Hlas ludu 17/2020 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 25. 4. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4904/

50. výročie

DŇA ZEME ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

25. 4. 2020 | 17 /4904/

Uzávierka čísla: 22. 4. 2020

Dňa 22. apríla si pripomíname Deň Zeme. Je to najväčší ekologický deň, keď máme príležitosť znovu si pripomenúť, že Zem je naším domovom a jediným vhodným prostredím na život, že má nesmierne krásy a hodnoty, ktorých zmeny sú prísne limitované. Nielen počas Dňa Zeme by sme si mali uvedomiť dôležitosť svojho správania sa k prírode. Každý z nás môže prispieť k tomu, aby životné prostredie nebolo zaťažované a aby planéta Zem zostala čo najdlhšie zachovaná pre ďalšie generácie. A. Lačoková

Od septembra 2019 Rada Miestneho spoločenstva Hložany má nového predsedu, ním je Branislav Huďan. V rozhovore s ním sa dozvedáme o činnosti MS Hložany. Ako povedal predseda, najdôležitejšou zložkou je pracovať na zveľaďovaní dediny v prospech obyvateľov a návštevníkov, dbať o úpravu dediny a skončiť čím skôr so začatými prácami. Plánov je síce mnoho a ak sa aspoň polovica z nich zrealizuje, členovia Rady MS Hložany budú spokojní. A. Lačoková

Našej verejnosti je meno Jany Rumanovej zo Starej Pazovy dobre známe a mnohí ju poznajú ako skvelú recitátorku a divadelníčku. O všestranne talentovanej dievčine, jej úspechoch a plánoch ako študentky slovenského jazyka sa dozviete viac v rozhovore s ňou v kultúrnej rubrike. Na fotografii spolubesedníčky je momentka z otváracieho programu Divadelného vavrínu v roku 2018 v Starej Pazove. A. Lešťanová

V súčasnej situácii by azda každá krajina chcela byť potravinovo sebestačná. Súčasná situácia poukazuje na dôležitosť vlastných tovarových zásob, na dostatok vlastných poľnohospodárskych komodít. Ale tie treba dopestovať. Naši poľnohospodári aj napriek mnohým obmedzeniam vyrazili do polí a intenzívne sejú kukuricu, slnečnicu, sóju… Aby Srbsko bolo potravinovo sebestačné. Ľ. Sýkorová

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Editoriál

Život nám prinesie to, čo si zaslúžime!

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: ARTPRINT MEDIA DOO

Pripravil: Miroslav Benka

ážení, spomeňme si na Deň Zeme (angl. Earth Day). Je to názov sviatku, ktorý si 22. apríla každú jar pripomínajú občania takmer v celom svete, aby preukázali podporu ochrany životného prostredia. Tento sviatok je inšpirovaný pôvodným dňom Zeme, ktorý sa konal počas osláv jarnej rovnodennosti (lat. aequinoctium) 21. marca a ohlasoval príchod jari. V podstate ide o deň upozorňujúci ľudí na dosahy znečistenia a ničenia životného prostredia a jeho cieľom je zvýšiť informovanosť ľudí a zaujať ich environmentálnymi hrozbami našej planéty, ktoré sú, žiaľ, už v pokročilom štádiu. V roku 1969 na konferencii UNESCO v San Franciscu mierový aktivista John McConnell (1915 – 2012) navrhol deň uctievania Zeme a konceptu mieru, ktorý sa bude oslavovať najskôr 21. marca 1970, v prvý jarný deň na severnej pologuli. Tento deň prírody bol neskôr schválený vyhlásením McConnella a podpísaním generálnym tajomníkom OSN pri OSN. O mesiac neskôr americký senátor Gaylord Nelson navrhol myšlienku usporiadať celonárodné environmentálne vyučovanie 22. apríla

1970. Najal si mladého aktivistu Denisa Hayesa (1944) ako koordinátora. V Deň Zeme v roku 2016 približne 120 krajín podpísalo dohodu v Paríži. Toto podpísanie splnilo kľúčovú požiadavku na nadobudnutie platnosti historického návrhu zmluvy o ochrane podnebia prijatého na základe konsenzu 195 krajín prítomných na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2015 v Paríži. Deň Zeme sa oficiálne oslavuje od roku 1992, keď počas konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiru koordinovali rozsiahly program na podporu trvalo udržateľného rozvoja, na ktorom sa zúčastnilo veľké množstvo vládnych a mimovládnych zástupcov. Valné zhromaždenie OSN na návrh bolívijskej vlády v roku 2009 vyhlásilo 22. apríl za Medzinárodný deň Zeme. Dnes Deň Zeme oslavuje viac ako miliarda ľudí vo viac ako 193 štátoch sveta, a tak sa tento sviatok stal najväčším sekulárnym sviatkom, do ktorého sú zapojení ľudia spoločne bez ohľadu na pôvod, vieru či národnosť. Preto sa postarajme o svoje životné prostredie a chráňme si našu ohrozenú matku Zem. Život nám prinesie to, čo si zaslúžime! Prajem pekný týždeň vám a nám, ľudia. A ďakujem, že sme.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Covid-19 – ako si navzájom pomôcť 14 Od tradičného po virtuálny trh

27 Predstavenia v domácom pohodlí 43 Vírus verzus futbal!

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Jarná sejba kukurice na milión hektárov Titulná strana: Dňa 22. apríla 2020 sme si pripomenuli významné jubileum – 50 rokov Dňa Zeme Foto: Miroslav Benka

Nový Sad

• •

17 /4904/ 25. 4. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Život sa musí vracať do koľají... Pripravil: Stevan Lenhart

a zasadnutí vlády Srbska a v súlade s epidemiologickou situáciou a mienkou odborného tímu Ministerstva zdravotníctva a krízového štábu boli schválené rozhodnutia o uvoľnení určitých opatrení v súvislosti so zamedzovaním šírenia infekcie koronavírusom – oznámil to na vládnej konferencii pre médiá dňa 20. apríla pokrajinský tajomník pre zdravotníctvo Dr. Zoran Gojković. Podľa aktuálneho rozhodnutia občania vo veku nad 65 rokov po viac než mesačnom zákaze vychádzania na ulice teraz môžu chodiť na polhodinové prechádzky v utorok, piatok a v nedeľu v termíne od 18. hodiny až do 1. hodiny po polnoci a majú povolenie vzďaľovať sa maximálne 600 metrov od svojich domov. Okrem toho povolené je, aby znovu začali s prácou predajne a podniky poskytujúce služby au-

toservisov a pneuservisov, ako aj obuvnícke a krajčírske služby, autoškoly, predajne technického tovaru a stavebného materiálu, kníhkupectvá... Práca v týchto podnikoch musí prebiehať s rešpektovaním odporúčanej vzájomnej vzdialenosti a s použitím ochranných a dezinfekčných prostriedkov. S prácou znovu začali aj tržnice s poľnohospodárskymi výrobkami a drobným tovarom – aj naďalej však nezačínajú pracovať podniky a veľké zatvorené objekty, v ktorých sa zhromažďuje väčší počet ľudí (napr. nákupné strediská) a ktorých činnosť predpokladá fyzický kontakt (kadernícke a kozmetické salóny, posilňovne a pod.). Vláda Srbska tiež vyzvala stavebných robotníkov, aby znovu začali naplno pracovať, a v nasledujúcom týždni by sa aj poslanci mali vrátiť do parlamentu. Epidemiológ Dr. Predrag Kon, keď ide o dané rozhodnutie o uvoľnení reštrikčných opatrení, povedal: „Život sa musí vrátiť do koľají. Je to imperatív. Lebo udržiavanie prísnych opatrení by predpokladalo nielen ekonomický úpadok, ale

aj vážne zoslabenie celej spoločnosti a tratenie životného elánu.“ * Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus upozornil, že príliš rýchle uvoľnenie opatrení v určitých krajinách by mohlo viesť k „smrtonosnému vzkrieseniu“ pandémie koronavírusu. Na virtuálnej tlačovej konferencii v Ženeve šéf WHO preto vyzval na postupné rušenie opatrení a zdôraznil, že všetky krajiny by museli byť obozretné, čo sa týka uvoľňovania reštrikcií, hoci viaceré z nich bojujú s ekonomickými dosahmi pandémie. Povedal tiež, že s ohľadom na globálnu prepojenosť súčasného ľudstva bude riziko obnovenia pandémie Covid-19 pretrvávať a na úplné prerušenie prenosu infekcie bude potrebný vývoj a dodanie bezpečnej a účinnej vakcíny. * Predseda skupiny ministrov financií eurozóny Mário Centeno vyhlásil, že pandémia nového koronavírusu ohrozuje spoločný európsky trh a bez primeranej

reakcie môže spôsobiť fragmentáciu ekonomiky a finančného priestoru Európskej únie, čo by automaticky narušilo aj stabilitu spoločnej meny. Krajiny eurozóny sa zhodli, že je potrebné vytvoriť fond na obnovu, ktorý by Európe pomohol zotaviť sa z očakávanej hlbokej recesie. Nateraz však nejestvuje jednotný názor týkajúci sa spôsobov financovania daného fondu. * Vo svete je už vyše 2,5 milióna ľudí infikovaných koronavírusom. Podľa posledných správ veľký počet nových prípadov nákazy zaznamenávajú Rusko, Turecko a krajiny Južnej Ameriky, pokým v USA a EÚ sa eviduje postupné spomaľovanie šírenia infekcie. Odborníci upozorňujú, že počet infikovaných a obetí je pravdepodobne omnoho väčší než sa to znázorňuje v oficiálnych správach, avšak všeobecná je mienka, že ten počet je omnoho menší než bol v prípade španielskej chrípky, ktorej epidémia vypukla roku 1918 a nakazených bolo zhruba 500 miliónov ľudí.

foto: Pixabay

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

HOVORÍ DIPLOMOVANÁ BIOLOGIČKA TATIANA-MILINA TURANOVÁ

22. apríl – Deň planéty Zeme – 50-ročné oslavy Andrea Lačoková

eň Zeme už tradične každoročne oslavujeme 22. apríla. Sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti a oslavovali príchod jari. Deň Zeme je v súčasnosti ekologicky zameraný sviatok, ktorý upozorňuje ľudí na dosahy ničenia životného prostredia. Svojimi aktivitami výrazne zasahujeme do toho, ako vyzerá príroda a svet okolo nás. Diplomovaná biologička na prácach ochrany životného prostredia v Obci B. Petrovec Tatiana-Milina Turanová všetkým odkazuje: „Začnime najprv od seba.“ Nielen počas Dňa Zeme by sme si mali uvedomiť dôležitosť svojho správania sa k prírode. Každý z nás môže prispieť k tomu, aby životné prostredie nebolo zaťažované a aby planéta Zem zostala čo najdlhšie zachovaná pre ďalšie generácie. „Deň Zeme oslavujeme od roku 1970, keď viac ako 20 miliónov Američanov protestovalo pre zmeny v životnom prostredí a proti ignorovaniu zodpovedných za tie zmeny. Od toho roku sa tento deň oslavuje usporadúvaním rôznych akcií, buďto edukačného charakteru, alebo rôznymi protestmi ekologických hnutí v celom svete. Tento protest priniesol aj početné zmeny v zákonných predpisoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia. V roku 2010 bola téma venovaná miliarde sadeníc pre planétu a vlaňajšia oslava spočívala v zamedzení používania plastových fliaš. Tento jubilujúci rok 2020 je poznačený dvomi veľkými problémami: vírusom a klimatickými zmenami. Vírus, ktorý vyvolal pandémiu na celom svete, prekvapil človečenstvo, a tak ukázal, že sme veľmi zraniteľní, a tie hodnoty, ktoré sa po stáročia vytvárali, zrazu padajú do vody. Druhý problém, ktorý je viditeľný a stále prítomný, sú – klimatické zmeny, pred ktorými nemôžeme a nesmieme zatvárať oči. Treba si uvedomiť, že naša • TÝŽDEŇ •

Zem nám dáva jasné signály, že dosť znamená DOSŤ. Obec Báčsky Petrovec si tento deň doposiaľ každý rok pripomínala usporadúvaním rôznych aktivít: napr. delením sadeníc okrasných

jím spôsobom. Pred sebou máme výzvu, ako zmenšiť odpad a ako tak vplývať na klimatické zmeny. Obec Báčsky Petrovec spolu s nemeckou organizáciou Giz sa predvlani zúčastnila

Pre človeka je dôležitý dotyk s prírodou

stromkov a v parku pri Knižnici Štefana Homolu bol organizovaný primeraný program, ktorý prichystali vychovávateľky a deti zo škôlky,

v projekte Domáce kompostovanie a občanom zabezpečila drevené kompostovníky do záhrady. Kompostovníky sa dostali do rúk aj ško-

Eko či ego?

učiteľky a žiaci zo základných škôl v obci. Tohto roku však bude iná oslava tohto jubilujúceho dátumu. Každý občan tento deň oslávi svo-

lám, najmä Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci, ktoré kompostuje od roku 2006. To, ako my sami môžeme vplý-

vať na našu planétu a prostredie, v ktorom žijeme, uvediem v niektorých tipoch: – očistiť odpad na ulici alebo v okolitom parku, – používať prípravky, ktoré sú rozložiteľné, tzv. eko frendly, – vymeniť žiarovky, ktoré nie sú energeticky účinné, – používať bicykel alebo ísť pešo a tým spôsobom šetriť palivo a zmenšiť množstvo CO2, – nepoužívať jednorazové plastové vrecúška, ale používať svoje plátenné, – separovať papier, sklo, kov, plasty, – starý odev nevyhadzovať, ale dať niekomu, kto ho po vás ešte využije, alebo darovať Červenému krížu, – používať plátenné osušky namiesto papierových, – minimálne používať papier pri tlačení dokumentov, alebo tlačiť obojstranne, – pozostatky z jedla nevyhadzovať, ale dať niekomu, kto ma domáce zvieratá, – trávu, pozostatky zeleniny a ovocia kompostovať, – vysadiť si vlastnú záhradku alebo trvalky, – treba sa zúčastňovať vo vysádzaní stromov vo svojom prostredí, – kratšie sa sprchovať, šetrite vodou, – zhasínajte svetlo, všetky elektrické spotrebiče, ktoré nepoužívate, – uprednostňujte energeticky účinné spotrebiče a ak je to možné, nainštalujte si solárne panely, – kupujte tovar od osvedčených domácich výrobcov zelenín a ovocia, – používajte schody namiesto výťahu, – používajte plniace baterky a nie tie jednorazové, – uprednostňujte väčšie balenia tovaru, – adoptujte si psíka a tak získajte nenahraditeľného priateľa. Všetky tieto typy môžeme dodržiavať každodenne a tak začať žiť spolu s prírodou a využívať jej zdroje minimálne. Planéta hovorí: Dosť je už dosť!“

17 /4904/ 25. 4. 2020

Týždeň ANKETA HLASU ĽUDU V OBDOBÍ EPIDÉMIE A NÚDZOVÉHO STAVU

Covid-19 – ako si navzájom pomôcť... Pripravil: Miroslav Benka

Núdzový stav v krajine v dôsledku pandémie si vyžiadal aj núdzové správanie sa občanov, pod ktorým sa rozumie predovšetkým obmedzené pohybovanie sa ľudí. Mladší ako 65 rokov (na dedine 70) na tom zrejme sú lepšie, lebo sa môžu voľne pohybovať aspoň počas dňa, čo asi stačí, aby sa okrem iného aj zásobili základnými potrebami. Starší ako 70 rokov sú však v 24-hodinovej izolácii a najhoršie je určite tým, ktorí žijú sami. Oni sú doslova ponechaní na svojich príbuzných a ak ich nemajú v blízkosti, tak priateľov, susedovcov alebo dobrovoľníkov. Hľa, ako sú na tom naši spolubesedníci.

mementom a pozvaním k zmene spôsobu života, ale aj rozmýšľania. Svetový luteránsky zväz posledné desaťročia veľmi aktívne pôsobí v oblasti ochrany prírody a, ako farárka, verím, že táto situácia je aj takým výkrikom našej planéty, aby sme sa zastavili v tom náhlom a možno aj málo premyslenom rozvoji, ktorý nás môže stáť života.“

MGR. SVETLANA VOJNIĆOVÁ-FELDYOVÁ, evanjelická farárka, Ilok, Chorvátsko: „Asi sme všetci v januári sledovali situáciu v Číne, mysliac si, že je vírus Covid-19 od nás veľmi ďaleko a k nám sa nedostane. Potom sme vo februári stáli v strachu nad situáciou v Taliansku, mysliac si, že sa to asi k nám rýchlo a iste už dostane, keďže nám je tá krajina geografický veľmi blízko. A tak sa aj stalo. Chorvátsko registrovalo prvé pozitívne osoby skôr ako mnohé iné európske krajiny. Vrchnosť pomerne rýchlo odreagovala na novú situáciu a za celý tento čas vyhlásenia v médiách sú zosúladené tak, aby sa medzi obyvateľmi nerobila panika. Mnohé opatrenia sú rovnaké ako v Srbsku. Taký veľký rozdiel je v tom, že nie sú zatiaľ zavedené časové obmedzenia pohybu občanov, ani vekovo. Však obyvateľ jedného okresu nemôže ísť do iného okresu bez poukážky, papierového povolenia z ministerstva vnútra. Keďže je v Chorvátsku menší počet obyvateľov, nižší je aj počet nakazených osôb. Zatiaľ sa nehovorí o zjemnení opatrení. Leto sa blíži a Chorvátsko je dosť koncentrované na turizmus. Zatiaľ sa nevie, aká bude tohtoročná letná sezóna, čo mnohých, verím, zarmucuje a mnohých sa aj finančne negatívne dotýka. Táto situácia je pre celý svet veľkým

www.hl.rs

JARMILA KÖNIGOVÁ, dôchodkyňa, Lomme-Lille, Francúzsko: „U nás sme štyria v izolácii, ktorá má trvať najmenej do 11. mája. Tuná sú všetky lekárske vyšetrovania v nemocniciach odročené do ďalšieho, prijímajú iba urgentné prípady. Smieme vychádzať s podpísaným preukazom, s dátumom a hodinou vychádzky. Môže sa ísť do práce, na nevyhnutné nákupy, k lekárovi, pomôcť rodine, na hodinovú zdravotnú prechádzku v kruhu jedného kilometra, osoby s osobitnými potrebami dve hodiny a 2 km. Aj vyviesť zvieratká. Ulice sú prázdne, aspoň okolo nás. U nás do nákupu chodí manžel dva – tri razy týždenne a my ostatní, keď je pekne, užívame si pobyt na dvore a v záhradke.“ SVETLANA (SUROVÁ) FÁBRYOVÁ, TV autorka a žurnalistka, Bratislava, Slovensko: „Koronavírus ovplyvnil celý svet, a tak aj Slovensko. Našťastie, zatiaľ je tu malý počet nakazených,

Informačno-politický týždenník

prísne opatrenia boli promptne uvedené a čísla sa nejako rapídne nezvýšili. Dodnes je tu 863 nakazených Covidom-19, z čoho umrelo 6 pacientov. Bežný život sa dosť zmenil. V centre Bratislavy, kde sme boli v byte, cca týždeň pred veľkonočnými sviatkami bolo cítiť nervozitu ľudí. Sú tam početné policajné hliadky, ale hlavne prihliadajú na to, či obyvatelia majú rúška. Do obchodov a inštitúcií sa vchádza po jednom, jasné, v rúšku a s metrovým odstupom. Prísne sú vyhradené aj hodiny, kedy nakupujú seniori. Reštaurácie iba vydávajú jedlá a robia donášky, čo je tiež fajn. Niektoré z kaviarní sa vynašli tak, že iba podávajú kávu so sebou. Inak je všetko zavreté. Vo všetkých prevádzkach sú na vchodoch prostriedky na dezinfekciu rúk a niekde majú aj jednorazové rukavice. Teda fungovanie všetkého je spomalené a sťažené. Slováci vo väčšine prísne dodržiavajú stanovené hygienicko-epidemiologické opatrenia. Ani sa mi nestalo, že som niekoho na ulici stretla bez rúška a v obchode aj bez rukavíc. Tesne pred Veľkou nocou,

je možný iba pre obyvateľov s potvrdením od zamestnávateľa, maďarskou pobytovou (lakcím) kartou, alebo listom vlastníctva nehnuteľnosti v danej krajine do 30 km od hraníc. Veľa slovenských občanov v tejto situácii zostalo bez práce. Ale inak na dedine sú obmedzenia vyvolané touto pandémiou menej citeľné. My dvaja s manželom zatiaľ fungujeme ako doteraz, ibaže sme doma, teda máme home office. Pohyb nie je obmedzený. Problém ale je vybaviť si doklady, čo zasiahlo aj nás. Šťastie, pred cca 10 dňami v parlamente schválili zákon v náš prospech, teda odklad vypršania obdobia platnosti dokladov. Tuším, že dva mesiace po ich vypršaní si cudzinci s prechodným pobytom vedia obnoviť svoje doklady. Myslím si, že pre nás ausländerov je veľmi ťažké aj to, že sme odlúčení od svojich rodín a nevieme im byť nápomocní. No veríme, že toto krízové obdobie pomaly už skončí a my sa opäť budeme môcť voľne nadýchnuť, bez rúška, a objímeme našu slobodu.“

predtým ako nastúpil veľkonočný blackout, sme sa s manželom stiahli do dediny na maďarských hraniciach. Tu je ale problém s pendlovaním, teda sťažený je prechod cez hranice. Niekedy sa vytvárajú aj niekoľkohodinové kolóny. Prechod cez maďarské hranice na Slovensko alebo do Rakúska

VLASTA DECKEROVÁ, pracovníčka, BalingenStuttgart, Nemecko: „U nás v Nemecku sú dve skupiny ľudí. Prvá sa bojí, verí všetkému a všeličomu a sedí doma. Druhá skupina neverí ničomu a nikomu a vraví, že je toto všetko s epidémiou len stratégia a politika mocipánov. • TÝŽDEŇ •

Veľa ľudí im nedôverovalo a začalo sa zoskupovať a vychádzať na ulicu a demonštrovať. Poznám mnoho takých ľudí. Môj priateľ, s ktorým žijem, je poštár a nestretol zatiaľ chorého človeka. Aj naši priatelia tiež nepoznajú chorého. My sa správame normálne a chodíme tak ako doposiaľ. Len neviem, prečo sú zatvorené kaviarne, reštaurácie. Na ulici sú prítomní ľudia, ale je ich podstatne menej. Ja nerobím už 5 týždňov. Ináč všetky predajne s potravinami a lekárne sú otvorené. Niektorí ľudia nosia ochranné rúška na ústach, ale takých je málo, možno vo väčších mestách je ich viac. Ale obávam sa, či nám to vôbec pomôže. V televízii stále apelujú na ľudí, keď ide o epidémiu, ale národ im čoraz menej verí. Odchádzame pravidelne k starým rodičom môjho priateľa a nevidím v tom problém. Aj moje deti prichádzajú k nám s vnúčatami. A zatiaľ nikomu nič nechýba. Ale tu žijú aj takí ľudia, ktorí, keď nás vidia bez povinných rúšok na nose, chcú nás udať na políciu. Ako počas obdobia toho fúzatého... Ako to obdobie volali... Fašizmus! Ale našťastie tých je čoraz menej. Keď ideme na nákupy, obchody sú zaplnené tovarom. Bohužiaľ, povinne musíme dodržiavať odstup 1,5 metra. Ináč žiaden problém. Dúfam, že sa táto situácia už raz skončí a budeme bežne žiť tak ako predtým.“

ING. JANKO HOLOŠ, stavebný inšpektor, Padina, ZO Kovačica: „Sú v živote veci, ktoré nás nemilo prekvapia a stávajú sa nie našou vinou. Tak je to i s COVID-19. No keď je už medzi nami, tak sa treba skoncentrovať na to, aby sme sa mu podľa možnosti vyhli a aby nezanechal na naše zdravie veľké • TÝŽDEŇ •

následky. Čo robím? Hlavne sa snažím túto situáciu prežiť s minimálnou dózou stresu, čo radím všetkým. Počas týždňa pracujem každý deň za počítačom z domu. Okrem toho spolu s manželkou sa staráme o svojich príbuzných, ktorí to potrebujú, a relaxujeme pri obrábaní záhrady, ako je to zvykom u nás na dedine. Teraz je príležitosť, keď dosť času, hlavne cez víkend, trávim doma. Ozvem sa príbuzným, priateľom a známym, a to najmä tým v pokročilom veku, ktorí sa nesmú pohybovať mimo domu. Aspoň raz do týždňa sa s nimi porozprávam, povzbudím ich, aby sa ľahšie dostali z tejto situácie. Veď pekné slovo znamená mnoho a môžeme ho užívať ako liek na naše duše. V čase voľna pre seba pozriem si staré nahrávky divadelných predstavení, vypočujem si dobrú hudbu a snažím sa veľa nepozerať zlé správy. So zdravým duchom treba prežiť i túto pandémiu, ktorá iste prejde, lebo tak prešli i doterajšie zlé časy, a potom, neskoršie, budeme pokračovať so životom, hoci i s trochu pozmeneným náhľadom na svet vôkol nás.“

BORIS KRŠŇÁK, rozhlasový autor a žurnalista, Praha, Česko: „Česká republika je hodnotená ako jedna z najlepších v boji s pandémiou. Tie opatrenia sú dosť prísne a v podstate sa na pár týždňov takmer zastavil život. S rodinou sme boli len doma a na nákupy sme chodili tak raz za tri dni. Raz do týždňa na výlet do lesa sme sa odviezli autom a našťastie máme pri dome záhradu, tak sme pri peknom počasí boli v záhrade. Tu sa to pomaly začína uvoľňovať, ale robiť dopredu nejaké prognózy, keď koronavírus lekári

a epidemiológovia ešte poriadne nepoznajú, je dosť odvážne. Dúfam, že to prejde veľmi rýchlo a že tie odhady, že ešte o rok budeme chodiť s rúškami, sa nenaplnia.“

VILO ROZBORIL, TV autor a humanista, Bratislava, Slovensko: „Pre Slovensko je v súvislosti s koronakrízou v týchto dňoch asi najvýstižnejšie slovo: disciplinovanosť. Iste, ľudia sa boja, cítia neistotu, napriek tomu je obdivuhodné, s akou disciplínou sa stavajú k všetkým opatreniam. A nielen preto, že to nám Slovákom prikázali úrady. Jednoducho ľudia cítia, že dodržiavať hygienické a karanténne pravidlá je dôležité. Na ulici nestretnete človeka bez rúška na ústach. V obchodoch sa rešpektujú rozstupy. Školy sú stále zatvorené a deti sa učia online. Počas Veľkej noci bol zákaz presúvania sa medzi okresmi a nevychádzať zbytočne von a ľudia sa i k tomuto postavili veľmi zodpovedne. Výsledkom je zatiaľ to, že Slovensko z hľadiska počtu infikovaných patrí v tejto chvíli medzi ,najúspešnejšieʻ krajiny v Európe. Teraz je dôležité to, aby vláda našla správny okamih, kedy by sa mala začať uvoľňovať ekonomika, samozrejme, stále s dodržiavaním všetkých bezpečnostných opatrení. Priatelia, Slováci žijúci na Dolnej zemi, bratia, želám i vám, aby ste túto ťažkú situáciu zvládli. Už teraz sa neviem dočkať ďalšej návštevy u vás na ,juhu’. Teším sa na vás a srdečne vás pozdravujem.“ PAUL MOCKO, pracovník, St. Thomas, Ontário, Kanada: „Ešte nateraz nemáme veľký počet chorých. Žiaľ, veľa ľudí nepracuje a mnohí pracujú z domu. Nemáme obmedzené, kedy aj koľko môžeme chodiť po ulici, obchody so stravou sú otvorené, ľudia žijú v strachu,

nazdávajme sa, že táto situácia nebude trvať veľmi dlho.“ MIŠKO BENKA, pracovník, Chesterfield, Detroit, USA: „Áno, u nás v USA je tak ako všade: sme doma, neschádzame sa, otvorené sú iba obchody s potravinami a benzínové čerpadlá u nás, keďže sme v blízkosti Detroitu. Situácia v Detroite je taká, že ľudia zomierajú vo veľkom počte, myslím si, že preto, lebo neprihliadali na to, aby sa neschádzali. Treba ešte hádam povedať to, že sú otvorené obchody so stravou a ovocím, ako aj s hygienickými potrebami. Fabriky nevyrábajú. Detroit je mŕtvy, situácia je kritická. Včera,

za posledných 24 hodín, tu zomrelo vraj len 500 osôb a hovoria, že sa zmenšuje počet novoinfikovaných pacientov. V nemocniciach prestali operovať, prijímajú len tie najťažšie prípady, ktoré musia ihneď ošetriť. Máme veľmi veľké nemocnice, ktoré majú 10- až 15-tisíc zamestnancov, zdravotné sestry a lekárov. Moja kompánia General motors, ktorú zavreli pred rokom, opäť otvorili a robia v nej ochranné rúška na nos a ústa a respirátory. Veľké množstvo takých tovární vyrába pre to, čo nás tu postihlo.“ Pokračovanie v budúcom čísle...

17 /4904/ 25. 4. 2020

Ľudia a udalosti MS HLOŽANY

Čulá činnosť s novým predsedom Branislavom Huďanom Andrea Lačoková

ranislav Huďan, terajší úspešný, mladý predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany, skončil strednú chemickú školu, odbor chemický technik. Potom vyštudoval na Fakulte pre šport a turizmus v Novom Sade a tým činom získal titul profesora telesnej výchovy. Okrem diplomu má i početné licencie na niekoľko druhov športu. Ako hovorí, pravidelne športuje, získal i niekoľko pohárov a bol majstrom Srbska v MMA (zmiešané bojové umenia). V súčasnosti mu ani trošku nie je nudno, každý deň je jedinečný, lebo je šťastný, ženatý, otecko malého synčeka. Ako dlho ste predsedom MS Hložany a ako sa vám darí pri vykonávaní tejto funkcie? „Predsedom MS Hložany som od septembra minulého roku, predtým som viac ako dva roky bol podpredsedom a riaditeľom

Komunálneho podniku Gloakvalis, s. r. o., v Hložanoch. Členovia Rady MS Hložany ma chceli za predsedu a keďže som sa uplatnil vo svojej profesii – ako športový tréner MMA v Novom Sade, podal som demisiu na post riaditeľa Gloakvalisu, zhodol som sa s členmi a ujal sa funkcie predsedu RMS Hložany. Či mi leží táto funkcia, myslím si, že áno, lebo mám vynikajúcu spoluprácu predovšetkým s vedením Obce Báčsky Petrovec, čo je pre každé miestne spoločenstvo veľmi dôležité. Okrem toho som i podpredsedom zhromaždenia Komunálneho podniku Gloakvalis a jedným z troch podpredsedov FK Budúcnosť Hložany, s ktorým má MS skvelú spoluprácu.“ Ako hodnotíte činnosť MS Hložany a koľkých členov počíta Rada MS Hložany? „Miestne spoločenstvo Hložany počíta 9 členov, z toho sú tri ženy. MS sa zapája do života dediny, spolkárskeho a športového naj-

OBLIEVAČKA V KYSÁČI. Ako to býva zvykom vo Veľkonočný pondelok, chlapci, členovia FS Vreteno Kultúrneho centra Kysáč, chodili po dedine pooblievať svoje partnerky a kamarátky. S ohľadom na ťažkú situáciu v štáte chlapci dodržiavali bezpečnostné opatrenia. Rúška pre túto slávnostnú príležitosť im zhotovila a vyšila teta Urbanová. A tak isto im nechýbali ani dezinfekčné prostriedky, ako napríklad pálenka. L. Francistyová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zelenín, ako i na početných športových podujatiach. MS Hložany vždy podporuje aj aktivity týkajúce sa základnej školy a pod. Keď ide o plány, nuž poviem to tak, že plány sú jedno, a možnosti zase niečo iné. Situácia nie je najvýhodnejšia, keďže je obec zaťažená vracaním samozdanenia, takže to miestne spoločenstvá v obci cítia, ale pred-

viac. Činní sme maximálne všetci členovia rady, predovšetkým teraz v núdzovom stave v štáte.“ Aké ste si, ako predseda MS, vytýčili priority a ciele na tento rok? „Samozrejme, najdôležitejšou úlohou je pracovať na zveľaďovaní dediny, na jej úprave, skončiť čím skôr so začatými prácami, a to v spolupráci s Komunálnym podnikom Gloakvalis. Ohradiť skládku odpadu, upraviť striasacie dráhy (otresišta), vybaviť vykurovanie v dome smútku a Predseda MS Hložany Branislav Huďan všeličo iné. Plánov je mnoho a ak sa aspoň polovica z sa dostávame prostriedky, ktoré sú nich zrealizuje, budeme spokojní. nám potrebné. Vyzdvihol by som Premýšľame aj o priestoroch pre pol milióna na opravu hasičského najstarších, mládež, spolkárov…“ vozidla. Nezabudnime však aj na Ako momentálne funguje všetky spolky, ktoré tiež dostávajú MS Hložany? finančné prostriedky, teda pomoc „Vzhľadom na situáciu v štá- z obce. Rozdiel je iba v tom, na čo te stretávame sa, iba keď je to si spolok naplánuje tie prostriedky naozaj potrebné, keď sa rozho- minúť.“ duje, dohovára o bežných, ale Čo v mimoriadnej situácii najprv o niektorých dôležitejších radíte čitateľom týždenníka Hlas problémoch, aby sme ich riešili. ľudu a občanom? Snažíme sa racionálne riešiť to, „MS Hložany sa v tejto mimoo čo nás naši občania poprosia, riadnej situácii správa v súlade a musím vyzdvihnúť, že všetko s pokynmi z obce. Aj my sme sa robíme tímovo, teda všetko všetci zúčastnili akcie delenia balíkov spolu. Tak sme napr. zorganizovali pre našich dôchodcov a teraz ich už po druhýkrát Vianočné trhy v budeme deliť aj sociálne ohrozeHložanoch, ale i iné podujatia, ným občanom. Musím pochváliť aj predovšetkým úspešné akcie, keď dobrovoľníkov v Hložanoch, ktorí ide o úpravu Hložian. Predsa je potravinami zásobujú starších obživot dediny prvorado spätý s MS.“ čanov nad 70 rokov a vybavujú im Č o v š e t k o p o č a s r o k a všetko ostatné – lekáreň, poštu... podporuje MS Hložany? Verím, že občania nemajú pripo„Podporujeme všetky podujatia mienky k našej práci. Odporúčame v Hložanoch, ktorých je mnoho, im, aby dodržiavali pokyny štátu, čo je veľmi chvályhodné. Tu je náš opatrenia sú prísne, ale vidieť, že najkrajší Folklórny festival Tancuj, sú Hložančania ozaj disciplinovaní tancuj… Výborná návštevnosť je ľudia.“ aj na podujatí Deň kvetín, Deň Foto: z archívu spolubesedníka • ĽUDIA A UDALOSTI •

V BÁČSKOPETROVSKEJ OBCI DELILI BALÍKY

Keď vypadla nejedna slza Anna Horvátová

et základných potravinových článkov s hygienickými potrebami volontéri v Báčskopetrovskej obci v polovici apríla udelili spoluobčanom dôchodcom, ktorých dôchodky neprevyšujú 30-tisíc. Predtým nasledovalo balenie, pozorne, aby sa do každého balíka dostali všetky určené artikle, pre život v izolácii nevyhnutné, k tomu pre nízke príjmy doručené vhod. Tejto humánnej akcie sa zúčastnili obecní zamestnanci, dobrovoľníci – vlastne všetci, ktorým sa neťažilo poskytnúť pomoc, doručiť a najsamprv potešiť našich spoluobčanov v neistých časoch pandémie koronavírusu, nového, nebezpečného nepriateľa, s ktorým sa populácia ešte nestretla. S delením balíkov sa začalo pred veľkonočnými sviatkami, keď najprv v Hložanoch v stredu 8.

apríla volontéri potešili penzistov. Na Zelený štvrtok 9. apríla balíky doručili dôchodcom v Kulpíne a na Veľký piatok 10. apríla sa

darčekom pokrajinskej vlády tešili dôchodcovia v Maglići. V samotnom Petrovci ochotní aktivisti vo veľkom počte balíky dôchodcom podelili po Veľkej noci, a to v utorok 14. a v stredu 15. apríla. Všade nachádzali na rovnaký scenár, priateľské stretnutie, slová vďaky, srdečné pozvanie na šálku kávy, a to najdojímavejšie – slza v nejednom oku sa zaleskla a so slzami a slovami vďaky ich vyprevádzali z domu. Veď akoby nie, keď dni v izolácii sú predlhé, keď dvere aj dňami nikto neotvorí, a sú predsa osoby, ktoré dbajú o seniorov. Inak balíky sa dôchodcom delili na zákPenzista Ondrej Beláni z Petrovca pri lade zoznamu, ktorý do Báčskopetrovskej obce preberaní balíka

Takýto bol obsah balíka. K tomu aj desaťkilogramové balenie múky a prací prášok.

zaslali z PIO fondu. Ak sa vyskytli nejaké nejasnosti, v dohľadnom čase sa pousilujú v prospech všetkých doriešiť. Cieľom je všetkým, aby spokojní boli aj penzisti a aktivisti aby mali dobrý pocit z humánnej práce. Inak už po pravoslávnej Veľkej noci v utorok 21. apríla balíkmi potešili aj slobodných rodičov, ako i tie domácnosti, ktorým sa nedopatrením nedostali balíky.

KYSÁČ

Dobrovoľníci si navzájom pomáhajú

Elena Šranková

alíky pomoci dôchodcom, ktorí majú penzie nižšie ako 30-tisíc dinárov, rozdelili aj v Kysáči. Od zástupcu komisára pre civilnú ochranu Jána Pálika (podpredseda RMS Kysáč) sa dozvedáme, že s touto náročnou akciou začali v sobotu 11. apríla. Ako spolubesedník hovorí, balíky delili podľa zoznamu Republikového fondu pre penzijné a invalidné poistenie, a to užívateľom všetkých kategórií penzistov (poľnohospodárske, rodinné a ostatné penzie). Na zozname bolo takmer 800 penzistov a v prvom kole, v spomenutú sobotu, rozdelili 460 balíkov, ktoré prišli pobalené z Mesta Nový Sad. V jednom balíku bolo 10 kg múky a v druhom olej, fazuľa, rezance • ĽUDIA A UDALOSTI •

a iné potravinové články. Balíky na adresu penzistov roznášali členovia Rady Miestneho spoločenstva, dobrovoľníci tak z Kysáča (dokopy dvadsiati), ako i z iných miestnych spoločenstiev

si volontéri navzájom vypomáhajú, rozdelili asi 6 000 balíkov a keďže sú okolo tridsiati, každý doručil balík do 200 domácností, v ktorých žijú penzisti s príjmami nižšími od 30 000 dinárov. V stre-

Balíky pre kysáčskych penzistov priviezli z Mesta Nový Sad

(Rumenka, Stepanovićevo, Detelinara, Jugovićevo, Sajlovo atď.) Dobrovoľníci zo spomenutých MS si s kysáčskymi dobrovoľníkmi navzájom vypomáhajú. Inak v prostrediach, v ktorých

du 15. apríla v akcii roznášania balíkov pokračovali a práca bola úspešne dokončená. Ibaže asi 6 percent penzistov nebolo na adrese, ktorá sa uvádza na zozname Republikového fondu pre

penzijné a invalidné poistenie, nuž zostalo znovu navštíviť tieto domácnosti. Ako spolubesedník Pálik vyzdvihuje, zoznamy sú urobené v spomenutom fonde a nerobili ich ani v združeniach, ani v miestnych spoločenstvách. Podľa jeho slov v Meste Nový Sad a teda aj v dedinách, ktoré k nemu patria, je rozdelených 33-tisíc balíkov. Všetko sa balilo v Novom Sade a rozvážalo po miestnych spoločenstvách a celková akcia prebiehala pod vedením veliteľa Krízového štábu Nového Sadu Miloša Vučevića, primátora. V Kysáči veľkú časť práce odviedli členovia Dobrovoľného požiarnického spolku, z ktorých radov je najviac dobrovoľníkov, a pomohli i VKP Gradsko zelenilo a dvaja súkromníci, hlavne pri preprave balíkov, ale i občerstvenia pre dobrovoľníkov. Všetkým patrí vďaka. Foto: J. Pálik

17 /4904/ 25. 4. 2020

Ľudia a udalosti NA SLOVO S VOLONTÉRKAMI Z KULPÍNA

Nápomocnú ruku podávajú ochotne

Katarína Gažová

ri Miestnom spoločenstve Kulpín pôsobia počas núdzového stavu viacerí dobrovoľníci. Hlavne obchádzajú starobné domácnosti a pomáhajú im v tejto neľahkej situácii, keď starí spoluobčania majú zákaz vychádzania z domu. O ich aktivite sme sa porozprávali s tromi volontérkami. TIMEA ČEMANOVÁ, stredoškoláčka: „Byť aktívnou volontérkou v Kulpíne ma podnietila potreba pomôcť starším. Chodím do strednej zdravotníckej školy v Novom Sade a odvtedy, čo som začala chodiť do tejto školy, začala som viac chápať, že je dôležité pomôcť tým, ktorí pomoc potre-

bujú. Prostredníctvom Miestneho spoločenstva Kulpín som dostala úlohy, ktorých ľudí treba navštíviť. Neskoršie ma už volali priamo na moje číslo, a tak sme sa dohodli, čo treba vybaviť. Teda postupne som si vytvorila zoznam občanov, ktorým pomáham, a to od rána od 8. až do jednej popoludní. Najčastejšie je to vybavovanie liekov na recepty v lekárni, tiež nákupy základných potrieb v predajniach,

Nataša Dobrovoljská ako sú chlieb, mlieko a podobné. Takéto služby pomoci využívajú hlavne starí ľudia, penzisti, ktorí majú zákaz vychádzania z domu. Spolupracujeme dobre a všetko je v poriadku. Keď im prinesiem, čo potrebujú, dám im účet a vrátim zvyšok peňazí. Takže sú spokojní a povďační. Keďže som žiačka, plánujem si školské záväzky na popoludnie a všetko si zosúladím.“

Timea Čemanová

NATAŠA DOBROVOLJSKÁ, stredoškoláčka: „Keď som počula, že môžem pracovať ako dobrovoľníčka, vôbec som nerozmýšľala, ale som sa rozhodla, že idem do toho. S kamarátkou sme sa spolu prihlásili. Dostanem pozvanie z miestneho spoločenstva a idem na adresu, kde bývajú starší občania. V poslednom čase viac pomáham susedinej príbuznej. Samozrejme, že starší ľudia najviac potrebujú lieky z lekárne a vybaviť základné nákupy. Ľudia sú skromní a nežiadajú, aby som im nakupovala veľké zásoby, ale toľko, koľko potrebujú. Starší ľudia sú väčšinou aj osamelí, a tak sa chcú i porozprávať a pekné slovo im veľa znamená. Najčastejšie sa opytujú na aktuálnu situáciu s vírusom, nuž sa ich snažím upokojiť a požiadam ich, aby zostali doma a ak niečo potrebujú vybaviť, aby ma skontaktovali. U nás na dedine sa ľudia pridržiavajú toho, čo sa im povie, hoci povedia, že majú strach z takejto situácie. Mnohí sú chorí, takže sú obavy pochopiteľné.“ MAJA MILENKOVIĆOVÁ, študentka: „Zapojila som sa pomáhať starším ľuďom, lebo sa mi nepozdáva, keď nemajú nikoho mladšieho, kto by im pomohol. Som smutná, keď viem, že sú sami v tomto neľahkom období. V Kulpíne máme dosť starších ľudí, ktorí sú ponechaní sami na seba, a to preto, lebo veľa mladých odchádza do zahraničia a starí ľudia zostávajú.

Najčastejšie pomáham tak, že idem starším spoluobčanom na nákupy a prinesiem im to, čo im je potrebné do domácnosti pre každodenný život. Sú to najčastejšie základné potraviny, takže sú spokojní, že im má kto vybaviť nákupy, a aj ja som tiež spokojná, že môžem pomôcť ľuďom, ktorí našu pomoc potrebujú. Myslím si, že naši starí

Maja Milenkovićová spoluobčania nemajú toľko strach o seba, ako ich obmedzuje zákaz vychádzania z domu, hoci sú si vedomí toho, že tak musí byť. Často prídu do situácie, z ktorej sa im zdá, že nieto východisko, napríklad, že ostanú bez potrebných prostriedkov na život. Preto sme tu my mladší, aby sme im pomohli a vysvetlili, že veríme tomu, že bude všetko v poriadku.“ Foto: z albumov spolubesedníčok

ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI

Novinky počas mimoriadnej situácie Jaroslav Čiep

ápis detí do prvého ročníka Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci sa tradične koná 1. apríla. Vedenie školy elektronickým spôsobom informovalo rodičov, že pre súčasnú situáciu ovplyvnenú šírením nového koronavírusu zápis bude posunutý na iný termín. Namiesto zápisu rodičia alebo zákonní zástupcovia dieťaťa budú môcť s touto školou komunikovať prostredníctvom novej služby

www.hl.rs

Vyjadrenie záujmu o zápis do základnej školy na portáli eUprava. Rodičia, ktorí nemajú možnosť komunikovať elektronicky so školou, mohli tak urobiť telefonicky ešte v utorok 14. apríla predpoludním. O ďalších krokoch, ako oznamovalo vedenie školy, rodičov a žiakov budú informovať aj prostredníctvom vlastnej webovej stránky jancajak.edu.rs a facebookovej stránky Základná škola Jána Čajaka. Dôležité oznámenie z petrovskej školy vydali aj pre žiakov 8. ročníka

Informačno-politický týždenník

Prvá hodina v septembri 2019 v jednej z aktuálnych prvých tried • ĽUDIA A UDALOSTI •

nej základnej škole a umožniť zápis do strednej školy. Vzhľadom na epidemiologickú situáciu v k rajine a opatrenia prijaté vládou Republiky Srbsko, Pusté školské nádvorie, ako aj samotná petrovská rozhodnutie o základná škola čase a spôsoa ich rodičov na základe prípisu z be vykonania Ministerstva školstva, vedy a tech- záverečnej skúšky sa schváli dodanického rozvoja a týka sa online točne, po ukončení zákazu pohybu. testovania pre žiakov 8. ročníka V tomto prípise z ministerstva – prvý skúšobný test. V ňom sa ďalej píše: „S nádejou, že sa nám precizuje, že tak ako v predchádza- podarí túto skúšku vykonať pred júcich rokoch plánuje ministerstvo ukončením aktuálneho školskévykonať záverečnú skúšku na konci ho roka, snažíme sa zintenzívniť základnej školy, aby mohli žiakom aktivity, ktoré by pomohli žiakom poskytnúť osvedčenie o ukonče- ôsmeho ročníka pripraviť sa na

záverečnú skúšku. S týmto sme sa rozhodli vykonať online testovanie, ktoré umožní študentom ôsmeho ročníka sebahodnotiť vedomosti, a to by bol prvý test v súlade s aktuálnymi pracovnými príležitosťami z domu. Základným účelom tohto testovania je, aby žiaci získali prehľad o tom, či pokročili po očakávané štandardy dosiahnutia v predmetoch, ktoré zahŕňa záverečná skúška, a aby v prípade potreby v súvislosti s výsledkami testov dodatočnú pozornosť venovali určitým oblastiam v rámci niektorých predmetov. Po ukončení testovania dostanú žiaci výsledky a učitelia predmetov zistia prostredníctvom zriadených komunikačných kanálov, ktoré oblasti žiaci zdolali a čo je pre nich ťažké, aby sa im mohli venovať počas ďalšej práce. Na základe týchto výmen by

JARNÁ POĽNOHOSPODÁRSKA SEZÓNA V PIVNICI

Najväčšie plochy bude zaberať sója Miroslav Pap

arná poľnohospodárska sezóna v pivnickom chotári je v plnom prúde. Vďaka opatreniam, ktoré umožnili poľnohospodárom obrábať pôdu aj počas núdzového stavu, aktuálna sejba nemešká v porovnaní s vlaňajšou. Presnejšie už vo februári začali prípravy na nastávajúcu sezónu, no svoj vrchol dosahuje v tieto teplé jarné dni, ktoré žičia poľnohospodárom, hoci problémy robí nedostatok zrážok. Pivnický chotár v súčasnosti meria približne 6 000 hektárov, no Pivničania vlastnia pôdu aj v okolitých chotároch, čo spolu vynáša okolo 10 000 hektárov. No druhy poľnohospodárskych plodín sa z roka na rok menia, presnejšie percentuálny podiel zastúpených jednotlivých plodín. Podľa slov agronóma Jána Brňu sa žito v minulosti vysádzalo až na 40 percent z celkovej obrábacej pôdy pivnického chotára. V súčasnosti pre jeho zníženú výkupnú cenu sa vysádza iba na 10 percent. Do toho by sa mohli pripočítať aj jačmeň a ovos, ktoré sa vysádzajú iba pre chov dobytka a ojedinele na pre• ĽUDIA A UDALOSTI •

daj. Častým dôvodom sejby žita je jeho očistná funkcia, presnejšie, ako tvrdia poľnohospodári – žito očistí zem a prichystá ju pre ďalšie plodiny. Žito podľa agronóma si vyžaduje pravidelnú starostlivosť, čo znamená že každý musí byť prichystaný na časté choroby a škodcov. Treba

Novšie traktory vidieť čoraz častejšie

však dbať na výber chemických prostriedkov a hnojív, ktoré by mali byť kvalitné a nie ohrozujúce život. Preto si netreba zadovažovať práve tie najlacnejšie. V súčasnosti častými škodcami v žite sú myši

a chrčky. Pred jarnou sejbou aktuálne prebieha príprava pôdy a pridávanie minerálnych hnojív do nej. Podľa slov Jána Brňu najlepšie je do pôdy pridať hnojivo v jeseň a nečkať s tým na jar. Rovnako to platí aj pre orbu, ktorá je priam požadovaná na jesennú sezónu, po ktorej zem má čas oddýchnuť si a premrznúť, čo v posledných rokoch pôde veľmi chýba. Hnojivá zabezpečujúce vlhkosť zeme je potrebné dať, samozrejme, pred sejbou. V posledných rokoch najväčší percentuálny podiel v pivnickom chotári tvoria kukurica a sója. Z celkového počtu by sa to dalo približne percentuálne rozdeliť, čím by sója mala 45 percent a kukurica 35. Pomerne suché obdobie komplikuje sejbu kukurice a sóje, ktoré si vyžadujú vlhkú a teplejšiu zem. Odolnejšia proti chladu je práve kukurica. Nakoľko sa väčšina kukurice kombajnmi mrví hneď v poli, bolo by potrebné vysádzať hybridy zo skupiny 400 a 500, ktoré sú odolnejšie a prichádzajú včas na mrvenie. Kukuričné hybridy zo skupiny 600 a 700 sú viac určené na domáce uskladnenie. Pre tento variant sa rozhodujú prevažne poľnohospodári, ktorí sa zaoberajú

mali učitelia plánovať podporu pre žiakov v rámci príprav na záverečnú skúšku, ktoré prebiehajú ako diaľkové vzdelávanie. Po normalizácii pracovných podmienok sa vykoná druhá skúšobná záverečná skúška, čo znamená, že žiaci budú mať viac príležitostí preveriť si vedomosti.“ Keď ide o online testovacie podmienky, online test by mal byť vykonaný podľa nasledujúcej dynamiky: v stredu 22. apríla test zo srbčiny / z materinského jazyka, vo štvrtok 23. apríla test z matematiky a v piatok 24. apríla kombinovaný test. Každá skúška je k dispozícii 12 hodín (od 8. do 20. hodiny), aby sa k nemu dostali v čase, keď to umožňujú technické alebo iné organizačné, alebo rodinné podmienky. Podľa najnovších správ žiaci sa v aktuálnom školskom roku nebudú vracať do školských lavíc. ešte aj chovom dobytka a hydiny a ktorí tiež využívajú šúľky z kukurice na vykurovanie. Ešte stále sa viac na sejbu uprednostňujú zahraničné odrody kukurice. Sója, ktorá sa intenzívne vysádza v pivnickom chotári, najmä posledné dve desaťročia zaberá najväčšie plochy. Je pomerne odolná a nevyžaduje si veľkú starostlivosť v porovnaní s ostatnými. Domáce odrody sóje sa každý rok dostávajú do popredia, čo sa odzrkadľuje aj na vysiatych plochách. Záujem ani tohto roku poľnohospodári neprejavili o repku olejnú a slnečnicu. Dnes ich Pivničania vysádzajú iba ojedinele. Dôvodom toho je, ako aj pri ostatných plodinách, nízka výkupná cena a slabšia odolnosť proti chorobám. Veľký záujem v minulosti bol prejavený o cirok, ktorý zaoberal tiež veľké plochy chotára. Dnes sa výsadba ciroku znížila o polovicu. Dôvodom toho nie je cena ako pri ostatných plodinách, ale nedostatok pracovnej sily, najmä pri rezaní ciroku. Agronóm Ján Brňa zdôrazňuje, že by si poľnohospodári mali dať urobiť analýzu pôdy, pomocou ktorej by zistili, čo konkrétne chýba v zemi a ktorým plodinám sa kde a ako darí. Medzi favorizované patrí N-min metóda. Samozrejme, tieto analýzy sú spoplatnené, no výsledky trvajú do piatich rokov, po ktorých by sa mala realizovať opäť.

17 /4904/ 25. 4. 2020

Ľudia a udalosti SPOMIENKY NA MINULOROČNÉ PODUJATIE

Veľ ká noc v Kulpíne

Katarína Gažová

druženie vinárov a vinohradníkov Kulpín vlani usporiadalo 13. tradičné veľkonočné podujatie, ktorého náplňou je súťažné hodnotenie najlepších vín a klobás, udeľo-

vanie ocenení najúspešnejším výrobcom a verejná degustácia súťažiacich vzoriek. Vyvrcholenie podujatia bolo tradične vo Veľkonočnú nedeľu. Žiaľ, tohtoročné, v poradí 14. podujatie Veľká noc v Kulpíne nebolo možné usporiadať z dôvodu pandémie koronavírusu, podobne ako aj všetky iné podujatia v celej krajine. Zostáva nám aspoň si zaspomínať na vlaňajšiu úspešnú Veľkú noc v Kulpíne 2019 aj vďaka fotografiám z toho obdobia. Vlani spomenuté

Záujem návštevníkov Veľkej noci v Kulpíne o biele vína bol masový

Veselý tanec predviedli mladučkí spolkári

podujatie malo medzinárodný charakter, lebo sa v ňom okrem domácich výrobcov vín a klobás z mnohých prostredí z Vojvodiny a širšie zo Srbska zúčastnili aj zahraniční, a to z Chorvátska, Česka a zo Slovenska. V silnej konkurencii súťaže bolo až 88 vzoriek vín a 72 vzoriek klobás. Keď ide o vína, najviac bolo v konkurenKlobása vyrobená na degustáciu lákala cii bielych vín a potom naslevzhľadom a vôňou

dovali červené vína, ako aj rosé. Konkurencia súťažných vzoriek klobás bola tiež silná, čoho dôkazom je, že bolo udelených až 12 zlatých ocenení za klobásy. Združenie vinárov a vinohradníkov Kulpín vlani podujatie usporiadalo v Poľovníckom dome v Kulpíne, podobne ako aj niekoľko rokov predtým. Návštevnosť bola bohatá. Prítomní sa dobre bavili pri ochutnávkach vín a klobás. Podujatie svojím výstupom spestrili najmladší folkloristi domáceho KUS Zvolen a omaľované veľkonočné vajíčka návštevníkom podujatia delili žiaci kulpínskej základnej školy.

V LUGU

Život počas núdzového stavu Miluška Kolárová

o vyhlásení núdzového stavu aj v Lugu zavreli dvere na škole a škôlke a deti zostali doma. Spočiatku sa potešili tomu, že nemusia chodiť do školy, ale toho času je situácia iná. Za školou sa im cnie, rady by sa trochu pohrali s kamarátmi, ale to nie je možné. Doma sa môžu hrať len so súrodencami, prípadne s rodičmi. Roku 2011, keď sa konalo posledné sčítanie obyvateľstva v Republike Srbsko, v Lugu žilo 711 obyvateľov (údaj poskytla A. Čelovská, matrikárka v Lugu). Dnes v Lugu žije asi 420 obyvateľov. Mladí ľudia odišli do zahraničia, prevažne na Slovensko za prácou. Niektorí odišli, pretože sa tu nemohli zamestnať. Iným sa nepáčila robota, ktorú mali alebo ktorá sa im ponúkala, lebo bola málo platená,

www.hl.rs

alebo preto, že bolo treba cestovať do Nového Sadu... Mnohí odišli na Slovensko za svojimi deťmi a plánujú tam zostať natrvalo. Iní zasa odišli žiť do Nového Sadu alebo do Belehradu. Stredoškoláci, ktorí

pre nich zábavy. Chcú vychádzať medzi mládež a to v Lugu nie je možné. Nemajú vraj kde. No všetko sa zmenilo po vyhlásení núdzového stavu, keď sa mnohí mladí vrátili do Lugu. Niektorí prišli

Ticho a prázdno v Lugu

idú do školy v Novom Sade, taktiež žijú v meste a do Lugu prichádzajú počas prázdnin, alebo ani vtedy. Ich odpoveď je, že v Lugu nieto

Informačno-politický týždenník

navštíviť rodičov a teraz sa nemôžu vrátiť späť na Slovensko. Iní zase preto, že nemajú prácu. Telefonovala som so susedom, ktorý žije

v mojej ulici (Alen Ziman). Prišiel domov spolu so svojím spolubývajúcim, lebo nemôžu pracovať na Slovensku. Oni dvaja založili podnik a renovovali domy. Tak ako u nás, aj tam sa podniky zatvárali a nemohli pracovať. Preto sa rozhodli vrátiť sa do Lugu. Boli v karanténe 14 dní a sused sa naďalej správa tak, akoby to trvalo. Je zdravý. Má nadej, že sa toto čoskoro zakončí, ako aj my všetci, a že sa znovu vráti na Slovensko. Má plány, že podnik rozšíria a zamestnajú ešte robotníkov. Dosiaľ mali dvoch zamestnaných. Okrem nich zo Slovenska sa vrátili aj študentky, aj študentka z Ruska prišla domov do Lugu. I keď je toho času v Lugu oveľa viac obyvateľov, nemožno ich vidieť. V dedine je ticho, ako keby dedina bola prázdna. Dúfam, že budeme trpezliví a že tohto nepriateľa porazíme. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ŽIVOTA LALITSKÝCH SLOVÁKOV

Mali rovnaký, tragický osud!

Juraj Pucovský

a uplynulých najmenej 230 rokov od príchodu prvých Slovákov do dnešnej Lalite udiali sa tu mnohé nevšedné chvíle. Boli to udalosti pekné, radostné, šťastné, ale sa vyskytovali aj početné pohromy, neduhy a tragédie. Dokonca život na tejto našej planéte je už raz taký. V novej vlasti našich predkov kosili početné epidémie nákazlivých

Náhrobník Pavla Papa (1888 – 1915) bez jeho tela v hrobke

chorôb, búrky, povodne a požiare im neraz pohltili domy, celé majetky, desiatky Laliťanov vo vojnách stratili to najvzácnejšie – svoje mladé životy. Tak to bolo aj v prvej svetovej vojne (1914 – 1918), keď zahynuli títo lalitskí Slováci: Adam Demiter, Jano Demiter I., Jano Demiter II., Ďuro Grňa, Jano Molnár, Paľo Pap, Jano Pavlis, Mišo Pavlis, Jano Pavlovič, Štefan Pavlovič, Paľo Pucovský, Štefan Supek, Paľo Šajben, Ďuro Turčan, Jano Turčan, Martin Valent, Paľo Zorňan Janov, Paľo Zorňan Martinov, Paľo Zorňan Paľov, Štefan Zorňan a Štefan Žiak. Mená týchto 21 bojovníkov sme uviedli v takom znení, ako to niekdajší učiteľ Michal Benka (Laliť 1911 – Nový Sad 1993) napísal v rukopise pre monografiu Lalite, ktorá nikdy neuzrela svetlo sveta. K tomuto treba dodať, že sa traja lalitskí Slováci z vojny vrátili ako invalidi: Pavel Lamoš s chybnou rukou, Jozef Terek bez jedného • ĽUDIA A UDALOSTI •

oka a Adam Zorňan bez nohy. Zvykneme povedať; koľko ľudí – toľko osudov. Pre 21 lalitských Slovákov život bol rovnaký, tragický, lebo ho stratili násilne, na bojiskách. O viacerých ani ich najbližší nevedeli, ako skonali, kde sú pochovaní, a telesné pozostatky jednotlivcov ani nedoviezli do rodiska!

rého otca, tiež starého otca jej manžela Pavla Papa, ktorí sa z vojny nevrátili. Od mamy a starej mamy sa dozvedela, že jej dedo Pavel Pucovský zomrel v Šíde nakazený týfusom, čo im povedala žena, Anna Papová stratila dvoch starých otcov ktorá ho údajne ošetrovala. Najbližší v Srieme ni- žije v Banoštore. Zaujímal nás kdy nenašli hrobku, ani pomník osud Jána Pavlisa (1896 – 1916), s menom zosnulého P. Pucov- vlastného brata jeho starého otca ského, takže ani nemohli pre- z maminej strany Štefana Pavlisa niesť jeho telesné pozostatky do (1893 – 1965), ktorí sú pochovaní Lalite. A. Papová o manželovom v jednej krypte. J. Pavlis má najstarom otcovi, ktorý sa tiež volal zachovanejší pomník zo všetkých Pavel Pap, vie len toľko, že zahy- padlých Slovákov v prvej svetovej nul v poľskej dedine Jablonka, vojne na lalitskom cintoríne. Je v obvode Nowy Targ, v blízkosPomník na hrobe Jána Pavlisa, ti slovenských ktorý život stratil v Pécsi hraníc. Ani jeho telo nikdy neTeraz, 102 rokov od ukončenia dopravili do vojny, je to ešte ťažšie zistiť, keďže rodiska, ale na už za padlými odišli aj ich dcéry, lalitskom cintosynovia, sestry, bratia... O ich ne- ríne mu vystašťastnom osude svedčiť môžu vali náhrobník. iba vnúčence, ktoré dnes majú Sedemdetakmer 80 a viac rokov. Pravda- siatdeväťročná že, len vtedy, ak voľakedy niečo Anna Šimekoo tom počuli od svojich rodičov vá, rod. Šajbe- Michal Levársky (prvý vpravo) pri otvorení domu nová, si na po- smútku v Laliti a príbuzných. Laliťanka Anna Papová (1937), moc zobrala rod. Pucovská, sa nám pokúsila Bibliu, v ktorej je na poslednej tam jeho fotografia v rovnošate vyrozprávať o osude svojho sta- vnútornej strane obálky zapísa- vojaka Rakúsko-Uhorska a pod né, ako to voľake- ňou nie najsprávnejší nápis v dy robili naši pred- slovenčine: TU OTPOČIVA PANU kovia, že jej starý MLADI BOJOVNIK PAULIS JANO, otec Pavel Šajben NARO 1896. A 8. MAJA, ZOMREV narodený 17. janu- 1916 A 16 DECZ. U PÉCS, POKOJ ára 1892 zahynul PRAHO JEHO. M. Levársky nám v septembri 1914, nemohol povedať, či mamin Máale nevedieť kde riin strýko bol ranený a zomrel a v ktorý deň. Pre- v Päťkostolí alebo zahynul v boji. to ani jeho telesné Pamätá sa ešte len to, že v Pavlisopozostatky nikdy vom dome videl jeho fotografiu nevrátili do rodiska medzi ostatnými portrétmi tejto a na cintoríne nemá početnej rodiny, ktorej viacerí žiadny náhrobok. členovia sa roztrúsili po celom Vyhľadali sme aj svete, dokonca aj v zámorí. Laliťanka Anna Šimeková si zobrala Bibliu, v ktorej sú zapísané iba roky narodenia a smrti Michala Levárskeho Foto: S. Valent a autor (1937), ktorý teraz jej starého otca Pavla Šajbena 17 /4904/ 25. 4. 2020

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

túto skupinu nájde ktokoľvek, kto má o to záujem. Skupina je verejná a členov skupiny a ich príspevky môže vidieť ktokoľvek v sieti. Pre lepšiu prehľadnosť ponúkaného tovaru zjavila sa po-

žiadavka pre členov skupiny, aby napísali aj ceny k inzerátom a pre administrátora Pavla Marčoka, aby to zaviedol ako pravidlo. Do skupiny sa zapojili i členovia spoza chotára, najmä Hložančania, ktorí pravidelne na petrovskom trhu predávali zeleninu a kvety, ale aj z iných okolitých dedín. Touto virtuálnou cestou sa zákazníci pýtajú na jednotlivé druhy artiklov, ich cenu a predajcovia tiež jednotlivo núkajú svoj tovar. Tak napr. možno sa dozvedieť, že sa med lúčny predáva za 600 din. a brečtanový za 700 din., fľaštička propolisu za 150 din., tekvicové semienka za 200 din. 0,5/l, slanina za 1 000 din./kg a klobásy až do 1 600 din./kg. Ponúkajú sa rôzne druhy sadeníc hybridov paradajok, papriky, zeleru, uhoriek, modrého baklažánu za 50 din., ale ponúka sa aj závarka, lekvár slivkový a marhuľový, nakladané feferónky, cibuľa, slepačie vajcia, mlieko, štipľavá a sladká paprika, domáce pivo, domáca pálenka a rôzny iný tovar. Jednotliví predajcovia nechávajú adresu a telefónne číslo a zákazníkov prijímajú doma, iní núkajú, že tovar, zvlášť pre tých starších, prinesú domov. Súčasná doba všeličo prináša a človek sa jej musí prispôsobiť. Aj ohýbať a ohliadať sa v každom smere, aby mohol prežiť a vyžiť.

covia môžu tovar predať a kupci si ho zabezpečiť s istotou, že ide o kvalitný a nadovšetko čerstvý a zdravý tovar na konzumovanie, lebo aj jedni, aj druhí zostali bez zelených trhov, ktoré sú v Starej Pazove vo štvrtok a v nedeľu. Takýto spôsob kúpy tovaru je v aktuálnej situácii veľmi dobrý a priaznivý pre mnohých občanov, lebo sú obmedzené medziľudské kontakty, ktoré môžu zapríčiniť šírenie vírusu. Podľa slov viacerých

Staropazovčanov takýto online spôsob predaja a kúpy tovaru môže byť aktuálny i po zrušení mimoriadnej situácie v krajine, lebo tento predaj je v službe všetkých, ktorí sú fyzicky a časovo znemožnení nakupovať na tradičných trhoch. Virtuálny staropazovský trh je čoraz navštevovanejší, lebo výrobcovia majú možnosť zapojiť sa do skupiny a verným spotrebiteľom ponúknuť želaný tovar. Ilustračná fotografia: z internetu

Od tradičného po virtuálny trh Jaroslav Čiep

iekdajší Petrovec a v súčasnosti Báčsky Petrovec sa tohto roku dožíva 275 rokov od príchodu Slovákov na túto lokalitu a nepretržitého pretrvávania. V polovici 19. storočia Petrovec sa začal nielen demograficky, ale aj spoločensky a hospodársky rozrastať. Petrovskí remeselníci dostali cechovské právo a 17. júla 1842 usporiadali zakladajúce zhromaždenie cechu. Petrovec sa čoskoro aj úradne stal mestečkom a dostal možnosť organizovať trhy a jarmoky. Tie sa potom dlhé desaťročia pravidelne usporadúvali v Petrovci na viacerých miestach. Jarmoky časom zanikli, ale trhy zostali dodnes tradične každý utorok a piatok, s tým, že piatkový trh má omnoho väčšiu návštevnosť ako ten v utorok. Trh v Petrovci je už aspoň takých 60 až 70 rokov na terajšom mieste – a je to vedľa Begeja pred budovou niekdajšieho komitétu a terajšej budovy JKP Progres, ktorá sa stará

o chod trhoviska a trhu. Keď sa vyhlásil mimoriadny stav v krajine, aj usporadúvanie trhov v Petrovci pozastavili. Ale keďže si treba všeličo zabezpečiť do

Petrovský trh. Záujemcov o tento druh komunikácie je viac než dosť a do týždňa sa v skupine zaregistrovalo už 1 336 členov. Keďže je nastavenie všeobecné,

Titulná fotografia virtuálneho Petrovského trhu

domácnosti a záhrady a z druhej strany výrobcom a zeleninárom treba rozpredať priesadu, na sociálnej sieti Facebook na lepšiu komunikáciu 7. apríla vznikla ďalšia skupina. Pomenovali ju

ONLINE TRH AJ V STAREJ PAZOVE

Obchod na Facebooku Anna Lešťanová

ýrobcovia ovocia a zeleniny z územia Staropazovskej obce od vyhlásenia núdzového stavu a zatvorenia trhov majú možnosť tovar predávať z domu. Pre aktuálne opatrenia, ktoré majú zabrániť šíreniu nového koronavírusu a s cieľom pomôcť nielen predavačom, ale aj zákazníkom, začiatkom mesiaca otvorili facebookovú stránku Trh Stará Pazova. Predajcovia zverejňujú na stránke fotografie svojich produktov s nevyhnutnými základnými informáciami – o cenách, mieste predaja a prípadne i o možných doručeniach daného tovaru na domovú či bytovú adresu kupcov. Podobne ako v ostatných mestách

www.hl.rs

a obciach v Srbsku i v Staropazovskej obci počas neblahej situácie s pandémiou koronavírusu mnohí výrobcovia ovocia, zeleniny, mliečnych či údených výrobkov, ktorí tovar predávajú na trhoch, čím si privyrábajú na živobytie, od zatvorenia trhov zostali bez príjmov a kupci zasa bez možnosti zabezpečiť si tieto produkty. Združení v skupine online Trh Stará Pazova na spoločenskej sieti Facebook týmto spôsobom možno odpredať a kúpiť zdravé a domáce výrobky. Na uvedenej online stránke v ponuke je: čerstvé ovocie, zelenina, vajcia, hydinové mäso, med, jarné kvety, zeleninová priesada, sadenice ovocia... Takýto spôsob predaja či kúpy tovaru schvaľujú mnohí. Výrob-

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZHOVOR SO ZUZANOU ONDRÍKOVOU Z KOVAČICE

Žena so zlatým srdcom Anička Chalupová

rozhodli k nám zobrať a vychovávať Michala Ľavroša, jedného z početných detí rodiny Ľavrošovej v Padine, ktorá ho z dôvodu ťažkého materiálneho stavu dala do detského domova Kolevka v Belehrade.

detských domovoch v Srbsku je zhruba 700 detí, o ktoré sa biologickí rodičia z rôznych dôvodov nestarajú. Niektorí nechcú, druhí nemôžu, a sú aj takí, ktorí to jednoducho nedokážu. Podľa štatistiky Republikového ústavu pre sociálnu ochranu z roku 2019 v Srbsku každé 156. dieťa nežilo s rodičmi. Teda v uplynulom roku mimo rodičovskej rodiny žilo 8 015 detí. Z toho 1 836 detí žilo s opatrovníkmi a 5 477 detí žilo v pestúnskych rodinách. Kovačičanka Zuzana Ondríková, osemdesiatnička, bola bezmála 60 rokov pestúnskou matkou, ktorá vychovala päť detí a jednému dieťaťu z detského domova umožnila, hoci nakrátko, pocítiť rodičovskú lásku. O tom, aká je toto práca a ako ju ona Zuzana Ondríková získala Cenu Obce Kovačica za rok 1999 vníma, hovorí: „Všelijako bolo, aj pekne, aj menej pekne... ale predsa som z tých detí Miško bol mladučký, keď prišiel mala obrovskú radosť. Tešila som sa k nám. Neskoršie sa oženil, založil s nimi vždy, keď som ich viedla do si rodinu a zamestnal sa vo VKP školy, vydávala, ženila a vyprevá- Elán v Kovačici. Kúpil si starý dom, dzala na cestu života tak ako vlastné ktorý sme mu pomohli zrenovovať deti. Starala som sa o nich, aj kým a upraviť na bývanie. Manžel bol boli ešte malí, viedla som ich na veľmi usilovný, všetko vedel urobiť výlety, kupovala som im pekné šaty sám, takže sme mu v tej práci poa všetko, čo bolo potrebné. Ani tej máhali. V Michalovom manželstve rodinnej lásky im nikdy nechýbalo, sa narodila najprv dcérka Marka vždy som sa s manželom usilovala a o rok neskoršie svetlo sveta uzrel dať im nehu a bezpečie, aby nikdy aj syn Ivanko. Po jeho narodení sa nepocítili nedostatok pôvodnej Michal rozviedol s manželkou a keďže sa nemohol sám starať o deti, rodiny.“ Ako ste sa stali pestúnskou musel ísť do práce, rozhodla som sa s manželom pritúliť k sebe najprv mamou? „Mali sme dvoch synov – Martina Michalovu dcéru Marku a neskoršie, a Janka, keď sme sa v roku 1959 o rok, o dva, sme k sebe zobrali aj Ivanka, ktorý bol onedlho po narodení v pančevskej nemocnici odvedený do detského domova v Subotici. Predtým než sme ho zobrali do našej rodiny, chodili sme k nemu na návštevu do Subotice s našimi vnúčencami a s malou Markou, Pestúnska matka Zuzana so svojimi troma ktorá vtedy mala chovancami • ĽUDIA A UDALOSTI •

trochu viac ako dva roky. Chceli sme, aby si Marka pomaly zvykala na svojho malého bračeka Ivanka, ktorý sa po príchode k nám ukázal ako veľmi dobré, šikovné a usilovné dieťa. Okrem týchto dvoch detí k nám do rodiny pribudlo ešte jedno opustené dievčatko. Bola to Terezka, ktorú sme si prebrali z domova v Belej Crkve. Vychovávali sme ju po jej dospelosť, až kým sa nerozhodla vstúpiť do manželstva s jedným mladíkom v Kovačici. Marka sa vydala do Padiny a Ivanko už ako dospelý šiel za prácou najprv do Švédska a v súčasnosti žije a pracuje na Slovensku.“ Okrem týchto dvoch detí mali ste ešte nejaké ďalšie skúsenosti s deťmi? „V tých rokoch, keď sa Michal oženil a odsťahoval sa do svojho domu, na návrh Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici sme si zobrali vychovávať aj jedného chlapčeka Dejana z detského domova v Belehrade. On však u nás nepobudol dlho, lebo som vtedy chodila za prácou do Belehradu

kde ukryť. Neskoršie sme sa pritúlili k mojim synom v Padine. Neboli nadšení z toho, že sa starám o cudzie deti, ale keď som si ich už zobrala na starosť, tak mi srdce nedovolilo nechať ich rodičom, ktorí sa nedokázali o nich postarať. To pre mňa boli najťažšie momenty v živote, ale prekonali sme ich. Vynachádzala som sa, vždy som bola tu pre nich, ale aj oni boli dobrí, nikdy som s nimi nemala problémy. Snažila som sa zarobiť peniaze, bola som kuchárkou na rôznych oslavách v dedine, varila som deťom v detských kempoch a pod. Keď som zarobila peniažky, ihneď som deťom kúpila, čo potrebovali, aby mali všetko ako iné deti.“ V súčasnosti žijete sama? „Áno. Odvtedy, čo sa Marka vydala (2011), žijem sama. Marka mi zavolá skoro každý deň, aby sme sa porozprávali, ale občas sa počujem aj s Ivankom a Terezkou. Som rada, že sme sa v minulosti spolu s manželom postarali o tieto deti a že som ich neskoršie sama všetkých vyprevadila na cestu života tak ako vlastný rodič. Myslím si, že ma teraz Pán Boh odmeňuje za moje skutky

Janko a Martin Ondríkovci (na bicykloch) s rodičmi a Michalom Ľavrošom (s loptou) v roku 1959

a nechcela som tú prácu stratiť. Keď som ho odviedla späť do domova, tak ma silne držal za ruku, nechcel ma pustiť. Ťažké boli také chvíle nielen pre mňa, ale aj pre to dieťa, ktoré bolo žiadostivé rodičovskej lásky.“ Pamätáte si možno ešte nejaké ťažké momenty v rokoch, keď ste vychovávali opustené deti? „Najťažšie chvíle sme zažili v období bombardovania, keď manžel zomrel. Báli sme sa, nemali sme sa

tak, že mi dáva zdravie. Mám vnúčatá, pravnúčatá a prapravnúčatá, takže sa z nich všetkých veľmi, veľmi teším...“ povedala na záver Zuzana Ondríková, ktorej okrem skromnučkej penzie po manželovi zostalo aj zlaté veľké srdce plné lásky, ktorú naďalej všetkým nesebecky rozdáva. Foto: autorka a z archívu rodiny Ondríkovej

17 /4904/ 25. 4. 2020

Ľudia a udalosti S JÁNOM PAVLISOM, MAJITEĽOM PRÁČOVNE INTEGRE, Z BÁČSKEHO PETROVCA

Sledujem trendy v zahraničí Anna Horvátová

poskytovali služby, ktoré zatiaľ boli nonsens, čiže také, o ktorých nik ani nemohol predpokladať, že budú potrebné. Všímam si, že to v zahraničí veľmi dobre funguje, vidím, že je aj u nás, aj tuná v Petrovci, čoraz väčšia potreba po tom, vyhľadávané sú upratovačky, k tomu podniky si čoraz menej stíhajú poupratovať, z toho dôvodu som sa rozhodol investovať do činnosti tohto druhu, čiže popri práčovni doregistrovať aj firmu na

nané na plný úväzok. Nateraz to postačuje. I keď už záujem o tento zahraničí je rozšírený nový druh služby majú aj súkromné trend upratovania objektov, podniky, takže onedlho budem bytov, rodinných domov. musieť počet zamestnancov zvýNastali časy, keď nemáme našiť. Musím podotknúť, že nie je dostač času, žiaľ, ani pre seba, ľahko nájsť pracovnú silu, zatiaľ ani pre svojich najbližších, a nieto mám zamestnané dve osoby, ktoešte na upratovanie. Po vyčerpáré dlhé roky aj pracujú ako upratovajúcom dni, aj napriek tomu, že vačky, a tretia tiež má skúsenosti. nám prekáža nepoupratovaná Pomaly som začal vyhľadávať aj miestnosť, či nevyleštené okná, štvrtú zamestnankyňu, ale nejde nemáme jednoducho sily ešte sa to tak ľahko. pustiť aj do upratovania. Čo sa týka hygieny Preto sa čoraz viac rodín alebo širšie údržby či rozhoduje pre služby, už priedomia, alebo ktoré poskytujú takéto dvorov, sú to také podniky, úzko profiloplány do budúcna. vané na upratovanie. Zatiaľ je prioritou V Petrovci tiež zažil toto udržať alebo takýto spôsob poskytozviditeľniť tento vania služieb upratovadruh poskytovania nia. Dá sa azda aj predslužieb, čiže urobiť pokladať, kto bol ten, kroky, aby naši občakomu na um prišla aj nia sami prišli na to, takáto myšlienka, keďže že je to výhodou, či už pred takými ôsmilepšie povedané pomi rokmi smelo vkročil trebou v dnešnom do súkromnej činnosti, uponáhľanom žiotvoriac práčovňu Invote. Možno je to tegre. Spočiatku občatrochu drahšie, ako nia nedôverovali takejto keby si to sám čloslužbe, veď oprať si to vek urobil, ale keďže predsa možno aj doma, vieme, koľko máme avšak rok čo rok sa tá málo času generálčinnosť rozbiehala, aby ne na všetko, nie je sa rozšírila aj na služby to až taký cenový upratovania. Majiteľom rozdiel. Keď si to ľupodniku či poskytovadia dajú na papier, teľom týchto služieb uvidia, že sa predsa je neúnavný Petrovčan viac oplatí zavolať si Ján Pavlis, ktorý sa roztúto službu, ktorá by hodol prispieť svojou Na upratovanie treba vždy dbať, a najmä v časoch prišla poupratovať. činnosťou svojmu pro- koronavírusovej pandémie V zahraničí to veľmi strediu a nie odísť do dobre funguje, kde aj zahraničia a tam si privyrábať. upratovanie. Služby som ponúkol domácnosti takéto služby upredRozvážnym krokom bolo predsa obecným inštitúciám, resp. štát- nostňujú; napríklad v sobotu vyjotvorenie práčovne na chemické nym inštitúciám a záujem o tento dú z bytu, aby im upratali byt a tiež čistenie Integre, aby táto činnosť, druh činnosti začali prejavovať aj aby neprekážali upratovačkám pri ktorá len nadväzuje na ňu, už bola súkromné podniky, ale aj domác- upratovaní obývacieho priestoru.“ akože samozrejmá. Ľady prelo- nosti, čiže tí, ktorí nepostačujú Na otázku, aké sú ozveny mil teda v roku 2013 založením poupratovať, zavolajú nás a my zákazníkov, hovorí: práčovne. A či sa opodstatnilo poupratujeme.“ „Zatiaľ sú zákazníci spokojní. založenie práčovne, či podnik To, že je skutočne podnik Dosvedčuje to skutočnosť, že nás získava profit, najlepšie to ocení na upratovanie potrebný znova volajú a čoraz viac sa rozhomajiteľ Ján Pavlis: aj dedinskému prostrediu, dujú pre takýto druh poskytovania „Sledujem trendy v zahraničí. dosvedčuje počet zamestna- služieb. Ale tí noví sa aj informujú V uponáhľanej dobe je už potreba ných pracovníčok: o tomto, takže verím, že to zažije po tom, aby sme aj tuná na dedine „Zatiaľ mám tri osoby zamest- a občania budú bežne využívať

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tieto služby.“ Kedy ste rozšírili svoj podnik o túto činnosť? „Bolo to ešte roku 2018 v máji. Tak ako pri zakladaní práčovne, najprv som založil firmu a postupne som do toho schádzal či vkladal, rovnako som postupoval aj tentoraz. Dokupoval som si nástroje a všetky potrebné prostriedky a začal som to pomaly rozbiehať. Nedá sa to dnes registrovať a zajtra už aby to robilo. Bolo to až dva roky prípravy. Služby upratovania som začal poskytovať v polovici roku 2019.“ Proste sa nanucuje otázka, prečo nie odchod do zahraničia, ale práve zostať tu v rodisku, v čase, keď si málokto zvolí túto možnosť. „Vedel by som si aj v zahraničí predstaviť život, ale predsa si myslím, že toto prostredie nie je o nič menej vhodné na kvalitný život. Mojím cieľom je rozšíriť podnik, aby som našim ľuďom poskytol zamestnanie, a, samozrejme, dopracovať sa k tomu, aby čím menej našich ľudí odchádzalo za prácou do zahraničia.“ Spomeňte ešte, aké sú ceny služieb, a aké všetko možnosti sú. „Rôzne ceny sú v ponuke. Zákazník si môže objednať iba upratovačky, čiže pracovnú silu, je možnosť, aby okrem pracovnej sily to boli aj chemické prostriedky, ktoré používame a, samozrejme, je možnosť kompletne využiť naše upratovacie služby, tu sa rozumie aj vysávač, aj chemické prostriedky, aby sme teda poskytli všetky prístroje na upratovacie a čistiace práce a tým v úplnosti poskytli naše služby.“ Keďže ide o profesionálne poskytovanie služieb, určite dbáte aj na chemické prostriedky? „Samozrejme, že áno. Prostriedky sú zo zahraničia, z Rakúska, Nemecka a Dánska a spĺňajú najvyššie kritériá Európskej únie, máme všetky certifikáty tak na chemické prostriedky, ako i ma prístroje, ktoré poskytujeme a vlastníme. Treba, aby všetko bolo profi, a tiež je dôležité, aby bolo neškodné.“

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (14)

Rozdelenie obecnej pôdy Pripravila: Anna Horvátová Staropazovčania si tohto roku pripomenú 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety tomuto okrúhlemu výročiu tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

Ku Dňu povstania z príležitosti odhalenia pomníka Janka Čmelíka

Národný hrdina Janko Čmelík – Verný syn strany a pracujúceho ľudu Jedna z najväčších akcií, ktorú previedla pazovská chudoba, pod vedením Janka Čmelíka, bolo rozdelenie okolo 1000 kj. obecnej pôdy. Bola to pažiť, kde bohatí sedliaci napasali svoj statok a to bezplatne. Janko Čmelík začal akciu: rozdeliť zem chudobe. V tejto akcii triedny boj proti kulakom dosiahol v predvojnových rozmeroch vrchol. Ohromná väčšina pracujúcich sedliakov nadšene súhlasila s týmto. Medzitým, mačekovci – vidiac, že môžu úplne stratiť dôveru más, zapojili sa tiež do akcie. Formovaný bol výbor, v ktorom sa nachádzali medziiným Janko Čmelík, Ján Hloda a Bako ako predstavitelia Strany. Ľud veľkou väčšinou bol na strane skupiny Janka Čmelíka. Janko Čmelík pracoval rýchle o odhodlane. Cestoval do Belehradu, organizoval a súčasne vedel znemožňovať provokačné výstupy mačekovcov, ktorí mali za cieľ rozštiepiť masu. Organizované boly mnohé skupiny sympatizérov, konaly sa matičné zasadnutia, rozhaľovaly sa plány mačekovských karieristov. Na tento spôsob sa Strana absolútne ujala vedenia más a znovu sa manifestovala sila Komunistickej strany. Víťazstvo nevyostalo. Zem sa podelila. To ešte viacej pozdvihlo autoritu Janka Čmelíka. Nepriatelia sa museli potiahnúť. V srdciach pazovských chudobných sedliakov rozhorela sa nezničiteľná láska voči svojej ochrane – voči svojej Strane, ktorú predstavoval v Starej Pazove Janko Čmelík. Partajná organizácia sa úradne formovala v Starej Pazove roku 1937. Základnou a stálou úlohou bolo bojovať proti fašizmu. Janko Čmelík venoval celý svoj život, svoje dni a noci Strane. Stal sa organizátorom veľkých schopností, odhodlaným partajným • ĽUDIA A UDALOSTI •

vedúcim a bol členom Okružného komitétu Strany pre Sriem. Na zasadnutiach sa pretriasaly praktické veci, ale aj teória. Mnoho sa učilo. Na dennom poriadku bolo hlavne učenie o fašizme a postoj pred triednym nepriateľom. Teória veľmi mnoho pomohla, aby sa vedel zaujať správny vzťah v každom momente boja. Janko Čmelík úporne žiadal, aby komunisti ovládali teóriu. Vedomosti svoje komunisti prenášali na skupiny sympatizérov, na SKOJ, čo vlívalo na upevnenie celkového hnutia v Starej Pazove. Janko Čmelík vedel organizovať silnú rezervu pre Stranu. Tak napr. z jednej z tých rezerv – z organizácie družstevníkov mládeže – vyšli bojovníci ako čo boli Feldovci, Djovčoš, Havran atď. Jedna z rezerv bola aj čitáreň. Reakcia a veľká časť inteligencie skoro úplne odpadla. A stalo sa niečo zvláštneho – sedliaci spravovali čitárňou. Túto potom používali aj pre organizovanie iných – politických akcií ako čo bola pomoc Československu. * Keď sa zrútila stará Juhoslávia Janko Čmelík sa nachádzal vo vojsku v Srbsku. S ním bol spolu aj súdruh Emeš. Janko Čmelík vtedy hovoril takto: „Toto je rozklad! Zapredali nás vedúci. Potrebné je chrániť sa. Boj s nepriateľom sa nezakončil. IBA TERAZ ZAČÍNA!“ Keď sa dostal do nemeckého za-

jatia, neprestal pracovať. Stále organizoval skupiny, hovoril, vysvetľoval. Hlavná téma bola o fašizme. Janko Čmelík s partajnou horlivosťou presviedčal ľudí o tom, že aké nebezpečie znamená fašizmus, pestoval lásku voči Sovietskemu sväzu. Večer, keď sa zmrákalo, zoskupila sa skupina okolo Janka Čmelíka a „teoretická práca“ trvala až do pozdných nočných hodín. V auguste roku 1941 prišiel Janko Čmelík domov. * Janko Čmelík sa zlatými slovami zapísal do dejín národneosloboditeľského boja našich národov. Organizoval pokyny a sám pracoval vo dne a v noci. Organizoval umiestnenie,„bazíranie“ prvých povstalcov, zaobstaral geštetner, papier a začal vydávať letáky a noviny, zaobstaral zbrane atď. Mal spojenie s prvou partizánskou skupinou v okolí Starej Pazovy. Zamestnával sa i drobnou prácou medzi ľudom a ako člen OK pre Sriem, mal i väčšie, komplikované úlohy a jednako svedomite ich konal. Priprával sabotážne akcie a navštevoval iné osady, prenášal svoj duch odhodlanosti a revolučnosti. Bol vedúcim činiteľom našej Strany, Strany revolučnej, Strany, ktorá mala jasnú, správnu linaj. Strany, ktorá organizovala celonárodné povstanie, národneosloboditeľský – ľudovú revolúciu. Tej Strane slúžil verne a odhodlane bojovník a hrdina Janko Čmelík. A bojovníkom hrdinom sa mohol stať a stal sa preto, lebo slúžil Strane, ktorá je jediná vstave vychovať hrdinov a bojovníkov. * Chytili ho 16. októbra. Pokúsil sa utiecť, ale útek sa nevydaril. Sledoval žalár, mučenie. Ale Janko Čmelík mal hrdinské chovanie pred triednym nepriateľom. Nezradil Stranu. Do posledného okamihu zostal pevným, akým bol počas svojho celého života. Keď ho strieľali – v máji roku 1942 v Mitrovici – hľadel pevne do očú triednemu nepriateľovi.

Na národného hrdinu Janka Čmelíka si dodnes s úctou spomínajú Staropazovčania. Na znak úcty voči národnému hrdinovi aj tamojšia základná škola nesie meno národného hrdinu – Základná škola hrdinu Janka Čmelíka, ako i kultúrno-umelecký spolok, ktorý zastrešuje mnohé formy kultúrnej činnosti – Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka. ah

* Janko Čmelík – verný syn pracujúceho ľudu a Komunistickej strany Juhoslávie – rozhodnutím Prezídia Národného shromaždenia FĽRJ – stal sa Národným hrdinom. * Na jeho rodnom dome stojí pamätná doska a na nej slová: V tomto dome narodil sa a žil národný hrdina JANKO ČMELÍK, člen Okružného komitétu KS Srbska za Sriem a ako prvobojovník dal svoj život za stranu a ľud. Strieľaný bol 12. mája roku 1942 v Sriemskej Mitrovici. Túto pamätnú dosku dvíha Okresný komitét KS Srbska – Stará Pazova. * Stará Pazova. Neďaleko od železničnej stanice dvíhajú sa družstevné budovy. Všade okolo plodné družstevné polia. Život rastie – život družstevný, život socialistický. Rastie, vyvíja sa socializmus u nás. Strana – naša Strana to vedie a organizuje. Pod jej vedením rastie u nás socializmus. Pod jej vedením pracujúci ľudia bojujú za socialistický život, ako čo pod jej vedením bojovali proti fašizmu. A Janko Čmelík – nezomrel. Janko Čmelík má svojho nástupcu –sedliacke pracovné družstvo „Janko Čmelík“ – tisíce družstiev v Juhoslávii, celý náš socialistický život. V práci našich prvobojovníkov, v boji pokračujú prvobojovníci socialistickej výstavby. Takto rastie socialistická Juhoslávia a to nemôže poprieť tisíce klebiet a lží, ktoré vyvierajú z kontrarevolučného chápania našej skutočnosti, z revízie marxizmu a leninizmu. Naša Strana ožiarená je svetlom marxistickej čistoty, svetlom hrdinského boja za správnu vec v záujme víťazstva socializmu na celom svete. Ohavné a špinavé útoky na našu Stranu urážajú našu minulosť a prítomnosť, urážajú padlé obete a hrdinské pracovné úsilia miliónov pracujúcich socialistickej Juhoslávie. NIE – slávna a hrdinská bola a je cesta našej Strany, tú cestu a linaj nikto nemôže zašpiniť. Tá cesta označená je tisícami obetí, tisícami padlých hrdinov. Medzi týchto patrí aj národný hrdina Janko Čmelík, ktorý nesie v sebe slávu, veľkosť a hrdinstvo Komunistickej strany Juhoslávie. T. K. Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol ev Hlase ľudu vo štvrtok 7. júla 1949, R. VI – č. 51 (500).

17 /4904/ 25. 4. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Rozkvitnutá jar Sára Chrťanová, 5. 2, ovíta Štúra, Kysáč Ľud ZŠ

úcou pestrou perinkou natkanou Na stromoch rozkvitli kvety. Tie sú posypané voňaj ná vôňa nás nutkajú zasnívať z množstva lupeňov. Krása pre oči a nádherná omam a ako nás jej zmeny vedia ečná jedin a a ponoriť sa do jarného čara. Aká je tá prírod rozkvitnutá krása nám jarná né, smut o všetk byť zdá potešiť. Aj vtedy, keď sa nám a zabúdame na to, čo nás trápi. ihneď napraví náladu. Užívame si pestrú voňavú jar a z Pivnice. Vďaka ich prácam a Krásu jari si povšimli aj kamaráti z Petrovca, Kysáč jari. j itnute môžeme aj v Kútiku pocítiť kúsok rozkv Katuša

Zakvitnutá jabloň my začínajú Na jar sa príroda prebúdza. Všetko sa zelená a stro kvitnúť. kvetmi, ktoré Zakvitnutá jabloň je krásna. Kvitne bielo-ružovými a kvitnúť Začín ý. hned eň a km ý guľat pekne voňajú. Tvar koruny je na plod. Je mení pne postu kvet jej sa keď ň, týžde začiatkom apríla asi e. to pre mnohé deti, ako aj pre mňa obľúbené ovoci ju budeme K jabloni a k prírode sa máme zachovávať tak, že chránime ň Jablo i. robam a cho ami chrániť pred rôznymi škodc ím. ádzan a ohr ím ovan postrekovaním, zadym vec Lea Šimová, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petro

Laura Pustinjaková, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Jabloň v kvete

Soňa Pustinjaková, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Na jar sa príroda zobúdza. Tráva, kvety a stromy kvitnú. Zakvitnutá jabloň má drobné, biele kvety a zelené listy. Kvety jablone sú bielo-ružové s piatimi lupienkami. Jabloň kvitne začiatkom apríla a kvety kvitnú asi dva týždne. Jej kvet sa postupne mení na plod, t. j. na malé jablko. K prírode sa správame Klaudia Kunčáková, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica starostlivo a s veľa lásky. Pred škodcami a nepriateľmi jabloň chránime striekaním a bielením vápnom. To robíme preto, aby rastlina bola zdravá a aby zachovala plod. Emília Tárnociová, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec Natália Belániová, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske

Ročník XLVIII 25. 4. 2020

rozhľady

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Číslo 8/ 2007

Z PRODUKČNEJ BURZY

Výrazne znížený obrat

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade bol v dňoch od 13. 4. do 16. 4. zaznamenaný výrazne nižší finančný aj tovarový obrat. Dôvodom bolo skrátenie pracovného týždňa medzi dvoma Veľkými nocami. Ceny všetkých komodít na zahraničných trhoch klesli v súvislosti so zložitou situáciou ekonomických ukazovateľov, ktorá je dôsledkom zdravotnej krízy a obmedzenia pohybu polovice svetovej populácie. V uvedenom období sa celkovo prostredníctvom novosadskej Produkčnej burzy obchodovalo s 550 tonami tovaru. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom Ľubica Sýkorová sa objemový obrat znížil o 77,08 % a finančný o 76,23 %. Výsev kukurice, slnečnice a sóje už prebieha a podľa odborníkov jarná sejba tento rok bude S kukuricou sa obchodovala vo veľmi jednou z najrýchlejších. K tomu určite prispela epidémia COVID-19 a mimoriadna situácia v úzkom cenovom rozpätí od 16,00 do krajine, keďže niektorí poľnohospodári vyšli do polí už koncom marca s úmyslom ukončiť ju 16,10 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 16,05 din./kg bez DPH (17,66 din./ čo najskôr. kg vrátane DPH), čo je nárast o 1,51 % v porovnaní s predchádzajúcim estovatelia už koncom apríla, bude zasiate v optimál- neskoré hybridy z FAO skupiny týždňom. marca boli pripravení na nom termíne. Pestovatelia, ktorí 300 aj 650. Ako sme už spomeV uvedenom období nebol jarnú sejbu, no počasie kukuricu budú siať až v máji, by nuli, tí, ktorí budú siať v máji, by dopyt po pšenici, ktorá bola nebolo vhodné na vstup na polia. mali použiť skoršie hybridy z si mali vybrať skoré hybridy zo v ponuke za 20,00 din./kg a Dôvodom bolo chladné obdobie FAO skupiny 350 a 450, pretože skupiny FAO 350 a 450, pretože kvalitnejšia za 20,50 din./kg koncom marca a začiatkom aprí- sa rastliny rýchlejšie dostanú do tieto hybridy pružnejšie reagujú (ceny bez DPH), a ani po sóji la. Jarné práce sa intenzívnejšie generatívnej fázy. Najväčším na termín sejby a rýchlejšie za cenu 42,00 din./kg bez kuzačali v prvej dekáde apríla. Podľa problémom môžu byť hybridy vstupujú do generatívnej fázy. DPH. Až koncom týždňa slov riaditeľa podniku Žita Srbije dlhej vegetácie. Podľa našich Väčšina hybridov s dlhou ve- kuribol realizovaný obchod koncom minulého týždňa kuku- odborníkov z novosadského getáciou, ako je skupina FAO 600 ce, taso sójou za 41,70 din./ rica bola zasiata na viac ako 60 % inštitútu sejbou kukurice po 10. a 650, kvitne v polovici júla, keď kže sa kg (45,87 s DPH), čo z plánovaných milión hektárov. máji sa výrazne znižujú výnosy. obyčajne máme najvyššie teploty očakáva, je pri porovnaní s Slnečnica bola zasiata približne Po tomto dátume straty môžu a najnižšiu vlhkosť vzduchu. že aj plánopredchádzajúna polovici z plánovaných 220 predstavovať aj do 90 kg za deň, To sú podmienky, ktoré nie sú vané plochy cim týždňom 000 hektárov ornej pôdy. Naj- čo znamená, že pri sejbe 20. mája vôbec vhodné na oplodnenie a pod kukuricou o 4,25 % budú zasiate do menej je zatiaľ zasiatej sóje, z môžu byť straty z oneskorenej na začiatok nalievania zŕn. viac. Ak sú odhady meteorológov konca tohto mesiaočakávaných 240 000 hektárov sejby až jedna tona po hektári. ○ Na sejbu kukurice do konca pravdivé, do konca apríla by mali ca. ○ je asi na 30 až 40 %. Všetko, čo sa zaseje počas apríla sa môžu použiť aj skoré, aj byť vhodné podmienky na sejbu

Jarná sejba kukurice na milión hektárov

Z obsahu Chrastavitosť zhoršuje kvalitu plodov s.2

Invázna iva voškovníkovitá na našich poliach

Do vášho receptára s. 3

s. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA JABLONÍ JE NUTNÁ POČAS CELEJ VEGETÁCIE

Chrastovitosť zhoršuje kvalitu plodov je nemožné nálet odpozorovať, preto musíme v tomto období postrekovať preventívne. Všeobecne, najvhodnejší termín postreku je v obĽubica Sýkorová dobí fenologickej fázy „myšie uško Najvýznamnejšou chorobou jabloní je chrastovitosť jabloňová – ružový puk“, následne vo fenofáze (Venturia inaequalis). Chorobe vyhovujú predovšetkým vlhké a teplé „zelený puk“, ďalší postrek vo fenopodmienky, pri ktorých nastáva šírenie askospór. Pri ochrane proti fáze „začiatok kvitnutia“ a posledný chrastovitosti je najdôležitejšie zachytenie prvého náletu askospór, postrek v štádiu „koniec kvitnutia“. Je to teda 4 – 5 postrekov. V závisčo býva v závislosti od lokality obyčajne v apríli, prípadne v máji. losti od teploty je interval medzi týreventívna ochrana promito postreti chrastovitosti je založená kmi 7 až 14 najmä na pestovaní rezistentdní. Ďalšie poných odrôd. Dôležitý je správny streky by teorez, ktorý vytvára prevzdušnenú reticky stačilo korunu, prebierka plodov, odstrarobiť pri splňovanie infikovaného opadnuténení podmieho lístia a plodov. Podobne ako nok na šírenie pri niektorých iných ochoreniach askospór, čo nie je vhodné prehnojovanie dubýva vo vlhsíkom a naopak, vyššie dávky draskom a teplom líka môžu zlepšiť pevnosť bunkoobdobí. vých stien a zvýšiť odolnosť proti Chrastovitosť dokáže spôsobiť výrazné Prípravkov infekcii. Pri silnom výskyte ochore- kvantitatívne a predovšetkým kvalitatívne škody určených pronia je možná aplikácia fungicídov, ti chrastovitosa to buď preventívne, alebo kura- kov podľa signalizácie na základe ti je veľmi veľa. Na domácom trhu tívne. Preventívne ošetrenia sa vy- priebehu počasia. sa od roku 2014 nachádza systékonávajú kontaktnými prípravkaAk zachytíme postrekom prvý mový fungicíd pod názvom Luna mi v intervaloch 7 až 14 dní. Kura- nálet, je pravdepodobné, že na- Experience. Patrí medzi fungicídy tívny spôsob ochrany je založený padnutie chrastovitosťou je na 70 novšej generácie. Má dve účinné na aplikácii systémových príprav- – 80 % zvládnuté. Samozrejme, že látky: fluropyram (200 g/l) a tebu-

konazol SC 400 (200 g/l), ktoré ničia problematické choroby v ovocinárstve, vinohradníctve a zeleninárstve. Luna Experience pôsobí na veľký počet chorôb listov a plodov, ako je chrastovitosť, múčnatka (srb. pepelnica), Botrytis (pleseň), Sclerotinia (biela hniloba), Monilia (monilióza) a iné. Spomenutý fungicíd nechráni rastlinu iba počas vegetácie, ale chráni plody aj po zbere počas skladovania. Výborné výsledky boli dosiahnuté: – pri ochrane jabĺk proti chrastovitosti a múčnatke v množstve 0,75 l/ha pri použití 1 000 litrov vody. Môže sa aplikovať od začiatku kvitnutia až po dozrievanie plodov. – pri ochrane viniča proti múčnatke v množstve 0,3 – 0,4 l/ha pri použití 600 – 1 000 litrov vody. Aplikovať sa môže počas celej vegetácie, od začiatku rastu listov až po dozrievanie bobúľ. – pri ochrane kôstkovín, najmä višní, proti monilióze v množstve 0,5 – 0,6 l/ha pri použití 1 000 litrov vody. Aplikuje sa počas kvitnutia. Ochranná lehota (srb. karenca) pri použití spomínaného fungicídu je pri jabloniach a viniči 14 dní a pri višniach 7 dní. 

NOVÉ OCHORENIE BROSKÝŇ UŽ AJ V SRBSKU

Odkiaľ k nám prišla Monilinia fructicola?

Ľ. Sýkorová

Huba Monilinia fructicola je ďalším patogénom rodu Monilinia spp. okrem u nás známych „domácich“ druhov Monilia laxa a Monilia fructigena. Pochádza z amerického kontinentu (Severná a Južná Amerika) a Oceánie (Austrália a Nový Zéland), odkiaľ sa dovozom ovocia dostala do Európy začiatkom 21. storočia.

ajprv bola objavená a označená vo Francúzsku (2002), Švajčiarsku (2006), Španielsku (2009), v Maďarsku (2009), Taliansku (2009). Od roku 2001 je zaradená na európsky zoznam karanténnych škodlivých organizmov (EPPO). Existujú dve základné charakteristiky, ktoré odlišujú hubu M. fructicola od spomenutých dvoch druhov. Prvá charakteristika sa odráža v jej agresivite. V laboratórnych podmienkach pri rovnakej teplote, vlhkosti, rovnakom agare, na ktorom sa pestovala, bolo dokázané, že M. fructicola rozvíja oveľa bujnejšie,

hustejšie a dvakrát rýchlejšie mycélium. V ovocnom sade za optimálnych podmienok vývoja to môže spôsobiť úplné zhnitie plodov za jeden až dva dni. Prvé infekcie, ktoré predstavujú slabé infekcie, môžu vzniknúť už po dvoch hodinách zvlhčovania pri teplotách nad 15 °C. Najsilnejšie infekcie sa vyskytujú po dĺžke zvlhčovania najmenej 5 hodín pri vyšších teplotách ako 20 °C. Odborníci upozorňujú, že v agroekologických podmienkach Srbska má tento patogén vhodné podmienky na rozvoj takmer od začiatku vegetácie až do zberu

plodov, čo znamená, že patogén je ešte nebezpečnejší a problematika ochrany plodov broskýň, nektáriniek a marhúľ je ešte zložitejšia. Hlavnými hostiteľskými rastlinami M. fructicola sú druhy z čeľade ružovitých (Rosaceae), najmä broskyne a ďalšie druhy rodu Prunus, ale aj hruška, jabloň, dulovec a iné. Patogén spôsobuje aj poškodenie kvetov, letorastov a vetvičiek, kde spôsobuje moníliovú spálu. Infikované kvety hnednú, vädnú a v konečnej fáze odumierajú. Na napadnutých vetvičkách sa tvoria oválne lézie, vetvičky nad miestom infekcie hnednú a odumierajú. Dochádza k negatívnemu ovplyvneniu rastu, plodnosti a vitality stromov. Spóry patogéna sa môžu šíriť vetrom, vodou a hmyzom. K infekciám dochádza najmä po poranení (napr. fyziologické

popraskanie plodu, krúpy, osy, obaľovače, piliarky a iné). Ochrana proti hube M. fructicola (rovnako aj proti príbuzným druhom) môže byť chemická alebo biologická. Chemická ochrana využíva látky ako je napr. kombinácia boscalidu + pyraclostrobínu, fludioxonilu + cyprodinilu a čistý fludioxonil. Postrek však môže viesť k rezistencii huby proti fungicídu. V niektorých krajinách je povolená biologická ochrana založená na použití baktérie Bacillus subtilis. Dôležité sú preventívne opatrenia, ako odstraňovanie napadnutých plodov na konároch i na zemi, odstránenie napadnutých konárov. Rez je najvhodnejšie urobiť 10 – 20 cm pod napadnutím. Po reze je dôležité ošetrenie rezných rán, aby sa zabránilo sekundárnemu napadnutiu inými patogénmi. Použité náradie je potrebné dezinfikovať. 

17 /4904/ 25. 4. 2020

BOJ PROTI BURINÁM

Invázna iva voškovníkovitá na našich poliach Ľubica Sýkorová Buriny sú divorastúce druhy rastlín, ktoré sa vyskytujú v spoločenstve s kultúrnymi plodinami, pričom ich svojou silnou konkurenčnou schopnosťou potláčajú a obmedzujú v raste, znižujú úrody a kvalitu produkcie. Burinami môžu byť aj pestované plodiny (napr. slnečnica ročná), keď sa po menej kvalitnom zbere následne vytvoria vhodné podmienky na ich rast, čím nepriaznivo ovplyvňujú vývin novovysiatej plodiny. ŠKODLIVOSŤ BURÍN Priama škodlivosť je v tom, že vytvárajú veľmi silné konkurenčné prostredie pre kultúrne plodiny. Svojím bohatým koreňovým systémom odčerpávajú vodu v pôde, v dôsledku čoho kultúrne plodiny trpia stresovými situáciami spôsobenými deficitom vody. S vodou úzko súvisí aj prítomnosť živín, ktoré sa v nej nachádzajú. Buriny veľmi intenzívne odčerpávajú aj živiny. Nepriama škodlivosť burín spočíva v tom, že sťažujú efektívnosť zásahov do pôdy. Buriny rastú aj v nevegetačnom období medzi dvoma hlavnými plodinami. Ak chceme pôdu kvalitne pripraviť pre kultúrnu plodinu a odstrániť konkurenciu, musíme použiť mechanické náradia na obrábanie pôdy. Tým buriny finančne i energeticky zaťažujú efektívnosť produkcie kultúrnych plodín. Ďalší problém je, že veľká skupina burín prerastá kultúrne plodiny svojou výškou, napr. iva voškovníkovitá, bodliak ovisnutý, pichliač roľný, ovos hluchý a iné, a zatieňujú a ochladzujú pôdu. Mnohé buriny sú jedovaté pre človeka a zvieratá – durman obyčajný, ľuľok čierny, maky, ostrôžka poľná; niektoré spôsobujú peľové alergie – ambrózia palinolistá, boľševník obrovský, mliečnik. Burinové spoločenstvá musíme dostať z porastov takým spôsobom, aby sme neznížili kvalitu kultúrnych plodín. Regulácia burín musí byť komplexná. Netreba hneď aplikovať chemické postreky, ktoré zaťažujú vodu, pôdu a mikroorganizmy v nej. Najskôr treba siahnuť po mechanických spôsoboch regulácie burín.

Rozumným systémom striedania plodín môžeme dosiahnuť vysoký efekt. Podmietka po zbere hlavných

plodín je tiež užitočným a relatívne lacným nástrojom v porovnaní s chemickými prostriedkami. V širokosiatych plodinách v priebehu vegetácie môžeme dosiahnuť efektívnu reguláciu burín plečkovaním. V hustosiatych plodinách zase bránením sieťovými, resp. ľahkými klincovými bránami. Poľnohospodári by mali robiť len cielenú chemickú aplikáciu na základe prítomnosti prevládajúcich druhov burín a ich početnosti. INVÁZNE DRUHY Invázne druhy reprezentujú akúsi „škodlivú“ podskupinu tzv. exotických, cudzích, nepôvodných alebo introdukovaných druhov, ktoré v súčasnosti reprezentujú jednu z najvýznamnejších výziev na poli ochrany životného prostredia. Dostali sa k nám najmä v posledných rokoch a spôsobil to narastajúci obchod s poľnohospodárskymi

komoditami. Invázne buriny sa prispôsobili našim podmienkam a z materských rastlín sa vetrom, vodou, zvieratami a človekom rozšírili do okolia. Bez intervencie človeka majú schopnosť vytvoriť na novej lokalite životaschopnú populáciu. Svojou prítomnosťou však spôsobujú ekonomické straty, môžu mať negatívny dosah na stav životného prostredia alebo zdravotný stav obyvateľstva. Mnohé

z druhov týchto burín, napr. iva voškovníkovitá, ambrózia palinolistá a trojzárezová, podslnečník Theofrastov, mohár Faberov, cirok alepský a iné, patria do kategórie tzv. regulovaných nekaranténnych škodlivých organizmov. Dôležitá je informovanosť o týchto rastlinách, zhodnotenie ich vplyvu na životné prostredie a použitie všetkých dostupných spôsobov na zabránenie ich šírenia. Majitelia pozemkov, na ktorých sa takéto buriny vyskytujú, sú povinní robiť mechanické, chemické i kombinované zásahy na ich reguláciu. Každý z nás môže prispieť k obmedzeniu šírenia nežiaducich druhov burín a prispieť tak zároveň k ochrane pôvodnej biodiverzity. Odborníci odporúčajú obmedziť alebo likvidovať výskyt inváznych druhov najmä ručným vytrhávaním alebo kosením pred obdobím kvitnutia. Pri masovom výskyte treba

použiť vhodné herbicídy. IVA VOŠKOVNÍKOVITÁ V Srbsku sa za posledných pätnásť rokov nebezpečne rozšírili najmä tri druhy burín: glejovka americká – srb. cigansko perje – divlji duvan (Asclepias syriaca), iva voškovníkovitá – srb. obična iva (Iva xanthifolia) a ambrózia obrovská – srb. džinovska ambrosia (Ambrosia trifida). Azda najznámejšou burinou je už spomenutá iva voškovníkovitá – Iva xanthiifolia Nutt. z čeľade astrovitých, ktorá sa vyskytuje najmä vo Vojvodine. Veľmi intenzívne sa šíri po Európe, najmä v Chorvátsku, v Republike Srbskej, v Maďarsku a Rumunsku. Na miestach hromadného výskytu je vysoko obávanou burinou. Vyznačuje sa ohromnou konkurenčnou schopnosťou, ktorou prekonáva množstvo plodín i burinných druhov. Pochádza zo západného pobrežia Severnej Ameriky. Preferuje teplý až mierne teplý región a živinami i organickou hmotou dobre zásobené pôdy. Je to jednoročná sivozelená rastlina s priamou, jednoduchou alebo rozkonárenou byľou. Obyčajne dosiahne výšku do 1,5 m, no môže dorásť až do troch – štyroch metrov. Na jedinej rastline môže dozrieť až viac ako stotisíc drobných a tvrdých nažiek. Nažky klíčia a klíčence vzchádzajú od polovice marca do júna, pri minimálnej teplote 6 – 10 °C. Vďaka tomu je zaraďovaná ku skupine skorých jarných burín. Druhy tejto skupiny ukončujú svoj vývin dozretím semien už začiatkom či najneskôr do polovice leta a ich výskyt je typický napr. v jarných obilninách. K hromadnému klíčeniu a vzchádzaniu dochádza o čosi neskôr, najmä v apríli. Podobne, zvyčajne neskôr, dozrievajú i nažky, a to koncom leta až začiatkom jesene. Iva voškovníkovitá sa vyskytuje hlavne v cukrovej repe, kukurici, sóji a slnečnici. U citlivých ľudí môže kontakt s listami spôsobovať zápaly kože. Je to tiež známy peľový alergén. 

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana záhradníckych rastlín koncom apríla a začiatkom mája Ing. Ján Tancik, PhD. V druhej polovici apríla a tiež začiatkom mája sa vykonávajú dôležité ochranné opatrenia: robíme preventívne postreky proti chorobám niektorých ovocných stromov. Netreba zabúdať ani na ochranu zeleniny. V druhej polovici apríla začína lietať mínerka pórová, pred ktorou treba ochrániť cibuľu, a začína škodiť aj najvýznamnejší škodca zemiakov – pásavka zemiaková. CHRASTOVITOSŤ JABLONE Chrastovitosť je najčastejšia a veľmi nebezpečná choroba jadrovín, ktorej pôvodca je huba Venturia inaequalis. Zvlášť sú nebezpečné skoré jarné infekcie, v období pred kvetom až krátko po odkvitnutí, keď môže dôjsť k opadnutiu kvetov a malých plodov. Neskoršie napadnutia spôsobujú hnedočierne škvrny na plodoch a deformácie plodov. Na listoch spôsobuje hnedočierne škvrny (chrasty), ktoré môžu splývať a stred vypadávať. Listy vädnú, usychajú a opadávajú. OCHRANA Medzi nepriame preventívne opatrenia, ktoré obmedzujú šírenie choroby, patrí odstraňovanie odpadnutého lístia. Základom úspešnej ochrany je zvládnuť primárne infekcie, ktoré sú od apríla až do začiatku júna. Ochranu môžeme robiť kuratívnymi alebo

Múčnatka jabloňová

preventívnymi fungicídmi, alebo aj kombináciou týchto dvoch. Prvé preventívne ošetrenie proti chrastovitosti robíme vo fáze rašenia kvetných púčikov. MÚČNATKA JABLOŇOVÁ Pôvodcom je huba Podosphaera leucotricha. Prvé symptómy sa objavujú krátko po vypučaní. Listy majú na oboch stranách múčnatý povlak, sú deformované a stáčajú sa smerom hore, neskôr vädnú a zasychajú. Napadnuté letorasty majú krátke internódiá a ich farba je belavá až striebristá, postupne uschýnajú. Mladé napadnuté plody opadávajú. Na šírenie múčnatky priaznivo vplýva teplé a suché počasie na jar. OCHRANA Mechanicky treba odstrániť napadnuté listové ružice alebo výhonky. Priame ochranné opatrenia robíme na náchylných odrodách. Prvé ošetrenie proti múčnatke sa robí pred kvitnutím, druhé hneď po odkvitnutí. Ďalšie postreky robíme, keď vládne priaznivé počasie pre šírenie choroby, a to je sucho a teplo. Využívame prípravky na báze síry. PLSTNATOSŤ – ERINÓZA Toto ochorenie zapríčiňuje roztoč vlnovník viničový – Colomerus vitis. Vyciciava šťavy zo spodnej strany listu, čo sa prejavuje vytváraním plsti bielej farby, neskoršie béžovej až hnedej farby. Na vrchnej strane listov sa obyčajne nachádzajú vypukliny rôznej veľkosti zelenej alebo červenej farby. Priama ochrana obyčajne nie je nutná. Regulácia dravými roztočmi je účinná. Ak

ste aplikovali dravého roztoča téciách sa na jar počas dažďov Typhlodromus pyri, nepotrebujete uvoľňujú askospóry, ktoré spôsorobiť ďalšiu ochranu. bujú primárnu infekciu. Príznaky KUČERAVENIE LISTOV – AKA- tejto infekcie sú tiež nenápadné, RINÓZA obyčajne ich nezbadáme. Kučeravenie zapríčiňuje roztoč Skorým postrekom sa snažíme hálkovec viničový – Calepitri- likvidovať alebo podstatne obmemerus vitis. Škodí vyciciavaním dziť túto prvotnú infekciu, ktorá štiav a intoxikáciou pletív rastlín by sa mohla pri vhodnom počasí toxickými slinami. Na jar napad- vyvinúť v rozsahu, ktorý sa neskôr nuté púčky pomalšie rašia, listy sú dá iba veľmi ťažko zastaviť. Proti menšie a skučeravené. Pri silnom múčnatke viniča sa dá úspešne napadnutí sa rašiace listy sušia. bojovať len preventívnymi poTypickým symptómom sú svetlé strekmi. Za bežného priebehu škvrny na listoch veľkosti 1 – 5 počasia urobíme prvý postrek mm, viditeľné len proti svetlu. Listy krátko pred kvitnutím, druhý sa počas rastu deformujú, kučeravejú a nakoniec následkom rastu aj trhajú. Tento symptóm sa nazýva kučeravosť listov – akarinóza. Napadnuté letorasty sú zakrpatené, vytvárajú krátke internódiá, typicky cik-cakovito lomené, ktoré často vyschnú. Ak sa neaplikovali dravé roztoče, robí sa ochrana na jar na začiatku rašenia použitím akaricídov. VINIČ – MÚČNATKA Pôvodca choroby múčnatky viniča huba Uncinula necator napáda všetky zelené časti rastliny – listy, súkvetia, letorasty a predovšetkým nezrelé hrozno. Patogén prezimuje ako mycélium pod šupinami očiek, alebo vo forme kleistotécií. Z mycélia dochádza k infekciám skoro na jar, prípadne v máji, ale príznaky sú ťažko viditeľné – objavujú sa oveľa neskoršie až v júni, niekedy až Plstnatosť – erinózu zapríčiňuje roztoč v auguste. V kleisto- vlnovník viničový

17 /4904/ 25. 4. 2020

25. 4. – 1.5. 2020

POČASIE

ihneď po odkvitnutí a tretí 10 až 14 dní po odkvitnutí. V prípade dlhotrvajúceho suchého počasia v máji by sme mali prvý postrek urobiť v poslednej dekáde mája. Pri ohrození múčnatkou môžeme použiť sírne prípravky (Thiovit JET) alebo ich kombinácie s inými prípravkami, ktoré sú účinné aj proti múčnatke. Sírne prípravky pod 15 °C majú nižšiu účinnosť a nad 25 °C sú fytotoxické. Ohrozené porasty ošetrujeme 2-krát pred kvetom. Vhodné je použitie BorOilu, ktorý má efekt aj ako zmáčadlo. PLESEŇ VINIČOVÁ – PERONOSPÓRA VINIČA Pleseň je významné hubové ochorenie viniča, ktorého pôvodcom je huba Plasmopara viticola. Nebezpečný je najmä skorý výskyt, keď prichádza k napadnutiu súkvetí a mladého hrozna. Patogén prezimuje oospórami, tvoriacimi sa koncom leta v napadnutých listoch. Oospóry sú schopné klíčiť už skoro na jar. Chorobe vyhovuje vlhké, daždivé a teplejšie počasie. Už od začiatku mája môže byť ohrozenie skorým nástupom peronospóry na niektorých lokalitách, ktoré sa vyznačujú nadmernými zrážkami. Všetky preventívne opatrenia, ktoré zaisťujú vzdušnosť porastu a tak redukujú vhodnosť podmienok pre šírenie choroby, sú účinné v regulácii ochorenia. Pri priamej ochrane dôležité je stanovenie prvého termínu ošetrenia, ale aj stanovenie potreby ďalších opatrení. Pred kvitnutím sa ošetruje, ak vládnu priaznivé podmienky na šírenie choroby. Ochrana viniča sa môže začať preventívnymi postrekmi s meďnatými prípravkami na základe signalizácie už pri dĺžke letorastov 20 – 25 cm. Ošetrenie sa opakuje v závislosti od vývoja infekcie v 7- – 14-dňových intervaloch. MÍNERKA PÓROVÁ – NAPOMYZA GYMNOSTOMA Je malá muška, má dve generácie ročne, jarnú a jesennú. Na

jar začínajú vyletovať dospelé jedince – muchy už začiatkom apríla. Ich výskyt ľahko zistíme podľa drobných belavých škvŕn usporiadaných v rade na listoch. Tieto škvrny spôsobujú samičky kladielkom a následne sa živia šťavou, ktorá vyteká z poškodených pletív. Škodia larvy, ktoré mínujú cibuľové listy, listy sa deformujú a rastlina zaostáva v raste. Najväčšia škodlivosť je na jar na mladých rastlinách cibule, ktoré pri väčšom napadnutí vyschnú. OCHRANA Ochrana cibuľovín proti mínerke pórovej by mala spočívať v prvom rade v nechemických metódach ochrany, ktoré zahŕňajú agrotechnické a mechanické opatrenia. Odporúča sa zmena miesta pestovania cibuľovín (osevný postup), obrábanie pôdy hneď po zbere cibuľovín, počas vegetácie ničenie napadnutých rastlín – negatívny výber, pri zbere zrelých cibuľovín stŕhanie a ničenie obalových šupín s larvami a kuklami. Účinným opatrením je zakryť sieťami alebo netkanou textíliou porast pred náletom múch. Porast sa dá ochrániť aj použitím žltých lepových dosiek, ktoré umiestnime do porastu v čase náletu imág prvej generácie. Postrek robíme insekticídmi na báze deltametrinu (Decis). ZEMIAKY – PÁSAVKA ZEMIAKOVÁ Pásavka zemiaková Leptinotarsa decemlineata je v podmienkach Slovenska najvýznamnejší škodca zemiakov, pretože sa pravidelne každý rok vyskytuje na všetkých lokalitách v počte nad prahom škodlivosti. Ak sa nerobí správna ochrana, škody môžu byť veľmi veľké. Pásavka zemiaková prezimuje v štádiu imága v pôde. Na jar sa začínajú objavovať imága v čase, keď kvitne púpava. U nás je to v prvej polovici mája a závisí to od poveternostných podmienok a najmä teploty. Po prezimovaní

Larvy pásavky zemiakovej

imága prijímajú potravu a o 6 – 12 dní po opustení pôdy začína párenie. V závislosti od teploty larvy sa liahnu za 5 až 16 dní. Najväčšiu škodu na rastlinách

na malých plochách opakovaným zberom. Z agrotechnických metód má význam správny osevný postup a priestorová izolácia nových plôch zemiakov od minuloročných. Podobné straty na úrode sa dajú eliminovať aj skorším termínom sejby, najlepšie naklíčeného sadiva. CHEMICKÁ OCHRANA Pri správne načasovanom postreku je postačujúca jedna aplikácia insekticídov. Termín aplikácie je v období maximálneho liahnutia lariev, keď prvé vyliahnuté larvy dosiahnu 2. a 3. instar. Pri novom ohrození postrek treba zopakovať. Chemickú ochranu obyčajne nerobíme proti prezimujúcim dospelcom. Využívajú sa insekticídy zo skupiny pyretroidov a neonicotinoidov. Následkom intenzívneho používania chemických insekticídov pásavka zemiaková vyvinula rezistenciu proti väčšine z nich z rôznych skupín v rôznych pestovateľských regiónoch. Aby sa spomalil proces

Dospelý chrobák pásavky zemiakovej

zemiaka zapríčiňujú larvy tretieho a štvrtého instaru a imága. OCHRANA Regulácia pásavky zemiakovej sa vykonáva mechanickými, agrotechnickými, biologickými a chemickými opatreniami. Mechanické opatrenia sa využívajú

vytvárania rezistencie pásavky zemiakovej, treba striedať použité insekticídy bez ohľadu na to, že boli účinné. Z biologických metód ochrany sa používajú prípravky na báze azadirechtinu (prípravok Neem Azal T/S) a spinosatu (SpinTor).

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

23˚ | 8˚

25˚ | 10˚

24˚| 10˚

24˚ | 6˚

26˚ | 7˚

23˚ | 8˚

22˚ | 8˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Začala sezóna vysádzania kvetov Ľubica Sýkorová

sa menej zahrievajú a vyparujú menej vody. Na prežitie dlhého sucha sú najlepšie prispôsobené sukulenty, napr. agáva alebo rozslnko alebo väčšinu dňa budú v chodníky. Surfínie musíme zase tieni. Treba myslieť aj na veľkosť chrániť pred vetrom. Niektoré rasnádob a črepníkov. Rastliny v tliny aj napriek tomu, že majú rady menších črepníkoch treba polievať slnko, potrebujú ochranu pred častejšie ako vo veľkých nádobách. poludňajšou páľavou. Sú to hlavne Plastové nádoby udržujú vlahu kvety s mäkkými listami, ktoré dlhšie ako keramické črepníky. rýchlo strácajú veľké množstvo Pozor – pri slnečnom počasí, pri vody a vädnú. Tu patrí durman, slez či podslnečník. Na východnú stranu umiestňujeme rastliny, ktoré si nevyžadujú veľké množstvo svetla. Tu patria fuksie, hortenzie, begónie, plamienky či netýkavky. Plamienok musí mať korene v tieni, hortenzia si vyžaduje kyslý substrát, fuksie budú kvitnúť po celé leto, ale musíme odstraňovať odkvitnuté kvety. Begónie počas kvitnutia polievame opatrne. Západná orientácia vyhovuje rastlinám s pestrofarebnými listami. S menším množstvom svetla sa uspokoja aj ovisnuté muškáty a väčšina tráv, no obyčajné muškáty, aby bohato kvitli, potrebujú dostatok svetla. Severozápadné alebo severovýchodné strany môžu tiež hýriť pestrosťou Plamienok musí mať korene v tieni kvetov. Tu sa veľmi dobre darí brečtanu, vavrínovcu, suchom vzduchu alebo pri vetre kaméliám, zimozeleni menšej, budú rastliny potrebovať oveľa papradiam, funkiám, netýkavkám viac vody ako pri vlhkom, dusnom či krušpánu. Azalky polievame počasí, alebo ak sú umiestnené vodou bez obsahu vápnika, nena chránenom mieste. týkavky nesmú nikdy preschnúť, Väčšine letničiek a v lete kvit- rododendrony sivyžadujú kyslý núcim rastlinám sa najlepšie darí substrát. na plnom slnku. Ideálny je balkón VIAC DRUHOV DO JEDNÉHO alebo terasa smerujúca na juh, ČREPNÍKA kam slnečné lúče dopadajú po Trendom v poslednom období celý deň. Na týchto miestach pes- sú zmiešané výsadby letničiek do tujeme petúnky, nechtík, citrusy debničiek a väčších kvetináčov. a väčšinu byliniek. Aj gazánie sa Tu však nesmieme zabúdať, že otvárajú len na plnom slnku. Na v jednej nádobe môžu rásť len južnú stranu umiestňujeme aj ras- rastliny s podobnými nárokmi na tliny so striebornými listami, ako svetlo, vlahu a živiny. napr. eukalypty, santolíny. Ich listy Na dno nádoby nasypeme dre-

V apríli sa začala sezóna sadenia a výsadby rôznych kvetov a okrasných rastlín či už na balkóny, terasy, alebo do okrasných debničiek.

ostatok vody a živín, kvalitná zemina, silné a zdravé rastliny sú podmienkou dobrého rastu a bohatého kvitnutia do konca vegetácie. V teplom letnom období rastliny si vyžadujú každodenné zalievanie a pravidelné prihnojovanie. Prácu si môžeme uľahčiť už pri výsadbe, a to tak, ak použijeme samozavlažovacie debničky a kvetináče, ktoré sú síce drahšie a u nás ešte stále málo používané, ale rastlinám dodajú vodu aj počas našej kratšej neprítomnosti. Pri výsadbe môžeme použiť špeciálne hnojivá, ktoré uvoľňujú živiny postupne dlhšie obdobie. Môžeme ich aplikovať aj dodatočne (hnojivé tyčinky). Aby nám ruže v plnej kráse začali kvitnúť už v máji, musíme pravidelne kontrolovať ich zdravotný stav a v prípade potreby postrekovať proti voškám a múčnatke. Pravidelne odstraňujeme aj odkvitnuté kvety. Práve vysadené a vždyzelené okrasné dreviny pravidelne zalievame. Opatrne kypríme trvalkové záhony. Odstraňujeme odkvitnuté súkvetia okrasných drevín, z okrasných záhonov a zo skalky odstraňujeme burinu. Rastliny pestované v kontajneroch môžeme vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Niektoré aj napriek starostlivej výsadbe rastú zle alebo vôbec nerastú. Príčinou môže byť zasušenie koreňového balu. Predchádzame tomu tak, že kontajner s rastlinkou dáme pred výsadbou do vody aspoň na hodinku a jamu vopred naplníme vodou, aby sa prevlhčila aj okolitá pôda. Rast po výsadbe môže zhoršovať aj rašelina alebo pôda bohatá na rašelinu. VÝSADBA DO ČREPNÍKOV Jednou z najdôležitejších podmienok pri výbere črepníkových kvetov je orientácia miesta na svetovú stranu, na ktorom ich plánujeme pestovať. Je totiž rozdiel, či na ne bude celý deň pražiť

Muškáty patria medzi najobľúbenejšie kvety

náž (keramzit, piesok, drobnejšie kamienky, štrk, makadam), ktorá zabezpečí odvádzanie prebytočnej vody. Do drevenej nádoby je vhodné najprv dať fóliu tak, aby z nej nevyčnievala. Rastlinky vyberieme z pôvodných obalov, jemne uvoľníme stlačené korienky a rozložíme ich v nádobe. Ak vysádzame viac druhov do jednej nádoby, nesmieme ich uložiť príliš natesno. Vyššie dáme dozadu a ku kraju, nižšie do stredu a previsnuté dopredu. Zasypeme substrátom, jemne pritlačíme a zavlažíme. Rastlinky sa snažíme aj farebne skombinovať. Do jednej nádoby stačí vysadiť tri až päť kusov (podľa veľkosti nádoby), postupne sa rozrastú. Skombinovať sa dajú rôzne rastové formy – krovité aj plazivé. V širšej debničke môžeme vysádzať do dvoch radov. Keď je debnička hlbšia, môžeme do pozadia vysadiť drevitejšie letničky a do popredia napríklad muškáty či surfínie. Jednotný farebný tón pôsobí harmonicky, no zaujímavé sú aj kontrasty, napríklad červená, modrá a žltá, prípadne modrá a oranžová alebo žltá a fialová. Fantázii sa medze nekladú. 

17 /4904/ 25. 4. 2020

ŽIVOT SO PSOM (4)

Prvá pomoc a príznaky ochorení Pripravila: Ľ. Sýkorová

život. Jeho využitie však vždy vopred konzultujte s veterinárnym lekárom. VNÚTORNÉ PARAZITY Psa môžu ohroziť aj vnútorné parazity. Škrkavky, pásomnice, giardie, kokcídie a iné vnútorné parazity môžu psom spôsobovať obrovské problémy. Postihujú

mesačne do veku pol roka. Potom je odporúčané dodržiavať interval raz za 3 mesiace a v prípade pozitívneho nálezu odčervenie vždy po 14 dňoch zopakovať. Sučka by mala byť odčervená počas reprodukcie v období pred krytím a potom až spolu so šteňatami. Počas gravidity neodčervujeme. VONKAJŠIE PARAZITY Blchy, kliešte, vši, svrab, demodex a ďalšie vonkajšie parazity, ako aj hmyz, môžu psovi spôsobovať vážne zdravotné problémy a niektoré z nich sú prenášačmi životu ohrozujúcich ochorení. Väčšina ci-

vnútorné orgány psa, najčastejšie tenké a hrubé črevo, no napádajú aj iné orgány, ako srdce, pľúca, obličky alebo pečeň. Spôsobujú tráviace ťažkosti, hnačky, zvracanie, nechutenstvo, anémiu, chudnutie, alergiu, ale aj zápal pľúc. Správnym a pravidelným odčervovaním chránime nielen svojho psa, ale aj predchádzame prípadnému nakazeniu človeka. ODČERVENIE Odčervenie je preventívny zákrok proti vnútorným parazitom. Šteniatka sa zvyčajne prvýkrát odčervujú vo veku 2 týždňov (spolu s matkou), následne sa pri šteňatách odčervenie opakuje každé 2 týždne až do dovŕšenia veku 8 týždňov v závislosti od veľkosti plemena. Následne sa odporúča šteňa odčervovať raz

cia krv, iné sa živia kožným mazom alebo tkanivovým mokom. Psom spôsobujú neznesiteľné svrbenie, ktoré vo väčšine prípadov vedie k ekzémom, zápalom kože, alergiám, zhoršeniu stavu kože a srsti a k nechutenstvu. Niektoré parazity a ochorenia nimi spôsobené môžu byť prenosné na človeka, preto je potrebné všímať si svojho psa dôkladne. Môžeme proti nim bojovať antiparazitnými prípravkami, či už vo forme roztoku, šampónov, spreja, obojku alebo v tabletovej forme. Antiparazitiká sa líšia hlavne v období účinnosti a rozsahu, na ktoré parazity pôsobia. Dôležité je aplikovanie správnej dávky s ohľadom na vek, váhu a iné špecifiká zvieraťa (alergia, gravidita, dojčenie a podobne).

V prípade, ak sa nám stav nášho psa nepozdáva, je vhodné skontrolovať jeho teplotu, pulz a dych. Majte na pamäti, že niektoré parametre sa môžu zmeniť pod vplyvom prostredia, napríklad pod stresom, či vysokou teplotou okolia.

chorenia sa prejavujú buď jasne viditeľnými, nápadnými, tzv. akútnymi príznakmi, alebo nevýrazne, možno aj nepravidelne, a môžu dlhodobo pretrvávať, byť chronické. Niektoré príznaky môžu byť aj skryté, latentné. Medzi akútne príznaky patrí: krvácanie, zrejmá bolestivosť, nepoužívanie končatiny, kolaps, zrútenie, opakujúce sa výrazné zvracanie, hnačka trvajúca viac ako 24 hodín (pri šteňatách viac ako 12 hodín), zvýšené močenie a prípadná zmena farby moču, poruchy dýchania, opakujúci sa kašeľ, pretrvávajúce nechutenstvo, úrazy. Pri akútnych príznakoch nečakajte! Okamžite vyhľadajte pomoc veterinárneho lekára. Tieto príznaky často ohrozujú psa na živote. Medzi chronické príznaky patria: akútne zvracanie, akútna hnačka, zmeny farby kože, slizníc, krvácanie z malej rany, úbytok telesnej hmotnosti pri zachovanej chuti do jedla, zvýšený príjem tekutín, krívanie. LEKÁRNIČKA Zodpovedný majiteľ by mal v domácnosti držať aj základné zdravotnícke potreby pre rýchle ošetrenie svojho psa. Len niektoré lieky sú vhodné aj pre ľudí a aj pre zvieratá. Niektoré voľno predajné lieky môžu dokonca psovi privodiť až smrť. „Psia“ lekárnička by mala obsahovať: teplomer, pinzetu na vyberanie kliešťov, pinzetu, leukoplast a obväz, nožničky s guľatou špičkou, 90 % alkoholový roztok na dezinfekciu rán alebo 2 % peroxid vodíka, prípadne Betadine (jódový roztok), masť na chodidlové vankúšiky, prípravok na čistenie uší a očí. Peroxid vodíka sa často používa aj ako prvá pomoc na vyvolanie zvracania v prípadoch, ak pes zožerie napríklad otravu a zdĺhavý presun k veterinárovi by mohol vážne ohroziť jeho

Na rozdiel od očkovania jednotlivé antiparazitiká by sa mali meniť z dôvodu možného vytvorenia rezistencie. Na trhu sú aj kombinované výrobky proti vonkajším a vnútorným parazitom. KLIEŠTE Kliešť vylučuje do rany sliny obsahujúce látky proti zrážaniu krvi, ako aj látky, ktoré znecitlivia miesto vpichu. A práve sliny kliešťa môžu obsahovať pôvodcu nákazy. Preto je dôležité, aby bol kliešť vybraný čo najskôr a bez dráždenia počas vyťahovania. Dnes už neplatí, že pes môže dostať kliešťa len v teplých mesiacoch, výskyt kliešťov v zimných mesiacoch už nie je ojedinelý. Kliešte prenášajú niektoré mimoriadne vážne ochorenia, ako je napríklad lýmska borelióza či babezióza. Borelióza je bakteriálne ochorenie prenášané kliešťami. Prejavuje sa horúčkami, problémami pohybového aparátu a v niektorých prípadoch môže viesť až k zlyhaniu obličiek či iných orgánových systémov. Babezióza je mimoriadne závažne ochorenie vyskytujúce sa čoraz častejšie. Babézie sú krvné parazity napádajúce červené krvinky (erytrocyty) a spôsobujúce ich rozpad. Rýchlosť nástupu príznakov sa líši od miernej únavy až po úplnú neochotu k pohybu, potácavú chôdzu, výskyt žltačky, moč sfarbený dohneda. V prípade, že sa včas nelieči, môže dôjsť k úhynu. Priebeh je často veľmi rýchly. Ak spozorujete podozrenie z týchto ochorení u vášho psa, kontaktujte okamžite svojho veterinárneho lekára. BLCHY Dospelé blchy cicajú krv psa niekoľkokrát denne a môžu byť veľmi nebezpečné. Často spôsobujú alergickú reakciu. Blchy prenášajú larvy pásomnice psej. Pri masívnom premnožení môžu spôsobiť anémiu a výrazné podráždenie zvieraťa. Ak je pes napadnutý blchami, je dôležité ošetriť aj miesto, kde sa pes najčastejšie zdržiava (pelech, búda). (Pokračovanie nabudúce)

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kuracie prsia v jogurtovopomarančovej marináde Suroviny: 1 kg kuracích pŕs, morská soľ, čierne korenie, 200 ml gréckeho jogurtu, 1/2 pohára pomarančovej šťavy, 1 lyžica šťavy z limetky alebo citróna, 1 strúčik cesnaku, 1 červená feferónka alebo čili paprička, 3 lyžice medu, 1 lyžica čerstvého tymianu Takto sa to podarí: Kuracie prsia umyjeme, osušíme, posypeme soľou a čerstvo namletým čiernym korením. Následne si pripravíme marinádu – zmiešame grécky jogurt, pomarančovú a citrónovú šťavu, nadrobno nakrájaný ces-

nak, nasekanú červenú feferónku, med a tymian. Mäso naložíme do marinády a necháme v chladničke aspoň 4 hodiny marinovať (najlepšie celú noc). Kuracie prsia pečieme na rozohriatom grile do zlatohneda. Počas grilovania potierame marinádou.

Plnená cuketa s kuracím mäsom a ryžou Suroviny: 150 g dlhozrnnej ryže, 400 g kuracích pŕs, 4 menšie cukety, 1 cibuľa, 3 lyžice olivového oleja, 100 g smotanovej nátierky, ½ uhorky, 1 lyžička karí korenia, morská soľ, čierne korenie, maslo na vymastenie zapekacej misy Takto sa to podarí: Ryžu uvaríme podľa návodu na obale. Kuracie prsia umyjeme, osušíme a nakrájame na malé kocky. Umyté cukety rozrežeme pozdĺžne na polovicu. Lyžicou z nich vyberieme dužinu, ktorú nakrájame na menšie kúsky. Cibuľu nasekáme nadrobno a restujeme ju spolu s nakrájaným mäsom a dužinou z cukety v hrnci s rozohriatym olivovým olejom asi 5 – 7 minút. Ochutíme soľou, čiernym a karí korením. Uvarenú ryžu scedíme a necháme odkvapkať. Primiešame ju k opečenej zmesi spolu so

smotanovým syrom. Vydlabané cukety preložíme do maslom vymastenej zapekacej misy. Každú osolíme, okoreníme a naplníme ryžovo-mäsovou zmesou. Pečieme v rúre vyhriatej na 200 °C približne 20 – 25 minút. Medzitým nakrájame umytú a osušenú uhorku na tenké plátky. Plátky napichneme na špáradlá tak, aby pripomínali lodné plachty, a ozdobíme nimi upečené cukety. Podávame so zvyšnou ryžovo-mäsovou plnkou alebo ľahkým listovým šalátom.

Vafle s broskyňami a kokosom Suroviny: 6 vajíčok, 60 g smotany na šľahanie, 2 lyžice mlieka, 60 g masla, 1 limetka alebo citrón, štipka soli, 80 g kryštálového cukru, 125 g hladkej múky, broskyne z konzervy, 4 lyžice strúhaného kokosu, rastlinný olej, 8 – 10 guľôčok vanilkovej zmrzliny Takto sa to podarí: Cesto: Vajíčka rozdelíme na žĺtky a bielky, bielky vyšľaháme na tuhý sneh. Smotanu a mlieko zohrejeme. Maslo vymiešame s nastrúhanou limetkovou kôrou, soľou a cukrom do peny. Za stáleho miešania pridáme žĺtky, múku, limetkovú šťavu a zohriatu smotanu s mliekom. Opatrne primiešame vyšľahaný sneh z bielkov. Necháme 30 minút odpočívať. Broskyne: Broskyne scedíme a nakrájame na plátky. Strúhaný kokos

Citrónový koláč

Suroviny: Na krehké cesto: 100 g masla, 200 g hladkej múky, štipka soli, 30 g práškového cukru, 2 žĺtky, 2 lyžice studenej vody; Na citrónový krém: šťava zo 4 citrónov, 3 lyžice zemiakového škrobu, 3 žĺtky, 50 g masla,160 g krupicového cukru, 250 ml vody; Na sneh: 4 bielky, 250 g práškového cukru, 2 lyžice zemiakového alebo kukuričného škrobu (gustin) Takto sa to podarí: Krehké cesto: Maslo, múku, soľ a práškový cukor zmiešame. Pridáme žĺtky a vodu a vypracujeme hladké cesto, ktoré zabalíme do fólie a dáme stuhnúť do chladničky asi na pol hodiny. Vychladnuté cesto vyvaľkáme do tvaru kruhu na múkou vysypanej pracovnej doske a preložíme ho do tortovej formy alebo vrúbkovanej zapekacej misy a popicháme vidličkou. Cesto vložíme ešte na 15 minút do chladničky. Pečieme v predhriatej rúre na 200 °C asi 20 minút. Citrónový krém: V miske zmiešame šťavu z citrónov, zemiakový škrob

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 507 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

opečieme na panvici bez použitia tuku. Necháme vychladnúť a potom ním posypeme nakrájané broskyne. Vafle: Odpočinuté cesto premiešame a nalievame po naberačkách do stredu rozohriateho vafľovača (nerozlievame až ku krajom), ktorý sme potreli olejom. Pečieme dozlatista. Hotové vafle podávame s kokosovými broskyňami a vanilkovou zmrzlinou.

a žĺtky. V hrnci necháme rozpustiť

maslo, pridáme cukor, vodu a pripravenú zmes z citrónovej šťavy. Miešame, pokiaľ krém nezačne hustnúť. Potom odstavíme z ohňa a necháme vychladnúť. Sneh: Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh. Ku koncu šľahania pridáme postupne práškový cukor a zemiakový škrob. Na upečený vychladnutý korpus natrieme najskôr vychladnutý citrónový krém a potom snehovú penu z bielkov. Pečieme v predhriatej rúre pri teplote 180 °C asi 20 minút, pokiaľ sneh nie je zlatistý. Zdroj: internet

SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO

Predstavenia v domácom pohodlí Jaroslav Čiep

polovici novembra minulého roku sme písali v našich novinách, že Slovenské vojvodinské divadlo viac desaťročí bolo aj ústrednou kotolňou pre časť objektov v strede Báčskeho Petrovca a jediná funkčná pec pri konci vykurovacej sezóny v marci 2019 povedala svoje posledné slovo. Vtedy, na začiatku novej vykurovacej sezóny, nám riaditeľka SVD Viera Krstovská povedala, že robia lokalizačné podmienky na inštalovanie plynu do tohto objektu. Mala nádej, že majstri ukončia práce v polovici decembra, ale nestalo sa. V mene tejto kultúrnej inštitúcie obec vypísala verejnú objednávku a všetko sa roztiahlo až do konca zimy, čo veľmi ochudobnilo kultúrny ruch v Báčskom Petrovci. V SVD pracovné miestnosti vykurovali

elektrinou, ale sála sa takto nedala múzea Svetlana Ceca Bojkovićová nadostač vyhriať, takže všetky ob- a koncert skupiny Vroom. V pláne sahy, ktoré dovtedy bývali v tejto bola i premiéra vlastného predsieni, tentoraz vystali. stavenia a uvedenie komédie Prichádzala jar a teplejšie po- Národného divadla z Kikindy Buba časie a v SVD si u uhu. Súťaž renaplánovali aj citátorov najprv viaceré prograpresunuli na nemy a aktivity. skorší termín, V marci si naplávypredanú sieň novali obecnú a Rock operu a súťaž recitátoďalšie programy rov, koncer t pre mimoriadny stav v krajine na Rock opera a s základe rozhodpredstavením Krásavica z Lenutia Krízového eneane hosťoštábu 15. marca vanie v Selenči. i v Slovenskom V apríli mala vojvodinskom na javisku SVD divadle zrušili. hosťovať heNapriek tomu, rečka Anđelka Herečka Kristína Turjanová v role že je sieň SVD Prpićová s pred- Zuzky Turanovej v prvom pred- už viac ako pol stavením Šta me stavení v produkcii SVD roka prázdna, snađe. Na 16. koncom marca mája bola avizovaná Noc múzeí a zamestnanci tejto inštitúcie pre v rámci tohto obvyklého podujatia svojich divákov a priaznivcov div Petrovci aj výstava Divadelného vadla na vlastnej webovej stránke

(https://svdivadlo.wixsite.com) sprístupnili jednotlivé divadelné predstavenia z vlastnej produkcie. Prvé videopredstavenie bolo pre deti zo sezóny 2010/2011. Šlo o 16. premiéru SVD Alica v zázračnej krajine Lewisa Carrolla – Miloša Janoušeka v réžii a dramaturgii Jána Čániho. Následne v apríli tento zoznam rozšírili o ďalšie predstavenia. Tak sa diváci môžu tešiť aj na reality show Čaj u pána senátora Ivana Stodolu v réžii Richarda Sanitru. Raritou je aj prvé predstavenie Slovenského vojvodinského divadla z roku 2003 Zuzka Turanová Jána Čajaka ml. v réžii Ľuboslava Majeru. Ďalej sú diváckej verejnosti sprístupnené aj: predstavenie pre deti v réžii Jána Čániho Duchovplná rozprávka alebo Nedotýkaj sa trollov..., predstavenie Maratón Claude Confortèsa v réžii Vladislavy Feketeovej a známa komédia Branislava Nušića Podozrivá osoba v réžii Alexandra Baka. Tento zoznam sa naďalej rozširuje o nové predstavenia.

KULTÚRNE ONLINE OBSAHY

#Zostaň doma s kultúrou Danuška Berediová -Banovićová

ciao z domu. Video predstavovalo podporu Talianom a ľuďom v celom svete v boji s koronavírusom. Nasledoval prvý medzinárodný

na radosť Ludwiga van Beethovena. Aby sme zostali doma, nám rovnakým spôsobom odkázal aj Orchestrík zo Selenče. Každý zo

období pandémie koronavírusu, keď máme pocit, že sa celý svet zastavil a že sme mnohými spôsobmi ohraničení – kultúra sa nezastavila. Možno sa stala ešte dostupnejšou, lebo mnohé obsahy sú sprístupnené na internete a sú bezplatné. Už v polovici marca svetoznáme múzeá a galérie, ako sú: Britské múzeum v Londýne, Louvre v Paríži, MoMA v New Yorku, Ermitáž v Petrohrade, či galéria Albertina vo Viedni, ponúkli svoje virtuálne prehliadky. Ani hudba sa nezastavila. Orchester opery Srbského národného divadla (SND) z Nového Sadu zverejnil prvé video, v rade zahlásených, v ktorom zahral pieseň Bella • KULTÚRA •

Orchestrík zo Selenče tiež odkazuje #zostaňdoma

online streaming koncert pod názvom DistanTogether. Okrem súboru SND v koncerte účinkovali aj hostia zo sveta a predviedli Ódu

svojho domu spoločne nahrali pieseň Keď som išiel a zverejnili ju na svojej facebookovej stránke. Nemožno nespomenúť minikon-

certy na sociálnych sieťach, ktoré vysielajú mnohí hudobní umelci, tak svetoví, ako aj domáci. Pre lepšiu interakciu s fanúšikmi niektorí speváci im dajú možnosť navrhnúť, ktoré piesne budú spievať. Divadlo sa tiež „preplo“ do digitálnej formy. Mnohé divadlá vysielajú predstavenia na Youtube alebo na svojich webových stránkach. Stačí sledovať repertoár. Do tejto akcie sa zapojili aj Pivničania. Keďže sa festival DIDA tohto roku nebude konať v tradičnom marcovo-aprílovom termíne, Ochotnícke divadlo Janka Čemana zavolalo milovníkov divadla, aby sa stretávali v online priestore. Na svojom Youtube kanáli doteraz zverejnili už niekoľko videonahrávok divadelných predstavení z produkcie tohto divadla, ako aj iných súborov, ktoré zavítali na pivnické divadelné dosky. Sú to predstavenia: Čo si videl, nevidel si, Nálepky a Zypa Cupák.

17 /4904/ 25. 4. 2020

Kultúra SKOS DETVAN VO VOJLOVICI TOHTO ROKU JUBILUJE

Oslavovať budú po pandémii

Vladimír Hudec

andémia koronavírusu úplne zastavila spoločenský život v krajine a tým významne narušila mnohé plány aktivít spolkov a združení. Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan vo Vojlovici, ktorý tohto roku oslavuje 45 rokov od založenia, mal náročné plány týkajúce sa tohto úctyhodného jubilea, ako aj účasti na festivaloch na Slovensku a v krajine. „Náš spolok bol založený 23. marca 1975. Naplánovali sme si, že tohto roku práve v ten deň v Pančeve predvedieme muzikál Anička a Janíček, ktorý sme spoločnými silami nacvičili s Kysáčanmi a Staropazovčanmi,“ hovorí predseda SKOS Detvan Michal Spišiak. „V ten deň sme mali mať aj slávnostné zasadnutie zhromaždenia spolku a v máji sme si naplánovali slávnostný poldruhahodinový koncert

venovaný tomuto jubileu. Na tom koncerte sme si chceli pripomenúť mnohých našich členov, tak tých, ktorí viac nie sú s nami, ako aj tých, ktorí sú tu s nami, udeliť im diplomy, ďakovné listiny. Pandémia nám tie plány úplne zrušila. Všetko sa však posúva na neskoršie, obávam sa, že až do jesene. Táto kríza určite ešte

zostaneme živí a zdraví a keď sa to všetko skončí, budeme plánovať, čo a ako ďalej.“ Detvan mal naplánované aj viacero zájazdov, čiže účastí na festivaloch na Slovensku. „Niektoré festivaly sú odložené, iné zostali v stanovenom termíne, lebo sa očakáva, že sa kríza zatiaľ

Detvanovci v populárnej šou Slovenskej televízie Zem spieva (foto: z archívu spolku) potrvá, podľa mňa najmenej do skončí. V dňoch 4. až 7. júla sme konca mája, a keď sa život vráti do sa napríklad mali zúčastniť na Folnormálnych koľají, bude potrebný klórnom festivale Východná, ale čas, aby sa všetko to naplánované pre pandémiu je stanovený nový pripravilo. No ale len nech my všetci termín, a to v posledný augusto-

Z PRÍLEŽITOSTI 50. VÝROČIA ZALOŽENIA FESTIVALU SLOVENSKEJ HUDOBNEJ TVORBY ZLATÝ KĽÚČ (3)

Keď festival menil lokalitu Ján Šimoni

iesty ročník festivalu sa už organizoval pod názvom Súťaž o slovenskú hudobnú tvorbu. Na verejnom koncerte boli predvedené skladby zo štyroch žánrov, a to: 3 skladby zo žánru detských skladieb (lepšie povedané skladieb pre deti), 2 skladby zo žánru vážnej hudby, 6 lyrických a 8 tanečných skladieb. Organizátormi boli: Samosprávne záujmové spoločenstvo (SZS) pre kultúru Vojvodiny, RTV Nový Sad, Zväz hudobných spolkov Vojvodiny, NVTPO Obzor, Spolok vojvodinských slovakistov Nový Sad, obecné a miestne spoločenské a politické organizácie. Z uvedeného vidieť, aký záujem vyvolal festival v širokej verejnosti. V každom žánri bola udelená po jedna cena. Okrem toho

www.hl.rs

boli udelené: cena za najlepší text a cena za najlepšiu interpretáciu. Po prvý raz bol vypracovaný bulletin. Koncert filmovala aj novosadská televízia. Scenár, réžiu, scénu a moderovanie mali na starosti odborníci. Boj o čoraz väčšiu kvalitu súťaže pokračoval. Súťaž bola regulovaná pravidlami o odmeňovaní skladieb. Tie skladby znamenali umeleckú, estetickú a kultúrnu hodnotu, kto-

rá zveľaďovala rozvoj hudobnej kultúry. V ďalších ročníkoch skladby zo žánru vážnej hudby boli premenované na angažované skladby. Od siedmeho ročníka sa udeľovala aj cena obecenstva. Verejné predvedenie koncertov si už vyžadovalo vhodnú sálu, čo Selenča nemala. Preto sa verejné koncerty ôsmeho, deviateho a desiateho ročníka organizovali v obecnom stredisku v Báči. Koncert detských skladieb sa organizoval v popoludňajších hodinách a ostatné skladby boli predvedené na večernom koncerte. Organizácia súťaže v Báči sa však neukázala ako najlepšie riešenie, lebo bolo menej obecenstva, ktoré Juraj Kubečka a Mária Súdiová-Ferková malo záujem o koncert. na 24. festivale v roku 1998 (foto: A. Francistyová) A preprava obecenstva

Informačno-politický týždenník

vý víkend. Nám ten termín však vonkoncom nezodpovedá, takže na Východnú pravdepodobne nepôjdeme. Na druhej strane festival Jánošíkove dni v Terchovej nateraz nezmenil termín a bude prebiehať v dňoch 7. až 9. augusta, takže ak sa medzičasom niečo nezmení, do Terchovej pôjdeme.“ Otázny je aj Folklórny festival Tancuj, tancuj...? „Myslím si, že by sa tento náš najväčší festival za každú cenu mal uskutočniť v tomto roku, ak nie skôr, tak koncom augusta, prípadne v septembri. Predsa je to veľký festival s dlhoročnou tradíciou a nesmeli by sme dovoliť, aby sa neuskutočnil. Predpokladám, že aj toho roku bude menej súborov, k čomu čiastočne dopomôže aj táto situácia, lebo sa niektoré menšie súbory, ktoré nepracujú v kontinuite, nestačili pripraviť. Myslím si však, že by sa mali zjaviť na festivale, hoci aj so starou choreografiou. Verím, že im to nikto nebude zazlievať. Nesmieme dovoliť, aby počet účastníkov a súborov tak urýchlene klesal. Je pravda, že to nemôžeme úplne zamedziť, ale sa treba snažiť čím dlhšie čeliť úpadku a hroziacemu zániku.“ zo Selenče do Báča bola náročná. Rozmýšľalo sa o tom, kde nabudúce organizovať súťaž. Riešenie sa našlo. V rozhovore, v ktorom účinkovali organizátori súťaže zo Selenče, vedúci domu kultúry v Báčskom Petrovci a za konzultácie s predstaviteľmi inštitúcií, ktoré sa podieľali v organizácii súťaže, dohodnuté bolo, aby sa verejné koncerty organizovali v dome kultúry v Báčskom Petrovci. Tak už 11. ročník Súťaže o slovenskú hudobnú tvorbu bol v petrovskom dome kultúry 31. októbra 1981. V organizácii 12. ročníka boli už novinky. Verejné koncerty sa organizovali takto: v sobotu 20. novembra 1982 bol koncert lyrických skladieb s revuálnou časťou, v nedeľu 21. novembra v popoludňajších hodinách bol koncert detských skladieb s revuálnou časťou a večer koncert tanečných skladieb s revuálnou časťou. Okrem toho v piatok 19. novembra bol koncert bítových skupín, čo sa však ukázalo veľmi náročné a koncerty bítových skupín v rámci súťaže sa viac neorganizovali. Pre každý koncert bola vymenovaná osobitná odborná porota a ceny sa udeľovali podľa pravidiel. • KULTÚRA •

S MAMOU VESNOU MIJATOVIĆOVOU Z ERDEVÍKA

Ako vyzerá učenie v ich dome Danuška Berediová-Banovićová

iaci sa učia doma už viac ako mesiac. Tomuto novému systému učenia sa nemuseli prispôsobiť iba deti, ale aj učitelia a rodičia. Zvlášť tým najmladším je potrebná pomoc. Väčšina rodičov je počas izolácie doma alebo pracuje z domu. Vesna Mijatovićová z Erdevíka napriek izolácii chodí do práce, lebo je predavačka. Má dve dcéry – prváčku Karolínu a škôlkarku Nikolinu. Opýtali sme sa jej, ako si organizuje čas a ako vyzerá učenie v ich dome. Aký máte pracovný čas počas núdzového stavu? „Pracujem každý druhý deň, lebo robíme iba prvú zmenu. Ale vo štvrtok a piatok pracujeme spolu s kolegyňou, lebo je viac práce.“

Vesna s dcérou Karolínou (foto: z archívu spolubesedníčky)

Ako pomáhate staršej dcére pri učení? „Domácu úlohu robím s obi-

dvoma dcérami. So staršou viac, lebo je prváčka a majú toho naozaj veľa, viac ako keď chodili do školy.

Maličkej tiež pomáham. Dostaneme za úlohu čítať im rozprávky a potom to majú ilustrovať, čiže nakresliť, a zasielame výkres vychovávateľke na Viber.“ Je deťom, podľa vašej mienky, takto namáhavejšie sa učiť? „S Karolínou bolo na začiatku veľmi ťažko a namáhavo, lebo nemala pocit, že je v škole a že musí pozerať televíziu a sledovať. Je ešte malá, a preto musím sedieť pri nej a kontrolovať ju. Teraz sme to už zdolali, ale domácich úloh majú naozaj veľa. Stalo sa nám, že sme museli aj pršteky masírovať od ceruzky a písania. Ale to nie je iba prepisovanie. Každú úlohu jej musím vysvetliť, ako to robí pani učiteľka v škole, a potom ju nechám, aby ju sama urobila.“

MATEMATIKA – VERNÁ DRUŽKA ČLOVEKA (1)

Hybná sila spoločnosti Ján Šimoni

znik a vývoj matematiky je tesne spätý so vznikom a vývojom ľudskej spoločnosti. O samotných začiatkoch matematiky sa môžeme len domnievať. Dejiny matematických objavov nám odhaľujú, že matematika bola a zostala dielom ľudí. Možno taktiež povedať, že sú dejiny matematiky omnoho ľudskejšie, než sa nám to navonok zdá. Ľudskému rodu boli potrebné stáročia, ba až tisícročia na prekliesnenie sa hmlou ťažkostí a paradoxov, ktoré dnes riešime za niekoľko hodín alebo minút, vďaka práve výučbe matematiky. Matematika do takej miery prenikla do každej póry nášho každodenného života, že bez poznania tejto vedy nemožno pochopiť okolnosti, ktoré určujú súčasný svet. Sama osebe nie je postačujúca, ale je potrebná prakticky v každom významnejšom podnikaní: vo výstavbe mostov a brán, v konštruovaní rôznych zariadení, v uskutočňovaní ve• KULTÚRA •

smírnych programov, v ekonomickom plánovaní a organizácii výroby, v analýze výsledkov experimentálnej psychológie, v zdravotníctve napr. na sledovanie a výskum šírenia sa epidémie (v súčasnosti aktuálny COVID-19) atď. Prirodzené je, že v takých okolnostiach vzrástol aj záujem o matematiku, bez ohľadu na to, či je ten záujem emocionálne prifarbený sympatiami alebo antipatiami k tej vede. Ona viac nie je

predmetom zamestnania jednej úzkej akademickej elity, ale sa, silou svojho vplyvu na všeobecnú spoločenskú prax, stala neobyčajne populárnou ako prvotriedna

hybná sila spoločnosti. Najstimulačnejší intelektuálny problém nášho sveta – sveta, ktorý sa musí zjednotiť, alebo zaniknúť (o čom nás presviedča aj najnovšia pandémia COVID-19), predstavuje zdokonaľovanie našich spôsobov komunikácie. Medzi nimi matematika zaberá najvýznamnejšie miesto ako inštrument inteligentného plánovania, ktorý sa povznáša nad zmätkom nacionálnych jazykov. V stálej interakcii so skutočnosťou človek všeobecnou spoločenskou praxou mení tú skutočnosť a súčasne sa aj sám mení. Človek tú skutočnosť humanizuje, prispôsobuje ju sebe, ale súčasne aj seba prispôsobuje skutočnosti. V interakcii vzájomný vzťah matematika – skutočnosť odhaľuje teoreticko-poznávaciu a hodnotovo-humanistickú podstatu matematiky. Matematika sa stáva takrečeno svedomím

poznania skutočnosti, a nielen inštrumentom toho poznania. Sme svedkami štvrtej priemyselnej revolúcie, ktorá prinesie významné zmeny na poliach nanotechnológie, neurotechnológie, umelej inteligencie, biotechnológie, rozvoja sústavy uskladňovania energie, bezpilotných lietadiel a 3D tlače. Uvedená revolúcia, nazvaná aj 4.0, je pokračovaním troch historických procesov, ktoré zmenili svet: prvý znamenal prechod z manuálnej na mechanickú výrobu medzi rokmi 1760 a 1830, druhý priniesol elektrický prúd a umožnil masovú výrobu okolo roku 1850. Na tretí bolo potrebné čakať do polovice 20. storočia, po príchod elektroniky a informačnej technológie a telekomunikácií. Všetko uvedené bolo a je nemysliteľné bez matematiky. Ťažisko úhrnného pokroku sa celkom jasne premiestnilo na stranu prírodných vied a matematiky. Bádatelia v týchto oblastiach sa stali primárnymi potenciálmi dnešného človečenstva.

17 /4904/ 25. 4. 2020

Foto: pixabay

Kultúra SO STAROPAZOVČANKOU JANOU RUMANOVOU

Skvelá recitátorka, herečka a študentka Anna Lešťanová

uplynulom období takmer na každých jarných stretnutiach recitátorov sme sa stretávali aj s Janou Rumanovou zo Starej Pazovy. Tohto roku pre mimoriadny stav – pandémiu koronavírusu sú všetky podujatia zrušené, teda aj tie, na ktorých sa pravidelne zúčastňovala. Preto sme oslovili túto všestranne úspešnú a talentovanú dievčinu a požiadali ju o rozhovor. – Začala som recitovať ešte ako sedemročná a každý nasledujúci rok som sa zúčastnila v súťaži. Tohto roku som dostala ponuku ísť na semestrálny študijný pobyt na Slovensku, takže by som sa recitačnej súťaže ani nemohla zúčastniť. Je mi však veľmi ľúto, že sa stretnutie recitátorov muselo zrušiť. Je to tradičná súťaž, ktorá každý rok priláka milovníkov poézie, – povedala nám na úvod a tiež sa takto predstavila: – Skončila som Základnú školu hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, strednú Ekonomicko-obchodnú školu Vuka Karadžića v Starej Pazove a teraz študujem

na Filologickej fakulte v Belehrade slovenský jazyk. Práve recitovanie malo veľký vplyv na pokračovanie môjho vzdelávania. Slovenský jazyk som si obľúbila ešte v základnej škole, ale pri recitovaní som spoznala jeho ozajstnú krásu.

do pokrajinskej súťaže. Počas celej základnej školy ma pripravovala učiteľka Lýdia Gedeľovská, s ktorou som aj najdlhšie robila. Keď som bola v strednej škole, pripravovala ma Anna Simonovićová. Prípravy vždy vyzerajú podobne. Najťažšie

Festival v Trebinji v roku 2007

je zvoliť si báseň, potom už všetko ide ľahšie. Keď som Jana Rumanová (Bratislava 2020) bola menšia, najčastejšie som si zvolila niektorú z básKto odhalil tento tvoj talent? ní, ktoré mi ponúkla učiteľka, ale – Odhalila ho Ranka Borjano- teraz, keď som staršia, je to trošku vićová-Lepšanovićová. Ako som dlhší proces. Prípravy trvajú aj už povedala, mala som sedem niekoľko mesiacov. rokov a už vtedy som sa dostala Získala si početné hodnotné

Jana Rumanová so Zlatkom Fábrym: predstavenie Dve Jany – Rumanová a Pokoracká (Trebinje 2007) Zberné stredisko, Trebinje 2007

www.hl.rs

uznania za prednes krásneho slova. Ktoré sú to? – Každý rok som sa dostala do pokrajinskej súťaže, teda od roku 2007 až po rok 2019. V roku 2011, 2012, 2017, 2018 a 2019 som bola medzi 19 najlepšími recitátormi

Informačno-politický týždenník

Vojvodiny. V roku 2011 som postúpila aj do republikovej súťaže a v roku 2019 som tu získala 4. miesto. Je to môj najväčší úspech doteraz. Každoročne som sa zúčastňovala aj v Rozhlasovej súťaži recitátorov v Novom Sade, kde som v roku 2009 získala osobitné uznanie, v roku 2012 druhú cenu

S Lýdiou Gedeľovskou vo Valjeve (republiková súťaž, 2011) • KULTÚRA •

Hodnotné uznanie z oblasti kultúry v Starej Pazove: Plaketa Svetlost (v roku 2012)

Na Detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď: Jana s Annou Simonovićovou, Annamáriou Simonovićovou-Knisovou a Alexandrom Bakom

Sečanj 2008: Jana s Rankou Borjanovićovou-Lepšanovićovou a Emou Kočišovou

Divadelný vavrín 2018: Otvárací program

• KULTÚRA •

a v roku 2015 tretiu. Okrem toho, že si skvelou recitátorkou, neraz sme ťa videli i na doskách, čo svet znamenajú. Máš teda aj ďalšiu záľubu – divadelníctvo. – Divadelníctvo bolo mojou prvou láskou, lebo som už ako šesťročná hrala v predstavení Zberné stredisko, ktoré režíroval Alexander Bako. V roku 2007 som na republikovej súťaži v Kule a na festivale v Trebinji získala cenu za herecký výkon. Hrala som vo viacerých detských predstaveniach, ale najväčší úspech som mala v roku 2012, keď som na 19. prehliadke 3 x Ď získala cenu za najlepšiu ženskú postavu. V roku 2017 som hrala v predstavení Diabol v raji manželskom v réžii Aničky Balážovej

Jana s Annamáriou Simonovićovou-Knisovou v predstavení Diabol v raji manželskom (Pivnica, festival DIDA, 2018)

a na Divadelnom vavríne som získala cenu za herecký výkon. Hrala som aj v predstaveniach, ktoré režíroval Miroslav Benka, v predstavení Dni zo snov Einsteinovcov, a v roku 2017 som mala príležitosť hrať v Srbskom národnom divadle v Novom Sade v predstavení Krídla Balkánu a spolupracovať s profesionálnymi hercami. Divadelníctvo bolo a bude mojou najväčšou záľubou a vždy by som sa vrátila na dosky, čo svet znamenajú. Ako tráviš dni počas tejto neblahej situácie a zákazu vychádzania? – Dni počas pandémie koronavírusu trávim na Slovensku v internáte. Na Slovensko som prišla na semestrálny pobyt v rámci programu SAS (Studia Academica

S Annou Simonovićovu, Dijanou Vlajinićovou a Lorou Meršak na pokrajinskej recitačnej súťaži v Sečnji (2019)

Jana s mentorkou Annou Simonovićovou na republikovej súťaži vo Valjeve (2019)

Slovaca), ktorý ponúka študentom slovenčiny, aby strávili jeden semester na Slovensku. Okrem učebníc, ktoré sú mojím každodenným spoločníkom, nájdem si čas aj pre seba. Najradšej čítam, či už beletriu, alebo poéziu, lebo rada trávim čas pri dobrej knihe. Aké sú tvoje ďalšie plány a kde by si sa chcela uplatniť po ukončení fakulty? – Ešte som si to nerozmyslela, teraz sa snažím čím viac sa venovať fakulte. Jazyky som si predovšetkým zvolila preto, lebo si myslím, že sa môžu uplatniť vo viacerých profesiách, ale ešte stále neviem, či by som radšej bola tlmočníčkou, lektorkou, profesorkou, či novinárkou. Foto: z archívu spolubesedníčky

Ako nositeľka plakety Svetlost (Stará Pazova 2020)

17 /4904/ 25. 4. 2020

Kultúra  RECENZIA

Výsledky bádateľskej činnosti zhrnuté v zborníku

(XV. Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií pre stredoškolákov, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Nový Sad 2019) Anna Horvátová

o vlaňajšej vydavateľskej činnosti si Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny pripísala ďalšie knižné vydanie – zborník prác XV. Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií pre stredoškolákov. Je výsledkom rovnomennej súťaže stredoškolákov z dolnozemských reálií – z Rumunska, Maďarska a zo Srbska, pričom je o to zvláštnejšie, že práve tento jubilejný 15. ročník pripadol zorganizovať našim pedagógom v Srbsku, konkrétne hostiteľom bolo kovačické Gymnázium Mihajla Pupina s profesorským kolektívom v čele s riaditeľkou Tatianou Brtkovou. Čo predchádzalo tomuto projektu? Ešte pred pätnástimi rokmi sa stal hlavným organizátorom súťaže tvorivý nadlacký tím na čele s podpredsedom DZSČR Mgr. Pavlom Hlásnikom, súťaž onedlho prekročila rumunské hranice a postupne sa jej začali zúčastňovať ďalšie slovenské stredné školy Dolnej zeme. Od piateho ročníka pravidelne vychádza zborník prác, ktorý sumarizuje príspevky, doplnené fotomateriálom, a samotná súťaž je prezentáciou prác doplnená filmami, obrazovým materiálom, recitáciou, spevom a ďalšími aspektmi. V zborníku si miesto našlo 41 žiakov s 25 prácami, 29 dievčat a 12 chlapcov zo 6 stredných škôl, a to zo Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe, Materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a kolégia s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti (Maďarsko), z Teoretického lýcea Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku (Rumunsko) a z Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, Gymnázia

www.hl.rs

Mihajla Pupina v Kovačici, Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade (Srbsko). Desiati školitelia, pedagógovia škôl, venovali nemalú pozornosť, aby svojich žiakov inšpirovali nielen k tvorbe prác, ale aj ich kvalitnej prezentácii. Mladí autori predstavili 13 prác, ktoré priblížili tradície Dolnej zeme od zvykov a obyčají, ľudových balád až k hmotnej kultúre, 5 prác, ktoré sa venovali školskej problematike s dôrazom na 100. výročie vzniku Gymnázia J. Kollára v Petrovci, 2 osobnostiam Dolnej zeme, samozrejme, aj vedcovi svetového mena Mihajlovi Pupinovi, po ktorom je pomenované aj gymnázium v Kovačici. Voľnočasovým aktivitám žiakov sa venovali 2 práce, 2 histórii a v jednej predstavili autori dejiny kovačického kostola. Súťaže sa zúčastnil nebývalý počet žiakov, ktorí priniesli nové témy, vystupovali kvalitne, pri prezentácii predstavili vynikajúce filmy, reportáže, obrazový materiál a dokázali v jednom texte priblížiť napr. voľnočasové aktivity žiakov a spojiť ich s tradíciami. Opäť boli najfrekventovanejšou témou ľudové umenie a tradície. Svedčia o tom, že sú aj v 21. storočí živé, sú súčasťou života mladej slovenskej dolnozemskej generácie a vyjadrujú jej nezlomnú vieru vo vlastné sily, ktorá ich bude viesť na ceste duchovného sebauvedomenia. Zostavovateľkami sú Svetlana Zolňanová a Anna Horvátová a za vydavateľa sa podpisuje predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová. Grafickú úpravu mala na starosti Jana Strakúšeková-Miletićová. Úvodné slovo napísala Mária Katarína Hrkľová, ktorá bola aj predsed-

Informačno-politický týždenník

níčka poroty. Fakt, ktorý treba ešte raz vyzdvihnúť, je koincidencia, že práve 15. ročník prebiehal v našej krajine, ako i tá následnosť, že nám pripadla česť byť vydavateľmi zborníka jubilejného ročníka. Je chvályhodný fakt, že mladí autori dôkladne spracovali témy, ktoré si zvolili, a tak sa dozvedáme

aj o pre nás neznámych zvykoch a obyčajach, či poverách, ktoré kolovali v jednotlivých častiach Dolnej zeme medzi Slovákmi. Tak Martina Zelenáková a Marián Čajan z Teoretického lýcea Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku pri spracovaní národných zvykov a obyčají uviedli skutočne zvláštne zaujímavosti: „Ľudia v minulosti verili naozaj vo všelijaké povery, možno len zo strachu, alebo preto, že si niektoré javy nevedeli vysvetliť. Napríklad verili, že pred požiarom ich ochráni svätená voda alebo mlieko z čiernej kravy. Pri stavaní domu do základov vložili svätenú vodu, aby bol dom požeh-

naný, a holuba, aby skôr zomrel ako majiteľ. Pri stolovaní sa dievčatám hovorilo, že ak sedia na rohu stola, nikdy sa nevydajú, ak nezjedia všetko z taniera, budú mať škaredého manžela. V noci sa nesmelo ukazovať prstom na hviezdy, ale nevieme, aké následky mohlo priniesť nerešpektovanie tejto povery. Čo sa týka počasia, najčastejšou predpoveďou boli dni od Lucie do Vianoc. Počasie tých dní predstavovalo počasie mesiacov z nasledujúceho roku (ak napríklad na Luciu pršalo, január mal byť daždivý; ak 14. bolo slnečno, február mal byť slnečný mesiac atď.). Ak si v tieto dni prekrojil cibuľu na polovicu a bola mäkká, mesiac, ktorý ten deň predstavoval, mal byť daždivý. Ak na Medarda pršalo, malo pršať ďalších 40 dní, lebo Medardova kvapka 40 dní kvapká. Ak na Michala bolo slnečno, nasledujúcich 30 dní mali byť slnečné. Ak mal mesiac „dvor“, čiže bolo oblačno, na druhý deň malo pršať. Ak mal mesiac rôžky nahor, nemalo pršať, ak mal nadol, malo pršať. Sialo sa len po obnovení mesiaca, ďatelina vždy len po obilí, kukurica sa mala siať v tom týždni, keď padlo Ďúra, a cesnak sa mal vyberať, keď sa kosil jačmeň. Poľnohospodári prísne dodržiavali tieto povery, aby mali hojnú úrodu. Čo sa týka ženských prác, jestvovali dni, na ktoré sa nesmelo robiť. Napríklad pradenie bolo zakázané vo štvrtok, šitie na Nový rok, na Tri krále, na Hromnice, na Všechsvätých, na Mláďatká, v nedeľu a vo sviatočné dni. Pranie bolo zakázané od Nového roku do Troch kráľov, na Ďúra, v krížne dni a v piatok.“ V pokračovaní sa dotkli aj vešteckých zručností: „V jednu mrazivú noc sa starší pár zo sálaša vracal domov od susedov, kde boli večjerke, a pri močiari videli dve mladé nevesty dosť obnažené, ako si vo • KULTÚRA •

vode močili nohy. Nevieme, či by apouka nešli za nimi, ale keďže boli aj s mamoukou, len zavolali na ženy: „Ale moje dobrie ženy, hat teraz si močíte? Aj zima je.“ Keďže sa nepodarilo zvábiť, prízrak len tak odpovedal: „Nestarte sa! Choďte si po svojom!“ Od toho momentu sa apoukovi nedarilo. Nevedeli sa domov vrátiť, akoby blúdili, mráz im udieral na kosti a aj vráta ťažko otvorili. Potom presedeli pár týždňov chorý v posteli, akoby ich prízrak potrestal, že ho nevypočuli.“ Pre naše padinské prostredie príznačné boli mejačky, o ktorých Zuzana Hlavčová, žiačka kovačického Gymnázia Mihajla Pupina, uvádza: „U nás v Padine sa medilo nachádzalo na ulici vedľa Matuľov, Čechov a na iných miestach. Aj ono bolo urobené z dreva a malo kríže. Do tých krížov sa skladali konope, a potom ženy krútili medilo a pazderina vypadúvala z bokov. Existoval ešte jeden spôsob medenia, ktorý sa častejšie používal. Niekedy sa mejačky robili i v domácnosti, a tak dievča, u ktorej sa robili mejačky, povolala priateľky, susedy



alebo rodinu. Dievčatá prichádzali predvečerom a cestou spievali. Keďže robili predvečerom, práca mohla trvať i do samej polnoci. Robili, kým práca nebola hotová. A keď tak prišli, už všetko bolo pripravené a pozametané. Dievča malo za úlohu vyzametať ulicu, lebo robili na priedomí. Tam, kde medili konope, boli vynesené stoličky a na ne sa poležiačky položil rebrík, aby sa dievky mohli držať. Na zemi bola prestretá poňva. Na tú sa položili otrepané povesná z konopí a dievky bosými nohami šikovne stúpali, prevracali, medili... Mali oblečené cvernové, rôznofarebné gecele a šaty mohli byť hociktorej inej farby. Mali oplecká a ručník na hlave. Mladé ženy stáli pri stene a odoberali povesná, alebo robili niečo iné. Všetky dievky a ženy spievali rôzne ťahavé piesne, aby prizvali mládencov, deti a divákov.“ Nie všetky zaujímavosti sa dajú pospomínať, zato ale takéto články a najmä vydania treba podporovať, mladých autorov motivovať a lásku a predovšetkým pevnú vôľu do písania vzbudzovať.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Zdenka Valent Belić: Apokrifi po Lilit i druga prokletstva

SCÉNA

Sky Wikluh na lepšiu náladu. Populárny belehradský hudobník Đorđe Miljenović (známejší ako Sky Wikluh a člen hiphopového tria Bad Copy) nahral nový sólový album pod názvom (Iz)Vanredni paket a prezentuje ho v podobe videosinglov uverejňovaných postupne na kanáli vydavateľstva Mascom na stránke Youtube. Miljenović sa v rámci jeho sólovej tvorby v posledných rokoch venúva soulovej, R&B a bluesovej hudbe a v týchto štýloch sa nesú aj singly z nového albumu – ide o piesne Ako ću za nešto da se borim, Vi ste plen a Ljubav. Tento 40-ročný spevák patrí medzi najproduktívnejších súčasných autorov populárnej hudby v Srbsku, často spolupracuje s inými hudobníkmi (Pablo, Meta, MKDSL a mnohí iní), v minulosti nahrával aj filmovú hudbu a tiež sa prejavil ako skladateľ piesní pre iných interpretov (Tijana Bogićević, Who See).

(ISBN 978-86-80036-25-0)

Jaroslav Čiep

ednou z prvých kníh vydaných s vročením aktuálneho roku niektorému z našich literátov je kniha veršov po srbsky našej plodnej prekladateľky a v poslednom čase aj poetky Zdenky Valentovej-Belićovej Apokrifi po Lilit i druga prokletstva. Táto básnická kniha Zdenky Valentovej-Belićovej (1975) v podstate ani nie je jej prvou knihou básní po srbsky. Roku 2018 svetlo sveta uzrela kniha Éterizácia = Eterizacija, uverejnená dvojjazyčne, paralelne po slovensky a po srbsky. Najnovšou básnickou zbierkou sa iba potvrdzuje, že Valentová-Belićová je rovnoprávnou dvojdomou literátkou. Jej nová zbierka vlastnej poézie napísanej po srbsky obsahuje štyri cykly básní: Apokrifi po Lilit, Susreti, M(rak) a Prolegomena za današnji dan. Dokopy je v tejto zbierke publikovaných 37 básní z pera ValentovejBelićovej. Na záver knihy sú publikované hodnotenia tejto poézie dvoma recenzentmi. Najprv text Ladislava Čániho pomenovaný Ženski principi sa prapočetka sveta a potom aj Nenada Grujičića s titulkom Amalgam poetskog i filozofskog. Publikáciu Apokrifi po Lilit i druga prokletstva, ako je to uvedené v imprese, vydalo Brankovo kolo pôsobiace v Sriemskych • KULTÚRA •

Karlovciach a v Novom Sade. Kniha vyšla v edícii Savremena poezija. Táto brožovaná kniha s obálkou v plastifikovanom prebale rozmeru 21 x 14 cm vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 68 strán vyšla s vročením 2020 v náklade 500 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Mala knjiga v Novom Sade.

Nine Inch Nails – dva albumy naraz. Členovia amerického dueta Nine Inch Nails – Trent Reznor a Atticus Ross – sa v aktuálnom období sebaizolácie rozhodli podeliť sa s fanúšikmi o dva nové albumy, ktoré si v elektronickej podobe možno stiahnuť zdarma z ich webovej stránky www.nin.com. Tieto dve vydania sú pomenované Ghosts V: Together a Ghosts VI: Locusts a s ohľadom na obdobie, v ktorom sú uverejnené, možno ich pochopiť ako dva navzájom odlišné výrazy Reznorovej a Rossovej reakcie na globálnu krízu a tieseň spôsobenú vírusovou epidémiou. Na obidvoch vydaniach totiž ide o inštrumentálnu hudbu založenú na klavírových tónoch a ambientných zvukoch, ale pokým tá prvá kolekcia (Together) obsahuje zväčša meditatívne skladby s relaxujúcimi svetelnými zvukmi, tá druhá zbierka (Locusts) predstavuje temné reflexie s disonančnými repetíciami a matným ovzduším, ktoré niektorí kritici porovnávajú s náladou, akú vytvárajú filmy Davida Lyncha. V osobnom odkaze uverejnenom z príležitosti týchto dvoch nových vydaní Nine Inch Nails uznávajú, že v tomto období sú aj sami v rozpakoch a v nich sa neustále striedajú pocity nádeje a zúfalstva. Ako hovoria, hudba bola vždy niečím, čo pomáha prekonať ťažké chvíle, a preto sa vraj rozhodli pracovať aj po nociach s cieľom ukončiť tieto vydania a zachovať zdravý rozum. Pripravuje: S. Lenhart 17 /4904/ 25. 4. 2020

Kultúra · Oznamy STARÁ PAZOVA

Pekné gesto včelárov Anna Lešťanová

ed je jednou z najzdravších potravín na svete. Už tisíce rokov sa používa ako potravina a zároveň liek proti mnohým zdravotným ťažkostiam. Obsahuje vysoké množstvo prospešných látok pre ľudský organizmus, a preto nie náhodou dostal aj pomenovanie „tekuté zlato“. Keďže sú včelie produkty dary prírody, ktoré podporujú imunitu, včelári z územia Staropazovskej obce v čase, keď celý svet zápasí s veľkým rizikom prenosu nového vírusu COVID-19 a keď všetci máme starosť o zdravie, urobili veru pekné gesto a venovali Červenému krížu Stará Pazova med pre najohrozenejšie kategórie obyvateľstva.

www.hl.rs

Členovia Obecného združenia včelárov Jednota Stará Pazova prednedávnom venovali tejto organizácii 31 kilogramov medu. Akcia sa konala z iniciatívy Zväzu včelárskych organizácií Srbska s cieľom pomôcť najohrozenejším kategóriám počas aktuálnej pandémie koronavírusu. V súlade s opatreniami i v našej krajine a ktoré majú zabrániť šíreniu nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19, Výkonný výbor Zväzu včelárskych organizácií Srbska schválil rozhodnutie, aby sa Lyžička medu denne posilňuje imunitu

Informačno-politický týždenník

skromne pomohlo, teda v súlade s možnosťami, vzhľadom na nie veľmi úspešný vlaňajší rok, tým, ktorí pomoc v týchto neblahých časoch najviac potrebujú. Ako sa uvádza okrem iného i na webovej stránke tejto včelárskej organizácie, všetci členovia zväzu boli vyzvaní, aby vyčlenili po 1 kilogram medu pre najohrozenejšie kategórie obyvateľstva, so zámerom podporiť imunitu ľudí a skvalitniť výživu najstaršej populácie. Vzhľadom na to, že sú aj staropazovskí včelári väčšinou starší ako 65 rokov a majú príkaz zákazu pohybovania sa, táto humanitárna akcia predsa sa úspešne skončila peknou zbierkou medu. Nápomocnú ruku pri zbere medových fľašiek ochotne podali mladší členovia združenia. Za prejavenú solidaritu na diele Obecnému združeniu včelárov Jednota Stará Pazova Červený kríž Stará Pazova udelil ďakovnú listinu.

• KULTÚRA · OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 17

V tajničke je názov sviatku 1. mája. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

veľký obraz

druh zbrane

juh

latinská predložka obraz ponad svätých spojka

sopka na Sicílii

styk, kontakt rytmus

druh hmyzu

osmium rieka v Rusku

zaručene, iste

cieľ sodík

písomné potvrdenie

tenisový klub grécke písmeno kruh tancujúcich

pulz

Oregon

karát

AS HL DU ĽU kryptón

polovica horná časť stavby

výťažok, odvar

hrdlo

kyslík

Kotor

mesto v Taliansku

vozidlo

2. časť tajničky

druh hmyzu pevná lesklá látka Peć

posila, podpora výlučok obličiek režisér Kusturica

okraj obrazu

titán súhlas

kyslá tekutina

elektrón

Trojdňové oslavy „sa zviedli“ na jeden deň Anna Horvátová

čase svetovej pandémie sa mnoho udalostí buď odročilo, alebo zrušilo. Predsa najvytrvalejší organizátori zostanú pri tom, aby sa podujatia predsa realizovali, v duchu toho – „zvedieme“ to na jeden deň. A je to ďalší problém, spisovná slovenčina totiž slovesá „zviesť sa“ a„zvádzať sa“ v tomto význame nepozná. V Synonymickom slovníku nachádzame sloveso zvádzať, avšak označuje tieto významy: − zvádzať zhora dolu: vodu zvádzajú, odvádzajú do cisterny, do kanála; − pripisovať vinu, zodpovednosť niekomu, zvaľovať: krádež zvádzali, zvaľovali na deti – z nešťastia obviňovali deti, matku, iných... Zvádzať možno použiť aj vo význame silno pôsobiť na niekoho, s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné; navádzať mládež na drogy, navádzať na hriech, na neveru; rečou získavať, nahovárať, aby neposlúchli; vábiť, lákať pohľadom, sľubmi. K tomu aj ťahať niekoho do čierneho obchodovania, priťahovať na svoju stranu. Zvádzať je aj upútať pozornosť na seba (pre-

svedčivosťou, pôsobivosťou), ako aj odvádzať, zvádzať z cesty, napríklad do záveja, zvádzať niekoho z výhodnej pozície... Navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery je tiež zvádzať, alebo privádzať, viesť k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu. Nejeden význam zahrnuje teda sloveso zvádzať, avšak nie aj významy: „Oslavy sa tohto roku pre pandémiu koronavírusu zviedli na jeden deň.“, „Rozhovory sa v čase pandémie zvádzajú len na smrteľný vírus.“; „Nákupy sa zviedli iba na kúpu chleba a mlieka.“ Namiesto slovies „zviesť“, „zvádzať“ použime tu náležité slovenské slovesá: zmenšiť, zúžiť, ohraničiť, redukovať a náhradou zvratných slovies „zviesť sa“ a „zvádzať sa“ sú tu slovesá: zúžiť sa, obmedziť sa, zredukovať sa, scvrknúť sa. Na príkladoch to vyznie takto: Oslavy sa tohto roku pre pandémiu koronavírusu zredukovali / zúžili na jeden deň.; Rozhovory sa v čase pandémie obmedzili / redukovali len na smrteľný vírus.; Nákupy sa obmedzili / scvrkli iba na kúpu chleba a mlieka.

menšia večerná zábava

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 15/16 – VODOROVNE: svietnik, Te, drina, Oľa, stop, vkus, Eva, ký, KV, Al, A, vlasť, prasa, P, do, DK, či, ort, Odra, volt, let, Otaru, vo, začiatok TAJNIČKA: VEĽKÝ PIATOK Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 15/16 z čísla 15 – 16 Hlasu ľudu z 11. – 18. apríla 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: TATIANA TORDAJIOVÁ, Ul. rybárska č. 17, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042). • KULTÚRA · OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu AS Elektromreža Srbije, Belehrad, Ul. kneza Miloša č. 11, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba DV 110 kV č. 1267 TS Novi Sad 3 – TS Srbobran, rozuzlenie pri TS Novi Sad 3. V súlade s vyhlásením núdzového stavu v Republike Srbsko (Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, Úradný vestník RS, číslo 29/20) nahliadnutie do žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie je možné iba v digitálnej forme na úradnej webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia (www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs). Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu dané sú na nahliadnutie na stránke sekretariátu www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad, a všetky informácie o podanej žiadosti možno dostať prostredníctvom elektronickej pošty zaslaním nahliadnutia na adresu: natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. V súlade s núdzovým stavom osobné nahliadnutie a poskytovanie informácií nebude možné. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu alebo prostredníctvom elektronickej pošty na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs alebo telefonickou cestou: +381 21 487 46 90.

17 /4904/ 25. 4. 2020

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Oznamujte

MILOSLAVOM MAHDÍKOM 8. 11. 1934 – 31. 3. 2020 z Erdevíka

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

Zarmútení: manželka Irina, synovia Pavel a Alexander a sestry Anna a Elena s rodinami

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 27. marca 2020 po ťažkej chorobe navždy nás opustila naša milovaná mama, mamička a pramamička

ANNA BRŇOVÁ

rod. Šmitová 18. 4. 1925 – 27. 3. 2020 z Pivnice Poznám v nebi miesto veľké a sväté, z perál má brány, ulice zlaté. Chorôb, žiaľov žiadnych tam nieto, tam pokoj prebýva a večne žiari svetlo. Navždy zostaneš v našich srdciach. Zarmútené dcéry Anna Žihlavská a Julka Mudrochová s rodinami SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším kmotrom

ONDREJOM TRIAŠKOM 1941 – 2020 z Petrovca

Pamiatku na Teba si navždy uchováme a s úctou si spomínať budeme. Kmotra Dudášová s deťmi a ich rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustil náš drahý

JÁN TURČAN

16. 10. 1933 – 19. 4. 2019 z Begeča S úctou a láskou si na Teba spomíname a nikdy na Teba nezabudneme. Tvoji najmilší: manželka, dcéra, syn a vnúčatá s rodinami Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 16. 4. 2020 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Spracovanie bezpečného a nebezpečného zdravotníckeho odpadu v autokláve a v drviči, na k. p. č. 15365/119, k. o. Zreňanin I – pracovnej zóny. Nositeľ projektu je Remondis Medison, s. s r. o., Ul. Đorđa Radića č. 1, zo Zreňanina. V súlade s vyhlásením núdzového stavu v Republike Srbsko (Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, Úradný vestník RS, číslo 29/20) nahliadnutie do žiadosti je možné iba v digitálnej forme na úradnej webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia (www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov

SAMUELA BOLDOCKÉHO

Oznamujte v Hlase ľudu

JÁNA ŠIMU

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

ANNU ŠIMOVÚ

12. 5. 1926 – 24. 4. 1985 – 2020

25. 4. 1943 – 25. 4. 2015 – 25. 4. 2020 z Báčskeho Petrovca

rod. Peťkovskú 16. 1. 1933 – 4. 11. 2019 – 2020 z Kulpína

Na znak lásky, vďaky a úcty. Manželka Mária a dcéry Annamária a Mariana s rodinami

hlasludu.info www.hl.rs

Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachováva dcéra Anna Cerovská s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovanou mamou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNOU KĽÚČIKOVOU

Syn Ján, nevesta Bilja a vnukovia Vladimír a Alexander

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sesternicou

ANNOU KĽÚČIKOVOU rod. Českovou 22. 9. 1950 – 6. 4. 2020 z Pivnice

Za všetko, čo si pre nás konala, srdečne ďakujeme. Vladislav s manželkou Draganou • OZNAMY •

s našou kmotrou

ANNOU KĽÚČIKOVOU

rod. Českovou 22. 9. 1950 – 6. 4. 2020 z Pivnice

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bratovou manželkou a strynkou

ANNOU KIŠOVOU

rod. Českovou 22. 9. 1950 – 6. 4. 2020 z Pivnice

rod. Bobáčekovou 1966 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Rozlúčili sme sa s Tebou, zostáva nám iba spomínať.

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Manželov brat Michal s manželkou a so synmi Drahomírom a Ľubomírom a ich rodinami

LÚČIME SA

Kmotrovci Hrubíkovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu, starkú, mamičku

ANNOU KĽÚČIKOVOU

ZUZANU CEROVSKÚ

rod. Českovou 22. 9. 1950 – 6. 4. 2020 z Pivnice

1927 – 2015 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Trvalú spomienku na Teba si zachová Mama, stále nám chýbaš! strynka Česková so synom Miroslavom a jeho rodinou

Tvoje: dcéra Zuzana a vnučky Želmíra a Daniela s rodinami

17 /4904/ 25. 4. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 24. apríla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina – Hugo Karas, z roku 2012 (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň: Výber príspevkov z roku 2019 (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 26. apríla 10.30 Selenčské sláviky z roku 2020, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 TV Spomienky, archív (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu, archívne záznamy z apríla 2019 z Pivnice, Báčskeho Petrovca a zo Selenče (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 28. apríla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V tomto termíne tentoraz bude uvedená inscenácia kysáčskych divadelníkov Hugo Karas autora Doda Gombára v réžii Ivana Hansmana. Na prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby vo Vojvodine v roku 2012 s týmto predstavením Kysáčania boli odmenení prvou cenou. Toto predstavenie divákom ponúkne poeticko-úsmevne ladený pohľad na mladých: na ich témy a problémy, zároveň nastoľujú témy, ako sú prvá láska, smrť a smútok, kamarátstvo, rodičia, vstup na prah dospelosti. Hra navyše ponúka zaujímavé aspekty i pre rodičov, pedagógov a všetkých tých, ktorí s mládežou prichádzajú do styku. Selenčské sláviky. Nedeľný blok sa začne detským hudobným vysielaním – záznamom druhej časti tradičného tohtoročného koncertu v Selenči.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 26. apríla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 29. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 24. apríla – Svätý Sobota 25. apríla – Alžbetin dvor, 4. časť Pondelok 27. apríla – Superhrdina Utorok 28. apríla – Ťažko ho zabiť Streda 29. apríla – Mišo Štvrtok 30. apríla – Túžba po slobode 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 26. apríla Film: Robin Hood a neporaziteľný rytier Príležitostné bohoslužby Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Training day Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 26. apríla 16.00 Duchovné príhovory Pozmenená činnosť penzistov z Obce Kovačica Film: Tajomstvo šťastia Utorok 28. apríla 16.00 Online vyučovanie pre žiakov základných škôl Piatok 1. mája 16.00 Online vyučovanie pre žiakov základných škôl

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00

Správy

8.30

Aspekty

9.00

Správy Týždeň Nedeľa

8.00

Správy

8.05

Vysielanie pre dedinu

9.00

Správy

9.05

Pohľady k výšinám

9.30

Vysielanie pre deti Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

DVE ÚSPEŠNÉ HLOŽANČANKY HANY FERKOVÉ

Úsilie je niečo dôležitejšie ako cieľ

Andrea Lačoková

ve mladé, šikovné dievčatá s rovnakým menom a priezviskom, a to z rovnakej dediny – Hložany, už majú za sebou pozoruhodné výsledky na športovom poli. To, čo je veľmi dôležité, je, že obe neustále na sebe pracujú, tvrdo

hry je dať súperovi mat. Šach má v sebe prvky umenia, vedy a športu. Za pomoci šachu Hanka si rozvíja logické myslenie a cvičí pamäť. ŠACHISTKA HANA „Môj deň nie je veľmi špecifický. Už včasráno sa poberám do školy a keď prídem zo školy domov, robím si domáce úlohy, opakujem vypracované učivo a iba potom oddychujem. Predvečerom sa najčastejšie zabávam s kamarátmi a kamarátkami. Večer, pokým nezaspím, venujem sa šachu, pozerám šachovú hru. Keď som bola prváčka, v základnej škole som si ako výberový predmet zvolila šach. Už keď sme v škole mali takú možnosť, chcela som ju užitočne využiť. Prečo nie skúsiť a naučiť sa niečo nové? Láska k šachu sa začala tak, že som najprv šach hrávala iba v škole a

Šiestačka Hana Ferková na obecnej súťaži v šachu v Petrovci obsadila 1. miesto

trénujú, aby postupovali čím vyššie. V ich mladučkom svete, v ktorom sa momentálne nachádzajú, to, čo robia, im prináša radosť. Hana Ferková je žiačkou šiesteho ročníka Základnej školy J. M. Dragutina v Hložanoch, svoj voľný čas venuje šachu a rada analyzuje partie. Známe je, že je šach deterministická strategická hra, s úplnou informáciou pre dvoch hráčov, v ktorej o výsledku rozhodujú taktické schopnosti hráčov, ich pozornosť a sústredenie. Cieľom

Diplom šachistky Hany

potom i doma so svojím starým otcom a krstným ocom. Nuž potom sa to vážne roztočilo a začala som sa čoraz viac venovať šachu a dosahovať úspechy. Mojím vzorom je môj tréner. On je ten, ktorý ma zo dňa na deň motivuje a vďaka jeho vedomostiam, znalostiam, ktoré ma naučil, dosiahla som mnohé pekné výsledky. Už v druhej triede som sa neočakávane ocitla na republikovej súPoháre a medaily šachistky Hany Ferkovej • ŠPORT •

vádzaná zručnosťou s náčiním a maximálnou ohybnosťou v kĺboch dolných aj horných končatín a chrbta. Teda vôbec nie je jednoduché trénovať tento druh športu. Hanka hovorí, že sa jej deň začína takto: „Včasráno vstávam, naraňajkujem sa a idem do školy, no však momentálne teraz sledujem vyučovanie v televízii a tak sa učím. Keď prídem domov zo školy, naobedujem sa a rýchlo sa chystám na tréning. Po tréningu si nachystám knihy pre školu a konečne mám štipku času na oddych s mojou rodinou. Táto moja záľuba ku gymnastike sa prejavila ihneď po tom, keď nám naša pani učiteľka rozdelila lístky na zápis. Bol to lístok pre žiakov, ktorí majú záujem zaoberať sa gymnastikou. Bola som to ja, ktorá sa ihneď prihlásila. Vďaka mojej rodine, ktorá je moja najväčšia podpora, mám za sebou pekné ocenenia. Najvzácnejšia a najväčšia súťaž pre mňa bola v Belehrade, lebo práve tam som získala prvé miesto. Zúčastnila som sa súťaží aj v Novom Sade a vo Futogu. Každý rok sa pravidelne zúčastňujeme v Belehrade, Novom Sade a vo Futogu, kde sa mi

Štvrtáčka Hana Ferková s medailami ťaži v Niši. Mnohokrát som sa zúčastnila na obecných súťažiach, kde som vždy získala prvé miesto. Mám krásne zážitky aj z majstrovstiev Srbska, ktoré sa uskutočnili v Novom Sade. Tu som získala 3. miesto v bleskovom šachu. Bol to pre mňa veľký úspech, lebo tam súťažilo až 600 vynikajúcich účastníkov z celého Srbska. Z majstrovstiev Vojvodiny som si domov priniesla tiež bronz. Okrem napočítaných podujatí zúčastnila som sa aj na školských, obvodových, regionál- Trofeje gymnastky Hany Ferkovej nych a na rôznych iných turnajoch. Na každej súťaži som podarilo obsadiť všetky tri prvé mieszískala určite jednu alebo dve medai- ta. Najlákavejšie v gymnastike sú mi ly. Samozrejme, že mojou najväčšou časti tancov a choreografií, ktoré napodporou sú moji rodičia. Keďže sa cvičujeme. Doposiaľ mi nič nepadlo mi šach veľmi páči a pritom sa mi ťažko naučiť sa, všetko zvládnem, dobre darí, v budúcnosti chcem byť lebo som veľmi vytrvalá a usilujem sa byť čím lepšia, a v budúcnosti by ešte úspešnejšia.“ som chcela byť úspešná gymnastka GYMNASTKA HANA Naša druhá spolubesedníčka Hana s veľkým počtom medailí.“ Čo teda potrebujeme k tomu, aby Ferková je štvrtáčka v Základnej škole J. M. Dragutina z Hložian, trénuje sme splnili svoje sny? Obe Hanky nám gymnastiku už štyri roky a jej tím sa odkazujú, aby sme namiesto prekámenuje KG Esterela. Gymnastika je žok hľadali možnosti, čo urobiť pre to, všestranný šport telesných cvičení aby sa naše sny stali skutočnosťou. a je jeden z mála prevažne ženských Držíme im teda palce na ich ceste k športov. Jeho hlavnou charakteris- cieľu, aby sa im aj naďalej darilo, a tickou črtou je cvičenie s náčiním: keďže sú také šikovné, prajeme im švihadlo, obruč, lopta, kužele a stuha. do budúcna ešte mnoho úspechov. Foto: z archívu Cvičenie gymnastiek je kombináspolubesedníčok cia akrobacie, tanca a baletu, spre17 /4904/ 25. 4. 2020

Šport RODINA MENĎANOVÁ NAJPOČETNEJŠIA VO FK JEDNOTA

Štyri generácie futbalistov

Matej Bzovský

d zrodu futbalu v Starej Pazove uplynulo už 101 rokov. Je to vhodná príležitosť zaspomínať si na tunajšie známe futbalové rodiny v povojnovej Jednote. Viacero staropazovských futbalových rodín prispelo k rozvoju tohto medzi ľuďmi obľúbeného športu v jeho bohatých dejinách, a najmä 74-ročnom povojnovom pôsobení Futbalového klubu Jednota. V pamäti utkveli rodiny Arnoldová, Jašová, Trkuljová, Domoniová, Stamenská, Kováčová a iné, ktoré robili dobré meno futbalu na plodnej sriemskej rovine. Najstarší priaznivci koženej sa pamätajú na éru najstaršieho z početnej rodiny Menďanovej, Pavla, alebo ako ho všetci s nadšením a cťou volali – Pálik. „Infekčná futbalová choroba“ sa viac ako polstoročie prenášala z otca na syna, potom na vnukov, v súčasnej dobe aj na pravnukov. PAVEL TO ZAČAL Už nebohý, vo svete futbalu veľmi obľúbený Pálik bol nekompromisným obrancom, ktorý každý zápas hral s nadmiernou obetavosťou. Otázka bola, kde sa proti nemu útočníkom ľahšie podarí presadiť – vo vzduchu, alebo na zemi. Málokedy sa to súperom darilo dosiahnuť. Hrával obetavo,

Pavel Menďan-Pálik, najstarší futbalista známej rodiny

jednoducho. Nerobili mu problémy ani nízka postava, či vysoká lopta z krídelných pozícií, z rohu odcentrované lopty, či dlhé prihrávky do voľného priestoru. Bol vždy maximálne koncentrovaný, málokedy zmýlený. Nebolo lepšej ukážky, ako sa bojuje o modro-bielu farbu Jednoty. Pálikova hra len zriedkavo vybočila z korektnosti, vážil si súperov, takže rozhodcovia nemali príležitosti napomínať ho alebo predčasne posielať pod sprchy. Tričko Jednoty si začal obliekať už ako 16-ročný chlapec, v roku 1946. V zostave chýbal len občas, hlavne pre zranenia. Pri konci bohatej a príkladnej kariéry krátko hrával v továrenskom mužstve Mostogradnja v Batajnici, kde pracoval. A keď sa už nemohol dokázať na hracej ploche, bolo mu

Pavlov syn Martin v drese Jednoty (druhý zľava v drepe)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

najťažšie. Pravidelne sa však objavoval na tribúne ihriska, ktoré mu bolo druhým domovom, pravda, ako fanúšik. Do posledných chvíľ svojho života. Jeho skvelá generácia, v ktorej úspešne hrávali stopér Ján Potran-Matejka, Pavel Kabas, Đorđe Knežević-Frle, Ján Kováč-Žan, Pavel Očovaj, Karol Kersting-Kari, Nebojša Škorić, Peter Števák, Milić Hadžić, Nestor Barjaktarević a ďalší vynikajúci spoluhráči, dosahovala v dobrých časoch pazovského futbalu výnimočné výsledky, zlatými písmenami zapísané do análov klubu. Okrem iného toto mužstvo v roku 1951 vyhralo veľký Pohár Vojvodiny. To bola v tom čase najkvalitnejšia masová pohárová súťaž vo Vojvodine a po Sloge (terajšej superligovej novosadskej Vojvodine) získala pohár do trvalého vlastníctva iba Jednota. V ročníku 1955/56 Pálikova generácia zaznamenala ďalší úspech. Po napínavých kvalifikačných bojoch s belehradským BUSK-om a petrovskou Mladosťou, sa Jednota ocitla v chýrečnej Tretej zóne, ktorá bola v triede vtedajších druholigových súťaží. Futbalové srdce mu zostalo v rodnej Pazove a v Jednote. Kopačky zavesil na klinec v roku 1962, lebo sa mladé časy už vrátiť nedali. Techniku nezabudol, ale nohy už tak neslúžili. Z OTCA NA SYNA MECKEHO Keď sa nezabudnuteľný Pálik rozlúčil s aktívnym futbalom, nezostala pazovská zelená plocha povedľa Remeselníckeho domu bez Menďana. Tam, kde skončil otec, pokračoval syn Martin, ktorého z lásky volajú Mecke. Za futbalovou loptou začal behať na tom istom trávniku ako otec. Mal len desať rokov. Štyri roky bol v dorasteneckom mužstve a onedlho ho tréner zaradil medzi najlepšiu jedenástku. Hrával so súpermi o štyri – päť rokov staršími od seba a suverénne nad nimi víťazil. Na rozdiel od otca Pálika, ktorý mu bol podľa obetavosti a ostatných ľudských vlastností vzorom, jeho ľavá noha bola silnejšia zbraň. Keď mal šestnásť rokov, vybehol v Nových Karlovciach na prvý zápas s domácim Poletom. Výsledok bol

3 : 1 a do listiny strelcov sa zapísal aj mladý Menďan, ako vtedy napísali v našom týždenníku. Na ihrisku hýril aktivitou, nápadmi a elegantným riešením herných situácií. Hral s pôvabom, jednoducho, účinne. Loptu spracoval v pohode. Obranca nikdy nevedel, čo sa v Meckeho hlave zrodí. Rýchla myšlienka bola jeho najsilnejším pomocníkom. Martin si celé desaťročia obliekal dres Jednoty, neskôr sa presťahoval do Krnješeviec, kde bol hrajúcim trénerom v domácom klube. Keď začal hrať v susednej Vojke, Pazovčania mu to nechceli odpustiť. Po založení robotníckeho klubu v továrni Lifam, kde bol zamestnaný, začal na sklonku svojej bohatej futbalovej kariéry aktívne hrávať za

Miroslav Menďan mal predpoklady na bohatšiu kariéru

tento usilovnými rukami založený klub. Bolo to spočiatku rekreačne, onedlho v klube stúpali nároky, nuž sa stal prvým trénerom. Svoje bohaté vedomosti a skúsenosti začal úspešne odovzdávať svojim synom – Miroslavovi a Vladimírovi, ktorých futbalový rast pozorne ako divák sledoval dedo Pálik. Jeho pokyny boli pre vnukov najvzácnejšie, predovšetkým keď ide o slušné správanie sa, disciplínu, vytrvalosť a poctivý prístup k ľuďom nie iba na trávniku, ale aj mimo neho. Mecke vo futbale i v živote zažil už toho dosť. Dobrého a zlého. Dobré a nezabudnuteľné ho viaže k početným úspechom predovšetkým v Jednote, ale aj v Lifame, ktorý nedbalosťou niektorých ľudí zanikol. A osobitne pamätné sú zájazdy na Slovensko, do Poľska, • ŠPORT •

Rodičia mu obstarali futbalový dres, o to sa starala matka Katka, ale na prvý tréning zmeškal. Z hľadiska sa smutne pozeral na trávnik a svojich rovesníkov, ktorí práve začali trénovať. Slzy v očiach nemohol skryť, obrátil sa chrbtom, ale zrazu počul hlas trénera Radomira Mitrića: „Mirko, presťahuj sa na ihrisko, čo čakáš?“ Šťastný a s úsmevom rýchlo preskočil ohradu, slzy z očí zmizli a s nesmiernou radosťou sa pripojil k svojim kamarátom a budúcim spoluhráčom. Domov sa vrátil s pocitom Vladimír Menďan hral za Jednotu a Lifam radosti a svoje šťastie najprv prezradil dedovi. Ako doma do Pivnice, kde aj otec Pálik rád chodieval. Na rýchlu rozlúčku v najlepší kohútik sa čoskoro dostal úlohe trénera a nepekné správanie medzi juniorov. Jeho talent priam sa jednotlivých funkcionárov v bleskovo prerástol dorasteneckú Jednote si nechce ani teraz spo- kategóriu a vo svojom šestnástom mínať. Únava, rodinné záväzky roku postupne prešiel do kabíny a nepriaznivá situácia v športe áčka. O krátky čas vybehol na svoj ho možno prinútila, aby veľkej prvý ligový zápas ako útočník láske k futbalu predčasne povedal alebo stredopoliar so sympatickými a priam perfektným ťahmi zbohom. na trávniku. Mnohých zatienil vyMIRKO, POĎ NA IHRISKO! Nevybrúsený klenot, skôr pre- spelou individuálnou technikou, márnený talent, starší Markov dravosťou a vtipnou kľučkou. V syn, dedov Pálikov prvý vnuk kritických chvíľach bolo však z jeho Miroslav, iba premaľoval futbalo- výkonu cítiť rezignáciu, nezáujem, vé vedomosti a dobré vlastnosti ba až ľahostajnosť. Svoje nemalé oboch. Chlapca na svoj vek s ex- futbalové schopnosti si vyskúšal celentnou technikou si všimli na vo FK Lifam, ale aj v zahraničí, v hracej ploche štadióna Jednota trnavskom Spartaku. Zaradili ho medzi jeho početnými rovesníkmi. medzi talentovaných hráčov, ktorí Prvé vážnejšie futbalové kroky mohli onedlho zaklopať na dvere urobil v roku 1984 ako tretí člen prvej jedenástky červeno-čiernych. známej pazovskej futbalovej ro- Túžba po domove bola predsa sildiny Menďanovcov. V tom čase nejšia ako možnosť hrať v družstve v Jednote založili prvú školu pre päťnásobného majstra Českokohútikov, zaradili ho medzi nich. slovenska. Vrátil sa domov, čo sa

Tréner Martin Menďan (stojí prvý zľava) s mužstvom RFK Lifam v sezóne 1992/93 postúpil do vyššej súťaže • ŠPORT •

rodičom neveľmi páčilo. Pokračoval v druholigovom Železničari v Belehrade, ale sa potom znovu vrátil do Lifamu medzi svojich. Jeho talent sa nerozvinul naplno. Škoda. Mal všetky predpoklady stať sa vynikajúcim futbalistom, jedným z najlepších zo vtedajšej pazovskej liahne. Žiaľ, zostal akoby premárnený talent. Sám svoju časť viny určite akceptuje. No neraz pripomína, že sa mu väčšia časť ľudí zo sveta futbalu snažila cestu skomplikovať, ako pomôcť, lebo ani klenot sa nevybrúsi sám...

ho štvorlístka. No tu sa tento športový príbeh nekončí. Menďanovci futbalovou cestičkou kráčali z generácie na generáciu. Obetovala sa rodina, „kradol“ voľný čas, a tak sa za pomoci ženskej časti rodiny, veľkého porozumenia, zriekania sa a mravnej pomoci babky, mamy a manželky, to mohlo dosiahnuť u svorných a pracovitých Menďanovcov. Všetci boli presvedčení, že tento chýrečný štvorlístok vychová v budúcnosti ďalšie talenty na futbalovom poli. Netrvalo dlho, aby sa tieto pred-

Adrián a Dário (zľava), najmladší členovia futbalovej rodiny Menďanovcov

Vladimír bol v tom období najmladším členom tejto uctievanej futbalovej rodiny. Kráčal cestou už dobre vychodenou nohami deda Pálika a otca Marka. Postupoval rovnako ako brat Miroslav, ale na inom poste. Najprv sa ako pionier ocitol v radoch Jednoty, kde veľmi úspešne hrával aj v prvej jedenástke. Lákalo ho však otcovo trénerské žezlo v Lifame, kde pokračoval ako pravý krídelný útočník, a potom ho postavili na miesto stopéra, čo bolo pre fanúšikov Lifamu príjemným prekvapením. Stal sa oporou obrany a poslednou, ťažko prekonateľnou prekážkou útočníkom súperov. Mal úžasnú orientáciu v priestore i koncovú prihrávku a naveky bol korektným vo vzájomných dueloch. Nie vždy sa však musia stretnúť plány a predsavzatia so spokojnosťou na trávniku, najmä v dnešných neľahkých časoch, keď sa športovcom neposkytuje to, čo si zaslúžia. ADRIÁN A DÁRIO SĽUBUJÚ... Hľa, taká bola futbalová cestička nezabudnuteľného staropazovské-

poklady a želania splnili. Už dobre vytrasovanou cestou istým, pevným krokom kráčajú tí najmladší, štrnásťročný Adrián, syn Miroslava, a Dário z Vladimírovho manželstva. Adrián je trochu vyšší, a preto mu tréneri zverili úlohu stopéra, na rozdiel od futbalových vlastností otca Mira. Aj štrnásťročný Dário, v mužstve pionierov, onedlho mladších dorastencov, hrá na poste záložníka, ako to vo futbalovom slovníku hovoria, je strojcom akcií s veľkou aktivitou na trávniku, čo práve vyhovuje jeho rýchlosti a mysleniu. Obaja už teraz potvrdili, že futbalová krv nie je voda. Pevne a sebavedome kráčajú cestou, ktorú im vydláždili pradedo Pálik, starý otec Martin a otcovia za podpory celej rodiny. Možno sa im podarí prevýšiť svojho pradeda, na ktorého sa, žiaľ, nepamätajú, a len z rozprávania deda Martina a svojich otcov pozorne o jeho futbalovom kumšte počúvajú. Na taký úspech už teraz majú reálne predpoklady. Snímky: z archívu FK Jednota

17 /4904/ 25. 4. 2020

Šport STOROČNICA ZALOŽENIA SOKOLSKEJ JEDNOTY V PETROVCI (4)

Všetko vlastnými silami DrSc. Ján Babiak

o nového roku (1923) Sokolská jednota vstúpila skoro v starom zložení správneho výboru. Hneď po tejto konsolidácii rozbehla sa aj činnosť. Aj sa musela rozbehnúť, lebo na zasadnutí Báčskej sokolskej župy spolok v Petrovci bol ohodnotený ako solídny spolok v druhej akostnej skupine, čo bolo potrebné novou aktivitou aj opodstatniť. Aj ústredné témy (ďalšie zriaďovanie cvičiska, zlet sokolského dorastu a Slávnosti), sa priam natískali do prvého plánu. Dôvod na to bol aj fakt, že sa našli nové možnosti na ďalšie rozšírenie pozemku pre cvičisko, že dorastenecký sokolský zlet mal byť v Novom Sade a na neho už boli pozvaní aj A. Hýl a J. Čániová ako rozhodcovia pri súťaži, a konečne, že aj na piatych v poradí Slávnostiach sa aj Sokolská jednota, ako ústredný organizátor, musela poriadnejšie ukázať. KEĎ ZNOVU RÁSTLA HRDOSŤ SLOVENSKÁ Ambície zaslať na dorastenecký zlet čím väčšiu skupinu gymnaziálnej mládeže, nútil na rýchlu mobilizáciu cvičencov a ešte intenzívnejšie nacvičiť programový cvik. Aj pred sám zlet prišla výzva, aby najmä mladé Slovenky, v našich už vychýrených krojoch, posilnili aj rady v slávnostnom pochode. Aj odchod do Nového Sadu potom odznel slávnostne, hoci bolo oblačno a pri odchode na železničnú stanicu aj pršalo. Aj tri osobitné – statkové vozne zaplnila naša mládež, aj dostala „tvrdé lôžka“ v učebniach srbského gymnázia. Ale rýchle sa muselo na odpočinok, lebo vstať sa muselo zavčasu a už o piatej 27. mája 1923 byť na cvičisku pri artézskom kúpeli na Futockej ceste. Tam sa najprv vykonali sokolské súťaže a potom sa konala generálna skúška pre poobedňajší nástup. Presne na obed začalo defilé. Zástupy, rady ako po stužke a pet-

rovské Slovenky v ľudovom kroji znovu v čele nástupu. Nezabudol starosta Báčskej sokolskej župy na problém, pred ktorým musel ustúpiť na zlete v Osijeku, a tak hádam aj to široké slovenské srdce ešte väčšmi narástlo, keď početná slovenská gymnaziálna mládež doliala olej na oheň v celkovej extáze obecenstva pri defilé pred budovou Matice srbskej. Vtedy si obecenstvo z úst do úst podávalo aj tieto slová: „To sú Slováci“, „Hľa, Slovenky v ľudovom kroji!... Juj, aké sú krásne!“ Aj hlasné, ba frenetické oduševnenie obecenstva

prezentuje sokolské a slovanské spolunažívanie. Tam do počtu ich bolo menej, ale v podaní cvikov nezostali nepovšimnutí. LEN JEDNO CVIČENIE NEVYŠLO Po návrate zo zletu v Novom Sade sa aj ďalej neúnavne cvičilo, veď na rade boli „predčasné“ Slávnosti. Sokolská jednota si ich zaumienila realizovať vlastnými silami v termíne 1. – 2. júla. Už v júni sa pripravovalo sokolské cvičisko, určila komisia pre polygón na cvičenie, rezervovala sa hudba Rybárskeho. Aj týždeň pred Slávnosťami bolo na cvičisku rušno. „A ten ruch najbadateľnejšie sa javil

Alexander Hýl, prvý prednosta SJ

Johanka Čániová, prvá prednostka

a predstavených bolo, „keď náš brat náčelník petrovský, brat Hýl, s mladistvo vypruženým telom, sprevádzaný naším slovenským mužským dorostom“1 v parádnom kroku na sokolské Zdravo! spolu s cvičencami hromovým hlasom odpovedali – Nazdar! V cvičení poobede petrovskí chlapci prví prerazili ľady so svojím cvičením, aj dobre im to vyšlo, a potom bol rad na cviky, hry a pyramídy mladých novosadských a subotických sokolov, po nich rovnako skvelých aj dievčat, ale aj vojska s puškami 7. pešieho pluku a námorníkov Dunajskej flotily. Z celkovej prezentácie však najväčší dojem nechalo symbolické cvičenie subotických sokolských junioriek. Aj večer, keď prišli na rad akademické zostavy, bolo znovu vidieť novosadskú slovenskú mladosť, ako spolu so srbskou v cvičení

pri sokoloch a sokolkách. Cvičilo sa, znášalo sa bez únavy. Len tak ako mravec. Svieti slnko? Tváre ako smejúce sa jaro. Padal dážď? Tváre vážne, ale zato odhodlané na všetko. Znamenitý barometer. No zato robilo sa, znášalo sa, čo bolo treba, neúnavne ďalej, bárs aj zelená žabka dážď provokovala. Z cvičiska sa voda veselo pumpovala, stavalo sa javisko a robili sa iné prípravy, lebo veď prídu k nám hostia, naši milí bratia... Náčelník a Sokol pretekali sa v zručnosti a ochote. A starosta spokojne pozeral po svojej družine. Jeho tiež len to trápilo, či všetka táto práca nebude márna.“2 Nebola, lebo hneď zrána vyskočilo slniečko, a tak poobede sa všetko hrnulo na sokolské cvičisko. Tam na pekne upravenom trávniku dorastenci a dorastenky nastúpili prví, aj mali presne prevedené cvičenie. Ani dospelí neboli menej vnímaví

a divákom sa najviac páčili ich krkolomné elementy na hrazde. Aj sokolky, ako obyčajne, oduševnili. Zo všetkého len jedno cvičenie nevyšlo. Vraj muzika bola na príčine, lebo keď sa cvičenie zopakovalo bez nej, išlo to hladko. Predsa sa musí konštatovať, že vystúpenie sokolov na Slávnostiach v roku 1923 nebolo také mohutné ako po minulé roky. Vystali tu najmladší zo Sokolskej jednoty (deti) a nebolo na nich ani sokolov z okolia. Videlo sa to. Ale všimlo sa aj to, že v sokolských cvičeniach v značnom počte sa videla prítomnosť aj mladíkov zo slovenského roľníctva. Mnohí tu už o rok videli aj sedliacke dievky v sokolských radoch a možno aj mladosť z robotníckej triedy. Riešenie v práci pri väčšej masovosti sa potom našlo v posilňovaní radov sokolských cvičiteľov, aj A. Hýl bol poprosený, aby stiahol zaďakovanie z funkcie, keď on tomu aj vyhovel. Aj problém Sokolského domu sa znovu postavil na denný program, ale pre nedostatok finančných prostriedkov sa od toho upustilo. Vraj nebolo prostriedkov, ani aby sa vystavala skrýša na cvičisku (búda ju menovali), a tak robilo sa len svojpomocne na úprave cvičiska. Tak sa v jeseň plánovaný priestor vysadil vŕbou a jagyňou a rozhodlo sa aj prekopať cvičisko. Na výročnom zhromaždení bola potom podčiarknutá pochvala sokolského dorastu na novosadskom zlete, ako i pekná mienka vyslanca Československej republiky Ing. Jána Šebu o Slávnostiach. V ďalšom priebehu zasadnutia svoje správy podali vedúci jednotlivých rezortov Sokolskej jednoty a vykonali sa voľby členov spravujúcich telies. Tak ubehol aj štvrtý rok pôsobenia Sokolskej jednoty v Petrovci. Nebol vôbec tichý, veď plány aj snahy boli veľké, ale peňazí bolo málo, čo bol pre spolok veľký mínus. Predsa urobilo sa to, čo sa dalo. Sokolské cvičebné rady sa konsolidovali a dosť toho sa s ohľadom na predchádzajúci rok zlepšilo. Zdá sa, že načas, lebo v piatom roku Sokolskú jednotu v Petrovci čakala nielen čulejšia aktivita doma, ale aj pomerne nahustené sokolské vystúpenia na juhoslovanskej sokolskej scéne.

1 Sokol-Slovák: Novosadský zlet sokolského dorostu. Národná jednota, Petrovec 1923, roč. 4, č. 22, s. 2. 2 N. N.: Priebeh národných slávností. Národná jednota, Petrovec 1923, roč. 4, č. 27, s. 2.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

SPUSTLI AJ ŠTADIÓNY A TRÁVNIKY

Z jesenného zápasu vo Vrbare: Mladosť – Tavankut 0 : 1

Sloga v jeseni v Erdevíku porazila pazovskú Jednotu 3 : 2

Vírus verzus futbal! sedným Hajdukom z Divoša 2 : 2. Erdevíčania mali aj smolu, lebo Temerínčania vyrovnali v posledných chvíľach, pokiaľ im rozhodca Subašić z Veternika na zápase so susedmi v nadstavenom čase anuloval gól Ivanovića. Spravodajca z tohto zápasu tvrdí, že Subašić nedovolil ani jednému mužstvu zvíťaziť?! Na základe toho by sa dalo uzavrieť, že pískal v prospech niekoho tretieho! Ináč v tejto lige sa až šesť klubov uchádza o prvé dve miesta, keďže je rozdiel medzi vedúcim novosadským FK Mladost a šiestym beočinským Cementom iba sedem bodov.

V Prvej juhobanátskej lige padinská Dolina v prípravách zahlasovala baráž o postup, ale jej ten úmysel sčasti prekazil doma jesenný majster, Jedinstvo z Vlajkovca – 1 : 2. Výhra Juraj Pucovský v Hajdušici 1 : 0 sa mohla očakávať, lebo domáci húževnato bojujú o záchranu. Hajdušičania viac ude sa hrať futbal? Nebude, bude, nemôžu banovať, že na štarte doma iba remizovali bude... Dokončí sa majstrovská sezóna 1 : 1 s tímom Budućnost z Alibunára, ktoré je 2019/20 na všetkých úrovniach, ktorú tak tiež ohrozené zostupom, ale má o 4 body viac drsno prerušil nebezpečný, pre človečenstvo od prvého jarného hostiteľa. nový, neznámy koronavírus. Pandémia celkom Posilnená kysáčska Tatra v Novosadskej prerušila alebo sťažila celkovú činnosť ľudí. Nič oblastnej lige tiež sa chytá slamky, aby nevylepšie na tom nie sú ani športovci, ktorí prestali padla. Na prvom jarnom hosťovaní v susednej nielen súťažiť, ale aj kolektívne trénovať. Preto Rumenke v nemožných podmienkach fanúšikov v týchto krušných časoch (zablatenom a vodou zaplavenom ihzaujíma, či sa vôbec skončí sezóna, risku), rozhodca Dragoljević z B. Jarku kto postúpi, kto zostúpi, ako budú ligy vyčkal moment v poslednej minúte, vyzerať v novej sezóne, keď sa tento aby v prospech Jedinstva odpískal nebezpečný neduh skončí. nejestvujúcu jedenástku. Skoko tak Nemienime sa tu zaoberať špičkovými neporazenému favoritovi priniesol európskymi šampionátmi, ani našou nezaslúženú výhru. Potom prišla pekná elitou, ale chceme predostrieť to, čo správa z Temerína, kde Tatra porazila dosiaľ urobili mužstvá z našich prostredí. TSK 1 : 0 a posunula sa zo 17. miesta Začneme zo severu. Šestnásť klubov vo o stupienok vyššie. V ďalších zápasoch Vojvodinskej lige – severnej skupine sa očakávalo nové vzďaľovanie sa Kyzohrali dve jarné kolá. Petrovská Mladosť sáčanov od dna tabuľky. oba zápasy hrala na hosťovaniach, v PaHložianska Budúcnosť v 13. kole počire porazila Bačku 1 : 0, kým menovkyni tvrdila dobrú formu z príprav, vyhrala v Apatine podľahla 1 : 3. Momentálne kotví na 7. mieste s 28 bodmi a fanúši- Skupinka Kysáčanov na prázdnej tribúne v Temeríne nad Bačkou 1945 v Báčskej Palanke 2 : 1. Tak zverenci Zlatka Hrubíka zvýšili kovia netrpezlivo očakávali duel s Tisou (foto: J. Pixiades) náskok nad Despotovčanmi (6 bodov vo Vrbare, lebo veľmi posilnené mužstvo viac), ktorí remizovali s Našou hviezdou z Adorjanu, spolu s palanským Starim V Somborskej oblastnej lige sa Pivničanom v Silbaši 1 : 1. Selenčský Kriváň prehral v Malom gradom, Apatinčanmi a Čelarevčanmi má za lubom obsadiť druhé miesto a v kvalifikácii už dávno tak dobre nedarilo. Po nevyhratom Báči 1 : 0 a stratil šance na získanie druhého sa pokúsiť o postup do Srbskej ligy – skupina zápase v prípravách Slávia na štarte prehrala miesta. Koronavírus zabrzdil aradáčsky AŠK, ktorý Vojvodina. Tam si pravdepodobne ešte v jeseni v Tovariševe s Vojvodinou 1 : 0, a to gólom z podozrivej penalty. Potom prišla domáca v prípravách podával krásne výkony, aby tejto miesto zabezpečila Sloga z Čonoplje. Vo Vojvodinskej lige – južnej skupine pa- presvedčivá výhra nad tímom BSK z B. Brestov- jari potvrdil jesenný titul v Zreňaninskej mestzovská Jednota s pozmeneným a omladeným ca 4 : 0, takže hrajúci tréner Kotiv a spoluhráči skej lige – A skupine a postúpil. Majstrovské mužstvom získala len bod, doma s novosad- prerušenie dočkali na vysokom 4. mieste. zápasy nezačali ani bieloblatská Mladosť, lalitskou C. zvezdou – 1 : 1, kým v susednej Vojke Kulpínu sa od začiatku nedarí, lebo doma ská Panónia, kovačická Slávia, šídska a ľubská prehrala 2 : 3 a stratila šancu obsadiť druhé prehral s Maglićom 1 : 3 a potom ich v Som- Jednota, OFK Binguľa, Erdevík 2017, ktoré miesto. Erdevícka Sloga oba zápasy remizovala, bore deklasoval posledný ŽAK 4 : 0, ktorému v jeseni vo svojich ligách hrali s premenlivým úspechom. v Temeríne s menovkyňou 1 : 1 a doma so su- to v 17. kole bola prvá výhra!

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Čelareve Mgr. Jaroslav Kopčok, farár

lovenský evanjelický filiálny cirkevný zbor v Čelareve patrí pod matkocirkevný zbor v Hložanoch. Je to susedná dedina, vzdialená od Hložian menej ako 2 km. Čelarevo je známe vďaka svojmu pivovaru, ktorý v súčasnosti vlastní firma Carlsberg. Prvá zmienka o obci Číb (názov do r. 1947) je z roku 1292. Svoje dnešné pomenovanie dostala v roku 1947 podľa národného hrdinu z druhej svetovej vojny Zdravka Čelara. Prvé slovenské rodiny prišli do dediny v poslednom desaťročí 18. storočia. Až do polovice 20. storočia zbor nevlastnil žiaden bohoslužobný priestor, ale veriaci chodili do kostola v Hložanoch. Cirkevný zbor ani v súčasnosti nemá kostol, ale modlitebnicu. V roku 1954 pomocou zbierok z cirkevných zborov u nás a z Ameriky si zakúpili dom, ktorý potom prestavali na modlitebnicu. Modlitebnica po viacerých rekonštrukčných prácach bola naposledy posvätená v roku 2004, pri 50. výročí kúpy domu. Slováci evanjelici v Čelareve nikdy netvorili samostatný cirkevný zbor. Vzhľadom na menší počet vždy boli fíliou cirkevného zboru v Hložanoch. V Čelareve bola vždy silná asimilácia. Cítiť to zvlášť vtedy, keď Slováci evanjelici vstupujú do manželstva s príslušníkmi iných národností a vierovyznaní. Naďalej však v modlitebnici bohoslužobnou

rečou zostáva slovenčina. Iba občas pri pohreboch je farár požiadaný o príhovor aj v srbskom jazyku. Zriedkavé krsty a sobáše sa v modlitebnici nekonajú, ale v kostole v Hložanoch. Deti z Čelareva tiež prichádzajú na vyučovanie konfirmácie do Hložian, kde sú aj konfirmované. Farár z Hložian slúži v modlitebnici služby Božie osemkrát v roku a dvakrát do roka prisluhuje Večeru Pánovu. V ostatné nedele a sviatky sa konajú laické služby Božie, ktoré vedie predčitateľka a katechétka Milina Pavajová. Kurátorkou je Anna Lovrová. Na služby Božie v priemere prichádza asi 20 veriacich. Činný je aj Oltárny krúžok žien, ktorý sa stretáva každú stredu podvečer. Slovenské evanjelické deti, ako aj tie zo zmiešaných manželstiev, prichádzajú každú nedeľu na Detskú besiedku a občasným programom, najmä na sviatky, obohatia aj služby Božie.

V tejto druhej hložianskej fílii náboženský život je aktívnejší ako v Begeči. V nemalej miere k tomu prispieva aj blízkosť Hložian, odkiaľ pochádza mnoho rodín a ich nadväznosť na cirkevný zbor je silnejšia. Ale predovšetkým je to vďaka Miline Pavajovej, ktorá vo svojej službe vynakladá veľké úsilie na to, aby zoskupovala starších aj deti okolo Božieho slova. Na to majú tie najlepšie podmienky. Aj tu sú priestory krásne vymaľované, urobené je plynové vykurovanie, nový oltárny priestor so všetkým príslušenstvom, klimatizácia, vo vedľajšej sieni sú urobené nové lavice atď. No svedkami sme, že ani takto vynovený a starostlivo udržiavaný stánok Boží nie je stredobodom záujmu čelarevského evanjelika, ktorý sa odcudzil od svojej národnosti aj cirkvi. Filiálny zbor v Čelareve má v súčasnosti evidovaných asi 350 členov, i keď v skutočnosti to môže byť aj o polovicu menej.