Hlas ľudu 15/2022

Voľby 2022:

Historická výhra Aleksandra Vučića - po druhýkrát srbský prezident už v prvom kole volieb ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

V nedeľu 3. apríla sa v Srbsku konali parlamentné, prezidentské a lokálne voľby. Podľa predbežných výsledkov, ktoré zverejnila Republiková volebná komisia, volieb sa zúčastnilo okolo 3,6 milióna voličov. Najviac hlasov na prezidentských voľbách získal Aleksandar Vučić, až 58,59 percenta. Do parlamentu sa dostalo 11 politických listín, kým cenzus neprešlo 8. Viac o voľbách sa dočítate na stranách rubriky Týždeň.

M. Pap

Festival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov alebo všetkým známy pod skratkou DIDA sa tohto roku koná po 27-krát v Pivnici. Do harmonogramu festivalu je zaradených 9 inscenácií a 7 sprievodných podujatí so zameraním na výtvarné, literárne a filmové umenie. Festival s medzinárodným charakterom otvorený 1. apríla potrvá ešte jeden víkend, teda do nedele 10. apríla. V prvej festivalovej časti výstupil i súbor zo Slovenska.

M. Pap

9. 4. 2022 | 15 /5006/

Uzávierka čísla: 6. 4. 2022

Po dvojročnej prestávke Združenie vinárov a vinohradníkov Kulpína usporiadalo výročné a volebné zhromaždenie. V piatok 1. apríla v miestnostiach rybárskej chatky kulpínskeho rybárskeho spolku sa stretli členovia združenia a hostia – kolegovia vinári z okolia Kulpína. Sumovali uplynulé obdobie, keď združenie nemohlo usporadúvať tradičné aktivity. Vo volebnej časti zhromaždenia staronovým predsedom sa stal Michal Dovičin a noví členovia pribudli do správnej a dozornej rady združenia. Po úradnej časti mali spoločné posedenie s večerou v dobrej nálade.

K. Gažová

Tohto mesiaca pravidelná príloha Mozaika prináša viacero pútavých príspevkov pre našich čitateľov a medziiným aj cestovateľské záznamy z cesty po Belgicku a jej hlavnom meste Brusel pod názvom V meste vaflí, piva a čokolády z pera našej niekdajšej novinárky a teraz spolupracovníčky prílohy Mozaika Aničky Chalupovej.

J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Bohatý kalendár udalostí v apríli Olinka Glóziková-Jonášová

P

ísané slovo je jedným z najdôležitejších výdobytkov v dejinách ľudstva. Ako také predstavuje jeden z najpevnejších sledov v čase a priestore. Vedomí si toho my vám verne a usilovne, z týždňa na týždeň, píšeme o tom, čo sa dialo, ako aj o tom, čo sa deje, a napíšeme aj o tom, čo sa diať bude, sledujúc sociálnu interakciu Slovákov v Srbsku. Tým sa hrdo aktívne zúčastňujeme v integrácii našej menšiny, ale rovnako aj v upevňovaní našej identity v prostredí, v ktorom žijeme.

Titulná strana predstavuje udalosť, ktorá pre mnohých bola číslo jeden v týždni za nami, pre iných nič nové alebo skôr samozrejmé.

Z aktualít do popredia vysúvame 27. ročník divadelného festivalu DIDA, zastrešený organizáciou Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici. Uvedené podujatie sa stalo tradičným. Tradície vo svojej podstate predstavujú kostru kultúrnej identity, ktorú si tak usilov-

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová

ne a plodne budujeme storočia. Preto s úsmevom na tvári pozeráme dopredu a rok čo rok sa tešíme na nové výročia kultúrnych a spoločenských dianí, ktorými spestrujeme a obohacujeme prostredie, v ktorom žijeme. Festival v Pivnici, ktorý sa deje od 1. do 10. apríla 2022, je jedným z tých dianí, ale určite si radi prečítate aj o iných aktivitách zo všetkých prostredí, ktoré vám prinášame.

Píšeme vám teda aj o aktivitách, ktoré sa usilovne plánujú. V tom smere v týždni, ktorý ubieha, zaznamenávame výzvu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý spolu s ďalšími organizátormi vyzýva folklórne súbory, spevácke skupiny a orchestre, aby sa zúčastnili 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ktorý sa bude konať 18. júna 2022 v Hložanoch. Uvedené podujatie sa v priebehu času stalo jedným z inštitucionálnych pre slovenskú komunitu u nás, takže ako takú ju nemožno vynechať z kalendára udalostí.

Píšeme pre vás. V pokoji si to prečítajte.

Sledujte nás na našej webovej stránke

Inzercia: Mária Obšustová

www.hl.rs

Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

4 Voľby 2022 15 Absolvovali žiacku súťaž z dopravy

MOZAIKA

35 Bohatá ponuka pre každého 51 Bronzový Petar s Jeho Veličenstvom – puškou

23 Americký cirkus a Mara Lenčová

Na titulnej strane: V nedeľu 3. apríla sa uskutočnili prezidentské, parlamentné a lokálne voľby v Srbsku.

Foto: Miroslav Pap

Belehrad

• •

15 /5006/ 9. 4. 2022

3

Týždeň 7 DNÍ

Voľby 2022 Pripravil: Miroslav Pap

R

ok 2022 bude v Srbsku medziiným poznačený tým, že sa tu v nedeľu 3. apríla konali parlamentné, prezidentské, ale aj lokálne voľby.

Až 6,2 milióna obyvateľov Srbska bolo zapísaných do voličského zoznamu, z čoho 3,7 milióna voličov si splnilo svoju občiansku povinnosť. V percentuálnom prepočte to znamená, že sa volieb zúčastnilo 58 percent voličov, čo predstavuje pozoruhodnú hodnotu vzhľadom na to, že sa v roku 2020 volieb zúčastnilo iba 48 percent voličov.

Na základe informácií Republikovej volebnej komisie a spočítaných 98,4 percenta údajov (v utorok 5. apríla), najviac hlasov v parlamentných voľbách získala listina Aleksandar Vučić – Zajedno možemo sve – 1,6 milióna hlasov (42 %) – 120 kresiel, potom nasledovali listiny: Marinika Tepić

– Ujedinjeni za pobedu – 512-tisíc hlasov (13,6 %) – 38 kresiel, Ivica Dačić – Premijer Srbije – 428-tisíc (11,4 %) – 32 kresiel, Dr. Miloš Jovanović – NADA za Srbiju – 201-tisíc hlasov (5,39 %) – 15 kresiel, Moramo – 175-tisíc hlasov (4,6 %) – 13 kresiel, Boško Obradović – Srpski pokret Dveri – 143-tisíc hlasov (3,8 %) – 10 kresiel, Milica Đurđević Stamenkovski – Srpska stranka Zavetnici – 139-tisíc hlasov (3,7 %) – 10 kresiel, Savez vojvođanskih Mađara – Ištvan Pastor – 59-tisíc hlasov (1,6 %) – 5 kresiel, Muftijin amanet – Stranka pravde i pomirenja – Usame Zukorlić – 33-tisíc hlasov (0,9 %) – 3 kreslá, Zajedno za Vojvodinu – Vojvođani – 23-tisíc hlasov (0,6 %) – 2 kreslá a poslednou listinou, ktorá splnila cenzus, je listina SDA Sandžaka – Dr. Sulejman Ugljanin – 20-tisíc hlasov (0,5 %) – 2 kreslá. Do parlamentu sa však nedostali listiny, ktoré zastupovali Vojislav Šešelj, Saša Radulović či Boris Tadić, ako aj

listiny: Otete bebe – Ana Pejić, Koalicija Albanaca doline, Ruski manjinski savez – Milena Pavlović, Pavle Bihali Gavrin (Srpsko-ruski pokret, Srpsko-ruska partija Vukovi, Pokret Grka Srbiza), Romska partija – Srđan Šajn a Alternativa za promene – Albanska demokratska alternativa.

Z uvedeného vyplýva, že sa do parlamentu dostali aj nové politické listiny, ako aj štyri menšinové. V dohľadnom čase sa očakáva, aké budú vytvorené medzistranícke koalície, vlastne bude známa formácia vlády na nasledujúce štvorročné mandátne obdobie.

Určite na volebnú účasť vplývali aj prezidentské voľby. Obyvatelia Srbska si volili prezidenta a na tento post kandidovalo 8 kandidátov. Podľa údajov Republikovej volebnej komisie z celkového počtu 6,3 milióna voličov svoje hlasovacie právo využilo 3,6 milióna, a to na 8 007 volebných miestach. Aleksandar

Vučić však v týchto voľbách získal väčšinu hlasov (1,5 milióna hlasov – 42,9 %), čím sa stal víťazom prezidentských volieb.

V konečnom dôsledku to znamená, že staronový prezident vyhral voľby v prvom kole už druhýkrát zaradom. Na druhom mieste s počtom hlasov 674-tisíc (19 %) sa nachádza Zdravko Ponoš a na treťom mieste je Miloš Jovanović s 219-tisíc hlasmi (5,9 %). * V nedeľu 3. apríla sa v susednom Maďarsku tiež konali parlamentné voľby. Na základe informácií zo zahraničných médií maďarský premiér Viktor Orbán zostane na funkcii ďalšie štvorročné mandátne obdobie. Jeho strana Fidesz-KDNP, ktorá je pri moci od roku 2010, dosiahla víťazstvo, ktoré predpovedá dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Presnejšie, v 199-člennom parlamente Fidesz obsadí až 135 kresiel.

Zdroj: RIK, RTS a pravda.sk

VOĽBY 2022: OBEC BÁČSKY PETROVEC

Zostáva po starom Jaroslav Čiep

V

mene pomocného telesa, ktoré pracuje pri Republikovej volebnej komisii, teda Volebnej komisie Obce Báčsky Petrovec, predsedníčka Jaroslava Čániová-Jevićová nás poinformovala, že v Obci Báčsky Petrovec na prezidentských voľbách a zároveň aj voľbách národných poslancov v republikovom parlamente v nedeľu 3. apríla svoje volebné právo mohlo využiť 11 674 občanov tejto obce. Zistili sme, že v po4

www.hl.rs

rovnaní s poslednými voľbami roku 2020 je to o 315 voličov menej vo voličskom zozname, resp. -2,62 %, a vzhľadom na voľby v roku 2016, menej o 5,14 %.

Na území obce sa volilo na 11 volebných miestach od 7. do 20. hodiny. Svoje volebné právo Petrovčania mohli využiť na troch volebných miestach v učebniach Základnej školy Jána Čajaka, na jednom Na jednom z troch volebných miest v Základnej škole Jána Čajaka volebnom mieste v budove (foto: J. Čiep) Miestneho spoločenstva Báčsky Remeselníckeho spolku, neskor- znemožnení svoje volebné práPetrovec a na jednom volebnom šie Podnikateľsko-inovačného vo uskutočniť na tvári miesta, mieste v budove niekdajšieho centra (PIC). Občania, ktorí boli mohli sa prihlásiť a predstavitelia

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

volebných výborov za Srbiju – Srpska koalicija 1 % hlasov získala listina Savez potom prišli na doNADA, Nacionalno demo- vojvođanskih Mađara – Ištvan mácu adresu. kratska alternativa, DSS, Za Pastor 0,49 % (34), Muftijin amaPodľa predbežKraljevinu Srbiju (Monarhisti) net – Stranka pravde i pomirenja ných výsledkov par– Vojislav Mihailović 2,51 % – Usame Zukorlić 0,11 % (8), lamentných a pre(176) a Milica Đurđević Sta- SDA Sandžaka – Dr. Sulejman zidentských volieb menkovski – Srpska stranka Ugljanin 0,13 % (2), Alternativa Volebnej komisie Zavetnici 2,45 % (172). Lis- za promene – Albanska demoObce Báčsky Pettiny Moramo a Suverenisti kratska alternativa 0,04 % (3), rovec vo voľbách získali rovnaký počet hlasov Koalicija Albanaca doline 0,07 % v Obci Báčsky Pet– 2,23 % (156), Boris Tadić (5), Otete bebe – Ana Pejić 0,61 rovec sa zúčastnilo Voľby v budove Miestneho spoločenstva Báčsky – Ajmo, ljudi 1,83 % (128). % (43), Romska partija – Srđan 7 013 voličov, teda Petrovec (foto: J. Čiep) Listina Boško Obradović – Šajn 0,11 % (8) a Ruski manjinski %, Báčsky Petrovec s 57,03 % a 60,07 % občanov Srpski pokret Dveri – POKS savez 0,20 % (14). s volebným právom na prezi- Kulpín s 52,50 %.

– Miloš Paradilović – Pokret za Podľa predbežných výsledNa parlamentných voľbách obnovu Kraljevine Srbije – POKS kov kandidát SNS, SPS a SVM dentských voľbách a 7 014 voličov na parlamentných voľbách. 2022 najviac hlaAleksandar Vučić na preziJe to takmer o 8 % viac voličov sov získala listina dentských voľbách v Obci ako na posledných voľbách Aleksandar Vučić Báčsky Petrovec získal roku 2020 a o 10 % viac ako – Zajedno možemo 58,87 % hlasov (4 126), na posledných prezidentských sve – 49,36 % hlasov kým Zdravko Ponoš získal voľbách roku 2017. Počet lístkov, (3 459), nasledova22,30 % hlasov (1 563). ktoré neboli hodené do urny, bol la listina Marinika Ostatní kandidáti na pre4 (prezidentských) a 6 (parla- Tepić – Ujedinjeni zidenta sa tešili zo značne mentných) a neplatných lístkov za pobedu Srbije s menšej podpory voličov: bolo 251 (prezidentských) a 265 19,01 % (1 332). OsMilica Đurđevićová-Sta(parlamentných), teda platných tatné listiny získali menkovská 3,54 % (248), lístkov bolo 6 758 (prezident- jednociferné perBranka Stamenkovićová ských) a 6 743 (parlamentných). centá hlasov: Ivica Na volebnom mieste číslo 8 v základnej škole 3,15 % (221), Boško Obhlasovali aj mladší občania Kulpína (foto: K. Gažová) Podľa bydliska v obci svoje Dačić – Premijer radović 2,65 % (186), Dr. volebné právo najviac občanov Srbije 6,51 % (456), Zajedno za získala 1,81 % (127) a listina Dr. Miloš Jovanović 2,48 % (174), využilo v Maglići, a to až 72,23 Vojvodinu – Vojvođani 5,47 % Vojislav Šešelj – Srpska radikalna Biljana Stojkovićová 2,30 % (161) %, nasledovali Hložany s 62,17 (383), Dr. Miloš Jovanović – NADA stranka 1,16 % (81). Menej ako a Miša Vacić 1,13 % (79) hlasov.

VOĽBY V KYSÁČI

Najväčšia podpora Kysáčanov Aleksandrovi Vučićovi do teraz - neuveriteľných 57,2% Ján Pálik

N

a nedeľných prezidentských a parlamentných voľbách v Kysáči hlasovacie právo malo 4 307 voličov, z ktorých sa volieb zúčastnilo 2 627, čiže 61 %.

Podľa predbežných výsledkov v prezidentských voľbách v Kysáči na prvých troch miestach sú: Aleksandar Vučić, ktorý získal 1 503 hlasov, čiže 57,2 %, po ňom najviac hlasov dostal Zdravko

• TÝŽDEŇ •

Voľby prebiehali bez problémov

Ponoš – 593, čiže 22,6 %, kým Dr. Miloš Jovanović získal 83 hlasov, čiže 3,16 %.

Predbežné výsledky na parlamentných voľbách v Kysáči sú nasledujúce: listina Aleksandar Vučić – Zajedno možemo sve získala 1 080 hlasov (41,1 %), Marinika Tepić – Ujedinjeni za pobedu Srbije – 467 hlasov (17,8 %), listina Ivica Dačić – Premijer Srbije – 294 hlasov (11,2 %) a listina Zajedno za Vojvodinu – 176 hlasov (6,7 %).

15 /5006/ 9. 4. 2022

5

Týždeň STAROPAZOVSKÁ OBEC

Najviac hlasov za Vučića a Srbskú pokrokovú stranu Anna Lešťanová

V

Obci Stará Pazova právo hlasovať malo 55 200 osôb na 53 volebných miestach.

Podľa výsledkov, ktoré sme dostali z Obecnej volebnej komisie, volieb sa v nedeľu 3. apríla zúčastnilo 62,15 % oprávnených voličov.

Najviac hlasov v tejto sriemskej obci na prezidentských voľbách získal Aleksandar Vučić – 21 633 hlasov, čiže 62,79 %, za ním nasleduje Zdravko Ponoš – 4 732 hlasov (13,73 %) , Dr. Miloš Jovanović – 2 097 hlasov (6,09 %), Milica Đurđevićová Stamenkovská – 1 561 hlasov (4,53 %), Boško Obradović – 1 543 (4,48 %), prof.

Dr. Biljana Stojkovićová – 1 013

(2,94 %), Branka Stamenkovićová – 831 (2,41 %) a Miša Vacić – 239 (0,69 %).

Na parlamentných voľbách v Staropazovskej obci najviac hlasov – 16 863 dostala Koalícia Aleksandar Vučić – Zajedno možemo sve, čiže 48,94 % hlasov. Listina Ivica Dačić – Premijer Srbije – 3 468 (10,07 %), Marinika Tepić – Ujedinjeni za pobedu Srbije – 3 232 (9,38 %), Dr. Miloš Jovanović – NADA za Srbiju –1 896 hlasov (5,50 %), Moramo – Nebojša Zelenović – 1 536 (4,46 %), Boško Obradović – Patriotski blok za obnovu Kraljevine Srbije Dveri – POKS – 1 487 (4,32 %), Listina Milica Đurđević Stamenkovski – Srpska stranka Zavetnici – 1 480 hlasov (4,3 %), Vojislav Šešelj – Srpska ra-

Z volebného miesta 36 v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića v Starej Pazove

dikalna stranka – 946 hlasov (2,75 %), Suverenisti – Saša Radulović – 868 hlasov (2,52 %), Boris Tadić – Ajmo, ljudi – 521 (1,51 %), Zajedno za Vojvodinu – Vojvođani – 437 hlasov (1,27 %), Otete bebe – Ana Pejić – 354 hlasov (1,03 %), Ruski manjinski savez – 75 (0,22 %), Savez vojvođanskih Mađara – Ištvan Pastor – 68 hlasov (0,20 %), Rom-

ska partija – Srđan Šajn – 67 (0,19 %), Muftijin amanet – Stranka pravde i pomirenja – Usame Zukorlić – 47 hlasov (0,14 %), SDA Sandžaka – Dr. Sulejman Ugljanin –12 hlasov (0,03 %), Alternativa za promene – Albanska demokratska alternativa – 9 hlasov (0,03 %) a Koalicija Albanaca doline – 6 hlasov (0,02 %).

PREDBEŽNÉ VÝSLEDKY VOLIEB V OBCI KOVAČICA

Volebné právo využilo 55,2 percenta voličov Olinka Glóziková-Jonášová

N

a území Kovačickej obce možnosť hlasovať malo 21 145 občanov.

Podľa predbežných výsledkov volieb sa zúčastnilo 55,2 %, čiže svoje hlasovacie právo využilo 11 672 oprávnených voličov.

Podľa predbežných výsledkov najviac hlasov v Kovačickej obci na prezidentských voľbách získal Aleksandar Vučić – 6 908 6

www.hl.rs

hlasov, čiže 60,82 %, za ním nasleduje Zdravko Ponoš – 19,33 %, Milica Đurđevićová Stamenkovská – 4,17 %, Boško Obradović – 4,13 %, Branka Stamenkovićová – 4,08 %, prof.

Dr. Biljana Stojkovićová – 3,11 %, Dr. Miloš Jovanović – 2,61 % a Miša Vacić – 1,75 %.

Na parlamentných voľbách v Kovačickej obci hlasovali takto: najviac hlasov – 5 402 získala koalícia Aleksandar Vučić – Zajedno

Informačno-politický týždenník

možemo sve – 47,94 % hlasov.

Listina Marinika Tepić – Ujedinjeni za pobedu Srbije – 15,03 %, Ivica

Dačić – Premijer Srbije – 8,47 %, Zajedno za Vojvodinu – Vojvođani – 7,18 %, Savez vojvođanskih Mađara – Ištvan Pastor – 3,45 %, Suverenisti – Saša Radulović – 3,01 %, Milica Đurđević Stamenkovski – Srpska stranka Zavetnici – 2,63 %, Miloš Jovanović – NADA za Srbiju – 2,57 %, Boško Obradović – Patriotski blok za obnovu

Kraljevine Srbije – 2,52 %, Moramo – Nebojša Zelenović – 2,43 %, Boris Tadić – Ajmo, ljudi – 1,77 %, Vojislav Šešelj – Srpska radikalna stranka – 1,54 %, Otete bebe – Ana Pejić – 0,89 %, Ruski manjinski savez – 0,16 %, Muftijin amanet – Stranka pravde i pomirenja – Usame Zukorlić – 0,13 %, Romska partija – Srđan Šajn – 0,12 %, Alternativa za promene – Albanska demokratska alternativa – 0,07 %, SDA Sandžaka – Dr. Sulejman Ugljanin – 0,06 % a Koalicija Albanaca doline – 0,04 %.

• TÝŽDEŇ •

V SLOVENSKÝCH PROSTREDIACH V JUHOVÝCHODNOM A STREDNOM BANÁTE

Dôverujú Vučićovi Vladimír Hudec

V

slovenských prostrediach v juhovýchodnom a strednom Banáte sa volieb zúčastnila nadpolovičná väčšina voličov, a tak ako na prezidentských, aj na parlamentných voľbách všade drvivá väčšina svojím hlasom podporila politiku Aleksandra Vučića a Srbskej pokrokovej strany. V jednotlivých slovenských dedinách v tomto regióne výsledky sú nasledujúce: ARADÁČ Na volebnom mieste číslo 1 v Základnej škole Bratstvo právo hlasovať malo 1 252 voličov. Toto svoje právo využilo 669 voličov, čiže 53,4 percenta.

Na prezidentských voľbách neplatných lístkov bolo 33. Najviac hlasov dostal Aleksandar Vučić – 377, Zdravko Ponoš dostal 123 hlasov, kým ostatní kandidáti na prezidenta dostali menej ako 30 hlasov.

Na parlamentných voľbách hlasoval rovnaký počet voličov a neplatných lístkov bolo 37. Listina Aleksandar Vučić – Zajedno možemo sve získala 280 hlasov, listina Marinika Tepić – Ujedinjeni za pobedu Srbije 86, listina Zajedno za Vojvodinu 74 a listina Ivica Dačić – Premijer Srbije 60 hlasov.

Ostatné listiny dostali zanedbateľný počet hlasov.

Na volebnom mieste číslo 2 v Dobrovoľnom požiarnickom spolku do voličského zoznamu bolo zapísaných 1 388 voličov.

Z toho počtu pred volebné urny predstúpilo 834 voličov, čiže 60,08 percenta.

Na prezidentských voľbách neplatných bolo 33 lístkov. Najviac hlasov dostal Aleksandar Vučić – 512. Na druhom mieste je Zdravko Ponoš, ktorý dostal 126 hlasov.

Všetci ostatní kandidáti dostali menej ako 40 hlasov.

Na parlamentných voľbách hlasoval rovnaký počet voličov, teda 834, avšak v hlasovacej urne bolo 833 volebných lístkov, z čoho • TÝŽDEŇ •

neplatných bolo 51. Aj na týchto voľbách najviac hlasov – 381 dostala listina Srbskej pokrokovej strany Aleksandar Vučić – Zajedno možemo sve. Listina Marinika Tepić – Ujedinjeni za pobedu Srbije dostala 92, listina Ivica Dačić – Premijer Srbije 63 hlasov, listiny Dr. Miloš

saných 421 voličov. Z toho počtu svoje volebné právo využilo 293 voličov, čiže 69,5 percenta.

Na parlamentných voľbách neplatných bolo 17 lístkov. Listina Aleksandar Vučić – Zajedno možemo sve získala 152 hlasov, teda viac ako všetky ostatné lis-

Z volebného miesta v Bielom Blate (foto: J. Hromčíková)

Jovanović – NADA za Srbiju a listina Zajedno za Vojvodinu dostali po 38 hlasov, kým ostatné listiny dostali omnoho menej.

BIELE BLATO V Bielom Blate svoje volebné právo využilo 603 občanov z 1 123, koľko je zapísaných do voličského zoznamu. Je to 53,6 percenta voličov v tejto dedine.

Na prezidentských voľbách neplatných lístkov bolo 19 a najviac hlasov – 390 dostal Aleksandar Vučić. Zdravko Ponoš dostal 88 a ostatní kandidáti dostali menej ako 30 hlasov.

Na parlamentných voľbách hlasoval rovnaký počet voličov, ibaže neplatných lístkov bolo omnoho viac – 31. Najviac hlasov dostala listina Aleksandar Vučić – Zajedno možemo sve – 253. Listina Savez vojvođanskih Maďara dostala 104 hlasov, listiny Marinika Tepić – Ujedinjeni za pobedu Srbije a Zajedno za Vojvodinu dostali po 54 hlasov a listina Ivica Dačić – Premijer Srbije 32 hlasov, kým ostatné listiny dostali menej ako 20 hlasov.

HAJDUŠICA Na volebnom mieste číslo 22 v miestnom spoločenstve do voličského zoznamu bolo zapí-

tiny spolu, ktoré spolu dostali 124 hlasov. Nad 20 hlasov dostali ešte len listiny Marinika Tepić – Ujedinjeni za pobedu Srbije – 24, Zajedno za Vojvodinu a Ivica Dačić – Premijer Srbije po 22 hlasov, kým ostatné listiny dostali menej ako

počtu svoje volebné právo využilo 342 voličov, čiže 72,4 percenta.

Na parlamentných voľbách neplatných bolo 10 lístkov a drvivá väčšina Hajdušičanov svoj hlas zverila listine Aleksandar Vučić – Zajedno možemo sve, ktorá dostala 189 hlasov. Listina Marinika Tepić – Ujedinjeni za pobedu Srbije dostala 41, Ivica Dačić – Premijer Srbije 38, kým ostatné listiny dostali menej ako 20 a veľká väčšina z nich jednociferný počet hlasov.

Podobne tomu bolo aj na prezidentských voľbách, kde bolo 12 neplatných lístkov a najviac hlasov dostal Aleksandar Vučić – 228.

Zdravko Ponoš dostal 44 a ostatní kandidáti menej ako 20 hlasov.

JÁNOŠÍK Na volebnom mieste číslo 18 v Základnej škole T. G. Masaryka v Jánošíku do voličského zoznamu bolo zapísaných 802 občanov tejto dediny. Z toho počtu volebné právo využilo 410 voličov, čiže 51,1 percenta.

Na prezidentských voľbách bolo neplatných 22 lístkov. Najviac hlasov aj v tejto dedine dostal Aleksandar Vučić – 255. Významnejší počet hlasov – 72 dostal ešte len Zdravko Ponoš, kým ostatní kandidáti dostali zanedbateľný počet hlasov.

Z volebného miesta v Hajdušici

20 a väčšina z nich jednociferný počet hlasov.

Na prezidentských voľbách bolo 15 neplatných lístkov a najviac hlasov – 180 dostal Aleksandar Vučić. Zdravko Ponoš dostal 38 a ostatní kandidáti zanedbateľný počet hlasov.

Na volebnom mieste číslo 23 v Základnej škole J. J. Zmaja právo hlasovať malo 472 voličov. Z toho

Podobne tomu bolo aj na parlamentných voľbách, s tým, že neplatných bolo 14 lístkov. Aj na týchto voľbách Jánošíčania najviac hlasov dali listine Aleksandar Vučić – Zajedno možemo sve – 188 hlasov. Listina Marinika Tepić – Ujedinjeni za pobedu Srbije dostala 65 hlasov, Ivica Dačić – Premijer Srbije 48, kým ostatné listiny dostali 10 a menej hlasov.

15 /5006/ 9. 4. 2022

7

Týždeň VOĽBY 2022: OBEC BÁČSKA PALANKA

Očakávané výsledky Miroslav Pap

V

Obci Báčska Palanka počas volebného dňa 3. apríla si obyvatelia v pozoruhodnom počte splnili svoju občiansku povinnosť. Voličský zoznam tvorilo 45 330 voličov, no podľa informácií 28 353 z nich sa prišlo vyjadriť a dať svoj hlas budúcim národným poslancom a prezidentovi, čiže v prepočte v nedeľu volilo 62 percent obyvateľov, no treba spomenúť, že bolo 958 neplatných lístkov. V Obci Báčska Palanka sa volilo na 43 volebných miestach, z toho 19 boli v meste Báčska Palanka a 24 v rámci dedín obce.

Podobne ako aj v iných prostrediach, najviac hlasov mala listina Aleksandar Vučić – Zajedno možemo sve – 14 903 (49,71 %), nasledovala listina Ivica Dačić – Premijer Srbije – 3 073 hlasov (10,84 %), kým ostatné

v prepočte mali jednociferné percentuálne hodnotenie: Marinika Tepić – Ujedinjeni za pobedu Srbije – 2 790 (9,84 %), Dr. Miloš Jovanović – NADA za Srbiju – 1 544 hlasov (5,45 %), Milica Đurđević Stamenkovski – 1 060 hlasov (3,74 %), Boško Obradović – Srpski pokret Dveri 1 000 (3,53 %) a ostatné listiny mali menej ako 1 000 hlasov.

Právo hlasovať na prezidentských voľbách v Obci Báčska Palanka využilo 28 377 voličov z celkového počtu 45 330, čo v prepočte vynáša 62 percent.

Najviac hlasov získal Aleksandar Vučić – 18 063 (63,72 %) a na druhom mieste bol Zdravko Ponoš s 3 899 hlasmi (13,76 %).

Voľby v Pivnici sa konali v priestoroch Základnej školy 15. októbra. Voličský zoznam tvorilo 2 619 voličov, no svoju občiansku povinnosť si splnilo 1 375. Počet neplatných lístkov bol 37. Čo sa týka hlasovania

VOĽBY V LALITI. V Základnej škole Nestora Žučného v nedeľu 3. apríla Laliťania volili predstaviteľov Národného zhromaždenia, ako aj hlavu štátu. Volieb sa zúčastnilo 741 voličov z celkového voličského zoznamu, do ktorého bolo zapísaných 1 082 obyvateľov.

V prepočte je to až 68 % zúčastnených voličov.

V parlamentných voľbách najviac hlasov získala listina Aleksandar Vučić – Zajedno možemo sve – 311 hlasov, listina Ivica Dačić – Premijer Srbije – 194 hlasov, Marinika Tepić – Ujedinjeni za pobedu Srbije – 80 hlasov, kým ostatné listiny získali zanedbateľný počet hlasov.

V prezidentských voľbách Aleksandar Vučić získal najviac – 461 hlasov, kým Zdravko Ponoš získal 117 hlasov. mp Foto: D. Párnický 8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Voľby v Základnej škole 15. októbra v Pivnici

za voľbu národných poslancov do Národného zhromaždenia, najviac hlasov získala listina Aleksandar Vučić – Zajedno možemo sve – 655 hlasov, na druhom mieste bola listina Marinika Tepić – Ujedinjeni za pobedu Srbije s počtom hlasov 149, nasledovali: listina Zajedno za Vojvodinu – 126 hlasov, Ivica Dačić – Premijer Srbije – 95 hlasov, kým ostatné mali oveľa menej ako 100 hlasov. V prezidentských voľbách najviac hlasov získal Aleksandar

Vučić – 838 hlasov a na druhom mieste bol Zdravko Ponoš s 215 hlasmi.

V Silbaši voliči podobne hlasovali. V prezidentských voľbách najväčšiu dôveru preukázali Aleksandrovi Vučićovi, za ktorého hlasovalo 71 % obyvateľov.

V Báčskopalanskej obci iba v Tovariševe Vučić získal viac hlasov než v Silbaši. Na druhom mieste si Silbašania volili Zdravka Ponoša, ktorému dôverovalo 9,8 % voličov.

VOĽBY V SELENČI sa konali na troch lokalitách: v miestnom spoločenstve (dve volebné miesta), v dome zdravia (jedno volebné miesto) a v Základnej škole Jána Kollára (dve volebné miesta). Voličský zoznam tvorí 2 594 osôb, z čoho sa volieb zúčastnilo 1 398 voličov. Na základe výsledných číslic v parlamentných voľbách najväčšiu podporu dostala listina Aleksandar Vučić – Zajedno možemo sve – 619 hlasov, na druhom mieste je listina Marinika Tepić – Ujedinjeni za pobedu Srbije s počtom hlasov 211 a listina Zajedno za Vojvodinu získala 208 hlasov. Najväčšiu priazeň v prezidentských voľbách Selenčania preukázali Aleksandrovi Vučićovi s 58 percentami hlasov. mp • TÝŽDEŇ •

TOOK NA VEĽTRHU TURIZMU V BELEHRADE

Medzi horami a morom aj Kovačická obec Olinka Glóziková-Jonášová

V

dňoch 24. až 27. marca po dvojročnej prestávke, spôsobenej pandémiou, prebiehal 43. Medzinárodný veľtrh turizmu v Belehrade, ktorý sa niesol v znamení motta Medzi horami a morom.

Tento veľtrh predstavuje najväčšiu ponuku turistických destinácií, balíkov a aranžmánov v našej krajine. Už niekoľko rokov súbežne s veľtrhom turistiky prebiehajú ešte dve podujatia: Medzinárodný veľtrh výbavy pre hotelierstvo a pohostinstvo HORECA a Veľtrh vína BeoWine.

Na veľtrhu sa predstavila aj Obec Kovačica, a to na spoločnom stánku s Turistickou organizáciou Vojvodiny. Okrem turistickej ponuky Kovačickej obce osobitne sa predstavila Galéria insitného umenia v Kovačici a Dom kultúry Mihajla Pupina v Idvore.

Na veľtrhu sa zúčastnila aj Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici, a povedala, čo všetko na veľtrhu ponúkli. „Predstavili sme sa dvomi

Keď ide o návštevnosť stánku TOOK, Žolnajová-Barcová hovorí, že je spokojná. „Navštevovali nás prevažne cestovné agentúry zo Srbska a zaujímali sa o našu

TOOK osobitný dôraz dala na Galériu insitného umenia v Kovačici

katalógmi v srbskom a anglickom jazyku, v ktorých sme prezentovali činnosť GIU a Spomienkového domu Martina Jonáša.“

turistickú ponuku, o cenu vstupeniek do GIU a Spomienkového domu Martina Jonáša,“ vysvetlila a dodala: „Páčilo sa mi, že mali

pozitívne komentáre o našej práci.

Povedali nám, že sledujú našu prácu prostredníctvom médií a internetu a že vidno, že sme príliš aktívni. To skutočne potešilo.

Mám nádej, že po dvoch rokoch znovu budeme mať aj veľký počet návštevníkov ako roky predtým.“ Na Belehradskom veľtrhu svoju turistickú ponuku predstavili početné krajiny: Grécko, Turecko, Čierna Hora, Tunis, Egypt, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Severné Macedónsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovensko, Maldivy, Albánsko, Chorvátsko a Slovinsko. Po prvýkrát boli predstavené aj dve exotické krajiny, ktoré sa v poslednom čase stali dosť populárnymi turistickými destináciami – Malajzia a Demokratická republika Svätý Tomáš a Princov ostrov, ktorú tvoria dva ostrovy v Guinejskom zálive v centrálnej Afrike.

Foto: N. Gligorijević-Bugarčić

POKRAJINSKÁ VLÁDA VYČLENILA

Na vzdelávacie ustanovizne 175 miliónov dinárov Jasmina Pániková

V

januári t. r. Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypísal súbeh na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, sanácie a investičnej údržby predškolských ustanovizní, základných a stredných škôl, ako aj žiackych domovov na území AP Vojvodiny.

Tým najúspešnejším v súbehu v utorok 5. apríla v aule pokrajinskej vlády udelili zmluvy o financovaní a spolufinancovaní.

Na predškolské ustanovizne vyčlenili 11 500 000 dinárov, na základné školy 121 000 000, stredné 37 000 000 a na žiacke domovy 5 500 000 dinárov. „Spolu s týmito vkladmi od roku 2017 pokrajinská vláda na tieto účely vyčlenila takmer • TÝŽDEŇ •

miliardu dinárov. Pracovali sme plánovite, šetrili peniaze na iných poliach a vyčleňovali na projekty a investície v najdôležitejších ob-

níkov a všetkých, ktorí pracujú v tejto oblasti,“ povedal predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović.

Podpredseda pokrajinskej vlá-

Na rekonštrukciu škôl APV od roku 2017 vyčlenila miliardu dinárov

lastiach života, medzi ktorými je aj vzdelávanie. Súbežne s tým vláda Srbska pracovala aj na zveľadení postavenia osvetových pracov-

dy a pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Zsolt

Szakállas poznamenal, že podpora pokrajinskej vlády zostane dôsledná a konkrétna, s jasným zámerom, aby sa v nadchádzajúcich rokoch zvyšovala, čím by sa pre žiakov vo Vojvodine mali vytvoriť najlepšie podmienky na vzdelávanie.

Udelené prostriedky školy využijú na výmenu okien a dverí, sanáciu sociálnych zariadení a strešných konštrukcií, energetickú sanáciu zariadení, rekonštrukciu elektroinštalácií a inštalácií vykurovacích zariadení a iné.

O prostriedky sa uchádzala aj ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove a dostala 3 400 000,00 dinárov. Financie budú usmernené na inštalovanie systému obrany pred atmosférickými výbojmi, ako aj na výmenu podlahy v učebniach a chodbách.

15 /5006/ 9. 4. 2022

Foto: pokrajinská vláda

9

Týždeň Z ODDELENIA KANCELÁRIE PRE LER OBCE KOVAČICA

Črtá sa koniec Plánu rozvoja Obce Kovačica Olinka Glóziková-Jonášová

D

ňa 23. marca v Kovačici bol verejnosti sprístupnený návrh konečnej verzie dokumentu, ktorý sa vzťahuje na Plán rozvoja Obce Kovačica na obdobie rokov 2022 – 2028. Dokument bol sprístupnený na nahliadnutie v miestnostiach Kancelárie pre

sugescie, návrhy, pripomienky či výmeny plánu. „Boli sugescie občanov, hlavne konštruktívne. My sme ich návrhy či pripomienky akceptovali a skutočne nás teší, že si občania plán dôkladne čítali a prezreli. Vypracovaný plán sme ďalej postúpili na schválenie Obecnej rade Obce Kovačica,“ informovala Mária Benková-

Obce Kovačica na čele s Danielom Magdu. V tíme boli aj spomínaná Mária Benková-Hriešiková, Mariana Gajano-

vačiová, Nikola Nikolić, Mária Benková-Hriešiková, Mariana Gajanová-Veňarská a Anna Pišpecká.

Z dielní, ktoré boli súčasťou projektu

Z prezentácie Plánu rozvoja Obce Kovačica

lokálno-ekonomický rozvoj Obecnej správy Kovačica od 1. marca aktuálneho roka, ale aj na webovej stránke Obce

Kovačica do 28. marca, a všetci zainteresovaní mohli do uvedeného dátumu podať svoje 10

www.hl.rs

-Hriešiková, členka tímu, ktorý mal na starosti vypracovanie tohto plánu. Vypracovanie plánu rozvoja Obce Kovačica

na obdobie rokov 2022 – 2028 malo na starosti Oddelenie pre lokálno-ekonomický rozvoj

Informačno-politický týždenník

vá-Veňarská, Anna Pišpecká a odborná spolupracovníčka Anđela Vilová z Pančeva. Založené boli aj pracovné skupiny, a to: pracovná skupina pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo, zamestnávanie a rurálny rozvoj, pracovná skupina pre kultúru, turizmus, vzdelávanie, zdravotníctvo a ďalšie odborné služby a pracovná skupina pre infraštruktúru a ekológiu. Okrem toho na realizácii projektu sa podieľal aj koordinačný tím pozostávajúci z 9 členov vrátane všetkých náčelníkov oddelení pôsobiacich v Obci Kovačica.

Predsedníčkou koordinačnej pracovnej skupiny je Vladana Gencová a členovia sú: Daniel Magdu, Alžbeta Marková, Martina Sekulićová, Virdžinija Kri-

Realizácia projektu prebiehala aj prostredníctvom 5 dielní, ktoré mali za cieľ analyzovať problémy, ale aj vytýčiť priority a ciele. Dielne boli usporiadané

vlani v októbri a novembri. Pri realizácií dielní im pomohli aj Kristina Ćendićová z Kovačice a Milovan Petrov z Vršca.

Projekt sa realizuje vďaka • TÝŽDEŇ •

finančnej pomoci Pokrajinského sekretariátu pre regionálny rozvoj, medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu, ktorý vyčlenil 642-tisíc dinárov, a za podpory Obce Kovačica.

Na prezentácii spomenutého plánu sa zúčastnili predstavitelia štátnych či obecných inštitúcií, mimovládnych združení, spolkov, či zamestnanci lokálnej samosprávy, ale aj zainteresovaní jednotlivci, teda tak právnické, ako aj fyzické osoby, ktoré sú zainteresované na rozvoji tejto obce a ktorí sa v značnej miere aj pričinia o to, aby sa realizoval rozvoj obce v uvedenom strategickom období. „Vedenie lokálnej samosprávy si uvedomuje význam vypracovania takéhoto dokumentu, lebo všetky rozvojové smernice poukazujú na to, že ak sa chceme uchádzať s projektmi a získať finančnú pomoc, ktorú môžeme využiť pri rozvoji našej obce, musíme mať dopodrobna vypracovanú stratégiu, čiže plán, v ktorom smere sa chceme uberať vo svojom rozvojovom období a vo svojom rozvojovom procese, ale aj ktoré sú to výsledky rozvoja, ktoré chceme zožať a aká je ich evalvácia,“ vysvetlil Magdu.

Koniec vypracovania plánu rozvoja je kľúčový strategický dokument Kovačickej obce.

Nasledujúcim krokom je odsúhlasenie, čiže schválenie tohto návrhu v obecnom parlamente. Návrh Plánu rozvoja Obce Kovačica na obdobie rokov 2022 – 2028 by sa pred výborníkmi mal nájsť už na

• TÝŽDEŇ •

nasledujúcej schôdzi Zhromaždenia obce Kovačica.

Toto je inak podľa Magduových slov iba tretí dokument v histórii Obce Kovačica, odkedy sa tieto strategické plány vypracúvajú. Konštatoval, že sa spoločnosť zdokonaľuje a chápe dôležitosť vypracovania takýchto dlhoročných plánov a že nikdy nemali

viac zapojených občanov, mimovládnych organizácií a inštitúcií. „Možno sme sa aj my v uplynulých rokoch zdokonalili a prišli na to, akým spôsobom to priblížiť a predstaviť našim spoluobčanom. Rovnako tak ako ich zainteresovať a usmerniť na rozmýšľanie o vypracovaní strategicky dôležitého dokumentu,“ hovorí a vyzdvihuje: „Podarilo sa nám spoločne načrtnúť rozvojové smery tzv. rurálnej elastickosti. Je to energetický koncept. To znamená, že v našich rozvojových smeroch sa musíme čím menej spoľahnúť na vonkajšie elementy, ktoré môžu vážne vplývať na rozvoj našej obce,“ uzavrel Magdu.

Foto: z archívu LER Obce Kovačica

PRE PENZISTOV

Pobyt v kúpeľoch zdarma Pripravil: Miroslav Pap

Z

áujem o rehabilitáciu a liečenie v kúpeľoch každoročne stúpa, vzhľadom na to, že si ľudia viac uvedomujú význam udržateľnosti zdravého tela a duše. Žiaľ, ešte stále je veľa ľudí, ktorí sa odhodlajú absolvovať liečby v kúpeľoch až po diagnostikovaní ochorenia.

(výpis z banky, potvrdenie poistenia zo zahraničia a pod.), zdravotnú dokumentáciu dôchodcu v prípade, že ju vlastní. Do prihlášky konkurujúci musí vpísať aj údaje, kde chce absolvovať kúpeľné liečenie. Republikový fond pre dôchodkové a invalidné poistenie ďalej v mene uchádzača – dôchodcu bude komunikovať so zvoleným vedením

Bezplatné liečenia v kúpeľoch ako prevencia (foto: bookaweb.com) O väčšiu propagáciu kúpeľného liečenia sa snaží aj Republikový fond pre dôchodkové a invalidné poistenie, ktorý zverejnil výzvu na bezplatnú rehabilitáciu v kúpeľných komplexoch. Nárok na získanie bezplatného pobytu v kúpeľoch majú užívatelia starobného a invalidného dôchodku s trvalým pobytom na území Srbska, ktorých dôchodok nie je vyšší ako 30-tisíc dinárov.

Títo záujemcovia by nemali mať ďalšie, vedľajšie príjmy. Užívatelia dôchodkov zo zahraničia tiež majú možnosť uchádzať sa, no ich dôchodok by nemal presahovať pravidlami súbehu stanovenú najvyššiu hranicu dôchodku.

Prihlasovať sa je možné od 5. do 21. apríla. Spolu s prihláškou penzisti k potrebnej dokumentácii ešte musia priložiť: dôchodkový šek, dôkaz o výške dôchodku

kúpeľov, s ktorými sa podpíše aj zmluva.

Všetku dokumentáciu uchádzači musia odovzdať v priestoroch uvedeného Republikového fondu alebo v jeho jednotlivých filiálkach. Členstvo v klube penzistov nie je podmienkou pre uchádzačov. Prihlášku si uchádzači môžu stiahnuť na webovej stránke Republikového fondu pre dôchodkové a invalidné poistenie. V obsahu prihlášky je poskytnutý aj zoznam všetkých kúpeľov a rehabilitačných centier, v ktorých majú možnosť realizovať bezplatnú liečbu.

Výsledky a konečný zoznam uchádzačov, ktorým bolo schválené bezplatné liečenie v kúpeľoch, bude zverejnený v 21. pracovný deň od ukončenia výzvy.

Zdroj: Republikový fond pre dôchodkové a invalidné poistenie

15 /5006/ 9. 4. 2022

11

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Miliarda na rekonštrukciu cestnej infraštruktúry Anna Lešťanová

práce na rekonštrukcii cestného smeru Stará Pazova – Vojka. orđe Radinović, predseda Podľa slov Radinovića toto je Obce Stará Pazova, so historický moment pre Obec spolupracovníkmi v uto- Stará Pazova, lebo obec túto rok 29. marca vykonal obchôdzku kapitálovú investíciu realizuje začiatku prác na jednom z naj- vlastnými rozpočtovými provýznamnejších projektov pre striedkami v hodnote takmer túto obec. Ide o rekonštrukciu miliardu dinárov. cestnej infraštruktúry v dĺžke Vklady do obnovy a úpravy viac ako 30 kilometrov. cestnej infraštruktúry sú veľmi Teda v tento deň odštartovali významné. Ako uviedol predseda Radinović, obec sa rapídne vyvíja, a preto sú aj pre ďalší rozvoj hospodárstva potrebné dobré cesty a výnimočná cestná doprava, ktoré sú jedným z najvýznamnejších ukazovateľov vyvinutosti samotnej obce.

Rekonštrukcia cesty veľkými strojmi vykonáProjekt sa reavateľa prác slávnostne odštartovala 29. marca

Đ

Đorđe Radinović s robotníkom podniku Srem put Ruma

Predseda obce počas obchôdzky prác na rekonštrukcii cestného smeru Stará Pazova – Vojka

lizuje podľa modelu verejno-súkromného partnerstva a ukončenie prác na rekonštrukcii cestných smerov Stará Pazova –

Vojka – Krnješevci a Staré Bánovce – Krnješevci je naplánované do konca roka. Kompletná rekonštrukcia uvedených cestných smerov sa začala od Starej Pazovy do centra Vojky a na tejto trase náročné je i regulovanie dopravy, ktorá je veľmi frekvenčná medzi týmito dvomi dedinami.

Vykonávateľom prác je AS Srem put Ruma.

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Otvorené dve policajné pobočky A. Lešťanová

zića, náčelníka Policajnej stanice Stará Pazova, v utorok 29. marca a prítomnosti Đorđa Ra- slávnostne otvorili dve policajné dinovića, predsedu Obce pobočky v Staropazovskej obci, Stará Pazova, a Zorana La- a to vo Vojke a v Golubinciach.

Prítomní boli aj predstavitelia tamojších miestnych spoločenstiev a policajti z tejto policajnej stanice.

Otvorenie pobočiek v rámci budov miestnych s p o l o če n s t i e v znamená väčšiu bezpečnosť pre Náčelník Zoran Lazić (zľava) a predseda občanov, ktorá je Đorđe Radinović vo Vojke podľa slov Radi-

Z

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z otvorenia policajnej pobočky v Golubinciach

novića na území Staropazovskej obce dobrá, a v týchto pobočkách sa občania budú môcť aj informovať o všetkom, čo potrebujú a čo je v súlade s policajnou prácou a vybavovaním osobných dokladov.

„Obec Stará Pazova sa bude i v nadchádzajúcom období starať o svojich občanov a o to, aby ich bezpečnosť bola na vysokej úrovni,“ prízvukoval predseda Radinović počas otvorenia týchto policajných pobočiek.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VÝROČNÁ SCHÔDZA MIESTNEJ ORGANIZÁCIE PENZISTOV A INVALIDOV PRÁCE V HLOŽANOCH

Zmeny vo vedení Jasminka Činčuráková-Galambošová

dácia Jarmila. Zásobovanie uhlím a drevom je ustálenou aktivitou, ktorá aj v minulom roku prebiehala ýročnú schôdzu Miestnej nehatene. organizácie penzistov a inKeď ide o finančnú správu za rok 2021, podal ju bývalý povalidov práce v Hložanoch poznačil neobvykle malý kladník Pavel počet prítomných penzisBaďan, ktorý tov. Azda na to vplývala zdôraznil, že aktuálna pandemická situáhospodárenie cia. Zhruba dvadsať členov bolo pozitívorganizácie usnulo, početní ne. Príjmy vyčlenovia sú chorí a všeobecnášali zhruba ne na ročnej úrovni sa za106 000 dičlenia iba traja – štyria noví nárov, kým penzisti. Z približne 140 člevýdavky boli nov na zasadnutí ich bolo zhruba 96 300 dinárov. prítomných zhruba 70. Na Predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová úvod minútkou ticha vzdali hložianskym penzistom odovzdala darček v podobe Aktivity finančprenosného počítača hold zosnulým členom. ne podporila Okrem domácich dôObec Báčsky chodcov na zasadnutie boli po- zdravotných dôvodov, vystrieda Petrovec z rozpočtu, ale vo fizvaní aj hostia z územia Obce Zuzana Dudková a pokladníčkou nančnej správe pôvodne nebolo Báčsky Petrovec – predstavitelia sa stala Mária Štajferová. Novým uvedené, akou sumou. K tomuto miestnych organizácií starobných členom výkonného výboru je aj poznámku mali najmä hostia, penzistov, ako aj invalidov práce Juraj Bartoš. Organizáciu bude tiež člen petrovského, zároveň z Báčskeho Petrovca, Kulpína a ďalej viesť predseda Ondrej Pav- obecného združenia Svetoslav Maglića, tiež predstavitelia Obec- čok, pokým Ján Haška bude podného združenia penzistov Báčsky predsedom.

Petrovec. Svojou prítomnosťou Správu o činnosti za rok 2021 schôdzu poctila aj predsedníčka prečítala teraz už bývala tajomObce Báčsky Petrovec Jasna Špro- níčka Zuzana Turóciová. V nej chová, ktorá organizácii odovzdala prízvukovala, že pandémia veľmi darček v podobe laptopu, čiže ovplyvnila aktivity v organizácii a prenosného počítača. Prítomný že v núdznej a špecifickej situácii bol aj člen Obecnej rady, zároveň penzisti urobili to, čo sa dalo. Na člen Rady Miestneho spoločenstva jar sa 19 dôchodcov zapojilo do Hložany Michal Hataľa ml. akcie upratovania dediny. Traja Miestna organizácia penzistov členovia tejto organizácie mali Predsedníctvo na zasadnutí Miestnej organizácie penzistov a ina invalidov práce v Hložanoch možnosť pobudnúť v kúpeľoch, čo validov práce v Hložanoch roky svoje výročné zhromaždenie finančne kryje republikový fond. zvoláva v marci. Pravidelne svojim Pre penzistov sú veľmi významné Majera. Poznámku aj hostiteľom, a zdôraznil, že je dôchodcom 12 členkám a hostkám darúva ôsmo- tradičné letné stretnutia, ktoré sa aj hosťom ozrejmila tajomníčka rokov, že sa doterajší pokladník P. marcový darček – kvety. Tentoraz vlani predsa podarilo zorganizo- Obecného združenia penzistov Baďan staral o pokladnicu 23 rovedenie pripravilo aj bohatú výsta- vať, tentoraz na hložianskom ryb- Anna Savićová, ktorá potvrdila, že kov a že Z. Turóciová vykonávala vu fotografií z doterajšej činnosti níku. Poctili ich aj hostia penzisti z obecného rozpočtu hložianska funkciu tajomníčky desať rokov.

V záverečnej časti zasadnutia organizácie. z okolia. Aj vlani vystala jesenná organizácia penzistov získala 70 sa prihovorila aj predsedníčka V tejto miestnej organizácii čajanka a predvianočný večierok 000 dinárov. penzistov prišlo aj k zmene vo so spolkom žien. Medzi pravidelné Plán práce za rok 2021 podala Obce B. Petrovec J. Šprochová, ako vedení. Po úvodnej pracovnej aktivity patrí aj akcia delenia via- Zuzana Turóciová. V ňom napočí- aj K. Ilić z Maglića, Z. Hmiráková časti zasadnutia doterajší predseda nočných balíčkov na sklonku roka. tala už zachodené aktivity, ktoré z Petrovca a domáci penzista O. starobných penzistov a zároveň Organizácia ich darúva svojim čle- organizácia koná dlhé roky. Zdô- Stupavský, ktorý poznamenal, predsedajúci Ján Haška prítom- nom, ale aj starším spoluobčanom. raznila, že členský poplatok je 500 že penzisti musia byť prítomní aj ných poinformoval o daných Z vlastných prostriedkov bolo dinárov (v ňom je zahrnutý aj tzv. v obecnom parlamente a širšie, že sa musia zviditeľňovať, bojozmenách vo vedení a zdôraznil, pripravených 19 kusov vianočných posmrtný poplatok). že zmeny budú platné do voleb- a z PIO fondu ďalších 27. Roky na V rozprave Ondrej Pavčok po- vať o svoje práva a postavenie ného zhromaždenia ešte dva roky. vianočné balíčky prispieva aj Na- vedal, že v pláne je vydanie ďal- v spoločnosti.

V

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Dlhoročný pokladník Pavel Baďan odstúpil z funkcie pre záväzky v Obecnom združení penzistov, kde je dočasným predsedom.

Tajomníčku Zuzanu Turóciovú, ktorá tiež odstúpila z funkcie zo

šej knižnej publikácie z činnosti miestnej organizácie penzistov.

Aj v rozprave člen výkonného výboru Juraj Bartoš navrhol, aby z tejto organizácie v rámci plánu podali iniciatívu na úpravu starého dedinského cintorína, kde sú pochovaní predkovia Hložančanov, najmä významné osobnosti.

Finančný plán na aktuálny rok nebol prečítaný, čo predsedníctvo celkom neozrejmilo na zasadnutí, bez ohľadu na to, že rámcový plán už bol pridaný do OZP. Neskoršie predsedníctvo predsa navrhlo a následne zhromaždenie aj schválilo rámcový finančný plán.

Pod bodom Rôzne sa rozprúdila najmä diskusia ohľadom volieb v apríli v Obecnom združení penzistov, respektíve kandidátov na post predsedu, a hovorilo sa o tom, čo by bolo najprijateľnejšie riešenie, lebo v minulom roku umrel aktuálny predseda, čo zabrzdilo prácu Obecného združenia penzistov.

Okrem slov O. Pavčoka na záver odznel aj príhovor J. Hašku, ktorý poprial všetko dobré penzistom, poďakoval sa za porozumenie

15 /5006/ 9. 4. 2022

13

Ľudia a udalosti VOĽBY V OBECNEJ ORGANIZÁCII PENZISTOV V KOVAČICI

Ján Koreň je staronovým predsedom Olinka Glóziková-Jonášová

aj správa o práci, finančná správa za rok 2021, ale aj plán práce ňa 29. marca sa konalo a finančný plán na rok 2022. volebné zhromaždenie Zhromaždenie svojou prítomObecnej organizácie nosťou poctili aj predstaviteľka penzistov v Kovačici za účasti 27 lokálnej samosprávy Marijana delegátov z miestnych organi- Melišová, asistentka predsedu zácií penzistov pôsobiacich na Obce Kovačica, a Milan Nenadić, území Kovačickej obce a pred- predseda Zväzu penzistov Vojstaviteľov komisií, čiže približ- vodiny. Okrem menovaných príne päťdesiatich ľudí. Prítomní tomní boli aj výborníci lokálneho parlamentu Martin Chrťan z Kovačice, Zlatica Šimrak z Idvora a Borivoje Stojković z Crepaje. „Sú to výborníci – predstavitelia penzistov, teda tí, ktorí zastupujú záujmy, otázky a práva penJán Koreň, staronový predseda Obecnej organizácie zistov, ale penzistov Kovačica (foto: RTV OK) tiež pred výzvolili nové vedenie Obecnej borníkov predkladajú probléorganizácie penzistov Kovačica, my, ktoré trápia členov tejto predsedov a členov dozornej organizácie,“ vysvetľuje Koreň rady a výkonného výboru, ako a dodáva: „Obecná organizácia aj štatutárnych komisií. má 1 133 členov a sme jednou V nasledujúcom štvorročnom z najpočetnejších organizácií období predsedom aj naďalej penzistov. Miestna organizácia bude Ján Koreň z Kovačice, penzistov v Kovačici má 420 doterajší predseda. Za jeho členov a Padina 200.“ zástupcov zvolili Todora BoVo svojom prejave staronový jera z Uzdina a Ferenca Tatara predseda Obecnej organizácie z Debeljače. Koreň informoval, penzistov Kovačica Ján Koreň že novým predsedom dozornej okrem iného povedal, že sú rady je Branislav Tekijaški z Cre- spokojní s minuloročnou prápaje, kým predsedom výkonné- cou a činnosťou. „Pracovalo sa ho výboru je on, a ako hovorí, dobre. Podarilo sa nám apeloje to podľa Štatútu Obecnej vaním a varovaním ochrániť organizácie penzistov. Výkonný našich členov, ale aj starších ľudí výbor má však, podľa jeho slov, v období pandémie.“ Disciplína v dohľadnom čase zvoliť ta- penzistov podľa mienky Korejomníka a pokladníka Obecnej ňa teda skutočne stála za to, organizácie penzistov Kovačica. lebo sa im podarilo ochrániť Novým predsedom Štatutárnej sa pred pandémiou. To, čo si komisie je Pavel Jonáš z Kova- ale vytýčili za cieľ v nadcháčice a predsedom Štatutárnej dzajúcom období, je zlepšenie komisie pre voľby a vymenova- práce organizácie. „Teší ma, že je nie je Michal Kukučka z Padiny. Obecná organizácia penzistov Na zhromaždení bola podaná Kovačica často označovaná za

D

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z tohtoročného zasadnutia Miestnej organizácie penzistov v Kovačici (foto: S. Lenhart)

jednu z najlepších vo Vojvodine, a práve z tých dôvodov je potrebné si tú úroveň aj udržať a ešte zlepšiť,“ mieni Koreň.

Prítomných pozdravil aj Milan Nenadić, predseda Zväzu dôchodcov Vojvodiny, ktorý povedal: „Som mimoriadne spokojný so švajčiarskym modelom

Srbsko, ktorí v rokoch 2020 a 2021 nevyužili túto príležitosť a ktorých dôchodky neprevyšujú sumu 30 978 dinárov. Členstvo v dôchodcovských organizáciách, miestnych či obecných, nie je podmienkou za užívanie tejto pomoci, čiže na užívanie bezplatného poby-

Ján Koreň (prvý sprava) a členovia Obecnej organizácie penzistov v Kovačici na jednom z početných športových podujatí (foto: z archívu OOP Kovačica)

zväčšenia penzií a dúfam, že tento model bude možné ešte rýchlejšie aplikovať aj v našej krajine a že vzrast dôchodkov bude paralelný so vzrastom platov.“ Na záver nášho rozhovoru Koreň informoval, že penzisti aj tento rok majú právo na bezplatný rehabilitačný pobyt.

Nárok na bezplatný desaťdňový kúpeľný pobyt majú dôchodcovia z územia Republiky

tu v kúpeľoch pre dôchodcov.

Novinkou je však, že v tomto roku právo na bezplatný pobyt v kúpeľoch majú aj penzisti, ktorí dostávajú penziu zo zahraničia. Podrobnejšie informácie o bezplatnom pobyte v kúpeľoch penzisti môžu získať od predsedov miestnych organizácií dôchodcov vo svojich prostrediach, ale aj od vedenia Obecnej organizácie penzistov v Kovačici.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KULPÍNE

Absolvovali žiacku súťaž z dopravy Katarína Gažová

N

a ihriskách Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne v organizácii Auto-moto zväzu Srbska v stredu 30. marca usporiadali súťaž pod názvom Čo vieš o doprave?. Zapojili sa do nej žiaci vyšších ročníkov a aj mladší z kulpínskej školy pod vedením profesora informatiky a techniky Dušana Petráša.

Súťaž sa znovu usporadúva po dvoch rokoch prestávky.

Ako to bývalo aj predtým, re-

Skupina súťažiacich kulpínskych žiakov

Na štarte súťaže s dozornými učiteľmi

alizuje sa na piatich úrovniach: školskej, obecnej, obvodovej, štátnej a európskej. Kulpínski žiaci v období pred pandémiou dosahovali pozoruhodné výsledky z tejto súťaže, takže na-

príklad na obvodovej účinkovali piati zo súhrnného počtu 8 žiakov z celej Báčskopetrovskej obce.

Organizátor súťaže dáva úlohy a prekážky pre súťažia-

Zdolávanie prekážok predstavuje zábavu pre žiakov • ĽUDIA A UDALOSTI •

cich žiakov. Kulpínski žiaci si spolu s profesorom Petrášom vyrobili pomôcky a tak usporiadali polygón zručností, na ktorom vlastne súťažili. V prvej teoretickej časti mali testovanie na tému Čo vieš o doprave?. Maximálny počet získaných bodov bol 100.

V poslednú marcovú stredu realizovali druhú časť, v ktorej si overovali zručnosti z dopravy na polygóne, ktorý tiež maximálne vynáša 100 bodov.

Táto súťaž je na úrovni skladania skúšky z vedenia motocykla, ale keďže sú to deti mladšie ako

Skúška zručnosti ako výzva

16 rokov, súťažili na bicykloch.

V súťaži bolo určené pravidlo, že ak počas jazdy bezchybne zdolajú všetky prekážky, dostávajú maximálny počet, teda 100 bodov, a koľko prekážok nezvládnu, toľko bodov sa im odpočíta.

Súťažiaci kulpínski žiaci boli rozdelení do troch kategórií: 10-roční boli zaradení do kategórie A, 11- a 12-roční do kategórie B a 13-roční do kategórie C. Keďže je táto praktická časť žiakom veľmi zaujímavá, súťaž z dopravy patrí medzi najobľúbenejšie súťaže v škole v Kulpíne. Žiaci sa do nej zapájajú s radosťou, lebo ich baví tá praktická časť, keď v jazde na bicykli môžu ukázať svoje zručnosti.

Na polygóne nebolo ľahké neurobiť žiadnu chybu 15 /5006/ 9. 4. 2022

15

Ľudia a udalosti PO DVOCH ROKOCH SNEMOVALO ZDRUŽENIE VINÁROV A VINOHRADNÍKOV KULPÍNA

Pokračovanie v úspešných aktivitách Katarína Gažová

P

osledné zhromaždenie kulpínskych vinárov bolo pred dvomi rokmi. Pandémia zmenila plány aj tohto združenia a spôsobila dvojročnú prestávku v takmer všetkých jeho aktivitách a podujatiach.

A tak sa napokon stretli na výročnom a volebnom zhromaždení v piatok 1. apríla 2022 v priestoroch Združenia športových rybárov Smuđ Kulpín za prítomnosti hostí vinárov z viacerých prostredí.

Doterajší predseda združenia Michal Dovičin s potešením privítal hostí, otvoril schôdzu a predostrel rokovací program.

Dvojročnú správu o činnosti združenia podal tajomník Radoslav Kolarski. V správe o práci za rok 2019 okrem iného uviedol, že sa vinári Kulpína venovali ustáleným aktivitám, ako aj roky predtým. Členovia združenia sa stretávali počas roka pri rôznych akciách, a to s cieľom výmeny skúseností, pomoci v práci vo vinohradoch a vínnych pivniciach svojich členov, a účinkovali na ďalších podujatiach, ktoré sa týkajú vinohradníctva. Začiatkom roka vo pivniciach svojich členov degustovali vína a pripravovali sa na veľtrh vína v Temerine, kde odniesli 22 vzoriek vína, za ktoré získali 2 zlaté, 7 strieborných a 10 bronzových ocenení.

Na svätého Trifuna usporiadali cirkevný obrad vo vinohrade člena združenia Michala Miškára. V pokračovaní stretnutia vinárov v rybárskej chatke v Kulpíne usporiadali výročné zhromaždenie združenia. Potom Správna rada Združenia vinárov a vinohradníkov Kulpína mala viac zasadnutí a akcií v príprave a usporiadaní tradičného podujatia združenia Veľká noc v Kulpíne 16

www.hl.rs

2019. Podujatie realizovali 21. apríla v Poľovníckom dome v Kulpíne. Po udelení diplomov za ocenené vzorky vín a klobás veľký počet hostí netrpezlivo

Zhromaždenie kulpínskeho združenia vinárov: (sprava) biskup Jaroslav Javorník, hosť stretnutia, predseda združenia Michal Dovičin, tajomník Radoslav Kolarski a nový pokladník združenia Miroslav Zima

poľovníckeho paprikáša počas trojosláv Kulpína (Deň Kulpína, PDvK a Svadba voľakedy a dnes) na sklonku júla.

Aj počas roka 2019 členovia združenia navzájom navštevovali vinohrady svojich členov, pomáhali si v práci, dávali sugescie na zlepšenie v práci vo vinohradoch. Z dôvodu klimatických zmien hrozno včaššie dozrelo a sucho spôsobilo menšiu úrodu, ale predsa bolo kvalitné, a také bolo aj samotné víno vyrobené z neho. Členka združenia, mladá vinohradníčka Daniela Plachtinská, sa poďakovala všetkým členom, že jej pomáhali pri výsadbe nového vinohradu a nielen fyzickou prácou, ale aj slovami ju povzbudzovali, aby sa jej v tejto práci darilo. Pozvala ich, aby navštívili jej vinohrad a videli, ako sa mu dobre darí.

čakal na predajnú degustáciu odmenených vzoriek tak klobás, ako aj vína. Sieň Poľovníckeho domu bola príliš tesná na to, aby prijala všetkých záujemcov o toto lákavé podujatie vinárov. Na súťaž bolo prihlásených 55 vzoriek bieleho, 21 vzoriek červeného vína, 11 rosé a jedno ovocné víno. Z celkového počtu 88 vzoriek vína až 20 vzoriek prišlo zo zahraničia – z Česka, Rumunska, Chorvátska a zo Slovenska – a 38 vzoriek odovzdali členovia združe- Chutný paprikáš na večeru navarili členovia nia. Vína ten rok boli združenia: (sprava) Zlatko Kičiňa, Gustáv kvalitné, čo potvr- Petráš a Pavel Benka dila i hodnotiaca komisia, ktorá rozhodla udeliť združenie zúčastnilo i v súťaži vo 14 zlatých, 33 strieborných a 20 varení rybacieho paprikáša, ktobronzových medailí. Kulpínski rú organizoval rybársky spolok vinári získali 1 zlatú, 12 striebor- v Kulpíne, aj na súťaži vo varení

ČINNOSŤ ZDRUŽENIA V SŤAŽENÝCH PODMIENKACH PANDÉMIE Správa o práci združenia za roky 2020 – 2021 v podaní tajomníka Kolarského bola kratšia.

Združenie sa znova v januári zúčastnilo na veľtrhu vína v Temerine. Súťažili s 22 vzorkami, ktoré boli ocenené takto: 2 zlaté odmeny, 5 strieborných a 11 bronzových. Nasledovala oslava sv. Trifuna 14. februára vo vinohrade Bratislava Petrovića, kde domáci boli členovia vinohradníci zoskupení pod menom Na brigádu a tento vinohrad vzali do prenájmu. Po tejto akcii nastala nútená dvojročná prestávka v práci združenia v dôsledku pandémie Covid-19. Zasadnutia zhromaždenia združenia počas týchto dvoch rokov nebývali, ale vinári Kulpína sa schádzali v menších skupinách a pomáhali si v práci vo vinohradoch a pivniciach s vínom.

Tohtoročné výročné zhromaž-

Informačno-politický týždenník

ných a 8 bronzových ocenení.

Toto podujatie bolo naozaj bohaté aj na vzorky súťažiacich klobás, ktorých bolo až 77. Okrem tohto podujatia v roku 2019 sa

• ĽUDIA A UDALOSTI •

denie bolo aj volebné. Volil sa predseda združenia. Branislav Plachtinský na funkciu vedúceho navrhol doterajšieho predsedu Michala Dovičina a tento jediný návrh bol jednohlasne schválený. Zmeny sa udiali aj v zložení správnej a dozornej rady združenia. Do správnej rady za nového člena zvolili Vlastislava Chalupku zo zoskupenia vinárov Na brigádu – namiesto Michala Miškára, ktorý odstúpil z funkcie člena správnej rady a miesta pokladníka združenia, ale zostal členom združenia.

Ostatní členovia správnej rady zvolení v roku 2018 zostali v jej zložení, a to sú: Branislav Plachtinský, Jaroslav Žila, Ján Gaža, Rade Kolarski, Branislav Kuštra, Daniel Čelovský, Miroslav Zima, Pavel Benka a Zlatko Kičiňa. Do dozornej rady zvolili

Kulpínski vinári a ich hostia na výročnom stretnutí

dvoch nových členov: Danielu Plachtinskú a Gustáva Petráša.

V mene dozornej rady Jovan Aleksić, ktorý zostal jej členom, podal správu a podotkol, že v práci združenia neboli žiadne nedopatrenia.

Združenie má tiež nového pokladníka – Miroslava Zimu, ktorý podal finančnú správu a plán na rok 2022. Združenie hospodári pozitívne aj po dvoch rokoch prestávky v celkovej činnosti.

Plán práce na tento rok ozrej-

mil Radoslav Kolarski. Hlavne v ňom rozpracoval plán podujatia Veľká noc v Kulpíne 2022. Združenie prijalo návrh Branislava Plachtinského, aby tohto roku odcestovali na celodenný výlet, a navrhnutá bola obchôdzka známej vinárne Aleksić vo Vranji, čo tiež zaradili do plánu na rok 2022. Kamarátenie vinárov Kulpína a ich hostí bolo aj pri spoločnej večeri, ktorá sa začala modlitbou požehnania biskupom SEAVC Jaroslavom Javorníkom a pokračovala v družnom posedení.

Dobrá nálada potvrdila to, čo predseda Michal Dovičin povedal na začiatku stretnutia: že sa vinári tešia z tejto šťastnej chvíle, keď už znova môžu byť spolu a pokračovať v činnosti tak, ako bolo zvykom aj v minulých rokoch.

VO VEĽKONOČNÚ NEDEĽU

Vinári Kulpína usporiadajú 14. Veľkú noc v Kulpíne Katarína Gažová

N

aposledy na jar 2019 Združenie vinárov a vinohradníkov Kulpína usporiadalo svoje veľkolepé, tradičné a medzi početnými návštevníkmi – nielen z Kulpína, ale aj zo širšieho okolia a zo zahraničia – obľúbené podujatie Veľká noc v Kulpíne. Tohto roku na potešenie všetkých milovníkov kvalitného vína a kvalitných klobás podujatie bude znovu usporiadané.

Veľkú noc v Kulpíne 2022 združenie plánuje zorganizovať v priestoroch kulpínskeho Poľovníckeho domu, kde za posledné roky aj bývalo. Predtým sa toto podujatie dlhé roky usporadúvalo v kulpínskom kaštieli.

Prvá časť tohtoročného podujatia sa bude konať už na Kvetnú nedeľu, teda 10. apríla, keď organizátori budú v Poľovníckom dome od 10. do 19. hodiny prijímať súťažiace vzorky vína a • ĽUDIA A UDALOSTI •

domácich klobás. Záujemcovia o účasť v súťaži majú odovzdať vzorku vína, a to 4 x 0,7 litra alebo 3 litre, a keď ide o klobásu, jeden kus klobásy. Za víno sa platí poplatok 600 dinárov na jednu vzorku a na klobásu sa neplatí.

Už v pondelok 11. apríla v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne budú

žiaci so svojimi učiteľmi farbiť a skrášľovať veľkonočné vajíčka, ktoré sa tradične na vchode Poľovníckeho domu darujú každému návštevníkovi podujatia Veľká noc v Kulpíne. Odborné hodnotiace komisie budú pracovať vo štvrtok 14. apríla v Poľovníckom dome a vyhodnotia súťažiace vzorky vín a klobás.

Z prezentácie a degustácie vína v budove Veľkého kaštieľa roku 2007: (zľava) poprední členovia Združenia vinárov a vinohradníkov Kulpína Bratislav Petrović, Michal Dovičin, ktorý je dodnes predsedom združenia, a Jaroslav Žila

Práve vo Veľkonočnú nedeľu, teda 17. apríla o 17. hodine štartuje lákavé a populárne podujatie Veľká noc v Kulpíne 2022.

V Poľovníckom dome sa zhromaždia hostitelia a hostia, aby bolo slávnostne otvorené podujatie, kde budú aj odovzdané ceny najúspešnejším výrobcom vína a klobás. Po úradnej časti nasleduje verejná degustácia ocenených a prezentovaných vzoriek klobás a vína a napokon spoločná zábava.

Združenie vinárov a vinohradníkov Kulpína s radosťou pozýva všetkých záujemcov, aby sa podujatia po dvoch rokoch zúčastnili.

15 /5006/ 9. 4. 2022

17

Ľudia a udalosti ČLENOVIA KLUBU POĽNOHOSPODÁROV KYSÁČ

alebo iným poľnohospodárskym vozidlám so strojmi,“ hovorí Hlaváč. „Dnes sme sa tiež rozhodli popíliť stromy a kríky pri irmovskej ceste, vedľa pomníka pri Jamách nad Ulicou 13. októbra, ako aj v

neho spoločenstva Ján Vozár.

Klub poľnohospodárov sa zapája aj do rôznych iných akcií a podujatí. Vždy sú ochotní podať nápomocnú ruku druhým združeniam a spolkom v Kysáči.

s radosťou a tešia sa, že budú mať pekné cesty v poli, pekne upravené ulice, ale aj bezpečnosť v premávke.

Sledujeme ich zimné prednášky na témy z oblasti poľnohospodárstva, siatin, ochranného striekania a podobné témy, ktoré si naplánujú. Odborníci sú vždy ochotní prísť a dať dobré rady. Raz ročne majú

druhej časti Kysáča, v Ulici svätosávskej. Musíme si sami pomôcť, ak chceme mať dobrú bezpečnosť v doprave, ale aj pekne upravené ulice v Kysáči.“ Túto pracovnú akciu navštívil aj predseda Rady Miest-

Medzi ich veľké akcie patrí jarné rovnanie ciest v poli. A nielen rovnanie ciest, ale aj všetky iné naplánované akcie sa im vydaria.

Vždy sa odvolajú vo veľkom počte, takže práca ide rýchlo, robia to

aj prednášky o bezpečnosti v doprave, kde sa možno informovať o nových pravidlách a zákonoch. Členovia Klubu poľnohospodárov v Kysáči sú vždy pohostinní a každého radi vítajú.

Usporiadali užitočnú akciu Vladimír Sabo

A

ko je to už každoročným zvykom, aj tohto roku kysáčski poľnohospodári zorganizovali akciu opiľovania konárov vedľa ciest, na rohoch ulíc, pri križovatkách a všade tam, kde konáre zavadzajú a sťažujú prehľadnosť na ceste a v premávke.

Akciu usporiadali v utorok 5. apríla a od predsedu Klubu poľnohospodárov Kysáč Jána Hlaváča sa dozvedáme, že im počasie žičilo, a tak sa aj robota darila. Predseda Hlaváč poukázal na skutočnosť, že počas jazdy autom alebo traktorom sa občas javí problém, keď dlhé konáre prekážajú vodičom v prehľadnosti – najmä vtedy, keď sa na rohu ulíc treba zapojiť do premávky z jednej do druhej ulice. „Opiľujeme aj tie konáre, ktoré sa šplhajú na elektrické drôty, ako aj konáre, ktoré vychádzajú na cestu a sťažujú prechod traktorom

U ŽIHLAVSKOVCOV V KYSÁČI

Koza a štyri utešené kozliatka Anna Legíňová

Z

vedavý, ako koza… Štyri kozy, piaty cap… Rozumieš tomu, ako koza hviezdam…

Sú to niektoré zo známych fráz, čiže prirovnaní, ale vznešené zvieratko koza si nezasluhuje všetko, čo sa jej pripisuje. Je síce fakt, že sa dané prirovnania vzťahujú na ľudí a na ich vlastnosti, avšak koza má aj mnohé pozitívne charakteristiky… Keď jedna rodina pestuje kozy, je to pre ňu zdrojom financíí, ale zároveň dostane aj lásku, šantivosť, humoristické scény a iné. Štefan Žihlavský z Kysáča sa chovom kôz začal zaoberať pred desiatimi rokmi. Najprv to bolo

18

www.hl.rs

hobby, ako to najčastejšie býva, ale neskôr prerástlo v niečo vážnejšie a finančne opodstatnené.

Nedávno ich jedna kozička prekvapila, lebo priniesla na svet štyri krásne, zdravé kozliatka. Dve kozičky a dva capíky. Priniesla tak nesmiernu radosť do ich domu.

Pred dvomi rokmi to urobila tiež.

Teraz je radosť z toho dvojnásobná. O kozliatka sa stará celá rodina, on, manželka Mirjana a jej syn Branislav Ivanek. Aby pravidelne jedli, museli ich totiž oddeliť od mamy. Ako budú dorastať, budú ich chovať koncentrátom pre kozliatka a ďatelinou. Mali aj starú kozu, ale tú predali. Plánujú to aj s touto urobiť a nechať si kozliatka.

Informačno-politický týždenník

Možno si to ešte rozmyslia, lebo táto kozička sa im už viackrát odvďačila krásnymi kozliatkami.

Je to bohatstvo.

Tak prvý jarný deň bol šťastnou ouvertúrou do pekného ročného

obdobia, ktoré prináša veľa mláďat a dáva optimizmus do ďalších dní. Veríme, že Žihlavskovcom optimizmu nechýba, lebo ich potešili tieto roztomilé zvieracie skvosty.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

BIELE BLATO

Žiaci maškarným plesom a piesňami privítali prvých bocianov Jarmila Hromčíková

hniezd, do ktorých sa každoročne vracajú bociany, lastovičky a iné to by sa netešil na príchod v teplých krajoch zimujúce vtáky. jari? Dni sa predlžujú, slnieč- Pravidelné sčítanie a monitorovako nás čoraz viac ohrieva, nie bocianov sa za posledné roky rozkvitajú stromy, v záhradách nekoná a preto nemôžeme hovokvitnú hyacinty a narcisy. Podľa riť o ich presnom počte. Avšak kalendára jar sa tohto roku začala o tom, že sa na nich veľmi tešíme Prváci zo slovenskej triedy priblížili obecenstvu príbeh o tom, ako tancovala žabka s bocianom 20. marca. Našich predkov však a že ich netrpezlivo čakáme, svedčí aj program žiakov Základnej školy Bratstva a jednoty, ktorý sa, na počesť príchodu bocianov, konal v stredu 30. marca, 12. raz v poradí.

Pri tejto príležitosti škôlkari, žiaci a ich vychovávateľky a Sprievod detí sa pohyboval stredom dediny učitelia v školskom areáli zorganizovali oveľa viac ako kalendár zaujímali nielen pestrý kultúrny program, Najmladší účastníci programu – deti z prípravnej predškolskej skupiny zvestovatelia jari. A medzi nimi v ktorom piesňami a básňami sú najobľúbenejšie, samozrejme, oslavovali príchod bocianov, ale pripomínal kráčajúci jarný obrá- rodičia prajeme všetkým deťom bociany. Ich príchod znamená, že aj maškarný ples, ktorým prispeli zok, usmiaty, veselý, bezstarostný. sveta veselé a bezstarostné detje zima preč, že dni budú teplejšie k programu. Pestrosť detských Práve také veselé a bezstarostné stvo, bez sĺz, hladu a vojny. a samým tým aj veselšie. kostýmov akoby odrážala pestrosť dni popriali v programe naše deti Foto: z archívu V Bielom Blate je veľký počet jarných kvetov a sprievod detí bieloblatským bocianom a my ich ZŠ Bratstva a jednoty

K

ZELENÍ – PETROVEC

Nábor členov a sadenice ovocných stromov Jaroslav Čiep

jímali nových členov do združenia.

Pri tejto príležitosti sme evidokohnutie Zelení – Petrovec v vali, že do ich zoznamu členov piatok 25. marca, teda v deň, ekologického združenia pribudlo keď je v Báčskom Petrovci 17 nových členov, ktorým udelili tradične trhový deň, na samom ekotašky a vchode na trh z Parku Zuzky Medovocné sadeveďovej rozložili svoj stánok a nice. Zároveň spoluobčanom a návštevníkom aj iní záujemtrhu delili ovocné sadenice a pricovia mali možnosť získať ovocné stromčeky, lebo v ten piatok Zelení rozdelili takmer 100 Tlačivá z príleži- s a d e n í c Plagát, ktorým sa oznamuje jarné tosti 30 rokov činstromče upratovanie Petrovca

E

nosti združenia

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Ekologické heslo: Ochráň si prostredie – zasaď strom

kov rôznych druhov ovocia, ale aj okrasné stromčeky z príležitosti Dňa lesov, ktorý sa pripomína 21. marca, a zároveň aj pri vítaní jari.

Zelení oboznámili verejnosť, že v sobotu 9. apríla plánujú uskutočniť akciu jarného upratovania

Petrovca, na ktorú povolávajú všetkých občanov. Členovia vedenia Ekohnutia Zelení – Petrovec aj tohto roku vyzývajú Petrovčanov zriadiť si priedomia, aby pred Veľkou nocou všetci spoločne boli hrdí na upravený Petrovec.

15 /5006/ 9. 4. 2022

19

DETSKÝ KÚTIK

Zavítal k nám apríl Ani sme sa nenazdali a už je tu mesiac apríl. Ako každý rok, je to mesiac počasím premenlivý a k tomu veselý, žartovný a tiež pestrofarebný.

Tú krásu farieb mu pridávajú kvetiny, ktoré rastú, pučia a kvitnú a rozdávajú svoju opojnú vôňu všetkým. Tento jarný mesiac nám prináša aj krásne sviatky Veľkej noci, na ktoré už čakáme a tešíme sa na ne.

Pestrofarebnosťou hýria aj práce našich kamarátov, ktorí zaslali svoje výkresy do Detského kútika. A niektorí si vyskúšali svoje vlohy aj v písaní slohových prác. Nemeškajte a napíšte, nakreslite do vášho a nášho kútika. Čakáme na vás.

Katuša

Nada Vukovićová, 4. a, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Každé malé d futbalistami, ba budem majster záujem opravov všeličo iné. Veľm

Timotej Durgala, prvák, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Nađa Pašćanová, 4. b, Jána Amosa Komenského, Kulpín Martina Marčeková, 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZŠ 1

• DETSKÝ KÚTIK •

Moja rodina

Keď narastiem, budem ..

Marek Najden, 4. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

.

dieťa by niečím chcelo by ť. Dievčence učiteľkou, lekárkou, speváčkou... Ch agristami, majstrami... stá lapci obyčajne le niečím iným. Ja som si povolanie už vybral. Ke r ako môj otec, s tým, že ď narastiem, mňa baví aj elektrika. Ch cel by som sa stať elektr vať traktory, aj teraz rád ikárom. Mám pomáham otcovi, tiež rob iť na CNC strojoch, 3 D tla mi by sa mi táto robota čiarňach a páčila. Môj najväčší sen je, aby som mal svoje mú zeum elektriky.

Ivan Holúbek, 4. 2, ZŠ maršala Tita, Padin a

Dávid Kľúčik, 4. 1, 15. októbra, Pivnica • DETSKÝ KÚTIK •

ilustrácia: freepik

Viktória Dékanová, 4. a, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Do mojej rodiny patria ma ma, otec a sestra. Mama sa volá Ga briela, otec Štefan a sestra Jana. Mô j otec má 48 rokov, mama 45 a sestra 6. Otec je vysoký, má hnedé oči a tmavé vlasy. On je poľnohospodár. Je usi lovný a dobrý.

Mama má zelené oči a jas né vlasy. Ona sa stará o nás a o náš do m. Sestra Jana je škôlkarka, je veselá a múdra. Veľmi ľúbi mačiatka. Každý de ň sa niečo nové a zaujímavé u nás stáva .

Vyrozprávam vám jeden zaujímavý príbeh, keď sme Jana a ja išli s otcom kombajnovať sóju. Bolo nám veselo.

Mohli sme slobodne ute kať, kričať a hrabať sa v prachu. Ba vilo nás to.

Neskôr, keď oco sypal sój u z kombajnu na vlečku, aj my sme vy šli hore, zastali sme si pod závitovku a sója padala všade po nás. Vyzeralo to, ako keby sme stáli pod sprchou ale bo veľkým vodopádom. Bola to ve selá hra. Smiali sme sa a piskotali od šťa stia. Oco nás nahral telefónom. Pre ná s to bol veľmi smiešny zážitok, ale pre mamu nie. Keď sme prišli domov, skoro nás nepoznala, takí sme boli zaprášení.

Mám rád moju rodinu, aj napriek tomu, že sa často hádame . Som šťastný, že sú práve oni moji, a ne viem si to inak ani predstaviť.

Igor Čásar, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnic a

Žiaci 2. 1, Selenča ra, llá Ko a ZŠ Ján 15 /5006/ 9. 4. 2022

21

Foto: .pixaby

Z medicíny

Infekcia Trichomonas vaginalis Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

ČO JE TRICHOMONIÁZA? Príčinou tohto ochorenia urogenitálneho traktu je prvok nazývaný Trichomonas vaginalis.

U žien infekcia postihuje pošvu vonkajších genitálií a u mužov sa prejavuje zápalom močovej trubice. Vo väčšine prípadov sa prenáša sexuálnym kontaktom. Ženy sa považujú za prameň infekcie a muži za faktor šírenia.

AKO SA PRENÁŠA TRICHOMONIÁZA? Sexuálny prenos je hlavnou cestou prenosu a infekcia sa najčastejšie vyskytuje vo veku 16 – 35 rokov, pretože v tom období je najintenzívnejšia sexuálna aktivita. Šírenie infekcie je možné a bez úplného kontaktu je pôvodca veľmi odolný vo vonkajšom

22

www.hl.rs

prostredí. Na mokrých špongiách a uterákoch teda dokáže prežiť niekoľko hodín a v moči môže žiť aj viac ako 24 hodín. Z týchto dôvodov je možné prenášať infekciu cez vaňu, mokré spoločné uteráky, používanie spoločnej toalety a pod.

AKÉ SÚ PRÍZNAKY TRICHOMONIÁZY? K príznakom ochorenia patrí penivý žltkastý výtok sprevádzaný nepríjemným zápachom z pošvy, s brnením a svrbením v oblasti genitálií. Veľmi často po tomto stave nasledujú plesňové a bakteriálne infekcie, čo ešte viac zintenzívňuje zápalový proces. Sliznica vagíny je opuchnutá a červená, s prítomnosťou svrbenia a bolesti v oblasti malej

Informačno-politický týždenník

panvy. Krvácanie sa niekedy vyskytuje po pohlavnom styku. Po dlhom období choroba prechádza do chronickej fázy. U mužov trichomoniáza prechádza s miernejšími príznakmi, najčastejšie s menším výtokom a brnením pri močení, prípadne sa objaví zápal žaluďa penisu, ale ochorenie často zostáva nerozpoznané.

VÝSKYT INFEKCIE Infekcie Trichomonas vaginalis sú treťou najčastejšou zo všetkých vaginitíd a sú veľmi častým dôvodom návštevy gynekológa.

AKO SA DIAGNOSTIKUJE TRICHOMONIÁZA? Diagnóza sa robí anamnézou, gynekologickým vyšetrením a rozborom pošvového sekrétu.

Prítomnosť tohto parazita sa u mužov zisťuje ťažšie ako u žien.

LIEČBA TRICHOMONIÁZY Liečba spočíva v príliš veľkom množstve metronidazolových antibiotík. Je potrebné liečiť oboch partnerov súčasne. Liečia

sa aj prípady bez výraznejších príznakov; až 90 % pacientov sa rýchlo zotaví, zatiaľ čo asi 10 % má recidívy. Okrem medikamentóznej terapie sa odporúča aj úprava hygienických a stravovacích návykov. Odporúča sa zvýšiť príjem fermentovaných potravín a probiotík (kyslá kapusta, jogurty, kefíry) a dbať na celkovú aj intímnu hygienu.

Neliečená trichomoniáza prináša zvýšené riziko iných pohlavne prenosných chorôb, zápalového procesu v malej panve so všetkými následkami, ktoré sa vyskytujú (zrasty, chronické bolesti, sterilita).

PREVENCIA TRICHOMONIÁZY Všetko, čo narúša pH alebo vaginálnu bakteriálnu rovnováhu, prispieva k rozvoju infekcie.

Dôležité je zdôrazniť dôležitosť pohlavného styku s kondómom spolu so správnymi hygienickými návykmi.

Preložila: Anna Horvátová

• Z MEDICÍNY •

Mozaika

ROČNÍK XXIV 9. apríla 2022 ČÍSLO 271

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

ZAUJÍMAVOSTI

Americký cirkus a Mara Lenčová Viera Benková

B

olo to v júni roku 1900, keď do Nového Sadu pricestoval americký cirkus, ktorý tu hosťoval iba jeden jediný deň. Ale chýr o jeho príchode ako strela obletel mesto i jeho okolie, takže sa prázdny priestor za mestom, kde kedysi stálo chýrečné Strelište, dnes oproti Jódovým kúpeľom, rýchle vyplnil nielen namontovanými cirkusovými stánkami, ale aj zástupom ľudí, ktorí stoj čo stoj chceli vidieť tento dovtedy nevidený div sveta.

Americký cirkus Barnum a Billy prišiel k nám do mesta s viac ako sto artistami a presne toľko bolo aj ich pomocníkov a pomocníčok. Bola to veľká manažéria so stovkami koní, slonov, levov, opíc, hadov, papagájov. Pricestovali z Paríža a mali namierené na Východ, kde navštevovali exotické krajiny a prenajali si ich bohatí radžovia a begovia. Novosadčanom sa predstavili artistami, tanečnicami na povrazoch, klaunmi, bicyklistami na povraze vo vzduchu, bol tam aj človek z gumy, žena s bradou a fúzmi, siamské zrastené dvojičky, teliatko s ôsmimi nohami a dvoma hlavami, piadimužíci, zrkadlá, „v ktorých, keď si vošiel“, si sa ocitol v pekelnom podzemí a odtiaľ vyskakovali príšery v podobe masiek... Pred očami divákov postavili na prázdnej pažiti Strelišta vedľa seba niekoľko veľkých stanov. Centrálny šiator bol urobený pre tisícpäťsto divákov a pred očami híkajúcich prebiehali súčasne dva programy s hudbou, akú dovtedy návštevníci nepočuli. Bola tam aj černošská hudba plná treštiacich tónov a zvukov. Hore nad hlavami divákov lietali artisti, ktorí boli ako z gumy, dolu na piesku pod šiatrom tancovali slony a kone viedenské valčíky, levy sa klaňali divákom na rozkotúľanej lopte a preskakovali zapálené ohnivé kruhy. V taktovke hudobníkov knísali

a smiali sa opice a klauni a keď pred divákov vyšla žena s dlhou bradou a fúzmi, všetci od ľaku híkali!

Predstavenie bolo o druhej hodine popoludní, nasledujúce o piatej a tretie, posledné, bolo vo večerných hodinách. V ten istý deň cirkus aj v noci odchádzal do Belehradu. Tí, čo sa o cirkuse vopred dozvedeli, čakali na lístky v dlhých radoch a na takúto mrvenicu sa vari ešte nik nepamätal – tak akosi bolo iba v dávnom roku 1792, keď sem zavítal cisár Jozef II. a keď navštívil tieto kraje, lebo sa schyľovalo k boju s Turkmi...

Do Petrovca sa chýr o cirkuse dostal poštou – čiže priniesol ho sem obecný sluha, ktorý do várošu odnášal listy, nuž zavčas rána odišlo obratom do mesta niekoľko vozov, na nich sa do cirkusu zviezli petrovskí zvedavci. Keďže v meste bola tlačenica, museli svoje vozy nechať na vopred určenom mieste pred Futockou alebo Rumenskou bránou a na Strelište šli pešo. Niektorí si lístky už zabezpečili, iným vypomohli deti, ktoré stáli v rade za grajciar alebo dva...

O cirkuse v Novom Sade sa hovorilo a písalo aj niekoľko mesiacov potom.

Záznamy zostali aj v rodinných kronikách a jednu takú, pre nás veľmi zaujímavú, sme objavili práve v Benšovej kronike, kde sa spomína, že 6. 10.

1929 „predvádzala svoje smelie kúske akrobatka Mara Lenčova – Petrovčanka s akrobatom Barkovským“. Chodili vraj na povraze, ktorý bol uviazaný o komín na Panskej krčme a o Fábryho dom oproti, dnes na Námestí slobody. Môžeme iba tušiť, ako sa smelá Petrovčanka Marka Lenčová dostala do cirkusu. Vtedy, keď v Novom Sade hosťoval chýrečný americký cirkus Barnum a Billy, ešte možno nebola ani na svete, ale práve po ňom do našich krážov začali prichádzať aj iné – najmä české a poľské cirkusy a keď ich naša spoluobyvateľka Marka Lenčová videla – jej najväčšou túžbou

bolo stať sa artistkou, čo aj urobila.

Petrovčania nevychádzali z údivu nad kúskami svojej spoluobčianky. Artisti v Petrovci hosťovali aj v roku 1932. Naši predkovia sa so svojou svetoznámou artistkou Marou Lenčovou stretli aj v tomto roku a potom sa o nej nevedelo nič. Možno zostala kdesi vo svete a potešovala divákov svojím umením, spolu s manažérom Barkovským, s ktorým vystupovala.

Jej umenie však napodobňovali petrovské deti. Uviazali si povraz na šibu, skákali z jednej moruše na druhú, výskali ako diví Tarzani a mali radosť, že zdolávajú zemskú tiaž. Starší, najmä babičky, nad ich kúskami híkali a keď v Petrovci tesne pred rokom 1901 zmizlo na Novosadskej ceste dieťa a obecní policajti ho márne hľadali od rána do večera – staršie ženy toto ocharakterizovali ako trest Boží a že dieťa vraj zmizlo preto, lebo ho ukradli cirkusanti! Dieťa sa našlo vo večerných hodinách pri starom močiari za dedinou na Gubovej jame.

Hralo sa so žubrienkami na stojatej zelenej vode. Zabudlo na čas a keď sa stmilo, od ľaku začalo plakať, nuž plač priviedol jeho záchrancov a vyslobodili ho z húštiny tŕstia. A keď roku 1902 prechádzali na jar dedinou zástupy Cigáňov a zrazu zmizol akýsi mlynárov chlapček – ututlané vášne sa znovu rozpútali a obrazotvornosť robila na plné obrátky. Našťastie aj toto dieťa sa našlo a uväznení Cigáni si vydýchli.

Hneď v tú istú hodinu rýchle odišli z Petrovca. A malí nezbední chalani aj ďalej skákali vo vzduchu, niektorí na rýchlych dvojkolkách – bicykloch, ktoré sa objavili u nás hneď po roku 1900 a bolo ich možné kúpiť u Tomáša Labátha, ktorý sa práve na takomto „čertovom kolese“ aj smelo zviezol krivolakými ulicami rodiska natruc dedinským rečiam...

(Z knihy povestí a príhod Drevená koza, ktorá čoskoro vyjde tlačou)

Z obsahu

S novým internátom už štvrťstoročie (3) s. 24

V meste vaflí, piva a čokolády

s. 26

K Bibliografii Jána Kišgeciho s. 28

I

23

Mozaika REPORTÉRI

V BÁČSKOM PETROVCI

S novým internátom už štvrťstoročie (3) VÝSTAVBA ŽIACKEHO DOMOVA (dokončenie) iacky domov pri Gymnáziu Budovu internátu projektoval Jána Kollára v Báčskom tím odborníkov, ktorých angaPetrovci, ktorý v tomto žoval majiteľ súkromnej projekroku oslávi dvadsiate piate na- tantskej firmy Stavba-projekt z rodeniny, je svedectvom toho, Petrovca Ing. Vladimír Benka. že i v korpuse dolnozemských Okrem majiteľa firmy, ktorý koSlovákov sú jednotlivci, ktorí vi- ordinoval prácu, v tíme boli: dia i ďalej, i širšie než obyčajní Ing. arch. Milina Sabová (arľudia a ktorým chitektonické riešenie zachovanie objektu a projekt insvojho jazyka teriéru) a kultúry, čiže Ing. el. Ján Varga národnostnej (elektroinštalačné zaidentity, bolo a riadenia) je takmer prioIng stroj. Katica Draritným cieľom gutinovićová (vykurov živote. O vacie zariadenia) podrobnosIng. stav. Slobodan tiach výstavPetković (vodovod a by, začiatku kanalizácia) a doterajšej Ing. stav. Stjepan Ručinnosti žiac- Ing. arch. Milina Sabová žić (nosná konštrukcia keho domova objektu) sa možno dozvedieť aj z textu Stavba-projekt vykonal aj vnúViery Boldockej (1947 – 2015), tornú kontrolu projektov a jemu ktorá na gymnáziu od roku 1969 bol zverený i dozor pri výstavbe vyučovala chémiu a na poste internátu.

Jaroslav Čiep

Ž

Hostia na programe a obecenstvo

riaditeľky petrovského gymnázia pôsobila v rokoch 1983 – 1986 a neskoršie aj v rokoch 1990 – 2005, takže bola priamou aktérkou diania a o tom sa vyjadruje v nasledujúcich statiach.

24

II

Kompletný projekt stál 7 500 vtedajších dinárov. Hlavnej projektantke Ing. Miline Sabovej z toho patrilo 1 500 din., čo kompletne nechala ako sponzor internátu.

Príležitostná akadémia s kultúrno-umeleckým programom pod názvom Cesty a mosty sa v dome kultúry začala otváracia slávnosť

Budova internátu má 1 266,40 150 metrov odkvapových rúr, m2 obývacieho priestoru. V príze- 160 m2 pocínovaného plechu, mí je kuchyňa, jedáleň, pracovňa, 4 200 kg farieb a ostatného makancelária správcu, spoločenská liarsko-natieračského materiálu... miestnosť žiakov, izolačka pre Internát bol slávnostné otvochorého žiaka a izba pre vy- rený 30. januára 1997 za účasti chovávateľov.

Na poschodí sú izby – je to dvanásť dvojbuniek dvoj- a trojposteľových s prístelkami (73 postelí s prístelkami 94). Na každých šiestich bývajúcich sú hygienické uzly Záber z otváracej slávnosti. Príhovor ministerky SR vysoko štan- Evy Slavkovskej. Vedľa nej stojí Mirko Marjanović, dardizované. vtedajší predseda vlády Srbska.

Pri výstavbe internátu sa použilo 188 000 významných štátnych a straníckusov tehál, 650 m3 štrku, 320 kych, matičných funkcionárov zo m3 piesku, 180 ton cementu, 30 Slovenska, Srbska, z Vojvodiny, ton vápna, 30 ton železa, 120 Juhoslávie, ako i najvyšších cirkg klincov, 1 600 m2 rozličného kevných hodnostárov Slovenskej termoizolačného materiálu, 1 evanjelickej a. v. cirkvi a Katolíckej 200 kg bitúmenu, 450 m2 hy- cirkvi a za veľkej účasti občanov droizolačného materiálu, 13 000 z Petrovca a všetkých slovenkusov črepu, 65 m3 strešnej a ských dedín vo Vojvodine, bez inej drevenej konštrukcie, 400 ohľadu na veľkú zimu, aká bola m2 rozličných obkladačiek, 3 v ten deň. Príležitostnou aka000 m2 povalových hriadok, 190 démiou s kultúrno-umeleckým m2 podlahového mramoru, 190 programom pod názvom Cesty kusov rozličných okien a dverí, a mosty (autorom scenára bol 670 metrov vodovodných rúr, prof. gymnázia Samuel Boldocký) 950 rebier radiátorov, 3 400 met- sa v dome kultúry začala otvárov elektrovodičov, 260 lámp, racia slávnosť. Po výnimočne

HLAS ĽUDU | 9. 4. 2022 • 15 /5006/ kvalitnom otváracom programe Kollára so žiackym domovom. tým, že budova bola budovaná iba vďaka porozumeniu a pomoci významní hostia a obecenstvo z Žiacky domov začal s prácou a v krízových časoch, keď nebolo jednotlivcov a rodičov žiakov domu kultúry prešli: k novovy- pracuje aj v súčasnosti v rámci na trhu kvalitného stavebného a obecnému vedeniu internát budovanému žiackemu domovu. gymnázia ako jedna ustanovizeň. materiálu, ale nekvalitne vyko- fungoval. V tom období sa tiež Slávnostný čin otvorenia mali Aj tento status bol vlastne výnim- nané práce sa týmto v žiadnom vďaka vytrvalosti vedenia školy nadmier Srbska Mirko Marjanović kou, lebo iba zopár domovov prípade nedajú ospravedlniť. a domova podarilo doriešiť aj a ministerka školstva V priebehu uply- tento problém a z Ministerstva SR Eva Slavkovská. Po nulých desiatich vzdelávania RS začali pravidelne symbolickom prestrihrokov sa tieto ne- prichádzať prostriedky na činnosť nutí pásky prítomní si dostatky prejavili žiackeho domova. obzreli objekt. Potom v plnej miere a To, že je každý začiatok ťažký, nasledoval spoločný vyžiadali si hod- platilo v plnej miere aj pri zaobed v pohostinskom ne opráv a nových čiatku práce žiackeho domova. podniku Vrbara. Pomateriálnych pro- Avšak keď sa po desiatich rokoch čas obedu početní striedkov. chceme pozrieť na význam a celú hostia z domova a zo Začiatok práce komplexnosť práce žiackeho dozahraničia blahoželali domova bol priam mova pri Gymnáziu Jána Kollára riaditeľke k úspešne dramatický, lebo v Petrovci, vidíme, že jeho úloha ukončenej stavbe a na prevádzku ne- a výsledky presahujú aj najopodovzdali príležidostal niekoľko timistickejšie očakávania. On v tostné dary. Účastníci a návštevníci programu sa presunuli pozrieť si mesiacov žiadne plnej miere spĺňa funkciu, pre Po otvorení bu- nový internát finančné prostried- ktorú bol založený: sprístupniť dovy nasledovala ky. Bolo totiž treba slovenské gymnázium celej sloregistrácia domova a zmena v Srbsku pracuje spoločne so ako poslednú bariéru prekonať venskej verejnosti vo Vojvodine, štatútu gymnázia. Bola to tiež školou a ostatné sú samostatné problém súvisiaci so zaradením a navyše pozdvihol úroveň práce neľahká práca a vyžadovala si ustanovizne. Avšak tento domov novozaložebol založený pre- ného domova dovšetkým pre do existujúpotreby gymnázia ceho systému a na zabezpečenie ž i a c k e h o a jeho optimálneho študentského fungovania, takže štandardu, aby jedine taká orga- ministerstvo nizácia je zmyslu- školstva – replná... zort pre žiacky Už v septembri a študentský 1997 sa prví gym- štandard finannazisti nasťahovali coval prevádzdo novovybudo- ku domova Prvý kolektív žiackeho domova vaného domova, (poplatky žiaMinister kultúry SR Ľubo Roman (druhý zľava) a Viktor Macek (vpravo), súkromný podnikateľ keď táto inštitúcia kov nestačili ani na stravovanie a školy. Prácou aj počas prázdnin a iniciátor pomoci mesta Nitry, s riaditeľkou začala s prácou. o ostatných nákladoch netreba umožňuje najrozmanitejšie akgymnázia Vierou Boldockou a správcom domova A ž p o t o m s a ani hovoriť). Trvalo to celý prvý tivity, ktoré obohacujú život Ondrejom Korošom počas návštevy gymnázia ukázalo, aké všetko polrok školského roku 1997/98. nás všetkých, slovenskej, ale a domova problémy súvisiace Práca domova bola ohrozená a aj neslovenskej verejnosti. Je veľkú vynaliezavosť a odbornú s prevádzkou budovy zrejmé, že za úroveň domova kompetenciu. Túto prácu spolu nás čakajú. Sústavne sa a komplexnosť jeho práce a dos riaditeľkou vykonávala tajom- vynárali nové početné siahnuté výsledky treba vďačiť níčka školy právnička Zuzana nedostatky vo fungoveľkému úsiliu a entuziazmu Križanová. V celej záležitosti vaní novej budovy pracovníkov domova a najmä bolo mnoho byrokratických (vodovod, kanalizácia, jeho vedeniu. Hrdí na dosiahkomplikácií a nebyť pomoci okná, kuchyňa atď.), nuté úspechy želáme žiackejednotlivcov z Nového Sadu, ktoré sa zjavili ako mu domovu ďalšie desaťročia ktorí posúrili proces registrácie dôsledok nekvalitne úspešnej a rozmanitej činnosti, v Belehrade, sotva by do konca vykonaných prác, ale i ale v prvom rade maximálne augusta roku 1997 tieto práce ako dôsledok nekvalitkomplementárne spolužitie s boli vykonané. Konečne bola ného materiálu použigymnáziom. vykonaná registrácia ustanovizne tého na stavbu. Toto pod menom Gymnázium Jána možno ospravedlniť Vchod do žiackeho domova, október 2021 Foto: archív GJK a J. Čiep

III

25

Mozaika CESTOVATEĽSKÉ ZÁZNAMY Z CESTY V BELGICKU

V meste vaflí, piva a čokolády Anička Chalupová

N

epatrím medzi ostrieľaných svetových cestovateľov, ale keď sa mi naskytne nejaká výhodná príležitosť, tak sa rada poprechádzam zaujímavými a históriou bohatými mestami. Naposledy som sa dala očariť Bruselom. Teda, ak máte radi prechádzku úzkymi uličkami a ste nadšenec architektonických skvostov, tak vám

Bruselu vznikla okolo roku 580 a mesto je oficiálne založené roku 979. Meno mesta sa po prvýkrát spomína v Charte Lamberta II. z roku 1047. Brusel bol počas 12. storočia jeden z najvýznamnejších obchodných stredísk v Európe a už počas nasledujúceho storočia počítal viac ako 30 000 obyvateľov. Počas 2. svetovej vojny mesto bolo rozrúcané a po vojne sa znovu začal rozkvet Bruselu. Stal sa strediskom eu-

INÍ PÍŠU

a Slováci, obmesto Európy. Je čania Srbska, tu aj sídlo Európzamestnaní skej komisie a v európskych Rady Európskej inštitúciách, únie. Bruselský rea ich rodiny. gión, ktorý sa často Veľvyslanectvo mieša so samým SR v Belgicku mestom Brusel, je však eviduje aj zložený z ešte 19 množstvo ďaliných autonómších krajanov nych obcí, ktoré pôsobiacich spoločne tvoria v najrozmaniBrusel. Brusel je v tejších oblas- Manneken Pis – socha vznikla súčasnosti jedno tiach. V Bru- roku 1619 z najnavštevovaseli sú rôzne nejších kultúrnych krajanské iniciatívy, platformy destinácií v Európe, ktoré má a spolky: Rodinka – Folklórna osobitné čaro škandinávskeho skupina pre deti, Výbor pre re- naturelu. Okrem toho prevláda kreačnú slovenčinu, Ako doma tu oceánske podnebie. Zimy sú – Slovenský folklórny spolok, nežné a letá relatívne teplé a Bruskovia – slovenskí a českí vlhké. skauti, ČSSR 76 – česká a sloAtómium – molekula venská spoločná futbalová reželezného kryštálu prezentácia v bruselskej Eurolige, S menom Bruselu je spojený Klub Bruk (slovenský book club), pojem hodný svetového rangu.

Od Tatier k Schumanu – Diskusie Je to moderné veľkomesto s pô-

Grand Place – srdce Bruselu

srdečne odporúčam navštíviť rópskej ekonomickej spoločnosti Brusel, hlavné mesto Belgicka, v roku 1958. Súčasne v Bruseli Flámska a Európy. žije okolo 175-tisíc obyvateľov.

Brusel, alebo ako ho ešte po- Z toho počtu, podľa neoficiálmenúvajú Bruxelles, Brussels, nych informácií, je o niečo viac sa rozprestiera na rozlohe 32, ako 500 Slovákov. Podstatnú 61 km2. Je to západoeurópska časť krajanskej komunity v Brugurmánska krajina, ktorú mnohí seli tvoria Slováci zo Slovenska turisti navštevujú kvôli výnimočnej čokoláde, chutnému pivu a jedinečným vafliam.

Belgicko sa nachádza na kultúrnej križovatke germánskej a latinskej Európy s flámskou komunitou, ktorá hovorí holandským jazykom a predstavuje 59 percent obyvateľstva Belgicka, a valónska komunita, ktorá hovorí po francúzsky.

Hovorí sa tu aj nemeckým jazykom. Žije tu 11 a pol milióna obyvateľov. Prvá Atómium – symbol Bruselu podobný osada na území dnešného Eiffelovej veži

26

IV

Triumfálna brána v Parc du Cinquantenaire, pri ktorej sa nachádza kruhová vodná plocha s vodostrekom

s inšpiratívnymi osobnosťami, Slovenské rodiny – EÚ škola v Bruseli – Združenie rodičov slovenských žiakov a študentov bruselskej EÚ školy, Slovenská katolícka misia a iné.

V hlavnom meste sídli Európsky parlament a NATO (1967), a preto sa považuje aj za hlavné

vabnými uličkami, kaviarničkami a pamätihodnosťami. Jedna z dôležitých turistických atrakcií je Brupark, v ktorom je umiestnený Atómium. Je to ďalší symbol, ktorý je podobný Eiffelovej veži, teda aspoň účelu, pre ktorý bol vystavaný. Atómium je obrovská štruktúra vysoká 102 metrov

HLAS ĽUDU | 9. 4. 2022 • 15 /5006/ a dominuje v bruapoštolov a v nej Parc du Cinquantenaire – selskej štvrti Heysel sa aj dnes konajú park prírody a histórie na okraji mesta. So kráľovské sobáše. Ďalšou významnou časťou v svojimi 9 guľami vyKatedrála má dĺžku Bruseli je krásny Parc du Cinqurobenými z ocele 114 metrov a veže antenaire alebo v holandčine znázorňuje mosú vysoké 64 met- Jubel Parc, ktorý poznať po výlekulu železného rov. Z južnej veže znamnom oblúku na jeho konkryštálu 165-milisa každú nedeľu ro- ci. Rozprestiera sa v rozlohe 30 árdkrát zväčšeného, zozvučí zvonkohra hektárov. Park je z roku 1880 a ktorý každodenne so 49 zvonmi, kto- pri jeho vzniku stál kráľ Leopold navštevuje a obrá je z dielne Royal II. Bol založený pri príležitosti 50. divuje veľký počet Eijsbouts. Organ je výročia belgickej nezávislosti. Trituristov z celého z roku 2000. Zau- umfálny oblúk – Arc de Triomphe sveta. V nich sa dojímavé sú vitráže je hlavnou vstupnou bránou do časne nachádzajú okien a diela malia- parku, ktorý dokončili až v roku rôzne tematické ra zo 16. storočia. výstavy a v najvyš- Námestie hýri farbami okolitých domčekov a vždy je plné V b l í z k o s t i šej guli sa nachá- života a turistov tohto veľkého dza reštaurácia, z námestia Grand prispievajúce k rozprávkovému sa nachádza socha cikajúceho ktorej sa ponúka krásny výhľad na Mini Európu a okolie. Symbol kúzlu tohto námestia. Na tejto chlapčeka menom Menneken mesta bol vytvorený pre me- vydláždenej ploche, ktorá slúži Pis, ktorý stojí na rohu ulíc Rue dzinárodnú výstavu (EXPO) v na rôzne oslavy, sviatky, trhy, de I’Éetuve a Rue des Grands festivaly a raz za dva roky sa Carmes. Táto socha je symboroku 1958.

Kúsok od Atómia sa nachádza námestie zmení na kvetinovú lom Bruselu. Vybudovaná je v zábavný park Mini Európa, kde plochu, sa nachádza radnica z 15. roku 1619 a symbolizuje tiché je vystavených 350 modelov storočia. Teda hlavná a najvyššia vyjadrenie slobody v meste. rôznych pamiatok a budov z budova na námestí sa menuje Od 18. storočia socha každoHotel de Ville, čo nie je hotel, ale ročne dostáva rôzne obleky celej Európy. radnica. Súčasťou tejto od delegácií, ktoré zavítajú gotickej radnice je totiž do metropoly na návštevu. Na 96-metrová veža. Hneď námestí sú aj domy, ktoré boli naproti radnice sa ma- v minulosti obývané rôznymi jestátne týči kráľovský významnými osobnosťami, Vitrína špecializovaného obchodu palác, skvost neoklasi- medzi ktoré napr. patril spiso- s čokoládou a pralinkamicistickej kultúry, ktorý vateľ Viktor Hugo, Karol Marx, leží naproti upravenému ktorý tam písal komunistický 1905 pre finančné problémy, parku Parc de Bruxelles. manifest, a pod. ktoré spôsobili nezhody medzi Pôvodná budova, ktorá Ďalšia významná budova je vládou a kráľom. Oblúk, ktorý stála na tomto mieste, Maison du Roi, novogotická tvoria tri klenbové brány, je zdobola vystavaná pekár- budova, v ktorej je umiestnené bený mozaikami a sochami. Bol skym cechom na začiat- mestské múzeum. slávnostne dokončený pri 75. ku 13. storočia. Kráľ výroči nezávislosti. V parku sú Filip Belgický v paláci aj prekrásne záhradky, fontány, nebýva, budova slúži ako aj niekoľko múzeí: múzeum len na reprezentatívkráľovskej armády a vojenskej ne a administratívne histórie, múzeum Cinquanteúčely, konajú sa tu naire a múzeum Autoworld s viac slávnosti, hostiny, ako 350 historickými autami.

Ak sa už naozaj rozhodnete Vyrábajú tu jednoznačne najviac druhov prijímajú delegácie a typov piva na svete a podobné. vyraziť za európskou kultúrou, Na Grand Place sa pamiatkami, rušnými štvrťami, nachádza aj Katedrála svätého Grand Place – Srdce Bruselu luxusnými obchodmi a pod., Neďaleko tohto umeleckého Michala a svätej Guguly, ktorá tak Belgicko a Brusel, o ktorom skvostu sa nachádza Grand Pla- svoju dnešnú tvár dostala mesa často hovorí, že je aj „mence, najkrajšie a najpôvabnejšie dzi 13. a 15. storočím a veľmi šou sestrou Paríža“, bude jedno námestie, aké som kedy videla. sa podobá na Notre-Dame z najkrajších miest, na aké si buOkolo sú vyčnievajúce gotické, v Paríži. Vnútro katedrály Vafle neodmysliteľne patria k Bel- dete pamätať do konca svojho gicku a predávajú sa na každom barokové a renesančné budovy je vyzdobené sochami 12 kroku života.

V

27

Mozaika O NAŠINCOVI

K Bibliografii Jána Kišgeciho Katarína Melegová-Melichová

B

ibliografia Jána Kišgeciho autorky Boženky Bažíkovej vyšla ako 6. zväzok v edícii Bibliografie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov roku 2021. V tejto edícii okrem prvej knihy Bibliografia Andreja Ferku z roku 2010, pod ktorú sa podpísal náš básnik, prozaik, prekladateľ, literárny kritik, knižný

ňovala medzinárodné štandardy platné v tejto oblasti Internacional Standard Bibliographic Deskriptions – Monographs (ISBD/M/) pri údajoch čerpaných z kníh a Internacional Standard Bibliographic Deskriptions – Serials (ISBD/S/) pri údajoch čerpaných z časopisov a periodík.

Bohatú a rôznorodú tvorbu Jána Kišgeciho zaradila do štyroch celkov.

V prvom sú: knihy, vedecké publikácie – monografie najprv medzinárodného a potom národného významu, učebnice, technické riešenia a knihy, na ktorých tvorbe spolupracoval.

Zoradené sú chronologicky podľa roku vydania a v rámci toho istého roka sú zoradené abecedným poradím. Ďalším celkom sú články a práce v knihách, časopisoch a novinách, obhájená magis-

Titulná strana novej knihy Boženky Bažíkovej Bibliografia Jána Kišgeciho

editor a redaktor, zostavovateľ antológií slovenskej vojvodinskej a celoslovenskej poézie a bibliograf Víťazoslav Hronec, pod ďalšie vydania v tejto edícii ÚKVS sa podpísala autorka tohto posledného zväzku Boženka Bažíková. Roku 2014 jej vyšla Bibliografia Viery Benkovej, roku 2016 Selektívna bibliografia Miroslava Benku, roku 2017 Bibliografia Pavla Mučajiho a roku 2020 Bibliografia Jána Labátha.

Bibliografia Jána Kišgeciho má úhrnne 294 strán. Titulnú stranu navrhol Ðula Šanta, jazykovú úpravu mala na starosti Jarmila Pantelićová, predtlačovú prípravu urobila Jasminka Lovreová a výber fotografií Ján Kišgeci.

Vydanie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Autorka v príprave knihy uplat-

28

VI

Portrétová fotografia

terská práca, doktorská dizertácia, vedenie magisterských prác a doktorských dizertácií, účasť na medzinárodnej spolupráci; projekty, na ktorých pracoval s inými účastníkmi; Ján Kišgeci ako prekladateľ; rozhovory s Jánom Kišgecim; katalógy výstav a programy podujatí, ktorých bol organizátorom; programy, pozvánky, register podujatí atď., na ktorých sa zúčastnil so svojimi prácami; fotografie, ktoré fotil.

Do tretieho celku autorka zaradila, čo iní písali o Jánovi

INÍ PÍŠU

Kišgecimu v knihách, v časopisoch a novinách.

Tieto sa uvádzajú v rečiach, v ktorých vyšli, zoradené sú chronologicky a v rámci roka abecedným poradím.

V štvrtej časti sú registre. Je ich päť: menný register, register kníh, register časopisov, register Chmeľ ako celoživotná záľuba a práca projektov a ako V prvých troch častiach autorpiaty register katalógov, poka takto spracovala 1 707 bibzvánok a programov podujatí. liografických jednotiek a ďalšie V slovníku slovenského jazyka vzácne údaje sú v štvrtej časti, sa bibliografia uvádza ako „súpis v ktorom je už spomenutých vydaných publikovaných prapäť registrov. meňov (kníh, časopisov, štúdií a V knihe je aj krátky životopis pod.) spracovaný podľa určitých autorky, ktorá 40 rokov odprapravidiel“. Je to veľmi jednoducovala ako školená knihovníčka chá definícia roboty, ktorá si vyv Bibliotéke Matice srbskej v Nožaduje ohromne veľa času, ale aj vom Sade. Vzácne skúsenosti z veľa trpezlivosti, húževnatosti, bibliografie získala ako členka odbornosti a systematickosti. tímu na vypracovaní BibliograUvedieme príklad: 1979, 35. fie Ivu Andrića, ktorá vyšla roku Chmeliarske pohľadnice / Ján 2011. Aktuálne sa autorka venuje Kišgeci, Nový Sad : Obzor, 1979 už ďalším bibliografickým pro(Báčsky Petrovec : Kultúra), 166 s. jektom: prvým je 100 ročníkov : /36/ s. s. fotogr. : 20 cm. Náklad obľúbenej ročenky Ľudový či 1 000 výtlačkov. Literatúra: s.

Národný kalendár a druhým ča123 – 124. Resumé v srbochorv., sopis Nový život od ročníka 1974 rus., nem. a angl. jazyku. Poznámdo súčasnosti. Ďalšie dôležité ka o autorovi a knihe na obale. segmenty našej vydavateľskej (Brož.)

Prijímanie čestného doktorátu v Nitre 2019

HLAS ĽUDU | 9. 4. 2022 • 15 /5006/ činnosti budú takto ňou odborne a časovo náročne spracované, čo však následne bude vzácnym východiskovým bodom pre ďalší vedecký výskum nášho života v týchto končinách.

Kniha Bibliografia Jána Kišgeciho sa končí Fotogalériou na stranách 245 – 264, na ktorých sú titulné strany jeho kníh, kým ďalej nasledujú titulné strany kníh a publikácií, v ktorých autor pertraktuje poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov (s. 265 – 293).

V knihe je aj biografia excelentného vedca, pedagóga, manažéra, publicistu, kultúrneho dejateľa prof. Dr. Jána Kišgeciho z pera Kataríny Melegovej-Melichovej.

Prof. Dr. Ján Kišgeci má obdivuhodne tvorivý zástoj či už vo vede, pedagogike, alebo pub-

Patrí medzi zakladateľov MedziZačínal ako novinár, ale vskutnárodnej spoločnosti pre liečivé ku sa písania aj napriek dráhe a aromatické rastliny juhovýchodvedca nikdy nevzdal. Chmeľu, nej Európy (AMAPSEC), založil ktorý ho vyškolil a otvoril mu zbierku 200 druhov liečivých dvere do sveta, venoval veľký rastlín a je organizátorom medzipočet vedeckých prác, ale aj národných konferencií. Inicioval svoju prvú knižku z literatúry založenie a bol prvým riaditefaktu Chmeliarske pohľadnice ľom Zväzového ústavu genetických zdrojov Juhoslávie, ktorý má za úlohu zoskupovať, chrániť a zveľaďovať biodiverzitu rastlinného a živočíšneho sveta.

Zastával post vojvodinského ministra poľnohospodárstva, ministra poľnohospodárstva Srbska a riaditeľa Zväzovej správy pre poľnohospodárstvo Obálky monografie o Jánovi Kišgecimu, 2017 Juhoslávie. Uplatnil sa aj v Medzinárodnej (1979). Potom prišla ďalšia Koorganizácii pre poľnonope, konope, zelené konope..., hospodárstvo (FAO), vo v srbčine a angličtine Konoplji Vedeckej rade Medzihvala – Praise to Hemp (Kononárodného chmeliarpe vďaka 1994), ktorú ilustroval skeho združenia (IHB), maliar svetového mena – Martin aj ako člen Slovenskej Jonáš. Ich tvorivá spolupráca akadémie pôdohospopokračovala aj v ďalšej knihe Padárskych vied (1997) mätníky kukurice Martina Jonáša a člen Srbskej akadémie (1995), v srbčine, v slovenčine, inovačných vied (2007). angličtine, nemčine a vo franZa vedecky fundocúzštine. vané a hlboké brázdy Sprístupnil verejnosti minulosť na poli vedy MedzináPetrovca výpiskami zo štyroch S manželkou Maricou v Nadlaku – Cena rodná chmeliarska Ondreja Štefanka 2021 únia ho vyznamenala Radom rytiera chmelicistike a je zakladateľom radu ľu (1979), Radom dôstojníka našich vzácnych inštitúcií tak chmeľu (2005) a Radom veliteľa vedeckých, ako aj kultúrnych. rytierov (2007). Nositeľom je Špecializoval sa v oblasti Ceny Obce Báčsky Petrovec chmeliarstva a ako vynikajúci (1983), Pamätnej medaily ÚSŽZ odborník v rokoch 1984 až 1988 (2016), plakety NRSNM (2019) bol predsedom vedeckej komisie a Ceny Ondreja Štefanka za príMedzinárodnej chmeliarskej únie spevok k rozvoju a propagácii (IHB). Svoje bohaté poznatky slovenskej literatúry tvorenej a skúsenosti plne uplatnil ako v slovenskom zahraničnom riaditeľ Ústavu pre chmeľ, cisvete (2021).

Titulná strana knihy Petrovská dedina rok a liečivé rastliny v Petrovci Zaslúžil sa o mnohé vzá- vo vydaní Hlasu ľudu, 1997 v štyroch funkčných obdobiach jomné kontakty a spoluprácu (1975 – 1990). Z ústavu sa pod medzi poprednými srbskými a petrovských kroník pod nájeho vedením stalo renomované slovenskými poľnohospodárzvom Petrovská dedina (1997). pracovisko pre výskum chmeľu skymi inštitúciami a podnikmi.

Zo svojich ciest za odbornými a šľachtenie a pestovanie ciroku Slovenská poľnohospodárska poznatkami si priniesol aj bohatý a zvlášť liečivých rastlín. Súbežne univerzita v Nitre mu roku 2019 materiál v zápisníkoch a fotoabol aj pedagógom na Poľnohosudelila čestnú vedeckú hodnosť parátoch, ktoré zverejnil v knihe podárskej fakulte v Novom Sade.

Doctor honoris causa.

Objektív na poludníkoch (1996).

Osobitný vzťah má pán profesor Kišgeci k našim umelcom, zvlášť k tým, ktorých dielo je zakorenené v slovenskej vojvodinskej dedine a našskom spôsobe jej života. Tak vznikli monografie o našich umelcoch: Zuzka Medveďová (v spoluautorstve, Kultúra, Petrovec 1997), Petrovec a Ivan Križan (MSS, Petrovec 2011), Petrovec Vladimíra Urbančeka (MSS, Petrovec 2013) a kniha karikatúr Ares Petrovský (MSS, Petrovec 2016).

Venoval sa aj dejinám poľovníctva, výsledkom čoho je kniha Poľovníctvo v Petrovci počas troch storočí (2016). Ďalším jeho veľkolepým dielom je založenie jediného Poľnohospodárskeho múzea v Srbsku, v Kulpíne, v priestoroch klasicistického kaštieľa Dunđerskovcov roku 1993. Okrem tematických výstav z poľnohospodárstva múzeum organizovalo aj výstavy umelcov a kultúrne podujatia. Od roku 2004 Poľnohospodárske múzeum patrí do Múzea Vojvodiny.

So zápalom a energiou sa v poslednom desaťročí snaží vzbudiť záujem v Srbsku a na Slovensku o osobnosť poľného maršala panovníčky Márie Terézie Andreja Hadíka, ktorý bol pôvodom Slovák.

Za jeho vojenské úspechy získal titul grófa a Futocké panstvo, ku ktorému patrili tak Petrovec, ako aj Hložany. Priniesol k nám prvé sadenice chmeľu, a tak pred 250 rokmi tieto mohli byť vysadené v petrovskom chotári. Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína, ktorého je pán profesor predsedom, sa zaslúžilo o reštaurovanie portrétu Andreja Hadíka a jeho klobúka. Vydal o grófovi Andrejovi Hadíkovi aj publikáciu.

Z rodičovského domu si odniesol úctu k zemi – živiteľke, k pracovitosti, ale aj pocit patričnosti k slovenskému rodu, lásku k svojmu rodisku a k prírode. Celý život sa riadil výpoveďou, že chválu zožneš slovom, ktoré sprevádzaš činom.

Foto: z archívu J. Kišgeciho a J. Čiepa

VII

29

Mozaika RADY A NÁPADY IBA PRE LABUŽNÍKOV

Kuracie stehná na šampiňónoch a mrkve v krémovej omáčke

K

úsky mäsa opražené na masle a dusené v silnom vývare sa vo francúzskej kuchyni označujú ako fricassée.

Tu je jeden chutný spôsob, ako fricassée pripraviť.

Príprava: 10 min. Úprava: 40 min. Porcie: 4.

Suroviny: 4 kuracie stehná (celé), 60 g masla, 2 cibule, 1 mrkva, 200 g šampiňónov, 2 bobkové listy, 1 vetvička tymianu, 2 strúčiky cesnaku, 2 PL hladkej múky, 100 ml bieleho vína, 750 ml kuracieho vývaru (bujónu), 200 ml smotany na šľahanie, za hrsť petržlenovej vňate, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie Takto sa to podarí: 1. Kuracie stehná prepolíme ostrým nožom na hornú a spodnú časť, osolíme a okoreníme ich z oboch strán.

2. Maslo rozpustíme v silnej panvici alebo hrnci (s pokrývkou) a kuracie stehná na ňom sprudka opečieme z oboch strán do zlatohneda.

mrkvy, plátky šampiňónov, bobkový list a vetvičku tymianu. Všetko spolu restujeme, kým zelenina nezmäkne a huby nestratia objem.

3. Mäso vytiahneme a do výpeku naraz nasypeme na rezance pokrájanú cibuľu, kocky

4. Potom pridáme nadrobno nasekaný cesnak, minútku restujeme a všetko zaprá-

šime hladkou múkou. Opäť minútku – dve restujeme a prilejeme víno. Všetko spolu varíme zhruba päť minút a prilejeme vývar.

5. Kúsky stehien vložíme naspäť do panvice a všetko spolu dusíme zakryté na miernom ohni približne 30 minút.

6. Neskôr mäsko opäť vytiahneme spolu s bokovými listami a stonkou tymianu a do omáčky primiešame smotanu.

Minútku prevaríme, odstavíme a primiešame ešte nasekanú petržlenovú vňať.

7. Kuracie fricassée podávame s ryžou alebo so zemiakovou kašou.

Zdroj: recepty.aktuality.sk

RADY DO DOMÁCNOSTI

Ako pôsobí káva na našu pečeň? Budete prekvapení.

N

eodopierajte si kávu.

Odborníci tvrdia, že obsahuje takmer 200 látok, ktoré majú na zdravie človeka pozitívne účinky.

Patríte k milovníkom kávy?

Máme pre vás dobrú správu.

Podľa posledných štúdií dve šálky denne znižujú pravdepodobnosť výskytu rakoviny pečene.

Vedci z univerzít v Southamptone a Edinburgu zostavili analýzu, ktorej sa zúčastnilo nad dva milióny respondentov a ktorá sa venovala najbežnejšej

forme rakoviny pečene, zvanej hepatocelulárny karcinóm. Potvrdili tak minuloročný výskum Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorý zhrnul viac ako tisíc štúdií a došiel k záveru, že spojitosť medzi konzumáciou kávy a obmedzeným výskytom rakoviny pečene skutočne existuje.

Hepaocelulárna karcinómia je v súčasnej dobe šiestym najčastejšie diagnostikovaným druhom rakoviny na celom svete a zároveň druhým najsmrteľnejším typom zhubného nádoru.

Liečba prebieha úspešne u iba 20 – 40 % pacientov.

Pri konzumácii jednej šálky kávy denne pritom riziko ochorieť týmto typom rakoviny pečene klesá o 20 percent.

Pokiaľ si dáte dve kávy, obmedzíte riziko vzniku rakoviny o 35 percent. Ďalší pozitívny vplyv kávy na náš organizmus Podľa mnohých štúdií ľudia, ktorí kávu pijú denne, žijú dlhšie ako tí, ktorí kávu nemajú radi. Kofeín údajne blokuje určité chemické látky v krvi,

Mozaiku číslo 271 pripravil Jaroslav Čiep

30

VIII

vďaka čomu sa zmenšuje riziko nádorového bujnenia, demencie či vzniku depresií. Káva vás chráni pred: – vznikom diabetu typu 2 – Parkinsonovou chorobou – ochorením srdca a ciev – eliminuje stres – zrýchľuje metabolizmus Najnovšie výskumy hrajú do kariet všetkým milovníkom čierneho moku. Káva, najmä tá ranná, podľa nich výrazne prospieva nášmu zdraviu.

Kultúra V ÚSTRETY FOLKLÓRNEMU FESTIVALU TANCUJ, TANCUJ... V HLOŽANOCH

Určený termín v júni Anna Francistyová

níkov býva viac ako tisíc, preto bolo nemysliteľné organizovať omaly, trochu s obavami, ho v pandemických časoch, ani ale tešíme sa na nový folkeď boli trochu uvoľnené protiklórny sviatok. Pravdaže pandemické opatrenia. Festival – v Hložanoch. Jubilejný Folklórmal vo svojich polstoročných ny festival Tancuj, tancuj... dejinách aj putovný chabude prebiehať v sobotu 18. rakter, ale vždy sa vracal júna 2022. Rozhodli tak čledo Hložian, kde prebiehal novia Organizačno-správnej už od vzniku, a to najprv rady 50. Folklórneho festiako Prehliadka ľudových valu Tancuj, tancuj... tancov juhoslovanských Konštituovaná bola 24.

Slovákov. Jeho podstata marca v priestoroch Oázy a cieľ zostali a stále preMB v Hložanoch. Na 1. zatrvávajú: zachováva sa sadnutí tohto organizačnétradícia, dôraz sa dáva na ho telesa prítomní za jeho zveľaďovanie a zvyšovanie predsedu zvolili Michala Hakvality, ale dbá sa na chataľu, predstaviteľa NRSNM. rakteristiky slovenského Konštitučnej schôdze sa vojvodinského folklóru. zúčastnili i Vladimír FranFestival má tri súťažné cisty (ÚKVS), Soňa Ďurišová koncerty, na ktorých sa (Miestne spoločenstvo Hlohodnotia vystúpenia spežany), Vladimír Bažaľa (KOS Takto sa rozprúdil 45. festivalový ročník (30. mája 2015), keď sa po slávnostnom váckych skupín, orchesJednota Hložany) a Svetluša otvorení festivalu divákom tancom „prihovorili“ a potom im i zamávali po dva trov a tanečných skupín. páry z až 19 účinkujúcich folklórnych súborov Hlaváčová (koordinátorka Dúfame, že sa aj v júni VPK NRSNM). Okrem toho, že Organizačno-správnej rady 50. kultúry, možno i v gymnáziách, 2022 v hložianskom amfiteátri spresnili dátum festivalu, prí- Folklórneho festivalu Tancuj, respektíve v miestnych matič- a v tamojšom dome kultúry bude tomní uzavreli, že na webovej tancuj... nemohli spresniť finanč- ných odboroch mohli finalizovať spievať a tancovať ostošesť, že stránke Ústavu pre kultúru voj- ný plán festivalu. Tejto záleži- svoje plány. poroty budú hodnotiť, známkovodinských Slovákov urýchle- tosti, ako i zloženiu odborných Pripomeňme si, že v rokoch vať a diváci sa iba tešiť, pospene treba zverejniť prihlášky na porôt, návrhu na koordinátora, 2020 a 2021 tento náš folklórny vovať so spevákmi, podupkávať prihlasovanie súborov – účast- moderátorov, autora scenára, festival zo známych dôvodov s tanečníkmi a všetkých účastníníkov festivalu, ako i výzvu na sprievodných podujatí a ďalším neprebiehal. Je to skutočne ma- kov odmeňovať na tvári miesta grafické riešenie propagačného organizačným otázkam sa venu- sové zoskupenie, veď len účast- zaslúženým potleskom.

P

materiálu festivalu. Keďže vtedy ešte neboli známe výsledky pokrajinských a republikových súbehov a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, na tejto prvej schôdzi členovia

jú na nasledujúcom zasadnutí.

Dôležitý je však tento prvý krok. Aby verejnosť vedela, že sa začali festivalové prípravy.

Aby folklórne sekcie v kultúrno-umeleckých spolkoch, domoch

ŽENSKÝ ZÁKON V PETROVCI. V sobotu 2. apríla v Slovenskom vojvodinskom divadle hosťovali divadelníci zo Slovenska.

Predstavilo sa Divadlo mladých Šuňava s hrou Jozefa Gregora Tajovského Ženský zákon v úprave, dramatizácii a réžii Vlada Benka, ktorého petrovské publikum dobre pozná z hosťovaní s divadlom Commedia Poprad. Inak toto predstavenie získalo Zlatú medailu Jána Palárika a Cenu obce Raková na 53. ročníku národnej súťažnej prehliadky ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby Palárikova Raková 2021. Deň pred vystúpením v Petrovci sa predstavilo aj pivnickému publiku v rámci festivalu DIDA. V tejto veselohre podanej v zvláštnom šuňavskom nárečí si zahrali a obecenstvo dobre pobavili Anna Ilenčíková, Veronika Garajová, Michal Ilenčík, Iveta Bajnoková, Milan Garaj, Michal Zajac, Anna Skokanová a ďalší komparzisti.

J. Čiep Foto: z archívu divadla

• KULTÚRA •

15 /5006/ 9. 4. 2022

31

Kultúra PRVÝ VÍKEND 27. DIVADELNÉHO FESTIVALU V PIVNICI

DIDA dáva divy Miroslav Pap

F

estival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov (DIDA) sa tohto roku koná v Pivnici v tradičnom termíne, a to už po 27-krát. Nazretím do programu festivalu sme sa dozvedeli, že organizátori milovníkom divadelného umenia a kultúry všeobecne prichystali bohatý program inscenácií a sprievodných podujatí, ktoré sa týkajú hlavne výtvarného, literárneho a filmového umenia.

s ktorými sme sa vlani predčasne a s veľkým zármutkom navždy rozlúčili, sa v štvrťstoročnej dobe festivalu DIDA veľkými písmenami zapísali do dejín pivnického a celomenšinového vojvodinského divadelníctva. Svojou veľkou láskou k umeniu všeobecne poznačili dobu od samotného založenia divadla a festivalu až po jeho úplnú vyprofilovanosť, afirmáciu a opodstatnenosť pod divadelným nebom. Nášmu divadlu, ako hlavnému nositeľovi tejto výstavy, nebolo zámerom

Padinčania zaujali obecenstvo komédiou Kabaret 2

a výstavy pre verejnosť budú otvorené do ukončenia festivalu.

Nasledovalo slávnostné otvorenie 27. festivalu DIDA pod mottom: Zameniť nevedomosť vedomosťou, to je liek. Vo festivalovom bulletine v úvodnej časti dramaturgička, scenáristka, režisérka, pedagogička, publicistka a porotkyňa Katarína Mišíková Hitzingerová píše: „Myšlienka Janka Čemana z diela Potkani sa stala mottom tohtoročného festivalu DIDA, lebo cítime, že v súčasnej dobe sa s nevedomosťou stretávame takmer v každej oblasti nášho života.

Už tradične v Pivnici privítali jar s knihou Zamýšľame sa nad tým v dobe poznačenej dezinformáciami, No poďme chronologicky. oživiť ešte čerstvé spomienky na ktoré mali katastrofálny dopad Prvá časť festivalu DIDA sa za- túto dvojicu umelcov, ale fotona ľudské životy. Vedomosť nečala v piatok 1. apríla bohatým grafiami zo všetkých divadelných znamená získanie titulov alebo otváracím programom. Tradič- predstavení, v ktorých účinkovali, všadeprítomnosť bytia. Znamená ne, ako na začiatku každého poukázať, prečo sú ich mená nazerať na problém s veročníka festivalu, tak aj tohto v dejinách slovenskédomím, že minca má aj roku predstavitelia pivnického ho vojvodinského didruhú stranu, že kritické ochotníckeho divadla navštívili vadelníctva zapísané myslenie nikdy nikomu hrobku a uctili si pamiatku Janka veľkými písmenami,“ neublížilo. Práve naoČemana (Michala Kámaňa) spolu v otváracom príhovopak, prinieslo liek, ktorý s jeho rodinnými príslušníkmi. re medziiným uviedol potrebujeme všetci bez Navštívili aj hrobku vlani zosnu- Vladimír Brňa, podrozdielu veku, národnosti lého pivnického režiséra a herca predseda Organizača vierovyznania.“ Jána Kmeťka. ného výboru festivalu Obecenstvu sa prihoVo foyeri divadla sa podve- DIDA 2022. vorili Vladimír Brňa, podčer konala vernisáž dokonca až Milovníci výtvarnépredseda OV DIDA, aktroch výstav. Prvá výstava má ho umenia si mohli pocentujúc význam vrátenia názov DIDA dáva divy a ide o zrieť aj výstavu obrafestivalu do pôvodného Dobrá nálada pri prezentácii knihy o Jozefovi fotografickú výstavu reflektu- zov Anny Babiakovej z termínu a skutočnosť, že júcu spomienky na zosnulých Kulpína, ktorá bola po- Maďarovi podujatie má opäť medzihercov a režisérov Jozefa Chrčka menovaná Zachované v záverečnom programe zverejnárodný charakter. Česť otvoriť a Jána Kmeťka. Výstavu finančne od zabudnutia. Kurátor výstavy nené výsledky online hlasovania.

27. ročník festivalu DIDA mala podporil Ústav pre kultúru voj- Zvonimír Pudelka predstavil život Vernisáž sprevádzali prednesy Anna Čapeľová, predsedníčka vodinských Slovákov. a dielo akademickej maliarky a „Jozef Chrček a Ján Kmeťko, zároveň výstavu aj otvoril. „Je mi členiek Komorného zboru Nádeje Výboru pre kultúru NRSNM, ktorá 32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nesmiernou cťou, že som mohol otvoriť výstavu Anny Babiakovej z Kulpína, ktorú poznám osobne a ktorej tvorbu permanentne sledujem. Na výstave dominujú nové cykly, s novými prvkami a motívmi. Babiaková však v tomto poslednom cykle akcent dala na ľudové motívy,“ definoval Pudelka.

Do tretice bola otvorená výstava plagátov účinkujúcich divadelných predstavení na festivale. Aj tohto roku budú v rámci vyhodnotenia 27. festivalu DIDA zverejnené aj víťazné, najkrajšie plagáty. Hodnotiť ich budú Andrea Merníková-Šimonová, Tiana Kolárová a Miroslav Pap. Novinkou tohto roku je skutočnosť, že sa hlas za najkrajší plagát môže dať aj na facebookovej stránke OD Janka Čemana, po čom budú

• KULTÚRA •

Obecenstvo sa teší bohatému programu festivalu DIDA

sa vo svojom príhovore upriamila práve na význam motta festivalu. Osobitne privítali aj predsedu Matice slovenskej v Srbsku Branislava Kulíka a pivnického evanjelického farára Jána Zahorca. Prízvukovaní boli aj patróni tohtoročného festivalu, a to sú Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Zhromaždenie Obce Báčska Palanka. Podporili ho aj: Úrad

ka, doc. Dr. Zuzana Týrová a Vladimír Valentík, členovia. Všetky podujatia festivalu moderovala Kvetoslava Imreková-Šusterová.

Po slávnostnom otvorení si obecenstvo pozrelo inscenáciu Ženský zákon v podaní OZ Šumiháj a Divadla mladých zo Šuňavy (Slovensko), ktoré bolo víťazom festivalu Palárikova Raková. Autorom hry je Jozef Gregor Tajovský a réžiu mal na starosti Vlado Benko.

V sobotu 2. apríla si o 18. hodine diváci mali možnosť pozrieť komédiu Kabaret 2 Neformálneho divadelného súboru Fedor teatar z Padiny režiséra a autora Fedora Popova.

Už tradičnou zložkou festivalu DIDA je sprievodné podujatie Vítanie jari s knihou, ktoré bolo tiež zaradené do sobotňajšieho programu. Ako aj obvykle, konalo sa v Klube poľnohospodárov, ktoré sa nachádza v areáli domu kultúry.

V rámci literárneho podujatia Zvonimír Pudelka, kurátor, bola predstavená publikačná a Anna Babiaková, autorka výstavy činnosť Slovenského vydavapre Slovákov žijúcich v zahraničí, teľského centra, ktorú prezentoÚstav pre kultúru vojvodinských val Vladimír Valentík, riaditeľ SVC. Slovákov, Pokrajinský sekretariát Stredobodom podujatia pritom pre kultúru, verejné informo- bola kniha Tradičná svadba Slovanie a styky s náboženskými vákov v Pivnici autorky Anny spoločenstvami a Pokrajinský Zorňanovej Kulíkovej. Program sekretariát pre vzdelávanie, pred- prezentácie kníh doplnili hupisy, správu a národnostné men- dobné body hudobníkov Klubu šiny – národnostné spoločenstvá. klasickej gitary Akord z Báčskej Súťažiace inscenácie festivalu Palanky. aj tohto roku bude hodnotiť Do tretice obecenstvo malo posudzovacia komisia v zložení: v sobotu možnosť pozrieť si Zuzana Tárnociová, predsedníč- predstavenie Skúsené, neskúsené • KULTÚRA •

a tie iné Divadelného súboru KUS Zvolen z Kulpína. Autorom predlohy je Jean Anouilh a režisérkou predstavenia je Marína Dýrová.

Nedeľný program sa začal o 18. hodine prezentáciou knihy Jozef Maďar – život a sen cez objektív. Pre divákov okrem kvalitnej prezentácie boli premietané pútavé filmy Jozefa Maďara, ktoré dokumentujú tradičnú kultúru a priemysel v Pivnici.

Domáce obecenstvo s potešením prijalo tieto filmy, keďže dlho neboli v Pivnici, v rodnej dedine Jozefa Maďara, premietané. Prezentácie knihy sa okrem Jozefa Maďara ešte zúčastnili Martin Prebudila, jeden z dvojice autorov publikácie, a Viera

vzhľadom na to, že sa 26. ročník konal pred polrokom. Pôvodne sme plánovali zrealizovať festival počas jedného víkendu, no keď začali pribúdať prihlášky, boli sme si vedomí, že nás očakáva bohatá DIDA. Zvlášť nás potešilo, že k nám pricestovali divadelníci zo Slovenska, zo Šuňavy, takže DIDA má opäť tú hodnotnú formu. Myslím si, že 9 divadelných hier a 7 sprievodných podujatí predstavuje bohatý harmonogram, na ktorý sme veľmi hrdí.

Máme tu tak tradičné sprievodné podujatia, ako aj nové. Teší nás, že nevystalo tradičné Vítanie jari s knihou, ale ani výstava plagátov, ktorá sa organizuje už 5 rokov. Z druhej strany výstava DIDA dáva divy predstavovala pre členov divadla množstvo práce, keďže sme museli zohnať množstvo fotografií. Niektoré sme mali v archíve, iné sme zase museli digitalizovať. Pri tejto výstave sa pričinili všetci členovia OD Janka Čemana a svoj fotografický archív nám poskytli aj Katarína Mišíková Hitzingerová a Anna Francistyová.

Festival otvorila Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM Musím spomenúť aj bulletin, ktorý pre nás Dorčová-Babiaková, ktorá podu- má veľkú hodnotu, keďže dokujatie moderovala. Úryvky z knihy mentuje každý ročník festivalu. prečítali Marek Valentík a Klára Tohto roku sa nám podarilo pubKeravicová. Na záver kameraman likovať ďalší kvalitný informátor. a riaditeľ fotografie Jozef Maďar Do jeho obsahu sme vsunuli aj prisľúbil svojim Pivničanom, že rubriku Z pera Janka Čemana, sa v dohľadnom čase pokúsi v ktorej budeme zverejňovať o ďalšie filmové projekcie vlast- časti jeho diel. Tohto roku je to nej filmovej tvorby. poviedka Potkani, ktorú sme Prvý festivalový divadelný ví- prevzali z týždenníka Hlas ľudu kend v Pivnici uzavreli hložianski z roku 1948. V každom prípade, divadelníci hrou Čiara autorky keď zhrniem prvý víkend, mali Ljiljany Lašićovej. Pod réžiu novej sme obrovskú návštevnosť diinscenácie sa podpisuje Jaňa vadelných predstavení a sprieUrbančeková Fejzulahiová. vodných podujatí.“ Prvý víkend festivalu DIDA Od piatka 8. apríla do nedele 2022 pre náš týždenník zhodno- 10. apríla milovníkov divadla tila aj predsedníčka Organizač- v Pivnici očakáva ďalších 5 diného výboru Andrea Merníková vadelných predstavení, 2 sprieŠimonová: „Veľmi nás v prvom vodné podujatia a na samotný rade teší skutočnosť, že sa nám koniec vyhodnotenie 27. festipodarilo zorganizovať festival, valu DIDA. 15 /5006/ 9. 4. 2022

33

Kultúra GJK BÁČSKY PETROVEC

Domiáda 2022 v Apatine Najlepšie umiestnenie – 1. miesto zísradične každý rok prebieha kali s poeticko-scéaj súťaž stredoškolských nickým prejavom. internátov. Pokrajinská Traja maturanti Jana úroveň súťaže sa uskutočnila Švecová, Karmena už po 25. raz. Toto stretnutie Kováčová a Damjan stredoškolských domovov, čiže Kalko sa predstavili Výprava petrovských internátnikov v Apatine tzv. Domiáda tohto roku bola prejavom Tišina sitv sobotu 26. marca 2022 v Apa- nog paora Ladačkog. So žiakmi torkou choreografie slovenských ktorej hudbu napísal Juraj Súdi tine. Petrovský žiacky domov sa spolupracovala vychovávateľka ľudových tancov Pri Dunajskom ml. a text Karmena Kováčová.

Aj v kategórii ľudovej hudby sústavne zúčastňuje na tomto v žiackom domove Anna Spevá- moste je profesorka telesnej výchovy Tatiana Kriváková-Amipetrovskí žiaci obsadili tretiu podujatí s tým džićová.

Tanečnú skupinu tvorí priečku.

Skupinu tvoria: Martina najlepším, čo do 12 žiakov: Stefan Trkulja, Pavel Agarská, Andrea Javorníková, programu môže Pavlíni, Martin Pekár, Kristijan Stefan Trkulja, Martin Zvara a ponúknuť. Šimek, Jelena Ardalová, Andrea Damjan Kalko.

Predstavili sa zmeGymnázium Opavská, Karmena Kováčová, sou slovenských ľudových piesní.

Jána Kollára so Teodora Šimoniová, Tea PuŽiakov sprevádzal a pripravoval žiackym domodelková, Maja Žigmundová, profesor hudobnej kultúry Dr. vom z Báčskeho Tijana Týrová a Teodora Hana Juraj Súdi.

Petrovca tentoraz Fodorová.

Pozoruhodné bolo i sochárreprezentovalo Druhú priečku petrovskí inske dielo, ktoré bolo vystavené 25 žiakov, ktorí ternátnici obsadili aj v kategórii v kategórii umeleckých prác súťažili vo viaceVýtvarné práce a žiačka Jana pod názvom Globálne problémy Najlepší v poeticko-scénickom prejave rých kategóriách: (znečistenie životného v literárnej tvorbe, prostredia) a tvorilo vo výtvarnej tvorbe – kresle- ková. Tento bod, jeden celok s piatimi ní, výstave umeleckých prác: keďže bol najlepumeleckými fotograumelecká fotografia a sochár- ším vo svojej kafiami.

Prácu žiačok ske dielo, v poeticko-scénickom tegórii, postúpil Nely Mladenovićovej, prednese, v populárnej hudbe, do republikovej Sofie Beškovej a Teetno hudbe, ako i vo folklóre. Domiády, ktorá sa odory Valentíkovej So žiakmi sústavne pracovali uskutoční v dňoch koordinovala profe13. až 15. mája vychovávatelia, resp. mentori. sorka telesnej výchoAko sme sa dozvedeli priamo v Belehrade. vy a vychovávateľka Druhé miesto od vedúcich žiackeho domov žiackom domove va a tunajších vychovávateľov, petrovskí žiaci Adriana Halajová. petrovský žiacky domov zase obsadili v konkuV kategórii Literárna dosiahol pozoruhodné výsledky. rencii folklóru. Au- Hudobná skupina na javisku tvorba sa zúčastnila Opavská, ktorá tiež postúpila maturantka Bojana Zarupská. do republikovej Domiády. So Okrem tejto tzv. kultúrnej Dožiačkou pracovala vychováva- miády internátnici sa chystajú teľka, profesorka biológie, ktorá i na športovú Domiádu, ktorá má sklony ku kresleniu, Milada sa tohto roku uskutoční 9. apríla Stankovićová. v Sriemskej Mitrovici. V športovej V kategórii Populárna hudba disciplíne šach bude súťažiť Steobsadili tretie miesto. Päťčlennú fan Trkulja. Prípravy má na stavokálno-inštrumentálnu skupinu rosti správca žiackeho domova a pripravoval profesor hudobnej profesor telesnej výchovy Pavel kultúry Dr. Juraj Súdi. Tvoria ju: Turan. V tomto školskom roku Damjan Kalko, Andrea Javorníko- Martin a Miroslav Zvarovci spolu vá, Martina Agarská, Stefan Trkul- s Andrejom Dudášom budú účinja a Martin Zvara. Predstavili sa kovať v kategórii Vzduchovka.

Tanečníci so svojou choreografkou pred vystúpením skladbou Nech nás nič nerozdvojí, Foto: archív GJK Jaroslav Čiep

T

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

MEDZINÁRODNÁ VEĽKONOČNÁ VÝSTAVA V NADLAKU

Bohatá ponuka pre každého Katarína Melegová-Melichová

kov, lebo výstava bola tradične aj predajná. Podujatie podporili sídle Demokratického aj Kultúrna a vedecká spoločzväzu Slovákov a Čechov nosť Ivana Krasku a Spoločv Rumunsku (DZSČR) nosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku v dňoch 2. a 3. apríla t. v Nadlaku. r. po dvojročnej odmlke prebiePodujatie sa tešilo veľkému hala tradičná 11. medzinárodná záujmu návštevníkov aj napriek výstava Kraslice a jarná výzdoba. mrcha počasiu (v nedeľu dokonca husto snežilo).

Výsledky svojej zručnosti, obrazotvornosti a umeleckých vlôh ponúkli šestnásti vystavovatelia z Nadlaku a šiesti zo Srbska. V ponuke na kúpu a pastvu pre oči boli kraslice zdobené rôznymi technikami, ale aj vyrobené z rôznych materiálov, rôzne textílie, medovníčky vo Predseda MO Nadlak DZSČR Mgr. Dušan forme zajačikov, vajíčok Šomrák a Mgr. Kristína Jucanová počas a jahniatok nádherne otvorenia 11. medzinárodnej výstavy zdobené, veľkonočné Kraslice a Jarná výzdoba v Nadlaku aranžmány a bohatá poNa úvod prítomných oslovila nuka bola aj koláčov a rôznych etnologička Mgr. Kristína Juca- sladkostí. nová, ktorá pútavo hovorila Výstava sa ukončila udelením o našich veľkonočných zvykoch, diplomov za aktívnu účasť na 11. o symboloch Veľkej noci a o ro- ročníku Medzinárodnej výstavy dinných tradíciách, ktoré súvisia Kraslice a jarná výzdoba, ale aj s týmito najradostnejšími sviat- plnou kapsou tak knižných darkami roka. Prítomných privítal čekov, ako aj sladkých pochúťok. a výstavu v mene organizátora Vo výprave zo Srbska boli otvoril predseda Miestnej or- predstaviteľky z Petrovca a zo ganizácie Nadlak DZSČR Mgr. Selenče. Z Petrovca výstavy sa Dušan Šomrák a vyjadril radosť zúčastnili: Združenie Zlaté rez toho, že sa v tomto roku po- meslá zastúpené Annou Opavdarilo obnoviť tradíciu organi- skou, Združenie Vojvodinské zovania tohto podujatia, ktorá motívy zastúpené Jasnou Ðogobola počas dvoch rokov v dôsledku pandémie prerušená. Poďakoval sa tak domácim, ako aj vystavovateľom zo Srbska za radosť a krásu, ktorú priniesli do Nadlaku v tomto predveľkonočnom období.

Vyjadril nádej, že o výstavu bude aj záujem návštevní- Účastníčky zo Srbska

V

• KULTÚRA •

vou, Spolok petrovských žien reprezentovali Mária Rybárska a Zuzana Šiarová, MOMS Petrovec v čele s Katarínou Melegovou-Melichovou a svojimi výrobkami sa predstavilo aj Združenie rodičov osôb s osobitnými potrebami My. Výpravu z Petrovca zorganizovala Katarína Melegová-Melichová.

Zo Selenče sa na podujatí predstavili veľkonočnou ponukou členky etnosekcie MOMS

postarali o sladké a chutné prekvapenie pre všetkých účastníkov vo forme dobošového štvorca, ktorý načal predseda MO DZSČR Mgr. Dušan Šomrák.

Počas dvoch výstavných dní v priestoroch knižnice na sídle DZSČR prebiehali tvorivé dielne pre najmenších, ktorým bol zabezpečený materiál na

Časť exponátov, ktoré priniesli na výstavu do Nadlaku vystavovatelia zo Srbska

Selenča Anna Petrášová a Kvetoslava Švecová-Kočondová a predsedníčka MOMS Selenča Svetlana Zolňanová.

Po otvorení výstavy Anna Opavská a Jasna Ðogová sa

zhotovenie veľkonočných výzdob, ktoré si následne odniesli domov. Aj takto sa vštepujú slovenské veľkonočné zvyky a obyčaje do povedomia sŕdc tých najmladších, ktorí majú byť v budúcnosti ich nositeľmi a uchovávateľmi. Bolo pôžitkom vidieť, s akou sústredenosťou a radosťou sa detičky venovali tejto práci a aké krásne výsledky si odnášali domov.

Zahraniční účastníci odchádzali domov s mimoriadnymi zážitkami, obohatení novými tvorivými nápadmi, ale aj s pocitom povinnosti sa skvelým organizátorom a hostiteľom odplatiť podobným prijatím na podujatí v Srbsku.

15 /5006/ 9. 4. 2022

35

Kultúra Z UDELENIA CIEN ZA KULTÚRU V OBCI KOVAČICA

Ocenení jednotlivci a kolektívy Olinka Glóziková-Jonášová

V

utorok 29. marca na podkroví Galérie insitného umenia v Kovačici sa uskutočnilo slávnostné udelenie cien za kultúru za rok 2021.

Ceny dostali jednotlivci a kolektívy pôsobiace na území Obce Kovačica, ale oceňovali

povedala vo svojom príhovore Marijana Melišová.

Na súbeh, ktorý trval od 1. do 15. februára 2022, bolo zaslaných 19 návrhov na kandidátov na nositeľov cien, ktoré mohli podať inštitúcie, ustanovizne, mimovládne organizácie, združenia, spolky či jednotlivci z územia Kovačickej obce. Podľa

Odmenené Padinčanky s Marijanou Melišovou, asistentkou predsedu Obce Kovačica: (zľava) Zuzana Kotvášová, Marijana Melišová, Zuza Ďurišová, Zuzana Masaryková a Eva Mikulášová

Cena za zachovávanie pôvodnej ľudovej tvorby sa dostala do rúk aj Zuze Ďurišovej, dlhoročnej členke Spolku žien v Padine

aj najlepšie projekty. Zároveň kritérií navrhnutí kandidáti muudelili aj ceny za životné die- sia mať bydlisko na území Obce lo a mimoriadny prínos a pre- Kovačica, respektíve, že sa tu zentáciu kultúrnych obsahov narodili, žijú alebo tvoria. Keď Obce Kovačica. Ceny udelili na ide o kolektívy, tak podmienkou základe súbehu Rady pre kultúru Obce Kovačica, ktorý bol realizovaný za podpory lokálnej samosprávy.

Na slávnostnom udelení cien sa zúčastnili Petar Višnjički, zástupca predsedu Obce Kovačica, Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, a Branislav Atanacković, predseda Rady pre kultúru Obce Kovačica.

Súbeh usporiadali už Spoločná fotografia zo slávnosti päťkrát a každoročne oň vládne veľký záujem, hovo- bolo, že musia byť registrované ria organizátori. „Je to zároveň na území Kovačickej obce, a keď podpora, ale aj poďakovanie ide o projekty, tak sa hodnotili sa jednotlivcom a kolektívom iba tie, ktorých realizácia prebieza ich snahu v oblasti kultúry,“ hala na území spomenutej obce.

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V kategórii jednotlivcov ceny dostali Adam Mezin z Uzdina v oblasti výtvarného umenia, kým z oblasti literatúry ceny sa dostali do rúk Đuricovi Krstinovi z Kovačice, Judite Bakatorovej z Debeljače a Maji Jovanovićovej z Deronjov. V oblasti hudobnej tvorby odmenení sú Imre Dekanj z Debeljače a Vićentije Atanacković z Crepaje. Z oblasti divadelnej tvorby cena sa dostala do rúk Fuadovi Tabučićovi z Belehradu. Pôvodná ľudová tvorba bola osobitne ocenená

V kategórii kolektívov odmenení sú orchester Domu kultúry Doina z Uzdinu za hudobnú tvorbu a Banatska petica z Crepaje za literárnu tvorbu.

Za najlepší projekt ocenili projekt Združenia občanov Pupinov rok zo Zreňaninu, kým sa cena za životné dielo dostala Anne Kňazovicovej Mijailovićovej z Kovačice za výtvarnú tvorbu a posthumne Jankovi Kolárikovi z Padiny. Mimoriadne uznanie za prezentáciu Obce Kovačica udelili Olge Janko-

a v tejto oblasti si ceny domov odniesli Padinčanky Zdenka Obšustová, Eva Mikulášová, Zuza Ďurišová, Zuzana Masaryková a Zuzana Kotvášová.

vićovej z Belehradu a Mojmírovi Vrlíkovi, honorárnemu konzulovi Srbska v Martine zo Slovenska.

Foto: Martin Ďuriš

• KULTÚRA •

GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA BÁČSKY PETROVEC

Návšteva zo Starej Pazovy Jaroslav Čiep

P

odľa slov profesorky Tatiany Topoľskej v prvých jarných dňoch tohto roku – presnejšie 24. marca Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom navštívili žiaci a profesori staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. V Báčskom Petrov-

ci mali príležitosť obzrieť si priestory a vybavenie školy a školský areál, byť súčasťou publika na generálnej skúške žiakov internátnikov, ktorí sa chystali na Domiádu v Apatine, a, samozrejme, žiacky domov. „Návšteva sa uskutočnila v rámci projektu Škola, ktorá stojí za to, ktorý finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v

Staropazovčania na vchode do internátu

Spoločná fotografia pri pomníku Jána Kollára

za--hraničí. Takýmto spôsobom sme chceli budúcim stredoškolákom predstaviť a priblížiť samotné gymnázium, ozrejmiť im prednosti ukončenia našej školy, predstaviť nový odbor IT a k obchôdzke a návšteve GJK sme pripojili i návštevu žiackeho domova. Zámer

bol teda zážitkovým spôsobom žiakom zo vzdialenejšieho prostredia, v ktorom sa hovorí a vyučuje aj po slovensky, umožniť priamu skúsenosť s prostredím ich potenciálneho stredoškolského života, aby sa mohli porozprávať s terajšími žiakmi i profesormi gymnázia, vychovávateľmi v žiackom domove, dúfajúc, že sa niekto nájde oslovený a naše gymnázium si zvolí ako miesto, kde strávi nasledujúce štyri roky,“ potvrdila profesorka Tatiana Topoľská.

Foto: z archívu GJK

CELOSLOVENSKÁ LITERÁRNA SÚŤAŽ PREČO MÁM RÁD SLOVENČINU, PREČO MÁM RÁD SLOVENSKO

Zo Srbska odmenení deviati žiaci Miroslav Pap

C

eloslovenská literárna súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko sa konala už po tridsiatykrát. Cieľom súťaže je vzbudiť hlbší záujem detí o slovenčinu, významné udalosti zo života Slovákov, o slovenských dejateľov a o tradičnú kultúru.

Slávnostné vyhodnotenie súťaže sa uskutoční 19. mája v Cisársko-kráľovskej jazdiarni v Nových Zámkoch. Žiaci mali aj tohto roku možnosť zaslať slohové práce s umeleckým vyjadrením myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní. Až 9 žiakov zo Srbska sa nachádza v zozname ocenených.

• KULTÚRA •

Dve hlavné ceny tohto roku pocestujú do Srbska a získali ich: Dávid Simendić (ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove) a Lucia Kámaňová (ZŠ 15. októbra v Pivnici). Medzi ocenenými čestným uznaním zo Srbska sú: Jana

Čániová, Marína Čániová, Igor Ferko, Matej Marčok, Petra Pintírová z Báčskeho Petrovca a Teo Ćitanov z Pivnice. Cena predsedu Matice slovenskej sa tohto roku dostala do rúk Adely Ruth Petrášovej z Báčskeho Petrovca.

Medzi ocenenými sú aj žiaci z Békešskej Čaby (Maďarsko), Užhorodu (Ukrajina), Josipovca (Chorvátsko), Višnjevca (Chorvátsko), Nového Mesta pod Šiatrom (Maďarsko).

Organizátormi tejto súťaže sú: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Štátny

pedagogický ústav, Vydavateľstvo SPN – Mladé letá, Matica slovenská, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Na základe údajov uvedených na webovej stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v dňoch od 18. do 22. mája bude pre odmenených a ich pedagógov zorganizovaný vlastivedný pobyt, v rámci ktorého navštívia Múzeum Milana Rastislava Štefánika v Košariskách, Mohylu M. R. Štefánika a Múzeum Dušana Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom a Zoologickú záhradu v Bratislave.

15 /5006/ 9. 4. 2022

37

Kultúra STARÁ PAZOVA

V ústrety divadelným premiéram Anna Lešťanová

N

a základe predlohy Vladimira Đurđevića vzniklo profesionálne divadelné predstavenie Noc v dome pána Kolaka (Noć u kući gospodina Kolaka) v réžii Irfana Mensura, ktorý je i jedným z troch hercov. Predstavenie vzniklo v koprodukcii dvoch kultúrnych centier – Strediska pre kultúru Stará Pazova a Kultúrneho strediska Inđija,

tiež za podpory oboch obcí a v produkcii belehradského podniku Yugoart. Tento podnik sa zaoberá organizovaním kultúrno-umeleckých programov na území krajín juhovýchodnej Európy.

V komickom trileri okrem Mensura hrajú aj Slobodan Boda Ninković a Vladimir Kerkez, ktorý je zároveň aj riaditeľom Strediska pre kultúru Stará Pazova. Toto je ich tretia spolupráca, a ako uviedli na

Z tlačovej konferencie v Starej Pazove: (zľava) Vladimir Vukas, Slobodan Ninković, Vladimir Kerkez, Irfan Mensur a Mensur Gadeljić

tlačovej konferencii usporiadanej v piatok 1. apríla v aule staropazovskej divadelnej sály, pevne veria, že predstavenie bude mať úspešnú umeleckú cestu a bude iba na potešenie milovníkom Tálie vďaka predstaveniam na početných doskách, čo svet Plagát propagovaného predstavenia znamenajú.

V tomto divadelnom na programe bola belehradská predstavení sa hovorí o žene, premiéra predstavenia v Akaktorá sa pritom nezjavuje na démii 28. O týždeň premiéjavisku, ale traja muži stále rovo vystúpia vo veľkej sále hovoria iba o nej... I. Mensur kultúrneho strediska v Inđiji. hrá otca známej speváčky, S. V mene tejto ustanovizne na Ninković jej bývalého manžela tlačovej besede hovoril Vlaa V. Kerkez uchádzača o jej dimir Vukas. Po belehradskej lásku. Koprodukciou dvoch a inđijskej divadelnej premiére kultúrnych centier sa spájajú predstavenia Noc v dome pána i mestá so zámerom výmeny Kolaka, ako uviedol pri tejto programov. O hudobnú časť príležitosti Mensur Gadeljić, v predstavení sa postarala riaditeľ podniku Yugoart, tenMarta Kelerová s úpravou Zija to herecký súbor iba v tomto Valentina a Leontiny Vukoma- mesiaci vystúpi aj v Lajkovci, novićovej s chórom Čarolija.

Pljevlji, Novej Varoši, vo Vršci V piatok v Starej Pazove herci a naplánované sú aj niektoré mali aj generálnu skúšku a už o vystúpenia v zahraničí. deň neskôr – v sobotu 2. apríla

NA OBLASTNEJ RECITAČNEJ SÚŤAŽI V BÁČI

Zapôsobili aj prednesy v slovenčine Anna Francistyová

V

týchto dňoch v Sečnji prebieha pokrajinská recitačná súťaž Básnik môjho rodu. Do tohto prestížneho kola sa dostali aj milovníci umeleckého prednesu, ktorí po úspechu v obecných súťažiach vystúpili pred odbornou porotou v oblastnej súťaži v Báči. Toto tradičné kultúrne podujatie prebiehalo v dňoch 26. a 27. marca v tamojšej Ľudovej knižnici Vuka Karadžića.

V oblastnej recitačnej súťaži v Báči vystúpilo 132 účastníkov 38

www.hl.rs

– žiakov základných a stredných škôl, tiež predstaviteľov kultúrno-umeleckých spolkov či kultúrnych stredísk. Všetkých pozorne sledovala a hodnotila porota v zložení: Miodrag Petrović, Anna Chrťanová-Leskovac, Amalija Kovačová a Aniko Kruncová. Podľa mienky odborníkov z báčskeho regiónu do pokrajinskej súťaže postúpilo 42 recitátorov.

Medzi nimi v mladšej vekovej skupine (žiaci nižších ročníkov základnej školy) sú i: Hana Petrášová zo ZŠ Jána Kollára v Selenči, Milan Majera a Daniela

Informačno-politický týždenník

Filipovićová zo ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Hanu na súťaž prichystala učiteľka Renáta Súdiová, Milana a Danielu učiteľka Miluška Anušiaková-Majerová. V strednej vekovej skupine (žiaci vyšších ročníkov základnej školy) šancu vystúpiť i na pokrajinskej súťaži dostala Klára Keravicová zo ZŠ 15. októbra v Pivnici, ktorú nacvičila profesorka Vesna Kámaňová. V najstaršej skupine recitátorov si vízum do Sečnja vďaka prednesu v slovenčine vyrecitovala Pivničanka Lea Blatnická, teraz žiačka Strednej

technickej školy Milevy Marićovej Einsteinovej v Novom Sade. Na súťaž sa pripravovala sama, v Báči ju sprevádzala profesorka srbčiny.

Jednotlivé kategórie recitátorov sa na pokrajinskej súťaži v Sečnji s pozitívnou trémou popasujú v dňoch 8. – 10. apríla. Všetkým účastníkom prajeme úspešné vystúpenie, držíme palce recitátorom, ktorých na súťaž prilákala láska k materinskému slovenskému jazyku, a výsledky súťaže vám predostrieme už v budúcom čísle nášho týždenníka.

• KULTÚRA •

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Michal Madacký: 10 rokov Galérie SND (ISBN 978-86-89749-02-1) Jaroslav Čiep

D

esať rokov činnosti nejakej inštitúcie je optimálny čas na prierez stavu a mapovanie dosiahnutého. Taký je prípad aj s kysáčskou Galériou Slovenského národného domu, alebo skrátka Galériou SND. Táto svojská galéria bola založená 10. decembra 2010. Priestory Slovenského národného domu vtedy získali nový účel a umelci nový priestor. Pri prvej verejnej prezentácii galérie verejnosti ponúkli práce až 13 kysáčskych výtvarných umelcov, akademických a členov profesionálnych výtvarníckych združení. „Posolstvom kúpy Slovenského národného domu v roku 1934 bolo sprístupniť jeho priestory občanom Kysáča, spolkom, združeniam, tiež ich činnostiam.

Tento cieľ potvrdila aj skutočnosť, že len 20 dní po otvorení renovovaného Slovenského národného domu vznikla Galéria SND, ktorá začala fungovať ako sekcia MOMS Kysáč. Záme-

rom bolo, aby svoje práce v nej okrem Kysáčanov prezentovali aj záujemcovia z iných prostredí,“ napísal v úvode publikácie 10 rokov Galérie SND akademický maliar a profesor výtvarnej kultúry Michal Ďurovka.

Kysáč inak patrí medzi prostredia, ktoré majú vzhľadom na počet občanov nadpriemerný počet školených výtvarníkov.

Polstoročná tradícia školených výtvarníkov v tejto dedine si zaslúži mať takúto kultúrnu inštitúciu.

Onedlho sa Galéria SND stala právnym subjektom, registrovaná ako združenie zamerané na kultúru a umenie, ako mimovládna a nezisková organizácia.

Predsedom správnej rady galérie sa stal Michal Madacký. Galéria za prvých desať rokov existencie usporiadala 45 výstav. Z akademických maliarov samostatné výstavy realizovali Milan Súdi, Mária Gašková a Michal Ďurovka

z Kysáča a Ľubka Ergová z Rumenky. Nechýbalo ani úžitkové umenie, ktoré samostatnými výstavami prezentovali naši renomovaní fotografi Jaroslav Pap, lalitský rodák, Michal Madacký z Kysáča a Ján Valo, kysáčsky rodák z Nového Sadu, ako i grafický dizajnér Boško Ševo z Nového Sadu. V priestoroch galérie vystavovali insitní maliari Martin Pap z Padiny a Ján Glózik z Kovačice. Výtvarnými prácami sa v galérii predstavili aj žiaci Základnej školy Ľudovíta Štúra. Galéria SND cyklicky a pravidelne od roku 2011 organizuje Bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov.

Niektorí z nich mali následne i samostatné výstavy. Mária Páliková mala tri samostatné výstavy, Mária Sláviková dve a Zuzana Ferková, Zuzana Petrušková, či Zuzana Madacká – každá po jednu. Galéria SND usporiadala

tiež niekoľko výstav autorov zo Slovenskej republiky. Hrdosťou Galérie SND je i bienále Majstri fotografie, ktoré sa v prvom desaťročí uskutočnilo štyrikrát a na ňom svoje práce vystavovali početní renomovaní autori tak zo Srbska, ako aj zo Slovenska.

Texty v reprezentačnej publikácii o galérii sú z pera Michala Ďurovku a Michala Madackého.

Fotografie, reprodukcie umeleckých diel vyrobil Michal Madacký a sú z archívu autorov, kým fotografie z podujatí poskytli Elena Šranková, Anna Bičiarová, Dušan Tordaj, Jaroslav Pap, Goran Mulić, Branislav Kokavec, Slobodan Šušnjević a Darko Dozet. Publikáciu 10 rokov Galérie SND zostavovateľa Michala Madackého vydala Galéria SND z Kysáča. Kniha je zviazaná do mäkkej väzby rozmerov 24 x 17 cm a je vytlačená v plnom kolore na kriedovom papieri v rozsahu 84 strán. S vročením 2020 a v náklade 150 exemplárov ju vytlačila tlačiareň Graf Office v Kysáči.

Urob „spisak“ Anna Horvátová

T

á organizačná zložka patrí medzi dôležitejšie segmenty pri každej činnosti. Či už plán vypracovať a do „spisku“ napísať, alebo „spisak“ urobiť, čo potrebujeme. „Spisak“ pri nákupoch je tiež veľmi osožný.

Je tu však jeden háčik, totiž „spisak“, také samozrejmé slovo, ktoré nám je svojráznou

• KULTÚRA •

pomôckou nielen pri vyjadrovaní, ale aj pri organizovaní a plánovaní našich aktivít, nezahrnuje bohatý opus spisovnej slovenčiny.

Spisak je výlučne srbské slovo, čo, žiaľ, pre nás konzumentov vojvodinskej slovenčiny nie je veľmi citeľné, že ide o inorečové slovo, keďže sme si zvykli privlastňovať a poslovenčovať srbské slová, ale aj tých inorečových zo slovného exportu

je hodne. V tomto prípade je to veľmi jednoduché; vystriedajme srbské podstatné meno spisak slovenským podstatným menom zoznam. Súpis niečoho pri abecednom alebo inom poriadku je zoznam: zoznam tovaru, telefónny zoznam (v srbčine telefonski imenik), zato ale birački spisak je voličský zoznam; napríklad v knižnici máme členský zoznam. Zaužívané spojenie „spisak žiakov“

v slovenčine znie zoznam žiakov; tiež zoznam predplatiteľov časopisu, zoznam dopravných predpisov, ale aj zoznam dlžníkov.

Urob „spisak“ alebo pridaj do „spisku“ v slovenčine je: urob zoznam, pridaj do zoznamu. „Po spisku“ je ďalším omylom v spisovnej slovenčine, ktorého náhradou je podľa zoznamu, v žiadnom prípade nie s predložkou „po“ – „po zozname“.

15 /5006/ 9. 4. 2022

39

Kultúra V SKC PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V NOVOM SADE

Prezentovali Kovačický kalendár Danuška Berediová-Banovićová

V

utorok 5. apríla v rámci pravidelného mesačného stretnutia novosadských matičiarov v miestnostiach SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade prezentovali Kovačický kalendár 2022.

Prítomných privítal predseda MOMS Nový Sad Jaroslav Boldocký a slovo odovzdal trom Pavlom Kovačičanom: Balážovi, Matúchovi a Jonášovi.

Predseda MOMS Kovačica a jeden z iniciátorov kalendára Pavel Baláž vyjadril potešenie, že majú možnosť predstaviť Kovačický kalendár aj v Novom Sade, ako i nádej, že podobný vydajú aj v roku 2023. Zástupca redaktora kalendára Pavel Jonáš povedal, že táto ročenka nemá konkurenta v Národnom kalendári, ale v Kovačickom kalendári sa opierali o informácie, dejinné údaje, jubileá, jednotlivcov a veci, ktoré sa počas roka dejú v Kovačici.

Redaktor Pavel Matúch hovoril o tom, prečo kalendár začali robiť. Predovšetkým v dôsledku odchodu Slovákov z Vojvodiny

Slováci v Kovačici nedožili osud dinosaurov, aby sa z nich nestali slovakosaury, tak preto sme začali písať Kovačický kalendár.“ V pokračovaní večierka Elena Surová predniesla úryvok zo Sládkovičovej Maríny. V kalendári je aj rubrika pod názvom

Ženská spevácka skupina MOMS Kovačica

Redaktor Kovačického kalendára Pavel Matúch (prvý sprava): „Ak nezostane zapísané, ani sa nestalo.“

a nedostatku ľudí, ktorí sa chcú zaoberať kultúrou, tancom, divadlom a pracovať na národnej roli dedičnej. Takto to vtipne vysvetlil: „Viete, že v Kovačici boli dinosaury? Viete, prečo nevieme, či v Kovačici dinosaury boli, či neboli? Ja viem, že boli, ale o nich nie je nič zapísané. Ja som sa spoliehal na to, že niečo musí zostať zapísané. Ak nezostane zapísané, ani sa nestalo. A dinosaury v Kovačici vyhynuli. Aby

Šakovo-makovo, ktorú pripravil Ján Žolnaj a v utorok večer prečítal jednu zo zverejnených rozprávok. Svoj pohľad na Kovačický kalendár predstavil aj prof. Dr. Miroslav Vitéz. Večierok spríjemnila ženská spevácka skupina MOMS Kovačica, ktorá zaspievala piesne, ktoré sa tiež nachádzajú v kalendári. Na záver sa prítomným prihovoril Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku.

Narodeniny a výročia v apríli 2022 9. apríla 1937 sa narodila Katarína Karlečíková, kovačická insitná maliarka.

(Blahoželáme k 85. narodeninám.)

18. apríla 1857 sa narodila vo Zvolenskej Slatine Terézia Vansová, slovenská spisovateľka. Bola predstaviteľka prvej vlny realizmu na Slovensku a podporovateľka ochotníckeho divadla. Umrela 10. októbra 1942 v Banskej Bystrici. (Pripomíname si 165. výročie narodenia.)

20. apríla 1742 sa narodil v Irši (Maďarsko) Samuel Tešedík, ľudovýchovný pracovník, kňaz, spisovateľ, zakladateľ odborného školstva a pokrokový pedagóg. Cena s jeho menom je ustanovená na zhodnotenie mimoriadnej výchovno-vzdelávacej práce učiteľov na Dolnej zemi. Umrel 27. decembra 1820 v Sarvaši. (Pripomíname si 280. výročie narodenia.)

20. apríla 1872 zomrel v Radvani (Slovensko) Andrej Sládkovič, vlastným 40

www.hl.rs

menom Andrej Braxatoris. Bol to slovenský básnik a evanjelický kňaz, ale aj publicista, prekladateľ, literárny kritik. Po ňom je pomenovaná i planétka Sládkovič, po ňom meno dostali gymnáziá v Banskej Bystrici a v Krupine, kým v rodnej Krupine sú po ňom pomenované i múzeum, ulica a park. Narodil sa 30. marca 1820 v Krupine. (Pripomíname si 150. výročie smrti.)

24. apríla 1822 sa narodil v Liptovskom Mikuláši (Slovensko) Janko Kráľ, slovenský romantický básnik a národný buditeľ. Bol jedným z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie. Zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach. (Pripomíname si 200. výročie narodenia.)

26. apríla 1872 sa narodila v Horných Bzinciach (v Podjavorinskom kraji na Slovensku) slovenská spisovateľka Ľudmila Podjavorinská, vlastným menom Ľudmila Riznerová. Umrela 2. marca 1951 v Novom

Informačno-politický týždenník

Meste nad Váhom. (Pripomíname si 150. výročie narodenia.)

27. apríla 1822 sa narodil v Rakovej na Kysuciach (Slovensko) Ján Palárik, slovenský spisovateľ, dramatik, publicista a agilný organizátor národného a literárneho života.

Zomrel 7. decembra 1870 v Majcichove pri Trnave. Je zaujímavé pripomenúť, že na práve prebiehajúcom festivale DIDA v Pivnici vystupuje aj zahraničný súbor – víťaz festivalu Palárikova Raková. Je to scénické podujatie ustanovené práve na počesť tohto dramatika.

(Pripomíname si 200. výročie narodenia.)

27. apríla 1952 sa v Hložanoch narodila Dr. Jarmila Hodoličová, literárnovedná pracovníčka a vysokoškolská pedagogička, teraz už na dôchodku. Za svoju širokospektrálnu publicistickú a pedagogickú prácu bola ocenená prestížnymi uznaniami.

(Blahoželáme k 70. narodeninám.)

Pripravila: A. Francistyová • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Výzva na účasť na 50. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... 2022 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov spolu s ďalšími organizátormi festivalu vyzývajú folklórne súbory, spevácke skupiny a orchestre, aby sa zúčastnili 50.

Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

50. Folklórny festival sa bude konať 18. júna 2022 v Hložanoch.

Kritériá festivalu: – Právo účasti na festivale majú predstavitelia kultúrno-umeleckých spolkov (KUS), kultúrno-osvetových spolkov (KOS), domov kultúry (DK), miestnych odborov Matice slovenskej v Srbsku (MOMS), gymnázií a iných kultúrnych ustanovizní a spolkov, ktoré pestujú slovenský folklór.

– Právo účasti na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... majú súbory s nasledujúcimi zložkami: ženská spevácka skupina; dievčenská spevácka skupina, mužská spevácka skupina, chlapčenská spevácka skupina, miešaná spevácka skupina, orchester a tanečná skupina. Pri hodnotení

všetkých zložiek sa uprednostňuje pôvodný slovenský vojvodinský materiál.

Súbory môžu na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... vystúpiť: – maximálne s tromi speváckymi skupinami (spevácke skupiny sú povinné aspoň jednu časť výstupu interpretovať jednohlasne, s hudobným sprievodom alebo bez hudobného sprievodu), – s dvomi tanečnými skupinami, ak sú vekovo rozdielne: mladšia a staršia tanečná skupina, ak vystúpia v dvoch rozdielnych kategóriách tancov. Súbor, ktorý vystupuje so spracovaným zvykom alebo obyčajou, nemá právo na výstup s inou tanečnou skupinou, – s orchestrom.

Trvanie jednotlivých vystúpení na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj...: – trvanie výstupu tanečných skupín je maximálne 6 minút, – maximálne trvanie spracovaného zvyku alebo obyčaje je 12 minút, – maximálna dĺžka vystúpenia speváckych skupín je 4 minúty,

– maximálna dĺžka vystúpenia orchestrov je 4 minúty.

– Súbory nemôžu dva roky za sebou účinkovať na festivale s tými istými vystúpeniami. Účastníci festivalu sú povinní svoje vystúpenia zladiť s kritériami festivalu.

V prípade, že sa účastníci nedodržia určených pravidiel účasti na festivale, odborná porota ich vystúpenie vyradí zo súťažnej časti festivalu.

Prosíme odborných pracovníkov v ustanovizniach, v spolkoch alebo v združeniach, aby nám najneskoršie do 10. mája 2022 zaslali vyplnenú písomnú prihlášku na festival.

Prihláška na účasť musí byť v súlade s pravidlami festivalu. Prihlášky treba zaslať na mailovú adresu ÚKVS: office@slovackizavod.org.rs, ustavprekulturu@gmail. com a poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Ul. Njegošova 16/II/7 21 000 Nový Sad

Výzva na dizajnové riešenie propagačného materiálu celomenšinových festivalov v roku 2022 Vyzývajú sa kreatívni a technicky zruční dizajnéri, aby vypracovali výtvarné riešenie festivalov 3 x Ď, Divadelný vavrín, Tancuj, tancuj..., Letí pieseň, letí a Zlatý kľúč.

Organizátori celomenšinových prehliadok vojvodinských Slovákov si aj tohto roku dali za cieľ zhotoviť kvalitný a originálny propagačný materiál. Z toho dôvodu vyzývajú dizajnérov, grafikov, výtvarníkov a všetkých tých, ktorí majú afinitu k dizajnu, aby sa zúčastnili v tvorbe tohtoročnej vizuálnej identity festivalov.

Presnejšie ide o: 50. folklórny festival Tancuj, tancuj... (jún 2022), 27. prehliadku detskej divadelnej

• KULTÚRA • OZNAMY •

tvorby 3 x Ď (jún 2022), 51. prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín (október/november 2022), 40. festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč (október 2022) a 22. festival slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí (december 2022).

Podmienky: – potrebné je zaslať originálny a doposiaľ nezverejnený návrh plagátu a pozvánky; – návrhy majú byť inšpirované prehliadkami; – uchádzači si môžu zvoliť iba jeden

festival alebo môžu poslať návrhy na viacero festivalov; – uchádzači môžu posielať neobmedzený počet návrhov; – návrhy treba zaslať v pdf. alebo jpeg. formáte.

Návrhy treba zaslať najneskôr do 15. apríla 2022 pre všetky festivaly na e-mail office@slovackizavod.org.rs alebo ustavprekulturu@gmail.com alebo na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/2/7 21 000 Nový Sad

15 /5006/ 9. 4. 2022

41

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 15 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

pilot

ampér

vpíšte ČŠ

publicista Pelagić

zrakový orgán

kroviny, húština

zbierka zemepisných máp

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete

tlačová porada

objednať v redakcii Hlasu ľudu

vylúčená karta osobné zámeno

hélium

na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84;

somár kraj, margo

mužské meno

na e-mail: nvu@hl.rs, herečka Gardnerová symbol Indiánov

názov

aktínium

sever

AS HL DU ĽU

V tajničke je meno a priezvisko nemeckého spisovateľa.

ženské meno žiara, záblesk

vpíšte BH

tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách

kilotona

Island

kiloliter

osobné zámeno

v Kovačici

ľudové oblečenie podľahol ohňu

americký dravý vták karát úsilie jestvuje

predložka s

nočný vták

(022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM zástup

grécky boh lásky

Starej Pazove

argón 2. časť tajničky na toto miesto

severský cicavec

(013/662-565),

staré a nové perie, alebo mením

recept

za paplóny, vankúše a deky. holmium

svetová strana

Taliansko

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec,

plechár

tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 14 – VODOROVNE: snobstvo, lám, krok, orech, hl, volej, TS, Edo, ul, l, nn, mladá, séria, IV, k, pr, Pan, éd, ovilo, Ob, dnes, tlač, akt, huslisti TAJNIČKA: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 14 z čísla 14 Hlasu ľudu z 2. apríla 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: Mgr. TATIANA BANSKÁ, Ul. Masarykova č. 7, 21 433 SILBAŠ. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Kultúra • Oznamy 27. festival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov 1. – 10. apríla 2022 Pivnica Program Piatok 1. apríla 18.30 Vernisáž troch výstav (vo foyeri divadla): výstava fotografií DIDA dáva divy – spomienky na Jozefa Chrčka a Jána Kmeťka; výstava obrazov Anny Babiakovej; výstava plagátov predstavení, ktoré účinkujú na 27. festivale DIDA 19.30 Slávnostné otvorenie 27. festivalu DIDA Divadlo mladých Šuňava, Slo venská republika (víťaz festivalu Palárikova Ra ková) Ženský zákon Autor: Jozef Gregor Tajovský Réžia: Vlado Benko Sobota 2. apríla 18.00 Neformálny divadelný súbor Fedor teatar, Padina Kabaret 2 Autor: Fedor Popov

• KULTÚRA • OZNAMY •

Réžia: Fedor Popov 19.00 Vítanie jari s knihou (v Klube poľnohospodárov) 20.00 Divadelný súbor KUS Zvolen, Kulpín Skúsené, neskúsené a tie iné Autor: Jean Anouilh Réžia: Marína Dýrová Nedeľa 3. apríla 18.00 Prezentácia knihy Jozef Maďar – život a sen cez objektív a premietanie dokumentárneho filmu autora Jozefa Maďara (v sieni divadla) 20.00 Divadelná sekcia KOS Jednota, Hložany Čiara Autorka: Ljiljana Lašićová Réžia: Jaňa Urbančeková Fejzulahiová Piatok 8. apríla 18.00 Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica

Pusťte basu do rozhlasu Autorka: Viera Benková Réžia: Ľuboslav Majera 20.00 Divadlo VHV, Báčsky Petrovec Tak sa to vraví Autor: Eugène Ionesco Réžia: Marína Dýrová Sobota 9. apríla 18.00 SKC P. J. Šafárika, Nový Sad WC Story Autor: Vlado Mores Réžia: Rastislav Zorňan 19.00 Prezentácia knihy Hva tanje za slamku – Chytanie sa slamky (v Klube poľnohos podárov) 20.00 Slovenský kultúr no-osvetový spolok, Erdevík Tsunami Autor: Jano Hrubík Réžia: Vladimír Šerfézy

Nedeľa 10. apríla 19.30 Vyhodnotenie 27. festivalu DIDA Vyhodnotenie súťaže Píšeš? Píšem!

Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec Kebab Autorka: Gianina Cărbunariu Réžia: Svetlana Gašková

15 /5006/ 9. 4. 2022

43

Oznamy Sledujte nás na

www.hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NAMEŠTAJ VUČETIĆ, DOO NOVI SAD – BUKOVAC, Bukovac, Ul. kráľa Petra I. číslo 57, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobno-podnikateľskej budovy výšky časťou prízemie (P) a časťou prízemie a poschodie (P+1), na katastrálnej parcele číslo 1792/9, k. o. Bukovac, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom je plánovaná remeselnícka dielňa na montáž nábytku z doskového materiálu (preglejka, dyha a drevo) po strojovom spracovaní, so skladovaním surovín a hotových výrobkov.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. marca 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-167/22, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu a mamičku

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2459_01 NS_Novi Sad_Bulevar_Slobodana_Jovanovića Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2459_01 NS_Novi Sad_Bulevar_Slobodana_Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića číslo 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 31. marca 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-146/22, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na dcéru a sestru

na

ANNU SUPEKOVÚ

ELENKU JAKUŠOVÚ

ANNU SUPEKOVÚ

14. 1. 1966 – 9. 4.

2020 – 2022 z Čelareva

rod. Tordajiovú 1944 – 2021 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Odišla si tíško, niet Ťa medzi nami, v našich srdciach žiješ krásnymi spomienkami.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud nám vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba večná.

Chýbaš každý deň...

14. 1. 1966 – 9. 4.

2020 – 2022 z Čelareva

Na Tvoju dobrotu a lásku nezabúdajú a s úctou si spomínajú

Zarmútení: mama Mária, sestra Mária a brat Ondrej s rodinami

Tvoji najmilší

bratranec Ján a ňanička Govdovci zo Selenče

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich

Dňa 4. apríla 2022 uplynulo 25 rokov od smrti nášho vrele milovaného manžela a otca

JÁNA BUJZÁŠA

1937 – 1997 – 2022 z Báčskeho Petrovca

PAVLA MARKA 4. 8. 1961 – 14. 9.

2010 – 2022 z Hložian

Roky ubiehajú, ale bolesť v našich srdciach zostáva večná.

www.hl.rs

rod. Kuľovú 4. 7. 1951 – 7. 1. 2017 – 2022 z Kulpína

ANU SUPEKOVÚ

14. 1. 1966 – 9. 4.

2020 – 2022 z Čelareva

ZUZANU GAJDOŠOVÚ rod. Kuľovú 30. 6. 1949 – 5. 10.

2021 – 2022 z Kulpína

Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia Tvoji najmilší

44

ANNU ČASTVENOVÚ

Informačno-politický týždenník

Zarmútení: Pace, Taňa, Vladimír a Albína Gajdošovci • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov, starých a prastarých rodičov

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

ANNA LOVÁSOVÁ rod. Dudková 15. 6. 1940 – 8. 12. 2020

ONDREJ LOVÁS 16. 9. 1938 – 7. 4. 2021

z Hložian

Uplynul rok, čo ste nás opustili. Už iba krásne spomienky uchovať, s láskou si na Vás spomínať, kvety z lásky na hrob dať – za všetko Vám ďakovať...

S úctou si na Vás spomínajú syn Ondrej s manželkou Annou a vnučky Andrea a Iveta s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca, deda a staruškého

JÁNA ĎURČIANSKEHO 26. 11. 1933 – 10. 4. 2021 zo Selenče

KATARÍNOU MUČAJIOVOU rod. Šprochovou 22. 7. 1942 – 27. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

Spomienka na Tvoju lásku a starostlivosť zostane navždy v našich srdciach.

S láskou a vďakou si na Teba budú spomínať: dcéra Zuzana Kulíková s manželom Jánom a vnučka Alexandra Pavlisová s manželom Jánom SMUTNÁ SPOMIENKA

Chýbaš nám.

S úctou a láskou si na Teba stále spomínajú: manželka Zuzana a synovia Jaroslav a Ján s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVEL KEVENSKÝ

16. 10. 1949 – 12. 4. 2012 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Uplynie už 10 rokov, čo nie si s nami, ale spomienky na Teba sú živé.

Uplynuli už štyri smutné roky, čo nás navždy opustila naša milovaná manželka, matka, stará matka a prastará matka

MÁRIA DANKOVÁ

rod. Plachtinská 27. 8. 1934 – 3. 4. 2018 – 2022 z Kulpína

Manželka Katarína a dcéra Miroslava

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nás opustil môj manžel, náš otec a starý otec

ONDREJ TRIAŠKA

Na Tvoju lásku, dobrotu, múdre a dobré rady a skutky s hlbokou úctou si na to všetko stále spomínajú: manžel, deti, vnúčatá a pravnúčatá

Odpočívaj v pokoji!

S pevnou nádejou skorého príchodu nášho Pána.

• OZNAMY •

27. 7. 1941 – 4. 4. 2020 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, ale spomienky na Teba stále žijú.

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva manželka Zuzana s rodinou 15 /5006/ 9. 4. 2022

45

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 8. apríla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 10. apríla 10.30 Zostrih z festivalu Selenčské sláviky z roku 2020, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 12. apríla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Spektrum. Druhá časť piatkového bloku bude venovaná jubileu Petrovského rozhlasu. Toho roku je už 55 rokov od založenia tejto ustanovizne. Pri tejto príležitosti bude odvysielaná reportáž nakrútená pri 40. výročí práce tohto rozhlasu, ináč jedného z najstarších vo Vojvodine.

Dúhovka. V máji si Kovačičania pripomenú viacnásobné jubileá: 220 rokov od príchodu Slovákov, založenie Galérie insitného umenia, Deň školy či Deň knižnice. Dokument pod názvom Hnaní žitia nevôľou vznikol pred dvadsiatimi rokmi, keď Kovačica oslávila okrúhle jubileum. Vtedy sa do osláv zapojili početné združenia, kultúrni dejatelia a občania.

Agrosféra. Najväčšia časť vysielania bude venovaná problematike nedostatku vlahy v pôde a novinkám v roľníctve. V pokračovaní budú záznamy z návštevy vo vinohrade a v chmeľnici.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 8. apríla – Víno nás spája Sobota 9. apríla – Večný príbeh Pondelok 11. apríla – Začarovaní Utorok 12. apríla – Tajná nádej Streda 13. apríla – Siverado Štvrtok 14. apríla – Experiment

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 10. apríla Film: Yakari Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Jedna za všetky Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

46

www.hl.rs

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 10. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozhovor s Pavlom Babkom, zakladateľom Galérie Babka Utorok 12. apríla 16.00 Divadelné predstavenie: Sud prachu Kreslený film: Asterix v Británii Piatok 15. apríla 16.00 Rozhovor so Zlatkom Siantom, riaditeľom VKP Elán Kovačica Divadelné predstavenie: Svetová vojna

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 10. apríla 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 13. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Bezgólová remíza AŠK – RUSANDA 0 : 0 Dejan Striško

Z

ápas 20. kola v Aradáči sa skončil nepopulárnou bezgólovou remízou. Bolo to korektné a veľmi férové stretnutie dvoch rovnocenných celkom. V prvom polčase sa hralo hlavne medzi dvomi trestnými územiami bez

vyložených šancí, takže brankári oboch mužstiev boli príliš nezamestnaní. Najlepšiu príležitosť v tejto časti zápasu mali hostia v polovici polčasu po jednom rýchlom protiútoku, ale sa útočníkovi hostí Markovi Kuručevovi nepodarilo prekonať Ďuríčeka.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Bez vôle skórovať ŽAK – BUDÚCNOSŤ 3 : 0 (2 : 0) Ján Murtín

A

j po 20. kole Somborskej oblastnej ligy Hložančania sa z hosťovania vrátili bez bodov. Tentoraz ich na lopatky položil nepríjemný a favorizovaný celok somborských železničiarov. V rozháranej hre hostia dobre odolávali. Prvý gól domáci vsietili znovu po kardinálnej chybe hostí po rohu,

keď Hoscieslavski matoval statického Dukića. O pár minút neskoršie rozhodca Čapko nepískal čistú penaltu pre hostí, ale potom sa vyznamenal, keď prísne odpískal jedenástku pre domácich. To rozhnevalo hostí, ale nepomohlo. Rozhodca bol neúprosný, práve tak ako Hoscieslavski, ktorý prekonal Dukića pre 2 : 0.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Keď nedáš, dostaneš!

ORLOVI – SLÁVIA 1 : 0 (0 : 0) Ján Šuster

A

ni druhé hosťovanie futbalistov Slávie v tejto jarnej sezóne nebolo úspešné. Je pravda, že v oboch zápasoch hrali s mužstvami, ktoré sa nachádzajú vo vrchu tabuľky a bojujú o primát, no fanúšikovia predsa očakávali viac. Staré futbalové pravidlo hovorí, že ak z množstva šancí nedáš gól, prichádza pokuta a súper aj keď slabší, využije to, čo sa mu dovolí a dá gól. Nuž a tak bolo aj v nedeľu v B. Palanke. Hostia od samého začiatku dali na vedomie, že sa neprišli iba brániť, ale dosiahnuť čím lepší výsledok. A to, že sa • ŠPORT •

im nevydarilo, sami sú na vine, lebo prepásli niekoľko naozaj skvelých šancí, z ktorých bolo ťažšie nedať gól, ako dať. V 17. minúte Petrović dlhou diagonálnou prihrávkou uvoľnil Kuchtu, ktorý z trestného územia vedľa vybiehajúceho brankára Klisarića strieľal vedľa. Trochu neskoršie Samardžić centroval pred bránu, Kuchta bol najrýchlejší, ale váhal a šancu zahodil.

V 26. minúte prudkú strelu Grňu z 10 metrov po rohovom kope domáci brankár kryl. V gólovej šanci sa ešte raz ocitol Kuchta po prihrávke Grňu, ale strieľa nad.

V poslednej minúte nepresný

Domáci v druhom polčase mali jemnú prevahu a zahodili niekoľko výhľadných príležitostí, pričom sa vyznamenal brankár hostí Milovan Kuručev, ktorý skvelými intervenciami zachránil svoju sieť a mužstvo od prehry.

V 70. minúte po výbornej strele Tasića brankár bol bezmocný, ale spoločníkom hostí tentoraz bola žrď. Chýbalo teda iba trochu športového šťastia, aby si Aradáčania na konto zapísali všetky tri body.

AŠK: Ďuríček, Nadlački, Lončarski, Striško (Birmanac), Zakić, Mijić, Tasić, Ponorac, Vesin, Korać (Adamov), Bojanić Iné výsledky 20. kola: Vojvodina (NM) – Mladost (L) 2 : 2, Polet – Napredak 4 : 1, Delija – Vojvodina (B) 3 : 1, Borac – ŽFK Banat 0 : 2, Banat – Krajina 4 : 1, Budućnost – ŽAK 3 : 2.

Voľná bola Mladost (BD).

Aradáčania sa nachádzajú na 9. mieste a majú 24 bodov. Na nedeľu odcestujú do Bašaidu, kde sa stretnú s tamojšou Vojvodinou.

V druhom polčase modro-bieli zahrali omnoho smelšie, no šance Žemberyho a Carića zostali nevyužité. Na opačnej strane Opačić po školskom protiútoku skóroval pre konečných 3 : 0. Posledných 20 minút bolo iba mrhanie časom, lebo spokojní domáci stratili ambície a hostia neprejavovali vôľu aspoň čestne skórovať, čo je viac než trápne. Na zápase ožltol iba mladučký Žembery pre protesty.

BUDÚCNOSŤ: Dukić, Bučík (Jakuš), Katiak, Đumić, Petro-

vić Ralević, Žembery, Duvnjak, Malešević, Papić (Kostić) Carić Iné výsledky 20. kola: Radnički (S) – Naša hviezda 0 : 5, Bratstvo 2019 – Kordun 3 : 0, Budućnost (M) – Budućnost (P) 0 : 1, Lipar – Polet 4 : 3, Vojvodina – Rusín 1 : 2, Crvenka – Borac 46 (O) 3 : 0, Radnički 1918 (R) – Borac (BG) 2 : 0.

Hložianska Budúcnosť sa nachádza na 13. mieste a má 22 bodov, kým silbašská Naša hviezda je šiesta s 30 bodmi.

Na nedeľu Silbašania hosťujú v Kljajićeve a Hložančania uhostia menovkyňu z Mladenova.

bol aj Denis Šuster. Počas celého prvého polčasu domáci ani raz vážnejšie neohrozili bránu súpera.

V druhom polčase hostia aj naďalej majú prevahu a domáci skúšajú z protiútokov.

Najlepšiu šancu na zápase mal indisponovaný Kuchta, ktorý po prihrávke Čobrdu netrafil prázdnu bránu. Nuž a potom prišla pokuta. Hrala sa 70. minúta, keď domáci založili protiútok po ľavej strane. D. Famjanović sa zbavil svojho strážcu, vošiel do šestnástky, nízko loptu zaslal pred bránu, kde sa od Záskalického odrazila do siete.

Mali domáci ešte jednu šancu, ale sa strela Antonića zastavila na ľavej žrdi. V posledných minútach stretnutia Bolehradský sa ocitol sám pred brankárom, ale strieľal doňho. Zápas viedol rozhodca Ni-

kola Jakić z Báča, ktorý ukázal 5 žltých domácemu Jovickému a Lukáčovi a hosťom Samardžićovi, Kuchtovi a Obradovićovi.

SLÁVIA: Dávid Šuster, Záskalický, Latinović, Obradović, Denis Šuster, Petrović, Kuchta (Kirti), Samardžić (Vinković), Ogrizović, Čobrda (Bolehradský) Iné výsledky 14. kola: Tvrđava – B. Hajduk 5 : 0, Borac – Kulpín 0 : 5, Neštin – Mladost 3 : 1, Kriváň – Maglić 1 : 3, zápas Slavija – Bačka je odročený a voľné bolo mužstvo Soko.

Po tomto kole v čele tabuľky je bezpečne Tvrđava Bač s 45 bodmi, Slávia je šiesta a má 26 bodov, Kulpín je ôsmy a má 18 bodov, kým Kriváň je jedenásty a má 24 bodov. Na nasledujúcu nedeľu Slávia uhostí selenčský Krivaň a Kulpínčania Tvrđavu.

15 /5006/ 9. 4. 2022

47

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Rekordná výhra Doliny Ján Bokor Časté zmeny výsledkov počas zápasov svedčia o tom, že sa viedli vyrovnané boje. Veľký záujem vyvolalo hosťovanie padinskej Doliny v Uljme. Tieto stretnutia boli vždy napínavé a výsledky tesné. Tentoraz však Dolina zaznamenala rekordnú výhru. Keďže vedúci Kovinčania ledva remizovali s topiacou sa Jugoslavijou, Dolina prišla na krok k lídrovi. Spartak 1911 sa minimálnou výhrou konečne posunul z poslednej priečky, na ktorú sa presunul Stari Tamiš. Dvojgólové výhry dosiahli Hajdušičania a Dolovčania a dostali sa do stredu tabuľky.

Výsledky 20. kola: Partizan (G) – Vulturul 3 : 1, Partizan (U) – Dolina 1 : 6, Jedinstvo Stević – Dolovo 0 : 2, Spartak 1911 – Budućnost 1 : 0, Jugoslavija – Radnički 2 : 2, Potporanj – Stari Tamiš 2 : 1, Hajdušica – Sloga 2 : 0. Voľná bola Crvena zvezda Pavliš.

Z

PARTIZAN (U) – DOLINA 1 : 6 (1 : 3)

ápas sa hral v sobotu, čo mnohým hráčom Doliny nezodpovedá. Optimisticky naladení Uljmania čakali Padinčanov s nádejou, že budú pokračovať vo víťaznej sérii. Plány sú však jedno a realizácia niečo celkom iné. Tesne pred začiatkom zápasu Uljmu

a okolie postihol silný nečas.

Našťastie dážď a silný vietor netrvali dlho a zápas sa s malým oneskorením predsa začal. Pre hostí začiatok bol zlý. Už v 2. minúte domáci sa ujali vedenia. Strelcom bol najlepší jednotlivec domácich V. Živojnov.

Minimálnu prednosť domáci

Vzácne body pre istotu

si zachovali do 30. minúty, keď Tanasković vyrovnal na 1 : 1. Od tej chvíle hostia úplne dominujú na ihrisku.

Domáci hráči nemohli rozohraných hostí Hráči Doliny (v červených dresoch) dominovali sledovať a do ihriskom v Uljme konca polčasu prijali ďalšie dva góly. sal Abramović a poltuctovú výVýsledok najprv obrátil hru uzavrel Janjović. Zápas bol Abramović a náskok na veľmi korektný a domáci nako3 : 1 zväčšil Kelečević. niec blahoželali hráčom Doliny na Druhý polčas sa začal je- hre a zaslúženej výhre. Rozhodca dinou šancou domácich. Lop- Marko Marković z Pančeva nemal tu, ktorá smerovala do dolného ťažkú úlohu, lebo hráči príkladne rohu brány, úspešným zákrokom bojovali. vyrazil brankár Králik. To bolo DOLINA: Králik, Kolak, Tanasvšetko, čo sa domácim podarilo ković, Mitkovski (Čížik), Abraurobiť. Pokúšali sa zastaviť rozo- mović, Kelečević (Kotváš), Kočić hraných hráčov hostí, ale sa im to (Ilić), Radenković, Josimovski, nedarilo. V skvelej sérii gólov po- Janjović, Trnovský (Hlavča) kračoval Kelečević svojím druhým Na nedeľu je Dolina voľná, gólom. Domáci hráči nevedeli, a potom bude hosťovať v Greako zastaviť útoky hostí a museli benci, kde ju uvíta vždy neprísa zmieriť s vysokou prehrou. jemný Vulturul.

Medzi strelcov sa ešte raz zapíFoto: M. Hlavča

v 42. min., keď Knežević peknou strelou z 25 metrov otriasol brvno. Na druhej strane hostia HAJDUŠICA – SLOGA 2 : 0 (0 : 0) hlavne skúšali z diaľky, ale ani jedna strela nemierila do brány, Vladimír Hudec konca polčasu sa hralo hlavne ale buď mimo, alebo nad, medzi dvomi šestnástkatakže brankár Hajdušiužstvo z Banátskeho mi s občasnou iniciatíce Melich prvýkrát mal Nového Sela sa nachá- vu buď domácich alebo potrebu intervenovať až dza v nebezpečnom hostí. Domáci však boli v 60. minúte, keď chytil pásme a do Hajdušice pricesto- nebezpečnejší, ale predsa centrovanú loptu hostí, valo s očakávaním, že si domov nie dostatočne, aby sa ujali a trochu neskoršie odrazil môže odniesť všetky tri body. vedenia. Mohli získať prednosť aj jednu strelu z diaľNa druhej strane body boli poky, a to vlastne bolo trebné aj Hajdušičanom, takže všetko. sa vytvorili všetky podmienky Do polovice druhépre dobrý zápas. Na ihrisku ho polčasu sa častejvedľa rybníka sa teda viedol šie hralo pred bránou tvrdý boj, ale bez tzv. stoperhostí, ale bez výrazcentných šancí. Prvú a jedinú ných šancí. Konečne takú príležitosť mali domáci v 61. minúte Gužvica už v 6. minúte, keď Gužvica sa dostal do trestnévyšiel pred brankára, ale strieľal ho územia, kľučkoval doňho. Peknú príležitosť v 16. a zaslal loptu vedľa minúte mali aj hostia, ale stopér bezmocného branHajdušice Maliar bol v šestnástkára do siete. Iba Strelec prvého gólu Goran Gužvica ke pohotový. Nuž a potom do (v žltom drese vpredu) pár minút neskoršie

M

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

podobným spôsobom brankára hostí prekonal aj A. Ružić.

V pokračovaní domáci iniciatívu ponechali hosťom, ktorí sa snažili obrátiť výsledok, ale sa Hajdušičania dobre bránili a v konečnom aj obránili a na vlastné konto si zapísali vzácne body, takže teraz majú 28 bodov a usadili sa na ôsmom mieste v tabuľke, ktoré im poskytuje určitú istotu od zostupu.

HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Folťan, Knežević, Gužvica (Radović), Cvetićanin (Petrović), A. Ružić (Pejčić), A. Lipták, N. Ružić (Ćulum) V sobotu kadeti Hajdušice potvrdili, že tréner Mršić s nimi v nastávajúcom období bude môcť vážne počítať. Presvedčivo na svojom trávniku porazili rovesníkov z Alibunáru 4 : 0.

Góly dali Beriša, Mršić, Šterba a Popov Foto: V. Maliar • ŠPORT •

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Uvoľnene k výhre MLADOSŤ – HAJDUK 3 : 1 (25 : 14, 25 : 22, 20 : 25, 25 : 23) Vladimír Hudec

V

predposlednom kole volejbalisti Mladosti za súpera mali mužstvo z Kuly, ktoré sa nachádza na samom dne tabuľky a nepredstavovalo vážnejšie nebezpečenstvo pre omnoho

kvalitnejších Petrovčanov. Zároveň to bola príležitosť, aby na palubovku častejšie vychádzali hráči, ktorí z rôznych dôvodov menej hrali, alebo mali prestávku pre zranenie, chorobu, či už z iných dôvodov. To trochu porušilo rytmus hry, takže sa hosťom po-

darilo vyhrať tretí set, ale nič viac od toho. V ostatných troch setoch sa im podarilo iba poskytnúť slušný odpor naladeným domácim volejbalistom.

MLADOSŤ: V. Krnáč, B. Krnáč, Darko a Daniel Stojanovićovci, Brkić, Unković, Barna, Petej, Sýkora, Anđelić, Babić a Dupljanin Bol to teda pre Petrovčanov svojrázny prípravný zápas pred rozhodujúcim meraním síl v Báči s domácim Partizanom, ktorý rozhodne o titule majstra ligy. Petrovčania v tejto chvíli majú 53 bodov a Báčania o dva body menej. K tomu

obe mužstvá majú rovnaký počet vyhraných a prehraných setov (54 : 19). Na zápase v Báči sú však Petrovčania v trochu výhodnejšom položení, lebo na získanie titulu majstra majú dve možnosti. Kým Báčania musia vyhrať buď maximálnym výsledkom 3 : 0, prípadne prehrať jeden set, Petrovčania titul majstra môžu získať aj ak prehrajú. Najlepšie by zrejme bolo, aby vyhrali celý zápas, avšak môžu si dovoliť aj prehrať výsledkom 3 : 2.

Aby teda získali titul a hrali baráž o postup do prvej ligy Srbska, stačí, aby vyhrali najmenej dva sety.

PRVÁ B VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA

Snahy vyústili v úspešný koniec KULPÍN : LOZNICA 3 : 2 (18 : 25, 26 : 24, 23 : 25, 25 : 16, 15 : 11) Katarína Gažová

V

prvú aprílovú sobotu volejbalisti Kulpína hrali doma s VK Loznica, s ktorým majú veľmi pekné priateľské vzťahy. Lozničania sú dobré mužstvo, v ktorom sa spája skúsenosť a mladosť. Kulpínčania aj naďalej z oprávnených dôvodov hrajú bez niekoľkých dôležitých hráčov. Preto je chvályhodné gesto skúseného Duška Babića, ktorý v nedeľu prišiel pomôcť svojmu klubu na pozí-

cii stredného blokátora, stisol zuby a hral so zranenou rukou.

Trpel bôle, ale odohral zápas do konca a veľmi pomohol svojim spoluhráčom, aby zvíťazili. Aj ostatní hráči sa veľmi snažili. Tréner Boris Relota od začiatku dal šancu hráčom, ktorí majú menšiu minutáž, kým tých skúsenejších zapájal do hry podľa potreby.

Keďže v jesennej časti v Loznici zvíťazili s presvedčivými 0 : 3, Kulpínčania do tohto zápasu vošli uvoľnene, čo sa im mohlo

NOVOSADSKÁ LIGA

Ľahko so susedmi

OMLADINAC – TATRA 0 : 4 (0 : 2) Pavel Kocka

O

d prvej minúty zápasu v Stepanovićeve bolo jasné, že hostia sú omnoho kvalitnejšie mužstvo a v súlade s tým prebiehal aj zápas. Hostia útočili a vytvárali si šance a domáci sa takmer

• ŠPORT •

výlučne bránili. Iba občas prešli na polovicu Tatry, ale si počas celého zápasu nevytvorili ani jednu výhľadnú šancu. Na druhej strane podľa šancí výsledok mohol byť omnoho presvedčivejší. V 16. minúte Marojević prihral Pekićovi, ktorý mieril nad brvno. Trochu neskor-

vypomstiť. Aj napriek tomu, že viedli v prvom sete, nakoniec urobili chyby a prehrali. To hosťom dalo krídla a do konca zápasu neúprosne bojovali o výhru. Druhý set vyhrali domáci. V treťom sa znovu uvoľnili a hostia sa znovu ujali vedenia 1 : 2. Nakoniec domáci predsa len zahrali veľmi dobre, tak ako ináč vedia, a presvedčivo vyhrali posledné dva sety, a tým aj zápas. Mnohopočetné kulpínske obecenstvo búrlivo podporovalo domáci tím a malo pôžitok z vytrvalej hry.

VK KULPÍN: Relota, Lekár, Peťkovský, N. Petrović, Barišić, Nedeljkov, Ćirić, D. Babić, Ž.

Babić, Bojkov

Kulpínčania sa nachádzajú na 6. mieste s 31 bodmi. Na nasledujúci víkend hosťujú v Kosovskej Mitrovici, kde si sily zmerajú s rovnomenným domácim celkom, ktorý sa nachádza o stupienok vyššie v tabuľke s 38 bodmi.

Foto: J. Diňa

šie Svitić z asi 8 metrov trafil do brankára. Pekić mieril nad brvno aj v 26. minúte. Konečne v 29. minúte Laković asistoval Grubovićovi, ktorý koso po zemi zaslal loptu za chrbát brankára Vulina – a bolo 0 : 1. V 33. minúte po rohu Marojević odcentroval na druhú žrď, kde najvyššie skočil stopér Tatry Petrović a hlavičkoval pod samé brvno a stanovil výsledok polčasu.

Už v 3. minúte pokračovania Svitić ušiel obrancom Omladinca, zacentroval a Pekić z voleju rozvlnil sieť Vulina pre 0 : 3. Po

tomto góle šancu mal aj Grubović a výsledok zápasu stanovil Pekić. Peknú príležitosť vo finiši zápasu mal aj Ožvát, ale zblízka bol nepresný.

TATRA: Kosturanov, Petrović, Živanović, Mijić (Ožvát), Laković (Ðorđević), Pekić (Vrhovac), Marojević, Grubović, Svitić, Šmit, Apić Tatra je aj naďalej na treťom mieste a má 45 bodov. Na nedeľu si doma zmeria sily s mužstvom Jugović z Kaća, čo bude omnoho vážnejšia skúška od nedeľňajšej.

Obetavý Duško Babić, hral so zranenou rukou

15 /5006/ 9. 4. 2022

49

Šport STAROPAZOVČANIA S NOVÝM KORMIDELNÍKOM

suspendujú. Uvidíme však, či sa to aj udeje, vzhľadom na to, že sa tým činom môže stať otáznou regulárnosť celých majstrovstiev. V našom futbale však už nič nemôže prekvapiť.

Všeličo sa už udialo, takže aj toto odročenie zápasov v tejto lige vyzerá ako celkom normálny jav.

Medzičasom v Jednote došlo k zmene vedúceho odborného štábu, čo sa aj mohlo očakávať, vzhľadom na skutočnosť, že Jednota v štyroch jarných zápasoch získala len jeden bod. Doterajšieho vedúceho Predraga Pejovića, ktorý podal demisiu, vystriedal Radojica Vasić, dlhoročný kapitán mužstva Mladost

Lučani, ktorý hrával aj pre Metalac Gornji Milanovac, Smederevo, Javor Matis z Ivanjice, novosadskú Vojvodinu a niektoré zahraničné kluby, ale na poste trénera má omnoho kratšiu stáž. Uvidíme čoskoro, čo táto nútená zmena prinesie. Očakávajú sa predsa lepšie výsledky, lebo doterajšie vážne hrozia zostupom. S touto ligou sa asi budú musieť rozlúčiť až tri kluby, lebo novosadský Kabel do nej prichádza ako posledný v Prvej lige Srbska.

Podľa odhadov Staropazovčanom sú do konca majstrovstiev potrebné najmenej dve výhry za chotárom a maximálny zisk zo stretnutí na domácom trávniku. To bude ťažko uskutočniť, ale v športe sa netreba vopred vzdávať. S novým trénerom možno bude lepšie, aj keď je táto zmena predsa oneskorená.

zbavili nátlaku a v 27. minúte mali prvú šancu, ale strieľali vedľa. O 3 minúty neskoršie hráč Stanišića Erdei z asi 17-metrovej diaľky vyrovnal, keď peknou strelou trafil pod šibenicu brány brankára Vučića, ktorý v bráne vystriedal Leňu. Inak na tomto zápase v bráne Mladosti zo súkromných dôvodov nestál štandardný brankár Leňa. Do konca polčasu domáci útočili, ale podľa mienky postranného rozhodcu boli v ofsajde.

Druhý polčas začal útokom hostí, ale sa tentoraz vyznamenal brankár Vučić. V 48. minúte Grković strelil nepresne nad bránu. V 57. minúte tréner Mladosti Sovilj sa pokúsil posilniť zostavu Mladosti tromi výmenami. Debutoval aj mladučký Stracinský, ktorý v 75. minúte nemal šťastie, keď zle intervenoval vo vlastnom trestnom území a hlavou prekonal brankára Vučića, a tým

priniesol prednosť hosťujúcemu celku. Mladosť sa však nevzdávala.

Náhradník Stojisavljević a Trojanović svojimi rýchlymi útokmi často ohrozovali bránu hostí, no výsledok sa do konca nezmenil a zápas sa skončil identickým výsledkom ako v jeseni, aj keď FK Mladosť bol trochu lepší na oboch zápasoch, ibaže mu chýbalo trochu aj šťastie.

MLADOSŤ: Vučić, Ožvát (Stracinský), Beronja, Brajković, Šišljagić (Stojisavljević), Grković, Trojanović, Jakuš, Ikrašev, Fábry, Požarev (Šepa) Po 20. kole Mladosť sa aj ďalej nachádza na 6. mieste a má 31 bodov. V nasledujúcom kole v Báčskej Palanke zohrajú zápas s mužstvom Krila Krajine.

Počas víkendu pionieri Mladosti prehrali 1 : 0 v zápase s FK Borac Obrovac.

Budú plávať v pokojnejších vodách?

Matej Bzovský

V

minulom kole v Srbskej lige – skupina Vojvodina sa v Starej Pazove futbalová lopta nekotúľala, lebo zápas Jednoty s mužstvom OFK Kikinda nečakane odročili pre údajné ochorenie viacerých hráčov tohto banátskeho mužstva. To nebolo možné preveriť, lebo žiadosť na odročenie Kikinďania podali dva dni pred dôležitým zápasom, ktorý vlastne bol derby tímov bojujúcich o záchranu. Mnohí fanúšikovia v Starej Pazove o tomto neboli informovaní a za zlého počasia márne prišli na štadión a zrejme boli veľmi rozčarovaní,

keď zistili, že sa zápas nebude hrať.

Toto je už druhé posunutie termínu zápasu v tejto lige.

Predtým z rovnakých dôvodov odročili až dva zápasy Tekstilca z Odžakov, mužstva bojujúceho o titul majstra. Nastoľuje sa však dilema, či sa hráči môžu tak rýchlo zotaviť od údajného vírusu, aby v sobotu nemohli hrať a o pár dní, čiže v stredu už mohli. Príkladom je práve zápas Jednota – Kikinda, ktorý bol na programe už v stredu. Vo Futbalovom zväze Vojvodiny upozornili, ak sa takáto prax bude aj naďalej opakovať, podniknú ráznejšie opatrenia a majstrovstvá dočasne

VOJVODINSKA LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Nemali šťastie

MLADOSŤ – STANIŠIĆ 1 : 2 (1 : 1) Ján Mučaji

V

trochu netradičnom termíne v sobotu 2. apríla vo Vrbare hosťoval líder mužstvo Stanišića. Bol to derby zápas dvoch kvalitných mužstiev. V jeseň na hosťovaní v tejto dedine pri Sombore Petrovčania zle pochodili, keď rozhodca nezaslúžene až v 96. minúte odpískal penaltu pre výhru domácich. Vtedy nový útočník Mladosti Hađinac hlavou udrel domáceho hráča a dostal zákaz hrania až na rok. Tento trest ešte nevypršal.

Zápas v Petrovci za sychravého počasia sledoval malý počet veľmi

hlasných verných fanúšikov. Začalo sa veľmi dobre. Už v 3. minúte po peknom útoku domácich lopta sa od Požareva odrazila k Ikraševovi, ktorý presne strelil a bolo 1 : 0. Rýchle vedenie Mladosti akoby dalo krídla domácim futbalistom, ktorí sa snažili zvýšiť náskok. V 7. minúte v protiútoku Šišljagić rýchlo prenikol, ale brankár hostí strelu kryl. V 13. min. Trojanović prihral Grkovićovi, ten pustil loptu Šišljagićovi, ktorý pekne strieľal, ale znovu sa brankár hosti Jeličić, možno aj najlepší hráč Stanišića, vyznamenal dobrou intervenciou. Po niekoľkých pekných útokoch Mladosti hostia sa

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN

Výsledky majstrovských zápasov našich klubov zohraných v sobotu 2. a v nedeľu 3. apríla 2022 SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJERDEVÍK: SLOGA – RFK Nový Boľovčania sa nachádzajú na 7.

VODINA Sad 1921 0 : 0 mieste v tabuľke a majú 24 bodov.

VRŠAC: OFK Vršac – Fenix 1995 Erdevícka Sloga je na 4. mieste MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – 1:0 a má 35 bodov, kým Radnički má A SKUPINA 17. kolo: Fenix klesol na tretie miesto 32 bodov a nachádza sa na 5. a má 36 bodov. mieste.

TARAŠ: Tisa 1933 – MLADOSŤ VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ PRVÁ BELEHRADSKÁ LIGA – (Biele Blato) 0 : 3 (kontumačne, SKUPINA A SKUPINA keďže domáci už v prvej minúte 20. kolo: 17. kolo: zostali so šiestimi hráčmi, nuž rozSALAŠ NOĆAJSKI: Budućnost – BOĽOVCE: POSAVAC TIŠMA – hodca odpískal koniec zápasu).

RADNIČKI (Šíd) 0 : 0 Bieloblatská Mladosť sa nacháBorac (Ostružnica) 4 : 0

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dza na 7. mieste a má 25 bodov.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA 17. kolo: PANČEVO: Mundial – MLADOSŤ (Vojlovica) 3 : 4 Vojlovická Mladosť sa nachádza na 7. mieste a má 19 bodov.

Podľa údajov z webovej stránky Srbijasport.net V. Hudec • ŠPORT •

ÚSPECH MLADÉHO KYSÁČANA NA SÚŤAŽI V NÓRSKU

Bronzový Petar s Jeho Veličenstvom – puškou Anna Legíňová

jednotlivcov, striebornú medailu tiež v konkurencii jednotlivcov si eď sa začal zaoberať strelectvom mladý vystrieľal Marko Ivanović. Mix dvoKysáčan Petar Erdei ani netušil, že sa jica Aleksandra Havranová a Marko jedného dňa ocitne na Európskych Ivanović získali bronzovú medailu majstrovstvách. A práve to sa stalo koncom a ženský juniorský tím Srbska v zlomarca, keď sa ako člen juniorskej reprezentá- žení: Aleksandra Havranová, Anja cie Srbska zúčastnil Európskych majstrovstiev Kneževićová a Anja Popovićová, sa v nórskom meste Hamar. K tomu odtiaľ si ovenčil striebrom.

Petrovi toto bola druhá účasť na priniesol aj bronzovú medailu v konkurencii Európskych majstrovstvách.

Debutoval vlani a obsadil 24. miesto. Pokrok je teda evidentný.

Strelecká výprava Srbska v Nórsku; Petar Erdei Petar, gratulujem ti k vyni- v drepe druhý zľava kajúcemu úspechu. Prezrato aj mnoho zriekania, obetovania. Dokonca díš nám, ktorými zbraňami treba presne vedieť, čo chceš dosiahnuť.“ narábaš?

Ako na teba zapôsobila nám ďaleká a „Rozhodol som sa pre Jej Veličenstvo – pušku. Nikdy pre pištoľ. Ako začiatočník neznáma krajina? „V Nórsku sme nemali mnoho času na som sa vyskúšal v streľbe vzduchovou sériovou puškou, a potom vzdušnou obchôdzku, ale z toho, čo som videl, môžem štandardnou puškou na 10 m. V lete je povedať, že je to veľmi pekná a veľmi čistá aktuálna disciplína malokalibrová zbraň.“ krajina. Ľudia sú kultúrni a majú porozumenie pre všetkých. Musím ich pochváliť Ako často trénuješ? „Tréningy mávam každý pracovný za výbornú znalosť angličtiny. Zo športodeň – 2 hodiny strieľam a pol druha vého aspektu boli k nám veľmi ohľaduplní, hodiny som v posilňovni. Tá mi prispieva korektní a vychádzali nám v ústrety. Pekne Srbskí strelci – Petar Erdei (vpravo) a Marko Ivanović (vľavo) na víťaznom pódiu k všeobecným telesným prípravám, učí nás privítali a uhostili.“ Prezradíš nám na záver rozhovoru, aké ma, aby som bol disciplinovaný, aby som jednotlivcov v triafaní puškou. Dosiahol rozmýšľal a nevzdával sa, čo je pre víťazstvo sú tvoje plány do budúcna. „Plány si určujem s trénerom a o nich neto o. i. aj vďaka tvrdej disciplíne, zriekaniu veľmi dôležité.“ hovorím. V každom prípade sa nevzdávam Mal si trému na súťaži? sa, vôli a úpornosti. Kysáč je veľmi hrdý na „Pred súťažou a počas nej a najmä pred a dávam zo seba maximum, kdekoľvek.“ svojho mladého spoluobčana. V Streleckej Mladý talentovaný strelec z Kysáča je madružine Nový Sad trénuje odvtedy, ako sa finále a počas finálových súbojov som mal stal stredoškolákom, teda od svojho 15. roku. najväčšiu trému, ale som vedľa seba mal tré- turantom. Ako hovorí, veľmi mnoho meškal zo školy, takže to treba teraz vynahradiť.

Dovtedy jeho streleckým domovom bol Je to veľmi usilovný mladík, ktorý sa Strelecký klub Tatra Kysáč, ktorý mu otvoril venoval športu a ukázal svojim rovesbrány do tajomstiev strelectva, ktorým sa níkom, že sa treba venovať zdravému začal zaoberať ako 11-ročný, teda už sedem životu a žiť pre svoje ideály a sny. Verí, rokov je v tom svete. Jeho novosadský tréner že pevnou vôľou a harmóniou v živote Goran Stojadinović pevne verí v neho a je všetko možno dobre zladiť a zmeškané mu najväčšou podporou. Je tu i jeho mnov škole vynahradiť. Prezradil nám, že hopočetná rodina, otec Igor, mama Marija, v máji budú európske majstrovstvá s sestry Magdaléna, Helena a Dunja, ako i brat malokalibrovou zbraňou, ibaže sa ešte Toma, taktiež priatelia a klub.

Petar Erdei (vľavo) v akcii nevie presne, kde budú prebiehať a aká Keď sa 18. marca vybrali na ďalekú a neistú bude zostava reprezentácie Srbska. cestu do Nórska, myšlienky mu boli usmerAko miesto majstrovstiev sa spomína nené na ďalekú cestu a let lietadlom. Nemal nera, ktorý mi pomohol, aby som ju prekonal času rozmýšľať o nadchádzajúcej súťaži. a sústredil sa na súťaž. Vysvetlil mi, ako sa Baku, ale to ešte nie je potvrdené. My mu Organizátor im umožnil tréning 19. marca mám sústrediť. Sú to špeciálne rituály, ako však doprajeme, aby sa zúčastnil aj tých majstrovstiev a zožal ďalšie pozoruhodné a v dňoch 20 až 22. marca prebiehali súťaže; dýchať, ako cieliť...“ Čo stojí za takýmto nádherným úspe- úspechy. Nech sa lesk niektorej z medailí v prvý deň jednotlivci, na druhý mix a na tretí leskne aj Kysáčom a nech sa zástava Srbska bola súťaž mužstiev. Reprezentácia Srbska si chom? „Z môjho aspektu veľmi veľa trénovania hrdo vypína na stožiari. z Nórska priniesla kopu medailí. Okrem Petra, Foto: z archývu P. Erdeiho ktorý získal bronzovú medailu v konkurencii tak v strelnici, ale aj v posilňovni. Vyžaduje si

K

FK MLADOSŤ BÁČSKY PETROVEC – VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Igor Leňa, Marko Beronja, Vlastislav Šproch, Jaroslav Jakuš, Bojan Trojanović, Aleksandar Grković (stoja zľava)

Aleksandar Brajković, Stefan Šišljagić, Vladimír Fábry, Pavel Ožvát, Borislav Ikrašev (vpredu zľava)

Foto: J. Pucovský