Aj za projekt o preklade vo výskumoch vojvodinských Slovákov

UDELILI ZMLUVY O FINANCOVANÍ VEDECKO-VÝSKUMNÝCH PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN Aj za projekt o preklade vo výskumoch vojvodinských Slovákov

Danuška Berediová-Banovićová

Pokrajinský tajomník pre vysoké vzdelávanie a vedecko-výskumnú činnosť prof. Dr. Zoran Milošević 13. apríla udelil zmluvy o nancovaní vedecko-výskumných

Tajomník Milošević vyhlásil, že národnostné menšiny prostredníctvom vysokého vzdelávania realizujú časť plnej a rmácie multikultúrnosti kvality tejto spoločnosti. „Vedecko-výskumná činnosť vo Vojvodine, ktorá je špeci cká multikultúrna a multietnická spoločnosť,

Vedúca projektu Preklad vo výskumoch vojvodinských Slovákov Marína Šimáková-Speváková

projektov národnostných menšín. Zo slovenskej národnostnej menšiny prostriedky dostali Marína Šimáková-Speváková z Oddelenia slovakistiky a Branka Ljevnaićová-Mašićová z Poľnohospodárskej fakulty. okrem internacionalizácie, musí splniť aj druhý cieľ, a to je, aby vskutku bola humanisticky orientovaná, vlastne usmernená k človeku vo všetkých jeho odlišnostiach,“ vyhlásil Milošević. Dodal, že je hrdý na tento

Pokrajinský sekretariát vyčlenil 7 miliónov dinárov na realizáciu 16 projektov

projekt, ktorý sa nevyznačuje vysokou nominálnou sumou, ale vskutku svedčí o tom, že sekretariát rozoznal jednu špeci ckosť našej spoločnosti.

Vedúca projektu Preklad vo výskumoch vojvodinských Slovákov Marína Šimáková-Speváková nám povedala, že to bude prístup k prekladu z viacerých zorných uhlov cez interdisciplinárny prístup. „Preklad bude aj ako téma kontrastívnych jazykovedných výskumov, ako literárno-vedná komparistická téma a tiež v rámci lingvistických disciplín. Naším cieľom je poukázať na viacero kontextov a viacero spôsobov výskumu prekladu, ktorý je dôležitý pre nás, nielen ako ten prostriedok medzikultúrnej komunikácie, ale je dôležitý aj v našom každodennom živote.“ Branka Ljevnaićová-Mašićová dostala prostriedky za projekt Budúcnosť pestovania priemyselnej konopy u vojvodinských Slovákov – spojenie tradičných vedomostí a súčasných výrobných praxí. Prostriedky boli udelené na základe Verejného súbehu na financovanie vedecko-výskumných a rozvojovo-výskumných projektov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v AP Vojvodine v roku 2022. Tento pokrajinský sekretariát vyčlenil 7 miliónov dinárov na realizáciu 16 projektov v tomto súbehu.

DOSTUPNÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM Spustený portál Škole Vojvodine

D. Berediová-Banovićová

Zjednotené informácie o všetkých vzdelávaco-výchovných a predškolských ustanovizniach, ako aj o žiackych domovoch z územia AP Vojvodiny, teraz sú dostupné na novom portáli Škole Vojvodine, na adrese: skolevojvodine.vojvodina.gov.rs.

Deti, ich rodičia, osvetoví pracovníci a všetci zainteresovaní teraz môžu pristúpiť k základným údajom o každej školskej ustanovizni, akými sú napr.: rok založenia, zakladateľ, typ ustanovizne, jazyk vzdelávaco-výchovnej práce, meno riaditeľa a dátum nástupu do funkcie. Na stránke je aj možnosť ltrovania, čiže vyhľadávania podľa typu ustanovizne, ako aj to, či je v kategórii verejných alebo súkromných ustanovizní. Sprístupnená je aj galéria fotogra í. Cieľom Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá pri spustení portálu Škole Vojvodine bolo, aby sa zjednotili všetky informácie o škôlkach, školách a žiackych domovoch, aby sa tým spôsobom pomohlo deťom a ich rodičom pri výbere zodpovedajúcej vzdelávaco-výchovnej ustanovizne.

Na území AP Vojvodiny je 151 predškolských ustanovizní, 391 základných škôl, 155 stredných škôl a 18 žiackych domovov. Zdroj a foto: skolevojvodine.vojvodina.gov.rs

Týždeň

SRBSKO SI PRIPOMÍNALO DEŇ PAMIATKY OBETÍ HOLOKAUSTU Ľudstvo nepotrebuje ďalšiu veľkú vojnu

Pripravil: Ján Pálik

Srbsko si 22. apríla pripomenulo Deň pamiatky obetí holokaustu, genocídy a fašizmu. Tento deň je štátnym sviatkom a ústrednú slávnosť pri Pamätníku obetiam genocídy v komplexe bývalého nacistického tábora Staro Sajmište viedol prezident Srbska Aleksandar Vučić.

V predvečer Dňa pamiatky obetí holokaustu, genocídy a fašizmu 21. apríla odhalili pamätnú tabuľu obetiam Jasenovca a Srbom Vučić poznamenal, že manželka amerického prezidenta Eleanor Rooseveltová pripomenula, že v zime 1941 – 1942 ani ona, ani jej manžel neverili, že je to pravda. „Dnes máme zdokumentovaných s menom a priezviskom 17 016 nevinných obetí tábo-

Príhovor prezidenta pri pomníku

všetko znie ako plod pokrivenej fantázie, ako nočná mora, z ktorej sa musíme prebudiť,“ povedal Vučić. Ako povedal, neexistuje žiadne normálne prebudenie z tej našej nočnej mory, pretože tá nočná mora sa nazýva pamäť. Pripomenul, že tábor Staro sajmište bol otvorený v roku 1937, koncipovaný ako miesto stretávania všetkých, ktorých uviedol, draho zaplatili – miliónmi, nie však dolárov, ale miliónmi životov Židov, Rómov, Srbov a príslušníkov iných národov. „V oboch svetových vojnách sme neboli ani prokurátori, ani právnici, ani porota, ani sudcovia, ale vždy sme boli obeťami. Na tomto mieste je každé slovo zbytočné a každá slza oprávnená a nedostatočná. Obete všetkých popráv si

Odhalenie pamätnej tabule padlým obetiam v táboroch

v areáli komplexu nacistického tábora Staro sajmište. „V rokoch 1941 až 1945 bol systém koncentračných táborov a táborov smrti Nezávislého štátu Chorvátsko (NDH) v Jasenovaci najkrutejšou súčasťou systému teroru v druhej svetovej vojne. Túto časť v komplexe Staro sajmište venujeme obetiam Jasenovca, večnej pamiatke a budúcim generáciám ako apel, aby nezabudli na všetky krutosti táborov. Srbsko chce dnes mier a chce život pre seba a všetkých ostatných v tejto ťažkej chvíli, ktorá zasiahla Európu a svet. Ľudstvo nemá právo na tretiu veľkú svetovú vojnu,“ povedal prezident Aleksandar Vučić.

Vo svedectve o povahe zločinov proti Židom, Rómom ru. Tvárou v tvár nezvratným dôkazom a svedectvám tých, čo prežili, nemôžeme uveriť tomu, čo sa tu stalo, pretože

Pamätná tabuľa na mieste Staro sajmište Vzdali hold obetiam

lákajú najväčšie výdobytky, no zrazu prestal byť symbolom civilizačných výdobytkov a stal sa táborom smrti pre Rómov, Židov a Srbov.

Upozornil, že Staro sajmište vedľa Banjice je jediným táborom smrti v samom meste, na rozdiel od iných popravísk, ktoré nacisti pred občanmi skrývali.

Povedal, že toto smutné miesto, ako aj všetky tábory smrti, nás klasi kujú na správnu stranu dejín, za ktoré sme, ako zaslúžia ticho, skrúšenú úctu a dôslednú pamäť,“ povedal Vučić.

Dnes, ako povedal, môžeme postaviť život len tomu popravisku, pretože sme potomkami obetí a poznáme hodnotu života. „Našou povinnosťou je pokračovať v živote, sme na to zaviazaní našim predkom a ešte viac našim deťom,“ uzavrel Vučić.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska, vucic.rs

PREZIDENTSKÉ VOĽBY VO FRANCÚZSKU Vučić zablahoželal Macronovi

Pripravil: Ján Pálik

V nedeľu 24. apríla sa vo Francúzku konalo druhé kolo prezidentských volieb, v ktorých väčší podiel hlasov získal doterajší prezident Emmanuel Macron. Z tejto príležitosti prezident Srbska Aleksandar Vučić zablahoželal staronovému prezidentovi Francúzka: „Vážený pán prezident, drahý priateľ Emmanuel Macron, blahoželám vám k znovuzvoleniu za prezidenta Francúzskej republiky. Dôvera, ktorú vám

V prospech ďalších dobrých vzťahov

občania prejavili aj tentoraz, nepochybne potvrdzuje, že vaše vedenie je založené na

Srbsko-francúzske priateľstvo aj naďalej pretrvá

princípoch a hodnotách, ktoré sú hlboko zakorenené v národe Francúzska. Sloboda, rovnoprávnosť a bratstvo sú nemenné a univerzálne princípy, ktorých podstatu si musíme všetci vážiť, najmä v súčasnom historickom momente, možno viac ako kedykoľvek predtým. Srbsko, ktoré zdieľa práve tieto hodnoty, je naďalej odhodlané posilňovať vzťahy s Francúzskom. Tieto hodnoty sú založené na tradičnom priateľstve a strategickom partnerstve. Som presvedčený, že po vašom znovuzvolení za prezidenta sú srbsko-francúzske vzťahy na dobrej ceste k dosiahnutiu nových hraníc. Francúzsko sa môže spoľahnúť na Srbsko ako na úprimného priateľa a partnera a som presvedčený, že môžeme počítať aj s podporou vašej krajiny v prospech mieru a stability na západnom Balkáne. Ešte raz vám blahoželám k víťazstvu vo voľbách a prajem všetko najlepšie k ďalšiemu napredovaniu vašej krajiny a blahobytu všetkých jej občanov “.

Zdroj a foto: Facebook/buducnostsrbijeavucic

V SMERE POKRAČOVANIA DIALÓGU MEDZI BELEHRADOM A PRIŠTINOU Dosiahnutie politického kompromisu

Pripravil: J. Pálik

Prezident Srbska Aleksandar Vučić sa stretol so špeciálnym predstaviteľom Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a ďalšie regionálne otázky západného Balkánu Miroslavom Lajčákom, s ktorým rokoval o pokračovaní dialógu medzi Belehradom a Prištinou.

Vučić uviedol, že od podpísania Bruselskej dohody uplynulo deväť rokov a že stále nedošlo k žiadnemu pokroku v implementácii záväzkov, ktoré prijala Priština,

Dialóg by mal pokračovať

najmä v súvislosti so založením opatrení Únie srbských samospráv. Predstaviteľ EÚ Miroslav Lajčák uviedol, že sa bude bez ďalšieho odkladu naďalej plne angažovať v pokračovaní dialógu pod vedením EÚ a dodal, že členovia EÚ očakávajú, že obe strany zrealizujú všetko, na čom sa dohodli v dialógu za posledných desať rokov.

Prezident Vučić poukázal na to, že Srbsko podporuje aktivity, snahy a zámery Miroslava Lajčáka dosiahnuť riešenie prostredníctvom politického kompromisu, bez ultimát a vnucovaných riešení, aby prejavil pochopenie pre srbské štátne a národné záujmy, a nielen pre albánske záujmy.

Prezident Vučić na kraji poďakoval Miroslavovi Lajčákovi za jeho obetavosť a dodal, že v Srbsku je vždy vítaný. Zdroj a foto: vucic.rs

VETERNÁ SMRŠŤ ZASIAHLA PETROVEC Nárazový vietor lámal stromy

Anna Horvátová

Vpredvečerných hodinách v piatok 22. apríla, práve na Deň Zeme, cez Báčsky zlomil hrubé kmene pri Begeji pred Knižnicou Štefana Homolu a pri Dome penzistov. Tam si náraz neuniesol ani betónový elektrický stĺp, ktorý sa napoly prelomil. hom pracovníkov VKP Komunalac Petrovec cesta bola zjazdná, keďže vytrhnuté a spadnuté stromy boli zahatali cestu, znemožnili premávku. Aj elektrikári výpadok rýchlo ho vetra Igora Bovdiša, Branka Dobrijevića a Maríny Horvátovej. Pre nás všetkých je to výstraha alebo náhoda. Predsa výstraha, lebo sa voči prírode macošsky

Petrovec prehrmela silná búrka. Nárazový vietor zachytil stred Petrovca, pričom pod silným nárazom vyvrátil aj strom s koreňom alebo Občania v tej časti Petrovca na chvíľu zostali bez elektrického prúdu, keďže sa aj elektrické drôty pri páde potrhali. Rýchlym zásasanovali. Fotografie však hovoria oveľa viac o veternej smršti, ktorá prehrmela cez Petrovec. Tentoraz sú to zábery zo zásahov ničiacesprávame a neuctievame si indiánsky výrok: „Zem sme nezdedili od našich predkov, ale požičali sme si ju od našich detí.“

PRINAVRACIAME SA K TROJDŇOVÝM OSLAVÁM DŇA PETROVCA 2022 V očakávaní skutočných hodov

ZRady Miestneho spoločenstva Petrovec informujú, že oslavy Dňa Petrovca budú v dňoch 20., 21. a 22. mája 2022. Program osláv bude obsahovo podobný ako v rokoch pred začiatkom krízového obdobia zapríčineného vírusovým ochorením COVID-19.

Zároveň vyzývajú predstaviteľov organizácií a všetkých občanov, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnia v oslavách Dňa Petrovca, nech svoju účasť oznámia v úrade Miestneho spoločenstva Petrovec, aby ich aktivity boli zaradené do programu osláv Dňa Petrovca.

V rámci osláv Dňa Petrovca bude súťaž o najlepšiu domácu pálenku, súťaž o najlepšiu údenú klobásu a súťaž o najlepšiu čerstvú klobásu. Všetky súťaže budú prebiehať na nádvorí Miestneho spoločenstva v sobotu 21. mája 2022 od 12.00 do 17.00 h. V priebehu súťaží návštevníci budú môcť ochutnať vzorky pálenky a klobás.

Záujemcovia o súťaže sa môžu prihlásiť priamo v Miestnom spoločenstve Petrovec, Ul. Kollárova č. 3, každý pracovný deň od 8.00 do 14.00 h, alebo telefonicky na číslo 2280-032.

Pre súťaž o najlepšiu pálenku a súťaž o najlepšiu údenú klobásu vzorky môžete odo-

vzdať v priestoroch Miestneho spoločenstva Petrovec každý pracovný deň od 8.00 do 14.00 h, najďalej do stredy 18. mája.

Vo výrobe čerstvých klobás budú súťažiť trojčlenné tímy. Pre každý tím Organizačný výbor zabezpečí nádobu na miešanie, 10 kg mletého bravčového mäsa, črevá a hygienické rukavice. Ostatné prísady si tímy zaobstarajú na vlastné náklady. Štartovné pre tím bude 3 000 dinárov. Súťaže budú sledovať osobitné komisie a výsledky budú zverejnené na nádvorí budovy Miestneho spoločenstva Petrovec po 15.00 h. Organizačný výbor súťaže všetkým súťažiacim udelí diplomy. Zapojte sa aj Vy do osláv Dňa Petrovca, aby sme vzdali hold našej dedine, tiež našim predkom, a oslávili to na úrovni, ako to dosvedčujú fotografie z minulých ročníkov, keď sme nezápasili s pandemickou situáciou.

Organizačný výbor Dňa Petrovca 2022

12. MAMA BAZÁR V BÁČSKOM PETROVCI Vo výbornej atmosfére a s novinkami

Anna Francistyová

Medzi obľúbené stretnutia trhového typu patrí aj Mama bazár, ktorý už šiesty rok usporadujú Mamy Petrovčanky. Je to facebooková skupina, ktorej moderátorkami sú Hana Pavlovová a Irena Lomenová. Toho času má skupina už takmer 1 950 členiek. Prvá akcia, kde si mamy mohli navzájom pomôcť tak, že niektoré ponúknu na predaj a iné za symbolickú cenu kúpia nové, alebo len málo používané detské, a nielen detské oblečenie, bola v organizácii tejto dámskej skupiny ešte 17. decembra 2016, a to v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. Od samotného začiatku sa do organizácie Mama bazára tu, bývajú jarné, jesenné, tiež predvianočné. Zhruba dva roky sa v štandardnom tvare nekonali, ale počas prísnych pandemických opatrení prebiehali online.

Medzi návštevníkov 12. Mama bazára sme sa ochotne zaradili na Bielu sobotu 16. apríla, keď na známom mieste – na nádvorí Miestneho spoločenstva – síce za trochu veterného počasia prebiehal znovu v štandardnej forme. „Toto je super priestor pre takéto akcie: je dosť miesta pre predávajúcich, pre kupujúcich, aj deti majú kde behať. Je tu výborná atmosféra, cítime sa tu skoro ako doma,“ ochotne nám preniesla prvé dojmy cich predávajú koláče, medovníky a zákusky. Ako obvykle tu máme na predaj hlavne odev,

obuv, hračky, knihy, kozmetiku, odevné doplnky. Sú tu aj kvety. Bývali tu v ponuke aj skôr, ale ich je teraz viac, čo tiež príde vhod zákazníčkam v tomto jarnom období.“ ry pre pobyt detí sú otvorené od pondelka do piatka, ale teraz v dohovore s aktivistkami tejto akcie bolo dohovorené, že aj v sobotu poobede. Tu deti mohli kvalitne stráviť čas, kým mamy napríklad predávali. Čaro tejto akcie vidíme aj v tom, že medzi predávajúcimi boli i deti, pravdaže, pod dozorom rodičov či starých rodičov. Pre otcov tu bol predaj domáceho piva, teda premyslený obsah akcie pre celú rodinu.

Na záver dokladáme, že aj podľa slov organizátoriek bol to úspešný Mama bazár. Predávajú-

zapojili štyri mamy: okrem Hany a Ireny i Marijana Valtnerová a Jarmila Jovankovičová. Tieto

akcie sa potom presťahovali na nádvorie Miestneho spoločenstva, a keď ide o periodicijedna z organizátoriek Irena Lomenová. „Čo sa týka predávajúcich, máme ich prihlásených asi 30. Hlavne sú z Báčskopetrovskej obce, ale aj z Kysáča a Báčskej Palanky. Prvýkrát máme tu členky Spolku petrovských žien, ktoré prišli predávať sladkosti. Môžeme si zajesť niečo, kým sme tu, a môžu si zákazníci kúpiť aj na obohatenie veľkonočných sviatkov. Aj zopár žien z našich stálych predávajú-

Každý Mama bazár mal vo svojej náplni aj dobrovoľnú zbierku. Obyčajne organizátorky spolupracovali s Centrom pre sociálnu prácu. Tentoraz to bolo inak: zbierka sa konala pre Anku Molnárovú z Hložian, ktorej sú prostriedky potrebné na liečenie.

Novinkou bolo i to, že počas tohto sobotňajšieho Mama bazára bola otvorená Ymcáreň. Tieto priestoce sú spokojné, zákazníčky tiež, vďaka dobrovoľným príspevkom sa v účelovej humanitárnej akcii

vyzbierala pekná suma peňazí. S dobrým pocitom tešíme sa na ďalšie takéto podujatie.

ZELENÝ ŠTVRTOK V KOVAČICKOM CHRÁME BOŽOM Večeru Pánovu prijali aj žiaci voliteľného predmetu – náboženstva

Olinka Glóziková-Jonášová

Na Zelený štvrtok evanjelickí veriaci tradične majú možnosť pristúpiť a prijať Večeru Pánovu. Tak bolo i na tohtoročný sviatok Zeleného štvrtka 14. apríla. V kovačickom chráme Božom sa konali bohoslužby, na záver ktorých bola prisluhovaná aj Večera Pánova, a mohli ju prijať všetci prítomní, každý však podľa svojho uvažovania, rozhodnutia či vyspovedania svojich hriechov. „Tradíciou je na Zelený štvrtok, myslím si, že vo všetkých sloven-

Spoločná fotografi a frekventantov voliteľného predmetu náboženstva s učiteľkou náboženstva, cirkevnou správou a zborovým farárom Martinom Bajzom

v 10. nedeľu po sv. Trojici – je to pamiatka zničenia mesta Jeruzalem. Večera Pánova býva voči Bohu. Potom tu v chráme Božom len verejne vyznáva pred všetkými a spoločne odpoveda-

Žiaci nižších ročníkov od zborového farára prijali iba požehnanie... ... a tí konfi rmovaní aj Večeru Pánovu

ských evanjelických cirkevných zboroch, prisluhovať Večeru Pánovu,“ hovorí Martin Bajza, kovačický zborový farár, „pretože Pán Ježiš Kristus na Zelený štvrtok, teda večer v deň pred sviatkom Pesach večeral veľkonočného baránka a ustanovil vtedy sviatosť Večere Pánovej. Je to teda sviatosť našej cirkvi. V SEAVC sú dve sviatosti: krst svätý a Večera Pánova.“

Veriaci môžu Večeru Pánovu prijať ešte počas adventu, postu a na Kajúcu nedeľu, čiže prisluhovaná aj v deň pamiatky posvätenia chrámu. „V tento deň ju môžu prijať len presbyteri, užšia a širšia cirkevná správa,“ uviedol náš spolubesedník.

Zaujímalo nás, či je pred jej prijatím potrebné vykonať aj určité osobitné a zvláštne prípravy, na čo farár Bajza odpovedal: „Áno, človek sa sám osobne pripravuje na to. Ak niekto chce vyznať hriechy, môže prísť za mnou, alebo si môže aj sám vyspovedať to, čo ho ťaží, bolí a trápi, alebo v čom sa previnil jú na otázky, či zhrešili, či ľutujú svoje skutky a či veria, že im Boh odpúšťa, ale podávajú aj sľub, že sa polepšia. Potom nasleduje spoločná modlitba a nakoniec vyznanie, či veria, že im Boh odpustí skrze nehodného služobníka, po čom nasleduje už samotná liturgia a prisluhovanie Večere Pánovej.“

Evanjelickí veriaci ju po prvýkrát prijmú ako kon rmandi, po čom ju môžu prijať aj v uvedených termínoch, alebo ak si niekto žiada, môže ju prijať hocikedy a v neobmedzenom počte. Hlavne si to vyžadujú chorí a nevládni, hovorí farár, ktorým je on vždy ochotný vyjsť v ústrety a poslúžiť im Večeru Pánovu aj doma alebo v sieni zborového domu.

Na tohtoročný Zelený štvrtok ju prijali takmer všetci prítomní na službách Božích. Po prvýkrát k jej prisluhovaniu pristúpili aj žiaci, ktorí navštevujú hodiny náboženstva v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ale iba tí, ktorí

K prisluhovaniu Večere Pánovej pristúpili aj členovia cirkevnej správy

sú už kon rmovaní, kým deti nižších ročníkov prijali požehnanie. Do chrámu ich priviedla Anna

Martin Bajza, zborový farár CZ Kovačica, všetkým, ktorí vyjadrili žiadosť o spoveď a prijatie Večere Pánovej, stál k dispozícii

Srdićová, učiteľka náboženstva. „Iniciatívu podal Slađan Daniel Srdić, senior banátsky a farár jánošícky, a jeho manželka Anna Srdićová, ktorá vyučuje náboženstvo v škole,“ hovorí Bajza a vysvetľuje, že toto je skutočne správny spôsob, ako prilákať mladých a deti do cirkvi

Večeru Pánovu na Zelený štvrtok v kovačickom chráme Božom prijali aj horlivé cirkevníčky, odeté do tradičných kovačických gecieľ,čo je v súčasnosti už skutočnou raritou

a vštepovať im lásku k Bohu. „Áno, vo fare máme skupinu mladých, tzv. mládež, ale je to ešte stále malý počet. Väčšina týchto detí teda aj chodí do fary alebo na detskú besiedku, ale stále to môže byť viac. Toto je skutočne dobrý, originálny a jedinečný spôsob, ako ich prilákať, a schvaľujem ho.“

VEĽKONOČNÝ KONCERT V PETROVSKOM CHRÁME BOŽOM Na duchovné rozptýlenie

Anna Horvátová

Chvíle duchovného pôžitku zažívame nielen pri počúvaní slova Božieho, ale aj pri príhodných koncertoch, zvlášť tých chrámových. A najmä po dlhšom časovom odstupe a nebezpečnom víruse, s ktorým ľudstvo zápasilo celé dva roky, keď sme si posledný taký koncert mohli užiť v roku 2019. Preto na Veľkonočnú nedeľu 17. apríla odznel po dvojročnej Slovenky Benkovej-Martinkovej zaspieval pieseň Haleluja, haleluja. V pokračovaní nasledovali báseň Záchrana v Ježišovi v podaní Anny Spevákovej, pieseň Víťaz nad smrťou a báseň Žije, ktorú predniesla Danuša Tordajiová. Deň vzkrieseného Pána bola ďalšia pieseň,

Pán farár petrovský Ján Vida pri príhodnom podaní slova Božieho

Na Detskej besiedke si aj zaspievajú, čo ukázali aj na veľkonočnom večierku

po ktorej nasledovala recitácia v podaní Tatiany Vidovej Na Veľkú noc. Táto časť večierka sa skončila príhovorom pána farára, po čom nasledovala časť v podaní detí Detskej besiedky. Veľkonočnú modlitbu s Otčenášom si prítomní vypočuli v podaní Anny Stracinskej.

Na záver večierka prítomným pán farár udelil Áronovské požehnanie a pre najmladších boli pripravené aj veľkonočné balíčky.

prestávke 7. raz Veľkonočný koncert v chráme Božom v Báčskom Petrovci. Prítomných do večerných služieb Božích, či Veľkonočného koncertu uviedol velebný pán Ján Vida, farár petrovský, predspevom Kristus Pán vstal z mŕtvych. Po piesni, pozdrave, kolekte a slávnostnom žalme pána farára odznela programová časť, striedajúc recitačné pásma v podaní katechétok a piesne v prednese cirkevného spevokolu. Báseň Sonet veľkonočný predniesla Blažena Anušjaková, po čom cirkevný spevokol pod taktovkou

Cirkevný spevokol po dlhšom čase vystúpil zase

V BÁČSKOM PETROVCI Príležitostná slávnosť konfirmácie

Anna Horvátová

Vnedeľu 24. apríla, v prvú nedeľu po Veľkej noci v evanjelickom chráme Božom v Petrovci sa konala slávnosť konfirmácie. V sobotný večer jej predchádzali večerné služby Božie, na ktorých rodičia, krstní rodičia, starí rodičia a príbuzná rodina konfirmandov mali možnosť prijať sviatosť Večere Pánovej so spoveďou.

Na nedeľných slávnostných službách Božích po úvodnej liturgii bola skúška konfirmandov, ktorí pred oltárom odpovedali na položené otázky z učiva konfirmačnej príručky. Samotný akt konfirmácie vykonal velebný pán Mgr. Ján Vida, farár petrovský, ktorý 31 konfirmandov prijal za dospelých členov cirkevného zboru. Konfirmandom sa prihovoril aj Dipl. Ing. Ondrej Bovdiš, zborový dozorca. V pokračovaní najmladší dospelí členovia cirkevného zboru, 14 chlapcov a 17 dievčat, prijali Večeru Pánovu so spoveďou.

Príprava konfirmandov sa začala 14. decembra 2021. Počas obdobia prípravy deti mali účasť na 32 hodinách vyučovania, ktorých vedenie mal na starosti duchovný pastier a Mgr. art. Slovenka Benková-Martinková, PhD., kantorka cirkevného zboru.

Foto: Ján Diňa

KYSÁČSKI KONFIRMANDI Potvrdili svoju krstnú zmluvu

Anna Legíňová

Ako je to už roky zaužívané, žiaci šiesteho ročníka základnej školy sa stávali konfirmandmi. Samozrejme, len tí, ktorí si to priali. Tak po dlhej príprave a cvičení katechizmu kysáčske deti boli zaštepené do vínneho kmeňa Pánovho.

V nedeľu 24. apríla dvadsiati šiesti konfirmandi, z toho 10 dievčat a 16 chlapcov, prišli do evanjelického chrámu v Kysáči, aby rodičom, krstným rodičom, príbuzným, priateľom a členom zboru predviedli to, čo sa v minulých mesiacoch učili. Niekto so štipkou trémy, niekto sebavedome, ale predsa úspešne, zdolal otázky, ktoré mu kládol kysáčsky kňaz

Spoločný spev konfirmandov za sprievodu hudobníkov Konfirmandi počúvajú hudobný úvod do piesne

Vladimír Lovás. Tohto roku to bolo inakším spôsobom, každý konfirmand bol osobitne predstavený a v skupinkách odpovedali pred oltárom na otázky z katechizmu a spovedné otázky. Boli tu i odpýtanky a poďakovania za doterajšie vedenie a pomoc v dospievaní rodičom, krstným rodičom a zboru. Konfirmandov posmelil a privítal ich do skupiny dospelých členov cirkevného zboru dozorca Vladimír Durec. Ponúkol im pomoc, smernice do života a vyzval ich, aby chodievali do kostola a zúčastňovali sa v aktívnom živote zboru. V slávnostnom programe účinkovali aj Lucia Stajićová, Lucia Macáková a kantor Gabriel Lovás.

Kysáčsky cirkevný zbor je bohatší o 26 nových údov cirkvi kresťanskej, ktoré sú zaštepené do vínneho kmeňa. Kiežby sa aj ony v budúcnosti aktivovali a prinášali osvieženie a nové idey do života zboru.

KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ V LALITI. Tohtoročná konfirmácia bola zložená z dvoch ročníkov, čo bolo doteraz aj zvykom v lalitskom cirkevnom zbore. Konfirmáciu absolvovalo 9 konfirmandov – 3 dievčatá a 6 chlapcov – ročníkov 2008 a 2009. Do budúcna je naplánované realizovanie konfirmácie bez zlučovania ročníkov. Z toho počtu jeden konfirmand bol zo Slovenska, jeden z Írska a jedna konfirmandka zo susedného Ruského Kerestúra. Konfirmačnú prípravu navštevovali od februára a každú sobotu sa pravidelne zúčastňovali služieb Božích. Lalitskí konfirmandi spoločne so selenčskými absolvovali aj kvíz konfirmačnej prípravy, ktorej spoluorganizátormi boli NRSNM a MOMS Selenča. Výhercovia kvízu boli Sára Bocková a Daniel Zorňan. mp / (Foto: z archívu lalitského CZ)

SlávnoSť konfirmácie v Padine krstnú zmluvu potvrdilo 28 konfirmandov

Olinka Glóziková-Jonášová

Tradične v prvú nedeľu po veľkonočných sviatkoch, teda 24. apríla, v slovenskom evanjelickom kostole v Padine bola usporiadaná slávnosť konfirmácie za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, príbuzných, priateľov a ostatných cirkevníkov. Bohoslužby a konfirmáciu vykonal zborový farár Ján Cicka, ktorý konfirmandov na túto slávnosť aj pripravoval. Ako informoval zborový farár, v aktuálnom roku ku konfirmácii pristúpilo trinásť dievčat a pätnásť chlapcov, z ktorých traja žijú v zahraničí. „Toto je inak najmenší počet konfirmandov v Padine od jej založenia. Skutočne nás tento údaj rozčuľuje, ale je to globálny trend, že sa rodí stále menej detí a menšie prostredia zanikajú, keďže mnohí mladí s rodinami inklinujú k väčším mestám.“

Noví dospelí členovia SEAVC Padina po prvýkrát prijali Večeru Pánovu a na pamiatku v tento deň dostali Rozpomienku. Večera Pánova bola podaná symbolicky, čiže aj ďalej za dodržiavania epi-

Spoločná fotografia konfirmandov v Padine so zborovým farárom

Jánom Cickom (foto: Foto-štúdio Centar)

demiologických opatrení, konfirmandi nepili zo svätého kalicha, ale im pán farár rozdelil oblátky, ktoré predstavujú telo Ježiša Krista, kým víno, ktoré predstavuje Jeho krv, vypili každý z vlastného malého kalicha.

v STareJ PaZove nevšedná konfirmácia

Anna Simonovićová

Tohtoročná konfirmácia v Starej Pazove bola nevšedná, lebo sa konala na dva razy, jedna časť na Veľkonočnú nedeľu a druhá v prvú nedeľu po Veľkej noci. Dvadsaťsedem konfirmandov úspešne zdolalo skúšku na Veľkonočnú nedeľu, keď ich vyskúšal senior sriemsky a farár staropazovský Mgr. Igor Feldy. O týždeň neskôr, teda 24. apríla konfirmáciu vykonala pani farárka PhDr. Svetlana Vojnićová-Feldyová. Práve táto druhá časť bola nevšedná už z toho, že konfirmandi neodpovedali na otázky, lež sa viac venovali modlitbám, aj v nemčine, a zaspievali i niekoľko pesničiek. Po dlhšom čase na konfirmácii jedno dievča nebolo v bielych šatách, ale v staropazovskom kroji. Alena Valentová sa pre to rozhodla, lebo nemá inú príležitosť byť v kroji. Pred prijatím Večere Pánovej, ktorú prijali nielen konfirmandi, ale aj všetci prítomní v kostole, ktorí to chceli, Dejna Domoniová pozvala mládežníkov na stretnutia pokonfirmačnej mládeže, ktoré sa konajú každú sobotu.

Staropazovskí konfirmandi sa stali dospelými členmi cirkevného zboru a prebrali zodpovednosť za svoju vieru. Veríme, že im v pamäti utkvejú apoštolské rady, ktoré srdečne odporučila do ďalšieho života pani farárka: žiť v radosti, aj keď v živote nie vždy bude na to dôvodov, naprávať svoje nedostatky, povzbudzovať sa v spoločenstve veriacich, byť jednomyseľný a pokojný.

KONFIRMÁCIA V PIVNICI. V prvú nedeľu po Veľkej noci, ako je to tradíciou, sa v Pivnici konala konfirmačná slávnosť, na ktorú sa konfirmandi chystali od prvej soboty v októbri, a to bez žiadnych prekážok, ako to bolo vlani kvôli prítomnosti pandémie. Samotný zápis konfirmandov bol zrealizovaný v septembri. Tohto roku konfirmáciu absolvovalo 22 konfirmandov, a to presne 11 chlapcov a 11 dievčat. Zaujímavý je fakt, že rovnaký počet konfirmandov v pivnickom evanjelickom cirkevnom zbore bol aj vlani. Spoveď prijali konfirmandi 5. ročníka základnej školy, presnejšie deti narodené v roku 2010. V rámci služieb Božích, ktoré viedol farár Ján Zahorec, bola prisluhovaná aj Večera Pánova, ktorej sa mohli zúčastniť všetci prítomní veriaci.

mp

(Foto: Z. Mandáčová)

VEĽKONOČNÁ TRADÍCIA V RODINE GUBEČKOVEJ V STAREJ PAZOVE O oblievačkách po oblievačkách

Anna Simonovićová

Oblievačky, polievačky, kúpačka či šibačky – akokoľvek ich pomenovali, je to zvyk, ktorý si naši predkovia priniesli zo Slovenska a ešte aj dodnes si ho zachovali. Súrodenci Katarína a Vladislav Gubečkovci aj tohto roku pokračovali v zachovávaní starodávneho zvyku oblievačiek, ktoré sa organizujú na Veľkonočný pondelok. Každá dievka sa na oblievačky odjakživa tešila a tak je tomu aj dnes. Avšak oblievačky voľakedy a dnes sa veľmi líšia. Veď akoby aj nie, časy sú iné, no dôležité je, že sa zvyk zachováva.

Na niekdajšie oblievačky si rada zaspomínala 73-ročná stará mama Mária Gubečková: „Voľakedy, keď som ja bola dievka, hejveru, bolo to pred

šesťdesiatimi rokmi, oblievačky boli inšie ako sú dnes. Ja som chodila do školy, keď ma prvý raz obliali. Nečakala som chlapcov doma, ale ma obliali na ulici. Už neskoršie, keď som bola dievka na vydaj, oblievali ma na dvore, no do domu nevchádzali. Otec ich ponúkol vínom, ja koláčmi, a keď sa občerstvili, odišli. Mládenci chodievali oblievať, kým nešli na vojenčinu – keď sa už oženili, oblievať nechodievali. Oblievať chodili pešo s jedným harmonikárom. Voľakedy bola hanba, keď dievku neobliali, lebo oblievali dievky rad radom. Je však zaujímavé, že do domu prvý vchádzal ten mládenec, ktorému sa tá dievka páčila a on ju aj oblieval. To znamenalo, že tá dievka môže očakávať toho mladíka za budúceho manžela. Tak to bolo, aj keď moja dcéra Katarína bola dievka a syn Miroslav chodieval oblievať.“

A ako to bolo, keď generácia mládencov narodených v roku 1968 chodievala oblievať, prezradil Máriin syn Miroslav. „Keď som ja bol mládencom, oblievať sme chodievali na traktore a neskoršie, keď sme mali vodičské preukazy, tak sme šli autami. Nechodili sme oblievať každú dievku, ale iba niektoré, s ktorými sme sa kamarátili. Urobili sme si rozvrh, kedy vyštartujeme a kde pôjdeme. Dosť dlho som chodieval oblievať, začalo sa to ešte v základnej škole a trvalo, kým som sa neoženil. Zážitky boli všelijaké a nezabudnuteľné. Pamätám si na jednu oblievačku, keď prišli obliať moju staršiu sestru, moji kamaráti sa u mňa zhromaždili a potom sme aj my šli oblievať i tam, kde už kamaráti boli ženatí. Na to nikdy nezabudnem a často

si to pripomíname na našich stretnutiach.“ O tom, ako oblievačky dnes

Stará mama pozerá fotografie vnučky

prežívajú mamy, hovorí Miroslavova manželka Vlasta: „Je to pekný zvyk a som šťastná, že môžem pomôcť pri organizácii oblievačiek. Keďže máme aj syna, aj dcéru, tak sme vyprevadili syna na oblievačky a dočkali sme oblievačov. Dnes pre oblievačov treba pripraviť aj hojnejšie občerstvenie, lebo dnes si oblievači aj posedia, aj

Rodičia Vlasta a Miroslav Gubečkovci

Vladislav ako sólový spevák

zaspievajú, aj zatancujú. Mňa menej chodievali oblievať, lebo som vo folklóre netancovala. Môj brat chodieval oblievať ešte v základnej škole a keď bol mládenec, tak prišli oblievať aj mňa.“ Aké sú oblievačky z aspektu rodičov? „Teší nás, že sa tento zvyk zachoval. Dnes to všetko treba zorganizovať, potrebná je vôľa nielen detí, ale aj rodičov, ktorí deti na traktore alebo na aute prevážajú,“ potvrdili obaja rodičia a Miroslav pokračoval: „Vlani bola korona a z polície sme nemali povolenie ísť ulicami, no my sme sa predsa zorganizovali. Deti sme odviezli autami a všetko sa dialo v tichosti.“

A konečne ohľadom oblievačiek slovo má tretia generácia v tejto rodine: Katarína a Vladislav. „Oblievačky sú pre mňa zvykom, ktorý chceme my mladí zachovať, a pritom sa aj pekne pobavíme,“ hovorí Vladislav.

„Aj na tohtoročnej oblievačke ja som hral na harmonike, ale som niektoré dievky aj oblieval.

Obliali sme osem dievčat, ale skôr ich bolo aj osemnásť… Chodievam na oblievačky od

základnej školy, ale tohtoročné boli zvláštne, lebo sme od polnoci do rána oblievali a potom sme všetci odišli do kaviarne

Retro, aby sme si vymenili dojmy, a veru, hrali sme a spievali ešte celé predpoludnie.“ Katarína hovorí o vlastných skúsenostiach: „Z uhla dievčaťa je to pôžitok čakať, kedy oblievači prídu. Tohto roku sme spolu čakali Alenka a ja, lebo je to tak v súčasnej dobe. Voľakedy sa dievčatá aj schovávali, no my sa neschovávame. Začali ma oblievať, keď som mala 13 rokov, a vtedy som sa trochu aj hanbila. Teraz je to už krajšie a vieme aj viac pesničiek spievať, lebo som už 14 rokov vo folklóre.“ Ako a kedy si sa dostala do folklórnej skupiny? „Môj ujo tancoval v Pred odchodom do kostola na Veľkú noc Klasoch a ja som ho často na večierkoch pozerala a bolo mi to zaujímavé. Brat sa zaoberal športom a ako trojročná som začala chodiť na folklór. Avšak nešla som sama, lež mama na skúšku zobrala aj brata a zapáčilo sa aj jemu, a tak sme vo folklóre aj zostali. Keď Vladislav ukončil hudobnú školu, Katarínu, ale aj pre iné tanečnice a pokračovala aj pre vnučku. No nielen to, ona je tá, ktorá všetko pripraví, aby vnučka počas

Z vlaňajších oblievačiek

začal hrať v detskom orchestri a zostal tancovať v Klasoch, kde pomaly začína pôsobiť aj ako sólový spevák.“

V rodine Gubečkovej sa zvyky a obyčaje zachovávajú z generácie na generáciu. Stará mama škrobila sukne nielen pre dcéru sviatkov chodievala v kroji aj do kostola. Preto nie div, že sa často nájde aj na fotografiách Petra Dešića, ktoré babka vo chvíľach samoty s pôžitkom obzerá…

Fotografie: zo súkromného archívu

V KYSÁČI Folkloristi obliali tanečnice

Anna Legíňová

Kysáčski chlapci sú veruže šikovní..., či do boja, či do bitky, ako sa spieva v ľudovej piesni, ale i do oblievania a nezabúdania na pestovanie tradičných veľkonočných zvykov – oblievačiek.

Nuž tak sa chlapci tanečníci, členovia FS Vreteno, rozhodli, že budú oblievať svoje družbice. Na Veľkonočný pondelok sa pekne-krásne vyobliekali do slovenských ľudových krojov, meške do ruky a poďme so spevom a tancom oblievať krajšie polovičky. Pripravili si a ozdobili vedrá a vodu a poďme! Dievčatám sa síce nepáčilo, že boli mokré, ale šugavie predsa nebudú! Voda zmyje všetko!

Je to pekne, že sa chlapci spamätali vytrhnúť zo zabudnutia staré slovenské zvyky. Veríme, že takýchto príkladov do budúcna bude ešte viac, a to nielen z iniciatívy folkloristov, ale aj iných, ktorí nie sú zapojení do tejto sekcie KC.

Za milý zvyk chlapci boli odmenení veľkonočným vajíčkom, sladkosťami, šťavou alebo pálenkou, niektorí možno aj bozkom. Len nech sú dievčatá spokojné, krásne, mladistvé a zdravé, ako to symbolizuje oblievačka.

Oblievači sa dali spoločne odfotiť (foto: z archívu KC Kysáč)

Voda a vajíčko sú sprostredkovatelia nového života, zdravia a krásy. Dúfajme, že nám to do nasledujúcich dní nebude chýbať. Tak duchovne, ako i telesne.

VEĽKONOČNÉ SVIATKY V HAJDUŠICI Slávnostnejšie než obvykle

Vladimír Hudec

Najväčší kresťanský sviatok – Veľkú noc aj evanjelici v Hajdušici oslavujú tradičným spôsobom, do ktorého určite patrí aj odchod do kostola na Veľký piatok a po-

Magisterka teológie Ekaterina Preimanová sa príležitostnou kázňou prihovorila hajdušickým veriacim

tom aj na Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok. Síce z rôznych dôvodov, tak objektívnych, ale aj subjektívnych, služby Božie v tomto cirkevnom zbore už dávno nie sú také masové ako bývali v minulosti, ale aj tentoraz sa potvrdilo, že predsa sú horliví cirkevníci, ktorých v tento deň nemôže nič znemožniť, aby sa zúčastnili služieb Božích a dôstojne oslávili tento sviatok.

Toho roku však v hajdušickom kostole bolo slávnostnejšie než obvykle. Hajdušičania totiž mali príležitosť uhostiť hostku z Ruska magisterku teológie Ekaterinu Preimanovú, ktorá poslúžila pri čítaní svätých Pašií a veriacim sa prihovorila aj príležitostnou kázňou. Po kázni mladý hudobník Mário Cesnak, hajdušický rodák žijúci v Plandišti, na organe zahral prelúdium v e mole. Na záver služieb Božích vznešený pán senior banátsky a administrátor hajdušického cirkevného zboru Slađan Daniel Srdić posvätil

nový oltárny kríž, ktorý cirkevnému zboru daroval Miroslav Hraško, dlhoročný dozorca zboru v Hajdušici, spolu so svojou rodinou. Slávnostne bolo aj v nedeľu na veľkonočných službách Božích, keď Hajdušičania ešte raz mali príležitosť vypočuť si kázeň hostky z Ruska. Tieto služby krátkym programom a spevom spestrili aj tí najmladší, budúci evanjelici, ktorí navštevujú hoPosviacka oltárneho kríža, ktorý cirkevnému zboru daroval dozorca Miroslav diny náboženstva v Základnej škole J. J. Zmaja. Nacvičila ich Hraško s rodinou Martina Bujáková.

Oni sú budúcnosťou cirkevného zboru v Hajdušici

V BIELOBLATSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE Pracovne a slávnostne

Jarmila Hromčíková

Jar klope na dvere a spolu s ňou aj upratovanie domácností, záhrad a dvorov. Tak ako naši predkovia v minulosti, aj my sa snažíme, spolu so svojimi deťmi, prvé veľké jarné upratovanie domu a okolia domu vykonať najneskoršie do Veľkej noci. U našich predkov to veľké jarné upratovanie súviselo s predveľkonočným pôstom, keď sa očisťovalo nielen

telo, ale aj dom. V súčasnosti si upratovanie skôr robíme kvôli svojmu pohodliu, s cieľom položiť bodku za dlhou tmavou zimou a urobiť si domácnosť krajšiu, čistejšiu a rozjasnenejšiu. Tak ako to býva v domácnostiach, aj žiaci a kolektív Základnej školy Bratstva a jednoty v Bielom Blate majú za sebou veľké jarné upratovanie. Na túto aktivitu sa začali pripravovať už začiatkom roka, keď sa prihlásili na konkurz mimovládnej organizácie Rytieri úsmevu z Nového Sadu o udelenie 12 trojročných sadeníc tují dedinským školám. Sadenice udelili piatim školám v Srbsku a jednou z nich Pred vysádzaním žiaci najprv pripravili a očistili je aj bieloblatská.

terén od starých pňov Pracovalo sa s úsmevom na tvári

Aby sadenice mohli zasadiť na ich trvalé miesto, žiaci najprv očistili park od smetí, vypleli minuloročné sadenice a vyznačili miesta, kde budú vysádzať. Okrem tují škola od súkromného darcu dostala aj 20 sadeníc ginka. Všetky tieto sadenice v parku vysadili žiaci 5. a 8. ročníka. Nasledujúce upratovanie parku budú mať na starosti šiestaci a siedmaci a potom všetci spoločne vypracujú projekt rekonštrukcie parku, kde budú podávať návrhy na to, čo by si v parku priali mať, ako je atletická dráha, športové

Výstavu kraslíc si pozreli aj žiaci, aj učitelia

vybavenie, lavička pre zamilovaných a podobne.

Kým žiaci vyšších ročníkov mali plné ruky práce s úpravou parku, žiaci nižších ročníkov a škôlkari sa venovali zdobeniu kraslíc. Po ukončení práce na Zelený štvrtok usporiadali veľkonočnú výstavu, ktorá bola aj súťažného charakteru. Práce boli vystavené v chodbe školy a po hlasovaní boli zvolení víťazi v každej vekovej skupine. Mladí umelci boli odmenení sladkosťami.

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI Reč a symbolika kvetov v Srbsku

Stevan Lenhart

V kovačickej Galérii insitného umenia 7. apríla usporiadali prezentáciu dvojjazyčnej srbsko-slovenskej knihy Poruka skrivena među laticama / Odkaz ukrytý medzi lupeňmi z produkcie belehradského vydavateľstva 4SE. Ide o nekaždodenné a luxusné vydanie na tému kvetov, ich jazyka, symbolov a farieb, s výberom primeraných veršov a citácií srbských básnikov v preklade do slovenčiny. Kniha má takmer 300 strán a obsahuje aj veľký počet kvalitných fotogra í kvetov.

Prítomných na úvod privítala Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia, ktorá povedala, že sa táto ustanovizeň snaží okrem pravidelných výstav výtvarných prác občas usporiadať aj takéto posedenia a prezentácie s kultúrno-umeleckým obsahom. Prihovoril sa aj Branislav Atanacković, predseda Výboru pre kultúru Obce Kovačica.

O realizácii prezentovanej knihy Poruka skrivena među laticama / Odkaz ukrytý medzi lupeňmi (s podnázvom Govor cveća u Srbiji / Reč kvetov v Srbsku) a o edícii Flórogra a sveta hovoril Slobodan Petrović, majiteľ

Z úvodnej časti podujatia: (sprava) Branislav Atanacković, Anna Žolnajová-Barcová, Slobodan Petrović a Martin Prebudila

a riaditeľ vydavateľstva 4SE. O tomto vydavateľskom projekte povedal: „Kvet je univerzálnym pojmom dokonalosti a každý národ má svoj obľúbený kvet. Našou ideou bolo v rámci tejto knižnej edície pre každé vydanie vybrať kvety, ktoré určitý národ má rád, a potom vybrať aj symboliku kvetov, ktorá je charakteristická pre daný národ. Týmto spôsobom sa vlastne približujeme ku kultúre každého národa. Vyberáme 101 kvetov Slobodan Petrović, a rovnaký počet riaditeľ vydavateľstva 4SE symbolov s určitým významom pre ten-ktorý národ. Na základe týchto významov nachádzame aj literárne osobnosti, ktoré mali čo povedať o daných témach. Týmito krokmi teda spoznávame kultúru rôznych národov.“ V podujatí sa zúčastnil aj spisovateľ a prekladateľ Martin Prebudila, ktorý mal na starosti slovenský preklad knihy Poruka skrivena među laticama / Odkaz V podkroví kovačickej galérie bývajú rôzne posedenia, výstavy ukrytý medzi lupeňmi. Poznamea prezentácie nal, že táto kniha je zaujímavá

Obálka nekaždodenného vydania na tému kvetov

nielen pre Slovákov v Srbsku, ale aj pre čitateľov na Slovensku, kde bude čoskoro predstavená. Poukázal tiež na osobitnú časť knihy pod názvom Tajomstvá darovania, hovoriacu o symbolike kvetov, ktoré sa dávajú do daru. Prebudila prečítal z knihy úvodný text o kvete Ramonda srbská a povedal, že preklad vybraných tematických veršov srbských básnikov do slovenčiny bol osobitnou výzvou – na ukážku prečítal vybrané verše Mešu Selimovića a Dobricu Ćosića.

V rámci tohto podujatia v Galérii insitného umenia bola nainštalovaná výstava obrazov tunajších maliarov na tému kvetov. Prihovorili sa maliari

Zuzana Vereská a Pavel Povolný-Juhás, ktorí rozprávali o vlastných dojmoch a inšpiráciách na tému kvetov. Všetci sa spoločne uzhodli na tom, že kvety sú večnou inšpiráciou a zdrojom pozitívnej energie.

14. VEĽKÁ NOC V KULPÍNE Na potešenie organizátorov i návštevníkov

Anna Francistyová

Po dvojročnej prestávke vo Veľkonočnú nedeľu 17. apríla t. r. znovu bola usporiadaná tradičná koštovka vín a klobás známa pod názvom Veľká noc v Kulpíne. Obavy organizátorov – členov Združenia vinohradníkov a vinárov – že návštevníci zabudli na toto tradičné podujatie, sa ukázali neopodstatnené. V podvečerných hodinách do Poľovníc-

keho domu sa hrnuli stovky záujemcov nielen z Kulpína, ale i bližšieho a ďalšieho okolia. Prítomných privítal Michal Dovičin, predseda Združenia vinohradníkov a vinárov v Kulpíne. Zdôraznil, že cieľom tejto akcie je okrem oceňovania a verejnej degustácie vzoriek aj popularizácia výroby dobrého vína. Vzápätí sa spevom predstavili najmladší členovia KUS Zvolen. Spievala ako sólistka Paulína Zimová, ako sólisti, resp. v duete Mário Ušiak a Samuel Šimo a s primeranými pesničkami vystúpili i chlapčenské a dve dievčenské spevácke skupiny, a to za sprievodu Zdenka Makovníka na harmonike.

Nasledovalo udelenie ocenení výrobcom najkvalitnejších vín a klobás. V tomto ročníku kulpínskej súťaže v konkurencii bolo 47 vzoriek bielych vín a hodnotila ich porota v zložení: Petar Cindrić, Milutin Popov, Nemanja Tomić, Nada Koraćová a Daniela Plachtinská. Podľa ich rozhodnutia udelených bolo 15 zlatých medailí, 22 strieborných a 10 bronzových. Spomenieme nositeľov prvých troch zlatých medailí: Vináreň Pavelka, Vináreň Plachtinský a združenie Društvo prijatelja bašte. V konkurencii červených vín bolo 19 vzoriek a ružových vín 11. Tieto vína hodnotila ďalšia porota a jej členmi boli: Jovan Popov, Lászlo Horvat, Zoltán Bohocki a Samuel Leginszki. V kategórii červených vín udelených bolo 6 zlatých medailí, 4 strieborné a 5 bronzových. Najviac bodov získali dve vzorky Vinárne Aleksić, teda táto prevádzka získala dve zlaté medaily, ďalšiu zo šiestich zlatých medailí získal Lászlo Horvat. V kategórii ružových vín podľa rozhodnutia poroty udelené boli 2 zlaté medaily, 2 strieborné a 7 bronzových. Zlaté medaily za svoje vzorky získali Vináreň Michala Fehéra a Vináreň Dovičin.

V súťaži o najlepšie klobásy bolo prinesených až 52 vzoriek. Hodnotila ich porota v zložení: profesorka Natalija Džinićová, Dragan Psodorov, Samuel Jagoš, Gyorgy Morvai a Andrei Madaraš. Pre výrobcov najkvalitnejších vzoriek určila 8 zlatých medailí, 11 strieborných a 19 bronzových. Prvé tri zlaté získali Adam Čelovský, Samuel Morávek a Tatiana Stupavská.

Vína a klobásy na posúdenie a konzumáciu do kulpínskej súťaže boli tentoraz prinesené či zaslané z Kulpína, Báčskeho Petrovca, Hložian, Maglića, Ravného Sela, Kysáča, Temerína, Erdevíka, Vranja, Putincov, zo Starej Pazovy, ako i zo zahraničia – z Pezinka, Nitry (Slovensko) a z Nadlaku (Rumunsko). Podujatie moderovala Viera Dorčová-Babiaková a odmeny prítomným laureátom – no-

Medzi odmenenými výrobcami vín bol i Jaroslav Žila z Kulpína

siteľom zlatých, strieborných a bronzových medailí vo všetkých kategóriách – udeľovali

Z vystúpenia najmladších zvolenovcov Biele víno nalieval na požiadanie aj Branislav Plachtinský z odmenenej kulpínskej rodinnej vinárne

Branislav Kuštra a Radoslav Kolarski.

Nasledovala koštovka ponúkaných vín a klobás, ktoré si návštevníci mohli zvoliť podľa vystavených zoznamov a očíslovaných vzoriek. Pohár s logom tohtoročnej akcie tentoraz

všetkým záujemcom zostal ako suvenír. A ako suvenír si mohli vziať niektoré z kraslíc z dielní žiakov základnej školy, prípadne si kúpiť ozdobené drevené kraslice a ďalšie výrobky členov Združenia petrovských výtvar-

VLANI BOLO HROZNO ZDRAVÉ, ALE BOLO HO MÁLO

Návštevníci podujatia 14. Veľká noc v Kulpíne si pochvaľovali tak skutočnosť, že sa táto obľúbená akcia znovu koná, organizáciu podujatia, ponúkané vzorky a dokonca – napriek neutíchajúcemu vetru – aj nedeľné počasie. Uznali, že vyskúšali aj vysoko ocenené vína a klobásy, ale zo zvedavosti aj výrobky svojich známych a rodákov. V hlúčikoch bolo počuť tematické rozhovory, lebo skúsenosť a dobré rady sú na neocenenie a v spontánnej nálade pri poháriku a hudbe Michal Dovičin, predseda Združenia sa najľahšie debatuje. vinohradníkov a vinárov K takému príležitostnému rozhovoru sme oslovili Michala Dovičina, aj v novom mandátnom období (od 1. apríla) predsedu Združenia vinohradníkov a vinárov. „Potešili sme sa, že po dvoch rokoch znovu môžeme usporiadať toto naše podujatie, že nám počet vzoriek, žiaľ, nemohli sa zúčastniť naši stáli účastníci z Chorvátska, ale veríme, že o rok to už bude všetko tak, ako bývalo doteraz.“ tohto roku má už 20 rokov. Práve v uplynulých dňoch sme dosádzali, kde bolo treba, na rok budeme znovu dosádzať, ale rozširovať plochy neplánujeme.

Medzi konzumentmi ružového a červeného vína sme postrehli odmeneného výrobcu Michala Fehéra (prvý zľava)

ných umelcov. Do neskorých nočných hodín na dobrú náladu hrali členovia ľudového orchestra Ján Andrášik a Ján Zelenák. bolo povolené. Trochu sme sa obávali, či ľudia nezabudli na túto našu akciu, ale ako vidíme, nezabudli... Dostali sme pekný

Ponuka vín je hlavne odzrkadlenie vlaňajšej úrody, však?

„Áno, hlavne sú to vína vyrobené vlani v jeseni, ale máme aj niektoré staršie. Ale je to predsa výsledok vlaňajšej sezóny. A aký bol vlaňajší rok? Nebol zlý, čo sa týka kvality vína, ale menej sa urodilo hrozna vo vinohradoch, lebo bol mimoriadne suchý rok. Kvalita bola v poriadku, hrozno bolo zdravé, len ho bolo menej. A tak je aj vína menej.“

Ako sa darí Vinárni Dovičin?

„Aj u nás bolo vína menej, lebo bolo menej aj hrozna. A čo sa týka ocenenia – nuž vidí sa, že boli vyrobené v jednej ,kuchyniʻ: za sedem vzoriek sme dostali 2 zlaté Kraslice a suveníry zo Združenia petrovských výtvarných umelcov a hneď tu vedľa lákali i odmenené klobásy medaily a 5 strieborných. Spokojní sme, pravdaže. Či sa črtajú pokračovatelia tejto tradície? Zatiaľ ani nie, možno si niekto z vnúčat aj rozmyslí... Keď ide o náš vinohrad, len ho dopĺňame, lebo Nepridávame nové odrody, len tie, čo máme: aj tohto roku sme poslali halúzky do Srbska, nech nám naočkujú, a na jar budeme znovu dosádzať.“

Mali ste výročné zhromaždenie, sme svedkami úspešnej po dvoch rokoch obnovenej verejnej koštovky vín a klobás. Čo máte vo vašom združení v najbližších plánoch?

„Keď ide o Združenie vinohradníkov a vinárov, my jeho členovia sme boli aktívni aj v uplynulých rokoch, len sme nič verejne nerobili, lebo sme pre známe pandemické okolnosti ani nemohli. Ale stále sa navštevujeme navzájom, radíme si, pomáhame si. Keď sa u niektorého nášho člena zjaví nejaký vinohradnícky či vinársky problém, stretneme sa, dáme hlavy dokopy, či to vieme riešiť. To budeme robiť aj ďalej, ale chceme všetko to trochu rozprúdiť. Ten Covid zanechal následky, ale zaujímavé je, že vplýval aj na povahu ľudí: všetci sa nejako zatvorili do seba. Aj na tom treba niečo robiť.“

S PAVLOM POKORÁCKYM O PARAGLAJDINGU Medzi zemou a oblakmi

Stevan Lenhart

Paraglajding patrí medzi najmladšie letecké športy a jeho vývin sa začal v polovici 80. rokov dvadsiateho storočia. Paraglajdisti na pohybovanie sa vo vzduchu využívajú krídla zo špeciálnej syntetickej tkaniny, ktorými riadia s pomocou šnúr a vlastného tela. Je to súťažný alebo rekreačný šport, ktorý v niektorých krajinách má veľkú popularitu, pokým u nás sa o ňom ešte stále nevie nadostač.

Padinčan Pavel Pokorácky sa aktívne zaoberá paraglajdingom od augusta 2018, ale o tento šport sa – ako hovorí – zaujímal už roky predtým. „Ako horolezec som často stretával nadšencov paraglajdingu, ktorí vychádzali na kopec s krídlami v ruksaku, potom si tie krídla rozprestreli a začínali letieť. Dozvedel som sa, že sa im to darí vďaka využívaniu termických prúdov, podobne ako sa to robí s plachetnicami. Zaujalo ma to a jedného dňa som zavolal inštruktorovi a opýtal sa, čo je potrebné na zaoberanie sa týmto športom. Povedal mi, aby som to prišiel skúsiť, a už na nasledujúci deň sme odišli na letisko do Subotice, kde sme štartovali na rovnom teréne pomocou lana. Tam som mal prvé tréningy a vyskúšal som sa v úlohe pilota na menšej výške. Nasledovali kopce pri dedine Kuštilj neďaleko Vršca, potom aj na Zlatibore, ale osobitný zážitok bol najmä let nad lokalitou Mečkin Kamen pri Kruševe v Severnom Macedónsku. Tam som totiž prvýkrát pocítil, ako je letieť na veľkej výške.“

Pokorácky je členom Klubu paraglajdistov Košava v Belehrade, s ktorým často cestuje po Srbsku, ale aj do zahraničia. „Náš klub má vlastný kombík, na ktorom sme už boli v Česku, Rakúsku, Turecku... Spoločne zozbierame peniaze na palivo a cestujeme na rôzne podujatia, alebo jednoducho odídeme niekde na kemping, ktorého hlavným cieľom je paraglajding. je významnou súčasťou plánovania v paraglajdingu. Treba totiž vedieť sledovať termické prúdy, ako aj možnosti javov turbulencie a podobne. Po-

Atrakciu v paraglajdingu predstavujú aj pestrofarebné krídla

Kým som bol začiatočníkom, mal som viac času na rekreačné zaoberanie sa paraglajdingom, ktoré mi teraz trochu chýba, lebo máham pri výcviku mladších pilotov a prenášam im vlastné skúsenosti. Riaditeľom klubu je Slobodan Maletić, inštruktor pa-

Súťaž v precíznom pristávaní

v súčasnosti sa už pravidelne zúčastňujem v súťaženiach, čo predstavuje záväzok. V klube sa zaoberám aj organizáciou a marketingom a sám sa zdokonaľujem v rôznych oblastiach. Zaujíma ma meteorológia, ktorá raglajdingu a významné meno v oblasti tohto športu.“

V paraglajdingu možno za vhodných poveternostných podmienok preletieť príliš veľké dráhy. Ide o desiatky, ba stovky kilometrov... „Vlani v lete sa mi podarilo preletieť 135 kilometrov, čo je zatiaľ môj osobný rekord. Letel som od dediny Mišićevo neďaleko Subotice a pristál som až pri Idvore vedľa

Kovačice. Let trval 5 hodín a 17 minút. Podarilo sa mi to aj vďaka znalostiam z meteorológie, ktorá má v tomto športe veľký význam. Treba aj dobre vyplánovať cestu a termín letenia s ohľadom na poveternostné podmienky. Nemožno však vopred vedieť, akú dráhu preletíme. Niekedy je to iba päť kilometrov, inokedy desať, alebo aj viac ako sto kilometrov, čo sa mne vlani podarilo. Dúfam, že tohto roku dosiahnem nový osobný rekord.“ Medzinárodné súťaže a rekordy v oblasti tohto športu sleduje organizácia FAI, ktorá sa okrem na paraglajding zameriava na ešte jeden príbuzný letecký šport: hang gliding alebo závesné lietanie. „Všetky naše rekordy a výsledky prihlasujeme na webovej stránke organizácie FAI a týmto spôsobom sa vlastne získavajú aj medzinárodné ocenenia. V Srbsku sa zúčastňujeme v rámci súťaže pod názvom Iznad Srbije, ktorej cieľom je popularizácia tohto športu v našej krajine. Ide o celoročnú súťaž, v rámci ktorej sa vyberajú najlepší jednotlivci, najlepšie tímy a podobne.“ Výhodou členstva v známom klube je príležitosť zúčastniť sa na veľkých medzinárodných turnajoch a kurzoch, z ktorých sa niektoré konajú na atraktívnych destináciách, o čom Pokorácky hovorí: „Vlani sme pobudli v meste Oludeniz pri mori v Turecku.

Ide o svetové stredisko akvaparaglajdingu a kurzov SIV (skrátené zo Simulation d’Incident en Vol). Tam sa na výške asi 2 km nad morom robia simulácie určitých porúch na krídlach, ktoré sa paraglajdistovi môžu stať počas letenia. Teda skúšajú sa situácie, rov a je to základná časť vybavenia. Existujú rôzne krídla na paraglajding, od školských po športové. Vyrobené sú zo špeciálnej syntetickej tkaniny, ktorá neprepúšťa vzduch a je zároveň príliš ľahká – moje krídlo napriek veľkým dimenziám má váhu

Osobitný druh rekreácie

keď sa hore vo vzduchu treba vynájsť, čiže prekonať strach a reagovať správne. Sám som si dovtedy myslel, že už mám nadostač skúseností a nemôžu ma prekvapiť nijaké javy počas letenia, až kým som na tomto kurze v Turecku prvýkrát nepocítil G-silu, pod ktorej vplyvom sa moje telo začalo správať nekontrolovane. Ale bolo to len prvýkrát, kým som sa nenaučil ovládať aj takú situáciu... Takže na tom kurze som získal vzácne nové skúsenosti a predtým som sa s kolegami z klubu zúčastnil aj na turnaji v tureckom meste Alanya.“

Paraglajding do určitej miery pripomína parašutizmus a závesné lietanie, ale zároveň sa od nich odlišuje... Aké vybavenie vlastne potrebuje mať pilot paraglajdista? „Vybavenie v paraglajdingu je trochu jednoduchšie než pri závesnom lietaní, lebo naše krídla nemajú nijaké tvrdé súčiastky, ale viac pripomínajú padáky. Napríklad moje krídlo má veľkosť 24 štvorcových metiba 5,5 kilogramu, a to spolu s príslušnými šnúrami. Ďalšou súčasťou vybavenia je sedadlo, ktoré môže mať váhu od 2 do 10 kilogramov. Moje sedadlo má asi 3,5 kilogramu, je veľmi pohodlné a letím na ňom v ležiacom stave. Medzi záväzné veci patrí záložný padák, bez ktorého ani jeden pilot nesmie letieť, tiež helma, okuliare a rádiotelefónia. Odporúčajú sa aj niektoré dodatočné prístroje a senzory, ktoré pomáhajú pri letení.“

V priebehu marca 2022 Pavel Pokorácky s podporou niekoľkých spoluobčanov zorganizoval prvý ukážkový turnaj paraglajdingu v Padine. „Táto akcia sa udiala v priestore za dedinou, ktorý voláme jahodárne. Ide o morušové hôrky, pri ktorých je aj veľké pasovisko, čiže nadostač veľká zelená plocha, na ktorej sa takéto podujatie mohlo realizovať. Piloti tam súťažili v precíznom pristávaní. Veľký počet Padinčanov prejavil záujem o toto podujatie a mali sme hostí z Belehradu, Surčina, Nového Sadu, Valjeva... Tento padinský turnaj v paraglajdingu sme pomenovali That’s Fly a plánujeme pokračovať v jeho organizácii.“

Pokorácky hovorí, že týmto športom by sa chcel vážnejšie zaoberať aj v nasledujúcich rokoch. „Paraglajdingom sa možno zaoberať aj profesionálne, a to niekoľkými spôsobmi. Jedným z nich sú tandemové lety, pri ktorých paraglajdista je vodičom a letí spolu s inou osobou. Zvyčajne na takéto lety idú turisti a odchádza sa s nimi na lákavé destinácie, napríklad k moru a podobne. Osobne by som sa však chcel stať inštruktorom paraglajdingu a myslím si, že robím správne kroky v tom smere.“

V súčasnosti v Srbsku existuje asi 20 paraglajdingových klubov, ale podľa slov Pavla Pokoráckeho príliš málo ľudí sa u nás zaoberá týmto športom. „Ľudia si zvyčajne myslia, že toto je veľmi drahý šport, a nie

sú nadostač informovaní o ňom. Snažíme sa to však zmeniť a viac informovať najmä mladých ľudí. Týmto športom sa jednotlivec

Paraglajdista Pavel Pokorácky

môže začať zaoberať od 16 rokov, ale s povolením rodičov. Paraglajding je bezpečný šport, ak sa sledujú návody a rady inštruktora, ale v žiadnom prípade by nikto nesmel letieť sám bez predchádzajúcich výcvikov pod dozorom skúsenejšieho paraglajdistu. Začiatočník sa učí letieť s pomocou školských krídel, ktoré sú bezpečné aj

Pohľad z vtáčej perspektívy

pre starších ľudí. Koho zaujíma paraglajding a chcel by skúsiť letieť, nech kontaktuje niektorý z domácich klubov, kde získa všetky potrebné informácie na ďalšie kroky v tomto športe.“

Foto: zo súkromného archívu