Hlas ludu 18/2020 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 2. 5. 2020 | CENA 50 DIN.

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4905/

1. MÁJ –

Medzinárodný sviatok práce

Z obsahu

2. 5. 2020 | 18 /4905/

Uzávierka čísla: 29. 4. 2020

Pre tvorbu maliara Jána Glózika z Kovačice sú príznačné obrazy veľkých rozmerov. Za svoju dlhoročnú tvorbu získal mnohé uznania a v roku 1995 vtedajší podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák mu udelil Striebornú plaketu za tvorivosť a propagáciu slovenského insitného umenia v Srbsku, za rozvoj slovensko-srbských vzťahov v oblasti kultúry a prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí. T. Bovdišová

Kaštieľ v Hajdušici spolu s dvestoročným parkom na sklonku minulého roku zmenil majiteľa a v týchto dňoch sa opravou strechy začala aj jeho dôkladná rekonštrukcia. V. Hudec

Slovenský akademický maliar Cyril Kutlík (1869 – 1900) bol zakladateľom prvej srbskej kresliarsko-maliarskej školy (založená bola roku 1895), na ktorej základoch neskoršie vznikla Akadémia umení v Belehrade. Vlani ubehlo 150 rokov od jeho narodenia a v tomto roku si pripomíname 120. výročie jeho predčasného úmrtia. Obšírejšie o tejto významnej umeleckej osobnosti v príspevku Emílie Valentíkovej-Labátovej v prílohe Obzory. S. Lenhart

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Editoriál

1. máj dnes

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: ARTPRINT MEDIA DOO Nový Sad

• •

Miroslav Benka

viatok práce alebo 1. máj (angl. International Workers’ Day) je medzinárodný sviatok pracujúcich, ktorý bol vyhlásený pri príležitosti demonštrácie robotníckeho hnutia v roku 1886 v Chicagu. Uznesenie o oslavách však prijal ustanovujúci kongres 2. internacionály roku 1889 v Paríži. Odvtedy v prvý májový deň členovia a priaznivci pracovného hnutia v celom svete vyjadrujú solidaritu pracovnej sily a pripomínajú si úspechy pracovného hnutia. Spomínajú si na výsledky, ktoré vykonali členovia pracovného hnutia s cieľom bojovať za väčšie pracovné práva robotníkov. V posledných rokoch Medzinárodný sviatok práce si pripomínali rôznymi formami demonštrácií a akcií ako deň boja za základné ľudské práva každého pracovníka, alebo jednoducho ako deň boja za práva na život hodný človeka. Boj za pracovné práva a práva ľudstva, za ďalšie zníženie pracovného času, vyššie mzdy, väčšiu ochranu pri práci a všeobecne ďalší rozvoj spravodlivejšej legislatívy v oblasti práce pokračuje dnes a je pravdepodobné, že naše deti a ich deti budú svojím spôsobom

bojovať za svoje práva. Na západnom Balkáne oslava 1. mája už nie je natoľko historická spomienka na úspechy svetového robotníckeho hnutia a demonštrácie za boj za pracovné práva a jeho účely. 1. máj – Medzinárodný sviatok práce sa stal jedným z najrozšírenejších sviatkov na planéte. Je to sviatok, keď si spomíname na boje za práva robotníckej triedy, najmä v takzvanom korporátnom kapitalizme, ktorý dennodenne vytvára čoraz hlbšie rozdiely medzi pracujúcimi a bohatými ľuďmi – súčasnými „faraónmi“. Dnes, keď je robotník bez ochrany, USA sa zmieta vírusom Covid-19 viac ako iné krajiny sveta – má viac ako milión infikovaných a 59 521 mŕtvych! Teda za viac ako jeden mesiac pandémie koronavírusu v USA podľahlo viac ľudí ako počas americkej vojny vo Vietname, v ktorej bolo podľa oficiálnych zdrojov za 11 rokov vojny zavraždených 58-tisíc amerických vojakov. Korona je naša skutočnosť. Vážení, keď je svet zničený, zatiaľ nám zostávajú iba slová, ktoré ho obnovia. Preto oslávme 1. máj – Medzinárodný sviatok práce tak ako to robotníci vedia, tíško a doma, a po pandémii opäť do nových pracovných bojov. Múdry vyhľadá spôsoby a hlupák sa vyhovorí. Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že sme!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

8 Česť jeho osobnosti – Igor Branislav Štefánik

ĽUDIA A UDALOSTI

15 Keď vytrvalosť dá zaslúžený výsledok

KULTÚRA 32 Synonymum pre Samé dobré knihy

ŠPORT

40 Najväčšia rivalita s Kovačičanmi

OBZORY

19 Zrazu je to všetko naozaj Na titulnej strane: Dňa 1. mája si pripomenieme Medzinárodný sviatok práce, ale aj ľudový zvyk: máj – ozdobený stromček, ktorý mal symbolický význam a bol výrazom prírodného mýtu o príchodu jari, obnovujúcej prírode a živote. Zvyk stavať máje existuje v mnohých krajinách dodnes. U Slovákov máje stavajú mládenci pred 1. májom ako ovenčený konár tam, kde je dievka súca na vydaj. Inokedy sa stavia len jeden ústredný máj pre dedinu. M. Benka 18 /4905/ 2. 5. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Uvoľnenie až po Prvom máji Pripravil: Stevan Lenhart

urópske krajiny začínajú uvoľňovať reštriktívne opatrenia napriek tomu, že pandémia Covid-19 neprešla a koronavírusom sú vo svete infikované už viac ako 3 milióny ľudí, pokým na následky ochorenia ich zomrelo najmenej 208 000. Dôvodmi na zmierňovanie opatrení sú percentové klesanie počtu nových prípadov nakazenia a obavy z možného ekonomického kolapsu v prípade pokračovania drastických reštrikcií. V Taliansku, ktoré je jednou z koronavírusom najzasiahnutejších krajín, sa preto začne od 4. mája postupne oživovať priemysel a stavebníctvo, v druhej polovici mesiaca by sa mali znovu otvoriť menšie predajne, múzeá a knižnice a začiatkom júna aj kaviarne, reštaurácie, kadernícke a kozmetické salóny... Ochoreniu spôsobenému koronavírusom v Taliansku podľahlo viac ako 26

www.hl.rs

000 ľudí a pred touto krajinou je určité obdobie, v ktorom sa obyvatelia vlastne budú musieť zvyknúť na spolužitie s vírusom. Tamojší premiér Giuseppe Conte prezentoval vládny plán uvoľňovania obmedzení, ale zároveň upozornil na riziko opätovného zintenzívnenia infekcie v niektorých regiónoch, a preto vyzval občanov na zodpovednosť a zachovávanie odstupu. Jednou z krajín, ktoré poskytli pomoc Taliansku v tomto kritickom období, je aj Srbsko – dňa 25. apríla boli štyrmi lietadlami z Belehradu transportované prvé donácie v podobe zdravotníckych materiálov a ochranných pomôcok. Vyjadrujúc vďaku za toto gesto taliansky veľvyslanec v Srbsku Carlo Lo Cascio zdôraznil, že ide o znak priateľstva a solidarity, na ktorý jeho krajina nezabudne. * Epidemiologička Dr. Darija Kisićová-Tepavčevićová na konferencii pre médiá v utorok 28. apríla vyhlásila, že počet infikovaných vzhľadom na celkový počet testovaných občanov v Srbsku v ten deň po prvýkrát klesol pod 5 %,

Informačno-politický týždenník

čo je posmeľujúca skutočnosť, ale koronavírus aj naďalej cirkuluje medzi obyvateľstvom a v nasledujúcom období by každý z nás musel zodpovedným správaním opatrovať seba a iných. Po zasadnutí krízových štábov vlády Srbska v ten istý deň bol spresnený aj plán uvoľňovania obmedzení v našej krajine. Podľa daných rozhodnutí mestské parky sú znovu otvorené pre občanov a dovolené sú aj športové tréningy na otvorených priestoroch. Od pondelka 4. mája by mali znovu začať s prácou reštaurácie a kaviarne s rešpektovaním odporúčanej vzájomnej vzdialenosti a ostatných prevenčných opatrení. Aj v niektorých mestách (Nový Sad, Kragujevac) znovu bude umožnené fungovanie mestskej prepravy a pohne sa aj železničná a cestová premávka medzi mestami. Od 8. mája sa podľa aktuálneho rozhodnutia znovu začne mestská preprava aj v iných mestách (Belehrad, Niš) a umožnené bude otvorenie nákupných stredísk s prihliadaním na dovolený počet ľudí a prislúchajúce opatrenia. Škôlky a celodenné

pobyty v školách začnú pracovať od 11. mája, pokým letecká preprava bude možná od 18. mája v súlade s odporúčaniami svetových a európskych agentúr. * Po dlhšej prestávke parlament Srbska zasadal v utorok 28. apríla – poslanci diskutovali na tému rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ostatných opatrení od začiatku epidémie koronavírusu. Premiérka Ana Brnabićová povedala, že základným cieľom daných opatrení bolo zachovať zdravotnícky systém a zdravotníkov a druhým cieľom bolo ochrániť starších občanov ako najohrozenejšiu časť obyvateľstva. Predsedníčka vlády tiež konštatovala, že sa podarilo znemožniť „exponenciálny“ rast počtu infikovaných a kolaps zdravotníckeho systému. Na druhej strane predstavitelia niektorých opozičných strán poukázali na to, že rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu nebolo schválené v súlade s ústavným zákonom Srbska, podľa ktorého sa také rozhodnutie schvaľuje v parlamente, čo tentoraz nebol prípad.

• TÝŽDEŇ •

COVID-19 U NÁS A VO SVETE úmrtí na koronavírus, čím sa ich celkový počet zvýšil na 23 521. V nedeľu v krajine pribudlo 288 smrteľných obetí, čiže aktuálne Andrea Lačoková údaje predstavujú mierny nárast. Španielsko celkovo eviduje viac ktuálna situácia týkajúca než 209 465 nakazených, ako sa ochorenia Covid-19 vo informuje tamojšie ministerstvo svete a u nás 27. apríla 2020 zdravotníctva, ktoré započítava len prípady potvrdené na základe je nasledujúca: výsledkov laboratórnych testov. V porovnaní s nedeľou ide o príSRBSKO V Srbsku je potvrdených 8 042 rastok 1 831 nakazených. ČESKO prípadov koronavírusu, uzdraV Česku evidujú najnižší denný vených je 1 182 ľudí a umrelo až nárast prípadov nákazy. Celko156 osôb. vý počet potvrdených prípadov USA V Spojených štátoch americ- ochorenia Covid-19 v Česku v kých je situácia veľmi kritická. nedeľu stúpol o 56, čiže zaznaTam je potvrdených až 986-tisíc menaných je 7 408 nakazených. Denný nárast počtu infikovaprípadov koronavírusu, 109-tisíc ľudí sa vyliečilo a zaznamenaných ných je tak najnižší od 14. marca, s tým, že cez víkendy sa vykonáva je 55 417 úmrtí. menej testov. ŠPANIELSKO Od začiatku koronavírusovej V Španielsku pribudlo 331 úmrtí. Španielsko zaznamenalo za pandémie sa už z tejto chorouplynulých 24 hodín 331 nových by vyliečilo 2 600 ľudí a 221 jej

• TÝŽDEŇ •

podľahlo. Denný nárast nových prípadov klesá už tretí deň za sebou. V piatok ich pribudlo 86, v sobotu 79 a v nedeľu 56. Laboratóriá podľa údajov ministerstva zdravotníctva vykonali celkovo 218 474 testov, a to vrátane opakovaných u toho istého človeka. Hospitalizovaných s ochorením Covid-19 je aktuálne 360 pacientov. SLOVENSKO Prvý prípad nákazy na Slovensku zaznamenali úrady 6. marca u 52-ročného muža z Bratislavského kraja. Celkovo nakazených v SR je 1 379, aktuálne chorých je 967, vyliečených 412. Slovensko má 18 obetí. TALIANSKO Celkovo nakazených v Taliansku je 198-tisíc osôb, vyliečených je 64 928 a umrelo 26 644 ľudí. NEMECKO Vírus je potvrdený u 158-tisíc ľudí, vyliečených je 106 a zomrelo 5 976 osôb.

FRANCÚZSKO Covid-19 vo Francúzsku je potvrdený u 125-tisíc ľudí, uzdravenie je potvrdené u 44 903 a zomrelo 22 856 ľudí. TURECKO Turecko už má potvrdených 110-tisíc prípadov, uzdravených je 29 140 a umrelo 2 805 ľudí. RUSKO Keď ide o Rusko, potvrdených je 87 147 prípadov, 7 346 ľudí sa vyliečilo a 794 umrelo. AUSTRÁLIA V ďalekej Austrálii potvrdených je 6 713 prípadov, uzdravilo sa 5 558 a zomrelo 83 ľudí. BRAZÍLIA V tejto krajine je potvrdených 62 859 prípadov koronavírusu, uzdravenie bolo potvrdené u 30 125 ľudí a umrelo ich 4 271. KANADA Potvrdených je 46 895 prípadov nákazy koronavírusom, uzdravených je 17 321 a zomrelo 2 560 ľudí.

18 /4905/ 2. 5. 2020

Týždeň ANKETA HLASU ĽUDU V OBDOBÍ EPIDÉMIE A NÚDZOVÉHO STAVU

Covid-19 – ako si navzájom pomôcť... Miroslav Benka

Anketu pripravili:

Anna Francistyová

Adela Obšustová

údzový stav v krajine v dôsledku pandémie si vyžiadal aj núdzové správanie sa občanov, pod ktorým sa rozumie predovšetkým obmedzené pohybovanie sa ľudí. Mladší ako 65 rokov (na dedine 70) na tom zrejme sú lepšie, lebo sa môžu voľne pohybovať aspoň počas dňa, čo asi stačí, aby sa okrem iného aj zásobili základnými potrebami. Starší ako 70 rokov sú však v 24-hodinovej izolácii a najhoršie je určite tým, ktorí žijú sami. Oni sú doslova ponechaní na svojich príbuzných a ak ich nemajú v blízkosti, tak priateľov, susedovcov alebo dobrovoľníkov. Hľa, ako sú na tom naši spolubesedníci.

MGR. ANNA PETROVIĆOVÁ, evanjelická farárka, Belehrad, Srbsko: „Vo chvíli podania tejto vyhlášky na respirátore je 85 pacientov. Úplne 67 917 ľudí bolo v našej krajine testovaných a z tohto počtu sa infikovalo 8 275 ľudí. Hospitalizovaných bolo 2 701 pacientov. Od vypuknutia epidémie na infekciu koronavírusom zomrelo 162 ľudí. Úmrtnosť je 1,96 %. Vyliečených bolo 1 209 ľudí. Ale nie je všetko čierne a prehraté: môžeme byť častejšie s Bohom v modlitbách a, samozrejme, so svojou rodinou, nemáme žiadne výhovorky, prečo by sme nestíhali zavolať priateľom, môžeme dokončiť všetky začaté ručné práce, môžeme ísť do záhrady a prísť tento rok s ideou pestovať niečo doteraz nevyskúšané. Ak ste doma sami a bez záhrady, tu je niekoľko nápadov na činnosť, ktoré vám pomôžu prekonať túto krízu s úsmevom na tvári. Urobte si kalendár čítania Božieho slova. Choďte na to tematicky, nie záväzne od Prvej knihy Mojžišovej. Ak potrebujete k tomu pomoc, pokojne zavolajte svojmu duchovnému pastierovi. Som si

www.hl.rs

istá, že každý rád vyjde v ústrety. A čítajte Božie slovo s radosťou, že práve teraz máte dostatok času venovať sa mu naplno a nerušene. Napíšte zoznam všetkého, za čo ste vďační. Väčšina ľudí má strach a obavy z vírusu a jeho dosahu na nich a ich najbližších. Urobte si čas na to, aby ste napísali zoznam ľudí, udalostí, talentov, vlastností a vecí, za ktoré ste vďační. Môže to byť skvelým nástrojom na upokojenie a upokojenie seba samých pri zachovaní pozitívneho duševného postoja. Prečítajte si dobrú knihu. Väčšina z nás má hromadu kníh, ktoré sme chceli čítať, a nie je lepší čas na čítanie ako teraz! Usporiadajte si fotoalbumy. Máte škatuľu alebo zásuvku plnú fotografií, ktoré ste nikdy nestačili zorganizovať? Nie je na to lepší čas ako dnes! To vám tiež poskytne možnosť prejsť si pamätný pruh po dráhe svojho života a spamätať sa na dobrých ľudí, šťastné chvíle, vzácne stretnutia, krásne cesty, ktoré nakoniec spôsobia, že sa budete cítiť revitalizovaní. A modlite sa! Za seba, za svojich blížnych, za dobrovoľných pracovníkov, ošetrovateľov, za lekárov a zdravotníckych pracovníkov, za všetkých, ktorí svojou prácou udržujú spoločnosť v chode aj v tomto čase koronavírusu, za učiteľov, za pokoj, za zdravie, za nasýtenie chorých, za osamelých, za umierajúcich, za duchovné dary medzi ľuďmi, za vieru, za jednotu ducha, za službu lásky, za cirkev... modlíme sa.“ PAVEL ZAHOREC, poľnohospodár, Aradáč, Srbsko: „Núdzový stav pre mňa zatiaľ nepredstavuje pracovné obme-

Informačno-politický týždenník

dzenie. Ba ani samoizolácia či karanténa nemajú veľký negatívny vplyv. Keďže som poľnohospodárom, priznám, že je vyvolené určenie slobodného času dobre prispôsobené povolaniu poľnohospodárov. No keď ide o obmedzenie – uznám – to je vec, ktorá vyvoláva vo mne nepríjemnosť. Nik nemá rád byť v niečom obmedzený. A samo vedomie o tom, verím, nás

vie, či by v našom dome vznikol domáci chlebík. Ak deň za rohy nechytíš, za chvost ho neudržíš! Využime deň naplno, vtedy dostaneme najlepší výsledok!“

všetkých nejakým spôsobom dáva do takej psychickej klietky. A aj nákazlivosť. Som jediným v dome, ktorý uskutočňuje nákupy, na čo mám osobitné šaty na nákup a osobitné pre dom – samozrejme, s kompletnou dezinfekciou. Beriem pandémiu veľmi vážne a neprial by som si, keby sa niekto z mojich najbližších infikoval. Patrím k typom osôb, ktoré si vždy utvoria nejakú aktivitu. Buď niečo vo svojej pracovni vytváram, opravujem, buď večer pozerám zaujímavé filmy. Som nesmierne rád, že tento čas môžem kvalitne stráviť so svojou rodinou. Pred niekoľkými dňami som prvýkrát v živote upiekol chlieb, ktorý sme všetci s chuťou veľmi rýchlo zjedli! Kiežby nebolo tohto stavu, kto-

o svoje životy a v nádeji víťazstva nad najnebezpečnejším nepriateľom – koronavírusom, panuje v každej rodine akási čierno-biela nálada. Žiť v uzatvorenom priestore bez priameho kontaktu so známymi a rodinou nie je príjemné. Treba sa však prispôsobiť i tejto situácii. Tak je to i v našej dôchodcovskej rodine. Snažíme sa prispôsobiť týmto pochmúrnym chvíľam a tráviť čas tak, aby sme neboli nervózni a aby sme psychicky nespadli do akéhosi bezvýchodiskového stavu. V priebehu dňa sledujeme, ako sa situácia s koronavírusom vyvíja, ale v televízii predsa sledujeme hlavne zábavné programy, počúvame naše slovenské piesne, vypĺňame krížovky a spomíname.

JÁN KOPČOK, učiteľ a kultúrny pracovník vo výslužbe, Kulpín, Srbsko: „V týchto neľahkých časoch, keď takmer všetci dôchodcovia prežívajú trápne chvíle v obavách

• TÝŽDEŇ •

Keď je pekné počasie, ideme do záhrady, kde stále jesto čo robiť, a tak pri dobrej kávičke, hudbe z Petrovského rozhlasu a hlavne pri zaujímavom čítaní čas prebieha pomerne rýchlo. Nám starým až prirýchlo. Každodenne sa počujeme cez skype s rodinkou, telefonicky sa spájame so známymi, a tak si dodávame trochu optimizmu do života. Veď krásnych a veselých spomienok máme dosť z práce v spolku a hlavne z našich stretávaní. Verím, že sa ešte budeme stretávať s inými Kulpínčanmi na petrovskom trhu, kde sa my Kulpínčania do milej vôle vyrozprávame. Dovtedy všetci budeme čakať na víťazstvo vedy a ľudského umu nad touto ohavou, a tak – ako to jeden vtipkár povedal: Nedá sa nič robiť, táto sviňa (koronavírus) sa musí zabiť! V očakávaní tejto chvíle musíme sa správať podľa hesla: Pokiaľ v mojom tele bije smelé srdce, ja spod postele nevyjdem! Teda zostaňte doma!“

IVICA GRUJIĆ LITAVSKÝ, moderátor a novinár RTV, Aradáč, Srbsko: „Celosvetová neľahká situácia zapríčinená pandémiou koronavírusu vo mne vyvoláva príliš zmiešané pocity – začnúc prvotným postojom vedenia nášho štátu až do terajších, rigoróznych opatrení. Priznám sa, že ma priam mrzí a pohoršuje, ako sa niektoré médiá k aktuálnej situácii zachovávajú: mám pocit, akoby im dobre robilo to, že prostredníctvom svojej (bulvárnej) dennej tlače, či správ kolujúcich internetom, alebo odvysielaných v rôznych televíznych reláciách sa snažia – už nadostač utrápený – tunajší ľud psychicky týrať a znervózňovať. Také si dovolím tvrdiť, lebo som • TÝŽDEŇ •

v neustálom spojení s mamou, ktorá v tejto situácii svoj pracovný pobyt v Nemecku musela predĺžiť na neurčito, tiež s mojimi známymi zo Slovenska, z Rakúska atď. – ktorí ma jednoznačne pravdivo informujú o tom, ako sa v každom z týchto štátov žije a funguje. Vyslovene ma príjemne prekvapilo Slovensko, ktorého obyvatelia sa jednotno-zodpovedne postavili v tomto boji a takmer od prvého dňa pandémie povinne používajú rúško všetci, bez rozdielu (podotýkam: vrátane moderátorov v TV programoch!) a evidentne úspešne čelia tomuto vírusu bez zákazu vychádzania, s najmenším počtom zaznamenaných obetí koronavírusu. Na zamyslenie... Bez ohľadu na to snažím sa rešpektovať každé jedno opatrenie našej vlády a kedykoľvek som mal príležitosť vyzvať ľudí, aby nosili ochranné rúško – robil som to. To mi, zhodou okolností, priamo umožňuje zamestnanie, kam bez ohľadu na núdzový stav chodím, ale s adekvátnym povolením, a môžem potvrdiť, že polícia počas zákazu vychádzania, pri vstupe do mesta alebo odchode z neho, svedomite a prísne koná kontroly. Chcem pochváliť aj vedenie RTV, ktoré sa naozaj snaží čo najúčinnejšie ochrániť nás, svojich zamestnancov: dostali sme látkové ochranné rúško, ktoré sme nariadením povinní nosiť, pri príchode do roboty na vrátnici nám bezkontaktne vymerajú telesnú teplotu a dezinfikujú ruky. Aj táto situácia mi potvrdila, že žiť na dedine má svoje výhody, najmä keď ide o zákaz pohybu, v zmysle, že byť zavretý v mestskom byte nie je žiadna výhra. Je mi to tiež zaujímavé, lebo môžem sledovať, ako týmto všetkým žije brat – končiaci stredoškolák, tiež jeho otec, poľnohospodár, a napokon aj náš starý otec, čoskoro 77-ročný, ktorý s ohľadom na svoj vek má bohatú životnú skúsenosť, ale je toto aj pre neho novinkou, a – čo je pre nás potešujúce – je najväčším optimistom, ktorého žiadna mimoriadna situácia nehatí v denných povinnostiach na našom domácom hospodárstve. Keď sa zamyslím nad tým, ako si máme a môžeme pomôcť, mám v tom jasno: neslabnúcim optimizmom, pozitívnymi myš-

lienkami, disciplinovanou životosprávou, hlasnou hudbou pri pracovných povinnostiach, ktoré ona neruší, a vzájomnou oporou popretkávanou srdečnosťou... Spolu (aj) toto zvládneme!“

80 rokov, a veľa úmrtí bolo hlásených v domovoch dôchodcov. Dúfame, že sa táto situácia pomaly upokojí a dúfame v lepšiu budúcnosť.“

BOAZ CHANI, Tel Aviv, Izrael „Žijem v Izraeli a pracujem ako lekárnik v systéme zdravotnej starostlivosti. Situácia v Izraeli je normálna, vláda podniká kroky na zníženie počtu pacientov. Práca v systéme zdravotnej starostlivosti je v súčasnosti veľmi náročná, my zamestnanci pracujeme s ochrannými rúškami na ústach a rukavicami a je nevyhnutné udržiavať fyzickú vzdialenosť medzi nami a pacientmi. Teraz sme pracovali na 15 percentách pracovnej sily a v súčasnosti hospodárstvo v Izraeli začalo fungovať na 30 percentách pracovnej sily. Existuje veľa obmedzení týkajúcich sa sociálnej izolácie, udržiavania vzdialenosti 2 m, povinnosti nosiť ochranné rúška, merať teplotu na pracoviskách, obmedzovať počet ľudí vo verejnej doprave a obchodoch s potravinami. tranzit medzi mestami nefunguje. V súčasnosti existuje niekoľko premnožení: v Jeruzaleme, Bnei Braku a v osade na severe, kde platí úplný zákaz pohybu. Môj otec Stefan Chani je rodák z Báčskeho Petrovca (71 rokov), žije v Izraeli. Väčšinu času spolu s mamou strávia v izolácii a vôbec neopúšťajú dom. Zabezpečujeme im zásoby potravín a lieky, ktoré potrebujú. Situácia v spoločnosti je napätá, verejnosť je z obmedzení veľmi frustrovaná, existuje však pochopenie, že sme v mimoriadnom stave. Ak však táto situácia potrvá, existujú obavy z hospodárskych dôsledkov. V súčasnosti je v Izraeli 170 úmrtí, z ktorých prevažná väčšina je staršia ako

STEFAN A TILDA CHANIOVCI, Tel Aviv, Izrael : „Je to pre nás mimoriadne ťažké obdobie, pretože musíme zostať doma a vyhýbať sa odchodu na prechádzku, do nákupu, pretože sme obaja starší ako 65 rokov, a najmä ja (Tilda) so slabým imunitným systémom. Každodenne počúvame pokyny o životosprávach. Už existuje 1 350 pacientov postihnutých koronou, 174 mŕtvych ľudí, väčšinou sú to starší ľudia s chronickými ochoreniami. Za nami je sviatok Pesach, ktorý zvyčajne oslavujeme v rodinnom kruhu. Žiaľ, tentoraz sme museli byť sami doma, je to ťažké najmä preto, že nemôžeme objať vnúčatá, iba ich vidíme na WhatsApp-e – na mobile. A navzájom sa stretávať. Toto obdobie bolo pre mňa obzvlášť ťažké, pretože som stratila matku (nie pre vírus) a pohreb bol v najbližšom kruhu rodiny a priatelia nesmeli prísť vyjadriť úprimnú sústrasť. Tento čas využívame doma na prácu, ktorú sme za bežných okolností nerobili – dôkladné upratovanie a najmä záhradníctvo. Snažíme sa len zostať zaujatí prácou, aby sme sa nedostali do stresu, paniky a starostí. Našťastie sa o nás starajú naši synovia Boaz a Ejal. Každý deň nám prinášajú lieky a nakupujú to, čo potrebujeme do domácnosti. Snažíme sa konať podľa pokynov vlády a ak sme nútení ísť von, používame ochranné rúška a rukavice. Chápeme, že nemáme na výber, a veríme, že ak budeme dodržiavať pravidlá, túto pandémiu určite prekonáme.“

18 /4905/ 2. 5. 2020

Česť jeho osobnosti – Igor Branislav Štefánik Pripravil: Miroslav Benka

gor Branislav Štefánik (Košariská 1873 – Nový Sad 1940) bol jednou z najslávnejších slovenských osobností svojej doby žijúcich na Dolnej zemi, v dnešnej Vojvodine, slovenský evanjelický farár, publicista a politik a starší brat vedca, generála

dieťaťom z celkového počtu dvanástich detí Pavla Štefánika, evanjelického farára, a Albertíny Štefánikovej (rodenej Jurenkovej). Navštevoval základnú školu v Košariskách, na Myjave a v Šamoríne a Lýceum v Bratislave a Kežmarku, kde redigoval mesačník Lúč. Po ukončení štúdia na lýceu sa zapísal na štúdium práva v Budapešti. Po ukončení právnického štúdia sa rozhodol nasledovať príklad svojho otca, evanjelického kňaza. Teológiu

kňazom na Myjave (1902 – 1903) a v Báčskej Palanke (1903 – 1914) a v nasledujúcom období opäť v Palanke, v Kráľovstve Juhoslávii (1916 – 1920). Rozhodnutím cirkevných úradov 19. júla 1903 dostal kňazské postavenie v Obci Stará Palanka (dnes Báčska Palanka). S pomocou početnej a dobre organizovanej slovenskej komunity sa rýchlo prispôsobil novému prostrediu a v relatívne krátkom

svadbe zúčastnil aj Igorov brat, mladý vedec a bojovník za slobodu Čechov a Slovákov Milan Rastislav Štefánik. I. B. Štefánik bol starší brat generála Milana Rastislava Štefánika, vedca, generála francúzskej armády a jedného zo zakladateľov Československa. I. B. Štefánik bol prvým a jediným poslancom, ktorý v parlamente Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov hovoril po slovensky.

„Igor Branislav Štefánik 1873 – 1940. Již jsem dosť bojoval, nepřátel dosť míval, telo své přemáhal, Kalich kříže míval; Víru však zachoval, A tak běh dokonal.“

Verše na náhrobnom pomníku I. B. Štefánika v Novom Sade

Bratia: Slovenský evanjelický a.v. farár a poslanec Igor Branislav Štefánik (1873 – 1940) a generál a politik Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919)

francúzskej armády a jedného zo zakladateľov Československa Milana Rastislava Štefánika.

študoval v Šoprone a Prešove. Okrem teológie študoval aj filozofiu a psychológiu v Rostocku.

I. B. Štefánik sa narodil 11. novembra 1873 v Košariskách vedľa Brezovej nad Bradlom na dnešnom Slovensku. Bol druhým

V roku 1898 v Miškolci bol vysvätený za kňaza. Štyri roky pôsobil ako kaplán v Sarvaši a kratšie v Liptovskom Mikuláši. Potom bol

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

čase sa naučil hovoriť, čítať a písať po srbsky a dostal sa bližšie k miestnej srbskej spravodajskej službe. K ďalšej integrácii prispelo Igorovo manželstvo s dcérou podnikateľa z Báčskeho Petrovca Pavla Šustera 27. apríla 1904, keď sa na Igorovej a Zuzaninej

Bol panslovansky orientovaný a stal sa veľkým bojovníkom za spolužitie bratov Srbov a Slovákov na prelome 19. a 20. storočia. Počas 1. sv. vojny bol so svojou rodinou činný na náboženskom, kultúrnom a umeleckom poli. Ich

• TÝŽDEŇ •

Na hrobke I. B. Štefánika (sprava): úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová, poslanec Pavel Surový, predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, úradujúci zodpovedný redaktor Hlasu ľudu Miroslav Benka a podpredseda správnej rady NVU Hlas ľudu Miroslav Brna

práca si však nezaslúžila sympatie rakúsko-uhorských orgánov. Keď vypukla vojna, I. B. Štefánik a jeho rodina utrpeli veľa represií. Vďaka jeho väzbám na československé národné hnutie bol I. B. Štefánik internovaný a odsúdený na domáce väzenie pred súdom v Novom Sade. Niekoľko mesiacov miestni žandári mali nad ním dohľad. Po novom súdnom rozhodnutí na jar 1915 bol poslaný do vyhnanstva v dedinke Bakonybél neďaleko mesta Zirc v Maďarsku. Na konvente 25. mája 1915 bola pokladnica evanjelického kostola v Palanke zatvorená pre nelikviditu, zatiaľ čo 2. júla bol kostol vyhlásený za misiu. Starostlivosť o cirkevné záležitosti prevzal hložiansky kňaz Ján Dedivský. Po zariadení ľudovej správy v palanskom oddiele koncom novembra 1918 sa Igor Branislav Štefánik zapojil do politického života nového štátu – Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Potom na stretnutí Slovenskej ľudovej strany (SNS) 10. januára

• TÝŽDEŇ •

1919 bol spolu s Augustom Ratom prediskutovaný ako zástupca Slovenska v dočasnom zastupiteľskom úrade ľudu (PNP) v Belehrade. Jedna menšina bola však slovenskou menšinou zrušená, a tak bol na post Veľkého národného zhromaždenia v Novom Sade 27. februára 1919 za podpory ĽRS nakoniec za poslanca PNP zvolený len I. B. Štefánik. SNS nesúhlasila s týmto výberom, pretože s nimi nekonzultovali. Štefánik bol členom PNP od 16. marca 1919 do 28. novembra 1920. Bol prvým a jediným členom Slovenskej republiky v medzivojnovej Juhoslávii. Štefánikove sólové vystúpenie v PNP vyvolalo konfrontáciu s prezidentom SNS Ľudovítom Mičátkom, ktorý vyvrcholil odchodom Štefánika. Po tragickej smrti svojho brata Milana Rastislava Štefánika 4. mája 1919 I. R. Štefánik a jeho rodina znova opustili Palanku. Po pohrebe on a jeho brat Pavel odcestovali do Paríža, aby sa postarali o majetok svojho brata

M. R. Štefánika. Z Francúzska odcestoval do Československa, kde žil v rokoch 1920 – 1923. I. B. Štefánik sa opäť vrátil na Dolnú zem a od roku 1923 do roku 1924 bol zase kňazom v Báčskej Palanke. Predsa pre zmenenú situáciu v cirkevnej obci a nízku mzdu sa v roku 1924 presťahoval do rumunského Nadlaku. Zasadzoval sa za oddelenie slovenských a nemeckých evanjelikálnych spoločenstiev a za vytvorenie samostatnej slovenskej diecézy. Svojím pôsobením si vytvoril veľa nepriateľov medzi členmi nemeckých a maďarských evanjelikálov, ale aj medzi svojimi krajanmi. V tom čase mal Nadlak dvoch slovenských evanjelických kňazov: od roku 1909 tu pôsobil Ivan Bujna. Štefánik bol obvinený pred disciplinárnym súdom cirkvi za porušenie právomoci a bol odsúdený na pokutu a súdne trovy. V roku 1927 opustil Nadlak a prišiel do Nového Sadu. Od roku 1927 do roku 1935 pôsobil ako

novinár a náboženský pedagóg v stredných a občianskych školách. Dňa 28. marca 1932 bol zvolený za správcu cirkvi v Binguli v Srieme. Zostal tam až do 1. mája 1934, keď po mozgovej porážke jeho pravá polovica tela bola odobratá. Za tridsať rokov služby poberal mesačný dôchodok 1 000 RSD, čo mu nestačilo na život a potrebné lieky. Počas svojho života sa venoval písaniu, prekladaniu a prednášaniu o politických, náboženských a ekonomických témach. I. B. Štefánik zomrel po dlhoročnej chorobe pred 80 rokmi 25. apríla 1940 v Novom Sade, v Kráľovstve Juhoslávii, kde bol aj pochovaný na Veľkom katolíckom a evanjelickom cintoríne na Futošskej ulici v Novom Sade. Z príležitosti pripomínania si dňa úmrtia I. B. Štefánika navštívili sme jeho hrobku. Česť jeho pamiatke.

18 /4905/ 2. 5. 2020

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Plné ruky práce počas pandémie Anna Lešťanová

d vyhlásenia núdzového stavu v našej krajine staropazovský Verejný komunálny podnik Vodovod a kanalizácia je veľmi aktívny. O doterajšej činnosti počas pandémie koronavírusu a novinkách v podniku nás poinformovala hovorkyňa Mara Gvozdenac. Ako uviedla, v týchto neblahých časoch šírenia nebezpečného vírusu najprv v podniku pracovali na podnikateľskej komunikácii, aby užívateľom ich služieb umožnili čím účinnejšiu a rýchlejšiu informovanosť. „Otvorili sme telefonické linky, ktoré sú aktívne v mimoriadnej situácii, a nevyhnutnú komunikáciu prostredníctvom elektronickej pošty a mobilných telefónov v podobe správ (esemesiek). Aj vo VKP Vo-

pretržite 0.00 – 24.00 h,“ povedala hovorkyňa podniku. S cieľom zabrániť šíreniu vírusu COVID-19 pravidelne v tomto staropazovskom verejnom komunálnom podniku konali aj dezinfekciu ulíc, a to dezinfekčným prostriedkom (prípravok na báze chlórnanu sodného), ktorý je podľa slov spolubesedníčky absolútne neškodlivý pre zdravie ľudí a zvierat. Dezinfekcia je vykonaná na území celej Staropazovskej obce a zvýšenú pozornosť počas Dezinfekčné prostriedky v strede Starej Pazovy dezinfekcie

dovod a kanalizácia Stará Pazova máme telefónne číslo službukonajúcich určené na urgentné záležitosti a neodkladné prípady. Zamestnanci pri tomto telefónnom čísle (022/310-330) pracujú ne-

plôch usmernili na miesta, kde bola i najväčšia fluktuácia ľudí (pošta, banky, verejné podniky, obecné orgány...). „Keďže sú v týchto dňoch opäť otvorené zelené trhy, robotníci podniku vykonali aj dezinfekciu priestorov na samotných trhoch a vôkol nich,“ prízvukovala M. Gvozdenac. Vo všetkých dedinách Obce Stará Pazova namontované sú aj kontajnery s dezinfekčnými prostriedkami. Občania si tieto prostriedky ešte stále môžu celkom bezplatne naliať do fliaš a dezinfikovať vonkajšie prístupy, ako to robili aj v uplynulom období. Prostriedok je vhodný i na čistenie vnútorných plôch (podlahy, kachličiek, kúpeľne, kľučiek...). „Okienka na vyberanie peňazí vo VKP Vodovod a kanalizácia sú znovu otvorené od 7. do 13. hodiny a všetci užívatelia našich služieb musia záväzne pri vstupe do týchto miestností nosiť rúška, rukavice a uctievať sociálnu dištancu, t. j. vchádzať do miestností po jednom,“ akcentovala hovorkyňa podniku Gvozdenac.

RÚŠKA RÔZNYCH DRUHOV Počas uplynulého pol druha mesiaca boli jedným z najhľadanejších výrobkov v celom svete, takže sa do ich výroby dali mnohí, ktorí sú šikovní v šití. Vyrábali rôzne modely, ktoré sa rozlišovali hlavne podľa toho, ako sa nosia na hlave. Jedni sa viazali na krku a hlave, iné sa zasa zakvačili na uši. Rúška šila aj Hajdušičanka Zuzana Guľášová a pritom popustila uzdu fantázii. Uvažovala totiž o tom, ako obľahčiť používanie rúška tým, ktorí ho majú na tvári počas celého pracovného času – 12, či 24 hodín, mysliac predovšetkým na zdravotníckych pracovníkov. Tak vznikol originálny komplet čiapky s rúškom, na ktorej je vo výške uší zašitý gombík, na ktorý sa rúško, ale veru aj okuliare zakvačia (na fotografii). Svoje výrobky darovala zdravotníckym pracovníkom vo vršackej nemocnici, ale aj početným priateľom, príbuzným a známym. Výhoda Zuzaniných výrobkov je aj v tom, že sú ušité z látky, ktorú možno prať, takže sú viackrát použiteľné. vlh

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

BALÍKY PRE NAJMENŠÍCH V ŠÍDSKEJ OBCI Štáb pre mimoriadne situácie Obce Šíd zorganizoval peknú akciu. Na území Obce Šíd v sobotu 25. apríla rozdelili 64 balíčkov pre najmenších obyvateľov. Obec Šíd vyšla v ústrety rodičom detí, ktoré sa narodili tohto roku (od januára do apríla) na území tejto obce. Pripravili pre nich darčekové balíky s detskými potrebami. Veliteľ KŠ v Šíde Zoran Semenović a volontéri Štábu pre mimoriadne situácie balíky priniesli na domové adresy deťúrencom. Balíky by mali uľahčiť prvé dni rodičovstva. Veríme, že v tejto krásnej akcii budú pokračovať naďalej. T. Farkašová Foto: z archívu Obce Šíd • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZÁKLADNÁ ŠKOLA V KULPÍNE

sebou. Zvyčajne zápis býval začiatkom apríla a predtým aj testovanie budúcich prvákov. „V nasledujúcom školskom roku buúlohy, sprostredkujeme im, aby školy pristúpiť k úlohám, teda ľahšie deme mať 13 prvákov v srbskej trieneboli uškodení a mohli sa bez sa žiaci mohli zapojiť do previerky de a 12 v slovenskej. Triedni učitelia ohľadu na technické znemožnenie vedomostí testovaním. Z našich budú: Jana Šramková v slovenskej zapájať do výučby.“ ôsmakov jeden žiak mal tzv. Jop 2 triede a Vesna Lekárová v srbskej. V súvise so zápisom buZákladná škola v Kulpíne dúcich žiakov prvého má v tomto školskom roku ročníka do školy ko2018/2019 26 ôsmakov a munikovali sme so triedni učitelia sú Dušan Petvšetkými rodičmi detí ráš v slovenskej 8. a, kde je a na základe doruče14 žiakov, a Anita Babićováných dokladov bude -Mijačićová v srbskej 8. b., elektronický zápis kde majú 12 žiakov. Prípravy počas mája. Testovana malú maturitu prebiehajú nie prvákov nebolo online a minulý týždeň abmožné, takže sa urobí solvovali aj skúšobné testy. „Previerku vedomostí Na nádvorí školy pod dozorom učiteľov, rušno a veselo neskoršie, keď na to budú vhodné podskúšobnými testami majú mienky. Všetky potrebné informácie naši ôsmaci za sebou. V prvý deň test, teda ide o žiaka s poruchami v z Ministerstva školstva a z NRSNM testovania bol systém obťažený, tak rozvoji. Všetci sa snažili a testovanie sme rodičom sprostredkovali, aby sme mali problém s napájaním, teda aj takýmto nezvyčajným spôsobom došlo k technickým poruchám. Na- zvládli. Uvidíme, ako budú prebiehať boli oboznámení so všetkým, čo sledujúce testy potom Ministerstvo záverečné skúšky pre najstarších ich zaujíma. Tento druhý polrok je školstva, vedy a technického rozvoja školákov, a s ich termínom a spô- špecifický a uvidíme, ako sa skončí a rozdelilo teritoriálne na časové úse- sobom ešte budeme oboznámení či sa ešte žiaci vrátia do lavíc, alebo ky. Naši žiaci mali testy doobeda. aj my v škole, aj žiaci a ich rodičia.“ doterajším online spôsobom bude Takýmto spôsobom systém bol Aj zápis prvákov podľa praxe z dokončený aj pre žiakov, aj pre odľahčený a ľahšie mohli všetky minulých rokov by už mali mať za učiteľov.“

Nezvyčajne je bez žiakov Katarína Gažová

aždá škola je smutná bez žiakov, bez detského hurhaja a šantenia. Tak je tomu aj v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Ani učitelia nie sú tu a riaditeľka Jovanka Zimová počas aktuálneho núdzového stavu na svojom pracovnom mieste dbá, aby škola prijala potrebné informácie hlavne elektronicky. Zaujímali sme sa o online výučbu a čo čaká ôsmakov a budúcich prvákov. „V našej základnej škole je podobne ako aj v iných školách toho času. Žiaci majú online vyučovanie doma a teda nechodia do školy. Učitelia tiež pracujú z domu. Predsa chcem pripomenúť, že máme aj takých žiakov, ktorí nemajú technické možnosti na takýto diaľkový spôsob výučby. Tak v dohovore s učiteľmi im odovzdávame pre nich pripravené

BÁČSKY PETROVEC

Zase trhy a uvoľnenie opatrení

určia príslušné komunálne podniky. Práca pohostinským objektom sa naďalej zakazuje. Uvedeným príkazom, v súlade s rozhodnutím vlády Jaroslav Čiep Republiky Srbsko, obmedzuje sa i počet osôb pri zhromažďovaní sa súvislosti s vyhlásením núna otvorenom alebo v uzavretom dzového stavu na území našej priestore, a to tak, že minimálna krajiny v dôsledku epidémie vzdialenosť medzi dvoma osobami koronavírusu štátny Krízový štáb 15. nemôže byť menej ako dva metre. V marca vydal rozkaz o zavretí inštipredajniach na ploche 10 m2 môže túcií a podujatí, kde sa hromadne byť najviac jedna zhromažďuje ľud. osoba. Zároveň Po viac ako mesiaci na prikázali všetkým základe vyhlášky Štábu verejným ko pre mimoriadne situácie munálnym podniaj Obecný štáb pre mimokom, aby vykonali riadne situácie Obce Báčky dezinfekciu ulíc Petrovec 21. apríla vydal príchlórnanom sodkaz šiestej zmeny a doplnku ným v čase zákazu svojho pôvodného príkazu z pohybovania sa. 18. marca tohto roku. Podľa Takže po viac tohto naposledy ujatého ako mesačnej prepríkazu obmedzili pracovný stávke v piatok 24. čas všetkých obchodných a apríla v Petrovci remeselníckych objektov na Najviac sa predávali kvetiny a priesada do záhrady

• ĽUDIA A UDALOSTI •

území tejto obce (okrem remeselníckych objektov vyňatých novými vládnymi opatreniami) od 7. do 17. hodiny od pondelka do štvrtka a v piatok od 8. do 17. hodiny. Určitý počet predajní organizuje pracovný čas v piatok od 4. do 7. hodiny výlučne pre osoby staršie ako 65 rokov podľa osobitného zoznamu. Od 21. apríla povolená je práca trhovísk v súlade s pracovným časom, ktorý

bol zase trh. Síce oveľa skromnejší, ako sme si v minulosti zvykli, ale predsa bol. Koleso sa točí aj napriek tomu, že predaj na trhu predpokladá určité primerané opatrenia, rúška a dodržiavanie dostatočnej vzdialenosti. Predaj a fungovanie trhu sú preto náročné a pre tento prvý obnovený trh povolili len predaj ovocia, zeleniny, kvetín a priesad. Občania Báčskopetrovskej obce, ako to údaje dosvedčujú, v najväčšej miere dodržiavajú príkazy a táto obec patrí medzi štyri obce vo Vojvodine (spolu s obcami Žitište, Kanjiža a Mali Iđoš), v ktorých zatiaľ neboli zaznamenané žiadne pozitívne prípady. Podľa údajov z pondelka (27. 4.) od vypuknutia epidémie bolo vo Vojvodine testovaných 7 190 osôb, pričom na koronavírus bolo pozitívnych 656 ľudí. Ináč od prvého potvrdeného prípadu vo Vojvodine zomrelo 18 pacientov nakazených koronavírusom. Na druhej strane bolo aj vyliečených prípadov. Z Klinického centra Vojvodiny prepustili 150 pacientov a 170 pacientov zo Všeobecnej nemocnice v Pančeve.

18 /4905/ 2. 5. 2020

Ľudia a udalosti INĐIJSKÁ OBEC – SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Akcia deľby balíkov pomoci Anna Lešťanová

odobne ako v ostatných mestách a obciach v Srbsku, i v Obci Inđija sa počas pandémie koronavírusu koná akcia deľby balíkov pomoci pre penzistov, ktorým dôchodcovské mesačné príjmy nevynášajú viac ako 30-tisíc dinárov. Táto svojrázna humanitárna akcia sa začala začiatkom mesiaca a početní volontéri a príslušníci tamojšej policajnej stanice balíky prinášajú na domové adresy penzistom, a to podľa zoznamov z Republikového fondu pre penzijné a invalidné poistenie. Obec Inđija zabezpečila okolo 5 000 balíkov pomoci pre penzistov a asi 1 000 balíkov pre sociálne ohrozených ľudí z evidencie Strediska pre sociálnu prácu Obce Inđija a prostriedky na tieto účely sú vyčlenené z obecného rozpočtu. Vo viacerých distribučných strediskách dobrovoľníci najprv pripravovali balíky pre penzistov a sociálne

ohrozené kategórie obyvateľstva a volontéri obecného Štábu pre mimoriadne situácie ich spolu s príslušníkmi polície roznášali na domové adresy najstarším občanom a užívateľom sociálnej pomoci tejto sriemskej obce. Seniori sa balíkom pomoci potešili a sú povďační vedeniu obce

za takéto pekné gesto v týchto neblahých časoch boja proti šíreniu nového koronavírusu. Inđijská obec zabezpečila balíky, ktoré obsahovali rozmanité potravinové články, a neraz sa tejto deľby zúčastnil i Vladimir Gak, predseda obce, ktorý je presvedčený, že týmto spôsobom počas aktuálnej situácie s koronavírusom najstarší občania a užívatelia sociálnej pomoci ľahšie prekonajú tieto neblahé časy. Na základe vopred vypracovaného plánu deľba balíkov sa najprv konala v dedinách obce a tohto času prebieha v samotnom meste, kde je i najviac penzistov, t. j. užívateľov sociálnej pomoci. Každý balík pozostával z rozmanitých životných článkov, teda všetkého tohto, čo je nevyhnutné pre každodennú výživu. Takýto obsah balíkov je Dobrovoľníci z územia Inđijskej obce

MESIAC LÁSKY, MNOHÝCH TRADÍCIÍ A...

Májové sviatky (ne)zabudnuté Anna Horvátová

elý mesiac máj je symbolom premeny, nových začiatkov, lásky, týždeň po 1. máji – 8. mája oslavujeme koniec druhej svetovej vojny, Deň víťazstva nad fašizmom 9. mája. K tomu sa celá príroda prebúdza k činu. Záhrady a lúky sú posiate všetkými farbami, je to nádherná pastva pre oči. Oslavovali sme aj 25. máj, Deň mladosti, či Deň Titových narodenín. Maršal a doživotný prezident SFRJ Josip Broz Tito sa síce narodil 7. mája, ale celá krajina oslavovala 25. mája, nielen ako deň narodenín zakladateľa bratstva a jednoty, ale aj ako Deň mladosti, Štafety mladosti, pričom sa konal veľkolepý slet na Štadióne JNA v Belehrade. To zapadlo do dejín, podobne ako výdobytky druhej svetovej vojny, bratstvo a jednota národov a národností vtedajšej Juhoslávie,

www.hl.rs

pracovné akcie... Ale vieme podstatu týchto sviatkov?! Dnes je to pre Petrovčanov tiež veľkým sviatkom – oslavujeme Deň Petrovca. Staropazovčania sa pripravovali veľkolepo osláviť 250. výročie príchodu prvých osadníkov, ich predchodcov, na priestranstvá dnešnej Starej Pazovy, žiaľ, oslavy museli zrušiť.

Prvý máj si zaslúži rešpekt. Sviatok práce, s ktorým prišli ešte v 19. storočí robotnícke organizácie v konfrontácii s kapitálom, si v histórii už kdekto privlastnil, jeho oslavy mali preto veľmi rôznorodý charakter. Avšak v súčasnosti si Prvý máj ešte stále hľadá svoje nové hodnotové miesto. Podobne ako Medzinárodný deň žien sa neprávom dostali do nemilosti. Avšak generačne je zjavné, že má obrovský význam, zaslúži si rešpekt. Ak si pripomenieme všeobecne známe udalosti, ktoré v roku 1886 odštarSpomienka na Deň mladosti, keď tisíce účastníkov sletu tovali robotníúčinkovalo vo veľkolepom programe (Foto: z internetu) ci v Chicagu,

Informačno-politický týždenník

urobený, ako hovoria vo vedení tejto obce, so zámerom, aby penzisti čím menej odchádzali do supermarketov na nákupy, lebo sa im týmto spôsobom chráni zdravie a život, no nielen ich, ale aj ostatných spoluobčanov. V Slankamenských Vinohradoch túto pomoc dostalo 32 penzistov. Balíky pomoci im nedávno v mene tejto obce osobne na domové adresy priniesol Janko Alexa, predseda Rady Miestneho spoločenstva. Keďže osobne pozná všetkých obyvateľov tejto malebnej dedinky, vrátane aj penzistov, túto akciu úspešne vykonal za dva dni. V prvý deň balíky pomoci udelil 20 penzistom a deň neskôr zavítal k 12 obyvateľom populárnych Brehov, ktorí splnili podmienky na to, aby ich dostali. Ináč podľa slov predsedu Alexu ambulancia v Slankamenských Vinohradoch aj počas pandémie koronavírusu pracuje a tím zdravotníkov tam prichádza dvakrát týždenne. Počas tohto mimoriadneho stavu zdravotníci hlavne zásobujú liekmi príslušníkov najstaršej vekovej skupiny a prinášajú im nevyhnutnú terapiu. Foto: z Obce Inđija tak oni vtedy nebojovali „iba“ za osemhodinový pracovný čas. Poukázali aj na celkovo sa zhoršujúcu situáciu pracujúcich, na problém nezamestnanosti. Po nástupe Hitlera bol zase pri prvomájových oslavách jasne zreteľný protest proti ideológii fašizmu a nacizmu. Dnes sa v súvislosti so skúsenosťou krízy skloňuje práca v zmysle jej možnej straty a dôsledkov, ekonomických aj sociálnych. Formy osláv 1. mája boli v minulosti naozaj rôzne. V pamäti mnohých sú ešte pompézne mnohotisícové sprievody. Špeciality z roštu tiež úzko súvisia s prvomájovými oslavami. K máju sa viaže aj množstvo významných udalostí a tradícií – stavanie a váľanie májov, čo už iste zapadá do minulosti. Sem-tam sa ešte máje vypínali, čo je už skôr raritou ako obyčajou. Tohto roku je situácia povážlivá, pandémia spôsobená vírusom COVID-19, všetky májové oslavy sa zrušili. Máje sa, žiaľ, nebudú vypínať, slety dávno zapadli do minulosti, ale aspoň na výročia si spomenúť prichodí. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KOVAČICKÁ OBEC

Zabezpečených bezmála 8 900 balíkov Anička Chalupová

týždni po veľkonočných sviatkoch sa vo všetkých prostrediach Kovačickej obce uskutočnila distribúcia balíkov s potravinárskymi výrobkami pre dôchodcov, ktorí majú penzie nižšie ako 30 000 dinárov. Na základe

zoznamu Republikového fondu pre penzijné a invalidné poistenie úhrne 8 000 balíkov zabezpečila Obec Kovačica v spolupráci s pokrajinskou a republikovou vládou. Počas troch dní početní lokálni dobrovoľníci doručili na domové adresy najstarších obyvateľov balíky s potravinovými článkami (múka, cukor, soľ, olej, mlieko, rezance, mäsové výrobky v konzervách a pod.), ktoré podľa slov Dipl.

Prvá časť pomoci dôchodcom, ktorá je rovnaká pre všetkých obyvateľov Kovačickej obce, obsahuje potravinové články

Do distribúcie pomoci v Padine sú zapojení hlavne členovia RMS Padina a ďalší dobrovoľníci

Ing. Adama Jonáša, predsedu Rady Miestneho spoločenstva v Kovačici, mali približne hodnotu 1 500 dinárov. Takými balíkmi v mestečku insity potešili 909 dôchodcov, kým ich v Padine bolo distribuovaných 700. O niekoľko dní dôchodcom budú na domovú adresu doručené aj balíky s chemickými prostriedkami pre domácnosť a osobnú hygienu. Od začiatku mimoriadneho stavu v našej krajine Kovačická obec sa postarala aj o to, aby každý sociálne ohrozený občan tejto juhobanátskej obce, ako i dôchodca, ktorý

PO ZMENE MAJITEĽA

Hajdušický kaštieľ v novom rúchu Vladimír Hudec

oncom minulého roku kaštieľ v Hajdušici spolu s dvestoročným parkom dostal nového majiteľa, ktorý sa však nechce verejne exponovať. Avšak na rozdiel od predchádzajúcich majiteľov (po privatizácii SPP Hajdušica roku 2009 boli štyria) tento posledný prvý síce neúradne v rozhovoroch zahlásil, že kaštieľ plánuje dôkladne zrenovovať a potom prípadne použiť na iné účely ako sú kancelárie podniku. Odvtedy ubehlo iba niekoľko mesiacov a asi pred mesiacom prví majstri sa objavili na kaštieli. Rekonštrukciu začali od strechy. Údajne v pláne je aj rekonštrukcia vnútra kaštieľa, pivničných miestností, ale aj výstavba nových ubytovacích kapacít v podkroví. Nateraz sa však • ĽUDIA A UDALOSTI •

o tom iba povráva, lebo sa majiteľ o plánoch verejne nevyjadruje. Ak však máme na zreteli fakt, že ten istý majiteľ v uplynulom období už dôkladne vynovil dva neďaleké kaštiele – Kapetanovo a Jagodićevo, treba veriť, že vo všetkom tom, čo v týchto dňoch počuť v tejto juhobanátskej dedine, je aspoň kus pravdy. Povráva sa však aj o tom, že

majiteľ tento svoj majetok plánuje ohradiť a tak ostatným občanom znemožniť, aby tadiaľ prechádzali. To by určite nebol veľmi populárny krok vzhľadom na to, že park je obľúbeným miestom prechádzok Hajdušičanov a iných návštevníkov, zvlášť mladých. K tomu vyvolalo by to obrovské problémy Futbalovému klubu Hajdušica, lebo sa na ihrisko

Majstri dôkladne opravujú strechu kaštieľa

žije sám, dostával bezplatné obedy. Podľa slov Marijany Melišovej, pomocníčky predsedu Obce Kovačica, humanitárnu pomoc takéhoto druhu v Padine prijíma 115 občanov. Z celkového počtu užívateľov z tohto zoznamu, ktorý počíta 600, každodenne teplý obed prijíma aj do 100 sociálne ohrozených alebo starých a samých Kovačičanov. Balíky s potravinovými článkami pripravilo aj Stredisko pre sociálnu prácu, ktoré v týchto dňoch v celej Kovačickej obci rozdelí úhrnne 879 sociálne ohrozeným rodinám. možno dostať iba cez park. To, čo by si Hajdušičania určite priali, je, aby majiteľ svoj kapitál vložil aj do rekonštrukcie bazéna na okraji parku, ktorý mnoho rokov bol obľúbeným kúpaliskom občanov celého okolia. Po privatizácii SPP Hajdušica prvý majiteľ ihneď zakázal kúpanie, po čom všetci majitelia bazén úplne zanedbali a ponechali zubu času. Hajdušický kaštieľ roku 1904 vystaval veľkostatkár Lazar Dunđerski, ktorý majetok obsahujúci niekoľko tisíc jutár orníc, veľký park, les, vinohrad, ovocný sad... koncom 19. storočia kúpil od zakladateľa dediny Štefana Damaskína a daroval ho dcére Olge Jovanovićovej do vena. Posledný predvojnový majiteľ kaštieľa bol Olgin zať primátor Belehradu Vlado Ilić. Po druhej svetovej vojne kompletný majetok je nacionalizovaný a na ňom je založený PPK 1. mája, ktorý po početných transformáciách privatizáciu dočkal ako Spoločenský poľnohospodársky podnik Hajdušica. Po 116 rokoch kaštieľ a park prvýkrát nie sú súčasťou hodaja, ako občania tejto dediny dodnes volajú poľnohospodársky podnik.

18 /4905/ 2. 5. 2020

Ľudia a udalosti VPLYV KORONAVÍRUSU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Dôležité zmeny sú v ľuďoch smogu.“ Ktoré zmeny sú najviac viditeľné a ktoré najmenej? Danuška Berediová„Okrem spomenutého poklesu skle-Banovićová níkových plynov v ovzduší myslím si, red vypuknutím pandémie CO- že obmedzenie pohybu ľudí, hlavne VID-19 medzi hlavnými sprá- v našich končinách, kde nás pandémia vami v Srbsku bolo znečistenie postihla v jarnom období, prajne vplývzduchu. Belehrad bol niekoľkokrát valo aj na jarnú migráciu a reprodukciu najznečistenejšie mesto na svete. Na živých organizmov. Nesmieme však prvom mieste tohto rebríčka bol aj pritom zabúdať na to, že ľudia aj tak po zavedení núdzového stavu v našej chodia do prírody a poľnohospodárske krajine. Príchodom teplejšieho počasia práce nie sú pozastavené, ale každú sa prestalo s vykurovaním, ale počas zmenu v prostredí živé organizmy zakázania vychádzania sa obmedzila aj dokážu relatívne rýchlo využiť. Tak napríklad jeden z vplyvov doprava. Všetko toto na migráciu je doprava. vplývalo na zlepšeObmedzenie leteckej nie kvality vzduchu. dopravy, možno v menUdiali sa zmeny aj v šej miere, ale predsa životnom prostredí. pomohlo vtákom vo Niektoré zmeny si všíväčšom počte zvládmame, a niektoré nie. nuť migračnú trasu, Náš spolubesedník alebo migrácia plazov, na túto tému Adam ktorých trasa vedie cez Ivan Hučok hovorí, že cesty, v tomto roku bola najdôležitejšie zmeny a bude úspešnejšia. Nesú tie v nás. treba zabúdať ani na Adam Ivan Hučok rastliny, ktoré sú v obje vyštudovaný envidobí kvitnutia. Myslím ronmentálny ekológ. Adam Ivan Hučok Pochádza z Aradáča (foto: z archívu spolubesedníka) tým na všetky rastliny, nielen na poľnohospoa momentálne žije dárske. Opeľovače, ako v Nitre. Pracuje na Ministerstve školstva, vedy, výskumu sú napríklad včely, počas svojho letu a športu Slovenskej republiky. Je ženatý sú značne ohrozené dopravou (aj keď poľnohospodárske vplyvy sú v popredí) a má dve deti. Čo sa stalo s prírodou a so vzdu- a často končia na čelnom skle áut. chom, keď sa väčšia časť sveta za- V tomto období pravdepodobne mali väčšiu šancu vrátiť sa do svojho úľa, ako stavila? „Najviditeľnejšia zmena nastala v období, keď premávka bola intenzívv znečistených mestských prostre- nejšia. Ako som už povedal, príroda je diach. Je evidentné, že obmedzenie prispôsobivá a hneď reaguje na, či už pohybu ľudí a ekonomických aktivít, pozitívne, alebo negatívne podnety. a to najmä fungovaní veľkých tovární, Viditeľnosť spomínaných javov bude, priamo vplývalo na zmenšenie koncen- alebo nebude viditeľná už v priebehu trácie skleníkových vplyvov v ovzduší, nastupujúcich mesiacov.“ Sú aj negatívne zmeny? takzvaného smogu. Princíp je jednodu„Netreba však zabúdať aj na zmeny chý, ľudia menej používali autá, lebo nechodili do práce. Tým, že nechodili negatívne, kde ako príklad uvediem do práce, v porovnaní s hodnotami to, že sme viac doma, robíme väčšie znečistenia z minulého roku v tomto nákupy vo veľkoobchodoch, kde sa období bol zistený pokles znečistenia všetko predáva v obaloch, a tým sa skoro vo všetkých krajinách sveta, kde v domácnostiach zvýšila produkcia boli prijaté prísne opatrenia na obme- odpadu, ktorý, ak oň nie je dobre podzenie šírenia ochorenia. Najlepší a nie starané, môže predstavovať hrozbu pre tak ani vedecký fakt je ten, že ľudia životné prostredie. Počul som už aj takú z Wu-chanu (takmer 10-miliónového informáciu, že začína byť evidentné mesta v Číne, považovaného za miesto zvýšenie objemu odpadu vo forme vzniku nového typu koronavírusu) po použitých jednorazových ochranných niekoľkých mesiacoch izolácie celého rúšok a rukavíc.“ Sú vôbec tieto dva mesiace domesta a prísnych opatrení hovorili, že po dlhom čase videli modrú oblohu, statočný časový interval na to, aby lebo dovtedy žili v permanentnom sa nejaké zmeny udiali? Určite sa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nezastavia klimatické zmeny. „Dôležité zmeny sú tie, ktoré sa dejú v nás, v ľuďoch. To, čo si všímame vo vzťahu k prírode v tomto období, je výsledok nášho správania sa. Možno každý z nás pochopil, že nie je nevyhnutné každý deň chodiť do obchodu a že sa dá spraviť dobrý chlieb bez droždia. Bolo by super, ak by si tiež každý všimol aspoň jednu vec, ktorú robil a ktorá mala priaznivý vplyv na prírodu. Či už to, že sa niekedy dá aj bez auta, alebo že nám teraz bude vzácnejšie chodiť do prírody, lebo sme nemohli ísť, kedy sme chceli, či už hocijaká iná situácia. Podľa toho, koľko takýchto našich návykov si osvojíme

a ako dlho ich budeme dodržiavať, tak dlho bude trvať zmena.“ Čo sa stane, keď sa všetko vráti do normálu? „Človek má vlastnosť, že zabúda. Niekedy je to dobré, keď po čase zabudneme na niečo, čo pre nás bolo nepríjemné, ale niekedy je dobre sa snažiť na niečo nezabudnúť a spomenúť si na určitú situáciu, v určitom období, a snažiť sa reštartovať tieto pocity. Poznávajúc etológiu človeka, lebo aj my sme zvieratá, myslím si, že po čase zabudneme na to, ako sme v tomto období všetci spolu dokázali ovplyvniť environmentálny a ekologický stav nášho životného prostredia. Prial by som si, aby som sa mýlil, lebo toto je jedinečná príležitosť na to, aby sa zvýšilo povedomie ľudí o dôležitosti životného prostredia a prírody.“

IN MEMORIAM

Ďuro Viliačik 1938 – 2020

alomeného zdravia, dňa 23. apríla 2020, vo veku nedožitých 82 rokov zomrel Ďuro Viliačik z Aradáča, člen Synodálneho presbyterstva SEAVC v Srbsku a člen presbytéria cirkevného zboru v Aradáči. Narodil sa vo veriacej rodine 28. augusta 1938 v Aradáči, v ktorom prežil celý život. Rodinu si založil s Máriou, rodenou Búrikovou, ktorá mu bola oporou vo všetkom, a s ňou prežil takmer 62 rokov v požehnanom manželstve. Po jedinom synovi sa dožil dvoch vnukov a jedného pravnuka. Jeho predkovia, najmä otec, boli do dejín a pretrvávania cirkevného zboru v Aradáči zapísaní zlatými literami, a tak nie div, že aj on pokračoval v rodinnej tradícii: viac desaťročí bol cirkevným presbyterom, tiež kostolníkom, potom aj cirkevným dozorcom. Svoje vodcovské a pokrokové schopnosti uplatňoval pri farárskej rodine Peťkovskej, tiež počas pôsobenia farára Štefana Valášeka a jeho manželky Anny, naposledy pri farárovi Vladimírovi Lovásovi mladšom. Najvýznamnejšie projekty za jeho pôsobenia ako zborového dozorcu boli rôzne opravy kostola a ako posledné, na

prelome rokov 2003/2004, výstavba a adaptácia domu smútku na slovensko-evanjelickom cintoríne v Aradáči, pri ktorom bol hlavným koordinátorom. Za zásluhy na poli cirkevnom našou SEAVC mu bola vyslovená dôvera, a tak isté obdobie zastával funkciu synodálneho presbytera pre Banát. Roky sa snažil udržiavať čulú spoluprácu aj s Biskupským úradom SEAVC v Srbsku. Zaoberal sa poľnohospodárstvom, v ktorom sa nezdráhal prijať dobové inovácie, ktoré postupne prichádzali. Kým zdravie dovolilo, bol aktívnym poľovníkom, neskoršie sa stal čestným členom poľovníckeho spolku. Za bývalého režimu bol aj predsedom Rady Miestneho spoločenstva, a to v období, keď sa v Aradáči stavala terajšia budova základnej školy, asfaltovali cesty a chodníky v dedine. Zdravotný stav mu v poslednom čase nedovolil mať účasť na cirkevno-spoločenských aktivitách a dianiach, ale sa o tie až dokonca života zaujímal. Zostane v pamäti nielen Aradáčanov ako človek podporujúci mladých a chtivých ľudí, neakceptujúci prekážky, kráčajúci s dobou, ochotný, spoľahlivý, veselého ducha, pohostinný a priateľský. Pochovaný bol 27. apríla 2020 na aradáčskom cintoríne. Česť jeho pamiatke! I. G. Litavský • ĽUDIA A UDALOSTI •

DOMÁCA VÝROBA REFLEKTUJÚCA KVALITU

Keď vytrvalosť dá zaslúžený výsledok Miroslav Pap

žaduje dobrú domácu organizáciu kozie mliečne výrobky, a to syr, a pracovitosť, lebo všetko treba kľaganý syr, srvátku a smotanu. mať pod kontrolou a predovšet- V súčasnosti 24 kôz vyprodukuje kým udržiavať všetky miestnosti okolo 70 litrov mlieka denne. Začistými. Nie meujímavosťou je, nej je dôležité že Merníkovci uskladnenie nevyrábajú mlieka a výklasický kozí robkov. syr, ale aj rôzKozie mlieko ne druhy s príje biologicky chuťami. Sú veľmi cenné, to napríklad syry so štipľatvrdia odborníci. Vo svojom vou paprikou, zložení obsahusušenými slivje minerály, nakami, kôprom, príklad vápnik, rozmarínom, horčík, draslík pažítkou či a fosfor, ako aj oreganom. vitamíny A, B1, Všetky druhy B12, C, D, E. syra okrem so Konzistenciou sušenými slivje považované kami je možza kvalitnejšie né zadovážiť od kravského. si aj údené. Na Tukové častice tento rok majú kozieho mlieka naplánované sú podobné pridať do sortimentu kozí syr tým v materso sezamom. skom mlieku, preto doktoriChov kôz si vyžaduje starostlivosť Celkovému apelujú na jeho procesu výroby, konzumáciu deťmi. Žiaľ, na trhu ako aj receptúre Mirku naučili jej je ho málo, aj z toho dôvodu, že blízki, a to početnými radami. je kôz čoraz menej, ale aj preto, že Často, ako tvrdí, experimentuje

ýroba domácich produktov v posledných rokoch má stúpajúcu tendenciu, čo sa v určitom zmysle vzťahuje najmä na rurálne prostredie, ktoré ponúka rôzne možnosti použitia surovín, ktoré sú tu ľahko dostupné. Domáce produkty ponúkajú zákazníkom dobrú kvalitu, na ktorú si každý ľahko zvykne. Akcent sa pritom kladie na výrobky označené slovom – organické, bio alebo ekologické, vyrábané bez použitia chemických prostriedkov, ktoré sú pre človeka škodlivé. Stravovať sa zdravo a pritom lacno nie je jednoduché. Sme svedkami, že kvalitné výrobky stoja veľa peňazí a nemôže si ich každý dovoliť. Život v dedinskom prostredí predsa má výhody z toho dôvodu, že práve tie produkty, ktoré sú v meste kvalitné a predražené, v dedine sú naopak cenovo dostupné. Rodina Merníková z Pivnice sa už viac ako 5 rokov venuje výrobe rôznych domácich produktov. Zdenko Merník, spolu s manželkou Mirkou a deťmi Gustávom, Dávidom a Kristiánom, na svojom gazdovstve chovajú celý rad domácich zvierat, o ktoré sa statočne starajú. Pre manželku Mirku je toto jediné zamestnanie, nakoľko sa musí starať o ich zdravotne postihnutého syna Dávidka. Azda najviac sa Kvalitne spracovaný kozí syr s príchuťami im darí s chovom kôz, s ktorým začali pred piatimi krava dáva omnoho viac mlieka. rokmi. Ako tvrdí Mirka Merníková, Tým činom je aj jeho cena o niečo spočiatku vôbec nemali tušenie, vyššia. No v dedinskom prostredí kam ich zavedie chov kôz. Dnes to nemusí vždy tak byť. Spočiatku sa Merníkovci venoich majú už 24, ale ani to pravdevali iba predaju kozieho mlieka, no podobne nie je konečný počet. časom sa rozhodli vyrábať ďalšie Podľa jej tvrdenia taký chov si vy• ĽUDIA A UDALOSTI •

tí predávajú v Báčskej Palanke, Novom Sade a Belehrade, lebo, samozrejme, v rodnej Pivnici nie je možné také množstvo syra predať. Z mlieka, ktoré sa v aktuálny deň nepredá, sa automaticky vyrábajú rôzne druhy mliečnych výrobkov. Zdenko Merník spolu s manželkou sa venujú aj chovu svíň a tých je počas zimnej sezóny aj do 70. Z prasníc majú určitý počet prasiatok, kým ostatné si na jar zadovažujú. Jednotlivé kusy predávajú počas zabíjačkového obdobia, ale vyrábajú aj kuleny a slaniny. Spracovaniu bravčového mäsa sa venujú už dlhšie. Zdenko tvrdí, že na ich gazdovstve chlievy nikdy nie sú prázdne. Len čo sa jeden vyprázdni, hneď je potrebné ho naplniť. Z toho dôvodu neexistuje čas v roku, kedy nie je práce na gazdovstve. Mirka Merníková má na starosti ešte aj chov sliepok. Každý rok na jar si zadováži okolo 200 kuriatok, ktoré počas celého roka chová. Vajíčka predáva, ale aj vyrába rôzne druhy cestovín, do ktorých dáva, samozrejme, domáce vajcia. Pravidelne počas roka predáva už vychované sliepky. Na produkcii kvalitných produktov sa odráža aj strava zvierat a starostlivosť o ne. Všetky druhy zvierat na gazdovstve Merníkovcov sú kŕmené predovšetkým prirodzenou stravou, ktorú sami vyrábajú. Rodina Merníková je príkladom, že iba pracovitosťou, odhodlaním a dobrou organizáciou sa dá vyjsť na vyššie priečky. Svoje domáce produkty s hrdosťou prezenKaždoročne pribúdajú nové kozliatka tujú a dostávajú ku a výsledok je veľmi pozoruhodný, konzumentom, a to hlavne z dôčo si všimnú aj zákazníci. Každá vodu, že sú si istí v ich kvalitu, rada je nad zlato, preto si každé- a o kvalite svedčí aj nárast zákazho vypočuje a snaží sa naučené níkov. Preto nie div, že za všetko uplatniť v praxi. Syr Merníkovci kvalitné si treba priplatiť, lebo za vyrábajú doma, kde ho aj usklad- tým stojí tvrdá práca a zodpoňujú. Ďalej tento syr po vyzre- vednosť. 18 /4905/ 2. 5. 2020

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S ANDREOU ŠUSTEROVOU ZO ŠÍDU

Voňavý koníček Tijana Farkašová

ľadáte si zaujímavý a užitočný koníček? Pokúste sa doma vyrobiť mydlo vlastnými rukami a vyrobte voňavý darček pre vašich najbližších: domáce mydlo. Návod a inšpiráciu, ako ho vyrobiť, vysvetľuje milá, šikovná a kreatívna Andrea Šusterová zo Šídu, ktorá začala mydlá vyrábať pred rokom a pol. Nápad vznikol náhodne. „Domáce mydlo som začala vyrábať celkom náhodou. Mala som suchú pokožku a začala som na internete hľadať, čo by mojej pokožke pomohlo zmäknúť. Mojím plánom najprv bolo vyrobiť mydlo pre vlastnú potrebu. Keď som videla, že sa mi to darí a že sa v tomto odbore naozaj bavím, začala som vyrábať stále viac a viac mydiel. Výroba mydla je návyková činnosť. Nepovažujem sa za úplného experta, nevenujem sa mydlárstvu profesionálne, ale

Mydlá pripravené na predaj

z toho, čo som sa doteraz samostatne naučila a vyskúšala, túto prácu môžem úspešne zvládnuť. Domáca výroba mydla nie je zložitá. Vytvoriť krásne mydlo doma je veľmi jednoduché. V skutočnosti to všetko závisí od vašej fantázie, schopností a nálady. Výroba mydla je veľmi kreatívny proces.“ Existuje niekoľko spôsobov výroby mydla, studený a horúci

www.hl.rs

proces. Studený proces je najbežČo je potrebné na výrobu nejšou metódou pre tých, ktorí domáceho mydla? robia mydlá doma. Práve touto „Na výrobu mydla budete metódou sa zaoberá Andrea. potrebovať: rukavice, okuliare, Opíš nám tvoj pracovný pro- miešačku, kuchynskú váhu, dreces výroby jedného mydla. „Vytvorenie mydla trvá niekoľko hodín. Aby sa stratila prebytočná voda z mydla, potrebný je dokonca aj mesiac. Pri tomto spôsobe výroby musíte čakať mesiac, kým je mydlo pripravené na použitie. Tajomstvo domácej mydlovej mágie je v správnom pomere a harmonickej kombinácii všetkých ingrediencií. Pri určovaní množstva NaOH je ideálna pomôcka saponátová kalkulačka na domácu výrobu mydla. NaOH sa mieša s určitým množstvom destilovanej vody. Potom sa pridajú oleje: olivový, kokosový, palmový, ako aj bravčová masť. Pridajú sa do jednej misky a zohrievajú Andrea Šusterová sa pri rovnakej teplote. Miešačkou sa všetko premieša. Neskôr sa pridávajú éterické oleje aj vo- venú lyžicu (na miešanie zmesi) ňavé oleje a mydlo sa môže naliať a plastové alebo silikónové formy do šablóny. Pri výrobe domáceho (môžete si kúpiť špeciálne, ale

Kávové mydlo

mydla môžete bezpečne používať akékoľvek éterické oleje a vône, spájať prírodné farbivá a fantáziu. Domáce mydlá sú vyrobené z kvalitných olejov. Špecifickosťou studeného procesu je to, že zložky sa nevaria, ale reagujú pri relatívne nízkej teplote dlhší čas. Po vytvrdnutí mydlo nakrájate na kúsky a necháte ho niekoľko dní.“

Informačno-politický týždenník

„Začala som predajom vlastných mydiel aj zarábať. Mydlá si zákazníci nájdu na trhu v Šíde, ale môžu si ich objednať aj prostredníctvom Facebooku. Na Facebooku mám vlastnú stránku s názvom Andrea‘s Soaps. Mydlá balím a fotím, potom fotografie uverejňujem na sociálnych sieťach, aby si zákazníci mohli vybrať z mojej ponuky.“ I keď sa na prvý pohľad zdá, že Andrei všetok voľný čas zaberá jej koníček, podľa jej slov má dostatok času aj na iné záľuby. „Väčšinou robím každodenné práce, ako sú upratovanie, príprava jedla, tiež rada čítam knihy a pozerám filmy,“ povedala o svojich ďalších záľubách Andrea, ktorá okrem toho pracuje v obchode s detskými potrebami v Šíde. „Výroba mydiel je kreatívny koníček, pri ktorom zároveň relaxujem, keďže myslím na farebné kombinácie, dávam výrobku vôňu a tvar,“ uzaviera Andrea.

Mydlo s pomarančovou kôrou

môžete ich vyrobiť aj sami alebo vziať formy určené na pečenie). Aby mydlo získalo pekný tvar, potrebujem šablóny. Pri vytváraní šablónou mi vždy pomáhajú otec a priateľ. Ako aj pri výrobe mnohých iných nástrojov, ktoré potrebujem na túto prácu.“ S kupujúcimi komunikujete na sociálnych sieťach sama?

Dajte sa na cestu výroby vlastného mydla a budete si môcť vyrobiť mydlo, aké len chcete! Bude obsahovať vaše obľúbené zložky, mať vôňu, ktorá vám vyhovuje, nádhernú farbu a tvar, na aký si len pomyslíte. Možno vás práve tento článok inšpiruje k vytvoreniu vlastného mydla. Foto: z archívu spolubesedníčky • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (15)

Drevo pre kapitálnu výstavbu Pripravila: Anna Horvátová Staropazovčania si tohto roku pripomenú 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety tomuto okrúhlemu výročiu tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

NA VEĽKOM DIELE

Ako pracuje predseda družstva „Hrdina Janko Čmelík“ v Starej Pazove Do kancelárie vstúpil zrejme znervóznený a rozčúlený vedúci kapitálnej výstavby okresného národného výboru. Ešte v minulom roku bolo narúbané dostatočné množstvo dreva potrebné pre kapitálnu výstavbu v tomto roku, ale ono aj dodnes nie je prevezené na patričné miesto. Potrebná je pomoc. Nuž a komu inému sa obrátiť ak nie pracovnému družstvu „Hrdina Janko Čmelík“ v Starej Pazove. V tomto družstve sú všetky pôdohospodárske práce skončené. A táto práca – prevážania narúbaného dreva z neprístupných úbočí Fruškej hory – vyžaduje zbehlosť a úpornosť. Družstevníci sedliackeho pracovného družstva „Hrdina Janko Čmelík“ sú zvyklí na takúto prácu. Taktiež je potrebné narúbať ešte okolo sto kubických metrov dreva. Lebo v celom okrese sa pracuje a buduje, ale v kapitálnej výstavbe vývodia najlepší. A predseda Michal Šipický kľudne rozmýšľajúc hovorí: − Naši družstevníci sú oboznámení s plánom kapitálnej výstavby v roku 1950. Minulý rok bol ťažký, pracovalo sa so dňa na deň na poli a na ostatných úsekoch práce, ale... my stojíme lepšie ako ostatní, to uznajú všetci. • ĽUDIA A UDALOSTI •

A všetci pôjdu pracovať, lebo už sa opytovali ako stojí vec so stavebným materiálom. Pričkaj, dám ti ľudí, záprahy. Narúbajú 200 kubických metrov dreva. A

čo sa týka prevážania narúbaného dreva pôjdeme spoločne, aby ľudia nezostali bez práce ak nebudú môcť nájsť ktoré je to drevo... Takto bola v krátkosti vyriešená jedna otázka, ktorá podmieňuje uskutočnenie plánu kapitálnej výstavby v okrese. Do kancelárie s času na čas vchádzajú brigadiri, jeden so zprávou, druhý s otázkou ako robiť toto alebo ono. Michal Šipický sa rozpráva so všetkými, stará sa o každú stopu pôdy a potom porovnáva zprávy, ktoré mu priniesli brigadiri s celkovým plánom, ktorý bol vypracovaný ešte na počiatku prác. Shodujú sa – to je záver krátkeho skúmania

uskutočnených prác. Družstevníci na každom kroku zastavujú svojho predsedu. Opytujú sa, aké ich práce očakávajú, alebo aká je situácia v hospodárskom dvore, alebo o nejakom príbehu v družstve. Predseda odpovedá tak, ako by odpovedal človek, ktorý niekoľko hodín rozmýšľal o tomto probléme, alebo ako keby bol navrhol spravujúcemu výboru, aby to urobil. Preto sa predseda mnohokrát zastaví pri družstevníkoch a opytuje sa ich ako prebiehajú práce, aká je pracovná disciplína, alebo či náhodou niekto nie je chorý. V slobodných chvíľach, ktoré sa mnohokrát môžu spočítať na prstoch a aj vtedy trvajú možno iba niekoľko minút, predseda listuje dennú tlač, dopisy, knihy. Pred nim sa nachádza jedno číslo „Pôdohospodárskeho robotníka“,

kde nachádza jednu významnú novinu pre pôdohospodára praktika: šesťradové siatie kultúr. Predseda, hoci sa okolo neho rozprávajú, šumia, písacie stroje, alebo zvoní telefón, pozorne číta. V hlave sa mu roja plány. JEDEN PRACOVNÝ DEŇ MICHALA ŠIPICKÉHO Ulice sú zahalené oblakmi, slnce sa s námahou prediera cez oblaky a mnohé vozy uháňajú širokými, rovnými uliciami. Predseda sa nachádza na obchádzke majetku. On je veľký a po oboch stranách dediny nachádzajú sa hospodárske dvory. V týchto sa nachádzajú aj rožný a iný doby-

tok, aj družstevné remeselnícke dielne, aj hydina, aj družstevná predajňa – a všade plno ľudí, ktorí toto vybudovali a ktorí už trikrát po sebe vyvolili Michala Šipického za predsedu. Potrebné je obísť ich, vidieť ako pracujú, či im nie je potrebná pomoc, popozerať na dobytok, vidieť aký je denný prírastok mlieka u kráv atď. Po obchádzke prichádza kancelária, pošta, zpráva knihvedúceho a potom znovu družstevný terén. A večer – ten je popretkávaný rôznymi schôdzkami so spravujúcim výborom, ktorý musí vyriešiť tie najnaliehavejšie otázky. Na 46 schôdzkach v minulom roku predsedal Michal Šipický. Okrem toho zúčastňoval sa aj na schôdzkach brigadirov. A na družstevných konferenciách každý týždeň počas celého roku družstevníci chceli počuť hlas svojho predsedu. Stávalo sa, že niekto v dôsledku neoboznámenosti, alebo chvíľkovej náladovosti navrhoval nejaké veci neprospešné pre družstvo. A stávalo sa, že tento návrh družstevníci aj prijali. Ale tu zase predseda, ktorý na každom kroku ponechával ľuďom samoiniciatívu, už či v organizácii práce v brigádach alebo skupinách, alebo kdekoľvek inde, tuto zaujal rozhodné stanovisko, prišla k výrazu autorita človeka, ktorý hlboko a premyslene sleduje každú podrobnosť v práci a vo vývoji družstva a vtedy sa ľudia uspokojili. Preto nie je divné, že sa z každej konferencie odchádzalo so súhlasom: „Michal má pravdu,“ alebo „Predseda o tomto dlho rozmýšľal,“ alebo „Keby nebolo Michala, toto by nám nikdy nepadlo na um.“ (Pokračovanie nabudúce) Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 4. januára 1950, R. VII – č. 1 (550)..

17 /4904/ 25. 4. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Rôznorodá inšpirácia

ovať príroda, zvieratá, rôzne udalosti eti majú rozličné nápady na tvorbu. Môže ich inšpir páčivé práce. Kamaráti z Kysáča nám alebo veci vôkol nich. A na taký podnet vznikajú a môžu inšpirovať aj iných, aby niečo ené namaľovali na rôzne témy. Ich ilustrácie sú vydar o o všeličom, napríklad aj o bicykli, čo dokázali podobné stvárnili na papieri. A aj veršovať možn inšpiratívne výtvarné a veršované možnosti. žiaci z Bieleho Blata. Tak aj v tomto Kútiku ponúkame alebo čo vás baví. Budeme sa tešiť na vaše práce Dajte sa aj vy inšpirovať hocičím, čo vás zaujalo, v Detskom kútiku. Katuša

D Soňa Francistyová, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Emília Čemanová, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Bicykel Tina Ďurovková, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč Alexandra Petríková, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Je pestrofarebný a každému potrebný. Bicykel má koleso, je to jeho teleso. Je na ňom zábava, každému zamáva. Ním sa jazdí aj po daždi. Dáva zdravie a veselie. Má aj brzdy – vie to každý. Je to vzácny šport, najlepší transport. Mia Mezeiová, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Lucia Macáková, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč ilustracie: pixabay

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Soňa Pustinjaková, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč • DETSKÝ KÚTIK •

Z obsahu Čas na zamyslenie a tiché pozastavenie s. 2 Cyril Kutlík, zakladateľ prvej maliarskej školy v Belehrade s. 4-5 Zvuky geografickej meditácie s. 7

Nový Sad 2. 5. 2020 Ročník XXXVII Číslo 5/427

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

ÚVAHA

Zrazu je to všetko naozaj

Ján Púček

ožnože sme sa mali niečo naučiť. A možno sme sa to už (trochu) aj naučili. Možnože sme sa naučili báť sa o svojich blízkych, ktorí nie sú samozrejmí. Alebo báť sa o nich ešte trochu viac ako doteraz. Naši blízki sú krehkí, neunesú všetko. Ak už nič iné, možno sme sa mali naozaj naučiť práve to. Je to správne. O blízkych by sme sa mali strachovať. Na blízkych by nám malo záležať. Lenže... Každý je niekoho blízky! A to by sme sa mali naučiť tiež. Zrazu dokážeme pochopiť zraniteľnosť zraniteľných a urobiť všetko pre to, aby sme ich ochránili. Možno práve teraz spoznávame skutočnú hodnotu života. Možno začíname rozumieť zodpovednosti a naraz vidíme aj jej dobré účinky. (Ale zároveň vidíme aj to, čo spôsobí nezodpovednosť...) Prepli sme sa do módu „keď bude PO TOM“, a čakáme. Keď bude PO TOM, vrátime sa k normálnej práci, k normálnemu životu, k starým známym rutinám. Keď bude PO TOM – k tomu sa teraz upíname. No zrazu je celkom na mieste otázka, či ešte uvidíme svojich blízkych na opačnom konci republiky. Či sa ešte stretneme. A vôbec to nie je len replika z nejakého melodramatického filmu. O všetkom takom sme zatiaľ

len čítali, počuli, videli sme to v kine. Ako sa ľuďom stráca zem pod nohami. Ako sa strácajú po stovkách a po tisíckach samotní ľudia. Blízki. Aj bližší. A zrazu je to všetko naozaj. Všetci sme krehkí. A teraz obzvlášť. Sme krehkí a náchylní

báť sa viac ako inokedy. Sme náchylní panikáriť. Sme náchylní nenávidieť. Je to veľká skúška toho, čo sme sa v živote naučili. A zároveň teraz môžeme presne vidieť, kedy sme sa zo školy uliali. Zľakli sme sa prázdnoty. Zľakli sme sa, že ak teraz ľudstvo na-

dobro zmizne, nikomu to nebude prekážať. Nikto si to ani nevšimne. Nie sme nikoho blízki. Máme len nepriateľov, ktorých sme si vytvorili sami. A zároveň. Sami sme si najväčším nepriateľom. Sme len blchy v kožuchu tejto planéty, tejto trpezlivej planéty, ktorá tisíce rokov znáša čoraz silnejšie svrbenie spôsobené ľudským druhom. No už vidí, že to takto ďalej nepôjde. Vidí, že niečo musí urobiť. Škrupinka, na ktorej sme žili, sa ukázala byť tenšia a krehkejšia, než sme si mysleli. Tá škrupinka, ku ktorej sme sa správali ako k nezničiteľnej. A náhle vidíme, že praskne oveľa ľahšie. Že neznesie naše ťažké kroky. Že nás viac neunesie. Ale je tu zvláštna nádej. Zrazu sú možné aj veci, ktoré boli ešte prednedávnom nepredstaviteľné. Zrazu sa dejú veci, ktoré boli ešte včera nemožné. Mení sa celý svet, ten nesmierny nemenný monolit. A hoci v neľahkej situácii, mení sa k lepšiemu. Cítiť to vo vzduchu. Vidieť to. Dokonca to aj počuť. Veci, ktoré hovorilo pre mnohých príliš malé dievča v žltom pršiplášti, teraz diktuje niekto ešte oveľa-oveľa menší. Jeho veľkosť vyjadrujeme v nanometroch. („No one is too small to make a difference…“) Keď bude PO TOM… Naozaj bude všetko ako predtým? A nebolo by možno lepšie, keby PO TOM bolo celkom inak? 30. marca 2020 Autor textu je spisovateľ zo Slovenska. Text bol pôvodne uverejnený v Denníku N. Použité sú fotografie z autorovho archívu.

ÚVAHA

2. 5. 2020 • 18 /4905/

Čas na zamyslenie a tiché pozastavenie Viera Benková

20/II

týchto dňoch, keď sme v izolácii pred vírusom, človek urobí chybu, ak bude civieť na správach a sledovať len nové a nové alebo stále pozerať televíziu a počúvať rozhlas. Človek aj v minulosti zápasil s mnohými podobnými chorobami, v našom týždenníku Hlas ľudu ste si mohli nedávno prečítať (v prílohe Mozaika), ako Petrovčania kedysi zápasili s chytľavými chorobami, morom a vírusmi, ako mnoho detí vtedy pomrelo; ale život je nezničiteľný a on po každej katastrofe ukáže aj tú krajšiu svoju tvár, novú a omnoho krajšiu ako predchádzajúcu. Progres v prírode po každej smrti alebo zániku pokračuje v tvorbe nového a dokazuje, že je život na našej Zemi skutočne v stálej obnove, hoci sa ľudstvo neľudsky správa k nej samej a, zdá sa, všetko pomaly zdevastuje. Vedci sa snažia mnohé svoje progresívne idey realizovať tak, aby neuškodili prírode, zdravý hlas však po rabovateľov – veľké korporácie – nedochádza... A tak drancovanie prírody a našej krásnej modrej Zeme pokračuje a bude to tak aj po koronavíruse, možno ešte vo väčšej miere. Na obete sa rýchlo zabudne a vedenie najbohatších krajín sveta bude bleskovo spieť ešte k väčšiemu zhonu za bohatstvom... Ale ako to napísal vo svojom svetovom diele Dekameron nesmrteľný Boccaccio v 14. storočí vo vtedajšom Taliansku (pravda, chytľavé choroby sa vyskytovali aj v hlbokej minulosti a často po dlhoročných bojoch ľudstvo a celé krajiny sa vyľudňovali!), človek je iba čiastočkou prírody a len čo sa minú vojny alebo iné výstrahy, na všetko zlé zabúda a o chvíľu už tancuje, spieva, robí si z „príšer strachu“ žarty a život beží ďalej. Ale vari je tak dobre, lebo dlhá pamäť nie je silou progresu... No ako je to dnes s nami? Zdá sa mi, akoby sa vzťahy medzi ľuďmi práve v tomto obmedzenom izolačnom období akosi očisťovali, sme si k sebe vari bližší. Koronavírus nás primkol k sebe, k rodine, zisťujeme, ako sa človek od nej predtým odcudzil. Teraz mnohí strácajú prácu, mu-

sia byť v izolácii, mnohí nemajú možnosť zabávať sa a cestovať. Meníme sa zastihnutí niečím, čo sa stalo hrozbou celému ľudstvu – vírusom, ktorý si vyžaduje iné návyky a iný režim prístupu k problému, ako si zachovať zdravie. „Zdá sa, že sa ľudstvo mnohotvárne očisťuje, keď preskočí cez oheň strachu a nákaz,“ píše

Viera Benková

veľký srbský spisovateľ Pekić vo svojom románe Besnota, kde svojho hrdinu uvádza do podobnej situácie, akú prežíva ľudstvo dnes. Aj dejiny, aj múdri ľudia, vedci, filozofi, spisovatelia a maliari nám vo svojich dielach poukazujú na to, že ľudstvo nemá vždy iba obdobie progresu a spokojnosti, ale že sa obdobia striedajú. Raz sú pokojné a progresívne a inokedy veľmi katastrofické... * Sedím pri malej domovej záhradke (mám to šťastie, že nie som v mestskom byte!) na stolčeku, ktorý kedysi predávali na petrovskom trhu šikovní stolári, a čítam diela Borislava Pekića, Danteho, Hanu Zelinovú a jej Alžbetin dvor. Na stole mám prichystané i iné knihy – napr. dávno som nečítala otcove o alchýmii, nuž sa im občas zo zvedavosti venujem; preverujem, čo hovoria o časoch stredovekého človeka v

rokoch, keď bolo ľudstvo v nešťastí a strachu z „čiernej nákazy“, teda moru. Čítam o tom, čím a ako sa ľudia kedysi liečili, a všímam si, že rúška, v ktorých mali tymian a iné voňavé zelinky, na nose sa veľmi podobali týmto našim rúškam, ale zdalo sa, akoby na tvári mali vtáčie zobáky... Nedávno som sa od Pavla Popovića v Dejinách Vojvodiny dočítala o veľkom nešťastí v Báčke a Srieme z konca 18. storočia, keď mor vyprázdnil takmer všetky fruškohorské dedinky a mestečká. Bolo to po odchode Turkov a dlhotrvajúce krvavé vojny prinášali medzi ľudí nielen strach o život, ale i smrteľné choroby a hlad. Vonku pri záhradke počujem raz tichšie a inokedy i hlasnejšie bzučanie –to usilovné včely prilietajú k rozkvitnutým záhonom, najprv pozdravia s akýmsi svojským príhovorom – zdravicou každý lákavý kvet a potom z neho nasajú nektár. Včely a aj kvety vedia, že k sebe patria. No, žiaľ, človek nešetrne zaobchádza s poľom, zasýpa ho chemickým posypom a usmrcuje takto i včely, hmyz, vtákov, ale i seba; preto včelári upozorňujú: bez včiel nebude ani úrody, ba ani života na Zemi, a teda ani človeka. Darmo sa spisovatelia vo svojich dielach usilujú poukázať na tieto nástrahy, upozorňovať svet, aby sme boli k sebe a živiteľke Zemi šetrní. Ale, žiaľ, zisk a zárobok je na prvom mieste – a najmä pre veľmoci a najbohatších na svete! A krok ku katastrofe je taký malý. Na chvíľu zahľadená do práce bzučiacich včiel vôbec som si neuvedomila, že vonku na ulici je priam neskutočné, hluché ticho. Nepočuť ani beh traktora, vrzgot voza, auta ani bicykla a zmizli aj hlasy ľudí, detí, štekot psov a mňaukanie mačiek. Niekoľko dní som sa pýtala, čo sa deje u

blízkych susedovcov s kopou detí? Vari sa odsťahovali inam? Až som pochopila toto ticho a túto izoláciu! Mnohí zostali nútene doma, sú bez práce, mnohí sú zúfalí, lebo si doma nevedia zorganizovať deň, čo s toľkým časom majú robiť; zostali bez mnohých zvykov: posedení v kafebaroch, v športových areáloch, na cyklotrasách, návštevách u priateľov, rodine? Obdobie izolácie je obdobím na zamyslenie, ale aj na malé pozastavenie a úvahy o možnosti zmeniť staré návyky a vytvoriť nové. Toto pre niekoho hluché ticho má v sebe i niečo desivé, upozorňujúce, ani ulica nežije plným životom, ba deje sa niečo neprirodzené, čo sme predtým nepoznali. Ale ticho tvorivému človeku pomáha nazrieť hlbšie do záhad života, do ľudskej psychiky. Dobré a zlé časy sa teda striedajú, píšu o nich medzi inými aj Pekić, Dante či Borghes... Nič nie je trvalé a vždy po odchode smrti prichádza život, teda obnova človeka i prírody; tak ako vravievali aj naši predkovia – po smrtnej zime vítame novú jar. Veľký Boccaccio zasa na dôvažok v opise charakteru človeka vo svojom diele Dekameron podáva v období moru v Taliansku aj smiešne, až lucidné príklady o obyčajnom človeku – zlodejovi: keď sa ocitne v ohrození, skryje sa na cintoríne do krypty, do ktorej sa práve má uložiť svieža obeť moru, a – aké prekvapenie urobí odhalenie hosťa v krypte! Alebo keď chlipník, aby ho nezastihli s cudzou ženou, skryje sa v drevenej latríne, ktorá pod jeho ťarchou spadne do jamy plnej výkalov. Aj to je život... Je teda čas na čítanie a zamyslenie, ale i organizovanie sa v nových okolnostiach; človek zistí, že v takýchto chvíľach ohrozenia jeden druhému môžeme pomôcť, len sa treba zorganizovať. Aj mladá generácia, ktorá ešte nezažila spomínané hrôzy vojen a nákazlivých chorôb, má možnosť zistiť, že nič v živote nie je samozrejmé a nič netrvá večne. Čo nás teda čaká zajtra? Pisár píš, odkazuje nám slovenský spisovateľ Miroslav Bielik vo svojom najnovšom románe Kaleidoskop. Petrovec apríl 2020

KNIHY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Personálna antológia srbskej poézie (Víťazoslav Hronec: Kniha srbskej poézie. Slovenské vydavateľské centrum : Báčsky Petrovec 2019)

Stevan Lenhart

Majstri malej škatule

Do tejto knihy sú zaradené preklady šiestich Lalićových a štyroch Miljkovićových básní. Väčším počtom preložených básní (viac než dvomi) v Hroncovej Knihe srbskej poézie sú tiež zastúpení Ljubomir Micić, Aleksandar Ristović, Milutin Petrović a Jovan Zivlak, ale aj podľa Hroncových slov „minornejší“ srbskí básnici Jovan Hristić, Borislav Radović a Božidar Milidragović, ktorí naňho zapôsobili veľmi podnetne a v ich básňach nachádzal „zárodky nerealizovaných poetík, dožadujúcich sa vlastného naplnenia v textoch kohosi iného“, tiež Anna Dudášová a Svetlana Gajinová-Nogoová. Po dve preložené básne majú v tomto vydaní Marko Ristić, Milan Komnenić, Judita Šalgoová, Viktor B. Šećerovski, Mirko Magarašević, Đorđe Sudarski Red, Nina Živančevićová a Đorđe Nešić; ostatní autori sú zastúpení jednou básňou (Laza Kostić, Ivo Andrić, Miloš Crnjanski, Desanka Maksimovićová, Dušan Matić, Boško Petrović, Slobodan Marković, Stevan Raičković, Miroslav Antić, Duško Trifunović, Gojko Janjušević, Dragan Kolundžija, Matija Bećković, Pero Zubac, Vojislav Despotov, Goran Đorđević a iní). Takmer všetky prítomné básne do slovenčiny samostatne preložil Víťazoslav Hronec; iba báseň Lazu Kostića preložil spolu s Jurajom Tušiakom a básne Svetlany Gajinovej-Nogoovej spolu so Zdenkou Valentovou-Belićovou a Katarínou Pucovskou. Kniha má 200 strán a pevnú väzbu a na obálke je výsek z fotoreprodukcie olejomaľby Pšenica Milana Konjovića. Hroncova Kniha srbskej poézie je zaujímavá z viacerých hľadísk. Poskytuje svojrázny prehľad tvorby moderných srbských básnikov, približuje ich verše slovenskému čitateľovi a zároveň odhaľuje časť poetickej mozaiky, ktorá významne vplývala na formovanie básnického rukopisu samého zostavovateľa tejto knihy, ale určite aj na niektorých iných slovenských vojvodinských básnikov.

21/III

áujem o srbskú poéziu sa u Víťazoslava Hronca začal intenzívnejšie javiť v období jeho štúdia medicíny v Belehrade. Písal o tom aj vo svojich denníkových záznamoch, ktoré najprv vychádzali časopisecky a potom ich uverejnil aj knižne (pod pseudonymom Vladimír Lutrov). Z tých Hroncových zápisov z polovice 60. rokov minulého storočia sa možno napr. dozvedieť, že ako študent čítal poéziu Branka Miljkovića, Borislava Radovića, Miloša Crnjanského, Vaska Popu a Ivana V. Lalića, zamýšľal sa nad filozofickou podstatou a psychologickou povahou ich veršov, lúštil ich významy a pociťoval ich rytmus, zároveň vyjadrujúc vlastnú životnú potrebu tvoriť poéziu (v tom období už aj sám mal uverejnených niekoľko básní v časopisoch), ale tiež kladúc sám sebe otázky (a nachádzajúc aj odpovede) o zmysle takejto podoby vyjadrovania sa. V autorskom predslove k vydaniu pod názvom Kniha srbskej poézie Hronec hovorí, že jeho „prvotným básnickým domovom“ bola srbská poézia, nie slovenská. Básne moderných srbských básnikov spočiatku prekladal do slovenčiny s cieľom „vyburcovať tunajšiu slovenskú konzervatívnu literárnu verejnosť“, ale ďalším podnetom k jeho prekladom určitých autorov zo srbčiny vraj bola snaha vytvoriť pozadie pre jeho vlastnú básnickú tvorbu s klasicizujúcou poetikou, ktorá bola dovtedy v slovenskej vojvodinskej poézii takmer celkom neznáma. Z týchto poznámok vidieť, že srbskí autori mali veľký (niektorí z nich dokonca rozhodujúci) vplyv na Hroncovo formovanie sa ako básnika a pokračoval prekladať ich poéziu aj naďalej. V Hroncovej Knihe srbskej poézie je súhrnne 136 prekladov básní, ktorých autormi je 64 básnikov, začnúc najstarším z nich Lazom Kostićom (1841 – 1910) a uza-

vierajúc najmladším Nikolom 1985 pod názvom Zajedničko oko Stojanovićom (1992). Kritérium v spoločnom vydaní KOV z Vršca zaraďovania určitých básnikov, a novosadského Obzoru). čiže prekladov ich básní do tejPrekladmi siedmich básní je to knihy boli Hroncove osobné v aktuálnej Knihe srbskej poézie poetické afinity a záujmy, takže zastúpený Miodrag Pavlović tento výber možno považovať za (1928 – 2014), ďalší významný jeho personálnu antológiu srbskej predstaviteľ srbskej modernej poézie (na čo dokonca aj on sám poézie, o ktorom sa Hronec v jeho poukazuje), a vyššie spoteda nejde o mínaných antológiu zodenníkových stavenú podzáznamoch ľa obvyklých, kedysi vyjadroval ako objektívnych štandardov. o autorovi, Najviac ku ktorého priestoru je tvorivému venované popostupu ézii Vaska Popu prekonáva(1922 – 1991), nia vlastnéjednému z vôho poznabec najpreklania s cieľom danejších srbvyjadrenia ských básnikov, podstaty ktorého Hronec javov by sa ešte v mladosaj sám chcel ti považoval za dostať pri svetového, ale písaní vlast– ako hovorí ných veršov. Okrem toho v predslove k tejto knihe – Pa v l o v i ć a Popa nevplýval VASKO POPA poznal aj aj na jeho básako zostavonickú tvorbu, vateľa antológie srbskej „lebo na veľpoézie (jeho kého básnika Neotvárajte malú škatuľu nemožno nadVypadne z nej nebeská čiapka A ntologiju viazať bez toho, srpskog pesaby si mladý ništva čítal Ani náhodou ju nezatvárajte básnik neublía pozitívne Prestrihne nohavicu večnosti žil“. Okrem kulsa o nej vytového básnicjadril ešte Nehádžte ju na zem kého cyklu VasRozbijú sa v nej slnečné vajíčka roku 1966), ka Popu Malá takže daný škatuľa (pozoautor určite Nevyhadzujte ju do vzduchu stávajúceho vplýval aj na Polámu sa v nej kosti zeme túto oblasť z jedenástich básní) do knihy H roncovej Nedržte ju na rukách sú zaradené aj literárnej Skysne v nej cesto hviezd preklady jeho činnosti. básní ZábudliĎalšími Preboha čo to robíte vé číslo, Pyšná dvomi spiNespúšťajte ju z očí chyba a Rozsovateľmi, právka o jednej ktorých básrozprávke. Svojráznou kuriozitou ne silne zapôsobili na Hronca, je, že Hronec roku 1977 navštívil boli významní predstavitelia Vaska Popu v Belehrade a na jeho neosymbolistického prúdu v srbnávrh potom zostavil antológiu skej poézii Ivan V. Lalić (1931 slovenskej vojvodinskej poézie – 1996) a predčasne zosnulý v preklade do srbčiny (vyšla roku Branko Miljković (1934 – 1961).

VÝ T VA R NÍC T VO

2. 5. 2020 • 18 /4905/

K VÝROČIAM ZAKLADATEĽA VÝTVARNEJ PEDAGOGIKY V SRBSKU

Spomienka na maliara Cyrila Kutlíka (1869 – 1900) Kratochvilová) narodila trinásť detí a Cyril bol tretím v poradí. Rodičov však nadžilo iba jedno dieťa. Väčšina umrela prevažne v Emília Valentíkovázrelom veku. Z Kutlíkovej rodiny tiež Labátová je známy Cyrilov strýc Félix Kutlík, zakladateľovi srbskej spisovateľ a slovenský evanjelický výtvarnej pedagogiky a farár v Kulpíne, kde umrel a bol prvej Srbskej pochovaný. kresliarsko-maliarskej Známe sú aj školy v Belehrade Cyrilovi maliarske začiatky Kutlíkovi a jeho význame Cyrila Kutlíka už od pre srbské dejiny umenia najútlejšieho detsa vie príliš málo. Vlani stva, ktoré sú zaubehlo 150 rokov od jeho chované v Archíve narodenia a tohto roku výtvarných umení si pripomíname 120. výSlovenskej národnej ročie jeho predčasného galérie v Bratislave. úmrtia. Ako pätnásťročný Dejinami srbských už maľoval olejoumeleckých škôl sa v mivými farbami. Ako nulosti zaoberal profesor šestnásťročný začal a popredný srbský kunsvoje štúdium masthistorik Lazar Trifunović liarstva na Akadémii a zakladaním a prácou výtvarných umení v prvej Srbskej kresliarPrahe. Tam študosko-maliarskej školy v val do roku 1891 u Belehrade obsiahlejšie profesora Antonína sa zaoberal najmä StaLotha a neskoršie u nislav Živković. Omnoho Maximiliána Pirnera, viac prác je napísaných ktorý vo veľkej miere Autoportrét Cyrila Kutlíka, olejomaľo Kutlíkových žiakoch vplýval na pesimisba, 1895 – 1896 (obdobie jeho príchodu Fotografia podobizne Cyrila Kutlíka (Nadežda Petrovićová, tické a pochmúrne do Belehradu) z Nového Sadu zo študentského obdobia Borivoje Stevanović, Kosovzdušie na Kutlíkota Miličević, Milan Milových maľbách. Ako vanović, Dragomir Glišić študent Kutlík bol a iní). Životom a dielom oceňovaný a preCyrila Kutlíka sa na Sloslávil sa historickou vensku novšie najviac kompozíciou Posledzaoberala Iva Paštrnákoné okamihy Husovej vá, ktorá pred niekoľkými slobody, ktorú mesto rokmi pripravila veľkú Vysoké v Česku odmonografiu o tomto kúpilo pre slávnostslovenskom maliarovi, nú sieň Mestského ktorý bol zaslúžilý pre domu a maľba bola srbské výtvarné umenie vystavená na jubilejnajmä založením prvej nej Zemskej výstave školy takéhoto typu v v Prahe roku 1891. Srbsku v roku 1895. Pri Ešte ako študent príležitosti výročia stručKutlík mal mnoho ne si spomenieme na objednávok. Okrem osobnosť Cyrila Kutlíka, malieb, portrétov, jeho umelecké práce a pohľadníc a kalenúspešné založenie Srbdárov ilustroval v skej kresliarsko-maliarroku 1888 židovskú skej školy, ktorej prvými Hagadu v technike žiakmi boli zakladatelia Posledné okamihy Husovej slobody, olejomaľba, 1891 lavírovaného tušu.

22/IV

srbského moderného umenia. Cyril Kutlík patrí do poprednej rodiny Kutlíkovcov, ktorá je veľmi známa v slovenských kultúrnych dejinách. Jeho starý otec Ján Kutlík st. (1806 – 1890) bol v období rokov 1828 až 1841 učiteľom v Starej Pazove, kde bol narodený

aj maliarov otec Bohdan Kutlík starší (1838 – 1925). Jeho otec bol ako aj jeho starý otec učiteľom a farárom. Od roku 1864 Bohdan Kutlík pracoval ako učiteľ v Křižlicách v Česku, a tu sa 29. marca 1869 narodil aj Cyril. Jeho matka Anna (narodená

VÝ T VA RNÍC T VO

HLAS ĽUDU • OBZORY

Raspopova budova na Kosančićevom Venci v Belehrade, kde škola začala s prácou roku 1895 (neskoršie tam bola Národná knižnica, zničená počas bombardovania 1941)

SRBSKÁ KRESLIARSKA A MALIARSKA ŠKOLA V 19. storočí na výtvarnú kultúru a výtvarné vzdelávanie v Srbsku sa nedával veľký dôraz. Kreslenie v stredných školách v Srbsku

základoch v roku 1937 v Belehrade vznikla Akadémia umení. Historický prínos Cyrila Kutlíka pre srbské výtvarné umenie a srbskú výtvarnú pedagogiku je priam nemerateľný. VÝTVARNÁ TVORBA CYRILA KUTLÍKA Cyril Kutlík už od najútlejšieho detstva prejavoval sklony k výtvarnému výrazu a záujem o kreslenie. Počas jeho krátkeho života okrem činnosti v oblasti výtvarnej výchovy a vzdelávania namaľoval aj početné maľby, ale aj mnohé pohľadnice a hlavičky časopisov. Cyril Kutlík ako maliar je predstaviteľom akademického realizmu a zaujímal sa predovšetkým o historické témy. Je autorom mnohých figurálnych kompozícií a portrétov,

na ktorých je zvýraznené jeho sociálne cítenie. V jeho tvorbe sa tiež vyskytujú krajinomaľby a klasické portréty a zachovalo sa aj niekoľko malieb, ktoré by sme mohli zaradiť k smerovaniam európskeho symbolizmu z konca 19. storočia. V jeho maliarstve badať aj alegorické maľby, ktoré v Európe už neboli tak aktuálne. Krátky život a krátke tvorivé obdobie Cyrila Kutlíka nadobudli významné historické postavenie a zasluhujú si našu pozornosť a úctu tak v Srbsku, ako aj na Slovensku. Poznámka: V príspevku sú použité fotografie a fotoreprodukcie z archívov V. Valentíka a I. Paštrnákovej.

23/V

telocvik a šermovanie, v roku 1857 založil Stevan Todorović. Škola bola veľmi rýchlo zavretá už v roku 1863. Neskoršie v roku 1881 akademický maliar Đorđe Krstić navrhol Národnému zhromaždeniu zaujať stanovisko o umeleckom vzdelávaní mladých v Srbsku, ale ani tento návrh nebol prajne prijatý. Prvú umeleckú školu v Srbsku sa podarilo založiť aj napriek mnohým prekážkam v roku 1895 slovenskému akademickému maliarovi Cyrilovi Kutlíkovi. Školu úspešne riadil až do svojej predčasnej smrti 4. apríla 1900. Kutlíkovu školu navštevovali Nadežda Petrovićová, Borivoje Stevanović, Kosta Miličević, Milan Milovanović, Dragomir Glišić a ďalší poprední srbskí Titulná strana Správy o činnosti kresliarskej maliari, ktorí neskoršie a maliarskej školy Cyrila Kutlíka na rok 1897 v školení pokračovali najčastejšie v Mnísa neznámkovalo, hoci predmet chove. Práve Kutlíkovi žiaci sa existoval od roku 1865. stali zakladateľskou maliarskou K prvému pokusu o otvorenie generáciou srbskej moderny. umeleckej školy v Belehrade prišlo Po predčasnej Kutlíkovej smrti ešte v roku 1845. Dimitrije Avramo- v roku 1900 Kutlíkova škola nević navrhol zakladanie maliarskej zanikla a kúpili ju od Kutlíkovej školy – Živopisno učilište, ale pokus vdovy belehradskí maliari Rista a sa nevydaril. Beta Vukanovićovci. Škola vlastne Súkromnú školu, v ktorej sa nikdy nezanikla, po prvej svetovej okrem kreslenia vyučoval aj spev, vojne bola poštátnená a na jej

Záber z Kutlíkovej školy v Belehrade

Čukur česma, olejomaľba, 1895 – 1900

PUBL IK ÁCIE

2. 5. 2020 • 18 /4905/

Divadelné tradície, smery a perspektívy (Cesta medzi tradičným a moderným (reálie a súvislosti). Zostavila Vladislava Fekete. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov : Nový Sad 2018)

Miroslav Pap

24/VI

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov v rámci svojej vydavateľskej činnosti publikoval v roku 2018 zborník príspevkov z teatrologického kolokvia, ktoré sa konalo 27. augusta 2016 v Báčskom Petrovci. Názov zborníka Cesta medzi tradičným a moderným (reálie a súvislosti) bližšie determinuje jeho bohatý obsah mapujúci divadelné tradície Slovákov vo Vojvodine a bližšie v Báčskom Petrovci. Teatrologické kolokvium bolo realizované z príležitosti osláv 150 rokov divadla v Báčskom Petrovci a jeho organizátormi boli Divadelný ústav z Bratislavy a Divadelné múzeum z Vojvodiny. V jubilujúcom roku v priebehu od mája do decembra spomienky na amatérske a profesionálne divadlo boli reflektované v podobe festivalov, výstav, kolokvií, dokumentárnych filmov, workshopov, knižných prezentácií či divadelných premiér. Určitým výsledkom odborného kolokvia je zborník prác, ktorý chronologicky syntetizuje vývoj divadla v Báčskom Petrovci a bližšie determinuje jeho význam v kontexte minoritnej kultúry Slovákov v Srbsku. Obsahová náplň je rozdelená do troch tematických okruhov: Dejiny a rozvíjanie tradície, Perspektívy a na koniec Súpisy. Celkovo osem príspevkov ôsmich autorov zaujme nielen profesionálov z oblasti divadelníctva, ale aj amatérov a laikov, ktorí majú záujem o túto problematiku. Zborník čitateľovi ponúka prehľad slovenského divadelníctva v jednotlivých etapách, ktoré boli od seba odlišné a ovplyvnené dobovými a politickými okolnosťami či dokonca medziľudskými vzťahmi. Posledné dva príspevky sa vzťahujú na súčasné slovenské divadlo, jeho stav a odchod divadelných profesionálov do zahraničia. Editorka zborníka Vladislava Fekete v predhovore definovala potrebu vydania dvojjazyčnej formy publikácie: „Prirodzená ukotvenosť slovenského menšinového divadla v srbskom prostredí je aj dôvodom, prečo sme sa rozhodli pre dvojjazyčnú verziu zborníka, nakoľko ide o jeden z prvých výstupov zameraný aj na srbského čitateľa, resp.

divadelného odborníka.“ V časti Dejiny a rozvíjanie tradície je ako prvý zaradený príspevok estetika, režiséra a pedagóga doc. PhDr. Michala Babiaka, CSc. Autor príspevku pod názvom Slovo na úvod: 150 rokov slovenského divadla v Báčskom Petrovci alebo o pekných Kolényčkách v petrovskom divadle filozoficky uvažuje nad existenciou slovenského divadla, nad jeho súčasným stavom a otázkou, či vôbec existuje ešte dostatočný záujem vojvodinských Slovákov o divadlo. V historickom kontexte nadväzuje na dve významné osobnosti, ktoré sa zapísali do dejín petrovského divadla – evanjelických farárov Félixa Kutlíka a Daniela Kolényho. Objasňuje význam začiatkov ochotníckeho divadla, ale aj jeho význam v súčasnej slovenskej minoritnej kultúre, a na záver kladie rétorickú otázku: „Je v našom divadelníctve ešte dostatok vôle priložiť ruku k dielu a ubrať sa cestou spolupráce, hľadania vízie a pátrania po podstate divadla a umenia?“ Historický vývin divadla v Petrovci v príspevku Začiatky a inštitucionalizácia divadla v Petrovci (od zábavy k divadlu) veľmi detailne a podrobne mapuje Mgr. art. Ján Čáni, ArtD. Na základe historického kontextu rozčlenil príspevok do nasledujúcich oblastí: Rakúsko-uhorské začiatky slovenského divadla v Petrovci, Štúrove vplyvy v Petrovci, Prvé slovenské petrovské divadelné predstavenie Starý vozka Petra III., Stratený syn, Osemdesiate roky 19. storočia v divadelnom Petrovci, Inštitucionalizácia petrovského slovenského divadla v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, Vojvodinskí Slováci v novej krajine. Ján Čáni akcentoval významné historické okamihy a osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj slovenského divadla v Petrovci od konca 18. storočia do medzivojnového obdobia, keď vznikali menšinové inštitúcie, ktoré sa podieľali na rozvoji kultúry vojvodinských Slovákov. Ďalej zohľadňuje ideovo-humanistické hnutia, ktoré sa odzrkadlili na jednotlivých etapách divadla. Režisér a pedagóg Mgr. art. Dušan Bajin, ArtD., nadväzuje na predchádzajúci príspevok v časovom hori-

zonte od ukončenia druhej svetovej vojny. Autor sa už dlhodobo venuje histórii divadla v Petrovci, o čom svedčí publikácia K dejinám divadla v Báčskom Petrovci 1866 – 2016, ktorej je primárnym autorom. V zborníku publikoval príspevok pod názvom Petrovské divadlo od konca Druhej svetovej vojny do druhej polovice 70. rokov, v ktorom podobne ako Ján Čáni chronologicky zosumarizoval významné historické udalosti, ako aj jednotlivé predstavenia inscenované v tomto období. V príspevku V službách ducha a ľudu autorka Katarína Melegová-Melichová sa upriamuje na činnosť Divadla VHV, ako aj jednotlivých profesionálov a amatérov z oblasti slovenského divadla v Petrovci, ktoré tu zanechali hlbokú stopu. Postupne sa presúva až do obdobia vzniku profesionálneho divadla – Slovenského vojvodinského divadla a stručne hodnotí súčasnú situáciu, ktorá, žiaľ, nie je ružová. Druhý tematický okruh zborníka (Perspektívy) sa začína príspevkom Divadlo VHV po roku 2003. Exity – skleslosti, prerody i tvarovania. Svojským a originálnym štýlom písania Annamária Boldocká-Grbićová vystihuje význam Divadla VHV v jeho najväčšej sláve a z druhej strany v menej blahých časoch. Mnohými rétorickými otázkami sa snaží podať čitateľovi určitý záver a vsunúť myšlienku na rozjímanie. Od roku 2003 sa postupne dostáva do jubilejného roku 2016. Analyzuje významné okamihy petrovského divadla a slovenského menšinového divadla. V príspevku hodnotí ochotnícku, ale aj profesionálnu sféru, ktorá bola a je na rôznych úrovniach. Dramaturgička, autorka a pedagogička Mgr. art. Vladislava Fekete, ArtD., sa v príspevku orientuje na divadelný profesionalizmus – mysliac tým na jednotlivých režisérov, ale aj vznik Slovenského vojvodinského divadla v roku 2003 a jeho význam pre zachovanie kultúrnej identity, podpory kultúrnej diverzity a kreativity, ako aj stimuláciu účasti v kultúrnom živote. V jednej časti uvažuje: „Práve divadlo a divadelníci prinášali do našej kultúry inovácie,

provokovali a diagnostikovali dobu, jej základné tendencie a možné vývinové línie. Z takého zdravého jadra sa neskôr vyvinula aj profesionálna divadelná kultúra vojvodinských Slovákov iniciovaná profesionálmi, ktorí študovali na srbských a slovenských umeleckých školách, a ktorú, žiaľ, v poslednom období ohrozuje odchod profesionálov do zahraničia.“ Do príspevku autorka zapracovala aj Smernice SVD. Posledné dva príspevky sú tematicky orientované na jednotlivých odborníkov z oblasti divadla, ktorí dosiahli úspechy doma a v zahraničí. Teatrologička a historička Mgr. Juliana Beňová zoradila jednotlivcov profesionálov v príspevku Vojvodinskí umelci v slovenskom profesionálnom divadle. V ňom sa upriamila na režiséra Ľuboslava Majeru, ďalej tu zaradila režisérov, dramaturgov, kritikov a autorov textov: Michala Babiaka, Jána Chalupku, Vladislavu Fekete, Ivana Hansmana Jesenského, Jána Čániho, Dušana Bajina, Miroslava Benku, Maju Hriešikovú, ďalej kostýmovú výtvarníčku Mariju Havranovú, z oblasti herectva Miroslavu Dudkovú, Milinku Heverovú-Chrťanovú, Andreu Vozárovú a Danku Svetlíkovú. Väčšina hore uvedených jednotlivcov pôsobí mimo rodiska, čo predstavuje veľký nedostatok pre slovenské profesionálne vojvodinské divadlo. Posledný príspevok Osobitosť režijného rukopisu – príspevok k portrétu Ľuboslava Majeru napísal kultúrny manažér a teatrológ prof. Dr. Milivoje Mlađenović. Odbornou redaktorkou zborníka je Vladislava Fekete, kým jazykovou redaktorkou je Juliana Beňová. Zborník lektorovali Mgr. Dana Hučková, CSc., a Tomáš Čelovský. Preklad do slovenčiny a srbčiny mali na starosti Zdenka Valentová-Belićová, Ana Žikićová a Marko Stojanović. Pod grafickú úpravu sa podpisuje Ďula Šanta. Zborník Cesta medzi tradičným a moderným (reálie a súvislosti) predstavuje súbor štúdií a úvah o divadelnom umení v minulosti a dnes, čiže –ako je uvedené v samom názve publikácie – o jeho tradičnej a modernej podobe. Čitateľ sa v zborníku dozvie viac o individuálnych a kolektívnych divadelných príbehoch, ktoré v tomto prostredí už viac ako 150 rokov vytvárajú početní ochotníci a profesionáli.

HUDBA

HLAS ĽUDU • OBZORY

INTERVIEW: DAVID COLOHAN (RAISING HOLY SPARKS, UNITED BIBLE STUDIES), ÍRSKO

Zvuky geografickej meditácie

Stevan Lenhart

rsky hudobník David Colohan za pomoci rôznych tradičných a elektronických nástrojov nahráva meditatívne, zväčša inštrumentálne skladby zvláštnej harmonickosti, ktoré možno všeobecne zaradiť do žánra ambientnej hudby, avšak zvukovou pestrosťou a svojráznou mystickou povahou tvorba tohto autora prekračuje vymedzené štýlové rámce. Vedľa jeho vlastného projektu Raising Holy Sparks, Colohan je tiež členom váženého avant-folkového kolektívu United Bible Studies a často spolupracuje s inými hudobníkmi. Na svojich koncertných turné v minulých rokoch až dvakrát navštívil Srbsko – vystupoval v Belehrade a Novom Sade, ale aj v Crepaji a v Kovačici, kde sme mali príležitosť osobne ho spoznať. V nasledujúcom rozhovore sa dozvedáme o jeho inšpiráciách, nástrojoch a skúsenostiach. Colohanovu hudbu si možno vypočuť na webovej stránke davidcolohan. bandcamp.com.

Holy Sparks (čiže: Dvíhanie svätých iskier) znie výrazne poeticky a zároveň navádza na určitý nábožný aspekt… – Nakoľko viem, tento názov súvisí s chasidizmom a ideou, že všetky veci obsahujú v sebe svätú iskru a v našej moci je zodvihnúť tie iskry spoza tohto sveta. Pocítil som, že moc urobiť také niečo má práve hudba, a tento názov som si teda vybral pre svoj projekt. Okrem na saxofóne, husliach, gitarách a syntetizátoroch hrávaš aj na rôznych neštandardných nástrojoch, akými sú autoharfa, írska píšťala, shruti box, dulcimer,

vom Južnom Walese, kde som žil jednoduchým životom v stane a pracoval som na lokálnych farmách. Pokoj toho obdobia je niečo, čomu sa rád vraciam, a práve pracujem na nových skladbách, ktorými sa snažím dostať sa späť na to miesto cez čas a spomienky. Bol som tam pred 20 rokmi a zdá sa mi, akoby to bolo včera. Potom som pod menom Raising Holy Sparks začal nahrávať seriál vydaní pod spoločným názvom A Mendicant Hymnal, kde som skúmal obrazy, ktoré mi zostali v pamäti z ciest po USA a juhovýchodnej Ázii. Nahrával som teda hudbu, obdivujúcu krajinky, ktoré som zanechal za sebou, ale zostali navždy vo mne. Mnohé novšie skladby, ktoré vytváram pod vlastným menom, pokračujú v takomto prístupe a tiež sa zaoberám nahrávaním filmov, v ktorých sa pokúšam zaznamenať podobný výraz. Ako to raz povedal Neil Young: ,Je to všetko jedna istá pieseň.’ Názov tvojho projektu Raising

horské bendžo, washboard, mandočelo a tambura. Ako nachádzaš tieto nástroje? Možno povedať, že hrou na nich si rozširuješ zvukové obzory? – Niektoré nástroje som dostal do daru a na niektoré som nadišiel, kým som cestoval. Zvyčajne keď stretnem iného hudobníka s nejakým nástrojom, som netrpezlivý vyskúšať ho aj sám. Každý nástroj ťa uchopí iným spôsobom. Napríklad mám pocit, že autoharfa – najmä elektrická – jednoducho rezonuje spolu so mnou. Akoby práve to bol môj nástroj s rozsiahlym prúdom tónov alebo nekonečnými, tajomnými hučaniami. Na druhej strane je zvláštna jednoduchosť írskej píšťaly alebo shruti box. V posledných rokoch dosť hrávam na syntetizátoroch a tieto nástroje sú tiež veľmi inšpirujúce, každý z nich má svoj charakter. Zvyčajne si však uvedomím, že najčastejšie zniem ako slabší Tangerine Dream (cheche), ale v každom prípade syn-

tetizátory otvárajú rôzne možnosti a môžu ťa zaviesť na nové miesta, najmä keď začínaš hrať na nich a ešte stále si nepreskúmal všetky ich zvukové možnosti. Dvakrát si zavítal do Srbska a odohral si tu niekoľko koncertov. Jedným z nich bolo vystúpenie roku 2014 v kaviarni Banat Blues Cafe v Crepaji, kde si pôvodne nainštaloval elektrické nástroje, ale súhrou okolností si sa predsa rozhodol odohrať akustické show a opakoval si verše Rock falls, ravens circle... Ako si pamätáš na to vystúpenie? – Bolo to pre mňa jedno z najosobnejších vystúpení. Moje elektrické nástroje v ten večer v Crepaji jednoducho nefungovali a rozhodol som sa zahrať akustický repertoár s improvizáciami. Pri speve som použil tie verše z mojej básne, ktorá vznikla práve počas môjho pobytu v Srbsku. S takýmito vystúpeniami som vlastne pokračoval aj v ostatnej časti toho turné – teda nepoužíval som elektrické nástroje, ale hral som na írskej píšťale a shruti box a spontánne som spieval improvizované verše. Bola to veľmi oslobodzujúca skúsenosť. Často rozprávam svojim priateľom o Srbsku, ktoré zrejme zanechalo silný dojem na mňa a rád by som znovu navštívil vašu krajinu. Si tiež členom hudobného kolektívu United Bible Studies. O akú skupinu ide? – Odkedy som založil túto skupinu s Jamesom Riderom v roku 2001, cez ňu prešlo zhruba 250 hudobníkov, ktorí sa zúčastnili v jej nahrávkach a živých vystúpeniach. Skupina teda vznikla ako folkové dueto a dodnes sa vyvíjala v rôznych smeroch. Na každom vydaní sa dostaneme niekde inde, či už ide o psychedelický folk, elektropop, free jazz, noise alebo minimalizmus. A každý hosťujúci člen prispeje nejakými novými prvkami. Máš zakreslené určité ciele, ktoré by si chcel realizovať v nasledujúcom období? – Cestovať a spoznávať nové miesta. Vrátiť sa na tie miesta, ktoré som už navštívil, a znovu zahrať so starými priateľmi. Pokračovať v objavovaní zvukov, ktoré sa vynárajú z rôznych krajiniek a z mojej vlastnej pamäti. Foto: Enda Trautt

25/VII

Aké boli tvoje hudobné začiatky a na ktorom nástroji si začínal hrať? – V škole sme sa učili hrať na tradičnej írskej píšťalke, bol to môj prvý nástroj a hrávam na ňom dodnes. Keď som sa už ako tínedžer zoznámil s americkou lo-fi rockovou a folkovou hudbou (najmä tou z vydavateľstva Shrimper Records a nahrávkami skupín Sentridoh a The Mountain Goats), skúšal som hrať na ktoromkoľvek nástroji, po ktorý som mohol prísť. Tie včasné experimenty sú dokumentované na niekoľkých vydaniach môjho projektu Agitated Radio Pilot. Vtedy som kombinoval rôzne konfesionálne pesničky, drone a hlučné nahrávky s drsnými field recordings a rozhlasovými kolážami. Boli to príliš primitívne materiály, ale všetko, čo robím dnes, je vlastne založené na tých včasných prácach. Pri počúvaní tvojich nahrávok získava sa dojem, že hlavnou inšpiráciou je príroda a jej duchovný a magický vplyv. Akoby sa z tvojich skladieb ozývali hory, údolia, rieky, jazerá… – Včasné nahrávky v rámci projektu Agitated Radio Pilot boli inšpirované lokálnymi krajinkami

môjho rodiska. Stredná oblasť Írska totiž pozostáva zväčša z rovinatých plôch a polí s množstvom močiarov, riek, jazier, prieplavov a hôr. Keď som teda začínal experimentovať s atmosférickou hudbou, čerpal som inšpiráciu z tohto prostredia. Neskoršie som v určitom období žil v Austrálii a tamojšie kraje zapôsobili na mňa v takej miere, že ma ovplyvňujú dodnes. Tá oblasť pozmenila moje videnie sveta. Tie púšte, dažďové pralesy, vrchy a nedohľadné priestranstvá vzbudzujú hlbokú úctu. V pamäti sa často vraciam do mestečka Darlington Point v No-

VÝBER

2. 5. 2020 • 18 /4905/

Laudácio k osemdesiatke Petra Jaroša Jaroslav Rezník „Vykročil rezko a čoskoro minul Východnú a za ňou sa pustil doľava, prešiel na važecké lúky, a tam div neonemel. Medzi chopkami a borievkami sa bŕľali hríby ako barance, hoci bola iba jar. Neveril svojim očiam a len chodil pomedzi tie hríby, ktoré neraz vykukovali spod posledných fliačkov snehu. Chodil, kráčal, motkal sa a stále ho to ťahalo a viedlo kamsi do údolia potôčika a údolím potôčika sa dostal k rieke. Fíha, onemel druhý raz, veď to je Hybica, a ja sa krútim dokola, parom ťa bral!“

26/VIII

o je úryvok z prvej kapitoly dnes už klasického románu modernej slovenskej literatúry Tisícročná včela (1979) Petra Jaroša. Peter Jaroš (*22. januára 1940) sa v tomto románe razantne vrátil do samého epicentra svojho rodného kraja, aby na ságe rodu Pichandovcov a celého dedinského kolektívu rodných Hýb vytvoril plastický obraz spôsobu života našich predkov na rozhraní 19. a 20. storočia, keď sa prudko lámal chlieb európskych, ale i svetových dejín, vrátane dejín nášho národa. Hoci ide o výsostne umelecké literárne dielo, neváhal v ňom ponechať originálne miestopisné názvy chotárov, dolín, grúňov, potokov i okolitých dedín a miest. Ba dokonca i vlastné mená niektorých významných rodákov, ako bol napríklad známy popularizátor ovocinárstva Ľudovít Orfanides. Od samého začiatku vidieť, že autor sa v tomto prostredí pohybuje s absolútnou istotou a umeleckou presvedčivosťou, kde sa ľahko dýcha aj jeho literárnemu talentu. Je to jeho najlepšie literárne dielo. Vyšlo už vo viacerých vydaniach, bolo preložené vari do piatich jazykov a na stále živej sláve mu pridal aj jeho viacdielny filmový prepis s medzinárodným ohlasom. Voľným pokračovaním je román Nemé ucho, hluché oko (1984). Z prostredia rodného kraja čerpal

aj námet pre historickú zbojnícku filmovú féeriu Pacho, hybský zbojník (1975), ktorú neskôr prepísal do rovnomennej novely. Mimoriadne čitateľsky i kriticky uznávaný román Tisícročná včela však nespadol spisovateľovi ako nečakaný dar nebies. Cestu k nemu mu vydláždilo predchádzajúce rozsiahle prozaické dielo, ktoré predstavovalo dovtedy dve desiatky kníh noviel, poviedok a románov. Na tomto mieste si nemôžeme dovoliť vstupovať do živností bibliografov, knihovníkov ani do kabinetov literárnych historikov, preto len výberovo uvedieme, že na začiatku jeho úspešného literárneho rozbehu boli novely Popoludnie na terase (1963), Urob mi more (1964) a román Zdesenie (1965), novela Váhy (1966), knihy poviedok Menuet (1967), Návrat so sochou (1969) a niektoré iné. V tvorbe vytrvalo pokračoval aj po prelomovom románe Tisícročná včela. Všetky Jarošove diela z každej dekády jeho života nezvratne potvrdzujú, že to bol a stále je autor nesmierne poučený, ktorý nazrel do každého kúta glóbusu literárneho sveta – v Európe aj ponad oceány. Keď v polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia demokratizačná vlna vyplavila na breh slovenskej literatúry nesmierne silnú zostavu talentovaných prozaikov, skúsenejší literárni profesionáli veľmi rýchlo pochopili, že v osobnosti Petra Jaroša sa spod zasnežených Vysokých Tatier odvalil literárny balvan, ktorý v našej literárnej kultúre, a teda v primárnej národnej kultúre zaberie obrovský kus priestoru. Aj sa tak stalo. A nielen v plenéri umeleckej literatúry. Peter Jaroš balvanovito nekompromisne zaplnil pľac aj v iných kultúrych sférach. Ako redakčný elév pracoval v dnes už legendárnej redakcii Kultúrneho života, ako redaktor literárnej redakcie Slovenského rozhlasu a dve desaťročia ako scenárista, hlavný dramaturg a vedúci tvorivej skupiny Slovenskej

filmovej tvorby. Po zmene spoločenského poriadku roku 1989 bol jedno volebné obdobie poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, potom pracovníkom

Národného literárneho centra, neskôr Národného osvetového centra a od roku 1999 aj umelecký riaditeľ spoločnosti Royal film a pracovník audiovizuálneho štúdia Trigon production. Ešte zaznamenajme, že Peter Jaroš je už takmer sedem rokov čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Medzi literárnymi tvorcami troška pokútne, až konšpiratívne

koluje povera, ba možno aj názor, že každý básnik by mal v priebehu života napísať aspoň jednu prozaickú knihu a každý prozaik publikovať aspoň niekoľko básní, ak mu to na samostatnú zbierku nevyjde. Pri tejto príležitosti preto radi poznamenávame, že aj robustný slovenský prozaik našich čias Peter Jaroš na samom začiatku sa prihovoril lyrickým múzam a publikoval básne v literárnych časopisoch Mladá tvorba a Slovenské pohľady. A múzy sa mu za to odvďačili láskavým požehnaním a vypravili ho na široké lány prózy. A tie – ako vieme – vydali spod jeho kosy bohatú úrodu. Peter Jaroš je významný slovenský spisovateľ. Dávno pochopil, že do európskeho i svetového priestoru sa vstupuje z národného prahu. Preto je Peter Jaroš dnes už náš národný spisovateľ. Príspevok preberáme z časopisu Literárny týždenník č. 3 – 4/2020. Foto: z archívu SSS

Knihy próz Petra Jaroša Popoludnie na terase (novela, 1963), Urob mi more (novela, 1964), Zdesenie (román, 1965), Váhy (novela, 1966), Menuet (kniha poviedok, 1967), Putovanie k nehybnosti (dvojnovela, 1967), Návrat so sochou (zbierka próz, 1969), Krvaviny (zbierka próz, 1970), Pýr (dvojnovela, 1971), Trojúsmevový miláčik (román, 1973), Pradeno (poviedky, 1974), Telo v herbári (poviedky, 1979), Tisícročná včela (generačný román, 1979), Parádny výlet s Máriou-Zuzanou (poviedky, 1982), Nemé ucho, hluché oko (román, 1984), Lásky hmat (román, 1988), Psy sa ženia (román, 1990), Biela pani, mŕtvy pán: Príbehy o slovenských hradoch (poviedky – spolu s I. Hudecom, 1991), Milodar slučka (román, 1991), Lady Dracula alias Bathory story (smutná féeria na motívy zo života A. Báthoryovej, 1998), Loď lásky alias Kronika dobrých nádejí (úvahy, rozhovory, korešpondencia, 2000), Horúce (S)nehy alias Neviditeľná milenka (2002), Váhy/Putovanie k nehybnosti (reedícia dvoch starších noviel, 2003), Sex po slovensky 2 (poviedková antológia o sexe, 2005), Samochod srdca (poviedky a črty, 2008), Kvet na šachovnici (román, 2010), Vikomt sa vracia z flámu (poviedky, 2013). Výbery z próz: Orechy (1972), Magma (1982), Jazda na spiacom obrovi (1985), Grimasy (1996), Karnevalová a satirická groteska (P. Jaroš, P. Vilikovský, P. Pišťanek, 2002), Rosa, kam len oko dovidí (2011).

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra O VÝUČBE NA DIAĽKU V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Žiakom chýbajú spolužiaci Anna Lešťanová

eď v našom štáte bol vyhlásený núdzový stav, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny prebrala na seba úlohu zorganizovať a zapojiť sa v rámci svojej rezortnej oblasti – vzdelávania do platformy tzv. dištančného vzdelávania v jazykoch národnostných menšín. Výučba prebieha online prostredníctvom televízií a do tohto procesu sú zapojení učitelia z rôznych prostredí. O tom, ako počas aktuálnej pandémie koronavírusu prebieha výučba na diaľku vo vysunutom oddelení krčedinskej Základnej školy 22. júla v Slankamenských Vinohradoch, opýtali sme sa učiteľky Martiny Fábryovej zo Starej Pazovy. V tomto školskom roku v kombinovanej triede má v nižších ročníkoch štyroch žiakov: druhákov Samuela Menďana a Michaelu Strakovú, tretiaka Danijela Turana a štvrtáka Janka Menďana. M. Fábryová žiakov vyšších

ročníkov v Krčedine fakultatívne učí slovenčinu, no počas tejto aktuálnej situácie nebezpečenstva šírenia koronavírusu tieto hodiny sa nekonajú. – Osobne nie som zapojená do nahrávania vyučovacích hodín,

Žiaci s učiteľkou anglického jazyka Mirjanou Brankovićovou (sprava) po vypracovaní nástenky, keď spracovali metodickú jednotku Halloween. Martina Fabryová, učiteľka triednej výučby, je zľava. (ilustračné foto: Katuša Poľovková)

MATEMATIKA – VERNÁ DRUŽKA ČLOVEKA (2)

Môže byť aj zábavná Ján Šimoni

účasná doba je poznačená postupnou matematizáciou iných vied, najmä prírodných, ale aj s poločenských. Veda je natoľko vedou, nakoľko používa matematiku. Matematika dnešných čias je založená na využívaní exaktných myšlienkových postupov pre získavanie nových poznatkov. Je vhodnou školou pre výchovu k exaktnému mysleniu, ktoré je potrebné nielen pre vedeckú prácu, ale aj pre akúkoľvek kvalifikovanú činnosť v rozmanitých oblastiach života spoločnosti. Pre život je nevyhnutná a potrebujeme sa ju učiť. Nemusí to byť len drina, matematika môže byť aj zábavná. Podľa slov súčasného a všestranného anglického matematika Kita Devlina (prednáša na Stanford University v Kalifornii, USA) o matematike treba hovoriť. • KULTÚRA •

ale aj žiaci, aj ja ich pravidelne sledujeme a pomáha mi to v práci, lebo je žiakom vyučovanie tak zaujímavejšie. Žiaci sledujú aj vysielania v srbčine a úlohy im dávam aj ja, – povedala na úvod učiteľka Fábryová, a doložila:

Ľudia musia rozumieť, prečo je ona dôležitá a prečo sa nesmie ignorovať. Dnes je dokonca dôležitejšia než v hociktorom predchádzajúcom období v dejinách. Dnes si matematik môže vybudovať kariéru takmer v každej oblasti, ktorú si zvolí, ale je nevyhnutné prispôsobiť výučbu zmenám vo svete. Prečo byť matematikárom alebo „IT-čkárom“? Predovšetkým je to zábava, ale v neposlednom rade pre tohto odborníka nie je núdza o prácu doma a v zahraničí a práce takého typu bude stále viac. V budúcnosti uspejú len tí, ktorí sú pripravení. Čo z toho vyplýva? Matematika je pre život nevyhnutná a potrebujeme sa ju učiť. Začať sa musí v škole. Dôležití sú učitelia. Treba mať na zreteli fakt, že jedno je matematiku vedieť, a druhé je vedieť matematické poznatky podať žiakom, pomáhať im a

usmerňovať ich v zdolávaní učiva z matematiky. Touto problematikou sa dnes zaoberajú najväčšie umy nielen v matematike, ale aj v iných oblastiach. Dejiny hovoria, že od Euklida bolo málo dobrých pedagógov v oblasti matematiky, ktorí vychovali svojich pokračovateľov. Oproti tomu vo fyzike máme skvelý príklad: jeden z najväčších anglických fyzikov 19. až 20. storočia J. J. Thomson vychoval niekoľkých veľkých fyzikov, akými sú: E. Rutherford, Ch. T. R. Wilson, N. Bohr, J. R. Oppenheimer, M. Born a iní. Medzi nimi sú aj nositelia Nobelovej ceny. Zabezpečiť dobrých učiteľov matematiky a zároveň aj pedagógov patrí medzi prioritné úlohy každej spoločnosti, ktorej záleží na vlastnej budúcnosti. Potrebné je vyškoliť si ich, čo nie ani trochu ľahko. Vo vyspelých a organizovaných štátoch byť učiteľom je česť. Národu, ktorý si zanedbá prírodovednú a matematickú kultúru, budúcnosť nesľubuje nič dobrého. Bude odstavený od centrov moci, rozhodovania a pokroku.

– S rodičmi svojich žiakov som v kontakte každý deň. Úlohy im zasielam na Messenger. Trochu je nevýhoda, že nemajú všetci žiaci počítač. Má ho len jeden žiak, ostatní majú smart mobily. Žiaci fotia a nahrávajú svoje úlohy a potom mi zasielajú, nech preverím, či dobre vypracovali. Druhácke učivo nie je ťažké, tak druháci pracujú len s rodičmi. Žiak tretieho ročníka pracuje s rodičmi a keď potrebuje moju pomoc, počujeme sa telefonicky. So žiakom štvrtého ročníka každý deň asi dve hodiny pracujem prostredníctvom Skype. S ním musím trochu viac pracovať, lebo ho chystám aj pre piaty ročník, kde vyučovanie prebieha v srbčine. Podľa slov spolubesedníčky žiakom sa páči tento spôsob vyučovania, len im chýbajú spolužiaci, hranie a kamarátenie sa, aké mali v škole. – Mne chýba práca so žiakmi v učebni. Myslím si, že je ten spôsob vyučovania oveľa efektívnejší. Veľmi sa teším na návrat žiakov do školských lavíc, – zdôraznila M. Fábryová, učiteľka triednej výučby v Slankamenských Vinohradoch. Matematiky sa netreba báť. Je našou najvernejšou družkou. Nerobí žiadne rozdiely medzi nami. Zaúča nás do skromnosti, tolerantnosti a do sebareflexie. Učí nás svedomite, sústavne, plánovite a úporne pracovať. Na otázku kráľa Ptolemaia, či nejestvuje nejaká kratšia cesta ku geometrickým poznaniam, Euklides odpovedal: „Neexistuje žiadna kráľovská cesta ku geometrii.“ To sa vzťahuje aj na celú matematiku. Každý sa musí vlastným úsilím dopracovať k matematickým poznaniam. To dokáže každý z nás. Niektorým na to treba menej času, zdolávajú to ľahšie, ale aj oni musia vynaložiť úsilie, aby to zvládli. Tak ako v iných oblastiach, aj v matematike stretáme nadaných žiakov. Sú to drahokamy, ktoré treba starostlivo brúsiť a umožniť im dosiahnuť vrcholné výsledky. Vždy sa budú hlásiť k svojej národnej príslušnosti bez ohľadu na to, kde ich životná cesta zavedie. Nakoniec ešte jedna vzácna výpoveď: „Ľahšie je matematiku naučiť sa, ako bez nej žiť.“

18 /4905/ 2. 5. 2020

Kultúra MAJSTER UMELECKÉHO KUMŠTU JÁN GLÓZIK

Nevzdáva sa svojich tém Všeobecne situácia nie je ružová, nemôžeme sa voľne pohybovať a stretávať s inými ľuďmi. Maliar, keď tvorí, musí byť sústredený a Tatjana Bovdišová uvoľnený, a súčasná situácia to v takej miere, ako by sme chceli, án Glózik z Kovačice sa insit- nedovoľuje. Najmä zo začiatku, nému umeniu venuje zhruba po vyhlásení núdzového stavu, 45 rokov. Za svoju tvorbu som bol dosť znepokojený a nezískal mnohé uznania a ocenenia mohol som sa veľmi sústrediť na a zaslúžene mu patrí popredné obraz, no ako dni prechádzali, miesto medzi insitnými umelcami zvykol som si na to, a dal som súčasnosti. Okrem jedinečného sa do práce. Videl som na spolorozpoznateľného štýlu príznačné čenských sieťach, že maliari teraz pre jeho tvorbu sú obrazy veľkých na svoje plátna pridávajú motívy rozmerov. Oslovili sme ho v tých- súčasnej situácie. Ja to nerobím, to dňoch niekoľkými otázkami. ja sa držím svojich tém a maľujem to, čo aj doteraz.“ Dávno sa venujete tomuto koníčku... „Svoje maliarske remeslo si cibrím už takých 45 rokov. Začal som maľovať v polovici sedemdesiatych rokov a tak intenzívnejšie od roku 1989, keď som bol prijatý za člena Galérie insitného umenia v Kovačici. Môžem teda povedať, že sa vážnejšie venujem tomuto umeniu posledNazerá sa koniec najnovšieho diela ných 30 rokov.“

Čo teraz tvoríte? „Teraz pracujem na obraze veľkosti 65 x 80 cm, ktorý som pomenoval Rozhovor. Znázornil som muzikanta, ktorý sa rozpráva so ženou, v úzadí je dedina a, samozrejme, nechýbajú práce dedinčanov, tentoraz je to oberačka. Začal som ho maľovať pred takými dvomi týždňami a dúfam, že svoju konečnú podobu bude mať už v týchto dňoch.“ Odzrkadlila sa súčasná situácia na vaše umenie, alebo tvoríte rovnako ako pred vypuknutím pandémie? „Maľujem, ale nie tak pokojne ako za ,normálnych´ podmienok.

www.hl.rs

Ako ste sa dostali k výtvarnému umeniu a prečo práve insita? „S insitným umením som sa ,spoznal´, keď som bol žiakom základnej školy. Bolo to asi v piatom alebo šiestom ročníku, keď nás profesor výtvarnej kultúry odviedol do Galérie insitného umenia, a tam som prvýkrát videl farebný svet na obrazoch zakladateľov tzv. kovačickej školy insitného umenia. Vtedy som vôbec netušil, že jedného dňa aj ja budem členom ,rodiny´ jedinečného (insitného) umenia, ktoré Kovačicu preslávilo v celom svete. Potom mi rodičia kúpili

Informačno-politický týždenník

Prvý Glózikov obraz, namaľovaný roku 1975

prvé plátno a začal som i sám maľovať. Mal som česť spolupracovať aj s najznámejšou insitnou maliarkou Zuzanou Chalupovou, ktorá mi dala prvé rady do maliarstva a bola mojou, takpovediac, výtvarnou kritičkou.“ Rodina vás podporuje? „Bez podpory rodiny sa nič nedarí. Tak je to aj v umení, ak rodina nestojí za tým, čo robíte a nepodporuje vás, nejde to. Ja mám to šťastie, že moja manželka a deti mali pochopenie pre moju umeleckú činnosť, vždy ma podporovali a tešili sa každému môjmu úspechu.“ Máte za sebou množstvo výstav. Ktoré vám najviac utkveli

v pamäti? „Presné číslo ani neviem, ale bolo ich zhruba 40 samostatných, a tých spoločných asi trikrát viac. Povšimnutiahodné sú tie v Helsinkách, Londýne, Pekingu, Bratislave…“ Za svoju umeleckú tvorbu ste získali mnoho ocenení. Spomeňte tie najväčšie alebo vám najmilšie… „V roku 1995 vo Švajčiarsku mi galéria Pro arte Casper udelila špeciálnu cenu za umenie (Special award of Gallery Kasper: Prix Suisse et prix Europe de peinture primitive moderne), kde som vtedy vystavoval obrazy spolu s mojimi kolegami z Padiny Pavlom

Ján Glózik sa často radil so Zuzanou Chalupovou • KULTÚRA •

Udelenie Striebornej plakety na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Momentka z odhalenia veľkoobrazu o príchode sv. Cyrila a Metoda, na ktorom Ján Glózik pracoval 15 mesiacov

Ľavrošom a Marcim Markovom, štyri roky neskoršie v Bukurešti za vystavený obraz sa mi dostala tretia cena na tamojšom Bienále insitného umenia. Moju tvorbu roku 2015 vysoko ocenili aj v ďalekom Taiwane, kde som na celosvetovej súťaži výtvarných diel Art Revolution Taipei získal Bronzovú plaketu za prínos v insitnom umení.“ Treba zdôrazniť, že súťaže sa zúčastnilo viac ako 4 000 výtvarných diel z celého sveta. V tom istom roku Jánovi Glózikovi vtedajší podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a

obrazoch, čo je vašou maliarskou pečaťou? „Sú to tri veci: muzikanti, práce ľudí na poliach a zvyky a obyčaje. Najčastejšie maľujem technikou

Je jedným z 204 držiteľov Prvého srbského pasu a titulu čestného občana Srbska z roku 2008 • KULTÚRA •

európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák udelil Striebornú plaketu za tvorivosť a propagáciu slovenského insitného umenia v Srbsku, za rozvoj slovensko-srbských vzťahov v oblasti kultúry a prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí. A tretie uznanie roku 2015 sa mu dostalo na domácej pôde, keď získal Veľkú zlatú plaketu za prínos a prezentáciu Obce Kovačica a Republiky Srbsko. Nie sú to však jediné ocenenia za Glózikovu tvorbu, spomenuli sme tu iba niektoré. Súčasťou vášho maliarskeho kumštu sú veľkoobrazy. Koľko ste ich doteraz namaľovali a čo vás podnietilo k tomu? „Bolo to vtedy raritou. Prvý veľkoplošný obraz som stvárnil roku 1992 k 190. výročiu založenia Kovačice a desať rokov neskôr i ďalšie dielo veľkých rozmerov, ktoré znázorňuje príchod Slovákov do môjho rodiska. Oba tieto obrazy sa nachádzajú v mojej súkromnej zbierke. Celkove je to 10 tých megaobrazov, ktoré zdobia steny významných inštitúcií v Rusku, Taliansku, na Slovensku a u nás vo Vršci. Najväčší z nich (2,5 x 5 m) ,hovorí´ o oslave 1 150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a umiestnený je v Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Mám i 6 skupinových veľkoobrazov, teda tých, čo som maľoval spoločne s inými maliarmi.“ Čo nikdy nechýba na vašich

Ocenili ho aj na domácej pôde. Veľká zlatá plaketa od Obce Kovačica.

olej na plátne.“ Čo považujete za svoj najväčší úspech, keď ide o maliarsku tvorbu? „Na úspech sa maliar pozerá ako na relatívnu vec, každý má iný pohľad a názor na to. Pre niektorého maliara sú to ocenenia, pre iného počet usporiadaných výstav alebo namaľovaných obrazov. Pre mňa je úspech to, že ľudia vedia o mne, poznajú má,

píšu o mne…“ Na ktorý zo svojich obrazov ste najviac hrdý? „Nemohol by som sa rozhodnúť medzi mojimi prvými dvomi namaľovanými veľkoobrazmi, teda 190-ročná a 200-ročná Kovačica, na obidva som rovnako hrdý.“ Teraz sa výstavy neorganizujú pre situáciu, v akej sme sa ocitli, no plány, predpokladám, máte… Kde sa najprv ocitnú vaše obrazy po skončení epidémie koronavírusu? „Pred vypuknutím pandémie som mal dohodnutú výstavu v Ostrave spolu s maliarmi Rastislavom Ekkertom zo Slovenska a Barbarou Issou Wagnerovou z Čiech. My traja sme už vystavovali spolu na Slovensku v septembri 2018, teraz by sme mali mať spoločnú výstavu v júli v Česku, a plánované bolo, aby zavítala aj do Srbska. Nateraz, hovorím, nie je známe, či sa bude konať. Ak nie, iste budú obrazy sprístupnené verejnosti na obdiv virtuálne, čiže online.“ Máte nejaký cieľ alebo sen vo svojej maliarskej kariére? „Nesplneným snom mi je výstava v Austrálii. Nejaké rozhovory o tom som už mal, avšak zastavila všetko pandémia koronavírusu. Ak sa mi to podarí, budem sa musieť na ňu náležite pripraviť, resp. namaľovať zo 30 obrazov, a na to sú potrebné aj dva – tri roky.“ Fotografie: z archívu rodiny Glózikovej

18 /4905/ 2. 5. 2020

Kultúra Z PRÍLEŽITOSTI 50. VÝROČIA ZALOŽENIA FESTIVALU SLOVENSKEJ HUDOBNEJ TVORBY ZLATÝ KĽÚČ (4)

K jubilejným ročníkom brožúrky

hudobné žánre: detské, lyrické a tanečné skladby. Koncert lyrických skladieb sa organizoval v sobotu. V nedeľu sa koncert Ján Šimoni detských skladieb organizoval v popoludňajších hodinách a konoci Selenča aj naďalej cert tanečných skladieb vo večernemala vhodnú sálu na nom termíne. Koncerty priamo predvedenie verejných prenášala televízia. koncertov súťaže, OrTreba spomenúť juganizačný výbor rozbilejný 20. ročník, po hodol, aby sa jubilejný ukončení ktorého vte15. ročník organizoval dajší predseda Zhrov Selenči. Dohodnuté maždenia Báčskopetbolo, aby sa verejné rovskej obce Dr. Daniel koncerty organizovali Chorvát usporiadal prikoncom jari za pekného jatie, na ktorom bola počasia a na otvorenom minútkou ticha vzdaná priestore. Koncerty sa pocta zosnulým autoorganizovali 16. júna rom: Jánovi Ďuricovi, 1985, teda v jednom Jánovi Petrášovi, Gustádni. vovi Babiakovi, Anne Z príležitosti orgaMajerovej a Jurajovi nizovania 15. ročníka Tušiakovi. Vtedajšiemu bola, okrem bulletinu, predsedovi Organizačvydaná aj príležitostná ného výboru Jánovi brožúra so zoznamom Šimonimu na tomto všetkých piesní dovteprijatí udelili uznanie dy predvedených na Petrovské stretnutia verejných koncertoch za rozvoj a podnecosúťaže. Zabralo mi veľa Trio Tatiana Jašková (zľava), Ivan Slávik a Mária Turanská na 35. festivale vanie kultúry, športu času, kým som dešifv Selenči a iných činností. Predroval názvy skladieb, (foto: A. Francistyová) seda Organizačného mená autorov hudby a výboru Ján Šimoni na textu, mená upravovateľov, ocenenia a pod., z prvých ako aj prácu a kompetencie jej ročník. Od 18. ročníka sa koncerty tom istom prijatí udelil 20 sporočníkov, lebo to bolo nahrané orgánov. Nastolila sa aj otázka súťaže organizovali v Petrovci. mienkových diplomov ľuďom, iba na magnetofónovom páse. zabezpečenia trvalých prameňov Definitívne sa vykryštalizovali tri ktorí v uplynulých rokoch tesne spolupracovali so súťažou. Okrem bulletinu bola vydaná aj brožúrka so všetkými údajmi o skladbách NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET predvedených na verejných koncertoch súťaže od prvého ročníka Ako aj obvykle, aj tentoraz spolupracovníci Vzletu pripravili záverečne s dvadsiatym. svojim čitateľom zaujímavé príspevky, pri ktorých strávia voľné Dvadsiaty druhý ročník Súťaže chvíle. Aj v tomto čísle sme sa zaoberali témou študovania o slovenskú hudobnú tvorbu sa už doma alebo v zahraničí, o čom sa zmienil Ján Andrášik, študent organizoval pod novým názvom: slovakistiky v Novom Sade. O škole a vyučovaní, resp. plánoch Festival slovenskej hudobnej tvorv ďalšom vzdelávaní nám hovorili žiačky ZŠ Mladých pokolení by Zlatý kľúč. v Kovačici. Rozhovory viedli ich spolužiačky, ktoré sa vyskúšali Treba spomenúť rok 1990, keď v úlohe novinárok, a vznikli po vyučovacej jednotke o intersa festival neusporiadal a potom view. Ak ste nevedeli, čo to je trange frange trh, dozviete sa bol organizovaný sporadicky. Nav našom časopise, rovnako ako aj o Kunsthofpassage – nádvorí stali krkavčie, vojnové časy, keď sa v Drážďanoch, ktoré láka tisíce návštevníkov. Vzhľadom na ho nedalo kvalitne organizovať. aktuálnu situáciu v krajine, aj toto číslo bude hneď dostupné Organizačný výbor a Programová na platforme Issuu, ako aj na online vydaní. Vyzývame čitarada súťaže boli mienky, že ak sa teľov, aby nám aj naďalej posielali svoje práce. Čítajte Vzlet, nemôže zaručiť kvalita, tak radšej sledujte nás na Facebooku a Instagrame a zostaňte doma. súťaž neorganizovať. Treba dočkať J. P-á lepšie a pokojnejšie časy.

www.hl.rs

Bola to náročná práca a s cieľom zachovať tento materiál. Po ukončení festivalu bola vykonaná dôkladná analýza nielen priebehu 15. ročníka, ale aj samotnej súťaže. Spresnené boli a upravené pravidlá súťaže, ktoré regulovali jej organizáciu,

Informačno-politický týždenník

financovania, ktoré by pomohli k zveľadeniu súťaže, lebo už dávno prerástla lokálne rámce a stala sa spoločným vlastníctvom všetkých nás. Na zveľadení jej kvality nám musí všetkým záležať. V Selenči sa za podobných podmienok organizovali ešte 16. a 17.

• KULTÚRA •

OSVETOVÉ ROZMÝŠĽANIA A TRÁPENIA

Výzvy online výučby vať na diaľku. Jednotliví učitelia boli pozvaní, aby účinkovali v nahrávaní edukačných materiálov pre žiakov. Anna Legíňová Najprv sa to začalo s vyučovacím jazykom srbským, ale neskoršie aj ijeme v pohnutých časoch, v jazykoch národnostných menšín, keď nás nečakane napadol teda aj v slovenčine. Všetka česť nepriateľ, ktorého sme vôbec tým učiteľom a učiteľkám, pronečakali. To, čo dávno bolo sfilmo- fesorom a profesorkám, ktorí sa vané – teraz sa stáva skutočnosťou. odhodlali na také niečo! Veď nie je jednoduché stáť pred kamerou a prednášať! Po prvé, treba sa na danú hodinu prichystať, nielen psychicky, ale aj zvoliť si materiál pre žiakov. Treba si zamyslieť, ako hodina Ochrana prírody – práca Anje Samardžićovej bude podaná, či formou Sme hercami vo svetovom bloc- prezentácie, nejakým experimenkbusteri. Niekto má hlavnú rolu, tom alebo inak, ktoré materiály iní vedľajšiu. Nanešťastie – tí, ktorí budú prezentované. Nie je to také to zle zahrajú, na opravnú skúšku jednoduché a nemôže sa to urobiť za hodinku.... Aj sa treba dohodnúť nemajú možnosť. Ako aj v každom háklivom obdo- s rodičmi, ako budú komunikovať bí (a nemali sme ich málo), osveta s učiteľom: či formou Viber, Skype, nesmie zastať. Musí pokračovať! Google učebne, zborovna.sk a iné. Vieme, že vzdelávací systém, čiže Každý pedagóg si môže vybrať to, vzdelávanie je to, ktoré dáva zrelé k čomu má afinity. V základnej škole v Kysáči máme plody, ak sa do neho vkladá. Ten štát má prosperitu, ktorý vedel rôzne kanály komunikácie. Ja som múdro investovať do vzdelávania si vybrala Viber. Máme spoločnú skupinu, do ktorej vkladám mladých generácií. V našom štáte sa rýchlo po vyhlá- vysielania z TV, dokladám moje sení núdzového stavu začalo praco- dodatočné požiadavky, úlohy... Niekedy niečo nahrám aj sama. Keď sa mi to zdá primerané, dám odporúčanie, aby si pozreli vysielanie pre deti, ktoré súvisí s látkou, nájdem im pieseň, tiež hudbu na relaxáciu, občas im zadám úlohy z detského časopisu atď. Snažím sa robiť medzipredmetovú koreláciu, akceptovať rôzne schopnosti detí, individuálne rozdiely Tieňové divadielko Milice Vasilićovej a iné. Nedávno sme sa

• KULTÚRA •

dohodli, že aj napriek tomu, že je aj také, ktoré boli na jeho obranu), výučba online, budeme účinkovať dotklo sa ma nehorázne správanie na výtvarnej súťaži. Práce mi pošlú sa niektorých ľudí. Namiesto toho, rodičia, lebo sú to žiaci prvého roč- aby uznali tomu pedagógovi jeho níka, prezriem, posúdim, dám komentár, poviem, čo treba doplniť, aby práca bola ešte kvalitnejšia, deti si to doplnia, zase to rodičia odfotia a keď bude práca kompletne hotová, zašleme na súťaž mailom. Je to taká nová forma zasielania výtvarných prác. Keď ide o úlohy z jazyka, deti ich svedomite zdolávajú. Proces je podobný. Napíšu, rodičia odfotografujú, pošlú, ja opravím – pošlem, ony si opravia chyby – pošlú, až kým nie je správne urobená úloha. Rytmické hudobné nástroje Filipa Učia sa i básne, čítajú, spievajú, Ožváta vypočítavajú, vypĺňajú úlohy

v detskom časopise, vyrábajú detské rytmické nástroje, hrajú na nich, sadia fazuľu a pozerajú proces rozvoja rastliny, učia sa na tom príklade časti rastlín a iné. Okrem práce s deťmi, komunikácie s rodičmi, učiteľ musí komunikovať aj s pedagogičkou a riaditeľkou. Sú tam operačné plány, rôzne tabuľky, e-triedna kniha, vnášanie údajov o tom, či sú žiaci aktívni, v akej miere sú Veľkonočné vajíčka Petry angažovaní, či si robia domáce Vukovićovej omaľované temperou úlohy, známkovanie a iné. Treba byť naozaj šikovný a zosúladiť tie prácu, úsilie, angažovanosť – oni všetky elementy. sa jednoducho z toho vysmievali. Samozrejme, že táto nová forma Ten, kto sa niekomu vysmieva, komunikácie spočiatku nebola taká musí byť lepší od neho a ukázať, ľahká. Bolo potrebné zvyknúť si že to vie lepšie! V tomto prípade na nový systém zadávania úloh, to nebolo! Ale všetci poznáme to komunikácie, previerky a iné. Ako ľudové: „Posmech padá za väzy...“ Jedno je však isté – v rovnakom aj vždy, keď sa konajú zmeny – odpor je najväčší. Organizmus vreci sme všetci. Či z neho vyjdeme neprijme zmenu odrazu. Je to pod- ako víťazi, závisí od našej solidarity, vedomé. Avšak postupne sa ten jednoty a podpory. proces zakotví v intelektuálnom „Ó, práci všetka česť, česť práci procese v mozgu, utvoria sa nové všetka! synapsy a takáto výučba sa stáva Je ona žitia obsahom i cieľom: každodennosťou a rutinou. Už sme cieľ určený – zvem boha ako si na ňu zvykli. V súvise s touto svedka – konštatáciou uvediem príklad: a vzácny obsah, zhodný s Keď na začiatku cviky z telesnej dušou, s telom. výchovy ukazoval profesor, ktorý Česť statočnej, jak a kde konánie je až taký štíhly, no ale cviky vaná…“ robil s ľahkosťou a svižne. Čítajúc na P. O. Hviezdoslav internete komentáre o ňom (najprv posmešné, ponižujúce, neskoršie 18 /4905/ 2. 5. 2020

Kultúra SPISOVATEĽKA MÁRIA KOTVÁŠOVÁ-JONÁŠOVÁ

Synonymum pre Samé dobré knihy Anna Horvátová

poločensky činných ľudí je, žiaľ, v našich sférach čoraz menej. Menej je tých nadšencov, ktorí pre dobro, či v prospech svojho spoločenstva podniknú nejaké-tie kroky. Áno, treba sa obetovať! Alebo pracovať v prospech nás Slovákov a, žiaľ, zdarma. Žiadnej pochvaly, ani uznania. Menej je pútavých kníh, ktoré mládež oslovia, našu slovenskú, vojvodinskú, ktoré im trafia na žilku a zaujmú mladých čitateľov. Je skutočne málo našich autorov, ktorým sa podarilo priblížiť sa k detskej a mládežníckej duši, zaujať psychiku v tínedžerskom veku, keď sú s ničím nie spokojní, nevedia, čo chcú, pravidlá rušia a autoritu neuznávajú. A preto je povšimnutiahodná nepretržitá činnosť na zachovaní slovenskosti v našom slovenskom jazykovom spoločenstve. Chvályhodná je literárna činnosť a úsilie o zaplnenie medzery v literárnej tvorbe, jednoduchej, ale zároveň kvalitnej, vyprofilovanej, aj ušľachtilej, oslovujúcej, populárnej, takej, ktorá roky chýbala tunajšiemu čitateľskému spoločenstvu, a ktorú zaplnila svojimi jedinečnými riadkami, super, oslovujúcimi, pútavými, spisovateľka Mária Kotvášová-Jonášová. Súčasná, či lepšie moderná, ktorú neprevalcovala drsná internetová doba, ešte pred niekoľkými desaťročiami presne vycítila tep doby. Aj potrebu po tom druhu literárnej tvorby, ktorý osloví tínedžerov. Veď predsa na nich z tunajších literátov akoby všetci pozabudli. Cenná je poézia, rôzne monografie, ale najprv treba vštepiť lásku k literatúre v tom kritickom veku, vo veku dospievania. Vystihla to práve Kotvášová-Jonášová. Priblížila sa k mladému čitateľovi, oslovila ho, zapôsobila naň, učarila mu. Áno, svedčia o tom práve reprinty jej jedinečného románu, ktorý vyvolal boom v čitateľskej verejnosti pred desaťročím, pričom je ešte stále aktuálny, vyhľadávaný, proste, bez žiadnej skromnosti, neprekonateľný – Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, vo vydavateľskej činnosti NVU Hlas ľudu. Kotvášová-Jonášová je profesorkou slovenského jazyka a literatúry v kovačickej Základnej škole Mladých pokolení a práve jej nároč-

www.hl.rs

nému povolaniu môže vďačiť za tvorbu, ktorá jej priniesla popularitu. Zároveň ňou vyplnila dlhoročnú medzeru nedostatku v oblasti literatúry pre tínedžerov a dospievajúcu mládež ukladajúc na papier príbehy zo žiackych lavíc, žiacke nezmysly, ba až také svojrázne somariny. Milovníci zaujímavého čítania, prahnúci po nových dobrodružstvách hrdinov v románe a poviedkach plných zápletiek, s množstvom nečakaných príbehov, náhlych zvratov, po premyslených slovných hrách, jednoducho zbožňovatelia diela spisovateľky

Márie Kotvášovej-Jonášovej, pre ktoré je príznačná bohatá slovná zásoba a čistota jazyka, sa nemusia obávať o nedostatok zaujímavého čítania. A tak vďačiť jej možno zároveň aj za tie malebné, dynamické, k tomu spontánne príbehy, a jej snahu podať to na papier. Uznajme, predsa ide o zveľadenie slovenčiny, o vyvíjanie citu pre jazyk a literatúru a vôbec pestovanie slovenskosti v našich deťoch. Taký typ prózy na týchto priestranstvách očividne chýbal. Román Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz je jedinečným edičným počinom fascinujúcim dospievajúcu mládež, ale aj tých, ktorí sa cítia byť mladými, či v duši mladými sú. Ďalším boomom bol románik Samí dobrí žiaci. Aby ste riešili dilemu, či ide o samých dobrých žiakov, alebo je to len jeden z trikov autorky tínedžerského románu Kotvášovej-Jonášovej, zostáva na vás. No nie je to vôbec ťažké. Román, ktorý Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v rámci edície Zvonec vydala roku 2011, je dobrým tipom na čítanie a relax pre všetky kategórie čitateľov.

Informačno-politický týždenník

V tomto romániku sú vykreslené nešťastné čierne dni žiakov – keď sa všemožne snažia vybŕdnuť zo zúfalstva, avšak z problematickej situácie východiska vari niet; prinútení sú tak triednu knihu ukryť, lebo pre slabé známky nesmú rodičom na oči, ba zbijú ich, prípad had v taške, ktorý sa stupňuje až na drámu – a to tak, že sa čitateľ vžije s ich trápeniami. Súcíti však aj s učiteľmi, lebo vyčíňania na exkurzii, prvé cigarety, pijanstvá, a nadovšetko zodpovednosť za žiakov a neprespané noci privádzajú ich až do zúfalstva. Tak nebolo všetko jedno učiteľovi, keď hľadal Borisa a Žeľa ho tak per fektne klamala do očí: „Žeľa, n e k l a m .“ „Neklamem. Boris nie je tu, naozaj,“ dušila sa. „Počúvaj, Žeľka, celú noc som nespal, kriesil som Taňu, Mišo padol zo stromu, Boris nespal vo svojej izbe...“ Aby na rozlúčkovom večierku žiaci jeden po jeden začali priznávať svoje previnenia, podlé kúsky, sprisahania a na veľké prekvapenie všetkých požiadali ich o prepáčenie. Ten počin všetkých prinútil rozmýšľať inak, zmeniť dovtedajšiu negatívnu mienku a pozerať sa na tých nevychovaných žiakov ako na zrelé osoby, z ktorých sa stanú dobrí ľudia. A učiteľov pri rozlúčke zaplavili jemné city a nesmierne dojatí sa ledva zmohli na slovo: „Deti moje...“ začal a zastal. Zaseklo mu reč. Chcel im tak veľa povedať, darmo. Hlava prázdna. Hneď pri otvorení knihy nás privíta autorkino venovanie, z ktorého uzavierame, že všetky tie a také žiacke sprostosti sú len číre sprostosti, a bez nich by nebol zaujímavý ani žiacky život: „Svojim žiakom a kolegom ďakujem za odovzdanie príbehov, z ktorých som čerpala námety pre túto knihu.“ A na nasledujúcej strane ako úvod do diela znie trefná výpoveď: „Aj tá najväčšia hlúposť, ktorú urobíš, slúži na niečo dobré.“ Ďalšia téma perfektne spracovaná, po ľúbostnom, tínedžerskom

príbehu v Striptíze žiacke somariny v Samých dobrých žiakoch. No a potom, nie, nenastalo odmlčanie. Spisovateľka skvelých poviedok pre deti a tínedžerov si predsa nedovolila, aby nespočetná čitateľská verejnosť pridlho vyčkávala, či sa lekvár vydarí. Jednoducho, vie vystihnúť ten správny okamih a v správnej chvíli ponúknuť pestré a chutné čítanie. Vždy prekvapí s niečím novým, neopakovateľnými príbehmi, jedinečnými hrdinami. A kvalitou. Už svojím prvým románom pre tínedžerov spred niekoľkých rokov Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz si latku nastavila príliš vysoko. Avšak ako skutočná znalkyňa literárnych vzťahov na kvalite ani doteraz neklesla, ba čo viac, zdá sa, že čím viac tvorí, tým ľahšie a lepšie sa jej to darí. Tak aj kniha poviedok Višňový lekvár nestráca na kvalite, len autorku zaväzuje svoje spisovateľské vlohy aj naďalej rozvíjať a čitateľom ponúkať kvalitné a pútavé čítanie. Úspešne vypĺňa medzeru nedostatku tohto druhu literárnych diel, dokonca je takmer jediná úspešná, chtivá a tvorivá autorka pre deti a mládež. Pred poviedkami, ktoré sa čítajú na jeden dúšok, stojí poďakovanie najmilším, spolupracovníkom, ale i kolegom profesorom a žiakom – pekné to gesto – bez ktorých by tie výtvory neboli ani zďaleka také zaujímavé, plné zvratov. A práve jej náročnému profesorskému povolaniu môže vďačiť za tvorbu, ktorá jej priniesla popularitu. Ten žiacky život je nevysychajúcou studnicou tém, pre autorku aj relaxom medzi riadkami a vďačnou inšpiráciou. Perfektne vystihla a majstrovsky vedela podať na papier, a tak zvečniť naoko nepremyslené vyčíňanie žiakov, ktoré sa len v tom veku vari vie zrodiť v hlavách. Jej tvorba je úžasná, so slovami šikovne narába, nenecháva čitateľa ani na chvíľu nudiť sa, a keď sa už zdá, že sa situácia stabilizuje, prekvapí náhlym zvratom udalostí, a tak stupňuje u čitateľa aj napätie, aj zvedavosť, či sa ešte dačo vykľuje, takže sa tie jej práce čítajú jedným dychom. Hrdinovia a ich hrdinské skutky sa v jej dielach striedajú ako na bežiacom páse, avšak žiadne skomoleniny sa jej nestávajú. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

SCÉNA

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Miroslav Bjelik: Mostovi u nepoznato (ISBN 978-86-7103-527-9 SVC; ISBN 978-86-81454-07-7 CT)

Jaroslav Čiep

a knižnom trhu v Srbsku sa vlani objavila aj kniha prekladov poézie aktuálneho predsedu Spolku slovenských spisovateľov Miroslava Bielika (1949) zo Slovenska. Túto publikáciu tvoria reprezentačné básne súčasného slovenského spisovateľa vo výbere a preklade Martina Prebudilu. Ináč toto nie je jediná kniha Miroslava Bielika, ktorá vyšla v preklade do srbčiny. Pred rokmi vyšla jeho dvojjazyčná kniha po slovensky a po srbsky Aj keby nebol / I kada ne bi bio (2012). Po slovensky Miroslav Bielik vydal tri zbierky básní a viacero kníh próz. V knihe prekladovej poézie do srbčiny Mostovi u nepoznato je obsiahnutých 71 Bielikových básní napísaných po slovensky. Zbierka básní pozostáva z cyklov Prolegomena, Čak i da me nema, Vetar, Znamenja, Refleksije, Stihovi o krvi, Mostovi u nepoznato, Krajem jednog iks-leća a Epilog. Súčasťou tohto výberu sú poznámky vydavateľa a recenzia z pera Dušana Stojkovića Kazaljke života i kazalj-

ke smrti u pesništvu Miroslava Bjelika. Na záver poznámku o autorovi zostavil Martin Prebudila. Knihu ilustrovala Emília Valentíková-Labátová. Výber poézie po srbsky Mostovi u nepoznato Miroslava Bielika vyšiel k jeho sedemdesiatinám. Publikáciu spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci ako 13. zväzok v edícii Bratislava (245. kniha SVC) a Compu Tech v Belehrade. Kniha zviazaná do tvrdej väzby rozmeru 24 x 14 cm vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 128 strán vyšla s vročením 2019. V tiráži 150 výtlačkov ju vytlačila tlačiareň Dinex v Belehrade.

„Uf, čo je dosáďené, len sa dosadzujem...“ Anna Horvátová

režívame chvíle, keď máme obmedzený pohyb, väčšinou čas trávime doma, pracujeme mimo pracovných priestorov. V prvých dňoch nám to prišlo určite vhod, ale už po určitom čase a víkendovom zákaze pohybu pre mnohých to nie je najlepším riešením.„Dosadzujeme sa“,„dosáďené“ alebo „dosáďenvo“ nám je... Ako je to v spisovnej slovenčine s tým „dosadzovaním“. „Dosadzovať“ bez zvratného slovesa„sa“ – odvodené z nezvratného sloveso dokonavého tvaru dosadiť, je nám používateľom nárečovej podoby dobre známe – totiž ide o sadením doplniť, dodatočne zasadiť. Nie je to však aj význam slov„dosadzovať sa“,„dosáďené nám je“, ktorými vyjadrujeme pocit nudy. Tieto navonok slovenské slová sú prekladové nepodarky, ktoré vznikli pri poslovenčení srbských slov dosadno mi je, dosaditi, dosađivati se. Je to, žiaľ, výsledok našej nedbalosti či nezáujmu

• KULTÚRA • OZNAMY •

o našu spisovnú slovenčinu, keďže nám je srbčina veľmi blízka. Namiesto našského „dosáďené nám je“ v slovenčine máme použiť sloveso nudíme sa. Slovesom nudiť (sa) – vyjadrujeme: spôsobovať nudu: nudiť spoločníka, román, kniha, film ho nudí; nudiť sa na zábave, nudiť sa doma v karanténe... Podstatné meno nuda je nepríjemný pocit prázdnoty, otupenosti... pri nedostatku činnosti, dlhá chvíľa: zmocnila sa ho nuda, je tu nuda, nudno. Môžeme povedať aj, že zabíjame nudu. A my namiesto tohto slovenského slova použijeme nič iné len srbské slovo dosada. Význam nášho srboslovenského slova „dosádiť“ v slovenčine vyjadrujeme slovesami zunovať či zvratným zunovať sa: stálym opakovaním, nepríjemnosťami prestať zaujímať: život sa mu zunoval, život ho zunoval, hra ho zunovala, hra sa mu zunovala, maľovať jej zunovalo. Druhý význam je prestať sa zaujímať o niečo, pre stále opakovanie, nepríjemnosti a pod., znepáčiť sa: zunovala sa im práca, zunoval život, zunoval ženu, žena sa mu zunovala.

Danzig spieva Elvisa. Hardrockový veterán Glenn Danzig vydal album so spracovanými verziami piesní „kráľa rokenrolu“ Elvisa Presleyho. Ide o vydanie s jednoduchým názvom Danzig Sings Elvis (vydavateľstvo Cleopatra Records), obsahujúce 14 Elvisových piesní, medzi ktorými sú napr. aj hity Fever, Always On My Mind, Is It So Strange, One Night, Baby Let’s Play House a Pocket Full of Rainbows – zvláštna Danzigova senzibilita hlasu podáva týmto skladbám neobvyklú temnú nôtu. Glenn Danzig pripravoval tento album päť rokov a v jednom interview povedal, že týmto spôsobom oddávna chcel vzdať hold svojmu idolovi. „Vďaka Elvisovi som sa vlastne aj začal zaoberať hudbou,“ prezradil Danzig. „V detstve som nerád chodil do školy, radšej som zostával doma a pozeral filmy. Keď som prvýkrát pozrel film Jailhouse Rock s Elvisom, bol som oduševnený a rozhodol som sa, že budem hudobníkom.“ Ako tínedžer Danzig bol členom lokálnych skupín v jeho rodnej obci Lodi v New Jersey a roku 1977 tam založil aj kultovú punkrockovú formáciu Misfits. Neskoršie v skupine Samhain prejavil záujem o hardrock a metalový zvuk a od roku 1987 vedie vlastný band Danzig, s ktorým nahral 12 albumov. Okrem toho má vlastné hudobné vydavateľstvo Evilive a ako náruživý fanúšik komiksov založil si aj vydavateľstvo Verotik.

Bad Seed TeeVee. Jeden z najväčších súčasných autorov rockovej hudby Nick Cave sa v období vírusovej pandémie rozhodol otvoriť vlastný kanál na stránke Youtube pod názvom Bad Seed TeeVee, kde sa nepretržite premietajú videoklipy, koncerty, rozhovory a rôzne exkluzívne a predtým neuverejnené materiály týkajúce sa jeho skupiny Nick Cave & the Bad Seeds. Tento nový projekt sám Nick Cave uviedol slovami: „Je streda večer o 22.30 a keby celý svet nebol v karanténe, ja by som teraz bol v Toulouse vo Francúzsku a z celého srdca spieval na koncerte The Bad Seeds. Ale nie som tam. Preto však robím druhú najlepšiu možnú vec: sedím doma a pozerám Bad Seed TV. Skutočný a nepretržitý pôžitok.“ Pre aktuálnu situáciu vo svete Nick Cave & the Bad Seeds museli tohtoročné turné odložiť na nasledujúci rok – takže nový dátum ich koncertu v Belehrade (pôvodne plánovaného na 4. júna t. r.) je 15. mája 2021. Pripravuje: S. Lenhart 18 /4905/ 2. 5. 2020

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

KRÍŽOVKA

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 17 – VODOROVNE: spojenie, voš, takt, isto, Don, atest, Na, tep, eta, Or, krk, O, k, koč, td, pol, kov, Kr, opora, rám, Emir, ocot, áno, večierok

ČÍSLO 18

V tajničke je názov divadelného predstavenia SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Slovenského divadla VHV zo Starej Pazovy. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

žena Avarov

básnik Kráľ

kyslík

klin triesky na nitovanie

vážený pán

domáce zvieratá

nápoj z chmeľu opytov. zámeno

dobytkárska farma

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 17 z čísla 17 Hlasu ľudu z 25. apríla 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA ŠRANKOVÁ, Ul. osloboditeľská č. 4, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

čajový ker ženské meno

TAJNIČKA: SVIATOK PRÁCE

ukazov. zámeno vyrábať tkaniny

SMUTNÁ ROZLÚČKA solmizačná slabika

trkotanie

lutécium veľké zuby tlačené časopisy

zrakový orgán

2. časť tajničky kyslík navrátenie

grécke písmeno

Valjevo

príklad Španielsko

AS HL DU ĽU

hranie sa časť rastliny

Loznica

jednoduché pravidlo reč

nióbium miesto hrôzy dvojica Republika Srbsko časti tráviacej sústavy obidva

SAMUEL HRIC

skrze

spisovateľ Andrić

7. 5. 1958 – 17. 4. 2020 z Báčskeho Petrovca

YM látka na natieranie

severské cicavce

fosfor

ťažkosti

Lúčia sa PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

SMUTNÁ SPOMIENKA

IVETKA VARGOVÁ

1985 – 2002 – 2020 z Kovačice

Čas plynie, ale pamiatka na Teba stále žije. Navždy Ťa v srdci nosia: rodičia a sestra • OZNAMY •

priatelia, susedovci, príbuzní: Križanovci, Triaškovci, Vargovci, Abrahámovci, Bakošovci a Pekárovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN KRÁLIK

MICHAL ZIMAN

1953 – 2019 – 2020 z Kulpína

1945 – 2018 – 2020 z Kulpína

Na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme a spomínať si na Teba s úctou budeme. Manželka Mária, syn Branislav a dcéra Nataša s rodinami

S láskou a úctou si na Teba spomíname.

18 /4905/ 2. 5. 2020

Dcéra Anna a syn Michal s rodinami

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynie 10 rokov, čo nie je s nami náš milovaný

SPOMIENKA na

JAROSLAV HRČEK 1946 – 2010 – 2020 z Kovačice

S úctou a láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší: manželka Milenka, dcéry Natália s manželom Vilijamom a Jaroslava s manželom Martinom a vnúčence Dagmar, Dávid, Ingrid, Teodor, Martin a Maksimilijan

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs SMUTNÁ SPOMIENKA

MILANA PREBUDILU

6. 5. 1995 – 31. 12. 2016 – 2020

PharmMr. MARTU POKORACKÚ – PANKU

10. 2. 1963 – 15. 5. 2007 – 2020 zo Starej Pazovy Ste prameňom našej milosti.

Zarmútení: sestra a dcéra Anna, babička a mama Marta, dedo a otec Pavel, ujo a brat Branislav s manželkou Vlastou a ich deťmi Janou a Ivorom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ŠTEFANA OPAVSKÉHO

SAMUEL HRIC

1951 – 2015 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

7. 5. 1958 – 14. 4. 2020 z Báčskeho Petrovca

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba večná. Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov

Zarmútená manželka Anna a synovia Saša a Ivan s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s milovanou tetou

ANNOU SUPEKOVOU 14. 1. 1966 – 9. 4. 2020 z Čelareva

JÁNA VOZÁRA

6. 5. 2010 – 6. 5. 2020

JULKU VOZÁROVÚ rod. Ožvátovú 23. 9. 2011 – 2020

z Kysáča S úctou a láskou si na Vás spomínajú: syn Pavel, nevesta Anna a vnukovia Miroslav a Vladimír

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dopracovali usilovné ruky, utíchlo navždy predobré srdce. Očami sa už nepozrieš, teraz spokojným spánkom odpočívaš. Utíchlo srdce, zostal len žiaľ, ten, kto Ťa miloval, na Teba bude spomínať. Trvalú spomienku na Teba si zachová Tvoja Taňa Gajdošová s rodinou z Kulpína • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 22. apríla 2020 vyprevadili sme k hrobovému odpočinku

ZUZANU RUMANOVÚ UJČINÚ rod. Zelenákovú narodenú 14. 2. 1938 v Kulpíne z Pivnice

Spolu s manželom pomáhali v práci spolku. Vycestovala do spomienok k svojmu manželovi ŠTEFANOVI RUMANOVI – UJCOVI.

POSLEDNÉ ZBOHOM svojej sestre

MÁRII HRUBÍKOVEJ

Za všetko, čo si pre nás konala, srdečne ďakujeme.

Brat s rodinou

rodina Gubová z Pivnice

SAMUEL HRIC 1958 –2020 z Báčskeho Petrovca

Pamiatku na Teba si navždy uchováme a s láskou, vďakou a úctou si spomínať budeme. Kmotrovci Galambošovci a krstné deti s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s tetou

ANNOU SUPEKOVOU

14. 1. 1966 – 9. 4. 2020 z Čelareva S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať Tvoji: Vladimír a Albínka

hlasludu.info www.hl.rs

• OZNAMY •

ONDREJOM TRIAŠKOM

rod. Hegedušovej 4. 4. 1953 – 25. 4. 2020 z Kulpína

Spomienku na Rumanovcov si zachová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším kmotrom a krstným otcom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s priateľom

27. 7. 1941 – 4. 4. 2020 z Báčskeho Petrovca

Odpočívaj v pokoji. S láskou a úctou si na Teba bude spomínať kmotra Zuzana Kopčoková s dcérou Janou a jej rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s priateľom

SAMUELOM HRICOM

1958 –2020 z Báčskeho Petrovca

1958 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Rozlúčili sme sa s Tebou a zostáva nám iba spomínať. Vargovci a Ján Dudok

TRVALÁ SPOMIENKA na manžela

Vďačná rodina Šuputová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 28. apríla 2020 uplynulo 5 rokov, čo nás opustil náš otec a starý otec

JÁNA MUČAJIHO

JÁN MUČAJI

1944 – 2015 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Osud je občas veľmi krutý, nevráti, čo raz vzal, zostali len spomienky a v srdci žiaľ. Manželka Zuzana

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: syn Ján a dcéra Jarmila Janšíková s rodinami 18 /4905/ 2. 5. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 1. mája 20.30 Máj odbarským spôsobom (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Pulz mladých, relácia z roku 2018 (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 3. mája 10.30 Selenčské sláviky z roku 2020, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov, repríza relácie z roku 2019 (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 5. mája 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Máj odbarským spôsobom. V prvej časti pravidelného piatkového bloku bude odvysielaný polhodinový dokument venovaný vítaniu 1. mája. Výrobný štáb ho nahral v roku 2005 v Hložanoch. Po jeho odvysielaní na svoje si prídu milovníci slovenských ľudoviek z nášho prostredia. Pulz mladých. Mladí novinári menšinových redakcií sa v májovej relácii Pulz mladých z roku 2018 zaoberali poverčivosťou: prečo sú ľudia poverčiví, ako ona vplýva na ich každodennosť a čo si o tom myslí mládež. Dúhovka. Z televízneho archívu bude uvedená reportáž z prvomájových potuliek výletníkov v Banáte: z aradáčskeho prostredia – pri Tise a z okolia lovecko-lesníckeho domu, ako i z okolia Bieleho Blata – pri Cárskej bare.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 3. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 6. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 1. mája – Útek z Alcatrazu Sobota 2. mája – Alžbetin dvor, 5. časť Pondelok 4. mája – Formula Utorok 5. mája – Hlboko v gangu Streda 6. mája – Hájnikova žena Štvrtok 7. mája – Piano 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 3. mája Film: Šmolkovia Príležitostné bohoslužby Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Hankock Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 3. mája 16.00 Duchovné príhovory Slovo na týždeň Príspevky z archívu TVOK Utorok 5. mája 16.00 Online vyučovanie pre žiakov základných škôl Piatok 8. mája 16.00 Online vyučovanie pre žiakov základných škôl

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok)

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

AJ V STAREJ PAZOVE JE FUTBAL V DRUHOM PLÁNE

Trénujú v domácich podmienkach

Matej Bzovský

bmedzenie verejného života v čase koronavírusovej pandémie zasiahlo všetkých, a tak i staropazovský futbal. Športové aktivity sú úplne zastavené a v tejto chvíli vládne obrovská neistota, kedy sa znovu rozprúdia. Funkcionári staropazovskej Jednoty súčasný stav považujú za veľmi vážny. Klub telefonicky a inými komunikačnými spôsobmi komunikuje s trénermi

Dragan Đurić

a hráčmi, ktorí sa nachádzajú na nútenej dovolenke. Odborníci im predostreli plán a program práce v domácich podmienkach s cieľom, aby si ako-tak udržiavali kondíciu pre prípad, že sa bude dohrávať aktuálna sezóna. Všetko musia urobiť, ale predovšetkým zostať doma, a tak vlastným príkladom prispieť k tomu, aby sa prežilo toto krízové obdobie. Bez výnimky chápu, že je zdravie prvoradé pre všetkých. Sú predsa obavy, že dlhá pauza zanechá negatívne následky a mnohí si budú ťažšie hľadať motiváciu, aby znovu začali hrať súťažný futbal. Možno by sa súťaž vo Vojvodinskej lige aj mohla skončiť, keby sa začalo hrať v prvej polovici mája. V tom prípade by sa hral celý jún, s tým, že by sa muselo hrať aj • ŠPORT •

v tú-ktorú stredu. Sú to však iba predpoklady a očakávania, avšak dnes nikto nevie povedať, ako sa situácia bude vyvíjať. Rozhodnutia štátnych orgánov sa musia rešpektovať, a preto treba byť trpezlivý a počkať, aby sa situácia upokojila, a potom počkať aj na rozhodnutia orgánov FZ Srbska a Vojvodiny. A keď sa všetko vráti do bežného stavu, budú potrebné najmenej dva až tri týždne, aby sa hráči vrátili do takej formy, aby boli schopní ukončiť prerušenú súťaž. Už teraz je však jasné, že po pandémii ani športový život nebude taký, aký bol doteraz. Budú sa musieť prehodnotiť niektoré spôsoby správania sa, viac sa bude prihliadať na potrebu iných a celkovo sa viac budú všímať aj iné hodnoty života. Aj futbalový, či vôbec športový život o rok či dva určite bude inakší. Možno na štadiónoch a v športových halách nebude toľko ľudí, lebo budú vystrašení, že sa môžu nakaziť vírusom. Nuž a šport bez divákov by nemal žiaden zmysel. „Verím, že sa táto pandémia čoskoro pominie a že sa budeme môcť vrátiť tomu, čo máme radi, čiže futbalu a majstrovským zápasom,“ povedal nám predseda Jednoty Dragan Đurić. „Musíme však nepriaznivú situáciu rozumieť a zostať pokojní. Musíme si uvedomiť, že život, zdravie a rodina sú predsa dôležitejšie. V klube zatiaľ nemáme žiadne stanovisko o tom, ako ukončiť majstrovstvá, čiže či pokračovať tam, kde boli prerušené, alebo anulovať doterajšie výsledky tak, aby nikto nepostúpil a nikto nezostúpil. Administratívne rozhodnutie by nás určite zbavilo tlaku, ale by na druhej strane znemožnilo kluby, aby dokázali svoje schopnosti na ihrisku. Naša starosť v tejto chvíli je zachovať hraciu plochu, zlepšiť a dezinfikovať miestnosti.“ Futbalisti Jednoty by určite už chceli zabojovať na zelenom trávniku. Fanúšikom tiež chýba futbal. Bude však potrebné mnoho trpezlivosti na obnovenie

Zelenú hraciu plochu treba udržiavať, aj keď sa futbal nehrá

toho, čo bolo pred pol druha mesiacom prerušené. Súčasné individuálne tréningy určite nie sú dostatočne kvalitné ako tie tímové. Chýba práca s loptou a nenacvičí sa ani taktika a správa-

nie sa na ihrisku. Situácia je zložitá a neľahká a kluby tiež potrebujú pomoc. Bezpečnosť ľudí je však na prvom mieste a to treba stále opakovať.

IN MEMORIAM

Ondrej Zorko-Zore 14. 6. 1964 – 19. 4. 2020

nedeľu 19. apríla 2020, keď pravoslávni veriaci oslavovali sviatok Veľkej noci, Binguľou sa rozniesla neočakávaná správa, že zomrel Ondrej Zorko-Zore, dlhoročný aktivista, bývalý vynikajúci športovec OFK Binguľa. Usnul po kratšej chorobe vo veku nedožitých 56 rokov života. Futbal ho začal baviť ešte v detstve, keď sa i zapojil do OFK Binguľa v roku 1975. Bol brankárom. Celú futbalovú kariéru strávil v domácom OFK Binguľa, ktorého dva mandáty bol aj tajomníkom. Prispel i k zve-

ľadeniu futbalu vo FK Jednota v Ľube, kde bol určitý čas brankárom. Po ukončení aktívneho zaoberania sa športom bol brankárom veteránov FK Sloga v Erdevíku. Telesné pozostatky Ondreja Zorka pochovali v utorok 21. apríla 2020 na hložianskom cintoríne, keďže posledné dni svojho života pre chorobu pobudol u sestry v Hložanoch, ktorá sa o neho starala. Česť jeho pamiatke! Darko Bábeľa

18 /4905/ 2. 5. 2020

Šport Z DEJÍN FUTBALOVÉHO KLUBU DOLINA

Najväčšia rivalita s Kovačičanmi Ján Bokor

oronavírus rozprášil futbalistov a ich fanúšikov. Ihriská zostali pusté a pre epidémiu vyhlásili núdzový stav, takže vo všetkých stupňoch majstrovstiev aj v Srbsku prišlo k nútenej prestávke. Zákazom vychádzania je obmedzený pohyb. Milovníci športu sú dočasne ukrátení o svoje záľuby. Kým trvá takáto situácia, môžeme sa ponoriť do spomienok z dávnej a bližšej minulosti klubu, ktorému nadŕžame. Jedným z nich je i padinská Dolina. Prehŕňajúc sa v bohatej archíve príspevkov, zverejnených práve na stranách nášho týždenníka Hlas ľudu, ako i hŕbe fotografií z činnosti FK Dolina, dozvedáme sa o bohatom 82-ročnom futbalovom športe v Padine. Dolina od vzniku kráčala veľmi tŕnistou cestou. Povestná húževnatosť Padinčanov a nesmierna láska k futbalu a svojmu klubu zaradili FK Dolina medzi najúspešnejšie dedinské kolektívy v prostrediach, kde žijú aj Slováci. Slovenský klub Dolina tu na Dolnej zemi hral aj v Prvej lige, teda v druhom stupni súťaže v Srbsku. Preto nám pozornosť upútali spolupráca a zápasy s mužstvami z našich dedín, kde žijú aj Slováci, ktorí hovoria svojím materinským jazykom. Záviselo to od mnohých okolností. V dávnej minulosti to podmieňovali zlé dopravné spoje. O tom sa hovorí i v známej piesni: Do Padine cesta dlhá... Aj futbal do

Zo zápasu Slávia – Dolina v Kovačici

tejto dediny zavítal neskoršie ako do iných slovenských prostredí. Prvý organizovaný klub založili v roku 1938 pod názvom Slovenský športový klub Jánošík. Prvý zápas v riadnom športovom úbore padinský tím zohral so susedmi z Kovačice. Výsledok zápasu SŠ Jánošík – KŠK (Kovačický športový klub) bol 1 : 0. Víťazný gól za Padinčanov vsietil Jojo Boldocký, Petrovčan, ktorý vtedy žil v Padine. Bol to začiatok bohatej tradície stretnutí najbližších susedov, ktorá neskoršie prerástla vo veľkú rivalitu a opravdivé slovenské derby. PADINA – KOVAČICA Tesne pred druhou svetovou vojnou, v roku 1940, SŠ Janošík – FK Slávia (vtedy už mal dnešné meno) hrali nerozhodne 3 : 3. Stretnutia susedov pokračovali v roku 1957, keď Padinčania s novým menom FK Tatra vyhrali nad Sláviou 8 : 7. Potom si Padinčania zobrali tretie, trvalé meno FK Dolina. Od rokov 1962 – 1963 hlas o padinskom športe začína silnejšie odznievať

Vo februári 2016 Dolina doma porazila kovačickú Sláviu 3 : 1

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vo verejnosti, viac a ďalej sa o ňom počulo. Futbal mal najväčšiu podporu celej dediny a fanúšikovia si obľúbili svoju Dolinu. Kovačičania mali lepších futbalistov, ale na oslavu v roku 1962 do Padiny poslali druhé mužstvo.

turnajoch a v poslednom čase si sily merajú aj na Memoriáli Miroslava Kováča-Koviho. V majstrovstvách sa susedovci stretávali v rámci Juhobanátskej B ligy, najviac a najčastejšie v Juhobanátskej A lige, a naposledy spoločne boli členmi Vojvodinskej ligy – východnej skupiny. Bolo to v sezóne 2016/2017, keď v jesennej časti v Kovačici Slávia zaznamenala rekordnú výhru 6 : 1. Na jar v Padine bol tesný výsledok 3 : 2 za Dolinu, ale to nemalo žiadny význam, lebo obe mužstvá ruka v ruke vypadli! Padinčania sa nejako zotavili z častých zostupov, toho času hrajú v Prvej juhobanátskej lige, kde najviac súťažili aj voľakedy. Kovačičania zatiaľ nemajú síl a ani kvalitu pokračovať v rovnakej lige, lebo sa nemôžu prebojovať z najnižšej súťaže.

Mužstvá Doliny a aradáčskeho AŠK 2 : 4 v roku 1963

Výsledok Dolina – Slávia II. bol 9 : 0, najťažšia porážka Kovačičanov. S cieľom revanšovať sa rivalovi Slávia v roku 1963 prišla do Padiny v najlepšom zložení, ale hráči Doliny vďaka bojovnosti a nádhernému výkonu dokázali omnoho viac, znovu vysoko porazili hostí z Kovačice, tentoraz 6 : 1. Rivalita medzi dvoma klubmi zo slovenských dedín v Banáte sa stupňovala, čo zvyšovalo kvalitu zápasov. Lákalo to aj divákov, ktorí vo veľkom počte chodili na zápasy, lebo boli opravdivou futbalovou lahôdkou. Dolina a Slávia hrali všetky druhy zápasov, ktoré organizoval FZO Kovačica a FZ Pančevo. Boli to majstrovské a pohárové zápasy, stretávali sa na obecných

V poslednom čase derby susedov nemáva lesk voľakedajších kvalitných a napínavých stretnutí, ktoré hráči a diváci netrpezlivo čakali, aby sa vo veľkom množstve zoskupili z oboch dedín na tribúne, či vôkol ihriska. Podľa správ, ktoré zverejnil Hlas ľudu, susedovci úhrnne zohrali 83 zápasov. Dolina vyhrala 46, Slávia 20 a sedemnásťkrát výsledok bol nerozhodný. Gólový pomer je 220 : 156 v prospech Doliny. PADINA – VOJLOVICA Vojlovičania prvý raz hosťovali v Padine roku 1965 a klub sa volal Zmaj. Výsledok Dolina – Zmaj bol 5 : 3. Po viacročnej pauze Vojlovičania už ako FK Mladosť sa dostali do • ŠPORT •

V auguste lanského roku sa korektne bojovalo, keď Padinčania v majstrovskom zápase prekonali Hajdušicu 5 : 3

Prvej juhobanátskej ligy a s malými prestávkami tam s Dolinou súťažili až do roku 2006, keď Padinčania postúpili vyššie. Zápasy Padinčanov a Vojlovičanov boli tvrdé, pomerne vyrovnané. Je zaujímavé, že v roku 2002 za Mladost hral Vladimir Kolak, ktorý dnes háji tričko Doliny. Padinčania a Vojlovičania zohrali úhrnne 15 zápasov. Dolina vyhrala 8, Mladost 5 a dva razy sa súperi rozišli bez víťaza. PADINA – HAJDUŠICA Padinčania a Hajdučičania sa stretli sedemkrát. Tri zápasy boli priateľské a štyri majstrovské. Prvý priateľský zápas sa hral v Padine a skončil sa výhrou hostí z Hajdušice výsledkom 5 : 6. Góly za Dolinu vsietili: Stankov 3, J. Durgala a V. Kovač, kým za Hajdušicu trafili Stojanovski trikrát, Sekulić, Nikolovski

V Bielom Blate: Mladosť – Dolina 2 : 7

Dolina v roku 1961 hosťovala v Jánošíku

a vlastný gól domácich. V ročníku 1997/1998 Hajdušica postúpila do Prvej juhobanátskej ligy. V jesennej časti v Padine utrpela katastrofu

9 : 1. Aj na jar na hosťovaní body získala Dolina, lebo sa zápas skončil 1 : 2. V nasledujúcich dvoch priateľských zápasoch v roku 2001

Hajdušica – Dolina 4 : 1, aby sa v Padine domáci revanšovali rovnakou mierou – 4 : 1. Tento druhý zápas sa hral v roku 2017 na Memoriáli Miroslava Kováča-Koviho. Po dvanástich rokoch Hajdušičania znovu postúpili do Prvej juhobanátskej ligy a oba majstrovské zápasy s Dolinou prehrali. V jeseni v Padine bolo 5 : 3, kým nedávno v Hajdušici skúsenejší hostia vyhrali minimálne 1 : 0. Tento posledný zápas sa hral bez prítomnosti obecenstva a po ňom majstrovstvá prerušili pre pandémiu koronavírusu. Súperi teda zohrali spolu sedem zápasov. Dolina vyhrala päťkrát, Hajdušica bola lepšia dva razy a nerozhodných výsledkov nebolo. Gólový pomer je 27 : 16 v prospech Doliny. Foto: z archívu autora (Dokončenie v budúcom čísle)

Veteráni Doliny a AŠK si pekne zahrajú a ešte krajšie sa pobavia • ŠPORT •

18 /4905/ 2. 5. 2020

Šport STOROČNICA ZALOŽENIA SOKOLSKEJ JEDNOTY V PETROVCI (5)

Vzletnejšie do jubilea DrSc. Ján Babiak

neď na začiatku roka 1924 telocvičné aktivity sokolského spolku „boli na ľade“, lebo sa do veľkej siene hostinca nasťahovalo kino, a tak sa ako núdzové riešenie znovu našla Hýlova škola. Ale vtedy sa už pozeralo aj na gymnaziálnu telocvičňu, ktorá bola práve vo výstavbe. Keď sa mohlo cvičiť vonku, aj rady cvičiteľov sa posilnili, aj cvičilo sa intenzívne. Veď sokolov čakal zletový rok, čo si vyžadovalo aj novú organizačnú prestavbu celého spolku. Aj podľa toho sokolského: „Kde sa sily spriahnu, tam sa aj svet zvrtne!“, aktivita sokolov sa znovu vrátila na už vyšliapané chodníčky masového cvičenia. V takej snahe sa potom aj míňali letné dni sokolov na cvičisku, aj keď sedliakov už čakala žatva, žatva sokolov sa mala začať ich vystúpením na župnom zlete v Starom Bečeji. Tie župné zlety ako príprava na sokolské podujatia vyššej úrovne nepreskočili ani Petrovčania, a tak nad 50 sokolov, s prednostom A. Hýlom a námestníkom M. Labáthom, tam aj odcestovali. Tretí zlet Sokolskej župy Báčka začal 15. júna 1924 súťažením jednotlivcov. Potom bolo času aj na generálnu skúšku, aby už len večer sa všetci venovali sokolskej akadémii. V ďalší deň báčski sokolskí funkcionári začali dlhším mimoriadnym sokolským zhromaždením, aby potom skoro 1 500 účastníkov tesne pred obedom a podľa obvyklého ceremoniálu začalo slávnostný pochod ulicami. V strede mesta sa nezaobišlo ani bez rečnenia a potom na sokolskom cvičisku pri železničnej stanici všetko vyvrcholilo cvičením. Z pestrých nácvikov sokoliek a sokolov všetkých kategórií okolo 10 000 divákov bolo oduševnených. Akoby nevideli aj nedostatky. A bolo ich. Preto delegát Juhoslovanského sokolského zväzu Miroslav Vojinović aj podal kritické postrehy jednotlivých cvičení. Ešte prísnejšia bola náčelníčka Lyduška Miháľová. Pranierované boli najmä dievčenské celky, z čoho sa uliezlo aj petrovským cvičenkám. Konflikt asi nebol malý a ani bezchybný, lebo po návrate z toho zletu sťažnosti na také

www.hl.rs

jednanie podali aj vedúci petrovských Už začiatkom augusta sokolov sokolov a sokoliek, a rozhodlo sa, aby čakali Slávnosti a s cvičením všetko jednateľ M. Rapoš zakročil protestným už bolo zohraté. Len keby počasie listom na kompetentnú adresu. Bolo žičilo. Ale nebolo tak. Hneď zrána ako bolo, ale po všetkom trpkosť 10. augusta nebo bolo zamračené predsa zostala. Ale páčilo sa to alebo a tesne pred sokolským cvičením nie, predsa sa museli zomknúť rady z hustých oblakov sa pustil prudký dážď. Nebolo mu konca. Ale už zajtra a chyby v cvičení eliminovať. Ísť na Pokrajinsky sokolský zlet boli podmienky na najhlavnejšiu „pov Sarajeve, zaplánovaný ako podujatie dívanú“ . Aj bola, nie taká, aká by bola desaťročného jubilea sarajevského včera, lebo nebola tu ani vojenská atentátu, aj petrovskí sokoli mali muzika, ani obecenstva nebolo už záujem, ale chystali sa tam aj Slováci z Pivnice, Nového Sadu a zo Starej Pazovy. Zraz všetkých sokolov z báčskej sokolskej župy bol večer 25. júna 1924 v N ovo m Sade a cesta osobitným vlakom do Stretnutie moravských a petrovských sokolov a sokoliek S a r a j e v a na zlete v Sarajeve (1924) trvala deň a dve noci. Potom tam aj ďalší deň toľko. Ale tešili sa jej aj „zmoknuté prešiel v tvrdom uskladňovaní cvikov. klasy sokolské“, ako ich nazval brat Ráno 28. júna, na Vidovdan, svitol náčelník. A potom o sokoloch sa už pekný a slnečný deň. Ľudí plné uli- len takto písalo: „Hneď na začiatku ce, pozdravov a kvetov na každom ste si získali srdce obecenstva. Hneď kroku, a potom už všetko išlo podľa vtedy, keď prvá raketa vyletela. Keď programu: najprv parastos vidov- bielo-modro-červené barvy sa zaleskli danským hrdinom, potom vysvä- vo výšinách priestorových a matenie zástavy sarajevskej sokolskej jestátnym letom pluli v oblakoch. župy a defilé. Poobede sa striedali To bol len začiatok – potom prišla cvičebné nástupy jeden za druhým Vaša vlastná práca. A bola krásna. a večer bolo v divadle sviatočné Úchvatná. Dokázali ste, že všetko je predstavenie a prezentácia malých možné. Len srdce treba mať jaré. Vlasy sokolských celkov. V druhý deň naj- môžu byť aj šedivé. Len bodrú vôľu prv boli súťaženia a skúšky prostých treba mať. Chcieť treba. Všetko bolo cvikov a potom sokolský pochod krásne. I tá symbolika práce nášho Sarajevom. Oduševnenie veľké, aj roľníctva, i cvičby sokoliek, dorostu, pozdravov a kvetín veľa, nedá sa to hry. Všetko. I cvičby hasičov. Sokoli opísať. Aj Slovenky z Pivnice v pieš- a sokolky! Vaša práca je bezžistná. ťanských krojoch získali ovácie, aby Nemáte z nej viditeľného osohu? poobede boli masové vystúpenia Ale nie. Či úsmev šťastia, ktorý vidíte a večer sokolská akadémia. Sokoli to v tvárach Vašich spolublížnych – nemali naozaj nabité. V tretí deň bolo činí aj Vás šťastným? A Vaša zdatnosť už potom času, aj aby sa pozrelo na telesná, bodrá, jará myseľ, Vaša krása znamenitosti Sarajeva, a potom už – či treba Vám krajšej odmeny za Vašu bol rad na lúčenie. Aj petrovskí sokoli namáhavú prácu?“ sa podelili. Jedni využili kompletnú Ani týždeň po Slávnostiach neubesokolskú ponuku a odišli na Jadranské hol a petrovských sokolov čakal ďalší more, kým tí s tenšou peňaženkou sa záväzok – sokolský zlet a snemovanie vrátili domov. v Záhrebe. Ale ohlas na tento zlet už

Informačno-politický týždenník

nebol veľký, a tak tam išlo len málo Petrovčanov. O ich účasti sa možno iba indirektne dozvedieť zo správ starostu pivnickej Telovýchovnej jednoty Sokol Michala Rúžeka. Ale vie sa, že ako delegát na 2. sokolskom snemovaní v Záhrebe v mene petrovskej Sokolskej jednoty šiel jednateľ Michal Rapoš, keď sa za prítomnosti 400 delegátov uzhodlo na zakladaní Slovanského sokolského zväzu so základnou úlohou organizovane spájať všetky slovanské národy. Tak potom ako malá skupinka Petrovčania boli v celkovom zhluku sokolov iba jeden štvorček v celej mozaike sokolstva, ale boli tu, boli časťou veľkého hnutia, čo dýchalo slovansky, čo hrmelo rovnosťou a propagovalo slobodu, tak ako sa to sokolom aj svedčí. Ako vidieť, aktivita sokolov po Slávnostiach spravidla strácala na intenzite. Pre rok 1924 taká orientácia bola podmienená aj nedostatkom súceho krytého priestoru, ale keď sa v tom roku znovu rozbehla výstavba budovy gymnázia a s ňou aj telocvične, tak nedočkaví sokoli vedeli aj posúriť správu gymnázia na dokončení telocvične. K tomu finančne pomohol aj Ženský spolok, a tak sa už začiatkom decembra v telocvični mohlo aj ako-tak cvičiť. Už vtedy sa Správny výbor Sokolskej jednoty rozhodol zaobstarať potrebné gymnastické náradie, konali sa aj vyjednávania o sokolskej participácii bežných trov v kúrení a osvetlení v sieni atď. Aj rýchle sa začalo cvičiť v tomto objekte. Akoby aj nie, veď podmienky pre cvičenie tu boli skoro ideálne a okrem toho kto by necvičil v telocvični, akej naširoko v okolí nebolo. Tak sa sokoli nasťahovali do gymnaziálnej telocvične pol roka skôr ako bola konečne pripravená na cvičenie. Aj predtým Sokolská jednota rozšírila krídla ešte širšie. Ešte minulého roku sokoli mali už nacvičené divadelné predstavenie a vzdelávateľský segment pôsobil v širokom rozsahu. Potom sa konečne zriadila aj knižnica a kompletný sokolský archív, aj počet členov vo vedení spolku sa skoro zdvojnásobil, aj spolok sa odvážil na novú zbierku finančnej pomoci po osade. Rozšírila sa aj spolupráca s Dobrovoľným hasičským spolkom, spolkom žien a spevokolom a petrovská Sokolská jednota sa stala členom aj Československého sokolského zväzu. Začalo sa to v sokolskom spolku aj mimo cvičenia robiť na plné obrátky? • ŠPORT •

Novak Đoković – športovec všetkých čias a humanista tohtoročnom turnaji Australian Open, kde získal rekordný ôsmy titul, reálne bolo očakávať, že výsledok Pita Samprasa prekoná už v tomto

Vladimír Hudec

ajlepším športovcom všetkých čias v Srbsku a podľa mienky mnohých aj jeden z najlepších športovcov všetkých čias na svete je Novak Đoković. Počas svojej bohatej kariéry získal 79 titulov v konkurencii jednotlivcov, medzi ktoré patrí aj 17 Grand Slam titulov, 5 pohárov zo záverečných turnajov a 34 ATP Masters 1000 titulov. Nachádza sa na treťom mieste večnej listiny tenistov podľa počtu týždňov strávených na prvom mieste ATP rebríčka. Doteraz na prvom mieste úhrnne pobudol 282 týždňov a naposledy za sebou zanechal Ivana Lendla (270). Pred sebou má ešte iba Pita Samprasa, ktorý v čele tabuľky pobudol 286 týždňov, a Rogera Federera (310 týždňov). Svoje najväčšie úspechy Đoković dosiahol spolupracujúc so slovenským trénerom Mariánom Vajdom a táto spolupráca pokračuje aj do budúcna. Srbský tenista teda má reálne šance dostať sa na čelo večnej listiny, tým skôr, že sa R. Federer nachádza vo veku, keď treba uvažovať o skončení kariéry, a pred Đokovićom sú ešte roky aktívneho hrania. Vzhľadom na vysokú úroveň hry, ktorú prezentoval na začiatku tohto roku, zvlášť na

roku a vážne sa priblíži k rekordu R. Federera. Đokovića však v tomto predsavzatí zastavila pandémia svetových rozmerov Covid-19, ktorá o. i. zavrela aj brány tenisových štadiónov, a svetová tenisová organizácia rozhodla, že sa týždne v čele rebríčka v období, keď sa tenis nehrá, nebudú počítať. Treba však veriť, že po skončení pandémie populárny Nole bude pokračovať v dobrej hre, že svojich fanúšikov poteší ďalšími titulmi a rekordmi a že sa dostane v čelo prestížnej večnej listiny. Tento vynikajúci športovec však počas katastrofy, ktorá postihla človečenstvo, potvrdil, že nie je iba vynikajúci športovec, ale aj človek a humanista, keď vlastnou donáciou zdravotníctvu Srbska zabezpečil významné množstvá medicínskeho materiálu a zariadení nevyhnutných v boji s koronavírusom. Podobnú donáciu poskytol aj zdravotníctvu Talianska, krajine, ktorá patrí medzi najviac postihnuté vírusom. Ako predseda Rady hráčov ATP začal iniciatívu, aby slabšie umiestnení hráči na ATP rebríčku, ktorých existencia pre nehranie je vážne ohrozená, boli finančne podporení. Konečne v týchto dňoch sa stal stredobodom pozornosti svojím príliš rezervovaným postojom k zahlásenému povinnému očkovaniu proti koronavírusu, pričom je, ako to médiá uvádzajú, v obrane svojich stanovísk pripravený obetovať aj vlastnú kariéru. Foto: wikipedia

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Dobanovciach Mgr. Ján Vinkovič, senior

obanovce sú dedina v Obci Surčín, osemnásť kilometrov vzdialená od Belehradu. Administratívne patrí k Belehradu. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 počíta 8 500 obyvateľov, z čoho je Slovákov menej než 3 %. Počet členov CZ je 220 duší. Dedina má mestský príznak s pomerne rozvinutým priemyslom, dopravou, infraštruktúrou. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti letiska v Surčíne a diaľnice Belehrad – Záhreb. Slováci sa osádzali v Dobanovciach v šesťdesiatych rokoch devätnásteho storočia. Prichádzali hlavne z Kysáča a z Báčskeho Petrovca. Keď ide o cirkev, prvých tridsať rokov bola nezriadenou staropazovskou fíliou, do ktorej farár chodil iba odbaviť pohreby. Krsty a sobáše dobanovskí Slováci evanjelici si nechávali vykonávať v staropazovskom chráme alebo v boľovskej škole – modlitebnici, neskoršie v nemeckej modlitebnici, a od roku 1900 i v novej modlitebnici v Boľovciach. V roku 1891, keď sa boľovský filiálny CZ pripojil k surčínskej matkocirkvi, založený bol i filiálny CZ v Dobanovciach. V prvých desaťročiach Slováci boli teda nezriadenou fíliou, ale iba formálno-právne. Od samého príchodu medzi nimi bolo i zdravé a živé evanjelicko-kresťanské jadro, ktoré sa staralo o to, aby niť nábožensko-cirkevného života a vývoja vypradená v pôvodných cirkevných zboroch nebola pretrhnutá. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že sa od začiatku cirkevne sobášili, dávali si krstiť deti a umožňovali im náboženskú výučbu a konfirmáciu. A keď nemali podmienky na odbavovanie služieb Božích, schádzali sa v súkromných domoch, kde spievali nábožné piesne, čítali si modlitby

Foto: ÚKVS

z kancionála a kázne z postíl. nábožensko-národnostného života tunajších Hneď od svojho založenia zbor sa vzmáhal Slovákov. i materiálne. Kúpil si 6-jutrový pozemok a za Po 2. svetovej vojne, v čase spriemyselňopätnásť rokov svojho jestvovania nadobudol vania krajiny, Slováci v Dobanovciach začali materiálne možnosti i na vybudovanie mod- upádať, tak národnostne, ako i nábožensky. litebnice. Modlitebnicu si potom, pričinením V zhone moderného života mnohí zavrhli sa farára Mikuláša Abyfyho, aj vystaval v roku alebo nemali času na ďalšie budovanie svojho 1907. Do konca devätnásteho storočia počet evanjelicko-kresťanského bytia, života. Slovákov v Dobanovciach stúpol na 200. K úpadku však v značnej miere Začiatkom dvadsiateho storočia prispela aj odľahlosť Dobanocirkevná fília zaznamenávala viec od väčších slovenských centier, zmiešané manželprvé znaky stabilizácie. Ale nepriaznivé pomery pred a po stvá a vysťahovalectvo, prvej svetovej vojne v značvýsledok čoho bolo nej miere narušili jej vývoj. čoraz menej SlováUčitelia – leviti zdržovali sa kov. Toto zase malo tu iba v krátkych časových za následok prerušeintervaloch. Vyučovanie nie vyučovania detí detí v škole v materinskom v materinskom jazyku jazyku nebolo riadne (až do v škole a úpadok nákonca dvadsiatych rokov). rodnostného povedoZbor dlho (až do osamostatmia... Podľa sčítania, nenia SEAVC v Kráľovstve ktoré sme tu vykonali SCHS) nemal definovaný vzťah v roku 2001, v Dobanovani k matkocirkevnému zboru ciach bolo 103 slovenských domácností a 300 Slovákov. v Boľovciach. Foto: ÚKVS K náprave málo mohli prispieť V súčasnosti ich je asi 230. Avšak aj farári, vzhľadom na svoje pomerne aj z tohto počtu iba malý húfik zákrátke pôsobenie v zbore. Azda iba toľko, že pasí o to, aby tu aj ďalej jestvovala Slovenská sa starali o riadne vyučovanie náboženstva evanjelicko-kresťanská cirkev. Na druhej strane zase zbor sa v posledných detí počas svojho pôsobenia. V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia časoch materiálne buduje a hmotne vzmáha. prichádza znova k zlepšeniu duchovno-ma- V rokoch 2007 – 2009 generálne zrenovoval teriálneho stavu zboru. Slováci sa prebudili svoju modlitebnicu. V roku 2009 si kúpil nábožensky aj národne. Založili si čitáreň (pričinením sa svojho farára Jána Vinkoviča) v roku 1929 a v roku 1934 si vybudovali i 32,3-hektárový pozemok. V roku 2015 si vyľudový dom. Počet Slovákov do konca päť- budoval nový cirkevno-zborový dom. Od 30. desiatych rokov stúpol na 500. Toto obdobie júla 2017 je samostatným cirkevným zborom považujeme za najväčší rozmach – rozkvet našej cirkvi.