Hlas ľudu 21/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

23. 5. 2020 | 21 /4908/

Uzávierka čísla: 20. 5. 2020

Núdzový stav zasiahol mnohé pracovné sektory v krajine. Týždenník Hlas ľudu predsa vychádzal pravidelne a bez obmedzení. O aktuálnych dianiach v NVU Hlas ľudu a práci redakcie počas núdzového stavu čitateľov informovala úradujúca riaditeľka Anna Huďanová. M. Pap

V RTV Stará Pazova, ktorá pôsobí od roku 1967, sa vysiela rozhlasový, televízny a multimediálny program v srbskom a slovenskom jazyku. V nedeľu 17. mája diváci mali možnosť pozrieť si jubilejné 400. vysielanie po slovensky kolážovej nedeľňajšej relácie S vami a pre vás. O tom pre naše noviny hovorili redaktorky Zdenka Kožíková a Mária Vršková. A. Lešťanová

Pre poľnohospodárov, ktorí sa našli v nepriaznivej finančnej situácii a nie sú schopní uhrádzať svoje záväzky (likvidita), vláda Srbska zabezpečila na tento účel zvýhodnené úvery do výšky 3 milióny dinárov. To je jedno z nových opatrení, ktoré štát vyhlásil na zmiernenie následkov pandémie COVID-19 pre poľnohospodárov. Vláda Srbska vyčlenila 2,6 miliardy dinárov ako pomoc pre poľnohospodárov a prijala dve vyhlášky. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Svet sa, žiaľ, nezmení k lepšiemu

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Graﬁcká úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Pripravil: Miroslav Benka

zhľadom na vývoj pandémie Covid-19 a hádam aj po vyhrotení situácie pravdepodobne nás nečaká „nový svet“, ale „trochu horší“ svet ako bol predtým. „Neverím vo výroky, ako ,nič nebude znova rovnaké . Naopak, všetko zostane úplne rovnaké,“ uvádza vychytený francúzsky spisovateľ a mysliteľ Michael Houellebecq (1956), držiteľ prestížnej Goncourtovej ceny (franc. Le prix Goncourt), v liste, ktorý bol prečítaný vo francúzskom rozhlase France Inter. „Po izolácii sa nebudeme prebúdzať v novom svete, všetko bude rovnaké, pravda, predsa trochu horšie,“ odhaduje francúzsky autor. Svet so strachom ide ďalej svojou cestou. „Epidémia koronavírusu dáva tomuto ťažkému trendu veľký zmysel: akoby to nejaká zastaranosť ovplyvňovala ľudské vzťahy,“ povedal Houellebecq a je tiež presvedčený, že „smrť nebola nikdy taká diskrétna ako v posledných niekoľkých týždňoch“. „V štatistike denných úmrtí je počet obetí znížený a medzi obyvateľstvom sa šíri úzkosť a strach, zatiaľ čo celkový nárast má niečo ne-

obvykle abstraktné,“ uvádza Houellebecq. Autor dodáva, že vek chorých je v týchto týždňoch tiež dôležitou skutočnosťou. „Do ktorého obdobia by sa mali ľudia reanimovať a liečiť? 70, 75, 80 rokov? Nezmysel!“ poukazuje francúzsky spisovateľ. „V každom prípade sme nikdy s takou pokojnou nehanebnosťou neoznámili skutočnosť, že nemá každý život rovnakú hodnotu,“ uviedol Houellebecq, najprekladanejší žijúci francúzsky spisovateľ a mysliteľ. Viac ako 4 525 497 bolo inﬁkovaných a 307 395 ľudí zomrelo vo svete na koronavírus, pandémia ktorého vypukla v decembri 2019 v Číne. Bohužiaľ, vírus korona sa naďalej šíri cez Severnú a Južnú Ameriku a Rusko. Ďalšia vlna inﬁkovaných ľudí je oznámená v Číne. Keď ide o Afriku, zatiaľ máme viac ako skromné informácie. Vážení, v tejto zložitej situácii každý cnostný a statočný človek sa musí správať zodpovedne. Preto sa riaďme mysľou: Urobil som to, v čo som veril, a veril som v to, čo som urobil. Všetko ostatné by bolo stratou energie a času. Žiadny človek neprekročil svoje obavy. Od útleho veku treba bojovať za vysoké ideály. Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

6 Mestečko, kde majú gymnázium a Kvačalovu ulicu

29 Knihy najprv do karantény

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

ĽUDIA A UDALOSTI

43 Bečej nespal do nedeľného rána!

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

11 Všetko je iné

ŠPORT

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 2,6 miliardy dinárov na pomoc poľnohospodárom

Na titulnej strane: Dievča z Báčky v starodávnom kroji Tlač:

Foto: zo zbierky Pavla Surového

ARTPRINT MEDIA DOO Nový Sad

• •

21 /4908/ 23. 5. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Aktivita vírusu klesá, boj ešte stále trvá Pripravil: Stevan Lenhart

ohľadom na klesanie počtu nových prípadov infekcie koronavírusom v našej krajine na zasadnutí vládneho krízového štábu dňa 19. mája bolo navrhnuté, aby sa od osôb, ktoré budú prichádzať na územie Srbska zo zahraničia, od 22. mája nežiadal negatívny test na Covid-19 (pripomeňme, že práve o negatívnom teste sa donedávna hovorilo ako o podmienke na príchod do krajiny a v prípade, že cestujúci zo zahraničia by nepreukázal daný test, musel by pobudnúť 14 dní v domácej karanténe). O tomto návrhu sa medzičasom mala vyjadriť vláda Srbska. V oznámení krízového štábu sa o. i. hovorí: „Aktivita vírusu významne klesá, ale je nevyhnutné, aby všetci aj naďalej rešpektovali základné epidemiologické opatrenia, akými sú nosenie rúšok, pravidelná dezinfekcia rúk a udržiavanie adekvátnej vzdialenosti od iných ľudí s cieľom úspešne ukončiť boj s koronavírusom.“

www.hl.rs

* Európske krajiny uvoľňujú prísne opatrenia na zastavenie šírenia koronavírusu a vlády sa zároveň snažia kontrolovať situáciu v období, keď boj ešte stále nie je ukončený. Len týždeň po tom, čo sa žiaci vo Francúzsku vrátili do školských lavíc, zaznamenaných bolo približne 70 nových prípadov koronavírusu v niektorých školách, takže zasiahnuté ustanovizne boli okamžite znovu zatvorené. Španielsko uviedlo opatrenie záväzného nosenia rúšok vo všetkých zatvorených priestoroch, ale aj na ulici v prípadoch, keď nie je možné udržiavať bezpečnú vzdialenosť. Veľká Británia počtom obetí Covid-19 (je ich viac ako 42 000) prevýšila Taliansko a Španielsko a touto smutnou bilanciou je už na druhom mieste vo svete, čo zvyšuje nátlaky na premiéra Borisa Johnsona, keď ide o jeho vedenie krajiny v období epidémie. Odborníci upozorňujú na to, že po súčasnom klesaní aktivity vírusu vo väčšine európskych krajín by mohla nasledovať druhá vlna pandémie. Šéf európskej sekcie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Hans Kluge

Informačno-politický týždenník

vyjadruje obavy, že koronavírus by sa mohol vrátiť na jeseň a v období zimnej epidémie chrípky. Európske krajiny by preto na príchod evetuálnej druhej vlny mali vážne pripravovať svoje zdravotnícke systémy. „Je čas na prípravy, nie oslavy,“ zdôrazňuje Kluge. Šéf Európskej liekovej agentúry Guido Rasi predpokladá, že vakcína proti koronavírusu nebude dostupná aspoň do roka a aj potom jej výroba nebude stačiť na ochranu celej svetovej populácie. S ohľadom na to Rasi povedal, že Európa bude potrebovať koordinovaný prístup k používaniu vakcíny, čiže identifikáciu ľudí, ktorí budú mať z vakcíny najväčší úžitok, a to s cieľom vytvoriť „prvý okruh obrany u širokej verejnosti“. * Najväčším ohniskom koronavírusu sa stali Spojené štáty americké a tamojší prezident Donald Trump obviňuje Svetovú zdravotnícku organizáciu z toho, že bola pod silným vplyvom Číny a zanedbávala upozornenia o spôsobe šírenia nového vírusu, čím spôsobila škodu celému svetu. Trump tiež vyhlásil, že práve z tejto organizácie mu radili, aby

neuvádzal zákaz pohybu v USA, lebo také opatrenia by boli priveľmi prísne a nepotrebné, a vraj preto teraz tamojší národ trpí na následky takých katastrofálnych rád. Svetová zdravotnícka organizácia v dňoch 18. a 19. mája usporiadala svoje prvé virtuálne zhromaždenie na tému reakcie sveta na pandémiu koronavírusu. Generálny tajomník Organizácie spojených národov António Guterres povedal: „V našej reakcii na Covid-19 sme videli určitú solidaritu, ale veľmi malú jednotu. Rôzne krajiny sa riadili rôznymi, niekedy protirečivými stratégiami a všetci za to platíme vysokú cenu.“ Guterres tiež uviedol, že mnohé krajiny ignorovali odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie, v dôsledku čoho sa vírus rozšíril po celom svete a teraz sa presúva na juh, kde môže byť jeho dosah ešte ničivejší. Odborníci upozorňujú, že najohrozenejším kontinentom by sa v nasledujúcom období mohla stať Afrika, kde nejestvujú podmienky na adekvátnu zdravotnícku ochranu pred koronavírusom.

• TÝŽDEŇ •

NÚDZOVÝ STAV V NVU HLAS ĽUDU

Nepretržitá periodicita vydávania novín Miroslav Pap

údzový stav v štáte, ktorý bol vyhlásený dňa 15. marca, zasiahol takmer všetky pracovné sektory. V niektorých prípadoch zamestnanci podľa možnosti pracovali z domu, kým ostatní museli naďalej zostať v práci, samozrejme, iba v prípade dodržiavania stanovených opatrení. V NVU Hlas ľudu pre neblahú situáciu novinári nepretržite pracovali z domu, v rámci možností sledovali aktuálne dianie v lokalitách svojho bydliska. Týždenník Hlas ľudu nepretržite vychádzal v stanovenom čase, bez časových odsunov a zmenšeného počtu nákladov alebo strán, tvrdí úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová. Ďalej dodala: „Novinári boli v pravidelnom kontaktne s redaktormi, so šéfredaktorom a zástupkyňou šéfredaktora. Týmto spôsobom pokračovali v novinárskej práci, presnejšie v pravidelnom informovaní našich ľudí. V redakcii bol dozor v pondelok a v stredu od 9. do 13. hodiny. V tom čase do práce prichádzali iba pracovníci vedenia, účtovníctva a sekretariátu, potom právnička a zodpovedná pracovníčka pre smútočné oznámenia a inzeráty. Osobitnú prácu mal distributér, ktorý pracoval nepretržite, samozrejme, v obmedzenom čase, ktorý stanovil štát. Ďalej sme dali dôraz aj na našich kolportérov, ktorým sme zabezpečili rúška a rukavice. Pritom kolportérov, ktorí dovŕšili 70. rok, dočasne vystriedali mladší, ktorým bol pohyb vo verejnosti dovolený. Občas sa stalo, že noviny meškali s odovzdaním čitateľom, nie s tlačou. Spôsobil to najmä obmedzený čas pohybu počas núdzového stavu, nakoľko sme nedostali povolenie na neohraničený pohyb distributéra. Čiže tento pracovník mal možnosť distribuovať noviny iba do 17. hodiny a počas víkendu tiež prácu nemohol vykonávať. Preto sa stalo, že v niektorých prípadoch a prostrediach noviny neboli včas

v rukách čitateľov, ktorým sa touto cestou aj chcem ospravedlniť.“

rubriky Šport aj naďalej bude vykonávať Juraj Pucovský.

Do práce v redakcii novinári nastúpia 1. júna a budú pracovať rovnakým spôsobom ako pred vyhlásením núdzového stavu. Povinnosťou pracovníkov bude nosiť rúška a rukavice. Všetky dezinfekčné prostriedky, rúška a rukavice zamestnancom zabezpečí NVU Hlas ľudu.

V rozhovore Anna Huďanová dodala: „Počas celého núdzového stavu sme realizovali verejné obstarávanie. Po prvýkrát sme to robili samy s právničkou. Ešte pred týmto obdobím sme zostavili plán verejného obstarávania a potom po súhlase republikových a pokrajinských orgánov sme ďalej

V pracovnom duchu

V núdzovom stave boli realizované početné práce a dohody týkajúce sa vydávania týždenníka do budúcna. Došlo aj k zmene pracovného personálu, presnejšie

pokračovali. Výsledkom verejného obstarávania bola iba jedna ponuka. Znamená to, že noviny viac nebude tlačiť doterajší podnik ArtPrint Media, ale podnik Magyar

Prázdna redakcia čaká na novinárov

dôchodkový vek dosiahli Juraj Bartoš a Juraj Pucovský. Po podpísaní dočasnej zmluvy redaktorskú prácu

Szó v Novom Sade. Pre našu ustanovizeň to znamená, že budeme mať kvalitnejší papier a tým činom

aj noviny, ako aj veľkosť strán. Ďalšou výhodou bude donáška vytlačených novín do našej redakcie, po čom ich distributér bude roznášať. Noviny budú tlačené na kvalitnejších a modernejších strojoch, ktoré sú ojedinelé. S podnikom je podpísaná zmluva, ktorá stanovuje všetky pravidlá, ktoré podnik musí dodržať.“ Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí tohto roku ﬁnančne podporil tlač mládežníckeho časopisu Vzlet, digitalizáciu starších ročníkov týždenníka a organizáciu podujatia Stretnutie pod lipami, ktoré sa tohto roku bude konať v Selenči. Od 26. augusta 2019 dodnes prebieha finančná kontrola v ustanovizni. Finančná inšpekcia sa venuje kontrole obdobia od roku 2017 do augusta 2019. Počas núdzového stavu kontroly boli realizované aj online. Medzi kardinálne zistené nedopatrenia patrí nerealizované verejné obstarávanie v roku 2018, čím bol vlastne porušený zákon. Znamená to, že v tomto roku noviny nesmeli byť tlačené, kým v roku 2019 bolo realizované verejné obstarávanie, ale bez súhlasu Správnej rady. Finančnej inšpekcii pravidelne pomáhajú pracovníci účtovníctva, sekretariátu a právna služba. Do 12. júna je naplánované ukončenie realizácie ﬁnančnej inšpekcie v NVU Hlas ľudu, po čom budú zverejnené všetky nedopatrenia a ustanovizeň dostane návod, ako pracovať správne, bez porušenia zákonov. V súvislosti s rekonštrukciou budovy tlačiarne v Báčskom Petrovci Anna Huďanová zdôraznila: „S prácami na budove aj naďalej pokračujeme. Plánujeme ukončiť renovovanie prízemia a jednej časti dvora. Na budove postupne budeme vymieňať okná a v prvom rade musíme vymeniť odkvapové rúry. Na sklonku roka bude renovované prvé poschodie, ktoré je určené pre redakciu. Znamená to, že po ukončení prác sa redakcia môže vysťahovať z terajšej budovy.“

21 /4908/ 23. 5. 2020

Týždeň SLOVO MÁ: PROF. DR. ZOROSLAV SPEVÁK

Mestečko, kde majú gymnázium a Kvačalovu ulicu Miroslav Benka Prof. Dr. Zoroslav Spevák, narodený v Báčskom Petrovci (1956), je náš popredný spisovateľ, esejista, kolumnista, súčasne univerzitný pedagóg, komeniológ a dejinár detstva. Vážený pán profesor Spevák, spomeňte si na vaše začiatky. V Petrovci, v Novom Sade... – Krásne detstvo u starej mamy Jesenskej na Mikovom sálaši v Petrovci, plné slobody a chlapčenských dobrodružstiev. Štvorročný som sa naučil čítať – ďalšie dobrodružstvá, tentoraz s knihou: Karl May a indiánske príbehy, Tarzan, Jules Verne, ale aj Budkáčik a Dubkáčik, Smelý Zajko v Afrike, Orly včas vyletujú, Chlapci z Pavlovskej ulice a kopa iných, ešte v predškolskom veku prečítaných kníh. Do škôlky som nechodil, nedal som si svoju slobodu. Keď som mal sedem, chceli ma zapísať hneď do tretieho ročníka, zviazaného ma na bicykli odvliekli do školy. Tam som sa nudil, ale čoskoro som sa zamiloval a už to bolo inak. Na základnej škole som sa naučil, aké dôležité je mať dobrú, milú a zhovievavú učiteľku. Študovali ste na gymnáziu, neskoršie na vysokej škole v Novom Sade. Kto boli vaši inšpirátori, ktoré osobnosti? Aké umenie vás zaujalo? – Potom prišlo gymnázium Jána Kollára, architektonicky a inak veľmi inšpiratívne. Šport a literatúra. Niekoľko Pánov Profesorov, teda tých s veľkým P. Otec riaditeľ, chodili za ním do nášho domu na Fyzkultúrnej/ Popovej ulici všelijakí zaujímaví ľudia. Rád som počúval ich nočné rozhovory. Ako si spomínate na štúdiá?

www.hl.rs

Boli ste najlepším študentom v generácii... – Štúdium v Novom Sade na Filozoﬁckej fakulte, na Katedre pedagogiky, bolo tvrdé, náročné. Šestnásť hodín denne pri knihe. Viac som vložil ako dostal späť. Ale vyplatilo sa – bol som naj-

ľavičiari, hlásali odbúranie cirkvi, štátu, rodiny, všetkého, čo človeka zotročuje. Ako šité na mladého človeka, rebela, bažiaceho po slobode. Prišli prví skutoční kamaráti. V Petrovci sa objavil Človek. Volal sa Paľo Sabo Bohuš. Prišla aj otcova smrť. Žil som v Novom

Prof. Dr. Zoroslav Spevák

lepším študentom, onedlho som nastúpil na miesto asistenta na fakulte. Už predtým sa dostavili konﬂikty s petrovským prostredím, netrpezlivo sme očakávali koniec tupého komunizmu. Boli

Sade – v osemdesiatych rokoch to bolo rôznofarebné mesto so vzrušujúcou alternatívnou umeleckou scénou, literárnou, hudobnou, výtvarnou, divadelnou. Vychutnával som si bohémsky

tu cesty po Európe, Paríž, Amsterdam, Benátky... oduševnil som sa francúzskymi surrealistami, aj v literatúre, aj vo výtvarnom umení. Boli to pochabí, uletení

život so zaujímavými ľuďmi. Padol komunizmus. Namiesto slobody ale nastúpil tupý nacionalizmus, vojna. V roku 1992 odchádzam do Bratislavy, okrem bohémskeho ži-

Informačno-politický týždenník

vota zameriavam sa aj na Komenského a komeniológiu. On sa totiž narodil práve v roku 1592. Potom nasleduje návrat do sivej zóny, mal som tu matku a syna. Píšem a obhajujem doktorát o Komenskom. Literárna tvorba pre deti pokračuje – s dieťaťom v sebe som sa rozlúčiť nechcel. Nechcem to ani dnes, keď po dvadsiatich piatich rokoch s rodinkou znovu žijem v Petrovci. Ako pociťujete Petrovec po dvadsaťpäťročnej odlúčenosti? Je to predsa rodisko a z rodiska sa asi nikdy navždy neodchádza, aspoň vnútorne nie? – Ako vždy, ten milovaný a nenávidený Petrovec si musím v duchu trochu prikrášľovať. Dnes sa naň dívam predovšetkým ako na priestor, kde sa narodil a do sveta vybral jeden iný smelý zajko – Dr. Ján Kvačala. V tomto roku si pripomíname 350 rokov od smrti Jána Amosa Komenského v ním milovanom a obdivovanom, slobodomyseľnom Amsterdame. Na výzvu svojich bývalých študentiek ako hosťujúci redaktor vojvodinského časopisu Pedagoška stvarnost chystám zborník prác venovaný veľkému pedagógovi. Už v prvej vete úvodu zborníka zdôrazňujem, že žijem v Báčskom Petrovci, v mestečku, kde sa narodil Dr. Ján Kvačala, svetoznámy vedec, polyglot a zakladateľ modernej komeniológie. Nebyť Gymnázia Jána Kollára a práve Jána Kvačalu, Petrovec by bol iba ešte jednou z mnohých dedín, v ktorej síce vedia vyprodukovať naozaj vynikajúcu klobásu. Hoci zaujímavých ľudí v minulosti, samozrejme, mal, dokonca fungoval tu v medzivojnovom období aj taxík (druhú časť súvetia vyslovujem s úsmevom). A netreba zabúdať ani na v súčasnosti fungujúce Konzultačné stredisko Martina Luthera v rámci Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety z Bratislavy, vďaka ktorému meno Petrovca tiež rezonuje v širších, aj medzi• TÝŽDEŇ •

národných rámcoch. Ako sa Petrovec za to štvrťstoročie zmenil, v čom sú jeho dnešné špecifiká? – Petrovec sa, samozrejme, výrazne zmenil a mení sa stále. Ako idylická dedinka, v ktorej sa od svitu do mraku hrdlačí v poli, chovajú svine či kravy a v nedeľu chodí do kostola, žije iba v spomienkach tých najstarších. Je to čoraz viac zmiešané slovensko-srbské prostredie a je to dobre. Pridáva mu to na dynamike. Otvor sa, alebo umri. Slovenské deti hovoria akousi slovensko-srbskou zlátaninou, a to dobre nie je. Nedokážu jasne rozlíšiť dva príbuzné jazyky, tie sa v ich hlavičkách spájajú a miešajú. ,Pobéďiľi zme!’ vrieska chlapčisko v našom dvore, ktoré sa prišlo hrať s naším mladším synom, tretiakom. Uvažujem o zmysle tzv. výhier a prehier v živote. Život treba prijať, objať ho a milovať. Petrovec, kým nie je predmestím Nového Sadu, je vcelku príjemným miestom na život pre rodinu s malými deťmi. Teraz na jar, na obchôdzkach na športovom bicykli (znovu)odhaľujem aj jeho krásu, krásu vŕb, líp a topoľov. Deti však za výzvami života odchádzajú a odchádzať musia – tak to je, a tak to asi má byť. Musia ,pobéďiť’ niekde inde, vo väčšom a komplexnejšom svete. Ako vidíte kultúrnu situáciu včera, dnes a zajtra, keď ide o našu národnosť vo Vojvodine? Ako ju vidíte v srbsko-slovenskom kontexte? Akú budúcnosť predvídate kultúre a umeniu, keď ide o slovenskú enklávu vo Vojvodine? – Petrovec sa mení, Nový Sad a Vojvodina sa definitívne zmenili, som rád, že moja generácia žila v pestrofarebnej Juhoslávii a vo Vojvodine rôznych jazykov a kultúr. Osobne to považujem za privilégium a obohacujúci prvok. Hoci chápem aj iné aspekty tej situácie, viem, že vždy jestvovali a jestvujú, myslím

teda predovšetkým na Európu, aj úzkoprsé nacionalizmy, reálne, ale aj iracionálne strachy, sever a juh, my, čo sme tu doma, a cudzinci... Práve sme svedkami, ako v strednej Európe, predovšetkým v Maďarsku, ale aj na Slovensku, po troche aj v Srbsku, rastie strach z migrantov, hoci ani jeden z tých chudákov v týchto krajinách ani za svet zostať nechce... A vieme, kto tento strach rozduchuje a kto ho chce využiť a zneužiť: vždy na každé svinstvo pripravení fašisti. Ale demografická situácia je neúprosná... Ľudia vždy migrovali, hľadali lepšie podmienky na život, aj my sme potomkovia migrantov, nezabúdajme na to... a aj naše deti húfne odchádzajú... Sotva tu, medzi nami Slovákmi, ešte vznikne niečo naozaj zaujímavé, vrcholné... čo ale neznamená, že sa nadané deti, a možno aj ten nejaký nový ,Janko Kvačala, či Janka Kvačalová’ v našom prostredí nenarodia. Nám žijúcim tuná zostáva však iba

folklór v najširšom zmysle slova a provinčnosť. Rád by som sa však v tomto odhade mýlil. A na záver, čo je to, čo by ste prípadne odporučili našej národnosti, predovšetkým keď ide o školstvo? – Úpadok národného a kultúrneho života vidieť na každom kroku. V školách to tiež nevyzerá skvele. Máme dvoch chlapcov v školopovinnom veku. Nútení sú učiť sa hromadu zbytočností a zastaraným spôsobom. Aj v našom národnostnom (menšinovom) školstve nedostatočne je prítomná odbornosť a rozum. Od smrti váženej pani riaditeľky Vierky Boldockej sa veci akosi nehýbu v správnom smere. Je nutne potrebné zrekonštruovať Výbor pre vzdelávanie – pozrite sa na jeho zloženie. Vyzerá to ako zlý žart. Ešte dovčera sa tu niektorí snažili rozložiť Gymnázium Jána Kollára, okrem iných aj tí, ktorí by ho z povinnosti museli chrániť

a podporovať ho. To gymnázium je niečo najvzácnejšie, čo sme tu dokázali vytvoriť. Ako je možné, že ono nemá predstaviteľa vo Výbore pre vzdelávanie? Ako je možné, že je Petrovec tak málo zastúpený v tom istom výbore? A že vo výbore nie je nikto z vysokoškolskej úrovne? Slovenské gymnázium môže byť iba jedno, a to v Petrovci. S tým cieľom je svojho času postavený aj žiacky domov – aby slovenskí študenti zo všetkých prostredí mali možnosť študovať na GJK. V Kovačici, samozrejme, treba aby bola stredná odborná škola s vyučovacou rečou slovenskou. Treba sa dohodnúť, inak zostaneme aj bez jedného, aj bez druhého gymnázia... A to bude koniec... Treba súrne a radikálne zreformovať výučbu slovenského jazyka, nie je únosné, aby naše deti po ôsmich, dvanástich, niekedy až šestnástich rokoch výučby materinského jazyka a v materinskom jazyku po slovensky komunikovali na takej biednej úrovni. A do nemoty museli čítať nejaké zatuchnuté literárne texty z dávnej minulosti. Učitelia sa v slovenčine tiež musia zdokonaľovať, zvlášť v odbornej terminológii. Opovážia sa členovia Výboru pre vzdelávanie, vrátane pani koordinátorky, so mnou tieto otázky prebrať? Postavím sa tvárou k nim celkom sám a s radosťou. Treba ihneď zastaviť ďalší zápis do strednej zdravotníckej školy v slovenskej vyučovacej reči. Samozrejme, tí, ktorí sú už zapísaní, nech nerušene doštudujú. Veď aký to má zmysel z aspektu národnostného? Žiaden. A mohlo by to posilniť GJK. Situácia je ťažká, čo ale neznamená, že sa treba správať nerozumne a nezodpovedne. Pokrytecky a zbabelo. Tobôž nie koruptívne. A na otázku, kedy bude dobre, odpoviem klasicky, so zrnkom humoru: dobre už bolo! •

21 /4908/ 23. 5. 2020

Týždeň 38. ZHROMAŽDENIE AP VOJVODINY ZASADALO 7. MÁJA 2020

Rozpočet AP Vojvodiny pre zveľaďovanie ľudských a menšinových práv národnostných spoločenstiev zostal nezmenený!

a začiatku posledného zasadnutia Zhromaždenia AP Vojvodiny v štvorročnom mandáte 2016 – 2020 pokrajinskí poslanci si uctili obete pandémie ochorenia Covid-19 v Srbsku. Hlavnou a nosnou témou zasadnutia bol opravný rozpočet APV na rok 2020. Pandémia a vírus, ako aj mimoriadny stav vo Vojvodine poznačili aj chod ekonomiky, a preto sa musel zosúladiť rozpočet podľa nových skutočností a s ekonomickou realitou. Nový plánovaný rozpočet AP Vojvodiny je 73,6 miliardy dinárov, čo predstavuje 5-percentné zníženie. To, čo je najdôležitejšie a týka sa aj našej slovenskej menšiny, ale aj ostatných 21 menšín, ktoré majú sídlo na území AP Vojvodiny, je, že rozpočet APV pre zveľaďovanie ľudských a menšinových práv národnostných menšín zostal nezmenený. Naďalej sa ﬁnancuje práca národnostných rád národnostných menšín v istom rozsahu a určené prostriedky pre etnické spoločenstvá, multikultúrnosť a kultúru zostávajú nezmenené. Vyčlenené sú prostriedky aj na

kúpu televíznej techniky do novej budovy RTV, v ktorej sídlo bude mať aj slovenská redakcia RTV 2, aby sa ku koncu roka mohol

www.hl.rs

vysielať kvalitnejší obsah a digitálne kvalitnejší obraz, ale ide aj o ekonomickejšiu a efektívnejšiu starostlivosť o budovu.

príkladom. Najviac prostriedkov bolo investovaných do obnovy nemocníc, do nákupu modernej techniky, ale aj do výstavby no-

Zdravotníctvo bolo prioritou tejto pokrajinskej vlády a investovaných bolo až 5 miliárd dinárov do zdravotníctva. Zdravotníctvo bolo 16 rokov poddimenzované a zanedbávané, a preto nástupom pokrajinského tajomníka Dr. Zo-

vého klinického centra v Novom Sade a začiatku výstavby Kamenice 3 alebo nemocnice v Pančeve, ktorých služby využívajú aj Slováci. Pokrajinský sekretariát pre zdravotníctvo aj v opravnom rozpočte dostal zvýšenie príjmov

tériou bol slovenský poslanec Pavel Surový, ktorý na poslednom zasadnutí Zhromaždenia AP Vojvodiny upútal pozornosť médií symbolickým slovenským kašmírovým rúškom. Na zaver musíme skonštatovať a zosumarizovať, že Slovákov v Srbsku na Zhromaždení AP Vojvodiny zastupovali traja pokrajinskí poslanci: Pavel Surový z Kysáča, predseda slovenskej strany Slováci vpred!, ktorý patril medzi najaktívnejších poslancov a svojou prácou, projektmi a hovormi zviditeľnil históriu a kultúru Slovákov (Surový bol aj členom oslavného výboru 100-ročnice pristúpenia Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov, ale je aj iniciátorom, aby meno slovenského právnika Dr. Ľudovíta Miloša Mičátka z Kysáča žilo ďalej, keďže ocenenie za zveľaďovanie ľudských a menšinových práv vo Vojvodine nesie meno tohto významného Slováka), Tatjana Vujačićová z Báčskeho Petrovca ako členka Srbskej pokrokovej strany, a Anna Tomanová-Makanová z Nového Sadu, členka Demokratickej strany, ktorá sa

rana Gojkovića sa tento stav začal drasticky naprávať a zlepšovať, čo možno vidieť aj v tom, že Vojvodina v boji s koronavírusom je

na výstavbu nových nemocníc a rehabilitačného strediska v Subotici. Zaujímavosťou, t. j. pikan-

vyše roka nezúčastňovala na zasadnutiach Zhromaždenia AP Vojvodiny. A. L.

Poslanec Pavel Surový

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Kultúrne centrum Kysáč digitalizuje Dedičstvo slovenskej kultúry Anna Legíňová

Kultúrnom centre Kysáč je veľmi rušno. Počas pandémie začali s digitalizáciou hmotného a nehmotného dedičstva Slovákov žijúcich v Srbsku pre ďalšie pokolenia, ale aj pre výskumníkov – etnológov, ktorí tu nájdu čaro a krásu dávnych zabudnutých čias. Do projektu sa zapojili ľudia z Kovačice, Padiny, zo Starej Pazovy, z Kysáča, Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, Lalite, Pivnice... Spustili aj projekt Slovenské princezné, ktorý má na jeseň vyústiť do jedinečného diela knižnej fotomonograﬁe, výstavy a prezentácie Slovákov v Belehrade. Slovenské princezné je umelecký projekt KC Kysáč, v ktorom autor Pavel Surový dodržuje všetky postuláty a premisy slovenského ľudového kroja, ale v jednom novom umeleckom kontexte – v nadčasovosti – znázorňuje Slovenky ako princezné. Pri vstupe do KC Kysáč je rušno, vo veľkej Galérii Dr. Ľudovíta Mičátka je viac ako 50 vriec s krojmi, ktoré sa triedia po dedinách, kompletizujú a vybrané kúsky sa dávajú na zriadenie, pranie a žehlenie pani Anne Čúsovej z Báčskeho Petrovca. Ako hovorí riaditeľ KC Kysáč, bez Anny Čúsovej, jej energie a lásky

ku krojom by sa tieto krásne staré skvosty ťažko dostali do očí svetového publika. V projekte je zapojená Milinka Chrťanová z Kysáča, ktorá oblieka dievčatá do krojov, a Maja Pucovská z Báčskeho Petrovca, ktorá je vizážistkou. Scenár, zosúladenie kroja, úzadie a scénograﬁu podpisuje sám autor Pavel Surový. Ako hovorí, škoda, že viac ľudí nechce priložiť ruky. Ukážky z projektu Slovenské princezné urobili rozruch u slovanských národov, ako je Rusko, Poľsko, Ukrajina a Slovensko, ale na druhej strane aj Amerika a Austrália. To svedčí o kvalite umeleckej tvorby Pavla Surového, ktorá má za úlohu presláviť Slovákov zo Srbska v celom svete. Ideme ďalej, vidíme, že na javisku sú veľké tyče, na ktorých je viac než 600 kusov ľudových odevných predmetov predvojnových, ktoré čakajú na fotografovanie. Vychádzame na povalu a do ďalších miestností, kde znovu nachádzame viac ako sto kompletov starých ľudových krojov, ktoré sú už prichystané na fotografovanie vďaka pani Čúsovej. Ide o impozantnú zbierku, ktorú by pozávidelo každé múzeum v Srbsku. Aj do KC Kysáč pribúda viac a viac starého ľudového nábytku. Vidieť maľované skrine, maľované lády, kopu maľovaných lavičiek, starých veľkých obrazov a fotograﬁí v krojoch, jednoducho Pavel Surový je zberateľom všetkého, aj ľudového

nábytku, aj starých fotograﬁí, obrazov, krojov a ako hovorí, sám si zo svojich prostriedkov kupuje tieto slovenské skvosty, aby ich zachránil pre ďalšie pokolenia a ukázal svetu. Miluje všetko, čo je slovenské zo všetkých slovenských miest a dedín. Ako hovorí, keď sa naučíte milovať všetky slovenské kroje z každej dediny, môžete milovať celý slovenský národ. Tretím aktuálnym projektom je digitalizácia, a preto sme sa opýtali riaditeľa Surového, ako prišiel na ideu digitalizácie kultúrneho dedičstva: „Život sa zrýchlil, na minulosť nieto času, zabúdame na svojich slovenských predkov, zabúdame na svoju minulosť, a preto sa niekto musí aj v minulosti hrabať. Toto je tá krajšia stránka – milovať svoj národ a skúmať všetko to, čo krášlilo nás Slovákov voľakedy. Počas pandémie som si zabezpečil a prečítal mnohé knihy o živote, kultúre, tradícii a ľudovom umení Slovákov v Srbsku, Maďarov, Rumunov, Slovákov v Maďarsku, Šokcov, Chorvátov, Bunevcov, Nemcov, Srbov… Postupne som zistil, aký bol život Slovákov v Rakúsko-Uhorsku a v Kráľovstve SCHS, ako sa vyvíjala slovenská kultúra, stavby domov, náradie, domový nábytok, kroje a ako toto všetko bolo ovplyvnené týmito národmi, ktorí susedili so Slovákmi. Povedal som si, že to treba zdokumento-

vať, aby sa dali robiť profesionálne etnografické výskumy okolitých vplyvov na slovenskú kultúru, t. j. koľko je prímesí a vplyvov v našej slovenskej identite. Viete, zbieram aj staré fotografie, pohľadnice, obrazy, na ktorých sú motívy v krojoch, ale aj významných Slovákov z predvojnového obdobia... tak to bol dodatočný motív pustiť sa do digitalizácie. Za mesiac sa nám podarilo dosť toho urobiť. Digitalizáciu robím sám, lebo iba keď sám zoskénujem a vyretušujem staré fotografie, si môžem byť istý, že je to urobené v súlade so smernicami Ministerstva kultúry RS. Je to veľa práce, ale obetavosť sa hádam niekedy aj vráti dobrým,“ hovorí riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový. Čo by ste na záver našim čitateľom chceli odkázať? „Teší ma, že projekty KC Kysáč inšpirujú aj okolitý svet. To je dobre, že nás napodobňujú, svet bude lepší, ak robíte správnu vec. Bol by som rád vyzval čitateľov: ak máte rôzne staré predvojnové veci a staré kroje, staré veľké fotografie, svadobné party, maľované lády a skrine v starých domoch, v ktorých to páchne zabudnutím a prepadáva navidomoči, aby ste sa mi ozvali, a pomôžete tým zachrániť jeden kus slovenskej histórie, aby sa nezabudlo na našich predkov. Želám veľa lásky všetkým Slovákom a najmä zdravia v týchto ťažkých časoch, aby sme to, čo sme si zakreslili, aj zrealizovali.“

21 /4908/ 23. 5. 2020

Ľudia a udalosti Z 34. ZASADNUTIA ZO KOVAČICA

Rokovali (aj naďalej) bez opozície Anička Chalupová

o dlhšej prestávke výborníci kovačického lokálneho parlamentu zasadali vo štvrtok 14. mája 2020 vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Na schôdzi prerokovali a schválili 39 bodov prichystaných pre toto zasadnutie. Po doplnení rokovacieho programu 34. zasadnutia ZO Kovačica a po schválení uzáverov Štábu pre núdzové situácie Obce Kovačica v období mimoriadneho stavu od 24. marca do 6. apríla 2020 Alžbeta Marková, vedúca Oddelenia pre financie, rozpočet a lokálnu daňovú administráciu, ozrejmila uznesenie o obecnom rozpočte na rok 2020 (druhý doplnkový rozpočet) a zároveň vysvetlila rozhodnutie o angažovaní externého revízora

záverečného účtu rozpočtu Obce Kovačica za rok 2019. Bez prítomnosti opozičných výborníkov, ktorí sa už dlhší čas nezúčastňujú na schôdzach, 24 (z celkového počtu 39) členov lokálneho parlamentu dalo svoj hlas aj rozhodnutiu o lokálnom ombudsmanovi Obce Kovačica, ako i uzneseniu o vypra-

covaní plánu detailnej regulácie pre Veterný park Crepaja. Okrem iného schválili správu o práci obecnej správy za rok 2018 a zelenú dali aj správam o práci a finančným správam za rok 2019 a plánom na aktuálne obdobie všetkým domom kultúry na území obce, tiež Turistickej organizácii Obce Kovačica, Obecnej knižnici, Galérii insitného umenia a Stredisku pre sociálnu prácu Kovačica. Bez diskusie je schválené rozhodnutie o výmenách a doplnkoch ročného plánu práce PredškolZo zdravotných dôvodov výborníci, s rukavicami na rukách a ochrannými rúškami na tvárach, zasadali skej ustanovizne Kolibrík Kovo veľkej sieni DK 3. októbra

vačica za pracovný rok 2019/2020, ako i uznesenie o výmenách a doplnkoch štatútu tejto PU. Do školského výboru základnej školy v Samoši vymenovali dvoch nových členov, kým Ilijovi Matejovićovi schválili návrh rozhodnutia o ukončení funkčného obdobia výborníka ZO Kovačica. Výborníci zoskupení okolo koalície pri moci na schôdzi prijali informáciu o stupni zosúladenia plánovaných a realizovaných činností z programu obchodovania verejných ustanovizní (VP), kapitálových spoločností a iných foriem organizácie, na ktoré sa vzťahuje Zákon o verejných podnikoch a ktorých zakladateľom je Zhromaždenie obce Kovačica, na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019. Na záver 34. zasadnutia ZO Kovačica, ktoré trvalo ani necelú hodinu, výborníci schválili návrh ročného programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy v štátnom vlastníctve na území Obce Kovačica na rok 2020.

ZO STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Rekordný počet zasadnutí v Srbsku Anna Lešťanová

o viactýždňovej pauze, pre pandémiu koronavírusu, v pondelok 18. mája sa vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy uskutočnilo posledné zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova v tomto zložení, lebo sú nové lokálne voľby vypísané na 21. júna. Výborníci väčšinou hlasov prerokovali a schválili kompletný rokovací program pozostávajúci z piatich bodov. Na schôdzi vymenovali nových členov Správnej rady PU Radost Nové Bánovce a namiesto tajomníčky ZO Vesny Jovanovićovej, ktorá podala demisiu na túto funkciu

(lebo je predsedníčkou Obecnej volebnej komisie), vymenovali diplomovanú právničku Maju Grbićovú, doterajšiu poradkyňu predsedu obce, a k určitým zmenám došlo i v zložení OVK (menili sa niektorí členovia) a v súlade s mienkou Agentúry pre boj proti korupcii. Na pondelkovej schôdzi sa hovorilo aj o opatreniach, ktoré sa realizovali v mimoriadnom stave v zamedzení šírenia nového koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenia Covid-19 tak na úrovni štátu, ako aj samotného lokálneho Goran Jović, predseda ZO Stará prostredia. Na zasadnutí, ktoré Pazova, hrdý na štvorročnú prá- sa konalo s uplatnením všetkých cu uplynulého lokálneho par- preventívnych opatrení v dôsledku lamentu pandémie koronavírusu, sa zúčast-

nil i predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović. V rozlúčkovom príhovore Goran Jović, predseda ZO, povedal aj to, že staropazovský lokálny parlament v tomto zložení od roku 2016 rokoval až 51-krát, čo je najväčší počet usporiadaných výborníckych zasadnutí nielen v Obci Stará Pazova, ale aj v celej krajine, od vracania parlamentarizmu v Srbsku. Ešte poznamenal, že za nami je mnoho práce, veľa úspešne realizovaných schôdzí, na ktorých výborníci schválili dôležité rozhodnutia vo všetkých sférach fungovania lokálneho spoločenstva.

BALÍKY PRE PENZISTOV BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE. Základné hygienické potreby a potravinové články boli obsahom balíkov (na snímke), ktoré dobrovoľníci, obecní zamestnanci, predstavitelia Miestneho spoločenstva, čiže všetci ochotní poskytnúť pomoc roznášali v utorok 12. mája penzistom v Báčskopetrovskej obci a deň predtým balíky pripravili. Bola toto druhá nádielka balíkov, ktorú zabezpečila pokrajinská vláda, keďže v polovici apríla sa všetkým penzistom s príjmami menšími ako 30-tisíc zaslúžené balíky nedostali. ah

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ANKETA S ÔSMAKMI Z KULPÍNA

Teraz nám taký spôsob učenia a práce chýba a všetko sa zdá byť iné. V školení by som chcel pokračovať v dopravnej škole v Novom Sade, odbor vedecký technik. Keď

Všetko je iné Katarína Gažová

j tento školský rok 2019/2020 sa pomaly schyľuje ku koncu. Druhý polrok však bol nezvyčajný pre žiakov, ako aj pre učiteľov. Výučba v dôsledku pandémie koronavírusu prebieha online a takým spôsobom sa konali aj skúšobné záverečné testy pre ôsmakov. O tom a o ďalšom stredoškolskom vzdelávaní sa zmienili štyria ôsmaci z 8. a triedy Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Simona Kreková: – Keďže sme sa ocitli v takej neobvyklej situácii, na maturitné skúšky sa pripravujem sama doma. Robím úlohy zo zbierok, ktoré sme dostali ako prípravu na testovanie. Sledujem aj online prednášky v televízii. Keď ide o prípravu na záverečné skúšky, najťažší sa mi zdá byť ten kombinovaný test, lebo je tam päť predmetov a medzi nimi aj fyzika a dejepis, čo sú pre mňa ťažšie predmety,

Simona Kreková

ale snažím sa dobre pripraviť. Takýto spôsob učenia a prípravy na záverečné testy je podľa mojej mienky pre nás omnoho ťažší, lebo nie sme spolu s učiteľmi, teda nemôžu nám to, čo nerozumieme, priamo vysvetliť. Chýba mi tiež spoločnosť spolužiakov a naše spoločné chvíle v škole, aj na hodinách, aj mimo nich. My vlastne nemáme tú motiváciu, akú by sme mali v škole • ĽUDIA A UDALOSTI •

s učiteľmi a so spolužiakmi, a aj preto nám je ťažšie. Po skončení základnej školy plánujem pokračovať v školení na GJK v Petrovci, a to preto, že sa tam vyučuje po slovensky a ja plánujem študovať na Slovensku, takže si myslím, že v tejto škole získam dobrý základ na pokračovanie v školení. Monika Ožvátová: – Mám v pláne ísť do strednej zdravotníckej školy v Novom Sade, všeobec-

Monika Ožvátová

ný odbor – zdravotná sestra. Toto online učenie a celková situácia mi ani veľmi nezodpovedá. Sledujem prednášky a pripravujem sa na záverečné skúšky malej maturity. A to každý deň urobím aspoň jednu časť. Na prípravných testoch mi bola najťažšia matematika a z kombinovaného testu fyzika, lebo mi je učivo z týchto predmetov ťažšie. No aj napriek tomu som dobre urobila všetky testy, i keď si myslím, že som mohla aj lepšie. Pokiaľ budeme robiť záverečné skúšky, budem sa ešte intenzívnejšie pripravovať, aby som ich dobre urobila a aby som sa zapísala do školy, na ktorej plánujem pokračovať v stredoškolskom vzdelávaní. Nataša Chalupková: – Tak ako moji spolužiaci, aj ja sa pripravujem na testovanie tak, že robím úlohy zo zbierok, a okrem toho pozerám na internete, aké boli úlohy v minulých rokoch, porovnávam ich, a tak sa učím. Z online prípravných testov mi bol najťažší kombinovaný test, to preto, že je tam viac ťažších

Nataša Chalupková

predmetov, ako je fyzika, chémia a podobne. Chcela by som sa zapísať do strednej zdravotníckej školy v Novom Sade. Záverečné skúšky budeme mať v našej základnej škole a máme nádej, že dopadnú dobre, aby sme sa mohli zapísať do vybranej strednej školy. Daniel Maglovský: – Úprimne povedané online spôsob výučby sa mi ani veľmi nepozdáva. A to najviac preto, lebo nemôžeme dostávať priamo odpovede na naše otázky od učiteľov, ako by tomu bolo, keby sme boli spolu v triede na hodinách, ako sme boli zvyknutí v predchádzajúcich školských rokoch v našej škole.

Daniel Maglovský

ide o skúšobné testovanie, tu mi ťažšie išla slovenčina, ale teraz sa viac pripravujem z tohto predmetu. Kombinovaný test sa mi dobre daril, ale vždy môže byť aj lepšie. Koľko som si overoval, na odbor, na ktorý sa chcem zapísať, treba 55 bodov a ja, keď som si sčítal orientačne prospech a body z testovania, som spolu mal 70 bodov. Dúfam, že sa mi podarí dostať sa do vybranej školy.

SEAVC Šíd. Po odvolaní núdzového stavu veriaci sa môžu vrátiť späť do kostolných lavíc. Dňa 15. mája v Slovenskom evanjelickom kostole v Šíde organizovali pracovnú akciu upratovania kostolnej budovy a okolia kostola – s dodržiavaním predpísaných hygienických opatrení. V akcii sa zúčastnili ochotní cirkevníci. Na území Šídskej obce po dlhšej nútenej prestávke v nedeľu 17. mája kostolné zvony opäť pozývali veriacich do kostolných lavíc. Na službách Božích je nutné nosiť ochranné rúška, rukavice a tiež je potrebné dbať na osobnú hygienu. Odstupy, na ktoré ľudia v kostoloch neboli zvyknutí, teraz sa pre bezpečnosť budú musieť dodržiavať. T. Farkašová Foto: Nataša Kolárová 21 /4908/ 23. 5. 2020

Ľudia a udalosti S KOLEGYŇAMI Z RTV STARÁ PAZOVA ZDENKOU KOŽÍKOVOU A MÁRIOU VRŠKOVOU

Štyristo nedieľ s vernými divákmi Anna Lešťanová

RTV Stará Pazova, ktorá pôsobí od roku 1967, sa vysiela rozhlasový, televízny a multimediálny program v srbskom a slovenskom jazyku. V tomto roku si zamestnanci v júli pripomenú 53. výročie založenia rádia, no pochváliť sa môžu i bohatým televíznym programom, ktorý je založený v roku 2011. O tom svedčí i premiérovo odvysielané jubilejné 400. vysielanie relácie S vami a pre vás v slovenskom jazyku v nedeľu 17. mája. Toho času vysielanie úspešne pripravujú a moderujú Zdenka Kožíková a Mária Vršková, i keď skôr podiel v tom mali aj Anna Simonovićová a Jaroslava Klinková. Prvé kolážové nedeľňajšie vysielanie S vami a pre vás odvysielali 4. septembra 2011 a pripravovala ho vtedy kolegyňa Z. Kožíková, ktorej sme najprv položili i otázku, čo pre ňu znamená toto jubileum, lebo už deväť rokov, spolu s výrobným štábom RTV Stará Pazova je priamo zapojená do realizácie vysielania. – Nechcela by som, aby to vyznelo neskromne, ale som veľmi hrdá na toto jubileum, lebo keď sme začínali, vôbec sme nevedeli, ktorým smerom sa to bude uberať a či bude mať podporu auditória. Ukázalo sa, že nás diváci radi a pravidelne sledujú. Dožiť

sa 400. vysielania však nebolo ľahké, lebo je známe, že často relácie zaniknú po dvoch – troch sezónach, či už preto, že ich nemá kto robiť, alebo že nie sú sledované. Po všetky tieto roky aj sami sme sa učili, objavovali, skúmali, ako robiť, aby to bolo divákom

Kolegyne z RTV Stará Pazova: (sprava) Zdenka Kožíková a Mária Vršková

páčivé, zaujímavé, aby sme ich informovali, ale zároveň aj pobavili a edukovali, lebo je toto jeden zo spôsobov, ako si zachovávať materinskú reč... Veľa toho by som ešte povedala, ale skrátka, som hrdá a teším sa z tohto jubilea,

Torta k narodeninám

www.hl.rs

lebo S vami a pre vás pre mňa nie je iba pracovnou úlohou, ale aj srdcovou záležitosťou. Práca sa kolegyniam úspešne darí, teda aj v slovenskom programe, v čom majú veľkú podporu aj početného diváckeho auditória. M. Vršková sa konkrétne do tohto

vysielania S vami a pre vás zapojila v roku 2018 a o svojich začiatkoch v práci RTV Stará Pazova nám povedala: – Keď som sa presťahovala zo Slovenska do Srbska, mojím snom bolo pracovať v nejakej

oblasti, kde využijem slovenčinu – a v slovenskej redakcii RTV sa mi to splnilo nad očakávania. Denne tvorím, upravujem a prekladám texty, ktoré potom nahrávame, pracuje sa tu so zvukom aj s obrazom, s ľuďmi, informáciami, emóciami, a keďže som sa v detstve desať rokov pohybovala v divadle a veľa som písala, toto povolanie ma absolútne napĺňa. Keď vojdem do redakcie, uvarím si kávu a ponorím sa do práce, je to ako balzam. Samozrejme, na začiatku to jednoduché nebolo. Prvý mesiac som do redakcie chodila len v rámci voľného času na zácvik, Zdenka mi všetko vysvetľovala, ukazovala, viedla ma do terénu a ja som sa prizerala. Potom náhle odišla do nemocnice a ja som si musela vedieť poradiť sama, takže pri prvých terénoch som mala riadny stres a spotené ruky. Ale vďaka milým kolegom a mojej láske k tomuto svetu naučila som sa tu rýchlo plávať. Z čoho pozostávalo oslavné vysielanie relácie S vami a pre vás a kto boli vaši hostia? Odpoveď nám poskytla Z. Kožíková: – Bolo akosi samozrejmosťou pozvať do štúdia nášho riaditeľa Miloša Lazića, ktorý je zhodou okolností taktiež s nami od začiatku, a tiež sme si pozvali Libušku Lakatošovú, predsedníčku NRSNM, lebo vysielanie má od januára tohto roku aj finančnú podporu NR. Porozprávali sme sa aj so staropazovským farárom

V rozhovore s riaditeľom RTV Stará Pazova Milošom Lazićom Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Hostkou jubilujúceho vysielania S vami a pre vás bola i Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM

Igorom Feldym, ktorý sa pravidelne zúčastňuje pri príprave náboženskej časti relácie. Okrem tohto opýtali sme sa našich Staropazovčanov na to, ako vnímajú vysielanie, a prehrabali sa aj v archívnych materiáloch, na pobavenie sú tam aj naše chyby a koniec trochu iný ako obvykle. Diváci si mohli pozrieť, ako sme si pochutnali na torte ozdobenej číslom 400. Premiérovo sa vysiela v nedeľu o 13. hodine a kto ho eventuálne zmešká, pozrieť si ho môže i v reprízovom vydaní? O tom sa M. Vršková takto zmienila: – Termíny repríz v televízii (v pondelok o 14. hodine, v stredu o 22. hodine) má v malíčku Zdenka. Ja všetkým hovorím len to, že hneď od pondelka sa najnovšia relácia dá pozerať aj na Youtube, na kanáli RTV Stará Pazova. V rámci tohto vysielania ustálenou rubrikou je i náboženská časť pomenovaná Hrad prepevný, ktorá sa pravidelne vysiela od samotného začiatku. Na to, čo je náplňou tejto rubriky, sme sa opýtali kolegyňu Kožíkovú. – Sledujeme udalosti v cirkevnom živote, ale najčastejšie je tu príhovor nášho staropazovského farára. V priebehu mimoriadneho stavu sme natáčali kompletné služby v kostole. Obľúbené nedeľňajšie vysielanie S vami a pre vás ste za daných okolností pripravovali i počas mimoriadneho stavu. Ako sa vám vtedy pracovalo, keď je vysielania takého typu veru potrebné dôkladne pripraviť a upriamiť pozornosť do • ĽUDIA A UDALOSTI •

viacerých sfér života a práce občanov? – Bola som optimistkou, že sa mimoriadny stav bude musieť skončiť, a trvala som na tom, že treba divákom a poslucháčom ponúknuť aj iné témy okrem korony. Mali sme v archíve cyklus reportáží o paničkách, tak sa to

Kolegyňa Zdenka v teréne – návšteva pazovského zeleninára Pavla Vereša

hovoríme o prisťahovaní a živote Slovákov v St. Pazove, je to náš príspevok k veľkému jubileu, a po tomto všetkom vysielame aj polhodinku slovenskej hudby, sú to najmä zábery z koncertov v Pazove, – pripomenula Kožíková a na to nadviazala aj Vršková: – Bolo to smutné obdobie,

Rozhovor o jubilujúcom vysielaní S vami a pre vás mala i kolegyňa Daniela Gorčićová

hodilo okolo Veľkej noci, ale chodili sme aj za poľnohospodármi, sledovali situáciu v obci, ako občania aj tí starší prežívali to obdobie, informovali žiakov o online výučbe, lebo sa naša TV podieľa na nakrúcaní prednášok, a najviac sme spolupracovali, ako som to už aj povedala, s pánom farárom, lebo ľudia nemohli do kostola, a my sme im takto umožnili, aby si vypočuli slová útechy a na povzbudenie. Okrem toho máme pripravený seriál pod názvom 250 rokov vedľa nás, v ktorom

pretože na chodbe bola tabuľa terénov zväčša prázdna, spoločenské či kultúrne podujatia boli zakázané, pracovali sme v krízovom režime. Riaditeľ nás však poprosil, aby sme vysielanie nezastavovali, ale nejako sa vynašli. Našťastie Zdenka mala vopred pripravené materiály na tému Paničky a 250. výročie príchodu Slovákov do Starej Pazovy. Príjemne ma prekvapila, lebo všetci okolo sme boli skleslí, utlmení – a ju držal optimizmus, vždy našla niekoho, s kým urobila

rozhovor, nasadila si rúško, rukavice a už volala kameramana von. V tomto je pre mňa príkladom, nikdy nemá problém postaviť sa a ísť hocikam do terénu. A o plánoch pre 401. a ďalšie vysielania nám spolubesedníčky prezradili: Zdenka: – Plány sú pokračovať do konca júna, potom si dáme letnú prestávku do septembra. Už sú niektoré obsahy aj pripravené, lebo zhodou okolností sme mali dosť materiálu aj v predošlom období... Spracovali sme mnohé témy a nejako som vždy najradšej robila s mladými úspešnými ľuďmi a žiakmi, keď dosiahli nejaké úspechy, vždy sme o tom hovorili a teší ma, že mnohí, ktorých som nahrávala ako malých žiakov, teraz sú úspešní mladí ľudia, ktorých sme afirmovali. A vždy sú vítané návrhy divákov na témy a spolubesedníkov. Mária: – Ja si chcem vziať k srdcu slová, ktoré nám v štúdiu povedal riaditeľ. Pýtala som sa ho, ako by v dnešnej modernej dobe mala vyzerať relácia, aby bola ešte krajšia, zaujímavejšia. Povedal, že je potrebné zameriavať sa nielen na tradície, starších ľudí a známe témy, ale že treba byť inovačný, vymýšľať originálne témy, ktoré treba spracovať dynamicky, sviežo, zapájať viac mladých ľudí do obsahu relácie. Určite budem o tom premýšľať a snažiť sa to realizovať a rada by som išla aj na nejaké kvalitné školenie, odkiaľ by som si doniesla cenné rady od A do Z. (archívne zábery spolubesedníčok)

21 /4908/ 23. 5. 2020

Ľudia a udalosti ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Robili sme doma a pre spolok Katarína Gažová

oslednú aktivitu mali kulpínske spolkárky 12. marca, keď obliekali mladú nevestu z KUS Zvolen do kroja s partou pre tv nakrúcanie. Potom keď bol vyhlásený núdzový stav, správali sa v súlade s ním a stretnutia žien sa nekonali. To však neznamená, že členky SKŽ nevykonávali nijaké aktivity. – V práci na výrobe druhej kulpínskej party, ktorú sme mali už v značnej miere vyhotovenú, ale nie dokončenú, naša členka Zuzana Babiaková potom pokračovala doma a podarilo sa jej partu dokončiť. A môžem povedať, že sa nám veľmi dobre vydarila, azda aj lepšie vypadla ako tá prvá, ktorú sme robili pre potreby spolku. Ešte k tomu máme urobiť koleso a perly. Túto druhú sme urobili na predaj a pocestuje na Slovensko. Naša ďalšia aktívna členka Mária Skalic-

ká tiež doma usilovne pracovala a pre potreby spolku šila kroje pre bábiky. Ostatné členky sa venovali zriaďovaniu spolkových krojov:

Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová. Spolkárky majú priestory na činnosť v kulpínskom múzeu a nateraz

Spolkárky Kulpína pri záverečnej časti výroby spolkovej svadobnej party začiatkom roku 2018, keď pracovali za odbornej pomoci Patrika Ragu zo Selenče

prali, krochmelili, žehlili, aby kroje boli pripravené, keď ich bude treba použiť. Teda túto nútenú prestávku v stretávaniach členiek spolku sme užitočne využili a na náš spolok sme nezabudli, – vysvetlila predsedníčka

sa nestretávajú. Predsedníčka plánuje, že sa stretnutia začnú v júni, keď sa bude môcť sedieť aj vonku na nádvorí muzeálneho komplexu v Kulpíne. Potom už začnú plánovať, aké a kedy budú mať aktivity,

pravdaže, v súlade s tým, ako bude dovolené stretávať sa a pracovať. – My sme na tento rok mali hodne plánov. Z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nám schválili tri projekty, čo nás potešilo, tiež sme sa uchádzali aj do pokrajiny a do obce a odtiaľ sme odpovede nedostali, čo je aj pochopiteľné v celkovej situácii v krajine. No teraz nevieme, či sa vôbec bude dať realizovať naplánované. Uvidíme, čas a situácia ukážu, ako ďalej konať. To, čo už vieme, je, že cestovať na Slovensko nebudeme. V auguste mali byť oslavy v Riečke a v novembri tam chodíme na súťaž v pečení. Tohto roku je mimoriadna situácia, takže je ťažko aj niečo plánovať. Naše najväčšie podujatie Svadba voľakedy a dnes v rámci PDvK a Dňa Kulpína je tiež otázne. Aj napriek všetkému spolkárky si vždy nájdu prácu a budú vyrábať pozvánky pre detské narodeniny, podložky pod poháre, ozdobné motýle a ďalšie veci, ktoré robili predtým ako začali pracovať na druhej parte, aby si tak doplnili aktivity a privyrobili pre potreby spolku.

V PETROVSKEJ VRBARE

Keď nekopú do lopty – zošľachťujú prostredie Jaroslav Čiep

o vyhlásení núdzového stavu aj petrovská Vrbara zamĺkla. Celý mládežnícko-športový areál akoby zosmutnel. Futbaloví aktivisti, hoci nehrali

Aktívni veteráni FK Mladosť sa pochlapili a vyliali nový chodník

www.hl.rs

zápasy a nesmeli ani trénovať, po krátkej prestávke predsa svoje úsilie nasmerovali na zošľachtenie prostredia. Najprv rozpoznateľnou modrou farbou natreli ohradu okolo ihriska. Ako nás informoval predseda FK Mladosť Pavel Severíni ml., vďaka lokálnej samospráve na streche tribúny prednedávnom pribudlo aj deväť reﬂektorov. Postrehli sme, že na tribúnu prinavrátili aj kamennú tabuľu futbalistom – obetiam

vojny, ktorá kedysi stála aj na starej tribúne. V sobotu 16. mája vo Vrbare starí páni (čítaj: veteráni) z vlastnej iniciatívy a za vlastné peniaze vynovili chodník vedľa ihriska. Aj ostatní priaznivci futbalu sa činili: vnútri rozmeriavali a vŕtali do stien, aby mohli zavesiť tablá. Na trávniku nielen aktívni hráči sa činili so štetkami v rukách, pridali sa k nim aj mládežníci. Takže ak sa nekotúľa, aspoň sa leskne!

Nové umiestnenie našli aj pre pamätnú tabuľu obetiam z radov FK Mladosť v NOB

Keď sa už leskne ohrada, aj bránky treba osviežiť Slnko pripekalo, ale mládežníci si našli chládok novým náterom a farbili ohradu pozdĺž pomocného ihriska

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZHOVOR S DOKTORANDOM IVANOM BELÁNIM

Úspešný vojvodinský teológ Miroslav Pap

mali aj študentov z Reformovanej kresťanskej cirkvi (kalvinisti), Rímskokatolíckej cirkvi, Cirkvi bratskej, Starokatolíckej cirkvi, Gréckokatolíckej cirkvi, Bratskej jednoty baptistov, Cirkvi adventistov siedmeho dňa, Apoštolskej cirkvi a pod. Okrem toho máme možnosť študovať aj v zahraničí, alebo absolvovať trojmesačnú prax v Amerike – ja som tak študoval a praxoval dvakrát v Amerike a absolvoval študijný pobyt v Nemecku. Čo vás viedlo k pokračovaniu v doktorandskom štúdiu a čomu sa venujete v rámci neho? – Znie to možno ako také klišé, ale bola to moja láska k teológii a štúdiu. Chcel som sa naďalej zdokonaľovať v mojom odbore. Doktorát si robím na Katedre praktickej teológie pod vedením pána profesora Júliusa Fila, bývalého generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Téma mojej dizertačnej práce je Pastorálna výzva – sexuálne zneužívanie detí a adolescentov, v ktorej sa venujem pastorálnej pomoci obetiam sexuálneho zneužívania, čiže ako by cirkev mohla pomôcť a zvestovať uzdravujúce evanjelium týmto

a Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave duchovnú službu začali mnohí vojvodinskí Slováci, ktorí sa uplatnili na Slovensku, vrátili sa do rodiska, alebo pokračovali ďalej do sveta. V súčasnosti na fakulte študuje aj doktorand Ivan Beláni, pôvodom z Báčskej Palanky. Kedy sa u vás prejavil záujem o štúdium evanjelickej teológie a čo vôbec také štúdium zahŕňa? – Asi na druhom – treťom ročníku na gymnáziu som začal silnejšie prežívať svoju vieru a intenzívne študovať Bibliu a rôzne náboženské a teologické témy. V tom čase ma veľmi zaujala aj filozofia. Vedel som, že chcem nejakým spôsobom slúžiť Bohu cez pomoc iným, a Evanjelická bohoslovecká fakulta UK v Bratislave ponúkala vzdelanie vo všetkých oblastiach, ktoré ma zaujímali – hudba (spev, hra na klavíri a organe), jazyky (angličtina / nemčina, latinčina, gréčtina, hebrejčina), psychológia a, ako som už povedal, filozofia a teológia. Štúdium evanjelickej teológie je naozaj pestré – máme tu päť katedier (Nová zmluva, Stará zmluva, Cirkevné dejiny, Systematická teológia a Praktická teológia) a jeden inštitút kontextuálnej teológie. V druhom ročníku sa študenti môžu rozhodnúť, či vstúpia do programu Kandidát duchovnej služby, čím sa vyberajú cestou duchovnej služby v cirkvi a musia absolvovať určitú prax, aby mohli byť vysvätení v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Na našej fakulte je super to, že tu máme študentov z rôznych krajín (Slovensko, Srbsko, Česko, Rumunsko, Slovinsko), a okrem evanjelickej teológie študenti S manželkou Adriánou v Austrálii, môžu študovať aj evanjelickú v Lavertone teológiu so zameraním na sociálnu pomoc a riadenie sociálnej ľuďom. Tému som si vybral po pomoci a učiteľstvo evanjelického tom, čo som v Amerike študoval náboženstva a iných predmetov. a navštevoval ľudí v nemocniciach Okrem evanjelikov na fakulte sme a iných zariadeniach v rokoch 2013 a 2015. Vtedy som si tak silnej• ĽUDIA A UDALOSTI •

šie uvedomil, že aký potenciál má Kristovo posolstvo prinášať uzdravenie do konkrétnych životov zranených ľudí. Stretol som viacero ľudí, ktorí v detstve prežili sexuálne zneužívanie a ktorí, pre nepochopenie tejto problematiky a veľkého tabu, ktoré ju obklopuje, nedostali

Počas bohoslužieb

primeranú psychologickú, duchovnú a emocionálnu pomoc, ktorú potrebovali. Tak som pochopil, že v tejto oblasti má cirkev veľký potenciál pomôcť a sprostredkovať Ježišove slová uzdravenia primeraným spôsobom, bez toho, žeby nejakým spôsobom nechcene ubližovala obetiam z nevedomosti a necitlivosti. Koľko vojvodinských Slovákov študuje v súčasnosti na EBF a kde sa zvyčajne uplatnia po ukončení? – Momentálne sme na fakulte traja – jeden už končí a plánuje sa vrátiť na Dolnú zem, ja si robím doktorát a jedna študentka je stále na magisterskom štúdiu. Ale v minulosti nás tu bolo aj viac, jedno obdobie sme tu boli až desiati a mali sme takú malú komunitu. Myslím si, že tým, že sme na našej fakulte vždy mali niekoho z Vojvodiny, kto tu študoval, že študenti a ľudia na fakulte sú zvyk-

nutí na nás a prijímajú nás ako svojich, čo som nepočul vždy od mojich kamarátov, ktorí študovali na iných fakultách. Mnohí spolužiaci a kolegovia z fakulty veľmi radi navštevujú Vojvodinu alebo si objednávajú cez nás Plazmu a naše klobásy. Pred rokom sme na fakulte organizovali srbský večer, kde sme prezentovali rôzne aspekty nášho kultúrneho, politického a náboženského života, pripravili rôzne slané a sladké chuťovky z našich krajov a dokonca sme pripravili aj kvíz. Niektorí spolužiaci zo Slovenska dokonca pochytali aj niektoré naše slovíčka! Väčšina študentov z Vojvodiny zostane tu na Slovensku, avšak nie všetci sa rozhodnú pre duchovnú službu. Od charitatívnej služby, cez pastorálnu prácu v nemocnici, až po bežnú prácu vo ﬁrmách – naši študenti sa uplatnia v rôznych oblastiach. Spomínali ste viaceré možnosti uplatnenia sa po ukončení fakulty. Ktorú cestu si vy vyberiete? – Som otvorený k hocičomu, čo má pre mňa Boh vybrané. Viem sa predstaviť aj na fakulte, aj v duchovnej službe, ale určite by som chcel zostať v odbore. Čo by ste odporučili záujemcom z Vojvodiny o štúdium na EBF? – Odporúčal by som hocikomu, kto má aspoň trochu záujem študovať teológiu, aby určite skúsil našu fakultu. Za týchto 9 rokov môjho štúdia na našej fakulte som mal možnosť lepšie spoznať Boha, seba a ľudí vôkol mňa; využil veľa možností cestovať a študovať do zahraničia a spoznal som úžasných ľudí, vrátane mojej manželky Adriány, ktorá tiež pracuje ako výskumná pracovníčka na našej fakulte. Vojvodinskí Slováci sú tu vždy vítaní a tešíme sa na každú novú tvár. Foto: z archívu I. Belániho

21 /4908/ 23. 5. 2020

Ľudia a udalosti NA SLOVO S VIEROU ČAPEĽOVOU

Ankara ako druhý domov Danuška BerediováBanovićová

utečencoch v Srbsku ako v nárazníkovej zóne. Píšem o tom, aká je verejná mienka a aké je stanovisko vlády Srbska. Výskum som robila, keď to bolo aktuálne, a išla som do utečeneckých táborov v Srbsku – v Krnjači a v Subotici. Dostala som povolenie z Komisariátu pre utečencov iba pre tieto dva tábory. Tábor v Krnjači je najväčší a do tábora v Subotici utečenci prichádzajú naposledy, lebo je to posledná zástavka predtým ako sa dostanú do Európskej únie. V Subotici sa vlastne minimálne zdržujú. Robila som rozhovory s utečencami v tábore, po- Viera Čapeľová tom s ľuďmi, ktorí bývajú blízko tábora, ako aj s ľuďmi, ktorí nebývajú v blízkosti tábora, na porovnanie. A sta-

dokončiť dizertačnú prácu, teda už sa tomu vidí koniec. V júni by som mala skončiť, ale školy sú v dôsledku koronavírusu zavreté do konca mája a ani potom sa nevie, čo sa bude diať. Aké máte plány po ukončení štúdia? – Mojím snom je UNHCR (Agentúra Organizácie Spojených národov pre utečencov). Utečenci sú témou mojej dizertačky, takže to by bol môj cieľ. Do Srbska by som sa nevracala, lebo nevidím nejakú perspektívu pre seba. V Turecku som už takmer osem rokov a tu som si sama vybudovala sociálnu sieť, o ktorej si myslím, že je dosť dôležitá pre prácu. Asi zostanem tu, keďže som si zvykla. Politická situácia

ovorí sa, že jeden zo znakov, že ovládame určitý jazyk, je ten, že v tom jazyku rozmýšľame. Viera Čapeľová zo Selenče hovorí, že rozmýšľa v tom jazyku, ktorý momentálne používa. Počas svojho vzdelávania Viera sa učila v niekoľkých jazykoch. Na gymnáziu v Novom Sade po srbsky, na fakulte na Slovensku po slovensky a počas doktorandských štúdií v Turecku aj po anglicky, aj po turecky. V Ankare je už takmer osem rokov. Prvý rok sa iba učila turecký jazyk, ďalšie dva roky mala prednášky, potom nasledovali skúšky, po zložení všetkých skúšok sa stala kandidátkou na PhD., a teraz pracuje na svojej dizertačnej práci, ktorú píše po turecky. Ako ste sa rozhodli pokračovať v štúdiu v Turecku? – V Nitre som vyštudovala kulturológiu – riadenie kultúry a turizmu. Po ukončení štúdia som našla súbeh na štipendiá tureckej vlády a rozhodla som sa aplikovať na doktorandské štúdiá v Ankare. Dostala som sa do užšieho kruhu a po rozhovore vo Veľvyslanectve Turecka v Belehrade som získala štipendium a prišla som do Ankary. Moja diplomovka mala viac súvis s kulturológiou a sociológiou ako s turizmom, a také niečo tu nemali, tak som Návšteva v Atatürkovom mauzóleu aplikovala na kul- Pohľad z ankarskej pevnosti na mesto túrnu antropológiu a prijali ma. Potom sa vyskytol problém, lebo ten novisko vlády analyzujem cez tuná ma veľmi nedotkýna, lebo odbor zrušili a presunuli ma na médiá. Keďže som výskum robila som cudzinka. A ako cudzinka v Srbsku, dosť času mi berie presi myslím, že mám dosť opcií na sociológiu, čo je tiež super. Povedzte nám o svojej dizer- kladanie. Turecký je veľmi náročný prácu, zvlášť keďže ovládam jazyk. jazyk a nepodobá sa ani jednému, Aký je život v Ankare? tačnej práci. – Ankara je trochu špeciﬁcká. ktorý poznám. Teraz sa usilujem – V dizertačke píšem o sýrskych

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Je hlavné mesto, má päť miliónov obyvateľov, je relatívne mladé mesto a je vlastne administratívne stredisko. Môžem povedať, že nie je taká zaujímavá ako Istanbul. Keď som prišla sem, nepáčila sa mi, ale po dvoch rokoch som zmenila názor. A teraz, keď som si zvykla, je mi druhým domovom. Asi to závisí od ľudí, od spoločnosti, v ktorej si a kde sa pohybuješ. Hlavne moje dojmy sú pozitívne. Mentalita ľudí je podobná tej v Srbsku. Vidieť, že Srbi boli 500 rokov pod Turkmi. Nemožno nespomenúť koronavírus. Ako to vyzeralo v Turecku? – Turecko je momentálne na ôsmom mieste podľa počtu inﬁkovaných vo svete. Na začiatku nereagovali veľmi prísne, čo sa týka bezpečnostných opatrení, okrem toho, že zavreli školy a zakázali starším ako 65 rokov vychádzať von. Neskoršie tento zákaz platil aj pre mladších ako 20 rokov. Ja mám taký dojem, že hlavne dbajú na ekonomickú stránku, teda aby sa ekonomika nezastavila, a preto sme zo začiatku nemali zákaz vychádzania von ako v Srbsku. Tento zákaz bol zavedený pred dvomi týždňami, a to iba cez víkend, a bude platiť do 24. mája, teda do konca ramadánu. Počuť aj také špekulácie, že nám nehovoria presný počet inﬁkovaných, že ich je oveľa viac, a to zvlášť v Istanbule. Na rozdiel od počtu infikovaných počet mŕtvych nie je až taký vysoký, lebo majú dobré kapacity v nemocniciach. A možno aj preto, že Turecko nemá starú populáciu, má vysokú natalitu. Foto: z archívu spolubesedníčky

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (18)

O sedliackom pracovnom družstve Janka Čmelíka Pripravila: Anna Horvátová Staropazovčania si tohto roku pripomenú 250 rokov od príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá. V ústrety tomuto okrúhlemu výročiu tu zverejňujeme z najstarších čísel Hlasu ľudu príspevky o Starej Pazove a zo Starej Pazovy.

V nedeľu u „Čmelíkov“ v Starej Pazove Prechádzajúc uliciami cez Pazovu v ranných hodinách v nedeľu, stretneš sa kde tu so ženou, ktorá nesie vodu s artézkej studne, s usmiatými tvármi dievčat a s mladíkmi ktorí sa ponáhľajú na predvojenský výcvik. Ponáhľam sa do mestského výboru, aby našiel niekoho z ľudovej moci. Tam som nenašiel nikoho, vydal som sa do kancelárie sedliackého pracovného družstva „Janko Čmelík“. Idúc do„Čmelíkov“ moji priatelia mi hovoria, že istotne nájdem tam niekoho... Tak aj bolo. Vchádzam do kancelárie, kde som za stolom zastihol človeka asi 45-ročného, pozorne hľadiaceho do nejakej knihy. Pomyslel som si, že má mnoho práce a nebude sa chcieť ani so mňou rozprávať. No, jeho pohľad zpod okuliarov prezradil, že vyhovie mojej prosbe. To bol úradník pre evidentovanie Samuel Babík. „Práve teraz robím na liehovinách. Koľko ktorej domácnosti podľa pracovných dní patrí.“ − A budete nám môcť niečo povedať o vaších úspechoch, ktoré ste dosiahli tohto roku – opytujem sa. „A čo by vás zaujímalo?“ − No, výkup, výstavba atď. A Babík začal: „Aby som vám mohol presnejšie hovoriť, musím pozerať do evidencie ktorá je najlepším dôkazom.“ Istotne vás zaujíma aj výkup pšenice. My sme v tom ohľade prekročili plán a odovzdali sme štátu 20 percent viac, ako sme mali záväzne dať. Kukuricu sme taktiež vyviezli 100 perceentne.“ − A ako stojíte s ošípanými? „I tu sme prevýšili. Ošípaných sme odovzdali 10 percent viac ako čo • ĽUDIA A UDALOSTI •

bolo plánom predvídané.“ − A cukrovka? „Cukrovku sme načas vybrali a vyviezli. I tu sme za 30 percent prevýšili plán. Vzhľadom na suchotu, predsa úroda bola pekná a na jednom jutre sa urodilo 150 metrických centov cukrovej repy. Teraz našou hlavnou úlohou je jesenná siatba. Trochu sa nám odtiahly práce, lebo dážde, ktoré boly, hatily siatbu. No, za pár dní bude i to skončené.“ Veľmi oduševnene mi súdruh Babík rozprával o kapitálnej výstavbe. „Doteraz sme vo vlastnej tehelni vypálily 1.100.000 tehál a 230.000 črepov. Problém stavebného dreva, hrady a iné, tiež sme vyriešili. Naši družstevníci teraz sekajú a pília drevo pre výstavbu v lesoch v Rijeckej oblasti. Už doteraz vysekané bolo 400 kubických metrov dreva. Taktiež naše družstvo kúpilo jeden les zvaný „Priliševica“ pri Zvorniku. Tam sa už vysekalo 420 kubických metrov a niečo je už dovezené do Pazovy. Myslím, že vás zaujíma, čo sme vystavali doteraz a čo zakončíme behom tohto roku.“ A hneď pokračoval: „Doteraz sme vystavali dve stajne pre kone a kravy, chliev pre prasenie, kde sa môže umiestniť 140 ošípaných a dielne pre kováčov a stolárov. Teraz sa dokončuje jedna stajňa pre 40 koní a druhá stajňa pre 60 párov koní, chliev pre tučenie ošípaných, kde sa bude môcť umiestniť 300 ošípaných. Taktiež sa dokončuje i druhá dielňa pre kováčov a stolárov. V Slankamenských vinohradoch, kde naše družstvo má vinohrady – pokračoval súdruh Babík – bola vybudovaná jedna moderná piv-

nica pre víno. Predvída sa, že nad pivnicou vybudujeme obytnú budovu s asi 20 izbami pre ubytovanie robotníkov, ktorí budú stále robiť vo vinohradoch.“ To sú úspechy „Čmelíkovcov“ v kapitálnej výstavbe. Usilovné ruky „Čmelíkovcov“ budujú staviská, tieto vyrastajú ako huby po daždi. To sú základy lepšej životnej úrovne, radostnejšieho života. − Viem, že takéto úspechy môžete dosahovať jedine usilovným zakladaním sa každého družstevníka, ale predsa ako i v továrňach sú i ľudia, ktorí vynikajú v práci? „Aby som vám pravdu povedal, my môžeme hodnotiť ľudí podľa toho, kto koľko má pracovných dní. máme takých viac, ale najviac pracovných dní má Martin hric s jehoh ženou, ktorí doteraz majú 346 pracovných dní. Hric ide na prácu vždy. Ak je potrebné on nehľadí na to, či je nedeľa alebo dážď. Podobný jemu je aj Ondrej Cerovský, ktorý doteraz má 217 pracovných dní.“ Zaujímalo ma ako sú družstevníci odmeňovaní. Uvedieme niektoré príklady: − Každý družstevník na 100 pracovných dní dostane 22 kilogramov cukru, za jeden pracovný deň ¾ litre vína atď. Podľa toho, Hric dostane iba cukru 76 kg. Na konci mi súdruh Babík povedal o závodení. Naše družstvo vyzvalo na závodenie najlepšie sedliacke pracovné družstvo v Chorvátsku „Karlo Mrazović“ z Kozarca. I tu „Čmelíkovci“ budu viesť boj za víťazstvo.“ Poďakoval som sa súdruhovi Babíkovi a odišiel som. No, nechcelo sa mi veriť to všetko, čo mi povedal súdruh Babík. Vyhľadal som i predsedu družstva „Janko Čmelík“, súdruha Šipického. Hovorím mu ako sa veci majú. No nemal času mnoho sa zdržiavať so mňou iba, že potvrdil tie dáta, ktoré som už mal. „Každý človek je úprimný a to, čo je, je v skutočnosti“ – povedal mi súdruh Šipický a ponáhľal sa na konferenciu. V nedeľu popoludní vyšiel som na

ekonomiu číslo jeden a dva. Zastihol som iba dežúrnych pri koňoch, kravách a ošípaných. Všetky dáta čo som mal na papieri, boly naozaj pravdivé. Videl som to na vlastné oči. Do stajne, kde sú umiestnené kravy, prišiel som práve keď ženy dojily. Hneď z príchodu sa môže zistiť, že sú to usilovní ľudia. Milujú čistotu. A usilovné ženy ponáhľaly s dojením. Zaujímalo ma koľko priemerne dáva jedna krava na deň mlieka. „A kerá – hovorí mi s úsmevom mladá žena. Tá, na tej strane dáva najviac. Celá sa unavím kým ju podojím. Denne dáva 24 litry.“ Oduševnený vracal som sa z ekonomie. Večer som sa stretol s brigadierom Paľom Turčanom. Rozprávali sme sa o nastávajúcich prácach a o tom ako je družstvu potrebný agronóm. „My sme sedliaci – hovorí P. Turčan – poznáme svoju pôdu, lae predsa chceme zdokonaľovať aj našu prácu a preto nám je potrebný agronóm. V rozhovore sa rozpomenúl na dni, keď sa zakladalo sedliacke pracovné družstvo „Janko Čmelík“. „Každý počiatok je ťažký. Pamätám sa v jeseň 1948 roku, keď sme vyberali cukrovú repu, bola veľká zima. Robotníkov nás bolo málo. Naše ženy robily spolu s námi. Ešte sa pamätám na jednu ženu, od zimy plakala. Ale nehovorila nič. Robila zároveň s námi. Nechcela opustiť prácu, kolektív ju priťahoval a zostála pracovať s námi do konca. Za tieto dosiahnuté úspechy môžeme v mnohom vďačiť našim ženám, ktoré sú vždy prvé v práci.“ V izbe kde som počúval tieto slová, rozplakalo sa dieťa. „Pre teba a pre tisíce takýchto, kliesníme cestu, smele sa dívame ťažkostiam do očí a zdoláme ich, aby vám bolo lepšie a aby ste žily v blahobyte“ – hovorí jeho otec P. Turčan. S. Sklabinský

Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 29. novembra 1950, R. VII – č. 93 (632).

21 /4908/ 23. 5. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Pozdrav z Padiny!

entoraz v Detskom kútiku sú práce žiakov 1. 1 triedy ZŠ maršala Tita v Padine, ktoré nám poslali na našu stránku na Facebooku. Aj my zasielame pozdravy do Padiny a pozývame aj iné dediny, aby nám zasielali detské práce. Danuška

Dávid Dišpiter

Bianka Holúbeková

Darko Cicka

Daniel Bačúr

Jakub Marušník

Adrian Marilović

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nina Malgocká

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Číslo 10/ 2009

Nižšie ceny pšenice a sóje

AKTUÁLNE

2,6 miliardy dinárov na pomoc poľnohospodárom Ľubica Sýkorová

V prvej polovici mája časť poľnohospodárskych gazdovstiev dostala jednorazovú ﬁnančnú pomoc, ostatní očakávajú ﬁnančné prostriedky, ktoré štát poskytuje na zmiernenie následkov pandémie COVID-19. Vláda Srbska vyčlenila 2,6 miliardy dinárov ako pomoc pre poľnohospodárov a prijala dve vyhlášky.

Ročník XLVIII 23. 5. 2020

ficiálny názov prvej vyhlášky je: Vyhláška o finančnej pomoci poľnohospodárskym gazdovstvám s cieľom zmiernenia následkov spôsobených chorobou COVID-19 vyvolaných vírusom SARS-CoV-2, pre ktorú je zabezpečených 1 150 000 000 dinárov, a Vyhláška o finančnej podpore pre poľnohospodárske gazdovstvá prostredníctvom ľahšieho prístupu k úverom v sťažených ekonomických podmienkach spôsobených ochorením COVID-19, vyvolaných vírusom SARS-CoV-2, a to prostredníctvom dotácie časti úroku. Na tento účel je pripravených

1 450 000 000 dinárov. Podľa prvej vyhlášky sa jednorazová pomoc určuje na jednotku registrovanej plochy v chránenom priestore (fóliovníky, skleníky), alebo na kus dobytka alebo počet úľov. Z toho vyplýva, že pestovatelia zeleniny môžu dostať maximálne 90 000 dinárov, chovatelia dobytka 3 000 dinárov na kravu a maximálne 30 000 dinárov, 500 dinárov na ovcu a kozu, maximálne 20 000 dinárov. Toľko dinárov najviac môžu dostať aj včelári, t. j. 800 dinárov na úľ. Výhodný úver možno získať na rozvoj dobytkárstva, čiže na nákup hospodárskych zvierat a

prémiu poistenia, na rozvoj rastlinnej výroby ovocinárstva, vinohradníctva, zeleninárstva a kvetinárstva, na investície do poľnohospodárskych strojov a zariadení, obstarávanie krmív pre zvieratá, investície do určitých druhov strojov a zariadení, ktoré sa používajú v rastlinnej výrobe, a nakoniec najdôležitejšie – na likviditu (platobnú schopnosť). Zvýhodnené pôžičky môžu poľnohospodári získať fyzické osoby a poľnohospodárski podnikatelia s rozdielom vo výške pôžičiek. Jednotlivcom bude poskytnutá pôžička do 6 000 000 dinárov, podnikateľom 18 000 000 di-

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 11. 5. do 15. 5. cena kukurice bola nezmenená, no pšenica a sója zlacneli. Celkový obrat za uvedené obdobie dosiahol 625 ton tovaru, ktorého ﬁnančná hodnota predstavovala 12 593 000,00 dinárov. V centre pozornosti na novosadskej burze bola pšenica z tohtoročnej úrody s dodávkou tovaru od 10. do 30. júla. Kupujúci ponúkali od 140 eur/t do 147 eur/t s okamžitou platbou. Kúpnopredajná zmluva za pšenicu z minuloročnej úrody bola uzavretá za jednotnú cenu 19,60 din./kg bez DPH (21,56 din./kg s DPH), čo bolo pri porovnaní s jej cenou z minulého týždňa o 4,39 % menej. Kukurica si udržala stabilnú cenovú hladinu v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Zmluvy boli uzatvorené v cenovom rozpätí od 15,65 din./kg do 15,80 din./kg bez DPH. Dopyt po kukurici s dodávkou tovaru do 30. mája za cenu od 16,00 din./ kg na začiatku týždňa do 16,25 din./kg bez DPH na konci týždňa neviedol k uzavretiu ani jednej zmluvy. Cena sóje z minuloročnej úrody sa pohybovala od 42,00 do 42,20 din./kg bez DPH. Jačmeň sa predával za 15,30 nárov, din./kg bez DPH pričom je (16,83 din./kg možné zíss DPH). kať pôžičku ○ na likviditu vo

výške 3000000000 dinárov.○

Z obsahu Skvelí speváci z najvyšších konárov s.2 a 3

Bzdocha mramorovaná – nočná mora vinárov s. 5

Aby sa im darilo s. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (7)

Skvelí speváci z najvyšších konárov DrSc. Ján Babiak Rad spevavcov (Passeriformes) je v triede vtákov najbohatší rad a v rámci neho čeľaď drozdovitých (Turdidae) je pravým predstaviteľom spevavých operencov. Z tejto čeľade rod drozdov (Turdus) je najpočetnejší. Na vojvodinských priestoroch sa dá vidieť šesť druhov drozdov. Z toho až tri druhy ako hniezdiče, kým ďalšie tri už len na prelete alebo na zimovaní. Ide o vtáky s výnimočným speváckym darom. Len slávik je v tom ohľade lepší od nich.

rozdy sú vtáky nízkej vege- perie. A sneh ako rýchle prišiel, tak tácie, krovín až trávnatých rýchle sa začal aj topiť… Drozdy sú obozretné, ale nie priestorov na okraji lesa, v lužných lesoch alebo oblastí s sú bojazlivé a dovolia si byť celchudobným stepným porastom. kom blízko aj pri ľuďoch. Vedia Sú neposedné, neschopné zostať však rozlíšiť momenty, keď má na jednom mieste, ale aj obratné, človek voči nim zlé úmysly. Ale od včas rána do neskorej noci to najpríznačnejšie je, že sú to sú v pohybe. Na zemi sa šikov- spevavce v pravom zmysle slova. ne pohybujú znožným odrazom Ešte včasráno ich možno vidieť na silných nôh (skokmi) a robia to najvyšších konároch a ešte krajšie často aj na konároch stromov. počuť ich príjemný ﬂautový či Ale sú aj dobrými letcami. Sú píšťalový, viacveršový prednes, spoločenské a často ich možno hudobne vynikajúco skladný. vidieť vo väčších kŕdľoch, v spoločnosti iných druhov drozdov, najmä pri prelete. Len krátky zápis na tú tému: Koncom februára v roku 2018 väčšie kŕdle drozdov naznačili začiatok svojho preletu do severnejších častí. Ale potom prvé náznaky jari prerušila chladná vlna, aj padla hrubšia vrstvička snehu. V kulpínskej Hôrke pri Dunđerskovom kaštieli ste mohli vidieť pravé vtáčie „stampedo“ drozdov, škorcov, glezgov..., a aj ako sprievod poniektorý dravec. Aj chladná vlna trvala zopár dní. Že prečo ten zhluk Drozd čierny vtákov bol práve tuná? Veď tu ešte aj dnes zubu času zotrváva strom s bobuľovými plodmi. Boďovka ho Samček vie v tom zmysle aj súťažiť tuná menujú. Pravá záchrana pre so svojimi súpermi, ba imitovať hladné vtáctvo. Len drozdov bolo spev aj iných vtákov, a tak drozda tu ponad tisíc, až štyri druhy tu aj považujú za vtáka – uťahováka. autor vtedy identiﬁkoval. A bol to Na našich priestoroch ako hniaj pôžitok pár dní pozerať sa, ako ezdiča možno najčastejšie vidieť sa tu hemžia, aj ako sa pri mlákach drozda čierneho a plavého, okračistej vody „namáľajú“ a perú svoje jovo aj červenkastého. Ďalšie 2 – 3

druhy sú u nás len na prelete. DROZD ČIERNY – TURDUS MERULA, LINNÉ 1758 U nás je najčastejším drozdom. Už dávno prestal byť bojazlivým a dnes si bezstarostne žije v priamej blízkosti človeka. Ba občas preletí vedľa vás ako čierny tieň, keď si na priedomí upíjate kávičku, a zmizne v zelenom kroví. Ako pravý záhradný vták. Tí, ktorí ho nepoznajú, len v jeseň spozorujú, že v kroví mal hniezdo. Preto ho dnes možno považovať za synantropného vtáka (žijúceho v priamej blízkosti človeka). V dnešných meteorologických podmienkach naše jedince sa už ani nesťahujú (tejto zimy autor často vídal párik v záhrade, najmä v húšťave ligustruma), a tak ich v krajnom prípade možno považovať len za prelietavce. Severnejšia populácia sa však sťahuje a jej časť vie u nás aj prezimovať. ROZLÍŠENIE Ide o vtáka miernej kontinen-

Drozd plavý

tálnej klímy, ktorý obýva, ba hniezdi v celej Európe okrem jej najsevernejších častí. Na priestory Škandinávska a severozápadného Ruska prichádza len na jar a sťahuje sa do teplejších krajov na jeseň, teda je to jeho letný areál. BIOTOP Obýva všetky druhy lesov, ale

aj zanedbané zarastené priestory, záhrady a parky, ako aj poľnohospodárske oblasti, lúky a pasienky s rozptýlenou zeleňou. Občas na hniezdenie používa aj živé ploty, kroviny a vresoviská. Ale na plantážovo organizovaných poliach ho niet a vyhýba sa aj väčšej nadmorskej výške nad 1 500 metrov. ROZLÍŠENIE Je to elegantný, plnoštíhly vták, so sympaticky poplneným bruškom, s dĺžkou tela spolu s chvostom okolo 25 cm. Samček je lesklo čiernej farby (celé telo) a má žltý zobák. Aj očný krúžok (lem) je žltej farby. Samička má šedohnedý chrbát a hnedkasté bruško s tmavými do pásikov zoradenými škvrnami. Mladé operence sa viac podobajú na samičku a mladé samčeky len neskoršie získavajú nevýrazne čiernu farbu. Od iných drozdov sa rozlišuje tým, že pri aterácii vie vzpriamiť chvost a na zemi sa hýbe skokmi, krokmi len v rozbehu, ale vie sa aj „zmraziť“, keď sa mu v okolí zjaví jeho pochúťka. HNIEZDENIE Hniezdo si stavia nízko, najčastejšie v kroví, v rozvetvenej časti konárov. Ono má miskovitý tvar a ako materiál mu slúži tráva, ktorú vie upevniť aj blatom. Keď kríkov v okolí niet, vie si urobiť hniezdo aj v húští popínavej rastliny alebo vo výklenku tichej časti vystavaného objektu. Hniezdi 2– 3-krát ročne, v období marec – august. Samička znáša 4 – 6 zelených, hnedoškvrnitých vajec (počet vie v ďalšom hniezdení v istom roku aj padať). Na vajíčkach sedí 12 – 14 dní a hniezdna starostlivosť trvá 13 – 15 dní. POTRAVA Podľa toho, čo konzumuje, možno ho považovať za pozem-

21 /4908/ 23. 5. 2020 ného vtáka. Stravuje sa červami, ulitníkmi, hmyzom, pavúkmi, ale aj drobnými obojživelníkmi a plazmi. Keď toho niet, sú tu semiačka a v jeseni bobule a drobné ovocie. V našom prostredí v zime prichádza aj na kŕmidlá. SPEV (HLAS) Samček vynikajúco spieva najmä včasráno a za súmraku. Má bohatý repertoár, keď trilkuje, slúžiac sa rozmanitými melodickými motívmi, so širokou kĺzavou stupnicou a mäkkým švitorením na konci. Aj spieva hlasno, z plného hrdla. Samičku volá hlbokým „pok“ („čok“) a v období sťahovania sa ozýva jemným zvonivým „srrri“. Jeho prvý výstražný hlasový znak je „tsíí“ a následne tvrdé ďalšie oznámenie „čak-ak-ak-ak-ak“. V najväčšom ohrození, tesne pred vzlietnutím, sa hlási rýchlym, tvrdým crescendom „čííi-kli-kli-kli-klik“. DROZD PLAVÝ (SPEVAVÝ) – TURDUS PHILOMELOS, BREHM 1831 Tento olivovohnedý vták, so škvrnitým žltobielym bruškom je o niečo menší od drozda čierneho. Od neho je však lepší spevák. Je to vták severnej a strednej Európy (niet ho len na Islande), je sťahovavý a zimu prežije najčastejšie v Stredomorí. Možno ho nájsť v lesoch s bohatým podrastom, aj v lužných, ale aj v hájikoch, zarastených záhradách a parkoch. Hniezdi podobne ako drozd čierny, ale miesto hniezdenia

hľadá aj tesne pri kmeni mladých ihličnanov, nie vyššie od 2 metrov od zeme. Vajíčka tyrkysovej farby s riedkymi tmavými škvrnami znáša dvakrát ročne. Aj ďalšie momenty s liahnutím a hniezdnou starostlivosťou sú rovnaké, ako u čierneho rodáka. Stravuje sa pôdnymi živočíchmi, semenami, bobuľami a ovocím. Má rád aj ulitníky a do sladkého vnútra sa dostane obratným rozbíjaním

Pre také kompozičné schopnosti ho volajú aj drozd spevavý. DROZD ČERVENKASTÝ – TURDUS ILIACUS, LINNÉ 1766 Je najmenší z drozdov. Má výraznú vzorku na hlave a do červena sfarbené spodné strany krídel a bokov. Je typickým vtákom severovýchodnej Európy a v zime je aj naším hosťom, ale ako tvrdí J. Rašajski (2017), v poslednom čase hniezdi aj u nás. Najviac ho však

Drozd červenkastý

ulít o kameň. Bežne sa ozýva krátkym, ostrým „cipp“ a poplašný znak je káravé „tix-ix-ix-ix-ix...“ Spieva presvedčivo, melodicky premenlivo, hlasne s mnoho ľubozvučnými ﬂautovými tónmi. L. Svensson (2012) uvádza jeden z jeho zaujímavých vodopád-tónov: „kyklivi kyklivi, tixi tixi tixi, pí-ee, trry-trry-trry tixiﬁx, čy-čy-čy, ko-ku-kiklix ko-ku-kiklix...“

poznáme ako severného migranta, čo spolu s drozdom čvíkotavým za tichých, jasných nocí v období preletu (marec – apríl, október – november) sa hlási tenkým vysokým „sjíí“ a „stýýf“, alebo nosovým „gek“. Nie však preto, aby sme ho počuli, ale preto, aby preverili, či sú navzájom v kontakte. Nachádzame ho v ihličnatých a brezových, u nás aj vŕbových

lesoch vedľa vody. Je pomerne plachý. Hniezdi v nízkych kríkoch a mladých porastoch, kde znesie 4 – 6 vajec, dve znášky v období apríl – júl. Varovný signál mu je drsné „tret-tret-tret-tret...“ Spieva rôznorodo, v krátkych strofách s krátkym švitorením na konci. DROZD ČVÍKOTAVÝ (TURDUS PILARIS, LINNÉ 1766 Je to vták severnej a severovýchodnej Európy a u nás ho možno vidieť v období november – apríl na zimovaní. Má tendenciu šíriť svoje hniezdenie aj u nás. DROZD TRSKOTAVÝ (TURDUS VISCIVORUS, LINNÉ 1758) Je najväčší z drozdov. Je vyšší, pomerne štíhlejší, s dlhším krkom. Hniezdi v horských oblastiach (do 1 000 m. n. v.) a vyhýba sa rovinným oblastiam. Je agresívny, keď ide o obranu bobuľových stromov proti druhým vtákom (aj drozdov) v zime. U nás je možný jeho výskyt na prelete, častejšie na Fruškej hore. DROZD KOLOHRIVÝ (TURDUS TORQUATUS, LINNÉ 1758) Je to drozd voľných vysokohorských priestorov. Výrazné rozlíšenie od drozda čierneho je hrubý biely pás na prsiach. Zo všetkých drozdov je najobozretnejší a keď ho človek často vyruší, jednoducho odletí na iný terén. U nás je pravá rarita, autor tohto príspevku ho iba raz našiel v kŕdli drozda čierneho (asi bol na prelete do vysokých Karpát).

ZELENINÁRSTVO

Prečo sa skrúcajú listy rajčiakov? Ľubica Sýkorová Pomerne často sa listy rajčiakov skrútia smerom k povrchu listu. Príčin môže byť veľa. Jednou z nich je aj príliš vysoká teplota a nedostatočné alebo nesprávne zalievanie. letnom období, keď sú čas- centráciou solí v pôde, ktorá je to teploty vyššie ako 35 °C, spôsobená nekontrolovaným a sú všetky funkcie rastliny nadmerným hnojením. Aj zalienarušené, takže v tomto prípade vanie chlórovanou vodou môže dochádza k stresu z tepla. Porasty potenciálne viesť k rovnakým je vhodné zatieniť sieťami na to určenými. príznakom. Krútenie dolných listov môže Krútenie listov môže naznačobyť tiež spôsobené vysokou kon- vať aj nedostatok niektorých ži-

vín, najčastejšie fosforu. Skrúcanie listov môžu spôsobiť aj roztoče (srb. grinje). Všetky vyššie uvedené dôvody skrúcania listov by sme si mohli ľahko pomýliť s príznakmi spôsobenými roztočmi, preto treba rastliny dôkladne skontrolovať. 

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Vijačka krušpánová – nebezpečný škodca krušpánu Ing. Ján Tancik, PhD. Vijačka krušpánová, Cydalima perspectalis (srb. šimširov plamenac), je motýľ, ktorého húsenice sú už niekoľko rokov postrachom všetkých milovníkov nenáročnej vždyzelenej dreviny – krušpánu. V Európe je to invázny druh.

ôvod má vo východnej Ázii (Japonsko, Čína, Taiwan, Kórea). V Európe bola prvýkrát zaznamenaná v Nemecku

koncom júla – začiatkom augusta v Belehrade a už v roku 2015 aj vo Vojvodine. Motýľ vijačky krušpánovej má dve farebné formy, obvykle má biele krídla s hnedým lemom, ale existujú aj jedince celé hnedé. Rozpätie krídiel je 40 – 45 mm. Larvy sú svetlozelené, riedko ochlpené, na chrbte majú čierne pruhy, hlava je čierna a lesklá. Dorastajú do dĺžky až 4 cm. Má 2 – 3 generácie za rok. Feromónový lapač na vijačku krušpánovú Húsenice prezimujú medzi listami v zámotkoch. Kuklia v roku 2006, následne sa rozšírila sa v zámotkoch na kroch. Samičky do susedných štátov – do Švaj- žijú približne 8 dní a vajíčka kladú čiarska, Holandska, Francúzska na listy krušpánu. Húsenice kona následne aj do Veľkej Británie, zumujú listy a mladé letorasty krušpánov až po silnejšie konáre. Poškodené listy odumierajú a schnú, rastlina často pôsobí suchým dojmom, po čase ale obrastá. Primárne poškodenie je estetické, v prípade výrazného premnoženia môže dôjsť až k holožeru. Krušpán zničený vijačkou krušpánovou U nás môže mať za sezónu dve – tri Rakúska, Maďarska, Rumunska, generácie. Húsenice prezimujú Turecka, Slovenska a Belgicka. Na medzi listami v zámotkoch, na jar Slovensku bola prvýkrát zazname- húsenice začínajú prijímať potravu naná v roku 2011, k populačnej pri teplote 8 až 10 °C, čo je často explózii druhu dochádza približne už v polovici marca. Takže už od v roku 2016. V Srbsku bola prvý- marca treba kontrolovať rastliny. krát zaznamenaná v roku 2014 Ak nájdeme húsenice alebo čer-

stvé poškodené listy, treba robiť Vo Vojvodine termín ochrany je ochranu. V apríli sa prezimujúce polovica júna. Aplikovať insekticíhúsenice zakuklia. V máji až za- dy treba, kým sú larvy, húsenice čiatkom júna sa začínajú liahnuť mladé. Staršie dorastené larvy sú motýle, ktoré kladú vajíčka na listy odolnejšie, pretože spriadajú pakrušpánu. Z vajíčok sa liahne nová generácia húseníc, ktoré konzumujú listy a mladé letorasty až po silnejšie konáre. Poškodené listy odumierajú a schnú, rastlina často pôsobí suchým dojmom, po čase však môže opäť obrásť. Jedna húsenica počas svojho vývoja môže zožrať až do 45 listov. Na jednom kríku ich môže byť aj niekoľko stoviek, čo Larva vijačky krušpánovej znamená, že za niekoľko dní môžu zničiť celú rastlinu. MONITORING VÝSKYTU vučinky, ktoré zabraňujú prieniku MOTÝĽOV postrekovej kvapaliny na larvy. V kontrole výskytu motýľov Zhruba týždeň po prvom postreku nám pomôže feromónový lapač treba ho zopakovať. V podstate už na motýle vijačky krušpánovej. Do po dvoch postrekoch v 10-dňoferomóneho lapača nalietavajú vých intervaloch sa dá týmto spôsamčeky nalákané na vôňu sami- sobom krušpán (Buxus) zachrániť čiek. Na základe počtu chytených pred spomínaným nebezpečným motýľov môžeme stanoviť termín škodcom. Z chemických prípravaplikácie insekticídu. Termín apli- kov sa osvedčili prípravky Avaunt kácie je 2 – 3 týždne od začiatku (3 ml/10 litrov vody), Coragen (2 prvého výskytu motýľov v lapáku. ml/10 litrov vody) alebo Affirm Vtedy sú už larvy vyliahnuté a za- (10 g/10 litrov vody). Môžu sa čínajú prijímať potravu. použiť aj pyretroidy (deltamethrin, cypermethrin), alternatívou sú OCHRANA Kľúčovým krokom v efektívnej aj prípravky – inhibítory tvorby ochrane je včasné spozorovanie chitínu, účinné iba proti mladým

Listy silne poškodené larvami vijačky

výskytu húseníc. Preto je dôležitá pravidelná kontrola a prehliadanie rastlín krušpánu, pričom je potrebné prehrabávanie sa v konárikoch rastlín, zistenie výskytu mladých lariev a vykonanie ochrany v správnom termíne.

larvám. Z biologických prípravkov sa môžu využiť prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis var. kurstaki (Lepinox plus) a parazitické háďatká – Steinernema carpocapsae. 

21 /4908/ 23. 5. 2020

VINOHRADNÍCTVO

Proti múčnatke musíme bojovať každý rok Ľubica Sýkorová Hubové choroby viniča spôsobujú každoročné vynakladanie nemalých ﬁnančných prostriedkov na ochranu, no aj tak sa nie vždy podarí úspešne chrániť vinič proti chorobám. Raz hrozí múčnatka, potom peronospóra a nakoniec sa môže vyskytnúť aj botrytída. Múčnatka viničová, Uncinula necator (srb. pepelnica vinove loze), sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie choroby viniča. Do Európy bola zavlečená začiatkom 19. storočia z Ameriky a odtiaľ sa rozšírila ďalej do Ázie, Afriky a Austrálie. Dnes sa vyskytuje takmer vo všetkých vinohradníckych oblastiach v celom svete.

polu s peronospórou (Plasmopara viticola, srb. plamenjača) je hospodársky najvýznamnejšou chorobou viniča. Napáda kvety, strapce, listy a letorasty viniča. Najväčšie škody spôsobuje pri skorom napadnutí mladých bobúľ, ktorých povrch stvrdne, zhnedne a ich pokožka často aj praská. Na povrchu dozrievajúcich bobúľ vzniká lúčovite sa rozrastajúca sieť hubových vláken pôvodcu ochorenia. Podobné

príznaky možno pozorovať aj na letorastoch. Múčnatka je charakteristická rýchlym šírením, bez ohľadu na teplotu a zrážky. Rozvoj a rozšírenie podporujú najmä obdobia, keď sa striedajú chladné noci s dňami s vyššou teplotou a vyššou vlhkosťou. Najvhodnejším obdobím na vývoj je teplota od 25 °C do 28 °C. Na vznik tohto ochorenia nie je potrebná vyššia vlhkosť. Problém nastáva, keď počas infekcie je jeden deň so sil-

ným dažďom, a potom je niekoľko pekných dní so suchým počasím. V Srbsku sa vyskytuje pravidelne. Môže spôsobiť obrovské škody, preto včasný zásah proti nej má veľký význam. Múčnatka sa môže objaviť na všetkých zelených častiach viniča. Listy sa pri silnejšom napadnutí skrútia a odumierajú. Na jednoročnom dreve huba spôsobuje pozdĺžne škvrny so slabo viditeľným bielym povlakom mycélia. Na dozrievajúcom letoraste škvrny stmavnú, sčernejú a odumreté korkové pletivo jemne popraská. Veľmi silné napadnutie spôsobuje spomalenie rastu a ohýbanie alebo pokrivenie letorastov. Strapce a bobule sú na infekciu mimoriadne citlivé takmer v každom vývinovom štádiu. Po infekcii pri kvitnutí dochádza k odumieraniu strapcov. OCHRANA Ak sa hrozno pestuje na predaj, strapce zvyčajne nebývajú prerie-

ďované. Potom ich je tri- až päťkrát viac, takže sú veľmi nahusto. Za týchto podmienok nemôže žiadny prípravok chrániť pred plesňou. Preto sa odporúča odstrániť veľké listy, ktoré sa nachádzajú vedľa strapcov, ako aj pestovať rezistentné odrody. Pokiaľ ide o fungicídy, odporúča sa Crystal 250 EC 0,015 % – 0,02 %, Systhane 240 EC 0,01 –0,015 % alebo Topas 100 EC 0,025 %. Proti múčnatke viniča sa dá úspešne bojovať preventívnymi postrekmi, ktorými chránime predovšetkým mladé bobule. Za bežného priebehu počasia urobíme prvý postrek krátko pred kvitnutím, druhý ihneď po odkvitnutí a tretí 10 až 14 dní po odkvitnutí. V prípade dlhotrvajúceho suchého počasia v máji by sme mali prvý postrek urobiť v poslednej dekáde mája. Dnes máme k dispozícii veľký počet fungicídnych prípravkov. 

INVÁZNY ŠKODCA

Bzdocha mramorovaná – nočná mora vinárov Ľ. Sýkorová V roku 2004 bol po prvýkrát na území Európy zaznamenaný výskyt nebezpečného invázneho škodcu – bzdochy mramorovanej (Halyomorpha halys, srb. smeđa mramorasta stenica, hovorovo smradľavý martin). Odvtedy sa rozšírila takmer po celom kontinente. Tento škodca pochádza z Ázie. U nás bola po prvý raz registrovaná v októbri v roku 2015 v Banáte a v okolí Belehradu a dnes je rozšírená už po celej krajine.

zdocha mramorovaná je polyfág, ktorý napáda viac ako 100 druhov rastlín, najmä ovocné, okrasné dreviny, zeleninu. Výskyty boli zaznamenané aj na poľných plodinách. Môžeme ju spozorovať napríklad na marhuli, jabloni, broskyni, hruške, maline, viniči hroznorodom, sóji, fazuli obyčajnej či kukurici siatej. V podstate je už všade. Veľké obavy z nej majú aj vinári, pretože môže znehodnotiť celú produkciu vína. Obľubuje hrozno a pri jeho zbere a následnom spracovaní sa aj tento škodca dostáva

do procesu výroby vína, uvoľňujúc látky, ktoré môžu pokaziť chuť aj vôňu nápoja. OPIS Bzdocha s bodavo-cicavými ústnymi orgánmi sa živí cicaním rastlinných štiav. Telo je zvrchu hnedé mramorované a husto bodkované. Dospelé jedince dorastajú do dĺžky 12 – 17 mm a šírky 7 – 10 mm. Bzdocha má dlhé tykadlá,

ktoré sú zložené z piatich článkov. Posledné dva články tykadiel majú biele pásy, čo slúži ako odlišovací znak od ostatných druhov bzdôch. Samička kladie vajíčka počas leta od 50 až do 400 kusov. Kladie ich po 20 – 30 kusov na spodnú stranu listu. Larva prechádza počas svojho života piatimi larválnymi štádiami. Pre škodcu je typická jedna generácia v priebehu roka. Na listoch napadnutých hostiteľov sa pre poškodenie vytvárajú nekrotické škvrny s priemerom 3 mm. Na napadnutých plodoch sa tiež vytvárajú škvrny, ryhy a hnedé sfarbenie. V prípade silného výskytu dochádza k deformácii plodov, ktoré sa stávajú nepredajnými, čím dochádza k ekonomickým

stratám. Okrem poškodzovania hostiteľských rastlín bzdochy svojím zhlukovaním sa v ľudských príbytkoch na konci sezóny a charakteristickým zápachom znepríjemňujú život nám všetkým. Okrem toho, že bzdocha je výborným letcom, môže sa na veľké vzdialenosti šíriť aj prepravou ovocia. OCHRANA Odborníci odporúčajú na ochranu ovocných sadov používať siete, ktoré by boli pripevnené na konštrukciu a slúžili by na ochranu plodov pred napadnutím počas vegetačného obdobia až po obdobie dozrievania a zberu plodov. Proti škodcovi možno aplikovať insekticídne prípravky, no v Srbsku momentálne nemáme registrovaný žiadny prípravok na jeho ničenie. Ochrana má význam iba v porastoch, kde boli pozorované škody v minulom roku.  Foto: z internetu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Aby sa im darilo Ľubica Sýkorová Hosty – funkie patria medzi najobľúbenejšie trvalky do tieňa. Pochádzajú z Japonska, Kórey, Číny a u nás sa začali pestovať koncom 18. storočia. Ľahko sa pestujú a sú k dispozícii v množstve farieb a tvarov listov. V posledných desaťročiach sa podarilo vyšľachtiť množstvo odrôd funkií líšiacich sa tvarom listov, farbou, štruktúrou listov a nárokmi na svetlo. Výrazne sa zlepšila aj ich odolnosť proti škodcom a dekoratívnosť ich kvetov. Štandardné stanovište pre funkie je tieň až polotieň. Zimu prečkávajú bez problémov.

xistujú druhy s extrémne veľkými listami, a naopak, máme aj nízke rastliny, ktoré dosahujú výšku iba 20 cm. Kvitnú počas leta kvetmi, ktoré majú dlhé stonky a môžu byť biele alebo

ružové a levanduľové. Majú jemnú vôňu, ktorou na záhradu lákajú motýle, včely a rôzny hmyz. Keď sú kvety suché, je potrebné ich odstrániť. Na rozdiel od niektorých iných rastlín v záhrade (napr. rododendronov, azaliek, hortenzií, vresov či iných rastlín), ich pestovanie si nevyžaduje žiadne špeciálne substráty či manipuláciu. Hosty obľubujú vlhkú, úrodnú, ale tiež dobre odvodnenú pôdu. Druhy, ktoré majú farebný list, by mali byť vysadené v čiastočnom tieni, aby v úplnom tieni nestratili svoju farbu. Inak to nie je náročná rastlina a nevyberá pôdu, ale v prípade, že je pôda piesočnatá alebo ílovitá, musíme pridať kompost.

Hosty sa rozmnožujú veľmi jednoducho delením. Jar býva najvhodnejším obdobím na rozdelenie rastliny ostrým nožom na niekoľko častí a jej presadenie. Potrebné je, aby každá novorozdelená rastlina mala aspoň 3- – 4-listové pupene a dostatočne silný koreňový systém. Mladé rastliny na jar treba niekoľkokrát zaliať, staršie rastliny zálievku nepotrebujú. Čím je stanovište suchšie a teplejšie, tým viac môže listom ublížiť poobedňajšie slnko. Rastliny nezahynú, ale hnedé fľaky na listoch nevyzerajú pekne. Ako sme už spomenuli, existujú niektoré kultivary, ktoré slnko do určitej miery tolerujú. Ak si myslíme, že sme pre hostu nezvolili vhodné stanovište, môžeme ju na jar ešte pred rašením alebo v čase, keď má 2 – 3 cm vysoké puky, vykopať a presadiť na vhodnejšie miesto. Trs koreňov môžeme zároveň aj rozdeliť. Po prvých mrazoch hosty stratia listy, no na jar znovu vyrašia ešte väčšie a mohutnejšie. Aby narástli na konečnú veľkosť, potrebujú niekedy 3 – 7 rokov. Sú plne mrazuvzdorné, a preto nepotrebujú nástielku. Stačí, ak neodstránime

zmrznuté listy, ktoré pokrývajú pôdu okolo koreňov až do jari. Na jar listy zhrabeme a dáme do kompostu. Aby hosty v záhrade vynikli, treba vysadiť rastliny rôznych veľkostí vedľa seba. Niektoré kultivary sú mimoriadne atraktívne. Našu pozornosť pútajú svojou farebnosťou a celkovým vzhľadom. Malé hosty môžeme vysadiť na okraj chodníka a do prednej časti záhonov. Hosty môžeme vysadiť aj do črepníkov. Najvhodnejšie sú dvojfarebné kultivary. Nezabudnime ich však počas suchých letných dní pravidelne polievať. PODMIENKY PESTOVANIA PRE JEDNOTLIVÉ KULTIVARY Zelené kultivary obyčajne dobre rastú na rozličných stanovištiach, no najkrajšie sú však v polotieni až v tieni. Listy niektorých kultivarov sú lesklé. Modré kultivary – intenzita modrej sa v priebehu sezóny zvýrazňuje a najmodrejšie sú obyčajne

koncom júna. V júli a auguste, keď je takmer všade veľa svetla, modrá farba sa postupne vytráca a mení sa na zeleno-modrú alebo dokon-

ca zelenú. Na povrchu mnohých modrých kultivarov je akási vrstva vosku. Ten nechutí slimákom, a to ich robí odolnými. Vosk sa ale na silnejšom slnku roztápa a rastliny potom rýchlo získavajú zelenú farbu. Modré hosty sú preto asi najkrajšie v polotieni. Žlté kultivary si vyžadujú svetlejšie stanovište. V úplnom tieni sa často ich farba mení na zelenožltú alebo svetlozelenú. Preto ich pestujeme v polotieni alebo aj na svetlom mieste. Žlté kutlivary rozdeľujeme do dvoch skupín: jarné žlté a letné žlté. Len máloktoré žlté kultivary si udržujú žltú farbu počas celého roka. Jarné žlté sú intenzívne žlté na jar, potom neskôr v priebehu sezóny sa menia na zeleno-žlté alebo dokonca zelené. Letné žlté – niektoré kultivary rašia ako žlto-zelené, zeleno-žlté alebo dokonca celkom zelené. S pribúdajúcim slnkom menia farbu viac do žlta a v strede sezóny už majú krásnu žltú farbu. Pestrolisté kultivary – väčšina hôst má dnes dvoj- alebo trojfarebné listy. Asi najbežnejšia kombinácia je zelený stred a žltý alebo biely okraj. Menej častá je modrá kombinácia s krémovým alebo bielym okrajom. Trochu slnka obyčajne pomáha, aby boli farby výraznejšie.

21 /4908/ 23. 5. 2020

ŽIVOT SO PSOM (6)

Termíny očkovania a čipovanie

zahraničia si nezabúdajte overiť podmienky vstupu so psom do danej krajiny, niektoré krajiny môžu vyžadovať špeciálne očkovanie alebo predpísanú

ľajšie účinky. V mieste vpichu vakcíny zriedkavo sa môžete stretnúť s hrčkou či opuchom. Opuch zvyčajne nebýva bolestivý a po pár dňoch sa stráca aj bez ďalšieho ošetrenia. Niektoré psy bývajú po očkovaní jeden až dva dni unavené, mierne apatické a môže dôjsť aj k zníženiu apetítu, nemali by sme ich preto presiľovať. Je možné sa stretnúť aj s vážnejšími alergickými reakciami, ktoré sa objavujú zvyčajne do pár minút až hodín po očkovaní. Napríklad

lehotu očkovania pred vstupom na ich územie či povinnú ročnú revakcináciu. Niektoré vakcíny sa musia podávať pravidelne, aby boli účinné. Najdôležitejšie sú vakcíny proti besnote a vakcíny proti DHPP. Vakcína proti DHPP by sa mala podávať raz ročne alebo raz za dva roky, zatiaľ čo vakcína proti besnote je povinná raz ročne. DHPP vakcína chráni našich psov pred psinkou, hepatitídou, parvovirózou a parainfluenzou. Striedanie výrobcov vakcín nie je potrebné a považuje sa dokonca za nežiaduce. Dôležité je aj správne naplánovanie očkovania s odčervením psa. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY OČKOVANIA Očkovanie môže mať aj ved-

opuch na hlave, v okolí očí, alebo aj celotelové svrbenie. Zriedkavo sa môže vyskytnúť hnačka a zvracanie. Na výskyt takýchto reakcií upozornite veterinárneho lekára. ČIPOVANIE PSA Mnoho domácich miláčikov sa každý rok stratí, zablúdi, alebo ich ukradnú, a veľa majiteľov ich nikdy nenájde. Čipovanie a registrácia psov a mačiek je v Srbsku zákonnou povinnosťou každého majiteľa. Registrácia a označovanie domáceho miláčika drasticky zvyšujú šance na ich nájdenie. Čipovanie znamená zavedenie transpondéru (drobného telieska veľkosti asi 0,5 cm, ktoré obsahuje jedinečný kód) do podkožia, zvyčajne na ľavej strane krku psa. Čip sa zavádza pomocou aplikátora

Pripravila: Ľ. Sýkorová

Ak chcete, aby váš pes zostal zdravý, odporúča sa dodržať plánovaný vakcinačný plán. Očkovanie psov je často diskutované. Niektorí sú za, iní proti. Veterinári však súhlasia – očkovanie je nevyhnutné, ak chcete zachovať dobré zdravie svojho psa. Očkovacie látky slúžia nielen zdraviu vášho psa, ale aj vášmu zdraviu. Mnoho chorôb, ktoré sú dôsledkom zanedbania očkovania, sa totiž môže preniesť na ľudí.

eterinár sa s ohľadom na používanie jednotlivých typov vakcín riadi individuálnou schémou, ktorá sa môže mierne líšiť. Vo všeobecnosti však platí: – Prvýkrát sa šteňatá očkujú vo veku 6 – 7 týždňov tzv. „puppy vakcínou“ proti parvoviróze, psinke a infekčnej hepatitíde. Dovtedy ich chránia protilátky, ktoré prijali od matky v materskom mlieku. – Následne sa robí preočkovanie o 3 – 4 týždne od prvého očkovania, ku ktorému sa pridáva aj očkovanie proti leptospiróze. – Ďalšie preočkovanie sa vykonáva znova o 3 – 4 týždne. – Nezabúdajme na očkovanie proti besnote, ktoré je povinné pre všetkých psov od 3. mesiaca života. – Následne sa pes preočkováva raz za rok alebo v prípade inej revakcinačnej schémy výrobcu môže byť tento interval aj dlhší. Okrem uvedených vakcín je psa možné doočkovať aj proti ďalším ochoreniam, napríklad proti tzv. kotercovému kašľu, herpesvírusu či lymskej borelióze. Niektoré vakcinačné schémy druhé preočkovanie vypúšťajú a na tretíkrát sa očkuje už len besnota. Očkujú sa iba klinicky zdraví psi a sučky, ktoré sa práve nepária. Dôležité je prekonzultovať vhodnosť konkrétneho očkovania v prípade gravidity sučky (naopak typická revakcinácia počas gravidity je vakcinácia na herpesvírus). Na vedomú zmenu zdravotného stavu vždy upozornite veterinárneho lekára ešte pred očkovaním. Pred vycestovaním so psom do

podobného injekčnej ihle. Čip ostáva pod kožou počas celého života psa. Číslo je následne zobrazované priložením čítačky do vzdialenosti asi 10 cm od čipu psa. Zavedenie mikročipu nie je bolestivý zákrok, môžeme ho porovnať s očkovaním. Pri strate psa zabezpečí rýchly návrat k majiteľovi. Po zavedení čipu je potrebné psa zaregistrovať v Centrálnom registri spoločenských zvierat prostredníctvom veterinárneho lekára. Označenie psa čipom môže vykonať len veterinárny lekár! Každá veterinárna stanica, ambulancia a zoohygienická služba majú prístup do tohto registra. Podľa pravidiel pre označovanie a registráciu psov a mačiek majitelia psov a mačiek označujú a registrujú psy a mačky v súlade so zákonom upravujúcim veterinárne lekárstvo. Všetci novonarodení psi a mačky, ktoré sa nachádzajú na území Srbska, podliehajú označeniu, najneskôr počas prvého očkovania proti besnote, ako aj dospelých psov a mačiek. Označené musia byť aj všetky dovezené psy, ktoré nie sú ešte čipované, do 15 dní odo dňa vstupu do krajiny. Každý štát môže mať jednu alebo viac databáz o označených domácich miláčikoch. Na území Európy sú všetky databázy prepojené elektronicky. To znamená, že počas registrácie a označovania vášmu psovi alebo mačke bolo pridelené jedinečné číslo, ktoré nikde na svete neexistuje, a v prípade ich zmiznutia ho môžete vyhľadať v ktorejkoľvek krajine, ktorej databáza je prepojená. Ceny čipovania sa líšia, ale tento výdavok poskytne vášmu miláčikovi miesto v databáze, a tým aj jeho bezpečnosť na celý život. Ak zmeníte svoju adresu alebo telefónne číslo, vaše informácie sa dajú ľahko aktualizovať. (Pokračovanie nabudúce)

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Jahodová torta s čokoládou

Jahodový mrežovník

Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 100 g cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 100 g hladkej múky, 2 zarovnané KL kypriaceho prášku, 25 g gustinu, jemného kukuričného škrobu, 25 g kakaa; Na náplň: 300 g jahôd, 50 g mliečnej čokolády, 500 ml smotany na šľahanie, 2 balíčky kremfixu, 1 balíček vanilínového cukru, 2 zarovnané PL cukru, 2 PL griotky; Na ozdobenie: 6 PL griotky, 250 ml smotany na šľahanie, 1 balíček kremfixu, 1 balíček vanilínového cukru, 50 g mliečnej čokolády, 350 g jahôd; tortovú formu (Ø 26 cm) Takto sa to podarí: Na prípravu cesta v mise vyšľaháme elektrickým ručným šľahačom na strednom stupni vajcia s cukrom a vanilínovým cukrom do peny. Preosejeme múku, kypriaci prášok, škrob a kakao a krátko vmiešame na najnižšom stupni do vaječnej peny. Cesto dohladka rozotrieme do vymastenej a múkou vysypanej formy. Vložíme do predhriatej rúry a pečieme (elektrická rúra: 180 °C, teplovzdušná rúra: 160 °C, plynová rúra: stupeň 3, čas pečenia: asi 30 minút). Po upečení uvoľníme a odstránime okraj formy, korpus vyklopíme na kuchynskú mriežku, odstránime dno formy a necháme vychladnúť. Korpus dvakrát pozdĺžne prekrojíme a spodnú časť korpusu položíme na tortový podnos.

Suroviny: Na krehké cesto: 300 g hladkej múky, 3 PL práškového cukru, štipka soli, 200 g studeného masla, trochu ľadovej vody; Na jahodovú plnku: 500 g čerstvých jahôd, 100 g kryštálového cukru, balíček vanilkového cukru, 3 PL hladkej múky, 2 PL masla; Ešte potrebujeme: vajce na potretie, trochu kryštálového cukru Takto sa to podarí: Múku spolu s práškovým cukrom a soľou preosejeme do misky. Pridáme na kocky nakrájané studené maslo a čo najrýchlejšie končekmi prstov spracujeme suroviny do mrveničky. Potom po lyžiciach pridávame ľadovú vodu a ďalej rukou spracúvame, až kým nedostaneme celistvý bochník cesta, ktorý zabalíme do fólie a uložíme do mrazničky na cca 10 minút (kým si pripravíme plnku). Na plnku jahody pokrájame na polovice a vymiešame s cukrom, vanilkovým cukrom a múkou. Cesto vyberieme z mrazničky, odrežeme

Na prípravu náplne jahody umyjeme, očistíme a nakrájame na kocôčky. Čokoládu nasekáme na malé kúsky alebo vytvoríme hoblinky. Elektrickým ručným šľahačom na strednom stupni ušľaháme smotanu na šľahanie, kremfix, vanilínový cukor a cukor dotuha. Ručne krátko vmiešame griotku. Polovicu smotany zmiešame s čokoládou a do druhej polovice vmiešame kúsky jahôd. Spodnú časť korpusu pokvapkáme s 2 PL griotky a potrieme smotanovou náplňou s jahodami. Položíme strednú časť korpusu, pokvapkáme s 2 PL griotky a potrieme smotanovou náplňou s čokoládou. Zakryjeme poslednou časťou korpusu a pokvapkáme s 2 PL griotky. Na ozdobenie ušľaháme smotanu na šľahanie s vanilínovým cukrom, potrieme povrch a okraje torty. Z čokolády vytvoríme hoblinky a obsypeme okraj torty. Jahody umyjeme, očistíme, nakrájame na plátky a tortu nimi ozdobíme. Ak tortu pripravujeme pre deti, griotku vynecháme.

Ľadová jahodovo-banánová pena Suroviny: 4 banány (zrelé – sladké), 250 g čerstvých jahôd, 1 PL medu, 1 KL vanilkový extrakt (alebo balíček vanilkového cukru) Takto sa to podarí: Deň vopred ošúpeme zrelé banány, pokrájame ich na hrubšie kolieska a vložíme do uzatvárateľného boxu. Dáme zamraziť cez noc. Na druhý deň vysypeme mrazené banány do kuchynského robota (so sekacími nožmi), pridáme umyté, odstopko-

vané jahody, med a vanilku. Všetko spolu vymixujeme do tuhej peny, rozdelíme do chladených misiek alebo pohárov, ozdobíme čerstvými jahodami a ihneď podávame.

Jahodové košíčky s mascarpone krémom a pistáciami Suroviny: Na cesto: 300 g hladkej múky, 200 g masla, 100 g práškového cukru, 4 žĺtky, 1 KL citrónovej kôry; Na krém: 500 g mascarpone, 200 g bielej čokolády, 100 g kryštálového cukru, 200 ml kyslej smotany, 2 KL vanilkového extraktu; Na posypanie: 300 g čerstvých jahôd, 2 PL nesolených nepražených pistácií Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 180 °C. Múku preosejeme na dosku a primiešame cukor a citrónovú kôru. Studené maslo nakrájame na kocky a spolu so žĺtkami zapracujeme rukami do múky a vymiesime cesto. Vytvarujeme bochník, ktorý zabalíme do potravinárskej fólie a dáme odpočívať do chladničky aspoň na jednu hodinu. Cesto vyvaľkáme na hrúbku asi 0,5 cm a vykrajujeme kolieska s ohľadom na veľkosť formičiek. Cesto poukladáme do formičiek.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 509 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

približne tretinu a odložíme ju bokom. Z väčšej časti cesta vyvaľkáme na pomúčenej doske kruh, ktorý bude presahovať priemer našej formy na koláč aspoň o 5 cm. Cesto navinieme na valček a rozrolujeme do koláčovej formy (netreba ju vymastiť), prečnievajúce kraje zrežeme a do formy navrstvíme jahodovú plnku a navrch položíme kúsky masla. Potom zo zvyšného cesta vyvaľkáme plát, ktorý rozrežeme na tenké pásiky, a na povrchu koláča urobíme mriežku, ktorú potrieme rozšľahaným vajíčkom a posypeme kryštálovým cukrom. Koláč pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C približne 45 až 50 minút.

Formičky nemusíme vymazávať (cesto je dostatočne tukové, aby sa nelepilo). Dáme piecť, kým jemne nezhnednú asi 12 minút. Košíčky vyklopíme a necháme vychladnúť. Pripravíme si krém. Nad vodným kúpeľom roztopíme bielu čokoládu a necháme vychladnúť. Potom postupne vyšľaháme mascarpone s čokoládou, cukrom, smotanou a extraktom. Krémom naplníme košíčky, pridáme nakrájané jahody a zasypeme nasekanými pistáciami. Zdroj: internet

Kultúra SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO

Vynovená dokumentárna výstava o SVD Jaroslav Čiep

ri príležitosti osláv 15. výročia založenia Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci v rámci medzinárodného festivalu Petrovské dni divadelné v septembri 2018 okrem početných divadelných predstavení pre dospelých a deti pre návštevníkov festivalu PDD vo foyeri divadla prezentovali aj výstavu o 15 rokoch činnosti Slovenského vojvodinského divadla. V aule SVD ako sprievodné podujatie návštevníci si mohli poprezerať časť rekvizít a kostýmov, ktoré sa zachovali, a určité časti scény z jednotlivých predstavení, ako i plagáty a drobnotlače. V týchto dňoch táto výstava sa znovu nachádza postavená v predsieni divadla. Teraz je trochu vynovená a predstavené sú v nej i

ďalšie predstavenia z vlastnej produkcie, až do roku 2019. Autorkou výstavy venovanej 15. výročiu SVD a teraz i obnovenej výstavy je Miroslava Blažićová. Ako avizujú z tejto našej kultúrnej inštitúcie, výstavu si záujemcovia z celého sveta čoskoro budú môcť pozrieť na ich webovej stránke online a tí, ktorí majú možnosť otvoriť si dvere tohto kultúrneho stánku aj sami, pozývajú, aby si výstavu obzreli aj naživo. Normálne, aj tu platia bezpečnostné

opatrenia počas epidémie a treba sa pridržiavať daných predpisov (nosiť rúška, rukavice, dezinﬁkovať seba a priestor a pod.) Miroslava Blažićová je diplomovaná etnologička – antropologička. V petrovskom profesionálnom divadle pracuje od roku 2008. „Miroslava sa od svojho príchodu do Slovenského vojvodinského divadla podieľa tu ako organizátorka predstavenia takmer vo všetkých predstaveniach a naposledy i ako šepkárka, inšpicient-

Kulisy z predstavenia Alica v zázračnej krajine

ka, rekvizitárka a pod. Vlastne ona najlepšie pozná všetky naše predstavenia. Väčšina ju oslovujeme Mikica a Mikici nikdy nie je ťažko hocičo urobiť pre divadelné predstavenie, hercov a zvlášť technikov. Touto výstavou okrem svojej záľuby k divadlu spojila i svoju druhú, alebo vlastne prvú záľubu – etnológiu,“ vyjadrila sa o svojej spolupracovníčke riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci Viera Krstovská.

Rekvizity z predstavení znázornených na plagátoch

V SKUS M. R. ŠTEFÁNIKA V BINGULI

Po zlom čase pekne býva Tijana Farkašová

oslednú skúšku sme v SKUS Milana Rastislava Štefánika v Binguli mali 13. marca, po skúške sme zamkli dvere na spolku a rozišli sme sa s úsmevom na tvári. Nevedeli sme, že už po dvoch dňoch bude vyhlásený núdzový stav v našej krajine... V mimoriadnom stave v Srbsku sme i my zrušili všetky skúšky a akékoľvek zoskupenia v priestoroch v spolku. Hoci v týchto dňoch sa už obmedzenia pre pandémiu koronavírusu uvoľnili, ešte stále je dôležité dodržiavať bezpečnostné opatrenia. Divadelníci, tanečníci a speváci ešte stále nemôžu rozdávať radosť z dosiek, čo svet znamenajú. Dúfame, že to nebude dlho trvať a že sa život čím • KULTÚRA •

skôr vráti do normálnych koľají. Po dvoch mesiacoch a po odvolaní núdzového stavu v našej krajine sme sa nedávno zišli v spolku s veľkou túžbou byť konečne spolu. Pekné počasie nám dovolilo začať s prípravou kultúrno-umeleckého programu, ktorý sa uskutoční v lete. Budeme zodpovedne cvičiť a pripravovať sa, aby toto naše umelecké dielko

potešilo divákov. Nuž a pri tejto príležitosti, pri tomto našom májovom stretnutí, sme v spolku pripravili palacinky. Tie sú jednoducho najlepšou sladkou pochúťkou, neprehliadnuteľná vôňa čerstvo upražených palaciniek vítala deti už vo vstupných dverách po príchode do spolku a po skúške si najmladší spolkári zachutili na palacinkách pl-

nených marhuľovým lekvárom a čiernym krémom. Na leto sme si naplánovali i menší celodenný výlet v Srbsku pri príležitosti 100. výročia založenia Slovenského domu. Je to výlet pre všetkých ochotníkov, ktorí v spolku usilovne pracujú a pridávajú kamienok do kultúrnej mozaiky dediny a do dejín spolku.

Sladká maškrta na spríjemnenie stretnutia Malí herci na javisku; záber z kultúrno-umeleckého programu v Binguli v roku 2018 spolkárov po núdzovom stave 21 /4908/ 23. 5. 2020

Kultúra NA SLOVÍČKO S NIEKDAJŠÍM VOJLOVICKÝM HUDOBNÍKOM JÁNOM SPIŠIAKOM

Spevom poslucháčovi rozprávku vyrozprávam Vladimír Hudec

ojlovica vždy mala dobrých hudobníkov, ktorí hrávali na svadbách a ľudových veseliciach, neskoršie aj v SKOS Detvan. Jedným z nich bol aj Ján Spišiak, dnes už 72-ročný penzista. V rozhovore s ním sme oprášili spomienky na zašlé časy. „Prvú harmoniku som dostal, keď som skončil siedmy ročník začiatkom šesťdesiatych rokov. Stará mama nazbierala peniaze, to, čo ešte chýbalo, pridal starý otec a kúpili mi 120-basovú harmoniku Weltmeister. Mal som veľkú vôľu do hrania a za krátky čas som ho zdolal tak, že som už v novembri toho istého roku u suseda Jána Marčeka sám hral na svadbe. Predtým som však nikdy nehral, ibaže som sa raz pokúsil hrať na heligónke, na ktorej hrával vtedy už ostrieľaný muzikant Ján Bačik. Nuž a neskoršie sme mali orchester, s ktorým som hrával nasledujúcich 25 rokov. V tom orchestri boli Ján Bačik (harmonika), Tomáš Brezina (husle), Ondrej Bašnár (klarinet), Jožko Bisák st. (husle), istý Matyás, ktorému som, žiaľ, zabudol priezvisko, a ja. Hrávali sme na svadbách, ale aj na tanečných zábavách, ktoré skôr boli veľmi časté. V tom čase ešte stále s dievkami na tanec chodili aj ich mamy. Hrali sme a spievali aj počas prestávky medzi dvomi dejstvami v divadle, a keď sa založil Detvan, mnoho rokov sme hrali folklórnemu súboru, pravidelne sme chodili na prehliadky a festivaly. Vtedy bolo omnoho viac tanečníkov ako dnes. Bol starý a mladý folklór. Starý spravidla tancoval naše chýrečné tapantoše, a keď starí už prestali, tak to prebrali mladí, a tak sa to zachovalo dodnes.“ Náš spolubesedník si ďalej spomína, že keď začínal hrávať, už boli známi hudobníci Juraj Brezina a jeho starého otcov brat Ján

www.hl.rs

Spišiak. Obaja hrali na husliach. „Musím sa však pochváliť, že som do Vojlovice na hudobnom pláne priniesol niečo nové,“ hovorí. „Totižto všetci títo hudobníci, aj keď vedeli spievať, na svadbách a tanečných zábavách nespievali, ale iba hrali, a svadobníci, prevažne tanečníci, si sami spievali, takže sa spev počul naďaleko.

ktorý medzičasom dožíval aj určité zmeny, prestal fungovať a náš spolubesedník už dávno nehrá. Vraj celý svoj život venoval včelárstvu a na iné nemá mnoho času. Naposledy vraj harmoniku vzal do rúk pred niekoľkými rokmi pri príležitosti vnukovej konfirmácie, aby trochu pobavil spoločnosť. Občas si ešte zaspieva v progra-

Ján Spišiak (stojí prvý sprava) spolu so svojím orchestrom 25 rokov zabával Vojlovičanov

Vo Vojlovici bola taká obyčaj. Aj dnes tanečníci spravidla spievajú spolu s orchestrom. Nuž a ja som začal aj spievať. Neskoršie mi báťa

nič lepšie, ako keď vám hudobník príde k stolu a na husliach zahrá želanú melódiu. Za tých 25 rokov, koľko som aktívne hrával, som hudbou bol veľmi oduševnený a ľudia si ma vážili. Ňaňa Mara Marková raz povedali: ,Ak chcete mať dobrú svadbu, len Spišiaka si zavolajte’ To hádam aj preto, že som vedel zahrať a odspievať

Na jednej z početných veselíc: (zľava) Ján Spišiak, Ondrej Bašnár a Ján Bačik

moch SKUS Detvan a naposledy ako najstarší účastník vystupuje aj na festivale Vyšli hviezdy od Dunaja, z ktorého prednedávnom

bezmála 200 a možno aj viac piesní. Keď som prišiel k stolu prehúdať, čokoľvek si objednali, vedel som – tak tie staroverskie,

Na festivale Vyšli hviezdy od Dunaja bol najstarším účastníkom Naposledy na harmonike zahral pri príležitosti vnukovej konfirmácie a vyhovel aj našej žiadosti, aby sme ho s harmonikou vyfotili

Ďuro Brezina uznal, že som ja prvý vojlovický hudobník, ktorý hrá a zároveň aj spieva.“ Po 25 rokoch tento orchester,

Informačno-politický týždenník

nahrali cédečko. Aj keď situáciu v Detvane veľmi nesleduje, konštatuje, že orchester spolku v posledných rokoch hrá na vysokej úrovni a je jedným z najlepších vo Vojvodine. O novom spôsobe hrania na elektronických nástrojoch sa nechce veľmi zmieňovať. „Najľahšie je pustiť basy a rytmus a hrať iba melódiu. Nie je

ako aj modernejšie. Inakší zážitok je, keď len hráš, a inakší, keď tomu poslucháčovi pieseň aj odspievaš. Akoby si mu rozprávku vyrozprával. Vtedy akoby som poslucháčovi srdce otvoril.“ Foto: autor a z archívu J. Spišiaka

• KULTÚRA •

KNIŽNICA ŠTEFANA HOMOLU V BÁČSKOM PETROVCI ZNOVU VÍTA ČITATEĽOV

Knihy najprv do karantény Anna Horvátová

súlade s mimoriadnym stavom v dôsledku koronavírusu pre čitateľov svoje priestory 16. marca zavrela aj Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. Pre vášnivých čitateľov veľmi smutné, ale nariadenia a opatrenia sa museli uctievať. Predsa po dvojmesačnej prestávke v pondelok 11. mája vstup do knižnice bol voľný. O celkovej mimoriadnej situácii a pôsobení počas koronového stavu sa zmienila riaditeľka Knižnice Štefana Homolu Anna Speváková: „Z Obce Báčsky Petrovec ako nášho zakladateľa sme dostali pokyny, ako sa máme správať v mimoriadnom stave, a teda, že sa aj knižničné dvere do ďalšieho zavierajú. K tomu zamestnanci starší od 55 rokov mali pracovať z domu, ako i tie osoby, ktoré majú deti mladšie od 12 rokov, že zostávajú doma, čiže mali sa vytvoriť podmienky, aby pracovali z domu, takže vlastne naše knihovníčky Stanislava Valentíková a Olina Dorčová pracovali z domu.“ Čo to znamená pracovať z domu, veď sa vydávanie kníh predsa tak nemôže realizovať? „Sú to tie práce, ktoré naši čitatelia nevidia. Ide o administratívne veci, vypracúva sa štatistika kníh, tiež štatistika vypožičaných kníh, štatistika kúpených kníh, inventárnych kníh. Vypracúva sa aj štatistika návštevníkov. Tie práce sa bežne vypracúvajú na dennej úrovni, teda vypožičané knihy a nové knihy, ktoré zavádzali, čiže opečiatkovali, pridali číslo, vpísali do toho dňa, teda najprv denne, potom týždenne, mesačne a trojmesačne.“ Ako na zavretú knižnicu reagovali čitatelia, neurobili ste predsa nejaký kompromis? „Ale áno. Veď ja som počas mimoriadneho stavu bola vždy • KULTÚRA •

ochotná vyhovieť našim čitateľom, a tak keď mi zavolali, samozrejme, že som vyšla v ústrety. Najmä maturantom a študentom, ktorým bola odborná literatúra súrne potrebná, keďže chceli naplno využiť ten čas, kým sú doma, a pripravo-

nom stave? „Začali sme, akoby sa povedalo, trochu jemnejšie, aby to nebolo celkom odrazu, a riadili sme sa podľa pokynov, ktoré nám určil zakladateľ. Od 11. mája sme začali vypožičiavať knihy, s tým, že

Anna Speváková, riaditeľka Knižnice Štefana Homolu

vali si buď maturitné práce, seminárne, ale aj skúšky či diplomovky. Predtým sme si dohovorili termín návštevy. Samozrejme, že sme to konali pod prísnym hygienickým

sme my tu pracovali už týždeň predtým, aby sme sa pripravili pre našich čitateľov. Otváracie hodiny predsa boli trochu pozmenené, od 9.00 do 16.00 hodiny knihy

opatrením, čiže aj návštevníci mali aj rúška, aj rukavice.“ Ako ste začali s prácou po koronavírusovom mimoriad-

vypožičiavame, a to v dňoch od pondelka do štvrtka, a v piatok čitatelia knihy iba vracajú. Prečo iba v piatok? Také pokyny sme

totiž dostali z Mestskej knižnice v Novom Sade, ako materskej knižnice, z ktorej dostávame aj pokyny o štatistikách. My im na konci roku zasielame plán, program, správu o činnosti, údaje o vydávaní kníh. A tak nám aj toto oni naložili, že po vrátení knihy musia ísť do karantény, čo je do piatich dní. Práve piatok je vhodný deň, keďže nasleduje víkend, a potom počas ďalšieho týždňa sa knihy vracajú späť na police, čiže do nášho fondu. Predtým v karanténe stáli v čitárni a záväzne sa dezinfikovali. Dbáme na bezpečnostné opatrenia, aby knihy nešli z ruky do ruky, ale aj aby čitatelia mali aj rúško a rukavice pri vstupe do knižničných miestností. Samozrejme, zabezpečili sme aj dezinfekčné prostriedky. Musím spomenúť, že naši čitatelia dodržiavajú pokyny, ktoré im dávajú naše knihovníčky, aj ďalej nás navštevujú, neodvykli si od čítania kníh. I keď nám skutočne bolo ľúto, že sme nemohli vyjsť v ústrety našim čitateľom a zabezpečiť im pôžitok z čítania a knihy vypožičať počas zákazu vychádzania von. Predsa teraz na obojstrannú radosť dúfame, že sa čím skôr z tejto situácie dostaneme.“ Plány určite sú, niektoré aj zlyhali? „V tomto roku naša knižnica oslávi 175 rokov jestvovania, čo sme pôvodne plánovali vtesnať do programu Slávností. Keďže ešte stále nevieme, ako a čo ďalej, také predbežné plány sú, že by sme oslavy zaradili od októbra, keď je aj Detský týždeň a tiež Deň Obce Báčsky Petrovec. Mali sme zverejnený aj súbeh, ktorý sa mal uzavrieť začiatkom mája. To sme zrušili a od septembra to znovu zaktivujeme, aby do konca septembra tie práce poprichádzali. Plánujeme ich prezentovať v rámci októbrových osláv. My sa teda snažíme, aby naši čitatelia a aktivity netrpeli, a máme nádej, že sa nám tieto plány aj uskutočnia.“

21 /4908/ 23. 5. 2020

Foto: autorka a A. S.

Kultúra NA SLOVO S PAEDDR. ELEONÓROU ZVALENOU, PHD., PROFESORKOU PREŠOVSKEJ UNIVERZITY

Učarovala mi Vojvodina ako krajina širokých úrodných lánov, milých ľudí, dobrého jedla, sladkých jahôd... Anna Horvátová

túdiá a vzdelávanie vôbec zmenšujú vzdialenosti a spájajú študentov. Vďaka štúdiu jazykov a najmä cudzích sa ľuďom rozširujú obzory. Tak nejako je to aj so štúdiom slovenčiny na Filozoﬁckej fakulte Univerzity v Novom Sade, kde možno stretnúť zaujímavých ľudí. Roky sa tu striedajú lektori slovenského jazyka zo Slovenska, ktorí ochotne podávajú ruky na spoluprácu nielen študentom. Je to zároveň osviežením pre naše prostredie, tak z odbornej stránky, ako i z tej lexikálnej a inovačnej. Ako sa na tunajšie štúdium a vôbec na nás vojvodinských Slovákov pozerá PaedDr. Eleonóra Zvalená, PhD., súčasná lektorka s programom výučby slovenčiny ako materinského jazyka na Oddelení slovakistiky, ktorá vlani v júni ochotne navštívila aj naše mládežnícke vzletovské podujatie Stretnutie pod lipami v Jánošíku: „Na Univerzite v Novom Sade sú vytvorené veľmi dobré podmienky jednak pre vedeckú a pedagogickú prácu učiteľov, jednak pre štúdium a vzdelávanie študentov. Filozoﬁcká fakulta má kvalitné študijné programy a efektívny systém práce. Všetko má svoje miesto a svoj poriadok. Pred nástupom na Univerzitu v Novom Sade som štyri roky pracovala ako lektorka slovenského jazyka a kultúry na Filologickej fakulte Univerzity svätého Cyrila a Metoda vo Veľkom Trnove (po bulharsky Veliko Tarnovo). Táto univerzita patrí k najlepším univerzitám v Bulharsku. Zásadný rozdiel vo výučbe slovenčiny medzi Univerzitou v Trnove a Univerzitou v Novom Sade je v tom, že v Trnove sa slovenčina vyučuje od základov, pričom po skonče-

www.hl.rs

ní štvorročného bakalárskeho štúdia by mali študenti ovládať slovenský jazyk na úrovni B2. Prvý ročník je zameraný na zvládnutie základov slovenčiny, ďalšie ročníky štúdia okrem praktickej slovenčiny postupne vypĺňajú aj odborné predmety lingvistických, literárnovedných a historických disciplín. Tento študijný program pripravuje prekladateľov

škôl, a že mám niekoľko veľmi dobrých študentiek, ktoré svojou usilovnosťou ,dobehli svojich slovenských spolužiakov.“ Aké paralely sú medzi štúdiom v Srbsku a na Slovensku? „V porovnaní so Slovenskom je pre mňa zaujímavé aj to, že v Srbsku sa predmety študujú jednoodborovo. Na Slovensku sa v štúdiu učiteľských odborov

Eleonóra Zvalená: „Zoznámiť sa s fenoménom vojvodinských Slovákov a žiť v krásnej a zaujímavej krajine, akou Srbsko nepochybne je, to je to najlepšie, čo mi mohol osud profesijne nadeliť.“

a tlmočníkov, pracovníkov pre manažment, obchod a kultúru. V Novom Sade sa slovenčina vyučuje ako materinský jazyk (samozrejme, sú aj ďalšie možnosti, Oddelenie slovakistiky zabezpečuje aj výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka, ako voliteľného jazyka, ako jazyka prostredia a tiež kurzy slovenčiny pre verejnosť), takže so štúdiom sa začína na úrovni B1 – B2. Dobrá znalosť jazyka už na začiatku štúdia umožňuje študentom zvládnuť slovenský jazyk prakticky, aj teoreticky, teda na tej najvyššej úrovni. Ale chcem podotknúť, že štúdium je určené aj pre absolventov srbských stredných

Informačno-politický týždenník

preferuje dvojodborové štúdium, napr. slovenský jazyk ̶ anglický jazyk, slovenský jazyk ̶ hudobná výchova a pod.“ Keď sa vám naskytla možnosť či príležitosť prísť k nám, teda do našej krajiny, šli ste do neznáma? S akým pocitom ste sem prichádzali? „Pred mojím nástupom na lektorát som Srbsko navštívila iba raz. Bolo to pred niekoľkými rokmi počas medzinárodnej konferencie v Niši, takže som šla do neznáma. Samozrejme som počula veľa pozitívneho o Vojvodine, aj o Univerzite v Novom Sade. Potešila som sa, keď som dostala túto pracovnú ponuku,

ale tiež som si uvedomovala, že nároky kladené na lektora tu budú vysoké. Vyučovanie si vyžaduje hĺbkovú a systematickú prípravu, a tak to pre mňa znamená veľa hodín strávených štúdiom odbornej literatúry a prípravami prednášok a seminárnych cvičení. Ale neľutujem. Byť lektorkou na univerzite s programom výučby slovenčiny ako materinského jazyka, zoznámiť sa s fenoménom vojvodinských Slovákov a žiť v krásnej a zaujímavej krajine, akou Srbsko nepochybne je, to je to najlepšie, čo mi mohol osud profesijne nadeliť. I keď, samozrejme, pocitu neistoty a obáv pri vstupe na nové a neznáme pracovisko sa človek neubráni. Ale milé prijatie zo strany vedúcej katedry a všetkých kolegov moju počiatočnú úzkosť zanedlho rozptýlilo.“ Ako hodnotíte stupeň či úroveň fakulty u nás v Srbsku? „Na Oddelení slovakistiky sa vyučuje slovenčina ako materinský jazyk, s čím sa nestretnete (okrem Slovenska) už nikde inde na svete. Z tohto aspektu je toto oddelenie a štúdium na tejto univerzite výnimočné. Študijný program slovenský jazyk a literatúra korešponduje svojou obsahovou náplňou a náročnosťou so študijnými programami tohto zamerania na slovenských univerzitách, takže študenti majúci záujem o slovenčinu a prácu s ňou dostanú vzdelanie zodpovedajúce svojou kvalitou a náročnosťou štúdiu slovenčiny na Slovensku. Štúdium slovenského jazyka a literatúry je jednopredmetové (4 + 1) a pripravuje budúcich učiteľov slovenského jazyka a literatúry pre základné a stredné školy, masmediálnych pracovníkov, prekladateľov, tlmočníkov a kultúrnych pracovníkov pre • KULTÚRA •

vojvodinské kultúrne inštitúcie. Slovakistiku možno študovať na všetkých troch stupňoch štúdia: základné štúdium, master štúdium, doktorandské štúdium. Absolventi slovakistiky všetkých stupňov štúdia získajú diplom a dodatok k diplomu v troch jazykoch: slovenskom, srbskom a anglickom, čo im otvára zaujímavé možnosti uplatnenia na trhu práce. Pedagógovia Oddelenia slovakistiky patria medzi uznávaných odborníkov, podieľajú sa na mnohých domácich a bilaterálnych projektoch, pravidelne sa zúčastňujú vedeckých konferencií, sú autormi a spoluautormi odborných publikácií, tiež učebníc slovenčiny pre vojvodinských Slovákov, robia korektúry učebníc a textov v slovenskom jazyku, sú členmi komisií nostriﬁkačných skúšok a pod. Oddelenie slovakistiky spolupracuje s podobnými inštitúciami v Srbsku, ale aj s univerzitnými centrami na Slovensku a so Slovenskou akadémiou vied. Pre študentov sú k dispozícii študijné pobyty cez Erasmus alebo bezplatná troj-

týždňová letná škola slovenčiny v Bratislave.“ Štúdiá niekedy vedia byť aj trochu inak zamerané, nielen prednášky, skúšky; ale sú tu aj kreatívne dielne, posedenia, spomínam si na nádherné vianočné posedenie vlani. „Jasné. Aj v takomto plnom programe si všetci spoločne nájdeme čas na zábavu. Vianočné posedenia, príprava krátkeho propagačného videa o slovakistickom oddelení, premietanie slovenských ﬁlmov a rozprávok, besedy so slovenskými spisovateľmi, aj to patrí k našim aktivitám. Na našom oddelení sa mi páči aj priateľská atmosféra, ktorá vládne medzi pedagógmi a študentmi. Všetkých študentov poznáme a voláme krstným menom. A i keď to bude znieť ako klišé, sme jedna veľká rodina.“ Samozrejme, že sa musíme dotknúť aj tej citlivej témy, úrovne spisovného jazyka v našich inštitúciách, na fakulte, u študentov, u ľudí, s ktorými komunikujete, nášho týždenníka, ako stojíme na tom, keďže vieme aj sami, že je vplyv

srbského jazyka veľmi silný a srbčina nám je akosi bližšia? „Ako lektorka prichádzam do kontaktu s vojvodinskými Slovákmi, ktorí hovoria po slovensky na veľmi dobrej úrovni, ak to chcete odbornejšie, tak podľa spoločného európskeho referenčného rámca jazykových znalostí na úrovni B1, B2, C1. O slovenčine vojvodinských Slovákov už toho bolo napísané veľmi veľa. Ja som od prvého dňa svojho pobytu na univerzite fascinovaná tým, že všetci na pracovisku okolo mňa, aj moji študenti, rozprávajú po slovensky a cítia sa byť Slovákmi. A že je tam niekedy nejaký malý prehrešok voči spisovnej slovenčine? To mi pripadá jedinečné a milé a patrí to k fenoménu vojvodinských Slovákov a vojvodinskej slovenčiny. Veď aj na Slovensku sa v neoﬁciálnej komunikácii používajú rozličné formy dialektov. A navyše musím dodať… kiežby som ja tak dobre rozprávala po srbsky… Bilingvizmus vo Vojvodine je dar pre všetkých jej obyvateľov.“ Keby sa vám naskytla príležitosť ešte raz pôsobiť ako lektor-

ka na Novosadskej univerzite, využili by ste tú možnosť? „Áno, určite. S prácou na univerzite som veľmi spokojná. Môžem sa tu realizovať takisto ako na univerzitách podobného zamerania na Slovensku. Mám milých kolegov, šikovných študentov a robím prácu, ktorá ma baví a napĺňa. Páči sa mi vojvodinská multietnickosť, prepracovaný systém fungovania národnostných menšín. Páčia sa mi päťjazyčné oﬁciálne nápisy a oznamy. Je príjemné a nie nezvyčajné počuť na ulici slovenčinu, alebo prísť do obchodu a po chvíli plnej vysvetľovania rukami – nohami zistiť, že predavačka vie po slovensky. Zároveň mi učarovala Vojvodina ako krajina širokých úrodných lánov, milých ľudí, dobrého jedla, sladkých jahôd, bohatej kultúry a úcty k odkazu predkov. A na čo nedám dopustiť, to je možnosť sadnúť si na bicykel a užívať si skvelé cyklistické chodníky Nového Sadu.“ Foto: z archívu spolubesedníčky

V GALÉRII MIRY BRTKOVEJ V STAREJ PAZOVE

Obrazy s motívom z architektúry Anna Lešťanová

a základe odporúčania Ministerstva kultúry a informovania Republiky Srbsko od 4. mája je i Galéria Miry Brtkovej, ktorá pracuje pri Stredisku pre kultúru Stará Pazova, otvorená každý pracovný deň. V priestore galérie však môžu byť spolu maximálne dve osoby s povinnými ochrannými prostriedkami v súlade so zamedzením šírenia nového koronavírusu. Po výstave kresieb novosadskej umelkyne Aleny Klátikovej v pondelok 18. mája v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej bolo slávnostné otvorenie ďalšej výstavy, tentoraz obrazov mladej autorky Miny Zečevićovej (1993) z Belehradu. Tamojší milovníci výtvarného umenia si diela • KULTÚRA •

master umelkyne úžitkového umenia môžu pozrieť do 12. júna, a to podľa nového pracovného času. Galéria je totiž otvorená

každý pracovný deň od 10. do 14. hodiny a od 16. do 20. hodiny. Najnovšia samostatná výstava M. Zečevićovej pozostáva zo za-

Z pondelkovej vernisáže: Mina Zečevićová (v strede), Dragana Oluićová a Marjan Karavla

ujímavých urbánnych krajiniek. V úvodnom príhovore organizátor výstavy Marjan Karavla pripomenul, že po dvoch mesiacoch opäť sú v pazovskej galérii vystavené diela mladej umelkyne. Zdôraznil, že v súlade s aktuálnou situáciou a na základe odporúčaní počet prítomných na vernisáži musel byť obmedzený, a preto sú tu hlavne pozvaní novinári. O tvorbe M. Zečevićovej sa zmienila Dragana Oluićová, akademická maliarka zo Starej Pazovy, ktorá okrem iného povedala, že základný architektonický element, ktorý sa nachádza takmer na každom jej obraze, sú okná. Podľa slov Oluićovej pozorovateľ autorkiných diel má dojem pohybu labyrintu. I tentoraz je súčasťou výstavy farebný katalóg.

21 /4908/ 23. 5. 2020

Kultúra ROZHOVOR S UMELKYŇOU VIEROU ČAPKOVOU

Umelecké diela na oživenie duše Anička Chalupová

né, ale aj profesijné skúsenosti. Umožnil mi zúčastniť sa mnohých medzinárodných súťaží, pokračovať v umeleckom vzdelaní a začať vystavovať moje diela. Po návrate na Slovensko som začala aktívne vystavovať na samostatných či kolektívnych expozíciách a taktiež som rozvinula novú parketu ako

ozhovor s umelkyňou Vierou Čapkovou, dolnozemskou rodáčkou, prinášame pri príležitosti jej 70. narodenín, ktoré oslávila v týchto dňoch. Ako by ste v krátkych črtách priblížili vašu osobnosť milovníkom umenia? Kto je Viera Čapková? „Vraví sa, že vás vždy lepšie definujú iní, no pokúsim sa o priblíženie mojej osoby. Vyrastala som na Slovensku, kde sa moji rodičia a moje dve sestry presunuli z Dolnej zeme, a bolo to konkrétne v samom centre „buržoázneho“ veľkomesta Bratislavy. K umeniu som mala vzťah od útleho detstva, kresliť a maľovať som začala skôr ako písať. Po základnej škole moje kroky viedli na strednú umeleckú školu, kde som si ako špecializáciu vybrala keramiku. Neskôr po vysokej škole som študovala master Viera Čapková degree v odbore reštaurátorstvo. Následne som v 80. rokoch bola zamestnaná ako profesionálna lektorka. Som členkou a aktívne reštaurátorka v Štátnych reštaurá- spolupracujem s výtvarnými – torských ateliéroch na Slovensku, umeleckými organizáciami, ako neskôr v Národnom múzeu Kata- aj s občianskymi združeniami, lánskeho umenia v Barcelone v ktoré podporujú mladé talenty. Španielsku. Do Barcelony sme sa Myslím si, že môj cit pre umenie či najskôr na pár rokov presťahovali precíznosť v práci reštaurátora sa za manželom, ktorý tam pôsobil rozvíjali aj vďaka novým životným v Národnom divadle ako jeden z výzvam.“ Čo je príznačné pre vaše výprvých huslistov. Nakoniec sa tento tvarné umenie? dočasný výlet predĺžil na 15 rokov „Moja tvorba prešla viacerýa doprial mi nielen bohaté osob-

Akt muža, olejomaľba (1998)

www.hl.rs

mi etapami, ktoré, samozrejme, súvisia so životnými obdobiami. Začala som kresbou, realizmom, portrétmi, zátišiami a krajinami. V posledných rokoch sa sústredím na abstraktnú tvorbu veľkých formátov s aplikáciou plátkového zlata. Táto technika je mi blízka vďaka dlhoročnej práci s plastikami, oltármi, drevorezbami či obrazmi starých majstrov.“ Na akých projektoch v súčasnosti pracujete? „Pred týždňom som mala otvoriť jubilejnú výstavu, ktorú pre celosvetovú komplikovanú situáciu, bohužiaľ, musíme presunúť. Priaznivci umenia sa na nej zoznámia z mojou tvorbou od samých začiatkov až po tú aktuálnu. Keďže, ako som spomenula, moje umelecké začiatky prešli tvorbou keramiky, cez reštaurovanie nielen cirkevných objektov, ale aj nábytku, textilu, porcelánu, medených, bronzových či strieborných predmetov.“ Okrem umelkyne – výtvarníčky a keramikárky ste aj reštaurátorka a lektorka umenia. Aké máte skúsenosti v tejto oblasti? „Ako reštaurátorka som pôsobila viac ako 30 rokov a pracovala najskôr na Slovensku pre Štátne reštaurátorské ateliéry, kde som sa stretávala hlavne so slovan-

Ženský akt, olejomaľba (1998)

Informačno-politický týždenník

Túžba, olejomaľba (1998)

ským umením zo strednej Európy, ako aj Ruskej federácie a neskôr v Španielsku, kde som pôsobila taktiež v reštaurátorských ateliéroch Katalánskeho národného múzea – Museu Nacional d’Art de Catalunya MNAC (ktoré má mimochodom najväčšiu zbierku románskeho umenia v Európe), kde som pracovala na dielach španielskych a talianskych majstrov. Reštaurátorská technika – škola je v oboch krajinách iná, takže som mala možnosť nielen porovnať, ale sa aj zdokonaliť. Ako lektorka pôsobím pri výučbe detí, ale aj pri príprave študentov na prijímacie skúšky na umelecké školy. Práca s deťmi sa mi vždy veľmi páčila, považujem ju za obohatenie v každom smere, keďže ich videnie a cítenie je často viac ako len ,kreatívnym’ prínosom. Pri pôsobení v Katalánsku som mala možnosť zoznámiť sa s legendárnym predstaviteľom surrealizmu Salvadorom Dalím a jeho priateľom tiež výtvarníkom Antonim Pitxotom – tento ma zaujal svojou netradičnou maľbou kameňov. Táto skúsenosť nás s manželom podnietila spoločne z Nadáciou Gala – Salvador Dalí zorganizovať a priviesť do vtedy ešte Československa prvú výstavu s Dalího dielami. Bolo to v 80. rokoch, teda v období, keď takéto výmeny umenia boli veľkou vzácnosťou.“ Milovníci umenia mali niekoľkokrát príležitosť nadchnúť sa vašou umeleckou tvorbou aj u nás na Dolnej zemi. Aké sú vaše dojmy?

Atlantída, akryl (2018) • KULTÚRA •

„Vrátiť sa do ,rodnej zeme’ – odkiaľ pochá- Balzam na dušu krásne vystihuje to, čo pre dzali obaja rodičia, je vždy príjemné. Všetky každého umenie, ktoré sa mu páči, môže moje profesijné cesty sprevádzajú aj návštevy znamenať. Umenie by malo byť predovšetkým početnej rodiny. Zúčastňujem sa nielen výstav, zážitkom, ktorý nám dopraje pocit, ktorý v nás ale aj seminárov a sympózií, kde sú stretnu- vzbudí emócie, tieto môžu byť pre každého pri tia s krajanmi aj umelcami príležitosťou na tom istom diele iné… Osobne hľadám vždy výmenu skúseností či pohľadov na dnešnú tie pozitívne, či také, ktoré vo mne vzbudia tvorbu a umenie. Vždy som obdivovala insit- kuriozitu. Pokiaľ našu dušu nejaké dielo, ných umelcov. Jedným z nich je aj Ján Bačúr, hudba, či predstavenie neosloví, nie je to naša moja blízka rodina, s mnohými z nich sa pri parketa… Je to ako s gastronómiou: každý má mojich návštevách Dolnej zeme rada osobne svoje chuťové preferencie, no neznamená to, stretávam.“ že tie ostatné sú ,zlé’. Preto je na umení inšpiVašu tvorbu môžeme sledovať aj pros- rujúce, že existuje toľko štýlov, rôznorodosti tredníctvom sociálnych sietí a internetu. a každý môže nájsť ten, ktorý ho poteší či Myslíte si, že nové technológie sú budúc- zohreje pri srdci. Moja aktuálna tvorba je tak nosťou aj vo výtvarnom umení? trochu o tejto voľbe, keďže abstrakcia dáva „Nové technológie sú voľnosť vidieť a prejednoznačne súčasťou cítiť dielo z viacerých nášho života. V tomto pohľadov a nájsť si ten svoj.“ krízovom období boli rôzne aplikácie či virtuAké plánujete akcie a čo by ste álne prehliadky jednou z možností spojenia umenia odkázali milovnía jeho milovníkov či divákom výtvarného kov v prípade divadiel a umenia na Dolnej rôznych koncertov. Videzemi? „Plánov je veľa a la som skvelé iniciatívy a verím, že mnohí si našli nerada by som prepriestor spoznať diela, zrádzala všetky preumelcov či miesta, ktoré kvapenia či detaily. by možno inak ,nenavštíV prvom rade realivili’. Ťažko sa dá nahradiť zovať výstavu, ktorú som spomenula na priamy kontakt s dielom, atmosférou, energiou Minul sa čas, akryl (2019) začiatku rozhovoru, a zážitkom, ktorý vznikkeďže jej cieľom je ne pri návšteve galérie či nielen vidieť moje múzea, alebo osobnom stretnutí s autorom, diela, ale taktiež priblížiť moju profesijnú kedy je možné vnímať všetkými zmyslami to, dráhu a rôznorodé skúsenosti. Pripravujem čo máme vôkol. Takže skôr ako vyhranená aj knihu, ktorá bude obsahovať bohatý výber budúcnosť sa technológia stáva súčasťou mojich diel, ako aj zážitky a postrehy z mojich dnešnej umeleckej scény.“ pracovných pozícií. Odkazom je s dovolením Ako by ste definovali jednou vetou ume- malé posolstvo, aby sme umenie akéhokoľvek nie? Čo ono predstavuje vo vašom živote formátu podporili hlavne v tejto neistej dobe, a aký je to balzam na vašu bytosť a dušu? keď počas posledných mesiacov bolo práve „Umenie je individuálnym prejavom krea- ono jedným z okien do sveta a možnosťou, tivity, osobného cítenia v spojení s talentom ako sa zabaviť, odreagovať a zabudnúť na to, každého umelca, v ktorom sa odrážajú aj že nás postihla pandémia.“ osobné vnemy, sny, skúsenosti a mnohoFoto: portrét a reprodukcie obrazov z archívu spolubesedníčky krát aj zážitky, alebo momentálna nálada.

Kvadranty, akryl (2014) • KULTÚRA •

Magnólie, akryl (2016)

Modrý plameniak, akryl (2017)

SCÉNA

Moby: hudba ako aktivizmus. Známy americký hudobník newyorského pôvodu Moby sa počas doterajšej kariéry pohyboval v rôznych žánroch. Od alternatívneho rocku prešiel k elektronickej tanečnej hudbe a venúval sa najmä štýlom breakbeat a ambient. Na svojom novom, sedemnástom albume All Visible Objects (vydavateľstvo Mute) Moby spája hádam všetky jeho doterajšie vplyvy a záujmy, takže zvukovo a tematicky ide o príliš pestrú kolekciu skladieb. V troch piesňach hosťuje speváčka Apollo Jane, ktorej emotívny hlas vyniká v nahrávke s tanečným rytmom a melancholickým prízvukom Too Much Change. Mobyho záujem o politický aktivizmus vidieť zo singlu Power Is Taken, dynamickej skladby, v ktorej D. H. Peligro, bubeník punkovej skupiny Dead Kennedys, opakovane odkazuje: „Ak neznášame utláčanie, musíme sa postaviť proti utláčateľom. Moc sa nezdieľa – moc sa odoberá.“ Podľa Mobyho slov finančné prostriedky získané jeho novým albumom budú venované viacerým charitatívnym organizáciám bojujúcim o ľudské práva a práva zvierat. Na tieto účely Moby venúva aj zárobok z jeho vegánskej reštaurácie Little Pine, ktorú otvoril roku 2015 v Los Angeles.

Tmavý zvuk Paradise Lost. Odkedy sa formovali roku 1988 v meste Halifax a potom začiatkom 90. rokov patentovali chmúrnu, ale zároveň výrazne melodickú deathdoomovú verziu gotického metalu, Angličania Paradise Lost boli vlastne nepretržite aktívni. Medzičasom prekračovali hranice štýlov a zachádzali aj do prvkov elektronického rocku, ale vždy si zachovávali charakteristický zvuk, založený na gitare Gregora Mackintosha a speve Nicka Holmesa. Práve vydali šestnásty album Obsidian (vydavateľstvo Nuclear Blast), ktorý je vraj zatiaľ ich najrozmanitejším vydaním. Obsahuje tak tmavšie, ťahavé kusy, ako Fall From Grace (jestvuje aj videoklip) a Ravenghast, ale aj gotický hit Ghosts, v ktorom počuť zrejmý vplyv Sisters of Mercy. Pripomeňme, že Paradise Lost až trikrát koncertovali v Belehrade a roku 2016 hrali aj na festivale Exit. Pripravuje: S. Lenhart 21 /4908/ 23. 5. 2020

Kultúra · Oznamy 

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Víťazoslav Hronec: Personálna autobibliografia (2006 – 2015) (ISBN 978-86-911991-6-6) Jaroslav Čiep

rukách sme prednedávnom mali novú knihu spisovateľa, redaktora, ale i neúnavného bibliografa z radov vojvodinských Slovákov – Víťazoslava Hronca (1944). Hronec na svojom knižnom konte bibliografií a biobibliografických publikácií má uverejnených osem kníh. Zmapoval napr. údaje o časopisoch Nový život, Rozhľady, ale i o celkovej slovenskej knižnej tvorbe v Juhoslávii do roku 1977, či knižnej tvorbe vydavateľstiev Kultúra a Obzor do roku 1998. Osobitne sa venoval básnikovi Andrejovi Ferkovi. Zozbieral aj údaje o vlastnej tvorbe a prvú knihu Personálna autobibliografia (1956 – 2005) tlačou vydal roku 2009. Jeho najnovšia kniha Personálna autobibliografia (2006 – 2015), ako to vidieť z uvedenia rokov, priamo nadväzuje na tú predchádzajúcu. O tom sa hovorí aj v Predslove, ale aj o poslednom desaťročí z vlastného zorného uhla a vôbec o tom, ako vznika-

la táto kniha. Jadrom minuciózne zostavenej publikácie je Bibliografia, rozdelená do siedmich častí, a tie zase majú množstvo ďalších triedení. K tomu sú pridané aj Dodatky, doplnky a opravy prvej knihy autorovej autobibliografie. Potom nasledujú prislúchajúce Registre a na záver aj Poznámka o autorovi a Rôzne údaje z obrazovej časti knihy. Práve množstvo reprodukovaných fotografií, obálok kníh, dokladov, rukopisov, výstrihov z tlače a drobnotlačí (na každej párnej strane, ale i na niektorých nepárnych stranách bibliografickej časti) ozvláštňuje tento typ publikácie plnej údajov. Knihu Personálna autobibliografia (2006 – 2015) si Víťazoslav Hronec vydal k 75. narodeninám ako 7. knihu vo vlastnom súkromnom vydaní a vo vlastnom náklade. Zlepená je do mäkkej väzby rozmeru 24 x 17 cm. Vytlačená je na ofsetovom papieri v rozsahu 448 strán. V náklade 150 výtlačkov a s vročením 2019 ju vytlačila tlačiareň Forum v Novom Sade.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 21 V tajničke je názov detského folklórneho festivalu v Kysáči.

autor: JÁN BAŽÍK

1. časť obyvatelia opačná tajničky Bavorska strana

ročné obdobie

vpíšte: SČ

tona

vták s ohradenie čiernym priestoru perím

zbíjanie, zboj kto niečo lapá

ródium latinská predložka darček

ázijský nomád

mláďa ošípanej bublinky na vode jazykový prejav

prúdenie vody

anno Domini

stroncium

plošná jednotka

hektoliter

nobélium

pyramída AS HL DU húževnatý ĽU človek dusík

ampér združenie morská ryba

2. časť tajničky

skutočné Valjevo epický

olovo

Nikola Tesla

jestvovali mesto v Srbsku

plod obilnín

krík jedno zakončenie v šachu

avenue

ľudové tance predložka franc. herec, Alain tempo

rečníctvo

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 20 – VODOROVNE: šklbanec, t, poleva, ym, hora, reč, aá, d, inam, Don, dusil, pí, Se, nárek, atm, nerv, ť, od, via, idol, ep, skelet, k, Chalupová TAJNIČKA: ... ŠTYRIDSAŤ DNÍ KVAPKÁ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 20 z čísla 20 Hlasu ľudu zo 16. mája 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: SIMONA ŠRANKOVÁ, Ul. osloboditeľská č. 4, 21 412 Hložany. Blahoželáme.

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

www.hl.rs

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA · OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 14. 5. 2020 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba DV 110 kV č. 1267 TS Nový Sad 3 – TS Srbobran, rozuzlenie pri TS Nový Sad 3, nositeľa projektu AS Elektromreža Srbije, Belehrad, Ul. kneza Miloša č. 11, Belehrad. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., z Veternika, Ul. Živorada Petrovića č. 8, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1268 + 000 po km 1269 + 000, na k. p. č. 6690, k. o. Futog. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Žitni trg, Ul. Masarykova č. 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9894, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 18. júna 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 19. júna 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.30 h.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Savu Kovačevića, Ul. Savu Kovačevića č. 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4672, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 18. júna 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 19. júna 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS32, NSCH32, NSU32, NSL32, NSO32 NS – Veternik, Veternik, Ul. omladinska b. č., vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 1299/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS67, NSCH67, NSU67, NSL67, NSO67 NS – KRALJA PETRA I – MUP NOVI SAD, na Bulvári kráľa Petra I. číslo 11, na katastrálnej parcele číslo 4654/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA · OZNAMY •

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU144, NSL144, NSO144, NS – Pariske komune, Nový Sad, v Ul. pariske komune 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba Zhromaždenia Mesta Nový Sad Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/526-970 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Službe Zhromaždenia Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ pre práce v zhromaždení v Oddelení pre práce v zhromaždení, normatívno-právnické a študijno-analytické práce, v Úseku pre práce v zhromaždení, 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

21 /4908/ 23. 5. 2020

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na mamu, starkú a starú mamu

ANNU ČELOVSKÚ

VLADIMÍR HODOLIČ

rod. Bohušovú 1925 – 2006 – 2020 z Kulpína

Sú ľudia, ktorí nám v živote znamenajú viac ako ostatní. Preto je ťažké naučiť sa žiť bez nich. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú Tvoji najmilší

VLADIMÍR HODOLIČ

1960 – 2020 z Báčskeho Petrovca

V našich spomienkach zostaneš navždy. S láskou si na Teba budú spomínať: manželka Mária a syn Daniel

SMUTNÁ SPOMIENKA

1960 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Zostanú nám len pekné spomienky, ktoré si v našich srdciach navždy zachováme. Sestra Mária Maglovská s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

MIROSLAVA RUMANA

16. 6. 1971 – 31. 5. 2019 – 2020 zo Starej Pazovy

Uplynul smutný a boľavý rok. Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Spomienky sú každodenne prítomné. Odpočívaj v pokoji. Nezabúda na Teba

16. 6. 1971 – 31. 5. 2019 – 2020 zo Starej Pazovy

Deň čo deň čakáme, že otvoríš dvere, ale ten deň nijako neprichádza. Už len kvety z lásky na hrob Ti môžeme dať a s ranou na srdci si na Teba spomínať. Tvoji: deti Andrea a Darko a manželka Kaja

Tvoja mama

SMUTNÁ SPOMIENKA na

SMUTNÁ ROZLÚČKA hlasludu.info www.hl.rs

s priateľom

SPOMIENKA

MIROSLAVA RUMANA

SAMUELOM HRICOM

16. 6. 1971 – 31. 5. 2019 – 2020 zo Starej Pazovy

1958 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Rok bez Teba smutný a ťažký uplynul a smútok za Tebou neminul. To, že sa nevrátiš, dobre vieme, predsa Ťa v srdci naveky nosiť budeme. Sestra Zdenka Opavská s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PAVLA PÁLENKÁŠA

1946 – 2006 – 2020 profesora z Báčskeho Petrovca Tvoji najmilší

Vďační: doktorka Matilda a Rade Vojnovićovci

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 24. mája 2020 uplynie 5 rokov, čo nás navždy opustila moja manželka, naša mama a starká

Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, s oprávnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2271_04 NS_Čenej_vchod, na jestvujúcom objekte Srbskej pravoslávnej cirkvi, Ul. Čenej b. č., v Čeneji, na katastrálnej parcele číslo 3815, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 17. júna 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 18. júna 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším spolužiakom

SPOMIENKA

MÁRIA ĎUROVKOVÁ rod. Madacká 13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 z Kysáča S láskou a úctou si Ťa zachovávame vo svojich srdciach.

Manžel Ján a synovia Ján a Štefan s rodinami

JOZEFOM PETRÍKOM

30. 3. 1958 – 22. 4. 2020 z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrom

JÁNA LEVÁRSKEHO

1927 – 2000 – 2020 z Báčskeho Petrovca Jeho spolužiaci z A triedy s generáciou ’58

SAMUELOM CEROVSKÝM

hlasludu.info www.hl.rs

15. 3. 1935 – 11. 5. 2020 z Báčskeho Petrovca

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. mája 2020 uplynie 20 rokov, čo nás navždy opustil náš milovaný

Dňa 25. mája 2020 budú tomu dva roky od smrti nášho drahého

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si navždy zachováme. Kmotrovci Tordajovci a krstné deti Pavel a Jaroslav s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV kmotrovi

JÁN MEGA

1943 – 2000 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť si stále spomíname. Tvoji najmilší

• OZNAMY •

JÁNA HLAVÁČA

SAMUELOVI CEROVSKÉMU

1930 – 2018 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Kto umiera, neodchádza, ale zostáva s tými, ktorí ho mali radi.

1953 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Tichú a smutnú spomienku si na Teba zachovajú:

Manželka Mária, syn Ján a nevesta Svetluša

kmotrovci Dorčovci, krstné deti a mamička Vrbovská

21 /4908/ 23. 5. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 22. mája 20.30 Dobrý večer, Vojvodina, relácia z mája 2019 (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň, z archívu z roku 2019 (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 24. mája 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2017, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka, relácia z televízneho archívu (reprízy: streda 22.00, piatok 11.30) 11.30 Boh náš je láska, náboženské vysielanie z archívu z mája 2019 (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 26. mája 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. Prvá časť pravidelného nedeľného bloku prináša tentoraz z televízneho archívu reláciu venovanú 60. narodeninám Martina Prebudilu pod názvom Nedá sa metaforovať. Boh náš je láska. Vo vysielaní s náboženskou tematikou budú pripomenuté cirkevné diania z mája 2019: v erdevíckom cirkevnom zbore bola slávnosť konﬁrmácie, zborový spevokol zo Šídu oslávil 40. výročie založenia a v cirkevnom zbore Báčsky Petrovec začali s opravou najkomplexnejšieho hudobného nástroja – organa. Ku koncu vysielania evanjelický farár z Kysáča priblíži svoj nezvyčajný koníček – výrobu fujár.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 24. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 27. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny ﬁlm Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený ﬁlm Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 22. mája – Tvoj snúbenec, môj milenec Sobota 23. mája – Červené víno, 2. časť Pondelok 25. mája – Ideálne mesto Utorok 26. mája – Zdrojový kód Streda 27. mája – Tisícročná včela Štvrtok 28. mája – Majstrovský plán 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 24. mája Film: Zajac Bugs a káčer Duﬀy idú na výlet Príležitostné bohoslužby Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Krvavé sprisahanie Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 24. mája 16.00 Duchovné príhovory Slovo na týždeň Plynoﬁkačné práce v Kovačickej obci v záverečnej fáze Aj galerijná a výstavná činnosť sa v Obci Kovačica pomaly vracia do svojich koľají Utorok 26. mája 16.00 Online vyučovanie pre žiakov základných škôl Piatok 29. mája 16.00 Online vyučovanie pre žiakov základných škôl

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok)

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport NA SLOVÍČKO S NAJLEPŠÍM STRELCOM BIELOBLATSKEJ MLADOSTI JANKOM PONIČANOM

Asi ma lopta poslúcha Vladimír Hudec

riezvisko Poničan sa často spomína v dejinách bieloblatského Futbalového klubu Mladosť. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch v mužstve Mladosti hrával Pavel Poničan, ktorý bol aj v tíme, ktorý v sezóne 1994/95 prvýkrát v dejinách vybojoval postup do vyššej súťaže – Mestskej ligy Zreňanin – skupina A. Vtedy predsedníčka klubu bola Mevlida Poničanová a generálny sponzor jej manžel Samuel. Neskoršie si tričko bieloblatskej

Janko Poničan (vľavo) a Viktor Nécsov s pohármi pre najlepšieho strelca a šampióna ligy

Mladosti obliekali aj Pavlov syn Vladimír Poničan, potom aj Daniel Poničan, dnešný predseda klubu, a najlepším strelcom dnes je Danielov brat, dvadsaťpäťročný Janko Poničan. Futbalom sa aktívne začal zaoberať ako trinásťročný chlapec. Prvý tréner mu bol známy bie-

loblatský brankár Ján Nosáľ. Od prvého dňa prejavil svoj talent, takže ho už ako šestnásťročného so špeciálnym lekárskym povolením preradili do seniorského mužstva. Nuž a odvtedy až dodnes je stále v prvej zostave, ale jeho meno je v zápisniciach často zapísané v rubrike strelcov. V sezóne 2016/17, aj keď sa mužstvu veľmi nedarilo, bol najlepším strelcom v lige. V sezóne 2017/18 Mladosť zopakovala úspech svojich starších kolegov spred 23 rokov, keď znovu vybojovala postup do Mestskej ligy Zreňanin – skupina A, a Janko znovu bol prvý strelec ligy. Keď sme sa ho opýtali, ako sa mu darí dávať góly, usmial sa a krátko povedal: „Asi ma lopta poslúcha, ale, pravdaže, treba aj vedieť, ako sa postaviť, aby si sa dostal do gólovej príležitosti a, samozrejme, neváhať, keď strieľaš. To je hádam všetko.“ Ako nebezpečný útočník Janko je často terčom hrubých zákrokov a úderov po nohách. Našťastie vážnejšie zranenia ešte nemal. „Je to vari osud tých najlepších. Súperi vedia, odkiaľ im hrozí nebezpečenstvo, a snažia sa toho hráča stoj čo stoj zastaviť, dovolenými, ale často aj nedovolenými prostriedkami. Žiaľ, dnes sa futbal tak hrá, na tejto úrovni, ale aj na vyšších stupňoch súťaže. Tak hráme aj my. Ak sa tomu neprispôsobíme, budeme trpieť ešte viac, a keď i my vyceríme zuby, aj súper cúvne. To určite nie je v poriadku, ale nič sa nedá robiť.“ Janko svojimi výkonmi upútal

pozornosť aj iných klubov vo vyšších ligách. Volali ho z Aradáča, Mužlje, zo Stajićeva, ale on všetky ponuky odmietol. „Hrám futbal preto, že ho mám rád a nie pre kariéru. Síce keby ponuky prišli pred siedmimi, ôsmimi rokmi, keď ešte aj jestvovala možnosť budovať kariéru, možno by som si aj rozmyslel, avšak teraz je už neskoro. Hneď po strednej škole som sa zamestnal a záväzky na pracovisku a v klube je veľmi ťažko zladiť. Zamestnaný som v továrni Dräxlmaier v Zreňanine, pracujem v zmenách, čo mi nedovoľuje, aby som pravidelne trénoval, kým v Mladosti môžem aj trochu zaháľať. Robota mi je predsa len dôležitejšia. Veď z fut-

Janko v akcii (v strede)

podstatne nezmenilo a Mladosť znovu s iba troma bodmi bola na dne tabuľky. Predsa pandémia Covid-19, ktorá o. i. zapríčinila aj prerušenie športových súťaží, pomohla Bieloblatčanom, aby zostali v lige. Podľa rozhodnutia FZ Srbska zostúpi iba posledná Zlatica a predposledná Mladosť

Druhýkrát zaradom prijal pohár najlepšieho strelca ligy

balu, aspoň na tejto úrovni, sa nedá mnoho zarobiť, iba ak tá-ktorá diéta.“ Futbalový klub Mladosť vlani v poslednom kole si vybojoval obstátie v lige. Aj v tejto predčasne ukončenej sezóne sa však nič

dostane príležitosť aj tretíkrát zaradom štartovať v tejto lige. Janko však nie je veľkým optimistom. „Vyzerá, že nás koronavírus zachránil. Ako bude na rok, uvidíme. Ja nie som veľkým optimistom. Nemáme sponzorov a zápasíme s nedostatkom peňazí. K tomu v dedine už nieto mnoho hráčov a z iných prostredí prídu len tí, ktorí pristanú hrať bez úhrady, aby sa im pritom hradili iba cestovné trovy. Na diéty hráčov nemáme peniaze. U nás sa hrá výlučne z lásky k futbalu, bez peňazí, a dnes je v takej situácii ťažko obstáť. Zrejme nezložíme predčasne zbraň. Budeme sa snažiť a uvidíme, aké budú výsledky,“ povedal nám na záver rozhovoru Janko Poničan. Foto: z archívu FK Mladosť a Ivan Pančić

Čas radosti: Mužstvo Mladosti po získanom titule. Janko Poničan v drepe prvý zľava. • ŠPORT •

21 /4908/ 23. 5. 2020

Šport ÚCTYHODNÉ FUTBALOVÉ KARIÉRY VZORNÝCH BRATOV STAMEVSKOVCOV

Takých hráčov v Jednote viac nieto Matej Bzovský

utbalová Stará Pazova vychovala vo svojich bohatých dejinách mnoho skvelých futbalistov. Medzi nimi sú aj dvaja bratia Stamevskovci, Tomče, teraz 77-ročný, a jeho šesť rokov mladší súrodenec Petko, ktorí sa natrvalo zaradili medzi najväčšie pazovské

V drese novosadskej Vojvodiny

futbalové legendy. S loptou sa začali hrávať už vo včasnom detstve. S kamarátmi po celé dni naháňali po ulici handrovú loptu, ktorú si sami zhotovili. Na plodnú sriemsku rovinu za lepším živobytím prišli s rodičmi, otcom Veselinom a matkou Živkou z ďalekého Macedónska. Prvé bydlisko im bolo v dome rodiny Dobroňovskej, v terajšej Svätosávskej ulici. Oproti mali malú, pekne upravenú pekáreň, ktorá si vôňou

čerstvého chlebíka rýchlo získala priazeň nielen Staropazovčanov, ale aj zákazníkov z okolitých dedín. Neskoršie sa presťahovali do domu Žigovcov, bližšie k stredu mesta v hlavnej ulici, ktorá sa spočiatku volala kurtašor, na ceste Belehrad – Nový Sad. Vďaka zárobku usilovnou a obetavou prácou, ktorú si vyžadovalo toto neľahké remeslo, Stamevskovci si čoskoro vybudovali vlastný domček. Teraz už vo svojej pekárni úmornou prácou rozširovali sortiment chutných výrobkov. Nepiekli iba chlebík, rožky a iné pečivo, ale aj koláče, fantastické torty, teraz prítomné na predajných pultoch v mnohých menších či väčších predajniach, supermarketoch a trhových strediskách pod názvom Moj slatkiš. Svoje vedomosti a pracovné zvyky, tiež zručnosť rodičia prenášali hlavne na syna Tomčeho, neskoršie aj vnuka Aleksandra. TANDEM VEĽKÝCH TALENTOV No vráťme sa k ich futbalovým začiatkom, veľkej záľube bratov z detstva a mladosti, ktorej venovali kus svojho drahocenného voľného času. Bol to tandem veľmi talentovaných hráčov, obaja boli a zostali významnými osobnosťami v dejinách pazovskej Jednoty, čiže tunajšieho futbalu, ktorý v minulom roku skromne oslávil sté narodeniny. Tomče a Petko mali vypestovaný vzťah k futbalu, začali v dorasteneckých mužstvách Jednoty. Tomče v prvom tíme debutoval ako pätnásťročný mladík, už vtedy s markantnou a dominujúcou

Generácia v sezóne 1976/77. Stoja zľava: Petko Stamevski, P. Stefanović, Đurić, Ďurčík, Radovanović, Predojević; v drepe zľava: Rankov, Tišma, Muidža, Mosurović, Živković.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Odborný štáb FK Jednota v sezóne 1982/83. Sedia zľava: Stipe Bazo, Slobodan Radovanović, Tomče Stamevski.

postavou. V tomto mužstve hrali vynikajúci futbalisti: Pačanin, Hric, Muidža, Kardelis, Gedeľovský, Juraj Arnold, Jašo, Stupavský, Bazo, Malko, Radovanović a ďalší. Túto výbornú partiu nezabudnuteľných hráčov na futbalovej ploche trénoval a viedol tiež chýrečný Tihomir Tika Jelisavčić, ktorý zároveň aj hrával. Tika vždy podčiarkoval, že v športe treba stále nadväzovať a pestovať priateľstvo, hrať korektne, ale súperovi aj poriadne naplniť sieť, aby si vás po zápase uctievali. „Od detstva mi je futbal pri srdci, práve ako aj môjmu bratovi Petkovi,“ prezradil nám Tomče vo svojom tichom rodinnom kútiku v spoločnosti manželky Ljiljany. Starší Stamevski, voľakedajší neprekonateľný hráč v šestnástke svojho mužstva, technicky zručný, húževnatý, s dobrým prehľadom hry, ktorého

meno fanúšikovia, ale i súperi s úctou vyslovovali. „Vždy som poctivo vykonával svoju úlohu obrancu, ale aj v strede ihriska, dobre som spolupracoval so spoluhráčmi, ktorí ma spočiatku ako najmladšieho nepodporovali.“ TOMČE – MAJSTER S VOJVODINOU Tieto dobré vlastnosti sa rýchlo rozšírili v kruhoch „poľovníkov“ na talenty vo vtedajšej juhoslovenskej elitnej súťaži, a tak Tomčeho cesta odviedla v tom čase do silnej novosadskej Vojvodiny. „Konkurencia na poste obrancu bola ozajstne veľká, bol tam výborný Vučinić, ale to ma neznechutilo. Trpezlivosť a obetavá práca na tréningoch sa oplatili. Vtedajší chýreční odborníci Branko Stanković a Vujadin Boškov mi venovali pozornosť a dôveru, stal som sa stálym

Šampiónsky tím novosadského FK Vojvodina, prvýkrát majster Juhoslávie v sezóne 1965/66. Tomče Stamevski je druhý sprava v strednom rade. • ŠPORT •

V úlohe trénera v roku 1978; Tomče prvý sprava hore

členom prvej jedenástky aj v sezóne 1965/66, keď Vojvodina získala prvý titul majstra Juhoslávie.“ Po zohratých 182 zápasoch ťažšie zranenie kolena (meniskus), vzdialilo Tomčeho od hracej plochy, ale sa po zotavení predsa vrátil na miesto svojej záľuby. Najprv odišiel do Maribora, potom do Dinama vo Vinkovciach, neskoršie aj do Prištiny, ktoré vtedy boli známe prvoligové mužstvá. Cesta ho zaviedla aj mimo hraníc vtedajšej Juhoslávie, do Nemecka, kde dva roky hral za mužstvo v Scheveningene. No stále uvažoval o návrate domov, tam, kde urobil prvé futbalové kroky. „Vrátil som sa do mojej Starej Pazovy s peknými futbalovými zážitkami, do prostredia, kde som sa, ruku na srdce, cítil ako doma, ale predsa v inom zmysle a znení. Futbalu som skutočne veľa dal, dosť aj získal, ale predsa najkrajšie je rodinné pohodlie.“ V Jednote sa ocitol medzi výbornými futbalistami, akými boli spolu s jeho bratom Petkom aj

Uzelac, Ž. Jovanović, Mosurović, Živković, Ďurčík, Martin Menďan, P. Stefanović, Muidža, Vrbica, Đurić... Takých hráčov v Pazove viac nieto a asi ich dlho ani nebude. Voľakedy bolo viac vôle futbalovo sa dokazovať v tom najlepšom svetle. Hralo sa často zdarma, možno len za spoločnú večeru, alebo veľmi skromné peňažné úhrady na vtedajšie pomery, kým dnes aj takí priemerní hráči žiadajú odmenu, najčastejšie v tvrdej mene, nerozmýšľajúc o svojej budúcnosti, keď sa s futbalom rozlúčia. Bratia Stamevskovci mali neúrekom zážitkov z futbalových trávnikov, či už pekných a príjemných, alebo aj tých menej pekných, na ktoré si radšej nespomínajú. Keď hovorí o zážitkoch v Jednote, Tomče nemôže nespomenúť chýrečný kvalifikačný zápas o postup do silnej Vojvodinskej ligy s vtedy silným mužstvom Mladost z Báčskeho Jarku: „Prvý zápas sme doma nečakane prehrali 0 : 1. Aj keď nás už všetci

Debut v drese Jednoty v sezóne 1963/64. Prvý zľava stojí chýrečný technický vedúci Milenko Petrović, kanonier Jozef Jašo je tretí zľava a vedľa neho Tomče Stamevski. • ŠPORT •

odpísali a naši súperi v odvetnom zápase vopred oslavovali postup, zázračne sme vyhrali až 4 : 0. Po návrate domov bola to nevídaná slávnosť spolu s našimi fanúšikmi takmer celú noc, bol to skutočne nezabudnuteľný sviatok futbalu.“ Po skončení aktívnej futbalovej činnosti neodložil kopačky na poličku, začal pracovať ako tréner v Jednote, potom v Novej Pazove, vo Vojke, neskoršie aj v Nových Karlovciach. „Najťažšie mi bolo, keď som sa rozhodol pre pracovné záväzky opustiť zelenú plochu, ktorá mi tak prirástla k srdcu, rovnako ako aj bratovi. Povedal som horko-ťažko obľúbenej hre zbohom, ale zostali trvalé spomienky, lebo kde je šport a futbal, tu je aj život.“ Dnešné futbalové móresy komentuje slovami: „Kedysi bolo viac lásky k hre, kamaráteniu sa, lebo po zápasoch sme oslavovali víťazstvá, smútili spolu po prehrách v pazovských krčmách, najviac u báčiho Janka Hrebíka, asi najväčšieho futbalového fanúšika v tých časoch.“ PETKO V OFK BELEHRAD A... Brat Petko tiež začal hrať v pazovskej futbalovej liahni, z ktorej vychádzali výborní jednotlivci, pokračovali v prvom mužstve, v ktorom bolo spravidla najviac Staropazovčanov alebo hráčov z blízkeho okolia. Do najlepšieho mužstva sa Petko presťahoval tiež rýchlo a za prvú jedenástku zohral 252 zápasov. Jeho profesionálna kariéra ho v roku 1968 priviedla do prvoligového mužstva OFK Belehrad, kde pobudol dve sezóny na poste obrancu. Objavil sa potom v radoch novosadských kanárikov – RFK Nový Sad, krátko hral v Zemune

v tričku Galeniky, predposlednou zastávkou mu boli jeho pazovskí modro-bieli, a nakoniec zakotvil vo FK Kabel, lebo mal v Novom Sade stále pracovisko v Jugodente. Starší fanúšikovia sa aj dnes pamätajú na jeho húževnaté výkony, hlavne ako

Tomče Stamevski dnes

stredopoliara, keďže bol dobrým technikom s loptou. Podobne ako jeho starší brat Tomče, aj Petko dal tunajšiemu futbalu veľa toho úctyhodného. Najdôležitejšej vedľajšej veci na svete venoval tiež celú svoju mladosť. Ba aj čosi navyše. Dokopy to bolo viac ako 15 rokov aktívneho hrania. Ešte trochu pobehal za loptou ako veterán a potom sa skrotil v rodinnom dome na Čeneji. Ako dôchodca je spokojný a šťastný. Rovnako tak ako aj brat Tomče. Títo dvaja vzorní športovci svojráznym spôsobom vo veľkej miere poznačili jedno futbalové obdobie, prispeli k tomu, aby Jednota žila, súťažila a oslávila už 101. narodeniny. (Snímky: autor a z archívu FK Jednota)

Výborná generácia Pazovčanov z roku 1982. Stoja zľava: Radičević, Stojanović-Keri, Pepin, M. Hric, P. Stefanović, Uzelac, tréner T. Stamevski; dolu zľava: Budisavljević, Živković, S. Vujčić, Gubečka, Dukić, Kriška. 21 /4908/ 23. 5. 2020

Šport STOROČNICA ZALOŽENIA SOKOLSKEJ JEDNOTY V PETROVCI (8)

Zlet Novosadského sokolského obvodu v Petrovci DrSc. Ján Babiak

ž v prvých dňoch roku 1927 medzi sokolmi sa prejavila nová živosť. Aj vďaka vlaňajšej aktivite prílev nových členov bol intenzívnejší, aj ústretovosť prostredia, najmä z tej ﬁnančnej strany, väčšia. Ale po peknom počasí aj búrka prichádza. Aj vo februári sokolov postihlo to, čo vôbec nečakali. V bežnom rozhovore o používaní telocvične medzi prednostkou Emíliou Lačokovou a riaditeľom gymnázia Dimitrijom Đurovićom prišlo ku skratu a aj ťažkých rečí direktora. Potom to išlo po sokolskej hierarchii až po vedenie Sokola a osobitnej komisie, ktorá horko-ťažko „upchala“ túto štrbinu medzi sokolským a gymnaziálnym vedením. Potom už len sokolská akadémia – oslava siedmeho výročia jestvovania spolku vrátila jeho aktivitu do starých koľají. Aj program bol skvelý a akadémia dala „dojem zvláštny, neurčitý a nepetrovecký, taký, no, taký sokolský“.1 Aj po ľade vo februári zdarené vystúpenie sokolov na akadémii v marci priam okrialo skrehnuté údy sokolské. DVA MOKRÉ KROKY DO SVETA Už v apríli sa na zriadenom cvičisku zohrávali cvičenia a keď ešte v istom mesiaci začali prichádzať aj úradné pozvánky na účinkovanie v zletovom roku, aj cvičencom bolo jasné, že im tento rok nevyznie naprázdno. Už začiatkom mája mali účasť na sokolských dňoch v Báčskej Palanke, aby koncom istého mesiaca aj petrovskí sokolíci odišli na dorastenecký zlet v Belehrade. Ako hostia nemali právo na súťaženia, a preto trpezlivo čakali na masové vystúpenie, čo bolo na programe v posledný zletový deň. Ale už v druhý deň pršalo a pre nečas vystal aj masový výstup sokolského dorastu. Aj starší hneď po zdarenom výstupe v Báčskej Palanke brúsili svoje sokolské ostrie na župný zlet v Sombore. Keďže chceli byť v prítomnosti sokolov báčskej, banátskej, belehradskej a osijeckej župy skvelí, do Sombora odišlo až 100 petrovských sokolov. 1 2 3

Nebolo ľahké ísť vo vozňoch po tovar sa potom presne uzhodlo o organiv horúčave cez deň a v lejaku večer. začnej a programovej problematike. Aj masa sokolov sa len horko-ťažko O desať dní sa na ďalšom zasadnutí v daždi vmestila pod strechu v čakárni spresnili funkcie a zostava jednotlia hostinci, ako i poštovom baraku vých výborov a niektorí jednotlivci na stanici v Sombore. Ale pre dážď boli priamo poverení aj značkami, všetky masové podujatia boli stor- hudbou a tombolou na zlete. nované a s najväčšou improvizáciou Taký široký programový aspekt bol uskutočnený len slávnostný po- si vyžadoval aj stanovené zmeny chod dopoludnia 5. júna, vysvätenie v koncepcii Slávností, a tak sa rýchnového sokolského domu a večerné le uzhodlo, že termín osláv bude sokolské akadémie v ňom trojdňový, v rozpätí sobota a v mestskom divadle. Bola – pondelok, ale hlavný deň to škoda. Toľké námahy (nedeľa) bude určený na a už druhý mokrý krok sokolský zlet Novosadského v krátkej časovej dištancii. obvodu. Ale vložené úsilie V ten deň, ako ho hneď v nacvičovaní zletových nazvali – sokolský deň, od cvikov predsa nevyšlo rána bolo rušno. Už o 7. hodinazmar, lebo starší sokoli ne ráno sa konala generálna mali šancu všetko, čo sa skúška, hoci sokoli, ktorí prinacvičili, ukázať na sokolšli do Petrovca ešte včaššie, skej slávnosti v Kysáči a tí mohli vyskúšať svoj nástup mladší vystúpiť v rámci aj pred generálkou. Aj diváci, osláv Vidovdanu, čo už mali tí, čo to všetko chceli vidieť, status malých slovenských Značka zletu a SNS prišli zavčasu, ale bola to pre slávností a realizovali sa nich pravá trma-vrma, hoci ako popoludňajšia slávnosť elemen- odborné sokolské oko už malo pravú víziu, ako to bude poobede vyzerať. tárnych škôl v Lesíku. KEĎ VŠETKY CESTY VIEDLI DO Potom už šlo všetko podľa protoPETROVCA kolu. O 11. hodine bol zraz sokolov na Keď 15. júna 1927 na zasadnutie cvičisku, odkiaľ zástup, v počte 341 Správneho výboru Sokolskej jednoty účastníkov z desať sokolských spolkov, v Petrovci prišli aj župný prednosta M. tiahol pred obecný dom. Tam bola

Zraz sokolov na Zlete Novosadského obvodu na SNS 1927

Teodorović s obvodovým prednostom Đ. Ilićom, tak aj tým neinformovaným bolo jasné, že sa na tomto zasadnutí bude rozhodovať o dôležitých sokolských veciach. A skutočne čelní ľudia Sokola prišli sem so správou, vlastne už s rozhodnutím o usporiadaní sokolského zletu novosadského obvodu v Petrovci. Na tom zasadnutí

poklona sokolstvu a otvárací ceremoniál sokolského zletu s dosť rečnenia. Potom už zostalo málo času na obed a prípravu na záverečný nástup. Najočakávanejší program začal presne o 16. hodine. „Priebeh cvičieb bol impozantný. Srb a Slovák vedľa seba konali jednu prácu a tou prácou vyjadrovali jednu myšlienku: telesná

zdatnosť pre veľké duchovné úkoly. Jednotlivé čísla cvičieb, a bolo ich desať, nemožno takmer ani vyzdvihovať. Všetky boli nacvičené dokonale a prevádzané s neobyčajným nadšením a chuťou. Obecenstvo nevychádzalo z vytrženia. Búrlivým potleskom odmeňovalo pekné výkony cvičiacich. Jak sokolov, tak sokoliek a i vojska. A rekordná návšteva cvičieb jasne dokumentovala, že na sokolstvo a jeho snahy u nás sa hľadí s porozumením a dôverou.“2 Ale zletové cvičenia neznamenali koniec sokolského programu, lebo večer všetkých čakala ešte sokolská akadémia s početným programom skupinových cvikov, spestrené úryvkami z operety Pekná, nová, maľovaná kolíska, ale aj Moravskou besedou. Petrovčanov tešilo najmä to, že zraz sokolov sa odohrával v ich osade a že konečne aj tie početné odchody za chotár sa petrovskej Sokolskej jednote vrátili, čím aj k Slávnostiam prispeli, aby boli ešte veľkolepejšie. Petrovec bol vtedy aj sokolským strediskom, metropolou, sokolskou mekkou, do ktorej všetky cesty viedli. Malo to aj svoj osobitný cveng, lebo „od prevratu, z roka na rok význam Slávností stúpal...“, ale „zjav vnútorného zosilňovania vyvrcholil v tohoročných Slávnostiach. Boli veľkolepé. Boli svedectvom našej sily, spolupatričnosti a jednotnosti. Ani politická rozoštvanosť nemohla im poškodiť. Boli sme jedna duša, spojení silným citom spoločných povinností a potrieb...“.3 Pomohol tomu aj zlet sokolov? Ešte pred Slávnosťami sokoli boli optimistami, mysliac si, že zisk z tohto podujatia bude väčší, a tak plánovali, že sa zvýšia peniažteky aj na navážanie cvičiska, ale po zúčtovaní všetkého túto veľkú akciu posunuli na lepšie časy. Iba čo sa zmohli na drobné úpravy v telocvični. Potom sa robilo aj na nábore členstva a dosť toho sa vystriedalo aj v správe. Keď ide o aktivitu v jeseni, desať členov dorastu bolo zaslaných na sokolskú akadémiu do Starej Pazovy, bežal aj sokolský kurz a oslávili sa aj štátne sviatky. A potom, už začiatkom nasledujúceho roku, sokolov čakalo aj valné zhromaždenie.

N. N.: Akadémia Sokolskej jednoty v Petrovci. Národná jednota, Petrovec 1927, roč. 8, č. 11, s. 3. N. N.: Naše Slávnosti a náš zlet. Národná jednota, Petrovec 1927, roč.8, č. 34, s. 3. Ibidem.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

NAJVÄČŠÍ ÚSPECH VOJVODINSKÉHO KLUBOVÉHO ŠPORTU

Bečej nespal do nedeľného rána! Juraj Pucovský

eveľké mestečko Bečej (asi 23 000 obyvateľov) na nábreží Tisy bolo kedysi známe podľa úspešného rovnomenného poľnohospodárskeho kombinátu, ako aj továrne na spracovanie sóje Sojaprotein. Práve vďaka podpore týchto dvoch gigantov v Bečeji sa začal rozmach viacerých športových odvetví. Niet žiadnych pochybností, že najväčší úspech nielen v meste, ale i vo Vojvodine dosiahol VK Bečej. Vodné pólo sa tam začalo hrávať v mútnej vode kanála roku 1950, ale vrchol prišiel o pol storočia neskoršie, keď VK Bečej získal titul najlepšieho mužstva Európy. Stalo sa to práve na domácej vode, vo veľkolepom otvorenom bazéne ŠS Mladost, v piatok 26. a sobotu 27. mája 2000. Jedným z najzaslúžilejších, že sa VK Bečej dostal na krov Európy, bol vtedy prvý človek klubu, predseda Vodnopólového zväzu Srbska a zároveň riaditeľ hospodárskeho gigantu Sojaprotein Đorđe Predin-Badža. Tento a m b i c i ó z ny, priam fanatický prívrženec tohto nášho úspešného športu vytvoril mužstvo v čele s legendárnym trénerom Vlahom Orlićom, ktoré v rokoch 1994 až 2001 nemalo na domácej scéne seberovného súpera. Svedčí o tom šesť dvojitých korún (tituly majstra a víťaza Pohára Juhoslávie). To nestačilo, Bečejčania chceli podobný úspech aj na medzinárodnom pláne. V sezóne 1998/1999 lietadlá NATO aliancie „odňali“ VK Bečej organizáciu turnaja o Pohár európskych majstrov. Namiesto v ŠS Mladost štyri najlepšie mužstvá hrali v talianskom Neapoli a náš Bečej vo finále podľahol Splitskej banke 7 : 8. Zlato sa nám vtedy vyšmyklo. Chybu a veľkú krivdu nášmu najlepšiemu vodnopólovému kolektívu v sezóne 1999/2000 odčinila Európska plavecká liga (LEN), keď určila, ako sa aj patrilo, že sa záverečný turnaj zohrá v Bečeji. Starostlivo pripravený Arena final four otvorili 26. mája 2000 budapeštiansky BVSC Brendon a záhrebská Mladost. Po víťazstve 6 : 4 Záhrebčania sa stali prvými finalistami.

Mužstvo VK Bečej, ktorý získal titul majstra Európy v sezóne 1999/2000

Nechybili tí, čo tvrdili, že bude súboj Bečeja a Splitskej banky predčasným ﬁnále. Vo fantastickom ovzduší pred 5 000 divákmi šampión z Neapola a Bečej zohrali dramatický zápas. Na začiatku štvrtej štvrtiny výsledok bol nerozhodný 4 : 4, no vo ﬁniši hráči Bečeja dali ešte dva góly. Konečný výsledok 6 : 4. Vydarila sa odveta za neapolskú prehru a Splitská banka bola bývalý, z trónu zosadený šampión Európy! O deň neskoršie maďarský BVSC bol pre-

z päťtisíc hrdiel domácich fanúšikov zo všetkých strán bazéna. Bečej mal pred sebou sedemnásobného majstra Európy, záhrebskú Mladost. Už v prvej štvrtine bolo 4 : 2 v prospech našich, a keď po tretej časti hry výsledok znel 10 : 5, hádam všetkým bolo jasné, že je vytúžený titul v rukách Bečeja! Konečný triumf 11 : 8 to len potvrdil. Oduševnené obecenstvo výskalo, tlieskalo, spievalo, plakalo, kým sa v bazéne okrem hráčov ocitla väčšina členov vedenia VK Bečej, nového a prvého majstra Európy po utvorení Spolkovej republiky Juhoslávie! Tento pre bečejský šport neopakovateľný úspech dosiahli: brankári Aleksandar Šoštar a Slobodan Soro, Predrag Zimonjić, Goran Krstonošić, Nenad Vukanić, Branko Peković, Aleksandar Ćirić, Veljko Uskoković, László Tóth, Aleksandar Šapić, Jugoslav Vasović, Vincze Balázs, Nebojša Milić, Nedeljko Rodić a István Mészáros pod Najlepší hráč Arena ﬁnal four 2000 Aleksandar Ćirić taktovkou známeho maďars fotoreportérmi Jaroslavom Papom, Darkom Dozetom ského trénera Zoltána Kasása. a autorom týchto spomienok (zľava) Eufória pokračovala na námestí Pogača, kde sa spievalo, tancovalo, točilo bečejské pivo, svedčivo lepší od Splitskej banky 13 : 7, najviac vypíjalo šampanské na počesť prvého titulu preto, že rumunský rozhodca Radu Timoc pri majstra Európy. konci druhej štvrtiny z bazéna vylúčil bez práva Bečej pred dvoma desaťročiami nespal do striedania kapitána Spliťanov Maria Oreba. nedeľného rána! Be – čej, Be – čej, Be – čej, ozývalo sa silne Foto: J. Pap a VK Bečej

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Hložanoch Mgr. Jaroslav Kopčok, farár hložiansky

radne bol slovenský evanjelický cirkevný zbor založený dňa 30. mája 1786 na Vstúpenie. Vtedy bol inštalovaný, čiže uvedený do úradu Peter Jesenský, rodom z Veľkého Jasenova v Turci, ktorý sa stal jeho prvým farárom. Cirkevný zbor v tom čase počítal 512 ľudí. Roku 1787 bola vystavaná prvá modlitebňa. Základy chrámu boli položené 5. júla 1792 a dokončený bol v jeseni 1796. Posvätili ho 19. marca 1797. Chrám vystaval Peter Weinhoﬀer z Futogu za 500 zlatých. V roku 1812/13 Jakub Schmaus vystaval oltár. Prvá fara bola vystavaná v roku 1817. Súčasná fara je z roku 1964. Prvý organ sa cirkevnému zboru podarilo zabezpečiť v roku 1803. V roku 1836 bol zakúpený nový osemregistrový organ od domáceho organára Matyasa Textorisa zo Zreňanina, ktorý sa používal do roku 1906, keď bol prevezený do kostola v Báčskej Palanke. Ďalší, tretí nástroj postavila roku 1906 ﬁrma Rieger Testvérek Orgonagyár z Budapešti. Od obdobia postavenia nástroj bol často opravovaný a pozmenený. Najväčšie úpravy na nástroji urobil organár Anton Peřina. V roku 2013 organista Jozef Galla zo Slovenska prestaval organ z pneumatického na elektronický. Organ je 14-registrový, prevažne romantických farieb, a má dva manuály. Vežové hodiny boli kúpené v roku 1862. Naposledy boli generálne opravené v roku

2004 majstrom Jánom Balážom z Kovačice. Vo veži sa nachádzajú tri zvony. Najväčší a najmenší zvon je z roku 1923 a stredný je z roku 1806. V cirkevnom zbore pôsobili títo farári: Peter Jesenský (1786 – 1801), Juraj Rohoň (1801 – 1831), Ján Rohoň (1831 – 1857), Jozef Stehlo (1857 – 1897), Ján Dedinský (1897 – 1928), Samuel Širka (1928 – 1959), Samuel Hnilica (1959 – 2001) a Jaroslav Kopčok (od roku 2001). Zvláštnosťou je, že dosiaľ ani jeden z farárov neopustil cirkevný zbor, ale zotrval v ňom až do smrti, resp. do odchodu do dôchodku; ako aj fakt, že za 234 rokov trvania zboru tu pôsobí iba ôsmy farár. Cirkevný zbor má aj dve fílie: Čelarevo a Begeč. Celkovo cirkevný zbor počíta asi 2 200 členov. Každú nedeľu a počas sviatkov sa v cirkevnom zbore konajú pravidelné hlavné a nešporné služby Božie a každý štvrtok ráno ranná pobožnosť. Počas adventu sa konajú večerné služby Božie a po sviatku Zjavenia až do Veľkej noci aj biblické hodiny. Deti do konﬁrmačného veku sa stretajú každú nedeľu

na Detskej besiedke, ktorú vedie farárka Janka Kopčoková. Ona je zároveň aj vedúcou Oltárneho krúžku žien, ktorý sa stretáva pravidelne každú tretiu nedeľu v mesiaci. V cirkevnom zbore pôsobí aj spevokol, ktorý sa na nácvik schádza každý utorok. Cirkevný spevokol bol založený ešte v roku 1924 ako štvorhlasný, mužský. Pre nedostatok mužských hlasov od roku 1976, keď sa kantorom stal Ján Parkáni, založený bol nový, štvorhlasný miešaný spevokol. Príchodom nového kantora Rastislava Dudáša v roku 2006 v cirkevnom zbore začal pôsobiť aj mladší miešaný spevokol. Dnes má zbor jeden miešaný spevokol, ktorý spieva trojhlasne. V rokoch 2007 – 2012 v zbore pôsobil Detský spevácky súbor Kvapôčky. S týmito deťmi sme nahrali 3 cédečká a absolvovali sme početné koncertné vystúpenia tak v našich, ako aj v zahraničných cirkevných zboroch. Cirkevný zbor zastrešuje aj vyučovanie evanjelického náboženstva v základnej škole, ktoré prebieha vo všetkých ôsmich ročníkoch a ktoré tiež vyučuje naša farárka. V rokoch 2009 – 2011 náš zbor vydával časopis Radostná zvesť.