým medzníkom pri tomto rozhodnutí bolo aj zoznámenie sa s Georgijom Nazarovom, ruským naturológom žijúcim v Pančeve. „Jeho prednášky, knihy a osobné zoznámenie sa s ním mi veľmi pomohlo na tejto ceste. Zdá sa mi, že som pred absolvovaním jeho seminára blúdil. Chcel som sa stravovať zdravo, bol som odhodlaný na to, ale som stále nemohol nájsť tú správnu cestu. Až napokon spoznanie sa s ním mi dalo dobrý základ a vďaka jeho odborným radám ja som dnes spokojnejší človek v každom zmysle slova,“ uznal náš spolubesedník. Pri každom našom rozhodnutí,

pri každej práci je veľmi dôležitá podpora rodiny, príbuzných a kamarátov. Kuraj hovorí, že ju vyslovene má: „Rodina, priatelia a príbuzní akceptujú a rešpektujú moje rozhodnutie. Na samom začiatku, samozrejme moja matka sa s tým nemohla vyrovnať. Avšak keď uvidela, akú dobrú rovnováhu mi to v živote dáva, prijala to a podporovala ma v tom.“ V rodine Kurajovej sa týmto spôsobom zatiaľ stravujú iba Martin a jeho manželka. „Kým boli deti menšie, aj ony sa stravovali tak ako my. Neskoršie začali konzumovať mäso a tak zostalo až podnes. Manželka sa však nepovažuje vyslovene za vegetariánku, lebo si dovolí raz, dvakrát ročne konzumovať napríklad gril, ak jej príde na chuť. Ja nie. Nejem ani rybu, lebo aj to považujem za mäso a čin zabíjania živej bytosti,“ vysvetľuje Martin. Zaujímalo nás, ako vyzerajú napr. rodinné oslavy, na ktorých sa spravidla pripravujú a konzumujú všelijaké dobrôtky, a Kuraj odpovedal: „Pre mňa, teda pre nás prichystajú buď šaláty, buď nejaké výrobky zo syra, alebo sme ochotní pripraviť si ich sami a doniesť, ak ide o nejaký výlet alebo podobné, ale doposiaľ sme nemali takú príležitosť, lebo sa naši kamaráti vždy o nás postarali. Často sa stáva, že aj naši priatelia či príbuzní zo zvedavosti ochutnajú náš vegetariánsky obed (zasmial sa) a páči sa im to. Vždy poznamenajú, že by si mohli také niečo aj sami pripraviť.“ Náš spolubesedník hovorí, že saza týchto dvadsať rokov neocitol v rozpakoch a že si vôbec nepomyslel vzdať sa nového spôsobu života. Bol a je rozhodnutý vydržať vo svojom úmysle. „Bola to pomalá transformácia. Myslím si, že je to kľúčové. Dodnes si môžem predstaviť a pamätám sa, ako chutilo mäso, • ĽUDIA A UDALOSTI •

a nepriláka ma vôbec. Jediný možný dôvod, prečo by som opäť konzumoval mäso, je ten, ktorý by sa týkal samotného prežitia. Teda ak by som si tým musel zachrániť život, ak by som sa ocitol bez iného druhu stravy, jedine v tom prípade. Verím však, že sa mi to nestane,“ uznáva Martin. NAMIESTO KÁVY – KAKAO Zo svojho jedálneho lístka sa snaží celkom vyradiť aj produkty živočíšneho pôvodu, ako sú napríklad vajce a mliečne produkty. Jediné, čoho sa zatiaľ nedokáže vzdať a čomu nemôže odolať, sú syr a med. Syr však vo veľmi malých množstvách. Keď ide o samotné jedálne lístky, dôležité je, ako hovorí, dodržiavať pravidelné vnášanie stravy v stanovenú hodinu, pritom dbať na to, aby sa po konzumácii jedla urobila prestávka, a až potom začať piť vodu. Rovnako je dôležité, akú vodu pijeme. On pije prečistenú alebo štrukturalizovanú. Kávu nekonzumuje vôbec. Namiesto kávy pije kakao. „Dopracoval som sa k vlastnému receptu a keďže viem, že je väčšina našej populácie závislá od kávy, odporúčam vyskúšať namiesto kávy piť kakao. Na to, by sa organizmus očistil od následkov kávy, je potrebné najmenej tri týždne. Až potom cítiť rozdiel. A to obrovský,“ poznamenal. Kurajovci sa snažia zeleniny a ovocie konzumovať bez termického spracovania, nakoľko si to však určité druhy zelenín (napr. zemiaky) vyžadujú, snažia sa ich upiecť alebo uvariť. Snažia sa do svojho jedálneho lístka pravidelne zaradiť aj pesto (zelená strava), humus a početné nátierky z rastlín. „Snažíme sa večeru vynechať, zvlášť ak sme mali neskorý obed, alebo si na večeru dáme jedno ovocie. Dôležité je, aby človek nešiel na odpočinok s plným žalúdkom. To je záruka dobrého spánku,“ prezradil nám Martin. Zaujímalo nás, pravdaže, či sa dá v Srbsku stravovať podľa týchto, takpovediac alternatívnych stravovacích návykov, pritom mysliac na tú finančnú stránku. Teda či je lacnejšie, alebo drahšie takéto stravovanie než bežné? Takto nám vysvetlil Martin: „Porcie sú menšie než obvykle, ako si ľudia zvykli jedávať, pritom • ĽUDIA A UDALOSTI •

väčšinu vecí dopestujeme sami. Ostatným sa zásobíme na trhoch. Nie je to veľká investícia, ale aj keby bola, zastávam názor a verím, že by aj ostatní súhlasili so mnou – investovať do svojho zdravia nie je drahá investícia, ba naopak – tá najlepšia možná. To sa viacnásobne vráti.“ VEĽKÁ NOC V RODINE KURAJOVEJ Sú tu veľkonočné sviatky. Opýtali sme nášho spolubesedníka, ako vyzerá jedálny lístok, alebo, ako to zvykneme povedať, sláv-

prostredníctvom stravy. Pritom nehovoríme, že je voľba nášho spolubesedníka tá najsprávnejšia, lebo každý jednotlivec má svoje stanovisko aj ohľadom tejto témy. Kuraj nám takto odpovedal: „Pravda, všetko závisí od pohľadu každého človeka. V súčasnej dobe, keď sú informácie prístupné všetkým, každý z nás si môže vybrať tú výživu, ktorú považuje za správnu. Podľa mojej mienky mäso je produktom zabíjania, pri zabíjaní sa lúči hormón stresu a my to konzumovaním

Pri meditácii a cvičení jogy

nostný obed počas sviatkov, a či sa v ňom niečo mení v rodine Kurajovej. „Keďže sme rodina, v ktorej nie sú všetci vegetariáni, na veľkonočné sviatky chystáme vajíčka, šunku, rybu pre nevegetariánsku časť rodiny, teda klasické veľkonočné jedlá okrem huspeniny. Manželka a ja počas sviatkov nemáme nič zvláštne na jedálnom lístku, teda je to ako obvykle, nič slávnostné. Počas sviatkov si urobíme aj koláčiky, samozrejme, zo surových ingrediencií, bez margarínov, vajec, múky, teda cesta, kvásku a podobne,“ vysvetlil, ale podotkol: „Ten obed v našej rodine nie je natoľko podstatný, podstatnejšie je ale to, že sa vtedy stretne celá rodina a oslávime tieto sviatky v radosti, láske, a vďační sme za všetko, čo máme.“ Na záver nášho rozhovoru nastolili sme tému o tom, či sú si ľudia vedomí, čo všetko konzumujú a čo všetko škodlivé vnášajú do svojho organizmu

vnášame do tela. Málokto sa zamyslí nad tým, že keď je niekto agresívny, je tomu na príčine možno práve strava, ktorú vnášame do organizmu. Pytagora má k tejto téme známy výrok: Nečakajte mier a lásku na tejto zemi, kým vraždíme nižšie vrstvy od nás a ich konzumujeme. Okrem toho aj jedno z Božích prikázaní nás tomu učí a prikazuje nám: Nezabiješ!.“ Ak by sa však niekto chcel stravovať vegetariánsky, Kuraj hovorí, že ak ho niekto požiada o radu, je ochotný mu ju dať: „Samozrejme, ochotný som vždy, kedykoľvek a komukoľvek pomôcť. Pritom nenútim nikoho na nič, proste poviem, ako by som to ja urobil. Stalo sa mi skôr, že ma pri dobromyseľných radách neraz ľudia zle pochopili a mysleli si, že ich chcem na túto výživu prinútiť. Preto keď ma niekto požiada o radu, iba poviem, ako by som to urobil a konal pritom ja, aby to nevyznelo inak.“

POČÚVAŤ SVOJE TELO Na záver niečo k tomu, aké by bolo odporúčanie alebo jednoducho odkaz ľuďom, prečo by sme sa mali zamyslieť nad svojím stravovaním? „Odporučil by som, aby počúvali svoje telo a ono im samo povie. Ak sa cíti únava, malátnosť, nevoľnosť – telo je obťažené okrem iného aj nesprávnou výživou. Podľa môjho názoru je zmysel v tom, že na náš organizmus v značnej miere vplýva práve stravovanie. Nehovorím však, že je to správne. Moje presvedčenia smerujú až k tomu, že jestvujú ľudia, ktorí si iba dýchaním zadovažujú všetko, čo im je potrebné, a mojím cieľom je ísť tým smerom, aby som sa v budúcnosti živil iba tou božskou – kozmickou energiou (podľa Biblie manna), tzv. energiou dychu. Ak kvalitne a s uvedomením dýchame, je to, verím, celkom možné. Zatiaľ sa dobre cítim z tohto spôsobu života, ale každým dňom som bližšie k splneniu svojho cieľa. Je to síce chápané trochu fanaticky, ale je to mojím presvedčením. Potrebné je len čím viac byť na slnku, v kontakte s prírodou a so zemou. Výživa je dôležitá, ale rovnako tak aj aktivita, pokojná myseľ, univerzálna láska a empatia. Všetko uvedené je podľa mňa hybnou silou a zárukou dobrého zdravia, lebo pri negatívnych myšlienkach, nenávisti, závisti a vôbec pri negatívnej emócii môžeme konzumovať aj tú najlepšiu stravu, a nebudeme mať z nej veľký osoh. Z lásky, dobrej mysle, pri tých pozitívnych vibráciách, ktoré sú mimoriadne dôležitým ohnivkom, vyplývajú dobré veci. Skrátka, treba sa vyhýbať tým negatívnym vibráciám, ktoré by sme skôr mohli pripísať zvieratám a nie ľuďom,“ poznamenal Martin a náš rozhovor ukončil Hippokratovou radou: Nech sú vaše pokrmy aj vašimi liekmi. foto: z archívu spolubesedníka

14 /4953/ 3. 4. 2021

Ľudia a udalosti 37. AKCIA ROVNANIA POĽNÝCH CIEST V BÁČSKOM PETROVCI

Na dva razy Jaroslav Čiep

užitočnosti akcie rovnania poľných ciest už vedia čvirikať aj vrabce na streche. Azda aj preto Petrovčanov netreba presviedčať, že sa tejto akcie treba zúčastniť. Stačí, keď vedenie Klubu poľnohospodárov oboznámi širšiu verejnosť, a už takmer štyri desaťročia ohlas petrovských poľnohospodárov je viac než prajný. Tak bolo aj tohto roku. Pred jarnými prácami sa porovnali úvrate, aby si zrýchlili a obľahčili nastávajúce práce v poli – sejbu, prípravu a ochranu rastlín.

poľnohospodárov v Petrovci Jaroslavom Ušiakom a on nám bližšie ozrejmil, čo a ako sa vlastne dialo. – Z akvaparku sme zavážali úvrate, Podhoru, Sejky a Drágovo a pre časti za kanálom a Kulpínske sa bralo z rybníka poza kanál z Rítu. Zo pätnásť vlečiek a dva nakladače odrobili naplánované, a potom sa to zarovnalo, rozhrabali sa navozené miesta. Pre pandemické opatrenia zraz účastníkov v sobotu sa nekonal na jarmočnisku, ale každý účastník išiel priamo do časti chotára, kde má najviac zeme...

Traktoristi sa rozdelia do skupín a rozbehnú sa po chotári

cesty pravidelne rovnáme a udržujeme, sú sústavne zarovnané, ale vlani bola dosť mrcha jeseň a mali sme viac dažďov, tak sa zdĺžil zber kukurice a aj cesty sa trochu poškodili. Problém máme na nových cestách vytvorených po komasácii. Tie nie sú ponaprávané, takže zostali nižšie, voda nemá z nich kde odtekať a každý rok ich musíme dôkladnejšie poupravovať, nakopčiť, aby sa mohli skôr preschnúť a aby nezostávalo blato. Spoločné stolovanie pre všetkých účastníkov tohto roku predsa muselo vystať. Ako ste vlastne akciu zorganizovali?

tímy aj tento rok pre všetky skupiny do všetkých častí chotára rozniesli prichystané raňajky a občerstvenie. Aspoň takto sa im klub symbolicky chcel odvďačiť. Pre objektívne príčiny tohto roku v Petrovci prvýkrát vystali aj pravidelné zimné prednášky pre poľnohospodárov, ktoré sú zároveň užitočné aj na získanie skúseností, aj na výmenu informácií. Nechýbajú vám? – Každý rok technológia výroby v poľnohospodárstve napreduje, tak máme možnosť na prednáškach spoznať účinky nových pesticídov, herbicídov, osív, takže viac-menej

Najprv si treba prichystať bránu, povedal pán majster Širka

Na rovnanie ciest v dôsledku dažďa, ktorý po dlhšom čase napadal práve v piatok 12. marca v noci a v sobotu, bolo príliš mäkko, aby sa pracovalo v chotári. Preto akciu, začatú navážaním zeminy v piatok z rybníka a akvaparku, následne posunuli a úspešne ukončili o dva týždne neskoršie, v piatok 26. a v sobotu 27. marca. Hovorili sme s predsedom Klubu

– Zraz bol na viacerých miestach. V menších skupinách sa v sobotu ráno stretali na Kulpínskom, Teleku, Šarlote. Za novosadským mostom pri Futockej ceste sa zoskupili skupiny pre Sejky, Drágovo a samotnú Futockú cestu, spoza pontónového mosta skupiny išli do Bodoňu, Rítu, na Lúky a Alpárskou cestou. Naši aktivisti evidovali zo 200 účastníkov tohtoročnej akcie. Keďže poľné Aj za skupinou, ktorá rovnala poza kanál, vidno peknú prácu

V čele sú násilnejšie traktory

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

– Roky bolo zachodené, že sa raňajky vynášali do chotára, a tak sme sa rozhodli aj teraz aspoň nejako potešiť zoskupených ľudí, ktorí prišli odrobiť prácu. Lebo to nerobíme iba pre seba, ale aj pre celú dedinu. Samým tým, že si chránime stroje, ľudia sa akcie zúčastňujú masovo. Žiaľbohu, mnohí odišli do zahraničia, na Slovensko, takže je každý rok menej účastníkov, ale stroje sú čoraz silnejšie, takže sa chotár upraví veľmi dobre. Naše mobilné

to chýba ľuďom, lebo mnohí chodievali, aby zistili, ktoré hybridy mali aké výnosy, ktoré chemické prostriedky EÚ zrušila, takže sa bude musieť meniť aj samotná ochrana rastlín a použitie herbicídov, fungicídov a iných ochranných prostriedkov... Cez zimu sa v klube schádzali a vymieňali si skúsenosti v menších skupinách poľnohospodári aj osobne. Hovorili, kto čo a akou technológiou dopestoval, a to nás posúva vpred. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (8)

Zápisnice ako ilustrácie zločinov Danuška Berediová-Banovićová

a Novým Sadom nasledovali ostatné báčske dediny, medzi nimi slovenské: Petrovec, Kysáč atď., kde tá istá zberba po uši ozbrojených osvedčených maďarských fašistických vrahov obkolesila dedinu, aby nik nemohol zutekať a tak sa zachrániť pred utrpením. No nezakončili sa všetky razie v januári 1942, ľud si nemohol oddýchnuť a slobodnejšie vydýchnuť počas celej okupácie, lebo neľudskosť hrozila a fašistické beštie prevádzali razie vo väčšej alebo v menšej miere počas celej okupácie. Takéto razie sa konali i v auguste 1942, ba i na samom zbabelom úteku pred osloboditeľskou Červenou armádou a partizánskymi oddielmi okupant uskutočňoval razie a zverstvá, v ktorých používal nielen pušky, guľomety a revolvery, ale i tanky a vrhače plameňa. Na zbabelom úteku okupantovi nestačilo povraždiť čím viac nevinného ľudu, ale chcel požiarom zničiť obytné domy a hospodárske staviská, vyhorené „humná“. Aby vo svojom sadizme čím lepší dojem nechal za sebou, v takýchto prípadoch vyhnal všetko obyvateľstvo z dedín do „jám“, obkľúčil guľometmi a prinútil sa dívať na požiar, ktorý ničí budovy, statok a ostatný majetok. Obyvateľom dediny Kysáča, rýdze slovenskej dediny, 13. októbra 1944 zostane na duši ako nevyliečiteľný vred, ktorý bude upomínať, že toho dňa maďarská a nemecká fašistická beštia vyhnala do jám všetkých obyvateľov, ktorých našla v dedine, povraždila obyvateľstvo, ktoré sa skrylo, ale bolo votrelcami odhalené, zapálila obec a vyhnaných v jamách odsúdila na smrť zastrelením z guľometov. Od tohto zločineckého úmyslu pokojamilovné obyvateľstvo slovenskej dediny Kysáč bolo oslobodené blížiacou sa Červenou armádou a partizánskymi oddielmi, pred

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ného psa, ktorý ju strhol na zem ktorými sa fašistická beštia dala na panický a dohrýzol. útek. Aké údery puškou dostávala Počas každej razie Zuzana Chrťanová z Kysáča od fašisticko-maďarskí maďarského vojaka, keď sa mu vrahovia okrem vražaž kolba na puške zlomila?! Čo denia, zabíjania na robila Zuzana Ponigerová, rod. najneľudskejšie spôsoČelovská z Kysáča, že musela by, často nabodnutím byť zastrelená až jedenástimi na bodák, rozbíjaním guľkami? detských hláv o kameAko dôkaz, že je naše tvrdenie ne na ceste, páchali správne a že v týchto raziách i ostatné vraždy, a ak pomáhali i miestni obyvatelia niekto nezakúsil temaďarskej národnosti fašisticky lesné utrpenie, bol naladení, uvádzame zápisnicu C orabovaný. 54, v ktorej sa jasne hovorí o tom, že u Štefana Grňu z Nového Sadu Nad kým a aké zločiny počas razie uskuprevierka bytu prešla v pokoji, točňovali fašistickoale na udanie susedy Ilony Nagy, -maďarskí vrahovia, rod. Varsany, ktorá vo svojej nenávisti obvinila celú rodinu ako najlepšie zobrazujú jednotlivé zápisnice, komunistov, hliadka vrátila znovu Zápisnica výpovede Márie Grňovej z Kysáča z ktorých vysvitá, že do Grňovcov a vyvraždila skoro pred utrpením nebocelú rodinu. li ochránení nevinní mužovia, nerozumeli nariadenie maď. faČi bolo dostatočným dôvodom starci, ženy a deti. Aby čím ne- šistického vraha? Alebo či bolo na zabitie a hodenie do Dunaja ľudskejšie a zverskejšie mohli dostatočným dôvodom na zabitie Petra Francistyho z Nového Sadu konať, vedúci razií svojim aktívne detí to, že im vyvraždili v dome legitimácia maďarskej vrchnosti, účinkujúcim odriadeným pred starého otca a príbuzných? ktorá sa maďarskému žandároAko ďalšiu ilustráciu maď. fa- vi nezdala dobrou, alebo snáď začiatkom razie dávali ostré alkoholické nápoje a náš ľud bol šistických zločinov uvádzame na zabitie bola dôvodom otázka, vraždený, trýznený a bitý ožra- zápisnicu C 44, ako dôkaz, že prečo by legitimácia nebola dobnou maď. fašistickou zberbou fašistickí okupanti na svoje výčiny rá, keď ju oni sami, t. j. maďarskí po uši ozbrojených osvedčených si na pomoc brali policajných okupanti vydali. psov. Po dokopaní maďarským vrahov. Uvedené prípady nech slúžia Ako ilustráciu podávame zá- žandárom a detektívom Márie len ako ilustrácia maďarsko-faGrňovej z Kysáča pustili policajpisnicu číslo C 202, šistickej neľudskosti a ako a nemôžeme sa ubrádôkaz o ich výčinoch nech niť otázke: Čo urobil hovoria priložené zápisnice. 87-ročný starec Ján Podotýkame, že mnohé zločiny zostali neodhalené len Francisty z Nového preto, že nemal kto o nich Sadu, ktorý ležal na posteli vo svojom byte? udať dáta do zápisnice, a taČi snáď to, že nemohol kéto zločiny boli v mnohých poslúchnuť výzvu vraprípadoch najťažšie a odoha, ktorou mu nariadil hrali sa v dedinách, kde boli osamelé slovenské rodiny vypratať sa na dvor, či snáď to, že nevládal na medzi maďarským alebo nerozkaz zdvihnúť ruky meckým obyvateľstvom. Tanad hlavu, čo bolo dokéto rodiny boli vyvraždené statočným dôvodom, so všetkými členmi, že nemá aby bol prikutý smrteľkto o nich podať zápisničnú nou guľkou na posteľ? výpoveď. Čo urobili deti MichaZdroj: Opis vojnových zločinov popáchaných la Madackého z Kysáča, trojročná Marienka maďarsko-fašistickým okupantom na slovenskom a 5-ročný Miško, že boli ľude v Báčke zabité? Či snáď to, že Zápisnica výpovede Zuzany Chrťanovej z Kysáča

14 /4953/ 3. 4. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Zajačik a veľkonočné sviatky Vy, milé deti, sa iste tešíte najviac. Nedočkavo ajkrajším sviatkom v jarnom období je Veľká noc. vosťou, čo vám prinesie v košíčku. Veľkonočné čakáte na príchod zajačika a očká vám svietia zveda vzorkami. Tie veľkonočné sviatky jari sú také vajíčka skrášľujete pestrými farbami a páčivými rôznorodé, farebné a okúzľujúce! sviatočnejšie. Práve preto nám je jarné obdobie ešte krajšie a krásne veľkonočné sviatky a počas nich veľa me praje Milé deti, aj my z Detského kútika vám úsmevov a radostí! Katuša

Anna Poničanová, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Martina Sklabinská, 4. a, ého v Kulpíne ZŠ Jána Amosa Komensk

Taňa Medovarská, 4. a, ého v Kulpíne ZŠ Jána Amosa Komensk

Anela Lakatošová, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenskéh o v Kulpíne

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Maja Smišeková, 4. a, ého v Kulpíne ZŠ Jána Amosa Komensk

• DETSKÝ KÚTIK •

Lenka Hadríková, päťapolroč ná, staršia skupina PU Poletarac v Starej Pazove

čná, Laura Grubićová, šesťro arac let Po PU a pin predškolská sku zo v Starej Pa ve

Mia Čemanová, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpín e

Marian Mučaji, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpín e

, esťročná vićová, š Pazove o jm u D rej Nora rac v Sta U Poleta P a in p u lská sk predško

Marína Babinková, šesťročná, predškolská skupina PU Poleta rac v Starej Pazove

• DETSKÝ KÚTIK •

14 /4953/ 3. 4. 2021

USILOVNÍ DEDINČANIA UPRAVUJÚ SVOJE OKOLIE

Komu sa nelení, tomu sa zelení Vladimír Hudec

príchodom jari a pekných dní aj život na dedine sa rozprúdil. Začali sa jarné práce na poli a v ovocných sadoch. Usilovní dedinčania pekné a teplé dni využívajú na to, aby poupratovali svoje priedomia, pohrabali, a niekto možno už aj po prvýkrát toho roku

Takéto akcie sme zaznamenali v Hajdušici, Bielom Blate, Aradáči. Skupina cirkevníkov z Hajdušice sa rozhodla z vlastnej iniciatívy zošľachtiť priestor vôkol nového domu smútku. Nielenže sami zabezpečili sadenice, ale ich sami aj zasadili. O týždeň neskoršie hajdušickí veriaci zorganizovali ďalšiu pracovnú akciu, v rámci ktorej

Spoločná fotka mladých Aradáčanov v čele so skúsenou aktivistkou Radou Petrášovou po úspešne vykonanej práci

Hajdušičania zošľachtili priestor vôkol domu smútku

pokosil trávnik. Iní zasa pracujú v záhrade, sadia zeleniny, strihajú ovocné stromy a vysádzajú nové sadenice. Pekné a teplé počasie však vylákalo aj tých, ktorí sú ochotní pre všeobecné dobro ruky priložiť k úprave spoločných priestorov, parkov, cirkevných záhrad a pod.

dobiela vylíčili ovocné a okrasné stromy v kostolnej záhrade. Usilovní boli aj Bieloblatčania. Skupina mladých aktivistov navrhla, aby sa zalesnil pasienok na okraji dediny. Mienili tým obohatiť zelený fond a zároveň zamedziť šírenie skládky odpadu smerom k dedine a cintorínu. Túto ideu

podporilo aj miestne spoločenstvo a Lesný kombinát Banat z Pančeva, ktorý Bieloblatčanom daroval 200 sadeníc topoľov, ktoré potom dedinčania dobrovoľne vysadili na spomínanom priestore. Týmto je určite zvýšený ekologický potenciál tejto dediny, čo je pre vidiecku turistiku, ku ktorej táto dedina speje, veľmi dôležité. Usilovní v týchto dňoch boli aj mladí, ale aj tí trochu starší Aradáčania, v čele s ostrieľanou aktivistkou a členkou Rady Miestneho spoločenstva Radou Petrášovou. Ona vyzvala spoluobčanov do pracovnej akcie a skupina mladých ľudí vyhovela tejto výzve. Dali sa do práce a do biela vylíčili pne stromov

v parku pred miestnym spoločenstvom a hasičským domom. Za ten čas muži opílili suché haluze a Rada na nasledujúci deň aj ofarbila lavice v parku. Dozvedáme sa tiež, že sa

Rada Petrášová ofarbila aj lavice v parku

Bieloblatčania topoľmi vysadili pasienok za dedinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Opílili suché haluze

skupina mladých rozbehla po dedine a pozbierala narozhadzované smeti. Ešte vraj keby epidemiologická situácia povolila, aby znovu zorganizovali podujatie Aradáč na dlani, aby sa návštevníkom mohli pochváliť parkom. Tak teda týmito tromi akciami Hajdušičania, Aradáčania a Bieloblatčania úplne ospravedlnili ľudové porekadlo – Komu sa nelení, tomu sa zelení. Foto: vlh, M. Nedeljkov a účastníci akcie v Aradáči • ĽUDIA A UDALOSTI •

OSOBITNÁ PRÍLOHA • 3. 4. 2021 HLAS ĽUDU | 14 /4953/ 3. 4. 2021

VEĽKÁ NOC

Najstarší kresťanský sviatok a najdôležitejší deň cirkevného roka Mgr. Anna Petrovićová, farárka belehradská a farárka – administrátorka CZ v Šíde

eľká noc je ústredný kresťanský sviatok, ktorým sa na základe novozmluvnej zvesti v Písme svätom slávi vzkriesenie Ježiša Krista v tretí deň po Jeho ukrižovaní. Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v Skutkoch apoštolov a epištolách Novej zmluvy nespomínajú a najstarším svedectvom o Veľkej noci je homília O Pasche Melitona Sardského z 2. storočia, hoci k pripomenutiu si Ježišovho zmŕtvychvstania pravdepodobne došlo skôr. Veľkonočná nedeľa, alebo 1. slávnosť veľkonočná patrí do slávnostnej polovice cirkevného roka a spolu so šiestimi pôstnymi nedeľami vrátane Smrtnej (Piata pôstna nedeľa) a Kvetnej nedele (Šiesta pôstna nedeľa), Tichým alebo Veľkým týždňom, kde patria Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, ako aj 2. slávnosťou veľkonočnou a piatimi nedeľami po Veľkej noci, tvorí veľkonočné obdobie. Podľa Novej zmluvy je Veľká noc tri dni po Ježišovej smrti na kríži, lebo sa pri Ježišovom vzkriesení naplnilo Jeho vlastné proroctvo: „Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci.“ (Ev. podľa Matúša 12, 40) A keďže vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno (Ev. podľa Marka 16, 9: „A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote...“) a musel byť v zemi tri dni a tri noci, nemohol teda v žiadnom prípade zomrieť v piatok,

ale v podvečer vo štvrtok. V židovskom zmýšľaní prvého storočia sa ale časť dňa chápala ako celý deň. Vzhľadom na to, že Ježiš bol v hrobe časť z piatka, celú sobotu a časť z nedele, môže sa chápať, že bol v hrobe tri dni. Iný argument, týkajúci sa piatka ako dňa, keď Ježiš zomrel, a nedele ako dňa, keď

Mgr. Anna Petrovićová, farárka belehradská a farárka – administrátorka CZ v Šíde (foto: z archívu A. Petrovićovej)

bol vzkriesený, je, že podľa Mt. 16, 21 a Lk. 9, 22 Ježiš má doslova v tretí deň, alebo tretieho dňa vstať z mŕtvych, a preto nemusel byť v hrobe plné tri dni a noci. Veľká noc je pohyblivý sviatok. Prvý nicejský koncil v roku 325 n. l. rozhodol, že Veľkú noc treba sláviť v prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti (21. marca). Veľká noc preto môže pripadnúť na ktorúkoľvek nedeľu medzi 22. marcom a 25. aprílom. Východné pravoslávne cirkvi po-

užívajú mierne odlišný výpočet založený skôr na juliánskom ako na gregoriánskom kalendári, takže dátum pravoslávnej slávnosti Veľkej noci zvyčajne prichodí neskôr ako v rímskokatolíckej a protestantských cirkvách. Pravoslávna tradícia navyše zakazuje sláviť Veľkú noc pred židovským sviatkom Pesach, čiže Pascha, alebo v rovnakom čase. Veľká noc je však spojená s Paschou a Exodom z Egypta zaznamenaným v Starej zmluve cez poslednú večeru, utrpením a ukrižovaním Ježiša, ktoré predchádzali vzkrieseniu. S tým, že, ako to uvádzajú tri synoptické evanjeliá (Matúš, Marek a Lukáš), keď v hornej miestnosti počas poslednej večere pripravoval seba a svojich učeníkov na svoju smrť, Ježiš dal paschálnemu jedlu nový význam: „Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, dobrorečil, lámal a dával učeníkom hovoriac: Vezmite, jedzte! Toto je moje telo. Potom vzal kalich, dobrorečil, dal im a riekol: Pite všetci z neho! Lebo toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ (Mt. 26, 26 – 28) V Novej zmluve apoštol Pavel uvádza, že práve vzkriesenie ustanovilo Ježiša ako Božieho Syna (List Rímskym 1, 4) a podáva ho ako dôkaz, že Boh bude spravodlivo súdiť svet. (Skutky apoštolov 17, 31) Okrem toho apoštol Pavel v 15. kapitole 1. listu Korintským učil, že „... ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera... Veď porušiteľné telo musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné musí obliecť nesmrteľnosť. Až porušiteľné oblečie neporušiteľnosť

a smrteľné nesmrteľnosť, vtedy sa splní slovo, ktoré je napísané: Pohltená je smrť vo víťazstve... Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánovi Ježišovi Kristovi!“. Podobne aj apoštol Peter učil, že Boh Otec každého, kto sa rozhodol nasledovať Ježiša, „... zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej: k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu, odloženému v nebesiach“. (1. Pt. 1, 3 – 4) To znamená, že vďaka viere v Božie pôsobenie sú tí, ktorí nasledujú Ježiša, duchovne vzkriesení s ním, aby mohli kráčať novým spôsobom života, získať večnú spásu a byť fyzicky vzkriesení, aby prebývali v nebeskom kráľovstve. Veľká noc je teda v prvom rade splneným proroctvom o Mesiášovi, Spasiteľovi a Vykupiteľovi, ktorý bude prenasledovaný, zomrie za naše hriechy a vstane z mŕtvych. (Izaiáš 53). Viera v Ježišovo vzkriesenie, ktoré slávi Veľká noc, je jedným z hlavných kresťanských princípov. Už cirkevný otec Irenej v 2. storočí vysvetľoval, že Boh prišiel na Zem, aby mohol zabiť hriech, pripraviť smrť o jej moc a vrátiť ľudstvu život a slobodu. Podobne v 4. storočí cirkevný otec Atanáz napísal, že Ježiš zničil smrť a bol vzkriesený ako pomník víťazstva nad smrťou a jej skazenosťou. Ježiš nás svojou smrťou a vzkriesením vykúpil z otroctva hriechu a zlého, oživuje nás, obnovuje a zmieruje s Bohom, lebo porazil hriech, smrť a diabla, a víťazne vládne nad rastúcim Božím kráľovstvom.

KOVAČICA

Veľká noc vyjadrená farbami a zvonením Olinka Glóziková-Jonášová

kresťanstve najdôležitejší sviatok cirkevného roka zasvätený vzkrieseniu Ježiša Krista ranokresťanskí veriaci spájali s utrpením, smrťou a vzkriesením Krista. Židovský a kresťanský sviatok údajne pripadal pôvodne na rovnaký deň. Od roku 325 sa kresťanská Veľká noc začala oslavovať v prvú nedeľu po ukončení týždňa po židovskom sviatku, t. j. v prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Oslava veľkonočných sviatkov sa v súčasnosti vyjadruje rôznymi spôsobmi, cez kraslice, ozdoby, zajačiky či kuriatka a v poslednom čase aj všelijakými gastronomickými výmyslami, ktoré pripomínajú tento najväčší sviatok v roku. V minulosti to bolo, zdá sa, oveľa jednoduchšie. Ale boli aj vtedy stanovené pravidlá, podľa ktorých sa vedelo, o aký sviatok ide a ako sa má v ten deň napríklad zvoniť na kostolnej veži, alebo do akej farby má byť odetý oltár. Kovačičania si aj v súčasnosti zachovávajú spôsob zvonenia, teda povolávania veriacich na služby Božie do chrámu, a chrámové rúcho je vždy prispôsobené príslušnému sviatku, čiže vyjadrené farbou pre jednotlivý sviatok alebo bežné služby Božie. Rovnako tak dávajú pozor na to, v akom odeve, totiž v akej farbe odevu chodia do kostola na jednotlivý sviatok. Chrámovým rúchom ozrejmuje sa význam cirkevného sviatku Medzi liturgické farby patria: biela, červená, zelená, ﬁalová a čierna. Žltá a modrá nie sú liturgické farby. Okruh veľkonočných sviatkov sa liturgickými farbami ozrejmuje takto: od Prvej pôstnej nedele (alebo už Popolec) až po Kvetnú nedeľu oltár je odetý do ﬁalovej farby, kým počas Tichého týždňa a najmä na Veľký piatok je chrámové rúcho čierne. Veľká

[1]

noc – Exaudi sa pripomína bielym chrámovým rúchom, ktoré zostáva po svätodušné slávnosti – Svätú Trojicu, kedy chrámové rúcho bude v červenej farbe. Ako zvonia kovačické zvony počas veľkonočných sviatkov Ustálenú formu šírenia informácií či signálov prostredníctvom hlasu zvona už ako kultový signalizačný spôsob poznali ešte Rimania. V 12. storočí používanie posvätených zvonov nariadila kresťanská cirkev. Odvtedy až podnes sa z veže kostola oznamuje začiatok a koniec bohoslužieb, obradové zvonenie a i. Okrem sakrálnych významov sa v minulosti zvonením oznamoval čas (ráno, poludnie, večer alebo aj jednotlivé hodiny), ohlasoval sa poplach, otvorenie jarmokov či trhov bolo sprevádzané zvonením, oznamoval sa príchod významných osobností alebo prelomové udalosti ľudského života (sobáš, pohreb a pod.) a podľa zaužívanej reči zvonov, závisiac od lokality, sa napríklad dalo usúdiť pohlavie, vek, stav a majetnosť zomretého. Naše staré matky ešte podľa zvonenia vedeli odhadnúť, o akú udalosť zo spomenutých ide. Dnes už to sotvakto vie. Keď ide o zvonenie na kostolnej veži v Kovačici, Pavel Baláž, kultúrny dejateľ a zberateľ ľudovej slovesnosti, vo svojom článku Komu a ako zvonia kovačické zvony uverejnenom v Kovačickom kalendári z roku 2021 uvádza: „Deň pred každým sviatkom sa na poludnie a večer zvoní jeden puns na všetkých zvonoch 5 min. Potom druhý puns na veľkom zvone 5 min. a tretí puns zase na všetkých zvonoch 5 minút.“ (na vysvetlenie: puns je nepretržitá dĺžka zvonenia) Počas veľkonočných sviatkov sa zvoní rovnako ako v nedeľu, hovorí Baláž. „Obradové zvonenie možno rozdeliť na: nedeľné zvonenie predpoludním a poobedné. Nedeľné zvonenie predpoludním

sa začína o 8. hodine, trvá 15 minút, a to takto: 1 puns na veľkom zvone, potom o 8.30 h 15 minút na strednom zvone. Potom o 9. hodine na strednom zvone jeden puns v trvaní 5 min. O 9.05 h sa zvoní na malom zvone – cengá jeden puns 5 minút. O 9.10 h sa zvoní na všetkých zvonoch, kým kazateľ slova Božieho nevojde do kostola. V nedeľu napoludnie sa zvoní na veľkom zvone 3 punsy 5 minút.“ Uvedené je tu zvonenie alebo povolávanie veriacich na ranné služby, avšak po tomto nasleduje nedeľné poobedné zvonenie, čiže povolávanie veriacich na nešporné služby Božie tzv. večierňu. Rovnako aj vo Veľkonočný pondelok. Baláž hovorí, že asi v 19. storočí

Kovačický veľký zvon (foto: z archívu P. Baláža) sa na Veľký piatok v Kovačici vôbec nezvonilo. Spomínajú si na to hlavne starší spoluobčania, ktorí to počuli od svojich matiek či starých matiek. Na Veľký piatok sa údajne nezvonilo, lebo je to deň veľkého smútku a nebolo vhodné vyzváňať na zvone, ale sa o službách Božích dalo vedieť tzv. klepáčom (ľudovo aj repkáč) – samoznejúcim nástrojom, ktorý sa skladá z doštičky, rúčky a kladiva. Kmitaním klepáča kladivká striedavo udierajú na jednu alebo druhú stranu dosky a vydávajú klepotavý zvuk. „Dodnes sa však zachovala tradícia, že kazateľ slova Božieho v rámci kázne v predpoludňajších službách Božích na Veľký piatok z pašie prečíta DOKONANÉ, po čom sa rozozvučí zvon – zvoní sa na veľkom zvone asi 1 minútu,“ hovorí Baláž a s úsmevom dodáva:

Referentka: Ako a komu zvonia kovačické zvony In: Kovačický kalendár 2021, 2021, roč.1, č.1, str.101

„Zvonár na to musí striehnuť, aby vystihol správny moment.“ V sobotu ráno sa údajne zvony opäť rozozvučali a v nedeľu povolávali veriacich do kostola ako obvykle. V priebehu 20. storočia sa tento zvyk odmlčania zvonov na Veľký piatok úplne vytratil a o tomto dnes málokto vie. Keď ide o obvyklé zvonenie, upútavky sprevádzané zvonením na cirkevný sviatok sa konajú aj v súčasnosti. Odevom v yjadrená úcta k cirkevným sviatkom Osobitná pozornosť počas veľkonočných sviatkov, ako aj v pôstnom období sa venovala aj odevu, teda tomu, v akom odeve sa chodilo do kostola. Vyjadruje sa tým smútok z ukrižovania a utrpenia Ježiša Krista, ale rovnako tak aj radosť z Jeho vzkriesenia. Pod vplyvom súčasného spôsobu života mladé generácie Kovačičanov nepoznajú alebo nerešpektujú obyčaje späté s tradičným ľudovým odevom, a najmä späté so sviatočným obradovým odevom. V monograﬁi Kovačica 1802 – 2002 v texte Ľudový odev autorky Márie Kotvášovej-Jonášovej sa píše, že sa až štyri týždne pred Veľkou nocou do kostola chodilo v čiernom obleku. Na Smrtnú nedeľu boli ženy a najmä dievky vyobliekané v bielom, na Kvetnú nedeľu v čiernom kvietkovanom a na Veľký piatok a vo Veľkonočnú nedeľu v čistom čiernom. Mužský sviatočný odev sa však veľmi nelíšil od všedného. Rozdiel bol väčšinou v stupni ozdobnosti a obnosenosti. Do kostola a na tanec si ľudia obliekali nový odev a doma starý obnosený. Tradičný ľudový odev dnes už takmer celkom vystriedal mestský spôsob obliekania a verné sú mu iba najstaršie Kovačičanky – sedemdesiatročné a staršie. „Dodnes sa zachoval spôsob obliekania a rešpektuje sa tradícia ohľadom farieb pri príchode do kostola,“ hovorí Martin Bajza, zborový farár SEAVC v Kovačici, a pokračuje: „V období pôstu sa chodí v čiernom, na Veľký piatok výlučne v čiernom odeve, aj vo Veľkonočnú nedeľu ženy chodievajú odeté do tmavej farby, kým vo Veľkonočný pondelok v pestrofarebnom odeve.“

HLAS ĽUDU | 14 /4953/ 3. 4. 2021

VOJLOVICA

Veľkonočné sviatky vo Vojlovici Alena Kulíková

la, Ela, Elečka, červená biela ružička.... ozýval sa dievčenský spev vo Vojlovici. Obdobie, keď v dedine bolo tichučko, bez hluku tovární. Dievčence sa krútili v kole, pokým sa z druhej strany chlapci, keď počuli dievky, ponáhľali k dievkam. So spevom hrdo kráčali a každý mládenec sa, potajomky, na svoju dievku pozeral. Mládenci a dievky pokračovali v hre Čo robíš v mojej vinici?. V kruhu stála dievka a von z kruhu mládenec, ktorý sa spytoval dievčaťa, čo robí v jeho vinici a prečo kradne hrozno. Keď sa dievke mládenec veľmi nepáčil, rýchlo ho pustila, aby ju chytil. No naopak, ak sa jej páčil, dievča utekalo ďaleko ulicou, aby malo viac času prechádzať sa a objímať sa s ním. Takto si spomína na svoju mladosť a na veľkonočné sviatky

Oblievačka Vojlovičanka Anna Kucháriková, etnografka a zberateľka fotograﬁí: „Bolo to pôstne obdobie pred Veľkou nocou, keď sa nerobili zábavy. Dedina sa pripravovala na veľký sviatok. Všetci upratovali svoje domácnosti. Mamy s dcérami utierali okná, prali záclony, pokým chlapi upratovali dvor a priedomie, trávu a chodníky. Na Smrtnú nedeľu rodiny s deťmi chodili v čiernom do kostola, kým na Kvetnú nedeľu dievky chodili v ružičkových oblekoch, prevažne v delinových alebo štikuvaných krojoch. Dievky stáli pred oltárom. Veľkou udalosťou bol Veľký piatok. Po ukončených službách Božích v chráme chlapi si pripravovali veci na pukanie kukurice. To zvyčajne jedávali, keďže sa postilo. Niektoré

rodiny varili bezmäsový bôb. Kukurica sa pukala na ulici pred domom v špeciálnom hrnci, ktorý bol vyhotovený práve na tieto účely. Zišli sa susedovci, založili malý oheň a do dierkavého hrnca, ktorý sa držal nad ohňom, sa položila kukurica. Deti

vo Ferovej krčme u Kolárikov, alebo na Starčovskej ulici na mieste terajšieho slovenského spolku Detvan. Zábava bývala prevažne do polnoci. Dievky sa vtedy ponáhľali domov, aby čakali oblievarov. Niektorá aj zaspala a potom tú chlapci oblia-

Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan. Táto veselica je len ukážkou celoročnej práce mnohopočetných sekcií. Podobne ako v minulosti, aj v súčasnosti Vojlovičania, ľudia veselí a vždy náruživí speváci a tanečníci,

li plným vedrom vody v posteli. V niektorej rodine mládencov domáci púšťali dnu, pokým niekde preskočili bránu a sami vošli do dvora. Mládenci chodievali ulicami so spevom a hudbou. Vodu si prevažne zadovážili v studniach alebo si pre niektoré dievčatá pripravili aj voňavky. Pre každú dievku bola veľká radosť, že ju v tú noc navštívili oblievari. V druhý deň Veľkej noci bolo zvykom, aby dievčatá oblievali chlapcov. O zážitkoch z Veľkej noci sa dlho rozprávalo po dedine.“ Sčasti si vojlovickí Slováci zachovali niektoré zvyky a obyčaje počas

na veľkonočných zábavách tancovali, spievali, učili sa nové ľudové piesne. Veríme, že ten, kto pozná svoju minulosť a váži si ju, smelšie môže vykročiť do budúcich dní, v ktorých tiež pravdepodobne nepôjde všetko ako po masle. Spoločnými silami však pri svornosti, v porozumení a vzájomnej pomoci sa dá mnoho toho prekonať a vykonať, pokiaľ ide o zachovávanie a upevňovanie svojbytnosti. Pritom chceme veriť, že všetci o ňu stojíme. Vďaka mnohopočetným ochotným Vojlovičanom kúsok minulosti

Pukanie kukurice

privolávali biele a veľké pukance, takže vykrikovali nahlas: Biely gunár, biela húska. Bol to pre deti, ale aj pre dospelých zážitok, keď sa napukali biele pukance za plný hrniec. Stávalo sa však, že aj prihoreli, ale aj napriek tomu bol zaujímav ý sám proces pukania kukurice. Ženy v ten deň farbili vajcia v cibuľových šupkách. Deti zbierali ďatelinky a rôzne kvietky, ktoré potom kládli na vajíčka, ktoré následne varili. Mládenci vyhľadávali najväčší strom v dedine, na ktorý zavesia hojdačku. Tí šikovnejší sa štverali na strom, aby zaviazali hrubý štrang a postavili na haluz hojdačku. Potom si pozvali dievčatá, aby sa prišli hojdať. Stávalo sa, že sa niektorí chlapci aj povadili okolo toho, kto ktorú dievku bude hojdať. Na Bielu sobotu sa varilo studenie (huspenina) a piekli sa drobné koláčiky. Na Veľkonočnú nedeľu záväzne celá rodina išla do kostola. Po slávnostnom obede bolo zvykom navštevovať rodinu, a najmä krstní rodičia krstniatka. Do ručníčka zakrútili zopár koláčov a to nosili na návštevu. Vo večerných hodinách bývali zábavy – tanec, na ktorý chodili mládenci a dievčence (záväzne s mamami). Tanec býval prevažne

Ela, Ela, Elečka, červená biela ružička – spievali vojlovické dievčence

veľkonočných sviatkov. Nemožno nespomenúť, že okrem odchodu do chrámu počas sviatkov v súčasnej dobe sa Vojlovičania stretávajú aj vo Veľkonočný pondelok, keď v Spomienkovom dome vo večerných hodinách prebieha veľkonočná tradičná veselica – celoročný program, ktorý pripravujú členovia

z veľkonočných sviatkov zaznamenala aj Slovenská redakcia RTV Pančevo pred niekoľkými rokmi, a tak dokumentárny ﬁlm Štebot jari vo Vojlovici bude aj mladším generáciám svedčiť o bohatej tradícii vojlovických Slovákov. Foto: z archívu Maríny Listmajerovej

SPOMIENKY NA VEĽKONOČNÉ SVIATKY PIVNIČANKY KATARÍNY ČINČURÁKOVEJ

chodu. V nedeľu sa však muselo ísť do kostola. Moji rodičia boli dosť prísni. Otec mi hovorieval, že ak nepôjdem ráno do kostola, nebudem smieť ísť na tanec ani popoludní, ani navečer. V nedeľu sa popravde varil nedeľný obed a v pondelok sa jedla sobotňajšia šunka a kyslá polievka, pražila sa sliepka. Vedelo sa poradie, kedy sa čo má chystať, kýmkoľvek som živá.“ Ako prebiehali veľkonočné a to sme rok za rokom dodržiavali.“ Ako vtedy vyzerali veľkonočné sviatky vo vašej rodine? „Na Veľký piatok sa chodilo do bohoslužby? „Keď som bola dievka, bolo nás kostola v čiernom. Dodržiaval sa plný kostol. Dievčence šli do kostola vyparádené v najkrajších krojoch. Na Veľkú noc a počas sviatkov sme stáli vôkol oltára, niekedy aj vo dvoch radoch. Voľakedy stáli dievčence aj v tzv. uličke, teda pomedzi lavice. Počas sviatkov kostol bol vždy plný plnučký, že až pán farár nemohli prejsť, museli sme sa posúvať. Hlavne sme sa všetky Veľkonočné vajíčka, ktoré vypracovala dievky vo Veľkonočnú spolubesedníčkina dcéra Anna Imreková, nedeľu ponáhľali, aby pivnická kvetinárka sme prišli do kostola prvé a tak si načas nájsť pôst. Na Bielu sobotu sme už varili šunku, chystali klobásku, piekli miesto na kľačanie pred oltárom. koláče. Vajíčka boli farbené aj ci- No veľakrát sme to nestíhali, tak buľovými šupkami, ale moji rodičia sme dookola stáli. Ale aj tak nám boli možnejší, tak sme už aj v tých bolo pekne. Také časy sa, žiaľ, nikdy časoch farbili vajíčka farbami z ob- nevrátia.“

Oblievačky ako obľúbená veľkonočná obyčaj Danica Vŕbová

e niečo v sviatkoch, čo nás šteklí nakuknúť do minulosti. Zaspomínať si na zašlé, pekné chvíle, a hneď nám je pri srdci teplo. Tá nostalgia za zašlými časmi, ktorú v nás veľkonočné sviatky vzbudzujú, práve inšpirovala náš rozhovor so 71-ročnou Katarínou Činčurákovou,

Katarína Činčuráková si s radosťou zaspomínala na veľkonočné sviatky

rod. Grňovou, z Pivnice, v tejto dedine známejšou ako Senárka, kde sme načreli do jej spomienok na tieto sviatky. Pani Katarína, porozprávate nám trochu o tom, ako vyzerali oblievačky vo vašej mladosti? „Keď sme boli deti, chodili ma oblievať iba chlapci zo susedstva. V tom čase bolo veľmi veľa chlapcov v Pivnici. Potom, keď som už začala chodiť do školy, nad ránom ma najprv boli obliať a potom sme všetci šli do školy. Tak bolo, až kým sme neukončili ôsmy ročník. Keď ma obliali, mama im dávali koláče, cukre, farbené vajíčka, jablká... Vtedy nebolo iného. Je zaujímavé, že ma oni parfumom oblievali, nie vodou. Keď som už bola dievka, na tancovačky som chodievala vo Veľkonočnú nedeľu, a vždy som sa ponáhľala byť do polnoci doma, lebo chlapci chodili oblievať už od štvrtej hodiny ráno. Teda keď sme už ôsmy ročník ukončili, my mládež sme už začali chodiť na tance. Vo

Veľkonočnú nedeľu tancovačky do polnoci mali byť hotové, dievky sa museli ponáhľať domov, lebo chlapci čoskoro mali prísť na oblievačky. Chlapcov bolo veľa, ale bolo dosť aj dievok, ktoré museli obliať, tak sa už zavčasu pohýnali, aby všetko stačili. Pivnickí chlapci z každého kúta dediny sa zišli, zobrali si muzikanta a šli oblievať najprv tie dievky, ktoré chodili na tance. Chlapcov v tom čase v našej dedine bolo ozaj veľa a ako ktorá skupina prichádzala oblievať, jedni druhých striedali, čakali pred bránou, aby skupina pred nimi zakončila, a až potom vošla druhá skupina, aby sa nehromadili všetci naraz vo dvore. Až potom, keď dievky z tancovačiek pooblievali, išli oblievať, kde ktorý mal frajerku. U nás dážďovku ťahali, a tak ma vedrami oblievali. Veru, vedeli tí oblievači aj zlé narobiť. Jedni oblievali, druhí išli kravy kŕmiť, aj to nie tak, ako sa patrí, ale nahádzali im to, čo kravy už obžrali, potom sviniam nanosili kukuricu, poviazali na chlievoch dvere, poschovávali vidly, metly... Potom sme im, keď ma už obliali, ponúkali hruškový likér, ktorý sa pripravoval práve z tej príležitosti, víno, pálené, ale aj koláče. Keď moja mama boli mladá, oblievačka musela byť hotová, už pokým sa nešlo na bohoslužby. Ale mňa vedeli chlapci z Veľkej ulice prísť obliať aj popoludní. Keď sa už všetci oblievači vystriedali, chodili sme k starým rodičom pochváliť sa, koľkí nás boli obliať.“ Spomeniete si na nejaký zvláštny zážitok z oblievačiek? „Bolo to, keď som už chodila s mojím budúcim manželom, keď ma chlapci prišli obliať. Števo Týr vtedy bol ešte len mládenček, ale bol aj huncút, čo sa ani doteraz nezmenilo (žartuje). Chytili ma chlapci z oboch strán, aby som neodbehla, jeden ma oblieval z tej, druhý zase z onej strany a Števo mal taký dvojlitrový hrnček. A vôbec som to nečakala: zobral hrnček, nabral vody, zodvihol mi sukne a tak ma oblial (smeje sa). Môj otec, ktorý stál zo strany, mi iba dokríkol, že keby bol na mojom mieste, Števo by už na ulici stál. To mu asi nezabudnem,

ZAUJÍMAVÉ KRASLICE

Neobvyklé metódy Tijana Farkašová

že aj jednoduchým postupom vytvoríte krásne vajíčka. Obyčajné jednofarebné vajíčka môžu byť pekné, ale oveľa zaujímavejšie sú dúhové vajíčka. Prinášame vám

o tuhej zime sa prebúdzame do príjemnej jarnej pohody. Začína sa obdobie skrášľovania okolia, bydliska a verejného priestranstva. Mnohí z nás každý deň behajú s metlou a magickými utierkami. Príchod jari, zobúdzanie prírody a návrat vytúžených slnečných lúčov sa spájajú s oslavou Veľkej noci. Maľovanie veľkonočných vají- Dúhové veľkonočné vajíčka: zaujímavé uničok je veľmi zaují- kátne vzory (foto: z archívu T. Farkašovej) mavá a užitočná činnosť, je to tradícia, ktorá ešte stále nápady s návodmi na jednoduché nevymizla. Dnes tu pre vás máme a pritom pestrofarebné a moderné malý projekt, ktorý vás presvedčí, kraslice. Pena na holenie, či kuchyn-

HLAS ĽUDU | 14 /4953/ 3. 4. 2021

ŠÍD

Gestićovci zachovávajú aj slovenské, aj rusínske obyčaje Blaženka Dierčanová

rásu a radosť veľkonočných sviatkov prežívame aj vďaka početným obyčajam. O tých nám zvyčajne hovoria naši starí rodičia, babky, mamy... Práve preto sme sa rozhodli, že si na

Branislav a Valentína Gestićovci

tradičné zvyky sviatku znovuzrodenia a večného života tentoraz spomenieme v rodine Gestićovej. Tento mladý manželský pár Veľkú noc oslavuje podľa slovenského

evanjelického, gréckokatolíckeho a pravoslávneho kalendára. Branislav Gestić zo Šídu sa pri svojej mame Katke a starej mame Marke Kolárovej naučil rozprávať po slovensky, chodil do slovenského spolku aj do slovenského evanjelického kostola v Šíde, v ktorom sa zosobášil so svojou manželkou. Spomína si, že sviatky vždy oslavovali v kruhu rodiny. „Pre mňa bolo radosťou, keď som ako chlapec chodieval k starým rodičom vo veľkonočné ráno a tam po záhradke plnej pestrofarebných kvetov zbieral to, čo zajko priniesol. Obyčajne to boli farebné vajíčka a sladkosti. Na raňajky sme jedli šunku, vajcia, syr a tento zvyk trvá dodnes.“ Branislav alebo Bane, ako ho v rodine volajú, si pred rokom a pol za manželku zobral Valentínu – milé, sympatické a šikovné dievča z rusínskej (a sčasti aj srbskej) rodiny Tormovej, a tak všetky cirkevné sviatky oslavujú aj podľa juliánskeho, aj podľa gre-

šunka, vajíčka, chlieb, soľ a syr, prikrytý vyšívaným obrúskom, ktorý potom rusínsky farár posvätil. Teraz už tento zvyk nedodržiavame pravidelne. Ja ozdobujem kraslice dekupážovou technikou. Najprv uvarím vajíčka, ofarbím, potom vystrihnem motív zo servítky a pripevním na povrch škrupiny. Najväčšou radosťou pre Baneho a mňa je, keď sa zídu naše rodiny. Chodievame k jedným alebo k

goriánskeho kalendára. Robí im to dvojnásobnú radosť, lebo sa pritom rodina stretáva častejšie. Valentína si tiež spomína, že s košíkom chodievala k starým rodičom po veľkonočné vajíčka. „Podľa tradície v rusínskych rodinách sa kraslice zdobili voskom a potom farbili. Na túto techniku je potrebná zručnosť a pokojná ruka. V niektorých domácnostiach sa vajíčka varili v cibuľovej šupke. Ja som s bratom Posviacka pasky chodievala natrhať ďatelinku a všelijaké lístočky druhým rodičom. Naše rodiny vyrastlín, ktoré sa potom položili na chádzajú dobre, dobre si rozumejú povrch vajíčka a varili v cibuľových (usmiali sa pri tejto konštatácii aj šupkách. Pamätám si, keď som bola Bane, aj Tina) a sviatky prežívame malá, vo veľkonočné ráno mama v ozajstnej radosti. nosievala do nášho gréckokatolíckeho kostola pasku – je to košík s tradičným veľkonočným jedlom:

zdobenia veľkonočných vajíčok ský obrúsok? Skvelí pomocníci pri farbení. Maľovanie vajíčok pomocou peny na holenie Je to síce trochu bizarný, ale veľmi praktický a efektný spôsob, ako dať vajíčkam mramorový look. Ak chcete maľovať vajíčka pomocou tejto techniky, pripravte si: vajíčka uvarené natvrdo, penu na holenie, špáradlo, papierové utierky, farbu na vajíčka a plech na pečenie. Na tento projekt sú vhodnejšie vajíčka s bielou škrupinou. Uvarené vajíčka necháme úplne vychladnúť. Na plech na pečenie nastriekame penu na holenie. Použijeme jej toľko, aby vytvorila hrubú vrstvu. Pokvapkáme ju kvapkami rôznych tekutých farieb na vajíčka alebo potravinárskeho farbiva. Penu s farbami premiešame špáradlom alebo iným tenkým predmetom

(slamkou alebo lyžičkou). Ideálne je použiť 3 –4 farby. Odporúčame použiť ochranné rukavice, aby sa na rukách nevytvorila neplánovaná manikúra. Vajíčko vložíme do peny a obrátime ho tak, aby bolo celé pokryté. Otáčaním vajíčka v pene dosiahneme to, že sa nám po celej ploche škrupiny rozložia farby. Necháme ho v pene 10 – 15 minút, potom papierovou utierkou jemne zotrieme zvyšnú penu a vajíčka sú hotové. Ak takýmto spôsobom dekorujeme viac vajec, odporúča sa vymeniť penu. Dúhové veľkonočné vajíčka Ľahký spôsob farbenia vajec, ktorý si bude vyžadovať vajíčka s bielou škrupinou, tekuté farbivo, fľašu s vodou, kuchynské obrúsky, noviny a rukavice. Zaujímavý efekt sa dá docieliť aj papierovou kuchynskou utierkou. Ako teda zafarbiť

vajíčka na Veľkú noc papierovými obrúskami? Je to veľmi jednoduché a zaujímavé. Predtým ako začneme maľovať vajíčka, rozprestrieme si noviny na stôl, aby sme ho nezašpinili farbami. Ako prvé si uvaríme vajíčka natvrdo a necháme ich vychladnúť. Vychladnuté vajíčka namočíme do vody a opatrne priložíme obrúsky tak, aby nám úplne obopínali celú škrupinu vajca. Následne zoberieme zabalené vajíčko v obrúsku a postupne naň nalejeme kvapky z každého farbiva, až kým nie je vajíčko úplne omaľované. Takýmto spôsobom následne zafarbíme všetky vajíčka a necháme ich vyschnúť. Počkáme niekoľko minút, odstránime obrúsok a vykukne na vás pestrofarebné vajíčko so zaujímavým vzorom. Farba prenikne cez obrúsok a zostane na vajíčku ako dúha po daždi.

Košík s kraslicami (foto: z archívu V. Gestićovej)

Tento mladý, sympatický a zaľúbený pár sa prednedávnom vrátil zo Slovenska, kde kratší čas žili a pracovali. Tina sa tam naučila rozprávať po slovensky. Majú dobré skúsenosti v krajine svojich predkov, no predsa sa rozhodli, že je rodina zmysel života, a preto sa vrátili do Šídu. Aj tento sviatok budú oslavovať spoločne.

KREATÍVNA A ZRUČNÁ OLINKA BANSKÁ ZO SILBAŠA

Veľkonočné vajíčka v novom šate priadza, drôt a mnohé iné. Nová doba však nesie nové nápady eľkonočné vajíčka sú sym- na okrášľovanie veľkonočných bolom plodnosti, nepretrži- vajíčok. Klasika predsa vždy má tosti života a znovuzrodenia. svoju stálu hodnotu, no pribúdajú Ešte v predkresťanskom čase mali k nej ešte novšie, často esteticky rovnakú symboliku a tak boli pre- príťažlivejšie. nesené do kresťanskej kultúry. Olinka Banská zo Silbaša zručnosť v ručných prácach nadobudla už v detstve, keď popri mame začala vyšívať, šiť, háčkovať, štrikovať. Ešte keď do týchto ručných prác pridala aj kúsok kreativity, ktorej má neúrekom, výsledkom boli mnohé ručné práce, ktoré sú oku príťažlivé. Celý rok vyrába najpočetnejšie ručné práce, dekoratívne predmety, no predveľkonočné obdobie venuje výrobe práve tých tematicky usmernených. Pred dvomi rokmi začala aktívne vyrábať veľkonočné vajíčka, ktoré ozdobuje najčastejšie saténovými stuhami a špaOlinka Banská pri vlastnoručne gátom, ktoré ešte doladí ozdobených veľkonočných vajíčkach ďalšími materiálmi. „Na Veľkonočné vajíčka sa však pôvod- ideu, ako okrášľovať veľkonočné ne ozdobovali iba jednofarebne vajíčka, som prišla, samozrejme, a postupom času, najmä od 20. vďaka internetu. Postupne som sa storočia, pribúdajú rôzne inova- sama učila, skúšala, experimentotívne techniky zdobenia. Známe vala a výsledok bol časom stále

Olinka tvrdí, že je záujem o tieto vala vyfúkané slepačie a ojedinele veľkonočné vajíčka pomerne veľký. aj husacie vajíčka. No aktuálne Určitú časť predá, no tú väčšiu však daruje blízkym a známym. Najväčší záujem o veľkonočné vajíčka prejavujú Silbašania, Selenčania, Pivničania a Petrovčania. V aktuálnom roku sa jej nepodarilo predstaviť svoje výrobky, nielen tie veľkonočné, na tematicky zameraných trhoch, keďže aktuálna pandemická situácia všetko zmenila. „Na výrobu najviac používam saténové stuhy, ktorými obaľujem vajíčka a vyrábam ďalšie časti aranžmánu, tiež používam špagát, potom rôzne konáriky, machorasty, drevené podstavce. K aranžmánu často pridám aj miniatúru kuriatka, lienku, huby a napríklad naučila som sa zo saténových stúh vyrábať aj včielku a motýľa, Vajíčko dekorované špagátom ktorí tiež zdobia celkový aran- a saténovými stuhami žmán. No musím povedať, že ani jedno vajíčko, ktoré vyrobím, používa aj polystyrénové vajíčnie je rovnaké. Jedno sa líši od toho ka, ktoré sa dajú kúpiť v rôznych predošlého, lebo som mienky, že veľkostiach. V súčasnosti skúma každé vajíčko má byť jedinečné, nové varianty aranžmánov, mení svojské. Napríklad záujemcovia, celkovú koncepciu a všíma si rekeď vidia moje výrobky, objednajú akcie záujemcov. Predsa vkus si podľa vlastného želania, čiže akú ľudí je rozdielny, preto sa snaží farbu aranžmánu si žiadajú, alebo vyrobiť čo najviac veľkonočných aké materiály aby som kombino- vajíčok rôznych druhov, veľkostí vala. Usmernila som sa dokonca a kombinácií. No táto veľmi zdĺhavá práca je v konečnom dôsledku nedocenená, lebo si záujemcovia o tieto produkty neuvedomujú, koľko času Olinka musí pri jednom veľkonočnom aranžmáne stráviť a ako detailne a pozorne celý čas pracovať a ako kombinovať materiály. Po ukončení Veľkej noci bude pokračovať v tvorivej práci. V minulom roku vyrábala dokonca odevné doplnky pre ženy, rôzne letné a jesenné aranžmány, a v zimnom období sa usmernila na krásne vianočné dekorácie. Aktuálne veľkonočné vajíčka, Saténové vajce (foto: z archívu O. Banskej) Veľkonočné vajíčko ako primeraný darček ktoré dekoruje, budú aj tohto a dekorácia (foto: z archívu O. Banskej) roku zdobiť mnohé domácnosti, bolo farbenie za pomoci vosku – lepší a krajší. No nie je to až také aj na výrobu aranžmánov čisto ktoré určite pochvália jej zručnosť voskovanie, potom pribudli vyškra- jednoduché vyrobiť. V priemere z prírodných materiálov, čo tiež pri- a kreativitu, a pozitívne ohlasy bované vajíčka, tiež sa používali pri až jeden celý deň je potrebný na dáva na hodnote,“ hovorí Olinka. v konečnom dôsledku ju motivujú dekorovaní aj materiály – slama, výrobu jedného vajíčka.“ Na dekoratívnu výrobu použí- k ďalšej tvorivej práci. Miroslav Pap

HLAS ĽUDU | 14 /4953/ 3. 4. 2021

STARÁ PAZOVA

Radosť z farieb jari a veľkonočných sviatkov Anna Lešťanová

eľká noc je najväčší kresťanský sviatok, ale takisto ju považujeme za sviatky jari a života. I pre deti Veľká noc má svoje kúzlo a to, ako sa chystajú na jej oslavu, nám priblížili pazovské ratolesti zo slovenských skupín – najstaršej a staršej v tamojšej Predškolskej ustanovizni Poletarac (v objekte ZŠ hrdinu Janka Čmelíka) so svojimi vychovávateľkami Annou Lešťanovou, Olinkou Farkašovou a Miroslavou Živkovićovou. „V rámci projektu Farby jari, ktorý sme si spolu s deťmi zvolili na toto obdobie, celkom nám

Deti zo slovenských skupín s vychovávateľkami

oblastí, s dôrazom na tradičné zvyky a obyčaje,“ povedali vychovávateľky a naše spolubesedníčky. Na Kvetnú nedeľu v Starej Pazove (a v Slanka menských Vinohradoch) tradične chodia paničky – skupina detí vyobliekaná do ľudového kroKraslice sú hotové – deti hrdé na svoju prácu ja, kde záväzne jedno dievča na zapadli aj témy späté s veľkonoč- hlave má partu. Točiac sa do kruhu nými sviatkami. Tentoraz sme si spievajú pieseň Kvetná nedeľa, naplánovali spracovať až niekoľko ďe si kľúče poďela… Paničky sú

detí a požiadali sme ich, aby svojim ratolestiam sprítomnili, ako oni kedysi oslavovali tieto sviatky, čím farbili vajíčka a na ktoré zvyky a obyčaje sa najviac pamätajú,“ pripomenuli vychovávateľky a doložili, že je toto obdobie, v ktorom deti majú radosť z farieb, ktoré prináša jar, a veľkú radosť z prípravy na veľkonočné sviatky. Podobne ako je to aj v príležitostnej knihe napísané, deti sa najviac tešia z príchodu veľkonočného zajačika, ktorý údajne navštevuje tie poslušné a odmeňuje ich tými najkrajšími darčekmi. A svoje želania, čo by chceli k Veľkej noci dostať, pazovské ratolesti to najkrajšie znázornili na výkresoch.

zvestovateľkami Veľkej noci a túto pieseň vedia pekne zaspievať a zatancovať aj deti z týchto dvoch skupín. V kreatívnych dielňach deti spolu s vychovávateľkami s veľkou radosťou pripravovali pestré kraslice a robili veľkonočné venčeky. Aj počas našej návštevy, ktorá Veľkonočné gratulácie sa uskutočnila s uplatňovaním protipandemických Doma do hniezdočka vyplneného opatrení, v skupinách bolo rušno čerstvou trávou si najmladší Staa vládla tam opravdivá predveľ- ropazovčania prajú dostať hlavne konočná nálada. „Do projektu sa hračky a sladkosti. Detské výtvarné tvorenie v nám ochotne zapojili aj rodičia škôlke bolo tiež zaujímavé. Pri ozdobovaní vajíčok z polystyrénu používali obrúskovú techniku a na tvary vajíčok vystrihnuté z papiera deti ľubovoľne maľovali a lepili samolepky. Boli to vlastne ich originálne gratulácie rodičom k pokojným a požehnaným veľkonočným sviatkom. Jednu z nich zaslali aj čitateľom Hlasu ľudu, s podpisom: Pri ozdobovaní vajíčok z polystyrénu používali obrús- Deti nakreslili výkresy k veľkonočným sviatkom Deti a vychovávateľky z PU Poletarac v Starej kovú techniku a pokyny deťom dávala vychovávateľka (na fotke s vychovávateľkou Annou Lešťanovou) Pazove. Olinka Farkašová

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Pripravila a odporúča: Annamária Chalupová

Čokoládový mousse

dáme ju do rúry na 180 °C a pečieme cca 10 min., kým nebude upečená vrchná kôra. Vyberieme koláč a posypeme ho zmesou strúhanej tekvice a vlašských orechov. Vrátime naspäť do rúry na

Suroviny: • 1 banán • 1/2 avokáda • 50 g čiernej horkej čokolády • 40 ml kokosového mlieka Takto sa to podarí: Do mixéra (blender) dáme banán, avokádo, mlieko a dobre to všetko spolu vymixujeme. Čokoládu opatrne rozpustíme a vylejeme do vymixovanej zmesi a ešte raz použijeme mixér. Ak ste milovník pomarančov, tak odporúčam pridať okolo 20 ml čerstvej pomarančovej

Pohánkové sušienky

šťavy a tiež strúhanú pomarančovú kôru. Hotový mousse servírujeme do malých nádob, necháme okolo 15 min. v chladničke a následne ľubovoľne ozdobíme.

Tekvicový koláč Suroviny: • 3 vajíčka • 1 polievková lyžica hnedého cukru • 100 ml jogurtu • 2 poháre špaldovej múky • 1 kávová lyžica prášku do pečiva • 300 g nastrúhanej tekvice • 200 g orechov Takto sa to podarí: Oddelíme žĺtky od bielkov a vyšľaháme ich s cukrom do peny, aby žĺtok dostal bielu farbu. Potom pridáme olej a jogurt a premiešame. Pridáme

Suroviny: • 125 g pohánkovej múky • 2 PL hnedého cukru (kokosový alebo brezový) • 1 PL strúhaného kokosu • 75 g masla (alebo kokosového oleja) • 2 žĺtky Takto sa to podarí: Všetky prísady zmiešame spolu a zamiesime hladké cesto. Zabalíme do fólie a necháme v chladničke cca 30 min., potom vyvaľkáme tenké cesto a formu-

jeme rôzne tvary. Pečieme na 180 °C cca 10 –15 minút.

Zdravé cícerové guľôčky

ešte múku a prášok do pečiva. Všetko spolu premiešame, aby sa suroviny zjednotili. Nastrúhanú tekvicu a orechy zmiešame v inej miske a pridáme šťavu z polovice citróna, v tretej miske ušľaháme sneh z bielkov. Na vymastený plech nalejeme žĺtkovú zmes a

Suroviny: • 1 banán • 150 g cíceru (upečeného) • 30 g ovsených vločiek • 1 PL višňovej šťavy • 2 PL kokosového oleja • 2 PL medu • 50 g strúhaného kokosu Takto sa to podarí: Do mixéra pridáme cícer a ovsené vločky a dobre vymixujeme. Ďalej pridáme do toho banán, višňovú šťavu, kokosový olej a med a ešte raz rozmixujeme, aby sa všetky suroviny zjednotili. Formujeme guľôčky a obalíme ich

Veľkonočný kaleidoskop pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

asi 8 minút, potom koláč natrieme bielkom a necháme v rúre, kým bielky nezhnednú. Koláč nakoniec posypeme vlašskými orechmi a prelejeme trochou medu.

v strúhanom kokose. Necháme v chladničke cca 20 min. Prajem vám dobrú chuť.

Kultúra OBNOVENÁ ČINNOSŤ OBNOVENÉHO MOMS PIVNICA

V prospech budúcich generácií Miroslav Pap

iestny odbor Matice slovenskej v Pivnici bol založený 31. marca 1991. Iniciatívu založenia MOMS Pivnica najviac prejavoval vtedajší evanjelický farár Martin Slamaj a za prvého predsedu bol zvolený Ján Guba. Miestny matičný odbor od svojho založenia však zápasil s mnohými neporozumeniami a s nedostatočným záujmom najmä ostatných spolkov o jeho činnosť. Cieľom tohto odboru bolo oživiť kultúrny život v Pivnici za pomoci ostatných spolkov. Postupne pre ďalšie nedorozumenia činnosť pivnického miestneho odboru bola minimalizovaná, až celkom zanikla. Podľa posledného zoznamu v archívnych dokumentoch si matičné členské platilo až 2 061 Pivničanov. Posledným predsedom bol Jozef Valihora, ktorý tiež patril medzi zakladateľov miestneho odboru. Presne dvadsať rokov od založenia MOMS Pivnica a presne

v marci tohto roku vznikla myšlienka (po niekoľkých návratoch v minulosti), aby sa činnosť odboru opäť aktivovala s primárnym cieľom zachovania kultúry, jazyka a etnického povedomia. V utorok 23. marca 2021 sa v priestoroch základnej školy zoskupili predstavitelia spolkov, základnej školy, ako aj jednotlivci, ktorých cieľom bolo oživenie tohto odboru. Z dôvodu zložitej epidemiologickej situácie na zasadnutí nebol prítomný väčší počet ľudí. V rámci stretnutia boli uvedené základné údaje o MOMS Pivnica a zdôvodnené príčiny zastavenia jeho fungovania. Prítomní si následne spresnili hlavné ciele odboru a princípy jeho fungovania do budúcna. Vymenovaná bola sedemčlenná správna rada a trojčlenná dozorná rada, ktoré budú hlavnými orgánmi na ďalšie obdobie. Správna rada následne zvolila vedenie miestneho matičného odboru. Za predsedníčku MOMS

Členovia správnej a dozornej rady (foto: z archívu MOMS Pivnica)

Pivnica bola zvolená Tatiana Naďová a podpredsedami budú Miroslav-Juraj Béla a Zdenka Kámaňová. Funkciu tajomníčky bude vykonávať Vesna Kámaňová a pokladníčkou bude Gabriela Gubová-Červená. Predsedníčkou dozornej rady bude Zdenka Papová. Všetky návrhy boli jednohlasne schválené. Pred novým vedením Miestneho odboru Matice slovenskej v Pivnici je veľký záväzok. V prvom rade oživiť jeho činnosť a potom

aktívne pôsobiť na všetkých poliach orientovaných na zachovanie menšinovej kultúry. Za cieľ si obnovený MOMS dal nadviazať dobrú spoluprácu so všetkými spolkami, základnou školou, cirkevnými spoločenstvami, združeniami a klubmi v Pivnici, ako aj s vedúcimi menšinovými inštitúciami. Iba s dobrou spoluprácou bude aktívne pôsobiť v prospech menšiny a nových prichádzajúcich generácií, ktoré budú nositeľmi etnickej identity.

ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Aktuálne projekty a výstava Jaroslav Čiep

tom, že Združenie petrovských výtvarných umelcov v piatok 12. marca malo svoje výročné zasadnutie a že predsedníčkou aj v nastávajúcom mandáte zostane Mária Struhárová, sme čitateľov informovali pred dvoma týždňami. Keďže zhromaž-

Časť vedenia ZPVU • KULTÚRA •

denie bolo interného rázu, vedenie ZPVU v piatok 26. marca usporiadalo tlačovú besedu pre médiá, aby aj širšiu verejnosť oboznámilo predovšetkým so svojimi plánmi. Predsedníčka okrem iného vyzdvihla, že ZPVU zoskupuje zo 60 členov a na tento rok si naplánovali početné aktivity. Okrem už tradičných výstav (Deň Petrovca a SNS)

chcú pokračovať aj s organizovaním výtvarných táborov pre deti a dospelých a svoju činnosť prezentovať tak doma, ako aj za hranicami: Slovensko – Nedeľa Záber z kolektívnej výstavy z výtvarného tábora vo Vlkolínci 2019 a 2020 v Petrovci, ktorú si záujemcovia môžu (Klub UNESCO teraz pozrieť Slovakia), Nemecko (mesto Kirchheim unter s predajom tých výtvorov. Za odTeck), v prípade, že to situácia predané peniaze plánujú pomôcť existenciu združení detí s osobitdovolí. Členka správnej rady Tatiana nými potrebami MY z Petrovca a Milina Turanová viac posvietila Objatie z Kulpína. S poľutovaním na prichystané projekty a granty zdôraznili, že rady ZPVU navždy doma a v zahraničí, ktoré zaslali opustili členovia Vladimír Urbanček na viaceré adresy. Prízvukovala z Petrovca, Ján Miškovic z Hložian humanitárny detský výtvarný tábor a Michal Hasík z Kulpína. 14 /4953/ 3. 4. 2021

Kultúra PREMIÉRA KYSÁČSKYCH DIVADELNÍKOV

Dvaja – na výbornú Michal Ďurovka

ru Júliusa Barča-Ivana Dvaja premiérovo zahrali mladí, avšak už skúsení a ostrieľaní herci Ochotníckeho divadla KC Kysáč v piatok 26. marca vo veľkej sále KC Kysáč. Premiéra sa konala v súlade so všetkými opatreniami schválenými Krízovým štábom pre oblasť kultúry v Srbsku. Re-

alizovaná bola v obmedzenom režime a za sprísnených protiepidemiologických opatrení, takže aj predpísaný odstup sedadiel prispel k určitej nekaždodennej slávnostnej atmosfére. Pôvodný text tragiklauniády Dvaja z roku 1945 upravil a predstavenie režíroval Ján Privizer. Príbeh dvoch cirkusových klaunov, ktorých spája spoločné previnenie,

Z premiéry: (zľava) Branislav Čeman, Andrea Miháľová, Ivan Privizer a Kristián Križan

s prvkami absurdnej drámy vynikajúco ožili talentovaní herci: Ivan Privizer (Starík), Branislav Čeman (August), Kristián Križan (Mauro), Andrea Miháľová (Ona) a Jaroslav Marčok (Osoba X). Návrh hudby, svetla, scény Univerzálne etické a otázky a skvelé výkony a kostýmov mal kysáčskych hercov na starosti kolektív. Zvukárom bol Ivan Madacký, situáciách zapríčinených mučivým svetlárom Saša Čižmanský. Tech- pocitom viny. V izolovanom pronickú skupinu tvoria: Ján Kohút, stredí v chalupe ďaleko v horách Pavel Surový, Ondrej Gaško, Jaro- na povrch sa vynárajú univerzálne slav Marčok, ktorý bol zároveň aj etické otázky základných kategóšepkárom, a kolektív. Plagát a afiš rií dobra a zla, hriechu, zločinu, predstavenia navrhol Ivan Sabo. svedomia, zodpovednosti a sloRuku k dielu priložili i zamestnanci body. Diváka počas celej insceKC Kysáč. Realizáciu predstavenia nácie provokujú rôzne dvojice, či finančne podporila Správa pre už prostredníctvom scénografie, rekvizít, alebo dvojíc postáv, a až kultúru Mesta Nový Sad. Režisérovi a hercom sa na výbor- do konca predstavenia ho nad nú podarilo stotožniť diváka s psy- hladinou udržiava nezmyselná chologickými štúdiami náročných spoločná púť hrdinov, z ktorej niet dramatických postáv, otázkami úniku a o ktorej aj po ukončení medziľudských vzťahov, oživujúc predstavenia ešte dlho možno ľudské existencie vo vyhrotených premýšľať.

STARÁ PAZOVA

Postúpilo 22 recitátorov Anna Lešťanová

organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova tohtoročná obecná prehliadka recitátorov sa v súlade s rešpektovaním protipandemických opatrení konala online. Prihlásení účastníci prehliadky mali záväzok do pondelka 22. marca do 20. hodiny zaslať videozáznam prednesu svojej básne na facebookovú stránku staropazovského zväzu ochotníkov. Počet prihlásených recitátorov bol najprv 77 vo všetkých vekových skupinách, ale pre nový spôsob jej online usporiadania sa zmenšil. Výkony recitátorov na základe zaslaných videonahrávok hodnotili Miodrag Petrović, herec Srbského národného divadla v Novom Sade, a Miruška Kočišová, dlhoročná recitátorka a pedagogička zo Starej

www.hl.rs

Pazovy. V mladšej vekovej skupine sa tejto prehliadky zúčastnilo 32 recitátorov a do oblastnej prehliadky, ktorá sa uskutoční po 9. apríli v Sriemskej Mitrovici, tiež v online forme, postúpilo 8 recitáto-

rov. V strednej vekovej skupine na obecnej prehliadke v Starej Pazove sa zúčastnilo 18 recitátorov a do ďalšieho kola súťaženia postúpilo tiež 8 recitátorov. Medzi nimi aj traja žiaci tamojšej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka, ktorí

Medzi 22 recitátormi zo Staropazovskej obce do oblastnej prehliadky postúpili (z najstaršej vekovej skupiny) aj Jana Rumanová a Andrej Simendić, ktorí recitovali po slovensky

Informačno-politický týždenník

recitovali po slovensky: Tatiana Babinková, David Simendić (pedagogička Lýdia Gedeľovská) a Mária Grbićová (pedagogička Jarmila Dolinajová). V najstaršej vekovej skupine prehliadky sa zúčastnilo 6 recitátorov a všetci postúpili do oblastnej prehliadky. Medzi nimi aj dvaja predstavitelia staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka: Jana Rumanová a Andrej Simendić (pedagogička Anna Simonovićová). Podľa slov Petra Nerandžića, tajomníka Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, pre všetkých recitátorov, ktorí postúpili do ďalšieho kola súťaže, sa v pondelok 5. apríla v divadelnej sále bude konať nové videonahrávanie v spolupráci s RTV Stará Pazova, aby všetci mali rovnaké kvalitné nahrávky, čo nebolo príznačné pre obecnú prehliadku recitátorov. • KULTÚRA •

NOVÁ PREMIÉRA V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE

Kebab po petrovsky Jaroslav Čiep

a premiéru predstavenia Kebab si naša kultúrna verejnosť pre známe sociálne reštrikcie v krajine musela počkať vyše roka, ale predsa sa, hoci v obmedzenom počte, dočkala aj prvého predvedenia hry v pondelok 29. marca na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. „Ide o predstavenie, ktorého premiéra mala byť ešte v apríli minulého roku, ale sa nám to nepodarilo pre koronu. Je to už tretíkrát, čo sme predstavenie začali nacvičovať, ale už sme to dotiahli najdlhšie, tak hádam túto prácu už aj ukončíme. Ak bude všetko v poriadku, premiéru sme naplánovali na 6. marca tohto roku,“ hovorila nám ešte vo februári riaditeľka SVD Viera Krstovská. Síce ani tá prognóza sa nesplnila na sto percent, ale predsa sa predstavenie k verejnosti dostalo koncom marca. Svetovú premiéru predstavenie Kebab rumunskej autorky, režisérky a dramatičky Gianiny Cărbunariu (1977) malo v roku 2007 v Berlíne a Mníchove v Nemecku. V réžii Svetlany Gaškovej, ktorá sa podpisuje aj pod dramaturgiu, scénograﬁu a kostýmy, toto predstavenie v Petrovci po prvýkrát malo možnosť sledovať zo 50 „šťastlivcov“. Vzhľadom na nové protipandemické opatrenia divadlá majú povolené hrať iba pre obmedzený počet divákov. Podľa aktuálnych nariadení ob-

medzenie veľkej siene v Petrovci je na 50 ľudí. Svetlana Gašková (1993) z Kysáča je vyštudovaná divadelná dramaturgička a režisérka, ale aj

Pokrytectvo, zneužívanie a zdanlivý pocit „dobrého života“

Režisérsky debut v SVD: Svetlana Gašková

herečka. Svoj režisérsky debut mala v roku 2015 s autorským predstavením pre deti Zázračná kniha v Kysáči. So Slovenským vojvodinským divadlom spolupracovala aj ako asistentka réžie v inscenácii Profesionál. Divadelná inscenácia Kebab je jej prvá samostatná réžia v profesionálnej inštitúcii. V silnom a expresívnom predstavení napodobňujúcom súčasnú extrémnu realitu a dobrovoľné vysťahovalectvo pri zvrate mravných hodnôt si zahrali traja herci, ako sa to uvádza aj v samotnej predlohe. Herecké obsadenie bolo ako pre svojráznu „mládežnícku scénu“ – maloletá Mady – debutantka Shaili Ponigerová-Forero z Petrovca, pasák Voicu – Ivan Privizer a študent Bogdan – Aleksandar

Aj scénograﬁa s klietkou umocňuje pocit stiesnenosti v cudzom svete • KULTÚRA •

Kolár, obaja z Kysáča. Všetci traja sa svojimi výkonmi pri veľmi ťažkej predlohe postarali o to, aby sme získali nádej, že sa aj naše profesionálne divadlo bude rozrastať, že má budúcnosť a vychováva si hercov, s ktorými počíta aj v nasledujúcom období. V predstavení ide o 15-ročné dievča z Rumunska, ktoré odchádza do zahraničia, do Írska, a dostáva sa do problému násilia a traﬃckingu. Podľa slov režisérky

dobrovoľnej migrácie. Súčasný slangovo-vulgárny jazyk, objektivizácia ženského tela a násilné situácie, ktoré sú nám známe z vlastného okolia, no o ktorých sa (ešte stále) bojíme hovoriť, sú obrazom všetkého zlého, čo nám patriarchát a konzumistický spôsob života ponúkajú“. Trefnú hudbu posilňujúcu drsnosť deja ako svoju autorskú podpisuje Jaroslav Zima. Tím technikov je pri predstaveniach SVD

Poklona hercov a režisérky pre divákov po premiére, ktorí ocenili ich výkony

„divadelná hra Kebab nám prináša veľmi aktuálnu myšlienku týkajúcu sa identity prevažne mladých ľudí v postkomunistických krajinách. Bezvýchodisková situácia v štáte, v ktorom sa narodili, konkrétne v Rumunsku, donútila Voica, Mady a Bogdana, aby svoj štát opustili a odišli na západ, do Írska, za lepším životom. Takúto paralelu je možné všimnúť si aj u nás, v Srbsku, nakoľko je problém s národnou identitou veľmi rezonujúci. Je to divadelná hra, ktorá ponúka tvrdý a nekompromisný pohľad na európsky sen a nastoľuje otázky, ktoré nás nútia premýšľať o ilúzii

v poslednom období štandardný: Jaroslav Zima ako majster zvuku a Peter Čáni ako majster svetla. Scénickými majstrami sú Ondrej Mištec a Ján Mega. Šepkárkou bola Ivana Ožvátová a organizátorkou predstavenia Miroslava Blažićová. Dizajn propagačných materiálov navrhla Irena Lomenová. Ako sme sa dozvedeli v SVD, prvá repríza predstavenia Kebab bude už po veľkonočných sviatkoch, presnejšie 10. apríla, po čom v apríli toto predstavenie plánujú zreprízovať ešte raz. Foto: J. Čiep a z archívu SVD

14 /4953/ 3. 4. 2021

Kultúra VÝSTAVA MIROSLAVA HRAŠKA V ÚKVS

Traﬁl podstatu nášho sveta nou Chalupovou. Povedal, že v roku 1974 UNICEF vytlačil Chastav pre kultúru vojvo- lupovej obraz Zima na pohľadnidinských Slovákov a Na- ce v dvoch miliónoch exempládácia Babka v Kovačici rov a vlani UNICEF Srbska vydal spoločne zorganizovali výstavu kalendár, do ktorého zaradil aj obrazov insitného maliara Miro- Miroslava Hraška ako jediného slava Hraška. Vernisáž sa usku- maliara z celého Srbska. Tak ako točnila v piatok 26. marca iba Chalupová, ani Hraško zatiaľ pre predstaviteľov médií a pre nemieša farby. V spomenutom širšiu verejnosť výstava bude porovnávaní pripomenul, že v miestnostiach ÚKVS otvorená Chalupová účinkovala na niekoľdo 23. apríla. kých medzinárodných výstavách a na mnohých „prerážala ľad“, a Hraško na poslednom Bienále ilustrácií v Bratislave účinkoval ako jediný insitný maliar za 50 rokov, koľko Bienále ilustrácií existuje... Potom o výstave hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík a povedal, že ide o čistý insitný prejav. Zhodol sa, že Hraškovu t vo r b u m ož no porovnávať s Chalupovou, aj keď ide o farebnosť, ale aj o formy. „Mirko Hraško traﬁl podstatu nášho sveta a nášho žiMladého autora porovnávajú so Zuzanou Chalupovou: (zľava) Pavel Babka a maliar Miroslav Hraško vota v rámci svojej poetiky hneď Autor Miroslav Hraško z Hajdu- na začiatku,“ povedal Valentík šice je najmladším autorom na a dodal, že Hraško eliminoval zozname Insitného maliarstva takmer všetky zbytočné detaily Slovákov v Srbsku ako súčasť v predstavovaní života a nechal nehmotného dedičstva v Srbsku. to podstatné – zem, nebo a nás. Prítomných na vernisáži priví- Ako ďalší element Hraškovej tal riaditeľ ÚKVS Vladimír Fran- poetiky Valentík uviedol jeho cisty. O samotnej výstave najprv znázornenie človeka: „Nie náhohovoril Pavel Babka, zakladateľ dou je človek na jeho obrazoch Nadácie Babka, a porovnával maličký, drobný, ale znázornený autora Miroslava Hraška so Zuza- pestrými farbami a v pohybe. Danuška Berediová-Banovićová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Takí sme my – malí, drobní, štíhli a plní pohybu.“ Prihovoril sa aj autor a poďakoval sa všetkým prítomným. Zahlásil cyklus výstav, ktorý po ÚKVS bude pokračovať v Kovačici, Moskve a Bratislave. O tvorbe Miroslava Hraška hovoril aj Igor Rod, syn insitného maliara Ivana

Roda. Pri tejto príležitosti Pavel Babka a Miroslav Hraško odovzdali 50 slovensko-srbských kníh o japonskom insitnom maliarstve Vladimírovi Francistymu, ako aj 100 kníh zakladateľovi Detskej svadby v Kovačici Pavlovi Balážovi.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Slovenská hudba vo Vojvodine 2019 (ISBN 978-86-87947-41-2) Jaroslav Čiep

lani svetlo sveta uzrela ďalšia z radu publikácií, ktoré zachytávajú obsah už tradičných muzikologických konferencií. Tie Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporadúva každoročne. Tlačou vyšiel zborník z 15. ročníka konferencie muzikológov a prednesených prác hudobných odborníkov v Novom Sade 23. novembra 2019. Zborník Slovenská hudba vo Vojvodine 2019 obsahuje príspevky popredných domácich a zahraničných muzikológov a hudobníkov, medzi nimi aj odborníkov z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine a iných renomovaných združení. Do tejto edície zborníka, ktorý sa niesol v znamení a témy Výskum, dokumentácia a prezentácia hudby vojvodinských Slovákov, sú zaradené príspevky Mgr. Dominiky Machutovej, PhD., Mgr. Marcela Jánošíka, Mgr. art. Miliny Sklabinskej, PhD., spoločne Mgr.

Alžbety Lukáčovej, PhD., a Mgr. Anny Medveďovej ml., Marieny Stankovićovej-Krivákovej, Mgr. art. Martina Urbana, PhD., Ľudmily Berediovej-Stupavskej, PaedDr. Juraja Súdiho PhD., a Mgr. Martiny Cyprichovej. Viaceré príspevky sú bohato ilustrované notovými záznamami alebo fotograﬁckými ilustráciami. Na záver je fotogaléria z konferencie a zreprodukovaných je 22 fotograﬁí Nataše Simonovićovej. Zborník zostavila Milina Sklabinská, ktorá prichystala úvodné slová vytlačené aj po slovensky, aj po srbsky. Publikáciu Slovenská hudba vo Vojvodine 2019 s podtitulom Zborník prác 15. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov Nový Sad 23. novembra 2019 vydali Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade a Slovenský kultúrny klub v Srbsku v Báčskom Petrovci. Zlepená je do mäkkej väzby rozmeru 20 x 15 cm. Vytlačená je na kriedovom papieri v kolore v rozsahu 136 strán. V náklade 100 výtlačkov a s vročením 2020 ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade. • KULTÚRA •

V RUME

Výstava Slovenská staropazovská insita Anna Lešťanová

ýsledkom spolupráce Vlasteneckého múzea Ruma a Turistickej organizácie Obce Stará Pazova je i výstava Slovenská staropazovská insita autorky Anny Očovajovej. Slávnostné otvorenie, ktoré sa pre aktuálne epidemiologické opatrenia konalo iba pre predstaviteľov prostriedkov verejného informovania, bolo v utorok 23. marca v sále Legátu Dr. Romana Soretića. Diela Anny Očovajovej na tejto jej prvej samostatnej výstave verne znázorňujú tradičný život staropazovských Slovákov.

nej prezentácii expozície, ktorá bola tiež v utorok 23. marca, sa zúčastnila i Anna Očovajová ako jedna z dvoch spolupracovníčok zo Starej Pazovy. Známa staropazovská insitná maliarka Očovajová Z tvorby Anny Očovajovej začala najprv maľovať na tanieroch v 70. a 80. ro- niekdajšieho svadobného cykkoch minulého storočia. Touto lu od obliekania mladuchy, jej prácou sa zaoberala iba niekoľko odchodu z rodičovského domu rokov a musela ju prerušiť pre iné a častí tradičného života v manzáväzky a nedostatok času. Jej želstve. Bohatstvo koloritu a boveľkou túžbou bolo maľovať na hatstvo detailov na autorkiných obrazoch svedčia o zdravom a veselom vzťahu k životu.“ Anna Očovajová je aktívnou členkou Združenia pazovských

žien a účastníčkou početných príležitostných podujatí a bazárov. Podľa slov Milivoja Kovačevića autorka výstavy je aj neúnavnou spolupracovníčkou Turistickej organizácie Obce Stará Pazova a vždy im je ochotná pomôcť a poradiť. Fotograﬁe: z archívu múzea

OBECNÁ PREHLIADKA RECITÁTOROV V ŠÍDE

Recitácie po slovensky aj na oblastnej súťaži Blaženka Dierčanová Z otvorenia výstavy Slovenská staropazovská insita v Rume: (zľava) Branislava Konjevićová, Milivoj Kovačević, Anna Očovajová a Jelena Arsenovićová

Na vernisáži okrem autorky hovorili Branislava Konjevićová, riaditeľka Vlasteneckého múzea Ruma, Milivoj Kovačević, predstaviteľ Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, a Jelena Arsenovićová, kostódka – etnologička múzea. Výstava Slovenská staropazovská insita je pre návštevníkov otvorená do 17. apríla. Spolupráca medzi múzeom a turistickou organizáciou je výnimočne dobrá, o čom svedčí aj úspešne realizovaný projekt za podpory Ministerstva kultúry a verejného informovania pod názvom 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy, v rámci ktorého usporiadali etnologickú výstavu. Ďalším výsledkom spolupráce je stála minietnologická výstava Pazovský kútik vo Vlasteneckom múzeu Ruma. Na oﬁciál• KULTÚRA •

plátne, a to sa jej aj splnilo v roku 2016. Odvtedy sa táto talentovaná Pazovčanka svojím koníčkom aktívne zaoberá. Na svojich dielach verne znázorňuje ľudový odev, zvyky a obyčaje staropazovských Slovákov, a tým ich chráni pred zabudnutím. Maľuje na plátne, dreve, tekvičkách, zaoberá sa i pyrografiou a najnovšie svoje miniumelecké dielka zhotovuje i z polystyrénu. Viac o tejto prvej samostatnej výstave pazovskej inistnej maliarky sa zmienila Jelena Arsenovićová, ktorá okrem iného povedala: „V podstate tu by sme nemali hovoriť o nejakých pravidelných či nepravidelných výtvarných technikách a výrazoch, lebo ide o predstavenie každodenného života, prác v poli, obyčají, častí

ultúrno-vzdelávacie stredisko Šíd aj toho roku bolo organizátorom Obecnej prehliadky recitátorov, tentoraz to už bol 51. ročník. V troch skupinách súťažilo 61 žiakov základných a stredných škôl z územia Obce Šíd. Obecná súťaž recitátorov pod názvom Básnik môjho rodu sa konala 17. marca v sieni Kultúrno-vzdelávacieho strediska Šíd a prednes recitátorov hodnotil režisér a herec Cvetin Aničić zo Šídu. Tohto roku recitátorov bolo menej: v prvej skupine žiakov (nižšie ročníky základných škôl) účinkovalo 30 recitátorov, v druhej skupine sa predstavilo 19 žiakov vyšších ročníkov základných škôl, pokým v tretej skupine bolo iba dvanásť stredoškolákov. Štyri žiačky Základnej školy Savu Šumanovića v Erdevíku prózu a poéziu predniesli vo svojej materinskej reči – po slovensky. Janu Záborskú, Sáru

Činčurákovú, Anđelu Farkašovú a Tijanu Mockovú na túto súťaž pripravila učiteľka Ruženka Ďuríková. Do ďalšej – oblastnej súťaže

Odmenené žiačky s učiteľkou: (zľava) Tamara Nikolićová, Ruženka Ďuríková a Sára Činčuráková

v Sriemskej Mitrovici postúpilo šestnásť recitátorov. Medzi nimi aj Tijana Mocková a Sára Činčuráková. Kultúrno-vzdelávacie stredisko Šíd najúspešnejších recitátorov odmenilo knihami.

14 /4953/ 3. 4. 2021

Kultúra ANNA NOSÁLOVÁ – VŠESTRANNÁ UMELECKÁ DUŠA

Vzrastajúca umelkyňa zo Selenče Miroslav Pap

eno Anna Nosálová je za posledných niekoľko rokov veľmi frekventované v našich menšinových médiách. Niet div, lebo je to maliarka, ktorá sa takpovediac nečakane zjavila v maliarskych vodách a výrazne prispela k nášmu menšinovému výtvarníctvu. Anna Nosálová zo Selenče vyrastala v remeselníckej rodine, čo, ako sama tvrdí, veľmi ovplyvnilo jej umelecký inštinkt. Otec obuvník, hudobník a spevák jej vštepil pedantnosť, presnosť a umelecké nadanie, ktoré v živote využila na rôzne spôsoby. Ako si spomína, prvé znaky záujmu o výtvarné

vyšívaniu gobelínov. Ale kresbami maľovala detské izby vnúčat, svojho času bola aj šičkou, tortárkou a pestovateľkou kvetín vo veľkých množstvách. Na aktívne maľovanie prišiel čas, až keď deti vyrástli: „Potom som sa začala aktívne venovať maľovaniu na skrine, lavičky, stoličky, zrkadlá a kolísky. Doma sme mali starý nábytok, ktorý som po renovácii omaľovala. Dnes sa pozná, že moje maľované skrine a iný nábytok je modrej farby vymaľovaný tradičnými ľudovými motívmi. Zdokonalila som sa aj vo výrobe ostatných úžitkových a dekoratívnych predmetov. Výhodou bolo, že som tieto predmety, ako

dekoratívne predmety a iné. ní jej pomohla aj insitná maliarka Prelomový rok, kedy Anna No- Anna Kotvášová z Padiny. sálová začala aktívne maľovať, Doposiaľ vystavovala svoje je koniec roku 2018. „Na začiatku som experimentovala s maľbou na sklo. Boli to väčšinou portréty, no rýchlo som sa dala na plátno a maľovala som s ak r ylov ými farbami. Musím však povedať, že maľovanie akrylovými farbami vôbec nie je jednoduché. Asi Náboženské motívy prepojené s minulosťou najúprimnejšiu mienku som dostala od výtvar- diela v selenčskej etnoizbe, vo ného kritika Vladimíra Valentíka, Františkánskom kláštore v Báči, ktorý zhodnotil, že som zdolala v Galérii Zuzky Medveďovej namaľovať tvár akrylovými farba- a v Združení petrovských výtvarmi, čo predstavuje najťažšiu časť. ných umelcov, kde je aktívnou V roku 2019 som začala maľovať členkou. aj olejovými farbami.“ Prechádzajúc sa ateliérom Maliarka Anna Nosálová si však Anny Nosálovej sme zistili, že vždy vážila dobré rady každého azda najviac ﬁgurujú portréty umelca. Pri rôznych stretnutiach, detí, ale tých maliarke najmilších na táboroch, vernisážach a iných – vnúčat. A tým sa môže veru podujatiach prichádzali nové pochváliť, lebo ich má úžasných a nové postrehy, ktoré maliarka desať. Maliarka svojimi dielami veľmi rýchlo zdolala. A ako tvrdí, akoby sledovala ich vývoj, rast aj sama zistila určité nedostatky, a dôležité udalosti v ich životoch, ktoré odstránila. Pri zdokonaľova- ktoré rada zvečňuje na mnohých

Anna Nosálová – výtvarná umelkyňa zo Selenče

umenie vznikali v základnej škole, kde pozoruhodne maľovala nielen povinné námety, ale dodatočne maľovala aj menšie portréty spolužiakov. Tieto jej vlohy vedel pochváliť aj vtedajší profesor výtvarnej výchovy Juraj Berédi. Doma maľovala na dreváky z otcovej dielne, čo považuje za svoje prvé diela. Neskôr iba súkromne doma pokračovala v kreslení ceruzou, najmä portrétov svätých. Potom sa pre rodinné záležitosti a výchovu detí venovala výlučne

www.hl.rs

aj ostatné moje súčasné obrazy mohla vystavovať v selenčskej etnoizbe, ktorá je nainštalovaná na poschodí domu kultúry a ktorá patrí etnosekcii pri selenčskom MOMS. V tomto združení som aktívnou členkou už 25 rokov. Svoje dekoratívne a úžitkové predmety som vystavovala aj v Združení žien Dúha.“ Z úžitkových a dekoratívnych predmetov u Anny Nosálovej najviac dominujú maľované drevené šperkovnice, maľované sklenené fľaše, vianočné a veľkonočné

Informačno-politický týždenník

Úžitkové a dekoratívne predmety

• KULTÚRA •

obrazoch. Vnúčatá, ako aj jej deti si to nesmierne vážia. Vo fonde výtvarných prác nachádzame aj množstvo obrazov s náboženskou tematikou. Buď

zachovaný kroj, ale aj zo starých fotograﬁí rôznych námetov vytvorila určitú reprodukciu. Na jej obrazoch nachádzame svojsky spracovanú faunu a flóru, ako

aj tradičnú a sakrálnu architektúru. Maľuje aj zátišia a krajinky. V poslednom čase sa skúša aj pri maľovaní stužiek tradičnými

ale skôr zlúčený ateliér s antikvariátom, lebo ako sama tvrdí, každý starší predmet zo zašlých čias má svoju hodnotu a pri jeho reštaurovaní a obnovení akoby ožije. Lebo napríklad kto by si predstavil, že spodná časť prúteného koša môže byť tak esteticky príťažlivá? Tento ateliér akoby za posledné dva roky ožil a naplnil svoje kapacity. V ňom sa stretávajú aj deti, ktoré Anna Nosálová učí základom maľovania. A to dobrovoľne. Lebo má rada deti a domnieva sa, že z nich môžu byť ďalší umelci, ktorí pozitívne prispejú k menšinovej kultúre. V predveľkonočnom období sa usmernila na ozdobovanie kraslíc. Pomáhajú jej pritom ostatné deti, ale hlavne vnukovia a vnučky. „V minulom roku sme pre pandemickú situáciu nemali žiadny detský tábor, no dúfam, že sa všetko vráti do normálu a že budeme pokračovať s tou-

me, pri dodržiavaní všetkých stanovených predpisov.“ O jej obrazy, ako tvrdí, ľudia majú záujem. „Záujemcovia si aj dnes objednávajú obrazy. Buď aby som im premaľovala na plátno záber z fotografie, alebo majú iné požiadavky. Snažím sa, aby som im splnila želania. No nemajú záujem len o obrazy, ale aj o úžitkové predmety, najčastejšie maľované drevené krabičky. Ale musím priznať, že keď mám predať nejaký môj obraz, veľmi to ťažko prežívam, lebo každý ten obraz má pre mňa vysokú hodnotu. Predsa som dala do toho diela niečo moje. Ale teší ma, keď existuje pozitívna mienka o mojich obrazoch na výstavách. To človeka celkom poteší a dá vzpruhu do ďalšej práce.“ Anna Nosálová sa veľmi rýchlo dostala medzi našich slovenských vojvodinských výtvarných umelcov, ktorí ju medzi seba prijali. Veľmi rada chodieva na tábory, výstavy a stretnutia výtvarných umelcov, kde získava nové vedomosti, ale aj zručnosti. Fascinujúci je fakt, že Anna Nosálová od roku

ľudovými motívmi. Z tohto vidieť, že je paleta námetov diela Anny Nosálovej veľmi bohatá a rôznorodá. Príchodom do ateliéru maliarky Anny Nosálovej človek akoby prišiel do určitého nového sveta, ktorý je bohatý umeleckou hodnotou. Tento ateliér dokumentuje vzrast jej nadania a šírku tvorivosti. Nie je to klasický ateliér,

to aktivitou, ktorej sa teší veľký počet detí. Aj tohto roku s deťmi pravidelne pracujem, iba si ich delím do menších skupín. Napríklad vnuk si privedie kamaráta a ja im hneď dám niečo robiť, tvoriť. Nejako sa musia zabaviť aj v tomto pomerne zložitom čase. Ale keď bude krajšie počasie, tak budeme tvoriť vonku. Čiže dá sa pracovať aj teraz, ale, samozrej-

2019 dodnes namaľovala až 113 obrazov. Ale ako tvrdí, má ešte množstvo predstáv, ktoré je potrebné dať na plátno. Pevne verí, že sa v aktuálnom roku bude môcť zúčastňovať na výstavách a táboroch, kde predstaví svoju tvorbu a schopnosti, ktoré si z dňa na deň zdokonaľuje.

S deťmi pracuje najradšej

ide o portrétové obrazy, alebo určitý dej zo Starej a Novej zmluvy. Zo svätcov najviac dominujú svätý Anton, svätý František,

V tematickom ovzduší

svätý Ján, svätý Jozef, učeníci, Panna Mária a Ježiš Kristus. V jej dielach cítiť hlboké prepojenie s kresťanskou vierou. Veľmi pozoruhodné sú aj diela dokumentujúce a stvárňujúce tradičný odev najmä Slovákov zo Selenče, ale nachádzame tu tradičný odev i z ostatných slovenských prostredí. Týmto spôsobom stvárnila nielen dodnes

• KULTÚRA •

14 /4953/ 3. 4. 2021

Kultúra • Gratulácie

Veľ trh v online forme M. Pap

a Novosadskom veľtrhu od 24. do 26. marca sa konali tri významné podujatia: Veľtrh vzdelávania Putokazi (Smerovníky), programová časť Veľtrhu kníh Dani Laze Kostića (Dni Lazu Kostića) a virtuálna výstava Šidski pejzaži Save Šumanovića (Šídske krajinky Savu Šumanovića). Pre aktuálnu epidemiologickú situáciu boli všetky podujatia realizované v online platforme ExpoOnline.rs, čo znamená, že záujemcovia mohli dané podujatia sledovať z domu. Na Veľtrhu vzdelávania sa tohto roku zúčastnilo 500 vzdelávacích proﬁlov a 70 predstaviteľov stredných škôl a fakúlt, ktorí svojimi prednáškami predstavovali študijné programy. Pri otvorení sa účastníkom prihovoril Zsolt Szakállas, podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, a prof. Dr. Zoran Milošević, pokrajinský tajomník pre vysoké vzdelávanie a vedeckovýskumnú činnosť. Tieto dva sekretariáty sa podieľali na organizácii a ﬁnančnom zabezpečení toho virtuálneho podujatia. Terajší ôsmaci, ako aj maturanti mali možnosť získať najpodstatnejšie informácie o školách, o ktoré majú záujem: o študijnom programe, spôsobe aplikovania, prihláškach, prednáškach a pod., tiež všetky kontaktné informácie. Okrem domácich vzdelávacích inštitúcií na podujatí sa zúčastnili aj niektoré zo zahraničia. Počas troch dní všetky tri podujatia navštívilo cez online platformu okolo 22 000 návštevníkov. V rámci veľtrhu bola otvorená aj konferencia Dni Lazu Kostića v digitálnej forme prilákali pomerne veľký počet vydavateľov, spisovateľov, kritikov, ktorí cez 30 termínov hovorili na vyše 40 tém. Projekt týkajúci sa diel Savu Šumanovića predstavil jeho 12 reprezentujúcich krajinomalieb s detailnými opismi, ako aj videozáznam o jeho 30 obrazoch, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Galérii Savu Šumanovića v Šíde. Zdroj: rtv.rs

V ústrety sviatku vzkriesenia Ježiša Krista gratulujem srdečne všetkým veriacim. Teraz je čas, keď sviatočné dni treba stráviť v kruhu rodiny, v mieri, dobrom zdraví a radosti. Tieto dni sú vhodnou príležitosťou na to, aby sme sa venovali jedni druhým, aby sme strávili viac času s našimi najbližšími, ale aj aby sme pomohli tým, ktorí našu pomoc potrebujú. Kristovo vzkriesenie, najradostnejší kresťanský sviatok, oslavuje vieru a nádej, ktoré sú nám mimoriadne dôležité a potrebné v týchto neistých časoch. Dnes je potrebné mať nadostač síl, jednotu a solidaritu, všetko to, čo má byť základom pri budovaní lepšej a pokrokovejšej spoločnosti po kríze svetových rozmerov. Prajem, aby radosť tohto sviatku všetkých ľudí dobrej vôle naplnila láskou a vierou v kresťanské hodnoty.

Veselé a milostiplné veľkonočné sviatky Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • GRATULÁCIE •

14 /4953/ 3. 4. 2021

Gratulácie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

14 /4953/ 3. 4. 2021

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 14

autor: JÁN BAŽÍK

odchylná podoba

ženské meno

ktorý je na ľavej strane

dreviny bez kmeňa

vpíšte ÝM

fosfor

vzor

argón

ukazodruh vacie obilniny zámeno

časti kostry

V tajničke sú názvy dvoch veľkonočných sviatkov.

tajnička látka v stromoch nebyť v činnosti

poplach

čuchový orgán pohyblivosť

selén narieka

zotrvať v spánku praktická výučba používal zámeno oni

odlišný

starší časť nohy zvierat Taliansko Kotor

živočích vrecovitý obal postava, vzrast

vedieť nový

ampérsekunda

osmium

lovenie

rúrka

umelý človek stavba nad riekou

roztavovať

vodík

TAJNIČKA: IVAN ŠTRPKA

porušil plameňom

rovnaké písmená

AS HL DU ĽU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 13 – VODOROVNE: odrobina, Sr, divák, máj, čaro, ihla, nos, Na, Tb, Di, A, plány, prasa, š, so, Sn, Pt, krb, Emir, lord, tep, otava, Sk, natalita

seknutie

surovina

druh vtáka

nedospelý človek

rádius vzdialenosť lietaním

radovanie sa minerálne látky

vpíšte DU Samuel severský kopytník listnatý strom

časť rastliny má vedomosti latinská predložka

darovali

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 13 z čísla 13 Hlasu ľudu z 27. marca 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA JONÁŠOVÁ, Ul. Masarykova č. 108, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

predložka

hliník riečna ryba

zliatím zhotoviť, odliať

hlasludu.info www.hl.rs

sever

tajnička

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Oznamujte

Nositeľ projektu CONNECTA – TEAM, s. s r. o., Nový Sad, Somborska 13, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zvýšenie kapacity jestvujúceho zariadenia na skladovanie a spracovanie bezpečného odpadu – odpadových drevených paliet, ktoré sa nachádza v Ulici Gavrila Principa 22, na katastrálnej parcele číslo 7737/9, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa naznačuje zvýšenie terajšej kapacity skladovania odpadových drevených paliet zo 100 t na 250 t s denným vchodom odpadu do 40t/denne a zvýšenie spracovania z 12 t/ denne na 40 t/denne s napomenutím, že technicko-technologický postup reparácie odpadových drevených paliet pre opätovné používanie pôvodného účelu zostáva rovnaký. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ pre vypracovanie finančných správ, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

• OZNAMY •

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Drina Vuković z Nového Sadu, Ulica atar č. 2, podala žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba komplexu staníc na zaobstarávanie palivom, v Ulici novosadski put číslo 106, na katastrálnych parcelách č. 3485/20 a 3485/21, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Komplex bude pozostávať z budovy pre veľkoobchod a maloobchod, striešky a zakopaných nádrží na tekuté palivo kapacity 2 x 60 m3 a na tekutý ropový plyn kapacity 10 m3. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. marca 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-152/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

14 /4953/ 3. 4. 2021

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

na rodičov

ROZLÚČKA so švagrom

JÁNOM ŠIRKOM KATARÍNU TRABAKOVÚ rod. Lehotskú 6. 8. 1928 – 1. 4. 2020 – 2021

21. 12. 1939 – 18. 3. 2021 z Kulpína

JÁNA TRABAKA

27. 8. 1927 – 13. 3. 2017 – 2021

hlasludu.info

z Báčskeho Petrovca

www.hl.rs

V myšlienkach zostaneš navždy s nami.

Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachováva

Marta a Robert Abrahámovci

syn Ján s manželkou Zuzanou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s apkom a svokrom

ONDREJOM BALCOM 7. 6. 1942 – 20. 3. 2021

MICHAL JURÍK 4. 12. 1944 – 14. 4. 2019 z Nového Sadu rodom z Kulpína

ZUZANA JURÍKOVÁ

MICHAL JURÍK 24. 3. 1920 – 23. 5. 2003 z Kulpína

rod. Chalupková 6. 12. 1925 – 15. 11. 2013 z Kulpína S veľkým zármutkom, láskou a úctou si na Vás spomínajú

Uprostred neistých rokov smrť nás obkľučuje, priblíži sa zradným krokom a života zbavuje. Ktože našou je záchranou z ťažkých bied a úzkostí? Len Pán, ktorý smrti bránou prevedie nás z milosti. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú: vnučky Jana Balcová a Marína Vozárová s rodinou a nevesta Mária

Vaši najmilší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s otcom a apkom

s apkom a praapkom

ONDREJOM BALCOM

z Kysáča

Tak budoval on na skale slova dom, hosťom tiež kajúcim bol v chráme, keď prestretý Pánov mal stôl. EF 82

EF 98 V nádeji života večného lúčia sa: syn Ondrej s manželkou Kristínou a vnukovia Ondrej a Milan

www.hl.rs

s naším drahým

ONDREJOM BALCOM

z Kysáča

Do rúk Božích porúčame zosnulého po boji, žehnáme ťa amen, amen! Odpočívaj v pokoji.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

V nádeji života večného lúči sa vnuk Branislav s manželkou Vladimírou a synom Jakubom

Informačno-politický týždenník

ONDREJOM BALCOM 1942 – 2021 z Kysáča

Keď žiaľu bremeno nás tlačí a rozlúčkou sme zronení, keď srdcia trápime si v plači, kto rozjasní zrak zahmlený? Len Ty, ó, Pane Ježiši, si Utešiteľ najmilší. S láskou a úctou si na neho budú spomínať teta a švagor Čiernovci s rodinou z Bernolákova • OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na kmotru

na sestru

ANNU KIŠOVÚ

1. 5. 1966 – 18. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca

V myšlienkach si nám stále blízko.

POSLEDNÝ POZDRAV

ONDREJOVI BALCOVI 1942 – 2021 z Kysáča

Srdce rozžialené nevládalo niesť veľkú bolesť za predčasným odchodom milovaného syna. Ach, milý Pane, v tomto smutnom čase, keď srdce kvíli, slzia oči naše, skloň sa k nám v láske, viď naše úzkosti, poteš v žalosti. S úctou si na neho bude spomínať príbuzná Anna Križanová

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

MÁRIU GREKSOVÚ

rod. Valentíkovú 22. 9. 1952 – 6. 4. 2020 – 2021 z Kulpína

rod. Valentíkovú 22. 9. 1952 – 6. 4. 2020 – 2021 z Kulpína Rok uplynul a po Tebe zostali len smútok a spomienky.

sestra Zuzka a švagor s rodinou Jagošovou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Zostali nám len spomienky na Teba a žiaľ.

Ujčiná Zuzana Valentíková, Ján a Rastislav Valentíkovci s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

so strýkom

MICHALOM HASÍKOM

MICHAL ČOBRDA 1954 – 2016 – 2021 z Pivnice

1946 – 2021 z Kulpína

Ten večný pokoj Ti prajeme a na Teba spomínať budeme.

Keby sa dalo zavolať do neba, povedať, ako smutno je bez Teba. Keby sa dal vrátiť čas, pohladiť, počuť Tvoj hlas a stretnúť sa s Tebou zas...

Rodina Hasíková

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tvoja manželka Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 27. marca 2021 uplynul rok, čo nás opustil

ONDREJOM BALCOM 1942 – 2021 pekárom z Kysáča

Na naše spoločné chvíle nikdy nezabudneme. Susedovci Ďurovkovci: Ján so synmi Jánom a Štefanom s rodinami

• OZNAMY •

MÁRIU GREKSOVÚ

S bôľom, láskou a úctou si na Teba spomínajú: Kmotrovci Hrubíkovci s deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

JOZEF HOLOK

JÁN BARNÁK

16. 2. 1944 – 29. 3. 2020 – 29. 3. 2021 z Vojlovice

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdci Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

1938 – 2020 – 2021 zo Starej Pazovy

S láskou si na neho spomínajú

Zarmútená manželka Marka, synovia Jozef, Jaroslav a Miroslav, nevesty a vnúčatá

Jeho najmilší

14 /4953/ 3. 4. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 2. apríla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 28. marca 10.30 Hontianska jar (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Veľkonočné vysielanie (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 30. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie kolážovej relácie bude venované veľkonočným sviatkom. Súčasťou relácie budú aj kultúrne počiny a príspevky z ďalších oblastí spoločenského života v našich prostrediach. Spektrum. Význam Veľkej noci u evanjelikov priblíži pivnický farár Ján Zahorec. Veľkonočné piesne zaspieva miešaný spevokol tohto zboru. Hontianska jar. Veľkonočné zvyky sú stáročia zakorenené v našej kultúre. Vo ﬁlme Hontianska jar z produkcie STV Bratislava je zo všetkých aspektov spracované veľkonočné obdobie tých regiónov stredného Slovenska, odkiaľ pochádza väčšina tunajších Slovákov. Vysielanie pre penzistov bude mať nádych veľkonočných sviatkov. Sestry Anna Hansmanová a Zuzana Medveďová-Koruniaková si zaspomínajú na Veľkú noc v detstve a pripravia krémové buchty. Je tu i príspevok z návštevy hložianskych spolkárok, ktoré predávali huspeninu a veľkonočné suveníry.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny ﬁlm Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený ﬁlm Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 2. apríla – Nájomný zabijak Sobota 3. apríla – Za mrežami Pondelok 5. apríla – Opatrovateľka v akcii Utorok 6. apríla – Neporaziteľný Streda 7. apríla – Odplata Štvrtok 8. apríla – Sahara

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 4. apríla Film: Doba ľadová 3 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Nepriestrelný plán Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 4. apríla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 7. apríla

www.hl.rs

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Veľkonočné posolstvá Veľkonočné zvyky a obyčaje Utorok 6. apríla Kreslený ﬁlm: Veľkonočné pátranie

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 4. apríla

16.00 Veľkonočný koncert (z roku 2019)

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

16.00 – 18.00

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

18.20 18.40

Piatok 9. apríla

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Film: Stolček, prestri sa Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport VÍKENDOVÉ ZÁPASY VK KULPÍN

Prvé mužstvo ide vpred! KULPÍN : STRAŽILOVO 3 : 1 (Výsledky v setoch: 19 : 25, 28 : 26, 25 : 12, 25 : 20) Katarína Gažová

sobotu 27. marca v ďalšom kole Druhej ligy Srbska – severnej skupiny volejbalisti Kulpína v meraní síl s mužstvom Stražilovo zo Sriemskych Karloviec dosiahli ďalšie víťazstvo. Karlovčania sú dobré mužstvo, ktoré sa nachádza v situácii, že nemôže ani vypadnúť z ligy a ani postúpiť, takže hrá uvoľnene a bez nátlaku. Za sebou majú šesť víťazstiev zaradom. Kulpínčania zasa každý zápas hrajú s imperatívom, že musia zvíťaziť. Práve preto v prvom sete mali až deväť chýb v servisoch, hrali kŕčovito a prvý set prehrali. V druhom sa uvoľnili a hrali omnoho lepšie.

Nezaháľali však ani Karlovčania, takže v konečnom sete hrali na rozdiel a Kulpínčania vyhrali. V treťom a štvrtom sete Kulpínčania dokázali, prečo sú v čele tabuľky. Odohrali veľmi dobre a zaslúžene vyhrali. Najväčšia kvalita VK Kulpín je v tom, že má dvadsať veľmi kvalitných hráčov, a akže sa niektorému v tej chvíli nedarí, tu je ďalší hráč, aby ho pohotovo vystriedal, a mužstvo hrá ďalej v dobrom tempe. KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Peťkovský, Hasík, Petrović, Gajičić, Babić, Salatić, Barišić, Ćirić, Emer, Bojkov Kulpínčania na nasledujúci víkend majú ťažký zápas v Novej Pazove.

BOOM VOLLEY : KULPÍN 3 : 0 (Výsledky v setoch: 25 : 16, 25 : 12, 25 : 10) Volejbalistky Kulpína, ktoré súťažia v Druhej vojvodinskej lige,

minulý víkend hosťovali v Prigrevici. V tamojšej veľkej športovej

SRBAKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Prívčas zložili zbrane JEDNOTA – FENIX 0 : 3 (0 : 0) Matej Bzovský

edysi bolo zaujímavé lokálne derby medzi voľakedajším Lifamom a „starším bratom“ Jednotou, aj keď sa súperi nešetrili a niektoré zápasy sa neslávne končili. Minulú sobotu po dlhej prestávke sa zrodilo nové, ale predsa korektnejšie lokálne derby. Jednota totiž privítala nových susedovcov, súkromný klub Fenix, ktorý ako z popola vyrástol vďaka podnikavému predsedovi Milićovi Stojakovićovi, ktorý túto funkciu pred niekoľkými rokmi vykonával v Jednote. Toto pazovské novorodeniatko sa čoskoro presťahuje na • ŠPORT •

vlastnú modernú hraciu plochu neďaleko Železničnej stanice, kým Jednota na takéto pohodlie asi dlhšie počká. Sobotňajšie derby prinieslo dobrý futbal, o čo sa hlavne pričinili fenixovci, v zostave ktorých boli až šiesti bývalí hráči Jednoty. Po začiatočnej iniciatíve hostí prvú stopercentnú šancu mali domáci už v 10. minúte, keď sa rýchly Ragipović ocitol úplne sám zoči-voči s brankárom Krstovićom, ale po nepremyslenom a nepresnom zákroku lopta smerovala vedľa samej žrde. Toto dosť vplývalo na ďalší priebeh zápasu. Deprimovaní domáci

Mladé volejbalistky Kulpína (v čiernych dresoch) si zvykli na malé telocvične, nie aj na veľké športové haly

hale sa dievčatá ŽVK nevynašli najlepšie, lebo doteraz hrali iba v menších školských telocvičniach. Zápas síce prehrali, ale určite nadobudli vzácnu skúsenosť, ktorá im pomôže v nasledujúcich zápasoch. KULPÍN: Dobrovoljská, Ćirovićová, Daniela a Nataša Králikové, Gostovićová, Vidová, Nataša a Daniela Chalupkové, Klaudia Králiková, Kolarská, Babiaková, Nikolićová foto: Viera Dorčová-Babiaková

si v strede poľa nevedeli udržať loptu. Táto nevyužitá šanca akoby im ubrala síl, takže do ukončenia polčasu boli úplne neškodní. Dokonca v 34. min. mali trpkú chvíľu, keď sa po úniku Pejića pohyblivý Dimitrić ocitol pred Jovišićom, ale jeho prudkú strelu zneškodnil kapitán domácich. Už v prvej minúte pokračovania nepozorná obrana domácich dovolila hosťom ujať sa vedenia. Bola to asi prelomová chvíľa zápasu. Hostia v ďalšom priebehu držali réžiu hry vo vlastných nohách, kým domáci úplne poľavili. Hostia hrali jednoduchšie, rýchlejšie a domáci sa po druhom góle v 65. min. vzdali. Privčas zložili zbrane a na rozdiel od svojich motivovanejších súperov pôsobili chaoticky, bez strely na bránu súpera. Hostia trestali každú ich chybu a v 70. minúte dosť ľahko uzavreli výsledok. V 77. minúte Aničić pre nešportové gesto musel

1. Kulpín 2. Kikinda 3. Mladost (NP) 4. Vojvodina NS seme 3 5. Partizan 6. Srem Iton 7. Dunav Volej 8. Stražilovo 9. Mladost (BP) 10. Proleter 11. Vest 12. Sombor

17 15 16 12 17 11 13 11 16 10 18 10 17 9 17 9 17 6 17 3 17 2 17 1

2 4 5 2 6 8 8 8 11 14 15 16

46 : 16 39 : 21 40 : 27 34 : 14 35 : 22 37 : 29 36 : 32 34 : 31 26 : 37 19 : 45 14 : 46 9 : 49

42 35 33 31 31 31 27 26 19 11 7 4

Jelović kedysi hral v Jednote, teraz v mužstve rivala FK Fenix

predčasne pod sprchy. Viacerí hráči v domácom celku ani na tomto meraní síl nepresvedčili, že k mužstvu majú pozitívny vzťah. JEDNOTA: Jovišić, Maoduš (Lazić), Milinković, Kačar, Žilović, Zeljković (Tošić), Ragipović, Perović, Aničić, Živanović (Vujović), Nikolić

14 /4953/ 3. 4. 2021

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina nesplnila plán Viedli sa tvrdé a rovnocenné boje a dosiahli sa tesné výsledky. Vedúci Pavlišania minimálnou výhrou v odpísanej Barande sa upevnili v čele tabuľky, kým ostatní konkurenti o vrch pre slabšie výsledky zaostali. Čoraz hlasnejšie sa však rozpráva o tom, že pre nedostatok peňazí málo klubov má záujem o postup do vyššej súťaže. K tomu čiastočne dopomáha aj to, že sa zápasy hrajú bez obecenstva a klubom chýbajú príjmy zo vstupeniek. Zaujímavejšie je v boji o záchranu. Mužstvám z dolnej časti tabuľky každý bod znamená novú nádej. Po jednom takom bode si z ťažkých hosťovaní priniesli Ilandžania, Uljmania a Jabučania. Ostatné zápasy nepriniesli podstatnejšie zmeny v tabuľke. Výsledky 19. kola: Potporanj – Jugoslavija 1 : 1, Sloga – Polet 1 : 1, Stari Tamiš – Partizan (G) 3 : 1, BAK – Spartak 1911 2 : 0, Budućnost – Banat 0 : 0, Dolina – Partizan (U) 2 : 2, Strela – Hajdušica 1 : 0, Radnički – Crvena zvezda 0 : 1.

DOLINA – PARTIZAN (U) 2 : 2 (2 : 1) Ján Bokor

čakávala sa výhra skúsenejších domácich, ale sa očakávania nesplnili. Namiesto toho si Dolina s mladým, ale veľmi obetavým celkom z Uljmy podľa už videného scenára rozdelila body. Obaja súperi hrali vzletne, bojovne a angažovane. Dolina znovu hrala lepšie v prvom polčase a viac

útočila, ale vytrvalí hostia kládli silný odpor. Domáci sa vedenia ujali v 25. min. Silnú strelu M. Jovanova z voľného kopu brankár hostí krátko odrazil na kopačku dobiehajúceho Kelečevića, ktorý ju upravil do siete. Hostia už v nasledujúcej minúte odpovedali protiútokom. Rýchly Jovanović vybehol pred nepotrebne vybiehajúceho Katanića a zaslal loptu do nebránenej siete – 1

Vytrvalí hostia z Uljmy (v čiernych dresoch) odolávali útokom domácich.

: 1. Veľmi dobrý Kolárik pred koncom polčasu priniesol domácim nové vedenie – 2 : 1 a týmto výsledkom mužstvá odišli na oddych. Aj po prestávke Dolina mala viac z hry. Vytvorila si početné šance, ale gól nedala. Obetaví hostia sa nevzdávali a šťastne chránili svoju sieť, pričom sa vyznamenal mladučký brankár Vujičić. Útočníci Doliny nepresne strieľali a zahodili početné šance. Nuž a potom v závere zápasu sa znovu potvrdilo staré futbalové pravidlo: keď nedáš – dostaneš! Jovanović v 85. min. unikol pozornosti obrancov Doliny a loboval Katanića. Korektný zápas mal divný

Melich nedovolil výprask

oslabení. Na tomto zápase žlté karty dostali Knežević, A. Lipták a N. Ružić a pre zranenie hrať nemôže aj ďalej Folťan a po dnešnom zápase ani Maliar. HAJDUŠICA: Melich, Pejčić, P. Mršić (Đukić), Z. Lipták, Maliar, Petrović, Knežević, Radović, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić.

STRELA – HAJDUŠICA 1 : 0 (1 : 0) Vladimír Hudec

hrisko v Ivanove má minimálne dimenzie a Hajdušičania naučení na dlhé prihrávky a rýchle protiútoky si na to nemohli zvyknúť. Domáci to, pravdaže, vedeli využiť a od prvej minúty zaútočili. Hostia, aj keď oslabení ospravedlneným nehraním Pavlovica, Folťana a M. Mršića, sa dobre bránili, ale v polovici polčasu poľavili. Maliar bol neobozretný, dovolil súperovi, aby mu pred vlastnou bránou odňal loptu a zaslal ju za Melichov chrbát. Aj po tomto góle domáci dominovali a hlavne po ľavej strane, kde hral mladučký a neskúsený P. Mršić, nebezpečne ohrozovali Melicha. Všetko, čo hostia v tejto

www.hl.rs

časti zápasu urobili, boli dva-tri nevydarené protiútoky. Podobne tomu bolo aj počas prvej štvrťhodinky pokračovania. Striedali sa príležitosti pred bránou Hajdušice, avšak brankár Miroslav Melich na tomto zápase bol výnimočne naladený a priam neprekonateľný. Zneškodnil najmenej 4 – 5 stopercentných príležitostí, a tak svoje mužstvo zachránil od úplného debakla. Postupne sa však Hajdušičania zbavili tlaku a presunuli hru na polovicu domácich. Pomohlo im aj to, že od 75. minúty mali hráča viac, po tom, čo brankár ako posledný v obrane mimo šestnástky fauloval N. Ružića a dostal červenú. Do konca zápasu hostia mohli vyrovnať. A. Ružić trafil

Informačno-politický týždenník

koniec. V poslednej skrumáži pred gólom hostí domáci videli hranie rukou obrancu Partizana, ale nie aj rozhodca Jaćimovski, ktorý so svojím pomocníkom Milanovićom a na prekvapenie všetkých odpískal koniec?! Vyvolalo to revoltu domácich na jednej a veľkú radosť hostí na druhej strane, lebo si vybojovali veľmi cenný bod. DOLINA: Katanić, Nestorovski (Janjović), Trajčevski (Kolak), Mitkovski, Kolárik, Kelečević, Jovanov, Radensković, Popović, Josimovski (Svetlík), Bančov (Hlavča) Na nedeľu Dolina bude hosťovať v Hajdušici.

Miroslav Melich bol neprekonateľný

brvno a Radović žrď, od ktorej sa lopta po bránkovej čiare odrazila do brankára. Hostia tvrdili, že prešla čiaru, podobne ako reprezentanti Portugalska v stretnutí so Srbskom, ale rozhodcova bola posledná. Nuž a v 85. minúte rozhodca Rosić z Pančeva ukrivdil hosťom. N. Ružić prenikol do šestnástky, kde bol nedovolene zastavený, ale sa rozhodcova pišťala neozvala, takže všetky tri body predsa len zaslúžene zostali v Ivanove. Na nedeľu v stretnutí s padinskou Dolinou Hajdušičania tiež budú

1. Crvena zvezda 2. Budućnost 3. Partizan (G) 4. Dolina 5. Polet 6. BAK 7. Hajdušica 8. Strela 9. Sloga 10. Stari Tamiš 11. Spartak 1911 12. Potporanj 13. Partizan (U) 14. Jugoslavija 15. Banat 16. Radnički

19 13 19 11 19 9 19 9 19 9 19 8 19 9 19 9 19 7 19 7 19 7 19 5 19 5 19 5 19 4 19 1

3 3 6 6 5 6 3 3 6 4 3 5 4 4 4 3

3 5 4 4 5 5 7 7 6 8 9 9 10 10 11 15

33 : 17 29 : 18 49 : 26 44 : 23 29 : 21 34 : 25 32 : 25 30 : 31 25 : 23 25 : 33 29 : 33 23 : 32 26 : 36 15 : 27 22 : 38 12 : 49

42 36 33 33 32 30 30 30 27 25 24 20 19 19 16 5

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Tvrdé futbalové predstavenie TATRA – PETROVARADÍN 3 : 1 (1 : 1) Pavel Pálik

ota trénera Dragana Ćuluma aj ďalej vyhráva a pomaly beží z dna rebríčka. Vcelku to bolo zaujímavé a tvrdé futbalové predstavenie. Rýchle a nečakané vedenie hostí už v druhej minúte, keď Pavlov využil nedorozumenie domáceho brankára so svojimi zadákmi a darček premenil v gól, predsa nezmýlilo domácich, ktorí sa po štvrťhodine zobudili. Keď sa potom rozohral najstarší hráč, stredopoliar Zukić, domáci gólom naladeného Živojinovića vyrovnali a potom v 56. min. gólom Zukića z pokutového kopu obrátili výsledok vo svoj prospech. Od 56. min. hostia hrali bez vylúčeného Kosku. Konečný výsledok v 87. minúte stanovil Veteha, ktorý jeden z posledných rýchlych protiútokov skončil efektným gólom. Víťazstvo

domácich je úplne zaslúžené. Rozhodca Dragoljević z Báčskeho Jarku žlté karty ukázal Berićovi a Duvnjakovi z Tatry a Šimulijovi, Ristivojevićovi a Stefanovićovi z Petrovaradína a červenú kartu v 56. min. dostal Koska z Petrovaradína.

TATRA: Popin, Mrđenović, Petrović, Živanović, Duvnjak, Stojšić, (Veteha), Živojinov, Svitić, Zukić (Ožvát), Grahovac (Đorđević) a Berić (Radić). Výsledky 21. kola: Futog – Titel 2 : 0, Bačka (Đ) – Omladinac 1 : 2, Tatra – Petrovaradín 3 : 1, ŽSK – Hajduk 0 : 0, Fr. partizan – Bačka (B) 0 : 1, Fruškogorac – Jedinstvo 2 : 1, Sirig – Susek 2 : 1, Slavija –

Zo zápasu v Kysáči

TSK 1 : 0, Veternik – Šajkaš 4 : 0. V 22. kole Tatra si v Kysáči zmeria sily s celkom Bačky 1923 z Ďurdeva.

1. Veternik 2. TSK 3. OFK Sirig 4. Fruškogorac 5. Slavija 6. ŽSK 7. Bačka 1923 (Đ) 8. Fr. partizan 9. Petrovaradín 10. Omladinac 11. Jedinstvo 12. Šajkaš 1908 13. OFK Futog 14. Tatra 15. Bačka (B) 16. Titel 17. Susek 18. Hajduk

21 17 21 14 21 12 21 11 21 11 21 10 21 9 21 10 21 9 21 8 21 7 21 8 21 7 21 6 21 5 21 5 21 1 21 1

2 4 3 5 5 8 7 3 4 5 6 3 5 4 4 3 3 2

2 3 6 5 5 3 5 8 8 8 8 10 9 11 12 13 17 18

84 : 13 46 : 12 32 : 18 49 : 26 41 : 23 42 : 31 38 : 23 40 : 35 31 : 30 31 : 31 43 : 37 38 : 35 34 : 38 25 : 42 19 : 40 27 : 61 21 : 79 10 : 77

53 46 39 38 38 38 34 33 31 29 27 27 26 22 19 18 6 5

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Znovu im chýbala realizácia OFK KLEK – AŠK 4 : 2 (1 : 0) Vladimír Gál

ŠK na hosťovanie do Kleku odišiel bez troch štandardných hráčov – Zakić a Striško dostali žlté karty a Adamov bol chorý. Predsa v prvom polčase Aradáčania boli lepší a mali viac šancí, ale im znovu chýbala realizácia. Prvú šancu mali v 15. min. Na center V. Gála dobre reagoval jeho syn Kristián. Strieľal, obranca zmenil smer lopty, brankár krátko odrazil loptu Ponorcovi, ale aj jeho strelu brankár obránil. O 5 min. K. Gál znovu mal príležitosť, ale slabšie reagoval, takže mu obranca loptu odňal. V 25. min. domáci majú prvú šancu na zápase. Jovanović ušiel Aradáčanom, vyšiel sám pred brankára Cvijetića, ktorý jeho strelu obránil. V 38. min. chybil najprv Korać a potom aj • ŠPORT •

brankár Cvijetić, čo využil Bakoš a priniesol prednosť domácim 1 : 0. Na začiatku druhého polčasu znovu chyba. V 50. min. Davidovac stratil loptu na 20 metrov od svojej brány a z toho útoku domáci dali druhý gól. V 60. min. ďalší gól domácich po chybe kompletnej obrany Aradáčanov. Po tomto góle Aradáčania začali hrať lepšie. Znovu kombinovali otec a syn Gálovci, ibaže tentoraz Kristián bol úspešnejší a dal gól. V 77. min. najlepší výkon na zápase bol, keď Mijić zaslal dlhú prihrávku V. Gálovi, ktorý z 25 metrov pekne loboval vybiehajúceho brankára domácich. V 80. min. sa zranil Jevremov a keďže Aradáčania nemali viac hráčov na striedačke, dohrávali s desiatimi a prijali ešte jeden gól pre konečných 4 : 2.

AŠK: Cvijetić, Birmanac (Đurić), Vesin, Korać, Lončarski, Davidovac, Jevremov, Ponorac (Josimov), K. Gál, Mijić, V. Gál Výsledky 21. kola: Borac – MSK 2 : 0, Vojvodina (NM) – Tamiš 5 : 1, 2. oktobar – Polet 2 : 1, Delija – Radnički 1911 2 : 0, OFK Klek – AŠK 4 : 2, Rusanda – Vojvodina (B) 2 : 1, Lehel

Vladimír Gál aj v piatom desaťročí života vlní siete súperov

– Potisje 1 : 1, Crvena zvezda – Mladost 2 : 0 Na sobotu do Aradáča prichádza FK Delija z Mokrina. Foto: vlh

1. Crvena zvezda 2. Polet 3. Mladost (BD) 4. AŠK 5. Radnički 1911 (-1) 6. Borac 7. Vojvodina (NM) 8. Mladost (L) 9. MSK 10. Rusanda 11. 2. oktobar 12. Vojvodina (B) 13. Delija 14. Potisje 15. OFK Klek 16. Tamiš 17. Lehel

14 /4953/ 3. 4. 2021

20 17 20 14 19 12 20 10 20 10 20 9 20 9 20 9 20 7 19 8 20 7 20 8 19 7 20 6 19 5 20 3 20 0

3 0 1 5 3 4 4 6 4 6 4 7 4 7 4 7 5 8 2 9 5 8 1 11 4 8 4 10 1 13 3 14 2 18

62 : 13 54 49 : 18 43 43 : 15 39 40 : 28 34 38 : 24 33 37 : 22 31 37 : 29 31 31 : 29 31 32 : 25 26 41 : 38 26 30 : 40 26 41 : 37 25 26 : 42 25 30 : 35 22 26 : 48 16 16 : 45 12 9 : 100 2 49

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

bez gólov. V druhom polčase Mladosť ešte viac tlačila hostí, čo v 59. min. vyústilo v peknú príležitosť pred bránou Bajšanov. Lopty sa zmocnil Mrkajić a zaslal Prejavil sa aj zimný nováčik Mrkajić, loptu do dolného rohu – 1 : 0. Bola ktorý už vo štvrtej minúte dobre to radosť. O necelých desať minút hlavičkoval na bránu Damjanovića. Brajković zo stredu prihral Terzićovi Prvá časť zápasu sa však skončila vľavo, tento zacentroval a náhradník Đokić zblízka matoval Damjanovića pre 2 : 0 a prvé body tejto jari. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát (Babiak), Jakuš, Brajković, Šproch, Beronja, Stamenković (Đokić), Stanić, Mrkajić (Ivetić), Leškov, Terzić Foto: J. Čiep Igor Leňa po zranení znovu medzi žrďami: Vniesol istotu do obrany Mladosti

Nová metla dobre zametá MLADOSŤ – BAJŠA 2 : 0 (0 : 0) Samuel Medveď

etrovským modrým sa konečne podarilo vyhrať prvý zápas v tomto roku. Predtým prehrali početné priateľské zápasy a tri na štarte jarnej časti majstrovstiev. Treba však povedať, že Mladosť je od jesene oslabená o štyroch dobrých hráčov. Na druhej strane sa vrátili Leškov a Terzić. Mladosti v prvých zápasoch určite chýbala realizácia útokov, ale aj zranený brankár Igor Leňa, a všetko to sa odzrkadlilo aj na výsledkoch. Ako je známe, vedenie klubu po prehre v Gajdobre prerušilo spoluprácu

s trénerom Karakašom a priviedlo Svetozara Sovilja, ktorý v nedeľu po prvýkrát viedol mužstvo proti Bajši. Čas ukáže, či toto rozhodnutie prinesie ovocie v budúcnosti. Na tomto prvom zápase bolo vidieť, že nová metla môže dobre zametať?! Proti kvalitnej a tvrdo hrajúcej Bajši Mladosť od samého začiatku zápasu nasadila prudké tempo. Do mužstva sa vrátil aj proti Bačke vylúčený Leškov, ktorý spolu so Stanićom a neúnavným mladým Brajkovićom spriadal všetky útoky. Kapitán Ožvát hral obrancu a rýchly, po troche impulzívny Stamenković bol na krídle.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hostia zahadzovali šance BUDUĆNOST – SLÁVIA 3 : 1 (1 : 0) Ján Šuster

tarí známi rivali odohrali v nedeľu dobrý zápas. Hralo sa otvorene na oboch stranách. Lepší boli domáci, ktorí vedeli využiť dané šance, kým hostia zahadzovali svoje šance a zápas museli prehrať. Na začiatku sa hralo medzi dvomi šestnástkami a výsledok sa zmenil až v 29. minúte, keď domáci založili

rýchly protiútok, Knežević uvoľnil Planovského, ktorý sa zbavil svojho strážcu a rutinovane loptu zaslal zblízka za chrbát brankára Vučetića. Pohrozili aj hostia. Najprv Zejak z hranice trestného územia silne vypálil, no brankár domácich sa nedal prekvapiť. Strelu Plavšića z voľného kopu brankár Budućnosti kryl a strela B. Petrovića odišla vedľa samej žrde. V druhom polčase podobná si-

tuácia. Striedali sa útoky na oboch stranách, avšak v 65. minúte rozhodca Vračar zo Sombora ukázal priamu červenú náhradníkovi Slávie Miljanovi Petrovićovi, a prečo, to iba on vie. V 75. minúte Vinković po strede ihriska uvoľnil Kuchtu a tento ideálnu šancu využil, takže sa rozvlnila aj sieť domácich. Päť minút neskoršie Kovačević centroval z rohového kopu, domáci zadáci váhali, čo využil Knežević, ktorý dobre hlavičkoval, a lopta sa ocitla v sieti. V 88. minúte znovu rohový kop. Tentoraz centroval Trivunović,

prehodil loptu na druhú stranu voľnému Popovovi, ktorý stanovil výsledok tohto zápasu. Aj hostia mali ešte tri naozaj skvelé šance, no Čvokić, Davidović a Kuchta ich nevedeli využiť. Treba pripomenúť, že brankár hostí Vučetić niekoľkokrát bravúrne intervenoval, a tak znemožnil ešte väčší výprask Pivničanov. SLÁVIA: Vučetić, Roganović, Benka (M. Petrović), Jušković, Záskalický (Vinković), Šmit, Čobrda (Kuchta), B. Petrović, Čvokić, Plavšić (Davidović), Zejak Aj pionieri Slávie odohrali majstrovský zápas. V Obrovci boli lepší od svojich rovesníkov a vyhrali 3 : 0. Góly dali Milec 2 a Jelić. Na nedeľu doma uvítajú Tvrđavu z Báča.

Víťazstvo sa ťažko zrodilo BUDÚCNOSŤ – BORAC (BG) 3 : 1 (1 : 1) Ján Murtín

zaujímavom zápase hložianski futbalisti zaznamenali tretiu výhru po sebe, a tak sa výrazne posunuli v tabuľke OFL Sombor, lebo zverenci Milana Đukića vošli pospalo do zápasu a v prvých minútach hostia dominovali. V 7. min. Đokić v šestnástke oklamal dvoch súperov, prihral Đilasovi, ktorého prvú strelu hostia blokovali, ale

www.hl.rs

druhá skončila v sieti pre 1 : 0. Už o minútku si Carić vybojoval loptu, no v súboji zoči-voči s Markovićom trafil ležiaceho brankára hostí do nohy. Škoda, mohlo to už byť rozhodnuté. V 17. min. po rohovom kope mladý Ivanić využil jedinú chybu Dukića na bráne domácich a z päťky hlavičkoval pre 1 : 1. V 29. min. istý hráč mal stopercentnú šancu, no Dukić strelu zblízka vyrazil. V úvode druhého polčasu zasa

Informačno-politický týždenník

dvakrát pohrozili hostia, aby v 55. min. zobudení domáci nevyužili situáciu traja na jedného. Nasledovalo nerozvážne lobovanie Petrovića do opustenej brány hostí a po vydarenom centri Đokića z rohu stopér Popović hlavičkoval do pravého dolného rohu pre 2 : 1. Hrala sa 67. minúta. Kondične pripravenejší hráči Budúcnosti v pokračovaní nedali hosťom prejaviť sa, no pekné šance nevyužili Đokić, Carić a Petrović, aby predsa všetky dilemy o víťazovi zápasu riešil najlepší hráč na zápase Nenad Đokić, ktorý v sólovom úniku

prekľučkoval troch súperov a z asi 20 metrov ľavačkou prízemnou strelou matoval Markovića. Rozhodcovská trojka v čele s Milošom Olujićom ukážkovo viedla zápas. Žlté karty dostali Damjanović, Đokić a Popović v radoch domácich, resp. hostia Krtinić a Lutovih. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Petrović, Bučík, Jovanov (Molnár), Horvát, Popović, Damjanović, Katiak (Čipkár), Carić (Zahorec), Đokić, Đilas (Jakuš) V 22. kole na Veľkonočnú nedeľu Budúcnosť hosťuje v Bukovci. • ŠPORT •

• ŠPORT •

51 – 52 /4834 – 4835/ 22. – 29. 12. 2018