Hlas ľudu 19/2020 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 77 | 9. 5. 2020 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4906/

Železničná trat

21. STOROČIA

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

9. 5. 2020 | 19 /4906/

Uzávierka čísla: 6. 5. 2020

Slovo má: mimoriadne nadaný tvorca doc. PhDr. Martin Djovčoš, PhD., mladý, nádejný vysokoškolský pedagóg a prekladateľ, ktorý pochádza z Vojvodiny, zo Starej Pazovy. Prajeme mu veľa úspechov. M. Benka

Pestovateľka kvetín Anna Franková z Hložian sa zhoduje s tým, že ľudia, ktorí majú radi kvety, a najmä tí, čo ich pestujú, majú viac energie počas dňa. Kvety má rada od malička, lebo ju rodičia už ako malé dievčatko fotografovali v záhradkách medzi kvetmi a tým jej svojím spôsobom vštepovali lásku ku kvetom. Sadí kvety príznačné pre každé ročné obdobie, aby v jej dvore vždy niečo kvitlo. Pritom prihliada na farby a dbá aj na výšku kvetov. A. Lačoková

Súčasťou obsahu týždenníka Hlas ľudu je už dlho rubrika Detský kútik, ktorej cieľom je motivovať deti a žiakov základných škôl k tvorbe tematicky zameraných výtvarných a literárnych prác. Tie si, pravdaže, nájdu svoje miesto v novinách. Záujem o Detský kútik dlhodobo prejavujú aj žiaci pivnickej a lalitskej základnej školy, ktorých práce často tvoria náplň tejto rubriky. M. Pap

Žiadosti o získanie nároku na stimuly, investície do fyzického majetku poľnohospodárskeho gazdovstva na obstaranie nového traktora v roku 2020 sa pôvodne mohli podávať od 6. januára do 29. mája 2020. Keďže podmienky na skompletovanie dokumentácie boli v poslednom mesiaci sťažené pre mimoriadny stav, bolo rozhodnuté o predĺžení termínu podania žiadostí. Ľ. Sýkorová

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Editoriál

Odcudzenie človeka

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Graﬁcká úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: ARTPRINT MEDIA DOO

Miroslav Benka

nes ako hádam nikdy predtým sme svedkovia odcudzenia. Odcudzenia človeka človeku a životnému pros-

trediu. Príroda nie je niečo mimo nás – je prítomná v nás, je s nami na najhlbšej úrovni. Dnes všadeprítomné odcudzenie (lat. alienatio) sa rozšírilo na celú planétu a je všeobecne kľúčovým pojmom ﬁlozoﬁe – znamená to stav človeka, v ktorom sa jeho prítomnosť: idey, diela, výrobky alebo život ako taký stávajú protikladnými právomocami, ktoré ho podrobujú, sú mu cudzie a nezávislé od jeho činnosti a existencie. Odcudzenie je stav absencie v sociálnych vzťahoch a vysoký stupeň vzdialenosti alebo izolácie medzi jednotlivcami, alebo medzi jednotlivcom a skupinou ľudí v komunite alebo pracovnom prostredí. Je to sociologický jav vyvinutý niekoľkými klasickými a súčasnými teoretikmi. Tento koncept má mnoho disciplinárnych využití a môže sa vzťahovať tak na osobný psychologický stav (subjektívne), ako aj na typ sociálneho (objektívneho) vzťahu. Z psychologického hľadiska je odcudzenie pocit separácie, osamelosti alebo bytia cudzincom. Tento pocit často preží-

vajú ľudia, ktorí bývajú v kultúrnom a sociálnom prostredí, ktoré im nie je známe, je neprijateľné alebo nepochopiteľné. Jednotlivec môže byť odcudzený spoločnosti, ak má pocit, že je pod kontrolou atď. Osoba sa stáva odcudzenou, ak nemôže pochopiť alebo prijať okolnosti, v ktorých sa ocitla. Človek môže byť odcudzený svojim túžbam, ak nie sú jeho autenticky, ale prídu k nemu zvonka. Z náboženského hľadiska sa odcudzenie ľudskej povahe najčastejšie týka ilúzie nezávislosti a autonómie vedomia. Najčastejšie sa však odcudzenie ľudskej povahy študovalo v kontexte hospodárskych vzťahov a práce, keď sa zdôraznili škodlivé následky automatizácie na ľudskú povahu a jej vzťah k produktom vlastnej práce a tvorivosti. Teda príroda nie je niečo mimo nás – je prítomná v nás, je s nami na najhlbšej úrovni. Pri otvorenom nebi sme otvorenejší voči novým impulzom, rozširuje sa naše zorné pole a spoznávame nové perspektívy, znižovanie stresu, zvyšovanie pozornosti, kreativitu a inovatívne myslenie. Na záver, čo by sme mohli uzavrieť? V dvoch slovkách by sme mohli povedať, čo sme sa o živote dozvedeli: – Pokračuje to. Totiž inými slovami – môžeme sa uspokojiť, že sme sa o živote dozvedeli: – Vždy je toho viac pred nami. Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

6 Skvelý pedagóg a prekladateľ – náš Martin Djovčoš

28 Dojmy z nových skúseností

ĽUDIA A UDALOSTI 12 Podnikanie – rodinná záležitosť

ŠPORT 43 Kulpínčania sú rozčarovaní

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Predĺžený termín podania žiadostí o nové traktory Na titulnej strane: Pohľad na výstavbu trate Čortanovci – Nový Sad, ktorou sa dostaneme z Belehradu do Budapešti za dve hodiny. Foto: www.vojvodina.gov.rs

Nový Sad

• •

19 /4906/ 9. 5. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Z núdzového stavu do predvolebného obdobia Pripravil: Stevan Lenhart

arlamentné a lokálne voľby v Srbsku sa usporiadajú 21. júna – verejnosť s tým oboznámil prezident Srbska Aleksandar Vučić po zasadnutí s predstaviteľmi politických strán, ktoré ohlásili svoju účasť v tohtoročných voľbách. Ako je známe, voľby boli pôvodne zaplánované na 26. apríl, ale pre vypuknutie epidémie koronavírusu boli odložené a v období núdzového stavu všetky predvolebné aktivity boli zastavené. Už teraz vidieť, že tieto voľby budú pre všeobecnú situáciu po viacerých stránkach atypické, a je ťažko predpovedať, ako bude prebiehať predvolebná kampaň, najmä s ohľadom na to, že je ešte stále zakázané zhromažďovanie sa väčšieho počtu ľudí a nie je možné organizovať masové politické mítingy. Tohtoročná kampaň sa teda takmer v úplnosti presťahuje do mediálneho priestoru

a dominantnú úlohu budú mať televízia a internet. Súbežne s uvoľnovaním reštriktívnych opatrení proti vírusovej infekcii v našej krajine narastá napätie v politickej sfére a medzi hlavnými správami sú znovu vzájomné obviňovania predstaviteľov politických strán. Podľa mienky Bojana Klačara, výkonného riaditeľa mimovládnej a nestraníckej organizácie CeSID (Centrum pre slobodné voľby a demokraciu), situácia v politickom živote v Srbsku sa počas epidémie koronavírusu drasticky zmenila vzhľadom na predchádzajúce obdobie. Hosťujúc v televíznom vysielaní Upitnik Klačar konštatoval, že kríza zapríčinená epidémiou Covid-19 pozmenila životné priority občanov, takže sa namiesto niektorých dovtedy aktuálnych problémov medzičasom do popredia dostali existenčné a zdravotné otázky, ale zmenilo sa aj celkové ovzdušie, v ktorom sa očakávajú voľby. Zoran Panović, novinár a programový koordinátor výskumno-vydavateľského centra Demostat, zase je mienky, že v tomto období narastajúcich po-

litických tenzií v Srbsku sa okrem základných existenčných otázok stredobodom záujmu tiež stávajú demokratické práva občanov. Vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ Josep Borrell vyjadril obavy, pokiaľ ide o politický pluralizmus v Srbsku, a odkázal, že bojkot volieb nie je reálnou opciou. Povolal všetkých tunajších politických aktérov, aby sa zúčastnili vo voľbách a tým spôsobom zastupovali záujmy svojich voličov. Deň pred virtuálnym summitom EÚ – západný Balkán v rozhovore pre médiá Borrell tiež povedal: „Myslím si, že najmä v dnešnej situácii je veľmi významné, aby občania a politickí aktéri mali dôveru v integritu volebného systému a že blížiace sa voľby budú prebiehať v súlade so všetkými odporúčaniami. Musíme povolať vládnuce strany v Srbsku, aby v úplnosti splnili všetko to, na čo sa zaviazali v medzistraníckom dialógu. Mám nádej, že budú vytvorené podmienky na uskutočnenie volieb a my sa budeme snažiť podnietiť konštruktívny dialóg medzi politickými stranami.“

* Európska únia spolu s Nórskom, Spojeným kráľovstvom a Saudskou Arábiou od 4. mája t. r. začala celosvetovú príspevkovú iniciatívu za opatrenia proti koronavírusu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala hlavy štátov a vlád, ako aj ďalších partnerov z celého sveta, aby sa v začiatočnej fáze financovania zaviazali spoločne dosiahnuť sumu 7,5 miliardy eur. Tieto prostriedky prispejú na vývoj a rozšírenie účinnej diagnostiky, liečby a očkovacej látky, ktoré by mali byť všeobecne dostupné a cenovo prijateľné. Spoločnou globálnou akciou sa krajiny snažia predísť možnej situácii, že by vakcínu vyvinula niektorá z bohatších krajín, a potom by sa nedostala do chudobnejších oblastí. „Verím, že vďaka takémuto odhodlaniu sme na dobrej ceste k tomu, aby sme vyvinuli a vyrobili vakcínu, ktorú budeme môcť ponúknuť všetkým,“ povedala von der Leyenová. „To je však len začiatok. Musíme pokračovať v našom úsilí a byť pripravení prispievať ďalej. Ide totiž o beh na dlhé trate.“

Pohľad na Nový Sad – Európske mesto kultúry 2021 4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Miloš Vučević, primátor Mesta Nový Sad o Vedecko-technologický park, veľkú historickú nespravodlivosť. ktorý je určený Fakulte technic- Pri agresii NATO sme utrpeli vážne kých vied a v súčasnosti je vyu- následky. Tento most má veľký žívaný najmä na vedecké účely infraštruktúrny význam, pretože Andrea Lačoková a na zakladanie najrôznejších IT spája nielen Sriem a Báčku, ale spoločností. Tak študenti, ako i predovšetkým ľudí. Po toľkých rimátor Mesta Nový Sad Mi- profesori tu majú možnosť pô- rokoch sa Nový Sad vracia so všetloš Vučević sa narodil 10. de- sobiť od samotného otvorenia. kými tromi mostmi nad Dunajom. cembra 1974 v Novom Sade. Celková investícia tohto parku Hoci sme na tieto opravy dlho Vo svojom rodnom meste skončil vynášala 26 miliónov eur. čakali, dnes už mosty majú svoje Základnú školu Vasu Stajića a pre Okrem iného známe je aj to, že miesta. mnohých je určite zaujímavosťou, je vďaka Mestu Nový Sad v roku Keď ide o aktuálnu situáciu v že úspešne skončil Gymnázium 2018 otvorený Žeželjov most pre našom štáte, primátor Vučević hoJána Kollára so žiackym domovom cestnú, cyklistickú a pešiu dopra- vorí, že sa život pomaly vracia do v Báčskom Petrovci. V roku 1999 získal diplom na Právnickej fakulte v Novom Sade. Do roku 2012 pôsobil ako právnik v rodinnej kancelárii. V roku 2008 vstúpil do Srbskej pokrokovej strany a roku 2011 bol zvolený za predsedu Mestského výboru Srbskej pokrokovej strany v Novom Sade. V septembri 2012 bol zvolený za primátora Mesta Nový Sad, keď sa skončila jeho práca právnika. Od roku 2015 do roku 2016 pôsobil v Správnej rade Národnej aliancie pre miestny hospodársky rozvoj (NALED). Po lokálnych voľbách v roku 2016 bol opätovne zvolený za primátora Mesta Nový Sad. V tom istom roku sa stal aj podpredsedom Srbskej pokrokovej strany. Získal niekoľko ocenení vrátane Charty čestného senátora Senátu Srbska za rok 2014. V tom istom roku dostal Cenu kapitána Mišu Anastasijevića, ktorá mu bola udelená ako líderovi mestskej správy za propagáciu európskych životných hodnôt v Novom Sade. O dva roky neskôr, v roku 2016, boli tieto hodnoty potvrdené aj vyhlásením Mesta Nový Sad za Európske hlavné mesto mládeže v roku 2019 a Európske hlavné mesto kultúry Primátor Mesta Nový Sad Miloš Vučević v roku 2021. V rámci programu Tesla Global Forum získal ocenenie Bela golubica. Nositeľom je vu. Na slávnostnom otvorení sa normálu a opatrenia sa postupne Radu svätého vladyku Maksima okrem iných zúčastnili prezident zjemňujú. Dňa 4. mája 2020 boli Eparchie sriemskej, ako aj gra- Srbska Aleksandar Vučić, ako i v celom Srbsku otvorené reštaumate uznania a vďakyvzdania primátor Mesta Nový Sad Miloš rácie a kaviarne a opäť funguje Eparchie báčskej za vynikajúci Vučević, ktorý vtedy vyzdvihol, že verejná doprava. prínos v rozvoji duchovného a to bola veľká udalosť nielen pre Primátor Mesta Nový Sad Miloš cirkevného života. Nový Sad, ale i pre celé Srbsko. Vučević potvrdil, že podľa sobotVďaka primátorovi Vučevićovi Išlo o investíciu, ktorá na jednej ného cestovného poriadku do Nový Sad je v roku 2020 bohatší strane napráva alebo odstraňuje ulíc bolo dopravených okolo 120

mestských autobusov, čo je zatiaľ dosť. Zdôraznil, že ho potešilo, že systém GSP bol spustený po deviatich týždňoch, a dodal, že všetko ide podľa plánu. Počas primátora Vučevića vytvára sa a organizuje kreatívna politika v Čínskej štvrti v oblasti najstarších priemyselných zón v Novom Sade – z roku 1922. Toto zariadenie roky nemalo žiadny účel, po jeho revitalizácii sa stáva jedinečné kultúrne a kreatívne centrum. Čínska štvrť je novým tvorivým centrom Mesta Nový Sad a centrom kultúrneho a kreatívneho priemyslu v rámci projektu Nový Sad 2021 – Európske hlavné mesto kultúry. Čínska štvrť pozostáva z niekoľkých stavieb, v ktorých budú umiestnené ateliéry, koncertné a výstavné priestory, ubytovanie pre účastníkov rezidenčných programov, workshopy pre seniorov, remeslá a ďalšie diania na nábreží Dunaja, neďaleko obľúbenej pláže Štrand a neďaleko vnútrozemia, prispieva k ďalšiemu rozvoju cestovného ruchu, turistického života a kultúry Nového Sadu a Srbska. „Okrem mestských liniek spustili aj tri prímestské linky do Sriemskych Karloviec, Temerína a Beočína,“ povedal Vučević a zároveň vyzval zamestnávateľov, aby kúpili lístky pre svojich zamestnancov. Ďalšie uvoľnenie a otvorenie autobusov bude závisieť od epidemiologického hodnotenia. „Čoskoro sa uvidí, či nové opatrenia prinesú dobré výsledky. Nový Sad je pripravený na ďalšie zmierňujúce opatrenia. Všetky prípravné práce boli ukončené, tiež boli zverejnené pravidlá a miesta v autobusoch, na ktorých sa môže sedieť, sú označené, všetci musia mať rúška a rukavice, kontrolóri to skontrolujú.“ Nákupné centrá sa otvoria 8. mája a materské školy budú otvorené od 11. mája, čo bude pre mestskú vládu najnáročnejšie. I keď je koronavírus aj ďalej prítomný, máme kontinuitu, ktorú musíme zachovať a postupne sa vrátiť do normálneho života.

19 /4906/ 9. 5. 2020

Týždeň SLOVO MÁ: DOC. PHDR. MARTIN DJOVČOŠ, PHD.

Skvelý pedagóg a prekladateľ – náš Martin Djovčoš Miroslav Benka

Martine, na Martina, o Martine som si naposledy spomenul, že s týmto chlapčekom treba počítať. Keď som sa pripravoval na toto interview, hlavou mi preleteli myšlienky na jeho detstvo, však vyrastal s mojím synom – keď som pevne chcel veriť, že z takého milého chlapčeka sa musí stať aj dobrý znalec a človek. Vždy bol elokventný, milý, chtivý, veď z neho človečina sála – veľké hnedé oči to odjakživa prezrádzali a, samozrejme, jeho túžba vedieť. Dnes je univerzitný pedagóg na Katedre anglistiky a amerikanistiky, na Filozoﬁckej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, prekladateľ, svetobežník – a odborník par excellence. Pán Djovčoš pochádzate z rodiny dolnozemských Slovákov. Spomeňte si na vaše začiatky, na štúdiá vo Zvolene a v Banskej Bystrici. – Keby som chcel byť úplne presný, tak moje vzdelávanie sa začalo už v škôlke v Starej Pazove. Niekomu sa to môže zdať úsmevné, ale podľa mňa sa už v týchto časoch formuje základ osobnosti človeka. V tomto kontexte si mimoriadne pozitívne spomínam na pani vychovávateľku Zuzanu Bzovskú. Som mimoriadne rád, že som bol v slovenskej triede,

V Paríži

www.hl.rs

kde sa začal kultivovať môj vzťah k slovenskej kultúre. Nemalú zásluhu na mojom budúcom záujme o humanitné vzdelanie zohrali aj rodičia, ktorí v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch aktívne pô-

oblasti prekladateľstva a tlmočníctva v špecializácii anglický jazyk a kultúra – poľský jazyk a kultúra. Neskôr som na Fakulte humanitných vied v Banskej Bystrici absolvoval rigorózne skúšky (PhDr.) a v Bratislave

Doc. PhDr. MARTIN DJOVČOŠ, PhD. z udeľovania titula doktora vied

sobili na dolnozemskej kultúrnej scéne (najmä mama). Už v škôlke a počas prvého stupňa základnej školy v Starej Pazove som začal chodiť na angličtinu. Rodičia ma podvedome motivovali k láske k jazykom, ktorú som nakoniec prijal ako súčasť seba, takže aj moje budúce vzdelanie po presťahovaní na Slovensko v roku 1993 sa akosi prirodzene uberalo touto cestou. Základnú školu som dokončil v Banskej Bystrici a neskôr vo Zvolene, kde som nastúpil aj na gymnázium. Následne som sa rozhodol nastúpiť na Filologickú fakultu v Banskej Bystrici, kde som absolvoval magisterské štúdium v

na Filozoﬁckej fakulte Univerzity Komenského som v roku 2012 ukončil doktorandské štúdium (PhD.) a na rovnakej fakulte sa mi v roku 2018 podarilo aj habilitovať (doc.). Povedal by som, že najväčším problémom pre mňa bola zmena kultúr. Dolnozemskí Slováci sú značne iní ako tí na Slovensku, hoci hovoria podobne. Bola to strastiplná cesta, ktorá sa však začala v Starej Pazove a na to nikdy nezabudnem. Spomeňte si na pedagógov. Kto najviac vplýval na vašu cestu k cudzím jazykom, prekladateľstvu, pedagogike? – Pri prekladoch je síce znalosť ja-

S manželkou Zuzanou a synom Ondrejom na Malte Informačno-politický týždenník

V pracovni

zyka základným predpokladom, ale vstupuje do toho množstvo ďalších faktorov – a práve tomu sa vo svojej výskumnej práci venujem. Na viacerých pedagógov si spomínam veľmi dobre. Ako som spomínal, v škôlke to bola pani vychovávateľka Zuzana Bzovská. Na prvom stupni základnej školy v Starej Pazove to bola pani učiteľka Georgievská, ktorá mala síce tvrdé, ale funkčné metódy vyučovania (smiech). V strednej škole vo Zvolene to bola určite pani profesorka Mária Hustayová (slovenčina), či Michal Hudec (dejepis) a Mária Jeloková (ﬁlozoﬁa). Z vysokej školy mi v pamäti utkvel profesor Ján Vilikovský či dnes už kolegovia Ľubica Pliešovská a Miroslava Melicherčíková, prípadne Vladimír Biloveský. Netreba však zabudnúť dodať, že mama Božena mala na smerovaní môjho vzdelania veľkú zásluhu, takže aj ju by som sem zaradil. Samozrejme, veľmi ma podporovala aj stará mama Mária Kovárová, ktorá nás nedávno opustila, a bola mojím aktívnym spojivom so Srbskom. Momentálne získavam cenné informácie o dianí v dolnozemskej kultúre od sesternice Anny Kovárovej. Spomeňte si na vaše pracovné cesty, študijné pobyty, semináre. Napočítajte nám, kde ste sa predstavili? – Zrejme stačí povedať, že prirodzenou súčasťou mojej práce (prekladateľa, tlmočníka a vysokoškolského pedagóga) je cestovanie. Navštívil som preto pracovne via-

S knihami • TÝŽDEŇ •

ceré krajiny (Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Malta, Rusko, Ukrajina, Poľsko, Srbsko, Nemecko, Dánsko, Rakúsko, Anglicko, Belgicko, Holandsko a podobne), kde som prednášal na univerzitách buď v rámci konferencií, pozvaných prednášok, či študijných pobytov. V tomto mi značne uľahčilo cestu získanie slovenského občianstva v roku 2002. Sami dobre viete, ako sa v deväťdesiatych rokoch náročne cestovalo a bez občianstva krajiny Európskej únie je to neľahké dodnes. Pocestoval som dosť aj so svojou hudobnou skupinou Náhodní známi, kde som dlhé roky hral na bicích nástrojoch, a neskôr som prešiel k spevu – nuž nenazval by som to spevom, ale skôr krikom do megafónu (smiech). Obzvlášť ma potešili naše koncerty v Novom Sade a Belehrade. V každom prípade to bola neoceniteľná skúsenosť, ale dnes sa už naplno venujem rodine, takže hudba musela dočasne ísť do ústrania. V akej miere nachádzate seba v tom, čo pracujete? – Úplne. Prácu považujem za neoddeliteľnú súčasť svojej identity. Stále v nej nachádzam novú inšpiráciu a radosť. Pre mňa je práca koníčkom, takže vôbec nevnímam, že pracujem. Robím jednoducho to, čo ma baví. Nie všetci majú to šťastie. Vyučujete na vysokej škole v Banskej Bystrici. Aké sú vaše ambície do budúcna? – Mojou domovskou inštitúciou je síce Banská Bystrica, ale pôsobím sčasti aj na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne. V budúcnosti by som rád pokračoval v tom, čo robím: v písaní, vo výskume, v prekladaní a tlmočení. Možno by som rád vytvoril intenzívnejšie kultúrne prepojenie medzi našou fakultou a Dolnou zemou. Rád by som aj naďalej cestoval po Európe a spoznával inosť kultúr. Naposledy ma prekvapilo, že na Malte som študentom musel vysvetľovať, čo je to buk (strom). Oni totiž nemajú lesy, takže si to nevedia celkom predstaviť. Podobné medzikultúrne zážitky ma neustále privádzajú k novým poznatkom. Rád by som tiež preložil viac diel zo srbčiny či chorvátčiny do slovenčiny. Naposledy mi v prešovskom vydavateľstve F.A.C.E vyšiel preklad knihy Dubravky Ugrešićovej Baba Jaga je snjela jaje. Bolo to ale náročné, lebo presvedčiť slovenské vydavateľstvá, aby dali šancu aj ,menším’ kultúram, je náročné. Horšie sa to predáva ako angličtina. Našťastie Ján Gavura (majiteľ vydavateľstva) dáva šancu

aj na Slovensku menej známym autorom, takže sa to podarilo. Dúfam, že sa nám spoločne podarí presadiť aj ďalšie diela z územia bývalej Ju-

najmä preklad bežných objektov. Nejde o denotatívnu hodnotu, to je ľahké, ale skôr o konotácie, ktoré sa s daným pojmom viažu. ,Dunav’ je

hoslávie. A ozaj, ešte by som rád dokončil novú učebnicu tlmočenia, ktorú s kolegami momentálne pripravujeme na FF v Banskej Bystrici.

síce ,Dunaj’ ale nikdy neprenesiete všetky pocity a odtienky, ktoré sú vo Vojvodine spojené s touto riekou. Ak človek zostane len na doslov-

MARTIN DJOVČOŠ sa narodil roku 1982 v Starej Pazove. V roku 1993 sa s rodinou presťahoval do Banskej Bystrice, neskôr do Zvolena. Vyštudoval prekladateľstvo a tlmočníctvo na Filologickej fakulte v Banskej Bystrici a ďalšie vzdelávanie absolvoval na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela (PhDr.), v Banskej Bystrici a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (PhD., doc.) v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä otázkam sociológie a filozofie prekladu, či kognitívnym aspektom tlmočenia, o ktorých napísal niekoľko desiatok odborných článkov a monografií. Pôsobil ako šéfredaktor časopisu Kritika prekladu. Prekladá z angličtiny, poľštiny, srbčiny a chorvátčiny. V roku 2015 získal prémiu Literárneho fondu za preklad knihy Glenna Greenwalda Nikto sa neskryje. Na svojom konte má aj preklady Sakiho, A. C. Doyla, Michaela Wolfa, J. D. Vancea, S. Pinkera, Dubravky Ugrečićovej a ďalších autorov. Súčasne pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Spolu s manželkou Zuzanou a synom Ondrejom žije vo Zvolene. Čo je všetko potrebné človeku na to, aby sa dnes zaoberal tvorivou prácou, prekladaním? Do akej miery vám robia starosti jazykové špecifiká – idiómy? – V prvom rade treba dobre poznať východiskovú aj cieľovú kultúru. To je alfa a omega. Treba tiež vedieť, kto bude čítať text, aké sú jeho vedomostné predpoklady, čo treba dovysvetliť a čo bude jasné. Pri preklade zo srbčiny či chorvátčiny považujem za problematický

nej rovine, nikdy neprenesie celý význam, a to si vyžaduje naozajstný kumšt. Keď človek zo Srbska počuje frázu ,ne lomite mi bagrenje’, hneď sa v ňom spustí celý sled konotácií a kultúrnych referencií (a nehovorím len o Balaševićovej skladbe). Keď na Slovensku poviete ,nelámte mi agáty’, každý tomu síce bude rozumieť (doslovne), ale unikne mu strašne veľa z kultúrneho náboja výpovede. Podobné je to aj s angličtinou či poľštinou. Dovolím si dokonca (azda

odvážne) tvrdiť, že dielo napísané v cudzom jazyku pochopíte, až keď ho začnete prekladať (smiech). Mohli by ste nám opísať sám proces tvorivej práce? Ako sa to vyvíja počas procesu v samotnom prekladateľovi? – Proces tvorivej práce prebieha vždy v minimálne troch fázach. Slovami Jána Vilikovského (1984) je tu vždy prítomná: 1. interpretácia a recepcia; 2. koncepcia; 3. reprodukcia. Inými slovami, text treba vždy podrobne zanalyzovať, pochopiť, prečítať si kritiky, vypočuť rozhovory s autorom (ak žije), ideálne je prečítať si aj ďalšie autorove diela. Ide o náročnú mravčiu prácu, bez ktorej by sa ale preklad kĺzal iba po povrchu a pripravil by čitateľa o zážitok. Prekladateľ musí celý čas mať na zreteli, čo textom mieni, a držať sa toho. Je to mimoriadne náročná, ale potešujúca práca. Hlavne keď sa vám do rúk dostane hotová kniha. Treba dodať, že je umelecký preklad na Slovensku mizerne platený vzhľadom na náročnosť práce. Nuž ale človek si vtedy povie, že to robí pre radosť, pre dobrý pocit a v neposlednom rade aj pre kultúru. Nové podnety do kultúry sú mimoriadne dôležité pre jej rozvoj. Dúfam však, že sa postavenie umeleckého prekladu v spoločnosti pomaly zlepší. Viacerí na tom pracujú. Bude to ešte dlhá cesta, ale na konci tunela azda uvidíme to pomyselné svetlo. O čom v profesionálnom zmysle rozmýšľate a na čom práve pracujete? Aké máte plány do budúcna? – To by sme tu boli dlho (smiech). Momentálne pracujem hlavne na zmierňovaní dosahov pandémie koronavírusu na vzdelávanie a vedeckú prácu. Museli sme napríklad presunúť veľkú medzinárodnú konferenciu o preklade, ktorá sa mala konať v Banskej Bystrici v septembri. Prihlásili sa ľudia z dvadsiatich krajín a nepredpokladám, že do konca septembra dôjde k uvoľňovaniu cestovných obmedzení. Rovnako sa z rovnakých dôvodov presunuli konferencie v Lotyšsku či v Španielsku, na ktoré som mal ísť... Okrem toho zápasíme s presunom vyučovania do online priestoru. Zabudli sme ešte na niečo dôležité? Čo by ste povedali možno našim čitateľom na záver? – Na záver hlavne prajem dolnozemským Slovákom veľa energie a chuti v týchto neľahkých časoch. Dúfam, že sa čoskoro pri nejakej kultúrnej akcii stretneme aj u nás v Banskej Bystrici.

19 /4906/ 9. 5. 2020

Ľudia a udalosti POČAS NÚDZOVÉHO STAVU V KULPÍNE

Pre zdravie a dobro občanov Katarína Gažová

odobne ako v ostatných dedinách Báčskopetrovskej obce aj v Kulpíne penzisti, ktorí majú dôchodky do 30-tisíc dinárov, dostávali balíky humanitárnej pomoci. K humanite ruku priložil i podnik DEM z Kulpína, ktorý tiež pomohol najstarším občanom. „V Kulpíne podľa zoznamu z Republikového fondu pre penzijné a invalidné poistenie Štáb pre núdzové situácie Obce Báčsky Petrovec v spolupráci s vládou Republiky Srbsko a pokrajinskou vládou podelil doteraz 350 balíkov potravín a hygienických potrieb. Avšak v Miestnom spoločenstve Kulpín teraz robíme dodatočný zoznam pre tých, ktorí majú na to právo, a balíky nedostali, no v priebehu tohto mesiaca aj to by malo byť realizované. Podnik DEM tiež pomohol na taký spôsob, že penzistom podelil sto balíkov po desať

kilogramov múky podľa zoznamu z Miestnej organizácie penzistov Kulpína. Toho času naši volontéri roznášajú písomné vyhlášky do 40 sociálne slabších rodín, na základe ktorých im prostredníctvom

a potravinami. Balíky pripravila Ekumenická humanitárna organizácia z Nového Sadu. Teda pomoc bude doručená aj sociálne najohrozenejším občanom Kulpína na domácu adresu,“ vysvetlil tajomník

Park v strede Kulpína

Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec budú doručené balíky s hygienickými potrebami

MS Kulpín Zlatko Harminc. Najstarším občanom počas núdzového stavu pomáhali volontéri,

tiež ochotní príbuzní a susedia. Zásobovali ich potrebami z predajní, liekmi a podobne. Verejný komunálny podnik Progres tiež mal doménu svojho pôsobenia v Kulpíne. Mal na starosti dezinfekciu – striekanie dezinfekčnými prostriedkami, a to hlavne centrum dediny, kde sa pohybovalo najviac občanov, okolo obchodov a podobne. Dezinfikovali aj vchody do predajní, kľučky. Nevystala ani akcia dezinfikovania všetkých asfaltových ciest v celom Kulpíne. Progres na lokalite kulpínskeho vodovodu bezplatne delil občanom dezinfekčný prostriedok, ktorý im nalievali do nádob, ktoré si občania priniesli. Takýmto spôsobom im pomohli, aby si dezinfikovali domy, dvory a podobne. „Počas núdzového stavu sa naši občania zdržiavali doma. Žijeme na dedine, takže mali dosť práce vo dvoroch, v záhradách, zriaďovali si príbytky, a tak užitočne trávili čas, keď zostávali doma. Pred predajňami, lekárňou, poštou čakali slušne v radoch s rúškami, rukavicami a dodržiavali predpísanú vzdialenosť.“

S RUŽENOU ČERVENSKOU ZO STAREJ PAZOVY

Pred izoláciou húževnato pracovala Anna Lešťanová Hoci koronavírus pomaly ustupuje, aj naďalej podľa slov odborníkov musíme byť ostražití a disciplinovaní. Medzi najohrozenejšie kategórie obyvateľstva patrili starší ako 65 rokov a v tejto rizikovej kategórii je aj Staropazovčanka Ružena Červenská. O tom, ako naša známa choreografka, ktorá je ešte stále veľmi aktívna v ochotníckom živote, strávila čas v izolácii, nám ochotne takto odpovedala: „Ešte pred izoláciou, keď som o ničom netušila, niečo ma hnalo húževnate pracovať s detskými tanečnými skupinami. Ako by to bola nejaká predtucha, že musím čím skôr pripraviť a nacvičiť tri tanečno-zvykové celky pre nadchádzajúce súťaženia ochotníkov a oslavy 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy. Všetky tvorivé myšlienky a moje sily boli upriamené na túto veľkú prácu. Avšak keď bolo takmer všetko dokonale pripravené, pre-

www.hl.rs

kvapil nás tento vírus, ktorý som neočakávala, tak ako ani mnohí z nás. Koronavírus nám pokazil (ale

Ružena Červenská vo dvore, kde je dokonalý relax

hádam iba zatiaľ) plány odchodu s detskými tanečnými skupinami SKUS hrdinu Janka Čmelíka do Talianska a na Slovensko,“ pripo-

Informačno-politický týždenník

menula spolubesedníčka a doložila, že s touto pandémiou jej začal trochu dlhší oddych, s ktorým vôbec nepočítala. „Čas trávim doma ako v najluxusnejšom hoteli a na každý deň si ešte stále naplánujem niečo robiť. Vykonávam teda tie bežné domáce práce – varím, upratujem, periem, tiež sadím kvety, sedím na terase a najčastejšie čítam knihy. Oveľa viac pozerám televízny program ako obvykle a takým svojráznym duchovným pokrmom mi je osobitné hudobné pásmo na vlnách nášho staropazovského rozhlasu, keď vysielajú obľúbené a nestarnúce melódie. Katka Šašová, moja pravá ruka pri nacvičovaní detských tanečných choreograﬁí, neraz ma telefonicky zavolá s otázkou, ako sa nám a čo robím. Často jej veru odpovedám, že spievam, čo mi robilo a naďalej robí dobre,“ povedala R. Červenská. Učiteľka na dôchodku, ktorá celý život venovala slovenským ľudo-

vým tancom a piesňam, v častých prechádzkach pekne upraveným dvorom s kvetmi a kríkmi, kde je dokonalý relax, si v myšlienkach neraz zaspomína i na svojich najmilších, ktorých má nesmierne rada, na svoje dve dcéry s rodinami. Ako prízvukovala často oslovovaná súdružka Červenská:„Vďaka nim nie som osamelá, aj keď som sama.“ Podľa jej slov a najmä v časoch tejto neblahej pandémie, ktorá, pevne veríme, že nás pomaly, ale iste opúšťa, človek si musí zachovávať pozitívnu energiu, ktorá jej, ako si to sama uzná, nikdy nechybovala. „Teším sa, keď hoci i telefonicky niekoho môžem povzbudiť a pomôžem mu dobrosrdečnou radou, žartom, smiechom, čo je pre mňa najprirodzenejšou vlastnosťou, odkedy poznám samu seba. Hoci neviem, ako ubehli tieto dni a týždne izolácie – pre mňa jednoducho to preletelo,“ akcentovala R. Červenská, ako vždy s úsmevom na tvári. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Josip Broz Tito (1892 – 1980) Pripravil: M. Benka

ňa 4. mája 1980 o 15.05 h zomrel Josip Broz Tito. Pochovaný bol 8. mája v Belehrade, v jeho rezidencii, v Dome kvetov (Kuća cveća), budove, ktorá bola postavená ako zimná záhrada s miestnosťami na prácu a odpočinok, ktorá dnes patrí Múzeu Juhoslávie. Na pohrebe sa zúčastnilo 209 delegácií zo 128 krajín sveta, z toho 31 prezidentov, 8 viceprezidentov, štyria králi, 6 kniežat, 22 predsedov vlád, 12 vicepremiérov, 47 ministrov zahraničných vecí a 11 predsedov zhromaždení, čo možno vidieť na fotograﬁách z našej zbierky. V tomto roku sme si spomenuli na 40 rokov od jeho úmrtia. Foto: z Archívu Múzea Juhoslávie

PANDÉMIA VÍRUSU COVID-19 DOČASNE ZAVRELA AJ KOSTOLY V slovenských evanjelických cirkevných zboroch preto hľadajú alternatívne spôsoby, ako Božie slovo aj v takýchto okolnostiach priblížiť k veriacim. V cirkevnom zbore vo Vojlovici to robia tak, že tamojší farár Branislav Kulík pripraví kázeň ako pre riadne služby, vyberie pesničky, ktoré by sa na službách spievali, a pripraví modlitby. Všetko to vytlačí a cirkevná mládež roznesie do domácností veriacim (na fotograﬁi: z archívu CZ Vojlovica), ktorí si v domácich podmienkach môžu prečítať kázeň, pomodliť sa, zaspievať si nábožné pesničky. Ako na službách, ibaže bez sprievodu organu a nie spoločne, ale každý vo svojich príbytkoch. vlh

• ĽUDIA A UDALOSTI •

MAMA BAZÁR ONLINE V duchu situácie spôsobenej koronavírusom, zákazu zhromažďovať sa a podmienení mimoriadnym stavom v našej krajine, a tak aj v Báčskopetrovskej obci, usporiadateľky praktickej akcie Mama bazár uskutočnili Mama bazár online. Prebiehal v dňoch 1. až 8. mája. Ide o 1. online Mama bazár (na snímke je facebooková hlavička stránky), ktorý jedna z organizátoriek a administrátoriek FB skupiny Mamy Petrovčanky Irena Lomenová z Báčskeho Petrovca zhodnotila veľmi pozitívne: „Vzhľadom na situáciu a pokus o online bazár ponuka je veľmi dobrá a aj záujem o veci nie je o nič menší. Inak toto je v podstate 8. Mama bazár, ale predsa jedinečný a ako pokusný, môžeme zhodnotiť nie menej úspešný ako tie predchádzajúce.“ ah

19 /4906/ 9. 5. 2020

Ľudia a udalosti DEMOGRAFICKÉ POHYBY V ARADÁČI

Jeden sobáš za tri roky Vladimír Hudec

entralizáciou matričných území je prakticky znemožnené sledovanie demograﬁckých pohybov v jednotlivých dedinách, a tak je tomu aj v Aradáči. Jediný zdroj o narodených deťoch (iba) v tejto dedine sa nachádza v dedinskej ambulancii, avšak zdravotnícki pracovníci pre zaneprázdnenosť v boji proti koronavírusu nemali času, takže sme ostali ukrátení o tento údaj. Predsa v rozhovore s občanmi sa neúradne dozvedáme, že detí v Aradáči je čoraz menej, zvlášť slovenských. Ani v cirkevných matrikách pokrstených nemajú ten údaj. Totižto ako informoval aradáčsky farár Vladimír Lovás ml., z ôsmich krstov, ktoré vlani vykonali, pokrstená bola jedna dospelá osoba, jedno desaťročné dieťa a ostatných 6 pokrstených boli v mladšom veku, ale nie vlani narodené. „Tri deti boli narodené v roku 2018. Až v januári bežného roku sme pokrstili dieťa narodené

v roku 2019,“ hovorí farár Lovás. „Pritom treba povedať, že medzi pokrstenými bolo aj dieťa, ktoré s rodičmi žije na Slovensku, takže aj keď ho máme v matrike, reálne v dedine a v zbore ho nemáme. Skôr bolo pravidlo, nielen v našej, ale aj v pravoslávnej cirkvi a u

V aradáčskom kostole sa za posledné bezmála tri roky zosobášili iba Marcelka Svetlíková a Ivan Buják

katolíkov, že dieťa treba pokrstiť v útlom veku 6 týždňov, avšak teraz sa od toho odstúpilo. Stratila sa pointa krstu a mám dojem, že ľudia viac rozmýšľajú o hostine

BÁČSKY PETROVEC

Pre čistejšie prostredie Jaroslav Čiep

roku 2017 z Verejno-komunálneho podniku Progres v Báčskom Petrovci občania Petrovca do domových schránok dostali oznámenia, že sa podnik plánuje zaoberať zberom a separovaním komunálneho odpadu vo väčšej miere ako dovtedy. Bolo to logické, lebo petrovská skládka i vtedy, ale i dodnes praská vo švíkoch. Medzičasom ju ohradili a monitorujú. Napriek tomu často taká zapálená Petrovčanov doslova otravuje toxickým dymom. Aj v čase núdzového stavu a zákazu vychádzania, zvlášť vo večerných

www.hl.rs

ako o význame krstu, a preto krst spojili s prvými narodeninami dieťaťa.“ Ani o počte zosnulých nejestvuje presný údaj, avšak Anna Zahorcová už viac ako 20 rokov má vlastnú evidenciu o zosnulých aradáčskych Slovákoch. Od nej sa

či ranných hodinách, v závislosti od toho, ktorým smerom fúka vietor. Dávno sľubovaná regionálna skládka v Novom Sade zostáva naďalej v „prenatálnom období“,

dozvedáme, že vlani umrelo 26 osôb, po 13 mužov a žien. Väčšina umierala v pokročilom veku. Najstarší bol 92-ročný Michal Goda. Vo veku 81 až 90 rokov umreli takže racionálny krok miestnych komunálnikov pri separovaní odpadu Petrovčania privítali s otvorenou náručou. Do schránok každoročne dostávajú kalendár s označenými dňami, kedy progresovci odvážajú plastickú ambaláž, kedy papier, či lístie a ostatný odpad, s podrobnejším návodom, ako ho treba prichystať a vyniesť pred dom. Táto akcia sa dobre

Stav v Begeji vedľa trhoviska začiatkom apríla

Informačno-politický týždenník

ôsmi, vo ôsmom desaťročí (71 až 80 rokov) jedenásti a v pomerne mladom veku 61 až 70 rokov štyria, kým dvaja umreli v piatom desaťročí života. Najmladší vlani zosnulý bol 48-ročný Adam Martiš. Anna Zahorcová ešte odhaduje, že príslušníci iných tuná žijúcich národov, predovšetkým Srbi, umierali vo väčšom počte, takže celkový počet vlani zosnulých v tejto dedine určite prevyšuje číslo 60. Aj sobášov určite bolo, ale sme sa z rovnakých dôvodov po presný údaj nedostali. Ani farár Lovás sa nemohol veľmi pochváliť. „Manželstvá sú čo zväčša zmiešané, takže mladí urobili kompromis a sobášili sa iba pred matrikárom. V našej cirkvi sme vlani zosobášili iba jeden snúbenecký pár – Marcelku Svetlíkovú a Ivana Bujáka. Bol to vlastne jediný sobáš od augusta 2017 dodnes a ani na nastávajúce obdobie nemám zahlásený žiaden sobáš. Generálne pozorované, ani nebolo príležitostí. Boli síce ešte tri manželské páry, ktoré by podľa pôvodu jedného z manželov mohli byť sobášené. Predsa nakoľko mi je známe, nemali sme čisté slovenské manželstvá, a že by nechceli požehnanie svojho manželstva aj v našej cirkvi,“ hovorí na záver farár aradáčsky Vladimír Lovás. Foto: z archívu rodiny Bujákovej zabehla, dokonca na viacerých miestach v Petrovci sú aj veľké kontajnery, kam občania tiež môžu sami odniesť vyseparovaný odpad. Už vyše mesiaca je bežný spoločenský život v Petrovci zredukovaný a zminimalizovaný. V strede Petrovca je omnoho menšia frekvencia ľudí. Napriek tomu vidieť, že ekologické povedomie občanov pokrivkáva. Príkladom na to je aj časť Begeja poza trhovisko v strede Petrovca. Hovorí sa, že jedna fotograﬁa hovorí viac ako tisíc slov. Takže aj tento záber dosvedčuje, že treba ešte viac dbať na čistotu životného prostredia, ale aj viac pozornosti nasmerovať na to, aby v Begeji voda mohla pretiecť, a tento odpad aspoň pri druhej ešte vždy nefunkčnej vákuovej stanici odpadových vôd zachytávať do siete a odpratať, aby si Petrovec do budúcna udržal povesť čistého mestečka. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ĎALŠIE REPUBLIKOVÉ UZNANIE ANDREJOVI SIMENDIĆOVI ZO STAREJ PAZOVY

Najlepší na Národnej ekologickej olympiáde Anna Lešťanová

ni počas pandémie koronavírusu, keď sme boli svedkami zmien každodenného kolobehu života a vykonávania svojich povinností, u Andreja Simendića, žiaka staropazovskej Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića, neustupovala túžba získavať nové vedomosti a naďalej byť úspešný. Andrej, ktorý online výučbu nadovšetko úspešne zdoláva, ani tentoraz neodstúpil od súťaží. V rozhovore s týmto vynikajúcim pazovským žiakom prvého ročníka odboru právnicko-podnikateľský technik sme sa dozvedeli, že podobne ako v základnej škole,

Andrej Simendić v strednej škole, ktorú dôstojne prezentoval na republikovej súťaži z oblasti ekológie

aj teraz v strednej škole sa prihlásil na početné súťaženia. Niektoré z nich sú už realizované, akou je súťaž Čo dokáže pekné slovo, kde Andrej získal ďalšie hodnotné uznanie. Z viacerých naplánovaných súťaží Národná ekologická olympiáda sa predsa uskutočnila a práve na nej odsadil prvé miesto a dôstojne prezentoval svoju školu. Republikové online súťaženie Národná ekoolympiáda na tému životného prostredia a udržateľného rozvoja životného prostredia a recyklácie a spravovania odpadu sa uskutočnila 25. apríla v organizácii Strediska pre talenty v Bore. V konkurencii viac než sto žiakov zo Srbska, z Bosny a Her-

cegoviny a Čiernej hory, v kategórii súťažiacich jednotlivcov, v riešení neľahkého testu a za daných prísnych pravidiel, Andrej so svojimi vedomosťami obsadil ďalší titul najlepšieho, ak sa má na zreteli, že toto nie je jeho prvé súťaženie z ekológie, lebo v uplynulom období práve z tejto oblasti dosahoval výnimočné výsledky. Ako uviedol, naďalej sa bude zaoberať touto biologickou náukou o vzťahu organizmu k vonkajšiemu svetu a bude sa zo získanými vedomosťami podieľať s kamarátmi. Veríme, že sa mu podarí prebudiť ekologické povedomie tak u žiakov, ako aj u dospelých ľudí.

ZO ŠÍDSKEJ OBCE

Ľudové zvyklosti zostali bokom odvekou tradíciou, ale aj peknou dedinskou slávnosťou. Tanečníci, divadelníci či hudobníci sa toho času nestretáTijana Farkašová vajú, prípadne sa na nejaký čas presunuli do online sveta, alebo ednou z ľudových tradícií, oddychujú. V nasledujúcich mektoré sa v dnešnej modersiacoch síce malo byť viacero nej dobe zachovávajú, je podujatí, na ktoré sa účinkujúci stavanie mája. Aj v Šídskej obci či hostia chystajú a tešia celý je každoročne zaužívané stavať rok (detský festival ľudových máj vždy 30. apríla. Pritom je piesní Keď si ja zaspievam v Šíde tradičné stavanie mája každý rok a kultúrno-umelecký program sprevádzané veselou hudbou v Binguli). Plány usporiadatea tancom. Ľudové zvyklosti však ľov však prerušil koronavírus. Avšak zostáva veriť, že sa všetko čo najskôr vráti na svoje miesto a že čoskoro ochotníci s novou chuťou a vôľou budú pokračovať v práci. Tohto roku si v SKUS Milana Rastislava Štefánika v Binguli pripomínajú sté výročie založenia spolku a kultúrno-umelecký program z tej príležitosti plánujú posunúť na koniec augusta. Najdôležitejšie je, že na území Šídskej obce nie sú evidovaní občania Máj, máj, zelený máj pred budovou Slovenského kultúrno-umeleckého spolku nakazení koronavírusom.

tohto roku zostali bokom pre pandémiu COVID-19 a mimoriadnu situáciu. Tradičné stavanie májového stromu, pri ktorom sa za sprievodu hudby, tanca a spevu v posledný aprílový deň alebo večer vždy zíde celá dedina, ako i naplánované kultúrne a tradičné podujatia spolky zrušili alebo presunuli na budúci rok. Stavanie a váľanie mája v Šídskej obci (v Šíde a Binguli, kým tradícia stavania mája v Erdevíku pomaly zaniká) nikdy nebolo iba

Milana Rastislava Štefánika v Binguli

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Ozdobené májové drevo pred Slovenským domom v Šíde

Zdravie musí byť vždy na prvom mieste a kultúrne a iné podujatia sa zrealizujú, keď to bude bezpečné a možné. Preto pomáhajme všetci spoločne a dodržujme základné bezpečnostné pokyny, ktorými prispievame k prevencii a opätovnému získaniu zdravia pre našu spoločnosť, aby sme sa čo najskôr mohli venovať bežným aktivitám a príprave ochotníckych podujatí. Foto: z archívu SKUS Jednota v Šíde a SKUS M. R. Štefánika v Binguli

19 /4906/ 9. 5. 2020

Ľudia a udalosti RODINA ŠTAUBOVÁ Z PADINY PODNIKÁ 30 ROKOV

Podnikanie – rodinná záležitosť štúdium na Poľnohospodárskej fakulte a tiež nemala zamestnanie. Pavel sa rozhodol založiť Tatiana Bovdišová podnik, ktorý sám, ako hovorí, aj registroval, a tak sa to začalo. ísal sa rok 1990, keď súro- Bok po boku boli i brat, i sestra denci Pavel, Anna a Gustáv a spoločne sa podieľali na zadoŠtaubovci začali rozbiehať vážení prvých produktov. Boli to podnik, ktorý pomenovali Padina spočiatku len farby a laky a ako sa komerc. Ako hovoria, viedli sa tým, roky míňali, tak sa ﬁrma rozrastala že všetko je možné dosiahnuť a zväčšovala a v súvislosti s tým aj spoločnými silami. A podarilo rozširovala o výrobný sortiment. sa im to. V tejto chvíli majú za Veľmi im pomáhali i rodičia – otec sebou tridsať rokov namáhavej, najviac okolo predajne a matka v ale úspešnej práce a tri podniky, kuchyni, čo bolo tiež veľmi dôležiktoré v základe majú meno Padina té, lebo, ako hovorí Pavel, bolo potrebné za všetkých aj navariť. Dvanásť rokov tak všetci traja spolu pracovali v jednej predajni. Keď v podniku rozšírili sortiment o celé rady ďalších výrobkov (stavebný materiál, elektroa vodovodný materiál, nábytok a všetok Gustáv, Anna a Pavel Štaubovci s rodičmi potrebný makomerc a pridané sú im mená teriál na jeho vyhotovenie…) a k tomu, keď si každý založil i vlastnú každého z nich. AKO Z JEDNÉHO PODNIKU rodinu, bolo načase rozdeliť sa a pokračovať každý sám so svojimi VZNIKLI TRI... Začiatky, spomína si najstarší rodinami. Anna (teraz Bartková) si nostalsúrodenec, boli dosť ťažké a neisté. Pavel v roku 1990 pracoval v gicky spomína na roky, keď prapivovare vo Vršci, Gustáv nepraco- covali spolu. Hovorí, že vtedy val nikde a sestra Anna dokončila bolo celkom inak v tom zmysle,

že spoločnými silami išli vpred ľudia si toľko nekupujú stavebné a rozdelené mali úlohy, k tomu a podobné potreby, len to, „čo sa i rodičia im veľa pomáhali, tak musí“, k tomu i otváracie hodiny bolo ľahšie. Po založení svojho sú prispôsobené výnimočným podniku bolo namáhavejšie, no okolnostiam, tak klesol aj predaj. nie i nezvládnuteľné, najmä keď Pripomínajúc si obdobie inﬂácie, i deti (Dušan, Jasna a Anička) boli Gustáv poznamenal, že v tom staršie. Padina komerc – Anna po- čase, keď peniaze zo dňa na deň núka vodovodný a elektromateriál tratili hodnotu, bolo treba rýchlo a všetko do kúpeľne. reagovať, kupovať a vkladať do V jubilejnom roku si aj najmladší tovaru okamžite, a stávalo sa, že z troch súrodencov Gustáv s ra- v priebehu dňa sa museli meniť dosťou zaspomínal na obdobie ceny výrobkov. S tým obdobím, zrodu rodinného podniku. Hovorí, že bolo vtedy namáhavejšie a bolo viac práce v tom ohľade, že po tovar takmer každý deň odchádzali sami, a teraz sa objednáva buď telefonicky alebo prostredníctvom internetu, čiže s pokrokom informačno-komunikačných technológií zľahčená je práca. V predajni Padina komerc – Gustáv si zákazníci môžu kúpiť všetok stavebný a izolačný materiál, farby a laky a príslušné potreby. DEVÄŤDESIATE ROKY A OBDOBIE EPIDÉMIE KORONAVÍRUSU Tak ako na celkovú ekonomiku v štáte, aj v padinskom podniku Padina komerc sa nepriaznivo odzrkadlilo ob- Padina komerc – Anna ponúka vodobie inﬂácie v deväťdesiatych dovodný a elektromateriál a všetko rokoch 20. storočia a najnovšie do kúpeľne situácia s novým koronavírusom má tiež neblahý vplyv. podľa Gustáva, sa nedá porovVšetci traja sa „sťažujú“, že súčasná nať dnešná situácia, teraz sú iné epidemiologická situácia ovplyv- problémy, napríklad väčšia je nila podnikanie v tom zmysle, že konkurencia a veľa ľudí odišlo a

Pavel v kruhu rodiny

V predajni Padina komerc – Gustáv ponúkajú stavebný a izolačný materiál, farby a laky...

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ešte odchádza do zahraničia. Boli, né problémy a kráčať ďalej. „Len teda, za týchto 30 rokov všelijaké nech nám zdravie slúži a bude momenty a príležitosti, no preko- všetko v poriadku,“ povedal Pavel návali ich a zvládli mimochodom. spomínajúc si na toto nešťastie. Okrem spomenutého Pavla a DRŽTE SA LEN SPOLU jeho rodinu postihla ďalšia ne„V súčasnej uponáhľanej dobe príjemná udalosť. je čoraz menej času na stretávanie Padina komerc – Pavel sa za- sa s rodinou a priateľmi, a tak je aj meriava na výrobu a predaj nábytku a všetkých doplnkov do domu. Za 18 rokov Pavel so svojou rodinou (manželkou Ruženou a štyrmi deťmi) rozvetvili podnikateľskú činnosť na päť predajní nábytku (dve v Kovačici a po jednu v Pančeve, Padine a Opove). Keď podnik bol na vrchole svojej úspešnosti, udiala sa nepríjemná a nepredvídateľná situácia. Roku 2016 vzplanul požiar v Salóne nábytku v Kovačici a plamene pohltili celý komplex predajne. Príčinou bola porucha elektrického rozvodu, čo za následok malo veľkú škodu. Potrebné Rodina Štaubová pospolu bolo veľké úsilie, snaha a vôľa na pokračovanie podnikateľskej u nás,“ hovorí Gustáv a zhodli sa činnosti, no vyrovnali sa s tým. s ním aj jeho súrodenci. „Napriek Optimistický postoj k životu im tomu sa snažíme udržať rodinné iste pomohol prekonať násled- puto a odchádzať jedni k druhým VERNÝ ČITATEĽ HLASU ĽUDU Z KULPÍNA. Sú ľudia, ktorí z týždňa na týždeň netrpezlivo čakajú deň, kedy im kolportér prinesie najnovšie číslo novín. Takým verným čitateľom je aj Juraj Benka z Kulpína z Ulice Iva Lolu Ribara, čiže v tejto dedine známej aj pod menom Zomborská ulica. Báči Ďuro je už v pokročilom veku a noviny mu prinášajú veľkú radosť. Práve preto kolportéra Hlasu ľudu v Kulpíne Pavla Cerovského, keď je pekné počasie, čaká na lavičke pred domom, kedy mu prinesie ďalšie čítanie. Teší sa každému novému číslu a čítaniu týždenníka sa venuje dôkladne. S kolportérom sa trochu porozpráva, a potom si už v pokoji číta a vychutnáva noviny. Taká oddanosť inšpirovala nášho kolportéra, aby ho s novinami vyfotil, a nás, aby sme napísali tieto riadky. K. G. Foto: P. Cerovský • ĽUDIA A UDALOSTI •

čoraz častejšie. Stále sú mi na mysli slová našich rodičov, ktorí nám hovorili: Držte sa všetci spolu. A to sa snažíme vštepiť aj našim deťom,“ dodal Gustáv. SVORNOSŤ AKO KĽÚČ ÚSPECHU Bez svornosti v rodinnom podniku sa nedarí. A tej rodine Štau-

bovej, ako vidieť, nikdy nechýbalo. To je aj, ako povedala Anna, kľúčom úspechu ich podniku. Gustáv ešte pridáva, že treba byť úprimný

a svedomitý voči zákazníkom a vážiť si ich bez ohľadu na to, či si prišli kúpiť nejakú maličkosť, alebo mnoho vecí. Treba tiež vyhovieť ich požiadavkám a mať na policiach stále to, čo si žiadajú, aby z predajne odchádzali spokojní. PODNIK O ĎALŠÍCH 30 ROKOV? „Za týchto 30 rokov sme dokázali, že si ako rodinná firma možno viac než ktorákoľvek iná veľká spoločnosť uvedomujeme, aké dôležité sú vzťahy tak vo vnútri podniku, ako aj so zákazníkmi. Dúfam, že sa to nezmení a že oslávime ešte mnoho jubileí spoločne. Pomaly už odovzdávame podnikateľské povinnosti deťom, aby oni pokračovali v rodinnej tradícii, ako sme my kedysi,“ uviedol najstarší Pavel z rodiny Štaubovej. Podobnej mienky sú i Gustáv a Anna, ktorí tiež poznamenali, že aj ich deti sa zapájajú a pomáhajú napriek školským povinnostiam. Dáva to nádej, že ich „brand“ nezanikne. Rovnaký postoj majú súrodenci Pavel, Anna a Gustáv.

STAVANIE MÁJA JE UŽ V PETROVCI RARITOU. V Báčskom Petrovci už aj v minulých rokoch sotva kde bolo vidieť, že v noci medzi posledným aprílovým a prvým májovým dňom „vyrástli“ povestné máje. Od tejto dávnej tradície stavania májov z roka na rok sa postupne upúšťalo. Naposledy zostali len niekoľkí vytrvalci. Medzi nich patrili petrovskí požiarnici. Každý rok pravidelne v zadnej časti svojho pozemku postavili máj. Tohto roku v špecifickej situácii pri mimoriadnom stave pre vírus Covid-19 a zákazu zoskupovania sa väčšieho počtu ľudí ani požiarnici svoj máj nepostavili. Jeden vyzdobený máj v Petrovci predsa možno vidieť. Postavený je na rohu ulíc Jána Marčoka a Generála Štefánika pred domom rodiny Martinkovej. Či je to tohto roku jediný máj v Petrovci, s istotou nemôžeme tvrdiť, lebo sme neprešli všetkými ulicami a uličkami. Ale teší nás, že napriek všetkému v Petrovci je vztýčený aj tento „posledný mohykán“. Ozdobený je primerane, podľa doby, v akej žijeme, t. j. trošku „chudobne“. Majme nádej, že keď sa bude rúcať dolu, nevystane čo len malá veselica, hoci nie tak veľkého množstva zoskupených priateľov, známych a susedovcov, ako to bývalo kedysi. J. Č-p 19 /4906/ 9. 5. 2020

Ľudia a udalosti EKO, BIO, ORGANIC

Návrat k prirodzene čistému Miroslav Pap

poslednom čase sa čoraz viac stretáme s označením najrôznejších produktov so slovami eko, bio či organic. Často týmto pojmom nerozumieme a nevieme ich od seba odlíšiť. Ide predsa do určitej formy o synonymá, ktorých základná podstata je rovnaká. Sú to produkty, alebo často označované bioprodukty, ktoré sú produkované bez používania chemických látok a ktoré spĺňajú podmienky dané zákonom. Odvetvie, ktoré sa tomu venuje, je označované ako kontrolované ekologické poľnohospodárstvo. Organické produkty nie sú geneticky modiﬁkované a je možné ich postrekovať iba prírodnými pesticídmi a hnojiť iba prirodzeným hnojivom. Organickej výrobe sa od roku 2012 venuje aj Miroslav Vlček z Pivnice. Ako tvrdí, celkový životný štýl upriamený na čisté prírodné látky ho podnietil orientovať sa na výrobu produktov bez použitia chemických látok, ktoré sú škodlivé pre zdravie človeka, ako aj pre samotnú prírodu. Súkromné, životné prelomové body boli tiež impulzom k tejto orientácii, ktorá je mimochodom veľmi populárna vo svete. Záujem o organické produkty prejavujú najmä vyspelé krajiny, ale do popredia sa dostávajú aj u nás. Miroslav Vlček sa o samotných začiatkoch zmienil: „Prvé dva roky boli najnáročnejšie. Predsa každý začiatok nie je jednoduchý. Skúmali sme rôzne odrody, spôsoby dopestovania, kvalitu a kvantitu plodov. Časom sme vďaka odhodlanosti, štúdiám a cenným radám odborníkov z oblasti organickej produkcie zdokonalili výrobu. Prvé roky sme vysadili okolo 40 druhov najrôznejších zelenín, ktoré sme skúmali a zároveň sa učili na vlastných chybách. Samozrejme, percentuálne väčší podiel sa nám nevydaril, no na ďalší rok bol výsledok lepší, a tak sme

www.hl.rs

výrobu z roka na rok zdokonalili.“ V súčasnosti Vlčekovci dopestujú v skleníku v letných mesiacoch paradajky, papriku a uhorky, kým v zime až 80 % plochy v skleníku zaberá zelený šalát a mangold (blitva). Na otvorených priestranstvách dopestúvajú mrkvu, tekvice, jahody, zemiaky, cesnak, zeler, sladký zemiak (batát), pukancovú kukuricu a fazuľu. V roku 2018 Miroslav založil ovocný sad, do ktorého vysadil 140 sadeníc jabĺk, 80 hrušiek a okolo 20 marhúľ,

Spoločne sa im dobre darí

broskýň a sliviek. Na trhu sa toto poľnohospodárske gazdovstvo predstavuje pod názvom Organické domáce

dedinského turizmu a rozvoja vidieka. Dodnes toto združenie funguje, no v pozmenenej forme. Samozrejme, sortiment na trhu netvoria iba výrobky Vlčekovcov, ale aj mnohopočetných kooperantov z Pivnice, s ktorými aktívne spolupracujú na organickej výrobe. Títo jednotlivci na svojich plochách dopestúvajú ostatnú zeleninu a ovocie, ktoré sa následne spoločne predáva. Medzi ďalšie organické produkty, ktoré zákazníci môžu nájsť v ponuke, sú

Bohatá ponuka organických výrobkov na trhu (foto: z archívu M. Vlčeka)

múky (pšeničná, ražná, špaldová, kukuričná), rôzne druhy prírodných štiav bez prísad, paradajkový pretlak, 8 druhov fazúľ, vlčí bôb, syry, liečivé oleje, cestoviny, vajíčka a podobné. Nápomocnou rukou Miroslavovi je jeho manželka Anabell, ktorá má na starosti skôr tzv. byrokratickú časť, komunikáciu so zákazníkmi, internetový obchod, tvorbu projektov a podobné. Manželka Anabell dôkladne vybavuje všetky potrebné dokumenty pre dlhodobú certiﬁkáciu produktov. Pravidelne vytvára evidenciu, ktorá pri tejto práci musí byť dôkladne spracovaná, Aj bez chemických látok môže byť dobrá nakoľko sú kontroly praviúroda (foto: z archívu M. Vlčeka) delné buď doma, alebo na vysiatych poliach, ako aj na výrobky z Pivnice, ktoré inklinuje predajných miestach. Spomínaná aj k propagácii dediny. Miroslav kontrola sa realizuje z dôvodu Vlček patrí aj medzi zakladate- overenia kvality produktov, ale ľov tzv. Ekologickej spoločnosti aj ako výstraha predajcom, ktorí

Informačno-politický týždenník

produkty falošne predávajú ako organické. Vlčekovci sa spoločnými silami každoročne uchádzajú na pokrajinskej a republikovej úrovni na konkurzoch podporujúcich organickú výrobu. Dodnes im bolo schválených množstvo projektov, najmä na kúpu poľnohospodárskych mašín a na výstavbu nových skleníkov. Ako podporovateľ organickej výroby sa pričinila aj nezisková organizácia Help z Nišu.

Odborné znalosti iných organických výrobcov Vlčekovci získavajú aj na zahraničných veľtrhoch v Poľsku, Chorvátsku a na Slovensku. Záujem o organické výrobky podľa Miroslavových slov majú prevažne mladí ľudia, alebo rodičia ich kupujú pre svoje deti. V mestách je, samozrejme, dopyt väčší, čo sa odrazilo aj na predajných miestach. Najväčší podiel produktov sa predá v Belehrade a v Novom Sade, na trhoch a v obchodoch zameraných na organickú stravu. Vlčekovci do budúcna plánujú rozšíriť plochy na vysádzanie zeleniny a ovocia a rozšíriť výrobu ich spracovania. Vytrvalosťou, odhodlaním a zdokonaľovaním celé združenie dokázalo, že zo začiatočnej úrovne neistoty a skúmania sa dá dostať na trh už teraz s bohatým sortimentom eko-, bio-, organických produktov, o ktorých kvalite je už naširoko počuť.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S VLASTOU REŠČÁKOVOU, TRÉNERKOU HOLISTICKÉHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU

V zdravom duchu je zdravé telo Danuška BerediováBanovićová

lasta Reščáková je Laliťanka, ktorá po štúdiách zostala na Slovensku a býva v Banskej Bystrici. Pracuje v spoločnosti, ktorá vyvíja a vyrába bezpečnostné prvky na prácu vo výškach, ale momentálne je na materskej dovolenke. Venuje sa zdravému spôsobu života a v tomto období sa pustila aj do vedľajšieho biznisu. A to s esenciálnymi olejmi. Prednedávnom vytvorila na Facebooku skupinu pod názvom Vlasta Holistic Coach, čo bol dôvod na náš rozhovor. Kedy ste sa stretli s esenciálnymi olejmi? „Esenciálne oleje používam od roku 2015. Dostala som ich na Vianoce. Na začiatku som ich nevedela používať. Vedela som iba to, že sú silné, lebo som poznala značku, ale úprimne povediac som sa ich aj bála. Používala som ich iba obmedzene. Potom som začala o nich čítať. Keď som sa dozvedela, že som tehotná, tak, samozrejme, ako každá matka, som si začala klásť veľké otázky – ako sa starať o seba a o dieťa v bruchu tak, aby s ním prebehlo všetko v poriadku? Hľadala som lepší spôsob stravovania, či ako trochu obmedziť lieky. Klobúk dolu pred farmaceutickým priemyslom, ale musíme byť úprimní a povedať, že je tam aj veľa kontraindikácií. Keď prišli deti, tak som už našla konkrétny prístup, ktorý mi ozrejmil, ako používať esenciálne oleje, a že sa nemusím báť používať ich aj na deťoch. Po prvom roku som sa osmelila a som si uvedomila, že je to naozaj bezpečné. Oleje mi pomohli a aromaterapiou som sa takpovediac uzemnila, lebo som trochu výbušnejšej povahy.“

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Ako sa používajú esenciálne oleje? „Najjednoduchší spôsob je aromatický, a to priame vdychovanie 1 – 3 kvapiek z dlane alebo priamo z fľaštičky. Aj difúzovaním prostredníctvom tzv. difúzora, ktorý vďaka vyparovaniu vody umožňuje esenciálnym olejom prenikať veľmi rýchlo cez sliznice a tkanivá do celého organizmu. Druhý spôsob je používať ich masážne. Kvapnutím oleja priamo na kožu alebo votrením do pokožky

majú iba ten aromatický účinok. Nemožno predávať všetky oleje za rovnakú cenu, lebo na výrobu každého oleja je potrebné rozličné množstvo byliniek. Dám príklad: na levanduľu je potrebné asi 70 snopov kvetov a na ružu sú potrebné tóny okvetných lístkov pre iba niekoľko mililitrov oleja. Oleje, ktoré používam, sa dajú užívať aj vnútorne, aj lokálne, aj aromaticky a účinok sa v určitých prípadoch dá cítiť aj do 30 sekúnd.“

Vlasta Reščáková, trénerka holistického životného štýlu

na postihnuté miesta vstupujú účinné látky do krvného obehu už do 30 sekúnd. Tretí spôsob použitia je vnútorne. Odporúča sa kvapnúť 1 – 2 kvapky oleja pod jazyk, či do pohára vody, na lyžičku medu, resp. do želatínovej kapsule a prehltnúť.“ Na trhu sú mnohé esenciálne oleje. Podľa čoho ich rozlišovať? „Prírodný a certifikovaný olej je drahý. Ale to, čo stojí za tou cenou, je zase ďalšia téma. Esenciálne oleje sa dajú kúpiť aj v lekárňach, ale majú zlomkovú cenu. Nehovorím, že sú zlé, ale

Na čo všetko používate esenciálne oleje? „Na všetko možné. Difúzory máme v každej izbe. Cez deň až tak nerobia, iba v obývačke. V detskej a v spálni robia iba v noci a vtedy používam oleje na upokojenie. Používam ich v kuchyni, keď mi chýba nejaká korenina, na zvýraznenie chuti. Používam ich na čistenie kuchyne či kúpeľne. Keďže synček má občas ekzémy, musím obmedzovať použitie aviváže. Namiesto aviváže dávam ocot, do ktorého pridám niekoľko kvapiek esenciálneho oleja. Aj na liečenie. Kopu

zdravotných problémov som vyliečila olejmi, či u seba, či u muža, či u detí. Dajme tomu, keď dcéru bolí uško, tak neutekám do lekárne a nekupujem kvapky, ale jej okolo uška natriem olej. Deti do šiestich rokov by ich nemali užívať vnútorne. Našťastie, ešte som nemala taký zdravotný stav, aby som ich musela vnútorne užívať. Natieram si ich na podošvy a na chrbát. Musím povedať, že netreba od toho očakávať zázraky. Niekomu niečo zaberá, niekomu proste nie.“ O čom budete hovoriť v skupine Vlasta Holistic Coach? „Vraciame sa do čias našich babičiek, ktoré v podstate používali to, čo im dala príroda. Spomínam si, že moja stará mama vždy sušila bylinky a rada mi vysvetľovala, ktorá je na čo dobrá. Esenciálne oleje sú starodávne bylinkárstvo v modernom prevedení. Cieľom skupiny Vlasta Holistic Coach je využívať to, čo nám dáva príroda. Aj z momentálnej situácie týkajúcej sa koronavírusu vidíme, že sme závislí len od prírody. Ako si môžeme sami pomôcť? Môžeme sa dať do psychickej pohody. A čo je psychická pohoda? Zmieriť sa s tým, čo máme. Nehovorím, že si netreba spĺňať ciele a žiadosti. Ale spĺňať ich so zdravým rozumom, teda bez závisti. A je to jeden z krokov, ako mať zdravú imunitu. Potom je to zdravý pohyb. Nemôžem sa pochváliť, že chodím behať, alebo že cvičím v posilňovni – každá matka mi rozumie, prečo. Ale je to minimálne hodinová prechádzka s deťmi. Chodím s nimi aj do prírody a učíme sa o nej. V zdravom tele je zdravý duch. Ale moje osobné motto je – V zdravom duchu je zdravé telo. S týmto všetkým je spojený aj pocit šťastia a pocit naplnenosti. Zvlášť u nás žien. Tieto dve veci sú tiež dôležité pre naše zdravie. A o tomto všetko chcem hovoriť v mojej skupine. Teda nie iba o olejoch.“ Foto: z archívu spolubesedníčky

19 /4906/ 9. 5. 2020

Ľudia a udalosti ROZHOVOR S ANNOU FRANKOVOU Z HLOŽIAN

Zem sa smeje s kvetmi Andrea Lačoková

ovorí sa, že ľudia, ktorí sa pozerajú na kvety, majú viac energie počas dňa. Potvrdzuje to aj pestovateľka kvetín Anna Franková z Hložian. Upokojujúce účinky kvetov môžu pomôcť ľuďom zlepšiť deň. Aj úžasná vôňa kvetov môže zlepšiť našu náladu. Napríklad vôňa šípovej ruže má upokojujúce vlastnosti. Je známe, že aj farby ovplyvňujú človeka počas celého života. Farby sa ladia nielen pri oblečení, ale aj pri kvetoch, kyticiach, ktoré sú symbolmi úcty, krásy, lásky a priateľstva. Každá farba má svoj zmysel, vibráciu, ktorá pôsobí na naše podvedomie a ovplyvňuje naše duševné zdravie. Každý kvet v záhradke Anny Frankovej hovorí svojimi farbami, vyjadruje potešenie, upokojuje myseľ a pôsobí príťažlivo. Kedy ste sa rozhodli pestovať kvety? „Mám k tomu blízko od malička, moji rodičia ma vždy ako malé

to lákalo a pochopila som, že pri Ktoré druhy kvetov sú vám kvetoch oddychujem. Potom keď najobľúbenejšie? som sa vydala, rozhodla som sa, „Je ich neúrekom. Sú to snežienže dvor, ako i priedomie skrášlim ky, krókusy, narcisy, tulipány, plarôznymi druhmi kvetov. Podľa môjho názoru kvety jestvujú iba pekné, krajšie a najkrajšie. Môj dvor dodnes a každý deň prekvitá. Snažím sa posadiť kvety príznačné pre každé ročné obdobie a mám radosť z toho, keď v každom ročnom období v mojom dvore niečo kvitne. Dekorujem si dvor tak, že by mi z každej strany niečo kvitlo, ladím farby a veľmi dbám aj na výšku kvetov. Keď si s manželom sadneme na našu terasu, dívame sa na krásu našej záhradky – na naše umelecké dielo. Každé tri alebo Anna Franková štyri roky kompletne mením štýl záhradky, vtedy vymením všetky druhy kvetov mienky, šípové ruže, chryzantémy a sadím niečo nové, v danom roku a v jeseni jesienky. Najviac sú v moaktuálne. Sledujem nové záhrad- jej záhradke zastúpené kamenné kárske trendy a vždy dokladám ruže. Nie je ani dôležité, aký je tu niečo, s čím som sa doposiaľ ne- kvet rozkvitnutý, ide skôr o pocity,

Umelecké diela v záhradke

dievčatko fotografovali v záhradkách medzi kvetmi a ako keby mi tým vštepovali lásku ku kvetom. Už vtedy som sa do nich zamilovala. Ako roky plynuli, stále viac ma

www.hl.rs

Stred dvora krášli fontána

stretla. Keď idem kupovať kvety, kupujem tie najkrajšie, ale ešte stále v záhradke pestujem aj také, ktoré už nemožno vidieť v iných záhradkách, ako keby zanikli.“

Informačno-politický týždenník

ktoré kvet vzbudzuje v duši človeka. Vo večerných hodinách sa im venujem najviac. Vtedy sa kochám v ich kráse a zalievam ich, ale prišla som na to, že kvet stačí zaliať

každý tretí deň, niektorým kvetom je dostatočná ranná rosa. V mojej záhradke sú zastúpené i kamene, práve preto, aby udržiavali vlahu.“ Vidieť, že okrem rôznych druhov kvetov váš dvor skrášľuje aj ozdobná nádrž s tečúcou vodou, teda fontána. „V strede dvora sa nachádza krásne kvitnúca fontána. Tento nápad prišiel od rodiny Uhlíkovej z Hložian. Sama som ju vybudovala.“ Odkiaľ si zadovažujete kvety a odkiaľ čerpáte inšpiráciu na dekorovanie záhradky? „Veľmi rada cestujem, takže kdekoľvek som doposiaľ vycestovala, vždy som si priniesla novú rastlinku do záhradky. Všeličo, čo u nás ešte nebolo, som si priniesla z Kanady, zo Slovenska, z Rakúska, z Grécka atď. V súčasnosti často chodievam do kúpeľov a tam sú v blízkosti lesy, je to miesto akoby vysnívané pre mňa. Tu si nazbieram nové rastlinky, ktoré si doma posadím. Keď ide o inšpiráciu, čerpám ju z vlastných snov. Povedala by som to tak, že tá krása sa nosí v duši. Niekedy dávno som v jednom časopise prečítala, že ak chceš byť šťastným človekom, pestuj kvety, a je to zároveň i moje životné motto. Kvety sú v prírode zdarma a kvitnú všade pre každého, kto ich chce vidieť. Často si pri úprave záhradky zaspievam, kvety vraj chcú, keď sa im spieva, a je to veru pravda.“ Čo odporúčate novým, mladým, nádejným pestovateľom kvetín? „Mladým pestovateľom, ktorí sa chcú venovať tejto práci, odporúčam, aby si najprv všímali prírodu vôkol seba, aby spoznali krásu prírody, a potom im to samo príde. Veľmi je dôležité komunikovať s pestovateľmi kvetín, radiť sa, informovať sa od nich, lebo oni už s tým skúsenosť majú a vedia, akú starostlivosť a zem daná rastlina potrebuje. V živote, keď niečo chceme vedieť, musíme sa opýtať a hľadať pomoc, netreba sa zato hanbiť. Každý začiatok má svoju moc a čaro.“ Foto: z archívu spolubesedníčky • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (16)

Smelosť a rozhodnosť urodila plodom Pripravila: Anna Horvátová Staropazovčania si tohto roku pripomenú 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety tomuto okrúhlemu výročiu tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

NA VEĽKOM DIELE

Ako pracuje predseda družstva „Hrdina Janko Čmelík“ v Starej Pazove Družstvo a jeho predseda Medzi naším ľudom vžilo sa jedno porekadlo: „Aký domatin, taká je aj domácnosť.“ A pre družstvo „Hrdina Janko Čmelík“ toto platí stonásobne a nikto nechybí, keď povie „Aký predseda, také je aj družstvo.“ Družstevníci si už zvykli povedať: − Ľahko nám je s Michalom, lebo on – on je pre nás všetko. A skutočne, keby nebolo jeho, takého organizátora a vedúceho, ani družstvo by nevypadalo tak ako dnes vypadá. Nedávno, v novembri, družstvo oslávilo dva roky svojho jestvovania a vstúpilo do tretieho roku... Spočiatku to vypadalo dosť biedne: desať koní, niekoľko vozov a drobný inventár. Avšak ľudia boli usilovní, oddaní práci predseda – zodpovedný, vynaliezavý, samoiniciatívny... Už bolo zachladilo, keď sa družstevníci chystali zasiať svoje prvé plochy pšenicou. Nebola to ľahká úloha – zasiať 160 jutár, keď sa cítil značný nedostatok v záprahoch. Predseda navrhol ľuďom plán a títo aby ho uskutočnili, soskupili sa do brigády a túto podelili na skupiny. − Táto prvá organizácia práce

• ĽUDIA A UDALOSTI •

stala sa podstatou ďalšej organizácie práce, ktorá dnes už prechádza do individuálneho zadlžovania – mnohokrát vysvetľuje predseda Šipický družstevníkom, ktorí prichádzajú navštíviť „Hrdinu Janka Čmelíka“ a tu sa učia, aby aj oni vo svojom družstve mohli uviesť podobnú organizáciu práce. A keď už bola utvorená jedna silná pracovná jednotka, mohlo sa pristúpiť ku väčším úlohám. Prvý nový rok družstevníci dočkali spoločne. Všetci sa zúčastnili divadelného večierku. Ale tu okrem zábavy bol utvorený aj plán práce v nastávajúcom roku: vystavať stajňu pre dobytok... Neprešli ani dva dni a komisia už našla výhodný terén pre výstavbu hospodárskeho dvoru. Január bol mimoriadne teplý, bez snehu a dažďa... Už desiateho januára výstavba stajne bola v prúde. Prvého mája bola stajňa dokončená. Odvtedy, od prvého jarného dňa počal úporný boj. Predseda nechýbal nikde. V roku 1948 vystavaná bola veľká stajňa, skladište pre kukuricu, chlievy, šopy pre úschovu nástrojov, sklady pre krm atď. Všetko toto bolo vybudované

veľké, lebo vždy mali na mysli peršpektívy ďalšieho vývoja družstva. V minulom roku vo výstavbe sa pokračovalo. Znovu vyrástly nové stajne pre dobytok, skladištia pre kukuricu, štyri veľké chlievy, šopa pre mláťačky, hydinárnik atď. Družstvo dodalo štátu ponad 88.000 kilogramov pšenice, 27.400 kilogramov jačmeňu, 1.088. 147 kilogramov priemyselných rastlín, ovsa, kukurice, 91.000 kilogramov rôznorodých zelenín. Družstevný dobytkový fond, ktorý pri zakladaní družstva počítal iba niekoľko koní, dnes počíta nespočítateľné množstvo najvyberanejších druhov. Zväčšil sa počet ošípaných, kráv, oviec, hydiny, úľov... A všetko toto v relatívne krátkom čase a z vlastných prameňov. Nebolo ľahko vyhľadávať materiál, ktorý sa „skrýval v blízkosti“. Nebolo ľahko križovať staré rasy ošípaných, aby sa dostaly kvalitné s väčším prínosom. Nebolo ľahko pestovať nové kultúry, ktoré sa dotiaľ vôbec nepestovaly. Ale smelosť a rozhodnosť a samoiniciatíva, na ktorú predseda naučil svojich družstevníkov, urodila mohutným plodom. Preto nie je potrebné nedôverčive krútiť hlavou nad číslicami, ktoré hovoria o tohoročnej činnosti družstva „Hrdina Janko Čmelík“. Z nich hovorí pravda o dobrom živote ľudí, ktorí pracujú s chuťou, vedomí svojej sily. A každý nový rok – zaznamenáva väčšiu hodnotu pracovného dňa. Tohto roku družstevníci príbližne dostali na jeden pracovný deň – 5 kilogramov pšenice, 5 kilogramov kukurice, 1 kilogram zemiakov, liter a pol vína, med, orechy, cukor, slamušúštie, pálené, zejtin, čo znamená, že v potravných článkoch a v peňazoch po nižších jednotných cenách družstevníci za jeden pracovný deň dostanú 192 60 dinárov a v bónoch 42 dinárov. V družstve sú aj takí druž-

stevníci, ktorí zarobili ponad 300 pracovných dní, máme aj takých, ktorý ako domácnosť odpracovali ponad 700 ba aj 800 pracovných dní, lebo nikdy nevyostali z práce. Ale hospodárstvo ktoré starostlivou rukou viedol samoniciatívny predseda, delí svoje úspechy spolu s ním a obdarúva ho najväčšou dôverou a láskou ktorú si on v úplnosti zaslúžil. Láske a dôvere sedliakov Starej Pazovy Michal Šipický sa neteší iba ododnes, od zakladania družstva, ktoré on vedie z víťazstva do víťazstva. Michal Šipický je členom Strany od roku 1936. Počas starej Juhoslávie úporne bojoval pred dedinským boháčom a nenásytným režimom a v Národne-osloboditeľskom boji sa zúčastnil od prvého dňa. Dnes je člen Okresného výboru KS pre Okres staropazovský a aktívne sa zúčastňuje v práci ľudovej moci a masových organizácií. V ňom sú harmonicky spojené schopnosti ilegálneho bojovníka, − revolucionára s vlastnostiami budovateľa našej socialistickej spoločnosti. Šipického nikdy neuspokojujú dosiahnuté výsledky. Na základe toho, čo už dosť dosiahol a vybudoval, on už pomýšľal na niečo nové. Na nový spôsob práce na družstevných poliach, výstavba systému zavodňovania na družstevných poliach, telefonické spojenie s družstevnými budovami, brigadírsky dom vo Fruškej hore, kde sa nachádzajú družstevné výchovno-vedecké prehlbovania pôdohospodárskych skúseností družstevníkov – to sú myšlienky, uskutočnením ktorých sa zaoberá Michal Šipický. Pred ním je peršpektýva nového, socialistického života na dedine... Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 4. januára 1950, R. VII – č. 1 (550).

19 /4905/ 9. 5. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Lajkuj aj ty! ilí kamaráti, Detský kútik je zase aktívny na Facebooku. Prvé práce nám poslali škôlkari a škôlkarky z Pivnice. Napísali nám, že sú ili usilovní, aj keď sú doma a nie v škôlke. Kreslili a tvor nite abud a nez nám e pošlit vy, aj e na jarnú nôtu. Tvort dať lajk. Danuška

Oliver Cabuka

Noemi Bélová

Alen Dudok

Jozef Pap

Leonóra Belániová

Katarína Klúčiková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jonatán Žigmund

Matea Mojžišová

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske

Ročník XLVIII 9. 5. 2020

rozhľady

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Číslo 9/ 2008

Z PRODUKČNEJ BURZY

Obchodovalo sa iba s kukuricou

AKTUÁLNE

Predĺžený termín podania žiadostí o nové traktory N Ľubica Sýkorová Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva Srbska – Agrárny platobný úrad vyhlásil koncom roka 2019 verejnú výzvu na podanie žiadostí o získanie nároku na stimuly, investície do fyzického majetku poľnohospodárskeho gazdovstva na obstaranie nového traktora v roku 2020. Žiadosti o získanie nároku na stimuly v súlade s verejnou výzvou sa mohli podávať od 6. januára do 29. mája 2020. Keďže podmienky na skompletovanie dokumentácie boli v poslednom mesiaci sťažené, bolo rozhodnuté o predĺžení termínu podania žiadostí.

iadosti sa prijímajú a vybavujú aj v čase núdze a spracovávajú sa podľa termínu príchodu. Úplné žiadosti sa schvaľujú a vyplácajú, zatiaľ čo neúplné pohľadávky sa administratívne upravujú doplnením žiadosti, ktorú Agrárny platobný úrad momentálne vybavuje úradnou cestou. Stimuly sa poskytujú na základe prijateľných investičných nákladov na nákup nového traktora s výkonom motora do 60 kW (80, 46 KS) so štandardnými časťami, zariadeniami a vybavením vrátane súvisiacej kabíny traktora, ktoré sa prvýkrát používajú na vykonávanie poľnohospodárskej práce v primárnej rastlinnej a ži-

vočíšnej výrobe. Traktor musí byť vyrobený v Srbsku alebo model dovozca dováža v rozobratom stave a montuje na výrobnej linke v Srbsku. Do tejto skupiny patria traktory IMT, TAFE, Foton, Solis, Belarus, Mahindra a Yto. Na podporné prostriedky majú nárok registrované poľnohospodárske gazdovstvá, ktoré sú v aktívnom stave. Stimuly sa určujú vo výške 50 % hodnoty realizovanej oprávnenej investície zmenšenej o sumu dane z pridanej hodnoty, alebo vo výške 65 % tejto hodnoty pre oblasti s náročnými pracovnými podmienkami v poľnohospodárstve. Maximálna celková suma stimulov, ktorú môže užívateľ

získať v kalendárnom roku, je 800 000 dinárov. ... Vo Vojvodine je výsev jarných poľnohospodárskych plodín ukončený, v ostanej časti Srbska bude sejba skončená veľmi rýchlo. Ako bolo aj plánované, kukurica je posiata na milión hektároch, sója na 240 000 a slnečnica na 220 000 hektároch. Presnejšie údaje budú zverejnené o mesiac, ale výraznejšie zmeny sa neočakávajú. Na jeseň pšenica bola zasiata na 570 000 hektároch a donedávna sa poľnohospodári tešili, že porasty vyzerajú veľmi dobre. Obdobie sucha však spôsobilo, že rastlinky začali vädnúť a žltnúť.

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 27. 4. do 30. 4. bola zaznamenaná znížená aktivita účastníkov na komoditnom trhu aj mierny pokles cien. Celkový obrat v uvedenom období bol 1 225 ton tovaru, ktorého ﬁnančná hodnota bola 21 810 250,00 dinárov. V porovnaní s predošlým týždňom sa objem tržieb zvýšil o 860,00 %, zatiaľ čo ﬁnančná hodnota obchodovaného tovaru sa zvýšila o 384,18 %. Obchodovalo sa iba s kukuricou, zatiaľ čo o pšenicu a sóju nebol záujem. Začiatkom týždňa sa s kukuricou obchodovalo za jednotnú cenu 16,20 din./kg bez DPH (17,82 din./kg vrátane DPH), s dodávkou tovaru do 30. 5. 2020. Na konci týždňa nižšie cenové ponuky neviedli k uzatvoreniu zmluvy, čo naznačuje pokles ceny tejto obilniny. Cena pšenice sa pohybovala v cenovej relácii od 20,00 din./ kg do 21,00 din./kg bez DPH v závislosti od kvality, no nikto o ňu neprejavil záujem. Záujem nebol ani o sóju, ktorá sa predávala za cenu od 42,50 din./kg do 43,00 din./kg bez DPH. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom jej cena Určite bola nižšia. ○ veľmi vhod prišiel posledný dážď počas prvomájových sviatkov, takže stav porastov by sa mal napraviť. ○

Z obsahu Kontrolujte porasty pšenice

Vŕtivka čerešňová s.2

s. 4 a 5

Súkvetie s premenlivou farbou kvetov

s. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Kontrolujte porasty pšenice Ľubica Sýkorová Tohtoročné nepriaznivé poveternostné podmienky v zimných a jarných mesiacoch zapríčinili možný silnejší výskyt niektorých chorôb na obilninách. Poveternostné podmienky sú také, že existuje veľký potenciál na rozvoj chorôb. Odborníci pestovateľom odporúčajú, aby preventívne ošetrili svoje porasty, aj keď symptómy ešte nie sú viditeľné.

edzi často sa vyskytujúce ochorenia patrí hrdza pšeničná (Puccinia triticina), ktorá je rozšírená v celom svete. Aj u nás je jedným z najvýznamnejších listových patogénov pšenice. Ak sa choroba vyskytne, väčšinou je zasiahnutý celý porast. Veľmi silné a skoré infekcie spôsobujú zníženie úrody, najmä redukciou počtu zŕn v klase a znižujú kvalitu semien. Najvýraznejším prejavom tejto choroby sú červeno-oranžovo-hrdzavé ložiská spór, objavujúce sa na povrchu listu. Bežne sa na listoch tvorí iba roztrúsený a obmedzený

počet ložísk, v rokoch epidémie môže byť pokrytý celý list. Škvrny – ložiská spór sa najčastejšie objavujú na najvrchnejších listoch, iba zriedka sa vyskytujú na nižších listoch, prípadne steblách. Pri veľmi silnom napadnutí porastu sa červený prach môže usádzať aj na rukách, pľúcach a oblečení osôb, ktoré porastom prechádzajú. So starnutím listov sa na nich objavujú aj čierne ložiská spór – urédiá. Prednostne sa tvoria na spodnej strane listov, prípadne na pošvách listov. Pri vhodných mikroklimatických podmienkach sa hrdza objavuje v

porastoch náhle a vo vysokej intenzite. Rozširuje sa za prítomnosti voľnej vlhkosti a teplotách 15 – 22 °C. Samotná infekcia si vyžaduje vlhkosť na povrchu listov, ktorá môže pochádzať z dažďa alebo kondenzácie. Naopak, rozširovanie a tvorba spór je podporovaná suchým a teplým počasím. Najdôležitejší spôsob ochrany je pestovanie rezistentných odrôd. Základným ochranným opatrením

je výsev odolnej odrody a správna agrotechnika. Na výskyt hrdze negatívne vplýva veľmi skorá sejba, prehnojenie dusíkom a hustý výsev. Veľmi dôležitá je cielená a správne načasovaná chemická ochrana. Aplikácia fungicídov v období vyvinutého klasu je neskorá a navyše je minimálne účinná. Aplikáciu je potrebné vykonávať najneskôr počas kvitnutia pšenice. 

OCHRANA ZDRAVIA PÔDY

Viete, čo je pôdna spektroskopia? Pripravila: Ľ. Sýkorová

Keďže tvorba pôdy je nesmierne pomalý proces, možno ju v zásade považovať za neobnoviteľný zdroj. Pôda je naším zdrojom potravín, biomasy a surovín. Uchováva, ﬁltruje a transformuje mnohé látky vrátane vody, živín a uhlíka. Pôda je v podstate najväčšou zásobárňou uhlíka na svete. Tieto funkcie sa musia chrániť, pretože majú aj environmentálny význam. edzi technológie bud- a zvyšujúcou sa potrebou po potraúcnosti na ochranu zdra- vinách pôda je pod veľkým tlakom. via pôdy patrí aj spekt- Podľa posledných údajov FAO bolo roskopia. Pôdna spektroskopia až 33 % pôdy degradovaných, je rýchla, nákladovo efektívna a, čo predstavuje veľký problém. čo je najdôležitejšie, ekologická S cieľom zachovať zdravú pôdu, – environmentálna technológia, pretože tá je základ potravinového ktorá využíva interakciu elektro- systému, Globálna sieť laboratórií magnetického žiarenia z pôdy na pre pôdu (GLOSOLAN), zriadená v vyhodnotenie vlastností, ako sú rámci FAO, a Globálne partnerstvo kyslosť, množstvo uhlíka, dusíka a pre pôdu (GSP) sa spojili, aby našli ďalších prvkov, ako aj obsah vody. inovatívne riešenia na jej ochranu. Pôda je zdrojom života a jej Spektroskopia sa tak po prvýkrát ochrana je nevyhnutná na potra- od objavenia stala najdôležitejšou vinovú bezpečnosť a našu udr- technológiou pri štúdiu zloženia, žateľnú budúcnosť. Bohužiaľ, so kvality a zdravia pôdy. zvyšujúcim sa počtom obyvateľov, Spektrálna reﬂexia meria, koľko zaťažením, ktoré so sebou prináša, energie (v percentách) odráža po-

vrch pri určitej vlnovej dĺžke, ktorá sa potom používa na identiﬁkáciu rôznych vlastností. Na tomto základe je možné analyzovať stav a kvalitu pôdy. Jednou z kľúčových iniciatív týchto dvoch organizácií s úmyslom edukovať obyvateľstvo v celom svete je vytvorenie globálnej zbierky spektrálnych kalibrácií pôdy. Podľa GLOSOLAN-u toto je kľúčový faktor pri zlepšovaní poľnohospodárskej produktivity a znižovaní degradácie pôdy. Vypracovaná online brožúra je významná pri rýchlom hodnotení stavu a trvalo udržateľnom hospodárení s pôdou. Súčasná zbierka obsahuje vysoko kvalitnú spektrálnu reﬂexiu pôdy a namerané údaje z viac ako 80 000 vzoriek. Podľa FAO už čoskoro budú k dispozícii laboratóriám a poľnohospodárom v celom svete a budú úplne zadarmo. Druhým najdôležitejším faktorom, o ktorý sa príliš nedbá, je

mapovanie a monitorovanie. Spektroskopia je schopná poskytnúť poľnohospodárom neoceniteľné informácie o ich pôde prostredníctvom hodnotenia, mapovania a monitorovania, aby sa rýchlo mohli rozhodnúť, čo zasiať alebo pestovať a aké hnojivo a ochranu treba použiť. Dokonca aj poľnohospodári s horšími ﬁnanciami si budú môcť túto analýzu dovoliť, pretože ako už bolo spomenuté, zbierka, na ktorej sa pracuje, bude úplne zadarmo. Po prvýkrát viac ako 400 laboratórií v 127 krajinách sveta spolupracuje na zosúladení údajov a metód na analýzu pôdy, aby boli údaje čo najjasnejšie pre každého, kto ich používa. GLOSOLAN spája a zjednocuje krajiny, aby sa spoločne dosiahol jeden, a to najdôležitejší cieľ – ochrana pôdy na celej našej planéte, čo v konečnom dôsledku pomôže aj v boji proti zmene klímy.

19 /4906/ 9. 5. 2020

PESTUJEME STRUKOVINY

Fazuľa je výborná predplodina Ľ. Sýkorová Strukoviny patria do čeľade bôbovitých – Fabaceae. Predstavujú významný zdroj proteínov vo výžive človeka, ale aj hospodárskych zvierat. Sú bohatým zdrojom rastlinných bielkovín, škrobu, vlákniny, esenciálnych mastných kyselín, vitamínov a minerálnych látok. Vzhľadom na bohaté zastúpenie bielkovín a sacharidov majú vysokú energetickú hodnotu. V porovnaní s mäsom a mäsovými výrobkami strukoviny nevytvárajú škodlivý cholesterol, teda ich konzumácia je oveľa zdravšia. Prostredníctvom hrčkotvorných baktérií viažu vzdušný dusík a tým obohacujú pôdu o dusík. Mohutný koreňový systém zlepšuje fyzikálny stav a štruktúru pôdy. azuľa pochádza z Južnej sú uhorky, kapusta, kukurica Ameriky, konkrétne z Me- a slnečnica. Menej sa pestuje xika, a v našich končinách sa po obilninách a cukrovej repe. stala obľúbenou strukovinou. Fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris L.) patrí medzi strukoviny s najväčšími nárokmi na teplo. Najvhodnejšie oblasti na pestovanie sa zhodujú s pestovaním viniča hroznorodého. Spolu s ostatnými strukovinami má obrovský agrotechnický význam – priaznivo pôsobí na pôdu, ako sme už spomenuli, pomocou hrčkotvorných baktérií, ktoré viažu na koreňoch vzdušný dusík, čím ju obohacujú o túto dôležitú živinu. PESTOVANIE Semená fazule začínajú klíčiť pri minimálnej teplote 10 – 12 °C. Optimálna teplota na vzchádzanie je 22 až 25 °C. Vzídené rastliny neznesú dlhšie trvajúci pokles teploty a mrznú pri teplote - 0,5 až - 1 °C. Aj vysoké teploty vo fáze kvitnutia zapríčiňujú predčasné Po fazuli sa najčastejšie pestuje opadanie kvetných púčikov a pšenica. Na rovnakom pozemku kvetov, takže sa vytvorí menej ju pestujeme až po 3 – 4 rokoch. Na sejbu používame zásadne zŕn v struku a dokonca dochádza k ich opadaniu. osivo zdravé, biologicky hodnotFazuľa priaznivo reaguje na du- né, s požadovanou klíčivosťou sík nielen v začiatočnom rastovom (deklarované). Sejbou merkantilobdobí, ale aj v neskorších fázach ného osiva nemôžeme dosiahnuť rastu. Na vytvorenie 100 kg zrna vysoké výnosy, najmä pre rôzne spotrebuje približne 7,8 – 8,6 kg choroby. Osivo je účelné namoriť dusíka, 1,5 – 1,8 kg fosforu a 3,2 a odporúča sa aj bakterizácia osiva – 3,8 kg draslíka. očkovacou látkou. Agrotechnický Na zaradenie v osevnom po- termín sejby fazule je v našich stupe je nenáročná. Pestuje sa podmienkach od 20. apríla a trvá takmer po všetkých plodinách do 15. mája. Pri oneskorenej okrem strukovín. Spravidla ju sejbe hrozí nedostatok vlahy, dávame medzi dve obilniny. čo sa prejavuje predlžovaním Vysoké úrody poskytuje po hno- vzchádzania a nevyrovnanosťou jených okopaninách. Najlepšie porastu s dosahom na výšku úrod. predplodiny okrem zemiakov Nízke odrody sejeme do širo-

kých riadkov, vzdialených od seba 55 až 60 cm. Výsevok predstavuje 350 000 – 400 000 rastlín/ha. V ponuke sa nachádzajú aj odrody vysoké nepoliehavé, ktoré majú nerozpadavý kríček. Sejú sa na medziriadkovú vzdialenosť až do jedného metra a vzdialenosť v rade 30 – 40 cm, s troma až piatimi semenami v jednej jamke (hniezde). V optimálnych podmienkach fazuľa začne vzchádzať za 8 až 15 dní. Po vzídení pôdu kypríme, ničíme buriny. Keď sú rastlinky vysoké asi 15 cm, porast prihnojíme

so 100 až 200 kg KAN/ha. Pestovanie fazule, ktorej odrody sú nízkeho vzrastu a majú nízku konkurenčnú schopnosť voči burinám, si možno len ťažko predstaviť bez aplikácie herbicídu. Zaburinením dochádza k redukcii úrod až do výšky 80 % a k zníženiu kvality produkcie a možnosti šírenia chorôb. Aj keď má fazuľa veľmi dobre vyvinutý koreňový systém, predsa len slabšie znáša dlhšie obdobie sucha, najmä v období kvitnutia a nalievania zrna. Zavlažovaním v tom období (2 – 3 razy) sa môže zvýšiť výnos zrna až o jednu tonu na hektár. CHOROBY A ŠKODCOVIA Porasty fazule napáda množ-

stvo chorôb a škodcov, ktoré taktiež významne ovplyvňujú výšku úrod. Vzchádzajúce porasty bývajú často napádané koreňovými a krčkovými chorobami, ktoré spôsobujú rastové depresie a odumieranie rastlín. Z komplexu chorôb sa na tom najviac podieľajú bakteriózy (Pseudomonas, Xanthomonas) a hubové choroby (Pythium, Rhizoctonia, Fusarium a i.). Ochrana spočíva v dodržiavaní zásad striedania plodín, v použití kvalitného a moreného osiva a v hlbokej orbe po zbere. Najobávanejšou chorobou fazule je antraknóza, ktorá spôsobuje škvrnitosť listov a strukov. Šíri sa osivom i zvyškami rastlín v pôde. Medzi ochranné opatrenia patrí výber vhodnej odrody, morenie osiva a dodržiavanie striedania plodín. Základ ochrany však tvorí zdravé osivo a odolná odroda. Účinnosť moridla i postrekov je iba čiastočná. Najzávažnejším škodcom semien je zrniarka fazuľová (Acanthoscelides obsoletus). Základom ochrany proti nej je likvidácia škodcu na poraste. Samička kladie vajíčka na mladé vyvíjajúce sa struky. Porasty ošetrujeme na začiatku kvitnutia a podľa náletu chrobákov opakujeme 1- – 2-krát po dvoch týždňoch. Z prípravkov môžeme použiť Decis EW 50 (0,15 l/ha), Karate 2,5 EC (0,3 l/ ha)... Bezpečne sa ničia larvy i chrobáky plynovaním v skladoch, na uhynutie lariev v semene sa využívajú i nízke teploty pod bodom mrazu (za dva mesiace -2 °C). Najväčšia škodlivosť zrniarky fazuľovej je v tom, že sa rozmnožuje i v sklade a pôsobí ako skladištný škodca. Kvetárka všežravá (Delia platura) škodí na podzemných orgánoch vzchádzajúcich rastlín, preto je postrek vzchádzajúcich rastlín neúčinný. Z ďalších škodcov sa v porastoch fazule môžu vyskytovať roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), voška maková (Aphis fabae) a strapky (Thysanoptera).  Foto: pixabay

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Vrtivka čerešňová Ing. Ján Tancik, PhD. Vrtivka čerešňová, Rhagoletis cerasi (Tephritidae, Diptera) je muška dlhá 4 mm, telo má lesklé, čierne. Hlava je žltá s krátkymi žltočervenými tykadlami. Krídla sú prehľadné so 4 čiernymi pásikmi. Larva je beznohá, bezhlavá, bielej farby a dorastie do dĺžky 6 mm. Prezimuje v štádiu kukly v pôde, kde strávi deväť mesiacov.

iahnutie dospelcov prebieha v máji a júni. Pohlavne dospievajú za 8 – 15 dní a po oplodnení samičky kladú vajíčka do plodov, často zelených alebo žltnúcich. Spravidla do jedného plodu nakladie jedno vajíčko. Vajíčka kladú asi pol milimetra pod pokožku a najčastejšie v blízkosti stonky. Larvy žijú v plodoch do dospelosti, asi tri týždne, potom plody opúšťajú a kuklia sa plytko v pôde. Kukly ostávajú v pôde v diapauze až do budúcej jari. ŠKODLIVOSŤ Larvy vrtivky čerešňovej zapríčiňujú tzv. červivosť čerešní. Vyhrýzajú chodbu smerom ku

kôstke a vyžierajú dužinu. Plody na mieste napadnutia mäknú, hnednú a zahnívajú. Je to najvýznamnejší škodca čerešní. Často bývajú napadnuté takmer všetky plody. Napáda najkvalitnejšie odrody, sladké a tmavo sfarbené. Viac napadá stredne skoré a neskoré odrody. Škodí aj na višniach, najmä na tých, ktoré obsahujú menej kyselín. OCHRANA Preventívna ochrana proti tomuto škodcovi pozostáva v správnom a načas vykonanom zbere čerešní skôr ako sa larvy zakuklia. Kultivácia pôdy pod stromami tiež znižuje populačnú hustotu

Imágo vrtivky čerešňovej

Larva vrtivky čerešňovej na poškodenom plode

škodcu. Zakladaním sadov na na severnú stranu. Treba dbať, vyšších polohách od 350 metrov aby sa listy čerešní nenalepili na sa dá úspešne vyhnúť tomuto lepiacu dosku. Vyvesujeme ich v prvej dekáde mája, v období škodcovi. V záhradách osamelé stromy zmäknutia čerešní, keď čerešne alebo niekoľko stromov sa dá začínajú žltnúť. Lapáky vymieňaúspešne ochrániť použitím sférických žltých lepových dosiek. Žiarivá žltá farby týchto lapačov láka imága vrtivky čerešňovej. Keďže nalietavajú na lapáky predovšetkým zo spodnej strany, pred vyvesením vytvarujeme lapáky do tvaru valca. Odchytom imága vrtivky čerešňovej ešte pred nakladením vajíčok do plodov višní a čerešní výrazne môžeme znížiť červivosť plodov týchto ovocných stromov. Účinnosť lapačov je dobrá na osamelých stromoch. Ak máme viac stromov v záhrade, musíme ich umiestniť na všetky stromy (aj v susedovej záhrade). Lepové doštičky sú vyrobené z plastu, zvinieme ju podľa návodu výrobcu lepovou stranou von a lapáky rozvesíme po obvode koruny stromu od juhu, východu a záLepové žlté dosky na čerešni padu. Nevyvesuje sa

19 /4906/ 9. 5. 2020 me za nové, ak sú silne pokryté hmyzom. Na strom zavesíme v prepočte na každý meter výšky stromu dva lapáky. Používa sa aj mechanická ochrana, prekrýva sa pôda v sade hustou sieťou, ktorá bráni muchám na jar vyletieť z pôdy a naklásť vajíčka. Ovocný sad sa taktiež prekrýva hustou sieťou. Sieť bráni nalietavať muchám do koruny stromov a naklásť vajíčka do plodov. PRIAMA OCHRANA V ovocných sadoch sa musí robiť priama ochrana, ktorá môže byť chemickými a biologickými prípravkami. Potrebu priame-

ho ochranného opatrenia proti tomuto škodcovi môžeme určiť na základe denného náletu imág (múch) na už spomínané sférické

lepové doštičky. Hodnota prahu škodlivosti je 0,5 jedincov/lapák pri slabej násade plodov, 1 jedinec/lapák pri strednej a 1,5 jedinca/lapák pri vysokej násade plodov. Môžeme zistiť aj na základe počtu nakladených vajíčok na plodoch. Odberá sa 100 plodov pohybujúc sa po uhlopriečke ovocného sadu. Prah škodlivosti je 1 % napadnutých plodov. DÔLEŽITÝ JE TERMÍN OCHRANY Dôležité je zistiť správny termín ochrany. Ošetrenie Plody čerešne poškodené larvami sa vykonáva v období zvývrtivky čerešňovej šeného náletu imág, čo je

obyčajne 7 až 8 dní od stanovenia začiatku náletu imág na lapače. Počítajú sa iba dni s maximálnou dennou teplotou nad 17 °C. Ošetrenie proti vajíčkam a larvám sa signalizuje v období maximálneho kladenia vajíčok, alebo na začiatku liahnutia lariev, a to je 14 až 17 dní po začiatku náletu imág. Berú sa do ohľadu len dni s maximálnou dennou teplotou vyššou ako 17 °C. Používajú sa registrované prípravky. V ekologickom poľnohospodárstve v Európe je povolený biologický prípravok na báze azadirachtinu a prípravky na báze huby Beauveria bassiana. 

OVOCINÁRSTVO

Pripravme sa na zavlažovanie Ľubica Sýkorová Doplnková závlaha má veľký význam a vplyv na úrodu. Zvyšuje výnosy ovocia až o jednu tretinu. Plody majú krajší vzhľad a sú kvalitné. Okrem toho zavlažované stromy majú dobré prírastky dreva a koreňov, sú zdravšie a odolnejšie proti mrazu. Pre potreby zavlažovania sú rozhodujúce okrem samotnej závlahy najmä stanovište, prírodné atmosférické zrážky, teplota vzduchu a vyparovanie. otrebu zavlažovať odvodzu- vín a drobného ovocia majú mnohí jeme podľa vlhkosti pôdy a pestovatelia dobré skúsenosti. vývojových období jednotli- Správna závlaha prináša viaceré vých druhov. Množstvo vody, ktoré efekty: rastlina potrebuje na svoj rast, vývin – zvýšenie úrod ovocia o 30 a dosiahnutie vysokej úrody, nazý- až 40 %, vame celková vlahová potreba. Na – zlepšenie vzhľadovej a nujej stanovenie je dôležité poznať tričnej kvality ovocia, vodný režim rastlín vo vzťahu k – dodávanie živín prostrednícfotosyntéze, k rastu vegetatívnych tvom závlahovej vody. orgánov a k tvorbe úrody. Vieme, Z hľadiska výberu spôsobu zavlaže napr. rodiaca jabloň pestovaná žovania sa aj pre drobnopestovav tvare zákrpku odparí počas hor- teľov situácia zlepšuje a v ponuke úceho letného dňa 50 – 150 l vody, sú stále nové závlahové zariadenia. za vegetačné obdobie 2 000 až 3 Pre podmienky záhradkárov a drob500 l vody. Moderné ovocinárstvo nopestovateľov sa odporúčajú sa vyznačuje vysokou intenzitou nasledujúce systémy: kvapková výroby. Vysoká úroda je podmie- závlaha, mikropostrek, závlaha nená výkonným biologickým ma- postrekom. teriálom, jeho dobrým zdravotným Kvapková závlaha sa vyznačustavom a dostatočným zásobením je režimom pomalého dávkovavodou a živinami počas celého nia vody priamo k jednotlivým vegetačného obdobia. stromom alebo krom. Z hľadiska So zavlažovaním ovocných dre- hospodárenia s vodou je kvap-

ková závlaha výhodná. Podľa poveternostných podmienok (v období teplých a suchých dní) sa kvapkovou závlahou dodáva voda približne raz až dvakrát za týždeň, vždy 4 – 8 hodín. Technicky je kvapková závlaha riešená tak, že potrubie o priemere 16 až 20 mm je trvalo namontované asi 0,5 m nad zemou, alebo položené na zemi pri kmeňoch. Pri kyprení treba dávať pozor, aby sme potrubie nepoškodili. Na potrubí sú nainštalované kvapkovače na výtok vody, intenzita je 2 až 4 litre za hodinu. Mikropostrek sa aplikuje malými plastovými mikropostrekovačmi, ktoré sú osadené 0,2 – 0,3 m nad pôdou a rozstrekujú vodu jemnými kvapkami pod korunami stromov. Jeden mikropostrekovač zavlaží kruhovú plochu s priemerom 3 – 6 m s intenzitou okolo 5 mm za hodinu. Výhodou mikropostreku je udržiavanie priaznivej mikroklímy v poraste, znižovanie vysokých letných teplôt a zvyšovanie vlhkosti vzduchu. Mikropostrekovače zavlažujú aj plochu medziradia, čo je priaznivé najmä pri podplodinách alebo v zatrávnených sadoch. Voda sa pri tomto spôsobe dodáva raz

za 5 – 10 dní, pričom dávku možno merať v mm. Vhodná dávka je okolo 20 – 25 mm. Na závlahu postrekom sa používajú rôzne otočné závlahové postrekovače, dýzy a škatuľové postrekovače. Priemer zavlaženej plochy je 6 – 12 metrov. Hodinová intenzita týchto zariadení je 5 – 10 mm. Závlahové dávky aplikujeme každých 10 – 14 dní vo výške 25 až 35 mm. Pri zavlažovaní v ovocnom sade dodržiavame určité zásady: – na zavlažovanie používame vhodný systém, pri ktorom nedochádza k stratám vody odtokom alebo nadbytočným výparom; – závlahové dávky regulujeme tak, aby bola koreňová vrstva pôdy mierne vlhká, t. j. bez presušenia alebo nadbytočného prevlaženia; – pôdu pod stromami zakrývame čiernou agrotextíliou alebo nástielkou; – zatrávnené pásy kosíme pri výške trávy 5 – 7 cm, pokosenú trávu nastielame; – ak nie je pôda pokrytá nástielkou alebo vegetáciou, často ju kypríme, aby sme obmedzili výpar.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Súkvetie s premenlivou farbou kvetov Ľubica Sýkorová Lantana menlivá (lat. Lantana camara, srb. lantana) je kríkovitá rastlina pochádzajúca z trópov Strednej Ameriky, Afriky a východnej Ázie. Zbožňuje slnko a je krásnou ozdobou na terase aj na záhrade. Vytvára okrúhlu korunu alebo rastie ako krík. Existujú aj poľahlé formy, ktoré výborné pokrývajú tlo a dorastajú do výšky iba 20 cm. Ťahavé odrody sú vhodné do závesných kvetináčov.

antana si nevyžaduje veľa starostlivosti. Meno získala na základe meniacej sa farby kvetu. Na slnečnej terase bude vyzerať nádherne po celé leto. Drobné kvety bielej, žltej, oranžovočervenej, karmínovej až fialovej farby vytvárajú husté súkvetia. Niektoré odrody lantany krásne voňajú. Kvitne od polovice mája do neskorej jesene, to znamená, pokiaľ je teplota nad 16 °C. Farby kvetov sa menia od svetložltej po tmavočervenú. Pri niektorých odrodách sa po kvitnutí vytvá-

rajú bobule, ktoré treba odstrániť. Pozor, rastlina je jedovatá a pri styku s pokožkou môže vyvolať jej podráždenie. Preto sa odporúča manipulovať s ňou v rukaviciach. Rastlina je tiež vhodná na tvarovanie bonsajov. Lantanu je možné tvarovať aj do kmienika. V záhrade jej treba vybrať svetlé miesto, v lete jej vyhovujú teploty asi 25 °C. V zime ju musíme dať taktiež na svetlé a chladné miesto pri teplote okolo 10 °C, podobne ako napr. oleander. Počas vegetácie pôdu musíme udržiavať rovnomerne vlhkú, nesmie preschnúť. Preto je vhodné uložiť okolo koreňov napr. mulčovaciu nástielku, aby udržiavala vlahu. V období vegetácie jej musíme pravidelne pridávať hnojivo 3 až 4 ráz mesačne. Na konci jesene výživu treba ukončiť a taktiež zredukovať aj polievanie. V tom

čase je vhodné zostrihať ju až o 1/3, výhonky môžeme použiť na rozmnožovanie. Inak sa rastlina tvaruje na jar, kedy sa výhonky skracujú asi o polovicu. Zdravá rastlina má pekné lesklé, tmavozelené listy, veľké množstvo pukov a mala by byť dobre rozvetvená. AKO LANTANU MÔŽEME SAMI ROZMNOŽIŤ? Túto krásnu trvalku si koncom leta až začiatkom jesene môžeme rozmnožiť. Pripravíme si menšie črepníky s priemerom asi 8 cm. Nachystáme aj zeminu, vhodná je napríklad rašelina, ktorú zmiešame v pomere 1 : 1 s agroperlitom, alebo špeciálny substrát určený na zakoreňovanie. Postačí aj bežný substrát na balkónové rastliny. Okrem toho budeme potrebovať práškový stimulátor rastu, ktorý uľahčí zakoreňovanie, ostrý nožík, kolík a rukavice. Najskôr odrežeme odrezky dlhé asi desať centimetrov. Na každom ponecháme 3 až 4 listy, ostatné odstránime. Spodnú časť zrezanú našikmo namočíme do stimulátora rastu, jemne ho oklepeme a môžeme sadiť. Do substrátu urobíme kolíkom alebo ceruzkou jamku a vložíme do nej odrezok opatrne tak, aby sa stimulátor nezotrel. Zeminu utlačíme a polejeme. Po uľahnutí ešte zeminu

dosypeme. Na každý črepník treba natiahnuť igelitové vrecúško na zvýšenie vzdušnej vlhkosti. Črepníky necháme napríklad na okne a pravidelne polievame. Počas zakoreňovania rastlinky ponecháme vo vnútri na svetlom mieste a pravidelne polievame tak, aby substrát nikdy úplne nevyschol. Von ich budeme môcť vyložiť až na jar, keď pominie nebezpečenstvo jarných mrazov. Asi za 3 až 4 mesiace odrezky zakorenia, potom ich môžeme presadiť do väčších črepníkov. Lantanu môžeme pestovať v závesných nádobách, debničkách i vo väčších nádobách – na kmienku, keď vytvára guľovitú korunku. Veľké záhradné kvetináče sú pre ňu ideálne, rastlina v nich vytvorí krásnu kvetinovú guľu. Ak ju chceme zasadiť priamo do pôdy, musíme jej vybrať slnečnú časť záhrady. Lantanu si môžeme vypestovať aj zo semien. Výsev semien sa odporúča vykonávať od januára do apríla. Ideálna teplota na klíčenie je 20 °C. Pred samotným výsevom je nutné urobiť tzv. studenú stratifikáciu – semienka uložíme v piesku na asi 2 – 3 mesiace do chladničky. LANTANA JE NÁROČNÁ NA VODU Pri jej pestovaní je dôležitá zálievka. Vyžaduje si pravidelné a výdatnejšie polievanie, substrát

však nesmie byť premokrený, aby korene nezačali hniť. Na nedostatok vlahy reaguje stáčaním

listov. Na zálievku treba pamätať aj v zime. Keďže listy ostávajú na rastline aj v zimnom období, stále odparujú vodu. Polievame ju však veľmi opatrne. Lantana na správne vybranom slnečnom mieste, pri pravidelnom odstraňovaní odkvitnutých častí a pravidelnom strihaní nám bude bujne rásť. Ak sa zospodu zjavia zvädnuté žlté listy, to je znak, že

rastline chýba voda, alebo bola dlhší čas na tmavom mieste. Nemá rada ani zamokrenie. Citlivá je na vápnik vo vode, preto ju polievame najlepšie dažďovou vodou. CHOROBY A ŠKODCOVIA Aj keď je pomerne odolná proti chorobám a škodcom, môže ju napadnúť múčnatka. Listy strácajú farbu, hnednú a odumierajú. Dôležité je pri zalievaní dbať na to, aby listy zostali suché a choré časti treba ihneď odstrániť. Zo škodcov ju môžu napadnúť biele mušky – molice. Aby sme lantanu ochránili, odporúčajú sa žlté lepové pásky, pomocou ktorých sa týchto insektov rýchlo zbavíme. Ak zbadáme čiastočne vyhryzené listy pozdĺž okrajov, diery a slizovitý povlak, našu rastlinu napadli slimáky. Počas dňa ich nevidíme, vychádzajú zvyčajne večer alebo v noci. Najlepšie je zbierať slimáky ručne večer alebo skoro ráno, kedy napádajú rastlinu.  Foto: pixabay

19 /4906/ 9. 5. 2020

ŽIVOT SO PSOM (5)

Proti ktorým ochoreniam očkujeme psov?

prejavuje sa ako ťažké zápalové ochorenie sliznice žalúdka a čriev. Typickým prejavom sú krvavé, silno zapáchajúce hnačky a zvracanie, ktoré spôsobujú rýchlu dehydratáciu organizmu a celkové oslabenie. Často končí

málnej keratinizácii vankúšikov na labkách. PARAINFLUENZA (PARAINFLUENZA – Pi) Vírusové polyfaktoriálne, vysoko infekčné vírusové ochorenie, ktoré je prenášané vzduchom. Ochorenie sa podobá chrípke, ktorá spravidla máva mierny priebeh, ale pri oslabení zvieraťa môže spôsobiť vážne problémy. K nakazeniu dochádza kvapôčkovou infekciou, vírus sa vylučuje aj močom. Inkubačné obdobie je 4 až 9 dní. V prípade miernej formy

fatálne najmä u šteniat. Ochorenie je vysoko infekčné a príznaky sa prejavia už po pár hodinách od nakazenia. Liečba je často úspešná len vtedy, keď sa začne okamžite pri prvých príznakoch. PSINKA (DISTEMPER – D) Toto vírusové ochorenie je nebezpečné najmä pre šteňatá a mladé psy. Do organizmu preniká hornými dýchacími cestami a tráviacou sústavou, často aj bez priameho kontaktu. Ochorenie má viacero foriem. Podľa toho, aké orgány najviac napáda, rozoznávame pľúcnu, žalúdočno-črevnú, nervovú a kožnú formu psinky. V pokročilom štádiu dochádza k napádaniu nervového systému. Ochorenie je v neskorších štádiách neliečiteľné. Pri niektorých jedincoch dochádza k abnor-

pozorujeme suchý kašeľ, slabý výtok z dutiny nosnej a z očí. LEPTOSPIRÓZA (LEPTOSPIROSIS – L) Infekčné bakteriálne ochorenie poškodzujúce obličky a pečeň. Zdrojom nákazy sú hlodavce, nakazené psy, ale aj prasatá. Nákaza je často spôsobená pitím znečistenej vody, napríklad z kaluží, domácich jazierok a pod. Medzi príznaky patrí nechuť do žrania, zvracanie, hnačka s prímesou krvi, celková apatia, chudnutie a žltačka. Môže viesť k zlyhaniu obličiek a pečene. Pri tomto ochorení existuje aj riziko prenosu na človeka. INFEKČNÁ HEPATITÍDA (CANINE HEPATITIS – H) Infekčný zápal pečene má často veľmi ťažký priebeh, prejavuje sa

Pripravila: Ľ. Sýkorová

Mimoriadne nebezpečné sú infekčné ochorenia, ktoré často spôsobujú vážne problémy, a niektoré z nich končia často fatálne. Najväčšie riziko nákazy predstavujú pre psov verejné priestranstvá, podujatia s vysokou koncentráciou ďalších zvierat. No nakaziť sa však môžu aj napríklad prostredníctvom hmyzu či hlodavcami.

čkovanie poskytuje najspoľahlivejšiu ochranu, ktorú môžeme svojmu štvornohému priateľovi poskytnúť. Chráni ho pred život ohrozujúcimi ochoreniami, ako je psinka, paraviróza, leptospiróza, hepatitída contagiosa canis (infekčný zápal pečene), besnota, psincový kašeľ, babesióza alebo lymská borelióza. Odporúčanie na očkovanie robí rozdiel medzi základnými vakcínami, tzv. core vakcínami (povinnými) a non-core vakcínami (voliteľnými). Core komponenty sú očkovania, ktoré by mal každý pes v určitý čas absolvovať. Sú zamerané proti patogénom, ktoré sú väčšinou smrteľné a ohrozujú tak život samotných zvierat, ako aj čiastočne ich majiteľov. Tieto „povinné očkovania“ by váš pes mal v každom prípade podstúpiť. V mnohých krajinách je očkovanie tiež nevyhnutné pre získanie vstupného povolenia, a preto by nemalo v očkovacom preukaze vášho psa chýbať. NAJZÁVAŽNEJŠIE OCHORENIA PSOV Je dôležité vedieť, že tieto ochorenia sú nebezpečné a najefektívnejší spôsob, ako proti nim bojovať, je vakcinácia. BESNOTA (RABIES – R) Závažné vírusové ochorenie, prenosné aj na človeka (ide o tzv. zoonózu). Ochorenie postihuje centrálnu nervovú sústavu, v dôsledku čoho pozorujeme poruchy vedomia, zvýšenú dráždivosť, parézy a paralýzy. K prenosu dochádza najčastejšie uhryznutím nakazeným zvieraťom. Ochorenie má zvyčajne fatálne následky. PARVOVIRÓZA (PARVOVIROSIS – P) Spôsobuje ju tzv. parvovírus,

vysokou horúčkou a zníženou zrážanlivosťou krvi. Zviera je apatické, nežerie a nepije. Typický je výtok z nosa, opuchnutá hlava a krk a pes pociťuje výraznú bolestivosť v oblasti pečene. Ochorenie má rýchly priebeh, končiaci často smrťou. INFEKČNÁ LARYNGO TRACHETÍDA Nazývaná tiež psincový alebo kotercový kašeľ. Je to ochorenie horných dýchacích ciest spôsobené komplexom vírusov a baktérií. Choroba sa prenáša infekciou kvapôčok (kašeľ, kýchanie) alebo priamym kontaktom. Rozvoj ochorenia je priamo závislý od stavu imunitného systému psa a je charakterizovaný akútnym nástupom suchého, niekedy až záchvatovitého kašľa, ktorý sa zhoršuje pod vplyvom stresu alebo tlakom na priedušnici. Môžu sa objaviť výtoky z nosa a očí, často až hnisavé. V závažných prípadoch je možné pozorovať ťažkú bronchopneumóniu, ktorá ohrozuje život zvieraťa. Psy sú veľmi často infikované v miestach s vysokou koncentráciou zvierat. TETANUS Je bakteriálne ochorenie. K nakazeniu dochádza najčastejšie po poranení. Rizikové sú drobné bodné rany (klinec, drobné poranenie, aj uhryznutie). Prejavuje sa strnulosťou, kŕčmi, problematickým prehĺtaním či vylučovaním. V ťažkých prípadoch môže viesť k paralýze dýchacích svalov a smrti. HERPESVIRÓZA Je infekčné vírusové ochorenie, spôsobujúce skoré úhyny mláďat, alebo aj potraty, z tohto dôvodu sa pristupuje k vakcinácii u sučiek pred pripúšťaním a v priebehu gravidity. Prevencia je často príjemnejšia a lacnejšia ako samotná liečba, ktorá nemusí byť vždy účinná. Nepodceňujte očkovanie, môžete tým zachrániť život psa! (Pokračovanie nabudúce)

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Fazuľový guláš

Torta s jablkami a tvarohom

Suroviny: 1 kg bravčového pliecka bez kosti vcelku, 1 lyžica bravčovej masti, 1 cibuľa, 3 bobkové listy, celé korenie, 3 mrkvy s vňaťou, 3 stopky stopkového zeleru, 200 g klobásy, 4 strúčiky cesnaku, soľ, mleté čierne korenie, čerstvý rozmarín, 200 ml bieleho suchého vína, 500 g paradajkového pretlaku, horúci vývar alebo voda (podľa potreby), 250 g bielej suchej fazule (vopred uvarenej do polomäkka), 3 – 4 žemle, čerstvá petržlenová vňať Takto sa to podarí: V hrnci na rozpustenej bravčovej masti restujeme cibuľu nasekanú nadrobno. Ochutíme bobkovým listom a celým korením. K základu postupne pridávame umyté a očistené mrkvy a zeler nakrájané na menšie kúsky, klobásu nakrájanú na menšie kúsky a cesnak nasekaný nadrobno. Mäso nakrájame na kocky a restujeme spolu so základom. Ochutíme

Suroviny: tortová forma Ø 26 cm; Na cesto: 200 g hladkej múky, na špičku noža kypriaceho prášku, 80 g práškového cukru, 1 balíček vanilínového cukru, štipka soli, 1 vajce, 120 g mäkkého masla alebo margarínu; Na posypanie cesta: 2 – 3 ošúpané, na hrubom strúhadle nastrúhané jablká, ½ balíčka škoricového cukru; Na náplň a obloženie: 750 g mäkkého tvarohu, 40 g škrobu, 120 g práškového cukru, 1 balíček vanilínového cukru, trochu nastrúhanej citrónovej kôry z umytého citróna, 3 žĺtky, 3 bielky, 4 – 5 menších jabĺk, ½ balíčka škoricového cukru Takto sa to podarí: V miske ručne zmiešame suroviny na cesto, premiesime a vyklopíme na pomúčenú dosku. Cesto vypracujeme a odložíme asi na 15 minút do chladu. Potom 2/3 cesta vyvaľkáme na plát a vyložíme ním dno vymastenej tortovej formy (Ø

soľou, čiernym korením a najemno nasekaným rozmarínom. Keď sa mäso zatiahne, podlejeme vínom a chvíľu varíme, aby sa z neho odparil alkohol. Potom pridáme paradajkový pretlak a premiešame. Podľa potreby prilejeme horúcu vodu. Pridáme vopred uvarenú fazuľu. Guláš varíme pod pokrievkou, pokým mäso nezmäkne. Tesne pred servírovaním žemle prekrojíme na polovice a opečieme na rozohriatej panvici na troche olivového oleja z oboch strán dochrumkava. Fazuľový guláš podávame v hlbokom tanieri posypaný nasekanou petržlenovou vňaťou a opečenou žemľou.

Bravčová kapsa plnená orechmi a modrým syrom Suroviny: 600 g bravčového karé vcelku, morská soľ, čierne korenie, 4 plátky šunky prosciutto, 100 g syra s modrou plesňou, za hrsť vlašských orechov, 50 g mladého špenátu, olivový olej, 50 g masla; Na opekané zemiaky: 800 g zemiakov, morská soľ, olivový olej, čierne korenie, 2 červené cibule, celá rasca, 2 lyžice masla, čerstvá petržlenová vňať Takto sa to podarí: Očistené karé nakrájame tak, aby nám vznikli 4 veľké plátky. Každý plátok pod fóliou naklepeme. Potom ho osolíme, okoreníme, poukladáme naň šunku, modrý syr, vlašské orechy, umytý a osušený špenát. Pevne zabalíme do kapsy, ktorú uzatvoríme špáradlami. Restujeme na rozohriatej panvici s olivovým olejom z obidvoch strán do zlatista. Na opečené kapsy položíme kúsok masla, prikryjeme alobalom a necháme chvíľu odpo-

Mandľovo-višňový koláč

činúť. Opekané zemiaky: Zemiaky v šupke uvaríme v osolenej vode domäkka. Potom ich ošúpeme a nakrájame na mesiačiky. Restujeme na rozohriatej panvici s olivovým olejom. Pridáme soľ, korenie, cibule nakrájané na mesiačiky, trochu rasce, podľa potreby olej a opekáme do zlatista. Tesne pred dopečením pridáme maslo, posypeme nasekanou petržlenovou vňaťou a premiešame. Servírovanie: Do stredu taniera naservírujeme porciu zemiakov, na ktorú položíme kapsu zbavenú špáradiel a prekrojenú na polovicu.

Suroviny: 150 g zmäknutého masla, 100 g práškového cukru, 4 vajíčka, 200 g blanšírovaných mletých mandlí, 1 chladené krehké cesto na pečenie alebo si upečieme podľa vlastného receptu, 1/2 pohára (asi 175 g) odkôstkovaných zaváraných višní, blanšírované mandľové plátky na ozdobenie Takto sa to podarí: Maslo s cukrom vymiešame mixérom do peny. K maslovej zmesi po jednom primiešame vajíčka, ktoré musia mať izbovú teplotu. Potom ručne vmiešame mleté mandle. Celé dno tortovej formy vystelieme cestom a vytvarujeme aj okraj siahajúci do 1/2 výšky formy. Zvyšné okraje odrežeme. Na cesto uložíme višne

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 508 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

26 cm ). Zo zvyšku cesta ušúľame valček a vytvoríme z neho okraj torty asi 2 cm pod okraj formy. Cesto posypeme nastrúhanými jablkami a škoricovým cukrom. Na náplň: Ručne zmiešame suroviny na náplň okrem bielkov, jabĺk a škoricového cukru. Z bielkov ušľaháme sneh a jemne vmiešame do pripraveného tvarohu. Plnku nalejeme na cesto a uhladíme. Olúpané jablká nakrájame na plátky a rozložíme na tortu. Posypeme zvyškom škoricového cukru. Tortu vložíme do rúry a pečieme. Predhriata elektrická rúra: 190 °C, predhriata teplovzdušná rúra: 180 °C, predhriata plynová rúra: stupeň 3 – 4. Čas pečenia asi 65 minút. Upečenú tortu necháme vo vypnutej rúre schladnúť, potom ju vyberieme a necháme úplne vychladnúť. Uchovávame v chlade.

(niekoľko si odložíme na ozdobe-

nie). Mandľovú zmes nalejeme do formy na višne a zarovnáme. Navrch dáme zvyšné višne a okolo nich uložíme mandľové lupienky ako okvetné lístky. Pečieme pri teplote 180 °C približne 30 minút. Upečený koláč necháme pred podávaním dôkladne vychladnúť.  Zdroj: internet

Kultúra S OSVETOVÝMI PRACOVNÍKMI ZO STAREJ PAZOVY

Výučba na diaľku – niečo celkom nové spôsob kontroly vypracovania domácich prác a kontrolných či písomných úloh, lebo nemožno vedieť, kto tú úlohu robil. To, čo v každom prípade treba pochváliť, je platforma Google Classroom, ktorá dáva jasnosť, prehľadnosť a transparentnosť tak materiálu, ktorý sa spracúva, ako aj odovzdaných prác

Anna Lešťanová

d vyhlásenia núdzového stavu v našom štáte pre pandémiu koronavírusu výučba prebieha online prostredníctvom televízií a do tohto procesu sú vďaka koordinácii z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny priamo zapojení učitelia a profesori z rôznych prostredí. O tom, ako hodnotia výučbu na diaľku, koľko trvá príprava na online prednášku a o svojich dojmoch z takého spôsobu práce, keď prednášajú pred prázdnou učebňou, opýtali sme sa angažovaných osvetových pracovníkov zo staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. J A R O S L AV M I K L O V I C , profesor dejepisu: – Online výučba je svojráznou výzvou nie iba pre učiteľov, ale i pre žiakov a rodičov, zvlášť rodičov. Z môjho pedagogického stanoviska má to svoje pro, ale i contra. Myslím si, že v danej situácii je to jediné možné riešenie a že vďaka vírusu Covid-19 digitalizácia, t. j. online výučba u nás začala skôr ako bolo plánované. Pravé hodnotenie budeme môcť dať iba po ukončení mimoriadneho stavu. Doteraz sa ukázalo ako dobré, žiaci musia sledovať a veľkým plusom je, že sa konečne rodičia venujú deťom. My ako prednášatelia máme viac práce, predsa je potrebné prispôsobiť sa učebným osnovám pre takýto spôsob výučby. Prednášať pred prázdnou učebňou? Ani nie! Keď sa začne s prednáškou, vypojím sa, nemyslím na to, že nieto žiakov predo mnou, predstavím si, že je to plná trieda. Počas nahrávania, zvlášť dejepisu, máme výbornú koordináciu medzi nami kolegami histo• KULTÚRA •

Jaroslav Miklovic

rikmi v slovenských základných školách. Síce nie všetci boli ochotní a aj naďalej nie sú, ale tím, ktorý robí, je vynikajúci, a pozdravujem iniciatívu Svetlany Zolnaňovej, koordinátorky Výboru pre vzdelávanie NRSNM, že sme v tom od prvého dňa. IVAN JEČMEN, profesor matematiky: – Online výučba nikdy nebude môcť adekvátne nahradiť riadnu výučbu v škole, zvlášť v matematike, lebo chýba interakcia medzi žiakmi a učiteľmi. S ohľadom na to, že nemáme digitálne učebnice a že sa o presúvanie materiálu do digitálnej formy učiteľ musí postarať sám, trvá to aspoň toľko, koľko trvá sama školská hodina – to znamená aspoň 45 minút a niekedy aj viac. Z jednej strany má to svoje výhody, lebo vás pri takej prednáške nikto nemôže vyrušovať a za všetky eventuálne nedostatky v prednáške nikoho nemôžete obviňovať. Z druhej strany, keď prednášateľ nemá od žiakov spätnú informáciu v reálnom čase, oveľa je ťažšie oceniť, či je predostreté učivo žiakom dostatočne jasné. Preto taká prednáška vyčerpáva možno ešte aj viac ako prednáška v škole. Ďalší problém je

by sa na klasickej hodine, teda v priamom kontakte so žiakmi dialo spontánne, interaktívne. Celá online prednáška – prezentácia a prednes učiteľa musia byť premyslené ešte lepšie než obvykle, pretože počas nahrávania nemáme pred sebou žiakov a môžeme len predpokladať, ako reagujú na to, čo im prednášame. Bolo mi to neobyčajné a divné nahrávať hodiny pred prázdnou učebňou. Tréma z kamery dosť rýchlo zmizla, ale počas nahrávania mi chýbala interakcia so žiakmi. Myslím si, že nás učiteľov na vyučovacích hodinách najviac motivuje práve tá interakcia s deťmi – ich očká, z ktorých vyčítame, či nám rozumejú, alebo im treba

Ivan Ječmen

žiakov, kde sa o kvalite urobenej práce môže so žiakom diskutovať v čase, keď vám to zodpovedá. LÝ D I A G E D E Ľ O V S K Á , profesorka triednej výučby: – Diaľková alebo online výučba je pre všetkých nás niečo celkom nové. S týmto spôsobom výučby sa stretám po prvýkrát a je to pre mňa veľmi zaujímavá skúsenosť. Je mi zaujímavé pripravovať deťom prezentácie a rozprávať sa s nimi na Zoome. Takisto mi bolo zaujímavé pripravovať sa na TV vyučovacie hodiny. S výrobným štábom RTV som nahrávala hodiny slovenského jaz yk a pre pr vákov najprv v Báčskom Petrovci a potom v Pivnici. Pravdaže, takýto spôsob práce si vyžaduje dlhšiu a dôkladnejšiu prípravu, pretože sa pri pripravovaní hodiny musí dbať aj na všetko to, čo

Lýdia Gedeľovská

niečo dodatočne vysvetliť alebo pomôcť, poznámky, otázky, rozhovor, hra, spolupráca a často aj žarty... Všetko to dohromady tvorí jednu peknú školskú hodinu. Teší ma, že aj takýmto spôsobom, teda online výučbou dokážeme udržať nielen kontinuitu, ale aj kvalitu vyučovacieho procesu v období pandémie, no priamy kontakt učiteľa so žiakmi je podľa mňa nenahraditeľný.

19 /4906/ 9. 5. 2020

Fotograﬁe: z archívu spolubesedníkov

Kultúra COVID-19 A ONLINE VYUČOVANIE

Dojmy z nových skúseností Anna Horvátová

oronavírus spôsobil nielen zmeny v našich životoch, životných návykoch, zasiahol do všetkých životných sfér, pričom ani vzdelávanie nezostalo mimo. Najcitlivejšia oblasť a osvetoví pracovníci sa ocitli pred neznámou, stretli sa s novou výzvou, keď bolo treba súrne reagovať. Reagovalo sa skutočne narýchlo, vďačiac Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, predsedníčke Libuške Lakatošovej a predstaviteľom Výboru pre vzdelávanie – koordinátorke Svetlane Zolňanovej a predsedovi Jankovi Kolárikovi. Ako sa v celkovej situácii vynašli osvetoví pracovníci, aké sú ich dojmy z nových skúseností, ako hodnotia online vyučovanie...:

Janko Kolárik, učiteľ triednej výučby z Padiny, koordinátor pre banátske školy online výučby: − Nové podmienky, v ktorých sme sa ocitli v polovici marca, podmienili aj osvetových pracovníkov, aby sa prispôsobili novej situácii. Konať sa muselo rýchlo. Dostali sme sa do neznámej situácie, nemali sme žiadne skúsenosti, vynachádzali sme sa, ako sme si mysleli, že je najlepšie. Hodiny pred kamerou si vyžadujú inú prípravu ako bežné. K tomu sú to prázdne učebne, my sme sa akože prihovárali žiakom, ale virtuálne. Hlavne môžem povedať, že je to jedna zvláštna skúsenosť, výzva, ktorú sme zvládli aj napriek tomu, že bolo aj takých kolegov, ktorí odmietli nahrávať prednášky pre televíziu. Keďže vystala kolegiálnosť, niekoľkí učitelia museli oveľa viac pracovať. Hodiny boli

www.hl.rs

síce tridsaťminútové, ale bolo sa treba dôkladne pripraviť, preto som spracoval aj materiál z mojej knihy Padinské ľudové zvyky a obyčaje. K tomu prípravy sú náročnejšie, preto aby som upútal pozornosť detí, zakomponoval som aj spev, aj ľudové rozprávky. Možno však povedať, že je z toho taký výborný pocit, keďže ste deťom umožnili sledovanie výučby cez televíznu obrazovku a prispeli k ľahšiemu prekonaniu neblahej situácie. Zdenka Martinková, učiteľka matematiky z Petrovca: − Keď zrazu vymeníte plnú učebňu žiakov s kamerou, je to nezvyčajný pocit. Prípravy na takýto typ hodiny sú

dosť náročné: najprv si zvoliť materiál, ktorý bude žiakom zaujímavý, pritom musí obsahovať všetky potrebné informácie, a pritom treba dbať na čas. Dávať tiež pozor aj na to, že matematiku deti majú 4-krát týždenne a takýmto spôsobom iba jednu hodinu... Ako aj v škole, vždy sa žiakom usilujem vysvetliť matematiku na príkladoch zo života. Vypracovať samotnú prezentáciu je už potom ľahšia časť. V tejto neprajnej situácii je takýto typ vyučovania super. Žiaci môžu sledovať priamo v určený termín, a keď si to nestihnú všetko prepísať alebo si chcú pozrieť ešte raz, vždy si to môžu pozrieť neskoršie na internete. Na záver môžem povedať, že je na nás, čo si z tejto ,korony’ vyťažíme. Hoci som si razom tak nemyslela, ale dnes sa chcem poďakovať tomuto obdobiu, lebo som v sebe našla niečo nové . A dokonca aj to, že dokážem učiť deti aj cez objektív kamery. Jaroslav Chlpka, profesor chémie z Petrovca: − Ako profesor

Informačno-politický týždenník

chémie, ktorý pracuje aj v základnej škole a aj v gymnáziu, bol som kandidátom zo slovenských škôl zo strany Národnostnej rady, aby som realizoval vysielanie hodín chémie na diaľku cestou televízie. Bolo to pre mňa niečo nové, lebo za mojich 25 rokov práce som sa s takým niečím nestretol. No zvládol

som to, pripravil som sa, no nie toľko odborne, koľko psychicky. Zastať si do štúdia a prednášať bez prítomnosti žiakov je niečo veľmi špeciﬁcké. Avšak po určitom čase som si zvykol. Myslím si, že takýto spôsob práce má výsledky, lebo žiaci predsa počujú a majú nové učivo vysvetlené. S istotou môžem povedať, že v chémii sú celky, ktoré by sami nemohli zdolať. Jedna televízna hodina trvá 30 minút a do tých 30 minút potrebné je všetko dôležité povedať a vysvetliť. Na záver chcem povedať iba to, že týmto spôsobom žiaci nie sú poškodení a dá sa pracovať aj týmto spôsobom.

Kristína Kevenská, profesorka dejepisu z Petrovca: − Pracujem v Základnej škole Jána Čajaka a Gymnáziu Jána Kollára ako profesorka dejepisu. Keď sa začala pandémia

spôsobená koronavírusom, oslovila ma z NRSNM pani Svetlana Zolňanová, či by som sa prijala nahrávať lekcie pre žiakov na TV Petrovec. Súhlasila som, s jediným cieľom priblížiť sa žiakom, zároveň im obľahčiť prijatie nového učiva a ich pokrok je mojou hnacou silou a vodiacim cieľom. Príprava je časovo náročná, učebnice sú základný zdroj pre PowerPoint prezentáciu, lebo sa z nich budú žiaci sami učiť a robiť si domáce úlohy, používam aj odbornú literatúru a konzultujem s kolegami, ktorí tiež nahrávajú. Som hrdá na seba, lebo som prekonala obavy z nakrúcania, obetovala dodatočne svoj čas. Mám dobrý pocit z toho, že sú ozveny pozitívne, a darí sa mi veľmi dobre. PaedDr. Juraj Súdi, PhD., profesor hudobnej kultúry zo Selenče: − Počas týchto neblahých koronových dní sa učitelia vo vyučovaní vynachádzali všelijako. Hodiny hudobnej kultúry v základnej škole sa konajú so žiakmi v čulej komunikácii cestou rôznych platforiem. Osobne, v mojom prípade, keďže pracujem v dvoch základných školách, slovenskej a srbskej, učím podľa dvoch programov, keď ide o

obsahovú náplň. Síce so žiakmi prichádzam k podobným výsledkom, ale za pomoci rozličných obsahov. Jedno je isté: k hudobným zážitkom u žiakov sa tentoraz pokúšam dostať okľukou, za pomoci internetu. V komunikácii so svojimi žiakmi využívam Google učebňu, Viber, Messenger, email, sms, ako i mobilnú sieť a pevnú telefonickú linku. V práci využívam výhody digitálnych učebníc viacerých vydavateľov a dosť sa opieram o kanál Youtube a o cédečká, ktoré sme nahrali k • KULTÚRA •

našim učebniciam pre hudobnú kultúru. Práca online sa doteraz ukázala ako zaujímavá a niektoré javy dokonca ako výhody. Napríklad žiaci so svojím učiteľom majú priamu komunikáciu, ktorá je poznačená vyjadrovaním sa s úctou a s rešpektom. Písaná komunikácia je čoraz spisovnejšia a k tomu sa akosi prišlo spontánne a nenaliehavo. K obsahom a k vypracovaniu úloh sa žiaci, ale i rodičia, ktorí im pomáhajú v tom, dostávajú vo chvíľach, keď im to najlepšie vyhovuje. U žiakov

(ale aj u prednášateľov, ako i u rodičov) sa IT kompetencie čoraz viac zdokonaľujú... Nevýhody v online vyučovaní sú viaceré. Chýba priamy kontakt na úrovni učiteľ – žiak, ktorý v prípade predmetu Hudobná kultúra je nenahraditeľný a neodmysliteľný. Promptné reagovanie v muzicírovaní sa online nedá úplne zrealizovať. Komorné, zborové a orchestrálne muzicírovanie je naživo nenahraditeľné a nedá sa simulovať na adekvátny spôsob, aj keď sme s

členmi Orchestríka úspešne zrealizovali nahrávku jedného videoklipu, ktorí malí-veľkí hudobníci, ako aj ja, vypracovali s veľkou radosťou. Do toho klipu je vložená ohromná pozitívna energia nielen samotných aktérov klipu, ale aj rodičov a členov rodín žiakov, ktorým starší v nahrávaní pomáhali. Za všetkým však stoja tí, ktorí všetky nahrávky zladili, dali dokopy a spravili zo živého materiálu jednotlivých muzikantov Orchestrík, ktorý akoby hral spoločne.

Prednášanie online je mravčia práca, v ktorej všetky ,mravce“ musia odviesť prácu na výbornú, aby sa proces vyučovania dial a aby sa prišlo k žiaducim výsledkom. Aj keď sú učitelia takouto prácou uchránení od stresov a situácií, ktoré nastávajú v práci naživo v učebni, v každom prípade by som sa s veľkou radosťou a verím, že aj moji kolegovia učitelia, ihneď vrátil do učebne k hravým a nasmiatym tváram svojich žiakov.

BOŽENA LEVÁRSKA Z BÁČSKEHO PETROVCA, VYCHOVÁVATEĽKA PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNE VČIELKA

Online škôlka počas pandémie − z môjho pohľadu Anna Horvátová

−S

účasná situácia, ktorú prežívame, zasiahla každého z nás. Všetko sa v rýchlosti udialo a zrazu sme všetci zostali doma, aby sme sa navzájom chránili. Život sa nám úplne otočil, plánované aktivity a pracovné povinnosti boli zo dňa na deň prerušené. Bolo treba prispôsobiť sa novým možnostiam, čeliť im a ako-tak fungovať v nových podmienkach. Pandémia zapríčinená vírusom a zatvorenie škôlok pocítili najprv deti, rodičia, ale i vychovávateľky, ktoré si uvedomili, že ich práca nie je ukončená, pracovný rok stále beží, veľa aktivít bolo plánovaných a neuskutočnených, žiaľ, skutočnosť nám nastolila iný smer a spôsob fungovania. Na prvý pohľad povedalo by sa, čo za to, deti sa môžu hrať aj doma, ale v skutočnosti vieme, že to tak nie je. Aby sa deti správne rozvíjali po všetkých stránkach osobnosti, potrebujú byť vedené a podporované tak svojimi rodičmi, ako i odborníkmi, ktorí vedia, čo, kedy, prečo, ako a s čím deti učiť, aby to učenie bolo zmysluplné a dieťa napredovalo, zvlášť pred nástupom do školy, − takto sa z profesionálneho hľadiska odborne prihovára vychovávateľka Predškolskej ustanovizne Včielka Božena Levárska z Petrovca. Odbornosť vidieť aj z ďalšej konverzácie, keď myšlienky striedajú jedna druhú: − Z tých dôvodov na krízovú situáciu reagovali aj vychovávateľky, ktoré vedú skupiny predškolákov. Najprv to bolo z vlastnej iniciatívy a neskoršie na základe pokynov Ministerstva školstva, vedy a techniky odborní spolupracovníci dali smernice, ako spolupracovať • KULTÚRA •

s rodinou. ne vzhliadnutie, ako pedagogické Cieľom aktivít v mimoriadnom činnosti zrealizovať na diaľku, za postave, keď sa prikazovalo zostať moci rodičov cez krátke metodické doma, bolo: udržať kontinuitu práce pokyny a s pomôckami a materiás deťmi prostredníctvom komuni- lom, ktoré dieťa doma má a ľahko kácie a v spolupráci s rodinou, vy- nájde vo svojom najbližšom okolí. tvárať spolupatričnosť medzi deťmi, Takýto spôsob práce, ktorý sa hoci len pomyselne, pokračovať značne líši od bežného spôsobu v systematickej práci a na príprave v prostredí škôlok, prvýkrát uskutočdetí pre vstup do základnej školy, ňujeme a bez žiadnych skúseností. pokračovať v rozDigitálne techvoji pracovných nológie sú dnes zvykov u detí, témou, o ktorej využiť možnosti sa veľa vyjadruinternetu a socijú odborníci. Na álnych sietí pri jednej strane práci na diaľsme svedkami, ako deťom ubliku, zdokonaliť sa v ich využití žujú, a na druhej v praxi. S rodinasme sa ocitli mi a deťmi som v takej situácii, začala komunikeď sa môžeme kovať prostredspoľahnúť iba na níctvom internespomínané techtového spojenia nológie. Táto skua aplikácie Viber, Božena Levárska: točnosť bola veľna ktorej sme už „Takýto spôsob práce sa značne kou výzvou pre od začiatku škol- líši od bežného spôsobu vychovávateľky. ského roku boli v prostredí škôlok.“ Ako úlohy podať, prihlásení ako aby deti neboli skupina. V tomto prípade nám to pripútané mobilom, počítačom, prišlo vhod a štartovať sme mohli tabletom a televíznym prijímačom, v podstate veľmi rýchlo. ale aby aktivity a hry prebiehali čo ČOMU SA BOLO TREBA VYHNÚŤ najviac v pohybe a hlavne vonku. A ČO SI NOVÝ SPÔSOB SPOLUAKO SPRÁVNE MOTIVOVAŤ DETI PRI KOMUNIKÁCII PRÁCE VYŽADUJE − To, čomu som sa chcela vyhnúť, − Pri každej komunikácii pre mňa je zaťažovanie rodičov. Prvoradým bolo dôležité oslovenie detí, pozdrazámerom je pokračovať s výchov- vy, dodržiavanie pravidiel slušnej no-vzdelávacími aktivitami, ktoré komunikácie. Určitým spôsobom sú v záujme samotného dieťaťa, motivovať dieťa aktivitou, ktorá rodičom je pritom vysvetlené, že je na jeho vývinovej úrovni. Prednemusia deti všetky úlohy vykonať, školáci ešte nevedia čítať, ale tešia podľa záujmu a situácie v rodine sa rôznym GIF-om / emotikonom, k úlohám sa môžu vrátiť kedykoľvek. ktoré si vedia sami prečítať, preto Nový spôsob spolupráce žiadal ich v komunikácii často používam. úplne iný prístup, iné metódy a hlav- Témy sú čerpané prevažne zo zná-

mych obsahov, ktoré sme už spracovali v škôlke, tiež vykonávanie činností, ktoré podporujú samostatnosť dieťaťa, zdokonaľujú ich schopnosti a zručnosti, myslenie, sústredenosť, kreativitu, bádanie, pozitívny vzťah k prírode, spoznávať zvyky a tradície, tradičné hry, ktoré sa hrávali naši rodičia a starí rodičia. Zapojili sme sa i do súbehov a pripomínania si významných dní ako: Všetko bude dobre, Deň zdravia, 1. apríl, Rozprávky z celého sveta, Deň Zeme a oslávili sme cestou Viberu a YouTube i narodeniny našej kamarátky. Samozrejme, bez pomoci rodičov by sme aktivity nezvládli. Rodičia pomáhajú pripraviť materiál a vytvoriť podmienky na hru, často sú spoluhráči pre svoje dieťa, fotia ich, ako sa bavia a čo vytvoria, a následne fotografie a videá zasielajú do skupiny, aby si mohol pozrieť každý. Posielajú tiež svoje návrhy, ktoré môžu slúžiť ako nápad pre ostatných. Úlohy sa snažím zhodnotiť každému dieťaťu menovite alebo už v jednom komentári menujem niekoľko detí naraz, lebo deti rady počujú svoje meno. Aj keď sa nachádzame v ťažkej situácii, myslím si, že platí výrok: Všetko zlé je na niečo dobré, potrebné je, aby sme na veci pozreli aj z druhej strany, skúšame sa učiť na diaľku, a koľko je to úspešne, uvidíme s odstupom času, ale veríme, že nič nedokáže nahradiť ľudský kontakt. O práci veľa hovoria i spokojní škôlkari, ktorým, samozrejme, chýbajú priatelia a vychovávateľka, ale ktorá správnymi postupmi predsa deti motivuje ku kreativite a činnosti.

19 /4906/ 9. 5. 2020

Kultúra Z PRÍLEŽITOSTI 50. VÝROČIA ZALOŽENIA FESTIVALU SLOVENSKEJ HUDOBNEJ TVORBY ZLATÝ KĽÚČ (5)

Pustil hlboké korene do zdravej hudobnej zeme Ján Šimoni

rámci 24. ročníka festivalu bol i večierok venovaný Samuelovi Kováčovi st., ktorého skladby boli viackrát ocenené a vyhodnotené vysokými známkami. Aj zvučka Zlatého kľúča je časť z jeho odmenenej skladby Na zelenej lúčke ďatelinka skosená, ktorá bola predvedená na 24. ročníku festivalu. Na záver svojich postrehov z tohto ročníka novinárka Hlasu ľudu Anna Francistyová napísala: „Vďaka kvalite, ktorú priniesol, Zlatý kľúč bol dôstojnou prípravou na jubilejný, XXV. Zlatý kľúč, ktorý s radosťou odsledujeme na rok.“ (HĽ, 1998, č. 50, s. 25). Autorka nemohla predpokladať, že ten „rok“ potrvá sedem rokov. Treba pripomenúť, že 24. ročník festivalu bol posledným, na ktorom boli predvedené skladby zo všetkých troch žánrov. Podľa dohovoru s patričnými inštitúciami a v prvom rade s NRSNM, konštituovanou roku 2004, organizáciu verejných koncertov lyrických skladieb si prebral Kulpín, a to pod názvom Festival nových slovenských lyrických piesní. Prvý koncert bol organizovaný roku 2006, posledný roku 2011, a potom tento festival zanikol. Škoda. Selenča zostala organizátorom koncertov tanečných skladieb, neskoršie pomenovaného festival populárnej hudby. Jubilejný 25. ročník Festivalu slovenskej hudobnej tvorby pod názvom Zlatý kľúč Selenča 2005 bol v Selenči organizovaný v novovystavanom, krásnom a reprezentačnom dome kultúry. Tento ročník bol vlastne retrospektívou tanečných skladieb z minulých ročníkov. Z tej príležitosti bola vydaná knižočka po názvom XXV. Festival slovenskej hudobnej tvorby

www.hl.rs

Zlatý kľúč. Knižočka obsahovala názvy piesní zo všetkých žánrov predvedených na verejných koncertoch festivalu od roku 1970 záverečne rokom 2005. Uvedené boli mená autorov hudby a textov, mená upravovateľov, interpretov a členov odbornej poroty. Zahr-

Dudášová a Ján Šimoni. Do roku 2005 festival obohatil našu hudobnú klenotnicu so 673 novovytvorenými skladbami uvedených žánrov. Výber skladieb pre predvedenie mala na starosti Výberová komisia, ktorú tvorili hudobní odborníci a odborníci pre

K maximálnemu umeleckému zážitku okrem kvalitného obsahu festivalu prispievajú aj javiskové efekty: z vystúpenia Sabíny Trbarovej na 26. Zlatom kľúči v roku 2006

Renomovaní hudobní odborníci (zľava) Kvetoslava Benková, Jovan Adamov a Kornelije Kovač na stretnutí s organizátormi a účastníkmi festivalu v roku 2009

nuté boli veľmi stručne údaje o každom ročníku, ocenenia, články a príspevky, ako aj obrázkové prílohy. Autori knižočky sú Anna

Informačno-politický týždenník

texty. Vlastné texty, texty básnikov a špeciálne pre koncerty písané texty textárov zhudobnilo spolu 92 autorov. Nemáme priestor

uviesť ich mená; urobíme to v osobitnej knižočke. Piesne interpretovali skúsené spevácke sily. Úpravy písali vynikajúci hudobní odborníci. Spevákov v najväčšom počte koncertov sprevádzal veľký ľudový a tanečný rozhlasový orchester. Ozvučenie zabezpečoval Novosadský rozhlas. Televízia mala na starosti upravenie scény, osvetlenie a najväčší počet koncertov priamo prenášala. Moja úloha v tom všetkom bola organizačného charakteru. Mal som na starosti vypisovanie súbehu, zbieranie zaslaných skladieb, organizovanie zasadnutia Výberovej komisie, v ktorej práci som aj sám účinkoval. Ako dlhoročný predseda Organizačného výboru pripravoval som a organizoval zasadnutia uvedeného orgánu, písal prosby a žiadosti, podával správy, účinkoval v písaní bulletinov, bol viackrát členom odbornej poroty, komunikoval som s rozhlasom, televíziou a inými inštitúciami a orgánmi, s cieľom vytvoriť prajné podmienky na uskutočnenie verejných koncertov. Zachoval som kompletnú dokumentáciu o všetkom. Tieto príspevky v HĽ sú len veľmi kratučký prehľad o vzniku, rozvoji a dosiahnutých výsledkoch festivalu. Možno právom konštatovať, že Festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč našiel svoje miesto v hudobnom živote Slovákov žijúcich na týchto priestoroch, organicky tu zažil, pustiac hlboké korene do zdravej hudobnej zeme. Zakončím citátom profesora Martina Kmeťa, uverejneným v uvedenej knižočke: „Nezavrhovať tradície, ale ich v pozitívnom smere rozvíjať a vždy účinnejšie umožňovať, aby ten Zlatý kľúč otváral dvere do našich sŕdc a láskou pestoval zmysel pre krásu, plnší a lepší život v budúcnosti.“ Foto: A. Francistyová • KULTÚRA •

DETSKÁ TVORIVOSŤ ŽIAKOV Z PIVNICE A LALITE V HLASE ĽUDU

Kútik plný radosti a kreativity práce zverejnené. Treba však skonštatovať, že z niektorých prostredí každý týždeň prichádzajú mnohé práce, no z niektorých, hoci aj Miroslav Pap väčších, je ten počet o niečo nižší. Vďaka moderným technológiám etský kútik je súčasťou pravidelného obsahu týž- sa práce zasielajú aj prostrednícdenníka Hlas ľudu. Cieľom tvom mailu, čo značne obľahčuje rubriky Detský kútik je motivovať a urýchľuje prácu učiteľom, ale aj deti či žiakov základných škôl zve- redaktorom. Zaujímavosťou je, že rejňovať vlastné práce a naopak, Detský kútik je aj na Facebooku, pozrieť a prečítať si práce žiakov na ktorom je možné zverejniť z iných slovenských prostredí výtvarné či literárne práce. Prosa škôl. Je to rubrika vyhradená tredníctvom tejto sociálnej siete pre deti, prostredníctvom ktorej je Detský kútik modernizovaný sa buduje určité puto medzi deťmi a ešte viac priblížený deťom. V tomto príspevku sa budeme a tlačou Slovákov vo Vojvodine. Prostredníctvom rubriky Detský sústreďovať iba na pivnických kútik si žiaci prezentujú subjektív- a lalitských žiakov. Zo Základnej nu tvorivosť v podobe výtvarných školy 15. októbra v Pivnici do a literárnych prác. Dlhodobo je aj redakcie Hlasu ľudu pravidelne tematicky a časovo orientovaný, prichádzajú početné práce. O akčo znamená, že zaznamenáva vý- tuálnej situácii a záujme detí nás znamné kalendárne, náboženské informovala profesorka triednej sviatky, ako napríklad Vianoce, výučby Zuzana Valentíková, ktoVeľkú noc, potom napríklad me- rá zasiela všetky práce v mene dzinárodne uznávané dni, ekolo- svojich kolegýň: „Z našej školy výgické témy, prázdninové obdobie tvarné a literárne práce do rubriky a podobné. V podobe rôznych Detský kútik pravidelne posielajú a pritom aktuálnych tém žiaci žiaci od prvého až do siedmeho reﬂektujú svoje pocity, talenty či ročníka. Najväčší záujem predsa majú žiaci nižších ročníkov. Najtvorivosť. Záujem o Detský kútik prejavujú častejšie sú to výtvarné práce žiaci aj vďaka učiteľom a učiteľ- súvisiace s ročnými obdobiami, kám, ktoré ich v tvorbe podpo- sviatkami, rôznymi príležitosťami, rujú a snažia sa pravidelne práce alebo zo súbehov. V menšej miere zasielať. Nie vždy sú však všetky posielame aj literárne práce, ale keď sú niektoré veľmi zaujímavé, tak tiež zašleme. Nesmieme zabudnúť ani na tých najmenších, škôlkarov a deti v predškolskej ustanovizni (3 až 5 rokov), ktoré tiež maľujú a posielajú svoje výtvory. Žiakov motivujú aj učitelia nižších a vyšších ročníkov, aby sa snažili tvoriť a zasielať. Sú to najčastejšie učiteľky a slovenLukáš Červený z Pivnice pravidelne zasiela svoje práce činárky. Deti sa do Detského kútika (foto: Vlasta Šusterová-Červená) z toho pritom

• KULTÚRA •

veľmi tešia. Vždy sú nedočkavé, opytujú sa, či sú práce zaslané do redakcie. Keď je práca zverejnená v týždenníku, tak to je obrovská radosť detí, ale aj rodičov a učiteľky. Vždy sa chvália a odkladajú si doma tie čísla, alebo si vystrihnú stranu Detského kútika, aby im

mujú na písomné práce, nakoľko z našej školy posielajú iba žiaci z vyšších ročníkov. Posielali sme aj výtvarné práce, všimli sme si však, že neboli zverejnené, ale písomné pravidelne. Žiaľ, deti z nižších ročníkov nezasielajú. Najčastejšie sa zasielajú písané cvičenia, alebo

Chvíľka kreativity Michaely Šimekovej z Lalite (foto: Marína Šimeková)

zostala na pamiatku. Ročne zasielame veľmi veľa prác, i keď mnohé z nich nie sú zverejnené. Potom nasleduje vysvetľovanie žiakom, ktorých práce neboli zverejnené, že aj ostatné deti posielajú práce a tiež tak čakajú, aby ich tvorba bola v novinách, a rovnako sa tešia na to. Napríklad počas Veľkej noci sme tohto roku zaslali až 26 výtvarných prác. Hoci je aj obdobie pandémie, počet prác neklesol. Okrem do Detského kútika práce zasielame aj do Zorničky. Aj naďalej sa tešíme na spoluprácu s naším týždenníkom, ale aj na všetkých kútikárov, ktorí zasielajú práce z ostatných prostredí.“ Pomerne veľký záujem o Detský kútik prejavujú žiaci Základnej školy Nestora Žučného v Laliti. Profesorka slovenčiny Anna Hrnčiarová motivuje žiakov vyšších ročníkov, aby pravidelne zasielali svoje písomné a občas aj výtvarné práce. Na rozdiel od Pivničanov žiaci lalitskej školy prejavujú záujem o zasielanie literárnych prác. Ako slovenčinárka pozorne vyberá pútavé a kvalitné práce, ktoré si často nájdu miesto v týždenníku. Ako tvrdí: „Naši žiaci sa viac upria-

písomné práce, ktoré majú kvalitu a potenciál zaujať deti z ostatných prostredí. V tomto období pandémie sme zasielali menej prác. Odkedy pracujem v základnej škole, pravidelne motivujem žiakov, aby tvorili, a potom to spoločne zasielame. V priemere ročne zašleme okolo 20 prác. Deti majú záujem najviac o tieto témy: príroda, obyčaje, prázdniny, zvieratká a tomu podobné. Zaujímavé je, že vo svojej súkromnej zbierke mám zachované aj práce rodičov dnešných žiakov. Plánujem zverejniť i tieto práce v našej škole. Keď je práca zverejnená v týždenníku, deti majú obrovskú radosť. Najmä piataci, lebo oni sú ešte správaním bližší k nižším ročníkom. Určitú hrdosť prejavujú, nielen na prácu, ale že je aj ich meno uverejnené. Tak sa potom s novinami chodia chváliť po škole, ale aj k susedovcom, či k starým rodičom. My sa ešte upriamujeme na klasický spôsob zasielania poštou. Ale v budúcnosti sa budeme snažiť posielať mailom, alebo rovno na facebookovú stránku, ktorú deti tiež pozitívne prijali.“

19 /4906/ 9. 5. 2020

Kultúra FOTOGRAFIA AKO ZÁĽUBA

Očko Márie Beníkovej z Petrovca Jaroslav Čiep

lovek môže poznať niekoho a stretávať sa s ním aj dve-tri desaťročia a hoci si myslí, že ho dôkladne pozná, aj po dlhom čase sa môže príjemne prekvapiť. Jednou z takých tichých, ale na druhej strane zaujímavých osôb je aj Mária Beníková z Báčskeho Petrovca. Osobne túto ženu poznám viac ako tridsať rokov, dokonca dlhší čas som s ňou bol v každodennom styku ako kolega v práci a viac ako dvadsať rokov aj sused z rovnakej ulice, ale v poslednom období ma, ako aj širšiu verejnosť, Mária prekvapila krásnou záľubou. Mária Beníková totiž rada fotografuje. Svoje krásne fotografické zábery sa od roku 2016 osmelila zverejňovať aj prostredníctvom sociálnych sietí. Mária Beníková, rod. Lehotská, sa narodila v Báčskom Petrovci v roku 1956 v poprednej poľnohospodárskej rodine. Základnú osemročnú školu skončila v rodisku. Potom ju cesty odviedli na Slovensko do Strednej knihovníckej školy v Bratislave (v rokoch 1971 až 1975). Počas školenia spoznala všetky pamätihodnosti tohto hlavného mesta. Zaujali ju zvlášť návštevy knižníc,

www.hl.rs

Manželia Beníkovci: Mária a Pavel, august 2019

galérií, so spolužiakmi absolvovala rôzne exkurzie a výlety po celom Slovensku a boli aj na zájazde v Rusku. Po ukončení strednej školy sa Mária vrátila do Petrovca a na jar 1979 sa zamestnala v Obecnej knižnici. Knižnica vtedy sídlila v súkromnom Dankovom dome na Ulici Kollárovej. Neskôr od apríla do októbra roku 1988 ju presťahovali do priestorov starej, tzv. štátnej školy, kde je aj dnes. Od roku 1996 knižnicu aj úradne zaregistrovali ako Knižnica Štefana Homolu a tuná Mária Beníková strávila celé pracovné obdobie. Túto mravčiu prácu robila s veľkou chuťou až do odchodu do dôchodku. Teraz ako dôchodkyňa sa venuje

Informačno-politický týždenník

rodine a bežným prácam v domácnosti. A keďže majú aj chyžku v poli, často odchádza do prírody. Po mnohých rokoch prežitých medzi knihami, medzi ktorými nechýbali ani vrcholné fotografické monografie a s nástupom digitálnej doby aj vo fotografii, aj sama sa pokúsila okom fotoaparátu, či kamery na mobile zachytiť krásno, s ktorým žije. Podľa fotografií, ktoré sme mali možnosť obzrieť si, vidieť, že Máriu Beníkovú oslovuje príroda, prechádzky chotárom, kanálom, ale aj okolie

Begeja a Širokej ulice, v ktorej žije. Práve rozličné rastliny, plodiny, stromy a zvieratá sú terčom jej záberov a kompozícií. Tie ale má svojské a podľa komentárov jej známych a priateľov z jej ševeliacich príbehov srší krása flóry a fauny Petrovca. „Skoro sa mi zaleskla slza v oku, keď som videla túto fotku, ako kropaje na žitku. Marka, máš moju pochvalu a úctu,“ verejne ju pochválila jedna z jej priateliek. Ďalší vyzdvihujú trpezlivosť tejto bývalej knihovníčky a zaraďujú ju do kategórie „lovkyne“ záberov... Nejeden ju posmeľuje, aby usporiadala aj výstavu svojich fotografií, lebo sú mnohé z nich „skutočné umelecké diela“. Fotografické príbehy Márie Beníkovej, v snahe, aby sme autorku bližšie spoznali, predstavujeme aj širšej slovenskej čitateľskej obci. Na ilustráciu: fotografie prírody Márie Beníkovej

• KULTÚRA •

V KOVAČICI

Spomienka na divadelnú legendu žije Anička Chalupová

ultúra v Kovačici od začiatku aktuálneho roku prišla o ďalšie svoje významné kultúrne podujatie. Pandémia koronavírusu si vyžiadala obeť aj na poli ochotníckeho divadla. Uplynulý týždeň organizátor Divadelných dní Tomáša Hriešika-Máška oznámil, že sa 26. ročník tohto podujatia, ktorý sa

režiséra, herca, karikaturistu, matičiara, komiksového nadšenca, riaditeľa Rádia Kovačica a všestranného kultúrneho aktivistu. Tento vynikajúci divadelný dejateľ bol začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia nielen vedúcou osobnosťou kovačického divadelníctva, ale aj vzácnym aktivistom v juhoslovanskom divadelnom ochotníctve. Jeho prvá z celkovo 22 hereckých úloh bola v predstavení

Pamiatka na Máška žije aj vo fotografiách

pôvodne mal uskutočniť v polovici mája, konať nebude. Riaditeľ Domu kultúry 3. októbra v Kovačici Ján Tomáš uvažuje o dostupných alternatívach, ktoré by bolo možné uskutočniť na jeseň v rámci osláv Kovačický október 2020. Divadlo VHV scéna pri Dome kultúry 3. októbra v Kovačici od roku 1994 na počesť predčasne zosnulého Tomáša Hriešika-Máška (1956 – 1993) pravidelne organizuje divadelné podujatie pod názvom Divadelné dni Tomáša Hriešika-Máška, na ktorom sa v prvej polovici roka, počas víkendových dní, stretávajú tri niekdajšie scény Divadla VHV: z Báčskeho Petrovca, zo Starej Pazovy a z Kovačice. Ako hosťujúce divadlo vystupuje divadelný súbor z Padiny, ale niekedy na toto podujatie zavítajú aj divadelní ochotníci z iných slovenských dedín. Osobnosť a diela Tomáša Hriešika-Máška hlboko poznačili kovačickú kultúru. I keď žil krátko (36 rokov), spomienka na Máška žije už viac ako štvrťstoročie. Mnohí si ho pamätajú ako úspešného • KULTÚRA •

Pokondirena tikva autora J. S. Popovića (1972) a posledná, v ktorom stvárňoval hlavnú rolu Čičíkova, bolo predstavenie Mŕtve duše autora M. Bulgakova v réžii Stanislava Sládečeka (1992). „Sledoval súčasné diania v profesionálnom divadle v Belehrade a ako režisér sa nebál uviesť v Kovačici také predstavenia, akými sú Príbeh Jelisavety B. a Marat v. Sade – predlohy, ktorými sa ani divadlá v hlavnom meste nesmeli zaoberať,“ vyzdvihol Pavel Jonáš-Lero v monografii Máško zostavovateľa Pavla Matúcha. Máško režíroval zhruba 13 predstavení, z ktorých bolo prvé Kvadratúra kruhu autora V. Kataja (1979/1980) a posledné (1991) Z temného kúta autora J. Holúbeka v Padine. Na znak úcty tohto tragicky a predčasne zosnulého všestranného kultúrneho aktivistu koncom januára roku 1994 sa po prvýkrát v Kovačici uskutočnili Divadelné dni Tomáša Hriešika-Máška, ktoré sa stali tradičnými. Česť jeho pamiatke!

SCÉNA

Bude Exit 2020? Pandémia koronavírusu zapríčinila oficiálne zrušenie mnohých veľkých hudobných festivalov, akými sú anglický Glastonbury, dánsky Roskilde, maďarský Sziget alebo slovenská Pohoda. V Srbsku sa však so zvedavosťou očakáva odpoveď na otázku, či sa v tomto roku usporiada novosadský Exit, ktorý by v tomto roku mal osláviť 20 rokov jestvovania a mal by sa udiať od 9. do 12. júla. Vo chvíli vznikania tohto textu na oficiálnej stránke festivalu ešte stále neboli uverejnené správy o jeho eventuálnom zrušení alebo odložení – aj naďalej sa totiž uvádza, že v júli na Petrovaradínsku pevnosť prichádzajú David Guetta, Fatboy Slim, James Arthur, Tyga, Roni Size/LTJ Bukem, Boris Brejcha, Kosheen, M.O.D., Sepultura a mnohí iní. S ohľadom na to, že v rámci jeho programu by mali vystupovať hudobníci z celého sveta, realizácia tohtoročného festivalu by vlastne mala závisieť od všeobecnej epidemiologickej situácie v nasledujúcom období, ale času na čakanie a plánovanie je čoraz menej. V súvislosti s Exitom sa vždy hovorí aj o jeho nemalom ekonomickom význame pre Srbsko a organizátori festivalu vyhlásili pre médiá, že by zrušenie podujatia veľmi negatívne vplývalo na početné domáce podniky, zamestnancov a hudobníkov. Rozhodnutie o definitívnom osude Exitu 2020 bude známe v priebehu mája, avšak zrušenie mnohých podobných festivalov v Európe nenecháva mnoho dôvodov na optimizmus.

Marilyn Manson ako nikdy doteraz. Známy americký shock-rocker Marilyn Manson ukončil nahrávanie svojho nového albumu, o ktorom hovorí, že ho nemožno porovnať ani s jedným doterajším vydaním. „Tentoraz som chcel vyrozprávať príbehy pripomínajúce múzeum voskových figúr mojich myšlienok, akýsi výskum hororov v mojej hlave,“ povedal Manson. „Zároveň ide o všelijaké romantické príbehy a túžby a bude to pre každého poslucháča inakší apokalyptický zážitok v tomto poslednom čase. Je to príliš dramatické vysvetlenie, ale skutočne je to dosť napínavé.“ Pri nahrávaní nových skladieb Manson spolupracoval so Shooterom Jenningsom, ktorý mal na starosti zvukovú produkciu. Od predchádzajúceho albumu Heaven Upside Down ubehli tri roky. Pripravuje: S. Lenhart 19 /4906/ 9. 5. 2020

Kultúra

Nové študijné programy na Filozoﬁckej fakulte: Kulturológia a Komunikológia a vzťahy s verejnosťou

ilozoﬁcká fakulta v Novom Sade doplnila svoju bohatú vzdelávaciu ponuku o tri nové akreditované študijné programy, ktorými sú: Základné akademické štúdiá Kulturológia, master akademické štúdiá Kulturológia a Základné akademické štúdiá Komunikológia a vzťahy s verejnosťou. Prvú generáciu študentov budeme prijímať v zápisnej lehote v roku 2020. Základné akademické štúdiá Kulturológie ponúkajú moderné vzdelávanie pre interdisciplinárnu analýzu fenoménu kultúry, riadenie politík a projektov v oblasti kultúry a interkultúrnu komunikáciu. Študijný program je vypracovaný so zreteľom na význam a hodnoty

mnohonárodného kultúrneho prostredia a na čoraz výraznejšiu potrebu paneurópskej interkultúrnej spolupráce a európskych integrácií. Študenti, ktorí absolvujú štvorročné štúdiá Kulturológie, získajú hodnosť diplomovaného kulturológa a možnosť uplatnenia sa vo verejnom, súkromnom a mimovládnom sektore, v inštitúciách kultúry a turizmu, v aktivitách interkultúrnej mediácie, v domácich, medzinárodných a cezhraničných projektoch a kultúrnych udalostiach. Základné akademické štúdiá Komunikológia a vzťahy s verejnosťou sú určené na vzdelávanie kompetentných profesionálnych komunikátorov, ktorí majú vedomosti pre vykonávanie rozličných

prác v oblasti mediálnej a komunikačnej činnosti. Študijný program je koncipovaný tak, aby študenti získavali hodnosť diplomovaného komunikológa, zároveň i vedomosti potrebné na uplatnenie sa v oblasti strategickej komunikácie, vzťahy s verejnosťou, marketingu, analýzy mediálnych obsahov, ako aj pre vykonávanie iných prác v oblasti riadenia, spracovania a distribúcie informácií vo verejnej komunikácii. Informácie o prijímacej skúške, štruktúre štúdia, predmetoch, ako aj o kontaktnej adrese sú dostupné na webovej stránke Filozoﬁckej fakulty. Na Filozoﬁckej fakulte v Novom Sade sa realizuje viac ako 50 študijných programov, z toho 20 v zák-

ladných štúdiách. Stredoškoláci si môžu zvoliť štúdiá z bohatej filologickej ponuky, ktorú tvoria srbský jazyk a literatúra, srbská literatúra a jazyk, komparatívna literatúra, srbský v kontakte, nemecký, ruský, anglický, francúzsky, maďarský, slovenský, rumunský a rusínsky jazyk a od minulého školského roka sa realizuje aj dvojjazyčné štúdium anglického jazyka s inou cudzou filológiou. V ponuke sú tiež študijné programy: filozofia, sociológia, pedagogika, história, žurnalistika, psychológia a sociálna práca. V mene Filozofickej fakulty prof. Dr. Ivana Živančevićová-Sekerušová, dekanka

K podmienkam na získanie štipendia vlády SR na akademický rok 2020/2021

a návrh Komisie pre štipendiá NRSNM a Veľvyslanectva SR v Belehrade a Matice slovenskej v Srbsku Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny na svojom elektronickom zasadnutí zo dňa 28. 4. 2020 rozhodla, aby sa pri získavaní odporúčania na štipendium vlády SR na akademický rok 2020/2021 uprednostňovali kandidáti, ktorí spĺňajú nasledujúce kritériá: – občania Srbska slovenského pôvodu; – priemerný prospech v priebehu celého vzdelávania v strednej škole viac ako 4.00 alebo v priebehu štúdia viac ako 8.00; – zvolený študijný odbor. 1. maturantom stredných škôl sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. ročníka a polrok zo 4. ročníka a vydelí 4; 2. ukončeným stredoškolákom sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. a 4. ročníka a známky z maturitnej skúšky a vydelí 5; 3. študentom 1. a 2. ročníka sa prospech vypočíta sčítaním stred-

www.hl.rs

nej známky z 1., 2., 3. a 4. ročníka a známky z maturitnej skúšky a vydelí 5; Potom sa pripočíta prospech zo študijných výsledkov z potvrdenia z fakulty a vydelí 2. 4. pre uchádzačov o štipendium na magisterské štúdium sa budú brať do úvahy študijné výsledky z bakalárskeho štúdia; 5. pre uchádzačov o štipendium na doktorandské štúdium sa budú brať do úvahy študijné výsledky z magisterského štúdia; Prednosť získajú kandidáti, ktorí nadobudli základné alebo stredné vzdelanie v slovenskom jazyku alebo navštevovali hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry takto: – za navštevovanie výučby v slovenskej triede alebo hodín slovenčiny s prvkami národnej kultúry v ZŠ 2 body (dokladovať fotokópiou vysvedčenia); – za navštevovanie výučby v slovenskej triede v SŠ alebo za navštevovanie hodín slovenčiny s prvkami národnej kultúry v SŠ 1 bod. V prípade, že viac kandidátov bude

Informačno-politický týždenník

mať rovnaký počet bodov, uprednostnia sa kandidáti, ktorí sú držiteľmi diplomov z kultúrnych podujatí na pokrajinskej, republikovej alebo medzinárodnej úrovni a z podujatí, ktoré organizuje Národnostná rada a ďalšie inštitúcie Slovákov s cieľom zachovať svoju národnostnú identitu (dokladovať skenovaním diplomu). Kandidátom budú pridelené body (za prospech maximálne 50 bodov, za navštevovanie výučby v základnej a strednej škole v slovenskej triede maximálne 3 body) a na základe získaných bodov sa formuje poradovník. Odporúčania sa prioritne budú dávať študentom, ktorí sa zapisujú do 1. ročníka základného štúdia. Študenti, ktorí už študujú, môžu získať odporúčanie ako náhradníci. Potrebné doklady k žiadosti o poskytnutie štipendií vlády SR na stránke www.vladnestipendia.sk Prihlášky je potrebné odovzdať elektronicky na www.vladnestipendia.sk najneskôr do 30. mája. Kópie diplomov zo súťaží a kultúrnych podujatí a vysvedčení o

zakončení slovenskej ZŠ a SŠ /absolvovaných hodinách slovenčiny (stačí po jedno vysvedčenie) treba poslať skenované na adresu: stipendia.nrsnm@gmail.com 20. mája. Po tomto termíne sa dokumentácia nebude brať do úvahy. Oneskorené a neúplné prihlášky nedostanú súhlas krajanskej organizácie. Rozhodnutím vlády SR je neštipendijné zubné lekárstvo, farmácia a právo, ako aj jazyk v kombinácii s prírodnými vedami. Udelí sa 20 štipendií na magisterské štúdium a 2 štipendiá na doktorandské štúdium. Od akademického roku 2016/2017 sa udeľuje štipendium na všeobecné lekárstvo (číslo študijného odboru 7.1.1.) – základné štúdium a lekárstvo (číslo študijného odboru 7.1.2. – 7.1.28.) – doktorandské štúdium a od roku 2017/2018 aj na učiteľstvo slovenského jazyka v kombinácii so všeobecnovzdelávacími predmetmi a spoločenskými vedami vrátane cudzích jazykov (učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy 1.1.1 – 1.1.10). • KULTÚRA •

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Daniel Pixiades: Zápisky bez poradia: druhá kniha (ISBN 978-86-7103-536-1) Jaroslav Čiep

aniel Pixiades (1931), predstaviteľ našej najstaršej literárnej generácie, pôvodom z Kysáča, už dlho žije v Kanade. V poslednom období je v publikovaní vlastných kníh až nadmieru produktívny. Doteraz vydal dve desiatky básnických zbierok po slovensky, srbsky a po anglicky, päť kníh pre deti a obsiahle vlastné memoáre po srbsky a po slovensky. Memoáre v srbčine Zapisi bez redosleda (420 strán) vyšli v roku 2015 v novosadskom vydavateľstve Prometej. Knihu memoárov Zápisky bez poradia: prvá kniha Daniel Pixiades vydal roku 2018 (148 strán) v Slovenskom vydavateľskom centre. Kým v prvej knihe Pixiades píše o svojom detstve v Kysáči, vzdelávaní v Báčskom Petrovci a Sombore, učiteľskej práci vo viacerých prostrediach a živote v Čiernej Hore, v druhom zväzku

Zápisky bez poradia: druhá kniha je opísaný životný polčas od roku 1974 po presťahovaní sa s rodinou do Kanady. Obe tieto knihy zo srbčiny preložila Katarína Pucovská. Úvahu Namiesto doslovu v tejto knihe uverejnila spisovateľka Viera Benková. Príspevok pomenovaný Cesta Daniela Pixiadesa je z pera prekladateľky Pucovskej a na záver nechýbajú ani medailóniky o autorovi a prekladateľke. Osobitnou časťou je na kriedovom papieri hárok obrázkovej prílohy so 47 fotograﬁami z autorovho rodinného života. Publikáciu Daniela Pixiadesa Zápisky bez poradia: druhá kniha vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla mimo edícií a zároveň je 254. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmeru 20 x 16 cm vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 384 číslovaných a nečíslovaných strán vyšla s vročením 2019. V náklade 100 kusov ju vytlačila tlačiareň Dinex v Belehrade.

lovesá „preostáť“, „preostávať“ a prídavné meno „preostáty“ sú produktom nášho (ne)odborného poslovenčovania srbských slov. Žiaľ, akoby sme si už na tú prax zvykli, že radšej pridáme dĺžne alebo zmäkčíme srbské slová, a už sme dostali akože slovenské slovo. Preto inak ani nepovieme, iba: „Z dovolenky mi preostálo len niekoľko dní.“; „Večerali sme to, čo nám preostálo z obeda.“; „Druhé nám nepreostáva, len sa uspokojiť s danou situáciou.“; „Len tento starý sveter mi preostal doma.“; „Na sklade preostáli len veľké kusy uhlia.“; „Jediný preostáty termín na letovanie je v septembri.“; „Večerali sme už len preostáty chlieb.“; „Z obeda nám preostálo.“ Ekvivalenty srbských slovies preostati, preostajati a prídavného • KULTÚRA · OZNAMY •

ČÍSLO 19 V tajničke je názov folklórneho festivalu, ktorý sa usporadúva v Hložanoch. autor: JÁN BAŽÍK

teplý nápoj

udrieť román druh Republika ťažkým Emila výbušniny Srbsko predmetom Zolu

ampér

oblasť 1. časť vo tajničky Vojvodine

protiklad rádium

preddavok

militesla minúta kúpa a predaj tovaru

nemecký filozof, Immanuel bočná loď v bazilike megabajt dve samohlásky

okrem iného

AS HL DU ĽU tona

a podobne

jeden rodič druh zeleniny jemu hliník kyslík navrátenie

bremeno 2. časť tajničky vokál

biedni ľudia

tropický strom HB horná časť stavby

VD ukazovacie zámeno kríky

ženské meno Natália

akým spôsobom mesto v Rumunsku

poplatok na hranici

„Preostálo“ už málo dní Anna Horvátová

KRÍŽOVKA

rozum

školský strata meter

mena preostali nie sú „preostáť“, „preostávať“ a „preostáty“. V slovenčine týmto slovesám zodpovedá viacero slovies, ako: zostať / ostať, k tomu zostávať / ostávať, zvýšiť (sa), tiež zvyšovať (sa). Príslušné prídavné mená sú: zostatý / ostatý, zvyšný, zvyšujúci, zostávajúci. V súlade s týmito slovenskými slovami aj vety budú znieť v slovenčine takto: Z dovolenky mi zostalo len niekoľko dní. Aj takto: Z dovolenky sa mi zvýšilo len niekoľko dní.; Večerali sme to, čo nám zostalo / ostalo z obeda.; Druhé nám ne(z)ostáva, len sa uspokojiť s danou situáciou.; Len tento starý sveter mi (z)ostal doma.; Na sklade (z)ostali len veľké kusy uhlia.; Jediný ostatý / zvyšný (v tomto prípade aj voľný) termín na letovanie je v septembri.; Večerali sme už len ostatý chlieb.; Z obeda (sa) nám zvýšilo.

stroj na jamkovanie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 18 – VODOROVNE: čajovník, Eva, pivo, ranč, ten, trkot, re, oko, kly, VA, tau, O, E, plť, Nb, hra, pár, LO, črevá, Ivo, skrz, soby, lak trampoty TAJNIČKA: ČERTOVE OBRÁZKY Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 18 z čísla 18 Hlasu ľudu z 2. mája 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: JURAJ DURGALA, Ul. Svobodova č. 51, 21 469 Pivnica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 19 /4906/ 9. 5. 2020

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Určovanie odvodeného stavu a pokračovanie exploatácie ropy a plynu na exploatačnom poli Rusanda – Ložiská K2-1 a Rr+M1-1. V súlade s vyhlásením núdzového stavu v Republike Srbsko (Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, Úradný vestník RS, číslo 29/20) nahliadnutie do rozhodnutia bude možné iba v digitálnej forme na úradnej webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia (www.ekourbapv. vojvodina.gov.rs.). Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu poskytnuté sú na nahliadnutie na stránke sekretariátu www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad, a všetky informácie o podanej žiadosti možno dostať prostredníctvom elektronickej pošty zaslaním nahliadnutia na adresu: natasa.knezevic@vojvodina. gov.rs v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. V súlade s núdzovým stavom osobné nahliadnutie a poskytovanie informácií nebude možné. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu alebo prostredníctvom elektronickej pošty na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs alebo telefonickou cestou: +381 21 487 46 90.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 29. 4. 2020 schválil rozhodnutie o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia mosta cez rieku Tisu pri Titeli na štátnej ceste II. A triedy číslo 129, úsek: Šajkaš – Perlez (Titel), na k. p. č. 2435/1, 2363, 2358/3, 2358/4 a 4674, k. o. Titel, ZO Titel, a na k. p. č. 2355, 2367 a 2364, k. o. Knićanin, ZO Zreňanin. Nositeľ projektu je VP Putevi Srbije, z Belehradu, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282. V súlade s vyhlásením núdzového stavu v Republike Srbsko (Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, Úradný vestník RS, číslo 29/20) nahliadnutie do žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov Štúdie o odhade na životné prostredie projektu bude možné iba v digitálnej forme na úradnej webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia (www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs.). Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť na schválené rozhodnutie v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 22. 4. 2020 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia nádrže, čerpacej stanice, potrubia inštalácie a pretáčacieho zariadenia vagónových nádrží na čierne deriváty, na katastrálnych parcelách č. 2498/18, 2498/32, 2555/1, 2555/14, 2555/42 a 2556/3, k. o. Nový Sad III, na Termináli pre prekládku a skladovanie ropných derivátov Nový Sad. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad. V súlade s vyhlásením núdzového stavu v Republike Srbsko (Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, Úradný vestník RS, číslo 29/20) nahliadnutie do rozhodnutia je možné iba v digitálnej forme na úradnej webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia (www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 24. 4. 2020 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1103 + 500 po km 1104 + 000, na k. p. č. 10753, k. o. Kovin. Nositeľ projektu je Karin Komerc MD, s. s r. o., z Veternika, Ul. Živorada Petrovića č. 8. V súlade s vyhlásením núdzového stavu v Republike Srbsko (Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, Úradný vestník RS, číslo 29/20) nahliadnutie do rozhodnutia bude možné iba v digitálnej forme na úradnej webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia (www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs.). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

hlasludu.info www.hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca, apka a svokra

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNA MUČAJIHO

SAMUEL HRIC 1958 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Rozlúčili sme sa s Tebou, kume náš.

1946 – 2005 – 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

S láskou si na Teba budeme spomínať. Rodina Šulcová

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042). 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

manželka a synovia s rodinami

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bratovou manželkou, strynkou a ujčinou

MÁRIOU HRUBÍKOVOU

SAMUEL HRIC

rod. Hegedušovou 1953 – 2020 z Báčskeho Petrovca

7. 5. 1958 – 17. 4. 2020 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou si na Teba budeme spomínať. Rodina Hrubíková Mišova a rodiny Pavlová, Medveďová a Kocićová

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba večná. Zarmútená manželka Anna a synovia Saša a Ivan s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

našej susede

s našou susedou

MÁRII HRUBÍKOVEJ

MÁRIOU HRUBÍKOVOU

SAMUELOM HRICOM

z Báčskeho Petrovca

Osud je krutý, nevrátila si sa, i keď si si to želala.

Zvony oznámili Tvoj odchod. S láskou a úctou si budeme na Teba spomínať.

ROZLÚČKA

1958 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Navždy si na Teba budú spomínať:

Marka, budeš nám chýbať. Susedovci z ulíc Hrobovej, Sládkovičovej a Jarmočnej

sesternica Elena a rodina Babiaková

Zuzka a Mariena

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na zosnulých rodičov

so švagrom

SAMUELOM HRICOM 7. 5. 1958 – 17. 4. 2020 z Báčskeho Petrovca

JÁNA VOZÁRA 1937 – 2010 – 2020

JULKU VOZÁROVÚ rod. Ožvátovú 1942 – 2011 – 2020

z Kysáča

Kniha života sa zavrela na 62. strane. Odišiel si ticho, nieto Ťa viac medzi nami, ale v pamäti našej žiariť bude pamiatka Tvoja stále živá.

V myšlienkach a v srdciach si zachovávame spomienku na Vás. Syn Ján s rodinou • OZNAMY •

Rodina Jána Ďurovku z Kysáča 19 /4906/ 9. 5. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 8. mája 20.30 Sriemske potulky – Slankamenské Vinohrady (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu, relácia z roku 2018 (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 10. mája 10.30 Zlatý kľúč z roku 2017, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka, relácia z roku 2015 (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra, relácia z mája 2019 (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 12. mája 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Sriemske potulky – Slankamenské Vinohrady. V prvej časti pravidelného piatkového bloku v termíne relácie Dobrý večer, Vojvodina bude odvysielaný polhodinový dokument z televízneho archívu. Reportáž sprítomní život Slovákov v tejto sriemskej dedinke. Po jej odvysielaní na svoje si prídu milovníci slovenskej ľudovej hudby. Dúhovka bude tentoraz pod názvom Slováci v Gomaringene. Vojvodinskí Slováci, ktorí sa koncom minulého storočia nasťahovali do Gomaringenu, si aj naďalej zachovávajú národné povedomie a kultúrnu identitu. V tomto roku oslávia 25. výročie založenia svojho spolku a to je hlavný dôvod, prečo Dúhovka bude patriť archívnej reportáži spred piatich rokov o našincoch žijúcich v tomto nemeckom mestečku, ako i návšteve novosadských folkloristov.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 10. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 13. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny ﬁlm Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený ﬁlm Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 8. mája – Život pre futbal Sobota 9. mája – Alžbetin dvor, 6. časť Pondelok 11. mája – Moneyball Utorok 12. mája – Kráľovná Alžbeta – Zlatý vek Streda 13. mája – Trója Štvrtok 14. mája – Bad Boys 2 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Nedeľa 10. mája 17.00 Film: Princezná a žaba 18.00 Príležitostné bohoslužby 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Tajomstvo stratenej archy 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 10. mája 16.00 Duchovné príhovory Slovo na týždeň Príspevky z archívu TVOK Utorok 12. mája 16.00 Online vyučovanie pre žiakov základných škôl Piatok 15. mája 16.00 Online vyučovanie pre žiakov základných škôl

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok)

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport HISTORKY Z MINULOSTI FK JÁNOŠÍK

Stojte, nebežte! Pripravil: Vladimír Hudec

utbalový klub Jánošík sa hrdí viac ako 80-ročnou tradíciou. Mužstvom tohto klubu prešli na stovky viac alebo menej kvalitných hráčov, ktorí súperili hlavne s klubmi na území južného Banátu. Z tých zápasov a zájazdov zrejme zostali aj početné spomienky, na ktoré si vo svojej knihe Šport a športovci Jánošíka 1937 – 2017 zaspomínal dlhoročný hráč, tréner a funkcionár Martin Listmajer. Uvádzame niektoré z nich: STOJTE, NEBEŽTE! Raz keď sme hrali zápas s Budúcnosťou v Alibunari a oni boli v tom čase veľmi silní a bojovali o prvé miesto a my o záchranu, aby sme nevypadli. Prišli sme pripravení bojovať, ak bude potrebné, aj rukami pre Jánošík! A tak sa aj stalo. Bojovali sme a bránili sa skoro do konca zápasu a naostatok nám nemohli dať gól, takže sme hrali nerozhodne, čo nám vyhovovalo. Zápas bol tuhý a na konci, keď sa skončil, všimol som si, že nebude dobre. Ako sme šli von z ihriska, začali nás strkať. Naši futbalisti sa len dali pospolu a ponáhľali sa smerom ku koncu ihriska, kde bol nižší plot a bolo aj hodne nášho obecenstva. A už to aj začalo! Naši futbalisti začali bežať a ja ako kapitán za nimi. No ale už som bol v rokoch, nemal som ani rýchle nohy, a bol som aj dosť unavený. Keď som už zbadal na vlastnej koži, že dostávam po chrbte, zakríkol som na našich futbalistov: „Stojte, nebežte!“ Všetci sa na tú výzvu obrátili späť a spolu sme sa bránili. A tak začal aj futbal s päsťami! Čo to bolo pre našich hráčov, veď to sa často stávalo v tom čase u nás v Jánošíku, takže boli schopní aj taký zápas odohrať a dali sa do tuhej bitky. O krátku chvíľu už skoro všetci alibunarskí futbalisti boli na zemi. Keď to videl policajt Hranislav, čo v našom meste robieval a bol z Alibunaru, zbehol v civile medzi nás a začal aj on nás udierať, ale chudák zabudol, že pred pár dňami u nás v Jánošíku bil mládencov, tak ho nenávideli a dočkali sa takej „dobrej“ príležitosti, medzi nimi aj môj brat Jano. Keď to videl Jano, ledva dočkal • ŠPORT •

a prišiel z boku, tak ho knokautoval, že ho museli dlho vodou kriesiť! Mal šťastie, že sa nikdy nedozvedel o tom, kto ho vtedy udrel. Keď sa to všetko skončilo, odišli sme do vyzliekarne cez plot a zišli dnu. O chvíľu prišla aj cela jednotka polície a zachránili nás. Keď sa to vyšetrovalo, prišli aj policajti na to, že my sme nevinní, lebo bitku začali Alibunarčania a my sme sa iba bránili. Neprehrali sme, a ani sme tak veľmi nedostali, ale Alibunarčania dlho spomínali na ten zápas, lebo skoro ani jeden nebol celý, a druhýkrát sa nechytali s nami do bitky. NEBEZPEČNÝ „GILEZAN“ Na druhý rok po vchode do Juhobanátskej ligy sme zosilnili náš tím. Medzi inými pre nás hrávali výborní futbalisti Ilijevski z Dužiny a Gilezan z Barice. Gilezan bol veľmi dobrý futbalista, pozícia pravé krídlo, popri tom bol

budú dávať veľký pozor na našich útočníkov, najmä na najlepších. Dopočuli sa, že máme výborné pravé krídlo. Keď sme prišli, už sa dozvedeli o pravom krídle, čiže Gilezanovi, ale ho nepoznali, a to som ako tréner veľmi dobre využil. Keď som diktoval zostavu na ten zápas, šiel som povedať aj hráčom a vysvetliť im, ako budeme hrať. Keď som povedal, že na tom zápase brankárom bude Pavel Orgován-Rudy, všetci len pozreli, a najmä Jano Kotuľač, dovtedy výborný brankár, no nič nepovedal, lebo cítil, že to bude dobre, správne pre kolektív. Spomenul som ho v zostave ako hráča a vysvetlil som mu, že bude hrať na pravom krídle. Bol rýchly a podobný Gilezanovi. Povedal som mu, aby na začiatku na neho hrali, dávali mu dlhé lopty a on sa musí usilovať a rýchle utekať za loptou. Tak aj bolo a skoro dal aj gól na začiatku zápasu. Potom ho strážili dvaja a kde on, tam aj oni vedľa neho. Kotuľač dodržiaval to, na čom sme sa dohodli a vždy šiel na pravé krídlo, a to na samotnú

Najúspešnejšia zostava FK Jánošík, ktorá bojovala o prvé miesto v Juhobanátskej lige: stoja: M. Huťka, M. Listmajer, Kotuľač, Azarija, Radeka, P. Kroček st., Vančo, Mirča. V drepe: Gilezan, Bežanović, Ilijevski, P. Kroček ml., Kolárik, Mosnák.

veľmi rýchly a vedel dať aj góly, čo mnohé mužstvá aj na svojej koži skúsili. V tom čase sme hrali výborne a bojovali sme aj o prvé miesto v Juhobanátskej lige a najväčší súperi o vstup do banátskej zóny nám boli futbalisti Jedinstva z Kačareva, ktorých sme aj na ich pôde vyhrali. Raz keď bol Gilezan zranený, šli sme hrať do Jasenova, ktoré v tom čase malo dosť silné mužstvo, ale my sme však potrebovali body, bojovali sme o prvé miesto. Rozmýšľal som, čo a ako urobiť bez najlepšieho hráča, aby sme nejako priniesli body do Jánošíka. Vedel som, že

čiaru. Dvaja hráči boli vždy vedľa neho. To sme využili, lebo bolo menej hráčov v strede obrany a na konci sme zvíťazili. Chválili nás, povedali, že sme výborní, ale „Gilezana sme zastavili a nič v hre neukázal“. Prezradil som im, že je to náš brankár a Gilezan je zranený, tak sa zasmiali, ale bolo neskoro, lebo body odišli do Jánošíka. LABUTIA PIESEŇ Začiatkom osemdesiatych rokov dohovoril som sa s kamarátom Michalom Urbanom, ktorý žil v Lugu, aby sme z Jánošíka pricestovali do Lugu na futbalový zápas spolu s našimi ochotníkmi, ktorí by mali

mať celovečerný program. Do Lugu sme prišli popoludní a zastali v strede osady. Šli sme pešo na futbalové ihrisko, ktoré bolo dosť vzdialené od stredu osady. Cestou sme sa rozprávali s Mišom, ale som si nevšímal futbalistov, ktorí šli za nami. Mnohí Lužania stáli na ulici a ponúkali našich futbalistov vínom i pálenkou. Keďže cesta na ihrisko bola dlhá, futbalisti zastávali takmer pri každom dome, ako mi to neskôr povedali. Po príchode na ihrisko sme sa chystali na zápas. Bolo veľmi teplo a chlapci si aj dosť vypili a vybrali si aj bránu, ktorá sa nachádza v doline, tak im bolo veľmi ťažko útočiť, akoby mali olovo v nohách. Lužania hrali veľmi dobre a naši ich nemohli nijako zastaviť. Bol to pre nás veľmi nešťastný zápas, lebo Lužania dali až päť gólov a naši ani jeden. Rozmýšľal som, čo urobiť, aby to nebola veľká hanba pre nás a aby výsledok nezostal taký do konca. Pri rozmýšľaní hráči akoby jednohlasne povedali: „Súdruh (tak ma v tom čase volali), schádzajte do hry v druhom polčase.“ Čo som mal robiť. Obával som sa, lebo som dlhší čas nehral a mal som už aj roky. Dobre som sa zohrial. Našim hráčom tiekol pot a s ním ubúdal aj alkohol z tela. Lužania zamenili niekoľkých hráčov mysliac, ako sme hrali, že sú omnoho lepší od nás. Začal druhý polčas a my sme omnoho lepšie hrali. Na ruku nám šlo útočenie dolu brehom. Ako sa hovorí, keď ti ide, tak ti ide. To bola pre mňa labutia pieseň. Začali sme dávať góly, najmä ja. Pred koncom zápasu, keď lopta bola na našej polovici ihriska, všimol som si, že sa brankár Lužanov prechádza po šestnástke. Povedal som Švoncinovi (Pavel Kroček ml.) „Dodaj mi!“ Len čo lopta dorazila ku mne, bol som už v rozbehu a z polovice ihriska zasiahol som loptu z celej sily. Brankár keď to videl, bežal späť do brány, ale nestihol. Lopta ponad neho preletela rovno do horného rohu. Dostal som potlesk celého obecenstva, aj sám brankár mi blahoželal a povedal mi: V Hlase ľudu som mnohokrát čítal o tom, aké Listmajer dáva pekné góly, a dnes som to skúsil aj na vlastnej koži a blahoželám vám. Na konci bolo 6 : 5 pre Lužanov, ale my sme boli veľmi šťastní, lebo sme sa nezahanbili.

19 /4906/ 9. 5. 2020

Šport Z DEJÍN FUTBALOVÉHO KLUBU DOLINA

Stretajme sa častejšie! Ján Bokor PADINA – ARADÁČ olina a AŠK nehrali majstrovské zápasy, iba priateľské. No tieto zápasy pravidelne mali i tretí polčas, kde sa nadväzovali priateľstvá pri bohato prikrytom stole, hudbe a speve. Prvý zápas sa hral v roku 1960 v Aradáči, keď domáci zvíťazili 3 : 2. V stretnutiach s Dolinou Aradáčania boli úspešnejší z evidovaných piatich zápasov. AŠK vyhral štyrikrát a Dolina oslavovala iba raz. Gólový pomer je 13 : 6 v prospech Aradáčanov. Netreba zabudnúť na každoročné stretnutia mužstiev veteránov dvoch klubov. Pravidelne sa stretajú tak v Padine, ako i v Aradáči. Výsledky zápasov mužstiev starých pánov nie sú najdôležitejšie, ale priateľstvá sú veľké. PADINA – JÁNOŠÍK Aj stretnutia s Jánošíčanmi sa vyznačujú úprimným priateľstvom. Začalo sa to v ďalekom roku 1954, keď padinská Tatra prehrala doma s Jánošíkom 5 : 6. Družba medzi dvoma klubmi s malými prestávkami trvá až dodnes. Príznačné je, že na zápasoch medzi Dolinou a Jánošíkom takmer vždy bolo dosť gólov, čo oduševňovalo divákov. V hľadisku bolo hodne príbuzných a priateľov z dvoch dedín. Prvoradé bolo teda kamarátenie. Tieto dve mužstvá zohrali úhrnne 12 zápasov, z ktorých Dolina vy-

hrala 7, Jánošík 4 a jeden zápas sa skončil nerozhodne. Gólový pomer Dolina – Jánošík 44 : 28. PADINA – BIELE BLATO V archíve sme našli iba tri stretnutia Doliny a Mladosti z Bieleho Blata. Padinčania boli omnoho lepší, zaznamenali tri vysoké víťazstvá, v roku 1962 v Padine vyhrali 10 : 0, v roku 1965 Dolina – Mladosť 19 : 0, a Mladost – Dolina 2 : 7. Gólový

Dolina 1. mája 1968 prekonala kysáčsku Tatru 5 : 4

pomer je 36 : 2! PADINA – KYSÁČ Kysáčania boli v stretnutiach s Padinčanmi úspešnejší. V dávnom roku 1957 v Kysáči hrali menovkyne, domáca Tatra II. a padinská Tatra. Hoci hrali s druhou zostavou, Kysáčania porazili slabých hostí výsledkom 5 : 0. Padinčanom sa už ako FK Dolina lepšie darilo a v roku 1961 Kysáčanov z povestnej doliny vyprevadili s presvedčivými 4 : 0. Raritou je, že sa kysáčski a padinskí futbalisti nestretli viac ako 50 rokov. Z celkove piatich zápasov Tatra vyhrala tri a Dolina dva, nerozhodných výsledkov

Petrovčania mali kvalitnejšie mužstvo: dokázal to aj zápas v júli roku 1963 – Dolina – Mladosť 1 : 5

www.hl.rs

nebolo. Gólový pomer Dolina –Tatra je 8 : 16. PADINA – HLOŽANY Prvý zápas Budúcnosti v Hložanoch s Dolinou v roku 1977 sa skončil výhrou domácich 5 : 4. V roku 1995 Dolina sa doma odplatila presvedčivejším víťazstvom – 7 : 3. Hložančania v roku 1996 zorganizovali turnaj z príležitosti osláv 240 rokov príchodu Slovákov do dediny vedľa Dunaja. Zúčastnili

Informačno-politický týždenník

sa Kulpínčania, Binguľčania, Padinčania a domáci. Turnaj bol skvele usporiadaný a Padinčania si na účasť dodnes pamätajú, hoci obsadili posledné miesto. Dolina najprv prehrala s Kulpínom 2 : 5, a v boji o tretie miesto Budúcnosť – Dolina bolo 2 : 1. PADINA – BÁČSKY PETROVEC Petrovčania mali lepšie mužstvo a kvalitnejších hráčov. Padinčania sa chceli od nich niečo pekné naučiť. Zápasy medzi Mladosťou a Dolinou pre skvelé výkony a zaujímavosť sa obecenstvu páčili. V roku 1978 Dolina úspešne čelila a zápas by si zaslúžil vysokú znám-

ku, keby nedošlo k nepotrebnému incidentu. Na ihrisku sa zrodili nepekné scény, diváci za jednu tú istú vstupenku pozerali futbalový zápas, ale i pästiarske zákroky?! Za špatné scény na ihrisku vinu znášali hráči obidvoch mužstiev, hoci Petrovčania mali väčšiu zodpovednosť, lebo sa incident udial na ihrisku vo Vrbare. Zápas sa predsa dohral do konca vďaka vedúcim oboch klubov a domáci vyhrali 2 : 1. Po zápase namiesto toho, ako je to zvykom, hráči si nepodali ruky, ale jeden druhému obrátili chrbát! Spolupráca dvoch klubov bola prerušená a po niekoľkých rokoch ju noví ľudia vo vedeniach obnovili. Zo sedem zohraných zápasov Dolina vyhrala iba jeden, Mladosť bola lepšia päťkrát a raz sa zápas skončil remízou. Gólové skóre Dolina – Mladosť 8 : 18. PADINA – STARÁ PAZOVA Dolina a Jednota zohrali štyri priateľské a dva majstrovské zápasy. Prvý priateľský v dávnom roku 1972 v Padine priniesol výhru Doliny 2 : 0, aby sa hneď nato Jednota revanšovala v Starej Pazove a vyhrala 2 : 1. V nasledujúcom roku 1973 znovu v Padine vyhrali domáci 2 : 1 a v Pazove bola Jednota lepšia 4 : 3. V majstrovskom ročníku 2012/2013 súperi si sily merali v majstrovstvách Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Oba zápasy vyhrala Dolina, v St. Pazove bolo 0 : 3 a v Padine 2 : 1. Úhrnne zo šiestich zápasov Dolina vyhrala štyri a Jednota dva. Gólový pomer Dolina – Jednota 13 : 8. PADINA – ŠÍD V Šíde sa Doline dobre a úspešne hralo. S tamojším Radničkim zohrala spolu 10 zápasov v rámci Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Dolina zaznamenala štyri výhry, Radnički dve a štyri zápasy sa

Padinčania boli ešte presvedčivejší v roku 1961, keď doma prekonali Kysáčanov 4 : 0 • ŠPORT •

V Šíde sa Padinčanom naveky dobre hralo: v máji 2013 bolo Radnički – Dolina 2 : 4

skončili s nerozhodnými výsledkami. Gólový pomer Dolina – Radnički 16 : 13. PADINA – ČELAREVO Aj v Čelareve Dolina hrala o body s domácim ČSK Pivara v rámci Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Z ôsmich zápasov každý vyhral po 3 a dva sa skončili remízami. Gólový pomer Dolina – ČSK Pivara 5 : 8. Osobitný pôžitok pre fanúšikov týchto klubov bolo finále pohárovej súťaže Vojvodiny. FZ Vojvodiny zabezpečil, aby sa zápas hral na Štadióne Karađorđe v Novom Sade. RTV

Pohárový zápas sa hral na Štadióne Karađorđe v Novom Sade

Z majstrovského zápasu v novembri 2012 v Starej Pazove: Jednota – Dolina 0 : 3

Vojvodina priamo prenášala tento pekný zápas. Vo vyrovnanej hre Čelarevčania mali viac šťastia a vyhrali 3 : 2. Na záver treba povedať, že takýchto zápasov je čoraz menej. Stretajme sa, Slováci, aby sme sa nestratili. Futbal je jedna z príležitostí na zachovanie našej identity. Veľa klubov z dedín, kde žijú Slováci a rozpráva sa po slovensky, sa ešte ani raz nestretlo na zelenom trávniku, kde sa okrem boja o výhru nadväzujú i trvalé priateľstvá. Snímky: z archívu autora

Mužstvo Doliny, ktoré prehralo finálový zápas o Pohár Vojvodiny s čelarevským ČSK Pivara 2 : 3

• ŠPORT •

19 /4906/ 9. 5. 2020

Šport STOROČNICA ZALOŽENIA SOKOLSKEJ JEDNOTY V PETROVCI (6)

Aj oﬁciálne v telocvični

na tejto oslave dát skorože nieto, hoci, ako vyzerá, predstavenstvo spolku tam bolo. DrSc. Ján Babiak Keď sa už leto chýlilo ku koncu, petrovských sokolov čakalo neď v štarte nového roku podujatie, ktoré im 1925 sokolský spolok sa nikto nemohol vziať posilnil novým členstvom. – Slávnosti. Ešte Paralelne s náborom členstva predtým zriaďovalo snažilo sa aj nájsť spôsob, ako sa cvičisko, pojedsa riešiť prehnaných poplatkov návalo sa o stálom vyšších sokolských inštitúcií za doriešení elektricspolok. Koľko sa mohlo, prispievakého osvetlenia na lo sa, a aj v telocvični sa zlepšovali ňom, objednali sa noty pre cviky, ale aj vojenská hudba z Nového Sadu, vymáhali sa zľavy pri cestovaní účastníkov na Slávnosti, Sokolský preukaz – časť pre identiﬁkáciu člena postaralo sa o kúpu ohňostrojných rakiet zo Sarajeva... väčšie vyznačenie s poznámkou, Sokoli mali svoj nástup v prvý že keď prišli, vykonali len svoju deň na Slávnostiach. Zraz bol národnú povinnosť. Ale keďže pred obecným domom, odkiaľ hostia nám ponechávajú veniec nasledoval nástup. Otvorenie vavrínový, my ho odovzdávame cvičenia bolo zaznamenané „ra- našim sokolom a sokolkám, ktorí ketovým výstrelom národných majú ľvý podiel na riadení týchto zástav“, a potom ukázali svoje cvi- Slávností.“ 1 čenie deti, sokolská mládež, sokoli Po Slávnostiach sa navrhovali aj a sokolky. Ako hostia s cvičením exkurzie sokolov mimo Petrovca. Telocvičňa – konečné indoor riešenie aj pre sokolov na náradí boli tu sokoli zo Starej V obehu boli návrhy odísť do Pazovy. Mimo cvičení boli tu aj Selenče, ale aj na výlet do Fruškej podmienky na nehatenú prácu. školského roku, ktorá sa realizo- súťaženia, detské a štafetové hry, hory. Keď sa však zvážila celková V nej sa konečne plánovala aj vala na sokolskom cvičisku, bolo stavba pyramíd... Cvičenie sprevá- situácia a najmä tá v spolkovej okázalejšia oslava piateho výročia verejné cvičenie, kde sa prejavil dzala 16-členná vojenská kapela pokladnici – zostalo sa doma. jestvovania spolku. Nebola. Vtedy najmä sokolský dorast, ale tomu 7. pešiackeho pluku z Nového V jesennej nálade aj aktivita sa aj prednášková činnosť, po sa nemohlo vyhnúť, veď bolo tu Sadu. Aj večer po divadelnom sokolov bola jesenná. Evidovali novej konsolidácii vzdelávacie- prítomné predstavenstvo celej predstavení bolo prezentované sa zmeny v správnom výbore, ho odboru, rozbehla a muselo osady. Koncom júna sa myslelo na akademické cvičenie Obeť, ktoré aj vedenie vzdelávateľského odsa myslieť aj na návštevu Prahy, Turčiansky Sv. Martin, odkiaľ bola podalo osem členiek sokolského boru malo svoje problémy... Aj kde spolok dostal pozvánku na pozvánka na otvorenie sokolovne, spolku. z hmotnej strany rok 1925 bol otvorenie Tyršovho domu. Nebolo ale o pobyte petrovských sokolov Aj keď sa v ich závere Slávnosti označený ako nepriaznivý a sokoli sa dokazovali aj na odvodňovaní cvičiska, lebo časté spŕšky urobili svoje. V októbri sa sokolský spolok ešte pričinil o tisícročnú pamiatku založenia Chorvátskeho kráľovstva a v decembri pri oslavách zjednotenia Srbov, Chorvátov a Slovincov. Vtedy zložili svoj sokolský sľub aj noví členovia Sokolskej jednoty. A potom ich už čakalo výročné zasadnutie, bežné vyhodnotenie aktivity, voľby do správnych orgánov, aj hľadanie cesty, ako kráčať Zraz petrovských sokolov na Slovenských národných slávnostiach v roku 1925 ďalej vpred.

na to síl a poslal sa iba pozdravný telegram. V posledný deň mája s kompletným sokolským programom odišlo sa aj do Erdevíka. Prečo práve vtedy? Potom sa ledva stihlo na slávnostné otvorenie telocvične dňa 1. júna 1925, kde ani sokolského programu nebolo. Akoby sa javiskovej forme pôsobenia dala prednosť pred telocvičnou. Aj zjaví sa tu anglická obmena sokolstva (skauti). Akoby sa niečo sprisahalo proti sokolom. Len na Vidovdan, na oslave konca

hodnotili, v bežnej tlači sa písalo: „Slovenské olympie sú už ukončené: Nasleduje rozdávanie vavrínových vencov. Ale kde je víťaz, čo si vavríny zaslúžil. Petrovčania vravia, že vyznačenie patrí hosťom, ktorí sa dosiaľ v neobyčajne hojnom počte národných slávností zúčastnili. Hostia zase skromne odmietajú od seba naj-

N. N.: Po Slávnostiach. Národná jednota, Petrovec 1925, roč. 6, č. 33, s. 1.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VOLEJBALOVÉ MAJSTROVSTVÁ AJ ÚRADNE SKONČENÉ

Pazovčanky na druhom mieste Matej Bzovský

o dlhej nezvestnosti o osude tohtoročnej volejbalovej súťaže v Srbsku prerušenej pre koronavírusovú pandémiu, predsedníctvo Volejbalového zväzu Srbska a riaditeľ súťaže v týchto dňoch rozhodli, že majstrovstvá na všetkých úrovniach nebudú pokračovať. Zároveň vyhlásili víťazov v sezóne 2019/2020 vo všetkých súťažiach. Tak v superlige žien titul majstra získalo mužstvo TENT z Obrenovca a v lige mužov najlepší znovu boli volejbalisti novosadského mužstva Vojvodina Seme. Podľa tohto rozhodnutia v súťažiacom roku 2020/2021 počet klubov v superligách tak v mužskej, ako aj v ženskej konkurencii zostal rovnaký, čiže bude počítať desať klubov. Počet klubov v Prvej a v nižších ligách zväčšili na dvanásť. Kedy odštartuje nová sezóna, zatiaľ sa však nevie. Pravdepodobne to bude v polovici októbra, ako tomu bolo aj doteraz. Dlhú prestávku využijú na usporiadanie turnajov a pohárové zápasy. Podľa tohto rozhodnutia volejbalistky sta-

ropazovskej Jednoty po dvoch kolách play-oﬀ zostali na druhom mieste, a tak ako v minulých troch rokoch získali titul vicemajstra. Je to veľký úspech značne omladeného mužstva, ktoré už dlhšie vedie skúsený odborník Jovo Caković. Mladé hráčky prichádzali hlavne z ﬁliálky Jednoty v Nových Bánovciach, ktorá pod menom Omladinac súťažila v Prvej lige a tiež obsadila druhé Volejbalistky Jednoty miesto. Na druhej strane volejbalisti Jednoty po mnohých rokoch v elitnej spoločnosti zostúpili zo superligy ako posledné umiestnené mužstvo. Takýto debakel sa aj mohol očakávať vzhľadom na skutočnosť, že mužstvo vo väčšine tvorili starší hráči v čele s dlhoročným kapitánom 47-ročným Miroslavom

Radišićom, ktorí aj napriek skúsenosti nemohli čeliť mladším hráčom súperov. Nedbalo sa však o vlastnú liaheň, z ktorej by sa mohli čerpať mladí hráči a omladiť celok. Toto sa môže odzrkadliť aj v nižšej prvoligovej súťaži, takže možno očakávať dlhšiu krízu, pravdaže, ak sa medzičasom niečo podstatnejšie nezmení a nezabezpečia sa posily spoza chotára. Tréner dievčeniec Jednoty Jovo Caković nám prezradil, že situácia v ženskom mužstve je oveľa lepšia, lebo v klube majú volejbalovú školu, ktorá zoskupuje veľký počet detí od najmladších sedemročných, po juniorky, ktoré zaznamenávajú pozoruhodné výsledky a znovu získali titul majstra Vojvodiny, ako aj Pohár Srbska. Takáto práca na dlhšie trate zabezpečuje peknú budúcnosť a záruku, že volejbalistky Jednoty aj v nastávajúcom období budú vo vrchu volejbalových súťaží v Srbsku.

Kulpínčania sú rozčarovaní administratívnou, ale športovou cestou. S nami súhlasil aj VK Bečej. Máme však pocit, že orgány zväzu prihliadajú iba na superligu a my ostatní sme pre nich Katarína Gažová menej dôležití. To nie je iba naše stanovisko, ale aj stanovisko iných klubov v a elektronickej schôdzi 28. apríla orgány našom rangu. Pravidelne zväzu platíme Volejbalového zväzu Srbska rozhodli všetky poplatky, čo je naozaj mnoho predčasne ukončiť volejbalové majstrov- peňazí, a na druhej strane od nich nestvá prerušené vyhlásením núdzového stavu máme žiadnu ochranu. Práve preto sme bez odohrania zvyšných zápasov a podľa stavu veľmi rozčarovaní, lebo zväz zaujímajú v tabuľkách vo chvíli prerušenia. V súlade s tým iba naše vrcholné volejbalové kluby v Druhej lige – severná skupina za majstra je a reprezentácia a všetci ostatní akoby Momentka zo zápasu Kulpína a Bečeja v jesennej vyhlásený VK Bečej, kým Kulpín zostal na druhom boli tu iba na to, aby poplnili počet. My časti majstrovstiev v Kulpíne (1 : 3) mieste, s iba jedným bodom menej od lídra, sme v týchto majstrovstvách dosiahli s ktorým si v jarnej časti ani nemal príležitosť vynikajúce výsledky. V celej sezóne sme lejbalistov ďalej pripomína, že sa klub dokázal zmerať sily. V súvislosti s tým predseda VK Kulpín prehrali iba jeden zápas, čo nás posmeľovalo aj v zahraničí, a tak už dva roky účinkoval na Todor Radanov nám povedal: v nádeji, že konečne dosiahneme to prvé miesto. turnaji v Holandsku, kde dosiahol pozoruhodné „ Podľa mojej mienky toto je nešportové roz- Máme naozaj kvalitné mužstvo, v ktorom je výsledky. hodnutie, podľa ktorého Bečej ako prvý v tabuľke „Tohto roku sme tiež dostali pozvanie, aj keď až šesť hráčov vysokých vyše vo chvíli prerušenia postúpi do dvoch metrov, čo nemá ani je nateraz nezvestné, či turnaj vôbec bude v dôvyššej súťaže, s čím my vonkonjeden prvoligový klub. Maximál- sledku pandémie. Pozvanie nás však potešilo, com nie sme spokojní. Mali sme ne sme usilovne a v kontinuite a zvlášť nás potešilo to, že na plagáte, ktorým iba jeden bod menej od nich, trénovali, a práve preto sme je od začiatku roka prezentovaný tento turnaj, dobrý rozvrh zápasov a naša teraz nespokojní s konečným je fotograﬁa akcie jedného z našich najvyšších forma stúpala. Práve preto sme rozhodnutím zväzu. Už tri roky hráčov Aleksu Grubešića, na čo sme právom verili, že do konca majstrovstiev nám je titul na dosah ruky, ale hrdí. Na záver chcem iba povedať, že nás toto môžeme získať titul majstra, nám vždy nejako unikne. Bolí nespravodlivé rozhodnutie Volejbalového zväo čo sa pokúšame už tretí rok nás aj to, že z Prvej ligy prvé tri zu nevykoľají a že aj ďalej budeme bojovať za zaradom. Ihneď po prerušení kluby aj v mužskej, aj v ženskej najvyššie ciele, a to je v tejto chvíli titul a postup majstrovstiev sme zaslali list do konkurencii v tabuľke postúpili, do Prvej ligy Srbska,“ povedal nám na záver zväzu, v ktorom si prajeme, aby Promočný plagát turnaja pokiaľ pre Druhú ligu to neplatí.“ Todor Radanov. majstrovstvá neboli ukončené v Holandsku Foto: autorka a z archívu klubu Predseda kulpínskych vo-

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Erdevíku Mgr. Ján Vida, erdevícky farár – administrátor

lováci prichádzajú do Erdevíka v rokoch 1859 – 1960, a to z Petrovca, Kulpína, zo Selenče, z Hložian, Pivnice, Lalite a z Kysáča. V duchovnom zaopatrení od začiatku a do roku 1863 patrili k báčskopalanskej cirkvi, keď so susednou Binguľou utvorili jeden zbor. Spoločnými farármi tohto cirkevného zboru boli: Juraj Jesenský, Karol Kvačala, Martin Morháč, Ján Lacko a Fedor Ormis. Prvú modlitebňu si zbor vybudoval na pozemku bývalých kasární. Zároveň to bola aj škola. K osamostatneniu zboru prišlo až 28. decembra 1921. Dovtedy si erdevícki evanjelici v roku 1902 postavili kostol a roku 1908 zbúrali modlitebňu a postavili faru. Kostolná veža je z roku 1933. V erdevíckom kostole sa nachádza najmladší organ v našej cirkvi – pochádza z roku 1939. Na mieste starej farskej budovy v roku 1995 bola postavená nová fara. Kostol bol viackrát generálne obnovovaný, naposledy v roku 2015. Prvým farárom samostatného zboru bol Ladislav Zgúth, ktorý najdlhšie pôsobil v

Erdevíku, celých 29 rokov, a vo veľkom prispel k celkovému zveľadeniu národného a kultúrneho života tohto prostredia a svojich cirkevníkov. Jeho zásluhou bol kúpený Slovenský národný dom. Bol prvým podpredsedom založenej Matice slovenskej v Juhoslávii. Zastával funkciu seniora Sriemskeho seniorátu a tiež bol prvým redaktorom Evanjelického hlásnika. Po odchode Ladislava Zgútha z Erdevíka v tomto zbore pôsobili: Pavel Makan, Štefan Kvas, Andrej Berédi, Pavel Šuľan, Pavel Andrášik, Ondrej Peťkovský, Pavel Čerfeľ, Ondrej Marčok, Vladimír Lovás, st., Jaroslav Kopčok, Vladimír Lovás, ml., Stanislav Červenák, Ján Vida, Olina Kolárová a v súčasnosti v zbore opäť pôsobí farár Ján Vida.

Hlavné služby Božie sa konajú pravidelne s predčitateľskou službou a trikrát v mesiaci v popoludňajších hodinách služby Božie vykonáva duchovný pastier. Nepravidelne sa stretáva Oltárny krúžok žien, založený v roku 1965, a spevokol, ktorého začiatky datujú zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 2013 erdevícky spevokol vydal cédečko duchovných piesní. Detská besiedka sa stretáva pred Vianocami a Veľkou nocou a konﬁrmácia sa tu koná každý tretí rok. Aj napriek súčasnému vysťahovaniu sa Slovákov aj z tohto prostredia a napriek silnej asimilácii, ktorá sa tu prejavuje čoraz viditeľnejšie, život tohto cirkevného zboru nezamrel, je čulý a chválitebný.