Vlani obnovená divadelná činnosť

Kultúra

VÝROČNÁ SCHÔDZA V KOS JEDNOTA HLOŽANY Vlani obnovená divadelná činnosť

Jasminka Činčuráková-Galambošová

V týchto dňoch Kultúrno-osvetový spolok Jednota Hložany usporiadal výročnú schôdzu za prítomnosti veľkého počtu členov všetkých vekových kategórií. Tento spolok patrí medzi najmasovejšie v dedine a počíta 120 členov.

Po voľbe pracovného predsedníctva a schválení rokovacieho programu odznela správa

o činnosti, ktorú prečítala členka spolku Elena Vršková. Ako bolo počuť v správe, v minulom roku bol pripravený obsiahly plán práce a schválený bol na výročnej schôdzi spolku 5. marca 2021. Sčasti však nebol realizovaný z dôvodu pandémie. Presnejšie, niektoré aktivity vystali, niektoré boli odročené, ale niektoré pribudli. S detskou, dievčenskou a chlapčenskou speváckou skupinou a so spevákmi sólistami pracovali Jaroslav Kriška a Ivan

Galamboš. Do repertoára pribudli nové pesničky, ale speváci zo známych dôvodov vystúpili na menšom počte podujatí ako obvykle. Tanečné skupiny – detská tanečná skupina, mladšia tanečná skupina a staršia tanečná skupina pracovali pod dozorom choreografa Jaroslava Krišku. V práci s detským súborom pomáhali Darko Pavai, Jasna Makišová a Katarína Dobríková. Skúšky tanečníkov spravidla prebiehali dvakrát týždenne. Postavené sú nové choreogra e pre všetky tri tanečné skupiny, ale aj tanečníci vystúpili na menšom počte podujatí ako bolo plánované. V spolku vlani predsa prebiehala čulá aktivita. Rekonštruované sú spolkové miestnosti, upravený je am teáter, folkloristi absolvovali školenie, nevystali ani úspechy a po dlhej odmlke aktivovala sa divadelná sekcia. Uvedieme, že členovia mladšej a staršej tanečnej skupiny účinkovali v škole Z minuloročného galakoncertu v dome tanca pod názvom kultúry Tradičný tanec súčasnej doby v organizácii Zväzu kultúrno-umeleckých spolkov Srbska. Spolok na počesť odročeného 50. jubilejného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 18. júla 2021 usporiadal veľkolepý galakoncert a v júli sa podarilo dôstojne osláviť aj Deň spolku. Počas Slovenských národných slávností 12. augusta 2021 na slávnostnom zasadnutí Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny predseda spolku Vladimír Bažaľa v mene Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... prijal plaketu – ocenenie, ktorým NRSNM vyznamenala najmasovejšie kultúrne podujatie Slovákov v Republike Srbsko. Folklórny súbor KOS Jednota vystúpil na galakoncerte SNS Ľudová klenotnica – nevysychajúca studnica. Členovia staršej tanečnej skupiny 19. septembra vystúpili v spoločnom koncerte Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice zo Slovenskej republiky a Folklórneho súboru Vila na SPENS-e v Novom Sade. Na 55. festivale spevákov sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli 26. až 28 novembra 2021 v Pivnici spolok dôstojne reprezentovali speváci sólisti Vladimír Kriška a Ivan Struhár. Obaja získali tretiu cenu za prednes. V novembri na plató pred SPENS-om v Novom Sade tanečníci sa zúčastnili aj na podujatí Dni srbského kola. luprácu s Folklórnym súborom Vila z Nového Sadu, ktorý vedie Milorad Lonić. Aj vlani členovia KOS Jednota vystúpili na podujatiach, ktoré organizoval spomenutý súbor, tiež na rôznych podujatiach v Hložanoch a v okolitých dedinách. Po dlhej prestávke divadelná sekcia KOS Jednota pripravila divadelnú hru Čiara, ktorú režírovala Jaňa Urbančeková Fejzulahiová. Predstavenie malo premiéru 19. marca a o tom, že bolo veľmi dobre uvítané, svedčil aj počet divákov. Počas celého roku sústavne pracovali i recitačná sekcia a fotosekcia. Ako bolo počuť v správe, spolok kúpil čižmy pre potreby tanečných skupín, pokračovalo sa s výstavbou chodníkov pri am teátri a bola dokončená úprava miestností spolku, ktoré sa nachádzajú v rámci domu kultúry. Slávnostne ich otvorili 26. apríla

Roztancovaní hložianski folkloristi

Tanečníci po 13-krát vystúpili na 13. festivale zlatých súborov Srbska v sieni SPENS-u. Na tomto podujatí Zväz kultúrno-umeleckých spolkov Srbska za prínos pri založení a za každoročnú účasť na festivale spolku udelil Zlatú plaketu. Treba spomenúť, že spolok má veľmi dobrú spoza prítomnosti funkcionárov Obce Báčsky Petrovec, predstaviteľov NRSNM a Miestneho spoločenstva Hložany. V rámci správy spolok vyjadril vďaku aj prostriedkom verejného infor-

movania: redakcii Hlasu ľudu, TV Petrovec, Rádiu Petrovec, Rádiu a Televízii Vojvodina, ktorí sledovali a sústavne prezentovali činnosť spolku.

KOS Jednota v minulom roku hospodáril pozitívne. Skonštatovali to účtovník Karol Bartoš a Ján Mravík. Značné nančné prostriedky boli účelovo získané prostredníctvom súbehov. Vlani na svoje aktivity spolok minul zhruba trochu viac ako milión 400 tisíc dinárov. V tomto roku nančný plán je dosť obsiahly a náročný, poznamenal predsedajúci a čestný člen spolku Michal Hataľa st. To je aj preto, že tohto roku sa uskutoční Folklórny festival Tancuj, tancuj..., v pláne je vydať aj knižnú publikáciu o festivale. V tomto roku nančný plán zahŕňa zhruba tri milióny dinárov a dopodrobna ho ozrejmil M. Hataľa st. Poznamenal, že v aktuálnom roku sa spolok uchádzal o prostriedky prostredníctvom projektov už na 19 súbehoch.

Plán práce na rok 2022 predostrela Veronika Bažaľová. V ňom boli napočítané už zachodené aktivity, ale aj niektoré nové. Zdôraznila v nej okrem iného, že spolok bude aj naďalej zachovávať a zveľaďovať slovenský folklór a dedičstvo našich predkov, tiež dôstojne reprezentovať svoje prostredie a slovenskú národnostnú menšinu.

Pred koncom zasadnutia sa prítomným prihovorili: predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, riaditeľ hložianskej základnej školy Miloš Krstovski, spolupracovníčka spolku a predsedníčka MOMS Báčsky Petrovec Katarína Melegová-Melichová, predseda Združenia poľnohospodárov

Vzácne ocenenie pre KOS Jednota v Hložanoch

Andrej Bartoš, predseda Združenia športových rybárov Kapor Samuel Valo, ako aj vedúci Folklórneho súboru Vila z Nového Sadu Milorad Lonić. Okrem iného poznamenal, že Zväz kultúrno-umeleckých spolkov Srbska, Folklórny súbor Vila a hložiansky KOS Jednota v blízkej budúcnosti zorganizujú konferenciu etnochoreografov a etnomuzikológov zo Slovenska a Srbska.

Na záver zasadnutia predseda KOS Jednota Vladimír Bažaľa sa poďakoval všetkým členom za všetko, čo konajú pre svoj spolok, ale aj pre dedinu. Vďaku vyjadril aj tým, ktorí sa zasadzujú o to, aby spolok nehatene fungoval: tu myslel na jednotlivcov, ale aj na inštitúcie a ustanovizne. Prízvukoval, že je spokojný s realizovaným v minulom roku a s výkonom folkloristov. Vyzdvihol, že je veľmi významné ocenenie Zlatni ansambl Srbije za 2021, tiež plaketa NRSNM. Na sám záver vyhlásil o ciálne, že 50. jubilejný Folklórny festival Tancuj, tancuj... bude 18. júna 2022 v Hložanoch. Foto: V. Bažaľa a z archívu KOS Jednota

VOJLOVICKÝ FESTIVAL VYŠLI HVIEZDY OD DUNAJA ŠTVRTÝKRÁT Úctyhodný počet spevákov

Vladimír Hudec

Scieľom popularizovať slovenskú ľudovú pieseň a posmeliť mladých, aby sa zaoberali spevom, v SKOS Detvan vo Vojlovici pred šiestimi rokmi založili nesúťažný festival spevákov zo svojho prostredia, ktorý pomenovali

Miroslav Oravec (vľavo) a Mirko Beracka vtipne moderovali festival

Vyšli hviezdy od Dunaja. Stanovili si, že ho tradične budú organizovať v rámci dedinských osláv, čiže v posledný septembrový víkend. Nuž a keď za sebou mali tretí festival, pandémia koronavírusu, tak ako mnohé iné, aj túto tradíciu dočasne prerušila. Dva roky neskoršie, keď protipandemické opatrenia konečne povolili, s tradíciou pokračovali. Nemohli však dočkať sep-

V rodine Holokovej všetci spievajú a všetci vystúpili na tohtoročnom festivale. Iba najmladšia Anna po prvýkrát. (foto: z archívu rodiny Holokovej)

tember a dedinské oslavy, ale festival usporiadali 18. apríla na Veľkonočný pondelok. A aj miesto, kde ho usporiadali, bolo podmienené vyčíňaním korony. speváci, ktorí za sebou majú početné vystúpenia, či už ako sólisti, členovia speváckych skupín, alebo hudobníci na svadobných veseliciach. Spolu

Martin Kolárik si aj napriek pokročilému veku vždy rád zaspieva

Totiž vojlovický dom kultúry, čiže spomienkový dom, keďže sa dva roky nepoužíval, treba dôkladne poupratovať, a tak sa v SKOS Detvan rozhodli, že festival zorganizujú v omnoho útulnejšej veľkej sieni svojho stánku.

Na improvizovanom, ale vkusne upravenom javisku sa striedali tak tí najmladší, a medzi nimi aj takí, ktorí prvýkrát vyšli na javisko, ako aj už ostrieľaní

sa obecenstvu predstavilo 27 spevákov, z čoho 11 celkom mladých. Najmladšia Anna Holoková má iba 5 rokov a najstarší Ján Spišiak bezmála 80. Vystúpili i celé rodiny, ale aj tri generácie spevákov rodiny Čriepkovej. Všetkých sprevádzal osemčlenný orchester pod taktovkou umeleckého vedúceho spolku Vladimíra Kolárika. Práve on aj nacvičil všetkých spevákov a bol im poradcom vo výbere piesní. Pritom, ako povedal, dával dôraz na to, aby to boli čím staršie piesne, ktoré sa týmto spôsobom zachránia pred zabudnutím. „Podľa mňa je to jedno z dôležitejších poslaní tohto nášho festivalu, lebo sa dnes na svadbách a iných veseliciach točia do kruhu Po nábreží koník beží zaspieval Adam Kolárik, ktorému toto bola prvá účasť už známe pesničky, ktoré všetci vedia spievať. Tie na festivale menej známe alebo úplne neznáme sa posúvajú do úzadia, takže im rovno týmto spôsobom predlžujeme život,“ zdôraznil umelecký vedúci Vladimír Kolárik. „Slovákov v Pančeve a vo Vojlovici nie je veľa, ale ste ohromne silní,“ povedal po koncerte známy hudobník a učiteľ hudby na dôchodku Pavel Tomáš st. z Kovačice. „Toľkých spevákov a také publikum zhrnúť je mimoriadne veľká robota. Neverili by ste, akú by radosť mali naši predkovia, ktorí tieto piesne priniesli do tohto prostredia. Možno nás aj pozorujú, možno vidia, že sme nezabudli to slovenské, našu reč, melódiu. Oni pracujúc vytvárali tie piesne a keby sme trochu analyzovali texty všetkých 27 piesní, dal by sa z toho načrtnúť ich život. My sme iba tí, ktorí prenášame, a som rád, že až 11 mladých spevákov vystúpilo. To je fantázia. Všetka česť aj tým starším, ale keď sa to ,prelieva’na mladých,

Spevom, ale aj krojom zapôsobila aj Anička Mitrovićová

val. Nuž a tu odznelo niekoľko skutočne skvele zaspievaných rovno tých ťahavých piesní, čo by sa určite nedalo bez vynikajúceho orchestra. Vojlovičania majú jednu vlastnosť, ktorú si

Michaela Spišiaková sa pravidelne zúčastňuje na tomto tradičnom vojlovickom podujatí

to znamená, že nasledujúcich 50 rokov sa nemusíte báť, že tu slovenská reč a slovenská pieseň zaniknú.“

Etnológ Marijan Pavlov zvlášť pochválil výber piesní a uznal, že niektoré nepoznal. Pochválil aj veľký počet detí, ktoré sa vraj majú od koho učiť. „Ťahavé piesne sú veľmi náročné na spev a spevák musí byť veľmi dobrý, aby ich zaspieja veľmi vážim: ochotní sú prijímať kritiku, tak pozitívnu, ako aj negatívnu, spracovať ju a tak sa posúvať dopredu.“

Ani tohtoročný festival neprešiel bez vtipného moderovania Miroslava Oravca a Mirka Beracku. Na záver sa všetkým – spevákom, orchestru, ale aj divákom – poďakoval predseda spolku Michal Spišiak a ohlásil ďalšie podujatia.

VEĽKONOČNÝ KONCERT V PIVNICI Široký rozmer duchovnej hudby

Miroslav Pap

Veľkonočný pondelok je už roky v Pivnici vyhradený na duchovný koncert, ktorý organizujú členky Komorného zboru Nádeje z Pivnice. Duchovná hudba aj tohto roku na

Nadobudnuté spevácke skúsenosti účastníci seminára Nová pieseň predviedli práve na veľkonočnom koncerte. Zúčastnili sa ho: Komorný zbor Nádeje a cirkevný spevokol z Pivnice, ako aj Komorný zbor Zvony a cirkevný spevokol Ozvena zo Selenče.

Komorný zbor Nádeje z Pivnice

Veľkonočný pondelok 18. apríla nadchla obecenstvo v dome kultúry. Veľkonočný koncert predstavoval určitý výstup Seminára zborového spevu Nová pieseň, ktorý sa v Pivnici tohto roku organizoval už 11-krát a na ktorom sa zúčastnili predsta-

Na začiatku sa prítomným prihovorila Miluška Macková, predsedníčka KZ Nádeje, ktorá zdôraznila význam seminára Nová pieseň, ktorého výstupom je práve veľkonočný koncert, na ktorý sa teší početné obecenstvo. Na koncerte nechýbala ani mod-

Pivnický cirkevný spevokol

vitelia slovenských vojvodinských komorných zborov, ale aj spevokolov. Seminár v oblasti interpretácie zborového spevu už viac ako desaťročie vedie Dr. Juraj Súdi a hlavným organizátorom je Komorný zbor Nádeje. litba pivnického evanjelického farára Jána Zahorca, ktorá dala podujatiu duchovný rozmer. Ako prvý vystúpil domáci Komorný zbor Nádeje pod vedením Anny Stojnevovej, ktorého členky zaspievali tri piesne: Teskný hlas

Komorný zbor Zvony a cirkevný spevokol Ozvena zo Selenče

počuť, Blíž, ešte bližšie a Ljubiti bližnjeg svog.

Aj ďalší bod koncertu bol vyhradený pre domácich spevákov. Spevokol zboru SEAVC v Pivnici

Nasledovala časť programu, ktorá zjednotila všetkých účinkujúcich na koncerte. Treba pripomenúť, že sa k záverečnému bodu pridali aj účastníčky

Spoločné vystúpenie

tiež zaspieval tri piesne, a to: Baránok nevinný, On vstal z mŕtvych (úprava J. Siroma), Ó, sláva, žije Ježiš. Pivnický spevokol už dlhé roky vedie učiteľka hudby na dôchodku Anna Stojnevová.

Druhá časť koncertu patrila Selenčanom a na koniec aj všetkým účastníkom koncertu. Komorný zbor Zvony je v obľube u pivnického obecenstva. Na javisku zaspievali piesne: Kto vypovedať vie, Dívam sa v údive, Ježiš, najkrajšie meno a K Tebe pôjdem. Zbor viedol Dr. Juraj Súdi, ktorý na javisku zostal aj pri sprevádzaní cirkevného spevokolu Ozvena. Členovia Komorného zboru Zvony spoločne s cirkevným spevokolom Ozvena zaspievali piesne: Ó, Pane, za mnou si prišiel, Ó, hlava ubolená a Haleluja, celý vesmír spieva. – speváčky z Lalite. Spoločne interpretovali štyri piesne: Ja viem, že žije Ježiš môj, Kto dá mi sily, Hojže, Bože a Domov. Dirigentkou posledného bodu bola Leonóra Súdiová a hudobný sprievod tvorili Dr. Juraj Súdi st. na elektronickom piane a Juraj Súdi ml. na husliach. Na záver programu sa pomodlil selenčský evanjelický farár Miroslav Poničan.

Seminár Nová pieseň spoločne s veľkonočným koncertom podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Obec Báčska Palanka. Koncert duchovnej hudby aj tohto roku potvrdil svoju kvalitu a prenikol do citového sveta divákov, ktorí odchádzali z koncertu v ešte silnejšom veľkonočnom duchu.

V ÚSTAVE PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV Koncert vážnej hudby

Danuška Berediová-Banovićová

Vstredu 13. apríla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade usporiadali koncert vážnej hudby. Svoje hudobné zručnosvého Sadu, žiak Igora Havrana. Večierok moderovala Danica Vŕbová. Po privítaní hostí povedala, že sa Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov snaží podporovať mladé talenty na poli umenia a kultúry zapájajúc ich do svojich akti-

Anna Havranová-Ilićová na gitare za klavírneho sprievodu Sanje Prgonjićovej

ti predstavili súrodenci Anna Havranová-Ilićová (gitara) a Igor Havran (husle), tiež Sanja Radulovićová (klavír) a Sanja Prgonjićová (klavír). Vystúpil aj šesťročný Boris Bezrukov z Novít, akou bol i tento koncert. Na programe bol Ludwig van Beethoven: prvá veta Sonáty pre husle a klavír, číslo 5; Mario Castelnuovo-Tedesco: Koncert pre gitaru D-dúr a Robert Pešut-

Šesťročný Boris Bezrukov zahral Riding koncerto, časť prvej vety Igor Havran je aj huslistom vo Vojvodinskom symfonickom orchestri

(foto: Nataša Simonovićová)

Sanja Prgonjićová na začiatok zahrala populárnu pieseň Roberta Pešuta-Magnifi ca Pukni zoro

-Magni co: Pukni zoro, ľudová pieseň: Tamo daleko.

Hudobníčka Anna Havranová-Ilićová je návštevníkom Ústavu dobre známa. Strednú hudobnú školu ukončila v Zemune, štúdium gitary absolvovala v Prahe a v súčasnosti pokračuje v štúdiu na Akadémii umení v Novom Sade. Talentom sa vyznačuje aj jej brat Igor, ktorý je študentom druhého ročníka doktorských štúdií na

Danica Vŕbová moderovala program

Akadémii umení v Novom Sade. Je huslistom vo Vojvodinskom symfonickom orchestri a členom kvarteta Argo.

Tento koncert prilákal pekný počet milovníkov vážnej hudby.

MATURITNÉ SKÚŠKY PRE STREDOŠKOLÁKOV V PRAXI UŽ O DVA ROKY Pilotný projekt ako smernica

Anna-Andrea Holíková

Maturitné skúšky podľa nového systému žiaci základných škôl píšu už desať rokov a na základe výsledkov testov z materinského jazyka, matematiky a kombinovaného testu sa zapisujú do stredných škôl. Podobná idea sa začala formovať aj pre stredoškolákov a podľa aktuálnych plánov by sa mala všeobecná, odborná a umelecká maturita písať už o dva roky, teda v roku 2024. Tieto maturitné skúšky by mali byť spôsob ukončenia stredoškolského vzdelávania a mali by vymeniť prijímacie skúšky na fakulty. Budúci maturanti, v bežnom školskom roku druháci, by sa tak mali na fakulty zapisovať na základe bodov získaných na skúškach z materinského jazyka, matematiky a ďalšieho predmetu podľa výberu, teda podľa požiadaviek zvolenej fakulty. Podobná prax nie je neznáma v početných iných štátoch, no u nás je novinkou a vyvoláva dilemy, nakoľko je takáto inovácia vhodná. Preto sa v tomto školskom roku, v prvý týždeň v apríli, konala celoštátna pilotná maturita v gymnáziách, odborných a v súkromných stredných školách.

Prvého pilotného projektu sa zúčastnili iba niektoré školy, tohtoročného všetci a zúčastnili sa v ňom aj kovačickí gymnazisti. Žiaci záverečného ročníka Gymnázia Mihaila Pupina v Kovačici písali

tri testy: v prvý deň všetci z materinského jazyka a literatúry, v druhý deň z matematiky, v tretí deň gymnazisti riešili úlohy z ľubovoľného predmetu (napr. biológia, chémia, fyzika, cudzie jazyky...) a vo štvrtý deň žiaci odboru elektrotechnik informačných technológií riešili test z odborných predmetov. O priebehu pilotného projek tu Tatiana Brtková, riaditeľka gymnázia, sa takto vyjadrila: „Samotné dni testovania prebiehali v najlepšom poriadku, pretože im predchádzali početné online zasadnutia a školenia s odborníkmi v mene ministerstva, zasadnutia profesorov, ako i stretnutia s maturantmi. Naši štvrtáci pochopili význam situácie vážne, svoju úlohu tých najstarších, ktorí majú byť vzorom mladším, mnohí z nich si opakovali i látku z minulých rokov a spoločne sa chystali. Predsa určitým spôsobom toto testovanie pripomína situáciu, ktorá ich čoskoro očakáva na prijímacích skúškach. Takto si

Príhovor riaditeľky pred začiatkom testovania

mohli vyskúšať aj svoje vedomosti a pocítiť orientačný scenár prijímačiek. Zapojený bol i celý kolektív: profesori boli so žiakmi počas dní testovania, členovia

V druhý deň testovania kovačickí stredoškoláci riešili úlohy z matematiky

komisie pre kontrolovanie testov alebo ako členovia rôznych tímov zapojených do organizácie. Naši profesori si vymieňali skúsenosti z jedného dňa do ďalšieho, radili sa a skutočne vládla príjemná nálada.“

Podľa slov riaditeľky Brtkovej profesori z daných predmetov pri prezeraní testov si všimli,

čo treba zlepšiť v úlohách na testoch, čo sa dalo i očakávať, s ohľadom na to, že ide o skúšobnú maturitu. Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja okrem úvodných interaktívnych prednášok pre organizačné tímy profesorov, rodičov žiakov a stredoškolákov zabezpečilo i početné dotazníky, ktoré majú prispieť k zdokonaleniu obsahu testov, testovania, spôsobu hodnotenia a podobne. „Žiaci mali na riešenie testov tri hodiny. Keď ide o výsledky, sú celkom uspokojujúce, niektorí jednotlivci dokonca dosiahli i pozoruhodné výsledky,“ doložila T. Brtková. Pre tohoročných maturantov tieto výsledky budú buď vietor do plachiet ku koncu strednej školy, alebo upozornenie, že treba čo-to dohoniť a lepšie sa pripraviť na prijímacie skúšky. Do budúcich rokov tohtoročné výsledky sú smernicou pre odborníkov zapojených vo vypracovaní úloh a pre profesorov v organizácii svojej výučby. Zostáva vidieť, čo naznačia celoštátne štatistiky a či sa školstvo v našej krajine naozaj ujme tejto praxe v roku 2024.

V ŠÍDE Oslava Dňa školy

Blaženka Dierčanová

V utorok 12. apríla žiaci a zamestnanci Základnej školy Sriemskeho frontu v Šíde po 47-krát oslávili deň tejto ustanovizne. Pri tej príležitosti bola usporiadaná slávnostná akadémia. Primeraný program bol venovaný pamiatke na všetkých bojovníkov na Sriemskom fronte, ktorí 12. apríla 1945 s odvahou a obetavosťou vybojovali slobodu pre ďalšie generácie.

V programe vystúpili členovia divadelnej sekcie, školský zbor, ako i recitátori, ktorí dosiahli významné výsledky na súťažiach. Prítomným sa na úvod prihovorila riaditeľka školy Slađana Ljubojevićová a pritom udelila pochvalné uznania žiakom, učiteľom a profesorom, ktorí v uplynulom období vynikli svojou prácou

Zo slávnostnej akadémie V hlavnej budove je zrekonštruovaný interiér a exteriér

a výsledkami. Slávnostná akadémia bola hojne navštívená, výborne režírovaná a mala aj humanitárny charakter: dobrovoľným príspevkom divákov vyzbierané sú prostriedky vo výške 53 040 dinárov na liečbu žiaka tejto školy Aleksu Čavića. Toto gesto naznačuje, že Základná škola Sriemskeho frontu funguje ako veľká rodina, v ktorej sa tešia z úspechov žiakov a v ťažkých chvíľach si pomáhajú.

Škola má štyri pobočky a úhrnne 568 žiakov, ktorým je k dispozícii aj fakultatívne vyučovanie materinskej reči po slovensky, rusínsky a chorvátsky. V uplynulých rokoch bol zrekonštruovaný interiér a exteriér hlavnej budovy, vybavená bola kuchyňa, nainštalovaný kamerový systém a plánuje sa výstavba bazéna.

PREDSTAVENÁ ZAUJÍMAVÁ KNIHA. V Knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove v utorok 12. apríla bol prezentovaný román Adamovo rebro Branky Baretićovej Milenkovićovej, divadelnej spisovateľky a scenáristky. Ide o jej prvý román, v ktorom emotívne dištancovaná opisuje situáciu, ktorú zažila ako mladá 23-ročná a ktorá jej aj dnes narúša kvalitu života. Ako poznamenala, je to psychologický, moderný román, ktorým zasiela pozvanie anonymným ženám, aby nemlčali o zneužívaní. Kniha bola prezentovaná nevšedným spôsobom –predstavovaním jednotlivých osôb z románu, o ktorých s autorkou hovorila Stanislava Maksimovićová. Málopočetné obecenstvo na literárnom večierku nielenže pozorne a so záujmom sledovalo priebeh knižnej prezentácie, ale sa po úradnej časti podujatia zapojilo do rozhovoru s autorkou. Kniha tlačou vyšla vlani a po literárnom večierku v Starej Pazove si ju návštevníci mohli kúpiť do vlastnej knižnice.

A. Simonovićová

DIDA 2022 – MEDZI TRADIČNÝM A INOVAČNÝM Pofestivalové dojmy a plány

Miroslav Pap

Festival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov v Pivnici spustil oponu 10. apríla. Počas dvoch víkendov od 1. apríla pre milovníkov divadelného, literárneho, výtvarného a lmového umenia ponúkol bohatý program. O celkovej organizácii festivalu, jeho programe, inováciách, tradičnosti, návštevnosti a plánoch

Andrea Merníková Šimonová

do budúcna sme sa rozprávali s predsedníčkou Organizačného výboru festivalu DIDA Andreou Merníkovou Šimonovou.

Andrea, na začiatok blahoželám k úspešnému a veľmi bohatému festivalu. Aké sú dojmy a ako hodnotíte 27. festival DIDA?

„Ďakujeme veľmi pekne. Tento ročník festivalu hodnotíme ako jeden z veľmi úspešných a navštívených, s bohatým programom, čo v podstate je aj náš zámer. Pevne verím, že aj obecenstvo rovnako takto re ektovalo tento ročník.“

Keď ide o organizáciu tohto ročníka, mali ste iba krátky čas, vzhľadom na to, že sa predošlý ročník konal v októbri minulého roku. Ako ste to zvládli?

„Ešte vlani, keď sme organizovali 26. festival, sme sa dohodli na tom, že festival musíme vrátiť do pôvodného termínu, čiže je to posledný marcový a prvý aprílový víkend. V skutočnosti sa nám to aj podarilo zorganizovať za pol roka. Od Nového roku sa začala už veľmi čulá organizácia, hlavne keď pivnické divadlo začalo nacvičovať novú inscenáciu. Dozvedeli sme sa, že aj Kulpínčania mali premiéru novej inscenácie, neskôr Hložančania a Erdevíčania, takže nás potešila skutočnosť, že divadelné súbory začali naplno pracovať. Prihlásilo sa nám Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca a divadelný súbor Fedor teatar z Padiny, ktoré sa minulého roku nezúčastnili festivalu pre pandémiu. Potom prišla ešte prihláška aj novosadského Šafárika. Kontaktovali sme aj organizátorov festivalu Palárikova Raková, ktorí nám dali kontakt na víťazný súbor na tomto festivale a na naše potešenie aj oni potvrdili účasť, a to už viedlo k tomu, že plánovaný jednovíkendový festival predsa bude musieť byť rozčlenený na dva víkendy. Musím pochváliť dobrú spoluprácu so Slovenským vojvodinským divadlom, ktoré každoročne hosťuje na záverečnom programe festivalu. Čo sa týka samotnej organizácie, máme tu veľmi zohratý tím členov OD Janka Čemana, ktorí už veľmi dobre

vedia zorganizovať a skoordinovať celý festival, takže v tom problém nebol. Všetko išlo až nadmieru veľmi dobre.“

Tohtoročná DIDA sa môže pochváliť aj bohatým programom sprievodných podujatí.

„Áno, tých bolo tohto roku skutočne veľa. A to hlavne kvôli tomu, že sme na minulom festivale nestihli všetky zrealizovať, takže boli automaticky presunuté na 27. ročník. Vlani sme napríklad nemali tradičné Vítanie jari s knihou a tohto roku na naše potešenie nevystalo. Aj prezentácia knihy Chytanie sa slamky mala byť vlani zrealizovaná a výstava obrazov Anny Babiakovej dokonca už v roku 2019, takže všetko sme to tohto roku dokázali vsunúť do programu, čo viedlo k tomu, že sme tu mali obrovskú ponuku sprievodných podujatí, o ktoré bol tiež veľký záujem. Nesmiem zabudnúť ani na výstavu plagátov a vyhodnotenie prác súbehu seminára Poď sa vypísať. Osobitne by som akcentovala výstavu DIDA dáva divy, ktorou sme prostredníctvom fotogra í a audiovizuálneho archívu oživili spomienku na Jána Kmeťka a Jozefa Chrčeka, ktorí nás vlani predčasne opustili. Pri tejto výstave sa pričinili tak členovia OD Janka Čemana, ako aj režisérka Katarína Mišíková Hitzingerová, redaktorka Hlasu ľudu Anna Francistyová, ako aj portál Storyteller.“

Čo by ste vystihli ako tradičné a z druhej strany ako inovačné na tomto ročníku festivalu?

„Medzi to tradičné určite by som zaradila návštevnosť. Jednoducho divadelná kultúra, a to ,chodenie do divadla’ v Pivnici má veľký obdiv, čo bolo vidieť aj na návštevnosti všetkých divadelných predstavení, ako aj sprievodných podujatí. Ale pochválila by som aj tú inovačnú stránku, mysliac na aktivovanie sociálnych sietí v prípade propagácie festivalu.

Ján a Katarína Kolárovci z Kulpína v inscenácii Skúsené, neskúsené a tie iné

Siete ako Facebook a Instagram sme plno využili a najviac sa na tom podieľali Igor Zabunov a Tiana Kolárová. Každodenne zverejňovali program, zdieľali fotogra e a videonahrávky z predstavení, potom zdieľali správy našich menšinových médií a pod. Používatelia mali možnosť sledovať aj diania za oponou, čo doteraz nikdy nebolo. Napríklad prezentácia publikácie Chytanie sa slamky a vyhodnotenie 27. festivalu DIDA boli naživo vysielané na facebookovej stránke OD Janka Čemana. Pripomenula by som tiež, že používatelia sociálnych sietí mali možnosť hlasovať za najkrajší plagát na festivale, takže tie inovácie sa týkali hlavne sociálnych sietí.“

Určite ako aj na každom festivale a prehliadke existujú veci, ktoré by bolo potrebné dohnať na vyššiu úroveň, zefektívniť alebo určité časti zlepšiť. Ktoré sú to v prípade pivnického divadelného festivalu?

„Tohto roku bolo prihlásených menej detských divadelných inscenácií. Pevne verím, že sa to zmení do nasledujúceho ročníka. Na tie detské divadlá kladieme veľký dôraz, lebo práve deti sú Pútavá scénografi a petrovských divadelníkov nositelia medziiným aj menšinovej divadelnej kultúry. Z toho dôvodu nebola udelená ani Cena Elenky Hložanovej. Bolo nezvyčajné aj to, že sme nemali žiaden nový text divadelnej hry. Dúfame, že sa toto zmení, lebo na poslednom seminári Poď sa vypísať v podstate pri vyhodnotení súbehu v rámci uvedeného seminára sme zistili, že okrem ostatných žánrov bolo napísaných až 11 nových divadelných hier. Možno niektoré o rok uvidíme na našom festivale. A do tretice je to absencia divadel-

ných súborov z Maďarska a Chorvátska. Sme s nimi v kontakte, takže už tie niektoré sľuby o budúcoročnú účasť padli.“

Opona 27. festivalu DIDA padla, možno je predčasne, ale existujú plány na tú budúcoročnú?

„Počas každého festivalu vznikajú nové idey a nápady, ako zlepšiť niečo, a tak aj tohto roku. OD Janka Čemana má veľmi

Najmladší členovia OD Janka Čemana pri krájaní festivalovej torty

veľké plány ešte na tento rok. Sústrední sme prioritne na vydanie publikácie venovanej 100. výročiu narodenia spisovateľa Janka Čemana, herci plánujú nacvičiť novú inscenáciu, viac cestovať a hosťovať a, samozrejme, prijať čím viac divadelných súborov na pivnickom javisku, lebo ten záujem o divadlo je veľký. Verím, keďže sa protipandemické opatrenia uvoľnili, aj divadelné súbory budú naplno pracovať a zúčastnia sa na budúci rok aj na festivale DIDA. Možno treba upozorniť aj na to, že do súťažnej časti sú zaradené inscenácie dolnozemských autorov, lebo toto často aj samotným účinkujúcim nie je úplne jasné. V každom prípade každá inscenácia je vítaná a verím, že o rok tu budeme mať opäť dvojvíkendový bohatý festival, ktorý priláka milovníkov umenia z celej Dolnej zeme.“

ALEXANDER BAKO V NOVEJ PAZOVE Nové divadlo sa vydalo na cestu

Anna Simonovićová

Nové divadelné predstavenie staropazovského režiséra Alexandra Baka sa dostalo pred divákov v podaní Ochotníckeho divadla Mirka Tatalovića Ćiru v Novej Pazove. Ide o predstavenie Putujuće pozorište Šopalović autora Ljubomira Simovića. Premiéra bola na staropazovských divadelných doskách 8. apríla. Alexander Bako už štyri roky spolupracuje s týmto divadlom, ktoré bolo založené roku 2011 z úcty k Mirkovi Tatalovićovi Ćirovi, dlhoročnému divadelnému režisérovi a kultúrnemu dejateľovi.

Na rozdiel od predošlého predstavenia Všetko o ženách, kde hrajú iba tri herečky, v tomto predstavení je oveľa viac hercov. Prečo si zvolili práve túto predlohu? „Ide o najlepšiu predlohu Ljubomira Simovića, ktorú sme si zvolili s cieľom vrátiť hercov na divadelné dosky a divákov do divadla. Chceli sme totiž pripraviť predstavenie s väčším počtom hercov. V súbore je 14 hercov – od stredoškolákov, po tých starších, až aj veteránov, ktorí sú v divadle viac ako pol storočia. Začali sme s prácou ešte pred pandémiou, pre ktorú sa nám však práca predĺžila. Našťastie, vytrvali sme v práci a dotiahli to do konca. Aj napriek predĺženej práci dobre sa mi s hercami spolupracovalo,“ povedal nám režisér Bako.

Okrem toho, že je súbor početný a že je zložený z rozličných generácií, sú v ňom herci dokonca z viacerých prostredí. Medzi nimi je aj Janko Šarkézy zo Starej Pazovy. Zahral postavu Vasilija Šopalovića, vedúceho divadelnej skupiny, ktorá cestuje z mesta do mesta a hrá divadlo aj napriek tomu, že je vojnové obdobie. Ako sa mu hralo v tomto súbore? „Spolupráca bola vynikajúca, žiaľ, pandémia nás znemožnila, aby premiéra bola skôr, a tak príprava divadelného predstavenia trvala viac ako dva roky. Herecký súbor je veľký, ale všetci sa poznáme, aj keď sme spolu doteraz nikdy nehrali. Mne sa tak splnila

Celý súbor nového predstavenia novopazovského divadla s režisérom Alexandrom Bakom (sedí v druhom rade v strede)

sa, že sa nám to aj podarilo,“ len pekné dojmy z tohto angažmánu má herec Šarkézy zo Starej Pazovy. Po premiére a prvej repríze 9. apríla už o deň neskoršie súbor sa zúčastnil v oblastnej prehliadke,

Vasilija Šopalovića v ňom hrá Janko Šarkézy zo Starej Pazovy

túžba hrať s inými hercami, pocítiť, ako oni robia, a spolu vytvoriť predstavenie tak, aby obecenstvo malo z toho pôžitok. A nazdávam ktorá od 8. do 16. apríla prebiehala v Beočine. Na prehliadke sa im dostalo niekoľko cien za herecké výkony. Za epizódne postavy odmenení sú Bojana Uroševićová a Nenad Sladić, kým sa diplom za herecký výkon dostal Emiliji Deljaninovej. Podľa mienky Zoltána Fridmana toto predstavenie, žiaľ, nie je navrhnuté do ďalšieho súťažného kola – do pokrajinskej prehliadky, ktorá by sa mala uskutočniť v polovici mája v Starej Pazove.

Alexander Bako sa podpisuje aj pod scénogra u a výber hudby v tomto predstavení. S premiérou je spokojný, bola na výbornú, trochu slabšia bola prvá repríza, na oblastnej prehliadke vystúpenie bolo tiež na výbornú. A keďže premiéra bola v Starej Pazove, na 28. apríla avizovali predstavenie i pred novopazovským obecenstvom. S predstavením Všetko o ženách, ktoré je na repertoári už tri roky, 30. apríla sa zúčastnia na 9. republikovom festivale Brandam fest v Krnjeve.

Foto: z archívu A. Baka

Kultúra

K podmienkam na získanie štipendia vlády SR na akademický rok 2022/2023

Na návrh Komisie pre štipendiá NRSNM a Veľvyslanectva SR v Belehrade a Matice slovenskej v Srbsku Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny na svojom elektronickom zasadnutí zo dňa 14. 4. 2022 rozhodla, aby sa pri získavaní odporúčania na štipendium vlády SR na akademický rok 2022/2023 uprednostňovali kandidáti, ktorí spĺňajú nasledujúce kritériá: – občania Srbska slovenského pôvodu; – priemerný prospech v priebehu celého školenia v strednej škole viac ako 4.00 – pre študentov základných štúdií a viac ako 8.00 v priebehu štúdia – pre študentov magisterských a doktorandských štúdií; – zvolený študijný odbor.

1. Maturantom stredných škôl sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. ročníka a polrok zo 4. ročníka a vydelí 4. 2. Ukončeným stredoškolákom sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. a 4. ročníka a známky z maturitnej skúšky a vydelí 5. 3. Študentom 1. a 2. ročníka sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. a 4. ročníka a známky z maturitnej skúšky a vydelí 5. Potom sa pripočíta prospech zo študijných výsledkov z potvrdenia z fakulty a vydelí 2. 4. Pre uchádzačov o štipendium na magisterské štúdium sa budú brať do úvahy študijné výsledky z bakalárskeho štúdia. 5. Pre uchádzačov o štipendium na doktorandské štúdium sa budú brať do úvahy študijné výsledky z magisterského štúdia.

Prednosť získajú kandidáti, ktorí nadobudli základné alebo stredné vzdelanie v slovenskom jazyku alebo navštevovali hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry, takto: – za navštevovanie výučby v slovenskej triede alebo hodín slovenčiny s prvkami národnej kultúry v ZŠ 2 body (dokladovať fotokópiou vysvedčenia), – za navštevovanie výučby v slovenskej triede v SŠ alebo za navštevovanie hodín slovenčiny s prvkami národnej kultúry v SŠ 1 bod (dokladovať fotokópiou vysvedčenia zaslanou na mail).

Odporúčania dvoch profesorov, ktoré kandidát odovzdáva, majú byť vydané najstaršie z januára toho roku, a to na hlavičkovom papieri inštitúcie, s podpisom a pečiatkou inštitúcie.

Výpis známok (pre kandidátov, ktorí už študujú), ktorý kandidát prikladá, má byť na hlavičkovom papieri fakulty overený pečiatkou a podpísaný.

V prípade, že viac kandidátov bude mať rovnaký počet bodov, V prípade, že viac kandidátov bude mať rovnaký počet bodov,

pixabay

uprednostnia sa kandidáti, ktorí sú držiteľmi diplomov z kultúrnych podujatí na pokrajinskej, republikovej alebo medzinárodnej úrovni a z podujatí, ktoré organizuje Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a ďalšie inštitúcie Slovákov s cieľom zachovať svoju národnostnú identitu (dokladovať skenovaním diplomu).

Kandidátom budú pridelené body (za prospech maximálne 50 bodov, za navštevovanie výučby v základnej a strednej škole v slovenskej triede maximálne 3 body) a na základe získaných bodov sa formuje poradovník.

Odporúčania sa prioritne budú dávať študentom, ktorí sa zapisujú do 1. ročníka základného štúdia. Študenti, ktorí už študujú, môžu získať odporúčanie ako náhradníci.

POTREBNÉ DOKLADY K ŽIADOSTI O POSKYTNUTIE ŠTIPENDIÍ

VLÁDY SR na stránke www.vladnestipendia.sk

Prihlášky je potrebné odovzdať elektronicky na www.vladnestipendia.sk najneskôr do 30. mája.

Kópie diplomov zo súťaží a kultúrnych podujatí a vysvedčení o zakončení slovenskej ZŠ a SŠ / absolvovaných hodinách slovenčiny (stačí po jedno vysvedčenie) treba poslať skenované

na adresu: stipendia.nrsnm@gmail.com do 30. mája. Po tomto

termíne sa dokumentácia nebude brať do úvahy.

Oneskorené a neúplné prihlášky nedostanú súhlas krajanskej organizácie.

Rozhodnutím vlády SR je neštipendijné zubné lekárstvo, farmácia a právo, ako aj jazyk v kombinácii s prírodnými vedami. Udelí sa 20 štipendií na magisterské štúdium a 2 štipendiá na doktorandské štúdium.

Od akademického roku 2016/2017 sa udeľuje štipendium na všeobecné lekárstvo (číslo študijného odboru 7.1.1.) – základné štúdium a lekárstvo (číslo študijného odboru 7.1.2. – 7.1.28.) – doktorandské štúdium a od roku 2017/2018 aj učiteľstvo slovenského jazyka v kombinácii so všeobecnovzdelávacími predmetmi a spoločenskými vedami vrátane cudzích jazykov (učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy 1.1.1. – 1.1.10.).

O SÚŤAŽIACH ZO SLOVENČINY Republikové budú v máji

Anna Francistyová

Medzi pravidelné súťaže žiakov základných a stredných škôl, ktoré majú svoje miesto v školskom kalendári, sú aj previerky vedomostí zo slovenského jazyka. Podľa zoznamu výchovno-vzdelávacích ustanovizní v Republike Srbsko v našej krajine toho času a to prebieha tak v rodine, ako i v škôlke. Nuž a tých predškolských ustanovizní je v našom štáte toho času 151.

Toľko štatistiky, teraz priamo na slovenčinu. Po výbere najúspešnejších žiakov v jednotlivých našich školách nasledujú oblastné súťaže. Donedávna bývali tri – pre tri vojvodinské regióny (Báčku, Banát a Sriem),

Z otvorenia oblastnej súťaže v Selenči

Na zasadnutí Aktívu učiteľov slovenčiny si kolegovia a kolegyne mali čo povedať

pôsobí 391 základných a 155 stredných škôl. So slovenčinou sa žiaci stretajú iba vo vojvodinských školách, ale dôležitá je aj príprava a vštepovanie lásky a úcty k tejto reči, či už ide o materinský jazyk, alebo o jazyk, ktorý počuť v prostredí, teraz to býva zjednodušené: žiaci z Báčky a Sriemu súťažia na tom istom mieste. Tohto roku oblastné súťaže zo slovenského jazyka a jazykovej kultúry pre základné školy boli najprv určené na 2. apríla, potom odročené a úspešne realizované v piatok 8. apríla. Prebiehali v Základnej škole Jána Kollára v Selenči (pre žiakov z Báčky a zo Sriemu) a v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici (pre žiakov z Banátu). Súťažili žiaci všetkých štyroch vyšších ročníkov. Najlepší postúpili do republikovej súťaže, ale toto súťažné kolo zahrňuje iba žiakov siedmych a ôsmych ročníkov základnej školy. Tí najlepší – a podľa rozhodnutia komisie sú to súťažiaci siedmaci a ôsmaci, ktorí v oblastnom kole získali 12 a viac bodov – budú znovu riešiť previerkové úlohy v máji. Konkrétne – republiková súťaž zo slovenčiny pre žiakov základných škôl bude 28. mája v Základnej škole Bratstvo v Aradáči. Stredoškoláci sa s ich úlohami popasujú týždeň skôr, lebo ich republiková súťaž bude 21. mája v Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici. Organizátori súťaží sú Ministerstvo vzdelávania, vedy a technologického rozvoja, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Slovakistická vojvodinská spoločnosť a podporil ich aj Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

Ale súťaž nie sú len úlohy, ale aj vzájomné kamarátenie žiakov, zoznámenie s prostredím, kde akcia prebieha. Učitelia tiež tieto stretnutia využívajú nielen na zasadnutie Aktívu učiteľov slovenčiny, ale i na výmenu skúseností a rád na riešenie nových výziev, ktoré nová doba aj v oblasti vzdelávania prináša.

Foto: Daniel Nosál

APRÍLOVÁ VÝSTAVA V STAREJ PAZOVE. V Galérii Miry Brtkovej v staropazovskom Stredisku pre kultúru v pondelok 11. apríla bola otvorená samostatná výstava obrazov akademickej maliarky Jeleny Utješenovićovej z Belehradu pod názvom Zápisy z bloku 5. Ide o maliarku mladšej generácie, ktorá sa pokúša svoj život v Novom Belehrade vykúzliť na abstraktných obrazoch veľkého formátu, povedal akademický maliar Zoran Čalija otvárajúc výstavu. Poznamenal tiež, že na jej obrazoch v odtieňoch sivého hermeticky zatvoreného priestoru vždy niečo ožije. Kombinovanou technikou akryl, piesok a zem na svojich obrazoch maliarka analyzuje mestskú architektúru. Je to jej siedma samostatná výstava, na ktorej je desať obrazov z niekoľkých cyklov. Za sebou má aj niekoľko spoločných výstav a absolvovala aj početné výtvarné tábory v krajine a v zahraničí. Výstava mladej belehradskej umelkyne v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove bude otvorená do 2. mája.

A. Simonovićová

S REŽISÉROM VLADIMÍROM ŠERFÉZYM Erdevíčanom už chýbalo divadlo

Danuška Berediová-Banovićová

Divadlo má v Erdevíku dlhoročnú tradíciu. Prvé predstavenie na erdevíckom javisku bolo predvedené v roku 1919. Divadelná činnosť stále pretrvávala, ale s prestávkami. Posledná prestávka bola dlhšia a po deviatich rokoch erdevícki ochotníci zahrali Tsunami podľa textu Jána Hrubíka. Po premiére v Erdevíku nasledovala účasť na zónovej prehliadke v Beočine, kde ceny za herecké výkony dostali Julián Petrus, Benjamín Tordaj a Rastislav Mocko. A z 27. festivalu DIDA v Pivnici si domov priniesli Cenu Janka Čemana a 2. cenu za herecký výkon, ktorú dostala Jana Petrusová. O samotnom predstavení sme sa porozprávali s jeho režisérom Vladimírom Šerfézym.

Na začiatok nám povedzte, ako ste sa pustili do režírovania?

„Prvé divadlo som hral v roku 1982 a prvé divadlo, ktoré som režíroval, bolo detské divadlo Budkáčik a Dubkáčik v roku 1997. Urobil som ho podľa vlastných predstáv. Potom to šlo jedno za druhým. Za sebou mám okolo 8 predstavení. Priznám sa, že si nerobím chronologický zoznam. Bol som na jednom seminári na Slovensku a v Bečeji, ale viac som sa naučil z praxe, ako aj od profesionálnych režisérov, ktorí chodili robiť do Erdevíka.“

Za vami je predstavenie Tsunami, v ktorom väčšina hercov boli debutanti. Bola pre vás výzva alebo problém pracovať s nimi?

„Ja som už v tých rokoch, keď už nerád beriem výzvy. Herečka Monika Petrusová ma stiahla do tohto divadla. Po zvolení predlohy zistil som, že je veľký záujem potenciálnych hercov. Mal som však obavy, že keď bude veľa neskúsených hercov na scéne, že nebude mať kto ,potiahnuť’. Predstavenie je také, že dosť často je veľa hercov odrazu na scéne. A ak sa oni sami na scéne nevedia vynájsť, režisérovi to môže byť naozaj problém. Ale myslím si, že sa nám podarilo urobiť dobré divadlo.“

Ako prebiehala práca na tomto divadle?

„Až potom sa mi herci priznali, že po prvých skúškach si mysleli, že som hundroš a že ich budem drviť celú zimu... Keď sme sa lepšie zoznámili a uvoľnili, začali sme žartovať, začali ma napodobňovať a všetko vyšlo na smiech. Pre koronavírus sa nám to ,roztiahlo’ a mali sme okolo 40 skúšok. Ani raz sme sa nepohádali, nepočul sa ani jeden zvýšený tón. A čo je veľmi zaujímavé pre Erdevíčanov, ani raz nikto nemeškal. Čo ma naozaj prekvapilo. Priznám sa, že som jednotlivcom ani neve-

ril, ale dokonca všetci úspešne zvládli svoje úlohy. Keď sme vyberali, kto bude čo hrať, tiež som mal obavy, lebo niektorí chceli hrať opačné pohlavie,

Režírovať sa naučil najviac z praxe

a pritom debutanti. A dokonca nás to veľmi pobavilo a veľmi sme sa smiali.“

Aké boli reakcie po premiére v Erdevíku?

„Niektorí herci pred premiérou mali obrovskú trému, a to tí najsmelší, ale našťastie všetko dobre dopadlo. Podľa mojich odhadov v Erdevíku premiéru sledovalo 160 – 170 ľudí. Po premiére ma zastavovali ľudia na ulici a opytovali sa, kedy zase budeme hrať, lebo niektorí neboli na predstavení, takže plánujeme ešte raz hrať v Erdevíku. Dal som návrh, aby sme urobili „Podarilo sa nám urobiť dobré predstavenie,“ malú scénu. Chcel by som hovorí Vladimír Šerfézy. im to ukázať, kým ešte mám vôľu. Chcel by som, aby zažili priamy kontakt s publikom. V tejto zostave je dosť mladých ľudí, možno niekto z nich sa dá do divadla a bude v ňom pokračovať. Premiéra v Erdevíku bola na výbornú. Herci pocítili potlesk ako odmenu. A potlesk je vlastne jediná odmena, ktorú herec môže dostať.“

Čo si myslíte, chýbalo divadlo v Erdevíku?

„Mal som obavy, či Erdevíčania nezabudli chodiť na divadelné predstavenia. Myslím si, že si aspoň starší Erdevíčania spomínajú, že v erdevíckom spolku sa hrali a hosťovali kvalitné divadlá. Bohužiaľ, za posledných 10 – 15 rokov okrem detských predstavení divadlá pre dospelých sa nehrali, čo znamená, že niektorí ani nemali príležitosť byť v divadle, takže si myslím, že je veľký úspech aj to, že sme po toľkých rokoch prilákali ľudí nielen hrať, ale aj pozrieť si divadlo. Prišli aj takí, ktorí v divadle nikdy neboli. Mal som pocit, že Erdevíčania už boli žiadostiví divadla. A najväčší úspech je v tom, že si niektorí herci prečítali niečo v slovenčine, že sa naučili, čo sú dĺžne a ypsilony, čiže to, že v spolku v Erdevíku sa herci so mnou rozprávali aspoň takou spisovnou slovenčinou.“

Majú herci záujem aj pokračovať s divadlom?

„Hneď po premiére v Erdevíku sa ma pýtali, kedy začneme s novým divadlom. Povedal som im, aby počkali, veď ešte ani toto divadlo poriadne nehrali, ešte potleskov ich očakáva.“

Aké ste mali očakávania na festivale DIDA v Pivnici?

„Počas nášho predstavenia som bol v hľadisku, ale pred koncom som vyšiel von a zastal som si pri vchode. Po predstavení ľudia vychádzali zo siene a ja som počúval ich komentáre. Videl som ich oduševnenie a niekto povedal: „Konečne divadlo na pobavenie.“ Takže obecenstvu sa páčilo predstavenie. Ale neočakával som veľa po našej deväťročnej divadelnej prestávke.“