Nové dotácie na včelstvá

Poľnohospodárske

Ročník XLX 30. 4. – 7. 5 2022

Číslo 8/ 2054

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

DO POZORNOSTI VČELÁROM! Nové dotácie na včelstvá

Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh bude opäť v máji

Ľubica Sýkorová

Najväčšie podujatie na novosadskom výstavisku – 89. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh sa tento rok uskutoční v štandardnom jarnom termíne od 21. do 27. mája. Potešiteľné je najmä to, že si zachováva tradičný formát, ktorý dáva vystavovateľom možnosť prezentovať sa v interiéri aj exteriéri na najstaršom výstavisku v tejto časti Európy.

Poľnohospodársky veľtrh bude realizovaný v spolupráci s Maďarskou repubpre potravinársky priemysel, vinohradníctvo, ovocinárstvo a chov zvierat, výstava hospodárhospodárstva Republiky Srbsko. Počas Dňa o tejto žiadosti im bude taktiež zaslané elektronicky. Žiadatelia, ktorí nemajú registrovaný elektronický podpis, si budú môcť po zadaní požadovaných likou ako partnerskou krajinou, ktorá v roku 2010 bola prvou partnerskou krajinou tohto podujatia. Záujem vystavovateľov zo Srbska i zahraničia je veľký, avizované sú aj kolektívne návštevy. Vystúpenia zatiaľ potvrdili vystavovatelia z Maďarska, Talianska, Českej republiky, Holandska, Španielska, Turecka, Indonézie, Chorvátska, Severného Macedónska, Slovinska, Dánska, Francúzska... Kolektívne výstavy budú organizovať Maďarsko, Česká republika, Taliansko, Holandsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Chorvátsko, Španielsko, Indonézia a po prvý raz spoločné vystúpenie ohlásilo aj Maroko.

Aj v tomto roku bude organizovaná výstava poľnohospodárskych strojov, príslušenstva a náhradných dielov, zariadení skych zvierat, výstava potravín a nápojov, predstavia sa poisťovne, banky, inštitúcie atď., uskutočnia sa početné obchodné a odborné stretnutia. Už tradične pozornosť návštevníkov púta výstava hospodárskych zvierat. Na najväčšej národnej výstave hospodárskych zvierat a výstave genetického potenciálu sa predstaví najlepší hovädzí dobytok, kone, ovce, kozy a hydina a návštevníci budú mať možnosť vidieť pôvodné plemená potrebné na udržanie biodiverzity, ako aj úspechy v oblasti nekonvenčného dobytkárstva. Žiaľ, ani tento rok sa výstavy nezúčastnia chovatelia ošípaných pre potenciálne nebezpečenstvo afrického moru. Výstavy budú organizované pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva, lesníctva a vodohospodárskych zvierat budú na Novosadskej manéži ocenení najlepší chovatelia spolu s de lé ocenených hláv – prezentáciou výsledkov domáceho chovu a selekcie hospodárskych zvierat. Medzi zaujímavé určite bude patriť aj výstava bioproduktov, produktov so zemepisným označením, produktov s označením Srbská kvalita a remeselného piva, ktoré organizuje Ministerstvo pôdohospodárstva. Kongresové centrum Master bude organizovať počas Poľnohospodárskeho veľtrhu množstvo odborných a obchodných podujatí, propagačných akcií a prezentácií. ○

Ľ. Sýkorová V polovici apríla bola otvorená nová súťaž o dotácie na včelstvá. V tomto roku budú môcť včelári elektronicky podať žiadosť o stimuly na úle. Ako informovalo Riaditeľstvo pre agrárne platby, podávanie žiadosti o uplatnenie nároku na stimuly vo výške 800 dinárov na včelstvo potrvá do 31. mája 2022.

Žiadosť je možné podať na predpísanom tlačive a zaslať doporučene na adresu Ministerstva pôdohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva – Riaditeľstvo pre agrárne platby, na adresu Bulevar kralja Aleksandra 84, 11 050 Belehrad. Včelári, ktorí majú registrovaný elektronický podpis, vykonajú celý proces elektronickým podaním prihlášky zadaním požadovaných údajov do aplikácie (údaje o žiadateľovi, číslo gazdovstva, HID číslo a počet včelích stanovíšť). Počas samotného procesu elektronického podpisovania budú mať k dispozícii podrobné pokyny, ktoré ich celým procesom prevedú. Rozhodnutie údajov vygenerovať formulár s čiarovým kódom. Vygenerovaný formulár s čiarovým kódom je potrebné vytlačiť, podpísať alebo overiť a následne zaslať doporučene na vyššie uvedenú adresu. Nárok na dotácie má právnická osoba, podnikateľ a fyzická osoba – držiteľ komerčného rodinného poľnohospodárskeho gazdovstva, ktoré spĺňa podmienky ustanovené zákonom o stimuloch v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka. Nárok na tieto stimuly môže žiadateľ získať najmenej na 20 a najviac na 1 000 úľov. V praxi to znamená, že všetci včelári, ktorí majú menej ako 20 označených a registrovaných včelstiev, nespĺňajú podmienky na uplatnenie nároku na stimuly na včelstvo. Tí, ktorí majú nad 1 000 včelstiev a požiadajú o tento stimul, nebudú automaticky odmietnutí z dôvodu prekročenia počtu včelstiev, ale im budú uznané stimuly na 1 000 včelstiev. ○

Z obsahu

Plánovanie vysokých výnosov sóje v roku 2022

s. 2

Vošky na obilninách a ich regulácia (1)

s. 4

Kapucínka – prírodný ochranca zeleniny

s. 5

RASTLINNÁ VÝROBA

Plánovanie vysokých výnosov sóje v roku 2022

Prof. Dr. Ján Boťanský

Pri plánovaní na nadchádzajúcu vegetačnú sezónu môže byť jednoduchšie zamerať viac energie na produkciu kukurice, pretože to bola tradične intenzívnejšie obhospodarovaná plodina. Sedliaci, ktorí vynaložili úsilie na riadenie svojej úrody sóje, však dokázali, že je možné dosiahnuť vysoké výnosy aj pri tejto plodine – 4 a viac t/ha. Nižšie uvádzame niekoľko krokov na plánovanie úspešnej produkcie sóje v tomto roku. KVALITNÉ OSIVO

Pestovatelia by mali pestovať genetiku s vysokým výnosovým potenciálom. Vyberte si odrody, ktoré boli testované na niekoľkých miestach a počas niekoľkých rokov. Pestovatelia by si mali vyberať odrody prispôsobené typom ich pôdy a postupom hospodárenia. Rovnako ako v prípade kukurice, aj tu je dôležitý výber odrôd s agronomickými vlastnosťami, ktoré umožňujú dosiahnutie vyšších výnosov.

DÁTUM SEJBY SÓJE

Univerzitný výskum dokázal, že včasná a skorá sejba je jedným zo spôsobov, ako zvýšiť výnosy sóje. Rovnako ako v prípade kukurice, sejba sóje do začiatku mája zvyšuje výnosový potenciál a maximálne výnosy sa môžu taktiež dosiahnuť aj pri sejbe vykonanej začiatkom mája.

OŠETRENIE OSIVA

Ošetrenie osiva je kritickou zložkou programu manažmentu sóje, najmä pre pestovateľov, ktorí pestujú sóju pri redukovanej orbe. Na začiatku vegetačného obdobia, keď sú pôdy a poveternostné podmienky chladnejšie, sa klíčenie a rast spomalia. Ošetrenie osiva poskytuje ochranu pred chorobami a škodcami na začiatku sezóny, ktoré môžu výrazne znížiť porasty, znížiť výnosy a / alebo viesť k potrebe opätovnej sejby.

ÚRODNOSŤ A pH

Primeraná úrodnosť pôdy je ďalším dôležitým faktorom, ktorý umožňuje sóji dosiahnuť maximálny výnosový potenciál. Zhodnotenie výsledkov testov pôdy a výskumných odporúčaní týkajúcich sa adekvátnych hladín živín pomôže určiť, koľko draslíka a fosforu by sa malo aplikovať. Keď sa udržiava správny rozsah pH, pôdne živiny budú sóji ľahšie dostupné. Vo všeobecnosti rozsah pH medzi 6,2 a 6,8 maximalizuje výnosy sóje. Primerané hodnoty pH tiež zlepšujú schopnosť baktérií Rhizobium xovať dusík.

INOKULÁCIA

Inokulácia osiva baktériou Rhizobium zabezpečí, že v pôde bude dostatok baktérií na xáciu adekvátneho množstva dusíka (N). Toto je obzvlášť dôležité na poliach, kde sa sója nepestovala niekoľko rokov.

ŠÍRKA RIADKOV A VÝSEV

Šírka riadkov a výsev idú ruka v ruke. Vedecké výskumy ukazujú, že užšie riadky (45 cm alebo menej) zvyšujú výnosy. Užšie rady umožňujú rastlinám skoršie zakrytie a zachytávanie optimálnej úrovne slnečného svetla pre fotosyntézu. Miera výsevu sa bude líšiť v závislosti od šírky riadku, dátumu výsadby, klíčkov sójových semien a typov pôdy. Zatiaľ čo niektoré výskumy odporúčajú nižšie miery výsevu, pestovatelia by mali brať do úvahy predchádzajúcu výkonnosť na svojich vlastných parcelách. Vysoké výsevy sú zbytočné, nízke výsevné dávky zase môžu viesť k zníženiu úrody. Vyššie výsevné dávky môžu byť potrebné v prostrediach s nízkou úrodnosťou, kde je problémom vzchádzanie a porasty rastlín sa môžu zmenšiť v dôsledku náročných podmienok pestovania. Správne miery výsevu zlepšia vzchádzanie na pevných typoch ílovitej pôdy, kde existujú nepriaznivé podmienky.

OCHRANA PROTI

CHOROBÁM A ŠKODCOM

Pestovatelia by mali pestovať odrody sóje s primeranou odolnosťou proti chorobám. Kontrola počas vegetačného obdobia bude tiež dôležitá na určenie, či je potrebné vykonať ochranné ošetrenie vrátane fungicídov alebo insekticídov. Pestovatelia, ktorí si nájdu čas na správne ošetrenie svojich porastov, sa priblížia k dosiahnutiu vysoko výnosového potenciálu dnešnej genetiky sóje.

POTREBUJEME

INOKULANTY PRI SÓJI?

Rizobiálne baktérie majú veľký symbiotický vzťah so strukovinami. Mnoho pestovateľov naočkuje semená sóje očkovacími látkami obsahujúcimi Bradyrhizobia japonicum, aby si zaistili, že majú na koreňoch dostatočné množstvo hrčkotvorných baktérií, ktoré viažu dusík. Toto je lacný spôsob, ako zabezpečiť, aby mali viac než dosť baktérií na to, aby túto prácu zvládli. Potrebujete očkovacie látky a ak áno, aké by ste mali použiť? Ako viete, či je nedostatok týchto mikroorganizmov, ktoré získavajú voľný dusík zo vzduchu a pridávajú ho do vašej pôdy? Progresívni

pestovatelia sa vždy snažia zvýšiť svoje výnosy a byť ziskoví. Preto musia zvážiť, či je určitá prax užitočná alebo potrebná.

Pri striedaní plodín, ktoré zahŕňa aj sóju, sa nepreukázalo významné zvýšenie výnosov z pridania očkovacích látok do semien.

Ak niekoľko rokov po sebe pestujete na rovnakej parcele kukuricu, a chceli by ste teraz pestovať sóju, použitie očkovacích látok by mohlo byť veľmi užitočné.

Pôdne typy s vysokým obsahom organickej hmoty so sójou ako striedavou plodinou, nemusia potrebovať inokulanty. Avšak v pôdach s nízkym obsahom organickej hmoty a vyšším obsahom piesku môžu očkovacie látky zvýšiť výnosy sóje a obohatiť dusíkom pôdu pre nasledujúcu plodinu.

Ak je pH pôdy nižšie ako 5,0 alebo vyššie ako 8,0, odporúča sa osivo inokulovať. Inokulanty môžu byť užitočné aj na pôde s niekoľko dňovými záplavami alebo pri silnom vodnom strese.

Niektoré rastové stimulátory sa kombinujú s inokulantmi osiva, ktoré pomáhajú pri zakladaní rastlinných porastov. Tieto prípravky môžu podporiť skorý rast a produkovať viac hrčkotvorných baktérií viažucich dusík.○ Foto: Ľ. Sýkorová

KONTROLUJTE SVOJE OVOCNÉ STROMY! Čoraz častejší výskyt chlpáčika obyčajného

Ľubica Sýkorová

V posledných rokoch sa u nás čoraz častejšie vyskytuje chlpáčik obyčajný (Tropinota hirta syn. Epicometis hirta, srb. rutava buba), ktorý patrí do čeľade Scarabiadae. Spôsobuje veľké škody na kvitnúcich druhoch rastlín, najmä na ovocných druhoch.

Imágo je veľké 8 až 12 mm, čiernej farby a porastené bielymi alebo žltkastými chĺpkami, na chrbte má biele škvrny. Živí sa kvetnými orgánmi rastlín, takže v dôsledku zničenej tyčinky a piestika nedochádza k násade plodov. Larvy sú veľké asi 15 mm. Má jednu generáciu za rok. Samička nakladie do pôdy 20 až 30 vajíčok do hĺbky päť centimetrov. Po dvoch týždňoch v závislosti od podmienok vychádzajú z vajíčok larvy, ktoré žijú v povrchovej časti pôdy, živia sa rastlinnými zvyškami a nespôsobujú škody. Po dvoch až troch mesiacoch sa larva zakuklí a dospelý jedinec sa objaví v priebehu augusta. Imága zostávajú v pôde a prezimujú. Na povrch pôdy vychádzajú zvyčajne v marci alebo apríli, kedy sa intenzívne kŕmia, čím spôsobujú škody a kladú vajíčka. Minimálna teplota pre ich let je 15 °C a najaktívnejšie sú medzi 10 a 16 hodinou. V noci sa schovávajú v zemi. Aktívne sú až do konca júla. K hromadnému výskytu dochádza v rokoch s vysokými teplotami a pri nedostatku zrážok.

Škody spôsobuje dospelý chrobák, ktorý sa živí kvetmi a mladými listami rôznych druhov rastlín. Neexistuje takmer žiadny druh, ktorý kvitne bez napadnutia týmto škodcom, vrátane zeleniny, ovocia, kvetov a buriny. Najčastejšie sú postihnuté druhy z čeľade Rosaceae, kam patria ovocné druhy ako jablone, hrušky, čerešne, arónie, slivky a jahody. Výrazné škody sú v posledných rokoch zaznamenané aj na repke olejnej. Za posledných desať rokov najväčšie škody sú napáchané v mladých ovocných sadoch v prvých rokoch rodenia. Z burín najčastejšie napáda púpavu.

OCHRANA

Chemická ochrana sa neukázala ako vhodná kvôli slabému účinku na škodcu, ale najmä kvôli ochrane včiel. Preto treba

insekticídy nahradiť niektorými ekologickými prípravkami. Najprijateľnejším spôsobom je hromadný odchyt pomocou návnad. Návnady alebo pasce sa vyrábajú tak, že misku, najlepšie modrú, naplníme vodou a pridáme čuchovú návnadu – anízový olej. Takéto pasce sú umiestnené medzi radmi ovocia vo vzdialenosti 10 m, na začiatku a na konci radu. Okrem anízového oleja možno pridať cukor, ovocnú šťavu (najmä jahodovú alebo malinovú) a cukríky Negro alebo Bronhi. Keďže počas dňa sa môže nachytať veľa hmyzu, je potrebné nádoby kontrolovať a meniť ich obsah. Odpudzujú ich aj pachy cesnaku, tabaku a paradajkových listov, v niektorej literatúre sa uvádza, že okolo ovocných stromov, kríkov alebo na okraje pozemkov treba nasypať mŕtve chrobáky. Okrem toho existuje ochrana entomopatogénnymi nematódami. V prípade silného výskytu sa odporúča striasanie imág zo stromov, a to v ranných hodinách s ich následným ničením. Po strasení z už kvitnúcich stromov, ich postriekajte vodou, vtedy znehybnejú akoby boli mŕtve a neodletia. ○

30. 4. – 6. 5. 2022

sobota nedeľa

19˚ | 8˚ 21˚ | 9˚

pondelok utorok

18˚| 10˚ 18˚ | 11˚

streda

19˚ | 6˚

štvrtok piatok

20˚ | 7˚ 18˚ | 7˚

OCHRANA RASTLÍN Vošky na obilninách a ich regulácia (1)

Ing. Ján Tancik, PhD.

Vošky (Aphidoidae, Sternorrhyncha) sa vo väčšej alebo menšej miere na obilninách vyskytujú každý rok. Sú prítomné v porastoch obilnín od jeho vzchádzania na jeseň, najmä ak je dlhá a nadmerne teplá. Na jar sa v porastoch začínajú vyskytovať od apríla a maximálny výskyt je obyčajne začiatkom júna, keď v prípade silného výskytu môžu spôsobiť aj významné škody na úrode.

Neskoršie, od polovice júna populácia vošiek postupne klesá a konna začiatku steblovania pšenice, v apríli. Vošky žijú najprv na listoch a po vyklasení prechá-

VOŠKA TRÁVOVÁ

Telo neokrídlenej živorodej samičky je dlhé 2 – 3 mm, vajzelenou mramorovanou kresbou. Medzi tmavými sifunkulami je hnedočervená škvrna. Hlava com júna ich už v porastoch obilnín nenájdeme. Práve v tomto období migrujú na divorastúce rastliny z čeľade Poaceae a po žatve na vzídené rastliny obilnín z výdrolov. Neskôr z týchto rastlín migrujú na vzchádzajúce rastliny ozimín. V jesennom období obyčajne nezapríčiňujú významné priame škody, ale môžu významne škodiť nepriamo, prenosom vírusových ochorení.

Na obilninách sa vyskytuje viac druhov vošiek, v literatúre sa uvádza až 14 druhov, ale v Strednej Európe sú najvýznamnejšie tri druhy: voška ovsená Sitobion avenae; voška trávová Metopolophium dirhodum a voška čremchová Rhopalosiphum padi.

VOŠKA OVSENÁ

Telo neokrídlenej živorodej samičky je štíhle, vretenovité, dlhé 1,3 – 3,3 mm, najčastejšie žltozelenej, ale môže byť aj zelenej alebo červenkastej farby. Tykadlá sú hnedožlté s tmavším koncom. Chvostík je kratší ako sifunkuly, svetložltý. Nohy sú žlté, konce stehien a holení tmavšie. Okrídlená živorodá samička je trochu menšia, podobná neokrídlenej, ale s výraznou kresbou na brušku. Vajíčka sú po nakladení zelené, neskôr čierne.

Voška ovsená je monocyklický druh, jej vývin prebieha bez zmeny hostiteľskej rastliny. Prezimuje v štádiu vajíčka na oziminách a na rôznych trávach. V porastoch obilnín sa objavuje dzajú do klasu a tu sa stávajú dominantným druhom. Prvé okrídlené jedince sa objavujú hlavne koncom mája a v júni. Najintenzívnejší nálet na obilniny prebieha krátko pred alebo počas klasenia. V priebehu roka má niekoľko generácii. Táto voška sa vyskytuje najmä na okrajoch polí, populácia môže byť až 3- – 4-násobne väčšie na okraji poľa ako v jeho strede. Priama škodlivosť tejto vošky sa prejavuje pri premnožení predovšetkým cicaním na klasoch. Nepriama škodlivosť je vysoká, a to najmä prenosom vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV). covitého tvaru žltozelenej farby s tmavším pozdĺžnym pruhom na chrbtovej strane. Sifunkuly sú štíhle, rovnako sfarbené ako telo. Okrídlená živorodá samička sa podobá na neokrídlené, ale má hnedú hlavu a hruď. Sifunkuly a tykadlá sú tmavé. Voška trávová patrí medzi dicyklické druhy vošiek. Prezimujú vajíčka na primárnom hostiteľovi a to sú ruža, niekedy jahoda alebo repík lekársky. Sekundárnymi hostiteľmi sú obilniny a rôzne druhy tráv. Na obilninách sa objavuje v máji, pričom najpočetnejšia je od polovice júna, potom populačná hustota klesá. Vyskytuje sa takmer výhradne len na listoch. V jeseni prelieta opäť na primárne hostiteľské rastliny, na ktoré kladie vajíčka, ktoré prezimujú. Do roka má niekoľko generácii. Škodlivosť tejto vošky spočíva väčšinou v cicaní štiav na vrchnej strane listu a na steblách, v klasoch sa vyskytuje len ojedinele. Pri premnožení dochádza k deformáciám a žltnutiu listov. Nepriame škody vznikajú prenosom vírusov, najmä vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BZDV) a vírusu mozaiky kukurice (MMV).

VOŠKA ČREMCHOVÁ

Telo neokrídlenej živorodej samičky je dlhé 2,4 – 2,8 mm oválne, trávovozelené s tmavoje svetlohnedá (pri okrídlených formách spolu s hruďou čierna). Tykadlá sú takmer čierne, tretí článok je žltý. Sifunkuly sú pomerne krátke, tmavohnedé, na špičke takmer čierne. Chvostík je čiernohnedý. Nohy sú svetložlté, chodidlá a koniec holení sú čierne. Patrí medzi dicyklické vošky. Primárnou hostiteľskou rastlinou je čremcha obyčajná (Prunus padus). Sekundárnymi hostiteľskými rastlinami sú obilniny (najmä jačmeň siaty, ovos siaty, pšenica letná a kukurica siata), ale aj niektoré druhy tráv. Vývin na sekundárnych hostiteľských rastlinách je podobný ako pri voške trávovej, no vyskytuje sa hlavne na spodných častiach listovej čepele a v listových pošvách. Okrem priamej škodlivosti prenáša na obilninách aj mnohé vírusy. Je považovaná za najvýznamnejšieho vektora vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV).

ŠKODLIVOSŤ VOŠIEK

Vošky na rastlinách aj na obilninách škodia priamo a nepriamo. Priamo škodia vyciciavaním štiav z listov, stoniek a klasov. Vyciciavaním štiav odčerpávajú značnú časť asimilátov. Zníženie úrody môže byť aj 40 %. Priame škody sú významné v podmienkach vysokého výskytu vošiek na klasoch vo fáze mliečnej zrelosti a mliečno-voskovej zrelosti, čo má za následok zníženie počtu zŕn v klase, zníženie HTZ, a tým aj zníženie úrody. Napadnutie voškami znižuje aj kvalitu úrody: u potravinárskej pšenici sa

Vošky na listoch

znižuje pekárenská kvalita zrna a u sladovníckého jačmeňa sa znižuje kvalita sladu.

Nepriame škody vznikajú stratou asimilačnej plochy v dôsledku prekrytia listov hubami na miestach, kde sa nachádza medovica. Medovica je tekutina obsahujúca cukry, ktorú vylučujú vošky a olepujú rastlinu. Na tieto miesta sa sťahujú huby – černe, ktoré prekrývajú asimilačnú plochu rastliny.

Oveľa vážnejšie nepriame škody môžu vošky spôsobiť prenosom vírusových ochorení. V literatúre sa uvádza okolo 30 druhov vírusov škodiacich na obilninách, ale v Európe hospodársky významné sú len dva druhy prenosné voškami a to: vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf

Vošky na klase

luteovirus - BYDV) a vírus žltej zakrpatenosti obilnín (Cereal yellow dwarf virus - CYDV).

Najviac vyskytujúci sa a hospodársky najvýznamnejší druh na svete a tiež v strednej Europe je vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa. Tento vírus parazituje na okolo 150 druhov divorastúcich a pestovaných rastlín z čeľade lipnicovité (Poaceae). Z obilnín sú to: jačmeň, pšenica, raž, ovos a kukurica. Tieto vírusy sa neprenášajú ani mechanicky, ani semenom, ale prenášajú ich iba prezistentné vošky – to sú vošky, ktoré po satí štiav na infikovanej rastline sú schopné prenášať vírus počas celého života. V literatúre sa uvádza až 25 druhov vošiek, ktoré prenášajú tento vírus. Najvýznamnejšie druhy sú: voška čremchová, ovsená, trávová, kukuričná (Rhapalosiphum maidis), obilná (Schizaphis graminis) a ďalšie. Zdrojom infekcie sú obyčajne rastliny jačmeňa a pšenice z výmrvu, trvalé trávne porasty, ale aj burinné druhy tráv. Taktiež kukurica je významným zdrojom nákazy na jeseň, keď vošky z porastov kukurice preletujú na porasty vzchádzajúcich ozimín. Väčšiemu výskytu viróz napomáha teplá a dlhá jeseň, mierna zima a skorá sejba ozimín. Symptómy sa na napadnutých rastlinách obilnín týmto vírusom začínajú prejavovať neskoro v jeseň, ale najmä až na jar nasledujúceho roku. In kované rastliny zaostávajú v raste, sú sfarbené do žlta a majú ježovitý tvar. Napadnuté rastliny nevytárajú klasy a po čase vyschnú. ○ (Dokončenie nabudúce)

LIEČIVÉ RASTLINY Kapucínka – prírodný ochranca zeleniny

Ľubica Sýkorová

Kapucínka väčšia (Tropaeolum majus, srb. dragoljub) je mimoriadne krásna a užitočná rastlina. Okrem toho, že záhradu spestruje, má za úlohu chrániť našu zeleninu a dá sa aj konzumovať. Prvý raz priviezli rastlinu do Európy v roku 1684 a nazvali ju peruánsky kvet alebo krvavá kvetina z Peru. V krajine pôvodu sa s ňou tradične ošetrujú rany.

Kapucínka je nenáročná na pestovanie a je dostupná v mnohých variantoch – a zvýrazňuje chuť mnohých druhov zeleniny. Kapucínka je rastlina, ktorá sa často používa aspoň raz týždenne alebo keď od popínavých rastlín až po kompaktné rastliny v niekoľkých živých farbách. Rastie mimoriadne dobre v rôznych nádobách, skvele vyzerá aj ako okrasná rastlina na okne. Kvitne až do jesene.

KOMBINOVANÁ VÝSADBA

Okrem toho, že kvety sú jedlé, chutné a bohaté na vitamíny, ponúka kapucínka množstvo výhod aj pre ostatné rastliny v záhrade, ak ju k nim zasadíme. Kombinovaná výsadba zvýši atraktivitu záhrady a rastlinám sa v nej bude lepšie dariť a budú lepšie bojovať proti náletom škodcov. Je tiež príťažlivá pre užitočný hmyz, opeľovače ako pasca na prilákanie vošiek a iných škodcov. Na tento spôsob možeme ochrániť paradajky či cukety. Kapucínku môžeme zasadiť k tejto zelenine: brokolici, kapuste, kar olu, uhorke, tekvici, reďkovke, paradajkám, zemiakom…

PESTOVANIE

Najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovišti alebo v polotieni, kde však nerozkvitne v plnej miere. Rastie na všetkých druhoch priepustných pôd s optimálnym pH 6,5. V skutočnosti príliš úrodná pôda môže spôsobiť, že rastlina vytvorí príliš veľa listov a menej kvetov. Čo sa týka polievania, najlepšie je to robiť vidíme, že pôda je suchá. Tieto žiarivo kvitnúce rastliny inak veľmi dobre znášajú sucho, no ak chceme rastlinu s množstvom kvetov a bujných listov, je potrebné ju zalievať a udržiavať, to znamená pravidelne odstraňovať poškodené listy a kvety.

KAPUCÍNKA V KUCHYNI

Ako sme už spomenuli, kapucínka je jedlá rastlina. Kvety môžu byť veľmi zaujímavým doplnkom do šalátov, polievok, sendvičov, letných jedál, ale aj dezertov. Môžeme si napríklad pripraviť zelený šalát s kapucínkou, paradajkami a varenými vajíčkami. Semená sa dajú použiť v kuchyni ako kapary.

LIEČIVÉ ÚČINKY

Pôsobí na všetkých 46 kmeňov baktérií Staphylococcus pyogenes aureus, ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najviac prejavuje pri infekcii močových ciest. Rastlina obsahuje aj iné vysoko účinné antibakteriálne látky, obsahuje veľa vitamínu C, posilňuje imunitný systém, najmä pri dlhotrvajúcom kašli či zápale močových ciest. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že kapucínka pomáha pri všetkých bakteriálnych ochoreniach skrátiť dobu nevyhnutnú na vyliečenie organizmu a zamedzuje opakovanému vráteniu choroby. ○

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (52) Malé vtáčiky nízkeho krovinovotrávnatého pobrežia riek

DrSc. Ján Babiak

Z čeľade penicovitých (Sylvidae) netreba zabudnúť ani na rod svrčiakov (Locustella), sedmohláskov (Hippolais) a cetií (Cettia). Ide o malé operence (menšie od vrabca), obyvateľov nízkeho porastu v priamej blízkosti vodných priestorov, spätých so životom medzi povrchom zeme a prvým poschodím vegetatívnej zelene. Preto sú spravidla zelenej alebo sivo-hnedej farby. Sú len trochu väčšie od operených drobčekov, lebo pre ich obstátie potrebné je v tom húští aj žiť, aj cez neho prenikať.

Konečne, aj po svojom správaní sú to vtáčiky nenápadného správania, nie ani pôvodu a zriedkavejšie ju doplnia aj semiačkami alebo bobuľami. Aj po hlase ich možno poznať. tak plaché, ako čo sa to na prvý pohľad zdá, ale aj operence, čo sa radšej schovajú v húšti, ako čo sa vystavia nepotrebnému nebezpečiu. Odtiaľ ten ich spôsob nenápadného správania sa alebo až utiahnutého života. Preto ich je ťažšie vidieť, ale keďže sú hlasné, ľahšie ich je počuť.

Všetky navedené druhy po farbe peria pohlavne nie sú dimorfné, s malými rozdielmi letného alebo zimného šatu, ibaže mlaď pri identifikácii druhu môže robiť problémy. Hniezdia najčastejšie nízko v kroví alebo na zemi v tráve, majú podobné reprodukčné vlastnosti. Po farbe vajíčok možno poznať, o ktorý druh ide. Záväzok samičky a samca v reprodukčnom období nie je u každého druhu identický. Pri stravovaní najčastejšie konzumujú potravu živočíšneho Sedmohlások je známy po flautovom hvizde, svrčiak je bližšie k rapotaniu ako ku spevu, cetia je už chýrečná svojimi trojslabičnými moduláciami. Zo všetkých druhov u nás najčastejší je svrčiak slávikovitý, kým je cetia zriedkavá. Celkove svrčiakov je najviac, sedmohlásky majú tendenciu jemného vzrastu a cetia je sľubným novým druhom na týchto priestoroch.

SVRČIAK (TRSTENIARIK) SLÁVIKOVITÝ – LOCUSTELLA LUSCINOIDES, Savi 1824

Rozšírenie: Je euroázijským vtáčikom južných oblastí mierneho kontinentálneho klimatického pásma. Plynulý areál hniezdenia má od nížinných oblastí pribaltického Nemecka, Panómskej nížiny a Poddunajska až po Ural. Odtiaľ má tri veľké ostrovy svojho hniezdenia v strednej Ázii. V strednej, západnej a južnej Európe, resp. na pobreží Maroka, Alžíra a Tunisa má ostrovčekovité alebo plynulejšie pásma hniezdenia v podmienkach jeho biotopu. Je sťahovavý a zimuje v predrovníkovej Afrike v pásme južne od Sahary až po dažďové pralesy. U nás ho možno nájsť v oblasti väčších vodných plôch od začiatku apríla do konca septembra. Biotop: Jeho biotop sú rozsiahle plytké vodné priestory porastené trstinou alebo inou vodnou vegetáciou, ako i krovinovo-trávnaté pobrežia riek. Rozlíšenie: Od iných svrčiakov sa líši tým že je viac jednofarebný ako pásikavý. Vrch tela mu je hrdzavohnedý, okraje krídel a spodná časť chvostu je trochu tmavšia. Pod hrdlom je perie výrazne biele a aj spodná časť tela je žlto hnedá alebo až špinavo biela. Nad okom má jasný pásik. Vyznačuje sa zvláštnym spevom, predovšetkým na úsvite a za súmraku. Mláďatá v páperčeku sú tmavosivé a hnedé sfarbenie dospelých získavajú postupne operením. Hniezdenie: Hniezdo stavia samček nízko v hustom poraste. Je miskovitého tvaru s pevnou, z vetvičiek pletenou vonkajšou časťou a mäkkou vnútornou podstielkou. Má dve znášky v roku (apríl – jún), počet vajíčok 3 – 5. Sú žltavej alebo hnedavo-sivej farby, s tmavšími škvrnami nahustenými bližšie ku koncom vajíčka. Na nich sedí iba samička a samček nekŕmi mláďatá (ani samičku). Hniezdna starostlivosť trvá 13 – 14 dní. Potrava: je živočíšna – drobný hmyz a pavúky, ktoré nájde v porastoch a na vode.

Spev: Najprv sa hlási ostrým „čet!“ alebo „pvitt!“ a potom dlho opakuje bzučivé tvrdé a nemelodické „crrrrrrr...“ alebo „surrrrrrr..“ Jeho pokusy o spev sú: „pt pt-ptptptsurrrr...“

SVRČIAK (TRSTENIARIK)

RIEČNY – LOCUSTELLA

FLUVIATILIS, Savi 1824

Má užšie a trochu severnejšie postavené rozšírenie ako jeho rodák. Jeho hniezdny areál je kompaknejší a severnejšie postavený, od Čierneho mora po južné Škandinávsko v zemepisnej dĺžke od východného Nemecka po Západno-sibírsku nížinu. Je sťahovavý a zimuje vo východnej časti zarovníkovej Afrike. Jeho biotop sú husté lužné lesy na pobreží riek a močiarov, porastené krovinami a bylinami, najmä pŕhľavou, zriedkavejšie aj iné brehové porasty. Vojvodina je juhozápadná hranica jeho areálu rozšírenia a tak tu nie je tak častý. Je bledší variant svojho predchodcu, na chrbte s olivovým a sivým nádychom. Na krku

Svrčiak slávikovitý

Svrčiak zelenkavý

a prsiach má pozdĺžne pásy a na chvoste má výrazne hrubšie polkruhové (mesiačkové) pásy. Bruško je biele. Mláďatá po operení sú sivo-hnedavé a olivový nádych získavajú len v dospelosti. Je plachejší od rodáka a aj pre svoje bydlisko si vyberá tichšie priestranstvá. U nás najčastejšie hniezdi v Potissku a okolo Vršca. Hniezdo stavia na zemi v hustej

Svrčiak riečny

vegetácii. Znáška je 1 – 2 razy v roku, počet vajíčok je 4 – 5 (6), sú žltavej farby s dvojfarebnými škvrnami. Inkubácia trvá 13 dní. Konzumuje drobný hmyz a bezstavovce. Hlási sa ostrým „crrr....“ alebo „zrr“, ale aj hrdelným „tsčik“. Spieva „ti-ti-ti...“, „cre-cre-cre...“ aj „dz-dze-dze...“ v rýchlom opakovaní a pokúša sa imitovať aj spev slávika.

SVRČIAK (TRSTENIARIK) ZELENKAVÝ – LOCUSTELLA

NAEVIA, Boddaert 1783

Je euroázijský operenec, ktorý má kompaktné hniezdne pásmo v rozsahu 45 – 65 ° s. z. š., od Írska až po rieku Jenisej. Je sťahovavý a naše jedince zimujú v strednej Afrike. Vojvodina je južná poloostrovná lokalita jeho areálu a tak tu nie je častý a na hniezdení konštatovaný len od konca minulého storočia, hlavne v Banáte. Jeho biotop sú močaristé trstinové porasty, nízke húšťavy a mokré trávnaté oblastí s riedko porastenými stromami. Je bojazlivý, skryto žijúci vtáčik a preto je pravé šťastie ho vidieť. Je trochu menší od vrabca. Že ide o svrčiaka, upomína nás práve jeho hnedo zelenkavá farba hlavy a chrbta s tmavohnedými škvrnami. Boky má bledo-zelené, bruško špinavo biele a podchvostové krovky škvrnité. Mláďatá po operení majú chrbát hrdzavohnedý. Hniezdo stavia na zemi v hustej vegetácii, na suchom lístí, obyčajne pri trsoch. Stavajú ho obaja rodičia. Frekvencia hniezdenia dvakrát v roku. Znáška je (3) 5 – 6 (7) hnedavých vajíčok s hrdzavými bodkami viacej koncentrovaný-

mi na tupom konci. Hniezdna starostlivosť rodičov o mláďatá je 10 - 11 dní. Konzumuje hmyz a pavúky. Hlási sa ostro „crr-čik“ alebo „psvitt“ ale najčastejšie ho možno počuť ako naozaj dlhotrvajúce nôti „cir´r´r´r´r´r´r´ r´r´r´r´r´r´r...“.

SEDMOHLÁSOK HÁJOVÝ (OBYČAJNÝ) – HIPPOLAIS ICTERINA, Vieillot 1817

Má podobné rozšírenie ako svrčiak zelenkavý, ibaže ho niet v západnej Európe, zato v západnom Škandinávsku svoj areál rozšíril až po polárny kruh. Zo svojho hniezdneho areálu sa sťahuje a zimu prežije v zarovníkovej Afrike. Naše oblasti sú južná hranica tohto druhu, ale aj napriek tomu je u nás dosť prítomný. Ako svoj biotop preferuje lužné a preriedené lesy riečnych pobreží, dubovo-hrabové hôrky, hájiky, parky a sady. Skôr bol u nás častejší. Je to operenec sivo-zelenej vrchnej časti tela a žltavého bruška. Okraje letiek sú čierne, ale na nich vidno biely lem. Uzdička nad okom a očný krúžok sú žlté, zobák žltočervený, nohy sivé. Mláďatá sú v páperčeku tmavosivé, po operení sivo-žltavé. Hniezdo si urobí na strome alebo vo vrcholoch kríkov neďaleko vody. Je hlboké miskovité, starostlivo vypletené vetvičkami a stebielkami z okolia, Sedmohlások hájový dodatočne spevnené lykom. Vnútro je vystlané mäkkým materiálom (vlna, perie). Samička do neho znesie 4 - 6 ružovkastých alebo sivo-ružových vajíčok s riedko zdobeným bod-

Sedmohlások bledý

kovaním tmavej farby. Inkubácia trvá 12 – 14 dní a dva týždne trvá aj hniezdna starostlivosť o mláďatá. Frekvencia hniezdenia je raz v roku. Konzumuje hmyz a jeho larvy, pavúky a bezstavovce. V jeseň to budú aj bobule. Hlási sa s „dedehyí“, „tetehí“ aj „hijéé“. Varuje s „te-te-te“. Spieva skvele „če-če-víí“, „tek“, trilkuje, virtuózne prezentuje flautové tóny aj kombinuje ich, ale aj imituje iných vtákov.

SEDMOHLÁSOK BLEDÝ – HIPPOLLAIS (IDUNA)

PALLIDA, Ehrenberg 1833

Možno ho vidieť v pásme Balkánskeho polostrova, Blízkeho a Stredného východu až po Balkašské jazero. Je sťahovavý a zimuje vo východnej časti rovníkovej Afriky. Posledne sa ostrovčekovite hniezdi aj na africkom a španielskom pobreží Mediteránu. Keďže je dolné a stredné

Cetia trojhlasná

Poddunajsko najsevernejší bod jeho areálu, nie je ťažko uhádnuť, že ich je u nás v neveľkom počte, najmä ako hniezdiča. Možno ho vidieť v presvietených lesoch, vysadených lesných parcelách, sadoch, v krovinách s riedkym porastom stromov a porastoch vedľa riek, v lužných lesoch a na vlhkých krovinatých lúkach. Miskové hniezdo si stavia v nízkom poraste. Do neho samička znesie 4 – 5 žltavých až bielych vajíčok s tmavými bodkami, viacej oválneho tvaru. Hniezdi začiatkom júna raz v roku. Ostatné reproduktívne charakteristiky sú ako u jeho rodáka. Stravuje sa insektami a bezstavovcami. Hlási sa cvákavým „čet“, nosným opakovaným „cet-cet-cet...“, čvirikavo „čr´r´r´r´ŕ r...“ a „črrre-čre“ v rôznych moduláciách, ale sa pokúša imitovať aj spev iných vtákov.

CETIA TROJHLASNÁ (JUŽNÁ) – CETTIA CETTI, Temminck 1820

Je vtáčik teplejších oblastí. Má celoročný pobyt na širších priestoroch Atlantika vo Francúzsku a na Pyrenejskom polostrove a potom v prímorí Stredozemia (aj Maroka, Alžira a Tunisu), odkiaľ jeho areál úzkym pásmom Blízkeho a Stredného východu (južnejšie od Čierneho mora a Kaspického jazera) siaha až po Himaláje. Ázijská populácia sa v letnom období posúva severnejšie (ale v zime aj južnejšie – na pobrežie Perzského zálivu a Arabského mora). Na Balkáne cetia sťahovanie ukázala iba na priestoroch Severného Macedónska a Srbska, aj to s tendenciou šírenia ďalej na sever. U nás ide len o ostrovček v najsevernejšej časti Báčky a Banátu. Jej biotop sú pobrežia riek, močiare a lužné lesy s nízkym porastom. Je to malý vták so širokým chvostom, ale nevýrazným krkom a krátkymi krídlami. Horná časť tela je hrdzavo hnedá, boky hnedosivé a spodná časť sivobiela. Jasný popruh nad okom sa ľahko zbadá, ale aj tmavšia farba dlhých letiek a chvosta. Žije skrytým životom a keď ju aj odhalíte, rýchle vám unikne. U nás nateraz zriedka hniezdi a vyberá si vysokú trávu alebo kríky. Samička znáša 4 - 6 sivohnedých alebo hrdzavohnedých lesklých vajíčok. Znáška je dvakrát v roku. Stravuje sa hmyzom, slimákmi a bezstavovcami, ale požiera aj semiačka. Hlási sa s výbušným „plitt!“, ktoré vystrieda s „plir´r´r´r´r“. Spieva trojhlasne: „plit, plit-plit!... tičat-tičat-tičat čytt, čatt!“  Fotografie z internetu

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Fazuľová polievka Jókai

Čokoládový zákusok s kokosovo-orechovým krémom

Výborná a hustá polievka z maďarskej kuchyne. Podávame s krajcom čerstvého chlebíka. Suroviny: 1 kg údeného bravčového kolena, 500 g červenej fazule, 2 strúčiky cesnaku, 100 g mrkvy, 100 g petržlenu, 100 g zeleru, 2 hrste petržlenovej vňate, mleté čierne korenie, soľ; zápražka - 3 PL bravčovej masti (alebo oleja), 3 PL hladkej múky, 2 ks cibule, 2 ČL červenej mletej papriky Takto sa to podarí: Do väčšieho hrnca dáme variť údené koleno. Varíme približne 90 minút. Keď už je mäso mäkké, vyberieme ho. Do vody vložíme fazuľu, ktorú sme si deň vopred namočili a necháme variť. Medzitým nakrájame údené mäso na kocky, ktoré pridáme k fazuli. Všetku koreňovú zeleninu očistíme, nakrájame na kocky a pridáme do hrnca. Ochutíme soľou a čiernym korením. Keď už sú všetky suroviny mäkké, pridáme prelisovaný cesnak a nasekanú petržlenovú vňať. Na záver si spravíme zápražku: v panvici zohrejeme masť, opražíme na nej nadrobno nakrájanú cibuľu, potom posypeme hladkou múkou, červenou paprikou a dobre zmiešame. Zápražku pridáme do polievky a necháme krátko prevrieť. Do polievky môžeme pridať aj za hrsť cestovín a dochutiť kyslou smotanou.

Linecké tvarohové rezy

Suroviny: cesto – 1 vajce, 3 PL mlieka, 300 g hladkej múky, 200 g masla izbovej teploty, 150 g práškového cukru, 1 balíček kypriaceho prášku do pečiva; tvarohová vrstva – 500 g jemného tvarohu, 1 vajce, 120 g práškového cukru, 1 ks vanilkový lusk, 1 PL kukuričného škrobu; ešte potrebujeme ríbezľový džem, práškový cukor Takto sa to podarí: Cesto: všetky suroviny na cesto dobre vymiešame a rozdelíme na dve rovnaké časti. Každú časť vyvaľkáme na veľkosť menšieho plechu. Tvarohová vrstva: Jemný tvaroh vymiešame s vajíčkom, práškovým cukrom a škrobom. Pridáme zrniečka z vanilkového lusku. Vrstvenie: Na plech, ktorý sme si vymastili maslom a vysypali múkou prenesieme prvú časť cesta. Potrieme bohatou vrstvou ríbezľového džemu. Na džem rozotrieme tvarohový krém, uhladíme a na vrch uložíme druhú časť lineckého cesta a popritláčame. Pripravený koláč dáme piecť do vyhriatej rúry na 180 °C na 30 minút. Pred podávaním poprášime práškovým cukrom. Suroviny: cesto – 4 vajcia, 2 hrnčeky hladkej múky, 120 g čokolády, 1 hrnček vriacej vody, 1 hrnček kefíra, 1 hrnček práškového cukru, 250 g masla izbovej teploty, 1 ČL kypriaceho prášku do pečiva, 1 štipka soli, 1 ČLvanilkového extraktu; krém – 4 čerstvé vaječných bielky, 300 ml mlieka, 1 KL vanilkového extraktu, 1 hrnček kryštálového cukru, 200 g zmäknutého masla, 200 g strúhaného kokosu, 150 g nasekaných opražených pekanových orechov (môžu byť aj iné orechy) Takto sa to podarí: Cesto: oddelíme žĺtky a bielky. Z bielkov a štipky soli vyšľaháme tuhý sneh. Do väčšej misy dáme čokoládu a zalejeme ju vriacou vodou. Miešame, až kým sa čokoláda nerozpustí. Postupne metličkou zamiešavame maslo izbovej teploty, ktoré sme si vyšľahali s práškovým cukrom. Keď už sú suroviny prepojené, zamiešavame po jednom aj žĺtky. Miešame, kým sa dobre nespoja. Pridáme malú lyžičku vanilkového extraktu. Postupne prilievame kefír. Je dôležité pridávať všetky suroviny postupne. Na záver už len zľahka vmiešame preostiatu hladkú múku a prášok do pečiva. Do hotové cesta pridáme ešte vyšľahaný sneh. Pripravené cesto vylejeme na veľký plech vystlaný papierom na pečenie. Ak chcete urobiť tortu, pripravíme si dve rovnaké tortové formy a cesto do nich rozdelíme. Dáme piecť do vyhriatej rúry na 180 °C približne na 30 minút. Medzitým si pripravíme krém. Vo vyššom hrnci vyšľaháme vajíčka, pridáme mlieko a vanilkový extrakt. Za stáleho miešania varíme na miernom ohni, kým sa všetky suroviny dobre nespoja. Potom pridáme maslo a cukor. Miešame a varíme približne 12 minút na miernom ohni, kým zmes nebude hustá. Odstavíme a necháme vychladnúť na izbovú teplotu. Potom do nej vmiešame strúhaný kokos a opražené nasekané pekanové orechy. Trochu si odložíme na dozdobenie. Upečený korpus necháme vychladnúť a prekrojíme ho na tri rovnaké časti. Na jednu rozotrieme tretinu krému. Na vrch preložíme druhú časť korpusu, rozotrieme druhú časť krému. Rovnako uložíme aj tretiu časť a rozotrieme zvyšný krém. Vrch dozdobíme orechami a kokosom. Dáme stuhnúť aspoň na dve hodiny do chladničky.

Domáci púpavový sirup

Suroviny: 200 púpavových kvetov, 1 liter vody, 1 kg kryštálového cukru, 1 ks citron, 1 ČL kyselina citrónová

Takto sa to podarí:

Púpavové kvety očistíme od chrobáčikov a zbavíme ich zelenej časti (otrháme iba žlté lístky). Očistené púpavové kvety dáme do misy spolu s dobre umytým citrónom nakrájaným na kolieska a zalejeme studenou prevarenou vodou. Zakryjeme a necháme stáť 24 hodín v chladničke. Potom výluh precedíme do hrnca, pridáme cukor a privedieme k varu. Varíme, až kým nám sirup nezhustne. Sirup odstavíme a vmiešame kyselinu citrónovú. Teplý sirup prelejeme do čistých a suchých zaváraninových fliaš, uzavrieme a obrátime hore dnom. Sirup po vychladnutí skladujeme na tmavom suchom mieste. Sirup môžete obohatiť ešte napríklad o nejakú bylinku (medovku alebo levanduľu). 

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 554 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra