Hlas ľudu 20/2020 by NVU Hlas ľudu

Deň matiek vzácne ruky matkine

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

16. 5. 2020 | 20 /4907/

Uzávierka čísla: 13. 5. 2020

SLOVO MÁ: Vladimír Valentík (1958), riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, redaktor, pedagóg, výtvarný teoretik a kritik, autor monografií, zborníkov, kalendárov a katalógov, kurátor výstav, organizátor kultúrneho a spoločenského života vojvodinských Slovákov. M. Benka

Od 7. mája Galéria insitného umenia v Kovačici je opäť otvorená, zatiaľ však len pre individuálne návštevy. V tomto roku 15. mája oslavuje 65. výročie založenia, no tentoraz oslava bude prebiehať bez tradičného Jarného salóna. Na snímke je záber z virtuálnej prezentácie diela Martina Jonáša. T. Bovdišová

V príspevku z pera Milušky Kolárovej z Lugu na stranách rubriky Ľudia a udalosti sa píše o tom, že aj napriek tomu, že občania tejto dedinky ťažko znášali núdzový stav v minulom období, predsa si zachovali tradíciu stavania mája. Jeden máj tamojšia mládež predsa postavila. J. Čiep

O tom, ako nielen v Srbsku, ale aj roztrúsení po republikách bývalej Juhoslávie žijú, pôsobia a pracujú našinci, prinášame v najnovšom čísle prílohy Mozaika. Jedným z takých Slovákov je aj klobučník v Sarajeve Janko Chlpka, ktorý v rodinnom podniku vyrába a predáva kvalitné klobúky a čiapky. J. Čiep

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Editoriál

Deň matiek

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Graﬁcká úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: ARTPRINT MEDIA DOO

Pripravil: Miroslav Benka

ruhá májová nedeľa je už tradične venovaná matkám. Deň matiek (angl. Mother’s Day) sa oslavuje v rôznych podobách v celom svete. O histórii osláv Dňa matiek vo svojej knihe Deň matiek v histórii a tradícii písala Anna Maria Jarvisová (1864 – 1948), mierová aktivistka, ktorá sa starala o zranených vojakov na oboch stranách americkej občianskej vojny a založila tzv. pracovný deň matiek, ktorý sa zaoberal otázkami verejného zdravia. Ako prvá roku 1908 slávnostne otvorila Pamätník všetkých matiek v Graftone, v malom meste v Západnej Virgínii. Tento deň mal pripomínať pamiatku na jej matku Ann Reeves Jarvisovú, ktorá spolu so svojimi deťmi bojovala za emancipáciu žien. Jarvisová mala za úlohu uctiť si svoju matku pokračovaním v práci, ktorú začala, a vyčleniť pre ňu deň, pretože verila, že sú všetky matky „osobou, ktorá pre vás urobila viac ako iní kedykoľvek predtým na svete“. V roku 1914 28. prezident USA Woodrow Wilson (1856 – 1924) a americký kongres vyhlásili Deň matiek za

štátny sviatok ako „verejný prejav lásky a úcty na počesť všetkých matiek“. Na západnom Balkáne nie sú však k dispozícii v dostatočnej miere informácie o tom, kde a ako sa táto oslava konala. Je známe, že sa Jarvisová o oslavu postarala tak, že všetci jej členovia slávili svätú omšu pre svoju matku a kázne na tému matiek sa mali konať vo všetkých cirkvách, ako aj prednášky v spoločnostiach a školách. Odvtedy sa oslava stala tradičnou v druhú májovú nedeľu. Dnes sa oslavuje vo viac ako 50 krajinách v celom svete s tendenciou sa zvyšovať. Hovorí sa, že zo všetkých radostí na Zemi matka je najvernejším obrazom Božej lásky. Podľa slov Anny Jarvisovej cieľom Dňa matiek je prebudiť spiacich, lásku a vďačnosť pre ženy, ktoré nám dali život. Zrušiť odcudzenie rodiny, aby sme sa stali lepšími deťmi tým, že sa priblížime k srdcom našich dobrých matiek. Vyjadriť úctu a lásku matkám, že si ich vážime, aj keď to veľmi často neukazujeme. Ak nie sme doma, napíšme svojej matke, povedzme jej aspoň pár krásnych slov a ako veľmi ju máme radi. Láska matky je každý deň vrúcna. Tento deň dopĺňa Deň otcov, ktorý sa oslavuje na ich počesť vždy v tretiu júnovú nedeľu. Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ 6 Jeden nový rušný svet

ĽUDIA A UDALOSTI 10 Záľuba a možno aj zamestnanie

MOZAIKA 22 Súci kňaz, pevného charakteru človek

KULTÚRA 27 Nový začiatok a nové opatrenia

ŠPORT 43 Nikola Jokić – čarodejník pod košmi

Na titulnej strane: Deň matiek už tradične oslavujú mnohé národy a tento sviatok si pripomíname každoročne v druhú nedeľu v máji. Foto: Peter Brenkus (Slovenská republika) z cyklu Tichá krása

Nový Sad

• •

20 /4907/ 16. 5. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Otváranie hraníc a hladovka pred parlamentom Pripravil: Stevan Lenhart

ko uviedli viaceré médiá, Srbsko od 1. júna otvorí hranice so Severným Macedónskom, Albánskom, Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou. Vláda Srbska sa na tento krok rozhodla v konzultácii s krízovým štábom a z toho dôvodu, lebo uvedené susedné krajiny v uplynulom období neboli ohniskami epidémie koronavírusu. Podmienkou prechodu hranice, čiže príchodu do Srbska zo zahraničia bude negatívny test na Covid-19 nie starší ako 72 hodín. V prípade, že prichádzajúci na územie Srbska nepreukáže potrebný test, bude musieť pobudnúť 14 dní v domácej karanténe. Hranice Srbska sú zatvorené od 15. marca, keď bol na území celej krajiny pre epidémiu koronavírusu vyhlásený núdzový stav. * V mnohých krajinách silnejú obavy z opätovného intenzívneho šírenia koronavírusu. Francúzsko

www.hl.rs

po uvoľnení reštrikčných opatrení zaznamenalo dvojnásobne viac nových prípadov infekcie než ich bolo v predchádzajúcich dňoch. S cieľom znížiť riziko Európska komisia navrhla, aby vonkajšie hranice EÚ zostali zavreté až do polovice júna. Vo Veľkej Británii je počet obetí už väčší než v Taliansku a Španielsku a britský premiér Boris Johnson vyhlásil, že reštrikčné opatrenia možno budú znovu uvedené. Rusko registruje ostrý nárast počtu infikovaných a v Moskve budú prísne obmedzenia platiť aspoň do konca mája. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ocenila dobrú správu, pokiaľ ide o spomaľovanie šírenia koronavírusu v niektorých krajinách, ale zároveň vyzvala na „extrémnu opatrnosť“ pri uvoľňovaní obmedzení proti šíreniu pandémie. Predstavitelia WHO konštatujú, že hoci sa mnohým krajinám podarilo vďaka drastickým opatreniam dočasne zvládnuť koronavírus, prevládajú obavy, že môžu prísť nové vlny intenzívneho prenosu vírusu. Preto vyzývajú svetové krajiny, aby posilňovali svoje schopnosti rázne reagovať na prípadné

Informačno-politický týždenník

ohrozenie zdravia verejnosti, čo pomôže vyhnúť sa veľkej druhej vlne vírusu. * Pred republikovým parlamentom v Belehrade v nedeľu 10. mája štyria poslanci začali hladovku z rozličných dôvodov. Prvý sa na tento krok podujal 71-ročný samostatný poslanec Miladin Ševarlić, ktorý týmto spôsobom chcel vyjadriť nespokojnosť so skutočnosťou, že sa na zasadnutiach parlamentu nediskutuje o probléme Kosova a narúšaní teritoriálnej integrity a suverenity Srbska. Po ňom začal hladovku aj Boško Obradović, líder hnutia Dveri, ktorý žiada odročenie dátumu volieb (zaplánovaných na 21. júna), až kým sa nezískajú podmienky na ich uskutočnenie. A na hladovku sa rozhodli aj členovia Srbskej pokrokovej strany Aleksandar Martinović a Sandra Božićová so žiadosťou, aby prokuratúra reagovala, keď ide o incident, ktorý sa stal dva dni predtým, keď Boško Obradović útočil na druhého poslanca Marijana Rističevića. V pondelok 11. mája sa pred budovou republikového parlamentu zhromaž-

dil veľký počet ľudí (viac ako 2 000), ktorí údajne prišli vyjadriť podporu tamojším štrajkujúcim poslancom z dvoch spomenutých politických strán (samostatný poslanec Miladin Ševarlić dovtedy už bol ukončil hladovku), čo predstavovalo zdravotné riziko v období ešte stále neukončenej epidémie koronavírusu. Božićová a Martinović medzičasom ukončili hladovku, pokým Obradović v nej pokračoval a pripojil sa mu stranícky kolega Ivan Kostić. Komentujúc daný vývin udalostí pred budovou republikového parlamentu, politický analytik Cvijetin Milivojević v televíznom vysielaní Pravi ugao povedal, že hladovka poslancov je síce legitímny spôsob dožadovania sa uskutočnenia určitých cieľov, ale v tomto období treba mať na zreteli aj aktuálne okolnosti v predvolebnom období. Podľa Milivojevićovej mienky počas vírusovej epidémie v Srbsku nejestvuje normálna politická predvolebná kampaň a osobitne je nebezpečné nastoľovanie ťažkých slov, akým je napr. fašizmus, z ktorého niektorí tunajší politici obviňujú svojich protivníkov.

• TÝŽDEŇ •

NAJNOVŠIE ÚDAJE O OCHORENÍ COVID-19 ZO DŇA 12. MÁJA 2020

Koronavírus u nás a vo svete Pripravil: Miroslav Benka

oronavírus 2019-nCoV (COVID-19) je infekčné ochorenie spôsobené závažným akútnym respiračným syndrómom koronavírus 2 (SARS-CoV-2). Prvýkrát bol identiﬁkovaný v decembri 2019 vo Wu-chane v Číne a od tej chvíle sa rozšíril po celom svete, čo viedlo k pandémii. Do 12. mája 2020 bolo ohlásených viac ako 4,23 milióna prípadov v 187 krajinách a teritóriách, čo malo za následok viac ako 289 000 úmrtí. Viac ako 1,48 milióna ľudí sa zotavilo.

šia nákazlivosť je počas prvých troch dní po nástupe príznakov, hoci šírenie je možné skôr ako sa príznaky objavia a od ľudí, ktorí nevykazujú príznaky ochorenia. Štandardnou metódou diagnostiky je polymerázová reťazová reakcia s reverznou transkripciou v reálnom čase (rRT-PCR) z nazo-

z infekcie na základe symptómov a rizikových faktorov. Pokyny však neodporúčajú použitie CT snímok na rutinný skríning. Medzi odporúčané opatrenia na prevenciu infekcie patrí časté umývanie rúk, dodržiavanie fyzickej vzdialenosti od ostatných

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nie sú k dispozícii vakcíny ani špeciﬁcká antivírusová liečba COVID-19. Spojené štáty 1. mája 2020 vydali antivírusovému ústavu povolenie na núdzové použitie pre ľudí hospitalizovaných s ťažkým COVID-19. Manažment zahŕňa liečbu symptómov, podpornú starostlivosť, izoláciu a experimentálne opatrenia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 30. januára 2020 prepuknutie choroby COVID-19 a núdzový stav v oblasti verejného zdravia (PHEIC) a 11. marca 2020 pandémiu. Lokálny prenos choroby sa vyskytol vo väčšine krajín vo všetkých šiestich regiónoch WHO.

Medzi bežné príznaky patrí horúčka, kašeľ, únava, dýchavičnosť a strata čuchu a chuti. Zatiaľ čo väčšina prípadov má za následok mierne príznaky, určitý pokrok sa prejavuje syndrómom akútnej respiračnej blokády (ARDS), zlyhaním viacerých orgánov, septickým šokom, krvnými zrazeninami a sepsou, ktoré môžu viesť k smrti pacienta. Čas od nakazenia po príznaky je zvyčajne okolo piatich dní, ale môže sa pohybovať od dvoch do štrnástich dní. Vírus sa primárne šíri medzi ľuďmi pri blízkom kontakte, najčastejšie prostredníctvom malých kvapôčok produkovaných kašľom, kýchaním a rozprávaním. Kvapôčky obyčajne padajú skôr na zem alebo na povrch než cestujú vzduchom na veľké vzdialenosti. Menej často sa ľudia môžu nakaziť dotykom kontaminovaného povrchu a potom dotykom ich tváre. Najväč-

tých rúk mimo tváre. Okrem toho sa odporúča používať pokrývku tváre pre tých, ktorí majú podozrenie, že majú vírus, a ich opatrovateľov. Odporúčania týkajúce sa používania pokrývky tváre širokou verejnosťou sa líšia, niektoré orgány ich odporúčajú, niektoré sú proti nim a iné ich vyžadujú. Existujú obmedzené dôkazy o použití alebo proti použitiu rúšok (lekárskych alebo iných) u zdravých jedincov v širšej komunite.

Podľa posledných údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v celom svete dňa 12. mája 2020 bolo 4,23 milióna inﬁkovaných prípadov a na následky COVID-19 zomrelo až 290 531 občanov, kým sa viac ako 1,48 milióna ľudí uzdravilo.

faryngeálneho výteru. CT vyšetrenie hrudníka môže byť užitočné aj pri diagnóze u jedincov, u ktorých existuje vysoké podozrenie

(najmä od osôb so symptómami), karanténa (najmä pre osoby so symptómami), zakrývanie pri kašľaní a udržiavanie neumy-

V Srbsku bolo 10 243 infikovaných a umrelo 220 osôb, kým zatiaľ bolo 3 600 uzdravených občanov.

20 /4907/ 16. 5. 2020

Týždeň SLOVO MÁ: VLADIMÍR VALENTÍK

Jeden nový rušný svet Miroslav Benka Vladimír Valentík (1958) je riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, redaktor, pedagóg, výtvarný teoretik a kritik, autor monografií, zborníkov, kalendárov a katalógov, kurátor výstav, organizátor kultúrneho a spoločenského života vojvodinských Slovákov. ážený pán Valentík, spomeňte si na svoje začiatky, na štúdiá, na vašich inšpirátorov v Belehrade, v Novom Sade a inde. Spomeňte si na prvé príspevky, keď ide o redaktorskú, výtvarnú a publicistickú tvorbu. – Po ukončení gymnázia v Petrovci v Belehrade som odhalil jeden nový rušný svet. Každý deň niekoľko rozpráv na literárne a spoločenské témy, každý deň niekoľko divadelných predstavení a umeleckých výstav neúrekom... Niekde v tom období do Národného múzea so svojimi expozíciami z Madridu zavítalo Prado. V Študentskom kultúrnom centre SKC bolo tiež rušno. Na Kolarci vynikajúce koncerty... Na uliciach Belehradu klokotristi... ,Pri koni’ ste mohli stretnúť maliara z Kalkuty, ktorý voľne predstavuje svoju tvorbu... Belehrad bol v tom období, koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov, skutočne svetovým kultúrnym strediskom. Ako študent filozofie som sa dostal na katedru, z ktorej niekoľko rokov predtým z ideových dôvodov odstavili skupinu profesorov, vynikajúcich intelektuálov obvinených z takzvaného anarcholiberalizmu (Mihajlo Marković, Svetozar Stojanović, Miladin Životić, Zagorka Pešić- Golubović, Ljubomir Tadić, Dragoljub Mićunović a ďalší). Ten akýsi liberálny, disidentský duch v ovzduší fakulty zotrval. Poznatky z antickej a potom na štvrtom ročníku aj súčasnej filozofie nám na sokratovský spôsob vštepoval profesor Branko Pavlović. Jeden z najťažších predmetov – nemeckú klasickú filozofiu – vyučoval profesor Veljko Korać (otec psychológa

www.hl.rs

a politika Žarka Koraća). Bolo to skutočne vzácne štúdium, ktoré mladým ľudom rozširovalo obzory. Počas druhého ročníka som mal možnosť vybrať si voliteľný predmet a z možných som uvažoval o svetovej literatúre na Filologickej fakulte alebo o modernom umení na Filozoﬁckej fakulte. Celkom náhodou, ak sú náhody vôbec možné, dostal som sa na moderné umenie k profesorovi Lazarovi Trifunovićovi, hádam k jednému z najvýznamnejších srbských kunsthistorikov dvadsiateho storočia. Jeho prednášky

ru ﬁlozoﬁe na tému Sartrovej fenomenologickej ontológie. Po návrate zo Slovinska znovu ožilo Blatno. Začal som vyučovať na gymnáziu v Petrovci a čoskoro sa roku 1989 zakladala aj Galéria Zuzky Medveďovej ... a tak sa to všetko rozbehlo. Ako na vás pôsobila tvorba Lehotského, Medveďovej, Brtkovej a ďalších našich tvorcov? Sú ich poetiky vzájomne motivované a späté? – Náš prvý školený maliar K. M. Lehotský bol po druhej svetovej vojne takmer zabudnutý. V roku

Na výstave Vladimira Veličkovića v Galérii SANU, v Belehrade

sa konali každý štvrtok o 16.00 h a navštevovala ich okrem študentov hádam aj polovica Belehradu. V tom období v Petrovci začala s prácou Galéria Blatno, v ktorej pôsobili moji kamaráti, a pravdepodobne to všetko vplývalo na to, že som sa v tretom ročníku ﬁlozoﬁe zapísal aj na paralelné štúdium dejín umenia. Po návrate do Petrovca ,pupočnú šnúru’ s Belehradom som neprestrihol, ale cestoval som do Belehradu pre mentálnu hygienu a intelektuálny hlad aspoň raz týždenne, hoci som začal pracovať v Novosadskom rozhlase. V rozhlase odzneli moje prvé príspevky z literatúry, hudby a výtvarného života. Vo Vzlete mi vyšli prvé básne. Prvé piesne som so skupinou nahral pre produkciu Novosadského rozhlasu. Prvý text v našom časopise pre literatúru a kultúru Nový život som uverejnil pred odchodom do armády z odbo-

Informačno-politický týždenník

1954 v Národnom múzeu v Petrovci naša výtvarníčka Oľga Garayová-Babylonová mu usporiadala spomienkovú výstavu a potom až do roku 1980 – nič. Galéria Blatno si na neho spomenula v tom roku výstavou a roku 1989, keď sme na gymnáziu v Petrovci zakladali galériu so stálou expozíciou súčasného slovenského výtvarného umenia, napadlo mi, že by sme túto galériu mohli pomenovať po Lehotskom, čo sa v roku 1994 aj uskutočnilo. Niekoľko desaťročí neskoršie v súčasnosti máme o Lehotskom aj výtvarnú monograﬁu a naše deti sa o ňom učia v školách. Zuzka Medveďová bola historickou pokračovateľkou Lehotského na týchto priestoroch. Dokonca dostala od neho aj svoje prvé olejové farby. Vďaka založeniu jej galérie v Petrovci spomienka na ňu zostala trvalá, podobne ako aj na Miru Brtkovú v Starej Pazove, kde sa predvlani

rozhodli Galérii kultúrneho centra dať jej meno. Lehotský, Medveďová, Brtková sú mená v rade, ktorý sa nekončí... Som rád, že som mal príležitosť oživiť spomienku na nich a s Mirou Brtkovou, ako priekopníčkou abstraktného výtvarného prejavu u nás, aj intenzívne spolupracovať, a tak sa pričiniť o zachovanie trvalej spomienky na ich výtvarnú tvorbu. Ste zameraný na výtvarnú tvorbu, spomínate si, koľko ste otvorili výstav, napísali príspevkov, štúdií monograﬁí? – Je toho skutočne veľa, za prvý významnejší text z výtvarného umenia považujem text napísaný pre samostatnú výstavu grafík Pavla Čániho v Galérii Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV) roku 1987 v Novom Sade. Iba pre potreby Galérie Zuzky Medveďovej v Petrovci som napísal viac ako 100 sprievodných katalógových textov. Pravidelne som viac ako dvadsať rokov sledoval Hložiansku paletu. Novšie pravidelne hodnotím výstavy Združenia petrovských výtvarných umelcov, aj kulpínskych výtvarníkov amatérov. Občas predstavujem výtvarníkov v Galérii SND v Kysáči, v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove a v Galérii insitného výtvarného umenia v Kovačici. Často som hodnotil a písal aj pre umelecké výstavy v Padine. Medzi najvýznamnejšie výstavy, ktoré som usporiadal ako kurátor, patria spoločné výstavy našich akademických maliarov, graﬁkov a sochárov v Belehrade, Kikinde, Niši a pripravil som aj prvú výstavu tohto druhu prvýkrát na Slovensku, v Bratislave, v rokoch 2001 a 2012. Písal som pre katalógy a hodnotil výtvarnú tvorbu aj pre kovačických insitných umelcov v mnohých krajinách sveta a za najvýznamnejšiu považujem tú vo Washingtone, ktorú usporiadal Pavel Babka. Vlastne vďaka Pavlovi Babkovi som mal aj premiéru mojej knihy Svet kovačického insitného umenia v angličtine v Paláci UNESCO v Paríži roku 2004. Písal som aj texty pre samostatné výstavy Pavla Popa v Minsku a Vicebsku (Bielorusko), aj pre jeho výstavy v Sarajeve atď. Ešte roku 1993 v časopise Dialoque v Paríži mi vyšiel text • TÝŽDEŇ •

o súčasnom vojvodinskom umení. Medzi najvýznamnejšie výstavy, ktoré som usporiadal, patrí aj výstava Zuzky Medveďovej v Národnom múzeu v Belehrade. Výstavu som usporiadal v roku 2001 v spolupráci s chýrečným srbským kunsthistorikom Nikolom Kusovcom a otvoril ju vtedy mladý slovenský veľvyslanec v Belehrade Miroslav Lajčák. Mám však pocit, že najväčší význam a váhu zo všetkého má Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, ktoré som inicioval v roku 1991 a uskutočnil ako kurátor zatiaľ už pätnásťkrát. Málo sa vo verejnosti hovorilo zatiaľ aj o tom, že v učebniciach výtvarnej kultúry máme už vyše desaťročia aj doplnky z dejín slovenského výtvarného umenia a slovenského vojvodinského výtvarného umenia. Má to priam historický význam a bol som poctený možnosťou po prvýkrát tie doplnky z dejín slovenského vojvodinského umenia napísať. Sú tu, pravdaže, aj početné knihy a výtvarné monografie, ale to naša verejnosť už pozná. Kto vás z našich výtvarníkov zvlášť zaujal a čím sa ten umelec prípadne odlišuje od ostatných? Ako vôbec hodnotíte našu výtvarnú tvorbu v domovskom a európskom kontexte? – Okrem historických osobností – Lehotského, Medveďovej, novšie Miry Brtkovej, Michala Kiráľa a Pavla Popa, ktorí tiež svoj vynikajúci opus ukončili, z našich súčasných maliarov si vážim predovšetkým tvorbu Pavla Čániho, ktorému sa podarilo na jedinečný spôsob v postsurrealistickom duchu integrovať univerzálne ľudské témy a našu slovenskú vojvodinskú osobitosť. Z druhej strany sú tu výtvarníci, ktorí po stopách Miry Brtkovej redukovali svoj výtvarný prejav na základné výtvarné prvky, a medzi nich určite patrí Jozef Klátik. V rovnakých stopách pokračuje, pravdaže, aj Rastislav Škulec. Zároveň tu máme aj vynikajúcich skúsených maliarov Milana Súdiho, Máriu Gaškovú, Jána Agarského, Michala Ďurovku a rad ďalších maliarov, grafikov a sochárov, s ktorých tvorbou by sme sa nikde vo svete nezahanbili. Najmä sa nám treba vrátiť k umeleckej tvorbe v duhu konceptualizmu predčasne zosnulého Jaroslava Supeka. V čom sú tie špecifiká? – Naše výtvarné umenie je jediným segmentom súčasnej kultúry vojvodinských Slovákov, ktorý

máme krytý úplne profesionálne. pisov Nový život, Rovina, Zornička V iných segmentoch sa najčastejšie a ročenky Národný kalendár, hoci to vyskytuje svojrázna zmes či symbió- nie vždy bolo ľahko. V minulých roza profesionalizmu a ochotníctva. koch sa tu diali priam neuveriteľné Práve v dobrom odbornom záze- veci, podkladanie polien zo strany mí vidím príčinu životaschopnosti bývalého vedenia nášho majiteľa nášho výtvarníctva tak v kontexte NVU Hlas ľudu, našťastie, situácia výtvarnej scény v Srbsku, ako aj na sa s príchodom nového vedenia Slovensku a vo svete. Naši výtvarníci a novej riaditeľky Anny Huďanovej sa snažia kráčať s dobou a mám dostala do správnych koľají. pocit, že sa im to aj darí. Ako si spomínate na svoje riadiSpomeňte si na slovenskú teľovanie v SVD a ako sa pozeráte vydavateľskú tvorbu. Koľko sa na dnešnú funkciu toho divadla? vám podarilo uverejniť knižných Ako vôbec hodnotíte vojvodinskú titulov a ktoré vám zvlášť zostali divadelnú tvorbu? v spomienkach? Samozrejme, keď – Krátkou epizódou v mojej proide o ich kvalitu... fesionálnej činnosti v oblasti kultúry – Práve literárna tvorba je naj- bolo aj zakladanie Slovenského starším individuálnym prejavom vojvodinského divadla v roku 2003 umeleckej tvorby v našej kultúre a jeho vedenie v prvých dvoch sea na týchto priestoroch má pôvod zónach. Keď sa začiatkom roka 2003 z konca 18. stovyskytla možročia. Škoda, že nosť na to, aby nemáme napísi slovenskí vojsané dejiny livodinskí divaterárnej tvorby delníci konečne vojvodinských po dvoch nevySlovákov. Je to darených pomimoriadne kusoch (1966 bohaté odveta 1988) založili vie našej kulprofesionálne túry a kultúrnej divadlo, bolo priam nepríhistórie. Litepustné zmarárna tvorba je nevyhnutne riť túto tretiu šancu, a pospätá s vydavateľskou činšťastilo sa. Ako nosťou a naša riaditeľ Domu vydavateľská kultúry Báčsky činnosť práPetrovec som sa tejto výzvy ve tohto roku ujal a predooslavuje svoju storočnicu. všetkým vďaka Totiž v januári porozumeniu vedenia Báč1920 v PetrovNa vlastnej výstave o slovenci bol založený skopetrovskej skej tlači v Srbsku, Univerzitná Juhoslovanský obce starý sen knižnica v Bratislave nakladateľský slovenských dispolok, čiže náš prvý vydavateľský vadelníkov na týchto priestoroch sa podnik, na ktorého základoch bu- stal skutočnosťou. K výročiu zrodu duje v súčasnosti Slovenské vydava- slovenského vojvodinského divateľské centrum. Časopisy a knihy sa, delníctva pred preplnenou sieňou pravdaže, vydávali u nás aj predtým, teraz už Slovenského vojvodinskéavšak od roku 1920 vojvodinskí ho divadla uskutočnili prvú premiéSlováci nikdy viac bez organizova- ru. Bola to inscenácia Čajakovej nej vydavateľskej činnosti neboli. Zuzky Turanovej v réžií Ľuboslava Od roku 1919, čiže od roku založe- Majeru. Potom nasledoval autorský nia kníhtlačiarne v Petrovci vyšlo projekt Miroslava Benku Panem et u nás viac ako 1 500 slovenských Circenses – Chlieb a hry a po ňom knižných titulov. Vo vydavateľstve predstavenie pre deti Miloša Janopracujem 25 rokov a od založenia, uška Duchovplná rozprávka v réžii čiže osamostatnenia Slovenského Jána Čániho... Všetky predstavevydavateľského centra roku 2007 nia boli mimoriadne navštívené sme vydali viac ako 250 knižných a mimoriadne úspešné. S Čániho titulov. Okrem toho zachovali sme ,duchmi’ sme sa dostali na prvý kontinuitu vydávania našich časo- festival v dejinách SVD v Kotore

a dostali sme aj prvé ocenenie, a už v septembri 2004 sme účinkovali v súťažnej časti BITEF-u v Belehrade s Benkovým Panem et Circenses. Bola to historická udalosť, ktorú bude ťažko slovenskému divadlu v Srbsku znovu zopakovať. Chlieb a hry sa stali najúspešnejším divadelným predstavením v dejinách slovenského vojvodinského divadelníctva všeobecne... Potom nasledovali Sarajevo, Ľubľana, Teherán, Káhira a nové ocenenia pre Chlieb a hry. Po hviezdnych chvíľach prišlo však k utlmeniu a prípadná účasť na festivale profesionálnych divadiel Vojvodiny už bola považovaná za úspech. SVD je však aj ďalej tu a skutočne sa snaží vzhľadom na dané podmienky práce zotrvať a byť úspešné. Považujem však za úspech aj samotnú skutočnosť, že toto divadlo vôbec máme, a musíme sa všetci snažiť si ho aj udržať. Čo by ste prípadne ešte povedali, keď ide o slovenskú kultúru vo Vojvodine, nie iba v úzkom slovenskom kontexte? – Tak hodne toho som už povedal, keď ide o výtvarné umenie, literárnu tvorbu a divadlo... pravdaže, tvorba našich umelcov, režisérov, hercov, hudobníkov a spisovateľov v kvalitatívnom zmysle prekračuje úzky národnostný kontext. V určitom období k tomu v značnej miere v minulosti prispel aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. V jednej chvíli sme dokázali, nie iba individuálne, ale aj inštitucionálne zviditeľňovať najkvalitnejšie produkty našej kultúry v širšom kontexte a treba sa nám snažiť v tom aj pokračovať. Tá spätná väzba s inými kultúrami je pre nás a našu životaschopnosť veľmi osožná. Čo by ste prípadne ešte na záver povedali našim čitateľom, a čo sme prípadne nespomenuli? Aký je váš odkaz, keď ide o budúcnosť slovenskej kultúry a umenia vo Vojvodine? – Slovenská kultúra na týchto priestoroch zotrvá aj napriek všetkému, až potiaľ, pokým tu zotrvajú Slováci. Základnou charakteristikou našej svojráznosti okrem jazyka a ľudovej tradície je práve kultúra. Kultúra je spôsob nášho jestvovania a našej identifikácie.

Foto: Andrej Meleg a Katarína Mosnáková Bagľašová

20 /4907/ 16. 5. 2020

Ľudia a udalosti V KULPÍNE

v miestnom vedení má za úlohu zozbierať 20 podpisov občanov Kulpína a vtedy splní podmienku kandidovať na volebnú listinu. Podpisy budú kandidáti – potenciálni členovia RMS Kulpín zbierať na osobitnom formulári, ktorý si budú môcť zadovážiť v MS Kulpín. Novinkou nastávajúcich miestnych volieb je to, že ich bude Výstavba novej cesty v hlavnej ulici Kulpína na mať na starosti jar 2018 pozitívne poznačila uplynulé štvorročné komisia z Obce Báčsky Petrovec obdobie a nie ako doteraz voľby neusporadúvali osobitne. z nášho kulpínskeho prostredia. Každý záujemca o miesto člena Rada Miestneho spoločenstva

Aj miestne voľby Katarína Gažová

lenom Rady Miestneho spoločenstva Kulpín vypršal štvorročný mandát. Tohto roku sú teda na rade aj miestne voľby v Kulpíne. Doterajší predseda RMS Kulpín Miroslav Čeman nám o nadchádzajúcich voľbách povedal: – Miestne voľby u nás v Kulpíne, čiže voľby členov Rady Miestneho spoločenstva Kulpín budú v nedeľu 21. júna, teda súčasne s parlamentnými a lokálnymi voľbami v Srbsku. Tak sa to už dlhšie praktikuje, aby sa miestne

TRADÍCIA PRVOMÁJOVÝCH SVIATKOV

Aj v Lugu stavali máj Miluška Kolárová

rvomájové sviatky v Lugu oslavovala skoro každá rodina. Už ráno o pol ôsmej ulicami sa ozýval hrkot traktorov, na ktorých sa všetci spolu odviezli do lesa. V dedine zostali len tí najstarší obyvatelia. V lese, totiž na lúke Komloš v ten deň sa našli všetci tí, ktorí mali radi prírodu, družbu... A nielen Lužania, mohli sa tam stretnúť aj mnohí príbuzní pôvodom z Lugu. Od rána do večera bolo tam počuť hudbu, hluk detí... Mládenci do lesa išli o deň skôr a tam strávili aj celú noc. Uvarili si kotlík, robili rošt alebo piekli prasiatko. Všetci z toho mali veľkú radosť. Na lúke sa zohrali futbalové zápasy. Celky boli formované tak, že hrali otcovia proti deťom. Tohto roku pre pandémiu a vyhlásenie núdzového

www.hl.rs

stavu do lesa sa nedalo ísť. Rodinný sviatok, ktorý sa v dedine tradične oslavoval v lese, tohto roku vystal. Piatkové ráno bolo krásne, aké si

prial každý Lužan. Ukázal sa aj krásny deň, ale v dedine bolo ticho, nebolo počuť ani jeden traktor. Do lesa bolo zakázané ísť pre mimoriadnu situáciu. Všetci sa pýtali, či to tak musí byť, či predsa nemôžu ísť do lesa, po domácky: do hory, do Komloša. Nemohlo sa. Tradične v predvečer Prvého mája mládež, ktorá odišla do lesa skôr, doviezla do stredu dediny pekný strom, ktorý dievčatá krásne ozdobili a po 1. máji ho mládenci v strede dediny postavili. Bol to máj, ktorý sa váľal na Turíce. Tohto roku sme nemohli oslavovať veľkonočné sviat-

Informačno-politický týždenník

ky tak ako doteraz, ušiel nám aj Prvý máj a aj stavanie mája... No nastalo aj prekvapenie. Keď nám zrušili núdzový stav, tunajší mládežníci, hoci ich je málo, sa zorganizovali a v strede dediny postavili máj. Taký krásny, aký v Lugu nebol už dávno. Aj keď je

Kulpín, ktorá bola zvolená pred štyrmi rokmi, čiže v roku 2016, mala 9 členov. Zloženie rady je takéto: Miroslav Čeman (predseda rady), Pavel Zima (podpredseda rady) a členovia: Miroslav Stupavský, Lazar Popadić, Zuzana Pašićová, Vlasta Zelenáková, Daniela Čelovská, Aleksandar Nakić a Goran Milinkov. Medzičasom z funkcie členky RMS Kulpín z dôvodov odsťahovania sa z Kulpína počas tohto mandátu odstúpila zvolená Ľudmila Grňová, ktorú vystriedala Daniela Čelovská. Na minulých voľbách v roku 2016 na listine členov Rady MS Kulpín bolo až 24 kandidátov, z ktorých si miestni voliči zvolili 9 do zostavy terajšieho miestneho vedenia. ešte stále prikázané nezoskupovať sa vo väčšom počte, chlapci prikázanie porušili, máj postavili a rozišli sa v pokoji domov. Povedali, že treba udržať tradíciu, ak nie v úplnosti, tak aspoň čiastočne.

KORONAVÍRUS SI VYŽIADAL DVE OBETE V KOVAČICKEJ OBCI. Podľa štatistických údajov Inštitútu pre verejné zdravie Srbska Dr. Milana Jovanovića Batuta a MVV Srbska doteraz na území južného Banátu bolo celkovo registrovaných 221 osôb inﬁkovaných novým vírusom Covid-19: Alibunar (25), Bela Crkva (40), Kovačica (20), Kovin (27), Opovo (12), Plandište (11) a Vršac (86). Teda od začiatku pandémie v Kovačickej obci je týmto potenciálne smrtiacim ochorením dokázateľne inﬁkovaných 20 osôb, z ktorých sa 6 uzdravilo a dve nakazené osoby podľahli ochoreniu. Od 27. apríla do 10. mája v Covid ambulancii v Kovačici je celkovo otestovaných 552 osôb. Podľa najčerstvejších informácií v súvislosti s podozrením z vírusu Covid-19 v Kovačickej obci je hospitalizovaných celkovo 10 osôb (6 z Kovačice, 3 z Debeljače a jeden z Uzdina). V Covid nemocnici v Pančeve sa liečia dvaja pacienti, v Novom Sade štyria, pokým sa štyri osoby s ľahšími príznakmi tohto ochorenia nachádzajú v domácej karanténe. Podľa informácie domu zdravia v Kovačici naposledy v laboratóriu v Belehrade zistili, že 45 osôb z Kovačickej obce, ktoré boli otestované, nie sú nakazené novým vírusom Covid-19. Na snímke DZ Kovačica je vchod do ambulancie pre respiračné infekcie. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

AKO SA ĽUDIA VYNACHÁDZALI POČAS NÚDZOVÉHO STAVU

Ak nie cez ulicu, tak cez záhradu Vladimír Hudec

údzový stav, ktorý štát uviedol ako opatrenie v boji s koronavírusom a v súvislosti s tým aj úplný zákaz pohybu pre starších občanov a časové obmedzenie pohybu počas jednotlivých častí dňa, občania rozlične dožívali. Najťažšie zrejme bolo tým najstarším žijúcim v mestách. Trochu ľahšie, ale nie aj úplne ľahko, bolo ostatným mešťanom, ktorí pre obmedzenie pohybu iba víkendy museli tráviť medzi štyrmi stenami svojich bytov, prípadne na terasách. V omnoho výhodnejšom položení boli dedinčania. Po prvé úplný zákaz vychádzania mali iba starší ako 70 rokov, s tým, že ak dokázali, že sú poľnohospodári, mohli si sadnúť do svojho traktora a vykonať práce v poli. Nuž a rovno ten traktor často bol výhovorka, aby sa ľudia aj počas zákazu pohybovania predsa

len pohybovali, aj keď nešli do poľa. u jedného zákazníka v sobotu. Tak istý Hajdušičan mal potrebu „Ja pôjdem vedľajšou ulicou a ak odísť k dcére, ktorá žije na druhom budem vidieť policajtov, zbehnem konci dediny. Pre zákaz pohybu do prvého domu. K tebe prídem však nemal ako, nuž sa vynašiel – cez záhradu a vo dvore už smieme na traktor zavesil sejačku a hybaj robiť,“ dohováral sa so zákazníkom, k dcére. Policajtov síce nestretol, ale aj keby, tak by ho nezastavili, lebo všeobecne platilo pravidlo, že ľudí na traktoroch nekontrolovali, čo niektorí, ako vidieť, trochu aj zneužívali a o. i. odchádzali trak- Keď nemožno cez ulicu, možno aj cez záhradu: susetorom aj na ry- da pravoslávna (vľavo) susede evanjeličke doniesla bačku. farbené vajíčka na pravoslávnu Veľkú noc Ľudia na dedine sa ináč navštevovali aj počas a tak robotu skončili aj počas zázákazu pohybu. Nevychádzali však kazu pohybu. na ulicu, ale jedni k druhým chodili, Ďalší občan si však myslel, že keď ako sa tomu povie, „cez záhradu“, je sám, môže byť na ulici a umývať a tak jedni k druhým prichádzali, auto. Nadišli však policajti. Boli síce ak chceli niečo robiť. Istý majster zhovievaví a iba ho upozornili, tak našiel spôsob, ako skončí prácu aby vošiel do dvora. Poslúchol,

ale keď odišli, vrátil sa dokončiť umývanie. Policajti sa však po čase vrátili a keď usilovného človeka znovu zastihli na ulici, odviedli ho do policajnej stanice. Nevedieť, či zaplatil aj pokutu. Iný manželský pár však bol rozumnejší. Aj oni síce počas zákazu vychádzania na ulicu pred domom kosili trávu, avšak keď ich polícia upozornila, prerušili prácu a viac nevychádzali. Väčšina dedinčanov si však prácu plánovala v súlade so zákazom pohybu. Totižto v dedine alebo pred domom si porobili robotu počas povoleného pohybu a robotu v domácnosti si nechali na čas, keď nebudú smieť vychádzať na ulicu. Avšak keďže dní, počas ktorých bolo zakázané vychádzať na ulicu, bolo viac ako práce, často sa chytali aj do takej roboty, ktorú vždy nejako odkladali, ako je napríklad upratovanie šôp a povál. V týchto dňoch počuť komentáre, že povala dávno nebola taká poupratovaná, ale aj to, že odpadu na ulici vedľa odpadových košov dávno nebolo tak mnoho, ako počas núdzového stavu. To preto, lebo sa ľudia zbavili mnohých zbytočných vecí, ktoré na povalách a v šopách uschovávali, lebo im bolo ľúto zahodiť ich.

KULPÍN: STAV POĽNOHOSPODÁRSKYCH KULTÚR

Spŕšky ako záchrana Katarína Gažová

oľnohospodárske práce sú v plnom prúde. Aj poľnohospodári z Kulpína po sejbe majú ďalšiu dôležitú prácu: striekanie nových porastov proti burinám. Predseda Klubu poľnohospodárov Kulpína Milan

Milan Popovicki • ĽUDIA A UDALOSTI •

Popovicki sa zmienil o stave poľnohospodárskych kultúr a aktuálnych prácach v poli: – Sejbu Kulpínčania vykonali načas aj napriek všetkým okolnostiam počas núdzového stavu. Snažili sa, aby túto prácu zakončili čím skôr, ale kvalitne. Najviac v chotári máme kukuricu, sóju, cukrovú repu a je tu aj pšenica. Aj napriek tomu, že je za nami pomerne suché obdobie, predsa môžem povedať, že kukurica a sója pekne vzišli. Tam, kde bolo posadené do suchšej zeme, trochu dlhšie trvalo klíčenie, ale predsa sa rady pekne poplnili. Keď ide o cukrovú repu, náhle zmeny vonkajšej teploty, ktoré spôsobovali aj mrazy, negatívne vplývali na túto kultúru. Ale možno povedať, že aj to záviselo od časti chotára, kde sa plocha pod cukrovou repou nachádza. Keď ide o spŕšky, poľnohospodári ich netrpezlivo čakali a, ako

Porasty sóje v kulpínskom chotári

hovorí náš spolubesedník, to sa predovšetkým vzťahovalo na pestovateľov pšenice. Ak by nebolo dažďa, pšenici hrozilo, že sa vysuší. Našťastie spŕšky ju v poslednej chvíli zachránili. – Dážď pomohol pšenici, aby nevyschla, a aj ostatným kultúram, aby všetky vzišli, aj tie, ktoré boli neskoršie posadené do suchej zeme. Keď ide o vlahu na jednom kraji chotára, spŕšok bolo až mnoho, tak smerom k Stepanovićevu a Despotovu ich bolo aj 100 l, pokiaľ v smere Ravno Selo – Zmajevo bolo menej. Aj

v ostatných častiach chotára bolo menej dažďa, ale predsa nadostač, aby posiate kultúry vzišli a pekne pokračovali v raste. Aktuálna práca v poli je striekanie proti burinám, hlavne sója a kukurica sa robí. Aj na vykonávanie tohto postupu musia byť prajné poveternostné podmienky a hlavne musí byť bezveterno, lebo sa iba tak dá robiť. V poslednom čase bolo dosť veterno, a tak poľnohospodári museli trpezlivo čakať, aby sa dalo striekať. A po striekaní nasledujúci dôležitý úkon na poliach, ako hovorí M. Popovicki, je páranie.

20 /4907/ 16. 5. 2020

Ľudia a udalosti OŽIVENIE OVČIARSTVA V KOVAČICI

Záľuba a možno aj zamestnanie Anička Chalupová

ejiny ovčiarstva v Srbsku sú plné vzostupov a pádov. Vždy po vojnách a po ich nasledujúcich revolučných zlomoch, rozpadoch republík a režimov prichádzali roky úpadku, aby potom opätovne nastalo jeho oživenie. Inak nebolo ani v slovenských prostrediach vo Vojvodine, v Banáte a konkrétne v mestečku insity. Keď sa slovenskí predkovia v roku 1802 prisťahovali do Kovačice, na územie Vojenskej hranice, už ako hraničiari za svoju službu dostávali pôdu a pasienky, na ktorých chovali hospodárske zvieratá: hydinu, kone, ošípané, hovädzí dobytok a ovce. Zo začiatku kovačickí chovatelia oviec pestovali valašské ovce, ktoré boli nenáročné primitívne plemeno. Už začiatkom 20. storočia, podľa údajov Dipl. Ing. Fera Jonáša, jedného z autorov zborníka prác Kovačica 1802 – 2002, „na pasienku za dedinou smerom k Padine sa napásali osobitne kravy, ošípané a ovce. Pásavalo sa 10 – 12 čried oviec plemena cigája. V každej čriede bolo po 150 oviec... Pastierov si gazdovia volili sami a platili im obilím, obyčajne pšenicou a kukuricou podľa toho, koľko dobytka mali. Na starý rok pred obecným domom prebiehala ich voľba“. Neskoršie, v 70.

rokoch, pod vplyvom neprajných ﬁnančných podmienok chov oviec, zvlášť na súkromnom poli, takmer zanikol. Začiatkom 21. storočia sa v Kovačici chovalo už iba jedno stádo pozostávajúce zo

Daniel Bartoš pri svojich ovečkách

65 oviec. Boli to krížence plemien cigája a württemberg. Kovačickí cukrovar vtedy vlastnil 258 oviec úžitkového plemena ile de France. V poslednom desaťročí akoby ovčiarstvo v Kovačici začalo ožívať. V súčasnosti sa zvyšuje počet tých, ktorí prejavili záujem o revitalizáciu chovu oviec, hoci skôr v malom množstve a hlavne zo záľuby. Medzi nich patrí aj mladý 20-ročný Kovačičan Daniel Bartoš, ktorý sa tomuto nevšed-

Budúcnosť patrí tým výkonnejším plemenám, ktoré môžu urobiť ovčiarstvo príťažlivejším najmä pre mladých ľudí

www.hl.rs

nému koníčku začal venovať pred necelým rokom. Rozhodol sa chovať bergamo, staré talianske plemeno, jedno z najplodnejších a najväčších druhov oviec, ktoré majú kvalitné mäso a dávajú

Informačno-politický týždenník

viac mlieka. O tom, ako sa Daniel rozhodol chovať ovce, hovorí v nasledujúcich riadkoch: – Keď som spozoroval, ako sa moji kamaráti zaoberajú chovom oviec, videl som v tom svoju budúcu záľubu. Zapáčilo sa mi to a rozhodol som sa kúpiť najprv tri ovce a jedného barana. Od vlani sa mi stádo zväčšilo a mám už aj dve jahňatá. Kúpil som si ovce preto, aby som skúsil a videl, či to zvládnem a či sa mi podarí chovať ich a starať sa o ne. Chcel som seba otestovať a preveriť, či pôjdem s kamarátmi na pivo, alebo mi bude dôležitejšie postarať sa o ovce, ísť včasráno pozbierať ďatelinu, seno a pod. Tak som sa dal do toho a neľutujem svoje rozhodnutie. Aký je zisk z chovu oviec? – Z oviec získame predovšetkým mäso, vlnu a mlieko. Z ovčieho mlieka sa môže dostať veľmi dobrý a kvalitný syr, ale je potrebné mať viac oviec. Tieto štyri som kúpil vlani v Kovačici a plánujem počet oviec zvýšiť. Čo si myslíš, aká je toto robota? – Robota je veľmi pekná a zaujímavá. Páči sa mi. Je predovšetkým mojím koníčkom. Treba len chcieť,

mať vôľu a kým to neskúsiš, tak nevieš, či sa ti páči, alebo nie. Ja som v chove oviec našiel seba. Nie je to ani taký veľký záväzok, treba dvakrát denne nachovať, zabezpečiť im stravu, napojiť, vystlať košiar suchým a pod. Stravu som zabezpečil tak ako som mohol. Zasial som ďatelinu, kukuricu a vynachádzam sa, aj keď ide o zabezpečenie sena, slamy a pod. Hlavne je to pekná robota. Stačíš prácu okolo chovu oviec vykonať sám, keďže vieme, že sa dlhé roky zaoberáš aj futbalom? – V práci mi pomáha celá rodina, hlavne otec a starý otec, bez ktorých by sa mi práca nedarila. Ja som bol iniciátorom a oni ma v tom podporili, ale aj naďalej stoja pevne pri mne a pomáhajú mi v každodenných záväzkoch. Ako vidíš seba v budúcnosti? – Ovce sú mojou záľubou a chcel by som ich počet v budúcnosti zvýšiť na aspoň 30, aby som mohol užívať aj subvencie štátu. Situácia už sama ukáže, ako sa to ďalej bude rozvíjať, – podotkol na záver Daniel Bartoš z Kovačice, ktorý je práve s ďalšími mladými

Niektorých mladých láka myšlienka byť sám sebe pánom a spravovať svoj majetok, na ktorom už nebudú chýbať ani ovce

ľuďmi nádejou a budúcnosťou dolnozemského ovčiarstva. Koľko takýchto Danielov náš štát potrebuje, aby ovčiarstvo zažiarilo v plnom svetle? Treba len zasiať semienko záujmu o ovečky do ich mladých sŕdc a vytvoriť im podmienky na to, aby uverili, že ovčiarstvo ich uživí, aby ich len neopustila láska k zvieratám v tej ich každodennej chovateľskej všednosti. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S ANNOU SIMONOVIĆOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Kreatívnosť počas izolácie Anna Lešťanová

uplynulom období, keď bol v našom štáte vyhlásený mimoriadny stav, mnohí si, aby neboli osamelí a nebolo im pre pandémiu koronavírusu v izolácii doma nudno, našli tvorivú inšpiráciu a stali sa kreatívnymi prevažne v úprave dvorov a kvetinových záhonov. Jednou z nich je i Staropazovčanka Anna Simonovićová, ktorá usilovne pracovala na jarnej úprave svojho dvora a o pekných výsledkoch práce nám ochotne porozprávala. Prvá položená otázka spolubesedníčke – kolegyni Simonovićovej bola, ako sa vlastne pustila do takejto roboty. – Začalo sa to počas núdzového stavu, keď sme všetci mali oveľa viac času nakuknúť do každého kúta nielen vlastnej duše, ale aj nášho príbytku, upratať skrine, povalu, dvor, záhradu. Tak aj mne napadlo vo svojom dvore upraviť jednu časť, ktorá už niekoľko rokov stojí a čaká na to. Vlastne o tom som premýšľala už niekoľko rokov, odkedy som v prednej časti dvora položila z estetických dôvodov veľký dobiela ofarbený bicykel a vôkol neho poukladala kvetinky, ale zdá sa, že nebolo hádam nikdy nadostač času viac sa venovať aj tejto práci. Teda rozmýšľala som, ako zvyšnú zem, ktorá bola v jednej časti dvora nakopená, využiť na najlepší možný spôsob.

Pracovná časť skalky... • ĽUDIA A UDALOSTI •

Spomenula som si, že mám aj staré nevyužité tehly, ktoré tiež zaberali nejakú časť vo dvore. Tak som pohľadala na internete, čo by sa mohlo urobiť z tehál, a našla som

premeriavaní a poskladaní tehál už na tretí deň nasledovalo rovnanie zeme a ich skladanie v záhradke. Keď som vyskladala môj prvotný variant budúcej skalky, vôbec

Anna Simonovićová má nesmierne rada kvety

zaujímavú ideu: urobiť skalku. Síce videla som iba obrázok a musela som si to najprv nakresliť, vypočítať, koľko mi je potrebné tehál, na nejaký spôsob to vizualizovať. Keď som si to všetko vypočítala, dala som sa do roboty. Na zhotovenie skalky bolo potrebné až niekoľko fáz? – Bolo to po Veľkej noci, počas dlhého víkendu, keď platil zákaz pohybu od piatka do utorka. Tak som sa s vysúkanými rukávmi dala do roboty. Najprv som sa pustila do rýľovania zeme a skyprila som ju. Potom som preniesla tehly a poskladala ich na betón, aby som mala predstavu, koľko má byť veľká moja budúca skalka. Teda po

... s vysadenými kvetmi

sa mi nepáčilo, ako vyzerá, tak som všetko zbúrala a vyskladala znovu. Iba na štvrtý deň som bola spokojná so vzhľadom a do skalky v podobe slimáka z tehál som nasypala zem. Tu som sa akosi zastavila a nasledujúce dva týždne som sa venovala zeleninovej záhrade. Bolo potrebné niečo okopať, presadiť, a tak mi deň pri práci rýchlo ubehol. Vo večerných hodinách som zasa hľadala inšpiráciu na internete, ktoré by som to kvety mohla zasadiť do mojej skalky. V akej fáze je teraz upravená skalka? – Musím uznať, že som nikdy tak dôkladne neuvažovala, čo vysadiť

do záhradky a tentoraz i skalky. Totiž v prednej časti dvora mám ruže, tulipány, popínavú rastlinu clematis a hodne muškátov. Skalka sa musela líšiť od týchto dvoch záhrad, lebo je umiestnená na polotienistom mieste, a musela som nájsť kvety, ktorým také miesto aj vyhovuje. Riadila som sa aj tým, že by to mali byť kvety, ktoré kvitnú od jari do neskorej jesene. Keď som zistila, ktorým kvetom zodpovedá dané miesto, aké je v mojom dvore, bolo potrebné to aj farebne zosúladiť a nájsť adekvátnu kvetinovú priesadu. Zelený trh, kde sa priesada mohla vtedy kúpiť, ešte nepracoval. Rozmýšľala som aj o tom, aby som kúpila semiačka a sama si dopestovala priesadu, avšak zdalo sa mi to príliš dlho, a preto som sa rozhodla predsa si len zabezpečiť priesadu. Výhoda však bola v tom, že počas núdzového stavu pracoval e-trh na Facebooku, kde svoje oznamy mali nielen zeleninári, ale aj pestovatelia priesady kvetín. Žiaľ, nenašla som razom všetko potrebné, lebo dopyt a predaj bol oveľa väčší než som to očakávala. Niečo som predsa našla v jednom týždni, niečo v nasledujúcom, ale ešte stále nie sú všetky kvety presadené do skalky, lebo som ešte všetky, čo som plánovala sadiť, nenašla. Nazdávam sa, že kým toto číslo bude v rukách čitateľov Hlasu ľudu, aj skalka bude vysadená podľa mojich predstáv. Ako by mala vyzerať tá finálová časť? – V strede, kde je najvyššia časť, mali by byť trochu vyššie kvety, aby skalka dostala na výške, a k tomu kvety by mali byť červené a žlté. Na tých nižších častiach by mali byť menšie kvety červenej a bielej farby a v strede pestrofarebné. Pri samom konci, čiže akoby na úpätí, by mali byť najnižšie, ktoré by vytvorili bielu cestičku. Ešte mi chybujú červené kvety pre hornú časť a biele pre najnižšiu. Okolo skalky plánujem zasiať trávu, ale to bude, tuším, už len na jeseň, tak toto leto bude iba pestrofarebná skalka z tehál a pravdepodobne aj pestrofarebný rebrík k tomu, ktorý sa len chystám upraviť a olíčiť.

20 /4907/ 16. 5. 2020

Ľudia a udalosti VENOVAŤ SA KVETOM NAPLNO

Kvety lásky nevädnú Miroslav Pap

rechádzajúc Štúrovou ulicou v Báčskom Petrovci si človek nemôže nevšimnúť krásny dom plný rôznych kvetov. Na priedomí každého privíta voňavá ľalia, kým na bráne vás privítajú prívetiví Ján a Anna Čúsovci. O všestrannom záujme manželov Čúsovcov by sa dalo toho

Anna Čúsová pri muškátoch

veľmi veľa napísať. Najmä Anna Čúsová je predovšetkým známa ako milovníčka tradičného odevu, ktorý aj sama šije, ale aj vypomáha pri obliekaní na rôznych festivaloch, prehliadkach a výstavách. Je aktívnou cirkevníčkou, 38-ročnou členkou spevokolu a spolu s manželom sú už dlhý rad rokov presbytermi. Ján Čús bol 30 rokov obchodník a vyškolený zámočník, čomu sa venuje vo svojej dielni ešte dodnes. Obdarený zručnosťou si doma vyrobil zo železa, ocele či dreva takmer všetko. Dlhodobo prejavuje záujem o fotograﬁu, o čom svedčí bohatá fotodokumentácia. Zúčastnil sa napríklad aj pri výmene kríža na petrovskom evanjelickom kostole. Spoločne precestovali mnohé krajiny, kde s hrdosťou predstavovali Petrovec, ale aj vojvodinských Slovákov všeobecne. Čúsovci ako

www.hl.rs

manželský pár za svoju aktívnu rostlivosť. Každé pobudnutie na možno zaradiť najpočetnejšie činnosť na mnohých kultúrnych dvore predstavuje aj čas strávený ružové a červené muškáty, sirôtky, a náboženských poliach získali s kvetmi, lebo zakaždým treba begónie, vinky, ﬁalky, tulipány, verejné uznanie Obce Báčsky suchý kvet odtrhnúť a ďalší zaliať. chryzantémy či pestré petúnie. Petrovec. Pri zalievaní používajú dažďovú Manžel Ján je nadovšetko hrdý Manželov Čúsovcov predsa vodu, alebo vodu z vodovodu, na tzv. anjelské trúby, t. j. daturu, spoločne viaže predovšetkým ktorú predtým nechajú asi 24 ktorá si tiež vyžaduje starostlivosť láska ku kvetom, ktorú vidieť vo a množstvo vody. Kvitdvore a v interiéri domu. Životné ne v jesennom období okolnosti ich priviedli ku kvetom, a rozvoniava po celej ulici. Zo žartu tvrdia, ktoré vyplnili ich život. Čas strávený pri kvetoch predstavuje pre že si susedovci až okná nich pôžitok, oddych a moment musia zatvárať. Vonkajrozjímania. šiu kvetinovú záhradu zdobia mnohé dekoraAnna Čúsová si spomína: „Ešte ako mladá som milovala kvety. tívne predmety vyplnené Azda mi lásku ku kvetom vštepili kvetmi, ktoré, samozrejrodičia. To máme spoločné so me, vyrobil Ján vo svojej sestrou, ktorá má tiež plný dom dielni. kvetov. Aj keď som sa vydala, tak Dnešné odrody kvetín sme mali kvetinové záhradky. Asi nie sú také kvalitné a tr30 rokov s manželom máme kvety vanlivé ako v minulosti, vo väčšom množstve, ale iba pre preto si každoročne zanaše potreby.“ Počas včasnej jari dovažujú nové kvetiny. Napríklad rozmnožoJán Čús zadovažuje rôzne druhy kvetín od známeho kvetinára vané muškáty dnes sú z Ruského Kerestúra, s ktorým Spoločnými silami dom vyzerá pôvabnejšie slabšieho rastu, preto je už dlhé roky spolupracuje. Tento potrebné každoročne si kvetinár Čúsovcom predsa dá aj hodín odstáť. Ján Čús tvrdí: „My ich kúpiť nové. Predsa sporiť na početné odborné rady, keď je dvaja sme v práci do polnoci. Ešte kvetoch sa neoplatí, keď človek potrebné, hoci tých je málo, na- pred polnocou beháme s vodou, chce mať krásnu a bohatú záhradkoľko obaja počas dlhých rokov aby sme všetko stihli zaliať, lebo ku, tvrdia Čúsovci. nadobudli mnohé skúsenosti nepraktikujeme zalievať ráno. Svojho času bola Čúsova kvea oni sú tí, ktorí by mohli dávať Takto má kvet čas nasiaknuť vodu tinová záhradka vyhlásená za cenné rady milovníkom kvetov. v chlade.“ Anna Čúsová sa pre- jednu z najkrajších v Petrovci. Aj O každom kvete vedia povedať, dovšetkým stará o izbové kvety, dnes bezpochyby patrí medzi tie ako sa pestuje, koľko vody a slnka ktoré sa ťažšie pestujú ako tie najkrajšie. Čúsovci aj do budúcna, potrebuje, aké hnojivo použiť, vonkajšie, najmä v zimnom ob- kým bude síl, plánujú svoj čas ve-

Dekoratívne predmety zdobia záhradku

kam ho umiestniť, kedy a ako farebne kvitne. Podľa ich tvrdení kvetiny si vyžadujú takmer celodennú sta-

Informačno-politický týždenník

Záhradka v rozkvete

dobí, keď funguje centrálne vykurovanie, ktoré neprajne pôsobí na určité druhy. Do zoznamu vonkajších kvetov

novať kvetinám, lebo tie nielenže dávajú vyššiu estetickú hodnotu ich príbytku, ale pozitívne vplývajú na ich život a vypĺňajú čas. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S ANNOU BALÁŽOVOU Z HLOŽIAN

Len žena vie, čoho všetkého je schopná Andrea Lačoková

eny podvedome pozorujú tisíc malých detailov a niekedy bez toho, aby o tom vedeli. Sú schopné vytvoriť svet, v ktorom budú žiť v súlade so svojou ženskou silou, a sú schopné udržať a vyžarovať do svojho okolia rovnováhu v rôznych ob-

Komu sa nelení, tomu sa zelení –

lastiach života. Anna Balážová z Hložian sa už dlhé roky venuje poľnohospodárskym prácam a veru si tieto práce vyžadujú veľmi veľa úsilia a energie. Hovorí sa, že šťastné a pracovité ženy sú tie najkrajšie. Ako každá iná rodinná žena, aj Anna má svoje záležitosti. Žije rodinným životom v dedinke Hložany, ktorý tvoria: manžel Jaroslav a ich tri deti – najstaršia dcéra Martina (16), Branislav (15) a Emanuela (7). S manželom Jaroslavom majú ukončené stredné školy, ale keďže sú obaja deti zo poľnohospodárskych rodín, po školení sa predsa rozhodli venovať svoj život poľnohospodárstvu. – Som dieťa zo sedliackej rodiny, takže ani po vydaji mi nič nebolo neznáme. Môj každý deň bol a je pestro naplánovaný. Samozrejme, na prvom mieste je moja rodina, ktorá vždy musí byť zaopatrená, musí byť navarené, • ĽUDIA A UDALOSTI •

opraté, ako i v každom dome. Sú práce, ktoré možno nestihnem počas dňa vykonať, ale predsa u nás deň trvá 24 hodín. Po mojich záležitostiach som zapojená do poľnohospodárstva. Takmer do každej práce tykajúcej sa poľa. Zjari je to rozsievanie umelých hnojív, samotná príprava, sejba a po nej postrek proti rozličným chorobám, hmyzu a rôznym burinám. Nuž ani tu sa nenazerá koniec, ak je suchota, nasleduje zalievanie, a to so sebou prináša tiež dodatočné úsilie a čas. Keď príde žatva, intenzívne som zapojená do zvážania, a tak to býva aj v jeseň. Zvážanie do posledného zrna. Obrábame dosť zeme. Nášmu poľu sa doposiaľ venujeme iba manžel a ja, zatiaľ robotníkov nemáme. Vedieme sa mottom: Čo oči vidia, naše ruky spravia. Popri všetkých prácach aj mechanizácia sa vie pokaziť, čo je aj samozrejmé, ale šťastie, že je v tom manžel zručný, tak to dokáže sám opraviť, kde ja tiež prispievam ako pravá ruka. Myslím si, že jestvuje mnoho prác, v ktorých som sa ešte nevyskúšala, ale menej je tých, ktoré som nezdolala. Okrem toho, že všetko úsilie vkladáte do poľnohospodárstva, je niečo, čomu venujete svoj voľný čas?

mám záľubu od malička a naplno si ho užívam. V slobodnom čase sa zaoberám technikou dekupáž, ale to iba pre seba, pre svoje oči a svoj pôžitok. Každú jar okrášlim dom a dvor rôznymi kvetinami, ktoré sú tiež mojou záľubou, to ma baví. Popri všetkému, čo ma napĺňa, musím sa postarať o svoju rodinu, ktorej sa snažím splniť každé želanie, a to najmä vo varení a vypekaní rôznych slaných a sladkých dobrôt. Robievala som slané a sladké pečivá aj na objednávku, ale pre nedostatok času som znemožnená. Sú do poľnohospodárskych prác zapojené aj vaše deti? – Ako deti dorastajú, zapájame ich do domácich a poľných prác a daktoré práce pomaly zhadzujeme zo svojich pliec a ponechávame ich deťom. Tak to robili aj naši rodičia, k tomu nás učili a vštepovali nám lásku k pôde. Hovorili nám: Bez práce nieto koláče a komu sa nelení – tomu sa zelení. Novinkou je, že už jeden celý rok vlastníme ovocný sad v polohe 2,5 ha. Je to jablkový sad, ktorý si tiež vyžaduje veľa nehy a opatery. Je to niečo pre nás nové a tu sme zapojení tiež všetci. Na našich poliach prevahu má obilie, ako je: kukurica, sója, repa a slnečnica. My sa vždy ale usilujeme, aby všetko bolo urobené v

Rodina Balážová počíta 5 členov

– Na našom nádvorí máme nové a staré stavanie, ktoré si každú jar vyžaduje opravu a líčenie, to tiež robievam sama. V maľovaní

optimálnom čase, no nie je vždy ľahko, ale nie je ani ťažko, keď k tomu pridáme lásku, chuť a vôľu, ako aj novú dobre vybavenú me-

chanizáciu s novou technológiou, ktorá nám obľahčí prácu. Poľnohospodár predsa v dnešných časoch musí byť múdry a často i odvážny. Musí vedieť pracovať na počítači a používať ho každý deň, lebo toto je doba počítačov, za pomoci ktorých dostávame mnoho užitočných informácií aj v oblasti poľnohospodárstva. Má to aj svoje prednosti, ale aj ťažkosti, ak niečo chceš dosiahnuť, potrebná je trpezlivosť. V čase, v

Anna pracovne

ktorom žijeme, nič nás nemôže prekvapiť, ako ani táto momentálna mimoriadna situácia. Myslím si, že nevplýva najlepšie na poľnohospodárske práce. Napr. zeleninári, ktorí boli znemožnení predať svoje výrobky na trhoch, sú z toho zmätení a verím, že ani internetový predaj nebol takým veľkým potešením. Vďaka tomu, že žijeme na dedine, môžeme sa pokladať za šťastnú rodinu a COVID-19 tak veľmi nevplýval na nás, lebo sme boli sústredení na naše poľnohospodárstvo: prípravu zeme na sejbu, práce okolo ovocného sadu či našej záhrady. Verím, že starším spoluobčanom toto nepadlo najlepšie, ale určite po každom oblaku a daždi vyjde žiarivé slnko, a tak aj tento čierny oblak COVID-19 zmizne a slnko radosti zasvieti na nás všetkých. Možno nemáme mnoho, ale dobrý Boh nám dáva vždy viac ako si my to zaslúžime.

20 /4907/ 16. 5. 2020

Ľudia a udalosti

Spoločenstvo veriacich je vzájomne sa povzbudzujúci organizmus Anna Lešťanová

čase, keď celý svet zápasí s veľkým rizikom prenosu nového vírusu COVID-19, keď všetci ešte stále máme starosť o zdravie, v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Starej Pazove, hoci sa služby Božie ako aj v iných prostrediach v kostole nekonali, predsa aktivít, a to v súlade s opatreniami, ktoré boli platné počas mimoriadneho stavu, bolo hodne. O nich nám viac porozprával tamojší farár Mgr. Igor Feldy: – Vo všetkých okolnostiach života veriaci človek túži nájsť vnútorný pokoj duše, čiže harmonický vzťah k Pánu Bohu, k svojmu blížnemu, ako aj k sebe samému. Získanie tohto vnútorného pokoja v období pandémie koronavírusu a núdzového stavu pre mnohých našich spoluobčanov bolo ťažké. Všelijaké informácie a obmedzenie pohybu vzbudzovali pocity strachu a úzkosti. Verím, že chvíle osobného stíšenia pri Biblii, spevníku a na modlitbách sčasti utlmovali ten hlad po vnútornom pokoji. Znova sme sa ubezpečili, že nič nemôže zameniť spoločenstvo Božieho ľudu na službách Božích, kde s bratmi a sestrami a v spoločenstve s Pánom Bohom, ktorý je prítomný najmä v Jeho Slove a vo sviatostiach, veriaca duša prinavracia ten duchovný pokoj. Pre ten najväčší zákon vyplývajúci zo Slova Božieho – Kristovo nové prikázanie o láske, sme museli zostať doma, snažili sme sa túto duchovnú potrebu pokoja duše aspoň sčasti naplniť cez dostupné médiá – najmä vďaka ochote zo strany RTV Stará Pazova, osobné návštevy, stretnutia v kostole a konkrétnu pomoc napr. v zabezpečovaní liekov a potravín pre najstarších spoluobčanov. V tom poslednom sme sa naším málom len pridali k dobre organizovanej sieti dobrovoľníkov, ktorú koordinovala Staropazovská obec, ktorá pre tých s najnižšími penziami poskytla aj balík potravín zdarma. Medzi týmito dobrovoľníkmi boli aj členovia nášho cirkevného zboru. Od mládeže som získal informácie, že sa všetci angažovali podľa svojich možností

www.hl.rs

vo svojich rodinách, medzi susedmi dokonca aj vo ﬁnančnej zbierke pre núdznych. Teší ma, že o podobnom angažovaní v tomto mimoriadnom stave počuť aj z iných našich cirkevných zborov. Vaša manželka Svetlana Vojnićová-Feldyová, ktorá vedie cirkevný zbor v Soľanoch v Chorvátsku, a vy ste sa maximálne usilovali, nielen aby domáci

pomoci a príprave obsahov pre staropazovský cirkevný zbor, ktoré cez sherovanie na internete, verím, boli na povzbudenie aj širšie a nielen v Srbsku. Ale nielen my farári, ale aj iní cirkevníci sa angažovali, ako napr. mládež mala riadne svoje sobotňajšie stretnutia cez Zoom spojené s piesňami, výkladom Božieho slova, modlitbami, vzájomným povzbudzovaním. Dokonca do tohto

Veriaci počas pandémie v chráme Božom v Starej Pazove

viery, ale aj širšia verejnosť v tých nemilých časoch boli povzbudení príležitostnými náboženskými obsahmi, ktoré sa premietali prostredníctvom rozhlasu, televízie a vďaka vymoženostiam virtuálneho sveta. Ako sa vám

virtuálneho stretania sa zapojili aj dvoch mládežníkov z USA, ktorí od septembra do vyhlásenia mimoriadneho stavu pôsobili v našom cirkevnom zbore, ako aj mládežníkov, ktorí sú na Slovensku. Keďže u nás starší mládežníci vyučujú aj Nedeľnú

Mgr. Igor Feldy v chráme Božom v Starej Pazove

pracovalo a aký bol ohlas poslucháčov, divákov, či užívateľov spoločenských sietí? – Áno, manželka nemohla ísť vykonávať služby Božie do Solian, tak sa duchovne o nich starala cez internet, tiež vykonávala iné povinnosti administrácie, keďže je angažovaná vo vedení ich cirkvi. Ale aj napriek tomu sa pridala k

Informačno-politický týždenník

školu – besiedku, oni zabezpečili cez cirkevnú skupinu na FB aj obsahy pre deti. S kantorom Pavlom Kadlečíkom sme nahrávali piesne a premietali ich cez médiá. Pri návšteve niektorých cirkevníkov som zistil, že ohlas bol dobrý, ale aj to, že mnohí starší, žiaľ, internetové obsahy nesledovali a túžobné čakajú na služby Božie. Tí, ktorí sledovali tieto mediálne

obsahy, boli veľmi vďační. Vo veľkonočné sviatky spojené s čítaním pašií a so slávnostnými službami Božími sme okrem angažovania manželky, pána kantora, kostolníčky Kataríny Verešovej a operného speváka Borisa Babíka mali radosť vidieť aj naše deti Emanuelu a Benjamína, ktorí ochotne čítali pašiové state. Je to smutný pocit, že si tento jubilejný rok – 250 rokov od organizovaného príchodu evanjelických Slovákov do Starej Pazovy musíme pripomínať v týchto zvláštnych okolnostiach. Modlíme sa a dúfame, že sa veci pohnú k lepšiemu a že aj toto jubileum dôstojne oslávime. Vďaka veľkej ochote vás ako manželskej dvojice aj v týchto krízových časoch pandémie koronavírusu odberatelia Evanjelického hlásnika zo Starej Pazovy nezostali bez neho. Osobne ste sa postarali o to, aby sa dostal do rúk a do poštových schránok všetkých veriacich, ktorí ho pravidelne čítajú. Ako sa zrodilo takéto pekné gesto? – Úprimne, aj tu sa dokázalo, že spoločenstvo veriacich je organizmus, v ktorom sa členovia navzájom dopĺňajú a povzbudzujú. Ideu sme získali od jednej veriacej, ktorá počula od spoluveriacej z Kovačice, že na takýto spôsob dostali Evanjelický hlásnik. Pri rozdeľovaní tohto časopisu som sa snažil tam, kde to bolo možné a v súlade s opatreniami, spoluveriacich povzbudiť Božím slovom a modlitbami, niekde aj spoločným spevom. Trvalo to tri dni, snažil som sa neponáhľať, aby aj takto mohli naši veriaci mať aspoň trochu viac duchovej nehy. Niektorých sa nám nepodarilo nájsť doma, najmä tých, ktorí boli v chatách v Slankamenských Vinohradoch, tak sme im časopis nechali v poštovej schránke. Okrem časopisu v aute sme mali aj knihy duchovného rázu, ako aj Biblie, čo sme tiež niektorým nechali, aby si zmysluplne naplnili čas izolácie. Ľúto mi je, že sme nestačili navštíviť aj ďalších, ktorí nie sú odberatelia Evanjelického hlásnika a podobné stretnutie potrebovali a radi by ho privítali. (archívne zábery zo staropazovského cirkevného zboru) • ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZHOVOR S ANNOU PECNÍKOVOU

Číňania sa považujú za súčasť skupiny Danuška BerediováBanovićová

nna Pecníková zo Starej Pazovy sa pred piatimi rokmi rozhodla odísť do Číny. Posledný rok býva a pracuje v meste Luoyang, v provincii Chenan. Pracuje v štátnej škole Luoyang No. 1 High School. Táto škola má tri departmány – kórejský, austrálsky a kanadský, v ktorom Anna

Anna Pecníková

pracuje. V tomto departmáne výučba prebieha v angličtine a Anna učí sociálne vedy. Momentálne je v Srbsku a pracuje z domu, lebo v dôsledku pandémie COVID-19 sa ešte nemôže vrátiť do Číny. Povedzte nám niečo o živote v Číne a ako ste si zvykli na celkom iné prostredie? – Musím uznať, že som zažila kulturologický šok, ale nie pretože ma prekvapili rozličné sociálne normy a zvyky, s ktorými som sa tam stretla, ale preto, že väčšina predpokladov, ktoré som o Číne mala predtým ako som sa tam dostala, boli omylom. Čína je vnímaná ako prísne komunistická krajina, ale v skutočnosti je tam život skvelý, a často mám pocit, že Európa, ako aj ostatné časti sveta nekonečne zaostávajú. Samozrejme, tento rozhovor a všetko čo poviem, treba brať vyslovene ako môj subjektívny názor, lebo vnímanie súvisí s tým, • ĽUDIA A UDALOSTI •

v ktorej oblasti človek je a čo ho prinieslo do tzv. Ríše stredu. Čína je rozsiahla a existujú v nej bohaté, ale aj mimoriadne chudobné oblasti. To, čo je predsa všeobecne platné, je, že sú Číňania veľmi priateľskí, správajú sa k cudzincom s láskavosťou a zaistia, aby ste sa v ich krajine cítili veľmi príjemne. Kde ste sa nachádzali, keď vypukla pandémia koronavírusu? – Stredisko nákazy bolo mesto Wuhan v provincii Hubei a väčšina chorých, zosnulých, ale, samozrejme, aj uzdravených je práve v tejto provincii. I keď sú Wuhan a Luoyand vzdialené iba tri hodiny rýchlovlakom, moje mesto nebolo do tej miery zasiahnuté týmto vírusom. Celej situácii som sa úplne vyhla, pretože som šla stráviť zimné prázdniny doma, čiže v januári počas lunárneho nového roku, a zostala som v Srbsku až doteraz. Máte kontakt s niekým v Číne a môžete porovnať, ako Číňania znášali pandémiu a ako sme my v Srbsku? – Komunikujem často s mnohými kamarátmi a známymi, ktorí tam zostali počas pandémie, ako aj denne so svojimi žiakmi. Čína ešte pred mesiacom zrušila obmedzenie pohybu a život tam už prebieha ako pred vypuknutím vírusu. Jediný rozdiel je v tom, že pri vstupe do zatvorených priestorov merajú teplotu. Na všetkých verejných priestoroch je aj naďalej povinné nosiť rúško. Majúc na zreteli počet ľudí v Číne, podľa môjho názoru sa im podarilo vírus udržať pod

Longmen jaskyne

Anna v Údolí stodesaťtisíc Budhov, ktoré sa nachádza v meste Luoyang

kontrolou. Existujú rôzne špekulácie o ignorovaní šírenia vírusu na začiatku, predsa zásah centrálnej vlády bol extrémne rýchly. Bohužiaľ, po tom, čo sa situácia s koronavírusom rozvíjala v iných krajinách a počet inﬁkovaných ľudí denne rástol, nie je prekvapujúce, že Svetová zdravotná organizácia chválila precíznosť, akou Čína zasiahla proti nákaze a podľa ich slov vytvorila úplne novú metódu v prístupe k novým epidémiám. Pre mňa osobne bolo skutočne znepokojujúce počuť, ako každý obviňuje Čínu, ale prišiel na psa mráz, a teraz máme príležitosť dokázať našu kompetenciu. Na druhej strane musíme mať na pamäti, že ázijská kultúra je odlišná, a preto ich prístup k sociálnym otázkam je inakší ako náš. Na rozdiel od našej kultúry, ktorá zdô-

razňuje individualizmus, Číňania sa považujú predovšetkým za súčasť skupiny. Skupina poskytuje bezpečnosť a podporu a jednotlivec musí vždy byť voči skupine lojálny a prispôsobiť sa blahu spoločnosti. Preto keď sa v Číne vydá rozkaz, že zajtra treba nosiť rúško, tak ho v ďalší deň budú mať všetci a o tom nebudú debatovať. Ako teraz vyzerá vaša práca z domu? – Pracujem z domu od 17. februára a napriek tomu, že som na začiatku mala pocit, že to nebude fungovať, teraz sa cítim pohodlne a som si tým istá. Najväčšou výzvou, ktorej sme na začiatku čelili, bol časový rozvrh, pretože všetci učitelia pracujúci v mojej škole žijú v rôznych častiach sveta. Našťastie, žijeme v 21. storočí a máme k dispozícii vyvinutú technológiu, s ktorou sa dajú prekonať prekážky, akou je aj pandémia. Závisí to, samozrejme, od povahy práce, ale ja, ako niekto, kto učí, som si uvedomila, že vôbec nie je dôležité, kde sa nachádzam, stále môžem poskytovať interaktívnu výučbu vysokej kvality. Už viete, kedy sa zasa vrátite do Číny? – To, čo istotne viem, je, že tento školský polrok bude do konca prebiehať online, a keď ide o nasledujúci školský rok, o tom ešte nemám informácie. Keď sa mi aj podarí tam odísť, prvé, čo ma čaká, je povinná 28-dňová karanténa. Foto: z archívu spolubesedníčky

20 /4907/ 16. 5. 2020

Ľudia a udalosti V DRVENGRADE NA OTOČKU

Galéria pod holým nebom Anička Chalupová

ťažko prístupnej oblasti Mokra gora, ležiacej na samej hranici s Bosnou a Hercegovinou, sa pomaly stáva turistická oblasť. Nachádza sa v jednom z najzachovanejších lesných komplexov v Európe, v regióne západného Srbska, na svahoch pohoria Tara, ktoré je zapísané do zoznamu pamiatok UNESCO. Okolie oblasti Mokra gora je pútavou destináciou pre mnohých domácich a zahraničných milovníkov prírody a umenia. V súčasnosti je známa predovšetkým podľa umelo vybudovanej dediny Drvengrad, ktorú na hore

Mećavnik postavil svetoznámy srbský ﬁlmár Emir Kusturica. Drvengrad je unikátnym spojením tradície, blahobytu a národnej svojbytnej kultúry. Celý súbor Drvengradu je zložený z niekoľkých stovák drevených domov a domčekov, ktoré Kusturica vypátral v celom širokom okolí, odkúpil ich a náročne ich reštauroval tak, aby sa turistom páčili. Za toto svoje umelecké dielo a kultúrne centrum v jednom v roku 2005 získal prestížnu Európsku cenu za architektúru. Drvengrad ešte nazývajú aj Kustendorf – Kusturicova dedina. Ročne sa tu organizuje niekoľko rozličných umeleckých festivalov, z ktorého je najznámejší ﬁlmový Kustendorf. V uplynulých rokoch sa na tomto festivale zúčastnila celá

Na vchode do Drvengradu je postavená upútavka

plejáda Kusturicových slávnych kolegov, hudobníkov, ﬁlmárov a hercov, medzi ktorými boli aj Nikita Sergejevič Michalkov, Gael García Bernal, Tahar Rahim, Matt Dillon a iní. Na počesť hollywoodskeho herca Johnyho Deppa pred svojím domom v Kustendorfe prednedávnom odhalil drevenú sochu, ktorá sa tak stala turistickou atrakciou. Po dedine sú akoby roztratené ikony, drevené sochy a v srdci Drvengradu sa nachádza kópia pravoslávneho kostolíka zo 17. storočia. Táto jedinečná dedinka láka návštevníkov nielen svojím autentickým obrazom, umením, ale aj kumštárskou slobodomyseľnosťou, hlbokým a príjemným duševným zmätkom, domácou stravou, nápojmi a bohviečím ešte. Ulice a drevené domčeky sú

Kostolík zo 17. storočia

pomenované po menách slávnych svetových a domácich osobností. Vďaka Emirovi Kusturicovi táto v minulosti provinciálna časť srbských hôr ožila a v súčasnosti sa tu už vyše jedného desaťročia konajú zaujímavé kultúrne a zábavné podujatia. Okrem januárového ﬁlmového Kustendorfu v júli svojich priaznivcov láka hudobný festival, v jeseň svoju bránu otvára divadelná prehliadka a pod. Mokra gora je okrem svojej krásnej prírody známa aj podľa úzkokoľajnicovej železničnej trate, tzv. Šarganskej osmice, ktorou premáva vlak Nostalgija, a oproti Drvengradu je umiestnená malá železničná stanica Jatare, kde bol natáčaný Kusturicov ﬁlm Život je čudo (2004).

Jedna z mnohopočetných sôch je aj podoba nemeckého vojaka s rozbitou prilbou

Teáter Kustendorf

Apartmány sú pomenované po menách slávnych osobností

Drevenica na Ulici Ivu Andrića

Klub spisovateľov

Toto jedinečné mesto je obľúbenou turistickou destináciou aj návštevníkov zo zahraničia

Do drevenej dediny sa vchádza cez autentickú dedinskú bránu

Mestská väznica priláka pohľady okoloidúcich návštevníkov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (17)

O mládežníckom aktivizme Pripravila: Anna Horvátová Staropazovčania si tohto roku pripomenú 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety tomuto okrúhlemu výročiu tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

Ľudová mládež v boji o zdokonalenie pôdohospodárstva

Mládežnícka skupina štvrtej brigády SPD „Janko Čmelík“ najlepšou v okrese Dozvedel som sa, ktorá je najlepšia mládežníka skupina v okrese, ktorá sa zúčastňuje v pôdohospodárskych prácach. V Okresnom komitéte Ľudovej mládeže v Starej Pazove mi hneď odpovedali. To je mládežnícka produkčná skupina štvrtej brigády v sedliackom pracovnom družstve „Janko Čmelík“. Znamená, musí skutočne byť najlepšou a predčiť pred ostatnými, lebo keď by nebolo tak, neboli by sa tak ľahko rozhodli povedať, že je najlepšou. Vedľa tejto skupiny jestvuje ešte jedna v složení prvej brigády. Ona je taktiež dobrou, no predsa zaostáva za touto v štvrtej brigáde. Potom rozprávajú o mládežníckom aktíve. Mládežnícky aktív v družstve nie je práve najlepším. Zasadnutia nemáva riadne, na ideovo-politickom poli nepracuje. Počas zimy pracoval aj na tomto poli, no od jari – nič. Jedine sa politicky pracuje v dvoch produkčných skupinách. No predsa sú skoro všetci mladíci dobrí. Sú pilnými a majú rád svoju prácu. Všetci družstevníci pochvalne hovoria o nich. Mládežnícka produkčná skupina štvrtej brigády má zadĺženie ako aj všetky ostatné produkčné skupiny starších. Na sedem diev-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

čat, vedúceho skupiny a kočiša určené bolo 115 jutár pôdy. Mladíci dostali od družstva úlohu: zasiať 40 jutár pšenice, 36 jutár kukurice, 7 jutár ovsa, taktiež jačmeň, zemiaky, slnečník, cukrovú

repu a repu pre dobytok a iné kultúry. Úloha bola veľká: zasiať, zasadiť, vypestovať a dosiahnuť čím väčšiu úrodu. A skupina sa dala do práce. Prví zo všetkých v družstve zakončili mladíci jarnú siatbu. Práca bola kvalitnou, to možno vidieť teraz, napríklad repa je najlepšia v celom družstve – ostatné kultúry podobne.

Skupinou vedie dvadsaťročný Michal Turčan, podľa vzrastu neveľký mladík, blondýn vážneho výrazu. Celá jeho postava dáva dojem nežného organizmu, ale z jeho mladej tváre vidieť obraz vzdelaného a energického mladíka. O svojej skupine a prácach rozpráva jasne. Keď som ho našiel, pracoval ešte s niekoľkými staršími okolo samoväzačiek, ktoré družstevníci priprávajú pre žatvu. Niektoré z nich sú už vyprobované – dobre pracujú. Ešte vtedy ich mastili a kládli na ne posledné súčiastky – žatva mala začať o deň dva. – Ako sa nám podarilo prvým zakončiť jarnú siatbu! – rozpráva súdruh Turčan. Viete, nie je to ťažko, keď sú mladíci dobrí. Podelili sme si úlohy na každého jednotlivca a začali pracovať. Kaž-

dý sa snažil čím driev a čím lepšie obrobiť svoju čiastku. Rozprúdilo sa aj závodenie medzi jednotlivcami. Mnoho pomohlo jednotlivé zadlžovanie. V minulom roku ono nebolo praktizované a ani úspech nebol takým, ako teraz. Tak bolo v jarnej siatbe. No mladíci neprestali s prácou. Riadne používali agrotechnické

opatrenia. Kukurica bola okopaná dvakrát, repa bola zaprašovaná, okopaná a pretrhaná. A teraz vidno rezultáty. V závodení členov skupiny najlepšia je Anna Dolinajová. Ona prvá uskutočňovala svoje úlohy. Ani ostatní veľmi nezaostávali za ňou. Michal Hrubík, mladík, stačí načas zakončiť svoje práce. On si nájde práce počas celého dňa. − Dobrý kočiš, ak chce aby mu bolo všetko v poriadku, vždy má prácu, − hovorí Michal, jemne sa usmievajúc svojimi zelenkavými očami a okrúhlou tvárou. Všetci členovia skupiny sú mladými. Ani jeden nemá viac od dvadsať rokov. No predsa im to neprekáža. Svoje úlohy presne uskutočňujú, mnohí starší ďaleko zaostávajú za nimi. Disciplína v skupine je na výške, nik nepozdieva na prácu. Vedúci skupiny ich ešte večer oboznámi, čo budú nasledovného dňa robiť, takže sa všetci stačia pripraviť pre prácu. Ideovo-politická práca v skupine jestvuje, no nie je dostatočne organizovaná. Mávajú politické informácie a čítajú tlač počas obedu – v poli skupina sa soskupí, aby podiskutovala o niektorých otázkach práce, a potom sa trochu aj „politizuje“. Michal Turčan nie je spokojný s takouto prácou. Hovorí, že táto otázka bude čoskoro vyriešená. − Krúžky majú pracovať organizovanejšie. Doteraz nebolo ani času. Všetci sa snažili uskutočniť úlohy, a preto dlho zostávali na poli. Teraz už len nech sa žatva a platba zakončia. To uskutočníme načas. Potom aj krúžky budú pracovať tak, ako treba... A v žatve, mládežnícka skupina štvrtej brigády ukáže znovu svoju presnosť v práci a vzlet do práce. Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v sobotu 1. júla 1950, R. VII – č. 51 (550).

20 /4907/ 16. 5. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Detský kútik na Facebooku ilí kamaráti, toto sú ďalšie práce, ktoré ste nám zaslali na našu stránku na Facebooku. Tým najmladším práce môže poslať aj mama, sestra, inách brat či učiteľka. Práce najprv publikujeme v nov . kútik ý Detsk jte Sledu . ooku Faceb na aj om a pot Danuška

Dávid Čapanda, 2. a, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Bianka Holúbeková, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

rtáčka, Kristína Čapandová, štv ZŠ 15. októbra, Pivnica

Tea Poliaková, druháčka, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sergej Đorđević, škôlkar, Báčska Palanka

Ivan Holúbek, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Nikolína Domoniová, 3. 1, ZŠ Bratstvo, Aradáč

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXII 16. mája 2020 ČÍSLO

248

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

V ČASE VOJEN A CHYTĽAVÝCH CHORÔB SRBSKU KEDYSI POMÁHALI AJ CUDZINCI

Hermann Augustus Meinert

Z obsahu

(1806 – 1858)

profesori a pedagógovia zo Slovenska vtedajšom Ražnji domce boli vystavané boli pozývaní do srbských rodín za iba z blata, prútia a zo slamy. Museli vychovávateľov ich detí. Rodina Stra- ho preto až do tla spáliť. A čo sa stalo Viera Benková timirovićová z Kulpína mala niekoľko s vinníkom Meinertom? Musel sa doSlovákov – učiteľov pre svoje deti. časne pred Obrenovićom skrývať. Až Medzi ľuďmi, ktorí sa na začiatku 19. sa veci napravili a Dr. Meinert zvyšok akmer celé 19. storočie bolo Srb- storočia ocitli vo vtedajšom Srbsku, svojej kariéry strávil v belehradskej sko poznamenané snahou vyma- sa spomína aj Čech Herniť sa spod tureckej okupácie, mann Augustus Meinert, zbaviť sa zaostalosti a zmodernizovať lekár (študoval medicínu sa. V tom mu pomáhali z nedostatku v Prahe, vo Viedni a v Pešvlastných kádrov mnohí cudzinci. Do ti), pôvodom z Litoměříc, Srbska z Rakúsko-Uhorska prichádza- ktorého knieža Obrenović li hlavne lekári, inžinieri, architekti, stretol vo Viedni počas obchodníci, učitelia, hudobníci, ale i svojej cesty do Prešporka Meinertov podpis majstri a zdravotníci. Z Ruska zasa do a do svojho kaštieľa v Ivanke pri Dunaji Vojenskej nemocnici (1838 – 1839), Srbska pricestovali učitelia a pravosláv- a pozval ho do Srbska. bol prvým kragujevským (1839 – 1847) ni kňazi. Niektorí významní Slováci a V tom čase v mestách na juhu krajiny a tretím belehradským (1847 – 1858) Česi sa dočasne alebo i navždy usadili v vypukol mor a hrozilo, že sa rozšíri aj náčelníkom civilnej sanitárnej služby, Belehrade a v jeho okolí. Mnohí z nich na iné miesta. Sídla v južnom Srbsku t. j. krajský fysikus. Bol členom Stálej levšak zatiaľ ešte stále neboli zohľadnení, nemali lekárov (prvá lekárska fakulta kárskej komisie (1853 – 1858), ktorá na hoci sa svojou prácou natrvalo zapísali bola založená až v roku 1920), a preto štátnej úrovni riešila najvýznamnejšie v provinčných messanitárne záležitostečkách, ktoré Turci ti. Na spomínaných ešte nedávno nazývali pozíciách pôsobil s kasabe a mahale. rovnakým úsilím na Vtedajšie Srbsko, dvoch ťažkých fronnajmä v časoch patoch – lekárskom a novania Obrenovzdelávacom, kde vićovcov, sa snažilo dosahoval pozoruvyškoliť najmä vlastné hodné výsledky: odkádre, a preto rodičia stránenie epidémie posielali svojich synov kiahní (variola vera), do takých slovenských brušného týfusu a miest, v ktorých by ich sneti slezinnej (anslovenské ustanovizne Turecké vojsko, dobová kresba trax). Angažoval sa a ich profesori nenútili pri založení prvých konvertovať z pravoknieža Obrenović uprosil Dr. Meinerta, civilných nemocníc v Kragujevci a Beslávnej na katolícku alebo evanjelickú aby sa ujal tejto neľahkej úlohy. Keď lehrade, umožnil schválenie prvého vieru. Takými boli vtedajšia Bratislava, sa mor zjavil v Pirote, Niši a v okolí, srbského Nariadenia o cintorínoch v Modra, Košice a i. Práve vďaka priateľ- tak ho vyslal do karanténnej stanice v roku 1843, významne ovplyvnil zdraským vzťahom medzi Srbmi a Slovák- Aleksinci. V Aleksinci sa však zjavila jaz- votnú gramotnosť národa v oblastiach mi vo vtedajšom Uhorsku zo Srbska, decká družina, tzv. nizamovia (tureckí potreby povinného očkovania a donajmä z územia dnešnej Vojvodiny, jazdci), Dr. Meinert ich, z neuvedomia držiavania hygieny, schválenie prvých prichádzali do Bratislavy (vtedajšie- si situácie, prepustil z karantény, a tak sanitárnych predpisov atď. ho Prešporka) srbskí študenti, ktorí sa potom mor rýchle rozšíril aj ďalej do Doktor Meinert ako prvý trvale pritam vyštudovali a výrazne pomohli mestečka Jagodina a Ražanj, čo malo sťahovaný Čech získal srbské štátne kultúrnemu a vzdelávaciemu rozvoju za následok, že sa obyvateľstvo tejto občianstvo v roku 1855 a v roku 1858 svojej krajiny. Známy je tiež fakt, že oblasti muselo presťahovať inam. Vo zomrel v Belehrade bez potomkov.

Klobučníctvo Dendi majiteľa našinca Janka Chlpku

s. 20

Súci kňaz, pevného charakteru človek s. 22

Petrohrad: Mesto histórie a umenia

s. 24

Mozaika REPORTÉRI

V STREDE SARAJEVA

Klobučníctvo Dendi majiteľa našinca Janka Chlpku Samuel Medveď

eď tak človek dobre porozmýšľa, uvedomí si, že tá stará konštatácia – aký je tento svet malý – nesie v sebe veľa pravdy. Kto putuje svetom, všade môže stretnúť niekoho známeho a povie napríklad: „A, hľa, aj tu žijú naši ľudia, z nášho kraja...“ – jednoducho našinci. A v bývalej Juhoslávii, na ktorú sa ešte i teraz, či si priznáme alebo nie, pozeráme s nostalgickým vzdychom, aj dnes možno nájsť našinca Slováka. Okrem na Slovensku v Bratislave, či v Trnave... aj na priestoroch bývalej Juhoslávie ich objavujeme. Sú aj v Podgorici, Niši, Sarajeve, Splite, alebo... A tak teda cesta a viacročné návštevy Sarajeva ma priviedli k tomu, že aj tam žijú naši ľudia. Jeden z nich je klobučník Janko Chlpka, ktorého rodinné korene spejú k nášmu vojvodinskému prostrediu, kde sa jeho rodičovský dom nachádzal v Báčskej Palanke. Príbuzných, ako nám povedal, má ešte i teraz v Hložanoch a známych v Petrovci, konkrétne tiež klobučnícku rodinu Pavelkovú. Do Sarajeva odišiel najprv jeho

Poďte si vyskúšať všetky modely

Klobučník Janko Chlpka vo svojej pracovnej dielni

Janko Chlpka medzi svojimi výtvormi

Na hlavnej sarajevskej ulici sídli už veľa rokov klobučníctvo Dendi

otec tiež Janko, ktorý sa narodil roku 1919. Cesta ho tam zaviedla po tom, čo zakončil klobučnícke remeslo v Belehrade. Vo Vojvodine predal dom a roku 1953 bol už v Sarajeve. Syn sa mu narodil o rok neskoršie. Od roku 1966 Chlpkovci majú remeselnícku dielňu v samom strede mesta v Titovej ulici, v blízkosti Večnej vatry a takmer oproti Kamernému teátru a kníhkupectvu Svijetlost. V Sarajeve počas bývalej Juhoslávie existovali dve štátne a tri samostatné remeselnícke klobučnícke dielne. Dnes je on jediný školený klobučník na území Bosny a Hercegoviny. Pár rokov skôr spolu s ním pracoval syn Haris, ktorý nečakane umrel. Druhý syn Janko žije v Bratislave. Aj majstrova rodina počas občianskej vojny odišla z obkľúčeného Sarajeva na Slovensko. Pán Chlpka povedal, že sa v remesle zdokonaľoval od desiatich rokov pri otcovi, ktorý bol veľmi prísny. Rodičia mu veľmi mladí umreli. Najprv matka, potom i otec. Musel neskoršie sám veľa pracovať, lebo pochopil, že kvalitou zaručí stálu návštevnosť vo svojej dielni a v salóne, ktorý sa nachádza na výbornej lokalite v Sarajeve, a návštevníkovi, ktorý hoci i po prvýkrát sa ocitne v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny, nie

Parádne dámske modely klobúka

HLAS ĽUDU | 16. 5. 2020 • 20 /4907/

Keď ho cesta zavedie do Sarajeva, záväzne navští- Známy sarajevský spevák Dino Merlin pred odvi klobučníctvo Dendi. Eminentný herec Rade chodom na koncertné zájazdy vždy si príde kúpiť Šerbedžija na fotke spolu s teraz už zosnulým nejaký parádny klobúk Harisom Chlpkom.

je ťažko ho vyhľadať. Len kvalitnou prácou sa mu darí držať krok s dobou, ktorá vôbec nežičí takémuto remeslu, lebo toto remeslo v poslednom čase vymiera. Zdôrazňuje, že sa jeho výrobky aj ďalej predávajú vďaka stálym zákazníkom a turistom, ktorí navštevujú Sarajevo. Je tu ešte, samozrejme, i láska k tomuto povolaniu. Klobúk je časťou odevu, príchlopka na hlavu. Sú rôzne druhy klobúkov: pre ľudí v pokročilom veku, pre staršie dámy, pre mladších, klobúky v módnom trende s módnymi doplnkami. Ako nám hovorí pán Chlpka, mladí, zvlášť dámy, si potrpia na módne detaily klobúkov, či baretiek, alebo šiltoviek (srb. kačket). V predvojnovom obPri minuloročnej návšteve privítala dobí muži, zvlášť moslima usmievavá nevesta po zosnulom Chlpkovom synovi Harisovi movia, inteligencia, dok-

Dámske baretky

Výkrik módy

Klobúk z morskej trávy

tori nosili viac klobúky. Klobúk bol symbolom hrdosti a panstva. Aj sa hodlali k dlhým kabátom a šálom. Dnes, keď si ľudia obliekajú športové vesty, ide k tomu viac čiapka. V súčasnosti je v trende viac športová elegancia. Nekvalitné klobúky a čiapky si ľudia kupujú na trhoch, a potom, keď sa im takpovediac „skrčia“, ako hovorí pán majster, prichádzajú, aby sme ich rozšírili, vyžehlili... Pravé a kvalitné klobúky sa robia z kvalitnej látky. Ony sa šijú na dobrých strojoch, potom sa používajú rôzne tvary modiel. Proces výroby jedného klobúka závisí od mnohých postupov a od samých modelov. Práca na objednávku pre divadlá je dosť zaujímavá, lebo i samé pokyny kostýmografov dávajú rôzne idey na realizáciu. Dámske klobúky, hoci si mnohí myslia, že pre rôzne detaily predstavujú náročnosť, je predsa ľahšie urobiť. Dnešné klobúky sa robia z vlny alebo zo zajačej srsti. Dnes je omnoho ľahšie nájsť vlnu. Robia sa aj letné klobúky pre mladých z morskej trávy. Materiálom sa Janko Chlpka zásobuje hlavne z Nemecka, Česka, Talianska a Brazílie, a to hlavne zo špecializovaných klobučníckych skladov. Nechce osobitne vyzdvihovať zákazníkov, veď chodia k nemu známe osobnosti zo sveta hudby, divadla, ﬁlmu a vôbec umenia, ale nezabúda nespomenúť známeho sarajevského speváka Dina Merlina, ktorý pred odchodom na nejaké turné má obyčaj pred výberom klobúka od krajčíra priniesť šaty, v ktorých bude vystupovať. Pán Chlpka sa s nostalgiou pozerá na budúcnosť tohto remesla... Nevidí v ňom budúcnosť. Iba ak vnúčatá sa chopia tejto práce... Pravda, ak...?!. Foto: autor a z archívu J. Chlpku

Prekrásna károvaná šiltovka

III

Mozaika ĽUDOVÍT MARÓTHY BOL NAJKRATŠIE FARÁROM V LALITI

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Súci kňaz, pevného charakteru človek Juraj Pucovský

TALENTOVANÝ ŽIAK A LITERÁT Životopis Ľudovíta Ľuborečského je krátky ako bol krátky jeho život. Umrel 5. augusta 1899 v Laliti. Do evanjelickej cirkevnej školy chodil v Ľuboreči a gymnaziálne štúdiá absolvoval v Martine, Banskej Bystrici a v Bratislave. V štúdiách teológie pokračoval na bratislavskom lýceu, vo Viedni a v Lipsku. Poblúdil aj na štúdiách medicíny. Mladý Ľudovít bol nielen talentovaný žiak a literárny tvorca,

a mramorovej tabuli v kostole, ktorú odhalili 30. septembra 1990 pri oslavách dvojstého výročia založenia slovenského evanjelického cirkevného zboru v Laliti, pod radovým číslom 4 je zapísané meno: Ľudovít Maróthy 1898 – 1899. Toho roku, keď si tunajší evanjelici pripomínajú 230. výročie svojho zboru, chceme predstaviť osobnosť a prácu farára, ktorý najkratšie pôsobil v Laliti – necelých 18 mesiacov. Údaje o tom sme získali z knihy Národovci rodu Maróthy, ktorú vydali PhDr. Ján Berky Ľuborecký a Gabriela Mozolová, ako aj z kroniky cirkvi lalitskej. Medzi najvýznamnejšie slovenské rody v Novohrade patrili Maróthyovci, z nich najmä Daniel (Mašková 1825 – Ľuboreč 1878), farár a štúrovský básnik, ktorému sa v prvom manželstve s Karolínou, rod. Hudecovou, narodila dcéra Elena Maróthy-Šoltésová (Krupina 1855 – Martin 1939), Ľudovít Maróthy, dobová kresba spisovateľka, národná pracovníčka, matičiarka, čelná predstaviteľka spolku Živena lenže aj „talentovaný“ v šantení a vedúca osobnosť ženského hnu- a v užívaní si radovánok. Nakoniec teológiu úspešne doštudoval. Za tia na Slovensku. Najmladším z tohto rodu bol evanjelického kaplána nastúpil Ľudovít Maróthy (pseudonym v Petrovci od roku 1895. Za farára Ľudovít Ľuborečský), ktorý sa si ho vyvolili v Laliti v roku 1898. Jeho literárna činnosť už narodil 5. júla 1863 v Ľuboreči. Jeho otec Daniel bol dvakrát v študentských časoch nasvedčuje ženatý. V druhom manželstve veľkému talentu. Maróthy v kráts Ľudvikou, rod. Bauerovou, ktorá kych poviedkach a básňach pochádzala z učiteľskej rodiny opisoval život dedinského ľudu v Tomášovciach, sa mu naro- a malomestských remeselníkov. dili syn Ľudovít a dcéra Izabela, Humoristické obrázky a črty zo ktorým Elenka bola nevlastnou študentského a dedinského prostredia mu poslúžili na to, aby sestrou.

vykreslil typické postavy vidieckej inteligencie a drobných zemanov, pričom často využíval ľúbostné motívy (Osobná náruživosť, Ej, tá láska!, Podpaľač, Škoda nášho báťu). Vycibrený štýl oživoval ľudovými jazykovými prvkami najmä z novohradského prostredia. Jeho vzdelanosť a dokonalá úroveň vo farárskej činnosti ho vysoko zaradili medzi cirkevných správcov. Aj záznamy o jeho činnosti, ktoré sme odpísali z cirkevnej kroniky v Laliti, o tom

petrovského, ktorý aj dňa 6. júna 1895 svoj úrad, ako administrátor cirkvi ev. lalitskej, nastúpil. Cirkev lalitská predurčená bola na dobrých kazateľov, medzi ktorých radený bol aj p. administrátor Ľudovít Maróthy. I tento hneď s prvou svojou kázňou, ktorú k ľudu držal, okúzlil cirkev, lebo prišiel do cirkvi s otvoreným čelom ako pravý slovenský vlastenec, pravoverný kňaz a služobník Pána Jezu Krista. Znajúc a vládnuc svojím slovenským materským jazykom, hovoril nie lákavo a nepodarene, ako to už v obyčaji býva, ale hovoril ako moc majúci, pravoverne, ako verný syn k materi vlastnej od srdca k srdcu, z duše do duše v materinskom, literárne správnom slovenskom jazyku, takže pochopený súc od poslucháčstva, obľúbeným sa stal v celej cirkvi ev. lalitskej. Ako administrátor riadil cirkev túto až do dňa 9. februára r. 1898. Farár Maróthy najkratšie kázal z kazateľnice Z cirkevnej krolalitského kostola niky sa ďalej dozvedáme: V cirkvi ev. a. v. lalitskej, prevedená svedčia: Miestny ev. farár, staručký bola jednohlasne r. 1898, dňa Simeon, pán Karol Tešéni, ktorý 9. februára, pod predsedníctvom už od roku 1873 na lámku ev. silbašského farára p. Viliama kosťovú chorobu, až príliš trpel Seberíniho, pri ktorej vyvolila a neduživým sa natoľko stal, že si cirkev ev. lalitská za svojho sám, ba ani pri pomoci kaplánov farára p. Ľudovíta Maróthyho, úrad farský konať a vybavovať bývalého administrátora. Dňa 6. nemohol, senior Belohorský marca r. 1898 bola inštalácia noGábor, za dobré a osožné uznal, vozvoleného ev. farára lalitského, že po odchode Chriašteľa Gyla, pri ktorej úvodnú reč pri cirkvi poslal do cirkvi ev. lalitskej, ním a farárovi držal p. Juraj Mrva vymenovaného administrátora petrovský ev. farár a tak zákonne v osobe dvojctihodného pána novozvoleného uviedol do úradu Ľudovíta Maróthyho, kaplána pri valne zhromaždenej cirkvi,

HLAS ĽUDU | 16. 5. 2020 • 20 /4907/ Výchova a výučba jeho nadpriadala sa na gymnáziu turčiansko –sv. martinskom, ale, žiaľ, len za krátky čas. „Padol oltár obetí, junač naša zbitá“, ako zažialil oslávený Botto. Zrušili a zavreli gymnázium. „Junač zbitá“ rozišla sa po iných gymnáziách. Veľká časť jej prešla do Banskej Bystrice. Zväčša to boli Turčania, no našli sa aj šuhajci z iných strán. Bolo aj dakoľko Novohradčanov, medzi nimi aj náš Lajko. Tu sa počína naša známosť. Náhodou začal bývať u našej nebohej strynej... LAJKO BOL ŽIVÝ CHLAPÍK Popri učení a práci bolo dosť aj zábavy, zvlášť hra na loptu

diac, je Nemka, a vy ste pansláv.“ V konventikuloch mládeže bol Lajko dobrým rečníkom, donášal podarené práce a umne posudzoval rečnenia a práce iných. Schádzali sme sa hromadne k besiedkam a spevu, a mali sme aj spevokol. Zaspievali sme si i na prechádzkach. Okolie Požúňa neraz sa ozývalo naším spevom. Okrem slovenských obľúbené boli Sabljo moja a Onamo namo. Radi chodievali sme sa člnkovať, v lete kúpať... Tak uplynuli hladko dva roky, ba už aj tretí sa chýlil ku koncu, keď zrazu zahrmelo nám nad hlavami: v druhom semestri,

Tabuľa s menami evanjelických farárov v Laliti

ako aj prítomných hostí. Pán Boh pomáhaj novému farárovi a jeho cirkvi, aby táto rozkvitala ku cti a sláve Božieho kráľovstva! Na zdar! Na zdar! Na zdar! NEBOLO NA ZDAR! Nebolo „na zdar“. Farár Maróthy náhlou smrťou na porážku srdca umrel dňa 5. augusta 1899 okolo 2. hodiny odpoludnia. Zanechal vdovu, bezdetnú Máriu Teréziu, rodenú Borovskú, rodom z Pivnice, dcéru pivnického evanjelického farára Karla Borovského. Pohreb bol dňa 7. augusta 1899 o 10. hodine. Pochovaný je v krypte evanj. farára Karla Tešéniho na lalitskom cintoríne. Dovŕšil dňa 5. júla roku 1899 36. rok života. Bol veriaci kňaz, pevného charakteru človek, dobrého srdca, veľmi rozumný, ústupčivý, zmierlivý a usilovný dopisovateľ Národných novín. Pokoj prachu jeho! Povšimnutiahodný je aj text jeho spolužiaka uverejnený pravdepodobne v Národných novinách, ktorý sa podpísal iba iniciálkami M. B. Z dlhšieho príspevku pod názvom Rozpomienky na smrť Lajka Maróthyho vybrali sme niekoľko najzaujímavejších statí: Predčasný hrob zavrel sa nad ním, i niet ho už. Skončenie jeho, náhle a nečakané, tak mi prichodí, ale keď hrom rozčesne a k zemi povalí hrdý smrek na dumnej stráni nášho Kriváňa. Rozpomienky na neho ožívajú v mysli. I myslím nebude zbytočné, keď zdelím ich v tomto časopise, kde čítavali sme občas jeho šumné práce...

Kalinčiaka, Vajanského novely i Tatry a more, z cudzích Werneho, ako i Shakespearea. V jednom čase veľmi sa bol oddal do Hollého. Hviezdoslav bol nám vtedy ešte menej prístupným, no usilovali sme sa vniknúť v jeho reflexívnu lyriku. Som Slavian! nás elektrizovala... Štvrtý rok ja už vŕšil som v Nemecku. Lajko ešte zostal v Prešporku. A to bol osudný rok pre prešporskú mlaď. Hneď v októbri stala sa nová inguistícia pre „panslavizmus“, na lýceu i na teologickej akadémii. Lajko odišiel študovať do Viedne. Až zase v Lipsku sme sa zišli a nadpriadli pretrhnutú niť družstva. Zišli sme sa tam vtedy už štyria Slováci (mimo nás dvoch: Danko D. a Janko M.), bez dohovoru, k veľkému vzájomnému prekvapeniu... Lajko bol obľúbený, populárny. Písal pekné náboženskymravného obsahu články do Stráže na Sione a do Národných novín poviedky, novely, ktorúsi humoresku s podpisom Ľudovít Ľuborečský. Nie ešte dávno sa oženil – na tak krátky, krátky čas. Neznámy spolužiak s iniciálkami M. B. svoje rozpomienky na Lajka Maróthyho končí slovami: „Tohto talentovaného mladého muža

V mladom veku zosnulého Ľudovíta pochovali do krypty jeho predchodcu Karola Tešéniho. Po vojne k nim uložili aj telesné pozostatky Štefana Valenta-Šubarova, okupantmi zavraždeného farára v Hajdušici.

bola obľúbená na „dolných lúkach“. Lajko bol živý chlapík. Učil sa ľahko. Do piatej triedy už nechodil tam, tuším bol odišiel do Lučenca. Potom zišli sme sa v Prešporku. Skončili sme tu tri najvyššie triedy gymnaziálne a tri roky teologicko-akademické... Lajko hneď po skončenom prvom polroku stal sa konviktorom, znak, že v svedectve nemal „trojky“. Zato však i on preniesol hodne úštipkov pre svoje slovenské zmýšľanie, ako aj iní, ktorí s ním jednako zmýšľali. Zvláštne istý mladý, súčasne s nami ta prišli novicius učbár brával si nás na mušku. Tento povedal raz Lajkovi na hodine pred celou triedou asi toto: „Podivné, máte pekné maďarské otcovské meno, vaša mamka, aspoň podľa mena sú-

keď už pomýšľali sme na maturitnú skúšku, počali sa niesť chýry, že bude vyšetrovanie pre „tajný spolok“. A stalo sa. Dobre vyše 20 šuhajov vyšších tried zodpovedalo sa pred troma inkvizítormi – učbármi z ťažkého hriechu, že opovážili sa slovensky učiť sa. Vyšetrovanie trvalo pár dní. Šuhajci držali sa vcelku dosť statne. Výsledok: piatich vypovedali z ústavu, mnohí boli karcerovaní a ostatných pokarhali. Medzi karceristmi boli sme i my dvaja maturanti. Prečo sme tak pomerne ľahko obišli, nevie sa dosiaľ. ČÍTAL SLÁDKOVIČA, BOTTA, SHAKESPEARA... Lajko rád čítaval peknú literatúru: novely, romány, básne. Čítal Sládkoviča, Bottu, Chalupku,

Kniha o Márothyovcoch

tak skoro odvolal v radách a cestách svojich nevystižiteľný Boh! Smutno, boľavo je myslieť na ten svieži kopeň na cmiteri lalitskom. Nech mu je ľahkou žírna hruda Dolnej zeme! Boh ho osláv.“

Mozaika NA CESTÁCH...

NA VÝLETE V RUSKU

Petrohrad: mesto histórie a umenia Miroslav Pap

estovanie rozširuje človeku obzory poznávania sveta, čo vedie k tolerancii, vzdelaniu a uvedomeniu si, že sme všetci ľudia. V osobnom záujme si preto vyberáme destinácie, ktoré si myslíme, že sú pre nás atraktívne. Do zoznamu navštívených krajín by každému cestovateľovi malo byť bezpochyby zaradené Rusko, ktoré ponúka bohatý kultúrny a prírodný potenciál každému turistovi. Predsa turisti, ktorí majú bližšie ku kultúre, by sa asi na prvom mieste mali zastaviť v Petrohrade, v meste kultúry a umenia, čiže známe ešte pod názvom Benátky severu. Turisti preto vždy upozorňujú, že hoci je na prvom mieste favorizovaná Moskva, predsa Petrohrad má určité genius loci, zachovávajúce duch minulých čias aj v prítomnosti. Preto na dôkladné preskúmanie mesta si musíte vyhradiť 5 dní, aby ste stihli navštíviť početné pamiatky, ktoré mesto ponúka. Našu cestu do Ruska sme realizovali v roku 2015 v jarnom období, po ukončení zimnej turistickej sezóny. Treba však upozorniť, že cestovanie do Ruska trvá približne jeden celý deň, preto je potrebné plánovať niekoľko dlhších zastávok, a to najlepšie návštevou miest Varšava (Poľsko), Vilnius (Litva), Riga (Lotyšsko), alebo mesta Tallin v Estónsku, ktoré je iba kúsok od cieľovej destinácie. Z cestovnej dokumentácie je potrebné vlastniť iba pas, no pre občanov Európskej únie aj víza. My študenti na Slovensku zo Srbska sme v tomto mali šťastie, nakoľko naša krajina má s Ruskom podpísanú bezvízovú zmluvu. Návštevu Petrohradu je potrebné dobre si naštudovať, najmä keď máte vyhradené iba dva dni, čo bol náš prípad. Petrohrad je veľké kozmopolitné mesto, ktoré ponúka množstvo

palácov, chrámov, bulvárov, pekne upravených kanálov, parkov, mostov či námestí. Pre efektívnejšie a rýchlejšie presúvanie sa z miesta A do miesta B je niekedy dobre

dobne ako moskovské. V závislosti od osobnosti turistu potrebné je vyberať si aj obdobie návštevy Petrohradu. Krásne zimy majú svoje čaro, no jarné obdobie

Priečelie múzea Ermitáž

využiť aj petrohradské moderné metro, do ktorého sa dostanete veľmi ľahko dlhými elektrickými schodmi, s dojmom nikdy nekon-

tiež prináša niečo nezvyčajné. Na prvý pocit sa vám zdá, že tu deň nikdy nekončí. A v skutočnosti je to tak. Na jar v Petrohrade noci

Katedrála svätého Izáka

čiacimi. Petrohradské metro je okrášlené aj rôznymi umeleckými dielami, prevažne sochami, po-

trvajú iba zopár hodín a nikdy sa úplne nezatmie. Ulice a námestia plné ľudí, dotvárajúce pocit o mes-

te, ktoré nikdy nespí. V jarnom období je preto najlepšie navštíviť toto mesto, lebo iba tak zažijete aj tzv. biele noci. Našou prvou zastávkou bolo umeleckohistorické štátne múzeum Ermitáž, v okolí ktorého sa nachádza aj najviac ďalších pamiatok. Toto múzeum s bohatým fondom historických predmetov medziiným dokumentuje aj obdobie ruského staviteľstva 18. a 19. storočia. Ermitáž vlastní až 2,5 milióna artefaktov najmä z Ruska, ale aj celého sveta, ktoré sa sem dostali predovšetkým v období cárskeho Ruska. Muzeálny komplex je považovaný za druhý najväčší na svete po francúzskom Louvre. Celkový komplex tvorí dokonca až 400 sál, čo pre bežného turistu nie je možné navštíviť. Bežná prehliadka trvá tri hodiny, počas ktorých navštívite iba najvýznamnejšie časti. Cena pre dospelých je 700 rubľov, no pre študentov je vstup zdarma. Ermitáž je v podstate súčasťou Zimného paláca, ktorý je situovaný na rieke Neva. Krásny zeleno-biely palác bol v priebehu 18. a 19. storočia využívaný ako zimné sídlo ruských cisárov a jeho prvou majiteľkou bola Katarína Veľká. Z druhej strany od paláca sa vychádza na obrovské Palácové námestie plné turistov a predavačov suvenírov. Azda na každom kroku v Petrohrade je možné kúpiť si ruskú Matriošku a pre tých náročnejších aj Fabergého vajce. Petrohrad, Sankt Peterburg, či známy Leningrad (od 1924 do 1991) disponuje aj množstvom pravoslávnych chrámov. Na kúsok od Ermitáže, chôdzou 15 minút, leží Chrám svätého Izáka, alebo Исаакиевский собор, ktorého výstavba trvala dlhých 40 rokov a dnes ho zdobí zlatá kupola. V súčasnosti medziiným plní aj funkciu múzea a výhľadovej veže, čo by si návštevníci nemali nechať ujsť. Z veže sa ako na dlani rozprestiera veľkomesto, hlavne z dôvodu, že chrám meria výšku

HLAS ĽUDU | 16. 5. 2020 • 20 /4907/ cez 100 metrov. Azda najviac času v Petrohrade turisti strávia na Nevskom prospekte, presnejšie na hlavnej a najrušnejšej ulici, ktorá je dlhá 4,5 kilometra a široká až 60 metrov. Nachádza sa tu množstvo nákupných stredísk, obchodov so suvenírmi, reštaurácie, kaviarne, ale aj kultúrne a náboženské pamiatky (Dom knihy, Ruská národná knižnica, obelisk, Stroganov palác a pod.). Je to miesto, na ktorom je možné si vychutnať tradičnú ruskú gastronómiu. Pozdĺž Nevského prospektu pretekajú riečky a kanály, z ktorých je najznámejší Gribojedevov kanál. Na Nevskom prospekte je nemožné nevšimnúť si majestátnu Kazanskú katedrálu. Každý deň sa tu konajú ranné a večerné bohoslužby, na ktorých môžu byť prítomní aj turisti. Interiér zdobia mnohopočetné bronzové sochy svätcov. Exteriér katedrály veľ-

Chrám Kristovho vzkriesenia

Interiér múzea Ermitáž

mi pripomína kolonádu Chrámu svätého Petra v Ríme. Je tu pochovaný jeden z najznámejších ruských armádnych hrdinov, generál Kutuzov, ktorého socha sa nachádza pred katedrálou. Neďaleko sa nachádza turistami favorizovaný Chrám Kristovho vzkriesenia. Ide o jeden z najväčších a najvýznamnejších pravoslávnych chrámov vo svete. Na mieste, kde dnes stojí tento chrám, bol v roku 1881 spáchaný atentát na cisára Alexandra II. Na pamiatku svojho otca ho dal vybudovať jeho syn. Chrám je vybudovaný v klasickom ruskom štýle s cibuľovitými kupolami a veľmi pripomína Chrám Vasilija Blaženého v Moskve. Každý z nás mal spomedzi pamiatok žiadosť pozrieť si aj loď Októbrovej revolúcie – Avroru, z ktorej na povel Lenina vystrelili prvé náboje ako signál pre útok na Zimný palác. Žiaľ, v čase našej

Budova admirality

návštevy mesta loď prechádzala rekonštrukciou. K najväčším atrakciám mesta bezpochyby patrí nočné dvíhanie mostov na rieke Neve. Turisti sa v rôznych brožúrach a internete môžu dozvedieť o presnom čase, kedy sa mosty dvíhajú. Spočiatku táto aktivita bola vykonávaná z dôvodu prechodu lodí, no dnes primárne iba pre záujem turistov. Biele noci pridávajú k tejto atrakcii ešte väčšie čaro. Petrohrad je mesto, ktoré si od návštevníkov vyžaduje v prvom rade čas. V prípade, že v ňom pobudnete menej ako 5 dní, musíte si zvoliť iba tie primárne pamiatky, ktoré navštívite. V prípade hojnosti času pre tunajší pobyt by turisti mali navštíviť ešte aj Petropavlovskú pevnosť, Nikolajevský chrám, Vasilijevský ostrov, Jusupovský palác, Mariánske divadlo, potom plaviť sa po kanáloch, prejsť sa po krásne upravených parkoch,

či vychutnávať si jedlá, ktoré sú typické pre túto oblasť Ruska. Našou poslednou zastávkou pri návšteve Ruska bol Petergof, známy pod názvom ruský Versailles. Na toto miesto sa z Petrohradu najľahšie dostanete výletnou loďou, ktorá stojí okolo 700 rubľov. Je to bývalá rezidencia ruských imperátorov, ktorá dnes plní funkciu muzeálneho komplexu. Najlepšie je ho navštíviť v období, keď fungujú fontány, ktoré zdobia priečelie palácu. Miesto zdobia mnohopočetné záhrady, riečky, altánky. Petergof pre turistov ponúka bohatú históriu a pre milovníkov prírody veľké plochy záhrad. Rezidencia Petergof bezpochyby môže dať bodku za menším poznávacím ruským zájazdom. Potom už turisti musia zvládnuť dlhšiu cestu domov, po ktorej si, samozrejme, môžu užiť ďalšie miesta Ruska či Európy.

Rezidencia ruských imperátorov Petergof

Fontány zdobia Petergof

Kazanská katedrála

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

POMOCNÍK PRI CHUDNUTÍ ČI ZNIŽOVANÍ TLAKU A CHOLESTEROLU

Vyprážané myšky Suroviny: 1 vajce, 200 g jogurtu, kôra z ½ citróna, 50 g cukru, 200 g múky (ak je potrebné, pridať ešte niekoľko lyžíc), štipka soli, ½ kypriaceho prášku, lyžica rumu, vanilínový cukor, 1/2 dl mlieka. Na vyprážanie: olej. Na posypanie: práškový cukor Takto sa to podarí: Všetky suroviny potrebné na cesto zmiešame a necháme odležať 15 min. Pomocou 2 lyžíc tvarujeme

Pór

guľôčky a vyprážame ponorené v oleji. Posypeme práškovým cukrom. Foto: E. Šranková

RADY DO DOMÁCNOSTI

Najšpinavšie miesta v domácnosti

áto liečivá zelenina pochádza z Prednej Ázie. Využívali ju už v staroveku a stala sa nielen obľúbenou súčasťou jedál, ale považovali ju i za výborný protijed pri otrave alkoholom. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE Pór je cibuľová zelenina s jemnejšou chuťou než má cibuľa. Pestuje sa väčšinou ako jednoročná alebo dvojročná rastlina. Narastá do výšky približne od 0,4 do 0,9 m. Pór je tvorený zelenou a bielou časťou, pričom v zelenej časti sa nachádza viac vitamínov ako v bielej. Má zelené až zelenomodré listy, belavé až ružové kvety, ktoré vytvárajú okolík a predĺženú cibuľu. Existujú tri akostné triedy póru podľa dĺžky jeho bielej časti, no pre všetky platí, že odstránené môžu byť iba korienky a konce listov a najmenší priemer stonky musí byť

PÓR V KUCHYNI Najvhodnejšie je pór použiť surový, aby sa v ňom uchovali všetky prospešné látky. Môžete si ho dať k raňajkám k pečivu namiesto cibule, spraviť si z neho nátierku alebo ho použiť ako prísadu do zeleninových šalátov, do polievok, omáčok či ako prílohu k mäsu a zemiakom. Chutný je takisto v dusených a zapekaných jedlách, zavinutý v šunke alebo v slaninke. Napríklad vo Francúzsku sa pór používa aj ako korenina. SKOMBINUJTE HO SO ZELEROM ALEBO S CESNAKOM Vďaka tomu, že je nízkokalorický a obsahuje veľmi málo tukov a cukrov, je vhodnou potravinou pri redukčných alebo zdravotných diétach. Okrem toho sa v ňom nachádza dostatok vlákniny, najmä pektínu, a tak dokáže rýchlejšie nasýtiť a oddialiť pocit hladu. Pre

1 cm. I. akosť – biela časť tvorí minimálne jednu tretinu z celkovej dĺžky, II. akosť – biela časť tvorí minimálne štvrtinu celkovej dĺžky, III. akosť – biela časť tvorí aspoň štvrtinu celkovej dĺžky. ÚČINNÉ LÁTKY Pór poskytne organizmu sacharidy, bielkoviny, vlákninu, vitamíny A, B, C, E, K, ďalej tiež veľké množstvo draslíka a vápnika, no tiež minerály, ako fosfor, železo, mangán či selén. Okrem toho obsahuje aj karotény, vlákninu, alicíny (sírne silice) a kyselinu listovú, potrebnú pre obnovu a funkciu buniek v tele.

ešte väčší účinok na podporu trávenia a čistenia čriev sa odporúča skombinovať ho so zelerom. Ak ho budete konzumovať spolu s cesnakom, zníži sa vám krvný tlak, hladina zlého cholesterolu a zároveň zvýši hladina dobrého cholesterolu. Takisto táto kombinácia zelenín slúži ako prevencia pred rakovinou hrubého čreva a prostaty. NA TOTO POZOR! Keďže pór obsahuje väčšie množstvo solí kyseliny šťavelovej, nemali by ho konzumovať ľudia s chorými obličkami či žlčníkom, pretože tieto látky zhoršujú vstrebávanie vápnika.

ú to miesta, ktorým nevenujeme takú veľkú pozornosť pri upratovaní našej domácnosti, aká by bola potrebná. V týchto prípadoch nejde o estetický problém, táto špina, ktorá je usadená tak, že ju často nevidíme, môže byť nebezpečná, keďže obsahuje škodlivé plesne a baktérie. VODOVODNÉ KOHÚTIKY Kohútiky, ktorých súčasťou je perlátor vody, je vhodné približne každé dva mesiace rozobrať, vložiť na 15 minút do octu a všetky súčasti jemne očistiť malou nepotrebnou zubnou kefkou. ÚCHYTKY, KĽUČKY A VYPÍNAČE Množstvo mikróbov sa drží na miestach, ktoré pri upratovaní ľahko prehliadneme, no dennodenne sa ich dotýkame. Sú to úchytky na chladničke, kuchynskej linke, vypínače a splachovače WC. Očistíme ich bežným čistiacim prostriedkom, ktorý si nanesieme na handričku z mikrovlákna. HORNÁ PLOCHA KUCHYNSKÝCH LINIEK Povedzme si pravdu, kam nevidíme a je to aj ťažšie prístupné, tomu pravidelnú pozornosť nevenujeme. No niekedy sa treba zaprieť, vyliezť na rebrík a jednoducho ten nepríjemný mastný prach zlikvidovať najlepšie odmasťovacím prostriedkom v kombinácii s horúcou vodou. A, samozrejme, keď budeme hornú plochu liniek čistiť pravidelne, predídeme tak nánosom prachu a nečistôt. VAŇA Na dezinfekciu vane úplne postačí peroxid vodíka v spreji, žiadne prípravky, ktoré obsahujú chlór a agresívne chemikálie, nepotrebujeme. Najhoršie sú vane s vírivkou, keďže v rúrkach po kúpaní zostáva voda, v ktorej sa môžu ukladať plesne a baktérie, a následne sa dostať do vody, v ktorej sa kúpeme. Ideálne je po každom použití vaňu osušiť a pravidelne ju dezinﬁkovať.

Mozaiku číslo 248 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

Kultúra SO ZUZANOU PAŠIĆOVOU, RIADITEĽKOU PU VČIELKA V BÁČSKOM PETROVCI

Nový začiatok a nové opatrenia Anna Francistyová

o zrušení núdzového stavu v našej krajine predškolské ustanovizne do určitej miery otvorili svoje brány: totiž od pondelka 11. mája povolený je znovu celodenný pobyt detí, nie však aj poldenný. Tak je to i v Predškolskej ustanovizni Včielka v Báčskom Petrovci, ktorá má svoje oddelenia aj v Kulpíne, Hložanoch a v Maglići. S aktuálnou situáciou verejnosť oboznámila riaditeľka Zuzana Pašićová. „Aj napriek tomu, že je núdzový stav zrušený, v našej práci aj naďalej pretrvávajú mimoriadne opatrenia. Ako už viete, rodičia mohli prihlásiť deti na celodenný pobyt od 11. mája a vzťahuje sa to na deti od jedného roka do šesť a pol roka. Rodičia sa pritom mohli vyjadriť, či si to prajú, lebo toto platí len pre tých, ktorí majú potrebu vrátiť sa na pracovné miesto, kde sú zamestnaní. Predtým ako deti prihlásili vychovávateľke do konkrétnej skupiny, museli doručiť potrebnú dokumentáciu. Bolo to potvrdenie od pediatra, že je dieťa zdravé, a potvrdenie pre rodiča od vykonávateľa prác, že podnik alebo ﬁrma má potrebu, aby konkrétny zamestnanec znovu chodil do práce. Teda od 11. mája rodičia môžu priviesť dieťa do škôlky ráno od 5.30 a odchod domov je do 16.00. Dieťa musí byť v škôlke najneskoršie do 7.15, a to preto, lebo raňajky sa začínajú o 7.30 a musíme mať čas na dezinfekciu v chodbách a v jedálni,“ zdôraznila riaditeľka Pašićová. Je viac pokynov, ktoré rodičia musia vedieť a podľa ktorých sa majú v týchto dňoch správať... „Medziiným i to, že rodič musí uviesť presný čas príchodu a odchodu dieťaťa z našej ustanovizne. Pritom, aj keď privedie dieťa do našej predškolskej ustanovizne, aj keď si poň príde, musí mať ochranné rúško a rukavice. Pre objekt v Báčskom Petrovci je dôležité pri tejto si• KULTÚRA •

tuácii pripomenúť, že sa používa len jeden vchod, a to ten v novej časti budovy, odkiaľ sa ide do jasličiek. Teda aj pri príchode, aj pri odchode. V Maglići, Kulpíne a v Hložanoch máme len jeden vchod, teda tu sa nič nemení. Dôležité je tiež zdôrazniť, že rodič nevchádza do objektu. Využije pripravenú rohožku na dezinfekciu obuvi pred vchodom a na

odstup.“ PRVORADÉ JE STÁLE ZDRAVIE „Ak sa u dieťaťa prejaví akýkoľvek príznak respiračných infekcií alebo iných ochorení, netreba ho privádzať do škôlky,“ podčiarkla riaditeľka na piatkovom stretnutí s predstaviteľmi médií. „A ak sa počas dňa, teda počas pobytu v škôlke prejavia akékoľvek symptómy, informujeme rodiča, ktorý je povinný hneď prísť po dieťa. Teda musel by mať stále pri sebe mobilný telefón, aby ho zdravotná sestra alebo vychovávateľk a mohli čím skôr nakontaktovať. Ak dieťa nepríde do predškolskej ustanovizne, rodič musí ohlásiť dôvod neprítomnosti dieťaťa. Keď je dieťa choré, musí sa doniesť lekárRiaditeľka Zuzana Pašićová na pracovnom mieste ske osvedčenie. A dieťa sa znovu vchode odovzdá dieťa zdravot- môže doviesť do škôlky nie hneď, nej sestre. Táto dieťaťu vymeria keď vyzdravie, ale len po ďalších teplotu a dezinfikuje topánky dvoch dňoch.“ a rúčky. Ale tú teplotu má aj rodič NOVINKY V ORGANIZÁCII dieťaťu vymerať pred odchodom CELODENNÉHO POBYTU DETÍ z domu a dokonca aj sám sebe. „Podľa najnovších inštrukcií To je veľmi dôležité. Pred prícho- vytvárajú sa skupiny detí presne dom po dieťa rodič sa telefonicky podľa veku, aby sa deti rozdielohlási vychovávateľke, aby sa pri neho veku nemiešali. A pritom vchode nevytváral stisk alebo rad každej skupine sú zadelené dve rodičov. Do určeného času vy- vychovávateľky, jedna v prvej chovávateľka prichystá a oblečie zmene a druhá v druhej, v jasličdieťa a druhá vychovávateľka ho kách je zdravotná sestra a okrem privedie k dverám na tom istom toho v každom objekte je ešte vchode, ktorý teraz používame, jedna zdravotná sestra, ktorá má a odovzdá rodičovi. Ak sa pri prí- na starosti zdravotnú prevenciu chode do škôlky pred vchodom na vchode do ustanovizne. Keď ocitne odrazu viac detí s rodičmi, ide o tie formované skupiny detí, treba dodržiavať dvojmetrový dôležité je, aby sa tieto skupiny Aktuálny počet detí v škôlke V Petrovci je toho času spolu 34 detí, z čoho je 8 detí v jasličkách, a tých 26 starších detí v celodennom pobyte je podelených do 6 skupín. V Maglići je 24 detí, z čoho 10 detí v jasličkách a 14 detí na celodennom pobyte (dve skupiny, v každej je 7 detí). V Kulpíne je 12 detí (v mladšej skupine 8 detí a v staršej 4). Skôr by to bola jedna skupina celodenného pobytu, ale teraz podľa najnovších pokynov sú to dve skupiny. V Hložanoch je jedna skupina a v nej 4 deti.

nestretali a nemiešali. Týka sa to aj podávania raňajok a obeda, ktoré sa teraz nekoná v jedálni, ale v pracovných izbách, a zvlášť sa to týka vychádzania detí na dvor. Keď sa všetky skupiny vystriedajú a vrátia do svojich pracovných izieb, upratovačky kompletne dezinﬁkujú chodby.“ Dezinfekčné úkony sú stále veľmi dôležité a aj v tejto ustanovizni platia prísne meradlá. „Predškolská ustanovizeň podnikne všetky potrebné prevenčné ochranné zdravotné opatrenia detí a zamestnancov. Používame trojaké prostriedky na dezinfekciu: jedny sú na dezinfekciu rúk, iné na pracovné plochy a hračky a tretie na dezinfekciu podláh. Hračky sa dezinﬁkujú každý deň po odchode detí z objektu, ako aj celé pracovné izby vrátane kľučiek, lavičiek, skriniek. Tieto prostriedky, pravdaže, nesmú byť v dosahu detských rúk. Pritom každý pracovník musí mať ochranné rúško, rukavice, pracovný úbor a pracovnú obuv. Verím, že môžeme počítať i s úplnou zodpovednosťou rodičov a že všetci budeme prísne dodržiavať tieto opatrenia,“ povedala riaditeľka Pašićová a zmienila sa i o tohtoročnom zápise nových škôlkarov: „Zápis do PU Včielka prebiehal od 5. do 15. mája podľa presných pravidiel a kritérií. Je tu aj veľká novinka, ktorá možno zmýlila rodičov, že sa zápis koná elektronicky. Môže to byť prostredníctvom webovej stránky tejto ustanovizne alebo prostredníctvom súbehu na zápis detí, kde treba pozorne sledovať jednotlivé kroky. Pri takomto prihlasovaní je zaujímavé, že potrebné doklady systém rozpoznáva, keď sa zakrúžkuje vyhovujúca odpoveď, napríklad výpis o narodení dieťaťa, o zamestnaní rodičov. Sú, pravdaže, aj niektoré výnimky. Po ukončení zápisu rodičia musia trochu zhovieť, kým sa vypracujú tabuľky. Avšak v nich nebude meno dieťaťa, ale číslo, ktoré si rodičia musia zapamätať zo zápisného tlačiva. Tentoraz informácia o prijatí detí nebude v oknách, ale v chodbe na oznamovacej tabuli.“

20 /4907/ 16. 5. 2020

Kultúra 90 ROKOV OD NARODENIA MALIARA JÁNA GARAJA

Maliarstvo ako lokálna identita Anička Chalupová

nsitný kovačický maliar Ján Garaj (1930 – 2003), výtvarník svojho druhu, žil a tvoril v Čaplovičovej ulici v Kovačici, v ktorej žili aj ďalší najtvorivejší insitári, priekopníci kovačickej školy insitného výtvarníctva: Martin Kňazovic, Zuzana Chalupová, Martin Jonáš a iní. Prvé iskry lásky k insitnému umeniu v Kovačici vznikli ešte v priebehu tridsiatych rokov minulého storočia, keď celkom náhodou počas dlhej chvíle v zime začali maľovať Martin Paluška a Ján Sokol. Neskoršie sa k tejto dvojici pripojili aj Kovačičania Michal Bíreš a už skúsený Vladimír Boboš, ktorý ich zaúčal do maliarskeho remesla. V rámci Kultúrno-osvetového spolku Pokrok v roku 1951 títo maliari spolu založili

výtvarný krúžok, ku ktorému sa pripojili aj ďalší maliari samoukovia, významné mená kovačickej insity, ktoré zanechali hlboké stopy vo výtvarnom umení tak na domácej pôde, ako aj v zahraničí. V 60. rokoch uplynulého storočia sa insitným umením začali zaoberať aj ženy Alžbeta Čížiková, Zuzana Chalupová, Katarína Kožíková a Eva Husáriková, kým svoje prvé diela Ján Garaj objavujú aj noví maliari – Pavel Lacko, Ondrej Veňarský a Ján Garaj. Ján Garaj sa narodil v roku 1930 v Kovačici. Skončil štyri ročníky základnej školy a dva ročníky

Daň v práci (1965)

Preprava slamy (1975)

www.hl.rs

meštianskej školy. Zaoberal sa poľnohospodárstvom a stavebníctvom. Výstava obrazov kovačických maliarov samoukov v roku 1955 ho podnietila k tomu, aby sa pokúsil maľovať aj on. V tom mu značne pomohol i jeho sused Kňazovic. Vo svojej výtvarnej tvorbe znázorňoval ťažké dedinské práce, trpký a drsný spôsob života. O ňom sa hovorilo, že je najautentickejším naivným maliarom medzi Kovačičanmi. Prvýkrát spolu s kovačickými insitnými maliarmi vystavoval v roku 1960 počas podujatia Kovačický október, keď sa stal členom galérie, a samostatne vý-

stavu absolvoval v roku 2000 v Kovačici a v Bratislave. Okrem iných nedávno o maliarovej tvorbe na svojej facebookovej stránke Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici, zdôraznila: „Jeho obrazy spravidla nemajú priestorovú ilúziu, jeho úzadie pozostáva z dvoch farebných plôch bez tónovej nuansy. Medzitým priláka však pozornosť skutočnou autentickosťou umeleckého vyjadrenia.“ Jeho tvorba oslovila aj mnohých maliarov jeho kolegov, medzi ktorými bola aj insitná maliarka a literátka Desanka Petrovová-Morarová, ktorá mu v roku 1986 venovala báseň Verný obrazu. ... „Cestoval svetom, / staveniská mnohé poznal, / s Kovačicou v lone / cez obraz svetu dal...“ Ján Garaj, insitný maliar kovačický, zomrel v roku 2003 vo veku 73 rokov a milovníkom výtvarnej tvorby na obdiv zanechal približne 300 svojich obrazov.

Pinok (1996)

Studňa (1965) Informačno-politický týždenník

V izbe (1997) • KULTÚRA •

SLOVO MÁ: UMELEC MICHAL HASÍK Z KULPÍNA

Zachovaj to, čo sa ešte zachovať dá Andrea Lačoková

šestranne výtvarne nadaný umelec Michal Hasík je svojou tvorbou doma a v zahraničí prítomný už dlhý rad rokov. Tento pán, teraz 74-ročný, výtvarnícko-sochárske vlohy prejavoval od detstva. Prvú samostatnú výstavu mal už ako 17-ročný chlapec v Báčskom Petrovci vo Vrbare a v jeho rodnom Kulpíne. Už vtedy okrem obrazov vystavoval aj drevoryty, práce z plechu, sochy a reliéfy. „V lete som sa hrával na ulici, veľmi rád s blatom a hlinou, z ktorej som formoval rôzne zvieratká – kačky, mačky, psíkov, ale aj guľôčky a zámky. Boli to moje prvé sochárske práce. Hračky som si sám modeloval, bol som syn chudobných rodičov a to, čo som sa naučil od brata a rodičov, bolo skromné,“ spomína náš spolubesedník. „Keď brat Pavel začal chodiť do školy, spoznal som grifeľ, tabuľku a ceruzku, a tak som sa pozeral, ako brat píše, kreslí a ráta. Keď som potom ja začal chodiť do školy, bol som viackrát pochválený za moje výkresy. Učiteľ Samuel Lomen sa ma pýtal, čím chcem byť, keď narastiem, ja som vždy odpovedal, že chcem byť umelcom, a to sa veru neskoršie aj stalo. Začal som sa intenzívne zaoberať kreslením a aj na vojenčine som kreslil. Potom som začal usporadúvať samostatné výstavy, ktorých doposiaľ bolo ozaj veľa. V roku 1968 som odišiel za prácou do Západného Nemecka ako gastarbeiter. Žil som v Nemecku 43 rokov a popri zamestnaní som tam úspešne vyštudoval úžitkovú grafiku. No vždy som mal na mysli vrátiť sa späť do svojej vlasti, ku svojim deťom, a tak sa to roku 2011 aj stalo.“ Je priam neuveriteľné, ako dokážete z papiera vystrihnúť profily tváre človeka a rôzne iné situácie. Ako sa na to pozeráte vašimi očami? „Narábam s linajkami. Linajky • KULTÚRA •

znamenajú pre mňa mnoho, nimi môžem vyjadriť to, čo slovami nemôžem. Linajka hovorí viac ako tisíc slov a pre mňa je aj strih nožničkami ako linajka. Všetko jedno,

našli svoje miesto. Mnohé obrazy, ktoré namaľoval, si našli svojich kupcov, i keď sa Michal so svojimi prácami aj teraz veľmi ťažko lúči. „Teší ma, ak moje výtvory dostali miesto v byte, v dome, na stene iných ľudí, že zaujali kútik v ich srdci. Možno sú i preto malého formátu, ktorý pre nich môže byť i veľkým formátom. Viem, že raz aj ja odídem bez návratu, ale predsa niečo zostane po mne. Ako dlho, to nikto nevie.“ Momentálne žijeme v období ochorenia Covid-19, ako sa pozeráte na túto situáciu, ktorá sa deje vo svete? „Keďže som členom Združenia petrovských výtvarných umelcov a v tomto období sa nestretávame, tak sa venujem svojmu domu, dvoru a záhrade. Táto pandémia mi priniesla čas, ktorý venujem starej dokumentácii, papierom a dokladom, a tak zisťujem rôzne údaje a veci, ktoré som si v čase bez korony nevšímal, buď pre prácu, alebo pre každodenné problémy. Teraz mám čas to pozorne čítať, študovať, a to, čo v mojej kolekcii nie je potrebné, vyhadzujem. Povedal by som to tak, že teraz vidím na minci aj tú druhú stranu a zisťujem, že všetko sa krúti okolo peňazí. No v období koronavírusu som dožil aj jeden z najväčších úspechov v živote, na ktorý som veľmi dlho čakal: zblížil som sa so svojou vlastnou dcérou, s ktorou som veľa rokov nemal žiadny kontakt, a po dlhom čase som ju konečne objal.“ Plánujete usporiadať ešte aspoň jednu samostatnú výstavu? „Keď tento vírus prejde, začnem sa intenzívnejšie zaoberať umením a dúfam, že sa mi podarí usporiadať ešte aspoň jednu Nožničkové výstrižky Michalových samostatnú výstavu. Veľmi detí Daniela a Annetty by som si ju prial k mojim 75. narodeninám, a to je rôzne zbierky starých vecí, ako sú: už o rok. V Petrovci mám vlaststaré žehličky, džbány, topánky, nú galériu Môj dom, tak dúfam, zrkadlá…, ktoré Michal má doma že sa uskutoční práve na tomto a ktoré si celý život zachováva, si mieste.“

dodatočným zdrojom zárobku.“ Túto techniku Michal dodnes ovláda perfektne, môžeme konštatovať, že aj geniálne. Hasíkove výstrižky sú uschované aj vo veršoch Pavla Mučajiho v básni Ruky majstra Hasíka: „ . . . Le n j e d e n je Michal Hasík . Aj nožničky jedny má. Kreslí, farbí, vystrihuje. Aká je to krásna hra!“ Okrem nožničkového vystrihovania ovláda i rýchle kreslenie, minútové, párminútové, a stále sa v tom zdokonaľuje. Všetky jeho práce, ktoré doposiaľ vytvoril, sú súčasťou jeho života, sú skutočnosťou, jeho pohľadom, že v nich žije i trošku ďalej, dopredu, do budúcnosti a aj časťou minulosti, Odchod a návrat z Nemecka: obraz Michala v ktorej žil. Buďto vyHasíka, ktorý si dodnes opatruje strihovačky, obrazy (olejomaľby, grafiky, či je nakreslená, alebo vystrihnutá. miniatúry, portréty, rýchle portréty, Učil som sa a učím sa s otvorenými koláže, akvarely atď.), sochy, knihy,

Práca, ktorá vznikla v období ochorenia Covid-19

očami. Moje prvé výstrižky vznikli v roku 1970, teda v Nemecku som sa začal zaoberať nožničkovým výstrihom na papieri, čo mi bolo

20 /4907/ 16. 5. 2020

Kultúra V KOVAČICI

Chrám umenia opäť ožil Tatjana Bovdišová

aléria insitného umenia v Kovačici po 52 dňoch práce za zatvorenými dverami sprístupnila svoju ponuku umeleckých výtvorov priaznivcom insity. Riaditeľka GIU Anna Žolnajová-Barcová uviedla, že od 16. marca do 7. mája, pokým trval núdzový stav v Srbsku, aj brány kovačického chrámu umenia boli zavreté pre verejnosť. Avšak to neznamená, že zamestnanci tejto ustanovizne nepracovali. Najmä,

Smerovka do svetoznámej galérie

ako sme v našom týždenníku už písali, snažili sa milovníkom umenia spríjemniť dni v domácej karanténe tým spôsobom, že každý deň, začnúc 17. marcom, na svojej facebookovej stránke zverejňovali umelecké diela maliarov, svojich členov. A nielen obrazy, lež i katalógy z rôznych výstav, básne o umení a tomu podobné. Žolnajová-Barcová uvádza, že v tej virtuálnej galérii ako prvé si svoje miesto našli obrazy Martina Palušku, jedného zo zakladajúcich členov, ktorí i začali písať históriu insitného umenia v Kovačici, a pokračovali s ďalšími, ako sú: Ján Sokol, Michal Bíreš, Ján Kňazovic, Zuzana Chalupová, Martin Jonáš, bratia Veňarskovci, až po najmladších členov. Návštevníkom sa táto online prezentácia zrejme páčila, o čom svedčia mnohé správy a komentáre, ktoré dostali. Návštevníci stránky im tiež zasielali fotograﬁe, ktoré vznikli v kovačickej galérii počas ich návštevy, ako i odfotené obrazy, ktoré vlastnia. AŽB vyjad-

www.hl.rs

rila potešenie i z uskutočnila vďaka spolupráci toho, že okrem s idvorským domom kultúry a zo Srbska evidoStrediskom pre kultúru Obce vali aj mnohých Kovačica. Nasledovala tradičná z a h ra n i č nýc h putovná výstava obrazov členov kovačickej obrazárne pod ctiteľov tohto názvom Karavána insity, ktorá druhu umenia svoju púť štartovala z Kovačice – z Chorvátska, a predstavená bola v Sriemskej zo Slovenska, z Mitrovici. V našom sídelnom Londýna, Franmeste Belehrad a v meste Banja c ú z s k a … Vo virtuálnej galérii Luka, kam sa mala potom presa nachádzajú sťahovať, pre vyhlásený núdzový diela 43 členov stav sa neuskutočnila. Aj keď ešte GIU. Okrem toho nie je spresnený termín, isté je, že sa bude konať v galérii RTS, prezentovali tam umenie maliarov, pokým o uskutočnení výstavy v ktorí v uplynulých BaH zatiaľ nemožno nič povedať, rokoch vystavo- Obrazy Martina Palušku vo virtuálnej galérii uvádza riaditeľka GIU. vali v galérii, ako A maliari, členovia GIU, neodsú Michal Ďurovka, Vojkan Morar, votného jubilea, čiže k jeho 85. ložili štetce a plátna bokom ani Katsumi Tsuji z Tokia, Rado Van narodeninám. Naďalej sa výstavná počas núdzového stavu, uzavrela činnosť bude odvíjať podľa odpo- Žolnajová-Barcová po rozhovoLadomerský zo Slovenska a iní. Počas núdzového stavu sa ve- rúčaní miestneho krízového štábu, roch s nimi. Vraj prvý týždeň po vyhlásení epidémie im chýbala novali aj príprave novej webovej uviedla AŽB. Už vidieť, že toto bude neprajný inšpirácia, čiže mali obavy a strach stránky, kde sa budú môcť vidieť diela všetkých členov, všetky ob- rok pre cestovný ruch, hovorí ria- z neznámej novovzniknutej siturazy, ktoré sa nachádzajú vo fonde diteľka Žolnajová-Barcová. Takmer ácie a väčšina nemaľovala. No, galérie, resp. bude tam verejnosti všetky skupinové dostupná celková činnosť GIU a návštevy zo zahraniSpomienkového domu Martina čia a žiacke exkurzie, ktoré mali zahláseJonáša. Dvere Galérie insitného umenia né ešte na začiatku sú teda opäť otvorené pre verej- roku, sú zrušené. nosť, zatiaľ však len pre individu- „Je mi to veľmi ľúto, álne návštevy. Žolnajová-Barcová no nesmieme byť poznamenala, že tak tomu bude pesimistickí. Som do konca mája, samozrejme, za si istá, že aj toto prísnych hygienických opatrení neprajné obdobie a s limitovaným počtom návštev- za pomoci Obce níkov vo výstavných priestoroch. Kovačica úspešne Galéria je otvorená počas pracov- zvládneme. Budeme ných dní (okrem pondelka) od obozretní, budeme 8.00 do 16.00 a v dňoch víkendu počúvať odporúča- Riaditeľka GIU Anna Žolnajová-Barcová medzi od 10.00 do 16.00. Na skupinové nia lekárov, aby sme umeleckým bohatstvom a dedičstvom návštevy sa môžu tešiť na sklonku si zachovali zdravie, júna, keď začnú i s usporiadaním lebo len keď sme zdraví, môžeme ako hovoria, netrvalo dlho a zavýstav po viac ako trojmesač- všetko prekonať.“ čali stvárňovať nové diela. Mnohí Ešte pripomenieme, že ako zachytili na svojich obrazoch aj nej prestávke. Zatiaľ je isté, že prvá bude samostatná výstava prvú v tomto roku Galéria insit- motívy tohto koronavírusového olejomalieb Michala Povolného ného umenia zrealizovala výsta- obdobia, iní rozmýšľali o budúcich z Padiny pri príležitosti jeho ži- vu na tému Mihajlo Pupin. Tá sa výstavách, na ktorých predstavia svoje práce. V uplynulých rokoch GIU si Jarný salón nebude držala stúpajúcu tendenciu návGaléria insitného umenia v Kovačici bola založená 15. mája 1955 števnosti. V minulom roku tak a v tomto roku oslavuje 65. narodeniny. Keďže sa oslavy v tomto presiahla číslo 20 000. Zrejmé „ponúdzovom“ stave nemôžu konať, tentoraz vystane tradičná je, že štatistiky na rok 2020 také májová výstava obrazov pod názvom Jarný salón. priaznivé nebudú.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

 ČASOPISY

S Novým životom aj v novej dobe Nový život, č. 1 – 2/2020, roč. 72 Stevan Lenhart

rvé tohtoročné dvojčíslo mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život sa k čitateľom dostalo v apríli a v rámci už ustálenej koncepcie prinieslo nový výber poézie a prózy (pôvodnej a preloženej), interview, esej, tematické štúdie a recenzie. Na vnútornej obálke sa pokračuje s modernou a postmodernou srbskou poéziou vo výbere Víťazoslava Hronca a tentoraz ide o báseň Duška Novakovića Malý trh: Valandovo v preklade Františka Lipku. V úvodnej eseji pod názvom Hranica: pohľady, naratívy slovenský filozof a estetik Peter Michalovič sa zaoberá vždy aktuálnou problematikou vzťahu medzi skutočnosťou a rozličnými verziami jej znázorňovania v médiách prostredníctvom obrazov a textov. Autor eseje tvrdí, že vôbec nie je možné vytvárať pravdivé obrazy reality, lebo človekovo videnie sveta je vždy podmienené jeho subjektívnym uhlom pohľadu (point of view), pokým v médiách a v umení je vždy podriadené určitým konvenciám a pravidlám, čiže žánrom alebo štýlom. V prevažnej časti eseje Michalovič sa zameriava na rozoberanie ideologicky nastolených obrazov „pravdivého“ sveta, a to na niektorých konkrétnych príkladoch skresľovania reality ideológiami bonapartizmu a komunizmu. V rubrike Chat šéfredaktorka NŽ Zdenka Valentová-Belićová sa rozpráva s bosnianskym spisovateľom, dramaturgom a teatrológom (žijúcim v Rakúsku) Dževadom Karahasanom a cez podnetné otázky týkajúce sa jeho literárnych diel a postáv dvaja spolubesedníci sa dostávajú aj k témam jazyka, divadla, politiky a ideológie, života v dnešnej tech-

• KULTÚRA •

nologizovanej dobe, bosnianskej kultúry a mýtov… Na ilustráciu Karahasanovej tvorby čitateľovi sa ponúka úryvok z jeho románu Čo hovorí popol (preložili Z. Valentová-Belićová a Tomáš Čelovský) zaradený do rubriky Pulzovanie literatúry, v rámci ktorej si tiež možno nájsť poéziu Miroslava

Demáka (Posúvanie zemegule) a Ladislava Čániho (Prívalové vlny), ako aj výber zo zbierky poézie Básne a iné jazvy Đorđa Despića (v preklade Z. Valentovej-Belićovej). Rubrika Texty a kontexty obsahuje dôkladnú štúdiu Michala Harpáňa o vedeckom diele slovenského literárneho teoretika a významného translatológa Antona Popoviča (1933 – 1984). V danom texte Harpáň poukazuje na Popovičovo nadväzovanie na štrukturalistickú vedeckú metódu, analyzuje jeho teoretické práce a detailne pozoruje najmä jeho významný prínos v oblasti teórie umeleckého prekladu a estetickej metakomunikácie.

Vo svojom druhom príspevku v aktuálnom dvojčísle NŽ Michal Harpáň v rubrike In Memoriam píše o nedávno zosnulom spisovateľovi Pavlovi Vilikovskom (1941 – 2020). V tomto rozlúčkovom texte pod názvom The Writer is Gone Harpáň si spomína na stretnutia a spoluprácu s Vilikovským, s ktorým sa poznal viac ako 50 rokov a preložil viac jeho kníh do srbčiny. V časopise sú aj tri príspevky, ktoré odzneli na 62. a 63. literárnom snemovaní v Báčskom Petrovci. V prvom príspevku pod názvom Nový život digitálnej doby Vladimíra Dorčová-Valtnerová sa zaoberá internetovou podobou časopisu NŽ a poukazuje na viac pozitívnych strán digitálnej transformácie tohto mesačníka pre literatúru a kultúru. Vidí v nej totiž potenciálny podnet k prilákaniu nových a mladých literárnych tvorcov, naďalej priestor na vývin literárneho experimentovania (pokiaľ ide o to, autorka poukazuje na súčasnú digitalizáciu literárnej tvorby, t. j. elektronickú literatúru, ktorú v súčasnej slovenskej vojvodinskej literatúre ešte stále nestretáme) a vytvorenie „online komunity“ tunajších slovenských literátov (v súvislosti s uvádzanou problematikou si na tomto mieste dovolíme navrhnúť redakcii NŽ, aby do impressa zaradila adresu aktuálnej webovej stránky novyzivot.net). Zuzana Čížiková sa vo svojej štúdii zaoberá cestopisnými textami Petrovčana Andreja Labátha (1886 – 1934), niekdajšieho zostavovateľa Ná-

rodného kalendára, dopisovateľa a v kratšom období aj redaktora Národnej jednoty a všeobecne významného kultúrneho a politického dejateľa vojvodinských Slovákov počas dvadsiatych a prvej polovice tridsiatych rokov 20. storočia. Autorka štúdie venúva pozornosť najmä Labáthovým cestopisom z Talianska, Vojvodiny (ide o cesty do tunajších slovenských prostredí) a širšieho územia niekdajšej Juhoslávie (jadranské prímorie, Slovinsko, Kosovo). V treťom príspevku z literárneho snemovania Zoran Đerić podáva všeobecný prehľad prítomnosti srbskej literatúry na stranách časopisu NŽ v druhom desaťročí 21. storočia. V prvých dvoch z celkovo troch uverejnených recenzií v tomto čísle NŽ Marijan Pavlov píše o zbierke slovenských vojvodinských ľudových uspávaniek pod názvom Julinkine uspávanky autorky Ľudmily Berediovej-Stupavskej a Ján Chrťan sa podrobnejšie zaoberá publikáciou Môj život – Pamäti Andreja Boboša, ktorú pripravila Anna Bobošová-Bartošová. Knihu Novodobá prozaická tvorba Slovákov v Rumunsku (z rokov 1976 – 2019) autora Patrika Šenkára recenzuje Peter Andruška a poukazuje na literárnovedný a zároveň esejistický spôsob, akým sa v tomto diele rozoberá a interpretuje tvorba súčasnejších rumunských prozaikov (Pavol Bujtár, Štefan Dováľ, Pavel Rozkoš, Ivan a Rudo Molnárovci a iní). V rubrike Miscelaneá je text Vladimíra Valentíka K 15. Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku a s výstavou, ktorá bola uskutočnená v rámci daného podujatia v Báčskom Petrovci súvisia aj reprodukcie, ktorými je ilustrované aktuálne dvojčíslo NŽ.

20 /4907/ 16. 5. 2020

Kultúra  NOVÉ KNIHY

SCÉNA

Antológia slovenskej poézie o Dunaji (Duní Dunaj... Zostavili M. Bielik a K. Koláriková. Spolok slovenských spisovateľov : Bratislava 2020, 128 s.)

Miroslav Bielik Koncom marca 2020 vyšla v Spolku slovenských spisovateľov antológia slovenskej poézie o Dunaji, ktorá nadväzuje na minuloročné vydanie antológie klasikov národných literatúr podunajských krajín pod názvom Veľký pán Dunaj. Dunaj je vrastený aj do poézie súčasných básnikov a zaiste sa bude vlniť i ďalšími generáciami tvorcov a vo veršoch plynúť tak ako v jeho vlastnom toku. Spolok slovenských spisovateľov, podobne ako spisovateľské združenia ďalších podunajských štátov (Srbsko, Bulharsko, Ukrajina...), umožnil súčasným našim básnikom i mimoriadnym členom a spolupracovníkom zo zahraničia (v prekladoch do slovenčiny), aby rozvinuli zlatú niť dunajskej poézie v našom čase. Vyše pol stovky básnikov prijalo pozvanie (výzvy na zaslanie básní boli zverejnené viackrát v závere roku 2018 a v priebehu



roku 2019), aby nadviazali na verše našich klasikov (uvedené v prvej časti antológie) a prispeli tak do medzinárodného projektu antológií poézie o Dunaji, ktorý spája Európu a básnikov v nej. Názov antológie je odvodený z prvého verša slávnej epickej básne Sama Chalupku Mor ho! Zo Srbska sú v antológii v preklade do slovenčiny zastúpení: Radomir Andrić, Dragan Danilov Jovanović, Goran Đorđević, Miodrag Jakšić, Jeremija Lazarević, Ivan Negrišorac, Milan Nenadić, Dušan Stojković a Jovan Zivlak. Medzi klasikmi je zaradený Michal Babinka a zo súčasných slovenských tvorcov z Vojvodiny Viera Benková, Miroslav Demák, Michal Ďuga a Martin Prebudila..

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Matija Bećković: Ešte sme neskončili... (ISBN 978-80-8194-095-8 SSS; ISBN 978-86-7103-516-3 SVC;) Jaroslav Čiep

Ďalším príkladom, že sa v poslednom období v najväčšej možnej miere aj medzi našimi literátmi rozbehla prekladateľská činnosť – okrem množstva iných publikovaných kníh na Slovensku a v Srbsku – je aj ďalšia kniha, ktorú sme zaregistrovali na knižnom trhu u nás, ale predovšetkým na Slovensku. Ide o knihu prekladov básní renomovaného srbského spisovateľa Matiju Bećkovića (1939), básnika špecifického literárneho jazyka a zásoby plnej archaizmov. Zo srbského originálu výber urobil a Bećkovićovu poéziu prebásnil Martin Prebudila. K tomu 5 básní preložil Miroslav Demák. Táto kniha prekladov básní do slovenčiny pozostáva zo 43 básní Matiju Bećkovića. Rozdelená je do nasledujúcich cyklov: Vera Pavľadolská, Žalospev za Verou Pavľadolskou, Znovu potrebujem mlčať, Vnuk Aleksu Marinkova..., Okupácia a Zápis a portréty. Súčasťou tohto výberu je aj poznámka o básnikovi, ktorú

www.hl.rs

zostavil prekladateľ Martin Prebudila. Knihu ilustroval akademický grafik Pavel Čáni. Výber poézie po slovensky Ešte sme neskončili... Matiju Bećkovića vyšiel k jeho osemdesiatinám. Publikáciu vydal Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom v Báčskom Petrovci, v ktorom je to v poradí 234. vydaná publikácia. Kniha zviazaná do tvrdej väzby rozmeru 15 x 22 cm vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 136 strán vyšla s vročením 2019. Vytlačila ju tlačiareň P + M Turany, s. r. o., v Turanoch, Slovenská republika.

Informačno-politický týždenník

Odišiel Little Richard. Charizmatická rokenrolová legenda Little Richard usnul dňa 9. mája vo veku 87 rokov. Tento americký spevák, hudobník a skladateľ (vlastným menom Richard Wayne Penniman) bol od 50. rokov dvadsiateho storočia spolu s Billom Haleym jednou z vedúcich osobností pri formovaní populárnej kultúry. Inovačným spevom, frenetickou hrou na klavíri a dynamickými skladbami položil základy rokenrolovej, soulovej, R&B a funkovej hudby a inšpiroval niektoré z najznámejších mien populárnej hudby, akými sú James Brown, Elvis Presley a The Beatles, ale aj Lemmy Kilmister, AC/DC alebo Bruno Mars. Medzi jeho najväčšie hity patria piesne Tutti Frutti a Long Tall Sally, ktoré boli najprv uverejnené ako singly a potom boli zaradené aj na jeho debutový album Here’s Little Richard (vydavateľstvo Specialty Records) z roku 1957; niektoré z jeho ďalších známych piesní sú Lucille, Send Me Some Lovin a Good Golly, Miss Molly. Divokými koncertnými vystúpeniami, pestrými kostýmami a osvetlením tento hudobník bol tiež pionierom teatrálnych rockových šou. Členom jeho skupiny The Upsetters určitý čas bol aj gitarista Jimi Hendrix. Za svoju tvorbu Little Richard získal mnohé významné uznania a roku 1986 bol medzi prvými uvedený do Rokenrolovej siene slávy. Koncertný album Destruction. Nemecká thrashmetalová formácia Destruction vydala album s koncertnými nahrávkami, ktorým chcela v období vírusovej pandémie nahradiť fanúšikom pocit živej hudby. Ide o vydanie pod názvom Born to Thrash: Live in Germany (vydavateľstvo Nuclear Blast), na ktorom sa vedľa dvoch pôvodných členov – speváka a basgitaristu Schmiera a gitaristu Mikea Sifringera – predstavujú aj bubeník Randy Black a gitarista Damir Eskić. Skupina Destruction bola založená roku 1982 (vtedy pod menom Knight of Demon) a patrí medzi najznámejšie európske kapely pestujúce tento druh metalového zvuku. Viackrát koncertovali v Srbsku a roku 2017 boli účastníkmi festivalu Exit. Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

KRÍŽOVKA

Nemohli sme ich „namieriť“

ČÍSLO 20 V tajničke je dokončenie: Medardova kvapka...

autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

kráľ v šachu

long play

božstvo

izbová rastlina

bez vôle

ženské meno

šklbnutie masa na polievanie druh tanca

tona

les časový úsek obdobie

vpíšte YM

hovor

2. časť tajničky dve samohlásky minúta

na iné miesto

dinár zbaví nečistoty rieka v Rusku plocha poľa grécke písmeno zvierací hlas

hasil nariekanie

selén

schéma javu

atmosféra

AS HL DU ĽU

časť nervovej sústavy dole

predložka

mäkka spoluhláska

Anna Horvátová

vápnik

letovisko na Jadrane

cez (lat.) lepidlo

modla

epický

Samo Chaupka

ukazov. zámeno karát

kostra

volt maliarka Zuzana

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 19 – VODOROVNE: kontrast, avans, Ra, Kant, min, ala, otec, oi, mb, mu, ťarcha, j, t, okolo, ap, vd, hb, Nata, kre, clo, Arad, um, škoda, jamkovač

o sa dá „namieriť“ a čo nie? Nie až všetko, čo my dokážeme „namieriť“, i keď sa sloveso namieriť nevyníma zo slovnej zásoby slovenského jazyka. V našskej slovenčine je pritom veľmi zaužívané. Avšak či ním vystihujeme ten správny význam, alebo sme si preinačili význam, ako to zvykneme, pod vplyvom srbčiny?! A znovu s poľutovaním skonštatujeme, že sme siahli po tých nesprávnostiach. V spisovnej slovenčine je takýto význam slovesa namieriť: − nastaviť do polohy na cieľ, do istého smeru, zacieliť, nacieliť, zamieriť: nastaviť pušku, ďalekohľad na cieľ, aj nastaviť na niekoho prstom – ukázať prstom; − dať sa smerom niekam, zamieriť: namieriť do mesta, mať namierené do mesta, na nákupy; − zamerať, zacieliť: namieriť úsilie správnym smerom: namieriť prejav, reč proti niekomu. Sloveso „namieriť“ používame aj v týchto situáciách: „Statok som namieril.“; „Ťažko ich je namieriť.“; „Ráno sa má najprv statok namieriť.“; „Deti nemôžeme namieriť.“... Je toto našské použitie slovesa „namieriť“, žiaľ, nie je správne.

Používame ho pod vplyvom srbského slovesa namiriti. Správnymi náhradami slovesa sú: nachovať, nakŕmiť, ako i opatriť, obriadiť, oriadiť, čiže poskytnúť deťom, rodičom alebo zvieratám stravu. A vety správne budú znieť takto: Statok som opatril / nachoval.; Ťažko ich je obriadiť.; Ráno sa má najprv statok opatriť / nachovať.; Deti nemôžeme opatriť / nakŕmiť. Nielen tento význam pripisujeme slovesu „namieriť“ – druhý nenáležitý význam, ktorý poznáme my slovensko-srbskí bilingvisti, je podeliť, udeliť väčšiemu počtu ľudí, čo im patrí, teda zaopatriť, zásobiť, nadeliť: Počas mimoriadneho stavu potravinovými článkami zásobovali aj penzistov, aj sociálne slabších občanov.; Balíky podelili penzistom. My „namierime“ ešte aj v takejto situácii: „Namierili deti, aby sa po ich smrti nepovadili.“; „Nemohli sa namieriť s majetkom.“ Tuná je sloveso „namieriť“ tiež nesprávne použité. Správne znenie týchto viet bude: Podelili deti, aby sa po ich smrti nepovadili.; Rozdelili deťom majetok, aby sa nepovadili.; Nemohli si rozdeliť majetok.

TAJNIČKA: TANCUJ, TANCUJ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 19 z čísla 19 Hlasu ľudu z 9. mája 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: JARMILA VALENTÍKOVÁ, Ul. Čmelíkova č. 1, 21 469 Pivnica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • KULTÚRA· OZNAMY •

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre spoločné práce Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-28-99 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Službe pre spoločné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: Upratovačka – robotníčka na údržbu hygieny na Oddelení pre hygienu a kuriérske práce v miestnych spoločenstvách, zamestnanec V. stupňa, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

20 /4907/ 16. 5. 2020

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) schvaľuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 5. 5. 2020 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rýchlej cesty I. B triedy č. 21 Nový Sad – Ruma, Partia 1 – Úsek 1, mimoúrovňová križovatka Diaľnica E-75 – Paragovo, s plánovanou dráhou štátnej cesty II. A triedy číslo 100 od Žeželjovho mosta po mimoúrovňovú križovatku Diaľnica E-75. Nositeľ projektu je VP Putevi Srbije, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282, z Belehradu. V súlade s vyhlásením núdzového stavu v Republike Srbsko (Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, Úradný vestník RS, číslo 29/20) nahliadnutie do žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu je možné iba v digitálnej forme na úradnej webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia (www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

OZNÁMENIE o objednávaní verejnej prezentácie a verejnej rozpravy Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Oboznamujú sa zainteresované orgány, organizácie a verejnosť, že sa verejná rozprava a verejná prezentácia projektu Výstavba pretáčacieho zariadenia kamiónových a vagónových nádrží, na katastrálnych parcelách č. 2556/1, 2556/2, 2556/3 a 2555/16, k. o. Nový Sad III, na Termináli pre prekládku a skladovanie ropných derivátov Nový Sad, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, objednáva na 21. máj 2020 so začiatkom o 12.00 h v budove pokrajinskej vlády. S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a verejnej prezentácie, nevyhnutné, je aby všetci záujemcovia zahlásili svoju účasť prostredníctvom telefónu +381 21 487 46 90.

PRE MILOVNÍKOV KNÍH

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ADECO, s. s r. o., Nový Sad, Temerinski put číslo 109, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia časti otvoreného skladu – nádrže s rezervoármi a dostavba otvoreného skladu – nádrže s rezervoármi, výšky P, Temerinski put číslo 109, na katastrálnej parcele číslo 3/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

SMUTNÁ SPOMIENKA na

otca

mamu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NS SEME ENERGY, s. s r. o., Nový Sad, Maksima Gorkog 30, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba bioplynovej elektrárne kapacity 999 kW a objektu na skladovanie tekutého a pevného maštaľného hnoja, na katastrálnej parcele číslo 3856/5, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

JÁNA HRICA

ZUZANU HRICOVÚ

rod. Kardelisovú uplynulo 6 boľavých mesiacov z Kysáča

uplynulo 5 dlhých rokov

Pamiatku na Vás si s láskou zachovávajú zarmútení: dcéra Svetlana Chrťanová s rodinou, dcéra Jaroslava a vnučka Sindy a syn Igor Hric

SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na milovaného vnuka

Uplynulo 11 smutných rokov, čo nás opustil náš vnuk

VLADIMÍR TOMIĆ

VLADIMÍRA TOMIĆA

2. 8. 1992 – 14. 5. 2009 – 2020 z Báčskeho Petrovca Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. Tvoja starká Franková • OZNAMY •

1992 – 2009 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Starká a dedo Lešťanovci a tetka Tomićová

20 /4907/ 16. 5. 2020

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 14. mája 2020 uplynulo 11 smutných rokov od smrti nášho milovaného syna

PAVLA LAČOKA

Tvoji milovaní

SMUTNÁ SPOMIENKA

1992 – 2009 – 2020 z Báčskeho Petrovca

VLADIMÍRA TOMIĆA z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach. Tvoji krstní rodičia Ďugovci

Bolí nás Tvoj predčasný odchod a rozlúčka s Tebou. Veľmi nám chýbaš, ale v myšlienkach si stále s nami. Na Teba si s láskou spomínajú a v srdci Ťa nosia: Tvoji rodičia a sestra Alenka s manželom a deťmi Števkom a Ineskou

hlasludu.info www.hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nás opustil

na otca a starého otca

EMIL BENKA

MICHAL POLIAK

1944 – 2018 – 2020 z Erdevíka

S láskou si na Teba neustále spomíname.

na krstniatko

VLADIMÍRA TOMIĆA

1941 – 2007 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si predsa stále s nami v našich krásnych spomienkach.

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHALA POLIAKA

1949 – 2010 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Ubehlo desať rokov, čo nie si s nami, no spomienka na Teba a na Tvoju dobrotu a porozumenie je vždy živá a pripomína, koľko nám všetkým chýbaš.

Kto v srdci žije, neumiera.

Manželka Ruženka, dcéry Tatjana, Stanislava a syn Darko s rodinou

21. 4. 1949 – 15. 5. 2010 – 2020 z Petrovca

Manželka Evka a syn Michal

Dcéra Anna Funtíková s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

JÁN KAŇA

1944 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba stále spomíname. Manželka a syn a dcéra s rodinami

KATARÍNA BRTKOVÁ

rod. Leporisová 1895 – 1981

JURAJ NÍMET 1951 – 2019

ŠTEFAN MELEG 1923 – 1957

MÁRIA MELEGOVÁ rod. Peterská 1928 – 2020

Do venca spomienok pribudla ďalšia drahá osoba. V tichosti vyprosíme veľký dar pokoja, kým sa nám duše raz navždy nespoja. S úctou a vďakou Vaši najbližší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 1. mája 2020 do večnosti odišla naša drahá mama, stará mama a prababička

BOĽAVÁ SPOMIENKA Je tomu už 10 rokov, čo nás navždy opustil môj manžel, náš otec a starý otec

MÁRIA MELEGOVÁ rod. Peterská 13. 9. 1928 – 1. 5. 2020 z Petrovca Vo chvíli, keď prestalo biť Tvoje láskyplné srdce, stratili sme veľmi veľa, lebo si vždy vedela byť našou oporou a pomocou. Vieme, že život bez Teba už nikdy nebude taký, aký bol skôr, a preto cítime veľký bôľ a žiaľ. Vďační sme však Pánovi, že sme Ťa tak dlho mali medzi nami, a kým sa opäť stretneme, zachováme si na Teba krásnu spomienku v srdci.

ŠTEFAN SEMARTONSKÝ 1934 – 2010 – 2020 z Báčskeho Petrovca

„Tí, ktorí so slzami rozsievajú, žať budú s plesaním.“

Ž 126, 5

Poďakúvame sa kazateľovi a kantorovi Kristovej duchovnej cirkvi z Petrovca za dojímavú a dôstojnú pohrebnú počesť s našou drahou zosnulou.

Už nič iného Ti nemôžeme dať, iba v tichej a trvalej spomienke si Ťa zachovať.

Dcéry Mária a Katarína, zať Ján, vnúčatá Marienka a Miladin, Janka a Ondro, Jurko a Danuška a pravnukovia Andrejko a Feď ko

Tvoji najbližší

POSLEDNÉ ZBOHOM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRII MELEGOVEJ rod. Peterskej 1928 – 2020 z Petrovca

JARMILA KEVENSKÁ rod. Sýkorová 1935 – 2020 z Báčskeho Petrovca

„Boh nám je útočišťom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou.“ Žalm 46, 2 V nádeji stretnutia v nebeskej vlasti lúčia sa bratia a sestry v Pánu

SPOMIENKA

Ako ticho si žila, tak ticho si odišla, skromná vo svojom živote, veľká vo svojej láske a dobrote.. Lúčia sa s Tebou: dcéra Jarmila a vnukovia Igor a Saša

DROBNÉ OZNAMY MÁRIA MIŠTECOVÁ

rod. Beníková 4. 6. 1937 – 18. 5. 2002 – 2020

ONDREJ MIŠTEC

7. 11. 1940 – 29. 2. 2020

z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú Vaši najmilší • OZNAMY •

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. PREDÁM Peugeot 106 Sport (ročník 1999) 1.4 ccm, 55 kW, 3 dvier, sivej farby, v dobrom stave. Cena podľa dohody. Marinko 063/70-71-898. 20 /4907/ 16. 5. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. mája 20.30 Dobrý večer, Vojvodina, relácia z mája 2019 (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum, z archívu z roku 2019 (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 17. mája 10.30 Zlatý kľúč z roku 2018, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka, z archívu z roku 2015 (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu, z archívu z mája 2019 (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) 21.00 Dotyky, z archívu z roku 2014 (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota 16.00, nedeľa 6.00) Utorok 19. mája 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Spektrum. V druhej časti pravidelného piatkového bloku bude predvedené Shakespearovo divadelné predstavenie Sen noci svätojánskej v podaní žiakov Gymnázia Jána Kollára, pod ktoré sa ako režisér podpísal Ján Čáni. Dúhovka z televízneho archívu z roku 2015 bude venovaná nášmu poprednému dirigentovi a hudobnému odborníkovi Jurajovi Feríkovi. Ide o dokument, ktorý bol nahraný v roku 2015 k jeho nedožitým 85. narodeninám. Dotyky. Rodinný magazín z roku 2014 pod názvom Láska bez hraníc je venovaný zmiešaným manželstvám v Maglići, láske a multikultúrnosti.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 17. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 20. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny ﬁlm Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený ﬁlm Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 15. mája – Arthur – Ťažký život milionára Sobota 16. mája – Červené víno, 1. časť Pondelok 18. mája – Moja super ex Utorok 19. mája – Som agent Streda 20. mája – Zypa Cupák Štvrtok 21. mája – Mladosť v ťahu 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 17. mája Film: Malý Manhattan Príležitostné bohoslužby Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Úkryt Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 17. mája 16.00 Duchovné príhovory Slovo na týždeň Príspevky z archívu TVOK Utorok 19. mája 16.00 Online vyučovanie pre žiakov základných škôl Piatok 22. mája 16.00 Online vyučovanie pre žiakov základných škôl

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok)

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport NOVINKY Z PETROVSKÉHO FK MLADOSŤ

Vo Vrbare sa rozžiarili reflektory Samuel Medveď

inulý týždeň, keď Zhromaždenie Republiky Srbsko zrušilo núdzový stav, patričné orgány do športových klubov zaslali inštrukcie, ktorých by sa vo všetkých sférach športového života všetci museli pridržiavať. Hneď vo štvrtok zasadalo aj vedenie petrovského FK Mladosť, ktoré rokovalo o aktuálnej situácii, týkajúcej sa vlastnej činnosti v nadchádzajúcom období. Rozhodnuté je, že sa zápasy v nižších súťažiach v sezóne 2019/2020 viac nebudú hrať. To znamená, že po 17. kole (pätnástich jesenných a dvoch

jarných) určili konečné tabuľky na základe umiestnenia klubov vo chvíli prerušenia majstrovstiev. Tak petrovská Mladosť súťaž vo Vojvodinskej lige – severnej skupine skončila na siedmom mieste. Titul majstra patrí FK Sloga z Čonoplje, kým by ligu mali opustiť báčskopalanské Krila Krajine, Mladost Turija a somborský Radnički. Ak sa futbalová lopta na ihriskách nekotúľala v posledných dvoch mesiacoch, petrovskí futbalisti boli veľmi aktívni na inom poli. Dali sa do úpravy okolia ihriska, konkrétne farbili ohradu. Na štvrtkovom zasadnutí predseda Mladosti Pavel Severíni podal finančnú správu o hospodárení v posledných troch

Takto to vyzerá vo dne...

– štyroch mesiacoch. Najkrajšia správa je hádam to, že na streche tribúny namontovali deväť reflektorov, ktorých svetlo v lete, keď sú veľké horúčavy, umožní futbalistom trénovať vo večerných hodinách. Predseda Severíni predostrel aj inštrukcie na začiatok tréningového procesu v období prevencie a zmenšenia rizika nákazy vírusom Covid-19. Tak sa na tréningoch všetci musia pridržiavať určitých podmienok a opatrení. Športovci pri príchode, taktiež pri odchode z tréningov musia nosiť ochranné rukavice a rúška, pričom môžu byť v spoločnosti iba jednej osoby. Každý jednotlivec musí používať len svoje

... a večer, keď sa reflektory rozsvietia

METALOPLASTIKA DVAKRÁT NA KROVE EURÓPY

Plakali sme a radovali sa spolu Juraj Pucovský

ádzaná, jeden z najúspešnejších kolektívnych športov v niekdajšej SFR Juhoslávii, tak na reprezentačnej, ako aj klubovej úrovni v Šabci sa organizovane hrá od roku 1958, keď založili HK Partizan. V roku 1970 klub premenovali na HK Metaloplastika, ktorý dosiahol mimoriadne úspechy na domácej a európskej scéne, hádam dodnes je uctievaný na území niekdajšej spoločnej krajiny, od Slovinska po Macedónsko. Metaloplastika získala sedem titulov Juhoslávie, päťkrát zvíťazila v pohárovej súťaži, ale najcennejšie sú dva triumfy v Pohári európskych majstrov (dnes Liga Európy). Práve v tomto roku 21. apríla uplynulo 35 rokov odo dňa, keď šabackí • ŠPORT •

osobné hygienické prostriedky, piť vodu alebo inú tekutinu iba zo svojej fľašky. V zatvorených miestnostiach, obliekarniach, v kúpeľniach, pod sprchou môžu byť len vtedy, keď sa vykoná ich dezinfekcia. Organizátori tréningov v spolupráci so zodpovednými osobami v kluboch a športových objektoch musia vykonať určité opatrenia, predovšetkým zistiť, v akom zdravotnom stave je každý športovec. Urobia to tak, že mu najprv odmerajú telesnú teplotu. Treba na záver povedať, že v uplynulom období individuálne tréningy na trávniku vo Vrbare absolvoval Begečan Milan Pavkov, hráč belehradskej Crvenej zvezdy. Pavkov pred asi siedmimi rokmi kratšie pôsobil vo FK Mladosť. Dosiaľ nezabudol na Petrovčanov a klubu podaroval niekoľko kožených lôpt.

mimozemšťania, ako ich s láskou volali fanúšikovia, prvýkrát dobyli hádzanársku Európu. Keďže predtým eliminovali plzenskú Škodu, bukureštskú Steauu a islandský FH Reykjavík, hráči Metaloplatiky sa vo finále stretli s madridským Atléticom.

Prvý zápas v Šabci sa skončil triumfom našich 19 : 12. Španieli v odvete očakávali zázrak, mysleli si, že súpera prekonajú väčším rozdielom gólov! A stal sa zázrak, ale radostný pre celú Juhosláviu. Šabčania boli ešte superiórnejší od Atlética, vyhrali 30 : 20 a vyslúžili si frenetický potlesk 14 000 divákov. Šabčania získali pohár parížskych novín L´ Équipe bez prehry, s najpresvedčivejším rozdielom gólov v dvoch zápasoch – 17 a najväčším počtom presných zásahov v jednom finálovom dueli – 30. Mnohí vtedy poRadosť Šabčanov po triumfe nad Atléticom vedali: „To môžu len (Foto: HK Metaloplastika)

Šabčania.“ Prvý titul majstra Európy v tej sezóne 1984/85 získali: Mirko Bašić, Mile Isaković, Veselin Vujović, Veselin Vuković, Jasmin Mrkonja, Zlatko Portner, Jovica Cvetković, Pero Milošević, Miroslav Ignjatović, Dragan Tanasić, Dejan Lukić, Vladica Spasojević a Branislav Đukanović. Tréner bol Aleksandar Pavlović, pomáhali mu Zoran Živković a Petar Fajfrić. Klub úspešne viedol predseda Dušan Maričić. Nebola to náhoda, lebo už v nasledujúcej sezóne 1985/86 Metaloplastika obhájila titul majstra Európy, keď v dvoch finálových zápasoch bola lepšia od HK Wybrzeže z poľského mesta Gdańsk. Na tie hviezdne chvíle si jeden z najlepších v tom tíme Veselin Vuković, dnes tréner Metaloplastiky, po toľkých rokoch takto zaspomínal: „Mesto Šabac žilo pre nás, my pre úspechy. Spoločne sme plakali a radovali sa s fanúšikmi a spoluobčanmi, povznášalo nás priateľstvo, nenormálna žiadosť uspieť a, pravdaže, truc!“

20 /4907/ 16. 5. 2020

Šport V ÚSTRETY STOROČNICI PETROVSKEJ MLADOSTI

Len vpred – späť ani krok Samuel Medveď

to rokov písanej histórie nie je malá vec. Bolo to ešte roku 1923, keď bol Petrovec hospodársky vyspelé prostredie. Vraj vyspelejšie ako dnes. Tak v máji toho dávneho roku bol založený SŠK Petrovec. Idea založiť futbalový klub sa zrodila v radoch uvedomelých podnikateľov, remeselníkov. S heslom: Len vpred – späť ani krok sa 20. mája 1923 v hoteli U chmeľa konalo zakladajúce zhromaždenie klubu. O jeho vzniku, činnosti, prejdenej dráhe hovorí aj päť publikácií, ktoré vyšli z príležitostí jubileí založenia.

Publikácia z roku 1953

Prvá publikácia, skôr bulletin, vznikla roku 1953. Mala byť napísaná roku 1943 k dvadsiatemu výročiu založenia, avšak keďže zúrila druhá svetová vojna, nebolo možné pripraviť ju. Po oslobodení, keď už futbalový klub, ako aj iné športové celky v Petrovci pôsobil pod menom Mladosť, vznikla táto publikácia. V nej sa hovorí iba o založení klubu a začiatkoch. V roku 1963 pri príležitosti štyridsiateho výročia vyšla prvá náročnejšia publikácia, ktorá obsahuje všetky výsledky od založenia, a sú tu aj zostavy mužstva

www.hl.rs

Publikácia z roku 1963

v každom ročníku. Napočítané sú aj vedenia, ktoré viedli klub tak v predvojnovom období, ako aj po druhej svetovej vojne. Do tohto obdobia patrí i výstavba krytej drevenej tribúny, ku ktorej ruky priložila celá dedina. V knihe sa uvádza aj to, že mnohí mladí hráči vstúpili do 14. VÚSB a mnohí na bojiskách v Slavónii nechali aj svoje životy. Koncom päťdesiatych rokov bolo upravené ihrisko a vykonaná jeho drenáž. Inak v tom čase, čiže v päťdesiatych a v prvej polovici šesťdesiatych rokov Mladosť nastupovala hlavne v silnej Vojvodinskej lige, ktorá v danej chvíli mala status tretej štátnej ligy. Parádna publikácia v tvare albumu vyšla roku 1973 z príležitosti päťdesiateho výročia založenia klubu. Päťdesiatka je

storočia – rozpad SFR Juhoslávie, hyperinflácia, občianske vojny na priestoroch bývalej Juhoslávie, keď klub tri roky niesol meno US Petrovec Holding, čo sa mnohým nepáčilo. Vyšla až roku 2003 z pera autora týchto riadkov. V týchto rokoch klub dosahoval premenlivé výsledky. Roku 2003 vyšla kniha k osemdesiatke Kniha okrem iného obsahuje aj porzaznamenaná o. i. aj množstvom pekných fotografií. Druhá časť tréty mnohých hráčov, ktorí obsahuje spracované údaje z ob- v klube zanechali trvalé stopy. Táto kniha bola aj graficky veľmi dobia rokov 1964 až 1973. Na nasledujúcu publikáciu vydarená, rovnako tak ako aj tá sa však čakalo až tridsať rokov, posledná, ktorú istý autor napísal na čo o. i. vplývali aj udalosti roku 2013 z príležitosti deväťdev poslednom desaťročí minulého siatky. Svojráznou kuriozitou je,

Posledná publikácia – brožúrka z roku 2013

že príprava pre tlač tejto poslednej knihy bola urobená za jeden deň, nasledujúceho dňa už bola vytlačená a tretieho dňa, na Deň Obce Báčsky Petrovec, bola aj predstavená verejnosti. Všetky tieto publikácie sú svojráznym svedectvom prejdenej futbalovej dráhy počas takmer storočného obdobia. Treba však už teraz rozmýšľať o roku 2023, keď si, a v to veríme, pripomenieme storočnicu, čo je príležitosť na prípravu monografie, ktorá na jednom mieste zhrnie všetkých sto rokov. Album vydaný pri príležitosti 50-ročnice

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA PO NOVÝCH OPATRENIACH

Mladí pokračujú, starší ešte počkajú bez divákov nemá žiadny význam. Všetkým je jasné, že sa predčasne ukončená sezóna za normálnych Matej Bzovský podmienok nemohla dohrať, a či je spravodlivé sezónu anulovať, len o najnovších opatreniach vlády keď ide o amatérsky futbal a v ligách, Republiky Srbsko v súvislosti kde bolo málo klubov, predsa je pre s pokračovaním sezóny žiadne dôkladnejšie rokovania. V týchto riešenia nebudú vo futbalových kluboch, možno i v sťaženejších zväzoch jednoduché, niektoré aj podmienkach a pri mnohom zriekaní, nepopulárne. Málokto zatiaľ vie, či sa počas nútenej pauze vykonali zodpovedajúce opatrenia na zachovaní hracích plôch, dezinfikovaní miestností a inej príkazmi naloženej starostlivosti a ostražitosti. Nikto teda ani medzi amatérskymi funkcionármi nesedel so zloženými rukami. Ak je pre profesionálne kluby tento stav čistý finančný mínus, nenačim zanedbať Pazovská Jednota a erdevícka Sloga budú ani skutočnosť, v aj v novej sezóne hrať v tej istej súťaži akom postavení sa ocitnú „malé“ kluby, nevie, ako sa celá situácia aj v sú- ktorým sezóna je prerušená, lepšie časných podmienkach s pandémiou povedané, ukončená bez žiadnych koronavírusu bude v budúcnosti písomných a iných konzultácií alevyvíjať. Pripravené rozhodnutia v bo nejakých návrhov, ktoré sa mali niektorých športoch na základe elek- uctievať. tronických a iných schôdzí mnohých Vo futbale je teraz situácia jasneuspokojujú, zvlášť keď ide o po- ná, keď ide o pokračovanie súťaží. stup do vyšších súťaží. Niektoré kluby Predsa sa mohli počuť aj mienky vynaložili obrovské úsilie dostať sa a dobromyseľné návrhy všetkých do vyššieho stupňa súťaže, vyčlenili relevantných účastníkov v súťažiach, nemalé prostriedky, nehovoriac o aspoň prostredníctvom elektronicsnahách odborníkov, funkcionárov, kého spojenia. Vo Futbalovom zväze a nakoniec asi všetko odišlo dolu Vojvodiny, urobili to aj orgány v iných vodou. športoch v Srbsku, rozhodli o preruPravdaže, zdravie je najdôležitejšie. šení všetkých súťaží vo vrcholných, A keď ide o futbal ako najobľúbenej- tiež vo futbalových ligách. Nehľadali ší šport, bojovať na hracej ploche žiadne východiská z komplikovaného stavu, neprihliadali ani na kluby, ktoré sa horko-ťažko dostali predo dvere vyššej ligy. Mohli povedzme usporiadať play-off a play-out o titul majstra, resp. zostup. Netrvalo by to dlhšie ako dohrávka majstrovstiev, ale by bolo spravodlivejšie. O takýchto možnostiach vari nikto nerozmýšľal, alebo nechcel rozmýšľať, aj záujmy si Dočkajú sa fanúšikovia Pazovčanov postupu tu zamiešali prsty. futbalistov Jednoty? Bolo dosť času pracovať

• ŠPORT •

V pazovskom klube sľubujú, že v budúcnosti poskytnú šancu svojim mladým hráčom, ktorí dosiaľ hlavne „hriali“ striedačku

na viacerých scenároch a nie iba odpočívať na vavrínoch a potom napochytre schvaľovať adekvátne rozhodnutia v krátkom čase. Aké budú termíny budúcich súťaží, akým systémom sa bude v nových súťažiach pokračovať, v tejto chvíli

svorní a usilovní ľudia vedenia sa postarali o to, aby aj v sťažených podmienkach v klube vykonali všetky žiaduce opatrenia zdravotníckych odborníkov. Pritom dbali aj o zachovanie hracej plochy, ktorá je v perfektnom stave. Ako nám prezradil predseda klubu Dragan Đurić, v tejto chvíli aspoň neoficiálne nevedia, ako ďalej. Majú k dispozícii staré pravidlá, podľa ktorých sa určuje postup a zostup z Vojvodinskej ligy – južnej skupiny. Možno sa medzičasom vynorí niečo iné, podstatnejšie, ale hlavným cieľom klubu je, aby sa v niektorých budúcich majstrovstvách mužstvo značnejšie omladilo z vlastnej liahne Na štadióne povedľa Remeselníckeho domu a mladými hráčmi, ktorí sa je i teraz perfektný trávnik vrátia z iných klubov. Keď ide o posily, oveľa menší nikto nevie! Sú obavy, že sa schvá- počet hráčov bude zo strany. Príde lia znovu niektoré nepremyslené a iba zopár kvalitných jednotlivcov, rýchle rozhodnutia, pre ktoré kluby ktorí musia byť omnoho lepší od nebudú dostatočne pripravené. Sú tých, čo majú vo vlastnom prostredí. i neoficiálne náznaky, že niektoré Či zotrvajú na tejto konečne správnej kluby zaniknú?! ceste, uvidíme... Keď ide o staropazovskú Jednotu, Tréneri mladších kategórií v klube na pondelkovej schôdzi s rodičmi rozhodli, aby všetci, od tzv. kohútikov po pionierov pokračovali s tréningami podľa určených pokynov, ktoré majú na štadióne, ale s prísnou kontrolou zdravotníckej služby. Je to ozajstne správna cesta. Keď ide o starších, a najmä seniorov, mnohým sa vedúci klubu poďakovali, nikomu nezostali dlžní, vyplatili ich a nevedia, kam odišli. Každý svojou cestou, ale mnohí iste budú mať na zreteli, že sa z amatérskeho futbalu nemôže vyžiť! Spoľahlivý brankár erdevíckej Snímky: J. Pucovský Slogy Aleksandar Tojagić

20 /4907/ 16. 5. 2020

Šport STOROČNICA ZALOŽENIA SOKOLSKEJ JEDNOTY V PETROVCI (7)

Na všeslovanskom sokolskom zlete v Prahe DrSc. Ján Babiak

ž začiatkom roka 1926 akoby sa všetko zmenilo v prospech sokolov. Aj prv než sneh v úplnosti zmizol, oslávilo sa šesťročné pôsobenie spolku: najprv referát, potom divadelné predstavenie Urbánkovej Hriešnice a na záver programu cvičenie sokolov a živý obraz, to tak po sokolsky. Aj ambície narástli, s mienkou účinkovať na Všeslovanskom sokolskom zlete v Prahe. Tak aj členstva pribúdalo, aj cvičiteľský káder sa musel doplniť, aj ﬁnančný fond. S pekným počasím sokolov čakalo aj sťahovanie z telocvične na cvičisko, práve včas, lebo už koncom mája sa malo ísť na 4. pokrajinský zlet v Sente. Aj sa odišlo. Potom už sokolov čakal Vidovdan a oslava konca školského roku. Na ňu všetci sokoli boli pozvaní a žiaci v rámci tejto záverečnej gymnaziálnej slávnosti mali aj sokolské cvičenie. S príchodom leta sa čoraz viac spomínal 8. všeslovanský sokolský zlet v Prahe. Po nezdarnom odchode na ten predchádzajúci, pred šiestimi rokmi, petrovskí sokoli sa pevne rozhodli, že tento zlet bez nich nebude. Preto sústavné prípravy na toto najväčšie sokolské podujatie, na manifestáciu, akej ešte nebolo, „na zlet, ktorý je aj naším Zväzom vyhlásený i za náš zlet...“, s masou cvičencov „jakú si my ani predstaviť nevieme“1, sa konali ešte vlani. Z tej príležitosti sa „zvonilo na všetkých zvonoch“, podčiarkovala sa aj naša slovenská príslušnosť a nevyhnutnosť nášho účinkovania tam, kde „srdce tiahne obzrieť si matičku Prahu, naše hniezdo sokolské...“2 Ale v Petrovci ešte od Medarda pršalo, aj prvý júlový deň bol taký. Išlo sa vlakom do Nového Sadu a odtiaľ loďou hore Dunajom. Aj všetka sokolská Slovač tu bola – Petrovec, Pivnica, Kysáč, Selenča, Stará Pazova... Ale pre nečas a hmlu aj loď meškala a len od Komárna sa vyjasnilo. Potom v Bratislave bol pravý zhon pri premiestňovaní z lode do rýchlika. A cestovať vlakom bola sokolom už známa choreograﬁa – na

každej zástavke vítanie, spev a osobitný sokolský miniprogram. Včasráno v nedeľu 4. júla 1926, zlatá, stovežová Praha ich dočkala ospanlivo. Ale už raňajšie novinové správy vítali bohatierov bratského štátu, hrdinov juhoslovanského sokola, čo sem prišli v počte viac ako 6 000 cvičencov. Hoci Strachovské Lomy mali predtým už mesiac trvajúce predzletové slávnosti, nedeľa mala byť prvý hlavný sokolský deň, a tak sa ponáhľalo. Aj už o šiestej hodine ráno všetky cvičiská boli preplnené českým sokolstvom, veď generálna skúška bola v obehu, aj množstvo sprievodných podujatí sa dalo vidieť, navštíviť.

nich výnimočná nálada na Václavskom námestí posunula obavu našincov, ako to bude zajtra, v Deň zahraničných sokolov, pri ich prezentácii cvikov. V nasledujúci deň sa vstalo včasráno na generálnu skúšku. Poobedňajší program otvorili československí sokoli z USA a po nich Poliaci, Rusi a Francúzi. A potom už nastúpili študenti dôstojníckej vojenskej školy z Belehradu, po nich námorníci s Murnikovou skladbou Vpred, pešia jednotka s cvičením puškami a celý rad cvičenia menších skupín juhoslovanských sokolov, zjednotených šestnástok, deviatok... V takej pestrosti zostáv sa vmestili aj slovenskí dolnozemskí sokoli. Aj

Cviky žien na 8. všesokolskom zlete v Prahe (1926)

Poobede to pravé sokolské slávnostne začalo. Až 135 000 divákov pozeralo na 33 000 cvičencov, ktorí čakali na otvorenie najväčšieho sokolského sviatku. Po príchode Masaryka, ktorý prišiel spolu s vedením Sokola, zahrmeli delové salvy a program sa začal. Východočeský kraj otvoril masové vystúpenie a po ňom cez všetky štyri brány 64-stupovým prúdom v takte krásnej snivej hudby cvičila masa krajšej polovičky sokolstva. Aj kým ešte obecenstvo ováciami vyprevádzalo sokolky, na trávnik sa v 80-stupe valilo more mužov, aj podali cviky, ktoré potom boli nazvané zlatým bodom tohto zletu. Za nimi už 1 536 cvičeniek na 256 kladinách ukázalo zhodu a jednotný nástup. Poobedňajší program uzavreli sokoli Západočeského kraja s cvičením Mesto slnka. Celé cvičenie bolo veľkolepé, jedinečné, lebo ani prudký dážď a po ňom mokrý terén nezlomil pevnú vôľu sokolov. Naozaj mali čo vidieť juhoslovanskí, aj slovenskí sokoli. Veď českí sokoli boli odjakživa vzorom tak masovosťou, ako aj kvalitou prednesu cvikov. Len večerné kultúrne predstavenie a po

na konci druhého dňa českí sokoli uzavreli program scénickým prednesom, čo symbolizoval ich hymnu Kde domov můj. Nasledujúci deň bol pre sokolov ešte dojímavejší, lebo sokolské podujatie vrcholilo slávnostným deﬁlé, koncipovaným ako hold sokolskému Olympu – Prahe. Zraz sokolov bol na Kráľovských vinohradoch o siedmej. Už vtedy aj celá Praha ožila a divákov bolo všade vôkol trasy pochodu sokolov. A v pomedzí toho davu v zriadených nepriehľadných zástupoch pochodovalo 50 590 sokolov, ktorých obecenstvo zasýpalo dažďom kvetov a ešte viac ováciami a potleskom. Na Staromestskom námestí bol vzdaný hold pamiatke majstra Jána Husa. Aj juhoslovanským sokolom sa „ulezlo“ najviac ovácií, aj slovenským sokolom, čo žili a pôsobili mimo Československa sa tlieskalo s dodatočnou motiváciou. Naozaj hrdo bolo aj petrovským sokolom vtedy pochodovať, aj na pozdravy odpovedať v zlatej Prahe. Aj po podujatí v strede mesta sa pokračovalo s výstupmi jednotlivých sokolských žúp, sokolskej jazdy

M. Labáth: VIII. všesokolský zlet v Prahe. Sokolská hliadka. Národná jednota, Petrovec 1926, roč. 7, č. 13, s. 4.

Ibidem.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a vojska. A potom sa všetko končí, obecenstvo odchádza na všetky strany a z neba sa spúšťa lejak. To svätý Medard za tých svojich štyridsať dní ani sokolov nenechal na pokoji. Nedali sa zlomiť, vždy cvičili do konca, aj boli pevní ako skala. Potom aj Petrovčanov čakal návrat domov. Každý z nich bol ešte stále pod dojmom niektorého z troch sokolských dní, keď sa tu dýchalo plnými pľúcami, tou širokou slovanskou hruďou plnou nadšenia a dôvery v slovanstvo, v ovzduší rodu verných citov, čo dlho po zlete aj po návrate vyvolávali príjemné spomienky na tieto sokolské hody. Aj dojatí mohutnosťou sokolskej olympiády, užasnutí cvičením, najmä českých sokolov, ale spokojní aj so svojím nástupom, hrdo hľadeli dopredu a snažili sa niečo odkukať aj pre Slovenské národné slávnosti. Hneď potom sa už na Slávnosti pozvalo aj vedenie báčskej sokolskej župy (vtedy už Župy Svetozara Miletića), ale aj sokolské spolky z Kysáča, Pivnice a zo Starej Pazovy. Prerobila tá všeslovanská sokolská svornosť, pod vplyvom ktorej sa aj na programovú účasť našincov na Slávnostiach začalo širšie hľadieť. Aj aby svojich hostí dôstojne uvítal, zriaďoval sa Petrovec, olíčila sa telocvičňa, ibaže s hudbou boli problémy. Aj keď sa Slávnosti začali, priam to hýrilo pestrosťou sokolov na priestrannom gymnaziálnom dvore: pestré prosté cvičenia dorasteniek, potom sokoliek, ťažké cvičenie sokolov, zdarný prednes chlapčenského vzrastu, akrobatické cvičenia na náradí oduševnilo divákov. Vedľa petrovských sokolov v programe účinkovali aj staropazovskí a kysáčski, aj české sokolky z Daruvaru nechali hlboký dojem. Všetko dokopy spelo k záveru, že sokolstvo aj tu u nás mohutnie, napreduje nielen počtovo, ale aj vo svojej zdatnosti a vo svojich výkonoch. Potom už prišla jeseň a z cvičiska sa prešlo do telocvične. S aktivitou sa neprestávalo, veď o rok sokolov čakala ďalšia skúška svojich schopností. Predtým však bolo potrebné dať sokolský tón nadchádzajúcim štátnym sviatkom a rozhodne na výročnom zasadnutí vyhodnotiť svoju celoročnú aktivitu a zvoliť si nové vedenie.

• ŠPORT •

Nikola Jokić – čarodejník pod košmi Vladimír Hudec

asketbalisti z bývalej Juhoslávie a potom aj zo Srbska odjakživa boli vážení aj za hranicami našej krajiny. Dokonca aj v kolíske basketbalu, v Spojených štátoch amerických. Početní basketbalisti z týchto priestorov sa vyskúšali v kluboch NBA ligy. Určite najznámejší sú Vlade Divac a Predrag Stojaković a s pekným úspechom tam hrali aj Žarko Paspalj, Predrag Danilović, Vladimir Radmanović, prednedávnom aj Miloš Teodosić... V tejto chvíli v NBA kluboch hrajú Nemanja Bjelica, Bogdan Bogdanović, Boban Marjanović, Nikola Jokić a ďalší. Jedným z úspešnejších, ak nie aj najúspešnejší určite je hráč Denver Nuggets Nikola Jokić. Nikola pochádza zo Sombora a športovú kariéru začal v mladších kategóriách novosadskej Vojvodiny. Vynikal v HEBA juniorskej lige Srbska, keď na desiatich zápasoch priemerne zaznamenal 25,6 bodu a 11,9 výskoku, a tak upútal na seba pozornosť klubu Mega Vizura (dnes Mega Bemax). Hrajúc v tomto klube dostal sa do semifinále HEBA ligy Srbska a do finále kvalifikačného turnaja Euroligy. Vyhlásený bol za MVP ligy a na Final-eight

juniorskej lige a v euroligovej konkurencii bol zaradený do ideálneho mužstva súťaže. Koncom sezóny postúpil do seniorského mužstva klubu Mega Vizura. V sezóne 2012/2013 sa začala jeho kariéra profesionálneho basketbalistu. Naplno sa prejavil v nasledujúcej sezóne 2013/2014, keď na ihrisku strávil omnoho viac času. Odohral 25 zápasov v Jadranskej lige, priemerne na zápase zaznamenával 11,4 bodu, mal 6,4 výskoku a 2,5 asistencie. Zohral aj 13 zápasov v Superlige Srbska a na ﬁnálovom turnaji o Pohár Radivoja Koraća sa s mužstvom Mega dostal do ﬁnále. V sezóne 2014/2015 bol vyhlásený za najlepšieho hráča Jadranskej ligy, ako aj za najlepšieho mladého hráča. Zohral 24 z 26 zápasov a iba na troch zápasoch nemal dvojciferný účinok. V Superlige Srbska bol najlepší strelec a mal najviac výskokov. Na NBA drafte roku 2014 klub Denver Nuggets si ho zvolil ako 41. v druhom kole. S týmto klubom zmluvu podpísal v júli roku 2015. V októbri toho istého roku debutoval v NBA lige a pritom dosiahol dva body. Odvtedy až dodnes je nezameniteľným členom zostavy tohto klubu, s vysokým účinkom. Často na zápasoch dosahuje tzv. double-double a triple-double (najviac bodov, výskokov, asistencií, odňatých lôpt a blokovaní). Prvý triple-double v kariére dosiahol v roku 2017.

Na jednom zápase 6. januára toho roku dal 47 bodov, čo je jeho rekord v doterajšej kariére. Druhýkrát zaradom je zvolený za člena na Old stars zápase hviezd NBA ligy. Bol prvý hráč Srbska, ktorý sa dostal do najlepšieho tímu sezóny. Roku 2018 dosiahol najrýchlejší triple-double v dejinách NBA ligy za 14 minút strávených na parketách... S reprezentáciou Srbska do 19 rokov získal striebornú medailu na majstrovstvách sveta 2013 v Česku. V seniorskej reprezentácii Srbska debutoval roku 2016 na kvaliﬁkačnom turnaji pre olympijské hry, kde je vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja. Na Olympijských hrách v Riu de Janeiro získal striebornú medailu, keď Srbsko vo ﬁnále prehralo s mužstvom Spojených štátov amerických. Nikola Jokić je vysoký 213 cm, hlavne hrá na pozícii pivotmana, hoci je pre svoju silu a pohyblivosť vhodný a užitočný aj na pozícii krídelného útočníka. Jeho hra sa vyznačuje nesebeckosťou a veľmi často má najviac prihrávok na zápase. Je najlepší Európan podľa dosiahnutých triple-double, podľa čoho je zvlášť známy. V sezóne 2018 – 2019 od vedenia NBA dostal uznanie za najlepšieho pivotmana a zaradili ho medzi piatich najlepších hráčov v lige. Zdroj a foto: Wikipédia

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Hajdušici Vladimír Hudec

ajdušica je jedna z mladších slovenských dedín v Banáte. Založená je roku 1809 veľkostatkárom Štefanom Damaskýnom de Némethy. Prví osadníci boli Slováci a Maďari, ktorí prišli pracovať na jeho majetku. Pôvodná dedina bola založená na vzdialenosti asi kilometer juhozápadne od dnešnej lokality, avšak na tom mieste zotrvala iba 15 rokov. Časté povodne zbúrali malé domce zo zeme, takže roku 1824 mnohí obyvatelia opustili dedinu a odsťahovali sa do Bresti a Klopódie, neďalekých dedín v dnešnom Rumunsku. Tí najvernejší pánovi novú dedinu založili v okolí pánskeho kaštieľa, na mieste, kde sa dedina aj dnes nachádza. Ihneď je založený aj cirkevný zbor, ktorý sa ako fília pripojil k cirkevnému zboru v Padine. Roku 1826 do Hajdušice prichádza väčšia skupina Slovákov z Padiny, čím sa získali počtové predpoklady na to, aby sa zbor roku 1829 osamostatnil. K nemu sa ako fílie pripojili zbory v Jánošíku a vo Vukovej (dedina v dnešnom Rumunsku). V dôsledku príchodu väčšieho počtu Nemcov evanjelického vierovyznania roku 1839 zbor sa stal miešaným – slovensko-nemeckým. Taký bol až po vysťahovanie Nemcov po

druhej svetovej vojne a odvtedy je znovu iba slovenský. Prvú faru zbor dostal roku 1845 ako dar zemepána Štefana Damaskýna. Bolo to poďakovanie zemepána za záchranu jeho majetku počas povodní, keď osadníci vybudovali ochranné násypy. Táto fara svojmu účelu slúžila až do roku 1986, keď ju zbor predal a postavil si novú, v rámci ktorej je aj modlitebňa. Nový kostol je vystavaný a posvätený až roku 1863. Veža so zvonicou je dostavaná roku 1895, keď je dokúpený aj tretí, najväčší zvon a hodiny. Po dostavbe kostola sa cirkevný zbor rozhodol kúpiť organ. Stavba organa bola zverená Aloisovi Horbringerovi. Napriek pravidelným opravám stav kostola sa neustále zhoršoval, až keď viacerí odborníci na sklonku minulého storočia konštatovali, že statika kostola nedovoľuje opravu. Z tých dôvodov ho zbor prestal používať a v roku 2002 bolo rozhodnuté postaviť nový kostol. Základný kameň bol postavený a posvätený roku 2004. V roku 2007 sa veriaci príležitostnými bohoslužbami rozlúčili so starým kostolom, po čom ho postupne rozobrali. Na mieste, kde stál kostol, je pamätná tabuľa s krížom, ktorý na kostole stál od jeho výstavby až po rozobratie. Nový kostol je dokončený a posvätený roku 2009, keď dedina oslavovala 200 rokov od založenia a príchodu Slovákov a 180 rokov od osamostatnenia sa cirkevného zboru. Nový kostol je verná kópia starého, ibaže trochu väčších dimenzií. Zo starého kostola je prenesená veža, zvony, hodiny, ktoré sa, žiaľ, nepodarilo dať do funkcie, a organ, ktorý je dôkladne opravený. Roku 2017 zbor vystaval a posvätil aj dom smútku. Počet členov zboru neustále klesá. Spolu

s diaspórou vo Vršci dnes má 250 platiacich členov. Nedeľné služby Božie v Hajdušici sa konajú príliš netradične – v jesennom a zimnom období poobede o 15.00 h a na jar a v lete predpoludním o 8.30 h. Týmto sa umožňuje farárovi administrátorovi Slađanovi Danielovi Srdićovi, aby vykonal služby vo svojom zbore v Jánošíku a aby každú nedeľu bol aj na službách Božích v Hajdušici. Nešporné služby Božie sa nekonajú. V období adventu a pôstu vo štvrtok večer sú biblické hodiny. Pokonﬁrmačná mládež sa stretáva príležitostne. Väčšina detí evanjelikov je zapísaná na hodiny náboženstva v základnej škole. Oltárny krúžok žien je založený roku 1960 a stretá sa podľa potreby a miešaný cirkevný spevokol nepracuje v kontinuite, ale vystupuje príležitostne. Od založenia a po koniec druhej svetovej vojny hajdušický zbor nikdy nebol bez kňaza. Prvým farárom bol Štefan Jastrebíni (1829 – 1839). Nasledovali Johann Bierbrunner (1839 – 1861), Július Ambrózi (1861 – 1869), Emil Koléni, ktorý v Hajdušici pôsobil najdlhšie – 40 rokov (1869 – 1909). Nasleduje Gustáv Halvax (1909 – 1940), Štefan Valent (1940 – 1941), Ján Burčiar (1942 – 1949). Po druhej svetovej vojne hajdušický cirkevný zbor je často bez kňaza. Spolu viac ako 40 rokov. Pôsobili tu Pavel Demrovský (1957 – 1958), Pavel Čerfeľ (1975 – 1978) a (1984 – 1990), Ján Cicka (1978 – 1982), Vladimír Obšust (1983) a Jaroslav Javorník (2000 – 2012). Počas úradovania pána farára Javorníka je vystavaný nový kostol. Súčasne je zbor už takmer 7 rokov znovu bez farára. Administruje do farár jánošícky Slađan Daniel Srdić.